SERIZNE INFORMCIE OSLOBODZUJ NRODY

1

Pri tvorbe tejto publikcie bolo erpan z diela: Radikale Veranderungen stehen bevor Advent-Verlag Zrich

Pouit biblick texty s citovan z nasledovnch prekladov: Svt Biblia, Prof. Jozef Rohek, S. B. Spol., 1974 Svt Psmo, Spolok svtho Vojtecha, Trnava, 1996 Nov zkon, tefan Porban S.J., Imprimatur, 1968 Psmo svt, Slovensk ekumenick preklad, 1997 Biblia, Slovensk evanjelick preklad, 1989 Nov Zmluva, Medzinrodn zvz Gideonovov, 1978 Bible, esk ekumenick preklad, 1985 SSV POR SEP SEVP GID EP

Sion plus n.o., Koice, 2005 ISBN 80-968360-6-4 2

PREDHOVORSvetov udalosti ns stle viac ntia k premaniu. Vade vznikaj nepokoje, moria s zneisten, lesy znien a miliny ud na teku. Je zaujmav, e to vetko oznmili proroci u dvno predtm. Apotol Peter napsal: Aj mme pevnejie slovo prorock, a dobre robte, e mte na obrten svoj pozor ako na sviecu, svietiacu na erom mieste. 2.Petrova 1,19. Autor tejto knihy, Dr. Hans Heinz, je vedci teologickho seminra v Darmstadte-Marienhhe, SRN. Majstrovsky vyzdvihol biblick vroky, ktor s svetlom ndeje pre nau dnen dobu. Tto kniha neoplva lichtkami, ide priamo k veci. Drazne poukazuje na Bohom predpovedan udalosti, ktor zachvtia ud strachom z oakvania vec, ktor prdu na svet. Na druhej strane vak upozoruje, e sa meme spoahn na Boie slovo: A ke sa to zane dia, vzpriamte sa a pozdvihnite svoje hlavy, lebo sa bli vae vykpenie. Luk 21,28. Kieby tto ndej na lep ivot v pokoji a harmnii zaiarila pri tan tejto knihy aj Vm.

F. Walti

3

4

N DNEN SVETTempo! Pokrok! Rekordy!To je heslo naej doby. Tiscroia ili udia v podmienkach, ktor boli v podstate stle rovnak. Rytmus ivota urovala fyzick zdatnos loveka, voz a an zviera. Poslednch 150 rokov zasahuj udstvo neustle nov zvraty. Vek techniky men z hodiny na hodinu tvr naej zeme. Obrovsk pokrok zrchuje dejiny, bra tisce rokov star idely a vid vo vede zruku mieru a astia. Na prahu tretieho tiscroia, kadch 5 rokov sa zdvojnsobuj vedeck informcie udstva. Zatiao v roku 1300 bolo v slvnej kninici Sorbonny k dispozci 1338 zvzkov, dnes je v Kongresovej kninici vo Washingtone k dispozcii 98 milinov knh a asopisov pre ud tiacich po vede. Do jednho ipu o vekosti udskho nechtu sa d uloi 16 milinov informci. Nie je div teda, e prvkrt v dejinch lovek trp nie nedostatkom, ale naopak prebytkom informci.

Rozmach vedy pcha naej epochyPokrok vo vedeckej oblasti je skutone zvratn. Je tomu sotva sto rokov, o Theodor Billroth uskutonil svoju prv operciu aldka. Dnes sa u lekrska veda bli movmi krokmi k hraniciam udskch monost. Pokrok transplantanej techniky vytvoril z umierajcich ud biologick nhradn sklady. Transplantuj sa adviny,

5

rev, srdce takmer vetky udsk orgny. Niektor odbornci uvauj dokonca o transplantcii mozgu. Pred 150 rokmi sa snail anglick fyzik Dalton zoradi svoje prv teoretick poznatky o atme. Dnes vedci doku tiepi alebo rozklada atmov jadr. Pri tomto deji sa uvouje obrovsk mnostvo energie, ktor dva monos, poda niektorch urobi z naej Zeme raj, poda inch pole mtvych. V roku 1781 objavil William Herschel vlastnorune zhotovenm alekohadom plantu Urn. Je vzdialen 2870 milinov kilometrov od Slnka a za priaznivch podmienok ju meme vidie vonm okom. Herschel ju povaoval za komtu. Dnes s astronmovia schopn nahliadnu do hbok vesmru. Hubble Space teleskop, namontovan na satelit, ktor kri 590 km vysoko nad naou Zemou, je tak vkonn, e by sme nm mohli zo vzdialenosti 700 km vyfotografova my. Jeden z najvch zrkadlovch alekohadov, umiestnen na Mount Palomar (vysokohorsk hvezdre v Kalifornii), ktorej zrkadlo m v priemere 5 m, pojme toko svetla ako milin udskch o alebo 16 000 krt viac ako Galileov prv alekohad, ktor mal priemer 40 mm. Pomocou supersatelitu KH-12 je mon vidie tak dobre, e nm rozltime novinov riadok na Zemi a so satelitom Elint, ktor kri vo vke 36 000 kilometrov, meme odpova prenosn rdiov prstroje na zemi. Najvie americk vazstvo vo vojne proti Anglianom r.1812 sa oslavovalo dva tdne po vyhlsen mieru, pretoe ani britsk ani americk vojvodcovia nevedeli, e vojna bola ukonen. Dnes spja telefn, telefax, rdio a televzia vetky kontinenty. Prv celosvetov televzne vysielanie zaalo 25. jna 1967. Dnes, na prahu 21. storoia, sa stalo samozrejmosou.

6

Magellanovi nmornci potrebovali v 16. storo ku klasickmu oboplvaniu sveta 3 roky. V 19. storo to trvalo asi 78 dn. V 21. storo na to sta tryskovmu lietadlu nieo cez 2 dni, zatia o astronaut na to potrebuje 1,5 hodiny. Prv preplvanie Atlantiku parnkom Savannah trvalo 29 dn. Para bola pouit len v prpade bezvetria, pretoe na preplavbu nebolo mon vzia dostaton mnostvo uhlia. Savannah 20. storoia, prv atmom pohan obchodn lo, je schopn s 59 kilogrammi U-235 (pohonn ltka) preplva 480 000 kilometrov. Bez doplnenia paliva me brzdi svetov moria a 3 roky. 17. decembra 1903 slvil modern lovek naplnenie dlho oakvanho sna. Orwille Wright sa vzniesol so svojm letnom pri rchlosti 50 km/h na dvans seknd do vzduchu. lovek mohol lieta! Ak skromn nm pripadaj tieto zaiatky! 20. jla 1969 sa naplnilo alie tobn prianie udstva: lovek pristl na Mesiaci. Miliny televznych divkov videli Neila Armstronga chodi po povrchu Mesiaca a pouli jeho historick slov: Je to len mal krok pre loveka, ale vek skok vpred pre udstvo.

Vojny hanba nho svetaPo tomto vetkom ns napad otzka: Urobil tento fantastick pokrok loveka astnejm? Dr. Silvia Fantiov pe: Poda mojich poznatkov svet nikdy nebol svedkom takch samovraednch epidmi medzi politickmi a nboenskmi osobnosami. Zriedkakedy bolo vidie loveka plnho strachu tak ako je tomu dnes bldi bezciene, zmtene a plnho strachu. Nikdy nebola

7

spotreba alkoholu tak vysok a spoloensk delikty tak poetn. Technika loveka morlne neposilnila, ba navye ho urobila takm bezduchm, e sa medzi robotmi i sm zmen na robota. Dodnes sa vina vedeckch objavov zneuila pre vojnov ely a k nieniu udstva. ia, e vojny bvaj odjakiva v dejinch chpan ako normlne udalosti. Od prvej svetovej vojny dostali vojny plne in tvr. oldnier armdy Karola V. by sa napriek asovmu odstupu 200-300 rokov nectil cudzo vo vojnch Fridricha Vekho i Napoleona. Do bojovho poa sa lo peo alebo na kooch, tak ako za Alexandra, stroia pred Kristom. Vojnov rozhodnutia padali (i pri pouit zbran a kannov) ete zaiatkom 19. storoia na pomerne malom bojovom poli. Potom sa ale obraz rchlo a radiklne zmenil. Vojny a zbrane dostali in tvr. Rozvoj techniky zmenil bojov zemia. Aj vzduch sa stal bojovm poom. Frontov lnie sa predili o tisce kilometrov. Vojnov pochode zapaovala cel kontinenty. Bojovali proti sebe milinov armdy; vojnov nmornctvo sa navzjom ostreovalo u nie poda alekohadu alebo len poda oka, ale pouitm radarovch systmov. Rakety zo stratosfry prekvapili milinov mest, tisce bmb vymazali z povrchu zeme cel aglomercie. Jedin bitka prvej svetovej vojny si vyiadala viac obet ne cel Napoleonove aenie na Rusko. Zatia o v prvej svetovej vojne padlo 10 milinov vojakov, druh svetov vojna si vyiadala dvojnsobok obet. Celkov poet strt v druhej svetovej vojne (vojaci, civilisti, zajatci) dosahuje 57,5 milinov obet. Pre porovnanie treba uvies, e vetky vojny 19. storoia priniesli len asi tri a pol milina mtvych.

8

Od tej doby urobila vojensk technika tak pokroky, ak nemaj v dejinch udstva obdobu. V budcej atmovej vojne by lo o znik nho sveta. Atmov bomba, ktor dopadla na Hiroimu a zniila 80 000 ud, je u len obyajnm mzejnm expontom. V atmovej vojne by mohli supervemoci jedinm derom spsobi to ist, o 800 000 hiroimskch bmb. Jedin atmov ponorka, vybaven raketami s viacermi hlavicami, by mohla znii 200 nepriateskch miest. Sila trhavn, teplo a rdioaktvne iarenie svetovej atmovej vojny by znamenalo koniec udstva. Tento fakt si naastie uvedomili aj politici. udstvo, to povedal u pred rokmi Michail Gorbaov, dospelo takpovediac k hraniciam, po ktorch prekroen nie je nvratu udstvo stoj medzi by, i neby.

alie vek nebezpeenstvudia veriaci v pokrok ete stle dfaj, e pomocou potaov, robotov, gnovej medicny, vesmrnej expanzie a mierovm vyuitm nuklernej energie nakoniec predsa vytvoria krsny nov svet. Na druhej strane mnoh vedci varuj pred tm, e svetov katastrofa, ktorej sa udstvo desaroia obvalo v podobe atmovej vojny, me prs plne inm spsobom. Poukazuj na naruen ivotn prostredie, klimatick zmeny, populan explziu a hlad. Niektor povauj tento rozvoj za nevyhnutn prrodn zkon, in poukazuj na to, e ekologick krza predstavuje morlny problm1 a e lovek sa ocit v situcii, v ktorej me znii sm seba2.

1 2

ppe Jn Pavol II. Konrad Lorenz

9

U prv analzy Rmskeho klubu v dobe, v ktorej sa ete mnoh vysmievali monosti populanej krzy sveta konili morlnymi vzvami, pretoe vek problm tohto sveta spova v nedostatku lsky, porozumenia a solidarity. Tento fakt je stle vraznej. Nesta hromadi vedeck poznatky, ke nm chba mdros zodpovedne ich vyuva a v prpade potreby sa ich aj zriec. Mdros sa vak d njs len v tom, ktor je zdrojom mdrosti: v Stvoriteovi a Udriavateovi ivota. Vetky pokusy, hovor spisovate Alexander Solenicyn (a m pravdu), njs vchodisko z problmov dnenej doby s zbyton, ak sa udstvo neobrti k Stvoriteovi vetkch vec. Stvorite vak nie je len vekm ininierom a kontruktrom prrodnch zkonov, ale aj uiteom zkonov ivota. Znmy prrodovedec Hoimar von Ditfurth krtko pred svojou smrou pridal k chmrnym prognzam o osude naej Zeme povzbudiv slovo ndeje: Jedine prijatm posolstva z Jeiovej rei na vrchu blahoslavenstiev3 by bolo mon da do poriadku nau plantu, ktor vyboila zo svojej drhy; nezostva nm vak na to vea asu.

3

Mat 5-7 kap.

10

ME MODERN LOVEK VERI V BOHA?Otzka Boha nie je len otzkou teolgov, filozofov a umelcov. Je zkladnou otzkou celho udstva. Skr ako sa vedelo nieo o fyzike a chmii, udia vetkch db a kultr, bez ohadu na farbu pleti, ptrali po stvoriteovi sveta. lovek prijal Boha ako samozrejmos, o ktorej ani v najmenom nepochyboval. A v 19. a 20. storo sa zaal viac rozirova ateizmus. Vychdzalo sa z tvrdenia, e pokrok vedy rob vieru v Boha nepotrebnou, o potvrdzoval aj vrok: Nboenstvo je pium udstva. Osud znmeho ateistickho filozofa Friedricha Nietzscheho (1844-1900) je typick pre poblznenie modernho ducha. Aj ke vemi chcel, nemohol i bez Boha. V tomto boji nakoniec plne podahol. ivot Nietzscheho jednoznane a jasne ukazuje, e problm ateizmu je otzkou srdca, nie rozumu. Overbeck zasa jednho da povedal svojej manelke: Nevzdvaj sa Krista, mylienka na neho je vek a mocn. Pritom namhavo preglgol. rty jeho tvre boli strhan, ale hne nato nasadil kamenn tvr. Ja som sa ho vzdal. Chcem stvori nieo nov, nechcem a nesmiem sa vrti sp, ale ja na svoju ve zahyniem. Mnoh li jeho cestou a aj ich ivot preit v nepriatestve s Bohom skonil bezndejnm krachom. Star vrok almistu je vdy aktulny: Blzon hovor vo svojom srdci: Niet Boha. alm 14,1. Na tomto svete neexistuje bezbon nrod, aj ke ateisti sa to mrne pokaj dokza. Plutarchos hovor: Meme njs mest bez hradieb, bez literatry, bez 11

krov, bez domov, bez pokladov, bez divadiel, ale mesto bez svtyne a bez bostiev ete nikto nevidel a ani vidie nebude. Mylienka na Boha sa ned oddeli od udskho ivota, je v om pevne zakotven. Ateizmus je naproti tomu civilizan choroba; tak isto ako rast potu samovrd to vetko patr k abnormlnym javom nho skazenho sveta.

Duch a prrodaPrroda bola odjakiva povaovan za vek obrazov knihu Boej mdrosti: Nebes rozprvaj o slve Boej a dielo Jeho rk zvestuje obloha. hovor almista v alme 19,2 SEVP. Apotol Pavol pe kresanom v Rme: Je im predsa zjavn, o mono o Bohu vedie; Boh im to zjavil. Ve to, o je v om neviditen - jeho ven moc a bostvo -, mono od stvorenia sveta rozumom poznva zo stvorench vec; take nemaj vhovorky. Rimanom 1,19.20 SSV. Zo sksenosti vieme, e ni na svete nevznik samo od seba iadne hodinky bez hodinra, iadna kniha bez spisovatea, iadny stroj bez ininiera tak ani existenciu sveta nememe vysvetli inm rozumnm spsobom, ako e vyiel z ruky Stvoritea. Prrodovedec Athanasius Kircher (1602-1680) mal v svojej pracovni umelecky zhotoven glbus. Raz ho priiel navtvi jeden priate, neveriaci, a s ozajstnm zujmom sa ptal: Kto vyrobil tento glbus? Nikto, odpovedal Kircher, vznikol sm od seba. Ty artuje, povedal nvtevnk, ten, kto ho vyrobil, musel by skuton umelec. Ako to? odpovedal bdate, ty nechce veri, e tento nedokonal obraz zemegule vznikol

12

sm od seba, ale pritom to tvrd o skutonom svete, a nechce uzna Stvoritea? Nie s aj dnes tak udia, ktor veria len tomu, o mu vidie a vnma? Prve im sa Boh ukazuje mnohmi spsobmi. Prehovra k nim prostrednctvom krsy letnej hviezdnatej oblohy a zjavuje svoju vekos v steble trvy a kvete. Dnen lovek na to rd odpoved s posmechom: To vetko predsa vzniklo obyajnou nhodou. Meme si poriadok, elnos a cieavedomos prrody vysvetli nhodou? omu vetkmu a akmu neuveritenmu veria neveriaci! To by existovali zkony bez zkonodarcu, poriadok bez vydavatea poriadku. Pohyb bez toho, kto do pohybu uvdza. Potom by svet povstal sm od seba, aj ke kad stredokolk vie, e to, o evolucionisti nazvaj samoplodenm, je dodnes iba lacnou domnienkou. Bolo by napr. mon skomponova Beethovenovu Pastorlnu symfniu nhodnm zoskupenm niekokch tisc nt? Meme sa naozaj spolieha na slep nhodu? Z matematickho hadiska sa anca prakticky rovn nule. Mal experiment me kadho presvedi. Predpokladajme, e mme 10 guliiek, oslovanch od l do 10. Dajme ich do vrecka a dobre ich premieajme. A teraz sa poksme vybera ich po poriadku za sebou od sla l do 10, priom vytiahnut sla dajme znovu sp k ostatnm do vrecka. Monos vytiahnu guliku .1 ako prv sa rovn 1:10. Pravdepodobnos, e vytiahneme hne po .1 guliku .2, je u 1:100. Vytiahnu ich v porad 1,2,3 to je u pomer 1:1000. Ke pridme ete .4, znamen to pravdepodobnos 1:10 000. Keby sme chceli vytiahnu vetkch desa v presnom porad, jednalo by sa o astronomick pomer 1:10 miliardm. Pretoe je teda pre vznik tak komplikovanch a a do detailov idcich, zkonito zoradench ivotnch pochodov 13

nevyhnutn spojenie tokch faktorov v sprvnom porad, je anca nhody prakticky vylen. Profesor Cressy Morrison, bval prezident newyorskej akadmie vied, hovor: Pre vznik a pokraovanie ivota na naej zemi je potrebnch toko zvanch podmienok, e z matematickho hadiska je nemon, aby vetky z nich boli nhode k dispozcii v sprvnom pomere, kdekovek na zemi v istom ase. Vzhadom na to, v prrode mus s o nejak spsob duchovnho riadenia. T ist mylienku e v prrode platia rozumn zkony potvrdil aj Kepler, ke objavil zkony pohybu plant. Tento astronm, ktor, ako mnoh vedci, bol veriacim lovekom, jednho da zvolal: Ke sa dotkam stvorenia, akoby som sa rukami dotkal Boha.

Kto prema, verJe klamn sa domnieva, e vetci vedci s neveriaci. Prav opak je pravdou. m je lovek vzdelanej, tm ctivejie sa stavia k tajomstvu ivota. Francz Louis Pasteur povedal: Svet sa bude jednho da smia hlposti naej dnenej materialistickej filozofie. m viac tudujem prrodu, tm viac asnem a obdivujem dielo Stvoritea. Boh hviezd a atmov, stavite vekho aj malho, je taktie nam Bohom, stvoriteom a udriavateom. Nememe ho obs, aby sme tm neriskovali stratu pravho astia a naozajstnho pokoja. Bez Boha nieto astia! Je to poznanie, ku ktormu djdeme ako z pohadu dejn, tak i v naom osobnom ivote. Ve ateizmus neme loveka plne uspokoji. Ak by neexistoval Boh, nedala by sa unies ani samota, vyznva na konci svojho ivota Nietzsche. Vetky pokusy nahradi Boha zlyhali. Na tbe 14

po slve stroskotal Alexander Vek, Caesar aj Napoleon. V tom je chudoba bohatstva, o ktorej sa vyjadril jeden z najbohatch muov sveta, John D. Rockefeller: Kto je najchudobnej na svete? Chcem vm to poveda: Najchudobnej lovek je ten, ktor nem ni okrem peaz. Nie, astie loveka nie je zvisl na jeho socilnom postaven, na jeho spechu alebo snaen. astie je to, o zostva, ke sa treba zriec vetkho pozemskho, alebo ke sa lovek v poslednej hodine me odovzda do rk svojho milostivho Stvoritea.

15

VIAC NE KNIHASpoahlivos podaniaZkladn otzka, ktorou sa chceme v tejto kapitole zaobera, znie: Naozaj sa Boh zjavil uom? Na tto otzku je z kresanskho pohadu len jedin odpove: Boh prehovral k uom v kadej dobe a prostrednctvom Biblie hovor dodnes. U na prv pohad je Biblia plne jedinenou knihou. Je staria ne mnoh in knihy a aj ke mnoh jej pisatelia ili pred viac ako 3 000 rokmi, stle nm m o poveda. Biblia a jej asti s dnes preloen asi do 2 000 jazykov a rozirovan v milinovch nkladoch. Bestsellery s v literrnom svete aleko za Bibliou. Ktor kniha by sa jej mohla vyrovna? Vetky vydania knh Shakespeara alebo Goetheho s len nepatrnm zlomkom, nehovoriac u o dielach, ktor vznikli tak ako Biblia v staroveku. Mnoh z nich maj sn ete aj dnes o poveda archeolgom a historikom. Biblia je vak stle viac iadan na celom svete. Biblia je historicky spoahliv dielo, jej presnos udivuje archeolgov, aj cel ostatn svet a umluje posmievaov. Naprklad Ninive, siln hlavn mesto Asranov, ktor bolo v r. 612 pred Kristom totlne znien, bolo a do 19. storoia znme iba zo sprv Starho zkona. Grcki a rmski dejepisci o om ni nenapsali. Ke Xenofn v r. 401 pred Kr. so svojimi 10 000 Grkmi prechdzal tmito miestami, nikto mu nebol schopn poveda meno tohto mesta. Voltaire a in sa na zklade svojich vah Biblii vysmievali a oznaili ju za rozprvkov knihu. Avak v 40. 16

rokoch 19. storoia sa Ninive op vynorilo z prachu tiscro, aby ospravedlnilo Bibliu pred skeptickm svetom. Franczovi Bottovi a Anglianovi Layardovi sli ku cti, e vykopvkami sprstupnili svetu star Ninive. Botta objavil v dnenom Chorsbade palc asyrskho kra Sargona (722-705 pred Kr.), o ktorho existencii kritici taktie pochybovali, pretoe jeho meno bolo znme len z jednho vera Starho zkona. Layard, ktor kopal v rokoch 1845 a 1854 v Mezopotmii, objavil mesto, ktor pozostvalo z dvoch ruinovch kopcov. Pod jednm z nich s nzvom Nebi Janus objavil Layard palc kra Asarhaddona (681-669 pred Kr.), pod druhm (Kujundik) palce Senacheriba (705-681 pred Kr.) a Aurbanipala (669-626 pred Kr.). Posledn nlez bol najsenzanej, pretoe sa podarilo objavi krovsk kninicu, pozostvajcu z 2000 oslovanch hlinench tabuliek. Jedna z tchto dosiek obsahovala babylonsk sprvu o potope, ktor vykazuje toko spolonho s biblickou sprvou, e sa dnes u nikto neodvi povaova ju za idovsk legendu. Vetky tabuky s popsan klinovm psmom. Zatiao Botta kopal v Chorsbade, Anglian Rawlinson koproval psmo perzskho kra Dria, pretoe to malo by kom k rozifrovaniu klinovho psma. Od r. 1822 je pre ns taktie otvoren svet Egypta, a to vaka deifrovacm prcam Francza Champolliona. V rokoch 1899 a 1917 kopali nemeck bdatelia v Babylone, m potvrdili mnoh biblick daje. Ndheru mesta Babylon, pchu kra Nabuchodonozora (605-562 pred Kr.), existenciu poslednho babylonskho kra Baltazra (553-539 pred Kr.). Vetky tieto daje z knihy Daniel boli teda historicky potvrden. Kritici 19. storoia zosmieovali obzvl prv listy Biblie, sprvu o patriarchovi Abrahmovi, Izkovi 17

a Jakobovi. Hovorili o nich bu ako o mtoch alebo tieto miesta interpretovali ako neskr vykontruovan falzifikty. Tak naprklad Abrahma stotoovali s babylonskm bohom slnka Tammzom a Sru s bohyou Itar. Tvrdilo sa, e obdobie okolo r. 2000 pred Kr. predpoklad omnoho primitvnejie kultry, ne ak s zaznamenan v biblickch sprvach. Ale ke Anglian Woolley v r. 1922 a 1934 vykopal Abrahmove rodn mesto Ur Chaldejsk, museli kritici stiahnu svoje tvrdenia sp krok za krokom. Boli objaven dvojposchodov obytn domy, ktorch byty mali a 15 izieb, vetky vybielen vpnom a stavan omnoho stabilnejie ne mnoh arabsk byty dnes. Bol objaven vchovn systm na vysokej rovni. V kolch sa uilo psa, boli vyuovan jazyky, matematika, zemepis a prrodopis. K pozoruhodnm objavom dolo v krovskch hroboch, ktor obsahovali umeleck diela zo zlata a striebra. Woolley o tom podva sprvu: Musme svoje domnienky o hebrejskom patriarchovi od zkladu zmeni, pretoe teraz vidme, v akom civilizovanom svete preil prv sek svojho ivota. Bol obanom vekho mesta a dediom tradcie starej kultry na vysokej rovni. o by asi Woolley povedal, keby vedel o objavoch v Eble? Prof. Paolo Matthiae z univerzity v Rme naiel v rokoch 19741978 na jednom ruinovom kopci v severnej Srii viac ne 20 000 popsanch tabuliek z druhej polovice tretieho tiscroia pred Kr. Tieto nlezy s tak asn a vznamn, e ich mnoh uenci stavaj veda Kumrnu alebo Rs amra-Ugaritu. Tieto tabuky osvetuj asnm spsobom Abrahmovu dobu. Odhalenie starho Egypta, a tm aj mnohch biblickch svislost, zaalo v r. 1798, ke Napoleon Bonaparte vkroil do zeme faranov. Nlez kamea z Rosety, ktor obsahuje npis z doby egyptskho kra Ptolemaia V. (20418

181 pred Kr.) napsan tromi druhmi psma (hieroglyfick, dmotick a grcke), umonil Champollionovi deifrova zloit hieroglyfick psmo. V r. 1896 objavil Flinders Petrie v Tbach tabuu, nazvan Izraelsk stla tabuu z doby farana Merneptaha (1224-1214 pred Kr.). Je tu prv mimobiblick zmienka o Izraeli, ktor dokazuje, e u vtedy museli by idia v Palestne. Taktie Palestnska pda priviedla na svetlo mnoh veci, ktor potvrdili historicitu Biblie. V r. 1868 bol njden preslven Mov kame. Ma, mobsky kr, il v 9. storo pred Kr. Jeho vojny proti izraelskmu nrodu s opsan v biblickej druhej knihe Krov (3. kap.). Mov kame je jednm z najstarch svedectiev hebrejskho psma z doby pred babylonskm zajatm. V r. 1880 bol objaven in hebrejsk npis v tuneli jednho vodovodu, ktor nechal vystava kr Ezechi v 8. storo pred Kr.4 Vykopvky v Megidde viedli k objavu alamnovch vekch koskch stajn5. V Samrii boli njden prekrsne fragmenty zo slonoviny6. Nelson Glck objavil v r. 1937 a 1940 alamnove priemyseln mesto a prstav Ecin-Geber v Akabskom zlive. A tento objav pomohol odhali krovo bohatstvo v plnej rke. V roku 1932 zaal J. L. Starkey vykopva juhopalestnske mesto Lak. Jeho prca trvala ete do r. 1938 a priniesla nanajv cenn vsledky o obdob 6. stor. pred Kr., ke prestal existova Judsk tt. Hlavne 21 listov z Laka, posolstvo dstojnka svojmu nadriadenmu, potvrdzuje v mnohch jednotlivostiach to, o poznme z Jeremiovho proroctva. Jeden z nlezov, ktor vzbudil sn najv rozruch, bol4

2.Paralipomenon 32,30 5 1.Krov 9,15-19 6 Z Achabovho domu zo slonoviny 1.Krov 22,39

19

nlez pri Mtvom mori (1947), kde beduni objavili hebrejsk biblick rukopisy z doby pred Kristovm narodenm. S o 1000 rokov starie ako masoretsk text z 9. a 10. stor. po Kr. K vekmu prekvapeniu uencov priniesli rukopisy dkaz, ako starostlivo bol uchovvan hebrejsk text Starho zkona. Pre in klasick texty nemme zaleka tak spoahliv rukopisy. Homr, ktor il dajne okolo r. 800 pred Kr., m svoje eposy podloen len jednm kompletnm rukopisom z 11. stor. po Kr. Znmu Tacitovu Germniu (1. stor. po Kr.) poznme len z rukopisov z neskorieho 15. storoia. asov medzery medzi originlmi a opismi maj rozptie cez 1000 rokov. Pri Biblii je to plne inak. Napr. historik Lietzmann hovor o Novom zkone: Novozkonn podanie je tak dobr, ako me by len nejak samostatne rastce a iroko rozren podanie. Pribliuje ns starodvnosou svojich svedkov k antickm pomerom do neslchane tesnej blzkosti pvodnho textu, a tm nm dva spoahliv zruku o svojej veobecnej historickej vierohodnosti.

Boh hovorilTto kniha nie je len spoahliv dedistvo, ale je zrove Bo odkaz. Biblia sce bola napsan umi ako nstrojmi, ale nebola nimi vymyslen. Apotol Peter vyslovene hovor: Niktor proroctvo Psma nedeje sa z vlastnho rozltenia budcnosti. Lebo nikdy nebolo proroctvo vynesen vou loveka, ale Svtm Duchom sc nesen hovorili svt Bo udia 2.Petrova 1,20.21. Preto si Biblia nrokuje by slovom Bom (idom 4,12) a pravdou (alm 119,160) .

20

Otzka modernho loveka znie: Je tento nrok Biblie oprvnen? Najprv musme vychdza zo skutonosti, e pisatelia sami preili to, ako ich Duch Bo zvltnym spsobom viedol a chrnil, ako ich osvecoval pri psan textu. Naprklad u proroka Jeremia tame: Ajha, dal som ti do st svoje slov (Jeremi 1,9) a apotol Pavol hovor o idoch, ude starozkonnej doby, e s im zveren vroky Boie (Rimanom 3,2). Nechpme to tak, e by Boh s pisatemi jednal svojvone kad pisate psal vlastnm tlom. Formulciou pod vedenm Ducha svtho m by zdraznen, e v slovch biblickch pisateov vlastnme zrove neklamn Boie slovo. Mnoh proroci a apotolovia boli spolu so svojimi sasnkmi oitmi svedkami udalost, ktor opisovali. Nemohli si dovoli odklon od pravdy, pretoe poetn proroctv a sprvy mohli by preveren ich sasnkmi. Mnohokrt dokonca psali s nebezpeenstvom, e bud odmietnut7. Po druh si treba uvedomi, e Jei Kristus povedal svoje jednoznan NO na pravos a autoritu Psma svtho. On bol tm muom, ktorho nikto nemohol obvini z hriechu8, on sm bol Synom Bom9, cestou, pravdou a ivotom10. Poda neho sa kad, kto nepozn Psmo, mli11. On sm sa odvolval na Psmo12 a v om na svoje poslanie13. Pri nejasnostiach mus rozhodn Psmo14.7

1.Korinanom 1,23 8 Jn 8,46 9 Mat 26,63.64 10 Jn 14,6 11 Mat 22,29 12 Mat 4,4 13 Jn 5,39

21

Po tretie treba podotkn, e Biblia sama nesie jasn znmky boskho pvodu. Psalo ju viac ako tridsa pisateov najrznejieho socilneho postavenia. Dvid bol kr, mos pastier, Jn rybr a Luk lekr. Tto pisatelia ili roztrsene vzdialen od seba, od Babylona cez Palestnu a po Rm. Biblia bola psan v rozmedz asi 1600 rokov. Napriek tomu tvor asn jednotu. Keby sme neverili, e ten ist Duch inpiroval jej pisateov, bola by to nepochopiten skutonos. Po tvrt, obsah Biblie ns doke presvedi svojimi najvyie vytenmi normami (mravnmi kritriami). Jeiove zlat pravidlo z jeho Kzania na vrchu: Vetko, o chcete, aby udia robili vm, robte aj vy im (Mat 7,12 SSV) tu stoj ako nieo jedinen v dejinch udstva. Podstatn vznam m skutonos, e sa v evanjelich o dobre nielen hovor, ale predovetkm sa kon. Biblia rozprva o premene nho sveta. Po piate, je asn, e tto kniha dnes ete existuje. asto jej hrozilo pln znienie. Musela vytrpie mnoho kritiky a vsmechu. Mnohokrt bola vyhlsen za mtvu. Cez to vetko Biblia stle existuje. Spisy vekho cisra Augusta, za ktorho vldy sa Jei narodil, sa vetky stratili, ale evanjeli a listy apotola Pavla s dnes ren v milinoch exemplrov. renie Boieho slova nemohol obmedzi krvilan Nero, tvrd Dcius a mazan Dioklecin. Ani temn stredovek so svojimi zkazmi prekladov, ktor vydvali kresansk koncily, nedokzal potlai renie Biblie. Lux lucet in tenebris15 tak znelo heslo, s ktorm Valdensk rili biblick pravdy. V osvieteneckej dobe sa zaalo s kritikou a vsmechom voi Biblii. Voltaire si dajne trfal a sm chcel14 15

Luk 10,26 Svetlo svieti v temnote

22

zlikvidova kresanstvo, pretoe si bol ist jeho skorm znikom. Voltaire zomrel, z jeho literrnych diel sa ete sem-tam taj niektor drmy a romny. Ale Biblia a jej asti s rone rozirovan v stmilinoch exemplrov! Posledn a najkrajie svedectvo o boskom pvode Biblie je jej pretvrajca moc. Doke urobi z pochybovaa apotola, zo zloinca svtca. Lebo slovo Boie je iv a inn a ostrejie nad kad me dvojsen. idom 4,12. O tejto moci sved neprehliadnuten mnostvo ud, ktorch ivot dokazuje, e skrze prevan Slovo sa n svet me sta lepm a radostnejm.

23

VERI ASTROLGOM A VETCOM ALEBO BIBLII?o hovoria proroctvKto u mal prleitos navtvi Sixtnsku kaplnku vo Vatikne, bol urite uchvten majstrovskmi freskami Michelangela. Na strope je predovetkm dej stvorenia, na oltri Bo sd. Dva koloslne obrazy, ktormi umelec majstrovsky znzornil zaiatok i koniec udskch dejn. Medzi nimi majster uptava pozorovatea siedmimi vekmi prorokmi Starho zkona, aby ukzal, e cesta loveka nesmie vies przdnotou, ale priestorom sveta naplnenho Bom slovom, jeho radami a prkazmi. Proroci s tu predstaven ako Bo poslovia a zvestovatelia. Naplnen proroctv potvrdzuj, e Biblia m bosk pvod. Boh nemohol da lep dkaz pravdivosti svojho slova. Minulos i sasnos pozn astrolgov, vetcov aj falonch prorokov. Vetci ij z dvojzmyselnost i nejasnost svojich vetieb. Biblia sa vak nezdrha nahliadnu za oponu, do reality svetovch dejn a poveda: Tak sa stane. Jei Kristus vyslovene poukazoval na pravdivos a dleitos proroctiev, ke hovor: Povedal som vm to teraz vopred, aby ste, a sa to stane, uverili Jn 14,29 GID. Zrove nabdal uenkov, aby venovali svoju pozornos zvl prorokovi Danielovi. Pri zvestovan znienia Jeruzalema im povedal: Ke tedy uvidte ohavnos spustoenia, o ktorej hovoril prorok Daniel, e stoj na svtom mieste (Kto ta, rozumej!)... Mat 24,15. Prorok Daniel, ktor il v 6. storo pred Kr., napsal proroctv, ktor siahaj cez novozkonn dobu a po zver dejn tohto sveta. 24

Charakteru knihy Daniel zodpoved v Novom Zkone Zjavenie Jna. Obidve knihy sa pozoruhodne dopaj a s pre kadho itatea prameom poznania. Nememe sa preto divi, e vykladai Biblie sa vo vetkch dobch vdy zaoberali tmito knihami. Cirkevn otec Hippolyt z Rma napsal v 3. storo vznamn komentr k prorokovi Danielovi. V stredoveku to bol predovetkm Joachim z Foire (12.stor.), ktorho znalosti boli tak preslven, e anglick kr Richard I. Levie srdce sa ho rozhodol navtvi cestou do Svtej Zeme, aby sa ho sptal na vklad proroctiev. Menej znme je, e taktie objavite Ameriky, Kritof Kolumbus, sa zaoberal biblickmi proroctvami. Ke Luther zaiatkom 16. stor. preloil Bibliu do neminy, zverejnil zo vetkch prorokov najprv knihu Daniel, pretoe bol presveden, e posolstv tohoto Boieho mua maj zvltny vznam. Vek fyzik a astronm Isaac Newton sa zaoberal 42 rokov knihou Daniel. V 18. storo vzbudil pozornos jezuita Manuel de Lacunza svojimi zaujmavmi objavmi, ktor zverejnil vo svojich prorockch tdich. o vlastne viedlo tchto muov, aby sa znovu a znovu zaoberali knihou Daniel? Bola to jednoducho skutonos, e tento prorok, ktor sa nachdzal v babylonskom exile, podal vklad proroctva, ktor osvetuje cel dejiny udstva a po ich zver. Druh kapitola knihy Daniel ns uvdza do dejn novobabylonskej svetovej re, a sce do doby Nabuchodonozora, najvieho panovnka tejto vemoci. V roku 612 pred Kr. zniil Nabopolasar, otec Nabuchodonozora, mesto Ninive, a tm zlomil asrsku nadvldu. Tak bol poloen zklad babylonskej svetovej moci. Vo vekch aeniach pokraoval syn v diele svojho otca, zvazil nad egyptskm faranom pri Karchemii nad Eufratom, dobyl Judsko a zmocnil sa Jeruzalema. Tm sa 25

stal Babylon svetovou mocnosou . 1. Teraz sa mohol Nabuchodonozor venova vstavbe svojho panstva. Zostane vak Babylon svetovou rou? Alebo ho ak tak osud ako Egypanov a Asranov? Tieto otzky prenasledovali kra aj v spnku. Vo sne uvidel pred svojimi oami obraz, ktor v om vzbudil hrzu. Nebola to vak nhoda, e mal tento sen. A ani to, e Nabuchodonozor zabudol obsah sna, nebola hra nhody, ale Boie zvltne riadenie. Kr najprv poiadal o vklad sna babylonskch astrolgov a vetcov, t vak plne sklamali, spolu so svojimi modlami. Jedin, kto vedel pomc, bol Daniel, ktor prosil Boha, aby mu zjavil krov sen i jeho vklad. A Boh mu vetko ukzal vo viden16. Daniel potom predstpil pred kra a predstavil mu tajomstvo sna: Ty, kru, si videl a ha, nejak vek obraz, a ten vekolep obraz, ktorho blesk bol nramn, stl pred tebou a bol na pohad stran. Hlava obrazu bola z vbornho zlata, jeho prsia a jeho ramen boli zo striebra, jeho brucho a jeho bedr z medi, jeho hnty zo eleza a jeho nohy iastone zo eleza a iastone z hliny. A hadel si dotia, a sa odtrhol kame, ktor nebol v rukch, a uderil obraz do nh, ktor boli zo eleza a z hliny, a rozbil ich na prach. Vtedy bolo razom rozdrven elezo, hlina, me, striebro i zlato, a bolo to jako plevy z humna letnho asu, a odniesol to vietor tak, e sa tomu nenalo nikde miesta, a kame, ktor uderil obraz, stal sa velikm vrchom a naplnil cel zem. To je sen, a jeho vklad tie povieme pred krom. Ty, kru, si krom krov, pretoe ti Bh nebies dal to krovstvo i t moc i silu i slvu, a vetko vade, kde len bvaj synovia loveka i pon zver i nebesk vtctvo, dal do tvojej ruky16

Daniel 2,17-19

26

605539 pred Kr.

539331 pred Kr.

331168 pred Kr.

168 pred Kr. 476 po Kr.

476 prchod Krista

27

a uinil a pnom nad tm nad vetkm. Ty si tou zlatou hlavou. A po tebe povstane in krovstvo, niie ako je tvoje, a zase in, tretie krovstvo, jako meden, ktor bude panova na celej zemi. A tvrt krovstvo bude tvrd jako elezo, lebo elezo drv a kri vetko, a tedy jako elezo, ktor polme to vetko, tak aj ono rozdrv a polme. A e si videl nohy a prsty iastone z hrniarskej hliny a iastone zo eleza, to znamen, e to bude rozdelen krovstvo; ale bude v om ete nieo z pevnosti eleza, lebo si videl elezo zmiean s hlinou obyajnho blata. A prsty na nohch iastone zo eleza a iastone z hliny znamenaj, e krovstvo bude z iastky siln a z iastky krehk. A to, e si videl elezo zmiean s hlinou obyajnho blata, znamen, e bud spojen na spsob semena loveka; ale nebud pevne n jeden k druhmu, tak, ako sa elezo nespoj s hlinou. A za dn tch krov ustav Bh nebies krovstvo, ktor nebude skazen nikdy a na veky. A to krovstvo nebude ponechan inmu udu. Rozbije vetky tie krovstv na prach a uin im koniec, ale ono bude st a na veky. Lebo si videl, e sa od vrchu odtrhol kame, ktor nebol v rukch, a rozbil na prach elezo, me, hlinu, striebro i zlato. Vek Bh oznmil krovi, o bude po tomto. A sen je ist, a jeho vklad je vern. Daniel 2,3145. Kto sa nad tmto textom poriadne zamysl, pochop, e tto koloslna socha je obrazom svetovch dejn. Svetov re vznikaj a zanikaj, ale tento proces sa nebude stle opakova. Dejiny sa blia k absoltnemu vrcholu. Aj ke hodnota materilov na soche kles a ich tvrdos stpa, a vetko kon takmer chaosom, napokon dejiny nekonia chaosom (rozbit socha), ale prichdzajcim Bom krovstvom, predstavenom ako kame, ktor sa stal obrovskou skalou.

28

Vek socha1. Zlat hlava: Babylon (605-539 predKr.) Kr Nabuchodonozor (605-562 pred Kr.) je predstaven ako reprezentant prvho krovstva, pretoe je napsan: Ty si t zlat hlava; mysl sa tm vak jeho ra, lebo prorok dodva: Po tebe povstane in krovstvo. Babylon bol v antickom svete metropolou prvej triedy. Centrum mesta bolo obohnan dvojitmi hradbami, ktor boli hrub a 7 metrov. Taktie vntorn hradby pozostvali z dvojitej steny irokej 7-8 metrov. Pribline kadch 50 metrov bola do steny vstavan vea. Archeolgovia objavili 15 zkladov tchto ve. Obvod mestskch hradieb mal asi 15 km. Ke si uvedomme, e obvod cisrskeho Rma meral len 9 km a Atn u len 6 km (na vrchole ich moci), tak si meme predstavi, ako bol mocn stavite Nabuchodonozor pyn na svoje mesto. Raz tie zvolal: i nie je vek tento Babylon, ktor som svojou mocou a silou vybudoval ako krovsk dom ku slve svojej dstojnosti? Daniel 4,27 EP. Babylon, sdlo boha Marduka, bol v staroveku nboenskm centrom, ktormu sa iadne in nevyrovnalo. Bolo tam 53 chrmov, 955 svt a 384 poulinch oltrov. V strede mesta bola znma 90 metrov vea Etemenanki. Toto obrovsk stavitesk dielo prekonali len pyramdy v Gize. Na poslednom poschod sa nachdzala svtya boha Marduka. Aj babylonsk palce patrili k najkrajm stavbm staroveku. Visut zhrady patrili k siedmym divom sveta. Jednalo sa pravdepodobne o strechovit zhrady, ktor dal Nabuchodonozor postavi svojej mdskej ene, aby jej v ninatej Mezopotmii nechbali hory jej vlasti. V blzkosti tchto visutch 29

zhrad, na severe centra mesta, sa nachdzala mohutn Itarina brna, ktorou prechdzala procesia ku chrmu na pt Etemenanki. Tto brna bola 12 metrov vysok. Vo vntri boli tehly stien farebne glazrovan. Steny boli lt, brny modr, palce ruov a chrmy biele. Itarina brna bola 51 metrov dlh, pretoe viedla cez dvojit stenu, a jej steny boli ozdoben stovkami figr zvierat. Na jednej tabuli bolo klinovm psmom napsan: Ja (Nabuchodonozor) som vystaval Babylon, svt mesto, ku cti vekch bohov, ndhernejie ne kedykovek predtm a postaral som sa o jeho obnovu. iadny kr vetkch krov nepostavil nieo tak skvostnho ako ja Mardukovi. Kie by bola cesta mjho ivota dlh, kie by som sa mohol radova z bohatho potomstva. Kie by mj potomok vene vldol iernovlasm nrodom a kie by v dobrom zostalo moje meno zachovan pre budce asy. Prianm Nabuchodonozora bolo zosta navdy pri moci. Boou vou vak nebolo, aby navdy vldli vojny, tlak, modlosluba a kult loveka. Ete skr ako Daniel zvestoval krovi: Po tebe povstane in krovstvo, prorokoval u prorok Izai v 8. storo pred Kr.: Babylon, ozdoba krovstiev, pyn okrasa Chaldejcov, bude, ako ke Boh rozvrtil Sodomu a Gomoru. Izai 13,19 SSV. Sven Hedin, ktor navtvil v roku 1916 pozostatky Babylona, napsal: A doslova sa naplnili proroctv prorokov o znien tohto vekomesta! Ani okolit p nepsob takm pustm dojmom ako tieto trosky a neuteen hol steny. Od pte ni neoakvame, ruiny vak hovoria o minulej vekosti a zalej slve. Hrub masvy stien vysokej Itarinej brny stoja hol, zatiao ohe splil strechy z cdrovho dreva. Ani beduni si tu nestavaj svoje stany, len akalov som videl dokonca i poas da vylieza zo svojich krytov.

30

2. Strieborn hru: Mdo-Perzia (539-331 pred Kr.) Dejiny nm podvaj sprvu, e v r. 539 pred Kr. perzsk kr Crus dobyl Babylon, ktor bol povaovan za nedobytn. Ako vznikla tto mdsko-perzsk dvojra? Star mdska ra bola uprostred 6. storoia pred Kr. dobyt Crom, napriek tomu si ale Mdovia smeli zachova urit stupe samostatnosti. Preto je pochopiten, e sa Biblia zmieuje o zkone Mdov a Peranov17. Perzsk ra rstla na zklade mnohch vojnovch aen. V dobe Dria I. (522-486 pred Kr.) dosiahla Perzia vrchol svojej moci. Pred tmto mocnm vldcom sa nikto, ak nechcel prs o svoj ivot, nesmel objavi bez toho, aby bol pozvan. A kto pred tohto panovnka predstpil, musel ihne padn na zem. Tento tyran znovu snval o venom panovan. Ale ke Drius v r. 486 pred Kr. zomrel, tieto sny sa rozplynuli ako mydlov bubliny. Jeho vojsko utrpelo v r. 490 pred Kr. pri Marathne stran porku od nepatrnho grckeho vojska. Ani Egypania nechceli naalej zna perzsk jarmo. Ani potomkovi Dria, nladovmu, pitkrskemu Xerxovi, sa neviedlo lepie. Podarilo sa mu sce potlai Egypt, ale zase vypukla revolcia v Babylone. Xerxes sce mesto zniil, ale o osude mdsko-perzskej re sa rozhodlo na grckych vojnovch poliach. Sce sa mu podarilo aj napriek hrdinskmu odporu doby Atny, ale ikovn Themistokles vlkal perzsk nmornctvo pri Salamise do zhuby. S vekmi ndejami podniknut odvetn aenie skonilo zdrvujcou porkou. Grcky bsnik Aischylos v tom videl Bo sd nad opovlivosou Peranov.

17

Daniel 6,9.13.16

31

Od tejto chvle zaala perzsk ra upada. Op sa naplnilo Danielovo proroctvo: A po tebe povstane ... tretie krovstvo, jako meden, ktor bude panova na celej zemi. Daniel 2,39. 3. Boky z medi [alebo bronzu]: helenistick (grcko-macednske) imprium (331-168 pred Kr.) Tmto kovom sa v Starom zkone rozumela me alebo me s cnom (bronz). Grcki vojaci boli skutone znmi tm, e ich vzbroj a zbrane boli z medi (bronzu). Ke vtedy dvadsaron Alexander Vek vytiahol so svojm vojskom, aby dobyl vtedaj svet, prekroila u grcka kultra svoj vrchol. Z historickho hadiska teda nie je celkom sprvne hovori o grckej svetovej ri, pretoe Alexander bol macednskym krom. Kee sa ale jeho otcovi Filipovi v r. 338 pred Kr. podarilo zjednoti najviu as Grcka za jeho vldy, meme hovori o grcko-macednskej ri. S ohadom na vplyv Grkov a do doby Rimanov meme tie hovori o helenistickom impriu. Alexander videl svoju hlavn lohu v tom, aby sa pomstil za invzne aenie Peranov. S malou armdou, ktor tvorilo 35 000 muov, sa vydal tento jedinen vojvodca r. 334 pred Kr. cez Dardanely, aby sa triumflnym aenm, ktor nem obdoby, stal za niekoko mlo rokov pnom sveta. Pri Graniku slvil svoje prv vazstvo. Pri Issi, pri vchode do srdca zie, sa proti nemu postavil perzsk kr Drius III. s vekm vojskom, ktorho poet modern historici udvaj asi okolo 200 000 muov. Alexander ihne zatoil a macednska falanga (akoodenci) prerazila radami nepriateov. Chcel osobne zaja perzskho kra. Drius sa vak dal na tek aj so svojm vojskom a krajina bola otvoren pred dobyvateom. Preiel Sriou, po sedemmesanom obliehan dobyl Tr a potom tiahol na 32

Jeruzalem. Tam, poda sprvy Josepha Flvia, mu dajne vyiel v strety vekaz Jaddua a ukzal mu knihu Daniel. V sprievode idov voiel do chrmu a poda vekazovho nvodu obetoval Bohu. S vekazom a almi knieatami jednal ctivm spsobom. A ke mu bola ukzan kniha Daniela, kde Daniel vysvetuje, e Grk zni perzsk ru, veril, e sa proroctvo tka jeho. Potom sa vydal obsadi Egypt, ktor ho s nadenm prijal ako vysloboditea. Tu zaloil v r. 331 pred Kr. preslven mesto Alexandria, pomenovan po om. Od tej chvle sa nechal uctieva ako syn bohov. Potom zamieril do srdca perzskho krovstva, ktor mu po bitke pri Arbele padlo do lona ako zrel jablko. Vo svojich 25 rokoch sa stal Alexander najmocnejm muom sveta. Avak tba po slve, moci a bohatstve mu nedala pokoj. Hor sa, do bjnej Indie! Alexander doiel a k Indu, tam sa vak zaali jeho oddiely bri, a on sa musel vrti. Tento panovnk vyiel ako slnko, avak jeho ivot zanikol ako meteor. Mohol sa ete v r. 323 pred Kr. vrti do Babylona, ale po roztopanch flmoch dostal vysok horku a za niekoko dn jeho ivot vyhasol. Po dlhch bojoch medzi Alexandrovmi nslednkmi sa ra rozdelila na 4 asti: 1. Ra Ptolemajovcov (Egypt, Palestna a jun Sria) 2. Ra Seleukovcov (Od Malej zie cez Sriu a po Indiu) 3. Ra Lysimacha (Irak a asti Malej zie) 4. Ra Kasandrova (Macednia a Grcko) Tieto tty postupne ovldol a dobyl Rm. Tak, ako sa to hovor v Danielovom proroctve: A tvrt krovstvo bude tvrd jako elezo, lebo elezo drv a kri vetko, a tedy jako elezo, ktor polme to vetko, tak aj ono rozdrv a polme. Daniel 2,40.

33

4. elezn nohy: Rm (168 pred Kr. - 476 po Kr.) Vojensk moc Rma nemohla by znzornen nim lepm ne prve elezom. Rimania si boli vedom svojho poslania ovldnu svet. Vemi vstine to vyjadril znmymi slovami Verglius: Ty si Riman, to bude tvojim povolanm! Vldni svetu, lebo ty si jeho pnom, mieru daj mravnos a zkon, omilosti toho, kto sa ti podrob, a zlom vojnou vzdor rebelov. O brutalite eleznho Rma toho bolo napsan u dos. Rmsky vojvodca Cato kad re v sente zakonil nenvistnmi slovami a nakoniec hovorm, e Kartgo mus by znien. Toto prianie sa naplnilo v r. 146 pred Kr. Mesto, ktor bolo dlh as hlavnm nepriateom Rma, bolo aj s obyvatemi znien. Herder hovor o zem rmskej slvy krvou nastenej a zha rmske dejiny do dvoch slov: Pustoenie a znienie. Rimania boli kultrne plne zvisl na Grcku. Prav Riman to bol vojak, v jeho srdci nebol iadny scit. irok paleta eleznej moci Rma sa prejavovala od gladitorskch hier po ukriovania, od zotroenia celch nrodov a po najsurovejie prenasledovania. A ke potom republiku vystriedala monarchia a do Rma preniklo orientlne zboovanie cisra, vzrstla brutalita a velikstvo do gigantickch rozmerov. Nervovo chor boh Caligula, ukrutn Nero, znmy prenasledovate kresanov Domicin a neskor impertori a po Dioklecina, ktor nechali tiec krv kresanov v prdoch, t vetci s dkazom pravdivosti biblickho proroctva. Poda povesti bol Rm zaloen v r. 753 pred Kr. Na historick zklad sa vak dostvame a okolo v r. 500, ke sa stal Rm republikou. V polovici 3. stor. pred Kr. bolo u cel Taliansko pod rmskou nadvldou. A z punskch vojen (3. a 2. stor. pred Kr.) vyiel Rm ako najsilnejia mocnos v oblasti Stredozemnho mora. Po dobyt Macednie (168 pred Kr.) 34

sa stva svetovou vemocou. Ni ho nebolo schopn zastavi. Mal zia, Palestna, Egypt, vetky pozostatky helenistickho impria sa museli skloni pod jeho jarmo. Za doby cisra Trjana (98 117 po Kr.) dosiahol Rm najv rozmach. Tto mocn ra sa rozprestierala od Gibraltru a po Eufrat, od severnej Afriky a po Anglicko. Pretrvvala cel stroia, ale udrela aj jej posledn hodina. Morlny rozklad, vplyv kresanstva, a stle silnej tlak cudzch nrodov na hraniciach viedol k zrteniu a skaze Rma. Daniel zomrel 1000 rokov pred naplnenm tohto proroctva. V r. 476 po Kr. zosadil Odoakar germnske kniea poslednho rmskeho cisra Romula Augusta a seba dal korunova za talianskeho kra. Rmska ra sa rozpadla na mnoho ast, ako to bolo v proroctve znzornen prstami na nohch. 5. Nohy zo eleza a hliny: Rozdelen ra a nasledujce eurpske tty (od r. 476 po Kr.) Na zem Rma sa vytvorilo v dobe sahovania nrodov niekoko germnskych krovstiev, ktor medzi sebou kruto bojovali. Tto neznanlivos je ukzan jasne a zretene v proroctve: A e si videl nohy a prsty iastone z hrniarskej hliny a iastone zo eleza, to znamen, e to bude rozdelen krovstvo. Daniel dodva, e bud spojen na spsob semena loveka; ale nebud pevne n jeden k druhmu, tak, ako sa elezo nespoj s hlinou. Daniel 7,41.43. Niektor krovstv bud siln, in slab. Pri sahovan nrodov skutone vznikli medzi jednotlivmi rami vek rozdiely. Frankovia a Zpadn Gti vybudovali mocn re, zatiao napr. Sueovia a Burgundi boli stredne siln a nikdy nemali vek moc. Boli uroben mnoh pokusy, ako sa dosta z tejto roztrietenosti a vybudova op rmsku ru teraz ale 35

pod kresanskou zstavou ako Svt ru rmsku. Prorok hovor: A to, e si videl elezo zmiean s hlinou obyajnho blata, znamen, e bud spojen na spsob semena loveka (napr. sobe), ale nebud pevne n jeden k druhmu, tak, ako sa elezo nespoj s hlinou. Daniel 2,43. Karolovi Vekmu sa to sce v 9. storo takmer podarilo, po jeho smrti sa vak ra predsa rozpadla. Habsburgovci so svojim mottom A.E.I.O.U. Alles Erdreich ist sterreich untertan (kad ra zeme je podriaden Raksku) takpovediac dosiahli tento cie. Ako je znme, riadili sa nanajv pokojnmi prostriedkami, poda znmeho hesla: Nech si in ved vojny, ty, astn Raksko, sa zasnubuj. Pod vedenm Karola V., v ktorho ri nezapadalo slnko, dosiahla habsbursk moc svoj vrchol. Avak po smrti tohto mocnho a neastnho mua sa ra s konenou platnosou rozpadla na as panielsku a nemeck. Franczsko a Anglicko k habsburgovskej ri nikdy nepatrili. Rivalita medzi Franczskom a Rakskom viedla k tomu, e franczski krli sa vtedy pokali sta nslednkmi rmskych cisrov. udovt XIV., kr Slnka, najmocnej mu 17. storoia, by bol rd zskal popri franczskej krovskej korune aj kresansk cisrsku rmsku korunu. Nepodarilo sa mu to. Vzneen kr zomrel ako zatrpknut starec. Op sa objavil al mocn mu na javisku dejn, ktor mal vychutna triumf aj ponenie ako iadny in pred nm Napoleon Bonaparte. Korzian, ktor ako franczsky generl ovldol pol Eurpy si v r. 1804 nasadil cisrsku korunu. Aj on til po svetovlde. Tento gnius slvil jedinen vazstv. Jeho plny boli jednoznan: Potrebujeme jeden eurpsky zkon, jeden eurpsky odvolvac sd, jednotn menu, rovnak vhy a miery, potrebujeme rovnak zkony pre cel Eurpu. Zo vetkch nrodov chcem urobi jeden nrod. 36

Nebol poslednm, kto mal takto pln. Rchlo sa vak naplnila tragdia. Lipsko! Zatiao spojen Rakania, Prusi a Rusi udreli na mesto a Napoleon len s nmahou z horiaceho mesta utiekol, len niekoko kilometrov odtia ijce kniea bsnikov, Goethe, napsal vstin ver: lovek, nech je to ktokovek, preije raz svoje posledn astie a posledn de. A ten posledn de nedal na seba dlho aka. Po Waterloo nasledovala Svt Helena. Sen o zriaden vekore porovnatenej s rmskou rou sa skonil. Boh je Pnom dejn a zostva nm a dodnes. Nech to u bol Napoleon alebo neskr Adolf Hitler, vdy sa potvrdilo prorock Boie slovo. Vetko obopnajce, ven svetov krovstvo jednoty a pokoja nevznikne nedokonalm udskm snaenm, jedine pomocou kamea, ktor videl prorok. To sa stane, a Boh vytrhne vldu z krvavch rk tyranov a zriadi svoje krovstvo, za ktor sa ns uil modli: Pr krovstvo Tvoje. Mat 6,10 SEVP. Meme si by plne ist, e tak, ako sa naplnili prv asti proroctiev, napln sa aj zveren as: A sen je ist, a jeho vklad je vern. Daniel 2,45.

Viac informci pre budcnos7. kapitola knihy Daniel ide podstatne alej, ne bolo ukzan v 2. kapitole. V podobnom proroctve s tie ist svetov re predstaven dravmi zvieratami. Zatiao kr Nabuchodonozor smel vidie len vonkajiu strnku svetovch dejn, Boh Danielovi ukzal hlbie svislosti budcich dejinnch udalost. Daniel povedal: Videl som vo svojom viden vnoci a ha, tyri nebesk vetry sa vyrtili na Vek more. A tyri

37

vek zvierat vystupovali z mora, rozdielne jedno od druhho. Daniel 7,2.3. V obraznej rei Biblie sa pouva pojem vetry pre vojny a masy vd s symbolom pre nrody. Zo sahovania nrodov a vojen povstvaj re charakterovo predstaven krvilanmi dravmi zvieratami, ktor po sebe nastupuj na javisko svetovch dejn. Tu je vyslovene povedan: Tie tyri vek zvierat, to s tyria krli, ktor povstan zo zeme. Daniel 7,17 SEVP. Prv bolo jako lev a malo krdla orla. Daniel 7,4. Tak ako je zlato najvzcnejm kovom, tak lev je oznaen ako kr zvierat. Nie je mon prehliadnu paralelu s 2. kapitolou knihy Daniel. Babylonsk ra naozaj spjala moc, silu a krsu leva s rchlosou a obratnosou orla. Ako vieme, tto ra padla v r. 539 pred Kr. pod nporom Mdov a Peranov.

Babylonsk ra 605 - 539 pred Kr.

38

O alej novej mocnosti prorokoval Daniel nasledujce: A ha, in, druh zviera sa zjavilo, podobn medveovi, a bolo postaven po jednej strane, a malo tri rebr vo svojej tlame, medzi svojimi zubami, a takto mu povedali: Vsta a naer sa hojne msa! Daniel 7,5. Medve je omnoho menej vzneen ako lev tak ako striebro je menej hodnotn ako zlato je vak krut a krvilan. Prve tieto vlastnosti boli pripisovan Mdom. Rozmachom Peranov sa presunulo aisko re na jednu stranu tak ako to bolo zdraznen v proroctve. Tie tri rebr predstavovali tri vek zemia, ktor dobyla mdsko-perzsk ra: Ldiu, Babylon a Egypt. Obrovsk rozloha tejto druhej vere od Indie a po Eurpu dobre vysvetuje vzvu: Naer sa hojne msa!

Mdsko-perzsk ra 539-331 pred Kr.

Grcko-macednska ra spsobila zrtenie re mdsko-perzskej, a to v r. 331 pred Kr. Podobu tretieho zvieraa, leoparda, stelesnil mlad hrdina Alexander: 39

Potom som videl a ha, zase in zviera o do podoby jako leopard, ktor malo tyri vtie krdla na svojom chrbte, a tyri hlavy malo zviera, a bolo mu dan panstvo. Daniel 7,6. Vazn aenie Alexandra nemohlo by lepie znzornen ako lietajcim leopardom. Neohraban medve nem ancu proti okrdlenej makovitej elme. Avak tto rchlo dobyt ra nemala dlh trvanie. Po Alexandrovej smrti sa rozpadla do viacerch ast, ako to symbolizuj tyri hlavy lpeivho zvieraa.

Grcka ra 331-168 pred Kr.

tvrt a najmocnejia ra, ktor bola v 2. kapitole znzornen tvrdm elezom, nenachdza svojou brutalitou vo svete zvierat obdobu, a preto je znzornen ako krvilan, bezmenn elma: Potom som videl v nonch videniach a ha, i tvrt zviera vystpilo, stran a hrozn 40

a vemi siln, ktor malo vek elezn zuby; ralo a krilo a ostatok liapalo svojimi nohami a to bolo rozdielne od vetkch zvierat, ktor sa boli zjavili pred nm, a malo desa rohov. Daniel 7,7.

Rmska ra 168 pred Kr. 476 po Kr.

elezn zuby tohoto lpeivho zvieraa s jasnou obdobou eleznch nh, ktor mala socha. Tak ako v 2. kapitole bolo vetko premoen elezom, tak aj tu bolo vetko poran touto nensytnou elmou. V roku 168 pred Kr. ovldli Rimania Macedniu a dobvali ksok po ksku niekdajie slvne helenistick imprium. V rmskej ri sa dokonalo uplatnila nekompromisnos, tvrdos a brutalita. 41

Herder hovor: Vyzeralo to, ako keby boh vojny kral eleznmi nohami po zemi a za kadm krokom po sebe zanechval potoky krvi. O identickosti s Rmom sa ned pochybova. Pridali sa toho vetci najv vykladai vetkch vierovyznan. Nepretrit reaz svedkov zana historikom Josephom Flaviom, pokrauje cirkevnm otcom Ireneom a po Luthera v 16. storo a Auberlena, Dachsela a Hengstenberga v 19. storo. Rmskokatolcky kardinl Manning o tom hovor: Rmske lgie dobyli svet. Vojensk vpravy vychdzajce z Rma prechdzali celou zemou. Cel svet bol vadeprtomnosou tejto mocnej pohanskej re udriavan v pokoji a mieri. Bolo to hrozn a prli siln, ako to prorokoval Daniel. Rm bol vskutku zo eleza a ovldol a podrobil nrody. Tento stav trval po cel stroia, a odbila posledn hodina Rma. Pri germnskom sahovan nrodov (4. a 5. stor. po Kr.) bola zpadormska ra rozbit, a tm i zlomen moc rmskeho impria. Bol to Germn Odoakar, ktor sa v r. 476 po Kr. prehlsil za kra Talianska, aby onedlho nato ustpil vchodnmu Gtovi Theodorichovi, zatiao in germnske kmene zaplavili ostatn asti rmskej re. Toto rozdelenie rmskej re bolo v 2. kapitole Daniela predstaven prstami na nohch a v 7. kapitole Daniela desiatimi rohmi. Je tu napsan: desa rohov znamen, e z toho krovstva povstane desa krov. Daniel 7,24. Chpeme tm symbolick, zaokrhlen slo, lebo desa je slo, ktor vyznauje hodnotu celosti, plnosti. Poas sahovania nrodov malo teda djs k totlnemu rozdrobeniu rmskej re. A teraz dosahuje proroctvo svoj vrchol, pretoe zatiao Daniel sleduje rozdelenie cisrskeho Rma, nhle uprostred desiatich rohov povstva roh jedensty, ktor mal 42

oskoro vldnu vetkm ostatnm: A po nich povstane in. Ten bude odlin od predolch a zvrhne troch krov. Bude hovori rei proti Najvyiemu a trpi bude svtch Najvyieho. Bude chcie zmeni asy sviatkov i zkony. Bud mu dan do rk na jeden as, na dva asy a na pol asu. Daniel 7,24.25 SEVP.

Mal roh

Aby sme tto moc mohli dobre identifikova, je vyslovene nutn pevne sa prida troch najdleitejch charakteristickch znakov, ako nm ich udva proroctvo: 1. Miesto a doba vskytu: Me s len o moc, ktor vznikla na zem rmskeho krovstva, lebo mal roh vyrstol uprostred desiatich rohov. Vznik tejto novej moci treba asovo vsadi do doby krtko po rozkole cisrskeho Rma poas sahovania nrodov. 2. Charakter: Mus sa jedna o politicko-nboensk moc, ve na jednej strane sa sna ma vek vplyv na ostatn mocnosti a na druhej strane sa poka o zmenu Boieho zkona. Nroky, ktor m tento mal roh, s obrovsk, ale pre jeho prefkanos sa mu to podar. Kto sa 43

tejto moci postav na odpor, m by bez milosti prenasledovan. Jej najnpadnejou vlastnosou je nboensk neznanlivos. 3. Rozvoj: Po skromnch zaiatkoch sa oskoro stva prevldajcou mocou v Eurpe. V Biblii tame o rohu, e mal oi a sta, o hovorili vek veci. Zdal sa by v ako ostatn. Daniel 7,20 SEVP. Tto moc m trva a do konca dejn, jej znik sa asovo kryje so sdom18. Ako sa tto predpove historicky naplnila? Znmi vykladai stredoveku a novej doby zaujmaj k tejto udalosti jasn stanovisko. Eberhard II., arcibiskup zo Salzburgu (1200-1246), bol jednm z prvch, ktor v opovlivostiach kresanskho Rma videl naplnenie proroctva o malom rohu. Rovnak nzor zastvali aj tak preslven mui ako J. Wiklef, M. Luther a J. Knox. Pomaly, krok za krokom ako nm to ukazuj dejiny sa na miesto svetovej rmskej re dostvala rmska cirkev, take meme poveda, e rmska ra vlastne nezanikla, len prela uritm prerodom. Uveden znaky tohto rohu, ako boli ukzan Danielovi vo viden, meme zloi ako skladaku. S divom stojme pred predpoveami, ktor sa do detailov vyplnili. A tu, kde Daniel v 7. kapitole s odhaleniami kon, podva alie vysvetlenie novozkonn prorok Jn v Zjaven (porovnaj predovetkm s 13. kap.). Keby sme chceli objasni bod za bodom jednotlivosti tejto Boej predpovede, prekroili by sme hranice tejto knihy. Pozrime sa na dejinn naplnenie vroku: Trpi bude svtch Najvyieho. Naplnenie tejto predpovede by zaplnilo mnoho strnok. Krutos, s akou tto moc pripravovala tisce ud o ivot, je pre pravch kresanov nepochopiten. udsk duch vynaiel muidl (napr.18

Daniel 7,26

44

kripec), aby muenci zostali v stranch mukch o najdlhie naive, a ich nakoniec milostivo oslobodila smr. Nie je ak spozna, e to, o sa dialo v stredoveku a pri protireformcii, nem ni spolonho s uenm Jeia, ako ho predniesol v rei na vrchu.19 Kresansk prenasledovanie kresanov bolo a je tvrdou urkou Jeia Krista. Jei zrejme tak bludy predvdal a tak sa naplnili jeho slov z evanjelia Jnovho: Ide hodina, aby kad, kto vs zabije, sa domnieval, e tm kon Bohu slubu. A to vm urobia preto, e nepoznali ani Otca ani ma. Jn 16,2.3. Chceme si podrobne vimn aliu vemi vrazn rtu rohu. Pome nm ete zretenejie vidie, o ktor mocnos sa jedn. Avak, aby sme tomu dobre rozumeli, je potrebn sa najprv zaobera zdanlivo plne inmi otzkami. Ke si pozorne pretame nasledujce kapitoly o Jeiovi Kristovi, budeme ete lepie rozumie tomu, o Boh zjavil prorokovi o svetovch dejinch.

19

Mat 5-7 kap.

45

KTO POME SVETU?Svedectvo dejnSkutonm zmerom proroctiev a vlastne celho Psma svtho, je zchrana udstva. Pozornos Biblie sa obracia k udalostiam svetovch dejn len vtedy, ak to svis s dejinami zchrany, vykpenia alebo priamo s Vykupiteom. Odtia berie Biblia svoju autoritu a moc, lebo len ona jedin nm ukazuje cestu k Bohu a touto cestou je Jei Kristus. Preto mohli apotolovia poveda: O om svedia vetci proroci. Skutky apotolov 10,43 SEVP. Pre nich bol Kristus zaiatkom, stredom a koncom Psma. A skutone, Jei Kristus je stredobodom ivota, pretoe stoj na poiatku ako n stvorite, uprostred ako n zchranca a na konci ako n sudca. Nie kad je ochotn toto posolstvo prija; pre mnohch bol a je urkou. Mnoh ho popieraj, nenvidia, vysmievaj sa mu a denne ho ukriuj, a on predsa je a zostva tm, m vdy bol: Tm najmocnejm, ktorho nikto neme min a ktorho vplyvu neme unikn i u je veriaci, alebo neveriaci. o vetko si lovek vymyslel, len aby sa Krista zbavil! Navzdory vetkm historickm svedectvm sa tvrdilo, e Kristus vbec neil. O Napoleonovi sa hovor, e ke v oktbri 1808 pri prleitosti erfurtskho kongresu priiel do Vmaru, rozprval sa so slvnym bsnikom Wielandom. Uprostred rozhovoru mu poepol: Je nakoniec vekou otzkou, i Kristus vbec niekedy il. Vzhadom na historick svedectv o existencii Jeia Krista, mme tu typick prklad myslenia, ktor sa riadi tbami a prianiami 46

uvaujceho. Kee v uritom obdob Kristus nesmel existova, tak teda ani iadny nebol. Zaiatkom kresanstva nie je idea Krista, ale historick udalos toti vystpenie mua z Nazareta, ktor bol pred Pontskm Piltom ukriovan. Aj ke sa nezachovalo ni zaznamenan priamo Jeiom jeho dar udstvu nie je v tom, o hovor, ale predovetkm v tom, m je mme predsa cel rad historickch svedectiev, z ktorch nevyplva ani najmenia pochybnos o tom, e Jei z Nazareta skutone il. Zo idovskch svedectiev (napr. z Talmudu) jasne vyplva, e ran idovstvo nespochybovalo historicitu Krista. Ve predsa prve dkaz, e Jei Kristus neil, by bol najpdnejm argumentom synaggy proti mladmu kresanstvu! To ist plat aj o odporcoch kresanov z radov pohanov. Ako rd by napr. Celsus (ktorho hlavn mylienky vyvrtil cirkevn otec Origenes) poprel historick skutonos Jeiovho ivota! Napriek tomu nenachdzame od Kristovej doby a po dobu reformcie ani najmeniu stopu takhoto pokusu. Josephus Flvius, sasnk apotolov, pe vo svojich idovskch staroitnostiach o Jeiovi: V tej dobe il Jei, mdry mu, ak je vbec mon nazva ho lovekom. Konal toti neuveriten iny a bol uiteom vetkch ud, ktor s radosou povali pravdu. Tak pritiahol k sebe mnoho idov i Grkov. Bol Mesiom. Aj ke ho Pilt na popud predstaviteov nho nroda odsdil na trest smrti na kri, neboli mu t, ktor ho od poiatku milovali, nevern. On sa im potom tretieho da zjavil iv, tak ako to Bohom poslan proroci o tomto a o tiscke alch predivnch vec, ktor sa ho tkali, vopred prorokovali. Dodnes je tu pokolenie kresanov, ktor sa po om nazvaj. Aj keby tto sprva ako sa domnievaj niektor historici bola

47

v neskorej dobe prepracovan, jadro vroku, e Jei il, sa ned vyvrti. Okrem idovskch svedectiev mme taktie sprvy rmskych dejepiscov, ktor hovoria o Kristovi. Tacitus hovor o tom, e Nero prenasledoval kresanov, ktorch meno je odvoden od Krista, ktorho prokurtor Pilt Pontsk za vldy Tibria odsdil k trestu smrti. Taktie v spisoch Suetnia a Plnia mladieho narazme na meno Krista. Preto o nejakom mte o Kristovi neme by ani rei. Jeho historicita je pre kadho nezaujatho historika prve tak nezvratn ako existencia Julia Caesara. T, ktor ria terie o Kristovom mte, nie s historici. Vznamn bdatelia dejn, ako bol Ranke, H. G. Wells a A. Toynbee, o historickej skutonosti Jeia Krista nemaj ani najmenie pochybnosti. Najdleitejmi pramemi, ktor sa tkaj Jeiovho ivota, s listy apotola Pavla a evanjeli. Aj ke to nie s ivotopisy, iba svedectv viery, s podloen dejinami a prinaj zves o osobe a posolstve Jeia. Evanjelisti ani nechceli, ani nemohli ni falova.

Ten jedinJei Kristus ns nenechal v neistote, pokia ide o jeho osobu. Na otzku Jna Krstitea: i si ty ten, ktor m prijs, a i mme aka inho? (Mat 11,3) odpovedal citciou proroka Izaia, kde sa hovor o Mesiovi: Slep vidia, chrom chodia, malomocn sa istia, hluch uj, mtvi vstvaj z mtvych, a chudobnm sa zvestuje evanjelium. Mat 11,5. Ke sa ho vekaz pred sdom ptal: Si ty Mesi, syn Poehnanho? tu Jei jasne odpovedal: no, som Marek 14,61.62 SSV.

48

V Jeiovi sa naplnili mesiske proroctv Starho zkona. Ndej na objavenie sa Mesia (hebr. Maiach, grcky Christos, slovensky Pomazan) je jedinenm fenomnom starozkonnho posolstva. Dotkame sa tu najvntornejieho jadra Boieho zjavenia, ktor je vdy znovu zacielen na zjavenie tejto osoby. V Kristovch doch udia oakvali s vekou horlivosou prchod Mesia. Existovali rzne prdy, v jednom sa vak vetky zhodovali: De jeho prchodu neme by aleko. Vytvoril sa cel okruh literatry (okrem inpirovanch biblickch spisov), ktor sa zameral na oakvanie Mesia. Pri tom ete vetci stli pevne na pde Starho zkona. Avak na spsob, ako sa mal zjavi, boli rzne nzory. Pod tlakom rmskej nadvldy udia oakvali predovetkm vazn nstup Mesia. S ndejou sa oakvalo, e Mesi sa ako mocn vojvodca a sudca vysporiada s modlosluobnmi pohanmi, ktor utlali idovsk nrod. Potom sa Izrael stane prvou rou v politickej hierarchii vtedajieho sveta. Tak si to predstavovali farizeovia a zelti, podobne aj esejci, o ktorch sa trochu viac dozvedme z objavench rukopisov pri Mtvom mori. Vetky tieto vzneen predstavy zatienili rolu trpiaceho Mesia, o ktorej sa tie hovor v Starom zkone. V mesinskom ponman nejde o politick prevrat, ale o vykpenie udstva zo sdu a hriechu. Ako asto Jeiovi sasnci, dokonca samotn uenci, jeho matka a rodinn prslunci, nerozumeli Kristovej lohe! Nezveden prianiami a nzormi ud, iel Jei svojou cestou. U ako chlapec si bol vedom svojho poslania20. Chpal svoj prchod nie ako vystpenie sudcu, ale ako prchod zchrancu21. Preto bolo jeho posolstvo volanm20 21

Luk 2,49 Luk 19,10

49

zchrany: Priblilo sa nebesk krovstvo. Nie v pozemskom, teda politickom zmysle, ale v duchovnom zmysle slova, pretoe ra satanova bude premoen. V tejto ri nie je miesto pre samospravodlivch, ale len pre tch, ktor tia po zchrane22. Zchrana tohoto druhu prichdza len od Boha, lovek si ju neme zasli. Boou zchranou je odpustenie hriechov, to je evanjelium radostn posolstvo. Vzva k zchrane je volanie k pokniu a k obrteniu23 a k nasledovaniu24. Obrtenie je radiklne a prejavuje sa naozajstnou poslunosou Boch prikzan25. Prsub Boieho odpustenia je zaruen obeou zmierenia smrou Jeia Krista. Bezhrieny Jei berie z lsky k hrienikovi spravodliv rozsudok na seba, aby odsdenho oslobodil a vykpil z vench nsledkov sdu26. Tto strastipln cestu dokonal Jei toho vekononho da r. 31 nho letopotu. Ke bol Piltom a idmi odsden, vzal potupn kr na svoje zbiovan plecia, aby zmieril svet a loveka s Bohom. To predpovedal prorok Izai 700 rokov predtm27. Jedine Kristus je tm pravm, koho Boh poslal. Vetci ostatn, ktor sa vydvaj za Krista, napaj slov proroctva: Vystpia falon mesii a falon proroci. Mat 24,24 SSV. Jei z Nazareta je Bohom preduren a pre nau zchranu poslan Vykupite, o ktorom prorokoval u Star zkon. Tu vak ete nememe skoni. Ak uverme, e Mesi bol, tm ete nevnikneme plne do hbky Boieho tajomstva. Vek as Izraelcov Krista zavrhla, a to nielen22 23 24 25 26 27

Luk 5,31 Mat 18,3 Mat 9,9 Mat 19,16-21 Marek 10,45 Izai 53,3-6

50

preto, e bol Mesiom, ktor sa nehodil do ich schmy, ktor si sami pripravili, ale zvl preto, e vystpil s nrokom, ktor bol plne neslchan. To, o prisudzovali rabni neviditenmu, vemocnmu, svtmu Bohu, on vzahoval na seba. Zkonnci hovorievali: Kde dvaja alebo traja zasadn k stolu, tam je medzi nimi prtomn Boia slva. Jei na to nadviazal a povedal: Kde s dvaja alebo traja zhromaden v mojom mene, tam som i ja v ich strede. Mat 18,20. Ochrnutmu, ktorho k Jeiovi spustili strechou domu, povedal: Synu, odpusten s ti tvoje hriechy! Vzduchom sa niesol len ako potlan nahnevan div. Marek zaznamenva poznmky prtomnch zkonnkov takto: Sedeli tam niektor zo zkonnkov a rozmali vo svojich srdciach: o tento tak hovor? Rha sa. Kto me odpa hriechy krome jednho Boha? Marek 2,4-7. Povauje sa za vieho ne bol alamn28, tie za vieho ako Abrahm, ve hovor: Prv ne bol Abrahm, som ja Jn 8,58. Je viac ako chrm29, rozprva z vlastnej autority. V rei na vrchu Jei stle zdrazuje: Pouli ste... Ale ja vm hovorm! Mat 5,22.28 at. Dokonca sa povauje za rovnho Bohu Otcovi, ke hovor: Ja a Otec sme jedno. Jn 10,30. A tu nejde len o jednotu myslenia, ale aj o jednotu v podstate, pretoe jedine z Boha vychdza moc da ven ivot. Ve Jei hovor: Ja im dvam ven ivot. Jn 10,28. Titul Syn Bo je pre neho vrazom pre skutone bytostn spojitos s Bohom. Jeho sasnci dobre rozumeli jeho nroku, ke ho obalovali: Rob sa Bohom. Jn 10,33. Tvrdenie, e je Mesiom, by nestailo vysokej rade na to, aby bol odsden na smr. V tom prpade by sa museli spta, kto ho splnomocnil pouva tento titul.28 29

Mat 12,42 Mat 12,6

51

Pretoe Jei sa nepovaoval za Syna Boieho len v zmysle nejakho estnho titulu, ale skutone v zmysle podstaty, mohol vekaz hovori o dajnom rhan sa Bohu. Podiarkujeme o dajnom rhan, pretoe Jei Kristus sa takto nenazval neprvom, ale pre svoju skuton bosk prirodzenos. Pre ns, ud tu na tejto zemi, je stle tajomstvom, ako mohol Jei svoju bosk prirodzenos zjednoti s udskou a do akej miery sa tieto dve podstaty navzjom ovplyvuj. akujme vak Bohu, e meme veri tomu, o n obmedzen udsk rozum nedoke pochopi. Je ist, e kto popiera boskos Jeia Krista, popiera i Psmo svt, ve ono sved plne jasne o Jeiovej boskej prirodzenosti. Na zklade primnho tdia Biblie a bez predsudkov mus kad jasne mysliaci lovek djs k nasledujcemu poznaniu: 1. Jeiova existencia siaha do doby pred jeho udskm narodenm.30 2. Jeiova existencia siaha do doby pred stvorenm (preexistencia).31 3. Jei Kristus je sm Stvoriteom.32 4. Jei Kristus je Bohom.33 5. Jei vlastn bosk vlastnosti vemohcnos, vevedomos, vadeprtomnos.34 6. Pokia ide o jeho udsk prirodzenos, jedine v tej je podriaden Bohu Otcovi.35

30 31 32 33 34 35

Jn 1,15 Jn 17,5 Koloanom l,16; idom 1,2 Izai 9,5; Jn l,1.14; Jn 20,28; Koloanom 2,9 Mat 28,18; Jn 2,25; Mat 18,20 Jn 14,28

52

Vetky tieto vroky s podloen Kristovm ivotom, lebo ivot Vykupitea je najpsobivejou obhajobou jeho boskho synovstva. Aj ke je ozajstnm lovekom ako my, je taktie pravm Bohom, plne in, nadpozemsk a vemohci. Pre loveka nie je mon (v benom zmysle slova) vies tak ivot, akm il Jei, ke chodil po tejto zemi. Peaou boskho synovstva Jeia Krista je przdny hrob toho vekononho rna, pretoe smr (mzda hriechu) nemohla dra bezhrieneho. Preto ho nepochopme a nespoznme, ak neprijmeme vrok: Preo hadte ivho medzi mtvymi? Niet ho tu. Vstal z mtvych. Luk 24,5 SSV. Napoleon, ktor pochyboval o Kristovej existencii, v krunch hodinch svojho vyhnanstva na sv. Helene doiel k nasledujcemu poznaniu: Alexander, Caesar, Karol Vek a ja sme zaloili vek re. Ale na om sme zaloili vtvor nho gnia? Na moci. Jei zaloil svoju ru na lske a ete dnes by miliny ud pre neho zomreli. Ak vek je vzdialenos medzi mojou hlbokou biedou a venou rou Kristovou, kde o Kristovi bud kza, bud ho ma vetci radi, bud ho chvli, radova sa v jeho krovstve, ktor sa u ri po celej zemi. Preto blahoslaven lovek, ktor ti zvola podobne ako Sren Kierkegaard: astn ten, kto sa nepohor na Kristovi, kto ver, e Jei Kristus il na zemi a e bol tm, za koho sa vydval; najnepatrnej lovek, a predsa Boh, jednoroden od Otca. astn je ten, kto nepozn nikoho inho, ku komu by iel, ne Jeia Krista a k nemu ide so vetkm.

53

CEZ HLBOK PRIEPASTba udstvaLebo tak miloval Bh svet, e svojho jednorodenho Syna dal, aby nikto, kto ver v neho, nezahynul, ale mal ven ivot. Jn 3,16. Tak znie znmy ver v Jnovom evanjeliu. Radi ho nazvame stredom evanjelia alebo zlatm verom Biblie, pretoe vemi vstine vyjadruje cel Bo zmer s lovekom. Nezahyn, ale i vene, s tmto prianm sa stretvame v mnohch nrodoch a nboenstvch. Stle znovu sa stretvame s touto tbou, lebo kto si uvedomuje vinu, ten ti po zchrane a pokoji s Bohom. Kto chce loveka zachrni, mus zlo vytrhn aj s koremi a odstrni vinu loveka. udia sa nemu zachrni sami, pretoe vetci s podroben hriechu. Apotol Pavol pe Rimanom: Lebo vetci zhreili a postrdaj slvy Boej. Rimanom 3,23. Skuton postavenie loveka je tak bezndejn, e vo svojej vlastnej sile nie je schopn unikn hriechu. Prorok Jeremi hovor: i me ernoch zmeni svoju kou a leopard svoje kvrny? i by ste aj vy mohli dobre robi, ke ste sa nauili zle robi? Jeremi 13,23 SEVP. Tak sa nebezpene mlia vetci, ktor sa pokaj zachrni na zklade svojich dobrch skutkov. Musme si predovetkm uvedomi, e vha naich etickch skutkov neme vyrovna vhu naich hriechov. Sasne by sme si mali pripomen, e i nae najlepie iny s nahlodan vrusom falonho sebauplatnenia a tbou po vlastnej slve. Svojimi inmi dokeme postpi v oiach ud, ktor sa neptaj na motvy, ale nie v oiach Boch, ktor spytuj 54

udsk srdce. Boh sa ned oklama. Aj v naich morlne najistejch inoch sa zrove prejavuje hriech, ktor loveku brni v tom, aby miloval Boha a svojho blneho s istou odovzdanosou a nesebeckosou. Pavol o tom ani v najmenom nepochybuje, ke hovor: Zo skutkov zkona nebude ospravedlnen pred nm ani jeden lovek. Ve zo zkona pochdza poznanie hriechu. Rimanom 3,20 SEP. Ak teda je nejak monos zchrany z hriechu a zhuby, potom ju me poskytn jedine Boh. V Jeiovi Kristovi medzi nami postavil most, ktor sme zbrali. Preto sa Jei stal lovekom: Porod syna a nazve jeho meno JEI, lebo on zachrni svoj ud od ich hriechov Mat 1,21. o je vak hriech? Boie slovo hovor: Kad, kto pcha hriech, kon aj proti zkonu; hriech je predsa prestpenm zkona. 1.Jnova 3,4 SEVP. Ke lovek chce by sm pnom svojho ivota, a ke desa Boch prikzan, ktor s prejavom Boieho charakteru a vle, mus ustpi naim vlastnm sklonom, potom u mme doinenia s hriechom. Hriech vak nebude trva vene. Je nezluiten s Boou vzneenosou a dobrotou. Hriech nie je len ospravedlniten udsk slabos, ale vrchol myselnm jednanm loveka, o ho rob hrienym.

Poiatok odcudzenia sa BohuPsmo svt ns u na prvch strnkach zasvcuje do tajomstiev nepriatestva s Bohom. Hriech prenikol k uom zo sveta anjelov. Pvodcom hriechu je vodca padlch anjelov. Jei hovoril neposlunm idom svojej doby: Vam otcom je diabol a vy chcete plni tby svojho otca. On bol vrah od poiatku a nezotrval v pravde, 55

lebo v om pravdy niet. Ke luh, hovor zo seba, lebo je luhr a otec li. Jn 8,44 SSV. Satan, pvodca reblie, bol pvodne jednm z najvych anjelov36. Zkladom jeho vzbury proti Bohu bola pcha37. Boh ho preto s jeho prvrencami vykzal z nebeskho sveta38. Tu na zemi teraz hr svoju zhubn hru. Apotol Peter hovor: V protivnk, diabol, obchdza ako revci lev. 1.Petrova 5,8. Aj ke ho nevidme, napriek tomu je medzi nami. V klamstve, nevere, nenvisti, zpase, vrade a vojne meme vlastne vidie jeho tvr. Dnes je vldcom tohto sveta39, pretoe premohol prvho loveka a jeho potomkov. Zo slobodnej vle sa prv udia rozhodli prestpi v raji Bo zkon v ndeji, e bud rovn Bohu. Ako vo svete anjelov, tak aj v prpade hriechu loveka tu bol rovnak motv: Znevenie Boieho zkona, nevera a pcha. Boh dovolil tto skku, pretoe si prial, aby sa lovek vedome postavil na jeho stranu, na zklade slobodnho rozhodnutia. Nsledky hriechu s: telesn nava, utrpenie, choroba, strata vntornho pokoja, vojny a smr. Dsledky prvho hriechu s tak vek, e im iadny lovek neme unikn. Pavol poukazuje na hrozn rozpoltenos, ktor preva kad, kto pozn dobro a chce ho uskutoni vo vlastnej sile: Viem toti, e vo mne, to jest v mojom tele, nesdli dobro; lebo chcie dobro, to mi je blzko, ale robi dobro nie. Ve nerobm dobro, ktor chcem, ale robm zlo, ktor nechcem. Rimanom 7,18.19 SSV. Tak lovek nachdza svoje ja rozpolten medzi chcenm a jednanm, a mus prizna, e vlastne nie je slobodnm lovekom. Uenie o dedinom hriechu v doslovnom zmysle ako dedistvo36 37

Ezechiel 28,13-15 Izai 14,12-14 38 2.Petrova 2,4; Zjavenie Jna 12,12 39 Jn 12,31

56

po Adamovi, ktor Boh vetkm pripotava, je sce nebiblick, pretoe pripotan nm mu by len osobn hriechy40, avak meme hovori o tom, e dedme hrienu prirodzenos, toti alej rozvjan prirodzen sklon k hriechu. Na zklade tohoto falonho sklonu ideme u od detstva Adamovou cestou odcudzovania sa Bohu. Sme u od narodenia duchovne slep. Myslme si, e sa sami meme zachrni a v snahe ospravedlni sa vlastnmi skutkami upadme ete hlbie do hriechu. iadny lovek sm o sebe nie je schopn vykona dobr skutok, ktor by mohol obst pred Bohom41. ijeme preto na teku pred Bohom a umierame na bezndej, lebo ve odplatou za hriech je smr Rimanom 6,23. Tm nie je mienen len doasn smr na konci pozemskho ivota, ale i druh smr, konen Boie rozhodnutie, ktor vyluuje z venho ivota42.

Lska a spravodlivosBoh vak nem zabenie v smrti loveka. Je napsan: Ako e ja ijem, hovor Pn Hospodin, e nemm zuby v smrti bezbonka, ale v tom, aby sa odvrtil bezbonk od svojej cesty a il. Ezechiel 33,11. Boh svojou starostlivou predvdavosou vytvoril pln zchrany u pred stvorenm sveta43. Z toho vyplva, e zkon neme by prostriedkom spasenia, lebo apotol Pavol doslova hovor, e prostrednctvom zkona dochdza k poznaniu hriechu, nie k zchrane. Nechpme to tak, e by40 41

Ezechiel 18,20 Rimanom 3,10-12 42 Zjavenie Jna 21,8 43 2.Timotejovi 1,9

57

zkon bol vinn za hriech loveka. Zkon m funkciu zrkadla44, v ktorom lovek me spozna svoju prav tvr. Ke nie sme spokojn s obrazom v zrkadle, potom to nie je vinou zrkadla. To ukazuje len na nedostatky toho, kto pred nm stoj. Nie je vak v moci zrkadla, aby obraz zmenilo k lepiemu. Pavol vid nedostatok jednoznane na strane loveka, pretoe hovor: Tak teda zkon je svt, aj prikzanie je svt, spravodliv a dobr. Teda to dobr stalo sa mi smrou? Vonkoncom nie! Ale hriech. Rimanom 7,12 SSV. Je vak tragick, e mnoho kresanov nerozumie tomuto vzahu. Najradej by zkon rozbili, aby zachrnili loveka. Avak na svtch a dokonalch prikzaniach nie je o meni. Zmeni sa mus postoj loveka k Bohu a jeho vli. Skutonos, e Boh chce oslobodi loveka, sa v Biblii pripomna stle znovu. My sami nie sme schopn njs cestu k bezhrienemu ivotu, preto nm ju pripravil sm Pn Boh. Aj ke si to vbec nezaslime, obracia sa k nm vo svojom zutovan a ponka nm odpustenie hriechov ako dar. Pavol to zdrazuje vo svojom liste Rimanom, ke hovor: Ospravedlnen bvaj zdarma (bez zsluh), z jeho milosti Rimanom 3,24 GID. Skutonos, e sa to neme sta tak, e by Boh jednoducho nedbal na poiadavky zkona a prehliadol hriech loveka, nie je treba obzvl zdrazova. Boh nie je len Bohom odpajcej lsky a nekonenho milosrdenstva, ale je tie Bohom istoty a prva. Boh nezruil ani iarku zo svojho zkona. Tento zkon poaduje odsdenie hrienika, ven smr. A prve tu sa prejavuje Boia lska. Jei Kristus, Stvorite vesmru, zostupuje k nm, stva sa skutonm lovekom, jednm z ns. Berie na seba vetky pokuenia, utrpenia a boje nho ivota,44

Jakub 1,22-25

58

nakoniec i smr, aby ns vykpil. Hovor: Syn loveka nepriiel, aby si dal posluhova, ale aby sm slil a dal svoj ivot ako vkupn za mnohch. Marek 10,45 SEP. Jeho smr na kri nebola smrou muenka, ale smrou zmierovatea. On, sudca berie trest sm na seba, aby zadosuinil zkonu a z lsky k odsdenmu oslobodil vinnka. Tm Jei naplnil prorock slovo Izaia: On vzal na seba nae nemoci a niesol nae bolesti, a my sme sa domnievali o om, e je ranen a zbit od Boha a strpen. A on bol smrtene ranen pre nae prestpenia, zdrten pre nae neprvosti; kze nho pokoja bola vzloen na neho, a jeho sinavicou sme uzdraven. Izai 53,4.5. Jei bol bezhrienou obeou (zobrazenou v Starom zkone nespoetnmi obeami zvierat), ktor bola Bohom z jeho milosti prinesen pre vykpenie udstva. Smr Boieho Syna je jedinm prostriedkom, skrze ktor me hrienik obdra odpustenie vn, oslobodenie od sdu a pokoj s Bohom. o stratil prv Adam, dobyl za cenu svojho ivota sp druh Adam Jei Kristus. Preto nm neme pomc ni inho ne dar tohto Vykupitea. Skrze kr ns Boh nenti, ale pozva. On ns pozva tak, ako kedysi matku Jeia, eny a Jna, aby sme hadeli hore na toho, ktor svojou vlastnou krvou zahladil n dlh. To, o vid na kri, je Bo svt a spravodliv sd nad hriechom. Nie je to sd nad tm, ktor na om vis, pretoe On je bez hriechu. Vzahuje sa na teba. A tm, e sa pozer nahor na krvcajceho a zbitho, m monos vyzna svoj hriech a sm seba odsdi, lebo kr je znamenm udskho krachu. A pretoe teraz stoj bez ochrany pred Bom sudcom, je tvojm toiom ten, ktor pre teba krvca na dreve kra, ktor vzal na seba kliatbu zkona a podstpil za teba smr. Vol na neho ako na svojho Pomocnka, Zchrancu a Vykupitea. Rozprestiera svoje ramen a vol ako lotor: Pane, 59

Jeii, rozpome sa na ma. Luk 23,42 SEVP. Kri ako slep Bartimeus: Jeiu, Synu Dvidov, zmiluj sa nado mnou! Marek 10,47, lebo poznva, e on trpel pre teba a e ty, prve odvolanm sa na jeho obe, si pred Bohom ospravedlnen a osloboden. To je prav viera, viera v Jeia, toho ukriovanho. A tto viera je jedinou cestou k zchrane. Ve je napsan: Ale tomu, kto nerob skutkov, ale ver na toho, ktor ospravedluje bezbonho, pota sa jeho viera za spravedlivos. Rimanom 4,5. Kto sa tmto spsobom v pokn vyd a plne sa odovzd Kristovi, tomu Boh udel milos; ten nebude zatraten: Kto ver v neho, nebude odsden, ale ten, kto never, u je odsden, lebo neuveril v meno jednorodenho Syna Boieho. Jn 3,18. Preto sa nikto neme objavi pred Bom sdom bez Krista. Jedine On je cestou z cudziny tohoto sveta do nebeskho domova. To vetko, o pre ns Jei urobil, chpeme len vemi nedokonalo a sn len vtedy, ke sme v ivote printen zna cestu strdania a obete. o to znamen, nm me bliie ilustrova nasledujca historick udalos: V roku 1797 sa na Kaukaze narodil vldcovi malho horskho nroda syn, ktormu dali meno amil. Ke amil vyrstol a stal sa vldcom svojho udu, teil sa vekej slve pre svoju statonos a mdros. Obzvl ho preslvili dve cnosti: neplatn spravodlivos a skuton lska k matke, ktor ho sprevdzala aj pri jeho vojenskch aeniach. Jednho da dostal vldca hlsenie, e z vojska niekto vyzradil dleit tajomstv nepriateovi. Vldca nariadil prsne ptranie, ale vinnk sa nenaiel. Ke sa po krtkej dobe prpad znovu zopakoval, oznmil kr celmu nrodu, e ak sa zradca njde, bude predveden pred vojakov a bude mu vyltanch 100 rn na hol chrbt. Zrada sa vak znovu zopakovala. Jednho da priiel ku krovi jeden z radcov s hlbokm smtkom. Kru, objavili sme 60

vinnka. Kto to je? ,Je to tvoja matka. Bolo to skutone tak. Kr sa zavrel na tri dni do svojho stanu. Nespal, nedotkol sa ani jedla, ani pitia. V jeho vntri sa odohrval hrozn zpas. Kru, prihovral sa mu jeden hlas, nezabdaj na svoju spravodliv povinnos! Ak nevykon, o si sbil, kto bude ete veri tvojim slovm a bra vne tvoju vu? Je to tvoja matka, oponoval mu druh jemn hlas. Po troch doch dal kr zvola ud. Stl tu bled, zachmren, ale rozhodn. Pod schodami trnu kaala trasca sa matka. Kr povedal: Je mojou krovskou povinnosou cti prvo. Za vinu treba pyka, zkon mus by naplnen. Kat, konaj svoju povinnos, a beda ti, ak to nevykon tak, ako keby si trestal mjho najposlednejieho otroka! Ke vak za hlbokho ticha udu vzal kat do ruky palicu, kr strhol pl zo svojich ramien, priskoil k nemu a zvolal: Ja som telo z jej tela a krv z jej krvi, ja ponesiem jej trest, ma bi! Rana za ranou padala na krov chrbt, a cel zakrvaven upadol do bezvedomia. Tak spojil amil krovsk povinnos sli spravodlivosti so synovskou povinnosou lsky. Bol to vek in, ale neporovnaten s tm, o urobil Jei, lebo On vykpil cel svet z venej smrti a tm, ktor v neho veria, vracia pokoj s Bohom. A tak ospravedlnen z viery mme pokoj s Bohom skrze svojho Pna Jeia Krista. Rimanom 5,1 SEVP.

61

ZBAVEN VINY PRIPRAVEN K SLUBELacn milos? Nie!Nae ospravedlnenie bolo dokonan, pretoe Kristus obtiaen hriechmi sveta zomrel za ns na kri. Preto apotol Pavol hovor: Hriech nebude panova nad vami, pretoe nie ste pod zkonom, ale pod milosou. Rimanom 6,14. Tm vak apotol nemyslel odstrnenie zkona ako mertka spravodlivosti, ako vyplva z nasledujceho vera: o teda? Mme azda hrei, pretoe nie sme pod zkonom, ale pod milosou? Urite nie! Rimanom 6,15 SEP. Nehrei znamen i v zhode s Boou vou a jeho zkonom. Viera, skrze ktor v ns Kristus prebva, ns vedie k poslunosti Bom prikzaniam45. o sme predtm robili z egoizmu a dontenia, to sa teraz deje z lsky k Bohu a blnemu. Tto poslunos z viery ale nie je zsluhou loveka; je ovocm, ktor nm bolo dan z Boej milosti. Nememe sa tmto novm ivotom chvli, pretoe vetka chvla nle Kristovi, pretoe bez neho nememe ni vykona46. Sloboda od zkona nie je nikdy oslobodenm od poslunosti, ale oslobodenm od trestu zkona. Pre Jeiovu smr sa na ns nevzahuje rozsudok zavrhnutia. Sme osloboden od poiadaviek zkona, ktor iadal nae odsdenie, pretoe Vykupite zaplatil za nau vinu, a preto kad, kto v neho ver, je osloboden od sdu i trestu. Pavol ns nenechva na pochybch, o to znamen neby u pod zkonom alebo45 46

Rim 8,3 Jn 15,5

62

odumrie zkonu. Galaanom pe: Kristus ns vykpil spod kliatby zkona tm, e sa za ns stal kliatbou. Galaanom 3,13 SSV. Prekliatie zkona, rozsudok, ktor plynie z prestpenia zkona, je smr, a to nie len doasn, ale i ven. Kristus ns vykpil z venej smrti. Apotol Pavol rozhodne neshlas s akmkovek odmietanm zkona a hovor: i teda vierou zruujeme Zkon? Rozhodne nie! Naopak, Zkon uplatujeme. Rimanom 3,31 POR. Pavol drazne pripomna Korinanom, aby prediiel akmukovek nedorozumeniu, e neme existova bez zkona, pretoe je na Kristov zkon naviazan47. Myslel tm zkon lsky, ktor Kristus rozvinul vo svojej rei na vrchu. Zkon lsky k Bohu a blnym v sebe zaha morlny zkon Desatora. Kresan je teda pod milosou, ale so zkonom. Boli by sme na vekom omyle, keby sme si mysleli, e ospravedlujca viera je isto vntorn zleitos, bez toho, aby sme mysleli na vonkajie prejavy poslunosti s tm spojen, teda dobr skutky. Samozrejme, e kresanove iny nie s zsluhami, skrze ktor je mon by ospravedlnen. To vak neznamen, e nemaj svoj vznam. S dkazom vanosti Bohu a ovocm spoloenstva s Kristom. Viera je preto vdy vierou skutkou, ktor sa prejavuje v poslunosti z lsky.

Radostn poslunoso je vak lska? Kristus ju nazva shrnom a Pavol naplnenm zkona48. Kto si mysl, e Boia lska zruila alebo odstrnila Boie prikzania, ten dosia nepochopil47 48

1.Korinanom 9,21 Mat 22,34-40; Rimanom 13,10

63

nsobilku evanjelia. Pvod slova viera nevyjadruje len pocit dvery, ale i vernos. Kto teda ver v Boha, ten neme ignorova ani jeho vu. isto teoretick viera je mtva, a teda zhubn49. Tak aj viera, ke nem skutkov, je mtva sama v sebe. Jakub 2,17. Rmskokatolcky teolg Algermissen k tomu celkom sprvne poznamenva: Bolo by blznovstvom, ...stava zkon a Boiu lsku do protikladu a tvrdi, e veriaci, naplnen Boou lskou, nepotrebuj zkon. A Karl Barth, jeden z najznmejch protestantskch teolgov, s tm shlas, ke vysvetuje: Zvestovanie viery (u Pavla) neznamen zruenie, ale potvrdenie zkona. Meme preto vzah zkona a evanjelia zhrn takto: Zkon je svt, spravodliv a dobr50. Pretoe s ale vetci udia priestupnkmi zkona, s zkonom odsden na smr51. Pretoe zkon nevedie k ivotu, ale k smrti, otvoril nm Boh cestu milosti skrze vieru v Krista cestu, ktor vyluuje akkovek monos naej zsluhy52. Zkon hr lohu vodcu, ukazovatea cesty a oznamovatea, ktor poukazuje na Zchrancu tm, e loveka odsudzuje, a teda automaticky smeruje do nruia Vykupitea. Kto dospel ku konenmu cieu zkona, k Jeiovi Kristovi, nebude sa viac snai o ospravedlnenie vlastnmi zsluhami, pretoe si je prostrednctvom viery ist svojm spasenm. Inmi slovami, raz a navdy je vylen, aby bol zkon prostriedkom k ospravedlneniu. Napriek tomu zostva mertkom spravodlivosti. Ve veri v Krista znamen tie by skrze Krista poslun. Zkon bude vpsan do srdca loveka a prejav sa ako ovocie milosti53. Evanjelium49 50 51 52 53

Jakub 2,19 Rimanom 7,12 Rimanom 7,10 Rimanom 3,23 Ef 2,8-10

64

vyzdvihuje zkon a rob ho skobnm kameom pre Boie deti54. Boh v zkone vyaduje lsku a v evanjeliu ju dva.

Ven a nemennTeraz sa ponka otzka, na ktor prikzanie a ak zsluhy vlastne Nov zkon mysl, ke hovor o zachovvan zkona. Vraz zkon je veobecne v Biblii pouvan pre Desatoro, ako to vid apotol Pavol v liste Rimanom55. Slovo zkon vak niekedy oznauje taktie cel Star zkon alebo 5 knh Mojiovch, priom sa rozliuje medzi Zkonom a Prorokmi56. Vraz zkon sa tie vzahuje na kultick a ceremonilne predpisy, ako na obetn slubu a obriezku, ktor platili pre idov57. Ke Nov zkon hovor o ospravedlnen zo skutkov, nerob rozdiel medzi morlnym zkonom Desatora a ceremonilnym zkonom. Nememe by predsa zachrnen ani zachovvanm Desatora, ani ceremonilnych predpisov (obetovanie, obriezka, at.). Ke vak hovorme o poslunosti, ktor je darovan veriacim skrze Ducha Svtho, potom tm Nov zkon mysl len prikzania, ktor s vo svojej prirodzenosti ven a nemenn. Starozkonn obetn zkony mali len doasn vznam, pretoe poukazovali na smr Spasitea, a tou sa ich vznam aj skonil. Morlny zkon bol u pri stvoren, pred pdom do hriechu, vpsan do svedomia loveka. Pavol hovor: Aj54 55

Jn 14,15 Rimanom 7,7 56 Skutky apotolov 24,14 57 5.Mojiova 31,24-26

65

pohania, hoci nemaj Zkona, od prrody konaj to, o Zkon poaduje. Nemaj Zkona, ale sami s si zkonom a tak dokazuj, e Zkonom predpsan iny maj vpsan do sdc. Ich svedomie vyd o tom svedectvo. Rimanom 2,14.15 POR. U Star zkon oddeuje Desatoro od ceremonilneho zkona. Dosky s desiatimi prikzaniami sa nachdzali v truhle zmluvy58. Ostatn zkony boli poloen veda truhly zmluvy59. V Zjaven Jna napsanom na konci apotolskho obdobia, ie u hlboko v novozkonnej dobe Jn vid v jednom viden truhlu zmluvy v nebeskej svtyni60. Obsahom tejto truhly je Desatoro Boch prikzan61. V starozkonnej dobe boli pre veriacich zvzn obidva zkony: ako Desatoro prikzan, tak aj ceremonilny zkon. V novozkonnej dobe stratil obetn zkon svoj vznam, pretoe ukazoval na Jeiovu smr. Desatoro vak plat aj naalej. Pavol jasne rozliuje medzi obidvoma zkonmi, ke hovor: Obriezka ni neplat ani neobriezka ni neplat, len zachovvanie Boch prikzan. 1.Korinanom 7,19 POR. U Jakuba nachdzame nasledujcu vznamn vetu: Pravda, ak plnte krovsk zkon poda Psma: Milova bude svojho blneho jako samho seba, dobre robte; ale ak hadte na osobu, robte hriech, a zkon vs kra jako priestupnkov. Jakub 2,8.9. Bez Desatora by sme sotva mali monos pozna svoje hriechy.

58 59

2.Mojiova 25,16 5.Mojiova 31,24-26 60 Zjavenie Jna 11,19 61 Zjavenie Jna 15,5

66

Preto plat, e je nutn zachovva Desatoro, ktor odzrkaduje svt Bo charakter62, a to nielen niektor jeho asti, ale ako celok. Prestpenie i zruenie jednho prikzania znamen prestpenie i zruenie vetkch63. Toto jednoznan rozlenie morlneho a ceremonilneho zkona uznvali vznamn kresansk myslitelia vetkch db. Niektor z nich dokonca rozliovali detailnejie rozdelenie. Okrem morlneho a ceremonilneho zkona hovorili ete o obianskych (sdnych) zkonoch. Boli to naprklad reformtori Calvin, Melanchthon i Bullinger, prve tak ako anglick prebudeneck kazate J. Wesley. V Druhom Helvetskom vierovyznan, ktor zostavil Bullinger (1566), je napr. napsan: My ume, e Boia va je obsiahnut v zkone. Preto vyznvame, e zkon je dobr a svt a e tento zkon je napsan Bom prstom... Pre plnos rozliujeme: a) Morlny zkon, ktor je napsan na doskch a bol odovzdan Mojiovi. b) Ceremonilny zkon, ktor riadi ceremnie a bohoslubu. c) ttny zkon, ktor sa tka politickch a hospodrskych zleitost.64 Podobne pe v naej dobe rmskokatolcky teolg Hermann Schmidt: V Mojiovom zkone rozliujeme zkon morlny, ktor je uren pre vetkch ud, zkon ceremonilny, ktor usmeroval idovsk bohoslubu s jej krvavmi obeami, a sdny zkon, v ktorom Boh dal vyvolenmu nrodu zkon pre riadenie ivota spolonosti.

62

Jakub 4,11 63 Jakub 2,10 64 Art. XII.

67

Tento zkon vak prve tak ako ceremonilny zkon stratil svoju platnos, skonila star zmluva a zaala nov.65 Niet teda pochb, e pojem zkon me ma v Biblii rzny vznam. Je dleit rozoznva, ktor zkony boli platn pre urit as a ktor s nemenn a vene platn. S nemennm, vene platnm zkonom s Desatorom sa chceme obrnejie zaobera v nasledujcej kapitole. Prorokovi Danielovi bolo oznmen, e po rozpadnut svetovej rmskej re66 vystpi zvltna mocnos (oznaen malm rohom). Aby bolo mon tento mal roh identifikova, dal Boh prorokovi cel rad znamen. Jedno z tch vraznch znamen znie: Bude chcie zmeni asy a zkon Daniel 7,25 SSV. Ako sa tto predpove naplnila, o tom budeme hovori na nasledujcich strnkach.

65 66

Brckenschlag zwischen den Konfessionen, Padeborn 1951, s.139 Daniel 7,19-21.23.24

68

PORUILI TVOJ ZKONJedinen zkon...

67

Dvno predtm ako bola napsan Biblia, mali u Sumeri a Babylonania obsiahle zkony pre riadenie spoloenskho ivota. Avak tak vstin, systematick a podstatnch vec sa tkajca zostava skutonch ivotnch pravidiel, ak nm poskytuje Desatoro Starho zkona, to bolo a stle je nieo jedinen. Ke bdate a cestovate Stanley jednho da vo vntri Afriky predtaval domorodmu nelnkovi prvkrt Desatoro, povedal mu tento mu: Pouj! Zosta tu a nau tento vek zkon aj mj ud. Ke ho bud moji poddan pozna a riadi sa nm, budem krom sveta. Keby dnes takto zmalo viac ud, bolo by na svete viac cty k ivotu, viac inov v prospech mieru a viac sluby blnym. Desatoro ukazuje, kde sa mus zaa: v zman kadho jednotlivca, v ohaduplnosti k druhm, v pomoci blnym a v neposlednom rade v zodpovednosti voi Bohu! Desa prikzan, ktor boli napsan na Sinaji na dve kamenn dosky, sa spoahlivo zachovalo. Skladaj sa vlastne z dvoch ast, z ktorch prv (1.-4. prikzanie) usmeruje vzah loveka k Bohu, zatiao druh (5.-10. prikzanie) hovor o vzahu ud medzi sebou. Oba diely s prejavom Boej podstaty a lsky. V predolej kapitole sme oznaili obsah oboch dosiek ako Bo ven a nezmeniten morlny zkon. Dnes ho mme samozrejme zapsan v Biblii. Vo vine cirkevnch katechizmov, tak napr. v Lutherovom katechizme67

alm 119,126

69

a rmskokatolckych katechizmoch, nachdzame neoprvnen skracovanie textu a zmeny. Aj tam, kde sa pridali biblickho textu, naprklad v reformovanom Heidelberskom katechizme, sa odchyuje interpretcia od biblickho textu. Pre porovnanie uvedieme biblick text s textom katolckeho katechizmu:

Biblia Svt psmo2.Mojiova 20,2-17 SSV

KatechizmusKatechizmus katolckej cirkvi, Spolok svtho Vojtecha, Trnava 2004

I. Ja som Pn, tvoj Boh, ktor a vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebude ma inch bohov okrem ma! II. Neurob si modlu, ani nijak podobu toho, o je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebude sa im klaa, ani ich uctieva, lebo ja, Pn, tvoj Boh, som iarliv Boh, ktor tresce neprvosti otcov na deoch do tretieho a tvrtho pokolenia u tch, o ma nenvidia, milosrdenstvo vak preukazuje a do tisceho pokolenia tm, o ma miluj a zachovvaj moje prkazy. III. Nevezme meno Pna, svojho Boha, nadarmo! Lebo Pn nenech bez trestu toho, kto bude bra jeho meno nadarmo.

I. Ja som Pn, tvoj Boh. Nebude ma okrem ma inch bohov, ktorm by si sa klaal.

II. Nevezme Boie meno nadarmo.

70

IV. Spomni na sobotaj de, aby si ho zasvtil! es dn bude pracova a tvori vetky svoje diela, siedmy de je vak sobota Pna, tvojho Boha. Vtedy nebude kona nija