F I LOZOF IA  Ro č .  5 6 ,  2 0 0 1 ,  č .  6 

SOCIALNA PATOLÓGIA, ALEBO DEVIACIA? 

P E T E R  O NDR E J KOV I Č ,  K a t e d r a  s o c i o l ó g i e  v ý c h o v y  a s o c i o l ó g i e  m l á d e ž e  P d ľ  UK ,  B r a t i s l a v a  

O NDR E J KOV I Č ,  P. :  Soc i a l  P a t ho l ogy ,  O r  S o c i a l  D ev i a t i o n ?  F I LOZOF IA  56 ,  2 0 0 1 ,  N o  6 ,  p .  3 9 8  

Fo r  d e n o t i n g  ill ,  a b n o rma l ,  g en e r a l l y  u n d e s i r a b l e  s oc i a l  p h e n om e n a  t h e  t e rm  social pathology• is  m o s t  o f t e n  a c c ep t e d .   It e m b o d i e s  a l s o  t h e  s a n c t i o n e d  f o rm s  o f  d e v i a n t  b e h a v i o u r  a n d   t h e  s t u d y  o f  t h e  c a u s a l   r e l a t i on s  o f  t h e i r  o r i g i n  a n d  e x i s t e n c e .   The d i f f i c u l t y  w i t h  d e l im i t a t i n g  p r e c i s e l y  w h a t  is p a t ho l og i c a l  s t em s  f r om  t h e  f a c t  t h a t  w e  a r e  n o t  a b l e  t o  g i v e   a s a t i s f a c t o r y  d e f i n i t i o n  o f  t h e  n o rma l .  T h e  n o rm a l  c a n n o t  b e  i d en t i f i ed  w i t h  t h e  med ioc r i t y .  T h e  p a p e r  s u p p o r t s  t h e  v i e w  t h a t  t h e  n o rma l i t y  is o p p o s i t e  t o  a n omy .  T h e  a n a l o g y  t o  p a t ho l og i z a t i on  is "med i c i n a l i z a t i o n "  s t e mm i n g  o u t  f r om  t h e  p r i n c i p l e  t h a t  w h i l e  a d e v i a n t  p e r s on ,  e .g .  a n  o f f e n d e r  o f  a c r im e ,   is a s  a  r u l e  r e s pon s i b l e  f o r  h i s  d e e d ,  in o t h e r  k i n d s  o f  o f f e n c e s  t h e  o f f e n d e r  is u s u a l l y  re ­f e r r ed  t o  a s  "i l l"  (e .g .  d r u g  a d d i c t e d )  a n d  w h i l e  a n   ill  p e r s on  c a n n o t  b e  e x p e c t e d  t o  b e  r e s pon s i b l e  f o r  h i s / h e r  d e e d s ,  h e / s h e  m u s t  b e  " c u r e d "  ( h e n c e  t h e  "med i c i n a l i z a ­t ion") .   In  t h i s  w a y  t h e  p e r s on   is n o t  o n l y  d i s b u r d e n e d  o f  h i s / he r  d e ed ,  b u t   a l s o  o f  h i s / h e r  r e spons ib i l i t y .   A  n eg a t i v e  p h e n om e n o n  a c c omp a n y i n g  t h e  p a t h o l o g i z a t i o n  a n d  med i c i n a l i z a t i o n   is  d  e  p r i v i n g  s oc i o l ogy ,  s oc i a l  p e d a g o g y  a n d  soc i a l  w o r k  o f  t h e i r  c omp e t e n c i e s   in  f a v o u r  o f  m e d i c i n e  (mo s t  o f t e n  o f  p s y ch i a t r y )  o r   p a t h op ­s y cho l ogy .  A s  a  resu l t  t h e  r emedy   is r e d u c e d  t o  " t h e r apy "  a n d  " c u s t o dy "  w i t h  e o n ­s e q u e n t   l abe l l i ng  o f  t h e  p e r s o n s  c o n c e r n e d   T h e  a u t h o r   s e e s   s oc i a l   p a t ho l ogv   a s  a  b r a n c h  o f  s o c i o l o gy   i nve s t i g a t i ng  n eg a t i v e  p h e n om e n a  w h i c h   resul t   t r om  soc i a l  d ev i a t i on  a n d  w h i c h  a r e  t o  a d e c i s i v e  d eg r e e  t h e  s u b j e c t  ma t t e r  o t  s oc i a l  wo r k  

Vý z n amnou  ep i s t emo log i ckou  o t á zkou  soc i á lne j  f i l ozo f i e  a s oc i á l neho  poznan i a  j e  snaha   o č o   m o ž n o   na j exak tne j š i e   vymedzen i e   k ľúčových   p o jmov ,   k to ré   pa t r ia  k n a j vý znamne j š ím  charak te r i s t ikám súča sne j  spo ločnos t i .   K  t e j t o  s n a h e  patr i  a j  t enden ­cia  s t ierania   rozd i e lov  medz i   soc io log ickými   teór iami  a s o c i á l n o u   f i lozof iou .   A  ( i l l ) ­W  V D EN S  uvádza ,   ž e   f i lozof i a  s a   s t áva   "soc io log icke jSou"   a soc io lóg i a   " f i l o zo f i cke j šou"  v [1]. Ci   u ž  b u d eme  up r ednos tňovať  chápan i e  soc i á lne j   f i lozof i e  a k o  f i l o zo f i cke j  kritikv soc iá lneho  d ian ia ,  f i l o zo f i e  soc iá lnych   vied ,  a k o  výpovede   o  t om,  č o  m á  zmyse l  k o n a ť  a  v  č o  m á  zmysel   dúfať ,  a lebo   o reálnych  sociálnych  konf l ik toch,   vzd>  tu  bude   mat  s vo j e  m i e s t o  p rob l ema t i ka  v š eobecne  než i aduc i ch  spo ločenských  j a v o v ,  k to rých  rozsah  č o r a z  väč šmi  na ra s t á   i v n a š e j  spo ločnos t i .  V  t e j t o  súvis los t i  j e  súča sťou  p oku s u  o  väčš iu  exak tnosť   i úsi l ie   vy spo r i adať   s a   s p rob l ema t i kou   soc iá lne j   pa to lóg ie   a  soc i á lne j   d e ­viácie .  

1. S o c i á l n a  p a t o l ó g i a .  Súh rnný  p o j em  n a  o značen i e  cho rých ,  n eno rmá lnych ,  v še ­ob e cn e   než iaduc ich   spo ločenských   j a v o v   býva   na j ča s t e j š i e   ú z em í   S lovenska ,   a l e   a j  v Čiech  nazývaný  a k o   sociálna  patológia  ( ang .   social   pa tho logy ,  n em .  Soz ia lpa tho log ie ,  f r .  pa tho log ie   soc iá le) .  P o d ľ a  do t e r a j š e j  p r axe  pa t r ia   s em  a j  s a nkc i onované  f o rmy  d e ­v ian tného  správan ia ,  a k o  a j  š túd ium pr íč in  ich vzn iku  a ex is tenc ie .  P o j em  zača l  p ou ž í v a ť  H .  S P ENCER  ( 1 820 ­ 1 903 )   a k o   zás t anca   evo luc ion i zmu .   H .   Spence r   hľada l   pa ra le lu  

398 

medz i  soc i á lnou  a b io log i ckou  pa to lóg iou ,  a t o  v ob las t i  b i o l og i ckého  a s oc i á l neho  o r g a ­n izmu,   ich  š t ruk tú ry   a  funkc i í .  B o l   p r e svedčený   o j e d n o t e  spo ločenských   a p r í r odných  zákonov .  P r e tože  s po l o čno s ť  p o d ľ a  Spenc e r a  j e  v las tne   is tým špec i f i ckým d r u h om  b i o ­log ického  o rgan i zmu ,  t ýka j ú  s a  h o  a f u n g u j ú  v ň om  r ovnaké  z ákony .  Av š ak  p r á v e  t e n t o  b io log izmus   s a   stal  p r í č inou   ne sko r š i eho   zamie t an i a   t oh to   p o jmu   a j e h o  nah r ádzan i a  p o jm om  soc iá lna  dev iác i a .  

P o dobn e   E .   D U RKH E IM   ( 1858 ­ 1917 )   považova l   soc iá lnu   pa to lóg iu   z a   v e d u  o  cho robách  a nep r i azn ivých  sku točnos t i ach ,  o č inoch   a sp rávan iach ,  k to r é  s a  o d c h y ľ u j ú  od  s t anovených  no r i em ,  a l e  s ú č a sne  sú   o rgan i ckou  súča sťou  ž ivo t a  soc iá lnych  c e l kov .  V t om to   zmys l e   p o d ľ a   Du r kh e ima   n emo ž n o   s t avať   c ho r obu   ( soc iá lnu )   pro t i   zd rav iu ,  lebo sú  t o  komp l emen t á r n e ,  v z á j omn e  s a  vysve t ľu júce  p r e j a vy  b io log i ckého  i s o c i á l n eho  ž ivota .  Ob t i a žno s ť  v ymedz i ť  p r e sn e  pa to log i cké  vyp lýva   z t oho ,  ž e  n ev i eme  d o b r e  s t a ­nov iť  resp .  d e f i nova ť  normal i tu .  P o r o zum i e ť  t omu ,  č o  j e  a bno rmá lne ,  m o ž n o  i ba  v t edy ,  a k  m ám e  j a s n o   v t om ,  č o  j e  no rmá lne .  T o ,  č o  p o v a ž u j eme  z a  no rmá lne ,  v š ak  n emo ž n o  s to tožňovať  s p r ed s t avou   o p r i emernos t i .  Vysve t l i ť  p o j em  no rma l i t y  s a  n ám  s kô r  p oda r í  p ros t r edn íc tvom  spo ločenských   vzťahov ,   p r ev l áda júc i ch  spo ločenských   rol í ,   po s t o j ov ,  vzo r cov  sp rávan ia ,  p r íp .  kul túry .  P re to  j e  nevyhnu tné  upozo rn i ť  n a  soc io ­ku l tú rnu  u r č e ­nosť  j a v o v ,  k torú  s m e  si zvykl i  a j  u n á s  n azývať  soc iá lnopa to log ické ,   a n a  ich p r emen l i ­vosť  v závis lost i  o d  č a su   a územia ,  r eg iónu .   V  l i teratúre sm e  ča s t o  s v edkam i  d v o j a k é h o  chápan ia  no rma l i ty  ­  r a z  j e  t o  no rma l i t a  p r e ž í vaného  sve ta  ( l ebenswel t l i che  Norma l i t ä t ) ,  k torá   g a r an t u j e  vnú to rnú   istotu,   i nokedy   normal i t a ,   o k to rú   us i lu je  soc iá lny   štát ,   p r e ­konáva júc i  soc i á lne  p r ob l émy   [2].  Ope rac iona l i zovať   a ná s l edne  emp i r i cky  po s t i hovať  normal i tu  j e  n e oby č a j n e  ť ažké .   V š e ob e cn e  m o ž n o  povedať ,   ž e  z a   no rmá ln e  j e  zmy s ­luplné pok l adať  soc i á lne  j a v y  a p rocesy ,  a le  a j  soc iá lne  s i tuácie ,  k t o r é  umo žňu j ú  č l ove ­ku  t aké   ž ivo tné   p re j avy ,   k to ré   sú   vý s l edkom  konsen su   a n epo t r ebu jú   n a   s v o j e  zdôvodňovan i e  opä t ovnú  o sob i tnú  a rgumen tác iu .  No rma l i t a  b u d e  m a ť  p r e t o   i s vo j u  s u b ­j ek t í vnu ,   š ta t is t ickú,   an t ropo log i ckú   a soc io­ku l tú rnu   d imenz iu   a s amo z r e jme  a j  s vo j u  d imenz iu   e t ickú .   V n a š om   pon íman í   normal i tu   b u d eme   c h á p a ť   a k o   o p ak   a nóm i e ,  o  k to re j  pod robne j š i e  h ovo r íme   v o sob i t ne j  monog ra f i i   [3] ,   a t e d a  a k o  o p a k  s t avu  s p o ­ločnosti ,   v k t o rom  j edno t l i vc i ,   s kup iny   a  inšt i túcie  spo ločnos t i   p r i j íma jú   a r e š p ek t u j ú  us tá lené  c e l o spo ločenské  hodno ty  a no rmy .  

N a  p r e l ome  2 0 .  s to roč ia   sa  z a   soc iá lne  pa to log ické  j a v y  považova l i  j a v y  a k o  s a ­movražednosť,  a l koho l i zmus ,  homosexua l i t a ,  pros t i túc ia ,  r o zvodovosť ,  n e z ames t n ano s ť  a vo jna .  N e s k ô r   s a   k t ým to  j a v om   pridal i   a j  n a rkomán i a ,   d r o gov é   závis los t i ,   nás i l i e  a  agres ivi ta ,  k t o r é  p r ed s t avu j ú  d n e s  j e d n o  z na jväčš í ch  nebezpečens t i ev ,  k eď ž e  h r o z í  ich habi tual izácia ,   r ez ignác ia   ľud í  n a   ich  ods t r aňovan ie ,  p r íp .   p r e svedčen i e ,  ž e  sú   v n a š e j  spo ločnos t i  nevyhnu tné .   S hab i tua l i zác iou  j e  s po j e n é   i nebezpeč i e ,  ž e  s a  s tanú  s ú č a s ťou  naše j  kul túry   a  v  p o d o b e  no r i em   a v zo r cov   sp rávan ia   si  agres iv i tu   i k on zumác i u   d r o g  začnú  o s vo j ov a ť  m l ad í  ľud ia  o d  ú t l eho  de t s tva  v p r oce s e  soc ia l izác ie .  

Na j e f ek t í vne j š ím   s p ô s o b om   b o j a   prot i   t ým to   j a v om  j e   p r evenc i a ,   v k t o r e j   sú  na júč inne j š i e   soc iá lno­š t ruk tu rá lne   zmeny .   V t om t o   zmys l e   m ám e   n a   mys l i   ús i l ie  o zmenu   v spo ločnos t i   v zmys l e   soc i á lneho   inžiniers tva .   V  p r í p ade   soc i á lneho  

1 Pozri  aj  Ondrejkovič, P.:  "Modernizácia  a anómia.  Je  teória anómie aktuálna  i v  súčasnej slovenskej spoločnosti?" In: Sociológia,  roč. 32. 2000. č. 4. s. 343­361. 

F i lozo f i a  5 6 .  6  399 

inžiniers tva   ide   o  t ie   č i a s tkové   oblas t i   s oc i á l neho   inžiniers tva ,   k to ré   s a   us i lu jú  o  ods t ránen ie   s po l o č en ského   z la ,   a k ým   j e   nezames tnanosť ,   c hudoba ,   kon f l i k ty  v spo ločnos t i ,  s amov r a ž edno s ť ,  r o zvodovo s ť   a pod . ,  t e d a  p r evažne   o ods t r ánen i e  t oho ,  č o   n a jm ä   v  u n á s   p r i j a t om   mode l i   sociálnej  práce2  n a z ýv ame   soc i á lnou   pa to lóg iou .  T e n t o  mode l  soc i á lne j  p r á c e  p r ed s t avu j e  in t eg rovanú  d isc ip l ínu ,  k t o r á  s a  z a obe r á  p r o ­b lemat ikou   soc i á lne j   pa to lóg i e   n ie len   teore t icky ,   a l e   i p rak t icky   a  to   d o k o n c a  v p r evažne j  m ie r e ,  a k o  soc i á lna  s lužba ,  o c ho t n á  a v iac  či m e n e j   i s c hopná  r ieš iť   indivi ­duá lne ,  s kup inové  pr íp .  p ros t r edn íc tvom  rea l izác ie  soc i á lne j  po l i t iky   i c e l o spo l očen ské  soc iá lne   p r ob l émy   v rá t ane   soc iá lnopa to log ických  j a v o v .   V  t om t o  sme r e  j e  v ä zba   s o ­c iá lne j  p r á ce  n a  soc i á lnu  pol i t iku  c e l k om  ev iden tná ,  k ým   v p r í p ade  soc io lóg ie ,  s oc i á l ne j  p sycho lóg ie   a soc i á lne j  p edagog i ky   ich p rak t i cká  využ i t e ľnosť  závis í  p r edov š e t kým  o d  rozvo j a  poznan i a  soc i á lnopa to log ických  j a v o v   a ú r ovne   ich  r e f l ex i e  v p r í s lušne j  v e dn e j  d isc ip l íne .  U ž  z t o h o  vyp lýva ,  ž e  o t ázky  soc iá lne j  pa to lóg i e  s ú   u n á s  p r e dme t om  pozo r ­nost i   v iacerých  v edných  disc ip l ín ,  medz i  k to rými  s p omen i eme  p r edov š e t kým  psych ia t ­riu.  soc iá lnu  p sycho lóg iu ,  soc iá lnu  pedagog iku ,  soc iá lnu  p r ácu   a o sob i t ne  k r imino lóg iu  a p r á vne  vedy .  O t á zkou  j e ,   či  t ak to  c h ápaná  soc iá lna  pa to lóg ia  m á  by ť  p r e dme t om  p o ­zornost i   i soc io lóg ie .  Pozo rnosť ,  k to rú  t i e to  v e d n é  d i sc ip l íny  v enu j ú  soc i á lne j  pa to lóg i i ,  j e  sprav id la  d a n á  p r e dme t om  uvedených  vedných   d isc ip l ín   a  ich  v z á j omných  vz ťahov .  J e j  vymedzen i e  v ô b e c   n ie  j e  j e d n o d u c h é   a n e r a z  s m e  s v edkam i  d l ho ročných   p oku sov  

0  vymedzen i e   p r edme tu   a s po rov ,   k to r é   súvis ia   s n o v ý m   vymedzovan ím   p r e dme t u  a v z á j omných   v z ť ahov   nap r .   soc i á lne j   p r á ce   a soc i á lne j   pedagog iky ,   soc io lóg i e  a  soc iá lne j  p sycho lóg ie ,  k r imino lóg i e  a v edných  disc ip l ín ,  z k to rých  vychádza ,  a p o d  

Roz l i š u j eme  r ô zne   p r í s tupy   k vysve t ľovan iu   soc iá lnopa to log ických  j a v o v ,  / n a m e  sú pr í s tupy  b io log ické  (na j ča s t e j š i e  na  b á z e  ded ičnos t i ) ,  ras is t ické,  psychoana ly t i čke ,  so­c io log ické   ( teór ie   soc ia l izác ie) ,   komp lemen t á rne ,  mnoho f ak t o r ov e   a  i  Au t o r   sa   vôbec  ne ta j í  výh r adami   voč i   použ ívan iu   toh to  p o jmu   a  ku  sku točnos t i ,   ž e   v p r e z en t ov anom  pr í s tupe   k soc iá lne j  pa to lógi i   p rev láda  p r á v e  soc io log ický  pr ís tup.   P r áve  p r e t o  pok l adá  za   pozo ruhodnú   h l avne   Du rkhe imovu   a n e skô r   Me r t onovu   teór iu   a nóm i e .   Be l lovu  a Cohenovu   teór iu   subku l tú ry   a kon t raku l tú ry   a  teór iu   e t ike tovan ia   ( š t i tkovania ,  n a l cp ­kovania ) ,  n a jm ä  Leme r t ovu   teór iu   labeling  approach.  P o dobn e  LAMN Í  K  u v á d / a .   ž c p o j em   soc iá lne j   pa to lóg i e   s a   č a s t o   použ íva   v o   v ý z n ame   "pa t o l og i / á c i e " '   s o c i a l r n ch  

"Sociálnu prácu chápeme ako špecializovanú sociálnu službu, ktorá po>k)iujc individuálnu 1 skupinovú  pomoc  a  rieši  sociálne problémy  na makro­  i mikroúrovni.  Súčasne  je  i realizáciou sociálnej  politiky  a súčasťou  sociálnej  pomoci  a starostlivosti.  Opiera  sa  predovšetkým o sociálno­filozofické. sociologické,  psychologické  a ekonomické  poznanie,  využíva  i poznatk} sociálnej medicíny, práva  i pedagogiky.  Je úzko previazaná so sociálnou  politikou (na  rozdiel  od sociálnej  pedagogiky).  Podmienkou  jej  efektívnosti j e   jej  vedecký  charakter,  vznik  osobitných metód a techník výskumu  i realizácie  ich výsledkov (teória sociálnej práce). 

3 Analógiou patologizácie j e  aj  "medicinalizácia" vychádzajúca zo zásady, že kým napríklad deviant, páchateľ trestného činu, kriminálnik  je zodpovedný najčastejšie v celom  rozsahu  za svoj čin,  pri  iných  činoch  býva páchateľ označený ako  "chorý" (napr. drogovo závislý).  A keďže  ne­mocného nemôžeme volať na zodpovednosť za j eho  činy, j e  namieste, aby sme ho "liečili" (odtiaľ medicinalizácia).  Tým  zbavujeme subjekt  viny  i zodpovednosti.  Medicinalizácia  sa  najčastejšie spája na rozdiel  od  "patologizácie"  i s dekriminalizáciou  a výzvou  na  "liečenie". Pozoruhodné  sú v tejto súvislosti  i názory  o "liečení" celej spoločnosti  (terapia),  ktoré  by malo spočívať  v rukách 

400 

j a v o v   v r o zpo r e   s  ich  cha r ak t e rom,  ana log i cky  a k o   u n iek to rých   p r e j a v ov  d ev i an t n ého  správan ia .   O  pa to log izác i i   hovo r íme ,   k e ď   i s tému  dev i an tnému   sp rávan iu   a l e bo   n i e ­k to rým  z n a k om   t akého t o   sp rávan i a   p r i p i s u j eme   cha rak te r   c ho r obne j   p o r u chy .   Sp r i e ­vodným   nega t í vnym  j a v om   pa to log izác i e   j e   nevyhnu tne   odn íman i e   k ompe t e n c i e  sociológi i ,  soc i á lne j  p ed agog i k e  a soc iá lne j  prác i   v p ro spech  med i c í ny  ( na j č a s t e j š i e  p s y ­chia t r ie)   a l ebo   pa topsycho lóg i e .   Dô s l e dkom   t akého t o   pr í s tupu  b ýv a   r edukc i a   ús i l ia  0  náp ravu  n a  " t e rap iu"   a  "kura te lu"   s n á s l edným j a v om  s t igmat izác ie  ( l abe l ing)  j e d n o t ­livca  a l ebo   i c e lých   soc iá lnych   skup ín .   K p o z o r u hodn ému   p roce su   pa to log i zác i e  dochádza  č a s t o   v k r imina l i t e   ­  n i ek to ré   k r iminá lne  j a v y  z ač í na j ú  by ť  o z n a čov an é  a k o  choré ,   pa to log ické .  N a o p a k ,   ak   s po ločnos ť  r o zhodne   o  ich  dekr imina l izác i i ,  d o c h á d z a  súčasne  a j  k  ich odpa to log i zovan iu .  

S  t e rm ínom   soc i á lna   pa to lóg ia   v o sob i t nom  vý zn ame   s a   s t r e t ávame   o d   č i a s   E .  F R OMMA  a t zv .  F r ank fu r t ske j  ško ly  (kr i t ická  teór ia ,  n eoma rx i zmus ) .  P o d ľ a  t e j t o  t eó r i e  soc iá lna  pa to lóg ia  p r ed s t avu j e  n ie len  p r ob l ém  du š evného  zd rav i a  j e dno t l i v c a  up ros t r ed  spo ločnos t i ,   k to re j  s a   nev i e   p r i spôsob iť ,   a l e   a j  pa to log ický   s tav   ce l e j   ( z áp adne j )  s po ­ločnost i .  Nap ro t i  t omu  T .  P A R SON S  [4]  in te rpre tu je  soc iá lnu  pa to lóg iu ,  k t o r e j  z d r o j om  j e  mode r n a   a mode rn i zác i a ,   a k o   n e rovnovážne   s tavy,   k to ré   m a j ú   do č a sný   cha rak te r  a  k toré   sú   v las tne   baná lnymi   momen t am i   r egu lačne j   p o r u chy   subsys t émov ,   k to ré   sú  v pods ta te  s c hopné  s amy  o bnovov a ť  s vo j  r ovnovážny  s tav  b e z  soc iá lne j  pa to lóg ie .  

N evýhodou   väčš iny   súčasných   p r í s tupov   j e   ich  nedos t a t očné   v z á j omn é  zohľadňovan i e   a nedos t a točná   in tegrácia .  V š e ob e cn e  plat í ,  ž e   v z á s ade  výs t i žne j š i a  k a ­tegór ia   a k o   soc iá lna   pa to lóg ia  j e   p o j em   deviácia,  n a jm ä   v dô s l edku   n e adekvá t n e j  ana lóg ie   spo ločnos t i   a b io log i ckého  o rgan i zmu .  Z a  vedecky  c e l kom   neud rža t e ľnú  p o ­

•  • 

v a žu j e  soc iá lnu  pa to lóg iu  a k o  p o j em  DORNER  [5].  Pod ľ a  n e h o  na  o značen i e  sociálna patológia  b o l o  nevyhnu tné  pr i s túp iť   v obdob í ,  k e ď  klas ická  pa topsycho lóg i a  baz í rova l a  na  ume l e j  konš t rukc i i   au t a rk tného   ind iv ídua  b e z  soc iá lnych   vzťahov .  T ým  vy lučova l a  z ok ruhu  s vo j e j  pozornos t i  soc i á lne  p ros t r ed ie  j edno t l i vca .  Pri p r ekonávan í  s v o j h o  v ý vo ­j o v é h o   š tád ia   bo l a   rozš í r ená   o  soc iá lnu   pa to lóg iu ,   p od ľ a   k to re j   sa   ľudské   sp r ávan i e  vysve t ľova lo   a p ova žova l o   z a   výs ledok   koope r ác i e   v iace rých   ľudí .   V  t om t o  v ý z n ame  zohra l  t e rmín  soc i á lne j  pa to lóg ie  p rog re s ívnu  ú lohu ,  a l e  d n e s  u ž  nep r ed s t avu j e  vedecký  po j em .  Nap r i e k  t omu  s a  p o j em  soc i á lne j  pa to lóg ie  n a t o ľko  zauž íva l ,  ž e  j e h o  použ í v an i e  je  d n e s   c e l kom   b e ž n é   a bo l o   by   značne   p rob l ema t i cké   pokú s i ť   sa   o zmenu   v j e h o  použ ívan í .  Zá s t ancov i a  ka t egór i e   soc i á lne j  pa to lóg ie   z dô r a zňu j ú  j e j  nega t ívny   ax io lo ­g ický  nábo j ,  t .j .  s po ločenskú  neže la teľnosť ,  k to rú  ú d a j n e  t e rm ín  soc iá lna  dev i ác i a  n e o b ­s ahu j e   v dos t a t očne j   intenzi te .   Ako  najracionálnejšie  riešenie  sa  ukazuje z m e n a  o b s a h u  p o j m u  sociálna  patológia,  a to  i za  cenu, že  sa  tento názov (termín)  nebude  celkom  kryť  so  svojím  obsahom.  Iným  možným  a zdá  sa,  že  1 logickým  riešením, by bolo považovať sociálnu patológiu  za stav, ktorý môže byť dôsledkom sociálnej deviácie. 

Osob i t ný  p r ob l ém  p reds t avu jú  tzv .  po ruchy  sp rávan ia ,  k t o r é  nepa t r i a  d o  oblas t i  s o ­c iá lne j  pa to lóg ie ,  r e sp .  soc iá lne j  dev iác ie ,  l ebo  sú súčasťou  ind iv iduá lne j   invalidity',  a b ­normal i ty   v p sycho log i cke j   a l e bo   ana t omicke j   š t ruk túre   či  f unkc i i   č l oveka .   S em  poč í t ame  tzv .  disaptibilitu  ( o bmedz en i e  a l ebo  nedos ta tok  schopnos t i  v ykon áv a ť  č innosť ,  

"odborníkov" ­ terapeutov. 

Filozofia 56,  6  401 

k to rá  s a  p o v a ž u j e  z a  no rmá lnu ,  s pô sobený  po r u chou )  a  handicap  ( s úh rnné  o z n a č en i e  n e ­p r iazn ive j  s i tuác ie  č l oveka ,   v k t o r e j  s a  oc i to l   v dô s l edku  p r í s lušne j  po ruchy ) .  S ú  p r e d ­me t om  pozornos t i  p r edov š e t kým  l i ečebne j  p edagog iky ,  pr íp .  psychia t r ie .  D o  pozo rno s t i  soc io lóg ie  pa t r i a  ich ná s l edky  v spo ločnos t i ,  n i e  v š ak  ind iv iduá lna  t e rap ia ,  k t o r á  patr í  d o  rúk   l iečebných  p ed agógov ,   p r íp .   psych ia t rov .   V  súvis los t i   s o   s p r ávan ím   h ovo r íme  na jčas te j š i e  n i e   o po ruchách   sp rávan ia ,   a l e   o sp rávan í  a b e r an t nom  ( od l i š u j ú com  s a  o d  ku l tú rne   p r edp í s aných   a p r ípus tných   vzo r cov   sp rávan ia ) ,   sp rávan í   d ev i an t nom ,   de l i k ­ven tnom,   r ebe l an t skom  a he re t i ckom.   Dn e s   v š eobecne   c h á p eme   p o d   soc i á l nou   pa ­to lóg iou   a k o   v e dnou   d i sc ip l ínou   odve t vovú   soc io log i ckú   d isc ip l ínu ,   k t o r á   s k úm a  nega t ívne  j a v y  vy sky tu j úce  s a   v  spo ločnos t i ,  k to ré  sú   v p r e v a žne j  m i e r e  p r e dme t om  s o ­c iá lne j  p ráce .  

P od ľ a  p ro f .  D OBROTKU ,  a k o  vyp lynu lo   z r o zhovo rov ,  k to r é  s om  s n í m  n a   t ú t o  t ému  v iedo l   v augus t e   r.  2 0 00 ,  o sob i tosťou  p o jmu  "soc iá lna  pa to lóg ia"  j e  p a r adox ,  ž e  ob s ahu j e  nepa to log i cké   p r e j avy   a f o rmy  spo ločensky   než i aduceho ,   ba   p r e   s po l o čno s ť  k r a j n e  n eb e zp e čn ého  sp rávan ia ,  k to ré  s a  "pa to log izác iou"   a  "med ic ina l i zác iou"  v ymyká  spod   kompe t enc i e  jus t í c i e ,  n a jm ä  t r e s tného  p ráva ,   a t ým   i p r even t í vne j  v ik t imo lóg i e   ­och rany   po tenc iá lnych   obe t í .   N a i v n é   p reds t avy   o  l ieči teľnost i   nepa to log i ckých   so ­c iá lnych   dev ian tov ,   p r epúšťaných   p r edča sne   z výkonu   mnoho r o čn e j  de t enc i e ,   v ýkonu  t restu  odňa t i a   s l obody ,   k to re j   c i e ľ om  j e  z n emožn i ť   rec id ívu ,   m a j ú  z a   ná s l edok   ne ­spoče tné   množ s t vo   op akovaných   t res tných   č inov ,   p á chaných   zdan l i vo   soc i á lne   "p re ­l iečenými"   a zdan l i vo   soc i á lne   r e in t eg rovanými   hab i tuá lnymi   nás i ln íkmi   (nap r .   na  p r iepus tke   z výkonu   t res tu   a l e bo   p r edča sne   na   p odm i enku   p repus t enými   na   s l obodu ) .  P r áve  nepa to log ick í  sé r iov í  nás i ln íc i  sú   t rva lým r i z ikom p r e  spo ločnosť .   V t e j t o  súv is ­losti p ok l adá  DOBROTK .A  teór iu  t e rap ie  a p revychova teľnos t i  z a  " p edagog i ck \   na iv iz ­mu s "   u  "nepa to log ických" ,   t.j.  c ho r obnými   zmen am i  C N S  nepodmienených   t res tných  č inov .  Hovo r i ť  p r e t o  o  soc iá lne j  pa to lógi i   je v las tne  v r cho lným t e rmino log i ckým a l ib iz ­mom ,   vži tý  n á zov   "soc iá lna   pa to lóg ia"   je  zmä t o čný   a n ah r áva   i rac ioná lne j   p r ed s t ave  "naprav i teľnos t i "   spo ločenských   dev ian tov   t e rap iou   [6].   T a k t o  a j  p o d ľ a   Dob ro t ku   je t e rmín  soc iá lna  dev i ác i a  p r i l i ehave jš í  n á zov  p r e  k omp l exný  j a v ,  ktorv  z o  v š e ľud ského  hľad i ska  pováž l i vo  e ska lu j e .  

V  súvis lost i   s p rob l ema t i kou  soc i á lne j  pa to lóg ie  p o k l a d áme  za  n evyhnu tné  zmien i ť  s a  e š te  o  istej ana lógi i   s p o jm om  "soc iá lny  p rob lém" . 4  P od ľ a  S PKCTORA  a K ľ í  l  S i  H O  j e  sociálna  pa to lóg ia   iba  d r u h ým   názvom  p r e   sociá ln)   problém,   dczo rgan izac iu ,   d e ­viác iu   a konf l ik t  hodnô t .  Č o  v šak  z í skame ,  a k  napr ík lad  kr imina l i tu  n a z v eme  soc i á l nym p r ob l émom  ( a l ebo  a j  soc iá lno ­pa to log ickým j a v om ) ?  ( [6] ,  3 5 )  Inou de f in í c iou  soc i á lne ­h o  p r ob l ému  j e  charak te r i s t ika  j e h o  vzn iku  n eu spoko j en ím  n iek to re j  z ma te r i á lnych  a l e ­b o   nemate r i á lnych   po t r i eb ,   k t o r é   m a j ú   f undamen t á l ny   v ý zn am   p r e   ex i s t enc iu  j edno t l i vca .   Vy c h á d z a j ú c   z u v ed en ého   poňa t i a   V .   P AV LOK   [7]   vyp racova l   p o zo r u ­hodnú  typo lóg iu  6 t y p ov  soc iá lnych  p rob l émov ,  k to r é  m o ž n o  emp i r i cky  do lož i ť  f r ekven ­c iou   výskytu  medz i   obyva t e ľ s t vom.  Medz i   nep r i azn ivé   in te rpe rsoná lne   v z ť ahy   pa t r ia :  

4 O  problémoch vymedzenia pojmu "sociálny problém" výstižne informuje Pavol  Frič: "Po­jem  'sociálny problém'  a všeobecná  teória sociálnych  problémov  v americkej sociológii".  In:  So­ciológia,  roč. 22.  1990.  č.  1,  s. 29­45. 

402 

pracovné  p r ob l émy ;  nevy r i e š ené  p r ob l émy  bývan ia ;  z d r avo t né  p r ob l émy  a l e b o  s t a roba ;  nepr i azn ivé  f i n ančné  p ome r y ;  nevy r i e šené  admin i s t r a t ívno­ sp rávne  p r ob l émy .  

V  p r í p ade   t ak to   f o rmu lovaných  soc iá lnych   p r o b l émov  b u d e   t e rmín   soc i á lna  p a ­r 

to lógia  n a  o značen i e  n i ek to rých   z n ich   (napr .  z ad l ženosť ,  nevy r i e š ené  admin i s t r a t í vno ­sp rávne  p r ob l émy ,  umie s tnen i e  n a  n e v hodnom  p r a c ovnom  mie s t e   a p o d . )  j e d n o z n a č n e  neadekvá tny .  Z a  vhodne j š i e  m o ž n o  pok l a d a ť   v t om t o  p r í p ade  z l yhávan i e  ( l a t en tne  d e ­v ian tne j )  o sobnos t i   v dô s l edku  ind iv iduá lne  nad l imi tne j  ná ročnos t i ,  z á ť a ž e  ( n em .  Ub e r ­fo rde rung) .  Z l yh áva  o sobno s ť ,  soc i á lna  skup ina ,  soc i á lne  p odm i enky  s ú  iba  ku l i sou ,  n i e  kauzal i tami .  

V  nadväznos t i  n a  t r end  f enomeno log i z á c i e  soc io lóg ie  s a  č o r a z  čas t e j š i e  s t r e t ávame  s o  snahou   o s k úman i e  vý lučne  sub j ek t í vne j  s t ránky  soc i á lne j  pa to lóg ie .  P o d ľ a  uv edene j  ( in te rpre ta t ívne j )   p a r a d i gmy   sú   p r ob l émy   soc iá lne j   pa to lóg ie   konš t r uované   s p o ­ločnosťou .  P r e t o  t r eba  p o d ľ a  t e j to  p a r a d i gmy  s k úma ť  n i e  ob j ek t í vne  p o dm i e nky  vzn iku  a  de f inovan ia  soc i á lne j  pa to lóg ie ,  a l e  p roce sy  ind iv iduá lneho  p rež ívan ia   a c h ápan i a  s o ­c iá lnopa to log ických   j a v o v .   V t om t o   s kúman í   m a j ú   m a ť   s vo j e   m i e s t o   p r edov š e t kým  kval i ta t ívne me tódy ,  o sob i t ne  me t ódy  chápan i a ,  empa t i a .   V p ro spech  t oh t o  názo ru  o s o ­bi tne  v p rob l ema t i ke   soc i á lne j   pa to lóg ie   vyzne lo   i vys túpen ie   A l a i na  T O U RA I N A  n a  14. Sve t ovom soc io log i ckom kong re se  ( k on anom  26 .  j ú l a  ­  1. augus t a   1998   v Mon t r ea l i  v Kanade) .  V o  svo jom vystúpení   Reflexie  o  charaktere  sociologického  poznania  [8]  sa  TOURA1N  pýta ,  či dne šná  soc io lóg ia  t e rmín   spoločnosť  v ôb e c  po t r ebu j e ,   i k e ď  bo l  j e j  vznik  ú z ko  s po j e ný  s t ým to  p o jm om .  K eď ž e  d o c h ád z a  k spá j an iu  " log iky  t rhu"  a  " log iky  spo ločens tva"   len  n a  ind iv iduá lne j  ú rovn i ,  t r eba  p o d ľ a  n e h o  po zdv i hnú ť  j e dno t l i v c a  n a  r e fe renčný  b o d  soc io l og i ckého  mys len ia ,  č o  z n amená  sub jek t iv izác iu  soc io lóg ie .  T o  b y  však z n amena l o  z a r ad i ť  d o  p r edme tu  pozornos t i  soc iá lne j  pa to lóg ie   i p o r u chy  sp r ávan i a  j edno t l i vca ,   úzkos tné   s tavy,   a t aky   pan iky   a os ta tné   p r e j a vy   v rá tane   v las tných   skup i ­nových   p r e j avov .   P od ľ a   D O B RO TKU   s c h émy   ana log i ckého   sp rávan ia   v r ovnakých  podmienkach   (nap r .   r eakc ie   "bezh l avého   ún iku"   v pan ike )   s cha r ak t e rom  nad ind iv i ­duálnost i   sú  p r e dme t om  soc iá lne j  pa to lóg ie  p r e  zo t re t ie   ind iv iduá lnych  de t e rminán t  so ­c iogénne j   kon t ro ly   konan ia ,   pri  k torých   prevládl i   pudovo­ in š t i nk t ívne   mo t í v y  sebazáchovy .  

mŕ 

Naz d á v ame   sa ,   ž e   u v edené  j a v y ,   b e z   oh ľ adu   na   to ,   či  ich  n a z v eme   soc i á lno ­pa to log ické   a l e bo   dev ian tné ,   m a j ú  vše tky   z n aky   soc iá lnych   j avov   v rá t ane   nad ind iv i ­<Juälnosti.  Znamená  to,  ž e  j e s t v u j ú  nezáv i s l e  o d  t oho ,  či  si  ich sub j ek t ,  j e dno t l i v e c  u v e ­d omu j e  a l e bo  n ie ,   a ž e  ich cha rak t e r  p r ed s t avu j e  ob j ek t í vnymi  p odm i e nk am i  v ymed z e n ý  r ámec  možnos t í  i nd iv iduá lne j  sebarea l i zác ie  j edno t l i vca .  Soc iá lna  s ku t očnos ť  j e  s ú č a sne  ove ľa  z lož i te j š ia  a n e d á  s a  p l n e  p o j a ť  vý lučne  t akými  bezp ros t r ednými  me t ód am i ,  a k o  j e  chápan ie   ( [9] ,   137).   Kva l i t a t ívne  me t ó dy  v rá t ane  chápan i a  b u d eme  p ov a ž ov a ť  s í c e  z a  významné ,   n i e   v š ak  z a   s amos t a t né   a u ž  v ô b e c  n i e   z a   vý lučné  me t ó dy   soc i o l og i ckého  i p edagog i ckého   b ádan i a   v oblas t i   soc iá lne j   pa to lóg ie   v zmys l e   náv ra tu   k  du rkhe i ­mov sk ému   an t i p sycho log i zmu   a pro t i   nomina l i s t i ckému  chápan iu   spo ločnos t i ,   p o d ľ a  ktorých " spo ločnosť" ,  a t e d a   i soc i á lna  pa to lóg ia ,  j e  iba  názov ,  k t o r ým  s a  s l e du j e  v y j a d ­renie   u rč i t ého   ce lku   ind iv íduí   a  ich  v z á j omný ch   vz ťahov   ( [9] ,   144) .   V  t e j t o   oblas t i  t reba  h ľ ada ť   i  v š eobecné   úsi l ie   o budovan i e   ko lek t ívne j   ident i ty ,   p r e k on áv a ť  

Filozofia 56,  6  403 

d icho tomické  mys l en i e   v opoz íc i i   j ednot l ivca ,  spo ločens tva   a spo ločnos t i ,  a l e  a j   inter­pre tác ie  p r áve  s p o l o č e n s k é h o  ž ivo t a  z poz í c i e  j edno t l i v ca .  

Osob i t ný   p r í s tup   k p rob l ema t i ke   soc i á lne j   pa to lóg ie   z í skame ,  a k   n a   súča snú   s o ­ciálnu  s i tuáciu  b u d em e  n a z e r a ť   z h ľad i ska  supe r zápasu ,  k to rý   ú z ko  súv is í   s u t vá r an ím  "nove j  c iv i l izác ie"  A lv i na   a He id i  T O F F L E ROVCOV  [10] .  Kon c ep t  z r á žky  c iv i l izác i í  ( r o zume j  p r v e j  soc i á lne j  v lny   ­  a g r á r ne j  r evo lúc ie ,  d r u h e j  v lny   ­  indus t r ia l izác ie   a t r e t e j  v lny   ­  nás tupu  i n fo rmačných  t echno lóg i í )  z n amen á  vzn ik ,  resp .  r o z v o j  n ových  kon f l i k ­tov ,   a kými   sú   p r edov š e t kým   k las ická   p r i emyse lná   v e ľkový roba   a p r e s un   ťaž i ska  z oblast i   v ý r oby  d o  oblas t i   soc iá lnych   s luž ieb ,   u l t r anac iona l i zmus   a z án ik   k l a s i ckých  ná rodných   Štátov,  ma s o vo s ť   vý roby   a spo ločnos t i   a s úča sne   ich  demas i f i k ác i a ,   t r a ­d ic iona l i zmus   a z r ýchľovan i e   t emp a   vývo j a ,   v zde l ano s ť   ve rzus   nevzde l anosť ,   un i ­ve rzá lnosť  ve r zu s  špec ia l i zác ia   a p od .  Na j dô l e ž i t e j š ím  momen t om   v po l i t i ckom  vývo j i  n a š e j  d o b y  j e  p o d ľ a  To f f l e r o v c ov  vzn ik   d vo ch   zák l adných   t ábo rov .  J e d en  j e  o d d a n ý  civi l izáci i   Druhej  vlny,  p e vne  odhod l aný  z a c hov a ť  k ľ ú čové   inšt i túcie  m a s o v e j  p r i emy­se lne j   spo ločnos t i ,   t . j .   nuk leá rnu   rod inu ,   ma s ový   vzde l ávac í   sy s t ém,   g i gan t i cké   ko r ­porác ie ,  ma s ov é  o dbo r y ,  cen t r a l i zovaný  n á r odný   štát  a po l i t iky  p s eudo r ep r ezen t a t í vne j  v lády.   D r u hý   t ábo r ,   o d d a n ý   civi l izáci i   Tretej  vlny  si  u v e domu j e ,  ž e   na jna l i ehave j š i e  p r ob l émy   dne ška ,   p o č í n a j ú c   ene rg iou   c e z   v o j n y   a c h udobu   a ž  p o   eko log i ckú   kr ízu  a r o zpad  rod inných  v z ť ahov  sa  n emôžu  r ieš iť  v r ámc i  p r i emyse lne j  c iv i l izác ie  ([  l() | ,  73) .  Iba r o z vo j om  poznan i a ,  a k c ep t ovan ím  plura l i ty  hodnô t ,  zm i en   v k l a s i cke j  nuk l e á rne j  ro­d ine   Druhej  vlny  a p r i súden ím   adekvá t n eho   významu   soc i á lnym  s l u žbám   v rá t ane   so ­c iá lne j   p r áce   m o ž n o   h ľ ad a ť   a n a chádzať   r iešenie   p r ob l émov   soc i á l ne j   pa to lóg i e   či dev iác ie .  

2.  Sociálna  deviácia.  V z h ľ a d om   na   uv edené   výh r adv   k o b s a hu   a nevv j a snenos t i  y  J  *  J 

po jmu  soc i á lne j  pa to lóg ie  j e  n evyhnu tné  v enova ť  o sob i tnú  pozo rno s ť  soc i á l ne j  dev iác i i  Deviácia  ( soc iá lna )  (angl .  dev i ance ,  n em .  abvveichendes Verha l t en ,   Ír. dev ia t i on  soc i á l e )  p r ed s t avu j e  pod t r i edu  soc i á l neho  sp r ávan i a   a súča sne  te rmín   na o značen i e  o d c hy l k \   o d  o č akávaného  š t anda rd i zovaného  a  inš t i tuc iona l izovaného  sp rávan ia ,  k to ré  p r e dp i s u j e  so­c iá lna  no rma ,  p la tná   v urč i te j  spo ločnos t i ,  skup ine ,  s oc i á l nom  útvare .  Cen t r á l nym  po j ­m o m  teóri í  soc iá lne j  d ev i ác i e  s a  p r e t o  s t áva  sp rávan ie .  

Východ í sk   n á šho   pr í s tupu   k soc i á lne j  deviác i i   b u d e   n i ekoľko .   J e dným   /  n ich   sa s tava  význam ,  k to rý  n adobúda j ú  n a j e d n e j   s t r ane  p o jmy  správanie  d sociálne  spravanic a n a  d r uhe j  s t r ane  konanie.  Z a h r n u j e  t e d a  ce lý  komp l ex  p r edov š e t kým  psych iky  č l o v ek a  a l ebo   skup iny   (v rá t ane   vn íman ia ,   pamä t i ,   soc i á lne j   skúsenos t i ,   p reds tav ivos t i ,   inteli­genc ie ,   emóc i í   i po t r ieb) .   K a ž d é   sp rávan ie  j e  o d p o v eďou   na   minu l é   s p r ávan i e   iných a súča sne   i p odne t om ,  s t imu lom  budú c eho  sp rávan ia  iných.  Dô lež i t é   je  to ,  ž e  s p r ávan i e  j e  t aký  súhrn  č innos t í   ind iv ídua  a l e bo  skup iny ,  k to rý  j e  pozo rova t e ľný  zvonka .  Z n ám e  sú   i kybe rne t i cké   vymedzen i a   sp rávan i a   a k o   množ i ny   s t avov   d y n am i c k é ho  a s eba r egu lu j úceho  sy s t ému  vyvo l aných  vonka j š ím i  vp lyvmi .  Z n ám e  sú   i p o jm y  "patoľe­nomenológ ia"   a "no rmofenomeno lóg i a "   správania .   Sociálne  správanie  j e   k aždé  správanie ,  k to ré  j e  s v o j ím  zmys l om  o r i en tované  na  pa r tne ra  soc i á lneho  kon tak tu  a l e b o  vzťahu .   V soc i á l nom  sp rávan í  pô sob í   tzv .   n apodobňovan i e ,   k to ré  mnoh í   au tor i   pok l a ­d a j ú  za  z ák l adný  p r o c e s   soc i á lneho  ž ivo ta   [1  1  ].  O sob i t ný  vý znam   p r ip i su j e  sp r ávan iu  

404 

behav iorá lna  soc io lóg ia ,  č a s t o  n a zývaná  v e d ou   o  správaní . 5  V  po s l e dnom  o b d o b í  b ý v a  čas to  teór ia  s oc i á l neho  sp r ávan i a  n ah r adzovaná  t eó r iou  soc i á lne j  in te rakc ie .  

N a  rozdie l   o d  sp r ávan i a  j e  konanie,  k t o r é  j e  j e h o  súčasťou ,  p r edov š e t kým   v e d o ­mou ,  p r í p adne  n a  c i e ľ  z ame r anou  č innosťou .  J e  t o  v e domé ,  kogn i t i vně   a emo t í v n e  a k ­cep tované  r e agovan i e  o sobnos t i  a l e bo  skup iny  n a  ob j ek t í vnu  (mate r i á lnu  a l e b o  soc i á l nu )  s i tuáciu,  nav i ac   s ax ioma t i ckou ,  hodno tovou  kva l i tou .  T ý m  s a  s t áva  k on an i e  s ú č a sne  a j  r iešením  n e j a k e j  konk r é t ne j   ú l ohy   v z h ľ a dom   n a   podmienky ,   v k torých   s a  j e dno t l i v e c  a l ebo   skup ina  n a c h ád z a j ú  pri   u sku točňovan í   t e j t o  c i e ľ avedome j  č innos t i .  M o ž n o  t e d a  povedať ,  ž e  konan i e  j e  d r u hom   sp rávan ia .   Sociálne  konanie  j e  t a ké  konan i e ,   k t o r é  j e  z ame r ané  n a  sp r ávan i e   iných  ľudí .  J e h o  z ák l a dom  j e  o r ien tác ia  n a  pa r tne ra   v sp r ávan í ,  p r i čom  d ô v o d y   t e j t o   o r i en tác ie   sú  z anedba t e ľné .   N a j z n áme j š o u  j e   P A R SON SOVA  všeobecná  teór ia  soc i á l neho  konan i a ,  p od ľ a  k to re j  m o ž n o  a k o  soc i á lne  konan i e  o zna č i ť  každé  sp rávan ie ,  k to ré  an t i c ipu je ,  p r edv ída   a p r e d chádz a  s tavy,  ku  k to rým sme ru j e ,  a k o  i sp rávan ie ,   k t o r é   sm e r u j e   k no rma t í vne j   regulác i i .   Zmyse l ,   k to rý   j edno t l i v e c   a l e b o  skupina  p r i r aďu j e  s oc i á l nemu   konan iu ,  n a zýv ame  j e h o   orientáciou.  H A B E RMA S  d o ­p racovává  o t ázky  soc i á l neho  sp rávan ia   a konan i a  v o  s vo j e j  teór i i  komun ika t í vneho  k o ­nania .  

Ďa l š ím východ i s kom   v ka tegor i á lne j  oblast i  soc io lóg ie  d e v i a n t   n é h o  s p r á ­v a n í   a  j e  koncepc i a  no rmy .  T á  na j čas t e j š i e  d n e s  vychádza  z D U R KH E I MOVHO  [12]  a W E B E R OVHO   (f  13];  [14 ] )   koncep tu   no rmy ,   k d e   s a   n o rma   iden t i f i ku je  a k o   e l e ­men tá rny  p r vok  soc i á l ne j  ex i s t enc ie  ľuds tva .  O z n a č u j e  nad ind iv iduá lny  s t av  vec i ,  k to rý  j e  na  vonka j š e j  ú rovn i  p r ed r adený   ind iv iduá lnemu č loveku   a j e h o  sp rávan iu ,  k t o rý  z a ­bezpeču j e  kont inu i tu  a š t ruk túru  soc i á lneho  konan ia .  N o rm y  p r í s lušne j  spo ločnos t i  a l e bo  inej ľ ubovoľne j  soc i á lne j  skup iny  sú  n áp ro t i vkom spô sobu  sp rávan ia   a konan i a  j e d n o t ­livca  a k o   pr í s lušn íka   t akého to   soc i á lneho   útvaru.   Z j e dnodu š e n e  m o ž n o   poveda ť ,   ž e  každé  j e dno t l i v é  sp r ávan i e  č l ena  p r í s lu šného  soc i á lneho  ú tvaru  sa  u sku t o čňu j e  n a  p o z ad í  no rma t ívne j  š t ruk túry ,  k to re j  z odpovedá ,  resp.  k to rú  n i ekedy  d o k on c a  o d z r k ad ľ u j e  a l e bo  voči  k to re j  j e  namie r ené .   T ý m   do sp i e v ame   v pods t a t e   k d v om   s p ô s o b om   sp rávan ia :  k sp rávan iu   konformnému  voč i   n o rmám   a  k  sp rávan iu   odchylnému  o d   no r i em  (dev ian tnému) .   V p r í p ade  odchy l n ého  soc i á lneho  sp rávan ia  by  sm e  mohl i  vy tvor i ť  ce lú  škálu  t akého to   sp rávan ia .   N a   zač ia tku   t ake j to   šká ly   b y   b o l o   k o n f o rmn é   ( v o   v z ť ahu  k no rmám ,  t.j. n o rmokon f o rmné )  sp rávan ie ,  na  d r u hom  konc i  šká ly  b y  bo l a  kr imina l i ta .  Blokovo  u  veľmi  p r ib l i žne  by  sme  moh l i  tú to  šká lu  g r a f i c ky  znázo rn i ť  na s l edovne :  

"Za  najvýznamnejších  predstaviteľov  behaviorálnej  sociológie  alebo  vedy  o správaní (behavior science) možno označiť G.  C. Homansa. Baldwinovcov  (J.  L.  a J.  L.).  B.  F.  Skinnera s jeho teóriou elementárnych foriem správania a Turnéra. 

F i lozof i a  56 .  6  405 

normokonformné sociálne správanie 

nápadné, provokujuce sociálne správanie 

4J­disociálne spravanie 

asociálne a antisocial ne správanie 

delikventné správanie 

kriminálne správanie 

•  (leviuntné sp r á \ an i e  

N a  t om t o  m ie s t e  j e  n evyhnu tné  ob j a sn i ť   o n i e čo  pod r obne j š i e  a j  p o j em  soc i á l n e j  normy,  k eď ž e  n o rmy  t ak  v ý z n amne  ovp l yvňu j ú  n a š e  sp rávan ie .  

N o rm y   v o   v šeobecnos t i   m ô ž em e   c h á p a ť   p r edov š e t kým   akt)  konkre t i zác iu  a  inš t i tucional izáciu  hodnô t .  Soc i á lne  n o rmy  sú   v  spo j en í  a j  s o  s p r ávan ím  o č a k á v a n ým  sankc iami ,  k to ré  j e  v las tné  j edno t l i v cov i  a l e bo  skup ine ,  z a u j íma j ú c im  pr í s lušnú  soc i á lnu  poz íc iu .  K a ž dop á dn e  sú  s ú ča sne  a j  v h o dným  ná s t r o j om  na  me r an i e  s t upňa  z hody  n o r ím  a hodnotove j   or ientácie   v správaní  j ednot l ivca .   Sociálne  normy  môžeme  definovať  a/ ako  pravidlá  vedomého  sociálneho  konania,  predpisy  sociálneho  správania, očakávaného  správania  alebo  dokonca  vyžadovaného  sociálneho  správania s  charakterom  kategorického  imperatívu. 

No rmy   m a j ú   ď a l e j   s t upeň   s vo j e j   úč innos t i   a p la tnos t i .   K eď   v y c h á d z ame  z ex is tenc ie  re levantnos t i  s p r ávan i a  voč i  n o rme  a no rmu  d e f i n u j eme  a k o  po ž i a d avku  n a  správan ie ,  p o t om  tá to  úvaha  imp l iku je ,  ž e  mus i a  j e s t v o v a ť  inšt i túcie  a l e b o  o s oby ,  k to ré  s t ava jú   a p r e s adzu jú   no rma t í vne   pož i adavky   na   urč i tý   vzo rec   sp rávan ia   \  i s te j  konkré tne j  s i tuáci i .  Tak i s t o  mus i a  j e s t v ov a ť  o s oby  a l e b o  inšt i túcie,  k t o r é  sa r i ad ia  p o d ľ a  t akých to  v zo r cov  sp ravan ia .  A  n apokon  mu s í  p la t i ť   i to,  2e  n o rmy  s a  vo  svo j i ch  výpove ­d iach  v z ť ahu j ú  n a  konk ré tny  ob sah .  Abs t r ak tné  a pr í l i š  v š eobecné  fo rmu lác i e  s t r á ca jú  na  s vo j e j   re levantnos t i .   Tý ch ,   k tor í   n o rmy   s t anovu jú   a p r e s adzu j ú ,   b u d em e   n a zýva ť  a u t o r m i  n o r i e m  a tých ,  n a  k to rých  sa  n o rmy  ob r a c a j ú ,  t.j .  k t o r ým  s ú  ad r e sované ,  b u d eme  n a zýva ť  a d r e s á t m i  n  o  r  i e m .  T a k  autor i ,  a k o  a j   adresá t i  n o r i em  m ô ž u  b y ť  n i ekedy  pa rc i á lne  to tožn í .  T a k  nap r .  t res tné  p r á vo  j e  p r e  j e h o  au to rov  tak i s to  z á v ä z n é  a k o  p r e  tých ,  k t o r ým  j e  ad r e sované .  Z o  vzťahu  au t o r ov  a ad re sá tov  no r i em  m o ž n o  u su ­d zova ť  n a  mo c e n s k é  pome ry ,   ideo log ické  a spek ty   a  re la t ívnosť ,  k t o r é  sa  m ô ž u  o d r á ž a ť  v p r í s lušne j  n o rme .  

Ideá lny   s tav ,   v k t o r om   b y   v p l n om   rozsahu   akcep tova l i   s po ločnú   n o rmu   t ak  j e j  autori ,  a k o  a j  j e j  adresá t i   a s ú č a sne  j u  rea l izoval i ,  j e  v e ľm i  z r i edkavý .  Z h ľ ad i ska  s t upňa  akcep tác ie  istej  n o rmy  z o  s t rany  au to rov  h ovo r íme  o s t u p n i  p l a t n o s t i .   S t upeň  

406 

platnost i ,  t e d a  rozsah ,   o k t o r om  sú  au tor i  p r e svedčen í ,  ž e  no rma ,  k to rú  s tanovi l i ,  j e  a k o  pož i adavka  n a  s p r ávan i e  zmys l up l n á  a už i točná ,  m ô ž e  b y ť   v m n o h om  o h ľ a d e  už i točný .  Ak  b y  sm e   to t i ž   zisti l i   o bmedz en e j š í  s t upeň   pla tnost i ,   vyná r a  s a  o t ázka ,   či j e  n o rm a  vôbec  leg i t imná  a už i točná .  Súča sne  t o  m ô ž e  v i e s ť  k z áv e r om ,  ž e  j e s t v u j e  iba  m i n imá l n a  náde j   na   op t imá lne  p r e s adzovan i e  n o rmy   u j e j  ad resá tov .  L e b o  pož i adavka ,  k t o r á  n e ­bude  akcep t ovaná   v p r í s l u šnom rozsahu ,  s t ráca  s v o j  cha rak t e r  abso lú tnos t i   a ná ročnos t i .  Upos lúchnut ie ,  t . j .  sp lnen ie  n o rmy  v sp rávan í ,  a l e bo  j e j  neupos lúchnu t i e ,  t e d a  nep lnen ie ,  o z n a ču j eme   p o j m om   s t u p e ň   ú č i n n o s t i .   T e n   m o ž n o   s t anov i ť   d o k o n c a  i kvant i ta t ívne .   S tupeň   úč innos t i  m ô ž e  b y ť  k r i t é r iom me r an i a  p la tnos t i  n o rmy .  K e ď  j e  s tupeň  úč innos t i  n o rmy  obmedz ený ,  ma lý ,  t.j .  k e ď  j u  dod r ž i ava  v o  s v o j om  sp r ávan í  iba  menš ina  j e j  ad re sá tov ,  m o ž n o  tv rd i ť   (pri   i s tom  z an edban í   pr íč in) ,   ž e  n o rmu  b u ď  n e ­mo žno  dod r ž i ava ť  p r e  j e j  o t á zny  zák lad ,  a l ebo  n ie  j e  dod r ž i avaná  z áme rne ,  l e bo  n i e  j e  dos ta točne  z r e jm á  nevyhnu tno s ť  j e j  dodrž i avan ia .  Au to r i  n o rmy ,  adresá t i  n o rmy ,  s t upeň  platnost i   a s tupeň  úč innos t i   sú  t e d a  p o jm y  p r edovše t kým heur i s t i cke j  h odno t y ,  k t o r é  s ú  dôlež i té  z h ľad i ska  n o rmokon f o rmn ého  a l e bo  o d  n o rmy  s a  o d c hy ľ u j ú c e ho  sp rávan ia .  

A k  j e s t v u j e  po ž i a d avka  n a  sp rávan ie  s a  p o d ľ a  no rmy ,  mu s í  j e s t v o v a ť  a j  me ch a n i z ­mus ,   k to rý  d o k á ž e  p r e sad i ť  o r i en tovan ie   sa  n a  pr í s lušnú n o rmu   v sp rávan í .  T e n t o  m e ­chan izmus ,   k to rý   m á   s lúž iť   n a jm ä   p r e sadzovan iu   no rmy ,   s a   v soc io lóg i i   n a z ý v a  s o c i á l n a  k  o  n  t r o l a .  Soc iá lnu   kon t ro lu   a k o   soc io log ickú   ka t egó r iu   v šak   t r eba  chápať   ov e ľ a   š irš ie .   A .   H I RNER  j u   d e f i n u j e  a k o   "...  s eba rea l i začnú   akt iv i tu   d a nú  súh rnom  interakci í  medz i  emi to rmi   a akcep to rmi  napä t ia ,  vyp l ýva j ú c eho  z kon f r on t á c i e  sku točného   a  i deá lneho   s tavu   v oblas t i   c i eľov ,   hodnô t ,   no r i em   a r ea l i začných   č innos t í  soc iá lneho  sy s t ému   ( [15] ,  7 8  a n . ) .  M á  a j  význam   s igna l izá tora  no rmá lnos t i   či  p a t o lo ­gickost i   s y s t émove j  akt ivi ty ,  p r í p adne  s tavu ,  k to rý  s a  ňou  dos i aho l  a l e bo  s a  ň ou  m ô ž e  zmen i ť   ( [15 ] ,   12).  A k o   s y nonymum   soc iá lne j   kon t ro ly   sa   v  soc io lógi i   ča s to   z ú ž en e  použ íva  t e rmín   s  a  n  k  c  i a .  Sankc i e  mô ž u  by ť  poz i t í vne   i nega t ívne .  T ý m  sa   líši  t en to  soc io log ický  t e rmín  o d  p o jmu  sankc ia  použ í v aného   v b e žne j  h ovo r ov e j  reč i .  O sob i t n ý  p rob lém p r ed s t avu j e  v súvis los t i   s o  soc iá lnou  kon t ro lou  o t á zka   tzv .  vnú to rne   a z v o nk a  r i adeného   sp rávan ia   j e dno t l i v c a   (Dav id   R I E SMANN ) .   V  súča sne j   spo ločnos t i   č o r a z  väčšmi   na ras tá  vonka j š í  t lak  spo ločnos t i  n a  sp rávan ie  j edno t l i v c a  b e z  soc io log i cke j  in­ternal izác ie   a p sycho log i cke j   in ter ior izác ie   hodnô t   a no r i em   spo ločnos t i .   B e z   in te rna­lizácie  a  in ter ior izác ie   hodnô t   a no r i em   vyvo láva   t en to   d r u h   soc i á lne j   kon t ro ly   p r e t o  neustále  napä t i e ,   a k o   i s nahu   vzop r i e ť   s a   kon t ro l e   a v onka j š i emu   t laku ,   k t o r á   č a s t o  vyúsťu je  d o  vzdo ru ,  ag re s i e  a nási l ia .  

N o rm y  a k o  impera t ív   v  správan í ,  k t o r é  m a j ú  b y ť  f u nk čn é  z h ľad i ska  i n t e r akčného  sys tému,  m a j ú  zmyse l   iba v tedy ,  k e ď  d o k á ž u  ga r an tovať  kon fo rmi t u .  T o  s a  d e j e  n a j č a s ­te jš ie  s ankc i onovan ím  sp rávan ia ,  k to ré  j e  v r o zpo r e  s p r í s lušnými  n o rmam i .  N e d e j e  s a  t o  a le  ind iv iduá lnym t res t an ím t oho ,  k t o  s a  o d chy ľu j e  o d  no rmy ,  a j  k e ď  s a  s ankc i onovan i e  tak to   poc i ťu j e .  A k  j e  r a z  n o rm a  po r u š en á   a po ru šova t e ľ  n o rmy   po t re s t aný ,   p o r u š en i e  no rmy   n i e  j e  t ým   ods t r ánené .   Sankc i e  mô ž u  m a ť  z o  soc io log i ckého  h ľ ad i ska   iba   t en  význam,  a by  sa  j edno t l i v ec ,  k to rý  s a  o d  n o rmy  odchýl i l ,  u ž  t o h o  v  budúcom  s p r ávan í  n e ­dopust i l .   Pods t a tná   f unkc i a   s ankc ionovan i a  j e  t e d a   v j e h o   s i gna l i z ačnom,   v a r o v n om  a p r even t ívnom  úč inku .   Z  hľad i ska   cha rak te ru   soc iá lne j   kon t ro ly ,   k to rá  m ô ž e  pô sob i ť  

F i l ozo f i a  5 6 .  6  407  

"zvnút ra"   a l e bo   " zvonka" ,   j e   dô lež i t é ,   a k é   b u d e   sku točné   sp r ávan i e   j e d no t l i v c a  v budúcnos t i .  

Soc io log icky  j e  nep lnen i e  no r i em   v sp rávan í   na j ča s t e j š i e  z dôvodn i t e ľn é   nedos t a ­t očnou   soc ia l i zác iou .   P o d ľ a  H A B E RMA SA  [16 ]  d o ch ád z a   v spo ločnos t i   k vy tvo ren iu  no rma t ívnych  (neu t r á lnych )  sy s t émov ,  k to r é  s a  do s t áva j ú  d o  vše tkých  ob las t í  ž ivo t a ,  tzv .  ž i vo tného   sve ta   (Lebensvvelt) .   T e n t o   p r o c e s   nazýva   H A B E RMA S   kolonizáciou. Najdô l ež i t e j š i e  v š ak  j e  to ,  ž e  s ankc i a  s a  s t áva  leg i t imnou p ros t r edn í c tvom svo j i ch  ú spe ­chov ,  k to ré  s poč í v a j ú  v o  zvýšen í  s t upňa  úč innos t i  p r í s lušne j  n o rmy .  S amo t n á  úč i nnos ť  no rmy ,  k to rá  s a  mu s í  o d v á d z a ť  o d  s ku t o čného  sp rávan ia  j e dno t l i v c a  a l e b o  s kup iny ,  j e  v š ak  p odm i en en á  mul t i f ak to r i á lne .  

Funkčno s ť   mech an i zmu   sankc ionovan i a   z a   ú č e l om   p r e s adzovan i a   kon fo rmnos t i  voč i  n o rme  by  s m e  moh l i  o d v ád z a ť  o d  vý šky  s ankc i e  ( t res tu) .  P r e  od chy l n é  ( dev i an tné )  sp rávan ie  b ý v a j ú  e x emp l á r n e  t res ty ,  k t o r é  m a j ú  m a ť  ods t r a šu júc i  úč inok .  T á t o  f unkc i a  trestu  a k o  m o ž n e j   f o rmy  sankc i e   n i e  j e   však   j e dno zn a čn á .   T a k   m o ž n o   nap r .   ť a ž k o  dokázať ,  ž e  max imá l n a  vý ška  t res tu  (napr .  trest smr t i )  od r ad í  k a ž d é ho  o d  t oho ,  a b y  nap r .  zabi l  d r uh ého  č loveka ,  l ebo  m ô ž u  j e s t v ov a ť  s i tuác ie  a mot ívy ,  k to r é  budú  m a ť  väčš í  úč i ­nok  a k o  h rozba  t restu (smrt i ) .  Vý š k a  t restu s amo t n á  t e d a  n emô ž e  by ť  z h ľad i ska  donú t e ­n ia   k n o rmokon f o rmnému   sp rávan iu   r o zhodu júca .   O v e ľ a   úč inne j š i a   a k o   h roz i a ca  sankc ia  j e  s ku t očná  ope ra t í vna  p r i p r avenosť   k  ne j ,  a k o   i v y soká  p r avdepodobno s ť ,  ž e  konkré tna  odchý l ka  o d  no rmy   v sp r ávan í  b u d e  sku točne  s ankc ionovaná .  S ú č a s n e  t r eba  však  upozo rn i ť   i n a  omy l ,  k t o r ého  s a  d opú š ť a j ú  tí. k tor í  a r gumen t u j ú  ab so lú tnou  neúč in ­nosťou  h rozen ia  t r e s tom.  Sprav id la  sa  odvo l áva j ú  na  š tat is t iky.  T r e b a  si  však  uv edom i ť ,  ž e  š tat is t ike un i k a j ú  c e l k om  p r i r odzene  p r ípady ,   v k torých   h rozba  t r e s tom od rad i l a  o d  t res tne j  č innos t i ,  l ebo  š tat is t ika sa  z a obe r á  iba p r ípadmi ,  k e ď  no rmy   a s ankc i e  " neod r a ­di l i"  o d  páchan i a  t res tných  č i nov  a l ebo  dev i an t ného  sp rávan ia  vôbec .  

V  spo ločnos t i  j e  p r e t o  dô lež i t é ,  a b y  adresá t  n o rmy  veri l  v o  vysoký  s tupeň  p r a vd e ­podobnos t i   pos t ihnu t ia   z a  po ru šen i e  no rmy .  N aop a k ,  ak   j e  po t enc ioná ln )   po ru šova t e ľ  n o rmy   p r e svedčený   o nu l ove j  a l e bo   veľmi   n í zke j  p r avdepodobnos t i   s ankc i e   z a   s vo j e  sp rávan ie ,  sp rav id la  n e p omôž e  ani   tá na jvyšš i a   a na jp r í sne j š i a  sankc ia .  Súča sne  m o ž n o  povedať ,   ž e   j e s t v u j e   záv i s losť   i medz i   s t u pňom   účinnos t i   a  p la tnos t i   n om i \  a  p r ip ravenosťou  t r es tať  j e j  po rušovan ie .  T i e t o  vzťahy  a  ich kval i ta  mô ž u  m a ť  / a  nás le ­d o k  s tab i lnosť  a l e bo  labi lnosť  no rmv .  

J e s t vu j e  t e d a  t zv .  k o n f o rmn e  sp r ávan i e  (nap r .  p r av ide lná  d o c h a d z k a  d o  Sko l ) ,  J u  p r áce )   a dev i an tné  ( nemus í  v š ak  by ť  de l ikven tné )  sp rávan ie  (napr ík lad   p r eh r e šok  pro t i  d ob r ým  z vykom ,  e t ike te) .  V  t a kom  p r í p ade  č a s t o  h ovo r íme  o  a l t e rna t ívne j  f o rm e  s p r áv a ­nia.  N a o p a k  de l i kven tné  sp r ávan i e  n emus í  b y ť  v ždy  pova žovan é  z a  d ev i an t né  (nap r .  a k ­tivita n a  č i e r nom  t rhu   v č a s e  núdze ) .  Na j č a s t e j š i e  j e  však  de l i kven tné  s p r ávan i e  s ú č a s n e  a j  sp r ávan ím  dev i an t ným  (napr .   lúpež) .   Z  u v ed en ého  vyp lýva ,  ž e  soc i á lna  dev i ác i a  a k o  špec i f i cký   t y p   soc i á l neho   sp rávan ia   pos t i hu j e   tak   soc i á lne   no rmy ,   k to ré   p r edp i s u j ú  urč i tý  d ruh ,  p r íp .  s p ô s o b  soc i á lneho  správan ia ,  a k o  a j  soc ioku l tú rny  útvar ,  k to rý  soc i á lne  no rmy  ob sahu j e ,   i sús tavu  soc iá lnych   rol í ,  k to ré  sú  neoddde l i t e ľne   s n o rmam i  s p o j e n é .  J e s tvu jú  a j   teór ie ,  k t o r é  d e f i nu j ú  a k o  dev i an tné  k a ždé  sp rávan ie ,  k to ré  j e  inými  o s ob am i ,  h lavne   však   o f i c i á lnymi   inšt i túciami,   s ankc ionované   a l e bo   z a   dev i an tné   o z n a čov an é  (s t igmat izác ia ,  e t ike tovanie ,   š t í tkovanie ,   label ing) ;  z n ám e  sú a j  teór ie ,  k t o r é  p o s ud zu j ú  

408 

dev ian tné  sp r ávan i e  p o d ľ a  kauzá lne j  p r íč iny   ­  n a  rozd ie l  o d   funkc iona l i s t i ckých  a l e b o  in terakcional i s t ických teór i í .  O sob i t n é  mie s to  v teór i i  d ev i an t ného  sp r ávan i a  p r e d s t a vu j e  konš t rukt iv is t ická  p a r ad i gma ,  op i e r a j ú c a  s a   o P I AG E TOVE  s t upne  kogn i t í vnych  s c h op ­nost í   č l oveka  (d i e ťaťa )   [17] ,  k t o r é  n e skô r  rozp racova l   L. K O H L B E RG  [18]  v o  s v o j e j  poves tne j  teór i i   s chopnos t i  mo r á l n e ho  ú sudku   č loveka ,   k t o r á  m á  tri  s tupne .   Dopo s i a ľ  zos táva  o tvo rená  o t ázka ,  či m o ž n o  dev i an tné  sp r ávan i e   v r ámc i  u v edene j  konš t ruk t iv i s ­t i cke j  p a r ad i gmy  po sudzova ť  a k o  de f i c i t  istých kompe tenc i í ,  a l e bo  a k o  dô s l edok  v las t ­nej ,   o sob i t ne j   logiky   v ývo j a   dev i an tného   spávan ia .   V  t e j t o   p a r a d i gme   to t i ž  n ena chádzame   o d p o v eď   n a   p r i epa sť   medz i   koh l be rgov skou   s chopno s ťou   mo r á l n e ho  ú sudku   a s ku t o čným  soc i á l nym  (asoc iá lnym,   an t i soc iá lnym,   k r im iná lnym  a pod . )  sp rávan ím,  medz i  mo r á l nym  poznan ím  a mo r á l nym  c í t en ím,  t e d a  medz i  a spek tmi ,  med z i  k torými   n e spo rne  j e s t v u j e  v z á j omný  vzťah .  A k o  sukces ívne  kon t i nuum,  d o  k t o r ého  s a  r o zpadá   n a   štyri   p rvky   v z ť ah  mo r á l n eho   ú sudku   a mo r á l n eho   konan i a ,   ich  ana l y zu j e  J ame s  R E S T  [19] .  P od ľ a  n e h o  t ie to  p rvky  z n amena j ú  poznanie,  posúdenie,  rozhodnutie, odhodlanie.  Ak t é r   mo r á l n eho   ú sudku   a mo r á l n eho   sp rávan ia   n a j p r v  mu s í   r o z po zn a ť  ( iden t i f ikovať)  a po súd i ť  s i tuáciu  a k o  významnú  p r e  mo r á l ny  ú sudok .  Ná s l e dn e  sp r av id ­la  p o s ud zu j e  m o ž n é   a l te rna t ívy   sp rávan ia ,   adekvá tne   d a n e j   s i tuáci i ,   k t o r é   po zná .  A ž  po t om   s a   r o z hodu j e   a vo l í   pr í s lušnú  a l ternat ívu,   a by   n apokon   o dhod l a n e   j e d n u  z a l ternat ív   naplni l   a zača l   konať .  Def ic i t   v uvedených   š ty roch  p rvkoch   však   iba  m ô ž e  byť   p r íč inou   d ev i an t n ého  sp rávan ia .   P ô vodn e  K OH L B Ľ RGOM  konc i povaný  mo r á l ny  ú sudok   s a   v o   sve t le   uvedených   teór i í   p ok l adá   z a   p r ekonaný .   V iace r í   au tor i   [ 20 ]   na  ce lom r ade  expe r imen tov  p reukáza l i ,  ž e  p r edpok l ad   o mo r á l n om  v e d om í  ( n a jm ä  u de t í  j a ko  z ák l ade  mo r á l n eho   ú sudku   a ut i l i tar is t ického  inš t rumentá lneho   ka lkulu   soc i á l neho  sp rávan ia  (ani  d ev i an tného )  sa  nepo tvrd i l .  

T e rm ín   deviantné  správanie  sa   zača l   použ í va ť   v ame r i cke j   a ang l i cke j  soc io lóg i i  zač i a tkom 40­ tych   r okov   a p r ed s t avu j e  v las tne  nas l edovn íka  p o jmu   soc iá lna   pa to lóg ia  a č i a s točne   i p o jm u   anómia .   Opro t i   t ým t o  p o jm om   dev ian tné   sp r ávan i e   n em á  j e d n o ­značne   hodno t i ac i   cha rak te r ,   n aopak ,   n e r az  hovo r íme   o nega t ívne j ,  a l e  a j   o poz i t í vne j  deviác i i .   Dev i an tné   sp r ávan i e  m ô ž e  m a ť   i cha rak te r  p r íp ravy   soc iá lnych   zm i en ,  m ô ž e  an t i c ipovať   vzn ik   nových   soc iá lnych   nor i em.   V  t om to   zmys l e   na j ča s t e j š i e  h o vo r íme  o  poz i t ívne j  dev iác i i ,   k rea t iv i te   soc iá lne j  dev iác ie ,   ked*  sa   s t áva  z ák l a dom   vzn iku   o d ­lišných ( nových )  no r i em.  

Dod r ž i avan i e  k a ž d e j  konk r é t ne j  n o rmy  j e  z a  bežných   oko lnos t í   r o vnome rn e   r o z ­ložené.   Z n ame n á   t o   t eda ,   ž e   e x t r émne   p r e j avy   sp rávan ia   (poz i t ívne   i n ega t í vne )   sú  vý razne  men e j  f r e kven t ované  a k o  no rmá ln e  správan ie .  J e s t vu j e   i t zv .   tolerančný  limit, ktorý  s a   m e n í   p o d ľ a   s po ločen ske j   s i tuác ie   a p od ľ a   k to r ého   spo ločnos ť   t o l e r u j e   isté odchý lky  o d  s t anovených  no r i em  sp rávan ia  ( tak  napr ík lad  ko l í še  to le ranc ia  voč i  k o n z u ­movan iu  a lkoho lu  o d  p roh ib íc ie ,  ab so lú tneho  zákazu   a vymedzovan i u  času .  p r íp .  m ie s t a ,  k d e  j e  povo l ené  k o n z umov a ť  a lkoho l ,  a ž  p o  to l e rovan ie  i s tého  kvan t a  k o n z umov a n é h o  a lkoho lu   a ž   op i l s tva   na   u rč i tom  ú z em í   a l ebo   všade ,   p o d o b n e   v o t á zkach   s exuá l n eho  správan ia ,  manže l s k e j  neve ry  a pod . ) .  

To l e r ančný   limit  n a chádza   s vo j   p lný   vý r a z   i v  oblas t i   in te rku l tu rá lne j   var iabi l i t}  no r i em.   T o ,   č o  j e   nap r .   u E s kymákov   bežné ,   nap r .   ponúkan i e   v l a s tne j   man ž e l k y  návš tevn íkovi ,   b y   bo l o   nap r .   v e u r óp skom   pros t red í   j e d n o z n a č n e   p o v a ž ov a n é   za  

F i l ozo f i a  5 6 .  6  409  

devian tné .  V  t e j t o  súvis los t i  h o vo r íme  o ku l tú rno ­ špec i f i cke j  re la t ívnost i  n o r i em .  Z n ám e  s ú   poče tné   v ý s k umy   v  t e j t o   oblas t i ,   m ed z i   n a j známe j š ím i  s p omen i eme  C O H E N O V U  prácu  [21] ,  a kompa r a t í vnu  š túd iu  Jú l ie  S .  B R OWNOVE J  [22] .  

Dev ian tné  sp r ávan i e  n emo ž n o  vysve t ľovať  iba  p ros t r edn íc tvom o soby ,  k to rá  s a  d e ­v ian tne   sp ráva .  N a  po súden i e   dev i ác i e  j e  nevyhnu tné   o b o z n ám i ť   s a   s p l a tnými   s p o ­ločenskými   no rmam i ,  s o  s ankc i ami ,   k t o r é   použ í v a   s po l o čno s ť  z a   ich  n edod r ž i avan i e  ( sankc ie  z ákonné ,  mo rá lne ,  n ábožen ské ,  es te t i cké  a  pod . ) ,  a l e   i s h o dno t o vým  s y s t émom  pr í s lušne j   skup iny   r e sp .   spo ločnos t i ,   s d e f o rmác i am i   v n ich   v r á t ane   d e f o rmác i í  v  in te rpersoná lnych ,   a l e   a j   s po ločenských   vzťahoch .  N a j m ä   k las ická   k r im ino log i cká  ško la   vychádza   z p r inc ípu ,  p o d ľ a  k t o r ého   sú   si  vše tc i   kona júc i   ľudia   rovn í ,   s l obodn í  a  rac ionáln i  v o  s v o j om  sp rávan í .  Dev i an t né  sp r ávan i e  vzn iká  a k o  dô s l edok  v z á j omn e j  in terakcie   medz i   i nd i v í duom  a spo ločnosťou .   P re to   ťaž i sko   t akého to   s p r ávan i a   n e ­spoč íva  v dev ian tov i ,  a l e  v j e h o  sku tkoch ,  l ebo  k a ždý  č lovek  s a  m ô ž e  s t a ť  d ev i a n t om .  

Nap ro t i   t omu   s a  z a   z ák l ad   d ev i an t n ého   sp r ávan i a   v b io log ických   t eó r i ách   č a s t o  pok l adá   s amo t n á  o s o b a   dev ian ta ,  j e h o  b io log icko ­gene t i cká   konš t i túc ia .   T e d a  z o d p o ­v edným  s a  s t áva  n i e  soc i á lne  p ros t red ie ,  a l e  znaky  ind iv ídua ,  pr íp .  j e h o  sp rávan ia ,  k t o r é  sú   i z v onk a   z is t i teľné ,   b a   n i ekedy   i pozo rova t e ľné .   T á t o   b io log i cko ­gene t i cká  konš t i túc ia   s a   pok l adá   z a   zák lad ,   d op l ňovaný   spo ločenskými   p odm i e nk am i  ( soc io log i zu júce   t eó r i e )   a l e bo   p sycho log i ckými   a spek t ami   (psych ia t r i ckými ,   p s y cho ­ana ly t ickými ,  o sobnos t nými  a tď . )  P sycho log i cké  teór ie  m a j ú  s po l o čné   to,  ž e  p ok l a d a j ú  z a   zák lad   soc i á lne j   dev i ác i e   spo ločensky   n e kon f o rmné   nas taven ie   o sobnos t i ,   p r e ­dov še t kým  v p sych i cke j  rov ine .  Rô zn e  s t upne  p sychopa to log i ckých  po rú ch  o sobnos t i  sú  z ák l adom  psychopa to log i ckých   a psych ia t r i ckých  teór i í .  P o d ľ a  nich d ev i an t né  s p r ávan i e  mô ž e  b y ť  p odm i en en é   i men t á lnou  nedos t a točnosťou  a l e bo  naopak   tým,  ž e  j e dno t l i v e c  s vo j e  p ros t red ie  p r evy šu j e ,  čas te j š ie  však  p r i e b ehom  p roce su  soc ia l izác ie .  

V  os t a tnom o b dob í  o k r em  tzv .  mnoho f ak t o r ových  ( a  ek lek t i ckých)  teór i í  p r ev l áda  s tanov isko ,  p o d ľ a  k t o r ého  j e  dev i an tné  sp r ávan i e  odvod i t e ľné  o d   f ungovan i a   inš tancie  soc iá lne j  kon t ro ly ,  o d  d ev i an t ného  sp r ávan i a  a k o  p roducen t a  dev i ác i e   i k r imina l i t )  

N a  zák l ade  naš i ch  do t e r a j š í ch  úvah  m o ž n o  t e raz  u ž  zh rnúť  de f in í c i e  d ev i a n t n ého  správan ia :  

1. Na j t r an spa ren tne j š i a  de f in í c i a  d ev i an t n ého  sp rávan ia  j e  p rávn ická ,   ľ a t o  de f i n í c i a  pok l adá  za  dev i an tné  t aké  sp rávan ie ,  k to ré  p o r u š u j e  z á konn e  kod i f i kované  norm> 

2 .  D r u hú  skup inu  def in íc i í  tvor ia   tie, k to ré  sú  o r i en tované  n a  no rmy   Podľa  t vch to  def in íc i í  m o ž n o  k l a s i f i kovať  sp r ávan i e  a k o  k o n f o rmné  a l e bo  dev i an tné  p o d ľ a   t oho ,   či po ru šu j e  a l ebo  n epo r u š u j e  n o rmy  p r í s lušne j  s po ločenske j  skup iny ,  a t o  a j  v tedy ,  k e ď  nie  sú z ákonne  kod i f i kované .  

3 .  T re t iu  s kup inu  de f in íc i í  tvor ia  t ie ,  k to ré  sú  o r i en tované  n a  o č ak áv an é  sp rávan i e .  P rvý  p rob l ém ,  k to rý  p r i t om  vzn iká ,  j e  o t ázka ,  k t o  r o z hodn e  o t om ,  k to r é  sú  t ie  k onk r é t n e  očakávan i a  n a  sp r ávan i e  urč i te j  o s o by   v urč i tých  konkré tnych   podmienkach . "  Na j v ä č š í  

6Napr.  študent, ktorý pozoruje svojho kolegu  pri odpisovaní, by  bol  v očiach ostatných štu­dentov donášačom,  ak  by  informoval  o svojom zistení. Z o  strany  toho,  kto  dohliada  na  priebeh napr.  skúšky, ale a j  z hľadiska normy ako čestnosti  sa očakáva,  že na odpisovanie svojho kolegu upozorní.  Kto má  s konečnou  platnosťou  rozhodnúť,  akc konkrétne očakávanie j e  namieste, aby bolo možné definovať, ktoré z uvedených správaní budeme považovať za deviantné? 

410 

prob lém  však   p ř ed s t avu j e   v t e j t o   skup ine   de f in íc i í   sku točnosť ,   ž e   o č a k á v a ť   m o ž n o  i dev ian tné  sp r ávan i e .  

4 .  Štvr tú   skup inu  de f in í c i í  p r ed s t avu jú  t ie ,  k to ré  s a  o r i en tu jú  n a  s ankc i e .  J e  t o  t en  pr ípad ,  k e ď  s a  z a  dev i an tné  sp r ávan i e  p o v a ž u j e  t aké  správan ie ,  k t o r é  in t e rakčný  pa r t n e r  p ova žu j e  z a  n evyhnu tné   s ankc i onovať  (napr .   u ER IKSONA ) .  " Č o  n i e  j e  z aká z ané ,  j e  dovo l ené"   ­  d ev i an tné  sp r ávan i e  j e  iba   t aké ,  k t o r é  t r eba  s ankc ionovať  ( t o l e r ančná  d e ­f inícia  dev ian tnos t i ) .  

5 .  P ia ta  s kup i n a  de f in í c i í  d ev i an t ného  sp rávan ia  r oz š i r u j e  de f in í c iu  o kvan t i t a t ívne  prvky .   P o d ľ a  t ých to   de f in íc i í   ide   o dev i an tné  sp r ávan i e   v tedy ,  k e ď  n i e  j e  u s poko j e n é  očakávan i e  väčš iny  č l e nov  p r í s lušne j  s po ločen ske j  s kup iny  a l e bo  spo ločnos t i .  

6 .   Š ies tu   skup inu   pr í s tupu   k d ev i an t nému   sp rávan iu   b y   sm e   moh l i   o znač i ť   a k o  konš t rukt iv is t ickú,  vy chádza j ú cu   z kogn i t ívnych  kompe t enc i í  j e dno t l i v c a   a j e h o  s c h op ­nosti mo r á l n eho  ú sudku .  

7 .   J e s t vu jú   i teór ie ,   k to ré   pok l ada j ú  z a  dev i an tné   ak ékoľvek   sp rávan ie ,   k to ré   s o ­c iá lna   kon t ro la   po s t i hu j e  sankc iami .  Osob i t ným  d r uhom   t akého to   sp rávan i a  m ô ž e  b y ť  i c hudoba  a k o  ná s l edok  dev i an t ného  sp rávan ia .  

8.  N a p o k o n   t r eba   s p omenú ť   i charak te r i s t iky   dev iác ie ,   k t o r é   v y ch ádz a j ú  z po ru šovan i a   e tn i ckých ,   zvykových ,   t rad ic iona l i s t ických ,   J ungových   a r che typ ických  a ezo te r i ckými  kr i té r iami  sp r ávan i a  d aných  "nor i em" .  

Teó r i e   soc i á lne j   dev i ác i e   tvor ia   d n e s   u ž   t a kme r   n ep r eh ľ adné   mno ž s t v o  na j rôzne j š í ch  p r í s t upov   a  ich  kombinác i í .  Kvôl i   v äč še j  p rehľadnos t i  b y  s m e   ich  moh l i  rozde l iť  d o  d vo ch  veľkých  skup ín :  

1.  Tradičné  teórie  sociálnej  deviácie,  k am   z a r aďu j eme   k las ické   poz i t iv i s t i cké  a an t ropogene t i cké  ško ly ,  ď a l e j  mul t i fak tor iá lne  teór ie  manž e l ov  G L Ú CKOVCOV ,  p s y ­cho log ické  a p sychogene t i cké  teór ie ,  soc io log ické  a soc io log is t i cké  t eó r i e  v r á t ane  t eó r i e  anómie ,  t eór ie  subku l tú r ,  a k o  i teór iu  d i f e r encovaného  učen ia .  

2 .  Teórie vychádzajúce zo zmeny paradigmy sociálnej deviácie,  k am  m o ž n o  z a ­radiť   t eór ie   labeling  approach,  t eór ie   s poč í v a j ú c e  na   koncep t e   s ebakon t ro ly  G O T T ­FREDSONA   a H I R SCH IHO ,   in terakcionis t ické   teór ie ,   t eór ie   v y chádz a j ú c e   z  inter­pre ta t ívne j  p a r ad igmy ,   t eór ie   soc i á lne j  kon t ro ly   a p r evenc i e   a n apokon   v ik t imo log i cké  teór ie  soc i á lne j  dev iác i e .  

O  veľmi   vyda r enú   k las i f ikác iu   teór i í   soc iá lne j   dev i ác i e   sa   pokús i l   S.  L A M N E  K ( [23] ,  56 ) .  O p o d o b n é  k las i f ikác ie ,  p r í p .  t r iedenie  sa  pokúša l i  v iacer í  (napr .  H AAG .  E N ­DRUWE I T ,   K ER SCHER   a ďalš í ) ,   k las i f ikác ia  L AMNEKA  j e  v š ak   n a j p r eh ľ adne j š i a  a na jvýs t i žne j š i a .  

J e dnou   z n a j f r ekven tovane j š í ch  teór i í  p okú š a j ú c i ch  s a  vysve t l i ť  vzn ik  d ev i a n t n ého  správan ia  j e  t eór ia   tzv .   " n aučene j  dev i ác i e "  a l e bo   ináč   " teór ia  d i f e r enc i á lnvch  p r í l ež i ­tostí".  J e j  z á k l a dom  j e  soc i á lnoš t ruk tú rované  i ndukovan i e  učen ia  d ev i an t n ého  sp rávan ia .  

Poče tné   emp i r i c k é   v ý s kumy   soc iá lne j   dev i ác i e   sa   na j ča s t e j š i e   o r i en tu jú   n a   p o ­rovnávan ie  h odno t ov e j  o r i en tác ie  dev ian tných  skup ín  obyva t e ľ s tva  s o s t a t nými  soc i á lny ­mi  skup inami ,  n a  p odm i en eno s ť  soc i á lnym  pros t r ed ím,  na j ča s t e j š i e  r od inou ,   "u l i cou" ,  rovesn íčkou   skup inou ,   a l e   i e konom i ckou   s i tuác iou  p r í s lu šného   reg iónu .  N a   z ák l a d e  poče tných ,  d l h o d obo  s l edovaných   z n akov  sp r evádza júc i ch  vzn ik   soc iá lne j  d ev i ác i e   sú z n áme   i poče t n é  p oku s y  p r ognózova ť  dev i an tné  správan ie ,  v zn i k  t zv .  d ev i an tne j  ka r i é ry ,  osob i tne   v p r í p ade  m ládeže .  V zn i k a j ú   i poče t n é  typo lóg ie ,  k t o r é   sa  p okú š a j ú  ana lýzou  využ ívan ia   v o ľ n é ho   ča su ,   h odno t ove j   o r ien tác ie ,   s t upňa   agres iv i ty ,   vzde l an i a .  

F i lozo f i a  5 6 ,  6 

spiri tuali ty,  emoc iona l i t y  a mno h ý c h  ďa l š í ch  s l edova t e ľných  ukazova t e ľov  cha r ak t e r i zo ­va ť  j e dno t l i v é  s t upne  a  "p r ed s tupne"  d ev i an t ného  sp rávan ia .  

Zme n a   v ob las t i   h odnô t   a hodno tových   or ien tác i í  j e  v ždy   s p o j e n á   i  s  n á s l ednou  (s  u rč i tým č a s ovým  p o s u n om )  zme n o u  no r i em .  Ich zm e n y  z a z n amenáv a j ú  po č e t n é  emp i ­r ické  vý skumy   v k r a j i n ách  s t r e doz ápadne j  Európy ,  umožňu j ú c e  p r edpok l ada ť ,  ž e  t i e to  zmeny  s a  do t ýka j ú  i ú z em i a  S l oven ska  a j e h o  obyva teľ s tva .  Na j č a s t e j š i e  s a  p o u k a z u j e  na  zmeny  v hodno t á ch  a k o  us i lovnosť ,  d i sc ip l ína ,  zmyse l  p r e  pov innos ť ,  s k r omnos ť ,  k t o r é  u s tupu jú  d o  po z ad i a  p r e d  hodno t am i  a k o  emanc ipác i a ,   r ovno s ť   v p r í s tupe ,  a u t onóm i a ,  pôž i tok ,  sebarea l i zác ia ,  k t o r é  n a dobúd a j ú  č o r a z  väčš í  význam .  A k o  hodno t a  n a  v ý z n ame  veľmi   pods t a tne   s t ráca  v z á j omn á  ohľadup lnos ť ,  k to rú  j e  o cho t n á  v o  v ý c hov e  s vo j i ch  det í   up l a t ňovať   iba  p r ib l i žne   š tvr t ina  obyva t e ľ s tva  ( [24] ,   24 ) .  Z n a č n e  na ra s t á  v ý z n am  tzv.  pos tmate r ia l i s t i ckých  hodnô t ,  a kým i  s ú  napr .  väčš í  vp lyv  ( o b č anov )  n a  r o zhodnu t i a  v lády ,  o ch r ana  p r á v a  n a  s l obodu  názo rov ,  a l e   i b e zp e čno s ť  o b č anov ,  p o k o j  a po r i adok .  Uved en é   zmeny  n e z n amen a j ú  vzn ik   nových   hodnô t ,   iba  zmenu   v p re fe renc i i   hodnô t ,  v ý zn amný  vzo s t up   a ú s t u p  n i ek to rých   z n i ch .   Súč a sn e  na ras tá   i d i f e r enc i ác i a   v ob las t i  p re fe renc i í  h odnô t  a n o r i em  v závis los t i  o d  s kup i nove j  pr ís lušnost i .  Na r a s t á   i poče t  ma r ­g iná lnych ,   p r íp .   kvan t i t a t ívne   b e zvýznamných   skup ín   s o sob i t nými   a ž   e x t r émnymi  skup inovými  hodno t am i  a n o rmami .  T e n t o  v ý v o j  m á  d v a  v ý z n amné  rozd i e lne  ná s l edky :  

­ N a  j e d n e j  s t r ane   s t úp a j ú   inovác ia   a  ind iv iduá lny   rozvo j ,  č o  s a   nez r i edka   s t áva  z d r o j om  e konom i ck ého  r o zvo j a  spo ločnos t i .   V  t om to  sme r e  j e  v las tne  k a ž d á  soc i á lna   i­novác i a  d ev i an t ným  sp r ávan ím ,  pr íp .  d r u h om  poz i t ívne j  dev iác ie .  N a  d r u h e j  s t r ane  t ým  t akme r  au toma t i cky  ras t ie  roz sah  d ev i an t n ého  sp rávan ia .  

O  kvan t i f ikác iu  soc i á lne j   dev i ác i e  m l á d e ž e   a popu l ác i e   s a   pokús i l   P .   SAK   [25 ]  Z ám e r  ope rac iona l i zovať  soc iá lnu  dev iác iu  p r ed s t avu j e  v ý z n amné  soc io log i cké  n e s e n i e ,  k toré   súča sne   nap ĺňa   z á s adu   angažovanos t i ,   l ebo   po sky t u j e  konk r é t ne   v s t upné   úda j e ,  k toré  n e smú  c hýba ť  pri  r i ešen í  p r ob l émov  o sob i t ne  n a  mak ro ­  a mezo spo l o č en sk e j  ú rov ­ni.  Sak  skonš t ruova l  tzv .   i ndex  dev iác ie ,  ktorý s a  p o h y bu j e  v  in tervale  o d  0 ­ 36 .   ř  i m  je hodno ta  indexu  vyšš i a ,  t ým  j e  dev i ác i a  väčš ia .  Ana l ýzou  roz ložen ia  dev i ác i e   \  popu lác i i  j e d no zn a č n e  p reukáza l   soc iá lnu  p odm i en eno s ť  po sunu  o d  no rmá lu   a n o r ím   k dev iác i i  Zna čne   pes imis t icky   vyzn i eva   v súvis lost i   s o  soc iá lnou   dev i ác iou  j e h o  konš ta tovan ie ,  k toré  ko r e š pondu j e  a j  s m o j ím  p re svedčen ím ,  ž e  "... n i ek to ré  p rvky  dev i an tne j  h odno t o ­v e j  o r ien tác ie  an t i c ipu jú  b udú cno s ť  spo ločnos t i " .  ( [26) ,   121)  

Záver.  J e  nevyhnu tné ,  a b y  s a  súča sná  soc i á lna   f i lozof ia ,  p edagog i k a   i soc io lóg ia  v iac   otvori l i  h r an i čným  d i sc ip l ínám,  a b y  ne rez ignova l i   n a  p r í j em  "soc iá lnych"  po zna t ­k o v   vý lučne   p ro s t r edn í c tvom  vlas tných ,   sp rav id l a   emp i r i ckých   vý skumov .   Iba   z a  t akých to   p odm i e nok  b u d e  m o ž n é   reá lne   rá tať   s t ým ,  ž e   soc iá lna   f i lozof i a ,  s oc io lóg i a  i p edagog ika  d ok á žu  dos t a točne  sýt iť  d isc ipl íny,  k to ré  u ž  t r ad ične  vy ch ádz a j ú  z  ich  p o ­zna tkov  pre to ,  a b y  ich dokáza l i  ap l i kovať  v r ôznych  odve tv i ach  ž ivo ta  spo ločnos t i ,  o s o ­b i tne   pri  r iešení  soc i á lnopa to log ických   resp .  dev ian tných  j a v o v  (p r ávo ,  soc i á lna  p r áca ,  výchova  a vzde lávan ie ,  soc iá lna  pol i t ika  a pod . ) .  

LITERATÚRA 

[1 ]  GIDDENS. A.: "Sociálne vedy a filozofia, trendy v najnovšej  sociálnej teórii".  In:  ľilozojia. roč. 46,  1991, č.  1. 

[2]  BÔHNISCH, L.: Gespaltene  Normalität.  Weinheim, Juventa  1994. 

412 

[3]  ONDREJKOVIC, P.  a kol.: Sociálna  patológia.  Bratislava, Veda, SAV 2000. [4]  PARSONS, T.:  The  system  of  modern  societies.  Engelwood Cliffs, N. J., Prentice Hall  1971. [5]  DÔRNĽR, K.: "Staatlicher Gewalt­Verzicht mindert Burger­Gewalt". In: Albrecht, P. A. ­

Backes, O.:  Verdeckte  Gewalt  ­ Plädoyers  fur  eine  "innere Abriistung.  Frankfurt am Main 1990. s.  142­250. 

V 

16J  FRIC, P.: "Pojem 'sociálny problém' a všeobecná teória sociálnych problémov v americkej sociológii".  In: Sociológia,  roč. 22,  1990, č.  1,  s. 29­45. 

[7]  PAVLOK, V.: Péče  společnosti  o  integraci  občanu  spoločensky  nepřizpůsobených. V 

Výzkumná práce. Praha, Csl. Výzkumní ústav práce a soc. veci  1989. [8]  KUSÁ, Z.  ­ MACHÁČEK, L.: "14. Svetový sociologický kongres". In: Sociológia,  roč. 30, 

1998, č. 5,  s. 521­532. [9]  IIIRNER, A.: Ako  sociologicky  analyzovať.  Bratislava,  IJŠI  1976. [10]  TOFFLER, A.  ­ TOFFLEROVÁ, H.:  Utváranie  novej  civilizácie.  Politika  tretej  vlny. 

Bratislava, Open Windows  1996. (Creating a  new  civilization.  Turner Publishing, Atlanta 1995). 

11  11  BALDWIN. J. M.: Social  and  ethical  interpretations  in mental  development.  New York 1902. 

1121  DURKHEIM, E.: Sociologie  a filosofie.  Sociologie  a sociální  vědy.  Praha. Slon  1998. [13]  WEBER. M.: Soziologische  Grundbegriffe.  Tubingen, Mohr  1984. [14]  WEBER, M.:  Wirtschaft  und  Gesellschaft.  Tubingen, Mohr  1972/76. 

v 

[15]  IIIRNER, A.: Sociálna  kontrola.  Bratislava, Cs. výskumný ústav práce  1973. 116]  1IABERMAS, J.: Moralbexvustsein  und  komunikatives  Handeln.  Frankfurt am Main, 

S u hrkám p  1983. [17]  PIAGET, J.: Das  moralische  Ľrteil  beim  Kinde.  Frankfurt am  Main  1973  . [18]  KOHLBERG, L.:  I)ie  Psychologie  der  Moralentwicklung.  Frankfurt am Main  1995  . 119]  REST, J.: "Morality".  In: Mussen, P.H.(ed.): Handbook  of  Child  Psychology,  Vol.  III. 

New York, Cognitive Development  1983.  s.  556­629. 120]  NUNNER­WINKLER. G.: "Moralische Wesen ­ moralische Motivation ­ moralische 

Ilandeln".  In: Monig, M.S.(Hrsg.): Kinder  und  Kindheit.  Soziokulturelle  Muster­sozialisationstheoretische  Perspektiven.  Miinehen, Weinheim  1996,  s.  129­154. 

]21 ]  COHEN, A. K.: "Zur Erforschung deliquenter Subkulturen". In:  Sack. F.. Kônig. R. (Hrsg.): Kriminalsoziologie.  Frankfurt am Main  1968.  s. 372­394. 

] 22 ]  BROWN, J.  S.:  "A Comparative Study of Deviation  from Sexual Mores". In: American Sociological  Review  roč.  17.  1952,  s.  135­146. 

[23]  LAMNEK, S.:  Theorien  abweichenden  I'erhaltens.  Miinehen. W. Fink  1990. 124 ]  FRIEDRIECHS. J.: Anomietendenzen  und  soziale  Integration.  Gutachten  fur  die 

Staatskanzelei.  Kiel. Schleswig­Holstein  1994. ]25]  SAK. P.: Proměny  české  mládeže.  Praha. Petrklíč 2000. [26]  SAK.  P.: Proměny  mládeže  v sociologicko­pedagogických  souvislostech.  Habilitační práce. 

Brno, Masarykova univerzita  1999. 

Doc. PhDr. Peter Ondrejkovič, PhD. Katedra sociologie výchovy a sociologie mládeže PdF IJK Račianska 59 813 34 Bratislava SR 

F i lozo f i a  5 6 .  6  413