Čísla 4. sedmorohviezdnotf voz
TRANSCRIPT
W|fŕA'i>/ŕ/^.-/ŕŕff>-/^^ŕ/.jf.ij'tmrfrM'J""M"f"M"l""ľ*"'"tVf""lf'"f "• n t i i » i i ' i i n t i i i i f l l . H t i i i i t i M i ) t i ) i i i J u t i i i i u i u i . i i u t u i L t i . t i u i . ' ! . i n i u i J i i j n i i i t n i i i i i i i i H i i t . t i t i m n i i i i i i . » i i t n n i m n ] n i i m
flf PREDPLATNÉ NA ROK-^ KORlíf MAJITEĽ A VYDAVATEĽ : NAKLADATELSKÝ SPOLOK. j[DQ CUDZOZEMSKÁ y KORjáJHLAVM JEDIWEL PRE AMERIKU:„BAf1KoFEUROPE" HEW-YORKM/WMI
i *" M i i - . l t l i i i l l l l i n i n t i n n . r n . 11 • . 1 . 1 1 - 1 . i n . . ' M ' U l i t )
5[ ČÍSLO TELEFOttlľUS.i °[GIS[flUaUVRQSÍ.5PDRlT.iÍAHg5r^ t.pso.
9675'
5 1 wwwmmm!mmmiími\mim:m\im
Čísla 4. V Prešporku, dňa 18. januára 1918. Ročník 9
Sedmorohviezdnotf Voz Novoročné na rok 1918, šiesta hvězda nám toho roku zasvitla v
p ô s o b e ž e n s k é h o h l a š o v a c í e-o p r á v a . Návrh zákona o volebnom práve dáva
hlasováce právo ženským, ktoré štyri občianske školy odbavily, alebo zodpovednú zkňšku složily. Občianske a či stredné školy sú ešte štyri roky škôl nad ľudovou školou. Ďalej právo dáva tým ženám, ktorých mužovia vo vojne padli, alebo následkom vojnových rán a chorôb umreli a aspoň jedno dieťa zanechali.
Zas neidem včuľ vyzdvihovat nedostatočnosť tohoto návrhu, ktorá väzí hlavne v tom, že školovanosti dáva prednosť nad inatermštvom, len takzvaným polopaňám uděluje právo, taktiež i v tom, že len ženám padlých mužov sa uděluje právo, bárs ženy dokaličených, utrápených mužov a vôbec každej pracujúcej ženskej rovnako patrí, keď sa už raz dáva.
Ostanem len pri všeobecnom význame ženského hlasovacieho práva. Iste že ženská je práve tak človekom, občanom a pracovníkom, jak mužský; Tak znáša ťarchy, dane, obtíže občianskeho života, ba materinstvom svojím nesie ťažšie a vážnejšie bremä ľudskej spoločnosti, žeby ženskej právo nepatrilo, to môže hlásať iba mužský tyran a otročiteľ. Ľudstvo sa vy-víňa k stupňu širších práv, rovnosti. Tento vývin ľudskej prírody nezahatí nikto a väčšia polovica človečenstva, pohlavie ženské nedá si krivdiť večne.
K tomuto rozkvetu človečenstva v Uhrách týmto návrhom prvý krok je už učinený, hviezda ženského hlasováceho práva svitla. A my tú hvězdu radostne vítame, lebo každý čestný človek ctí si svoju mať, svoju manželku, svoju dcéru a priať jej musí aj právo, jestli ju miluje..
Vítame túto hvězdu tým radostnejšie, že od svetla a teploty tejto hvězdy mnoho dobrého očakávame pre svet, pre krajinu a pre náš národ zvlášť. My vieme, že zväčša len ten mužský je dobrý národný bojovník, ktorý dobrú matku mal, ktorý prebudenú, bystrú manželku má. Jednou z najväčších bied ttóšehô národa je, že naše ženské sú málo zaujaté za krajinské a národné veci. Žijú si len rodinným životom hospodárskym a pohlavným a najviac ak sä o náboženstvo zaujímajú. Nevedia, že
na politike sa zvrtne všetko, lebo politika tvorí zákony o právach, o majetku, o deťoch, o živote a smrti. Veď hľa vojna to najjasnejšie dokázala! Ešte aj náboženstvo i cirkev podlieha politike!
Ženským hlasováeim právom vtiahnu nové sily do boja za právo a svobodu. Ženy sa v širokom kruhu začnú prebúdzať. Nové svetlo, nová teplota, nové otázky a náruživosti prídu na vrch. A boj za náš národ dostanie posilu, lebo láskfr k ma-, terčine je vždy živšia, vrelejšia v ženskej, než v mužskom.
Prvý prielom je učinený. Ženská otázka je nastolená. Počnie to vrieť, ináč jako keď len mužskí bojujú. Ä ten pohyb nepresta-nie, kým každá ženská nebude mať rovnaké právo občianske s mužským.
My vítame túto hvězdu ženského volebného práva! O jeho výhodách podrobnejšie povieme si neskôr.
Siedma hvězda nám svitla B r a t i s 1 á-v o u v B r a t i s l a v e . Táto hvězda sa zvýšila z jasnej hlavy našeho vyslanca Fer-diša Jurigu a je súhrnom teploty a tňžieb tisícerých, ba statisícerých slovenských duší. Duše dobré a citné šmahom tomu porozuměly a plameňom to precítily. Neni v národe našom príkladu, že by niečo tak rýchlo a vrelo bolo preniklo dušu širokých vrstiev národa, jako táto myšlienka a túžba, čoho najzrejmejším dôkazom je obnos peňazí, ktorý sa za krátku chvíľu shromáždil.
K „Ohlasu" nemáme čo pridať cieľom rozjasnenia tejto hvězdy, iba ak list pána Ferdiša Jurigu, ktorý písal v tejto veci redaktorovi ,,Slov. Ludových Novín" vp. F l o r i á n o v i T o m á n k o v i . Z n ^ :
Milý Priäteľu! Vrúcne vďaky Ti vzdávam za to, že si
sa tak vrelé zaujal uskutočnenia veľkej veci, jaká je dľa môjho presvedčenia myšlienka : B r a t o v s 1 á v a v B r a t i s l a v e .
Statisíce doráňaných duší stonie a kvílí za bratmi vojnou do čiernej zemi zronenými. Neodolateľná túžba je v nás preukázať im našu úctu, zväčniť si ich pamiatku. Rozsypané sú kosti jejich v šírom sveta poli. Tisícerých a tisícerých hrob nikto zo svojich neuvidí a mená ich na náhrobníku čítať nebude.
Tejto túžbe a potrebe treba nám vyhovieť spoločným pomníkom.
A oni, uaši padlí bratia zaslúžia tejto úcty a pamiatky. Veru je slušnou, hodnou, spravodlivou a spasiteľnou vecou, aby oni t*to česť od svojich obsiahli.
Toto je zárod Bratovslávy v Bratislave, tojest, aby brat — svojeť — oslávila bratov svojich a tým aj seba, celý národ.
Lež to je iba zárod. Uctime mrtvých v živých. Z tohoto bôľu, z tejto úcty má vy-rástnúť slovenský sirotinec, útulňa pre žiakov, pre učňov, pre invalidov, pre pocestných, jako pomník a svedocívo obeti celého národa, soznam jeho mien a zásluh jeho krvavých, ktorý by bil do očí krajiny a celého sveta, a preto ho treba vystaviť v Prešporku, v staroslávnej Bratislave, čím sa založí svätý krvou a slzami našimi kropený základ stredišfa našeho národa, ktorý ešte nemá ten „Slovensky Dom" so sirotincom, s knihtlačiarňou s knižným obchodom, s čitárňou, s knižnicou, so spolkovými miestnosťami, s divadelnou sieňou, s bankou, so slovenskou kancelláriou, spra-vitelňou, s Museumom. kde by sa vystavili predmety a výroby predstavujúce život našeho národa s mierovým kostolíčkom ku cti Sedmiboľastnej Matičky slávy s doráňaným telom Syna — národa „E j h ľ a m a t k a t v o j a", „E j h ľ a s y n t v o j " k sláve našich apoštolov sv. C y r i 11 a a M e t h o d a, a našich patrónov S v o j e-r á d a a Bi a h b s l a v a . To bude pre národ náš tým, čím je slnko na nebi, oltár ' kostole, ohnisko v dome, srdce v tele.
Vrúcne ťa prosím, daj sa preniknúť celý touto myšlienkou a túžbou. Roznieť si ju v duši silnou vierou, zaujmi sa jej kremeni-stou vôľou, „Verím v život večný." Tejto viery čiastkou je aj viera y život našeho národa. Jestli náš národ žiť bude, a to veríme nuž či môže byť a žiť bez takéhoto stredišfa.? Na žiadon pád. .lestii by národ náš tak planým a jalovým bol, ž« by si ani toto nevytvoril, nuž iste že zhynie, lebo neni hoden, aby zem šľapal. Ja verím v život, verím v dobrotu našého ľudu, a tú vieru si odobrať nedám a preto verím, že Bratovsláva v Bratislave bude preto, lebo náš národ bude.
Ale ani vtedy, keby náfc bieda vojny za-guiavila, nebude marná naša práca za uskutočnenie tejto myšlienky. Keby sme mali zhynúť, nuž aspoň posledná naša hodinka nech je pekná, posledný vzdych slávny, nuž vtedy bude Bratovsláva v Bratislave, nakoľko ju uskutočníme náhrobným kameňom nás všetkých, celého národa, že žili a biedne zhynuli pre svoju nedbalosť po Slove a slove Slováci, ktorí mali mnoho slov, ale málo obetivých skutkov a preto zahynuli.
Pevne verím v život, v dobrotu našeho ľudu. Silná viera hory prenáša, nuž potrebné peniaze by sme nesohnali? Nič viac k tomu netreba, jak naučiť náš ľud múdro dávať na seba a nie na kadejaké „Trúby z Jeruzalema" na Ingolstadt, do Madagaskaru a Číny a na piatu kachlů od zákachlia. Podal som dôkaz, že to môže byť príkladom vajnorskej obci, ktorá mi darovala za tri týždne tritisíc korún a verím, že dajú ešte raz toľko, jakonáhle sa zatnie do zen# čakanom a počnie sa stavať Bratovsláva v
Bratislavě. A či húževnatou láskou nemôžeme tak osvietiť a roznietií sto mých obci? Áno. V každej obci sa nájdu veľkodušní ľudia. Ja verím, že to bude, lebp verím v život našeho národa a keď bude žif bez tohoto, nemôže byf, lebo svet jeho by bol jako nebe bez slnka, jako kostol bez oltára, jako dom bez ohniska, jako telo bez srdca.
Ó svitaj hvězdo Bratovslávy v Bratislave! Blahoslavenými budú v národe nazvaní všetci tí, ktorí sa tohoto diela zúčastnia, i l
*
K týmto slovám nemáme čo pridaf, iba všetci zvolať: Ó svitaj hvězdo Bratovslávy v Bratislave, jako hvězda siedma sed-rnorohviezdnatého voza, na ktorom sedí Sedmiboíastriá Matička s doráňaným synom, apoštolovia naši, patrónovia naši. K ním si prisadni na tento sedmorohviezdna-tý vôz o Slovenko a Slováku, Popeluško s Popelvárom, na ňom. s nimi sa svezieš na sobáš Dobroty s Právom.
Svetová vojea* ImnuÄ a můí Miste.
Úradná práva so dňa 14., 15. a 16. januára. Prímerie.
Náčelník generálneho štábu. Vyjednávanie o pokoj s Ruskom.
V Brestu-Litovskom medzi vyjednávačmi centrálnych mocností a delegátmi Ruska odohral sa posledne opravdivý diplomatický súboj. Došlo tu k dôležitej škriepke o otázke vyprázdnenia obsadených území a zároveň pretriasaná bola ostro i otázka druhá t. j . se-beurčovacie právo národov. Musíme konštatovať, že stanoviská vyjednávačov si príkre odporujú. Trocky ostro sa osvedčil, že staré hranice cárskej ríše ruskej zmizly síce, ale že nové hranice si stanovia svobodné národy na z á k l a d e svojho práva sebeurčovacie-ho. Dnešná vláda ruská chce poskytnúť všetkým národom dosiaľ k Rusku patriacim svobodu i vtedy, jestli sa tieto národy odtrhnú od bývalej ríše ruskej. Ruskí delegáti v návrhoch presne štilizovaných žiadajú od Nemecka a Rakúsko-Uhorska kategorické osvedčenie, že nemajú úmyslu privteliť si niektoré územie, alebo korrigovať na úkor dnešného Ruska svoje hranice. Vyprázdnenie obsadených území má sa stať súčasne a súbežne. Osamostaatnené národy majú byť zaistené tak ohľadom vnútorného zriadenia ako aj ohľadom svojho medzinárodného postavenia a právo sebeurčenia nesmie byt nijako umenšovano hospodárskymi smluvami alebo vojenskou mocou. Delegáti nemeckí na toto ostré vystúpenie ruských delegátov odpoveď hneď nedali. Odpoveď dal len generál Hoffmann, ktorý sa odvolával na právo víťaza a oprel sa o právo pästi. Jeho vystúpenie odmieta nemecký časopis „Z e i t" a praví: Diplomati Rakúsko-Uhorska a Nemecka prišli do Brestu-Litovského, aby sa do-hodli a nie aby diktovali. Náhle však povstává za diplomatmi generál, uhodí päsťou na stôl a osvedčuje sa. že do záležitostí obsadených území nemajú vraj vôbec čo hovoriť. Takto hovorí generál. Nuž kdeže je to verejné osvedčenie sa so strany Nemecka: bez annexje a náhrady válečnej? Co povie na to štvordohod'a? Na tento spôsob sa pokoj ani s Ruskom nedosiahne, nieto ešte pokoj všeobecný. Ináč to vystúpenie generála neme-
! slovom posledným! Vyjednáva sa ďalej.
Talianske boiíšte. Úradná zpráva so dna 15. januára.
ďzi Brentou a Monte Rertičá prešli Taliani po silnej, občas na bubovuú palbu sa
ľujúcej delostreleckej príprave, k útoku šoty. Po veľmi prudkých bojoch z blízka
podarilo sa nepriateľovi vniknúť do niekoľko miestach do našich zákop. Protiútokom boí však z týchto vytlačený. V celom útočnom priestoru je najprednejšia bitevná línia úplne v našej moci. Nepriateľ utrpel ťažké ztráty.'Na dolnej Piave bol rýchlo zastavený nepriateľský výpad u Brešaninu.
Náčelník generálneho štábu-
Bojiště netnedko-frariciízske Nemecká úradná zpráva so dňa 14'. ja
nuára. A r m á d y g e n e r á l m a r š a l l a d e d i -a b a v o r s k é h o t r ó n u R u p p r e c h-
t a : Strelecká činnosť celý deň obmedzovala sa zväčša na znepokojujúcu palbu. V jednotlivých odsekoch zvláště na oboch stranách Lensu pred večerom sa zvýšila. Výskumné oddelenia od Armentiéresu na juhozápad a od La Vacquerie na sever vnikly do anglických zákop a priviedly zajatých.
A r m á d y g e n e r á l m a r š a l l a wii t-t e m b e r t s k é h o k n i e ž a ť a A l b e r t a : Odhliadnuc od výsledných výskumných bojov na oboch stranách Juvincourtu a na západnom brehu Maasu deň uplynul bez zvláštnych udalostí.
Macedonský from: Od Ochridského jazera na západ, na Do-
bropolje a od Dojranského jazera na juhozápad delostrelecká činnosť.
Liideudorff, prvý hlavný kvartiermajster.
Chvry, f Dp. Ján Novák bývalý farár pernecký,
posledne žijúci ná zaslúženom odpočinku v Šaštíne, umrel tamže dňa 8. januára. Náš staručký. Ján N o v á k narodil sa 1836 v Skalici, za kňaza vysvätený bol r. 1859. V našom živote slovenskom zauja! miesto prvé, bo bol horliteľom a pracovníkom neúnavným za svoj rod až po hrob. Všade, kde účinkoval, veškerá jeho činnosť niesla sa vždy poctivé a nezištne. Do matky zeme odprevadili hodna lO.januára v Šaštíne oltárni spolu-bratia Najdôstojnejší pánovia: Dr. M i c h á l e k opát šaštínsky, Pavel B l a h o pápežský komorník, farár gbelský, Pavel H o r n á -č e k bývalý farár uninský, Peter J á m b o r farár štepanovský, Ján D o n o v ä 1 farár smolinský, Ladislav R e h á k farár kuklov-ský, Karol N e č e s á l e k farár búrsvätomi-kulášsky, Michal N e m e c farár cársky, viacerí páni kapláni a veľký počet okolitého obecenstva. Budiž pamiatka zosnulého našito tatíčka večne trvalá medzi nami! Odpo-činutie večné daj mu o Pane!
Dieťa zomrelo v náručí matky. Pomery na železničných dráhach strašne osvecuje táto príhoda. Na nádraží v Zembici v Sliezsku zistila s hrôzou poľská robotníčka, ktorá prišla s vlakom, že jej v náručí zmrzlo jej tri mesiace staré dieťa.
Spal s mrtvolou. Budapeštianskej policii podarilo sa chytiť vraha V i t e r s i č a, ktorý pred dvoma mesiacmi zavraždil istú Panthe-sovú. Zistilo sa, že vrah ukryl mrtvolu v posteli a že manžel zavraždenej, ktorý prišiel v noci domov, spal cez celú noc po boku mŕtvej, nemajúc tušenia, čo sa cez deň stalo.
Polská regentská rada vo Viedni. Poľská tlačová kancellária o výsluchu poľskej regentskej rady u jeho veličenstva prináša nasledovnú zprávu: Jeho veličenstvo s každým členom regentskej rady a s ministerským predsedom Kuharzevszkim dlhšie sa poshováral a počas rozhovorov přišly do reči aj dôležité politické otázky. Na výsluchu u kráľovnej arciknieža Kakovski vyslovil svoju najhlbšiu vďaku za sochu Marie darovanú čenstochovskému kláštoru a podal zprávu o hlbokom dojme, ktorý tento šľachetný dar urobil na poľský ľud. Jej veličenstvo kráľovná každého člena regentskej rady osobité oslovila a spytovala sa na pomery Poľska. Poľskí páni boli opravdu okúz
lení íáskavostou panovníckeho páru. Zvláště vefmi účinkovalo na 5ch zaujímanie sa ich veličenstiev o poľské záležitosti.
Do Ruska nemožno postať poštové poukázky. Direkcia pošty a telegrafu upovedomuj* obecenstvo, že poštové úrady na adressy naších v Rusku internovaných vojakov znejúce poukážky za istý čas nemôžu prijať, le-
i bo direkcia švajčiarskej pošty, ktorá pou-j kázky sprostredkovala, premávku poštových i poukážok s Ruskom dočasne zastavila.
Chlieb z drevenej múky. Vo Viedni Wh Salomon v istej nemocnici koná vraj nové'
I pokusy na ranených s chlebom z drevenej múky. Piliny z určitého dreva, najmä biele- J
i ho buku, premelú sa na múčku, pridá sa oby- í í čajnej múky, trochu soli, droždia a vody, \ po čom pripravené testo pečie sa obyčajný^* ]. spôsobom. Professor Salamon tvrdí, že fento milinový chlieb dosahuje svojho účelu lepšie nežli dnešný chlieb válečný.
Kasárne smrti. „A r b.-Z e i t u n g" podáv túto zprávu: Vo Viedni počet tuberkulos-ných vojakov, ktorý pred niekoľko týždňami činil 45.000, rastie so dňa na deň. Tuberkulo-sa z vojsk nedá sa už vyplenit, tak veľmi púšťa korene. Najdôležitejšou starosťou musí byť, aby pri prehliadkach mladé mužstvo bo-
i lo s najväčšou starosťou vyšetřováno. Jak mnoho zo 17 a 18 ročných, ktorí pred rokom
: boli odasentirovaní, je dnes v nemocniciach a jak mnoho ich už zomrelo.
Prečo chudneme? Mnohí ľudia zchudli pre j nedostatok potravných článkov. Ale schudlj j a chudnú aj takí ľudia, ktorí majú všeho dosť. I Teraz čítame i druhú príčinu chudnutia. Prí-i činou chudnutia pri hojnej výživnej strave j je náš nervový systém, oslabený ťažkými \ dojmami válečnej doby. Nemáme dostatok i duševného pokoja, ktorého potrebujeme ku I stroveniu snedenej potravy. Je-li človek ne
šťastný, nespokojný, môže mať tabulu najvyberanejších jedál a predsa jeho telo je špatné živené preto, že prijatú potravu ner-zpracuje.
Jako to bude vyzerať s tým úradnýmspravodajstvom po vojne? Dľa úradných zpráv šírených tlačou, utiekol vlani ruský cár sedemkrát; Kerenský bol trikrát zavraždený; Lloyd George dvakrát zomrel; Petrohrad bol desaťkrát spustošený; Lenin mal päťkrát červienku a Nikolaj Nikolajevič asi tridsaťkrát bol vyhlásený za cára; Kaledína dvakrát zavraždili a Kornilov uteká trikrát týždenne zo žalára. Vo Francúzsku jedon týdeň umierajú ľudia hladom a druhý týdeň je tam
i 1 kg. mäsa za 1 frank. Dvakrát už bola v Taliansku revolúcia a Trocky sa dal po tretíkrát pokrstiť. To u- ••:/. ; o-o.m i iianca úradného zpravodajství?
Zkaza ovocných stromov. Spusty snahu a ľadu, na ňomž ženie sa zver do lesov, zahrad a vinohradov, kde robí obrovské škody. Najviac poškodené sú mladé stromky. Obrana proti zveri je dosť ťažká.
Vefké nešťastie v doloch. A Anenských baniach (st. Krašovsko-serenská) udal sa v dole Hungaria výbuch od lampy. V bani bolo zaměstnáno 200 robotníkov. Dosiaľ vytiahli
i 14 mrtvých a do 30 ťažko ranených. Hodinky za ruské potraviny. „Z e i t" sde-
ľuje: Z východnej fronty prišla do Viedne osobnosť, ktorá nakúpila za million korún rôznych predmetov qd Rusov naliehavé žiadaných, medzi iným 3000 strieborných vreckových hodiniek, potom veľké množstvo emailovaného, plachového nádobia. Rusi dávajú za tieto predmety potraviny. Tento obchod neodpomôže ovšem valutnym obtížám, poneváč ide tu len o výmenu. Po týchto malých obchodoch dojde vraj rýchlo k obchodom vo väčšom rozsahu.
Budeme jesť repu. Viaceré cukrovary, ktoré majú repu, nespracujú ju, lež budú ju sušiť, aby slúžila v dobách zlých, ktoré pravdepodobne prídu z jara, za ľudskú potravu.
Dožil sa 115 rokov. V trenčianskej stolici v obci Lieskovci zomrel bývalý pastier Tomáš K e k e 1 vo veku 115 rokov. Do poslednej chvíle mal dobrú, bystrú pamäť, sluch i zrak. Pred svojou smrťou riekával, že zo-slábnul hlavne nedostatočnou výživou válečnou.
Novšie ceny mastí a čerstvel bravčoviny. Vláda cenu metrického centa surovej sviň-skej masti v obchode medzi dorábatefom a príekupcom ustálila na 970 a cenu metrického centa čerstvej bravčoviny na 850 kd-iv n. Cenu k vôli masti zabitých celých alebo rozpoltených ošípaných ustália vrchnosti, alt íflO kilogrammov čistej váhy nesmie stát . vse 920 korún. Za metrick3> cent topenej sviňskej masti v obchode medzi dorábatefom a priekupcom vyše 1100 konín ani pýtaf, ani dať neslobodno.
Kto vie niečo o Matejovi O t r i sa 1 i, ktorý slúžil v 2. kompanií 19. bataillona pofných jágrov, neskoršie bol zadelený ku 2. komp-pánii. 32. bataillona pofných jágrov, 21. fe-Bŕtátra roku 1915. tiahol do Kar patov a od ?5. apríla tohože roku nedal o sebe vedef, jitťh to láskavé sdelí jeho utrápeným rodičom na adressu: O t r i s a 11 János, Morvaór, u. p. Sasvár, Nyitramegye. Za ustávanie ochotne sa odmenia.
A«i juhoslovanské časopisy nesmia byť posielané do cudziny. Z Lublaně oznamujú: Popri českých časopisoch, žiadne juhoslovanské časopisy nesmia byí zasielané z Rati; ska do cudzozemská.
Rekord šudierstva. Proti istému Júliusovi Faragó v Budapešti bývajúcemu, prišlo 600 oznámení pre defraudáciu a šudierstvo. Fa-'rágó má obchod s drevom a vyklamal závdavky od 600 ľudí, že bude lifrovať drevo. Závdavky, viac stotisíc korún premárnil. Svindler tento je už v žalári. Tak sa patri!
Jednu miliardu mesačne. Platenie válečného dlhu bude dfa „N. Fr. Pr." žiadať veľké obete od celého pokolenia, nebude-li žiadnej válečnej náhrady. Štátne výdavky budú činili 4 miliardy, to znamená, že na každú hlavu a dušičku pripadne o 140 kor. viac dane, než pred válkou, na prostrednú rodinu o 700 kor. viac. Každý mesiac války stojí nás vyše 3000 miliionov korún,_čili 33 millionov denne.
Pred 100 rokmi. Úradné zprávy udávaly roku 1796 summu papierových peňazí cifrou 46,800.000 zi. a r. 1806 na 449,700.000 zl. Peňazí bolo vtedy jako plev, Roku 1811. nastal krach. Statisíce fudí bolo ožobráčeno. Ale všetky obete, ktoré roku toho ľud preniesol, koly marné. Roku 1816. bolo v obehu už zase za 638,71.925 zl. „bankocedulí. V kronike z tej doby čítame: „Niet sporu v tom, že feankocedulové hospodárstvo malo najškodlivejší vliv na mravnosť obyvatefstva. Dnes ©bieha u nás papieru za 17.000,000.000 kor. Minulosť učitefka budúcnosti.
Krádeže v kostoloch. V Prostějove ale aj pde dejú sa veľké krádeže v kostoloch. Páchateľmi sú zlodeji vo vojenských uniformách; títo pokľaknú si u jednotlivých oltárov a potom poberú z nich sviečky i plachty. Sviečky predávajú po meste.
„Hlas ľudu, hlas dobytka." Toť jedna ukáz-»a všenemeckého rečnenia i názoru. Jak ,v V o r w ä r t s" udáva, pravil známy vodca pruských junkerov ši. Januschau na jednom shromáždění o všeobecnom hlasovaní ľudu, lak ho navrhujú Rusovia, a pravil za búrlivej veselosti roľníckeho poslucháčstva: „Co s tým všeobecným hlasovaním? Kto prejél Poľsko, musí riecť s Blucherom: Vox po-puli, vox Rindvich. (Hlas ľudu, hlas hovädzieho dobytka.)
Trinásťročná matka. V Prahe stál pred porotným súdom 54 ročný Václav Š v a n da, ženatý, otec dvoch malých detí. Tento otec dopustil sa zločinu na svojej 13 ročnej dcérke. Slabé a chudokrevné toto dievčatko porodilo dieťa, ktoré žije. Pojednávanie bolo tajné. Porotci odpovedali na otázky jednomyseľne a Švanda boí odsúdený na 18 mesiacov do ťažkého žalára.
Doprava balíkov poľnej pošty. K poľným poštovým úradom čís. 378, 475, 510. 621, 633 bola doprava súkromných balíkov poľnej pošty otvorená, k poľným poštovým úradom čís. 404, 514, 528 a 625 zastavená.
Pre 50 a 51 ročných. Dľa výnosu 10. odd. ministerstva války č. 254 až 562 so dňa 15. novembra r. 1917, môžu domobranci, narodení v rokoch 1867 a 1868 u svojich velite
ľov podart prosbu, abz boli preložení ku konaniu vojenskej služby na to miesto, kde žili pred narukováním. Veliteľ musí túto žiadosť predložiť ministerstvu války.
Reč Lloyda Georga znamená ďalší rok války. „N i e u w e C o u r a n í " tvrdí, že Lloyd George, ačpráve dovedie, ked chce, mlúviť jasne, naschvál hovoril tak, aby nemusel úprimne riecť, že je prekvapený udalosťami v Brestu Litovskom. Zrejmé je, že ráta na americkú pomoc. Ale tá nemôže sa dostaviť prv, než v polovici r. 1918. Znamená tedy reč Lloyda Georga ďalší nový rok války.
Japonské križiaky vo Yladivostoku. Dfa ruských zpráv do Vladivostoku pripľuly tri japonské križiaky.
Volebné právo žien v Anglicku. Anglická vyššia snemovňa 134 hlasmi proti 69 hlasmi prijala návrh zákona, dfa ktorého.v Anglicku aj ženské dostanú volebné právo.
Brazília pošle vraj vojsko do Európy. „Z e i t" oznamuje z Berlína: Parížske časopisy prinášajú zprávu z R i o d e J a n e i r a, že v odpoveď na torpédovanie parníku „T a k v e r" rozhodla sa brazilská vláda pre vojenskú pomoc v Europe.
Aby stála „Bratovsláva v Bratislave" p«-pri hrobe starej slávy, pri divnom Devíne v kúte duraného Dunaja s mútnou od slz Moravou na ceste stredtm sveta, k tomu cieľu novšie venovali: Ján Matějko, Zniov kor. 3.—
I Mária Zakalička, Henriktelep . . í Franc Neščák, Výštuk . . . . i Juraj Babuška, Vágdebród . . . j Ján Kostka, Mariatál i Ján Ralbovský Pavlovka, Kúty . j Slečna Maria Palkovič, Kúty . . j Anna Poliak, Kúty I Tonka Ralbovská, Kúty . . . . i Rozália Ralbovská, Kúty i Ján Magdoško, Bojar (Šariš) . . j Ján Závodský, Sotiná č. 60 .. .. . i Ján Hečko, Suchá i Ján Juriga, Búr sv. Jur
Martin Kratochvíla, Búr šv. Jut . i Anton Culen, Brockó I Michal Červenanský, Vástterbete . ! Michal Patka, Kúty ; Andrej Tomek, Búr sv. Jur . . . ! Štefan Vančo, Vágmedence . . . i Andrei Matějka, Dubnica . . . . j Štefan Vrtalík, Šaštín I N. N., Šaštín , , ; Matias Vávra, Schwechat . . . 1 Juraj Kutný, Vágzsigmondháza . . I Štefan Poliak, Bogoszló . . . . i Julia Janoch, Smolenice . . . . | Jozef Kovárik, Búr sv. Jur . . . i Ján Motyčka, Mikosfalu . . . . i Andrej Ovečka, Smolinsko . . . i Ján Chlapík, Beckov
Pavel Deščik, Viedeň Martin Karel, Majcichov . . . . Pavel Majstrík, Rovné . . . . Franc Resom, Žilina Pavel Qašpar, Malacká 173 . . . Andrej Komada, Vysoká . . . . Adam Supek, Szentmihályúr . . . Vince Čunderlík z Brezna . . . . Ján Repka, Ružomberok . . . . Martin Kujan, M. Leváre . . . . Helena Ozábal, Felsôrados . . . Serafína Pobuda, Felsôrados , . Maria Ružičková, Nyitraludány . Ján Durček, Žilina August Kianička Anna Bončák, Rovné Jozef Čermák, V. Leváre . . . Vdova Alžbeta Čermák, V. Leváre Michal Čermák, V. Leváre . . . Verona Kukuč, Udvarnok . . . . Jozef Čižmárik, Blatnica . . . . Jozef Vlčanský, Vágzsigmondháza . Kvassay Janči Jozef, Vágzsigmondház Franc Bohuš, Qidrafa Rehor Hladík, Brockó Anna Antálek, Brockó Anton Qranetz, Viedeň František Rajninec, Kisgest . . . Juraj Tačovský, Kisgest . . . .
3 — 3 —
10— 2 —
10— 5 — 5 — 5.— 3 —
5 5 — 50—
4 — 5 — 3 — 3 — 3 — 5— 4 —
13.—, 4 —
. 3 — 3 0 — 10— 3 — 5 — 5 — 5 — 2 —
10.— 5 — 5 — 4 — 5 — 6 . -
10— 4 — 2 — 2 —
10— . 5 — 20— 10— 10— 6 —
1 0 — 2 —
1 0 — 10— 3 — 3 — 2 — 5 — 6 — 5 — 4 — 4 — 3 —
1 0 — 5 —
72
Jozef Galbavý, V. Šiirovce Michal Šišák, Nemessúr . Imro Klčovanský, Kerestúr N. N., Gajar , , . . . . Michal Suchovský, Brockó Kaprál Martin Kolnik, Hrachovište . Jäg. Ján J. Jankech z PodcJia . . Jäg. Ján švec z V. Orvišta . . . Jäg. Štefan Luha z Rakvic . . . P. Ftthrer Jozef Merkech z Stredy a/Vahom Kaprál Anton Kolarovič z Horn. Dubován Jäg. Vavřinec Perniš, Kôs . . . . P. Fuhrer Jozef Krčmárik, Nitra . Jäg. Jozef Foltín, Kopčany . . , Jäg. Ondrej Nejedlík. Kopčany . . Kaprál Pavel Kyselička, Gajar . . Jäg. Pavel Slama, Gajar . . . . Jäg. František Ambra, Jakubov ., . Jäg. Matej Vanek, Lozorno . . . Jäg. Martin Gábriš, Lozorno . . P. Fuhrer Anton Kozmal, Katlovce Jäg. Florián Cintula, Búr sv. Mikuláš Jäg. Michal Šilhár, Slov. Vajzgrub Anton Binčík, Kiripolc 95 . . . . Florián Šimončič, Devín . . . . Jozef Rehák, Búr sv. Jur . . . Zugsf. Matej Kumpa, Petrováves (od
reg., HL Štáb) , . . Geťr. Štefan Čech, Horné Radošovce Inf. Voncen Gyula, Budapest . Inf. Blažej Mráz, Rorbach . . . Inf. Ignác Holásek, V. Leváre . ínf. Štefan Chanečka, Kopčany . Inf. Jozef Tikei, Straže . . . Zugsf. Ferdiš Poliak, V. Jakubov Zugsf. Pavel Miklenčič, Weisgrúb Zugsf. Ignác Homer, Uh. Ves Inf. Fabian Erben, Weisgrúb Inf. Filip Kiripolský, Plav. sv. Peter Inf. Jozef Homer, Uh. Ves . . . Inf. Vendelín Spevák, D. Orešany . Inf. Pavel Gozma, Kuklov . . . . Inf. Franc Kerák, Rovné . . . . lnf. Michal Kassa, Sene . . .
Inf. František Benčič, Vajnory . . Inf. Juraj Bízek, Častkov . . . Gefr. Jozef Weis, Lakšárska nová ves Inf. František Borovský, Račišdorf Kaprál Ján Michal, Kúty . . . . Zugsf. František Dúbravec, Rošindol Labské divadelné herečky, Láb Urban Sčasný, Zohor . . . Vdova Katarína Didák, Zohor Johanna Mifkovič, Zohor . . Julianna Mifkovič, Zohor . . Gabriš Sčasný, Zohor . . . Maria Štefek, Zohor . . . . Ján Štefek, Zohor Helena Riška, Zohor Jakub Haramia, Zohor . . . Ján Kafka. Láb . . . . . Maria Kafka r. Horák, Zohor Peter Čižmár, Zohor . . . . Antonia Jalesnák, Zohor . . Jozef Ovečka, Zohor . . . Florián Ovečka, Zohor . . . Florián Hluchý, Zohor . . . Štuan János, Zohor . . . Jozč'ka SlilipJa, Zr-htfr . . Maria Hcran^ia, Zo::n . . . Michal Slama, Feldpost 438 . J-iraj a V'íisou Grt.Túr, bimburg Jolťtnna Košina, Moš^ovcc Blažej štefanovič, Zohor . Eleonora Cabadaj, Zohor . Ján Švajdlenka, Zohor . .
Spolu kor. 1062— Predošlé nadplatky činia
Spolu kor.
Preskne a ďalšie príspevky! Záhorská rofnicka banka úč. spoi.
Mierové podmienky americké. President Wilson zaslal ku kongressu se
veroamerickému svoju .nótu, v ktorej vzhfa-riom k mierovému vyjednávaniu v Btestu-Litovskom vyhlásil válečné ciele — ä tak aj mierové podmienky dohody.
Wtison praví, že zástupcovia Ruska pred iožili v Brestu nie'en zásady pre uzávrénic
Strana 4. f̂tYttpKf 1 ¾ ¾ ¾ ^ . ftsfe 4.
mieru, ale i jasný programm pre ich usku-tefnenie. Zástupcovia ústredných mocností prtdíoiiii tiež so svojej strany základné body iebody, ktoré bory síce menej jasné, ale predsa spôsobilé, aby boly vykladané v liberálnom smyslu, dokiaľ nepripojili zovrubnejší programm s pozitívnymi podmienkami. Tento programm znamená, 5e ústredné mocnosti chcú podržať každú piad obsadenej zeme.
Wilson pravi, že je oprávnená domnienka, íe oné všeobecné zásady pochádzaly od liberálnych Štátnikov Rakúsko-Uhorska, kdežto •né konkrétné podmienky pochádzali od vojenských vodcov.
Wilson sa pýta, v mene koho miúvia zástupcovia ústredných mocností?
Mlôvia za väčšiny ľudových zastupiteľstiev, a Č? za vojensky imperialistickú menšinu, ktorá dosiaľ ovládala celú ich politiku? Zmienil sa s pochvalou o nedávnej reči Loyda Georga. Tvrdí ďalej, že ohľadom válečných cieľov so strany Nemecka a jeho spojencov badaf tajnostkárstvo a neúprimnosť. Wiison ubezpečuje Rusov sympatiami Spojených Štátov.
Jako usporiadať svet? Spojené Štáty si žiadajú, aby svet bol tak
sňadený a zabezpečený, aby bolo možno v ňom pokojne 5íť a najmä, aby každý mierumilovný národ, ktorý si praje žif svoj vlastný život, mohol si byť istý spravedlnosti so strany iných národov a bol zabezpečený pred znásilňovaním a inými útokami.
H potrebných podmienok všeobecných i územných.
Prvým . b o d o m je, že všetky mierové smíuvy sú verejné, a aby verejne boly uskutočnené a že následkom toho nebudú viac uzavierané žiadne tajné medzinárodné smluvy, že diplomacia bude sa prevádzať vždycky verejne, t, j . pred celým svetom.
Druhým b o d o m je úplná svoboda plavby na mori, mimo vodstva territorialného (í. j. v pásmach.patriacich k jednotlivým štátom.
T r e t í m b o d o m je najmožnejšie odstránenie vŠech medzinárodných závor a rovnosť obchodných stykov medzi všetkými náro-dami. .
Štvr tým bpdora sú záruky, že zbrojenie obmedzí sa na najnižšiu možnú mieru. . P i a t y m b o d o m je požiadavok, aby pri usporiadni všech osadených požiadaviek malý záujmy obyvateľstva stejnú váhu, jako oprávnené požiadavky vlád.
Bod š ies ty týka sa vyprázdnenia celého ruského územia a takej úpravy otázok, týkajúcich sa Ruska, ktoré by zaisfovaly najlepší a najsvobodnejší súčinnosť iných národností sveta, aby Rusko mohlo nerušene rozhodovať o svojom vlastnom politickom vývoji a národnej politike.
Dľa bodu s i e d m e h o musí byť Belgicko od nepriateľa očistené a obnovené.
Osmý bod žiada osvobodenie a obnovenie osadených častí Francúzska a vrátenie Elsaska-Lotrinska.
Dľa b o d u d e v i a t e h o má byť oprava hraníc Talianska vykonaná podľa jasne poznateľných národných línii.
D e s i a t y bod praví: Národom Rakúsko-Uhorska, ichíto miesto medzi národami pra
jeme si videf chráneným a zaisteným, má byť poskytnutá prvá príležitosť k autonomnéma rozvoju.
Jed enásty b od, žiadi vytiahnutie z R i-munska,' Srbska a Čiernej Hory, svobodny prístup k moru pre Srbsko.
Dľa bodu d v a n á s t e h o tureckým čas-ťám terajšej osmanskej ríše malo by byť za-isteno isté užívanie suverenity, druhým národnostiam mala by byf zaistená istota života a naprosto nerušená príležitosť k rozvoju autonómnemu. Dardanely by malý byť otvorené.
Bod t r i n á s t y ži id a sriadenie poľského štátu', ktorý by obsahoval územie obývané poľským obyvateľstvom,
Dľa b o d u š t r n á s t e h o musí byť založený spolok národov.
Wilson nežiada prestavbu Nemecka, ale Nemecko musí vraj riecť bez obalu, že predpokladom každého rozumného vyjednávania s Nemeckom je, aby sa vedelo, za koho hovoria jeho povereníci, totižto hovoria-li za väčSinu ríšskeho snemu, či za stranu vojenskú a za tých, ktorí veria vo svetovládu Nemecka. Na konec osvedčuje sa Wilson, že ľud Spojených Štátov je hot jvý zasvätiť obrane výšmenováných zásad život, česť a všetko, čo jeho jest.
ÁAÁÁ^ÁÁAkÁÁAkA A A AAA 4AAAAAAÁ1ÍAA.U Žtsdajfe s tistfconi * ad- ,
nbtistrAcit v PRAHE IU., Hteetcckž 7 | levné - popslžrcí - ?es«!é' ftLElilBRV JAáAAJJkÄáAAAAAJkAÍAAkeääeäšJkttáKňAi
J D O D • n n a a a a a n a a MALÝ OZNAMOVATEĽ
Mašinista a šlosiar hladá miesto ku reparácii mašín a ku mlatb»: Ftotta Masár, mašinista a šlosiar, PreSporofc. Jôkay-if. 13.
Príjme sa silné vyvinutý učeň na kováčske rentes!* s celým zaopatrením. Ján Cader, Preiporok (Pozsoay), He-resztutca 62.
'DDiaDDDDODDODDnnaa
MM, Hral mMfl MA! Sereďská Ľudová banka úč.sp. v Seredí a jej filiálka v Trnave na Dolnej hrubej ul, Č, 35. ktoré banky sú najistejšie pre vkladá, tefov preto, lebo sú zaíožené na širokých vrstvách nášho roľníckeho fudu. Tieto banky prevádzajú všetky, možné obchody, zamieňajú cudzie peniaze, majú tovarové oddelenie všetkých hospodárskych sírojo/, lacno a výhodne poskytujú pôžičky úve-ruschopným občanom.
Kto potrebuje na kúpu, na stavbu atrf. pôžičku, alebo kto má usporené groše, nech sa rozpomenic na katolícky slovenský peňažný ústav a nech výhrada
Sereďskú fudovú banku ůě. spol. v Seredi
« jej filiálku v Trnave Dol.tá hrubá ulica číslo 35
ktoré banky Vás ochotne obslúžia.
! _ /
• ¥ Zoiiori proti škole
Filiálka v Šaštíne číslo 27 pri mýte • ixporitttry T PreSporka, Vysoká M. I • v PreiporskeJ Bystrici pr i j íma i
viíačne opatrajá áspory ,{vklady) aaiieh roľníkov a remeselníkov.
Sfeoberaj* BI BO všetkými bankovým! obchodmi. Solídne • slulne obstáflf vždy a v každom prípade.
Bratia. sestry Slováci, podporujte svojské banky M Záhorí!
9 o&e * 4 Í sífe ťfe. šjfe <$fc <ife
Podporujte svojské ústavy
Úvěrná banka úč. spol. filiálka v Prešporku* Prijíma vklady na knižky na 3' ' <. Kupuje a predáva váleinú pôžičku a všetky iné eenné papiere. — Poukazuje peniaze vélešným zajatým do Ruska a Tal'anska. Predáva vino z pivnic v Modry a Pooinku a ro»í všoíky bankové obchody.
Mattel • r*M**M: Msktatetfltk/. k*tt*>íl*r.kr a k*Sklr«»Mtt nclok, g|Mf, weL a ?r«tf«rk* Zo Tlai PáMrtoroTol Nterárael Plaotfsuwl tpehiaMtt t i
ř*d*ktor r»rk« 5 k | | | t , ftsdX M . rfttaBf*