Obnoviteľné zdroje energií významný determinat politiky trvalo udržateľnej energetiky v Stratégii trvalo udržateľného rozvoja na začiatku 21.storočia Dr. Miloslav Rosenberg PhD

I. Energetická realita v súčasnostiII. Politika trvalo udržateľnej

energetiky na začiatku 21.storočiaIII. Etapa obnoviteľných zdrojov

energie

I. Energetická realita v súčasnosti

1. Strategické zdroje energií v súčasnosti

1.1 nebezpečenstvo vzniku energetickej krízy a/ obmedzené rezervy klasických palív b/ pokles produkcie ťažobných polí za neustáleho nárastu nákladov na ťažbu a pokles kvality c/ neschopnosť producentov pokryť neustále na- rastajúci dopyt po palivách, najmä rope

1.2 neefektívnosť nákladov do prieskumu a otvarania nových ložísk klasických palív

a/ nárast spotreby energie na ťažbu b/ nenávratnosť investícií do prieskumu c/ dopad na globálny ekologický systém d/ možnosti vytvárania medzinárodných kon- fliktov a zložitostí geopolitickej situácie

II. Politika trvalo udržateľnej energetiky na konci 20. . storočia a na začiatku 21.storočia

1. Globálna strategia trvalo udržateľnej energer-Getiky

1.1 Obnoviteľné zdroje nevyhnutnosť riešenia glo-bálneho oteplovania

1.2 Obnoviteľné zdroje ako jediná reálne cesta k realizácii trvalo udržateľného rozvoja

1.1 Obnoviteľné zdroje nevyhnutnosť riešenia glo-bálneho oteplovania a/ fosílne palivá spôsobujú antropogénne emisie sklenníkových plynov: CO 2 – oxid uhličitý SO2 –oxid síričitý N2O- oxid dusný NO x – oxidy dusíkaCH 4-metán CFC –chloreofluoráty

- spôsobujú zdravotné riziko obyvateľov - prispievajú k nadmernej redukcii ozó-

novej vrstvy - podieľajú sa na vzniku kyslých dažďov

b/ obnoviteľné zdroje produkujú podstatne niž- šie hodnoty antropogénnych emisií

Tab. 1: Množstvo emisií z OZE počas ich životného cyklu (g/kWh)

CO2 SO2 NOX

Energetické plodiny súčasná prax 17 - 27 0,07 - 0,16 1,1 - 2,5budúca prax 15 - 18 0,06 - 0,08 0,35 - 0,51

Voda malé elektrárne 9 0,03 0,07veľké elektrárne 3,6 - 11,6 0,009 - 0,024 0,003 - 0,006

Slnko fotovoltaika 98 - 167 0,20 - 0,34 0,18 - 0,30tepelné technológie 26 - 38 0,13 - 0,27 0,06 - 0,13

Vietor 7 - 9 0,02 - 0,09 0,02 - 0,06Geotermálna energia 79 0,02 0,28

Zdroj: IEA, 2002, s. 6

Tab. 2: Množstvo emisií z konvenčných palív počas ich životného cyklu na príklade UK

CO2 SO2 NOx

Uhlie best available technology* 955.0 11,8 4,3odsírenie komínových plynov a nízky NOx 987.0 1,5 2,9

Ropa best available technology 818.0 14,2 4,0Zemný plyn kombinované cyklické plynové turbíny 430,0 - 0,5Nafta stlačená 772.0 1,6 12,3

* nie pri využívaní najpokrokovejšej technológieZdroj: IEA, 2002, s. 6

c.kyslé dažde poškodzujú pôdu,lesy, narúšajú ekosystémy Poľnohospodárstva alevo, potravinárskych reťazcov d. klimatické zmeny v globálnom meradle sa prejavujú narastaním hladiny svetových oceánov, zaplavujú pobrežia, ostrovy, komínové efekty e/ redukovaná ozónová vrstva –negatívny dopad na zdravie obyvateľov

Emisie skleníkových plynov

Obr. 1: Dôsledky znečistenia ovzdušia na zdravie ľudí  podľa správy WHO – 1995

Typ poškodenia zdravia

Podiel výskytu ochorení

v dôsledku znečisteniavzduchu

Predpokladaný počet

prípadov za rok

Chrípka a zápal očí (deti) 0,4-0,6 % 2,6 - 4 miliónDýchacie problémy spojené s lekárskym vyšetrením 7 - 10 %   4 - 6 milión

(deti)Dýchacie problémy (ambulančné vyšetrenie) 0,3 - 0,5 % 17-29 tisícZníženie funkcie pľúc o viac ako 5 %  19 %  14 miliónVýskyt chronických pľúcnych chorôb  3 -7 %  18-42 tisícDýchacie choroby (nemocničné liečenie) 0,2 - 0,4 % 4-8 tisíc 

Zdroj: http://www.inforse.dk/europe/fae/DOPRAVA/ZNECISTENIE/zdravie.htm

V Obr. 4: Emisia CO2 na jedného obyvateľa

Zdroj: IEA Energy Statistics, http://www.iea.org/Textbase/country/maps/world/

Obr. 5: Emisia CO2 pripadajúca na HDP

Obr. 6: Podiel energetických technológií na produkcii emisií CO2 (g/kWh)

ff/ Najväčším znečisťovateľom so sklenníkovými vplyvmi je energetický sektor, v dôsledku spolovania fosílnych palív. Nárast globálnej energetickej spotreby za obdobie r. 2003-2030 je predpoklad zvýšenia o 71%.Energetický sektor sa podieľa 37% na oxide uhličitom z fosílnych palív. Čína a Juhových Azia do r. 2020 nárast o % emisií CO2

Obr. 4: Podiel rôznych zdrojov a druhov plynov na celkovej emisii za rok 2000

1.2.Obnoviteľné zdroje energie rozhodujúca cesta k trvalo udržateľnému rozvoju

a/ Koncepcia trvalo udržateľného rozvoja- šetrenie energiami- environmentálne poľnohospodárstvo- racionálne využívanie obnoviteľ. Zdrojov

b/ Konferencie OSNc/ nárast investícií do obnoviteľ, zdrojov energií

2. Regionálna strategia EU

III. Etapa obnoviteľných zdrojov eNergie

1 Charakteristika „obnoviteľných zdrojov energie“

Renewable Energy Working Party (REWP), ktorá

pracuje v rámci Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA)

definuje OZE nasledovne1: „zdroje neustále sa doplňujúcej

energie, ktorá má rôzne formy, je priamo alebo nepriamo

čerpaná zo Slnka alebo z tepla generovaného hlboko vo

1 REWP: Annex 3 – Mandate of the IEA REWP

vnútri Zeme. Táto definícia zahŕňa tieto formy obnoviteľnej

energie:

- slnko

- vietor

- biomasa

- geotermálne zdroje

- malé vodné zdroje a oceán

- biopalivá,

- elektrická energia a vodík z obnoviteľných zdrojov.“

REWP k OZE zaraďuje aj veľké hydroelektrárne (často

sa však z environmentálnych dôvodov do kategórie

obnoviteľných, trvalo-udržateľných zdrojov nezaraďujú) a

biodegradovateľný pevný komunálny odpad. Nie je zahrnutá

rašelina, tradičné formy využívania biomasy a ostatné pevné

odpady.

2 Možnosti využívania obnoviteľných zdrojov energie

OZE majú široké uplatnenie a ako som už spomínala, svojím potenciálom

v kombinácii s racionálnym využívaním energie a zvyšovaním energetickej efektívnosti

dokážu pokryť celú energetickú spotrebu vo svete. Môžu sa využívať na rôzne účely:2

- vykurovanie a   chladenie - solárny ohrev vody, vykurovanie alebo ochladzovanie

budov, tzv. pasívna slnečná architektúra, teplo zo spaľovania biomasy, geotermálne

ohrievanie, geotermálne pumpy – čerpadlá.

- výroba elektrickej energie - z veternej energie, z malých vodných elektrární a zo

spaľovania biomasy. Prudký rozvoj nastal v oblasti fotovoltaiky – fotovoltaické

2 OZEPORT.SK: Aké sú možnosti využitia OZE

články a výroby solárnymi kolektormi. V prípade vhodných zdrojov sa využíva na

výrobu elektriny aj geotermálna energia. V budúcnosti sa očakáva väčšie využívanie

energie oceánu a mora (prílivovej energie a energie vĺn).

- výroba pohonných hmôt v doprave - rozsiahlejšie využitie drevnej a

poľnohospodárskej biomasy na výrobu palív (v súčasnosti najrozšírenejší je

bioetanol a biodiesel).

- výroba chemikálií - produkty z biomasy (biopalivá) dokážu nahradiť ropu a zemný

plyn pri výrobe množstva produktov.

Prínosy obnoviteľných zdrojov energie späté s ich

využívaním

S využívaním OZE sa spája celý komplex pozitívnych

dôsledkov, ktoré sa nie vždy dajú exaktne vyčísliť:

- viažu finančné zdroje v domácej ekonomike, ktoré by sa

inak použili na nákup primárnych energetických surovín

v zahraničí,

- podporujú rozvoj vidieckych regiónov,

- posilňujú a diverzifikujú štruktúru priemyslu a

poľnohospodárstva,

- stimulujú inovácie, rozvoj malého a stredného

podnikania,

- prinášajú aj nové pracovné príležitosti,

- dávajú možnosti odbornej realizácie a inovácie,  zlepšujú

vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva plošne po celom

území štátu,

- distribuovaný spôsob výroby energie podporuje rozvoj v

oblasti informačných technológií a v správe sieťových

odvetví, monitorovaní a predpovedaní. Tieto atribúty sú

významným pilierom budovania znalostnej ekonomiky,

- zvyšujú diverzifikáciu a bezpečnosť dodávok energie,

- vo svete sú bohaté zásoby rôznych druhov obnoviteľnej

energie, ich potenciál je geograficky a časovo variabilný,

ale vzájomne sa dopĺňa, čím umožňuje modularitu a

diverzifikáciu energetického systému,

- zvýšením energetickej efektívnosti s nasadením OZE je

možné výraznejšie pokryť energetické potreby

spoločnosti,

- racionálnym manažmentom domácich OZE sa napĺňajú

princípy trvalo udržateľného rozvoja, ako je

medzigeneračná a sociálna spravodlivosť, účasť

obyvateľstva na rozhodovaní, posilnenie úlohy

regionálnej a miestnej správy,

- výrazne prispievajú k redukcii objemu emisií

skleníkových plynov a iných škodlivín, nakoľko niektoré

ich generujú len vo fáze výroby a likvidácie zariadenia,

- využívanie OZE je založené na vyspelých a

environmentálne šetrných technológiách,

- v prípade aktívnej stratégie podpory možno počiatočnú

etapu dovozu zahraničných technológií a know-how

skrátiť a otvoriť priestor investíciám do výroby, montáže

a služieb,

- ponúka sa tiež možnosť využiť medzery na trhu inovácií,

pričom výsledky výskumu a technologického vývoja

majú vysoký konkurenčný a exportný potenciál,

- biotechnológie pomáhajú zbavovať sa odpadov,

- väčšina technológií OZE sa radí medzi „high-tech“,

- v odľahlých regiónoch sveta sú OZE už teraz

ekonomicky efektívne a konkurencieschopné.

Technológie obnoviteľných zdrojov energie v podmienkach

SR

Odpoveďou na riešenie hrozby energetickej krízy, ako

som už uviedla na začiatku tejto kapitoly, nemôže byť len

jedno riešenie. Vždy ide o komplex viacerých alternatív, o ich

kombináciu. To znamená, že okrem už spomínaných

racionalizačných aktivít a   opatrení v   oblasti energetiky, budú

základom nadchádzajúcej éry podľa mňa OZE. Túto časť

preto venujem prehľadu a popisu jednotlivých technológií na

výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a tiež ich aplikujem

na podmienky SR.

Medzi technológie OZE patria:

a) slnečná energia:

- pasívna slnečná architektúra

- solárne tepelné technológie

- fotovoltaické technológie

b) energia biomasy:

- drevo a drevný odpad (štiepka, brikety, pelety)

- odpad z poľnohospodárskej produkcie (slama)

- organický odpad z domácnosti a skládok tuhého

komunálneho odpadu

- odpad zo živočíšnej výroby

- energetické plodiny (olejnaté, cukornaté a škrobové

plodiny)

c) veterná energia:

- veterné turbíny

d) vodná energia:

- malé vodné elektrárne

- energia morí a oceánov (príliv, morské vlny,

termálna energia oceánu)

e) geotermálna energia:

- horúce pramene (pary, gejzíry)

- tepelné čerpadlá

- energia horúcich suchých skál

f) energia z vodíka.

II. ENERGIA BIOMASY

Predurčením pre jej výraznejšie využitie sú hlavne

nasledovné výhody: (Bédi, 1998, s. 8)3:

- biomasa je mnohokrát dostupnejšia ako fosílne palivá,

- biomasa je stabilný domáci zdroj palív, objem produkcie

aj ceny dokážeme dostatočne presne predpovedať do

budúcnosti,

- biomasa je lokálny zdroj, to znamená, že finančné

prostriedky zostávajú na miestnej, resp. regionálnej

úrovni v prípade, ak sa na vykurovanie používajú

namiesto fosílnych palív tieto lokálne zdroje biomasy,

3 BÉDI, E.: Obnoviteľné zdroje energie na Slovensku, 1998

- ceny palív z biomasy sú konkurencieschopné,

- biopalivá sa dajú ekonomicky zhodnotiť v miestach ich

vzniku a poskytujú nové pracovné príležitosti najmä na

vidieku,

- biomasa je CO2 neutrálna, čo znamená, že pri jej

spaľovaní sa vyprodukuje len toľko CO2, koľko sa ho

naakumulovalo počas rastu biomasy,

- zníženie emisií CO2 a iných škodlivín napomáha

k splneniu medzinárodných záväzkov z Kjótskeho

protokolu,

- je možné ju cieľavedome pestovať na pôdach z rôznych

dôvodov nevhodných pre produkciu potravín,

- z biomasy je možné získať tuhé, tekuté aj plynné palivá

v závislosti od použitej technológie,

- technológie ako aj požiadavky na infraštruktúru sú

nenáročné, biomasu tak možno využívať aj bez

obrovských investícií,

- decentralizáciou výroby energie možno znížiť straty, ku

ktorým dochádza v prenosových trasách,

- existuje značný nevyužitý potenciál a teda dochádza

k zhodnoteniu zdrojov, ktoré boli predtým bezcenné.

Tab. 11: Energetický potenciál rýchlorastúcich rastlín

rastlina výnosy suchej hmoty

(ton/ha/rok)

energetický obsah suchej hmoty

(GJ/tona)

potenciálny energetický

zisk(GJ/ha/rok)

testované v

láskavec 10 17 170 SRvŕby (salix) 15 16 240 Dánskotrstina (miscanthus)

15 – 20 17 240 – 340 SR

cirok sladký 20 – 30 18 340 – 510 SRNkonope 12 – 33,5 18 216 - 603 ČR

Zdroj: Bédi, Možnosti úspor energie na Slovensku, 1996,

s. 27 - 28

III. VETERNÁ ENERGIA

.“ Na Slovensku boli doteraz realizované 3 projekty

(Végh, 2005, s. 7)4:

- veterný park Cerová (západná strana Malých Karpát) so 4

turbínami s celkovým výkonom 2,6 MW – august 2003,

- Ostrý vrch (Myjava) o výkone 0,5 MW – júl 2004,

- Skalité pri Čadci (Kysuce) o výkone 2,64 MW.

4 VÉGH, O.: Skúsenosti a perspektívy využívania obnoviteľných zdrojov energie. In: Enviromagazín, 4/2005.

IV. GEOTERMÁLNA ENERGIA

Geotermálna energia má pôvod v horúcom jadre Zeme,

z ktorého uniká teplo cez vulkanické pukliny a to vo forme

magmy. Na niektorých miestach vo svete sa však jej účinky

prejavujú aj na povrchu. Teplá, resp. horúca voda

z geotermálnych zdrojov – horúce pramene a suché horúce

skaly, sa vo svete využívajú na rôzne účely: vykurovanie

objektov, príprava procesného tepla, ohrev bazénov

(v kúpeľoch), v poľnohospodárstve, na výrobu elektrickej

energie ( v SR v prílohe 21, obr. 1).

K výhodám využívania geotermálnej energie

jednoznačne patrí, že:

- predstavuje domáci zdroj, ktorý je nezávislý od

medzinárodných konfliktov,

- je lacnejším zdrojom energie ako fosílne palivá,

- je obnoviteľným zdrojom energie,

- znižuje nebezpečenstvo ohrozenia životného prostredia

redukciou transportu, spracovania a využívania fosílnych

palív,

- umožňuje ovládanie ceny energie,

- prevádzka je bezpečná voči životnému prostredia

s minimálnym záberom pôdy.

Horúce pramene (pary, gejzíry)

Ide o formy geotermálnej energie pod povrchom zeme

(asi 10 km – dostupné súčasnej vŕtacej technike) alebo

vyvierajúce na jej povrch. Takáto horúca voda sa vyznačuje

vysokou koncentráciou minerálnych látok, čo je aj nevýhodou

tejto technológie - vysoký obsah solí v čerpanej vode totižto

poškodzuje potrubie, spôsobuje rýchlu koróziu. Nevýhodou je

aj potreba reinjektáže použitej vody z dôvodu ochrany

životného prostredia (EKOKOMPAS, 2000, s. 7).5

Podstata tejto technológie spočíva v tom, že je potrebné

použiť výmenník s vysokou koróznou odolnosťou a vlastný

vykurovací systém predstavuje potom sekundárny okruh

s čistou vodou. Geotermálna voda cirkulujúca v primárnom

okruhu, po tom čo stratila svoju energiu býva znova

reinjektovaná do zeme, nakoľko jej priame vypúšťanie do

vodných tokov by mohlo znamenať ich znečistenie. Získaná

tepelná energia sa používa na vykurovanie, ohrev vody aj na

výrobu elektriny.

5 EKOKOMPAS: Energia II: Obnoviteľné zdroje energie – energia bez konca, 15/2000.

Energia horúcich suchých skál

Ide o spôsob injektáže do popraskaných horúcich

suchých skál pod povrchom zeme v hĺbke. Tu sa voda zohreje

a následne spätne čerpá na povrch. Získaná tepelná energia sa

používa na ohrev vody, vykurovanie alebo výrobu elektrickej

energie.

Mechanickým spôsobom je však možné získať energiu

len raz. Uvedený zdroj sa nepovažuje za obnoviteľný, pretože

obnova trvá niekoľko tisíc rokov.

Tepelné čerpadlá

Tepelné čerpadlá sú zariadenia, ktoré prečerpávajú

tepelnú energiu z nižšej hladiny na vyššiu. Princíp fungovania

je rovnaký ako pri chladničke s tým rozdielom, že chladnička

odoberá teplo zvnútra a odvádza ho von, pričom tepelné

čerpadlá odoberajú teplo okolitému prostrediu a privádzajú ho

dovnútra.

Používajú sa na vykurovanie domov, administratívnych

a iných priestorov, na ohrev vody, pričom energetický zisk

býva 3 – 6-násobkom dodanej energie pre chod čerpadla. Ako

zdroj tepla môže slúžiť odpadová teplá voda, geotermálny

prameň, solárny kolektor, pôda, povrchová či podzemná voda,

vzduch v okolí a pod. Veľmi výhodné je spojiť tepelné

čerpadlo s chladiacim zariadením, takže vznikne dvojaký

účinok (chladenie na jednej strane a vykurovanie na druhej).

Medzi nevýhody patria:

- vysoké investičné náklady (cena geotermálneho vrtu

o hĺbke 3,5 km stojí 80 – 90 mil. Sk) (Vargová, 2002, s.

103),6

- použitie freónov ako teplonosného média.

V minulosti sa na Slovensku využívali termálne pramene najmä v poľnohospodárstve. Použitá technológia bola veľmi jednoduchá, tepelné čerpadlá a kaskádové využitie zdroja sa uplatňovali veľmi výnimočne a energia vody bola využitá pomerne nehospodárne. Mnohé z tchto zdrojov boli v posledných rokoch odstavené, nakoľko obsah mineránych látok geotermálnej vody, ktorý sa pohyboval na úrovni 4g/liter, viedol k podstatným zaťaženiam povrchových vôd. Nová hraničná hodnota bola stanovená na 0,8g/liter a znamená v podmienkach SR, že geotermálnu energiu budeme môcť využívať až vtedy, keď vyriešime problém s odpadovými vodami, buď reinjektážou alebo jej čistením. V súčasnosti je u nás vyčlenených 25 perspektívnych oblastí s akumuláciou geotermálnych vôd s teplotou vody od 25°C do 150°

6 VARGOVÁ, I.: Atlas využívania obnoviteľných energetických zdrojov na Slovensku, 2002

VI. ENERGIA Z VODÍKA

Tzv. „vodíkové hospodárstvo“ je zatiaľ málo rozšírené.

Ide o elektrolýzu vody elektrickým prúdom vyrobeným

fotovoltaickými článkami na vodík a kyslík (alebo inými

zdrojmi). Účinnosť takéhoto rozkladu je 90%

(EKOKOMPAS, 2000, s. 4).7 Vodík je zachytávaný

v nádržiach a použiteľný v čase potreby buď ako palivo pre

pohon motorových vozidiel, alebo v turbínach na výrobu

elektrickej energie a tepla, prípadne na varenie. Pri jeho

spaľovaní vzniká opäť voda a malé množstvo NOx, ktoré sú

produktom každého spaľovania.

Obr. 25: Palivový článok využívajúci energiu vodíka

na výrobu elektrickej energie

Zdroj: inforse.dk/europe/fae/DOPRAVA/paliva, 4.4.2007

7 EKOKOMPAS: Energia II: Obnoviteľné zdroje energie – energia bez konca, 15/2000.

Vodíkové hospodárstvo je preto veľmi efektívny spôsob,

ako energiu nielen vyrobiť, ale ju aj skladovať až do momentu

spotreby. To je veľký problém pri ostatných OZE, pretože

energia získavaná z OZE nie je pravidelná, ale závisí od

momentálnych podmienok, a preto tu často nastáva nesúlad

medzi časom výroby a dopytu. Týka sa to najmä slnečnej

a veternej energie.

SLNEČNÁ ENERGIA

V podmienkach SR dopadá na 1m2 vodorovnej plochy asi

3,8 GJ/rok energie (850 kWh), na 1m2 šikmej plochy sklopenej

pod uhlom 30 - 60° orientovanej na juh asi 3,6 až 4 GJ (1000

– 1100 kWh ročne). Z tejto energie asi 75% pripadá na

mesiace apríl – október, takže pre potreby vykurovania

v zimnom období je potrebné energiu skladovať. Celková

energia slnečného svitu v SR je od 1600 – 2200 hodín/rok. (1).

Obr. 1: Ročný úhrn energie globálneho žiarenia (kWh.m-2) dopadajúceho na rovinu pri optimálnom uhle (34 - 37°)

Zdroj: PVGIS, 2007

Obr. 2: Kategórie solárnych tepelných technológií

a. podľa prevádzkového režimu: - systémy so sezónnou prevádzkou – nemajú výmenník tepla.

Teplonosnou kvapalinou je spotrebovaná voda. Táto slúži ako teplá úžitková voda v mesiacoch apríl – október. V zimných mesiacoch sa systém musí odstaviť.

- systémy s celoročnou prevádzkou – majú výmenník tepla. Teplonosnou kvapalinou je nemrznúca zmes. Fungujú aj v zimných mesiacoch na čiastočný ohrev vody. Sú vhodné aj do systému ústredného kúrenia.

b. podľa obehu teplonosnej kvapaliny: - samotiažne systémy – nemajú čerpadlo a voda v nich prúdi na

základe rôznej hustoty teplej a studenej vody vlastnou silou.- systémy s núteným obehom – majú v okruhu zaradené čerpadlo.

Oproti predchádzajúcim sú presne regulovateľné, účinnejšie, ale tiež drahšie a závislé na elektrickej energii pre chod čerpadla.

c. podľa počtu okruhov: - jednookruhové systémy – sú bez výmenníka tepla napojené priamo

na spotrebič.- dvojokruhové systémy – s výmennníkom tepla. Teplonosné médium

je zväčša nemrznúca zmes. Z kolektora vedie teplo do výmenníka, kde ho odovzdáva vode. Oproti predchádzajúcim systémom sú tieto omnoho vhodnejšie na vykurovanie, majú však nižšiu účinnosť vplyvom výmenníka. Sú drahšie, ale i tak rozšírenejšie.

d. podľa použitia: - systémy pre ohrev teplej úžitkovej vody

- systémy pre vykurovanie alebo prikurovanie – delia sa podľa toho, či sa teplo využíva priamo alebo je akumulované pre neskoršie využitie:

o  systémy bez akumulácie – využívajú teplo ihneďo  systémy s akumuláciou – akumulujú teplo pre neskoršie

využitie.e. podľa výslednej teploty používanej vody: - nízkoteplotné systémy – 15 až 30 °C- strednoteplotné systémy – do 60°C- vysokoteplotné systémy – do 150°C.

Obr. 3: Podiel na trhu solárnych termálnych technológií v Európe

Zdroj: http://www.ozeport.sk/zdroje/solterm.htm, 7. 2. 2007

Obr. 4: Inštalovaná slnečná tepelná kapacita v krajinách EÚ15 v roku 2001

Situácia v nových členských krajinách je rôznorodá, pričom štatistické údaje sú ťažko porovnateľné. S výnimkou Cypru a Slovinska sú inštalácie solárnych termálnych systémov zriedkavé. 

Zdroj: http://www.ozeport.sk/zdroje/solterm.htm, 7. 2. 2007

Obr. 5: Plocha slnečných kolektorov na obyvateľa v EÚ-15 v roku 2001

 

V prepočte na obyvateľa je Cyprus svetovým lídrom v rozvoji týchto technológií (800m2 na 1000 obyvateľov). Využívajú sa na 98% domov a 53% hotelov, pričom ide dominantne o termosifónové kolektory (najlacnejší systém), u ktorých je návratnosť investícií v tomto prípade štyri roky.

Zdroj:

http://www.ozeport.sk/zdroje/solterm.htm, 7. 2. 2007

Obr. 4: Výroba elektrickej energie podľa poveternostných podmienok

Zdroj: ECB, Atlas využívania obnoviteľných energetických zdrojov na Slovensku, 2002, s. 122

Obr. 5: Zoznam lokalít, základné údaje a stanovená efektívna plocha územia pre využívanie veternej energie na Slovensku

Obr. 6: Podiel veternej energie na celkovej výrobe elektriny, rok 2005 (%)

Obr. 2: Stav zhodnotenia perspektívnych geotermálnych oblastí v SR

Zdroj: Enviromagazín, 4/2005, s. 13