História kreditnej krízy v   USA

Dôvody vzniku kreditnej krízy

Dôvody pre vznik kreditnej krízy siahajú do minulého storočia. V roku 1999 začal prudko rásť index technologických akcií Nasdaq a vznikla tak bublina „dot.com“. Tá bola podporovaná najmä expanzívnou monetárnou politikou FEDu v podobe silného predzásobenia bánk likviditou, keďže na trhu sa šíril strach o kolaps pri prechode počítačových systémov do roku 2000.

 

V roku 2001 sa k problému výraznému prepadu akcií pridali teroristické útoky so septembra a USA hrozila väčšia ekonomická recesia. Politická garnitúra sa rozhodla čeliť recesií výrazným znížením úrokových sadzieb. Dôvodom bol predpoklad, že znížením úrokových sadzieb sa zvýši záujem ekonomických subjektov si požičiavať a tak cez svoje zadlženie pomôžu ekonomickému rastu. 

 Obdobie lacných peňazí

Roky 2002-2005 sú tak obdobím lacných peňazí, ktoré stimulovali k úverom a zvyšovaniu celkovej zadlženosti obyvateľstva.  Ekonomické subjekty sa začali v tomto období prudko zadlžovať , pričom celkové úvery komerčných bánk narástli za 5 rokov až o 85%.

 

Pri nízkych úrokových sadzbách nemajú spotrebitelia záujem šetriť, naopak sa snažia peniaze investovať do potenciálne zaujímavých aktív. Týmito aktívami sa stali takmer všetky finančné aktíva, ktoré začali pod vplyvom dopytu prudko rásť.

 Rast cien nehnuteľností

Bežný spotrebiteľ sa do celého tohto kolotoča zapojil najmä cez trh nehnuteľností a to nákupom domov. Domy sa javili ako rozumná dlhodobá investícia, ktorá mohla byť lacno financovaná cez hypotekárny úver s nízkymi sadzbami.

Navyše s tým ako rástol dopyt po domoch, tak sa zvyšovala ich cena a ľudia začali špekulovať na ich ďalší rast. Už krátko po kúpe domu ho mohli čoskoro predať s veľkým ziskom,  ďalšie zadlžovanie sa preto bolo prirodzeným pokračovaním vývoja. Vznikala tak hypotekárna bublina.

Odviazanie rizika od úverov

Financovanie tejto bubliny sa stalo veľmi jednoduché s ich postupnou sekuritizáciu. Poskytovatelia hypoték nefinancovali tieto hypotéky priamo (ako u nás) ale hypotéky zlučovali do väčších objemov a pomocou investičných bánk z Wall Street ich následne predávali investorom ako cenný papier. Veľká časť z týchto hypoték mala označenie najbonitnejšieho cenného papiera AAA a bola kupovaná penzijnými fondmi a inými veľkými inštitucionálnymi investormi z celého sveta. Do financovania americkej hypotekárnej bubliny sa tak zapojil celý svet.

Odviazaním sprostredkovateľa od financovateľa hypotéky začali byť hypotéky poskytované takmer každému, kto prejavil záujem. Kvalita nových dlžníkov sa preto začala prudko znižovať.

Prvé problémy

Prvé problémy sa prejavili v auguste 2007 na trhu sekundárnych hypoték. Tie boli už vo svojom čase vysoko špekulatívne investície, ktoré vlastnili predovšetkým hedge fondy a iné rizikovo zamerané investičné inštitúcie. Prirodzené nesplácanie časti rizikových hypoték viedlo k poklesu hodnoty derivátov na hypotéky a hedge fondy začali dosahovať pri svojich investíciách na páku masívne straty. K tomu sa postupne pridával nezáujem spotrebiteľov o ďalšie kúpy domov, keďže úrokové sadzby od roku 2005 rástli a financovanie hypoték sa stalo zrazu drahým.

Pokles cien nehnuteľností

Prvé prepadnutia hypoték znamenali predaj vyvlastnených domov bankami a cena nehnuteľností sa tak začala otáčať smerom dolu. Špirála, ktorá sa tvorila niekoľko rokov, sa začal odvíjať. Množstvo dlžníkov zistilo, že pri poklese ceny domov ich aktíva (cena domu) začínajú byť menšie ako ich pasíva (hypotekárny úver). Domácnosti sa jednoducho ocitli „pod vodou“ a ani samotné predanie domu by im neposkytlo toľko financií, aby mohli svoje záväzky splatiť a postupne domy opúšťali.  Banky sa boli nútené zbavovať nadbytočných domov, čo opäť tlačilo na ich pokles. Domov však bolo obrovské množstvo, keď za 5 rokov realitného boomu sa postavilo asi 3-násobne viac domov ako bolo dovtedy bežné. Navyše americká ekonomika už od roku 2000 strácala na sile, keď takmer celý jej rast bol postavený práve na budovaní sektora nehnuteľností a na profitovaní z ich rastúcej hodnoty . Domácnosti si totiž oproti zvyšujúcej sa cene nehnuteľností mohli stále viac požičiavať vďaka rozvinutému trhu s cennými papiermi, čím mohli viac spotrebovávať  a naopak menej sporiť.

Miera úspor domácností klesala už od začiatku 80-tych rokov, no v roku 2005 dosiahla najnižšie úrovne vôbec.

 

Vedomie, že v prípade problémov je možné dom stále predať, poprípade refinancovať sa novým úverom, domácnostiam dodávala dôveru v žití nad svoje medze.

Rast nedôvery a rizika

Hedge fondy špekulujúce na jednosmerný rast cien nehnuteľností dosiahli masívne straty a zatvorili vyplácanie podielov, prvými boli fondy BNP Paribas a Bear Stearns. Moderný finančný systém je v súčasnosti výrazne previazaný a straty väčšej finančnej inštitúcie sa prejavia v celom sektore. Postupne sa na trhu medzi inštitúciami začala budovať nedôvera.

Celý tento proces bol značne umocnený obrovskými pákovými pozíciami, kedy banky začali medzi sebou špekulatívne obchodovať deriváty, ktorých objem začal rásť nad všetky reálne medze. Deriváty násobia všetky zisky a straty a tak sa malé straty exponenciálne zväčšovali do gigantických rozmerov.

Straty z derivátov CDO (Collateral Debt Obligation) dosiahli také rozmery, že sa do problémov dostali najväčšie investičné banky. Šokom pre celý finančný svet sa stal krach spoločnosti Lehman Brothers a celý finančný systém sa ocitol na prahu kolapsu. K derivátom CDO sa však pridali aj deriváty CDS, ktoré mali slúžiť ako ochrana pred rizikom krachu finančných spoločností a ich hlavný upisovateľ, poisťovňa AIG bola nútená prejsť pod ochranné krídla štátu a bola de facto znárodnená.

Nedôvera na finančnom trhu a riziká akýchkoľvek úverov a pôžičiek znamenali extrémny rast úrokových medzibankových sadzieb a úverový trh kompletne zamrzol, čo sa označuje ako credit crunch. Na zabránenie celkového kolapsu systému vstúpil na trh opäť FED.

 

 FED na trhu

Hovorí sa, že svetový finančný systém bol v októbri 2008 len niekoľko hodín od svojho totálneho kolapsu. FED musel na situáciu, ktorú svojim správaním zavinil, okamžite reagovať. Odhodlal sa k najväčšej a doteraz nevídanej pomoci pre finančný sektor. 

Jednalo sa najmä o tieto kroky: • zníženie krátkodobej úrokovej sadzby na nulu;• garanciu záväzkov finančných inštitúcií;• nákup rizikových cenných papierov;

Jednoducho povedané, FED vstúpil na trh a zaplavil ho takmer neobmedzeným množstvom peňazí.

 

K americkej centrálnej banke sa pridala aj vláda, ktorá začala rovnako garantovať súkromné záväzky dôležitých finančných inštitúcií, či priamo nakupovať podiely v komerčných bankách. Zdá sa tak pravdepodobné, že vládne inštitúcie zabránili krachu amerického finančného systému, avšak iba za cenu dlhov a garancií v objeme niekoľkých biliónov dolárov.

Súčasnosť a budúcnosť kreditnej krízy  

Kreditná alebo úverová kríza v USA sa javí už takmer rok pod kontrolou. Zdanie však môže klamať, pretože situácia so splácaním úverov sa nezlepšuje práve naopak. Množstvo prepadnutých hypoték pokračuje v raste a to nielen na strane spotrebiteľov ale aj komerčných subjektov.

 

Pozitívom pre trh nehnuteľností je však zastavenie poklesu cien domov tak ako ukazuje Case-Shillerov  index:

Prepad cien nehnuteľností zastavili štátne orgány podobne ako prepad finančného sektora. Kongres totiž schválil daňové stimuly pre kupcov nehnuteľností, FED umelo znížil úrokové sadzby nákupmi cenných papierov a zároveň vláda vynaložila obrovský objem zdrojov na modifikovanie hypoték neplatičov, kedy sa im znížia úrokové sadzby, poprípade zvýši doba splatnosti hypotéky.

Hypotekárne úvery boli v kríze najdôležitejšie, no rozhodne nie sú jediným typom problémových úverov a cenných papierov. Úvery z kreditných kariet, na nákupy automobilov, študentské pôžičky atď... Kríza zasiahla aj tieto cenné papiere a úvery, nakoľko domácnosti sa prioritne snažia zabezpečiť uchovanie si strechy nad hlavou a splácanie týchto úverov odsúvajú na druhú koľaj. Delikvencia na nich je preto oveľa vyššia než na hypotékach. Podľa ratingovej agentúry Moodys by mala delikvencia napríklad na kreditných kartách dosiahnuť vrchol na úrovni okolo 12-13% počas tohto roka.

Pôvodne totiž hypotekárna kríza začala v špecifickom type hypoték, tzv. sub-prime. Tie boli poskytované klientom s nižšou bonitou. Aj tie boli balené do cenných papierov a spomínané hedge fondy držali na svojich knihách práve tieto typy aktív. Na začiatku bola kríza špecifická pre istú časť realitného trhu, no postupne sa rozšírila aj na ostatné typy úverov.  Delikvencia je veľmi závislá na miere nezamestnanosti. Nakoľko úspory domácností sú veľmi nízke, strata zamestnania je pre ne často zlomovým bodom. Aktuálne dosahuje miera nezamestnanosti 26-ročné maximá a signálov, že by mala začať klesať, je veľmi málo.

Vysoká miera nezamestnanosti bude stále tlačiť ďalšie a ďalšie domácnosti do delikvencie a preto bude stabilizácia v tejto oblasti úzko prepojená s mierou nezamestnanosti. Jej výrazný pokles sa ale pre tento rok neočakáva. Okrem toho je vývoj delikvencie oneskorený za mierou nezamestnanosti o 2-3 kvartály.  Preto bude miera delikvencia hľadať svoj vrchol podľa Asociácie hypotekárnych bankárov približne do polovice roka 2011.

Riziko nízkych úrokových sadzieb

FED načas zastavil pokračovanie kreditnej krízy tým, že umelo udržuje úrokové sadzby v ekonomike na nízkej úrovni a rovnako umelo udržuje ceny aktív na vysokej úrovni. Tým dáva spotrebiteľom pocit, že situácia sa však stabilizovala.

História nám však vždy ukázala, že manipulácia trhových cien má za následok skorší či neskorší návrat k ich prirodzenej hodnote, avšak s oveľa väčšími negatívnymi následkami. Nízke úrokové sadzby nútia k postupovaniu rizikových investícií a trestajú sporiteľov, ktorí ako jediný tvoria kapitál potrebný pre ekonomický rast.

Domácnosti sa ale vydali na potrebnú cestu očisty a podľa posledných údajov za 3Q 2009 znížili svoj celkový dlh o 2,6% na anualizovanej báze, čo je najväčší pokles v modernej histórii. Splácanie dlhu domácnosťami a ich neochota brať si nové úvery, resp. neochota bánk požičiavať klientom, bude v nasledujúcich obdobiach obmedzovať rast US ekonomiky, ktorej rast bol doteraz založený na dlhu a rastúcej hodnote aktív.

Riziko deficitného financovania

Politika ochrany bankového sektora a garancií celého finančného systému vyvoláva obavy, že úverová kríza na finančnom trhu môže prerásť do omnoho väčšej úverovej krízy týkajúcej sa nie už jednotlivých

bánk ale samotných štátov.  Nedôvera voči rastúcim deficitom verejných financií naberá na sile a čoskoro sa môže pretaviť  do vyšších úrokových sadzieb požadovaných investormi, ktoré by boli pre ekonomiku v súčasnom štúdiu devastačné.

Kreditná kríza je krízou úverov. Úverov poskytnutých dlžníkom, ktorí ich nie sú schopní splácať. Pretransformovanie súkromného dlhu na dlh štátny problém nerieši, skôr naopak. Neriešenie alebo zakrývanie skutočných problémov volá po ich skorom návrate v ešte hrozivejšom tóne.

časová línia krízy  

Apríl 2007• Poskytovateľ hypotekárnych úverov nižšej kvality (sub-prime hypoték), spoločnosť New Century Financial, požiadala o ochranu pred veriteľmi kvôli rastúcim stratám z týchto úverov.

Jún  2007• Začína sa znižovanie cenných papierov založených sub-prime hypotékami. Ratingové agentúry znížili rating viac ako 100 inštrumentom tohto typu.• Banka Bear Stearns zachraňuje jeden zo svojich fondov, ktorý investoval do týchto aktív.

August 2007• Na medzibankovom trhu sa objavujú prvé známky nedôvery, FED intervenuje znížením diskontnej sadzby.

September 2007• Medzibanková sadzba LIBOR vzrástla na 10-ročné maximá, banky si nechcú požičiavať. • Situácia sa začala komplikovať 9. augusta na európskom medzibankovom trhu, kedy musela ECB pristúpiť k naliatiu likvidity na medzibankový trh.

Október 2007• Banky Citigroup, Merrill Lynch a UBS reportujú výrazné odpisy z cenných papierov naviazaných na realitný trh.

December  2007• FED spolu s ostatnými centrálnymi bankami dodáva na medzibankový trh miliardy dolárov likvidity.

Január 2008• FED znižuje úrokové sadzby po štvrtý krát za posledných 6 mesiacov, čo je najvýraznejšie znižovanie úrokových sadzieb za posledných 25 rokov.

Február 2008• Prezident Bush podpisuje zákon o daňových stimuloch v objeme 152 mld. USD.

Marec 2008• US vláda vytvorila plán prevzatia problémovej investičnej banky Bear Stearns bankou JP Morgan Chase.• FED rozširuje plány dodávania likvidity na finančné trhy, plánuje dodať až 200 mld. USD likvidity.

Jún 2008• Ratingová agentúra Standard & Poors znižuje rating poisťovateľom rizík dlhopisov AMBAC a MBIA.

Júl 2008• Úrad na ochranu vkladov zatvára banku IndyMac. Ide o druhý najväčší kolaps banky v histórii.• Problémy garantov realitného trhu Fannie Mae a Freddie Mac sa stupňujú a preto vláda oznamuje záchranné plány pre obe inštitúcie. • Ropa dosahuje maximá na úrovni 148 USD/barel.

September 2008• Za menej ako mesiac vyhlásila bankrot investičná banka Lehman Brothers, Washington Mutual a Wachovia sú prebraté inými bankami, Bank of America preberá Merrill Lynch a US vláda zachraňuje podporovateľov hypotekárneho trhu Fannie Mae a Freddie Mac a zachraňuje poisťovňu AIG.• Hodnota podielu peňažného fondu Reserve Primary poklesla pod hodnotu 1 USD, FED a ministerstvo financií oznamujú plán poistenia peňažných fondov.• Akciové trhy prepadnú po tom, čo snemovňa reprezentantov US kongresu neschváli plán záchrany finančného sektora v objeme 700 mld. USD.• Investičné banky Goldman Sachs a Morgan Stanley sa stávajú bankovými holdingami.• Globálne akciové trhy prudko prepadávajú, Komisia pre cenné papiere a burzy zakazuje krátke predaje akcií finančných spoločností. Začína fáza likvidácie pozícii na všetkých inštrumentoch. Likvidita sa nalieva do dolára a US dlhopisov.

Október 2007• Vláda US rozširuje garanciu vkladov.• FED pokračuje v znižovaní úrokových sadzieb, tento krát ide o koordinované zníženie spolu s ďalšími centrálnymi bankami. • Kongres nakoniec schválil záchranný balík pre finančný sektor.• Prepad akciových trhov pokračuje. Index Dow Jones poklesol pod úroveň 10000 bodov po prvý krát od roku 2004. • Úverová kríza sa naplno rozširuje aj do iný krajín.

November 2008• Plán na záchranu finančného sektora sa mení, z plánu nakupovania toxických cenných papierov sa stáva plán kapitálových investícii do bánk.• Vláda zachraňuje Citigroup. Objem pomoci dosahuje 20 mld. USD. Ide o druhú kapitálovú investíciu do banky.• FED oznamuje nakupovanie cenných papierov založených hypotékami.•  Výpredaj na akciových trhoch neutícha.

December 2008• Národný úrad pre ekonomický výskum oficiálne oznamuje, že US ekonomika je v recesii. Jej začiatok datuje na december 2007.• FED znižuje základnú úrokovú sadzbu takmer na nulu.

Január 2009• US vláda zachraňuje banku Bank of America kvôli stratám z prevzatého investičného domu Merrill Lynch.

Február 2009• US kongres schvaľuje balík stimulov v objeme 787 mld. USD, ktorého cieľom je naštartovať ekonomiku.• Záchrana Citigroup pokračuje, vláda mení preferenčné akcie za kmeňové.

Marec 2009• FED oznamuje, že bude nakupovať vládne dlhopisy v objeme 300 mld. USD a zdvojnásobí plán nákupov hypotekárnych cenných papierov. Začína kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky.

Apríl 2009• Komisia pre účtovné štandardy pozastavila platnosť pravidiel vyžadujúcich ohodnocovanie problémových aktív na trhové.• Banky začínajú zverejňovať silné zisky.• Automobilka Chrysler vstupuje do bankrotu.

Máj 2009• FED a ministerstvo financií zverejňuje výsledky stresového testovania bilancií US bánk.

Jún 2009• Automobilka General Motors požiadala o ochranu pred veriteľmi.• 10 US bánk vypláca zdroje z plánu TARP.

Október 2009• Po viac ako roku začína US ekonomika rásť.

December 2009• Snemovňa reprezentantov US kongresu schvaľuje reformu finančného sektora.• Sadzby v US ostávajú stále na rekordne nízkych úrovniach.• Za rok 2009 zatvoril Úrad na ochranu vkladov v US 140 bánk.• US ekonomika stratila približne 8 mil. pracovných miest.

© CI KOMODITY a.s.Ronald IžipJán Beňák