F I LOZOF IA Ro č . 5 6 , 2 0 0 1 , č . 6
SOCIALNA PATOLÓGIA, ALEBO DEVIACIA?
P E T E R O NDR E J KOV I Č , K a t e d r a s o c i o l ó g i e v ý c h o v y a s o c i o l ó g i e m l á d e ž e P d ľ UK , B r a t i s l a v a
O NDR E J KOV I Č , P. : Soc i a l P a t ho l ogy , O r S o c i a l D ev i a t i o n ? F I LOZOF IA 56 , 2 0 0 1 , N o 6 , p . 3 9 8
Fo r d e n o t i n g ill , a b n o rma l , g en e r a l l y u n d e s i r a b l e s oc i a l p h e n om e n a t h e t e rm social pathology• is m o s t o f t e n a c c ep t e d . It e m b o d i e s a l s o t h e s a n c t i o n e d f o rm s o f d e v i a n t b e h a v i o u r a n d t h e s t u d y o f t h e c a u s a l r e l a t i on s o f t h e i r o r i g i n a n d e x i s t e n c e . The d i f f i c u l t y w i t h d e l im i t a t i n g p r e c i s e l y w h a t is p a t ho l og i c a l s t em s f r om t h e f a c t t h a t w e a r e n o t a b l e t o g i v e a s a t i s f a c t o r y d e f i n i t i o n o f t h e n o rma l . T h e n o rm a l c a n n o t b e i d en t i f i ed w i t h t h e med ioc r i t y . T h e p a p e r s u p p o r t s t h e v i e w t h a t t h e n o rma l i t y is o p p o s i t e t o a n omy . T h e a n a l o g y t o p a t ho l og i z a t i on is "med i c i n a l i z a t i o n " s t e mm i n g o u t f r om t h e p r i n c i p l e t h a t w h i l e a d e v i a n t p e r s on , e .g . a n o f f e n d e r o f a c r im e , is a s a r u l e r e s pon s i b l e f o r h i s d e e d , in o t h e r k i n d s o f o f f e n c e s t h e o f f e n d e r is u s u a l l y re f e r r ed t o a s "i l l" (e .g . d r u g a d d i c t e d ) a n d w h i l e a n ill p e r s on c a n n o t b e e x p e c t e d t o b e r e s pon s i b l e f o r h i s / h e r d e e d s , h e / s h e m u s t b e " c u r e d " ( h e n c e t h e "med i c i n a l i z a t ion") . In t h i s w a y t h e p e r s on is n o t o n l y d i s b u r d e n e d o f h i s / he r d e ed , b u t a l s o o f h i s / h e r r e spons ib i l i t y . A n eg a t i v e p h e n om e n o n a c c omp a n y i n g t h e p a t h o l o g i z a t i o n a n d med i c i n a l i z a t i o n is d e p r i v i n g s oc i o l ogy , s oc i a l p e d a g o g y a n d soc i a l w o r k o f t h e i r c omp e t e n c i e s in f a v o u r o f m e d i c i n e (mo s t o f t e n o f p s y ch i a t r y ) o r p a t h op s y cho l ogy . A s a resu l t t h e r emedy is r e d u c e d t o " t h e r apy " a n d " c u s t o dy " w i t h e o n s e q u e n t l abe l l i ng o f t h e p e r s o n s c o n c e r n e d T h e a u t h o r s e e s s oc i a l p a t ho l ogv a s a b r a n c h o f s o c i o l o gy i nve s t i g a t i ng n eg a t i v e p h e n om e n a w h i c h resul t t r om soc i a l d ev i a t i on a n d w h i c h a r e t o a d e c i s i v e d eg r e e t h e s u b j e c t ma t t e r o t s oc i a l wo r k
Vý z n amnou ep i s t emo log i ckou o t á zkou soc i á lne j f i l ozo f i e a s oc i á l neho poznan i a j e snaha o č o m o ž n o na j exak tne j š i e vymedzen i e k ľúčových p o jmov , k to ré pa t r ia k n a j vý znamne j š ím charak te r i s t ikám súča sne j spo ločnos t i . K t e j t o s n a h e patr i a j t enden cia s t ierania rozd i e lov medz i soc io log ickými teór iami a s o c i á l n o u f i lozof iou . A ( i l l ) W V D EN S uvádza , ž e f i lozof i a s a s t áva "soc io log icke jSou" a soc io lóg i a " f i l o zo f i cke j šou" v [1]. Ci u ž b u d eme up r ednos tňovať chápan i e soc i á lne j f i lozof i e a k o f i l o zo f i cke j kritikv soc iá lneho d ian ia , f i l o zo f i e soc iá lnych vied , a k o výpovede o t om, č o m á zmyse l k o n a ť a v č o m á zmysel dúfať , a lebo o reálnych sociálnych konf l ik toch, vzd> tu bude mat s vo j e m i e s t o p rob l ema t i ka v š eobecne než i aduc i ch spo ločenských j a v o v , k to rých rozsah č o r a z väč šmi na ra s t á i v n a š e j spo ločnos t i . V t e j t o súvis los t i j e súča sťou p oku s u o väčš iu exak tnosť i úsi l ie vy spo r i adať s a s p rob l ema t i kou soc iá lne j pa to lóg ie a soc i á lne j d e viácie .
1. S o c i á l n a p a t o l ó g i a . Súh rnný p o j em n a o značen i e cho rých , n eno rmá lnych , v še ob e cn e než iaduc ich spo ločenských j a v o v býva na j ča s t e j š i e ú z em í S lovenska , a l e a j v Čiech nazývaný a k o sociálna patológia ( ang . social pa tho logy , n em . Soz ia lpa tho log ie , f r . pa tho log ie soc iá le) . P o d ľ a do t e r a j š e j p r axe pa t r ia s em a j s a nkc i onované f o rmy d e v ian tného správan ia , a k o a j š túd ium pr íč in ich vzn iku a ex is tenc ie . P o j em zača l p ou ž í v a ť H . S P ENCER ( 1 820 1 903 ) a k o zás t anca evo luc ion i zmu . H . Spence r hľada l pa ra le lu
398
medz i soc i á lnou a b io log i ckou pa to lóg iou , a t o v ob las t i b i o l og i ckého a s oc i á l neho o r g a n izmu, ich š t ruk tú ry a funkc i í . B o l p r e svedčený o j e d n o t e spo ločenských a p r í r odných zákonov . P r e tože s po l o čno s ť p o d ľ a Spenc e r a j e v las tne is tým špec i f i ckým d r u h om b i o log ického o rgan i zmu , t ýka j ú s a h o a f u n g u j ú v ň om r ovnaké z ákony . Av š ak p r á v e t e n t o b io log izmus s a stal p r í č inou ne sko r š i eho zamie t an i a t oh to p o jmu a j e h o nah r ádzan i a p o jm om soc iá lna dev iác i a .
P o dobn e E . D U RKH E IM ( 1858 1917 ) považova l soc iá lnu pa to lóg iu z a v e d u o cho robách a nep r i azn ivých sku točnos t i ach , o č inoch a sp rávan iach , k to r é s a o d c h y ľ u j ú od s t anovených no r i em , a l e s ú č a sne sú o rgan i ckou súča sťou ž ivo t a soc iá lnych c e l kov . V t om to zmys l e p o d ľ a Du r kh e ima n emo ž n o s t avať c ho r obu ( soc iá lnu ) pro t i zd rav iu , lebo sú t o komp l emen t á r n e , v z á j omn e s a vysve t ľu júce p r e j a vy b io log i ckého i s o c i á l n eho ž ivota . Ob t i a žno s ť v ymedz i ť p r e sn e pa to log i cké vyp lýva z t oho , ž e n ev i eme d o b r e s t a nov iť resp . d e f i nova ť normal i tu . P o r o zum i e ť t omu , č o j e a bno rmá lne , m o ž n o i ba v t edy , a k m ám e j a s n o v t om , č o j e no rmá lne . T o , č o p o v a ž u j eme z a no rmá lne , v š ak n emo ž n o s to tožňovať s p r ed s t avou o p r i emernos t i . Vysve t l i ť p o j em no rma l i t y s a n ám s kô r p oda r í p ros t r edn íc tvom spo ločenských vzťahov , p r ev l áda júc i ch spo ločenských rol í , po s t o j ov , vzo r cov sp rávan ia , p r íp . kul túry . P re to j e nevyhnu tné upozo rn i ť n a soc io ku l tú rnu u r č e nosť j a v o v , k torú s m e si zvykl i a j u n á s n azývať soc iá lnopa to log ické , a n a ich p r emen l i vosť v závis lost i o d č a su a územia , r eg iónu . V l i teratúre sm e ča s t o s v edkam i d v o j a k é h o chápan ia no rma l i ty r a z j e t o no rma l i t a p r e ž í vaného sve ta ( l ebenswel t l i che Norma l i t ä t ) , k torá g a r an t u j e vnú to rnú istotu, i nokedy normal i t a , o k to rú us i lu je soc iá lny štát , p r e konáva júc i soc i á lne p r ob l émy [2]. Ope rac iona l i zovať a ná s l edne emp i r i cky po s t i hovať normal i tu j e n e oby č a j n e ť ažké . V š e ob e cn e m o ž n o povedať , ž e z a no rmá ln e j e zmy s luplné pok l adať soc i á lne j a v y a p rocesy , a le a j soc iá lne s i tuácie , k t o r é umo žňu j ú č l ove ku t aké ž ivo tné p re j avy , k to ré sú vý s l edkom konsen su a n epo t r ebu jú n a s v o j e zdôvodňovan i e opä t ovnú o sob i tnú a rgumen tác iu . No rma l i t a b u d e m a ť p r e t o i s vo j u s u b j ek t í vnu , š ta t is t ickú, an t ropo log i ckú a soc ioku l tú rnu d imenz iu a s amo z r e jme a j s vo j u d imenz iu e t ickú . V n a š om pon íman í normal i tu b u d eme c h á p a ť a k o o p ak a nóm i e , o k to re j pod robne j š i e h ovo r íme v o sob i t ne j monog ra f i i [3] , a t e d a a k o o p a k s t avu s p o ločnosti , v k t o rom j edno t l i vc i , s kup iny a inšt i túcie spo ločnos t i p r i j íma jú a r e š p ek t u j ú us tá lené c e l o spo ločenské hodno ty a no rmy .
N a p r e l ome 2 0 . s to roč ia sa z a soc iá lne pa to log ické j a v y považova l i j a v y a k o s a movražednosť, a l koho l i zmus , homosexua l i t a , pros t i túc ia , r o zvodovosť , n e z ames t n ano s ť a vo jna . N e s k ô r s a k t ým to j a v om pridal i a j n a rkomán i a , d r o gov é závis los t i , nás i l i e a agres ivi ta , k t o r é p r ed s t avu j ú d n e s j e d n o z na jväčš í ch nebezpečens t i ev , k eď ž e h r o z í ich habi tual izácia , r ez ignác ia ľud í n a ich ods t r aňovan ie , p r íp . p r e svedčen i e , ž e sú v n a š e j spo ločnos t i nevyhnu tné . S hab i tua l i zác iou j e s po j e n é i nebezpeč i e , ž e s a s tanú s ú č a s ťou naše j kul túry a v p o d o b e no r i em a v zo r cov sp rávan ia si agres iv i tu i k on zumác i u d r o g začnú o s vo j ov a ť m l ad í ľud ia o d ú t l eho de t s tva v p r oce s e soc ia l izác ie .
Na j e f ek t í vne j š ím s p ô s o b om b o j a prot i t ým to j a v om j e p r evenc i a , v k t o r e j sú na júč inne j š i e soc iá lnoš t ruk tu rá lne zmeny . V t om t o zmys l e m ám e n a mys l i ús i l ie o zmenu v spo ločnos t i v zmys l e soc i á lneho inžiniers tva . V p r í p ade soc i á lneho
1 Pozri aj Ondrejkovič, P.: "Modernizácia a anómia. Je teória anómie aktuálna i v súčasnej slovenskej spoločnosti?" In: Sociológia, roč. 32. 2000. č. 4. s. 343361.
F i lozo f i a 5 6 . 6 399
inžiniers tva ide o t ie č i a s tkové oblas t i s oc i á l neho inžiniers tva , k to ré s a us i lu jú o ods t ránen ie s po l o č en ského z la , a k ým j e nezames tnanosť , c hudoba , kon f l i k ty v spo ločnos t i , s amov r a ž edno s ť , r o zvodovo s ť a pod . , t e d a p r evažne o ods t r ánen i e t oho , č o n a jm ä v u n á s p r i j a t om mode l i sociálnej práce2 n a z ýv ame soc i á lnou pa to lóg iou . T e n t o mode l soc i á lne j p r á c e p r ed s t avu j e in t eg rovanú d isc ip l ínu , k t o r á s a z a obe r á p r o b lemat ikou soc i á lne j pa to lóg i e n ie len teore t icky , a l e i p rak t icky a to d o k o n c a v p r evažne j m ie r e , a k o soc i á lna s lužba , o c ho t n á a v iac či m e n e j i s c hopná r ieš iť indivi duá lne , s kup inové pr íp . p ros t r edn íc tvom rea l izác ie soc i á lne j po l i t iky i c e l o spo l očen ské soc iá lne p r ob l émy v rá t ane soc iá lnopa to log ických j a v o v . V t om t o sme r e j e v ä zba s o c iá lne j p r á ce n a soc i á lnu pol i t iku c e l k om ev iden tná , k ým v p r í p ade soc io lóg ie , s oc i á l ne j p sycho lóg ie a soc i á lne j p edagog i ky ich p rak t i cká využ i t e ľnosť závis í p r edov š e t kým o d rozvo j a poznan i a soc i á lnopa to log ických j a v o v a ú r ovne ich r e f l ex i e v p r í s lušne j v e dn e j d isc ip l íne . U ž z t o h o vyp lýva , ž e o t ázky soc iá lne j pa to lóg i e s ú u n á s p r e dme t om pozo r nost i v iacerých v edných disc ip l ín , medz i k to rými s p omen i eme p r edov š e t kým psych ia t riu. soc iá lnu p sycho lóg iu , soc iá lnu pedagog iku , soc iá lnu p r ácu a o sob i t ne k r imino lóg iu a p r á vne vedy . O t á zkou j e , či t ak to c h ápaná soc iá lna pa to lóg ia m á by ť p r e dme t om p o zornost i i soc io lóg ie . Pozo rnosť , k to rú t i e to v e d n é d i sc ip l íny v enu j ú soc i á lne j pa to lóg i i , j e sprav id la d a n á p r e dme t om uvedených vedných d isc ip l ín a ich v z á j omných vz ťahov . J e j vymedzen i e v ô b e c n ie j e j e d n o d u c h é a n e r a z s m e s v edkam i d l ho ročných p oku sov
0 vymedzen i e p r edme tu a s po rov , k to r é súvis ia s n o v ý m vymedzovan ím p r e dme t u a v z á j omných v z ť ahov nap r . soc i á lne j p r á ce a soc i á lne j pedagog iky , soc io lóg i e a soc iá lne j p sycho lóg ie , k r imino lóg i e a v edných disc ip l ín , z k to rých vychádza , a p o d
Roz l i š u j eme r ô zne p r í s tupy k vysve t ľovan iu soc iá lnopa to log ických j a v o v , / n a m e sú pr í s tupy b io log ické (na j ča s t e j š i e na b á z e ded ičnos t i ) , ras is t ické, psychoana ly t i čke , soc io log ické ( teór ie soc ia l izác ie) , komp lemen t á rne , mnoho f ak t o r ov e a i Au t o r sa vôbec ne ta j í výh r adami voč i použ ívan iu toh to p o jmu a ku sku točnos t i , ž e v p r e z en t ov anom pr í s tupe k soc iá lne j pa to lógi i p rev láda p r á v e soc io log ický pr ís tup. P r áve p r e t o pok l adá za pozo ruhodnú h l avne Du rkhe imovu a n e skô r Me r t onovu teór iu a nóm i e . Be l lovu a Cohenovu teór iu subku l tú ry a kon t raku l tú ry a teór iu e t ike tovan ia ( š t i tkovania , n a l cp kovania ) , n a jm ä Leme r t ovu teór iu labeling approach. P o dobn e LAMN Í K u v á d / a . ž c p o j em soc iá lne j pa to lóg i e s a č a s t o použ íva v o v ý z n ame "pa t o l og i / á c i e " ' s o c i a l r n ch
"Sociálnu prácu chápeme ako špecializovanú sociálnu službu, ktorá po>k)iujc individuálnu 1 skupinovú pomoc a rieši sociálne problémy na makro i mikroúrovni. Súčasne je i realizáciou sociálnej politiky a súčasťou sociálnej pomoci a starostlivosti. Opiera sa predovšetkým o sociálnofilozofické. sociologické, psychologické a ekonomické poznanie, využíva i poznatk} sociálnej medicíny, práva i pedagogiky. Je úzko previazaná so sociálnou politikou (na rozdiel od sociálnej pedagogiky). Podmienkou jej efektívnosti j e jej vedecký charakter, vznik osobitných metód a techník výskumu i realizácie ich výsledkov (teória sociálnej práce).
3 Analógiou patologizácie j e aj "medicinalizácia" vychádzajúca zo zásady, že kým napríklad deviant, páchateľ trestného činu, kriminálnik je zodpovedný najčastejšie v celom rozsahu za svoj čin, pri iných činoch býva páchateľ označený ako "chorý" (napr. drogovo závislý). A keďže nemocného nemôžeme volať na zodpovednosť za j eho činy, j e namieste, aby sme ho "liečili" (odtiaľ medicinalizácia). Tým zbavujeme subjekt viny i zodpovednosti. Medicinalizácia sa najčastejšie spája na rozdiel od "patologizácie" i s dekriminalizáciou a výzvou na "liečenie". Pozoruhodné sú v tejto súvislosti i názory o "liečení" celej spoločnosti (terapia), ktoré by malo spočívať v rukách
400
j a v o v v r o zpo r e s ich cha r ak t e rom, ana log i cky a k o u n iek to rých p r e j a v ov d ev i an t n ého správan ia . O pa to log izác i i hovo r íme , k e ď i s tému dev i an tnému sp rávan iu a l e bo n i e k to rým z n a k om t akého t o sp rávan i a p r i p i s u j eme cha rak te r c ho r obne j p o r u chy . Sp r i e vodným nega t í vnym j a v om pa to log izác i e j e nevyhnu tne odn íman i e k ompe t e n c i e sociológi i , soc i á lne j p ed agog i k e a soc iá lne j prác i v p ro spech med i c í ny ( na j č a s t e j š i e p s y chia t r ie) a l ebo pa topsycho lóg i e . Dô s l e dkom t akého t o pr í s tupu b ýv a r edukc i a ús i l ia 0 náp ravu n a " t e rap iu" a "kura te lu" s n á s l edným j a v om s t igmat izác ie ( l abe l ing) j e d n o t livca a l ebo i c e lých soc iá lnych skup ín . K p o z o r u hodn ému p roce su pa to log i zác i e dochádza č a s t o v k r imina l i t e n i ek to ré k r iminá lne j a v y z ač í na j ú by ť o z n a čov an é a k o choré , pa to log ické . N a o p a k , ak s po ločnos ť r o zhodne o ich dekr imina l izác i i , d o c h á d z a súčasne a j k ich odpa to log i zovan iu .
S t e rm ínom soc i á lna pa to lóg ia v o sob i t nom vý zn ame s a s t r e t ávame o d č i a s E . F R OMMA a t zv . F r ank fu r t ske j ško ly (kr i t ická teór ia , n eoma rx i zmus ) . P o d ľ a t e j t o t eó r i e soc iá lna pa to lóg ia p r ed s t avu j e n ie len p r ob l ém du š evného zd rav i a j e dno t l i v c a up ros t r ed spo ločnos t i , k to re j s a nev i e p r i spôsob iť , a l e a j pa to log ický s tav ce l e j ( z áp adne j ) s po ločnost i . Nap ro t i t omu T . P A R SON S [4] in te rpre tu je soc iá lnu pa to lóg iu , k t o r e j z d r o j om j e mode r n a a mode rn i zác i a , a k o n e rovnovážne s tavy, k to ré m a j ú do č a sný cha rak te r a k toré sú v las tne baná lnymi momen t am i r egu lačne j p o r u chy subsys t émov , k to ré sú v pods ta te s c hopné s amy o bnovov a ť s vo j r ovnovážny s tav b e z soc iá lne j pa to lóg ie .
N evýhodou väčš iny súčasných p r í s tupov j e ich nedos t a t očné v z á j omn é zohľadňovan i e a nedos t a točná in tegrácia . V š e ob e cn e plat í , ž e v z á s ade výs t i žne j š i a k a tegór ia a k o soc iá lna pa to lóg ia j e p o j em deviácia, n a jm ä v dô s l edku n e adekvá t n e j ana lóg ie spo ločnos t i a b io log i ckého o rgan i zmu . Z a vedecky c e l kom neud rža t e ľnú p o
• •
v a žu j e soc iá lnu pa to lóg iu a k o p o j em DORNER [5]. Pod ľ a n e h o na o značen i e sociálna patológia b o l o nevyhnu tné pr i s túp iť v obdob í , k e ď klas ická pa topsycho lóg i a baz í rova l a na ume l e j konš t rukc i i au t a rk tného ind iv ídua b e z soc iá lnych vzťahov . T ým vy lučova l a z ok ruhu s vo j e j pozornos t i soc i á lne p ros t r ed ie j edno t l i vca . Pri p r ekonávan í s v o j h o v ý vo j o v é h o š tád ia bo l a rozš í r ená o soc iá lnu pa to lóg iu , p od ľ a k to re j sa ľudské sp r ávan i e vysve t ľova lo a p ova žova l o z a výs ledok koope r ác i e v iace rých ľudí . V t om t o v ý z n ame zohra l t e rmín soc i á lne j pa to lóg ie p rog re s ívnu ú lohu , a l e d n e s u ž nep r ed s t avu j e vedecký po j em . Nap r i e k t omu s a p o j em soc i á lne j pa to lóg ie n a t o ľko zauž íva l , ž e j e h o použ í v an i e je d n e s c e l kom b e ž n é a bo l o by značne p rob l ema t i cké pokú s i ť sa o zmenu v j e h o použ ívan í . Zá s t ancov i a ka t egór i e soc i á lne j pa to lóg ie z dô r a zňu j ú j e j nega t ívny ax io lo g ický nábo j , t .j . s po ločenskú neže la teľnosť , k to rú ú d a j n e t e rm ín soc iá lna dev i ác i a n e o b s ahu j e v dos t a t očne j intenzi te . Ako najracionálnejšie riešenie sa ukazuje z m e n a o b s a h u p o j m u sociálna patológia, a to i za cenu, že sa tento názov (termín) nebude celkom kryť so svojím obsahom. Iným možným a zdá sa, že 1 logickým riešením, by bolo považovať sociálnu patológiu za stav, ktorý môže byť dôsledkom sociálnej deviácie.
Osob i t ný p r ob l ém p reds t avu jú tzv . po ruchy sp rávan ia , k t o r é nepa t r i a d o oblas t i s o c iá lne j pa to lóg ie , r e sp . soc iá lne j dev iác ie , l ebo sú súčasťou ind iv iduá lne j invalidity', a b normal i ty v p sycho log i cke j a l e bo ana t omicke j š t ruk túre či f unkc i i č l oveka . S em poč í t ame tzv . disaptibilitu ( o bmedz en i e a l ebo nedos ta tok schopnos t i v ykon áv a ť č innosť ,
"odborníkov" terapeutov.
Filozofia 56, 6 401
k to rá s a p o v a ž u j e z a no rmá lnu , s pô sobený po r u chou ) a handicap ( s úh rnné o z n a č en i e n e p r iazn ive j s i tuác ie č l oveka , v k t o r e j s a oc i to l v dô s l edku p r í s lušne j po ruchy ) . S ú p r e d me t om pozornos t i p r edov š e t kým l i ečebne j p edagog iky , pr íp . psychia t r ie . D o pozo rno s t i soc io lóg ie pa t r i a ich ná s l edky v spo ločnos t i , n i e v š ak ind iv iduá lna t e rap ia , k t o r á patr í d o rúk l iečebných p ed agógov , p r íp . psych ia t rov . V súvis los t i s o s p r ávan ím h ovo r íme na jčas te j š i e n i e o po ruchách sp rávan ia , a l e o sp rávan í a b e r an t nom ( od l i š u j ú com s a o d ku l tú rne p r edp í s aných a p r ípus tných vzo r cov sp rávan ia ) , sp rávan í d ev i an t nom , de l i k ven tnom, r ebe l an t skom a he re t i ckom. Dn e s v š eobecne c h á p eme p o d soc i á l nou pa to lóg iou a k o v e dnou d i sc ip l ínou odve t vovú soc io log i ckú d isc ip l ínu , k t o r á s k úm a nega t ívne j a v y vy sky tu j úce s a v spo ločnos t i , k to ré sú v p r e v a žne j m i e r e p r e dme t om s o c iá lne j p ráce .
P od ľ a p ro f . D OBROTKU , a k o vyp lynu lo z r o zhovo rov , k to r é s om s n í m n a t ú t o t ému v iedo l v augus t e r. 2 0 00 , o sob i tosťou p o jmu "soc iá lna pa to lóg ia" j e p a r adox , ž e ob s ahu j e nepa to log i cké p r e j avy a f o rmy spo ločensky než i aduceho , ba p r e s po l o čno s ť k r a j n e n eb e zp e čn ého sp rávan ia , k to ré s a "pa to log izác iou" a "med ic ina l i zác iou" v ymyká spod kompe t enc i e jus t í c i e , n a jm ä t r e s tného p ráva , a t ým i p r even t í vne j v ik t imo lóg i e och rany po tenc iá lnych obe t í . N a i v n é p reds t avy o l ieči teľnost i nepa to log i ckých so c iá lnych dev ian tov , p r epúšťaných p r edča sne z výkonu mnoho r o čn e j de t enc i e , v ýkonu t restu odňa t i a s l obody , k to re j c i e ľ om j e z n emožn i ť rec id ívu , m a j ú z a ná s l edok ne spoče tné množ s t vo op akovaných t res tných č inov , p á chaných zdan l i vo soc i á lne "p re l iečenými" a zdan l i vo soc i á lne r e in t eg rovanými hab i tuá lnymi nás i ln íkmi (nap r . na p r iepus tke z výkonu t res tu a l e bo p r edča sne na p odm i enku p repus t enými na s l obodu ) . P r áve nepa to log ick í sé r iov í nás i ln íc i sú t rva lým r i z ikom p r e spo ločnosť . V t e j t o súv is losti p ok l adá DOBROTK .A teór iu t e rap ie a p revychova teľnos t i z a " p edagog i ck \ na iv iz mu s " u "nepa to log ických" , t.j. c ho r obnými zmen am i C N S nepodmienených t res tných č inov . Hovo r i ť p r e t o o soc iá lne j pa to lógi i je v las tne v r cho lným t e rmino log i ckým a l ib iz mom , vži tý n á zov "soc iá lna pa to lóg ia" je zmä t o čný a n ah r áva i rac ioná lne j p r ed s t ave "naprav i teľnos t i " spo ločenských dev ian tov t e rap iou [6]. T a k t o a j p o d ľ a Dob ro t ku je t e rmín soc iá lna dev i ác i a p r i l i ehave jš í n á zov p r e k omp l exný j a v , ktorv z o v š e ľud ského hľad i ska pováž l i vo e ska lu j e .
V súvis lost i s p rob l ema t i kou soc i á lne j pa to lóg ie p o k l a d áme za n evyhnu tné zmien i ť s a e š te o istej ana lógi i s p o jm om "soc iá lny p rob lém" . 4 P od ľ a S PKCTORA a K ľ í l S i H O j e sociálna pa to lóg ia iba d r u h ým názvom p r e sociá ln) problém, dczo rgan izac iu , d e viác iu a konf l ik t hodnô t . Č o v šak z í skame , a k napr ík lad kr imina l i tu n a z v eme soc i á l nym p r ob l émom ( a l ebo a j soc iá lno pa to log ickým j a v om ) ? ( [6] , 3 5 ) Inou de f in í c iou soc i á lne h o p r ob l ému j e charak te r i s t ika j e h o vzn iku n eu spoko j en ím n iek to re j z ma te r i á lnych a l e b o nemate r i á lnych po t r i eb , k t o r é m a j ú f undamen t á l ny v ý zn am p r e ex i s t enc iu j edno t l i vca . Vy c h á d z a j ú c z u v ed en ého poňa t i a V . P AV LOK [7] vyp racova l p o zo r u hodnú typo lóg iu 6 t y p ov soc iá lnych p rob l émov , k to r é m o ž n o emp i r i cky do lož i ť f r ekven c iou výskytu medz i obyva t e ľ s t vom. Medz i nep r i azn ivé in te rpe rsoná lne v z ť ahy pa t r ia :
4 O problémoch vymedzenia pojmu "sociálny problém" výstižne informuje Pavol Frič: "Pojem 'sociálny problém' a všeobecná teória sociálnych problémov v americkej sociológii". In: Sociológia, roč. 22. 1990. č. 1, s. 2945.
402
pracovné p r ob l émy ; nevy r i e š ené p r ob l émy bývan ia ; z d r avo t né p r ob l émy a l e b o s t a roba ; nepr i azn ivé f i n ančné p ome r y ; nevy r i e šené admin i s t r a t ívno sp rávne p r ob l émy .
V p r í p ade t ak to f o rmu lovaných soc iá lnych p r o b l émov b u d e t e rmín soc i á lna p a r
to lógia n a o značen i e n i ek to rých z n ich (napr . z ad l ženosť , nevy r i e š ené admin i s t r a t í vno sp rávne p r ob l émy , umie s tnen i e n a n e v hodnom p r a c ovnom mie s t e a p o d . ) j e d n o z n a č n e neadekvá tny . Z a vhodne j š i e m o ž n o pok l a d a ť v t om t o p r í p ade z l yhávan i e ( l a t en tne d e v ian tne j ) o sobnos t i v dô s l edku ind iv iduá lne nad l imi tne j ná ročnos t i , z á ť a ž e ( n em . Ub e r fo rde rung) . Z l yh áva o sobno s ť , soc i á lna skup ina , soc i á lne p odm i enky s ú iba ku l i sou , n i e kauzal i tami .
V nadväznos t i n a t r end f enomeno log i z á c i e soc io lóg ie s a č o r a z čas t e j š i e s t r e t ávame s o snahou o s k úman i e vý lučne sub j ek t í vne j s t ránky soc i á lne j pa to lóg ie . P o d ľ a uv edene j ( in te rpre ta t ívne j ) p a r a d i gmy sú p r ob l émy soc iá lne j pa to lóg ie konš t r uované s p o ločnosťou . P r e t o t r eba p o d ľ a t e j to p a r a d i gmy s k úma ť n i e ob j ek t í vne p o dm i e nky vzn iku a de f inovan ia soc i á lne j pa to lóg ie , a l e p roce sy ind iv iduá lneho p rež ívan ia a c h ápan i a s o c iá lnopa to log ických j a v o v . V t om t o s kúman í m a j ú m a ť s vo j e m i e s t o p r edov š e t kým kval i ta t ívne me tódy , o sob i t ne me t ódy chápan i a , empa t i a . V p ro spech t oh t o názo ru o s o bi tne v p rob l ema t i ke soc i á lne j pa to lóg ie vyzne lo i vys túpen ie A l a i na T O U RA I N A n a 14. Sve t ovom soc io log i ckom kong re se ( k on anom 26 . j ú l a 1. augus t a 1998 v Mon t r ea l i v Kanade) . V o svo jom vystúpení Reflexie o charaktere sociologického poznania [8] sa TOURA1N pýta , či dne šná soc io lóg ia t e rmín spoločnosť v ôb e c po t r ebu j e , i k e ď bo l j e j vznik ú z ko s po j e ný s t ým to p o jm om . K eď ž e d o c h ád z a k spá j an iu " log iky t rhu" a " log iky spo ločens tva" len n a ind iv iduá lne j ú rovn i , t r eba p o d ľ a n e h o po zdv i hnú ť j e dno t l i v c a n a r e fe renčný b o d soc io l og i ckého mys len ia , č o z n amená sub jek t iv izác iu soc io lóg ie . T o b y však z n amena l o z a r ad i ť d o p r edme tu pozornos t i soc iá lne j pa to lóg ie i p o r u chy sp r ávan i a j edno t l i vca , úzkos tné s tavy, a t aky pan iky a os ta tné p r e j a vy v rá tane v las tných skup i nových p r e j avov . P od ľ a D O B RO TKU s c h émy ana log i ckého sp rávan ia v r ovnakých podmienkach (nap r . r eakc ie "bezh l avého ún iku" v pan ike ) s cha r ak t e rom nad ind iv i duálnost i sú p r e dme t om soc iá lne j pa to lóg ie p r e zo t re t ie ind iv iduá lnych de t e rminán t so c iogénne j kon t ro ly konan ia , pri k torých prevládl i pudovo in š t i nk t ívne mo t í v y sebazáchovy .
mŕ
Naz d á v ame sa , ž e u v edené j a v y , b e z oh ľ adu na to , či ich n a z v eme soc i á lno pa to log ické a l e bo dev ian tné , m a j ú vše tky z n aky soc iá lnych j avov v rá t ane nad ind iv i <Juälnosti. Znamená to, ž e j e s t v u j ú nezáv i s l e o d t oho , či si ich sub j ek t , j e dno t l i v e c u v e d omu j e a l e bo n ie , a ž e ich cha rak t e r p r ed s t avu j e ob j ek t í vnymi p odm i e nk am i v ymed z e n ý r ámec možnos t í i nd iv iduá lne j sebarea l i zác ie j edno t l i vca . Soc iá lna s ku t očnos ť j e s ú č a sne ove ľa z lož i te j š ia a n e d á s a p l n e p o j a ť vý lučne t akými bezp ros t r ednými me t ód am i , a k o j e chápan ie ( [9] , 137). Kva l i t a t ívne me t ó dy v rá t ane chápan i a b u d eme p ov a ž ov a ť s í c e z a významné , n i e v š ak z a s amos t a t né a u ž v ô b e c n i e z a vý lučné me t ó dy soc i o l og i ckého i p edagog i ckého b ádan i a v oblas t i soc iá lne j pa to lóg ie v zmys l e náv ra tu k du rkhe i mov sk ému an t i p sycho log i zmu a pro t i nomina l i s t i ckému chápan iu spo ločnos t i , p o d ľ a ktorých " spo ločnosť" , a t e d a i soc i á lna pa to lóg ia , j e iba názov , k t o r ým s a s l e du j e v y j a d renie u rč i t ého ce lku ind iv íduí a ich v z á j omný ch vz ťahov ( [9] , 144) . V t e j t o oblas t i t reba h ľ ada ť i v š eobecné úsi l ie o budovan i e ko lek t ívne j ident i ty , p r e k on áv a ť
Filozofia 56, 6 403
d icho tomické mys l en i e v opoz íc i i j ednot l ivca , spo ločens tva a spo ločnos t i , a l e a j interpre tác ie p r áve s p o l o č e n s k é h o ž ivo t a z poz í c i e j edno t l i v ca .
Osob i t ný p r í s tup k p rob l ema t i ke soc i á lne j pa to lóg ie z í skame , a k n a súča snú s o ciálnu s i tuáciu b u d em e n a z e r a ť z h ľad i ska supe r zápasu , k to rý ú z ko súv is í s u t vá r an ím "nove j c iv i l izác ie" A lv i na a He id i T O F F L E ROVCOV [10] . Kon c ep t z r á žky c iv i l izác i í ( r o zume j p r v e j soc i á lne j v lny a g r á r ne j r evo lúc ie , d r u h e j v lny indus t r ia l izác ie a t r e t e j v lny nás tupu i n fo rmačných t echno lóg i í ) z n amen á vzn ik , resp . r o z v o j n ových kon f l i k tov , a kými sú p r edov š e t kým k las ická p r i emyse lná v e ľkový roba a p r e s un ťaž i ska z oblast i v ý r oby d o oblas t i soc iá lnych s luž ieb , u l t r anac iona l i zmus a z án ik k l a s i ckých ná rodných Štátov, ma s o vo s ť vý roby a spo ločnos t i a s úča sne ich demas i f i k ác i a , t r a d ic iona l i zmus a z r ýchľovan i e t emp a vývo j a , v zde l ano s ť ve rzus nevzde l anosť , un i ve rzá lnosť ve r zu s špec ia l i zác ia a p od . Na j dô l e ž i t e j š ím momen t om v po l i t i ckom vývo j i n a š e j d o b y j e p o d ľ a To f f l e r o v c ov vzn ik d vo ch zák l adných t ábo rov . J e d en j e o d d a n ý civi l izáci i Druhej vlny, p e vne odhod l aný z a c hov a ť k ľ ú čové inšt i túcie m a s o v e j p r i emyse lne j spo ločnos t i , t . j . nuk leá rnu rod inu , ma s ový vzde l ávac í sy s t ém, g i gan t i cké ko r porác ie , ma s ov é o dbo r y , cen t r a l i zovaný n á r odný štát a po l i t iky p s eudo r ep r ezen t a t í vne j v lády. D r u hý t ábo r , o d d a n ý civi l izáci i Tretej vlny si u v e domu j e , ž e na jna l i ehave j š i e p r ob l émy dne ška , p o č í n a j ú c ene rg iou c e z v o j n y a c h udobu a ž p o eko log i ckú kr ízu a r o zpad rod inných v z ť ahov sa n emôžu r ieš iť v r ámc i p r i emyse lne j c iv i l izác ie ([ l() | , 73) . Iba r o z vo j om poznan i a , a k c ep t ovan ím plura l i ty hodnô t , zm i en v k l a s i cke j nuk l e á rne j rod ine Druhej vlny a p r i súden ím adekvá t n eho významu soc i á lnym s l u žbám v rá t ane so c iá lne j p r áce m o ž n o h ľ ad a ť a n a chádzať r iešenie p r ob l émov soc i á l ne j pa to lóg i e či dev iác ie .
2. Sociálna deviácia. V z h ľ a d om na uv edené výh r adv k o b s a hu a nevv j a snenos t i y J * J
po jmu soc i á lne j pa to lóg ie j e n evyhnu tné v enova ť o sob i tnú pozo rno s ť soc i á l ne j dev iác i i Deviácia ( soc iá lna ) (angl . dev i ance , n em . abvveichendes Verha l t en , Ír. dev ia t i on soc i á l e ) p r ed s t avu j e pod t r i edu soc i á l neho sp r ávan i a a súča sne te rmín na o značen i e o d c hy l k \ o d o č akávaného š t anda rd i zovaného a inš t i tuc iona l izovaného sp rávan ia , k to ré p r e dp i s u j e soc iá lna no rma , p la tná v urč i te j spo ločnos t i , skup ine , s oc i á l nom útvare . Cen t r á l nym po j m o m teóri í soc iá lne j d ev i ác i e s a p r e t o s t áva sp rávan ie .
Východ í sk n á šho pr í s tupu k soc i á lne j deviác i i b u d e n i ekoľko . J e dným / n ich sa s tava význam , k to rý n adobúda j ú n a j e d n e j s t r ane p o jmy správanie d sociálne spravanic a n a d r uhe j s t r ane konanie. Z a h r n u j e t e d a ce lý komp l ex p r edov š e t kým psych iky č l o v ek a a l ebo skup iny (v rá t ane vn íman ia , pamä t i , soc i á lne j skúsenos t i , p reds tav ivos t i , inteligenc ie , emóc i í i po t r ieb) . K a ž d é sp rávan ie j e o d p o v eďou na minu l é s p r ávan i e iných a súča sne i p odne t om , s t imu lom budú c eho sp rávan ia iných. Dô lež i t é je to , ž e s p r ávan i e j e t aký súhrn č innos t í ind iv ídua a l e bo skup iny , k to rý j e pozo rova t e ľný zvonka . Z n ám e sú i kybe rne t i cké vymedzen i a sp rávan i a a k o množ i ny s t avov d y n am i c k é ho a s eba r egu lu j úceho sy s t ému vyvo l aných vonka j š ím i vp lyvmi . Z n ám e sú i p o jm y "patoľenomenológ ia" a "no rmofenomeno lóg i a " správania . Sociálne správanie j e k aždé správanie , k to ré j e s v o j ím zmys l om o r i en tované na pa r tne ra soc i á lneho kon tak tu a l e b o vzťahu . V soc i á l nom sp rávan í pô sob í tzv . n apodobňovan i e , k to ré mnoh í au tor i pok l a d a j ú za z ák l adný p r o c e s soc i á lneho ž ivo ta [1 1 ]. O sob i t ný vý znam p r ip i su j e sp r ávan iu
404
behav iorá lna soc io lóg ia , č a s t o n a zývaná v e d ou o správaní . 5 V po s l e dnom o b d o b í b ý v a čas to teór ia s oc i á l neho sp r ávan i a n ah r adzovaná t eó r iou soc i á lne j in te rakc ie .
N a rozdie l o d sp r ávan i a j e konanie, k t o r é j e j e h o súčasťou , p r edov š e t kým v e d o mou , p r í p adne n a c i e ľ z ame r anou č innosťou . J e t o v e domé , kogn i t i vně a emo t í v n e a k cep tované r e agovan i e o sobnos t i a l e bo skup iny n a ob j ek t í vnu (mate r i á lnu a l e b o soc i á l nu ) s i tuáciu, nav i ac s ax ioma t i ckou , hodno tovou kva l i tou . T ý m s a s t áva k on an i e s ú č a sne a j r iešením n e j a k e j konk r é t ne j ú l ohy v z h ľ a dom n a podmienky , v k torých s a j e dno t l i v e c a l ebo skup ina n a c h ád z a j ú pri u sku točňovan í t e j t o c i e ľ avedome j č innos t i . M o ž n o t e d a povedať , ž e konan i e j e d r u hom sp rávan ia . Sociálne konanie j e t a ké konan i e , k t o r é j e z ame r ané n a sp r ávan i e iných ľudí . J e h o z ák l a dom j e o r ien tác ia n a pa r tne ra v sp r ávan í , p r i čom d ô v o d y t e j t o o r i en tác ie sú z anedba t e ľné . N a j z n áme j š o u j e P A R SON SOVA všeobecná teór ia soc i á l neho konan i a , p od ľ a k to re j m o ž n o a k o soc i á lne konan i e o zna č i ť každé sp rávan ie , k to ré an t i c ipu je , p r edv ída a p r e d chádz a s tavy, ku k to rým sme ru j e , a k o i sp rávan ie , k t o r é sm e r u j e k no rma t í vne j regulác i i . Zmyse l , k to rý j edno t l i v e c a l e b o skupina p r i r aďu j e s oc i á l nemu konan iu , n a zýv ame j e h o orientáciou. H A B E RMA S d o p racovává o t ázky soc i á l neho sp rávan ia a konan i a v o s vo j e j teór i i komun ika t í vneho k o nania .
Ďa l š ím východ i s kom v ka tegor i á lne j oblast i soc io lóg ie d e v i a n t n é h o s p r á v a n í a j e koncepc i a no rmy . T á na j čas t e j š i e d n e s vychádza z D U R KH E I MOVHO [12] a W E B E R OVHO (f 13]; [14 ] ) koncep tu no rmy , k d e s a n o rma iden t i f i ku je a k o e l e men tá rny p r vok soc i á l ne j ex i s t enc ie ľuds tva . O z n a č u j e nad ind iv iduá lny s t av vec i , k to rý j e na vonka j š e j ú rovn i p r ed r adený ind iv iduá lnemu č loveku a j e h o sp rávan iu , k t o rý z a bezpeču j e kont inu i tu a š t ruk túru soc i á lneho konan ia . N o rm y p r í s lušne j spo ločnos t i a l e bo inej ľ ubovoľne j soc i á lne j skup iny sú n áp ro t i vkom spô sobu sp rávan ia a konan i a j e d n o t livca a k o pr í s lušn íka t akého to soc i á lneho útvaru. Z j e dnodu š e n e m o ž n o poveda ť , ž e každé j e dno t l i v é sp r ávan i e č l ena p r í s lu šného soc i á lneho ú tvaru sa u sku t o čňu j e n a p o z ad í no rma t ívne j š t ruk túry , k to re j z odpovedá , resp. k to rú n i ekedy d o k on c a o d z r k ad ľ u j e a l e bo voči k to re j j e namie r ené . T ý m do sp i e v ame v pods t a t e k d v om s p ô s o b om sp rávan ia : k sp rávan iu konformnému voč i n o rmám a k sp rávan iu odchylnému o d no r i em (dev ian tnému) . V p r í p ade odchy l n ého soc i á lneho sp rávan ia by sm e mohl i vy tvor i ť ce lú škálu t akého to sp rávan ia . N a zač ia tku t ake j to šká ly b y b o l o k o n f o rmn é ( v o v z ť ahu k no rmám , t.j. n o rmokon f o rmné ) sp rávan ie , na d r u hom konc i šká ly b y bo l a kr imina l i ta . Blokovo u veľmi p r ib l i žne by sme moh l i tú to šká lu g r a f i c ky znázo rn i ť na s l edovne :
"Za najvýznamnejších predstaviteľov behaviorálnej sociológie alebo vedy o správaní (behavior science) možno označiť G. C. Homansa. Baldwinovcov (J. L. a J. L.). B. F. Skinnera s jeho teóriou elementárnych foriem správania a Turnéra.
F i lozof i a 56 . 6 405
normokonformné sociálne správanie
nápadné, provokujuce sociálne správanie
4Jdisociálne spravanie
asociálne a antisocial ne správanie
delikventné správanie
kriminálne správanie
• (leviuntné sp r á \ an i e
N a t om t o m ie s t e j e n evyhnu tné ob j a sn i ť o n i e čo pod r obne j š i e a j p o j em soc i á l n e j normy, k eď ž e n o rmy t ak v ý z n amne ovp l yvňu j ú n a š e sp rávan ie .
N o rm y v o v šeobecnos t i m ô ž em e c h á p a ť p r edov š e t kým akt) konkre t i zác iu a inš t i tucional izáciu hodnô t . Soc i á lne n o rmy sú v spo j en í a j s o s p r ávan ím o č a k á v a n ým sankc iami , k to ré j e v las tné j edno t l i v cov i a l e bo skup ine , z a u j íma j ú c im pr í s lušnú soc i á lnu poz íc iu . K a ž dop á dn e sú s ú ča sne a j v h o dným ná s t r o j om na me r an i e s t upňa z hody n o r ím a hodnotove j or ientácie v správaní j ednot l ivca . Sociálne normy môžeme definovať a/ ako pravidlá vedomého sociálneho konania, predpisy sociálneho správania, očakávaného správania alebo dokonca vyžadovaného sociálneho správania s charakterom kategorického imperatívu.
No rmy m a j ú ď a l e j s t upeň s vo j e j úč innos t i a p la tnos t i . K eď v y c h á d z ame z ex is tenc ie re levantnos t i s p r ávan i a voč i n o rme a no rmu d e f i n u j eme a k o po ž i a d avku n a správan ie , p o t om tá to úvaha imp l iku je , ž e mus i a j e s t v o v a ť inšt i túcie a l e b o o s oby , k to ré s t ava jú a p r e s adzu jú no rma t í vne pož i adavky na urč i tý vzo rec sp rávan ia \ i s te j konkré tne j s i tuáci i . Tak i s t o mus i a j e s t v ov a ť o s oby a l e b o inšt i túcie, k t o r é sa r i ad ia p o d ľ a t akých to v zo r cov sp ravan ia . A n apokon mu s í p la t i ť i to, 2e n o rmy s a vo svo j i ch výpove d iach v z ť ahu j ú n a konk ré tny ob sah . Abs t r ak tné a pr í l i š v š eobecné fo rmu lác i e s t r á ca jú na s vo j e j re levantnos t i . Tý ch , k tor í n o rmy s t anovu jú a p r e s adzu j ú , b u d em e n a zýva ť a u t o r m i n o r i e m a tých , n a k to rých sa n o rmy ob r a c a j ú , t.j . k t o r ým s ú ad r e sované , b u d eme n a zýva ť a d r e s á t m i n o r i e m . T a k autor i , a k o a j adresá t i n o r i em m ô ž u b y ť n i ekedy pa rc i á lne to tožn í . T a k nap r . t res tné p r á vo j e p r e j e h o au to rov tak i s to z á v ä z n é a k o p r e tých , k t o r ým j e ad r e sované . Z o vzťahu au t o r ov a ad re sá tov no r i em m o ž n o u su d zova ť n a mo c e n s k é pome ry , ideo log ické a spek ty a re la t ívnosť , k t o r é sa m ô ž u o d r á ž a ť v p r í s lušne j n o rme .
Ideá lny s tav , v k t o r om b y v p l n om rozsahu akcep tova l i s po ločnú n o rmu t ak j e j autori , a k o a j j e j adresá t i a s ú č a sne j u rea l izoval i , j e v e ľm i z r i edkavý . Z h ľ ad i ska s t upňa akcep tác ie istej n o rmy z o s t rany au to rov h ovo r íme o s t u p n i p l a t n o s t i . S t upeň
406
platnost i , t e d a rozsah , o k t o r om sú au tor i p r e svedčen í , ž e no rma , k to rú s tanovi l i , j e a k o pož i adavka n a s p r ávan i e zmys l up l n á a už i točná , m ô ž e b y ť v m n o h om o h ľ a d e už i točný . Ak b y sm e to t i ž zisti l i o bmedz en e j š í s t upeň pla tnost i , vyná r a s a o t ázka , či j e n o rm a vôbec leg i t imná a už i točná . Súča sne t o m ô ž e v i e s ť k z áv e r om , ž e j e s t v u j e iba m i n imá l n a náde j na op t imá lne p r e s adzovan i e n o rmy u j e j ad resá tov . L e b o pož i adavka , k t o r á n e bude akcep t ovaná v p r í s l u šnom rozsahu , s t ráca s v o j cha rak t e r abso lú tnos t i a ná ročnos t i . Upos lúchnut ie , t . j . sp lnen ie n o rmy v sp rávan í , a l e bo j e j neupos lúchnu t i e , t e d a nep lnen ie , o z n a ču j eme p o j m om s t u p e ň ú č i n n o s t i . T e n m o ž n o s t anov i ť d o k o n c a i kvant i ta t ívne . S tupeň úč innos t i m ô ž e b y ť k r i t é r iom me r an i a p la tnos t i n o rmy . K e ď j e s tupeň úč innos t i n o rmy obmedz ený , ma lý , t.j . k e ď j u dod r ž i ava v o s v o j om sp r ávan í iba menš ina j e j ad re sá tov , m o ž n o tv rd i ť (pri i s tom z an edban í pr íč in) , ž e n o rmu b u ď n e mo žno dod r ž i ava ť p r e j e j o t á zny zák lad , a l ebo n ie j e dod r ž i avaná z áme rne , l e bo n i e j e dos ta točne z r e jm á nevyhnu tno s ť j e j dodrž i avan ia . Au to r i n o rmy , adresá t i n o rmy , s t upeň platnost i a s tupeň úč innos t i sú t e d a p o jm y p r edovše t kým heur i s t i cke j h odno t y , k t o r é s ú dôlež i té z h ľad i ska n o rmokon f o rmn ého a l e bo o d n o rmy s a o d c hy ľ u j ú c e ho sp rávan ia .
A k j e s t v u j e po ž i a d avka n a sp rávan ie s a p o d ľ a no rmy , mu s í j e s t v o v a ť a j me ch a n i z mus , k to rý d o k á ž e p r e sad i ť o r i en tovan ie sa n a pr í s lušnú n o rmu v sp rávan í . T e n t o m e chan izmus , k to rý m á s lúž iť n a jm ä p r e sadzovan iu no rmy , s a v soc io lóg i i n a z ý v a s o c i á l n a k o n t r o l a . Soc iá lnu kon t ro lu a k o soc io log ickú ka t egó r iu v šak t r eba chápať ov e ľ a š irš ie . A . H I RNER j u d e f i n u j e a k o "... s eba rea l i začnú akt iv i tu d a nú súh rnom interakci í medz i emi to rmi a akcep to rmi napä t ia , vyp l ýva j ú c eho z kon f r on t á c i e sku točného a i deá lneho s tavu v oblas t i c i eľov , hodnô t , no r i em a r ea l i začných č innos t í soc iá lneho sy s t ému ( [15] , 7 8 a n . ) . M á a j význam s igna l izá tora no rmá lnos t i či p a t o lo gickost i s y s t émove j akt ivi ty , p r í p adne s tavu , k to rý s a ňou dos i aho l a l e bo s a ň ou m ô ž e zmen i ť ( [15 ] , 12). A k o s y nonymum soc iá lne j kon t ro ly sa v soc io lógi i ča s to z ú ž en e použ íva t e rmín s a n k c i a . Sankc i e mô ž u by ť poz i t í vne i nega t ívne . T ý m sa líši t en to soc io log ický t e rmín o d p o jmu sankc ia použ í v aného v b e žne j h ovo r ov e j reč i . O sob i t n ý p rob lém p r ed s t avu j e v súvis los t i s o soc iá lnou kon t ro lou o t á zka tzv . vnú to rne a z v o nk a r i adeného sp rávan ia j e dno t l i v c a (Dav id R I E SMANN ) . V súča sne j spo ločnos t i č o r a z väčšmi na ras tá vonka j š í t lak spo ločnos t i n a sp rávan ie j edno t l i v c a b e z soc io log i cke j internal izác ie a p sycho log i cke j in ter ior izác ie hodnô t a no r i em spo ločnos t i . B e z in te rnalizácie a in ter ior izác ie hodnô t a no r i em vyvo láva t en to d r u h soc i á lne j kon t ro ly p r e t o neustále napä t i e , a k o i s nahu vzop r i e ť s a kon t ro l e a v onka j š i emu t laku , k t o r á č a s t o vyúsťu je d o vzdo ru , ag re s i e a nási l ia .
N o rm y a k o impera t ív v správan í , k t o r é m a j ú b y ť f u nk čn é z h ľad i ska i n t e r akčného sys tému, m a j ú zmyse l iba v tedy , k e ď d o k á ž u ga r an tovať kon fo rmi t u . T o s a d e j e n a j č a s te jš ie s ankc i onovan ím sp rávan ia , k to ré j e v r o zpo r e s p r í s lušnými n o rmam i . N e d e j e s a t o a le ind iv iduá lnym t res t an ím t oho , k t o s a o d chy ľu j e o d no rmy , a j k e ď s a s ankc i onovan i e tak to poc i ťu j e . A k j e r a z n o rm a po r u š en á a po ru šova t e ľ n o rmy po t re s t aný , p o r u š en i e no rmy n i e j e t ým ods t r ánené . Sankc i e mô ž u m a ť z o soc io log i ckého h ľ ad i ska iba t en význam, a by sa j edno t l i v ec , k to rý s a o d n o rmy odchýl i l , u ž t o h o v budúcom s p r ávan í n e dopust i l . Pods t a tná f unkc i a s ankc ionovan i a j e t e d a v j e h o s i gna l i z ačnom, v a r o v n om a p r even t ívnom úč inku . Z hľad i ska cha rak te ru soc iá lne j kon t ro ly , k to rá m ô ž e pô sob i ť
F i l ozo f i a 5 6 . 6 407
"zvnút ra" a l e bo " zvonka" , j e dô lež i t é , a k é b u d e sku točné sp r ávan i e j e d no t l i v c a v budúcnos t i .
Soc io log icky j e nep lnen i e no r i em v sp rávan í na j ča s t e j š i e z dôvodn i t e ľn é nedos t a t očnou soc ia l i zác iou . P o d ľ a H A B E RMA SA [16 ] d o ch ád z a v spo ločnos t i k vy tvo ren iu no rma t ívnych (neu t r á lnych ) sy s t émov , k to r é s a do s t áva j ú d o vše tkých ob las t í ž ivo t a , tzv . ž i vo tného sve ta (Lebensvvelt) . T e n t o p r o c e s nazýva H A B E RMA S kolonizáciou. Najdô l ež i t e j š i e v š ak j e to , ž e s ankc i a s a s t áva leg i t imnou p ros t r edn í c tvom svo j i ch ú spe chov , k to ré s poč í v a j ú v o zvýšen í s t upňa úč innos t i p r í s lušne j n o rmy . S amo t n á úč i nnos ť no rmy , k to rá s a mu s í o d v á d z a ť o d s ku t o čného sp rávan ia j e dno t l i v c a a l e b o s kup iny , j e v š ak p odm i en en á mul t i f ak to r i á lne .
Funkčno s ť mech an i zmu sankc ionovan i a z a ú č e l om p r e s adzovan i a kon fo rmnos t i voč i n o rme by s m e moh l i o d v ád z a ť o d vý šky s ankc i e ( t res tu) . P r e od chy l n é ( dev i an tné ) sp rávan ie b ý v a j ú e x emp l á r n e t res ty , k t o r é m a j ú m a ť ods t r a šu júc i úč inok . T á t o f unkc i a trestu a k o m o ž n e j f o rmy sankc i e n i e j e však j e dno zn a čn á . T a k m o ž n o nap r . ť a ž k o dokázať , ž e max imá l n a vý ška t res tu (napr . trest smr t i ) od r ad í k a ž d é ho o d t oho , a b y nap r . zabi l d r uh ého č loveka , l ebo m ô ž u j e s t v ov a ť s i tuác ie a mot ívy , k to r é budú m a ť väčš í úč i nok a k o h rozba t restu (smrt i ) . Vý š k a t restu s amo t n á t e d a n emô ž e by ť z h ľad i ska donú t e n ia k n o rmokon f o rmnému sp rávan iu r o zhodu júca . O v e ľ a úč inne j š i a a k o h roz i a ca sankc ia j e s ku t očná ope ra t í vna p r i p r avenosť k ne j , a k o i v y soká p r avdepodobno s ť , ž e konkré tna odchý l ka o d no rmy v sp r ávan í b u d e sku točne s ankc ionovaná . S ú č a s n e t r eba však upozo rn i ť i n a omy l , k t o r ého s a d opú š ť a j ú tí. k tor í a r gumen t u j ú ab so lú tnou neúč in nosťou h rozen ia t r e s tom. Sprav id la sa odvo l áva j ú na š tat is t iky. T r e b a si však uv edom i ť , ž e š tat is t ike un i k a j ú c e l k om p r i r odzene p r ípady , v k torých h rozba t r e s tom od rad i l a o d t res tne j č innos t i , l ebo š tat is t ika sa z a obe r á iba p r ípadmi , k e ď no rmy a s ankc i e " neod r a di l i" o d páchan i a t res tných č i nov a l ebo dev i an t ného sp rávan ia vôbec .
V spo ločnos t i j e p r e t o dô lež i t é , a b y adresá t n o rmy veri l v o vysoký s tupeň p r a vd e podobnos t i pos t ihnu t ia z a po ru šen i e no rmy . N aop a k , ak j e po t enc ioná ln ) po ru šova t e ľ n o rmy p r e svedčený o nu l ove j a l e bo veľmi n í zke j p r avdepodobnos t i s ankc i e z a s vo j e sp rávan ie , sp rav id la n e p omôž e ani tá na jvyšš i a a na jp r í sne j š i a sankc ia . Súča sne m o ž n o povedať , ž e j e s t v u j e záv i s losť i medz i s t u pňom účinnos t i a p la tnos t i n om i \ a p r ip ravenosťou t r es tať j e j po rušovan ie . T i e t o vzťahy a ich kval i ta mô ž u m a ť / a nás le d o k s tab i lnosť a l e bo labi lnosť no rmv .
J e s t vu j e t e d a t zv . k o n f o rmn e sp r ávan i e (nap r . p r av ide lná d o c h a d z k a d o Sko l ) , J u p r áce ) a dev i an tné ( nemus í v š ak by ť de l ikven tné ) sp rávan ie (napr ík lad p r eh r e šok pro t i d ob r ým z vykom , e t ike te) . V t a kom p r í p ade č a s t o h ovo r íme o a l t e rna t ívne j f o rm e s p r áv a nia. N a o p a k de l i kven tné sp r ávan i e n emus í b y ť v ždy pova žovan é z a d ev i an t né (nap r . a k tivita n a č i e r nom t rhu v č a s e núdze ) . Na j č a s t e j š i e j e však de l i kven tné s p r ávan i e s ú č a s n e a j sp r ávan ím dev i an t ným (napr . lúpež) . Z u v ed en ého vyp lýva , ž e soc i á lna dev i ác i a a k o špec i f i cký t y p soc i á l neho sp rávan ia pos t i hu j e tak soc i á lne no rmy , k to ré p r edp i s u j ú urč i tý d ruh , p r íp . s p ô s o b soc i á lneho správan ia , a k o a j soc ioku l tú rny útvar , k to rý soc i á lne no rmy ob sahu j e , i sús tavu soc iá lnych rol í , k to ré sú neoddde l i t e ľne s n o rmam i s p o j e n é . J e s tvu jú a j teór ie , k t o r é d e f i nu j ú a k o dev i an tné k a ždé sp rávan ie , k to ré j e inými o s ob am i , h lavne však o f i c i á lnymi inšt i túciami, s ankc ionované a l e bo z a dev i an tné o z n a čov an é (s t igmat izác ia , e t ike tovanie , š t í tkovanie , label ing) ; z n ám e sú a j teór ie , k t o r é p o s ud zu j ú
408
dev ian tné sp r ávan i e p o d ľ a kauzá lne j p r íč iny n a rozd ie l o d funkc iona l i s t i ckých a l e b o in terakcional i s t ických teór i í . O sob i t n é mie s to v teór i i d ev i an t ného sp r ávan i a p r e d s t a vu j e konš t rukt iv is t ická p a r ad i gma , op i e r a j ú c a s a o P I AG E TOVE s t upne kogn i t í vnych s c h op nost í č l oveka (d i e ťaťa ) [17] , k t o r é n e skô r rozp racova l L. K O H L B E RG [18] v o s v o j e j poves tne j teór i i s chopnos t i mo r á l n e ho ú sudku č loveka , k t o r á m á tri s tupne . Dopo s i a ľ zos táva o tvo rená o t ázka , či m o ž n o dev i an tné sp r ávan i e v r ámc i u v edene j konš t ruk t iv i s t i cke j p a r ad i gmy po sudzova ť a k o de f i c i t istých kompe tenc i í , a l e bo a k o dô s l edok v las t nej , o sob i t ne j logiky v ývo j a dev i an tného spávan ia . V t e j t o p a r a d i gme to t i ž n ena chádzame o d p o v eď n a p r i epa sť medz i koh l be rgov skou s chopno s ťou mo r á l n e ho ú sudku a s ku t o čným soc i á l nym (asoc iá lnym, an t i soc iá lnym, k r im iná lnym a pod . ) sp rávan ím, medz i mo r á l nym poznan ím a mo r á l nym c í t en ím, t e d a medz i a spek tmi , med z i k torými n e spo rne j e s t v u j e v z á j omný vzťah . A k o sukces ívne kon t i nuum, d o k t o r ého s a r o zpadá n a štyri p rvky v z ť ah mo r á l n eho ú sudku a mo r á l n eho konan i a , ich ana l y zu j e J ame s R E S T [19] . P od ľ a n e h o t ie to p rvky z n amena j ú poznanie, posúdenie, rozhodnutie, odhodlanie. Ak t é r mo r á l n eho ú sudku a mo r á l n eho sp rávan ia n a j p r v mu s í r o z po zn a ť ( iden t i f ikovať) a po súd i ť s i tuáciu a k o významnú p r e mo r á l ny ú sudok . Ná s l e dn e sp r av id la p o s ud zu j e m o ž n é a l te rna t ívy sp rávan ia , adekvá tne d a n e j s i tuáci i , k t o r é po zná . A ž po t om s a r o z hodu j e a vo l í pr í s lušnú a l ternat ívu, a by n apokon o dhod l a n e j e d n u z a l ternat ív naplni l a zača l konať . Def ic i t v uvedených š ty roch p rvkoch však iba m ô ž e byť p r íč inou d ev i an t n ého sp rávan ia . P ô vodn e K OH L B Ľ RGOM konc i povaný mo r á l ny ú sudok s a v o sve t le uvedených teór i í p ok l adá z a p r ekonaný . V iace r í au tor i [ 20 ] na ce lom r ade expe r imen tov p reukáza l i , ž e p r edpok l ad o mo r á l n om v e d om í ( n a jm ä u de t í j a ko z ák l ade mo r á l n eho ú sudku a ut i l i tar is t ického inš t rumentá lneho ka lkulu soc i á l neho sp rávan ia (ani d ev i an tného ) sa nepo tvrd i l .
T e rm ín deviantné správanie sa zača l použ í va ť v ame r i cke j a ang l i cke j soc io lóg i i zač i a tkom 40 tych r okov a p r ed s t avu j e v las tne nas l edovn íka p o jmu soc iá lna pa to lóg ia a č i a s točne i p o jm u anómia . Opro t i t ým t o p o jm om dev ian tné sp r ávan i e n em á j e d n o značne hodno t i ac i cha rak te r , n aopak , n e r az hovo r íme o nega t ívne j , a l e a j o poz i t í vne j deviác i i . Dev i an tné sp r ávan i e m ô ž e m a ť i cha rak te r p r íp ravy soc iá lnych zm i en , m ô ž e an t i c ipovať vzn ik nových soc iá lnych nor i em. V t om to zmys l e na j ča s t e j š i e h o vo r íme o poz i t ívne j dev iác i i , k rea t iv i te soc iá lne j dev iác ie , ked* sa s t áva z ák l a dom vzn iku o d lišných ( nových ) no r i em.
Dod r ž i avan i e k a ž d e j konk r é t ne j n o rmy j e z a bežných oko lnos t í r o vnome rn e r o z ložené. Z n ame n á t o t eda , ž e e x t r émne p r e j avy sp rávan ia (poz i t ívne i n ega t í vne ) sú vý razne men e j f r e kven t ované a k o no rmá ln e správan ie . J e s t vu j e i t zv . tolerančný limit, ktorý s a m e n í p o d ľ a s po ločen ske j s i tuác ie a p od ľ a k to r ého spo ločnos ť t o l e r u j e isté odchý lky o d s t anovených no r i em sp rávan ia ( tak napr ík lad ko l í še to le ranc ia voč i k o n z u movan iu a lkoho lu o d p roh ib íc ie , ab so lú tneho zákazu a vymedzovan i u času . p r íp . m ie s t a , k d e j e povo l ené k o n z umov a ť a lkoho l , a ž p o to l e rovan ie i s tého kvan t a k o n z umov a n é h o a lkoho lu a ž op i l s tva na u rč i tom ú z em í a l ebo všade , p o d o b n e v o t á zkach s exuá l n eho správan ia , manže l s k e j neve ry a pod . ) .
To l e r ančný limit n a chádza s vo j p lný vý r a z i v oblas t i in te rku l tu rá lne j var iabi l i t} no r i em. T o , č o j e nap r . u E s kymákov bežné , nap r . ponúkan i e v l a s tne j man ž e l k y návš tevn íkovi , b y bo l o nap r . v e u r óp skom pros t red í j e d n o z n a č n e p o v a ž ov a n é za
F i l ozo f i a 5 6 . 6 409
devian tné . V t e j t o súvis los t i h o vo r íme o ku l tú rno špec i f i cke j re la t ívnost i n o r i em . Z n ám e s ú poče tné v ý s k umy v t e j t o oblas t i , m ed z i n a j známe j š ím i s p omen i eme C O H E N O V U prácu [21] , a kompa r a t í vnu š túd iu Jú l ie S . B R OWNOVE J [22] .
Dev ian tné sp r ávan i e n emo ž n o vysve t ľovať iba p ros t r edn íc tvom o soby , k to rá s a d e v ian tne sp ráva . N a po súden i e dev i ác i e j e nevyhnu tné o b o z n ám i ť s a s p l a tnými s p o ločenskými no rmam i , s o s ankc i ami , k t o r é použ í v a s po l o čno s ť z a ich n edod r ž i avan i e ( sankc ie z ákonné , mo rá lne , n ábožen ské , es te t i cké a pod . ) , a l e i s h o dno t o vým s y s t émom pr í s lušne j skup iny r e sp . spo ločnos t i , s d e f o rmác i am i v n ich v r á t ane d e f o rmác i í v in te rpersoná lnych , a l e a j s po ločenských vzťahoch . N a j m ä k las ická k r im ino log i cká ško la vychádza z p r inc ípu , p o d ľ a k t o r ého sú si vše tc i kona júc i ľudia rovn í , s l obodn í a rac ionáln i v o s v o j om sp rávan í . Dev i an t né sp r ávan i e vzn iká a k o dô s l edok v z á j omn e j in terakcie medz i i nd i v í duom a spo ločnosťou . P re to ťaž i sko t akého to s p r ávan i a n e spoč íva v dev ian tov i , a l e v j e h o sku tkoch , l ebo k a ždý č lovek s a m ô ž e s t a ť d ev i a n t om .
Nap ro t i t omu s a z a z ák l ad d ev i an t n ého sp r ávan i a v b io log ických t eó r i ách č a s t o pok l adá s amo t n á o s o b a dev ian ta , j e h o b io log icko gene t i cká konš t i túc ia . T e d a z o d p o v edným s a s t áva n i e soc i á lne p ros t red ie , a l e znaky ind iv ídua , pr íp . j e h o sp rávan ia , k t o r é sú i z v onk a z is t i teľné , b a n i ekedy i pozo rova t e ľné . T á t o b io log i cko gene t i cká konš t i túc ia s a pok l adá z a zák lad , d op l ňovaný spo ločenskými p odm i e nk am i ( soc io log i zu júce t eó r i e ) a l e bo p sycho log i ckými a spek t ami (psych ia t r i ckými , p s y cho ana ly t ickými , o sobnos t nými a tď . ) P sycho log i cké teór ie m a j ú s po l o čné to, ž e p ok l a d a j ú z a zák lad soc i á lne j dev i ác i e spo ločensky n e kon f o rmné nas taven ie o sobnos t i , p r e dov še t kým v p sych i cke j rov ine . Rô zn e s t upne p sychopa to log i ckých po rú ch o sobnos t i sú z ák l adom psychopa to log i ckých a psych ia t r i ckých teór i í . P o d ľ a nich d ev i an t né s p r ávan i e mô ž e b y ť p odm i en en é i men t á lnou nedos t a točnosťou a l e bo naopak tým, ž e j e dno t l i v e c s vo j e p ros t red ie p r evy šu j e , čas te j š ie však p r i e b ehom p roce su soc ia l izác ie .
V os t a tnom o b dob í o k r em tzv . mnoho f ak t o r ových ( a ek lek t i ckých) teór i í p r ev l áda s tanov isko , p o d ľ a k t o r ého j e dev i an tné sp r ávan i e odvod i t e ľné o d f ungovan i a inš tancie soc iá lne j kon t ro ly , o d d ev i an t ného sp r ávan i a a k o p roducen t a dev i ác i e i k r imina l i t )
N a zák l ade naš i ch do t e r a j š í ch úvah m o ž n o t e raz u ž zh rnúť de f in í c i e d ev i a n t n ého správan ia :
1. Na j t r an spa ren tne j š i a de f in í c i a d ev i an t n ého sp rávan ia j e p rávn ická , ľ a t o de f i n í c i a pok l adá za dev i an tné t aké sp rávan ie , k to ré p o r u š u j e z á konn e kod i f i kované norm>
2 . D r u hú skup inu def in íc i í tvor ia tie, k to ré sú o r i en tované n a no rmy Podľa t vch to def in íc i í m o ž n o k l a s i f i kovať sp r ávan i e a k o k o n f o rmné a l e bo dev i an tné p o d ľ a t oho , či po ru šu j e a l ebo n epo r u š u j e n o rmy p r í s lušne j s po ločenske j skup iny , a t o a j v tedy , k e ď nie sú z ákonne kod i f i kované .
3 . T re t iu s kup inu de f in íc i í tvor ia t ie , k to ré sú o r i en tované n a o č ak áv an é sp rávan i e . P rvý p rob l ém , k to rý p r i t om vzn iká , j e o t ázka , k t o r o z hodn e o t om , k to r é sú t ie k onk r é t n e očakávan i a n a sp r ávan i e urč i te j o s o by v urč i tých konkré tnych podmienkach . " Na j v ä č š í
6Napr. študent, ktorý pozoruje svojho kolegu pri odpisovaní, by bol v očiach ostatných študentov donášačom, ak by informoval o svojom zistení. Z o strany toho, kto dohliada na priebeh napr. skúšky, ale a j z hľadiska normy ako čestnosti sa očakáva, že na odpisovanie svojho kolegu upozorní. Kto má s konečnou platnosťou rozhodnúť, akc konkrétne očakávanie j e namieste, aby bolo možné definovať, ktoré z uvedených správaní budeme považovať za deviantné?
410
prob lém však p ř ed s t avu j e v t e j t o skup ine de f in íc i í sku točnosť , ž e o č a k á v a ť m o ž n o i dev ian tné sp r ávan i e .
4 . Štvr tú skup inu de f in í c i í p r ed s t avu jú t ie , k to ré s a o r i en tu jú n a s ankc i e . J e t o t en pr ípad , k e ď s a z a dev i an tné sp r ávan i e p o v a ž u j e t aké správan ie , k t o r é in t e rakčný pa r t n e r p ova žu j e z a n evyhnu tné s ankc i onovať (napr . u ER IKSONA ) . " Č o n i e j e z aká z ané , j e dovo l ené" d ev i an tné sp r ávan i e j e iba t aké , k t o r é t r eba s ankc ionovať ( t o l e r ančná d e f inícia dev ian tnos t i ) .
5 . P ia ta s kup i n a de f in í c i í d ev i an t ného sp rávan ia r oz š i r u j e de f in í c iu o kvan t i t a t ívne prvky . P o d ľ a t ých to de f in íc i í ide o dev i an tné sp r ávan i e v tedy , k e ď n i e j e u s poko j e n é očakávan i e väčš iny č l e nov p r í s lušne j s po ločen ske j s kup iny a l e bo spo ločnos t i .
6 . Š ies tu skup inu pr í s tupu k d ev i an t nému sp rávan iu b y sm e moh l i o znač i ť a k o konš t rukt iv is t ickú, vy chádza j ú cu z kogn i t ívnych kompe t enc i í j e dno t l i v c a a j e h o s c h op nosti mo r á l n eho ú sudku .
7 . J e s t vu jú i teór ie , k to ré pok l ada j ú z a dev i an tné ak ékoľvek sp rávan ie , k to ré s o c iá lna kon t ro la po s t i hu j e sankc iami . Osob i t ným d r uhom t akého to sp rávan i a m ô ž e b y ť i c hudoba a k o ná s l edok dev i an t ného sp rávan ia .
8. N a p o k o n t r eba s p omenú ť i charak te r i s t iky dev iác ie , k t o r é v y ch ádz a j ú z po ru šovan i a e tn i ckých , zvykových , t rad ic iona l i s t ických , J ungových a r che typ ických a ezo te r i ckými kr i té r iami sp r ávan i a d aných "nor i em" .
Teó r i e soc i á lne j dev i ác i e tvor ia d n e s u ž t a kme r n ep r eh ľ adné mno ž s t v o na j rôzne j š í ch p r í s t upov a ich kombinác i í . Kvôl i v äč še j p rehľadnos t i b y s m e ich moh l i rozde l iť d o d vo ch veľkých skup ín :
1. Tradičné teórie sociálnej deviácie, k am z a r aďu j eme k las ické poz i t iv i s t i cké a an t ropogene t i cké ško ly , ď a l e j mul t i fak tor iá lne teór ie manž e l ov G L Ú CKOVCOV , p s y cho log ické a p sychogene t i cké teór ie , soc io log ické a soc io log is t i cké t eó r i e v r á t ane t eó r i e anómie , t eór ie subku l tú r , a k o i teór iu d i f e r encovaného učen ia .
2 . Teórie vychádzajúce zo zmeny paradigmy sociálnej deviácie, k am m o ž n o z a radiť t eór ie labeling approach, t eór ie s poč í v a j ú c e na koncep t e s ebakon t ro ly G O T T FREDSONA a H I R SCH IHO , in terakcionis t ické teór ie , t eór ie v y chádz a j ú c e z interpre ta t ívne j p a r ad igmy , t eór ie soc i á lne j kon t ro ly a p r evenc i e a n apokon v ik t imo log i cké teór ie soc i á lne j dev iác i e .
O veľmi vyda r enú k las i f ikác iu teór i í soc iá lne j dev i ác i e sa pokús i l S. L A M N E K ( [23] , 56 ) . O p o d o b n é k las i f ikác ie , p r í p . t r iedenie sa pokúša l i v iacer í (napr . H AAG . E N DRUWE I T , K ER SCHER a ďalš í ) , k las i f ikác ia L AMNEKA j e v š ak n a j p r eh ľ adne j š i a a na jvýs t i žne j š i a .
J e dnou z n a j f r ekven tovane j š í ch teór i í p okú š a j ú c i ch s a vysve t l i ť vzn ik d ev i a n t n ého správan ia j e t eór ia tzv . " n aučene j dev i ác i e " a l e bo ináč " teór ia d i f e r enc i á lnvch p r í l ež i tostí". J e j z á k l a dom j e soc i á lnoš t ruk tú rované i ndukovan i e učen ia d ev i an t n ého sp rávan ia .
Poče tné emp i r i c k é v ý s kumy soc iá lne j dev i ác i e sa na j ča s t e j š i e o r i en tu jú n a p o rovnávan ie h odno t ov e j o r i en tác ie dev ian tných skup ín obyva t e ľ s tva s o s t a t nými soc i á lny mi skup inami , n a p odm i en eno s ť soc i á lnym pros t r ed ím, na j ča s t e j š i e r od inou , "u l i cou" , rovesn íčkou skup inou , a l e i e konom i ckou s i tuác iou p r í s lu šného reg iónu . N a z ák l a d e poče tných , d l h o d obo s l edovaných z n akov sp r evádza júc i ch vzn ik soc iá lne j d ev i ác i e sú z n áme i poče t n é p oku s y p r ognózova ť dev i an tné správan ie , v zn i k t zv . d ev i an tne j ka r i é ry , osob i tne v p r í p ade m ládeže . V zn i k a j ú i poče t n é typo lóg ie , k t o r é sa p okú š a j ú ana lýzou využ ívan ia v o ľ n é ho ča su , h odno t ove j o r ien tác ie , s t upňa agres iv i ty , vzde l an i a .
F i lozo f i a 5 6 , 6
spiri tuali ty, emoc iona l i t y a mno h ý c h ďa l š í ch s l edova t e ľných ukazova t e ľov cha r ak t e r i zo va ť j e dno t l i v é s t upne a "p r ed s tupne" d ev i an t ného sp rávan ia .
Zme n a v ob las t i h odnô t a hodno tových or ien tác i í j e v ždy s p o j e n á i s n á s l ednou (s u rč i tým č a s ovým p o s u n om ) zme n o u no r i em . Ich zm e n y z a z n amenáv a j ú po č e t n é emp i r ické vý skumy v k r a j i n ách s t r e doz ápadne j Európy , umožňu j ú c e p r edpok l ada ť , ž e t i e to zmeny s a do t ýka j ú i ú z em i a S l oven ska a j e h o obyva teľ s tva . Na j č a s t e j š i e s a p o u k a z u j e na zmeny v hodno t á ch a k o us i lovnosť , d i sc ip l ína , zmyse l p r e pov innos ť , s k r omnos ť , k t o r é u s tupu jú d o po z ad i a p r e d hodno t am i a k o emanc ipác i a , r ovno s ť v p r í s tupe , a u t onóm i a , pôž i tok , sebarea l i zác ia , k t o r é n a dobúd a j ú č o r a z väčš í význam . A k o hodno t a n a v ý z n ame veľmi pods t a tne s t ráca v z á j omn á ohľadup lnos ť , k to rú j e o cho t n á v o v ý c hov e s vo j i ch det í up l a t ňovať iba p r ib l i žne š tvr t ina obyva t e ľ s tva ( [24] , 24 ) . Z n a č n e na ra s t á v ý z n am tzv. pos tmate r ia l i s t i ckých hodnô t , a kým i s ú napr . väčš í vp lyv ( o b č anov ) n a r o zhodnu t i a v lády , o ch r ana p r á v a n a s l obodu názo rov , a l e i b e zp e čno s ť o b č anov , p o k o j a po r i adok . Uved en é zmeny n e z n amen a j ú vzn ik nových hodnô t , iba zmenu v p re fe renc i i hodnô t , v ý zn amný vzo s t up a ú s t u p n i ek to rých z n i ch . Súč a sn e na ras tá i d i f e r enc i ác i a v ob las t i p re fe renc i í h odnô t a n o r i em v závis los t i o d s kup i nove j pr ís lušnost i . Na r a s t á i poče t ma r g iná lnych , p r íp . kvan t i t a t ívne b e zvýznamných skup ín s o sob i t nými a ž e x t r émnymi skup inovými hodno t am i a n o rmami . T e n t o v ý v o j m á d v a v ý z n amné rozd i e lne ná s l edky :
N a j e d n e j s t r ane s t úp a j ú inovác ia a ind iv iduá lny rozvo j , č o s a nez r i edka s t áva z d r o j om e konom i ck ého r o zvo j a spo ločnos t i . V t om to sme r e j e v las tne k a ž d á soc i á lna inovác i a d ev i an t ným sp r ávan ím , pr íp . d r u h om poz i t ívne j dev iác ie . N a d r u h e j s t r ane t ým t akme r au toma t i cky ras t ie roz sah d ev i an t n ého sp rávan ia .
O kvan t i f ikác iu soc i á lne j dev i ác i e m l á d e ž e a popu l ác i e s a pokús i l P . SAK [25 ] Z ám e r ope rac iona l i zovať soc iá lnu dev iác iu p r ed s t avu j e v ý z n amné soc io log i cké n e s e n i e , k toré súča sne nap ĺňa z á s adu angažovanos t i , l ebo po sky t u j e konk r é t ne v s t upné úda j e , k toré n e smú c hýba ť pri r i ešen í p r ob l émov o sob i t ne n a mak ro a mezo spo l o č en sk e j ú rov ni. Sak skonš t ruova l tzv . i ndex dev iác ie , ktorý s a p o h y bu j e v in tervale o d 0 36 . ř i m je hodno ta indexu vyšš i a , t ým j e dev i ác i a väčš ia . Ana l ýzou roz ložen ia dev i ác i e \ popu lác i i j e d no zn a č n e p reukáza l soc iá lnu p odm i en eno s ť po sunu o d no rmá lu a n o r ím k dev iác i i Zna čne pes imis t icky vyzn i eva v súvis lost i s o soc iá lnou dev i ác iou j e h o konš ta tovan ie , k toré ko r e š pondu j e a j s m o j ím p re svedčen ím , ž e "... n i ek to ré p rvky dev i an tne j h odno t o v e j o r ien tác ie an t i c ipu jú b udú cno s ť spo ločnos t i " . ( [26) , 121)
Záver. J e nevyhnu tné , a b y s a súča sná soc i á lna f i lozof ia , p edagog i k a i soc io lóg ia v iac otvori l i h r an i čným d i sc ip l ínám, a b y ne rez ignova l i n a p r í j em "soc iá lnych" po zna t k o v vý lučne p ro s t r edn í c tvom vlas tných , sp rav id l a emp i r i ckých vý skumov . Iba z a t akých to p odm i e nok b u d e m o ž n é reá lne rá tať s t ým , ž e soc iá lna f i lozof i a , s oc io lóg i a i p edagog ika d ok á žu dos t a točne sýt iť d isc ipl íny, k to ré u ž t r ad ične vy ch ádz a j ú z ich p o zna tkov pre to , a b y ich dokáza l i ap l i kovať v r ôznych odve tv i ach ž ivo ta spo ločnos t i , o s o b i tne pri r iešení soc i á lnopa to log ických resp . dev ian tných j a v o v (p r ávo , soc i á lna p r áca , výchova a vzde lávan ie , soc iá lna pol i t ika a pod . ) .
LITERATÚRA
[1 ] GIDDENS. A.: "Sociálne vedy a filozofia, trendy v najnovšej sociálnej teórii". In: ľilozojia. roč. 46, 1991, č. 1.
[2] BÔHNISCH, L.: Gespaltene Normalität. Weinheim, Juventa 1994.
412
[3] ONDREJKOVIC, P. a kol.: Sociálna patológia. Bratislava, Veda, SAV 2000. [4] PARSONS, T.: The system of modern societies. Engelwood Cliffs, N. J., Prentice Hall 1971. [5] DÔRNĽR, K.: "Staatlicher GewaltVerzicht mindert BurgerGewalt". In: Albrecht, P. A.
Backes, O.: Verdeckte Gewalt Plädoyers fur eine "innere Abriistung. Frankfurt am Main 1990. s. 142250.
V
16J FRIC, P.: "Pojem 'sociálny problém' a všeobecná teória sociálnych problémov v americkej sociológii". In: Sociológia, roč. 22, 1990, č. 1, s. 2945.
[7] PAVLOK, V.: Péče společnosti o integraci občanu spoločensky nepřizpůsobených. V
Výzkumná práce. Praha, Csl. Výzkumní ústav práce a soc. veci 1989. [8] KUSÁ, Z. MACHÁČEK, L.: "14. Svetový sociologický kongres". In: Sociológia, roč. 30,
1998, č. 5, s. 521532. [9] IIIRNER, A.: Ako sociologicky analyzovať. Bratislava, IJŠI 1976. [10] TOFFLER, A. TOFFLEROVÁ, H.: Utváranie novej civilizácie. Politika tretej vlny.
Bratislava, Open Windows 1996. (Creating a new civilization. Turner Publishing, Atlanta 1995).
11 11 BALDWIN. J. M.: Social and ethical interpretations in mental development. New York 1902.
1121 DURKHEIM, E.: Sociologie a filosofie. Sociologie a sociální vědy. Praha. Slon 1998. [13] WEBER. M.: Soziologische Grundbegriffe. Tubingen, Mohr 1984. [14] WEBER, M.: Wirtschaft und Gesellschaft. Tubingen, Mohr 1972/76.
v
[15] IIIRNER, A.: Sociálna kontrola. Bratislava, Cs. výskumný ústav práce 1973. 116] 1IABERMAS, J.: Moralbexvustsein und komunikatives Handeln. Frankfurt am Main,
S u hrkám p 1983. [17] PIAGET, J.: Das moralische Ľrteil beim Kinde. Frankfurt am Main 1973 . [18] KOHLBERG, L.: I)ie Psychologie der Moralentwicklung. Frankfurt am Main 1995 . 119] REST, J.: "Morality". In: Mussen, P.H.(ed.): Handbook of Child Psychology, Vol. III.
New York, Cognitive Development 1983. s. 556629. 120] NUNNERWINKLER. G.: "Moralische Wesen moralische Motivation moralische
Ilandeln". In: Monig, M.S.(Hrsg.): Kinder und Kindheit. Soziokulturelle Mustersozialisationstheoretische Perspektiven. Miinehen, Weinheim 1996, s. 129154.
]21 ] COHEN, A. K.: "Zur Erforschung deliquenter Subkulturen". In: Sack. F.. Kônig. R. (Hrsg.): Kriminalsoziologie. Frankfurt am Main 1968. s. 372394.
] 22 ] BROWN, J. S.: "A Comparative Study of Deviation from Sexual Mores". In: American Sociological Review roč. 17. 1952, s. 135146.
[23] LAMNEK, S.: Theorien abweichenden I'erhaltens. Miinehen. W. Fink 1990. 124 ] FRIEDRIECHS. J.: Anomietendenzen und soziale Integration. Gutachten fur die
Staatskanzelei. Kiel. SchleswigHolstein 1994. ]25] SAK. P.: Proměny české mládeže. Praha. Petrklíč 2000. [26] SAK. P.: Proměny mládeže v sociologickopedagogických souvislostech. Habilitační práce.
Brno, Masarykova univerzita 1999.
Doc. PhDr. Peter Ondrejkovič, PhD. Katedra sociologie výchovy a sociologie mládeže PdF IJK Račianska 59 813 34 Bratislava SR
F i lozo f i a 5 6 . 6 413