Download - DEJINY VÝTVARNÉHO UMENIA - EduPage
DEJINY VÝTVARNÉHO UMENIA
___________________________________________________________________________
Umenie je individuálnym prejavom kreatívnej schopnosti duše - jedna z foriem osvojovania si
sveta človekom. Je predmetom skúmania estetiky, umenovedy a filozofie umenia.
Dejiny výtvarného umenia – ide o históriu výtvarného umenia a jeho históriou podmienené
premeny, ktoré sa prejavujú na umeleckých dielach v podobe premien slohu, smeru, názorov,
tendencie, atď. Označenie zahrňuje maliarstvo, sochárstvo, grafiku, architektúru a úžitkové
umenie.
Architektúra
Staviteľské umenie, vytvára priestor, zákl. delenie:
1. Svetská architektúra (hrady, zámky, paláce, divadlá, mestské budovy);
2. Náboženská architektúra (chrámy, kaplnky, kostoly, katedrály, baziliky).
Sochárstvo
Sochár vytvára hmotné trojrozmerné diela – sochy.
Socha môže mať podoby:
1. skulptúra – soch. umelecké dielo, vzniklo odoberaním hmoty (tesanie do kameňa);
2. plastika – vzniklo pridávaním hmoty, modelovaním;
3. súsošie – soch. kompozícia pozostávajúca najmenej z 2 plastík;
4. reliéf – soch. dielo tvorené v ploche vytvárajúce trojrozmer plastickým náznakom,
môže byť nízky (basreliéf), stredný, vysoký.
Maliarstvo
Má dominantné miesto v umení.
1. Monumentálne maliarstvo – súvisí s architektúrou (fresky, mozaiky)
2. Žánrové obrázky a portréty – žáner predstavuje ustálený námet, ale aj bežný výjav
zo života
3. Krajina a zátišie – zátišie – neživé predmety, alegórie (symboly) – mŕtve vtáky...
Základné mal. techniky: pastel, akvarel, temperová a olejová maľba.
Produktom umenia je výtvarný artefakt, výtvarné dielo. Každé má svoju formu a obsah.
Úžitkové umenie
Úžitkové umenie či aplikované umenie je termín používaný pre umelecké prvky obsiahnuté
vo veciach každodennej potreby a v priemyselných výrobkoch.
Niektoré druhy úžitkového umenia: sklárske umenie, šperkárske umenie, umenie módnej
tvorby atď...
Periodizácia dejín výtvarného umenia:
1. PRAVEK – nástenné maľby v jaskyniach;
2. STAROVEK – Egypt, Babylon, Minojské obdobie, Mykénske, Grécke, Etruské,
Rímske;
3. STREDOVEK – ranné kresťanstvo, byzantské umenie, románske umenie, gotické
umenie;
4. NOVOVEK – neskorá gotika, renesancia, baroko a rokoko;
5. MODERNÉ UMENIE:
a. umenie 19. stor. a prelomu 19. a 20. storočia - klasicizmus, romantizmus,
impresionizmus, postimpresionizmus, symbolizmus, secesia;
b. umenie 20. storočia - fauvizmus, kubizmus, expresionizmus, futurizmus,
funkcionalizmus, dadaizmus, surrealizmus, pop art atď.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Jaskynné maľby
1.výtvarné umenie
Lokalita – napr. jaskynný komplex Lascaux
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Egyptské maľby
Reliéfy a nástenné maľby zdobili hrobky a poskytujú nám živé obrazy zo života Egypťanov.
Mali vyjadrovať 3 čas. úseky:
1. pozemský život
2. zobrazenie obradov na pohrebe
3. posmrtný život
Využívanie koncepčného realizmu, frontálne zobrazenie: hlava, ruky, nohy – z profilu; trup,
oko, ramená – spredu.
Krétske maľby
Motív skákania cez býka, typický pre palác v Knósse
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Grécke maľby
Maľovanie na steny – freska
Maľovanie na keramiku:
1. čiernofigurálna keramika – na červenom pozadí čierne figúry
2. červenofigurálna keramika – na čiernom pozadí červené postavy
Rímske maľby
Nástenné maliarstvo (fresky) – pompejský štýl
Iluzionizmus – „živé záhrady“
Záhrada s Hermesovou sochou a fontánou – Vila Zlatého náramku, Pompeje
Sapfó, Pompeje
Ranokresťanské a byzantské maľby
Ikony – teologicky sa „píšu“ – obrazy svätých, väčšinou na zlatom podklade;
Mozaiky – obrazce vyskladané z farebných dielikov.
Kristus Pantokrátor – mozaika, Katedrála v Monreale
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Gotika
Ešte nedokonalá perspektíva;
Náboženské motívy;
Zlaté pozadie – imaginárny priestor.
Významný gotický maliar M. S. pôsobil v Banskej Štiavnici
Renesancia
Potreba spoznávať seba samého, preskúmať okolitý svet a začať racionálne chápať
zákony, ktorými sa riadi.
Záznam trojrozmerného priestoru na základe matematických zákonov = racionálna
perspektíva.
Svetlo smerovalo jedným jediným smerom tak, aby sa všetky zobrazené postavy
zjednotili do jediného priestoru (v Gotike – zlaté pozadie = imaginárny priestor)
Téma mytológie a záujem o ľudské telo.
Sandro Botticelli – Zrodenie Venuše
Mantegna – Mŕtvy Kristus
Leonardo da Vinci – Dáma s hranostajom a Mona Lisa
Michelangelo Buonarroti – Stvorenie Adama
Hieronymus Bosch
Baroko
Ostrý kontrast medzi svetlom a tieňom (priekopník Caravaggio) = dramatický až násilný
charakter – luminizmus.
Rekatolizácia po náboženských nepokojoch = bohaté zdobenia kostolov, fresky,
sochy, oltáre – snaha osloviť vizuálnym vnemom, priblížiť a osláviť Boha.
Optické zväčšovanie priestoru.
Zachytený iluzionizmus a pohyb (priekopník Pozzo).
Zdokonaľovanie techniky perspektívy.
Používanie šerosvitu.
Obrazy z domáceho prostredia, krajinky, pohľady na mestá a rozličné zátišia.
Caravaggio – Ukrižovanie sv. Petra Hyacinthe Rigaud – portrét Ľudovíta XIV.
Rembrandt – Návrat márnotratného syna Jan Vermeer – Dievča s perlovou náušnicou
Peter Paul Rubens – Únos Leukippových dcér Peter Paul Rubens – Tri grácie
Anthonis van Dyck – Kráľ na love Velázquez – Dvorné dámy
V obraze „Dvorné dámy“ použil Velázquez obrátenú perspektívu. Vrchol spoločnosti čili
kráľovský pár, ustúpil do pozadia, vidíme ho len vzadu v zrkadle. V strednej ploche sú zobrazení maliar a
dvorania, pred nimi infantka (princezná) a jej dvorné dámy. Úplne vpredu stoja dvorní trpaslíci a vrchol
všetkého tvorí pes.
Johann Baptist Wenzel Bergl, pôvodom Čech, bol skvelý iluzionista a krajinkár, čo v týchto
miestnostiach aj naplno ukázal. Bohatá exotická fauna a flóra, pergoly, zábradlia či rokokové
vázy, to všetko je tu k videniu a potešeniu zmyslov. Maľovaniu predchádzali jeho dlhé štúdie
fauny a flóry v zámockom skleníku alebo na základe rozhovorov s cestovateľmi...
Miestnosti boli vymaľované barokovou technikou trompe l'oeil, v rokoch 1768 až 1777,
ktorá klamala oči pozorovateľa ilúzií tretej dimenzie. V prípade priestorov v Schönbrunnu
ide o dvojitú ilúziu - maľby znázorňujú tropickú exotiku, avšak v prízemí, kde sa miestnosti
nachádzajú, bolo a je viac menej chladno. Aj na základe toho sa sem Mária Terézia sťahovala
počas horúcich letných dní. Východné a juhovýchodné izby neskôr využíval korunný princ
Rudolf. Zvláštnosťou je, že krátko po smrti cisárovnej v roku 1780 boli maľby na stenách
zakryté a na ich znovuobjavenie sa čakalo až do roku 1891.
Rokoko
FR – samostatný sloh; EU – pozdné/neskoré baroko
éra Ľudovíta XV.
Týka sa hlavne architektúry a dekorácie interiérov.
V maliarstve ide o frivolné až zmyselné námety zo života na kráľovskom dvore.
Hravé poňatie lásky a mytologických motívov.
Dynamika, živé a žiarivé farby, jemné tkanivá, snaha o dokonalosť a vycibrenosť.
Idealizované pastierky, ktoré sa zabávajú a pozadie tvoria neskutočné krajinky...
Rokaj (fr. rocaille – mušlička) je abstraktný a často nesymetrický ornament, podľa
ktorého dostalo názov rokoko.
Máva tvar dvojstranne závitnicovej mušle alebo plamienkov, často kombinovaný s
rôznymi listami alebo drapériami.
Jean-Honoré Fragonard – Ukradnutý bozk
Jean-Honoré Fragonard – Hojdačka Antoine Watteau – Gilles alebo Pierot
Klasicizmus
Umelecké diela sa mali vyznačovať významovou a výrazovou jasnosťou.
Umenie malo prírodu napodobňovať a zároveň dokazovať, že je možné podriadiť ju
ľudskému rozumu. Preto v klasicistickom umení vystupuje ako ovládnuteľný jav –
prísne upravené klasicistické parky a záhrady.
Kritériom krásy sa stala pravdivosť.
Návrat k antike a renesancii.
Presná perspektíva, predpísaná proporcia.
Maliari museli poslúchať predpisy diktované oficiálnou výtvarnou výchovou.
Jacques-Louis David – Sokratova smrť
Jacques-Louis David – Leonidas v Termopylách
Jacques-Louis David – Korunovácia Napoleona Bonaparta
Preromantizmus a Romantizmus
Romantizmus bol odmietavou reakciou na osvietenstvo v dôsledku sklamania z
historických výsledkov francúzskej revolúcie.
Romantický intelektuál pohŕdal dobre vychovanými ľuďmi, nazýval ich filistrami a
meštiakmi, vystavoval na obdiv svoju výnimočnosť a čudáctvo, pohŕdal empíriou a
matematikou, dôveroval len inštinktom, intuícii, fantázii, veril nie vedeckému výskumu,
lež básnikovmu citu, stotožňoval génia s Bohom.
Orientácia na posilnenie emocionálnej pôsobivosti.
Autentický prejav národnej kultúry.
Záujem o prírodu a bežný život.
William Turner – Rybári na mori
Francisco Goya – 3. máj 1808 v Madride – Popravy na hore kniežaťa Pia
Realizmus
Opravdivosť obrazov.
Kultové uctievanie prírody a vidieckeho života.
Obrazy Gustava Couberta mali tak trochu za cieľ aj pohoršiť a šokovať – vystúpiť
z konvencie.
Gustave Courbet – Žena s papagájom
Gustave Courbet – Pohreb v Ornanse
Tento obraz výrazne pohoršil vtedajšiu spoločnosť, nakoľko zachytával tvrdú realitu, čím bol na tú dobu
nekonvenčný. Courbet bol za svojho života viac menej nepochopený maliar.
Impresionizmus a postimpresionizmus
Vzniká ako smer oponujúci konvenciám a prísnym pravidlám – schvaľovanie
obrazov porotou pred tým, ako ich pustili na výstavu.
Maliari si nerobili pred maľovaním náčrty, maľovali okamžite = snaha zachytiť
moment.
Rýchle ťahy štetca, pestrofarebné škvrny, prerušované čiary, častá absencia
detailu.
Tvorba sa presúva z ateliérov von do prírody.
V týchto obrazoch pulzuje život a autorská vitalita.
Odrážali neúnavný pohyb, ligotali sa na nich svetlá, prekypovali farbami ako nikdy
predtým.
Postimpresionizmus = vyjadrenie pocitu
Claude Oscar Monet – Impresia, východ slnka
Claude Oscar Monet – Lekná
Edgar Degas – Baletná škola Paul Gauguin – Dve Tahiťanky
Vincent van Gogh – Hviezdna noc nad Rhônou
Vincent van Gogh a jeho autoportréty
Vincent van Gogh – Slnečnice a kosatce
Secesia
Za hlavné znaky secesného slohu sa považuje ornamentálnosť, plošnosť a záľuba v
neobyčajných farbách a estetickom využití rozličných materiálov. Vláčny secesný
ornament vyjadruje zvláštnu kvalitu secesného cítenia, ktoré sa vyhýba citovým
výkyvom i silnému vypätiu vôle a tiahne k vyrovnanej náladovosti. Secesná línia je
plynulá vlniaca sa krivka, ktorá vyvoláva v divákovi dojem nenásilného pohybu v
ploche, ktorej jednotvárnosť sa vyrovnáva farebnosťou. Secesia vyhľadáva neobvyklé
farebné odtiene a viaže ich podľa princípu harmónie a kontrastu.
Ústredným znakom je štylizácia, secesia sa snaží prekonať gravidnú tematiku
historických slohov a obracia sa priamo k prírodným tvarom (listy, kvety, ľudské a
zvieracie telo).
Gustav Klimt – Zlatá Adele Gustav Klimt - Bozk
Ostatné smery