SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJAEvidenčné číslo

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

MOŽNOSTI VYUŽITIA REKREAČNO – ŠPORTOVÉHO

POTENCIÁLU PRE ROZVOJ VYBRANÉHO REGIÓNU

2011 Bc. Radka Roskošová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

ERROR: REFERENCE SOURCE NOT FOUND

ERROR: REFERENCE SOURCE NOT FOUND

Diplomová práca

Študijný program: Manažment rozvoja vidieckej krajiny a

vidieckeho turizmu

Študijný odbor: 6218800 Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko:Error: Reference source not foundKatedra

regionalistiky a rozvoja vidieka

Školiteľ: Ing. Barbora Milotová, PhD.

Nitra 2011 Bc. Radka Roskošová

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Bc. Radka Roskošová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Možnosti využitia rekreačno – športového potenciálu pre rozvoj vybraného regiónu“

vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 27. apríla 2010

Bc. Radka Roskošová

2

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie Ing. Barbore Milotovej, PhD. za cenné rady a

pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce.

3

Abstrakt

Diplomová práca vychádzala z nevyhnutnosti rozšírenia ponuky aktivít v obci

Zuberec o nové druhy činností, keďže je strediskom cestovného ruchu s medzinárodným

významom. Cieľom práce bolo na základe analýzy potenciálu vytvoriť projekt, ktorý bude

rozširovať ponuku služieb a podporovať tak ďalší rozvoj turizmu v obci. Zuberec je

lokalizovaný v turisticky atraktívnom prostredí Oravského regiónu s jedinečným

prírodnými a kultúrno – historickými danosťami. Obec disponuje dostatočne rozvinutou

infraštruktúrou ubytovacích a stravovacích zariadení, vďaka čomu patrí

k najnavštevovanejším v regióne.

Prvým krokom pri tvorbe práce bolo zhromažďovanie a následné štúdium

teoretickej literatúry, súvisiacej s problematikou cestovného ruchu. V práci bola

aplikovaná teória na spracovanie primárnej a sekundárnej ponuky cestovného ruchu

v skúmanej oblasti. V nasledujúcom kroku bol vypracovaný návrh podnikateľského plánu.

Predmetom projektu je výstavba športovo-rekreačného areálu. Pri návrhu sme vychádzali

z vybraných súčasných trendov v cestovnom ruchu. Súčasťou plánu je logické

odôvodnenie potreby navrhovaného projektu, analýza konkurencie a zákazníkov, SWOT

analýza podniku, predpokladané investičné náklady na projekt a výpočet návratnosti

investície. Súčasťou návrhu je fyzické umiestnenie objektu v priestore, ktoré rešpektuje

územné plánovanie obce.

Kľúčové slová: cestovný ruch, podnikateľský plán, športové aktivity, Zuberec

4

Abstract

The thesis was based on the necessity of expanding the supply of activities in

Zuberec by creating new types of activities, because the tourist centre here has

international importance. The results were built via the analysis of the potential to build a

project that will expand the range of services, and support the further development of

tourism in the village. Zuberec is located in the touristic area of the Orava region which

has unique natural, cultural and historical characteristics. The village has a well developed

infrastructure of accommodation and catering facilities, making it one of the most visited

in the region. 

The first step in creating this work was the collection, and subsequent study, of the

theoretical literature issues related to tourism. In this work the theory applied to the

processing of primary and secondary tourism currently supplied in the area. The next step

was a proposal for a business plan. The project is the construction of a sports and

recreational area. The proposal was based on current trends in tourism. The plan logically

justifies the need for the proposed project, then analyses trends of competitors and

customers, the company SWOT analysis, and the estimated investment cost of the project

and calculates the expected cash flow. The proposal suggests the construction of a resort

that respects the spatial planning communities’ recommendation. 

Keywords: tourism, business plan, sports activities, Zuberec

5

Zoznam použitých skratiek

CK – Cestovná kancelária

CR – Cestovný ruch

ČOV – Čistička odpadových vôd

EU – Európska únia

HSnS – Horská služba na Slovensku

HZS – Horská záchranná služba

CHKO – Chránená krajinná oblasť

CHVÚ – Chránené vtáčie územie

LS – Lyžiarske stredisko

MDVRR SR – Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

MH – Ministerstvo Hospodárstva

NSSR – Národný strategický referenčný rámec

OP – Operačný program

OP KaHR – Operačný program konkurencieschopnosť a hospodársky rast

ROP – regionálny operačný program

RPD – Roľnícko – poľnohospodárske družstvo

SPU – Slovenská poľnohospodárska univerzita

SR – Slovenská republika

TIK – Turisticko – informačná kancelária

ÚP – Územný plán

ÚPN – Územný plán navrhovaný

UZ – Ubytovacie zariadenie

VÚC – Vyšší územný celok

WTO – World Travel Organisation – Svetová organizácia cestovného ruchu

WTTC - World Travel and Turism Council – Svetová rada cestovania a cestovného ruchu

6

Obsah

Úvod ....................................................................................................................................10

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ....................................................11

1.1. Charakteristika cestovného ruchu ..........................................................................11

1.1.1. Druhy a formy cestovného ruchu ................................................................12

1.2. Potenciál krajiny a jeho význam v cestovnom ruchu ............................................14

1.2.1. Krajinný potenciál .......................................................................................14

1.2.2. Ponuka cestovného ruchu ............................................................................16

1.2.2.1. Primárna ponuka ..............................................................................17

1.2.2.2. Sekundárna ponuka ..........................................................................18

1.3. Trendy v cestovnom ruchu .....................................................................................20

1.4. Význam cestovného ruchu .....................................................................................22

1.4.1. Význam cestovného ruchu v ekonomike regiónu ........................................23

1.5. Región ....................................................................................................................24

1.5.1. Región cestovného ruchu .............................................................................25

1.5.2. Význam koordinácie činností v stredisku cestovného ruchu .......................26

1.6. Podpora cestovného ruchu na Slovensku ...............................................................27

2. Cieľ................................................................................................................................29

3. Metodika .......................................................................................................................30

3.1. Podnikateľský plán .................................................................................................31

3.1.1. Náplň podnikateľského plánu ......................................................................31

3.1.2. Požiadavky na podnikateľský plán ..............................................................32

3.1.3. Tvorba marketingového mixu .....................................................................32

3.1.4. Rozpočet a financovanie projektu ...............................................................33

3.1.5. Náklady ........................................................................................................34

4. Výsledky práce .............................................................................................................35

4.1. Základná analýza územia .......................................................................................35

4.1.1. Vymedzenie a poloha územia ......................................................................35

4.2. Analýza primárnej ponuky obce Zuberec a regiónu Orava ...................................36

4.2.1. Prírodný potenciál ........................................................................................36

4.2.1.1. Geomorfologické pomery ................................................................36

4.2.1.2. Klimatické podmienky .....................................................................36

4.2.1.3. Hydrologické podmienky .................................................................37

7

4.2.1.4. Biogeografické podmienky ..............................................................38

4.2.2. Kultúrno – historický potenciál ...................................................................39

4.2.2.1. Architektonické pamiatky svetského typu .......................................39

4.2.2.2. Architektonické pamiatky sakrálneho typu .....................................40

4.2.2.3. Pamiatky ľudovej architektúry .........................................................41

4.2.2.4. Technické pamiatky .........................................................................41

4.2.2.5. Kultúrno – osvetové zariadenia .......................................................42

4.2.3. Organizované podujatia ...............................................................................42

4.3. Analýza sekundárnej ponuky obce Zuberec ..........................................................43

4.3.1. Infraštruktúra cestovného ruchu ..................................................................43

4.3.1.1. Ubytovacie zariadenia ......................................................................43

4.3.1.2. Stravovacie zariadenia .....................................................................43

4.3.2. Všeobecná infraštruktúra cestovného ruchu ................................................44

4.3.2.1. Zariadenia obchodnej siete ..............................................................44

4.3.2.2. Športovo – rekreačné zariadenia ......................................................44

4.3.2.3. Kultúrno – spoločenské zariadenia ..................................................45

4.3.2.4. Zdravotnícke zariadenia ...................................................................45

4.3.2.5. Zariadenia poskytujúce finančné služby ..........................................45

4.3.2.6. Polícia a záchranná služba ...............................................................45

4.3.2.7. Dopravná infraštruktúra ..................................................................46

4.3.2.8. Komunálna infraštruktúra ................................................................46

4.3.3. Sprostredkovatelia služieb v cestovnom ruchu ............................................47

5. Návrh na využitie výsledkov .......................................................................................48

5.1. Návrh podnikateľského plánu ................................................................................48

5.1.1. Identifikačné údaje spoločnosti ...................................................................48

5.1.2. Charakteristika projektu ...............................................................................49

5.1.3. Zdôvodnenie projektu ..................................................................................49

5.1.4. Ciele projektu ...............................................................................................50

5.1.5. Marketingový plán .......................................................................................50

5.1.5.1. Analýza zákazníka............................................................................50

5.1.5.2. Analýza konkurencie .......................................................................51

5.1.5.3. Marketingový mix ............................................................................54

5.1.6. Personálne zabezpečenie .............................................................................58

5.1.7. Rozpočet a financovanie projektu ...............................................................60

8

5.1.8. SWOT analýza..............................................................................................62

6. Záver .............................................................................................................................64

7. Zoznam použitej literatúry .........................................................................................66

Prílohy ..........................................................................................................................70

9

ÚvodCestovný ruch má vo svete dlhodobú tradíciu a hlboké korene, nie je fenoménom

len tohto a ani minulého storočia. Známa Odyseova púť je príbehom o cestách a

objavovaní a siaha až do starovekého Grécka. Cestovanie vyplýva z prirodzených potrieb

človeka spoznávať a objavovať, v prenesenom slova zmysle „vyjsť zo svojej jaskyne“

a spoznávať okolitý svet. V dnešnej dobe je cestovný ruch na Slovensku považovaný za

perspektívnu oblasť národnej ekonomiky. Vo všeobecnosti sa cestovný ruch pokladá za

odvetvie budúcnosti s ohľadom na multiplikačné efekty (ekonomický rast, zamestnanosť,

trvalo udržateľný rozvoj a sociálna kohézia) sprevádzajúce jeho rozvoj. Cestovný ruch

predstavuje odvetvie, ktoré má prierezový charakter a na jeho realizácii sa priamo podieľa

celý rad ďalších odvetví ako napríklad doprava, kultúra, stavebníctvo, zdravotníctvo,

priemyselné odvetvia alebo poľnohospodárstvo. A práve preto je potrebné sa jeho rozvoju

adekvátne venovať, skúmať podmienky a možnosti jeho rozvoja.

Dokument Národný program rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike

vymedzil nosné formy cestovného ruchu, ktoré boli určené na základe zhodnotenia

ponukovej stránky územia,  jeho vybavenosti a posúdenia dlhodobých vývojových

tendencií dopytu. V dokumente boli za jednu z nosných foriem cestovného ruchu na

Slovensku určené zimné horské športy, v rámci ktorých je kľúčové zjazdové lyžovanie a

tiež ďalšie doplnkové športové i zábavné a relaxačné aktivity. Zimné strediská na seba

viažu ďalšie investície ako ubytovanie, stravovanie, požičovne športových potrieb,

lyžiarske školy, dopravu a ďalšie služby, ktoré vytvárajú oveľa viac pracovných miest ako

u samotných prevádzkovateľov lyžiarskych zariadení. Efektívny a intenzívny rozvoj aktivít

v týchto oblastiach si vyžaduje dobudovať najmä strediská s medzinárodným významom.

Produkt športovo – turistického cestovného ruchu je značne obohatený rozličnými

športovými doplnkovými službami, ktoré sa často stávajú tou najlákavejšou službou, ktorá

je v skutočnosti základom ponúkaného produktu cestovného ruchu a je rozhodujúcim

determinantom o účasti klienta.

Európska komisia uvádza, že Európa je popredným svetovým turistickým cieľom.

Preto cestovný ruch zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji mnohých európskych regiónov.

Infraštruktúra vybudovaná na cestovný ruch prispieva k miestnemu rozvoju a pracovné

miesta sa vytvárajú alebo udržiavajú dokonca i v oblastiach, priemyselne či

poľnohospodársky zaostalejších, alebo v tých, v ktorých prebieha mestská obnova.

Cestovný ruch je preto dôležitým nástrojom pre integráciu menej rozvinutých regiónov.

10

1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1. Charakteristika cestovného ruchu

V roku 1942, definovali Hunziker a Krapf cestovný ruch ako súhrnné označenie

vzťahov a javov, ktoré vznikajú na základe cesty a pobytu miestne cudzích osôb, pokiaľ sa

za pobyt považuje usídlenie a nie je s ním spojená nijaká zárobková činnosť.

S cieľom zjednotiť názory na definovanie predmetu cestovného ruchu ho v roku

1976 Anglická spoločnosť pre cestovný ruch definovala takto: „...činnosť osoby

cestujúcej na prechodnú dobu do miesta, ktoré leží mimo jej bežného prostredia života

(bydliska) a práce, a to na kratšiu dobu, pričom hlavný účel cesty v navštívenom mieste je

iný ako výkon zárobkovej činnosti. Obsahuje akékoľvek aktivity ľubovoľného významu“

(Borovský et al., 2008).

Z tejto definície vychádza aj definícia Svetovej organizácie cestovného ruchu

(WTO), ktorá bola prijatá na Medzinárodnej konferencii o štatistike cestovného ruchu,

usporiadaná WTO v Ottawe v roku 1991. Zo záverov konferencie vyplynulo, že za

cestovný ruch sa považuje činnosť osoby, cestujúcej na prechodnú dobu (v rámci

medzinárodného CR najmenej 1 rok a rámci domáceho CR 6mesiacov) do miesta mimo

svojho trvalého bydliska, pričom hlavný účel jej cesty je iný než vykonávať zárobkovú

činnosť v navštívenom mieste. Môže sa však jednať o služobnú, obchodnú, či inak

pracovne motivovanú cestu, ktorej zdroj úhrady vyplýva z pracovného pomeru

u zamestnávateľa v mieste bydliska alebo sídla firmy (Foret – Foretová, 2001).

Cestovný ruch je súhrn vzťahov a javov, ktoré vyplývajú z cestovania alebo pobytu

osôb, pričom miesto ich pobytu nie je hlavným ani trvalým miestom bývania ani

zamestnania (Kaspar, 1995).

Cestovný ruch tvorí súbor aktivít, ktoré uspokojujú potreby ľudí, súvisiace

s cestovaním mimo ich trvalého bydliska, bez rozdielu, či dôvodom tohto cestovania je

oddych alebo nepravidelná povinnosť (Novacká – Kulčáková, 1996).

11

Podľa autorov Horner – Swarbrooke (2003) sa obecne cestovný ruch definuje ako

krátkodobý presun ľudí na iné miesta, ako sú miesta ich obvyklého pobytu, za účelom pre

nich príjemných činností.

Cestovný ruch je mnohostranným odvetvím, ktoré zahŕňa najmä dopravu, turistické

zariadenia poskytujúce ubytovanie a stravovanie, infraštruktúru cestovného ruchu, služby

cestovných kancelárií, sprievodcovské služby, turistické informačné systémy a ďalšie

služby spojené so sprievodnými programami (Balážová – Papcunová – Jarábková,

2007).

Gúčik (2006) definuje cestovný ruch (1) ako súbor činností zameraných na

uspokojovanie potrieb súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého

bydliska a zvyčajne vo voľnom čase, za účelom odpočinku, poznávania, rozptýlenia

a zábavy, kultúrneho a športového vyžitia, zdravia, služobných ciest a získania

komplexného zážitku. Ide pri tom vždy o formu spotreby, pre ktorú je charakteristické

uspokojovanie špecifických potrieb počas cestovania a pobytu mimo miesta trvalého

bydliska, o účelné využívanie voľného času. Návštevník (turista, výletník, stály obyvateľ)

vystupuje len ako spotrebiteľ statkov cestovného ruchu (služieb, tovaru, voľných statkov).

Ak návštevník uspokojuje svoje potreby vo vlastnom štáte, ide o domáci cestovný ruch,

ak prekročí hranice štátu, aby uspokojil potreby, ide o zahraničný cestovný ruch daného

štátu. K vymedzeniu podstaty cestovného ruchu existuje viacero prístupov, a to z hľadiska

spoločenských vied (ekonómie, psychológie, sociológie, pedagogiky), prírodných vied

(geografie, ekológie), medicíny ap. Cestovný ruch možno chápať ako ucelený teoretický

systém; (2) teória cestovného ruchu (turizmológia); (3) oblasť hospodárskej činnosti

spojená s produkciou, predajom a spotrebou statkov a služieb cestovného ruchu

návštevníkmi; (4) odbor vysokoškolského štúdia a študijná disciplína.

1.1.1. Druhy a formy cestovného ruchu

Definovanie kategórií cestovného ruchu má mimoriadny význam pre správne

vybudovanie zariadení, organizácií a produktov, ktorých cieľom je maximálne uspokojenie

účastníkov CR v príslušných segmentoch. V posledných dvoch desaťročiach sa

kategorizácia jednotlivých foriem CR čoraz viac diverzifikuje a pre poskytovateľov

12

vznikajú úplne nové , resp. výrazné podiely alternatívnych foriem cestovného ruchu

(Borovský et al., 2008).

Viacerý významný slovenskí i zahraniční autori vo svojich dielach členia cestovný

ruch na druhy a formy (Borovský et al., 2008; Gúčik, 2006; Habán – Otepka, 2004;

Kaspar, 1995; Kopšo et al., 1979).

Druh cestovného ruchu vyjadruje účel (motív) cestovania a prechodného pobytu

návštevníkov v cieľovom mieste. K základným druhom CR patrí rekreačný,

športový/dobrodružný, kultúrny, kúpeľný/zdravotný a obchodný CR (Gúčik, 2006).

Ďalším autormi definujúcimi druh cestovného ruchu ako vyjadrenie motívov

a prevažujúcich záujmov, ktoré vedú ľudí k účasti na cestovnom ruchu sú Habán

a Otepka, 2004.

P. Bernecker (In: Kaspar, 1995) za druhy cestovného ruchu, ktoré člení na

základe motivácie z hľadiska záujemcu/zákazníka považuje:

Rekreačný cestovný ruch:

prímestská rekreácia a dovolenkový pobyt s cieľom fyzickej a psychickej

regenerácie

kúpeľný cestovný ruch s cieľom liečby

Kultúrny cestovný ruch

vzdelávací cestovný ruch (spoznávanie iných kultúr zvykov a obyčajou)

alternatívny cestovný ruch (spoznávanie života iných ľudí v ich domácom

prostredí)

náboženský cestovný ruch (púte)

Spoločensky orientovaný cestovný ruch

návšteva príbuzných

klubový cestovný ruch s vedomou integráciou dovolenkára v skupine

Športový cestovný ruch

cestovný ruch s aktívnymi a pasívnymi športovými činnosťami

Ekonomický cestovný ruch

obchodný cestovný ruch

kongresový cestovný ruch

13

výstavnícky a veľtržný cestovný ruch

incentívny cestovný ruch (exkurzie podnikových kolektívov)

Politicky orientovaný cestovný ruch

diplomatický a kongresový cestovný ruch

cestovný ruch súvisiaci s politickými podujatiami

Kopšo et al. (1979) uvádzajú, že formy cestovného ruchu vystihujú vlastnú

podstatu CR, spôsob jeho realizácie, požiadavky účastníkov i organizátorov CR pri

zabezpečovaní služieb a uspokojovaní potrieb. Ako hlavné formy títo autori uvádzajú:

rekreačný cestovný ruch

kultúrno-poznávací CR

kúpeľno-liečebný CR

športovo-turistický CR

Forma CR vyjadruje rozličné príčiny a ich dôsledky, súvisiace s cestovaním

a pobytom návštevníkov na cudzom mieste. Rozlišujeme formy CR z geografického

hľadiska (vnútorný, národný, zahraničný, medzinárodný, regionálny), podľa počtu

účastníkov (individuálny, k , m, ekologický), podľa veku návštevníkov (mládežnícky,

rodinný, seniorský), podľa prevažujúceho miesta pobytu (mestský, prímestský, vidiecky,

horský, prímorský), podľa ročného obdobia (sezónny, mimosezónny, celoročný), podľa

spôsobu organizovania (individuálny, organizovaný), podľa použitia dopravného

prostriedku (železničný, lodný, letecký, mototuristika), z hľadiska dynamiky (pobytový,

putovný), zo sociologického hľadiska (návštevy príbuzných a priateľov, sociálny, etnický)

ap (Gúčik, 2006).

1.2. Potenciál krajiny a jeho význam v danej lokalite cestovného ruchu

1.2.1. Krajinný potenciál

Základnou účelovou a hodnotovou vlastnosťou krajiny je podľa Pilcherovej (2007)

krajinný potenciál, ktorý vyjadruje schopnosť krajiny poskytovať určité možnosti

a predpoklady pre rôzne využívanie s cieľom uspokojiť potreby ľudskej spoločnosti

a dlhodobé využívanie v intenciách trvalo udržateľného rozvoja. Potenciál môže byť

14

prírodný, kultúrno-historický alebo antropogénny. Z hľadiska rekreácie, turizmu a rozvoja

cestovného ruchu sú podľa autorky najvýznamnejšie prvé dva spomenuté.

Prostredie, v ktorom sa CR realizuje, je veľmi rozmanité. Vo väčšine prípadov

návštevnosť regiónu závisí v prvom rade od kvality a atraktivity prostredia. Ďalej je

dôležitá úroveň poskytovaných služieb, dostupnosť danej lokality, ako aj sociálno-

ekonomické postavenie účastníkov CR (Plesník,2008).

Rozvoj cestovného ruchu na konkrétnom území je závislý predovšetkým na

predpokladoch, ktorými lokalita disponuje. Tieto predpoklady sú buď vyjadrené

atraktivitou miestnej prírody a krajiny, alebo kultúrno-historickými pozoruhodnosťami.

Prírodné predpoklady majú časovo relatívne nemenný, t.j. trvalý charakter a patria

k rozhodujúcim činiteľom atraktivity určitého územia (Ťapák – et al., 2006).

Vhodnosť krajiny pre cestovný ruch a turistiku hodnotíme podľa atraktivity typov

súčasnej krajiny. Základné formy využitia krajiny boli zoradené v nasledovnom poradí:

vodné plochy, lesy, trávnaté plochy, orná pôda a zastavané plochy. Ďalšími spresňujúcimi

kritériami sú vertikálna členitosť reliéfu, fyziognomická diverzita foriem využitia súčasnej

krajiny podmienená štrukturálnou pestrosťou a kontrastnosťou základných a ich estetickou

kompozíciou v krajine, dĺžka okrajov vodných plôch a dĺžka okrajov lesa. Pri hodnotení

atraktivity krajiny sa zohľadňuje aj sekundárna ponuka krajiny, vytvorená človekom –

materiálno-technická vybavenosť a atraktivita kultúrno-historických pamiatok, ktorými sa

spresňujú hodnoty potenciálu v typoch rekreačnej krajiny (Oťaheľ – Poláčik, 1987).

Mariot (1983) termín potenciál krajiny pre cestovný ruch často spomína spolu

s termínom atraktívnosť krajiny z hľadiska cestovného ruchu, pretože oba sa viažu na

určité územie a rozlišujú sa vo vzťahu k formám cestovného ruchu. Na tomto základe

možno atraktívnosť krajiny z hľadiska cestovného ruchu definovať ako schopnosť

krajinných štruktúr vytvárať podmienky pre vznik interakcií medzi cestovným ruchom

a krajinou. Ide o pojem, ktorý sa vždy vzťahuje na určité územie a vyjadruje spôsobilosť

tohto územia poskytnúť podmienky pre rozvoj cestovného ruchu.

Podľa Novackej a Plesníka 2000 tvorí potenciál cestovného ruchu predpoklady

pre jeho rozvoj v regióne.

15

1.2.2. Ponuka cestovného ruchu

Zhodnotenie ponuky cestovného ruchu v oblasti je významné z hľadiska

komplexnej analýzy potenciálu regiónu pre rozvoj cestovného ruchu. Švajčiarsky autor

a expert na cestovný ruch Claude Kaspar (1995) uvádza, že ponuka cestovného ruchu má

vďaka rôznorodosti potrieb účastníka cestovného ruchu rozličnú podobu. V závislosti od

motivácie má primárna i sekundárna ponuka iný význam a jednotlivé prvky týchto dvoch

hlavných skupín je možné hodnotiť odlišne. V prípade fyzickej motivácie, bude mať väčší

význam primárna ponuka, kým v prípade prestížnej a motivácie podmienenej postavením

účastníka bude dôležitejšia sekundárna ponuka.

Podľa Jarábkovej (2007) je ponuka cestovného ruchu súbor prvkov (voľné statky,

služby, tovar), ktoré ovplyvňujú konečný efekt cestovného roku.

Sládek et al. (2001) definuje ponuku v cestovnom ruchu ako súbor prvkov, ktoré

v rôznej kombinácii tvoria ekonomické statky cestovného ruchu (služby, tovar, voľné

statky). Spotreba týchto ekonomických statkov CR ovplyvňuje konečný efekt cestovného

ruchu. Tvrdí tiež, že v ponuke CR sú rôznou mierou zastúpené prvky primárnej ponuky

a sekundárnej ponuky. Autor pri definícii ponuky, uvádza aj definíciu pojmu nositeľ

ponuky CR, ktorým je:

cieľové miesto (mesto, stredisko, región, štát) so svojim prírodným a kultúrno-

historickým potenciálom, ktoré je predmetom cestovania a záujmu účastníkov

cestovného ruchu,

podniky cestovného ruchu, ktoré svojimi kapacitami produkujú služby ako

predmet spotreby účastníkov cestovného ruchu,

inštitúcie cestovného ruchu, ktoré svojou činnosťou utvárajú organizačný

spotrebný rámec pre realizáciu ponuky na trhu CR.

Ponuka cestovného ruchu sa v odbornej literatúre delí do dvoch hlavných skupín

a to na primárnu a sekundárnu ponuku cestovného ruchu (Jarábková, 2007; Kaspar,

1995; Novacká – Plesník, 2000).

16

1.2.2.1. Primárna ponuka

Jednou z kľúčových otázok analýzy prostredia, vhodného pre rozvoj cestovného

ruchu je podľa Novackej – Plesníka (2000) problematika objektívneho zhodnotenia

primárneho potenciálu krajiny. Primárny potenciál podľa autorov predstavuje základný

predpoklad pre rozvoj cestovného ruchu v cieľovom mieste, prírodné prvky (geografická

poloha, klíma, topografia, vzhľad krajiny, vegetácia, fauna a pod.) a antropogénne prvky,

(kultúra, tradícia, reč, mentalita, priateľskosť, zvyky, obyčajne, náboženstvo a pod). Na

cestovný ruch v rámci geografickej krajiny vo zvýšenej miere vplývajú najmä reliéf,

vodstvo, podnebie, rastlinstvo a živočíšstvo. Ostatné komponenty ako geologické

podložie, pôdy a iné, vplývajú na cestovný ruch len druhotne. K primárnej ponuke radia

taktiež kultúrnosprávne predpoklady rozvoja cestovného ruchu v regióne, ktoré zahŕňajú

objekty, vytvorené tvorivou činnosťou človeka. V rámci kultúrnosprávnych predpokladov

rozlišujú dve skupiny a to kultúrno-historické pamiatky a sídla centrálnych inštitúcií.

Podľa Jarábkovej (2007) je primárna ponuka určujúca pri rozhodovaní sa

subjektov cestovného ruchu o cieli cestovania. Primárnu ponuku tvorí podľa autorky

prírodný a kultúrnohistorický potenciál a dopĺňajú ju organizované podujatia. Medzi

prírodný potenciál zaradzuje geomorfologické pomery, klimatické podmienky,

hydrologické podmienky a biogeografické podmienky. Kultúrno-historický potenciál

člení do viacerých skupín (architektonické pamiatky svetského a sakrálneho typu,

technické pamiatky, umelecko-výtvarné diela, folklór, archeologické náleziská, pamiatky

parkovej architektúry, miesta odboja a bojov a kultúrno-osvetové zariadenia).

Organizované podujatia člení na kultúrne podujatia, športové udalosti, politicko-

spoločenské podujatia a obchodné podujatia.

Primárna ponuka tvorí prírodný a kultúrno-historický potenciál cieľového miesta,

ktorý svojou príťažlivosťou dáva cestovnému ruchu dynamiku a charakteristickú podobu.

Zároveň je je súbor prvkov primárnej ponuky zvyčajne aj motívom účasti na cestovnom

ruchu (Sládek et al, 2001).

Krippendorf (In: Kaspar, 1995) uvádza, že primárna ponuka obsahuje všetky

faktory, ktoré z hľadiska svojej podstaty nemajú priamy vzťah k cestovnému ruchu, ale

svojou prítomnosťou dávajú cestovnému ruchu charakteristickú podobu.

17

Cestovný ruch sa lokalizuje tam, kde sa nachádza vhodná primárna ponuka, t.j.

kde sú objekty rekreačných a kultúrnych aktivít cestovného ruchu. V takomto priestore

zvyčajne nie sú významnejšie ekonomické aktivity ťažkého a spracovateľského priemyslu,

prípadne intenzívna poľnohospodárska výroba. Tam, kde je primárna ponuka cestovného

ruchu najatraktívnejšia, je predmetom ekonomického zhodnocovania a nástrojom rozvoja

regiónu (Kolektív, 1997).

1.2.2.2. Sekundárna ponuka

Sekundárny potenciál predstavuje infraštruktúra t.j. technická základňa, ktorú

využívajú obyvatelia regiónu i účastníci CR (dopravná infraštruktúra, maloobchodná sieť,

zdravotné strediská, pošty, banky a pod.) a supraštruktúra cestovného ruchu t.j. technická

základňa, ktorú prevažne využívajú účastníci CR (ubytovacie a stravovacie zariadenia,

cestovné kancelárie, vleky, lanovky a pod) (Novacká – Plesník, 2000).

Podľa Sládeka et al. (2001) sekundárna ponuka zahrňuje všetky druhy zariadení

a ich služby, ktoré musia byť k dispozícii na použitie v cestovnom ruchu. Ich rozsah

a štruktúra závisí od primárnej ponuky.

Jarábková (2007) uvádza, že sekundárna ponuka je prostriedkom na priblíženie

a využitie primárnej ponuky. Zahŕňa tzv. realizačné predpoklady územia, ktoré zvyčajne

nie sú cieľom účasti na cestovnom ruchu, ale bez ich existencie by prakticky nebolo možné

cestovný ruch realizovať. Sekundárna ponuka sa podľa tejto autorky člení na tri skupiny

faktorov, a to:

Infraštruktúra CR (ubytovacie zariadenia a stravovacie zariadenia)

Všeobecná infraštruktúra CR (zariadenia obchodnej siete, športovo –

rekreačné zariadenia, kultúrno – spoločenské zariadenia, zdravotnícke

zariadenia, zariadenia poskytujúce finančné služby, telekomunikácie,

polícia a záchranná služba, dopravná infraštruktúra)

Sprostredkovatelia služieb v CR (touroperátori, cestovné kancelárie,

rezervačné a informačné systémy a pod.)

Autori Habán – Otepka (2004) zaraďujú do sekundárnej ponuky dopravné

a materiálno technické predpoklady. Sekundárnu ponuku označujú ako realizačné

predpoklady cestovného ruchu a argumentujú, že v konečnej fáze zaujímajú rozhodujúce

18

postavenie uskutočnenia určitého druhu cestovného ruchu. Umožňujú využiť danú oblasť

cestovného ruchu na pobyt, rekreáciu a ostatné aktivity.

Kaspar (1995) uvádza nasledovné zložky sekundárnej ponuky:

Zariadenia na zmenu miesta

Pobytové zariadenie

Ubytovacie, stravovacie a zábavné zariadenia

Zariadenia na rekreačno-športové činnosti

Zariadenia ekonomickej činnosti (usporadúvanie konkurzov a kurzov,

možnosti nakupovať)

Sprostredkovateľské zariadenia (cestovné agentúry, združenia cestovného ruchu

Autor ďalej uvádza, že na rozdiel od všeobecnej infraštruktúry, ktorá nemusí byť

špecificky pripravená na využívanie v cestovnom ruchu a preto sa zaraďuje do primárnej

ponuky, do sekundárnej ponuky patrí infraštruktúra a supraštruktúra cestovného

ruchu. Do infraštruktúry CR patrí:

užšia infraštruktúra CR (napr. zásobovanie), ktorá presahuje rámec potrieb

domáceho obyvateľstva

vlastná infraštruktúra CR, ktorú tvoria:

dopravné zariadenia CR (typu lanovky a vleky)

miestne zariadenia CR (turistické chodníky, jazdecké areály, tenisové

dvorce, kolkáreň a pod.)

kúpeľné zariadenia CR, t.j. zariadenia, ktoré využívajú prírodné liečebné

faktory na kúpeľnú liečbu

spoločensko-zábavné zariadenia (herňa, dancing)

kongresové a rokovacie strediská

sprievodcovské a informačné služby

K supraštruktúre CR patria zariadenia na:

ubytovanie (hotel, penzión, kemp, karavan a pod.)

stravovanie (reštaurácie, samoobslužné stravovacie zariadenia a pod.)

Pri analýze potenciálu regiónu pre rozvoj cestovného ruchu budem primárnu

a sekundárnu ponuku cestovného ruchu sledovať podľa rozdelení a definícii Jarábkovej

(2007).

1.3. Trendy v cestovnom ruchu

19

Svetová organizácia cestovného ruchu (WTO) spracovala predstavu o budúcej

podobe cestovného ruchu. Budú ho ovplyvňovať viaceré trendy:

prehlbujúca sa globalizácia a od nej závislá prosperita cieľových miest,

využívanie informačných technológií a pri ponuke a distribúcii produktov

presadzovanie sa na konkurenčnom trhu len vtedy, ak sa cieľové miesta budú

zameriavať na svoj imidž ako predpoklad diverzifikácie a expanzie svojej

príťažlivosti (Borovský et al., 2008).

Gúčik a kol. (2006) pokladá za trendy cestovného ruchu dlhodobé tendencie

cestovného ruchu vo svete. Uvádza taktiež, že súčasným trendom v cestovnom ruchu je

skracovať si dovolenky a aktívne ich využívať na získavanie zážitkov. Dovolenka

a oddych sa stali v modernej spoločnosti základnými ľudskými potrebami. Táto zmena

vplýva na dovolenkové želania, čo sa prejavuje kladením vyšších nárokov na ponúkané

miesta cestovného ruchu.

Auliana Poon (2003), vedúca medzinárodnej poradenskej spoločnosti, ktorá

poskytuje inovatívne riešenia pre odvetvie cestovného ruchu vo svojej správe uvádza 12

hlavných trendov cestovného ruchu, ktoré rozdeľuje do troch kategórií: Trendy

u poskytovateľov služieb CR, zákaznícke a destinačné trendy.

Trendy u poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu

Trend 1 - Lacnejšie, kratšie, rýchlejšie – Najrýchlejšie rastie oblasť CR, ktorá sa

vyznačuje preferenciami lacných pobytov, kratších (najmä víkendových a týždňových a čo

najrýchlejšie dosiahnuteľných). Neznamená to však zníženie kvality a pestrosti

s orientáciou na podporu zdravia, wellness a regeneráciu.

Trend 2 – Preferencia ciest bližšie k domovu. Tento trend sa prehĺbil v spojení so

zvýšením bezpečnostných opatrení pri dlhších, najmä leteckých cestách, ale aj s pocitom

zvýšeného rizika v subjektívne menej známych destináciách.

Trend 3 – Internet pomáha používateľovi priblížiť dovolenku bez zvýšenia nákladov.

Internet sa stáva mimoriadnym rastovým faktorom pre cestovný ruch. Zohráva

najvýznamnejšiu informačnú úlohu, no zároveň je aj nástrojom na výber destinácie

a zabezpečovanie turistických ciest (rezervácie, plánovanie). V súčasnosti platí: ak nie si

na internete, nebudeš predávať. Zároveň zohráva dôležitú úlohu v spokojnosti zákazníkov

20

s možnosťou rýchleho a lacného spojenia prostredníctvom internetu z miesta pobytu.

Trend 4 – Narastá polarizácia na mega a mikro úroveň; zabezpečené a nezabezpečené

pobyty; použitie klasických a nízkonákladových leteckých spoločností. Cestovný ruch sa

čoraz viac polarizuje medzi veľkých a malých poskytovateľov. Oproti tomu však pôsobí

globalizačný trend, ktorý vyžaduje vytváranie sietí ako podmienky pre zvyšovanie

konkurencieschopnosti.

Trend 5 – Reprofilácia CK súvisiaca s rastúcim využitím informačných technológií.

Dôsledok tohto trendu pociťujú najmä malí touroperátori – cestovné agentúry, pretože

veľké cestovné kancelárie investujú veľké sumy do využitia internetového obchodu,

bezhotovostného platobného styku a poskytovania nových služieb.

Zákaznícke trendy

Trend 6 – Starnutie účastníkov cestovného ruchu. Súčasne s celkovým demografickým

vývojom sa zvyšuje podiel starších účastníkov cestovného ruchu. Predovšetkým výrazne

klesá podiel detských účastníkov a rastie podiel účastníkov v produktívnom veku

a podiel seniorov nad 60 rokov.

Trend 7 – Nezávislý cestovatelia. Rastie počet tých, ktorý si zakúpia iba vybrané časti

dovolenkových ponúk a celkovú dovolenku si organizujú nezávisle od agentúr. Nakupujú

si napríklad iba pobyt a dopravu si zabezpečujú samostatne. Vysoký podiel na doprave má

trvalé používanie osobného auta.

Trend 8 – Nárast tzv. “Buržoáznych bohémov” alebo účastníkov CR zo strednej triedy,

ktorý míňajú na povznášajúce zážitky. Táto rastúca skupina pochádzajúca z mnohých

krajín si na dovolenkových pobytoch „ užíva“ a nehľadí na ceny, ktoré by prislúchali jej

sociálnemu statusu. Po celom svete sú tým známi najmä Nemci, Angličania a v poslednom

čase aj Rusi.

Trend 9 – Nasýtenie tela, duše a mysle. Vyhľadávanie takých aktivít, ktoré sú spojené s

„testovaním“ fyzickej alebo duševnej kondície. Ide o vyhľadávanie dobrodružstiev,

adrenalínových zážitkov, alebo aj cvičenie jogy, bojové športy a iné aktivity, ktoré sa

výrazne odlišujú od štandardného spôsobu života.

21

Trend 10 – Hodnota za peniaze - zákazníci budú vyhľadávať za svoje peniaze hodnotu,

a nie najmä nízke ceny, ako to je v súčasnosti.

Destinačné trendy

Trend 11 - Cestovatelia sa vzdiali od produktov a servisu ku skúsenostiam a zážitkom.

Charakteristickou črtou CR je rastúca nezhoda medzi poskytovanými službami a

produktmi predovšetkým vďaka rastúcim skúsenostiam a náročnosti zákazníkov

a možnostiam porovnávania týchto produktov. Produkty, ktoré destinácie ponúkajú,

nespočívajú v ich fyzickej podobe (ako hotely, reštaurácie alebo atrakcie), ale v tom ako

pôsobia na plnenie očakávaní v zážitkoch návštevníkov.

Trend 12 - Odklon od rozvoja masovej turistiky na udržateľnejšie modely, ktoré

zachovávajú životného prostredie a kultúru.

Tieto hlavné trendy v cestovnom ruchu podľa A. Poon budem sledovať pri tvorbe

návrhu podnikateľského plánu v práci. Poznanie a sledovanie aktuálnych trendov je

v súčasnosti nevyhnutné ak chceme vyťažiť maximum zo zozbieraných informácií.

Aplikácia vybraných súčasných trendov na návrh podnikateľského zámeru je

predpokladom pre čo najlepšie využite príležitosti v oblasti rozvíjajúceho sa cestovného

ruchu.

1.4. Význam cestovného ruchu

Význam CR pre ekonomiku CR pre ekonomiku spoločnosti je oveľa väčší ako jeho

vplyv na zahraničnoplatobnú bilanciu. Multiplikačný efekt robí, podľa odborníkov,

z cestovného ruchu odvetvie budúcnosti (Borovský et al., 2008).

Odvetvie cestovného ruchu patrí medzi najdôležitejšie súčasti národného aj

svetového hospodárstva. Podľa údajov WTO a WTTC je cestovný ruch najväčším

zamestnávateľom a jedným z najvýnosnejších odvetví ekonomiky. Význam cestovného

ruchu je rovnako daný tým že následne pozitívne ovplyvňuje mnoho ďalších odvetví

a sektorov národného hospodárstva, akými sú napr. doprava, obchod a služby,

stavebníctvo, bankovníctvo, poľnohospodárstvo, kultúra a šport. Túžba človeka po

poznávaní prírodného, historického a kultúrneho dedičstva sa stala hnacou silou pre

cestovný ruch. Súčasní turisti sú vzdelaní, cieľavedomí a určujú i ďalší vývoj v tejto oblasti

(Demo, 2007).

22

Prednosti cestovného ruchu podľa Dema – Bielika – Hronca (1999) sa okrem

iného prejavujú aj v tom, že prispieva k záchrane historických architektonických pamiatok,

k ochrane kultúrnych hodnôt vytvorených ľudskými generáciami i k uchovaniu skvostov

prírody.

V Novej stratégii CR do roku 2013 sa uvádza, že aj napriek potenciálu, ktorý

Slovensko má v cestovnom ruchu, a to aj v porovnaní s okolitými krajinami, jeho vývoj

nie je adekvátny a následne aj jeho potenciálny vplyv na tvorbu pracovných príležitostí,

vyrovnávanie regionálnych rozdielov a v neposlednom rade aj na celkovú ekonomiku

Slovenska nie je dostatočný.

1.4.1. Význam CR v ekonomike regiónu

Európska komisia uvádza, že Európa je popredným svetovým turistickým cieľom.

Preto cestovný ruch zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji mnohých európskych regiónov.

Infraštruktúra vybudovaná na cestovný ruch prispieva k miestnemu rozvoju a pracovné

miesta sa vytvárajú alebo udržiavajú dokonca i v oblastiach, priemyselne či

poľnohospodársky zaostalejších, alebo v tých, v ktorých prebieha mestská obnova.

Cestovný ruch je preto dôležitým nástrojom pre integráciu menej rozvinutých regiónov.

Rozvoj cestovného ruchu je jedným z akcelerátorov ekonomického rozvoja

regiónu a faktorom rastu životnej úrovne obyvateľstva na tomto území. Ekonomické

aktivity cestovného ruchu majú predovšetkým vplyv na zamestnanosť obyvateľstva

a prímy nielen priamo v cestovnom ruchu, ale aj v dodávateľských a v nadväzujúcich

odvetviach. Cestovný ruch predstavuje z ekonomického aspektu súhrn aktivít s cieľom

predať služby a tovary, ktoré sú ako výsledok premietnuté v produkte cestovného ruchu.

Tento je realizovaný (predávaný) za účelom spotreby konkrétnym účastníkom cestovného

ruchu. Cestovný ruch pôsobí ako impulz pre rozvoj ďalších odvetví, jeho efekt je

multiplikačný (Novacká – Plesník, 2000).

Cestovný ruch sa podľa Borovského et al. (2008) dotýka rôznych geografických

území, aj tých ktoré sa vyznačujú problémami koordinácie a spolupráce medzi súkromným

a verejným sektorom, existenciou bariér vyplývajúcich z administratívnych obmedzení,

potrebou vytvorenia pevných strategických zoskupení, problémami pochopenia významu

23

CR pre národné hospodárstvo. Autori tvrdia, že cestovný ruch je dôležitý aj z hľadiska

posilnenia pôvodných hodnôt v regióne a znovuobjavenia miestnej kultúry s významným

prínosom k budovaniu miestnej identity, a tým k posilneniu koordinovaných postupov

a modelov spolupráce. Za najvhodnejšie pre posilnenie investícií a konkurencieschopnosti

považujú títo autori partnerstvo verejného a súkromného sektora, ktoré tvorí základný

prvok trvalo udržateľných politík a činností.

1.5. Región

Základnou jednotkou územného členenia je región. Jeho všeobecne platná veľkosť

nie je definovaná. Je ťažké ho presne definovať a mnohé definície regiónu sa od seba

výrazne odlišujú. K definovaniu regiónov existuje mnoho prístupov, keďže ako uvádzajú

Belajová – Fázikova (2005) viaže sa na priestor a ten je objektom skúmania viacerých

vedných disciplín. Podľa definície autoriek je región z pohľadu regionálnej ekonomiky

priestorovým podsystémom krajiny, ktorý charakterizuje určitá priestorová štruktúra a

úroveň ekonomického a sociálneho rozvoja. Je teda nielen priestorovou, ale aj

ekonomickou a sociálnou jednotkou.

Bašovský - Lauko (1990) definovali región ako zložitý dynamický priestorový

systém, ktorý vznikol na zemskom povrchu na základe interakcie prírodných a

socioekonomických javov.

Zákon 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja charakterizuje región ako

územne vymedzený priestor na tvorbu a uskutočňovanie regionálnej a štrukturálnej

politiky na úrovni druhého stupňa alebo tretieho stupňa podľa klasifikácie štatistických

územných jednotiek. Takáto územná jednotka má schopnosť spravovať svoje územie

vlastnými volenými orgánmi na vlastnú zodpovednosť v prospech občanov žijúcich na

tomto území.

1.5.1. Región cestovného ruchu

Pre účely cestovného ruchu boli na Slovensku definované regióny cestovného

ruchu. V dokumente Regionalizácia cestovného ruchu SR (2004) bolo vymedzených 21

24

regiónov cestovného ruchu a nahradilo sa tak staršie delenie, podľa ktorého bolo

Slovensko rozdelené na 24 oblastí cestovného ruchu.

Jarábková (2007) uvádza že cieľom dokumentu bolo vymedziť regióny

cestovného ruchu SR, zhodnotiť ich potenciál z hľadiska rozvoja cestovného ruchu,

navrhnúť kategorizáciu regiónov a rozvojové priority cestovného ruchu v týchto regiónov.

Región cestovného ruchu predstavuje vymedzenú časť územia, ktorá sa vyznačuje

relatívne homogénnymi podmienkami pre rozvoj cestovného ruchu a možnosťami ich

využitia. Pre vymedzenie regiónov sa brali do úvahy nasledujúce kritéria:

podobnosť podmienok (prírodných a umelo vytvorených pre CR)

geograficko – prírodne hranice

spoločný vývoj – historické vymedzenie územia

analogické funkcie územia pre turizmus (i v zmysle potenciálu)

určitá minimálna veľkosť územia

vnútorné väzby v rámci regiónu, ktoré sú silnejšie ako väzby smerom mimo územia

regiónu

predpoklad stotožnenia sa miestnych aktérov s takto vymedzeným regiónom

spoločný prístup a infraštruktúra

spoločná turistická ponuka (Regionalizácia cestovného ruchu v SR, 2004).

Súčasný kolektív slovenských autorov (Kolektív, 1997) pokladá za región v

cestovnom ruchu oblasť alebo podoblasť cestovného ruchu. Oblasť cestovného ruchu je

prirodzený celok, ktorý má z hľadiska podmienok rozvoja cestovného ruchu spoločné

charakteristické vlastnosti odlišné od susedných území.

Stredisko cestovného ruchu je kryštalizačným bodom činnosti cestovného ruchu

(Kaspar, 1995).

1.5.2. Význam koordinácie činností v stredisku CR

Sládek et al. (2001) za nevyhnutnosť v stredisku cestovného ruchu pokladá

vytvorenie organizačných predpokladov pre koordináciu činností – miestne/ regionálne

25

združenia CR. Argumentuje tu tvrdením že aby ponuka CR, ktorej nositeľom je cieľové

miesto (mesto, stredisko, región), zodpovedala požiadavkám účastníkov CR, je potrebné

aby podniky navzájom spolupracovali, a to súčinnosti s obecnými/mestskými úradmi

a miestnym obyvateľstvom. Cieľom tejto spolupráce je, aby sa zo služieb jednotlivých

podnikov vytvoril spoločný produkt (balík služieb), ktorý sa bude na trhu ponúkať pod

spoločnou značkou cieľového miesta a tak vytvárať jeho imidž.

Ak vychádzame z poznania, že stredisko cestovného ruchu je pre účastníka

cestovného ruchu cieľom cestovania a pobytu (cieľové miesto), potom je nevyhnutné, aby

na trhu cestovného ruchu vystupovalo stredisko ako jeden celok a nie ako jednotlivé

zariadenie cestovného ruchu. Účastníci cestovného ruchu chápu služby poskytované v

stredisku ako celok. Kolektív autorov (Kolektív, 1997) chýbajúcu koordináciu

v poskytovaní služieb prirovnáva ku kúpe auta, ktoré by si turisti nekúpili ako celok ale po

súčiastkach.

Z dokumentu Regionalizácia cestovného ruchu v SR vyplýva že regionálne

združenia definujú jednotnú rozvojovú stratégiu a súčasne sú aj jej nositeľom, ktorý ju

uvádza do života. Združujú a vytvárajú potrebné prostriedky (personálne, finančné a iné),

koordinujú záujmy, realizujú spoločný marketing (destinačný marketing – marketing

regiónu ako destinácie), presadzujú oprávnené záujmy a požiadavky rozvoja turizmu v

regióne.

Stále významnejšiu úlohu v rozvoji cestovného ruchu, najmä vidieckeho, majú

mimovládne organizácie ako sú občianske združenia (časť združení cestovného ruchu),

neziskové organizácie poskytujúce verejno – prospešné služby, nadácie podporujúce rôzne

projekty rozvoja, vzdelávacie aktivity, projekty ochrany prírodného prostredia, projekty na

záchranu kultúrneho dedičstva ako aj ďalšie mimovládne organizácie orientované na

poradenskú a výchovnú činnosť v súvislosti s rozvojom cestovného ruchu (Stratégia

cestovného ruchu SR do roku 2013).

V strediskách cestovného ruchu treba klásť dôraz na spoluprácu medzí

poskytovateľmi služieb. Cieľom spolupráce musí byť ponuka takého súboru služieb,

ktorý bude uspokojovať potreby určitej cieľovej skupiny návštevníkov (segmentu trhu).

Pritom je nevyhnutné rešpektovať princípy spolupráce v území:

26

princíp subsidiarity – prevzatie činností, ktoré nemôže uskutočňovať jednotlivec z

právneho, finančného alebo personálneho dôvodu;

princíp funkcie riadenia – vytvorenie koordinačného miesta pre všetky zámery v

CR;

princíp odbornej argumentácie – posudzovanie otázok CR z odborného hľadiska,

nie z hľadiska miestnej politiky a straníckych záujmov;

princíp dobrovoľnosti a pritom zachovania samostatnosti členov a práv miestnej

samosprávy, napr. pri vytváraní združenia CR a výbere jeho organizačno-právnej

formy;

princíp spoločnej propagácie – propagáciu strediska/regiónu bez ohľadu na

politické obmedzenia, pri rešpektovaní osobitostí ponuky CR (Kolektív, 1997).

1.6. Podpora cestovného ruchu na Slovensku

Podľa dokumentu Stratégia cestovného ruchu SR do roku 2013 rozvoj

cestovného ruchu všade vo svete silne ovplyvňuje verejný sektor. Úspešnosť jednotlivých

aktivít závisí od lepšej súdržnosti jednotlivých partnerov, lepšej podpory zo strany štátu a

schopnosti prispôsobiť sa meniacim podmienkam.

Politika súdržnosti na obdobie 2007 – 13 sa zameriava na plnú mobilizáciu

cestovného ruchu pre udržateľný regionálny rozvoj a vytváranie pracovných miest.

Štrukturálne a kohézne fondy môžu poskytnúť základnú podporu pre zlepšenie

konkurencieschopnosti a kvality v oblasti cestovného ruchu na regionálnej a miestnej

úrovni (Európska Komisia).

Najvýznamnejšiu formu podpory cestovného ruchu na Slovensku predstavujú

štrukturálne fondy EU. NSSR Slovenska, ako základný strategický dokument na

využívanie štrukturálnych fondov aj v cestovnom ruchu v plánovacom období rokov 2007

– 2013, predpokladá jeho podporu predovšetkým v rámci regionálneho operačného

programu (podpora aktivít verejnej správy) a operačného programu

Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (podpora podnikateľských aktivít v

cestovnom ruchu, rozvoj informačných služieb CR, prezentácia regiónov a Slovenska). Ale

možnosti predstavujú aj operačné programy, ktorých riadiacimi jednotkami sú iné rezorty –

poľnohospodárstvo, životné prostredie a pod. (Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu

Slovenskej republiky do roku 2013).

27

Riadiacim orgánom pre OP KaHR je Ministerstvo Hospodárstva SR. V NSRR SR

2007 – 2013 sa uvádza, že v oblasti cestovného ruchu je potrebné zamerať investície

najmä na zvýšenie rozmanitosti a kvality ponuky cestovného ruchu a kúpeľníctva na

Slovensku s dôrazom na komplexnosť služieb cestovného ruchu s celoročným využitím

(využitie minerálnych a geotermálnych prameňov pre rozvoj letnej a zimnej turistiky s

komplexnými službami pre zákazníka a pod.). Dôležitá bude aj podpora rozvoja

informačných služieb cestovného ruchu a podpora propagačných a prezentačných aktivít

cestovného ruchu na regionálnej a národnej úrovni. Podpora aktivít v oblasti CR v tomto

OP sa bude dopĺňať s aktivitami zameranými na infraštruktúru cestovného ruchu

podporovanými v rámci ROP, vrátane prepojenia s Národným strategickým plánom

rozvoja vidieka, ktorého časť je venovaná podpore činností v oblasti vidieckeho

cestovného ruchu.

2. Cieľ

Cieľom diplomovej práce bolo zhodnotiť obec Zuberec z hľadiska možnosti

využitia jej športovo – rekreačného potenciálu. Účelom hodnotenia bolo vytvorenie návrhu

28

podnikateľského plánu, ktorého realizácia by rozšírila ponuku voľno časových aktivít

v obci a prispela by k rastu konkurencieschopnosti turizmu v danej lokalite.

K naplneniu takto definovaného cieľa bolo potrebné naplnenie nasledovných

parciálnych cieľov:

zhodnotiť prírodný a kultúrno – historický potenciál obce Zuberec a regiónu Orava,

zhodnotiť turistickú infraštruktúru v obci Zuberec,

vytvoriť návrh podnikateľského plánu s ohľadom na súčasné trendy v cestovnom

ruchu.

3. Metodika

Za účelom dosiahnutia vytýčeného cieľa práce boli použité nasledovné metódy:

29

metóda analýzy literárnych zdrojov od slovenských a zahraničných autorov

a následne syntéza ich poznatkov – v rámci možností, ktoré sú dané dostupnou

odbornou slovenskou a zahraničnou literatúrou z oblasti cestovného ruchu,

metóda vedeckej abstrakcie – abstrahovaním menej podstatných informácií, od

informácií ktoré majú priamy alebo nepriamy vzťah k danej problematike,

analyticko – syntetická metóda – bola použitá pri základnej analýze ponuky CR

v oblasti.

K spracovaniu teoretickej časti mojej diplomovej práce boli použité informácie

z knižných zdrojov z Krajskej knižnice Karola Kmeťka v Nitre, zo Slovenskej

poľnohospodárskej knižnice pri SPU v Nitre, zo Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach

a z univerzitnej knižnice Universität für Bodenkultur vo Viedni a informácie z

internetových zdrojov uvedených v použitej literatúre.

Pri spracovaní kapitoly o základnej analýze územia som vychádzala z nasledovných

knižných publikácií: Poznávame Slovensko – Orava (Kollár, 1999) , Ľudová architektúra

(Dudáš et al., 2007), Drevené kostoly (Dvořáková, 2008), Technické pamiatky (Mlynka,

Heberlandová, 2007), Hrady a zámky (Kollár – Nešpor, 2008). Vychádzala som taktiež

z navrhovaného ÚP obce Zuberec, ÚP VÚC Žilinského kraja a z údajov

sprostredkovaných geografickým informačným systémom Žilinského samosprávneho

kraja. Použité boli taktiež internetové zdroje a informácie získané z komunikácie

s turistickou informačnou kanceláriou v Zuberci.

Použitá literatúra, analýza potenciálu územia a vybrané trendy v cestovnom ruchu

(popísané v kapitole 1.3), tvorili podklady pre vypracovanie návrhu podnikateľského

plánu.

Pri konkrétnom určovaní výšky predpokladaných nákladov v návrhu

podnikateľského plánu sme vychádzali z diskusie s odborníkmi, dodávateľmi,

momentálnej trhovej ceny položiek a z vlastného odhadu.

3.1. Podnikateľský plán

Postavenie podnikateľského plánu v integrovanom systéme podniku je v určitých

smeroch špecifické. Vzhľadom na 1-3 ročný časový horizont môže byť jednak súčasťou

30

celkového plánovacieho cyklu podniku a slúži ako vodiaci dokument vrcholovému

manažmentu alebo manažmentu divízie a vtedy má charakter „akčných plánov“, jednak sa

používa na zdôvodnenie podnikateľských myšlienok pre komerčnú banku alebo inú

finančnú inštitúciu na získanie finančných prostriedkov na rozvinutie istého

podnikateľského zámeru.

V tomto prípade plní podnikateľský plán úlohu nástroja, ktorý má dokumentovať

životaschopnosť podnikateľského zámeru podniku a reálnosť cieľov, na ktoré sa hľadajú

financie.

Pri podnikateľskom pláne preto rozlišujeme tzv. vnútornú a vonkajšiu funkciu

(Grznár, 1998).

3.1.1. Náplň podnikateľského plánu

Výsledky technicko-ekonomických štúdií projektu, investičný program firmy a jej

finančný plán poskytuje základné informačné vstupy pre spracovanie súhrnného

podnikateľského plánu firmy. Ten má spravidla dvojité využitie. Jednak je to určitý

vnútorný dokument, ktorý slúži ako základ vlastného riadenia firmy, značný význam však

má i externé uplatnenie podnikateľského plánu v prípade, že firma chce financovať

investičný program z časti, alebo celkom pomocou cudzieho kapitálu, prípadne sa uchádza

o niektorý druh nenávratnej podpory. V tomto prípade je potrebné presvedčiť

poskytovateľa kapitálu o výhodnosti a nádejnosti projektu, na ktorého financovanie sa

tento kapitál použije. Kvalitne spracovaný podnikateľský plán môže významne podporiť

získanie potrebného kapitálu.

Podnikateľský plán by mal obsahovať:

realizačné resumé

charakteristika firmy

organizácia riadenie a manažérsky tím

prehľad základných výsledkov a záver technicko-ekonomickej štúdie

zhrnutie a záver

prílohy (Fort, 1995).

3.1.2. Požiadavky na podnikateľský plán

Správne spracovaný podnikateľský plán by mal spĺňať určité požiadavky a to:

byť stručný a prehľadný,

byť jednoduchý a nezachádzať do technických a technologických detailov,

31

demonštrovať výhody produktu alebo služby pre zákazníka,

orientovať sa na budúcnosť, t.j nie na to, čo už firma dosiahla, ale na vystihnutie

trendov, spracovanie prognóz ich využitie k charakteristike toho, čo sa má

dosiahnuť

byť čo najvierohodnejší a realistický (napr. otvorené ohodnotenie konkurencie

zvyšuje dôveryhodnosť plánu),

nebyť príliš optimistický z hľadiska tržného potenciálu, lebo to znižuje jeho

dôveryhodnosť v očiach poskytovateľa kapitálu,

nebyť však ani príliš pesimistický, lebo pri podceňovaní môže byť projekt pre

investora málo atraktívny,

nezakrývať slabé miesta a rizika projektu,

upozorniť na konkurenčné výhody projektu. Identifikácia rizika a existencia plánu

korekčných opatrení demonštruje pripravenosť manažérskeho týmu na zvládnutie

prípadných problémov,

preukázať schopnosť firmy hradiť úroky a splátky v prípade využitia bankového

úveru na financovanie projektu

byť spracovaný kvalitne aj po formálnej stránke (Fort, 1995).

3.1.3. Tvorba marketingového mixu

Pri tvorbe marketingového mixu sme vzchádzali z definície podľa Kotllera (1990).

Autor definuje marketingový mix ako súbor kontrolovateľných marketingových veličín,

ktoré firma spája do určitého celku, aby vyvolala želanú reakciu v cieľovom trhu.

Marketingový mix obsahuje všetky aktivity, ktorými môže firma ovplyvniť dopyt po

svojich výrobkoch. Z rôznych možností sa vytvára kolekcia zložená zo štyroch skupín

premenných, ktoré sú známe pod pojmom ”4P”: – Product (výrobok), Price (cena),

Place (miesto), Promotion (podpora).

Produkt zahŕňa kombináciu tovaru a služieb, ktoré firma ponúka cieľovému trhu.

Cena znamená určitú sumu, ktorú má zaplatiť zákazník, ak chce získať výrobok.

Obchodníci nemusia predávať za plnú cenu, môžu poskytovať zľavy, predávať na pôžičky

alebo sa dohodnúť s kupujúcimi na iných podmienkach úhrady. Týmto spôsobom sa

prispôsobujú danej konkurenčnej situácii a výšku ceny zosúlaďujú s predstavou

kupujúceho po hodnote, ktorú je ochotný zaplatiť za výrobok.

32

Miesto – zastupuje všetky aktivity firmy, ktoré zabezpečujú, aby výrobok bol

k dispozícii cieľovým spotrebiteľom.

Promotion (podpora predaja) – znamená všetky aktivity, ktoré sprostredkujú

podstatné informácie o výrobku a presviedčajú cieľových spotrebiteľov o výhodnosti jeho

nákupu. Hlavnými nástrojmi podpory predaja sú reklama, podpora predaja, public relations

a osobný predaj.

3.1.4. Rozpočet a financovanie projektu

Pri určení jednotlivých položiek finančného plánu sme vychádzali z diela Patúša

(1996). Autor ich rozdeľuje na nasledovné:

Investičné náklady – náklady na vybudovanie výrobnej jednotky (resp. jednotky

poskytujúcej služby),

Zdroje financovania – Uvádzajú podiel vlastných a cudzích zdrojov ako aj

financovania z cudzích zdrojov,

Príjmy – Prímy vyjadrujú tržby za jednotlivé služby. Ich výška bude závisieť od

stanovených cien, od predpokladaného využitia zariadenia, od poskytovania zliav

resp. od iných faktorov,

Výdavky – Zahŕňajú mzdové náklady, náklady na propagáciu, inzerciu, náklady

spojené s uzatváraním sprostredkovateľských zmlúv, odpisy, náklady na zákonné

poistenie, dane a poplatky, splátky úrokov z úverov atď.,

Hospodársky výsledok a daň z prímov,

Návratnosť vloženého kapitálu – Poukazuje za koľko rokov je podnikateľ

schopný vytvoriť takú výšku ziskov a odpisov (cash flow), ktorá sa rovná

vloženému kapitálu.

3.1.5. Náklady

Za účelom teoretického vymedzenia nákladov na projekt sme vychádzali z definícií

Kajanovej (2005). Náklady možno definovať ako peňažné ocenenie spotreby výrobných

faktorov vynaložených podnikom na jeho výkony (výrobky, práce alebo služby) a ostatné

účelovo vynaložené výdavky spojené s jeho činnosťou. Sú to finančné prostriedky, ktoré

33

boli účelovo vynaložené na zabezpečenie konkrétnych výrobkov, prác a služieb ako

výsledkov výrobného prípadne obchodného procesu. V procese hospodárskej činnosti

podniku sa náklady dostávajú do rôznych vzťahov a súvislostí.

Náklady možno triediť podľa viacerých hľadísk. Pre účely práce použijeme

základný spôsob klasifikácie nákladov a to druhové členenie nákladov:

náklady na hospodársku činnosť:

a) materiálové náklady (spotreba materiálu a energie),

b) služby (externé: opravy a udržiavanie, prepravné, cestovné),

c) mzdové a osobné náklady (vrátane sociálneho poistenia),

d) dane a poplatky (daň z nehnuteľnosti, cestná daň, ostatné nepriame

dane a poplatky),

e) odpisy a rezervy,

f) iné náklady na hospodársku činnosť (vrátane pokút a penále)

finančné náklady

g) finančné náklady (predané cenné papiere a vklady, úroky, kuryové

rozdiely),

h) rezervy a finančné náklady,

mimoriadne náklady

i) mimoriadne náklady (vrátane škôd)

daňová povinnosť

j) dane z prímov (doplatky dane za predchádzajúce obdobie, prevod

podielov na výsledku hospodárenia spoločníkom).

4. Výsledky práce

4.1. Základná analýza územia

4.1.1. Vymedzenie a poloha územia

34

Obec Zuberec (1845 obyvateľov) patrí do okresu Tvrdošín, nachádza sa v jeho

juhovýchodnej časti v doline Studeného potoka. Stred obce je v nadmorskej výške 760 m

n.m. Rozloha katastrálneho územia obce činí 7 233 ha. Obec Zuberec svojím významom,

polohou a atraktivitou z hľadiska CR už v súčasnosti patrí k sídlam s vysokou celoročnou

návštevnosťou. V navrhovanej regionálnej priestorovej a funkčnej štruktúre odvetvia

rekreácie podľa ÚPN – VÚC Žilinského kraj je okres Tvrdošín súčasťou Hornooravskej

oblasti CR. Územie obce patrí do rekreačného krajinného celku Roháče. Obec je ideálnym

príkladom sídelného strediska rekreácie a turizmu a spolu s Habovkou sú sídlami

významnými pre turizmus a tvoria regionálne centrum turizmu s medzinárodným

významom, ktoré je východiskovým centrom RKC Roháče.

Obec patrí do regiónu Orava, ktorá je historickým regiónom, rozprestiera sa v

severozápadnej časti Slovenska a administratívne patrí do Žilinského samosprávneho

kraja. Územie Oravy má rozlohu 1661,3 km² a zaberá 3,4% územia z celkovej rozlohy

Slovenska. Do regiónu patria okresy Dolný Kubín (490km²), Tvrdošín (480km²)

a Námestovo (690km²). Tieto tri okresy tvorí 63 samosprávnych obcí, v ktorých podľa ŠÚ

SR k 31.12.2009 žilo 134 915 obyvateľov. Orava patrí k najsevernejším oblastiam

Slovenska. Leží tu jeho najsevernejší bod: Babia hora (obec Oravská Polhora) na štátnej

hranici s Poľskom (49° 37' s. z. š., 19° 28' v. z. d.). Zo severu a z východu región

ohraničuje štátna hranica, na juhovýchode Západné Tatry a na juhu Chočské vrchy.

Juhozápadnú hranicu regiónu tvorí najsevernejší výbežok pohoria Veľká Fatra s vrcholom

Šíp. Západná hranica vedie cez Veľký a Malý Rozsutec v Malej Fatre, pokračuje cez

Púpový vrch v Kysuckej vrchovine a končí sa na styku Kysuckých a Oravských Beskýd na

slovensko-poľskej štátnej hranici. Orava je podľa regionalizácie cestovného ruchu SR

jedným z regiónov cestovného ruchu s celoštátnym významom.

4.2. Analýza primárnej ponuky obce Zuberec a regiónu Orava

4.2.1. Prírodný potenciál

4.2.1.1. Geomorfologické pomery

35

Kataster Zuberca sa rozprestiera v severozápadnej časti tatranskej oblasti a zaberá

oravskú časť Západných Tatier, časť Podtatranskej brázdy a Skorušinských vrchov. Na

juhu ho ohraničuje hlavný hrebeň západných Tatier, na západe hrebeň Skorušinských

vrchov, na severe na styku katastrov obcí Habovka a Vitanová vypínajúci sa masív

Osobitej a na východe medzi kótami Lúčna a Volovec vedená slovensko-poľská štátna

hranica.

Tvár Oravy vytvárajú hlavne pohoria Beskydy a Magura. Podľa

geomorfologického členenia Slovenska patrí územie Oravy do subprovincie Vonkajšie

Západné Karpaty, do oblasti Stredné Beskydy a do Podhôľno – magurskej oblasti. Oblasť

Stredných Beskýd reprezentujú celky: Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda,

Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura a oravská vrchovina. Podhôľno-magurská

oblasť je zastúpená Oravskou kotlinou, Skorušinskými vrchmi a Podtatranskou brázdou.

Reliéf Oravy dotvárajú severné časti Západných Tatier a Chočských vrchov. Tento terén je

vhodný na turistiku a prechádzky. Najvýznamnejší potenciál z hľadiska turistiky má oblasť

Roháče, ktorá patrí do Západných Tatier. Na svahoch oravských hor môžu turisti navštíviť

salaše, oboznámiť sa s chovom oviec a ochutnať špeciality z ovčieho mlieka a obdivovať

rezbárske výrobky alebo ručnú výrobu zvoncov.

4.2.1.2. Klimatické podmienky

Územie obce a celkovo aj región Orava patrí k najchladnejším oblastiam na

Slovensku, podnebie tu má kontinentálny charakter. Väčšia časť jej územia regiónu patrí

do chladnej klimatickej oblasti a len dolina rieky Orava zasahuje do mierne teplej oblasti.

Najchladnejším mesiacom roka je január s priemernou teplotou -4 0C až -7 0C. Nachádza sa

tu najchladnejšie miesto Slovenska Oravská Lesná s nameranými teplotnými extrémami

až -40 0C. Najteplejší mesiac je júl s priemernou teplotou okolo 15 0C. Pri vodnej nádrži

Orava dosahuje priemerná júlová teplota 16,4 0C. Územie Oravy je typické nielen

studeným, ale aj vlhkým podnebím. Najviac zrážok spadne v mesiacoch júl a august

a tento fakt sťažuje letný pobyt návštevníkov pri vode. Naopak tieto klimatické

podmienky sú veľmi vhodné pre cestovný ruch v zimných mesiacoch, keďže snehová

pokrývka sa tu drží dostatočne dlho. Prvé sneženie začína väčšinou koncom októbra, v

dolinách sa sneh drží do konca marca, na horách do mája. To vytvára veľmi dobré

podmienky pre využitie lyžiarskych stredísk.

36

4.2.1.3. Hydrologické podmienky

Okrem povodia potoka Sestrč celé územie Oravy odvodňuje rieka Orava, ktorá je

jednou z najčistejších slovenských riek. Všetky toky prameniace na území patria do

povodia Čierneho mora. Najzaujímavejšou turistickou atrakciou na rieke Orava je plavba

drevenou plťou popod skalnaté bralo Oravského hradu.

Prírodné jazerá tu reprezentuje skupina horských ľadovcových jazier Roháčske

plesá.

Umelé vodné plochy reprezentuje Oravská priehrada a Vyrovnávacia nádrž

Tvrdošín. Z turistického hľadiska je však významnejšia Oravská priehrada. Láka

každoročne tisícky turistov, ktorí tu nachádzajú pestrú paletu vodných športov a aj mnoho

iných možností (vodné bicyklovanie, člnkovanie, potápanie, vodné lyžovanie. windsurfing,

jachting, vyhliadkové plavby loďou a iné). Priehrada slúži aj na rybolov. Na južnom a

juhovýchodnom brehu priehrady, okolo hlavnej dopravnej komunikácie sa nachádzajú

najvýznamnejšie letné strediská rekreácie a športu - Slanická Osada a Prístav. V ponuke

atrakcií sa nachádza aj plavba loďou na Slanícky ostrov. Čo je vlastne vrchol kopca nad

dedinou Slanica, ktorá bola vodami Oravskej priehrady zaplavená. Oravská priehrada patrí

do CHKO Horná Orava.

Hoci na minerálne vody je Orava v porovnaní s inými regiónmi Slovenska pomerne

chudobná, vyviera tu niekoľko termálnych prameňov. Najvýznamnejší a na Slovensku

najvýdatnejší zdroj geotermálnej energie je prameň v Oraviciach s teplotou vody 540C,

ktorý vyviera z 1606 m hlbokého vrtu a výdatnosťou 120 l/s. Voda v Oraviciach patrí

medzi významné termálne vody na Slovensku s liečivými účinkami najmä na choroby

pohybového ústrojenstva, močových ciest a obličiek. Od roku 2004 je tu zriadené nové

relaxačné centrum Meander Park.

Historickou a technickou zaujímavosťou oblasti sú tajchy.

4.2.1.4. Biogeografické podmienky

Flóra

V Tatrách evidujeme okolo 1300 druhov rastlín, medzi nimi aj relikty (organizmy,

ktoré sú pozostatkom dávnych čias) a endemity (organizmy vyskytujúce sa na malom,

37

vymedzenom území). Glaciálnymi reliktami (z doby ľadovej) sú napríklad prvosienka

pomúčená, stračonôžka tatranská, dryádka osemlupienková, medvedík alpínsky, iskerník

zakoreňujúci. Medzi endemity patria prvosienka dlhokvetá, ostropysk poľný, iskerník

vysokotatranský, očianka bezosťová. V Roháčoch častými druhmi sú brusnica obyčajná,

brusnica čučoriedková, ktorých plody sú chutné nielen pre živočíchov Roháčov (medveďa,

hlucháňa), ale i pre človeka. Z ďalších druhov, ktoré je možné pozorovať popri

turistických zančkovaných chodníkoch je to hadovník väčší, mačucha cesnačkovitá,

kýchavica lobelova, kamzičník rakúsky, iskerník platanolistý, nátržník zlatý, poniklec

biely či horec bodkovaný. Tieto, ale i ďalšie druhy môže návštevník vidieť pri túre po

náučnom chodníku Roháčske plesá. Celodenná trasa, ktorú s obľubou navštevujú rodiny s

deťmi alebo i aktívni ľudia nad 60 rokov, prostredníctvom fotografií a textových

informácií zdôrazňuje vzácnosti Roháčov, ich kvetenu a živočíšstvo. Väčšina územia

Tatier a teda i Roháčov je pokrytá ihličnatými lesmi, vo vysokých polohách

kosodrevinou a v najvyšších sa už žiadne lesy nevyskytujú. 

Fauna

V Tatrách žije množstvo živočíšnych druhov, ktoré sú rozšírené po celom

Slovensku, ale tiež aj endemity. Medzi najvzácnejšie endemity, ktoré pozorný návštevník

môže vzhliadnuť i v Roháčoch, patrí kamzík vrchovský tatranský, ktorého stavy v

porovnaní s najkritickejšími rokmi pozvoľna stúpajú. V Tatrách sa vyskytuje aj srnec

hôrny, jeleň lesný, svišť vrchovský tatranský či hraboš snežný tatranský. Z veľkých šeliem

rys ostrovid, vlk obyčajný, medveď hnedý, veľmi vzácne mačka divá. Medzi dravé vtáctvo

patrí orol skalný, sokol sťahovavý, sokol myšiar. Zo sôv sa tu vyskytujú kuvik vrabčí, výr

skalný, sova lesná. Z riečnych živočíchov tu nájdeme vydru riečnu a iné. V tatranských

potokoch sa vyskytuje aj pstruh riečny. Podobne i mnohé z vyššie menovaných

živočíšnych druhov môže návštevník pri patričnej dávke šťastia pozorovať po prechádzke

Náučným chodníkom Roháčske Plesá, kde opäť najvzácnejším z nich je venovaná krátka

textová informácia doplnená autentickou fotografiou. Všetky rastliny a živočíchy sú na

území Roháčov celoročne prísne chránené.

Chránené územia prírody

V regióne Orava sa nachádza jedna chránená krajinná oblasť - Horná Orava.

Oblasti dominuje majestátna Babia hora. Jej súčasťou sú husté lesy, vlhké rašeliniská,

38

rázovité dediny i Oravské more - vodná nádrž Orava (hniezdi na nej mnoho vzácnych

druhov vtákov). CHKO Horná Orava s rozlohou 58 738 ha vznikla v roku 1979.

Do územia regiónu zasahuje Národný park Malá Fatra a Tatranský Národný

park.

Medzi územia európskeho významu v regióne patria Rašeliniská Hornej Oravy. Sú

najvýznamnejšie a najzachovalejšie v regióne, s výskytom vzácnych druhov rastlín

a živočíchov.

V regióne Orava sa nachádzajú štyri chránené vtáčie územia. CHVÚ Horná

Orava, CHVÚ Tatry, CHVÚ Malá Fatra, CHVÚ Chočské vrchy. Cieľom ich určenia je

zachovať druhy vtáctva európskeho významu a chrániť ich. Celé katastrálne územie obce

Zuberec sa nachádza v CHVÚ Tatry.

4.2.2. Kultúrno-historický potenciál

4.2.2.1. Architektonické pamiatky svetského typu

Oravský hrad je jednou z najväčších turistických atrakcií severného Slovenska. Je

Vybudovaný ako „orlie hniezdo” na skale nad riekou Orava v Oravskom Podzámku. Hrad

pochádza z polovice 13.storočia, čnie do výšky 112 m nad hladinou rieky Orava. Patrí

medzi najvýznamnejšie pamiatky hradného staviteľstva na území Slovenska a od roku

1961 patrí medzi národné kultúrne pamiatky SR.

Medzi svetské pamiatky mesta Tvrdošín patrí mestský dom na námestí a niekoľko

pláteníckych domov, kúrií a verejných budov.

Základnou urbanistickou stredovekou pamiatkou v Dolnom Kubíne je

Hviezdoslavovo námestie. Je výsledkom takmer dvojstoročného stavebného úsilia. Na

jeho obvode sa nachádza viacero renesančných a barokových meštianskych domov.

Dominantou námestia je bývalý Župný dom.

V Námestove sa nachádza pomník Červenej armády, pamätná tabuľa P.O.

Hviezdoslava a pomník P.O. Hviezdoslava stvárňujúci sediaceho básnika v nadživotnej

veľkosti.

4.2.2.2. Architektonické pamiatky sakrálneho typu

Drevený kostolík, kostol sv. Alžbety zo Zábreže, je jednoloďová zrubová stavba

zhotovená zo smrekového dreva a pochádza z 15. storočia. Pre nie najlepší stavebno-

39

technický stav sa ho odborníci rozhodli presunúť do Múzea oravskej dediny v Zuberci.

Dnes je jedným z dominantných a turisticky najatraktívnejších prvkov expozície.

V meste Tvrdošín sa nachádza národná kultúrna pamiatka – gotický drevený

kostol Všetkých svätých, ktorý pochádza pravdepodobne z druhej polovice15.storočia.

Ide o Zaujímavé sú tu najmä obrazy apoštolov, neskororenesančná kazateľnica

s postavami evanjelistov a obraz sv. Juraja na koni v boji so šarkanom – ide o temperu na

dreve. Objekt získal prestížne ocenenie EUROPA NOSTRA 1994 – za zachovanie

a vynikajúce zreštaurovanie významnej pamiatky drevenej architektúry a jej vnútornej

výzdoby tradičným spôsobom, technikou a materiálom.

K ďalším sakrálnym pamiatkam Tvrdošína patrí dolný rímskokatolícky kostol

najsvätejšej Trojice postavený v rokoch 1766 až 1770 na starších základoch a

neskorobarokový mariánsky stĺp pred kostolom z konca 18. storočia a baroková kaplnka

z roku 1815.

V Námestove patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky rímskokatolícky

kostol sv. Šimona a Júdu. Vo vnútri kostola zaujmú oltáre a kazateľnica z 19. storočia

a obraz Madony na spôsob ikony z 18. storočia. V oknách kostola sú vitráže od

akademického maliara V. Hložníka. Ďalšími pamiatkami je socha biskupa Jána Vojtašáka

a barokový kamenný stĺp Panny Márie.

Najstaršou kultúrnou a historickou pamiatkou mesta Dolný Kubín je

rímskokatolícky kostol sv. Kataríny s gotickým múrom a vežou zo 14. storočia,

neogoticky prestavaný v rokoch 1885 a 1886.

Najvýznamnejšou sakrálnou pamiatkou mesta Trstená je rímskokatolícky kostol

sv. Martina. Na hlavnom námestí sa nachádza kostol. sv. Juraja a kláštor františkánov.

Obidve barokové stavby pochádzajú z 18. storočia. Veľmi cenné sú aj Trstenské kamenné

stĺpy – stĺp sv. Jána Nepomuckého a stĺp sv. Floriána. Sakrálne pamiatky Trstenej dopĺňajú

dve kaplnky a fara z roku 1743.

Pozoruhodnou sakrálnou pamiatkou obce Bobrov je kalvária s ústrednou kaplnkou

z roku 1894 a krížovou cestou. Sochy na jej zástavkách pochádzajú z konca 18. a zo

začiatku 19. storočia.

4.2.2.3. Pamiatky ľudovej architektúry

Múzeum oravskej dediny - skanzen Zuberec predstavuje zoskupenie

charakteristických ľudových stavieb z jednotlivých oravských regiónov na ploche cca 20

40

ha. Dominantou múzea je drevený kostol z 15. storočia. V priebehu letnej sezóny ožíva

múzeum hospodárskymi zvieratami. Činnosťou folklórnych skupín a ľudových

remeselníkov približuje návštevníkom život oravského ľudu v minulosti.

Drevenice v obci Podbieľ - Bobrova raľa (roľa) je komplex pôvodných

drevených zrubových domou postavených v 19 storočí a na začiatku 20 storočia. Tvorí ho

64 dreveníc. Za pamiatkovú rezerváciu bol areál vyhlásený v roku 1977.

Plátenícke domy v centre obce Klin predstavujú typické murované plátenícke

domy a pochádzajú z druhej polovice 18. a zo začiatku 19. storočia. Sú charakteristické

pre hornooravské staviteľstvo zámožných pláteníckych rodín a vychádzajú

z klasicistických vzorov.

4.2.2.4. Technické pamiatky

V obci Podbieľ sa nachádza technická a architektonická pamiatka - Františkova

huta. Bola postavená v roku 1936. Je to Vysoká pec, s pôvodnou výškou asi 12m, ktorá

spracovávala železnú rudu z baní Oravského panstva v rokoch 1836 až 1862. Táto

monumentálna romantická ruina sa vďaka občianskym aktivitám od sedemdesiatych rokov

20.storočia postupne upravila, zdokumentovala a zakonzervovala a obec ju teraz využíva

na turistické účely. Koncom augusta sa v rámci dní železiarstva konajú ukážkové tavby

železnej rudy starovekou technológiou .

Astronomická pozorovateľňa Podbieľ - Prehliadka nočnej oblohy najväčším

ďalekohľadom na Orave spojená s odborným výkladom. Ukážka trvá okolo 1 hodiny.

Úvraťová lesná železnica Vychylovka – Tanečník je unikátna technická

pamiatka, postavená v rokoch 1914 – 1918,  jej zachovaný úsek má dĺžku takmer 11km.

V roku 1975 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Trasa vedie z Oravskej

Lesnej do Krásna nad Kysucou a prekonáva prevýšenie 120 metrov. SR navrhla zapísať

železničku do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.

Vyhľadávaným objektom Dolného Kubína sa v posledných rokoch stal aj

drevený kolonádový most ponad rieku Orava spájajúci starú časť mesta so sídliskom

Bysterec.

4.2.2.5. Kultúrno – osvetové zariadenia

Oravská galéria so sídlom v Dolnom Kubíne pôsobí v troch okresoch Oravy a

všetky jej trvalé expozície sa nachádzajú v pamiatkových objektoch. V administratívnom a

41

výstavnom centre Oravskej galérie — v Župnom dome v Dolnom Kubíne je pre verejnosť

sprístupnených päť trvalých expozícií. Ďalšie trvalé expozície: v Galérii Márie

Medveckej v Tvrdošíne a na Slanickom ostrove umenia na Oravskej priehrade sú

otvorené sezónne. Na Slanickom ostrove umenia sa nachádza múzeum ľudovej plastiky a

maľby a na ostrov je možné dopraviť sa loďou.

V Dolnom Kubíne sa nachádza múzeum Pavla Országha Hviezdoslava, ktoré je

špecializovaným múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť dokumentácie života

Goralov na Slovensku.

V dedine Jasenová, vzdialenej 5 km od Dolného Kubína stojí pamätný dom

slovenského realistického spisovateľa Martina Kukučína. Dom je zariadený dobovým

nábytkom, expozícia približuje život a práce v Jasenovej na prelome 19. a 20. Storočia,

ahasverovský osud, ale najmä tvorbu Martina Kukučína.

Hájovňa v Oravskej Polhore, v ktorej je expozícia Hviezdoslavovej Hájnikovej

ženy je prvé skutočne literárne múzeum na Slovensku, venované dielu básnika.

V obci Podbieľ sa nachádza malé etnografické múzeum – výstava predmetov,

ktoré sa v minulosti používali v podbielanských domácnostiach, v poľnohospodárskych

prácach a v liturgii. Naživo tu možno vidieť pri práci podbielanských rezbárov a možnosť

zakúpiť si ich výrobky.

Expozícia Oravskej lesnej železnice v obci Oravská Lesná sa skladá z dvoch

častí. Prvá, vstupná miestnosť je venovaná historickému kontextu vzniku a fungovania

Oravskej lesnej železnice. Druhá, miestnosť zachytáva dejiny a súčasnosť železnice.

4.2.3. Organizované podujatia

Priamo v obci Zuberec sa každoročne v auguste usporiada festival Podroháčske

folklórne slávnosti s medzinárodným významom. Ďalšími významnými podujatiami sú

Oživené remeslá a Ozveny tradícií v múzeu oravskej dediny v Zuberci, ktoré sa konajú

každú nedeľu a stredu počas celého júla.

Medzi najzaujímavejšie letné podujatia v regióne patria podujatia Trstenské

kultúrne leto, Hudobné leto na Slanickom ostrove umenia, folklórne slávnosti v Podbieli,

v Oraviciach, Pod Babou Horou a vo Veličnej, medzinárodný detský folklórny festival –

Folklór bez hraníc v Oravskej Lesnej, prezentácia tradičných zvykov Svätojánskej noci

spojené s pálením ohňa – Jánske ohne v Zázrivej.

42

Najvýznamnejším podujatím zimných mesiacov je medzinárodný festival

vianočných zvykov a remesiel  Oravské Vianoce v Dolnom Kubíne – scénický program

o zvykoch a bohatstve vianočných tradícií.

V Nižnej na Orave sa každoročne na jar koná regionálna súťažná prehliadka

detských folklórnych súborov s názvom Oravské krpčeky. V tom istom období sa konajú

aj Námestovské divadelné dni v Námestove. V Tvrdošíne sa usporadúva pred Veľkou

nocou cyklus tvorivých dielní v rámci medzinárodného projektu Veľká noc a tradičné

remeslá, so zameraním na výrobu kraslíc, košíkarstvo a sklomaľbu.

4.3.  Analýza sekundárnej ponuky obce Zuberec

4.3.1. Infraštruktúra cestovného ruchu

4.3.1.1. Ubytovacie zariadenia

Najrozšírenejšou formou ubytovania v obci je ubytovanie v súkromí a ubytovanie

v penzióne.

V ubytovacej kategórii penzión je k dispozícii cca 330 lôžok. Ubytovacie kapacity

penziónov sa pohybujú od 14 – 30 lôžok.

Ubytovanie v súkromí predstavuje ubytovanie turistov v izbách rodinných domov,

alebo v celom dome, na chate alebo chalupe. Keďže nie všetci poskytovatelia sú

zaevidovaní v obci a každá CK sa orientuje len na časť ubytovateľov sťažuje určenie

presného počtu poskytovateľov tejto služby. Orientačný počet lôžok ubytovania v súkromí

je cca 1300.

V areáli RPD Zuberec sa nachádza turistická ubytovňa s kapacitou 49 lôžok.

4.3.1.2. Stravovacie zariadenia

V obci sa nachádza viacero kategórií stravovacích zariadení. Celková kapacita je

nasledovná:

reštaurácie – 500 stoličiek

ostatné zariadenia – (krčmy, piváreň, vináreň, výčap, denný bar) – cca 120 stoličiek

letné terasy (v letnej sezóne) – cca 240 stoličiek

43

Stravovacie služby poskytujú aj penzióny, zväčša len návštevníkom ktorí sú v nich

ubytovaní. Kapacita stravovacích zariadení je v nich blízka ubytovacej kapacite. Niektoré

väčšie penzióny majú aj bar.

Stravovacie zariadenia v lyžiarskych strediskách:

V areáli LS Milotín sa nachádza bufet s občerstvením. V areáli LS Janovky sa

nachádzajú 2 bufety s celkovou kapacitou cca 60 miest. V stredisku LS Roháče – Spálená

sa nachádza jeden bufet – Osviežovňa v hornej časti zjazdovky a samoobslužný bufet

v údolnej stanici sedačkovej lanovky.

Sortiment zariadení verejného stravovania dopĺňajú: lahôdky, rýchle občerstvenie

pri nákupnom stredisku, cukráreň a predaj zmrzliny.

4.3.2. Všeobecná infraštruktúra cestovného ruchu

4.3.2.1. Zariadenia obchodnej siete

V obci je nadpriemerne rozvinutá sieť maloobchodných zariadení, a to 8 predajní

potravín, mäsiarstvo, 3 predajne textilu, kvetinárstvo a predajňa školských potrieb. Ostatné

predajne sú sústredené v Nákupnom stredisku (rozličný tovar, domáce potreby, predajňa

kníh a predajňa textilu), v Dome služieb (kvetinárstvo, predaj a oprava TV) a nachádza sa

tu aj jedna predajňa obuvi, drogéria a predajňa športových potrieb.

4.3.2.2. Športovo – rekreačné zariadenia

V súčasnosti v LS Janovky fungujú 4 vleky s celkovou prepravnou kapacitou 2556

os./hod. a k dispozícii sú štyri zjazdovky (zelená až červená). Je tu aj požičovňa lyžiarskej

výstroje a parkovisko s kapacitou cca 130 miest. LS má územné rozhodnutie na

vybudovanie 1130m sedačkovej lanovky. V LS Milotín funguje 5 vlekov s kapacitou

3300os./hod. a k dispozícii sú 3 zjazdovky (zelená a dve červené). LS Roháče – Spálená

disponuje troma vlekmi a dvoma sedačkovými lanovkami s kapacitou 4400 os./hod.

V areáli Telovýchovnej Jednoty Pod Grápou sa nachádza futbalové ihrisko, cvičné

ihrisko a dve tenisové ihriská s cvičnou stenou. V obci sa nachádza dve plochy pre

návštevníkov a verejnosť a to verejné ihrisko (trávnatá voľná plocha) a detské ihrisko

s preliezačkami. V obci funguje aj fitnes v areáli materskej školy. Ihriská sa tiež

nachádzajú v areáloch UZ. V rekreačnej zóne Prieves sú to tenisové a viacúčelové ihriská

44

pri hoteli Tatrawest a tenisové ihrisko pri penzióne Antares (v zime klzisko). V rekreačnej

zóne Madajka sú dve tenisové kurty.

Na svahoch Skorušiny sa nachádza biatlonový areál so strelnicou a bežeckými

traťami.

4.3.2.3. Kultúrno – spoločenské zariadenia

Pre kultúrne podujatia v obci slúži viacúčelová sála, ktorá má kapacitu 200

stoličiek. 4 km od obce sa nachádza lúka a amfiteáter, kde sa každoročne konajú

Podroháčske folklórne slávnosti.

4.3.2.4. Zdravotnícke zariadenia

Zdravotná starostlivosť je sústredená v Zdravotnom stredisku. Nachádza sa tu

detská ambulancia, ambulancia pre dospelých, stomatologická a čeľustno-ortopedická

ambulancia a lekáreň. Toto združené zdravotné stredisko slúži pre spádovú oblasť piatich

obcí. V obci sa nachádza aj súkromná stomatologická ambulancia, a stanica záchrannej

zdravotnej služby.

4.3.2.5. Zariadenia poskytujúce finančné služby

V obci sa nachádza jedna banka, ktorou je pobočka Slovenskej sporiteľne, a.s.

4.3.2.6. Polícia a záchranná služba

Horská záchranná služba

Horskú záchranu v oblasti Zuberca a celých Západných Tatier – Sever vykonáva

Horská záchranná služba v súčinnosti s dobrovoľným zborom HSnS (Horská služba na

Slovensku). Pracuje tu 5 profesionálnych členov a do 40 dobrovoľných členov HSnS.

Niektoré záchranné akcie sú vykonávané aj v spolupráci s poľskou záchrannou službou

TOPR. Okrem samotnej záchrany v horách HZS a HSnS vykonáva tiež lyžiarske služby

(ošetrenie a zvoz ranených) v lyžiarskych strediskách v okolí Zuberca. Okrem týchto

poskytovaných služieb je možné využiť aj služby horského sprievodcu prípadne objednať

si prednášku pre hostí.

45

4.3.2.7. Dopravná infraštruktúra

Obec Zuberec je súčasťou dopravno-gravitačného regiónu Severozápadné

Slovensko. Na prioritný dopravný a sídelný koridor Severozápadného i celého Slovenska -

ktorý je lokalizovaný v údolí Váhu – je obec Zuberec pripojená prostredníctvom ciest I/59,

I/70 a II/584. Cesta II/584 vedúca cez obec je regionálnou spojnicou Oravy a Liptova

a v úseku vedúcom cez územie obce je tiež súčasťou tzv. Malého tatranského okruhu.

Cesta II/584 sa v 12 km vzdialenosti obci Podbiel pripája na cestu I/59 – medzinárodná

trasa E77, ktorá zabezpečuje spojenie s Poľskom. Pre rozvoj turizmu v obci je rovnako

významné i druhé prepojenie, ktoré tvorí zrekonštruovaná cesta III/520019 Zuberec –

Oravice s pokračovaním do Vitanovej, kde sa pripája na cestu II/520 smerujúcu do Suchej

Hory a cez hraničný prechod do Poľska.

Železničné spojenie obce s hlavným koridorom je zabezpečené z obce Podbiel

prostredníctvom regionálnej železničnej trate Kraľovany – Trstená. Železničné prepojenie

s Poľskom – avšak len na úrovni regionálnych tratí – vznikne obnovením traťového úseku

medzi Trstenou, Suchou Horou a železničnou sieťou na území Poľska.

4.3.2.8. Komunálna infraštruktúra

Obec Zuberec je elektrifikovaná, má vybudovanú verejnú vodovodnú sieť, verejnú

splaškovú kanalizáciu zaústenú do spoločnej ČOV s obcou, plynové rozvody, verejné

osvetlenie a obecný rozhlas.

Obec patrí do záujmového územia okresného mesta Tvrdošín, kde je umiestnená

prevažná časť zariadení vyššej vybavenosti: štátna správa, stredné školy, kultúrne

zariadenia, špecializované predajne a služby. Časť vyššej vybavenosti napríklad nemocnica

s poliklinikou a bilingválne gymnázium sa nachádza v Trstenej.

46

4.3.3. Sprostredkovatelia služieb v cestovnom ruchu

Turistická informačná kancelária

Ponúka sprostredkovanie ubytovania, dopravy, stravovania, kopírovacie a faxovacie

služby, predaj máp, pohľadníc, turistických sprievodcov, poskytovanie informácií o

možnostiach turistiky, lyžiarskych tratiach, tipoch na voľný čas. Ponúka taktiež

zmenárenské služby, poistenie do hôr a poistenie do zahraničia. TIK je otvorená v sezóne

denne od 7:30 do 17:00, a mimo sezóny od pondelka do piatku od 7:30 do 16:00 a cez

víkendy iba v sobotu dopoludnia.

Cestovná agentúra MER TOUR Zuberec

Orientuje sa hlavne sprostredkovanie služieb UZ a SZ v Zuberci a Habovke. Poskytuje

taktiež sprievodcovské služby, zmenárenské služby, sprostredkúva poistenie, dopravu,

poskytuje návštevníkom informácie, predaj turistických máp, pohľadníc, poštových

známok a rôznych suvenírov reprezentujúcich Zuberec, Roháče a región Oravy (drevené

výrobky, keramika, valašky, kožené výrobky, tkané koberce, drotárske výrobky, tričká,

krpce, goralské klobúky, sošky, čiapky, vlajky, odznaky, pliešky na valašky, fľašky a

poháre v koži s logom). Cestovná agentúra je každý deň, v období turistickej sezónny

otvorená od 7:30 do 19:00, a v období mimo sezóny od 9:00 do 19:00.

47

5. Návrh na využitie výsledkov

V tejto časti práce predstavujem návrh na využitie potenciálu obce Zuberec

prostredníctvom podnikateľského plánu. Z uvedenej analýzy prírodného potenciálu

vyplýva, že oblasť sa nachádza v atraktívnom horskom prostredí, s množstvom prírodných

krás, horskými plesami, bohatou faunou a flórou a zdravím životným prostredím, čo je

ideálne pre rozvoj turistiky. V letných mesiacoch množstvo turistov láka Oravská

priehrada. Oblasť má veľmi vhodné klimatické podmienky pre cestovný ruch v zimných

mesiacoch. Snehová pokrývka sa tu drží dostatočne dlho, čo znamená že turisti sa

v lyžiarskych strediskách zdržiavajú kvôli zimným športom od konca októbra až do konca

marca. Turisticky príťažlivý je Oravský región aj z hľadiska množstva a rôznorodosti

kultúrno – historický pamiatok a organizovaných podujatí. V regióne sa nachádzajú tri

národné kultúrne pamiatky SR.

Pri analýze sekundárnej infraštruktúry sa zistilo, že obec má rozvinutú

infraštruktúru ubytovacích a stravovacích zariadení, a že rozsah a štruktúra všeobecnej

infraštruktúry je nadštandardná v porovnaní s obcami rovnakej veľkostnej kategórie

v regióne, čo vyplýva z celkového rekreačného charakteru obce. Pri vypracovaní návrhu

som v tejto práci vychádzala z analýzy rozsahu a kvality rekreačno – športových zariadení.

Vzhľadom na status obce ako strediska CR s medzinárodným významom, je v nej potrebné

rozšíriť ponuku voľnočasových aktivít a vytvoriť tak ďalšie možnosti pre trávenie voľného

času pre účastníkov CR.

5.1. Návrh podnikateľského plánu

5.1.1. Identifikačné údaje spoločnosti

Názov spoločnosti: Balance Centrum, spol.s.r.oAdresa: Horská ul. č. 1, 090 32 Tvrdošín IČO: : 000 000 000Právna forma podniku: spol. s r.o. Dátum založenia: 1.apríla 2010

48

5.1.2. Charakteristika projektu

Predmetom investície je výstavba športovo – rekreačného areálu s názvom Balance

Centrum v obci Zuberec.

Pre čo najlepšie využitie príležitostí, sme pri návrhu profilácie strediska vychádzali

zo súčasných trendov v cestovnom ruchu.

Celková rozloha plochy, ktorú bude navrhovaný areál zaberať je 23 250m² (Príloha

č.1). Lokalita ktorú sme pre navrhovanú plochu vybrali, je v navrhovanom územnom pláne

pre obec Zuberec vytýčená ako verejná zeleň s navrhovaným využitím pre športové

a rekreačné účely. Navrhovaný areál bude pozostávať z jednopodlažnej budovy s rozlohou

2 100m² a vonkajších ihrísk (Príloha č.2). Vnútorná časť objektu bude vybavená

slackliningovými stanovišťami, stenou na bouldering a snack barom s výbornou kávou

a občerstvením. Bude ponúkať návštevníkom aj ďalšie atrakcie vo forme minigolfu, šípok,

stolného futbalu, stolného tenisu, nafukovacích atrakcií pre deti (hrady, šmýkačky,

prekážková dráha,. Vonkajší areál bude vybavený lanovým centrom, slackline areálom

a detskou boulderingovou lezeckou stenou.

Vychádzajúc zo zákazníckych trendov v cestovnom ruchu, sa ponukou aktivít

v našom centre budeme orientovať hlavne na cieľovú skupinu ľudí v produktívnom

veku, účastníkov z tzv. „strednej triedy“, rodiny s deťmi, mladých ľudí a teambuiding

firiem.

Prostredie Zuberca je veľmi atraktívne vzhľadom na očarujúce prírodné prostredie,

množstvo kultúrno – historických pamiatok okolia, existenciu lyžiarskeho areálu a pestrú

ponukou ubytovacích a stravovacích služieb.

Momentálne sa v obci, ani v širšom okolí podobná atrakcia nenachádza, náš

produkt je jedinečný. Z hľadiska početnosti návštevníkov strediska, ktorá každoročne

narastá, predpokladáme vysoké stupeň záujmu o produkt.

Kľúčom k úspechu nášho projektu je naša schopnosť efektívne vytvárať

bezkonkurenčnú, jedinečnú atmosféru, kde sa ľudia budú radi zdržiavať.

5.1.3. Zdôvodnenie projektu

Obec Zuberec je centrom Západných Tatier – Roháčov. Obyvateľstvo regiónu sa

hlavne po roku 1989 v dôsledku poklesu výroby a nárastu nezamestnanosti na Orave

začalo orientovať na rozvoj turizmu. Na zvyšujúce sa požiadavky reaguje rozširovaním

a skvalitňovaním služieb, čoho dôkazom je postupné budovanie lyžiarskych stredísk

49

v blízkosti obce Zuberec. LS Zuberec – Janovky je v tesnom spojení s LS Zuberec –

Milotín. Spolu vytvárajú lyžiarsky areál. Súčasná situácia v rámci poskytovaných

doplnkových služieb pre aktívne trávenie voľného času v obci ale nezodpovedá súčasným

moderným trendom stredísk cestovného ruchu. Výstavbou navrhovaného objektu dôjde

k rozšíreniu ponuky športovo – rekreačných aktivít v stredisku.

Obec Zuberec svojou polohou a prírodnými danosťami, kultúrno-historickými

pamiatkami je predurčená na intenzívny rozvoj turizmu a cestovného ruchu. Toto

potvrdzuje dokument ÚPN VÚC Žilinského kraja v ktorom je územie Zuberca vyčlenené

ako sídelné stredisko rekreácie a turizmu a je zaradené medzi oblasti s medzinárodným

významom. V súčasnosti je už v danej lokalite CR čiastočne rozvinutý, čo si vyžiadava

vytvorenie ďalšej vybavenosti aby sa tak rozšírila ponuka voľno časových aktivít

a priťahovala turistov do strediska počas celého roka.

5.1.4. Ciele projektu

Cieľom projektu je rozšíriť ponuku voľno časových aktivít v obci s ohľadom na

meniace sa trendy v CR. Vytvorenie nových, interaktívnych a jedinečných možností

trávenia voľného času v stredisku CR prispieva k zvyšovaniu jeho atraktivity pre turistov

počas celého roka a taktiež k zvyšovaniu konkurencieschopnosti.

5.1.5. Marketingový plán

5.1.5.1. Analýza zákazníka

Pri analýze hlavných skupín potenciálnych zákazníkov sme vychádzali zo

súčasných zákazníckych trendov.

Ponukou aktivít v našom centre sa budeme orientovať hlavne na cieľovú skupinu

ľudí v produktívnom veku, ktorých podiel na CR narastá. Táto skupina ľudí žije zväčša

uponáhľaným spôsobom života a dovolenka je pre nich čas, počas ktorého si chcú

oddýchnuť a nájsť stratenú rovnováhu. Zaujať ich chceme hlavne ponukou aktivít

zameraných na fyzickú rovnováhu, testovanie ich a športovej zručnosti a fyzickej kondície,

pričom si každý bude môcť vybrať také aktivity, ktoré najviac vyhovujú jeho

schopnostiam. Vytvoríme im priestor v ktorom sa budú môcť s pomocou našich

inštruktorov zlepšovať v rôznych aktivitách už po prvých pokusoch. Správne zvládnutie

techniky sa tak prejaví napredovaním v rozvíjaní ich schopností a to našim návštevníkom

bude prinášať radosť z pohybu a pocit hodnotne stráveného voľného času.

50

Ďalej sa budeme zameriavať na účastníkov CR z tzv. „strednej triedy“, ktorých

počet sa nestále zvyšuje a ich charakteristickou črtou je ich ochota míňať na povznášajúce

zážitky. Budeme ich oslovovať s ponukou možnosti prežiť zážitky, ktoré sa odlišujú od

bežného spôsobu ich života.

Orientovať sa budeme aj na rodiny s deťmi. Vytvoríme pre nich prostredie kde

môžu spoločne prísť a stráviť čas pri spoločnej zábave na rôznych atrakciách, alebo len tak

relaxovať v pohodlných kreslách a užívať si zdravé jedlo alebo kvalitnú kávu. U nás budú

môcť v modernom areáli kvalitne a aktívne stráviť spoločné chvíle.

Cieľovou skupinou budú aj mladí ľudia, ktorí radi skúšajú nové moderné druhy

športov a vyhľadajú zážitky.

Oslovovať budeme aj firmy, pre ktoré vytvoríme ponuku teambuildingových

akcií, zameraných na posilnenie tímového ducha ich firmy.

Nastavajúcim trendom je že zákazníci budú v CR vyhľadávať za svoje peniaze

hodnotu, ktorú im ponúkneme v podobe príjemného prostredia a skvelých zážitkov ktoré

si od nás budú odnášať. Tento vývoj znamená zmenu oproti momentálnej situácii v ktorej

turisti vyhľadávajú najmä nízke ceny.

Potenciálnych zákazníkov budú okrem charakterizovaných hlavných skupín

predstavovať všetci turisti prichádzajúci do obce.

5.1.5.2. Analýza konkurencie

Úspech nášho podnikania závisí od toho, či svojou ponukou dokážeme osloviť

turistov prichádzajúcich do regiónu a vytvoriť pre nich atrakciu, ktorú budú chcieť

navštíviť. Našou prioritou je zaujať ich jedinečnosťou nášho centra, keďže v súčasnosti

v Zuberci ani v širšom okolí neexistuje zariadenie, ktoré by sa zameriavalo na

poskytovanie rovnakých služieb, ako tie ktoré sú hlavným predmetom našej podnikateľskej

činnosti.

O zákazníkov budeme bojovať a najväčšiu konkurenciu na úrovni okresu pre nás

bude predstavovať termálne kúpalisko Meander Thermal Park v Oraviciach, nachádzajúce

sa 13 km od obce. Najväčším lákadlom tohto objektu je geotermálna voda s teplotou 58°C,

vyvierajúca z 1611 m hlbokého vrtu, ktorá sa vlieva do všetkých bazénov o rozlohe 1545

m². V  areáli sa nachádza penzión, reštaurácia, bistro, kaviareň, záhradná kaviareň, štyri

bazény s rôznymi atrakciami a masážna miestnosť. Kúpalisko inzeruje na vlastnej webovej

stránke, a na turistických portáloch.

51

Pri hodnotení vlastnej konkurenčnej pozície v porovnaní s Thermal Meander

Parkom sledujeme niekoľko dôležitých faktorov, ktoré sme spracovali do prehľadnej

tabuľky (hodnotené stupnicou od 1 po 3, pričom 1 vyjadruje najlepšie a 3 najhoršie

ohodnotenie sledovaného ukazovateľa) :

Tab. č. 1: Hodnotenie konkurenčnej pozície

Sledovaný ukazovateľ Balance

Centrum

Meander park

Vše

obec

né in

form

ácie Poloha zariadenia voči turistickému

stredisku Zuberec

1 3

Blízkosť lyžiarskeho strediska 1 1

Dostupnosť parkovania 1 1

Možnosti športových aktivít 1 2

Ubytovanie X 2

Cen

a

Vstup pre dieťa 6 € 6 €

Vstup pre dospelú osobu 12 € 8 €

Rodinné zľavy Áno Nie

Kva

lita

služ

ieb

a

riad

enie

Úroveň reštauračných služieb 1 1

Úroveň marketingu 1 3

Odborná úroveň personálu 1 2

Zdroj: vlastné spracovanie

Pri porovnaní konkurenčnej pozície sme zistili, že silnou stránkou nášho zariadenia

je hlavne bezprostredná poloha v turistickom stredisku s medzinárodným významom, ktoré

každoročne navštívia stovky turistov, na základe čoho očakávame vysokú návštevnosť

nášho centra.

Za silnú stránku nášho zariadenia považujeme aj kvalitu personálu. V našom

zariadení budú zamestnaní vyškolení pracovníci, ktorí budú zákazníkom pomáhať pri

správnom vykonávaní športových aktivít aby naši zákazníci pociťovali spokojnosť a radosť

zo zvládnutia aj náročnejších športových aktivít. Budeme taktiež dbať na ústretovosť

a kvalifikáciu pracovníkov v časti s občerstvením. Naši pracovníci budú absolvovať

pravidelné školenia zamerané na ich rozvoj.

52

Cieľové skupiny budeme oslovovať vhodne zvolenou marketingovou stratégiou.

Nemožno však nedodať, že aj napriek uvedenému porovnaniu je úspech nášho centra

zaručený kvôli jedinečnosti služieb, zameraniu na vhodné cieľové segmenty a schopnosti

efektívne vytvárať skvelú priateľskú a dobrodružnú atmosféru.

Ďalšie zariadenie pre voľno časové aktivity je detské ihrisko s preliezačkami.

Najväčším pozitívom ihriska je to, že je voľne prístupné obyvateľom a návštevníkom obce.

Naše centrum však bude poskytovať oveľa viac možností a nových atraktívnych foriem

zábavy, čo ho posúva z hľadiska príťažlivosti ďaleko pred toto zariadenie. Ďalšou voľne

prístupnou možnosťou pre turistov je futbalové ihrisko, cvičné ihrisko a dve tenisové

ihriská s cvičnou stenou v areáli Telovýchovnej Jednoty Pod Grápou. Z porovnania s týmto

zariadením, vychádza naše zariadenie taktiež ako oveľa atraktívnejšie.

Ostatnú existujúcu ponuku služieb na iné formy aktívneho trávenia voľného času

môžeme rozdeliť na:

Spolu 12 lyžiarskych vlekov a dve sedačkové lanovky, ktoré sa nachádzajú

v lyžiarskom areáli obce (LS Roháče – Spálená, LS Milotín, LS Janovky)

biatlonový areál so strelnicou a bežeckými traťami.

futbalové ihrisko, dve tenisové ihriská, fitnes v areáli MŠ

Tieto ostatné zariadenia spolu dotvárajú ponuku aktivít v obci, no z hľadiska

atraktívnosti ako aj a porovnaní konkurenčnej pozície s Balance Centrom nemajú veľký

význam.

Ihriská sa tiež nachádzajú v areáloch jednotlivých UZ. Pri hoteli Tatrawest a pri

penzióne Antares sa nachádzajú tenisové ihriská no sú prístupné len pre hostí ubytovaných

v týchto penziónoch. V penzióne Prieves, ktorý sa nachádza priamo oproti nášmu centru

je detské ihrisko, posedenie pri ohni a potoku, a hojdačka ale zariadenie môžu využívať

taktiež iba hostia penziónu, čo nevytvára priamu konkurenciu pre naše centrum, keďže

budeme poskytovať služby všetkým návštevníkom obce.

53

5.1.5.3. Marketingový mix

Produkt

Celková rozloha plochy, ktorú bude navrhovaný areál zaberať je 23 250m².

Navrhovaný areál bude pozostávať z jednopodlažnej budovy s rozlohou 2 100m²

a vonkajších ihrísk.

Vonkajší areál bude vybavený malým lanovým centrom, slackline areálom

a detskou boulderingovou lezeckou stenou. Slacklining je nová forma športu – chôdza po

lane, pri ktorej je veľmi dôležité využívanie rovnováhy. Na realizáciu je potrebné ploché

lano napnuté medzi dvoma bodmi. K dispozícii budú stanovištia s rôznou intenzitou

napnutia a šírkou lana tak aby čo najviac vyhovovali rôznej zručnosti jednotlivých

užívateľov. Naši inštruktori budú zákazníkom pomáhať pri zvládnutí techniky, budú

poskytovať praktické rady ako zvládať cvičenie a budú aj sami prezentovať rôzne triky,

ktoré sa dajú popri chôdzi na lane naučiť. v našom zariadení budeme ponúkať možnosť

vyskúšať si a zdokonaľovať sa v rôznych slackliningových štýloch:

Lowline – základný štýl, pri ktorom sa učí chôdza, pričom lano je nízko nad

zemou,

Tricklining – nachádza sa v ňom množstvo trikov, s rôznou obťažnosťou (napr.

chodenie pospiatky, otočenia, pokľaknutie, skákanie, obraty o 180°, posadenie sa

na lano, dotknutie sa lana nosom),

Yogaline – využíva základné pózy a postoje z jógy, s väčším nárokom na

vnútornú rovnováhu a sústredenie,

Highline – lezenie vo výške s istením, vhodné pre pokročilých,

Freestyle salcklining – pri tomto štýle je lano povolené, dlhé 20 – 30mm,

umožňuje húpanie a rôzne ďalšia dynamické triky.

Vnútorná časť objektu bude ponúkať návštevníkom hlavne zábavu vo forme

slackliningových stanovíšť a boulderingových stien, a rôznych doplňujúcich aktivít ako

napr. minigolf, šípky, stolný futbal, stolný tenis, nafukovacie atrakcie pre deti (šmýkačky,

prekážková dráha), a snack baru.

Súčasťou vnútorného areálu bude aj snack bar vybavený pohodlnými sedačkami

a kreslami. Jeho celková kapacita bude 60 miest. Naši hostia si v ňom budú môcť

vychutnať občerstvenie. Náš sortiment bude pozostávať zo zdravých, chutných

a hodnotných ľahkých jedál, ktoré budú podporovať imidž našej firmy. Doplnený bude o

rôzne nápoje, či chutnú a vysoko kvalitnú kávu. Jedálny lístok bude obsahovať pridanú

hodnotu vo forme informácií o pozitívnom vplyve jednotlivých jedál na zdravie.

54

Súčasťou areálu bude parkovisko s kapacitou 70 miest. K dispozícii bude pre

našich návštevníkov zadarmo.

Stratégia tvorby cien

Naša cenová politika sa bude skladať z troch častí:

1.) Cena za vstup

2.) Cena za služby v Snack bare

3.) Zľavy

1.) Cena za vstup

V cene vstupu je zahrnuté využívanie všetkých športových zariadení

nachádzajúcich sa v areáli ako aj služby našich inštruktorov. Cena vstupu odráža najmä

súčasné trendy v cestovnom ruchu, výšku nákladov a dopyt.

Nastávajúcim trendom v cestovnom ruchu je, že zákazníci vyhľadávajú za peniaze

hodnotu, čo v preklade znamená že sú za kvalitné služby na dovolenke ochotní zaplatiť

viac, už nebudú vyhľadávať iba nízke ceny ako tomu bolo doposiaľ.

Dopyt po našich službách bude ovplyvňovať hlavne sezónnosť. Hlavnými

sezónami v Zuberci sú zimná a letná sezóna, no naše zariadenie bude v prevádzke počas

celého roka. Danej situácii sme sa rozhodli prispôsobiť aj cenu vstupu, ktorá bude v období

mimo sezóny nižšia, aby sme zabezpečili návštevnosť obyvateľmi z regiónu.

Ďalším faktorom ovplyvňujúcim cenu našich služieb sú náklady (definované v časti

rozpočet).

Cenu za jednodňový vstup v období sezóny možno kalkulovať na úrovni cca:

12 € pre dospelého človeka,

6 € pre dieťa do 10 rokov.

Cenu za jednodňový vstup v období mimo sezóny možno kalkulovať na úrovni cca:

10 € pre dospelého človeka,

4 € pre dieťa do 10 rokov.

2.) Cena za služby v Snack bare

55

Cenovú úroveň sortimentu v Snackbare bude ovplyvnená hlavne úrovňou našich

nákladov na ich prípravu.

Tab. č. 2: Cenová tvorba – Caesar šalát

Cenotvorba Cena bez DPH Cena s DPH

Kuracie mäso 0,50 € 0,6 €Rímsky šalát 0,15 € 0,18 €Parmezán 0,30 € 0,36 €Paradajka 0,10 € 0,12 €Chlebové krutóny 0,05 € 0,06 €Dresing 0,05 € 0,06 €Náklady 1,15 € 1,38 €Predajná cena 3,30 € 4,50 €Marža v €a v % 2,15 € 65,15%Zdroj: vlastné spracovanie

Tab. č. 3: Sortiment v Snack bare

Sortiment PC bez DPH

PC s DPH

Marža z PC

Počet KS za deň

Tržba bez DPH

Marža v €

Bageta (rôzne druhy) 2,80 € 3,50 € 66% 40,00 112,00 € 73,92 €Sendvič (rôzne druhy) 2,80 € 3,50 € 66% 30,00 84,00 € 55,44 €Zeleninový Šalát 2,32 € 2,90 € 60% 30,00 69,60 € 41,76 €Tuniakový šalát 2,72 € 3,40 € 70% 20,00 54,40 € 38,08 €Caesar šalát 3,60 € 4,50 € 65% 30,00 108,00 € 70,20 €Celozrnné palacinky 3,28 € 4,10 € 80% 32,00 104,96 € 83,97 €Ovocný šalát s jogurtom

2,08 € 2,60 € 60% 15,00 31,20 € 18,72 €

Káva, čaj 2,00 € 2,50 € 80% 60,00 120,00 € 96,00 €Nápoje 1,60 € 2,00 € 80% 60,00 96,00 € 76,80 €Spolu - - 70% - 780,16 € 554,89 €Zdroj: vlastné spracovanie

Skladbu sortimentu budeme obmieňať na základe preferencií zákazníkov. Jedlá

budeme pripravovať priamo u nás v kuchyni a potrebné suroviny nakupovať od rôznych

dodávateľov.

3.) Zľavy

Súčasťou našej cenovej politiky je aj používanie rôznych zliav. Na zväčšenie

dopytu po našich službách v období mimo hlavných turistických sezón budeme používať

sezónne zľavy. Zvýhodnené cenové podmienky budeme ponúkať aj pre rôzne

organizované skupiny, napr. pre firmy v rámci teambuidingových akcií, pre školy, rôzne

56

organizované zájazdy a podobne. Zvýhodnené vstupné budeme poskytovať aj rodinám

s deťmi a stálym zákazníkom.

Stratégia podpory predaja

Pre prezentácia a reklamu služieb Balance Centra Zuberec sme vybrali viacero

spôsobov.

Pre štart v našom podnikaní sme si zvolili tlačovú formu reklamy, ktorá pre nás

bude cenovo ľahko prístupná a môže poskytnúť viac informácií ako drahá reklama v rádiu

alebo spot v televízii. Do povedomia obyvateľov regiónu sa budeme dostávať cez plošný

farebný inzerát v populárnych regionálnych novinách, konkrétne v Žilinskom večerníku.

Reklamu budeme uverejňovať pravidelne po dobu prvých 2 mesiacoch existencie

zariadenia.

Ďalšou formou reklamy bude vonkajšia reklama, vo forme plagátov a pútačov

rozmiestnených v obci na frekventovaných miestach obce aby si návštevníci všimli že

v obci takéto zariadenie existuje. Pri vstupe do areálu budeme mať na našom pozemku

umiestnenú svetelnú reklamu s logom nášho centra.

Keďže najlepšou reklamou je dobré meno a spokojní zákazníci, budeme neustále

dbať na poskytovanie kvalitných služieb, ochotu, profesionálny a ústretový prístup našich

zamestnancov. Cieľom je vytvoriť dobré meno v mysliach ľudí, ktorý sa o svoje pozitívne

zážitky môžu podeliť so svojimi priateľmi, rodinnými príslušníkmi a známymi.

Pri našej propagácii budeme taktiež spolupracovať s turistickými informačnými

kanceláriami a CK, keďže globalizačný trend si vyžaduje vytváranie sietí ako podmienky

pre zvyšovanie konkurencieschopnosti.

V budúcnosti počítame aj prezentáciou vo formou reklamného spotu

v celoslovenskom komerčnom rádiu, ktorý sa bude opakovať 15 krát za týždeň

v čase hlavnej turistickej sezóny, čo nám zabezpečí aby sme sa dostali do povedomia

širokého spektra potenciálnych zákazníkov.

Významným trendov v poskytovaní služieb je ich predaj cez internet. Prezentovať

sa preto budeme na vlastnej internetovej stránke, kde si zákazník bude môcť zakúpiť

vstupenku do nášho centra.

Distribučná stratégia

57

Distribučné kanály, ktorými Balance Centrum Zuberec osloví jednotlivé cieľové

skupiny, sa líšia.

Moderným distribučným prvkom, ktorý využijeme je vytvorenie systému online

rezervácie a predaja prostredníctvom našej internetovej stránky, ktorá bude v slovenskom,

anglickom a nemeckom jazyku.

Ďalším zámerom je distribúcia prostredníctvom cestovných kancelárií. Budeme

spolupracovať s CK ponúkajúcimi voľno časové aktivity a atrakcie na Slovensku a naše

centrum bude zaradené do ich katalógov.

Distribúcia sa bude uskutočňovať aj v spolupráci so samosprávou obce Zuberec,

ktorá pripravuje vydanie propagačného katalógu o službách v obci.

5.1.6. Personálne zabezpečenie

Zariadenie Balance Centrum bude mať v prvom roku 12 stálych zamestnancov,

v prípade potreby budú v sezóne zamestnaný aj dvaja brigádnici. Ich platové ohodnotenie

a vyťaženosť uvádzame v tabuľke č. 4. V centre plánuje zamestnávať pracovníkov na

týchto pozíciách:

Manažér strediska – riešenie personálnych problémov, tréning, vzdelávanie

a rozdelenie úloh zamestnancov,

Údržbár – zodpovedný za údržbu a čistotu vnútorných a vonkajších priestorov

Inštruktor – pomoc návštevníkom osvojiť si techniku na jednotlivých aktivitách

objektu,

Obsluha kaviarne a snack baru,

Kuchár – bude zároveň zodpovedným vedúcim s príslušným vzdelaním a praxou,

Účtovníčka.

Tab. č. 4: Plán potreby zamestnancov a osobných nákladov na rok 2012

58

Pozícia Hrubá mzda

Odpracované

mesiace v roku

2012

Osobné náklady –

rok 2012

Manažér strediska 1500 € 12 18000 €

Inštruktor 1 550 € 12 6600 €

Inštruktor 2 550 € 12 6600 €

Inštruktor 3 550 € 12 6600 €

Inštruktor 4 550 € 12 6600 €

Kuchár 700 € 12 8400 €

Obsluha baru 1 500 € 12 6000 €

Obsluha baru 2 500 € 12 6000 €

Brigádnik 1 200 € 4 800 €

Brigádnik 2 200 € 4 800 €

Údržbár 400 € 12 4800 €

Účtovníčka 700 € 12 8400 €

Spolu - - 79 600 €

Zdroj: Vlastné spracovanie

Veríme, že kľúčom k úspechu nášho zariadenia je v zamestnancoch a preto pre nich

budeme pripravovať rôzne tréningy. Okrem tréningu, ktorý každý nový zamestnanec

dostane pri nástupe do práce, budú pravidelne naši zamestnanci absolvovať aj ďalšie

tréningy a to zo zameraním:

a) na dochvíľnosť, udržiavanie čistoty,

b) zručnosti potrebné na to aby zákazníkom boli poskytnuté vždy služby výnimočnej

kvality,

c) tímovú prácu a vysoké pracovné nasadenie,

d) prívetivosť k zákazníkom, aby sa u nás každý cítil prijemne.

Zamestnanci by mali spĺňať tieto osobnostné predpoklady: kladný vzťah k práci,

komunikatívnosť a ochota plniť požiadavky zákazníkov, spoľahlivosť, slušné správanie.

5.1.7. Rozpočet a financovanie projektu

59

Investičné náklady

Investičné náklady predstavujú 4 715 000 €. Sú v nich zahrnuté náklady na:

Výstavbu budovy – 4 000 000 € (cena zahŕňa výstavbu budovy s tehlovou

konštrukciou a strechou a náklady na inštalácie a rozvody, ktoré tvoria 10-12%

nákladov na výstavbu)

Výstavbu parkoviska a vonkajšie úpravy, vrátane výsadby zelene – 400 000 €

Nákup športových zariadení – 200 000 €

Vybavenie interiéru – 115 000 €

Príjmy

Prímy vyjadrujú tržby za jednotlivé služby. Ich výška bude závisieť od stanovených

cien, od predpokladaného využitia zariadenia, od poskytovania zliav resp. od iných

faktorov. V prípade prímov plynúcich zo vstupného sme počítali s návštevnosťou mimo

sezóny o 50% nižšou ako v období hlavnej sezóny. Hlavnou sezónou je obdobie letnej

a obdobie zimnej sezóny. Letná sezóna sa začína otvorením turistických chodníkov

v Roháčoch (16.jún) a trvá do konca septembra a spolu trvá 106 dní. Zimná sezóna trvá 96

dní. Začína sa 26.decembra a trvá do koncom marca.

Tab. č. 6: Predpokladané ročné prímy zo vstupného:

Počet dní Cena vstupu Predpokladaný počet zákazníkov/ deň

Tržba

Dospelí Dieťa Dospelí DieťaHlavná sezóna 202 12,00 € 6,00 € 80 30 230 280,00 €Mimo sezóna 163 10,00 € 4,00 € 40 15 74 980,00 €

Spolu 365 305 260,00 €Zdroj: Vlastné spracovanie

Tab. č. 7: Predpokladané ročné prímy zo Snack baru:

Počet dní Obchodná marža/ deň Tržba

Hlavná sezóna 202 554,89 € 112 087,78 €

Mimo sezóna 163 277,45 € 45 224, 35 €

Spolu 365 157 312,13 €

Zdroj: Vlastné spracovanie

Ročné príjmy v prvom roku podnikania predstavujú 462 572, 13 €.

Cash flow

60

Z výpočtu obehu peňažných prostriedkov (Príloha č.3, č.4 a č.5) v podniku

vyplýva, že k splateniu investície dôjde v deviatom roku podnikania. Pri výpočte sme

zohľadnili výšku investície, predpokladané príjmy, výdavky, odpisy, a 20% daň. Po určení

príjmov z prvého roku sme počítali s ich pravidelným nárastom o 1,8% v každom ďalšom

roku prevádzky. Udržanie tohto trendu si bude vyžadovať aj zvyšovanie výdavkov. Nárast

výdavkov na udržanie investície sme určili na 9% ročne. Odpisy z investície sme sa

rozhodli rozvrhnúť na prvých 20 rokov fungovania podniku.

Zdroje financovania

Hlavným zdrojom financovania projektu bude dotácia z fondov EU (OPKaHR) vo

výške 50% nákladov na projekt. Ďalším zdrojom budú naše vlastné financie a pokryjeme

nimi 20% potrebných financií na projekt. Pre nedostatok finančných prostriedkov sme sa

rozhodli čerpať bankový úver, ktorý pokryje zvyšných 30% projektu.

5.1.8. SWOT analýza

61

Silné stránky (Strenghts) Slabé stránky (Weaknesses)

umiestnenie podniku v rámci obce

atraktivita okolitého prostredia

s dostatočným zákazníckym

potenciálom

pestrosť ponúkaných aktivít

pôsobivý interiér a exteriér

priaznivá cenová úroveň pre

návštevníkov

kvalitný manažment

kvalita personálu

jedinečnosť a imidž produktu

flexibilnosť pri vyhovovaní

požiadavkám zákazníkov

využitie vlastných finančných

zdrojov

nedostatok skúseností

nedostatok peňažných prostriedkov

vysoké počiatočné náklady na

projekt

sezónny charakter CR v stredisku

rizikovosť projektu

Príležitosti (Opportunities) Ohrozenia (Threats)

využitie dotácií z eurofondov

rozšírenie ponuky služieb

v budúcnosti

rastúci počet zákazníkov

spolupráca s TIK, CK a samosprávou

spolupráca s ubytovacími

zariadeniami

príspevok zariadenia k rozšíreniu

ponuky služieb v stredisku

rastúci záujem o nové druhy športu

získanie stálych zákazníkov z regiónu

zmeny v zákonoch, ktoré by vytvorili

priaznivejšie podnikateľské prostredie

sezónny charakter návštevnosti

strediska

dostatok iných voľnočasových aktivít

v obci

pokles dopytu v rámci domáceho

cestovného ruchu

zníženie kúpyschopnosti

obyvateľstva

vstup priamej konkurencie na trh

nižší dopyt ako sem plánovali

nezáujem turistov o naše služby

rozšírenie firmy o ďalšie prevádzky

v iných turistických lokalitách

Naše silné stránky považujeme za veľmi dôležité, a preto ich budeme aj

62

v budúcnosti upevňovať. Slabé stránky sa, naopak, už v súčasnosti snažíme odstraňovať.

To všetko by nám malo napomôcť k schopnosti využiť vznik príležitosti v budúcnosti.

6. Záver

63

Diplomová práca vychádzala z nevyhnutnosti rozšírenia ponuky aktivít v obci

Zuberec o nové druhy činností, keďže je strediskom cestovného ruchu s medzinárodným

významom. Cieľom práce bolo na základe analýzy potenciálu vytvoriť projekt, ktorý bude

rozširovať ponuku služieb a podporovať tak ďalší rozvoj turizmu v obci Zuberec.

Obec Zuberec je centrom Západných Tatier – Roháčov a nachádza sa v Oravskom

regióne. Obyvateľstvo regiónu sa hlavne po roku 1989 v dôsledku poklesu výroby

a nárastu nezamestnanosti na Orave začalo orientovať na rozvoj turizmu, keďže cestovný

ruch je dôležitým nástrojom pre integráciu menej rozvinutých regiónov.

V analytickej časti práce sme podrobne analyzovali potenciál regiónu a obce

z hľadiska turistickej atraktivity. Na základe uskutočnených analýz, môžeme uviesť

nasledovné závery.

Analýza prírodného potenciálu obce Zuberec nám potvrdila, že obec sa nachádza v

atraktívnom horskom prostredí, s množstvom prírodných krás, horskými plesami, bohatou

faunou a flórou a zdravím životným prostredím, čo je ideálne pre rozvoj turistiky.

V letných mesiacoch množstvo turistov láka aj Oravská priehrada. Oblasť má veľmi

vhodné klimatické podmienky pre cestovný ruch v zimných mesiacoch. Snehová pokrývka

sa tu drží dostatočne dlho, čo znamená že turisti sa v lyžiarskych strediskách zdržiavajú

kvôli zimným športom od konca októbra až do konca marca. Turisticky príťažlivý je

Oravský región spolu s obcou Zuberec aj z hľadiska množstva a rôznorodosti kultúrno –

historický pamiatok a organizovaných podujatí. V regióne sa nachádzajú tri národné

kultúrne pamiatky SR.

Na základe analýzy sekundárnej ponuky cestovného ruchu môžeme konštatovať, že

obec má rozvinutú infraštruktúru ubytovacích a stravovacích zariadení, a že rozsah

a štruktúra všeobecnej turistickej infraštruktúry je nadštandardná, v porovnaní s obcami

rovnakej veľkostnej kategórie v regióne, čo vyplýva z celkového rekreačného charakteru

obce.

Na základe týchto analýz možno konštatovať, že obec Zuberec je lokalizovaná

v turisticky atraktívnom prostredí Oravského regiónu, s jedinečným prírodnými a kultúrno

– historickými danosťami a rozvinutou turistickou infraštruktúrou. Analýzou rozsahu,

rôznorodosti a kvality rekreačno – športových zariadení sme dospeli k záveru, že súčasná

situácia v rámci poskytovaných doplnkových služieb pre aktívne trávenie voľného času

v obci ale nezodpovedá súčasným moderným trendom stredísk cestovného ruchu.

Vzhľadom na spomenuté okolnosti a dosiahnuté výsledky analýz sme v návrhovej

časti načrtli riešenie, ktorého realizácia by prispela k rozšíreniu ponuky doplnkových

64

športovo – rekreačných služieb. Konkrétne sa jedná o návrh podnikateľského plánu.

Predmetom návrhu je výstavba športovo – rekreačného areálu s názvom Balance Centrum

v obci Zuberec. Cieľom projektu je rozšírenie ponuky voľno časových aktivít v obci

s ohľadom na meniace sa trendy v CR. Výstavbou navrhovaného objektu dôjde

k rozšíreniu ponuky športovo – rekreačných aktivít v stredisku cestovného ruchu.

Vytvorenie nových, interaktívnych a jedinečných možností trávenia voľného času prispeje

k zvyšovaniu atraktivity strediska pre turistov počas celého roka a taktiež k zvyšovaniu

jeho konkurencieschopnosti. Rozšírenie aktivít je nevyhnutné pre intenzívny a efektívny

rozvoj strediska. Faktom totiž je, že lyžiarske stredisko v obci na seba viaže ďalšie

investície ako ubytovanie, stravovanie, požičovne športových potrieb, lyžiarske školy,

dopravu a ďalšie doplnkové služby a vytvárajú sa tak ďalšie pracovné miesta.

Pri návrhu sme vychádzali z vybraných súčasných trendov v cestovnom ruchu.

Poznanie a sledovanie aktuálnych trendov je v súčasnosti nevyhnutné ak chceme vyťažiť

maximum zo zozbieraných informácií. Aplikácia vybraných súčasných trendov na návrh

podnikateľského zámeru je predpokladom, pre čo najlepšie využite príležitosti v oblasti

rozvíjajúceho sa cestovného ruchu.

Súčasťou plánu je logické odôvodnenie potreby navrhovaného projektu, analýza

konkurencie a zákazníkov, SWOT analýza podniku, predpokladané investičné náklady na

projekt a výpočet návratnosti investície. Súčasťou návrhu je fyzické umiestnenie objektu

v priestore, ktoré rešpektuje územné plánovanie obce.

Berúc do úvahy uvedené fakty, môžeme považovať všetky tri ciele diplomovej

práce za splnené.

7. Zoznam použitej literatúry

65

1. BABINSKÝ, J. – BABINSKÝ, M. Turistika na vidieku. Bratislava: Proxima Press,

2004. 135s.,ISBN 80-85454-72-6

2. BALÁŽOVÁ, E. – PAPCUNOVÁ, V. – JARÁBKOVÁ, J. 2007. Cestovný ruch

a samospráva. Nitra : Municipalia, 2007, 100s. ISBN 978-80-8069-862-1

3. BAŠOVSKÝ, O. - LAUKO, V. 1990. Úvod do regionálnej geografie. Bratislava:

SPN, 1990. 118 s. ISBN 800-80-0278-6.

4. BELAJOVÁ, A. – Fáziková, M. 2005. Regionálna ekonomika. Nitra: SPU Nitra,

2005. ISBN 80-8069-513-X

5. BOROVSKÝ, J. – SMOLKOVÁ, E. – NIŇAJOVÁ, I. 2008. Cestovný ruch, trendy

a perspektívy. Bratislava : Iura edition, 2008. 280 s. ISBN 978-80-8078-215-3

6. DEMO, M. – BIELIK, P. – HRONEC, O. 1999. Trvalo udržateľný rozvoj. Nitra :

Slovenská poľnohospodárska univerzita v spolupráci s výskumným ústavom

pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave. 1999, 222 s. ISBN 80-7137-611-6

7. DEMO, M. – HRONEC, O. – TÓTHOVÁ, M. et al. 2007. Udržateľný rozvoj –

život v medziach únosnej kapacity biosféry. 2007, Nitra : Slovenská

poľnohospodárska univerzita, Tlač : Patria I, spol.s.r.o., ISBN 978-80-8069-826-3

8. DUDÁŠ, M. – GOJDIČ, I. – ŠUKAJLOVÁ M. 2007. Drevené kostoly. Bratislava :

DAJAMA, 2007. ISBN 80-89226-14-0

9. DVOŘÁKOVÁ, V. 2008. Ľudová architektúra. Bratislava : DAJAMA, 2008. 110

s., ISBN 978-80-89226-25-2.

10. FORET, M. – FORETOVÁ, V. 2001. Jak rozvíjet místní cestovní ruch. Praha :

Grada Publishing, 2001. 178 s. ISBN 80-247-0207-X

11. FORT, J. 1995. Podnikatelský plán a investiční rozhodováni. Praha : Grada

Publishing, 1995. 177 s. ISBN 80-85623-20

12. GÚČIK, M. 2004. Cestovný ruch pre hotelové a obchodné akadémie. Bratislava :

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004, 109 s . ISBN 80-10-00520-7

13. GRZNÁR, M. 1998. Firemné plánovanie. Brtislava : Ekonóm, 1998. ISBN 80-225-

0976-0

14. GÚČIK, M. a kol. 2006. Výkladový slovník. Cestovný ruch, hotelierstvo,

pohostinstvo. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2006, 216 s.

ISBN 80-10-00360-3

15. HABÁN, M. – OTEPKA, P. 2004. Agroturistika. Nitra: SPU, 2004, ISBN 80-

8069-451-6

66

16. HORNER, S. – SWARBROOKE, J. 2003. Marketing, tourism, hospitality and

leisure in Europe. London: International Thomson Buisness Press, 2003. 488 s.

ISBN 80-247-0202-9

17. HUNZIKER, W. – KRAPF, K. 1942. Grundriß Der Allgemeinen

Fremdenverkehrslehre. Zurich: Polygr. Verl. OCLC 180109383.

18. KAJANOVÁ, J. 2005. Náklady a ceny. Bratislava : IRIS, 2005. 150s. ISBN 80-

89018-92-0

19. KASPAR, C. 1995. Základy cestovného ruchu. Banská Bystrica: Trian, 1995, 145

s. ISBN 80-901166-5-5

20. KOLEKTÍV. 1997. Manažment regiónu a strediska cestovného ruchu. Banská

Bystrica : EF UMB, 1997. 160 s. ISBN 80-967649-1-8

21. KOLLÁR, D. Poznávame Slovensko – Orava. Bratislava : DAJAMA, 1999. ISBN

80-88975-02-6

22. KOLLÁR, D. – NEŠPOR, J., 2007. Hrady a zámky. Bratislava : DAJAMA, 2008.

127 s. ISBN 978-80-89226-56-6

23. KOPŠO, E. – BAXA, Š. – GÚČIK, M. 1979. Ekonomika cestovného ruchu.

Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1979, 239s.

24. KOTLER, P. 1990. Marketing. Bratislava : SPN, 1992. 441 s. ISBN 80-08-02042-

3

25. MACH, F. – BUCHTA, A. – BURGER, I. et al. 1993. Vidiecky turizmus

a agroturizmus na Slovensku. Bratislava : Réka, 1993, 165 s. ISBN 80-88731-02-X

26. MARIOT, P. 1983. Geografia cestovného ruchu. Bratislava. : Orbis Pictus

Istropolitana, 1983, 267 s. ISBN-8071-58-169-0

27. MIDRIAK, R. – STACHRA, J, - BENČAŤ, T. – ZAUŠKOVÁ, Ľ. 1993.

Potenciály, geologická únosnosť a optimalizácia využívania horských oblastí.

Zvolen : Národné lesnícke centrum, 2007. 120 s. ISBN 978-80-8793-0352-2

28. NOVACKÁ, Ľ. – KULČÁKOVÁ, M. 1996. Klient v cestovnom ruchu. Bratislava :

Eurounion, 1996. 92 s. ISBN 80-85568-60-8

29. NOVACKÁ, Ľ. – PLESÍK, P. 2000. Cestovný ruch v regiónoch a cezhraničná

spolupráca. Bratislava: EKONÓM. ISBN 80-225-1346

30. MLYNKA L. – HEBERLANDOVÁ K., 2007. Technické pamiatky. Bratislava :

DAJAMA, 2007. 108 s., 978-80-89-226-43-6

67

31. PILCHEROVÁ, M. 2007. Turizmus v lesnom prostredí. Zvolen : Národné lesnícke

centrum, 2007. 105 s. ISBN 80-887459-03-8

32. PLESÍK, P. 2008. Vymedzenie a ocenenie regiónov cestovného ruchu. Bratislava :

Ekonóm, 2008. ISBN 970-80-225-2476-6

33. PATÚŠ, P. 1996. Tvorba podnikateľského plánu. In: Rukoväť podnikateľa vo

vidieckom cestovnom ruchu a agroturistike. Banská Bystrica: Cestovateľ, 1996.

34. POON, A. 2003. A New Tourismo Scenario – Key future trends. Berlin : Tourism

Inteligence International, Euroberometer Survey. 2003

35. SLÁDEK, G., et al., 2001. Podnikanie a štandardy v pohostinstve a hotelierstve.

Bratislava : Epos, 2001. 576 s. ISBN 80-8057-327-1

36. OŤAHEĽ, J. – POLÁČEK, Š. 1987. Krajinná syntéza liptovskej kotliny.

Bratislava : Veda, 1987, 78 s. ISBN 80-88745-12-3

37. ŤAPÁK, P. a kol. 2006. Vzdelávacia príručka: Rozvoj vidieckeho turizmu. Košice :

MKV-PRESS, 2006. 195 s. ISBN 978-80-969910-0-6

Elektronické zdroje:

38. Európska komisia, Tourism. [online] [citované 2011-3-5] Dostupné na internete:

http://ec.europa.eu/regional_policy/themes/tourism/index_en.htm

Strategické dokumenty:

39. Ministerstvo hospodárstva SR. 2004. Regionalizácia cestovného ruchu, MH SR,

Sekcia cestovného ruchu [online] Bratislava: MH SR, 2004 [citované 2011-3-10].

Dostupné na internete: <http://www.economy.gov.sk/regionalizacia-cestovneho-

ruchu-v-sr-5699/127384s>

40. Ministerstvo hospodárstva SR. 2007. Stratégia rozvoja cestovného ruchu SR do

roku 2013, MH SR, Sekcia cestovného ruchu [online] Bratislava: MH SR, 2007

[citované 2011-4-10]. Dostupné na internete:

<www.economy.gov.sk/7553-menu/130539s>.

41. Ministerstvo hospodárstva SR. 2000. Národný program rozvoja cestovného ruchu

v SR, MH SR, 2000, [online] Bratislava: MH SR, 2000 [citované 2011-03-01].

Dostupné na internete: <www.economy.gov.sk>

68

42. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja – sekcia koordinácie

fondov EÚ. 2008. Národný strategický referenčný rámec 2007 – 2013, MDVRR

SR, 2008, [online] [citované 2011-03-5]. Dostupné na internete:

<http://www.nsrr.sk/dokumenty/zakladne-dokumenty/>43. Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR. 2010. Operačný program

Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, (OP KaHR), MH SR, 2010. [online]

[citované 2011-15-3]. Dostupné na internete: <http://www.mhsr.sk/operacny-

program-6352/128037s />

Zákony:

44. Zákon 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja

Prílohy Príloha č.1 : Výmera navrhovaného objektu

69

Príloha č.2 : Umiestnenie budovy, parkoviska a vchodov v navrhovanom objekte

Príloha č.3 : Výpočet Cash flow v 1. až 5. roku investície

Príloha č.4 : Výpočet Cash flow v 6. až 10. roku investície

Príloha č.5 : Výpočet Cash flow v 7. až 15. roku investície

Príloha č.1: Výmera navrhovaného objektu

70

Príloha č.2: Umiestnenie budovy, parkoviska a vchodov v navrhovanom objekte

71

72

Rč Položka Výpočet 2012 2013 2014 2015 2016  Rok investovania   1 2 3 4 5

1 Investícia  4 715 000,00 €

2 Príjmy z investície 462 572,00 € 470 898,30 € 479 224,59 € 487 550,89 € 495 877,18 € 3 Výdavky z investície 79 600,00 € 86 764,00 € 93 928,00 € 101 092,00 € 108 256,00 € 4 Odpisy 235 750,00 € 235 751,00 € 235 752,00 € 235 753,00 € 235 754,00 € 5 Brutto Cash flow r.2-r.3 382 972,00 € 384 134,30 € 385 296,59 € 386 458,89 € 387 621,18 € 6 Daňová sadzba (0,20) 0,20 0,20 0,20 0,20 0,207 Daň  76 594,40 € 76 826,86 € 77 059,32 € 77 291,78 € 77 524,24 € 8 Netto Cash flow r.5-r.7+r.4 542 127,60 € 543 058,44 € 543 989,27 € 544 920,11 € 545 850,95 € 9 Cash flow z projektu r.8-r.1 - 4 172 872,40 € 543 058,44 € 543 989,27 € 544 920,11 € 545 850,95 €

10 Kumulovaný CF z projektu - 4 172 872,40 € - 3 629 813,96 € - 3 085 824,69 € - 2 540 904,58 € - 1 995 053,63 € 11 Súč. hodnota Cash flow z projektu r.9/(1+0,05)n - 3 974 164,19 € 517 198,51 € 518 085,02 € 518 971,53 € 519 858,04 € 12 Čistá súč. hodnota CF kumulovaná - 3 974 164,19 € - 3 456 965,68 € - 2 938 880,66 € - 2 419 909,12 € - 1 900 051,08 € 13 Splatenie investície (Áno/Nie) NIE NIE NIE NIE NIE14 Vyhodnotenie

Príloha č. 3:

Príloha č. 4 :

10

R.č

Položka Výpočet 2017 2018 2019 2020 2021

  Rok investovania   6 7 8 9 101 Investícia  2 Príjmy z investície 504 203,48 € 512 529,78 € 520 856,07 € 529 182,37 € 537 508,66 €3 Výdavky z investície 115 420,00 € 122 584,00 € 129 748,00 € 136 912,00 € 144 076,00 €4 Odpisy 235 755,00 € 235 756,00 € 235 757,00 € 235 758,00 € 235 759,00 €5 Brutto Cash flow r.2-r.3 388 783,48 € 389 945,78 € 391 108,07 € 392 270,37 € 393 432,66 €6 Daňová sadzba (0,20) 0,20 € 0,20 0,20 0,20 0,207 Daň  77 756,70 € 77 989,16 € 78 221,61 € 78 454,07 € 78 686,53 €8 Netto Cash flow r.5-r.7+r.4 546 781,78 € 547 712,62 € 548 643,46 € 549 574,29 € 550 505,13 €9 Cash flow z projektu r.8-r.1 546 781,78 € 547 712,62 € 548 643,46 € 549 574,29 € 550 505,13 €10 Kumulovaný Cash flow z projektu - 1 448 271,85 € - 900 559,23 € - 351 915,77 € 197 658,52 € 748 163,66 €11 Súč. hodnota Cash flow z projektu r.9/(1+0,05)n 520 744,56 € 521 631,07 € 522 517,58 € 523 404,09 € 524 290,60 €12 Čistá súč. Hodnota CF kumulovaná -1 379 306,52 € - 857 675,45 € -335 157,88 € 188 246,21 € 712 536,82 €13 Splatenie investície (Áno/Nie) NIE NIE NIE ÁNO ÁNO14 Vyhodnotenie 2020

Príloha č.5 :

11

R.č

Položka Výpočet 2022 2023 2024 2025 2026

  Rok investovania 11 12 13 14 151 Investícia  2 Príjmy z investície 545 834,96 € 554 161,26 € 562 487,55 € 570 813,85 € 579 140,14 € 3 Výdavky z investície 151 240,00 € 158 404,00 € 165 568,00 € 172 732,00 € 179 896,00 € 4 Odpisy 235 760,00 € 235 761,00 € 235 762,00 € 235 763,00 € 235 764,00 € 5 Brutto Cash flow r.2-r.3 394 594,96 € 395 757,26 € 396 919,55 € 398 081,85 € 399 244,14 € 6 Daňová sadzba (0,20) 0,20 0,20 0,20 0,20 0,20 7 Daň  78 918,99 € 79 151,45 € 79 383,91 € 79 616,37 € 79 848,83 € 8 Netto Cash flow r.5-r.7+r.4 551 435,97 € 552 366,80 € 553 297,64 € 554 228,48 € 555 159,32 € 9 Cash flow z projektu r.8-r.1 551 435,97 € 552 366,80 € 553 297,64 € 554 228,48 € 555 159,32 €

10 Kumulovaný Cash flow z projektu 1 299 599,62 € 1 851 966,43 € 2 405 264,07 € 2 959 492,55 €

3 514 651,86 €

11 Súč. hodnota Cash flow z projektu r.9/(1+0,05)n 525 177,11 € 526 063,62 € 526 950,13 € 527 836,65 € 528 723,16 € 12 Čistá súč. hodnota CF kumulovaná 1 237 713,93 € 1 763 777,55 € 2 290 727,69 € 2 818 564,33

€ 3 347 287,49 €

13 Splatenie investície (Áno/Nie)   ÁNO ÁNO  ÁNO   ÁNO   ÁNO 14 Vyhodnotenie

12