Sociológia(pre sociálnych pracovníkov)

PhDr. Stanislav Matulay, PhD.FF UKF v Nitre

smatulay@ukf.sk0903 602 449

Kniha prváSociológia a spoločnosť

1 O čom je sociológia

1.1 O predmete sociológie a o klasifikáciách sociologických disciplín

O predmete sociológie

• O sociálnych faktoch - Durkheim

• O formách sociálnych vzťahov – G. Simmel

• O sociálnom jednaní – Max. Weber

• O sociálnom správaní – G. A. Lundberg

• O sociálnej činnosti – Talcott Parsons

Pokračovanie o predmete

• O sociálnych interakciách

• O spoločenských skupinách – G.Gurwitch, J.L. Moreno

• O sociokultúrnych javoch

• O sociálnej štruktúre

• O každodennosti

Klasifikácie sociológie

• Dejiny sociológie

• Základné sociologické pojmy

• Špeciálne sociologické disciplíny

• Metodológia sociológie, metódy a techniky sociologických výskumov

Iný variant

1 Vertikálne

– makroštrukturálne teórie

- Teórie stredného dosahu

- Sociografické empirické popisy

pokračovanie

2 Horizontálne

- Odborové -špeciálne disciplíny

1.2 Špecifiká sociologického prístupu

• Univerzálnosť

• Osobitná optika

O sociologickej optike

• Napr. aj javy ekonomické – ich dopad na sociálnu diferenciáciu

• Dané javy vždy vo vzťahu k iným – odmeňovanie – medziľudské vzťahy, náboženstvo a ekonomika

• Porozumenie sociálnemu životu – vzdelávanie – trh práce – sociálny status – životná úroveň

• Spoločenské súvislosti zdravia a nemoci – nerieši žiadna disciplína

1.3 Sociálne problémy a sociologické problémy

• Alebo sociológia a sociálna práca

• Napr. sociálna udalosť = úmrtie živiteľa rodiny = SP

• Spoločenské dôsledky tej istej sociálnej udalosti – dopad na socializáciu detí, na status rodiny = sociológia

Alebo sociologické poznatky v praxi sociálneho pracovníka

• Napr.- sociológia rodiny – rozdiely v socializácii v závislosti od vzdelania rodičov, statusové rozdiely v správaní a motivácii, životné normy, hodnoty, ciele

• sociológia zdravia a nemoci – civilizačné choroby, zdravotné postihnutia, diagnózy,

1.4 Adjektíva sociálne a spoločenské

• V minulosti synonymum- v súčasnosti?

- Študujeme Odbor Sociálna práca – nie spoločenská práca

- Máme sociálnych pracovníkov a nie spoločenských pracovníkov

- Máme MPSVaR a nie spoločenských vecí a rodiny

- Máme sociálnu sieť a nie spoločenskú

To znamená

• Adjektívum sociálne – spojené s nedostatkom materiálnym – finančným – v ingerencii sociálnej práce

• Adjektívum spoločenské – v ingerencii sociológie – rozvod nie ako sociálna udalosť, ale ako odraz spoločenských vzťahov – hodnôt, noriem

2. kapitola

Pred- sociologické myslenie v tradičnej spoločnosti – tradičná spoločnosť v pred-sociologickom myslení

2.1 O tradičnej spoločnosti

• Technika a technológia výroby – ľudská a konská sila, sila vetra, vody a ohňa

• Ekonomika – subsystém spoločnosti minimálna efektivita, základ - poľnohospodárstvo

• Sociálna štruktúra – rodové zákonitosti, minimálna vertikálna mobilita

• Pomalý evolučný vývoj- tisíce rokov

2.1 Pred-sociologické myslenie- antické Grécko

• Sokrates – 469 – 399 p.n.l. – 1. obeť demokracie

• Platón – 427 – 347 p.n.l. – Ústava – projekt dokonalej obce – tri stavy – vládcovia – filozofi, strážcovia - výrobcovia

Pokus v praxi

• Na dvore syrakúzskeho tyrana Dionýza II.

• Aristoteles – 384 – 322 p.n.l. – spis Politika – monarchia, aristokracia, ústavná demokracia – protipól – tyrania, oligarchia, neústavná demokracia

Kresťanský stredovek

• Augustínus Aurélius – 354 – 430

• Ucelený teologicko – filozofický systém – kresťanská interpretácia výsledkov antickej filozofie

Tomáš Akvinský – 1225 - 1274

• Vypracoval nový teologicko – filozofický systém, v ktorom akceptoval práce Aristotela

3 Zmeny v tradičnej spoločnosti- zmeny v spoločenskom myslení

• 3.1 O spoločnosti na rozhraní tradícií a modernity

• Technika a technológia – výstavba lodí – zámorské objavy, vynález pušného prachu v Európe, parného pohonu, zámorské objavy – kolonializmus

• Vznik manufaktúr, rozvoj zahraničného obchodu

Sociálne a spoločenské zmeny

• Ústup moci rodových privilégií – vzostup moci bankárov, veľkovýrobcov a veľkoochodníkov,

• Vznik novej strednej vrstvy – akcelerácia šancí vertikálnej mobility

3.2 Spoločenské myslenie

• Humanizmus, osvietenstvo, liberalizmus – spoločný menovateľ – boj proti cirkvi – počiatky sekularizácie myslenia i života

• Nahradenie viery v Boha – vierou v rozum

3.3 Spoločenskí reformátori – spoločné pramene SP i sociológie

• John Bellers – 1699- Eseje o chudobe, manufaktúrach, obchode, plantážach a amorálnosti

• John Howard – 1726 – 1790

- Stav väzníc v Anglicku a Walesu- 1777

ďalší

• James Ph. Kay – Morálne a fyzické podmienky pracujúcej triedy, zamestnanej v manufaktúre na bavlnu v Manchestri – 1832

• P. Gaskell – Populácia v manufaktúrach v Anglicku - 1833

4 Klasická sociológia v modernej spoločnosti

• Alebo moderná spoločnosť v klasickej sociológii

4.1 O spoločnosti obmedzenej liberálnej modernity – 19. st.

• Technika a technológia – vynálezy elektriky, telegrafu, výroba strojov strojmi

• Ekonomika – centralizácia a koncentrácia kapitálu

• Spoločenská a sociálna štruktúra – revolúcie – VF – 1789-1794

• Vznik nových tried – podnikateľov a a námezdných robotníkov

ďalej

• Pauperizácia roľníctva, urbanizácia, vznik priemyslu a veľkých tovární

4.2 Vznik sociológie

• Auguste Comte – 1798 – 1857

• Kurz pozitívnej filozofie – sociológia ako pomocná veda pri riadení spoločnosti

• Sociálna statika – sociálna dynamika

• Pozitivizmus v metodológii

Karol Marx – 1818 – 1883Fridrich Engels – 1821-1895

• Marx - Kapitál,

• Engels - Postavenie robotníckej triedy v Anglicku

• Sociologické úvahy bez sociológie

• Namiesto reforiem – revolúcie

• Namiesto násilia bohatých – násilie chudobných

Rasovo-antropologický smer

• Arthur de Gobineau – 1816 – 1882

• Francúzsky gróf- diplomat v krajinách tretieho sveta

• Vyššie rasy –nižšie rasy – utvárajú kultúru, civilizáciu, štát

Znak - farba pokožky

• Biela – árijská -vyššia postava, blond vlasy, bojovnosť, schopnosť organizovať svet, vyššia inteligencia,vládcovia,

• žltá – stredný vzrast tmavé vlasy, pracovitosť, pragmatickosť, priemerná inteligencia, rodení obchodníci,

• Čierna – neschopná organizovať svet, citová, fantázia, rodení umelci

Georges Vacher de La Pougehlavné diela – 1896-1909

• Francúzsky antropológ

• Európska rasa,

• Alpská rasa,

• Stredozemnomorská rasa.

ďalej

• Farba vlasov, výška postavy, lebečný index

• Inak Gobineau, Chamberlain – rasy hlavne v sociologickom zmysle

• La Pouge – v biologickom

Závery

• Merania La Pougeho a jeho žiakov dokázali už na prelome 19.a 20. st.- že ľudstvo sa v biologickom (zoologickom) zmysle na rasy nedelí,

• Génové výskumy v 20. storočí to potvrdili – bez výnimky

Odlišnosti

• Filozofia žitia a myslenia – normy, hodnoty

• Euroamerická, indická

• Osobitne vzťah k práci a k vzdelávaniu

Záverečná poznámka

• Pojem rasista, rasizmus – nálepka, nadávka, ktorá automaticky morálne degraduje oponenta,

• Predpokladá neznalosť vyššie uvedených faktov.

4.3 O spoločnosti organizovanej modernity

• Alebo o sociálnom štáte – koniec 19. st. – 2/3 20. st.

S čím Marx nepočítal

• Postupné zlepšovanie postavenia RT v ekonomicky vyspelých štátoch Európy

• Akcelerácia rozvoja sociálnych výhod – až po vznik sociálneho štátu- welfare state

4.4 Sociologické myslenie – 20. st.

• Štrukturálny funkcionalizmus – 40.- 60. roky – Talcott Parsons

• Sociálny konštruktivizmus – Peter. L. Berger

• Interpretatívna sociológia

5 Postmoderné sociologické myslenie v postmodernej

spoločnosti• Alebo postmoderná spoločnosť v

postmodernom sociologickom myslení

5.1 O postmodernej spoločnosti

• Technika a technológia – definitívne stratila ľudské rozmery, jadrovou technikou a génovými manipuláciami sme otvorili fľašku a vypustili džina, pričom netušíme následky,

Ekonomika

• Napriek neustálemu rastu efektivity a objemov vyrobených tovarov – miliardy ľudí hladujú

Sociálne a spoločenské dôsledky

• Rozvoj techniky vyčlenil miliardy ľudí ako nadbytočných, ktorých sa neoplatí ani vykorisťovať

• Nožnice medzi bohatými a chudobnými sa stále otvárajú

• Spoločnosť sa atomizuje

• Moc bohatých jednotlivcov prevyšuje moc menších štátov

pokračovanie

• Novým božstvom sa stal konzum

• Výroba vytvára potreby !?

• Značná časť výroby ide na zbrojenie a výskum vesmíru

5.2 Ukážky postmoderného sociologického myslenia

• Zygmunt Bauman. 2002. Úvahy o POSTmoderní době.

Pád troch istôt:- Svet už nie je totalitou- Svet už nie je spojitým, nesmeruje k

jednote, nemá ideálnu budúcnosť- Čas už nie je kumulatívny – nedostatky

dneška už nemožno vysvetliť budúcim prospechom

Epizodičnosť a nekonzekventnosť

• Ani po dobu života, nemožno počítať s pevnými pravidlami

• Chaos ako realita

• Kontrola jednotlivca

• Fragmentarizmus – pád veľkého a jediného projektu – víťazstvo plurálu

Anthony GiddensUnikajíci svět – 2000

• Globalizácia ekonomiky – globalizácia vedy,

• Elektronické peniaze – každý deň sa na burzách obráti viac ako bilión dolárov – výška balíčka bankoviek – 250 km

Ešte niekoľko údajov

• Všetky najbohatšie medzinárodné spoločnosti majú centrály v krajinách G7

• Podiel najchudobnejších na globálnom príjme (v rámci sveta) klesol od r. 1989 do r. 1998 z 2,3% na 1,4%

• jadrové zbrane a génové manipulácie – vyrobené riziko prevyšuje vonkajšie

Malé štáty a veľké korporácie

• Vplyv národných štátov na udalosti klesá – o prosperite rozhodujú zahraničné investície finančných gigantov

Dve nové potreby

• Demokratizácia demokracie

• Transnacionálna demokracia

Ambivalentná úloha médií

• Spoločenské témy otvárajú, ale aj ničia personalizáciou, trivializujú,

• Giddens – hrozí, že nevolení magnáti získajú obrovskú moc – my k tomu dodávame, že to nehrozí, to už je skutočnosťou!

Kniha druhá – Metódy a techniky sociologických výskumov

• Dve základné orientácie

• Kvantitatívny a kvalitatívny výskum

• Čísla verzus slová

• Nestrannosť verzus vcítenie sa

• Vysvetlenie príčin javov verzus pochopenie ich zmyslu

ďalej

• Výber osôb verzus voľba prípadov

• Overovanie existujúcej teórie verzus tvorba novej teórie

Filozofické základy

• Kvantitatívny výskum – pozitivizmus – materializmus - prírodné vedy – jedna realita – príroda, spoločnosť

• Kvalitatívny výskum – idealizmus – predpoklad viacerých realít – subjektívne aspekty konania – iracionalita – hlavná úloha – porozumieť, vcítiť sa

Kedy a ktorý prístup vo výskume?

• Kvantitatívne metódy

• Dotazník

• Rozhovor

• Pozorovanie

Kvalitatívne metódy

• Kvalitatívne pozorovanie (zúčastnené)

• Kvalitatívny rozhovor (hĺbkový)

• Kazuistika (case study)

• Life story

Projekt kvantitatívneho výskumu

• Názov (predmet),

• Cieľ (Ciele),

• Hypotézy,

• Vzorka,

• Metódy a techniky,

• Časový plán,

• Materiálno-technické zabezpečenie

Výskumná vzorka

• V kvantitatívnom výskume

• V kvalitatívnom výskume

Dve poňatia

• Kvalitatívny výskum - experti

• kvantitatívny výskum – základný súbor, výberový súbor,

• Reprezentatívnosť,

• Náhodný výber, dostupný, zámerný

Hypotézy

• V kvantitatívnom výskume

• V kvalitatívnom výskume

Tri charakteristiky hypotéz

• Je to tvrdenie, oznamovacia veta,

• Vyjadruje vzťah medzi dvomi premennými,

• Musí sa dať testovať, empiricky overiť, t.j. jej premenné sa musia dať merať, alebo kategorizovať

Tri typy hypotéz (Gavora)

• Rozdiely: viac, častejšie, silnejšie, vyššie, odlišné,

• Vzťahy: pozitívny, negatívny, korelácia,

• Následky: ak- tak, čím- tým

Tvorba dotazníka

Postupnosť, následnosť 4 častí výskumu:

• Názov výskumu,

• Ciele výskumu,

• Hypotézy výskumu (v kvantitatívnom),

• Otázky dotazníka.

Otázky dotazníka

• Musia byť:

- jednoznačné,

- Zrozumiteľné aj pre respondentov s nižším vzdelaním,

- V jednej otázke sa môžeme pýtať len na jednu vec (Príklad chybnej otázky: Ako dlho fajčíte a prečo?)

Ešte k otázkam dotazníka

• Na začiatok (alebo) koniec dotazníka dávame tzv. identifikačné otázky: pohlavie, vek, vzdelanie, povolanie a pod., v závislosti od témy výskumu),

• Otázky „in medias res“ formulujeme tak, aby nám overovali pravdivosť našich hypotéz,

• Otázka, ktorá neoveruje žiadnu hypotézu (okrem identifikačných otázok) nemá v dotazníku čo robiť,

Druhy otázok

• Zatvorené – poskytujú úplný diapazón možností – variantov, napr. pohlavie – muž, žena,

• alebo:

• Považujete sa za chudobného? – áno - skôr áno, - skôr nie, - nie, - neviem

Polootvorené otázky

• Čo je podľa Vás, Váš najväčší problém pri hľadaní práce:

- nedostatok pracovných príležitostí v blízkom okolí

- nízke vzdelanie

- nedostatočná prax

- Iné - napíšte

Otvorené otázky

• Napíšte ako dlho ste nezamestnaní

• 1. otvorené otázky sú v dotazníku nevhodné – treba ich dodatočne spracovávať a fakticky z nich aj tak robiť varianty – a teda otázky zatvorené –napr.

- menej ako rok, viac ako rok, viac ako dva roky, atď.

ďalej

2. Nepatria do dotazníka principiálne – ak sú kvalitatívne – napr. Čo si myslíte o súčasnej slovenskej zdravotnej politike?

K počtu otázok dotazníka

• Jednoznačná odpoveď neexistuje

• Odporúčané (optimálne rozmedzie) – 25 – 35 otázok

• Pri väčšom počte hrozí únava respondentov, zvyšuje sa množstvo nezodpovedaných otázok, klesá snaha o kvalitné odpovede, rastie počet odmietnutí spolupráce a pod.

Ešte k otázkam a dotazníku

• Konečný počet otázok samozrejme závisí od počtu a zložitosti hypotéz

• Poznamenávame, že pri dotazníku sa musíme zmieriť s tým, že ide o metódu, ktorou sa skôr kĺžeme po povrchu problematiky – do hĺbky idú skôr kvalitatívne metódy a techniky

Kvalitatívny rozhovor

• Malý počet otázok – 3 - 5,

• Neponúkame varianty odpovedí,

• Necháme odpovedať voľne,

• Záznam analyzujeme dodatočne.

Zásadné charakteristiky kvalitatívneho rozhovoru

• Ide do hĺbky,

• Nepotrebujeme veľa rozhovorov,

• Neoslovujeme hocikoho, ale vedome tzv. expertov – t.j. ľudí, o ktorých predpokladáme, že o danej veci veľa vedia

Koľko rozhovorov?

• Keď vidíme, že siedmy respondent (expert) hovorí o danom probléme zhruba to isté, čo predošlí, vieme, že 7 rozhovorov je dosť

• Samozrejme dosť môže byť i 5, 6, prípadne 9 rozhovorov

• Presné maximum neexistuje – podľa našich poznatkov, potreba každého rozhovoru nad počet 10, by mala viesť k zamysleniu, kde robíme chybu!

Kazuistika

• Nie je definovaná jednoznačne (angl. case study) – riešenie prípadov

• Spravidla obsahuje:

• Anamnéza – osobná, rodinná,

• Diagnózu a prognózu,

• Návrh na opatrenia a pod.

Druhy kazuistík

• Komplexná,

• Čiastková (len niektoré znaky, stránky)

• Voľná,

• Podľa plánu,

• Klinická (najčastejšia)- slúži ako podklad pre odborné konzultácie – za účelom riešenia konkrétneho problému

• atď.

Life story

• Je zápisom, analýzou a vyhodnotením života určitej osoby,

• Výskumníka zaujímajú subjektívne významy, interpretácie určitých prežitých udalostí,

• Fakty nie sú cieľom, ale prostriedkom výskumu.

K postupu výskumníka

• Prvá fáza – navodenie atmosféry dôvery,

• – otázka – ako naratívny impulz, spúšťajúci príbeh, - výskumník zasahuje otázkami, iba keď hovoriaci stratí niť

Druhá fáza

• Kladenie otázok, ktorými si výskumník objasňuje niektoré momenty životného príbehu

Tretia fáza

• Úsilie extrahovať z rozprávania teóriu o životnom cykle človeka,

• Výskumník spolu s rozprávačom sa pokúšajú abstraktnejšie kategorizovať život na základe opakujúcich sa momentov a spájania jednotlivých častí rozprávania.

Life story

• Sa zapisuje, alebo nahráva, v súčasnosti už na kameru,

• Potom sa analyzuje – na čo sa používajú rôzne interpretačné štruktúry.

Ďalšie najpoužívanejšie metódy

• Obsahová analýza dokumentov – napr. zisťovanie koľko a ako písali v období posledných 5 rokov) vybrané denníky o Rómoch a rómskej problematike

• Kvázi- experiment – je založený na štúdiu určitého druhu dokumentov – napr. – osobných spisov zomrelých dôchodcov určitého DD za určité obdobie – skúmať môžeme príčiny úmrtí, početnosť úmrtí podľa pohlavia, súvislosti diagnóz s fajčením a pod.

Tretia kniha – Základné sociologické pojmy

• Sociálne javy – sociálne fakty

V bežnej percepcii: „to čo sa človeku javí“

Čiže odraz spoločenskej skutočnosti vo vedomí človeka.

Viac zložkovosť – viacvrstevnatosť sociálnych a spoločenských javov

• Sociálne a spoločenské javy sa nedajú oddeliť od psychických, duchovných, prírodných,

• Často majú zložky, ekonomické, sociálno-politické, kultúrne a iné.

Sociálne a spoločenské javy ako javy „sui generis“

• Nedajú sa bez zostatku objasniť iba prístupmi psychologickými, či prírodovednými.

• Človek v každodennom živote vníma iba niektoré javové stránky skutočnosti

Sociálna a spoločenská skúsenosť človeka

• Parciálna

• Nesystematická,

• selektívna

Sociálna a spoločenská skúsenosť človeka

• Je skúsenosťou z inými ľuďmi,

• Čiže vždy je niečo za hranicami našich skúseností

• Do nášho života vstupujú normy, hodnoty, inštitúcie, organizácie

Klasifikácia sociálnych a spoločenských javov

• Tie, ktoré spoločenský život skôr:

• Konzervujú,

• stabilizujú,

• dynamizujú

ďalej

• Sociálne a spoločenské javy:

• Priamo pozorovateľné a zistiteľné,

• Nepriamo pozorovateľné a zistiteľné – cez indikátory

Z hľadiska pozorovateľa

• Znútra – from inside,

• Zvonku – from outside (príklad chudoba)

Triedy sociálnych a spoločenských javov

1. Sociálne procesy

• Makro: globalizácia, demokratizácia, urbanizácia, natalita, rozvodovosť,

• Mikro: spolupráca, súťaživosť, konflikt,

2 Sociálne a spoločenské vzťahy

• Viažu sa k sociálnym procesom

• Príklad emancipačné tendencie sociálnej práce sú možné len v hraniciach existujúcich vzťahov

3 Sociálne a spoločenské skupiny

• Klasifikácie:

• Malé, veľké,

• Formálne, neformálne,

• Členstvo vstupom, narodením sa,

• Atď.

4 Sociálne a spoločenské udalosti

• Makro: parlamentné voľby, reformy sociálneho zabezpečenia,

• Mikro: promócie, sobáš, smrť

5 Chovanie, jednanie, konanie ľudí

• Byrokracia, sociálna kontrola,

• Nezamýšľané dôsledky,

• Sociálne mechanizmy - určité okolnosti – určité jednanie,

6 Spoločenské javy v užšom zmysle slova

• Voľný čas ako spoločenská kategória, posvätné a profánne, verejné a súkromné, rituály

Spoločnosť jazykom sociológie

• Agregát indivíduí, v danom čase, danom území – spravidla v hraniciach štátu

• Súbor inštitúcií – štrukturálny funkcionalizmus

• Komplex vzťahov – výrobných, ekonomických, vzdelávacích a pod. – sieť rolí - interpretatívna sociológia

Individualisti

• Spoločnosť je len slovo, nemá empirické krytie,

• Existujú len ľudia.

Sociológia sa zaoberá:

• Modernou spoločnosťou

• A postmodernou

• Tradičná – tej sa venuje napríklad história

• Ostatné sme prebrali v prvej knihe – K dejinách sociológie

Spoločenská a sociálna štruktúra

• Vnútorné usporiadanie, sústava a zloženie prvkov,

• sieť vzťahov – dobrovoľne – nedobrovoľne rešpektovaná

• Štrukturálny funkcionalizmus

Stratifikačná štruktúra

• Vrstva – v angl strata,

• Horná, stredná dolná,

• Status spoločenský, sociálny,

• Konzistentnosť, nekonzistentnosť.

Sociálna mobilita

• Horizontálna,

• Vertikálna.

Kultúra

• Pojem kultúra v bežnom jazyku

• Pôvod cultura agri,

• Kultúrna antropológia – systém významov, hodnôt a noriem, ktorý sa prostredníctvom socializácie odovzdáva ďalším generáciám

Sociológia

• Akcentuje ten aspekt kultúry, ktorý sa vzťahuje na systém spoločne uznávaných významov,

• Umožňuje predvídateľnosť - bezpečie

• Kultúra ako hodnoty, normy, výtvory, vedomosti, symboly, jazyk

Bauman

• Akcentoval násilné, umelé, aktívne konanie človeka – meniace prírodné prostredie

Funkcionalistická škola

• Kultúra ako subsystém celku, ktorý umožňuje spoločnosti fungovať

• Symboly a rituály v podpore sociálnej solidarity.

Základné znaky kultúry

1. Je založená na činnosti ľudí, na hodnotách, normách, tradíciách. Je výtvorom i majetkom spoločnosti – nie jednotlivca – má spoločenský charakter

2. Enkulturácia

• Má získaný charakter, človek si ju osvojuje socializáciou

3. kontinuita v čase

• Prenáša sa z generácie na generáciu,

• Kultúrne dedičstvo – kultúrny kapitál

4. Adaptívny charakter

• Utvára nás – spoluvytvárame (meníme) ju aj my ekvivalencia

Štruktúra kultúry

• Materiálna – prostriedky výroby a spotreby,

• Duchovná – hodnoty, normy, symboly

Kultúrna zmena

• Kultúrna difúzia – akulturácia,

• Kultúrna inovácia

• Kultúrna medzera – postkomunistické štáty

Subkultúra, kontrakultúra

• Etnické skupiny,

• Profesionálne skupiny,

• vekové skupiny - mládež

Masová kultúra

• Masovokomunikačné prostriedky

• Podriadenie pudom, z hľadiska intelektu - najnižším vrstvám,

• Víťazstvo priemeru – ako lepší variant,

• Fiktívny (virtuálny) svet

• Zábavná funkcia – ako to hlavné

A ešte

• Kultúrny relativizmus,

• Kultúrny šok

Sociálna situácia, spoločenská situácia

• Adjektíva – krízová, núdzová, politická, výchovná, terapeutická atď.

• Sociálna práca = situácia jednania dvoch ľudí

Definícia situácie

• Interpretatívna sociológia- spoločenská alebo sociálna situácia – druh reality na ktorej sa zhodli jej účastníci – tí čo ju definujú.

Pozor!

• My sa nechováme podľa toho, aká situácia objektívne je, ale podľa toho, ako jej ľudia rozumejú, ako ju interpretujú

Sociálny pracovník

• Musí rešpektovať objektívne i subjektívne aspekty sociálnej situácie,

• jej normatívne i expresívne aspekty

Ak

• Zmeníme definíciu situácie – môžeme zmeniť i chovanie, konanie človeka ?

• Alebo to platí len o nás?

Peter L. Berger. – T. LuckmannTeória sociálnej konštrukcie reality

• Jedinec si konštruuje svoje poňatie svojej sociálnej situácie

• Pre sociálneho pracovníka je dôležité dosiahnuť čo najväčšiu zhodu v definícii situácie klienta

Klasifikácia situácií

• Biografická,

• Konfliktná,

• Medzná,

• Problémová,

• Konzenkvečná.

Zmeny sociálnych situácií

• Vlastné rozhodnutie,

• Zásah zvonku

Spoločensky uznaná sociálna situácia

• Choroba, nezamestnanosť, pôrod

Klient často

• Partikularizuje svoju sociálnu situáciu – signalizuje to rozdiel medzi subjektívnou definíciou a objektívnou (zákonom)