univerzita komenského v bratislave súčasnosť a perspektívy využitia

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

PEDAGOGICKÁ FAKULTA

KATEDRA PEDAGOGIKY

SÚČASNOSŤ A PERSPEKTÍVY VYUŽITIA INFORMAČNO-KOMUNIKAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ VO VYUČOVANÍ

DEJEPISU NA STREDNÝCH ŠKOLÁCH

BAKALÁRSKA PRÁCA

PAVOL GALÁŠ

2010

2

SÚČASNOSŤ A PERSPEKTÍVY VYUŽITIA INFORMAČNO-KOMUNIKAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ VO VYUČOVANÍ

DEJEPISU NA STREDNÝCH ŠKOLÁCH

BAKALÁRSKA PRÁCA

PAVOL GALÁŠ

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE PEDAGOGICKÁ FAKULTA

KATEDRA PEDAGOGIKY

Študijný odbor: Učiteľstvo akademických predmetov história a pedagogika v kombinácií

Vedúci bakalárskej práce: Prof. PhDr. Peter Gavora, CSc.

BRATISLAVA 2010

3

ABSTRAKT

Galáš, Pavol: Súčasnosť a perspektívy využitia informačno-komunikačných

technológií vo vyučovaní dejepisu na stredných školách. Bakalárska práca, Univerzita

Komenského. Pedagogická fakulta, Katedra pedagogiky. Vedúci bakalárskej práce:

Prof. PhDr. Peter Gavora, CSc. Bratislava : Pedagogická fakulta UK, 2010. 62 s.

Práca prináša pohľad na perspektívu využitia informačno-komunikačných technológií

vo výučbe dejepisu na stredných školách. Venuje sa tiež charakteristike súčasného

stavu skúmaného problému z pohľadu štátnej podpory implementácie informačno-

komunikačných technológií do vyučovacieho procesu. Práca má teoreticko-empirický

charakter. Obsahovo vychádza zo všeobecných východísk využitia informačno-

komunikačných technológií, ktoré sú aplikovateľné pre vyučovací predmet dejepis na

stredných školách. Ťažiskovými témami sú konkrétne možnosti, ktoré dejepisnému

vyučovaniu ponúkajú sieť Internet, prezentačný softvér a výučbové programy.

Empirický výskum realizovaný na dvoch gymnáziách v Bratislavskom VÚC na

základe dotazníkovej metódy mapuje postoje žiakov stredných škôl všeobecne

k použitiu informačno-komunikačných technológií vo vyučovacom procese,

samostatne pre predmet dejepis a zisťuje momentálny stav ich využívania

v dejepisnom vyučovaní. Práca sa snaží vo svojom zameraní myslieť na bežného

učiteľa dejepisu na strednej škole a sprostredkovať mu základný pohľad na to, aké

perspektívy zatraktívnenia a zefektívnenia vyučovacieho procesu ponúkajú jeho

predmetu informačno-komunikačné technológie.

Kľučové slová : dejepis, edukácia, informačno-komunikačné technológie (IKT),

internet, implementácia, prezentačný softvér, výučbový program, vyučovanie

ABSTRACT

The Present State and the Prospects of the Use of the Information and Communication

Technologies in the History Teaching at High Schools.

The thesis explores the possibilities and the prospects of the use of the information

and communication technologies concerning the history lessons at high schools. It

also describes the current state of this issue from the perspective of the state support

given to the implementation of the information and communication technologies to

4

the education process. The thesis consists of the theoretical and the empirical part. It

is based on the general possibilities of the use of the information and communication

technologies, but applied specificly to the History classes at high schools. The focus is

on the specific possibilities concerning the history teaching provided by the Internet,

presentation software and teaching programmes.

The empirical part contains the research which was carried out on the two high

schools in Bratislava district. The research maps the attitudes of the students towards

the use of the information and communication technologies in the teaching process

generally and then proceeds specificly to the attitudes towards their use within the

History teaching. It explores the current level of the use of the information and

communication technologies in the History teaching, as well.

The thesis is focused on a general high school History teacher, its purpose is to

provide the basic survey of what possibilities to make the classes more attractive and

effective the information and communication technologies offer.

Keywords: history teaching, information and communication technologies (ICT),

internet, implementation, presentation software, educational software

5

PREDHOVOR

Jednou z najčastejšie spomínaných pedagogických potrieb súčasnosti je

bezpochyby potreba implementácie informačno-komunikačných technológií (ďalej už

len IKT) do vyučovacieho procesu. Odráža globálnu premenu industriálnej

spoločnosti na spoločnosť informačnú. Hlavnými rysmi informačnej spoločnosti sú

prevaha práce s informáciami, interaktivita, integrácia a globalizačné tendencie. Z

technologického pohľadu potom možno informačnú spoločnosť označiť ako

spoločnosť, ktorá vo vysokej miere využíva IKT založené na prostriedkoch

výpočtovej techniky a s tým spojenú digitalizáciu. Z toho je zrejmé, že sa táto zmena

týka každej súčasti nášho každodenného života. Ak to premietneme do oblasti

školstva, môžeme z toho vyvodiť, že informatizácia by sa mala týkať každého

vyučovacieho predmetu. Realita je však iná a implementácia IKT do vyučovacieho

procesu nie je vo všetkých predmetoch na rovnakej úrovni. Zaostávajú najmä

humanitné predmety, medzi ktoré patrí aj dejepis. Toto vidím ako jednu z príčin,

prečo sa žiaci čoraz viac orientujú na prírodné vedy. Už ich výučba je totiž pre nich

viac pútavá,aktuálna a dáva im viac priestoru pre sebarealizáciu. Na začiatku vzniku

tejto práce bola moja túžba skĺbiť tri veľké oblasti môjho záujmu – informatiku,

históriu a pedagogiku do jednej témy. Prirodzene potom vznikla téma tejto práce.

Považoval som za dôležité upozorniť na to, že IKT sú využiteľné rovnako ako pre

matematiku, tak aj pre dejepis. Umožňujú to práve široké možnosti, ktoré IKT

ponúkajú rôznym predmetom. Preto som sa v tejto práci pokúsil vymedziť tie, ktoré

sú aplikovateľné vo výučbe dejepisu na stredných školách. Pre zvolenie takejto témy

hovorili tri faktory : aktuálnosť, osobný záujem o tému a originalita.

Svet sa hýbe dopredu a je len na nás, či budeme len nehybne stáť a pozerať sa

do minulosti; hľadieť na neprekonateľnú priepasť pred nami, alebo využijeme to, čo

nám moderný svet a technológie ponúkajú v náš prospech a začneme sa centimeter po

centimetri hýbať dopredu. Ak si vývoj nebudeme všímať a akceptovať ho, na jeho

napredovaní nič nezmeníme, a v konečnom dôsledku prehráme. Ak sa však naučíme

s ním kráčať a to, čo nám ponúka využijeme vo svoj prospech, môžeme byť víťazmi.

Touto cestou by som sa rád poďakoval PaedDr. Zuzane Peternai a Prof. PhDr.

Soni Makulovej, PhD. za pomoc, nenahraditeľné rady a konzultácie pri

vypracovávaní mojej práce.

6

Moje osobitné poďakovanie patrí Prof. PhDr. Petrovi Gavorovi, CSc. najmä

za ochotu, s ktorou ma prijal a viedol procesom vzniku tejto práce a rovnako za

pomoc a cenné rady.

7

OBSAH

ABSTRAKT...................................................................................................................3 PREDHOVOR...............................................................................................................5 OBSAH..........................................................................................................................7 ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK......................................................................9 0 ÚVOD.......................................................................................................................10 1 VŠEOBECNE O IKT................................................................................................12

1.1 IKT a dejepisné vyučovanie...................................................................................15 2 ŠTÁTNE PROJEKTY PODPORY IMPLEMENTÁCIE IKT DO VZDELÁVANIA........................................................................................................19 2.1 Infovek...................................................................................................................19

2.2 Informatizácia regionálneho školstva....................................................................22 2.3 Modernizácia vzdelávacieho procesu na základných a stredných školách............24

3 INTERNET...............................................................................................................25 3.1 Internet ako nástroj pre komunikáciu.....................................................................25

3.1.1 Online (synchrónna)............................................................................................25 3.1.2 Offline (asychrónna)............................................................................................26

3.1.2.1 Elektronická pošta (e-mail)..............................................................................27 3.1.2.2 Diskusné fórum................................................................................................29

3.1.2.3 Projekty cez internet.........................................................................................30 3.2 Internet ako zdroj a úložisko informácií.................................................................32

3.2.1 Servery umožňujúce zdieľanie informácií..........................................................32 3.2.2 Webstránka..........................................................................................................33

3.2.3 Vyhľadávanie informácií na internete.................................................................34 3.2.4 Múzeá a 3D panorámy........................................................................................36 4 VYUŽITIE PREZENTAČNÉHO SOFTVÉRU.......................................................37

4.1 Prezentačné metódy................................................................................................38 4.2 Možné problémy pri prezentovaní a ich riešenie...................................................40

5 PREHĽAD DOSTUPNÝCH PROGRAMOV PRE VYUČOVANIE DEJEPISU...43 5.1 Multimediálne CD/DVD........................................................................................43

5.2 Multimediálne encyklopédie..................................................................................45 5.3 Kritériá pre výber vyučovacieho softvéru..............................................................46

6 AUTORSKÝ ZÁKON A UČITEĽ...........................................................................47

8

EMPIRICKÁ ČASŤ

7 CIELE EMPIRICKÉHO VÝSKUMU......................................................................48 7.1 Výskumné problémy..............................................................................................48

7.2 Výskumné metódy..................................................................................................48 7.3 Výskumná vzorka...................................................................................................49

7.4 Priebeh výskumu....................................................................................................49 7.5 Interpretácia zistení................................................................................................49

7.6 Výsledky výskumu a závery...................................................................................60 8 ZÁVER A ODPORÚČANIA PRE PRAX................................................................62

9 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV PRÍLOHA 1 Kategorizácia špecifických cieľov

PRÍLOHA 2 Netiketa

PRÍLOHA 3 Dotazník

9

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK

Obr. 1 Grafické znázornenie rozdelenia rozpočtu projektu Infovek pre rok 2002.. 21

Obr. 2 Typológia kritérií pre výber edkačného softvéru.........................................46

Obr.3-20 :

Grafické znázornenie otázky č. 1.............................................................................50









Grafické znázornenie otázky č. 10...........................................................................54






Grafické znázornenie otázky č. 16............................................................................58



10

0 ÚVOD

IKT sú fenoménom doby, v ktorej žijeme. Vzniká teda prirodzený tlak na ich

implementáciu do každej sféry ľudského života. Veľký počet ľudí, vrátane učiteľov,

tento proces kritizuje a nepovažuje použitie IKT vo vyučovacom procese za efektívne.

Častokrát tieto názory vznikajú z nevedomosti, strachu alebo neochoty ďalej sa

vzdelávať. Poznáme však veľa príkladov z minulosti, kedy bol progres silnejší ako

ľudská tvrdohlavosť. IKT ponúkajú širokú škálu možností, z ktorých si každý učiteľ

môže vybrať to, čo zodpovedá jeho digitálnym zručnostiam. Učiteľom, ktorí stoja na

začiatku procesu implementácie IKT do ich vyučovacieho plánu by určite pomohlo,

ak by mali dostatok publikácií pre jednotlivé predmety, ako postupovať a čo danému

konkrétnemu predmetu IKT ponúkajú.

Hlavným cieľom práce je popísať konkrétne možnosti využitia IKT

v predmete dejepis, ktoré môžu byť pomocou pre učiteľov dejepisu, ako sa

zorientovať v tejto problematike. Pri pohľade do budúcna je nevyhnutné brať do

úvahy aj súčasný stav a dohľadnú minulosť, ktorá viedla k aktuálnemu stavu. Preto sa

v práci zaoberám aj tým, v akej fáze premeny na digitálnu (informatizovanú) školu sa

momentálne nachádzame a čo tomuto stavu predchádzalo.

Práca je rozdelená na 7 častí.

V prvej kapitole uvádzame definície základných pojmov súvisiacich s IKT.

Nachádza sa v nej teoretická časť zaoberajúca sa použitím IKT vo vyučovacom

procese na predmete dejepis. V tejto časti odpovedáme na otázky prečo, ako a kedy

použiť IKT na dejepise.

Druhá kapitola je venovaná prierezu hlavných štátnych projektov podpory

implementácie IKT do vyučovacieho procesu.

V tretej kapitole opisujeme možnosti, ktoré pre výučbu dejepisu ponúka sieť

Internet. Kapitola je rozdelená na dve základné funkcie Internetu – ako zdroj

informácií a ako nástroj na komunikáciu, kde je potom ďalej štrukturovaná na

konkrétne možnosti.

Štvrtá kapitola obsahuje základné možnosti využitia prezentačného softvéru

ako podporu pri výučbe dejepisu. Vymedzuje rôzne role, ktoré môže učiteľ a žiak

zohrávať pri prezentácií v rámci výberu prezentačnej metódy. Zaoberáme sa v nej tiež

11

tým, aké problémy môžu vzniknúť pri prezentovaní a snažíme sa nájsť možné riešenia

týchto problémov.

Piatou kapitolou je prierez trhom s multimediálnymi nosičmi, ktoré je možné

použiť pri výučbe dejepisu. Uvádzame tiež typológiu hodnotenia pedagogického

softvéru.

V šiestej kapitole ponúkame stručný rozbor Autorského zákona z pohľadu

učiteľského povolania.

Súčasťou práce je aj empirický výskum, ktorého cieľom je skúmať postoje

žiakov 1. a 2. ročníkov stredných škôl k téme implementácie IKT do vyučovacieho

procesu všeobecne a konkrétne pre predmet dejepis.

12

1 VŠEOBECNE O IKT

Skôr ako sa budeme venovať konkrétnym formám využitia IKT vo vyučovaní

dejepisu na stredných školách, v tejto kapitole sa oboznámime s definíciami pojmu

informačno-komunikačné technológie. Ďalej sa budeme zaoberať dôvodmi, prečo

IKT na hodinách dejepisu využívať.

Už J. A. Komenský (1592–1670) videl dôležitosť v tom, aby sa pri vyučovaní

zapájalo, čo možno najviac zmyslov, keď povedal :

„Proto budiž učitelům zlatým pravidlem, aby všechno bylo předváděno všem

smyslům, kolika možno. Totiž věci viditelné zraku, slyšitelné sluchu, vonné čichu,

chutnatelné chuti a hmatatelné hmatu, a může-li něco býti vnímáno najednou více

smysly, budiž to předváděno všem smyslům…“ (citované podľa Figurová, 2007, s.

15)

Európska komisia vyhlásila ešte v roku 1996 akčný plán Learning in the

Information Society (Učenie sa v informačnej spoločnosti). Prejavila tým politické

odhodlanie členských štátov EÚ začleniť IKT do vyučovacieho procesu. K tomuto

záväzku sa svojim vstupom do EÚ v roku 2004 pripojilo aj Slovensko. Ako však

dodáva Fulková (2003), nie vo všetkých členských krajinách prebieha implementácia

IKT do vyučovacieho procesu rovnomerne.

Aj na túto výzvu reagovali autori Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania

v Slovenskej republike na ďalších 15-20 rokov – projekt „Milénium“ Rosa, Turek

a Zelina (2000), ktorí okrem iného deklarujú „zmenu metód, spôsobov a technológií

vzdelávania a výchovy cestou využívania moderných informačných a komunikačných

technológií“. Ďalšími krokmi, ktorými štát prostredníctvom projektov podporoval

a podporuje implementáciu IKT do vyučovacieho procesu sa budeme zaoberať

v samostatnej kapitole.

Ako teda môžeme vidieť implementácia IKT do vyučovacieho procesu je

témou aktuálnou a prioritnou. Pre správne pochopenie celého procesu, však musíme

najprv poznať definície základného pojmu IKT.

Stoffová a Stoffa (1999, s. 64) vo svojej práci definujú komunikačné

technológie ako „metódy, postupy a spôsoby zberu, uchovávania a spracovania,

13

overovania, vyhodnocovania, selekcie, distribúcie a včasného doručenia potrebných

informácií vo vyžadovanej kvalite“

E. Fulková (2006, s. 98) vidí definíciu IKT ako dôležitých didaktických

prostriedkov, konkrétne “takých učebných pomôcok, či didaktickej techniky,

materiálnotechnického vymedzenia a zariadenia, ktoré slúžia k názornosti vyučovania

a umožňujú dokonalejšie, rýchlejšie a komplexnejšie osvojenia učiva.“

Podľa Průchu, Walterovej a Mareša (2003, s. 139) vystupujú nové technológie

vo vyučovaní ako moderné prostriedky didaktickej techniky, didaktické programy

a nimi inšpirované nové formy vyučovania zahrňujúce najmä :

Siete (lokálne počítačové siete, on-line knižnice a ďalšie zdroje informácií, e-

mail, videokonferencie v dištančnom vzdelávaní)

Rôzne nosiče (CD, DVD – ROM)

Multimédiá spájajúce rôzne formy uloženia dát (video, hypertext,...)

Brestenská (2002, citované podľa Kollár, 2008, s. 100) upoznorňuje na to, že „s

nástupom IKT sa otvárajú nové dimenzie vzdelávania, budovanie nového vzťahu

učiteľ – žiak, z lokálnej školy sa stáva škola globálna, do triedy a školy vstupuje svet

a trieda a škola vstupuje do sveta, vzdelávanie sa stáva prístupným na každom mieste,

v každom čase a pre každého.“

I.Kalaš (2001a) vidí IKT vo výpočtových a komunikačných prostriedkoch, ktoré

podporujú výučbu, štúdium a ďalšie aktivity v oblasti vzdelávania. Autor ich definuje

ako technológie, ktoré súvisia so zberom, zaznamenávaním a výmenou informácií.

Uvádza tiež prostriedky, ktoré k tomu používajú :

televíziu, videoprehrávač, rádio

osobné počítače s multimediálnou podporou

vstupné a výstupné zariadenia počítača a prostriedky na digitalizáciu

internet a jeho služby

integrované edukačné programy

prostriedky pre videokonferencie

e-mail

elektronické a programovateľné hračky

zariadenia na automatické vyhodnocovanie údajov.

14

Šestáková (2001) sa vo svojej štúdií zaoberá aj pozitívami a negatívami

v spojitosti s IKT, medzi pozitíva zaraďuje :

Vyššiu motivácia žiakov aj v iných predmetoch.

Vyššiu aktivita žiakov - každý žiak pracuje sám pri PC.

Radostnejšiu práca, odstránenie stresu.

Väčšiu príležitosť na samostatnú tvorivú prácu.

Priestor na sebarealizáciu.

Projektové formy práce.

Problémové vyučovanie.

Lepšiu orientácia v informáciách a pri práci so zdrojmi informácií.

Tímovú práca.

Väčšiu možnosť prezentácie školy i vlastnej práce.

Využívanie jazykových zručností a medzipredmetových vzťahov.

Práca je obohatením aj pre učiteľa, vytváranie lepšieho vzťahu ŽIAK -

UČITEĽ.

Učenie sa jeden od druhého (aj učiteľ od žiaka).

Otvorené hodiny.

Zvýšenie šancí na trhu práce pre deti zo sociálne slabšieho prostredia.

Vidí však aj nasledovné negatíva :

Nie každý softvér nezodpovedá celkom pedagogickým potrebám.

Nedostatok encyklopédií sieťového charakteru ( niektoré verzie idú iba na 1

PC).

Zvýšené finančné nároky - hardvér, softvér, internet, údržba

Finančné nedocenenie učiteľov.

Poistenie a zabezpečenie vybavenia.

15

1.1 IKT a dejepisné vyučovanie

Chmelíková (2003, s. 4-5) uvádza tri hlavné dôvody, prečo použiť IKT vo vyučovaní

dejepisu :

1.IKT zefektívňujú proces učenia sa

IKT sú prínosom pre každú fázu vyučovacieho procesu procesu :

Informačné a komunikačné technológie výrazne zvyšujú motiváciu žiakov.

Vďaka týmto technológiám si žiak vytvára separované a neskôr univerzálne

modely.

Môžu pomôcť pri tvorbe poznatku, neskôr pri jeho kryštalizácií a

automatizácií.

Výhody IKT v súvislosti s ich využiteľnosťou na dejepisnom vyučovaní vidí autorka

takto :

sú silným nástrojom pre prieskum a výskumnú analýzu,

ponúkajú aktuálne materiály v rôznych formách a objemoch,

umožňujú voliť si vlastnú stratégiu učenia sa, napredovať vlastným tempom,

dovoľujú rozvíjať rôzne hladiny náročnosti,

umožňujú pracovať metódou pokusov a omylov,

podporujú myslenie do šírky, tvorivosť a fantáziu žiaka,

poskytujú okamžitú spätnú väzbu,

majú bohaté výrazové prostriedky,

ponúkajú možnosť prezentovania vlastných objavov, práce a zručností,

v niektorých prípadoch šetria čas a námahu,

poskytujú zábavu a slobodu.

2.Pomáhajú dosiahnuť ciele dejepisného vyučovania

Autorka uvádza nasledovné potreby a ciele dejepisného vyučovania :

V dejepisnom vyučovaní je potrebné najmä:

- postupne objasňovať žiakom jednotlivé konkrétne fakty z vývoja ľudskej spoločnosti,

- uplatňovať najnovšie výsledky bádania historickej vedy,

- naučiť žiakov chápať zákonitosti historického vývoja,

16

- učiť žiakov osvojovať si metódy získavania vedomostí o historickom vývoji ľudstva,

pracovať s týmito poznatkami a využívať ich k zaujatiu spoločenského postoja ,

- neustále podávať žiakom dôkazy o pravdivosti vysvetľovaných historických javov

a o správnosti historických hodnotení,

- na základe poznania konkrétnych historických faktov vysvetľovať žiakom poučenie,

ktoré dejiny prinášajú pre súčasnosť a pre správanie sa v budúcnosti.

Ciele dejepisného vyučovania vyčleňuje nasledovne:

- byť zaujímavý a pútavý (estetické ciele),

- poskytovať prehľad (teoretické ciele),

- učiť premýšľať o dobre a zle (etické ciele),

- inšpirovať (monumentálne ciele),

- udržiavať tradície živé (antikvárne ciele),

- viesť k utváraniu kritického stanoviska (kritické ciele),

- politicky utvárať (ciele politického utvárania),

- viesť k poznaniu seba samého (antropologické ciele),

- viesť k úvahám (filozofické ciele).

IKT sú silným prostriedkom na dosiahnutie týchto potrieb a cieľov. Umožňujú

dostať sa k množstvu informácií a k najnovším historickým poznatkom. Podporujú

výskum a hľadanie písomných alebo iných zdrojov. Prezentujú názory a pohľady na

rôzne historické udalosti z odlišných pohľadov. Rozvíjajú historické chápanie,

kritické myslenie a utváranie si vlastného názoru. Pomáhajú v kontrole a v prezentácií

historických objavov.

3.Žiaci sa zdokonalia v používaní moderných technológií

Chmelíková (2003, s. 6-7) sa vo svojej práci zaoberá aj praktickým

vymedzením toho, kedy je vhodné v dejepisnom vyučovaní IKT použiť, rovnako

uvádza prípady a situácie, kedy použitie IKT nevidí ako efektívne. Uvádza tiež

požiadavky na učiteľa dejepisu v súvislosi s praktikckým využitím IKT na dejepise.

17

Kedy použiť IKT:

- keď to je najefektívnejšia cesta ako dosiahnuť vyučovacie ciele,

- sú účinnou a lepšou možnosťou k sprístupneniu informácií a faktov,

- pomáhajú žiakom organizovať a spájať myšlienky viac efektívne,

- zlepšujú zručnosti, vedomosti, pochopenie učiva a historických udalostí,

- sú časťou úlohy, ktorá má jasné zameranie,

- poskytujú údaje (textové aj obrázkové) primerané veku a schopnostiam žiakov,

- učiteľovi sa pri danej téme podarí ilustrovať, že vďaka IKT bola práca žiakov

efektívnejšia,

- keď študenti môžu svoju výslednú prácu prezentovať.

Kedy nepoužiť IKT:

- na úlohy, ktoré by bolo lepšie zrealizovať inými prostriedkami,

- keď sa nedbalo na výber ukážky vhodnej dĺžky a zložitosti,

- ak simulácie majú málo autentického historického obsahu,

- úroveň zdrojov je neprimeraná pre deti, aj keď môže byť užitočná pre starších žiakov,

- len ako odmenu alebo trest pre dobrú (zlú) prácu či správanie,

- keď niektoré skúmané úlohy a historické závery neboli žiakom dopredu jasné.

Na to, aby učiteľ dejepisu vedel a mohol IKT využívať vo vyučovacom

procese na svojom predmete naozaj efektívne, a aby ich využívanie malo za následok

skvalitnenie samotného vyučovacieho procesu, je potrebé aby:

- poznal efektívne metódy využitia IKT pri výučbe dejepisu,

- vedel ako dosiahnuť ciele dejepisného vyučovania pomocou IKT,

- naučil sa nové metodické postupy,

- objavoval netradičné, atraktívne a užitočné témy,

18

- inovácie budoval rozvážne a systematicky, v rozumných dávkach, s veľkou

prezieravosťou a trpezlivosťou,

- vedel žiakovi zadať problém, úlohu pre nasmerovanie samostatnej práce žiaka

na cestu poznávania a konštruovania si vedomostí a ich aplikácií,

- bol oboznámený s odkazmi na zdroje, ktoré chce aby žiaci použili,

- robil jasné prepojenia medzi IKT aplikáciami a učivom, IKT a ich dopadom

na každodenné použitie,

- sám efektívne používal IKT na svoju prípravu a administratívu,

- zvyšoval svoju informačnú gramotnosť,

- rozvíjal informačnú gramotnosť svojich žiakov.

Učiteľ by mal žiakov naučiť, ako čo najefektívnejšie použiť IKT na úlohy

súvisiace s dejepisom. Musí ich viesť k tomu, že informácie hľadajú za cieľom podať

historický záver. Ich prácu treba usmerňovať tak, aby viedla k relevantným

poznatkom, k hľadaniu odpovedí týkajúcich sa učiva a k maximálnemu využitiu času

a zdrojov, čo vyžaduje maximálnu sústredenosť učiteľa aj pri samostatnej práci

žiakov s IKT na hodinách dejepisu.

19

2 ŠTÁTNE PROJEKTY PODPORY IMPLEMENTÁCIE IKT DO

VZDELÁVANIA

Slovenská vláda sa už v roku 1998, ako reakciu na Lisabonský dohovor

zaviazala „dôraz klásť na počítačovú a informačnú gramotnosť. Učiť detí pracovať s

informačnými technológiami. Lisabonská výzva predpokladá v r. 2001 napojiť všetky

školy na internet, v roku 2002 zabezpečiť, aby všetci učitelia ovládali internet a v

roku 2003, aby všetci končiaci školáci ovládali internet. V našich podmienkach

predpokladáme časový posun, ale čo najrýchlejšie by sa mali naplniť všetky tri ciele

Lisabonskej výzvy“ (Projekt Milénium, 1998). Týmto si za jeden z cieľov v oblasti

výchovy a vzdelávania vytýčila podporu implementácie IKT. V nasledujúcej kapitole

sa pozrieme na to, aké kroky viedli k dnešnému statusu javu, ktorým sa v našej práci

zaoberáme. Začneme projektom Infovek, ktorý bol reakciou na horeuvedené

programové vyhlásenie vlády SR. Pokračovať budeme projektami, ktoré aktívne

presahujú aj do súčasnosti – Stratégia informatizácie regionálneho školstva

a Modernizácia vzdelávacieho procesu na základných a stredných školách.

2.1 Infovek

Projekt Infovek bol prvým projektom na území Slovenska, ktorý sa koncepčne

zaoberal výhradne implementáciou IKT do vyučovacieho procesu. Práce na ňom boli

začaté ešte v roku 1998, jeho realizácia sa začala v roku 1999. Ak porovnáme čas

realizácie s obdobnými projektmi v rámci krajín EÚ, išlo o 2-3 ročný sklz. Napríklad

projekt Tiger Leap (dodnes je hodnotený ako jeden z najúspešnejších v tejto oblasti,

o čom svedčia aj medzinárodné porovnávacie štúdie v oblasti výchovy a vzdelávania)

bol realizovaný v Estónsku od roku 1996.

Ďalším špecifikom tohto projektu bolo, že nešlo o iniciatívu vlády (či strán

uchádzajúcich sa o post vo vláde vo voľbách v roku 1998), ale aktívnych jednotlivcov

na čele s prezidentom Asociácie projektu Infovek, Petrom Sýkorom. Za začiatok

tohto projektu môžeme považovať Konferenciu Infovek 1999, na ktorej bola

predstavená vízia projektu. Vo vízií projektu Infovek boli stanovené dva základné

piliere :

príprava konkurencieschopnej generácie

20

premena spoločnosti.

Ako sa píše v samotnej vízií „Zmyslom Projektu Infovek je pripraviť mladú

generáciu na Slovensku pre život a uplatnenie sa v informačnej spoločnosti . , ...,

Priestorom, kde sa táto príprava musí odohrávať je škola, ..., musí sa prostredníctvom

informačných a komunikačných technológií premeniť z tradičnej školy na modernú

globálnu školu tretieho tisícročia.“. Cestu k vybudovaniu modernej školy pomocou

IKT tvorcovia Infoveku videli nielen vo vybudovaní adekvátnej hardvérovej

infraštruktúry, ale predovšetkým vo vzdelávaní a príprave učiteľov, ktorá ma viesť

k ich schopnosti aplikovať moderné IKT vo vyučovaní svojich predmetov (Filozofia

projektu Infovek). Časový horizont si zakladatelia vytýčili na štyri až päť rokov.

V tomto horizonte malo prísť najmä k zriaďovaniu špecializovaných počítačových

učební s prístupom na internet na základných a stredných školách.

Financovanie

Peniaze uvoľňované na tento projekt zo štátneho rozpočtu boli ďalej prerozdeľované

v spolupráci s Nadáciou projektu Infovek. Významným súkromným partnerom sa stali

spoločnosti IBM, Cisco systems a vtedajšie Slovenské Telekomunikácie. Najmä

vďaka výhodnej zmluve o pripojení do Internetu medzi MŠ SR a vtedajšími

Slovenskými telekomunikáciami bolo možné ušetriť významnú časť prostriedkov.

Financovanie projektu sa dialo formou každoročného prerozdeľovania balíka

financií, o ktorom rozhodovala NR SR (1999 – 20 mil. Sk, 2000- 80 mil. Sk, 2001 –

210 mil. Sk, spolu 310 mil. Sk, čo je 10,29 mil. €. V roku 2002-2003 malo ísť na

dovybavenie škôl 2 mld. Sk).1 Zvyšovanie rozpočtu projektu oproti minulému roku sa

dialo na základe pozmeňujúcich návrhov poslancov NR SR.

1 www.infovek.sk

21

2

Ako môžeme vidieť na grafe, aj na začiatku poslednej fázy v roku 2002 však

naďalej hlavnú úlohu pri prerozdeľovaní prostriedkov hralo hardvérové vybavenie

škôl. Zapojenie 100 percent slovenských základných a stredných škôl do projektu

bolo dosiahnuté až v roku 2003. Bol teda splnený plánovaný horizont 4-5 rokov. Túto

hranicu sa mu však nepodarilo dosiahnuť v oblasti vzdelávania učiteľov, kde prišlo

k významnému nárastu zapojenia sa učiteľov (cca 53 000 zúčastnených učiteľov) až

v rozmedzí rokov 2005-2007. Projekt rovnako zaostával aj v oblasti tvorby

digitálneho edukačného obsahu.

Tento čiastočný neúspech môžeme pripísať nasledujúcim faktorom :

slabá motivácia učiteľov k ďalšiemu vzdelávaniu

chýbajúce legislatívne normy v tejto oblasti

prestarnutosť učiteľského zboru.

Progres v tejto oblasti bol zaznamenaný až v nedávnej dobe a to najmä prijatím

zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogockých zamestnancoch a odborných

zamestnancoch a prijatím nového zákona o celoživotnom vzdelávaní. Projekt Infovek

bol už na svojom začiatku na slovenské pomery ambicióznym a odvážnym projektom.

Vytýčil si odvážne ciele a mnohé z nich sa mu podarilo naplniť, pri iných pripravil

pôdu pre projekty v oblasti implementácie IKT, ktoré prišli po ňom.

2 Koncepcia projektu Infovek v roku 2002, dosiahnuteľné na http://www.infovek.sk/o_projekte/koncepcia2002.pdf (10.2.2010)

Obr. 1 Grafické znázornenie rozdelenia rozpočtu projektu Infovek pre rok 2002

22

2.2 Informatizácia regionálneho školstva

Vláda SR aj vo svojom programovom vyhlásení z augusta roku 2006

pokračovala v proklamácií „vytvoriť predpoklady na systémovú zmenu v obsahovej

náplni školstva spojenú s prehĺbením jazykovej prípravy, rozvojom počítačovej

gramotnosti a komunikačných schopností, s podstatne rozsiahlejším využitím

moderných didaktických pomôcok, najmä informačných technológií a multimediálnej

techniky vo vyučovacom procese.“ (Stratégia informatizácie regionálneho školstva).

Reagovala tak na Stratégiu informatizácie spoločnosti v podmienkach SR prijatú NR

SR uznesením z roku 2004 v súčinnosti s pripravovanou reformou školstva.

Pre stratégiu informatizácie regionálneho školstva boli vytvorené tri základné

piliere :

obsah

ľudia

infraštruktúra

Základným rozdielom medzi týmto projektom a Infovekom je ten, že je pripravovaný

a iniciovaný v plnej réžií MŠ SR. Financovanie je zabezpečené z prostriedkov

štátneho rozpočtu a z prostriedkov operačného programu Vzdelávanie.

Ciele

V cieľoch, ktoré majú byť dosiahnuté do roku 2011 vidíme väčšiu orientáciu

na zvyšovanie kompetencií v oblasti IKT u učiteľov aj žiakov a tvorbu edukačného

obsahu ako tomu bolo pri Infoveku.

Pre ilustráciu uvádzam kategorizáciu špecifických cieľov pre jednotlivé oblasti, ktorú

môžete nájsť v PRÍLOHE 1.

Súčasťou stratégie je tiež návrh na úpravu právnych noriem v oblasti ďalšieho

vzdelávania, profilácie budúcich učiteľov a učebnicovej politiky. Stratégia takisto

obsahuje rozdelenie kompetencií v oblasti IKT do troch úrovní :

základná úroveň.

V základnej úrovni ide o základné motivačné školenie pre všetkých učiteľov a ďalších

pedagogických zamestnancov. Je zamerané na prácu s textovou informáciou, emailom

23

a internetom a jeho cieľom je naučiť účastníkov používať počítač ako pomôcku pri

ich práci, ako napríkad napísať dokument, poslať email alebo nájsť na internete

informáciu. Nejde teda o použitie IKT priamo v edukačnom procese, ale pre potreby

učiteľov.

1.úroveň – mierne pokročilí.

Hlavným cieľom školenia na tejto úrovni je „získanie základnej a funkčnej digitálnej

gramotnosti3, ktorá umožní učiteľovi získať digitálne kompetencie a používať počítač

ako pomôcku pre neho v priamom výchovno-vzdelávacom procese“ (Stratégia

informatizácie regionálneho školstva). Je určené pre všetkých učiteľov a to z dôvodu,

že táto kompetencia bude zaradená do požiadaviek na profesijnú spôsobilosť učiteľa.

2.úroveň – pokročilí.

Pri pokročilej úrovni sa predpokladá, že učiteľ pracuje v prostredí bohato vybavenom

IKT. Zameriava sa na vyučovanie s podporou IKT v jednotlivých vyučovacích

predmetoch, medzipredmetových projektoch a medziškolských aktivitách. Toto

školenie je určené pre 40 % z celkového počtu učiteľov. Jeho cieľom je naučiť

učiteľov :

používať IKT tvorivo

dopĺňať si digitálne zdroje

tvoriť multimediálne materiály

používať digitálne prostredie a služby spolu so žiakmi.

Ako hovorí materiál MŠ SR „realizácia druhej úrovne patrí jednoznačne do

rúk metodikov, resp. didaktikov jednotlivých predmetov, ktorí majú vlastné skúsenosti

s používaním IKT vo vyučovaní.“ (Tamtiež). Tento bod korešponduje so špeciálnymi

požiadavkami jednotlivých predmetov čo sa vyučovania s podporou IKT týka.

Možným problémom v naplnení tohto cieľa môže byť práve nedostatok odborových

metodikov resp. didaktikov zaoberajúcich sa témou implementácie IKT do odboru,

ktorým sa zaoberajú. Popísaný problém hrozí najmä humanitným predmetom, medzi

ktoré patrí aj dejepis.

3 I.Kalaš(2001b) ju vo svojej práci definuje takto : „Informačná gramotnosť teda zahŕňa znalosti, zručnosti a porozumenie potrebné pre primerané, bezpečné a produktívne používanie IKT v procese učenia sa a poznávania, v zamestnaní a v každodennom živote. Prejavuje sa schopnosťami efektívne používať informačné zdroje a informačné nástroje na analýzu, spracovanie a komunikáciu informácií, a tiež na modelovanie, meranie a riadenie externých procesov (dejov).“

24

2.3 Modernizácia vzdelávacieho procesu na základných a stredných školách

MVP je najnovším projektom MŠ SR v oblasti implementácie IKT do

vzdelávacieho procesu, ako súčasť operačného programu Vzdelávanie. Podľa cieľov

OP je rozdelený do dvoch kategórií –

Bratislavský kraj - cieľ Regionálna konkurencia schopnosť a zamestnanosť

ostatné kraje Slovenskej republiky - cieľ Konvergencia.

Realizátorom projektov, ktoré sú plánované na rozmedzie rokov 2009-2013 je Ústav

informácií a prognóz školstva. O cieľoch tohto projektu sa môžeme dozvedieť na jeho

web-stránke www.modernizaciavzdelavania.sk nasledovné : „Základným zámerom

projektov je pripraviť učiteľov na aktívnu realizáciu školskej reformy - prispôsobenie

vzdelávacieho systému potrebám vedomostnej spoločnosti ,..., Zároveň je cieľom

zvyšovať podiel učiteľov participujúcich na programoch ďalšieho vzdelávania ,...,

Špecifickými cieľmi projektov je inovovať a modernizovať obsah, metódy a výstupy

vyučovacieho procesu.“

Ako môžeme vidieť z horeuvedeného, zameriava sa hlavne na oblasti ďalšieho

vzdelávania učiteľov v oblasti IKT a tvorby digitálneho edukačného obsahu.

Druhotnú úlohu v projekte predstavuje infraštruktúra, avšak každá škola, ktorá sa do

projektu zapojí prostredníctvom svojich učiteľov dostane projektor a sadu

počítačových staníc, ktorých počet sa líši v závisloti od počtu žiakov. Ako motivácia

pre učiteľov neslúžia len samotné kredity do systému kariérneho rastu za absolvované

kurzy, ale automaticky dostane aj notebook, ktorý používa po dobu trvania projektu

výlučne on a po skončení projektu ho nemusí vrátiť, ale vedenie školy ho môže na to

vyzvať.

25

3 INTERNET

Prvou možnosťou využitia IKT vo vyučovaní , ktorou sa budeme zaoberať

v tejto kapitole je internet. Internet je nesporne fenoménom dnešnej doby, ponúka

veľkú škálu možností na efektívne a dovolím si povedať minimálne rovnako veľkú

škálu perspektív na neefektívne využívanie jeho služieb. Z pohľadu nášho objektu

skúmania, teda využitia vo vyučovacom procese, je internet oblasťou skrývajúcou

veľa rezerv. V tejto kapitole sa pokúsime uviesť základné možnosti jeho efektívneho

využitia vo vyučovacom procese. Pri téme, ktorou je internet, je však vhodnejšie

hovoriť o procese edukačnom, teda výchovno-vzdelávacom. Internet sa totiž

v dnešnej dobe čoraz viac začleňuje do každodenného života najmä mladých ľudí

a tým sa požiadavka na jeho efektívne využitie vzťahuje nielen na oblasť vzdelávaciu,

ale i výchovnú.

3.1 Internet ako nástroj pre komunikáciu

V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime priblížiť jednotlivé možnosti využitia

internetu v pedagogickej komunikácii. Prvotne túto komunikáciu chápeme ako

komunikáciu medzi učiteľom a žiakom. Rovnako však z nášho pohľadu môže

prebiehať i komunikácia učiteľ - učiteľ v pracovnom (edukačnom) procese.

Z hľadiska pedagogickej komunikácie ju budeme deliť na online a offline

komunikáciu.

3.1.1 Online (synchrónna)

Komunikácia medzi žiakom a učiteľom prebieha v reálnom čase, je založená

na bezprostredných, okamžitých reakciách a interakcií.

Online vyučovacia hodina

Organizačne si ju môžeme predstaviť ako bežnú hodinu, len žiaci a učitelia nesedia

v škole ale vlastne na ľubovoľnom mieste, kde majú prístup na internet. Veľké

využitie má v oblastiach s malým počtom obyvateľov (napr. v Austrálii), pri

dištančnom (externom) vzdelávaní alebo pri nemožnosti priamej účasti žiaka na

vyučovaní (dlhodobá choroba). Technologicky môže byť táto komunikácia založená

na hlase, texte, audio alebo video prenosoch. Na túto komunikáciu je možné použiť :

Štandardné message programy : (SKYPE, ICQ, MSN, ...)

26

Špecializované e-learningové programy (MOODLE,ASC)

Tieto programy však môžu fungovať rovnako ako prostriedok online i offline

pedagogickej komunikácie.

Zaujímavou možnosťou využita online vyučovacej hodiny v našich

podmienkach je konferencia. Poskytuje možnosti na medzinárodnú, ale aj lokálnu

spoluprácu. Web konferencia nám tiež poskytuje viacero možností :

Živý prenos prednášky – táto možnosť je z hľadiska technického vybavenia

vôbec najjednoduchšia. Potrebná je učiteľská stanica s pripojením na internet,

dataprojektor a ozvučenie. Na jednom živom prenose môže participovať viacero škôl,

bez potreby presúvania sa na jedno miesto, čo je zložité, už len čo sa týka kapacitných

možností. Na rozdiel od použitia prednahratej prednášky, živý prenos ponúka

možnosť prispôsobenia sa aktuálnym výchovno-vzdelávacím cieľom a potrebám.

Videokonferencia – na usporiadanie konferencie je potrebné mať počítačovú

miestnosť vybavenú žiackymi stanicami s pripojením na intertnet a nástrojmi

umožňujúcimi komunikáciu – webkamera, mikrofón a reprodoktory (slúchadlá).

Potrebné je tiež vysokorýchlostné pripojenie k sieti Internet. Výhodou tejto možnosti

využitia internetu na vyučovacej hodine je fakt, že žiaci môžu sledovať a zároveň

komunikovať s prednášateľom a ostanými zúčastnenými. Do konferencie sa tiež

môže zapojiť viacero prednášateľov, ktorí sa nemusia priamo nachádzať na tom istom

mieste. Nevyhnutnosťou pre efektívne využitie tejto možnosti je aktívny prístup

vyučujúceho, ktorý koordinuje a zároveň kontroluje činnosť žiakov pri ich počítačoch

(staniciach). Nemenej dôležitým faktorom je organizácia celej konferencie a jej

programu, ktorá sa koná v súčinnosti zúčastnených škôl, alebo tried, resp.

vyučujúcich. Hnátová(2004, s. 37) vidí výhody videokonferencí v tom, že „umožňujú

skupine ľudí alebo jednotlivcom pravidelné stretávanie sa bez toho, aby museli

cestovať, ubytovať sa a prenajať si miesto na spoločné stretnutie...Videokonferencie

pomôžu vytvoriť tímy ľudí zaoberajúcich sa rovnakým problémom, zaistia pravidelnú

prácu na spoločnom projekte a jeho ukončenie v najkratšom možnom čase.“

Zaujímavým z pohľadu nášho predmetu nazerania – dejepisu môže byť

napríkad videokonferencia týkajúca sa vzťahov v strednej Európe počas Rakúsko-

uhorskej monarchie. Žiakom môže byť touto formou podaných prirodzene viac

pohľadov na túto tématiku a je už len na nich, aký obraz si z nich poskladajú. Tento

27

spôsob teda podporuje aktuálne požiadavky vo vyučovaní dejepisu – multinázorové

vyučovanie, ktoré vedenie k poznaniu, k získaniu vlastného náhľadu, nediktuje jeho

konečnú podobu. Zasahuje teda vyššie ciele Bloomovej taxonómie kognitívnych

cieľov.

3.1.2 Offline (asychrónna)

To, že ide o offline komunikáciu znamená, že prebieha v rôznom čase. Účastníci sa jej

môžu zúčastniť kedykoľvek vo vyhradenom termíne, teda nemusia byť ani virtuálne

prítomní v ten istý čas. V praxi vo vyučovaní je viac rozšírená ako online

komunikácia. Pre toto tvrdenie vidíme nasledujúce dôvody:

nie je tak náročná na prípravu

kladie menšie požiadavky na učiteľa

nedostatočná vybavenosť škôl IKT

V tejto forme pedagogickej komunikácie vidíme však aj výhody:

Žiaci aj učitelia majú väčšiu časovú slobodu a priestor pre individuálny prístup

Dáva žiakom väčší priestor na vyjadrenie vlastných myšlienok

Zjednodušenie administratívy pre učiteľa – elektronické odovzdávanie

materiálov

Možnosť venovať sa zaujímavým témam aj mimo vyučovania

Základnými možnosťami ako využiť túto formu pedagogickej komunikácie sú :

3.1.2.1 Elektronická pošta (e-mail)

Práve možnosť zasielania správ prostredníctvom internetu zabezpečila jeho

masovú distribúciu medzi bežnými užívateľmi a naďalej si udržiava prvú priečku

spomedzi využívaných možností internetu.

Základnou požiadavkou umožňujúcou komunikáciu prostredníctvom elektronickej

pošty je založenie e-mailovej schránky. Jedná sa o veľmi jednoduchý proces

poskytovaný viacerými poskytovateľmi (ďalej providermi). Pri založení máme

prakticky dve možnosti :

„V prípade, že sa na internet pripájame v zamestnaní, kde je dobre spravovaná

počítačová sieť, bude na nej bežať aj e-mailový server, na ktorom nám správca siete

vytvorí poštovú schránku s adresou“(Baranovič, 2002, s. 28), ktorá má zväčša tvar

28

meno.priezvisko@názov_alebo_skratka_inštitúcie.sk . Na slovenských školách sa

stávajú takto zriadené e-mailové schránky samozrejmosťou. Problémom môže byť ich

menšia kapacita ako u verejných providerov.

Druhou možnosťou je zriadenie e-mailovej schránky na verejnom serveri

providera takejto služby. Najvyužívanejšími na Slovensku sú : www.centrum.sk,

www.azet.sk, www.zoznam.sk, www.post.sk. Veľký rozmach v globále, ale aj na

našom území zaznamenáva služba Google mail (známa pod skratkou gmail). Medzi

jej hlavné výhody oproti konkurencii patrí obrovská kapacita (veľkosti jedného

filmového DVD-disku) a viacero možností na správu schránky. Pri zriaďovaní

musíme mať na pamäti, na akú komunikáciu nám bude schránka slúžiť. Podľa toho

potom zadávame používateľské meno, pod ktorým budeme vystupovať. Z hľadiska

využitia pre prácu učiteľa je najvhodnejším formátom práve

meno.priezvisko@adresa_providera. Takúto adresu nie je problém zverejniť na

žiadnom fóre a takisto je logicky zapamätateľná a ľahko predávateľná (napríklad pri

telefonickom kontakte s rodičom).

Bežnou formou využívania elektronickej pošty je zriadenie spoločnej e-

mailovej schránky, pomocou ktorej je možné vykonávať výmenu informácií a takisto

aj komunikáciu formou odkazov. Takáto schránka potom slúži ako vzdialené úložisko

dát s masovým prístupom. Prístup k nej má každý, komu bolo zverené prihlasovacie

meno a heslo. Najčastejšie sa používa jednotná schránka napríklad pre jednu triedu,

alebo krúžok.

Kollár (2008, s. 14) vidí nasledovné výhody a nevýhody tejto formy:

Výhody:

V jednoduchom zriadení

Okamžitej možnosti použitia

Veľkej kapacite

Dostupnosti

Ako nevýhodu autor uvádza „že každý vstupujúci užívateľ má absolútne práva, takže

sa môže stať, že dáta, ktoré do schránky umiestnime, niekto zmení, zmaže alebo

schránku naplní napríklad žartovnými alebo hanlivými materiálmi.“

29

Druhou možnosťou použitia elektonickej pošty z hľadiska učiteľa je zriadenie vlastnej

e-mailovej schránky určenej pre komunikáciu. Prístup k nej má iba on sám a slúži

napríklad k odovzdávaniu seminárnych prác, projektov a rovnako pre :

komunikáciu s kolegami a vedením školy

komunikáciu so žiakmi

komunikáciu s rodičmi

Výhodami tohto spôsobu využitia je kontrola učiteľa nad obsahom, ktorý sa

dostáva k žiakom prostredníctvom tejto komunikácie a možnosť využívať konto na

komunikáciu so všetkými účastníkmi procesu vzdelávania. Nevýhodou je menšia

možnosť interakcie, obsah uložený na tomto konte nie je umožnené prezerať aj zo

strany žiakov – teda tým, ktorým je určený.

Najvhodnejším riešením je využitie oboch foriem, teda založenie spoločnej aj

súkromnej schránky pre elektronickú poštu. Spoločnú využívať na šírenie verejných

materiálov pre štúdium alebo oznamy a súkromnú na individuálnu korešpondenciu.

3.1.2.2 Diskusné fórum

Využívanie tejto formy nie je na slovenských školách veľmi rozšírené,

skrývajú v sebe však veľký potenciál najmä pre spoločenskovedné predmety, medzi

ktoré patrí aj dejepis. V rámci organizácie vyučovacej hodiny je veľmi náročné nájsť

čas na hodnotnú diskusiu, preto je táto forma diskusie možným riešením pre zvýšenie

kvality celého vyučovacieho procesu. Diskusné fóra poskytujú priestor pre hlbšie

ponorenie sa do preberanej témy pomocou otázok a odpovedí a nabádajú k vyjadreniu

vlastného názoru, čo neskôr vedie k vytvoreniu vlastného postoja, čím sú opäť

zasiahnuté vyššie ciele Bloomovej taxonómie.

Pre efektívne využitie tejto možnosti je potrebné, aby učiteľ vystupoval ako

moderátor diskusie, ktorý ju vedie, podnecuje a najmä kontroluje. Bez príslušnej

kontroly príspevkov by totiž veľmi ľahko mohlo prísť k zneužitiu fóra

a znehodnoteniu jeho obsahu. To samozrejme kladie ďalšie požiadavky na učiteľa,

najmä z hľadiska časovej vyťaženosti mimo bezprostredného vyučovacieho procesu.

Asynchrónne hľadisko tejto kumunikácie však dovoľuje diskusiu z pohľadu učiteľa

30

viesť a kontrolovať aj počas jeho pracovného času a žiakom pridávať príspevky mimo

tohto času.

Výhody diskusných skupín a fór uvádza Baranovič a kol. (2001, s. 49) takto :

každý z diskutujúcich pozná tému a cieľ diskusie,

každý z diskutujúcich vie, čo povedali ostatní,

každý sa môže pridať a povedať niečo ostatným.

Diskusné fóra je možné zakladať napríklad na naseldujúcich stránkach :

http://www.diskusneforum.sk/, http://forum.zoznam.sk/

www.wikispaces.com – stránka, ktorá je na využitie pre výchovno-vzdelávacie ciele

a potreby najvhodnejšia, umožňuje rozsiahle možnosti kontroly moderátora diskusie a

registrácia členov zapájajúcich sa do diskusie je povinná.

Dôležitou súčasťou každej diskusie je etiketa, teda pravidlá slušného správania

sa. Pokiaľ sa nachádzame v prostredí IKT a internetu budeme hovoriť o netikete. Ešte

pred tým, ako učiteľ začne s iniciatívou založiť so žiakmi diskusné fórum, alebo

akokoľvek komunikovať cez internet, mal by ich poučiť o základoch netikety. Môže

pri tom spolupracovať napríklad s učiteľom informatiky. Základné pravidlá netikety

môžete nájsť v PRÍLOHE 2.

3.1.2.3 Projekty cez internet

V tejto kapitole sme sa už venovali možnostiam, ktoré ponúka

videokonferencia, alebo živý prenos prednášky, u projektov cez internet (ďalej e-

projekt) ide o podoboný princíp. Keď však hovoríme o e-projektoch, jedná sa

o omnoho širšiu škálu možností a príležitostí. Definovať pojem e-projektov môžeme

pomocou definovania jeho základných zložiek:

1. e-, označuje komunikáciu s elektronickou podporou, ktorá okrem prenosu

informácií umožňuje aj ich zber, spracovanie, uloženie alebo prezentovanie

informácií. Takúto komunikáciu môžeme súhrnne označiť pojmom internet.

(Hrušecký a kol., 2009, s. 21)

31

2. Pojem projekt pre naše potreby najlepšie definuje Compact Oxford English

Dictionary : „Projekt je podnik, ktorý je starostlivo plánovaný pre dosianutie

osobitného cieľa.“ a ďalej ako „ výskumnú prácu školy alebo študenta“4.

Z uvedeného vyplývajú nasledujúce znaky e-projektu :

Je to plánovaná činnosť školy alebo inej inštitúcie

Má svoje špecifické ciele, ktoré možeme vyčleniť ako získavanie a rozširovanie

ľudských znalostí, zručností a vlastností. Na dosiahnutie týchto cieľov sú ako

podporný prostriedok použité služby a funkcie internetu.

Na príprave a riešení projektu sa podieľa viacero subjektov, ktoré navzájom

spolupracujú a komunikujú prostredníctvom internetu

Materiál Ďalšie vzdelávanie učiteľov základných a stredných škôl v predmete

informatika (2009, s. 24-25) uvádza nasledovnú štruktúru výhod e-projektov pre

jednotlivé subjekty edukačného procesu :

Prínos pre školu

-modernizácia, racionalizícia, optimalizácia vyučovacieho procesu

-umožňujú kognitivizáciu, emocionalizáciu, motiváciu, socializáciu, axiologizáciu

a kretivizáciu osobnosti

-podporuje viacjazyčnosť a multikulturalitu

-predstavujú efektívny a jednoduchý spôsob využitia IKT pri vytváraní partnerstiev

so školami zo zahraničia

Prínos pre študenta

- výmena skúseností, študijných materiálov a nápadov týkajúcich sa vyučovacieho

procesu

- e-projekty výrazne rozvíjajú :

Pozitívne atribúty osobnosti (iniciatíva, zodpovednosť, samostatnosť,tvorivosť,

kooperatívnosť, rešpekt voči rozdielnym kultúram a národnostiam)

Vyššie poznávacie fukncie (hodnotiace a tvorivé myslenie)

Vyššie kognitívne funkcie, komunikačné schopnosti a informačnú gramotnosť

4 http://www.askoxford.com/concise_oed/project?view=uk

32

-umožňujú uplatnenie a zlepšenie jazykových schopností

-žiak získava medzinárodné skúsenosti

Prínos pre učiteľa

-získanie nových skúseností a poznatkov, iného pohľadu na moderné vyučovanie

-jednoduchšia motivácia študentov pre samostatnú a tvorivú prácu

-príležitosť osobného rastu

-väčšie príležitosti pre účasť na medzinárodných konferenciách a sympóziách

venovaným zmenám vo vzdelávaní

- možnosť rozvíjania komunikácie v cudzom jazyku

- zvyšovanie vedomostí a zručností v oblasti pedagogiky a didaktiky

3.2 Internet ako zdroj a úložisko informácií

3.2.1 Servery umožňujúce zdieľanie informácií

Funkciu tzv. „share“-servera využije učiteľ vo svojej praxi najmä v tom

prípade, keď má v zámere sa so svojimi žiakmi, či kolegami podeliť o súbor, ktorého

veľkosť ho nedovoľuje poslať e-mailom a na náročnejšie technické riešenia nemá čas,

alebo vedomosti. Ide o jednoduchú procedúru, stačí do internetového prehliadača

zadať adresu takéhoto servera (ako napr. www.rapidshare.com, www.uloz.to,

www.leteckaposta.sk ), následne pomocou tlačidla pre výber súboru v našom počítači

tento súbor nahráme na daný server. Po úspešnom nahratí súboru server vypíše

internetovetovú adresu, na ktorej sa súbor už v daný moment nachádza, a z ktorej je

ho možné opätovne stiahnuť. Súbor je prístupný každému, komu poskytneme link

(odkaz) na jeho stiahnutie a to z kadekoľvek. Rovnako ho môžeme umiestniť na

internetovú stránku. Pre zmazanie súboru server takisto vygeneruje internetovú

stránku, ktorú keď navštívime, súbor bude automaticky zmazaný. Väčšina takýchto

serverov pristupuje k odstráneniu súboru automaticky po určitom čase od posledného

stiahnutia súboru. Dôležité je teda kontrolovať aktuálnosť nami nahratých súborov.

Samostatnú kategóriu tvoria servery, ktoré slúžia na zdieľanie videosúborov.

Princíp ostával rovnaký ako v prípade všeobecne zameraných „share“ serverov - po

zaregistrovaní má užívateľ možnosť nahrať videosúbory zo svojho počítača, a ten sa

33

následne objaví na internetovej stránke spolu s adresou slúžiacou na šírenie tohto

obsahu. Tieto servery sa však líšia v tom, že nami nahrané videá sú dostupné každému

použitím vyhľadávacieho nástroja priamo na stránke poskytovateľa.

Pomocou vyhľadávania môžeme získať množstvo materiálu vhodného k použitiu na

hodinách dejepisu – ako napr. historické dokumenty, rekonštrukcie bitiek, výpovede

priamych svedkov historických udalostí. Aj v tomto prípade je však dôležité

dodržiavanie autorských práv, ktorému je venovaná samostatná kapitola.

Najznámejším poskytovateľom takejto služby je server www.youtube.com.

3.2.2 Webstránka

Ďalším zo spôsobov, ako môže učiteľ prostredníctvom internetu zdieľať

informácie so žiakmi (ale aj rodičmi, kolegami, ... ) je zriadiť si vlastnú webstránku.

Pre tento spôsob využitia vidíme dve možnosti:

zriadiť si podstránku na existujúcej stránke školy

zriadiť si vlastnú webstránku

Zriadenie webstránky je proces podobný ako pri registrácií e-mailovej schránky.

Na internete existuje veľa poskytovateľov, ktorý zadarmo ponúkajú užívateľom rôzne

obmedzený priestor5 pre potreby ich webstránky. Pre potreby nášho využitia nám

bude stačiť základný objem povolených dát (do 100 MB). Takúto stránku zdarma si

môžeme založiť napríklad na týchto nami vyskúšaných serveroch :

http://www.szm.sk

http://www.webzdarma.sk

http://www.host.sk

Prvým krokom pri tvorení webstránky a jej následným zdieľaním je registrácia

v systéme na stránkach popisovaných serverov. Pri tejto registrácií je nutné uviesť

základné údaje a prihlasovacie meno, ktoré bude následne tvoriť aj adresu našej

webstránky. Napríklad, ak si chceme webstránku vytvoriť na serveri www.szm.sk

5 Tento priestor je potrebný na uloženie obsahu našej webstránky na serveroch poskytovateľa, aby mohla byť následne dostupná všetkým užívateľom v sieti internet. Severy sa najčastejšie líšia množstvom ponúkaného priestoru, rýchlosťou prístupu, poskytovanou adresou, nútenou reklamou na stránkach, možnosťou použitia priestoru pre komerčné použitie a možnosťou použitia skriptovacích programov a databáz.

34

a zadáme meno užívateľa dejepisnastranka, www adresa našej stránky bude mať

potom tvar „www.dejepisnastranka.szm.sk“.

Ďalšou možnosťou je využit jednu zo služieb Google – Google sites, ktorá ako

jednu z možností ponúka práve vytvorenie webstránky pre triedu pomocou špeciálnej

šablóny. Táto cesta nám však neponúka tak široké možnosti, avšak je jednoduchšou,

ako z hľadiska tvorenia obsahu, tak aj jeho následného publikovania. Dovolíme si

tvrdiť, že touto formou zvládne vytvorenie webstránky každý učiteľ, ktorý má

základné znalosti z oblasti internetu. Služba je dosiahnuteľná na stránke

www.sites.google.com.

3.2.3 Vyhľadávanie informácií na internete

Internet je bohatým zdrojom informácií, ktorých objem rastie každým dňom.

Pozitíva tohto javu sú práve vo voľnej dostupnosti najnovších informácií, ktoré môže

napríklad v našom prípade učiteľ použiť k príprave na vyučovaciu hodinu, alebo žiak

pri vypracovávaní zadaných úloh doma, či priamo na vyučovacej hodine. S tým sa

však spája aj hlavné negatívum – na väčšine voľne prístupných stránok nikto

informácie nekontroluje, neverifikuje a tak medzi jednu z najdôležitejších zložiek

digitálnej gramotnosti patrí schopnosť hľadať na internete dôveryhodné informácie.

Baranovič (2002, s. 18-23) uvádza nasledujúce možnosti vyhľadávania informácií na

webových stránkach :

Zoznamy odkazov na špecializované zdroje

Túto možnosť vyhľadávania by sme mohli nazvať aj medziužívateľskou

pomocou pri vyhľadávaní. A to tým spôsobom, že užívateľ zaznamená zaujímavé

a vierhodoné odkazy na webové stránky, ktoré navštívil, alebo sa o nich dozvedel

z iných zdrojov a následne takýto zoznam zverejní pre ostatných užívateľov.

Väčšinou sa jedná o súbor odkazov, ktoré spája rovnaká téma alebo zameranie. Veľké

využitie má tento spôsob aj v učiteľskej praxi, vhodným miestom, kde môže učiteľ

začať svoje pátranie po informáciách sú jednotlivé predmetové stránky projektu

Infovek, na ktorých sa nachádzajú aj zoznamy odkazov, ktoré sa dajú v konkrétnom

predmete využiť. Pre predmet dejepis je to napríklad webová stránka

http://infovek.sk/predmety/dejepis/.

35

Webové katalógy

Zo špecializovaných zoznamov odkazov sa vyvinuli webové katalógy. Tie sú

kompilované autormi daných katalógov a obsahujú hierarchicky, podľa kategórií

a subkategórií usporiadané zoznamy odkazov na rôzne webové stránky. Ich

nevýhodou môže byť neaktuálnosť odkazov a to z dôvodu, že nie je z časového

hľadiska možné neustále tieto odkazy kontrolovať a následne modifikovať. Ďalšou

nevýhodou je fakt, že do katalógu sa dostanú len tie stránky (odkazy na ne), na ktoré

autori katalógu narazili.

Najnavštevovanejšími slovenskými webovými katalógmi sú www.azet.sk

a www.centrum.sk, vo svete je ním portál www.yahoo.com.

Vyhľadávajúce stroje

Vyhľadávacie stroje sa skladajú najmä z troch nasledujúcich častí:

1. Tzv. pavúk - prechádza web stránkami, ktoré prečíta a prechádza ich hyperlinkami na

ďalšie stránky. Tento proces je plne automatický a prebieha nesutále, čo zabezpečuje

aj aktuálnosť tohto vyhľadávajúceho nástroja. Najdokonalejší vyhľadávajúci stroj

súčasnosti www.google.com, dokáže takýmto spôsobom prejsť celý viditeľný internet

za približne tri mesiace.

2. Všetko čo stroj týmto spôsobom nájde, sa zaznamenáva do druhej časti

vyhľadávacieho stroja - indexu. Index si môžme predstaviť ako veľkú knihu

obsahujúcu informácie o zaznamenaných webových stránkach. Pri zistenej zmene

obsahu stránky v prvom kroku sa zmenia aj informácie o nej v indexe.

3. Treťou časťou je program vyhľadávacieho stroja, ktorý prechádza indexom, hľadá a

vyhodnocuje webové stránky vyhovujúce kľúčovým slovám, ktoré zadal používateľ.

Tieto programy sa neustále vylepšujú a ponúkajú tak relevantnejšie a presnejšie

výsledky vyhľadávania.

Bartošek (2004) vidí najväčšie slabiny vyhľadávajúcich strojov v tom, že pri

vyhľadávaní poskytujú síce veľkú úplnosť, ale súčasne i malú presnosť, nevedia

rozpoznať kvalitné zdroje od nekvalitných, nie sú schopné riešiť otázky autentickosti

dokumentov, zaručiť ich dlhodobú dostupnosť ani ochranu autorských a vlastníckych

práv. Ich hlavnú výhodu vidí autor v ich obrovskej databáze indexovaných stránok.

36

3.2.4 Múzeá a 3D panorámy

Zaujímavou možnosťou, ktorú ponúka internet dejepisnému vyučovaniu sú

webstránky múzeií, ktoré obsahujú digitalizovaný obsah ich fondov a taktiež

panorámy historických miest alebo budov. Vytvárajú tak možnosti virtuálne navštíviť

múzeum, alebo miesto, ktorého vzdialenosť nedovoľuje navštíviť ho priamo. Práve

virtuálna realita je najväčším prísľubom pre vyučovanie dejepisu z hľadiska využitia

IKT. Prakticky totiž nie je možné zhromaždiť všetky hmotné historické pamiatky na

jednom dostupnom mieste a virtuálna realita poskytuje možnosti oboznámenia sa

s týmito materiálmi bez ohľadu na to, kde sa človek nachádza. Ako pre žiakov, tak aj

pre učiteľa je virtuálna realita zaujímavejšou než tlačené obrazové materiály alebo

projekcia.

Pre takéto využitie v súčasnosti odporúčame napríklad nasledovné webstránky :

http://www.britishmuseum.org/explore/introduction.aspx

http://webmuseen.de

http://www.snm.sk/

http://www.slovakia3d.sk/

http://www.panoramas.dk

37

4 VYUŽITIE PREZENTAČNÉHO SOFTVÉRU

V nasledujúcej kapitole sa budeme zaoberať možnosťou využitia IKT vo

vyučovacom procese, ktorá je spomedzi všetkých možností na Slovenských školách

v súčasnosti najrozšírenejšia, o čom svedčia aj výsledky nášho empirického výskumu

špecificky pre predmet dejepis na stredných školách. Ako uvádza Murphy (2000),

„vyučovanie je procesom mnohonásobných reprezentácií (verbálneho, grafického,

matematického a iného vizuálneho a auditívneho) učiva“ a ako jedného z možných

realizátorov vytýčených edukačných cieľov označuje práve prezentáciu učiva

pomocou spojenia rozličných médií, pri zapojený čo najväčšieho počtu zmyslov. Túto

predstavu podporuje aj známy fakt, ktorý vo svojej práci uvádza aj Turek (1990)

podľa ktorého si človek zapamätá :

10% z toho, čo prečíta

20% z toho, čo počuje

30% z toho, čo vidí v podobe obrazu

50% z toho, čo vidí a súčasne počuje

70% z toho, čo vidí, počuje a aktívne vykonáva

90% z toho, k čomu dospel sám na základe vlastných skúseností vykonávaním

činnosti

Ideálnym spôsobom, ako dosiahnuť prepojenie viacerých vnemových orgánov

u poslucháčov - žiakov počas jednej vyučovacej hodiny je práve využitie

prezentačného softvéru ako podporu pri výklade učiva. Tento spôsob je jednoznačne

zaujímavý rovnako pre všetky vyučovacie predmety, ide teda o univerzálny nástroj

pre vyučovací proces. V našom výskume sa tiež preukázalo, že až 29 percent žiakov

by si prialo týmto spôsobom spestriť vyučovací proces dejepisu. Zaujímavá môže byť

však rovnako aj pre prednášajúceho – učiteľa, Pavlovkin (2006) vidí nasledujúce

výhody prezentácií:

pomáhajú prednášatelovi, aby si spomenul, o čom má hovoriť,

skracujú „hluché miesta“, ktoré vznikajú pri normálnej prezentácii s tabuľou a

kriedou,

resp. fixkou, ked sa píše a zotiera text,

pomáhajú poslucháčovi pri pamätaní si faktov svojou heslovitosťou,

38

heslá sa svojím systémom približujú k spôsobu fungovania ľudského mozgu.

Prezentácie s krátkymi heslami majú svoj význam, pretože žiaden človek

nedokáže byt nepretržite sústredený, preto je slovo prednášajúceho

sprevádzané vizuálnymi heslami, aby sa poslucháč rýchlo zorientoval.

Najpoužívanejším a najrozšírenejším programom pre účely tvorby a riadenia

elektronických prezentácií je program Microsoft PowerPoint (ďalej len MS

PowerPoint) z kancelárskeho balíka Microsoft Office. Z hľadiska učiteľského

povolania sú jeho hlavnými výhodami najmä jeho jednoduchosť a intuitívne

ovládanie, rovnako však ponúka možnosti aj pre vytváranie zložitejších prezentácií.

Pre efektívnu prezentáciu na vyučovacej hodine je okrem samotnej prezentácie

v programe MS PowerPoint potrebné aj hardvérové vybavenie a to :

notebook alebo stolový počítač

dataprojektor

premietacie plátno (alebo stena vhodná na premietanie).

Ďalšou možnosťou je použiť prezentáciu v počítačovej učebni, kde má každý žiak

(alebo dvojica) k dispozícií vlastnú žiacku stanicu (počítač), na ktorej beží

interaktívna prezentácia. O tejto možnosti sa viac môžeme dozvedieť v nasledujúcej

podkapitole.

4.1 Prezentačné metódy

MS PowerPoint nám ponúka nasledovné prezentačné metódy :

1. Riadená prezentácia – táto možnosť predstavuje štandardný typ prezentácie. Učiteľ

stojí pred žiakmi a rozpráva, pričom snímky pripravené v MS PowePoint slúžia

žiakom aj jemu na orientáciu vo výklade. Prezentáciu, prechod medzi jednotlivými

snímkami, či spúštanie rôznych efektov na jednotlivých snímkoch, riadi prednášateľ-

učiteľ pomocou myši alebo klávesnice. Snímky obsahujú iba základné body

a informácie, hlavné penzum informácií vychádza z výkladu učiteľa. Na základe toho

by snímky mali byť čo najstručnejšie, aby zbytočne neodvádzali žiakovu pozornosť.

Riadená prezentácia nám umožňuje kedykoľvek do priebehu projekcie zasahovať,

napríklad vrátiť sa na ľubovolný snímok.

39

2. Automatická prezentácia – ako už vyplýva z jej názvu, ide o určitú automatizovanú

činnosť, teda nie je nutné do nej priamo zasahovať, alebo ju riadiť.

Harčarufková(2004,s. 37) uvádza, že v prípade prezentácie to znamená, že všetko, čo

v prípade riadenej prezentácie vykonával prednášateľ sa bude diať automaticky, bez

zásahu prednášateľa. Snímky sa striedajú vo vopred nastavených intervaloch

a nastavenie animácií v snímkach je taktiež automatické, spúšťajú sa po určitom čase

alebo predchádzajúcom deji. Využitie takejto prezentácie je možné ako:

Podporu výkladu učiteľa – znižuje to však možnosť interaktivity so žiakmi

počas výkladu, čo znamená, že je vhodná skôr na kratšie prezentácie

zaujímavostí, alebo prednášku, pri ktorej prípadné otázky prichádzajú až

nakoniec.

Samostatnú prezentáciu s prednahratým zvukovým sprievodom.

Pri tomto type prezentovania je nutné dbať na primerané nastavenie doby zobrazenia

jednotlivých snímkov a maximálnu synchronizáciu obsahu prezentácie so

sprievodným výkladom. Tento spôsob prezentovania je teda časovo náročnejší na

prípravu samotnej prezentácie.

3. Interaktívna prezentácia sa líši od predošlích spôsobov najmä v tom, že nevyžaduje

účasť prednášateľa, ktorý by ju priamo ovládal. Ovládanie je ponechané na

poslucháča, ktorý si prezentáciu prehliada.

Interaktívna prezentácia musí podľa Pavlovkina (2006) spĺňat nasledovné podmienky:

musí byť plne automatizovaná

poslucháč musí mať možnosť voliť si tempo prehliadania

poslucháč nemusí vopred nič vedieť o obsahu prezentácie

poslucháč nemusí poznať ovládanie projektcie v prostredí MS PowerPoint

je nutné vytvoriť poslucháčovi prostredie, v ktorom sa bude intuitívne

pohybovať a orientovať, čo vyžaduje prípravu rozličných názorných

ovládacích prvkov.

Každý učiteľ si pri príprave môže z týchto možností vybrať tú, ktorá optimálne

vyhovuje konkrétnej vyučovacej hodine a jej cieľom, preberanej téme, vekovému

zloženiu publika – žiakov a v neposlednom rade jeho technickým zručnostiam.

V tomto ohľade platí postupnosť 1( najjednoduchší) – 3 (najzložitejší postup).

40

Pri výbere prezentačnej metódy a samotnej tvorbe prezentácie je vždy dôležité

pamätať a poznať odpoveď na tieto otázky :

Pre akú skupinu poslucháčov je prezentácia určená?

Akým spôsobom a v akom prostredí bude sa bude prezentácia používať?

Akú úlohu zohráva v rámci vyučovacej hodiny? (motivačnú, expozičnú,

overovaciu)

Čo je cieľom prezentácie?

4.2 Možné problémy pri prezentovaní a ich riešenie

Aj pri dodržaní všetkých pravidiel a rád pre efektívnu prezentáciu a

dostatočnej príprave sa môže pri prezentovaní vyskytnúť problém. Mohli sme sa

o tom presvedčiť aj v počas neformálnych rozhovorov s učiteľmi dejepisu, s ktorými

sme spolupracovali pri empirickom výskume. Respondentka však mala bohaté

skúsenosti s IKT a tak riešila vzniknutú situáciu s rozvahou. Stresovú situáciu to môže

však znamenať najmä pre učiteľov, ktorí sú začiatočníkmi v oblasti IKT, čo môže mať

za následok frustráciu a nechuť k ďalšiemu používaniu IKT. V tejto kapitole teda

budeme venovať pozornosť najčastejším problémom, ktoré môžu pri prezentovaní

nastať, podľa toho, ako ich uvádza vo svojej práci Drotár(2008, s. 72-73)

a poskytneme aj možné riešenia týchto situácií.

Výpadok prúdu, nefunčnosť techniky

V prípade, že zlyhá niektorý z článkov prezentačnej techniky máme dve

možnosti ako riešiť vzniknutú situáciu

1. Chybný článok (počítač, projektor) môžeme nahradiť iným zariadením, pokiaľ ho

máme k dispozícií. Aj pre tento prípad sa odporúča mať zálohu prezentácie uloženú

na prenosnom médiu – USB klúči alebo na CD resp. DVD disku. Pri takejto výmene

však musíme rátať s tým, že zaberie určitý čas a tak je potrebné zvážiť, či je výmena

z tohto hľadiska efektívna.

2. V prípade, ak nemáme možnosť výmeny prezentačnej techniky (čo je pri súčasnom

vybavení slovenských škôl IKT pravdepodobné), prípadne výmenu vyhodnotíme ako

neefektívnu alebo ide o výpadok prúdu, ktorý vyriešiť nevieme, by sme mali mať

k dispozícií kompletnú sadu vytlačených snímkov, z ktorých sa prezentácia skladá.

V prípade obrázkov nám to umožní aspoň čiastočne vizualizovať náš výklad, a ak sa

41

jedná o text, môže nám to pomôcť v orientácií pri výklade alebo tento text prepísať na

tabuľu či flipchart. Tu sa tiež ukazuje praktická dôležitosť zásady heslovitosti pri

tvorení prezentácie.

Nedostupnosť kvalitnej projekčnej plochy

V prípade škôl hrozí tento problém len zriedka, pretože pri nedostupnosti

projekčného plátna je možnosť premietať na steny, ktoré sú obykle biele. Ak sa však

problém napriek tomu vyskytne, môžeme vyskúšať projekciu aj na členitý povrch,

text napísaný dostatočne veľkým písmom by mal byť čitateľný. Prípadne môžeme ako

prejekčnú plochu využiť tabuľu, takmer isto však bude potrebná zmena farebnej

schémy kvôli prirodzene tmavšiemu pozadiu tabule.

Nekompatibilita prezentačného softvéru

Častým problémom pri prezentáciách býva nekompatibilita nami vytvorenej

prezentácie (alebo jej obsahu) s prezentačným programom v počítači. Napríklad

prezentáciu vytvorenú v MS PowerPoint 2007 štandardne vo verzii 2003 nie je možné

otvoriť. K dispozícií na stiahnutie je tzv. balík kompatibility medzi kancelárskym

balíkom MS Office 2003 a 2007. Univerzálnejšie riešenie však ponúka samotný

program MS PowerPoint pomocou fukncie „Balenie pre disk CD-ROM“, ktorú

nájdeme v menu „Súbor...“. Táto fukncia do nami zvoleného priečinka v počítači,

vymeniteľnom médiu či disku CD skopíruje všekty potrebné súbory na to, aby táto

prezentácia bola spustiteľná na akomkoľvek počítači bez ohľadu na jeho ďalšie

softvérové vybavenie (alebo verziu softvéru). Výhodou tohto riešenia oproti riešeniu

pomocou balíka kompatibility je práve to, že na potrebnom počítači nemusíme

vykonávať ďalšiu inštaláciu, stačí nám náš „balík“, ktorý máme so sebou na médiu.

Projektor nenachádza signál

Tento problém môže mať dve podoby :

Projektor komunikuje s počítačom, ale nevie získaný signál reprodukovať –

v tomto prípade sa u väčšiny projektorov zobrazuje oznámenie „No signal“. Problém

môže byť spôsobený tým, že zobrazovacia plocha nášho počítača je nastavená na

vyššie rozlíšenie obrazu, aké je projektor schopný zobraziť. Riešením je prepnutie

zobrazenia počítača do nižšieho rozlíšenia (1024x768 zobrazovacích bodov by malo

byť vyhovujúce). Spravíme tak v menu „Ovládací panel“ vybraním možnosti

„Nastavenie obrazovky“. V niektorých prípadoch pomôže aj reštartovanie počítača.

42

Projektor s počítačom nekomunikuje – projektor zobrazuje modrú obrazovku a hľadá

signál, ktorý však nemôže nájsť. Prvým krokom pri takomto probléme je skontrolovať

správne prepojenie počítača s projektorom prostredníctvom VGA6 kábla

nastavenie projektora pre automatické vyhľadávanie zdrojov signálu.

V prípade, že naša základná kontrola nevykáže žiadne chyby, problém bude

pravdepodobne technického charakteru a bude vyžadovať zásah odborného technika.

6 VGA je skratka Video Graphics Array, čo je registrovaná obchodná značka firmy IBM pre grafický adaptér (spravidla grafická karta). Dnes je to prakticky štandardný grafický adaptér pre osobné počítače. (http://sk.wikipedia.org/wiki/VGA)

43

5 PREHĽAD DOSTUPNÝCH PROGRAMOV PRE VYUČOVANIE

DEJEPISU

V nasledujúcej kapitole sa budeme v krátkosti zaoberať počítačovým

softvérom, ktorý poskytuje priamu podporu vyučovania dejepisu na stredných

školách. Uvádzame však len programy, ktoré sú dostupné v slovenskej alebo českej

jazykovej mutácií, čo sme vyhodnotili ako podmienku pre ich možné využitie na

vyučovacej hodine. Tiež sa pokúsime vytýčiť kritériá pre výber správneho

výučbového programu.

5.1 Multimediálne CD/DVD

Pod slnkom Hellady

EM Studio, Nové Mesto nad Váhom, 1999

Na tomto multimediálnom CD je spracovaná kniha Vojtecha Zamarovského -

Grécky zázrak. Chmelíková (2002) vidí nasledovné možnosti využitia tohto CD vo

vyučovaní dejepisu na strednej škole :

ako motiváciu na novú tému, pri opakovaní

pri precvičovaní konkrétneho učiva z obdobia antického Grécka

ako pomôcka pri riešení problémovej úlohy z tohto obdobia

pomôcť pri výučbe môžu aj mapy.

Veľké plus tohto multimediálneho CD je, že je v slovenčine.

Druhá světová válka

Jimaz Praha

Dvoj-CD približujúce históriu 2. svetovej vojny pomocou :

obrazového - videá, obrázky a fotografie, mapy

zvukového

textového materiálu.

44

LANGMaster ŠKOLA hrou - Dejepis 1

LANGMaster©

Hlavné znaky tohto produktu definuje internetový obchod so softvérom

http://www.softwarehouse.sk takto:

zvukové nahrávky, video

názorné animácie, časová os

mapy, slovníček pojmov, životopisy

ukážky z historických prameňov

viac ako 500 fotografií, obrázkov a nákresov

stovky interaktívnych cvičení

vysoká interaktivita dát

vlastné tempo štúdia

testovanie znalostí

Ďalšou možnosťou je zakúpenie celého balíka LANGMaster ŠKOLA hrou -

Vedomosti v hrsti 2alebo Veľká školská ENCYKLOPÉDIA, ktoré okrem modulu

Dejepis 1 obsahujú multimediálne CD aj pre iné predmety.

Video lekcie - DVD pre 1. a 2. ročník gymnázií a DVD pre 3. a 4. ročník gymnázií

© Orange Slovensko, a.s., 2008

Spoločnosť Orange Slovensko, ktorá je známa ako poskytovateľ mobilnej

komunikácie sa rozhodla vstúpiť na trh podpory vzdelávania len nedávno. Zriadila

webstránku www.oskole.sk, kde vytvorila priestor na výmenu učebných materiálov

medzi učiteľmi a žiakmi. V rámci tohto projektu tiež oslovila učiteľov s ponukou

nahrať video vyúčbové lekcie. Množstvo takýchto lekcií sa nachádza na samotnej

webstránke, avšak spoločnosť vydala takisto aj kolekciu DVD nosičov

s videolekciami pre jednotlivé stupne základných a stredných škôl, ktoré spracovali

odborníci z jednotlivých predmetov.

45

DVD pre 1. a 2. ročník gymnázií obsahuje 5 a DVD pre 3. a 4. ročník gymnázií 9

videolekcií určených pre výučbu dejepisu.

5.2 Multimediálne encyklopédie

Umelecké diela Slovenska

Peter Gottreich

CD obsahuje obrázkové a textové informácie o umeleckých dielach, ktoré

sa nachádzajú v zbierkach galérií a v súkromnom vlastníctve na území Slovenskej

republiky. CD sa dá vo vyučovaní použiť pri výučbe dejín umenia, pri ktorej je

vizualizácia nesmierne dôležitá. Žiaci majú možnosť vidieť prierez vývinom umenia

na Slovensku.

Artopedia a Artopedia 2

Terasoft, Hořovice

Oba diely obsahujú digitalizované galérie svetového maliarstva, ukážky

množstva autorov a obrazov. Autori ponúkajú viacero možností prehľadávania a to

podľa :

- jednotlivých slohov,

- abecedného usporiadania mien autorov,

- námetov obrazov,

- kľúčových slov,

- doby vzniku obrazu

Prezeranie galérie umocňuje podfarbenie dobovou hudbou.

Kronika lidstva a Kronika 20.století

Fortuna Print

Elektronické podoby známych knižných encyklopédií, ktoré obsahujú veľké

množstvo hesiel a obrazového materiálu. K dátam sa možno dostať voľným

listovaním po stránkach, podľa hesiel, časového obdobia či miesta. Praktickou

možnosťou je tiež fulltextové vyhľadávanie. Pre jednoduchšie vyhľadávanie

a okamžité informácie sú využiteľné aj hypertextové väzby. Kroniky možno použiť

46

pri príprave na vyučovaciu hodinu, na samostatné štúdium žiakov alebo ako študijný

materiál pri príprave projektov.

5.3 Kritériá pre výber vyučovacieho softvéru

Ako sme sa mohli presvedčiť v prípade dejepisu, na slovenskom trhu existuje

minimum špecializovaného softvéru pre podporu jeho výučby. V nadchádzajúcich

rokoch však existuje predpoklad pozitívnej zmeny aj v tomto segmente, a preto

považujeme za dôležité vyčleniť základné kritériá pre výber vhodného výučbového

softvéru. Pri vytýčení týchto kritérií som použil poznatky z prednášok PaedDr.

Zuzany Peternai v rámci kurzu Informačné a komunikačné technológie

v akademickom roku 2008/2009.

Kritériá sme rozdelili do štyroch základných skupín z hľadiska parametrov :

Vyučovacie parametre-Obsah (aktuálnosť, interaktivita, aktivita)-Obtiažnosť (ročník, heterogénne skupiny)

-Ciele-Zhoda s učebnými plánmi

Motivačné parametre-Reakcia žiakov na program

-Subjektívny názor učiteľa (učiteľ môže tento názor získať napríklad využitím demoverzie produktu)

-Nutnosť učiteľovej asistencie počas výučby-Schopnosť programu upútať žiaka

Praktické parametre-jednoduchosť obsluhy, prehľadnosť

-grafické spracovanie-zvuky, video, možnosti ukončenia

-spôsob ovládania, výstupy-inštalácia a spustenie

-spôsob použitia (individuálne, skupinovo)

Technické parametre-Typ počítača

-Druh média, na ktorom sa softvér dodáva-Vstup a výstup programu

-Kompatibilita s inými programami-Grafické spracovanie softvéru

-Odolnosť programu voči chybám-Vhodnosť pre žiakov (z hľadiska technickej náročnosti)

Obr. 2 Typológia kritérií pre výber edkačného softvéru

47

6 AUTORSKÝ ZÁKON A UČITEĽ

Všetky nami uvedené možnosti využitia IKT vo vyučovacom procese predpokladajú

použitie digitálneho obsahu, či už fotografií, videí alebo audiozáznamov. Vo

všeobecnosti platí, že zhotoviteľ akéhokoľvek originálneho diela automaticky na toto

dielo získava autorské právo, ktoré nedovoľuje toto dielo šíriť či inak používať iným

osobám bez vedomia a súhlasu autora. Autorské právo v slovenskom zákonodarstve

upravuje zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským

právom (autorský zákon). Rovnako ako je to praxou v okolitých krajinách, aj v našich

podmienkach prišlo pri novelizácií v roku 2003 k definícií presnejších pravidiel.

Z hľadiska učiteľského povolania sú dôležité najmä § 28 a 30, v ktorých sa uvádza

nasledovné :

„§ 28 Použitie diela na vyučovacie účely

(1) Súhlas autora sa nevyžaduje na vyhotovenie rozmnoženiny krátkej časti

zverejneného diela, na jej verejné rozširovanie inou formou prevodu vlastníckeho

práva ako predajom, alebo na verejný prenos krátkej časti zverejneného diela, ak

takéto použitie nepresahuje rámec odôvodnený vyučovacími účelmi v škole a

neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu.

(2) Súhlas autora sa nevyžaduje na vyhotovenie rozmnoženiny krátkej časti

zverejneného diela, zverejneného krátkeho diela alebo zverejneného diela výtvarného

umenia jeho prenesením na papier alebo na podobný podklad prostredníctvom

reprografického zariadenia, na jej verejné rozširovanie inou formou prevodu

vlastníckeho práva ako predajom, ak takéto použitie nepresahuje rámec odôvodnený

vyučovacími účelmi v škole a neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo

nepriameho majetkového prospechu.“

Z uvedeného vyplýva, že učiteľ je chránený zákonom pri používaní materiálov pre

vyučovacie účely a to za podmienok, že tým nevzniká žiaden majetkový prospech. To

znamená, že napríklad nie je možné pri premietaní filmu v škole vyberať aj keď iba

symbolické vstupné. Zákon teda vytvára možnosti na beztrestné využívanie

digitálnych materiálov v procese školského vyučovania. Tieto možnosti však

nevyčleňuje presne a preto by malo prísť v tomto smere k úprave. Napríklad obdobný

zákon v Českej republike možnosti učiteľa v tomto smere definuje presnejšie.

48

EMPIRICKÁ ČASŤ

7 CIELE EMPIRICKÉHO VÝSKUMU

Cieľom empirického výskumu bolo analyzovať postoje žiakov SŠ –Gymnázia Karola

Štúra v Modre a Gymnázia Juraja Hronca v Bratislave k téme všeobecného

využívania IKT vo vyučovacom procese a konkrétne pre predmet dejepis. Túto

analýzu sme vykonali prostredníctvom odpovedí na tri skupiny výskumných otázok

anonymného dotazníka:

Uzatvorené otázky s odpoveďami pomocou Likertovho škálovania

Uzatvorené otázky

Otvorené otázky

7.1 Výskumné problémy

Z otázok uvedených v dotazníku sme vytvorili štyri základné výskumné problémy :

1 : Preferujú žiaci použitie moderných technológií vo výučbe pred klasickým

vyučovaním a považujú ich použitie za efektívnejší a príťažlivejší spôsob osvojovania

nových vedomostí?

2 : Sú žiaci spokojní s frekvenciou využívania IKT na ich škole, zručnosťami učiteľov

v tomto smere a technickým vybavením školy z hľadiska IKT?

3 : V čom vidia žiaci využiteľnosť IKT v dejepisnom vyučovaní?

4 : Je pravda, že žiaci nevidia žiadne nevýhody vo využívaní IKT vo vyučovacom

procese?

7.2 Výskumné metódy

V empirickej časti bakalárskej práci sme použili kvantitatívny prístup. Ako

metódu empirického výskumu sme si zvolili anonymný dotazník, ktorý obsahoval 18

otázok otvorenej a zatvorenej formy, na ktoré respondenti odpovedali písomnou

formou.

49

Dotazník bol určený pre žiakov 1.a 2. ročníkov v dvoch stredných škôl

v Bratislavskom VÚC – Gymnáziu Karola Štúra v Modre a Gymnáziu Juraja Hronca

v Bratislave. Školy boli vybraté na základe skúseností s využívaním IKT na

dejepisnom vyučovaní. Písomne sme v decembri 2009 požiadali riaditeľov oboch škôl

o povolenie realizovať v ich škole výskum k našej bakalárskej práci.

7.3 Výskumná vzorka

Výskumnú vzorku k našej bakalárskej práci tvorilo 80 žiakov z 1. a 2. ročníka

stredných škôl. 40 dotazníkov som osobne dal vyplniť žiakom Gymnázia v Modre

a 40 dotazníkov som prostredníctvom učiteľov dejepisu dal vyplniť žiakom Gymnázia

v Bratislave.

7.4 Priebeh výskumu

Výskum sme zrealizovali v januári 2010. Ešte v decembri 2009 sme listom

požiadali riaditeľov oboch spomínaných stredných škôl o povolenie realizácie nášho

výskumu. V prípade Gymnázia Juraja Hronca bola nevyhnutná komunikácia priamo

s učiteľmi dejepisu na danej škole. Výskum sme realizovali s pomocou vyučujúcich

dejepisu na oboch školách, ktorí na výskume aj priamo participovali vyplnením

vlastného dotazníka.

Vrátilo sa nám všetkých 80 dotazníkov, pretože ako sme už spomínali,

v jednom prípade som bol vypĺňania priamo účastný a v druhom prípade pedagógovia

rozdali dotazníky priamo na vyučovacích hodinách a ihneď po písomnom vyplnení

ich zozbierali a neskôr nám ich odovzdali na vyhodnotenie. Vo februári 2010 sme

pomocou matematicko-štatistické metód výsledky spracovali. Údaje sme získali

spočítaním odpovedí, vyjadrili sme ich percentuálne a znázornili buď prostredníctvom

tabuliek, alebo grafov.

7.5 Interpretácia zistení

V tejto kapitole prezentujeme odpovede na jednotlivé otázky z anonymného

dotazníka. Výsledky sme po spracovaní graficky znázornili do jednotlivých grafov a

vyhodnotili slovným komentárom.

50

1.Učenie sa pomocou IKT je zábava (v škole, doma)

Z odpovedí na otázku č.1 jednoznačne vyplýva, že žiaci považujú učenie sa

pomocou IKT za zábavné. 66% respondentov s týmto tvrdením súhlasilo, 10%

vyjadrilo výrazný súhlas. Negatívny postoj k tejto otázke zaujalo dokopy 7%

respondentov. 17% respondetov nevedelo svoj názor k danej otázke vyjadriť.

2.Hodiny na ktorých sa používajú IKT ma bavia viac ako ostatné

Zistenia z odpovedí na otázku č.1 potvrdzuje a rozvíja aj fakt, ktorý môžeme

vyhodnotiť z odpovedí na otázku č.2. Takmer polovica, 48% respondentov súhlasila

s tým, že hodiny, na ktorých sa používajú IKT ich bavia viac ako tie, na ktorých sa

IKT nepoužívajú. Toto tvrdenie podporuje tiež skupina 31% respondetov, ktorá

s tvrdením výrazne súhlasí. 16% respondentov nevedelo svoj názor vyjadriť

a nesúhlasí alebo výrazne nesúhlasí s ním len 5% respondentov.

10%

66%

18%

4% 3%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

výrazne súhlasím

súhlasím

nemám názor

nesúhlasím

výrazne nesúhlasím

31%

48%

16%

4%1%

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

40%

45%

50%

výrazne súhlasím

súhlasím

nemám názor

nesúhlasím


Obr. 3 Grafické znázornenie otázky č. 1


51

3.Na hodinách s použitím IKT si poznatky a vedomosti osvojím rýchlejšie

a ľahšie

Na otázku č.3 respondenti odpovedali tak, že väčšina predstavujúca 45%

súhlasí s tým, že si poznatky a vedomosti na hodinách s použitím IKT osvojí

rýchlejšie a ľahšie. 10% respondentov vyjadrilo výrazný súhlas. To, že sa s týmto

tvrdením nestotožňujú vyjadrilo svojou odpoveďou 23 % respondentov. Až štvrtina

žiakov teda nepovažuje učenie sa s pomocou IKT za efektívnejšie. Približne rovnaké

percento respondentov, 22% nevedelo svoj názor vyjadriť.

4.Väčšina učiteľov na našej škole vie dobre pracovať s IKT

Z odpovedí na otázku č.4 vyplýva, že väčšina žiakov nepovažuje svojich

učiteľov za zručných v oblasti IKT. Svojím nesúhlasom to potvrdilo 45%, výrazne

nesúhlasilo 13% respondentov. Len 21% odpovedalo na dané tvrdenie súhlasom

a 20% nevedelo svoj názor vyjadriť. Môžeme predpokladať, že žiaci tento svoj názor

vyjadrili na základe toho, či učiteľ s IKT pracuje alebo nie.

10%

45%

22%20%

3%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

výrazne súhlasím

súhlasím

nemám názor

nesúhlasím


1%

21% 20%

45%

13%

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

40%

45%

50%

výrazne súhlasím

súhlasím

nemám názor

nesúhlasím




52

5.IKT mi pomáhajú pri učení

Absolútna väčšina respondentov uviedla, že IKT im pri učení pomáhajú a teda

ich vidia v tomto smere ako užitočné. Ako môžeme vidieť aj v grafe, výrazne

súhlasilo 20% respondentov, 53% vyjadrilo súhlas. 21% uviedlo, že na túto otázku

nemá názor a len 6% nesúhlasilo.

6.Radšej by som používal elektronické študijné materiály (text, audio, video) ako

učebnice

To, že dnešní žiaci sú zvyknutí na elektornické materiály a vo svojom štúdiu

ich aj preferujú nám kladnou odpoveďou potvrdilo až 67% respondentov. Toto

percento sa rovnomerne rozložilo medzi skupinu „výrazne súhlasím“ a „súhlasím“.

Konzervatívnejší postoj k otázke študijných materiálov vyjadrilo 15% respondentov

odpoveďou „nesúhlasím“. Jeden respondent nesúhlasil výrazne. 18% respondentov

nevedelo svoj názor k tejto otázke vyjadriť.

20%

53%

21%

6%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

výrazne súhlasím

súhlasím

nemám názor

nesúhlasím


0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

40%

výrazne súhlasím

súhlasím

nemám názor

nesúhlasím




53

7.Počítač je užitočný prostriedok pre prácu v škole

V otázke č. 7 prišlo k najvýraznejšiemu konsenzu spomedzi všetkých otázok.

Celkovo až 96% respondentov sa zhodlo, že počítač je užitočným prostriedkom pre

prácu v škole. Svojim výrazným súhlasom to vyjadrilo 36% a súhlasom 60%

respondentov. Otázka č.7 rovnako dosiahla najnižší počet odpovedí „nemám názor“

(4%), čo potvrdzuje vyhranenosť žiakov v tejto otázke. Zaujímavo vyznieva

porovnanie s odpoveďami na otázku č.3, kedy 23% žiakov uviedlo, že použitie IKT

nepovažujú za efektívne z hľadiska osvojenia si nových vedomostí.

8.Počítače mi neumožňujú rozvíjať vlastné myslenie

S častým argumentom odporcov používnia IKT vo vyučovacom procese

súhlasilo len 10% respondentov. S týmto tvrdením vyjadrila výrazný nesúhlas až

štvrtina respondentov, 44% nesúhlasilo a 21% svoj názor nevedelo vyjadriť.

Z odpovedí na otázku č.8 teda vyplýva, že väčšina žiakov nepovažuje počítače za

faktor, ktorý im nedovoľuje rozvíjať ich vlastné myslenie.

36%

60%

4%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

výrazne súhlasím

súhlasím

nemám názor

nesúhlasím


10%

21%

44%

25%

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

40%

45%

50%

výrazne súhlasím

súhlasím

nemám názor

nesúhlasím




54

9.IKT by sa mali využívať na všetkých predmetoch

Potrebu a možnosť využitia IKT na všetkých predmetoch podľa nášho

výskumu vidí 54% respondentov, z ktorých 10% vyjadrilo výrazný súhlas a 44%

súhlas s týmto tvrdením. 20% respondentov odpovedajúcich možnosťou „nesúhlasím“

a 4% možnosťou „výrazne nesúhlasím“ sa domnieva, že IKT by sa nemali používať

na všetkých vyučujúcich predmetoch. 22% respondentov na túto otázku odpovedať

nevedelo.

10.V budúcnosti IKT úplne nahradia učiteľov vo vyučovaní

Z odpovedí na otázku č.10 sa môžeme dozvedieť, že väčšina žiakov si

nemyslí, že implementácia IKT do vyučovacieho procesu bude mať za následok úplné

nahradenie učiteľov týmito technológiami. Svojim nesúhlasom tento názor vyjadrilo

51% respondentov, 14% výrazne nesúhlasilo. S takýmto pohľadom do budúcnosti

vyučovania sa stotožnilo len 9% respondetov odpovedajúcich „výrazne súhlasím“ a 4

% respondentov odpovedajúcich „súhlasím“. 22% respondentov odpovedať na túto

otázku nevedelo.

10%

44%

23%20%

4%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

výrazne súhlasím

súhlasím

nemám názor

nesúhlasím


9%4%

23%

51%

14%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

výrazne súhlasím

súhlasím

nemám názor

nesúhlasím




55

11.Uprednostnil by som učenie sa cez internet pred učením sa v škole

Väčšina žiakov, ktorý sa zúčastnili nášho výskumu, uprednostňuje klasické

školské vyučovanie pred dištančným spôsobom štúdia prostredníctvom internetu.

Svojím nesúhlasom a výrazným nesúhlasom to vyjadrilo 46% a 21% respondentov.

Dokopy až štvrtina respondentov by naopak uprednostnila učenie sa cez internet.

Súhlasným stanoviskom to potvrdilo 15% respondentov, 10% súhlasilo výrazne.

Možnosť „nemám názor“ označilo 8% respondentov.

12.O 10 rokov budú musieť v škole všetci používať počítače

V odpovediach na túto otázku sme zaznamenali najvyšší počet neutrálnych

odpovedí spomedzi všetkých otázok. Odpoveď „nemám názor“ označilo až 29%

respondentov. Približne tretina žiakov teda nevie posúdiť, akým smerom sa bude

využívanie IKT na školách vyvíjať. 41% respondentov súhlasí, že v horizonte 10

rokov budú musieť všetci v škole používať počítače. 15% s týmto tvrdením súhlasilo

výrazne. Nesúhlasné stanovisko vyjadrilo rovnako 15% respondentov. Väčšina žiakov

si teda myslí, že vývoj v tomto smere je nezvratný a o 10 rokov bude používanie

počítačov v škole samozrejmé, až nevyhnunté.

10%15%

8%

46%

21%

0%

10%

20%

30%

40%

50%výrazne súhlasím

súhlasím

nemám názor

nesúhlasím

15%

41%

29%

15%

0%

10%

20%

30%

40%

50%výrazne súhlasím

súhlasím

nemám názor

nesúhlasím



56

13.Na hodinách dejepisu pracujeme s / používame IKT :

V otázke č.13 sme sa žiakov pýtali, ktoré z možností viažucich sa na predmet

dejepis považujú z hľadiska využívania IKT za atraktívne. Respondenti mohli označiť

aj viacero odpovedí.

Z ponúknutých možností žiaci za najatraktívnejšiu označili možnosť b)

„Učiteľ nám z dejepisného učiva zadáva domáce úlohy, referáty ktoré máme

spracovať pomocou internetu, počítača“. Označená bola v 32% prípadoch. Za

atraktívne ďalej považujú žiaci možnosti a)“Učiteľ používa pri výklade učiva na

hodinách dejepisu počítač a projektor“ (28%), e)“ Na internete máme priestor (e-

mailová schránka, konto,..) , pomocou ktorého môžeme komunikovať medzi sebou aj

učiteľom dejepisu, zdieľať zaujímavé informácie, odkazy, weby a elektronicky

odovzdávať vypracované projekty/úlohy.“ (18%) a d)“ Na hodinách dejepisu

používame počítače v počítačovej učebni na prezeranie historických materiálov,

hľadanie informácií o téme a neskôr vypracovávame projekty“ (16%). Ako najmenej

atraktívnu možnosť vidia žiaci možnosť c)“ Na internete máme možnosť diskutovať o

téme učiva, ktoré na hodine dejepisu preberáme“ obsiahnutú v 7% odpovedí.

Domnievame sa, že výsledky odpovedí na otázku č.13 môžu byť poznačené

skúsenosťou resp. neskúsenosťou žiakov s danou možnosťou využitia IKT.

14. Za akým účelom učiteľ najčastejšie používa IKT na hodine dejepisu?

V otázke č.14 sme sa zamerali na to, v ktorej fáze vyučovacej hodiny učitelia

dejepisu používajú IKT najčastejšie. Výsledky odpovedí poznačené samotným

28%

32%

7%

16% 18%

0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

35%

a)

b)

c)

d)

e)


57

faktom, že žiaci jednej školy skúsenosť s IKT na dejepise majú, kdežto v prípade

druhej školy k využívaniu IKT na hodinách dejepisu zatiaľ neprišlo. Výsledky však

nie sú presne v pomere 50/50, čo by zodpovedalo vzorke a to z príčiny, že žiaci, ktorý

túto skúsenosť majú mohli označiť aj viacero odpovedí.

Z pozitívnych odpovedí vyplýva, že najčastejšie sa žiaci s IKT na dejepise

stretávajú počas sprístupňovania nového učiva, táto možnosť bola vybraná až v 37%

prípadoch. 10% zaznamenala odpoveď označujúca fixačnú fázu, 4% motivačnú

a v jednom prípade bola uvedená aj overovacia fáza.

15.Aké sú podľa Teba výhody používania IKT?

Výsledky otvorených odpovedí na otázku č.15 sme vyhodnotili nasledovne:

Najväčšiu výhodu používania IKT vidia respondenti v tom, že ich zapojenie

do vyučovacieho procesu znamená zaujímavejšiu a efektívnejšiu formu výkladu

učiva; vo svojich odpovediach to uviedlo 34% respondentov. Množstvo informácií,

ktoré je možné prostredníctvom IKT získať vidí ako pozitívum 28% respondentov.

Možnosť jednoduchej vizualizácie prostredníctvom IKT na nich oceňuje 22%

respondentov. V 9% prípadoch respondenti mysleli na enviromentálne hľadisko a to

tým, že používanie IKT znižuje nároky na spotrebu papiera, čo má za dôsledok

šetrenie lesov. Praktickú výhodu v tom, že pri použití elektronických materiálov nie je

nutné so sebou nosiť množstvo učebníc a zošitov videlo 7% respondentov. Flexibilitu

a veľké možnosti pre aktuálnosť ako výhodu IKT označilo 5% respondentov.

4%1%

37%

10%

48%

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%motivácia

overovanie

expozícia

fixácia

nepoužívame IKT na dejepise


58

16.Aké sú podľa Teba nevýhody používania IKT?

Odpovede na otvorenú otázku č.16 je možné zhrnúť týmto spôsobom:

Až 29% respondentov uviedlo, že nevidí žiadne nevýhody IKT a ich

využívania v rámci vyučovacieho procesu. Zdravotné hľadisko –eventuálne

poškodenie zraku, ako nevýhodu IKT označilo 13% respondentov. Totožné percento

zastúpenia, 11% dosiahli názory žiakov, že z prezentácií sa menej naučia ako pri

klasickej forme výkladu a riziko nepresnosti informácií, ktoré sa môžu nachádzať na

internete. V 10% boli zastúpené nasledovné odpovede : finančno-enviromentálne

hľadisko-spotreba elektrickej energie; nedostupnosť elektronických študijných

materiálov používaných v škole aj mimo nej; zníženie priameho medziľudského

kontaktu medzi učiteľom a žiakom a žiakmi navzájom. 6% respondentov ako

nevýhodu IKT označilo budovanie prílišnej závislosti na tejto technike.

7%

28%

22%

34%

5% 4%

Pohodlnosť - pri elektronických materiáloch netreba so sebou nosiť učebnice a iné materiályMnožstvo informácií

Jednoduchosť- možnosť jednoduchej vizualizácie prostredníctvom IKT

Zaujímavejšia a efektívnejšia forma výkladu

Flexibilita a aktuálnosť

10%

11%

6%

10%

11%10%

13%

29%

Nedostupnosť študijných materiálov používaných v školeZ prezentácií sa menej naučím

Prílišná závislosť na technike

Enviromentálne hľadisko -spotreba elektrickej energieNepresnosť informácií na interneteZníženie priameho medziľudského kontaktuEventuálne poškodenie zraku

Žiadne



59

17.Podľa Teba, na čo všetko sa dá použiť IKT v rámci vyučovania dejepisu?

Z otvorených odpovedí žiakov na túto otázku vyplynulo, že najväčšie percento

z nich vidí použitelňnosť IKT v rámci dejepisu najmä vo vizualizácií historických

prameňov prostredníctvom obrázkov, máp a videí. Túto možnosť uviedlo 41%

respondentov.Ako vhodnú podporu pri výklade dejepisného učiva ich vidí 29%

respondentov. V 11% prípadov respondenti uviedli, že vidia možnosti využitia IKT

v dejepisnom vyučovaní prostredníctvom žiackych projektov a referátov vytváraných

a prezentovaných prostredníctvom IKT. Len malé percento (3%) dosiahla možnosť

využitia dejepisných interaktívnych programov.

18.Aké zmeny by si navrhol vo využívaní IKT na Tvojej škole?

Takmer v polovici prípadov (49%) bola za najvítanejšiu zmenu pokladaná

väčšia frekvencia využívania IKT priamo na hodinách. 17% respondendov by uvítalo

možnosť mať k dispozícií vlastný počítač, ktorý by využívali na hodine na

zaznamenávanie poznámok a inú aktivitu spájajúcu sa s vyučovaním. Spokojných

s terajším vybavením a využívaním IKT na svojej škole je 14% respondentov. Naopak

zlepšiť technické vybavenie navrhuje 11% respondentov. V 9% odpovedí sa

respondenti zhodujú, že je potrebné umiestňovať študijné materiály od učiteľov na

internete, aby boli dostupné kedykoľvek a odkiaľkoľvek.

41%

29%

11%

3%16%

Vizualizácia - historické pramene, obrázky, mapy, videá s historickou tématikou

Podpora pri výklade

Žiacke projekty, referáty

Interaktívne programy

Vyhľadávanie a overovanie informácií


60

7.6 Výsledky výskumu a závery

Na základe spracovaných výsledkov nášho výskumu môžeme teda

konštatovať, že na nami stanovené výskumné problémy, ktoré sme si na začiatku

empirického výskumu našej bakalárskej práce stanovili môžeme odpovedať

nasledovne:

1 : Preferujú žiaci použitie moderných technológií vo výučbe pred klasickým

vyučovaním a považujú ich použitie za efektívnejší a príťažlivejší spôsob

osvojovania nových vedomostí?

Ako vidieť z otázok č. 1, 2, 3, 6 a 7 a grafov č. 3, 4, 5, 8 a 9, žiaci svojimi

postojmi jednoznačne vyjadrili, že IKT vo výučbe podporujú a uprednostňujú pred

klasickými metódami výučby. Žiaci potvrdili, že majú záujem o učenie pomocou

počítača. Zaujímavejšie sú pre nich tie vyučovacie hodiny, na ktorých sa IKT

používajú.

2 : Sú žiaci spokojní s frekvenciou využívania IKT na ich škole, zručnosťami

učiteľov v tomto smere a technickým vybavením školy z hľadiska IKT?

Na základe otázok 4, 9 a 18 a grafov 6, 11 a 20 môžeme potvrdiť, že žiaci

vidia možnosti využitia IKT na všetkých vyučovacích predmetoch a prajú si, aby boli

využívané vo väčšej miere ako doteraz. Vyjadrili tiež, že počítačové zručnosti

17%

9%

11%

14%

49%

Možnosť využívať počítače priamo na hodinách (pre každého žiaka)

Umiestňovať informácie od učiteľov na internete

Zlepšiť vybavenosť našej školy IKT

Žiadne, som spokojný

Viac/častejšie využívať IKT na hodinách


61

učiteľov sú stále na nevyhovujúcej úrovni a môžeme vidieť aj to, že by si priali lepšiu

vybavenosť školy IKT.

3 : V čom vidia žiaci využiteľnosť IKT v dejepisnom vyučovaní?

Z otázok 13 a 17 a grafov 15 a 19 vyplýva, že najvyšší počet žiakov vidí

možnosti využitia IKT v dejepisnom vyučovaní vo vizualizácií a podpore pri výklade

nového učiva, veľké množstvo žiakov vidí aj iné možnosti – napr. žiacke projekty

pripravované a prezentované prostredníctvom IKT, alebo ich účinnosť pri overovaní

a získavaní hitstorických faktov a informácií prostredníctvom internetu.

4 : Je pravda, že žiaci nevidia žiadne nevýhody vo využívaní IKT vo vyučovacom

procese?

Napriek tomu, že ,ako vidieť z otázok 10, 11 a 16 a grafov 12, 13 a 18, až

tretina žiakov nevidí žiadne nevýhody využívania IKT vo vyučovacom procese,

výskum nám ukázal, že žiaci vidia aj prekvapujúce množstvo nevýhod, ktoré môžu

IKT so sebou priniesť. Väčšina žiakov by teda ani nepreferovala učenie sa len

prostredníctvom IKT a nemyslí si, že k tomuto trendu v budúcnosti príde.

62

8 ZÁVER A ODPORÚČANIA PRE PRAX

Vzbudiť u dnešných žiakov záujem o akýkoľvek predmet, aj dejepis je zložitá

úloha každého učiteľa. Je to dané viacerými faktormi a to, že nie každý žiak si

k dejepisu vytvorí pevný vzťah je prirodzené a samozrejmé. Avšak vzbudiť interes, aj

keď minimálny je podľa mňa možné vždy. IKT samozrejme nie sú univerzálnou

odpoveďou na všetky problémy, s ktorými sa učiteľ vo vyučovacom procese stretáva.

Prinášajú so sebou však množstvo perspektívnych riešení, ktoré pomôžu vyučovaciu

hodinu pre žiakov spraviť zaujímavejšou a pútavejšou a tým v konečnom dôsledku

pomôžu aj učiteľovi. V tomto prípade platí archaické „technológie sú zlým pánom

a dobrým sluhom“. Rovnako ako väčšina žiakov, ani ja si nemyslím, že by IKT boli

pre učiteľov existenčnou hrozbou. Akokoľvek budú dokonalé, nikdy nenahradia

medziľudský kontakt a interakciu medzi učiteľom a žiakom. A tieto zložky by určite

ani nemali narúšať. V použití IKT na hodinách dejepisu vidím viac pozitív ako

negatív. Prinášajú progres v oblastiach, ktoré sú pre predmet dejepis veľmi dôležité :

systematizácia poznatkov, vizualizácia, samostatná práca žiakov, otvorenosť

informácií a medzinárodná spolupráca. Snažil som sa venovať pozornosť témam a

možnostiam, ktoré sú všeobecne dostupné a použiteľné a preto verím, že táto práca

môže dopomôcť k tomu, aby priestor IKT vo vyučovaní dejepisu bol zreteľnejšie

vymedzený a prístupnejší, čím by splnila svoj cieľ.

Pri písaní tejto práce som sa napriek už predtým nadobudnutým vedomostiam

dozvedel penzum nových informácií. Viaceré možnosti som sám odskúšal a tým sa

presvedčil o ich využiteľnosti. Množstvo dostupných materiálov k téme je takmer

nespočítateľné, existuje veľa publikácií k jednotlivým témam, hoci priamo pre tému

IKT v dejepise je ich nedostatok. Aj preto ma teší, že sa mi podarilo nadviazať

kontakt s Prof. PhDr. Soňou Makulovou, PhD., ktorá je v tejto oblasti jednou z mála,

ktorá sa tejto téme na Slovensku dlhodobo venuje. Táto spolupráca bola veľmi

podnetná a motivujúca.

Pozitívne je, že aj v tejto oblasti môžeme v posledných rokoch vidieť progres. Či už

z radov aktívnych učiteľov z praxe, ale aj z radov ministerských úradníkov

a expertov, ktorí tiež pociťujú potrebu podporovať implementáciu IKT do

vyučovacieho procesu na školách. Čaká nás ešte dlhá cesta, kým budeme môcť

povedať, že sme s týmto stavom spokojní. Inou cestou, ako cestou dopredu za

okolností, ktoré sú aktuálne sa však k tomu bodu nedopracujeme.

63

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

BARANOVIČ, R. a kol. 2001 : Internet pre učiteľov. Bratislava : Štátny pedagogický

ústav, 2001, 98 str. 80-85756-51-X.

BARANOVIČ,R. 2002 : Internet v škole. Bratislava : Príroda, 2002, 69 str. 80-07-

00403-3.

BARTOŠEK,M. 2003. Internet a digitálne knižnice. In Informačné technológie

a knižnice, roč. 3, 2003, č.2. Dostupné na :

http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib032/bartosek.htm (21.2.2010).

BRESTENSKÁ, B. 2002. Moderná škola 21. storočia. In Technológia vzdelávania,

roč. 10, 2002, č. 7, s. 7-9. ISSN 1335-003-10.

DROTÁR,P. 2008. Využívání informačních technologií ve výuce. Praha : SPHV,

2008, 168 str. ISBN 978-80-904187-2-1.

FIGUROVÁ, J. : Implementácia informačných a komunikačných technológií vo

vyučovacom procese na stredných školách. Bakalárska práca, Univerzita

Komenského v Bratislave. Pedagogická fakulta, Katedra pedagogiky : Pedagogická

fakulta UK, 2007.

FULKOVÁ, E. 2003. Médiá – významný didaktický prostriedok vo vyučovacom

procese. In Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Multimédiá vo vyučovaní

cudzích jazykov. Nitra : SPU, 2004 ISBN 80-8069-067-7.

FULKOVÁ, E. 2006. Kapitoly zo všeobecnej didaktiky. Bratislava : Infopress, 2006

ISBN 80-85402-78-5.

HANUSKA, S., PAVLOVKIN, J.: Úloha výchovy a vzdelávania v informačnej

spoločnosti v krajinách Európskej únie. In Technológia vzdelávania. č. 2, 2003, s. 5.

HARČARUFKOVÁ, K. 2000. Microsoft Power Point 2000. Košice : Technická

univerzita, 2000.

HENNYEYOVÁ, K. a kol. 2005. Počítačové spracovanie informácií. Nitra : SPU,

2005,180 s. ISBN 80-8069-020-0.

HNATOVÁ, J. : IKT v edukačnom procese – Internet pre učiteľov. Prešov :

Metodicko-pedagogické centrum v Prešove, 2004, 59 str. ISBN 80-8045-326-8.

HONZÍKOVÁ, J.: Počítačová gramotnost učitelů 1. stupni ZŠ. In Slovenský učiteľ –

Príloha Technológia vzdelávania. 2003, č. 3, s. 10-12.

64

HRUŠECKÝ, R. a kol. 2009 : Ďalšie vzdelávanie učiteľov základných škôl

a stredných škôl v predmete informatika. Bratislava : Štátny pedagogický ústav,

2009, 40 str. ISBN 978-80-8118-010-1.

CHMELÍKOVÁ, D. 2003. Možnosti využitia IKT na vyučovaní dejepisu. Bratislava :

Metodicko-pedagogické centrum mesta Bratislavy, 2003 ISBN 80-7164-358-0.

KALAŠ, I. 2001a. Čo ponúkajú informačné a komunikačné technológie iným

predmetom. In Infovek 2000 - Zborník príspevkov z 1. celoštátnej konferencie.

Bratislava : ÚIŠP, 2001, s. 83 – 85. ISBN 80-7098-26.

KALAŠ, I. 2001b. Integrácia IKT do všeobecného vzdelávania (návrh koncepcie).

Bratislava : Štátny pedagogický ústav, 34 str. ISBN 80-85756-55-2.

KALAŠ, I. a kol. 2005. Informatika pre stredné školy. Bratislava : Slovenské

pedagogické nakladateľstvo, 2005, 112 str. 80-10-00762-5.

KOLLÁR, K. 2008. Internet (nielen) pre učiteľov. Bratislava : Infopress, 2008, 128

str. ISBN 978-80-85402-91-9.

MAKULOVÁ, S. 1997. Sprievodca po Internete, alebo Internet od A po Z. Bratislava

: EL&T, 1997, 480 str. ISBN 80-88812-03-8.

MURPHY, C.: Technické znalosti a multimediálna výučba. In Academia, roč. 11, č.

3, 2000, s. 40, ISSN 1335-5864.

NOVÁK, M. 2000 : Úvod do užívania PC a informačných technológií. Prešov :

Metodické centrum Prešov, 42 str. 80-8045-206-7.

NOVÁK,M. 2000. Úvod do užívania PC a informačných technológií. Prešov : MPC,

2000 ISBN 80-8045-206-7.

PAVLOVKIN, J. 2006. Tvorba prezentácií v programe Power Point. In EduTech -

inovácie v edukáci technických predmetov. Prešov : Prešovská univerzita, 2006., s.

13-15. ISBN 80-8068-441-3.

PRŮCHA, J., WALTEROVÁ, E., MAREŠ, J. 2003. Pedagogický slovník. Praha :

Portál, 2003, 322 str. ISBN 80-7178-772-8.

ROSA, V., TUREK, I., ZELINA, M. 2000. Návrh koncepcie rozvoja výchovy

a vzdelávania v SR (projekt „Milénium“). In Príloha Učiteľské noviny, roč.50, 2000,

č.3.

STOFFOVÁ, V., STOFFA, J. 1999. Základné termíny z informačných,

multimediálnych a didaktických technológií. In: Medacta ´99. Nitra : UKF, 1999, str.

64 – 69.

65

SÝKORA, P. (ed) 2002. Digitálni štúrovci. Bratislava : Asociácia projektu Infovek ,

2002, 98 str. ISBN 80-968372-8-1.

SÝKORA, P. 2000. Filozofia projektu Infovek. In Zborník príspevkov z 1. celoštátnej

konferencie Infovek. Dostupné na :

http://www.infovek.sk/archivwebu/konferencia/2000/prispevky/filozofia.html

(18.1.2010).

ŠESTÁKOVÁ, E. 2001. IKT – fenomén tretieho milénia. In Zborník príspevkov z 2.

celoštátnej konferencie Infovek. Bratislava : ÚIPŠ, 2001.

ŠUŠOL, J., HRDINÁKOVÁ, Ľ., RANKOV, P. 2005. Informačné a komunikačné technológie vo vzdelávaní. Bratislava : Stimul, 2005. 152 str. ISBN 80-88982-97-9.

TUREK, I. 1990. Didaktika technických predmetov. Bratislava: Slovenské

pedagogické nakladateľstvo, 1990. ISBN 80-08-00587-4.

TUREK, I. 1998. Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava : Edukácia, 1998,

326 str. ISBN 80-88796-89-X.

TUREK, I. 2004 : Inovácie v didaktike. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum

v Bratislave, 2004, 360 str. ISBN 80-8052-188-3.

URBAN, I. : IKT v edukačných systémoch štátov EÚ – Digitálne kompetencie ECDL

II. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2006, 194 str. 80-8068-443-X.

66

PRÍLOHA 1 Kategorizácia špecifických cieľov projektu Informatizácia regionálneho školstva

Špecifické ciele pre pilier obsah

1. integrovať IKT do vyučovania

2. zabezpečiť, aby IKT kompetencie na základnej úrovni sa stali súčasťou vzdelania

pre každého žiaka

3. zabezpečiť tvorbu edukačného softvéru a elektronických materiálov

4. zabezpečiť vzdelávacie e-portály na regionálnej a národnej úrovni s prepojením

na úroveň EÚ

5. podporiť výskum v oblasti používania IKT pri vyučovaní

Špecifické ciele pre pilier ľudia

1. zaradiť kompetencie v oblasti IKT do požiadaviek na profesijné kompetencie

pedagogických zamestnancov na všetkých pozíciách, zabezpečiť, aby IKT

kompetencie na prvej úrovni získal každý učiteľ počas štúdia na vysokej škole a

aby IKT kompetencie na druhej úrovni boli prepojené s kariérovým rastom učiteľa

2. zabezpečiť zvýšenie kvality vzdelávania predmetu informatika vyškolením

primeraného počtu kvalifikovaných učiteľov

3. zaviesť motivačné nástroje na získanie a udržanie kvalifikovaných učiteľov

informatiky a motivovať učiteľov všetkých predmetov na integrovanie inovačných

pedagogických metód využívajúcich IKT

4. vytvoriť systém kontinuálneho vzdelávania učiteľov v oblasti IKT a priebežne

monitorovať jeho výstupy (otvorený pri splnení akreditačných podmienok)

5. spolupracovať s miestnou komunitou, predovšetkým s rodičmi, na integrovaní

IKT do vzdelávania

6. koncepčne riešiť personálne zabezpečenie v oblasti IKT zabezpečením

špecialistov, správcov sietí, poradcov pre e-vzdelávanie, tútorov e-learningu, ale i

tvorcov edukačných programov a materiálov z radov učiteľov

67

Špecifické ciele pre pilier infraštruktúra

1. zabezpečiť prístup k IKT pre každého žiaka, pedagogického a nepedagogického

zamestnanca; nákup technológií podriadiť pedagogickým zámerom školy,

priblížiť sa k európskemu priemeru vo vybavenosti IKT v školách

2. zabezpečiť prístup k informačným zdrojom prostredníctvom vysokorýchlostných

sietí (internet, školský intranet, dátové úložisko)

3. zabezpečiť rast počtu a obnovy počítačov, ich udržiavanie, systém ich

obstarávania, chod siete a jej bezpečnosť

68

PRÍLOHA 2 Základné pravidlá netikety

Portál wikipédia.org (http://sk.wikipedia.org/wiki/Netiketa) uvádza tieto pravidlá

netikety

1. „Nikdy nezabúdajte, že na druhom konci sú ľudia a nie počítač. To, čo

anonymne napíšeš stroju, by sme možno nikdy nepovedali dotyčnému do očí.

2. Dodržiavajte všetky pravidlá slušnosti z normálneho života. Čo je zlé v

bežnom živote, bude určite nevhodné aj na internete.

3. Zistite si, kde sa nachádzate. Cez internet totiž komunikujete s ľuďmi z celého

sveta. A čo je v jednej skupine na internete dovolené, iná to môže považovať

za neprípustné. Politika, náboženstvo a iné rozporuplné témy by mali byť

diskutované s maximálnou ohľaduplnosťou a taktom.

4. Majte ohľad k druhým. Nie každý má superrýchle pripojenie cez pevnú linku.

Mnohí sa pripájajú z domu cez pomalý modem, za ktorý platia! Neposielajme

teda zbytočné a zbytočne veľké e-mailové správy.

5. Nebuďte grobianom! Aj keď píšeme bez diakritiky (bez dĺžňov a mäkčeňov)

snažme sa o správny pravopis. Publikovať nepravdivé informácie, alebo

niekoho ohovárať tiež nie je vhodné. Nevydávajme za svoje prácu niekoho

iného. Obrázky, texty a rôzne iné súbory sa z internetu dajú ľahko stiahnuť.

Akoby sa vám páčilo, keby niekto iný vydával vaše dielo za svoje? Ak

využijeme prácu iných, mali by sme spomenúť ich autorstvo.

6. Pomôžte, ak viete. Zaujíma vás nejaká téma a sledujete nejakú diskusiu k nej?

Niekto z diskusnej skupiny má taký alebo onaký problém. Ak viete odpoveď,

pomôžte. Nabudúce pomôže niekto vám. V diskusnej skupine platí zásada

„Najprv počúvaj, až potom píš.“

7. Rešpektujme súkromie iných. Omylom vám prišla správa, ktorá vám nepatrí?

Správajme sa tak, ako by sme chceli, keby niekto iný našiel našu poštu…

8. Nezneužívajme svoju moc a vedomosti. Užívatelia so špeciálnymi

privilégiami, napr. správcovia serverov ktorí majú prístup k pošte ostatných

musia mať dôveru bežných užívateľov.

9. Odpúšťajme druhým chyby. Aj vy ste niekedy začínali. Nemusíme hneď

reagovať výsmešne alebo so zlosťou.

69

10. Nešírte reťazové listy a poplašné správy HOAX typu pošli túto správu x

ľuďom, pretože takýmto správaním spomaľujete internet. Upozornite i

ostatných, že takéto správanie je nevhodné.

11. Nerozosielajte spam - správy s reklamným textom. Upozornite i ostatných, že

takéto správanie je nevhodné.

12. Rešpektujte autorské práva iných. Nepublikujte cudzí text pod svojim menom,

vždy uvádzajte meno pravého autora a zdroj odkiaľ je text prevzatý.“

70

PRÍLOHA 3 Dotazník

Ahoj,

moje meno je Pavol Galáš a som študentom Pedagogickej fakulty UK a potreboval by som tvoju pomoc pri tvorení mojej bakalárskej práce.

Zaoberám sa tým, aké sú možnosti využitia Informačno-komunikačných technológií vo vyučovaní dejepisu. Čo sú to Informačno-komunikačné technológie?

Pán I.Kalaš hovorí o nich, že sú to výpočtové a komunikačné prostriedky, ktoré rôznymi spôsobmi podporujú výučbu, štúdium a ďalšie aktivity v oblasti vzdelávania. Sú to technológie, ktoré súvisia so zberom, zaznamenávaním a výmenou informácií.

Zjednodušene by sa dalo povedať, že je vo všetka elektronika, ktorú používate na vyučovaní, alebo doma pre získavanie, následné spracovanie informácii a umožňujú ich výmenu- komunikáciu.

Prosím ťa teda o odpovede na zopár jednoduchých dotazníkových otázok.

Pohlavie : žena

muž

Prvá séria otázok je škálová, teda pod otázkou sa nachádza škála možných odpovedí. Podčiarkni tú, ktorá najlepšie predstavuje tvoju odpoveď. Vždy podčiarkni iba jeden z piatich stupňov škály.

1.Učenie sa pomocou IKT je zábava (v škole, doma)

Výrazne súhlasím-Súhlasím-Nemám názor-Nesúhlasím-Výrazne nesúhlasím

2.Hodiny na ktorých sa používajú IKT ma bavia viac ako ostatné


3.Na hodinách s použitím IKT si poznatky a vedomosti osvojím rýchlejšie a ľahšie


(označ krížikom jednu z možností)

71

4.Väčšina učiteľov na našej škole vie dobre pracovať s IKT


5.IKT mi pomáhajú pri učení


6.Radšej by som používal elektronické študijné materiály (text, audio, video) ako učebnice


7.Počítač je užitočný prostriedok pre prácu v škole


8.Počítače mi neumožňujú rozvíjať vlastné myslenie


9.IKT by sa mali využívať na všetkých predmetoch


10.V budúcnosti IKT úplne nahradia učiteľov vo vyučovaní


11.Uprednostnil by som učenie sa cez internet pred učením sa v škole


72

12.O 10 rokov budú musieť v škole všetci používať počítače


Na nasledujúce otázky máte možnosť odpovedať pomocou ponúknutých možností, pri otázke č.13 (nasledujúca) označte krížikom, či by ste sa takéto používanie IKT priali.

13.Na hodinách dejepisu pracujeme s / používame IKT :

a) Učiteľ používa pri výklade učiva na hodinách dejepisu počítač a projektor b) Učiteľ nám z dejepisného učiva zadáva domáce úlohy, referáty ktoré máme spracovať pomocou internetu, počítača

c) Na internete máme možnosť diskutovať o téme učiva, ktoré na hodine dejepisu preberáme d) Na hodinách dejepisu používame počítače v počítačovej učebni na prezeranie historických materiálov, hľadanie informácií o téme a neskôr vypracovávame projekty

e) Na internete máme priestor (e-mailová schránka, konto,..) , pomocou ktorého môžeme komunikovať medzi sebou aj učiteľom dejepisu, zdieľať zaujímavé informácie, odkazy, weby a elektronicky odovzdávať vypracované projekty/úlohy.

14. Za akým účelom učiteľ najčastejšie používa IKT na hodine dejepisu?

a)pri motivácií- na začiatku hodiny

b)pri ústnom preverovaní vedomostí- opakovanie, skúšanie...

c)pri sprístupňovaní nového učiva

d)pri záverečnom zhrnutí učiva

e)nepoužíva IKT

U posledných 4 otázok ide o tzv. otvorené otázky, teda na ne môžete voľne odpovedať, vyjadriť svoj názor vlastnými slovami. Ak neviete svoje myšlienky/odpovede sformulovať, stačí napísať kľúčové slová.

Aké sú podľa Teba výhody používania IKT?

73

Aké sú podľa Teba nevýhody používania IKT?

Podľa Teba, na čo všetko sa dá použiť IKT v rámci vyučovania dejepisu?

Aké zmeny by si navrhol vo využívaní IKT na Tvojej škole?

74

Ďakujem za tvoju pomoc a čas, prajem ti veľa úspechov v škole aj mimo nej.

univerzita komenského v bratislave súčasnosť a perspektívy využitia

Documents