1

Východisková pozícia Slovenskej republiky k politike súdržnosti Európskej únie

po roku 2020

Úvod

Cieľom predkladaného dokumentu je stanoviť východiskovú pozíciu Slovenskej republiky

(ďalej len „SR“) k politike súdržnosti Európskej únie (ďalej len „EÚ“) po roku 2020, ktorá

umožní SR aktívne formovať prebiehajúcu diskusiu na úrovni EÚ, ako aj na národnej úrovni,

o budúcnosti tejto významnej politiky EÚ. Dokument je zameraný na najdôležitejšie aspekty

politiky súdržnosti EÚ. Keďže očakávame predloženie legislatívnych návrhov Európskej

komisie (ďalej len „EK“) k podobe politiky súdržnosti po roku 2020 na diskusiu až v roku

2018, pri vypracovaní predkladaného materiálu sa vychádzalo z doteraz zverejnených

dokumentov zo strany EK, Európskeho parlamentu, Výboru regiónov, Európskeho dvora

audítorov, implementačnej praxe z predchádzajúcich programových období, ako aj

z výsledkov už uskutočnených diskusií v tejto oblasti na úrovni SR a EÚ.

Na základe dokumentov EÚ, ktoré boli publikované v poslednom období (Biela kniha

o budúcnosti EÚ, Diskusný dokument o budúcnosti financií), je zrejmé, že budúci rozpočet

EÚ po roku 2020 bude dosiahnutím rovnováhy medzi: existujúcimi politikami a novými

výzvami; stabilitou a flexibilitou; podporovaním národných priorít a zaisťovaním verejných

statkov a pridanej hodnoty EÚ; dôrazom na procesné výdavkové pravidlá a dôrazom

na výsledky prostredníctvom jednoduchších a transparentnejších pravidiel a nástrojov;

priamymi výdavkami, dotáciami, finančnými nástrojmi, grantmi a verejno-súkromnými

partnerstvami, spolufinancovaním, kombinovaným financovaním; mnohými oblasťami

aktivít, mnohými nástrojmi a vyššou mierou strategickej súdržnosti, koordináciou a menším

počtom nástrojov.

Významným priestorom na diskusiu o politike súdržnosti po roku 2020 boli podujatia

organizované počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ v 2. polovici roka 2016. Mnohé

témy sú stále aktuálne, niektoré dôležité odkazy boli schválené aj prostredníctvom záverov

Rady pre všeobecné záležitosti (GAC) z novembra 2016, ktoré sú tiež dobrým základom

pre prebiehajúce formálne a neformálne diskusie o budúcej podobe politiky súdržnosti

po roku 2020. Východiskovú pozíciu SR ovplyvňuje tiež spolupráca s krajinami

Vyšehradskej štvorky a snaha o identifikáciu spoločných názorov v určitých otázkach.

S cieľom aktívne spolupracovať a prispievať k formovaniu politiky súdržnosti po roku 2020

bola v podmienkach SR vytvorená pracovná skupina "Partnerstvo pre politiku súdržnosti

2020+". Pracovná skupina je zložená zo širokého spektra sociálno-ekonomických partnerov

zastupujúcich štátnu správu, územnú samosprávu, subjekty územnej spolupráce, akademickú

obec, záujmové a profesijné skupiny, organizácie zastupujúce zamestnávateľov

a zamestnancov, ako aj mimovládne neziskové organizácie. Dialóg s partnermi začal v marci

2017 prvým zasadnutím tejto pracovnej skupiny, na ktorom bol predstavený aj dotazník

o politike súdržnosti po roku 2020. Jeho výsledky, rovnako, ako aj závery z odborného

seminára „Politika súdržnosti EÚ – skúsenosti a perspektíva po roku 2020“ s účasťou

medzinárodných expertov, ktorý sa uskutočnil v máji 2017 v Bratislave, boli využité

pri vypracovaní tejto východiskovej pozície.

Za účelom úspešného procesu negociácií k budúcej podobe politiky súdržnosti sú v štádiu

rozpracovania podporné analytické a koncepčné dokumenty na národnej úrovni, ktorých

2

cieľom je napomáhať k efektívnemu procesu prípravy strategických a programových

dokumentov SR po roku 2020.

Význam politiky súdržnosti sa naplno prejavil v zmiernení dopadov globálnej hospodárskej

a finančnej krízy na slovenskú ekonomiku, ktorej negatívny efekt by bol bez využitia

finančnej podpory z fondov EÚ výrazne vyšší. Z hľadiska kvantifikovateľného sociálno-

ekonomického vplyvu fondov EÚ, väčšina hodnotení dospela k záveru, že politika súdržnosti

na Slovensku ovplyvňuje rast hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“). V roku 2003

dosiahol HDP na obyvateľa 55 %, zatiaľ čo dnes je to 77 % priemeru EÚ1. Štúdie ukazujú, že

investície realizované prostredníctvom politiky súdržnosti predstavovali približne 25 %2

skutočnej konvergencie HDP a zvýšili HDP o 3,5 %3.

Investície z fondov EÚ ovplyvnili konvergenčný proces slovenských regiónov

a prispeli k zmierneniu regionálnych rozdielov v SR. Bez politiky súdržnosti by sa

konvergenčný proces zastavil až v 6 z 8 regiónov Slovenska4. Taktiež, bez podpory z fondov

EÚ, by došlo k výraznému poklesu zamestnanosti. Napriek tomu, v zmysle hodnotenia

regionálnych disparít v krajinách OECD, SR patrí pri hodnotení niektorých ukazovateľov

stále ku krajinám s pomerne veľkými regionálnymi rozdielmi. Z týchto dôvodov má aj

v budúcom programovom období politika súdržnosti EÚ pre SR svoje opodstatnenie.

Politika súdržnosti EÚ významne prispieva k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti

a konvergencii regiónov EÚ, a preto by mala zostať jedným z kľúčových pilierov rozpočtu

EÚ aj po roku 2020. Jej pozitívne účinky sú jasne preukázateľné a opodstatnenosť tejto

politiky potvrdili viaceré štúdie a hodnotenia aj na úrovni EÚ, napr. ex post hodnotenie EK

na roky 2007 – 20135, hodnotiaca štúdia o prínosoch pre EÚ-15 vyplývajúca z realizácie

politiky súdržnosti v krajinách Vyšehradskej štvorky6 a pod.

SR presadzuje zachovanie silnej pozície politiky súdržnosti v budúcom viacročnom

finančnom rámci EÚ po roku 2020, vrátane udržania jej percentuálneho pomeru na čo

najvyššej úrovni na celkovom rozpočte EÚ, ako hlavnej investičnej politiky EÚ

na podporu rastu a zamestnanosti. Pri dosahovaní hospodárskej, sociálnej a územnej

súdržnosti EÚ je potrebné venovať väčšiu pozornosť meniacej sa situácii jednotlivých

regiónov EÚ, využívajúc ich rozmanitosť a danosti v prospech dosiahnutia ich

konkurenčnej výhody. SR preto presadzuje zachovanie strategickej stability politiky

súdržnosti po roku 2020. Zároveň však navrhuje väčšiu mieru flexibility v prospech

podpory špecifických potrieb a vlastných, endogénnych možností rozvoja jednotlivých

regiónov EÚ. Politika súdržnosti nemôže byť vnímaná ako „núdzová“ politika, na úkor

ktorej majú byť financované krízové situácie spojené s novými výzvami EÚ.

1 http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tec00114 2 http://www.ewaluacja.gov.pl/media/33004/one_pager_en.pdf ; http://www.ewaluacja.gov.pl/strony/badania-i-analizy/wyniki-badan-ewaluacyjnych/badania-ewaluacyjne/how-do-eu-15-member-states-benefit-from-the-cohesion-policy-in-the-v4/ 3 http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/evaluation/pdf/expost2013/wp1_sk_report_en.pdf (page 18) 4 http://ekonom.sav.sk/uploads/journals/334_impact_of_coheion_policy_on_regional_development_of_slovakia.pdf 5 http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/evaluation/pdf/expost2013/wp1_swd_report_en.pdf https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/swd-2016-452-final_en.pdf 6 www.ewaluacja.gov.pl .... https://www.ewaluacja.gov.pl/media/33004/one_pager_en.pdf

3

Základné črty politiky súdržnosti

Na úrovni EÚ je potrebné zverejniť strategický dokument (alebo súbor hlavných cieľov

v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti), ktorý bude reagovať

na aktuálne výzvy pre rozvoj EÚ a v strednodobom horizonte definuje hlavné spoločné

priority a ciele EÚ po roku 2020 (nástupca stratégie EÚ 2020), k napĺňaniu ktorých

bude prispievať aj politika súdržnosti EÚ.

V súvislosti s potrebou posilňovania rôznych foriem inovácií v regiónoch EÚ, SR podporuje

využívanie tzv. „stratégií inteligentnej špecializácie“ v rámci politiky súdržnosti EÚ. Štúdie7

a doterajšie skúsenosti poukazujú na to, že využívanie týchto stratégií pri smerovaní podpory

z fondov EÚ je najefektívnejšie vo viac rozvinutých regiónoch, pri nadnárodnej výskumnej

spolupráci, ako aj pri podpore medzisektorovej spolupráce v menej rozvinutých regiónoch.

V menej rozvinutých a inovatívnych regiónoch s obmedzenými možnosťami diverzifikácie by

prístup inteligentnej špecializácie nemal prinášať obmedzenia podpory z európskych

štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“). V stanovených sektoroch

inteligentnej špecializácie by mali byť zohľadňované existujúce prepojenia aktérov s veľkými

podnikmi a priamymi zahraničnými investíciami, ako aj snahy o udržanie a návrat

vysokokvalifikovanej pracovnej sily, najmä výskumníkov a expertov zo zahraničia. Tieto

stratégie by sa v budúcnosti mohli obsahovo rozšíriť a zmeniť na komplexnejšie stratégie,

ktoré by zahŕňali aj ďalšie aspekty, ako napr. vzdelávanie, či odbornú prípravu.

V súvislosti s novou technologickou revolúciou (Industry 4.0) je pre SR rovnako dôležitou

podpora informatizácie spoločnosti, vrátane pokrytia prevádzkových nákladov na informačno-

komunikačné technológie v prostredí elektronickej verejnej správy8.

S cieľom efektívnejšieho využívania prostriedkov z fondov EÚ by mala byť podpora

koncentrovaná do menšieho počtu priorít, ktorých výber zo zoznamu spoločných cieľov

EÚ by mal byť v kompetencii členského štátu, a to pri dodržaní princípu partnerstva

a viacúrovňového riadenia. Medzi spoločné ciele EÚ by mali patriť najmä podpora výskumu

a inovácií v prepojení na súkromné a verejné subjekty, informatizácia spoločnosti,

nízkouhlíkové hospodárstvo, obehové hospodárstvo a ekonomika zeleného rastu, ochrana

životného prostredia, rozvoj dopravnej infraštruktúry, vzdelávanie a odborná príprava,

sociálna inklúzia, či podpora rastu a udržania zamestnanosti, s osobitným dôrazom

na integráciu marginalizovaných rómskych komunít. Spôsob, ako dosiahnuť tieto ciele

na národnej a regionálnej úrovni, by mal byť flexibilný, t. j. nemal by byť predmetom

legislatívy EÚ, ale spoločného riadenia fondov medzi EK a každým členským štátom EÚ.

Jednotlivým členským krajinám by mal byť ponechaný dostatočný priestor na to, aby si mohli

prispôsobiť tematický rozsah spoločných cieľov stanovených na úrovni EÚ svojim územným

možnostiam a úrovni rozvoja daného územia a alokácii zdrojov z príslušných fondov EÚ.

Znamená to napr., že územie, ktoré nemá dostatočné zázemie na vybudovanie infraštruktúry

pre transfer nových poznatkov v oblasti inovačných technológií, by sa malo viac orientovať

na podporu inovácií v službách. Alebo, územie s vysokým podielom chráneného územia

v rámci Natura 2000 by sa malo viac orientovať na tovary a služby spojené s ekonomikou

zeleného rastu alebo na súvisiacu výskumnú činnosť, atď. Takýto prístup si v praxi vyžaduje

aktívne zapojenie sociálno-ekonomických partnerov v duchu princípov viacúrovňového

7 Napr. http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2017/SK/COM-2017-376-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF http://ec.europa.eu/research/openvision/pdf/rise/crespo-balland-boschma-rigby_regional_diversification.pdf 8 Oprávnenosť prevádzkových nákladov len pre informačno-komunikačné technológie slúžiace na plnenie všeobecného a verejného záujmu v rámci politík EÚ.

4

riadenia a uplatňovanie tematickej koncentrácie na základe územného prístupu. SR

preto navrhuje zrušenie povinného ohraničenia tematického rozsahu podpory

pre jednotlivé kategórie regiónov, ako aj povinné minimálne limity pre jednotlivé

tematické ciele, či fondy EÚ.

Politika súdržnosti by mala aj po roku 2020 podporovať všetky regióny EÚ, pričom

intenzívnejšie by mali byť podporované menej rozvinuté regióny. Smerovanie podpory aj

do rozvinutejších regiónov má však rovnako svoje opodstatnenie. Pre EÚ je kľúčové

zachovať a podporovať vedúce postavenie najrozvinutejších regiónov, ktoré kumulujú

ekonomickú aktivitu a sú zdrojom globálnej konkurencieschopnosti EÚ. Je zrejmé, že s touto

kategóriou regiónov sa spájajú najmä osobitné problémy spojené s veľkými mestami,

metropolami, či aglomeráciami, ako sú napr.: vysoká intenzita dopravy, znečistenie životného

prostredia, bezdomovectvo a dlhodobá nezamestnanosť, sociálne vylúčenie, negatívny

demografický vývoj, nedostatočné odborné vzdelávanie pracovnej sily, atď. Zároveň, podpora

rozvinutejších regiónov môže napomôcť aj menej rozvinutým regiónom prostredníctvom

pôsobenia synergických efektov, distribúciou dobrých skúseností, transferom poznatkov,

vedomostí a pod.

Uplatňovanie horizontálnych princípov, ktoré sú identifikované ako zásady EÚ pre politiku

súdržnosti, by malo byť v podmienkach členských štátov aplikované a monitorované ako

povinné kritérium na programovej a projektovej úrovni.

Politika súdržnosti by sa mala naďalej zakladať na viacúrovňovom modeli zdieľaného

riadenia a na zásade partnerstva, čím sa zabezpečí zodpovednosť za vykonávanie politiky

súdržnosti medzi všetkými zúčastnenými stranami na európskej, národnej, regionálnej

a miestnej úrovni.

Makroekonomický ukazovateľ HDP sa aj naďalej javí byť jedným z vhodných ukazovateľov

pre definovanie oprávnenosti regiónov na podporu a stanovenie výšky národnej alokácie.

Avšak, pre komplexnejšie hodnotenie dosiahnutej úrovne rozvoja regiónu a pre účely

definovania jednotlivých skupín či kategórií regiónov, je vhodné doplniť k HDP

na obyvateľa v parite kúpnej sily aj iné ukazovatele, ktoré by zohľadňovali najmä sociálne

aspekty života v regióne, prípadne aj environmentálne, demografické, či územné aspekty, a to

za predpokladu dostupnosti týchto údajov a uplatniteľnosti vo všetkých členských štátoch EÚ.

HDP je primárne ukazovateľom na meranie ekonomickej výkonnosti, nie rozvoja, ale má dlhú

tradíciu a vysokú štatistickú kvalitu. Zároveň predstavuje jednoduchý a priamočiary

ukazovateľ založený na jasnej metodike a ako kľúčový ekonomický ukazovateľ ho preto

nebude možné úplne nahradiť. Často však dochádza k jeho skresleniu v dôsledku vysokého

počtu neregistrovaných ľudí, ktorí vykonávajú svoju pracovnú činnosť v danom regióne

a migrujú za prácou do iných regiónov; či registrácie veľkých spoločností s celoštátnou

pôsobnosťou alebo rozličných cenových úrovní životných nákladov v jednotlivých regiónoch.

Politika súdržnosti po roku 2020 by preto mala takéto „štatistické efekty“ zohľadniť

pri definovaní stratégie podpory jednotlivých regiónov EÚ.

Zastávame názor, že v súčasnom programovom období existujú neprimerane veľké rozdiely

vo výške pridelených prostriedkov na jednotlivé kategórie regiónov na úrovni NUTS 2,

osobitne v prípade kategórie menej rozvinutých a prechodných regiónov. V budúcom období

podporujeme zmiernenie výrazného nepomeru vo výške pridelených finančných prostriedkov

EÚ pre jednotlivé kategórie regiónov EÚ, ktoré vykazujú iba relatívne nízke percentuálne

rozdiely v dosiahnutej úrovni rozvoja.

5

SR presadzuje zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania pomoci

z fondov EÚ.

SR podporuje, aby pri projektoch financovaných zo štrukturálnych fondov

a Kohézneho fondu EÚ bola daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) naďalej

oprávneným výdavkom v tých prípadoch, keď je DPH nevratná podľa vnútroštátnych

právnych predpisov. Jasné definovanie DPH, ako oprávneného nákladu, výrazne zvyšuje

mieru implementácie fondov EÚ. Zároveň je potrebné jasné stanovenie pravidiel oprávnenosti

DPH vo vzťahu prijímateľ – prevádzkovateľ – užívateľ v prípadoch, kedy tovary a služby

podliehajú plateniu DPH.

SR očakáva širšiu možnosť využitia a kombinovania rôznych nástrojov podpory

pre dosiahnutie stanoveného cieľa operácie prijímateľa. Na úrovni SR bola zo strany sociálno-

ekonomických partnerov vyjadrená podpora posilneniu výsledkovej orientácie politiky

súdržnosti, a to aj prostredníctvom využívania vhodných motivačných nástrojov.

Napriek tomu, že výkonnostná rezerva doposiaľ nebola v podmienkach členských štátov EÚ

pridelená, na základe skúseností z procesu programovania sa ukázalo, že tento nástroj

neposkytuje želanú mieru motivácie pre členské štáty, ktoré pri identifikácii míľnikov často

pristúpili k stanoveniu menej ambicióznych a ľahšie dosiahnuteľných cieľov.

Pre efektívnejšie využívanie tohto nástroja sa javí možnosť stanovenia osobitnej rezervy

na úrovni EÚ, ktorá by mohla byť jedným z motivačných nástrojov pre členské štáty a taktiež

byť zdrojom financovania nových neočakávaných výziev oprávnených na podporu v rámci

politiky súdržnosti. Tieto zdroje by sa po ich pridelení konkrétnym členským štátom

(na základe vopred definovaných objektívnych kritérií) mali implementovať v súlade

s princípmi spoločného riadenia fondov EÚ. Obdobným spôsobom možno po roku 2020

využívať aj prípadné „zrušené záväzky“ členských štátov, ktoré by do takejto „rezervy“ mohli

byť rovnako presunuté.

Jedným z faktorov rovnováhy medzi stabilitou a flexibilitou vo financovaní po roku 2020 je aj

trvanie viacročného finančného rámca EÚ. SR podporuje zachovanie sedemročného

programového obdobia 2021 - 2027 vrátane pravidla n+3. Aj napriek tomu, že kratšie

trvanie programového obdobia by prinieslo väčšiu flexibilitu a uľahčilo by prispôsobovanie sa

neočakávanému vývoju, súčasná dĺžka umožňuje predvídateľnosť a dostatok času na rozbeh

investícií, ako aj realizáciu preventívnych opatrení na zvýšenie výkonnosti investícií

na začiatku programového obdobia.

Zdieľané riadenie politiky súdržnosti

Pre implementáciu politiky súdržnosti podporujeme, ako najlepší model, zachovanie

zdieľaného riadenia, pričom musíme otvorene diskutovať o tom, ako tento model čo najviac

vylepšiť. Základom je sústrediť sa na dosahovanie očakávaných výsledkov, na významné

zjednodušenie implementačného mechanizmu a odstraňovanie administratívnej záťaže tak pre

riadiace orgány, ako aj pre prijímateľov. Je potrebné zvýšiť dôveru medzi EK a členskými

štátmi a zamerať sa skôr na preventívne opatrenia. EK by mala byť v oveľa väčšej miere

zapojená do procesu implementácie politiky súdržnosti, osobitne pri riešení špecifických tém

daného členského štátu EÚ.

Pre lepšie využívanie finančných prostriedkov EÚ je nevyhnutné dôsledne uplatňovať

princípy partnerstva a viacúrovňového riadenia a aktívne zapájať hospodárskych a sociálnych

6

partnerov do všetkých procesov politiky súdržnosti, to znamená – do plánovania,

implementácie, monitorovania aj hodnotenia.

Strategický rozmer politiky súdržnosti si vyžaduje aplikáciu strategického plánovania

a koordinácie so spoločnou poľnohospodárskou politikou EÚ a spoločnou rybárskou politikou

EÚ a s tým spojenú prípravu strategických dokumentov. Na národnej úrovni by mal spoločný

strategický dokument pre fondy EÚ jasne pomenovať hlavné strategické priority a ciele

na úrovni každého regiónu a ich príspevok k plneniu cieľov EÚ, spôsob financovania, ako aj

identifikáciu ex ante kondicionalít pre úspešnú implementáciu fondov EÚ v danom členskom

štáte, resp. regióne, vyrokovaných s EK. Zároveň by mal plne rešpektovať legislatívne

špecifiká pre jednotlivé politiky EÚ. Tento dokument by mal byť taktiež menej opisný a mali

by v ňom byť odstránené požiadavky, ktoré vytvárajú duplicitu aj na úrovni programových

dokumentov. Rovnako je potrebné zabezpečiť komplementárnosť uvedeného strategického

dokumentu s inými nástrojmi EÚ. Vzhľadom na jeho strategický charakter bude nevyhnutné

legislatívne zosúladiť pravidlá všetkých politík a nástrojov obsiahnutých v budúcom

strategickom rámci na úrovni EÚ.

Obdobné zjednodušenie je nevyhnutné vykonať aj na úrovni programov. Programové

dokumenty by mali byť stručné, bez opisných častí tak, aby dokázali pružne reagovať

na zmeny v regionálnom kontexte. Časové obdobie nevyhnutné na prípravu a schvaľovanie

strategických a programových dokumentov (t. j. proces programovania) by sa v súvislosti

s navrhovanými zmenami malo výrazne skrátiť tak, aby bolo možné čím skôr začať proces

implementácie týchto dokumentov.

V súvislosti s dosahovaním strategicky dôležitých cieľov EÚ, SR podporuje zachovanie

oprávnenosti výdavkov na veľké projekty v rámci zdieľaného riadenia, ktoré významne

prispievajú k zabezpečeniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v podmienkach

dotknutých členských štátov EÚ.

Zjednodušenie je dôležité obsiahnuť aj v procesoch monitorovania a hodnotenia.

Z pohľadu politiky súdržnosti si to vyžaduje najmä zjednodušenie rozsahu výročných

a priebežných správ, ktoré členské štáty povinne zasielajú EK. EK by mala tam, kde je to

vhodné, výrazne posilniť svoju angažovanosť a asistenciu pri monitorovaní počas

implementácie programu.

V budúcom programovom období je rovnako nevyhnutné zredukovať počet povinných

sledovaných ukazovateľov. V súvislosti s potrebou posilnenia výsledkovej orientácie

politiky súdržnosti bude musieť byť venovaná významná pozornosť v systéme monitorovania

a hodnotenia výsledkovým ukazovateľom. Systém ukazovateľov, ktoré bude potrebné

vykazovať zo strany členského štátu EK, musí byť konzistentnejší, založený iba

na sledovaní spoločných ukazovateľov EÚ a priebežného plnenia ich čiastkových cieľov.

Za týmto účelom by sa mala zharmonizovať terminológia a spôsob sledovania ukazovateľov

medzi jednotlivými EŠIF.

Za účelom uľahčenia šírenia povedomia o výsledkoch politiky súdržnosti, vítame

a podporujeme jednotnú komunikačnú stratégiu ako základný rámec stanovený EK, ktorá

pomôže členským štátom konzistentným spôsobom šíriť informácie o podpore z fondov EÚ.

Informácie poskytované občanom by mali byť podávané v zrozumiteľnej, ľahko

pochopiteľnej, ale pritom inovatívnej forme, ktorá zodpovedá ére digitalizácie. Je potrebné

7

zlepšiť viditeľnosť konkrétnych prínosov politiky súdržnosti pre občanov prostredníctvom

zlepšenia metód publicity a dostať tak politiku súdržnosti do širšej verejnej diskusie.

Územné zameranie politiky súdržnosti

Považujeme za nevyhnutné podporiť širšie využívanie integrovaného prístupu, ktorý umožní

podporu všetkých typov územia pri dodržiavaní zásady primeranosti, s osobitnými

opatreniami pre konkrétne regióny EÚ. Dôležité v tejto súvislosti bude preukázanie vplyvov

pomoci z fondov EÚ na územnú súdržnosť.

Nedostatočné prepojenie miestnej a regionálnej úrovne, ako aj limitované prostriedky,

neumožňujú dostatočne rozvinúť a využiť subregionálny a miestny rozvojový potenciál. Je

preto dôležité posilniť integrovaný územný prístup na regionálnej a miestnej úrovni, ktorý

musí byť jedným z kľúčových prvkov mechanizmu implementácie politiky súdržnosti

po roku 2020. Vo fáze programovania je tak nevyhnutné identifikovať oblasti intervencií,

ktoré budú podporované z národnej úrovne (napr. veľké infraštruktúrne projekty, výskum

a inovácie s dopadom na celé územie a pod.). Ostatné intervencie je potrebné realizovať len

na základe integrovaného územného prístupu, ktorý bude synergicky prepájať regionálnu

a subregionálnu/miestnu úroveň a zohľadňovať vzťahy medzi mestom a vidiekom, centrom

a perifériou.

Podpora verejného sektora by sa mala prioritne zamerať na investície prispievajúce k rastu

a zamestnanosti, s cieľom zabezpečenia lepšej udržateľnosti investícií. V tomto kontexte sú

kľúčové administratívne kapacity, a to najmä na subregionálnej/miestnej úrovni pre proces

prípravy, riadenia a požadovanej realizácie integrovaných územných prístupov.

Dôležitou úlohou takéhoto integrovaného územného prístupu bude správne prepojenie

prístupu „top down“ (zhora nadol) s prístupom „bottom up“ (zdola nahor). Predpokladom by

malo byť efektívne fungovanie viacúrovňového riadenia, kde sú zapájaní partneri zo všetkých

úrovní a spolupracujú pri identifikácii potrieb a investičných priorít, ako aj hľadaní

optimálnych riešení pre rozvoj regiónov.

Pre efektívnejšiu realizáciu integrovaného územného prístupu je potrebné zjednodušiť

pravidlá a umožniť administratívne nenáročnú kombináciu rôznych zdrojov prostredníctvom

širšieho a jednoduchšieho využitia multifondových programov, ktoré umožnia komplexné

riešenia prioritných problémov jednotlivých regiónov a koncentrovať podporu na hlavné ciele

a investície na subregionálnej úrovni, a to s dôrazom na celkové zvýšenie ich konkurenčnej

výhody.

Možnosť kombinácie EŠIF v rámci podpory regionálneho a subregionálneho rozvoja

prostredníctvom viacerých integrovaných nástrojov prináša prílišnú administratívnu záťaž

v rámci programovacieho, ako aj implementačného procesu na národnej, regionálnej

a miestnej úrovni. S cieľom potreby výrazného zjednodušenia podpory regionálnej

a subregionálnej/miestnej úrovne by sa rôzne nástroje integrovaného prístupu

podporované z EŠIF (ako sú CLLD, Integrované územné investície, Spoločný akčný plán),

mali zlúčiť pod jeden typ integrovaného územného prístupu, a to v nadväznosti na úplnú

harmonizáciu pravidiel platných pre podporu miestneho rozvoja. Cieľom finančného riadenia,

kontroly a auditu hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti vynaložených finančných

prostriedkov EÚ v rámci takéhoto integrovaného územného prístupu by malo byť výlučne iba

overenie, či boli splnené stanovené ciele a priority identifikované v integrovanej územnej

8

stratégii. Tak, ako je povinnosť stanovenia minimálneho podielu pre príspevok príslušného

fondu EÚ na realizáciu subregionálneho/miestneho rozvoja (napr. pri prístupe LEADER alebo

podpore udržateľného rozvoja miest), obdobný prístup by mal byť zvolený v prospech

uplatňovania takéhoto integrovaného územného prístupu pre všetky EŠIF. Cieľom takého

prístupu by bola podpora realizácie regionálnej integrovanej územnej stratégie, a to

prostredníctvom subregionálnych/miestnych integrovaných územných prístupov

(so zachovaním kľúčových znakov prístupu LEADER) bez potreby rozlišovania

a vykazovania oprávneného rozsahu podpory jednotlivých EŠIF v procese jej realizácie.

SR považuje za významné a opodstatnené osobitným spôsobom podporovať rozvoj

mestských funkčných území. Mestá koncentrujú vyššiu ekonomickú aktivitu a vedia lepšie

zabezpečiť obslužnosť pre spádové územia, ale disponujú nevyužitým rozvojovým

potenciálom. Udržateľný rozvoj miest by mal byť taktiež podmienený integrovaným

územným prístupom. Mestský rozmer politiky súdržnosti by sa mal ďalej rozvíjať aj

prostredníctvom inovačných opatrení a výmenou skúseností dobrej praxe na úrovni EÚ. Malo

by taktiež dôjsť k zlepšeniu schopnosti miest koordinovať činnosti vykonávané na ich území

a v ich funkčných územiach.

Európska územná spolupráca (ďalej len „EÚS“) musí aj naďalej zostať súčasťou politiky

súdržnosti EÚ. SR podporuje smerovanie finančných prostriedkov EÚS do všetkých troch

typov územnej spolupráce – nadnárodnej, medziregionálnej a cezhraničnej, a to za účelom

vykonávania spoločných aktivít partnerstiev vytvorených z rôznych členských štátov

v regiónoch EÚ.

Pre zvýšenie viditeľnosti pozitívneho dopadu cieľa EÚS, odporúčame zvýšiť finančnú

alokáciu pre programy EÚS. V tejto súvislosti bude potrebné vytvorenie jednoznačných

demarkačných línií týkajúcich sa oprávneného rozsahu podpory v rámci EÚS a hlavných

programov politiky súdržnosti. Rovnako je žiaduce pristúpiť k ďalšiemu zjednodušeniu

implementácie týchto programov. Programy EÚS by mali byť naďalej vyňaté z povinnosti

plnenia ex ante kondicionalít.

V rámci programov nadnárodnej spolupráce je potrebné podporovať také oblasti a aktivity,

ktoré smerujú ku komplexnému rozvoju územia a k zvyšovaniu kvality života obyvateľov

spolupracujúcich území. Programy cezhraničnej spolupráce je potrebné viac zamerať

na oblasti podpory realizované priamo na území regiónov, ktoré prinášajú viditeľné

výsledky dlhodobého charakteru s výrazným cezhraničným dopadom a odrážajúce skutočné

potreby cezhraničného územia.

SR by zároveň uvítala jednotné a jasné pravidlá pre proces implementácie všetkých typov

programov EÚS a všetky členské štáty EÚ, a to vrátane tretích krajín, ktoré budú

ustanovené v spoločnom legislatívnom predpise EÚ. Vzhľadom na špecifickosť programov

EÚS by bol takýto prístup prínosný, rovnako by prispel aj k dosiahnutiu väčšej spoľahlivosti

spolupracujúcich partnerov a stability procesov.

K hospodárskemu, sociálnemu a územnému rozvoju v EÚ prispieva aj koncept

makroregionálnych stratégií. Z tohto dôvodu by mal byť tento koncept súčasťou rámca

politiky súdržnosti EÚ aj po roku 2020. Vzhľadom na charakter programov EÚS

a pre dosiahnutie synergických efektov pri využívaní prostriedkov z fondov EÚ, SR

podporuje silnejšie prepojenie týchto programov s makroregionálnymi stratégiami.

9

V rámci právneho nástroja, akým je európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS), by

bolo potrebné objasniť, posilniť a pevne stanoviť jeho úlohu v EÚS. Väčšiu motiváciu

pri využívaní tohto nástroja možno hľadať aj v samotnej implementácii EÚS (napr.

prostredníctvom zvýhodňovania tejto právnej formy v procese hodnotenia).

Väzba so správou hospodárskych záležitostí EÚ

Užšie prepojenie správy hospodárskych záležitostí EÚ a politiky súdržnosti v programovom

období 2014 – 2020 nepochybne prinieslo určitý pozitívny efekt a viedlo k naštartovaniu

viacerých reformných opatrení v prostredí členských štátov, ktoré by inak boli realizované

oveľa ťažšie, alebo by k ich realizácii nedošlo vôbec.

V budúcnosti vidíme priestor pre dosiahnutie väčšej miery strategickej koherencie medzi

politikou súdržnosti a správou hospodárskych záležitostí EÚ. Potrebujeme vytvoriť

konzistentný mechanizmus, ktorý určí jasné vzťahy a zabráni duplicite medzi jednotlivými

nástrojmi, ktoré prispievajú k napĺňaniu rovnakých cieľov, napr. medzi ex ante

kondicionalitami a špecifickými odporúčaniami Rady pre jednotlivé krajiny.

Aby sa zabezpečilo, že hospodárske riadenie EÚ prinesie očakávané výsledky a bude

prispievať k efektívnej implementácii hlavnej európskej (hospodárskej) stratégie, ako

nástupcu stratégie EÚ 2020, musí byť užšie, ale koordinovane, prepojené aj s inými

politikami EÚ.

Špecifické odporúčania Rady pre jednotlivé členské štáty by mali byť rozdelené podľa

jednotlivých politík EÚ, ktorých sa dotýkajú (vrátane politiky súdržnosti). Prepojenie politiky

súdržnosti s hospodárskym riadením však nesmie oslabiť dosiahnutie tradičného cieľa tejto

politiky – konvergenciu a znižovanie regionálnych rozdielov. Politika súdržnosti nemôže

byť jediným nástrojom EÚ na realizáciu štrukturálnych opatrení v podmienkach

členských štátov.

Vzhľadom na fakt, že štrukturálne reformy nie sú krátkodobým procesom, špecifické

odporúčania Rady pre jednotlivé členské štáty by mali byť dlhodobejšie (nie na ročnej

báze). Prepojenie politiky súdržnosti a hospodárskeho riadenia EÚ bude efektívnejšie, ak

budú relevantné špecifické odporúčania Rady zosúladené s harmonogramom plánovania

politiky súdržnosti a bude existovať konzistentný systém monitorovania pokroku ich plnenia

v priebehu celého programového obdobia.

Špecifické odporúčania Rady by mali byť formulované v užšej spolupráci EK s členským

štátom EÚ tak, aby viedli k vykonaniu štrukturálnych opatrení a požadovaných

horizontálnych (prierezových) opatrení na národnej úrovni, ktoré v súlade

so strategickými cieľmi EÚ posilnia hospodársky, sociálny a územný rozvoj členského štátu

a EÚ ako celku. V nadväznosti na potrebu riešenia problémov spätých s určitým územím by

bolo potrebné, aby mali relevantné špecifické odporúčania Rady územný rozmer. Špecifické

odporúčania Rady s územným priemetom by mali byť formulované v súlade s princípmi

partnerstva a viacúrovňového riadenia v spolupráci s národnými a regionálnymi partnermi.

Ex ante kondicionality by mali byť stanovené pre proces programovania v dostatočnom

časovom predstihu, mali by nadväzovať na získané skúsenosti z procesu ich realizácie

v období 2014 - 2020 a mali by sa prísne viazať iba na tematické ciele politiky súdržnosti.

10

K posilneniu účinnosti ex ante kondicionalít napomôže v budúcom období identifikovanie ich

menšieho počtu a ich konkrétnejšieho zamerania na odstránenie iba takých pretrvávajúcich

prekážok, ktoré aj naďalej bránia účinnejšej a efektívnejšej realizácii tematických cieľov

politiky súdržnosti v podmienkach členských štátov. Je preto žiaduce, aby takéto ex ante

kondicionality boli šité na mieru jednotlivým členským štátom EÚ a ich regiónom.

V súvislosti s regionálnym zameraním politiky súdržnosti, ale aj z dôvodu efektívneho

vykonávania štrukturálnych reforiem by bolo žiaduce, aby ex ante kondicionality

zohľadňovali územný prístup, ako aj špecifiká jednotlivých regiónov, pričom ich

identifikácia by mala byť uskutočňovaná v partnerstve so zástupcami EK, národnej

a regionálnej úrovne. Ex ante kondicionality by mali byť v súlade so špecifickými

odporúčaniami Rady v tých oblastiach, ktoré sú oprávnené na podporu z politiky

súdržnosti.

Podmienky súvisiace s makroekonomickou výkonnosťou a všeobecnými zásadami EÚ by

mali byť spojené s celým rozpočtom EÚ, nielen s politikou súdržnosti, pretože musia mať

vplyv a byť vynútiteľné pre všetky členské štáty EÚ.

Ako samostatná politika EÚ s cieľmi založenými na Zmluve sa politika súdržnosti nemôže

stať rukojemníkom žiadnej podmienenosti, ktorá nie je priamo relevantná, prepojená

a v súlade s cieľmi tejto politiky. Makroekonomická podmienenosť by nemala brániť širšiemu

výkonu cieľov hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Podpora politiky súdržnosti

smeruje najmä na regionálnu a miestnu úroveň. Regionálni a miestni aktéri (ako prijímatelia)

by preto nemali byť sankcionovaní za neplnenie ekonomických záväzkov štátu, ktoré nemôžu

priamo ovplyvniť. Z tohto dôvodu, v období po roku 2020, nepodporujeme existenciu

makroekonomickej podmienenosti, ktorá je viazaná iba na realizáciu cieľov politiky

súdržnosti.

Ďalšie možnosti zjednodušenia politiky súdržnosti

Reforma politiky súdržnosti v roku 2013 zaviedla mnohé prínosné strategické prvky, čo

na jednej strane spôsobilo zvýšenie počtu implementačných nariadení a usmernení na žiadosť

členských štátov, ale na druhej strane to neprinieslo žiadne zjednodušenie implementácie.

Príkladom môže byť oblasť verejného obstarávania (ďalej len „VO“), kde aj napriek zlepšeniu

prostredia VO prostredníctvom plnenia všeobecnej ex ante kondicionality, neprichádza

k zjednodušeniu procesu kontroly VO, čo priamo súvisí s implementáciou projektov

financovaných z fondov EÚ. Politika súdržnosti je v dôsledku tohto prístupu nadmerne

regulovaná a nadmerne zaťažená, a to aj pravidlami iných politík EÚ. Na úrovni subjektov

zodpovedných za implementáciu politiky súdržnosti to vyvoláva väčšiu neprehľadnosť

a oneskorenie prijímania riadiacich a programových dokumentov na národnej úrovni.

Implementácia politiky súdržnosti nesmie byť využívaná na zabezpečenie súladu členských

štátov s pravidlami EÚ, najmä v oblasti VO a štátnej pomoci.

Rozsah legislatívnych predpisov a usmernení na úrovni EÚ musí byť zásadným spôsobom

zredukovaný a zjednodušený. V porovnaní s programovým obdobím 2007 – 2013 sa počet

týchto dokumentov len za obdobie 2014 – 2016 navýšil a ich celkový rozsah strán stúpol

o takmer 2,5 násobok (z cca 1 750 strán na cca 4 050 strán). Niektoré z týchto dokumentov

boli zo strany EK publikované s výrazným časovým oneskorením, a to až počas prebiehajúcej

implementácie programového obdobia 2014 – 2020. Všeobecné nariadenie EÚ by preto

malo v budúcom období poskytnúť členským štátom len základný legislatívny

11

rámec. Špecifické otázky, relevantné pre jednotlivé členské štáty, by mali byť

predmetom vzájomnej dohody medzi EK a členským štátom EÚ, avšak by mali byť

vzájomne zdieľané, s cieľom zabezpečenia transparentnosti tohto procesu.

Návrh legislatívnych predpisov EÚ pre politiku súdržnosti by mal byť zverejnený spoločne

alebo bezodkladne po zverejnení návrhu viacročného finančného rámca po roku 2020.

Napriek objektívnym dôvodom (negociácie spojené s Brexitom, voľby do Európskeho

parlamentu) by balík legislatívnych predpisov EÚ pre politiku súdržnosti na obdobie

po roku 2020 mal byť prijatý s dostatočným časovým predstihom, najneskôr však

6 mesiacov pred začiatkom oprávnenosti výdavkov na nové programové obdobie po roku

2020. V tomto kontexte je potrebné zvážiť rozdelenie legislatívy EÚ pre politiku súdržnosti

na dve samostatné nariadenia EÚ: nariadenie o tematických prioritách, oblastiach podpory

a všeobecných princípoch a spoločné nariadenie o implementačných pravidlách, ktoré by

malo platiť nezávisle od 7-ročných rozpočtových cyklov.

Proces dezignácie sa v súčasnom programovom období neprejavil ako efektívny nástroj a mal

vplyv na oneskorený začiatok implementácie politiky súdržnosti na obdobie 2014 - 2020.

Pokiaľ v programovom období po roku 2020 nedôjde k zásadnej zmene mechanizmu

implementácie politiky súdržnosti, čo nepovažujeme za žiaduce, nevidíme dôvod

na zopakovanie tohto procesu. Audit by sa mal spoliehať na predošlé výsledky auditov

a akékoľvek overenie funkčnosti systému by sa malo zúžiť len na novo zavedené prvky.

Podporujeme orientáciu na výsledky a k tomu prispôsobené vykazovanie výdavkov. V tomto

kontexte podporujeme povinné využívanie zjednodušeného vykazovania výdavkov, ktoré

preukázateľne znižuje chybovosť a administratívnu záťaž pre prijímateľov a subjekty

zodpovedné za implementáciu EŠIF. Aplikácia zjednodušeného vykazovania výdavkov

a ďalších nových metód zameraných na výsledky, musí patriť medzi kľúčové prvky budúceho

mechanizmu implementácie politiky súdržnosti. V procese realizácie EŠIF by sa preto malo

uplatňovať na všetky vhodné projekty, a to bez stanovania akýchkoľvek horných limitov

v rámci celkových oprávnených nákladov projektov, ako podmienky pre jeho realizáciu. VO

nemôže byť prekážkou pre aplikáciu zjednodušeného vykazovania výdavkov. Zároveň je však

dôležité zavádzať do praxe aj nové metódy zjednodušeného vykazovania výdavkov (napr.

návrh rozpočtu, paušálne sumy na úrovni EÚ, platby na základe splnených podmienok).

Väčšia orientácia na výsledky, a to aj prostredníctvom povinného zavedenia zjednodušeného

vykazovania výdavkov, prinesie so sebou aj jednoduchšie kontroly na úrovni prijímateľov

zo strany orgánov zodpovedných za implementáciu programov pre politiku súdržnosti.

Z týchto dôvodov je potrebné sa zamerať na prevenciu dvojitých kontrol. SR osobitne

podporuje „princíp jednotného auditu“. V oblasti systému auditov a kontrol musí dôjsť

k významnému posunu od formálneho overovania súladu (založeného iba na overovaní

administratívnych pochybení a na kontrole striktného dodržiavania súladu s legislatívou EÚ)

smerom k dosahovaniu výstupov/čiastkových výsledkov a pokroku pri implementácii a na

overovanie funkčnosti a efektivity národných systémov riadenia a kontroly. Ako vhodný

mechanizmus na dosiahnutie tohto cieľa sa javí využitie mechanizmu platieb na základe

splnených podmienok, ktorý presúva ťažisko overovania a kontroly od súladu k výstupu

a výsledku. Pri výkone auditov je žiaduce na úrovni EÚ zaviesť jednotnú databázu

auditných zistení, ktorá umožní zdieľať skúsenosti členských štátov s najefektívnejšími

opatreniami prijatými za účelom odstránenia a nápravy zistených nedostatkov.

V oblasti VO by bolo žiaduce zjednotiť a jasnejšie definovať pravidlá VO iba na úrovni

legislatívneho predpisu EÚ, čím by sa znížil dopad efektu nadmernej regulácie t. j. „gold-

12

platingu“ na národnú úroveň. Rovnako je nevyhnutné stanoviť na úrovni EÚ jednotné

pravidlá pre výkon kontroly zo strany riadiacich orgánov. Pravidlá by mali byť

definované na úrovni EÚ jednoznačne a dostatočne zrozumiteľne, aby nebol vytvorený

dodatočný priestor pre rôzne výklady zo strany členských štátov, EK, či napr. Európskeho

dvora audítorov. SR v procesoch VO presadzuje možnosť širšieho využitia MEAT kritérií,

ktoré sú zamerané na ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku a najlepší pomer kvality a ceny.

Širšie uplatnenie MEAT kritérií má vplyv na zvýšenú kvalitu tovarov a služieb, lepšiu

nákladovú efektívnosť, zlepšenie spoľahlivosti, či zníženie prevádzkových nákladov.

Pravidlá štátnej pomoci by mali byť stanovené primerane a zrozumiteľnejšie už na úrovni

EÚ tak, aby sa následne predišlo rôznym výkladom v ich aplikácii na úrovni jednotlivých

členských štátov EÚ. SR preto podporuje účinnejšie zabezpečenie koordinácie medzi

pravidlami štátnej pomoci a legislatívnymi predpismi EÚ pre politiku súdržnosti,

a to prostredníctvom užšej spolupráce jednotlivých zodpovedných generálnych riaditeľstiev

EK v procese ich prípravy. Zjednodušeniu implementácie by rovnako napomohlo, pokiaľ by

schválenie jednotlivých programov zo strany EK súčasne znamenalo aj akceptovanie

súladu s uplatňovaním pravidiel štátnej pomoci. V prípade aplikovania pravidiel štátnej

pomoci je zároveň potrebné diskutovať o vyňatí niektorých špecifických oblastí podpory

politiky súdržnosti z notifikačnej povinnosti voči EK, a to stanovením nových oblastí

podpory v rámci všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách (GBER), s cieľom

ponechania iba ich oznamovacej povinnosti voči EK. Išlo by hlavne o tie aktivity, ktoré

svojou povahou významne prispievajú k rastu a zamestnanosti a vytvárajú tak európsku

pridanú hodnotu vedúcu k napĺňaniu spoločných cieľov na úrovni EÚ.

Z pohľadu ďalšieho zjednodušovania je potrebné sa zamerať na úplné zosúladenie pravidiel

nielen v rámci EŠIF navzájom (napr. v oblasti napĺňania tematickej koncentrácie na úrovni

operácií, využívania spoločných nástrojov pre EŠIF, podpory viacfondového financovania,

potreby zosúladenia finančných rokov, atď.), ale aj medzi politikou súdržnosti a ostatnými

nástrojmi EÚ, a to s cieľom dosiahnuť hmatateľnejšie synergie a multiplikačný efekt. Tým by

sa zabezpečilo lepšie vzájomné dopĺňanie rôznych nástrojov EÚ, napr. medzi politikou

súdržnosti a programom Horizont 2020 alebo Nástrojom na prepájanie Európy. Taktiež,

existuje dostatočný priestor na zlúčenie alebo ukončenie niektorých programov

a nástrojov EÚ po roku 2020, ktorými sa už v súčasnosti vytvára duplicita financovania

pre rovnaký typ prijímateľov (napr. aktivity malých a stredných podnikov sa na úrovni EÚ

môžu rovnako financovať z nástroja COSME, Horizont 2020, EFSI - Európsky fond

pre strategické investície, ako aj EŠIF). Z pohľadu efektívnosti nákladov, racionalizácie

administratívnych kapacít, ako aj celkového zníženia administratívnej záťaže na úrovni EÚ by

viaceré obdobné nástroje na úrovni EÚ mali cielene prispievať k napĺňaniu cieľov iba jednej

hlavnej politiky EÚ.

Súčasná legislatívna úprava EÚ, týkajúca sa ustanovení pre oprávnenosť operácií v závislosti

od miesta, nepriniesla členským štátom očakávané efekty. Z dôvodu nejasného výkladu bolo

jej uplatnenie v procese implementácie komplikované a nedostatočne využiteľné. SR preto

navrhuje v budúcom období predmetné ustanovenie z legislatívneho textu vypustiť.

Neodmysliteľnou súčasťou implementácie budúceho programového obdobia musí byť

zvýšené využívanie integrovaného a viacfondového prístupu EŠIF. Prijímateľ by mal mať

rovnako možnosť realizovať viacero aktivít oprávnených na podporu z EŠIF aj na úrovni

operácie, a to bez potreby predkladania samostatných projektov, čeliac tak neistote v procese

ich schvaľovania. Jedným z možných riešení by preto mohlo byť výraznejšie zvýšenie

13

maximálnej výšky prostriedkov EÚ pre financovanie časti operácie, ktorej náklady sú

oprávnené na podporu z iného fondu EÚ. Taktiež by malo byť prijímateľom umožnené, aby

takýto doplnkový spôsob krížového financovania mohol byť uplatňovaný zo strany všetkých

EŠIF. SR rovnako navrhuje systematicky umožniť 10 %-nú flexibilitu na úrovni prioritnej osi

bez potreby modifikácie programu. EK by mala schvaľovať len finančný plán a ukazovatele

programu nad túto sumu a ich zmeny.

SR taktiež podporuje zníženie administratívnej záťaže aj v rámci povinných systémov

elektronickej výmeny údajov medzi členským štátom a EK.

Európsky fond pre strategické investície je spoločnou iniciatívou Európskej investičnej banky,

Európskeho investičného fondu a EK na pomoc prekonať súčasnú investičnú medzeru v EÚ

pri mobilizovaní súkromného financovania pre strategické investície. Tento charakter fondu

by mal zostať aj v budúcom programovom období zachovaný a nemal by nahrádzať grantovú

podporu poskytovanú z politiky súdržnosti. Politika súdržnosti a Európsky fond

pre strategické investície by však mali pôsobiť synergicky a koordinovane tak, aby prispievali

k hospodárskemu rastu a rastu investícií v regiónoch EÚ.

Pravidlá uplatňované pre centrálne riadené finančné nástroje sú menej náročné

a flexibilnejšie, ako podmienky spojené s využívaním finančných nástrojov na národnej

úrovni aj napriek tomu, že sledujú rovnaký cieľ, a to podporu investícií od ktorých sa

očakáva, že budú finančne životaschopné, ale nemajú zabezpečené dostatočné financovanie

z trhových zdrojov. Príkladom môže byť Iniciatíva na podporu malých a stredných podnikov,

ako centrálne riadený nástroj na úrovni EÚ, ktorý má oproti finančným nástrojom

implementovaným na národnej úrovni flexibilnejšie pravidlá v oblasti územného ohraničenia

podpory, miery národného spolufinancovania, výbere finančných sprostredkovateľov, a pod.

Z pohľadu SR je preto dôležité pokračovať v zjednodušovaní pravidiel, najmä

pre finančné nástroje implementované na národnej úrovni tak, aby sme mali k dispozícii

všetky predpoklady pre ich úspešnú implementáciu a v oveľa väčšej miere dokázali

zatraktívniť ich využívanie v podmienkach členských štátov EÚ. Zároveň je však potrebné

ponechať v rámci politiky súdržnosti dobrovoľnosť výberu tak, aby sa riadiaci orgán mohol

rozhodnúť, či využije podporu prostredníctvom grantov, finančných nástrojov, alebo

kombináciou týchto možností. Výber formy a zdrojov financovania by mal byť primeraný

cieľom, ktoré sa majú dosiahnuť.

V súvislosti s diskusiou o zjednodušení politiky súdržnosti EÚ, sa zo strany niektorých

členských štátov EÚ vyvíja úsilie o stanovenie diferencovaného prístupu pri uplatňovaní

legislatívnych pravidiel EÚ v období po roku 2020, ktorý presahuje rámec zjednodušenia

a uznáva rozdiely v rozsahu financovania, inštitucionálnych a administratívnych štruktúrach,

či výkonnosti a výsledkoch vykonávania tejto politiky EÚ. Preregulovaná intervenčná logika

politiky súdržnosti sa rovnako uplatňuje vo všetkých členských štátoch EÚ, t. j. aj v prostredí

krajín, ktorých príspevok z fondov EÚ je nízky a tým predstavujú aj nízke riziko pre rozpočet

EÚ. V podmienkach takýchto členských štátov náročné administratívne požiadavky na úrovni

prijímateľa spôsobujú nízky záujem o využívanie prostriedkov EÚ aj po roku 2020.

Požiadavku na vytváranie ďalších odlišných (paralelných) systémov riadenia

a implementácie pre politiku súdržnosti na úrovni EÚ však SR nepovažuje za systémový

krok a opatrenie, ktoré je v súlade s rovnakým zaobchádzaním pri uplatňovaní práva Únie,

a to z dôvodu rozdielnej úrovne rozvoja regiónov v EÚ. Spoločné úsilie všetkých členských

štátov EÚ by malo byť prednostne koncentrované na dosiahnutie spoločného záujmu,

14

a to zjednodušenia budúceho mechanizmu implementácie politiky súdržnosti v maximálne

možnej miere tak, aby bol systém realizácie tejto významnej politiky EÚ v programovom

období po roku 2020 efektívny a naďalej atraktívny pre všetky členské štáty a regióny EÚ.