Dejiny vtvarnho umenia na SlovenskuStredovek umenie na Slovensku____________Vek historick epochu stredovek z hadiska dejn vtvarnho umeniareprezentuj dva vek slohov celky romanika a gotika. Tieto obdobia sviacmenej umeleckohistorickmi kontrukciami, zjednocujcimi vtvarn prejavyv celej (zpadnej) Eurpe predovetkm na zklade osobitost umeniaformovch i vznamovch zloiek. Ich prejavy konkrtne pamiatky ibarmcuj politick dejiny i udalosti, kultrne prdenia. V pamiatkovom fondeSlovenska historici umenia tak isto rozpoznali doklady obidvoch stredovekchslohov. Kritri ich posdenia sa odvodzuj z univerzlnych (celoeurpskych)dejn umenia a jeho noriem. Dejiny umenia musia riei zloit lohu: skma,v akom vzahu s domce pamiatky k vzdialenejm i blim umeleckm centrma tamojm normm, akmi cestami sa na zemie dnenho Slovenskaslohov prejavy dostvali. Porovnvacm tdiom sa hadaj osobitosti i prnosyumenia z zemia dnenho Slovenska do eurpskeho pohadu (celku). Problmomvkladu nie s len umeleck pamiatky, ale aj ich geograficko-politickrmec, dan hranicou dnenho ttu: zvauje sa, i mono hovori o slovenskchpamiatkach stredoveku (ke vznikali v inom, historickom kontexte, v rmciuhorskho krovstva), alebo iba o stredovekch pamiatkach na Slovensku.Pristpi k stredovekm dielam mono skutone z rozlinch pohadov. V naommaterili nechceme vstupova do polemk, pretoe jeho cieom je naznaiirie aj uie vzby, predovetkm vo vtvarnej sfre a k prostrediu, v ktoromfungovali, a prostrednctvom pamiatok poda vstin prehad podb obidvochslohovch celkov.Pamiatkov fond romnskeho i gotickho umenia, ktor sa nm zachoval,nie je pln; mono skr predpoklada, e je len zlomkom pvodnho stavua jeho as zanikla. Tak aj umeleckohistorick spracovanie torzovitho romnskeho a o osi celistvejieho gotickho obdobia neme v iadnom prpadeposkytn jednoznan ucelen dejinn obraz.Na druhej strane u aj v medzerovitejie zachovanej romanike mono doloipostupn utvranie a zavdzanie loh umenia tohto obdobia od diferencovanchfunkci architektry cez stavebn plastiku a po rzne druhy diel zosakrlnych interirov. Bolo to podmienen prslunosou tohto zemia k romnskejkresanskej Eurpe, v rmci ktorej sa utvorilo funkn a typologickrozptie vtvarnho prejavu.Nie celkom jasn vak zostvaj architektonick doklady z podstatnej asti11. storoia z obdobia, ke sa aj v ostatnej Eurpe len kontituovali zkladybudceho jednotiaceho tlu. V Bratislave sa v areli hradu zachovali fragmentykostola s pravouhlm presbytriom, ale neznmou zpadnou asou,datovan rmcovo do 11. storoia. Kostol vznikol na zkladoch vekomoravskejbaziliky a spja sa s ou sdlo cirkevnej sprvy. Aj z Nitry, niekdajieho vekomoravskhosdla, vieme o existencii sakrlnych stavieb: psobenie prvchdomcich svtcov sv. Svorada-Ondreja a Benedikta sa viae s benediktnskymkltorom na Zobore (neskr so Skalkou pri Trenne), po kanonizcii(1083) ich relikvie uloili v chrme sv. Emmerma; tak isto koncom 11. storoiaobnovili v Nitre biskupstvo. Konkrtna stavebn podoba tchto kostolovvak chba, iba ornamentika niekokch kamennch fragmentov (dos neisthopvodu) naznauje talianske filicie, ale aj spojitosti s otnskymi pamiatkami.Slohovo istej je mal sbor kamennch zlomkov, patriacich pvodnek oblku chrovho zbradlia z Bne (poloha Apti, obr. 61), ktorch ornamentikaho zarauje k pamiatkam tzv. palmetovej skupiny. Tto slohov vrstvauplatovala v stavebnej plastike ornamentlne motvy palmety a pskovpletence. Je znma z viacerch uhorskch stavieb okolo polovice 11. storoiaa neskr. Doklad zrejme ir prd poiatkov zapojenia kamenrstva do architektryvo funkcii leniacich i zdobiacich prvkov na plti stavieb, ale ajv drobnch interirovch kontrukcich, ako bol prklad z Bne.Podobn funkcie stavebnej plastiky i motvy poznme najm zo severoadriatickejoblasti, odkia zrejme palmetov vrstvu mono odvodi. Archeologickyzisten pdorys kostola jednolodie s apsidou a stopami po zkladochzpadnej empory naznauje, e mohlo s o vlastncku stavbu, nasledujcuvzor panovnckych fundci.Vrcholnoromnska stavebn truktra sa objavuje v strednej Eurpe naprelome 11. a 12. storoia, alebo krtko predtm. Reprezentuje ju okreminch znakov trojloov pilierov bazilika s plochmi stropmi, na vchodes tromi apsidami, jej pl bol plasticky prelenen. Ide o typ stavby, veobecnerozren od oblast pod Alpami, cez Bavorsko a do Poska. Na Slovenskuje tento typ stavby potvrden iba archeologicky v benediktnskom kltornomkostole v Hronskom Beadiku, ktor zaloil v r. 1075 Gejza I. Kostol sa nezachoval,zanikol pri gotickej novostavbe v 14. storo. Aj al benediktnskykltor v Krsnej nad Horndom pri Koiciach poznme iba z archeologickchvskumov. Tamoj kostol bol trojloovou pilierovou bazilikou so tvorcovmchrom, polkruhovou apsidou a dvojicou zpadnch ve. Vznikol nastarom zklade niekedy okolo r. 1143 kedy ho vysvtili. Objekt v Krsnej nadHorndom je azda najucelenejm, dispozine zdokumentovanm romnskymDejiny vtvarnho umenia 245kltornm sborom u ns. Bol pravdepodobne rodovm kltornm kostolomAbovskho rodu.Spolu s trojloovm dvojveovm typom kltornho kostola sa v 12. storoako jeden z vrcholnoromnskych princpov zaalo uplatova zrelifneniestien pomocou lombardskch truktr. Pre trojicu apsd kltornho kostolav Diakovciach (obr. 62) je charakteristick vyuitie lenenia liznami a viacermiformami vlysov, ktor s vymurovan z tehl. Vznik diakovskho kostolasa asto spja a so znmym dtumom vysvtenia v r. 1228. Tento letopoetmono povaova za ukonenie pravy starej stavby, ktor len rmcovo monokls na zaiatok 12. storoia, do blzkosti roku 1103, v ktorom sa tu,v lokalite Waga, uvdza kostol Panny Mrie. Stariu stavbu tu zaiste naznaujeodlin rytmus asti liznovch psov, ktor sa neviau na relifnu sstavuv korune muriva. Zachovan kostol je dispozinm spojenm bazilikovchobvodovch mrov a haly, zaklenutej krovmi klenbami, ktor sa d porovnas bavorskmi halovmi trojlodiami. Diakovsk hala vak m ete aj vrchnpodlaie, ktor poda zvykov nstennch malieb tak isto vyuvali ako sakrlnypriestor. Toto neobvykl usporiadanie naznauje, ak premenliv bola architektraromnskych kltornch kostolov, hoci vychdzali z dos zkej klypdorysnch schm. Pre reginy na junom okraji Slovenska sa v Diakovciachpotvrdzuje vyuitie tehl z plenej hliny jednak ako stavebnho materilu(veda zvyajnho kamea), ale aj ako prostriedku lenenia a vzdoby takmerpoas celho romnskeho obdobia, ponc prvmi dokladmi uplatnenia lombardskchsystmov na poiatku vrcholnej romnskej doby a po neskororomnskerealizcie. Hoci bezprostredn spojitosti Diakoviec s almi stavbamis predbene dokzaten na zklade motvov tehlovch vlysov a v 13. storo(He-ierny Brod, Kriovany nad Dudvhom, obr. 63, 64), existencia okruhutehlovch stavieb je nesporne staria.V rmci romnskeho umenia z zemia dnenho Slovenska mme doloenokrem organickch konceptov vzby dvojveovej fasdy s bazilikovoutrojloovou schmou i niekoko prkladov zvltnych spojen prieelia s dvojicouve a jednoloovm interirom kltornho kostola. Azda najstarm znmymz nich je torzo kostola optstva sv. tefana v Bzovku. Kltor v lokaliteniekedy medzi rokmi 11241131 zaloili pre benediktnov, ktorch ete v polovici12. storo vystriedali premontrti, druh z dleitch rehol celho obdobia.Km v Bzovku bolo dvojveov prieelie s otvorenou pilierovou predsieoumedzi veami, na ktor nadviazala plochostrop lo, v RimavskchJanovciach mala dvojveov fasda charakter uzavretho bloku vo vntri s tribnou.Okrem prieelia s vekm portlom uprostred sa draz kldol aj navydelen chrov as, ktor dostala nronejiu vzdobu oblkovmi vlysmi.Dispozciu tunajieho chru zopakovali aj vo farskch kostoloch v GemerskomJablonci a v zaniknutch Petrovciach. Vytvraj teda mal uzavretskupinu, naznaujcu dosah vplyvu kltornho kostola z Janoviec. Formajednolodia s dvojveovm prieelm, ktor sa nie celkom oprvnene oznaujeako redukovan bazilika, pretrvala a neskorej romaniky ako jeden z typovkltornch kostolov (premotrti v Bni, obr. 65) a prevzali ju aj nronejiefarsk kostoly (Diviaky nad Nitricou, Kruovce, Holice, tvrtok na Ostrove),zvyajne i so zpadnou emporou. Empory, spolu s dvojvem, pripomnaj246 Slovacicumfunkcie tzv. westwerku (s otnskymi vchodiskami), ktor zostali naalej akceptovan,pretoe zodpovedali predstavm o reprezentcii a vyjadren patrontnehoprva. Empory veda niektorch kltornch kostolov, ktor fundovalisebavedom achtick dontori, prenikli i do dedinskch stavieb, kde pre miestnehozemepna napali obdobn el.Samotn dedinsk kostoly predstavuj pre dejiny romnskeho umenia zvltnusfru. Uchovanie existujceho repertoru foriem i funkci tu malo odlinintenzitu ako v prpade kltornho i inho vyieho cirkevnho prostredia,ktor bolo pevnejie a preukzatenejie prepojen so tlotvornmi centrami.Dedinsk kostoly, viazan tradciou aj konzervatvnosou si do sklonku 13.storoia udriavali romnsky charakter. Z tohto dvodu pre ne nie vemiplatia tlov vvinov medznky: ich zkladn truktra sa vytvrala etev predromnskom obdob a pretrvvala do ias, kedy sa najm v mestchvraznejie presadili gotick princpy. Pre tto relatvnu ustlenos monodedinsk romnske kostoly a ich vzdobu posudzova bez lenenia podatlovho vvinu, hoci na nesporne reagovali. Ete kr tefan I. vydal nariadenie,aby si desa dedn postavilo spolon kostol. Tento christianizanzmer sa najskr nenaplnil, hust sie dedinskch farskch kostolov, ktordnes tvoria prevan vinu dokladov naej romnskej architektry, vznikalalen postupne. Ich geografick rozloenie odzrkaduje postupnos christianizciea osdovania. Poetn skupina tchto stavieb je skoncentrovan na zemNitrianska a na juhozpade Slovenska, kde nesporne existovala kontinuita sostarm osdlenm a kresanskmi misiami. Mnoh tunajie stavby patria etedo 11. storoia (Provce, Kostoany pod Tribeom, obr. 66, Draovce, obr. 67Boldog, Kopany), prpadne do nasledujceho (Varany, Pominovce, KlskeHradite), kedy u starie kostoly aj upravovali (naprklad vloenm empory,ako sa stalo v Draovciach). Najpoetnejie s ich stavby z 13. storoia, zoskupujcesa do niekokch vch regionlnych okruhov.V strednej Eurpe sa ete v predromnskom obdob sformovali dva zkladntypy malch dedinskch kostolov s elemetrnou pdorysnou osnovou pozdne jednolodie (s polkruhovou apsidou alebo s priamo uzavretm presbytriom)a kruhov typ rotunda, z ktorch vychdzali aj alie romnskeobmeny. Na ich bohatiej siluete i hmotovej skladbe sa podieali vee, umiestnenbu v osi zpadnej fasdy, alebo v inch situcich, ktorch vsledkomboli nesymetrick zoskupenia stavebnch hmt. Okrem apsd len mlokedyboli zaklenut. Ich interiry vak v zpadnej asti mohli dopa rzne formytribn, vyplvajcich z vlastnckeho (patrontneho) prva. Empory sa buspjali s veou do jednotnho tvaru, mohli ma aj podobu galrie, alebo saskrvali za viacpodlanm arkdovm panelom. Nemuseli by vdy murovan,niekedy postaovala iba ich dreven kontrukcia.Na diferencovanejie vchodisk poukazuj pdorysn rieenia centrl: okremjednoduchch kruhovch stavieb (bez apsidy i s jedinou apsidou), ktorprevauj (Bratislava, osada sv. Mikula, Bijacovce, Skalica, obr. 68, Michalovce),zloitejie truktry predstavuj tvorkonchov formy (Trenn, Chras nadHorndom), alebo kruhov dispozcie vloen do pravouhlho bloku (Dechtice),prpadne schmy repektujce pozdne dispozcie, vloen do kruhovho obrysu(ivetice): Medzi funkciami centrl prevauje farsk vyuitie, na stariu,Dejiny vtvarnho umenia 247predromnsku tradciu poukazuj zas hradn kaplnky ako sasti opevnenchpanskch sdel i cintornske stavby. Nie vdy je ale funkcia centrl jednoznana dostatone objasnen. Prkladom je rotunda v Bni, kde pdorys so sstavoudvanstich nk na vntornom obvode koreponduje so zasvtenm dvanstimapotolom. Rotunda mohla ma komplikovanejie liturgick vyuitie, vyplvajcez jej tvaru i umiestnenia v areli kltora s alm kostolom.V dedinskch sakrlnych stavbch sa nm zachovala pomerne irok klaprejavov kamenrstva, a to i takch, ktor v sdobch nronejch architektrachnemme potvrden. Poda vidieckeho odlesku meme usudzovao formovan portlov a ich vzdoby, ale aj o alch funkcich plastickhoprejavu, tvoriacich integrlnu sas architektickej plastiky alebo podieajcichsa na zariaden kostola, ako boli krstitenice. V kamenrskej vzdobe portlovchcelkov sa uplatnila skr jednoduch symbolika (dopan ornamentikou),najastejie s motvom relifneho kra, ktor je doloen na preklade vstupuv Boldogu u v 11. storo, tradovan potom a do 13. storoia, ako to poznmezo Zemplna i Spia. Niekedy v portlovch tympannoch lohu kamenrstvanahradilo maliarstvo, ktor mohlo vyui aj figurlnu obrazov ikonografiu,ako to bolo na marinskom tympanne vo Vekej Tni v Zemplne.Pamiatky romnskeho nstennho maliarstva mme op zachovan takmervlune z dedinskch stavieb, hoci podiel tejto disciplny na vzdobearchitektry musel by pvodne dos vrazn. Aj tu s celistvejie vmabys rozsiahlejm ikonografickm programom vzcne. Patr k nim predovetkmvzdoba kostola v Kostoanoch pod Tribeom na stene presbytria s MajestasDomini a v lodi s epickmi obrazmi marinsko-kristologickho cyklu i starozkonnmitmami. Kostolianske maby u pre ich umiestnenie v dedinskomkostole a tie pre viacer nezvyajn obrazov schmy, (naprklad prevyobrazenie troch krov ako mgov) a tak isto pre vrazn kresbov tylizciupovaovali niektor bdatelia za neskororomnske. Nachdzali v nich prejavyrustiklnosti a archaizmu, odvoditen z dedinskho prostredia. Pravdepodobnejje predpoklad, e maby s starie a svisia so vznikom kostolav 11. storo, kedy obec patrila Zoborskmu kltoru. Odzrkaduj formova ikonografick prvky pred vyhranenm romnskych maliarskych skl, o mevysvetova ich konzervatvny rz. Kostolianska vmaba je takto jednou z najstarchv stredoeurpskych krajinch.Aj interpretcia alch dokladov nstennej maby nie je celkom bez problmov:ide asto o fragmenty (napr. nlezy z Proviec, prevdepodobne tiez 11. storoia), alebo maby bez jasnejch slohovch svislost, napr. paiovobraz v Dechticiach, op formovo rustiklny (obr. 69). V jeho ikonografiimono njs u aj frantiknske motvy, ktor ho zarauj a do pokroilho13. storoia. Legenda sv. Margity a asti paiovho cyklu zo ivetc patriapravdepodobne tak isto do tohto obdobia (kedy aj do maliarstva zaali sporadickyprenika nov, gotizujce motvy). Ich maliar erpal z rznych obrazovchpredlh, ktor vak dokzal spoji do jednotiaceho rozprvaskho celku.S vraznm prdom byzantinizmu na zaiatku 13. storoia svisia postavyapotolov z rotundy v Bni, ktorch vnimon vtvarn rove v porovnans inmi pamiatkami pripomna, e aj nstenn maliarstvo, podobne ako ostatndruhy umenia, mohlo by kvalitatvne diferencovanejie.248 SlovacicumV obdob okolo r. 1200 a v prvch desaroiach 13. storoia v architektre,ale aj v kameosochrstve mono pozorova vrazn oivenie, znamenajcejednak rozrenie produkcie, ktor sprevdzalo rozvrstvenie varici tlu. V stredoeurpskychoblastiach sa obdobie po r. 1200 a sasne fza tlu, ktors nm svis, oznauje ako neskororomnske. Tto fza m mnohorak podobya vyznenia: v mnohom je doznievanm starch tlovch tendenci, ktor astiromnskeho vvinovho smerovania prepoiavaj konzervatvny charakter. Avaksasne je stretanm sa s novmi, gotickmi princpmi. U toto stretanie mvemi rozmanit povahu, mlokedy je bezkonfliktn a jasn. Stavebn typy nazaiatku 13. storoia sa vak len mlo zmenili, v architektre viac vzrastalvznam plastickch a ornamentlnych zloiek. A z tohto obdobia s zachovanpreukaznejie pokusy o figurlnu stavebn plastiku, ktor dokumentujnajm tzv. torzo s dontorom z Nitry i hlavice z Bne.Zdroje novho slohu gotiky, pvodom z korunnej zeme Franczska, z ktorcherpalo zemie Slovenska. neboli priame, franczske, ale sprostredkovan najm nemeckm prostredm i modifikciami v Porn i Sasku. Pamiatkyzachovan z zemia Slovenska vak poukazuj viac na kontakty so susediacimireginmi s Rakskom, echami i Sliezskom a tie na vzby vo vntriUhorska. Takmer cel 13. storoie charakterizuje aplikovanie gotickch kamenrskychdetailov najm klenbovch kontrukci a novej ornamentiky dozdomcnelch stavebnch typov, koreniacich v romnskom obdob, vrtaneutvrania priestoru i proporci stavieb. Podiel gotickch inovci v tradinchstavebnch truktrach bol menliv: i preto u ns nemono vies presnejiuhranicu medzi starm, romnskym, a novm, nastupujcim gotickm slohom.Pre dejiny umenia m dleit historick medznk tatrsky vpd v r. 1241,ktor sa v starej literatre povaoval za klov zlom aj vo vtvarnch dejinchkrajiny, iba sekundrny vznam. Po om sa charakter tunajieho umeniapostatnejie nezmenil, hoci obdobie po tatrskom pustoen sprevdzala vlnaobnovy a stavebnch aktivt, zvl v oblasti fortifikci, vstavby miest i dosdovaniavidieka, o samozrejme prinalo aj nov lohy pre sfru architektryi alch vtvarnch druhov.Iniciatva recepcie gotiky v stredoeurpskych krajinch sa spoiatku koncentrovalana niekoko vnimonch realizci z dvorskho prostredia. Ichpsobenie zasiahlo i pamiatky Slovenska. Takm u okolo roku 1200 bol krovskhrad s palcovou kaplnkou v Ostrihome, kde vyuili franczske formyi kontrukcie. Zakrtko nato, okolo r. 1217, kamenri rovnakej dielne stavalikltor premontrtov v nealekej Bni, ibae vsledok mal viac-menej neskororomnskyvraz, bli stredoeupskemu chpaniu achtickho objednvateastavby. Rebrov klenby pod emporou i v lodi kostola sprevdzala tradinejieorientovan dekoratvna stavebn plastika.Ozveny architektry dolnorakskych cistercinskych kltorov, ktor podporovaliBabenbergovci, zasiahli zaiatkom 13. storoia kontituujce sa stredoslovenskbansk mest. Viacer kostoly v Banskej tiavnici a jej okol majjasne formulovan pdorys, nie vak cistercinskeho typu, ale blzky romnskymbazilikm. Boli vybaven jednoduchmi typizovanmi detailami (vrtanerebrovch klenieb), zodpovedajcimi monostiam rchlej realizcie, ako tozrejme vyplynulo z nrokov vybavi dynamicky sa rozvjajce osdlenie sakrlnymistavbami.Dejiny vtvarnho umenia 249Nronejiu kamenrsku vzdobu m kostol premontrtov v ahch, priamoovplynen eskmi pemyslovskmi stavbami z druhej tvrtiny 13. storoia.al vtvarne kvalitnej portl z Ilije poukazuje na innos dielne, psobiacejna uhorsko-rakskom pomedz, ktor vo svojom bohatomneskororomnskom dekoratvnom aparte vyuvala aj gotizujce detaily. Okremstavebnej plastiky i klenieb bvali portly miestom, kde mono pozorovaudomcovanie princpov vychdzajcich z franczskych katedrl.Staria literatra pripisovala vek vznam pri ren gotiky cistercinom,ktor sa nazvali pioniermi tohto slohu. Tak isto pomerne rozren bola predstavao existencii osobitho cistercinsko-burgundskho prdu v rmci ranejgotiky. Ukazuje sa vak, e loha cistrecinov v tomto smere nebola a takdominantn. Naznauje to aj prklad optstva v Spiskom tiavniku (zaloenr. 1223), kde sa pdorys kostola pridriaval rehonch zvyklost (vyuil sa tuvchodiskov burgundsk typ), ale realizcia stavby poukazuje na sliezskoposk,t. j. necistercinske zdroje, riace naturalistick ornamentiku, vzdialenepochdzajcu z klasickch katedrl, najm z Remea. Urovali ju teda in,bliie stredoeurpske vtvarn vzahy. Kamenri dielne, ktor kostol v tiavnikustavali, psobili potom na celom rade mench chrmov v spiskchobciach. Pomhali tak vytvra jeden z vyhranench regionlnych stavebnchokruhov poiatku gotiky na zem dnenho Slovenska, ete nie celkom zbavenromanizujcich foriem, ktor svoju vtvarn sdrnos udral a do zaiatku14. storoia. Zdrojom tradinejch detailov bola v regine stavba prepotskhokostola na Spiskej Kapitule (obr. 73) aj rozahlho komittneho hradu,ktor vznikali sbene so Spiskm tiavnikom. Reazovit vstavba dedinskchjednolod na Spii svisela s dosdovanm tohto zemia. Aktulne vtvarnprincpy v nich prenikali a po skromn vidiecke prostredie a nadobdalitu asto zvltne rustiklne zafarbenie.Okrem Spia a okolia banskch miest podobn regionlne viac-menej uzavretokruhy poznme aj z inch oblast Slovenska, nie vdy vak mono presnejieuri ich vchodisko. V Liptove, okrem monch kontaktov so Spiom,as tvaroslovnho repertoru dedinskch kostolov svis s bazilikovm farskmkostolom v Liptovskom Mikuli, stavanm okolo r. 1280. V Turci zasdominuje vplyv znievskeho premontrtskeho kostola, zaloenho r. 1251. V Gemeripriamy zdroj tamojch dedinskch kostolov nie je znmy. Dedinskkostoly 13. storoia boli zvyajne jednoloov, s rebrovou klenbou iba v presbytriu(asto s jedinm poom klenby), ktor mohlo ma polygonlny aleborovn uzver. Od podobnch, rovnako skromnch romnskych dedinskchkostolov ich odliuje len vraznej podiel kamenrskej prce na sastiachrebrovch klenieb konzolch, svornkoch a na portloch i pastofrich.Napriek jednoduchosti dedinsk kostoly tohto obdobia naznauj intenzvnea rozsiahle prenikanie gotiky na zemie dnenho Slovenska. Na jeho junomokraji, v oblasti s tradciou tehlovej architektry, sa asto aj rebrov klenbyvytvrali z tehl spolu s ostatnmi murivami. Elementrne klinov rebr i alielnky z tehl konzoly, sedilie vyuili naprklad pri stavbe novhopolygonlneho presbytria v amorne, pravdepozobne zo 60. 70. rokov 13.storoia.Dokladom zvltnej syntzy princpov zdomacnenho romnskeho stavitestvaa novho tvaroslovia nie je len sfra dedinskej tehlovej architektry, ale250 Slovacicumu v poiatkoch prenikania gotickej architektry do miest sa niekedy siahalopopri dovezenom aparte k udomcnenm starm stavebnm typom. Naznaujto prv stavby mendikantov. Najstaria podoba kostola klarisiek v Trnavesa len mlo odliovala od inch sakrlnych stavieb z okolia mesta. Boljednoloov, s krtkym kvadratickm chrom (s rebrovou klenbou), rovnakoako sbene pred polovicou 13. storoia stavan chrm v nealekej Kaplnej(naviac tehlov stavebn materil obidva kostoly zarauje do skupinyregionlnej tehlovej architektry). Iba zpadn tribna mnok u klarisiek urovalaosobitn funkciu kostola.A ku koncu 13. storoia prijali obrav rehole typ chrmu s chrom v podobekaplnky, ktor mal polygonlny uzver, vybaven bol sstavou rebier,stavebnou plastikou, krubami v oknch a zvonka opornmi piliermi. V duchuidelov chudoby a jednoduchosti, propagovanch rehoami mendikantovk architektonicky nronmu chru sa pripjala priestorn lo s plochm stropom.Takto chrmov typ pouvali obrav rehole v celej strednej Eurpe.V Bratislave ho zastupuje frantiknsky kostol (vysvten 1297) s bohatou naturalistickouornamentikou v chre i na zpadnom portle, v Koiciach kostoldominiknov, stavan od konca 13. storoia.Psobenie obravch rehol a vstavba ich kostolov je vdy prznakommestskho charakteru osdlenia. Nachdzaj sa vdy na okraji pdorysov miest,nealeko hradieb. obrav rehole sa zaali v naich mestch usadzova upred polovicou 13. storoia. V Trnave u od poiatkov mesta sdlili nielenklarisky, ale aj frantikni a dominikni, v Bratislave frantikni a klarisky,v Koiciach okrem dominiknov aj frantikni. Nie vdy s vak znme ajnajstarie formy ich kostolov a kltorov, ktor asom prestavali. V Levoi,v jednom z najdleitejch miest Spia, zaali minoriti stava svoj chrm v roku1309 (obr. 71). Mal zaklenut nielen chrov as, ale aj zhromaovacpriestor mestskej pospolitosti: tunajie trojlodie, pouen stavbami rakskychi saskch mendikantov, koncipovali ako halu, ktor od zaiatku 14. storoia apo koniec gotiky sa stala vplyvnm priestorovm rieenm aj pre mestskfarsk kostoly. Tento typ uprednostnili aj levosk meania tm, e skr rozostavanfarsk kostol, vznikajci uprostred pravouhlho nmestia, stavali v 14.storo alej a dokonili ho ako halov, resp. pseudohalov tvar. Levoskprklad nasledovali mestsk kostoly v Spiskej Novej Vsi a Gelnici. Levoskdiela prestavala v regine aj mnoh starie jednolodia na dvojloov halovchrmy, ktor vytvraj na Spii osobit vtvarn okruh. Jeho jednota, rovnakoctyhodn poet prbuznch rieen, je i v irch dobovch stredoeurpskychsvislostiach pozoruhodnm javom.Aj alie formujce sa mest pristpili od konca 13. storoia a zaiatkomnasledujceho storoia k stavbe farskch kostolov, zodpovedajcich rozmermii vybavenm ich narastajcemu vznamu. Iba mlokde si vak zachovali pvodnstav z tohto obdobia. Stavby farskch kostolov v mestch na Slovenskupostupovali jednak dos pomaly, alebo ich neskr vraznejie rozrili a prestavali.V mnohch z nich (v Preove, Kremnici, ttniku, Bratislave) vak asponiektor detaily seky prpor a alch lnkov i osamel konzoly naznaujpvodne starie zaloenie. U v tomto obdob sa utvraj zkladn znakymestskho urbamizmu s koncipovanou ulinou sieou a trhovm nmestm,Dejiny vtvarnho umenia 251vznikaj hradby s brnami, zaisujce obranu a zrove sa stavaj i nronejiedomy meanov, asto odrajce tvaroslovie zo sakrlnych architektr.Z hadiska zvltnej funkcie do mestskho organizmu sa ako socilna intitciazaleuj pitly s kostolmi, umiestnen zva na okrajoch pdorysusdel, ktor napriek tomu, e mali nenron jednoloov dispozcie a skromnejievtvarn formy, dokresuj aktulne slohov prdenia. Plat to najmo pitlskych kostoloch v Trnave, Kremnici, Banskej Bystrici i tiavnici, ktorpoznme v ich viac-menej autentickej podobe. K malm realizcim v mestchpatrili i karnery, napajce funkciu cintorskych kaplniek. Previazanboli s arelmi farskch kostolov, kde sa objavovali najm pod vplyvom rakskehoprostredia u od romnskej doby. Veda starch, z okruhu banskchmiest (Kremnica, tiavnica), pokraujcu tradciu naznauj karnery v Skalicii Trenne. Priame rakske vzahy potvrdzuje i kaplnka sv. Katarny (1325)z dvorca heiligenkreuzskch cistercinov v Bratislave. Z Bratislavy poznmeaj skromn kaplnky z honosnch patricijskch domov: na ich existenciu poukazujnlezy architektry oltrnych nk alebo nstennch malieb, ktornahrdzali oltrne retbul.Kameosochrske zloky architektry sa obmedzovali dos dlh as iba narastlinn ornamentiku, ren v niekokch vlnch a varicich z katedrlovchvchodsk; figurlne vyobrazenia boli iba skromnou sasou stavebnejplastiky na svornkoch i konzolch. Figurlne portly absentovali plne.Nstenn maliarstvo i rezbrstvo, nielen u ns, ale v celom stredoeurpskompriestore, zasa pomerne rchlo reagovalo na ikonografick typy ale aj formlnerieenia franczskeho pvodu. Namaovan rady apotolov pod baldachnmizo stien malho kostola v iline-Zvod pripomnaj katedrlov schmy.Maliar (niekedy okolo r. 1300) ich poznal z blich, nemecko-rakskych predlh,ktor obsahovali ete prvky tzv. lmanho tlu, ktor v stredoeurpskommaliarstve znamenal jednu z vasnch reakci na gotick podnety. Podobntmu spracoval in maliar v presbytriu kostola v Martine (krtko po r. 1300)o mnoho jemnejie, otvorene gotickejie. Pomerne celistvo je zachovan ajvmaba v amorne (prv polovica 14. storoia), kde sa okrem galrie apotolovna klenbe i stench uplatnil aj marinsko-kristologick cyklus. Spomenutmaby, zachovan v mench kostoloch, len medzerovite naznauj, ak vraznpostavenie dostalo maliarstvo vo vzdobe novoznikajcich stavieb, kdestle dominovali plochy stien ako v romnskom obdob poskytujce mabemonos existencie. Tak isto dokladaj, e formov inovcie, reprezentovannajm aktulnym linernym tlom, sa rozrili aj do vidieckeho prostredia.Veda zpadoeurpskej orientcie v maliarstve existovali aj jun, talianskespojitosti, odzkadujce pretrvvajci vznam tamojch maliarskych centier,obnoven najm frantiknskou zbonosou. V poiatonom obdob gotikyobsahoval taliansky prd aj mnoho byzantinizujcich motvov, ktor dokladajmaby v Dravciach, eejovciach (obr. 72) a v Spiskej Kapitule (obr. 73).Posledn spomenut maba, zobrazujca korunovciu kra Karola Rberta,naznauje i monosti vyui obraz ako politicky motivovan propagan prostriedok.Takouto aktualizciou sa stala aj rozren tematika legendy kraLadislava, spjajca rytierske idely stredoveku s propagciou kultu domcich,uhorskch dynastickch svtcov. Jej najstarie vyobrazenie poznme z ob252Slovacicumdobia okolo r. 1280 z Vekej Lomnice. Obubu tohto nmetu v 14. storodokazuje mnostvo pamiatok z Gemera a inch reginov dnenho Slovenska(obr. 74).Franczske katedrly sa stali predobrazom gotickho rezbrstva: plastikymadon vo svojej genze siahaj k figurlnym portlom, z ktorch sa vydeliliako typ samostatnej kultovej sochy. Najstarou z nich je sn Madona z Vajnor(pred r. 1300), z nasledujceho storoia s znme mnohorak obmenytmy lsky matky a syna, ktorej stvrnenie sprevdza proces formovho a vrazovhozjemovania, smerujci k idealizcii, naplnen v madonch tzv. krsnehoslohu (okolo r. 1400 a neskr). Tieto formov premeny dokladaj madonyzo spiskch kostolov socha zo Strok (1330), plastika z Toporca (prvpolovica 14. storoia), Madona z Ruskinoviec a po Madonu z Lomniky (po r.1400). Zo Spia z Vojan poznme aj n najstar stredovek oltr (predr. 1300), ktorho relifne figry maj zas vzdialen katedrlov nznaky. Rovnakozo Spia s i vasn Ukriovania (Huncovce, pred r. 1300; Matejovce,okolo r. 1330; Levoa, po r. 1350), odrajce vplyvy nemeckho sochrstva.Mono v nich pozorova stupovanie vrazu i zmer vyjadri udsk utrpenie.Po vodnom mnohotvrnom obdob recepcie gotiky u ns mono 14. storoieoznai za fzu zbliovania a vyrovnvania s nealekmi stredoeurpskymicentrami, kam sa zaali presva vvinov procesy, urujce charakterumenia. U v tomto obdob, zvl vak od polovice 14. storoia, mono sledovavemi rchlu vmenu sksenost a vzjomn reakcie prve v tomto uomstredoeurpskom priestore. Zapjalo sa do nich aj zemie Slovenska. Procesypribliovania centier i reginov potom viedli k formovaniu internacionlnehoslohu okolo roku 1400 a ich zavenm sa stala i vek zveren fza slohovhovvinu neskor gotika. Takto sa v 14. storo najm pre zpadn i strednas Slovenska stali dominujcimi kontakty s viedenskou gotikou. Ilo buo priame kontakty, vychdzajce z huty kostola sv. tefana, alebo sprostredkovanmenmi rakskymi strediskami. V Bratislave sa viedensk gotika prejavilana niekokch sochrskych dielach, alebo na nerozsiahlych, ale kvalitncharchitektonickch realizcich, v ktorch tak isto ako vo viedenskej hute saintegrlne spjali obe disciplny. Okolo polovice 14. storoia vznikla kontrukciavee kostola klarisiek so sochrskou vzdobou, takmer sasne severnportl Dmu sv. Martina s figurlnym tympannom, vyobrazujcim sv. Trojicu,i prejazd radnice spolu s kaplnkou nad nm (obr. 76). Ani po polovici storoia(okolo r. 1361) nemono vysvetli kaplnku sv. Jna, pristavan ku kostolufrantiknov, bez priznania podielu viedenskho sochrstva i architektonickhotvaroslovia (najm z tamojch minoritov), hoci nadvzuje na star pdorysntyp dvojpodlanch skromnch kaplniek s franczskou genzou.Z vekch stavebnch podujat druhej polovice 14. storoia najvplyvnejiabola novostavba kltora v Hronskom Beadiku (obr. 77), modifikujca viedenskprincp stupovitho chru a svojm halovm trojlodm nadvzujcana rad rakskych pamiatok. Vplyvy tvaroslovia z Beadiku mono rozpoznana farskch kostoloch v Hlohovci, Trnave, ako aj na hradnom kostole v banskomzlatom meste v Kremnici, kam siahali ekononick zujmy bohathokltora (obr. 78). S Hronskm Beadikom svis jedno zo zsadnch dielinternacionlneho slohu oltr Kalvrie, ktor v r. 1427 namaoval Tomz Klue. erpal z praskho dvorskho umenia ias Karola IV. i Vclava IV.,kedy vznikala osobit tlov syntza prejavujca sa elegantnmi, a manieristickmiformami a exponovanmi, mystikou i poziou ovplyvnenmi obsahmi,pre ktor sa oprvnene nazva krsnym slohom.Do Uhorska sa princpy internacionlnej gotiky dostvali z rznych smerov:boli to nielen prask, ale aj rakske centr Viede i Salzburg, nasevere posk zdroje, dleit pre Spi a vchodn asti zemia, ktor alejrozvjali krehk umenie tohto prdu. Jej prejavy zasiahli vetky druhy umena jeho objednvatemi popri dvore sa stali achtici, rehole, bohat mesti dedinsk farnosti. Sochy krsnych piet njdeme u frantiknov v Bratislave(obr. 70) i vo farskom kostole v Bardejove, krsne madony v trnavskom pitli,u minoritov v Levoi alebo spiskej Lomnike.esk iluminovan rukopisy mohli by predlohami pre bohat cykly nstennchmalieb v Levoi u minoritov i u sv. Jakuba, kde s zastpen viacerodtiene maliarstva z prelomu 14. a 15. storoia. Podobn zdroje vyuili na vmabev Ponikch (1415) s komplikovanou mystickou ikonografiou. Z Ponkpoznme aj maovan tabule, zrejme torz hlavnho oltra, ktor spolu s almi(levosk predela, doska z Btoviec) s najstarmi pamiatkami tohto druhuz zemia dnenho Slovenska. Postavy prorokov z ponickch tab prezrdzajesk inpircie, pravdepodobne priamo dielom Majstra teboskho oltra.Vzcne ucelen sbor nstennch malieb sa zachoval v mnohch gemerskchkostoloch, kde koncom 14. storoia psobila diela, nadvzujca nielenna skorie talianske zdroje, ale erpajca aj z novch vrstiev trecenta. Vandrujcimaliari rozrili tento italizujci tl, charakteristick ivmi epickmivjavmi aj do Turca, Liptova i okolia Zvolena.Novostavba Kostola sv. Albety v Koiciach (obr. 79), zaat azda ete koncom14. storoia, sa stala najrozsiahlejm stavebnm podujatm tohto obdobia,reprezentujcim princpy internacionlnej gotiky: zhrnula formlne rieenia z praskhoparlrovskho okruhu i sdobej viedenskej architektry a sochrstva (obr.79). Bez vplyvu tu neostali ani juhonemeck pdorysn a klenbov motvy,poukazujce na neskorogotick dokonovanie stavby. Zloit dispozcia kostolaz katedrlovej tradcie akceptovala iba dvojveov prieelie (ktor zostalo nedokonen),km krov pdorys, rozren o kaplnky, m centralizujci, nekaterdlovcharakter. Koick verzia katedrly mala prenikav nadregionlny vplyv,z tunajch rieen erpali v Krakove i Sedmohradsku. I v samotnch Koiciachvytvorili sochrski majstri veda troch zloitch portlov z dmu i portl frantiknovs prbuznou stupovitou vstavbou a ivm epickm jazykom relifov(obr. 80). Dlhotrvajca stavba kostola zsobovala kamenrskymi detailami i poetnkostoly vchodnho Slovenska takmer a po zver gotiky.Krtko po Koiciach (okolo 1423) sa v Bratislave zaalo s realizciou nronhoprojektu prestavbou hradu spojenou so zmerom vytvori z neho reprezentansdlo kra igmunda. Siahli pritom k typu najmodernejch opevnenchsdel, k talianskemu kastelu so tyrmi krdlami, nronmi veamia vntornm slvnostnm dvorom, ktor u predtm vyuili pri stavbe loveckchzmkov kra udovta vo Zvolene (okolo 1370) a vo Vgai. Z palca sazachovalo iba torzo, vtvarn kvality stavby ale v dostatonej miere potvrdzujemnostvo kamenrskych fragmentov stavebnch lnkov i figurlnych konzol254 Slovacicuma tie jedna zo vstupnch ve opevnenia tzv. igmundova brna (obr. 81).Jej prejazd m sieov klenbu parlrovskho druhu, fasda monumentlnyzdoben portl. Zrove sa v Bratislave stavalo nov halov trojlodie farskhokostola sv. Martina (dokonen 1452, obr. 75). Jeho predpokladan autor, HansPuchsbaum z viedenskej huty, na jeho zaklenut okrem sieovho obrazcapouil motv krenho seku rebra. S to vtvarn detaily, signalizujcenstup neskorogotickho umenia, charakteristickho svojou malebnosou i iracionlnosou,ktor s v ostrom protiklade voi kontruktvnosti a jasnostiskorch vvinovch podb gotiky. V tomto obdob sa Slovensko i cel Uhorskoete viac ako predtm previazalo s umenm Viedne: v roku 1459 na regensburskomrokovan kamenrskych majstrov deklarovali zujmov sfry a psobnosvedcich stavebnch ht pre cel zaalpsk Eurpu; viedenskej hute sapriznali vchodn teritri. Viedensk architekti dodvali na Slovensko plnovdokumentciu takto dvojpodlan pohrebn kaplnku rodiny Zposkovcovvo Spiskom tvrtku (okolo r. 1473) stavali poda nvrhu H. Puchsbauma(obr. 82). Korepondovali o monch zkazkch (Lozenz Spenning, ktormal stava, ale napokon zrejme neprijal ponuku dostava chr bratislavskhodmu). tefan z Koc, jeden z majstrov, psobiacich po polovici 15. storoia,(ktor v koickom dme staval niekoko kaplniek a upravoval presbytriumv Bardejove), bol vykolen vo Viedni.Vo sfre maliarstva i sochrstva poas postupujceho 15. storoia hlavnlohu dostali krdlov oltre, na ktorch sa spoiatku ete jasne oddeovalimaliarske a rezbrske zloky, neskr, na sklonku storoia, smerovali k prestupovaniuoboch vtvarnch druhov s vekorysou rezbrskou architektrou. Hocitradcia krsneho slohu v nich doznievala pomerne dlho, postupne sa v mabei sochrstve zaali presadzova realistick prvky a v ornamentike oltrov i naturalistickdetaily, prevzat z kamennej vekej architektry. Krdlov oltresa tematicky viazali na udalosti cirkevnho roka, v bohatch rozprvaskchcykloch obrazov i relifov predstavovali ivot Krista a Mrie, legendy svtcov patrnov profesi i pomocnkov v udskom sen. Ich hlavnm objednvateomboli meania, cechy i cirkevn spoloenstv. Vytvrali ich hlavnecechov mestsk i cirkevn dielne, psobiace v mnohch lokalitch, vyuvajcejednak vzornkov, neskr i grafick predlohy z prostredia nemeckhoumenia. Niektor dielne dokeme lokalizova do prostredia kltorovv Hronskom Beadiku, Okolinom alebo prepostva v Spiskej Kapitule. Z cechovchdieln poznme psobenie kremnickej dielne, ktor zsobovala i ostatnbansk mest i dediny tohto reginu, i dielne v Levoi a Koiciach. Hocidodnes z pvodnej, zaiste bohatej produkcie oltrov, poznme iba mal zlomok,v niektorch kostoloch aria i Spia sa zachoval ich v sbor etev autentickej, neskorostredovekej situcii. Najpresvedivejm dkazom je farskkostol sv. Egdia v Bardejove s jedenstimi oltrmi,stojacimi na pvodnommieste.Nad asto anonymnou produkciou vynik tvorba rezbra, ktor je znmypod menom Majster Pavol z Levoe, psobiaceho na zaiatku 16. storoia naSpii. O jeho autorstve (mono z mladosti) sa uvauje aj v prpade oltra sv.Barbory v Banskej Bystrici. Predpoklad sa tie jeho pobyt v Krakove, kdepoznal dielo jednho z najvch sochrov neskorej gotiky Vta Stossa, ktorDejiny vtvarnho umenia 255sa stalo vchodiskom jeho jasne identifikovatenho autorskho tlu, spjajcehozujem o realistick detail (prejavujci sa v typike tvr) s vekorysorezanmi tvarmi drapri, zahaujcimi figry. Popri jeho najznmejom i najrozmernejomdiele hlavnom oltri levoskho farskho kostola (15071518)tvoril, asto s dieou a pomocnkmi, pre Spisk Sobotu (oltr sv. Juraja,1516), Chyn na Gemeri (oltr sv. Anny, 1508), Bardejov i Preov, odkiapoznme niekoko jeho solitrnych plastk (obr. 83).Sasnkom Pavla z Levoe bol v banskch mestch majster, ktorho oznaujemeiba pomocnm menom monogramom MS (obr. 84). Signoval nmjednu z tab oltra, ktor roku 1506 vytvoril najskr pre hradn kostol v Banskejtiavnici (s tmou Zvtvychvstania). Vina oltrnych tab sa dostala dozahraninch zbierok; na Slovensku, vo Svtom Antone nealeko Banskejtiavnice, zostala jedin, zobrazujca Narodenie. O tomto maliarovi viemevemi mlo, patr vak k najvznamnejm postavm umenia neskorej gotiky,ktor obohacoval o poznanie renesannch objavov krajiny i tdium prrody.Jeho krajiny i prrodn detaily, rovnako ako aj drobn nrov scnynapriek tomu, e psobia ako realistick i nladotvorn, skrvaj v sebezloit symboliku, odkazujcu k biblickm tmam jednotlivch obrazov oltra.V nich raz v lyrickom, inokedy v tragickom osobnom prevan novozkonnchdejov zostva Majster MS spt viac s umenm konca stredoveku akos nastupujcou renesanciou.Z Banskej tiavnice okrem tab Majstra MS poznme aj skupinu schenskch svtc, ktor pravdepodobne pochdzaj zo skrine inho oltra, monoz kostola sv. Katarny. I tieto sa vnimonou kvalitou, individualizovanmitvarmi i pohyblivosou odliuj od ostatnej dobovej rezbrskej produkcie. Naprelome 15. a 16. storoia takmer sasne vznikali v Banskej tiavnici trichrmy: v mestskom hrade prestavovali neskororomnsky kostol Panny Mrie(14971515) vo funkcii farskho chrmu, na nmest stavali kostol sv. Katarny(14881500), zasvten patrnke bankov, a jeden z banskch podnikateovfinancoval stavbu kostola Panny Mrie Snenej (15121514). Aj tieto stavebnpodniky dvaj tui hospodrsku prosperitu mesta a odkrvaj i smery podnikateskcha nimi spojench vtvarnch kontaktov, upriamen predovetkmdo hospodrskych i umeleckch centier v junom Nemecku a podunajskchoblastiach Rakska. Tak, ako bol vchodiskom Majstra MS pravdepodobnedrerovsk Norimberk, vzorom tiavnickch kostolov sa stali klenbov experimentybavorskch i vbskych staviteov, variujce sieov a hviezdicov obrazce,obohaten i o kren motvy. Tieto klenbov zoskupenia sa koncentrovalina neakan kombincie detailov a dodvali priestorom akcentypremenlivosti a malebnosti.Zvzky Banskej Bystrice prostrednctvom thurzovsko-fuggerovskho mediarskhopodniku otvorene viedli do Augsburgu profitovali z nich domci podnikatelia,mesto i cel bansk regin. Bohat aiari pristavovali k tamojiemufarskmu kostolu sbor privtnych kaplniek a prispievali aj na jeho vybavenie.Farsk kostol (prestavan v r. 14951505) sa zachoval iba v barokovej prave,ale prve kaplnky po jeho obvode pripomnaj, e i tu sa pozorne sledovalivtvarn novoty v umen klenutia. V kaplnke sv. Jna Almunka (1516) vytvorilisieov vzor z pretnajcich sa kruhov, v alch vyuili hviezdicov tvary.256 SlovacicumNa zpade Slovenska aj v zvere gotiky pretrvalo previazanie s Viedou a DolnmRakskom. Naznauj ho kvalitatvne dos rznorod stavebn podujatia ako dekoratvne psobiv jun predsie bratislavskho Dmu (vznikajca pochre chrmu, ktor dokonovali na konci 15. storoia), alej klenby vo SvtomJure, Pezinku i menie lohy. V dvojlod amornskeho kostola ete v roku 1521vyuili schmu zaklenutia bratislavskho Dmu z polovice 15. storoia, aktualizovaliju motvom vonho vidlicovite rozdvojenho rebra. Jej autorom bol bliieneznmy murrsky a kamenrsky majster Peter Mauter. amornska klenba dokresujeniektor aspekty zverenej fzy neskorej gotiky, kedy sa nielen parafrzovalistarie klenbov obrazce, ale vo vzornkovom repertori poetnch menchmajstrov tradovali i v nezmenenej podobe. Tto majstri ich zvykli spja do novchzoskupen, asto bez zmeru vytvra jednotiaci priestor: uprednostovala saskr neakan variabilita v rmci chrmovho interiru.Viacero mien staviteov i kamenrskych majstrov tohto obdobia poznmez archvnych dajov a s rozdielnym spechom dokeme identifikova aj ichkonkrtne vkony. Patr k nim Majster Jn (Brengiszeyn) z Preova, ktorhostaviteskou aktivitou sa stredovek na Slovensku uzatvra v asovej lnii (psobilna zaiatku 16. storoia) aj v geografickom ohranien: vyrstol a svojestavby realizoval na vchodnom Slovensku, ktor bolo i hranicou gotickejEurpy. Predpoklad sa o om, e umelecky erpal iba z poznania miestnychzdrojov, ktor poskytovala najm stavba koickho Dmu. Jeho hlavnm dielomje prestavba farskho kostola v Preove (15021515, obr. 85). Napriektomu, e sa tu musel vyrovna so starmi asami pdorysu, vytvoril ucelenpriestorov tvar, naplnen irokou klou klenbovch motvov i detailov.Medziasom v r. 1508 dokonoval bardejovsk radnicu (obr. 86). Tu, i naalch stavbch, kam ho pozvali na kostoloch v Lipanoch, Raanoch (15181519) a v Sabinove (empora je tu datovan rokom 1523) sa stretal s viacermikamenrmi, pochdzajcimi vinou z Dalmcie, ktor ovldali odlin, mdnetalianske detaily, erpajce z antikizujceho tvaroslovia. Jn z Preova ichnechval pracova veda seba a asto im dovolil signova svoje vtvory okn,portly i konzoly (obr. 87). On sm renesann tvary nepouval a zostal, akojeden z poslednch, spojen s bohatm neskorogotickm tvarovm repertorom.Renesann umenie_______________Renesann umenie, ktor sa rozvinulo v Taliansku v priebehu trnstehostoroia a do svojej vrcholnej fzy nastpilo na prahu ptnsteho storoia,zaalo prenika do zaalpskch krajn v poslednch desaroiach 15. storoia.Najstarm a najvznamnejm centrom sa stal budnsky dvor kra MatejaKorvna (14581490), na ktorom pri prestavbch a pravch starho stredovekhosdla psobil od konca sedemdesiatych rokov rad talianskych staviteov,sochrov a kamenrov, prinajcich nov formy stavebnch truktr, archiDejinyvtvarnho umenia 257tektonickch detailov a dekorci z florentskho umenia. Z Budna sa tietonov formy rili alej prostrednctvom talianskych a dalmatnskch kamenrov(Dalmcia patrila v tom ase k Uhorsku), ktor neskr pracovali pre poetnejokruh objednvateov a sprostredkvali aj do vzdialenejch oblast poznvanierenesannho tvaroslovia a vzdobnch elementov.Na zem dnenho Slovenska sa tto prv vlna renesancie prejavilapopri niekokch sochrskych sepulchrlnych prcach (napr. nhrobn doskyImricha a tefana Zposkovcov v katedrle v Spiskej Kapitule, okolo r.1487 a 1499) v prvch desaroiach 16. storoia predovetkm na vchodekrajiny v novch kamenrskych doplnkoch starch stredovekch stavieb alebostle ete neskorogoticky trukturovanch novostavieb. Najvznamnejmdokladom je radnica v Bardejove, dominanta tunajieho rozahlho nmestia.Jej hlavn stavitelia, od r. 1505 majster Alexander a v zverenej fze dor. 1509 majster Jn z Preova dali sce budove neskorogotick podobu uzavrethobloku s vysokmi ttmi a sedlovou strechou, ale vstupom majstraAlexia, s ktorm mesto uzavrelo v r. 1507 zmluvu na talianske okn, saradnica obohatila o vrazn renesann prvky florentskej orientcie: okn,arkier s vonkajm schodiskom a portly v interiri s latinskmi npismi z klasickejantickej epigrafiky, adresovan mestskej socite (obr. 86). Na talianskevzory nadviazal aj strop radnej siene so achovnicovou zostavou hlbokchprofilovanch kaziet napriek tomu, e boli vytvoren tradinm domcimspsobom priebench trmov a prienych vsuviek. Kontakt s Talianskomnapokon preukazuje niekoko zachovanch exemplrov sklench pohrov,ktor mestsk rada objednala do novej radnice priamo v Bentkach (s emailovoumabou erbu mesta Bardejova).O majstrovi Alexiovi nie s znme iadne bliie daje, rovnako ako o alomkamenrovi Vincentovi z Dubrovnka, ktorho meno (Vinenc de Ragusa)s dtumom 1513 je vytesan na jednom z portlov farskho kostola v Lipanoch.Predpoklad sa, e patril do okruhu kamenrov stavebnej huty Jnaz Preova, ktor sa podieali na stavebnch prcach na ariskch kostolocha boli tvorcami niekokch ranorenesannch portlov (v Brezovici okolo r.1520, v Sabinove, r. 1523, v Lipanoch okrem dvoch portlov aj pastofrium,v Raanoch s menom majstra Harnida, r. 1540), zasiahli aj do gemerskejoblasti (portl Bakczovej kaplnky biskupskho kostola v Roave) a pravdepodobneaj do Levoe, kde tto polohu kamenrskej tvorby prezentuje portlmetianskeho domu . 40 na nmest, datovan rokom 1530, s podobnmirelifmi delfnov na polkruhovej supraporte ako vo farskom kostole v Sabinove(obr. 87). S bardejovskou radnicou je typmi okien zko spt levoskfarsk kninica, ktor v charakteristickej symbize neskorogotickch a renesannchprvkov vybudovali z inciatvy znmeho humanistu Jna Henckelaasi v r. 1519 ako sas chrmu sv. Jakuba nad severnou predsieou a kaplnkousv. Juraja. Levosk radnica m svojm situovanm na nmest a dispozinoutruktrou tak isto zhodn rty s bardejovskou radnicou (neskr zmenilasvoju podobu v inch tlovch svislostiach).Tieto prv prejavy renesancie na naom zem dokumentuj postupn prenikanieprincpov novho slohu. V prvch desaroiach 16. storoia sa vak uplatovaliv architektre len v rmci jednotlivch funknch detailov, irie a sstavnejie258 Slovacicumv arii a na Spii, v ovea menej miere aj na zpadnom Slovensku (napr. portljunej predsiene Dmu sv. Martina v Bratislave z r. 1523, kontaktovan s junmumenm pravdepodobne cez Viede). Vinou je ich podstatnou zlokou renesannrastlinn a geometrick ornament, ktor sa rozril aj do inch odvetvumeleckej tvorby. Mono ho sledova vo vekch celkoch rezbrskych neskorogotickcholtrov, napr. v okruhu diel Majstra Pavla z Levoe (hlavn oltr sv. Jurajav Spiskej Sobote, 1516, v levoskom farskom kostole oltr sv. Anny Samotreteja oltr tyroch sv. Jnov, 1520), kde sa objavuj nov formy akantov, zavesenfestony, delfni a putti z klasickho repertoru talianskej ornamentiky. Len vnimoneje v tejto ranej etape renesanne trukturovan aj samotn architektraoltra, ako je to vo farskom kostole v Svtom Jure pri Bratislave. Jeho hlavn oltrz dvadsiatych rokov 16. storoia je u ns ojedinel u svojou kamennou transkripcioukrdlovho typu s bohatou sochrskou, ete neskorogoticky chpanou nplou(hlavn vjav sv. Juraja zabjajce draka, scny z jeho ivota, postavy svtcov,v predele Narodenie Krista, Klaanie troch krov a tek do Egypta) a renesannm,vrazne ornamentalizovanm tvaroslovm. Charakterom a skladbou architektrysa zarauje k ranorenesannm dielam a priame analgie m v okruhu dolnorakskych,severotaliansky orientovanch kamenrskych prc svtotefanskhodmu vo Viedni, preto je zrejme importom, podobne ako kamenn kazatenicafarskho kostola v blzkom Pezinku z r. 1523.Renesancia ako ucelen slohov sstava sa na zem dnenho Slovenskanaplno prejavila okolo polovice 16. storoia, najvraznejie v architektre,ktor reagovala na aktulne podnety talianskeho umenia a dospela k pecifickmdomcim prejavom. V prvom rade sa vak v jej lohch odzrkadlila zloitsitucia po obsaden vej asti Uhorska Turkami ich rchly postup poporke uhorskho vojska pri Mohi v r. 1526 zavilo dobytie hlavnhomesta Budna a neskr aj Ostrihomu, sdla arcibiskupstva. Sprvnym centromUhorska sa potom stala bezpenejie pri zpadnom okraji zemia leiacaBratislava (najdleitejie intitcie krovstva sem premiestnili u v r. 1531),ktor bola od r. 1563 aj korunovanm mestom uhorskch krov (do r. 1830).Neustla hrozba tureckch vbojov pri junej hranici (zmocnili sa napokonmench ast junho a juhovchodnho Slovenska) nevyhnutne vyvolalapotrebu zvenia obranyschopnosti krajiny, preto sa veobecn pozornos upriamilana fortifikan architektru a jej modernizciu v svislosti s novou vojenskoutechnikou, ktor predstavovalo delostrelectvo. Panovnk Ferdinand I.si u v r. 1531 vyiadal prostrednctvom bentskeho vyslanca talianskych pecialistovna opevnenia. Cez Viede prichdzali aj na nae zemie a podiealisa takmer na vetkch vznamnejch projektoch obrannho charakteru. NaBratislavskom hrade viedol opevovacie prce Giovanni a Francesco Spazio,Giovanni Spazio riadil aj vstavbu hradu erven Kame pre augsburskchFuggerovcov, na strednom Slovensku prestaval hrad Fiakovo a Krsna HrkaAlessandro da Vedano, Zvolensk hrad Giovanni Maria Speciacasa spolu soSigismondom da Pratoveteri, hrad Vga Bernardo Magno, as Talianov jepravdepodobn aj v Banskej tiavnici, kde prestavali strategicky vhodneumiestnen farsk kostol na pevnos, nazvan Star zmok (obr. 88) podavzoru Zvolenskho hradu vo forme talianskeho kastela s valcovmi veicamina nroiach. Vznamn bolo psobenie Pietra Ferrabosca, ktor pracoval naDejiny vtvarnho umenia 259viacerch miestach monarchie pre Ferdinanda I. i Maximilina II., u ns sajeho aktivity spjaj hlavne s prestavbami Bratislavskho, Nitrianskeho a Trenianskehohradu. Zrejme bol aj projektantom vodnej pevnosti v Komrne nastoku Vhu a Dunaja, ktor patrila k najmodernejm fortifikanm stavbm(1548). Na Komrno potom nadvzovali alie pevnosti, chrniace prstup nazpadn Slovensko a ku Viedni. Najmohutnejie opevnenie mali Nov Zmky,jedna z prvch eurpskych realizci idelneho renesannho mesta, koncipovanhona pdoryse esuholnka s hviezdicou predsunutch mohutnch delovchbt, pravdepodobne poda projektu Ottavia Baldigaru (okolo 1580).V rmci protitureckch opatren sa rozsiahlo modernizovali aj opevneniastarch stredovekch miest, vekoryso napr. v Koiciach vybudovanm vonkajiehookruhu hradieb s delovmi bastinmi a vodnou priekopou pod vedenmTalianov Felixa de Pisa a neskr Ottavia Baldigaru. V Bratislave z bezpenostnchdvodov zbrali dva kostoly a in objekty pred hradbami a ich materilpouili na zosilnenie opevnenia a mestskch brn. V najviac ohrozench bohatchstredoslovenskch banskch mestch je doloen cel rad obrannchnovostavieb, ktor vinou riadili talianski architekti, ako bol Giulio Ferrari,Francesco Pozzo, Giovanni Maria Speciacasa a Sigismondo da Pratoveteri.Z tchto stavieb sa zachovali len niektor, napr. v Kremnici Doln brna,v Banskej Bystrici sasti opevnenia mestskho hradu, v Banskej tiavniciokrem Starho zmku a Piargskej brny alia vznamn dominanta mesta,tzv. Nov zmok vo forme mohutnej hranolovej vee so tyrmi nronmibatami a pravidelne rozmiestnenmi strielami (15641571).Talianski stavitelia tohto obdobia prinali zo severotalianskej neskorej renesancienielen aktulne systmy fortifikci, ale aj vzory tvaroslovnch a dekoratvnychprvkov, ktor sa u ns rchlo udomcovali. Okrem novm typovportlov a okien to bolo naprklad sgrafito, technika prerezvania omietkovejvrstvy s vslednm efektom tnovo odlench vzdobnch elementov na plochchstien. Najstarie doklady s geometrickmi motvmi mme v stredoslovenskombanskom regine okolo r. 1550 v prcach majstrov, pochdzajcichz oblasti Luganskho jazera. Objavuj sa na nadstavbe krdel a na tyrochnronch veiach Zvolenskho hradu a v tom istom ase aj v nealekej Banskejtiavnici, na palcovom prieel krovskej stavby Komorskho dvoras talianskymi oknami a portlom. Sgrafitov dekorcie tohto typu preberalipotom domci majstri a uplatovali ich hlavne v metianskej architektre, odokumentuje viacero fasd obytnch budov v Banskej tiavnici a v BanskejBystrici. Osobitnm importovanm architektonickm prvkom bola atika, nadstavenhrebe stavieb, zloen z oblikov, tvrkruhov alebo z ich kombinci.Pvodne mali funkciu ochrannch murovanch ttov pre strelcov, v tejtofze vak u plnili len lohu dekoratvnej koruny muriva. asto sa vyskytujna hradoch v zpadnej a severozpadnej asti Slovenska (Devn, Bratislava,Beckov, Trenn, Nitra, Lietava). Od osemdesiatych rokov 16. storoia sa atikav rznych varicich skladobnch prvkov neobyajne rozrila na vchodnomSlovensku a stala sa typickm rysom domcej renesancie.V druhej polovici 16. storoia sa podstatne menili achtick sdla. Hradyna vysokch, ako prstupnch miestach strcali postupne svoj strategickvznam a aisko novej tvorby sa prenalo na novostavby rovinnch katieov260 Slovacicumalebo prestavby starch objektov v podhradiach i v obciach patriacich domajetku panstva. Podstatn lohu zohrvala aj monos bezprostrednejiehostyku s mestami, najdleitejmi centrami politickho a hospodrskeho ivota.Vzhadom na situciu v krajine si katiele sce aj naalej zachovvalipevnostn charakter, ale sasne sa kldol draz na ich reprezentatvnu podobu.Rozvinuli sa v niekokch typoch. Na stredovek krie nadviazali jednoduchblokov stavby ich najstarm prkladom je katie v Betlanovciach (15641568) s vraznm dekoratvnym prvkom atiky na vetkch tyroch stranch,striedajcej obliky s hranolovmi podstavcami pre stredn oblkov pilierikzovret tvrkruhmi; je sasne aj najstarou renesannou atikou v tejto oblasti(obr. 89). irie je zastpen forma uzavretho bloku mench katieova kri s dvomi alebo tyrmi nronmi veami, napr. v Moravanoch nadVhom, Dolnej Miinej, Mokradi, Liptovskom tiavniku, Necpaloch, Markuovciacha inde. Osobitne je rieen katie vo Friovciach (16231630) podaprojektu Michala Sorgera z Koc s vysokou atikou poskho typu. V jej slepcharkdach vytvoril rozsiahly figurlny cyklus Martin Waxmann v sgrafitovejtechnike (150 historickch a mytologickch postv).Najrozvinutej typ renesannho katiea, vychdzajci z talianskeho kastela,predstavuje tvorkrdlov dispozcia okolo vntornho ndvoria s nronmiveami rznych foriem, zvyajne ete s vonkajm hradobnm mrom, prpadneaj vodnou priekopou. V druhej polovici 16. a hlboko do 17. storoia vznikol celrad takchto katieov, napr. v Boanoch, Tovarnkoch, Topoiankach, Teplikenad Vhom, Plaveckom Podhrad, Hjnej Novej Vsi, Demjate a inde, niektorvak boli neskr prestavan. Najvznamnej katie tohto typu dal vybudovav Byti pri iline Frantiek Thurzo, zakladate bytiansko-oravskej vetvy tohtoznmeho rodu (patril mu aj Oravsk hrad a Lietavsk hrad). Staviteom bol v r.15711574 Jn Kilian de Syroth z Milna, Talian, usaden pravdepodobne natrvalona thurzovskom panstve, ktor uril zkladn podobu rozsiahleho sdlas mohutnmi valcovmi veami na nroiach krdel a vstupnou hranolovouveou spolu s opevnenm arelu a budovou koniarne. Za palatna Juraja Thurzuv r. 1601 postavili ete v priestore preddvoria pozoruhodn a u ns ojedinelsamostatn budovu, tzv. Sobny palc s bohatou sgrafitovou a maliarskou vzdobou,ktor mal osobitn funkciu medzi r. 1603 a 1622 sa v om konalisvadobn hostiny Thurzovch siedmich dcr.Spomnan atika nala irok uplatnenie na Spii a v arii, preto je ajurujca pre pojem vchodoslovenskej renesancie, poznamenanej sliezskoposkmvplyvom. Osobitn skupinu predstavuj veovit zvonice tvorcovhozkladu, samostatne stojace pri kostoloch, ktor boli vtedy u v rukch protestantov.Ich spolonm znakom je atika, kombinovan z rznych prvkov, oblkovoukonench pilierikov, volt, nronch ttkov, kueliek, gul, arkatr,asto s bohatou sgrafitovou vzdobou. Najstariu zvonicu v Kemarku (1586,obr. 90) nasledoval cel rad tchto stavieb v zvere 16. a v prvej polovici 17.storoia, napr. v Spiskej Belej, Poprade, ubici, Strkach, Vrbove, Podolnciat. Stali sa zvl vraznm a malebne psobivm znakom tchto sdelnchkomplexov. Niekedy atikami ukonovali aj starie vee kostolov, napr.v Kemarku, Spiskom Hrhove, ervenici, Svinej a prenikli i do obytnej mestskejarchitektry (najlepie doklady sa zachovali v Preove a v Levoi).Dejiny vtvarnho umenia 261Do naich stredovekch miest zasiahla renesancia rozsiahlymi prestavbamiprofnnych verejnch budov a metianskych domov. Prosperitu mesta svojmdominantnm postavenm vyjadrovali redovetkm radnice, preto s premenyich truktr a vzhadu ast najm v v neskorch obdobiach. Viacer stariepodoby poznme len z dobovch zobrazen a pvodn podoba architektry sazachovala iba vnimone (obr. 91). Okrem spomnanej bardejovskej radnice zoskorieho obdobia s najvznamnejie radnin celky v Bratislave, BanskejBystrici a v Levoi, prestavan s vo vyspelom renesannom prejave. V Bratislavesa po r. 1556 na ndvor vybudovali stpov arkdy a koncom storoia saprestavalo hlavn krdlo do nmestia, v Banskej Bystrici dostala radnica v arelimestskho hradu dnen podobu s arkdovou loggiou okolo r. 1546, radnicav Levoi sa po poiari v r. 1550 rozrila a tie sa obohatila o arkdovchodbu na poschod; na jej junom prieel vtedy namaovali dodnes zachovanalegorick postavy Cnost.Vek vzostup zaznamenala v tomto obdob metianska architektra, pecifickysa rozvjajca v jednotlivch reginoch a mestskch celkoch. Ako prkladmono uvies levosk domy, ktor s vtvarne akcentovan najm nandvoriach pavlaami na zdobench kamennch konzolch alebo stpovmiarkdami na poschod dvorovch krdiel, v niektorch prpadoch so zachovanm,umelecky stvrnenm kovovm zbradlm (niekoko domov na NmestMajstra Pavla). Zvl zaujmav s vonkajie vzdoby metianskych domovspomnanou sgrafitovou technikou (na atikch preovskch domov, obr. 90,vzdobu celho prieelia prezentuje najm tzv. Thurzov dom v Banskej Bystriciz obdobia okolo r. 1580) a v nstennej mabe. Na maovanch prieeliachsa astejie uplatoval jednoduch systm tektonickho lenenia a zdrazovaniavstupov a okien farebnmi paspartami, rmsami a vlysmi, obohatenmio ornamentlne vplne (v Bratislave na Panskej ulici, v Banskej tiavnici naTrojinom nmest, viacero domov v Banskej Bystrici), znme s vak aj nronejierieenia s figurlnymi obrazmi. Zachovali sa v Levoi na dome . 44 naNmest Majstra Pavla (sv. Anna Samotretia, sv. Sebastin a sv. Kritof nailuzvne maovanej kazetovanej ploche, obr. 92), v Bratislave na dome . 6 naBielej ulici (scna z Kristovho podobenstva o robotnkoch vo vinici, sv. Kritof,neznmy svtec a sv. Florin), v Banskej tiavnici je dokonca viacero dokladovfigurlne maovanch prieel (na dome . 8 na Trojinom nmest Nvtevakrovnej zo Sby u kra alamna, Judita a fragmenty alch vjavov,na dome . 14 zatia neidentifikovan torzo vekej figurlnej kompozcie, nadome . 15 na ulici A. Kmea cyklus enskch postv Cnost s prslunmiatribtmi a latinskmi menami, na dome . 12 erby a detsk bakchanlie).Uveden diela s dleitm prspevkom do celkovho obrazu umeleckej tvorbyu ns v druhej polovici 16. a zaiatkom 17. storoia a rovnako aj do kontextustredoeurpskej renesannej nstennej maby.V sakrlnej architektre sa renesancia prejavila len sporadicky. Novostavbykostolov s ojedinel a s poznamenan u ranm barokom (evanjelick kostolyv Bratislave 16361639, Pezinku 16551659, Preove 1647). Viac sa ibaupravovali interiry starch chrmov, ktor vinou prebrali protestanti. Najastejiesa do nich vkladali nov empory a kazatenice v svislosti s evanjelickouliturgiou. Pozoruhodnejie s maovan dreven stropy, ktor sa zacho262Slovacicumvali v niekokch dedinskch kostoloch. Ich vzdoba pozostva z motivickchvarici rastlinnch ornamentov v ivch a bohatch maliarskych celkoch, ktormali v chrmovom priestore evokova krsu nebeskho raja. Vypaj bucel plochy jednotlivch dosiek v nadvznosti na tradin podobu neskorogotickchstropov (kostol v skanzene v Zuberci, kostoly v Kyjaticiach, Ptri, Porube,Trnovom pri iline, Hervartove) alebo polia pravidelne usporiadanchkaziet poda klasickch talianskych vzorov (v Malch Teriakovciach, vo Vbornej,v Tvrdone). Vnimon je dreven strop kostola v Dolnej Lehote naOrave (1627), kde s medzi vegetabiln ornamenty zalenen vek figurlneobrazy Mojia, Krista, Jna Krstitea, vtka fnixa, sv. Juraja, vjav Poslednhosdu a erby miestnych zemepnov. Prevaujcim pecifickm rustiklnymcharakterom s tieto diela osobitnou sasou naej renesancie.V porovnan s architektrou a umeleckmi prcami, ktor sa s ou bezprostrednespjaj, zaber inak orientovan sochrska a maliarska tvorba skromnejiemiesto. Prinou bola aj rchlo rozirujca sa reformcia a jej zmenenvzah k umeniu, do vahy treba bra neskor znik mnohch, nepochybnevznamnch diel. Zachovan pamiatky sa vinou viau na sepulchrlnusfru. S to predovetkm relifne nhrobn dosky, epitafy, asto vo vekejprstennej architektonickej forme so sochrskou alebo maliarskou nploua morturi v zloitch zostavch erbov a vojenskch znakov (obr. 93, 94, 95).Najv a najkvalitnej sbor tchto prc je v levoskom Chrme sv. Jakuba,poetne sa vak nachdzaj aj v inch chrmoch a v muzelnych zbierkach.Takmer vlune v nich ide o produkty domcich dieln a jednotlivch, vinouanonymnch tvorcov. Z inch sochrskych a maliarskych druhov zostalilen ojedinel artefakty, ktor neumouj sledova svislejiu vvojov lniualebo dosahy, ktor mali na iriu tvorbu nronejie rieen diela.Architektra baroka2. polovica 17. storoia a 18. storoie_____ _____Architektonick vvin na zem dnenho Slovenska ovplyvovali v obdob17. storoia do vekej miery vonkajie faktory, ktor spsobili doasnoklietenie tradinch kultrnych kontaktov krajiny (okupcia junch zemtureckmi vojskami, nepokojn situcia na zvykoch uhorskho zemia spsobenhrozbou tureckch vpdov a nboenskmi spormi). Oslabenie ivchstykov s Talianskom, v tom ase dominantnm ohniskom architektonickhovvoja, spsobilo, e aktulne impulzy na zemie dnenho Slovenska preniDejinyvtvarnho umenia 263kali ojedinele a v staviteskom umen hlboko do 17. storoia pretrvvali konzervatvneprejavy nadvzujce na neskor renesanciu a manierizmus.Bohat mest, obchodn stredisk na zem dnenho Slovenska a uhorsksprvne centr v Trnave, Nitre a Bratislave boli miestami, kde na objednvkuachty, cirkvi, prpadne bohatho metianstva vznikali pikov diela architektry.Sviseli predovetkm s innosou viedenskch staviteov, pochdzajcichz oblasti severotalianskych jazier.V oblasti sakrlnej architektry vznamn rolu zohrali mnske rdy, predovetkmjezuiti a piaristi, neraz finanne podporovan katolckou achtouv protireformanom procese. Okrem kostolov sa stavali kltory a cirkevnkoly. Typickm prkladom tej doby je kostol jezuitov (Univerzitn kostol v Trnave,pravdepodobne G. B. Carlone, 1628, realizoval Pietro Spazzo, obr. 96,97), ktorho pdorysn rozvrh vychdzal zo vzoru viedenskho jezuitskhokostola a predstavoval redukovan priestorov schmu 16. storoia: valenezaklenut lo bez kupoly s radmi postrannch kaplniek. Vit schmy saprejavili aj v stvrnen exteriru kostola: mohutn dvojveov fasda je vraznelenen horizontlami rms na jednotliv podlaia, medzi veami je zovretnadstavec ukonen ttom a podopret zo strn voltami. Trnavsk kostol saneskr uplatnil ako vzor alch stavieb jezuitskch kostolov v celom Uhorsku,na Slovensku naprklad v Trenne (165357) a v Koiciach (167184).Sakrlne stavby protestantov, stavan najm po roku 1681 ako tzv. artikulrnekostoly, sa orientovali na centrlne dispozcie, najastejie s pdorysomgrckeho kra, kde priestory ramien vypali empory (dreven artikulrnekostoly v Kemarku, 1681, 17131717, obr. 98, alebo v Hronseku, 17251726).Profnna architektra 17. storoia sa zameriavala najm na dve oblasti stavby fortifikci a achtick sdla. Ako prklady fortifikanch stavieb tohtoobdobia mono uvies pevnosti Leopoldov (16651669, obr. 99) a Komrno(16631673), ktorch plny rozvjaj talianske neskororenesann vzory opevnenchmiest hviezdicovho typu.Palcov architektru reprezentuje prestavba cisrskej rezidencie Bratislavskhohradu (16351649, G. B. Carlone) a vekolep zhradn palc PavlaPlffyho pod Bratislavskm hradom (16361649, G. B. Carlone), ktor do tunajiehoprostredia ojedinelm spsobom preniesol charakteristick prvky talianskejvilovej architektry s rozahlou zhradou a charakteristickm repertoromdrobnch stavieb v jej rmci. Vekolep sbor palca sa rozkladal okolondvoria na umelej terase v svahu hradnho kopca a jeho zdoben interiryvyvolali u sasnkov vek ohlas.A po porke Turkov pri Viedni, ktor priniesla postupn konsolidciucelej krajiny, nastal od konca 17. storoia rozvoj, sprevdzan prlevom novcharchitektonickch mylienok z talianskeho prostredia. Vvinov impulzy vrcholnhotalianskeho baroka, oneskorene sprostredkovan na Slovensko predovetkmcez Viede, centrum monarchie, sa uplatnili na sklonku 17. a zaiatku18. storoia. V priebehu prvej polovice 18. storoia sa potom rozrili,priom sa zrove zaal oraz silnejie prejavova vplyv franczskej architektonickejkultry. Odtia potom okolo polovice 18. storoia prichdzaj novidey a popri rokokovom slohu, ktor sa azda najvraznejie prejavil za panovaniaMrie Terzie, sa postupne aj na zem dnenho Slovenska prejavovala264 Slovacicumtendencia ku klasicizmu, ktor posilnila osvietensk a reformn atmosfravldy Jozefa II.Ako prklad prenikania vrcholnobarokovch postupov do tohto prostrediamono uvies Kostol sv. Trojice v Bratislave (17151736, asi F. Jnggl), ktorsvojou ovlnou dispozciou pripomna skor koncept Kostola sv. Petra voViedni. Dvojveov fasda, ktor vychdza zo starch schm reprezentovanchu trnavskm jezuitskm kostolom, je konkvne prehnut. Interiru dominujeiluzvna architektonick vmaba kupoly poda talianskych vzorov (A.Galli-Bibiena). Pokroil tdium prijatia prvkov dynamickch tendenci barokareprezentuj potom diela viedenskho architekta F. A. Pilgrama, kostol sv.Albety v Bratislave (17391742) a premontrtsky kltorn komplex s kostolomsv. Jna Krstitea v Jasove (17481766, obr. 114). Dynamizcia sakrlnehopriestoru sa prejavila aj v stavbe piaristickho kostola Najsvtejej Trojicev Prievidzi (17401753), kde vraz interiru uruj prvky plasticky zvlnenejsteny, empor a oratri, naptie a pohyb sochrskych doplnkov a malieb, a hlavneria svetelnch efektov.Nstup klasicizmu v sakrlnej architektre odra vo svojom stvrnen ptnykostol paulnov v atne (asi 17411768, M. Vpi, interirov prvky F. A.Hillebrandt, obr. 101, 102), na prieel ktorho sa nositeom plasticity stvajvlune architektonick prvky v umiernenej tylizcii klasickch foriem. Interirudominuje mohutn rytmus vznosnch arkd po stranch lode, ktor nadmasvnou horizontlou rmsy pokrauje v rytme klenebnch pol. V druhejpolovici 18. storoia sa klasicizujca tendencia prejavila na stavbch evanjelickchkostolov ako to doklad naprklad evanjelick kostol v Bratislave (1776,M. Walch), koncipovan ako vekorys trojloov hala s poschodovmi emporami,alebo kostol v Banskej tiavnici (17941796, J. J. Tallher).V oblasti profnnej architektry sa pozornos stavebnkov sstreovala navidiecke sdla achty, ktor sa po stabilizcii pomerov mohli zbavova pevnostnchprvkov a tak naplno uvoni cestu novm vvinovm tendencim. Tietosmerovali jednak k zvyovaniu komfortu bvania a jednak k rozvjaniu spoloensko-reprezentanch funkci sdelnch stavieb. V dispozinom usporiadanvidieckych sdel prvej polovice 18. storoia ete pretrvvala tradin uzavrettvorkrdlov schma s akcentovanmi nroiami, ak mono vidie na Cskyhozmku vo Vekom Bieli (17221725, A. E. Martinelli, obr. 103) alebo trojkrdlovtyp zmku, nadvzujci na skorie vzory franczskej zmockej architektry,ako to doklad (neskr prestavovan) Esterhzyho zmok v Bernolkove(17141722, A. E. Martinelli?). Zovret dispozciu si aj po radiklnej adaptciiv polovici 18. storoia uchoval cisrsky opevnen zmok v Holi (17491754,J. H. Jadot, F. A. Hillebrandt), ktor vak napriek tomu nadobudol vlastnostiintmneho vidieckeho sdla s bohato dekorovanm interirom a klasicizujcimvrazom v exteriri.Od polovice 18. storoia je oraz bohatie zastpen aj architektonick typmestskho a prmestskho palca. Mnoho takchto objektov sa nachdza napr.v Bratislave, ktor v tom ase plnila funkcie hlavnho mesta Uhorska a zaznamenalavek stavebn rozvoj. Vzory architektonickho stvrnenia tchto palcovtreba zva hada medzi palcmi cisrskej Viedne. Prznanou stavbou jez tohto hadiska palc Uhorskej krovskej komory, (17531756, G. B. MartinelDejinyvtvarnho umenia 265li), ktorho rieenie kladie draz na trojloov vstupn sie s balustrdovmschodiom, zatia o prieelie vrazne akcentuje portl s atlantami, balkna tympann rizalitu so sochrskou vbavou.Prmestsk palce rozvjali motv villy suburbany: palce sliace zvaiba ako doasn, seznne sdla, a zahrnujce okrem obytnch aj spoloenskpriestory, boli obklopen rozahlmi pravnmi zhradami. Ako prklad monospomen letn palc ostrihomskch arcibiskupov v Bratislave (17611765):jeho budova v dispozinej schme rozvja raksky motv strednho masvnehorizalitu prieelia, hmotovo predstupujceho aj do zhradnej fronty, kuktorej sa pripjala schodiov terasa na arkdach so sochami atlantov. V celkovomstvrnen ete bada vzletn barokov gesto, zatia o architektonickformy nealekho palca Antona Grassalkovicha (17601765, obr. 105) u nesaj prvky rokoka. Napokon stavbu letnho palca grfa Aspremonta (1770, J. J.Tallherr), pri ktorom funkciu letnho pavilnu franczskych zmkov preberpolygonlny rizalit zhradnej fasdy, charakterizuje v stvrnen bonch rizalitovs atikami a v detailoch klasicizujci ndych.Mestsk palce, ktor vzhadom na svoje umiestnenie v radovej zstavbeulc starho mesta nemali priestor na bohatie rozvinutie dispozci, charakterizovaldraz na primerane reprezentatvne stvrnenie plonho prieelia s akcentomna portlovej osi. Po vzore viedenskch palcovch stavieb bvalportl asto formovan vrazne sochrsky. V priestorovom rieen sa kldoldraz na reprezentan schodite vestibulu a na nronejie stvrnenie piananobile s enfildou orientovanou do ulinho traktu, ostatn priestory situovando prpadnch alch krdel stavby bvali stvrnen skromnejie. Medziprklady bratislavskch barokovch palcov sa rad palc grfa Jesenka naMichalskej ulici (dokonen pred r. 1730), Keglevichov palc na Panskej ulici,palc grfa Esterhzyho na Panskej (pred r. 1743, obr. 106), ktor sa honoszvl bohato zdobenm portlom s figrami atlantov po stranch alebo Plffyhopalc na Ventrskej ulici (pred r. 1747). Znaky rokokovej zdobnosti popolovici storoia poznamenali naprklad Kutscherfeldov palc (1762) aleboMirbachov palc (17681770). Vynikajce prklady tzv. barokovho klasicizmunapokon reprezentuje popri prestavbe Bratislavskho hradu (po r. 1760) uznien Terezinum (1768, F. A. Hillebrandt) a predovetkm palc ostrihomskhoarcibiskupa Batthynyho v Bratislave, t. j. Primacilny palc (17781781,M. Hefele, obr.107), ktor na nepravidelne vymedzenom pozemku spja reprezentanmiestnosti, skromn obydlie a domcu kaplnku. Poriadok do celkuvna os, ktor udva umiestnenie dvora a jeho napojenie na trojloov vstupnsie, a ku ktorej sa vzahuj vznamn prvky stavby, ako je kaplnka sv.Ladislava, zrkadlov sie, rizalit s portikom a erbom v tte.266 SlovacicumBarokov vtvarn umenie na Slovensku_________________Prenikanie barokovch prvkov do vtvarnho prejavu na zem dnenhoSlovenska sa datuje pribline druhou tretinou 17. storoia. Nstup novhotlu bol vak pozvon a a do konca 17. storoia mala tunajia umeleckprodukcia charakter prechodnho tlu a ranej fzy baroka. To sa rodilo z reakciitvorcov kolench ete v duchu neskorej renesancie a manierizmu v pomernekonzervatvnom prostred s absenciou trvalho dvorskho centra a silnouvzbou na loklnu gotick tradciu. V 17. storo je tu preto typick najmpluralita tlov. Spomalenie vvoja bolo dsledkom nepriaznivej historickejsitucie: krajina bola oslaben bojmi proti Turkom a protihabsburskmi povstaniami.Tretm faktorom, ktor sa podpsal pod podobu vtvarnho umenia tejdoby, bola spoiatku nensiln protireformcia zaven Selepniho premenouUhorska na Regnum marianum.Centrom protireformcie bola Trnava. Prve tu vznikol na iados jezuitovmedzi v rokoch 16371640 najmonumentlnej ranobarokov oltr HornhoUhorska. Ide o hlavn oltr Univerzitnho kostola sv. Jna Krstitea (obr. 108).Prce na om boli zadan viedenskm majstrom sochrovi Baltazrovi Knillingovia maliarom Vavrincovi Knothovi a Christinovi Knerrovi. Knilling si zasvojho spolupracovnka zvolil trnavskho sochra Vta Stadlera, ktormu nakoniecv roku 1639 prenechal cel dokonenie oltra. Prstenn architektonickretbulum za jednoduchou menzou s vekm tabernkulom zodpoved ranobarokovmutypu rozrenmu v tom ase v strednej Eurpe (vzorom bol Sustrisovhlavn oltr jezuitskho kostola Sv. Michala v Mnchove, oltre HansaDeglera pre kostol Sv. Ulricha a Afry v Augsburgu). Je bohato zdoben a charakteristickviazanosou na plochu, aditvnou vstavbou i ierno-zlatou polychrmiou.Tabernkulum sa klad z vysokho sokla s ambitovmi vstupmi,hlavnej asti a dvojpodlanho nadstavca. Ikonografia diela sa vzahuje na postavusv. Jna Krstitea s vjavmi zo ivota na obrazoch a tie k Panne Mrii patrnke Uhorska. Okrem strednho obrazu Krstu Krista od neznmeho maliaraa mench zrejme Knerrovch malieb zdob retbulum 27 frontlnych figurlnychrezieb. Po obdob stagncie, kedy bolo sochrstvo a takmer cel vtvarninnos sstreden na nhrobn plastiku, prevala od 2. tretiny 17. storoiaoltrna tvorba a s ou i polychrmovan drevorezba svoj vek rozmach.V mnostve bonch oltrov sa vyuvali, v porovnan s uvedenm prkladom,jednoduchie varianty edikulovch retblov s bohatou ornamentlnou boltcovoua neskr akantovou vzdobou (oltr sv. Urbana, Skalica 50.60.roky 17.stor.)Druhm centrom sochrstva 17. storoia v dreve bola popri Trnave a zpadnomSlovensku severovchodn as krajiny oblas Spia. V tejto asti na rozdiel od predchdzajceho okruhu orientovanho na Viede prpadnejun Nemecko prevaovali podnety z tvorby nealekho Poska. V sledovanomobdob tu psobilo viacero vznamnch stolrskych dieln s prizvanmiDejiny vtvarnho umenia 267sochrmi (napr. Kollmitzova i neskr Engelholmova diela v Levoi). Sochrskymicentrami boli Kemarok a Spisk Sobota s dvojgeneranou dielouGrossovcov. Rezbri sa uplatnili pri vzdobe vetkch typov kostolnho zariadenia.Okrem oltrov, organov a kazatenc predstavuj vznamn okruh dobovejtvorby aj pamiatky spojen s pohrebnm kultom, napr. epitafy. Akotypick prklad mono uvies epitaf M. Haina v Kostole sv. Jakuba v Levoi odP. Grossa starieho (po 1659, obr. 109). Ovlny relif Vzkriesenia Lazara podastarej predlohy A. Bloemaerta bol vsaden do dekoratvneho boltcovho rmua v spodnej asti doplnen kartuou s npisovou tabuou. Dielo m charakteristickpolychrmiu zaloen na kontraste tmavch kontruknch ast, letenejkriedy a zltenho detailu. Nositeom inovcie bol prve bohat ornament,na rozdiel od kvalitnej, no v prejave konzervatvnej figurlnej rezby.Tektonick vstavba epitafov i oltrov s edikulovm jadrom bola postupnev druhej polovici 17. storoia naran prpadne plne opusten, ako to dokladaj uveden prklad.Sochrstvo v kameni sa sstreovalo na in lohy a rozvjalo sa predovetkmv oblasti zpadnho Slovenska. V prvej polovici storoia to boli najmnhrobky (G. Illhzi, Trenn 1649). Sochrsky preveden oltr z kamea jeznmy len jeden a to oltr Snmania z kra v Nitre od salzburskho sochraHansa Perneggera (1662, obr. 110). Po roku 1650 sa dostvala do popredianajm kamenn exterirov plastika v podobe marinskych stpov (Bratislava1675) i vzdob prieel rznych stavieb. Ako prklad radiklneho rozchodu sostarou tradciou mono uvies as sch prieelia viackrt spomnanho Univerzitnhokostola v Trnave od neznmeho, pravdepodobne viedenskho sochra(napr. sv. Albeta, po r. 1680), ktor nara a do priestoru otvra dovtedyuzavret formu a sna sa aj o patetick vraz.Spomedzi maliarov sa k prvej genercii ranobarokovch tvorcov psobiacichna Slovensku zarauje u spomnan maliar Christin Knerr, ktorhomeno sa uvdza na viacerch vznamnch dobovch objednvkach. Okremprc pre jezuitov v Trnave, vrtane vzdoby klenieb junch kaplniek v tukovchkartuiach od Taliana G. B. Rossa, pracoval Ch. Knerr tie pre vznamnrod Plffyovcov a dodal obrazy do kaplnky Bratislavskho hradu (nezachovan).Jeho prejav je vak znane konzervatvny a len istmi pokusmi o vyuitieformlnych prvkov baroka si zachovva charakter prechodnho tlu. Zreltalianskou tvorbou ovplyvnen ranobarokov prejav priniesol v mabe na naezemie a Carpoforo Tenkala, tvorca vzdoby jednho z najreprezentatvnejchranobarokovch interirov v Strednej Eurpe sally terreny na hradeerven Kame (1655, obr. 111). Ide o prv znme dielo tohto maliara pvodomz Bissone pri Luganskom jazere s komplikovanm, nie celkom znmymikonografickm programom. Na sallu terrenu nadvzuje aj vzdoba alchreprezentanch i obytnch priestorov hradu. Jednotliv maby inpirovangrafickmi predlohami rzneho pvodu s ponman ako samostatn obrazyv bohatch tukovch rmoch a odraj severotalianske kolenie autora. Tentotyp maby bol zvznm pre podobn realizcie a do konca storoia.Z kvaliatvneho hadiska vak nebol prekonan ani neskorou vmabou lodeUniverzitnho kostola v Trnave od Viedenana E. J. Gruebera (1700).268 SlovacicumParalelne sa v oblasti sakrlnej maby rozvjala tvorba zva anonymnchmajstrov pracujcich poda rznych grafickch predlh. Ich prejavy boli tlovonejednotn a charakter diel konzervatvny.Svetskej mabe 17. storoia jednoznane dominuje portrt, a to najm v typestavovskej podobizne odvodenej z oficilnych portrtov panovnkov. Drazsa pri nich nekldol na vraz a na duchovn dianie portrtovanho, ale navecn atribty dokazujce jeho spoloensk postavenie. Samostatnou estetickyaj ikonograficky zaujmavou skupinou s tzv. posmrtn portrty na smtonomkatafalku, obben u protestantskej achty (A. Rkociov, Topoianky1663). Ide o vecn maby s prepracovanmi ornamentlnymi detailmi a sprevdzannpismi. Pohnut 17. storoie neposkytovalo prli priazniv podmienkyna rozvoj umenia, a preto viacer talentovan tvorcovia hadali uplatneniea nachdzali ho za hranicami Hornho Uhorska. K nim patr napr. vznamnstredoeurpsky maliar psychologicky orientovanch portrtov Jn Kupeck,ktor sa narodil v Pezinku a psobil v Taliansku, Viedni a Norimbergu (Autoportrt,okolo 1690. obr. 112) Podobne znmy bol aj maliar zti, preovskrodk Jakub Bogdan vykolen v Holandsku, ktor v 80. rokoch 17. storoiaodiiel do Anglicka, kde psobil na krovskom dvore ako uznvan umelec(Ztiie s kvetmi pre Hampton Court v Midlessexe, po r. 1694).V prvej polovici 17. storoia doznievali v umen vtedajieho Hornho Uhorskaete starie tradcie. Zmeny, ohlasujce prchod novho tlu, sa dialinajm v oblasti ikonografie a iastone v typolgii a skladbe dekoratvnychprvkov. V druhej polovici 17. storoia sa zvyoval zujem o vetky vrazovprostriedky novho tlu. K presadeniu sa baroka na zem dnenho Slovenskadolo na sklonku 17. storoia. Po porke Turkov (1683) sa Viede orientovanpredovetkm na talianske umenie stala centrom kultrneho diania strednejEurpy. Jej vplyv zasiahol najm zpadn as dnenho Slovenska, kde sapodmienky na rozvoj vrcholnobarokovej tvorby vrazne zlepili po potlaenposlednho stavovskho povstania Frantika II. Rkociho (1711).Vrazn rozvoj umeleckej produkcie podnietili ast vek objednvky a vtvarnprejav sa obohatil tvorbou viacerch kvalitnch, asto zahraninch tvorcov.K najlepm prkladom radiklneho baroka v mabe sa radia diela majstrovJ. Kurtza z Tirolska (usadenho v Bratislave 16921737) i M. M. Speera z Regensburgu(17021765). Zaiatkom 18. storoia sa na zem dnenho Slovenskapresadil jeden z najcharakteristickejch typov barokovho umenia iluzvnanstropn maba vyuvajca architektonick prvky na prelomenie priestoru.Uplatnila sa najm pri vzdobe sakrlnych interirov, priom erpala podnetyhlavne z vtvarnch i teoretickch diel Taliana Andrea Pozzu, psobiaceho 6 rokovvo Viedni. Spomedzi pamiatok tohto typu treba uvies aspo vnimon vmabujezuitskho kostola sv. Frantika Xaverskho v Trenne od priameho Pozzovhoiaka Kritofa Tauscha (17121715). V nasledujcom obdob prevldol v strednejEurpe tzv. bolonsk dekoratvnej spsob iluzvnej maby budovanej technikoutzv. kvadratry, ktor je u ns zastpen o. i. tvorbou Antnia Galli Bibienu(kostol trinitrov v Bratislave, 17441745).Zmena v postaven Bratislavy na umeleckej mape strednej Eurpy nastalaa s prchodom J. R. Donnera (16931741) a spja sa s psobenm vznamnhomecna umenia uhorskho prmasa Imricha Esterhzyho, ktor svojouDejiny vtvarnho umenia 269iniciatvou zsadnm spsobom formoval tunajiu podobu vrcholnho baroka.Pracovali preho vznamn stredoeurpsky tvorcovia, ako napr. A. Galli Bibiena,J. Kurtz, P. Troger i Palkovci. Mladho 35-ronho sochra, erpajcehoinpirciu z antiky a ptnsteho storoia prizval na vytvorenie vzdoby kaplnkysv. Jna Almunka v bratislavskom Dme sv. Martina (obr. 113). Za desaroie,ktor J. R. Donner strvil v Bratislave zskal viacero vznamnch objednvok,napr. na nezachovan hlavn oltr Dmu sv. Martina v Bratislave. Maltak monos naplno rozvin svoj nov tl s vraznmi klasicistnmi prvkami,ktor sa jasne lil od sdobej okolitej produkcie. J. R. Donner anticipovalal umeleck vvoj, na as urobil z Bratislavy jedno z vznamnch stredoeurpskychumeleckch centier a jeho vplyv tu pretrvval aj po jeho odchodedo Viedne. Nov umeleck nzor rili jeho iaci a nasledovnci, oznaovanako Donnerova kola. Najtalentovanejm z nich bol udovt Gode (? -1758/59),ktor prostrednctvom svojho syna predil donnerovsk tradciu na Slovenskua po koniec 18. storoia. K jeho najvznamnejm realizcim patr sochrskavzdoba kostola albetnok v Bratislave a Illehziovskej kaplnky Kostola NanebovzatiaPanny Mrie v Trenne (obr. . 108).Kostol sv. Albety v Bratislave budovali a zdobili pikov umelci svojejdoby. Okrem spomenutho architekta Pilgrama a sochra Godeho treba uviestunajie psobenie kovej postavy dobovho maliarstva Tirolana PaulaTrogera (16981762). Maby, dotvrajce jeden z naich najkrajch neskorobarokovchinterirov, pochdzaj zo 40. rokov 18. storoia a s jedinmi jehooriginlmi na zem dnenho Slovenska. Troger, ktorho osobit vtvarnprejav ovplyvnil cel generciu mladch umelcov, psobil ako profesor naviedenskej akadmii, predstavujcej v polovici 18. storoia centrum stredoeurpskehoumeleckho diania. Z Trogerovho diela erpal svoju inpirciu o. i.aj na Slovensku psobiaci maliar stredoeurpskeho formtu Johann LukasKracker (17171779). Patr k predstaviteom konzervatvnej rakskej mabya jeho vrcholn diela zdobia naprklad aj kltorn komplex v Jasove na vchodnomSlovensku (17521764, obr. 114).Lnia umelcov tzv. Trogerovej koly vyvrcholila v postave Franza AntonaMaulbertscha (17241796,) oznaovanho za najvieho gnia rakskej neskorobarokovejmaby. Po ranch prcach ovplyvnench svojim uiteom, ktorsa len mlo lili od ostatnch mladch tvorcov Trogerovho okruhu, si tentomaliar pvodom zo vbska vytvoril osobit prejav s krajne individulnympoatm farby, svetla a tvaru. Pre zemie Slovenska, najm zpadnho,vytvoril viacero vznamnch diel (Trnava, Skalica, Bratislava). K najptavejmjednoznane patr bohat maliarska vzdoba (fresky a oltrne obrazy)takmer intaktne zachovanho neskorobarokovho interiru erddyovskej kaplnkyv Trenianskych Bohuslaviciach (17591763, obr. 115). Maby vekejvrazovej sily s zviazan komplikovanm ikonografickm programom spojenms dogmou nepokvrnenho poatia a maj zjemnen rokokov formus deliktnou paletou pastelovch tnov fresiek, zatia o aktri pltien vystupujz tmavho pozadia na scnu modelovan iracionlnym svetlom. Ide o typickprklady autorovej tvorby 60. rokov 18. storoia, kedy o.i. narast poetjeho spolupracovnkov, tvoriacich neskr aj pre Slovensko (Felix Ivo Leicher,17251812, Andreas Zallinger, 17381805).270 SlovacicumOkrem zpadnej asti krajiny, s centrom v Bratislave, a tie spomenutejvchodoslovenskej oblasti, kde nosnm druhom vtvarnej tvorby boli sakrlnediela a kde sa popri uvedenom Krackerovi uplatnil napr. aj jeden z vrcholnchpredstaviteov neskorobarokovho sochrstva Johann Anton Krauss (17281795), vystupuje v umen 18. storoia na zem dnenho Slovenska do poprediaete jedna samostatn oblas okolie stredoslovenskch banskch miest.Na tomto zem najm po roku 1711 stpa umeleck aktivita, spojen s novmzariaovanm sakrlnych interirov. Hlavnmi postavami tohto diania sa staliviedensk maliar Anton Schmidt (17061773) a sliezsky sochr Dionz Stanetti(17101767), ktor sa spolone podieali na vetkch vznamnch objednvkachreginu tej doby (Bansk Bystrica, Svt Anton, Bansk tiavnica, Kremnica).Obidvaja mali pomerne vek dielne a ich najvou spolonou realizcioubola vzdoba nezachovanho farskho kostola Nanebovzatia Panny Mriev Kremnici, na ktorej pracovali od konca 50. rokov 18. storoia. Ich spolonmdielom boli aj slvobrny pri prleitosti prchodu Frantika I. Lotrinskhoa Mrie Terzie (1751). S menom Dionza Stanettiho sa tie spja dominantaBanskej tiavnice morov stp z roku 1764 inpirovan pravdepodobne pamtnkomKarola VI. v Hlavenci. Tvor ho estica stpov na trojbokom podstavcis postavami morovch svtcov, Imakultou a skupinou Najsvtejej Trojicevo vrchole (obr. 116).Napriek poetnm sakrlnym objednvkam neutchol samozrejme v 18. storoani zujem o umeleck diela svetskho charakteru, medzi ktormi sinaalej vsadne postavenie udriaval portrt. Zujem o tento typ vtvarnchdiel mono ilustrova prkladom Kohryovskho katiea vo Svtom Antone,zdobenho prcami domcich a viedenskch majstrov. Okrem uvedenej dvojiceSchmidt a Stanetti, v repertori ktorch nechbali alegorick, mytologickdiela a ani umeleckoremeseln prce (streleck tere, zrkadl, svietniky a podobne),psobil tu naprklad aj pecialista na ztiia Koian tefan MichalIzbighy (aktvny v r. 17251756) i donedvna neznmy Karol Jozef Aigenz Olomouca (16851762), tvoriaci pre Kohryovcov drobn nrov maby.V zvere 18. storoia namaoval pre tento rod viacero diel rznych nrovv retrospektvnom tle aj viedensk maliar Ignc Unterberger (17431797).Veobecne vak v poetnch skromnch zbierkach zdobiacich svetsk sdlatej doby na dnenom Slovensku prevaovali zvl v prpade zti a nrovimportovan diela zva neznmych stredoeurpskych tvorcov.Rozvoj umeleckho zberatestva je spojen najm s obdobm psobeniaAlberta Sasko-Tenskeho a Mrie Kristny (17661781), v ktorom Bratislava naas nadobudla postavenie krovskho rezidennho mesta a tunajia miestodriteskzbierka mohla konkurova vznamnm eurpskym zbierkam. Rok1780 (nstup Jozefa II, osvietenstvo, reformy) predstavuje v dejinch HornhoUhorska nielen medznk politickho, ale aj kultrneho vvinu. Zruenie Uhorskejkomory a presun miestodriteskej rady z Bratislavy do Budna sprevdzal,prirodzene, aj odchod hlavnho umeleckho mecna vysokej achty.V zvere storoia doval neskor barok najm v tvorbe Krackera a Maulbertschovhookruhu. Pretrvvalo zudovel rokoko, podporovan zujmom irokchvrstiev, no prklon ku klasicizmu zaloenmu na osvietenskej estetike bolu zreten. V maliarstve sa spja najm s menom bratislavskho rodka AdaDejinyvtvarnho umenia 271ma Fridricha Oesera (17171799), uitea J. Winckelmanna a J. W. Goetheho,ktor po tdich na viedenskej akadmii psobil v Nemecku. V roku 1776vytvoril pre novovzniknut evanjelick kostol v Bratislave hlavn oltrny obrazs nmetom Veere v Emauzoch. Koniec 18. storoia priniesol s istm oneskorenmdo tunajieho maliarstva aj osamostatnenie sa krajinomaby, zastpenejspoiatku solitrnymi prejavmi. Prv samostatn krajinomaby s zviazans menom Johanna Christiana Brandla (17221795). Neskr tento druh tvorbyrozvjal bratislavsk rodk Karol Filip Schallhas (17691797). Obidvaja sa uplatniliako profesori na viedenskej umeleckej akadmii.Vvoj barokovho sochrstva na Slovensku uzatvra psobenie jednhoz najvznamnejch stredoeurpskych sochrov tejto doby. Franz Xaver Messerschmidt(17361783), potomok juhonemeckej rezbrskej rodiny Straubovcov,bol reprezentantom klasicizjcich tendenci a stal sa uznvanm viedenskm,najm portrtnym sochrom pracujcim aj pre cisrsky dvor. Po jehopredasnom penzionovan na Viedenskej akadmii strvil zvyok ivota v Bratislave(17771783). Prve tu vytvoril aj slvnu sriu 69 charakterovch hlv,skmajcich v prevanej vine fyziognmiu extrmnych vrazov. (obr. 117).Na rozdiel od J. R. Donnera vak jeho psobenie v Bratislave ostalo bezvraznejieho ohlasu a nasledovnkov. Miestna sochrska tvorba zveru storoiaerpala podnety so sporadickch kontaktov s Viedou. V samostatnej podobesa postupne vytrcala, vraznejie sa viazala na architektru a dochdzalov nej k symbize rokoka s pomaly nastupujcim klasicizmom, ktor sa v istejpodobe presadil a v nasledujcom storo.Architektra 19. a 20. storoia_____ _____Devtnste storoie sa nieslo v znamen dynamickho rozvoja techniky,ktor mal alekosiahle dsledky na spoloensk pomery aj na ivotn prostredie.Postupn prenikanie priemyselnej vroby do oraz irch oblast ivotaprinalo hlbok premeny ivotnho tlu. Nevyhnutnos architektry rieinov lohy podmienila bohat rozvoj stavebnej typolgie, premeny kvalitatvnychaj kvantitatvnych aspektov stavitestva, naptie medzi konzervatvnymia novtorskmi tendenciami, novmi technickmi prostriedkami a drazomna tradin symbolick hodnoty, ktor v dleitch vvinovch momentochovplyvovali pohyb architektonickho myslenia.Vvin architektry na Slovensku, ktor bolo sasou Uhorska a ktormuchbalo vlastn architektonick centrum i vyie odborn kolstvo, bol sasourozvoja v celej monarchii, priom vedce trendy udvala Viede, neskraj Budape. Rozvoj architektry sa niesol akoby v dialgu medzi innosouprominentnch architektov, ktor prichdzali projektova svoje tunajie stavby272 Slovacicumz centier monarchie, a innosou loklnych staviteov, ktor si postupne osvojovaliaktulne vzory a adaptovali ich potrebm prostredia.Tradin typologick skladba profnnych stavieb sa zaala vrazne rozirova.V oblasti obytnej architektry boli alej vznamn vidiecke sdla aj mestskachtick palce, zrove vak bohat vvoj prekonal typ mestskho njomnhodomu a rodinnho domu, urenho rozlinm socilnym vrstvm. Vekpozornos sa venovala verejnm budovm, t. j. budovm sprvy, stavbm sliacimna rzne spoloensk ely (reduty, divadl), ako aj stavbm urenm navzdelvanie a zdravotncke ciele. Do usporiadania zaala urujcim spsobomvstupova doprava, nov druhy stavieb prinal rozvoj eleznc a postupne menilaj charakter krajiny. Zmeny v ivotnom tle prinali do miest nov zujemo vzhad mesta a sprjemnenie ivota v om ulice a nmestia sa upravovali,ozdobovali pomnkmi, sochami a fontnami, zakladali sa parky. Nastal aj rozvojturistickch a kpench centier, ktor si vyadovali pecifick druhy stavieb naprechodn ubytovanie, lieebn procedry, port aj spoloensk ivot.Architektra si oraz viac osvojovala prostriedky, ktor jej ponkala technika nov materily a nov typy kontrukci pomhali uspokojivo riei novstavebn lohy. Nov formov jazyk architektry, ktor by primerane reflektovaljej nov situciu, sa vak rodil iba postupne a tak v slohovom vrazenaalej pretrvvali histriou overen vrazov prostriedky. Zdanliv slohovjednotu zaiatku storoia, ktor sa niesol v znamen klasicizmu, vystriedalapluralita slohovch prejavov, inpirovanch architektrou stredoveku neogotika,neoromanika, alebo slohy na bze klasickho architektonickho jazyka neorenesancia, neobarok. V druhej polovici storoia sa ist slohov kli zaalipriraova k uritm stavebnm typom. Slohov zber sa neskr rozrilo pouvanie exotickch foriem a v zvere storoia vystil do eklekticizmu,uplatujceho na jednej stavbe formy rozlinho pvodu.Architektru doby klasicizmu charakterizuje uplatnenie foriem inpirovanchantickou architektrou (stpov portiky, tympanny, pri mestskch stavbchaj lenenie prieel motvom pilierovej arkdy, celkove umiernen vrazzameran na dojem rovnovhy a harmnie). Typickm prkladom mestskhopalca v tle klasicizmu je Forgchovsk palc v Koicich (okolo 1820, obr.118). Poetn stavby vidieckych katieov reprezentuje naprklad dostavba vekhokrdla katiea v Topoiankach (asi 1825, A. Pichl, obr. 119) alebo katiev Dolnej Krupej (18201822, J. Hausmann, obr. 120). Ako prklad typu mestskhonjomnho domu mono uvies na domy na Panenskej ulici aleboniekdaj dom Suchom mte . 9 v Bratislave (1831, I. Feigler st.). Sakrlnuarchitektru klasicizmu reprezentuj stavby, ktor v dispozcii smeruj k zjednodueniua sceleniu priestoru a vo vraze k striedmej dstojnosti. Spomedzievanjelickch kostolov mono spomen ran dielo majstra uhorskho klasicizmuMihaly Pollacka, evanjelick kostol v Banskej Bystrici (18031807, obr.121) a evanjelick kostol v Levoi (1840, A. Povoln, obr. 122), z katolckychstavieb farsk kostol sv. Petra a Pavla v Jelave (18311849, A. Pichl) alebokaplnku sv. Hildegardy v Sliai (po r. 1820, obr. . 123).Ran prejavy neogotiky u ns sa spjaj s romantickmi stavbami vidieckychsdel achticov, ktor boli in