bakalarska praca lucia hudecova

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

EKONOMICKÁ FAKULTA

KATERDRA FINANCIÍ A ÚČTOVNÍCTVA

VPLYV SOCIÁLNO–EKONOMICKÝCH FAKTOROV NA

FINANCOVANIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

BAKALÁRSKA PRÁCA

39107413-fb07-43cc-8512-f2ff2c9fad8b

2011 Lucia Hudecová

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI

EKONOMICKÁ FAKULTA

KATERDRA FINANCIÍ A ÚČTOVNÍCTVA

VPLYV SOCIÁLNO-EKONOMICKÝCH FAKTOROV NA FINANCOVANIE

SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

Bakalárska práca

39107413-fb07-43cc-8512-f2ff2c9fad8b

Študijný program: Financie, bankovníctvo a investovanie

Študijný odbor: 3. 3. 6. Financie, bankovníctvo a investovanie

Pracovisko (katedra/ústav): Katedra financií a účtovníctva

Vedúci bakalárskej práce: Ing. Jaroslav Ďaďo PhD.

Stupeň kvalifikácie: bakalár (Bc.)

Dátum odovzdania práce: 9.5.2011

Dátum obhajoby: ..........................

Banská Bystrica 2011 Lucia Hudecová

2

________________________Čestné vyhlásenie_________________________ Čestne vyhlasujem, že bakalársku prácu „Vplyv sociálno-ekonomických faktorov na

financovanie sociálnych služieb“ som vypracovala samostatne, pod odborným vedením

Ing. Jaroslava Ďaďa PhD., na základe svojich vedomostí a s použitím uvedenej literatúry.

................................................... podpis V Banskej Bystrici 9.5.2011

3

Poďakovanie

Chcela by som poďakovať všetkým, ktorí mi pomáhali a venovali svoj čas pri

písaní mojej bakalárskej práce. Vďaka patrí predovšetkým môjmu vedúcemu práce Ing.

Jaroslavovi Ďaďovi PhD. za jeho ochotu a poskytnutie konzultácií.

4

ABSTRAKT

HUDECOVÁ, Lucia: Vplyv sociálno-ekonomických faktorov na financovanie sociálnych

služieb.[Bakalárska práca] / Lucia Hudecová. – Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Ekonomická fakulta; Katedra financií a účtovníctva.– Vedúci: Ing. Jaroslav Ďaďo PhD. –

Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár. – Banská Bystrica: EF UMB, 2011. 55s.

Bakalárska práca je zameraná na financovanie sociálnych služieb v roku 2008 a

2009. Cieľom práce je vymedziť vplyv sociálno-ekonomických faktorov na financovanie

sociálnych služieb a porovnať financovanie troch vybraných druhov sociálnych zariadení.

Objektom skúmania sú zariadenia sociálnych služieb. Teoretická časť sa zameriava na

historický vývoj, delenie, funkcie, charakteristické znaky, formy sociálnych služieb

a financovanie rozpočtových, príspevkových a neziskových organizácií. Pri spracovaní

bakalárskej práce používame uvedenú odbornú literatúru, internetové zdroje a údaje

získané od riaditeľov a zodpovedných vedúcich sociálnych zariadení.

Kľúčové slová: Sociálne služby. Sociálna politika. Rozpočtové organizácie. Príspevkové

organizácie. Neziskové organizácie. Financovanie sociálnych služieb. Verejné financie.

Verejné služby.

5

ABSTRACT

HUDECOVÁ, Lucia: The influence of social-economic factors on financing of social

services. [Bachelor work] / Lucia Hudecová. – University of Matej Bel in Banská Bystrica.

Faculty of Economics, Department of Finance and Accounting. – Supervisor of the

bachelor work: Ing. Jaroslav Ďaďo PhD. – Degree of professional qualification: Bachelor.

– Banská Bystrica: EF UMB, 2011. 50p.

Bachelor work is focused on financing of social services in the year 2008 and

2009. The aim of the work is to specify the influence of social-economic factors on

financing of social services and to compare financing of the three types of social

institutions. The object of bachelor work is social institution. Teoretical part of the work is

focused on the historical development, dividing, functions, characteristics property and

forms of the social services and financing of fiscal, contributory and non-profit

organization. The data processing in bachelor work require specialized literature, internet

resources and data provides by the director or main supervisor of social institutions.

Keywords: Social services. Social policy. Fiscal organization. Contributory

organization. Non-profit organization. Financing of social services. Public finance. Public

services.

6

OBSAH

ABSTRAKT ..........................................................................................................................4

ABSTRACT ..........................................................................................................................5

ZOZNAM TABULIEK, GRAFOV A SCHÉM ......................................................................7

ÚVOD ...................................................................................................................................9

1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ FINANCOVANIA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB.......... 11

1.1 Sociálne služby..................................................................................................... 11

1.1.1 Historický vývoj a delenie sociálnych služieb ............................................... 11

1.1.2 Funkcie, charakteristické znaky a formy poskytovania sociálnych služieb..... 13

1.1.3 Účastníci pri poskytovaní sociálnych služieb................................................. 15

1.1.4 Sociálna politika ........................................................................................... 15

1.2 Financovanie sociálnych služieb ........................................................................... 17

1.2.1 Rozpočtové organizácie ................................................................................ 20

1.2.2 Príspevkové organizácie................................................................................ 21

1.2.3 Zrušenie a podnikateľská činnosť rozpočtovej a príspevkovej organizácie .... 22

1.2.4 Neziskové organizácie .................................................................................. 23

1.2.5 Financovanie neziskových organizácií .......................................................... 26

2 ŠTATISTICKÉ ÚDAJE O ZARIADENIACH SOCIÁLNYCH SLUŽIEB................... 32

2.1 Verejní poskytovatelia sociálnych služieb............................................................. 32

2.2 Neverejní poskytovatelia sociálnych služieb ......................................................... 37

3 POROVNANIE FINANCOVANIA SÚKROMNÉHO, CIRKEVNÉHO

A OBECNÉHO ZARIADENIA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB................................................. 38

3.1 Súkromné zariadenie............................................................................................. 39

3.2 Cirkevné zariadenie .............................................................................................. 42

3.3 Obecné zariadenie................................................................................................. 44

3.4 Komparácia a zistenia o financovaní zariadení...................................................... 47

ZÁVER................................................................................................................................ 50

POUŽITÁ LITERATÚRA................................................................................................... 52

7

ZOZNAM TABULIEK, GRAFOV A SCHÉM

Schéma 1: Charakteristiky neziskových organizácií...........................................................24

Tabuľka 1: Vzťahy medzi štátom a neziskovými organizáciami .......................................25

Tabuľka 2: Počet zariadení sociálnych služieb v SR podľa samosprávnych krajov...........32

Tabuľka 3: Počet miest v zariadeniach sociálnych služieb podľa krajov............................33

Tabuľka 4: Skladba celkových výdavkov domovov dôchodcov a penziónov pre

dôchodcov..........................................................................................................36

Tabuľka 5: Skladba celkových výnosov domovov dôchodcov a penziónov pre

dôchodcov..........................................................................................................36

Tabuľka 6: Prehľad príjmov na obyvateľa a na 1 deň v roku 2008.....................................41

Tabuľka 7: Prehľad výdavkov na obyvateľa a na 1 deň v roku 2008..................................41

Tabuľka 8: Prehľad výdavkov na obyvateľa a na 1 deň v roku 2009..................................41

Tabuľka 9: Prehľad príjmov na obyvateľa a na 1 deň v roku 2009.....................................41

Tabuľka 10: Prehľad výdavkov na obyvateľa a na 1 deň v roku 2008................................42

Tabuľka 11: Prehľad príjmov na obyvateľa a na 1 deň v roku 2008...................................43



Tabuľka 14: Veková štruktúra obyvateľov DSS Brodské k 31.12.2009.............................45





Graf 1: Počet domovov dôchodcov a penziónov pre dôchodcov spolu...............................33

Graf 2: Počet miest spolu v domovoch dôchodcov a v penziónoch pre dôchodcov

v roku 2004 až 2009................................................................................................34

Graf 3: Porovnanie počtu obyvateľov a počtu miest spolu v domovoch dôchodcov

a penziónoch pre dôchodcov v rokoch 2004-2009..................................................34

Graf 4: Počet voľných miest spolu v domovoch dôchodcov a v penziónoch

pre dôchodcov.........................................................................................................35

Graf 5: Počet domovov dôchodcov a penziónov pre dôchodcov spolu na základe

zriaďovateľa.............................................................................................................35

8

Graf 6: Priebeh celkových príjmov a výdavkov domovov dôchodcov a penziónov pre

dôchodcov.................................................................................................................37

Graf 7: Vývoj počtu neverejných poskytovateľov sociálnych služieb.................................37

Graf 8: Vývoj príjmov a výdavkov neverejných poskytovateľov sociálnych služieb.........38

Graf 9: Príjmy a výdavky na obyvateľa na deň v súkromnom zariadení v roku 2008

a 2009.......................................................................................................................47

Graf 10: Príjmy a výdavky na obyvateľa na deň v cirkevnom zariadení v roku 2008

a 2009.......................................................................................................................47

Graf 11: Príjmy a výdavky na obyvateľa na deň v obecnom zariadení v roku 2008

a 2009.......................................................................................................................48

9

ÚVOD

Sociálna oblasť bola problémom v každom období, kedy slovenská vláda musela

riešiť najmä financovanie verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Po

roku 1970 prebiehala transformácia sociálnych zariadení. Z veľkých sociálnych zariadení

sa postupom času stávali špecializované zariadenia, ktoré slúžili klientom podľa ich

konkrétnej potreby. Tiež prebiehali rôzne reformy, ktoré sa prejavovali humanizáciou

sociálnych služieb, normalizáciou a deinštitucionalizáciou sociálnych služieb. Momentálne

prebiehajú tiež rôzne zmeny ohľadom poskytovania a financovania sociálnych služieb.

V marci 2011 prišla do platnosti novela zákona č. 448/2008 o sociálnych službách, ktorá

priniesla napríklad právo klienta na výber poskytovateľa sociálnej služby bez negatívnych

dôsledkov. Samospráva sa podieľa na úhrade aj v prípade neverejného poskytovateľa.

Keďže v bakalárskej práci sa budeme konkrétne venovať zariadeniam pre seniorov, tak čo

sa týka zariadení pre seniorov, občania môžu byť umiestnení do týchto zariadení aj keď

nemajú zdravotné problémy, ale majú iné vážne dôvody. Ďalšou zmenou vo financovaní

je, že náklady na sociálne služby bude hradiť tá obec alebo VÚC v ktorej má občan trvalý

pobyt. Toto je len zlomok zo zmien ktoré sa odsúhlasili v roku 2011.

Cieľom bakalárskej práce je vymedziť vplyv sociálno-ekonomických faktorov na

financovanie sociálnych služieb a porovnať financovanie troch vybraných druhov

sociálnych zariadení. Objektom skúmania je súkromné, cirkevné a obecné sociálne

zariadenie. Predmetom skúmania sú príjmy a výdavky sociálnych zariadení v roku 2008 a

2009 a ich konkrétna štruktúra.

Bakalárska práca je členená do dvoch kapitol. Prvá teoretická kapitola sa

zameriava na historický vývoj, delenie, funkcie, charakteristické znaky a formy sociálnych

služieb. Ďalej si podrobnejšie rozoberieme rozpočtové, príspevkové a neziskové

organizácie. Definujeme si ich podstatu, princíp fungovania a zrušenie. Väčšiu pozornosť

venujeme možnostiam financovania, ktoré momentálne existujú. Druhá praktická kapitola

je rozdelená do dvoch častí. V prvej časti sa venujeme štatistickým údajom o zariadeniach

sociálnych služieb, kde sledujeme počet sociálnych zariadení konkrétne domovov

dôchodcov a penziónov pre dôchodcov. Tiež sledujeme príjmy a výdavky týchto zariadení

a štatistiky na základe zriaďovateľa týchto zariadení. V druhej časti sa venujeme

porovnaniu súkromného, cirkevného a obecného zariadenia. Hlavným bodom porovnania

je financovanie týchto zariadení. Financovanie hodnotíme na základe ukazovateľa, ktorým

je súčet nákladov na jedného obyvateľa na jeden deň.

10

Z vedeckých metód skúmania využívame metódu analýzy, dedukcie

a komparácie. Pri tvorbe bakalárskej práce sme vychádzali z odbornej literatúry,

internetových zdrojov, zákonov platných v Slovenskej republike a z údajov získaných od

riaditeľov a zodpovedných vedúcich sociálnych zariadení.

11

1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ FINANCOVANIA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

1.1 Sociálne služby

1.1.1 Historický vývoj a delenie sociálnych služieb

„Služby, ktoré sú poskytované určitým spoločenstvom či komunitou sú také služby,

ktoré sú poskytované hlavne ich členom, na ktoré sú odkázaní z dôvodu ich príslušnosti

k danej komunite, nazývame sociálne služby“ (Benčo,s.23, 2005).

Sociálne služby sú poskytované ľuďom spoločensky znevýhodneným s cieľom

zlepšiť kvalitu života, začleniť do spoločnosti alebo spoločnosť chrániť pred rizikami,

ktoré spomínaní ľudia spôsobujú. Sociálne služby preto zohľadňujú osobu užívateľa,

rodinu, skupiny do ktorých patrí, prípadne záujmy širšieho spoločenstva (Matoušek, 2007).

Podľa Korimovej (2003) historický vývin sociálnych služieb vychádzal od

elementárnej starostlivosti o chudobných, cez zoštátnenú dobročinnosť až k štátnej

sociálnej starostlivosti. Sociálna starostlivosť bola organizovaná pomoc najchudobnejším

vo forme služieb ako poskytovanie stravy, vecných dávok a azylu. Po druhej svetovej

vojne zaznamenávame prechod od sociálnej starostlivosti k sociálnemu zabezpečeniu.

Začiatok 20. storočia a začiatok druhej polovice 20.storočia sú charakteristické zmenami

sociálnej medzinárodnej legislatívy. Nastalo prijímanie medzinárodných paktov,

deklarácií, štandardov a dohovorov.

Matoušek (2007) tvrdí, že v súčasných európskych štátoch boli v rámci sociálneho

štátu (štátu verejných sociálnych služieb) i iné spôsoby sociálnej ochrany znevýhodnených,

než je priame poskytovanie sociálnych služieb. V zásade sú dva. Prvý spočíva v tom, že

občan sa musí povinne poistiť pre prípad sociálnych udalostí, ktoré vlastnými silami

nezvládne. Občan sa môže pre tieto prípady dobrovoľne pripoistiť, prípadne je možné, aby

na jeho poistenie prispieval zamestnávateľ. Druhý spôsob je, že štát svojim občanom

poskytuje dávky v situáciách na ktoré sa nepoisťovali, avšak zákonodarca určí, že pomoc

z verejných financií je nutná. Tie môžu byť netestované ktoré sa poskytujú každému koho

stretne definovaná udalosť alebo testované ktoré sa poskytujú na základe príjmu žiadateľa.

Efektívne uplatňovanie sociálnej politiky štátu by malo uvedené spôsoby sociálnej ochrany

zlaďovať.

Sociálne služby sa čiastočne prekrývajú s kategóriou verejných služieb. Sociálna

služba môže byť poskytovaná aj ako komerčná služba na základe obchodného kontraktu

12

medzi poskytovateľom a užívateľom. Verejné služby sú poskytované v záujme verejnosti.

Na rozdiel od komerčných služieb bývajú financované z verejných rozpočtov. Taktiež sú

podrobnejšie definované legislatívou než iné služby a vďaka tomu sú viac závislé na

politickom rozhodovaní obcí, krajov a štátu. Sociálne služby respektíve verejné služby

patria do verejného sektoru, ktorý Medveď a kol. (2005) definuje ako časť národného

hospodárstva, ktorá je financovaná z verejných financií, riadená verejnou správou,

podlieha verejnej kontrole a rozhoduje sa verejnou voľbou.

Verejný sektor sa podľa odvetví delí na (Kolektív autorov, 1997):

- štátna správa a súdnictvo,

- obrana a bezpečnosť,

- životné prostredie,

- školstvo a vzdelávanie,

- zdravotníctvo,

- kultúra,

- veda a výskum,

- sociálna starostlivosť,

- doprava a spoje,

- ostatné.

Verejný sektor má tri základné funkcie a to alokačnú, distribučnú a stabilizačnú. Dôležitým

a u nás používaným spôsobom financovania verejného sektora je štátny rozpočet. Zo

štátneho rozpočtu plynú prostriedky do verejného ale aj do súkromného sektora.

Matoušek (2001) rozdeľuje sociálne služby aj podľa rôznych iných kritérií ako

napríklad kedy, akým spôsobom a s akým cieľom sú poskytované.

Rozoznávame napríklad:

- sociálne služby preventívne, terapeutické, rehabilitačné, opatrovateľské

a intervenčné,

- služby poskytované v centre, v byte alebo v domove,

- služby poskytnutím informácie, zastupovaním (na úradoch alebo pri vyjednávaní)

alebo úkonom (dovoz jedla, upratovanie),

- starostlivosť na určitú dobu alebo na trvalú starostlivosť.

Zákon č.448/2008 Z.z. o sociálnych službách rozdeľuje sociálne služby podľa druhu na:

1) sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok a na uspokojovanie

základných životných potrieb ako nocľaháreň, útulok, domov na pol ceste, zariadenie

núdzového bývania, nízkoprahové denné centrum,

13

2) sociálne služby na podporu rodín s deťmi ako pomoc pri osobnej starostlivosti

o dieťa a tiež podpora zosúladenia rodinného a pracovného života, poskytovanie

sociálnych služieb v zariadeniach dočasnej starostlivosti o deti a v nízkoprahovom dennom

centre pre deti a rodinu,

3) sociálne služby na riešenie nepriaznivej situácie z dôvodov ako ťažké zdravotné

postihnutie, nepriaznivý zdravotný stav a tiež z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku ako

napríklad poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané

na pomoc iných ľudí a pre tie fyzické osoby ktoré dovŕšili dôchodkový vek, opatrovateľské

služby, prepravné služby, predčitateľské a sprievodcovské služby, tlmočnícke služby a ich

sprostredkovanie, požičiavanie pomôcok, sprostredkovanie osobnej asistencie,

4) sociálne služby s využitím telekomunikačných technológií ako monitorovanie

a signalizácia potreby pomoci a krízová pomoc poskytovaná pomocou telekomunikačných

technológií,

5) podporné služby ako odľahčovacia služba, pomoc pri zabezpečení opatrovníckych

práv a povinností, poskytovanie sociálnych služieb v dennom centre, integrovanom centre,

v jedálni, v práčovni, v stredisku osobnej hygieny.

Keďže v druhej časti práce sa budeme venovať konkrétne sociálnemu zariadeniu

pre seniorov, môžeme si konkrétne podľa zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách

vymedziť pojem zariadenie pre seniorov. Zariadenie pre seniorov poskytuje sociálne

služby pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek a sú odkázané na pomoc inej

osoby; fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a pomoc potrebuje z iných vážnych

dôvodov. V zariadení pre seniorov sa poskytuje pomoc pri odkázaní na inú fyzickú osobu,

sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia a ošetrovateľská starostlivosť, stravovanie,

ubytovanie, upratovanie, žehlenie, pranie, údržba bielizne a šatstva, osobné vybavenie,

úschova cenných vecí, zabezpečovanie záujmovej činnosti.

1.1.2 Funkcie, charakteristické znaky a formy poskytovania sociálnych služieb

Korimová (2003) hovorí o sociálnych službách ako o špecializovaných

činnostiach, ktoré svojim obsahom zodpovedajú opatrovateľskej službe, organizovaniu

spoločného stravovania, prepravnej službe a starostlivosti v zariadeniach sociálnych

služieb. Medzi funkciami sociálnych služieb rozoznáva podpornú funkciu (pomáha

jedincom využívať zdroje, ktoré im spoločnosť ponúka ako poskytovanie informácií a

denná starostlivosť), sebarealizujúcu funkciu (napomáha jedincom viesť plnohodnotný

14

život prostredníctvom opatrovateľskej služby) a terapeutickú funkciu (eliminuje existenciu

patológie prostredníctvom rehabilitácie, psychologického poradenstva).

Benčo (2005) vyjadruje niekoľko základných charakteristických znakov sociálnych

služieb. Prvou je nehmotnosť (nemateriálnosť) sociálnych služieb, ktorá je vo väčšine

prípadov základná vlastnosť. Nemateriálny charakter sociálnych služieb sa niekedy

používa ako rozlišovací znak medzi realizovanou službou a poskytovaním sociálnej

pomôcky. Nehmotnosť sťažuje zákazníkom hodnotiť kvalitu poskytovaných služieb.

Druhou vlastnosťou je neskladovateľnosť, ktorá vyplýva z nemateriálnosti sociálnych

služieb. Znamená to, že spotrebiteľ služby môže túto službu vyžadovať len v momente,

v ktorom je poskytovaná. Neskladovateľnosť súvisí s pominuteľnosťou sociálnych služieb

a z toho vyplýva, že služby sa nedajú odložiť do zásoby.

Treťou vlastnosťou je neoddeliteľnosť sociálnych služieb, čo znamená, že takmer každá

poskytnutá sociálna služba nemôže byť spotrebovaná na inom mieste ako je

vyprodukovaná. Neoddeliteľnosť sociálnych služieb sa chápe v procese produkcie

a spotreby služieb, čo znamená, že proces spotreby a produkcie služieb splýva

(vzdelávanie, liečenie a pod.).

Variabilita je ďalším znakom sociálnych služieb. Charakter služby, kvalita, priebeh

produkcie a spotreby sú úzko prepojené na momentálny jav službotvorného potenciálu

(interná podmienenosť variability) a tiež na objekt poskytovania služby (externá

podmienenosť variability).

Komplexnosť sociálnych služieb predpokladá, že chápanie produktu musí byť komplexné.

Ponuka služby zákazníkom by mala pozostávať zo súboru služieb, ktoré sa dopĺňajú

a nadväzujú na seba. Možno realizovať základné a doplnkové služby.

Neopakovateľnosť alebo relatívna opakovateľnosť je prepojená s variabilitou. Ide

o neopakovateľnosť z pohľadu spotrebiteľa i poskytovateľa služby, ako aj z pohľadu

faktora času i miesta poskytnutia služby.

Posledná vlastnosť sociálnych služieb je nenahraditeľnosť, ktorá je typická

v zdravotníctve, vzdelávaní a sociálnej starostlivosti.

Ústredný portál verejnej správy SR definuje rôzne formy poskytovania sociálnych

služieb a to ambulantnú, terénnu a pobytovú službu.

Ambulantná služba sa poskytuje osobe ktorá dochádza alebo je sprevádzaná do miesta

poskytovanej služby. Terénna služba sa poskytuje osobe v prirodzenom prostredí,

prostredníctvom terénnych programov, ktorých cieľom je predchádzať sociálnemu

vylúčeniu komunity, rodiny alebo osoby, ktoré sú v zlej sociálnej situácii. Pobytová služba

15

sa poskytuje ako celoročná alebo týždenná služba ak je súčasťou ubytovanie. Poskytovanie

terénnej alebo ambulantnej sociálnej služby má prednosť pred pobytovou službou.

Pobytová služba sa poskytuje vtedy, ak terénna alebo ambulantná služba nie je vhodná,

teda nerieši danú situáciu osoby. Pri pobytovej službe má prednosť týždenná sociálna

služba pred celoročnou sociálnou službou. Daná osoba má právo na výber formy sociálnej

služby. Sociálne služby možno poskytovať aj telefonicky alebo použitím

telekomunikačných technológií.

1.1.3 Účastníci pri poskytovaní sociálnych služieb

Podľa zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách medzi účastníkov právnych

vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb patria prijímateľ sociálnej služby,

poskytovateľ sociálnej služby, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky, Vyšší územný celok (VÚC), obec a partnerstvo.

Sociálne služby sú tiež poskytované zariadeniami sociálnej starostlivosti v štátnom,

cirkevnom, obecnom vlastníctve a zariadeniami vo vlastníctve fyzických a právnických

osôb. Z toho prevažná časť pripadá na štátne zariadenia. Tieto zariadenia sa stretávajú

s problémom nedostatku verejných finančných prostriedkov na zabezpečenie sociálnych

služieb. Jedným z možných riešení je vytvorenie podmienok pre zmenu štruktúry

poskytovateľov sociálnych služieb v prospech neštátnych zariadení.

Sociálne služby sú určené skupinám obyvateľstva ako rodiny a deti, občanom ťažko

zdravotne postihnutým a starým ľuďom, občanom vyžadujúcim osobitnú pomoc

a spoločensky neprispôsobivým občanom (Korimová, 2003).

1.1.4 Sociálna politika

Sociálna práca resp. sociálna služba je jedným z nástrojov sociálnej politiky. Pre

pochopenie si ďalej vysvetlíme čo je sociálna politika, sociálne objekty, ciele, nástroje

a zdroje sociálnej politiky.

Podľa Matouška (2001) sociálna politika je sústavné, cieľavedomé úsilie sociálnych

subjektov o zmenu alebo fungovanie samosprávneho, štátneho alebo neštátneho sociálneho

systému. Sociálna politika sa uskutočňuje rozhodovaním, činnosťou alebo nečinnosťou

sociálneho subjektu alebo strpením činnosti iného subjektu alebo objektu. Objekt sociálnej

politiky je ten ku ktorému táto politika smeruje a ktorý z nej má prospech.

Najdôležitejším sociálnym subjektom je štát. Štát používa voči iným sociálnym subjektom

nástroje ako právo, financie a inštitúcie. Pomocou práva štát môže sociálnym subjektom

16

niečo zakazovať, prikazovať, stimulovať či inak stanoviť podmienky, ktoré sú rovnaké pre

všetkých. Inštitúcie vytvára kvôli realizácii práva. Štát inštitúcie spravuje sám alebo to

zverí iným subjektom. K realizovaniu sociálnej politiky štát potrebuje takisto aj financie.

Tieto získava vyberaním priamych i nepriamych daní. Tieto prostriedky používa na

financovanie inštitúcií.

Podľa Ústredného portálu verejnej správy Slovenskej republiky ústredným

orgánom štátnej správy v oblasti poskytovania sociálnych služieb je Ministerstvo práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ministerstvo vykonáva dohľad nad

dodržiavaním zákona pri poskytovaní sociálnej služby a spôsobe jej vykonávania, nad

uzatváraním zmlúv o poskytovaní sociálnych služieb, nad dodržiavaním záväzkov zo

zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a nad vykonávaním odborných činností, ktoré boli

akreditované.

Podľa Benča (2005) medzi ciele sociálnej politiky zaraďujeme prispievanie

k zvýšeniu výkonnosti ekonomiky a prispievanie k humanizácii spoločnosti

uspokojovaním sociálnych potrieb.

Benčo (2005) vyjadruje základné modely koexistencie tretieho, súkromného

a verejného sektora:

1) Model dominujúceho štátu v ktorom má verejný sektor rozhodujúcu úlohu pri

financovaní a poskytovaní sociálnych služieb. Sociálne služby sú hradené aj

realizované verejným sektorom z verejných zdrojov, poskytované zamestnancami

verejného sektora. Priestor pre realizácie organizácií mimovládneho neziskového

a súkromného sektora je dosť nízky. Tento model je v súčasnosti už prekonaný,

pretože v súčasnej trhovej ekonomike pri poskytovaní sociálnych služieb sa

používa spolupráca všetkých troch sektorov.

2) Liberálny model je charakteristický odporom voči zasahovaniu do fungovania

ekonomiky a spoločnosti vôbec. V liberálnom modeli pri poskytovaní sociálnych

služieb dominuje tretí sektor pri spolupráci súkromného sektora.

3) Korporativistický model predstavuje zapojenie všetkých troch sektorov do procesu

produkcie a poskytovania sociálnych služieb. Ide vlastne o alternatívne

poskytovanie sociálnych služieb tretím a súkromným sektorom popri poskytovaní

služieb verejným sektorom.

4) Sociálno-demokratický model je založený na spolupráci a deľbe funkcií všetkých

sektorov. Štát zabezpečuje potrebné financie a tretí a súkromný sektor poskytujú

služby.

17

1.2 Financovanie sociálnych služieb „V bežných spoločenských systémoch dnešného sveta sú financie základným

a neprehliadnuteľným zdrojom. Historicky sa financovanie sociálnych služieb a vznik

špecializovaných organizácií datuje až do doby industriálnej. Vo feudálnom systéme bolo

vecou konkrétneho panovníka alebo feudála, či sa venoval chudobným a chorým, či na

svojom panstve podporil sociálne aktivity. Obdobie raného kapitalizmu bolo typické

nesmierne ťažkou sociálnou situáciou predovšetkým v mestách a novovzniknutých

priemyselných celkoch. V tomto období boli určité sociálne štruktúry a služby závislé na

cítení zamestnávateľov, postupne sa však rozvíjala i úloha štátu. V súčasnosti je

v rozvinutých štátoch sveta sociálny systém napojený priamo na politiku štátu a jeho

financovanie na štátne rozpočty alebo na rozpočty obcí či regionálnych celkov“ (Matoušek,

s.335, 2008).

Podľa Ústredného portálu verejnej správy SR poskytovateľom sociálnej služby je:

- verejný poskytovateľ sociálnej služby (obec, právnická osoba zriadená alebo

založená obcou alebo VÚC),

- neverejný poskytovateľ sociálnej služby.

Poskytovateľ sociálnej služby môže poskytovať sociálne služby len vtedy keď je zapísaný

do registra poskytovateľov sociálnych služieb, ktorý je vedený VÚC.

Podľa zákona č. 448/2008 Z.z. sociálne služby poskytované verejným

poskytovateľom môžu byť financované pomocou:

1) rozpočtu verejného poskytovateľa;

2) úhrady od prijímateľa za sociálne služby- prijímateľ sociálnej služby je povinný

platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby.

Verejný poskytovateľ určuje sumu úhrady za sociálnu službu, avšak najviac vo

výške ekonomicky oprávnených nákladov. Ekonomicky oprávnené náklady sú

napríklad mzdy; platy; poistné na sociálne poistenie; poistné na verejné zdravotné

poistenie; príspevky na starobné dôchodkové sporenie; cestovné náhrady; energie,

voda a komunikácie; materiál; dopravné; rutinná údržba; nájomné za prenájom

okrem dopravných prostriedkov, špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení,

techniky, náradia a materiálu; služby; bežné transfery, odpisy hmotného

a nehmotného majetku. Po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú službu musí

prijímateľovi služby zostať najmenej 20% sumy životného minima a po zaplatení

18

za týždennú pobytovú službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať najmenej

50% sumy životného minima.

3) prijatých prostriedkov na základe darovacej zmluvy- finančné prostriedky darované

poskytovateľovi sociálnej služby možno použiť len na ten cieľ, ktorý je určený

v darovacej zmluve. Ak cieľ nie je v darovacej zmluve určený, prostriedky sa

musia použiť v súlade s predmetom činnosti v zriaďovacej alebo zakladacej listine

alebo v súlade so zámermi sociálnej služby. Súkromní darcovia sú motivovaní

hlavne kvôli reklame a možnosti zlepšiť svoj imidž.

4) prostriedkov združenia obcí, VÚC a združenia osôb;

5) výsledku hospodárenia z vedľajšej činnosti, ktorú vykonávajú zariadenia so

súhlasom obce alebo VÚC;

6) príjmov zo sociálneho podniku;

7) iných zdrojov.

Podľa zákona č. 448/2008 Z.z. sociálne služby poskytované neverejným

poskytovateľom môžu byť financované pomocou:

1) finančného príspevku pri odkázanosti osoby na inú osobu a finančného príspevku

na prevádzku;

2) úhrad od prijímateľa za sociálne služby- neverejný poskytovateľ určuje sumu

úhrady za sociálnu službu, spôsob určenia a platenia úhrady, najviac vo výške

ekonomicky oprávnených nákladov. Určovanie sumy úhrady najviac vo výške

ekonomicky oprávnených nákladov sa nevzťahuje na toho neverejného

poskytovateľa sociálnej služby, ktorý ju poskytuje s cieľom dosiahnuť zisk.

3) vlastných zdrojov neverejného poskytovateľa sociálnych služieb;

4) prostriedkov prijatých na základe darovacej zmluvy;

5) výsledku hospodárenia z podnikateľskej činnosti po zdanení z príjmov;

6) zisku sociálneho podniku;

7) iných zdrojov.

O formách financovania sociálnych služieb hovorí tiež Matoušek (2008). Zdroj

financovania sociálnych služieb príspevky a spoluúčasť klientov je upravený príslušnou

legislatívou. Niektoré inštitúcie stanovujú príspevok v stanovenom rozpätí avšak súkromní

poskytovatelia to praktizujú na základe dohody medzi klientom a organizáciou.

Verejné zbierky sú zamerané na podporu konkrétnych aktivít, ktoré majú formy ako

napríklad pokladničky umiestnené na verejných miestach, organizované aktivity, zasielanie

materiálov priamo do domácností.

19

Nadácie sú špecifický zdroj financovania, pretože získavanie týchto zdrojov je závislé na

kvalitách manažmentu, t.j. schopnosti komunikovať s nadáciami a darcami. Najznámejšími

nadáciami na Slovensku sú nadácia DOBRÝ ANJEL, Nadácia pre deti Slovenska, Nadácia

Pomoc deťom v ohrození, Nadácia Matice slovenskej atď. Všeobecne môžeme nadácie

rozlišovať na nadácie, ktoré financujú široké spektrum aktivít a nadácie, ktoré financujú

konkrétnu aktivitu.

Zákon stanovuje ktoré služby sa poskytujú bez úhrady (sociálne poradenstvo, telefonická

krízová pomoc, tlmočnícke služby, krízová pomoc, sociálne aktivizačné služby pre rodiny

s deťmi, seniorov a ľudí so zdravotným postihnutím, sociálne rehabilitácie, sociálne služby

v kontaktných centrách atď.) a ktoré sociálne služby sa poskytujú za úhradu.

Služby poskytované za úhradu sa delia na:

- pobytové (služby poskytované pre osoby so zdravotným postihnutím, pre seniorov,

pre osoby v domovoch so zvláštnym režimom atď.). V týchto zariadeniach si

klienti hradia ubytovanie, stravu, starostlivosť.

- asistenčné (osobná asistencia, opatrovateľská služba, tiesňová starostlivosť atď.).

Klienti platia za základnú činnosť.

- azylové (azylové domy, terapeutické komunity). Klienti platia za ubytovanie,

stravu a poskytovanie sociálnych služieb.

Matoušek (2008) ďalej uvádza taktiež metódy na základe ktorých sa udeľujú

finančné prostriedky:

- normatívny systém (určitá čiastka, ktorá je pridelená na pobyt jednej osoby na

určité obdobie; napríklad pobyt dieťaťa v detskom domove),

- poskytnutie dotácie na základe rozpočtu danej organizácie,

- na základe počtu potenciálnych klientov,

- a rôzne ďalšie metódy.

Matoušek (2008) tvrdí, že je potrebné uvedomiť si, že v sociálnej oblasti sa jedná

o prerozdelené prostriedky a nie prostriedky priamo vyprodukované danou činnosťou.

Priamu zodpovednosť za využitie prostriedkov má manažment inštitúcie. Efektivita vo

financovaní je vyjadrená poskytovaním kvalitných služieb ľuďom, ktorí to skutočne

potrebujú a pri využití minimálneho množstva finančných prostriedkov.

Organizácia vzniká na základe zriaďovacej listiny, ktorú vydáva nadriadený orgán ako

ministerstvo alebo okresný úrad, je financovaná „nárokovo“. Jej vznik je viazaný

povinnosťou túto organizáciu financovať. V organizácii s právnou subjektivitou je

manažment oprávnený pri dodržiavaní zákonov hospodáriť s rozpočtom a nadväzovať

20

hospodárske vzťahy. Finančné prostriedky organizácie bez právnej subjektivity sú

súčasťou rozpočtu nadradenej organizácie. Organizácia, ktorá vznikla ako nezisková alebo

neštátna je financovaná „nenárokovo“. Nadriadený orgán nemá povinnosť zabezpečovať

finančné prostriedky týmto organizáciám. Manažment je povinný dodržiavať pri

hospodárení s finančnými prostriedkami legislatívu a tak isto aj povinnosti vyplývajúce

z jednotlivých darovacích zmlúv (Matoušek, 2008).

Matoušek (2008) rozdeľuje organizácie na nasledujúce typy:

- organizácie zriadené štátom s právnou subjektivitou, nazývané príspevkové;

- organizácie zriadené štátom bez právnej subjektivity, nazývané rozpočtové;

- organizácie zriadené obcami, okresnými úradmi a pod.;

- neštátne neziskové organizácie s právnou subjektivitou.

1.2.1 Rozpočtové organizácie

Podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, vyššieho územného celku alebo obce,

ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet vyššieho

územného celku, alebo obecný rozpočet. Hospodári samostatne a s prostriedkami podľa

schváleného rozpočtu.

Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a prostriedkami prijatými

od ostatných subjektov. Zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov a pritom sa riadi

záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu. Účelovo určené peňažné dary sa používajú

v súlade s ich určením. Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu

na svojom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového

rozpočtového účtu. Príjem z prenájmu majetku štátu je príjmom štátneho rozpočtu.

Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť rozpočtový limit výdavkov o prostriedky

prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy; prijaté od iných subjektov,

napríklad vo forme dotácie alebo grantu; prijaté na základe zmluvy o združení; získané

z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení; prijaté

z poistného plnenia zo zmluvného alebo zákonného poistenia; prijaté od fyzickej alebo

právnickej osoby; prijaté z úhrad stravy; prijaté od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny;

prijaté od účastníkov konania o obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim;

prijaté od rodičov alebo iných osôb.

21

1.2.2 Príspevkové organizácie


príspevková organizácia je právnická osoba štátu, vyššieho územného celku alebo obce,

ktorej menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je zapojená

príspevkom na štátny rozpočet, rozpočet vyššieho územného celku alebo obecný rozpočet.

Pre príspevkovú organizáciu platia finančné vzťahy v rámci rozpočtu určených

zriaďovateľom.

Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu výnosov, nákladov a výsledku

hospodárenia. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, prostriedky prijaté

od iných subjektov a prostriedky vlastných finančných fondov. Je povinná dosahovať

výnosy určené rozpočtom. Príspevková organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje

všetky výdavky prostredníctvom účtov v Štátnej pokladnici. Príspevková organizácia

uhrádza náklady na prevádzku, opravy a údržbu hmotného majetku ako aj na obstaranie

hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov a z príspevku zriaďovateľa, ale

vlastné zdroje používa prednostne. Zriaďovateľ poskytuje príspevkovej organizácii

príspevok na prevádzku v takej výške, aby bol rozpočet vyrovnaný. Neplatí to ak je

príspevková organizácia zdravotníckym zariadením. Príspevok na prevádzku možno

použiť aj na krytie odpisov do výšky určenej zriaďovateľom. Ak vlastné zdroje nestačia na

obstaranie hmotného a nehmotného majetku, zriaďovateľ určí výšku príspevku na

obstaranie ním určeného hmotného a nehmotného majetku.

Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných

vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo štátu. Ak je výsledok hospodárenia kladný,

nemôže byť dosiahnutý nesplnením úloh, zhoršením a obmedzením kvality služieb, alebo

zmenou podmienok. Príspevková organizácia, ktorá vykazuje stratu minulých rokov

a v bežnom rozpočtovom roku dosiahla kladný výsledok hospodárenia, je povinná použiť

tento výsledok na úhradu straty minulých rokov. Ak hospodárenie za rozpočtový rok končí

stratou, príspevková organizácia hradí túto stratu:

1) z rezervného fondu príspevkovej organizácie;

2) zo zisku z podnikateľskej činnosti príspevkovej organizácie po zdanení, najneskôr

v dvoch nasledujúcich rokoch po roku, v ktorom bola vykázaná strata;

3) z kladného výsledku hospodárenia z hlavnej činnosti, najneskôr v nasledujúcich

dvoch rokoch po roku v ktorom bola strata vykázaná.

22

Finančné fondy príspevkovej organizácie tvoria fond reprodukcie a rezervný fond.

Zdrojom fondu reprodukcie sú odpisy hmotného a nehmotného majetku vrátane

zostatkovej ceny pri vyradení; výnos z predaja alebo likvidácie hmotného a nehmotného

majetku; prostriedky z rezervného fondu na obstaranie hmotného a nehmotného majetku;

prostriedky od iných subjektov podľa uzavretých zmlúv o združovaní prostriedkov na

obstaranie hmotného a nehmotného majetku; prostriedky zo štátnych fondov na obstaranie

hmotného a nehmotného majetku; dary na obstaranie hmotného a nehmotného majetku;

výnosy z povolených verejných zbierok; prostriedky poskytované prostredníctvom

rozpočtu zriaďovateľa na obstaranie majetku.

Fond reprodukcie príspevkovej organizácie možno použiť na:

- financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku vrátane technického

zhodnotenia;

- poskytovanie prostriedkov podľa uzavretých zmlúv o združovaní prostriedkov na

obstaranie hmotného a nehmotného majetku;

- splátky úverov prijatých na financovanie obstarávania nehmotného a hmotného

majetku;

- financovanie opráv a údržby hmotného majetku.

Rezervný fond príspevkovej organizácie sa tvorí z výsledku hospodárenia a z darovaných

prostriedkov a zo zisku z podnikateľskej činnosti po zdanení. Rezervný fond možno použiť

na úhradu rozpočtom nezabezpečených bežných potrieb vrátane mzdových prostriedkov,

pričom výdavky nesmú prekročiť 20 % prídelu do fondu z výsledku hospodárenia a zo

zisku z podnikateľskej činnosti po zdanení; doplnenie zdrojov na obstaranie hmotného

a nehmotného majetku; úhradu sankcií za porušenie všeobecne záväzných právnych

predpisov; splátky úverov a úrokov; úhradu straty z hlavnej činnosti; krytie časového

nesúladu medzi príjmami a výdavkami počas rozpočtového roka; združovanie

prostriedkov; úhradu straty z podnikateľskej činnosti.

Ak príspevková organizácia vykazuje stratu minulých rokov alebo sa hospodárenie za

bežný rozpočtový rok končí stratou, používa sa prednostne rezervný fond na úhradu tejto

straty.

1.2.3 Zrušenie a podnikateľská činnosť rozpočtovej a príspevkovej organizácie


rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu zriadenú rozhodnutím zriaďovateľa možno

zrušiť, meniť podriadenosť alebo spôsob financovania z rozpočtovej na príspevkovú

23

organizáciu. Zriaďovateľ príspevkovej organizácie je povinný zrušiť ju k 31.12. aktuálneho

roka v ktorom zistí, že tržby príspevkovej organizácie nepokrývajú jej výrobné náklady

počas najmenej dvoch po sebe bezprostredne nasledujúcich rokoch. Ak zániku rozpočtovej

alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, splynutím alebo zlúčením,

zriaďovateľ určí termín, finančné a vecné vymedzenie majetku, vrátane súvisiacich práv

a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu, ktorým môže byť rozpočtová alebo

príspevková organizácia. Ak rozpočtová alebo príspevková organizácia zaniká zrušením

bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú na zriaďovateľa.


rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z tejto činnosti.

Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení sa používa ako doplnkový zdroj ďalšieho

rozvoja a skvalitňovania činnosti rozpočtovej organizácie. Náklady a výnosy sa

nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte.

Príspevková organizácia môže vykonávať podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej

činnosti so súhlasom zriaďovateľa, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom. Náklady na

podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi. Náklady a výnosy sa nerozpočtujú, ale

sledujú sa na samostatnom účte.

Ak je výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru strata, je vedúci príspevkovej

alebo rozpočtovej organizácie povinný zabezpečiť, aby do konca roka bola strata

vyrovnaná. Ďalšia možnosť je urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti,

aby sa v nasledujúcom roku strata už nevyskytovala.

1.2.4 Neziskové organizácie

„Všeobecne sa tvrdí, že úloha neziskových organizácií v modernej spoločnosti

rastie. Čoraz viac sa neziskové organizácie vnímajú ako komplementárne alebo ako

substitučná alternatíva štátu pri poskytovaní služieb z verejných statkov“ (Kuvíková, s.3,

2004).

Podľa Kuvíkovej (2004) nezisková organizácia sa vníma ako verejnoprospešná

organizácia, ktorá nie je výlučne podnikateľsky orientovaná a zriadená za účelom

dosahovania zisku súkromným osobám. Prebytok finančných prostriedkov nesmie byť

použitý pre súkromný prospech alebo skupinový záujem zamestnancov, zakladateľov

alebo členov neziskovej organizácie. Nezisková organizácia môže vytvárať zisk, ale mala

by ho reinvestovať do hlavnej činnosti.

24

Pod pojem nezisková organizácia môžeme zahrnúť širokú škálu organizácií ako

napríklad nadácie, cirkvi, zdravotnícke a kultúrno-politické zariadenia, vzdelávacie

inštitúcie, organizácie sociálnej pomoci, verejno-právne organizácie a podobne.

V neziskovom t.j. treťom alebo dobrovoľníckom sektore sa uplatňuje princíp solidarity

občanov, princíp uspokojovania konkrétnej potreby službami, princíp tvorby neformálnych

členských štruktúr, princíp autonómie vo vzťahu k vonkajším vplyvom, princíp

vzájomných výmenných vzťahov. Z tohto vyplýva, že ich spoločným znakom je orientácia

na uspokojovanie konkrétnej potreby človeka. Tým sa odlišujú od organizácií verejných

i organizácií komerčných. V trhovom sektore sú organizácie motivované vlastným

prospechom, vo verejnom sektore sa jedná o presadzovanie a dodržiavanie právnych

noriem a v treťom sektore sú určujúce morálne normy (Benčo, 2005).

Schéma 1: Charakteristiky neziskových organizácií

Prameň: Kuvíková (2004, s.8)

„Neziskové organizácie sú právnické osoby, majú svojho zriaďovateľa, zakladajú

sa podľa rôznych právnych predpisov a podliehajú registrácii na miestach určených

zákonom. Registrácia v príslušnom registri má len administratívny charakter, ktorý sa

nezlučuje s procesom schvaľovania. Neziskové organizácie sú vedené tiež v zozname

ekonomických subjektov, ktorý vedie Slovenský štatistický úrad, a majú pridelené

identifikačné číslo“ (Kuvíková, s.7, 2004).

Vzťahy medzi štátom a neziskovými organizáciami môžu byť podľa Kuvíkovej

(2004) kooperatívne alebo konfliktné. Na základe porovnávania tradícií vzťahov medzi

štátom a neziskovými organizáciami sa vytvorila nasledujúca tabuľka, ktorá má dve

základné dimenzie a to financovanie a priame poskytovanie služieb. Využitím týchto

Neziskové

organizácie

Dobrovoľnosť

Neziskovosť

Organizovanosť

Nezávislosť

Verejná prospešnosť

25

dvoch dimenzií vznikajú štyri odlišné modely vzťahov. Na Slovensku v poskytovaní

služieb dominuje štát a neziskové organizácie plnia iba doplnkovú funkciu, t.j. poskytujú

služby pre ľudí, ktorí nedostali pomoc od štátu.

Tabuľka 1: Vzťahy medzi štátom a neziskovými organizáciami

Dimenzia Model dominujúceho štátu

Duálny model Model spolupráce

Model dominujúcich neziskových organizácií

Financie Štát Štát/neziskové organizácie

Štát Neziskové organizácie

Zabezpečovanie služieb

Štát Štát/neziskové organizácie

Neziskové organizácie

Neziskové organizácie

Prameň: Kuvíková ( 2004, s.9 )

Benčo (2005) rozdeľuje neziskové organizácie podľa právnej normy na občianske

združenia (spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, medzinárodné neziskové organizácie);

nadácie; neinvestičné fondy; neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné

služby.

Kuvíková (2004) delí neziskové organizácie na:

- inštitucionalizované (formálne organizované),

- súkromné (inštitucionálne oddelené od štátnej správy),

- neziskové (nerozdeľujú zisk vlastníkom ani správcom),

- samosprávne (schopné riadiť sami seba),

- dobrovoľné (dobrovoľná účasť na svojich činnostiach)

Kuvíková (2004) delí neziskové organizácie aj podľa rôznych iných kritérií. Prvým

kritériom je subjektové kritérium, kedy neziskové organizácie môžeme rozdeliť na

združenia osôb (politické strany, občianske združenia, cirkvi a iné) a združenia majetku

(nadácie a fondy). Podľa predmetového kritéria sa delia neziskové organizácie na

individuálne prospešné, vzájomne prospešné a verejnoprospešné. Ústavné kritérium

predpokladá existenciu spolkových, straníckopolitických, náboženských a odborových

neziskových organizácií. Podľa zákonného kritéria môžeme deliť neziskové organizácie

podľa toho či sú upravené Občianskym zákonníkom, všeobecnými zákonmi alebo

osobitnými zákonmi.

26

1.2.5 Financovanie neziskových organizácií

V súčasnej dobe môžeme definovať nasledovné zdroje financovania neziskových

organizácií (Kuvíková a kol., 2004):

1) Interné zdroje (samofinancovanie)

a) Členské poplatky

b) Využívanie majetku neziskových organizácií

c) Príjmy z predaja vlastných výrobkov a služieb

d) Komerčná činnosť

2) Externé zdroje

a) Súkromné zdroje

i) Dary a príspevky fyzických a právnických osôb

ii) Poskytnuté granty

iii) Verejné zbierky a výnosy z lotérií a podobných hier

iv) Práca dobrovoľníkov

v) Prijaté úvery a pôžičky

b) Verejné zdroje

i) Priame zdroje

(1) Dotácie z verejných rozpočtov

(2) Granty z verejných rozpočtov

(3) Návratné úvery a pôžičky

ii) Nepriame zdroje

(1) Oslobodenia niektorých príjmov od daní

(2) Úľavy na daniach neziskovým organizáciám

(3) Úľavy na daniach prispievateľom

Štátne dotácie a obecné rozpočty

Kuvíková (2004) rozlišuje priamu a nepriamu podporu štátu v sektore neziskových

organizácií. Priama finančná podpora prostredníctvom štátu, regiónov a obcí tvorí

významnú časť príjmov neziskových organizácií. Nezisková organizácia môže získať

financie z verejných zdrojov tromi spôsobmi. Sú to príspevky na činnosť občianskych

združení, dotácie zo štátnych fondov a príspevky štátu na úhradu nákladov služieb

poskytovaných neštátnymi organizáciami. Ďalšie zdroje sú mimorozpočtové ako napríklad

príjmy z lotérií alebo z privatizácie. Prideľovanie dotácií neziskovým organizáciám sa

27

uskutočňuje niekoľkými spôsobmi a to na základe výberového konania, bez výberového

konania, systémom priamych dotácií alebo na základe zadávania verejných objednávok.

Nepriama podpora spočíva v tom, že sa štát vzdáva určitých príjmov, konkrétne príjmov

z daní a ciel. Podľa zákona č.595/2003 o dani z príjmov Z.z. môže daňovník použiť 2% zo

zaplatenej dane z príjmov na verejnoprospešný účel. Podiel zaplatenej dane možno

poskytnúť prijímateľovi, ktorým je napríklad občianske združenie, nadácia, neinvestičný

fond, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, účelové zariadenie

cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský

Červený kríž, subjekty výskumu a vývoja, Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy

a Protidrogový fond.

Samofinancovanie

„Mnohé neziskové organizácie na Slovensku sa pokúšajú vyriešiť podstatu

financovania zvyšovaním príjmov najmä z vlastnej činnosti (samofinancovanie),aby si

zabezpečili finančnú stabilitu a nezávislosť organizácie.“ (Benčo, s.114, 2005)

Benčo (2005) označuje samofinancovanie ako stratégiu neziskovej organizácie

vytvoriť si vlastný príjem s cieľom posilňovať svoje poslanie. Medzi aktivity

samofinancovania patria:

Členské poplatky majú charakter príspevku na hlavnú činnosť organizácie

a zabezpečujú základné služby na uspokojovanie potrieb (Benčo, 2005). Členský poplatok

je podobný príspevku jednotlivého darcu. Je časovo a administratívne nenáročný, avšak

málo výnosný (Kuvíková, 2004).

Poskytovanie služieb za úplatu ľuďom, ktorí nie sú členmi neziskovej organizácie

a preto túto činnosť môžeme nazvať predajom služieb. Cenová štruktúra môže byť

založená na sociálnom princípe, vďaka dotačným príspevkom na podporu verejných

grantov (Benčo, 2005). Cenová štruktúra môže byť aj taká, že niektorí klienti platia vyššiu

sumu a umožňujú sociálne slabším rovnaké služby, ale za nižšie ceny. Cieľová skupina

môže platiť nižšie alebo žiadne poplatky. Služby majú zmluvný charakter a preto nemusia

zabezpečiť dlhodobý príjem. Je to časovo a administratívne náročné, ale najvýnosnejšie

(Kuvíková, 2004). Neziskové organizácie môžu spoplatňovať služby ako školenia,

konzultácie, preklady, poradenstvo, tlmočenie, ubytovanie, ošetrovanie alebo stravovanie

(Majdúchová –Dluhá – Marček, 2004).

Možnosť predaja výrobkov, ktoré produkujú neziskové organizácie, môžu ale aj

nemusia súvisieť s ich hlavným poslaním. Ich produkcia môže viesť k vytváraniu nových

28

pracovných miest a je väčšinou dotovaná rôznymi grantmi (Benčo, 2005). V závislosti od

zamerania organizácie môže ísť o knižky, výrobky, publikácie, tričká, multimediálne produkty,

kresby hendikepovaných detí vo forme pohľadníc, prívesky, odznaky a rôzne ďalšie. Organizácia

získava finančné prostriedky ich predajom za symbolické ceny (zlomok skutočnej hodnoty),

nadsadené ceny (vyššia cena ako skutočná hodnota) alebo za otvorené ceny (Majdúchová –Dluhá

– Marček, 2004).

Využívanie hmotného majetku, prenájom nehnuteľností prípadne ich predaj alebo

prenájom technického a technologického zariadenia patrí tiež medzi aktivity

samofinancovania (Benčo, 2005). Pre neziskové organizácie je to forma stáleho príjmu. Je

to výnosná a administratívne nenáročná forma získavania finančných prostriedkov

(Kuvíková, 2004).

Využívanie nehmotného majetku vo forme licencií, patentov, autorských práv je

tiež zdrojom samofinancovania (Benčo, 2005). Neziskové organizácie môžu tiež poskytnúť

svoje duševné vlastníctvo za jednorazový poplatok alebo tiež za tantiémy. Tento spôsob

financovania môže byť výnosný, ale aj administratívne náročný, hlavne čo sa týka

právneho poradenstva. Do tejto skupiny patrí aj prenájom svojej značky alebo loga pre

komerčný produkt. Spolupracuje tu nezisková organizácia s podnikateľským subjektom.

Nezisková organizácia za poskytnutie svojho loga komerčnému subjektu a tým poskytnutie

príležitosti pre firmu za odlíšenie sa od konkurencie za spoločenskú angažovanosť, získava

podiel z príjmu z každého výrobku, ktorý sa predal. U nás sú známe projekty ako napríklad

Ostrovy života (Detský fond a neskôr Nadácia Markíza v spolupráci s Procter&Gamble,

Danone, Pepsi), Projekt počítače školám či Pomôžme obetiam povodní (Majdúchová –

Dluhá – Marček, 2004).

„Príjmy z investícií; tieto zdroje sú najmenej využívaným spôsobom získavania

dodatočných zdrojov, asi aj preto, že slovenské neziskové organizácie zväčša nedisponujú

voľným kapitálom, ktorého zhodnocovaním by si mohli „prilepšiť“ svoje rozpočty. Napriek

tomu aj na Slovensku sa už úspešne realizuje projekt tzv. spoločného investovanie,

v ktorom nadácie združili voľné prostriedky a v správe Tatra Asset Managementu založili

špeciálny investičný balík pre neziskové organizácie CharitySet, do ktorého sa môžu voľne

zapojiť ktorékoľvek mimovládne neziskové organizácie a zhodnotiť tak svoje voľné

zdroje“(Majdúchová –Dluhá – Marček, s.15, 2004).

Podľa Kuvíkovej (2004), nezisková organizácia môže zhodnocovať svoje investície

krátkodobým využitím dočasne nepotrebných prostriedkov a reinvestíciou výnosov,

29

založením rezervného fondu pre prípad, že nie je dostatok hotovosti alebo tvorbou

nadačného imania. Ide o dlhodobú záležitosť, ktorá je administratívne náročná a výnosná.

„Sú však aj ďalšie možnosti pokusu o samofinancovanie neziskových organizácií, avšak

manažment týchto organizácií musí počítať aj s rizikami, ktoré môžu vzniknúť pri ich

realizácii, pričom za najdôležitejšie riziko môžeme považovať odklon použitia finančných

zdrojov mimo verejnoprospešných účelov a tým aj riziko straty alebo poškodenia dobrého

mena neziskovej organizácie“ (Benčo, s.115, 2005).

Kuvíková (2004) definuje riziká, ktorým sa vystavuje nezisková organizácia viac ako

klasický podnik:

- riziko odchýlenia použitia finančných zdrojov mimo verejnoprospešných účelov,

- riziko zamerania sa na podnikanie,

- riziko reinvestície ziskových zdrojov na podnikateľskú činnosť,

- riziko zadlženia a straty,

- riziko poškodenia dobrého mena,

- riziko zmeny motivácie a nárokov na svojich zamestnancov.

Podnikateľská oblasť a individuálni darcovia

„Spolupráca neziskového a podnikateľského sektora vychádza na jednej strane

z potreby diverzifikácie finančných zdrojov pre verejnoprospešné organizácie, kde sa

podniky javia ako jeden z potenciálnych podporovateľov týchto projektov, a na strane

druhej z presvedčenia, že poslanie podnikateľských subjektov nie je len v tvorbe zisku“

(Majdúchová – Dluhá – Marček , s. 11, 2004).

Podľa Majdúchovej – Dluhej – Marčeka (2004) z minulosti pretrváva tradícia

podpory verejnoprospešných aktivít. Viaceré slovenské podniky pristupujú k formovaniu

vlastných podnikových nadácií, ktoré slúžia na podporu súčasných alebo bývalých

zamestnancov či projektov v komunite.

Dôležitú úlohu má podnikové darcovstvo, teda ochota podniku darovať nejakú hodnotu na

verejnoprospešný účel buď jednorazovo alebo opakovane bez nároku na protislužbu.

Dlhšiu spoluprácu podnikateľského subjektu s neziskovým predstavujú strategické

partnerstvá, ktoré fungujú buď na báze dobročinného marketingu alebo na báze

sponzoringu.

Podnikatelia pomáhajú neziskovým organizáciám napríklad s finančnými prostriedkami;

vlastnými výrobkami a službami; objednávkami a zákazkami; skúsenosťami, know-how

30

a informáciami; prenájmom priestorov, telefónov a informáciami; dobrovoľníckou prácou

zamestnancov.

Podniky môžu od podporovanej neziskovej organizácie dostať ako protihodnotu reklamu,

publicitu, podporu značky a imidžu, dobrý pocit, uznanie a poďakovanie, ľudské zdroje,

expertov, spoluprácu na rozvoji komunity, spoločné projekty, spoločenské udalosti,

kontakt na cieľovú skupinu, protislužby ako výmena informácií, výstupy analýz,

publikácie, know-how, priestory, vzdelávanie, školenia, zdravotnú starostlivosť, prácu

s deťmi zamestnancov a podobne.

Príčina nízkej spolupráce podnikov s neziskovými organizáciami môže byť spôsobená

nedostatkom informácií o neziskových organizáciách, nedostatočnou spoľahlivosťou

a obavami o zneužitie poskytnutých prostriedkov, nedostatočnou motiváciou zo strany

štátu, nedostatkom disponibilných zdrojov.

V našich podmienkach poznáme tieto spôsoby oslovenia individuálnych darcov

(Majdúchová – Dluhá – Marček, 2004):

1) Zrážky zo mzdy- jednoduchá forma, ktorá vlastného zamestnanca používa ako

nástroj.

2) Verejné dobročinné akcie- fundraisingové podujatia, pomocou ktorej sa zábavnou

formou zbierajú finančné prostriedky od individuálnych darcov.

3) Priamy kontakt- jedna z najnáročnejších foriem, pri ktorej je potrebných množstvo

dobrovoľníkov. Na druhej strane je to jedna z najúčinnejších foriem.

4) Členské poplatky- najjednoduchšia forma, ktorí sú už zväčša presvedčení

o užitočnosti organizácie.

5) Zasielanie pošty, telefonovanie- v našich podmienkach sa využíva iba málo.

Zahraničná finančná pomoc

Kuvíková (2004) uvádza, že neziskové organizácie môžu získavať finančné zdroje

aj zo zahraničia z vládnych alebo zo súkromných zdrojov. Zahraničná finančná pomoc má

tri formy:

- priame dotácie,

- nepriame granty poskytované západným neziskovým organizáciám aby

spolupracovali s krajinami východnej a strednej Európy,

- medzivládna finančná pomoc zo zahraničia.

Väčšina zahraničných fondov poskytuje financie na rôzne semináre, konferencie,

vzdelávaciu a publikačnú činnosť a na výskum. Pod európske fondy patria štrukturálne

31

fondy a Kohézny fond. Štrukturálne fondy sú napríklad Európsky fond regionálneho

rozvoja, Európsky sociálny fond, Európsky poľnohospodársky usmerňovací a Záručný

fond.

Fundraising

„Fundraising možno definovať ako starostlivo naplánovanú, organizovanú

a strategicky orientovanú činnosť neziskových organizácií s cieľom identifikovať,

pritiahnuť a získať zdroje na uspokojenie určitej potreby. Je to komplex rôznych metód

a postupov získavania finančných a iných zdrojov pre aktivity neziskových organizácií.

Výsledkom tohto procesu je získanie nevyhnutných finančných prostriedkov, vecných či

majetkových zdrojov alebo pomoci, ako sú napr. vecné dary, know-how, ale aj skúsenosti

z riadenia či správy organizácie a pod.“ (Kuvíková a kol., s. 98, 2004).

Kuvíková a kol. (2004) tvrdia, že fundraising je vytváranie vzťahov s konkrétnymi

subjektmi ako sú podniky, štátna a miestna správa, súkromní darcovia a vytváranie

vzájomne užitočných aktivít medzi donorom a neziskovou organizáciou. Fundraisingový

proces možno charakterizovať krokmi ako sebaanalýza organizácie, výber a oslovenie

podniku, nadviazanie spolupráce a hľadanie najvhodnejšej formy partnerstva, zváženie

prínosov a rizík.

Kuvíková (2004) definuje, že takýmto činnostiam sa v neziskovej organizácii venuje

človek nazývaný fundraiser. Medzi základné povinnosti a zodpovednosť fundraisera

zaraďujeme informovanie verejnosti o práci neziskovej organizácie cez masmédiá,

organizovanie verejných podujatí pre verejnosť a darcov, obnovovanie databázy darcov

a vyhľadávanie nových darcov, príprava písomných podkladov pre darcov, spolupráca

s dobrovoľníkmi, zúčastňovanie sa na konferenciách a seminároch a príprava písomných

materiálov pre správnu radu neziskovej organizácie.

Z pohľadu zdrojov, je možné fundraising chápať zo širšieho a užšieho hľadiska.

Fundraising zo širšieho hľadiska je zameraný na zvyšovanie finančných aj nefinančných

zdrojov neziskovej organizácie, efektívnej štruktúry a tiež ich kontinuity. Okrem toho je

zameraný aj na personálne zdroje, imidž neziskovej organizácie a jej know-how.

Fundraising z užšieho hľadiska je zameraný na zvyšovanie finančných a materiálnych

zdrojov neziskovej organizácie. Tieto zdroje sú pre existenciu a plnenie

verejnoprospešného cieľa nevyhnutné.

Fundraising môžeme tiež rozdeliť na interný a externý. Interný fundraising sa snaží získať

finančné zdroje vo vnútri organizácie. Medzi základné zdroje radíme členské poplatky,

32

dary od zamestnancov organizácie, dary od dobrovoľníkov organizácie a príspevky.

Externý fundraising je orientovaný na okolie neziskovej organizácie.

2 ŠTATISTICKÉ ÚDAJE O ZARIADENIACH SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

V tejto kapitole sa budeme venovať štatistickým údajom o zariadeniach sociálnych

služieb na Slovensku. Konkrétne zo zariadení sociálnych služieb vyčleníme domovy

dôchodcov a penzióny pre dôchodcov, respektíve od roku 2009 zariadenia pre seniorov.

Keďže sme mali zo štatistického úradu poskytnuté iba obmedzené údaje, zamerali sme sa

na roky 2004-2009. Kapitolu sme rozdelili na dve časti a to na verejných poskytovateľov

a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb.

2.1 Verejní poskytovatelia sociálnych služieb V tabuľke 2 je počet zariadení sociálnych služieb v SR rozdelených podľa

samosprávnych krajov. Môžeme vidieť, že počet zariadení sociálnych služieb každý rok

v období od 2004 do 2009 rástol. Medzi rokmi 2004 až 2008 bol nárast od 3

percentuálnych bodov (p.b.) do 6 p.b. V roku 2009 bol nárast sociálnych zariadení až o 9

p.b. Najvyššie počty sociálnych zariadení boli v Banskobystrickom a Prešovskom kraji,

kde bol vyšší rozdiel vo všetkých sledovaných rokoch.

Tabuľka 2: Počet zariadení sociálnych služieb v SR podľa samosprávnych krajov Kraj 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Bratislavský 79 93 92 93 92 100 Trnavský 80 82 91 92 95 99

Trenčiansky 84 96 97 99 98 110 Nitriansky 90 86 87 93 104 110 Žilinský 77 88 92 92 97 99

Banskobystrický 113 115 121 135 144 171 Prešovský 113 117 118 120 134 147

Košický 94 98 99 100 109 119 Spolu 730 775 797 824 873 955

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov Štatistického úradu

V tabuľke 3 môžeme vidieť počet miest v zariadeniach sociálnych služieb

rozdelených podľa samosprávnych krajov. Tempo rastu a klesania počtu miest bolo

33

striedavé, ale v zásade sa pohybovalo od 1 p.b. do 5 p.b. Najvyšší rast sme však

zaznamenali v roku 2006, kedy počet miest vzrástol o 5 p.b.

Tabuľka 3: Počet miest v zariadeniach sociálnych služieb podľa krajov Kraj 2004 2005 2006 2007 2008 2009

Bratislavský 4 389 4 571 4 706 4 969 4 979 5 139 Trnavský 4 035 4 104 4 428 4 554 4 828 5 058

Trenčiansky 4 371 4 517 4 682 4 873 4 736 5 036 Nitriansky 5 445 5 538 5 655 5 774 5 606 5 609 Žilinský 4 231 4 304 4 733 4 842 5 095 4 954

Banskobystrický 4 877 4 970 5 128 5 353 5 446 5 572 Prešovský 4 773 4 682 5 044 5 171 5 364 5 525

Košický 4 990 4 729 5 015 4 790 5 272 5 524 Spolu 37 111 37 415 39 391 40 326 41 326 42 417


V grafe 1 vidíme počet domovov dôchodcov a penziónov pre dôchodcov spolu.

Ako môžeme sledovať, počet týchto zariadení stúpal od roku 2004 až do roku 2008.

V roku 2009 nastal obrat a počet zariadení klesol.

Graf 1: Počet domovov dôchodcov a penziónov pre dôchodcov spolu

222

208

221

224

214

202

190195200205210215220225230

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Počet domovov dôchodcov a penziónov pre dôchodcov spolu

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov Štatistického úradu V grafe 2 môžeme vidieť, že počet miest v domovoch dôchodcov a v penziónoch

pre dôchodcov mierne kolísal, ale v zásade sa pohyboval v intervale od 15 067 do 15 427.

V roku 2009 nastalo zníženie miest, čo je logické keďže v tomto roku sa znížil aj počet

týchto zariadení. Počet miest sa teda znížil približne o 9%, čo je pri súčasnom počte

záujemcov o miesta dosť veľa.

34

Graf 2: Počet miest spolu v domovoch dôchodcov a v penziónoch pre dôchodcov v roku 2004 až 2009

13993

15427

15326

14961

1492815067

13000

13500

14000

14500

15000

15500

16000

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Počet miest v domovoch dôchodcov a penziónoch pre dôchodcov spolu


Ako vidíme v grafe 3, počet obyvateľov v rokoch 2004 až 2009 bol stále nižší ako

počet miest v domovoch dôchodcov a penziónoch pre dôchodcov, čo znamená, že

v každom roku bolo na Slovensku niekoľko voľných miest. Počet obyvateľov rástol od

roku 2004 až do roku 2008, avšak v roku 2009 klesol počet obyvateľov až o 9 p.b.

Graf 3: Porovnanie počtu obyvateľov a počtu miest spolu v domovoch dôchodcov

a penziónoch pre dôchodcov v rokoch 2004-2009

2004 2005 2006 2007 2008 200912500

13000

13500

14000

14500

15000

15500

Počet obyvateľov v domovoch dôchodcov a penziónoch pre dôchodcov spolu

Počet miest v domovoch dôchodcov a penziónoch pre dôchodcov spolu


Počet voľných miest ako môžeme vidieť na grafe 4 v roku 2005 prudko klesol o 51

p.b. Potom sa počet miest pozvoľna dvíhal, avšak v roku 2008 začal opäť pomaly klesať.

Celkovo počet voľných miest za sledované obdobie klesol o 53 p.b.

35

Graf 4: Počet voľných miest spolu v domovoch dôchodcov a v penziónoch pre dôchodcov

539

287

370379

339275

0

100

200

300

400

500

600

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Počet voľných miest v domovoch dôchodcov a v penziónoch pre dôchodcov


V grafe 5 môžeme sledovať spolu počet domovov dôchodcov a penziónov pre

dôchodcov podľa zriaďovateľa. Zriaďovateľmi domovov dôchodcov a penziónov pre

dôchodcov môže byť napríklad Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), obec,

cirkevné právnické osoby, ostatné právnické osoby, samosprávny kraj a fyzické osoby.

V našom prípade najvyšší počet zariadení v každom roku sledovaného obdobia zriadil

samosprávny kraj, aj keď od roku 2008 sledujeme pokles o 10 p.b. Ďalším zriaďovateľom

v poradí je obec, ktorá zriaďovala každým rokom o niekoľko zariadení naviac. Počet

cirkevných zariadení tiež mierne stúpal, keďže v roku 2004 bolo cirkevných zariadení 29

a v roku 2009 ich bolo 33. Nasledujú ostatné právnické osoby, u ktorých zaznamenávame

nárast počtu zariadení o 54 p.b. v roku 2009 oproti roku 2004. Fyzické osoby a ÚPSVaR

zriadili minimum zariadení.

Graf 5: Počet domovov dôchodcov a penziónov pre dôchodcov spolu na základe zriaďovateľa

0

20

40

60

80

100

120

2004 2005 2006 2007 2008 2009

ÚPSVaRObecCirkevné POOstatné POFOSamosprávny kraj


36

V tabuľke 4 sledujeme skladbu celkových výdavkov domovov dôchodcov

a penziónov pre dôchodcov od roku 2004 do roku 2009. Môžeme skonštatovať, že bežné

výdavky, mzdové výdavky, povinné sociálne poistenie a aj obstaranie DHM (dlhodobý

hmotný majetok) a DNM (dlhodobý nehmotný majetok) každý rok rástli. Výnimkou sú

bežné a mzdové náklady, ktoré v roku 2009 klesli. Najväčší podiel majú bežné výdavky,

ktoré tvoria v priemere 40% z celkových výdavkov a mzdové výdavky, ktoré tiež tvoria v

priemere 40% z celkových výdavkov, povinné sociálne poistenie tvorí v priemere 14%

a obstaranie DHM a DNM 6% z celkových výdavkov.

Tabuľka 4: Skladba celkových výdavkov domovov dôchodcov a penziónov pre dôchodcov ( v € ) Bežné výdavky Mzdové výdavky Povinné sociálne poistenie Obstaranie DHM a DNM

2004 35 108 643 30 656 276 10 612 958 3 125 572 2005 35 939 753 33 508 099 11 512 182 3 328 652 2006 38 459 968 35 532 098 12 362 477 6 461 926 2007 41 916 882 39 702 217 13 668 558 6 016 895 2008 45 614 021 42 139 447 14 581 590 5 472 150 2009 41 910 738 41 498 059 14 178 990 6 509 824


V tabuľke 5 sledujeme skladbu celkových výnosov domovov dôchodcov

a penziónov pre dôchodcov v období rokov 2004 až 2009. Príjmy zo štátneho rozpočtu

mali kolísavý priebeh, keďže v roku 2004 bol ich objem vyše 22 miliónov Eur

a nasledujúci rok štát poskytol takmer o polovicu menej. Potom sa však príjmy zo štátneho

rozpočtu zvyšovali až do roku 2009 kedy sa príjmy zo štátu znovu znížili. Príjmy

z rozpočtu samosprávneho kraja, príjmy z rozpočtu obcí, príjmy za poskytované služby

a prijaté dary a príspevky mali podobný priebeh počas sledovaného obdobia. Počas tohto

obdobia všetky mierne stúpali, avšak v roku 2009 všetky príjmy klesli.

Tabuľka 5: Skladba celkových výnosov domovov dôchodcov a penziónov pre dôchodcov

( v € ) Príjmy zo

štátneho rozpočtu

Príjmy z rozpočtu samosprávneho

kraja Príjmy z rozpočtu

obcí

Príjmy za poskytované

služby Prijaté dary a

príspevky 2004 22 535 583 24 437 429 11 504 481 24 605 025 1 085 739 2005 11 744 971 33 743 145 12 421 064 26 606 120 1 188 641 2006 18 592 611 43 624 576 18 425 712 27 366 826 964 781 2007 22 036 878 48 216 922 15 759 045 32 036 978 1 055 931 2008 22 356 834 47 987 884 16 539 965 34 213 038 1 563 068 2009 20 274 141 38 592 629 13 824 356 30 591 361 801 730


37

V grafe 6 sledujeme priebeh celkových príjmov a výdavkov domovov dôchodcov

a penziónov pre dôchodcov od roku 2004 po rok 2009. V každom roku zaznamenávame

určitý zisk avšak najväčší zisk 17 891 202 € zaznamenávame v roku 2007. Jediný rok kedy

domovy a penzióny pre dôchodcov sú strate bol prelomový rok 2009.

Graf 6: Priebeh celkových príjmov a výdavkov domovov dôchodcov a penziónov pre dôchodcov

0

20

40

60

80

100

120

140

2004 2005 2006 2007 2008 2009

v m

il. E

ur

Celkové príjmy Celkové výdavky


2.2 Neverejní poskytovatelia sociálnych služieb

Počet neverejných poskytovateľov sociálnych služieb v sledovanom období do

roku 2006 stúpal a odvtedy stále klesal. Od roku 2006 do roku 2009 klesol o 11 p.b ako

môžeme vidieť v grafe 7. Pokles zariadení neverejných poskytovateľov si môžeme

vysvetliť zhoršujúcimi sa podmienkami napríklad aj ohľadne finančných príspevkov zo

štátu, respektíve z VÚC alebo z obce.

Graf 7: Vývoj počtu neverejných poskytovateľov sociálnych služieb

383393396

429

410

425

360370380

390400410420

430440

2004 2005 2006 2007 2008 2009

Počet neverejných poskytovateľov sociálnych služieb


38

Príjmy a výdavky u neverejných poskytovateľov sa vyvíjali takmer opačne ako

u verejných poskytovateľov. V rokoch 2004-2007 boli neverejní poskytovatelia v strate

a v roku 2008 sa situácia zmenila k lepšiemu a neverejní poskytovatelia sociálnych služieb

sa v roku 2008 a 2009 dostali do zisku.

Graf 8: Vývoj príjmov a výdavkov neverejných poskytovateľov sociálnych služieb

0

10

20

30

40

50

60

2004 2005 2006 2007 2008 2009

v m

il. E

UR

Príjmy neverejných poskytovateľov sociálnych služiebVýdavky neverejných poskytovateľov sociálnych služieb

Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov Štatistického úradu Nový zákon č. 448/2008 o sociálnych službách pôsobil zrejme aj na financovanie

verejných a neverejných poskytovateľov. Verejní poskytovatelia boli v sledovanom

období v zisku, ale v roku 2009 sa dostali do miernej straty. Naopak pre neverejných

poskytovateľov bola táto zmena zákona zrejme prospešná, keďže v roku 2008 sa neverejní

poskytovatelia dostali do zisku.

3 POROVNANIE FINANCOVANIA SÚKROMNÉHO, CIRKEVNÉHO A OBECNÉHO ZARIADENIA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

V tejto časti práce sa budeme venovať porovnaniu financovania súkromného,

cirkevného a a obecného zariadenia pre seniorov. Ako skúmané obdobie sme si zobrali

roky 2008 a 2009 a to z toho dôvodu, že rok 2009 bol prelomový a to z toho hľadiska, že

1.1.2009 prišiel do platnosti nový zákon. Čiže rozdiel vo financovaní nasledujúcich

zariadení môžeme porovnať aj na základe zmeny zákona.

39

3.1 Súkromné zariadenie

Domov sociálnych služieb, Zariadenie pre seniorov „Pokoj“ (ďalej DSS, ZpS

„Pokoj“) je samostatný právny subjekt na zabezpečenie a poskytovanie sociálnych služieb

a sociálnej starostlivosti seniorom odkázaných na pomoc inej osoby., ktorý sa

pretransformoval v novembri 2010. Bol zriadený ako príspevková organizácia, fyzickou

osobou Stanislavom Vojtechom a vznikol zriaďovacou listinou 6.7.1998 vo Voderadoch.

Riaditeľkou je Monika Lovásová.

DSS, ZpS „Pokoj“ je celoročné a celodenné zariadenie, kde sa poskytuje sociálna

služba fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej

osoby alebo fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a poskytovanie sociálnej

služby v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov. Do zariadenia sú občania

prijímaní na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu, ktorá pozostáva

z lekárskeho posudku a zo sociálneho posudku priloženého k žiadosti o uzatvorenie

zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Sociálna služba sa poskytuje pobytovou formou.

Zariadenie poskytuje odborné služby ako pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej

osoby, sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, ošetrovateľská starostlivosť a pracovnú

terapiu. Tieto služby sú neplatené. Obslužné činnosti ako ubytovanie, stravovanie,

upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne šatstva sú platené. Okrem týchto

nevyhnutných služieb vytvára podmienky na úschovu cenných vecí, zabezpečuje záujmovú

činnosť a osobné vybavenie.

Organizačnými zložkami DSS a ZpS „Pokoj“ sú výkonný výbor, ktorý pozostáva

z riaditeľky a ekonómky. Úlohou výkonného výboru je realizovať rozhodnutia. Ďalšou

organizačnou zložkou je rada DSS a ZpS „Pokoj“ pozostáva zo zriaďovateľa členov

výkonného výboru a zástupcu obyvateľov. Pre zabezpečenie nevyhnutných služieb pracuje

v zariadení 11 zamestnancov ako riaditeľka, ekonomická riaditeľka, 2 kuchárky, 4

zdravotné sestry, 2 opatrovateľky a ergoterapeut. Zdravotnícka, liečebno-preventívna

a ošetrovateľská starostlivosť v DSS, ZpS „Pokoj“ je poskytovaná kvalifikovaným

zdravotníckym personálom a obvodným lekárom v jeho súkromnej ambulancii vo

Voderadoch. DSS, ZpS „Pokoj“ má kapacitu 20 miest. Pre DSS je vyčlenených 15 miest

a pre zariadenie pre seniorov 5 miest. Najstarším obyvateľom je 97 ročná starenka

a najmladšou obyvateľkou je 71 ročná pani. Priemerný vek obyvateľov v Domove

dôchodcov je 85 rokov.

40

Financovanie súkromného zariadenia DSS, ZpS „Pokoj“

DSS, ZpS „Pokoj“ je samostatne hospodáriaca organizácia na základe vlastného

schváleného rozpočtu.

Príjmy tvoria nasledovné zdroje:

- finančný príspevok z rozpočtu Trnavského samosprávneho kraja na úhradu

bežných výdavkov za poskytované služby,

- úhrady od obyvateľov za poskytnuté služby,

- dary a dobrovoľné príspevky jednotlivcov,

- z finančných príspevkov pri odkázanosti fyzických osôb na pomoc inej fyzickej

osoby pri úkonoch sebaobsluhy,

- z finančných príspevkov na prevádzku poskytovaných od obcí a miest, kde sú

prijímatelia sociálnej služby nahlásení na trvalý pobyt (80 €/osoba).

Sociálne služby sa poskytujú za úhradu v súhrnnej sume 350 € pre mobilného resp.

čiastočne imobilného klienta a pre v sume 400 € pre úplne imobilného klienta. Celková

cena zahŕňa položky:

a) cena za stravovanie- 169 €

b) cena za ubytovanie- 121 €

c) cena za upratovanie- 30 €

d) cena za údržbu bielizne a šatstva- 30 €

Prijímateľovi služby v zmysle zákona o sociálnych službách musí zostať mesačne z jeho

príjmu najmenej 20% zo sumy aktuálneho životného minima (približne 37 €). Ak

prijímateľ nie je schopný z titulu svojho príjmu uhrádzať v plnom rozsahu náklady spojené

s poskytovaním sociálnych služieb , poskytovateľ môže požiadať rodinných príslušníkov

o mesačné doplácanie úhrady nákladov za prijímateľa v primeranej sume.

V tabuľke 6 vidíme príjmy na obyvateľa na jeden deň súkromného zariadenia

a v tabuľke 7 výdavky na obyvateľa na jeden deň. V roku 2008 bola výsledkom strata,

ktorá bola 0,37 €. Väčšinu, až 60% celkových príjmov súkromného zariadenia tvoria

úhrady od občanov. Druhým významným príjmom bola dotácia od Trnavského

samosprávneho kraja, ktorá tvorila 36% celkových príjmov. Najväčšiu časť výdavkov

tvoria náklady na mzdy a odvody.

41

Tabuľka 6: Prehľad príjmov na obyvateľa a na 1 deň v roku 2008 Úhrady od občanov 11,59 € 60% Dary 0,67 € 3% Dotácia VÚC TT 6,95 € 36% Dotácia mesto Bratislava 0,17 € 0,9% Ostatné príjmy 0,09 € 0,1% Spolu príjmy 19,47 € 100 % Prameň: Vlastné spracovanie

Tabuľka 7: Prehľad výdavkov na obyvateľa a na 1 deň v roku 2008 Materiál 2,19 € 11 % Mzdy 9,08 € 46 % Odvody 5,39 € 27 % Prevádzková réžia 2,85 € 14 % Tvorba sociálneho fondu 0,1 € 0,8 % Nákup dlhodobý majetok 0,24 € 1,2 % Spolu výdavky 19,84 € 100 % Prameň: Vlastné spracovanie

V tabuľke 8 a v tabuľke 9 môžeme vidieť výdavky a príjmy na obyvateľa na jeden

deň v roku 2009. Výdavky na obyvateľa a na jeden deň boli 22,26 € a príjmy 20,74 €. Teda

súkromné zariadenie v roku 2009 stratu z roku 2008 prehĺbilo a produkuje každý deň stratu

1,52 € na obyvateľa.

Tabuľka 8: Prehľad výdavkov na obyvateľa a na 1 deň v roku 2009 Náklady na mzdy 8,27 € 37% Odvody 5,38 € 24% Tovary a služby 1,27 € 6% Materiál 1,99 € 9% Ostatné služby 4,14 € 19% Kapitálové výdavky 1,21 € 5% Výdavky/ obyvateľ/deň 22,26 € 100 % Prameň: Vlastné spracovanie

Tabuľka 9: Prehľad príjmov na obyvateľa a na 1 deň v roku 2009 Úhrady od občanov 10,16 € 49% Dotácia VÚC TT 9,87 € 48% Príjem za výrobky a služby 0,48 € 2% Príjem za tovar 0,23 € 1% Príjmy spolu/obyvateľ/deň 20,74 € 100 % Prameň: Vlastné spracovanie

42

3.2 Cirkevné zariadenie Dom Božieho milosrdenstva (DBM), n.o. je nezisková organizácia založená

jediným zakladateľom Rímskokatolíckou cirkvou Biskupstvom Banská Bystrica.

Nezisková organizácia poskytuje všeobecne prospešné služby v oblasti sociálnej pomoci,

humanitárnej a zdravotnej starostlivosti. Zdravotnú starostlivosť poskytuje v Hospici.

Sociálne služby poskytuje v zariadení Domov sociálnych služieb a v Zariadení pre

seniorov. V rámci poskytovania sociálnych služieb, organizácia prevádzkuje aj požičovňu

zdravotníckych a rehabilitačných pomôcok.

DBM, n.o. so sídlom v Banskej Bystrici bola zapísaná do Registra subjektov

Banskobystrického kraja ako poskytovateľ sociálnych služieb v zariadení typu domov

sociálnych služieb s kapacitou 42 miest a zariadenie pre seniorov s kapacitou 6 miest.

Organizačnými zložkami neziskovej organizácie sú správna rada, riaditeľ a revízor. Stav

zamestnancov k 31.12.2009 bol spolu 58. Z toho v hospici bol počet zamestnancov 17,

v DSS bolo 19 zamestnancov a v manažmente, administratíve a správe bolo 23

zamestnancov. DSS má 3 sociálne pracovníčky, 6 zdravotných sestier, 4 opatrovateľky, 4

sanitárov a 2 upratovačky.

Financovanie cirkevného zariadenia DBM, n.o.

Rok 2008 bol prvým rokom hospodárenia. Bolo potrebné vybaviť zariadenie

drobným prevádzkovým majetkom a vykryť financovanie počiatočného hospodárenia kým

sa postupne nevytváralo viaczdrojové financovanie.

V tabuľke 12 a v tabuľke 13 môžeme vidieť výdavky a príjmy cirkevného zariadenia

v roku 2008 na obyvateľa a na jeden deň. Cirkevné zariadenie malo celkové výdavky na

obyvateľa na jeden deň vo výške 34,57 € a príjmy vo výške 40,53 €. Zariadenie teda

hospodárilo výborne, keďže denné hospodárenie bolo v zisku 5,96 € na obyvateľa.

Najväčšiu časť výdavkov tvoria náklady na mzdy a najväčšiu časť príjmov tvoria tržby za

vlastné výkony a druhým zdrojom je dotácia od Banskobystrického samosprávneho kraja.

Tabuľka 10: Prehľad výdavkov na obyvateľa a na 1 deň v roku 2008 Mzdy priame 12,20 € 35 % Mzdy nepriame 11,70 € 34 % Lieky a zdravot.materiál 0,01 € 0 % Potraviny 2,91 € 8 % Energie 2,78 € 8 % Čistiace prostriedky 1,27 € 4 % Ostatné výdavky 3,70 € 11 % Výdavky/obyvateľ/deň 34,57 € 100 % Prameň: Výročná správa DBM n.o.

43

Tabuľka 11: Prehľad príjmov na obyvateľa a na 1 deň v roku 2008 Tržby za vlastné výkony 11,17 € 28 % Platba za stravné lístky 0,18 € 0,4 % Stravné- zamestnanci 0,63 € 1,6 % Príjmy od poisťovní 7,82 € 20 % Iné výnosy 0,05 € 0,1 % Nájomné 0,54 € 1,3 % Dar RKC Biskupstvo BB 5,93 € 15 % Dary- FO 4,90 € 12,1 % Dotácia- VÚC BB 7,85 € 19,4 % Dotácia ÚPSVaR 0,84 € 2,1 % Spolu príjmy/obyvateľ/deň 40,53 € 100 % Prameň: Výročná správa DBM n.o.

Rok 2009 bol druhým rokom hospodárenia. V štandardnom fungovaní

makroekonomického a mikroekonomického prostredia mal byť tento rok konsolidačný.

Žiaľ externé prostredie nepriaznivo pôsobilo nielen na ekonomiku zdravotnícko-sociálneho

zariadenia. V zdravotnej činnosti prevládalo poddimenzovanie platieb zo strany

zdravotných poisťovní voči vykazovaným nákladom, ktoré sa celoslovensky držia na

úrovni okolo 50-70 € na pacienta a deň. Náklady na zabezpečenie hospicu výraznou

mierou tvoria mzdy priamych pracovníkov. V sociálnej činnosti bol rok 2009

poznamenaný prechodným obdobím zmeny zákona o sociálnych službách. Dotácia VÚC

bola výrazne v druhom polroku 2009 znížená, čo malo za následok, že tento výrazný

deficit vo financovaní DSS/ZpS kryl zriaďovateľ.

Rok 2009 sa skomplikoval, keďže v roku 2008 bolo zariadenie v zisku a v roku 2009 sa

prepadlo do straty. Vidíme to aj podľa tabuľky 10 a 11, kde výdavky na obyvateľa na jeden

deň boli 26,30 € a príjmy na obyvateľa na jeden deň boli 22,52 €, čo činilo stratu 3,78 €.

Tabuľka 12: Prehľad výdavkov na obyvateľa a na 1 deň v roku 2009 Mzdy priame 8,77 € 33 % Mzdy nepriame 9,95 € 38 % Lieky, zdravot. materiál 0,00 € 0 % Potraviny 2,49 € 10 % Energie 2,73 € 10 % Čistiace prostriedky 0,22 € 1 % Ostatné výdavky 2,14 € 8 % Výdavky/obyvateľ/deň 26,30 € 100 % Prameň: Výročná správa DBM n.o.

44

Tabuľka 13: Prehľad príjmov na obyvateľa a na 1 deň v roku 2009 Dary a sponzoring 0,64 € 3 % Príspevky VÚC/Obec 10,37 € 46 % Príspevky ÚPSVAR 0,91 € 4 % Tržby za služby od občanov

10,08 € 45 %

Ostatné príjmy 0,53 € 2 % Príjmy spolu/obyvateľ/deň 22,52 € 100 % Prameň: Výročná správa DBM n.o.

3.3 Obecné zariadenie Domov sociálnych služieb Brodské bol založený obcou Brodské zastúpenou

starostkou Annou Krídlovou. Štatutárnym orgánom je riaditeľka Adriana Valachovičová,

ktorá bola menovaná v roku 2007. DSS Brodské poskytuje všeobecne prospešné služby

a služby fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň

odkázanosti je V.-VI. V roku 2009 sa podávali 3 projekty na MPSVaR v Bratislave. Prvý

projekt bol zameraný na vybavenie transportného zdvihového systému do izieb za

14 638,50 €. Tento projekt nevyšiel. Finančné prostriedky z druhého projektu pomohli

vybaviť zariadenie elektrickými polohovacími posteľami pre imobilných klientov za 2 988

€, ktoré zvýšili kvalitu poskytovania sociálnych služieb. Tretí projekt na materiálne

vybavenie izieb za 1686 € tiež nevyšiel. K 31.12.2009 bol počet zamestnancov 9 a to

riaditeľka, hlavná sestra, 7 opatrovateliek a 1 upratovačka. Zamestnanci sú vysielaní na

školenia, ktoré usporadúvajú firmy ako Hartman, Depend, Regionálne vzdelávanie.

Zamestnanci majú evidované v Karte vzdelávania priebeh uskutočnených vzdelávaní.

V spolupráci s občianskym združením Poznanie bez bariér sa stali garantom projektu EÚ:

Európa, občania a pekná staroba, ktorý v roku 2009 skončil. Kapacita zariadenia je 18

miest. Zariadenie bolo počas celého roka plne obsadené. V roku 2009 bolo do DSS

Brodské prijatých 9 obyvateľov, z toho 6 žien a 3 muži. Priemerný vek prijímajúcich bol

81 rokov. Počas roka 2009 9 klientov zomrelo. K 31.12:2009 bolo v zariadení 18

obyvateľov, z toho 14 žien a 4 muži. Dlhodobo zdravotne postihnutých bolo 18

obyvateľov, z nich boli 4 trvalo pripútaní na lôžko a ostatní obyvatelia si vyžadovali

dlhodobo pravidelnú pomoc druhej osoby pri hlavných životných úkonoch. K 31.12.2009

boli evidovaní 4 diabetici. K 31.12 boli všetci klienti preposúdení na stupeň odkázanosti

VI. K tomuto dňu sa tiež neevidovali žiadne žiadosti o umiestnenie do zariadenia.

45

Tabuľka 14: Veková štruktúra obyvateľov DSS Brodské k 31.12.2009 Obyvatelia Ženy Muži Celkom %

Do 60 rokov 1 0 1 6 % 60-75 rokov 1 3 4 22 % 76-89 rokov 7 1 8 44 % Nad 90 rokov 5 0 5 28 % Spolu 14 = 78% 4 = 22% 18 100 % Prameň: Správa DSS Brodské

Financovanie DSS Brodské

V roku 2008 ako vidíme v tabuľke 15 a 16, boli príjmy 24,31 € a výdavky 23,53 €

na jedného obyvateľa a na jeden deň, čo predstavovalo pre zariadenie každodennú stratu

0,78 € na obyvateľa.

Tabuľka 15: Prehľad príjmov na obyvateľa a na 1 deň v roku 2008 Tržby z predaja tovaru 7,17 € 29,25 % Kreditné úroky 0,01 € 0 % Prijaté dary 0,08 € 0,3 % Iné výnosy 0,46 € 2,4 % Prijaté príspevky od FO 0,30 € 1,2 % Príspevky z podielu zaplatenej dane

0,11 € 0,45 %

Dotácie TT SK 3,17 € 13 % Dotácie Min.financií 12,67€ 52 % Príjmy ÚPSVaR 0,34 € 1,4 % Spolu príjmy/obyvateľ/deň 24,31 € 100 % Prameň: Vlastné spracovanie

Tabuľka 16: Prehľad výdavkov na obyvateľa a na 1 deň v roku 2008 Spotreba materiálu 1,06 € 4,5 % Spotreba energie 0,87 € 3,7 % Opravy a údržba 0,21 € 0,89 % Cestovné 0,20 € 0,85 % Ostatné služby 5,51 € 23,4 % Mzdové náklady 11,21 € 47,6 % Zákonné sociálne poistenie 3,86 € 16,4 % Zákonné sociálne náklady 0,11 € 0,47 % Daň z motorových vozidiel 0,02 € 0,09 % Ostatné nepriame dane s poplatky

0,01 € 0,04 %

Odpisy hmotného a nehmotného majetku

0,38 € 1,3 %

Daň z príjmov 0.001 € 0,36 % Ostatné náklady a poplatky

0,09 € 0,4 %

Výdavky/obyvateľ/deň 23,53 € 100 % Prameň: Vlastné spracovanie

46

K finančnému zabezpečeniu činnosti zariadenia bol za obdobie rozpočtového roka

2009 vypracovaný rozpočet, ktorý bol schválený správnou radou 27.11.2008. Náklady sa

pokrývali viaczdrojovo. Stabilný finančný príspevok na 18 klientov bol vo výške 92 611 €

z Trnavského samosprávneho kraja (TTSK). Nefinančným zdrojom pre organizáciu je

práca dobrovoľníkov a materiálne dary od firemných a individuálnych darcov.

Mesačné úhrady za celodennú starostlivosť pozostávajú z úhrady za stravu, kde

finančný limit na nákup potravín na deň bol 2,62 € ďalej z úhrady za bývanie, kde sa

zohľadňuje rozloha izby a počet jej obyvateľov a z úhrad za odborné, obslužné a ďalšie

činnosti. V roku 2009 sa mesačné úhrady pohybovali v rozmedzí od 29,59 €/obyvateľ do

277,23 €/obyvateľ. Výška úhrady za ambulantný pobyt bola 6,64 € za každý začatý deň

pobytu.

V tabuľke 17 a 18 vidíme príjmy a výdavky na obyvateľa na deň. V roku 2009 sa situácia

mierne zhoršila, kedy sa príjmy síce zvýšili na 24,25 € oproti roku 2008, ale výdavky sa

zvýšili viac a to na 25,39 €. Čiže strata sa prehĺbila na sumu 1,04 € na obyvateľa za jeden

deň.

Najväčší podiel na príjmoch zariadenia majú príspevky od VÚC resp. od obce, ktoré tvoria

60% celkových príjmov a v druhom rade sú to príspevky za služby od obyvateľov, ktoré

tvoria 30% celkových príjmov. Najväčšiu časť výdavkov tvorili náklady na mzdy, ktoré

tvorili až 42% celkových výdavkov.

Tabuľka 17: Prehľad príjmov na obyvateľa a na 1 deň v roku 2009 Dary a sponzoring klientov 1,97 € 8 % Príspevky VÚC/ obec 14,60 € 60 % Tržby za služby 7,28 € 30 % Ostatné výnosy 0,50 € 2 % Príjmy spolu/obyvateľ/deň 24,35 € 100 % Prameň: Vlastné spracovanie

Tabuľka 18: Prehľad výdavkov na obyvateľa a na 1 deň v roku 2009 Náklady na mzdy 10,74 € 42 % Spotreba materiálu 3,13 € 12 % Spotreba energie 1,33 € 5 % Ostatné služby 5,98 € 24 % Ostatné náklady 4,21 € 17 % Výdavky spolu/obyvateľ/deň 25,39€ 100 % Prameň: Vlastné spracovanie

47

3.4 Komparácia a zistenia o financovaní zariadení Graf 9: Príjmy a výdavky na obyvateľa na deň v súkromnom zariadení v roku 2008 a 2009

19,47 19,8420,74

22,26

18

19

20

21

22

23

2008 2009

PríjmyVýdavky

Zdroj: Vlastné spracovanie

Nízke výdavky súkromného zariadenia sú spôsobené aj nižšími prevádzkovými

nákladmi, nižším počtom klientov v porovnaní s cirkevným zariadením a nižším počtom

klientov s vysokým stupňom odkázanosti na rozdiel od obecného zariadenia, ktorý si

vyžaduje vyššie výdavky. V roku 2008 bola strata na obyvateľa a na deň 0,37 € a v roku

2009 sa prehĺbila strata takmer štvornásobne na 1,52 €.

Graf 10: Príjmy a výdavky na obyvateľa na deň v cirkevnom zariadení v roku 2008 a 2009

40,53 34,57

22,52 26,3

0

10

20

30

40

50

2008 2009

PríjmyVýdavky


V roku 2008 cirkevné zariadenie hospodárilo so ziskom, až 5,96 €. Aj v grafe 9

môžeme vidieť, že následne v roku 2009 sa príjmy rapídne znížili až o 18,01 € na

obyvateľa na jeden deň. Môže to mať za následok aj to, že v roku 2009 chýbajú dary

48

a dotácie hlavne od Rímskokatolíckeho biskupstva v Banskej Bystrici a dary od fyzických

osôb. Zariadenie síce dokázalo znížiť výdavky, ale zníženie príjmov bolo natoľko vysoké,

že sa zariadenie dostalo do straty až 3,78 €. Vysoké výdavky na obyvateľa a na jeden deň

v cirkevnom zariadení môžu byť spôsobené aj tým, že toto zariadenie je veľký moderný

komplex a preto výdavky na prevádzku tohto zariadenia sú diametrálne odlišné od ďalších

dvoch zariadení.

Graf 11: Príjmy a výdavky na obyvateľa na deň v obecnom zariadení v roku 2008 a 2009

24,3123,53

24,35

25,39

22,5

23

23,5

24

24,5

25

25,5

2008 2009

PríjmyVýdavky


Obecné zariadenie v roku 2008 tiež hospodárilo so ziskom podobne ako

cirkevné zariadenie v roku 2008. Obecné zariadenie v roku 2008 malo zisk 0,78 € na

obyvateľa na jeden deň. V roku 2009 však nastal obrat podobne ako v predošlých dvoch

zariadeniach a obecné zariadenie sa dostalo do straty 1,04 € na obyvateľa na jeden deň.

Stratu v roku 2009 môže mať za následok aj ten fakt, že zariadenie v roku 2008 dostalo

dotáciu od Ministerstva financií, ktorá bola až 52% z celkových príjmov a v roku 2009 už

túto dotáciu nedostalo.

V roku 2008 cirkevné aj obecné zariadenie hospodárilo so ziskom a obecné

zariadenie s miernou stratou. V roku 2009 sa už všetky tri zariadenia boli v strate.

Najväčšiu stratu v roku 2009 malo cirkevné zariadenie, ktorá činila 3,78 €. Súkromné

zariadenie malo stratu 1,52 €. Najnižšiu stratu malo obecné zariadenie, ktorá činila 1,04 €.

Pravdepodobne je to spôsobené tým, že obecné zariadenie dostáva najvyššie dotácie od

VÚC, ktoré tvoria až 60%. V prípade súkromného zariadenia je to len 48% a v cirkevnom

zariadení len 46%. Tým pádom obecné zariadenie je najmenej nútené zháňať finančné

prostriedky z iných zdrojov. Súkromné aj cirkevné zariadenie samozrejme využíva

49

viaczdrojové financovanie, avšak vo väčšine prípadoch to aj tak nestačí a vznikajú tak

veľké straty, ktoré zariadenia musia riešiť napríklad aj zvyšovaním úhrad od klientov.

Nakoniec môžeme len skonštatovať, že zmena zákona platná od roku 2009 v hospodárení

zariadení nepomohla, či dokonca bola možno zhoršujúcim impulzom.

50

ZÁVER

Cieľom našej bakalárskej práce bolo vymedziť vplyv sociálno-ekonomických

faktorov na financovanie sociálnych služieb a porovnať financovanie troch vybraných

zariadení sociálnych služieb v roku 2009. Ako na každú oblasť života, aj na sociálnu

oblasť vplývajú sociologické faktory ako zmeny v demografii a životnom štýle;

ekonomické faktory ako napríklad makroekonomický vývoj spoločnosti a decentralizácia

verejnej správy; taktiež technologické a politické faktory.

V teoretickej časti práce sme sa snažili vysvetliť problematiku sociálnych služieb,

ich históriu, delenie, funkcie, charakteristické znaky a formy. Ďalej sme definovali pojmy

ako sociálna politika, rozpočtové, príspevkové a neziskové organizácie. Podrobne sme si

vysvetlili systém a formy financovania týchto organizácií.

Praktická časť práce bola rozdelená do dvoch častí. V prvej časti sme sa zamerali

na štatistické údaje o zariadeniach sociálnych služieb. V jednotlivých grafoch a tabuľkách

môžeme vidieť napríklad počty sociálnych zariadení a počty miest v nich. Detailne sme sa

zamerali na domovy dôchodcov a penzióny pre dôchodcov, keďže tieto sú predmetom

skúmania v ďalšej časti. Vytvorili sme porovnanie počtu týchto zariadení a počtu miest

v týchto zariadeniach od roku 2004 do roku 2009. Dôležité je poznamenať, že od 1.1.2009

došlo k zmene zákona a domovy dôchodcov a penzióny pre dôchodcov sa spoločne

zahŕňajú pod názov zariadenia pre seniorov. Taktiež je dôležité povedať, že zriaďovateľom

najväčšieho počtu domovov dôchodcov a penziónov pre dôchodcov bola obec

a samosprávny kraj. Čo sa týka financovania, tak sme skúmali celoplošne výdavky

domovov dôchodcov a penziónov pre dôchodcov, kde najväčšiu časť v oboch prípadoch

tvoria bežné a mzdové výdavky.

V druhej časti sme sa zamerali na porovnanie súkromného, cirkevného a obecného

zariadenia sociálnych služieb, konkrétne zariadenia pre seniorov. Porovnanie týchto

zariadení sme vytvárali pomocou výpočtu výdavkov a príjmov na jedného obyvateľa na

jeden deň. Taktiež sme vyjadrili podiel jednotlivých výdavkov na celkových výdavkoch

a tak isto aj podiel jednotlivých príjmov na celkových príjmoch. Na základe týchto

výpočtov sme zistili, že najväčšiu stratu malo cirkevné zariadenie. Ekonomickým

respektíve finančným faktorom bolo zrejme nedostatočné financovanie zo zdrojov VÚC,

ktoré tvorili len 46% a v prípade obecného zariadenia to bolo až 60%. Aj keď cirkevné

zariadenie využíva viaczdrojové financovanie, musí straty hradiť vlastnými zdrojmi. Nižšie

51

straty malo súkromné zariadenie a najnižšie straty malo zariadenie zriadené obcou.

Sociálnych faktorom vplývajúcim na financovanie zariadení je napríklad aj vek a stupeň

odkázanosti klientov v zariadení sociálnych služieb. V zákone č. 448/2008 o sociálnych

službách sú konkrétne definované finančné sadzby, ktoré dostáva zariadenie pre seniorov

podľa počtu klientov zaradených v jednotlivých stupňoch odkázanosti. Rozlišujeme stupne

od II. stupňa po VI. stupeň, t.j. od 62,21 € po 310,99 € na osobu. Najnižšia strata obecného

zariadenia, môže byť teda ovplyvnená týmto faktorom, keďže obecné zariadenie má

všetkých klientov posúdených na VI. stupeň odkázanosti, kedy dostáva najvyššiu sumu

určenú zákonom.

V sociálnej oblasti samozrejme taktiež existuje mnoho problémov ktoré by sa mali

riešiť. Medzi najdôležitejšie z nášho pohľadu môžeme zaradiť napríklad prevládajúce

pobytové formy služieb; nedostatok ambulantných, terénnych a prechodných sociálnych

služieb a taktiež opatrovateľskej služby. Potrebné je taktiež zlepšiť transformáciu

sociálnych služieb k poskytovaniu sociálnych služieb v prirodzenom prostredí občana;

slabú informovanosť o sieti sociálnych služieb a slabú spoluprácu so zdravotníctvom.

Cieľom u nás a takisto aj vo svete je rozšírenie terénnych a ambulantných služieb, ktoré

menej zasahujú do súkromia klienta a umožňuje pobyt v domácom prostredí. Terénne

služby sú pre samosprávu výhodnejšie aj z finančného aj zo spoločenského hľadiska.

Cieľom samosprávy by malo byť vytvoriť taký systém sociálnych služieb, ktorý bude

poskytovať kvalitné služby pre občanov. Sociálne služby by mali byť poskytované

v určitej kvalite, mali by byť prístupné z hľadiska financií, miesta poskytnutia služby

a taktiež času.

Pri tvorbe práce, najmä v teoretickej časti sme vychádzali z uvedenej odbornej

literatúry, z uvedených zákonov, internetových zdrojov a v praktickej časti z interných

dokumentov sociálnych zariadení. Hĺbka analýzy financovania zariadení pre seniorov bola

ovplyvnená obmedzeným prístupom k podrobnejším interným informáciám a dokumentom

zo strany sociálnych zariadení. Avšak môžeme povedať, že cieľ práce, ktorý sme si

stanovili na začiatku sa nám podarilo naplniť.

52

POUŽITÁ LITERATÚRA Monografie a skriptá BENČO, J. 2005. Sociálne služby a neziskové organizácie. Banská Bystrica: ALFA print,

2005. 160 s. ISBN 80-969227-1-8

KOLEKTÍV AUTOROV. 1997. Ekonómia a financovanie verejného sektora. Banská

Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Fakulta financií, 1997. 278 s. ISBN 80-8055-050-6

KORIMOVÁ, G., 2003. Determinanty sociálneho rozvoja – Sociálne služby v modernej

spoločnosti. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta, 2003. 182 s.

ISBN 80-8055-758-6

KUVÍKOVÁ, H. 2004. Neziskové organizácie v Európskej únii. Banská Bystrica:

Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta v spolupráci s OZ Ekonómia, 2004.100 s.

ISBN 80-8055-937-6

KUVÍKOVÁ, H. a kol. 2004. Príležitosti, šance a výzvy pre viaczdrojové financovanie

neziskových organizácií. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta,

2004. 248 s. ISBN 80-8055-930-9

MATOUŠEK, O. a kol. 2001. Základy sociální práce. Praha: Portál, 2001. . ISBN 80-

7178-473-7

MATOUŠEK, O. a kol. 2007. Sociální služby. Praha: Portál, 2007. .ISBN 978-80-7367-

310-9

MATOUŠEK, O. a kol. 2008. Metody a řízení sociální práce. Praha: Portál, 2008. ISBN

978-80-7367-502-8

MEDVEĎ, J., NEMEC, J., ORVISKÁ, M., ZIMKOVÁ, E. 2005. Verejné financie.

Bratislava: SPRINT, 2005. 464 s. ISBN 80-89085-32-2

53

NEMEC, J.,VAŇOVÁ, A. 2004. Marketing v službách. Banská Bystrica: Univerzita

Mateja Bela, Ekonomická fakulta, 2004. 46 s. ISBN 80-85162-79-2

Internetové zdroje

MAJDÚCHOVÁ, H., DLUHÁ, M., MARČEK, E. 2004. Financovanie neziskových

organizácií. In Neziskové organizácie. [online] Bratislava: SPRINT, 2004. [cit. 2011-03-

22], 17.s. ISBN 80-88848-59-8. Dostupné na internete:

<http://www.panet.sk/sk/dokumenty/text_financovanie.pdf>

Údaje Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. 2010. Správa

o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2009. [online] Bratislava

2010. [cit.2011-04-06], 114 s. Dostupné na internete:

http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=19195

Údaje Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. 2010. Prílohy

k správe o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2009. [online]

Bratislava 2010. [cit.2011-04-06], 71 s. Dostupné na internete:


Údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky. [online]. [cit.2011-04-06]. Dostupné na

internete: http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?cmd=close&s=1002&sso=2

Údaje Ústredného portálu verejnej správy Slovenskej republiky [online]. [cit.2011-04-06].

Dostupné na internete:

http://portal.gov.sk/portal/sk/Default.aspx?CatID=39&etype=1&aid=1947

Právne predpisy

Zákon č.448/2008 Z.z. o sociálnych službách

Zákon č.523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

http://www.panet.sk/sk/dokumenty/text_financovanie.pdf>



http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?cmd=close&s=1002&sso=2

http://portal.gov.sk/portal/sk/Default.aspx?CatID=39&etype=1&aid=1947

54

Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov

Ostatné údaje

Údaje a finančné výkazy z Domova sociálnych služieb, Zariadenia pre seniorov „Pokoj“

Voderady

Údaje a finančné výkazy z Domova sociálnych služieb Brodské

Údaje a finančné výkazy Dom Božieho milosrdenstva, n.o. Banská Bystrica

bakalarska praca lucia hudecova

Documents