Výpočty spaľovacích procesov

Chemické zloženie palív

Zloženie tuhých a kvapalných palív Zloženie plynných palív

Zloženie tuhých a kvapalných palív (odpadov)

• nepresné určovanie organických zlúčenín, tvoriacich horľavinu (zlúčenín C, H, O, N. S)

• elementárna analýza (percentuálny podiel hmotností prvkov v horľavine)

• nehorľavé látky – obsah popola (A) a vody (W) sa určia spálením resp. sušením

• C + H + O + N+ Scelk + A + W = 100%

Imediátna technická analýza

• okrem stanovenia obsahu vlhkosti a popola stanoví aj prchavé zložky(

• prchavé zložky – látky, ktoré vyprchajú pri zahrievaní z téglika bez prístupu vzduchu pri teplote 850 °C (okrem vody)

• PZ + V + A + W = 100%(PZ – pevný zvyšok v tégliku, V-prchavá horľavina, A- obsah popola, W - obsah vody)

Horľavina

• Je podiel paliva po odčítaní nehorľavých látok (popol a voda)

• Skladá sa z C, H, O, H, Sprch

Uhlík - C

• Qn = 33 900 kJkg-1

• hlavný nositeľ tepelnej energie

• nachádza sa vo forme organických zlúčenín

Vodík - H

• Qn = 119 700 kJkg-1

• celkový vodík – skladá sa z vodíka viazaného a neviazaného

HC = HV + HN

– viazaný vodík – HV – viazaný na kyslík

– neviazaný vodík –HN – zvýši po zlúčení s celým obsahom kyslíka

HN =H-O/8

Síra - S

• je nežiadúca – zvyšuje výhrevnosť

• produkty horenia síry - SO2 a SO3

• kratšia trvanlivosť spaľovacích zariadení

• znečistenie ovzdušia

Kyslík - O

• Nežiadúca súčasť

• Viaže sa na H a C

Dusík - N

• nezúčastňuje sa na reakcii horenia

• podieľa sa na tvorbe NOX

• znižuje obsah iných zložiek

• znižuje výhrevnosť

Zloženie plynných palív (odpadových plynov)

• horľavé plyny – H2, CO, metán, H2S a nenasýtené uhľovodíky

• nehorľavé plyny – N2, CO2, O2, H2O, SO2

Spalné teplo a výhrevnosť palív (horľavých odpadov)

• spaliny – produkty spaľovania (vznikli zlúčením paliva a kyslíka)

• spalné teplo - Qv – množstvo tepla, ktoré sa uvoľní pri dokonalom spaľovaní, za predpokladu, že sa spaliny ochladia na 0°C a všetka vzniknutá para sa skondenzuje

• výhrevnosť paliva - Qn – množstvo tepla uvoľnené pri dokonalom spaľovaní mernej jednotky paliva pri ochladení na 0°C, vlhkosť zostane v spalinách ako vodná para

Qn = Qv – 2500mH2O kJkg-1

(Qn- výhrevnosť paliva, Qv – spalné teplo, mH2O- množstvo vodnej pary)

Tuhé a kvapalné palivá• tuhé palivá

Qv = 339C + 1440 (H-1/8O) + 105S

Qv = 339C + 1214 (H-1/8O) +105S – 25W

• kvapalné palivá (Mendelejevova rovnica)

Qv = 339C + 1256H + 109 (O-S)

Qv = 339C + 1030H + 109 (O-S) – 25W

C, H, O, S, W sú hmotnostné percentá uhlíka, vodíka, kyslína, síry a vlhkosti v palive (odpade) %

Plynné palivá

• Spalné teplo a výhrevnosť plynných palív sa počíta ako súčet spalných tepiel a výhrevnosti jednotlivých plynov

QV = V1Qv,1+V2Qv,2+...+ VnQv,n

Qn = V1Qn,1+V2Qn,2+...+ VnQn,n

kde V1 až Vn je objem jednotlivých plynov v 1mN-3

Spalné teplo a výhrevnosť rôznych plynov

Plyn Qn, kJ.mN-3 Qn, kJ.mN

-3

Vodík 12 790 10 752

Oxid uhoľnatý 12 702 12 702

Metán 39 888 35 847

Etán 69 250 64 310

Propán 101 823 93 575

n-bután 134 020 123 552

Izobután 132 010 121 627

Etylén 64 016 59 955

Propylén 94 370 88 216

Butylén 121 878 113 839

Acetylén 58 992 56 940

Zmes uhľovodíkov CmHn

(2,4 mN3 H2+ 1400 g C)

78 168 73 269

Spaľovanie palív (odpadov)

• zahrievanie za prítomnosti vzduchu – spaľovanie

• zahrievanie za obmedzeného prístupu vzduchu – splyňovanie

• zahrievanie bez prístupu vzduchu - pyrolýza

Podmienky spaľovania

Spaľovanie prebieha len ak sú splnené dve základné podmienky:

• palivo (odpad) musí byť v styku s okysličovadlom

• zmes paliva a okysličovadla musí byť zahriata na zápalnú teplotu

Rozmedzie vznietenia

• Dolné – najmenší podiel paliva v objemových percentách zmesi

• Horné - najväčší podiel paliva v objemových percentách zmesi

Zápalná teplota

• je teplota, pri ktorej prebieha horenie paliva bez prívodu tepla z vonkajšieho prostredia

• je teplota, pri ktorej rýchlosť oxidačnej reakcie je taká vysoká, že teplo, ktoré sa pri nej uvoľní je väčšie ako teplo odovzdané do okolia

Zápalné teploty a rozmedzia vznietenia

Palivo Zápalná teplota°C

Rozmedzie vznietenia

Dolné objemové % Horné objemové %

Vodík 530 4,0 74,2

Oxid uhoľnatý 610 12,5 74,2

Metán 645 5,0 15,0

Vysokopecný plyn   35-40 65-75

Generátorový plyn 700 25 75

Koksárenský plyn 560 5 30

Svietiplyn 560 6 35

Zemný plyn 645 4 17

Zápalné teploty rôznych druhov pevných a kvapalných palív

Tuhé palivá Zápalná teplota °C Kvapalné palivá Zápalná teplota °C

Drevo – mäkké tvrdé

220 (tvrdé 300) Benzín 330-520

Vysušená rašelina 225-280 Benzol 520-600

Hnedé uhlie 200-240 Vykurovací olej 212

Čierne uhlie 220-240 Olej z hnedouhoľného dechtu

360

Antracit 220-340 Olej z čiernouhoľného dechtu

315

Drevné uhlie 485    

Polokoks 144    

Petrolejový koks 411    

Smolný koks 544-582    

Čiernouhoľný koks 500-600    

Horenie plynných palív

• prebieha vo veľmi tenkej vrstve, ktorá oddeľuje palivá a spaľovaný vzduch

• prebiehajú tu chemické reakcie horenia

• oblasť sa nazýva front horenia

• teplo uvoľnené horením palivá predhrieva a zapaľuje

Normálna rýchlosť šírenia plameňa - un

• Ak je rúrke nehybná zmes paliva a spaľovaného vzduchu potom sa front horenia bude premiestňovať v smere kolmom na povrch frontu

• Táto rýchlosť s nazýva normálnou rýchlosťou šírenia plameňa • Ak je pre danú zmes na jednotku povrchu frontu horenia zhorí za

jednu s rovnaké množstvo paliva m, tak pri posunutí rovinného frontu horenia je normálna rýchlosť šírenia plameňa daná vzťahom un = m/ρ (ms-1)m – rýchlosť horenia kgm-2s-1, ρ – merná hmotnosť pôvodného chladného plynu kgm-3

Normálna rýchlosť šírenia plameňa pre zmes niekoľkých horľavých

plynov

...

......

42

4242

CHHCO

uCHuHuCOu

CHn

Hn

COn

n

CO, H2, CH4 – obsahy jednotlivých horľavých zložiek v zmesi so vzduchom v obj. %

unCO – normálna rýchlosť šírenia plameňa jednotlivej horľavej zložky, ms-1

Normálna rýchlosť šírenia plameňa závisí:

• koncentrácie horľavej látky

• tlaku

• teploty

Horenie kvapalných palív

• kvapalné palivá sa nespaľujú priamo, ale po rozprášení

• pre rozprášenie kvapalného paliva sa používa:- samotné palivo pri vysokom tlaku- ventilátorový vzduch- predhriaty stlačený vzduch alebo vysokotlaká para

Horenie tuhého paliva

• tuhé palivo sa pred vlastným spaľovaním najprv zahrieva

• nastane termický rozklad organickej hmoty paliva

• dva spôsoby: • horenie tuhého paliva vo vrstve• horenie tuhého paliva v prášku

Stechiometria spaľovacích procesov

Stanovuje sa :

• výhrevnosť paliva (odpadu)

• množstvo O (vzduchu) potrebného k dokonalému spaľovaniu paliva (odpadu)

• množstvo a zloženie spalín

• adiabatická, teoretická a praktická spalná teplota

Výpočty spotreby vzduchu a množstva spalín

• Dokonalé spaľovanie

• Nedokonalé spaľovanie

• Zmiešané spaľovanie

Dokonalé spaľovanie

• Nastane spálenie všetkých horľavých zložiek v palive

• C + O2 = C O2

• Dokonale spaľovanie s teoretickým prebytkom vzduchu (Lmin), ktoré sa dá vypočítať zo stechiometrických vzťahov spaľovacích rovníc je možné dosiahnuť len pri dokonalom premiešaní a pri ideálnych podmienkach

• V skutočnosti – prebytok vzduchu

Súčiniteľ prebytku vzduchu

• Pomer medzi skutočnou a teoretickou spotrebou vzduchu

minmin O

O

L

Ln skutskut

Hodnoty súčiniteľa prebytku vzduchu n pre rôzne palivá

Druh paliva n

Kusové uhlie 1,5-2,0

Tuhý odpad 1,6-2,5

Práškové hnedé uhlie 1,15-1,30

Práškové čierne uhlie 1,15-1,30

Vykurovací olej 1,1-1,3

Koksárenský plyn 1,05-1,1

Zemný plyn 1,05-1,1

Vysokopecný plyn 1,15-1,20

Nedokonalé spaľovanie

• V spalinách sa nachádza určité množstvo spaľovaných látok

• C+1/2O2=CO

• n⟨1

• n≥1 pri nedokonalom zmiešaní paliva s oxidačným činidlom

Zmiešané spaľovanie

• ak spaliny obsahujú CO2 aj CO

Spôsoby výpočtov spotreby vzduchu a množstva spalín

• Podľa údajov elementárnej analýzy pomocou stechiometrických rovníc (analytický spôsob)

• Pomocou približných vzorcov, odlišných pre rôzne druhy paliva (na základe výhrevnosti)

• Grafickými metódami

Stechiometrické výpočty

• Predpokladá sa dokonalé spaľovanie

• Výpočet sa zjednodušuje zaokrúhlením molekulových hmotností a objemov

• Ako okysličovadlo sa používa suchý vzduch

Zjednodušené zloženie suchého vzduchu

• objemovo • (21% O2, 79% N2)

• Hmotnostne• 23,1% O2, 76,9%N2

76,4:76,3:121

100:

21

79:

21

21:: 22 vzduchNO

33,4:33,3:11,23

100:

1,23

6,79:

1,23

1,23:: 22 vzduchNO

Spalná teplota

• Charakterizuje palivo vzhľadom k jeho technologickému použitiu

• Stanovuje sa z rovnice tepelnej rovnováhy

Qch+Qp+Qvz= Qsp+Qned+Qdis +Qz (kJkg-1)

Príjem tepla

Qch+Qp+Qvz= Qsp+Qned+Qdis +Qz (kJkg-1)

• Príjem tepla:

(Qch-chemické teplo, ktoré je určené výhrevnosťou paliva

Qpenatetalpia predhriateho paliva)

Qp=cptp

Qvz- entalpia predhriateho vzduchu

Qvz= cvz tvznLmin

Výdaj tepla

• Qch+Qp+Qvz= Qsp+Qned+Qdis +Qz (kJkg-1)

• Qsp- entalpia spalín

Qsp= Vsp csp tsp

Qned – chemický a mechanický nedopal

Qdis – disociačné teplo

Qz- teplo odvedené do konštrukcie pece a do okolia

Výpočet teploty spalín , ktorá charakterizuje spalnú teplotu

paliva

• Tsp = Qch+ Qp+ Qvz-Qned-Qdis-Qz/Vsp. csp

Základné druhy spalných teplôt

• Adiabatická

• Teoretická

• Praktická

Adiabatická spalná teplota ta

ta = Qn /Vsp,mincsp

Teoretická spalná teplota tt

tt=Qn+ Qp+ Qvz/ Vsp. csp

Praktická spalná teplota tp

• tp= Qch+ Qp+ Qvz- Qned- Qdis- Qz/ Vsp. Csp

• Prepočet cez pyrometrický efektTp= tt. „ný“pyr

Cvičenie č.: 2

Výpočty spotreby vzduchu a množstva spalín

Dva spôsoby:

• analytický spôsob - podľa údajov elementárnej analýzy pomocou stechiometrických rovníc

• pomocou približných vzorcov, odlišných pre rôzne druhy palív – na základe výhrevnosti

• grafickými metódami

Spaľovanie odpadov

• používa sa analytický spôsob

• predpokladá sa dokonalé spaľovanie

• výpočet sa zjednodušuje zaokrúhlením molekulových hmotností a molekulových objemov

• ako okysličovadlo sa používa suchý vzduch

Objemové zloženie suchého vzduchu

• 21% O2, 79% N2

• pomer kyslíka, dusíka a vzduchu

• O2:N2:vzduch = 21/21:79/21:100/21 = 1:3,76:4,76

Hmotnostné zloženie suchého vzduchu

• 23,1% O2, 76,9% N2

• pomer kyslíka, dusíka a vzduchu

• O2:N2:vzduch = 23,1/23,1:79,6/23,1:100/23,1 = 1:3,33:4,33

Poznámka

Pri praktických stechiometrických výpočtoch zanedbáva vlhkosť vzduchu a tak môžu vznikať chyby 1 až 2%.

Spaľovanie tuhých a kvapalných odpadov

• výpočet – hmotnostný alebo objemový, výnimočne molárny

• spaľovanie plynných palív – zloženie je udávané v objemových % sa používa spaľovanie objemové

Označenie vo výpočtoch

Omin – teoretické množstvo kyslíka pre dokonalé spaľovanie, m3N, kg

Lmin – teoretické množstvo vzduchu pre dokonalé spaľovanie, m3N, kg

Lskut - skutočné mnžstvo vzduchu pre dokonalé spaľovanie, m3N, kg

n -súčiniteľ prebytku vzduchu

VVsp, mV

sp - objemové a hmotnostné množstvo vlhkých spalín, m3N, kg

VSsp, mS

sp - objemové a hmotnostné množstvo suchých spalín, m3N, kg

VSsp, min – množstvo suchých spalín pri spaľovaní s teoretickým množstvom vzduchu, m3

N, kg

VCO, mCO - objem a hmotnosť CO (po prípade ostatných zložiek), m3N, kg

C, H2 - množstvo uhlíka, vodíka, ... v 1m3 alebo 1 kg paliva, m3N, kg

W- vlhkosť (voda), m3N, kg

Spaľovanie tuhých a kvapalných odpadov

Použitím molekulových hmotností jednotlivých prvkov je možné vyjadriť vzťahy pre oxidačné rekcie pri spaľovaní rovnicami

Uhlík

UHLÍK

C + O2 = CO2 + teplo

12 kg + 32 kg = 44 kg + 406,3 MJ

12 kg + 22,4 m3 = 22,4 m3

Vodík

VODÍK

2H + 0,5 O2 = H2O + teplo

2 kg + 16 kg = 18 kg + 241 MJ

2 kg + 11,2 m3 = 22,4 m3

Síra

SÍRA

S + O2 = S2O + teplo

32 kg + 32 kg = 64 kg + 290 MJ

32 kg + 22,4 m3 = 22,4 m3

Ostatné prvky a vlhkosť (voda)

• 2N = N2

• 28 kg = 28 kg• 28 kg = 22,4 m3

• 2O = O2

• 32 kg = 32 kg• 32 kg = 22,4 m3

• H20kvap=H2Opara

• 18 kg = 18 kg• 18 kg = 22,4 m3

Poznámka

Výpočty spaľovania vychádzajú z molekulovej hmotnosti jednotlivých prvkov, ktoré sa udávajú v kilogramoch.

Podľa Avogadra 1 mol akejkoľvek plynnej látky pri normálnych podmienkach (0°C, 101, 325 kPa) objem 22,4 m3

Výpočty hmotnostného spaľovania

• Omin = 2,67 C + 8H + S – O

• Lmin = Omin . 4,33

• Lskut = Omin . 4,33 . n

• mspv = mCO2+ mSO2+ mH2O+ mN2+ mO2

• mspS = mCO2+ mSO2+ mN2+ mO2

• mCO2=3,67.C

• mSO2= 2 . S

• mH2O= 9H + W

• mN2= N + Omin . 3,33.n

• mO2 = Omin (n-1)

Vyjadrenie jednotlivých zložiek spalín

• CO2 = (mCO2 /mspV) . 100

• H2O = (mH2O /mspV) . 100

• SO2 = (mSO2 /mspV) . 100

• N2 = (mN2 /mspV) . 100

• O2 = (mO2 /mspV) . 100

Výpočty objemového spaľovania

• Omin = 1,87 C + 5,6H + 0,7S – 0,7O

• Lmin = Omin . 4,76

• Lskut = Omin . 4,76 . n

• Vspv = mVCO2+ VSO2+ VH2O+ VN2+ VO2

• VspS = VCO2+ VSO2+ VN2+ VO2

• mCO2=1,87.C

• mSO2= O,7 . S

• mH2O= 11,2H + 1,24W

• mN2= 0,8N + Omin . 3,76.n

Vyjadrenie jednotlivých zložiek spalín

• CO2 = (VCO2 /VspV) . 100

• H2O = (VH2O /VspV) . 100

• SO2 = (VSO2 /VspV) . 100

• N2 = (VN2 /VspV) . 100

• O2 = (VO2 /VspV) . 100

Príklad

• Určite množstvo spaľovacieho vzduchu a množstvo vlhkých spalín, ak sa spaľuje tuhý komunálny odpad so zložením: C 21,7 %, H 2,5%, O 15,6%, S 0,6%, H2O 21,5%, N 0,2% a zvyšok je popol. Spaľuje sa s 50% prebytkom vzduchu. Pre výpočet použite

hmotnostné i objemové spaľovanie.

Riešenie

• Kvôli prehľadnosti je výpočet spaľovania uvedený v tabuľke. Počtový úkon sa vzťahuje k výpočtu Omin. Hmotnosť zložiek spalín sa určí pri hmotnostnom spaľovaní zo súčtu hmotností spaľovanej zložky a hmotnosti kyslíka, potrebného pri spaľovaní

Množstvo vlhkých spalín

• VVsp= 0,765 + 0,44 + 0,012 + 3,144 + 0,

315 = 4,707kg.kg-1

Množstvo spaľovacieho vzduchu

• použujeme vzťah

Lskut = Omin . 4,33 . n kgkg_1

Lskut = 0,629+1,5+4,33=4,085 kgkg_1

Spaľovanie tuhého v hmotnostných jednotkách

Zložka kg Spaľovacia rovnica Počtový úkon Qmin Spaliny

CO2 H2O SO2 N2 O2

C 0,217 C+O2 = CO2 (32/12).0,217= 2,67.0,217

0,579 0,796

H 0,025 2H+0,5O=H2O (16/2).0,025=8.0,025 0,200 0,225

S 0,006 S+O2=SO2 (32/32).0,006=1.0,006 0,006 0,012

O 0,156 -0,156

Qmin celkové 0,629

N 0,002 N z paliva 0,002

W 0,215 H2O z paliva 0,215

N2 zo vzduchu Qmin.m. 3,33=

0,629.1,5.3,33

3,142

Prebytočný O2 Qmin.(m-1)=0,629.0,5 0,315

Spolu ∑

0,796 0,44 0,012 3,144 0,3154,707

Spaľovanie tuhého paliva v objemových jednotkách

Zložka kg Spaľovacia rovnica Počtový úkon Qmin Spaliny

CO2 H2O SO2 N2 O2

C 0,217 C+O2 = CO2 (22,4/12).0,217 0,406 0,406

H 0,025 2H+0,5O=H2O (11,2/2).0,025 0,140 0,280

S 0,006 S+O2=SO2 (22,4/32).0,006 0,004 0,004

O 0,156 Prepočet z hmotnosti na objem

(22,4/32).0,156 -0,109

Qmin celkové 0,441

N 0,002 Prepočet z hmotnosti na objem

(22,4/28).0,02 0,0016

W 0,215 Prepočet z hmotnosti na objem

(22,4/18).0,215 0,267

N2 zo vzduchu Qmin.m. 3,76=

0,441.1,5.3,76

2,487

Prebytočný O2 Qmin.(m-1)=0,441.0,5 0,221

Spolu ∑

0,406 0,547 0,004 2,489 0,2213,667

Zloženie vlhkých spalín (% hmotn.)

• vychádzame zo vzťahov:

CO2 = (mCO2 /mspV) . 100

H2O = (mH2O /mspV) . 100

SO2 = (mSO2 /mspV) . 100

N2 = (mN2 /mspV) . 100

O2 = (mO2 /mspV) . 100

• CO2 = (0,012/4,707)100 = = 16,91%

• SO2 = (0,012/4,707)100 = = 0,25%

• O2 = (0,35/4,707)100=6,69%

• H2O = (0,44/4,707)100 = 9,35%

• N2 = (3,144/4,707).100 = 66,8%

K spáleniu 1kg uvedeného odpadu je treba Lsk = Qminm.4,76 = 0,441.1,5.4,76 = 3,149 m3

N

vzduchu a pri tom vznikne 3,667 m3N spalín.

Spaľovanie plynných palív

• zloženie plynných palív sa udáva v objemových percentách

• preto sa u tohto druhu uvažuje len v objemových percentách

Základné rovnice objemového spaľovania

Oxid uhoľnatý

• CO + 0,5 O2 = CO2 + teplo

• 1m3 + 0,5m3 = 1m3 + 12,64 MJ

Vodík

• H2 + 0,5 O2 = H2O + teplo

• 1m3 + 0,5 m3 = 1m3 + 10,76 MJ

Sírovodík (sulfán)

• H2S + 1,5 O2 = SO2 + H2O + teplo

• 1m3 + 1,5m3 = 1m3 + 1m3 + 23,7 MJ

Metán

• CH4 + 2O2 = CO2 + 2H2O + teplo

• 1m3 + 2m3 = 1m3 + 2m3 + 35,8 MJ

Uhľovodíky

• CmHn + 3,8 O2 = 2,6 CO2 + 2,4 H2O + teplo

• 1 m3 + 3,8 m3 = 2,6 m3 + 2,4 m3 + 73,27 MJ

Výpočet

• Omin = 0,5 CO+0,5H2+1,5H2S+2CH4+3,8CmHn

• Lmin = Omin4,76

• Lskut = Omin 4,76n

• VspV = VCO2+VSO2+VH20+VN2+VO2

• VspS = VCO2+VSO2+VN2+VO2

Kde..

• VCO2 = CO + CO2 + CH4 + 2,6 CmHn

• VSO2 = H2S

• VH2O = H2 + 2 CH4 + H2S + 2,4 CmHn

• VN2 = N2 + O2min(n-1)

Vyjadrenie jednotlivých zložiek v objemových percentách

• CO2 = (VCO2/VspV). 100

• H2O = (VH2O/VspV). 100

Príklad

Ako príklad spaľovania plynného paliva je uvedené spaľovanie odpadového plynu (koksárenský plyn), ktorý má zloženie: 4% oxidu uhličitého, 2% uhľovodíkov, 1% kyslíka, 8% oxidu uhoľnatého, 51% vodíka, 24% metánu, 9,1% duíka, m=1,15.

Spaľovanie plynného palivaZložka M3

N Spaľovacia rovnica Počtový úkon Qmin Spaliny  

CO2 H2O N2 O2

O 0,08 CO+0,5O2=CO2 0,5.0,08 0,40 0,8

H2 0,51 H2+0,5O=H2O 0,5.0,51 0,255 0,510

CH4 0,249 CH4+2O2=CO2 + H2O 2.0,249 0,498 0,249 0,498

CmHn 0,02 CmHn+3,8O2=2,6CO2+2,4H2O 3,8,0,02 0,076 0,052 0,048

O2 0,01 -0,01

Qmin celkové 0,859

CO2 0,04 CO2 z plynu 0,04

N2 0,091 N2 z plynu 0,091

N2 zo vzduchu Qmin.m. 3,76= 0,859.1,15.3,76 3,71

Prebytočný O2 Qmin.(m-1)=0,859.0,15 0,129

Spolu ∑

0,421 1,056 3,801 0,1295,407

• Zmes ťažkých uhľovodíkov sa spaľuje podľa rovnice odvodenej z ich predpokladaného zloženia CmHn = 2,4 mN

3

H2 a 1400g C.

CmHn = 3,8 O2 = 2,6 CO2 + 2,4 H2O

• K spáleniu 1 mN3 koksárenského plynu

daného zloženia je treba: Lsk= Omin.m.4?76 = 0,859.1,15.4,76=4,7 mN

3

vzduchu a vznikne 5,407 mN3 spalín