Vysoká škola Danubius Fakulta sociálnych štúdií

SOCIÁLNE SLUŽBY A ZARIADENIA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB Vysokoškolské skriptá

Petronela Šebestová

2019

Elektronický učebný text

pre I. ročník Bc. štúdia

Študijný program:

Sociálna práca

© PhDr. PETRONELA ŠEBESTOVÁ, PhD.

Recenzent: Prof. PhDr. Pavol Mühlpachr, PhD.

2019

ISBN: 978-80-8167-070-1

Obsah

ÚVOD .............................................................................................................................................. 5

I. Kapitola

ROZDIEL MEDZI SOCIÁLNOU PRÁCOU A SOCIÁLNYMI SLUŽBAMI ........................ 6

OTÁZKY KU KAPITOLE č. I. ................................................................................................................ 8

II. Kapitola

ČO JE NEPRIAZNIVÁ SOCIÁLNA SITUÁCIA? .................................................................... 9

OTÁZKY KU KAPITOLE č. II. ............................................................................................................. 10

III. Kapitola

ÚČASTNÍCI PRÁVNYCH VZŤAHOV PRI POSKYTOVANÍ SOCIÁLNYCH SLUŽIEB11

OTÁZKY KU KAPITOLE č. III............................................................................................................. 12

IV. Kapitola

PRÁVA A POVINNOSTI PRI POSKYTOVANÍ SOCIÁLNEJ SLUŽBY ............................ 13

OTÁZKY KU KAPITOLE č. IV. ........................................................................................................... 31

V. Kapitola

DRUH SOCIÁLNEJ SLUŽBY, FORMA SOCIÁLNEJ SLUŽBY A ROZSAH

POSKYTOVANIA SOCIÁLNEJ SLUŽBY .............................................................................. 33

OTÁZKY KU KAPITOLE č. V. ............................................................................................................. 35

VI. Kapitola

VYKONÁVANIE ODBORNÝCH ČINNOSTÍ, OBSLUŽNÝCH ČINNOSTÍ A ĎALŠÍCH

ČINNOSTÍ .................................................................................................................................... 36

OTÁZKY KU KAPITOLE č. VI. .......................................................................................................... 42

VII. Kapitola

POSUDKOVÁ ČINNOSŤ V SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH .................................................... 44

OTÁZKY KU KAPITOLE č. VII. .......................................................................................................... 48

VIII. Kapitola

REGISTRÁCIA POSKYTOVATEĽOV SOCIÁLNYCH SLUŽIEB ..................................... 49

OTÁZKY KU KAPITOLE č. VIII. ......................................................................................................... 51

IX. Kapitola

FINANCOVANIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB .......................................................................... 52

OTÁZKY KU KAPITOLE č. IX. ........................................................................................................... 54

X. Kapitola

PÔSOBNOSŤ MINISTERSTVA A ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY PRI POSKYTOVANÍ

SOCIÁLNYCH SLUŽIEB A SÚČINNOSŤ INÝCH ORGÁNOV .......................................... 55

OTÁZKY KU KAPITOLE č. X .............................................................................................................. 59

XI. Kapitola

KOMUNITNÝ ROZVOJ A KOMUNITNÝ PLÁN V OBLASTI POSKYTOVANIA

SOCIÁLNYCH SLUŽIEB .......................................................................................................... 60

OTÁZKY KU KAPITOLE č. XI. ........................................................................................................... 62

XII. Kapitola

DEINŠTITUCIONALIZÁCIA ................................................................................................... 63

POJEM KOMUNITA A JEJ ZNAKY .................................................................................................... 70

OTÁZKY KU KAPITOLE č. XII. .......................................................................................................... 73

XIII. Kapitola

ZMLUVA O POSKYTOVANÍ SOCIÁLNEJ SLUŽBY .......................................................... 75

OTÁZKY KU KAPITOLE č. XIII. ......................................................................................................... 85

POVINNÁ LITERATÚRA .......................................................................................................... 86

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKZOV ........................................................................ 87

5

ÚVOD

Cieľom vysokoškolského učebného textu je opísať problematiku sociálnych služieb ako

základného pilieru celého študijného programu sociálna práca.

Sociálna práca a prostredníctvom nej vykonávané sociálne služby určujú sociálnym pracovníkom

a odborníkom v sociálnych službách, dodržiavanie práv a povinnosti voči prijímateľom sociálnych

služieb.

Sociálne služby majú svoje špecifiká, ktoré sa môžu vykonávať iba v súlade s kľúčovým zákonom

č. 448/2008 Z.z o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o

živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Tým, že sa uvedený

zákon od vstupu do platnosti (2009) už 24 krát novelizoval, je pomerne komplikované, nie len sa

naučiť jeho aktuálne znenie, ale aj porozumieť filozofii problematiky poskytovania sociálnych

služieb.

V predloženom učebnom texte sú formulované jednotlivé kapitoly tak, aby študent pochopil

zmysel a základné priority nie len sociálnych služieb, ale aj všetkých činností, ktoré je nevyhnutné

ovládať a uchopiť tak, aby boli poskytované v prospech prijímateľa sociálnych služieb.

Zo zákona č. 448/2008 Z.z. sa odvíja ďalšia tvorba zákonov a Vyhlášok, ktoré bližšie určujú resp.

vysvetľujú aplikáciu jednotlivých jeho paragrafov v praxi.

Z týchto dôvodov si dovolím tvrdiť, že sociálna práca a sociálne služby sú postavené na zákonoch,

ktorých neznalosť, alebo nedodržiavanie môžu spôsobiť to, že sociálne služby budú poskytované

nekvalitne.

Dodržiavanie podmienok kvality v sociálnych službách závisí od viacerých faktorov. Zákon

vymedzuje ich štandardy, kritériá a indikátory. Je potrebné však mať na zreteli, že bez osobnej

zaangažovanosti sociálneho pracovníka, ako človeka, ktorý má úprimný záujem riešiť nepriaznivú

situáciu iného človeka, sú akékoľvek predpisy a ich plnenie iba prázdnymi slovami.

Sociálny pracovník je človek, ktorý môže urobiť iného človeka šťastným a dopriať mu dôstojný

život i napriek jeho ťažkostiam. Od toho sa odvíja aj sociálna práca.

6

I. Kapitola

ROZDIEL MEDZI SOCIÁLNOU PRÁCOU A SOCIÁLNYMI SLUŽBAMI

Sociálna práca sa vykonáva prostredníctvom sociálnych služieb postupmi zodpovedajúcimi

najnovším poznatkom spoločenských vied. Sociálna práca je vedecká disciplína!!!

Definície sociálnej práce

MEDZINÁRODNÁ DEFINÍCIA SOCIÁLNEJ PRÁCE (Adelaide 2004):

Sociálna práca podporuje (reflektuje) sociálnu zmenu, riešenie problémov v ľudských

vzťahoch a situáciách. Súčasne napomáha občanom v nepriaznivej životnej situácii

dosiahnuť zlepšenie resp. ich zmiernenie. Sociálna práca zasahuje v oblastiach, kde

prichádza k interakcii ľudí a ich prostredia a využíva k tomu teóriu ľudského správania a

teóriu sociálnych systémov. Základom sociálnej práce sú princípy ľudských práv a sociálna

spravodlivosť.

GLOBÁLNA DEFINÍCIA SOCIÁLNEJ PRÁCE prijatá júli 2014 v Melbourne (IFSW –

medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov)

„Sociálna práca je praktická profesia a vedecký odbor, podporuje reflektuje sociálnu zmenu,

sociálnu súdržnosť, práva a slobodu ľudí. Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv,

kolektívnej zodpovednosti a rešpektovanie rozdielností sú základom sociálnej práce. S

pomocou teórií sociálnej práce, sociálnych vied, humanitných odborov a tradičných

(pôvodných) poznatkov, sociálna práca zapája ľudí a štruktúry do riešenia problémov života

a do posilňovania sociálneho blaha“

7

Definície sociálnej služby podľa §2 zákona 448/2008 Z.z.

Sociálna služba je odborná, obslužná alebo ďalšia činnosť, ktorá sa poskytuje predovšetkým na:

1) prevenciu, riešenie alebo zmiernenie vzniku nepriaznivej sociálnej situácie

jednotlivca, rodiny a komunity;

2) zachovanie, obnovu alebo rozvoj človeka viesť samostatný život a podporu

začlenenia do spoločnosti;

3) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných

potrieb = bývanie, stravovanie, ošatenie, hygiena

4) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby alebo rodiny

5) riešenie krízovej situácie jednotlivca alebo rodiny (ohrozenie života alebo

zdravia = bezodkladne poskytnúť sociálnu službu)

Zapamätat si 5 hladísk poskytovania sociálnej služby!!!

8

OTÁZKY KU KAPITOLE č. I.

1. Aké služby sa poskytujú z hľadiska absencie základných životných potrieb?

2. Čím sú charakteristické definície sociálnych služieb?

3. Aký je rozdiel medzi definíciou sociálnej práce prijatej v roku 2004 a definíciou sociálnej

práce prijatej v roku 2014 ?

4. Na aký účel sa poskytujú sociálne služby?

9

II. Kapitola

ČO JE NEPRIAZNIVÁ SOCIÁLNA SITUÁCIA?

Definícia nepriaznivej sociálnej situácie

Ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením a obmedzenie schopnosti samostatne riešiť

svoje problémy.

1) Nemá zabezpečené základné životné podmienky na uspokojovanie základných

životných potrieb, ktorými sú: stravovanie, bývanie, hygiena a ošatenie; (bezdomovci)

2) Pre svoje životné návyky, spôsob života sa ocitne v sociálnej núdzi (závislosť na

návykových látkach, činnostiach, predmetoch; (látkové=chemické, nelátkové =

predmety alebo činnosti), alkoholizmus, drogy, lieková závislosť, hazardné hry –

gambling , internet, pyrománia, kleptománia, oniománia („ závisláci“)

3) Pre ohrozenie vývoja z dôvodu zdravotného postihnutia ak ide o dieťa do 7 rokov

(deti so zdravotným postihnutím)

4) Pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav; (ŤZP je zdravotné

postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%); (dospelí s ŤZP)

5) Z dôvodu, že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a nevie sa sama o

seba postarať, alebo sú týraní. (dôchodcovia – seniori))

6) Pre výkon opatrovania inej fyzickej osoby (opatrovateľ)

7) Pre ohrozenie správaním iných osôb, alebo ak sa fyzická osoba stala obeťou násilia

(týranie, domáce násilie, zneužívanie, zanedbávanie a pod.) obete násilia

8) Ak fyzická osoba dlhodobo zotrváva v segregovanej lokalite s prítomnosťou

generačne reprodukovanej chudoby mimo územia obce (absencia základnej občianskej

vybavenosti, častý výskyt sociálno-patologických javov s vysokou toleranciou k nim,

nízka úroveň vzdelanosti, hmotná núdza, absencia hygienických návykov) rôzne

komunity

9) Z dôvodu straty ubytovania, alebo ohrozenia stratou bývania ( v čom vidíte rozdiel

medzi 1 a 9 )

10

Zapamätat: 9 dôvodov nepriaznivej sociálnej situácie = devät cieolvých skupín sociálnej práce!!!

OTÁZKY KU KAPITOLE č. II.

1. Ktoré sú cieľové skupiny občanov, ktorým sa poskytujú sociálne služby?

2. Čo je priestorovo segregovaná lokalita a koncentrovane a generačne reprodukovaná

chudoba? Ktoré sú jej hlavné znaky?

3. Čo je miera funkčnej poruchy pre účely ŤZP?

11

III. Kapitola

ÚČASTNÍCI PRÁVNYCH VZŤAHOV PRI POSKYTOVANÍ SOCIÁLNYCH

SLUŽIEB

a) Prijímateľ sociálnych služieb

(občan SR, cudzinec – občan EÚ s reg. pobytom na území SR; cudzinec)

b) Poskytovateľ sociálnych služieb

(verejný poskytovateľ = zriadený VUC, obcou, mestom

neverejný = iná osoba napr. MVO, súkromná osoba)

c) MPSVR SR

d) Obec, mesto

e) Vyšší územný celok

f) Partnerstvo (zoskupenie osôb na základe zmluvy na účel realizácie projektov

zameraných na zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie)

g) iná osoba, ktorej vznikajú práva a povinnosti pri poskytovaní sociálnych služieb

Pri poskytovaní sociálnej služby platí zásada rovnakého zaobchádzania (365/2004 Z. z. o

rovnakom zaobchádzaní - antidiskriminačný zákon)

12

OTÁZKY KU KAPITOLE č. III.

1. Kto sú verejní poskytovatelia sociálnych služieb?

2. Kto sú neverejní poskytovatelia sociálnych služieb?

3. Kto sú účastníci právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb?

13

IV. Kapitola

PRÁVA A POVINNOSTI PRI POSKYTOVANÍ SOCIÁLNEJ SLUŽBY

Fyzická osoba má za podmienok ustanovených zákonom 448/2008 Z.z.,

právo výberu sociálnej služby jej formy, rozsahu a spôsobu poskytovania;

má právo výberu poskytovateľa sociálnej služby aj mimo svojho bydliska u verejného a

neverejného poskytovateľa;

má právo na dodržiavanie ľudských práv a slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti,

aktivizovanie k posilneniu sebestačnosti a na podporu začlenenia do spoločnosti;

má právo na zabezpečenie dostupnosti informácií v zrozumiteľnej forme, o druhu, mieste,

cieľoch a spôsobe poskytovania sociálnej služby, o úhrade za sociálnu službu;

na utvorenie podmienok na zabezpečenie osobného kontaktu, telefonického kontaktu,

písomného kontaktu alebo elektronického kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, najmä na

účel ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, nadväzovania a udržiavania

sociálnych väzieb s rodinou a komunitou a udržiavania partnerských vzťahov;

na nenarušovanie svojho osobného priestoru okrem situácie, ktorá neznesie odklad a vstup

je nevyhnutný na ochranu jeho života, zdravia alebo majetku, na ochranu práv a slobôd

iných fyzických osôb alebo ochranu majetku zariadenia; klient má právo na náhradu

vzniknutej škody;

podieľať sa na určovaní životných podmienok v pobytovom zariadení sociálnych služieb

prostredníctvom zvolených zástupcov prijímateľov sociálnej služby pri úprave domáceho

poriadku, pri riešení vecí súvisiacich s podmienkami a kvalitou poskytovania sociálnych

služieb a výbere aktivít vykonávaných vo voľnom čase;

ak je prijímateľom sociálnej služby dieťa(???), má právo podieľať sa na určovaní životných

podmienok v zariadení samo, alebo prostredníctvom svojho zákonného zástupcu.

14

Povinnosti poskytovateľa sociálnych služieb:

prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej služby;

aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a možností;

poskytovať sociálnu službu na odbornej úrovni;

spolupracovať s rodinou, obcou a komunitou pri utváraní podmienok na návrat prijímateľa

sociálnej služby poskytovanej v zariadení s celoročnou pobytovou formou do prirodzeného

rodinného prostredia;

obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne alebo zabezpečí

poskytovanie sociálnej služby fyzickej osobe bezodkladne, ak je jej život alebo zdravie

vážne ohrozené, ak fyzická osoba nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na

uspokojovanie základných životných potrieb (stravovanie, bývanie, hygiena, ošatenie);

zariadenia sociálnych služieb vedú poradovník čakateľov.

Za vážne ohrozenie života alebo zdravia fyzickej osoby sa považuje najmä:

ohrozenie správaním inej fyzickej osoby,

odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby,

absencia osobnej starostlivosti o klienta manželom alebo manželkou, plnoletým dieťaťom

alebo rodičom alebo inou fyzickou osobou, ktorú súd ustanovil za opatrovníka.

15

INDIVIDUÁLNY PLÁN

Ďalšou povinnosťou poskytovateľa sociálnych služieb je zostavenie individuálneho plánu

pre prijímateľa sociálnych služieb.

Individuálny plán je komplexný, flexibilný a koordinovaný nástroj na aktívnu spoluprácu

poskytovateľa sociálnej služby, prijímateľa sociálnej služby, jeho rodiny a komunity.

Ciele individuálneho plánu vychádzajú z individuálnych potrieb prijímateľa sociálnej služby a

spolupráce prijímateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby.

Individuálny plán je koordinovaný sociálnym pracovníkom, ktorý podporuje a sprevádza

prijímateľa sociálnej služby v procese individuálneho plánovania (kľúčový pracovník).

Proces individuálneho plánovania zahŕňa:

identifikáciu individuálnych potrieb (podľa diagnózy)

voľbu cieľov individuálneho plánu,

voľbu metód dosahovania cieľov individuálneho plánu,

plán činností a aktivít napĺňania individuálneho plánu

hodnotenie individuálneho plánu.

Na tvorbe individuálneho plánu sa podieľajú odborní pracovníci (psychológ, psychiater, sociálny

pracovník, fyzioterapeut, logopéd, liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg, pracovný terapeut,

opatrovateľ, ošetrovateľ, asistent liečebnej výživy a pod.). Individuálny plán sa pravidelne

prehodnocuje – rediagnostikuje (najmenej raz za 6 mesiacov).

Individuálny plán je súbor činností, ktoré vedú k uspokojovaniu potrieb klienta a k obnove

jeho sociálneho fungovania. Pri zostavovaní individuálneho plánu by sa mali dodržať nasledovné

kritériá (Kubalčíková, 2011, s. 58):

poskytovateľ má písomne spracované vnútorné pravidlá podľa druhu a poslania sociálnej

služby, ktorými sa riadi plánovanie a spôsob prehodnocovania procesu poskytovania

sociálnej služby,

16

poskytovateľ plánuje spoločne s osobou priebeh poskytovania sociálnej služby s ohľadom

na osobné ciele a možnosti osoby,

poskytovateľ má pre vyššie uvedený postup pre každú osobu určeného zamestnanca,

poskytovateľ vytvára a uplatňuje systém získavania a predávania potrebných informácií

medzi zamestnancami o priebehu poskytovania sociálnej služby jednotlivým osobám.

Z individuálneho plánu by malo byť zrozumiteľné, na koho sa súbor naplánovaných činností

vzťahuje, kto a s akými cieľmi naplánované činnosti vykoná, aký má byť očakávaný výsledok

a časový rámec jeho realizovania.

Osobný cieľ vyjadruje konkrétny individuálny plán klienta čiže cieľ, ktorý by chcel klient počas

svojho pobytu v zariadení s využitím poskytovanej sociálnej služby dosiahnuť. Naplnenie

osobného cieľa priaznivo vplýva na klienta, vedie ho k vyššej spokojnosti, vychádza z jeho

osobných potrieb. Cieľ môže byť zameraný na výsledok poskytovania určitej sociálnej služby ale

tiež na zlepšenie stavu klienta.

Osobné ciele formulované na základe deficitu potrieb klienta môžu byť zlepšenie/udržanie

pohybu, rozšírenie a zlepšenie komunikácii, čítanie a pod. Osobné ciele formulované na základe

priania klienta môžu byť pravidelné ručné práce, návšteva kultúrnych akcií, pravidelná účasť na

speváckom krúžku. Výber osobného cieľa závisí od predchádzajúceho životného štýlu klienta, jeho

návykov a typu osobnosti. Súvisí s hodnotovým postojom, celoživotnými preferenciami klienta

a jeho ideí.

Už pri prvom jednaní so záujemcom o sociálnu službu, vzniká poskytovateľovi povinnosť

informovať záujemcu podrobne a zrozumiteľne o rozsahu sociálnej službe, ktorá sa klientom

v zariadení poskytuje. Záujemca – budúci klient musí byť zároveň oboznámený ešte pred nástupom

do zariadenia, že si musí stanoviť svoj osobný cieľ, a že mu bude sociálna služba poskytovaná

podľa spoločne vytvoreného individuálneho plánu. Informácie poskytuje sociálny pracovník.

V prípade, že sa jednania nezúčastní záujemca o sociálnu službu, je o potrebných záležitostiach

informovaná osoba, ktorá záujemcu v jednaní zastupuje. Poskytovateľ sa musí usilovať

o vytvorenie podmienok na dosiahnutie osobného cieľa záujemca, pričom nemôže prekročiť svoje

skutočné možnosti. Sociálny pracovník musí informovať záujemca o tom, čo je pri plnení

stanoveného cieľa reálne a čo nie. Osobný cieľ sa zostavuje až po ujasnení situácie obidvoch strán,

ktoré pozostáva z toho, že klient povie svoju požiadavku a svoju predstavu o osobnom cieli

a sociálny pracovník posúdi reálnosť tejto klientovej požiadavky. Pri prejedaní dohody

17

o poskytovaní sociálnej služby v pobytovom zariadení už musí byť stanovený cieľ budúceho

klienta. Záujemca musí byť informovaný o možnosti zmeny svojho stanoveného osobného cieľa.

Osobný cieľ záujemcu by mal byť:

- malý, reálny, dosiahnuteľný (nedosiahnuteľný, nesplniteľný ciel vedie k strate nádeje

a nemotivuje k vynaloženiu vlastného úsilia), náročnejší cieľ musí byť rozdelený do

niekoľko menších častí a časových etáp,

- uskutočniteľný v podmienkach zariadenia,

- dôležitý pre záujemcu, nie len formálne pre vedenie dokumentácie individuálneho

plánovania,

- konkrétny (nie príliš všeobecný a neurčitý) a zameraný na správanie sa,

- primerane náročný na dosiahnutie – dosiahnutie cieľa musí stáť úsilie (ľahké ciele

nevyžadujú úsilie, nemotivujú klienta k vyššej aktivite),

- musí sa týkať výskytu, v žiadnom prípade nie neprítomnosti niečoho,

- musí pomenovať začiatok, nie len koniec niečoho,

- merateľný – sú stanovené kritériá k posudzovaniu, či bol cieľ dosiahnutý v plnom rozsahu

alebo len čiastočne (kritériá umožňujú objektívne zhodnotenie).

Pri stanovení osobných cieľov často vznikajú problémy. Jeden z problémov je, že mnoho

záujemcov (a neskôr aj klientov v pobytových zariadeniach) zaujíma pasívny postoj a apatiu,

nezáujem a neochotou sa osobne zapojiť. Títo ľudia si myslia, že sa stanú pasívnym príjemcom

poskytovanej sociálnej služby, pričom so svojou vlastnou aktivitou, zapojením sa a osobnou

angažovanosťou príliš nepočítajú, správajú sa odmietavo a nespolupracujú. Takýto postoj jedinca

odráža jeho stav, v ktorom sa práve nachádza a preto ho netreba odsudzovať.

Iným častým problémom je aj to, že záujemcovia mnohokrát sami nevedia, čo by chceli

dosiahnuť. Majú problém s adaptáciou na novú situáciu, ťažko sa s ňou i sami so sebou

vyrovnávajú. Nerozumejú tomu, čo je zmyslom stanovenia ich osobného cieľa. Pesimistické

chápanie situácie im neumožní optimisticky plánovať svoju budúcnosť. Zväčša svoju budúcnosť

už len vidia ako neperspektívnu a nezvratnú. Vhodný prístup so správnym výberom komunikačnej

techniky sociálneho pracovníka pri jednaní so záujemcom o službu a neskôr kľúčových

pracovníkov po prijatí klienta do zariadenia, je možné dosiahnuť zmeny postojov záujemca/klienta.

Snaha prehovoriť klientov, vysvetľovanie dôvodov alebo použitie manipulačnej stratégie väčšinou

nevedie k očakávanému výsledku. Efektívnejšie je zvoliť empatický, chápajúci prístup. Takýto

18

prístup vytvorí záujemcovi/klientovi priestor na vyjadrenie svojej vôle a záujemca/klient sa stáva

ovplyvniteľnejší . Vzniká priestor na zistenie dôvodu nesúhlasu, prípadne sa tento jedinec cíti byť

pochopený, lepšie spolupracuje a je prirodzene aktívnejší. Podľa Malikovej (2011, s. 172-173),

vhodný postup pri jednaní so záujemcom o službu a prejednávanie jeho osobného cieľa je

nasledovný:

- Neodporovať záujemcovi.

- Dať najavo, že si uvedomujeme obsah toho, čo povie (t.j. odmietanie) a rešpektujeme ho.

- Vychádzať z jeho povedaných informácií, parafrázovať ich a dať priestor záujemcovi

k ďalšiemu vyjadreniu sa.

- Podľa potreby a okolnosti sa pýtať na ďalšie podrobnosti k jeho vysvetleniu, aby sme lepšie

porozumeli dôvodom jeho odmietania.

- Používať techniku aktívneho počúvania, verbálne i neverbálne prejaviť empatiu.

- Dať priestor na popis a prejavenie emócie, vhodnými komunikačnými technikami

podporovať záujemcu v opise jeho pocitov, aby sa mu vyjadrením jeho zážitkov čo najviac

uľavilo – ide o terapeutický účinok vyjadrenia emócií. Vyjadrenie a popis problémov spolu

s uvoľnením emócií zväčša vedú k zmene postojov z negatívneho aspoň do neutrálneho

alebo i do ochoty zaujať aktívne stanovisko.

- Navrhnúť záujemcovi riešenie aspoň niektorých problémov v rámci možnosti.

Hore uvedený postup je v niektorých prípadoch časove náročnejší, ale pozitívne ovplyvňuje

záujemcu/klienta, ktorý je ochotný bezprostredne spolupracovať s pracovníkom pobytového

sociálneho zariadenia pri spracovávaním individuálneho cieľa. Významným aspektom je tiež

získanie dôvery klienta k pracovníkom zaradenia. Niektorí jedinci ani prostredníctvom

vhodných komunikačných techník a chápajúceho prístupu odmietajú akúkoľvek spoluprácu a

zároveň aj činnosť súvisiacu s individuálnym plánovaním. Aj takéto rozhodnutie jedinca musíme

akceptov, pretože v záujme dodržiavania ľudských práv a základných slobôd osôb sme povinní

rešpektovať záujemcu a neskôr klienta. Stanovenie cieľa už pred prijatím klienta do zariadenia je

dôležité: V momente prijatia klienta do zariadenia je vhodné pracovať na získavaní si jeho dôvery

a rešpektu. Preto by sa v tomto období nemali používať žiadne nátlakové a manipulačné praktiky

ani sa usilovať o zmenu postoja klienta.

Podľa metodiky implementácie IP by mal byť osobný cieľ stanovený v dlhodobom

i krátkodobom horizonte. Pri formovaní cieľa je nutné určiť využiteľné zdroje k naplneniu cieľa

19

(vnútorné možnosti a zručnosti klienta, formálne a neformálne zdroje pomoci), kto sa bude na

realizácii cieľa podieľať (tieto osoby by zároveň mali mať možnosť zúčastniť sa na plánovaní),

časové hľadisko dosiahnutia cieľov a kritéria dosiahnutia cieľov.

Ak má byť individuálny plán sociálnej starostlivosti čo najlepšie vypracovaní je potrebné

získať o klientovi čo najviac informácií, poznať jeho potreby, záujmy, hierarchiu jeho životných

hodnôt a saturáciu jeho individuálne potreby. Pri získavaní týchto informácií sa musí pristupovať

individuálne, preto že každý klient je jedinečná osobnosť. Postup, ktorý je potrebný dodržať pri

zisťovaní potrieb klientov je nasledovný:

- Čo najviac informácií získať z dostupných zdrojov.

- Zaistiť si pokojné podmienky na rozhovor a klientovi zrozumiteľne vysvetliť význam,

zmysel a prínos zostavenia jeho osobného cieľa a individuálneho plánovania.

- Počas kontaktov s klientom postupne pracovať na získaní jeho dôvery. Pri stretnutí

s klientom sa správať pokojne, vyrovnane, vystupovať profesionálne, s rozvahou.

Pracovník, ktorý je neistý, ťažko presvedčí klienta o význame individuálneho plánovania.

- Zisťovanie potrieb a návrh činností do krátkodobého i dlhodobého individuálneho plánu,

rozdelenie do niekoľkých etáp.

- Pri rozhovore s klientom mu nedávať najavo, aké informácie o ňom už máme. Správne

klásť otázky, aby sme čo najviac porozumeli jeho potrebám a predstavám, pritom sa vyhnúť

príliš vtieravému správaniu. V prípade, že klient o niektorých témach nechce hovoriť,

rešpektujeme ho a v rozhovore pokračujeme na inú tému.

- Upokojiť klienta, že ide o prvý informatívny rozhovor a že bude mať priestor k zváženiu

svojho osobného cieľa. Informovať ho o tom, že má právo zmeniť svoj dohodnutý osobný

cieľ a ak sa zmenia niektoré dôležité okolnosti napr. zdravotný stav, miera sebestačnosti,

musí byť osobný cieľ na základe toho upravený. S klientom dohodnúť ďalšie stretnutie, na

ktorom by sme spoločne formulovali jeho osobné ciele.

- Spoločne s klientom prerokovať jeho predstavy o osobnom cieli, spresniť detaily

a vyšpecifikovať rozsah cieľa. Na základe vypracovaného osobného cieľa prerokovať

rámcové činnosti pre krátkodobý a dlhodobý plán.

- Spoločne s klientom formulovať jeho osobný cieľ a vypracovať komplexný návrh činností.

Ak s ním klient súhlasí je potrebné osobný cieľ a navrhnuté činnosti zapísať do

dokumentácie individuálneho plánu a špecifikovať:

20

a) čo najpresnejší a maximálne konkrétny zoznam všetkých dohodnutých činností

a postupov, pretože všeobecný nepresný a povrchný popis činností je bezvýznamný.

b) frekvenciu a konkrétnu dobu prejednávania jednotlivých dohodnutých činností,

c) miesto (prostredie), kde budú činnosti uskutočňované, ak bude nutná úpravy miesta je

potrebné to uviesť,

d) pracovníkov, ktorí sa budú na plnení jednotlivých činností stanovených k dosiahnutiu

klientovho osobného cieľa podieľať,

e) v akom rozsahu sa bude zapájať a angažovať sám klient,

f) ďalšie osoby, ktoré budú do plnenia činností k dosiahnutiu cieľa zapojené,

g) krátkodobý a dlhodobý plán,

h) termín hodnotenia a kontroly plnenia plánu,

i) predpokladané problémové oblasti a preventívne opatrenia k ich minimalizácii,

j) predpokladané rizikové situácie a faktory, ktoré by mohli vzniknúť pri realizácii činnosti

vedúcich k dosiahnutiu osobného cieľa klienta, preventívne opatrenia k ich

minimalizácii,

k) zapísať do dokumentácie, ako budú pri hodnotení posudzované predpokladané

problémové oblasti, rizikové situácie a faktory.

- Dodržať termín hodnotenia a kontrol plnenia individuálneho plánu s klientom.

V prípade, že nie je možné hodnotenie a kontrolu individuálneho plánu u klienta

zrealizovať v plánovanom termíne, musí kľúčový pracovník klienta o tejto skutočnosti

vopred informovať, ospravedlniť sa mu a dohodnúť s ním náhradný termín, ktorý by mal

dodržať a riadne sa dohodnúť na hodnotení osobného cieľa a plnení individuálneho plánu.

(Malíková, 2011, s. 173-174)

Zisťovanie potrieb a tvorba individuálneho plánu závisí od typu klienta, či ide o klienta

nekomunikujúceho alebo komunikujúceho, prípadne klienta s poruchou komunikácie.

Vhodnými technikami zisťovania individuálnych potrieb nekomunikujúcich klientov sú:

pozorovanie užívateľa v reálnej situácii,

empatická fantázia (snaha pracovníka vcítiť sa do situácie klienta),

imaginatívny rozhovor (pracovník si predstavuje, že s klientom rozpráva),

modelový rozhovor pracovníka (jeden pracovník hrá kľúčového pracovníka, druhý

pracovník prijíma rolu konkrétneho klienta),

21

analýza uspokojenia potrieb (logická technika, pri ktorej pracovník používa logickú úvahu,

pracovník si pripraví vopred písomne zoznam ľudských potrieb a na základe stavu klienta

vyhodnotí potreby, ktoré nie sú u klienta vôbec alebo len čiastočne naplnené).Pri

intuitívnych technikách je veľmi dôležitý ich popis a správna analýza (rozbor výsledkov

pozorovania klienta), ale aj interpretácia získaných výsledkov (výklad zistených

poznatkov).

Získané poznatky potom slúžia k vzniku účelného a zmysluplného individuálneho plánu.

Medzi metódy zisťovania individuálnych potrieb a osobných cieľov, ktoré sú vhodné pre

klientov komunikujúcich i s poruchou komunikácie podľa Malíkovej (2011, s. 180-182) patrí:

rozhovor s referujúcimi osobami a štúdium dokumentácie,

osobný profil klienta,

elektronické komunikačné tabule,

využitie počítačovej techniky pre komunikáciu,

empatický prístup pracovníka ku klientovi pri zisťovaní potrieb a tvorbe individuálneho

plánu.

Zisťovanie potrieb u klientov je špecifická a náročná oblasť v práci kľúčových pracovníkov.

Kľúčový pracovník musí vedieť používať viac metód, z ktorých musí vybrať tú najvhodnejšiu

pre zistenie potrieb konkrétneho klienta. Správny výber a používanie metód vyžaduje u pracovníka

systematický a dlhodobý výcvik a supervíziu.

Individuálne plánovanie je opakujúci sa proces, ktorý je zložený zo štyroch častí - skúmanie

situácie, tvorba plánu, realizácia plánu a vyhodnotenie. Tieto časti sú dôležité pre pracovníka aj

pre klienta.

Skúmanie situácie alebo porozumenie situácie – tu ide predovšetkým o to, aby klient

porozumel kľúčovému pracovníkovi. Ako klient chápe svoju situáciu, v ktorej sa nachádza a ako

chápe funkciu kľúčového pracovníka a čo môže od neho očakávať. Dôležité je tiež, aby pracovník

porozumel klientovi a jeho situácii. Vzájomné porozumenie situácie prispieva k úspešnej

spolupráci medzi klientom a pracovníkom.

Plánovanie alebo pomenovanie zmeny a plán ich dosiahnutia – po vzájomnom porozumení

je formovaný osobný cieľ klienta a definované kritéria naplnenia cieľa tak, aby bolo možné

špecifikovať jeho dosiahnutie. Táto fáza zahŕňa určenie termínov a zodpovedných osôb za plnenie

22

jednotlivých častí, analýzu rizikových situácií a stanovenie preventívnych opatrení pre ich

minimalizáciu.

Realizácia plánu alebo spoločná práca – realizácia všetkých naplánovaných činností

v dohodnutom rozsahu klientom a pracovníkmi. Pozornosť je zameraná na náročnosť plnenia

činností a posudzovania nárokov klienta.

Vyhodnotenie alebo revidovanie plánu – ide o fázu, ktorá uzatvára individuálne plánovanie,

pri ktorej sa porovnáva dosiahnutý cieľ s realitou. Zároveň sa posudzuje, či klientovi bola

poskytnutá optimálna podpora, pretože malá, ako aj nadmerná podpora a pomoc klientovi vedie

k nepriaznivým situáciám. Aby bol proces individuálneho plánovania naplnený, musia byť

zrealizované všetky štyri uvedené základné časti, ktoré sa neustále v pravidelných etapách opakujú.

Odlišujú sa len svojím konkrétnym obsahom, v závislosti od aktuálnej situácie klienta.

Medzi najčastejšie prekážky či problémy pri individuálnom plánovaní sociálnej služby patrí:

- nedostatočný časový priestor na rozhovor,

- nevhodné prostredie,

- nepochopenie významu a potreby individuálneho plánovania zo strany klienta,

- iné predchádzajúce zlé skúsenosti klienta, ktoré ho vedú k nedôvere a odmietaniu

spolupráce (zlé skúsenosti klient mohol získať v inom zariadení),

- poruchy vedomia klienta, ktoré mu neumožňujú správne prijímať a spracovávať

oznamovanie informácií,

- poruchy komunikácie klienta, ktoré mu neumožňujú vyjadrenie jeho potrieb a požiadaviek

a potrebných informácií. (Malíková, 2011, s. 187)

Pri tvorbe individuálneho plánu sa môžu, okrem uvedených problémov, vyskytnúť aj chyby.

Medzi najčastejšie chyby, ktoré sa môžu vyskytnúť pri individuálnom plánovaní sociálnej služby

a ktorých je potrebné sa vyvarovať sú:

- nedostatočne alebo nezrozumiteľne objasnenie dôvodov zisťovania informácií a potreby

spolupráce pre individuálne plánovanie,

- neformálne vystupovanie všetkých pracovníkov v zariadení,

- chyby v komunikácii zo strany kľúčového pracovníka (nedostatok komunikačnej

zručnosti),

- kľúčový pracovník neovláda aktívne počúvanie a neprejavuje ku klientovi empatický

prístup,

23

- negatívny vzťah samotného kľúčového pracovníka k individuálnemu plánu, k spolupráci

s klientom a ku svojej funkcii kľúčového pracovníka,

- neznalosť intuitívnych, alternatívnych a augmentatívnych komunikačných techník,

- formálne vytváranie individuálneho plánu klienta bez jeho osobnej spolupráce a zapojenia

a bez jeho skutočného komplexného prevedenia a dodržania,

- neschopnosť kľúčového pracovníka tímovo spolupracovať, organizačne zaistiť plnenie

individuálneho plánu a zapojiť do realizácie ďalších potrebných pracovníkov. (Malíková,

2011, s. 187-188)

Aby sa predišlo k chybám pri individuálnom plánovaní sociálnych služieb, musí byť kľúčový

pracovník profesionálne pripravený, musí byť dobrý manažér s kvalitnými manažérskymi

schopnosťami.

Každý poskytovateľ sociálnej služby musí mať, okrem spracovaného vnútorného pravidla pre

realizáciu individuálneho plánovania, vypracovaný aj postup a spôsob prehodnotenia procesu

poskytovaných sociálnych služieb, pretože osobný plán klienta by mal zodpovedať aktuálnym

potrebám klienta. Podľa potreby klienta by sa osobný cieľ a činnosti stanovené k jeho dosiahnutiu

mali meniť. Osobný cieľ klienta závisí od stavu klienta, preto sa mení a nie je dogmatickým

ani statickým záväzkom. Zmeny osobných cieľov a činností v individuálnom pláne môžu byť

realizované v týchto prípadoch:

- Klient sa sám rozhodne pre zmenu a trvá na tom.

- Zmení sa zdravotný, psychický či emočný stav klienta a niektoré činnosti v individuálnom

pláne mu už nevyhovujú alebo ich realizácia nie je možná.

- Zmení sa klientova potreba alebo prianie voči osobnému cieľu alebo spôsobu jeho

dosiahnutia.

- Zmenia sa niektoré okolnosti či možnosti poskytovania sociálnej služby zo strany

poskytovateľa.

- Poskytovanie určitej sociálnej služby alebo realizácia niektorých činností a postupov

k dosiahnutiu osobného cieľa sa ukážu ako nevhodné, nevyhovujúce, neprínosné či priamo

škodlivé pre klienta. (Malíková, 2011, s. 188)

Zmeny osobného cieľa alebo činností v individuálnom pláne sa realizujú nielen na základe

aktuálneho stavu klienta, ale ak je to nevyhnutné aj na základe rozhodnutia poskytovateľa sociálnej

služby, pričom klient musí so zmenami súhlasiť.

24

O tvorbe a plnení individuálneho plánu klienta musí byť vždy v pobytovom sociálnom zariadení

vedená dokumentácia. Táto dokumentácia sa skladá z úvodnej časti, plánu, realizácie

individuálneho plánu a hodnotenia individuálneho plánu.

Úvodná časť dokumentácie individuálneho plánu obsahuje základné údaje o klientovi

a informácie, ktoré sú potrebné k vytvoreniu osobného profilu klienta. V tejto časti sa väčšinou

zapisujú aj predpokladané rizikové oblasti a opatrenia na ich predchádzanie alebo aspoň

minimalizáciu. Na konci úvodnej časti sú uvedené predstavy a priania klienta a dohodnutý osobný

cieľ individuálneho plánu.

Ďalšiu časť dokumentácie individuálneho plánu tvorí samotný plán. Sú v ňom zapísané

dohodnuté činnosti a postupy k dosiahnutiu osobného cieľa klienta, termíny hodnotenia, popis

spolupráce pracovníkov, ktorí sa budú podieľať na plnení individuálneho plánu, ale aj úlohy

a povinnosti ostatných pracovníkov. V pláne sú uvedené aj pomôcky, prostriedky a vybavenie,

ktoré sa pri realizácii budú používať, prípadne dohodnutá spolupráca s rodinou.

V realizácii individuálneho plánu je zaznamenané, akým spôsobom sa budú prevádzať

dohodnuté činnosti, ktoré sú stanovené pre plnenie individuálneho plánu a k dosiahnutiu osobného

cieľa a sú tam uvedení pracovníci, ktorí zodpovedajú za plnenie týchto činností.

Poslednú časť dokumentácie individuálneho plánu tvorí jeho hodnotenie, kde sú v plánovanom

termíne realizované zápisy o spoločnom hodnotení individuálneho plánu s dátumom a podpismi.

Záznamy v dokumentácii individuálnych plánov musia obsahovať všetky zistené dôležité

informácie, stanovenie osobného cieľa, spoločne stanovený plán činností k starostlivosti o klienta.

Uloženie dokumentácie individuálneho plánu a nakladanie s ňou musí byť v súlade so zákonom

18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov pričom

poskytovateľ sociálnych služieb musí súčasne zabezpečiť ochranu práv klientov. Neodporúča sa

viesť komplexnú dokumentáciu individuálneho plánu len v elektronickej podobe, pretože takáto

forma vedie k typizácii postupu, odosobneniu a formálnosti. Okrem elektronickej dokumentácie

ako doplnkovej sa odporúča viesť štandardný písomný záznam, ktorý podporuje individuálny

prístup a osobný vzťah kľúčového pracovníka.

Poskytovanie sociálnej služby klientom na základe vytvorenia individuálneho plánu

v pobytových zariadeniach pre seniorov je veľmi dôležité nielen pre klienta, ale i zariadenie,

pretože prispieva k zvyšovaniu úrovni poskytovania sociálnej služby. Individuálne plánovanie je

nepretržitý proces a dáva zariadeniu šancu na neustály rast a rozvoj. Zároveň dáva priestor

25

strednému a vrcholnému manažmentu zaujať a motivovať svojich pracovníkov, oceniť ich úsilie

a výsledky a vytvoriť im vhodné podmienky k individuálnej práci s klientom. Zisťovaním potrieb

klientov a individuálne plánovanie priebehu sociálnej služby znamená záslužnú činnosť na základe

hlbokého rešpektu a úcty ku každému klientovi ako k človeku. Takáto forma poskytovania

sociálnej služby je vyjadrením úcty k človeku bez ohľadu na jeho aktuálny stav a situáciu a vedie

k spokojnosti klienta s poskytovanou sociálnou službou v pobytových zariadeniach pre seniorov.

VNÚTORNÉ PROSTREDIE BUDOV

Ďalšou povinnosťou poskytovateľa sociálnych služieb je plniť požiadavky na zabezpečenie

vnútorného prostredia budov v zmysle zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji

verejného zdravia.

Vnútorné prostredie budov musí spĺňať požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vetranie a

vykurovanie, požiadavky na osvetlenie, preslnenie a na iné druhy optického žiarenia.

Zariadenie sociálnych služieb musí dodržiavať Vyhlášku MZ SR č. 259/2008 Z.z. o

podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov, o minimálnych požiadavkách na

byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.

Každé pobytové zariadenie sociálnych služieb musí mať prevádzkový poriadok!!!

PODMIENKY KVALITY POSKYTOVANIA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

Poskytovateľ sociálnej služby je povinný plniť podmienky kvality sociálnych služieb (viď príloha

č. 2 písm. A, zákona č. 448/2008 Z.z.

26

Zapamätat: podmienky kvality sú štyri!!!

1. Základné ľudské práva a slobody (3 kritériá):

1.1 Kritérium: Základné ľudské práva a slobody (štandard: ľudská dôstojnosť, rasa, pohlavie,

vek, vierovyznanie, prostredie...)

1.2 Kritérium: Sociálny status prijímateľa sociálnej služby (štandard: rozvoj zručností,

schopností, osobná integrita, nezávislosť

1.3 Kritérium: Vzťahy, rodina a komunita (štandard: rovnosť príležitostí, integrácia...)

2. Procedurálne podmienky (10 kritérií):

2.1 Kritérium: Vymedzenie účelu poskytovania sociálnej služby ( štandard: vízia, poslanie, ciele,

prístup a starostlivosť k prijímateľovi...);

2.2 Kritérium: Určenie postupov a podmienok vrátane miesta a času poskytovania sociálnej

služby a aj jej rozsahu a formy ( štandard: druh, forma, rozsah, miesto a čas poskytovania

sociálnej služby zodpovedajú potrebám prijímateľa sociálnej služby so zohľadnením

jeho prirodzených vzťahov, rodiny a komunity a sú určované v súlade s princípmi

subsidiarity);

2.3 Kritérium: Určenie postupu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby (štandard:

poskytovateľ sociálnej služby má písomne vypracovaný transparentný a pre prijímateľa

sociálnej služby zrozumiteľný postup pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní sociálnej

služby podľa § 74 );

2.4 Kritérium: Určenie postupov a pravidiel na dosiahnutie účelu a odborného zamerania pri

poskytovaní sociálnej služby prostredníctvom metód, techník a postupov sociálnej práce a

zásad poskytovania sociálnej služby (štandard: postupy a pravidlá na dosiahnutie účelu a

odborného zamerania poskytovania sociálnej služby sa vykonávajú odborne,

prostredníctvom metód a techník sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom

27

humánne orientovaných vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych

služieb. Sú používané cielene a transparentne, sú orientované na zabezpečenie

individuálnych potrieb prijímateľa sociálnej služby, na dodržiavanie holistického (celostného)

prístupu, na podporu jeho aktívnej účasti a spolurozhodovania);

2.5 Kritérium: Určenie postupov a pravidiel na vypracovanie, realizovanie a hodnotenie

individuálneho plánu prijímateľa sociálnej služby alebo určenie postupov a pravidiel práce s

prijímateľom sociálnej služby (štandard: sociálne služby v pobytových zariadeniach sú

poskytované na základe individuálneho plánu, ktorý vychádza z individuálnych potrieb,

schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby. Individuálny plán je nástrojom pre

spoluprácu medzi prijímateľom sociálnej služby a zamestnancami poskytovateľa sociálnej

služby. Má svoje ciele, postupy, metódy, kontrolu);

2.6 Kritérium: Určenie postupov a pravidiel prevencie krízových situácií. Určenie postupov a

pravidiel pri používaní prostriedkov netelesného obmedzenia telesného obmedzenia (Štandard:

Poskytovateľ sociálnej služby má vypracované postupy a pravidlá riešenia krízových

situácií a systém preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku krízových situácií.

Pri poskytovaní sociálnej služby má určené postupy a pravidlá používania prostriedkov

netelesného a telesného obmedzenia v jasne definovaných prípadoch nutnosti ich

využitia);

2.7 Kritérium: Poskytovanie informácií záujemcom o sociálnu službu a prijímateľom

sociálnej služby v im zrozumiteľnej forme, podľa ich individuálnych potrieb, schopností

(štandard: Záujemcovi o sociálnu službu, prijímateľovi sociálnej služby a jeho rodine

a iným osobám poskytovateľ sociálnej služby poskytuje komplexné, dostupné,

zrozumiteľné a pravdivé informácie im dostupným a zrozumiteľným spôsobom

komunikácie, podľa ich individuálnych potrieb, schopností);

2.8 Kritérium: Podpora a pomoc prijímateľovi sociálnej služby pri sprostredkovaní a

využívaní inej verejnej služby podľa jeho potrieb a schopností a cieľov (štandard: poskytovateľ

sociálnej služby aktívne vytvára podmienky na uplatňovanie práva prijímateľa sociálnej

služby na sprostredkovanie, využívanie a pomoc pri využívaní dostupných verejných

služieb, pri kontakte s právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré poskytujú

28

iné služby a pri kontakte s jeho rodinou a prirodzeným prostredím vychádzajúc z

jeho individuálnych potrieb, schopností a cieľov);

2.9 Kritérium: Určenie postupov a pravidiel na zisťovanie spokojnosti prijímateľov sociálnych

služieb so všetkými zložkami poskytovanej sociálnej služby (prostredie, starostlivosť, strava a

pod.) a využívanie zistených skutočností pri zvyšovaní kvality poskytovanej sociálnej služby a

určenie spôsobu podávania sťažnosti súvisiacej s poskytovaním sociálnej služby (štandard:

poskytovateľ sociálnej služby rešpektuje právo prijímateľa sociálnej služby na

vyjadrenie spokojnosti alebo nespokojnosti s kvalitou poskytovaných a zabezpečovaných

sociálnych služieb . Vyjadrenie nespokojnosti so sociálnymi službami prijímateľom

sociálnej služby nie je podnetom ani dôvodom na vyvodzovanie dôsledkov, ktoré

by prijímateľovi sociálnej služby spôsobili akúkoľvek ujmu. Osoba, ktorá sa

domnieva, že práva a právom chránené záujmy prijímateľa sociálnej služby boli

porušené činnosťou alebo nečinnosťou poskytovateľa sociálnej služby alebo

zriaďovateľa sociálnej služby môže podať sťažnosť);

2.10 Kritérium: Hodnotenie poskytovateľa sociálnej služby, či je spôsob poskytovania sociálnej

služby v súlade s potrebami prijímateľa sociálnej služby a v súlade s cieľmi poskytovanej

sociálnej služby (štandard: poskytovateľ sociálnej služby pravidelne hodnotí, či druh,

forma, rozsah a podmienky poskytovania sociálnej služby sú v súlade s účelom a

cieľmi poskytovanej sociálnej služby. Poskytovateľ sociálnej služby pravidelne

analyzuje a prehodnocuje, či možnosti ním poskytovanej sociálnej služby nelimitujú

realizáciu cieľov individuálnych plánov prijímateľov sociálnych služieb a vyvodzuje

z toho opatrenia. Nesúlad v tejto oblasti považuje za podnet na zmeny);

3. Personálne podmienky (4 kritériá):

3.1 Kritérium: Vypracovanie štruktúry a počtu pracovných miest, kvalifikačných predpokladov

na ich plnenie v súlade s § 84 s určením štruktúry, povinností a kompetencií jednotlivých

zamestnancov, počet zamestnancov je primeraný počtu prijímateľov sociálnych služieb a

ich potrebám (štandard: poskytovateľ sociálnej služby má písomne vypracovanú

štruktúru zamestnancov a počet pracovných miest, ktorá zodpovedá definovanej

29

strategickej vízii, poslaniu a cieľom organizácie a aktuálnemu počtu prijímateľov

sociálnych služieb. Kvalifikačné požiadavky na zamestnancov, povinnosti a kompetencie

musia byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a zabezpečením

napĺňania individuálnych potrieb prijímateľov sociálnych služieb. Poskytovateľ

sociálnych služieb má vytvorené podmienky na individuálnu spoluprácu s prijímateľmi

sociálnych služieb, neprekračuje maximálny počet prijímateľov sociálnych služieb na

jedného odborného zamestnanca a dodržiava minimálny percentuálny podiel odborných

zamestnancov na celkovom počte zamestnancov.

3.2 Kritérium: Určenie postupov, pravidiel podmienok na prijímanie zamestnancov

zaškoľovaní zamestnancov, ktoré je v súlade so všeobecne záväznými právnymi

predpismi (štandard: pri postupoch, pravidlách a podmienkach prijímania zamestnancov

poskytovateľa sociálnych služieb je rozhodujúcim kritériom odborná kvalifikovanosť

pre danú pracovnú pozíciu a osobnostné predpoklady zamestnanca. Zaškoľovanie

zamestnancov poskytovateľa sociálnych služieb prebieha v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi a novému zamestnancovi umožňuje poskytovateľ

sociálnej služby získavať nevyhnutné odborné vedomosti a zručnosti v rozsahu svojej

pracovnej činnosti odborne ho vedie počas adaptačného procesu);

3.3 Kritérium: Určenie postupov, pravidiel a podmienok na rozvoj ďalšieho vzdelávania

a zvyšovanie odbornej spôsobilosti zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby, ktoré sú

v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a na hodnotenia zamestnancov,

ktoré zahŕňajú vypracovania osobných cieľov, úloh a potrebu ďalšieho vzdelávania a

spôsob ich naplnenia (štandard: základným dokumentom personálneho riadenia je

písomne vypracovaný plán rozvoja ďalšieho vzdelávania a zvyšovania odbornej

spôsobilosti zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby, ktorý vytvára podmienky na

optimálne naplňovanie cieľov a poslania organizácie. Postupy a pravidlá na hodnotenie

zamestnancov vychádzajú z ich konkrétnych cieľov a oblastí ich pracovnej činnosti,

úrovne ich spolupráce s prijímateľmi sociálnych služieb a sú prínosom pre personálny

manažment, posilňujú zvyšovanie kvality sociálnych služieb a efektívne využívanie

ekonomických zdrojov);

30

3.4 Kritérium: Systém supervízie u poskytovateľ a sociálnej služby (štandard: poskytovateľ

sociálnej služby uvedenej v § 19, § 21, § 23b, § 24a až 24d, § 25 až 29, §

31 až 41, § 52 až 55 a § 57 má vypracovaný systém supervízie poskytovania

sociálnej služby, ktorý aktívne realizuje a pravidelne hodnotí. Supervízia je pravidelne

poskytovaná na úrovne supervízie organizácie alebo riadiacej supervízie pre manažment

a pre zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby priameho kontaktu s prijímateľom

sociálnej služby skupinovou formou alebo individuálnou formou);

4. Prevádzkové podmienky (4 kritériá):

4.1 Kritérium: Zabezpečenie prevádzkových podmienok (najmä prístupnosť v zmysle

univerzálneho navrhovania, materiálne vybavenie, vybavenosť sociálnymi zariadeniami,

svetelná a tepelná pohoda) zodpovedajúce kapacite, druhu poskytovanej sociálnej služby a

potrebám prijímateľov sociálnych služieb v súlade so všeobecne záväznými právnymi

predpismi. (štandard: miesto poskytovania sociálnej služby a prevádzkové podmienky

poskytovania sociálnej služby (priestorové podmienky, prístupnosť v zmysle univerzálneho

navrhovania, materiálne vybavenie, vybavenosť sociálnymi zariadeniami, svetelná a tepelná

pohoda) zodpovedajú počtu prijímateľov sociálnej služby, druhu poskytovanej služby,

potrebám prijímateľov sociálnych služieb a sú v súlade s platnými právnymi

predpismi.

4.2 Kritérium: Určenie postupu a spôsobu spracúvania a poskytovania informácií o

poskytovanej sociálnej službe (informačná stratégia), ktoré sú dostupné prijímateľovi

sociálnej služby, jeho rodine, komunite a verejnosti v prijateľnej a zrozumiteľnej forme

(písomná podoba, audio alebo video záznam, internetová stránka) (štandard: pre

prijímateľa sociálnej služby, jeho rodinu, komunitu a verejnosť poskytuje poskytovateľ

sociálnej služby také informácie o sociálnej službe, ktoré sú dostupné, úplné a v

zrozumiteľnej forme);

4.3 Kritérium: Hodnotenie vypracovania výročnej správy v súlade so zákonom alebo

hodnotenie záverečného účtu (štandard: poskytovateľ, ktorým je obec alebo právnická

osoba zriadená obcou alebo vyšším územným celkom má písomne vypracovaný

31

záverečný účet v súlade so všeobecne záväznými predpismi (§ 16 zákona č.

583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy). Výročná správa alebo

záverečný účet sú verejne prístupné, zverejnené v určenom termíne a sú v

zrozumiteľnej forme);

4.4 Kritérium: Určenie pravidiel prijímania darov (štandard: poskytovateľ sociálnej

služby má písomne vypracované postupy a pravidlá prijímania, použitia a

zverejňovania peňažných darov a nepeňažných darov. Transparentnosť, účel, zverejňovanie,

peňažné, nepeňažné dary evidencia a pod.).

OTÁZKY KU KAPITOLE č. IV.

1. Vymenuj práva prijímateľa sociálnych služieb.

2. Vymenuj povinnosti poskytovateľa sociálnych služieb.

3. Čo považujeme v sociálnych službách za vážne ohrozenie života?

4. Čo je cieľom individuálneho plánu?

5. Čo zahŕňa proces individuálneho plánu?

6. Vymenuj podmienky kvality sociálnych služieb.

7. Vymenuj kritériá kvality sociálnych služieb v rámci procedurálnych podmienok.

8. Vymenuj kritériá kvality sociálnych služieb v rámci prevádzkových podmienok.

9. Vymenuj kritériá kvality sociálnych služieb v rámci personálnych podmienok.

10. Vymenuj kritériá kvality sociálnych služieb v rámci podmienky dodržiavania ľudských

práv.

32

11. Kto vedie poradovník čakateľov na poskytovanie sociálnych služieb v pobytových

zariadeniach soc. služieb?

33

V. Kapitola

DRUH SOCIÁLNEJ SLUŽBY, FORMA SOCIÁLNEJ SLUŽBY A ROZSAH

POSKYTOVANIA SOCIÁLNEJ SLUŽBY

Druh sociálnej služby (viď tab. č. 1)

Forma sociálnej služby

Sociálna služba sa poskytuje

ambulantnou formou (klient dochádza do zariadenia soc. služieb, v ktorom nie je

ubytovaný);

terénnou formou (poskytuje sa fyzickej osobe v jej prirodzenom sociálnom prostredí,

alebo v jej domácom prostredí; môže sa poskytovať aj prostredníctvom terénnych

programov);

pobytovou formou (poskytuje sa, ak je súčasťou sociálnej služby ubytovanie. Pobytová

sociálna služba sa poskytuje ako celoročná sociálna služba alebo týždenná sociálna

služba);;

alebo inou formou (podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia, v ktorom sa fyzická

osoba zdržiava).

Pri pobytovej sociálnej službe má prednosť týždenná pobytová sociálna služba pred

celoročnou pobytovou sociálnou službou.

Rozsah sociálnej služby:

čas určitý a čas neurčitý

34

Tabuľka č. 1 Dôvody poskytovania sociálnych služieb

Sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej

situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia,

nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu

dovŕšenia dôchodkového veku

Sociálne služby na podporu

rodiny s deťmi

Sociálne služby

krízovej intervencie

Podporné služby D

ruhy z

aria

den

í so

ciál

ny

ch s

luži

eb

Zariadenie podporovaného bývania Pomoc pri osobnej starostlivosti

o dieťa

Terénna sociálna služba

krízovej intervencie Odľahčovacia služba

Zariadenie pre seniorov

Pomoc pri osobnej starostlivosti

o dieťa v zariadení dočasnej

starostlivosti o deti

Nízkoprahové denné

centrum

Pomoc pri zabezpečení

opatrovníckych práv a

povinností

Zariadenie opatrovateľskej služby

Služba na podporu zosúľaďovania

rodinného života a pracovného

života (ambulantná, terénna)

Integračné centrum

Poskytovanie sociálnej

služby v dennom centre,

podpora samostatného

bývania

Rehabilitačné stredisko (slabozrakí, nepočujúci) Zariadenie starostlivosti o deti do

troch rokov veku dieťaťa (jasle) Komunitné centrum Poskytovanie sociálnej

služby v jedálni

Domov sociálnych služieb Služba včasnej intervencie

(ambulantná terénna) Nocľaháreň Poskytovanie sociálnej

služby v práčovni

Špecializované zariadenie

Útulok, domov na

polceste

Poskytovanie sociálnej

služby v stredisku osobnej

hygieny

Denný stacionár

Zariadenie núdzového

bývania

Domáca opatrovateľská služba

Nízkoprahová sociálna

služba pre deti a rodinu

Prepravná služba, sprievodcovská služba a predčitateľská

služba

Tlmočnícka služba, sprostredkovanie tlmočníckej služby

Sprostredkovanie osobnej asistencie

Požičiavanie pomôcok

Sociálnej služby s použitím telekomunikačných

technológií, ktorými sú:

Monitorovanie a signalizácia potreby pomoci

Krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom

telekomunikačných technológií

35

Sociálna služba poskytovaná v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti

Sociálnu službu možno poskytovať fyzickej osobe aj v zdravotníckom zariadení

ústavnej zdravotnej starostlivosti aj po zániku dôvodov, pre ktoré bola prevzatá do ústavnej

zdravotnej starostlivosti, vtedy, ak je vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav odkázaná na

pomoc inej fyzickej osoby a nemôže byť prepustená zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej

zdravotnej starostlivosti z dôvodu, že jej nemožno zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby v jej

prirodzenom rodinnom prostredí alebo poskytnúť sociálnu službu v niektorom zariadení

sociálnych služieb.

Na poskytovanie sociálnej služby zdravotníckym zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti sa

vyžaduje taktiež zápis do registra poskytovateľov sociálnych služieb (viď. kap. 8).

Ak je sociálna služba poskytovaná v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti,

nemôže byť priestor, v ktorom je sociálna služba poskytovaná, súčasťou priestoru, v ktorom sa

poskytuje ústavn zdravotná starostlivosť.

OTÁZKY KU KAPITOLE č. V.

1. Aké druhy sociálnych služieb poskytujú poskytovatelia sociálnych služieb?

2. Vymenuj formy a špecifiká sociálnych služieb.

3. Čo je rozsah sociálnej služby? Uveď príklady, v ktorých zariadeniach sa poskytuje

sociálna služba na čas určitý.

4. Kedy sa môže poskytovať sociálna služba v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej

starostlivosti?

36

VI. Kapitola

VYKONÁVANIE ODBORNÝCH ČINNOSTÍ, OBSLUŽNÝCH ČINNOSTÍ A

ĎALŠÍCH ČINNOSTÍ

Odborné činnosti:

1. základné sociálne poradenstvo,

2. špecializované sociálne poradenstvo,

3. pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 v

rozsahu podľa prílohy č. 4 zákona 448/2008 Z.z.

4. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov,

5. sociálna rehabilitácia,

6. ošetrovateľská starostlivosť v zariadení,

7. pracovná terapia,

8. tlmočenie,

9. sprostredkovanie tlmočenia a osobnej asistencie

10. pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností,

11. výchova,

12. preventívna aktivita,

13. pomoc pri pracovnom uplatnení,

14. pomoc pri príprave na školskú dochádzku a školské vyučovanie a sprevádzanie dieťaťa do

a zo školského zariadenia,

15. stimulácia komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím,

16. pomoc pri prevádzke domácnosti, pomoc pri hospodárení s peniazmi, podpora pri

organizovaní času, podpora pri zapojení sa do spoločenského a pracovného života, ...)

37

Obslužné činnosti sú:

platené činnosti

ubytovanie,

stravovanie,

upratovanie,

pranie, žehlenie,

údržba bielizne a šatstva

poskytovanie vecných plnení spojených s poskytovaním ambulantnej sociálnej služby v

spoločných priestoroch.

Ďalšie činnosti sú:

neplatené činnosti

a) Utváranie podmienok na:

prípravu stravy, výdaj stravy a výdaj potravín,

vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny,

poskytovanie nevyhnutného ošatenia a obuvi,

úschovu cenných vecí,

vzdelávanie,

záujmovú činnosť,

b) Poskytovanie:

osobného vybavenia,

nevyhnutného ošatenia a obuvi,

prepravy,

38

c) Donáška stravy,

d) Požičiavanie pomôcok,

e) Zabezpečenie záujmovej činnosti.

Význam niektorých vybraných odborných činností

Sociálne poradenstvo

Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej

sociálnej situácii. Sociálne poradenstvo sa vykonáva na úrovni základného sociálneho poradenstva

a špecializovaného sociálneho poradenstva.

Základné sociálne poradenstvo je posúdenie povahy problému fyzickej osoby, rodiny

alebo komunity, poskytnutie základných informácií o možnostiach riešenia problému a

podľa potreby aj odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci. Základné

sociálne poradenstvo je súčasťou každej sociálnej služby poskytovanej podľa tohto zákona.

Špecializované sociálne poradenstvo je zistenie príčin vzniku, charakteru a rozsahu

problémov fyzickej osoby, rodiny alebo komunity a poskytnutie im konkrétnej odbornej

pomoci.

Sociálne poradenstvo možno vykonávať ambulantnou formou prostredníctvom poradní

sociálneho poradenstva zriadených na tento účel a terénnou formou prostredníctvom terénnych

programov.

39

Sociálna rehabilitácia

Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti,

sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a

posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných

sociálnych aktivitách s maximálnym využitím prirodzených zdrojov v rodine a komunite.

Ak je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia podľa je najmä

nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a

samostatného pohybu, výučba písania a čítania Braillovho písma a sociálna komunikácia.

Ošetrovateľská starostlivosť v zariadení

Zariadenia zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, DSS a ŠZ môže

okrem poskytovania sociálnych služieb podľa tohto zákona poskytovať ošetrovateľskú

starostlivosť podľa zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytujú

zamestnanci zariadenia spĺňajúci podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa zákona

č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

Zdravotné výkony (9 zdravotných výkonov viď. príloha č. 7 zákona 577/2004 Z.z.) ošetrovateľskej

starostlivosti sa uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, ak má zariadenie

uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou o poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti v

zariadeniach sociálnych služieb podľa zákona § 8 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných

poisťovniach.

§8 zákona č. 581/2004 Z.z.

15) Zdravotná poisťovňa uhrádza zariadeniu sociálnej pomoci, s ktorým má uzatvorenú

zmluvu podľa § 7a, paušálnu úhradu za poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v

zariadení sociálnej pomoci podľa podielu jej poistencov na celkovom počte poistencov.

40

Splatnosť úhrady za poskytnutú ošetrovateľskú starostlivosť je 30 dní odo dňa doručenia

účtovného dokladu, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. Výšku paušálnej úhrady za

poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení sociálnej pomoci ustanoví

ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom.

Ak zariadenie poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť uhrádzanú na základe verejného zdravotného

poistenia, musí si ustanoviť najmenej jednu kvalifikovanú osobu zodpovednú za odborné

poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti (zodpovedná osoba).

Zodpovedná osoba musí byť v pracovnom pomere k zariadeniu sociálnych služieb a činnosť

zodpovednej osoby môže vykonávať len v jednom zariadení.

Zodpovedná osoba nesmie vykonávať činnosť odborného zástupcu poskytovateľa zdravotnej

starostlivosti.

Zariadenie, ktoré poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť, musí:

poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť správne;

mať základné materiálno-technické vybavenie podľa prílohy č. 9, zákona 448/2008 Z.z.;

viesť ošetrovateľskú dokumentáciu v rozsah poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti

podľa Vestník MZSR, čiastka 42-48 z roku 2009.

http://www.zmos.sk/odborne-usmernenie-mz-sr-o-vedeni-zdravotnej-dokumentacie-v-ramci-

osetrovatelskej-starostlivosti-v-zariadeniach-socialnych-

sluzieb.phtml?id3=32190&module_action__72690__id_art=14392

Zariadenia sociálnych služieb nemajú status zdravotníckeho zariadenia podľa zákona č.

578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti by teda malo byť v rozpore so

zákonom č. 448/2008 Z.z.

41

Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života

a pracovného života

Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa je terénna, alebo ambulantná forma sociálnej služby

poskytovaná rodičovi dieťaťa, ak si rodič nemôže zabezpečiť sám alebo s pomocou rodiny riadnu

starostlivosť o dieťa. Ide najmä o bežné úkony starostlivosti o dieťa alebo domácnosť, úkony

osobnej hygieny, stravovania, obliekania a vyzliekania, pomoc pri príprave na školské vyučovanie

a sprevádzanie dieťaťa).

Ak sa pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa poskytuje nepretržite, poskytuje sa táto pomoc

najviac v rozsahu 30 dní.

Služba včasnej intervencie

Poskytuje dieťaťu do siedmich rokov jeho veku, ak je jeho vývoj ohrozený z dôvodu zdravotného

postihnutia a rodine tohto dieťaťa. Ide najmä o poskytovanie špecializovaného sociálneho

poradenstva, sociálnej rehabilitácie, stimulácie komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným

postihnutím, preventívna aktivita.

Podporné služby

Odľahčovacia služba (cieľom odľahčovacej služby je umožniť fyzickej osobe, ktorá

opatruje, nevyhnutný odpočinok na účel udržania jej fyzického zdravia a duševného

zdravia a prevencie jeho zhoršenia). Poskytuje sa najviac 30 dní/rok

Pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností (zastupovanie fyzickej osoby v

konaní o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, poskytovanie alebo sprostredkovanie

sociálneho poradenstva alebo iného poradenstva s cieľom nájsť možnosti pri uplatňovaní

práv a právom chránených záujmov, spolupráca so zariadeniami, úradmi práce,

sociálnych vecí a rodiny, súdmi).

42

Podpora samostatného bývania (podpora samostatného bývania je sociálna služba na

podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti fyzickej osoby zameraná najmä na

pomoc pri prevádzke domácnosti, sociálne poradenstvo, preventívne aktivity, sociálna

rehabilitácia)

Denné centrum poskytuje sociálna služba počas dňa fyzickej osobe, ktorá dovŕšila

dôchodkový vek, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým

zdravotným stavom, rodičovi s dieťaťom alebo starému rodičovi s vnukom alebo

vnučkou.

Jedáleň jedálni sa poskytuje stravovanie fyzickej osobe, ktorá nemá zabezpečené

nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb má ťažké

zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, alebo dovŕšila dôchodkový vek.

Práčovňa

Stredisko osobnej hygieny

OTÁZKY KU KAPITOLE č. VI.

1. Čo je sociálne poradenstvo?

2. Vymenuj a charakterizuj druhy sociálneho poradenstva.

3. Čo je sociálna rehabilitácia?

4. Ako sa vykonáva ošetrovateľská starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb?

5. V ktorých zariadeniach sociálnych služieb sa vykonáva ošetrovateľská starostlivosť?

6. Prečo nemajú ZSS status zdravotníckeho zariadenia?

43

7. Ktoré činnosti sú platené?

8. Vymenuj obslužné činnosti.

9. Čo je služba včasnej intervencie?

10. Aké podmienky musí spĺňať rodič, aby mohol požiadať o osobnú starostlivosť o dieťa?

11. Charakterizuj podporné služby.

12. Majú zariadenia sociálnych služieb status poskytovateľa zdravotnej starostlivosti?

44

VII. kapitola

POSUDKOVÁ ČINNOSŤ V SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH

Posudková činnosť sa vykonáva na účely poskytovania sociálnej služby v zariadeniach sociálnych

služieb, ale aj pri niektorých iných poskytovaných sociálnych službách, ktoré sa vykonávajú mimo

zariadenia sociálnych služieb (opatrovateľská služba)

Posudková činnosť je:

zdravotná posudková činnosť

sociálna posudková činnosť.

Posudkovou činnosťou sa zisťuje odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

alebo fyzickej osoby s nepriaznivým zdravotným stavom na sociálnu službu v zariadení pre fyzické

osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a na opatrovateľskú službu.

Posudková činnosť sa nevykonáva, ak sa bude poskytovať sociálna služba fyzickej osobe,

ktorá bude platiť úhradu za sociálnu službu najmenej vo výške ekonomicky oprávnených

nákladov (mzdy, energie, spotrebný materiál... ) spojených s poskytovaním tejto sociálnej

služby, a ak sa jej bude poskytovať pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby!!!

(v podstate, sa môžu sociálne služby poskytovať komukoľvek, keď si ich zaplatí ).

Zdravotná posudková činnosť

Zdravotná posudková činnosť na účely posúdenia odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej

fyzickej osoby je hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu.

Posudkovú činnosť vykonáva zdravotnícky pracovník, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa

zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

45

Zdravotnícky pracovník musí mať zmluvu s obcou alebo vyšším územným celkom (posudzujúci

zdravotnícky pracovník).

Posudzujúci zdravotnícky pracovník pri vykonávaní zdravotnej posudkovej činnosti spolupracuje

so sociálnym pracovníkom obce alebo vyššieho územného celku tak, aby výsledky posúdenia

neboli v rozpore s výsledkami sociálnej posudkovej činnosti.

Sociálna posudková činnosť

Sociálna posudková činnosť je posudzovanie:

individuálnych predpokladov fyzickej osoby,

rodinného prostredia fyzickej osoby,

prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby do spoločnosti,

odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch v starostlivosti o

domácnosť a sebaobslužnosti

Samospráva (VUC, obe, mesto) vydáva rozhodnutie o posúdení prijímateľa sociálnych

služieb, bez tohto rozhodnutia sa nemôže začať poskytovať sociálna služba.

Obsahom posudku je aj rozsah odkázanosti pri jednotlivých úkonoch vyjadrený predpokladaným

rozsahom hodín.

Posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby zahŕňa najmä:

hodnotenie schopností a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Za rodinu na účely

posudzovania rodinného prostredia fyzickej osoby sa považuje jej manžel alebo manželka,

rodičia a deti.

hodnotenie podmienok bývania vrátane dostupnosti verejných služieb a prístupnosti stavieb

občianskeho vybavenia.

46

Sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby, alebo aj osoby, ktorú si určí

posudzovaný; tieto fyzické osoby majú právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej

nepriaznivej sociálnej situácie.

Posudok o odkázanosti na sociálnu službu

Na základe zdravotného posudku a sociálneho posudku sa vyhotovuje posudok o odkázanosti na

sociálnu službu, ktorý obsahuje:

stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby;

zoznam úkonov sebaobsluhy, zoznam úkonov starostlivosti o svoju domácnosť a zoznam

základných sociálnych aktivít, pri ktorých je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej

fyzickej osoby;

návrh druhu sociálnej služby;

určenie termínu opätovného preposúdenia zdravotného stavu.

Stupeň odkázanosti sa určuje podľa schopnosti občana vykonávať denné aktivity (Barthelovej

index - BI).

Index má 6 stupňov, pričom každý stupeň spĺňa určitý počet bodov pridelených v rámci

posudzovania odkázanosti (jedenie, obliekanie, hygiena, pohyblivosť, komunikácia...tzv. denné

aktivity). Poskytovanie sociálnych služieb v pobytových zariadeniach sociálnych služieb vyžaduje

stupeň odkázanosti IV. v bodovom vyjadrenia od 180 – 240 bodov.

ZARADENIE DO STUPŇA ODKÁZANOSTI FYZICKEJ OSOBY NA POMOC INEJ

FYZICKEJ OSOBY NA ZÁKLADE DOSIAHNUTÝCH BODOV A URČENIE ROZSAHU

ODKÁZANOSTI

47

Stupeň

odkázanosti

Počet bodov Priemerný rozsah

bodov deň/ hod.

Priemerný rozsah

bodov mesiac/ hod.

I. 105-120 0 0

II. 85-104 2-4 60-120

III. 65-84 4-6 120-180

IV. 45-64 6-8 180-240

V. 25-44 8-12 240-360

VI. 0-24 viac ako 12 viac ako 360

SPÔSOB POSUDZOVANIA ODKÁZANOSTI FYZICKEJ OSOBY NA POMOC

INEJ FYZICKEJ OSOBY PRI JEDNOTLIVÝCH ČINNOSTIACH

Príloha č. 3 Zákon 448/2008 Z.z.

V rámci denných aktivít sa posudzujú

Úkony sebaobslužnosti

Úkony starostlivosti o domácnosť

Úkony v rámci základných sociálnych aktivít

Dohľad pri vyššie menovaných úkonoch

48

OTÁZKY KU KAPITOLE č. VII.

1. Čo je posudková činnosť?

2. Čo je sociálny posudok ?

3. Kto vyhotovuje zdravotný posudok?

4. Kedy sa nemusí vykonávať posudková činnosť?

5. Kto vykonáva sociálny posudok?

6. Aké úkony sa posudzujú pri odkázanosti ?

7. Čo znamená stupeň odkázanosti?

8. Aký je najvyšší počet bodov odkázanosti podľa Barthelovej indexu ?

9. Koľko máme stupňov odkázanosti?

49

VIII. kapitola

REGISTRÁCIA POSKYTOVATEĽOV SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

V tejto časti sa pripravuje zmena zákona 448/2008!!!

Sociálne služby môžu poskytovať iba poskytovatelia (fyzické a právnické osoby), ktorí sú

zapísaní v registri poskytovateľov sociálnych služieb.

Osoba, ktorá žiada o zápis do registra je štatutárnym orgánom právnickej osoby, ktorá žiada

o zápis do registra, a musí byť bezúhonná.

Fyzické osoby musia byť:

a) spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu

b) odborne spôsobilé na poskytovanie sociálnej služby,

c) ak nepoveria inú fyzickú osobu za zodpovedného

d) zástupcu.

Žiadosť o zápis do registra sa podáva písomne vyššiemu územnému celku, v ktorého

územnom obvode je miesto poskytovania sociálnej služby.

Žiadosť o zápis do registra obsahuje:

a) obchodné meno alebo názov právnickej osoby, sídlo, identifikačné číslo a právnu formu,

ak o zápis žiada právnická osoba, alebo meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt

alebo prechodný pobyt, ak o zápis žiada fyzická osoba,

b) meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt

fyzickej osoby, ktorá je štatutárny orgán právnickej osoby,

navrhovaného zodpovedného zástupcu uvedeného

c) druh sociálnej služby, ktorá sa má poskytovať, a jej formu,

50

d) cieľovú skupinu osôb, ktorým sa má poskytovať sociálna služba,

e) miesto poskytovania sociálnej služby,

f) počet miest, ak sa sociálna služba má poskytovať v zariadení,

g) predpokladaný deň začatia poskytovania sociálnej služby,

h) čas poskytovania sociálnej služby, ak sa sociálna služba má poskytovať na určitý čas

i) ďalšie údaje potrebné podľa osobitného podľa zákona o registri trestov

O zápise do registra vyšší územný celok nevyhotovuje rozhodnutie a zápis do registra vykoná

najneskôr do 30 dní odo dňa predloženia všetkých dokladov.

Oprávnenie poskytovať sociálnu službu nemožno previesť na inú osobu a neprechádza na

právneho nástupcu poskytovateľa sociálnej služby, ak je ním právnická osoba.

Neverejný poskytovateľ sociálnej služby a poskytovateľ sociálnej služby, ktorým je právnická

osoba založená obcou alebo vyšším územným celkom, sú povinní vypracovať a uložiť do verejnej

časti registra účtovných závierok výročnú správu o činnosti a hospodárení.

Výmaz z registra a zánik oprávnenia na poskytovanie sociálnej služby

Vyšší územný celok rozhodne o výmaze z registra, ak poskytovateľ sociálnej služby:

bol zapísaný do registra na základe nepravdivých údajov alebo neúplných údajov,

prestal spĺňať podmienky na zápis do registra,

nespĺňa finančné podmienky na poskytovanie sociálnej služby

v lehote určenej kontrolou z ministerstva neodstránil nedostatky plnenia podmienok

kvality poskytovanej sociálnej služby

v lehote určenej vyšším územným celkom neznížil počet miest, ktoré sú stanovené pre

jednotlivé druhy zariadení

51

písomne neoznámil vyššiemu územnému celku zmeny skutočností a to ani po písomnej

výzve vyššieho územného celku v lehote ním určenej,

neposkytoval sociálnu službu dlhšie ako 12 po sebe nasledujúcich mesiacov

požiadal o výmaz z registra do 30 dní pred podaním o výmaz.

OTÁZKY KU KAPITOLE č. VIII.

1. Kto vedie register poskytovateľov sociálnych služieb?

2. Čo obsahuje žiadosť o zápis do registra poskytovateľov?

3. Kedy sa môže previesť oprávnenie poskytovania sociálnych služieb na inú osobu?

4. Kedy zaniká oprávnenie na poskytovanie sociálnej služby?

5. Čo sa rozumie pod výmazom z registra poskytovateľov?

52

IX. kapitola

FINANCOVANIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

Sociálne služby poskytované verejným poskytovateľom sociálnej služby môžu byť financované

z rozpočtu verejného poskytovateľa sociálnej služby, z úhrad za sociálne služby od

prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a z úhrad

za iné činnosti (tieto však musia byť odsúhlasené VUC alebo obcou)

z úhrady ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním sociálnej

služby

z finančného príspevku poskytnutého z rozpočtu ministerstva na financovanie sociálnej

služby v zariadení podľa odseku 6,

z prostriedkov prijatých na základe písomnej darovacej zmluvy,

z prostriedkov združenia obcí, združenia vyšších územných celkov a združenia osôb,

z výsledku hospodárenia z vedľajšej činnosti, ktorú vykonávajú zariadenia v

zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho

územného celku s jeho súhlasom,

z príjmu zo sociálneho podniku,

z iných zdrojov.

Sociálne služby poskytované neverejným poskytovateľom sociálnej služby môžu byť

financované:

z finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri

úkonoch sebaobsluhy a z finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby

z úhrad za sociálne služby od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní

sociálnej služby a z úhrad za iné činnosti

53

z finančného príspevku poskytnutého z rozpočtu ministerstva na poskytovanie sociálnej

služby ( iba vybrané zariadenia podľa stupňa odkázanosti)

z vlastných zdrojov neverejného poskytovateľa sociálnej služby,

z prostriedkov prijatých na základe písomnej darovacej zmluvy,

z výsledku hospodárenia z podnikateľskej činnosti po zdanení daňou z príjmov, ktorú

vykonáva neverejný poskytovateľ sociálnej služby podľa osobitných predpisov,

zo zisku zo sociálneho podniku,

z iných zdrojov.

Ak vyšší územný celok zabezpečí klientovi s trvalým pobytom vo svojom územnom

obvode poskytovanie sociálnej služby, ktorého zriadil u poskytovateľa sociálnej služby iný vyšší

územný celok, tak vyšší územný celok uhrádza poskytovateľovi sociálnej služby, ktorého zriadil

alebo založil iný vyšší územný celok, ekonomicky oprávnené náklady spojené s poskytovaním

tejto sociálnej služby znížené o výšku úhrady za sociálnu službu platenú prijímateľom

sociálnej služby.

Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej

poskytovateľom sociálnej služby (bližšie viď kap. 9) Do úhrady za sociálnu službu nemožno

započítať úhradu za vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie

iných činností (odborné činnosti, sociálna rehabilitácia, príprava na vzdelávanie, pracovná terapia,

krízovú pomoc, sociálne poradenstvo, preventívna aktivita...).

Verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej

určenia a platenia úhrady zmluvou v súlade so všeobecne záväzným nariadením (VZN) obce

alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov.

Neverejný poskytovateľ určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a

platenia úhrady zmluvou v súlade s aktuálnym cenníkom sociálnej služby, ktorý zverejnení na

svojom webovom sídle, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov znížených o príjem

54

z finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a príjem

z finančného príspevku MPSVaR SR.

OTÁZKY KU KAPITOLE č. IX.

1. Vymenuj finančné zdroje úhrad za sociálne služby.

2. Ktoré sociálne služby nemusí hradiť klient?

3. Môže sa poskytovať sociálna služba klientovi v inom územnom obvode?

4. Dostáva verejný poskytovateľ finančnú podporu z ministerstva?

5. Do akej výšky dostáva neverejný poskytovateľ finančnú podporu z ministerstva?

6. Z akých zdrojov môžu byť financované sociálne služby poskytované neverejným

poskytovateľom?

55

X. Kapitola

PÔSOBNOSŤ MINISTERSTVA A ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY PRI

POSKYTOVANÍ SOCIÁLNYCH SLUŽIEB A SÚČINNOSŤ INÝCH

ORGÁNOV

Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pri poskytovaní sociálnych

služieb:

a) vypracúva a zverejňuje národné priority rozvoja sociálnych služieb,

b) zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu pri poskytovaní sociálnych služieb,

c) určuje obsah a rozsah odbornej prípravy pre vybrané pracovné činnosti a na účely ďalšieho

vzdelávania,

d) vykonáva dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb,

e) hodnotí podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby,

f) kontroluje vzdelávacie programy, na ktoré bola udelená akreditácia,

g) je správnym orgánom v konaniach o

udelení alebo neudelení akreditácie na vzdelávacie programy v oblasti

sociálnych služieb

udelení alebo neudelení akreditácie na odbornú činnosť, a o odňatí akreditácie

na odbornú činnosť,

pokute za správne delikty,

h) vedie register poskytovateľov sociálnej služby a s ním spojenú administratívu;

i) poskytuje finančný príspevok na financovanie sociálnej služby neverejnému

poskytovateľovi a kontroluje jeho účelné a hospodárne využívanie.

56

Pôsobnosť obce

Obec

vypracúva, schvaľuje komunitný plán sociálnych služieb vo svojom územnom

obvode ( bližšie viď kapitola 11)

utvára podmienky na podporu komunitného rozvoja,

je správnym orgánom v konaniach o odkázanosti na sociálnu službu

v zariadení pre seniorov,

zariadení opatrovateľskej služby,

v dennom stacionári,

o odkázanosti na opatrovateľskú službu,

vyhotovuje posudok o odkázanosti na sociálnu službu

Zabezpečuje poskytovanie sociálnej služby v

nízkoprahovom dennom centre,

nocľahárni,

zariadení pre seniorov,

zariadení opatrovateľskej služby

dennom stacionári,

nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu,

opatrovateľskej služby,

prepravnú službu,

57

odľahčovaciu službu,

pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa,

poskytuje základné sociálne poradenstvo.

Môže poskytovať finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi na :

prevádzkovanie sociálnej služby

finančný príspevok pri výkonoch odkázanosti (sebaobslužnosť)

Pôsobnosť vyššieho územného celku

Kompetencie vyššieho územného celku:

vypracúva, schvaľuje koncepciu rozvoja sociálnych služieb vo svojom územnom

obvode,

je správnym orgánom v konaniach o

odkázanosti (a zániku odkázanosti) na sociálnu službu poskytovanú v zariadení

podporovaného bývania, v rehabilitačnom stredisku, v domove sociálnych služieb a

v špecializovanom zariadení,

rozhoduje o nezapísaní do registra,

zákaze poskytovať sociálnu službu,

rozhoduje o výmaze poskytovateľa sociálnej služby z registra,

vyhotovuje posudok o odkázanosti na sociálnu službu podľa svojich kompetencií v

zriaďovaní zariadení sociálnych služieb.

Vyšší územný celok zriaďuje a kontroluje poskytovanie sociálnych služieb v:

58

útulok,

domov na polceste,

zariadenie núdzového bývania,

zariadenie dočasnej starostlivosti o deti,

zariadenie podporovaného bývania,

rehabilitačné stredisko

domov sociálnych služieb,

špecializované zariadenie

integračné centrum

môže zriaďovať, zakladať a kontrolovať aj iné zariadenia

Môže poskytovať finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi na :

prevádzkovanie sociálnej služby

finančný príspevok pri výkonoch odkázanosti (sebaosbslužnosť)

Súčinnosť iných orgánov verejnej správy pri poskytovaní sociálnych služieb

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna

poisťovňa, zdravotné poisťovne, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, školské zariadenia,

daňové úrady a ďalšie orgány verejnej moci sú povinné poskytovať súčinnosť obci, vyššiemu

územnému celku, poskytovateľom sociálnej služby a ministerstvu a bezplatne im podávať

oznámenia a informácie vo veci sociálnych služieb vrátane oznamovania osobných údajov.

Rovnakú povinnosť majú aj obce, vyššie územné celky a poskytovatelia sociálnej služby navzájom,

a to v rozsahu v akom poskytujú sociálne služby podľa tohto zákona.

59

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa sú

na požiadanie ministerstva povinné na účely preukázania vzniku nároku obce alebo neverejného

poskytovateľa sociálnej služby na vyplatenie finančného príspevku na financovanie sociálnej

služby vydať a doručiť ministerstvu o poskytovateľovi sociálnej služby v zariadení, pre ktoré je

tento finančný príspevok určený, doklad tento doklad sa vydáva bezplatne.

OTÁZKY KU KAPITOLE č. X

1. Kto vypracováva národné priority rozvoja sociálnych služieb?

2. Kto vypracováva komunitný plán?

3. Kto vypracováva koncepciu rozvoja sociálnych služieb?

4. Kto vykonáva dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb?

5. Kto vykonáva kontrolu kvality v zariadeniach sociálnych služieb?

6. Kto udeľuje akreditáciu na vzdelávacie programy v sociálnych službách?

7. Kto vedie register poskytovateľov sociálnych služieb?

8. Kto vyhotovuje posudok o odkázanosti na sociálnu službu?

9. Aké druhy zariadení zriaďuje VUC?

10. Aké druhy zariadení zriaďuje obec?

11. V akých konaniach je VUC správnym orgánom?

12. V akých konaniach je obec správnym orgánom?

13. Ktoré orgány sú povinné poskytovať súčinnosť pri poskytovaní sociálnych služieb?

60

XI. Kapitola

KOMUNITNÝ ROZVOJ A KOMUNITNÝ PLÁN V OBLASTI

POSKYTOVANIA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

Obec utvára podmienky na podporu komunitného rozvoja v oblasti poskytovania

sociálnych služieb a na komunitnú prácu a komunitnú rehabilitáciu na účel predchádzania

vzniku alebo predchádzania zhoršenia nepriaznivých sociálnych situácií a riešenia miestnych

sociálnych problémov.

Komunitná práca v oblasti poskytovania sociálnych služieb je podpora aktivít členov miestnej

komunity k svojpomocnému riešeniu sociálnych problémov v rámci miestneho spoločenstva,

najmä rozvojom sociálnych služieb.

Komunitná rehabilitácia v oblasti poskytovania sociálnych služieb je koordinácia činnosti

subjektov, ktorými sú najmä rodina, obec, vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia služieb

zamestnanosti, poskytovatelia sociálnych služieb a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.

Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych

schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a podpora jej

začlenenia do spoločnosti.

S uvedenými podmienkami veľmi úzko súvisí dôvod pre zahájenie procesu tzv.

deinštitucionalizácie

http://www.tabitasro.sk/domain/tabitasro/files/publik_prispevky/tab_kovalova_ukazovatele

-pripravenosti-procesu-deinstitucionalizacie.pdf

Komunitný plán sociálnych služieb a koncepcia rozvoja sociálnych služieb

Obec vypracúva komunitný plán sociálnych služieb a vyšší územný celok vypracúva koncepciu

rozvoja sociálnych služieb v spolupráci s inými poskytovateľmi sociálnych služieb v ich

územnom obvode ako aj s prijímateľmi sociálnych služieb v ich územnom obvode.

61

Obec vypracúva a schvaľuje komunitný plán sociálnych služieb na základe národných priorít

rozvoja sociálnych služieb, v ktorom zohľadňuje miestne špecifiká a potreby fyzických osôb v

oblasti sociálnych služieb poskytovaných v jej územnom obvode, určuje potreby rozvoja

sociálnych služieb a určuje personálne podmienky, finančné podmienky, prevádzkové podmienky

a organizačné podmienky na ich zabezpečenie.

Vyšší územný celok vypracúva a schvaľuje koncepciu rozvoja sociálnych služieb na základe

národných priorít rozvoja sociálnych služieb a komunitných plánov sociálnych služieb obcí vo

svojom územnom obvode.

Komunitný plán sociálnych služieb a koncepcia rozvoja sociálnych služieb obsahuje najmä:

analýzu stavu poskytovaných sociálnych služieb v územnom obvode obce alebo vyššieho

územného celku vrátane vyhodnotenia materiálno-technického vybavenia sociálnych

služieb a vzdelanostnej štruktúry zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby,

analýzu požiadaviek prijímateľov sociálnej služby a ďalších obyvateľov v územnom

obvode obce alebo vyššieho územného celku na rozvoj sociálnych služieb podľa

jednotlivých druhov sociálnych služieb a cieľových skupín,

analýzu sociologických údajov a demografických údajov v územnom obvode obce alebo

vyššieho územného celku,

určenie cieľov a priorít rozvoja sociálnych služieb v územnom obvode obce alebo

vyššieho územného celku,

časový plán realizácie komunitného plánu sociálnych služieb alebo koncepcie rozvoja

sociálnych služieb vrátane určenia personálnych podmienok, finančných podmienok,

prevádzkových podmienok, a organizačných podmienok na ich realizáciu,

spôsob vyhodnocovania plnenia komunitného plánu sociálnych služieb alebo koncepcie

rozvoja sociálnych služieb.

62

Obec a vyšší územný celok zverejňuje komunitný plán sociálnych služieb a koncepciu rozvoja

sociálnych služieb vhodným a v mieste obvyklým spôsobom.

Koncepcia rozvoja a komunitný plán musia byť verejnosti dostupné a verejnosť sa môže k nim

vyjadrovať ešte pred schválením.

OTÁZKY KU KAPITOLE č. XI.

1. Aká je filozofia komunitného plánovania?

2. Čo je komunitná práca a kde sa vykonáva?

3. Čo je komunitný rozvoj?

4. Čo je komunitné plánovanie?

5. Čo sú národné priority rozvoja sociálnych služieb a kto ich vypracováva?

6. Kto vypracováva koncepciu rozvoja sociálnych služieb?

7. Čo je všeobecné záväzné nariadenie a kto ho vydáva a schvaľuje?

8. Aké sú rozdiely medzi koncepciou rozvoja sociálnych služieb a národnými prioritami a

komunitným plánom?

9. Aké sú dôvody deinštitucionalizácie?

63

XII. Kapitola

DEINŠTITUCIONALIZÁCIA

V Slovenskej republike sa za posledných 8 rokov čoraz intenzívnejšie konceptualizuje

problematika deinštitucionalizácie (DI) zariadení sociálnych služieb, ktorá má zabezpečiť, aby sa

úplne zmenil doterajší prístup k prijímateľom sociálnych služieb, ktorý nie vždy saturuje všetky

potreby človeka, odkázaného na sociálnu starostlivosť. Podľa tvrdení aktérov deinštitucionalizácie

sa niektorí občania vraj nikdy nestotožnia s inštitucionálnou starostlivosťou, pretože

veľkokapacitné zariadenia sociálnych služieb (ZSS) poskytujú občanovi iba tú najnutnejšiu

starostlivosť. Veľmi často sa stretávame aj s takými názormi, že ZSS sú vlastne iba akési „čakárne“

na dožitie života. Občania sa v ZSS necítia slobodní, všetko, čo sa deje okolo nich je strohé, nútené,

bez osobnej zainteresovanosti personálu, bez možnosti vytvárania dlhodobejších sociálnych

vzťahov, dokonca niektorí podporovatelia DI prirovnávajú ZSS k väzniciam s naoktrojovaným

režimom.

Hlavným dôvodom zavedenia prechodu zavádzania DI a zmeny poskytovania sociálnych

služieb na tzv. komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb je ratifikácia Dohovoru OSN

o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj zavedenie princípov „nezávislého života“

prijímateľov sociálnych služieb. Podľa ustanovení

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (Conventionon the rights of

persons with disabilities) bol prijatý 13. decembra 2006 v New Yorku. Národná rada Slovenskej

republiky s dohovorom vyslovila súhlas Uznesením č. 2048 z 9. marca 2010 a rozhodla, že ide o

medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred

zákonmi. Pre Slovenskú republiku dohovor nadobudol platnosť 25. júna 2010. Tento Dohovor však

v žiadnom zo svojich ustanovení neobsahuje zmienku o DI existujúcich zariadení sociálnych

služieb a detských domovov.

Národný akčný plán deinštitucionalizácie a hlavné procesy

Na základe nadobudnutia platnosti Dohovoru Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

SR (MPSVR SR) iniciovalo v novembri 2011 vytvorenie dokumentu, ktorý sa zaoberá Stratégiou

64

programu deinštitucionalizácie sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej

republike. Predložená stratégia deinštitucionalizácie má podľa niektorých aktérov sociálnej práce,

nielen vyplniť doteraz prázdne miesto v programovej štruktúre koncepčného smerovania

sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti na Slovensku, ale má údajne určiť jasný zámer a

programovú líniu pre uskutočnenie nevyhnutných zmien, ktoré by viedli k dosiahnutiu

stanovených cieľov. MPSVR schválilo 14. decembra 2011 Národný akčný plán prechodu z

inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb na roky 2012 – 2015.

Národný akčný plán deinštitucionalizácie predstavuje podľa aktérov podieľajúcich sa na

výrobe tohto základného plánovacieho dokument prechod od inštitucionálnej starostlivosti na

komunitnú starostlivosť a má byť zárukou pre odstránenie najmä:

rigidných a stereotypných a rutinných aktivít - čo sa týka pevne stanoveného času a

štruktúry aktivít, nerešpektovania osobných potrieb a záujmov človeka,

paušalizovaných liečebných postupov, aby sa nepracovalo s prijímateľmi sociálnych

služieb hromadne, bez rešpektovania ich súkromia a individuality,

sociálneho odstupu a paternalizmu, ktorý predstavuje odlišné postavenie personálu a

klientov, nevyvážený vzťah moci,

segregovanosti od lokálnej komunity – excentrická poloha zariadení sociálnych služieb,

odstup od lokálnej komunity a koncentrácia služieb na jednom mieste,

naučenej pasivity – získaného pasívneho správania ľudí a ich bezmocnosti a nedostatočne

rozvinutých sociálnych vzťahov.

Veľkosť zariadenia sociálnych služieb je vraj len ukazovateľom podstatnejšej vlastnosti,

ktorá robí službu viac inštitucionalizovanou, t.j. čím je väčšia kapacita zariadenia sociálnych

služieb, tým menej sa poskytuje možnosť individuálneho prístupu a možnosť zapojenia sa do

spoločnosti a účasti na jej živote. Dovolíme si proti tomuto konštatovaniu namietať, pretože

individuálny prístup ku klientovi vôbec nesúvisí s veľkosťou zariadenia sociálnych služieb, ale

predovšetkým súvisí s počtom zamestnancov. Účasť na spoločenskom živote klienta tiež nesúvisí

s veľkosťou ZSS, pretože ju určuje diagnóza prijímateľa sociálnych služieb, ktorá je u každého

špecifická, a ktorú musí rešpektovať každý zamestnanec, či pracuje vo veľkokapacitnom, alebo

nízko kapacitnom zariadení.

Taktiež nemôžeme súhlasiť s „novou“ filozofiou, že deinštitucionalizácia vychádza z

principiálnej hodnotovo podmienenej zmeny vo vzťahu k ľuďom odkázaným na sociálne služby

65

a že predstavuje zásadný a široko koncipovaný a najmä dlhodobý proces zmeny od pasívneho

modelu pomoci k aktívnemu modelu podpory v prirodzenom inkluzívnom prostredí komunity

a teda aj poskytovanej komunitnej starostlivosti. Pri tomto tvrdení je namieste otázka, kedy bolo

povolené, a v ktorom z mnohých doteraz existujúcich dokumentov a programových vyhlásení

jednotlivých vlád o rozvoji sociálnych služieb bolo napísané, aby sa sociálne služby poskytovali

bez hodnotovo orientovanej pomoci a iba pasívnym spôsobom? Každý jeden plán komunitných

sociálnych služieb, ktorý musí mať od roku 2008 vypracovaný každá obec, akcentuje aktívnu

pomoc občanom, korí sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii. Nie len obce, ale aj vyššie územné

celky musia plánovať rozvoj sociálnych služieb a sú povinné mať vypracovanú stratégiu rozvoja

sociálnych služieb, lebo im to prikazuje zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Podľa tohto

zákona, občan má právo vybrať si miesto pobytu, poskytovania sociálnych služieb.

Deinštitucionalizácia má byť teda proces prechodu z tradičných zariadení sociálnych

služieb (kde sú klienti údajne fyzicky a mentálne izolovaní od bežného života) do komunitných

centier, ktoré spolu vytvárajú podmienky pre život zodpovedajúci väčšinovej spoločnosti a

tiež vytvárajú podmienky rovnoprávneho občianstva. Prechod z inštitucionálnej na komunitnú

starostlivosť bude podľa schváleného Akčného plánu vychádzať z nasledovných odporúčaní :

a) rešpektovanie práv prijímateľov a ich zapojenie do procesov rozhodovania,

b) prevencia inštitucionalizácie,

c) vytváranie komunitných služieb,

d) uzatváranie inštitúcií,

e) obmedzenie investícií do pôvodných inštitúcií,

f) rozvoj ľudských zdrojov,

g) efektívne využívanie zdrojov,

h) kontrola kvality,

i) holistický (komplexný) prístup,

j) neustále zvyšovanie informovanosti.

V NAP DI sa predpokladá v rokoch 2012 – 2015 splnenie niekoľko vzájomne prepojených

úloh a aktivít. Tieto aktivity nie je možné dosiahnuť bez komplexného a multirezortného prístupu

využívajúceho zapojenie všetkých relevantných zložiek spoločnosti, ktoré na jednotlivých

úrovniach formujú verejnú politiku. Aktivity musia mať jasný časový rámec a rozpočet. Proces

koordinácie a riadenia bude založený na princípoch projektového riadenia a programového

66

riadenia. Z tohto dôvodu je navrhnuté v rámci Národného projektu deinštitucionalizácie zriadiť pri

MPSVR SR Národné centrum pre podporu deinštitucionalizácie (NCPD), ktoré bude zastrešovať

interný a externý odborný tím na úrovni regionálnych/lokálnych partnerov (VÚC, obce a mestá).

Ich prioritou bude koordinácia hlavných úloh NCPD na národnej úrovni, ktorá sa bude týkať

predovšetkým obsahovej a časovej koordinácie ako aj koordinácie individuálnych investičných

pilotných projektov ktoré budú realizovať vybrané zariadenia sociálnych služieb. Zo získaných

skúseností vzíde ďalšie kreovanie, ako aj schvaľovanie potrebných legislatívnych zmien, a to aj

zmien v súvisiacich verejných službách (vzdelávanie, práca, bývanie). Po vertikálnej osi sa budú

na národnej úrovni koordinovať predovšetkým procesy prebiehajúce na úrovni zapojených

samosprávnych krajov a ich zariadení sociálnych služieb, ktorých sú zriaďovateľmi.

Na regionálnej úrovni sa bude implementovať investičná príprava komunitných služieb;

príprava zamestnancov pre tieto nové služby. Samosprávne kraje budú mať dôležité koordinačné

úlohy vo vzťahu k personálu a k poskytovaniu sociálnych služieb v tých zariadeniach, ktoré budú

deinštitucionalizované, ale taktiež budú zodpovedné za celistvé – komplexné vybudovanie

komunitných služieb vo vybraných lokalitách (mestách) v rámci svojej, zákonom uloženej

koordinačnej funkcie v danom území.

Rámcové aktivity

Neodmysliteľnou súčasťou kreovania deinštitucionalizácie má byť aj príprava rámcových

aktivít

Podľa NAP DI rámcové aktivity vychádzajú zo štyroch vychádzajú zo štyroch oblastí:

a) príprava a podpora riadiacich zamestnancov (manažmentu)

V tejto oblasti pôjde predovšetkým o

prípravu trénerov a homogenizáciu postojov a postupov partnerov projektu a vytvorenie

metodík monitoringu procesov deinštitucionalizácie,

výber a monitoring jednotlivých zariadení sociálnych služieb (3 v každom VÚC),

prípravu a vzdelávanie vybraných zamestnancov manažmentu v oblasti riadenia procesov

transformácie a deinštitucionalizácie a ich podporu pri tvorbe transformačných projektov,

na prípravu a vzdelávanie zamestnancov zariadení sociálnych služieb, ktoré budú vybrané

ako pilotné projekty, s cieľom zvýšiť ich profesionálne zručnosti a kompetencie pri

67

prechode z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť a pri vytváraní nových služieb v

komunite,

supervíziu celého procesu prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť, prípravu,

vzdelávanie a poradenstvo v oblasti spôsobilosti na právne úkony a opatrovníctva

b) príprava a podpora prijímateľov sociálnych služieb zariadení sociálnych služieb so zameraním

na rozvoj a využitie ich individuálneho pracovného potenciálu s prihliadnutím resp. rešpektovaním

ich zdravotného postihnutia v prirodzenom prostredí komunity. Práca a pracovné uplatnenie je

jednou zo základných súčastí bežného života v komunite. Pracovné uplatnenie prijímateľov

sociálnych služieb v komunitných centrách je jedným z rizikových faktorov procesov

deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb. Nedostatočná dlhodobá podpora a možnosť

zamestnať sa na otvorenom trhu práce za rovnakých podmienok (primárne finančných) môže viesť

k tomu, že kvalita života prijímateľov v komunite bude ohrozená a nízka. Je nevyhnutné vytvoriť

komplexný systém podpory v oblasti zamestnávania v miestnej komunite, a to tak, aby sa aj

pomocou neho stali prijímatelia služieb jej plnohodnotnými členmi. Z tohto dôvodu je potrebné

zapojiť do procesov deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb úrady práce, sociálnych vecí

a rodiny, miestnych zamestnávateľov, agentúry podporovaného zamestnávania a samosprávu.

c) podpora projektovania modernej a funkčnej infraštruktúry sociálnych služieb v komunite.

Táto podpora pre zariadenia sociálnych služieb je nevyhnutná hlavne smerom k príprave pilotných

transformačných projektov, ktoré musia spĺňať podmienky univerzálneho (inkluzívneho)

navrhovania v oblasti urbanizmu a architektúry. Ide predovšetkým o vybudovanie bezbariérových

prístupov ku všetkým službám v komunite, teda humanizáciu regionálneho environmentu.

d) podpora miestnych komunít, odbornej verejnosti a tvorcov politík pre rozvoj sociálnych služieb

na komunitnej báze v rámci projektu i v ďalšom období; medializácia a informovanie o procese

DI, ako aj vecná a časová koordinácia partnerov a finančných tokov.

Cieľové skupiny prijímateľov sociálnych služieb zapojených do NP DI v rokoch 2012 – 2015 sú:

fyzické osoby, ktorým bola poskytovaná starostlivosť v zariadeniach sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately, najmä v detských domovoch,

deti a dospelí občania so zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb.

Deinštitucionalizácia systému sociálnych služieb predpokladá niekoľkoročné fungovanie

dvojitého systému sociálnych služieb, ktorý je náročný na financovanie (ide o prechodné zvýšenie

prevádzkových nákladov, ktorého príčinou je potreba financovania viacerých typov služieb v

68

zariadeniach, ktoré sú v prechode z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť). V čase, keď

existujúce zariadenia sociálnych služieb nemajú finančné prostriedky napr. ani na zákonom

ustanovenú debarierizáciu a humanizáciu sociálnych služieb, považujeme prechod na DI za

neracionálne a neefektívne vynakladanie finančných prostriedkov na sociálne služby.

Riziká deinštitucionalizácie sociálnych služieb a život v komunite.

Stratégia úplného prechodu poskytovania sociálnych služieb v komunite zatiaľ ostáva iba

v rovine plánov a veľmi pomalého osvojovania si tejto „ušľachtilej“ myšlienky. Keby sme ju

nazvali utopistickou, tak by sme sa ani veľmi nemýlili. Viac ako 10 rokov sa na Slovensku

zaoberajú transformáciou sociálnych služieb najmä neziskové organizácie, ktoré však nezaručia

a nemajú možnosť finančnej disponibilnosti na náklady spojené s vybudovaním komunitných

centier.

Ako kritické, dokonca až rizikové sa javí súbežné fungovanie poskytovania služieb

v zariadeniach sociálnych služieb a poskytovania tzv. komunitných sociálnych služieb,

orientovaných na výstavbu malometrážnych bytov (domov) a vybudovanie novej infraštruktúry

v akomkoľvek regióne. Dôvody, ktoré často počujeme na obhajobu deinštitucionalizácie sú

postavené na slabých základoch. Tvrdenie typu, že keď komunitné centrá môžu fungovať

v zahraničí, tak musia aj u nás, je úsmevné. V prvom rade sa nemôže Slovensko porovnávať

s krajinami, kde život v komunite je funkčný a má zabezpečené ďalšie fungovanie, financovanie

a rozvoj. Treba mať na zreteli, že každá krajina má svoj vlastný systém sociálneho zabezpečenia

budovaný a udržiavaný dlhé roky. Každá krajina si môže dovoliť veľké štrukturálne zmeny iba

v medziach, ktoré dovoľuje jej vlastný systém sociálneho zabezpečenia. Čiže, hneď na prvé riziko

sme narazili v rámci existujúcej sociálnej legislatívy.

Druhé riziko vidíme v tom, že nie každý občan, má také zdravotné postihnutie, aby mohol

žiť samostatne a zúčastňovať sa na bežnom živote v komunite. Nie každý občan je schopný

rozhodovať sám za seba, je potrebné aby rozhodol za neho niekto iný. V obidvoch prípadoch už

spochybňujeme jednu z podmienok Akčného plánu, ktorou je podmienka rešpektovania osobných

záujmov a potrieb človeka.

Ďalším problémom je poskytovanie rôznych typov sociálnych služieb v jednej komunite.

Nie sme vizionári, aby sme vedeli odhadnúť aká kapacita bude napríklad potrebná v určitej

komunite pri poskytovaní krízovej intervencie s nízkoprahovým charakterom, akú kapacitu

69

budeme potrebovať pri poskytovaní včasnej intervencie pre rodičov s postihnutým dieťaťom, akú

kapacitu budeme potrebovať pre občanov bez prístrešia a pod. V Národnom akčnom pláne nie je

napríklad zmienka, ako sa budú riešiť veľké regionálne rozdiely s ohľadom na demografické

zloženie obyvateľov a možnú migráciu jej pôvodných obyvateľov. Tieto ukazovatele sú veľmi

podstatné pri plánovaní a tvorbe komunít a zvyšovania kvality života.

Najväčším rizikom pri deinštitucionalizácii sa javí okamžité zastavenie verejných

investícií do rekonštrukcie už existujúcich zariadení sociálnych služieb. Ako budú žiť títo

obyvatelia v existujúcich ZSS, kým sa dostanú do nejakej komunity? Budú bez vody, bez

elektriky? Predsa aj ľudia, ktorí nie sú odkázaní na sociálne služby si rekonštruujú a modernizujú

svoje obydlia. Táto myšlienka vzbudzuje v človeku skôr hrôzu, ako nejakú pozitívnu víziu, ktorá

je zatiaľ v nedohľadne.

Občanov odkázaných na sociálne služby pribúda. Náklady na sociálne služby sa zvyšujú

a príjmy občanov už v súčasnosti nepostačujú na platenie úhrad v nedeinštitucionalizovaných

zariadeniach. Platobná neschopnosť prijímateľov sociálnych služieb sa prenáša na rodinných

príslušníkov, ktorí často sami nemajú dostatočný príjem na svoje vlastné živobytie. Takže

automaticky sa nám vynára otázka, kto bude financovať túto vysoko humánnu myšlienku a najmä

v akom časovom horizonte bude reálna, keď tzv. Národný akčný plán bol odsúhlasený v roku 2011

a výsledky jeho plnenia zatiaľ nie sú zverejnené. Alebo je možné aj to, že sa už minuli zahraničné

finančné dotácie a projekt skončí tak, ako skončila v novembri 2015 opatrovateľská služba

v obciach z dôvodu vyčerpania finančných prostriedkov z projektu dotovaného EÚ.

Považujeme za veľmi dôležité, v súvislosti s procesom deinštitucionalizácie, vysvetliť

pojem komunita. Tvorcovia Akčného plánu opomenuli, že pojem komunita má tiež aj svoje

historické etapy a zmenou životných podmienok a rozvojom spoločnosti sa mení jeho sémantika.

KOMUNITA

V zmysle zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.

455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, pod

komunitnou prácou v oblasti poskytovania sociálnych služieb rozumieme podporu aktivít členov

miestnej komunity k svojpomocnému riešeniu sociálnych problémov v rámci miestneho

spoločenstva, najmä rozvojom sociálnych služieb.

70

POJEM KOMUNITA A JEJ ZNAKY

Keller (2012) píše, že s pojmom komunita je spájané presvedčenie, že aktivity komunitného

typu sú realizované v zvláštnej atmosfére, ktorá nie je prítomná v mimokomunitných väzbách.

Komunita tvorí akýsi zvláštny svet viac menej oddelený od veľkého, cudzieho sociálneho sveta,

ktorý komunitu obklopuje. V tomto zmysle sa zhodujú všetci prívrženci komunity, že komunita

vždy existovala, bude existovať a existuje, pretože občania obvykle žijú svoj život spolu s inými

občanmi v určitom vyhranenom priestore a spoločná starosť a uspokojovanie ich potrieb ich vedie

k tomu, aby navzájom vstupovali do blízkych kontaktov.

Charakter komunít sa postupom času mení a to v porovnaní trvania komunity ako mikrosveta

v protiklade k celej spoločnosti. Obraz klasickej komunity je potrebné chápať ako ideálny typ

s nasledovnými znakmi:

priestorové vymedzenie

uznávanie podobných potrieb a hodnôt

identifikácia identity

neformálnosť vzťahov

relatívna veľkosť

relatívna nezávislosť na mimo komunitnej realite

relatívna autonómia vo financovaní vlastných potrieb

Z uvedených znakov nevyplýva, že tradičná komunita bola vždy sociálne homogénnym

a harmonickým celkom. Taktiež mohla mať svoje vnútorné rozpory, tie sa však riešili spôsobom,

ktorý obvykle nepresahoval hranice komunity. Nástup industrializácie a s ňou súvisiacich procesov

(deľba práce, rozvoj infraštruktúry, urbanizácia...) priniesli so sebou veľké štrukturálne zmeny aj

sociálnych mechanizmov, že ich nemohli zastaviť žiadne vzniknuté komunity a ani pre nich

typické znaky.

Podľa nášho názoru veľká väčšina problémov spojených s úsilím vymedziť tzv. modernú

komunitu pramení z toho, že ide o pojem, ktorý má zmysluplné použitie len v tradičných

neindustrializovaných spoločnostiach. Plne sa stotožňujeme s významným českým sociológom

Kellerom (2012), ktorý tvrdí, že kategórie pomocou ktorých je koncepcia komunity budovaná majú

71

preukázateľne historicky podmienený charakter až do takej miery, že sa jednoducho nedajú presne

prispôsobiť na súčasné moderné podmienky.

Jedným zo základných znakov komunity je, že jej obyvatelia pracujú spoločne. Avšak, čo

znamená „pracovať spoločne“? Znamená to pracovať v tom istom kolektíve, alebo v tej istej

organizácii, alebo v tom istom meste, alebo skôr v rovnakej profesii, či v rovnakom výrobnom

odvetví, alebo v rámci národnej ekonomiky? Pojem „pracovať spoločne“ mal svoj zmysel práve

iba v tradičných podmienkach komunity. Vznik veľkovýroby však pretrhol spojenie „podieľanie

sa na spoločnej práci a bývaním na spoločnom mieste“. Z toho vyplýva, že susedia z komunity

nemusia nutne spolupracovať, a tí ktorí spolupracujú v rámci produkcie tovarov a poskytovania

služieb sa nemusia poznať osobne.

Podobne je vágny aj znak komunity „ spoločné bývanie“. Je problematické rozhodnúť či je

pre existenciu komunity dôležitejšia spoločná lokalita, alebo spoločné kontakty.

Komunita postupne stráca mocenskú suverenitu, sociálnu univerzálnosť a hospodársku

sebestačnosť, ale aj lokálny základ a schopnosť byť prostredím, v ktorom sa dá prežiť celý život.

Dostupné na:

https://digilib.phil.muni.cz/bitstream/handle/11222.digilib/111713/G_Sociologica_30-1986-

1_4.pdf?sequence=1

Pre účely nášho príspevku nie je najdôležitejšie teoretické vymedzenie komunity, ale jej

praktické využite. Formálne ohraničenie pojmu komunita je nutné prispôsobiť reálnemu prostrediu.

Aplikácia do praxe si vyžaduje určitú mieru flexibility. Variabilnosť uplatnenia pojmu komunita a

jej špecifických vlastností nepozná hranice. Môžeme sa s ňou stretnúť v kultúre, v športe, vo

vzdelávaní, pri práci s mládežou a pod. Nevynímajúc uplatniteľnosť v sociálnej práci.

Pre sociálnu prácu je podstatné, aby odborní pracovníci mali na zreteli skutočnosť, že musia

akceptovať biologické, etnické, sociálne, ekonomické, kultúrne, a iné osobitosti obyvateľov

„komunity“. Pri práci s členmi komunity by sme nemali na tento dôležitý fakt zabúdať.

Ak má byť prioritou sociálnych služieb v rokoch 2015-2020 vytváranie komunít, tak je

potrebné, aby si tvorcovia tejto stratégie uvedomili, že jedným zo základných znakov komunity je

úplná decentralizácia autority. Komunity nepotrebujú vodcov, ktorí by ich viedli, pretože všetci

v nej získavajú podiel na vedení: plachí sú povzbudení, aby sa prejavili, silní naopak necítia

72

potrebu presadzovať svoju silu. Sloboda, ku ktorej komunita pozýva a povzbudzuje, umožňuje

vznik najefektívnejšieho spôsobu rozhodovania, kolektívneho rozhodovania. Ak aj v komunite je

stále formálny „vodca“, jeho úloha sa mení skôr na úlohu facilitátora, teda toho, kto len jemne

uľahčuje tento proces rozhodovania v komunite, sám už ale nevedie, pretože tradičná komunita sa

vedie - a dokáže viesť - sama.

Ak si všetky tieto znaky zhrnieme, zistíme, že znaky komunity - podiel všetkých na vedení

tímu, úzke vzájomné vzťahy, sebapoznanie, spoznávanie okolia, empatia, schopnosť konštruktívne

riešiť problémy, schopnosť komunikácie s ľuďmi, bezpečné miesto na rast a rozvoj môžu spôsobiť

nemalé problémy, dokonca až chaos, pretože nie všetci jednotlivci – prijímatelia sociálnych

služieb, ktorí majú svoj život prežiť v komunite sú schopní podriadiť sa cieľom a znakom

komunity. Sociálne služby sa poskytujú občanom, ktorí sú na ne odkázaní v zmysle zákona

448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Títo občania musia mať zdravotný posudok, ktorý vychádza

z lekárskeho nálezu a stupeň ich odkázanosti na poskytnutie sociálnej služby musí byť podľa

Barthelovej stupnice minimálne III. stupeň, ktorý predpokladá, že človek je odkázaný na pomoc

inej fyzickej osoby takmer vo všetkých denných aktivitách.

Podľa Matouška (2013) komunitná práca zdôrazňuje participáciu ľudí, rozdelenie

a redistribúciu moci, vzájomnú solidaritu a pomoc, mobilizovanie pocitu spolupatričnosti

a budovanie udržateľnej komunity. Ďalej Matoušek (2013) uvádza, že úlohou komunitnej sociálnej

práce je posilniť schopnosť ľudí zvládnuť znevýhodňujúce a problematické situácie tým, že získajú

väčšiu mieru kontroly nad tými okolnosťami života, ktorým je komunita spoločne vystavená.

Zastávame však názor, že uvedené klady nemusia nutne existovať iba v komunite. Naopak,

pojem komunita v ponímaní poskytovania sociálnych služieb pre občanov, ktorí sú na túto pomoc

odkázaní, vzbudzuje skôr dojem ich segregovanosti, ako inklúzie do intaktnej spoločnosti.

Podľa nás je vytváranie komunitných centier návrat k izolovanosti občanov, konkrétne

prijímateľov sociálnych služieb. Zástancovia stratégie vytvárania komunít, komunitných centier

si vo svojich plánoch a obhajoby deinštitucionalizácie protirečia. Na jednej strane sú za

vytváranie nízkokapacitných zariadení sociálnych služieb a na druhej strane ich chcú stavať

izolovane od spoločnosti a všetky služby poskytovať na jednom mieste. Je to nereálna a veľmi

ťažko pochopiteľná situácia, ako z hľadiska teoretického chápania pojmu komunita a jej

vyhranených znakov, tak aj z hľadiska zriaďovateľov a poskytovateľov sociálnych služieb.

73

Z pohľadu významu pojmu „komunita“ môžeme konštatovať, že Akčný plán

deinštitucionalizácie je postavený na veľmi slabých a vágnych zdôvodneniach. Je skôr hrozbou

ako výhodou. Miesto toho, aby sa zlepšovalo, to čo už je vybudované ideme investovať finančné

prostriedky do určitého okruhu osôb, ktorým ide predovšetkým o ich blaho a nie o blahobyt

prijímateľa sociálnych služieb.

Kvalita a úroveň sociálnych služieb v SR je vizitka štátu a samosprávy. Vyspelosť

spoločnosti sa meria tým, ako sa postará o najslabších. Spoločnosť tvoria občania, ktorí svojim

prístupom k práci by ju mali rozvíjať a kreovať tak, aby občania odkázaní na sociálne služby boli

spokojní, či v komunitnom centre, alebo zariadení sociálnych služieb. Deinštitucionalizácia

zariadení sociálnych služieb, ani komunitná sociálna práca nedáva záruku, že občanom budú

poskytované naozaj kvalitné sociálne služby, ktoré sú najmä o jej aktéroch a ich ľudskom prístupe

k plneniu svojich povinností.

http://www.tabitasro.sk/domain/tabitasro/files/publik_prispevky/tab_kovalova_ukazovatele-

pripravenosti-procesu-deinstitucionalizacie.pdf

https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/deinstitucionalizacia-

socialnych-sluzieb.

OTÁZKY KU KAPITOLE č. XII.

1. Z akých dôvodov vznikol Národný program deinštitucionalizácie?

2. Aké znaky musí mať komunita?

74

3. Aký je rozdiel medzi definíciou komunity podľa zákona o sociálnych služieb a definíciou

komunity podľa českého sociológa Kellera?

4. Aký je rozdiel medzi inštitucionalizáciou a deinštitucionalizáciou?

75

XIII. Kapitola

ZMLUVA O POSKYTOVANÍ SOCIÁLNEJ SLUŽBY

Poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu na základe zmluvy (podľa OZ §51) o

poskytovaní sociálnej služby. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby musí byť uzatvorená

spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný. Zmluvné strany sa môžu

odchýliť od ustanovení tohto zákona uvedených pre túto zmluvu, len ak tento zákon takúto

možnosť výslovne pripúšťa. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby uzatvorená písomnou formou

nesmie mať charakter zmiešanej zmluvy. Poskytovateľ sociálnej služby môže jednostranne

vypovedať zmluvu (nedodržiavanie podmienok stanovených zákonom, hrubé porušovanie

domáceho poriadku, zrušenie zariadenia...). Poskytovateľ je ale povinný zabezpečiť náhradné

plnenie.

Poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej

služby, ktorou je:

a) pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a

pracovného života,

b) sociálna služba na podporu rodiny s deťmi v zariadení dočasnej starostlivosti o deti,

c) sociálna služba v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej

osoby a pre fyzické osoby, ktoré dosiahli dôchodkový vek a poskytovanie sociálnej služby

v zariadení pre seniorov potrebujú z iných vážnych dôvodov,

d) opatrovateľská služba,

e) sprievodcovská služba a predčitateľská služba,

f) požičiavanie pomôcok,

g) monitorovanie a signalizácia potreby pomoci,

h) pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností.

76

Zmluva musí obsahovať:

zmluvné strany (meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorej sa má poskytovať sociálna

služba, dátum narodenia a adresu jej pobytu a názov zariadenia resp. sociálnej služby),

miesto poskytovania sociálnej služby,

druh sociálnej služby a formu sociálnej služby,

deň začatia poskytovania sociálnej služby a čas poskytovania sociálnej služby

potvrdenie o príjme a doklady o majetkových pomeroch fyzickej osoby, ktorej sa má

poskytovať sociálna služba, a osôb, ktorých príjmy sa s ňou spoločne posudzujú a

spoločne započítavajú; to neplatí pre fyzickú osobu, ktorá bude platiť úhradu najmenej

vo výške ekonomicky oprávnených nákladov

právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu (okrem osôb, ktoré platia

EON)

počet odoberaných jedál, ak ide o poskytovanie sociálnej služby v zariadení s

poskytovaním stravovania,

sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a spôsob jej platenia,

sumu úhrady za sociálnu službu po uplatnení a spôsob jej určenia, podmienky jej

vrátenia, podmienky jej zúčtovania a lehotu na jej zúčtovanie,

podmienky zvyšovania sumy úhrady za sociálnu službu,

dôvody jednostrannej výpovede zmluvy

suma úhrady za sociálnu službu musí obsahovať sumu úhrady za jednotlivé odborné

činnosti, jednotlivé obslužné činnosti a jednotlivé ďalšie činnosti.

Ak poskytovateľ sociálnej služby vykonáva, zabezpečuje alebo utvára podmienky na vykonávanie

iných činností sumu úhrady za tieto iné činnosti obsahuje osobitná zmluva.

77

V zmluve o poskytovaní sociálnej služby sa môžu dohodnúť aj ďalšie náležitosti podľa druhu

sociálnej služby.

VZOR

Zmluva o poskytovaní sociálnej služby

uzatvorená podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka a § 74 zákona č. 448/2008 Z.z. o

sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní

Čl. I

Zmluvné strany

Poskytovateľ sociálnej služby:

Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb ABC

Prievozská 25

852 02 Bratislava

zastúpený: Miroslav Pekný

IČO: 123456

bankové spojenie: Slovenská sporiteľňa

číslo účtu: 123456789/0000

(ďalej len „ poskytovateľ “)

a

Prijímateľ sociálnej služby:

Ján Vážny

Nábrežná 14

841 01 Bratislava

r.č. 123456/7890

78

manželka

(zástupca prijímateľa ďalej len „prijímateľ)

Čl. II

Predmet zmluvy

1.

Predmetom tejto zmluvy je poskytovanie sociálnej služby v Domove dôchodcov a sociálnych

služieb ABC, Prievozská 25, 852 02 Bratislava za úhradu.

Čl. III

Druh poskytovanej sociálnej služby

1.

Poskytovateľ sa zaväzuje poskytovať sociálnu službu na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie

prijímateľa z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu, v

zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby v domove

sociálnych služieb.

Čl. IV

Miesto, čas a deň začatia poskytovania sociálnej služby

1.

Poskytovateľ poskytuje sociálnu službu prijímateľovi v Domove dôchodcov a sociálnych služieb

ABC v Bratislave, Prievozská 25, 852 02 (ďalej len „ zariadenie“ ) v dvojlôžkovej izbe č. 3,

prízemie.

2.

Poskytovateľ sa zaväzuje poskytovať prijímateľovi sociálnu službu v zariadení dňom:

od 01.08.2010 na čas neurčitý.

79

Čl. V

Vecný rozsah a forma poskytovanej sociálnej služby

1

Poskytovateľ sa zaväzuje prijímateľovi v zariadení poskytovať tieto služby:

a) odborné činnosti : celodenný zdravotný dozor a starostlivosť

b) obslužné činnosti : celoročná pobytová služba spojená so zabezpečením nevyhnutných

podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb prijímateľa

c) ďalšie činnosti : preprava a asistencia v rámci prepravy na lekárske vyšetrenia, prevencia

sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny a iné s tým súvisiace

2.

Forma sociálnej služby : pobytová - celoročná

Čl. VI

Úhrada za sociálnu službu a spôsob jej určenia

1.

Poskytovateľ určuje prijímateľovi sumu úhrady za sociálnu službu podľa Všeobecne záväzného

nariadenia Prešovského samosprávneho kraja č. 11/2006 o spôsobe určenia úhrady a výške

úhrady za sociálne služby poskytované na území PSK (ďalej len „VZN PSK“ ) .

2.

Prijímateľ a poskytovateľ sa dohodli na výške ceny 550 € mesačne za poskytovanú sociálnu

službu v zariadení.

3.

Suma zahŕňa :

a) suma 100 € mesačne za odborné činnosti - zdravotný dozor a starostlivosť

b) suma 350 € mesačne za obslužné činnosti – cena za stravovanie – 150 €, cena za bývanie - 150

80

€, cena za iné činnosti (zaopatrenie) - 50 €;

c) suma 50 € mesačne za ďalšie činnosti – napr. preprava k lekárovi a iné

4.

Výšku sumy úhrady za poskytovanú sociálnu službu môže poskytovateľ upravovať s

prihliadnutím na skutočne poskytnutý rozsah poskytovanej sociálnej služby a ak sa zmenili

skutočnosti rozhodujúce na určenie úhrady za sociálnu službu. Výška sumy úhrady sa upravuje aj

pri zmene VZN PSK.

5.

Podrobný rozpis výpočtu s prihliadnutím na stupeň bezvládnosti ( neskôr podľa stupňa

odkázanosti ...) je uvedený vo výpočtovom liste, ktorý tvorí prílohu tejto zmluvy .

6.

Prijímateľ je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa svojho príjmu a

majetku.

7.

Ak prijímateľovi sociálnej služby nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej

časť a táto povinnosť nevznikne ani rodičom alebo deťom a prijímateľ sociálnej služby zomrie,

nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávka poskytovateľa sociálnej

služby, ktorá sa uplatňuje v konaní o dedičstve.

8.

Poskytovateľ sociálnej služby nesmie podmieniť uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej

služby peňažným plnením alebo nepeňažným plnením.

81

Čl. VII

Spôsob platenia za poskytovanú sociálnu službu

Prijímateľ sa zaväzuje platiť poskytovateľovi úhradu za poskytovanú sociálnu službu, najneskôr

do 20. dňa kalendárneho mesiaca prevodom z účtu.

Čl. VIII

Povinnosti poskytovateľa

1.

Poskytovateľ je povinný poskytovať prijímateľovi sociálnu službu na odbornej úrovni.

2.

Poskytovateľ je povinný prihliadať na individuálne potreby prijímateľa.

3.

Poskytovateľ je povinný aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a

možností.

4.

Poskytovateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v

súvislosti s poskytovaním sociálnej služby o prijímateľovi.

Čl. IX

Práva a povinnosti prijímateľa

1

Prijímateľ má právo na kvalitné poskytovanie sociálnej služby.

2.

Prijímateľ sociálnej služby má právo na utvorenie podmienok na zabezpečenie osobného,

telefonického, písomného alebo elektronického kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, najmä na

82

účel ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, nadväzovania a udržiavania sociálnych

väzieb s rodinou a komunitou a udržiavania partnerských vzťahov.

3.

Prijímateľ sociálnej služby má právo na nenarušovanie svojho osobného priestoru okrem situácie,

ktorá neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života, zdravia alebo majetku, ochranu

práv a slobôd iných fyzických osôb alebo ochranu majetku zariadenia.

4.

Prijímateľ sociálnej služby má právo podieľať sa na určovaní životných podmienok v tomto

zariadení prostredníctvom zvolených zástupcov prijímateľov za podmienok určených

poskytovateľom sociálnej služby.

5.

Prijímateľ má právo na náhradu škody spôsobenej poskytovateľom pri poskytovaní sociálnej

služby alebo v priamej súvislosti s ňou.

6.

Prijímateľ vyhlasuje, že nezamlčal žiadne vážne skutočnosti súvisiace s jeho telesným alebo

duševný zdravím, prípadne sociálnou situáciou, ktoré by mohli mať vplyv na poskytovanie

sociálnej služby v zariadení.

7.

Prijímateľ sa zaväzuje platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu v určenej výške a termíne.

8.

Prijímateľ je povinný uzatvoriť dodatok k zmluve o poskytovaní sociálnej služby ak sa zmenia

skutočnosti rozhodujúce na určenie úhrady za sociálnu službu, resp. po nadobudnutí účinnosti

nového všeobecne záväzného nariadenia o výške úhrady za sociálne služby na území PSK.

83

Čl. X

Osobitné ustanovenia

1.

Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú od 01.08.2010.

2.

Zmluvný vzťah pred uplynutím dohodnutej doby je možné skončiť písomnou dohodou

zmluvných strán alebo jednostranným vypovedaním zmluvy. Výpoveď musí byť písomná a musí

byť doručená druhej strane.

3.

Prijímateľ môže jednostranne vypovedať zmluvu kedykoľvek bez uvedenia dôvodu. Výpovedná

lehota je 30 dní a začína plynúť dňom doručenia výpovede.

4.

Poskytovateľ môže jednostranne vypovedať zmluvu z týchto dôvodov :

a) prijímateľ hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy najmä tým, že hrubo porušuje

dobré mravy, ktoré narúšajú občianske spolužitie, alebo nezaplatí dohodnutú úhradu za

poskytovanú sociálnu službu, a ak ide o poskytovanie celoročnej pobytovej sociálnej služby

najmä tým, že nezaplatí dohodnutú úhradu za sociálnu službu za čas dlhší ako tri mesiace alebo

platí len časť dohodnutej úhrady a dlžná suma presiahne trojnásobok dohodnutej mesačnej

úhrady

b) prevádzka zariadenia je podstatne obmedzená alebo je zmenený účel poskytovanej sociálnej

služby tak, že zotrvanie na zmluve o poskytovaní sociálnej služby by pre poskytovateľa

znamenalo zrejmú nevýhodu,

c) prijímateľ neuzatvorí dodatok k zmluve o poskytovaní sociálnej služby ak sa zmenili

skutočnosti rozhodujúce na určenie úhrady za sociálnu službu,

d) vyšší územný celok rozhodne o zániku odkázanosti prijímateľa na sociálnu službu.

5.

84

Výpovedná lehota je 30 dní a začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení

výpovede.

6.

Zmluvné strany sú povinné sa vzájomne bezodkladne informovať o všetkých skutočnostiach,

ktoré by mohli ovplyvniť plnenie tejto zmluvy.

Čl. XI

Záverečné ustanovenia

1.

Akékoľvek zmeny a doplnenia tejto zmluvy musia byť vo forme očíslovaných písomných

dodatkov.

2.

Právne vzťahy výslovne neupravené touto zmluvou sa riadia zákonom č. 448/2008 Z.z. o

sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/191 Zb. o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

v znení neskorších predpisov.

Zmluva je vyhotovená v štyroch rovnopisoch, z ktorých tri sú určené pre

poskytovateľa a jeden pre prijímateľa sociálnej služby.

3.

Zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami.

4.

Zmluvné strany vyhlasujú, že zmluvu uzatvorili na základe ich slobodnej vôle, zmluva nebola

uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvu si prečítali, jej obsahu

porozumeli a na znak súhlasu zmluvu podpisujú.

85

V Bratislave, dňa 20.07.2010

Ján Vážny

prijímateľ

Mária Vážna

zástupca prijímateľa

Miroslav Pekný

Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb ABC

poskytovateľ

OTÁZKY KU KAPITOLE č. XIII.

1. Podľa ktorého zákona sa vyhotovuje zmluva o poskytovaní sociálnej služby?

2. Pri ktorých sociálnych službách musí byť uzatvorená zmluva?

3. Môže poskytovateľ vypovedať jednostranne zmluvu?

4. Čo musí obsahovať zmluva o poskytovaní sociálnej služby?

86

POVINNÁ LITERATÚRA

prednáška

skriptá

Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách

Zákon č. 219/2014 Z.z. o sociálnej práci (v platnom znení)

http://revue.vsdanubius.sk/rocnik_3_cislo_3_2015

Odporúčaná literatúra

https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/

https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/ponuka-socialnych-

sluzieb/

87

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKZOV

KELLER, J. 2012. 6. vyd. Úvod do sociologie. Praha: Slon 2005. 204 s., ISBN: 8086429393

KUBALČÍKOVÁ, K. Individuální plánovaní v sociálních službách pro seniory: příklad vybrané

organizace Pečovateľské služby. In: Sociální práce / Sociálna práca 3/2011. České Budejovice:

Asociace vzdělvatelů v socialní prácie, 2011. ISSN 1213-6204.

MALÍKOVÁ, E. Péče o seniory v pobytových sociálních zařízeních. Praha: Grada Publishing, a.

s. , 2011. ISBN 978–80 –247–3148–3.

MATOUŠEK, O. a kol. 2013. Encyklopedie sociální práce. Praha: Portál 978-80-262-0366-7

NÁRODNÉ priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015-2020. MPSVR SR. 33 s.

NÁRODNÝ akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme

sociálnych služieb na roky 2012 – 2015. MPSVR SR. 2011. 23 s.

OZNÁMENIE Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z. – Dohovor o

právach osôb so zdravotným postihnutím.

ŠEBESTOVÁ, P. a H. MAREKOVÁ. 2017. Deinstitutionalization of the Social working Society

as a Strategic priority for development of Social Services in Slovakia. In Social work current

challenges problems and practical solutions. Plock: Oficyna Wydawnicza Skoly Wyszej Pawla

Wlodkowica. 2017, 214 s. 978-83-65451-26-2

STRATÉGIA deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v

Slovenskej republike. MPSVR SR. 2011. 27 s.

ZÁKON č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

ZÁKON č. 219/2014 Z.z. o sociálnej práci (v platnom znení)

88

Sociálne služby a zariadenia sociálnych služieb

Vysokoškolské skriptá

Autor:

PhDr. Petronela Šebestová, PhD.

Vydala Vysoká škola Danubius, Fakulta sociálnych štúdií

Vydanie prvé, 2019

Počet strán: 88

Náklad: 150 výtlačkov

Tlač:

Váry s. r. o., Trnava

ISBN: 978-80-8167-070-1