Trnavsk Univerzita vTrnave

Zlat nerov dom(seminrna prca)

2013/2014Bc. Luk Gikvod Nerov zlat dom bol znmy u od renesancie, kedy boli isprstupnen prv miestnosti. Tie mal vplyv na tento tl. Systematick vskum ale zaal a vrokoch 1811-1814, kedy bolo odkrytch 48 miestnost vzpadnom krdle aboli otvoren iverejnosti. Vchodn as je stle prevane neodkryt. Dom vznikol zpodnetu cisra Nera zvi palc na Palatne, ktor sa mu zdal mal, rznymi zhradami na Esquiline aOppiu. Jeho pln bol prv krt prekazen tm, e as ktor chcel prestava bola znane zaudnen. Ale vjli roku 64 na jeho astie tto as mesta zachvtil rozsiahli poiar, ktor mu umonil tto prekku prekona.

Domus Transitoria Najskorie fzy tejto stavby, ako idoba vstavy, nm naalej ostvaj neznme. Pravdepodobne stavba bola zaat roku 60 A.D., rok po usmrten Agripny. Nerov rezidenn palc bol zva postaven Tibriom aCaligulom, arozliehal sa na zpadnej asti Palatnu azbiehal sa dole ako kfore romane tak ikcircu maximu. Nzov Domus Aurea je starho pvodu, u od Suetonia, ktor pe, e cisr Nero nebol nim tak posadnut ako touto stavbou apalc nechal rozri zo vetkch strn Palatnu a po Esquilinus, kde jeho prv nzov bol Domus Transitoria teda dom pas. Tento bol krtko po vstavbe zasiahnut poiarom ktor zasiahol Rm abol kompletne prestavan apremenovan na Domus Aurea. Tuto nm ale vystva problm vdatovan acelkovom zaraden stavby. Nero pracoval na tejto stavbe vinu svojej vldy anevieme i bola rozdelen do dvoch fz stavby alebo sa jednalo ojednu celistv vstavbu, i jedna stavba naozaj nahradila druh, alebo i stavba nebola nikdy zastaven apostupne iba dopan novmi prvkami. Vieme ale e Domus Transitoria bol prvm projektom a po poiar roku 60 avstavba pokraovala pod menom Domus Aurea a po koniec nerovej vldy roku 68.[footnoteRef:2] [2: L .F. Ball. Str. 2]

Nerov pln bol jednoduch. Cisr vlastnil u pozemky na Esquiline. Domus Transitoria, teda predstavoval sbor relatvne malch kontrukci vlenench medzi vmi budovami acisr tak mohol pokojne cestova medzi jeho vlastnmi majetkami vpoadovanom tandarte. Okrem tohto mme vemi mlo zachovanch prameov otejto asti vstavby vaka poiaru ineskorej vstavbe Domu Aurea. Nero postupne skupoval, i zskaval alie pozemky na rozirovanie anakoniec zskal oblas vaka poiaru amohol zaa svstabou domu Aurea. Poiar ale celkovo zmenil smer atruktru ktorou sa alia vstavba uberala. Esquilinus bol poiarom zasiahnut, Palatn u menej, asp ktor ostala dala architektov von ruku vo vstavbe. Preto zlat dom bol nie len v ale ikomplexnej aluxusnej, nie len mnostvo mench truktr ako tomu bolo predtm. Domus nebol iba obytnm domom ale ikomplexom parkov okupujcim oba kopce a ipriestor medzi nimi aimiesto kde sa dnes nachdza koloseum. Najv komplex sa nachdzal ale na Palatne. Ktomu komplexu patrilo iumelo vytvoren jazero, neznma kontrukcia na zem celijskho kopcaaluxusn villa na Esquiline. Tto villa sa nm najlepie zachovala vtzv. esquilinsko krdle. Vskum ukzal e stavba mala iposchodie ato nie len otoen do zhrad na juh ale ismerom na sever. Neskorie vskumy tie ukzali e stavba nebola limitovan smerom na sever len stenou ters esquilinskho krdla. Esquilnske krdlo bolo dizajnovan ako rustiklna villa, nie ako mestsk dom, o badme halvne zarchitektry aextravagantnej dky kde Nero ukazuje umel rustiklne prvky. Atie tieto prvky su vemi dobre badaten medzi touto stavbou ahelenistickm palcom na Palatne. Teda zd sa e Nero povaoval Palatn za svoj mestsk dom zatia o zlat dom slil podobne ako villy pre patriciov. Esquilinsk krdlo meme poui ako celkov prklad pre Nerov zlat dom, vaka tomu e sa nm ako jedin zachovalo vdobrom stave. Pozostva z150 miestnost, ktor s zva prekryt truktrou Trajnovch kpeov. Mme len mlo zmienok oarchitektoch tohto komplexu. ITacitus nm spomna len dvoch ato: Severus aCeler. Kde jeden mal by dizajnrom stavby adruh ininierom.[footnoteRef:3] [3: L. F. Ball, str. 6]

Tto as bola vystavan do ters. Jun fasda bola otvoren do dolia, svhadom na mesto ana junej strane zvhadom na priahl park.

Najvie asti tohto komplexu tvorili zpadn avchodn blok, rozdelen pentagonlnym dvorcom vstrede. Zpadn blok ma poschodie na svojom konci, do ktorho sa vstupovalo pomocou vekho schodiska, iabohu toto poschodie nebolo zatia riadne preskman. Na vchodnej asti sa nachdzalo tzv. piano nobile , strojuholnkovou otvorenou verandou, ktor bola nad oktagonlnou miestnosou pod ou. Toto poschodie bolo obkolesen kolondou aotvorenmi oknami do vetkch smerov. Sem sa vstupovalo schodiskom zmiestnosti slo 141, ktor ale bolo na rozdiel od zpadnho mal atemnejie.[footnoteRef:4] [4: L. F. Ball, str. 11]

Domus Aurea mal tie evokova magick palc slnenho boha, odkia sa mal pozera dole na Rm ako bostvo Sol. Nachdzala sa tu okolo 35 m vysok, nah socha nero vjeho finlnom portrtovom tle zneskorej antiky, kde modelom bol pravdepodobne rodsky kolos. Socha bola vzlate amala predstavova zlat vek rmskej re. Okolo tejto sochy sa nachdzal umelo vytvoren mikrosvet na tl raja, teda jazero sminiatrami miest, farmy adivoiny, kde udia azvierat predstavovali imprium romanum so stredozemnm morom uprostred. Ipoda grckej tradcie sem roku 64 priviedol ud slvi festivaly.[footnoteRef:5] [5: . H. Ramage, A. Ramage, str 133.]

Jedle bola pravdepodobne oktagonlna miestnos 128 vo vchodnom krdle, prv vRme kde bol pouit betn vklenbe. Nero vzal sochy umierajcich galov zPergamonu (kde sa nachdzala isocha gala zabjajceho seba asvoju enu) abolo to pravdepodobne pre tto miestnos. Tie je mon, e tu stla socha umierajceho Lakoona. Nstenn maby sa vtomto dome boli objaven a v15. Storo. Niekoko slvnych renesannch umelcov ako Raphael aGiulio Romano, ich objavili pod stropom, ktor bol vpodzem, atieto neskr pouili na svojich prcach. Pretoe sa jednalo oaksi jaskynn odkrvanie dostali nzov grottoes od kia poznme dnen grotesque, ie groteskn/groteska. Naneastie sa nm stredn maby nezachovali vdobrom stave apreto nemmem a tak dobr prehad ocelkovej dekorcii palca.[footnoteRef:6] [6: J. G. Winter, str. 163]

Vtomto dome sa nachdzalo niekoko najlepch prkladov tvrtho tlu rmskeho nstennho maliarstva. Hlavnm maliarom zlatho domu bol Famulus, kontroverzn umelec ktor bol znmy svojou tvorbou pri ktorej nosil tgu. Mnoho zfresiek ztohto domu ako naprklad zmiestnosti 78, stle poukazuj na previazanos stretm tlom, ale objavuje sa tu inov dych pri vytvran ilzi. Podkladom je krmov biela. Na niektorch miestach s namaovan morsk tvory, vtky, ain motvy na monochrmnej stene, ako naprklad prroda v iernej miestnosti vo ville Boscotrecase. Tu je ale prroda ohranien do rmca na bielom podklade. Kde vznik ilzia pozerania sa za stenu. Ilo u ale iba oestetick motv, kde sa itieto architektonick prvky stvali ornamentom. Niekoko malieb meme datova a do obdobia po Nerovej smrti v68 A.D. Vtomto tle bolo vytvoren hlavne vchodn krdlo, kde to zpadn bolo vyhotoven ete vtreom tle.[footnoteRef:7] [7: . H. Ramage, A. Ramage, str 133.]

Paviln zlatho domu na Oppijskom kopci je rozdelen na dve asti. Zpadn as je vyzdoben vhelenistickom tle sfigurlnymi gobelnmi na tl slvnostnho stanu Ptolemaia II. Tu sa vstrede nachdzali reprodukcie najznmejch malieb. Vchodn as sa venovala skr divadelnm scnam , ako boli budovy sjaviskom, dekorovan stpmi, s edikulami, sochami, komplexnmi fasdami na svetlom podklade. Historici tvrdia e tieto dve asti boli vyhotoven idvoma odlinmi dielami.

Suetonius pe vo svojich ivotopisoch dvanstich cisrov: Vniom vak neutratil viacej peaz ako vstavebnctve. Svoj dom predil zPalatinu na Esquilin anazval ho najprv priechodnm aneskorie, ke ho obnovili po poiari zlatm. Ojeho rozahlosti avybavenosti postaia sn iba tieto daje: Predsie bola tak priestorn, e vnej mohla st koloslna socha zobrazujca Nera, vysok stodvadsa stp a dom bol tak rozsiahly, e mal trojnsobn stporadie vdke jednej mle, rovnako vodn ndr zobrazujcu more, obklopen skoro celmi mestami, budovami, sfarmami, poami, vinicami, pastvinami ahjmi smnostvom dobytka adivokej zvere vetkho druhu. Zniektorch astiach bolo vetko pozlten avykladan drahmi kamemi aperlami. Jedlne mali strop zdosiek zo slonoviny, ktor sa dali ota amali vsebe rrky, aby sa dali zhora sypa kvety arozpraova voavky. Hlavn jedle bola okrhla aneustle sa vo dne i vnoci otala ako svet. Vkpeoch tiekla morsk alebo albulsk voda. Ke oslavoval dokonenie tak mohutnho domu, tak prehlsil: Konene zanam bva ako lovek.[footnoteRef:8] [8: Suet.nero31]

Zver Aj ke Nerov pln na vstavbu bol vekolep adosiahol svojho ciea, jeho vtvor nemal dlh trvanie ato iba poas jeho vldy. Po smrti cisra bol cel komplex , a na pr vnimiek ako bola jeho koloslna socha strhnutch aznova prestavanch ako sas mesta pre rmske obyvatestvo, kde nm teraz stoja budovy ako znme koloseum. Je ak posdi i Nero bol natoko posadnut svojimi vziami opanskom sdle vRme, e ho to doviedlo a kvypleniu mesta, alebo ilo len oniekoko katastrof, ktor sa snail cisr napravi ansledne vyui vo svoj prospech...

Obrzkov prloha

Rekontrukcia Nerovho zlatho domu

Pdoris Esquilinskho krdla domu

Nerova koloslna sochaBibliografiaN. H. Ramage, A. Ramage, Roman art: Romulus to Constantine(second edition), Ithaca College and Cornell University, 1995 J. G. Winter, The Classical Weekly, Vol. 7, No. 21 (Mar. 28, 1914), str. 163-164

L. F. Ball, The Domus Aurea and the Roman Architectural Revolution, Cambbridge university press, 2003

Suetonius The lives of the Twelve Caesars, An English Translation. Philadelphia. Gebbie and Co. 1889