streda, 10. oktÓbra 2007 - european parliament2007)10-10_sk.pdf · 2011-02-24 · streda, 10....

STREDA, 10. OKTÓBRA 2007

PREDSEDÁ: PÁN PÖTTERINGpredseda

(Rokovanie sa začalo o 17.00 hod.)

1. Obnovenie zasadania

Predseda. − Otváram zasadnutie Európskeho parlamentu prerušené vo štvrtok, 27.septembra 2007.

2. In memoriam

Predseda. − Dámy a páni, mám smutnú povinnosť informovať vás o úmrtí kolegu poslancaa bývalého kolegu poslanca.

Náš kolega poslanec Fausto Correia zomrel včera ráno. Narodil sa 29. októbra 1951 vmeste Coimbra a mal len 55 rokov. Zanechal po sebe ženu a troch synov. Vyštudoval právona univerzite vo svojom rodnom meste Coimbra a pokračoval vynikajúcou kariérouobhajcu, novinára a následne politika v Portugalsku. Dlho bol poslancom portugalskéhoparlamentu, ako aj štátnym tajomníkom premiéra Antónia Guterresa. Od roku 2004 bolposlancom Európskeho parlamentu. Fausto Correia bol a zostane v Portugalsku slávnyma obľúbeným vďaka svojmu sústavnému a dlhodobému poslaniu nastoliť demokraciu asvojej oddanosti základným hodnotám bratstva a susedstva. Fausto Correia bude veľmichýbať jeho rodine, priateľom a nám, jeho kolegom poslancom.

Kondolenčná kniha, do ktorej môžu poslanci a personál Európskeho parlamentu prispieťsvojimi prejavmi sústrasti, bude k dispozícii počas rokovania tento týždeň v stredu a voštvrtok pred sálou.

S veľkým zármutkom sme sa dozvedeli o úmrtí nášho bývalého kolegu poslanca Christianade la Malčne, ktorý bol poslancom Európskeho parlamentu v dvoch obdobiach – od roku1959 do roku 1961 a v rokoch 1962 až 1994. Christian de la Malčne, ktorý bol tiežbývalým ministrom a senátorom za prezidenta De Gaullea, zomrel 26. septembra vo veku86 rokov. Ako bývalý predseda skupiny Európskych progresívnych demokratov a skupinyEurópskej obnovy a demokratickej aliancie bol Christian de la Malčne zarytým Európanomsrdcom i mysľou. Svoj život zasvätil silnej a demokratickej Európe a politickémuspoločenstvu.

Christian de la Malène bol kolega a priateľ, ktorého si budeme pamätať pre jeho ľudskosťa jeho politickú odhodlanosť. Pri tejto príležitosti si ho chceme s vďačnosťou pripomenúť.

Prosím o minútu ticha na pamiatku našich zosnulých kolegov.

(Zhromaždenie povstalo a zachovalo minútu ticha.)

3. Vyhlásenia predsedníctva

Predseda. − Vážení kolegovia a kolegyne, vaše excelencie, dámy a páni. Dnes nie je lenmedzinárodný deň proti trestu smrti. Rada Európy so svojimi 47 členskými štátmi a s

1Diskusie Európskeho parlamentuSK10-10-2007

podporou Európskeho parlamentu a Európskej komisie vyhlásila 10. október aj európskymdňom proti trestu smrti.

Sme veľmi radi, že v tento deň sú s nami aj zdravotné sestry z Bulharska a doktori, ktoríprednedávnom unikli trestu smrti v Líbyi.

(súvislý potlesk)

Rád by som využil túto príležitosť a v mene celého Parlamentu veľmi srdečne privítalzdravotné sestry Nasyu Nenovu, Kristiyanu Valchevu, Snezhanu Dimitrovu, ValyuChervenyashku, Valyu Siropulo a doktorov Ashrafa Ahmeda Gomma El Hagous a ZdravkaGueorguieva.

Od februára 1999 boli donútení stráviť osem rokov vo väzbe počas čakania na proces vLíbyi, pričom boli falošne obvinení za úmyselné infikovanie stoviek líbyjských detí vírusomHIV.

Sme proti trestu smrti. V minulosti sme preto opakovane vyzývali líbyjské úrady, abyprepustili bulharské zdravotné sestry a palestínskych doktorov.

Trest smrti je vážnym porušením ľudských práv a predovšetkým práva na život. V meneEurópskeho parlamentu by som preto chcel zdôrazniť našu neochvejnú odhodlanosť viesťkampaň proti trestu smrti. Prikladáme tomu veľký význam vo vzťahoch s našimi susedmia partnermi na celom svete.

Ďakujem tým štátom, ktoré len nedávno zrušili trest smrti, predovšetkým Rwande. Tentopríklad ukazuje, že dokonca aj štáty, ktorých občania trpeli najhroznejšími zločinmi, savzdali trestu smrti ako prostriedku spravodlivosti. Ďalšou príležitosťou na podporucelosvetového zrušenia trestu smrti sú olympijské hry, ktoré sa uskutočnia v Pekinguna budúci rok. Poskytujú nám príležitosť prelomiť steny mlčania, ktorými Čína obklopujevýkon trestu smrti.

Európska únia predložila návrh uznesenia týkajúci sa trestu smrti Valnému zhromaždeniuOSN. Táto iniciatíva, ktorú Európsky parlament pri mnohých príležitostiach vyzdvihol,je dôležitým krokom k zrušeniu trestu smrti a v tomto ohľade vyzývame portugalsképredsedníctvo Rady, aby túto tému aktívne propagovalo v rámci OSN v New Yorku.

Európsky parlament na túto tému viedol mnoho rozpráv a len v tomto roku sme prijalitri uznesenia týkajúce sa trestu smrti. O žiadnej inej téme sa v Európskom parlamente takintenzívne nekonzultovalo. Trest smrti rezolútne odmietame, v každej forme a bez ohľaduna jeho odôvodnenie.

Členským štátom Európskej únie sa na základe spoločných hodnôt podarilo staťspoločenstvom bez nejakého trestu smrti. Tento záväzok je obsiahnutý aj v Chartezákladných práv EÚ. Keď bude Charta na základe reformnej zmluvy právne záväzná,budeme dokonca môcť povedať, že trest smrti sa v Európskej únii zrušil na všetkýchúrovniach. Som rád a som vďačný, že ani jeden členský štát Európskej únie nespochybnilzrušenie trestu smrti v Charte základných práv EÚ, ani nikdy vážne neuvažoval o jehoopätovnom zavedení. Európska únia ako globálny hráč tak môže poukazovať na tentomimoriadny úspech v oblasti ľudských práv a brániť ho.

Na pamiatku obetí by som vás rád požiadal o minútu ticha.

10-10-2007Diskusie Európskeho parlamentuSK2

Dnes, v európsky a medzinárodný deň proti trestu smrti my, Európsky parlament, žiadamevšetky štáty, ktoré pokračujú vo vykonávaní rozsudkov smrti, aby nasledovali náš príklada trest smrti zrušili. Európska únia je vám pri tom pripravená a ochotná pomôcť.

(potlesk)

Daniel Cohn-Bendit (Verts/ALE). - (DE) Vážený pán predseda, rád by som urobilvyhlásenie a požiadal Vás o Vašu podporu. Ako viete, naša skupina sa rozhodla zvolaťschôdzu rozšíreného predsedníctva v Moskve, aby sme hovorili o rôznych problémochtýkajúcich sa vzťahov medzi Ruskom a Európskou úniou s rôznymi ruskými stranami –s vládou, ako aj s opozíciou. Zistili sme, bohužiaľ, že by ruská vláda nevydala víza našimkolegom a táto schôdza by sa teda nemohla uskutočniť. Stalo sa to týždeň potom, akochcel Podvýbor pre ľudské práva zvolať v Moskve podobnú schôdzu. Podobne nedostalivíza a schôdza sa teda nemohla uskutočniť.

Považujeme za neprijateľné, že nám vláda, ktorú niektoré hlavy štátov opisujú akobezchybnú demokraciou, neumožní zorganizovať bezchybnú demokratickú udalosťv Moskve. Radi by sme požiadali Parlament, aby túto situáciu preveril, a Vás, pán predseda,aby ste nás podporili písomným vyhlásením adresovaným miestnym veľvyslancom ajruskej vláde.

(potlesk)

Predseda. − Veľmi pekne Vám ďakujem, pán Cohn-Bendit. Na základe svojho presvedčeniaa povinnosti budem reagovať na to, o čo ste žiadali.

4. Schválenie zápisnice z predchádzajúceho rokovania: pozri zápisnicu

5. Zloženie Parlamentu: pozri zápisnicu

6. Preskúmanie osvedčenia o zvolení za poslanca: pozri zápisnicu

7. Zloženie výborov a delegácií: pozri zápisnicu

8. „Dys“ kriminácia a sociálne vylúčenie detí s poruchami „dys“ (písomnévyhlásenie): pozri zápisnicu

9. Program: pozri zápisnicu

10. Predložené dokumenty: pozri zápisnicu

11. Písomné vyhlásenia (predložené dokumenty): pozri zápisnicu

12. Písomné vyhlásenia (článok 116 rokovacieho poriadku): pozri zápisnicu

13. Zaslanie textu zmlúv poskytnutých Radou: pozri zápisnicu

14. Presun finančných prostriedkov: pozri zápisnicu

15. Opatrenia prijaté v následnosti na pozície a uznesenia Parlamentu: pozrizápisnicu


16. Príprava neformálneho samitu hláv štátov a predsedov vlád (Lisabon, 18. – 19.októbra 2007)

Predseda. − Ďalším bodom sú vyhlásenia Rady a Komisie o príprave neformálnehosamitu hláv štátov a predsedov vlád v Lisabone v dňoch 18. až 19. októbra 2007.

Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. − (PT) Vážený pán predseda, dámy apáni. Pán predseda, určite pochopíte, že predtým, než prejdem na konkrétny bod programu,kvôli ktorému som dnes tu, rád by som v mene portugalskej vlády a portugalskéhopredsedníctva Rady poďakoval sa úprimnú a priateľskú poctu, podľa mojej mienky veľmizaslúženú, ktorú ste vzdali pri takej nečakanej a smutnej strate môjmu krajanovi aposlancovi tohto Parlamentu, doktorovi Faustovi Correiovi.

Portugalsko bolo touto správou úplne šokované. Bola to totiž správa o strate niekoho, ktobol skutočne dobrým človekom a kto bol pre nás všetkých príkladom boja za ľudskúdôstojnosť a hodnoty, v ktoré veríme: hodnoty právneho štátu a rešpektovania ľudskýchpráv.

Táto strata je určite veľká. Mali by sme sa len snažiť, ak sa nám to podarí, nasledovať jehopríklad. Som úprimne vďačný tomuto Parlamentu za vzdanie úcty, ktorú portugalská vládasamozrejme zopakuje.

(potlesk)

Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie . − Vážený pán predseda, v minulom rokusom v Parlamente hovorila o tom, čo Komisia považovala za hlavnú silu pokroku v dnešnejEurópskej únii a vymedzili sme tzv. duálny prístup – aktívna politická agenda a ambicióznyprístup k reformnej zmluve boli cieľmi, ktoré sa navzájom podporovali. V tej rozprave sadosiahla značná zhoda, podľa mňa z troch dôvodov.

V prvom rade odráža úroveň zrelosti Európskej únie, lebo Európa sa dnes dotýka mnohýchoblastí života ľudí, čo vytvára očakávania. Ústup Európy do pozície najnižšieho spoločnéhomenovateľa by bol veľkou chybou. Po druhé si myslím, že náročná úloha komunikácieEurópy s jej obyvateľmi si vyžadovala nový prístup, ktorý by obsahoval dôkladnejšieuvedomenie si skutočnosti, ako Európa súvisí s spoločenskými potrebami, ekonomickýmicieľmi a základnými hodnotami svojich občanov. A napokon, nový prístup nebol založenýlen na politickom inštinkte: opieral sa o prácu, ktorú Komisia uviedla vo svojom Pláne Dpre demokraciu, dialóg a diskusiu, na ktorom sa aktívne podieľalo mnoho poslancov tohtoParlamentu.

Neformálne stretnutie Európskej rady budúci týždeň bude duálnym prístupom v akcii. Najednej strane by sme mali vidieť, ako hlavy štátov a vlád uzatvárajú medzivládnu konferenciua hlasujú za novú reformnú zmluvu. Na strane druhej, predsedníctvo naznačilo svoj zámerprehĺbiť diskusiu o tom, ako Európa reaguje na globalizáciu.

Začnime teda reformnou zmluvou: pred nami leží text, ktorý predstavuje veľký pokrok.Rada by som vzdala hold práci portugalského, ako aj nemeckého predsedníctva, za spôsob,akým rozvážne a vyrovnane posunuli proces vpred a preukázali svoje veľké odhodlanie.

Podobne ako kolega z predsedníctva, aj ja chcem vyjadriť poctu Parlamentu za jehokonštruktívnu úlohu v poslednej fáze. Naša spolupráca bola dobrá a vďaka pánovi Brokovi,pánovi Barónovi Crespovi a pánovi Duffovi dnes máme lepšiu zmluvu z hľadiska jej


ustanovení o právach a občianstve. Zároveň prostredníctvom formálneho vyhláseniapotvrdíme plnoprávne postavenie Charty základných práv .

Spomeňte si, koľko ľudí tvrdilo, že Európska únia 27 členských štátov už nikdy nebudeschopná odsúhlasiť text zmluvy. Sme blízko toho, aby sme im dokázali, že znovu nemalipravdu. Odhodlanie nás všetkých dosiahnuť dohodu poukazuje tiež na Európus množstvom nápadov do budúcnosti. Ak sa dohodneme v priebehu budúceho týždňa,obhájime správnosť dohody, ktorá zodpovedá mandátu. Musíme prekonať poslednéprekážky minulosti. Som si istá, že hlavy štátov a vlád si plne uvedomia, že atmosféravzájomného obviňovania a sporov v Lisabone procesu ratifikácie nijako nepomôže.

Radi by sme boli, samozrejme, predišli neúčastiam, ak je však toto cena za pokrok v prípadeambicióznej reformnej zmluvy, musíme ju prijať. Je to prirodzená súčasť kompromisova rokovaní.

Rada by som sa tiež poďakovala Parlamentu za rýchlu a účinnú reakciu na výzvu zo stranyEurópskej rady na predloženie návrhov jej budúceho zloženia. Ide o problematiku náročnúa citlivú pre nás všetkých, ako aj pre členské štáty. Rada by som preto zdôraznila potrebudohody zo strany Parlamentu aj Rady.

Ešte posledné slová k zmluve: politická dohoda Európskej rady je dôležitým krokom, aleako všetci vieme, ňou príbeh nekončí. Dúfam, že počas procesu ratifikácie dokážemespolupracovať a že ho budeme považovať za príležitosť komunikovať, vysvetľovať a počúvaťo Európskej únii. Tam, kde to bude možné, by mala existovať koordinácia, ako to navrhlaKomisia minulý týždeň v novom dokumente s názvom Komunikovanie o Európev partnerstve.

Zároveň potrebujeme zmluvu, ktorá je maximálne zrozumiteľná a pochopiteľná a ktorábude obsahovať ucelený text dostupný hneď, ako to bude možné, po uzatvorenímedzinárodnej konferencie. Počas procesu ratifikácie, ktorý povedie k európskymparlamentným voľbám v roku 2009 bude pre určenie postojov rovnako dôležité ajinformovanie Európanov o našej politickej agende. Budúci týždeň budeme vďakapredsedníctvu diskutovať o Európe a globalizácii. Je to veľmi aktuálne: každým rokom jejasnejšie, že globalizácia je hlavným problémom tejto generácie Európanov. Nejakýmspôsobom sa dotýka každého občana: tovary a služby, ktoré nakupujeme, televízia, ktorúsledujeme, energia, ktorú používame, a práca, ktorú robíme. Európska únia už istý časúspešne rozvíja politiku, ktorou uznáva dôležité prepojenie medzi ekonomickým úspechoma sociálnymi istotami. Globalizácia však nie je statická. Jasne nám to ukázali turbulenciena finančných trhov v priebehu tohto leta. Neustále sa musíme prispôsobovať meniacimsa okolnostiam.

Ako už spomínal pán Lobo Antunes, minulý týždeň Komisia prijala dokument pre tútodiskusiu, ktorý bude zároveň základom pre návrhy týkajúce sa kontroly lisabonskej stratégierastu a pracovných miest, ktoré budú predložené neskôr v priebehu tohto roka. Hovorí otom, že Európa sa musí prichystať na globalizáciu, aby dokázala úspešne reagovať na tlak,ktorý vytvára na ekonomiky, na naše inštitúcie a našich občanov, a aby sa tiež chopilapríležitostí lepšej prosperity, vytrhnutia ľudí z chudoby, vytvorenia nových trhov pre našeprodukty, bližšej spolupráce a väčšieho zdieľania hodnôt. Dokument tiež veľmi jasnepoukazuje na to, že globalizácia nie je len neprekonateľnou vonkajšou prírodnou silou,voči ktorej Európska únia vystupuje ako pasívny pozorovateľ. Globalizáciu môžemeprispôsobiť v určitej miere na svoj vlastný obraz. A to je naša úloha: byť dostatočne


sebavedomí, pokiaľ ide o naše hodnoty, vízie a nástroje, ktoré máme k dispozícii nazabezpečenie toho, aby Európa v ére globalizácie uspela.

Zároveň odmietame protekcionizmus. Hovoríme áno ochrane našich obyvateľov, alehovoríme nie protekcionizmu, ktorý ich môže len ochudobniť. Zároveň vysiela posolstvonašim partnerom: nedáme sa ľahko prehovoriť, budeme brániť európske záujmy. Znamenáto vyrovnané ihrisko, zabezpečenie obojstrannej otvorenosti, vyjasnenie si faktu, ženeustúpime zo svojich vysokých štandardov zdravotnej starostlivosti, bezpečnosti, ochranyživotného prostredia a spotrebiteľov.

Dokument je rovnako nekompromisný, pokiaľ ide o naše hodnoty. V ére globalizáciemôžeme prosperovať, avšak chceme to urobiť vlastným spôsobom. Náš rast bude musieťbyť udržateľný. Stanovili sme ambiciózne ciele na zníženie emisií skleníkových plynova využívanie obnoviteľných zdrojov energie a splníme ich. Stretnutie bude významnoupríležitosťou na opätovné nastolenie vodcovskej úlohy Európy počas prípravy nakonferenciu na Bali.

Použijeme naše spoločenské modely na rozšírenie výhod globalizácie v celej našejspoločnosti. Patria medzi naše najväčšie hodnoty. Pomôžu našim občanom prispôsobiťsa a poskytnú im nástroje na úspešné zvládnutie rýchlej zmeny. Spoločenský samit tripartitypred neformálnym zasadnutím Európskej rady poskytne skvelú príležitosť na stanovenierámca.

Je jasné, že Európska únia dnes Európanom ponúka spôsob, ako z globalizácie vyťažiť čonajviac, spôsob, ako poskytnúť kontinentálny kontext, ktorému sa jednotlivé krajinynevyrovnajú. Keďže chceme spomínaný európsky záujem dosiahnuť, v podobe lisabonskejstratégie rastu a pracovných miest na to máme pripravený nástroj. Naša hospodárskaanalýza dokazuje, že lisabonská stratégia začína plniť svoj cieľ. Dokument upozorňuje namnožstvo politických oblastí, ktoré si v ďalšom trojročnom cykle – až do roku 2010 –vyžadujú ešte väčšiu pozornosť: je to vzdelávanie a flexiistota vrátane zvýšenej pozornostivenovanej aktívnemu zaraďovaniu politík a adekvátnej sociálnej ochrany; nepísaná slobodapre myšlienky a výskumníkov; ekoinovácia; zákon o malých podnikateľoch v Európe,ktorý má miliónom malých spoločností v celej EÚ pomôcť pri raste a vytváraní ďalšíchpracovných miest. Nič z toho nie je jednoduché, dá sa to však dosiahnuť. Viem, že tentoParlament sa bude naďalej úzko angažovať v sledovaní napredovania lisabonskej stratégiena úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnych úrovniach. Vaše stanoviská k bodom, ktoré smetu načrtli, budú tvoriť základný vstup do balíka, ktorý prijmeme v decembri.

Neformálne zasadnutie Európskej rady je dôležitým stretnutím v dôležitom okamihu.Dovoľte nám využiť príležitosť ukázať Európanom, že Európska únia sa pozerá vpred, žeupravuje svoju politiku tak, aby splnila výzvy zajtrajška, a pripravuje si správne nástroje.

(potlesk)

Elmar Brok (PPE-DE), spravodajca. – (DE) Vážený pán predseda, úradujúci predsedaRady, pani podpredsedníčka, kolegovia poslanci, máme tu príklad dobrej spolupráce medzidvomi predsedníctvami Rady: nemeckým predsedníctvom Rady, ktoré pripravilo mandát,ktorý sa teraz ukazuje byť mimoriadne stabilným, rozsiahlym a radikálnym, pretože houskutočnilo portugalské predsedníctvo Rady. Skutočnosť, že po práci právnych odborníkovteraz stojíme pred situáciou, v ktorej sú veci jasné a definovateľné, pričom tento úspechsnáď bude pokračovať tento pondelok na stretnutí ministrov zahraničných vecí, ukazuje,


že existuje naozaj dobrá šanca, že reformná zmluva bude budúci týždeň vo štvrtok užhotovou vecou.

Traja zástupcovia sa rozhodli podporiť tento mandát. Nielen preto, že sa tým naplnia našesny, ale preto, že v danej situácii je to to najlepšie, čo sa dá dosiahnuť s cieľom získať väčšiudemokraciu a väčšie možnosti konať. Väčšie možnosti konať v rozšírenej Únii a väčšiemožnosti konať v súlade s novými výzvami dnešného sveta, od energetickej bezpečnosti,terorizmu, zahraničnej a bezpečnostnej politiky všeobecne, globalizácie, organizovanéhozločinu až po klimatické zmeny a mnoho ďalších okruhov.

Tento úspech je dôsledkom toho, že sme zlepšili príležitosti rozhodovania v Rade, sektorenergetickej bezpečnosti získal nové kompetencie a v oblasti právnej a domácej politiky,o ktorej budú moji kolegovia hovoriť neskôr, sme našli riešenie tretieho piliera. Európskyparlament – a to je druhá výhra – sa stáva spolurozhodujúcim orgánom pre tieto otázkytak, aby mal v budúcnosti rovnaké právomoci spolurozhodovania v 95 % legislatívnychprípadov, dokonca aj v oblasti poľnohospodárskej politiky a rozpočtu ako takého. Častosa zabúda, že toto všetko balík obsahuje. Znamená to, že demokratický deficit, ktorýEurópska únia až dodnes mala, sa v rozhodujúcej miere končí. A to je podstatný pokrok!

Iné krajiny s problémami mali príležitosti vyrovnať nerovnováhu v rámci tohto mandátua počas rokovaní na základe neúčasti, ktorá má jasné lehoty, na základe čoho sa neobmedzírast všeobecne, no zachovajú sa ich príležitosti vyplývajúce zo spoločného práva a podobne.Červené oblasti sú teda garantované, čo by malo uľahčiť proces ratifikácie bez referenda,ak som správne pochopil relevantné záruky alebo vyhlásenia urobené počas rokovaní.

S právnou záväznosťou Charty základných práv EÚ sa Únia stane spoločenstvom hodnôtdokonca aj s neúčasťami, ktoré môžu jej členské štáty využiť. Netýka sa to však európskychrozhodnutí, pretože európske právne predpisy sa robia spoločne. Zostáva len otázkauplatňovania v jednotlivých členských štátoch z pohľadu práv súdov a občanov, pričoms Chartou základných práv EÚ a vytvorením právnej subjektivity sa aj tu dostávame donových dimenzií.

Európska únia však musí zvážiť niekoľko ďalších bodov. Bod 1: článok 24 mandátu –ochrana údajov vo vonkajších vzťahoch – sa musí z môjho pohľadu preformulovať alebosa formou vyhlásenia musí určiť, že všeobecné otázky ochrany údajov, ako napríkladosobné záznamy o cestujúcich, nie sú dotknuté. Tento bod treba bližšie vysvetliť. Ochranaúdajov – údaje o občanoch by sa nemali poskytnúť ďalej súdneho preskúmania a zapojeniaparlamentu. Považujem to za rozhodujúce.

(potlesk)

Druhý bod sa týka prechodných opatrení. Rád by som tiež požiadal o podporu Radua Komisiu. Je to totiž v záujme Komisie. Keď vstúpi Zmluva do platnosti 1. januára 2009,nemôže ministra zahraničných vecí, ktorého takto už viac nemôžeme nazývať, tedavysokého splnomocnenca, menovať Rada podľa „ľahkého“ postupu. Chceli by sme tovšetko vyriešiť v jednom balíku v roku 2009 pri plnom zachovaní práv Európskehoparlamentu. Vysoký splnomocnenec je zároveň podpredsedom Komisie a musí podliehaťvšetkému tu. Aj Komisia na tom mala svoj záujem: budúci predseda Komisie musí maťhlas pri výbere vysokého splnomocnenca, ktorý je zároveň podpredsedom. Z tohto dôvodunemôže vysoký splnomocnenec začať úradovať, až kým Európsky parlament nezvolípredsedu Komisie. Toto poradie musíme zachovať, ak nechceme, aby boli ohrozené


demokratické práva a vyskytla sa nerovnováha právomocí. V priebehu ďalších dní musímepridať niekoľko ďalších posledných úprav.

(potlesk)

Predseda. − Ďakujem Vám, pán Elmar Brok. Naozaj by ma bolo prekvapilo, ak by stevyužili deväť minút.

Ďalším rečníkom je zástupca medzivládnej konferencie, pán Enrique Barón Crespo.

Enrique Barón Crespo (PSE), spravodajca. – (ES) Vážený pán predseda, úradujúcipredseda Rady, pani podpredsedníčka Komisie, dámy a páni, predstavitelia Európskehoparlamentu hovoria mnohými jazykmi a patria k rôznym skupinám, no spája nás rovnakátúžba: posunúť Európsku úniu vpred dokončením Lisabonskej zmluvy. Zmluvy, ktoráobsahuje legislatívne spolurozhodovanie, jedinečnú subjektivitu Únie, pokrok v oblastiprechodu kompetencií v rámci vnútornej a vonkajšej politiky a politiky spravodlivosti azapojenie národných parlamentov.

Chceme väčšiu demokraciu a väčšiu efektívnosť. Ľutujeme skutočnosť, že neexistuje väčšiatransparentnosť, ale to je súčasťou metód medzivládnej konferencie. Musím povedať, žeprávnici – najmä tí z Parlamentu – nám umožnili vyložiť hieroglyfy, ktorými sa toto cvičeniestalo v pozitívnom význame.

Rád by som požiadal úradujúceho predsedu Rady, aby Parlamentu potvrdil niečo, čo japovažujem za veľmi jasný záväzok. A to, aby občania, ktorí boli veľmi nespravodlivoodsunutí zo zmluvy o fungovaní Európskej únie, sa do tejto Zmluvy o Európskej únii vrátiliso znením, ktoré existovalo od Maastrichtskej zmluvy. Ako zástupcovia občanov topovažujeme za základný bod.

Musím uznať, že sám úradujúci predseda Rady nám nezvyčajným gestom politickej jasnostipovedal, že sa to zdalo nemožné, no podarilo sa to dosiahnuť: prvý dôležitý úspech.

Druhým bodom je Charta základných práv, ktorá je symbolom identity európskychobčanov. Nie je to vyhlásenie – číslo 11, nie je to ani protokol. Je to Charta, o ktorej tubudeme hlasovať nasledujúci mesiac, formálne, s predsedami troch inštitúcií Spoločenstva,pred začiatkom procesu ratifikácie. Charta bude právne záväzná. Hovorím to preto, že sadomnievam, že je dôležité to dnes zaznamenať, keďže podľa mňa ide o absolútnenevyhnutné podmienky pre Európsky parlament, sine qua non podmienky na podporutejto zmluvy.

Existujú aj ďalšie body, kde by sa podľa nás dal dosiahnuť pokrok. Kolega poslanec ElmarBrok spomenul tému ochrany údajov, ktorá je veľmi citlivá.

Sú tu aj ďalšie body, ktoré sú pre nás veľmi dôležité. Jedným z nich je dialóg medzisociálnymi partnermi, ktorý bol nespravodlivo vynechaný zo zmluvy o fungovaní Európskejúnie. Ďalšou dôležitou témou, v ktorej sa domnievame, že pomáhame prostredníctvomnašej podpory riešenia problémov s dôveryhodnosťou, je poskytnúť bezpečnosťprostredníctvom vyhlásenia, ako napríklad Ioáninsky kompromis, ktorý už existuje, nonemal by zasahovať ďalej. Nemyslíme si, že má nejaký význam zavádzať do zmluvy o Únii,ktorá funguje na základe väčšiny, kvalifikovanej väčšiny, prvky jednomyseľného hlasovania,ktoré by úplne zničili proces. Pán predseda si určite spomenie, ako som v meste Viana doCastelo spomínal, že má zmysel mať atómovú bombu, ak ju nepoužijeme. Ak ju použijeme,zničí všetko. Myslím, že to je dôležité varovanie.


Vážený pán predseda, existuje bod, ktorý je veľmi dôležitý pre Parlament, a myslím, žehovorím v mene väčšiny Parlamentu a väčšiny členských štátov a jednoznačne aj v menetých, ktorí ratifikovali ústavnú zmluvu, ktorú sme obetovali s cieľom dosiahnuťjednomyseľné hlasovanie, a pri tej príležitosti je veľmi dôležité, aby sme všetci pracovalispolu vo vzájomnej lojalite a solidarite s cieľom dosiahnuť ratifikáciu. Inak by sme sa všetciocitli vo veľmi ťažkej situácii. Myslím, že by sme všetci mali zostať verní záväzku, ktorýsme dali. Veľmi pekne Vám ďakujem, pán predseda.

Andrew Duff (ALDE), spravodajca . – Vážený pán predseda, podobne ako moji kolegoviasúhlasím, že na medzivládnej konferencii v Lisabone pravdepodobne dôjde k politickejdohode. Stále nás však trápi jedno, a to kvalita tejto dohody. Vzhľadom na súčasnú fázumedzivládnej konferencie musím vyjadriť obavy, že sa pozeráme na vznik samostatnejEurópy poháňanej predovšetkým britskými požiadavkami na neúčasť v oblastispravodlivosti a vnútorných záležitostí a základných práv.

Jednoznačne by mala prebehnúť domáca britská diskusia o tom, prečo by mali byť britskíobčania vylúčení zo získania výhod z integrácie do všetkých dôležitých oblastí. Avšak ajsamotní Briti by na medzivládnej konferencii mali lepšie vysvetliť svoje stanovisko. Čo sapresne snažia dosiahnuť všetkými neúčasťami? Môžeme sa skutočne uspokojiť s tým, žeopatrenia dohodnuté na riadenie tohto prístupu v štýle „vyber a zvoľ“ obstoja v reálnomživote a zabezpečia, že všeobecné politiky v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivostibudú vychádzať z príslušnej jednotnosti a budú sa opierať o všetky dostupné prostriedkyna ich vykonávanie? Neúčasť Spojeného kráľovstva a Poľska na Charte skutočne predstavujeriziko ohrozenia rozhodnutia o tom, že by mala byť záväzná pre všetkých ostatných.Dúfam, že medzivládna konferencia dokáže preskúmať otázku s dostatočnoustarostlivosťou.

Pritlačí predsedníctvo na Britániu, aby podporila návrh Parlamentu na únikovú doložkuk nešťastnému protokolu k Charte? A to isté sa týka Ioániny: predsedníctvo a Komisia bynás dnes popoludní mali uistiť o tom, že nepripustia nerozumné požiadavky na zväčšenievýznamu doložky o Ioánine zo sekundárneho na primárne právo. Ioánina je historickýmnástupcom luxemburského kompromisu. Luxemburský kompromis predstavovaldžentlmenskú dohodu, a tou by mal zostať aj pri začlenení do zmluvy na základerozhodnutia Rady.

Joseph Daul , v mene skupiny PPE-DE . – (FR) Vážený pán predseda, úradujúci predsedaRady, podpredsedníčka Komisie, dámy a páni, v mene skupiny PPE-DE by som sa chcelpoďakovať pani Wallströmovej a pánovi Lobo Antunesovi za ich prejavy.

Obdobie uvažovania a rozpravy s cieľom rozhodnúť o budúcom riadení EÚ s 27 štátmisa blíži u koncu. Dospeli sme teda? Sme pripravení prejsť od diskusií k činom? V júnipreukázala pani Merkelová kombináciu odvahy, zodpovednosti a politickej vôle. Namiestoobchádzania tém, ktoré nás delia, sme dokázali obmedziť naše rozdiely. Napokon smeotvorili Európskej únii cestu, aby získala potrebné nástroje na účinnejšie fungovanie.

Prešli tri mesiace a portugalské predsedníctvo nás udržalo v kurze. Ak sa plán stanovenýv júni dodrží až do konca, až do zasadnutia Európskej rady v Lisabone, portugalsképredsedníctvo bude môcť zaručiť dohodu o reforme našich zmlúv. Vzdávam úctuodhodlaniu portugalského predsedníctva počas práce medzivládnej konferencie. PodľaEurópskeho parlamentu a názoru našich kolegov poslancov, pánov Broka, Barón Crespaa Duffa, ktorým by som chcel najsrdečnejšie poďakovať, je hodnotenie medzivládnej


konferencie v súlade s očakávaniami a programom stanoveným hlavami štátov a vládabola, všeobecne povedané, rešpektovaná.

Dámy a páni, aj keď sme pripravení vystačiť si s vyváženým kompromisom, nezabúdajme,že je kontumačný. Osobne sa domnievam, že má väčšiu cenu zdôrazniť dôvody, prečopodporujeme návrh Zmluvy. V prvom rade veríme, že len spojená, silná a účinná Európadokáže ovplyvňovať záležitosti sveta, ktorý sa tak rýchlo hýbe, mení a stáva sa komplexnýma nestabilným. Ak podporíme návrh Zmluvy, je to aj preto, že účinná EÚ s 27 členskýmištátmi nemôže byť postavená na pravidlách Zmluvy z Nice. Navyše, v konfrontáciís obavami, ktoré vyjadrujú Európania, sme žiadali o väčšiu demokraciu a transparentnosť.

Sme za jasné rozdelenie kompetencií, za zvýšenú účasť našich občanov na procesebudovania EÚ a za aktívnu úlohu a dôrazné prispievanie zo strany národných parlamentov.Reformná zmluva je správnou odpoveďou na očakávania občanov. Revidovaná zmluvaje prostriedok, nie koniec ako taký. Jej forma a názov nie sú dôležité. Podstatný je jej obsaha postup, ktorý zachováva pre európskych občanov.

My, členovia skupiny PPE-DE, nechceme európsky superštát. Chceme len efektívnosť,demokraciu, transparentnosť a rešpekt voči zásade subsidiarity. Požadujeme efektívneeurópske inštitúcie, ktoré budú schopné rozhodovať. A kým budú národné neúčasti častourealitou, je len na nás, aby sme obmedzili ich negatívny vplyv a zabránili, aby bola Európaparalyzovaná. Mali by sme zabrániť všetkým pokusom o zablokovanie rozhodovaciehoprocesu EÚ. Občania očakávajú, že Európa bude konať tam, kde to môže priniesť pozitívnevýsledky: v oblasti klímy, energie, prisťahovalectva, inovácií a terorizmu. Dúfam a prajemsi, aby nám to Zmluva umožnila. Podporíme ju.

Martin Schulz, v mene skupiny PSE . – (DE) Vážený pán predseda, dámy a páni, mojaúprimná vďaka patrí predstaviteľom Parlamentu na medzivládnej konferencii. Našikolegovia poslanci Enrique Barón Crespo, Elmar Brok a Andrew Duff vynikajúco zastupovalizáujmy Európskeho parlamentu. Za to by som im rád vyjadril úprimnú vďaku v menenašej skupiny.

(potlesk)

Od nášho kolegu poslanca, pána Daula, sme správne počuli, že portugalské predsedníctvomá teraz v rukách možnosť doviesť do konca potrebnú prácu po neúspešnom pokuse seurópskou ústavou, a to predloženie prepracovanej a revidovanej Zmluvy, odsúhlaseniekľúčových prvkov reformovaných imperatívov medzi 27 štátmi v EÚ, právne a politickézabezpečenie vytvorenia spojenej Európy na medzivládnej konferencii, ktorá sa terazkončí, dokončenie vecí na samite v Lisabone a prechod do skutočne rozhodujúcej fázy,ratifikácie tejto revidovanej Zmluvy v 27 členských štátoch na základe právnych a ústavnýchpodmienok jednotlivých krajín.

Preto by som obzvlášť rád zdôraznil skutočnosť, že pokiaľ ide o Lisabon, môžeme byťoptimistickí. Ak sa pozrieme na rozdiely medzi tým, čo sa dosiahlo na samite tu v Bruselipod nemeckým predsedníctvom Rady ako mandát pre medzivládnu konferenciu a čo savyriešilo na medzivládnej konferencii, môžeme predpokladať podľa správ od našichzástupcov, že až na malé výnimky je to takmer rovnaké. Ako skupina Sociálnychdemokratov hovoríme: práve takto to musí byť! Ako socialisti nemôžeme a nebudemeakceptovať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré siahajú späť do obdobia predodsúhlasením mandátu tu v Bruseli – to treba jasne povedať. Máme však za to, že na stole


je návrh zodpovedajúci tomu, čo sa tu odsúhlasilo v júni a za čo všetci chválime paniMerkelovú.

Keď pošleme tento návrh do Lisabonu, bude to zaujímavé. Otázkou potom bude, či Zmluvuratifikujú v 27 členských štátoch a následne to bude závisieť od poslancov tohto Parlamentu.Boj bude v našich rukách. Budeme musieť bojovať aj za vytvorenie jednotnej Európy, ktorúbudú akceptovať všetky členské štáty. Odvážim sa vysloviť tvrdenie, že ďalšie zlyhanietejto revidovanej Zmluvy – ako v prípade ústavy – by znamenalo koniec Európskej úniev jej súčasnej forme. Vyzývame preto každého, kto nechce kráčať po ceste antieurópanovsediacich v tomto Parlamente, každého, kto chce ísť po ceste podporovania Európy a jejkonsolidácie, aby bojoval za túto Zmluvu. Pán Daul, dúfam, že všetci poslanci Vašej skupinyto tiež urobia. Trochu o tom pochybujem.

Poviem tiež, čo musíme mať v tomto Parlamente na pamäti, ak projekt zlyhá. Čo sa stane,ak Európska únia neuspeje vo svojom ďalšom pokuse o zabezpečenie revidovanej Zmluvy?Čo potom čaká Európsku úniu? Európania veria, že sme veľkým kontinentom s 500miliónmi obyvateľov v 27 členských štátoch, čo je veľký vnútorný trh. Tvoríme 8 % svetovejpopulácie. India má 1,1 miliardy obyvateľov, Čína 1,3 miliardy. Obe tieto krajiny spolupredstavujú jednu tretinu svetovej populácie. Ak si chceme z dlhodobého hľadiska zachovaťkonkurencieschopnosť, ak chceme ochrániť, čo sme v sociálnej oblasti v Európe dosiahli,ak chceme stabilizovať hospodársku základňu, čo je podmienkou pre sociálnu spravodlivosť,musíme byť schopní harmonicky koexistovať na celom svete. No svoju dôstojnosť na svetesi zachováme len vtedy, ak bude táto Únia jednotná – ekonomicky, sociálne a politicky. Jepotrebné, aby to táto reformná zmluva dokázala! Ak sa EÚ rozdelí na jej jednotlivé časti,ak budeme počúvať nacionalistov, ktorí hovoria ľuďom, že dosiahneme viac, ak budemesami, a nie 27 štátov spolu, tento kontinent čakajú zlé časy!

Dúfam preto, že body, na ktorých sa strany dohodli v Lisabone, prejdú ratifikáciou a budeza čo bojovať. Každý, kto chce mier v Európe, každý, ktoré chce vidieť Európu ako faktorsvetového mieru, každý, kto chce hospodársky rast a viac pracovných miest a spravodlivejšierozdeľovanie blaha v Únii, musí posilniť túto reformnú zmluvu, brániť ju a uskutočňovaťju. A každý, kto to nechce, každý, kto sa zameriava na vytvorenie opätovnej nacionalizácie,by si mal vypočuť slová Françoisa Mitterranda, ktoré povedal v tomto Parlamente:nacionalizmus je opakom európskej jednoty a nacionalizmus z dlhodobého hľadiska vždyznamená vojnu. Európa je však myšlienka, ktorá povstala z vojnových rán na tomtokontinente, a preto je európska jednota opierajúca sa o reformnú zmluvu cieľom všetkýchdemokratov a pokrokových síl na tomto kontinente.

Prajem preto veľa šťastia medzivládnej konferencii a samitu! No ešte viac šťastia prajemratifikácii v 27 členských štátoch.

(potlesk)

Graham Watson, v mene skupiny ALDE . – Vážený pán predseda, predseda vlády, pánSócrates, sa musí cítiť ako anglický panovník Henrich V pred bitkou pri Agincourte:nepriateľské vlády pripravujúce sa na boj, cieľom ktorého je oslabiť, či dokonca vetovaťreformnú zmluvu. Vážený pán predseda, váš predseda vlády sa musí pevne pridržiavaťpravidiel platných pre Európu a budúci týždeň musí predložiť zmluvu, ktorá bude oporousilnej, vnímavej a schopnej Únie. Pre to, čo by malo byť konečnou bitkou v ústavnej vojneteda platí: „Ešte raz, až kým ich neporazíme, drahí priatelia, ešte raz“.


Tento Parlament bude vašimi pešiakmi. Vieme, že neodsúhlasenie reformnej zmluvy byznamenalo tragédiu shakespearovských rozmerov. Prečo? Pretože status quo nefungoval,nefunguje a nikdy fungovať nebude. Jednomyseľnosť Rady v praxi znamená, že nevyhnutnálegislatíva sa buď odloží alebo zníži na úroveň najmenšieho spoločného menovateľa.Vo svete s rastúcou bezohľadnosťou, stúpajúcou globalizáciou, vo svete, kde si otázkyklimatických zmien, migrácie a terorizmu vyžadujú radikálne odpovede, najmenší spoločnýmenovateľ skrátka nestačí.

Možno to nebude Ústava, avšak z právnického hľadiska je reformná zmluva dokumentom,ktorý môže urobiť zásadné zmeny v Európe. Rozvíja demokraciu, v ktorej bude základomrozhodovania spoločné rozhodovanie a hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Uprednostňujesubsidiaritu s jasnejším rozdelením kompetencií, posilnením úloh národných parlamentova jednotnou právnou subjektivitou Únie. Posilňuje transparentnosť, rozširuje pôsobnosťbežnej legislatívy tak, aby pokrývala otázky slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – oblasti,v ktorých sa zákony porušujúce ducha Únie rešpektujúcej práva vytvárali až príliš dlho zazatvorenými dverami.

Aj pracovný text vašej pozmeňujúcej Zmluvy má svoje nedostatky: strata symbolov Európyje vetrom do plachiet pre federalistov, ako aj únikom pred hlasovacími systémami zo stranyPoliakov. Dokážeme však s nimi žiť, ak nebude Ioáninsky kompromis zakotvený v Zmluvenavždy.

Je tu však jedna vec, bez ktorej žiť nemôžeme, a to definícia európskeho občianstva v článku5 Zmluvy o Európskej únii. Občianstvo je symbolom, ktorý na rozdiel od vlajky či hymnyznamená skutočný život, praktické dôsledky pre viac než 450 miliónov ľudí.

Podobne nie je závažným dôvodom na obavy ani to, že budeme nášho ministrazahraničných vecí volať vysoký splnomocnenec. Avšak vysoký splnomocnenec, ktorý jelen bábkou Rady, by takýmto dôvodom bol. Parlament a Komisia sa musia zjednotiť, abyzabezpečili, že spoločný charakter vonkajšej výkonnej služby sa plne rešpektuje a že Súdnydvor dohliada na používanie osobných údajov v rámci bežnej zahraničnej a bezpečnostnejpolitiky.

A napokon azda to najdôležitejšie: nemôžeme mať dve triedy občanov. Je to úplne v rozpores duchom európskej integrácie. Musíme urobiť maximum, aby sme zaistili, že britská apoľská neúčasť nebude trvať navždy, a to požadovaním doložky umožňujúcej odvolaniebez opätovného zvolania medzivládnej konferencie.

Nie sú to však len neúčasti, pred ktorými sa musíme mať na pozore, ale aj „účasti“. Aknedôjde k ich správnej formulácii, mohli by vládam umožniť najprv oslabiť nevyhnutnéprávne predpisy Spoločenstva v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a potom si „umyťruky“ po piatich rokoch dialógov a diskusií. Ak niektoré krajiny nedokážu prijať rozumnýkompromis, náš odkaz by mal znieť takto: mali by začať pomýšľať na priateľské odtrhnutiesa od Únie a prestať ju držať ako rukojemníka svojich oprávnených záujmov, pretožezáujmy Európy musia mať pred nimi prednosť.

(potlesk)

Preto vyzývam Radu, Komisiu a našich vlastných zástupcov na obranu našich spoločnýchzáujmov slovami Shakespeara: „Napni svoje svaly... zadrž pevne dych a podrob svojhoducha jeho plnej výške”.

(potlesk)


Konrad Szymański, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predseda, dnes stojíme predposlednou časťou prác na reformnej zmluve. Ak má lisabonský samit skončiť úspešne,potrebujeme politickú predstavivosť. Tí, ktorí uznávajú reformnú zmluvu ako prioritu,by sa hlavne dnes mali spýtať samých seba: stojí za to zaujať pevnejší postoj voči Poľskua Spojenému kráľovstvu, stojí za to dať otáznik za výsledok mnohých rokov rokovaní?

Ak máme veriť obhajcom Charty základných práv, táto Charta môže len upevniť záväznéustanovenia, ktoré už máme. No možno majú pravdu tí, ktorí poukazujú na nevyhnutnenespočetné následky, ktoré má použitie jej ustanovení Európskym súdnym dvorom. Mámpodobné obavy, a preto úplne rozumiem výhradám, ktoré vyjadrilo Spojené kráľovstvoa Poľsko.

Hlavným prvkom kompenzácie strát, ktoré Poľsku vzniknú pri opustení systému podľaZmluvy z Nice, je Ioanínsky mechanizmus a stála pozícia poľského generálneho advokátaEurópskeho súdneho dvora. Ohrozovanie týchto vyrovnaní v súčasnosti u nás vyvolávaotázky o úprimnosti zámeru. Poľsko má podobne ako akákoľvek iná krajina právo očakávaťlepšie nástroje na kontrolu legislatívneho procesu v EÚ. Absencia riadneho legitimovanianapokon prinesie porážku európskeho projektu v budúcnosti. Absencia legislatívnehoprocesu nie je len výmyslom euroskeptikov alebo vojnových štváčov, ako to chce vidieťako obvykle mierne vynervovaný Martin Schulz. Je to niečo, čo trápi úprimných Európanov.Bývalý predseda Federálneho ústavného súdu v meste Karlsruhe a bývalý prezident NemeckaRoman Herzog sa nedávno pýtali, či je Nemecko ešte stále parlamentnou demokraciou,ak vezmeme do úvahy skutočnosť, koľko právnych predpisov sa tvorí mimo Bundestagu.

Monica Frassoni, v mene skupiny Verts/ALE. – (IT) Vážený pán predseda, dámy a páni,len niekoľko dní po ukončení medzivládnej konferencie sa pripravujeme na obvyklú noca deň dohadovania, ku ktorému stále dôjde a ktoré skončí ako stále kompromisomsmerujúcim k najnižšiemu spoločnému menovateľovi.

Pohľad na rôzne texty – tie, ktoré sa nám podarilo získať prostredníctvom pseudotajnýchkanálov, pretože tu sa toho veľmi málo robí verejne – odhaľuje, že sa čítajú veľmikomplikovane a celkom isto nie sú pripravené tak, aby ich užívatelia mohli ľahko chápať.Ako však všetci veľmi dobre vieme, vyjednávačov nezaujíma to, aby bol text prístupnýpre užívateľov, aby svojim občanom vysvetlili alebo ich zapojili do niečoho, čo má byťdôležitý moment v ich demokratických životoch.

Naopak, počas fázy prípravy sme odsúdili skutočnosť, že argument o tom, že 90 % textuústavnej zmluvy sa dostalo do reformnej zmluvy, nemôže zakryť realitu málozrozumiteľného textu, plného poznámok a výnimiek, ktoré oslabujú Európsku úniu hlavnes ohľadom na jej zahraničnú politiku a jasnosť práva.

Toto rokovanie majú v plnej miere v rukách vlády a vedie sa poza chrbty občanov, pričomťaží z toho, že nekonečné jazykové a byrokratické teoretizovanie prevládlo nad vášňoua demokratickou účasťou, ktorá v dobrom či v zlom sprevádzala fázu dohovorov, ako ajfázu referend.

Traja naši poslanci sa zúčastnili na práci medzivládnej konferencie a sledovali prácuprávnikov. Nemožno však poprieť, že nedokázali nijako významne zlepšiť transparentnosťprocesu. Aj keď možno uspeli v obmedzení napáchaných škôd, nepodarilo sa im dosiahnuťžiadne konkrétne zlepšenie, pretože nemali príležitosť.

Takže, páni Schulz, Brok, Barón a Duff, ak mám byť úprimná, nevidím v tom žiadnu logiku.Mali by sme konať uvážlivo, mali by sme sa považovať spoločne zodpovednými za tento


text. Samozrejme, súhlasím, že by sme sa mali pokúsiť, aby členské štáty ratifikovali tentotext. Teraz to však závisí od toho, čo sa stane v záverečnej dohode. Prečo by sme to tedamali preháňať? Podľa pána Schulza vraj máme hovoriť, dokonca aj tu, medzi sebou, že aksa tento text neprijme, bude to tragédia, pretože tento text je fantastický, pretože tentotext... tento text je hrozný! Ktokoľvek si ho prečíta, ľahko uvidí, že toto občania nechceli.

Ale aj napriek tomu je zrejmé, že je to lepšie než nič. Napriek tomu je zrejmé, že je to lepšie– nie, Martin, upokoj sa, nehovorím predsa, že ho chcem odmietnuť – hovorím len, žemáme byť zodpovední a dôveryhodní v očiach občanov a že aj keď toto nie je ani zďalekaadekvátny kompromis, podporíme ho. Nemôžeme však klamať, nemôžeme povedať, žeje to to najlepšie, čo sme mohli dosiahnuť. Tohto ústavného procesu sa totiž zmocnilivlády a urobili z neho to, čím je dnes. A určite to mohlo byť omnoho lepšie.

Francis Wurtz , v mene skupiny GUE/NGL . – (FR) Vážený pán predseda, nebudem saznovu vracať k všeobecnému hodnoteniu nového návrhu Zmluvy našou skupinou. Smeproti tomuto textu, ale nie kvôli nacionalizmu, pán Schulz, ktorým ja opovrhujem rovnakoako Vy, ale preto, že sa nezohľadnili žiadne základné kritické body, ktoré sprevádzalirozpravu o starom návrhu ústavnej zmluvy. Nehovorím pritom o symboloch EÚ, s ktorýmisme nemali problém, ale o kľúčovej myšlienke EÚ. Mám dojem, že za tento ležérny prístupzaplatíme skôr alebo neskôr.

Teraz sa chcem venovať jednému konkrétnemu článku nového návrhu, o ktorom sme užhovorili: článok 24 Zmluvy o Európskej únii. Zdá sa, že medzi nami panuje široká zhodao jeho spochybnení a to je dobré. Naozaj je to citlivá téma: ochrana občanov vo vzťahuk spracovaniu osobných údajov. Legislatívny postup, ktorý by sa použil, by v súčasnostinebol rovnaký a závisel by od toho, či by sa tieto údaje spracovali v rámci Európskej úniealebo by sa odosielali do tretej krajiny. V prvom prípade by mal Parlament plnékompetencie, v druhom by však nemohol povedať nič.

Ide o právnu hrôzu a závažné popretie demokracie. V skutočnosti to súvisí priamos precedensom v prípade PNR, pri ktorom Rada odsúhlasila poslať úradom USA dôvernéúdaje o pasažieroch cestujúcich do Spojených štátov napriek tomu, že Európsky parlaments tým v plnej miere nesúhlasil. Rada by v tom chcela pokračovať a sama si dáva prostriedky,aby to mohla robiť. Je to neprípustné a Parlament by to mal dať Európskej rade jasne najavo.

Poviem ešte toto: tento rozpor nepriamo odhaľuje niekoľko skutočností, na ktoré mojaskupina stále upozorňuje. Prvou je, že Charta základných práv bude mať v skutočnosti lenmalý vplyv. Článok 8 Charty sa venuje výslovne ochrane osobných údajov, napriek tomusa táto ochrana radostne porušuje a aj sa v budúcnosti bude porušovať. Ďalej, niektorékľúčové pasáže zmlúv majú takmer nerozlúštiteľný charakter, pričom len pri čítaní s veľmidobrými informáciami odhalíte akýsi druh pasce. Napokon, pri práci medzivládnejkonferencie panuje úmyselná nezrozumiteľnosť. Má veľmi ďaleko od verejného atransparentného prekladania návrhu textu, ktorý má pritom určovať život a budúcnosťEÚ pozostávajúcej z 27 štátov s pol miliardou občanov.

To celé potvrdzuje našu žiadosť o demokraciu na dvoch frontoch: na jednej strane o veľkúpluralitnú rozpravu v každej krajine o tom, čoho sa zmluvy týkajú, a na druhej straneo ratifikáciu textu prostredníctvom referenda.

Jens-Peter Bonde , v mene skupiny IND/DEM . – (DA) Vážený pán predseda, EÚ zverejnilanový návrh Zmluvy v piatok o 17.00 hod., čím zabezpečila, že o nej médiá počas víkendu


nebudú písať. Ak je cieľom zmluvu tajne dopraviť, tak sú to naozaj odborné vzťahys médiami. Je to však intrigánske a mizerné správanie.

Na poslednej schôdzi konferencie predsedov v Štrasburgu predseda záväzne prisľúbil, žek dokumentom medzivládnej konferencie budú mať prístup všetky politické skupiny. Mysme ich dodnes nedostali. Tri skupiny majú k medzivládnej konferencii privilegovanýprístup, pričom päť skupín je vylúčených. Je to diskriminácia a je to v rozpore so zásadourovnosti. A znovu intrigánske a mizerné správanie.

Nová zmluva obsahuje 105 nových právomocí pre EÚ – rovnako ako Ústava. Právo vetaa vláda zástupcov boli odstránené v 62 oblastiach oproti 61 v Ústave. Novinkou je 255strán zmien, ktoré sú teraz vložené do 2 800 strán zmluvy, vďaka čomu je text nečitateľnýpre každého okrem chrapúňov. Znovu, aké intrigánske a mizerné správanie. Nová ústavaEÚ bude mať 3 000 strán oproti 560 stranám zamietnutej Ústavy. To je to, čo sa stalo zoSarkozyho takzvanej minizmluvy. Predstavte si predstúpiť pred ľudí s myšlienkou praktickejminizmluvy, a potom im znovu predložiť zamietnutú Ústavu, tentokrát však bez referenda.Znovu intrigánske a mizerné správanie.

Neexistuje ani jeden právny predpis, ktorý sa dá prijať na základe Ústavy a ktorý by sa nedalprijať na základe novej Zmluvy. Tieto dva texty sú z pohľadu právnych záväzkov rovnaké.Rozdiel je len v názve a vo vynechaní referend. Znovu, aké intrigánske a mizerné správanie.

Akí bojkovia! Predložte svoje plány a predstavte ich svojim voličom. Podpíšte petíciu zareferendá na stránke www.x09.eu.

Frank Vanhecke, v mene skupiny ITS. – (NL) Vážený pán predseda, okrem výhradpredchádzajúceho rečníka k podobnosti s novou Zmluvou zriaďujúcou ústavu Európy,ktorá sa nám úplne nedemokratickým spôsobom vnucuje, sa pre európske predsedníctvostalo jasne akýmsi hlavným cieľom dosiahnuť prelom týkajúci sa spoločnej európskejprisťahovaleckej politiky. Z tohto pohľadu možno povedať len to, že takáto politika naeurópskej úrovni, o ktorej sa rozhodne v krúžkoch „mňa sa to netýka“ prostriedkamimimoriadne váhavej Komisie a rozhodovaním Rady, ktoré už žiaľ dobre poznáme, budeúplne nedemokratická.

Problém prisťahovalectva ovplyvňuje našich občanov osobne a ovplyvňuje ich súkromie.Z môjho pohľadu je navyše presun rozhodovania v tejto oblasti na európsku úroveň beztoho, aby do toho skutočne niekto videl, nielen nedemokratické, ale aj úplne nebezpečné.

Portugalský návrh „viesť“ nelegálne prisťahovalectvo prostredníctvom legálneho je prílišabsurdný, aby som sa k nemu vyjadroval. Do nelegálneho prisťahovalectva za musímepustiť zásadou oko za oko, pevnou politikou sledovania a vyhosťovania, prísnymikontrolami na vonkajších hraniciach, ako aj pomocou európskych záchytných a prijímacíchcentier v krajinách alebo aspoň na kontinente pôvodu.

Pokiaľ ide o to, čo sa tu popisovalo ako „absolútna nevyhnutnosť“ zákonnéhoprisťahovalectva, rád by som zdôraznil, že Európa má už teraz približne 20 až 25 miliónovnezamestnaných, pričom milióny z nich sú nezamestnaní prisťahovalci, a to so všetkýminásledkami. Nová vlna zákonného prisťahovalectva so všetkými priradenými „opätovnýmispojeniami rodiny“ by znamenala len exponenciálny rast mimoriadne závažných problémovintegrácie a asimilácie.

Ak sa to naozaj týka len kvalifikovaných pracovníkov – o čom pochybujem – potomorganizujeme únik mozgov z chudobných krajín, čo je absolútne škandalózne. Alebo je to


zámer udržať krajiny chudobné a nevyvinuté – nemala by to v tom prípade Rada jednoduchopovedať?

Maciej Marian Giertych (NI). - (PL) Vážený pán predseda, o čom to dnes hovoríme?O ústave pre Európu. Hovoríme o dokumente z iným názvom a s iným znením, no základnýobsah je rovnaký ako v ústave, ktorá už bola zamietnutá. Tento dokument má údajnenižšiu pozíciu, a preto nemusí prejsť v referendách. Máme tu politické elity EÚ a medzinimi poslancov tohto Parlamentu, Európskej komisie a národných vlád, ktorí sa pokúšajúpodviesť svojich voličov a svoje národy.

Očakáva sa, že podporíme reformnú zmluvu, ktorá je v skutočnosti európskou ústavou,premenovanou európskou ústavou, ktorú voliči vo Francúzsku a v Holandsku zamietliv referendách a ktorú sa v množstve iných krajín nepodarilo ratifikovať v rámci stanovenéhočasového horizontu.

Dovoľte mi pripomenúť slová Angely Merkelovej, citujem − použitie rozdielnej terminológiebez zmeny zákonnej podstaty, napríklad s ohľadom na názov zmluvy, význam právnychaktov a ministra zahraničných vecí Únie – koniec citátu.

Práve toto sa udialo a my máme akceptovať tento podvod. Nesmieme klamať seba a našichvoličov.

João de Deus Pinheiro (PPE-DE). – (PT) Vo svojom dnešnom prejave by som rád vosvojom mene a v mene skupiny, ktorú v Parlamente reprezentujem, vyjadril hlbokýzármutok nad úmrtím pána Fausta Correiu. Bol to človek presvedčenia, no bol to láskavý,veľmi dobrý človek, človek veľkej solidarity. Veľmi nám chýba.

Po druhé by som rád povedal, že portugalské predsedníctvo ukázalo odhodlanosť, a totreba zdôrazniť, v tom, že neumožnilo žiadne zmeny cieľov Zmluvy, ako to odsúhlasilihlavy štátov a predsedovia vlád. Sme si istí, že neustúpi a že pred 20. októbrom budememať novú Zmluvu. Preto nepoviem už nič viac.

Pokiaľ ide o lisabonskú stratégiu, musím zablahoželať predsedníctvu a Komisii, že sikonečne uvedomili to, čo hovoríme už celé roky: pokiaľ Komisia nezíska väčšie právomocia zodpovednosti v rámci lisabonskej stratégie, ktoré jej boli udelené v roku 2000, lisabonskástratégia neprinesie žiadne ovocie. Vhodné by bolo posilniť úlohu Komisie tak, aby sa stalakľúčovým bodom lisabonskej stratégie. Dúfame, že takýto čerstvý prístup by moholnapokon priniesť ovocie.

Napokon, zaradenie globalizácie do rozpravy na najbližšom neformálnom samite je dobrýmznamením. Svet, v ktorom dnes žijeme, je totiž o globalizácii a je nepredstaviteľné, aby sasamity s Afrikou a Ruskom – pričom dúfame, že budú veľmi úspešné – alebo rozpravao výmenných kurzoch pre japonský jen alebo americký dolár nedotýkali javu, akým jeglobalizácia.

Je potrebné upozorniť, ako to už Komisia urobila, na to, že je dôležité mať spoločné pravidláv medzinárodnom obchode a pri otváraní trhov a rovnako dôležité je zachovávať reciprocituv našich dohodách s inými hospodárskymi a obchodnými partnermi. Je to dôležitý boda už len z tohto dôvodu, aj keby to bol jediný dôvod, by bolo postačujúce spievaťchválospevy na toto oznámenie Komisie.

Vážený pán Lobo Antunes, želám Vám veľa úspechov pri neformálnom samite, ktorý budepravdepodobne jedným z najdôležitejších samitov, aké sa v Európskej únii v poslednýchrokoch uskutočnili.


Jo Leinen (PSE). - (DE) Vážený pán predseda, kolegovia poslanci, domnievam sa, že bysme mali pochváliť portugalské predsedníctvo za spôsob, akým viedlo rokovania: s veľkýmzameraním sa na cieľ.

Považujem za správne, že ste starostlivo dodržiavali júnový mandát, len s niekoľkýmivýnimkami, a zabránili ste mnohým mimoriadnymi požiadavkám, počnúc žiadosťouEurópskej centrálnej banky na článok venovaný túžbe Rakúska obmedziť počet študentovz iných krajín. Nič z toho sa nestalo súčasťou novej Zmluvy a verím, že ste v cieľovej rovine.Nechýba už veľa k tomu, aby sme dosiahli konsenzus o novej Zmluve.

Neúčasti sú smutné. Robia dojem nezhôd a nejednotnosti. Trieštia EÚ a prijímanierozhodnutí v treťom pilieri si vyžaduje čas. Sú skutočnými kvapkami horkostia predovšetkým tým, čo chcelo Spojené kráľovstvo. Pán Andrew Duff hovoril o vypočítavejmentalite. Dúfam, že sa tým nevytvorí precedens.

Verím, že všetky základné požiadavky Londýna sa splnili. S obavami som si prečítal, o čomsa včera ešte vždy diskutovalo v Dolnej snemovni. K tomu sa už nedá nič ďalšie povedať.Bolo by úplne neprijateľné predniesť teraz ešte viac požiadaviek.

Bude sa rokovať o poľskej žiadosti o nejakej forme zaistenia Ioániny, no možnostiblokovania nemožno zvýšiť. Naozaj chceme zväčšiť možnosti konať. Toto musí zostaťvýnimočným prípadom. Bola to džentlmenská dohoda a nemalo by sa to stať pravidlom.

Chcel by som, aby sme boli spolu s Komisiou a Radou schopní tu v Parlamente verejnevyhlásiť Chartu spolu ako tri inštitúcie. Občanom by sme tým poslali naozaj dobrý signál.Bol by som tiež rád, ak by sa žiadosť pani Wallströmovej, a to právo občanov na získanieinformácií, dostala späť do Zmluvy. Dve tretiny ľudí sa cítia neinformované. Bolo by todobrým doplnkom Zmluvy.

Úradujúci predseda Rady a Parlament urobia všetko, aby zaistili, že sa Lisabonská zmluvastane realitou. Ďakujem trom našim zástupcom a predsedovi, ktorí sa o to postarajú nasamite v Lisabone.

Sophia in 't Veld (ALDE). - Vážený pán predseda, s veľkou ľútosťou som zaregistrovala,že práva občanov zjavne netvoria jadro novej Zmluvy. Charta základných práv bola,bohužiaľ, obetovaná strachu holandskej vlády z referenda. Charta základných práv musíbyť právne plne záväzná pre všetkých, pretože predstavuje praktické uplatňovanie našichzdieľaných hodnôt.

Čo vlastne znamená neúčasť? Ide o neúčasť na spoločných hodnotách? Alebo to znamená,že poľská a britská vláda jednoducho naoko podporujú tieto hodnoty, ale potom svojimobčanom odmietnu poskytnúť prostriedky na uplatňovanie ich práv? Čo znamená neúčasť?Nevytvárame nebezpečný precedens? Opýtajme sa samých seba: budú mať budúce krajiny,budúce členské štáty, rovnaké právo na neúčasť? Ak Turecko, krajina, ktorej vstup doEurópskej únie si veľmi želám, požiada o neúčasť na Charte základných práv, dáme jejrovnaké právo?

Ďalší problém spočíva v tom, že kdesi medzi tvorbou Ústavy a Zmluvy došlo nejakýmspôsobom k dodatočnému vytvoreniu nižšieho štandardu ochrany údajov – nižšiehoštandardu vzťahujúceho sa na oblasť všeobecnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.Predpokladám, že budúce členské štáty sa pokúsia obísť pravidlá na ochranu údajovpomocou označovania, napríklad protiteroristické opatrenia ako všeobecná zahraničnáa bezpečnostná politika namiesto spolupráce v oblasti politiky a spravodlivosti.


Na záver by som rada požiadala Komisiu a členské štáty, aby ihneď po podpísaní Zmluvyzačali konať v duchu novej Zmluvy a zapojili Európsky parlament ako úplného ďalšiehozákonodarcu vo veciach spravodlivosti a vnútorných vecí a aby rýchlo ukončilidemokratickú priepasť, v ktorej sme tak dlho žili.

Mirosław Mariusz Piotrowski (UEN). - (PL) Vážený pán predseda, hlavy štátov apredsedovia vlád sa znovu zapájajú do zmeny spôsobu fungovania Európskej únie tým,že pre ňu vytvárajú novú zmluvu. Táto starosť o národy Európy a ich budúcnosť je dojímavá.

Demokratický spôsob rozhodovania o prijatí zmluvy prostredníctvom referendv jednotlivých štátoch nemožno nahradiť rozhodnutiami neformálneho samitu. Bol by topodvod na národoch členských štátov, ktoré majú právo rozhodnúť nezávisle o takejtodôležitej veci.

Stará ústavná zmluva bola podrobená operáciám, ktoré v zásade pozostávajú z určitýchmiernych modifikácií textu. To umožňuje, aby sa dokument ako celok prezentoval vzávislosti od aktuálnych politických potrieb ako úplne nový dokument alebo ako predošlázmluva bez nejakých zásadných zmien. Preto by som sa rád opýtal: ako definujú tentodokument Rada a Komisia? Je to nová zmluva alebo je to zredukovaná verzia starej zmluvy?A začne proces jej ratifikácie od samého začiatku vo všetkých členských štátoch?

Johannes Voggenhuber (Verts/ALE). - (DE) Vážený pán predseda, každý, kto videl,ako vlády útočili na ústavu v priebehu minulých rokov, ako z nej urobili niečo nepoznateľnéa nezrozumiteľné a ako ju olúpili o jej ducha európskej charizmy, musí priznať, že to nemánič spoločné s tým, čo chceli občania – dokonca ani tí, ktorí povedali nie vo Francúzsku aHolandsku.

No každý, kto mohol pozorovať trpezlivosť a čas strávený na tom, čo sa teraz deje počasprípravy na medzivládnu konferenciu, musí vidieť, že vlády so svojimi právnikmi a štátnymikanceláriami napádali štruktúru tejto ústavy ako termity. Z tejto ústavy vyťahovali zrnkopo zrnku, kúsok po kúsku. Naozaj sa divím, prečo sa nikto nepýta vlád, čo to tu vlastnerobia. Je to naozaj len ich vlastná moc, je to naozaj nedostatok povedomia o očakávaniachľudí alebo je to len čistý nacionalizmus, čo nám tu v Európe znovu vzniká?

Jazyk! Dnes sa ma delegácia členov rakúskeho parlamentu opýtala: ako zabezpečím, abybolo tvoje áno tejto ústave zrozumiteľné pre všetkých? Nedokážem ju čítať. Už jej viacnerozumiem. Už viac neviem, čo znamenajú texty, odkazy, poznámky pod čiarou a pasce.

Domnievam sa, že na konci tejto medzivládnej konferencie sa nám rysuje Európa, v ktorejľudia po prvýkrát v histórii nebudú viac schopní rozpoznať politický poriadok, v ktoromžijú. A potom stratíte mnohých podporovateľov, aj tých, ktorí za túto ústavu bojovalimnoho rokov.

Základné práva! Pani podpredsedníčka Komisie, dovolávate sa ducha kompromisu. Prečosa však nedovolávate povahy všeobecných základných a ľudských práv, podľa ktorých jepre nás nemysliteľné vytvoriť spoločenstvo hodnôt, v ktorom niekoľko štátov vyhlási „janepatrím do tohto spoločenstva hodnôt“. Ako máme čeliť pánovi Putinovi a povedať mu:sme obrovské spoločenstvo hodnôt podporujúce všeobecné ľudské práva – až na niektorýchz nás. Pre dôveryhodnosť Európy je to taká priepasť, že sa tu nemôžeme dovolávať duchakompromisu! Je to úplne iný duch. Je to veľký politický démon, ktorý tu vládne. Neverím,že to, čo sa tu teraz deje, sa stretne so súhlasom občanov, o ktorý však už nemienimeusilovať.


Pedro Guerreiro (GUE/NGL). – (PT) Vážený pán predseda, rád by som začal svoju rečvyjadrením svojho zármutku, ako aj zármutku celej mojej skupiny, z úmrtia nášho koleguposlanca Fausta Correiu.

Pokiaľ ide o reformu zmlúv, predsedníctvo Rady len zopakovalo, že veľmi dúfalo, že sadosiahne ďalšia fáza, nie konečná fáza, procesu obnovy projektu stanoveného v európskejústave. To znamená ďalší krok v procese začatom pod vedením nemeckého predsedníctvazačiatkom júna na vnútenie obsahu zamietnutej Zmluvy tým, že sa predstaví v inej forme,v procese jej posunu vpred kontumačne a proti vyjadreniu vôle ľudí, čo je skutočný politickýpodvod.

Táto Zmluva je pokusom o vydláždenie cesty pre neoliberálne politiky, ktoré sú v rozporeso sociálnymi právami a dosiahnutým pokrokom a ktoré slúžia záujmom veľkýchnadnárodných spoločností. Vnucuje sa tu federalizmus pod nadvládou najväčších mocnostív rámci systému, ktorý udeľuje právnu subjektivitu Únie, v ktorom sú štáty zbavené svojichprávomocí a Európska únia sa považuje sa pilier organizácie NATO, s cieľom je podporovaťzasahovanie a intervencionizmus v súlade so záujmami najväčších mocností. Je to Zmluva,ktorej cieľom je vytvoriť ekonomický, politicko-vojenský blok s imperialistickýmiambíciami. Je to Zmluva, ktorá neprekoná hlboké a nevyriešiteľné rozpory tejto európskejintegrácie, no ktorá ich má naopak tendenciu zvýrazniť.

My budeme ďalej pokračovať v odmietaní skutočných cieľov tejto Zmluvy, debatovaťo tom, že je potrebné ju zamietnuť a žiadať širokú národnú rozpravu a diskusie o pokrokua mieri s portugalskými ľuďmi v prospech Európy spolupráce medzi samostatnými štátmis rovnakými právami.

Na záver by som rád vyjadril svoju podporu veľkej demonštrácii s podporou organizácieCGTP-IN, ktorá sa má v Lisabone uskutočniť 18. októbra.

Patrick Louis (IND/DEM). - (FR) Vážený pán predseda, dámy a páni, či sa už tešímealebo smútime, každý súhlasí, že Zmluva, ktorá sa má podpísať v Lisabone, je len opätovnýmpoužitím európskej ústavy, ktorá bola zamietnutá v dvoch referendách v roku 2005. Akopoukázala včerajšia správa Dolnej snemovne, obsahuje všetko: nadradenosť európskehopráva, dokonca sekundárneho práva, nad vnútroštátnymi zákonmi, dokonca ústavnými,právnu subjektivitu EÚ, ktorá umožní Komisii zastupovať členské štáty na medzinárodnejúrovni, ministra zahraničných vecí pod iným názvom funkcie, najväčší prechodkompetencií v celej histórii európskej integrácie, minimálne štyridsať nových subjektova širokú oblasť základných práv.

Medzi týmito stenami, kde máme neustále na jazyku slovo demokracia, by som sa rádpokúsil apelovať na svedomie vás všetkých. Aká pravá demokracia môže považovať zanormálne uviesť do platnosti text, ktorý ľudia odmietli v referende? Prečo by mali byť ľudiazbavení svojho práva vyjadriť svoju vôľu k novej Zmluve a k novým rozšíreniam? Akýpolitický režim podľa vás budujete, ak ešte viac podriadite naše demokracie systému, ktorýje charakteristický neoddeľovaním právomocí, žiadnou politickou zodpovednosťou nastrane vlád a žiadnym zastúpením ľudí okrem jediného európskeho národa?

Taliansky federalista Tommaso Padoa-Schioppa už dal odpoveď na túto otázku. Citujem:„Medzi dvomi pólmi obľúbeného konsenzu a vodcovstva niekoľkých vlád bola Európavytvorená spôsobom, ktorý možno definovať výrazom osvietený despotizmus.“ Má pravdu!A nie ľudí na tento osvietený despotizmus presvedčilo federalistov, že musia pokračovať


ďalej pod pláštikom, pretože jediný rozdiel medzi zamietnutou ústavnou zmluvou a toutoZmluvou je ten, že tá prvá neklamala.

Jim Allister (NI). – Vážený pán predseda, na základe minulých udalostí sa obávam, žeRada sa stane príležitosťou, pri ktorej sa britské červené oblasti stanú ružovými machuľami,ktoré neskôr úplne vygumuje federalizujúci Európsky súdny dvor. Neúčasť, účasť a dobrepotriasť – britská vláda vyhlási víťazstvo, ostatní im verejne vyhovejú, keďže vedia, ževšetky zjavné ústupky v skutočnosti nemajú opodstatnenie. A to všetko len preto, abybritská verejnosť uverila, že reformná zmluva sa skutočne podstatne líši od zamietnutejústavy, aj keď tomu tak očividne nie je.

Teraz, keď Gordon Brown zbabelo cúvol pred voľbami, je potreba referenda v Britániiväčšia než kedykoľvek predtým. Situácia bez volieb znamená, že záväzok Manifestu 2005labouristov o hlasovaní referendom sa musí dodržať. Situácia bez referenda by znamenala,že by pán Brown nemal žiadny mandát na pokračovanie v ratifikácii. A to je rozhodujúcimfaktorom, v rámci ktorého by sa mali zjednotiť všetci demokrati v Spojenom kráľovstve.

Timothy Kirkhope (PPE-DE). – Vážený pán predseda, rád by som sa poďakoval Radea Komisii sa ich vyhlásenia. Neformálny samit v Lisabone bude rozhodujúcou udalosťouvychádzajúcou z uverejnenej pracovnej verzie reformnej zmluvy, na ktorú sa budúsústreďovať hlavy štátov a vlád pri stretnutí. Proces medzivládnej konferencie bol všakpríliš uponáhľaný. Naozaj, britská vláda hovorí, že na zváženie pracovnej verzie mandátumala iba dva dni. Ako už spomínali iní rečníci, návrhy sa samozrejme vo veľkej mierepodobajú na tie, ktoré boli obsiahnuté v pôvodnom texte Ústavy.

Britský predseda vlády má problém. Nazýva sa dôvera – dôvera v to, čo hovorí. V priebehuniekoľkých minulých týždňov povzbudzoval ministrov, aby zdôrazňovali perspektívuvolieb v Spojenom kráľovstve, a potom, keď sa politické dianie priostrilo, vycúval. Myslím,že jeho európski kolegovia, ostatní európski predstavitelia, by si mali dávať veľký pozorna to, čo v Lisabone povie. Môže totiž myslieť niečo úplne iné. Britskí konzervatívci budúsamozrejme naďalej požadovať referendum o Zmluve. Drvivá väčšina Britov referendumchce, dokonca aj väčšina vlastných prívržencov vlády. Ak bude predseda vlády aj naďalejodolávať tlaku, a to napriek jasnému prísľubu volieb z manifestu, britskému ľudu sa znovulen potvrdí, že mu nemožno veriť. Predseda mojej strany povedal, že by mohlo ísťo nehorázne porušenie dôvery – jedno z najväčších a najhorších porušení dôvery vdejinách modernej politiky.

Zároveň by som si želal, aby sa Európa viac sústredila na cesty globalizácie, zmierňovaniesvetovej chudoby a aby sa začala zaoberať klimatickými zmenami. Problémy týchto oblastíby sme dnes už mali dobre poznať. Dúfam, že náš predseda vlády bude Britov otvoreneinformovať o problémoch, ktoré sa vyskytnú v Lisabone. Chceme úspešnú Európu, musíto však byť Európa zaoberajúca sa vecami, ktorým ľudia naozaj rozumejú a ktoré podporujú.

Edite Estrela (PSE). – (PT) Rada by som začala poďakovaním v mene portugalskejsocialistickej delegácie za vyjadrenia sústrasti k úmrtiu môjho drahého priateľa, FaustaCorreiu. Všetci – portugalská demokracia, portugalská socialistická strana a tento Parlament– cítime smútok z jeho odchodu.

Zostáva jeden týždeň do neformálneho samitu a ja chcem byť optimistická a veriť, žeprevládne zdravý rozum. Chcem byť optimistická a veriť, že každý z 27 členských štátovprevezme svoju politickú zodpovednosť voči občanom svojej krajiny, voči európskymobčanom a voči svetu. Chcem veriť, že 19. októbra uzavrie Európska rada politickú dohodu


a schváli reformnú zmluvu a ukončí tak túto bezvýchodiskovú situáciu, ktorá existovalauž príliš dlho.

Som optimistická, pretože si všetci uvedomujeme potrebu reagovať na očakávania apochybnosti európskych občanov a ich legitímnu požiadavku poznať globálnu úlohuEurópskej únie a výhody, ktoré im do budúcnosti prinesie. Chcem byť optimistická, pretoževšetci vieme, že svet sleduje Európu a čaká na pozitívne znamenie. Všetci vieme, že svetpotrebuje jednotnú a súdržnú Európu. Všetci vieme, že svet sa nezastaví a že Európa nesmiezostať v uväznení svojich národných samoľúbostí. Všetci vieme, že je potrebné prekonaťslepú uličku s cieľom zamerať našu energiu na propagovanie ekonomického rozvoja,vytváranie pracovných miest a boj proti klimatickej zmene. Toto sú priority.

Právnici dosiahli dohodu o návrhu textu Zmluvy a jej dodatkov. Technické a právneproblémy, aj keď komplexné, sa vyriešili. Medzivládna konferencia naplnila svoj mandát,ktorým ju poverila Rada. Portugalské predsedníctvo urobilo všetko, čo bolo v jehoprávomoci, aby prekonalo prekážky. Európsky parlament urobil svoju prácu v rámcimedzivládnej konferencie aj mimo nej, pričom naši kolegovia Elmar Brok, Enrique BarónCrespo a Andrew Duff mali neoceniteľný prínos. Znamená to, že k dnešnému dňu všetcisplnili svoje povinnosti s veľkou dávkou zodpovednosti a v rámci povoleného času. Terazdúfame, že nevzniknú žiadne umelé prekážky diktované nie objektívnymi výhradami kobsahu Zmluvy, ale krátkodobými politickými okolnosťami. Nikto by nepochopil, ak bytie isté hlavy štátov a predsedovia vlád, ktorí schválili mandát medzivládnej konferencie,teraz chceli cúvnuť v tom, čo už povedali. Poškodilo by to ich dobrú povesť. Určite by smesa potom ocitli v kríze s nepredvídateľnými následkami. Tento text možno nie je najlepší,no je to príležitosť a je to lepšie než nič.

Dovoľte mi zakončiť uvedením citátu Jeana Monneta: „Vždy som veril, že Európa budepostavená napriek krízam a že bude výsledkom ich riešení.“ Múdre a prorocké slová.Dúfajme, že Európa dokáže písať dejiny, že napíše ďalšiu stranu do príbehu o budovaníEurópy.

Alexander Lambsdorff (ALDE). - (DE) Vážený pán predseda, s istým úspechom bojujemeza väčšiu demokraciu a efektívnosť v ústavnom procese – teraz v procese smerujúcom ktejto reformnej zmluve – no nemôžeme diskutovať o transparentnosti. V novinách sme siuž mohli prečítať všetko, o čom nás tu informovalo predsedníctvo Rady. Vhodných bybolo niekoľko ďalších podstatných vyhlásení predsedníctva. Boj za transparentnosť musípreto pokračovať! Tento Parlament sa výrazne zapájal – za čo som mimoriadne vďačnýnašim zástupcom – do boja za posilnenie právneho štátu. Ochrana údajov v spoločnejzahraničnej a bezpečnostnej politike, väčšia parlamentná účasť, zrušenie tretieho pilierav prospech spoločnej politiky spravodlivosti a domácich záležitostí, právne záväznýcharakter Charty – to všetko sú témy, ktoré sú dôležité dokonca aj pre liberálov v stredea vychádzajú z našich spoločných hodnôt.

Pokiaľ ide o neúčasti, dovoľte mi povedať toto: možno rozlišovať medzi tými, ktoré súzaložené na politike domácich záležitostí, a tými, ktoré sa týkajú zahraničnej politiky.V politike domácich záležitostí sa pravdepodobne týkajú právnej kultúry, národnýchtradícií a rozdielnych predstáv o sociálnych hodnotách. Dokonca dokážem pochopiťskutočnosť, aj keď to neschvaľujem, že hlasujeme za neúčasti. Nemôžem však pochopiťa súhlasiť s blokovaním zo strany niekoľkých členských štátov, hlavne Spojenéhokráľovstva, v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Timothy Kirkhopepráve povedal: mali by sme rozvíjať politiku tam, kde ju občania podporujú. Občania


podporujú dôveryhodnú spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Z pohľadu výziev,ktoré sú pred nami, je to objektívna nevyhnutnosť. Čelíme boju proti terorizmu, kríze naBlízkom východe, boju proti chudobe, infekčným chorobám a prisťahovalectvu. Toto jerozsah problémov, ktorým sa môžeme postaviť len spolu.

Preto sa celkom objektívne pýtame (Martin Schulz to už urobil a myslím, že má úplnúpravdu), kto bude rozhodovať o osude sveta o dvadsať až tridsať rokov? Spojené štáty,Čína, India a... Spojené kráľovstvo? Tomu nikto neverí! A nebude to ani Nemecko aleboFrancúzsko. Budeme to robiť buď spolu, alebo vôbec! Preto potrebujeme európskehoducha a potrebujeme túto reformnú zmluvu!

PREDSEDÁ: PÁN VIDAL-QUADRASpodpredseda

Miguel Portas (GUE/NGL). – (PT) Ak môžem spomenúť nedostatočnú transparentnosť,v Charte základných práv sa uvádza, že v Európe nikto nebude odsúdený na trest smrtialebo popravený. Zatiaľ je to dobré, nie je to však úplný obraz. Základom výkladu tohtočlánku je rámec európskej dohody a ten stanovuje niektoré neakceptovateľné výnimky.Členské štáty napríklad môžu znovu zaviesť trest smrti, ak by hrozilo nebezpečenstvovojny. Čo je toto za nápad, dámy a páni?

Ten istý právny základ dáva úradníkom na výkon práva povolenie zabíjať v prípadepovstania a úradom dokonca možnosť znovu stanoviť preventívnu väzbu. Určite si pamätáteJeana Charlesa de Menezesa, ktorý bol v roku 2005 zavraždený v londýnskom metre. Bolato nešťastná náhoda alebo zločin, ktorý bude podľa budúcej Zmluvy povolený? JoséSócrates a Durão Barroso mali dnes v Lisabone prejav proti trestu smrti. Aký orgán môžepodporiť Zmluvu, ktorá toto umožní zadnými dvierkami?

Alessandro Battilocchio (NI). - (IT) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ostatníposlanci to potvrdia v ďalšej rozprave, no verím, že je správne zdôrazniť – čiastočne sohľadom na blížiaci sa samit – že európsky občan je niekto, kto má občianstvo členskéhoštátu podľa vnútroštátnych zákonov.

Občan je teda niekto, kto získava výhody z práv, ktoré mu takýto status udelil, hlavneprávo hlasovať a byť zvolený za poslanca Európskeho parlamentu. Pre koho celé rokypracujeme, ak hovoríme o práve na slobodný pohyb, vzdelanie, zdravie, zamestnanie,dôstojnosť, ak nie pre občanov, ktorí nás demokraticky zvolili?

Za rovnako dôležité považujem zachovať vzájomný rešpekt medzi členskými štátmi:džentlmenská dohoda celé desaťročia zachovávala rovnakú váhu pre tri najväčšie štáty EÚpo Nemecku. Na lingvistickom poli to bolo ohrozené už nespočetne veľakrát. Návrhposlancov Lamassoura a Severina teraz predpokladá obmedzenie tejto rovnováhy aj zpohľadu politickej váhy.

Ak je toto základné zmýšľanie, nemalo by nás nadmieru prekvapiť, že je také náročnédosiahnuť dohodu o spoločnom definovaní budúcnosti. Európsky samit by sa mal pretoveľmi vážne zaoberať myšlienkami európskeho občianstva a demokratickej legitímnosti.

Josef Zieleniec (PPE-DE). - (CS) Pevne dúfam, že sa na samite v Lisabone dosiahnekonečná zhoda na texte reformnej zmluvy. Jej podpisom a ratifikáciou sa ukončíinštitucionálna kríza, ktorú vyvolali referendá vo Francúzsku a Holandsku.


Reforma inštitúcií je nevyhnutnou, nie však jedinou podmienkou úspechu Európskej úniev rámci globalizujúceho sa sveta, ako aj voči svojim občanom. Predstavuje nevyhnutnúsúčasť riešenia, avšak samotná reforma inštitúcii riešením nie je. Po tom, ako reformnázmluva vstúpi do platnosti, nás čaká zásadná diskusia o ďalšom smerovaní európskejintegrácie. Odpovede na hospodárske, sociálne alebo bezpečnostné problémy Európymusíme hľadať v dôslednej revízii existujúcich politík.

Konečnosť európskeho projektu a s ním spojená otázka hraníc Európskej únie sa musí staťkľúčovým bodom týchto diskusií. Referendá vo Francúzsku a Holandsku a zložité rokovaniao texte reformnej zmluvy naznačili, že rozhodujúca diskusia o obsahu európskeho projektubude oveľa zložitejšia než doposiaľ.

Preto je potrebné poriadne a rýchlo uchopiť návrh prezidenta Sarkozyho na vytvorenietakzvanej rady múdrych, ktorá by tejto diskusii dodala potrebný impulz a smerovanie.Táto rada by mala mať jednoznačný mandát a v žiadnom prípade by nemala pozostávaťzo zástupcov vlád členských štátov. Malo by ísť o menšiu skupinu popredných akademikov,významných podnikateľov, bývalých diplomatov alebo politikov. Mali by to byť ľudia,ktorí majú prirodzenú autoritu a rešpekt, a nie úradníci s úlohami, ktoré im ich vlády.Cieľom rady múdrych by nemalo byť nahradenie verejnej diskusie. Mala by byťkatalyzátorom tejto debaty a mala by prísť s konkrétnymi návrhmi o budúcnosti európskejintegrácie.

Pán predsedajúci, prostredníctvom reformnej zmluvy získavame potrebné, aj keďnedokonalé pracovné nástroje. Je teraz na nás, aby sme tieto nástroje poriadne využili.Občania očakávajú od Únie konkrétne, hmotné výsledky. Našou úlohou je naplniť ichočakávania.

Robert Goebbels (PSE). - (FR) Vážený pán predsedajúci, medzivládna konferencia sapravdepodobne dostala do najhlbšej časti tunela La Manche, ktorý vedie preč od verejnejmienky. Vážená pani Wallströmová, výsledok nie je možné oznámiť bežnému občanovi.Viac než 300 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov na 150 stranách premenilo zmluvuo Európskej únii a zmluvu o jej fungovaní. A ako bonus tu máme 53 vyhlásení a 12protokolov.

Po symboloch EÚ, ako napríklad vlajka alebo hymna, zmiznú rýchlo aj ďalšie politickéúspechy. Sociálny dialóg už nebude horizontálnou povinnosťou pre EÚ. Od sociálnychpartnerov sa žiada, aby sa netrápili ekonomickou politikou, len sociálnou. Protokolo službách verejného záujmu nepriamo obsahuje nadradenosť právnych predpisovo hospodárskej súťaži nad všetkými službami, ktoré občanom poskytujú obce alebo regióny,aj keby boli len neurčito komerčné. Národné vlády môžu ako nočný strážca rozhodovaťlen o nehospodárskych službách všeobecného záujmu.

Počúvame klamstvá o záväznej povahe Charty základných práv. Protokol 7 hovorí, citujem:„s cieľom predísť pochybnostiam platí, že žiadna časť Hlavy IV Charty nevytvára žalovateľnépráva vzťahujúce sa na Poľsko a Spojené kráľovstvo.“ Jednoducho povedané, Európskysúdny dvor nemôže Chartu uplatňovať. Preskočím všetky neúčasti, ktoré prispievajúk dvojrýchlostnej Európe, pokiaľ ide o eurozónu, Schengenské dohody a pravidlá v oblastispravodlivosti a domácich záležitostí.

Článok 24 je hodný totalitného štátu, keďže len Rade umožňuje stanoviť pravidlá ochranyosobných údajov našich občanov a povoliť, aby sa tieto údaje voľne šírili do Spojených


štátov. Parlament a dokonca ani Súdny dvor nebudú môcť ochrániť základné slobody.Veľký brat Georgea Orwella nie je tak ďaleko!

Napokon, hrozí nám zahrnutie trvalého práva veta pre vlády, ktoré je odvodené odIoáninskeho kompromisu. Pán predsedajúci, to je neprijateľné. Osobne začínam znovuobjavovať niektoré klady Zmluvy z Nice.

Roberta Alma Anastase (PPE-DE). - (RO) Lisabonský samit ponúkne Európskej úniipríležitosť hovoriť a snáď aj rozhodnúť o téme, ktorá je mimoriadne dôležitá pre jejbudúcnosť a úlohu v 21. storočí.

Kontext roku 2007, keď Európsku úniu tvorí 27 štátov a medzinárodná scéna sa stále viacglobalizuje, nás núti klásť si otázky o cieľoch, prioritách a spôsobe, akým Európska úniafunguje.

Je nepochybné, že konanie Európskej únie v 21. storočí by malo byť založené na dvochzákladných zásadách: demokratická legitímnosť a úzky vzťah s európskym občanom, akoaj zvýšená súdržnosť a efektívnosť v rámci jej činnosti vrátane externého pôsobenia.

V prvom rade to znamená rešpekt a propagovanie demokratických hodnôt, práv našichobčanov vrátane menšín a z tohto pohľadu vítam výslovnú zmienku tohto aspektuv navrhovanom znení Zmluvy.

Po druhé, Európska únia nemôže byť len strategickým článkom v dnešnom globalizovanomsvete bez zamerania svojej zahraničnej politiky na riešenie rozporov a podporymedzinárodného a medzikultúrneho dialógu, hlavne v rámci politiky o podpore regionálnejspolupráce.

V neposlednom rade by sme nemali zabúdať na hnaciu silu každého rozvoja, a tovzdelávanie a pozíciu, akú by malo mať v revidovanej verzii Lisabonskej stratégie.

Ak nebudeme venovať zvýšenú pozornosť európskemu vzdelávaniu a politike výskumu,nebudeme môcť hovoriť o reformovanej, konkurencieschopnej a silnej Únii.

Dúfam, že lisabonský samit prinesie jasné odpovede na naše dnešné otázky.

Hannes Swoboda (PSE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, môj kolega poslanec pánGoebbels po svojom prejave povedal, že napriek svojej kritike by pre Nice nezomrel. A javeľmi dúfam, že sa to nestane a že bude žiť ešte dlho. V prvom rade, Zmluva z Nice nestojíza to, aby kvôli nej niekto zomieral! Dúfam, že táto Zmluva, ktorú práve preberáme,prinesie aspoň oveľa väčšiu pridanú hodnotu než tá z Nice.

Rád by som pokračoval ďalej v tom, čo pán Lambsdorff začal. Naši občania chcú silnúEurópsku úniu, nie však ako zasahovanie do svojich každodenných životov, ale akozastúpenie navonok, aby bola Únia schopná lepšie reprezentovať svojich občanov. Myslím,že táto zmluva, aj so všetkými jej slabými stránkami, stále predstavuje významný pokrok.Je potrebnou, aj keď nepostačujúcou, podmienkou, aby sme pokračovali v aktívnejzahraničnej a bezpečnostnej politike. Zamestnáva nás, samozrejme, problém Kosova.Uvidíme, či všeobecne bude existovať vôľa na podporu spoločnej zahraničneja bezpečnostnej politiky. Portugalské aj slovinské predsedníctvo sa musia intenzívnepripraviť na to, čo robíme, ak by sa nedosiahlo žiadne priateľské riešenie. Je však dôležité,aby sme vytvorili primerané podmienky z dlhodobého hľadiska.

Rád by som spomenul dve veci: na jednej strane samozrejme potrebujeme uskutočniteľnúdiplomatickú službu, ktorá sa bude nachádzať v Komisii. Nemá žiaden zmysel umiestniť


zahraničnú politiku u podpredsedu Komisie a vysokých splnomocnencov, ak by sa potomdiplomatická služba musela organizovať inde. Na druhej strane je tu niečo, na čo užpoukázali niektorí kolegovia poslanci, napríklad pán Enrique Barón Crespo a iní. Musímejasne určiť, že sa tento Parlament bude od začiatku zapájať do menovania vysokéhosplnomocnenca.

Napokon posledná poznámka pre podpredsedníčku Komisie. Opakovane ste zdôraznili,aké dôležité sú rokovania o tejto zmluve. Táto záležitosť sa neuzatvorí – ako to povedalmôj kolega pán Schulz – dohodou, ktorá sa, dúfajme, dosiahne v Rade, a dokonca aniratifikáciou. To naši občania musia byť presvedčení počas ratifikácie a po nej, že tátoZmluva im pomôže lepšie zastupovať ich záujmy na tomto svete.

Zbigniew Zaleski (PPE-DE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, niekoľko úvah o Lisabone.Posledné udalosti spojené s ústavnou krízou spôsobili, že si európski občania uvedomiliexistujúcu potrebu reformy a zmeny.

Podstata demokratického systému rozhodovania smeruje ku konsenzu prostredníctvomväčšinovej alebo jednomyseľnej podpory, kde sa ľahkovážne veto jedného partneraneprejaví pri dôležitých veciach. Hovoríme o otázke číselného zastúpenia pri rozhodovanívo fóre spojenej Európy a prostredníctvom toho sa dotýkame zásad fungovania spoločnéhoorganizmu. Preto je tiež dôležité dbať na hlas menšiny, ktorá vďaka svojej geografickejpolohe alebo svojim historickým skúsenostiam či politickej situácii môže často vyjadriťpohľad na realitu, ktorý má pre Európu význam.

Žijúci a dynamický organizmus, akým je Európa, nemôže byť navždy uzatvorený v pevnoma univerzálnom legislatívnom rámci, ktorý stanovil terajší Parlament alebo Komisia. Osobaalebo národné zoskupenie majú neobmedzený repertoár správania a život a trvajúcesituácie vyžadujú prispôsobenie právnych predpisov, nie však hodnôt, ktoré by vo vzťahuk realite mali zostať nemenné. Nesmieme podceňovať bezprostrednú východnú dimenziuekonomických, politických a energetických aspektov. Nielen západ či Brazília majú nejakývýznam. Myslím, že súčasné predsedníctvo by malo byť v tomto smere pružnejšie.

A ďalšia úvaha: ak chceme držať krok s USA, rozšírená hospodárska perspektíva, o ktorejhovoríme a ktorá bude predmetom diskusií, by sa mala stať prvkom takzvanej Lisabonskejstratégie.

A napokon, pán predsedajúci: väčšia angažovanosť národných parlamentov zvolenýchobčanmi prinesie záležitosti EÚ bližšie k ľuďom. V skutočnosti to znamená, že by viacrozhodnutí o tvare, obsahu a budúcnosti Európy mali robiť občania, a nie zástupcoviavlád, ktorí sú akurát pri moci.

Richard Corbett (PSE). – Pán predsedajúci, dovoľte mi zablahoželať portugalskémupredsedníctvu k pokroku, ktorý urobilo smerom k zabezpečeniu konsenzu. Dnes smevšak od mnohých kolegov počuli o veľkom sklamaní, ktoré zavládlo v tomto Parlamente.Mnoho z nich sklamala strata myšlienky ústavy, ktorá by nahradila terajšie zmluvy a nanovom právnom základe by znovu postavila našu Úniu.

Veľa iných ľudí cíti sklamanie z mnohých zmien, ku ktorým došlo, a z osobitnýchustanovení a výnimiek pre niektoré členské štáty. Niektoré z týchto zmien sú samozrejmenešťastné. Predstavujú však cenu, ktorú musíme zaplatiť za zabezpečenie dohody všetkých27 krajín, ktorú by všetkých týchto 27 krajín bolo ochotných ratifikovať.


Toto je situácia, ktorej čelíme. Skutočnosť, že táto Zmluva musí byť prijateľná pre všetkyčlenské štáty a že ju všetky členské štáty musia ratifikovať, sa nedá obísť. Kolegovia bynemali strácať celkovú víziu. Táto Zmluva, aj keď v takejto podobe, obsahuje mnohoživotne dôležitých reforiem. Tieto reformy potrebujeme, Únia ich potrebuje. Každý, ktochce dobre fungujúcu Úniu zodpovednú za demokraciu, by mal tieto reformy podporovať.

Alternatíva reformnej zmluvy je jej v mnohom podobná, vyžaduje si však roky hádoko inštitúciách a mechanizmoch Európskej únie. Radšej by som zabezpečil reformnú zmluvua následne sa s väčšími možnosťami Únie pustil do skutočných problémov, ktoré ľudízaujímajú: klimatické zmeny, výkonnosť nášho hospodárstva, zahraničná rozvojovápomoc, životné prostredie – všetky otázky, na riešenie ktorých Úniu potrebujeme. Pretožesami a samostatne nie sme efektívni, spolu však dokážeme viac.

Pohnime sa už konečne ďalej a vyriešme inštitucionálne problémy raz a navždy.

Othmar Karas (PPE-DE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, Lisabon náspribližuje o ďalší dôležitý krok k cieľu a úspešne uzatvára výsledky schôdzí. Ešte stále tovšak nie je náš cieľ. Ratifikačný proces je stále pred nami a bude od nás vyžadovať všetko,od nás všetkých.

Mali by sme spolu alebo potom vôbec zariadiť, aby bola Európska únia demokratickejšia,bližšie k občanom, transparentnejšia, viac schopná konať, vo vnútri i navonok. Reformnázmluva je ďalším krokom správnym smerom. Len ak to urobíme spolu, uspejeme v tom,že sa reformná zmluva zakotví vo verejnom povedomí ako pridaná hodnota pre európskychobčanov, Európsku úniu a Európu ako celok.

Problémom je, že sme ešte stále v samotnej reformnej zmluve nenašli to správne miestopre otázky egoizmu, nacionalizmu, protekcionizmu, obštrukcionizmu a klamstva. Tie súrakovinou spoločenstva, rakovinou budúcnosti Európy.

Spôsob neúčasti sa nezhoduje so spojenou Európou. Spôsob neúčasti oslabuje spoločenstvohodnôt. Vytvára občanov prvej a druhej triedy a rád by som vedel, prečo chcú zástupcoviaPoľska a Spojeného kráľovstva prekaziť spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politikuEurópskej únie.

Chceme, aby bola ochrana údajov kontrolovaná zo zákona s účasťou parlamentu. Chceme,aby sa personálne rozhodnutia prijímali po voľbách do Európskeho parlamentu. Chceme,aby pokračoval sociálny dialóg so sociálnymi partnermi a aby sa zaistil a upevnil. Chceme,aby sa práca v oblasti public relations vykonávala prostredníctvom pridanej hodnotyreformnej zmluvy a ďalších rozšírení práv spolurozhodovania Parlamentu, pretože lentak sa Európa stane demokratickejšia, transparentnejšia a bude bližšie k občanom.

Bernard Poignant (PSE). - Vážený pán predsedajúci, pokiaľ ide o Zmluvu, nezáleží namaličkostiach, ale na ratifikácii. Mali by sme si pamätať Dánsko v roku 1992, Írsko v roku2001, Francúzsko a Holandsko v roku 2005, a dokonca aj Švédsko v roku 2003 prihlasovaní o eure. Nikde nie je zaručené hlasovanie za. Každý členský štát má jasne v rukáchsvoju vlastnú ratifikáciu, či už prostredníctvom parlamentných kanálov alebo referenda,je však naozaj nemožné celú vec koordinovať? Myslím, že spojenie všetkých ratifikácii byzabránilo nekonečnému prúdu národných rozpráv a umožnilo by, aby sa európska verejnámienka ukázala silnejšie.

Môžem navrhnúť dátum, pád predsedajúci: prvé dva májové týždne v roku 2008. Pretožepráve počas týchto prvých dvoch týždňov skončila druhá svetová vojna, 9. mája je Deň


Európy a v tomto roku bude šesťdesiate výročie Haagskeho kongresu, ktorý podpredsedníctvom Winstona Churchilla dal Európu do pohybu. Pre nás, Francúzov, je to tieždeň voľby veľkého Európana, Françoisa Mitterranda, a to 10. mája.

Koordinácia ratifikácii by priniesla určitú pomoc. Napokon, zbavili sme sa symbolovZmluvy, no symboly vieme dať späť do kalendára. Prečo ich nezapísať ku konkrétnymdátumom? Pretože bez ohľadu na to, čo si myslíme o predloženom návrhu Zmluvy – anáš kolega poslanec pán Goebbels bol v tomto smere značne drsný – musíme sa každúcenu zabezpečiť, aby sme urobili tento krok v európskej histórii. Preto vám predkladámtento návrh: dohodnime sa na týchto prvých dvoch týždňoch!

(potlesk)

Jerzy Buzek (PPE-DE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, pán premiér, pani predsedníčka,podobne ako pred siedmimi rokmi, aj teraz čelí portugalské predsedníctvo významnýmúlohám a výzvam.

Som presvedčený, že európska zmluva bude prijatá v dobrej atmosfére a so súhlasom,ktorý bude základom efektívneho a účinného riadenia EÚ. Dnes je to tá najdôležitejšia vec,pretože len tak sa Európa postupne môže stať politickou silou a mať pozitívny vplyv naosud sveta.

Hospodárska sila je však v EÚ vždy niečím podstatným, a dnes to platí ešte viac než predsiedmimi rokmi. Stojíme pred výzvami globalizácie a chceli by sme sa stať, citujem:„najkonkurenčnejším hospodárstvom na svete, ktoré bude založené na znalostiach, schopnéudržateľného hospodárskeho rastu s väčším počtom pracovných miest a lepšímipracovnými miestami a s väčšou sociálnou súdržnosťou.“ Dnes však vieme, aké je to ťažké.Sociálna Európa so zvýšenou zamestnanosťou a zároveň bojujúca proti klimatickej zmene,ktorá tu pred siedmimi rokmi nebola, teda musí byť Európou úplne voľného trhu.Otvoreného trhu, trhu, na ktorom nebude protekcionizmus ani monopoly. Dlhujeme tonašim občanom, ak chceme konať podľa zásad Lisabonskej stratégie v oblasti hospodárskejsúťaže, inovácií a pokroku. Nezabúdajme tiež, že riadenie usmernení stratégie z pozícievoľného trhu fungovalo oveľa lepšie než riadenie z úrovne členských štátov.

A posledná, tretia vec – náš úspech vo veľkej miere závisí od vzťahov s našimi susedmi.Blahoželám portugalskému predsedníctvu k rozsiahlemu zblíženiu na južných hraniciachEÚ. Nemali by sme však ani na minútu zabudnúť na východnú dimenziu, hlavne keď námvýsledky spravodlivých a slobodných volieb na Ukrajine ponúkli šancu na demokratický,slobodný trh a proeurópsku stabilizáciu východnej hranice Európskej únie. Voľby sa konalilen pred dva a pol týždňom a stojí za to verejne to oznámiť v Európskom parlamente.

Csaba Sándor Tabajdi (PSE). - (HU) Vážený pán predsedajúci, ako vyplynulo zpredchádzajúcej rozpravy, so súčasnou reformnou zmluvou je v stávke veľa, pretože je vstávke funkčnosť a dôveryhodnosť Únie. V každom prípade však európski občania nechápu,že ústavnou zmluvou a inštitucionálnymi problémami sa zaoberáme už roky a že nazáklade toho my ako politická elita vieme, že sú mimoriadne dôležité v záujme reformujúcejsa a obnovujúcej sa Únie, pričom pre nás sú zároveň cudzou a nezrozumiteľnou rozpravou.Musíme napokon pracovať na skutočných problémoch európskych občanov a súhlasíms Martinom Schulzom, že v živote Únie by už nemalo dôjsť k ďalším zlyhaniam.

Nemalo by dôjsť k žiadnym ďalším zlyhaniam, pretože rozširovanie v roku 2004 boloprvým, ktorému nebránili radikálne reformy ani radikalizácia. Neprekvapuje už, že Britisa správajú tak, ako sa správajú, no ako zástupcu nového členského štátu ma neteší, že


moji poľskí kolegovia poslanci nabrali politický smer, ktorý, bohužiaľ, neslúži európskejjednote.

Neexistuje žiadna alternatíva k reformnej zmluve. Je to životne dôležité, aby nebol Európskyparlament miestom na hašterenie, ale aby ho Komisia a Rada brali vážne. Je tiež životnedôležité, aby sme dosiahli pokrok vo veciach ako národné menšiny, v rámci ktorých jenapokon jeden z najväčších problémov Európy – mali by sme sa pozrieť na západný Balkán,Ukrajinu alebo do Ruska – (veta nebola dokončená). Bez reformnej zmluvy sa nám nepodarídosiahnuť žiaden pokrok ani v tejto oblasti.

Vážený pán predseda, neexistuje žiadna alternatíva k reformnej zmluve. Je to buď reformnázmluva, alebo smrť Únie! Ďakujem za vašu pozornosť.

David Casa (PPE-DE) - Pred sebou máme dôležitú príležitosť vytvoriť z Európskej únieefektívnejšiu a demokratickejšiu úniu. Nová zmluva poskytne potrebné nástroje tak, abyEurópska únia mohla ďalej napredovať po tom, čo sa do jej stredu pripojilo viac občanov.Máme jedinečnú príležitosť a spolu musíme zaistiť, že sa nájdu potrebné kompromisy,ktoré zaručujú lepšiu budúcnosť pre európskych občanov.

Niekoľko ľudí sa tu zmienilo o Poľsku a Anglicku a ich neúčastiach. Áno, je dôležité, abykaždý dohliadal na svoje národné záujmy, ale ešte dôležitejšie je starať sa o záujmy Európskejúnie, pretože všetci tvoríme Európsku úniu. To platí nielen pre Radu, ale čiastočne aj preEurópsky parlament. Nesúhlasím s tým, že by mala byť jedna Európska únia pre určitýcheurópskych občanov a iná Európska únia pre určitých európskych občanov v inej krajine.Preto musíme využiť túto príležitosť, ktorá sa nám naskytá počas nasledujúcich dnív Portugalsku, a vyslať našim občanom jasný signál, že Európska únia nestagnuje a žes novou zmluvou zaručíme naše napredovanie. Zaručíme, že po dlhých a ťažkých rokochnepretržitých rozhovorov o budúcnosti Európy sme našli spôsob dohody, ktorá nás povediek získavaniu ďalšieho úspechu. Zmluvu, ktorá by mala zabezpečiť väčšiu transparentnosťa ako už bolo spomenuté, väčšiu efektívnosť. Zmluvu, ktorá by nám mala pomôcťzintenzívniť hlas každého európskeho občana. S radosťou môžem poznamenať, že dokoncaaj moja krajina, ktorú reprezentujem, si posilní svoju pozíciu v tomto Parlamente.

Pred Európskou úniou sú dôležité výzvy, ktorým musíme čeliť čím skôr. Musíme súťažiťv tomto globalizovanom svete, a preto by sme mali mať potrebné ciele, aby sme tieto výzvyplnili, výzvy ako klimatická zmena, prisťahovalectvo, spôsob vytvorenia ďalších pracovnýchmiest a lepších podmienok pre našich pracovníkov. Týmto výzvam môžeme čeliť len vtedy,ak budeme mať efektívnejšiu a transparentnejšiu Európsku úniu.

Andrzej Jan Szejna (PSE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, dúfam, že porozumenie,ktoré sa dosiahlo v Berlíne a ktoré sa týka najdôležitejších problémov v súčasnostiobsiahnutých v reformnej zmluve, vyvrcholí pozitívnym výsledkom počas nadchádzajúcehosamitu v Lisabone.

Dúfam tiež, že poľská vláda – pri zohľadnení skutočnosti, že 80 % Poliakov podporujenaše členstvo v Európskej únii – nájde cestu k záverečnému prijatiu návrhu zmluvy a týmdokáže, že rozumie sloganu Silné Poľsko v silnej Európe.

Jedným z najdôležitejších úspechov tohto porozumenia je, že Charta základných právbude právne záväzná. Veľmi ma teší, že predseda Európskeho parlamentu, predseda Komisiea predsedníctvo plánujú počas plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu uskutočniťobrad spoločného vyhlásenia Charty. To dokazuje, aký dôležitý je tento dokument, keďžerieši problémy ako dôstojnosť, sloboda, rovnosť, solidarita, práva občanov a výkon justície.


Nechápem teda a nepodporujem postoj poľskej vlády, ktorá chce výnimku z povinnostívyplývajúcich z ustanovení Kapitoly IV Charty s názvom Solidarita, keď sa to týka poľskýchobčanov. Táto kapitola obsahuje ustanovenia, ktoré sú mimoriadne blízke poľskeja európskej ľavici a súvisia s právami zamestnancov a odborov. Každá múdra vláda by samala starať o to, aby občanom svojej krajiny poskytla väčšiu a efektívnejšiu ochranu právzamestnancov, a to hlavne v krajine ako Poľsko, ktorej sloboda bola dosiahnutá vzburoupracovníkov poľského odborového zväzu Solidarność. Vyzývam preto poľskú vládu, abyzmenila stanovisko k tejto veci.

Maria da Assunção Esteves (PPE-DE). – (PT) Neformálny samit v Lisabone by moholukončiť problémové obdobie, v ktorom sa skrížili meče ambícií Európy a jej krízy. Nováreformná zmluva nebude mať tú moc reštrukturalizovať Európu, akú by mala európskaústava. Nová Zmluva je v porovnaní so stratenou ústavou menej, než sa dalo dosiahnuť.Namiesto veľkého skoku je to malý skok. Je všetkým, čím môže byť, ale nie tým, čím bymala byť. Predstavuje ale určitý pokrok z pohľadu toho, ako Európa prispôsobuje svojeinštitúcie novým geopolitickým výzvam a budúcim rozhovorom.

Musíme uznať, že emotívny prvok v referendách obmedzil čisto racionálny prvokv politickom zastúpení. Verejná mienka bola slabo pripravená na vizionárskya kozmopolitný prístup, čo nás prenieslo k ustráchanejšiemu a uzatvorenejšiemu procesu,ako bol proces v dohode, ktorá vydláždila cestu ústave. Na to by nemali zabúdať tí, ktoríbudú sedieť pri stole na ďalšej schôdzi Európskej rady. Úlohou Rady je teraz zabezpečiťjednotu potrebnú pre Zmluvu v súlade so zásadou maximálneho obmedzenia výnimiek,aby sa pri výnimkách z Charty zabránilo skrytým narušeniam v dôsledku klauzúl o neúčastiv pôvodných džentlmenských dohodách (ako napríklad Ioáninsky kompromis) a aby sazaistilo, že Zmluva bude mať jednotný, a nie rozčlenený poriadok.

Ďalšou úlohou Rady je zariadiť ratifikáciu Zmluvy, ktorá je nevyhnutná, ak sa chcemevyhnúť zmene smeru v európskej dráhe, ktorá je taká blízka všetkým občanom. Je časakceptovať, že legitímnosť Európy pochádza predovšetkým zo všeobecných hodnôt, ktorébráni, z jednotnosti jej demokratických inštitúcií, zo zdieľaného projektu na dosiahnutieglobálnej spravodlivosti, ktorý vznikol presne z dokonalosti dôvodov. To je legitímnosťEurópy.

Józef Pinior (PSE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, rád by som sa pripojil ku gratuláciámportugalskému predsedníctvu k tomu, ako vyriešili proces dosiahnutia dohody o zmluveÚnie. Tento proces bol veľmi náročný a dosiahnutie porozumenia vyžadovalo naozajveľké úsilie.

Táto zmluva nie je zmluvou našich snov a nie je zmluvou, ktorá by zobrazovala vízie a snydnešných Európanov. Napriek tomu je tým, čo v súčasnosti máme na ceste medzi snamia skutočnosťou v Európskej únii. Som presvedčený a dúfam, že všetky európske štáty tútoZmluvu prijmú.

Musím však teraz a tu v Európskom parlamente vyjadriť svoje pevné stanovisko protivyhláseniu, ktoré vydala vláda vo Varšave o tom, že neakceptuje Chartu základných právEÚ. Non possumus, hovorím toto non possumus v Európskom parlamente ako aktivistaSolidarity z obdobia vlády armády. Poľsko ukázalo celej Európe cestu k slobodea demokracie. A dnes má poľská vláda odvahu vyhlásiť, že v našej krajine, v mojej domovine,nebude uplatňovať Chartu základných práv. Protestujem proti tomu v mene tej časti poľskejpopulácie, mužov a žien, ktorá sa nikdy nezmieri s tým, že Poľsko nie je viazané Chartouzákladných práv EÚ.


Panayiotis Demetriou (PPE-DE). - (EL) Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by somrád zablahoželal portugalskému predsedníctvu k odhodlaniu, rýchlosti a aktívnosti, ktorépreukázalo. Vďaka tomu dnes máme text reformnej zmluvy, ktorý sa má predložiťmedzivládnej konferencii v Lisabone. Dúfam, že zúčastnené vlády využijú príležitosť a ujmúsa svojich zodpovedností, aby sme sa dostali zo slepej uličky, v ktorej sa nachádzame.

Zároveň by som rád ubezpečil portugalské predsedníctvo, že prevažná väčšina poslancovtohto Parlamentu stojí na jeho strane a v tomto smere očakávame pozitívny výsledok.V prvom rade potrebujeme dohodu, potom ratifikáciu vo všetkých štátoch.

Počul som rôzne pripomienky k úsiliu smerujúcemu k ďalšiemu zjednocovaniu Európya prekvapili ma tí, ktorí skrývajú svoju antieurópsku filozofiu za dovolávanie sa niečoholepšieho s cieľom zničiť niečo dobré. Nechajme ich, aby boli úprimní: ak nedosiahnu lepšiezjednotenie alebo integráciu EÚ, Anglicko, Francúzsko, Nemecko a Poľsko budú čeliťvýzvam globalizácie samostatne. Nechajme ich zaistiť mier, keď nás nacionalistická rivalitaznovu povedie do krízy a snáď i vojny.

Musíme si uvedomiť, že predstavu EÚ nemožno zamiesť pod koberec. Musíme jupodporovať a realizovať. Naším cieľom by malo byť zachovávanie trvalého pokroku, abyvšetky tieto štáty a národy čelili nielen európskej budúcnosti, ale globálnej budúcnosti,a to na základe zásad a hodnôt. To je predstava, ktorú musíme propagovať, a tento Európskyparlament stojí na Vašej strane, pán premiér.

Alexander Stubb (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, je veľmi príjemné vidieť svojemeno na stene spolu s menom pána ministra a pána komisára – je to veľká chvíľa!

Ak dovolíte, rád by som poznamenal tri veci. Z môjho pohľadu sme na medzivládnychkonferenciách za posledných 25 rokov buď pripravovali novú zmluvu, alebo o nej rokovaliči ju ratifikovali. Neviem ako vy, páni – pán Corbett a ostatní – ale ja sa dostávam do štádiaúnavy z medzivládnych konferencií. Potrebujeme túto otázku vyriešiť a uzavrieť. Konalosa tak veľa medzivládnych konferencií, že sa stali pravidlom. Nie som proti zmene – právenaopak – ale v istej fáze sa treba upokojiť. A myslím, že práve tým o dva týždne skončíme.

Čo sa týka môjho druhého postrehu, nuž, samozrejme by som sa tešil z Ústavy, treba všakvychádzať z takej reformnej zmluvy, aká je. Predstavuje veľký pokrok v tom, čo máme.Samozrejme, každý z nás jej môže niečo vyčítať, či už možnosti neúčasti, alebo to, že jezjednodušená alebo v skutočnosti komplikovanejšia. Všetky máme svoje pochybnosti,treba si však zapamätať toto: je veľmi dôsledná v oblasti zahraničnej politiky, dáva námprávnu subjektivitu, poskytuje nám základné práva – teda, aspoň niektorým z nás –a umožňuje nám hlasovať kvalifikovanejšou väčšinou. Vždy je, samozrejme, priestor nazlepšovanie na konci dňa, ale táto reformná zmluva je tým, čo máme. Preto Spojenémukráľovstvu a Poľsku odkazujem: „Upokojte sa a prijmite ju“.

Posledný bod, o ktorom by som chcel hovoriť, je, že sa skutočne domnievam, že nadišielčas obnoviť dôveru medzi členskými štátmi. Negatívna nálada panuje od rokovaní v Nice,na ktorých sa malí postavili proti veľkým. Myslím, že prišiel čas zakopať vojnovú sekerua obnoviť dôveru, takú, akú sme voči sebe mali pred Nice. Je čas upokojiť inštitúcie, urovnaťproblémy a sústrediť sa na skutočnú tvorbu politiky.

Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. – (PT) Vážený pán predsedajúci, dámya páni, na prvom mieste by som chcel poďakovať členom Európskeho parlamentu za ichvýraznú podporu našej snahe a za prácu vykonanú portugalským predsedníctvom v rámcimedzivládnej konferencie, ktorá, ako dúfame, povedie k novej zmluve pre našu Úniu.


Tým z vás, ktorí sa vyjadrovali menej podporne alebo dokonca proti, by som rád povedal,že predsedníctvo si poznamená tieto obavy a kritiku – a je našou povinnosťou to urobiť –pretože ich považujeme za súčasť našej spolupráce a nášho snaženia a pretože ichprirodzene musíme brať do úvahy.

Myslím, že to bol Graham Watson, kto povedal, že premiér Portugalska sa musí cítiť akopri príprave svojej armády na boj v bitke medzivládnej konferencie, ktorá sa bude konať18. a 19. októbra. Je to jeden zo spôsobov, ako sa na vec pozrieť. Povedal by som, že somvojakom tejto armády a dúfam, že sa do našej armády pripojí mnoho ďalších vojakov,ktorí sú tu prítomní, aby sme v Lisabone naozaj dosiahli novú zmluvu o Európskej únii.

Medzivládna konferencia ukončila svoju prácu, pokiaľ ide o právnikov a odborníkov. Terazje rad na politikoch vyjadriť sa na úrovni spravodlivosti a som si istý, že politici a vládydostoja svojim zodpovednostiam. Odznelo tu, že nemôžeme zlyhať a že sa portugalsképredsedníctvo v plnej miere stotožňuje s týmto vyhlásením. Nemôžeme zlyhať a vytvorímedohodu, ktorá, a to som si istý, bude mať podporu všetkých. Inak to byť nemôže.

Budeme venovať pozornosť citlivým oblastiam, záujmom a obavám všetkých. Nebudemenikoho ignorovať. Ako hovorím, sme si preto istí úspechom vzhľadom na pocit, žerozprava, ktorá pravdepodobne trvala už príliš dlho, musí byť uzatvorená, ako aj vzhľadomna to, že vnímame naliehavú potrebu vytvoriť ducha budovania, únie a pozitívnej energie,aby sme mohli čeliť mnohým iným problémom, ktoré na nás čakajú v budúcnosti a ktorétu už boli spomínané: klimatická zmena, otázky energetiky, prisťahovalectva, naša vlastnávnútorná reforma, ktorú musíme dosiahnuť, aby sme sa vedeli postaviť všeobecnejšímproblémom globalizácie. Som si istý, že pocit naliehavosti s ohľadom na uzatvorenieZmluvy, ktorý nás má inšpirovať, aby sme vyhrali ďalšie bitky, budeme v Lisabone cítiťa že keď sa tu vrátime na ďalšie plenárne zasadnutie, prinesieme vám dobré správy.

Ešte raz by som chcel poďakovať poslancom Európskeho parlamentu za podporu, ktorúprejavili nášmu tímu právnikov. Som si istý, že ich podpora bude pokračovať v ďalšíchfázach, ako to tu spomenuli mnohí rečníci.

Pár slov k otázke Lisabonskej stratégie s cieľom poďakovať pánovi João de Deus Pinheiroza jeho prejav. V rozprave o Lisabonskej stratégii predstavíme nový prvok, ktorý jepreviazaný s dimenziou zahraničnej politiky tejto stratégie. V základe sa viaže na potrebustanoviť pravidlá, ktorými sa budú riadiť oblasti, v ktorých nie sú žiadne pravidlá a žiadneprávne predpisy, aby sme dosiahli účinný pokrok, sociálnu stabilitu, hospodársku stabilitua mier v usporiadanom a riadenom svete, v ktorom sú pravidlá a normy všetkým jasné.Musíme ich takpovediac riešiť, aby bol svet, ktorý budujeme, naozaj spravodlivejší prevšetkých.

Ako som už spomínal, budem tu s predsedníctvom. Viem, že premiér Portugalska semtiež plánuje prísť a budem s ním na ďalšom plenárnom zasadnutí. Verím, že budeme môcťoznámiť, že Európska únia má novú zmluvu: reformnú zmluvu.

Margot Wallström, podpredsedníčka Komisie . − Pán predsedajúci, ďakujem Vám zazaujímavú rozpravu. Človek vždy zistí mnoho nových vecí a môžem sľúbiť, že Komisiubudem informovať. Pozorne som si robila poznámky, aby sme sa problematikou mohlizaoberať aj na stretnutí, ktoré sa uskutoční budúci pondelok v Luxemburgu.

Vypočula som si tri priame otázky, ku ktorým by som sa chcela vyjadriť v rámci svojichmožností. Prvá z nich naznačovala, že sa Parlament zúčastňoval na procese menovaniaprvého vysokého splnomocnenca. Zmluva reprodukujte text z roku 2004. Som si istá, že


v pravý čas bude každý chcieť nájsť pragmatické politické riešenie, s ktorým budú spokojnévšetky strany. Možno si, samozrejme, spomínate na precedens menovania komisárov ponedávnych rozšíreniach. Aj v tomto prípade Parlament v praxi vyriešil situáciu uspokojivo,aj keď právne texty neboli jasné. Myslím, že je záujmom každého z nás zabezpečiť, abyv celom postupe zohrával Parlament uspokojivú úlohu.

Druhá otázka nadväzovala na článok 24 Zmluvy týkajúci sa ochrany osobných údajovv oblasti bezpečnosti. Tu môžem odpovedať za Komisiu, ktorá rozumie obavám Parlamentuz ustanovení týkajúcich sa prenosu dôverných údajov medzi členskými štátmi. V súčasnomznení umožňuje článok 24 Zmluvy EÚ Rade samotnej definovať pravidlá v tejto oblasti,bez možnosti účasti Európskeho parlamentu. Toto nové ustanovenie, samozrejme, vychádzaz mandátu medzivládnej konferencie. Vzťahuje sa len na členské štáty, pričom európskeinštitúcie naďalej podliehajú všeobecnému režimu a predpokladaný postup je v súlades osobitým režimom, ktorý existuje v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.Znamená to teda, že právomoc Dvora je obmedzená. Obávam sa, že je len malý priestorna zmenu podstaty, ktorá bola dohodnutá v mandáte. V každom prípade vás však môžemznovu uistiť, že tento článok podľa nás nezahŕňa napríklad dohodu EÚ so Spojenýmištátmi o osobných záznamoch o cestujúcich. Táto dohoda má momentálne právny základv treťom pilieri, a preto z pohľadu Komisie bude v budúcnosti spadať do bežnej právomociEP a Dvora. Takto sa k problematike stavia Komisia.

Sedím, aby som mohla sledovať našich návštevníkov. Nie som si istá, či dokážeme vždyúplne jasne vysvetliť, o čom tu rokujeme. Som si však istá, že návštevníci cítili istý druhfrustrácie, ktorá z tejto rozpravy vychádzala, a skutočnosť, že niektorí z nich sú veľmispokojní s výsledkom. Hovoria, že ide o dobrý kompromis. Iní nie sú spokojní vôbeca hovoria, že to nie je dostatočne dobré. A ďalší hovoria, že zachádzame príliš ďaleko.Samozrejme, je to len odrazom politickej situácie a náročnej politickej hry, ktorá prichádzapo dlhom období skutočných diskusií o tom, ako môžeme prispôsobiť svoje rozhodovaciepostupy a rozšíriť Európsku úniu na 27 členských štátov. O tom, ako môžeme začleniťnové problémy, ktoré sa v poslednom období vyskytli, ako klimatické zmeny a energetickéotázky, ako môžeme byť otvorenejší a efektívnejší.

Všetci títo návštevníci mi zároveň pripomínajú, že bez ohľadu na výsledok – pričom verímea dúfame, že s pomocou portugalského predsedníctva dosiahneme dobrý výsledok, že sanám podarí odsúhlasiť novú reformnú zmluvu – budeme musieť komunikovať. Budemesa musieť rozprávať s občanmi a vysvetliť im situáciu najlepšie, ako to vieme. Dúfam, žeKomisia a Európsky parlament dokážu spolu naplánovať komunikačné aktivity a uistiasa, že sme pripravili text, ktorý je v maximálnej možnej miere prístupný a zrozumiteľný,že dokážeme vytvoriť diskusiu, ktorá bude európska, tak, aby na ňu mohli nadviazaťdiskusie v ostatných členských štátoch – a s politickým záväzkom nás všetkých, všetkýchinštitúcií komunikovať s občanmi: vysvetľovať, obhajovať a tiež počúvať. To bude odteraznašou úlohou.

Toto je ešte len začiatok. Čaká na nás ratifikácia a realizácia. Ale pokiaľ ide o mňaa o Komisiu, veríme, že toto je dobrá reformná zmluva – nie perfektná: je to, samozrejme,kompromis. Radšej by sme nemali žiadne neúčasti, ale skutočne dobrú podporu bodov,ktoré sa nachádzajú hlavne v Charte základných práv. Máme však kompromis, mámedohodu všetkých členských štátov – a teraz ju musíme využiť v maximálnej možnej miere.

(potlesk)

Predsedajúci − Týmto sa uzatvára tento bod rokovania.


Písomné vyhlásenia (článok 142)

Alexandra Dobolyi (PSE), písomne . – (HU) Maďarsko vždy presadzovalo podporuústavnej zmluve – alebo v jej novej podobe reformnej zmluve. Záujmom Maďarska a cieľomÚnie je, že by sme mali zaručiť mier a naše základné záujmy a podporovať dobré podmienkypre občanov Únie, ktorých je už približne 500 miliónov. Európa sa zmenila a svet sa zmenil.Na nové bezpečnostné hrozby musíme reagovať novými stratégiami a novými politikami.Európa sa musí pripraviť na zmenu vo všetkých oblastiach.

Verím, že reformná zmluva môže pomôcť nastaviť kurz pre Európu a definovať jej budúcirámec pôsobenia, politiku a Európu, v ktorej by sme radi žili a boli úspešní.

Považujem sa dôležité, aby hlavy štátov a predsedovia vlád konali na neformálnom samitev dňoch 18. – 19. októbra zodpovedne, aby dali bokom svoje historické krivdy a abydosiahli jednohlasné rozhodnutie o konečnom texte reformnej zmluvy, ktorá môže pohnúťEurópsku úniu správnym smerom.

Cieľom samitu je prijať text reformnej zmluvy a posilniť tým efektívnosť rozšírenejEurópskej únie a rozšíriť úlohu Európskeho parlamentu, ktorý je jediným voleným orgánom,a tiež externé konanie Únie. Európsky parlament doteraz zaručoval a bude zaručovať plnúpodporu ústavnému procesu a vytvoreniu reformnej zmluvy a verí, že ju 27 členskýchštátov čím skôr ratifikuje. Zástupcovia parlamentných skupín zabezpečia, aby bol Parlamentprítomný na samite v Lisabone, čím tiež podporia vytvorenie reformnej zmluvy.

Základom je, že potrebujeme Európu, v ktorej bude 27 členských štátov cítiť spoločnúzodpovednosť, aby sme mohli spolu prijať vhodné kroky smerujúce k lepšej budúcnosti.

Čas už nadišiel a musíme to dokázať v Lisabone!

Margie Sudre (PPE-DE), písomne. – (FR) Návrh reformnej zmluvy presne zodpovedámandátu, ktorý bol schválený v júni 27 štátmi. Transformuje ich politický záväzok nazákon a Európskej únii by mal umožniť zanechať za sebou politickú slepú uličku, v ktorejbola viac než desať rokov.

Žiadam teraz členov Európskej rady, aby dodržali svoje slovo a prestali klásť otázky inextremis netýkajúce sa mandátu.

Nie je čas na malé dohovory na poslednú chvíľu, náhle nacionalistické reakcie alebo reflexyodstúpenia, ktoré zavádzaním množstva kompromisných neúčastí ohrozujú celistvosťZmluvy.

Prijatie tohto textu by malo rešpektovať predpokladaný časový rozvrh, aby mohlaLisabonská zmluva vstúpiť do platnosti 1. januára 2009.

Teraz by sme sa mali sústrediť na zvyšovanie informovanosti našich občanov, ktorí terazviac očakávajú a sú väčšmi kritickí voči Európskej únii. Potrebujú vysvetlenia a my by smeim ich mali poskytnúť a dokázať, že sme dobrí učitelia.

Je zodpovednosťou každého z nás podeliť sa o naše nadšenie v týchto nových súvislostiach,ktoré charakterizuje návrat k európskemu prístupu a imperatív demokratickejtransparentnosti.


17. Zloženie Parlamentu

Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa pánov Alaina Lamassoura a Adriana Severinav mene Výboru pre ústavné veci o zložení Európskeho parlamentu ((2007/2169(INI)))(A6-0351/2007).

Alain Lamassoure (PPE-DE), spravodajca. – (FR) Pán predsedajúci, dámy a páni, návrhuznesenia je reakciou na pozvánku od Európskej rady v júni. V článku 9 A návrhu Zmluvysa uvádza, že budúce zloženie Parlamentu bude otázkou sekundárnych právnych predpisov.Rozhodne o ňom Európska rada a bude prijaté jednohlasne na základe iniciatívy Európskehoparlamentu a s jeho súhlasom. Rada nás pozýva, aby sme vysvetlili, ako by mal tento postupfungovať. Chce nás vidieť vyriešiť tento horúci zemiak.

Pre náš Parlament je to ozajstná politická výzva. Sme schopní prísť s reformou, ktorá savzťahuje na nás? Naposledy sme to mali urobiť v roku 2000 a Parlamentu sa to nepodarilo.Z tohto pohľadu možno sa významný politický výsledok považovať už hlasovanie voVýbore pre ústavné veci. Získali sme veľkú väčšinu: dve tretiny v konečnom hlasovaní a trištvrtiny v hlavnom bode, rozdelení kresiel medzi členskými štátmi z pohľadu skutočnýchčísel.

Akému problému to čelíme? Najprv by sme si mali uvedomiť, že súčasný Parlament so785 poslancami už nevyhovuje novej právnej pozícii, ktorá vyplýva zo zmenenej adoplnenej Zmluvy z Nice. Tento systém založený na 736 poslancoch EP sa má použiť, aknedôjde k inému novému rozhodnutiu. Až doteraz boli v Rade a v Parlamente členskéštáty rozdelené do kategórií: jeden štát so superveľkosťou, niekoľko veľkých štátov, niekoľkoštátov strednej veľkosti, niekoľko malých atď. Každá kategória má rovnaké hlasovaciepráva v Rade a rovnaký počet kresiel v Parlamente.

To už neplatí! Budúca Zmluva zavádza vo vzťahu k tomuto systému dva typy inovácií. Najednej strane sú skutočné čísla: maximálne 750 poslancov EP, s hornou hranicou 96a spodnou hranicou 6 kresiel na členský štát. Na druhej strane je zásada: medzi maximoma minimom musia byť členské štáty zastúpené podľa degresívnej proporcionality a dnesmáme v Parlamente za úlohu definovať túto zásadu, a to vybrať mieru proporcionalitya mieru degresivity alebo aká je miera nadmerného zastúpenia štátov s najmenším počtomobyvateľov a miera nedostatočného zastúpenia štátov s najväčším počtom obyvateľov.

Váš výbor navrhuje, aby sa táto zásada pretransformovala takto: po prvé, minimálnya maximálny počet stanovený Zmluvou sa musia v plnej miere využiť. Použitie hornejhranice 750 kresiel nám konkrétne dáva malú takpovediac rezervu kresiel, takže degresívnuproporcionalitu možno použiť bez zníženia počtu kresiel ktorejkoľvek krajiny. To jezákladná politická voľba a je absolútne nevyhnutné získať jednohlasný súhlas v Európskejrade.

Po druhé, čím väčší je počet obyvateľov v krajine, tým je samozrejme väčší jej nárok naväčší počet kresiel. Po tretie, čím väčší je počet obyvateľov v krajine, tým väčší početobyvateľov je zastúpený každým poslancom tejto krajiny v Európskom parlamente. Aždoteraz, pán predsedajúci, španielsky poslanec EP zastupuje viac než 875 000 ľudí, pričomnemecký poslanec EP zastupuje len 832 000 ľudí. Až doteraz má Nemecko dvakrát väčšípočet obyvateľov než Španielsko. Táto anomália sa napraví tým, že Španielsko získa štyriďalšie kreslá. Celkovo zasahujú navrhované zvýšenia desať krajín.


Sme si plne vedomí toho, že je to len dočasné riešenie. Bolo by vhodné vymyslieť nejakýmatematický vzorec, ktorý by sa automaticky použil na prípadné ďalšie budúce rozšírenia,no časový rámec, ktorý sme mali k dispozícii, nám to neumožnil. Uznesenie však obsahujev tomto smere niekoľko odporúčaní. Podobne platí, že sme museli použiť len dostupnéúdaje o počte obyvateľov, a to od Eurostatu, pretože sme nemali žiadne údaje od samotnýchobyvateľov. Adrian Severin o tom povie viac.

Napokon by som rád varoval našich kolegov poslancov, aby nepredkladali pozmeňujúcea doplňujúce návrhy, ktoré sú v rozpore so základnými zásadami tejto správy a v závislostiod konkrétneho prípadu by mohli znamenať abnormálne výhody veľkých krajín oprotimalým krajinám alebo malých krajín oproti veľkým krajinám. Naša práca by bola v tomtoprípade márna, pretože bez jednohlasného rozhodnutia v Rade budeme musieť dodržať736 kresiel stanovených Zmluvou z Nice.

Takže dámy a páni, zdržte sa, prosím, zvyšovania počtu pre svoju krajinu. Popoludnie smestrávili vyhláseniami o tom, že sme jedinou demokratickou inštitúciou, ktorá chráni záujmyEurópanov pred inými inštitúciami, pred národným egoizmom. A teraz máme perfektnúpríležitosť dokázať, že je naše konanie hodné našich slov.

(potlesk)

Adrian Severin (PSE), spravodajca . – Pán predsedajúci, naše návrhy – pána Lamassouraa môj – potvrdené Výborom pre ústavné veci prinášajú množstvo zlepšení do aktuálnychpostupov týkajúcich sa zloženia Európskeho parlamentu. Ak sa prijmú a primerane rozšíria,nebudú sa už ďalej vytvárať umelé zoskupenia, nebudú svojvoľné rokovania, žiadne ďalšierozširovanie na úrok účinnosti Európskeho parlamentu, ktorý sa zväčšuje s počtom členov.Dôjde k väčšej reprezentatívnosti na základe demografickej skutočnosti, a nie na základeformálnych alebo symbolických právnych vzťahov. Dôjde k väčšej solidarite medzi veľkýmia malými štátmi vyplývajúcej z degresívnej proporcionality zastúpenia. Budeme mať úplnúlegitímnosť na základe zastúpenia občanov vyplývajúcu zo skutočnosti, že Európskyparlament budú voliť občania Európy.

Je potrebné všimnúť si rozdiel medzi demokratickou legitímnosťou Európskeho parlamentu,ktorá sa opiera o hlasovanie občanov Európy, a národným zastúpením v Európskomparlamente, ktoré vychádza z demografických reálií v členských štátoch. My, Európskyparlament, sme zástupcami občanov a štátov zároveň.

(nesúhlasný šum)

Ihneď vidíte, niektorí hovoria len občania, iní hovoria štáty. Sme zároveň Spolkovým smenoma Spolkovou radou. V budúcnosti by sme snáď mali pouvažovať o jasnom oddelení tejtostránky, ale teraz – keď sme konečne prijali, že občania hlasujú a že degresívnaproporcionalita by mala zohľadňovať veľkosť spoločenstiev žijúcich na národnýchúzemiach – je mi ľúto, sme oboje.

Samozrejme, v tomto ohľade je ešte vždy potrebné vyjasniť myšlienku európskehoobčianstva; dúfam, že k tomu v blízkej budúcnosti dôjde. Naša správa však nie je predbežná,ale prechodná. Je prechodná, pretože sa domnievam, že nami definované princípy budúmať dlhé trvanie, avšak bude potrebné postupovať ďalej. Som si istý, že v budúcnostimôžeme dopĺňať to, čo sme vám už navrhli. Preto sme zahrnuli niekoľko revíznychdoložiek, ktoré podľa nás – pána Lamassoura a mňa – zaistia flexibilitu, prispôsobivosť abudúci vývoj v rámci spôsobu, akým sa Parlament zostavuje.


Táto správa nikoho netrestá. Odmenení budú možno tí, ktorí majú lepšiu demografickúpolitiku. Určite je však výzvou pre lepšiu demografickú politiku, vrátane migračnej.Nemyslím, že by niekto strácal – a snáď ani nikto nevyhráva – ak by sme to previedli nahru s nulovým súčtom. Pokiaľ budeme mať z pohľadu demokracie legitímnejší Parlament,vyhráva každý.

Máme niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Niektorí kolegovia by radi obmedzili postupnýpokles v prospech proporcionality – väčšia proporcionalita znamená viac kresiel pre väčšiekrajiny. Iní by zase chceli väčší pokles bez väčšej proporcionality. Väčší pokles znamenáviac kresiel pre malé krajiny. Preto si myslím, že musíme zamietnuť obe tieto extrémnemožnosti s cieľom presadiť možnosť, ktorá je, súhlasím, nedokonalá, ale ktorá je presúčasnosť tou najlepšou. A túto možnosť spolu s pánom Lamassourom navrhujeme.Niektorí by sa chceli pozrieť, na čo sa odvoláva. Niektorí by chceli, aby sa zohľadňovalivšetci štátni príslušníci bez ohľadu na krajinu ich trvalého bydliska. Ďalší by chceli, aby savzali do úvahy všetci obyvatelia v ich krajinách. Ostatní sa pokúšajú vidieť len občanovEurópy žijúcich v určitej krajine. Naše názory sa teda v tomto bode líšia. Jediným riešenímje teda držať sa súčasných postupov a súčasných údajov agentúry Eurostat.

A napokon sú aj takí, ktorí bojujú o politickú prestíž a domnievajú sa, že ak nie smerovnomerne zastúpení v tomto Parlamente, nemáme rovnakú politickú váhu. Myslím, žekeď sme už prijali postupný pokles – a pomerný pokles – tieto umelé zoskupenia nemôžuďalej zotrvať. Obávam sa, že ak neprijmeme toto uznesenie, Európsky parlament odošlesprávu, že nie je schopný prijať dôležitú reformu a že vždy musí čakať na výkonné inštitúcie,ktoré zaň rozhodnú. Myslím, že medzivládna konferencia zažije svoje prvé zlyhanie skôr,ako sa vôbec začne zaoberať problémami vo svojom programe. A toto zlyhanie môže byťzačiatkom totálneho zlyhania. Obávam sa, že sa každý vráti k Zmluve z Nice, a nieku klamlivým snom. Obávam sa, že tým vyšleme signál, ktorý bude znamenať rozdeleniena malé a veľké krajiny, a to zníži každý sen o jednote, spravodlivosti a začlenení. Pretoskončím s výzvou všetkým svojim kolegom. Apelujem na náš zmysel európskejzodpovednosti a európskej solidarity. Hic Rhodus, hic salta! Tu je Rodos a umožnite námna tomto mieste dokázať, že sme skutoční Európania, a nie pri poúčaní Komisie a Rady.

Ingo Friedrich, v mene skupiny PPE-DE . – (DE) Pán predsedajúci, správa poskytujevysvetlenie, za ktoré by som rád vyjadril svoje úprimné poďakovanie obom spravodajcom,pánom Lamassourovi a Severinovi. Jasne z nej vyplýva, že sústavne prekračujeme stanovenéhorné a spodné limity. Konkrétne za toto by som rád vyjadril svoju vďaku. Toto objasnenieje dôležité pre nás všetkých.

Po druhé, táto správa poskytuje dva výsledky. Prvý, čím menej degresívnu stupnicu budememať, to znamená čím viac sa pridržíme proporcionality, tým skutočnejšiu právomoca legitímnosť bude mať tento Parlament. Rozpor v tom, akú mieru degresivity potrebujeme– o koľko menej, o koľko viac – musíme neustále riadiť a podľa mňa je logické povedať,že čím menej degresivity, tým väčšia bude legitímnosť. Ako Nemec by som rád dodal, žeje to samozrejme trochu problematické, pretože my ako Nemci sme jediní, ktorí budú maťna základe Zmluvy z Nice menej, než sme mali. Radi by sme tu získali trochu viac podpory,pretože diskusie v nemeckej tlači sú v tomto ohľade veľmi jednoznačné. Mali by sme toprijať, pretože aj my veríme, že európske hľadisko je dôležitejšie než všetky ostatné.

Napokon, dve zistenia, ktoré by sme mali využiť v budúcnosti. Prvé, naozaj by sme malipracovať na vytvorení logického systému z dlhodobého hľadiska, o ktorom nebudememusieť stále znovu rokovať. Druhé, máme tu dva kontroverzné pozmeňujúce a doplňujúce


návrhy, 2 a 3. Naša skupina sa rozhodla, že bez ohľadu na to, ako prebehne hlasovanie otýchto dvoch kontroverzných témach, napokon budeme ako skupina hlasovať za správuLamassoure/Severin. Rada nemá žiadnu výhovorku. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2,ktorý sa len minimálne líši od čísel v správe pána Lamassoura, by znamenal, že Rada dostanesprávu od Parlamentu na obdobie 2009 – 2014. Náš Parlament a všetky skupiny tedapodľa môjho názoru po zrelej úvahe splnili svoje povinnosti a Rada, ak bude chcieť, môžerozhodnúť.

Veľká vďaka za férovú diskusiu o takejto náročnej téme!

Richard Corbett, v mene skupiny PSE. – Vážený pád predsedajúci, v mene skupiny PSEby som rád podporil túto správu. Naša skupina bude za správu hlasovať a dúfame, že tentotext, ktorý bol prijatý 70 % väčšinou vo výbore, teraz v Parlamente podporí rovnako veľkáväčšina ako celok.

Spravodajcovia – rozumne, s ohľadom na právne prekážky vymedzené novou Zmluvou,s ohľadom na časové prekážky určené pred uzatvorením medzivládnej konferencie – sasústredili na korekciu hlavných anomálií v aktuálnom rozdelení kresiel namiesto toho,aby sa pustili do návrhu radikálnej nápravy systému, ktorý by viedol jedine k mŕtvemubodu na medzivládnej konferencii a ohrozil by schválenie a ratifikáciu novej Zmluvy.

Žiadny členský štát nepríde o kreslá, na ktoré má nárok podľa ustanovení súčasných dohôd,ktoré hovoria o rozdelení kresiel od roku 2009 – samozrejme, s výnimkou ustanovenísamotnej Zmluvy pre Nemeckú spolkovú republiku. S touto jedinou výnimkou neprídežiadna krajina o kreslá v porovnaní s tým, čo sa plánuje v Zmluve na rok 2009.

Niektorí naši kolegovia sa teraz, samozrejme, pokúšajú získať viac kresiel pre svoj vlastnýčlenský štát, niekedy aj argumentáciou o tom, že počet obyvateľov v ich krajine je zrazuomnoho väčší, než sme všetci predtým predpokladali, väčší ako hodnoty uvádzanéagentúrou Eurostat, ktoré používa každý, vrátane Rady.

Iní poukazujú na to, že z dôvodu národnej prestíže by mali mať rovnaký počet kresiel akoiný konkrétny členský štát. Musím priznať, že ma veľmi prekvapil prístup talianskej vlády.Rozumiem, že pán Prodi a niektorí tu prítomní talianski poslanci argumentujú, že je preTaliansko zásadné, mať rovnaký počet kresiel ako Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Ajoni však akceptovali – ako my všetci – zásadu pomerného znižovania: pomerného vovzťahu k počtu obyvateľov. Akceptujem, že moja krajina bude mať o jedno kreslo menejako Francúzsko, aj keď sme až doteraz mali rovnaký počet. Preto nechápem, prečo bymalo byť pre Taliansko také ťažké, prijať, že má z toho istého dôvodu menej kresiel akoFrancúzsko. Som prekvapený, ak vláda krajiny, ktorá nám tak často hovorila, že jepríkladom nám všetkým z pohľadu toho, aká je communautaire, že cíti silnú európskuzodpovednosť, že nie je nacionálna, že vždy kladie záujmy Európy pred svoje vlastné, akpráve Taliansko a pán Prodi teraz obhajujú, že by Taliansko z dôvodu národnej prestížemalo mať rovnaký počet kresiel ako Francúzsko a Spojené kráľovstvo, aj keď má iný početobyvateľov.

Uzavriem to: rád by som vyzval tento Parlament, aby správu podporil, aby zamietolpozmeňujúce návrhy a poslal jasnú, presvedčivú správu Európskej rade.


PREDSEDÁ: PANI ROTHEpodpredsedníčka

Andrew Duff, v mene skupiny ALDE . – Pani predsedajúca, skupina ALDE tiež podporínávrh pánov Lamassourea s Severina. Medzivládna konferencia nás žiada zmeniť rozdelenietak, aby vyhovovalo podmienkam reformnej zmluvy, a je to úplne vhodná žiadosť. My,ako Parlament, musíme vyslať späť presvedčivú a jasnú správu, že sme schopní urobiťtakéto sofistikované a odvážne rozhodnutie.

Neexistuje žiadny čistý a definitívny vzorec. Odsek 6 používa schodnú a rozumnú definíciudegresívnej proporcionality. Aj ja, samozrejme, akceptujem, že niektoré národné delegáciesa snažia zlepšiť svoje pozície v ligovej tabuľke. Ukazuje sa však, že všetky takéto návrhysi vzájomne odporujú. Všetci, ktorí sa snažia zmeniť systém, zlyhajú. Návrh pána D’Hondtaby poskytol príliš veľkú moc väčším štátom. A pánovi Friedrichovi by som rád povedal,že jeho návrh porušuje zásadu Zmluvy o degresívnej proporcionalite. Systém druhejodmocniny dáva príliš veľkú moc menším štátom.

Plne akceptujem, že Taliani vyzdvihli zaujímavý bod o štatistickom základe, ktorý by smemali ako Parlament preskúmať, rozdiel medzi štátnymi príslušníkmi, občanmi, osobamis trvalým pobytom a voličmi. Problematika je však mimoriadne komplikovaná a pevnešliape po národnej suverenite v oblasti volebného práva a občianstva. Nie je možné takýtoproblém vyriešiť počas jedného týždňa do ukončenia medzivládnej konferencie.

Po medzivládnej konferencii bude nasledovať správa Výboru pre ústavné veci, za ktorýmám tú česť byť menovaný ako spravodajca, ktorá sa bude zaoberať všetkými týmitootázkami a navrhne reformu primárneho práva z roku 1976. To všetko sa však budezaoberať ďalším rokom, nie súčasným stavom vecí.

Medzitým by sme radi vyjadrili pevnú podporu návrhu a tomu, aby sa medzivládnejkonferencii odoslal návrh, a nie problém.

(potlesk)

Brian Crowley , v mene skupiny UEN . – Vážená pani predsedajúca, rád by som sa pripojilku svojim kolegom a poďakoval spoluspravodajcom za ich úsilie vynaložené na problém,ktorý je veľmi náročný a komplexný.

Napokon, aj napriek tomu, čo možno hovoria niektorí kolegovia, morky nebudú hlasovaťza Vianoce, tak prečo by sa mal nejaký súčasný poslanec Európskeho parlamentu pozerať,ako mu berú kreslá? Za túžbou tých, ktorí sa snažia získať maximálny počet im dostupnýchkresiel v každej z národných kategórií, je legitímne odôvodnenie. Bol by som hlúpy, ak bysom očierňoval tento ich postoj. Pretože, ak by som k tomu chcel niečo dodať, stačí, keďsa pozrieme na zmeny, ku ktorým došlo od konania sa prvých priamych volieb doEurópskeho parlamentu v roku 1979, došlo k neobyčajným zmenám v demografickýcha populačných trendoch v celej Európskej únii, v neposlednom rade aj v dôsledku rozšíreniaEurópskej únie o východnú Európu v roku 2004. To umožnilo voľný pohyb takéhomnožstva ľudí do iných krajín, že to vo veľkej miere zmenilo počet obyvateľstva.

Myslím, že jedným z podstatných prvkov, o ktorých musíme hovoriť (a môžeme hovoriťo degresívnej proporcionalite až do súdneho dňa), je to, že vždy existovala rovnováhamedzi rôznymi inštitúciami – ako aj rovnováha medzi väčšími a menšími členskými štátmi– na zabezpečenie toho, aby žiadna inštitúcia nemala dominantné postavenie voči inej


alebo aby žiaden väčší členský štát nemohol ovládať stredné či malé členské štáty. Právepreto je dôležité, udržať túto rovnováhu v maximálnej možnej miere.

Vítam aktivitu spravodajcov vo forme kompromisného pozmeňujúceho návrhu na udržaniemedziinštitucionálnej rovnováhy. Rovnako sa však môžeme pozrieť na hodnoty, ktoré sapoužili – pričom mnohé z nich tu citovali ostatní kolegovia s ohľadom na hodnoty agentúryEurostat – z 27 krajín sú hodnoty pre 15 krajín, ktoré Eurostat používa, len predbežnýmiúdajmi z centrálnych štatistických úradov týchto štátov. To znamená, že sa rozhodnutiarobia len na základe predbežných údajov, pričom to bude mať trvalý vplyv na budúcerozdelenie kresiel v Parlamente.

Musíme tiež pozorne sledovať rozšírenie o Chorvátsko, ktoré by tiež mohlo mať negatívnydopad. Preto vyzývam k opatrnosti pri hlasovaní o tomto probléme.

Johannes Voggenhuber, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca,moja skupina nebude hlasovať za túto správu, pretože navrhovaný systém zastupovaniaa rozdelenie kresiel ignoruje základné demokratické zásady, podporuje historické nerovnostia je protikladom povahy tohto Parlamentu ako zástupcu občanov a jeho voličov.

Nie sú to sny, ktoré sa nenapĺňajú. Áno, pán Severin, je mnoho takých, ktorí chcú veľa,ale to, čo by sme mali všetci chcieť, je zistiť, o čom je parlament. Parlament nie je – akonám spravodajcovia povedali vo svojom liste včera večer – zastúpenímsociálno-ekonomických možností členských štátov. Nie, je zastúpením voličov a nič viac.Je to zastúpenie občanov alebo to nie je parlament! Nie je to parlament, ak neexistujeobyvateľstvo, ktoré by bolo jeho základom. A rovnako nie je pravda, že výraz občianstvov Európe nemá nič spoločné s výrazom podľa medzinárodného zákona alebo občianstvov Spojených štátoch. Je to presne to isté a odporučil by som vám pozrieť sa do existujúcichzmlúv. Odporučil by som vám pozrieť sa do Charty základných práv EÚ, v ktorej súvymedzené práva týchto občanov. Odporučil by som vám pozrieť sa na pravidlá, ktorýmisa riadi prístup k Európskemu súdnemu dvoru. Odporučil by som vám pozrieť sa napravidlá o tom, ako sa stávame voličmi. Potom spoznáte, že je tou najjednoduchšou vecouna svete zistiť, kto je občanom tejto Únie a kto má právo voliť do tohto Parlamentu.Rozhoduje sa o tom každých päť rokov.

Občania, obyvateľstvo, to sú symbolické vyjadrenia sociálno-hospodárskych schopností.No aj tu už sme raz zlyhali, keď sa nás v Nice pýtali: vážený Parlament, povedzte nám sami,aké chcete mať zloženie. Zlyhali sme pri tej príležitosti. Bohužiaľ, nevyužili sme tých sedemrokov, aby sme vyjasnili, čím je tento Parlament. Preto znovu vyhodnocujeme historickénezmysly a historické praktické prekážky, ktoré sa dodnes vynorili. Tie nemajú nič spoločnés demokraciou a uvažovaním o ústave.

Sylvia-Yvonne Kaufmann, v mene skupiny GUE/NGL. – (DE) Vážená pani predsedajúca,v mojej skupine existujú rôzne stanoviská. Ja však podporujem správu pánov Lamassouraa Severina. S touto správou si Parlament zodpovedne ponechá svoje právo na iniciatívu,aby sám predložil návrh svojho budúceho zloženia. A to vďaka intenzívnej práci obochspravodajcov so skutočným európskym duchom. Návrh je vyvážený, je založený na jasnom,zrozumiteľnom a transparentnom systéme a dá sa zachovať aj pre prípad budúcichrozšírení.

Návrh vychádza zo zásady rozmanitosti. Využitím všetkých 750 možných kresiel zároveňzaručuje, že budúci Parlament bude odrazom celého spektra hlavných politických orientáciíz každej krajiny. Návrh je založený aj na zásade solidarity, a teda väčšie členské štáty


s najväčším počtom obyvateľstva súhlasia s tým, že budú mať menší vplyv tak, aby umožnilimenším členským štátom s najmenším počtom obyvateľstva lepšie zastúpenie. To všetkopomáha posilniť súdržnosť Únie. Preto dúfam, že Rada bez výhrad a rýchlo aplikuje návrhParlamentu pred voľbami v roku 2009.

Ešte jedna poznámka na záver. Základ na výpočet kresiel tohto členského štátu – tak akov Rade – tvoria všetci ľudia žijúci v danom členskom štáte vrátane štátnych príslušníkovtretích krajín, ktorí v ňom žijú, pretože sú súčasťou tejto spoločnosti. To je však len jednastrana mince. Štátni príslušníci tretích krajín, ktorých domovy sú v našich členských štátoch,musia mať tiež právo voliť do Európskeho parlamentu. Vždy som za to bojovala a aj ďalejbudem!

Bernard Wojciechowski, v mene skupiny IND/DEM . – Pani predsedajúca, ak mámetakúto správu v rukách, spravidla začneme argumentovať, čo by mala jedna krajina získaťa iná stratiť. To len dokazuje, že európska solidarita je len mýtom a národný egoizmusvždy triumfuje.

Vzhľadom na nedávny nemecký útok pána Schulza voči predsedovi Európskej komisieby sme sa mohli pozrieť na dobrý spôsob, ako vyhrať v hre s nulovým súčtom.

V odseku 8 sme svedkom nariekania, že Nemecko príde o kreslá. A toto nariekaniepočúvame stále viac a viac: že by sa viac dokumentov EÚ malo prekladať do nemčiny, žeNemecko prispieva do rozpočtu EÚ najvyššou sumou v čistom vyjadrení, že by malo maťsvoje vlastné kreslo v Bezpečnostnej rade OSN, a podobne. Mohli by sme pripraviť celýzoznam takýchto sťažností.

Pán Severin sa nás pritom zároveň snaží presvedčiť, prostredníctvom svojej nedefinovanejdegresívnej proporcionality – ktorá zhodou okolností neovplyvňuje jeho vlastné Rumunsko– že keď Poľsko stratí tri kreslá, v skutočnosti jedno získa. Môžem si len želať, aby jehokoncept fungoval tak dobre aj v kasíne.

Poďme si však veci vyjasniť. Len socialista z Yorkshire môže akceptovať, že dva plus dvaje päť.

Luca Romagnoli, v mene skupiny ITS. – (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni,správu Lamassoure-Severin by sme mali pohŕdavo zamietnuť kvôli jej ideologickémuantitalianskemu podtextu a umelej povahe technických verzus politických argumentov,na ktorých je postavená. Nejdem diskutovať o tom, aký význam prikladám politike iussanguinis v porovnaní s jakobinizmom ius loci, keďže to zjavne chýba v uvažovaníspravodajcov a tých, ktorí túto iniciatívu objednali.

Nie som odborníkom na právo a nemám dobrú reputáciu ako profesor Manzella, predsedaVýboru pre európske záležitosti v talianskom Senáte, ani ako iní kolegovia poslanci, ktorímôžu s presnosťou spochybniť právnu nekonzistentnosť vyhlásení v správe. Aj tak sa všakdomnievam, že treba zdôrazniť, že spravodajcom sa nesporné fakty nepočítajú: v politikeje to vyhodnotenie úlohy, ktorú Taliansko malo v minulosti a ktorú má aj dnes v inštitúciiEurópy.

S jasnou diskrimináciou Talianska sa použil veľmi chabo italianizovaný princíp degresívnejproporcionality, ktorá znovu definuje rozdelenie kresiel stanovené ústavnou zmluvou,ktorá bola pozastavená. V systéme zostali skupiny pre niektoré krajiny a máme aj páržiarivých prípadov prekrúcania faktov, ako napríklad to, že Estónsko získalo rovnakýpočet kresiel ako Malta, aj keď má trikrát väčší počet obyvateľstva.


Môžeme akceptovať, že v Spojenom kráľovstve patria medzi ľudí s právom voliť občanias trvalým pobytom, ktorí nie sú európskymi občanmi, na základe čoho spravodajcoviapridelili Spojenému kráľovstvu o jedno kreslo viac než Taliansku, aj keď z tých, čo majúprávo voliť, volila vo voľbách v roku 2004 len o niečo viac než jedna tretina. Môžemeakceptovať, že Francúzsko, ktoré pozbieralo svojich voličov a dopĺňa svoj demografickýprofil s rovnakou rôznosťou miest narodenia, aká sa dá vidieť v ich národnom futbalovomtíme, získa o dve kreslá viac než Taliansko. Môžeme akceptovať lenivosť talianskej vládya videli sme únik v čase príprav z rozpravy v Rade.

Je tu však niečo, čo akceptovať nemožno. Spravodajcovia lipnú na svojom spornom zmyslepre občianstvo. Prehlasujú, že každý, kto žije v Európe, aj keď je držiteľom pasu aleboobčianstva krajiny mimo Európy, je volič. Z výpočtu však vynechávajú občanov žijúcichmimo Európy. To vzbudzuje dojem veľkej, manipulatívnej a neprijateľnej antitalianskejdiskriminácie, ktorú musíme dôrazne odmietnuť!

Irena Belohorská (NI). - V prvom rade by som chcela vyjadriť podporu správe pánaLamassoura a pána Severina. Musíme sa zmieriť s realitou, že počet poslancov sa preSlovenskú republiku o jedného zníži v rámci dohodnutého princípu degresívnejproporcionality. Keď sa hovorí o proporcionálnom rozdelení kresiel europoslancov, malaby sa táto proporcionalita preniesť aj do celej zamestnaneckej politiky Európskej únie.Preto žiadam posilnenie počtu zástupcov a zamestnancov z novej dvanástky vo všetkýchinštitúciách Európskej únie. Myslím si, že každý štát členský má dostatok kvalifikovanýchľudí, ktorí by boli pre EÚ prínosom.

Jeden z princípov Európskej únie je rovnosť. Aj staré členské štáty sa zaviazali túto rovnosťrešpektovať, keď nás prijímali medzi seba. Tá by sa mala uplatňovať vo všetkých oblastiacha nielen na postavenie europoslancov alebo komisárov. Žiadam, aby táto rovnosť bolarešpektovaná a dodržiavaná. Pri našom vstupe do Európskej únie sme museli splniť veľakritérií, teraz žiadam Európsku úniu, aby ona splnila záväzky, ktoré má voči novejdvanástke.

Gunnar Hökmark (PPE-DE). - (SV) Vážená pani predsedajúca, podporou návrhu pánaLamassoura môže urobiť Európska únia historický krok. S touto správou môžeme nechaťza sebou časy, keď bol počet kresiel v Európskom parlamente rozdelený na základe systému,v ktorom boli rôzne krajiny rozdelené do rôznych skupín, na základe vyjednávacíchschopností rôznych predsedov vlád a kde sa predpokladá, že členské štáty EÚ majúvzájomne nezlučiteľné záujmy. Ak sa Parlament rozhodne podporiť správu pánaLamassoura, zanecháme za sebou tento systém a prejdeme na systém založený na zásadeproporcionality, v ktorom veľkosť krajiny ovplyvňuje jej zastúpenie v Parlamente.

Systém, ktorý máme až doteraz, sa vysvetľuje veľmi ťažko. No systém, ktorý by sme maliso správou pána Lamassoura, sa vysvetliť dá. Je založený na maximálnej a minimálnejúrovni a berie ohľad na počet ľudí v rôznych krajinách. Tento princíp je udržateľný ajz pohľadu budúcnosti. Znamená, že sa nepodporujú záujmy jednej alebo druhej krajiny,ale zohľadňuje sa počet občanov. Je to krok vpred v demokratickom procese v Európskejúnii.

Chcel by som jasne uviesť, akú alternatívu máme. Buď podporíme návrhy stanovené vspráve pána Lamassoura, alebo sa vrátime späť k dohode z Nice s jej svojvôľou arokovaniami, ktoré sa vyznačovali protichodnými národnými záujmami. Keď počúvamposledných rečníkov z lavíc tu hore a ich ustaranosť, počujem zároveň národné záujmyvo vzťahu ku konfliktom.


Správu pána Lamassoura by sme mali podporiť, pretože je založená na zásade.

Sérgio Sousa Pinto (PSE). – (PT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, správa Výborupre ústavné veci vypracovaná pánmi Alainom Lamassourom a Adrianom Severinom obudúcom zložení Európskeho parlamentu je dôležitým príspevkom, ktorý poukazuje navyrovnané a objektívne riešenie veci z politického hľadiska veľmi citlivej. Preto by somrád zablahoželal dvom spoluspravodajcom.

Mali by sme si pamätať, že to bolo zasadnutie Európskej rady v júni minulého roka, kdedostal Európsky parlament prísľub, že do októbra 2007 sa nájde riešenie problému jehobudúceho zloženia tak, aby sa toto riešenie dalo použiť načas na európske voľby roku v2009. Pre tých, ktorí sa obávali, že Parlament nebude schopný vyriešiť túto otázku kvôliprevahe nacionalistickej ideológie, predstavuje táto správa výstižnú odpoveď a dokazuje,že táto inštitúcia dokáže presne určiť a vyjadriť spoločný európsky záujem v rámci národnejdynamiky, ktorá má tendenciu komplikovať medzivládne záležitosti.

Pre hladký priebeh práce medzivládnej konferencie, ktorá by sa mala dokončiť v Lisabonev dňoch 18. a 19. októbra, je dôležité určiť pozíciu Európskeho parlamentu. Preto jenevyhnutné uznať politické prepojenie medzi týmto novým návrhom rozdelenia kresielv súlade so zásadou degresívnej proporcionality a reformným balíkom pre inštitúcie Únie,hlavne zásadu dvojitej väčšiny na definovanie väčšiny v Rade.

Rád by som využil príležitosť a zdôraznil, že inštitucionálny aspekt reformnej zmluvymusí byť súvislý a že s ohľadom na otázku dvojitej väčšiny, ktorá údajne vstúpi do platnostilen v rokoch 2014 – 2017, by zmluvy nemali obsahovať žiadne džentlmenské dohody,ako napríklad Ioáninsky kompromis, ktoré zostávajú v platnosti, ale kým budú zákonneuznávané v súčasnom rámci, budú slúžiť len na zablokovanie rozhodovacieho procesu vRade.

Od samotného začiatku sme vedeli, že zloženie Európskeho parlamentu nebude len otázkoumatematiky. V rámci obmedzení existujúcich faktorov by malo navrhnuté riešenie spĺňaťtri zásady. zásadu solidarity, podľa ktorej členské štáty s najväčším počtom obyvateľstvaprijímajú, že ich zastúpenie bude nižšie, zásadu plurality, ktorá umožní zastúpenie z celéhospektra hlavých politických orientácií v každej krajine, a princíp efektívnosti, ktorýzabezpečí, že počet zástupcov bude obmedzený na úroveň zlučiteľnú s úlohouzákonodarného zboru. Pri použití zásady degresívnej proporcionality správa dosiahlaprimerane konsenzuálny návrh.

Vážená pani predsedajúca, na záver by som rád povedal, že Európsky parlament nemusípovažovať dosiahnutú dohodu za perfektnú, aby mohol vyjadriť svoj politický súhlas.Súčasný text napriek svojim slabým stránkam rozširuje dôveryhodnosť Európskehoparlamentu a je oveľa lepší ako nezodpovedné preťahovanie sa v pästnom súboji medzinárodnými egoizmami, ktoré by vyšli Úniu a jej občanov draho.

Tesne pred dôležitým zasadnutím Európskej rady tento Parlament, ktorý zastupuje občanov,aj keď len ťažko prijímam myšlienku, že tento Parlament reprezentuje aj členské štáty,uprednostňuje európsky záujem a verí, že hlavy štátov urobia to isté.

Henrik Lax (ALDE). - (SV) Existuje veľká skupina občanov, ktorá boli v rozhovorocho zložení Európskeho parlamentu ignorovaná. Hovorím o takmer 50 miliónoch Európanov,ktorí patria k regionálnej alebo národnej jazykovej menšine. Dnes existuje len hŕstkaposlancov EP, ktorí zastupujú tieto skupiny. Je to neprijateľné a bohužiaľ to podáva falošnýobraz o Európskom parlamente. Je to akoby sme nechápali zraniteľnú pozíciu, v akej stále


žijú niektoré jazykové menšiny. Správa pánov Lamassoura a Severina, ktorá je založenána zásade degresívnej proporcionality, je skvelou ukážkou štatistickej práce a ja budemtiež hlasovať za ňu. No teraz sa musíme odvážiť začať hovoriť aj o iných podstatnýchtémach. Ako zvýšime dôveru občanov voči Európskej únii? Ako zaručíme, že Európskaúnia a Európsky parlament naplnia ciele, ktorých uskutočňovanie očakávame od ostatných,teda ako zaistíme, aby sme si vypočuli aj hlasy menšín?

Dámy a páni, budeme my, poslanci EP, tolerovať ponechanie regionálnych a národnýchjazykových skupín napospas dobrej vôle národných vlád, ktoré im môžu dať kreslo, alebochceme, aby tieto menšiny neboli v Európskom parlamente zastúpené? Odpoveďou bymalo byť hlasné nie! Keďže chceme zabezpečiť rozmanitosť, že čas vyhradiť určitý početkresiel v Európskom parlamente pre jazykové menšiny. Ja sám hovorím za obyvateľstvoFínska hovoriace po švédsky a za provinciu Åland.

Cristiana Muscardini (UEN). - (IT) Pán predseda, dámy a páni, správa o rozdelení kresielv Parlamente obsahuje niekoľko zjavných rozporov, ktoré posilňuje list včera zaslanýspravodajcami, akoby mal odôvodniť ich stanovisko v týchto politicky citlivých otázkach,a prekrúca právny pojem občianstva tak, ako bol vždy uzákonený.

Zásada predložená v správe siaha nad rámec národných štátov aj zmlúv. Z právnehohľadiska je európske občianstvo právnym stavom, ktorí požívajú tí a len tí, ktorí majúobčianstvo členského štátu, a ktorí teda požívajú všetky práva a povinnosti spojené s týmtostavom. Je to občianstvo, nie trvalý pobyt, ktoré musí byť v texte. Tento návrh zároveňprekrúca prístup obsiahnutý v návrhu novej zmluvy, ktorý jasne určuje, že pojem občianstvanemá nič spoločné s trvalým pobytom.

Európsky parlament premrhal veľkú šancu dokázať iným inštitúciám, že je schopný nájsťsám riešenie založené na právnych zásadách, ktoré sú všeobecne uznávané a zdieľané.Rada by som sa opýtala spravodajcov, prečo ani nezvážili možnosť použitia počtuobyvateľov v členských štátoch namiesto počtu obyvateľov s trvalým pobytom na výpočetprideľovania kresiel.

Pretože malo priniesť väčšie výhody určitým štátom? Pozrime sa na príklad Spojenéhokráľovstva, ktoré udeľuje právo hlasovať v európskych voľbách aj tým, ktorí nie sú občanmiEÚ. Pán Lamassoure a pán Severin: vaše tvrdenie, že v porovnaní s dohodami z Nice nebudežiadna krajina penalizovaná, mi pripadá ako zjavné prekrúcanie pravdy, ktorú budú maťostatní napraviť.

Z tohto dôvodu nemôžeme podporiť túto správu. No nielen to. Navyše škodí, a to nielennašej krajine – mojej krajine – ale aj iným krajinám Únie. Škodí aj zastupiteľskej demokraciia budúcej zmluve, ktorá, ako sami uznávate, obsahuje usmernenia a zásady, na ktorýchby malo byť založené rozdelenie kresiel v Parlamente. Nemôžeme ignorovať pojemeurópskeho občianstva ako základ demokratickej legitímnosti nášho Parlamentu.

Roberto Musacchio (GUE/NGL). - (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni,podporujem rozhodujúcu úlohu pre Európsky parlament, proti ktorej sa často argumentuje,no zdá sa, že vlády chcú využiť tento návrh na manipuláciu s našou snemovňou.

Podľa nášho názoru je tento návrh zloženia kresiel nerozumný. Taliansko je potrestanéa to je dôvodom na obavy. No najviac záleží na tom, že dôvody tohto trestu sú nepodložené.

Ničí sa historická rovnosť a čo je najhoršie, rozdelenie kresiel sa mení v mene obyvateľovs trvalým pobytom, ktorým nebolo udelené právo občianstva. Krajiny, ako napríklad


Taliansko, ktoré dali právo voliť občanom a nie obyvateľom s trvalým pobytom v krajine,sú trestané. Potrebujeme niečo úplne odlišné. Myslím, že napríklad naozaj potrebujemeobčianstvo trvalého pobytu, no také, ktoré by sa nepočítalo len z pohľadu počtu poslancovParlamentu, ktorí sa majú zvoliť, ale aj z hľadiska práva voliť a byť zvolený.

Potrebujeme zaručiť zastúpenie politických menšín a malých štátov, pričom to výslovnestanovíme v kritériách, ktoré majú byť prijaté vo vnútroštátnych právnych predpisochupravujúcich voľby. Potrebujeme uvažovať o nových dohodách, ktoré čo najviac vyťažiaz európskych strán a ich schopnosti prezentovať sa vo voľbách. Nič s toho v správe nie je,a preto budem hlasovať proti nej.

Jens-Peter Bonde (IND/DEM). - (DA) Pani predsedajúca, správa, ktorú bude Parlamentprijímať zajtra, účinne zastaví vstup Turecka a iných husto obývaných európskych krajíndo EÚ. Slovo Nemecka v Rade sa zdvojnásobí, zatiaľ čo slovo malých krajín sa zmenšío polovicu. Niektoré veľké krajiny zároveň získajú viac kresiel v Parlamente. Súhrnne,Nemecko bude naďalej kompenzované za to, že malo rovnaký počet hlasov v Rade akoTaliansko, Spojené kráľovstvo a Francúzsko, aj keď momentálne získava z každého Nemcav Rade maximum. Nemyslím, že veľké krajiny znovu vytvoria také zisky a že malé krajinynedokážu produkovať viac, ak voliči budú vnímať rozhodnutie ako legitímne: počúvajtepána Laxa.

Rád by som vyzval väčšie krajiny, aby sa zastavili a rozmýšľali. Nemôžu hlasovať podľahodnôt populácie v Rade a zároveň priblížením sa k tomu istému princípu hlasovania ajv Parlamente. V Spojených štátoch existuje rovnosť medzi štátmi v Senáte. V Nemecku máSársko s jedným miliónom obyvateľov tri hlasy v hornej snemovni nemeckého Parlamentu,zatiaľ čo Rhineland-Palatinate s populáciou 18 miliónov obyvateľov má šesť hlasov.Nemecký systém je teda len ťažko spravodlivý. Keď moja krajina vstúpila do ES, Nemeckomalo trikrát viac hlasov v Rade než Dánsko. Teraz to bude 15-krát viac. Predtým maloNemecko triapolkrát viac kresiel v Parlamente než Dánsko, teraz to bude osemkrát viac.Je to príliš nerovnomerné a voliči to nikdy nepochopia. Zničí to EÚ – to je problém.

Philip Claeys (ITS). - (NL) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi začať vyjadrenímsvojich pochybností o načasovaní uznesenia, o ktorom dnes diskutujeme. Je pravda, žeEurópska rada na júnovom zasadnutí požiadala Parlament, aby predstavil návrh týkajúcisa budúceho zloženia Parlamentu. No teraz zisťujeme, že celý návrh je založený nareformnej zmluve, na texte, ktorý je ešte potrebné ratifikovať, aby vôbec vstúpil do platnosti.Inými slovami, berieme veci za nesprávny koniec. Mimochodom, nie je to prvýkrát, čo sato stalo, a naozaj to začína byť nepríjemné.

Nehovorím v mene Skupiny identity, tradície a suverenity, ale ako zástupca maléhočlenského štátu – alebo skôr budúceho členského štátu, keďže otázka už neznie či ale kedysa Belgicko rozdelí a Flámsko sa stane samostatným štátom. Odbočil som.

Myslím, že zásada degresívnej proporcionality, ktorú zastáva táto správa, jenajuskutočniteľnejší a zároveň najspravodlivejší počiatočný bod, ak človek verí, že menšiečlenské štáty a ich zástupcovia v tomto Parlamente musia byť schopní zaujať úlohu, ktorámá zmysel.

V každom prípade podporujem širší výklad tejto zásady degresívnej proporcionality, apreto mám v úmysle podporiť príslušný pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána Bonda.Podľa mňa je v záujme Európskej únie, aby mali menšie členské štáty najlepšie možné


zastúpenie v Európskom parlamente. Ak nie, budeme svedkami ďalšieho pádu všeobecnejpodpory európskych inštitúcií.

Sylwester Chruszcz (NI). - (PL) Vážená pani predsedajúca, v Európskom parlamentednes máme dve po sebe nasledujúce rozpravy, ktoré nám povedia, aký bude v Európskejúnii poriadok a ako sa bude deliť moc. Pre mňa ako zástupcu Poľska a Ligy poľských rodínje to veľmi smutná rozprava.

Môj postoj k tomuto novému pokusu o zavedenie ústavnej zmluvy pod novým názvomreformná zmluva, ako aj k novému rozdeleniu hlasov v Európskom parlamente, ktorý jediskriminačný voči mojej krajine, je veľmi kritický. Táto správa opierajúca sa o pochybnéa za vlasy pritiahnuté argumenty, ktorú prijal Ústavný výbor Európskeho parlamentu,jasne útočí na isté krajiny a favorizuje iné, čo vlastne nie je ani prvý raz. K tomuto nemôžemdať svoj súhlas.

Zároveň vyzývam prezidenta Poľska, aby túto Zmluvu o týždeň v Lisabone odmietol.

Alexander Stubb (PPE-DE). – Pani predsedajúca, myslím, že toto je jedenz najsmutnejších dní v našej plenárnej práci počas týchto piatich rokov, pretože je to poprvýkrát, čo aspoň aj ja osobne cítim, že sa Parlament stal medzivládnym orgánom.Pripomína mi to noci v Amsterdame v roku 1997, pripomína mi to noci v Nice v roku2000. A dnes v skupine, mám na mysli toto plénum, vidíme, o čom to všetko je.

Naozaj som si myslel, že Európsky parlament je tu na to, aby reprezentoval záujmy všetkýchEurópanov, a nie úzkoprsé národné záujmy.

Na stole sú tri možnosti: jedným z nich je návrh pánov Severina a Lamassoura, ktorýpovažujem za európsky návrh. Je to vynikajúci návrh. Predviedli fantastickú prácu a maliby sme im k tomu zagratulovať.

(potlesk)

Druhá možnosť, ktorú máme, je vrátiť sa k Zmluve z Nice. Možno to niektorí z nás chcú,neviem. Chceme to ale naozaj urobiť? Preto vedieme túto rozpravu? Chceme sa vrátiťk Zmluve z Nice? Chce Španielsko prísť o kreslá? Chce Poľsko prísť o kreslá? Neviem.

Tretiu možnosť nazývam ja provokatívnou možnosťou; obsahuje dve provokácie: jednaje, aby sme veľkým štátom dali o poriadny kus viac a malým štátom o poriadny kus menej.Druhá provokácia prišla z druhej strany, dať malým veľa a nedať veľkým absolútne nič.Toto naozaj chceme? Nato sme tu? Myslím, že nie. Aspoň v to chcem veriť.

Témou zajtrajšej rozpravy je dôveryhodnosť Európskeho parlamentu a to, či dokážemeprijať rozumné, logické a spravodlivé rozhodnutie. Sme schopní prísť s návrhom alebosme rovnakí ako členské štáty?

(potlesk)

Jo Leinen (PSE). - (DE) Vážená pani predsedajúca, kolegovia poslanci, s touto správouLamassoure/Severin Parlament poskytuje vstup. Kreslá budeme rozdeľovať v roku 2009,pričom nový vzorec na rozdelenie hlasov v Rade ministrov sa použije až v roku 2014.Teraz sme pripravení predstaviť toto fungovanie na ďalšie obdobie. Celý návrh však budeplatiť len v prípade, že bude existovať nová zmluva. Ak sa nová zmluva neuzatvorí,v platnosti zostane Zmluva z Nice a zmluvy o pristúpení, čo znamená, že všetky krajiny


budú mať menej kresiel. Preto by sme mali mať veľký záujem na podpore tohto návrhuzajtra v pléne.

Ďakujem obom spravodajcom, pánom Lamassourovi a Severinovi za prácu, ktorú urobili.Nemožno uspokojiť každého, to by bol zázrak. Protestujem však proti tomu, čo tu hovorilipoľskí predstavitelia, že je niekto diskriminovaný. Nie je tu žiadna diskriminácia vočinikomu. Naopak, predložený bol návrh, ktorý je prijateľný a drží sa objektívnych kritérií,na základe ktorých možno rozdeliť kreslá, ktoré máme.

Musíme však pokračovať v rozprave, ktorú začali naši talianski kolegovia, a to v rozpraveo tom, či pojem občianstva v Európskej únii je rovnaký ako pojem občianstva na národnejúrovni. Národný štát uzatvoril svoje hranice a vylúčil všetkých ostatných. EÚ je založenána inej myšlienke a túto rozpravu rozširujeme s cieľom, aby sme zastupovali všetkýchobyvateľov s trvalým pobytom v EÚ a nielen tých, ktorí vlastnia pas členského štátu. V EÚje 30 miliónov ľudí, ktorí nevlastnia pas členského štátu, no dodržiavajú naše zákony.

K tejto téme by sme sa mali nabudúce znovu vrátiť. Ďakujem vám za tento návrh, vďakaktorému sme sa ocitli na správnej ceste k úspešnému uzatvoreniu medzivládnej konferenciea novej európskej zmluvy.

Margarita Starkevičiūtė (ALDE). - Vážená pani predsedajúca, chcela by som len povedaťpánovi Stubbovi, že Litva nezískava v žiadnom z prípadov, ktoré uviedol.

(LT) Rada by som povedala pánovi Alexandrovi, že Litva bude mať rovnaký počet kresielvo všetkých troch prípadoch, pretože v prvom prípade je to určené, v druhom prípade jeto určené a v treťom prípade… keď tu vedieme rozpravu ako Parlament (keďže predsedaParlamentu nepredsedá na takomto dôležitom zasadnutí), keď hovoríme o Parlamente aja nevidím pána Lamassoura. Nachádza sa tu v snemovni? Prečo by sme mali hovoriť?Kľúčoví jednotlivci odišli. Všetko je zrejmé. Spomínam to preto, že naozaj musíme hovoriťo spoločnom domove, spoločnej Európe a vypočuť si každý hlas každej krajiny.

Problémom mojej krajiny je to, že sa svoje prežitie sme bojovali mnoho storočí. Sme malýnárod. Mnoho ľudí teraz žije v iných krajinách, pracujú vo vašich podnikoch a praktickynebudú môcť riešiť problémy Európy. Snažíme sa zachovať si vzťah, byť spolu, byť národoma nestratiť sa z mapy, no títo ľudia nebudú môcť voliť, pretože počet poslancov Európskehoparlamentu sa stanoví s ohľadom na počet občanov, aj keď žijú vo vašej krajine, Alexander,ako aj vo Veľkej Británii a Írsku, a pracujú tam čestne. Samozrejme, môžu si zvoliť zástupcovŠvédska, Fínska, Británie alebo Talianska, no takto sa jednoducho oslabujeme ako národ.Toto je najdôležitejšia téma, ktorá ma trápi, a je mi veľmi ľúto, že, ako hovorí pánLamassoure, v tomto Parlamente naozaj veľmi málo hovoríme o hodnotách. Dnešnározprava je výborným príkladom. Pozriem sa na priezviská a viem, kto má koľko kresiela vopred dokážem povedať, aké názory tu odznejú.

Bogdan Pęk (UEN). - (PL) Vážená pani predsedajúca, už som si zvykol na do očí bijúcepokrytectvo, ktoré panuje v tomto Parlamente. No dnes by som chcel položiť jednu otázku.V poriadku, ako počujem z väčšiny prejavov, ktoré tu odzneli, chcete zmenu v hlasovacíchzásadách a v prideľovaní kresiel v Európskom parlamente tak, aby nerozhodovaloobčianstvo v danej krajine. Inými slovami, hovoríte, že sa už pozeráme na zlúčený európskynárod s jednotnými normami a jednotnými záujmami. Je to teda európsky národ.

Chcel by som sa vás všetkých pokrytcov opýtať, ako je možné, že chudobné staré Poľskozískalo len jednu tretinu poľnohospodárskych dotácií, že Nemecko, najbohatšie zo všetkých,chce napriek spoločnej energetickej politike rokovať s Ruskom nad úrovňou hláv ostatných


štátov a viesť ropovod pod morom, ktorý je hrozbou pre ochranu životného prostredia?Dajú sa tieto dve veci zladiť? A ak je pravda to, čo hovorím, nie je potom predčasné vytváraťmýtus európskeho štátu? Potrebujeme konať smerom k nemu, ale pomaly a systematicky,pričom zrýchlené akcie tohto typu môžu viesť len k výsledkom, ktoré sú protikladomtoho, čo zamýšľame.

Gerardo Galeote (PPE-DE). - (ES) Pani predsedajúca, rozumiem náročnosti záväzku auznávam a chválim prácu spravodajcov.

Podľa môjho názoru je však ich návrh rozdelenia kresiel v niektorých bodoch prílišponechaný na voľnom uvážení a tiež neberie dostatočne do úvahy potrebnú inštitucionálnurovnováhu prevzatú zo súčasnej Zmluvy z Nice.

Niektorí poslanci EP preto podpísali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré budú plénupreložené zajtra a ktoré, a to by som rád zdôraznil, v plnej miere rešpektujú zásadudegresívnej proporcionality a z nášho pohľadu tiež zobjektívňujú rozdelenie kresiel dobudúcnosti prepojením na jasné a transparentné kritériá.

Jeden z týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, na ktorý sa chcem sústrediť a ktorýby vstúpil do platnosti vo voľbách v roku 2009, je v súlade s jednou z najobozretnejšíchštúdií, ktoré vytvorila španielska vláda a odoslala Parlamentu a Rade.

Ako pochopíte, dámy a páni, nie som vinný za obranu návrhov súčasnej španielskej vládykvôli zaslepenosti, ale pravdou je, že v tomto prípade sa demografický faktor zohľadňujeviac a mal by sa považovať za nevyhnutný pri formovaní inštitúcie, ktorá zastupuje záujmyľudí.

Preto by som, pani predsedajúca, chcel požiadať spravodajcov, aby ich zobrali do úvahy,a svojich kolegov poslancov, aby za ne hlasovali. V každom prípade dúfam, že ich Európskarada predloží, obráni a zohľadní pri svojom rozhodovaní na budúci týždeň.

Carlos Carnero González (PSE). - (ES) Vážená pani predsedajúca, nebola to jednoducháúloha a myslím, že pán Lamassoure zo skupiny Európskej ľudovej strany a pán Severin zoskupiny Socialistov nám predstavili skvelú správu, ktorá má hlboký európsky a proeurópskyzmysel.

Pán Stubb má pravdu: je to jedna z najsmutnejších rozpráv, akej som sa v tomto Parlamentezúčastnil, no dúfam, že výsledok hlasovania o tejto správe zajtra bude jednou z najlepšíchchvíľ, aké zažívame. Táto správa, ktorá nie je len ich, ale patrí tiež Výboru pre ústavné veci,so 70 % podporou, po prvé odpovedá na to, o čo Rada požiadala tento Parlament, podruhé, uplatňuje zásadu degresívnej proporcionality, po tretie, zaručuje reprezentatívnyParlament, niečo, čo bolo nemožné so Zmluvou z Nice, sčasti preto, že podľa tejto zmluvyskončili niektoré krajiny, ako napríklad Španielsko, z pohľadu svojho zastúpenianeoprávnene a neospravedlniteľne bez nejakej proporcionálnej logiky.

Návrh pána Lamassoura a pána Severina z Výboru pre ústavné veci, našťastie, primeranerieši tento problém.

A to je otázka: buď táto správa, alebo Nice. Buď táto správa s reprezentatívnymParlamentom, alebo Nice s Parlamentom, ktorý nie je úplne reprezentatívny. V tomtosmere sa dá sľúbiť všetko, čo chceme. No teraz potrebujeme realistickú správu, aby nasamite v Lisabone Parlament poznal svoje snaženie a podporil ho spolu s prijatím novejreformnej zmluvy. Veľmi pekne vám ďakujem.


Alexander Lambsdorff (ALDE). - (DE) Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi začaťtým, že poslanci Slobodnej demokratickej strany (FDP) môžu zajtra hlasovať podľa svojhouváženia. Nebude teda existovať žiadna línia strany. Prečo je to tak? Je to dilema. Situáciapre Nemecko sa samozrejme zhoršuje. Namiesto 832 000 voličov na poslanca EP dnesich bude 858 000. Parlament chce, aby toto platilo od roku 2009. V Rade to bude platiťaž od roku 2014. Okrem iného sa hovorí práve o tomto.

Každé dobré nemecké noviny, ako napríklad berlínsky Tagesspiegel, píšu, že kreslá sa znovuprerozdeľujú zajtra. V tomto Parlamente sú poslanci, ktorí hovoria: Nemecko zajtra stratítri kreslá. Problémom je – a teraz prejdem k časti, ktorú osobne zastávam – že je tonesprávne. Správa Lamassoure/Severin zaisťuje najväčší možný počet kresiel, ktoréNemecko môže mať podľa Zmluvy. Zmluva z Nice stanovuje, že maximálny počet je 96kresiel. Správa to jasne podporuje.

Prečo potom táto rozprava? Načo je dobrá provokácia metódou podľa d’Hondta, v ktorejlen väčšie krajiny získavajú a menšie značne strácajú? Na moje veľké prekvapenia tentonávrh podporujú, a dokonca ho iniciovali, kolegovia poslanci z Kresťanskej demokratickejúnie. Čo to naozaj znamená? Domnievam sa, že tento návrh je neeurópsky. Stráca sa v ňomspravodlivá a férová rovnováha medzi veľkými, strednými a malými krajinami. A čo viac,je to návrh, ktorý nemá najmenšiu šancu uspieť v Rade. Naozaj my a kolegovia poslanci vCDU veríme, že v Belgicku, Írsku, Švédsku alebo Estónsku nedokážu urobiť analýzu a žebudú hlasovať v Rade za tento návrh? Nie! Tento návrh je len prázdna bublina, ktorápraskne bez akýchkoľvek následkov – s jednou výnimkou. A tou je ďalšie zhoršenieatmosféry, pokiaľ ide o európsku politiku doma v Nemecku.

Mali by sme podporiť správu Lamassoure/Severin. Mali by sme zabezpečiť, aby Európskyparlament vyslal Rade silný politický signál, že sme schopní sami riešiť problémy. Ak budetento signál, európsky signál, silný, bude to dobré pre nás všetkých a do toho výslovnezahŕňam Nemecko.

Jean-Luc Dehaene (PPE-DE). - (NL) Pani predsedajúca, ako to tu už niekoľkokrát odznelo,v tejto rozprave ide koniec koncov o dôveryhodnosť Parlamentu. Témou je jeho schopnosťsplniť svoju úlohu a predniesť návrh s veľkou väčšinou tak, aby sa Rada nemohla návrhulen tak nevenovať.

Kladom správy Lamassoure/Severin je, že prakticky ide o návrh, ktorý spĺňa všetkypožiadavky Zmluvy. Neexistujú štyri alternatívy, ale v skutočnosti len dve, a to správaLamassoure/Severin alebo Nice. Napokon, ak nezískame podporu návrhu u veľkej väčšiny,nezíska ho ani Rada a my sa vrátime späť k Nice.

Skutočne nerozumiem množstvu predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.Aj keď je jasné, že pozmeňujúci a doplňujúci návrh obsahujúci systém druhej odmocninyvýrazne podporuje malé krajiny, je to v skutočnosti karikatúra proporcionality. Rovnakovšak nerozumiem pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu zo strany nemeckýchposlancov, ktorý vôbec neberie ohľad na pozíciu menších krajín a žiada, aby väčšie členskéštáty získali viac príležitostí v Rade.

Mám tomu snáď rozumieť tak, že je to zlomyseľný spôsob návratu k Nice a obnoveniu 99kresiel pre Nemecko? Ak ide o toto, považujem to za veľmi oslabujúce pre Parlament.Dúfam, že zajtra Parlament pochopí, že v stávke je jeho dôveryhodnosť a že tá sa dázachovať len podporou správy Lamassoure/Severin s veľkou väčšinou, keďže toto je jedinýrealistický pozmeňujúci a doplňujúci návrh.


Genowefa Grabowska (PSE). - (PL) Vážená pani predsedajúca, je pre mňa ťažkéakceptovať správu, podľa ktorej moja krajina – mala by som povedať a poviem poľskýnárod, keďže on je ten, ktorý si nás zvolil za svojich zástupcov – stráca príležitosť zvoliťsi troch ďalších poslancov EP. Teda v akej miere sa zmenší poľské zastúpenie v Európskomparlamente na základe návrhu, ktorý bol dnes predložený.

Prečo si myslím, že je to nespravodlivé, a prečo si myslím, že kritériá prijaté v tejto správeneberú do úvahy také zrejmé skutočnosti, aké už dnes spomínala moja kolegyňa poslankyňaz Litvy? Ide o pracovníkov, o zamestnancov, o Poliakov, ktorí dočasne žijú v zahraničí –3 milióny Poliakov v zahraničí. Predpokladajme, že majú právo voliť vo Veľkej Britániialebo Írsku, no oni prídu domov. Moja otázka znie: kto ich bude zastupovať? Sú obratío právo zastúpenia, aj keď majú právo voliť.

Táto správa, a to je moja druhá poznámka, vyzdvihuje inštitucionálnu nerovnováhu, ktorádodnes existuje, aj keď je možno krehká, medzi pozíciami štátov v Rade a v Parlamente.Prechodom na hlasovanie dvojitou väčšinou Poľsko stráca v Rade najviac a stráca ajv Parlamente.

Môj posledný postreh sa týka určitej nerovnováhy, o ktorej sa tu dnes už hovorilo, v rámcizamestnávania úradníkov v inštitúciách EÚ, a to hlavne v Parlamente. Túto nerovnováhu,ktorá ovplyvňuje všetky nové členské štáty, by sme mohli urovnať tu v Parlamente. Žiadamo pozmeňujúci a doplňujúci návrh tejto správy.

Alfonso Andria (ALDE). - (IT) Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, uvedomujemsi samozrejme, že úloha, ktorou boli poverení moji kolegovia poslanci, páni Lamassourea Severin, nebola jednoduchá, no musím povedať, že výsledok ma napriek vynaloženejsnahe značne mätie, či už z právneho hľadiska, alebo čisto z politického.

Návrh sa po prvýkrát odvoláva na výpočtové kritérium založené na počte obyvateľovs trvalým pobytom v každom členskom štáte a nahrádza tak kritérium občianstva. Problémprávnej a politickej jednotnosti vzniká vo vzťahu k ustanoveniam budúcej reformnejzmluvy a konkrétne článku 9A, ktorý výslovne stanovuje zásadu zastúpenia európskychobčanov. Zároveň vidím tento problém ako politický, čiastočne preto, že Parlament trochuzneprehľadňuje funkciu hlasu a prejavu občanov – a čo viac, v čase, keď sa Únia podujalarozšíriť kultúru európskeho občianstva, identity a práv európskych občanov.

Prosím, neprenášajte tento problém späť na úroveň národných žiadostí alebo, čo je eštehoršie, neznižujte ho len na kvantitatívnu otázku. Bol by to úplne zjednodušený a vulgárnyprístup a v skutočnosti by to bolo nemilosrdné k reputácii Talianska. Zároveň som postreholnerovnosť v riešení. Vidím nedostatok rovnorodosti medzi skupinami, v mnohýchprípadoch referenčné parametre neodôvodňujú rozdiel v počte kresiel jednej a druhejkrajiny.

Pani predsedajúca, zakončím výzvou svojim kolegom poslancom, aby sme hlasovalispôsobom, ktorý bude jednotný s tým, čo stanovujú zmluvy a s tým, čo je našou úlohouako poslancov Parlamentu až doteraz a čo by tou úlohou malo byť aj naďalej: vyjadrenieobčianstva.

Riccardo Ventre (PPE-DE). - (IT) Pani predsedajúca, dámy a páni, pán Stubb, ktorý užbohužiaľ odišiel, spomenul v tento večer smútok a ďalší poslanci vyjadrili podobné pocity.Domnievam sa však, že je smutné pozerať sa na diskrimináciu medzi krajinami a poslancamiEP, hlavne tými, ktorí sa pokúšajú zabezpečiť dodržiavanie základných princípov, akosprávne povedal pán Voggenhuber a pani Muscardini.


Dôležité v tejto chvíli je, že nie je cieľom spochybniť správu pánov Lamassoura a Severina.Tá je pravdepodobne dobre zostavená, no stojí na základoch z piesku. V skutočnosti tumáme právnu zásadu, ktorej význam sa úplne ničí, a to zásadu občianstva. Tento problémspomenuli aj tí, ktorí túto správu podporili, a rovnako sa uvádzal aj v kompromisnýchnávrhoch pána Lamassoura a pána Severina, spomínal ho pán Leinen a pán Duff to podalvynikajúco: nie sme si istí svojimi voličmi!

No napriek tomu, pri tejto úplnej neistote týkajúcej sa voličov, chceme postaviť kritériumalebo zámok, ktorý má svoju vlastnú vnútornú jednotnosť – oddelenú od základov –a vytvoríme zloženie, ktoré žiadnym spôsobom nerešpektuje existujúcu skutočnosť aleboobčanov. Jeho ďalším následkom bude, že nás privedie – a venujte pozornosť tomu, čohovorím, keďže nechcem byť prorokom konca – pred Súdny dvor. Je to prirodzené apravdepodobne je to aj povinnosť tých, ktorí sa cítia byť poškodení, ísť ako extrema ratiopred súd ako najvyšší rozhodovací orgán pre takéto dôležité rozhodnutia.

Vyzývam svoju vládu, vládu mojej krajiny, ktorá doposiaľ v procese od jeho začiatkuv Berlíne ukázala mimoriadnu slabosť, aby napokon znovu objavila svoju hrdosť a aby pritomto návrhu uplatnila svoje právo veta.

Libor Rouček (PSE). – Dámy a páni, dnes a zajtra máme historickú príležitosť ovplyvniťrozhodnutie o budúcom zložení Európskeho parlamentu. Správa, ktorú pre nás na tentoúčel pripravili spravodajcovia Lamassoure a Severin, je kvalitná, vyvážená a zodpovedná.Prináša pragmatické riešenie, ktoré by mala medzivládna konferencia bez problémov prijaťa ktoré nebude prekážkou pre prijatie reformnej zmluvy.

Navrhované rozdelenie kresiel v Európskom parlamente vychádza z princípu degresívnejproporcionality. Ide o spravodlivý a solidárny princíp, ktorý vyjadruje solidaritu medziväčšími, strednými a menšími štátmi. Navrhované riešenie sa opiera aj o princípdemografickej veľkosti jednotlivých členských štátov. Aj tento princíp je spravodlivýa správny. No aj napriek tomu vyjadrili niektorí poslanci nesúhlas s týmto riešením.Zastávajú názor, že ich krajiny boli údajne diskriminované. Ja tu však žiadnu diskrimináciunevidím. O diskrimináciu a nerovnosť by išlo len vtedy, ak by naopak krajina, ktorá mánapríklad o päť miliónov občanov viac, získala rovnaký počet kresiel ako krajina, ktorámá o päť miliónov občanov menej. Verím, že Parlament zajtra využije svoju historickúpríležitosť a veľkou väčšinou prijme správu pánov Lamassoura a Severina.

Neprijatie by znamenalo návrat k Nice. K alternatíve, ktorá by predstavovala stratu aj pretých našich kolegov, ktorí tu ešte pred nedávnom vykrikovali heslo: „Nice alebo smrť!“

Jacek Protasiewicz (PPE-DE). - (PL) Pani predsedajúca, dnes hovoríme o veľmi dôležitejspráve, na základe ktorej dôjde k rozdeleniu kresiel v ďalšom funkčnom období Parlamentu.

Spravodajcovia predložili návrh, ktorý je veľmi zaujímavý a určite si vyžiadal množstvopráce, analytickej i koncepčnej. Za to by som im chcel vyjadriť svoju úprimnú vďačnosť.No pokiaľ viem, obsahuje dve závažné slabé stránky. Po prvé, moji kolegovia poslancinavrhujú riešenie, ktoré má ad hoc povahu, ktoré je dočasné a má slúžiť len na ďalšiefunkčné obdobie. Spomínam si však, že keď sme vo Výbore pre ústavné veci začali pracovaťna tejto správe, súhlasili sme s tým, že budeme hľadať systematické riešenia umožňujúceurobiť automatickú zmenu v rozdelení kresiel v Parlamente v prípade pristúpenia novýchštátov do EÚ.

Alternatívny návrh, ktorý predložilo približne 80 poslancov EP vrátane mňa, tútopodmienku spĺňa. Použitie d’Hondtovej metódy na výpočet počtu hlasov od jednotlivých


štátov je objektívnym nástrojom, ktorý eliminuje politické dohadovanie. Prijatím tohtopozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu by sa Európsky parlament mohol stať prvouinštitúciou, ktorá by sa povzniesla nad politické a národné rozpory. Prijímam neutrálnumatematickú metódu určenia sily jednotlivých krajín. Bol by to krok správnym smeroma model, ktorý by mohli nasledovať ostatné viacnárodné európske inštitúcie.

Ďalšou slabou stránkou predstavenej koncepcie je nedostatočná jednotnosť v prístupek právam európskych občanov. Medzi ne patrí právo byť zastúpený v tomto fóre. Kritériumvýpočtu veľkosti parlamentného zastúpenia na základe počtu obyvateľstva podľa mňaoslabuje toto právo. Ako sa napríklad majú cítiť občania Poľska žijúci a pracujúci v Írskualebo Veľkej Británii? Počet takýchto ľudí je podľa rôznych odhadov od 2 do 3 miliónov.

Podľa právnych predpisov týkajúcich sa volieb, ktoré sú v Poľsku záväzné, hlasy možnoodovzdať osobám kandidujúcim v Poľsku. No keď použijeme kritérium obyvateľstva podľanávrhu v správe, výsledkom toho, že ľudia opúšťajú krajinu, bude zmenšujúci sa početposlancov EP zvolených v mojej krajine, zatiaľ čo počet na ostrovoch porastie. Kto ichteda bude zastupovať tu v tomto fóre? Írski poslanci EP alebo britskí alebo poľskí, ktorýchbude menej? Správa na tieto otázky neodpovedá. V tejto súvislosti cítim, že je potrebnéurobiť zmeny v texte správy a spolu s mnohými kolegami poslancami budeme hlasovaťza určité pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Stavros Lambrinidis (PSE). - (EL) Vážená pani predsedajúca, zhodujeme sa v tom, žesúčasné rozdelenie kresiel v Európskom parlamente nereprezentuje primerane demografickúskutočnosť v členských štátoch a že vzťahy sú nepriaznivé pre určité stredné a menšiekrajiny.

To, že správa neznižuje počet kresiel stanovených v Zmluve z Nice, je určite pozitívnymfaktom. Musím však tiež zdôrazniť, že v prípade Grécka by bolo navrhované zvýšeniepočtu kresiel z 22 na 23 úplne spravodlivé, keďže počet obyvateľov v tejto krajine o 10 %prekračuje počet obyvateľstva v iných krajinách s rovnakým počtom parlamentnýchkresiel.

Rád by som sa však dnes sústredil hlavne na rôzne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy,ktoré boli predložené a ktoré súvisia so spôsobom výpočtu počtu poslancov EP. Jednouz tém je nevyhodnocovanie celej populácie krajiny, ale len jej občanov. Som za myšlienkueurópskeho občana, no v plnej miere nesúhlasím s jej použitím v tomto prípade. Akoposlanec EP cítim, že zastupujem tých, ktorí patria medzi obyvateľov mojej krajiny: beztoho, aby boli nevyhnutne občanmi Grécka alebo Európy, vychovávajú naše deti, starajúsa o našich starších ľudí, budujú naše domy, obsadzujú naše univerzity, prispievajú dopoisťovacieho systému a posielajú svoje deti do našich škôl. Naše rozhodnutia v oblastiživotného prostredia, služieb, prisťahovalectva a v otázkach poistenia a množstvo ďalšíchv skutočnosti ovplyvňujú životy týchto našich občanov, ktorí majú, samozrejme, častonajmenšie práva. Preto verím, že by malo byť demokratickým imperatívom, aby početposlancov EP vychádzal z celkového počtu obyvateľov s trvalým pobytom v krajine.

Reinhard Rack (PPE-DE). - (DE) Vážená pani predsedajúca, dnešná rozprava o budúcomzložení Európskeho parlamentu bohužiaľ nepatrí medzi svetlé momenty v histórii európskejdemokracie. Je snáď aj dobré, že Komisia ani Rada si nenašli čas, aby si ju vypočuli.

Vypočuli sme si rečníkov, ktorí prednášali o zásadách s veľkou dávkou pátosu, o zásadách,ktoré nás z praktického hľadiska ešte stále neposunuli vpred a ktoré teda nemôžu ponúknuťnič viac než pátos. Vypočuli sme si mnohých rečníkov, ktorí sa sústredili na svoje vlastné


národné záujmy. To určite nie je cesta, ako uspieť v hľadaní európskeho riešenia a ako takánás pravdepodobne ani nepriblíži k riešeniu.

Našťastie sme si vypočuli aj takých, ktorí boli pragmatickí a hľadali zrozumiteľné riešenia,a preto v návrhu oboch spravodajcov, Alaina Lamassoura a Adriana Severina, našli vhodnýzáklad. Domnievam sa, že by sme mali vyjadriť svoju úprimnú vďaku obom spravodajcomza prácu, ktorú vykonali vo výbore a v ďalších fázach. Je to niečo, čo by si stredozemskázdvorilosť normálne stále vyžadovala, no v tomto prípade si obaja spravodajcovia naozajtúto vďaku zaslúžili. Od niekoho, kto nepochádza od Stredozemného mora, vám tedapatrí moje úprimné poďakovanie.

Dúfam a tiež sa teším na to, že zajtra možno pri hlasovaní v tomto Parlamente zažijemehistorickú chvíľu. A to vtedy, ak sa nám podarí získať jasnú a rozhodujúcu väčšinu zanávrh pánov Lamassoura a Severina a budeme tak schopní vyslať ďalší jasný signál Rade.Európsky parlament v každom prípade predložil rozumný základ pre voľby v roku 2009.

PREDSEDÁ: PÁN SIWIECpodpredseda

Panayiotis Demetriou (PPE-DE). - (EL) Pán predsedajúci, ak chceme správne vyhodnotiťsprávu spravodajcov pána Severina a pána Lamassoura, musíme zohľadniť určitéskutočnosti a uplatniť určité pravidlá.

V prvom rade musíme poňať správu európskym spôsobom, nie nacionalistickým. Ak sanám to nepodarí, budeme čeliť súťaži v tom, ktorá krajina dostane viac a ktorá menejkresiel. Po druhé, musíme vziať do úvahy určité skutočnosti, napríklad Európsky parlamentdnes nerozhoduje o zložení Parlamentu, ale dáva návrh Rade. Rada má určité hranicea základ, na ktorom stavať, aj keď vychádza z minulosti, o ktorej si možno myslíme, ženie je príliš vyvážená.

K tomu musíme pridať aritmetické faktory, ktoré sme dostali. Máme 750 poslancov EP,najviac 96 na krajinu a najmenej 6 na krajinu. Nemôžeme začať vyjednávať o častiachpopulácie, ktoré sú vo vnútri a von. Máme dosiahnuť kompromis na základe existujúcejsituácie v súlade s celkovým počtom obyvateľstva a tým, čo sa vzťahuje na ostatné sektory.Nie sme tu, aby sme znovu založili EÚ. Ak to budeme robiť, dovoľte nám použiť inévýpočty. Dnes preto záleží na tom, aby sme dosiahli výsledok, ktorý získa najväčšiu možnúpodporu Európskeho parlamentu, aby sme si zachovali našu dôveryhodnosť a zároveňotvorili cestu pre európske, a nie nacionalistické hnutia. Dovoľte mi apelovať na váženýchpredstaviteľov Nemecka, ktorí boli vždy štedrí. Veď ak by v minulosti vykazovali tendencie,ktoré vidíme teraz, nemali by sme žiadnu EÚ. Apelujem tiež na svojich kolegov poslancovz iných štátov, aby sme zajtra mohli prijať správu pánov Lamassoura a Severina s najväčšoumožnou väčšinou.

Proinsias De Rossa (PSE). – Pán predsedajúci, keď sa konečne pohneme od prísnejproporcionality vo voľbách, nevyhnutne skončíme pri používaní politického kompromisunamiesto čistej matematiky. Demokratický princíp, že všetky hlasy by mali mať rovnakúváhu je niečo, čo nemožno použiť až dovtedy, kým sa Európska únia nestane úplnýmfederálnym systémom.

V rámci limitov, ktoré stanovila Rada, predstavuje tento politický kompromis pánovSeverina a Lamassoura rozumnú a vyváženú snahu o dosiahnutie spravodlivej hry a


solidarity pre všetkých ľudí Európskej únie. Podporujem ho a som proti alternatívnymsystémom, ktoré sa tu navrhujú, a sú menej spravodlivé a menej vyvážené.

No keďže niektorí pristúpili k tejto úlohe ako ku ceste za národným egom, je potrebnézdôrazniť, že tu hovoríme o tom, ako občania volia svojich zástupcov do tohto Parlamentupodľa svojich politických preferencií, aby konal ako ďalší zákonodarca spolu s Radou. Jeto Rada, ktorá reprezentuje štát, a nie tento Parlament.

Simon Busuttil (PPE-DE). - (MT) Reformná zmluva podobne ako európska ústavazavedie zásadu, že členský štát bez ohľadu na to, aký je malý, by mal mať adekvátnezastúpenie a nemôže mať menej než šesť kresiel v Európskom parlamente. Pre Maltu, mojukrajinu, ktorá má momentálne päť kresiel, to znamená zvýšenie na šesť kresiel. Týmto satakpovediac vylieči rana, ktorú Malta utŕžila pred minimálne siedmimi rokmi, keď podľaZmluvy z Nice získala päť kresiel namiesto šiestich ako Luxembursko, ktoré má rovnakýpočet obyvateľov.

Šesť kresiel namiesto piatich znamená 20 % nárast v zastúpení a znamená tiež, že maltskíposlanci budú mať v tejto snemovni lepšiu pozíciu na vykonávanie parlamentnýchpovinností, ktorých počet sa stále zvyšuje. Stačí keď poviem, že v tomto Parlamente mámeviac než 20 parlamentných výborov a so šiestimi poslancami EP je veľmi náročné držaťs nimi krok. S piatimi je to nemožné. Tieto výbory práve pripravujú zákony, ktoré budúzáväzné pre všetkých občanov, vrátane Malťanov, a je preto vhodné, aby mali občaniakaždej krajiny, dokonca aj tých najmenších, primeranú pozíciu, dobrú a rozumnú pozíciu,aby boli zastúpení a aby ich názor odznel v každom z týchto výborov. A to platí ešte viac,ak uvažujeme, že podľa novej Zmluvy bude mať Európsky parlament väčšie právomocia stane sa ďalším zákonodarcom spolu s Komisiou vo všetkých sektoroch.

Minimálna hranica šiestich kresiel je preto pozitívnym krokom, ktorý zvýši dôveru malýchkrajín voči Európskej únii, a preto sa domnievam, že by sme mali podporiť správu pánovLamassoura a Severina.

Adrian Severin (PSE), spravodajca . – Pán predsedajúci, najťažšie je pochopiť vysvetlenievtedy, keď povýšenie vašich záujmov závisí od nepochopenia tohto vysvetlenia. Obávamsa, že mnohí z našich kolegov odišli, pretože nehľadajú vysvetlenie: chceli len vyjadriťsvoje stanovisko, to je všetko.

Rád by som však veľmi stručne objasnil zopár vecí. Po prvé, ak táto správa neuspeje,nielenže sa vrátime späť k Nice, ale bude to horšie ako Nice. Podľa mandátu medzivládnejkonferencie totiž Zmluva hovorí o 96 kreslách ako o maximálnej hranici pre jednu krajinu– bude to teda Nice a Nemecko bude mať 96 kresiel. Ak bude Nemecko konať proti tejtospráve, nezabezpečí si svojich dnešných 99 kresiel, a to by si malo uvedomiť.

Pani Grabowska sa pýtala na poľských občanov žijúcich čiastočne v Poľsku a čiastočne vzahraničí. Závisí to od miesta ich trvalého pobytu: nezáleží na tom, či sú v zahraničí akoturisti alebo či sú tam na krátky čas. Ak však majú trvalý pobyt v zahraničí a svoje rodinyv Poľsku len navštevujú, do úvahy sa vezmú sa na mieste, kde žijú. Samozrejme, budú maťmožnosť hlasovať rovnakým spôsobom ako akíkoľvek iní európski občania. PaniGrabowska sa tiež pýtala, kto ich bude zastupovať. To je absolútne jasné – poslanciEurópskeho parlamentu, za ktorých hlasovali. Všetci európski občania budú mať právohlasovať a všetkých európskych občanov budú zastupovať tí poslanci Parlamentu, zaktorých hlasovali.


Mnohí kolegovia povedali, teraz budem citovať talianskeho kolegu: po prvýkrát v históriiÚnie zohľadňujeme osoby s trvalým pobytom, a nie občanov. Omyl! Vždy sme brali doúvahy obyvateľov, obyvateľstvo, od Rímskej zmluvy. Ak chcete tento zvyk zmeniť, určitesa to dá, nehovorte však, prosím, veci, ktoré sú úplne nepravdivé.

Zakončím slovami: ak tu je nejaký problém, spočíva v nedostatočnej harmonizáciivnútroštátnych právnych predpisov o voľbách. Určite som priaznivcom aproximácietýchto predpisov, je to však iný problém. Vyžaduje čas a tejto otázke sa musíme venovaťsamostatne. Želám veľa šťastia spravodajcom, ktorí sa budú zaoberať aproximáciouprávnych predpisov o voľbách. Dúfam, že uspejú. Zatiaľ môžem len dúfať, že zajtra, ponoci úvah, dospejeme k hlasovaniu, ktoré skutočne posilní dôveryhodnosť tejto inštitúcie.

Predsedajúci. − Môj kolega poslanec dostal ako spravodajca dodatočný čas. Znovu bysom rád uistil pána Severina, že toto sa nespája ani s jeho správou, ani s jeho osobou. Podľamojej skúsenosti sú poslanci parlamentu ľudia, ktorí lepšie hovoria než počúvajú. A to saukázalo aj počas dnešnej rozpravy.

Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, 11. októbra 2007.


Ilda Figueiredo (GUE/NGL), písomne. – (PT) Tento návrh spadá do rámca európskejústavy, ktorou sa bude znovu zaoberať samit v Lisabone vo vzťahu k novej Zmluve, pričombude znovu presadzovať tlaky a hrozby uplatnené pred jej zamietnutím vo všeobecnýchreferendách vo Francúzsku a v Holandsku v roku 2005.

Namiesto presadzovania zásady suverénnych štátov s rovnakými právami, ktorá by sivyžadovala minimálne tak vychvaľovanú solidaritu zo strany krajín s najväčším počtomobyvateľov a rešpekt voči rovnováhe v rôznych inštitucionálnych orgánoch (Rade, Komisiia Európskom parlamente), je cieľom stanoviť minimálne a maximálne počty a použiťdegresívnu proporcionalitu na základe počtu obyvateľstva a podriadiť tak krajiny akofunkciu svojho počtu obyvateľstva a sústavne uberať zo zástupníckeho charakterudemokracie. Nerovnováha, ktorá existovala pred Zmluvou z Nice, sa dokonca vôbecnezohľadňuje.

Teda napríklad Portugalsko stratí dvoch poslancov a zostane mu len 22, pričom Španielskozíska štyroch. Nemecko s istotou stratí troch a zostane mu 96. Okrem toho bude maťFrancúzsko 74, Spojené kráľovstvo 73, Taliansko 72, Španielsko 55 a Poľsko 51. Lentýchto šesť európskych mocností bude mať spolu 420 poslancov, čo je omnoho viac nežväčšina Európskeho parlamentu so 750 poslancami, ktorí zastupujú 27 členských štátov.

Preto budeme hlasovať proti tejto správe.

Eija-Riitta Korhola (PPE-DE), písomne . – (FI) Pán predsedajúci,

zastupujem malý členský štát na periférii Únie. To pre mňa znamená chápať, aké dôležitéje niekedy vehementne brániť národné záujmy a upozorňovať na naše rozdielne podmienky.Vo všeobecnosti to poslanci z veľkých členských štátov pochopili, aspoň z tých, ktoré súv mojej skupine. Sú opatrní, aby naše názory len tak jednoducho nezamietli, aby predišlitomu, že veľké krajiny v Únii prevalcujú tie malé.


Pri predložení správy pána Lamassoura bol názor malej krajiny vypočutý, keďže sme sispolu s ostatnými fínskymi poslancami EP udržali 14 kresiel Fínska v Parlamente.

Je úplne odôvodnené nahlas sa vyjadriť k získaným výhodám. Pozmeňujúce a doplňujúcenávrhy k návrhu, ktoré predniesli fínski poslanci EP a ktoré sa týkajú udržania jednéhokresla, však teraz neprešli vo fáze výborov a nemali šancu dostať sa do pléna. Hlavnýmdôvodom je pravdepodobne to, že získanej výhody sme sa už v určitej miere vzdali:v Zmluve z Nice sa hovorí, že Fínsko súhlasilo s tým, že bude mať 13 poslancov.

So správou pána Lamassoura je hrozieb omnoho viac. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhypredložené nemeckými, španielskymi a poľskými delegátmi v mojej skupine vážne ohrozujúšance malých členských štátov mať nejaký vplyv v Európskom parlamente. Pozmeňujúcia doplňujúci návrh, podľa ktorého bude mať každý členský štát od roku 2014 šesť kresiela zvyšok kresiel v Parlamente sa rozdelí v súlade s d'Hondtovým systémom, úplne zničísúčasný systém degresívnej proporcionality, ktorý predstavuje najlepší spôsob zaručeniaobjektívneho rozhodovania v Únii. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh by praktickyznamenal, že ak bude rozširovanie pokračovať, počet fínskych kresiel by napríklad klesolna 10. Toto nemôžeme akceptovať.

Preto vás všetkých vyzývam, aby ste nezabudli, aké dôležité je, že malé krajiny môžu maťvplyv v našej Únii.

Nils Lundgren (IND/DEM), písomne. – (SV) Rozdelenie kresiel v Európskom parlamentemedzi členské štáty nesmie byť v žiadnom prípade svojvoľné. Pri neskorých nočnýchrokovaniach na samite v Nice boli členské štáty všeobecne závislé na tom, v akej mierebude bdieť počas týchto nočných hodín jeden človek, hlava štátu alebo predseda vlády.

Výsledok bol pre Švédsko mimoriadne zlý. Aj keď je náš počet obyvateľov približne ojeden milión nižší než v prípade Maďarska alebo Českej republiky, dostali sme v Európskomparlamente o päť kresiel menej, namiesto 24 len 19.

Je dôležité, aby sme mali zásadu rozdeľovania kresiel, ktorá bude pevná z dlhodobejšiehočasového hľadiska a bude brať ohľad na pokračujúce rozširovanie členstva v Únii. Dôležitéje aj stanoviť zásadu nadmerného zastúpenia menších štátov v súlade s degresívnymrozdeľovaním.

Táto správa navrhuje zlepšenia súčasného rozdelenia kresiel v Európskom parlamente.Preto ju podporujeme. Dôrazne však odmietame myšlienku vytvorenia jednéhovolebného obvodu v celej EÚ. Znamenalo by to ešte viac zmenšiť veľkosť národnýchdelegácií. Vytvorenie samostatného volebného obvodu EÚ je umelým pokusom o vytvorenieeurópskeho obyvateľstva. V Európe neexistuje žiadna spoločná politická aréna. Pokuso prelomenie bariér jazyka a tradícií vytvorením volebného obvodu EÚ je odsúdený naneúspech.

18. Humanitárna situácia v pásme Gazy

Predsedajúci. − Ďalším bodom je vyhlásenie Rady a Komisie o humanitárnej situáciiv pásme Gazy.

Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. – (PT) Vážený pán predsedajúci, panikomisárka, dámy a páni, krátkodobá regionálna a medzinárodná perspektíva nám poskytujepríležitosť na mierovú možnosť vyriešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu a vytvoreniaPalestínskeho štátu – príležitosť, akú medzinárodné spoločenstvo nesmie premeškať.


Nachádzame sa v rozhodujúcej chvíli, ktorá by nám mohla umožniť dosiahnuť významnýpokrok v mierovom procese na Strednom východe. Prebiehajúci bilaterálny politickýdialóg medzi premiérom Olmertom a prezidentom Abbasom a posledné menovaniavyjednávacích tímov na oboch stranách sú odvážnymi a povzbudivými krokmi, ktoréschvaľujeme a podporujeme a ktoré, dúfame, umožnia priniesť na medzinárodné stretnutieiniciované Spojenými štátmi americkými na jeseň hmatateľné výsledky.

Dúfame, že aktuálny priebeh, na ktorom sa významne zúčastňujú arabské krajiny, umožníposunúť sa vpred a vytvoriť životaschopný, demokratický a nezávislý Palestínsky štát,ktorý bude v mieri a bezpečí existovať popri Izraeli.

Európska únia v rámci aj mimo štvorky ukázala, že je dôveryhodným nestrannýmpartnerom, ktorého cieľom je dosiahnuť úspešný dialóg medzi stranami. Preto naďalejcítime záväzok voči politickému procesu, misii vytvoriť základ pre Palestínsky štáta podpore hospodárskeho rozvoja palestínskych území.

Stretnutia štvorky a následne ministerské stretnutie ad hoc Spoločného výboru v NewYorku v dňoch 23. a 24. septembra znovu vyzdvihli podporu prebiehajúcemudiplomatickému úsiliu zo strany medzinárodného spoločenstva. V záverečnom oznámenízo stretnutia štvorky vyjadrila Európska únia a jej partneri v štvorke svoje obavyo podmienky v pásme Gazy a zdôraznili význam pokračujúcej humanitárnej a krízovejpomoci, ako aj poskytovania základných služieb palestínskemu ľudu.

Zástupca štvorky Tony Blair navyše upozornil na naliehavú potrebu rozvinúť palestínskehospodárstvo a príslušné inštitúcie ako základné podmienky správneho fungovaniabudúceho Palestínskeho štátu. Zdôraznil sa význam toho, aby zástupca štvorky vypracovalviacročný plán ekonomického a inštitucionálneho rozvoja palestínskych území. Namedzinárodnom stretnutí darcov na ministerskej úrovni, ktorý sa konal v rámci stretnutiaad hoc Spoločného výboru, sa zdôraznil záujem, ako aj potreba mobilizovať finančnúa technickú pomoc týchto projektov zo strany medzinárodného spoločenstva.

V mnohých medzinárodných správach sa spomína zhoršovanie humanitárnych podmienokobyvateľstva na týchto územiach, situácia, ktorá umožňuje zvyšovanie chudoby a rastnásilia a propaguje radikalizmus a extrémizmus – cyklus, ktorý je potrebné rýchlo prerušiť.Rozhodnutie Izraela z 19. septembra vyhlásiť pásmo Gazy za nepriateľské územiaa predpokladaná možnosť rozšírenia rozsahu sankcií uvalených na pásmo Gazy by mohla,ak k tomu naozaj dôjde, zhoršiť aktuálnu situáciu. Európska únia síce uznáva legitímneprávo Izraela brániť sa, no zároveň zdôrazňuje potrebu, aby izraelské úrady starostlivovážili dôsledky a následky svojich rozhodnutí na život ľudí v pásme Gazy.

Európska únia dôsledne znovu potvrdila svoj plný záväzok pokračovať v humanitárnejpomoci pre pásmo Gazy. Únia je veľkým darcom. V roku 2006 dosiahla celková sumapomoci Únie od Komisie a členských štátov hodnotu 688 miliónov EUR. V roku 2007Komisia pridelila viac než 425 miliónov EUR rozdelených na humanitárnu a sociálnupomoc, strategickú podporu vytvorenia Palestínskeho štátu a poradenstva v oblastihospodárskych reforiem. Jedným z podporovaných prostriedkov smerovania pomocidarcov s ohľadom na komplexnú situáciu v oblasti bol dočasný medzinárodnýmechanizmus, ktorého platnosť bola predĺžená o tri mesiace do konca roka. Komisianavyše plánuje reštrukturalizovať pomoc vláde prezidenta Abbasa a premiéra Fayada scieľom jej zefektívnenia a zlepšenia jej výkonnosti.


Myslíme si však, že Európska únia by nemala niesť finančné bremeno sama a že by bolopreto potrebné, aby aj ostatní partneri, hlavne arabské štáty, prispeli k tomuto úsiliu aznášali časť nákladov na budovanie Palestínskeho štátu. EÚ zdôraznila významznovuotvorenia vstupných a výstupných miest v pásme Gazy s ohľadom na zabezpečeniepohybu ľudí a tovarov v súlade s dohodou o prístupe a pohybe.

V rámci európskej podpory sa predpokladá aj pomoc súkromnému sektoru, ktorý je hnacousilou hospodárskeho rozvoja z dlhodobého hľadiska, a to hlavne poskytnutím pomocipalestínskej vláde na urovnanie jej dlhov voči súkromnému sektoru. Sú to krátkodobériešenia, pri ktorých sa nesmie zo zreteľa stratiť dlhodobý cieľ hospodárskeho rozvojapalestínskeho hospodárstva a finančného sektora. V skutočnosti by sme mali vyhodnotiťdlhodobú perspektívu, aby sme sa dokázali postupne presunúť zo súčasnej fázy krízovejpomoci do fázy pomoci hospodárskemu rozvoju – teda prechodu z nenávisti k obchodu.

Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie . − Vážený pán predsedajúci, pred dvomitýždňami som bola v New Yorku. Konalo sa tam mnoho stretnutí medzinárodnéhospoločenstva na tému Palestíny. Uskutočnilo sa dôležité stretnutie štvorky, ktorej somstálou členkou ako súčasť delegácie EÚ, a stretnutie ad hoc Spoločného výboru najväčšíchdarcov Palestíne v rámci prípravy na donorskú konferenciu, ktorá sa uskutočnípravdepodobne na konci decembra, po medzinárodnom stretnutí, ktoré sa momentálnepripravuje.

Ako už spomínal pán úradujúci predseda, hlavným záverom je pre nás všetkých to, žemáme skutočne rozhodujúcu príležitosť, aby regionálni a medzinárodní partneri efektívnepodporili mierový proces. Musím povedať, a viem, aké je to ťažké, že som minimálneobozretne optimistická vzhľadom na perspektívu závažnej a dôležitej schôdze, ktorejhostiteľmi budú teraz v novembri Spojené štáty. Chcem poďakovať tým, ktorí spomenulinaše príspevky. Dovoľte mi však tiež povedať, že som veľmi jasne a otvorene hovorila snašimi arabskými partnermi, pretože práve oni zatiaľ ešte neprispeli tak ako my. Dôraznesom ich vyzvala, aby urobili to isté pre svojich arabských priateľov. Sme pripravení plniťnašu úlohu aj v budúcnosti a dúfame, že táto medzinárodná schôdza na Strednom východebude ďalším krokom k pokračujúcim pozitívnym rozhovorom a snáď, keď nastane správnachvíľa, aj k Palestínskemu štátu, ktorý bude existovať bok po boku s Izraelom v rámcibezpečných hraníc.

Som si samozrejme vedomá toho, že dodávka humanitárnej pomoci do pásma Gaza jeteraz náročnejšia. Dva projekty v oblasti vody a hygieny financované humanitárnymúradom Komisie sa napríklad museli pozastaviť. Partnerom realizujúcim tieto operácie sanepodarilo doviezť potrebné materiály, pretože dovoz položiek, akými sú náhradné dielypre nemocnice a vodné čerpadlá, bol zakázaný.

Európska komisia sa však na túto situáciu neprizerala nečinne. Práve naopak, humanitárnaa energetická pomoc okupovanému palestínskemu územiu vrátane pásma Gaza dosiahlanebývalú úroveň. Naďalej pokračujeme v podpore cennej práce Agentúry OrganizácieSpojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA)v pásme Gaza. Pán komisár Michel nedávno uviedol novú formu podpory prostredníctvomSvetového potravinového programu s cieľom reagovať na základné potreby týchnajzraniteľnejších Palestínčanov. Naša priama krízová podpora pre ľudí s nízkym príjmoma v sociálnej núdzi pokračuje prostredníctvom platenia sociálnych príspevkov. V septembrisme vyplatili príspevky tridsiatim piatim tisícom chudobných rodín na Západnom brehua v Gaze. To len dokazuje pridanú hodnotu dočasného medzinárodného mechanizmu,


ktorý dokáže účinne fungovať na celom okupovanom palestínskom území. Do septembrapresiahol objem palív poskytnutých do pásma Gazy hodnotu 90 miliónov litrov. Totopalivo pokrýva 25 % alebo jednu štvrtinu potreby elektrickej energie miestnehoobyvateľstva.

Práve z týchto dôvodov som na poslednej schôdzi v New Yorku požiadala štvorkuo predĺženie tohto finančného mechanizmu až do decembra. V New Yorku som tiež naniekoľkých stretnutiach s rôznymi účastníkmi dialógu pri niekoľkých príležitostiachopätovne prosila o pokrok v programe prístupu a pohybu. Sme veľmi radi, že sa pán TonyBlair tejto problematike pozornejšie venuje a že sa snaží o ekonomickú možnosť rozvoja.To, samozrejme, nie je možné bez slobody pohybu a prístupu, nehovoriac o odôvodnenýchobavách o bezpečnosť zo strany izraelskej vlády. Verím, že môžeme urobiť omnoho viaca mali by sme to urobiť. Bude si to však vyžadovať väčšiu politickú vôľu, než tú, ktorú smevideli doteraz.

Súhlasím tiež s Parlamentom, že uzatvorenie prechodov do pásma Gaza má strašné následkyna živobytie už aj tak zbedačeného obyvateľstva, ako aj na požadovanú humanitárnuodozvu. Hraničný prechod Karni je k dnešnému dňu zatvorený takmer štyri mesiace, apreto naša pomoc musela smerovať cez prechody Karem Shalom a Sufa. Považujeme toza dočasné riešenie, po prvé preto, že zariadenia na týchto prechodoch nepostačujúa výsledkom sú dodatočné manipulačné náklady – až do výšky 40 % nákladov na dodávkys pomocou – a po druhé preto, že obmedzenia týkajúce sa vybavenia, ktoré chcemeprepraviť do pásma Gaza, spôsobujú problémy pre našu prácu na projekte.

Pri našom konaní musíme brať do úvahy aj nezákonné prevzatie pásma Gazy. Naša politikaje jednotná s líniou štvorky a pozíciou legitímnej vlády Palestínskej samosprávy, pričom,samozrejme, podporujeme prezidenta Mahmouda Abbasa. Dňa 23. septembra sme mya naši partneri zo štvorky jasne prezentovali svoje pozície. Vyjadrili sme veľké obavyz pokračujúceho uzatvorenia najväčších hraničných prechodov. Zhodli sme sa na dôležitostinepretržitej krízovej a humanitárnej pomoci bez prekážok a vyzvali sme na nepretržitéposkytovanie základných pomôcok.

Dovoľte mi ešte na záver povedať pár slov o situácii na Západnom brehu, na ktorý by sanemalo zabúdať. Aj napriek nedávnym oznámeniam zo strany izraelských úradov o zníženípočtu hraničných prechodov je pravá skutočnosť, bohužiaľ, iná: veci sa zhoršujú. Nielenžesa pokračuje v politike usporiadania a budovaní bezpečnostnej bariéry, ale navyše sapostavilo aj 48 nových hraničných prechodov. Uvádza to posledná správa OTCHA.

Je rozhodujúce, aby sme pokročili v programe o prístupe a pohybe. V opačnom prípademaríme šance na budúci udržateľný Palestínsky štát. Dovoľte mi ešte dodať, že už teraz, svýhľadom na ďalšiu schôdzu Rady pre zahraničné veci, prípravy na návrh záveru rokovaniaRady veľmi zreteľne zdôrazňujú naliehavú situáciu v Gaze a podčiarkujú dôležitosťneprerušovanej krízovej a humanitárnej pomoci bez prekážok.

Jana Hybášková, v mene skupiny PPE-DE . – Pán predsedajúci, opäť tu raz stojímea opakujeme: situácia v Gaze je hrozná. A opäť raz všetci súhlasíme: niečo treba urobiť.Preto je pre mňa cťou, že môžem v mene skupiny PPE-DE predložiť toto uznesenie a vítamčlánok 5 plne podporujúci Dohovor z Marylandu. Ak však môžem byť úprimná, môžemveriť, keď viem, že sme vás nabádali – a tu na tomto mieste som vás vyzývala začiatkomleta aj ja–, aby sme boli pripravení na reakciu na humanitárnu krízu a na pohotovostnéplány?


Mnohí z vás si mysleli, že som žiadala o zahraničnú intervenciu. Nie! Len som vedela, žepripravenosť na humanitárne operácie nám pomôže reagovať rýchlejšie, keď dôjdek nevyhnutnému. Je október a my sme takmer nepostúpili.

Ľudia v Gaze si, samozrejme, zaslúžia našu pomoc: naše okamžité, krátkodobé a rýchleriešenie. Avšak za tie roky spolupráce na Strednom východe už všetci vieme, že rýchleriešenia sa nepočítajú. V skutočnosti musíme vyriešiť príčiny utrpenia Palestínčanov.

Mnohí tu prítomní si myslia – a ja s tým jednoznačne nesúhlasím – že jedinou príčinouutrpenia je Izrael. V Gaze som bola po prvýkrát v roku 1990. Videla som napríklad aj mestáHodeida, Tanta, Benghazi, Ismailia, ak mám vymenovať len zopár iných miest na Strednomvýchode, ktoré vyzerali veľmi podobne: žiadna okupácia, žiadna vojenská intervencia. Zlériadenie, korupcia, nepotizmus, policajné režimy – toto je Pudelskern. Musíme ichpomenovať, musíme sa sústrediť na to, ako môžeme pomôcť tým, ktorí trpia z obochstrán.

Musíme sa vyzbrojiť trpezlivosťou, aby sme uvideli pravdu, aby sme analyzovali správnea objektívne, aby sme naplánovali pomoc, pripravili projekty šité na mieru, aby sme mohliinvestovať peniaze, učiť a viesť. A aby sme boli nemilosrdní. Aby sme boli ráznia zodpovední.

V Gaze sú súčasťou problému Turci, Briti, Egypťania, Izraelčania, Američania aj Európania.Ale hlavnou časťou sú samotní Palestínčania. Môžeme pomôcť len im. Musia prestaťpoužívať vyhrážky, zneužívanie, násilie, terorizmus a zabíjanie. Musia zastaviť korupciu.Musia zastaviť nepotizmus a vojenské provincie.

(Predsedajúci prerušil rečníčku.)

Thijs Berman, v mene skupiny PSE. – (NL) Vážený pán predsedajúci, od polovice júla,odkedy sa moci v pásme Gazy chopilo hnutie Hamas, bolo jeden a pol milióna ľudíuväznených na mieste, ktoré sami obyvatelia nazývajú geto, farma pre dobytok. Oblasťnesmú opustiť dokonca ani onkologickí pacienti. Podľa stanoviska Izraela žijú nanepriateľskom území. Do oblasti sa dostanú len jedlo, lieky a niekoľko humanitárnychtovarov – ľudia však nemôžu žiť len z múky, šošovice a liekov.

Izraelská definícia humanitárnych tovarov je absurdne obmedzujúca. Doviesť nemožnosúčasti medicínskych zariadení, systém dodávky vody nemožno opraviť. Neustále hrozí,že Izrael preruší dodávku energie. Hospodárstvo pásma Gazy sa zrútilo, ľudia súnezamestnaní a zúfalí a nezostali už žiadne peniaze. Začína sa vyskytovať podvýživa.Blokáda prináša zúfalstvo, zlosť a nenávisť, nie mier. Pásmo Gazy zažíva neprijateľnúhumanitárnu krízu.

Rastie volanie po pomoci, no jej cena sa navyše stále zvyšuje v dôsledku blokády. Pretomusia členské štáty poskytovať väčšiu finančnú podporu pre organizáciu UNRRA a ďalšieorganizácie na mieste. K tomuto kroku už pristúpila Európska komisia a niektoré členskéštáty. Aj Európsky parlament včera hlasoval za zvýšenie pomoci. Moja skupina naliehavovyzýva Radu, aby toto rozhodnutie podporila.

Samotná pomoc však nestačí. Predsedníctvo sa k téme dnes večer vyjadruje nesmeloa opatrne. No Európska únia nemôže ďalej niesť morálnu zodpovednosť za poskytovaniepomoci, pričom sa vyhýba politickým činom smerujúcim proti blokáde. V mene svojejskupiny chcem preto požiadať predsedníctvo, Radu a Európsku komisiu, aby vyzvali Izraelna okamžité ukončenie blokády. Všetci obyvatelia v pásme Gazy sú potrestaní, čo je na


základe článku 33 štvrtého Ženevského dohovoru nezákonné. Tento spôsob navyšeneprospieva Izraelu a Európska únia by to namiesto svojej pasívnej pozície mala Izraelupovedať – presne preto, že je to spojenec. Dalo by to význam dohode o partnerstves Izraelom, pretože len konaním proti blokáde EÚ spravodlivo uplatní časť o ľudskýchprávach.

Chris Davies, v mene skupiny ALDE . – Vážený pán predsedajúci, nebudem teraz hovoriťsa svoju skupinu, ale ako poslanec, ktorý videl veci, ktoré by radšej nevidel.

Dúfam, že pán minister neverí svätuškárskym táraninám, ktoré čítal v tomto Parlamente.Predpokladať čo i len na chvíľu, že politika tejto Európskej únie je nestranná, je jednoduchosmiešne. Všetci vieme, že vedieme politiku dvojitých štandardov. Očakávame a vyžadujeme,aby Palestínčania poslúchli každú požiadavku. A sotva žiadame, aby Izraelčania splnilinaše želania.

Tieto dvojité štandardy zapáchajú. Pán komisár, pamätáte sa, ako ste tu stáli len predniekoľkými mesiacmi, po tom, ako sa palestínska delegácia vrátila zo stretnutia s pánomHaniyehom v Gaze, pred pádom palestínskej jednotnej vlády, a ako ste tomuto Parlamentuhovorili, že chcete urobiť všetko, čo sa dá na podporu tej vlády? V priebehu štrnástich nocíto, samozrejme, padlo! Padlo to sčasti preto, že sme odmietli hovoriť so zvolenýmizástupcami. Odmietli sme hovoriť s pánom Haniyehom a, čo nie je nič prekvapivé, popodkopaní demokratických síl moc prevzali sily násilia.

Zdá sa, že sa z histórie nikdy nepoučíme. Musíme prestať ignorovať želania palestínskehoľudu. Musíme začať rešpektovať demokratické sily a musíme pripustiť, že mier nemožnodohodnúť bez komunikácie s nepriateľom.

(potlesk)

Ak budeme naďalej odmietať, zaoberať sa týmito prvkami v Hamase, ktorý nám chce vyjsťv ústrety, bude nemožné dosiahnuť presadenie mieru na Strednom východe.

Pred nami je jedna otázka týkajúca sa návrhu uznesenia: prečo čo i len pomýšľame na to,že by sme dali Gaze finančné prostriedky? Čo to má spoločné s Európskou úniou? Gazaje izraelským zajateckým táborom! Nemá s nami nič spoločné. To Izraelčania by malizodpovedať za životy jedného a pol milióna ľudí. To oni sú strojcami ich biedy. Nie jenašou zodpovednosťou poskytovať peniaze našich daňových poplatníkov na plneniepovinností Izraela.

A napokon, vrátim sa k otázke nestrannosti. Za posledných pár týždňov počúvame, žeobranné sily Izraela dali príkaz na konfiškáciu ďalšej palestínskej zeme, aby postavili cesty,ktoré umožnia stavbu osady E1 – ďalšie rozšírenie židovských osád vo východnomJeruzaleme – v rozpore so všetkými záväzkami, ktoré sme od Izraelčanov požadovali,a v rozpore so všetkými nádejami na úprimný záver z nastávajúcich mierových rokovaní.

Palestínčania sa pozerajú, ako im všetky nádeje na životaschopný, nezávislý Palestínskyštát miznú pred očami. Čo s tým bude robiť Európska únia? Viete veľmi dobre, že neurobínič. Len vyriekne niekoľko slov a neurobí nič konkrétne!

Ryszard Czarnecki , v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, bol somjedným z päťčlennej delegácie Európskeho parlamentu, ktorá strávila niekoľko dôležitýchdní na palestínskom autonómnom území. Môžem kategoricky vyhlásiť, že charakter našejmisie bol humanitárny, nie politický. Hovorím to preto, že nechcem, aby sa naša rozpravazvrtla na veľmi politickú, v ktorej by sa Európsky parlament ocitol v úlohe žalobcu


konajúceho voči niekomu. Bol by som rád, ak by sme zostali nad politickými spormi auvažovali, ako môžeme pomôcť občianskej Palestíne.

Povedzme si to však jasne – zdá sa, že zvyšovanie životnej úrovne v pásme Gazy, normálnefungovanie nemocníc a škôl, úplný prístup k pitnej vode, potravinám a elektrickej energii,možnosť normálne pracovať v poľnohospodárstve by s najväčšou pravdepodobnosťouspôsobili uvoľnenie napätia v palestínsko-izraelských vzťahoch a zaistili oslabenienepriateľského potenciálu, ktorý sa dotýka židovských osadníkov, izraelských osadníkova Štátu Izrael.

Pred niekoľkými mesiacmi som tu v Parlamente hovoril o sporných textoch v niektorýchpalestínskych školách, v palestínskych učebniciach, no teraz sme sa presunuli z jednéhoextrému do druhého. Už nemôžeme kritizovať určité aspekty palestínskeho vyučovania,pretože tento systém vyučovania je preč.

No táto minca má aj druhú stranu, vnútorný palestínsky pohľad. Politický pat medzihnutiami Hamas a Fatah a táborom prezidenta Abu Mazena pokračuje. Tátobezvýchodisková situácia sťažuje pôsobenie palestínskych inštitúcií a tým ubližujePalestínčanom, ktorí tam žijú. A to určite nie je chyba Izraela. Veľa hovoríme o trvajúcommieri medzi štátom Izrael a Palestínčanmi, no je to trochu ako hovoriť o dome a o tom, žezačneme so strechou. Vždy by sme mali hovoriť o budovaní od základov nahor. A týmizákladmi sú v tomto prípade zlepšenie fungovania palestínskeho vedenia, verejnýchinštitúcií a humanitárnej pomoci pre ľudí Palestíny.

Margrete Auken, v mene skupiny Verts/ALE. – (DA) Pán predsedajúci, návšteva Západnéhobrehu a pásma Gazy pred niekoľkými týždňami, ktorá tu už bola spomenutá, bola šok –dokonca aj pre tých z nás, ktorí tam už mnohokrát boli. Uzatvorenie hraníc zo stranyIzraela a nekonečné blokády ciest znemožňujú rozvoj zdravého hospodárstvaa dodržiavanie pravidiel EÚ o humanitárnej pomoci. Rada a Komisia by mali okamžitezasiahnuť, aby pomohli dostať palestínske hospodárstvo späť na nohy. Dovoľte mi vyjadriťsa jasne: bez takejto intervencie nemôže mierová konferencia uspieť. Ako to už niekoľkokrátopakovane odznelo, hospodársky aspekt sa nedá oddeliť od politického. Inými slovami,izraelská okupácia sa musí skončiť. Inak mier nikdy nenastane. Okrem hospodárskejvyčerpanosti začína dochádzať aj k radikalizácii Palestínčanov. Rastie medzi chudobnými– a tých je stále viac a viac v dôsledku izraelskej blokády – a medzi mladými ľuďmi. Staršiegenerácie Palestínčanov opakovane varujú, že mladí ľudia, ktorí dnes vyrastajú, nikdynežili bok po boku s Izraelčanmi a že ich jedinou skúsenosťou vo vzťahu k ním sú škaredésteny, vojenské vpády a mladiství vojaci ponižujúci ich otcov. Toto nie je cesta, ako vytvoriťmier, len nezmieriteľných nepriateľov.

Neexistuje ani žiadna dôvera voči EÚ, ktorá ignorovala demokratické voľby na palestínskychúzemiach a ktorá izolovaním hnutia Hamas preukázala diplomatickú nekompetentnosťa znovu aj dvojité štandardy. Pokiaľ nebudú všetci Palestínčania zastúpení v prebiehajúcichrokovaniach, k mieru nedôjde, a to vedia všetci, ktorí sú vo veci zaangažovaní. Ako užspomínal pán Davies a ďalší, všetky nádeje na mier sa rozbijú, ak, ako bolo oznámené,vláda Izraela znárodní E1. USA aj EÚ sa vyjadrili nie nejasne, že sa to nesmie stať. Otázka,na ktorú by teraz Rada a Komisia mali odpovedať, znie, aké konanie je naplánované, abysa zabránilo vyvlastneniu palestínskeho Východného Jeruzalema.

Luisa Morgantini, v mene skupiny GUE/NGL. – (IT) Pán predsedajúci, dámy a páni, jednaminúta je nič. Pán Lobo Antunes hovoril o odvážnych gestách a krokoch. Odvážny krok,ktorý by mal urobiť pán Olmert, je uzatvoriť všetky nové osady, oslobodiť tisíce


Palestínčanov, zastaviť vojenské nájazdy do Západného brehu, odstrániť hraničné prechodya zrušiť blokádu pásma Gazy! Na rokovania by mal prísť s konkrétnymi krokmi. Nonamiesto toho sme včera videli nové zabavenia zeme vo vnútri Jeruzalema.

Odvážny krok, ktorý by mala urobiť Európska únia, je odmietnuť všetky formy kolektívnychtrestov, ktoré na civilné obyvateľstvo uvalila izraelská vláda. Naše plány v pásme Gazy súzablokované, pretože neexistuje cement, neexistujú potrubia, náklady sa vyšplhali naštvornásobok a organizácia UNRWA naďalej nabáda ku krízovým opatreniam.

V uznesení, ktoré zajtra prijmeme, vyzývame na odstránenie blokády pásma Gazy a navoľný pohyb ľudí a tovarov na všetky miesta. No vieme, že palestínska otázka nie jehumanitárna. Naša zodpovednosť je politická: tou zodpovednosťou je ukončiť vojenskúokupáciu a vyzvať dva národy a dva štáty, aby boli schopné spolu existovať vo vzájomnombezpečí.

Bastiaan Belder, v mene skupiny IND/DEM . – (NL) Pán predsedajúci, koncom minuléhotýždňa delegácia z nášho Parlamentu diskutovala o vážnej situácii na Strednom východes našimi americkými kolegami v rámci dialógu transatlantických zákonodarcov (TLD).Počas neho nám dal americký mierový vyjednávač Dennis Ross veľmi praktickú raduponúknuť palestínskemu obyvateľstvu pomoc z jeho nepríjemnej existencie. Potrebná jesieť spoľahlivých a politicky nezávislých mimovládnych organizácií.

Rada a Komisia: v akom rozsahu vidíte skutočné možnosti na Západnom brehu i v pásmeGazy? Zastávam teraz stanovisko, že príčinou súčasnej internej a externej krízovej situáciev pásme Gazy je správanie hnutia Hamas. Neustále znižuje autoritu štátu Izrael a za zákonnéprehlasuje násilie voči takzvaným izraelským a palestínskym disidentom.

Pán predsedajúci, nedávna brutálna vražda palestínskeho kresťana Rami Ayyada, ktorýmal len tridsať rokov, zdôrazňuje nebezpečnú pozíciu tejto menšiny v pásme Gazy.Očakávam, že Rada a Komisia budú venovať pozornosť kresťanskej menšine a poskytnújej podporu na všetkých palestínskych územiach.

Edward McMillan-Scott (PPE-DE). - Pán predsedajúci, pán Davies sa pred časom pýtal,akú úlohu zohrala Európska únia na Strednom východe. Viem, samozrejme, že je to rečníckaotázka, pretože sa skutočne snaží nájsť riešenie. Je však skutočnosťou, že Európska úniamá priamy záujem na výsledku mierového procesu na Strednom východe.

Hovorím z volebného obvodu v Yorkshire, z ktorého pochádzali štyria atentátnici, ktorípred niekoľkými mesiacmi zaútočili na Londýn. Motivovalo ich to, čo sa dialo na Strednomvýchode. A rovnako aj atentátnikov v Madride. To znamená, že bezpečnosť v Európe jepriamo prepojená so Stredným východom.

Zároveň sa domnievam, že máme aj historické a humanitárne záväzky voči mierovémuzáveru. Napokon, mierový proces je pomalý a nerovnomerný a viedol k početnýminiciatívam, početným medzivládnym konferenciám – v Madride, v Osle a na ďalšíchmiestach. Teraz, v októbri 2007, sme sa dostali do bodu, keď sa takmer so zúfalstvompokúšame nájsť nejaké riešenie.

Preto si myslím, že nadišiel čas na nejaké spravodlivé radikálne nové myslenie. Jedna zvecí, ktorú by som chcel spomenúť, je, že posledné rozhovory medzi pánom Olmertoma pánom Mahmoudom Abbasom o prakticky konečnom riešení stavu, by mali odrážaťrokovania, na ktorých sa zúčastnil sám pán Olmert ako mladý poslanec v roku 1987. Nanich on a Organizácia pre oslobodenie Palestíny (PLO) v skutočnosti súkromne rokovali


o hlavnom meste Palestínskeho štátu vo Východnom Jeruzaleme, o hraniciach z roku1967 a o návrate osadníkov. Inými slovami, k riešeniu sa dostal v roku 1987. A možnoteraz, túto jeseň, nadíde čas, keď sa títo dvaja vodcovia, povzbudzovaní medzinárodnýmspoločenstvom, stretnú, aby v rámci mierového procesu na Strednom východe radikálnesformovali budúcnosť mierového riešenia s dvomi štátmi.

Pán Triantaphyllides a jeho delegácia, ktorí pred časom odišli do Palestíny, sa vrátili s dvomizásadnými závermi. Sústreďme sa na humanitárnu situáciu v Palestíne, ale myslime aj naúlohu, ktorú môžu v tomto procese zohrávať poslanci zvolení tam, aj kdekoľvek inde.Nemalo by sa na nás zabúdať.

Véronique De Keyser (PSE). - (FR) Vážený pán predsedajúci, počas prípravy tohtouznesenia sme si povedali „žiadna politika, len humanitárny rozmer“. Nemožno tolerovať,že dnes v obrovskom otvorenom gete pomaly zomiera národ naháňaný kamerami celéhosveta, že národ vykrváca bez práva na rozvoj, slobodný pohyb a vzdelanie detí, no je tonárod, za ktorého prežitie platíme vysokú cenu a ktorý predovšetkým nesmie zomrieťkvôli nám, pretože to by nás pošpinilo a naše demokracie by si s tým nevedeli poradiť.

Európska únia v tomto roku zaplatí viac než 300 miliónov EUR, aby tejto kríze zabránila.Je to príliš málo, aby to zachránilo Palestínčanom životy, no je to desaťkrát, stokrát prílišveľa, pretože ak by sa rešpektovali všetky medzinárodné záväzky, štvrtý ženevský dohovora ľudské práva, nebolo by to potrebné.

Hanba getu! Hanba nám Európanom! Boli sme schopní podporiť Berlín, keď v ňom boliľudia obkľúčení! Hanba tým z nás, ktorí sa tešili z pádu múra v Nemecku so slzami radosti,no ktorí sú teraz väzňami a komplicmi iných stien a iných get! Zrušte uzatvorenie!

Humanitárna stránka dnes nemôže dovoliť zabudnúť na politickú. 24. septembra vydalaizraelská vláda príkaz na konfiškáciu 110 hektárov zeme v štyroch arabských dedináchmedzi Jeruzalemom a Jerichom, aby postavili cestu, ktorá definitívne rozdelí Západný brehna dve časti. Je to starý izraelský plán z roku 2004, ktorý Európa a dokonca aj Spojenéštáty vždy odmietali. Dnes, krátko pred začiatkom medzinárodnej schôdze vo Washingtone,je to skutočná časovaná bomba. Ako môžeme stále snívať o dvoch štátoch existujúcichspolu mierovo s obkľúčeným pásmom Gazy a Západným brehom rozdeleným na dvečasti?

Dňa 8. februára 2005 v Šarm al-Šajchu Sharon vyásil: „Máme príležitosť začať novú cestu.Po prvýkrát po dlhom čase existuje v našom regióne nádej na lepšiu budúcnosť pre našedeti a vnukov.“ Je to mimoriadne krehká príležitosť, ktorú chcú extrémisti rozbiť. Ak tátocesta a mnoho ďalších uzrie svetlo sveta, extrémisti vyhrali. Architekti a zemepisci terazpoužívajú perverznejšie zbrane než bomby. Obkľučujú Palestínu stenami a cestami, ktorédrvia každý sen o životaschopnom štáte.

(potlesk)

Elizabeth Lynne (ALDE). – Pán predsedajúci, nie je nič demoralizujúcejšie, než životprežitý v chudobe, život bez perspektív a život skazený konfliktom. Humanitárna katastrofasužuje ľudí v Gaze a je zrejmé, že jediným cieľom, ktorí izraelskí a palestínski vodcoviasledujú, je prenos bolesti, chudoby, biedy a nenávisti na novú generáciu mladýchPalestínčanov.

Priamym dôsledkom izraelskej blokády pohybu ľudí a tovarov je to, že deti nemajú anizákladné vzdelávacie zariadenia. Ľuďom sa upierajú základné služby, ktorí všetci z nás


v tomto Parlamente považujeme za samozrejmé. Rybári, farmári a ďalší obyvatelia nemôžuobchodovať, čo ničí ich živobytia. Vďaka obmedzeným zdravotníckym službáma starostlivosti jednotlivci prežívajú zbytočnú bolesť a zbytočne zomierajú. A to všetko saodohráva na pozadí násilia a útlaku.

MVO odhadujú, že v Gaze pribudlo takmer 2 000 ľudí so závažným postihnutím. Idepredovšetkým o mladých ľudí, ktorí sú postrelení tankami alebo strelnými zbraňami, častos následkom straty končatiny, poškodením mozgu alebo zranením miechy. Noorganizáciám, ktoré podporujú telesne postihnutých ľudí, bránia v práci izraelské blokádya nie sú schopné získať špecializované zásoby, ktoré požadujú! Izrael musí splniť svojemedzinárodné záväzky, ako napríklad Ženevský dohovor, aby sa zaručil tok humanitárnejpodpory, humanitárnej pomoci a základných pomôcok a aby sa otvorili hranice.

Rada a Komisia nesmú poľaviť v tlaku, no musia hovoriť so všetkými stranami. Je to jedinácesta, ako nájsť riešenie. Nemá zmysel hovoriť, že sa s jednou stranou nebudeme rozprávať.Musíme nájsť riešenie tak, že budeme hovoriť s každým. Ak nič neurobíme, ľudia budúnaďalej zbytočne zomierať. 1,3 milióna ľudí v Gaze bude naďalej prichádzať o svojudôstojnosť a bolesť, chudoba, bieda a nenávisť sa budú ďalej prenášať na novú generáciuPalestínčanov.

Hélène Flautre (Verts/ALE). - (FR) Vážený pán predsedajúci, v čase, keď sú hraničnéprechody do pásma Gazy uzatvorené a ovláda ich izraelská armáda, v čase, keď dennodennedochádza k vražedným vpádom, v čase, keď naďalej rastie počet osadníkov na okupovanýchúzemiach, v čase, keď pri porušovaní medzinárodných zákonov pokračuje výstavba múrua bezpečnostného dohľadu, sú tu medzi týmito múrmi, v Európskom parlamente, stáleešte ľudia, ktorí popierajú status Izraela ako okupujúcej mocnosti. Je to šokujúce!

Izrael je okupujúca mocnosť a ako taký má povinnosti podľa Ženevského dohovoru,pričom za žiadnych okolností nesmie použiť kolektívny trest. Bolo by rozumné, aby smenamiesto vysielania katastrofických signálov, ako sme to urobili napríklad pri pozastavenífinancovania dodávok paliva pre elektrárne v pásme Gazy, zaistili, aby si Izrael plnil svojepovinnosti. Krokodílie slzy, ktoré sme ronili nad rozpormi medzi Palestínčanmi, sú naozajnevhodné po tom, čo Európska únia nebola schopná podporiť úsilie Mahmouda Abbasao začlenenie pragmatického krídla hnutia Hamas.

Viete si predstaviť niečo horšie? Stavať Ramallah proti Gaze? Rozhodovať o tom, kto súdobrí Palestínčania a pomáhať im zbaviť sa tých zlých? Kto môže veriť v trvajúce riešenie,ak nie je zaručená politická a územná jednota Palestíny? Kto môže veriť, že mier preIzraelčanov a Palestínčanov sa dá vybudovať prostredníctvom politiky, ktorá v skutočnostivedie k radikalizácii ľudí Izraela a Palestíny?

Humanitárna situácia v pásme Gazy porušuje všetky normy ľudskej dôstojnosti. Čím skôrje potrebné zabezpečiť zrušenie blokády pásma Gazy. Na Izrael je potrebné vyvinúť náležitýtlak. Táto otázka viac nemôže byť tabu. Pýtam sa vás, Rada a Komisia, aké opatreniaplánujete použiť, aby ste podporili zrušenie blokády a prinútili Izrael dodržať svojepovinnosti a záväzky? Pýtam sa, čo plánujete urobiť, aby sa Izrael vzdal svojich plánovrozdeliť Západný breh na dve časti prepojením Jericha s Východným Jeruzalemom mesiacpred medzinárodnou konferenciou?

(potlesk)

Kyriacos Triantaphyllides (GUE/NGL). - (EL) Pán predsedajúci vývoj v Palestínenapreduje mimoriadne rýchlo a sotva nám necháva nejaký čas na reakciu. Hovoríme teda


o humanitárnej situácii v Gaze, pričom izraelské úrady sa jednostranne rozhodli vyvlastniťtisíce hektárov arabskej zeme, aby mohli pokračovať s plánom na E1, výstavbou cesty,ktorá z praktického hľadiska rozdelí Západný breh na dve časti.

Viete, že medzinárodné spoločenstvo bolo proti tomuto plánu. Domnievam sa, že by boloužitočné, aby Parlament zaujal k tejto veci stanovisko. Politický vývoj v zákulisí to všaknedovolil. Výsledok je jednoduchý: znovu sme raz len pozorovateľmi, pričom situáciav Palestíne sa ešte zhoršuje. Každý deň sa oslabuje vyjednávacia pozícia Palestínčanov a tieňpadol aj na všetky existujúce vyhliadky na úspech na blížiacej sa medzinárodnej konferenciio palestínskej otázke v novembri.

Charles Tannock (PPE-DE). – Pán predsedajúci, minulú noc som mal tú česť zúčastniťsa inaugurácie bruselských kancelárií skupiny Európski priatelia Izraela, ktorej činnosťvychádza z predpokladu, že by sme mali podporovať právo demokratického Izraelskéhoštátu na existenciu a prosperitu. Naproti tomu sa hnutie Hamas podľa svojej charty z roku1988 zaviazalo k zničeniu Izraela a zostáva teroristickou organizáciu, ktorú EÚ zakazuje.

Vôbec ma neprekvapuje, že sa toto uznesenie snaží zvaliť veľkú časť viny za súčasnúsituáciu v Gaze na Izrael. Je jasné, že jednostranné izraelské stiahnutie z pásma Gazy akogesto dobrej vôle, územie za mier, má pre kritikov Izraela len veľmi malý význam.

Uznesenie hovorí o humanitárnej kríze v Gaze bez toho, aby sa zaoberalo dôvodmi jejvzniku. Výzva hnutia Hamas palestínskym voličom informovala o tom, že hnutie poskytlomnoho sociálnych služieb, ktoré skorumpovaná administratíva hnutia Fatah zanedbala.No teraz sú tie isté školy bez detí, ktoré sa boja opustiť svoje domovy. Nemocnice ošetrujúľudí zranených v každodennom násilí, ktoré charakterizovalo násilné prevzatie pásmaGaza hnutím Hamas a porážku sekulárneho hnutia Fatah.

Predného kresťana z Gazy, Ramiho Ayyada, zavraždili minulú sobotu a v nedeľu hnutieHamas vypálilo svojvoľne na Izrael osem mínometov a jednu raketu Kaťuša. Hamas dokoncaostreľoval hraničný prechod v Khani.

Uznesenie zároveň vyzýva Izrael, aby podnikol kroky na zaistenie voľného prechoduhumanitárnych zásob a základných pomôcok. Izrael v skutočnosti nezastavil pohyb tovarovako potraviny, elektrická energia či voda do pásma Gaza a naozaj koná zdržanlivoa umiernene, aj keď naň hnutie Hamas vojensky útočí.

Uvedomujem si, že Izrael dospel k záveru, že môže od tohto Parlamentu očakávať stabilnýtok invektív, no mal by zároveň vedieť, že tu, ako aj v celej Európe, má aj priateľov, ktorísa snažia o mier a bezpečnosť v oblasti. K tomu však nikdy nedôjde, pokiaľ budú toľkíposlanci v tomto Parlamente tak ochotne zhovievaví voči programu hnutia Hamas.

Richard Howitt (PSE). - Vážený pán predsedajúci, humanitárna kríza vyžadujehumanitárnu odozvu. Našou prvou prioritou by dnes malo byť riešiť fakt, že zdravotnépomôcky a školské knihy sa zadržiavajú na jednej strane hranice, pričom študenti a choríčakajú na tej druhej. Medzinárodné humanitárne právo stanovuje Európskej únii priamyzáväzok konať. A štyri mesiace po odrezaní prístupu do pásma Gazy je náš priamy záväzokpomocnej misie na hraniciach záväzkom, ktorý neplníme.

Ďakujem komisárke za obozretný optimizmus, ktorý dnes vyjadrila vo vzťahu k obnoveniumierového procesu a k fungovaniu dočasného medzinárodného mechanizmu. Samozrejme,nabádame ju, aby urobila všetko, čo môže. Súhlasím s pánom Tannockom, že by sme maliodsúdiť raketové a mínometné útoky palestínskych militantov. Jeho sťažnosti by však boli


oveľa dôveryhodnejšie, ak by odsúdil aj zabíjanie civilistov izraelskými obrannými silamiv rámci vzdušných raketových útokov. Žiadam Vás, pani komisárka, ako aj úradujúcepredsedníctvo, aby ste neodkladne vydali vyhlásenie odsudzujúce prevzatie ďalších trochpercent územia Západného brehu medzi Jeruzalemom a Jerichom v rámci plánu zabratiaE1, ktoré bolo oznámené dnes ráno.

(Predsedajúci prerušil rečníka.)

Miroslav Mikolášik (PPE-DE). - Nadväzujúc na vyhlásenie Európskeho parlamentu z21. júna o programe MEDA a finančnej podpore Palestíne a hodnotiacu správu z 12. júla2007 o Blízkom východe a s plným vedomím vyhlásenia kvarteta z 23. septembra tohoroku je dôležite, že my chceme ako Európsky parlament povedať jasné stanovisko k situáciiv Palestíne. Musíme sa však na to pozrieť minimálne v dvoch rovinách,humanitárno-ekonomickej a politicko-bezpečnostnej.

V rovine humanitárno-ekonomickej je úlohou Európy, ktorá schválila pre Palestínu skutočneobrovské finančné prostriedky, aby táto podpora a humanitná pomoc bola aj technickyvykonateľná. Nie je prípustné, aby radové obyvateľstvo Palestíny nemalo prístup k liekom,aby boli ničené zdravotnícke zariadenia, školy a obydlia. Veď prístup k zdravotne neškodnejvode a potravinám je často znemožnený blokádou pohybu osôb a tovaru.

V rovine politicko-bezpečnostnej treba jasne povedať, že tak ako medzinárodnéspoločenstvo uznáva právo na existenciu palestínskej autonómie, musí aj Palestína vrátanevládnuceho hnutia Hamas uznávať štát Izrael. Hamas sa doteraz žiadnym činomnedištancoval od vlastnej zakladajúcej listiny, kde jeden z cieľov je „zničiť štát Izrael“. Tutkvie politický problém, ktorý je eskalovaný formou ozbrojeného konfliktu, terorizmu najednej strane i tvrdých odvetných akcií na strane druhej.

Proinsias De Rossa (PSE). - Pán predsedajúci, dovoľte mi najprv povedať, že pán Tannockrobí svojou slepou podporou izraelských nezákonných aktivít voči Palestínčanom, hlavnevo vzťahu k pásmu Gazy, Izraelu medvediu službu. Podporujem toto uznesenie vrátaneodseku 5. Humanitárna kríza v Gaze nie je nič nové a nič nepredpokladané. Tí z nás, ktoríoblasť pravidelne navštevovali v posledných rokoch, stále varovali pred izraelskými akciami,ktoré privádzali obyvateľstvo do zúfalstva. Hospodárstvo teraz padá voľným pádom.Sociálne služby prakticky skolabovali. Rozšírená je podvýživa a chronické choroby, pričomlieky nie sú k dispozícii. Gaza momentálne v plnej miere závisí od vonkajšej pomoci, ktorúblokujú izraelské embargá. Je to väznica, ktorú pevne ovláda Izrael. A my nemôžemedovoliť, aby prosperita ľudí v Gaze bola držaná ako rukojemník politickému manévrovaniu,ktoré prebieha. Dúfam, že toto manévrovanie povedie k mierovým rozhovorom.

Zavrhujem jednostranné izraelské rozhodnutie zabrať zem štyroch arabských dedín,ktorým sa Východný Jeruzalem odreže od Západného brehu. Mrzí ma, že ani Rada, aniKomisia sa o tomto nezmienili a prekvapilo by ma, ak by o tom nevedeli. Vieme o tomv tomto Parlamente a vie o tom verejnosť. Toto konanie zo strany Izraela úplne porušujecestovnú mapu a porušuje dohodu o tom, že hranice z roku 1967 sa nezmenia bezspoločnej dohody medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.

Zbigniew Zaleski (PPE-DE). - (PL) Vážený pán predsedajúci, môžeme s nádejouočakávať, že rozpor sa časom vyrieši sám. To je tá najprázdnejšia nádej, aká môže existovať.Rastú nové generácie a konflikt pokračuje, dokonca sa ešte zhoršuje. Človek by si myslel,že dva národy, ktoré sú si také blízke, Hebreji a Arabi, by mohli spolu existovať, nie všakza podmienok hierarchického systému. Každá závislosť jedného na druhom, nerovnosť,


a predovšetkým nedostatočne suverénne štátna štruktúra pre Arabov bude neustálymzdrojom negatívnych emócií, názorov a odviet.

Ak Štát Izrael nedokáže prijať územné rozdelenie, obávam sa, že si viem len ťažko predstaviťmier v tejto oblasti. Rovnaké právo na svoju krajinu, svoj štát, ako majú Židia, majú ajArabi a Palestínčania. Z historického hľadiska Palestína existovala pred druhou svetovouvojnou a ako vidíme, nie je jednoduché vymazať to z pamäte Arabov.

Situácia ľudí v Gaze sa každým dňom zhoršuje v takom rozsahu, že nevyhnutne spejek výbuchom nahromadenej agresivity, a jediné, čo môžeme robiť, je pozerať sa na to sozahanbením a smútkom. Maximum, čo môžeme z našej strany urobiť – okrem snahyo upokojenie podnetov k vzájomnému zničeniu a okrem pokusov pri vyjednávaní – jerozšíriť humanitárnu pomoc pre ľudí a umožniť im žiť v maximálne možných hygienickýchpodmienkach, zabezpečiť, aby mali niečo na jedenie a aby mali kam chodiť do školy.Zdôrazňujem však, že toto je len náhrada za riešenie, riešenie, v ktorom, a to sa hanbímepriznať, nedokážeme byť vodcom.

Skúsenosti získané v strednej a východnej Európe v devätnástom a dvadsiatom storočídesia Európu a Afriku: jasne ukazujú silu národa usilujúceho o nezávislosť. Aj tam mámedočinenia práve s takýmto snažením.

Béatrice Patrie (PSE). - (FR) Pán predsedajúci, dámy a páni, Európska únia musí,samozrejme, urobiť všetko, čo môže, aby uvoľnila smrtiace zovretie obyvateľstva pásmaGazy v nebývalej humanitárnej kríze.

Osobne by som chcela poukázať na to, že označenie pásma Gazy izraelskou vládou akonepriateľského objektu má množstvo dramatických následkov. Izrael môže v tejto oblastiviesť operácie omnoho väčšieho rozsahu než v minulosti. Izraelská energetická spoločnosťmôže znížiť dodávky elektriny pre 1,5 milióna Palestínčanov pásma Gazy na úplnéminimum a spoločnosť Mekorot určí prídelové dávky vody, ktorú distribuuje, pričom jejrozdelenie do okresov ponechá na hnutie Hamas.

Izraelská stratégia jasne zameraná na vyvolanie všeobecného povstania proti vodcomhnutia Hamas je neprípustná a môže viesť len k novému vystupňovaniu násilia. Nehovoriaco nových osadách, ktoré premenia Palestínu na ďalší Bantustan.

Ako členka štvorky by som bola osobne rada, ak by Európska únia získala ubezpečenie,že jediným cieľom mierovej konferencie naplánovanej na november nie je poskytnúťSpojeným štátom cestu von z patovej situácie, v akej sa nachádza v Iraku a Afganistane,ale že je to skutočný samit za mier spájajúci všetky arabské zúčastnené strany.

Nickolay Mladenov (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, civilisti sú tichými obeťamikaždého konfliktu a my máme záväzok, v skutočnosti povinnosť, postaviť sa a chrániť icha žiť podľa prísľubu laureáta Nobelovej ceny Elieho Wiesela „nikdy sa mlčky neprizeraťna to, ako sú ľudské bytosti vystavené utrpeniu a poníženiu“.

Vítam preto iniciatívu tohto Parlamentu hovoriť o situácii v Gaze, a rovnako vítam aj výzvuobsiahnutú v uznesení žiadať od Izraela splnenie jeho povinností a zaručiť tok humanitárnejpomoci do Gazy.

Dnes si však musíme položiť aj iné otázky. Najprv by sme sa mali opýtať samých seba,prečo vždy, pri každom posune smerom k mieru sa stupňuje násilie? Prečo vždy, keď sarozumné hlasy z Izraela a palestínskych území snažia nájsť riešenie, nájdu sa teroristickéskupiny, ktoré pozdvihnú zbrane proti mieru? Prečo je obava z riešenia spočívajúceho


v dvoch štátoch, Izraelského a Palestínskeho, žijúcich vedľa seba v mieri, taká strašná preniektorých, že radšej obetujú bolesť a utrpenie svojho vlastného národa?

Neodvracajme sa od priznania, že zodpovednosť za hroznú situáciu ľudí žijúcich v Gazeleží priamo aj na pleciach hnutia Hamas, ktoré je proti urovnaniu, ktoré vyzýva na zničenielegitímneho člena Organizácie spojených národov a ktoré sa obáva mieru a propagujenásilie.

V roku 2005 bolo z Gazy vypálených 400 rakiet na Izrael. V roku 2006 to bolo 1 726rakiet. V roku 2007 to bolo takmer tisíc rakiet. Mnoho ľudí zomrelo, stovky boli zranenéa tisíce ľudí bolo evakuovaných. Sú medzi nimi aj civilisti: muži, ženy a deti.

26. septembra odpálila Gaza 54 mínometov na hraničnom termináli Sufa. V nasledujúcideň sa cieľom stali hraničné prechody, o ktorých hovorila komisárka – Erez a KaremShalom. Stali sa cieľom, pretože pre hnutie Hamas uzatvorenie týchto prechodovpredstavuje splnenie ich cieľa, a to nárastu utrpenia ľudí žijúcich vedľa územia Hamasu.To je nesprávna stratégia.

Priznajme, že v Gaze existujú sily teroru a sily strachu, ktoré sa snažia profitovať z utrpeniasvojich vlastných ľudí.

Jamila Madeira (PSE). – (PT) Jimmy Carter povedal v rozhovore z tohto týždňa, že odprezidenta Clintona sa neuskutočnili pod patronátom Spojených štátov amerických žiadnerozhovory v dobrej viere na tému Stredného východu. Očakávania od medzinárodnejkonferencie v novembri sú preto vysoké. Očakáva sa, že dôjde k hmatateľnému posunua že budeme naozaj schopní predpokladať časový horizont vyriešenia ľudskej drámya konfliktu.

Humanitárna situácia v Gaze sa v súčasnosti zhoršuje. Aj keď pred niekoľkými mesiacmisme mali skutočnú otvorenú väznicu, ktorá sa sústavne uzatvára, je stále viditeľnejšia každýdeň, keď počítame mŕtvych, keď vidíme hlad, strach, moc zbraní a ich účinok na obochstranách múru na životoch civilistov. Na základe Ženevského dohovoru sa naliehavovyžaduje humanitárna pomoc a je nevyhnutnosťou, aby Izrael umožnil riadenie tejtopomoci. Pohyb osôb a tovarov sa musí stať skutočnosťou, ak nechceme vidieť skutočnúľudskú tragédiu v tomto pobrežnom páse.

Hlavnými cieľmi, ktorými by sme mali zaoberať na ďalšej mierovej konferencii, je ukončiťnásilie a nájsť riešenie založené na existujúcich uzneseniach, ktoré umožnia Palestínčanoma Izraelčanom žiť spolu v mieri predtým než bude príliš neskoro.

Christopher Beazley (PPE-DE). – Pán predsedajúci, pred 20 rokmi sme tu mali tri dejiskánásilného konfliktu, ktoré vyvolali celosvetové zdesenie: južnú Afriku, Írsko a Strednývýchod. V prípade prvých dvoch došlo k uzmiereniu a politickej transformácii. Na Strednomvýchode sa však žiaden pokrok nedosiahol. Situácia je pravdepodobne ešte horšia.

Humanitárna katastrofa v Gaze nás zaväzuje konať s vedomím, že uzmierenie a politickátransformácia sú možné, sú potrebné a sú účelné. Rovnako je však jasné aj to, žePalestínčania a Izraelčania nemôžu svoje rozdiely vyriešiť sami. Obe tieto strany sa uchyľujúk násiliu, ktoré len podporuje bezvýchodiskovú situáciu.

Humanitárna katastrofa v Gaze predstavuje jeden z najnižších bodov počas 60 rokovnepretržitého konfliktu na Strednom východe. Žiadame bezpečnosť pre Izraelský štáta žiadame bezpečnosť pre štát Palestína. Dnes nemáme ani jedno. Potrebujeme novú cestu,nový spôsob.


Je zrejmé, že administratíva Spojených štátov má zodpovednosť a schopnosť uplatniťrozhodujúci vplyv na Izrael, ako napríklad vyzvať ho, aby zrušil blokádu Gazy.

A rovnako musí Európska únia viesť Palestínčanov, aby upustili od násilia, tak, aby obestrany mohli dosiahnuť svoje ciele bezpečnej štátnej suverenity prostredníctvom jedinéhodostupného efektívneho prostriedku, a to mierovým spôsobom.

Toto uznesenie bude postúpené parlamentom Palestíny, Izraela, Egyptaa Euro-stredomorskému zhromaždeniu, a preto náš konštruktívny príspevok by moholspočívať v podpore a propagovaní parlamentného dialógu, ktorý by nahradil existujúcuvojnu s cieľom vyhladiť nepriateľa. Tú musíme zastaviť, aby viac nemrzačila Svätú zem.

Eija-Riitta Korhola (PPE-DE). - (FI) Pán predsedajúci, pani komisárka, v pásme Gazy jeľudské utrpenie. Humanitárna kríza, ktorá v priebehu niekoľkých posledných mesiacovnepopierateľne prerástla do katastrofy.

Už to nie je len otázka nedostatku základných potravín. Palestínske hospodárstvo sa zrútiloa podnikanie je ťažšie. Každodenné životy ľudí boli zničené a organizácie pomoci nedokážuv oblasti pôsobiť. Ľudia, ktorí tam žijú, sú chytení v blokáde, a ako spomínala panikomisárka, na Západnom brehu sa rysujú rovnaké problémy.

Občania Gazy sú obeťami nevydarenej politiky každej zo strán zúčastnených na kríze.Jedna vec je hovoriť o hnutí Hamas ako o nepriateľovi a teroristickej organizácii a niečoúplne iné je vyhlásiť celé pásmo Gazy za nepriateľské územie. Jedna vec je hovoriť o Izraeliako o nepriateľovi a niečo úplné iné je odmietnuť spoluprácu s poskytovateľmi základnýchslužieb a medzinárodnými organizáciami. Aj keď strany zúčastnené na kríze dosiahli mŕtvybod, obe majú zodpovednosť za základné humanitárne práva.

Uznesenie parlamentných skupín je mimoriadne priamym vyjadrením stanoviska ku krízena Strednom východe. Je zbavené akéhokoľvek postranného politického motívu. Zostalajedine vážna obava Európy o životy ľudí v Gaze.

Rada by som všetkým pripomenula, že je to presne tá istá obava, ktorú sme vyjadrovalizačiatkom tohto roka. Nemôžeme sa postaviť na niektorú zo strán a ukazovať prstom.Utrpenie nevinných ľudí spôsobuje, že túžba ospravedlniť a hľadať odôvodnenie situáciev Gaze sú nepodstatné. Požadujeme len jediné: aby nám strany zúčastnené na kríze umožnilipomôcť a aby si predovšetkým pomohli sami, pretože je to ľudská kríza obrovskéhorozmeru.

Pani komisárka, dúfam, že prednesiete túto jednu požiadavku Európy týkajúcu sa situáciev Gaze stranám zúčastneným na kríze, Arabskej lige a štvorke.

Manuel Lobo Antunes, úradujúci predseda Rady. – (PT) Pán predseda, pani komisárka,dámy a páni, rád by som sa poďakoval vám všetkým za vaše poznámky a prejavy, ktorésom si pozorne vypočul. Chápeme, že nepretržitá a trvalá podpora hospodárskeho rozvojapalestínskych území je jedným zo základných prvkov mieru. Medzi bezpečnosťou,politickou stabilitou a hospodárstvom existuje úzke prepojenie. Mier a bezpečnosť pretonemožno dosiahnuť, pokiaľ sa mierovým procesom, skutočne dôveryhodným mierovýmprocesom, nepoloží pevný a trvácny hospodársky základ.

Všetky tieto iniciatívy odrážajú náš záväzok pomáhať pri zlepšovaní životných podmienokpalestínskeho obyvateľstva v Transjordánsku, ako aj v pásme Gazy. To sú úlohy, ktoré bysme chceli uskutočniť, a sme presvedčení, že konferencia donorských krajín naplánovanána december v Paríži poskytne príležitosť, aby mohlo medzinárodné spoločenstvo vyjadriť


svoju podporu, dúfame, že praktickým spôsobom, palestínskym úradom a palestínskemuľudu všeobecne. Je podstatné, aby sa medzinárodné spoločenstvo neprestalo zaoberaťľuďmi v pásme Gazy a aby ich veľmi neistá humanitárna situácia nebola naďalej politickýmfaktorom nestability, napätia a nezhôd.

Rád by som povedal, že Európska únia má pripravenú politickú stratégiu mierovéhoprocesu na Strednom východe založenú na pevných pilieroch a zásadách, a práve pretoje vítaným partnerom v politickom procese. Zároveň máme aj jednotnú politiku pomocipre tých, ktorí ju na palestínskych územiach najviac potrebujú. Myslím, že čísla, ktoré somja sám predstavil a o ktorých hovorila pani komisárka, to nepochybne dokazujú. Dúfam,že v tomto smere budú všetci nasledovať príklad Európskej únie.

Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie . − Pán predsedajúci, všetci vieme, že situáciav Gaze je dramatická. Zároveň však vieme, že aj keď prispievame množstvom humanitárnejpomoci, napokon budeme musieť nájsť aj politické riešenie. Ako som už hovorila predtýma ako pán úradujúci predseda spomínal teraz, toto medzinárodné stretnutie predstavujeveľmi dôležitú udalosť. Všetky sme jasne vyjadrili, že nemôže zostať len príležitosťou nafotenie. Musí to byť podstatné stretnutie, na ktorom, ako dúfame, sa rokovania a osobnérozhovory medzi premiérom Olmertom a prezidentom Abbasom prenesú do hmotnejpodoby dôležitého úvodného dokumentu, zvlášť o veľmi dôležitých otázkach, keďževieme, že jeho myšlienky musia ďalej rozvinúť pracovné skupiny.

Všetci vieme, že na stole je mnoho možných alternatívnych riešení. Zároveň vieme, že aždoteraz sa veľmi dlho nevyskytla príležitosť dostať tieto dve strany spolu na takomtomedzinárodnom zhromaždení s podporou Európskej únie, s podporou USA, Ruskaa Organizácie spojených národov, ako aj s podporou Arabskej ligy.

Veľmi dôležité je aj to, že tentoraz aj Američania vyhlásili, že sú pripravení prizvať takzvanú„kontrolnú skupinu“ Arabskej ligy vrátane Sýrie a Saudskej Arábie. Poukazuje to na to, žeexistuje určitá možnosť otvorenia sa.

Ako som už povedala, zároveň veľmi dobre vieme a bolo to zrejmé aj z druhého stretnutiaSpoločného výboru ad hoc, že rokovania nemôžu mať len politický charakter. Musímeurobiť zmenu aj priamo na mieste. To je naozaj nevyhnutné. Zahŕňa to propagovanieekonomického rozvoja a je to súčasťou mandátu Tonyho Blaira, v ktorom ho chcemev maximálnej možnej miere podporiť. Je to totiž možnosť a príležitosť, ktorej sa musímechopiť.

Vieme, samozrejme, a vie to aj on (viedla som s ním dlhé rozhovory), že predpokladomhospodárskej obnovy, ako jasne uviedla aj Svetová banka, je zlepšenie pohybu a prístupu,podpora súkromného sektora v Gaze, ktorý musí zostať súčasťou tamojšieho hospodárstva,a, samozrejme, podpora takých vecí, ako sú dobré vedenie. Chceme vytvoriť životaschopnýpalestínsky štát, v ktorom bude všetko, dalo by sa povedať, politicky zrelé.

Súhlasím, že rýchle riešenie nestačí, no zároveň je zrejmé, že teraz potrebujeme, abyrokovania už konečne začali a projekty, ktoré môžeme rýchlo spustiť. Na túto oblasť sauž pripravujeme, aby boli veci pripravené po medzinárodnom stretnutí a možno po alebopočas donorskej konferencie. Zvažujeme projekty, ktoré sme, mimochodom, vybralia podporili my, a rovnako aj Tony Blair, ako sú napríklad projekty na obnovu škôl,prostredníctvom ktorých ľudia uvidia, že sa niečo na mieste deje.

Existuje aj mnoho ďalších projektov, ktoré momentálne študujeme v snahe nájsť správneodpovede a na ktoré, samozrejme, budeme potrebovať aj podporu zo strany Izraela.


Je jasné, že musíme vziať do úvahy aj bezpečnostné obavy Izraela. Napokon však musímenájsť politické riešenie a je to prezident Abbas, ktorý bol zvolený za prezidenta všetkýchPalestínčanov. Musíme mu preto dôverovať, pracovať s ním a podporovať ho.

Ďakujem aj za to, že Komisia dostala veľmi štedrú možnosť v roku 2008 priamo získaťo 10 000 EUR viac v rozpočte na Palestínčanov. Jednoznačne to budeme potrebovať a budeto mimoriadne dôležité pre našu donorskú konferenciu.

Dovoľte mi ešte povedať, že to nie je len o podpore Vianoc, ako to spomínal pán Belder,ale aj o podpore najzraniteľnejších častí palestínskej populácie, ktorej jednu časť tvoriakresťania. Naším kritériom je potreba, nie náboženstvo, ako som už predtým spomínala.

Dovoľte mi ešte povedať, že sme si veľmi dobre vedomí toho, čo mnohí z vás povedali.Situáciu sme analyzovali. Jedinou cestou je pokúsiť sa prísť s politickými riešeniami,a pritom sa zároveň snažiť zmierniť utrpenie v maximálnej možnej miere.

Predsedajúci. − Dostal som návrh uznesenia (1) predložený v súlade s článkom 103 ods.2 rokovacieho poriadku.


Hlasovanie sa uskutoční zajtra, 11. októbra 2007.


David Martin (PSE), písomne . – Pripájam sa k ostatným v rámci výzvy Izraelu, aby splnilsvoje záväzky podľa Ženevského dohovoru, aby zaručil tok humanitárnej pomoci,humanitárnej podpory a základných služieb, ako sú elektrina a palivo, pre pásmo Gazy.Izrael musí zrušiť blokádu pásma Gazy a zabezpečiť pohyb ľudí a tovarov v Rafahu v súlades Dohodou o pohybe a prístupe a Misiou EÚ pre pomoc na hraniciach, ako aj pohybutovarov v Karni. Všetky inštitúcie Únie vrátane Rady, vysokého predstaviteľa pre spoločnúzahraničnú a bezpečnostnú politiku a Komisie sa musia postaviť čelom k svojej plnejzodpovednosti za realizáciu tejto Dohody.

Napokon chcem zopakovať výzvu Izraelu na zaručenie toku finančných aktív do pásmaGazy, ktorý je prerušený od 25. septembra 2007, keďže nedostatočný prístup k finančnýmaktívam má vážny negatívny vplyv na hospodársky, sociálny a každodenný životpalestínskeho národa.

19. Námorná politika pre Európsku úniu

Predsedajúci. − Ďalším bodom je rozprava o oznámení Komisie súvisiacom s námornoupolitikou pre Európsku úniu.

Joe Borg, člen Komisie . − Vážený pán predsedajúci, dnešný deň je pozoruhodný. Presnepred 500 rokmi nemecký kartograf Martin Waldseemüller vytvoril svoju pozoruhodnújedinečnú víziu odvážneho nového sveta, v ktorom bola Európa prepojená s Afrikou,Áziou a Amerikou svojimi oceánmi a morami. 10. október je dňom, kedy kráľ Portugalskapoveril Bartolomeua Diasa nájsť obchodnú cestu vedúcu do Ázie a v Spojených štátochdnes oslavujú Kolumbov objav nového sveta. Je to teda deň, ktorý stojí za pripomenutiesi námorného sveta.

(1) Pozri zápisnicu.


Za seba môžem povedať, že som hrdý, že som sem dnes, do tohto Parlamentu, mohol prísťa hovoriť o novej a vzrušujúcej námornej budúcnosti Európy. Je to budúcnosť, ktorá staviana silnom námornom dedičstve, ktoré Európa zdedila zo svojej minulosti, ktorá sa všakzároveň pozerá strategicky dopredu na možnosti, ako rozvinúť blaho a prosperitu Európyúzko závislej od morí a oceánov.

Komisia dnes navrhla integrovanú námornú politiku Únie na základe svojej vlastnejzreteľnej vízie týkajúcej sa oceánov a morí. Po prvýkrát počas svojej 50 ročnej existenciednes Európska únia výslovne uznala, že v oblasti morí a oceánov potrebujeme jednotnýprístup. Tento radikálny posun má svoj pôvod v presvedčivom argumente, že námornádimenzia je dnes prítomná prakticky v každom väčšom probléme, ktorý sa dnes týkaEurópy – energia, klimatické zmeny, inovácie, medzinárodná konkurencieschopnosť,tvorba pracovných miest, ochrana životného prostredia, obchodovanie, doprava a podobne.Na ktorýkoľvek sektor sa pozrieme, uvidíme silné prepojenie medzi ním a námornýmsektorom. Bolo by nerozumné, a dokonca aj krátkozraké, ak by Európska únia riadila tietooblasti politík bez zohľadnenia ich prekrývania s námornými záležitosťami. Potrebujemejednotnú víziu, ktorá umožní tvorbu politík súdržným a vše ponímajúcim spôsobom tak,aby sa maximalizoval potenciál týchto intenzívnych a komplexných vzájomných vzťahov.

V čase, keď diskusie o globálnom otepľovaní, globalizácii a konkurencieschopnosti EÚzískali novú naliehavosť, len ťažko môže niekto ignorovať nepopierateľnú potrebunámornej stratégie, ktorá priamo zasahuje do týchto otázok. Teší ma, že dnes môžemoznámiť, že kolégium komisárov podporilo dokument o integrovanej politike, ktorýprinesie presne to, čo Európskej únii dodnes chýbalo: skutočnú, jednotnú víziu týkajúcusa oceánov a morí. Nejde pritom len o problematiku rybolovu alebo lodnej dopravy, čiobchodu alebo regionálneho rozvoja, či výskumu alebo zamestnanosti, či životnéhoprostredia alebo vzťahu k tretím krajinám. Je to politika, ktorá zahŕňa, ktorá spája všetkytieto sily dokopy a rieši ich ako vzájomný celok. Je to politika, ktorá bude čerpať a z ktorejbudú čerpať ostatné politiky Spoločenstva.

Na dnešnom skoršom stretnutí kolégia sme v skutočnosti prijali balík dokumentov. Tentobalík pozostával z troch kľúčových komponentov. Prvým je oznámenie, ktoré poskytujepodrobnosti vyššie zmienenej integrovanej námornej politiky pre Európsku úniu. Dopĺňaho akčný plán, ktorý vytyčuje prvé kroky smerujúce k realizácii politiky. Potom tu mámeoznámenie, ktoré stanovuje závery dosiahnuté na základe rozsiahlych a veľmi úspešnýchverejných konzultácií, ktoré sa konali v priebehu jedného roka.

Verím, že rýchlo uznáte kľúčové prvky balíka, pretože vo veľkej miere odrážajú priority,ktoré ste sami vyjadrili. Dovoľte mi spomenúť len nasledujúce: nasadenie síl Európy naboj proti klimatickým zmenám prostredníctvom výskumu a inovácií, prostredníctvomsofistikovanejšieho plánovania s ohľadom na zraniteľné pobrežia a prevzatím vodcovskejúlohy v medzinárodných diskusiách; európska stratégia námorného výskumu a záväzokdokonalosti v oblasti technológie námorného výskumu a inovácií, pomocou ktorej sasplnia lisabonské ciele rastu a pracovných miest a v plnej miere sa využijú príležitosti, ktoréspočívajú v nových technológiách; lepšia regulácia námornej dopravy, ktorá podporívytvorenie skutočného, bezbariérového európskeho priestoru pre námornú dopravu navnútornom trhu a podporí európsky vonkajší obchod v dnešnej ére globalizácie; rešpektvoči kritickej úlohe v smerovaní hospodárskeho rastu a preskúmanie, ako môžefinancovanie zo strany EÚ posilniť udržateľný rast a povzbudiť prosperitu v odľahlých aznevýhodnených oblastiach; zaistenie toho, aby všetky formy rozvoja brali ohľad na vplyvna životné prostredie prostredníctvom rozvoja lodnej dopravy, ktorá je vnímavá voči


životnému prostrediu, znižovaním rizík znečistenia a podporou rybolovu na bázeekosystému; lepšie využívanie nástrojov plánovania, dátových sietí a horizontálnejkoordinácie s cieľom podporiť rozhodovanie o námornom priestore a pobrežnýchoblastiach a zabezpečiť medzinárodné dodržiavanie pravidiel; podpora námornýchzoskupení a regionálnych centier námornej dokonalosti, ktoré zvýšia konkurencieschopnosťEurópy.

To obzvlášť pomôže malým firmám, ktoré tvoria dôležitú súčasť technologicky vyspeléhonámorného priemyslu Európy. Pomôže to realizovať obrovský potenciál rastu pobrežnéhoa námorného turizmu a bude do ďalším prvkom pri zlepšení atraktívnosti profesionálnehorastu v oblasti námorníctva.

Komisia dnes prijala aj oznámenie zamerané na pozdvihnutie atraktívnosti profesionálnehorastu v oblasti námorníctva, a to iniciovaním posúdenia výnimiek, ktoré sa vzťahujú nanámorníkov a rybárov na základe rôznych častí pracovných právnych predpisov Európskejúnie. Táto oblasť je citlivou a spôsobuje veľké obavy mnohým zúčastneným stranám. Dnesbol uverejnený aj základný dokument o dôležitých prepojeniach medzi energetickoua námornou politikou Európskej únie.

Všetci vieme, že pred nami stoja obrovské výzvy. Ak ich chceme riešiť, potrebujemekonkrétne návrhy – návrhy, ktoré sú dostatočne ambiciózne, aby dokázali čeliť výzvam.V minulých storočiach otvorili moria a oceány Európe nové a vzrušujúce príležitosti. Teraz,na začiatku 21. storočia dúfame, že objavíme náš vlastný moderný nový svet príležitostí.Verím, že sme naozaj na počiatku niečoho nového. A tiež verím, že ak uvedieme do pohybuakcie, o ktorých podrobne hovorí dnes prijatý balík, pevne vypravíme Európu na cestu zaobjavením týchto príležitostí novým spôsobom. Ako hovorí porekadlo: „Kto nič neriskuje,nič nezíska“. Je síce pravdivé a určite je súčasťou inšpirácie, ktorá nás ženie vpred, trebavšak aj prezieravo povedať, že rovnako ako objavné cesty v minulosti, aj dnešné riziko másvoju cenu.

V roku 2008 prebehne prvá fáza charakterizovaná sériou prípravných akcií. Tie budúvyžadovať zapojenie sa od ostatných partnerov a s vašou podporou budeme musieťzabezpečiť potrebné financovanie. Tieto akcie priamo pokračujú v myšlienkach načrtnutýchvo vašej správe z 12. júla, v ktorej ste na moju radosť jasne prejavili podporu týmto akciám.Existuje mnoho ďalších podporných akcií, ktoré už výrazne postúpili vpred a medzi ktorýmije oznámenie zo 17. októbra o prístavnej politike, oznámenie o nezákonnom, neohlásenoma neregulovanom rybolove a tretie oznámenie sa týka udržateľného turizmu. Neskôr budúnasledovať akcie týkajúce sa námorných zoskupení a námornej dopravy, Doplnenievšetkých akcií bude predmetom diskusie dňa 22. októbra v Lisabone, ktorej sa zúčastniaministri 27 štátov zodpovední za námorné veci, medzi ktorými budú aj ministri dopravy,rybolovu, životného prostredia a obrany. Táto diskusia poskytne podklady pre ďalšiudiskusiu, ktorá sa uskutoční na decembrovom zasadnutí Európskej rady s cieľomodsúhlasenia tejto politiky.

Dnešok teda nie je koncom cesty, ani jej začiatkom. Je to však výrazný míľnik označujúcirozhodujúci posun od obdobia úvah do obdobia, ktoré ste vy v Parlamente od nás žiadalia na ktoré sa my v Komisii tešíme: obdobia konania.

Európsky parlament bol v tomto procese kľúčovým hráčom a poskytol nám neoceniteľnúspätnú väzbu. Preto by som rád znovu zopakoval svoju vďaku Parlamentu všeobecne, akoaj spravodajcom a poslancom, ktorí konkrétnejšie prejavili mimoriadny záujem o tentoprojekt. Veľmi ma tešilo zúčastňovať sa mnohých vypočutí a schôdzí, ktoré sa v Parlamente


uskutočnili. Úprimne sa teším na pokračovanie tohto dialógu. Parlament zostane centrálnoupostavou pri rozvoji tejto politiky. Komisia nemôže, ani nechce prevziať sama na sebaúspešnosť námornej politiky. Jej úspech závisí od zachovania spoločného prístupu. Dúfam,že môžem počítať s vašou pokračujúcou spoluprácou.

Ako som povedal v úvode svojho vyhlásenia, dnešok stojí naozaj za povšimnutie. Vyplávalisme smerom k novému a vzrušujúcemu dobrodružstvu. Veríme a spoliehame sa, že totodobrodružstvo prinesie Európe zvýšenú a udržateľnú prosperitu. Pred sebou máme oceánpríležitostí.

Matthias Groote (PSE). - (DE) Vážený pán predsedajúci, pán komisár, chcel by sompredniesť ospravedlnenie v mene spravodajcu Parlamentu pre Zelenú knihu o námornejpolitike, pána Williho Piecyka. Dnes tu nemohol byť a ja mám odovzdať jeho prianievšetkého dobrého.

Rád by som vyjadril svoju pochvalu – som členom Výboru pre životné prostredie – týkajúcusa dopravných spojení pre lode na pevnine. Tieto boli spustené a ak dokážeme dospieť ktakémuto rozhodnutiu, je to veľmi dobré pre kvalitu ovzdušia v Európe, ako aj z pohľaduzníženia emisií CO2. V Zelenej knihe o námornej politike sa diskutuje aj o tom, že by salode mali zahrnúť do systému obchodovania s emisiami. Sme len pri prvom čítanítýkajúcom sa zahrnutia leteckej dopravy do obchodovania s emisiami.

Kjótsky protokol neobsahuje žiadne ustanovenie ani pre leteckú dopravu, a preto vznikáveľmi praktická otázka: kedy chce Komisia predložiť návrh na zahrnutie námornej dopravydo systému obchodovania s emisiami?

PREDSEDÁ: PANI KRATSA-ÔSAGAROPOULOUpodpredsedníčka

Marios Matsakis (ALDE). – Pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som pri príležitosti tohtooznámenia Komisie o námornej politike pre EÚ pripomenul Parlamentu pokračujúceembargo, ktoré pred niekoľkými rokmi zaviedlo Turecko na celú lodnú dopravu, ktorá saspája s Cyperskou republikou. Toto embargo spôsobuje významné škody priemyslu lodnejdopravy nielen na Cypre, ale aj v EÚ všeobecne...

(pripomienky z pléna)

Hovorím anglicky. Naozaj by bolo napínavé, ak by sme tu mali tlmočenie z angličtiny doangličtiny.

Hovoril som o embargu, ktoré Turecko uvalilo na Cyprus už pred niekoľkými rokmi,a o tom, že spôsobuje mimoriadne škody nielen Cypru, ktorý je členským štátom, ale ajcelej EÚ vo všeobecnosti.

Dovoľte mi znovu požiadať Komisiu, aby znásobila svoje úsilie a presvedčila tureckú vládu,aby zvážila svoje rozhodnutie naďalej udržiavať toto nespravodlivé a nepotrebné embargona lodnú dopravu jedného členského štátu EÚ.

Chápem, že musíme byť voči Turecku mierni, dosť mierni, no naša trpezlivosť sa míňa.Napokon, akú námornú politiku môžeme mať, ak lode jedného členského štátu nemôžupoužívať prístavy na námornej trase iného kandidátskeho členského štátu?

Pán komisár, môžete nás uistiť, že sa tejto veci budete naliehavo a vážne venovať?


Struan Stevenson (PPE-DE). – Pani predsedajúca, rád by som zablahoželal komisároviBorgovi k jeho otvorenému a vizionárskemu akčnému plánu zaoberajúcemu sapredovšetkým otázkami rybolovu, ktoré ma zaujímajú: integrovaná sieť námornéhodohľadu, ktorá je podľa mňa úplne nevyhnutná, ak chceme zlepšiť bezpečnosť a odstrániťnezákonný, neregulovaný a neohlásený rybolov; plán na zastavenie používania vlečnýchsietí na lov pri dne na otvorenom mori; plán na zlepšenie podmienok ľudí, ktorí pracujúrybárskom priemysle, ktorý je jedným z najnebezpečnejších a najslabšie platených v EÚ;zlepšená spolupráca medzi pobrežnou strážou; ukončenie odpadu z výlovu a podporaakvakultúry, ktorá poskytuje 65 000 pracovných miest na plný úväzok v rámci EÚ – tietovšetky sú úžasné.

Obzvlášť sa mi páči myšlienka plánu smerom k plánovaniu námorného priestoru. Mojaotázka sa týka tejto konkrétnej oblasti. Kto to zaplatí? Niektoré členské štáty to už urobili.Už majú priestorové plány svojich námorných oblastí. Myslím, že tieto plány námornéhopriestoru budú mať obchodnú hodnotu. Kto za to medzitým zaplatí?

Joe Borg, člen Komisie . − Pani predsedajúca, prejdem k otázke, ktorú položil váženýposlanec, pán Groote, a ktorá sa týka emisií CO2: rád by som zdôraznil, že emisiepochádzajúce z plavidiel v námornej doprave sú v absolútnych číslach nižšie než v ostatnýchkategóriách, ako napríklad v leteckej alebo dokonca cestnej doprave.

Na druhej strane však, ak vezmeme do úvahy jednotlivé čísla, je pravda, že emisie CO2

pochádzajúce z jednotlivých plavidiel sú významné. Ak chceme maximalizovať potenciálrastu námornej dopravy, má zmysel konať a podporiť priemysel námornej dopravy, abyvykonal potrebné kroky s cieľom zníženia emisií CO2. Niet totiž pochýb, že námornádoprava má obrovský potenciál rastu, no ten musíme uskutočniť v spojení so zníženímemisií CO2. Len tak dosiahneme to, že námorná doprava bude ešte vnímavejšia vočispotrebiteľom.

Dôležité je pritom zdôrazniť skutočnosť, že vzhľadom na to, že hovoríme o globálnompriemysle, iniciatívy by sa mali uskutočniť v prvom rade na medzinárodnom fronte. Pretoby sa malo vytvoriť medzinárodné úsilie, v ktorom by Európska únia mala byť pripravenána prevzatie vodcovstva v rámci Medzinárodnej námornej organizácie, s cieľom stanoviťnormy v oblasti emisií CO2. Ak by nedošlo k pokroku, Komisia by zvážila iné možnostina dosiahnutie efektívneho znižovania emisií CO2.

Je dobré spomenúť aj skutočnosť, že sú prípady, kde v dôsledku existujúcich rozporovexistuje istým spôsobom podnet na zvýšenie emisií CO2. Pri kotvení sa napríklad uplatňujezdaňovanie za použitie elektriny v prístave. Znamená to, že mnoho plavidiel napokonnechá bežať svoje motory, aby ušetrili náklady, keďže na palivo platí výnimka z cla.

Ak bude existovať opatrenie na odstránenie tohto rozporu, plavidlá by to podnecovalo navyužívanie dovezenej elektrickej energie v sieti.

Pokiaľ ide o otázku pána Matsakisa týkajúcu sa embarga Turecka na Cyprus, v prvom radeby som rád zdôraznil skutočnosť, že vo vzťahu k rokovaniam o pristúpení Turecka ešteneboli otvorené jedna alebo dve kapitoly, ktoré nebudú otvorené, kým Turecko nepristúpina nápravu, a tie súvisia s dopravou a rybolovom, čo je moja oblasť zodpovednosti. Pretorobíme všetko, čo môžeme, aby sme Turecko presvedčili opätovne zvážiť svoju pozíciu.


Zaoberáme sa tým zjavne s cieľom zistiť, ako sa dá bližšie spolupracovať s Tureckom,s cieľom, aby Turecko uplatnilo acquis Spoločenstva v prípade takýchto podobnýchopatrení, a tiež v rámci prípravy na jeho možné pristúpenie.

Rád by som sa tiež vyjadril k otázke pána Stevensona týkajúcej sa priestorového plánovaniaa kto zaň zaplatí. Nenavrhujeme, aby priestorové plánovanie plošne riešilo Spoločenstvo,ale aby bolo priestorové plánovanie zodpovednosťou a úlohou členských štátov.

Radi by sme však aj u ostatných členských štátov, ktoré ešte systém priestorovéhoplánovania neprijali, videli jeho zavedenie podobne, ako to už ostatné členské štáty urobilia podporili ich v ňom. Môžeme citovať príklady priestorového plánovania, ktoré určitéčlenské štáty zaviedli, ako príklady postupu pre ostatné členské štáty.

Pokúsime sa o to, aby v opatreniach týkajúcich sa priestorového plánovania zavedenéhov rôznych členských štátoch bola určitá zhoda a aby sme napokon nemali režimy, ktorésa budú navzájom podstatne líšiť.

Podnietime tvorbu systémov priestorového plánovania, pomôžeme pri tvorbe potrebnýchnástrojov s cieľom efektívnejšieho fungovania priestorového plánovania a pokúsime sastanoviť usmernenia s cieľom vybudovať spoločný model priestorového plánovania,konečná zodpovednosť a úloha pri zavedení priestorového plánovania vo vzťahu k vlastnýmvodám leží však na členských štátoch.

Margie Sudre (PPE-DE). - (FR) Pani predsedajúca, pán komisár, dámy a páni, môžemlen bezvýhradne uvítať vôľu Európskej komisie spojiť sektorové politiky, ktoré boli predtýmoddelené a niekedy značne nesúvislé, do jednej integrovanej politiky.

Vítam dôraz kladený na udržateľné používanie zdrojov, vôľu rozvinúť námorné poznatky,podporovať udržateľnú zamestnanosť a maximalizovať kvalitu života pobrežnýchspoločenstiev. To všetko má správny smer.

Budúca námorná politika by mala urobiť viac na zapojenie špecifických vlastnostínajvzdialenejších regiónov a ich aktív. Najvzdialenejšie regióny majú výhody z chránenýchzásob rýb. To treba zobrať do úvahy. Tieto regióny by sa však predovšetkým mohli staťskutočným laboratóriom a fantastickým miestom na skúšanie a vývoj námornýchobnoviteľných energií.

Plánuje Komisia maximálne využiť mimoriadne územia, ktoré ponúkajú najvzdialenejšieregióny a ktoré dotvárajú Európsku úniu?

Paulo Casaca (PSE). – (PT) Pán komisár, srdečne blahoželám, pretože tento dokumentnaozaj dosiahol harmonizáciu. A práve to potrebujeme v prípade dvoch hlavnýchproblémov rybolovu. Na jednej strane je tu potreba zaistiť pracovné podmienky rybárova na druhej potreba harmonizovať rybné hospodárstva pomocou riadenia na základeekosystému.

Medzitým by som sa chcel opýtať pána komisára, či môže potvrdiť správu uverejnenú vnovinách Financial Times. Podľa nej štúdia objednaná Generálnym riaditeľstvom pre rybnéhospodárstva nekompromisne kritizovala účinky mikroriadenia ekosystémov z Bruselu,pričom priniesla katastrofický prehľad spoločnej politiky rybného hospodárstva zaposledných dvadsaťpäť rokov a konštatovala, že rybné hospodárstva podliehajúce spoločnejpolitike rybného hospodárstva majú omnoho vyššiu mieru nadmerného rybolovu nežcelosvetový priemer. Existuje takáto správa, bude predložená Výboru Európskehoparlamentu pre rybné hospodárstvo a čo si pán komisár myslí o kritike?


Philippe Morillon (ALDE). - (FR) Pani predsedajúca, aj ja sa pridám ku blahoželaniamkomisárovi Borgovi k jeho vykonanej práci. Zakončil s „vierou a dôverou“, vďaka čomusom si okamžite spomenul na slová „veriť a odvážiť sa“, čo bolo kedysi krásne motto.

Ver a odváž sa! Vy ste sa odvážili. Myslím, že predstava, ktorú ste mimoriadne jasne rozvinulido oznámenia, ktoré je pred nami, je zreteľným krokom správnym smerom.

Rád by som položil jednu otázku týkajúcu sa obáv – a je ich niekoľko – o sektor rybnéhohospodárstva v tejto veci. Zavedenie integrovaného riadenia pobrežných zón samozrejmevyčerpá určité prostriedky z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo. Obava sa týkatoho, že tento európsky fond, na neprimeranosť ktorého už odznelo mnoho sťažností, jejediným používaným fondom.

Rád by som požiadal pána komisára, aby nás uistil o tomto bode a potvrdil, že štrukturálnefondy, samozrejme, fondy potrebné na rozvoj a ochranu životného prostredia, budú tiežprispievať k zavedeniu tejto politiky.

Joe Borg, člen Komisie . − Pani predsedajúca, v prvom rade sa vyjadrím k otázke, ktorúpoložila pani Sudre o najvzdialenejších regiónoch: niet pochybností o tom, že v rámcinámornej politiky nezamýšľame formulovať politiku, ktorá bude jednotne vyhovovaťvšetkým. Myslím, že je to jasné aj z modrého dokumentu, ktorý sme práve prijali, ako ajz akčného plánu. Je potrebné zohľadniť predovšetkým špecifiká vzdialenýcha najvzdialenejších regiónov.

Druhou stranou mince je, že táto veľká vzdialenosť ponúka Európskej únii obrovskévýhody. Dáva nám prístup k ostatným oceánom, ku ktorým by sme inak nemali priamyprístup. Zoberiem si ako jeden z príkladov rybolov. Prostredníctvom najvzdialenejšíchregiónov v Indickom oceáne, ako napríklad La Réunion, máme priame slovo v regionálnychorganizáciách zameraných na rybolov, ktoré už existujú, a v takých, ktoré sa snažíme vprípade daného mora podporiť.

Naozaj by som teda povzbudil myšlienku, aby sme sa pozreli na špecifiká najvzdialenejšíchregiónov. Musíme dohliadnuť na to, aby sme zároveň maximalizovali výhody, z ktorýchmôžu tieto najvzdialenejšie regióny ťažiť. A áno, ak ich použijeme ako laboratória napríkladna vývoj obnoviteľných energií, mali by sme zároveň podporiť to, aby sa ich zraniteľnosťžiadnym spôsobom nezhoršila.

Pokiaľ ide o otázku pána Casacu o prístupe zohľadňujúcom ekosystém, v prvom rade bysom rád povedal, že, áno, Generálne riaditeľstvo pre rybné hospodárstvo a námorné vecisi nechalo vypracovať expertnú štúdiu. Ide o bežný pravidelný postup, ktorý využívame,s cieľom zistiť ako fungovala spoločná politika rybolovu, s akými možnými pascami smesa stretli, tak, aby sme sa na jeho základe poučili z minulých skúseností a pokúsili sa vecizlepšiť.

Po prvé, nemám problém túto štúdiu sprístupniť Výboru pre rybolov. Vieme, že je to veľmikritické, ale akceptujeme túto kritiku, pretože sa napokon snažíme realizovať reformyz roku 2002 v oblasti spoločnej politiky rybolovu. V roku 2007 sme stále v úvodnýchfázach skutočnej realizácie reforiem z roku 2002 a posúvame sa smerom k viacročnýmplánom riadenia a obnovy, smerom k riadeniu rybolovu, ktoré bude viac založené naekosystéme.

Zdedili sme mnoho rokov riadenia rybolovu, do ktorého vstúpil vedecký pokrok, došlo kobrovskému zvýšeniu počtu plavidiel, ktoré presiahli všetky kapacitné limity, čo je


takpovediac v rozpore s tým, čo možno udržať. Musíme dohliadnuť na to, aby sme situáciunapravili a zabezpečili systém udržateľných oblastí pre rybolov, pričom dúfam, že opatreniaa iniciatívy získajú plnú podporu Parlamentu: ako napríklad politika týkajúca sa odpaduz výlovov, opatrenia a iniciatívy s ohľadom na viacročné riadenie rybolovu, riadenierybolovu prostredníctvom zatvorenejších oblastí a uzatvorených sezón – toto všetko súopatrenia, ktoré veľmi výrazne smerujú k prístupu k rybolovu zohľadňujúcemu ekosystéma maximálnemu udržateľnému výnosu.

Prvým príkladom plánu riadenia na základe maximálnych udržateľných výnosov je plánriadenia lovu platesy obyčajnej a morského jazyka, ktorý Rada prijala len v júni minuléhoroka. Dúfame teda, že budeme naďalej pokračovať týmto smerom a znovu dosiahnemesprávne riadenie rybolovu na základe prístupu zohľadňujúceho ekosystém.

K otázke pána Morillona by som rád v prvom rade povedal, že ho môžem uistiť, žeintegrovaný prístup k námorným veciam nebude financovaný z Európskeho fondu prerybné hospodárstvo. Európsky fond pre rybné hospodárstvo na roky 2007 – 2013 jepridelený. Národné strategické plány a operačné programy sme dostali od praktickyvšetkých členských štátov. Preskúmavame ich a zjavne smerujú k rybolovu a akvakultúre.

V prípade námorných vecí sa však treba zamerať na iné zdroje financovania. Povedal bysom, že najlogickejším zdrojom financovania by mohli byť štrukturálne alebo regionálnefondy, pretože, pobrežné oblasti sú napokon regiónmi Európskej únie. Preto je potrebnéviac sa sústrediť na špecifické potreby pobrežných oblastí a okolitých morí, pretože lentýmto spôsobom je možné presmerovať financovanie iniciatív a projektov podľa potreby,čo bude veľmi výrazne smerovať k vytvoreniu správnych nástrojov na riadenie integrovanejnámornej politiky.

Luís Queiró (PPE-DE). – (PT) Rád by som pridal svoje blahoželania k tým, ktoré tu užodzneli, komisárovi k jeho dnešnej prezentácii dokumentu o akčnom pláne rozvojanámornej politiky pre EÚ. Rád by som povedal, že dnes predstavený dokument obsahujesériu iniciatív, ktoré stoja za zmienku vrátane návrhu európskej stratégie námornéhovýskumu, podpory integrovaného prístupu k národným námorným politikám, plusodporúčanie, že Európa by mala pôsobiť ako sieť na úrovni námorného dohľadu, ako ajnávrh na vytvorenie viacsektorových námorných zoskupení s relevantnou finančnouúpravou na európskej úrovni, samozrejme, okrem mnohých ďalších vecí.

Napokon by som v tejto verejnej rozprave rád položil komisárovi tieto otázky: veľkú časťprezentovaného akčného plánu uskutoční a podporí samotná Komisia, zjavne však nebudemať podporu Rady a členských štátov. Od komisára sme počuli, že je dôležité získať takútopodporu na decembrovej schôdzi Európskeho parlamentu. Otázka teda znie takto: veríte,že získate skutočnú podporu, ktorá posunie túto stratégiu do prednej línie priorít Úniea udrží ju tam, alebo je táto podpora výlučne len formálna vec?

Rád by som ukončil takto, mojou druhou otázkou: ako sa dá zaistiť, aby bola výsledkomEurópskej námornej stratégie väčšia spolupráca a koordinácia bez toho, aby skĺzla dokomunitného charakteru námornej politiky, predovšetkým národných námorných zdrojov?

Georgios Toussas (GUE/NGL). - (EL) Vážená pani predsedajúca, vo svojom oznámenío budúcej spoločnej námornej politike pre EÚ Komisia zaujala tú istú líniu protipracovníkom. Obsahuje nové opatrenia na posilnenie konkurencieschopnosti a zvýšenieziskov veľkých námorných obchodných skupín a to svedčí o intenzite útoku napracovníkov.


Jej hlavnými cieľmi sú: zvýšenie rýchlosti, akou sa plavidlá a kapitál koncentrujú v rukáchveľkých námorných obchodných skupín, úplná liberalizácia námornej dopravy a súvisiacichslužieb, predpoklad strategickej úlohy orgánov EÚ tak, aby mohli v plnej miere vyjadriťúplné záujmy kapitálu v medzinárodných organizáciách, povrchné zmenyv zamestnaneckých vzťahoch, znehodnotenie a privatizácia námorného vzdelania s cieľomvytvoriť lacnú pracovnú silu, uvalenie viacerých poplatkov na prístavných pracovníkov,byrokratické smernice a právne predpisy, ktoré nezlepšujú bezpečnostné podmienky naplavidlách ani ochranu ľudského života na mori.

Pán komisár, očakáva sa medzinárodná dohoda o kodifikácii právnych predpisov týkajúcichsa námorných pracovníkov. Aké stanovisko v tejto veci zastáva Komisia? Aké opatreniaplánuje prijať – už končím, pani predsedníčka – pokiaľ ide o situáciu, v ktorejpravdepodobne nemáte výlučnú zodpovednosť, t. j. zasahovanie monopolných skupína jednotlivcov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu do pobrežnej línie členských štátov?

Gerard Batten (IND/DEM). – Pani predsedajúca, pán komisár spomenul niekoľkonámorníckych historických skutočností, preto by som rád urobil to isté. Väčšina ľudí poznárefrén hymny „Vládni Británia“, no ľudia si niekedy v základe mýlia jedno slovo. Správnaverzia nie je „Vládni Británia, Británia vládne vlnám“, ale „Vládni Británia, Británia, vládnivlnám“. Slovo „vládne“ pridáva významu nadutý charakter. Správne slovo „vládni“ mávýznam nabádania a varovania. Rozumelo sa mu tak, že Británia musela vládnuť vlnám,aby si zachovala svoju slobodu a nezávislosť. Teraz Briti nevládnu dokonca ani sami sebe,keďže viac než 80 % našich zákonov vytvára Európska únia. Spoločná politika rybolovuzničila rybársky priemysel Británie a spôsobila v britských vodách ekologickú katastrofu.Keď zvážime tieto skutočnosti, prečo by sme si mali myslieť, že námorná politika EÚ budemenšou pohromou ako spoločná politika rybolovu?

Predsedajúca. - Medzi poslancami je veľký záujem položiť ďalšiu skupinu otázok adomnievam sa, že túto dôležitú rozpravu by sme mali využiť v plnej miere.

Pán komisár, chcem sa opýtať, či by ste mohli dať stručné odpovede, aby sme mohli daťpriestor ďalším poslancom a potom rozpravu skončiť.

Joe Borg, člen Komisie . − Pani predsedajúca, pokiaľ ide o otázku pána Queiró, dovoľtemi zdôrazniť fakt, že očakávame podstatnú správu. 22. októbra sa uskutoční neformálneministerské stretnutie, na ktorom chceme získať stanovisko všetkých členských štátovk balíku, ktorý navrhujeme. Dúfam, že Európska rada tento balík v decembri podporí. Toje prvá fáza. Musíme však dávať pozor, aby sme nepresiahli to, čo sa dá v krátkom časedosiahnuť.

Ak budeme úspešní a ak prvé zavádzané iniciatívy budú úspešné, môžeme prejsť k členskýmštátom a zistiť, či existuje vôľa pokračovať ďalej smerom k väčšej integrácii námornýchvecí.

Je však dôležité zdôrazniť, že táto politika nie je postavená na legislatívnom prístupe, alena tvorbe podnetov, na podpore a tvorbe potrebných nástrojov s cieľom zaistiť väčšiukoordináciu, väčšiu spoluprácu a väčšie zapojenie zúčastnených strán.

Ak sa pozriete na akčný plán, jasne uvidíte, že základným princípom je vytvorenie určitýchprierezových sektorových nástrojov, ktoré sú potrebné na rozvoj integrovaného prístupuk námorným veciam, a tiež to, aby sme sa začali na sektorové opatrenia pozerať viacholisticky a zohľadnili tak, aký vplyv by napríklad malo, ak by sa rozhodnutia o ryboloveuskutočnili aj v ostatných sektoroch, a naopak.


Pokiaľ ide o druhú otázku, rád by som zdôraznil, že s ohľadom na námornú politiku smednes prijali aj oznámenie od komisára Špidlu. To zavádza diskusiu týkajúcu sa výnimiek,ktoré majú pracovníci v námornom sektore, teda v námornej doprave a v rybnýchhospodárstvach, oproti bežným pracovným právnym predpisom.

Musíme sa na to pozrieť a zistiť, či existuje možnosť zmenšenia týchto rozporov, aby sarozdiely medzi pracovníkmi na zemi a na mori zmenšili, avšak bez vytvorenia problémovv oblasti konkurencieschopnosti a s ohľadom na to, že ide o medzinárodný sektor. Musímeto preto urobiť ruka v ruke s prevádzkovateľmi, aby sme ich motivovali a podporilielimináciu týchto rozporov medzi pracovníkmi na zemi a na mori.

Pokiaľ ide o otázku pána Battena, rád by som povedal, že námorná politika, integrovanýprístup k námorným veciam, nie je o tom, že by Európska únia znovu objavila koleso. Jeto niečo, čo už urobili krajiny ako Spojené štáty, Kanada, Austrália a teraz aj Japonsko a myistým spôsobom zaostávame. Musíme zvýšiť rýchlosť, aby sme sa v oblasti námornýchvecí vyrovnali svojim medzinárodným partnerom.

Pán Batten, dovoľte mi pripomenúť, že problémy týkajúce sa Spojeného kráľovstvaa rybolovu začali pred zavedením spoločnej politiky rybolovu. Všetci si pamätáme udalostiako vojny o tresky medzi Spojeným kráľovstvom a Islandom, ktoré sa stali pred zavedenímspoločnej politiky rybolovu.

Hovoríme o probléme nadmerného rybolovu a práv na rybolov, ktoré už existovali a ktorésa snažíme napraviť prostredníctvom racionálnejšieho prístupu k riadeniu rybnéhohospodárstva na základe reformovanej spoločnej politiky rybolovu.

Avril Doyle (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, pridávam sa k blahoželaniamkomisárovi Borgovi k tomuto veľmi dôležitému dokumentu o integrovanej politike.Súhlasím s tým, čo dnes povedal pán predseda Barroso: že veľká časť našej budúcnosti ležív nevyužitom potenciáli oceánov a morí a že táto politika zabezpečí rast a vytvorí pracovnémiesta. Musíme využiť všetky príležitosti, ktoré nám moria a oceány ponúkajú, a pritomstále konať spôsobom, ktorý zabezpečí udržateľnosť.

Pán komisár Borg, v plnej miere podporujem Vašu prácu v oblasti morskej vedeckejtechnológie a inovácie a Váš záväzok voči Vyhláseniu z Aberdeenu. Rada by som potvrdila,že Írsko sa chce podieľať na formovaní tejto politiky, hlavne prostredníctvom Írskehonámorného inštitútu. Vítam Vaše oznámenie o balíku dokumentov, ktoré majú byť zavedenépočas mandátu tejto Komisie. No zaujíma ma, vzhľadom na to, že vám zostávajú len dvaroky, je to viac nádej než očakávanie, že sa zrealizujete vy celý zoznam konkrétnych akcií?Dnešná prezentácia komisára Špidlu o preskúmaní výnimiek v oblasti pracovného právav námornom sektore a správa komisára Piebalgsa o vzájomných prepojeniach medzienergetickou politikou EÚ a novou integrovanou námornou politikou sú veľmi dobrýmzačiatkom. No koľko ďalších položiek v balíku, ktorý ste dnes oznámili, bude vyžadovaťsamostatné legislatívne návrhy?

Silvia-Adriana Ţicău (PSE). - (RO) Aj ja chcem zablahoželať komisárovi k integrovanémuprístupu.

Rada by som upozornila na skutočnosť, že po vstupe Rumunska a Bulharska do Európskejúnie tvorí teraz jej hranicu Čierne more, nové more. Preto je pre nás dôležité, aby smepodporili spoločnú námornú politiku v tejto oblasti.


Chcela by som, aby boli chránené aj oblasti delt a ústí a aby boli súčasťou spoločnejnámornej politiky. Tiež by som chcela, aby boli opatrenia na boj proti znečisťovaniu morarozšírené na vnútrozemské vody, ktoré vytekajú do morí a oceánov, ako aj na priemyselnéoblasti pozdĺž pobreží.

Domnievam sa, že oznámenie komisára je dôležité, pokiaľ ide o pracovné podmienkynámorníkov a tých, ktorí pracujú v lodeniciach. Rovnako považujem za dôležitémaximalizovať finančnú podporu na rozvoj infraštruktúr a činností v pobrežnýchoblastiach.

Josu Ortuondo Larrea (ALDE). - (ES) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by somchcel vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko k spôsobu, akým sa dnes vedie rozprava vParlamente. Ako prvý poslanec EP som dnes zdvihol ruku a požiadal o priestor, ako prvý,a priestor som dostal až ako posledný alebo medzi poslednými, pričom môžem hovoriťmaximálne jednu minútu.

Aj napriek tomu chcem zablahoželať komisárovi a Komisii k tomuto oznámeniu, ako ajk ich ročnej práci, počas ktorej hovorili so zúčastnenými stranami, pokúšali sa vypracovaťintegrovanú námornú politiku pre celú Európsku úniu, pričom zohľadňovali významnámorného životného prostredia a útoky, ktoré stále zažíva v dôsledku ľudskej činnosti.

Z tohto pohľadu by som sa chcel pána komisára opýtať, či sa v politike Spoločenstva budezohľadňovať aj vojenský sektor, ktorého aktivity niekedy zasahujú do námorného životnéhoprostredie a ovplyvňujú ho, s cieľom zabrániť zásahom do životného prostredia.

Okrem toho existuje nekontrolované vypúšťanie odpadu, ktoré stále prebieha. Kedy sazavedú čierne skrinky, aby sa monitoroval každý pohyb tekutín v spodnej časti lode a tekutínv nádržiach plavidiel?

Predsedajúca. - Pán Ortuondo, nebola som tu na začiatku tejto rozpravy, nemáminformácie o poradí priorít, ktoré ste stanovili.

Eija-Riitta Korhola (PPE-DE). - (FI) Vážená pani predsedajúca, námorná politika EÚpatrí medzi najdôležitejšie iniciatívy, ktoré si súčasná Komisia zapamätá z dobrého dôvodu,hlavne ak rozumie, ako využiť jej rozšírenie a akýsi politický vplyv, ktorý sme získalirozšírením, na záchranu nášho námorného životného prostredia.

Vyzývam teraz Komisiu, aby podnikla výnimočné kroky na záchranu jedného z veľmivýnimočných morí EÚ, Baltské mora. Chcela by som sa opýtať toto: mohla by sa Komisiapozerať na Baltské more nie len ako na environmentálnu výzvu, ale aj ako na politickú?Ak by sa podarilo toto umierajúce more zachrániť, verejnosti by sme ukázali, že Úniaposkytuje skutočné výhody a že spolu máme silnejšiu pozíciu na záchranu nášho životnéhoprostredia ako sami.

Joe Borg, člen Komisie . − Pani predsedajúca, v prvom rade sa vyjadrím k otázke paniDoyleovej: áno, rád by som zopakoval, že sme dostali významnú podporu od vedeckejkomunity. Vyhlásenie z Aberdeenu bolo veľmi vítané a samotné Írsko vyjadrilo mimoriadnupodporu. K uvedenej pripomienke by som rád zdôraznil, že toto nie je moja iniciatíva: jeto rozhodnutie Komisie, ktoré bolo prijaté, a bez ohľadu na zapojené osoby bude určitepokračovať. Ak sa nám počas prvých dvoch rokov podarí zaznamenať pokrok, som si istý,že nová Komisia bude ochotne v úspešnom konaní pokračovať. Je to teda rozhodujúcedvojročné obdobie, počas ktorého potrebujeme zistiť, či úvodné semienka budúcejnámornej politiky skutočne začnú rásť. Tým môžeme zaručiť, že budúce Komisie


s podporou Európskeho parlamentu, s podporou Výboru pre regióny a, som si istý, ajs podporou Rady ministrov, prinesú plody tejto námornej politiky.

Pokiaľ ide o druhú otázku týkajúcu sa vnútrozemských vodných ciest, niet pochýb o tom,že sú veľmi dôležitou súčasťou celého konceptu námornej politiky, rovnako ako pobrežiaa pobrežné oblasti sú neoddeliteľnou súčasťou námornej politiky. Budúci týždeňpodpredseda Barrot predstaví balík, ktorý obsahuje vnútorné vody vrátane politikyprístavov, čím sa dotkne aj vnútrozemských prístavov. Všetky parametre týkajúce savodných ciest a prístavov, a teda aj vnútrozemských prístavov, sú súčasťou tohto balíka,ktorý bude predstavený na budúci týždeň.

K otázke pána Ortuonda Larrea o vojenských činnostiach, či budú zahrnuté do politikySpoločenstva, je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že v tomto bode vstupujeme do veľmicitlivej oblasti, ktorá zasahuje do suverenity členských štátov. Preto musíme byť opatrní.Ak chceme, aby táto námorná politika uspela, mali by sme to robiť ruka v ruke s členskýmištátmi. Ak budú členské štáty ochotné podniknúť kroky týmto smerom, napríklad spoločnéaktivity v oblasti národných služieb pobrežnej stráže, v oblasti životného prostredia,rybolovu, nezákonnej imigrácie, pašovania drog a pašovania osôb, myslím, že bude dostatokpriestoru pre zavedenie systému národných pobrežných stráží koordinovaných efektívnejšiea účinnejšie napríklad formou zdieľania aktív rôznych členských štátov, pomocou výmenyúdajov a tvorby potrebných nástrojov vrátane napríklad tvorby morských máp, ktoré bymohli priniesť úžitok pobrežnej stráži a v iných činnostiach. Na druhej strane prechádzamedo veľmi citlivých vojenských aspektov, čo môže byť náročnejšie na zvládnutie. Môjzákladný odkaz znie, že ak chceme, aby integrovaná námorná politika uspela, musíme jurobiť spoločne s členskými štátmi, ktoré majú napokon hlavnú zodpovednosť zazabezpečenie existencie všetkých potrebných nástrojov na jej úspech.

Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa Baltického mora, už v predchádzajúcej odpovedi somspomínal, že námorná politika musí nepochybne zohľadniť špecifické vlastnosti alebocharakteristiky rôznych námorných regiónov Európskej únie. Ak teda existujú určitéproblémy, a to v prípade Baltického mora existujú, námorná politika musí vytvoriť nástrojes cieľom vyriešiť tieto problémy. Ak teda Baltické more má konkrétne ekologické problémy,ktoré potrebujú riešenie a ktoré možno riešiť tak či onak, mali by sme urobiť všetko preto,aby sa odstránili. S ohľadom na rybné oblasti napríklad prijímame opatrenia, aby smev Baltickom mori dosiahli aj navzdory všetkému udržateľné rybné oblasti. Zároveňprijímame opatrenia s cieľom pokúsiť sa zvrátiť problémy, ktoré sa týkajú námornýchdopravných ciest cez Baltické more. Integrovaný prístup k námorným veciam by tedaurčite znamenal, že by sme sa pozreli na všetky tieto problémy a pokúsili by sme sa nastoliťväčšiu koordináciu medzi rôznymi zúčastnenými stranami, medzi rôznymi členskýmištátmi, a tiež tretími krajinami ako Rusko s ohľadom na Baltické more tak, aby sme dosiahlilepšie výsledky v oblasti riadenia rôznych sektorových oblastí týkajúcich sa Baltickéhomora.

Predsedajúca. - Ďakujem Vám, pán komisár. Ospravedlňujem sa poslancom, ktorí sanedostali k slovu. Zdá sa, že na takéto rozpravy by sme mali vymedziť viac času.


Hlasovanie sa uskutoční zajtra, vo štvrtok, 11. októbra 2007.



Pedro Guerreiro (GUE/NGL), písomne. – (PT) Komisia predstavila svoje návrhy myšlienkya akčného plánu budúcej integrovanej námornej politiky na úrovni EÚ. Aj keď nebolomožné vykonať potrebnú analýzu (nezabúdajme, že často záleží na maličkostiach), mojeúvodné reakcie sú takéto:

- každá iniciatíva v tejto oblasti musí chrániť kompetencie členských štátov v oblastipriestorového riadenia, hlavne teritoriálnych vôd a výlučných hospodárskych zón, ktorétvoria napríklad využívanie zdrojov, doprava, výskum, hraničné kontroly a bezpečnosť,regionálne plánovanie, životné prostredie alebo hospodárske aktivity ako rybolov. Toznamená, že by sme nemali pod rúškom takzvanej zásady subsidiarity stavať trójskehokoňa a vystaviť hrozbe suverenitu členských štátov.

- Spoľahlivý finančný základ spomínaný pre národnú politiku by nemal byť vytvorený naúkor Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, pretože na splnenie nových priorít bymali byť pridelené nové a zvýšené finančné prostriedky.

- Nemala by sa podporovať akvakultúra, pretože tak sa nedosiahnu optimálne výsledkyv odvetví rybného hospodárstva vzhľadom na jeho strategický význam v rôznych krajinách,ako napríklad Portugalsko. Príslušná sociálno-ekonomická udržateľnosť by sa malazabezpečiť prostriedkami vhodných politík a finančných zdrojov.

Robert Navarro (PSE), písomne. – (FR) Európska únia robí pomocou tohto „modréhodokumentu“ krok vpred. Aj keď je škoda, že v určitých bodoch, napríklad v oblastieurópskych pobrežných stráží a európskej vlajky, musela Európska komisia obmedziťsvoje ambície kvôli nedostatku podpory zo strany určitých členských štátov, tentodokument je dobrým východiskovým bodom. Dúfam, že dodrží všetky svoje sľuby. Otázkafinancovania však bude rozhodujúca, a to uznáva aj sama Komisia. Prevezmú naši ministrina seba svoje zodpovednosti?

Na záver môžem povedať, že ma mimoriadne teší rozhodnutie Komisie riešiť revíziusociálnych právnych predpisov v námornom odvetví, na ktoré sa nevzťahujú tradičnézákony o zamestnanosti a ich ochranné prvky. Už bolo načase! Tento rozhodujúci faktorzatraktívnenia profesionálneho rastu v oblasti námorníctva by mal Európe pomôcť chrániťjej námorné poznatky.

20. Vraždenie žien v Mexiku a strednej Amerike

Predsedajúca. - Nasleduje rozprava o správe (A6-0338/2007) pána Raüla Romeva iRueda v mene Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť o vraždách žien v strednej Amerikea Mexiku a o úlohe EÚ pri boji s týmto javom (2007/2025(INI)).

Raül Romeva i Rueda (Verts/ALE), spravodajca. – (ES) Vážená pani predsedajúca, ajkeď je vraždenie žien globálnym problémom, na svete existujú oblasti, ktoré sa v dôsledkuzávažnosti a komplikovanosti javu stali ukážkovými príkladmi.

Tieto miesta sú, bohužiaľ, aj zrkadlami odrážajúcimi mnoho problémov, ktoré v rôznejmiere ovplyvňujú spoločnosti riadené sociálnymi modelmi vychádzajúcimi z patriarchálnejkultúry. Platí to napríklad o Mexiku a krajinách strednej Ameriky.

V skutočnosti to bolo práve Mexiko, kde sa začala formovať myšlienka a pojem vraždeniažien, hlavne keď Služba osobitnej prokuratúry na vyšetrovanie a stíhanie prípadov vráždžien v Mexickej republike, ktorej predsedá kongresmanka Marcela Lagarde, určila, že satento pojem týka, citujem „celkového počtu zločinov proti ľudskosti, ktoré pozostávajú


z kriminálnych činov, únosov a zmiznutí zasahujúcich dievčatá a ženy v kontexteinštitucionálneho kolapsu.“

Skrátene povedané, je to zrútenie právneho štátu, ktoré podporuje beztrestnosť. Aj keďsa táto myšlienka ešte stále vyvíja, niektorí advokáti používajú pojem vraždenia žien scieľom odlíšiť ho od pojmu zabitia...

Rád by som Parlament požiadal, aby sa utíšil.

spravodajca. – (ES) Ďakujem Vám, pani predsedajúca. Budem pokračovať.

Hovoril som, že aj keď sa pojem sústavne vyvíja, niektorí ľudia považujú za potrebnéhovoriť o vraždách žien s cieľom odlíšiť tento pojem od pojmu zabitia. Dôležité je to, žezdôrazňuje existenciu jedného z najalarmujúcejších javov dnešných čias: vraždy žien lenz jednoduchého dôvodu, že sú to ženy.

Za posledné dva roky urobil Európsky parlament veľa práce v oblasti tejto problematikya zajtra, 11. októbra, dôjde k dôležitému míľniku v tomto procese, keď plénum prijmesprávu o vraždení žien v Mexiku a v strednej Amerike a o úlohe Európskej únie v boji protitomuto javu.

Práca je aj výsledkom dlhého a intenzívneho procesu dialógu so všetkými zaangažovanýmisektormi a množstva kompromisov medzi politickými skupinami. Rád by som využil tútopríležitosť a poďakoval sa všetkým tieňovým spravodajcom za ich podporu a informovalvás, že sa tu dnes nachádzajú aj panie Marjo Searle a Arsčne Van Nierop, matky Brendy aHester, ktoré boli obe zavraždené v Mexiku.

Prijatím tejto správy sa Európsky parlament postaví do jednej línie s ostatnými inštitúciami,ktoré už vyjadrili svoje stanoviská na túto tému. Urobili to už Rada Európy a OrganizáciaSpojených národov a rôzne parlamenty a vlády na celom svete. Jej obsah bude predstavovaťvýznamný pokrok z pohľadu definovania problému, ako aj preto, že rôzne strany prevzalizodpovednosť v boji za jeho odstránenie.

Jednou zo zásad, ktoré zo správy vyplývajú, je uznanie rôznych príčin a foriem tohto typuzločinu, ktoré existujú, ako úvodný bod pre všetky analýzy.

Isté je, že napríklad často publikovaný prípad mesta Juárez, v ktorom bolo zavraždenýchviac než 400 žien od roku 1993, má mnoho spoločné so skutočnosťou, že je to hraničnémesto s typickými problémami takýchto oblastí. Existuje však aj mnoho faktorov, ktorévyžadujú koncentrovanie nášho úsilia a zavedenie integrovaných verejných politík.

Medzi tieto politiky patrí: prevencia, investovanie do vzdelávania s cieľom zabezpečiťrodovú rovnosť a odstrániť patriarchálnu kultúru, zlepšenia v oblasti zhromažďovaniaúdajov a súdneho vyšetrovania, zjednodušenie a urýchlenie nahlasovania zločinov,vzdelávanie a školenie polície, sudcov, prokurátorov a lekárov o tomto type zločinu,monitorovanie lokálnych podnikov a nadnárodných spoločností, ktoré pôsobia v tejtooblasti a v ktorých sú ženy často vystavené neuveriteľne zraniteľným podmienkam,legislatívne reformy a transponovanie právnych predpisov na príslušných úrovniachspoločnosti, a napokon, kladenie špeciálneho dôrazu na podporu obetiam a ich rodinám.

Pokiaľ však ide o posledný vymenovaný bod, musím vás informovať o skutočnosti, a jemi to veľmi ľúto, že obeťami sa pri mnohých príležitostiach opovrhuje, dokonca súoznačované za kriminálnikov a ich rodiny sú stíhané a dokonca obviňované za


poškodzovanie dobrého obrazu mesta alebo krajiny len preto, že chcú zvýšiť povedomieo probléme a pretože chcú žiadať a žiadajú o spravodlivosť.

Je zrejmé, že hlavnú a najväčšiu zodpovednosť za uplatnenie všetkých navrhnutých opatrenínesú vládne inštitúcie krajín, ktorých sa problém priamo týka, čo je v tomto prípade Mexikoa krajiny strednej Ameriky.

Treba však vziať do úvahy, že Európska únia má s Mexikom uzatvorenú dohoduo pridružení, ktorá okrem iného obsahuje aj klauzulu o demokracii a rešpektovaní ľudskýchpráv, a že sa o podobnej dohode rokuje s regiónom strednej Ameriky. Preto je viac nežoprávnené, že európske inštitúcie zaujímajú stanoviská a zaväzujú sa tento problém riešiť.

Nikto by sa na to nemal pozerať ako na zasahovanie Európskej únie do vnútornýchzáležitostí inej krajiny, najmä ak vezmeme do úvahy, že aj napriek značnému dosiahnutémupokroku, ako uznáva táto správa, hlavne z legislatívneho hľadiska, vyžaduje závažnosťproblému väčšie úsilie a záväzok od celého sveta, najmä od Európy.

V skratke, dúfam, že sme po všetkých týchto mesiacoch dosiahli potrebnú úroveň dohodya konsenzu tak, aby sme zajtra pri hlasovaní prijali toto uznesenie väčšinou Parlamentua aby sme napokon vyslali jasnú a rozhodnú správu o tom, čo znamená bojovať protinásiliu na ženách, najmä v oblastiach, ktorých sa to týka.

Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie . − Pani predsedajúca, ako žena, a tiež ako členkaKomisie by som v prvom rade chcela poďakovať Výboru pre práva žien a rodovú rovnosťza obhajobu žien v Európe, ako aj na celom svete.

Na správu, ktorá dnes bola predstavená, sa naozaj musíme pozerať v kontexte globálnehoboja proti násiliu súvisiaceho s pohlavím. Tak sa na to pozeráme. Ďakujem veľmi peknespravodajcovi, pánovi Romeva i Rueda za jeho slová.

Vraždenie žien je tragická téma, ktorá obsahuje oveľa širší problém, a to problém násiliana ženách, proti ktorému musíme bojovať na všetkých úrovniach: nielen lokálne, ale ajglobálne. Rada by som povedala niečo o tom, čo my ako Komisia robíme, aby sme riešiliotázku násilia založeného na rodovej príslušnosti vo všeobecnosti, ako aj konkrétne. Napodporu jej riešenia prostredníctvom politiky externých vzťahov v Mexiku a strednej Ázii.

Dovoľte mi povedať tiež niekoľko slov o mojej poslednej návšteve v oblasti, pretože somtam bola práve minulý týždeň (ale nie v Mexiku). Navštívila som Panamu, El Salvador,Honduras a Nikaraguu. Bola som už v Mexiku a pôjdem tam znovu pravdepodobne budúcirok.

Môžem vám povedať, že Komisia stojí v prednej línii v úsilí predchádzať násiliu na ženách.Dovoľte mi pripomenúť, že 8. marca 2006 Komisia vydala dokument s názvom Plánrovnosti medzi mužmi a ženami, ktorý poskytuje prehľad krokov na vyhubenie všetkýchforiem násilia založeného na pohlaví ako hlavný cieľ.

V marci tohto roka sme prijali oznámenie o rovnosti pohlaví v rozvojovej spolupráci,ktoré hovorí o tom, že násilie založené na pohlaví vo všetkých jeho podobách porušujeľudské práva žien a je naozaj závažnou prekážkou pre dosiahnutie rovnosti, rozvojaa mieru.

Komisia tiež podporuje projekty vzdelávania a intervencie v prospech zvyšovaniainformovanosti, ktoré sa sústreďujú na zapojenie všetkých mladistvých do programovzameraných na zmenu ich správania vo vzťahu k násiliu na dievčatách a ženách.


Ako som už spomínala, bola som práve napríklad v El Salvadore a navštívila som programs názvom Pro Jóvenes. Je zameraný na dievčatá a chlapcov, no hlavne na dievčatá, ktoréuž boli v gangoch nazývaných maras, alebo ktoré by do marasov mohli vstúpiť, s cieľomzabrániť im v tom. Tento program na mňa urobil najväčší dojem.

Nový Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva tiež poskytuje široký priestor prečinnosti v oblasti rodovej rovnosti.

Pokiaľ ide o situáciu v Mexiku, rada by som poukázala na to, že vzťahy EÚ – Mexiko sariadia našou globálnou dohodou z roku 1997, ktorej článok 1 identifikuje ľudské právaako základný prvok vzťahov medzi EÚ a Mexikom. Na tomto základe medzičasomnadviazali obe strany spoluprácu v oblasti ľudských práv a spravodlivosti, ktorú považujemza plodnú, spoluprácu, ktorá sa vykonáva prostredníctvom rôznych programov Komisierealizovaných mexickými federálnymi úradmi, ako aj prostredníctvom projektov, ktorévykonávajú aj mimovládne subjekty a mimovládne neziskové organizácie. Mexické úradynás stále informujú o násilí súvisiacom s pohlavím v Mexiku. Dozvedeli sme sa, že mnohoprípadov sa vyriešilo a mnoho ďalších sa prešetruje.

Naposledy som hovorila s novou mexickou ministerkou zahraničných vecí, teda ženou,v Santo Domingo. Spomenuli sme túto otázku vraždenia žien a poskytla mi relevantnéinformácie o tom, čo vo veci robí mexická vláda. Majú aj špeciálneho poradcu pre ľudsképráva, čo je ďalšia dáma zaoberajúca sa špeciálne touto problematikou.

Ak vezmeme do úvahy celú strednú Ameriku ako región, najkritickejšia je táto otázkav Guatemale. V rámci nášho prístupu sme sa snažili postaviť sa čelom problému, či už voforme dialógu s úradmi, alebo prostredníctvom mnohých činností v oblasti násilia naženách. To zahŕňa aj uplatňovanie rodového princípu vo všetkých spoločných programoch.

V marci minulého roka Komisia zorganizovala dôležitú komunikačnú kampaň zacielenúna mladých ľudí a subjekty z rozhodovacími právomocami o tom, ako zastaviť násilie naženách. V rovnakom období sme uvítali aj zriadenie národnej komisie pre vraždy žien,ktorú tvoria úradníci z výkonnej moci, súdnictva a aj z kongresu, a celkovo 18 štátnychinštitúcií.

Nedávno sme zaregistrovali aj zriadenie medzinárodnej komisie proti beztrestnostiv Guatemale, ktorú tiež výrazne podporujeme. Ako súčasť programu Komisiepodporujúceho súdnu moc je určitá oblasť venovaná vraždám žien. Týka sa hlavne činností,ktoré vykonáva takzvaný výbor CEPROM. Ide o zodpovedný prezidentský úrad, s ktorýmsme uzatvorili memorandum o porozumení týkajúce sa spolupráce.

Dovoľte mi spomenúť tiež našu podporu prípravných prác na revízii zákonov protivraždeniu žien, teraz pred Kongresom, s cieľom revízie trestného zákona.

Na záver by som chcela povedať, že počas tejto cesty v strednej Amerike som pocítilamnoho dobrej vôle a proeurópskeho ducha vo vzťahu k tejto problematike. Naozaj mapozitívne prekvapil záujem o rozšírenie regionálnej integrácie a kooperatívny prístup vočinadchádzajúcim rozhovorom o dohode o pridružení. Musím povedať, že bolo veľmidôležité zistiť, že dokonca aj záujem Panamy bol omnoho väčší, než som čakala. Teším sana možnosť, že sa každý zapojí.

Prvý odkaz, ktorý som odovzdala, bol o dôležitosti dosiahnutia pokroku v rokovaniach,ktoré napokon začnú procesom v San José na Kostarike. Je to dôležité, pretože tam


prirodzene dôjde k politickému dialógu, nastolí sa program spolupráce a prebehnúrokovania o voľnom obchode. Bude to však kompaktný program.

Sociálna súdržnosť bude patriť medzi najdôležitejšie témy v celej Latinskej Amerike vrátanestrednej Ameriky, pričom tento program má tiež veľmi veľký význam.

Násilie mladistvých a násilie na ženách sú problémy, ktoré sa tam vyskytujú, a všetci musímeurobiť všetko možné s cieľom zmenšiť násilie v spoločnosti.

Anna Záborská, v mene skupiny PPE-DE. – (FR) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka,dámy a páni, skutočnosť vraždenia žien v Strednej Amerike nemôžeme ignorovať.V mnohých regiónoch sveta ženy v podstatnej miere prispievajú k najcennejšímspoločenským štruktúram ľudstva. Vďaka ženskej intuícii ženy obohacujú naše chápaniesveta. Ich zásluhou sú ľudské vzťahy medzi ľuďmi čestnejšie a dôveryhodnejšie.

Nastal čas odsúdiť a prísne potrestať všetky formy násilia páchaného na ženách, nielenv Strednej Amerike, ale aj v niektorých krajinách Európy. Z tohto hľadiska by mohla maťzásadný význam účasť žien na riadení materiálnej pomoci poskytovanej obetiam tohtonásilia.

Dámy a páni, ak môžu členské štáty EÚ využiť svoje skúsenosti na vyriešenie problémov,nemali by sme naše poznatky zadržiavať. Preto som naďalej presvedčená, že bilaterálnaspolupráca medzi členskými štátmi EÚ a štátmi Strednej Ameriky môže byť účinná.

Sama môžem dosvedčiť skutočne vnímavú prácu v rámci Výboru pre práva žien a rodovúrovnosť. Ďakujem spravodajcovi, pánovi Romeva, za jeho politický cit a spoluprácu. Nazáklade spoločnej dohody sme predložili niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.Ak sa tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijmú, môžeme byť hrdí na prácu, ktorámožno zlepší situáciu žien, a teda celej spoločnosti Strednej Ameriky.

Edite Estrela, v mene skupiny PSE. – (PT) Chcela by som začať zablahoželanímspravodajcovi k jeho vynikajúcej práci, k pokračujúcemu dialógu s tieňovými spravodajcamia k jeho otvorenosti a vnímavosti voči návrhom, ktoré mu boli prezentované. Na procesesa zúčastnilo mnoho ľudí a myslím, že bol celkom ukážkový.

Skupina socialistov preto podporí obsah správy a predložené pozmeňujúce a doplňujúcenávrhy. Vieme, že ak sa kdekoľvek vyskytnú problémy akéhokoľvek druhu, sú to vždyženy, ktoré trpia najviac, a to na celom svete, v Európe, Amerike, Ázii, Afrike, všade.Chudoba a sociálne vylúčenie sú údelom žien, rovnako ako násilie, duševné a fyzické násiliea extrémne násilie končiace úmrtím. Táto správa hovorí o tomto extrémnom násilí,v dôsledku ktorého zomrelo mnoho žien v krajinách Strednej Ameriky a v Mexiku.

Mala som príležitosť spolu so spravodajcom navštíviť Guatemalu v rámci delegácieEurópskej únie v strednej Amerike a vypočuť si neuveriteľné príbehy a správy mnohýchpredstaviteľov mimovládnych organizácií. Vieme, že mnoho vrážd žien bolo spáchanýchv Guatemale a v meste Juárez. Vraždy žien, ako hovorí správa, nemožno vysvetľovaťjednoducho podmienkami všeobecného ovzdušia násilia. Do úvahy treba vziať súvislostia diskrimináciu, ktorá voči ženám stále pokračuje, a je absolútna tragédia, že mnohoprípadov zostane nepotrestaných. Táto správa navyše hovorí aj o dvoch holandskýchobčiankach, ktoré sa tiež stali obeťami vraždenia žien.

Došlo síce k určitému pokroku a vykonali sa určité opatrenia, no to stále nestačí. Musímeísť ďalej a musíme predovšetkým vytvoriť účinné ochranné opatrenia pre svedkov a obete,


aby mohli byť páchatelia potrestaní a aby mohol Európsky parlament na svojich misiáchdo týchto krajín vždy zaradiť tento bod do svojho programu.

Marios Matsakis, v mene skupiny ALDE . – Vážená pani predsedajúca, násilie na ženáchv Mexiku a Strednej Amerike dosiahlo v posledných rokoch dramatické rozmery. Tisícežien sa stali obeťami násilnej smrti, ktorá v mnohých prípadoch bola extrémne krutá a častoju sprevádzalo aj sexuálne zneužitie a mučenie.

Aj keď v mnohých prípadoch sú páchateľmi takýchto odporných zločinov duševnepostihnutí jednotlivci, v mnohých situáciách je vo veľkej miere zapojená aj organizovanázločinecká činnosť a vo veľkej miere sa vyskytujú stopy po obchodovaní s ľuďmi, prostitúciia drogách.

Je veľmi smutné, že v Mexiku a krajinách strednej Ameriky je fungovanie právneho štátuniekedy len vec želaná, či už v dôsledku skutočných organizačných nedostatkov v systémochpolície a súdnictva, alebo v dôsledku korupcie a beztrestnosti.

Je potrebné zablahoželať spravodajcovi, pánovi Romeva i Rueda k tomu, že jeho správaje dostatočne silná, aby vyslala potrebný odkaz nielen vládam daných krajín, ale aj celémusvetu o absolútne neprijateľnej vysokej úrovni vrážd žien vo vyššie spomínaných štátoch.

Niekoľko záverečných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré napokon získali ajplnú podporu spravodajcu, je užitočných a vďaka nim je táto správa úplnejšia. Moja skupinav plnej miere podporuje všetky tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Dúfame, že veľká väčšina v Parlamente bude hlasovať za túto správu, čím dáme veľmijasný signál všetkým zúčastneným stranám, že problém zabíjania žien v Strednej Amerike,ako aj v ostatných častiach sveta, je vec, ktorá by mala mať našu plnú pozornosť a ktorá sivyžaduje vykonanie veľmi drastických a efektívnych nápravných opatrení.

Eva Lichtenberger, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Vážená pani predsedajúca, akočlenka delegácie v Mexiku by som chcela poďakovať obzvlášť Výboru pre práva žien, anajmä spravodajcovi za to, že tento sa problém, ktorý už vrhol tieň na mnoho rozhovorovs našimi kolegami v Mexiku, rieši. Dúfam, že zajtra dosiahneme väčšinu, ktorá vyjadrí našestanovisko a ktorá vyzdvihne, s akou vážnosťou sme pristúpili k riešeniu tohto problému.

Vzhľadom na hrozné čísla, správy o prenasledovaní svedkov a právnych zástupcov, ohrozbách smrti a hrozbách mučenia, o prenasledovaní rodín, správy o situáciách, ktorénemožno v žiadnom prípade akceptovať, je povinnosťou Európskej únie prehovoriťa poukázať na špecifiká tohto javu. Predstavuje mimoriadne dramatický vývoj globálnehojavu týkajúceho sa spôsobu, akým sa zaobchádza so ženami, a v 21. storočí ho musímerýchlo ukončiť.

Musíme ho riešiť veľmi priateľsky s našimi kolegami v krajinách, ktorých sa problém týka,pretože pozitívny vývoj je možný len v spoločnosti, v ktorej môžu ženy žiť bez strachua útokov a v ktorej sa hrozby, ktorým čelia a ktorými trpia, pretože sú ženami, primeranepotrestajú.

Preto vítam všetky pozitívne opatrenia, ktoré sa tu prijímajú. Potrebujeme ochranu svedkov,potrebujeme lepší právny systém, potrebujeme vzdelávanie. Verím tomu, že potom budemeschopní podporiť ženy v Mexiku a Strednej Amerike, aby sme dosiahli takú úroveň ichochrany, aká je akceptovateľná pre nás.


Eva-Britt Svensson, v mene skupiny GUE/NGL. – (SV) Ďakujem Vám, pani predsedajúca.Chcela by som poďakovať spravodajcovi za jeho vynikajúcu prácu a tiež za jeho odhodlaniea znalosti, ktoré v tejto oblasti má, a chcem ihneď povedať, že naša skupina túto správu vplnej miere podporuje.

Táto forma vraždenia žien, o ktorej teraz hovoríme, narástla, a to predovšetkým v oblastiach,kde máme spoločnosti investujúce do subdodávateľských závodov a kde ženy úplne závisiaod mužov, sociálne, ekonomicky, vo všetkých oblastiach. Mladé ženy zamestnané v týchtomontážnych závodoch budú pravdepodobne nielen postihnuté zvýšeným násilím, nopracujú tiež za veľmi degradujúcich podmienok, ktoré posilňujú obraz ženy ako horšejbytosti, ktorú možno zavraždiť, mučiť, uniesť a tak ďalej. Zaregistrovala som opatreniastanovené Komisiou, no rada by som videla aj ešte pevnejší a silnejší tlak Európskej úniena tieto štáty. Musíme ukázať, že je úplne neprípustné podpisovať dohody o rešpektovaníľudských práv, pričom stále dochádza k vraždám. Mali by sme byť schopní zmraziťobchodné dohody, až kým neuvidíme, že naše oprávnené požiadavky sa dodržiavajú, ažkým napríklad vlády v príslušných krajinách neinvestujú dostatočné prostriedky dovypátrania autorov zločinov a ich postavenia pred súd. Táto rozsiahla brutalita na ženáchtrvá už takmer desať rokov a namiesto jej znižovania v skutočnosti rastie. Preto je načasekonať. Ďakujem.

José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (PPE-DE). - (ES) Vážená pani predsedajúca,tiež by som chcel poďakovať spravodajcovi za jeho prácu, a hlavne za to, že mal vôľuvyjadriť nevyhnutný a neochvejný záväzok Parlamentu voči vážnemu a naliehavémuproblému, akým je násilie na ženách.

Vítam skutočnosť, že táto správa je vďaka tomu, že bola vo výbore, väčšmi vyvážená,menej paternalistická a získala správny pohľad, keďže násilie na ženách sa, bohužiaľ,nevzťahuje iba na jeden región, jednu krajinu alebo jeden kontinent, ale je globálne avšeobecné. A to by sme mali zohľadňovať pri budúcej práci tohto Parlamentu.

Bohužiaľ a snáď aj za iných okolností sa deje aj v Európskej únii. Bez toho, aby somzachádzal do podrobností, chcem povedať, že štatistiky v mojej krajine sú šokujúce:166 000 prípadov nahlásených súdom, 48 000 osôb zadržaných minulý rok (jeden človekkaždých dvanásť minút) a takmer 70 žien zavraždených, posledná len včera. Jej partnerjej podrezal krk.

Pani predsedajúca, myslím, že tieto hrozné štatistiky by nás mali viesť, aby sme sa vážnezamysleli nad úlohou nášho Parlamentu. Nevidím nás pritom ako súd, ktorý trestá a poúča,ale ako inštitúciu, ktorá má svoje vlastné účinné stratégie a na základe vzájomnej dohodys našimi partnermi a na základe dialógu, spolupráce a dobrých postupov hľadá riešeniana vyhubenie tohto procesu.

Prípad Mexika, ktorý je veľmi významný a uvádza sa v správe: na úvod, je to krajina, ktorámá vysokú mieru násilia. Jej obeťami sa stali aj občania Európskej únie, pri rodinách ktorýchstojíme. Musíme však uznať aj to, že je to spoločnosť, ktorá bojuje, ktorú neteší jej situáciaa ktorá sa statočne usiluje, aby tento problém prekonala. Mobilizuje štátne úrady, federálneúrady a miestne úrady, celú spoločnosť a svoje politické strany, a preto, pani predsedajúca,správa uznáva pokrok, ktorý sa dosiahol.

Uzavriem tým, že je dôležité požiadať Komisiu o vypracovanie akčného plánu v oblastiľudských práv, rýchlo a ctižiadostivo, pani predsedajúca. Na záver chcem povedať, ženásilie na ženách je problémom zneužívania, problémom zbabelosti, problémom


netolerancie, a predovšetkým, pani predsedajúca, je problémom strachu a bezmocnosti,strachu z prijatia vôle ostatných, a hlavne strachu pokojne predniesť vôľu a dôvody nazáklade argumentov, pokojne, a nie prostredníctvom násilia.

Zita Gurmai (PSE). - (HU) Vážená pani predsedajúca, pani komisárka, dámy a páni,chcem sa poďakovať pánovi Romeva i Rueda za túto správu, ktorá vyjadruje stanoviskok dôležitému problému. Veľmi ma teší, že ako kolega poslanec berie situáciu žien takvážne.

Násilie na ženách je porušením ľudských práv, ktoré bráni ženám uplatňovať ich základnépráva. Preto ho možno považovať za jednu z najväčších globálnych bariér pre rovnosťmedzi pohlaviami v spoločnosti. Tento jav sa vyskytuje v rôznych mierach, no nachádzasa všade, preto proti nemu musíme konať globálne v súlade s Všeobecnou deklaráciouľudských práv.

Za rešpektovanie a vytváranie slobody a bezpečnosti pre svojich občanov zodpovedajúsamotné štáty, v tomto prípade Mexiko, preto práve oni musia zaručiť potrebné nástrojena prevenciu, objasnenie a potrestanie násilia na ženách, aj keď sa toto násilie vyskytne vrodine.

Považujem sa veľmi pozitívne, že Mexiko urobilo právne kroky smerom k rovnosti mužova žien. Boj proti násiliu na ženách však nemožno obmedziť len na používanie právnychnástrojov, pretože ide o komplexný jav vyžadujúci si komplexné riešenie, právne,administratívne, poradenské, podporu obetiam, dialóg a monitorovanie úloh a povinnostídaného štátu.

Európska únia, ktorá sa pri viacerých príležitostiach zaviazala zabezpečovať globálnurovnosť a ktorá definovala plán rovnosti na obdobie rokov 2006 - 2010 zverejnenýEurópskou komisiou, o ktorom pani komisárka hovorila ako o jednej z hlavných priorít,ako aj zastavenie násilia na ženách, nemôže zostať ticho tvárou v tvár takýmto ohavnostiam.

Vývoj v oblasti ľudských práv a rovnosť žien sa musia zohľadňovať ako zdôraznené kritériápri vytváraní externých vzťahov. Táto správa je vynikajúca a ja odporúčam jej prijatie.

Ilda Figueiredo (GUE/NGL). – (PT) Nemôžeme zostať nestranní voči násiliu páchanomna ženách v akejkoľvek časti sveta, hlavne v našich vlastných krajinách. Preto venujememimoriadnu pozornosť tomuto vážnemu problému v Mexiku a niektorých štátoch StrednejAmeriky, kde sa stále vyskytujú vraždy žien, ktoré nemožno pripísať len všeobecnémuovzdušiu násilia. Vieme, že je rovnako potrebné zohľadňovať aj diskrimináciu v sociálnycha ekonomických súvislostiach danej lokality, ktoré sú voči ženám nepriaznivé, a dokoncaje to ešte horšie v prípade domorodých žien žijúcich v ťažkej chudobe a ekonomickejzávislosti, čo vytvára ďalší problém činností zločineckých gangov.

Preto na tomto mieste tiež vyjadrujeme našu solidaritu so ženami, ktoré sú obeťami takéhotonásilia, a pridávame svoj hlas k výzve na podporu práv žien, na rešpektovanie ichdôstojnosti. Prirodzene podporujeme správu nášho kolegu poslanca, pána Romeva.

Maria Badia i Cutchet (PSE). - (ES) Vážená pani predsedajúca, v prvom rade by somchcela zagratulovať spravodajcovi k jeho správe. Chcela by som z nej vyzdvihnúť niekoľkobodov a poukázať na jeden aspekt, ktorý podľa mňa chýba.

Ak chceme vyhrať boj proti vraždám žien a proti beztrestnosti, musíme útočiť na viacerýchfrontoch. V krátkom čase musíme eliminovať každú diskrimináciu v legislatíve, zjednodušiť


ohlasovanie zločinov a vytvoriť ochranné prostriedky pre obete, svedkov a členov rodína zlepšiť súdny a väzenský systém.

Súhlasím, že v tejto oblasti je potrebné, aby Európska únia ponúkla svoju kompletnúspoluprácu týmto krajinám, aby prekonali ťažkosti a meškania pri uplatňovaní práv žienv legislatíve, aby sa podporila ratifikácia medzinárodných dohôd o ochrane ľudských práva revízie a aktualizácie národných právnych predpisov v tejto oblasti. Podporím pretopozmeňujúci návrh Obiols-Estrela v tomto zmysle.

Zlepšenie situácie z dlhodobého hľadiska vyžaduje, aby sme podporili vzdelávanieo hodnotách počnúc rodovou rovnosťou a vzdelávacími kampaňami a zvyšovanieinformovanosti od detstva v školách s cieľom propagovať sociálne povedomie, ktoréumožní ukončiť násilie na ženách a označovanie obetí zo strany úradov.

To, čo podľa mňa chýba, je trochu konkrétnejšia zmienka o téme vzdelávania. Myslím, ževšetko naše úsilie týmto smerom je málo na ukončenie tejto škvrny na spoločnosti, ktoráby v spoločnostiach 21. storočia nemala mať miesto.

Benita Ferrero-Waldner, členka Komisie. – (DE) Vážená pani predsedajúca, veľká vďakaza túto skutočne dôležitú rozpravu a ešte raz úprimne ďakujem hlavne spravodajcovi.

Ako som povedala už pred chvíľou ako žena a ako členka Komisie pre vonkajšie vzťahya európsku susedskú politiku, táto problematika je pre mňa mimoriadne dôležitá a je úplnesprávne povedať – ako som to aj urobila v úvode – je to všeobecný problém, ktorýnanešťastie ovplyvňuje nás všetkých vo všetkých krajinách. Patrí medzi ne aj Európskaúnia, aj keď sa, samozrejme, vyskytuje častejšie v chudobných krajinách, krajinách bezvhodných sociálno-ekonomických podmienok, krajinách, ktorým chýba hlavne účinnýpolicajný systém – čo znamená, že sa problémy vyskytujú už vo fáze odhaľovania – a voväčšine prípadov aj účinný súdny systém. Napokon, aj to je rozhodujúce. Vieme aj to, žev mnohých krajinách, ktoré sa tu spomínali, ako napríklad stredná Amerika alebo Mexikoa ďalšie, existuje stále aj korupcia a mafiánske organizácie spolupracujú v niektorýchprípadoch s vedúcimi postavami súdnictva, čo znamená, že miera odhaľovania je stáleveľmi slabá.

Súhlasím s väčšinou toho, čo tu dnes odznelo. Po prvé, legislatívne opatrenia a po druhé,opatrenia na vykonávanie. Zopakujem znovu, že Komisia už má vytvorené programy a natýchto záležitostiach pracuje. Musíme však samozrejme zobrať do úvahy aj časový faktor.Tento jav, bohužiaľ, nevieme vyhubiť za jednu noc. Dá sa dostať pod kontrolu len postupnev kontexte sociálno-ekonomického vývoja. Je to žiaľ niečo, s čím máme všetci istý čas čorobiť.

Samozrejme, že musíme pristúpiť aj k preventívnym opatreniam. Práve som vyzdvihlapríklad programu Pro Jóvenes, ktorý je veľmi zaujímavý. Dámy a páni, ak by ste sa niekedyvrátili do Salvádora, alebo dokonca do Guatemaly, ale hlavne do Salvádora, odporúčalaby som vám, aby ste sa sami pozreli. Je to aspoň štipka dobrých správ.

Môžem len znovu potvrdiť, že budeme samozrejme pokračovať v našich programoch, žebudeme naďalej viesť nesporne kritický dialóg s Mexikom. No ochotne priznávam, akospomínal pán Salafranca Sánchez-Neyra, že Mexiko musí byť samo pripravené na pusteniesa do tejto problematiky a zaoberanie sa príčinou. Problémom je, že ak sa zločin odhalípríliš neskoro, je veľmi ťažké určiť všetky aspekty po udalosti. Následne je veľmi dôležitévyužiť všetky zodpovedajúce metódy modernej policajnej technológie, keďže odhaľovanie


je prvým faktorom a spravodlivosť druhým. Rozhodujúca je, samozrejme, aj otázkavšeobecnej nediskriminácie v spoločnosti.

Môžem vás len znovu uistiť, že som v tejto veci určite na vašej strane.

Predsedajúca. – Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční zajtra, vo štvrtok, 11. októbra 2007.


Zita Pleštinská (PPE-DE), písomne . – Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť už 8. marca2007 pri príležitosti Medzinárodného dňa žien v EP spustil svoju kampaň na odstránenienásilia páchaného na ženách.

Súčasťou stratégie týkajúcej sa vykorenenia násilia páchaného na ženách vo svetovommeradle je i táto správa, ktorá sa zaoberá vraždami žien v Mexiku a v stredoamerickýchkrajinách. Hlavne v týchto krajinách sa počet násilných smrtí v posledných rokoch výraznezvýšil.

Podľa oficiálnych mexických údajov bolo v rokoch 1999 až 2006 zavraždených 6 000dievčat a žien. Alarmujúcimi štatistikami v tejto oblasti disponujú predovšetkým krajiny,pre ktoré sú typické hlboké hospodárske nerovnosti v spoločnosti a hlavne finančnázávislosť žien od mužov; ako sú Guatemala, Salvador, Honduras, ktorý je treťounajchudobnejšou krajinou Latinskej Ameriky, a Nikaragua.

Vraždy žien v Ciudad Juárez a Guatemale bijú „na poplach“, preto vítam dnešnú rozpravu.Verím, že iba na základe podrobnej analýzy týchto problémov ešte pred summitom EÚ –LAK, naplánovanom v roku 2008 v Lime, dokážeme vypracovať bilanciu prijatých opatrenívrátane skúseností mexických orgánov, ktoré pomôžu v účinnom boji proti násiliu naženách v rámci Európskej únie, ako aj v Latinskej Amerike.

Som presvedčená, že musíme vyvinúť maximálne úsilie, aby sme ochránili ženy predvšetkými druhmi násilia.

Richard Seeber (PPE-DE), písomne. – (DE) Problém vraždenia žien a beztrestnostipáchateľov v Mexiku a Strednej Amerike sa napriek veľkému úsiliu nezlepšil. Preto byvlády Mexika a krajín Strednej Ameriky mali naďalej zosilňovať svoje úsilie smerujúcek prevencii a odhaľovaniu vrážd žien a iných prípadov násilia na ženách.

V tejto súvislosti by som chcel požiadať vlády krajín Strednej Ameriky, aby zintenzívnilimonitorovanie uplatňovania firemnej sociálnej zodpovednosti u subdodávateľskýchspoločností (maquiladora). Európske zásady rovnakých príležitostí a rovnakých práv preženy aj mužov musia navyše ešte silnejšie ovplyvňovať aktívnu politiku EÚ v oblastiľudských práv.

Vyzývam teda Komisiu, aby predniesla návrh týkajúci sa lepšej budúcej koordinácie rôznycheurópskych iniciatív navrhnutých na boj proti vraždeniu žien s miestnymi úradmia inštitúciami. Musia sa využiť všetky dostupné nástroje externej politiky. V tejto súvislostichcem požiadať Komisiu a členské štáty, aby zosilnili činnosti na overenie súladus klauzulami o demokracii a ľudských právach v existujúcich a pripravovaných dohodách.

Pri rokovaní o dohodách o pridružení s krajinami Strednej Ameriky by sa malo ako súčasťhodnotenia vplyvu na trvalý rozvoj vykonávať aj hodnotenie vplyvu na rodovú rovnosť.


Európska politika v oblasti ľudských práv a hlavne práva žien nesmú byť žiadnom prípadepredmetom úvahy v dôsledku ekonomických a geopolitických záujmov.

21. Jednominútové vystúpenia (článok 144)

Predsedajúca. – Ďalším bodom sú jednominútové vystúpenia k otázkam politickéhovýznamu.

Tunne Kelam (PPE-DE). – Vážená pani predsedajúca, 7. október minulého roka sizapamätáme ako dramatický budíček do situácie, ktorá sa deje v Rusku. V tej deň bolabrutálne zavraždená Anna Politkovskaja, ktorá bola považovaná za žijúci symbol čestnejžurnalistiky. Prezident Putin považuje úlohu Anny Politkovskej za krajnú a jej prípad jestále nevyriešený.

Poslanci tohto Parlamentu minulý október vyzvali Komisiu a členské štáty, aby si uctilipamiatku Anny Politkovskej tým, že ako hlavnú podmienku ďalšieho rozvoja našichvzťahov si stanovia obnovu slobodných médií v Rusku. Pretože len ak vyšleme jasný signál,že si vážime pátranie Anny Politkovskej po pravde a slobode viac než ropu a plyn,podmienky v Rusku sa začnú meniť.

Niet pochýb o tom, že my v Európe zdieľame hodnoty, za ktoré položila Anna Politkovskajasvoj život. Nanešťastie sa zdá, že pán Putin tieto hodnoty nezdieľa. Rešpekt voči AnnePolitkovskej nás zaväzuje, aby sme to prezidentovi Putinovi dali na najbližších samitochjasne najavo.

Eduard Raul Hellvig (ALDE). - (RO) Budem hovoriť o problematike zoologickýchzáhrad v Rumusku.

Podľa hodnotení, ktoré v tejto oblasti vykonali niektoré mimovládne medzinárodnéorganizácie, je transponovanie smernice týkajúcej sa zoologických záhrad do rumunskejlegislatívy považované za jedno z najlepších v Európe.

Avšak zabezpečiť, aby bolo 41 rumunských zoologických parkov v súlade s európskyminormami do stanovených lehôt, a to do konca tohto roka, sa zdá byť nemožné.

Na základe tlaku tejto lehoty a podmienok existujúceho verejno-súkromného partnerstvapodporujem význam okamžitej aplikácie spoločného akčného plánu, ktorý pozostávaz týchto prioritných krokov: vypracovať národnú štúdiu na zatriedenie existujúcichzoologických záhrad, zorganizovať krízový záchranný tím a dočasne zabrániť reprodukciizvierat.

Považujem za potrebné ponechať určitý čas na vykonanie tohto plánu pred rozhodnutímo uzatvorení zoologických záhrad, ktoré nespĺňajú zákonné požiadavky.

Andrzej Tomasz Zapałowski (UEN). - (PL) Vážená pani predsedajúca, napriek mnohýmpoznámkam, ktoré odzneli v tejto snemovni voči pánovi Schulzovi, neprestal so svojimiútokmi a urážkami poslancov Európskej únie, ktoré nie sú hodné tohto Parlamentu.

Ako niekto, kto zastáva dôležitú funkciu v inštitúcii Spoločenstva, zasahuje do vnútornýchzáležitostí členského štátu a sústavne uráža jeho zástupcov. Väčšina z nich v tomtoParlamente by ani nesnívala o zasahovaní do demokratických volieb národov EÚ. Somzvedavý, ako by sa tento pán cítil, ak by nejaký poslanec EP vyzýval nemecký ľud, abyzmenili svojho kancelára, keď v Nemecku existujú organizácie zákonne šíriace nacistické


myslenie a ohrozujúce hranice medzi európskymi štátmi. Myslím, že tento pán ľutuje, žesa narodil tak neskoro, v nesprávnej historickej epoche.

PREDSEDÁ: PÁN COCILOVOpodpredseda

Gerard Batten (IND/DEM). - Vážený pán predsedajúci, pán Pöttering dnes vydalvyhlásenie k svetovému/európskemu dňu proti trestu smrti a povedal, že odmieta trestsmrti „v akejkoľvek podobe“.

Zdá sa, že predpokladá, že s nim budeme všetci súhlasiť. Ja ale nesúhlasím. Minulú nedeľubol len míľu od môjho domova v Londýne, vo Westhamskom parku, na smrť dobodanýnevinný 17-ročný chlapec, Rizwan Darbar, len preto, že sa podľa správy pokúsil zabrániťkrádeži mobilného telefónu svojho priateľa.

V Británii to nie je nič neobyčajné. Stále viac nevinných ľudí je zastrelených, dobodanýcha ubitých na smrť. Prečo je to tak? Pretože lupiči a zločinci sa neboja zákonov. Aj keď ichdolapia a usvedčia, často dostanú len veľmi zhovievavý trest. Osobne by som bol rád, akby sa trest smrti v Británii obnovil pre páchateľov tohto typu vrážd.

To, samozrejme, nemožno dosiahnuť, kým budeme v Európskej únii, čo je ďalší dobrýdôvod na odchod z nej.

Jim Allister (NI). – Pán predsedajúci, už som dnes spomínal Líbyu a chcem sa k nej znovuvrátiť. Líbya mala celkom správne zaplatiť za teroristické zverstvo v Lockerbie, no Líbyaako globálny sponzor terorizmu ešte musí pristúpiť k plnému odškodneniu. Odpornákampaň strachu hnutia IRA dosiahla svoj najvražednejší charakter, keď získala zbrane vpodobe líbyjského semtexu a výzbroje, čo umožnilo Martinovi McGuinnessovi a ostatnýmjeho vojenským vodcom rozpútať najkrutejšiu fázu svojej kampane. Bez Líbye by mnohonevinných ľudí nebolo zomrelo. Preto chcem dnes, v tomto Parlamente, podporiť aktuálnukampaň skupiny obetí v Severnom Írsku s názvom FAIR, aby Líbya bola dohnaná kmedzinárodnej zodpovednosti a bola prinútená zaplatiť odškodné ako v súvislosti sLockerbie. Tak, ako EÚ pritlačila na Líbyu v prípade bulharských zdravotných sestier, malaby podporiť aj spravodlivosť pre obete hnutia IRA a pritlačiť Líbyu, aby pristúpila naurovnanie súdneho sporu, ktorý sa proti nej vedie v Spojených štátoch amerických a ktorýzačala skupina FAIR.

Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE). - (RO) Parlament prostredníctvom Výboru prerozpočet urobil mimoriadne dôležité rozhodnutie.

Prostredníctvom 30 % rezerv vytvorených z administratívnych výdavkov na Európskysociálny fond, Európsky fond pre regionálny rozvoj ako aj Kohézny fond vysielameEurópskej komisii silný signál.

K schváleniu operačných programov by malo dôjsť v rámci času, ktorý stanovujú európskesmernice, v tomto prípade sú to štyri mesiace.

Aj keď Rumunsko patrilo medzi prvé krajiny, ktoré tieto dokumenty predložili už v januári,dva z najdôležitejších operačných programov k dnešnému dňu ešte neboli schválené.Hovorím o operačnom programe na rozvoj administratívnych kapacít a operačnomprograme na ľudské zdroje.


Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že nie sme jediným členským štátom v tejto situácii,rada by som poznala dôvody, ak nie sú byrokratické, ktoré spôsobujú, že Komisia odložilasvoje schválenie na november.

Podľa spoločného vyhlásenia, ktoré sme prijali spolu s Radou po zmierovacom konaní13. júla, by mala Komisia zabezpečiť rýchle schválenie programov a projektov členskýchštátov a predložiť plán na ich prijímanie.

Marian Harkin (ALDE). – Pán predsedajúci, vítam príležitosť zmieniť sa o správeo priemyselných vzťahoch v poštovom sektore, ktorú práve uverejnila Európska nadáciapre zlepšenie životných a pracovných podmienok. Škoda, že táto správa nebola dostupnápredtým, než sme hlasovali o poštových službách. No aj teraz ju možno považovať zavčasný budíček pre všetky vlády, ktoré budú privatizovať svoje poštové služby v priebehuniekoľkých ďalších rokov.

V EÚ sme sa zaviazali k lisabonskému programu väčšieho počtu pracovných miest a lepšíchpracovných miest. Táto správa, bohužiaľ, hovorí, že privatizácia poštového sektora zatiaľpriniesla menej, no hlavne horších pracovných miest s horšími pracovnými podmienkami.

V správe sa uvádza, že od začiatku procesu liberalizácie klesol vývoj platov v sektore vovšetkých krajinách okrem troch pod priemernú úroveň. No čo je rozhodujúce, vo všetkýchkrajinách existuje platový rozdiel medzi zamestnancami hlavných poskytovateľov služieba zamestnancami nových alebo alternatívnych poskytovateľov.

Ak situáciu ponecháme bez kontroly, citujem zo správy: „narušia sa pracovné podmienkya povedie to ku konfliktnejším priemyselným vzťahom“. Privatizácia poštových služiebzatiaľ v lisabonskom teste zlyháva.

Urszula Krupa (IND/DEM) . – (PL) Vážený pán predsedajúci, počas súčasného funkčnéhoobdobia Európskeho parlamentu som viackrát vyzývala na ukončenie diskrimináciePoliakov, hlavne katolíkov. Aj teraz sa pozeráme na požiadavku zo strany určitého médiana zadržanie dotácii pre Univerzitu sociálnej a mediálnej kultúry ako na očividné vyjadreniediskriminácie a motivácie, ktorú vedú iné kritériá než vnútorná hodnota.

Obvinenia, ktoré určité média vzniesli proti tejto inštitúcii, nie sú ničím iným než klebetamivytvorenými ľuďmi, ktorí kedysi zotročili Poľsko a Poliakov. A dnes, v demokratickýchčasoch, si nevedia zvyknúť na stratu absolútnej moci. Univerzita, ktorá žiada o finančnúpomoc, poskytuje vzdelanie a odbornú prípravu v systéme univerzálnych hodnôt, a najmäpre študentov z chudobných rodín.

Sprísnenie kritérií a odmietnutie prideliť fondy v dôsledku lovu médií na bosorky, hlavnev roku rovnakých príležitostí pre všetkých, by podľa nás bolo nielen prejavom diskriminácievo vzťahu k náboženstvu a názorom, ale v skutočnosti aj príznakom aplikovania totalitnýchspôsobov, ktoré sú v protiklade k vyhlasovaným hodnotám, normám a požiadavkámeurópskeho práva.

Sylwester Chruszcz (NI). - (PL) Pán predsedajúci, rád by som upozornil na veľmidôležitý problém v Európskej komisii, na ktorý sa tu vo fóre Európskeho parlamentu stálezabúda: týka sa dopravných komunikácií.

Najkratšia dopravná trasa zo Škandinávie, severu Európy, na juh, do Turecka, Gréckaa Bulharska, vedie cez stredoeurópsky dopravný koridor. Je to koridor, ktorý by mal začínaťv švédskom Ystade, prechádzať cez poľské mestá Štetín a Vroclav, české mesto Praha,slovenské mesto Bratislava, a ďalej cez Viedeň pokračovať do Constanţy, Thessaloník a


Terstu. Táto trasa sa naďalej ignoruje a podľa mňa by jej zaradenie do zoznamu európskychcien a železničných trás urýchlilo a skrátilo dopravné trasy po tejto línii. Zároveň by topovzbudilo celý stredoeurópsky dopravný koridor a všetky mestá a regióny, ktoré popritejto línii ležia.

Mairead McGuinness (PPE-DE). – Pán predsedajúci, dnes sa nám dostala do rúk správaEurópskej rady pre bezpečnosť dopravy o pokroku v EÚ vo vzťahu k znižovaniu úmrtí nacestách o polovicu do roku 2010. Obsahuje dobré aj zlé správy.

Áno, situácia sa zlepšila a to musíme uvítať. Celkový počet mŕtvych je však stále prílišvysoký a pri súčasnom trende EÚ nedosiahne svoje cieľové hodnoty úmrtí na cestách.V skutočnosti len tri členské štáty, Luxembursko, Francúzsko a Portugalsko, dosiahnuvytýčený cieľ. Podarilo sa im znížiť počet úmrtí na cestách o viac než 8 % za rok.

Stojí za zmienku, že za posledných 12 mesiacov bolo na cestách v EÚ usmrtených viacnež 39 000 osôb. Ak by sme boli svoj cieľ splnili, 5 000 ľudí by dnes ešte žilo. Ľutujem,že Írsko, moja vlastná krajina, je stále v spodnej polovici ligy, pokiaľ ide o vykonaniepotrebných zlepšení.

Mohli sme sa poučiť od najúspešnejších krajín. Vynaložili veľa úsilia a politickej vôle, abyzlepšili výkon v mnohých kľúčových oblastiach. EÚ má už len tri roky, aby zaviedlaopatrenia, ktoré by nám umožnili dosiahnuť naše ciele zníženia úmrtí na cestách o polovicu.Skúsenosti nám ukazujú, že sa to dá, no potrebujeme nové podnety na úrovni EÚ, aby smeto dosiahli.

Pierre Pribetich (PSE). - (FR) Pán predsedajúci, rád by som upozornil Parlament naproblém Kosova, a najmä na to, že Európsky parlament by mal byť schopný reagovať natúto európsku vnútornú záležitosť a zabezpečiť, aby sa právo ľudí na určenie svojej vlastnejbudúcnosti celkom oprávnene rešpektovalo. Objavuje sa mnoho politických prvkov, ktorévyvíjajú tlak na privodenie oddelenia Kosova, čo však nie je odpoveď. Pre nás je to veľmijasné, predovšetkým vo vzťahu k problémom spojeným s palestínskym územím aoddelením tohto územia v roku 1946. Európsky parlament by mal preto vyvinúť silný tlakna zabránenie odčlenenia, aby zabránil konfliktu, ktorý sa týmto spôsobom vytvorí, a abyumožnil ľuďom rozhodnúť o svojom osude, pričom zabezpečí, že Európsky parlamentmôže byť prítomný, prítomný na európskej scéne a prítomný aj na celom našom území.

Marios Matsakis (ALDE). – Vážený pán predsedajúci, bohužiaľ, kým skončím tentoprejav, dvaja ľudia sa zabijú. Je to preto, že na svete každých 30 sekúnd spácha jedna osobasamovraždu. Ohromujúcich jeden milión ľudí, mnoho z nich sú mladí muži a ženy, ukončíkaždoročne svoje životy. Téma samovrážd je v EÚ veľmi relevantná, pretože päť z desiatichkrajín, ktoré vedú v počte samovrážd, sú členskými štátmi EÚ. Litva, Estónsko, Maďarsko,Slovinsko a Lotyšsko. Litva má dokonca najvyššiu mieru samovrážd na svete.

Pre EÚ sú to veľmi smutné štatistiky, najmä preto, že vo väčšine prípadov sa príčinesamovraždy dalo predísť. EÚ má povinnosť voči svojim občanom okamžite znížiť mierusamovrážd v členských štátoch. Vyzývam Vás, pán predseda, aby ste oslovili osobne všetkyvlády členských štátov EÚ a národné parlamenty, a najmä vyššie spomínaných piatichkrajín, a dôrazne ich vyzvali, aby zdvojnásobili svoje úsilie v predchádzaní samovraždámmedzi svojimi občanmi. Dali by sa tým každoročne zachrániť tisíce životov.

Maria Petre (PPE-DE). - (RO) Z poslednej štúdie vyplýva, že približne u 170 000 detí vRumunsku v 5. až 8. ročníku jeden alebo obaja rodičia odišli za prácou do zahraničia.


V nových členských štátoch Európskej únie, ako aj v kandidátskych krajinách, sa každýdeň zvyšuje veľký počet detí, ktoré zostali so svojimi starými rodičmi alebo rodinami.

Z tohto dôvodu by som rada vyzdvihla potrebu vytvoriť primerané štruktúry, ktoré bypomohli deťom a rodičom byť spolu, ako aj potrebu sociálnej politiky, ktorá sa zameriavana solidaritu.

Domnievam sa, že by umožnenie zjednocovania rodín ako faktor hospodárskej a sociálnejintegrácie malo tvoriť základný aspekt politík zákonného prisťahovalectva.

Zároveň žiadam, aby Európska komisia vypracovala stratégiu v oblasti situácie detí, ktorézostali vo svojich domácich krajinách po odchode svojich rodičov, a aby poskytla podporuna vytváranie primeraných štruktúr v členských štátoch s cieľom pomôcť deťom a rodičomprispôsobiť sa novým rodinným situáciám.

Predsedajúci. − Týmto sa končia jednominútové prejavy.

22. Financovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky

Predsedajúci. − Nasleduje správa (A6-0321/2007) pána Jorga Chatzimarkakisa v meneVýboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka k návrhu nariadenia Rady, ktorým samení a dopĺňa smernica (ES) č. 1290/2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskejpolitiky (KOM(2007)0122 – C6-0116/2007 – 2007/0045(CNS)).

Siim Kallas, podpredseda Komisie . − Pán predsedajúci, ďakujem Vám za príležitosť povedaťniekoľko slov o správe k Predpisu 1290/2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskejpolitiky. V prvom rade by som chcel poďakovať pánovi Chatzimarkakisovi a členomvýboru za ich úsilie.

Návrh Komisie obsahuje dva body, ktoré majú politický význam. Prvý hovorí o zabezpečenípotrebného overenia príslušnej časti článku 53b nariadenia o finančných pravidlách, ktorývymedzuje, že povinnosť transparentnosti a následného uverejnenia príjemcov zo stranyčlenských štátov musia byť zabezpečené právnymi predpismi daného sektora.

Druhý hovorí o posilnení mechanizmu, ktorým sa zabezpečí finančná disciplínaprostredníctvom nového mechanizmu obmedzenia a pozastavenia poľnohospodárskejpomoci, ktorý je štruktúrovanejší a transparentnejší ako aktuálny mechanizmus užvymedzený v predpise, a o zavedení možnosti Komisie vykonávať finančné opravy v prípadenedodržania následných kontrol.

Komisia výrazne podporuje otvorenosť a transparentnosť. Jedným z prvkov je právoverejnosti vedieť, čo sa deje s finančnou pomocou Spoločenstva a vidieť, kto tieto sumydostáva. Článok 53 nariadenia o rozpočtových pravidlách vymedzuje, že členské štáty bymali uverejniť ex post zoznam príjemcov. Kontrola tejto všeobecnej povinnosti, pokiaľide o výdavky fondov EAGGF a EAFRD, je upravená v návrhu Komisie.

Komisia veľmi trvá na tom, aby tieto informácie uverejňovali členské štáty, keďže nazáklade zdieľaného riadenia sú v spojení s poľnohospodárskou komunitou, a tým pádomsú v omnoho lepšej pozícii ako Komisia pri overení platnosti informácií, ktoré sa majúuverejniť. Som veľmi vďačný za vašu podporu v tejto oblasti.

Komisia sa bude inšpirovať niektorými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoréboli navrhnuté pri prijímaní vykonávacích právnych predpisov. No nebolo by v súlade


s cieľom lepšieho predpisu a zjednodušenia, ak by sa do predpisu Rady dostali všetky,niekedy aj veľmi technické, podrobnosti.

Dovoľte mi však ozrejmiť jednu vec. Príjemcovia budú vopred informovaní, že sa určitéinformácie musia uverejňovať, pričom uverejnenie bude v plnej miere rešpektovaťprávoplatné právne predpisy týkajúce sa ochrany súkromia.

Ako viete, v predpise 1290/2005 už existuje mechanizmus obmedzenia a pozastavenia.V porovnaní s ním ponúka navrhované ustanovenie nový transparentný a efektívnymechanizmus, ktorý umožní ďalšie zjednodušenie existujúcej možnosti obmedziť alebopozastaviť platby členskému štátu v prípade závažných a trvalých nedostatkov v národnýchkontrolných systémoch.

Výhodou tohto nového ustanovenia je, že sa určité prvky určujú vopred, čím sa zabezpečíúčinnejšie využitie takéhoto nástroja. Nie je potrebné hovoriť, že fungujúci mechanizmusobmedzenia bude naďalej platiť v ostatných typoch prípadov. Pozmeňujúce a doplňujúcenávrhy zamerané na zníženie účinnosti mechanizmu obmedzenia však nie sú pre Komisiuprijateľné.

Napokon, postrehol som celkom značný počet pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhovzameraných na ďalšie posilnenie celkového systému na riadenie poľnohospodárskychvýdavkov, ktoré nesúvisia s naším návrhom. Preto si myslím, že predkladaný textpredstavuje dobrú rovnováhu a že by sme mali dať všetkým aktérom čas uviesť ho do praxepredtým, než zvážime prípadné zmeny pravidiel, ktoré napokon nadobudli platnosť lenpred necelým rokom.

Jorgo Chatzimarkakis (ALDE), spravodajca . – (DE) Pán predsedajúci, pán komisár,dámy a páni, veľká vďaka za to, že ste si našli čas a ste dnes večer tu aj napriek neskorejnočnej hodine. Problematika, o ktorej diskutujeme, nie je bezvýznamná a okrajová.Hovoríme o spoločnej poľnohospodárskej politike. Rád by som začal tým, že Parlamentupripomeniem, čo táto spoločná poľnohospodárska politika v skutočnosti znamená preveľkú väčšinu našich takmer 500 miliónov občanov. Napokon, tieto rozpravy pléna savedú kvôli našim občanom.

Jednako sme si však mohli všimnúť, že mnoho občanov považuje spoločnúpoľnohospodársku politiku v prvom rade za reklamu EÚ – nanešťastie však mimoriadnezlú. Vývozné dotácie, údajne nespravodlivý obchod s krajinami tretieho sveta, krmivovéškandály, protesty farmárov, nadmerné dotácie, geneticky modifikované rastliny – početnegatívne vnímaných tém súvisiacich so spoločnou poľnohospodárskou politikou jenesmierny a nevyspytateľný.

Prešľapy v spoločnej poľnohospodárskej politike významne prispeli k slabej reputácii EÚv mnohých častiach Európy. Dámy a páni, túto reputáciu však nemožno zmyť z našichrúk tento večer. Táto správa by však mohla, ak ju Rada podporí, určiť spoločnejpoľnohospodárskej politike nový smer. Smer, ktorý bude bližšie k predstavám väčšinyobčanov.

Rád by som začal diskutovaním o návrhu Komisie ešte raz. V základe pozostáva zo štyrochprvkov: transparentnosť, t. j. zverejnenie mien príjemcov poľnohospodárskych platieb;zavedenie možnosti pozastavenia platieb členským štátom podľa prvého piliera v prípadezávažných porušení v ich riadiacich a kontrolných systémoch; skrátenie časových obdobína audit Komisie, ak členské štáty nedodržia svoje povinnosti v oblasti kontroly (výnimkyz takzvaného 24-mesačného pravidla); a prispôsobenie výkonných právomocí.


Z politického hľadiska sú pre EP určite mimoriadne dôležité návrhy o transparentnosti. Snimi Komisia konečne vykonáva rozhodnutie Rady a Parlamentu o rozpočte na rok 2007.

Všeobecne srdečne vítam tento projekt, aj keď návrh Komisie prichádza dosť neskoro,pravdepodobne sčasti kvôli zapracovaniu ďalších faktov do textu. Vykonávacie nariadeniaKomisie týkajúce sa fondu EAFRD už predpokladajú uverejnenie mien všetkých príjemcovplatieb z druhého piliera. Aj ostatné fondy (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európskyfond pre rybné hospodárstvo, Kohézny fond) teraz všetky obsahujú pravidlá o uverejňovaní.Rozpočtové rozhodnutie znamenalo, že transparentnosť v základe prestala byťkontroverznou: už to viac nie je otázka typu ak, ale len ako. Jedenásť členských štátov užv plnej miere zverejňuje všetky platby.

Preto potrebujeme väčšiu transparentnosť. Nedostatok transparentnosti umožnil vznikklebiet a dezinformačných kampaní, ktoré poškodili spoločnú poľnohospodársku politikuviac než príležitostná skutočná chyba. Problémy sa týkajú len otázky ako: Komisia napokonneposkytuje viac podrobností postupu a chce stanoviť všetky podrobnejšie ustanoveniavo vykonávacích nariadeniach. Keďže sa dostávame do oblasti zasahovania do právasebaurčenia vo vzťahu k osobným údajom, moja správa navrhuje určité objasnenia týkajúcesa údajov, ktoré sa majú uverejniť a za akých podmienok. Výslovne nadväzujú na stanoviskoEurópskeho dozorného úradníka na ochranu údajov. Napriek túžbe po rýchlej aplikáciimusíme brať ochranu údajov veľmi vážne. A Európsky parlament to aj robí.

Táto správa má nasledujúce ciele: väčšia transparentnosť, a zároveň jasnejšie požiadavkyna ochranu údajov. Navyše musíme informovať verejnosť. Ako možno dosiahnuť takétovyvážené konanie?

Podľa mňa je nevyhnutné vopred informovať zaangažované strany, že pokiaľ hodnotynebudú niečo znamenať, žiadna transparentnosť existovať nebude. Preto navrhujemjasnejšie rozlišovanie, napríklad podľa účelu intervencie. V správe sa navrhuje meno, platbaa miesto trvalého pobytu alebo podnikania. Dnes transparentnosť znamená uverejneniena internete. Hovoríme o vytvorení všeobecnej internetovej platformy s odkazmia referenciami od Komisie. Záleží na členských štátoch, aby informácie doplnili o relevantnévysvetlenia.

Ak to budú členské štáty považovať za vhodné, môžu uverejňovať informácie na regionálnejúrovni. Rôzne databázy sa musia prepojiť.

Otázka toho, aký subjekt má zverejniť informácie, je v Rade veľmi kontroverzná. Finančnériadenie je zmiešané a členské štáty tak majú jasnú zodpovednosť – aj podľa článku 53brozpočtového rozhodnutia. Zverejňovanie Komisiou by mohlo navyše vyvolať problémyzákonnej ochrany, keďže osoby, ktoré nesprávne zverejnenie zasiahlo, by sa museli obrátiťpriamo na Európsky súd prvého stupňa. To nie je vnímavé voči občanom ani nijakomimoriadne transparentné. Návrh Komisie je jednoduchší, transparentnejší, menejťažkopádny z pohľadu riadenia a viac vnímavý k občanom, a preto má moju podporu. Jev súlade s ustanoveniami vo všetkých ostatných oblastiach (štrukturálne fondy a pravidlávzťahujúce sa do dnešného dňa na druhý pilier).

Keďže sa na zverejňovanie informácií musíme pozerať v kontexte rozpočtovej kontroly,moja správa navrhuje (mierny) paušálny poplatok v prípade neuverejnenia informácií.Pokiaľ ide o sankčné zníženie financovania, musím povedať, že ho veľmi podporujem, nosú tu isté body, kde by som rád videl väčšiu mieru zohľadňovania zásady proporcionality.


Môj kolega poslanec pán Mulder vo Výbore pre kontrolu rozpočtu predniesol návrhytýkajúce sa rozpočtového aspektu materiálu, ktoré môžem bezvýhradne podporiť. Vosvojom stanovisku vyjadril Výbor pre rozpočet svoje názory na aspekty transparentnosti,ktoré vo veľkej miere zodpovedajú mojim návrhom.

Dámy a páni, a predovšetkým členovia Rady, Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvojvidieka túto správu jednomyseľne prijal. Dúfam, že zajtra sa pri hlasovaní tiež dosiahneveľká väčšina. Prosím Radu a Komisiu, aby brala vážne túto voľbu zástupcov európskehoľudu.

Niet pochybností o prepojení tejto správy a spôsobu, ako sa k nej a k očakávanej kontrolestavu postavia všetky zaangažované subjekty. K tejto téme sa bez pochýb vrátime pri riešeníproblematiky kontroly stavu.

Albert Deß, v mene skupiny PPE-DE. – (DE) Pán predsedajúci, som veľmi zaviazanýkolegovi pánovi Chatzimarkakisovi. Predstavil správu, ktorú môže skupina Európskejľudovej strany (kresťanskí demokrati) a Európskych demokratov vo všetkých smerochpodporiť.

Je tu však legitímna otázka, či sme takéto nariadenie vôbec potrebovali. Vyvolá intenzívnudychtivú diskusiu, pretože jeho obsah je náročné vysvetliť občanom. Preto si myslím, žeje dobré, že poľnohospodári musia dostať vysvetlenia dôvodov platieb pri uverejnení ichpodrobností. Naši poľnohospodári naozaj hodnotne prispievajú do našej spoločnosti, deňza dňom nám dodávajú potraviny, starajú sa o našu kultúrnu krajinu a vo veľkej miereprispievajú k fungovaniu vidieckych oblastí.

Transparentnosť však nemôže byť jednosmerná, musí sa vzťahovať na obe strany. Pretomoja skupina podporuje výzvu správy, aby sa užívatelia pri používaní informáciíprihlasovali a registrovali. Ako práve spomínal môj kolega, rovnako dôležité je, aby tátosmernica nerušila platnosť ustanovení na ochranu údajov, hlavne ustanovení členskýchštátov.

V záujme rovnakého zaobchádzania by som však chcel požiadať Komisiu, aby predstavilanariadenia zabezpečujúce transparentnosť aj napríklad v mimovládnych organizáciách.Som presvedčený, že v prípade mimovládnych organizácií sa viac fondov EÚ dostáva napochybné projekty ako v sektore poľnohospodárstva. Správa ponúka príležitosť ukázaťverejnosti, prečo sa peniaze daňových poplatníkov míňajú na poľnohospodárstvo. Správnepoužitie správy umožní úspešne dokázať verejnosti veľký význam európskehopoľnohospodárstva a v tom prípade smernica o transparentnosti splnila svoj účel.

Bernadette Bourzai, v mene skupiny PSE. – (FR) Vážený pán predsedajúci, pán komisár,dámy a páni, pokiaľ ide o prvý cieľ tohto nariadenia, ktorým je dodržiavať povinnosťzverejňovania informácií o príjemcoch z fondov Spoločenstva, myslím, že je celkomsprávne, aby sme konečne vedeli, kto čo dostáva zo spoločnej poľnohospodárskej politiky.Bolo to dlho očakávané opatrenie a jeho cieľom nie je označovať poľnohospodárov, alevytvoriť transparentnosť vo financovaní. Tá sa týka nás všetkých ako platiteľov dane a akospotrebiteľov a na jej základe máme právo na informácie.

Myslím si dokonca, že toto uverejňovanie by mohlo byť úplne užitočné a mohlo by zlepšiťnázor občanov na poľnohospodárov a platby, ktoré dostávajú za služby spoločenstvu,ako napríklad dodávanie kvalitných potravín, ktoré spĺňajú vysoké výrobné normy, aleboudržiavanie krajiny a vidieka. Veľmi užitočné bude aj zverejnenie vysvetľujúceho vyhlásenia


k uskutočneným platbám a príjmom poľnohospodárskeho subjektu, ktoré požaduje Výborpre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

V plnej miere súhlasím s praktickými postupmi zverejňovania definovanými v správenášho kolegu poslanca, pána Chatzimarkakisa. Tie pozostávajú z vytvorenia európskejinternetovej platformy prepojenej s internetovými platformami členských štátov, na ktorejby sa zverejnili online mená príjemcov regionálnej pomoci a ich miesta pobytu. V prípadeverejných alebo súkromných spoločností s ručením obmedzeným musia byť známe ajmená investorov a členov správnej rady.

Podporujem aj hodnotiace správy požadované od Európskej komisie počas rokovnasledujúcich po vykonaní tohto nariadenia, ktoré budú veľmi užitočné, hodnotenieprínosov centralizovaného zverejňovania informácií zo strany Komisie a vyhodnotenierozdelenia fondov, ktoré by mohlo byť doplnené aj legislatívnymi návrhmi na dosiahnutieich objektívnejšieho rozdeľovania v prvom a druhom pilieri.

Na druhej strane, pokiaľ ide o spôsoby prístupu k týmto údajom, vôbec nesúhlasíms návrhmi na zachovanie dôvernosti údajov alebo vytvorením vstupnej prekážky, ktorépodľa mňa úplne oslabia účinok transparentnosti tohto nariadenia. Ak sa má zaviesťtransparentnosť, hlavne vo vzťahu k verejným fondom, myslím, že by sa mal k informáciámdostať každý bez obmedzení. Prakticky sa mi zdá byť nemožné aj zavedenie registračnéhosystému, keďže údaje najprv zverejňujú všetky členské štáty a následne sa preberajú naúrovni EÚ. Trinásť členských štátov však v každom prípade už zverejnilo tieto údaje bezakýchkoľvek obmedzení. Preto vás žiadam, aby sme úplne alebo čiastočne odmietlipozmeňujúce a doplňujúce návrhy 4, 20, 21 a 23, ktoré vyžadujú registráciu totožnostia motivácie užívateľov verejných údajov.

Pokiaľ ide o druhý cieľ – nástroj na zníženie alebo pozastavenie poľnohospodárskychplatieb v prípade zlyhania alebo neúčinnosti určitých kľúčových prvkov vnútroštátnehosystému kontroly – myslím, že ide o užitočný prostriedok konania pre Európsku komisiu.No musí sa, samozrejme, používať primerane k povahe, trvaniu a závažnosti priestupkov.Podobne sa zmenšuje percento zníženia, ak členský štát vykoná určité kroky smerujúcek náprave chýb a zvyšuje, ak nepoužije odporúčania, ktoré už dostal.

Dúfam tiež, že sa zachová povinnosť členských štátov informovať Komisiu o spôsobe, akosa rozhodli alebo ako plánujú znovu využiť zrušené fondy po vzniknutých nezrovnalostiach.

Marian Harkin, v mene skupiny ALDE. – Vážený pán predsedajúci, v prvom rade by somchcela zablahoželať spravodajcovi k jeho skvelej práci. Tento predpis prinesie pozitívnevýsledky a zabezpečí väčšiu transparentnosť a zodpovednosť. Tie sú potrebné, pretože bysa mali vyžadovať v rámci všetkých financovaní z fondov EÚ, no tiež preto, že pomôžurozohnať niektoré prehnané mýty, ktoré kolujú okolo SPP. Správy Dvora audítorov hovoriao tom, že sa v poslednom čase vo veľkej miere zlepšili kontroly poľnohospodárskychvýdavkov. Na to musíme upozorniť verejnosť. Súhlasím s návrhom spravodajcu, že podobnápožiadavka by mala existovať pre štrukturálne fondy. Nemalo by sa to vzťahovať len naSPP. Táto iniciatíva zameraná na transparentnosť by mala súvisieť aj s ostatnými oblasťami.Keďže čakáme na takzvanú kontrolu stavu SPP, je dôležité, aby sme tento problém riešiliteraz a takpovediac sa ho zbavili.

SPP má často zlé ohlasy, no veľmi často sa tieto pripomienky sústreďujú len na negatívneaspekty a úplne ignorujú veľmi pozitívne výhody, ktoré spotrebitelia z SPP získali. Odzavedenia SPP je inflácia v oblasti cien potravín oveľa nižšia ako celková inflácia. SPP


zabezpečila pre občanov EÚ lacnejšie potraviny, no zároveň bezpečnejšie a so zistiteľnýmpôvodom. Výraz „z poľa na vidličku“ znamená presne to. SPP zlepšuje naše životnéprostredie a životné podmienky zvierať sa naďalej zlepšujú. SPP navyše zaistila potravinovúbezpečnosť pre EÚ. Mnoho ľudí sa vysmieva z myšlienky potravinovej bezpečnosti, akobypatrila do temných čias. Svet má dosť potravín, aby sa sám nasýtil. No na ako dlho? Možnotýždeň. Len pouvažujte nad tlakom, ku ktorému dôjde, ak skutočne začneme pestovaťpalivo na rozdiel od potravín. Len pouvažujte nad tlakom, ku ktorému dôjde, ak rozvíjajúcesa hospodárstva ako India a Čína budú súťažiť s EÚ o potraviny a palivo pestované namiestopotravín. Potom budeme hľadať potravinovú bezpečnosť v SPP a EÚ. Ako každá politika,aj SPP má svoje problémy, no európskym občanom pomáha a tento predpis zaistí, abynaďalej pomáhala otvoreným a transparentným spôsobom.

Janusz Wojciechowski, v mene skupiny UEN. – (PL) Vážený pán predsedajúci, úplnepodporujem správu pána Jorga Chatzimarkakisa, aj samotný návrh nariadenia. Je to dôležitýkrok správnym smerom. Zavádzame väčšiu transparentnosť v zodpovednosti súvisiacejs výdavkami Európskej únie. Najcennejším ustanovením je to, ktoré ako súčasť spoločnejpoľnohospodárskej politiky umožňuje zverejňovať, resp. vytvára povinnosť zverejňovaťinformácie o tom, kto použil tieto fondy a v akej súvislosti.

Verejná mienka už nejaký čas vyžaduje tieto informácie, a rovnako aj tlač. Preto je veľmidobré, že sa zaviedla práve táto zásada. Nikto, kto získal verejnú pomoc, by sa nemal hanbiťza informácie o tom, na čo ich získal, a poľnohospodári obzvlášť nemajú dôvod hanbiť saza to. Veď napokon im táto jasne pomoc patrí a je na dobrú vec pre celú spoločnosť.

Nariadenie sa zameriava na uplatňovanie dôraznejšej kontroly výdavkov EÚ, čo je tiežveľmi dobré. Rád by som pri tejto príležitosti povedal dve vety o probléme, ktorý sa vynoril,keď Výbor pre kontrolu rozpočtu na začiatku októbra navštívil Poľsko. Problém sa týkazisťovania nezrovnalostí vnútroštátnymi agentúrami na kontrolu. Toto je riešenie, ktoréby nám umožnilo vyhnúť sa následkom obmedzení výdavkov v situácii, keď vnútroštátnaagentúra na kontrolu zistí nezrovnalosti. Je to o riadnej spolupráci týchto agentúrs Európskym dvorom audítorov a ich motivácii identifikovať takéto nezrovnalosti beznásledkov pre ich vlastnú krajinu.

Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf, v mene skupiny Verts/ALE. – (DE) Váženýpán predsedajúci, poľnohospodárstvo potrebuje transparentnosť. Pán Deß povedal, žepeniaze plynú do pochybných projektov. Pravdou je, že aj toto chceme prostredníctvomtakejto transparentnosti odhaliť. No snáď bude so mnou súhlasiť aj v tom, že do európskehopoľnohospodárstva a európskych vidieckych oblastí si nenájde cestu veľa peňazí. Niektoréz nich prúdia do nesprávnych kanálov. V minuloročných rozpočtoch boli určené miliardyeur pre poľnohospodárov, no nedostali sa k nim. Všetky exportné dotácie v prospechpoľnohospodárov, celá prax intervencií EÚ vrátane skladovania – zhltlo to miliardy eur,no poľnohospodárom to nepomohlo. Ako už spomínala pani Harkinová zo skupinyAliancie liberálov a demokratov za Európu, prinajlepšom sa tým udržali nízke cenypomocou zostupnej stabilizácie trhu, čo je istým druhom inflačnej brzdy. Udržaniestabilných cien je prirodzene všeobecným cieľom, ale nemôže byť v záujmepoľnohospodárov, aby sa stali prisluhovačmi národa alebo Európy s cieľom zabezpečiťto.

Spravodajca správne hovoril o potrebne referenčného rámca: samotné zverejňovanienestačí. Rád by som ponúkol referenčný rámec: aj po reforme spoločnej poľnohospodárskejpolitiky pri sadzbe 300 EUR za hektár získava racionalizované podnikanie, kde sa stará


jeden pracovník o 400 hektárov – čo je najvyššia možná miera racionalizácie – približne120 000 EUR na pracovníka. 80 % poľnohospodárov nezíska ani desatinu toho. Pretomusíme vysvetliť aj to, čo sa deje s týmito peniazmi. Tento referenčný rámec musia vytvoriťpolitici – nepríde sám so zverejňovaním.

Keď Komisia vo svojom návrhu uvádza, že sa tieto platby možno budú musieť upraviť, žesa do druhého piliera musí zaviesť zmena – keďže finančné prostriedky v ňom prinášajúlepšie výsledky z pohľadu pracovníkov a životného prostredia – je to náznak toho, čo jepred nami, a to diskusie nasledujúcej po uverejnení týchto informácií. A potom budememusieť znovu nechať politikom voľnú ruku. Najprv však musia prehovoriť čísla, musia sazverejniť a my musíme byť trpezliví. A ak budú nesprávne, bude sa musieť zmeniť politika,aby sa napravili.

Veľká vďaka za Vašu správu. Podporíme ju.

Kartika Tamara Liotard, v mene skupiny GUE/NGL. – (NL) Veľmi pekne ďakujem, pánpredsedajúci. Tiež by som chcela spravodajcovi poďakovať za jeho prácu. Európski platiteliadane chcú vedieť, ako sa ich dane míňajú. V záujme transparentnej európskej politiky jeúplne nevyhnutné zverejniť mená tých, ktorí dostávajú poľnohospodárske dotácie, hlavneak vezmeme do úvahy obrovskú časť rozpočtu EÚ, ktorú tieto dotácie tvoria. Eštedôležitejšie je však to, že toto zverejňovanie môže byť začiatkom veľmi potrebnej, skutočnedôkladnej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Keď sa v Holandsku v roku 2005 zverejnili dotácie, uvedomili sme si, aká neprimeraneveľká časť smerovala do malej, bohatej skupiny. Poskytujeme veľké dotácie nadnárodnýmspoločnostiam a veľkým majiteľom pozemkov, pričom tisíce obyčajných poľnohospodárovsotva prežívajú. Na začiatok musí existovať strop dotácií, ktoré môže jedna osoba alebojeden podnik dostať – a nie 300 000 EUR, ktoré navrhla nedávno pani komisárka FischerBoel. Navrhla by som sumu neprekračujúcu priemerný ročný plat. Veď cieľom všetkýchdotácií je napokon nahradiť príjem.

Členské štáty, ktoré nezabezpečia správnu mieru transparentnosti, by mali získať akopokutu menej financií z EÚ. Dôležité je aj to, že ak majú členské štáty slabo fungujúcikontrolný mechanizmus, malo by sa to oznámiť, aby poľnohospodári a organizáciezastupujúce ich záujmy boli schopné vyzvať tieto úrady k zodpovednosti, ak v dôsledkutoho utrpia škodu.

Toto by mal byť samozrejme len začiatok celej skupiny iniciatív Parlamentu smerujúcichk transparentnosti. Verejnosť by sa mala dozvedieť aj o rozdelení štrukturálnych fondov.Dúfam, že túto správu podporí maximálna väčšina Parlamentu, keďže vďaka nej by bolapredovšetkým naša hlavná funkcia dozoru omnoho jednoduchšia. Transparentnápoľnohospodárska politika je prvým krokom smerom k spravodlivej poľnohospodárskejpolitike.

Hélène Goudin, v mene skupiny IND/DEM. – (SV) Ďakujem Vám, pán predsedajúci.Rovnako ako moji voliči, aj ja si myslím, že EÚ je príliš uzatvorená a príliš byrokratická.Vítam preto návrh Komisie, ktorý sa snaží o väčšiu otvorenosť a transparentnosť vovýdavkoch inštitúcií. O podpore pre poľnohospodárstvo sa dá diskutovať. Pre občanov jepreto dôležité, aby mohli vidieť, kam smerujú ich dane a v akom množstve. Jepoľutovaniahodné, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výboru sú v rozpore s úlohouEÚ ako transparentnej inštitúcie. Požiadavka výboru na registráciu s cieľom získať prístupk informáciám je závažným porušením súkromia všetkých občanov, či už sú to


poľnohospodári, novinári alebo učitelia detí predškolského veku. Povolenie registrácieobčanov, ktorí sa chcú pozrieť do verejných dokumentov, predstavuje vývoj, aký v EÚnechceme vidieť. Vyzývam preto všetkých poslancov, aby hlasovali proti pozmeňujúcemua doplňujúcemu návrhu výboru č. 4 a 23. Ďakujem.

Jean-Claude Martinez, v mene skupiny ITS. – (FR) Pán predsedajúci, pán komisár, pánChatzimarkakis, máme nedostatok obilia, máme nedostatok mlieka, cena kukurice a maslaprudko stúpa. A čo robíme my? Diskutujeme o udelení bonifikácii na kravu, na ovcu alebona hektár na internete a ako adolescenti sa hráme na organizovanie poľnohospodárskycha finančných e-mailov na internete, zatiaľ čo svet začne pomaly hladovať.

Má to samozrejme aj dobré dôvody: transparentnosť, právo zistiť a kontrolovať, čo sa dejes miliardami, ktoré sa platia poľnohospodárom. V demokracii však kontrolu vykonávaParlament v snemovni, a nie užívatelia surfujúci po webe. Ak sa má transparentnosťvzťahovať na poľnohospodársku podporu, prečo sa by sa v duchu populizmu nemalavzťahovať aj na platy vyšších úradníkov EÚ? Prideľujeme bonifikáciu na dojnice online,prečo nedať mliečnu bonifikáciu aj na vyšších úradníkov online?

To je prvá nespravodlivosť. Je tu aj druhá. Malí poľnohospodári budú transparentní, noveľké obchodné poľnohospodárske spoločnosti nie. Skutočným cieľom tohto nariadenianie je totiž transparentnosť. Je to diabolský vojnový stroj, ktorý má dva skryté ciele. Prvýmje rozdeliť poľnohospodárov na veľkých a malých a zničiť ich jednotu v odborovýchzväzoch. Druhým, dôležitejším, je rozvíriť verejnú mienku proti poľnohospodáromprostredníctvom tlače, hlavne britskej tlače, ktorá bude upozorňovať na bonifikáciu, ktorúdostal princ Charles a jej veličenstvo kráľovná Alžbeta, ktorú dostali vodcovia odborovýchzväzov, veľkí poľnohospodári, a snáď aj manžel pani Fischer Boel, ktorý chová prasatá.

Pomocou týchto niekoľkých príkladov veľkých vlastníkov pôdy kŕmenej hormónmiz Bruselu sa zabezpečí, aby verejnosť uverila, že poľnohospodári dostávajú veľké vzpruhy,ale verejnosť už nevie, že poľnohospodári získavajú tieto platby proti svojej vôli, lebo majúzákaz vyrábať. Sú nútení neobrábať svoju pôdu.

A keď bude verejná mienka proti poľnohospodárom – ktorí sú platení za neprodukovaniekvôli oddeleniu – úplne vyburcovaná, v roku 2013, bude možné odstrániť pomoc a znovuzískať približne 20 miliárd EUR na financovanie iných nepoľnohospodárskych činností,pričom to nebude znamenať žiadne politické ani voličské riziko.

Pod maskou demokratickej transparentnosti je toto nariadenie morálnou potupou, ktorápoužíva hnusné motivácie závisti a žiarlivosti, aby slúžili strategickému zámeru Komisiez 80. rokov: odstrániť poľnohospodárske exporty ako súčasť veľkej celosvetovej dohody.Poľnohospodárstvo pre južnú pologuľu a finančné, bankové a energetické služby presevernú pologuľu. Taká je pravda o tomto nariadení!

Jim Allister (NI). – Pán predsedajúci, medzi transparentnosťou a porušovaním súkromiamôže byť len tenká hranica. Mnoho poľnohospodárov – a z môjho pohľadu celkom správne– sa bude hnevať na to, že sa podrobnosti ich jednotnej platby pre poľnohospodárskesubjekty uverejňujú na internete, keďže to skresľuje vnímanie bezplatných dávok.

Skutočnosť je, samozrejme, taká, že pre väčšinu predstavuje jednotná platba prepoľnohospodárske subjekty dotovanie našej politiky lacných potravín. Vezmime sinapríklad sektor hovädzieho mäsa. Správa pracovnej skupiny v mojom volebnom obdobepoukazuje na to, že v tejto malej oblasti výrobcovia hovädzieho mäsa ročne prichádzajú


o 260 miliónov EUR. Len vďaka jednotnej platbe pre poľnohospodárske subjekty naďalejdotujú výrobu.

Ak teda uverejníme, že poľnohospodár dostal 20 000 EUR, je to zavádzajúce, pretože tamnie je zmienka o tom, že zároveň prišiel o minimálne 40 000 EUR na prevádzke svojejvýroby. Ak chceme byť spravodliví, uverejniť by sa mali aj štandardné štatistické údajez výkazu ziskov a strát za predaj komodity v každom sektore.

Ioannis Gklavakis (PPE-DE). - (EL) Pán predseda, s radosťou som zaregistroval, že všetcichceme transparentnosť aj kontrolu: všetci chceme, aby sa peniaze EÚ získané od občanovplatiacich dane chránili a dostali sa k tým, ktorí majú skutočne nárok na pomoc. Keď savyskytnú nezrovnalosti alebo nezákonnosti, musia sa použiť určené sankcie. Myslím, žev tomto bode sme všetci jednotní a odhodlaní. Netreba však ani spomínať, že navrhovanéopatrenia majú vstúpiť do platnosti po prijatí príslušného nariadenia a majú súvisieť s nasledujúcim finančným rokom. Domnievame sa, že toto objasnenie je úplne potrebné,a preto sme predložili príslušný pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Prostredníctvom tohtopozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu chceme ujasniť, že opatrenia na pozastaveniamesačných platieb vymedzené v článkoch 17a a 27a nariadenia č. 1290/2005 týkajúcehosa financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky sa nebudú vykonávať pred 16.októbrom 2008. Veríme, že je správne, aby opatrenia nemali retroaktívnu platnosť.

Na záver mi dovoľte zdôrazniť, čo všetci chceme:

– po prvé, ochranu peňazí daňových poplatníkov;

– po druhé, aby sa peniaze dostali k tým, ktorí na ne majú skutočný nárok, ako na to veľmisprávne poukázal kolega poslanec;

– po tretie, aby boli subjekty porušujúce zákony potrestané;

– po štvrté, buďme spravodliví, platí to na celom svete, zákony nemajú retroaktívnuplatnosť, ani by ju nemali mať.

Ak sa tieto podmienky splnia, budeme bezvýhradne a radi podporovať a hlasovať za správupána Chatzimarkakisa.

Csaba Sándor Tabajdi (PSE). - (HU) Pán predsedajúci, dámy a páni, inštitúcie Európskejúnie odčiňujú dlho prehliadaný bod. Ak existuje niekto, kto sa zaujíma o to, aby smeusporiadali európske poľnohospodárstvo a zabezpečili jeho transparentnosť, je to európskypoľnohospodársky sektor.

Spravodajca, pán Chatzimarkakis, ktorému by som rád zablahoželal, to vyjadril veľmidobre, že Európska únia nemá dobrý obraz v očiach európskych občanov a že najčastejšierobili z európskeho poľnohospodárstva obetného baránka. Preto by som v túto neskorúnočnú hodinu chcel citovať generála Gaullea, ktorý povedal, že musíme stáť na krajinemožného. Áno, my, pre ktorých je spoločná poľnohospodárska politika taká dôležitá,musíme stáť na kraji nemožného, transparentnosti.

Tá je pre spoločnú poľnohospodársku politiku veľkým problémom. Súhlasím bezvýhradnes pánom Graefe zu Baringdorf, že európska spoločná poľnohospodárska politika jezamotaný neporiadok, sotva transparentný a z mnohých aspektov nespravodlivý. Obajaa myslím, že aj tí, ktorí sedia v tomto Parlamente, by sme chceli zabezpečiť budúcnosťspoločnej poľnohospodárskej politiky, no zároveň ju chceme ochrániť.


Moji drahí priatelia, čo nám to hovorí, ak má spoločná poľnohospodárska politika svojeobľúbené, rozmaznané deti, ako napríklad sektory obilia, cukru a tabaku, a ak mánepriateľské sektory, ako napríklad sektory ovocia a zeleniny, hrozna a vína, bravčovéhomäsa a hydiny? Toto by nikto nevysvetlil čestne európskemu občanovi.

Často by nikto nevysvetlil čestne európskemu občanovi, že celá hromada pomoci nejdevýrobcom, ako povedal pán Graefe zu Baringdorf, no zhrabnú ich obchodné organizácie.Zatiaľ o tom nikde neexistuje správa a bolo by to dobré, ak by Komisia a Rada napokonpripravili takúto správu o sumách, ktoré smerujú do poľnohospodárskeho sektora.Obrovských sumách.

Táto správa je preto veľmi dôležitá, aby jasne ukázala, kto dostáva pomoc a v akej výškea aby sa nestalo, že média prinesú negatívny príklad, že 200 kusov dobytka je celé roky našiestom poschodí v Ríme, zatiaľ čo niekoľko sto tisíc talianskych roľníkov čestne podniká.

Moji drahí priatelia, transparentnosť a spracovanie údajov sú preto veľmi dôležité aEurópska únia to musí urobiť aj v iných oblastiach, preto podporujem správu pánaChatzimarkakisa. Veľmi pekne vám ďakujem.

Hannu Takkula (ALDE). - (FI) Pán predsedajúci, aj ja chcem ihneď poblahoželaťspravodajcovi, pánovi Chatzimarkakisovi, k jeho správe. Samozrejme, môžeme sa opýtať,aký druh správy sa dá očakávať od spravodajcu, ktorý má v duši triezve uvažovanie Nemca,srdce Gréka, a dokonca aj trochu fínskej krajiny. Môžeme povedať, že v takomto prípadesa správa môže ukázať ako celkom dobrá v mnohých ohľadoch, a to je aj prípad tejtosprávy. Ešte raz blahoželám.

Pravdou je, že ak hovoríme o poľnohospodárstve a systéme jeho financovania, veľmidôležité je zdôrazniť význam transparentnosti. Transparentnosť je základ všetkého. Ďalšímfaktorom, ktorý musí s ohľadom na finančné programy ísť ruka v ruke s transparentnosťou,je, samozrejme, spravodlivosť. Počas niekoľkých rokov tu v Európskom parlamente somvšak zistil, že spravodlivosť je relatívny pojem a že spôsob, ako ju vnímame, je rôzny.V každom prípade však dúfam, že zvýšená transparentnosť povzbudí aj vieru verejnostiv náš rozhodovací systém a názor, že sa snažíme urobiť správne rozhodnutia o financovanípoľnohospodárstva tak, ako aj v iných oblastiach.

Rád by som však predsa len spomenul svoju obavu o poľnohospodárstvo v širšom kontexte.Keď už spomínam spravodlivosť, dúfam, že v budúcnosti budeme venovať pozornosťnielen transparentnosti, ale aj spravodlivosti.

Teraz, za prítomnosti pána komisára, je veľmi dôležité zabezpečiť, aby sa aj malými štátmizaobchádzalo primerane. V budúcnosti by sme mohli zaistiť aj zachovanie istého druhunárodnej sebestačnosti. Vo Fínsku máme niekoľko vážnych príkladov tejto skutočnostis nedávnymi rozhodnutiami Európskej únie o cukri a rozhodnutiami o poľnohospodárskychplatbách. S malými a veľkými členskými štátmi sa nezaobchádza rovnako. Preto dúfam,že v budúcnosti sa bude venovať väčšia pozornosť spravodlivosti, keďže otázkatransparentnosti sa rieši v súvislosti so správou pána Chatzimarkakisa.

Musíme zabezpečiť, aby bola Európska únia a náš rozhodovací systém otvorené, aby imobčania mohli dôverovať a aby cítili, že ich v budúcnosti môžu podporiť.

Andrzej Tomasz Zapałowski (UEN). - (PL) Vážený pán predsedajúci, dnešná správao financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, a hlavne otázka jeho transparentnosti,má obrovský význam pre sociálnu akceptáciu osôb s trvalým pobytom v Spoločenstve, a


predovšetkým pre európskych poľnohospodárov. Pomocou zverejnenia príjemcov verejnejpodpory budeme môcť detailne vidieť, v akom kontexte sa uskutočňuje rozdeľovaniefinancií, a to predovšetkým v krajinách, ktoré sú známe ako stará a nová EÚ.

Veľmi dôležitým návrhom spravodajcu je zmienka o požiadavke týkajúcej saporovnateľnosti údajov medzi členskými štátmi. Tým sa bude dať zabrániť falošnýmobvineniam medzi členskými štátmi EÚ o veľkosti a spôsoboch podpory pre jednotlivétrhy v danej krajine a umožní to konať s cieľom ustáliť príležitosti poľnohospodárovv oblasti verejnej podpory. Ako všeobecnú myšlienku možno zdôrazniť, že primeranejasné financovanie poľnohospodárskej politiky spolu s vhodným množstvom produktovzaručuje potravinovú bezpečnosť pre európskych spotrebiteľov. Práve preto by mali maťeurópski poľnohospodári dlhodobé bezpečnostné a finančné vyhliadky so zreteľom nainvestovanie v poľnohospodárskych podnikoch.

Hlasy, ktoré momentálne znejú a ktoré volajú po rýchlejšej revízii spoločnejpoľnohospodárskej politiky, sú nezodpovedné a prinášajú so sebou hrozbu pre potravinovúbezpečnosť EÚ. Nemali by sme zabúdať ani na to, že sme sa zaručili, že dotáciepoľnohospodárskym podnikom sa ustália pre všetky členské štáty EÚ do roku 2013.

Na záver by som rád zablahoželal spravodajcovi.

Esther de Lange (PPE-DE). - (NL) Pán predsedajúci, chcela by som poďakovať nášmukolegovi poslancovi za jeho dôkladnú správu, ktorá sa na prvý pohľad zaoberá technickýmipravidlami, rozpočtovými pravidlami. V skutočnosti však tieto pravidlá dokážu ovplyvniťčinnosť našich poľnohospodárov, ktorí sú napokon legitímnymi a nenahraditeľnýmiproducentmi našej dennej potravy. Rada by som hovorila o niekoľkých z nich trochupodrobnejšie bez zachádzania do rozsiahlej debaty o kontrole stavu alebo niečom inom.Potrebujem si však uľaviť na duši a povedať, že ma mätie, keď moja vysokouznávanákolegyňa poslankyňa z holandskej Socialistickej strany našla veľkých vlastníkov pôdy, oktorých hovorila, aj v krajine, ktorá je tak husto obývaná ako Holandsko. V každom prípade,odbočila som.

V prvom rade by som chcela vyjadriť svoju podporu návrhu Komisie, aby v prípadenedostatkov bolo možné efektívnejšie potrestať dané členské štáty pomocou použitiazrážok, možno aj pozastavením alebo znížením ich okamžitých platieb. Podľa môjhonázoru by sa však Komisia nemala pozerať len na závažnosť a povahu nesúladu, ako touvádza, ale aj na jeho trvanie. V prípade pretrvávajúcich porušení by napríklad Komisiamala zvýšiť percentuálnu zrážku každý rok. Musíme zabezpečiť aj to, aby nové pravidlá,ktoré teraz zavádzame, neviedli k zvýšeniu administratívnej náročnosti.

Rada by som ukončila prediskutovaním zložitej otázky zverejňovania mien príjemcovpodpory z Európskeho poľnohospodárskeho fondu. Moja krajina to už vo veľkej miereuskutočňuje a Komisia teraz navrhuje zaviesť to v celej EÚ s cieľom dosiahnuťtransparentnosť a legitímnosť týchto výdavkov. Tieto snahy podporujem, no s dvomikrátkymi poznámkami, ktoré sú vyjadrené aj vo forme pozmeňujúcich a doplňujúcichnávrhov. V prvom rade môže zverejňovanie takýchto údajov narúšať práva zaangažovanýchsubjektov. Musíme preto zabezpečiť primeranú ochranu údajov, aby sa údaje nedostali donesprávnych rúk ani neboli využité napríklad na účely akcií radikálnych aktivistov za právazvierat, čo je jav, s ktorým sa už niekoľko členských štátov stretlo.

Na záver by som rada povedala, že Komisia verí, že tento návrh jej zároveň umožní zlepšiťrozpočtovú kontrolu. To môže platiť do určitej miery, no zastávam stanovisko, že ešte


viac by rozpočtovej kontrole pomohlo zavedenie národných vyhlásení týkajúcich sarozpočtových zdrojov riadených na národnej úrovni. Preto by som svoju druhú výzvuchcela venovať Komisii a Rade, aby urýchlili proces zavedenia týchto národných vyhlásení.

Gyula Hegyi (PSE). - (HU) Zvyšovanie transparentnosti v spoločnej poľnohospodárskejpolitike je dôležitým cieľom Spoločenstva. Preto podporujem správu môjho koleguposlanca, pána Chatzimarkakisa. No a keď už diskutujeme o spoločnej poľnohospodárskejpolitike, rád by som upriamil vašu pozornosť na jednu z najdôležitejších tém v oblastipoľnohospodárstva orientovaného na životné prostredie, na program Natura 2000.

Ako viete, subjekty vykonávajúce poľnohospodársku činnosť spôsobom, ktorý zachovávachránenú flóru a faunu, získavajú pomoc od Spoločenstva a členských štátov v rámciprogramu 2000. Do ochrany podľa tohto programu spadá takmer 1/5 územia Európskejúnie a 21 % územia Maďarska. Poľnohospodári túto pomoc očakávajú, keďže udržiavaniezáujmov prírody vyžaduje finančné obmedzenie na ich strane.

Pre udržateľnú budúcnosť je však rozhodujúce, aby sme chránili maximálny počet záujmovprírody. Práve preto je dôležité, aby sme na pomoc oblastiam ovplyvnených programomNatura 2000 vyčlenili maximálne možné množstvo finančných prostriedkov.

V tom čase som bol tieňovým spravodajcom skupiny socialistov pre program Natura 2000.Bohužiaľ odvtedy nebolo možné dosiahnuť sumu, ktorú sme v tom čase presadzovali, 3miliardy EUR ročne. Ak však chceme zastaviť zničenie prírody, hlavne v Európe, ktorejpočet obyvateľstva je už teraz príliš veľký, je o päť minúť dvanásť.

Bolo by užitočné mať plánovaný internetový zoznam objemov podpory, ktorú dostávajúpoľnohospodári v rámci programu Natura 2000, a spopularizovať tak tieto postupy aj doďalšieho obdobia. Táto otvorenosť snáď podporí aj poľnohospodárstvo orientované naživotné prostredie a ochranu našich jedinečných prírodných záujmov. Ďakujem.

Zdzisław Zbigniew Podkański (UEN). - (PL) Pán predsedajúci, hovoríme o spoločnejpoľnohospodárskej politike, no v skutočnosti neexistuje žiadna spoločná politika. Môžemto povedať preto, že pomoc poľnohospodárstvu sa delí nielen podľa jednotlivých regiónov,ale rozdiely je jasne vidieť aj medzi starými a novými členskými štátmi. Ak chceme hovoriťo spoločnej poľnohospodárskej politike, musíme mať spoločné a štandardné zásady,povinnosti a možnosť získať podporu výroby.

Z môjho pohľadu je však táto správa veľmi vítaná a potrebná, pretože sa nakoniec musízverejniť, čo kto dostáva a ako sa tieto prostriedky použijú. Zlepšenie v štatistikenezabezpečí priamo zvýšenie finančných prostriedkov určených na poľnohospodárstvo,no zlepší hospodárnosť, zabezpečí transparentnosť, väčšiu dôveru v ľudí a nás poslancovParlamentu postaví do úlohy, v ktorej budeme môcť dospieť k záveru a hľadať spoločnériešenia, ktoré skutočne vybudujú spoločnú poľnohospodársku politiku na rovnakýchdemokratických a partnerských zásadách pre všetky krajiny Európskej únie a prepoľnohospodárov bez ohľadu na oblasť, v ktorej práve pracujú a žijú.

Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE). - (RO) K obmedzeniu platieb z Európskehopoľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho fondu pre poľnohospodárstvo arozvoj vidieka by sa malo pristúpiť len vo výnimočných situáciách.

Návrh Komisie z tohto pohľadu nedefinuje jasne situácie, ktoré by si vyžadovali zníženiealebo pozastavenie poľnohospodárskych platieb.


Nariadenie v podobe, v akom ho navrhla Komisia, určuje len, že sa pozastavenia požadujúv prípade, že kľúčové zložky národného systému kontroly nie sú účinné v dôsledkuzávažnosti alebo pretrvávania identifikovaných nedostatkov.

Domnievam sa, že toto kritérium nemožno používať podľa uváženia a že môže maťnebezpečný vplyv na určité členské štáty.

Je pravdou, že by sme mali mať mimoriadne dobrú kontrolu výdavkov z fondov zo stranySpoločenstva, no rovnako dôležité je aj zohľadniť dosiahnutý pokrok príslušných inštitúciív členských štátoch, ktoré zodpovedajú za túto kontrolu.

Preto sa domnievam, že by sa nástroj, ktorý dnes poskytneme Komisii, mal používať veľmiobozretne, na základe veľmi jasne vymedzených podmienok a mal by byť posilnený prísnouparlamentnou kontrolou.

Nariadenie by navyše nemalo mať retroaktívne účinky. Rok 2007 je rokom rozširovaniaEurópskej únie a bolo by nespravodlivé, ak by sa ustanovenia tohto nariadenia mali začaťuplatňovať odteraz, ako to navrhuje Európska komisia.

Preto podporujem variant poskytnutia ďalšieho roka do začiatku účinnosti nariadenia.

Pokiaľ ide o uverejňovanie mien príjemcov z európskych fondov, ako aj celkových súm,ktoré dostali, považujem to za opatrenie, ktoré zjavne prispeje k transparentnosti systémuprideľovania.

Od samého začiatku to môže zastaviť každý možný podvodný pokus alebo pokus udeliťprostriedky z Európskeho fondu rozvoja vidia podľa politických kritérií a preukazujezodpovednosť pri používaní verejných peňazí.

Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk (UEN). - (PL) Pán predsedajúci, iniciatíva Európskejkomisie uložiť členským štátom povinnosť zverejňovať informácie o príjemcoch finančnýchprostriedkov EÚ získaných zo spoločnej poľnohospodárskej politiky je hodná podpory vkaždom ohľade.

Uverejňovanie takýchto informácií na internete pomocou štandardov, ktoré zabezpečujúporovnateľnosť údajov medzi jednotlivými krajinami, nielenže výrazne zlepšítransparentnosť rozpočtových výdavkov a efektívnosť procesu rozpočtovej kontroly, aleobjasní aj minimálne dva závažné problémy spojené s poľnohospodárskymi výdavkamiv EÚ.

Začnem tým, že veľmi veľká časť priamych dotácií v jednotlivých krajinách nesmerujefarmám, ale veľkým koncernom, ako napríklad Smithfield, alebo veľkým pozemkovýmholdingom, ako napríklad Crown Estates of Elizabeth II. Údaje tohto typu pre celú EÚ snáďposkytnú jasný prehľad subjektom s rozhodovacími právomocami o tom, že je potrebnéobmedziť dotácie pridelené jedinej farme, aby tieto dotácie pomáhali rodinným farmámviac než veľkým vlastníkom pôd.

Po druhé, existuje veľmi veľký rozdiel medzi podporou na hektár poľnohospodárskejpôdy, ktorá sa uplatňuje v starých a nových členských štátoch. Za obdobie rokov 2007 –2013 bude mať tento ukazovateľ hodnotu niečo vyše 60 % a keď sa pričlení Rumunsko aBulharsko, bude ešte nižší. Za každé euro vyplatené v starej EÚ to bude teda sotva 60 centovv krajinách novej EÚ, aj keď poľnohospodárstvo v nových krajinách musí dobehnúťvyvinutejšie poľnohospodárstvo v starých členských štátoch.


Mairead McGuinness (PPE-DE). – Vážený pán predsedajúci, škoda, že skupinapoľnohospodárov zo severozápadného Írska, s ktorými som hovorila dnes poobede, tunie je, aby mohla počúvať túto rozpravu, pretože by do nej mohla dokonca aj prispieť.Buďme úprimní: nikto nechce zverejňovať svoje finančné záležitosti a myslím, že sú tuposlanci, ktorí síce hovoria o otvorenosti a transparentnosti, ale sami by sa od nej držalina míle ďaleko. Páčila sa mi poznámka, ktorú dnes večer niekto povedal, že by bolo správne,keby by sme uverejnili platby všetkých, ktorí dostávajú peniaze z verejnej peňaženky.Domnievam sa, že dôjde k zverejňovaniu platieb, a vo všeobecnosti verím pojmu„otvorenosť a transparentnosť“, no ide o obojstranný vzťah.

Tiež by som sa vrátila k myšlienke, že informácia samotná je rovnocenná jej pochopeniu.A vďaka tomu si myslím, že je potrebné objasniť, čo ktorá platba v skutočnosti znamená.Skupina poľnohospodárov, s ktorými som sa dnes stretla, pracuje v oblasti výrobyhovädzieho mäsa a chovu oviec. Mnohí z nich používali svoju jednotnú platbu prepoľnohospodárske subjekty na subvencovanie svojej výroby. Snáď sú pochabí, že to robia.Možno by mali prestať hospodáriť na farmách, nechať ich upadnúť a zruinovať a naďalejdostávať šeky.

Bolo tu niekoľko poznámok o zlyhaní politiky, ako by išlo o chybu poľnohospodárov.No myslím, že sú to európski politici, ktorých treba skritizovať za zistené zlyhania. Tí,ktorí hovoria o intervencii a vývozných náhradách, museli zabudnúť na reformy z roku2003. V rámci Európskej únie teraz máme problém nedostatku. Dovážame hovädzie mäso.Stúpa globálny dopyt po mliečnych výrobkoch a zásoby obilia sú nedostatočné, preto smesa veľmi posunuli. Áno, uverejňujte, ale aj vysvetľujte. Chráňte ľudí a zabezpečte, aby sanestali terčom nesprávneho výsmechu za platby, ktoré dostávajú. Nepoužívajte to akozbraň na bitie poľnohospodárov. Komisia to už robí v rámci kontroly stavu, keď hovorío tom, ako by sa teraz, keď sa údaje budú zverejňovať, mohli obmedzovať platby. Možnoje potrebné robiť to na vyššej úrovni, no buďme v rozprave na túto tému úprimní. Myslím,že musíme skontrolovať, na aké účely sa majú informácie používať.

Czesław Adam Siekierski (PPE-DE). - (PL) Pán predsedajúci, hovoríme o dôležitejspráve týkajúcej sa financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky. Politiky, ktorejvenujeme približne 45 % rozpočtu EÚ.

Návrh Európskej komisie sa zameriava na zvýšenie transparentnosti a dôveryhodnostivýdavkov pre poľnohospodárske subjekty a vidiecke oblasti EÚ. A v rovnakej miere sapredpokladá zlepšenie prijatia a hodnotenia tejto politiky občanmi EÚ. No stále sa objavujúľudia, ktorí nie sú veľmi naklonení spoločnej poľnohospodárskej politike, ľudia, ktorí chcúpripraviť našich poľnohospodárov o podporu za každú cenu a vystaviť ich otvorenej anerovnej súťaži s poľnohospodármi tretích krajín.

Otázka znie: čo sa potom stane s potravinovou bezpečnosťou EÚ? Som si istý, že poslanciz Výboru pre poľnohospodárstvo zdieľajú môj názor, že v predpokladanom rozpočte naspoločnú poľnohospodársku politiku nemožno robiť žiadne škrty. Tento rozpočet sastabilne zmenšuje a v roku 2013 bude tvoriť len 33 % celkových rozpočtových výdavkov.Dúfajme, že nové pravidlá pomôžu zjednodušiť legislatívu v súlade so sloganom lepšieprávne predpisy, ktorý propaguje Komisia. Naši občania budú môcť skontrolovať a zistiť,na aké účely vydávame finančné prostriedky EÚ.

V novembri tohto roka má Komisia predstaviť oznámenie týkajúce sa kontroly stavu.Zastávam názor, že systém priamych platieb EÚ by bol omnoho jednoduchší a tiež


transparentnejší a že by sa úroveň dotácií mala štandardizovať pre všetky členské štáty,inými slovami, mala by byť spravodlivá a pochopiteľná.

Dúfam tiež, že si naši kolegovia z Rumunska vedia poradiť s aktuálnymi problémamispojenými s ich systémami platieb. Nemôžeme dovoliť, aby boli rumunskí poľnohospodáripoškodení a potrestaní poklesom dotácií. V Rumunsku sú potrebné práve tak, akov ostatných členských štátoch. Namiesto trestania rumunských poľnohospodárov by smeim mali pomôcť usporiadať systém dotácií.

Siim Kallas, podpredseda Komisie . − Pán predsedajúci, vážení poslanci, ďakujem za vašezaujímavé postrehy. Som veľmi šťastný, že sa môžem zúčastniť tejto diskusie. Keď totižKomisia začala hovoriť o návrhu na väčšiu transparentnosť vo vzťahu k príjemcov z fondovEÚ, informácie boli zverejnené len v dvoch krajinách: v Dánsku a v Estónsku. Teraz ich je13 a napokon budú v každej krajine. To je z pohľadu rozhodovacieho procesu v Európeveľmi rýchle.

Rád by som spomenul len niekoľko vecných poznámok. Po prvé, zverejnenie informáciío príjemcoch, o ktorom sa tu hovorilo, sa uskutoční v plnej miere pri rešpektovaní právnychpredpisov Spoločenstva o ochrane údajov. To už je stanovené v návrhu. Niekoľko ľudíspomenulo otázku uverejnenia informácií v prípade štrukturálnych fondov. Úplne rovnakálogika platí na štrukturálne fondy, na ktoré sa vzťahuje ten istý článok 53b rozpočtovýchpravidiel. Nie je v tom teda žiadny rozdiel.

Všetky dávky vyplatené z európskeho rozpočtu budú prístupné vrátane miezd najvyššíchúradníkov a členov Komisie. Je to úplne verejné. Neexistuje teda nič – a tieto údaje súverejné od prijatia služobného poriadku.

Rád by som požiadal Parlament, aby podporil prístup Komisie uvedený v tomto návrhu.Súhlasím s podstatou niektorých prednesených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhova niektoré z nich sa prejavia vo vykonávacom právnom predpise alebo v konečnom texte,ktorý prijme Rada po kompromisnom texte predsedníctva. Verím, že vďaka zmenám,ktoré teraz predstavujeme, bude nariadenie č. 1290/2005 ešte efektívnejším nástrojom,ako je dnes.

Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 11. októbra 2007.


Gábor Harangozó (PSE), písomne . – (HU) Odporúčanie Komisie podporujem zniekoľkých dôvodov. Po prvé, bude transparentné, kto má úžitok zo spoločnejpoľnohospodárskej politiky, a rozsah poľnohospodárskych príspevkov medzi členskýmištátmi EÚ sa bude dať porovnať. Po druhé, zvýši legitímnosť všetkých inštitúcií EÚ a všetkýchpolitík Únie smerom k európskym občanom. Po tretie, táto iniciatíva nezasiahne lenpoľnohospodárske príspevky, ale aj príspevky vo všetkých sektoroch EÚ, a tým môžezvýšiť efektívnosť sledovania plnenia rozpočtu.

Súhlasím s druhým bodom odporúčania, ktorý hovorí o tom, že ak budú monitorovaciesystémy členských štátov nedostatočné, mali by sa sprísniť pravidlá týkajúce sa sankcií.V Maďarsku sa nám s veľkým úsilím podarilo vytvoriť inštitucionálny systém tak, abypracoval maximálne efektívne a aby spĺňal predpisy Komisie.


Podporujem odporúčanie spravodajcu, ktoré predpisuje zverejňovanie údajov na interneteako povinnú požiadavku. Internetové stránky platobných agentúr v členských štátoch byboli prepojené s webovými stránkami Komisie alebo so spoločnou sieťou webových stránokv členských štátoch. Takéto poskytovanie údajov musí prirodzene spĺňať predpisyEurópskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Okrem iného je rozhodujúce aj to,aby boli príslušné strany vopred upozornené na zverejnenie údajov, ihneď ako to budemožné a kde to bude možné, aj pri zhromažďovaní údajov.

Alexander Stubb (PPE-DE), písomne . – Väčšia transparentnosť znamená menejnepodloženej protieurópskej propagandy. Preto je jednoduché podporiť prístupspravodajcu, ktorý víta návrh Komisie na zlepšenie transparentnosti a realizácie európskychpoľnohospodárskych výdavkov.

Musíme však mať na pamäti, že poľnohospodárske výdavky sú jedným z najväčších podielovna výdavkoch EÚ. Pre Úniu je to preto otázka legitímnosti.

Nedostatok jednoznačného prehľadu všetkých výdavkov, nielen poľnohospodárskych,vedie k skreslenému obrazu výdavkov EÚ. Zároveň vieme, že riadenie poľnohospodárskychvýdavkov sa stabilne zlepšuje.

Údaje o výdavkoch Spoločenstva by mali byť ľahko dostupné na internete. Úplnátransparentnosť je základom rozpočtovej kontroly. Preto som rád, že pán Chatzimarkakiszískal vo výbore 100-percentnú podporu.

23. Boj proti pašovaniu cigariet (Dohoda ES/Philip Morris) (rozprava)

Predsedajúci. − Ďalším bodom je správa (A6-0337/2007) pána Barta Staesa v meneVýboru pre kontrolu rozpočtu o následkoch dohody medzi Spoločenstvom a členskýmištátmi a spoločnosťou Philip Morris o zintenzívnení boja proti podvodom a pašovaniucigariet a dosiahnutom pokroku pri vykonávaní odporúčaní parlamentného vyšetrovaciehovýboru v tranzitnom režime Spoločenstva (2005/2145(INI))

Bart Staes (Verts/ALE), spravodajca . – (NL) Pán predsedajúci, pán komisár, dámy apáni, správy od Výboru pre kontrolu rozpočtu často obsahujú celkom zlé informácie –veď napokon je to predsa výbor EP na boj proti podvodom. Spravidla sa týkajú slabýchstránok, nezrovnalostí a podvádzaní, niekedy dokonca aj podvodov a klamstiev. Dámya páni, som rád, že dnes môžem predniesť správu o niečom pozitívnom, správu o úspechu,správu, ktorá preukazuje, ako môže spolupráca medzi Európskou komisiou, Európskymparlamentom a členskými štátmi zabezpečiť vyriešenie problémov.

Aké sú súvislosti? Začiatkom 90. rokov boli podvody vyplývajúce z pašovanie cigarietveľkým obchodom. Stovky miliónov ECU – v tých dňoch sme ešte namiesto eura používalimenu ECU – zmizli vo vreckách zločincov na úkor rozpočtu Európskej únie a rozpočtovčlenských štátov. V roku 1994 ešte úrad UCLAF – predchodca dnešného úradu OLAF –vytvoril pracovnú skupinu zameranú na cigarety. V rokoch 1996 a 1997 preskúmalvyšetrovací výbor EP, ktorý bol, mimochodom, úplne prvým vyšetrovacím výboromzriadeným na základe Zmluvy o Európskej únii, všetky aspekty tranzitných podvodov.

Vyšetrovací výbor zistil, že systém monitorovania v tranzitnom sektore bol zastaraný.Nákladné automobily v tranzite museli mať dokument opečiatkovaný colným úradom namieste, kde tovary vstupovali do Únie, následne prešli cez Úniu a ten istý dokumentopečiatkoval colný úrad na mieste, kde tovary z Únie odchádzali. Tento dokument sa


následne musel poslať importnému colnému úradu. V tejto súvislosti vznikalo obrovskémnožstvo problémov. Dokumenty sa vrátili príliš neskoro: niekedy aj o tri či štyri mesiace.Potom tu bol problém zabudnutých dokumentov, ako aj zabudnutých pečiatok. Pretojedno z najdôležitejších odporúčaní, ktoré vyšetrovací výbor navrhol, bolo nahradiť celýtento archaický systém založený na papieroch a pečiatkach systémom na základe počítačov.

Tento nový tranzitný systém s využitím počítačov (NCTS) sa postupne zaviedol a terazfunguje vo všetkých členských štátoch. Colným úradom pomáha zistiť v reálnom čase, čitovary nezákonne neunikajú colnému dohľadu, a tým predstavuje ohromný pokrok. To,samozrejme, nemôže zabrániť vytváraniu falošných vyhlásení, a práve preto žiadameKomisiu, aby vytvorila systém aj pre tento problém, aby sa zabránilo falošným vyhláseniamo tovaroch. Zároveň žiadame, aby úrad OLAF dostal priamy prístup k tomuto systému svyužitím počítačov.

Ako som už spomínal, vyšetrovací výbor sa sústredil na problém cigariet. Cigarety saprepravovali cez územie od jednej hranice k druhej, no veľmi často tieto tovary, tietocigarety, skončili na čiernom trhu. Veľmi často boli dokonca prepašované späť do Únie.Viedlo to k rozsiahlym problémom, niekedy dokonca k násiliu. V Taliansku boli napríkladdvaja agenti finančnej polície zavraždení.

Celkové vyšetrovanie odhalilo aj to, že niektoré tabakové spoločnosti boli spolčené spašerákmi. Na základe tejto informácie Komisia spolu s niekoľkými členskými štátmizačala súdne konanie na súde v New Yorku proti spoločnosti Philip Morris. Postupnezačalo byť spoločnosti Philip Morris jasné, že toto konanie len ťažko vyhrá, a v roku 2004sa dosiahla dohoda so spoločnosťou. Výmenou za 1,25 miliardy USD rozložených na12-ročné obdobie Komisia a členské štáty stiahli podnet na konanie na súde v New Yorku.

Druhá časť dohody so spoločnosťou Philip Morris je pravdepodobne ešte dôležitejšia.Obsahuje ustanovenia o spolupráci medzi Philip Morris a Európskou úniou pri sledovanía nájdení cigariet. Ak by colné úrady našli náklady cigariet a nedodržali by sa ustanoveniatejto dohody, spoločnosť Philip Morris bola zaviazaná okamžite zaplatiť colné poplatky,ktorým sa chcela vyhnúť – a číslo, o ktorom hovoríme, môže dosiahnuť aj výšku 1,5 miliónaEUR na kontajner cigariet.

Znovu zopakujem, toto je správa o úspechu: preukazuje, ako dokážu Parlament a Komisiaspolupracovať. Chcem však vyjadriť aj niekoľko kritických bodov. Pri rozdeľovaní sumy1,25 miliardy USD medzi Komisiu a členské štáty len 9,7 % dostala Komisia a leví podielsmeroval do členských štátov. Nemyslím, že je to spravodlivé, hlavne keď úrad OLAF aKomisia urobili leví podiel práce.

Druhá kritika je, že podľa povahy dohody sa tieto prostriedky mali použiť na boj protipodvodom. Komisia urobila svoju prácu. Časť týchto prostriedkov použila na programHercules II. Na druhej strane členské štáty nechali tieto peniaze jednoducho plynúť dosvojich pokladní, aj keď sa mali v skutočnosti použiť na lepšie vybavenie ich vyšetrovacíchslužieb, napríklad ich colných služieb, a na zosilnenie boja proti tomuto typu podvodov.

Zrekapitulujem to, pán predsedajúci, je to skutočne príbeh o úspechu, ktorý by sa moholpoužiť aj na iné produkty, ako alkohol a určité poľnohospodárske produkty. Dúfam tiež,že táto správa dodala pozitívny nádych dôležitej práci vykonanej pánom Kallasom aKomisiou, ako aj naším Parlamentom v boji proti podvodom.


Siim Kallas, podpredseda Komisie . − Pán predsedajúci, musím poďakovať pánovi Staesoviza jeho vlastnú iniciatívnu správu a Európskemu parlamentu za podporu týchto otázok anájdenie riešení v tejto náročnej problematike.

Vo svojom vyhlásení budem najprv hovoriť o tranzitnom systéme Spoločenstva, za ktorýzodpovedá môj kolega, pán Lázló Kovács. Európsky parlament blahoželá k úspešnémuzavedeniu nového tranzitného systému s využitím počítačov. Je to skutočne obrovskázmena v porovnaní s archaickým postupom, ktorý sa opieral o papierovú formu.Aktualizovaný systém bude plne zavedený 1. júla 2009.

Riadenie rizika je moderným nástrojom kontroly. Komisia aktívne zavádza rámec riadeniacolného rizika s cieľom lepšie zamerať kontroly. Momentálne stanovujeme kritériá, prioritya informačné platformy s členskými štátmi. Nový systém poskytne tiež možnosťpravidelného monitorovania efektívnosti uskutočnenej analýzy rizika. Plánovaný rozvojtranzitného informačného systému zameraného na boj proti podvodom posilní kapacituna analýzu a odvrátenie rizík v prípade tranzitných podvodov, spočiatku vo vzťahuk citlivému tovaru a neskôr pre všetky druhy tovarov v tranzite. Podmienkou je, aby členskéštáty umožnili Komisii väčší prístup k údajom o pohybe v novom automatizovanomtranzitnom systéme (NCTS). Zmrazenie ďalšieho financovania NCTS, ktoré navrhuje tátospráva, by však pre potrebný ďalší rozvoj efektívnejšej tranzitnej kontroly bolokontraproduktívne.

Niekoľko slov k podvodom na dani z pridanej hodnoty. V svojej správe poukázalaSnemovňa lordov Spojeného kráľovstva na mnoho faktorov, ktoré sprevádzajú fenoménpodvodov chýbajúcich hospodárskych subjektov. Nevidíme však žiadny dôkaz o tom, žeslabiny tranzitného systému viedli k podvodom na DPH. Rád by som vysvetlil, že aj keďtranzit nepatril medzi priority počas inšpekcií tradičných vlastných zdrojov v rokoch 2001až 2006, keď prebiehala zmena, nebol ani ignorovaný. Výsledkom mnohých inšpekciíbolo vyžiadanie platieb z vlastných zdrojov a úrokov. Tento prístup predstavuje účinnévyužitie inšpekčných zdrojov Komisie a vyhýba sa kroku späť k auditom ex ante.

Rád by som sa teraz vrátil k dohode o prevencii podvodov so spoločnosťou Philip MorrisInternational, ktorá spadá do mojej pôsobnosti. Musím poďakovať Parlamentu za jehonepretržitú silnú podporu. Komisia dôsledne vyhlásila, že dúfa, že táto dohoda môže slúžiťako model pre podobné dohody s inými spoločnosťami. Pokiaľ ide o financie plynúce ztejto dohody, nový program Hercule získal v Grécku financovanie určené na boj protipašovaniu a falšovaniu cigariet, čo sú nové pridané ciele. Zvažujeme, či by bolo programmožné použiť na financovanie zriadenia laboratória, ktoré by overovalo pravosť cigariet.

Musím tiež povedať – a pán Staes to tiež veľmi dobre vie – že distribúcia peňazí bolaskutočnou nočnou morou, a tou aj zostane v ďalších finančných obdobiach. Samozrejme,veľmi ma teší podpora a sústavný záujem Parlamentu o používanie týchto prostriedkov,pretože aj ja sa zaujímam o to, aby sa tieto prostriedky použili na účely boja proti pašovaniucigariet a iným druhom podvodov.

Pokiaľ ide o štatistické údaje o zhabaní, väčšina členských štátov štvrťročne informujeKomisiu o sumách. Nie všetky členské štáty však uvádzajú značky, ktoré zabavili, čoznamená, že nie sú dostupné žiadne kompletné údaje. V oznámeniach o zhabaní odčlenských štátov sa navyše nie vždy rozlišuje medzi originálnymi a falšovanými cigaretami,sčasti preto, že to nie je dôležité na účely stíhania delikventov a inkasa ciel a daní, a sčastipreto, že je niekedy mimoriadne ťažké rozlíšiť medzi falšovanými a pravými cigaretami.Naďalej nabádame členské štáty, aby poskytovali kompletnejšie údaje.


Napokon, Komisia chce na túto tému pripraviť správu úradu OLAF, ako to navrhovalParlament, no podľa mňa by bolo prínosnejšie počkať do roku 2010, keď bude dostupnýkomplexnejší prehľad. Dôvodom je, že nás v colnej oblasti čaká mnoho dôležitých zmiena správa v roku 2008 by bola len dočasná a odrážala by stav v danom časovom okamihu.

Jean-Pierre Audy, v mene skupiny PPE-DE. – (FR) Pán predsedajúci, pán komisár, dámya páni, moje prvé slová budú gratulácia spravodajcovi, Bartovi Staesovi, ktorému sa podarilovytvoriť skvelú správu o náročnej téme nedostatkov v tranzitnom systéme Spoločenstva.Som veľmi vďačný aj Európskemu dvoru audítorov, ktorý vo svojej správe z decembra2006 veľmi jasne poukázal na rozmer tohto problému.

Z tohto hľadiska som sklamaný, že si zamieňame vplyvy dohody so spoločnosťou PhilipMorris, ktorú si musíme pamätať ako dohodu s cieľom zastaviť právne konanie, a nie akodohodu o partnerstve, so závažným problémom tranzitu v Spoločenstve. Z toho dôvodusom predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh v mene skupiny PPE, ktorý sa zameriavana zabránenie nedorozumení.

Pokiaľ ide o priemysel, navrhujem, aby Európska únia a celý tabakový priemysel spoločnefinancovali program na boj proti pašovaniu a falšovaniu cigariet.

Svoje pripomienky však chcem sústrediť na nedostatky tranzitného systému Spoločenstva.Európska komisia nám hovorí, že posilnila colný tranzitný systém zavedením moderného,robustného systému s využitím počítačov. No zabúda, že aj keď je takýto počítačový systémpotrebný, nikdy nestačí. A skutočnosť je, že samotný systém má svoje nedostatky. Mánedostatky, pretože ho riadia úrady členských štátov, čo znamená – ako na to celkomsprávne poukázal spravodajca aj Európsky dvor audítorov – že členské štáty aplikujú novétranzitné pravidlá Spoločenstva s vážnymi slabinami.

Parlament v roku 1997 zriadil vyšetrovací výbor, ktorý jasne uviedol, že EÚ by mala vytvoriťrámec, ktorý umožní jednotné fungovanie colných služieb. A od toho sme veľmi ďaleko.

V roku 2005 náš kolega poslanec Herbert Bösch vo svojej skvelej správe zdôraznil rozsahproblémov a potrebu bojovať proti podvodom a chybám. Dámy a páni, realita je taká, žetáto správa nás vyzýva v širších súvislostiach uvažovať o kvalite nášho colného systému,našich finančných okruhoch a všeobecnejšie ochrane finančných záujmov Európskej únie.

V tomto máte plnú podporu poslancov EP, pán komisár.

Herbert Bösch, v mene skupiny PSE. – (DE) Vážený pán predsedajúci, túto správu výslovnevítam. Je skvelá. Pojem „správa z vlastnej iniciatívy“ nie je úplne presný. To, čo robíme, lennadväzuje na predmet prvého parlamentného vyšetrovacieho výboru a budeme v tompokračovať. Nechcem sa sťažovať, no je hanba, že to musíme robiť v takúto neskorú hodinu.So záujmom som sa pozrel na zoznam rečníkov a skupín, ktoré dnes požiadali o slovo natúto tému. Zdá sa, že je vždy o niečo jednoduchšie sťažovať sa na škandály v EÚ, akopracovať na konkrétnych, pozitívnych riešeniach. Cesta je niekedy dlhá – hovorímeo cigaretách – no oplatí sa po nej vybrať. Robíme pokroky a správa pána Staesa to jasnedokladuje.

Samozrejme, že v tejto oblasti ešte musíme zápasiť s nedostatočnou európskou integráciou.Rôzni ministri financií ešte stále nedokážu odolať jednoduchému malému zvýšeniu danena tabak, ak začne štátna pokladňa vyzerať trochu prázdno, nesprávna chvála zarábaniaod niektorých politikov pre zdravotníctvo alebo iných v procese. Hovorím nesprávna,


pretože spotrebitelia cigariet jednoducho prejdú na pašované alebo v zvýšenom počte nafalošné cigarety. Zisk z tohto druhu podvodu smeruje priamo organizovanému zločinu.

Skutočnosť, že dnes večer máme všetci príčinu oslavovať pokrok, ma ešte viac núti k tomu,aby som Parlamentu pripomenul epizódu, ktorá robí menšiu česť Európe, a hlavne Komisii.Existuje dôkaz o tom, že v období rokov 1992 – 2001 bolo do EÚ cez Čiernu Horuprepašovaných približne 10 000 kamiónových nákladov cigariet. Smerovali konkrétnedo Talianska. Ide pravdepodobne o najväčší podvod voči rozpočtu EÚ všetkých čias. Úradverejného prokurátora v nemeckom Augsburgu zaslal v tejto súvislosti 60 žiadostí o právnupomoc. V Švajčiarsku došlo k priznaniam, usvedčeniam a podobným postupom. Európskaúnia však nepredložila žiadne požiadavky na znovuvrátenie vlastných zdrojov protiČiernohorskej republike. Pán komisár, bol by som rád, ak by sme sa mohli postaviť prednašich platiteľov dane a povedať: „Aj na túto záležitosť sme sa pozreli.“

Drobní colní úradníci v Nemecku, Rakúsku a v strednej Európe urobili dobrý kus prácevo svojom poli pôsobnosti, no zdá sa, že ten, kto ich sklamal, bola Európska komisia.Musíme riešiť túto mamutiu aféru, ktorej premlčacia doba sa ešte neskončila. To by somsi prial v spojitosti s tým, čo je dnes v celku veľmi príjemnou príležitosťou na rozpravu.

Ingeborg Gräßle (PPE-DE). - (DE) Pán predsedajúci, pán komisár, dámy a páni, Parlamentvýrazne uprednostňuje hovoriť o výdavkoch pred hovorením o príjmoch. A preto slúžiku cti pánovi Staesovi, že sa dnes vraciame k poháru príjmov. Ide predsa o otázku 14miliárd EUR vo forme DPH a ostatných prostriedkov a 14 miliárd EUR v colnýchpoplatkoch, čo je takmer 30 %. Podľa môjho názoru je dobré, že sa touto témou dneszaoberáme.

Očividne sú tu len víťazi a aj komisár si za toto zaslúži naše blahoželanie. Teší nás, že sanám podarilo nájsť spôsob – v spolupráci s členskými štátmi. Je nevyhnutné podporiťbudúcnosť úradu OLAF, Európskeho úradu na boj proti podvodom, aby sme mu umožniliplniť jeho úlohu v rámci EÚ ešte lepšie a efektívnejšie. Úradu OLAF patrí blahoželanie zato, čo doposiaľ dokázal a za to, čo máme pred sebou. Sme veľmi hrdí na tieto úspechy,keďže to boli títo odborníci, samozrejme, ktorí ich umožnili. Najmä ak vezmeme do úvahyproblematiku, nebola to hotová vec, že naozaj dosiahneme pokrok s dokumentomo falšovaných tabakových výrobkoch alebo že budú členské štáty spolupracovať.

Chceli by sme tento scenár zopakovať aj prípade ďalších dokumentov týkajúcich sa ochranyfinančných záujmov Únie, napríklad na boj proti podvodom v oblasti DPH. Potom by smemali skutočných víťazov: európskych daňových poplatníkov, ktorí nás sem poslali a majúurčité očakávania.

Domnievam sa, že pokračovať v boji proti pašovaniu cigariet je dôležitá úloha, že existujenaliehavá potreba pozvať vyšetrovateľa z úradu OLAF v Pekingu a že potrebujeme posilniťnaše úsilie zamerané proti podvodom na celom svete. Otázka na Komisiu teraz znie, akoposilniť tlak na výrobcov cigariet a primať ich, aby sa pripojili k dohode medzi spoločnosťouPhilip Morris a Spoločenstvom v členských štátoch. Podľa mňa musíme veľmi konkrétnezvážiť následné kroky a spôsob, ako pokračovať v práci na tejto problematike, keďžezlyhanie v tejto veci by ohrozilo našu vlastnú dôveryhodnosť.

Paulo Casaca (PSE). – (PT) Náš spravodajca a v tomto prípade aj Európska komisia sizaslúžia naše gratulácie. Čo si pamätám, je to najväčší úspech, aký Európska únia doposiaľdosiahla v boji proti pašovaniu a daňovým podvodom.


Odkaz, ktorý nám spravodajca oznámil a ktorý zatiaľ všetci rečníci podporili však znie,že tento boj musíme preniesť aj do iných oblastí. V zásade ide o to zabezpečiť, aby sa pohybvšetkých druhov látok cez celý colný systém riadil efektívne tak, aby chránil finančnézáujmy Európskej únie a všetkých členských štátov. A z toho pohľadu si myslím, že mámestále čo robiť. Preto by som chcel predovšetkým vyzvať Európsku komisiu, aby v tejto vecinaďalej vytrvalo konala.

Monica Maria Iacob-Ridzi (PPE-DE). - (RO) Dohoda medzi Európskou komisiou aspoločnosťou Philip Morris je veľmi dobrým príkladom finančného nástroja Spoločenstva,ktorý sa naraz zameriava na niekoľko cieľov.

Predovšetkým sa nijako neobmedzuje voľný prístup výrobného priemyslu na trh, pričomvšak proti daňovým únikom dovozcov falšovaných produktov sa bojuje programom,ktorého hodnota je 1,25 miliardy dolárov, v plnej miere financovaných európskouspoločnosťou.

Na podpísanej dohode by sa však predsa len mal zúčastňovať oveľa väčší počet členskýchštátov.

Dohoda bola uzatvorená v roku 2004 a medzitým sa Rumunsko a Bulharsko, obe krajinysituované na okraji Európskej únie, stali členskými štátmi.

Po vstupe produktov, ktoré nemajú licenciu vo všetkých členských štátoch Únie, na trheurópsky rozpočet zaznamenal výrazné straty zo spotrebných daní a národné rozpočtyz neuhradených daní zo ziskov.

To, že subjekty, ktoré sa pokúšajú zaviesť falšované tovary do Spoločenstva, si vyberajúeurópske prístavy, ktoré nie sú vybavené pokrokovými technológiami, ako napríkladskenovanie a registrovanie paliet s tovarmi, je skutočnosťou.

Keďže táto situácia ovplyvňuje colné príjmy Európskej únie, považujem za normálne, abysa modernizácia zariadení prístavov vykonala s finančnou pomocou Spoločenstva.

Mladí ľudia stále vo väčšom množstve začínajú fajčiť v dôsledku falšovaných produktovnachádzajúcich sa na trhoch pri nízkych cenách. To časom, samozrejme, bude stáť značnéfinančné sumy oblasť sociálneho poistenia a zdravotných systémov členských štátov.

Zo správ vydaných Svetovou zdravotnou organizáciou vyplýva, že falšované cigarety voväčšine prípadov obsahujú o 75 % viac dechtu, o 28 % viac nikotínu a o 63 % viac oxiduuhoľnatého.

Kým preskúmame hrozné následky fajčenia, a to všeobecne bez ohľadu na to, či pôvodcigariet je zákonný alebo nezákonný, mali by sme sa zamyslieť aj nad inou témou: zatiaľčo Európska únia propaguje politiky na boj proti fajčeniu, na druhej strane udeľuje dotáciena tabakové plodiny, čo je podľa môjho názoru v rozpore s európskou politikou v oblastizdravotníctva.

Szabolcs Fazakas (PSE). - (HU) Ďakujem za priestor, pán predsedajúci. Vážený pánkomisár Kallas, dámy a páni, pán Staes má pravdu, a preto by som mu chcel zablahoželaťk jeho práci, ktorá je spoľahlivá, no predsa ochotná priniesť obete, a k jeho aktuálnej správe.

Európska únia a jej inštitúcie – vrátane Komisie, Dvora audítorov, úradu OLAF, Európskehoparlamentu a v neposlednom rade aj Výboru pre kontrolu rozpočtu – považujú dohodupodpísanú so spoločnosťou Philip Morris v roku 2004 a jej následné uplatňovanie a ďalšiekroky za skutočný úspech, a to oprávnene.


V boji proti pašovaniu a podvodom sa nám podarilo dosiahnuť dôležité výsledky, a tonielen pre obchodníkov a spotrebiteľov na konci procesu, ale aj pre veľkéhomedzinárodného výrobcu na jeho začiatku. Táto dohoda nielenže finančne kompenzujeminulé straty, ale zastrešuje aj ich predchádzanie v budúcnosti.

Podarilo sa nám dosiahnuť, aby spoločnosť Philip Morris pochopila, že je aj v jej záujmepripraviť spoločnú stratégiu proti pašovaniu a podvodom pomocou zabezpečeniafinančných nástrojov potrebných na jej uskutočnenie. Mimoriadne potešujúce a pre nás,novo pričlenené krajiny, veľmi významné je to, že spolupráca sa týka nielen desiatichčlenských štátov v dohode, ale aj nových krajín. Tie obzvlášť ohrozuje pašovanie a podvody.Tým sa zabezpečujú aj finančné a technické podmienky na boj proti pašovaniu a podvodom,aj keď s rôznou mierou úspešnosti. Ďakujem.

Bogusław Liberadzki (PSE). - (PL) Pán predsedajúci, pán komisár, prijímam a schvaľujemsprávu pána Staesa, ktorá povedie v prvom rade k maximálnemu možnému obmedzeniukontrabandu. To je silné miesto tejto správy. Po druhé, poskytuje dôležité rady týkajúcesa spôsobu, akým maximálne efektívne inkasovať clo.

No ako niekto, kto pochádza z krajiny s veľmi dlhou východnou hranicou, teda Poľska,by som však rád upozornil na vonkajšie hranice. Pán Herbert Bösch má úplnú pravdu, akhovorí o používaní skúseného colného personálu. Títo ľudia budú v skutočnosti oveľadôležitejší než vybavenia a systémy. Preto by som Vás, pán komisár, chcel úprimne požiadať,aby ste sa primerane dôkladne pozreli na návrhy a odporúčania a aby ste si ich vzali k srdcu.Účinnosť a efektívnosť v boji proti kontrabandu bude faktorom svedčiacim o úspechu,pokiaľ ide o reputáciu nášho Spoločenstva.

Siim Kallas, podpredseda Komisie . − Pán predsedajúci, ďakujem za Vašu sústavnú podporudiskutovanej problematiky. Musím povedať, že najväčší problém spočíva v tom, že celápôsobnosť v oblasti ciel a dane z pridanej hodnoty je v rukách členských štátov.

Naozaj nechápem, prečo sa niektoré členské štáty tak zdráhajú, poskytnúť viac možnostína využitie vybavenia, ktoré existuje v rámci inštitúcií Európskej únie. Úrad OLAF sanapríklad v niekoľkých prípadoch zachoval mimoriadne operatívne, v operácii PhilipMorris a v operácii Diabolo na boj proti falošným operáciám, a to nie je možné bezspolupráce na európskej úrovni a bez podpory od určitých služieb Komisie.

No právne je to v plnej miere v rukách členských štátov, tak ako posilnenie cielposkytujúcich potrebné prostriedky. Komisia robí, čo je v jej silách, aby túto spoluprácuumožnila. Musím povedať, že účinný a efektívny boj proti pašovaniu cigariet a hlavne protipodvodom na dani z pridanej hodnoty je bez spolupráce členských štátov nemožný.

Myslím, že v tejto oblasti máme spoločné záujmy a že by sme sa touto otázkou malisústavne zaoberať s cieľom rozšíriť spoluprácu. Dohoda so spoločnosťou Philip Morris –a možno som to pochopil nesprávne z výkladu – bola uzatvorená medzi 10 členskýmištátmi a Európskou komisiou na jednej strane a spoločnosťou Philip Morris na stranedruhej, čo je celkom jedinečné. Túto dohodu dosiahla Komisia, jej právne služby a úradOLAF a prostredníctvom pani Gräßle pokračuje. Myslím, že v budúcnosti budeme môcťniečo povedať.

No hlavným problémom je naozaj neochota niektorých členských štátov, prijať návrhvzájomnej administratívnej pomoci, ktorý bol predložený a ktorý môže slúžiť akoplatforma. Ponúkame platformu spolupráce, no vždy sú tu niektoré členské štáty, niektoréz najväčších členských štátov (ja sám som sa pokúsil presvedčiť niektorých ministrov


najväčšieho členského štátu, aby boli voči návrhu otvorenejší). Z nejakého dôvodu tu všakexistuje veľa podozrievavosti. Ako bývalý minister financií však zároveň viem, že boj protipodvodom na dani z pridanej hodnoty a clách je možný len na základe spolupráce medzičlenskými štátmi.

Predsedajúci. − Rozprava sa skončila.

Hlasovanie sa uskutoční vo štvrtok, 11. októbra 2007.


Francesco Musotto (PPE-DE), písomne. – (IT) Ako spravodajca pre boj proti podvodomv EÚ vítam dôležitú dohodu so spoločnosťou Philip Morris o boji proti pašovaniu cigarietna colných priechodoch. Colné podvody predstavujú jeden z hlavných zdrojovpoškodzovania finančných záujmov Spoločenstva a podvody súvisiace s cigaretami sújednou z najzraniteľnejších častí.

Posledné operácie úradu OLAF – ako napríklad operácia Diabolo (zabavených 135 miliónovcigariet, odhadovaná strata vo výške 220 miliónov EUR) – preukázali, že proti colnýmpodvodom sa dá a musí bojovať. Je dôležité posilniť operačné schopnosti európskychúradov. Dohoda so spoločnosťou Philip Morris môže slúžiť ako príklad nielen v oblastitabaku, ale aj v iných oblastiach boja proti falšovaniu. Výnosy z kompenzácie, ktoré dlhujespoločnosť Philip Morris, dosahujúce hodnotu približne 1 miliarda EUR, sa majú použiťna zintenzívnenie boja proti falšovaniu v EÚ.

24. Program rokovania na nasledujúci deň: pozri zápisnicu

25. Skončenie rokovania

(Rokovanie sa skončilo o 23.40 hod.)


streda, 10. oktÓbra 2007 - european parliament2007)10-10_sk.pdf · 2011-02-24 · streda, 10....

Documents