Jedna škola sa bude tešiť z novej telocvične(03.05.2016; Kysucké noviny; č. 17, spravodajstvo , s. 2; IH)

Úprava župného rozpočtu, ktorú na nedávnom zastupiteľstve schválili poslanci ŽSK, sa dotkne aj Kysúc.

ČADCA. Na nedávnom zasadnutí Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja schválili poslanci prvú

úpravu župného rozpočtu. Nové investície vo výške 11,4 mil. eur tak poputujú do regiónov Kysuce, horné Považie, Turiec,

Liptov a Orava. Pôjdu na rekonštrukcie a obnovy ciest, divadiel, zariadení sociálnych služieb, škôl či nemocníc a polikliniky.

"Finančné prostriedky sú určené nielen na odstránenie havarijných stavov, ktoré potrebujú urýchlené riešenie, ale rovnako aj pre zvýšenie kvality a komfortu pacientov v župných nemocniciach, vodičov na našich cestách, žiakov stredných škôl či divákov v našich divadlách a klientov domovov sociálnych služieb. Do každého regiónu sme vložili financie, ktoré sa nám podarilo aktuálne vyčleniť," informoval predseda ŽSK Juraj Blanár.

Napríklad v oblasti školstva vyčlenil ŽSK v úprave rozpočtu peniaze aj pre Kysuce. Zateplenie a výmena okien na budove dielní vo výške 300-tisíc eur zlepší prostredie v Strednej odbornej škole strojníckej v Kysuckom Novom Meste.

Študentom Strednej odbornej školy technickej v Čadci pribudne zasa nová telocvičňa. Investícia 400-tisíc eur prinesie moderné športovisko škole, ktorá ako jedna z mala telocvičňu zatiaľ nemala.

Na hrade ukázali odevy z dvoch krýpt(03.05.2016; Oravské noviny; č. 17, SPRAVODAJSTVO , s. 6; TASR)

Nové zrekonštruované priestory v Kaplnke svätého Michala otvorili cez víkend pri príležitosti 400. výročia najznámejšieho uhorského palatína Juraja Turza.

ORAVSKÝ PODZÁMOK. "Rekonštrukciou za viac ako 650tisíc eur z eurofondov a zo zdrojov ŽSK sa podarilo priniesť na najnavštevovanejší hrad na Slovensku exkluzívnu výstavu klenotov a renesančných pohrebných textílií, ktoré sa našli na hrade počas vykopávok," povedal žilinský župan Juraj Blanár. Vystavené exponáty ukazujú svet uhorskej aristokracie prostredníctvom jej záľuby vo vzácnych artefaktoch a zberateľstve. "Zreštaurovaný interiér poodhaľuje renesančnú výmaľbu, ale i vzácne exponáty," vysvetlila riaditeľka múzea Mária Jagnešáková. "Vyzdvihnem predovšetkým zásnubný prsteň s diamantom z takmer rýdzeho zlata, ktorý sa našiel priamo na hrade. Najväčším lákadlom sú však hrobové textílie, ktoré pravdepodobne patrili aj Jurajovi Turzovi. Aby sa nám ich podarilo uchovať v čo najlepšom stave, museli sme vybudovať špeciálny klimatizačný systém a harmonogram, kedy budú môcť expozíciu vidieť návštevníci, aby neboli odevy vystavené svetelnému žiareniu príliš dlhú dobu." Ako ďalej uviedla, v Európe sa nachádza len päť múzeí, kde sa nachádzajú takéto zachovalé textílie. Vzácny hrobový odev pochádza z dvoch krýpt - turzovskej a henkelovskej. "Predmety dolomán a mentieka s čiapkou bývajú tradíciou prisudzované Jurajovi Turzovi, nemáme však ani jeden relevantný dôkaz, že v nich bol naozaj pochovaný," opísal Michal Čajka z Oravského hradu. "Imrichovi Turzovi sú prisudzované kabátec, nohavice a pančuchy. V detských košieľkach boli pochovaní maloletí Henkelovci, sú veľmi cenným dokladom renesačného textilníckeho umenia." Počas slávnostného otvorenia Klenotnice a Hradnej dvorany slávnostne otvorili aj vernisáž výstavy Oravský hrad vo výtvarnom umení.

Pre pacientov z Oravy, Kysúc, ale aj Liptova dnes v Dolnom Kubíne otvorili novú magnetickú rezonanciu(02.05.2016; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 17:00; por. 8/14; Marína Debnárová / Kristína Plajdičková)

Kristína Plajdičková, moderátorka RTVS:

"V Dolnooravskej nemocnici v Dolnom Kubíne dnes oficiálne otvorili novú magnetickú rezonanciu. Prístroj špičkovej kvality bude slúžiť obyvateľom Oravy, Kysúc, ale aj Liptova. Ide o prvú z nemocníc v správe Žilinského samosprávneho kraja, kde bude takýto prístroj fungovať. Celkové náklady predstavujú viac ako 1,5 milióna eur."

Marína Debnárová, redaktorka RTVS: "Pacienti z Kysúc aj Oravy doteraz museli za takýmto vyšetrením cestovať aj 100 kilometrov do

Ružomberka, Martina či Žiliny a mohli naňho čakať aj niekoľko mesiacov. Vedúca rádiologická technička Ingrid Palugová hovorí, že v Dolnom Kubíne vyšetria denne v priemere 15 pacientov. Uprednostňovať budú vážne prípady."

Ingrid Palugová, vedúca rádiologická technička: "Vždy táto priorita je ohľadom indikácie, ako je akútna potreba toho MR vyšetrenia." Marína Debnárová: "Nová magnetická rezonancia bude slúžiť pre 320 tisíc obyvateľov širšieho regiónu. Spresňuje

žilinský župan Juraj Blanár." Juraj Blanár, žilinský župan: "Toto pracovisko nebude slúžiť len pre Dolnooravskú nemocnicu a spádovú oblasť asi 70 tisíc

obyvateľov, ale rovnako aj pre Hornú Oravu a okresy Námestovo, Tvrdošín, pre Liptovskú nemocnicu a aj pre nemocnicu v Čadci."

Marína Debnárová: "Prístroj však bude zatiaľ slúžiť iba poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Dôvery. Prečo

nevyšetria poistencov Unionu vysvetľuje riaditeľ Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou Jozef Mintál." Jozef Mintál, riaditeľ Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou: "Momentálne máme zazmluvnený prístroj u dvoch zdravotných poisťovní. Poisťovňa Union

rozhodla sa, že momentálne v tejto prvej fáze naše pracovisko nebude zazmluvnené." Marína Debnárová: "Riaditeľ Kysuckej nemocnice v Čadci Martin Šenfeld nové zariadenie víta. Pacientov by mali

vyšetriť promptnejšie." Martin Šenfeld, riaditeľ Kysuckej nemocnice v Čadci: "Máme problémy hlavne počas sviatkov, kde tie pracoviská, ktoré sú v našej blízkosti v Žiline,

neposkytujú magnetickú rezonanciu, napríklad tam cez Vianoce máte zavreté." Marína Debnárová: "Ak to bude hospitalizovaný pacient potrebovať, v Dolnooravskej nemocnici ho na magnetickej

rezonancii vyšetria aj počas sviatkov. Marína Debnárová, RTVS."

Nemocnica v Dolnom Kubíne má od dnes magnetickú rezonanciu(02.05.2016; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17:30; por. 6/17; Júlia Kavecká / Monika Majerová)

Monika Majerová, moderátorka: "Nemocnica v Dolnom Kubíne má od dnes magnetickú rezonanciu. Pacient z Oravy, Kysúc aj

Liptova tak už nebudú musieť za vyšetrením cestovať niekoľko kilometrov do Ružomberka, Martina či Žiliny. Skrátiť by sa mali aj čakacie lehoty, ktoré niekedy trvajú aj mesiace. Nový prístroj umiestnili vedľa mamografického centra na prízemí polikliniky. Vznikol tam moderný pavilón vybavený špičkovou technikou. Za úpravu priestorov nemocnica zaplatila ďalších takmer 200 tisíc eur. Na Orave nahrávala redaktorka Júlia Kavecká."

Júlia Kavecká, redaktorka: "Dolnooravská nemocnica je prvou z nemocníc v správe Žilinského samosprávneho kraja, ktorá

začala prevádzkovať modernú magnetickú rezonanciu. Špičkový prístroj predstavili len pred niekoľkými mesiacmi na výstave v New Yorku. Hovorí riaditeľ nemocnice Jozef Mintál."

Jozef Mintál, riaditeľ Dolnooravskej nemocnice: "Dva roky máme záručný servis a ďalších 5 rokov pozáručný servis a ten pozáručný servis sme

vysúťažili ako taký gold servis, to znamená kryté všetko. Zároveň servisná zmluva obsahuje aj takú klauzulu o povinnosti dodávateľa prístroja zabezpečiť určitý počet funkčných dní v roku, prevádzkyschopných."

Júlia Kavecká: " Nový prístroj skráti čakacie doby na vyšetrenie, skvalitní diagnostiku a umožní rýchlejšiu liečbu.

Ocenil to aj štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Stanislav Špánik." Stanislav Špánik, štátny tajomník ministerstva zdravotníctva: "Týmto sa umožní rýchlejšia a presnejšia diagnostika pre široký okruh pacientov." Júlia Kavecká: " Župan Juraj Blanár doplnil, že nové pracovisko nebude slúžiť len pre asi 70 tisíc pacientov

Dolnooravskej nemocnice, ale tiež pre Hornooravskú, Liptovskú a Kysuckú nemocnicu." Juraj Blanár, žilinský župan: "V súčasnosti čakacie doby, pracoviská, ktoré sú v našom kraji v Ružomberku, v Martine

a v Žiline, nepostačujú naplniť v nejakom krátkom rozumnom časovom horizonte požiadavky tejto diagnostiky."

Júlia Kavecká: "Pracovisko zazmluvnili dve poisťovne - štátna a Dôvera. Poisťovňa Union zákrok nateraz

preplácať nebude. Hovorí generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Miroslav Vaďura." Miroslav Vaďura, generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne: "Je to pre nás o to cennejšie, že na rozdiel od minulosti zariadenie pochádza z prostriedkov

zriaďovateľa, je inštalované v ústavnom zdravotníckom zariadení a to je primárny význam, ktorý budeme vždy podporovať."

Júlia Kavecká: " Do budúcna by kraj chcel podobným prístrojom vybaviť aj nemocnicu v Čadci."

Nová magnetická rezonancia v Dolnom Kubíne(02.05.2016; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 22:00; por. 8/8; Marína Debnárová / Lenka Felberová)

Lenka Felberová, moderátorka: "V nemocnici v Dolnom Kubíne oficiálne otvorili novú magnetickú rezonanciu. Prístroj špičkovej

kvality bude slúžiť obyvateľom Oravy, Kysúc, ale aj Liptova. Ide o prvú z nemocníc v správe Žilinského samosprávneho kraja, kde bude takýto prístroj fungovať. Celkové náklady predstavujú viac ako jeden a pol milióna eur."

Marína Debnárová, redaktorka: "Pacienti z Kysúc aj Oravy doteraz museli za takýmto vyšetrením cestovať aj sto kilometrov do

Ružomberka, Martina či Žiliny a mohli naňho čakať aj niekoľko mesiacov. Vedúca rádiologická technička Ingrid Palugová hovorí, že v Dolnom Kubíne vyšetria denne v priemere pätnásť pacientov. Uprednostňovať budú vážne prípady."

Ingrid Palugová, vedúca rádiologická technička: "Vždy táto priorita je ohľadom indikácie, ako je akútna." Marína Debnárová: "Nová magnetická rezonancia bude slúžiť pre tristodvadsaťtisíc obyvateľov širšieho regiónu,

spresňuje žilinský župan Juraj Blanár." Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja: "Toto pracovisko nebude slúžiť len pre dolnooravskú nemocnicu a spádovú oblasť asi

sedemdesiattisíc obyvateľov, ale rovnako aj pre hornú Oravu a okresy Námestovo, Tvrdošín, pre liptovskú nemocnicu a aj pre nemocnicu v Čadci."

Marína Debnárová: "Prístroj však bude zatiaľ slúžiť iba poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Dôvery. Prečo

nevyšetria poistencov Unionu, vysvetľuje riaditeľ dolnooravskej nemocnice s poliklinikou Jozef Mintál." Jozef Mintál, riaditeľ dolnooravskej nemocnice s poliklinikou: "Poisťovňa Union rozhodla sa, že momentálne v tejto prvej fáze naše pracovisko nebude

zazmluvnené." Marína Debnárová: "Riaditeľ kysuckej nemocnice v Čadci Martin Šenfeld nové zariadenie víta."

Martin Šenfeld, riaditeľ kysuckej nemocnice v Čadci: "Máme problémy hlavne počas sviatkov, kde tie pracoviská, ktoré sú v našej blízkosti v Žiline,

neposkytujú magnetickú rezonanciu." Marína Debnárová: "Ak to bude hospitalizovaný pacient potrebovať, v dolnooravskej nemocnici ho na magnetickej

rezonancii vyšetria aj počas sviatkov."

Na Oravskom hrade vystavujú unikátne pohrebné oblečenie veľmožov(02.05.2016; www.pravda.sk; Spravodajstvo, 15:00, s. -; jal)

Odevy zo 17. storočia nájdené v kryptách na Oravskom hrade sa zachovali aj po stáročiach. Patrili rodinám Turzovcov a Henkelovcov a dokonca sa predpokladá, že v nich mohli byť pochovaní Juraj Turzo a jeho syn Imrich.

Po mesiaci, keď bola na hrade pravidelná údržba, je opäť otvorený, aj s novými zreštaurovanými priestormi, kde sú vzácne odevy či šperky.

Autor - Pravda, Renáta Jaloviarová Po reštaurovaní z Prahy ich previezli späť na Slovensko ako oblečenie "z druhej ruky". Aby

hodvábne odevy veľmožov mohli ukázať verejnosti, Oravské múzeum dalo vybudovať na hrade špeciálny klimatizačný systém.

Renesančné oblečenie našli pri výskumoch v dvoch hrobkách rodín Turzovcov a Henkelovcov, ktoré sú pod kaplnkou svätého Michala na Oravskom hrade. Ľudské pozostatky vrátili späť do hrobiek. Oblečenie z polovice 17. storočia bolo v prekvapujúco dobrom stave. "Nie je zvykom, skôr je to výnimočnosť, že sa zachovajú textílie z takýchto historických epoch v takom stave, že sa môže pristúpiť k ich zmysluplnému reštaurovaniu," konštatoval historik umenia Oravského múzea Michal Čajka.

V hrobkách rodín Turzovcov a Henkelovcov sa našiel i kabátec. Autor - Renáta Jaloviarová, Pravda Odevy z henkelovskej krypty opravovali na Slovensku, z turzovskej v závere minulého storočia

skončili v reštaurátorských dielňach v Prahe. Keďže to bolo v období, keď sa delilo Československo, na Oravu sa dnes vrátili dosť netradične. "Dovoz by podliehal clu, tak sa to muselo previezť ako second hand," priblížila riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková.

Dosiaľ bolo historické oblečenie pánov z Oravského hradu známe skôr z dobových obrazov, odteraz je možné vidieť ich autentickú podobu priamo na hrade. Aby zostali v čo najlepšom stave, múzeum tomu prispôsobilo aj priestory. Miestnosť s vitrínami, kde sú vystavené, je klimatizovaná. "Pohrebné textílie sú unikátny zbierkový predmet, ktorý nemôže byť nasvietený viac ako dve a pol hodiny denne, čiže bude tam úplne špecifický režim a môže tam ísť po skupinách maximálne do 20 ľudí," dopĺňa riaditeľka múzea. Podobné odevy sa nachádzajú len v piatich múzeách v Európe.

Kabátec zo šiestich dielov, dolomán, teda spodný kabát, či mentieka, vrchný dlhý plášť. Ušité sú z hodvábu. "Môžeme predpokladať taliansky pôvod niektorých látok. Krajčírsky boli spracované v domácom, vtedy v uhorskom prostredí, kde zároveň samozrejme došlo k rôznym módnym spracovaniam, či už podľa nemeckej, alebo uhorskej módy. Jednotlivé textílie sú veľmi pôsobivou ukážkou pôvodných módnych trendov v Uhorsku v 17. storočí," priblížil historik umenia Michal Čajka.

Medzi odevmi zo 17. storočia bol aj dlhší vrchný plášť. Autor - Renáta Jaloviarová, Pravda Unikátne odevy sú vystavené v nových, dosiaľ verejnosti neprístupných priestoroch Turzovho

paláca. Jeho obnova odkryla mnoho nálezov, napríklad aj renesančnú nástennú maľbu vo vstupnej sále, o ktorej netušili ani odborníci. "Je to ukážka, ako boli zdobené pôvodne priestory prízemia paláca v období jeho dostavby Jurajom Turzom," povedal Čajka. V novootvorených priestoroch je napríklad aj dielňa alchymistu či dobovo zariadená kuchyňa, ktorá patrila k dôležitým miestnostiam. Šéfoval jej špeciálne vyučený kuchár, ktorý sa venoval príprave jedál pre panstvo.

Vystavené sú tiež historické mince a klenoty, ktoré sa našli počas vykopávok na hrade. Napríklad zlatý prsteň, nájdený v stavebnej sutine počas výskumu na hrade pred deviatimi rokmi. "Je to zásnubný prsteň s diamantom z takmer rýdzeho zlata," opísala riaditeľka Mária Jagnešáková.

Renesančný zlatý snubný prsteň s diamantom.

Autor - Renáta Jaloviarová, Pravda Podkrovie a prízemie Turzovho paláca na Oravskom hrade sprístupnili od 1. mája, po takmer

dvoch desaťročiach. Rekonštrukciu financovala žilinská župa z eurofondov. "Spolu za viac ako 650-tisíc eur sa nám podarilo dokončiť úžasný projekt," komentoval župan Juraj Blanár.

Oravský hrad je s výnimkou apríla otvorený po celý rok. Vlani ho navštívilo vyše 162-tisíc ľudí. V tomto roku je zatiaľ návštevnosť dvojnásobne vyššia ako za rovnaké obdobie od januára predchádzajúceho roka.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Ján Bazovský: Zručnosti vodičov - stredoškolákov sa zlepšujú aj vďaka škole šmyku(02.05.2016; www.hlavnespravy.sk; Z domova, , s. -; TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Ďurčo)

Žilina 2. mája 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Ďurčo) Vďaka projektu Mobilná škola šmyku sa podarilo vyškoliť už takmer tri stovky študentov Zručnosti začínajúcich vodičov - stredoškolákov sa vďaka Mobilnej škole šmyku, ktorej tretí ročník

sa dnes uskutočnil na pôde Dopravnej akadémie v Žiline, každoročne zlepšujú. Po podujatí to povedal dopravný analytik Ján Bazovský.

Na snímke z minulého ročníka Školy šmyku demonštrácia zrážky figuríny chodca s cúvajúcim autom

"Cítiť určitý pokrok, napríklad pri zvládaní šmyku. Pokiaľ majú priestor, aby si to vyskúšali, dokážu šmyky zvládať bez problémov ako profesionáli. Podotýkam, že sú to stredoškolskí žiaci, ktorí majú veľmi krátko vodičské preukazy. Takže, v tom problém nie je. Ale v tom, že nemajú šancu naučiť sa za prijateľných podmienok zvládať tieto krízové situácie. Keby mali možnosť, myslím si, že by pohyb po cestách bol oveľa bezpečnejší," podotkol Bazovský.

Zároveň upozornil, že mnoho mladých ľudí nezvláda jazdu a jazdí nesprávne. "Majú tendenciu sa príliš predvádzať, a to je najväčší problém. Lebo pri tom predvádzaní majú `ťažší' plyn, jazdia neprimerane rýchlo a tam už je problém. Pri rýchlosti nad 80 kilometrov za hodinu sa nedá zvládnuť žiaden šmyk," zdôraznil dopravný analytik.

Podľa riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Žiline Ivana Špánika je najčastejšou chybou mladých vodičov porušenie základných povinností vo všeobecnosti a rýchlosť. "Rýchlosť je skrytá príčina aj ostatných nehôd, ktoré sa klasifikujú inak. Pretože, šmyk by nedostal, keby prispôsobil rýchlosť, zákrutu by zvládol, keby išiel pomalšie, možno by dobrzdil, keby išiel pomalšie. Čiže, naozaj môžem povedať, že rýchlosť a prispôsobenie stavu a povahe vozovky je jednou zo základných príčin dopravných nehôd," uviedol Špánik.

Doplnil, že Mobilná škola šmyku, ktorú organizuje Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) v spolupráci s KR PZ, Dopravnou akadémiou, záchranármi a hasičmi, ponúka stredoškolákom nielen priamy zážitok pri simulovanej dopravnej nehode či skúške šmyku. "Ale je tu aj záchrana ľudského života, prvá pomoc, trestnoprávna zodpovednosť. Žiaci dostanú celé spektrum základných vedomostí, ktoré môžu využiť nielen pri dopravnej nehode a pri jazde, ale v celom živote. A môžu tak pomôcť sebe, svojim blízkym alebo každému z nás, pokiaľ budú účastníkom dopravnej nehody alebo nejakého náhleho kolapsu a poškodenia zdravia," dodal krajský policajný riaditeľ.

Predseda ŽSK Juraj Blanár pripomenul, že vďaka projektu Mobilná škola šmyku sa podarilo vyškoliť už takmer tri stovky študentov, ktorí mohli semináre a praktické cvičenia absolvovať aj vďaka finančnej podpore Nadácie Kia Motors Slovakia. "ŽSK podporuje každoročne podujatie aj finančne. Tento rok sme pre žiakov vyčlenili 2500 eur a prostredníctvom nadácie sme získali 2300 eur. Je to dôležitá aktivita najmä preto, že mladí si často neuvedomujú, aká zodpovednosť je vlastniť vodičské oprávnenie. Preto sme v spolupráci s políciou začali pracovať na viacerých projektoch, ktorými chceme vzdelávať mladých ľudí v súvislosti s ich účasťou na cestách," uzavrel predseda ŽSK.

Dvanásty ročník súťaže Kniha Kysúc 2015 pozná mená víťazov(03.05.2016; Kysucké noviny; č. 17, KULTÚRA/SERVIS , s. 18; KYSUCKÁ KNIŽNICA V ČADCI)

Obľúbená čitateľská anketová súťaž Kniha Kysúc 2015, ktorú vyhlásila Kysucká knižnica v Čadci v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom a mediálnymi partnermi, už pozná mená víťazov.

ČADCA. Slávnostné odovzdávanie ocenení, ktoré je každoročnou oslavou regionálnej literárnej tvorby a

pripomienkou Svetového dňa knihy a autorských práv, sa uskutočnilo na pôde Kysuckej knižnice v Čadci.

Podujatie otvorila Ľubica Lašová, zástupkyňa riaditeľky knižnice. V úvode privítala poslancov Žilinského samosprávneho kraja, zástupcov miest a obcí, primátora mesta Čadca Milana Guru, mediálnych partnerov, prítomných hostí a hudobné zoskupenie Ten Strings - Ondreja Priehodu a Mariána Lehotského, ktorí svojou hudobnou produkciou príjemne sprevádzali podujatie. Koordinátorka kultúrnovýchovnej činnosti knižnice Helena Pagáčová predstavila 35 nominovaných knižných titulov, ktoré sú späté s regiónom Kysúc tematicky alebo osobou autora, a to v textovej, či obrazovej časti.

Vyvrcholením podujatia bolo vyhodnotenie súťaže a odovzdanie cien. V kategórii náučná literatúra bolo nominovaných 20 titulov, ktoré spolu získali 3156 hlasov.

Na prvom mieste s najväčším počtom hlasov 1998 sa umiestnila monografia Skalité, obec pod Trojakom. Autor Pavol Laš vo svojej publikácii predkladá čitateľom okrem známych faktografických údajov aj zaujímavé, doposiaľ nepublikované informácie o obci a zároveň dokumentuje premeny, ktoré sa udiali od jej vzniku. Autor v krátkom rozhovore priznal, že materiál, ktorý zbieral takmer štyri roky, je oveľa rozsiahlejší a nebolo možné do publikácie zaradiť všetko. Pavol Laš pôvodne pátral po svojom rodokmeni a pri hľadaní získal mnoho podnetných a unikátnych informácií, ktoré napokon stáli za zrodom myšlienky napísať monografiu. Víťazná kniha získala i ocenenie Slovenskej asociácie novinárov.

Cenu za druhé miesto s počtom hlasov 518 získalo päť autorov: Mário Janík, Miloš Jesenský, Pavol Matula, Ladislav Paštrnák, Martin Turóci za knihu Kysuce 1938 - 1945, Vojnové osudy Kysúc a Kysučanov v rokoch 1938 - 1945. Táto kolektívna monografia je ďalším dielom z edičného radu Zlatého fondu Kysuckého múzea v Čadci. Ako samotný názov knihy naznačuje, mapuje obdobie druhej svetovej vojny na území Kysúc - odbojovú činnosť, Slovenské národné povstanie, jednotky SS a partizánske jednotky na Kysuciach, ako aj osudy vojakov z Kysúc v bojoch počas druhej svetovej vojny v zahraničí. Tím bádateľov na základe dlhoročného archívneho výskumu ponúka v knihe nové historické svedectvo, doplnené unikátnymi obrazovými materiálmi.

Na treťom mieste s podporou 468 hlasov sa umiestnila publikácia - Helena Zahradníková, Mojou príručnou batožinou je kysucký kroj - od autorky Magdalény Hackovej a s kresbami Ondreja Zimku. Kniha je oslavou celoživotného diela výnimočnej speváčky ľudových piesní, ktorá od svojej ranej mladosti žije piesňami, zbiera takmer zabudnuté skvosty, aby ich potom šírila medzi ľuďmi na slávnostiach a festivaloch na Slovensku i v zahraničí. Autorka v nej sústredila mnoho cenných príbehov zo života Heleny Zahradníkovej. Knihu graficky upravila Mária Ščuryová. V kategórii beletria bolo nominovaných 15 titulov, ktorým čitatelia zaslali spolu 3156 hlasov. Ocenenie za prvé miesto si prevzal autor knihy Dementi Jozef Banáš, pre ktorú hlasovalo 504 čitateľov. V rozhovore autor priznal, že je na ocenenia zvyknutý, no napriek tomu je to preňho ohromná emócia a uistil svojich priaznivcov, že táto cena bude zastávať medzi ostatnými významné čestné miesto. Spisovateľ upozornil na správne chápanie názvu ocenenej knihy Dementi, ktorý je odvodený od slova dementovať. Kniha je určená všetkým ľuďom, ktorí sa dokážu na seba a svoje okolie pozrieť kriticky, ale zároveň s nadhľadom, pretože je viac než pravdepodobné, že sa v knihe nájdu tiež. Autor Jozef Banáš v nej svojským štýlom a ostrým vtipom rozpitváva typické vlastnosti Slovákov, ich problémy, komplexy, každodenný život aj politické kauzy. Text sprevádzajú nemenej vtipné fotografie. Ak ste si obľúbili autorovu veľmi úspešnú prvotinu Idioti v politike, zapáči sa vám aj jeho voľné pokračovanie. Zbierka básní sestry Márie Bonaventúry Šmidovej Ježiš a ruža... a človek sa umiestnila na druhom mieste s počtom hlasov 458. Ide o básnický debut autorky, ktorý obsahuje výber básní, zameraných na liturgické obdobia, ale i na samotný život. Autorka chce prispieť k poznaniu i oslave Stvoriteľa a jeho diela. Jemnými '6Bresbami k dielu prispela ilustrátorka Zuzana Jesenská Kubicová. Knihu vydala Kongregácia Školských sestier sv. Františka.

Na treťom mieste s počtom hlasov 428 sa umiestnila kniha Ladislava Hrubého Amulet, dvojzubec a Hviezdy univerza, ktorá je voľným pokračovaním dobrodružného románu Brána do zabudnutého údolia. Dej príbehu sa odohráva v okolí Trnavy, kde sa naši staronoví hrdinovia stretnú so svojimi rovesníkmi z dolniackeho kraja. Dobrodružstvo prázdninovej partie detí sa postupne mení na napínavú detektívku s mnohými tajomstvami. Bohaté ilustrácie akademického maliara Stanislava Lajdu korešpondujú s dejom príbehu a približujú ho čitateľovi.

O víťazoch rozhodla výhradne čitateľská verejnosť elektronickou formou alebo prostredníctvom hlasovacích anketových lístkov, uverejnených v regionálnej tlači, v Kysuckej knižnici v Čadci a mestských knižniciach v Turzovke, v Kysuckom Novom Meste a v Krásne nad Kysucou. Knihy spolu získali 6694 platných hlasov, čo v porovnaní s uplynulým rokom predstavuje zvýšenie o 1500

hlasov. Víťazné publikácie budú prezentované formou putovnej výstavy vo všetkých knižniciach Žilinského samosprávneho kraja a 10. - 13. novembra 2016 na Knižnom veľtrhu BIBLIOTÉKA v INCHEBE EXPO Bratislava.

Súťaž má i ďalších víťazov, a to tých, ktorí nelenili a vyplnený anketový lístok poslali buď elektronickou poštou, alebo osobne doručili na zberné miesta. V závere slávnostného večera boli vylosovaní traja výhercovia, ktorí si môžu v knižnici vyzdvihnúť hodnotné ceny: Viera Šimaljaková z Oščadnice, Juraj Moravec zo Skalitého a Anna Smažáková z Turzovky.

Súťažiacim a výhercom boli darované hodnotné ceny, ktoré do súťaže venovali: ŽSK, kancelária primátora a mesto Čadca a Kysucké múzeum v Čadci. Organizátori srdečne gratulujú víťazom a ďakujú všetkým spomenutým darcom, mediálnym partnerom a tým, ktorí sa podieľali na príprave podujatia.

KYSUCKÁ KNIŽNICA V ČADCI

Prestížne čitateľské ocenenie putovalo aj do obce Skalité(03.05.2016; Kysucké noviny; č. 17, KULTÚRA/SERVIS , s. 19; JČ)

V pondelok 25. apríla sa na pôde Kysuckej knižnice v Čadci uskutočnilo slávnostné vyhodnotenie čitateľskej anketovej súťaže Kniha Kysúc 2015.

SKALITÉ. Podujatie organizovala Kysucká knižnica v Čadci v spolupráci so Žilinským samosprávnym

krajom. O víťazoch rozhodla výhradne čitateľská verejnosť - elektronickou formou, alebo prostredníctvom

hlasovacích anketových lístkov. V kategórii náučná literatúra bolo nominovaných 20 titulov. Víťazom sa podľa počtu odovzdaných hlasov - 1998 stala naša nová monografia "Skalité, obec pod Trojakom" od autora Pala Laša, rodáka zo Skalitého, ktorá bola verejnosti predstavená 20. decembra 2015.

Kniha prináša množstvo nových nepublikovaných informácií o našej obci a dokumentuje premeny, ktoré sa udiali od jej vzniku.

Víťazné publikácie, ktoré sa umiestnili na prvých troch miestach jednotlivých kategórií sa vydajú na putovnú výstavu regiónmi Žilinského samosprávneho kraja a v novembri tohto roka budú slávnostne prezentované na knižnom veľtrhu Bibliotéka 2016 v Bratislave. Úprimne ďakujeme autorovi, nášmu rodákovi Palovi Lašovi za toto úžasne dielo, ktoré vytvoril. Prajeme mu pevné zdravie a elán pri ďalšej tvorivej práci.

Poďakovanie tiež patrí všetkým, ktorí za monografiu "Skalité, obec pod Trojakom" hlasovali v súťaži Kniha Kysúc 2015.

Kaštieľ Radoľa dejiskom výstavy "Srdcom a rukami"(03.05.2016; Kysucké noviny; č. 17, KULTÚRA/SERVIS , s. 19; ALENA MOZOLOVÁ)

Kováčstvo bolo v minulosti najrozšírenejším remeslom na Kysuciach i na celom Slovensku. Kováči boli zručnými remeselníkmi a predmety, ktoré vyrábali, mali všestranné využitie.

RADOĽA. Vyrábali kované nástroje, poľnohospodárske náradie, reťaze, klince, podkovy, kovania na vozy,

pánty na dvere, zámky... Mnohé z nich boli často "cifrované", zdobené krásnym ornamentom. Dnes ich nájdeme väčšinou v zbierkových fondoch múzeí, ale niektoré nám slúžia doteraz.

Kováčske remeslo pretrvalo až do dnešnej modernej doby, ktorá ho posúva aj do roviny umeleckej tvorby. Nezostalo však len pri tradícii a príležitostných ukážkach. Pokračuje v mladej generácii kováčov, ktorí toto remeslo študujú a dokážu sa ním úspešne uživiť. O tom, že mladí ľudia majú skutočne chuť a záujem o kováčske remeslo, vypovedá výstava "Srdcom a rukami" v radoľskom kaštieli.

Výstavu sprístupnilo Kysucké múzeum v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, v spolupráci so Strednou odbornou školou strojníckou v Kysuckom Novom Meste. Prezentuje tvorbu žiakov a učiteľov odboru Umelecko-remeselné spracúvanie kovov so zameraním na kováčske a zámočnícke práce.

Návštevníci výstavy uvidia dekoratívne i úžitkové predmety, doplnené nápaditými kresbami, vytvorené terajšími žiakmi aj absolventmi tohto odboru. "Vystavené práce svedčia o tom, že žiaci tejto školy sú už počas štúdia kreatívnymi výtvarníkmi a zručnými odborníkmi v umeleckoremeselnej výrobe. S ich dielami sa môžeme stretnúť nielen na výstavách, ale krášlia taktiež mnohé domácnosti. Dokážu vyrobiť kované svietniky, plastiky, kreslá, lavičky, krbové súpravy a veľa ďalších užitočných predmetov, ktoré sú demonštráciou toho, ako to môže vyzerať, keď sa z práce stáva vášeň a povinnosti sa plnia so zanietením a kusom srdiečka," hovorí majster odbornej výchovy Jozef Hodás. Pozývame vás do kaštieľa v Radoli na prehliadku tejto pozoruhodnej kováčskej tvorby, pri ktorej sa zručnosť snúbi s umením. Výstava je sprístupnená do 22. júna.

Milan Zacha Kučera priblížil tajomstvá Tretej ríše(03.05.2016; Kysucké noviny; č. 17, KULTÚRA/SERVIS , s. 19; MIROSLAVA PAŠTRNÁKOVÁ)

V rokoch 1942 - 1945 vznikal v Sovích horách tajomný podzemný objekt, nesúci názov Riese. Budovala ho Tretia ríša, no dodnes nie je celkom jasné, za akým účelom.

ČADCA. Kysuckú knižnicu v Čadci, ktorej zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj, navštívil 19. apríla

český autor literatúry faktu a bádateľ Milan Zacha Kučera. Na vyše dvojhodinovej prednáške, doplnenej filmovými ukážkami, zaujal účastníkov stretnutia výsledkami výskumov a málo známymi informáciami o ukrytom podzemnom komplexe.

Riese, po nemecky obor, pozostáva zo siedmich častí a nachádza sa na západe Poľska v blízkosti českých hraníc. Autor knihy Největší tajemství Třetí říše opisuje vzhľad jednotlivých častí a poukazuje na obrovské rozmery priestorov. Spomedzi všetkých vynikajú chodby, nachádzajúce sa pod zámkom Ksiaž. V hĺbke takmer 50 metrov sa tu budovali šesťmetrové chodby, v ktorých by sa ľahko mohli obísť nákladné autá. Dopĺňa aj fakt, že samotná vstupná hala do podzemia pod zámkom má 20 x 25 metrov. Spomínaný Ksiaž, ktorý je tretím najväčším zámkom v Poľsku, mnohí bádatelia považovali za budúce sídlo NSDAP. Aj Kučera s tvrdením súhlasí, ale pripomína, že honosným štýlom sa miesto odlišovalo od predchádzajúcich sídel strany.

Môžeme hádať nielen skutočný význam zámku, ale aj dôvod, prečo sa nezachovala žiadna dokumentácia objektu. Tajomstvom je opradený aj hlavný projektant a napokon i celkový zámer Riese. Najčastejšie sa môžeme stretnúť s názormi, že išlo o miesto, kde sa mali vyvíjať chemické či biologické zbrane. Vieme totiž, že Nemecko svedomito sledovalo vedecký pokrok a skúšalo, ako ďaleko sa dá posúvať hranica. "Špičkoví vedci sem mohli prichádzať a pracovať na vývoji nových zbraní, ktorými mala Tretia ríša urýchlene dosiahnuť svoje vojenské ciele," vysvetľuje bádateľ. Nechýbajú ani odvážne úvahy iných výskumníkov, podľa ktorých mohlo miesto slúžiť na skonštruovanie atómovej bomby. Ku komplexu patrí aj niekoľko nadzemných objektov, tým najznámejším je tzv. mucholapka. "Podľa prvého dojmu by sme mohli odhadnúť, že táto kruhová stavba s výškou dvanásť metrov predstavuje základ chladiacej veže," tvrdí Kučera.

Bádateľ sa okrem iného domnieva, že prvé práce na stavbe projektu neboli reakciou na vojnové neúspechy, s ktorými sa muselo Nemecko vyrovnať. Tretia ríša výstavbu plánovala už dlhšie a bola ochotná do nej investovať neuveriteľných 150 miliónov ríšskych mariek.

Prekvapujúcim je aj množstvo materiálu, s ktorým sa pracovalo, a to takmer štvrť milióna metrov kubických betónu. Dozor nad výstavbou robila organizácia Todt, ktorá stavala významné a strategické miesta Tretej ríše a jedným z dôležitých spolupracovníkov bol architekt a neskôr i minister priemyslu a zbrojovania Albert Speer. Číslom, ktoré rozhodne zarazí najviac, je množstvo väzňov, podieľajúcich sa na prácach. Kučera vysvetľuje, že sem z blízkeho koncentračného tábora GrossRosen prichádzali zajatci, ktorí pracovali 13 až 14 hodín denne. Navyše upozorňuje na fakt, že životnosť jedného z nich bola v priemere 3 mesiace a odhaduje, že tu v neľudských podmienkach pracovalo 49 500 väzňov, z ktorých neprežil takmer nikto.

Projekt Riese ako prví odhalili Sovieti počas oslobodzovania v máji 1945. V ich rukách zostal až do roku 1953 a počas nasledovných 30 až 40 rokov sa oň z neznámych príčin opakovane zaujímali. Mnohé miesta objektu sú teraz zaplavené, zaliate bahnom či zlikvidované trhavinami. Viditeľné je len to, čo je povolené, zvyšok labyrintu nateraz zostáva ukrytý.

Milan Zacha Kučera získal ocenenie Egona Ervína Kischa za prácu, v ktorej zdokumentoval pôdorys stavby Riese a predpokladané zámery, s akými sa Tretia ríša vrhla do jej výstavby. Veľmi si vážime jeho návštevu a dúfame, že i v budúcnosti s ním budeme môcť preskúmať ďalšie záhady

histórie. Druhé rozšírené vydanie jeho knihy "Největší tajemství Třetí říše", doplnené bohatým fotografickým materiálom, nájdete vo fonde Kysuckej knižnice v Čadci. MIROSLAVA PAŠTRNÁKOVÁ

Elektroinštalácia neutiahla bojler(03.05.2016; Oravské noviny; č. 17, SPRAVODAJSTVO , s. 4; MAPA)

Futbalisti sa v studenej vode už sprchovať nebudú. V šatniach majú novú elektroinštaláciu. KRIVÁ. Po minuloročnej víchrici, ktorá strhla strechu na futbalovej tribúne, museli Krivania urobiť

novú. Pred začiatkom tohtoročnej futbalovej jari zrekonštruovali aj elektroinštaláciu. Šatne postavili v sedemdesiatych rokoch, na elektrinu použili hliníkový drôt. "Keď sme zapli bojler alebo ohrievač, neutiahla ich a vybilo poistky," povedal starosta Juraj Leginus. "Sieť bola slabá, drôty sa prehrievali. Preto sme urobili kompletnú rekonštrukciu." Z celkových 1200 eur nákladov získali od Žilinského samosprávneho kraja dvesto, zostatok hradili z obecných peňazí. Okrem rozvodov majú nové aj rozvodné skrine, ističe, bojler. Futbalisti Krivej hrali prvé tri kolá jarnej časti súťaže vonku, takže na opravu mali dostatok času a stihli ju ukončiť pred prvým domácim zápasom.

Cesta v Liskovej je už lepšia(03.05.2016; Liptovské noviny; č. 17, Titulná strana , s. 1; MIRO GEJDOŠ)

Šoféri pri prejazde obcou už nemusia brzdiť a obchádzať rozkopaný pás cesty. Tento rok majú zmiznúť aj ďalšie diery a nedostatky.

LISKOVÁ. Rozkopané časti hlavnej cesty v Liskovej už zaasfaltovali. Autá môžu prechádzať dedinou po viac ako pol roku plynulejšie. Za 60 centimetrov široký výkop na kraji komunikácie v takmer celej dĺžke obce mohla výmena plynového potrubia. Ani po zacelení rozkopávky nie je cesta v ideálnom stave. "Patrí Žilinskému samosprávnemu kraju a máme prísľub, že najväčšie poruchy opravia ešte tento rok," povedal starosta Liskovej Jozef Murina. Okrem Liskovčanov a obyvateľov okolitých obcí po nej často prechádzajú aj šoféri, ktorí sa chcú vyhnúť kolónam pred Ružomberkom na ceste I/18. V súčasnosti ju tiež využívajú nákladné autá pracujúce na výstavbe nového úseku diaľnice. "Po dokončení diaľnice by sa mal na hlavnej ceste meniť celý asfaltový koberec. Kedy to bude, nevieme," skonštatoval Murina.

Richter na prvomájovom zhromaždení KOZ a Žilinského samosprávneho kraja(02.05.2016; Rozhlasová stanica Fun; Headliny; 06.00; por. 1/3; R / -)

Redaktor: "Sviatok práce a vôbec bezpečných pracovných podmienok, kvalitnej práce a všetkého, čo s tým

súvisí, je pre vládu dôležitý a aktuálny. Povedal to minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter na prvomájovom zhromaždení Konfederácie odborových zväzov a Žilinského samosprávneho kraja pri príležitosti Sviatku práce v Žiline."

Ján Richter, (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny: "Práca nie je všedná a, bohužiaľ, nie v každej hladovej doline ani každodenná. Preto si ju treba

vážiť, treba si ju uctiť a samozrejme poďakovať aj tým, ktorí ľuďom prácu dávajú, pokiaľ im vytvárajú bezpečné pracovné podmienky a dávajú primeranú mzdu. Ale dôležité je si uctiť hlavne ľudí práca, a to bez ohľadu na to, či sa živia, obrazne povedané, svojou hlavou, alebo svojimi rukami."

Redaktor: "Minister práce sa dotkol aj otázky prílevu pracovnej sily zo zahraničia. Vláda a odborári chcú, aby

bola väčšia regulácia ohľadom prílevu zahraničných pracovníkov na Slovensko, hlavne z krajín mimo Európskej únie."

Na Orave už majú moderný CT prístroj(02.05.2016; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 16:00; por. 10/19; Viliam Stankay / Viliam Stankay)

Viliam Stankay, moderátor: "V Dolnokubínskej nemocnici otvorili prvé centrum magnetickej rezonancie na Orave. Pacienti z

celej Oravy museli dosiaľ cestovať na vyšetrenia aj sto kilometrov do susedných regiónov. Skrátiť by sa mali aj čakacie doby z dvoch mesiacov na niekoľko dní. V štartovacej prevádzke by mali v Dolnom Kubíne vyšetriť pätnásť až dvadsať pacientov denne. Dolnokubínsku nemocnicu spravuje Žilinský samosprávny kraj. Moderné diagnostické centrum bude preto slúžiť nielen Oravčanom, ale aj pacientom nemocníc v Čadci a v Liptovskom Mikuláši. Celkovo ide o spádovú oblasť s tristodvadsaťtisíc obyvateľmi. Centrum magnetickej rezonancie obstarala nemocnica za viac ako jeden milión šesťstotisíc eur. Splácať ho bude tri roky."

Na Orave pribudla magnetická rezonancia(02.05.2016; Televízna stanica STV 1; Správy RTVS; 19:00; por. 19/22; Matúš Ružička / Janette Štefánková)

Janette Štefánková, moderátorka: "V Dolnokubínskej nemocnici otvorili prvé centrum magnetickej rezonancie na Orave. Pacienti už

nebudú musieť na vyšetrenie cestovať aj sto kilometrov. Skrátiť by sa mali tiež čakacie doby z dvoch až troch mesiacov na niekoľko dní či týždňov."

Matúš Ružička, redaktor: "V štartovacej prevádzke by mali v Dolnom Kubíne vyšetriť v priemere pätnásť pacientov denne.

Od leta by to mohlo byť dvakrát toľko. Nemocnica garantuje, že príplatky za prednostné vyšetrenie brať nebude a poradovník bude zostavovať na základe odporúčaní lekárov."

Ingrid Palugová, vedúca rádiologická technička: "Vždy táto priorita je ohľadom indikácie, ako indikujúci lekár zváži, ako je akútna potreba toho MR

vyšetrenia." Jozef Mitnál, riaditeľ Dolnooravskej nemocnice, Dolný Kubín: "Uprednostňovanie, ako to je to, čo vidíme, že zaplať si sto alebo sto päťdesiat eur a budeš

prednostne vyšetrený do troch dní - takouto cestou by sme sa nechceli vydať." Matúš Ružička: "Dolnokubínsku nemocnicu spravuje žilinská župa. Moderné diagnostické centrum bude preto

slúžiť nielen Oravčanom, ale aj pacientom nemocníc v Čadci a v Liptovskom Mikuláši. Napriek tomu, že z Čadce do Dolného Kubína je to takmer sto kilometrov, Kysucká nemocnica túto možnosť víta, pretože na vyšetrenia v Žiline musia jej pacienti čakať aj tri mesiace."

Martin Šenfeld, riaditeľ Kysuckej nemocnice, Čadca: "My sme vďační aj tejto ponuke z Dolného Kubína. Je to ďaleko, ale tak radšej prejdeme pár

kilometrov navyše, ako by sme mali čakať pár týždňov navyše." Jozef Mitnál: "Keď bola výmena CT v Čadci, tak sme mali takú dohodu, že jedenkrát do týždňa prišlo, ja neviem,

sanitné vozidlo a doviezlo piatich - šiestich pacientov z Čadce, ktorých sme vlastne v tom dni vyšetrili. A dá sa to."

Matúš Ružička: "Nové centrum magnetickej rezonancie v Dolnom Kubíne bude môcť zatiaľ vyšetrovať len

poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a poisťovne Dôvery." Jozef Mitnál: "Poisťovňa Union zvážila, že v regióne má dostatočnú zmluvnú kapacitu zazmluvnenú v

Ružomberku, takže rozhodla sa, že momentálne v tejto prvej fáze naše pracovisko nebude zazmluvnené."

Matúš Ružička: "Centrum magnetickej rezonancie obstarala Dolnokubínska nemocnica za viac ako milión

šesťstotisíc eur, splácať ho bude tri roky. Tento rok plánuje vymeniť aj CT prístroj a vybudovať nový urgent."

Kvaplo aj pre gymnázium(02.05.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 19:47, s. -; Viera Legerská)

Žilinská župa rozdelila 40-tisíc eur pre 24 projektov stredných škôl v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.

MARTIN. Grantový program Vráťme šport do škôl, ktorý Žilinská župa vytvorila pred desiatimi rokmi, je orientovaný na podporu športových aktivít a prináša každoročne stredoškolákom v regiónoch Kysuce, Horné Považie, Turiec, Liptov a Orava lepšie podmienky pre rozvoj športovísk, telocviční a podporu mladých talentov. Tohto roku v župe rozdelili 40-tisíc eur pre 24 projektov stredných škôl. Turiec čaká zlepšenie materiálno-technických podmienok pre vyučovanie telesnej a športovej výchovy. Gymnázium J. Lettricha v Martine získa finančnú výpomoc vo výške 550 eur na nákup nových pomôcok a vybavenia.

Z kraja kvaplo aj do Turca(03.05.2016; Turčianske noviny; č. 17, AKTUALITY/INZERCIA , s. 7; ZAT)

Žilinská župa rozdelila 40-tisíc eur pre 24 projektov stredných škôl v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Je medzi nimi aj jeden projekt z Turca.

ŽILINA. Grantový program Vráťme šport do škôl, ktorý Žilinská župa vytvorila pred desiatimi rokmi, je orientovaný na podporu športových aktivít a prináša každoročne stredoškolákom v regiónoch Kysuce, horné Považie, Turiec, Liptov a Orava lepšie podmienky pre rozvoj športovísk a podporu talentov. "Aby z nich vyrástli budúci Petrovia Saganovia, Petry Vlhové či Klaudie Medlové," zdôraznil žilinský župan Juraj Blanár. Tohto roku v župe rozdelili 40-tisíc eur pre 24 projektov stredných škôl. Turiec čaká zlepšenie materiálno-technických podmienok pre vyučovanie telesnej a športovej výchovy. Gymnázium J. Lettricha v Martine získa finančnú výpomoc vo výške 550 eur na nákup nových pomôcok a vybavenia.

Ak neviete ako ďalej, je tu pre vás právne a iné poradenstvo(03.05.2016; Turčianske noviny; č. 17, SPEKTRUM , s. 10; LENKA ZÁTEKOVÁ)

Obyvatelia Žilinského kraja majú možnosť využiť na Úrade ŽSK bezplatné poradenstvo v oblasti práva, sociálnych vecí či zdravotníctva.

Žilinský samosprávny kraj pokračuje v tradícii Župných štvrtkov a prostredníctvom osobných stretnutí pomáha svojim občanom. "Župné štvrtky predstavujú priestor pre tých, ktorí potrebujú poradiť, usmerniť či prediskutovať záležitosti, ktorým z odborného hľadiska možno nie celkom rozumejú. V minulom roku sa nám podarilo stretnúť sa a pomôcť viac ako 1 400 obyvateľom nášho kraja a podľa najnovších informácií v tomto roku je to už ďalších takmer pol tisíca občanov, ktorí si k nám prišli po radu," priblížil predseda ŽSK Juraj Blanár s tým, že právna poradňa je k dispozícii každý druhý štvrtok v mesiaci, zdravotnícke poradenstvo nájdu záujemcovia každý prvý štvrtok a sociálne rady im pracovníci Úradu ŽSK poskytnú každý pracovný deň od 8. h do 15. h. "Je dôležité, aby občania vedeli, že sa na nás môžu obrátiť a my im radi poradíme, ako ďalej postupovať v problémových záležitostiach, s ktorými sa v živote môžu stretnúť," uviedol žilinský župan. Právne poradenstvo, o ktoré je najväčší záujem, poskytuje rady v oblastiach občianskeho, rodinného alebo pracovného práva. "Právnici riešia najčastejšie otázky vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, exekúcií zo spotrebiteľských pôžičiek, rozvodov či výživného. Dôležité však je, že aj keď sa snažíme pomôcť ľuďom čo najviac, na súdoch ich už zastupovať nemôžeme, preto je naším cieľom im čo najlepšie danú problematiku priblížiť a poradiť im, na koho sa prípadne môžu ďalej obrátiť," zdôraznila riaditeľka právneho odboru ŽSK Ivana Žureková. Otázky z oblasti sociálnej starostlivosti a sociálnych služieb riešia pracovníci odboru sociálnych vecí ŽSK. Pomoc pri umiestnení klientov do sociálnych zariadení, poradenstvo o právach a povinnostiach prijímateľov sociálnych služieb či nasmerovanie pri riešení vybavovaní sociálnych dávok sú každodennými témami sociálneho poradenstva. Bezplatne pomáhajú aj na odbore zdravotníctva ŽSK, kam sa môžu obrátiť občania napríklad aj s problematikou vyberania neoprávnených poplatkov. "Najmä po prijatí novely zákona o

rozsahu zdravotnej starostlivosti sa začalo viac diskutovať o poplatkoch v zdravotníctve a pacienti často nevedeli, na koho sa môžu obrátiť. Zdravotnícke poradenstvo je tu ako pre pacientov, tak pre lekárov a verím, že napomôže sprehľadnenie a zvýšenie dostupnosti informácií z problematiky, ktorú má u nás v kompetencii odbor zdravotníctva," uzavrel J. Blanár. Termíny právnej a zdravotnej poradne a viac informácií nájdete na stránke www.regionzilina. sk.

LENKA ZÁTEKOVÁ

Stredné školy dostanú dotáciu 40-tisíc eur(02.05.2016; Žilinské noviny; č. 17, región , s. 6; JD)

Grantový program Vráťme šport do škôl, zacielený na podporu športových aktivít, prináša každoročne stredoškolákom kvalitnejšie a modernejšie podmienky pre rozvoj športovísk, telocviční a podporu mladých talentov.

REGIÓN. Žilinská župa rozdelila v rámci grantového programu 40-tisíc eur pre 24 projektov stredných škôl v

pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). "Ako zriaďovateľ 63 stredných škôl sa staráme o vzdelávanie našich žiakov a snažíme sa vytvoriť pre nich podmienky, v ktorých budú môcť rozvíjať svoje športové nadanie. Máme množstvo talentov, ktoré nás reprezentujú doma i v zahraničí, a aj preto sme pred desiatimi rokmi vytvorili grantový systém, z ktorého môžeme čerpať financie práve pre zlepšenie podmienok, v ktorých trénujú naši budúci Petrovia Saganovia, Petry Vlhové či Klaudie Medlové," zdôraznil Juraj Blanár, predseda ŽSK. Organizáciou športových súťaží prispeje k zapojeniu žiakov do športovania Dopravná akadémia v Žiline a Hotelová akadémia v Žiline. Prostredníctvom turnajov v stolnom tenise a volejbale budú rozvíjať zdravý životný štýl študentov. Obe školy získali dotáciu vo výške 550 eur. Stredná odborná škola drevárska a stavebná v Krásne nad Kysucou rozšíri vďaka dotácii 5 050 eur novovybudované workoutové ihrisko o športovú zónu s jedinečnými exteriérovými fitnes strojmi. Novú metódu cvičenia zavedie do hodín telesnej výchovy Stredná odborná škola obchodu a služieb v Čadci, kde budú pomocou elastických lán korigovať nesprávne držanie tela a problémy s chrbticou, ktoré sa čoraz častejšie objavujú u mladých ľudí. "Oravskí študenti sa môžu v Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Dolnom Kubíne tešiť na nové osvetlenie v telocvični, na ktoré sme prispeli takmer 5-tisíc eur a v Strednej odbornej škole v Námestove zase na nové vonkajšie športové centrum. Investícia 5 050 eur tu zabezpečí možnosť vybudovať fitnes park, využiteľný aj pre verejnosť," informovala riaditeľka odboru školstva ŽSK Dana Mažgútová. Turiec čaká zlepšenie materiálnotechnických podmienok pre vyučovanie telesnej a športovej výchovy. Gymnázium J. Lettricha v Martine získa finančnú výpomoc vo výške 550 eur na nákup nových pomôcok a vybavenia.

V Trnovom hodovali na sv. Juraja(02.05.2016; Žilinské noviny; č. 17, REGIÓN/INZERCIA , s. 15; Redakcia)

NAPÍSALI STE NÁM Uplynulý víkend sa v Trnovom hodovalo. Na počesť patróna obce - sv. Juraja, ktorému je

zasvätený aj unikátny drevený kostolík, sa už ôsmy rok konali Trnovské hody sv. Juraja. TRNOVÉ. Toto trojdňové kultúrno-spoločenské podujatie prebiehalo pod taktovkou hlavného organizátora

Krajského kultúrneho strediska v Žiline v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, Kamenárstva VEKAM, farského úradu, Urbárskeho pozemkového spoločenstva a mesta Žilina.

Tohtoročné hody sa niesli v znamení 90. výročia vzniku Dobrovoľného hasičského zboru v Trnovom a začali sa v piatok večer hasičským bálom.

V sobotu sa súťažilo vo futbalovom turnaji a vo varení gulášu o "Trnovský kotlík". Víťazom vo futbale sa stalo mužstvo starých pánov a získalo putovný pohár predsedu ŽSK Juraja Blanára. Z desiatich družstiev, ktoré varili guláš, si "Trnovský kotlík" odnieslo Urbárske pozemkové spoločenstvo, ktoré podľa vyjadrenia hodnotiacej poroty navarilo najchutnejší guláš.

Pre návštevníkov bol pripravený aj bohatý kultúrny program. Pre tých najmenších to boli divadelné predstavenia v podaní žiakov ZŠ v Trnovom a Divadelného klubu Makovice pri Krajskom kultúrnom

stredisku v Žiline. Veľký záujem zo strany malých divákov bol aj o ukážky kynologického výcviku či workshopy.

O dobrú zábavu sa postaral Drišľak a viaceré hudobné skupiny. Chladná a uplakaná nedeľa sa začala sprievodom od Kostola sv. Juraja ku Kostolu sv. Cyrila a

Metoda a pokračovala slávnostnou sv. omšou. Po nej nasledoval program v kultúrnom dome, do ktorého svojím vyhrávaním a dobrou náladou pozývala Dychová hudba Kolárovičanka z Kolárovíc.

Na slávnostnej akadémii v kultúrnom dome boli oceňovaní členovia Dobrovoľného hasičského zboru v Trnovom za ich záslužnú prácu. Nechýbal ani bohatý kultúrny program nielen miestnych speváckej skupiny Trnovčanka, detí zo ZŠ a MŠ, ale i hostí Divadelného klubu Makovice, účastníčky populárnej súťaže Česko-Slovensko má talent Izabely Kampfovej či známeho imitátora a zabávača Roba Kaisera.

Program však ani zďaleka neskončil a hodovníci sa zapojili spolu s varínskymi mažoretkami a Dychovou hudbou Kolárovičanka do sprievodu a prešli do školského areálu, kde tohtoročné hodové slávnosti vyvrcholili vystúpením hudobných skupín Arzén a Primátor.

Trnovské hody aj napriek nie veľmi vydarenému počasiu splnili svoje očakávanie. Stali sa tradíciou, ktorú treba aj naďalej udržiavať.

Ľudia majú stále radosť z čítania(03.05.2016; www.sme.sk; Kultúra, 12:44, s. -; Viera Legerská)

Región už má Knihu Turca 2015. V kategórii beletria tento titul získala kniha Glosy: hovornice na slnečný i zamračený deň Jána Cígera a v kategórii odborná literatúra Eva Martinusiková za publikáciu Ranogotický kotol sv. Margity v Turčianskom Jasene.

MARTIN. Anketu Kniha Turca organizovala Turčianska knižnica už po ôsmy raz a jej aktuálny ročník mal 29 nominovaných kníh o Turci, od turčianskych autorov či ilustrátorov, čo je o osem viac ako v minulom roku. Šestnásť z nich sa o titul uchádzalo v kategórii beletrie a trinásť v kategórii odbornej literatúry. Do ankety prišlo súhrnom 2 239 hlasov, buď vo forme hlasovacích lístkov alebo hlasovania cez internet. 8. apríla hlasovanie, ktoré trvalo od 1. marca, uzavreli.

V kategórii beletrie súťažili takí autori ako Pavel Hirax Baričák, Miroslav Bartoš, Ján Cíger, Adriana Krištofíková, Peter Mišák, Rasťo Piško, Igor Válek, Jozef Tatár a mnohí ďalší. V aktuálnom ročníku najvyššiu čitateľskú priazeň získal za svoje glosy, ktoré odvysielalo Radio Regina, Ján Cíger. Glosy: hovornice na slnečný i zamračený deň zo Štúdia LJ a vydavateľstva Georg získali 372 hlasov.

"Prvenstvo v ankete ma prekvapilo, naozaj som ho nečakal. Som ale rád, že si ľudia moje drobné postrehy všimli. V knižke ich je 124, v čase vydania som ich vyberal zo vzorky asi 200 glos. Keď som ich kládol na papier, alebo čítal v rádiu, mal som jediný cieľ - urobiť ľuďom radosť. Ak to takto prijali, som naozaj rád," povedal v debate pri vyhodnotení ankety.

Druhú priečku v beletrii obsadila detektívka dvojice autorov Toronto Nara & Monika Tarja Toscani Švédska šesťdesiattrojka, ktorú vydalo OZ Ranč Nádej a tretie získala Adriana Krištofíková za román Srdce má svoju hlavu, ktorý vydal Motýl.

Odborná literatúra tiež mala svojich známych zástupcov - Zuzanu Horníkovú či Zoru Mintalovú Zubercovú alebo Jozefa Tatára, no tentoraz ich v čitateľskej priazni predstihla Eva Martinusíková, ktorej Vydavateľstvo Matice slovenskej vydalo publikáciu Ranogotický kostol sv. Margity v Turčianskom Jasene. Bola jej prvotinou z kategórie odbornej literatúry. Získala 221 hlasov. "Som v šoku," vyznala sa. "Vôbec som nerátala s tým, žeby niekto mohol mať záujem o knižku o kostolíku v dedine, z ktorej pochádzam. Odjakživa ma táto stavba zaujímala, preto som jej históriu dala na papier. Som rada, že sa páčila aj iným."

Na druhom mieste v kategórii odborná literatúry v ankete skončili Tradície na Slovensku od Zory Mintálovej Zubercovej (vydal Slovart) a na treťom to bola útla, ale krásna knižka starých pohľadníc Zo spomienok grófky Elizabeth od Zuzany Horníkovej (vydal Hemibos Ante Portas).

Víťazné knihy budú môcť autori prezentovať na Bibliotéke v Bratislave a spolu s ostatnými nominovanými knihami budú aj súčasťou putovnej výstavy po knižniciach Žilinského samosprávneho kraja, ktorý bol spoluorganizátorom ankety.

Na ceste pod Strečnom budú opravovať mosty, jazdiť sa má v jednom pruhu(03.05.2016; Turčianske noviny; č. 17, AKTUALITY , s. 3; JANA DANIHELOVÁ, sita)

Okrem častých nehôd a kolón je bralo nad Strečnom ďalším tŕňom v oku všetkých vodičov. Naposledy jeho nestabilitu pocítili 9. februára, keď pár skál spadlo priamo na cestu. Sanáciu brala, teda spevnenie, však odložili.

STREČNO. Štyri skalné bloky, ktoré ohrozujú hlavný cestný ťah medzi Žilinou a Martinom, mali začať spevňovať už v marci. Podľa ministerstva životného prostredia zhotovíteľ inžiniersko-geologického prieskumu musel prerábať záverečnú správu, pretože nezodpovedala požadovaným kritériám. Začiatok sanácie bude potom závisieť od vyčlenenia financií a verejného obstarávania. Strečnianske bralo nad frekventovanou cestou I/18 nepretržite monitorujú novými dilatometrami. Podľa priebežných výsledkov bralo zatiaľ nepredstavuje bezprostredné ohrozenie.

Práce posunú na neskorší čas Samotná sanácia by mala zahŕňať preinjektovanie a zasieťovanie brala, na čo vláda ešte koncom

minulého roka vyčlenila takmer milión eur. Približne 30-tisíc vozidiel, ktoré denne prejdú popod Strečno, by mala už počas sanácie chrániť takzvaná galéria za viac ako tri milióny eur. Jej výstavbu však ešte vláda musí osobitne schváliť. "V správe sú navrhnuté sanačné opatrenia, týkajúce sa samotného skalného brala a navrhnutá je aj ochranná galéria. Po jej schválení ministerstvo v spolupráci so Žilinským samosprávnym krajom pripraví materiál do vlády, v ktorom bude podrobne informovať o výsledkoch prieskumu a navrhne možnosti riešenia. Začiatok sanácie závisí od vyčlenenia finančných prostriedkov a od dĺžky procesu verejného obstarávania," povedal Maroš Stano z odboru komunikácie Ministerstva životného prostredia SR.

Skalný previs neprestal klesať Pohyb skalného brala pod Strečnianskym hradom merajú pravidelne od roku 1996. Prvé anomálie

zaznamenali v roku 2011 a výraznejšiu namerali v roku 2014. Na hrozbu uvoľnenia skalného previsu a jeho pád na jednu z najfrekventovanejších ciest na Slovensku upozornili začiatkom vlaňajšieho leta geológovia zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Odklon skalného previsu od hradného brala meria ústav štyrikrát ročne. Posledné merania naznačili výrazný posun trhliny. "Výsledky meraní ukazujú na vážny stav, pretože hrozí odtrhnutie skalného previsu veľkých rozmerov a jeho zrútenie na frekventovanú komunikáciu pod skalným bralom. V posledných dvoch rokoch sa otváranie poruchy zrýchlilo. Skalný previs sa odkláňa od hradného brala a pozvoľne klesá," povedala vlani v júni Alena Klukanová zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Pre nestabilné bralo Okresný úrad v Žiline zriadil minulý rok v lete krízový štáb. Letecký prieskum následne odhalil rozsiahlu eróziu a potvrdil, že celkovo sú narušené štyri skalné bloky.

Mosty na ceste, to je ďalší problém Denne prejde po ceste I/18 asi 30-tisíc vozidiel. Je známa aj častými nehodami a následnými

kolónami. Množstvo vozidiel je však obrovskou záťažou pre dva mosty, ktorými vchádzate alebo vychádzate priamo do obce Strečno. Slovenská správa ciest by chcela tieto mosty zrekonštruovať. Podľa informácií by k opravám pristúpili až po verejnom obstarávaní s predpokladom na druhý polrok tohto roka.

leden smer jazdy áut pôjde asi cez obec Mosty sú v dezolátnom stave. Podľa Ľubomíra Palčáka, riaditeľa Výskumného ústavu dopravného,

sú na šiestom stupni z celkových siedmich hodnotiacich stupňov stavebno-technického stavu mostov vzhľadom na rozsah porúch, teda sú na úrovni -veľmi zlý." Keby sa dostali na posledný stupeň, cesta by sa musela uzavrieť. "Predpokladám, že vzhľadom na dopravné obmedzenia budú rekonštrukčné práce na mostných objektoch v Strečne prebiehať súčasne pri čiastočnej uzávierke cesty I/18 a regulácii dopravy vedenej v jednom jazdnom pruhu," hovorí Palčák. Táto cesta totiž nahrádza diaľnicu, preto podľa neho jej úplné uzavretie nie je možné. Nepomohlo by ani otvorenie len jedného pruhu pre oba smery. "Najpravdepodobnejší scenár je plynulé vedenie jedného jazdného smeru po ceste I/18 po nerekonštruovanej časti mosta a druhého cez obec Strečno. Vzhľadom na nevyhovujúce šírkové usporiadanie a zaťažiteľnosť cestnej komunikácie III. triedy a chýbajúce chodníky v obci bude potrebné vykonať nevyhnutné úpravy existujúceho dopravného prepojenia. Len tak bude možné zabezpečiť podmienky pre plynulú a bezpečnú dopravu počas prebiehajúcej rekonštrukcie dotknutých mostných objektov," dodáva.

Na kotolňu seniorom(03.05.2016; Turčianske noviny; č. 17, AKTUALITY/INZERCIA , s. 6; ZAT)

ŽILINA. Na nedávnom zasadnutí Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja schválili poslanci prvú úpravu župného rozpočtu. Na nové investície vyčlenili poslanci 11,4 mil. eur a poputujú do všetkých regiónov kraja na opravy ciest, divadiel, zariadení sociálnych služieb, škôl, nemocníc a polikliniky. "Časť peňazí pôjde aj na novú centrálnu plynovú kotolňu v DSS v Turčianskych Tepliciach, bude to 340-tisíc eur," uviedla riaditeľka odboru sociálnych vecí Marta Pauková.

Kniha Turca: Ľudia majú stále radosť z čítania(03.05.2016; Turčianske noviny; č. 17, KULTÚRA/MARKETING , s. 12; VIERA LEGERSKÁ)

Región už má Knihu Turca 2015. V kategórii beletria titul získala kniha Glosy: hovornice na slnečný i zamračený deň Jána Cígera a v kategórii odborná literatúra Eva Martinusíková za publikáciu Ranogotický Kostol sv. Margity v Turčianskom Jasene.

Anketu Kniha Turca organizovala Turčianska knižnica už po ôsmy raz a jej aktuálny ročník mal 29 nominovaných kníh o Turci, od turčianskych autorov či ilustrátorov, čo je o osem viac ako v minulom roku. Šestnásť z nich sa o titul uchádzalo v kategórii beletrie a trinásť v kategórii odbornej literatúry. Do ankety prišlo spolu 2 239 hlasov, buď vo forme hlasovacích lístkov, alebo hlasovania cez internet. 8. apríla hlasovanie, ktoré trvalo od 1. marca, uzavreli. V kategórii beletrie súťažili takí autori ako Pavel Hirax Baričák, Miroslav Bartoš, Ján Cíger, Adriana Krištofíková, Peter Mišák, Rasťo Piško, Igor Válek, Jozef Tatár a mnohí ďalší. V aktuálnom ročníku najvyššiu čitateľskú priazeň získal za svoje glosy, ktoré odvysielalo Rádio Regina, Ján Cíger. Glosy: hovornice na slnečný i zamračený deň zo Štúdia LJ a vydavateľstva Georg získali 372 hlasov. "Prvenstvo v ankete ma prekvapilo, naozaj som ho nečakal. Som ale rád, že si ľudia moje drobné postrehy všimli. V knižke ich je 124, v čase vydania som ich vyberal zo vzorky asi 200 glos. Keď som ich kládol na papier alebo čítal v rádiu, mal som jediný cieľ -urobiť ľuďom radosť. Ak to takto prijali, som naozaj rád," povedal v debate pri vyhodnotení ankety. Druhú priečku v beletrii obsadila detektívka dvojice autorov Toronto Nara & Monika Tarja Toscani Švédska šesťdesiattrojka, ktorú vydalo OZ Ranč Nádej a tretie získala Adriana Krištofíková za román Srdce má svoju hlavu, ktorý vydal Motýl. Odborná literatúra tiež mala svojich známych zástupcov -Zuzanu Horníkovú či Zoru Mintalovú Zubercovú alebo Jozefa Tatára, no tentoraz ich v čitateľskej priazni predstihla Eva Martinusíková, ktorej Vydavateľstvo Matice slovenskej vydalo publikáciu Ranogotický Kostol sv. Margity v Turčianskom Jasene. Bola jej prvotinou z kategórie odbornej literatúry. Získala 221 hlasov. "Som v šoku," vyznala sa. "Vôbec som nerátala s tým, žeby niekto mohol mať záujem o knižku o kostolíku v dedine, z ktorej pochádzam. Odjakživa ma táto stavba zaujímala, preto som jej históriu dala na papier. Som rada, že sa páčila aj iným." Na druhom mieste v kategórii odborná literatúry v ankete skončili Tradície na Slovensku od Zory Mintálovej Zubercovej (vydal Slovart) a na treťom to bola útla, ale krásna knižka starých pohľadníc Zo spomienok grófky Elizabeth od Zuzany Horníkovej (vydal Hemibos Ante Portas). Víťazné knihy budú môcť autori prezentovať na Bibliotéke v Bratislave a spolu s ostatnými nominovanými knihami budú aj súčasťou putovnej výstavy po knižniciach Žilinského samosprávneho kraja, ktorý bol spoluorganizátorom ankety.

Kniha horného Považia pozná víťazov(02.05.2016; Žilinské noviny; č. 17, ŽILINA/INZERCIA , s. 22; ALEXANDRA JANIGOVÁ)

Obľúbená súťaž Kniha horného Považia pozná svojich víťazov. ŽILINA. V Krajskej knižnici v Žiline, inštitúcii v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho

kraja, sa pri príležitosti Svetového dňa knihy a autorských práv už po desiatykrát uskutočnilo vyhodnotenie čitateľskej súťaže Kniha horného Považia.

"Titul Kniha horného Považia 2015 v kategórii odborná literatúra získala s počtom hlasov 407 kniha Žilina vo svetle lámp autorov: Patrik Groma, Milan Novák, Miroslav Pfliegel, Peter Štanský. Titul v kategórii beletria získala kniha Bojnickí búbeli autorky Kataríny Mikolášovej, s počtom hlasov 263," informovala Ivana Jančulová, z úseku regionálneho výskumu, dokumentov a informácií Krajskej

knižnice v Žiline. Na druhom mieste v kategórii odborná literatúra sa umiestnila kniha Júlie Marcinovej Knapcovej A

veru, Rozsutec - v päťdesiatom roku 1965 - 2015, s počtom hlasov 104. Tretie miesto získala kniha študentov Univerzity tretieho veku Žilinskej univerzity v Žiline Senior

neznamená starý, s počtom hlasov 80. V kategórii beletria získala druhé miesto kniha Mrazená škorica. Vôňa minulých životov autorky

Ľubice Mišíkovej s počtom hlasov 165. Na treťom mieste sa umiestnila kniha Môj (ne)obyčajný život s počtom hlasov 145, ktorú napísala Milka Mináriková.

"V súťaži bolo v tomto ročníku nominovaných 69 knižných titulov, ktoré sú späté s regiónom horné Považie témou alebo osobou autora textovej či obrazovej časti," doplnila.

Do hlasovania sa zapojilo 1 982 hlasujúcich. V kategórii odborná literatúra udelili 1 015 hlasov a v kategórii beletria 967 hlasov.

Na slávnostnom vyhodnotení súťaže sa z hlasujúcich vyžrebovali traja výhercovia, ktorí získali vecné ceny, predplatné periodika My Žilinské noviny a čitateľský preukaz Krajskej knižnice v Žiline na jeden rok. Autorom víťazných kníh Krajská knižnica v Žiline okrem vecného ocenenia ponúkla spoluprácu a priestor pre prezentáciu publikácií širokej verejnosti na pôde knižnice, ako aj účasť na medzinárodnom knižnom veľtrhu Bibliotéka v Bratislave.

Obdoba čitateľskej súťaže prebieha aj v ostatných regionálnych knižniciach Žilinského samosprávneho kraja. Z víťazných publikácií bude zostavená výstava, ktorá bude postupne putovať po všetkých regionálnych knižniciach Žilinského samosprávneho kraja.

ALEXANDRA JANIGOVÁ

V nemocnici v Liptovskom Mikuláši chcel muž vyskočiť z okna(03.05.2016; www.hlavnespravy.sk; Z domova, , s. -; TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Liptovský Mikuláš 3. mája 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer) Muž chcel skočiť z tretieho poschodia K dramatickej situácii došlo dnes v ranných hodinách v areáli Liptovskej nemocnice s poliklinikou

MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši. Podľa polície chcel 48-ročný muž vyskočiť z okna. TASR o tom dnes informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline Jana Balogová.

Ilustračné foto "Muž vystúpil do okna na treťom poschodí a hrozil, že vyskočí. Na miesto boli okamžite vyslané

policajné hliadky a záchranné zložky, ktoré sa s mužom pokúšali nadviazať kontakt, odlákať pozornosť a znemožniť mu dokončiť jeho zámer. Muž však odmietal akékoľvek snahy o nadviazanie komunikácie, či už s policajtmi, alebo s lekárkou," uviedla.

Liptovskomikulášski hasiči sa pokúšali dostať do vnútra zo strechy. "Nebolo to dobré riešenie, keďže pacient na hasičské a policajné zložky reagoval veľmi nervózne," skonštatovala riaditeľka Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Liptovskom Mikuláši Eva Krajčiová.

Na miesto prišiel aj policajný vyjednávač. "Po troch hodinách sa policajtom podarilo odlákať mužovu pozornosť od okna a za pomoci hasičov ho policajti spacifikovali. Následne 48-ročného pacienta odovzdali do starostlivosti lekárov," doplnila žilinská krajská policajná hovorkyňa.

Poslanci schválili úpravu rozpočtu(05.05.2016; Kysucké ECHO; č. 11, SPRAVODAJSTVO , s. 2; IVETA HAŽÍKOVÁ)

Jedna kysucká škola sa bude tešiť z novej telocvične Úprava župného rozpočtu, ktorú na nedávnom zastupiteľstve schválili poslanci ŽSK, sa dotkne aj Kysúc.

IVETA HAŽÍKOVÁ Na nedávnom zasadnutí Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja schválili poslanci prvú

úpravu župného rozpočtu. Nové investície vo výške 11,4 mil. eur tak poputujú do regiónov Kysuce, Horné Považie, Turiec, Liptov a Orava. Pôjdu na rekonštrukcie a obnovy ciest, divadiel, zariadení sociálnych služieb, škôl či nemocníc a polikliniky. "Finančné prostriedky sú určené nielen na odstránenie havarijných stavov, ktoré potrebujú urýchlené riešenie, ale rovnako aj pre zvýšenie kvality a komfortu pacientov v župných nemocniciach, vodičov na našich cestách, žiakov stredných škôl či divákov v našich divadlách a klientov domovov sociálnych služieb. Do každého regiónu sme vložili financie, ktoré sa nám podarilo aktuálne vyčleniť," informoval predseda ŽSK Juraj Blanár. Napríklad v oblasti školstva vyčlenil ŽSK v úprave rozpočtu peniaze aj pre Kysuce. Zateplenie a výmena okien na budove dielní vo výške 300-tisíc eur zlepší prostredie v Strednej odbornej škole strojníckej v Kysuckom Novom Meste. Študentom Strednej odbornej školy technickej v Čadci pribudne zasa nová telocvičňa. Investícia 400-tisíc eur prinesie moderné športovisko škole, ktorá ako jedna z mála telocvičňu zatiaľ nemala.

Oslávili sviatok práce a vstup do únie(05.05.2016; Liptovské ECHO; č. 09, REGIÓN - INZERCIA , s. 3; PR-CL TP6313008/9)

Predstavitelia mikulášskej radnice si 1. mája pripomenuli oslavu Sviatku práce, keď položili vence k pamätnej tabuli na Národnej kultúrnej pamiatke Čierny orol.

Slávnostný sprievod sa presunul k fontáne Metamorfózy, ktorú symbolicky odomkol primátor Ján Blcháč, čím si pripomenuli vstup Slovenska do Európskej únie. Slávnosti svojou prítomnosťou poctil aj predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Májové oslavy pokračujú pripomienkou Dňa víťazstva nad fašizmom (6. mája od 13. hod. na Námestí osloboditeľov) a slávnostným programom, ktorý bude venovaný 168. výročiu vyhlásenia Žiadostí slovenského národa (10. mája pri pamätníku Žiadostí slovenského národa v Liptovskej Ondrášovej).

Kniha Turca: Ľudia stále chcú čítať(05.05.2016; Turčianske ECHO; č. 09, KULTÚRA , s. 7; viera legerská)

VÍŤAZNÍ AUTORI IDÚ NA BIBLIOTÉKU Región má Knihu Turca 2015. V kategórii beletria titul získali Glosy: hovornice na slnečný i

zamračený deň J. Cígera a v kategórii odborná literatúra E. Martinusiková za Ranogotický kotol sv. Margity v Turčianskom Jasene.

MARTIN. Anketu Kniha Turca organizovala Turčianska knižnica už po ôsmy raz a jej aktuálny ročník mal 29 nominovaných kníh o Turci, od turčianskych autorov či ilustrátorov, čo je o osem viac ako v minulom roku. Šestnásť z nich sa o titul uchádzalo v kategórii beletrie a trinásť v kategórii odbornej literatúry. Do ankety prišlo súhrnom 2 239 hlasov, buď vo forme hlasovacích lístkov, alebo hlasovaním cez internet. 8. apríla Hlasovanie uzavreli 8. apríla. V kategórii beletrie súťažili takí autori ako Pavel Hirax Baričák, Miroslav Bartoš, Ján Cíger, Adriana Krištofíková, Peter Mišák, Rasťo Piško, Igor Válek, Jozef Tatár a mnohí ďalší. V aktuálnom ročníku najvyššiu čitateľskú priazeň získal za svoje glosy, ktoré odvysielalo Rádio Regina, Ján Cíger. Glosy: hovornice na slnečný i zamračený deň zo Štúdia LJ a vydavateľstva Georg získali 372 hlasov. Druhú priečku v beletrii obsadila detektívka dvojice autorov Toronto Nara & Monika Tarja Toscani Švédska šesťdesiattrojka, ktorú vydalo OZ Ranč Nádej a tretie získala Adriana Krištofíková za román Srdce má svoju hlavu, ktorý vydal Motýl. Odborná literatúra tiež mala svojich známych zástupcov - Zuzanu Horníkovú či Zoru Mintalovú Zubercovú alebo Jozefa Tatára, no tentoraz ich v čitateľskej priazni predstihla Eva Martinusiková, ktorej Vydavateľstvo Matice slovenskej vydalo publikáciu Ranogotický kostol sv. Margity v Turčianskom Jasene. Bola jej prvotinou z kategórie odbornej literatúry. Získala 221 hlasov. Na druhom mieste v kategórii odborná literatúry skončili Tradície na Slovensku od Zory Mintálovej Zubercovej (vydal Slovart) a na treťom to bola útla, ale krásna knižka starých pohľadníc Zo spomienok grófky Elizabeth od Zuzany Horníkovej (vydal Hemibos Ante Portas). Víťazné knihy budú môcť autori prezentovať na Bibliotéke v Bratislave a spolu s ostatnými nominovanými knihami budú aj súčasťou putovnej výstavy po knižniciach Žilinského samosprávneho kraja.

Na kotolňu starkým(05.05.2016; Turčianske ECHO; č. 09, REGIÓN , s. 2; zat)

Viac ako 11 miliónov do župných regiónov. Rozhodli o tom poslanci Žilinského samosprávneho kraja.

MARTIN. Na minulotýždňovom zasadnutí zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja schválili poslanci prvú úpravu župného rozpočtu. Na nové investície vyčlenili poslanci 11,4 mil. eur a poputujú do regiónov Kysuce, Horné Považie, Turiec, Liptov a Orava na rekonštrukcie a obnovy ciest, divadiel, zariadení sociálnych služieb, škôl či nemocníc a polikliniky. "Časť peňazí uvoľnených v rozpočte kraja pôjde aj na novú centrálnu plynovú kotolňu vDSS v Turčianskych Tepliciach, bude ich 340-tisíc eur," uviedla riaditeľka odboru sociálnych vecí Marta Pauková.

(zat)

Ďalší krok k špičkovému zdravotníctvu na Orave(05.05.2016; www.sme.sk; Blogy, 08:57, s. -; Juraj Blanár)

Podarilo sa nám zrealizovať ďalší dôležitý projekt v zdravotníctve. Pre pacientov Žilinského kraja sme vybudovali centrum magnetickej rezonancie (MR) v našej župnej nemocnici.

V pondelok sme ho otvorili v Dolnooravskej nemocnici v Dolnom Kubíne, kde bude slúžiť nielen Dolnooravcom, ale aj ďalším pacientom z našich nemocníc v Čadci, Liptovskom Mikuláši a Trstenej, ktorým to pomôže skrátiť čakacie lehoty na toto dôležité vyšetrenie. Doteraz boli odkázaní na vyšetrenia MR v iných štátnych a súkromných centrách v Žiline, Martine a Ružomberku.

Táto investícia je veľmi potrebná predovšetkým pre lekárov pri stanovovaní správnej a včasnej diagnózy. Naším cieľom je neustále zvyšovať dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti a som rád, že sa nám to darí. Vďaka modernému prístroju MR na špičkovej úrovni, ktorý bol len pred pár mesiacmi predstavený v New Yorku, môžu naši lekári vyšetrovať presnejšie a čo je dôležité, hlavne bez záťaže röntgenového žiarenia.

Chcem sa preto poďakovať najmä Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá zaviedla v minulom roku novú stratégiu nákupu CT prístrojov a prístrojov MR a umožnila nám poskytovať takúto službu práve v našej župnej nemocnici. A samozrejme, tým pádom bez poplatkov.

Všetkým lekárom a sestričkám prajem, aby sa im darilo, pacientom, aby boli ich výsledky vyšetrení vždy negatívne a verím, že aj vyšetrenie bude o niečo príjemnejšie s tak jedinečným výhľadom na náš Oravský hrad.

Oravský hrad a hrady Strečno a Budatín odštartovali turistickú sezónu(05.05.2016; www.24hod.sk; Kultúra, , s. -; Teraz.sk, TASR)

Na ilustračnej snímke Oravský hrad Žilina 5. mája (TASR) - Na Oravskom hrade, hrade Strečno a hrade Budatín odštartovala

turistická sezóna počas prvého májového víkendu. Podľa predsedu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraja Blanára ich v minulom roku navštívilo viac ako 220.000 turistov.

"Teší ma, že si ľudia zvykli vyhľadávať kultúru a navštevujú naše unikátne expozície. Už tradične je najobľúbenejší a najnavštevovanejší Oravský hrad, ktorý len počas letných mesiacov pritiahol takmer 120.000 turistov. Verím, že tento rok môžeme vďaka novým expozíciám očakávať rekordnú účasť," povedal Blanár.

Pri príležitosti 400. výročia úmrtia uhorského palatína Juraja Turza sprístupnilo Oravské múzeum v Dolnom Kubíne unikátne zrekonštruované priestory prízemia a podkrovia hradného paláca Oravského hradu, ktorý nesie meno jeho niekdajšieho majiteľa. Riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková informovala, že v tomto roku prináša najnavštevovanejší hrad na Slovensku novinky vďaka ojedinelej výstave klenotov a renesančných pohrebných textílií, ktoré sa našli na hrade počas vykopávok. "Medzi najzaujímavejšie exponáty patrí určite zásnubný prsteň s diamantom, objavený priamo na hrade a pohrebné textílie, ktoré mohli patriť aj samotnému Jurajovi Turzovi," zdôraznila Jagnešáková.

Po zimnej prestávke sa otvorili i brány hradu Strečno. Sezónu symbolicky odštartovali salvy z dela, pre viac ako tisícku návštevníkov boli pripravené dobové hry, stredoveká kuchyňa, ochutnávka bylinkových čajov a predaj domáceho chleba. "Priestormi hradu sprevádzala turistov po celý deň samotná Žofia Bosniaková. Tým, ktorí otvorenie hradu nestihli, sa hradná pani opäť prihovorí v nedeľu 15. mája počas podujatia So Žofiou a jej životným príbehom na hrade. Zároveň bude už tretiu sezónu neodmysliteľnou súčasťou hradu i stredoveká dedina Paseka, ktorej tradičné domy sa otvoria pre verejnosť počas hlavnej turistickej sezóny v júli a auguste," uviedla riaditeľka Považského múzea v Žiline Zuzana Kmeťová.

Na hrade Budatín, ktorý je otvorený celoročne, sa toto leto chystá i slávnostné otvorenie zrekonštruovaného tretieho podlažia a hradnej kaplnky. Po rozsiahlej rekonštrukcii bude sprístupnený svet rodiny Čákiovcov, ktorá v hrade kedysi žila. "Okrem miestností s nábytkom, ktorý navodí atmosféru života na hrade Budatín v 18., 19. a 20. storočí, spoznajú návštevníci prostredníctvom vystavených exponátov aj históriu Žiliny. Nevšedný zážitok prinesie tiež kabinet kuriozít či expozícia drotárstva," informovala Kmeťová.

Doplnila, že Považské múzeum nezabúda ani na komfort návštevníkov v areáli hradu či v obľúbenom Budatínskom parku. "Rozširujeme počet lavičiek a od apríla sa súčasťou terasy stal malý bufet. Okrem klasického občerstvenia a suvenírov ponúka na prenájom i deky a piknikové koše, preto všetkých pozývame na piknik práve k nám do Budatínskeho parku, kde si túto atmosféru vychutnávali pred desiatkami rokov aj samotní grófi," podotkla riaditeľka múzea.

Oravský hrad a hrady Strečno a Budatín odštartovali turistickú sezónu(05.05.2016; www.teraz.sk; Kultúra, 10:56, s. -; TASR)

V minulom roku ich navštívilo vyše 200.000 ľudí. Na ilustračnej snímke Oravský hrad Foto: TASR/Pavol Ďurčo Žilina 5. mája (TASR) - Na Oravskom hrade, hrade Strečno a hrade Budatín odštartovala

turistická sezóna počas prvého májového víkendu. Podľa predsedu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraja Blanára ich v minulom roku navštívilo viac ako 220.000 turistov.

"Teší ma, že si ľudia zvykli vyhľadávať kultúru a navštevujú naše unikátne expozície. Už tradične je najobľúbenejší a najnavštevovanejší Oravský hrad, ktorý len počas letných mesiacov pritiahol takmer 120.000 turistov. Verím, že tento rok môžeme vďaka novým expozíciám očakávať rekordnú účasť," povedal Blanár.

Pri príležitosti 400. výročia úmrtia uhorského palatína Juraja Turza sprístupnilo Oravské múzeum v Dolnom Kubíne unikátne zrekonštruované priestory prízemia a podkrovia hradného paláca Oravského hradu, ktorý nesie meno jeho niekdajšieho majiteľa. Riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková informovala, že v tomto roku prináša najnavštevovanejší hrad na Slovensku novinky vďaka ojedinelej výstave klenotov a renesančných pohrebných textílií, ktoré sa našli na hrade počas vykopávok. "Medzi najzaujímavejšie exponáty patrí určite zásnubný prsteň s diamantom, objavený priamo na hrade a pohrebné textílie, ktoré mohli patriť aj samotnému Jurajovi Turzovi," zdôraznila Jagnešáková.

Po zimnej prestávke sa otvorili i brány hradu Strečno. Sezónu symbolicky odštartovali salvy z dela, pre viac ako tisícku návštevníkov boli pripravené dobové hry, stredoveká kuchyňa, ochutnávka bylinkových čajov a predaj domáceho chleba. "Priestormi hradu sprevádzala turistov po celý deň samotná Žofia Bosniaková. Tým, ktorí otvorenie hradu nestihli, sa hradná pani opäť prihovorí v nedeľu 15. mája počas podujatia So Žofiou a jej životným príbehom na hrade. Zároveň bude už tretiu sezónu neodmysliteľnou súčasťou hradu i stredoveká dedina Paseka, ktorej tradičné domy sa otvoria pre verejnosť počas hlavnej turistickej sezóny v júli a auguste," uviedla riaditeľka Považského múzea v Žiline Zuzana Kmeťová.

Na hrade Budatín, ktorý je otvorený celoročne, sa toto leto chystá i slávnostné otvorenie zrekonštruovaného tretieho podlažia a hradnej kaplnky. Po rozsiahlej rekonštrukcii bude sprístupnený svet rodiny Čákiovcov, ktorá v hrade kedysi žila. "Okrem miestností s nábytkom, ktorý navodí atmosféru života na hrade Budatín v 18., 19. a 20. storočí, spoznajú návštevníci prostredníctvom vystavených exponátov aj históriu Žiliny. Nevšedný zážitok prinesie tiež kabinet kuriozít či expozícia drotárstva," informovala Kmeťová.

Doplnila, že Považské múzeum nezabúda ani na komfort návštevníkov v areáli hradu či v obľúbenom Budatínskom parku. "Rozširujeme počet lavičiek a od apríla sa súčasťou terasy stal malý

bufet. Okrem klasického občerstvenia a suvenírov ponúka na prenájom i deky a piknikové koše, preto všetkých pozývame na piknik práve k nám do Budatínskeho parku, kde si túto atmosféru vychutnávali pred desiatkami rokov aj samotní grófi," podotkla riaditeľka múzea.

Blanár (SMER-SD): Ďalší krok k špičkovému zdravotníctvu na Orave(05.05.2016; www.parlamentnelisty.sk; Politika, 19:01, s. -; mv)

Podarilo sa nám zrealizovať ďalší dôležitý projekt v zdravotníctve. Pre pacientov Žilinského kraja sme vybudovali centrum magnetickej rezonancie (MR) v našej župnej nemocnici.

Foto: zask.sk Popis: Predseda Žilinskej VÚC Juraj Blanár V pondelok sme ho otvorili v Dolnooravskej nemocnici v Dolnom Kubíne, kde bude slúžiť nielen

Dolnooravcom, ale aj ďalším pacientom z našich nemocníc v Čadci, Liptovskom Mikuláši a Trstenej, ktorým to pomôže skrátiť čakacie lehoty na toto dôležité vyšetrenie. Doteraz boli odkázaní na vyšetrenia MR v iných štátnych a súkromných centrách v Žiline, Martine a Ružomberku.

Táto investícia je veľmi potrebná predovšetkým pre lekárov pri stanovovaní správnej a včasnej diagnózy. Naším cieľom je neustále zvyšovať dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti a som rád, že sa nám to darí. Vďaka modernému prístroju MR na špičkovej úrovni, ktorý bol len pred pár mesiacmi predstavený v New Yorku, môžu naši lekári vyšetrovať presnejšie a čo je dôležité, hlavne bez záťaže röntgenového žiarenia.

Chcem sa preto poďakovať najmä Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá zaviedla v minulom roku novú stratégiu nákupu CT prístrojov a prístrojov MR a umožnila nám poskytovať takúto službu práve v našej župnej nemocnici. A samozrejme, tým pádom bez poplatkov.

Všetkým lekárom a sestričkám prajem, aby sa im darilo, pacientom, aby boli ich výsledky vyšetrení vždy negatívne a verím, že aj vyšetrenie bude o niečo príjemnejšie s tak jedinečným výhľadom na náš Oravský hrad.

Hrady v kraji navštívilo vyše 220-tisíc ľudí(05.05.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 11:36, s. -; TASR)

Na Oravskom hrade, hrade Strečno a hrade Budatín odštartovala turistická sezóna počas prvého májového víkendu.

Hrad Strečno. (Zdroj - TASR) ŽILINA. Na Oravskom hrade, hrade Strečno a hrade Budatín odštartovala turistická sezóna

počas prvého májového víkendu. Podľa predsedu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraja Blanára ich v minulom roku navštívilo viac ako 220-tisíc turistov.

"Teší ma, že si ľudia zvykli vyhľadávať kultúru a navštevujú naše unikátne expozície. Už tradične je najobľúbenejší a najnavštevovanejší Oravský hrad, ktorý len počas letných mesiacov pritiahol takmer 120.000 turistov. Verím, že tento rok môžeme vďaka novým expozíciám očakávať rekordnú účasť," povedal Blanár.

Pri príležitosti 400. výročia úmrtia uhorského palatína Juraja Turza sprístupnilo Oravské múzeum v Dolnom Kubíne unikátne zrekonštruované priestory prízemia a podkrovia hradného paláca Oravského hradu, ktorý nesie meno jeho niekdajšieho majiteľa. Riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková informovala, že v tomto roku prináša najnavštevovanejší hrad na Slovensku novinky vďaka ojedinelej výstave klenotov a renesančných pohrebných textílií, ktoré sa našli na hrade počas vykopávok. "Medzi najzaujímavejšie exponáty patrí určite zásnubný prsteň s diamantom, objavený priamo na hrade a pohrebné textílie, ktoré mohli patriť aj samotnému Jurajovi Turzovi," zdôraznila Jagnešáková.

Po zimnej prestávke sa otvorili i brány hradu Strečno. Sezónu symbolicky odštartovali salvy z dela, pre viac ako tisícku návštevníkov boli pripravené dobové hry, stredoveká kuchyňa, ochutnávka bylinkových čajov a predaj domáceho chleba. "Priestormi hradu sprevádzala turistov po celý deň samotná Žofia Bosniaková. Tým, ktorí otvorenie hradu nestihli, sa hradná pani opäť prihovorí v nedeľu 15. mája počas podujatia So Žofiou a jej životným príbehom na hrade. Zároveň bude už tretiu sezónu

neodmysliteľnou súčasťou hradu i stredoveká dedina Paseka, ktorej tradičné domy sa otvoria pre verejnosť počas hlavnej turistickej sezóny v júli a auguste," uviedla riaditeľka Považského múzea v Žiline Zuzana Kmeťová.

Na hrade Budatín, ktorý je otvorený celoročne, sa toto leto chystá i slávnostné otvorenie zrekonštruovaného tretieho podlažia a hradnej kaplnky. Po rozsiahlej rekonštrukcii bude sprístupnený svet rodiny Čákiovcov, ktorá v hrade kedysi žila. "Okrem miestností s nábytkom, ktorý navodí atmosféru života na hrade Budatín v 18., 19. a 20. storočí, spoznajú návštevníci prostredníctvom vystavených exponátov aj históriu Žiliny. Nevšedný zážitok prinesie tiež kabinet kuriozít či expozícia drotárstva," informovala Kmeťová.

Doplnila, že Považské múzeum nezabúda ani na komfort návštevníkov v areáli hradu či v obľúbenom Budatínskom parku. "Rozširujeme počet lavičiek a od apríla sa súčasťou terasy stal malý bufet. Okrem klasického občerstvenia a suvenírov ponúka na prenájom i deky a piknikové koše, preto všetkých pozývame na piknik práve k nám do Budatínskeho parku, kde si túto atmosféru vychutnávali pred desiatkami rokov aj samotní grófi," podotkla riaditeľka múzea.

Jedna škola na Kysuciach sa bude tešiť z novej telocvične(05.05.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 13:35, s. -; Iveta Hažíková)

Úprava župného rozpočtu, ktorú na nedávnom zastupiteľstve schválili poslanci ŽSK, sa dotkne aj Kysúc.

Na nedávnom zasadnutí Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja schválili poslanci prvú úpravu župného rozpočtu. (Zdroj - ŽSK)

ČADCA. Na nedávnom zasadnutí Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja schválili poslanci prvú úpravu župného rozpočtu. Nové investície vo výške 11,4 mil. eur tak poputujú do regiónov Kysuce, Horné Považie, Turiec, Liptov a Orava. Pôjdu na rekonštrukcie a obnovy ciest, divadiel, zariadení sociálnych služieb, škôl či nemocníc a polikliniky.

"Finančné prostriedky sú určené nielen na odstránenie havarijných stavov, ktoré potrebujú urýchlené riešenie, ale rovnako aj pre zvýšenie kvality a komfortu pacientov v župných nemocniciach, vodičov na našich cestách, žiakov stredných škôl či divákov v našich divadlách a klientov domovov sociálnych služieb. Do každého regiónu sme vložili financie, ktoré sa nám podarilo aktuálne vyčleniť," informoval predseda ŽSK Juraj Blanár.

Napríklad v oblasti školstva vyčlenil ŽSK v úprave rozpočtu peniaze aj pre Kysuce. Zateplenie a výmena okien na budove dielní vo výške 300-tisíc eur zlepší prostredie v Strednej odbornej škole strojníckej v Kysuckom Novom Meste. Študentom Strednej odbornej školy technickej v Čadci pribudne zasa nová telocvičňa. Investícia 400-tisíc eur prinesie moderné športovisko škole, ktorá ako jedna z mála telocvičňu zatiaľ nemala.

Služby bezplatného poradenstva v žilinskej župe už využili stovky ľudí(03.05.2016; Obecné noviny; č. 19, PRÁVNA PORADŇA , s. 21; zat)

Obyvatelia Žilinského kraja majú možnosť využiť na Úrade ŽSK bezplatné poradenstvo v oblasti práva, sociálnych vecí či zdravotníctva.

Žilinský samosprávny kraj pokračuje v tradícii Župných štvrtkov a prostredníctvom osobných stretnutí pomáha svojim občanom. ,,Župné štvrtky predstavujú priestor pre tých, ktorí potrebujú poradiť, usmerniť či prediskutovať záležitosti, ktorým z odborného hľadiska možno nie celkom rozumejú. V minulom roku sa nám podarilo stretnúť sa a pomôcť viac ako 1400 obyvateľom nášho kraja a podľa najnovších informácií, v tomto roku je to už ďalších takmer pol tisíca ľudí, ktorí si k nám prišli po radu," priblížil predseda ŽSK Juraj Blanár s tým, že právna poradňa je k dispozícii každý druhý štvrtok v mesiaci, zdravotnícke poradenstvo nájdu záujemcovia každý prvý štvrtok a sociálne rady im pracovníci Úradu ŽSK poskytnú každý pracovný deň. Právne poradenstvo, o ktoré je najväčší záujem, poskytuje rady v oblastiach občianskeho, rodinného alebo pracovného práva. ,,Právnici riešia najčastejšie otázky vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, exekúcií zo spotrebiteľských pôžičiek, rozvodov či výživného. Dôležité však je, že aj keď sa snažíme pomôcť ľuďom čo najviac, na súdoch ich už zastupovať nemôžeme, preto je naším cieľom čo najlepšie im danú problematiku priblížiť a poradiť, na koho sa prípadne môžu ďalej obrátiť," zdôraznila riaditeľka

právneho odboru ŽSK Ivana Žureková. Otázky z oblasti sociálnej starostlivosti a sociálnych služieb riešia pracovníci odboru sociálnych vecí ŽSK. Pomoc pri umiestnení klientov do sociálnych zariadení, poradenstvo o právach a povinnostiach prijímateľov sociálnych služieb či nasmerovanie pri riešení vybavovaní sociálnych dávok sú každodennými témami sociálneho poradenstva. Bezplatne pomáhajú aj na odbore zdravotníctva ŽSK, kam sa môžu obrátiť občania napríklad aj s problematikou vyberania neoprávnených poplatkov. ,,Najmä po prijatí novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti sa začalo viac diskutovať o poplatkoch v zdravotníctve a pacienti často nevedeli, na koho sa môžu obrátiť. Zdravotnícke poradenstvo je tu ako pre pacientov, tak pre lekárov a verím, že pomôže sprehľadneniu a zvýšeniu dostupnosti informácií z problematiky, ktorú má u nás v kompetencii odbor zdravotníctva," uzavrel J. Blanár.

Žilinský kraj vybuduje nové športoviská a podporí šport v školách(03.05.2016; Obecné noviny; č. 19, ŠPORT , s. 28; zat)

Žilinská župa rozdelila 40-tisíc eur pre 24 projektov stredných škôl v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.

Grantový program Vráťme šport do škôl zacielený na podporu športových aktivít prináša každoročne stredoškolákom v regiónoch Kysuce, horné Považie, Turiec, Liptov a Orava kvalitnejšie a modernejšie podmienky pre rozvoj športovísk, telocviční a podporu mladých talentov. ,,Ako zriaďovateľ 63 stredných škôl sa staráme o vzdelávanie našich žiakov a rovnako sa snažíme vytvoriť pre nich podmienky, v ktorých budú môcť rozvíjať svoje športové nadanie. Máme množstvo talentov, ktoré nás reprezentujú doma i v zahraničí, aj preto sme pred desiatimi rokmi vytvorili grantový systém, z ktorého môžeme čerpať financie práve pre zlepšenie podmienok, v ktorých trénujú naši budúci Petrovia Saganovia, Petry Vlhové či Klaudie Medlové," zdôraznil žilinský župan Juraj Blanár.

Stredná odborná škola drevárska a stavebná v Krásne nad Kysucou rozšíri vďaka dotácii 5050 eur novovybudované workoutové ihrisko o športovú zónu s jedinečnými exteriérovými fitnes strojmi. Novú metódu cvičenia zavedie do hodín telesnej výchovy Stredná odborná škola obchodu a služieb v Čadci, kde budú pomocou elastických lán korigovať nesprávne držanie tela a problémy s chrbticou, ktoré sa čoraz častejšie objavujú u mladých ľudí. ,,Oravskí študenti sa môžu v Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Dolnom Kubíne tešiť na nové osvetlenie v telocvični, na ktoré sme prispeli takmer 5-tisíc eur a v Strednej odbornej škole v Námestove zase na nové vonkajšie športové centrum. Investícia 5050 eur tu zabezpečí možnosť vybudovať fitnes park využiteľný aj pre verejnosť," informovala riaditeľka odboru školstva ŽSK Dana Mažgútová. Turiec čaká zlepšenie materiálno-technických podmienok pre vyučovanie telesnej a športovej výchovy. Gymnázium J. Lettricha v Martine získa finančnú výpomoc 550 eur na nákup nových pomôcok a vybavenia. Organizáciou športových súťaží prispeje k zapojeniu žiakov do športovania Dopravná akadémia v Žiline a Hotelová akadémia v Žiline. Prostredníctvom turnajov v stolnom tenise a volejbale budú rozvíjať zdravý životný štýl študentov. Obe školy získali dotáciu 550 eur. ,,Aj liptovskí športovci získali podporu, po 550 eur sme pridelili Gymnáziu v Ružomberku na zabezpečenie nového a modernejšieho športového vybavenia a Strednej odbornej škole polytechnickej v Liptovskom Mikuláši na podporu ich úspešného florbalového družstva," dodala D. Mažgútová.

Učitelia, ďakujeme(26.04.2016; Žilinský večerník; č. 17, Žilinský samosprávny kraj , s. 7; Redakcia)

Už desať rokov oceňuje Žilinský samosprávny kraj pedagógov za ich obetavosť, úspechy v oblasti vzdelávania či dlhoročnú prácu v prospech žiakov a školy. Slávnostné udeľovanie ocenení vyvolalo u mnohých dojatie i pocit zadosťučinenia. Viac ako dva a pol tisíc stredoškolských učiteľov, ktorí pôsobia na 63 školách Žilinského samosprávneho kraja, pripravuje svojich zverencov na život, odborné zvládnutie ich budúceho povolania či ďalšie štúdium. Vedia ovplyvniť, či si ich študijný a učebný predmet žiaci obľúbia i to, aký vzťah získajú k svojej práci a vzdelaniu. Dvadsaťdva nominovaných pedagógov z celého kraja si prevzalo plakety a ďakovný list z rúk žilinského župana Juraja Blanára a riaditeľky odboru školstva a športu ŽSK Dany Mažgútovej v sále zrekonštruovaného Bábkového divadla v Žiline.

Úspechy žiakov sú úspechom učiteľa "Už po desiatykrát vzdávame pri príležitosti Medzinárodného dňa učiteľov úctu ľuďom z regiónov

Kysuce, Turiec, Horné Považie, Liptov a Orava, ktorí pripravujú naše deti pre budúcnosť a starajú sa o ich vzdelávanie. Vážim si, že môžem aj takýmto spôsobom oceniť ich prácu a povzbudiť ich tak do ďalších rokov, ktoré venujú výchove mladej generácie," zdôraznil predseda ŽSK Juraj Blanár. Od roku 2007 si ocenenia od žilinského župana prevzalo spolu 548 učiteľov. Nominácie navrhujú riaditelia jednotlivých škôl, ktorí ich činnosť poznajú naozaj zblízka.

Ocenené z Horného Považia Slávnostnú atmosféru a potlesk z hľadiska si právom vychutnali aj piati učitelia z Horného Považia.

Medzi nimi aj Soňa Trizuliaková zo Spojenej školy na Rosinskej ceste v Žiline, ktorá učí matematiku a fyziku. "Som veľmi rada, že sa mi ako veľkému fanúšikovi športu podarilo byť pri vzniku Športového gymnázia a počas tých 15-tich rokov presadzovať myšlienku "Vzdelaní a úspešní športovci". Aj keď nie hneď vidí človek výsledok svojej práce, po rokoch, keď ma prídu pozrieť absolventi a povedia, že aj vďaka mne nemali problém na vysokej škole s matematikou, a keď vidím, že sú z mnohých úspešní mladí ľudia, športovci, tak to mi zas dodá chuť do práce a poviem si, že nie je zbytočná," povedala Soňa Trizuliaková. A aký majú názor na svoju učiteľku jej zverenci? "Rozumela nám športovcom aj vo futbale, vedela spestriť nudnú, nezáživnú matematiku príbehmi a rozbormi zápasov, vždy sme jej komentáre k futbalu brali vážne, páčili sa nám a nezabúdali sme na jej pamätnú vetu "akí v škole, takí na ihrisku". Ocenenia si zo Žiliny odniesli aj ďalší učitelia. Dáša Otáhalová z Jazykovej školy v Žiline, Katarína Šefferová z Gymnázia Veľká Okružná či Mária Vítová z Dopravnej akadémie. Žilinská župa je v aktuálnom školskom roku zriaďovateľom 16 gymnázií, 46 stredných odborných a spojených škôl, jedného konzervatória, jazykovej školy a školského internátu. "Žilinský samosprávny kraj bude neustále podporovať obnovu našich škôl, čo sa nám darí, a urobili sme v tejto oblasti naozaj veľa. Chceme v tom pokračovať i naďalej, aby sme boli príkladom. Len pre tento rok sme vyčlenili v rozpočte pre oblasť školstva 69 miliónov eur, okrem znižovania energetickej náročnosti budov podporujeme talentovaných žiakov a vybavujeme učebne modernými pomôckami na európskej úrovni," doplnil žilinský župan Juraj Blanár.

Na tohto a minuloročnú údržbu ciest v Žilinskom kraji samospráva minula takmer 4 milióny eur(05.05.2016; Rozhlasová stanica Regina Banská Bystrica; Správy RTVS; 11:00; por. 1/4; Marína Debnárová / Marína Debnárová)

Marína Debnárová, moderátorka RTVS: "Zimná údržba ciest Žilinského samosprávneho kraja stála takmer 4 milióny eur. Je to o 2

milióny menej ako v sezóne 2014/2015. Je to spôsobené tým, že bolo menej mrazivých dní a tiež menej snehu. Kraj chce pokračovať v komplexnej obnove ciest. Riaditeľ odboru dopravy Žilinského samosprávneho kraja Ivan Mokrý."

Ivan Mokrý, riaditeľ odboru dopravy Žilinského samosprávneho kraja: "Ten charakter zimy mal naozaj dopad najväčší na stav povrchov, tých porušených, kde ten

opakujúci sa cyklus rozmŕzania, zamŕzania vlastne ďalej deštruoval. Aj z tohto dôvodu máme snahu o riešenie komplexnej údržby, nie údržby ciest vykonávaním vysprávok ciest, ale komplexnou obnovou, opravou povrchov. Pripravujeme čo najväčší rozsah pokládky súvislých živičných povrchov ciest, ktoré sa nám už osvedčilo aj v predchádzajúcich rokoch."

Marína Debnárová: "Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja zabezpečuje údržbu viac ako 1300 kilometrov

ciest druhej a tretej triedy, takmer 500 kilometrov ciest prvej triedy a tiež troch úsekov R3ky, obchvat Oravského Podzámku, Trstenej a Hornej Štubne."

Hlavná turistická sezóna začala, vyrazte na hradnú cestu v Žilinskej župe(05.05.2016; www.ruzomberok.dnes24.sk; Ružomberok, , s. -; Ivana Milanová)

Nová turistická sezóna odštartovala aj na hradoch v našom kraji. Počas prvého májového víkendu otvorili svoje brány pre stovky návštevníkov jedinečné dominanty na Orave i Hornom Považí.

Oravský hrad, hrad Strečno i hrad Budatín tento rok pozývajú turistov na leto plné zážitkov. Pri príležitosti 400. výročia úmrtia najznámejšieho uhorského palatína Juraja Turza sprístupnilo od

minulého víkendu Oravské múzeum v Dolnom Kubíne unikátne zrekonštruované priestory prízemia a podkrovia hradného paláca, ktorý hrdo nesie meno jeho niekdajšieho majiteľa. Ako informovala riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková, v tomto roku prináša najnavštevovanejší hrad na Slovenskunovinky vďaka ojedinelej výstave klenotov a renesančných pohrebných textílii, ktoré sa našli na hrade počas vykopávok. "Medzi najzaujímavejšie exponáty patrí určite zásnubný prsteň s diamantom, ktorý bol objavený priamo na hrade a samozrejme, pohrebné textílie, ktoré mohli patriť aj samotnému Jurajovi Turzovi," zdôraznila M. Jagnešáková.Okrem nových expozícií však môžu návštevníci stále navštíviť napríklad aj expozíciu "Mediatéka", ktorá je venovaná špeciálne filmom a rozprávkam natáčaným na Oravskom hrade. Tá sa v minulej sezóne stretla s veľkým ohlasom a záujmom.

Po zimnej prestávke sa otvorili brány i ďalšieho obľúbeného hradu týčiaceho sa nad Váhom, hradu Strečno. Nastavajúci rok počas uplynulého víkendu symbolicky odštartovali salvy z dela, pre viac ako tisícku návštevníkov boli pripravené dobové hry, stredoveká kuchyňa, ochutnávka bylinkových čajov a predaj domáceho chleba. "Priestormi hradu sprevádzala turistov po celý deň samotná Žofia Bosniaková. Prítomní sa vďaka jej rozprávaniam dozvedeli, či boli pravdivé klebety o jej manželovi Františkovi Vešelénim a jeho nevere a prehliadka hradu tak dostala trochu iný rozmer," uviedla riaditeľka Považského múzea v Žiline Zuzana Kmeťová. Tým, ktorí otvorenie hradu nestihli, sa hradná pani opäť prihovorí už v nedeľu 15. mája počas podujatia "So Žofiou a jej životným príbehom na hrade". Zároveň bude už tretiu sezónu neodmysliteľnou súčasťou hradu i stredoveká dedina Paseka, ktorej tradičné domy sa otvoria pre verejnosť počas hlavnej turistickej sezóny v mesiacoch júl a august.

Horné Považie sa môže popýšiť aj ďalšou historickou pamiatkou - hradom Budatín. Hoci samotný hrad je otvorený celoročne, už toto leto sa chystá i slávnostné otvorenie jehonovozrekonštruovaného tretieho podlažia a rovnako nádhernej hradnej kaplnky. Po rozsiahlej rekonštrukcii, prostredníctvom ktorej vracia zašlú slávu hradu aktuálny majiteľ - Žilinská župa, bude sprístupnený svet rodiny Čákiovcov, ktorá v hrade kedysi žila. "Návštevníci sa majú skutočne na čo tešiť. Okrem miestností s nábytkom, ktorý navodí atmosféru života na hrade Budatín v 18., 19. a 20. storočí, spoznajú prostredníctvom vystavených exponátov aj históriu Žiliny. Nevšedný zážitok prinesie tiež kabinet kuriozít či expozícia drotárstva," informovala Z. Kmeťová. Považské múzeum nezabúda ani na komfort návštevníkov v areáli hradu či v obľúbenom Budatínskomparku. "Rozširujeme počet lavičiek a od apríla sa súčasťou terasy stal malý bufet.Okrem klasického občerstvenia a suvenírov ponúka na prenájom i deky a piknikové koše, preto všetkých pozývame na piknik práve k nám do Budatínskeho parku, kde si túto atmosféru vychutnávali pred desiatkami rokov aj samotní grófi," podotkla riaditeľka múzea.

Na hrade ožíva spomienka na grófa Čákiho(26.04.2016; Žilinský večerník; č. 17, Žilinský samosprávny kraj , s. 7; Redakcia)

Gróf Gejza Čáki, posledný majiteľ Budatínskeho hradu, bol pravý šľachtic s noblesným správaním, ktorý miloval svoj Budatín. Tak spomínajú pamätníci na milého starého pána, ktorý hrad vlastnil od roku 1907 až do posledných rokov druhej svetovej vojny. Práve on dal stavbe s dlhou históriou najvýraznejšiu pečať, keď sa ho rozhodol v dvadsiatych rokoch 20. storočia zrekonštruovať. Vznikli tak veľkorysé priestory nielen pre jeho rodinný život, ale i pre početných šľachtických hostí. Okrem iného v typickej okrúhlej veži zariadil aj čitáreň a knižnicu. Práve kruhová stavba, pamätník študijných chvíľ vzdelaného hradného pána ovládajúceho sedem jazykov, ponúka dnes okrem fascinujúceho výhľadu aj jedinečnú výstavu historických hodín, vrátane pôvodného hodinového strojaz čias Čákiovcov. "Vo veži je nainštalovaná aj výstava venovaná histórii Žiliny a dejinám hradu. V galérii sa nachádzajú maľby zo 17. až 19. storočia," priblížila poverená riaditeľka Považského múzea v Žiline Zuzana Kmeťová.

Ožíva hrad a jeho história Obnovený rozľahlý park, pamätajúci prechádzky grófa s jeho manželkou a dcérou, tvorí dnes

neodmysliteľnú súčasť areálu, ktorému vracia zašlú slávu aktuálny majiteľ - Žilinská župa. Súčasné práce na obnove tretieho podlažia hradu a vstupnej miestnosti už v lete sprístupnia návštevníkom svet rodiny Čákiovcov, ktorí v hrade žili a prežívali rodinné radosti i manželské prekáračky, keďže manželka Gejzu Čákiho bola vraj prísna žena, ktorá dva roky pred koncom vojny utiekla aj s dcérou pred ňou do Francúzska. Gróf však najviac smútil za svojou dcérou Natáliou, keďže deti zbožňoval. Aj počas prechádzok v okolí hradu mal pre ne vždy pripravené drobné sladkosti. Zrejme by sa tešil z aktuálnych plánov župy využiť noblesné priestory zrekonštruovaného hradu aj na tvorivé dielne pre deti a mládež, či na organizovanie konferencií a seminárov. V prácach kraj pokračuje Momentálne sú v plnom prúde aj práce na oprave hradnej kaplnky, ktorá sa už od augusta predstaví verejnosti v plnej kráse. A na čo všetko sa po rekonštrukcii môžeme tešiť? Okrem miestností s nábytkom, ktorý navodí atmosféru života na Budatínskom hrade v 18., 19. a 20. storočí, spoznáme prostredníctvom vystavených exponátov aj históriu Žiliny. Nevšedný zážitok prinesie aj kabinet kuriozít či expozícia drotárstva. Považské múzeum nezabúda ani na komfort návštevníkov v areáli hradu či v parku. "Rozširujeme počet lavičiek a od apríla sa súčasťou terasy stal malý bufet, ktorý okrem klasického občerstvenia ponúka na prenájom deky a piknikové koše," doplnila Zuzana Kmeťova. Príďte si teda vychutnať atmosféru hradu, ktorú si užívali grófi.

Foto: Budatinsky hrad v roku 1916. Príroda na plátne Výstavné priestory Úradu ŽSK skrášľujú počas celého roka tematické výstavy, na ktorých

prezentujú svoje umenie klienti domovov sociálnych služieb, výtvarníci, fotografi či študenti. Ak ste fanúšikom krajiniek na maliarskom plátne, aktuálna výstava "krajina môjho ja" vás iste zaujme. Romantické prírodné zákutia a čarovné scenérie pretavila do obrazov zamestnankyňa úradu Darina Šošková. "Príroda ma inšpiruje, takže sa vo voľnom čase venujem jej zachyteniu na plátne olejovými farbami," priblížila. Vystavené obrázky si môžete prísť pozrieť do 5. mája.

Na hradoch Žilinskej župy odštartovali novú sezónu(07.05.2016; www.sme.sk; Zaujímavosti, 08:41, s. -; Iveta Hažíková)

Svoje brány otvorili počas prvého májového víkendu jedinečné dominanty na Orave i Hornom Považí.

Okrem miestností s nábytkom, ktorý navodí atmosféru života na hrade Budatín v 18., 19. a 20. storočí, spoznajú prostredníctvom vystavených exponátov aj históriu Žiliny. (Zdroj - ŽSK)

Hrady Strečno, Budatín i Oravský pozývajú tento rok turistov na leto plné zážitkov. "Historické pamiatky lákajú v našom kraji každoročne čoraz viac obdivovateľov, čo nám potvrdzujú aj čísla návštevnosti. Spolu naše hradné dominanty navštívilo vlani viac ako 220-tisíc turistov. Už tradične je najobľúbenejší a najnavštevovanejší Oravský hrad, ktorý len počas letných mesiacov pritiahol takmer 120-tisíc turistov. Verím, že tento rok vďaka novým expozíciám môžeme očakávať rekordnú účasť," informuje žilinský župan Juraj Blanár.

Pripravili ojedinelú výstavu klenotov Pri príležitosti 400. výročia úmrtia najznámejšieho uhorského palatína Juraja Turza sprístupnilo

Oravské múzeum v Dolnom Kubíne unikátne zrekonštruované priestory prízemia a podkrovia hradného paláca, ktorý hrdo nesie meno jeho niekdajšieho majiteľa. Ako hovorí riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková, v tomto roku prináša najnavštevovanejší hrad na Slovensku novinky vďaka ojedinelej výstave klenotov a renesančných pohrebných textílii, ktoré sa našli na hrade počas vykopávok.

"Medzi najzaujímavejšie exponáty patrí určite zásnubný prsteň s diamantom, ktorý objavili priamo na hrade a samozrejme, pohrebné textílie, ktoré mohli patriť aj samotnému Jurajovi Turzovi," dodáva Jagnešáková. Okrem nových expozícií však môžu návštevníci stále navštíviť napríklad aj expozíciu Mediatéka, ktorá je venovaná špeciálne filmom a rozprávkam natáčaným na Oravskom hrade. Tá sa v minulej sezóne stretla s veľkým ohlasom a záujmom.

Turistov sprevádzala Žofia Bosniaková Podľa slov hovorkyne ŽSK Lenky Zátekovej po zimnej prestávke sa otvorili brány i ďalšieho

obľúbeného hradu týčiaceho sa nad Váhom, hradu Strečno. Novú sezónu symbolicky odštartovali salvy z dela, pre viac ako tisícku návštevníkov boli pripravené dobové hry, stredoveká kuchyňa,

ochutnávka bylinkových čajov a predaj domáceho chleba. "Priestormi hradu sprevádzala turistov po celý deň samotná Žofia Bosniaková. Prítomní sa vďaka

jej rozprávaniam dozvedeli, či boli pravdivé klebety o jej manželovi Františkovi Vešelénim a jeho nevere a prehliadka hradu tak dostala trochu iný rozmer," informuje riaditeľka Považského múzea v Žiline Zuzana Kmeťová. Tým, ktorí otvorenie hradu nestihli, sa hradná pani opäť prihovorí už v nedeľu 15. mája počas podujatia So Žofiou a jej životným príbehom na hrade. Zároveň bude už tretiu sezónu neodmysliteľnou súčasťou hradu i stredoveká dedina Paseka, ktorej tradičné domy sa otvoria pre verejnosť počas hlavnej turistickej sezóny v mesiacoch júl a august.

V Budatíne otvoria nádhernú hradnú kaplnku Ako vraví Záteková zo ŽSK Horné Považie sa môže popýšiť aj ďalšou historickou pamiatkou -

hradom Budatín. "Hoci samotný hrad je otvorený celoročne, už toto leto sa chystá slávnostné otvorenie jeho novozrekonštruovaného tretieho podlažia a rovnako nádhernej hradnej kaplnky. Po rozsiahlej rekonštrukcii, prostredníctvom ktorej vracia zašlú slávu hradu aktuálny majiteľ - Žilinská župa, sprístupnia svet rodiny Čákiovcov, ktorá v hrade kedysi žila," vysvetľuje.

"Návštevníci sa majú skutočne na čo tešiť. Okrem miestností s nábytkom, ktorý navodí atmosféru života na hrade Budatín v 18., 19. a 20. storočí, spoznajú prostredníctvom vystavených exponátov aj históriu Žiliny. Nevšedný zážitok prinesie tiež kabinet kuriozít či expozícia drotárstva," hovorí Zuzana Kmeťová.

Považské múzeum nezabúda ani na komfort návštevníkov v areáli hradu či v obľúbenom Budatínskom parku. Rozšírili počet lavičiek, návštevníci majú možnosť prenajať si deky či piknikové koše.

Zaujímavá je aj zrúcanina hradu Likavka Unikátnu atmosféru čias minulých si možno vychutnať aj v Liptove. "Hrad Likava, ktorý rovnako

ako predchádzajúce hrady patrí do pôsobnosti našej Žilinskej župy, síce neponúka prehliadky po výstavných miestnostiach, to však nebráni tomu, aby sem nemohli zavítať turisti. A hoci ide o zrúcaninu hradu, všetkých určite očarí krásnymi výhľadmi na okolitú liptovskú prírodu," dodáva žilinský župan.

Priestormi hradu sprevádzala turistov po celý deň samotná Žofia Bosniaková. (zdroj: ŽSK) Už tradične je najobľúbenejší a najnavštevovanejší Oravský hrad, ktorý len počas letných

mesiacov pritiahol takmer 120-tisíc turistov. (zdroj: ŽSK)

Elektroinštalácia neutiahla bojler(07.05.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 10:07, s. -; Martin Pavelek)

Futbalisti sa v studenej vode už sprchovať nebudú. V šatniach majú novú elektroinštaláciu. Tribúna so šatňami má novú strechu aj elektroinštaláciu. (Zdroj - Martin Pavelek) KRIVÁ. Po minuloročnej víchrici, ktorá strhla strechu na futbalovej tribúne, museli Krivania urobiť

novú. Pred začiatkom tohtoročnej futbalovej jari zrekonštruovali aj elektroinštaláciu. Šatne postavili v sedemdesiatych rokoch, na elektrinu použili hliníkový drôt.

"Keď sme zapli bojler alebo ohrievač, neutiahla ich a vybilo poistky," povedal starosta Juraj Leginus. "Sieť bola slabá, drôty sa prehrievali. Preto sme urobili kompletnú rekonštrukciu."

Z celkových 1200 eur nákladov získali od Žilinského samosprávneho kraja dvesto, zostatok hradili z obecných peňazí. Okrem rozvodov majú nové aj rozvodné skrine, ističe, bojler.

Futbalisti Krivej hrali prvé tri kolá jarnej časti súťaže vonku, takže na opravu mali dostatok času a stihli ju ukončiť pred prvým domácim zápasom.

V kultúrnom dome vo Valči sa 8. mája uskutoční stretnutie heligonkárov Echo heligónky 2016(06.05.2016; Rozhlasová stanica Frontinus; Regionál Rádia Frontinus; 11:00; por. 1/4; /)

Neuvedený, redaktor:

"Obec Valča, miestny odbor Matice slovenskej vo Valči a Turčianske kultúrne stredisko v Martine v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja pozývajú na 4. ročník stretnutia heligonkárov Echo heligónky 2016. Podujatie sa uskutoční 8. mája o 15:00 hodine v kultúrnom dome vo Valči."

Na plynovú kotolňu seniorom(06.05.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 15:00, s. -; Viera Legerská)

Viac ako 11 miliónov do župných regiónov. Rozhodli o tom poslanci Žilinského samosprávneho kraja.

MARTIN. Na minulotýždňovom zasadnutí zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja schválili poslanci prvú úpravu župného rozpočtu. Na nové investície vyčlenili poslanci 11,4 mil. eur a poputujú do regiónov Kysuce, Horné Považie, Turiec, Liptov a Orava na rekonštrukcie a obnovy ciest, divadiel, zariadení sociálnych služieb, škôl či nemocníc a polikliniky. "Časť peňazí uvoľnených v rozpočte kraja pôjde aj na novú centrálnu plynovú kotolňu v DSS v Turčianskych Tepliciach, bude ich 340-tisíc eur," uviedla riaditeľka odboru sociálnych vecí Marta Pauková.

Na sanáciu brala sa stále čaká(03.05.2016; Žilinský večerník; č. 17, spravodajstvo , s. 3; ms)

Od leta minulého roka netrpezlivo čakáme na upevnenie nebezpečnej skaly, ktorá sa odkláňa od hradného brala v Strečne. Doteraz sa tu podarilo uskutočniť len inžiniersko-geologický prieskum, ktorý poukázal na štyri kritické bloky.

STREČNO. Na nebezpečnú situáciu pod hradom Strečnom upozornili geológovia zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra vlani v lete. "Výsledky meraní ukazujú na vážny stav, pretože hrozí odtrhnutie skalného previsu veľkých rozmerov a jeho zrútenie na frekventovanú komunikáciu I. triedy pod skalným bralom," poukázala na nebezpečenstvo pod Strečnom námestníčka ústavu Alena Klukanová.

Už v októbri minulého roka schválila vláda na sanáciu brala 900-tisíc eur. Do dnešného dňa sa však s prácami pod hradom Strečnom nezačalo. Uskutočnil sa len inžiniersko-geologický prieskum, ktorý vyhodnotil, že je v masíve sedem nestabilných blokov, z toho štyri, ktoré sa nachádzajú rovno pod hradbami, sú kritické. "Prieskum na brale Strečno bol ukončený záverečnou správou, ktorá však nezodpovedala stanoveným kritériám. Zhotoviteľ ju preto musel opraviť podľa pripomienok oponenta a garanta geologickej úlohy," zdôvodňuje meškajúce práce na brale hovorkyňa ministerstva životného prostredia Petra Stano Maťašovská.

Rezort v rámci sanačných prác navrhuje, aby sa okamžite realizovali havarijné opatrenia na najnebezpečnejších blokoch a to odstránením časti skalného previsu. V druhej etape odporúča vybudovať na ceste I/18 železobetónovú galériu v dĺžke 160 - 180 metrov. "V súčasnosti sa bralo podrobne monitoruje prostredníctvom dvoch novo osadených dilatometrov. Na základe výsledkov priebežného monitorovania zosuv nateraz nepredstavuje bezprostredné ohrozenie. Začiatok sanácie závisí od vyčlenenia finančných prostriedkov a od dĺžky procesu verejného obstarávania. Záverečná správa je nateraz v legislatívnom procese - je v skrátenom medzirezortnom konaní a po jeho skončení ho rezort predloží na rokovanie vlády SR," informovala hovorkyňa ministerstva.

Na sanáciu brala netrpezlivo čaká aj Žilinský samosprávny kraj. "Situáciu sledujeme najmä preto, že sa na brale nachádza náš hrad Strečno, ktorý by však ako celok nemal byť ohrozený. Zároveň ide aj o štátnu cestu I. triedy ako frekventovanú komunikáciu, ktorá je prepojením dvoch z našich župných regiónov Horné Považie a Turiec a je súčasťou dopravného ťahu z Košíc do Bratislavy, ktorý má pre Žilinský kraj veľký význam," vyjadrila sa hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja Lenka Záteková.

K spevňovaniu skalnej steny pod hradom Strečno došlo naposledy v roku 1984. Stabilita brala bola zabezpečená mikropilotmi, injektážou a oceľovými lanami. Pod súčasný kritický stav sa podľa geológov podpísala najmä prítomnosť významných systémov puklín a vysoký stupeň zvetrávania

hornín.

Smerom na Rosinu sa začne v tomto roku so stavbou objazdu(03.05.2016; Žilinský večerník; č. 17, spravodajstvo , s. 5; ms)

Kruhový objazd na uliciach Rosinská a Pri celulózke by mohol byť tento rok už realitou. Žilinský samosprávny kraj vyhlásil verejné obstarávanie na zhotoviteľa. Predmetom zákazky je postaviť 5-ramennú okružnú križovatku, ktorá zlepší premávku v tejto časti mesta.

ŽILINA. O vybudovaní okružnej križovatky v mieste, kde sa od celulózky vychádza smerom na Martin, sa hovorilo už dávnejšie. V tomto roku by sa konečne mohlo začať so stavebnými prácami, Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) v polovici apríla vyhlásil verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby. "Kruhový objazd je potrebné vybudovať najmä preto, aby sme zvýšili bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Súčasná situácia nie je dostatočne prehľadná. Zamerali sme sa tiež na vyriešenie nebezpečnej cesty na Rosinu (III/2084) a na Trnové (III/2085), kde bude umiestnený zákaz odbočovania vozidiel z Tŕňového vľavo v smere na Rosinu a zákaz odbočenia vpravo z Rosiny na Trnové. Vďaka prebudovaniu križovatky bude zabezpečené bezpečné a jednoduché otáčanie vozidiel v okružnej križovatke," uviedla k projektu hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

Kruhový objazd bude mať priemer 36 metrov, pričom šírka jedného pásu bude šesť metrov, aby bol dostatočne široký pre autobus či nákladné auto. "Križovatka je navrhnutá ako päťramenná. Jedno rameno je v smere z centra mesta (ulica Pri Celulózke), druhé rameno je napojením na súkromný pozemok, tretie rameno je v smere z Vlčincov, štvrté rameno je v smere od Martina (zjazd z cesty I/18) a piate rameno je napojením k novoplánovaným parkovacím plochám," hovorí Lenka Záteková.

Keďže túto cestu využívajú vo veľkej miere chodci aj cyklisti, v projekte sa počíta i s vybudovaním chodníkov, priechodov a osvetlením križovatky. "Predpokladáme s výškou nákladov 435 856 eur (bez DPH). Na financovaní sa bude spolupodieláť ako Žilinský samosprávny kraj, tak aj mesto Žilina. Realizácia je plánovaná v priebehu tohto roka, no musíme počkať na úspešný priebeh verejného obstarávania," dodala hovorkyňa župy.

V kysuckom skanzene dnes rozkúria staré pece(08.05.2016; www.sme.sk; Zaujímavosti, 06:54, s. -; Iveta Hažíková)

Medzi najobľúbenejšie podujatia v kysuckom skanzene patrí Kuchyňa starých materí. V domčekoch sa rozkúria staré dobové pece, okolo ktorých sa budú zvŕtať šikovné lektorky s vareškami.

Skanzen pozýva dnes na pochúťky pripravené na dobových peciach. (Zdroj - KYSUCKÉ MÚZEUM)

VYCHYLOVKA. Kuchyňa starých materí sa u návštevníkov kysuckého skanzenu teší veľkej obľube. Lektorky pripravujú v domčekoch na starých dobových peciach chutné jedlá.

Z každého rožka troška Na dnešnú nedeľu pripravili múzejníci pre návštevníkov ochutnávku tradičných jedál našich

predkov. "Uvaria ich z plodín, ktoré sa pestovali na Kysuciach v minulosti, ale aj dnes," hovorí Darina Hnidková z Kysuckého múzea v Čadci.

Podľa jej slov medzi prvé hospodárske plodiny patrili na Kysuciach obilniny. "Na vlastnoručne vypracovaných roličkách, ktoré získali vyrúbaním, vyklčovaním a vypálením lesa, siali gazdovia ikricu a proso, potom ovos, jačmeň a raž. Z týchto obilnín pripravovali rôzne kaše a chlebové múky. Zelenina sa pestovala väčšinou ako doplnok ku strave, prípadne ako korenina. Cibuľa a cesnak boli súčasťou vrchárskej kuchyne," vysvetľuje. Obľúbená bola aj pažítka, ktorú dávali najmä do tvarohu. Pilierom ľudovej stravy bola však kapusta, zemiaky a kvaka.

Kapusty sa mohli najesť dosýta "Uvarená kyslá kapusta bola azda jediným jedlom, ktorého sa mohli všetci dosýta najesť. Zemiaky

sa objavili v našich končinách zo všetkých plodín ako posledné a nadobudli vo výžive zásadné postavenie. Chránili od smrti hladom najmä vrchárov. Sadili sa viac a viac a ľudia z nich postupne začali pripravovať rôzne jednoduché jedlá. V domácnostiach poznali a konzumovali štyri základné druhy strukovín. Hrach, fazuľu, bôb a šošovicu, pričom šošovicu vôbec nepestovali, len ju občas kúpili," približuje históriu.

Ako vraví, mäso sa v minulosti jedlo pomerne málo, čo bolo pre život a zdravie veľmi prospešné.

"Niekedy bývalo iba spestrením stravy párkrát do roka. Aby vydržalo, tak ho solili, dávali do dieže, alebo údili na povale."

Sviatočné popoludnie od 13. 30 h spríjemní návštevníkom svojim účinkovaním ľudová hudba Romana Capeka zo Skalitého. Pripravená bude aj drezina, ktorá ich odvezie až na sedlo Beskýd. Je potrebné sa objednať, keďže je len 10- miestna. "Parná mašinka U. 34 bude premávať podľa cestovného poriadku, na návštevníkov počká v stanici Skanzen. Príjemná môže byť aj prechádzka skanzenom, náučným lesným chodníkom, v rámci ktorej môžete navštíviť Oščadnický dom so suvenírmi. Prajeme vám pekný deň plný príjemných zážitkov. Tešíme sa na vašu návštevu," pozýva Hnidková.

Pamätník francúzskym partizánom si zobrali pod patronát študenti Spojenej školy v Martine(06.05.2016; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12.00; por. 16/18; Dagmar Úradníková/ Elena Koritšánska)

Elena Koritšánska, moderátorka: "Zabudnutý Pamätník francúzskym partizánom na úpätí Martinských hôľ si zobrali pod patronát

študenti Spojenej školy v Martine. Do augustových osláv Slovenského národného povstania chcú jeho okolie vyčistiť, urobiť pri ňom lavičky, stojan na vence a tiež postaviť stĺp, na ktorý vyvesia našu aj francúzsku zástavu. Záujem mladých ľudí o históriu je aktuálny najmä teraz, keď silnie extrémizmus."

Dagmar Úradníková, redaktorka: "Pamätník sa nachádza neďaleko miesta, kde partizáni táborili. Všade okolo ešte vidieť obranné

bunkre. Pamätníci študentom rozprávali, aké boje tu prebiehali a ako zahynuli dvaja francúzski partizáni. Do oslobodenia mesta pritom zostávalo len niekoľko dní. Študenti Dávid Uher a Matej Balog."

Dávid Uher, študent: "Takto si ich aspoň uctíme." Matej Balog: "Strať sa o to budeme. To určite." Dagmar Úradníková: "Miesto je ukryté hlboko v lese. Predseda Oblastného výboru Zväzu protifašistických bojovníkov v

Turci Radomír Žingor, syn partizánskej legendy Viliama Žingora, ktorého po vojne popravili komunisti." Radomír Žingor, Predseda Oblastného výboru Zväzu protifašistických bojovníkov v Turci: "V týchto lokalitách ten môj otec bojoval, tak kvôli tomu som sem prišiel, ja som vôbec nevedel, ja

by som to ani nenašiel tuná." Dagmar Úradníková: "Takýchto miest je v okolí Martina viac a starší už nevládzu, preto študentom vďačne odovzdajú

štafetu. Podľa mestského poslanca Alexandra Lilgeho, je potrebné nielen sa o pamätníky postarať, ale poznať aj ich históriu."

Alexander Lilge, poslanec mesta Martin: "Ten široký extrémizmus všetkého možného druhu hovorí o niečom. Hovorí o tom, že sme sa

odtrhli od tej histórie. Asi takouto nejakou nenútenou formou sa treba priblížiť tým mladým." Dagmar Úradníková: "Mobiliár k Pamätníku francúzskych partizánov si vyrobí škola svojpomocne. S informačnou

tabuľou jej pomôže rodák z Francúzska, ktorý v regióne pôsobí. Aj podľa riaditeľa Spojenej školy v Martine Jozefa Zanovita, ako stúpa podpora extrémistických strán, treba viac poukazovať na históriu a hrôzy vojny."

Jozef Zanovit, riaditeľ Spojenej školy v Martine: "Skutočne Turiec, tu sa začalo povstanie, ale ten aj svoje si odtrpel." Dagmar Úradníková: "V Turci nacisti vypálili Sklabinský Podzámok, rok po vojne našli aj masové hroby na Bukovinách

so stovkami tiel umučených ľudí."