Sociln procesy a osobnost 2007 Sbornk pspvk Pavel Humpolek - Mojmr Svoboda Marek Blatn (Eds.) MSD, spol. s r.o. Brno 2007 2 Sbornk prspvku 10. rocnku konference na tma Sociln procesy a osobnost (13. a 14. zr 2007, Telc). Pordajc instituce: Psychologick stav Filozofick fakulty Masarykovy Univerzity, Psychologick stav Akademie vd CR, stav experimentlnej psycholgie SAV v Bratislav, Spolocenskovedn stav SAV v Koicch Vdeck vbor: Mojmr Svoboda, Marek Blatn, Pavel Humpolcek, Organizacn vbor: Iva Bureov, Pavel Humpolcek, Alena Slezckov Sociln procesy a osobnost 2007 Editoi: Pavel Humpolek Mojmr Svoboda Marek Blatn Autorsky pipravil: Psychologick stav Filozofick fakulty Masarykovy univerzity Vydavatel/Tisk: MSD, spol. s r.o., Brno 2007 ISBN 978-80-7392-016-6 Publikace neprola jazykovou korekturou. 3 Obsah MOBBING A JEHO ZDRAV POKOZUJC NSLEDKY................................................................................................ 6 Rudolf O. Zucha................................................................................................................................................ 7 S LUDIA PRIDRIAVAJCI SA MORLNYCH NORIEM TASTNEJ? ANALZA VZJOMNHO VZTAHU IVOTNEJ SPOKOJNOSTI A HODNOTENIA MORLNYCH NORIEM Peter Babinck, Beta Rczov ..................................................................................................................... 13 ZVYOVANIE CITLIVOSTI NA PSOBENIE REKLAMY Viera Bacov, Bibina Holevov ................................................................................................................... 19 ROZDIELY V PONMAN KVALITY IVOTA U ZAMESTNANCH A NEZAMESTNANCH JEDINCOV Alena Baistov, Alena Lapinov .................................................................................................................. 27 NASTUPUJCA DOSPELOST AKO PERIDA OSOBNOSTNHO VVOJA VO SVETLE EMPIRICKCH ZISTEN PROJEKTU ESS Frantiek Baumgartner.................................................................................................................................. 34 SUBJEKTVNA PRAVDEPODOBNOST V STAROM KOLSKOM VEKU Jozef Bavolr .................................................................................................................................................. 44 KOGNCIA V MDROSTI AMERICKCH A SLOVENSKCH TUDENTOV Jana Benedikovicov ...................................................................................................................................... 48 ANALZA PSYCHOFYZIOLOGICKCH REAKCI CLOVEKA V ZTAOVCH SITUCICH Igor Brezina..................................................................................................................................................... 54 POSTOJE K MDROSTI VO VYBRANCH KULTRACH ZIE Ivan Brezina .................................................................................................................................................... 64 K PRCINM VZNIKU A MONOSTEM PREDIKCE ROZVOJE RIZIKOVHO A DELIKVENTNHO CHOVN V ADOLESCENCI Iva Bureov.................................................................................................................................................... 69 PRIEREZOV VSKUM TVORIVCH SCHOPNOST OD PREDKOLSKHO VEKU PO RAN DOSPELOST Vladimra Cavojov, Klaudia Danikov ..................................................................................................... 75 ZISTOVANIE HODNOTOVCH ORIENTCI PROSTREDNCTVOM NADNRODNCH PRIESKUMOV PROBLM ALEBO SAMOZREJMOST? Martin Cimrik............................................................................................................................................. 81 VYBRAN CHARAKTERISTIKY PRIMRNEHO RODINNHO PROSTREDIA TYPICK PRE OBETE IKANOVANIA Mria Ddov.................................................................................................................................................. 85 SOCILNE DETERMINANTY INTELEKTOVCH VKONOV PREDKOLSKCH DET Vladimr Dockal .............................................................................................................................................. 90 VVINOV TRENDY V KOLSKEJ PRIPRAVENOSTI DET NA NADTANDARDN EDUKCIU Eva Farkaov................................................................................................................................................. 95 THE IMPACT OF NATURAL DISASTER ON OPINIONS AND ATTITUDES OF ESS ROUND 2 RESPONDENTS IN SLOVAKIA Denisa Fedkov, Michal Kento, Jozef Vrost ......................................................................................... 101 KVALITA IVOTA OBJEKTVNE VS. SUBJEKTVNE UKAZOVATELE Miroslav Frankovsk.................................................................................................................................... 108 PROMNY EDUKACNHO PROSTRED DOSPVAJCCH Ilona Gillernov ............................................................................................................................................ 112 MOVEMENT THERAPY OF PATIENTS SUFFERING FROM ALZHEIMERS DEMENTIA Hatlova B.1, Kirchner J.2, Sucha J.3............................................................................................................ 122 MOVEMENT THERAPY IN SCHISZOPHRENIA TREATMENT Htlov, B., purkov, A., Adamkov, M.................................................................................................. 129 IMPLICITN DESKRIPTORY PRO POSUZOVN NORMALITY Havigerov, Jana, Haviger, Jir ................................................................................................................... 135 4 SOCILN KOGNICE PO JEDENCTI LETECH Daniel Heller.................................................................................................................................................. 141 ANALZA TYPOV NEVERBLNYCH KOMUNIKACNCH SPSOBILOST U VYSOKOKOLSKCH TUDENTOV A ICH PECIFIK Adrina Hroncov ........................................................................................................................................ 158 RODOV STEREOTYPY NAPRC GENERACEMI Martina Hrebckov ..................................................................................................................................... 148 ROZVOJ PRAKTICK VUKY STUDENTU PSYCHOLOGIE A SOCILN PEDAGOGIKY A PORADENSTV: SHRNUT CINNOSTI DVOULETHO PUSOBEN AKADEMICKHO CENTRA PORADENSTV A SUPERVIZE Pavel Humpolcek, Alena Uhrov, Renta Bendov.................................................................................. 167 HODNOTY A HODNOTOV ORIENTCIE MLADCH SLOVKOV V RMCI DRUHHO A TRETIEHO KOLA EUROPEAN SOCIAL SURVEY Lucia Itvnikov.......................................................................................................................................... 174 MOTIVACE OBZNCH PACIENTU K REDUKCI HMOTNOSTI - ANEB PRO CHTJ OBZN ENY A MUI HUBNOUT? Anna Janykov, tpn Konecn .............................................................................................................. 181 VYUVANIE INTERNETU V PRCI NA SKROMN CELY Iveta Jeleov................................................................................................................................................ 189 REFLEXE IVOTN ZMNY ZACNAJCMI UCITELI: VVOJ VZKUMN KONCEPCE A DLC VSLEDKY Katerina Juklov........................................................................................................................................... 196 VARIABILITA SOCILNEJ KOMPETENCIE TVORIVCH ADOLESCENTOV Marta Jurcov............................................................................................................................................... 200 MERANIE EMOCIONLNEJ SUBJEKTVNEJ POHODY POMOCOU OBRZKOV Tatiana Juskov ............................................................................................................................................ 208 STRATGIE ZVLDANIA A FAKTORY OSOBNOSTI U DOSPIEVAJCICH S TELESNM POSTIHNUTM Eva Karaffov ............................................................................................................................................... 215 OSOBNOSTN A KOGNITVNE POZADIE SILNCH STRNOK OSOBNOSTI. Jana Kordacov ............................................................................................................................................ 223 MISCELANEA Z VVOJA PSYCHOLGIE V CESKOSLOVENSKU: MY FIRST ORAL HISTORY Damin Kovc ............................................................................................................................................... 231 STREDN KOLA JAKO VZNAMN CINITEL ROZVOJE SOCILNCH DOVEDNOST ADOLESCENTU Lenka Krejcov............................................................................................................................................. 233 INTERAKTVNE PREJAVY DET POSTIHNUTCH STRATOU SLUCHU V OBDOB VCASNHO VVINU Lubica Krocanov......................................................................................................................................... 241 AUTONMNY TVORCA A ATRIBUCN PROCESY: KED JE DEVICIA POZITVNA Daniela Kus.................................................................................................................................................. 245 MORLNE SUDKY ADOLESCENTOV Petra Lajciakov........................................................................................................................................... 251 SUBJEKTVNE VNMANIE KVALITY IVOTA U NEZAMESTNANCH LUD Alena Lapinov, Alena Baistov ................................................................................................................ 256 VLIV KOMUNIKACE PRES INSTANT MESSENGER NA PRCI V TMECH Vclav Linkov................................................................................................................................................ 261 ZISTOVANIE ZVLDANIA AGRESIE Ladislav Lova, Ivana Matejovsk.............................................................................................................. 266 ZMENY PRSTUPOV ENVIRONMENTLNEJ PSYCHOLGIE V KONTEXTE SMEROVANIA K TRVALEJ UDRATELNOSTI Zuzana Makovsk......................................................................................................................................... 271 NSILIE V ZARIADENIACH PRE LIECBU ZVISLOST Ivana Matejovsk.......................................................................................................................................... 279 5 VZTAHY ZKOSTLIVOSTI A HNEVLIVOSTI S PREMENNMI RODINNHO PROSTREDIA V OBDOB PUBERTY Medvedov Luba.......................................................................................................................................... 284 STRATGIE ZVLDANIA A KVALITA IVOTA ONKOLOGICKCH PACIENTIEK Mesroov Margita1, Ostr Alexander2 a Greov Andrea2................................................................... 288 METODOLOGICK A DIAGNOSTICK VZNAM VSKYTU VULGRNYCH OBSAHOV V MDZT Eva Mikukov.............................................................................................................................................. 295 OSOBNOSTN SVISLOSTI ZVLDANIA ZTAE Katarna Millov, Marek Blatn, Tom Kohoutek.................................................................................. 301 K PROBLEMATICE EMPATIE A JEJHO VZKUMU Zdenk Mlck................................................................................................................................................ 306 VVOJ NADN Z POHLEDU NADANCH DT A JEJICH RODICU: VCEPRPADOV STUDIE Jir Mudrk ................................................................................................................................................... 312 VERTIKLNA DIFZIA EXPERTNHO POZNANIA V SVISLOSTI S EREKTILNOU (DYS)FUNKCIOU: FKUSOV SKUPINY SO SLOVENSKMI MUMI STREDNHO VEKU Magda Petrjnoov, Rado Masaryk.......................................................................................................... 321 HODNOTY AKCENTOVAN V IVOTNOM SMEROVAN VYSOKOKOLKOV Poliach Vladimr ........................................................................................................................................... 327 OSOBNOST, PSYCHICK DISTRES A NESPOLUPRCA S LIECBOU U PACIENTOV PO TRANSPLANTCII OBLICKY Prihodova Lucia, Nagyova Iveta, Rosenberger Jaroslav, Roland Robert, Van Dijk Jitse P, Groothoff Johan W......................................................................................................................................................... 334 EPISTEMICK TERIE MDROSTI Imrich Ruisel ................................................................................................................................................. 338 ADOLESCENTI NORMY A SPRVANIE (TRUKTRNY MODEL) Zdena Ruiselov, Tom Urbnek ............................................................................................................ 343 ZAMSTNANECK ADAPTACE JAKO PROCES ZVLDN PRACOVNCH ZMN Milan Ryme.................................................................................................................................................. 348 PSYCHOLOGICK PROJEKT NENBOENSK SPIRITUALITY SPIRITUALITA FRC! Pavel Rcan.................................................................................................................................................... 353 ZPRVA Z VZKUMU MONCH J PATNCTILETCH ADOLESCENTU Zuzana Sakarov .......................................................................................................................................... 357 ARGUMENT PERFORMACNCH CHB V USUDZOVAN A DISKUSIA O RACIONALITE Miroslav Sirota.............................................................................................................................................. 363 PROVN DOJMU ZE SETKN SE SYMPATICKY A NESYMPATICKY PUSOBCM CLOVKEM V ZVISLOSTI NA POHLAV Ivan Slamnk, Jitka Herlesov, Petr Boschek........................................................................................... 369 TLESN HMOTNOST, MRA PODKONHO TUKU A MOTIVACE VYSOKOKOLSKCH STUDENTU K FYZICK AKTIVIT Zuzana Slovckov, Jaroslava Dosedlov, Helena Klimusov ................................................................. 377 OBCANSK ZRALOST JAKO KOMPONENTA KULTURY OSOBNOSTI Vladimr Smkal, .......................................................................................................................................... 386 POTREBA KOGNITVNEJ UZAVRETOSTI: TEORETICK A EMPIRICK SKSENOSTI V SLOVENSKCH PODMIENKACH Tom Sollr, Lucia Adamovov................................................................................................................. 392 TEORETICK KOMPARCIA PROJEKTVNYCH TESTOV Z HLADISKA PODNETOV, PROJEKTVNEHO MATERILU A VYHODNOCOVANIA Tom Sollr, Zuzana Belovicov, Eva Mikukov................................................................................... 399 OCHRANA OSOBNCH DAT V PSYCHOLOGICK PRAXI A VZKUMU Mojmr Svoboda, Helena Klimusov .......................................................................................................... 405 KOMPLEXN PRSTUP K OSOBNOSTI JEDINCE S ADHD Z POHLEDU PSYCHOLOGICKCH A BIOLOGICKCH TEORI Alena Uhrov, Markta ckov ................................................................................................................ 408 6 ZMNA Z POHLEDU DISKURZIVN ANALZY Katerina Zbrodsk, Mojmr Snopek, Luk Sedlcek, Hana Chmelarov, Tom Kobes.................. 413 ANALZA KOGNITVNEHO VVINU SLUCHOVO POSTIHNUTCH IAKOV V KONTEXTE KOLSKEJ INTEGRCIE Katarna Zbortekov.................................................................................................................................... 420 KOMPLEXN PRSTUP K DIAGNOSTIKE SOCILNEHO ZACLENENIA IAKOV S PORUCHOU SLUCHU V KOLE BENHO TYPU Zbortekov Katarna, Krocanov Lubica, Gregussov Monika.............................................................. 427 7 M MO OB BB BI IN NG G A A J JE EH HO O Z ZD DR RA AV V P PO O K KO OZ ZU UJ J C C N N S SL LE ED DK KY Y Rudolf O. Zucha O vysok nalhavosti vzkumu mobbingu vypovd mimo jin i fakt, e byla v posledn dob uskutecnna dv mezinrodn sympzia, kter se zabvala zdravotnmi, respektive psychologicko-socilnmi nsledky mobbingu jako stejnm tmatem.1 Co rozumme pod pojmem mobbing? Pojem mobbing popisuje psychologicko-sociln jev, kdy je na pracoviti uplatnovn psychick (emocionln) teror, pri nm je jedinec na pracoviti po del dobu systematicky napadn, ikanovn ci jinak vyvdn z mry. Dal projevy mobbingu mohou bt nsledujc: systematick pretovn nebo naopak nedostatecn pracovn vyten, bezduvodn a nedustojn prkazy, ren pomluv, lich a neustl kritizovn a obvinovn, odprn kontaktu vedouc a k izolaci jedince, hrozby a nsilnick prehmaty. Sexuln obtovn mue, ale nemus nutn spadat pod mobbing.2 Vznik: Prciny mobbingu jsou rozmanit Vechny vzkumy ukazuj, e komplexnost jevu nazvanho mobbing nevykazuje dn jednostrann prciny a proto i praktick zpracovn tohoto jevu se mus vyznacovat komplexnost. 1.Ekonomick hledisko Prestoe se mobbing objevoval ji v minulosti, vede k jeho prohlouben ekonomick rozkvt, predevm nsledkem mezinrodnho tlaku na konkurenceschopnost (globalizace), ale zroven nsledkem cstecnho ci plnho odklonu od socilnho trnho hospodrstv (Thacherismus, Reagonomics, Sharholder value). Globalizace trhu predevm tak financnch trhu a jejich divok rust, tlac podniky z hospodrnch duvodu k fzm, reorganizacm a novm formm organizacnch struktur. Nov formy organizace prce a takzvan samoorganizace jsou usnadnovny dky novm technologim (IT) a v mnoha prpadech poprv umonny. Reengeneering Lean Management Lean Organization Outsourcovn a Samoorganizace To jsou v podstat vechna opatren slouc k co nejhlubmu zasazen faktoru prce do podnikohospodrskho kontextu. S tm jsou spojeny: zflexibilnn pracovnka, nejistota pracovnch mst a nezamstnanost, atypick pracovn vztahy takzvan podniky novho typu bez socilnch prv, bez zdravotnho pojitn, bez pojitn pro prpad nezamstnanosti (v Rakousku je bez socilnho zabezpecen 800 000 osob z 2,4 milionu zamstnanch, tedy jedna tretina) nesolidrnost, dog-eat-dog society (homo homini lupus)3 1 Mobbing die leise Gewalt gesundheitliche und soziale Folgen, Humboldtova univerzita, Berln, 29.9.2003. (Soziale) Konflikte im Arbeitsleben und deren Auswirkungen Manahmen zur psycho-sozialen Gesundheit im Arbeitsleben, v rmci 6. mezinrodnho Bhler-Symposia 1.10.2004 ve Vdni. Bejach-Kowalski, Cornelia (2004), Wien und Berlin machen Front gegen Mobbing, in: ZSG, Jg.29.Heft 1, s. 29 -32. 2 Konrad Lorenz pouval pojem mobbing v roce 1958 jako vraz pro tocn chovn zvrat mezi jednotlivci. Ve stvajcm vznamu jako clen psychologick teror na pracoviti byl vraz mobbing poprv pouit organizacnm psychologem Heinzem Leymannem. Leymann, Heinz (1993), Mobbing: Psychoterror am Arbeitsplatz und wie man sich dagegen wehren kann, Rowohlt, Reinbeck 8 K mobbingu ale vdy nevedou jen zmnn ekonomick duvody. Mohou existovat i skupinov podmnn a individuln psychologick duvody, kter jev znmky perverznosti a psychopatologie. 2. Psychodynamika skupiny4 Zkladn vzorec psychodynamiky zn: Kad skupina se utvr proti njakmu protivnkovi. Z toho vyplvaj mocensk a prestin (vlivov) struktury, kter vedou k tomu, e sociln uznn je dosaiteln pouze za cenu obtnch bernku. Dynamika skupiny vede k tomu, e se ve skupin objev ctyri zkladn pozice (Alfa, Beta, Gama a Omega), kter udvaj typ cyklu afektivity. Jedinec Alfa stoj jako representant skupinov iniciativy proti protivnkovi skupiny tak, e se s nm velk cst skupiny identifikuje. Skupina je tak rzena nevdommi tendencemi jedince Alfa proti relnmu nebo imaginrnmu protivnkovi. Jedinec Omega zaujmajc nejslab pozici ve skupin hled ochranu tm, e se identifikuje s protivnkem a reprezentuje ho tak ve skupin. Svou soudrnost a dynamiku zsk skupina teprve pot, co zlikviduje protivnka a jeho reprezentanta ve skupin, jedince Omegu, kter m uvnitr skupiny pozici outsidera. Jedinec Beta se jako expert dr mimo, prestoe na nj jedinec Alfa v mnoha ohledech spolh jako na poradce. Tm se z jedince Beta stv duleit klcov osoba a kandidt na jedince Alfa. Jedinci Gama jsou prvrenci jedince Alfa, kter provd jedinci Omega (obtnmu bernkovi, outsiderovi) to, co ocekvaj od jedince Alfa vuci protivnkovi skupiny.5 Tento systm neracionln vldy preveden na problm mobbingu znamen: Cm vt je skutecn ci jedincem Alfa vykonstruovan ohroen skupiny protivnkem (naprklad Nebezpec globalizace), tm vt je frustrace jedincu Omega a skryt agrese vuci nim. (Tu vytvr jedinci Gama, kter mlcky pouze pln svou povinnost a neznaj solidaritu). Tm vt je tak ochota, skrytou agresi proti jedincum Omega formou mobbingu projevit. Obti mobbingu pln funkci obtnch bernku a slou tak jako hromosvod pro ohroen, frustrovan skupiny, kter tak chtj vyrovnat duevn pokozen. Velmi casto se takov uvolnovn energie vyskytuje v obzvlt represivn rzench kolektivech, jak jsou naprklad representovny v totlnch Institucch, kde je tisk sadistickch jedincu Alfa obzvlt siln: Vzen, Armda, Sekty, ale tak na interntech a v domovech duchodcu.6 3. Milgramuv-experiment a autoritativn charakter Na zklad laboratornch pokusu 7bylo mono ukzat, e a dsiv mnoho prumrnch obyvatel bylo ochotno uposlechnout rozkazu a fyzicky zatocit na lidi, jakmile o to bylo podno autoritami, k tomu zdnliv oprvnnmi. V praxi nezustv jen u laboratornch pokusu. Ukazuj to pri soucasn americk okupaci rku skandln nlezy ve vzen Abu Ghraib v Bagddu, ve kterm prslunci armdy USA mucili irck vzn. (Nkdej laboratorn pokusy ve Spojench Sttech Americkch mly dokzat, e trn a mucen je mon vude, i ve Spojench Sttech Americkch a nejen, jak se tehdy naivn predpokldalo, v diktaturch potlacujcch lidsk prva predevm v nacistick diktature.) Klasick studie charakteru autorit poskytuj o vzniku pripravenosti mucit a trat lidi nsledujc vysvtlen. 3 Zucha, Rudolf ,O. Mobbing die leise Gewalt, in: ZSG, Jg.29, Heft 1, 2004. 4 Schindler, R. Grundprinzipien der Psychodynamik der Gruppe!, in: Psyche, Heft 11, 1957 5 Zucha, Rudolf, O. Fhrungsstrke in der Praxi Leadership, Organisation und Kultur, WUV Universittsverlag, Wien, 2001 (2. vydn) 6 Totln instituce se vyznacuje odstupem, resp. ohranicenm se od jinch socilnch jednotek dky neinformovanosti a izolaci . Klasick vklad totlnch instituc se nachz u Goffmana, E. (1972), Asyle. Frankfurt/M. 7 Milgram, Stanley (1974), Das Milgram-Experiment Zur Gehorsamkeitsbereitschaft gegenber Autoritt, Rowohlt, Reinbeck 9 Pojem charakter m proto tak velk vznam, protoe v sob poj dv protichudn tendence pud a vliv okolnho prostred, prpadn biologii a sociologii. Sociln sloka charakteru je spolecn vem lidem v urcit spolecnosti. Naproti stoj individuln sloka charakteru, dky n se clenov jedn spolecnosti od sebe odliuj. Destruktivn charakter8 se spojuje s autoritativnm charakterem.9 Co je to autoritativn syndrom poprpad autoritativn charakter? Autoritativn osobnost se vyznacuje prznacnou slabost EGA a faistoidnm postojem. Nov vlastnosti (promnn) mohou bt na F-kle (Dotaznk pro zjitovn faistoidnch postoju) individuln sledovny a mreny. Nov vlastnosti (promnn) na F-kle jednotliv: 1. Konvencionalismus 2. Autoritativn poddanost (pokorn-nekritick chovn vuci idealizovanm morlnm autoritm ve vlastn skupin) 3. Agresivn dychtivost po autorit (Sklon k odsuzovn a trestn osob, kter nedodruj konvencn hodnoty) 4. Povry a stereotypy 5. Sklony k ztotonn se s predstaviteli moci a k projevum tvrdosti a robustnosti a k oslav nsil pri soucasnm opovrhovn slabmi a potrebnmi 6. Sklony k predstavm a k zduraznovn tch sexulnch stejn tak obrana subjektivnch pocitu plnch fantazie 7. Mal tolerance vuci nejednoznacnosti: Osobnost s vysokmi hodnotami na F-kle neunese nejednoznacn nerozhodn situace (Nejednoznacnost - Ambiguita) 8. Mal tolerance vuci nerozhodnosti: Tato osobnost neunese protichudn vnj nroky (Ambivalence) 9. Slab EGO: Osobnost nen schopna se v procesu reflexn pravy takovho napt prizpusobit nrokum na uplatnn, nen schopna vytvorit si vlastn nhled a tak autonomn fundovanou akceschopnost (siln EGO). Hierarchick organizacn struktury, predevm totln instituce a takov, kde jsou lid udrovn v zvislosti, jsou pro sadistick charaktery vtanm polem pusobnosti. Celkem vzato mueme konstatovat, e existuj nsledujc prciny vzniku mobbingu: 1. Zrychlovn hospodrskch procesu a veobecn nejistota lid (Strach z materiln bdy) 2. Psychodynamika skupiny, jac protivnci skupiny (vnj neprtel) a obtn bernci jsou zapotreb, aby dolo k soudrnosti skupiny 3. Autoritativn charaktery, kter inklinuj k sadismu a v hierarchickch organizacch ze sv pozice s chut traj podrzen Protoe se tyto prciny casto objevuj smen v urcitm pomru, jednotlivou prcinu bychom vak nenali, mueme hovorit o jaksi smsici prcin (multi-kauzlnosti), kdy vhy jednotlivch prcin nabvaj ruznch hodnot. 8 Fromm, Erich (1974), Anatomie der menschlichen Destruktivitt, Stuttgart 9 Adorno, Theodor, W. et al. (1950), Studien zum autoritren Charakter, New York 10 Mobbing jako spolupuvodce nemoc Podl neschopenek udlench na zklad psychickch pot rapidn roste. V Nmecku je to kad ctvrt. Posttraumatick nsledky mobbingu zaujmaj na tomto stavu vysok podl.10 V 65 % prpadu mobbingu mohlo bt patn pracovn prostred dokzno a patn pracovn prostred je pro mobbing ivnou pudou. Zkoumn (csla pochz z Mobbing Reportu 2000 zamrenho na Nmecko) ukazuj, e 2,7 % pracujcch je denn vystaveno mobbingu. Za rok (2000) to je 5,5 % pracovnku a za celou svou pracovn kariru okus mobbing 11.3 % pracovnku. Tendence je rostouc. Kdo jsou puvodci mobbingu a kdo jsou obti? Puvodci nebo Pachateli mobbingu jsou z 39 % nadrzen avak 13% dohromady s jednm nebo vce kolegy. 20% kolegov (spolupracovnci) stejn rovn 22% jedinci Subjektivn nsledky obt mobbingu maj z 99 % vliv na postoj k prci a k vkonu (ztrta motivace, neduvra, nervozita, nejistota, sociln stup) 44 % pracovnku onemocnlo nsledkem mobbingu, z toho tmr polovina na vce ne est tdnu.11 Preloen a propoutn ze strany zamstnavatele postihlo zreteln vce obt mobbingu ne jeho puvodcu. Symptomatika je projevem posttraumatickho ztovho naruen12 Nsledky jsou srovnateln s tmi, kter pozorujeme u obt nejtch nehod, mucen a tyranie, u rukojmch, znsilnnch, a svdku nebo obt jinch tkch zlocinu: Poruchy spnku, nocn mury, velk vegetativn pote s aludecnmi a strevnmi poruchami jako jsou nevolnosti, zvracen prujmy, svrn u srdce, poruchy rytmu zeslen v zkostn stavy s panickmi ataky, obdob vycerpn s poklesem vkonu, pocen, zvrat, srdecn pote, dchac pote. Hospodrsk a spolecensk nklady zpusoben mobbingem Podnikum vznikaj vysok nklady spojen se ztrtami zpusobenmi nemocnost, s poklesem kvality a produktivity, naruenm vroby, prekldnm pracovnku, propoutnm, s obnovenm puvodnho stavu, zakolenm a zapracovnm novch pracovnku. V neposledn rad ale tak dky ztrt nespokojench zkaznku. Systmu socilnho zabezpecen vznikaj nklady spojen s nemocnost (lkarsk oetren, lky, psychoterapie, rehabilitacn opatren atd.) Dky prechodnm nebo predcasnm definitivnm odchodum do duchodu a na zklad nezamstnanosti a pracovn neschopnosti je systm socilnho pojitn nesmrn zaten. Terapie, prevence a zsahy Protoe psychologick nsledky mobbingu, prinejmenm ztrta sebevdom a vznik pocitu mncennosti, vedou k depresm, vlastn agresi a sebevradm, patr mezi nejduleitj opatren zvyovat u obt mobbingu sebevdom a duvru ve vlastn schopnosti a posilovat je. 10 Albrecht, Helmut (2004) Mobbing die Leise Gewalt. Soziale Diskriminierung als Ursache psychosomatischen Krankseins. Herausforderung fr die Gesundheitsversorgung und - Politik, in: ZSG Jg.29, H. 2, s. 28 11 Meschkulta, B., Stackelbeck, G., Langenhoff, G. (2000), Der Mobbing Report Eine Reprsentativstudie fr die Bundesrepublik Deutschland, Bremerhaven 12 Albrecht, Helmut (2004), Krank durch Mobbing, in: ZSG, Jg.29, Heft 1, s. 8 11 Ti, kter byli mobbingem traumatizovni, kter souily nutkav predstavy pokoren a zahanbujc zkuenosti, mus znovu najt vru v sama sebe a slu v sebeuzdraven. To mueme dokzat prostrednictvm velkho mnostv specificky zamrenho poradenstv, konzultac, fyzio- a psychoterapi. Profesionln pomoc je nabzena ze strany psychoterapie pomoc rozlicnch metod. Aby psychicky zeslbl jedinci hledajc pomoc duvriv nenaletli neseriznm praktikm, arlatnum a sektm, kter slibuj jedin mon blaen uzdraven, mus bt chrnni. Mimo lkarskou pomoc by mli poadovat jen psychology a psychoterapeuty oprvnn k tomu ministerstvem zdravotnictv. (Ti, kter jsou uvedeni v seznamu klinickch a zdravotnch psychologu, popr. psychoterapeutu.) Nebezpec materilnho ci psychickho pokozen je velk! Takzvan svpomocn skupiny by ale nemly bt poadovny jako prvn rozjezdov krok, obzvlt potom ne, pokud nejsou rzeny kvalifikovanmi a k tomu oprvnnmi osobami. Ostatn i tady je treba se obvat patogennho skupinov-dynamickho vvoje a traumatizujcch konfliktu. Snadno pochopitelnm prvnm krokem obti mobbingu mue bt vyhledn pomoci u nadrzenho ci u personalisty. Ne vdy se vak jedinec dock pochopen, v n doufal, protoe rdc pracovnci bvaj velmi zrdka pouceni, jak se s mobbingem vypordat. To i presto, e zamstnavatel m vuci zamstnanci ze zkona povinnost dbt na to, aby byly jakkoliv mobbingov praktiky zastaveny. V praxi se casto ukazuje, e je vina prisuzovna samotn obti a ta je ve vtin prpadu nsledn preloena na jinou pozici ci proputna. (Existuj dokonce i prpady, kdy se vedouc pracovnci na mobbingu podlej, poprpad ho podpor, aby se zbavili neoblbench zamstnancu. Nalhav jsou doporucovny takzvan denky mobbingu. To jsou zznamy obsahujc presn datum, popis udlost a zapojench osob. Pozdji mohou slouit jako dukazn materil nebo podklady pro psychoterapeuty. Protoe prciny mobbingu pochz casto z organizacn struktury, stylu rzen a personln politiky (vbr, ohodnocen, podpora, dal vzdlvn), je nutn pokusit se o prevenci predevm prostrednictvm poucen a dalmi vzdlvacmi opatrenmi. patn pracovn prostred je, jak znmo, hnzdem mobbingu. Podnikov strategie kad organizace by mla obsahovat opatren zajitujc, aby se rdcm pracovnkum dostalo odbornho vzdln v oblasti rzen lid pred tm, ne se ujmou sv funkce (prevence mobbingu!). Naproti tomu by mli bt trnovni i zamstnanci, jak se vypordat se stresem, mobbingem a diskriminac. Podcenn klasickho vrobnho faktoru prce vede v dlouhm obdob k spolecenskm konfliktum, kter mohou v zvru zpochybnit samotnou existenci organizace. Monosti zsahu jsou tud rozmanit Mobbingov poradenstv, osvta, dohled, koucovn, psychoterapie, fyzioterapie, rozhodc rzen prostrednictvm komise rovnho jednn a nakonec pracovn prvo jsou stupn opatren, ktermi mohou psychologov z organizac jako odbornci podstatn a kvalifikovan pomoci. Bezplatn poradenstv nabz v Rakousku obchodn komora a odbory (naprklad GD m svou mobbingovou poradnu). Dal mobbingov poradenstv a pci poskytuj lkari, klinict a zdravotn psychologov a psychoterapeuti. Nutn psychoterapeutick pomoc je cstecn hrazena zdravotn pojitovnou, cstecn z vlastnch zdroju pacienta. Od pouhho predstrn psychosomatickch nsledku mobbingu jsou tak jedinci nalhav odrazovni. Na tomto mst musm ujasnit, e problematika mobbingu je jet prli mlo prozkoumna, poprpad rozpoznna. Presto je nalhav nutn plynule informovat a kolit potenciln pomocnky. Clem by mlo bt zjednoduen prubhu a ulehcen nvaznosti jednotlivch kroku v rmci pomoci obtem mobbingu nadrzenmi a personlnm oddlenm zacnaje, pres lkare a psychology a prvnm postihem (zkonem) konce, pricem by jednotliv instituce pracovaly ruku v ruce. Obzvlt nutn je vak, aby zkonodrce reagoval na tento spolecensk jev co nejrychleji, poloil zklady pro obranu proti mobbingu a v pravm slova smyslu pro jeho odsouzen. 12 Charakteristick prubh mobbingu a jeho zdravotn nsledky13 Systematick pokozovn sebevdom obti pres: Zludn Stigmatizace (zlehcovn soukromho ivota) Desinformace Zlehcovn soukrom a pracovnho vkonu Absurdn a poniujc pracovn prkazy ikanovn, nadvky, kriv obvinn Odprn komunikace: Nevnovn pozornosti, vyhbn se, strann se Vyprovokovn k chybm v cinnosti Poblznn z Double Bind - dilema jako vztahov lcka Obt je nucena zapojit se do zvrcen komunikace a stt se provinilcem Zdravotn a spolecensk nsledky: Stavy zkosti Poruchy spnku Psychosomatick onemocnn s poruchami funkce vnitrnch orgnu, vysok krevn tlak, Prujem, dchac pote, pocen Zneuit alkoholu a lku Deprese, vycerpn, zchvaty zlosti Narustajc pochyby o vlastn osob Naruen prtelskch, partnerskch ci rodinnch vztahu Trval pracovn neschopnost Sebevrada Okamit opatren: Vyjmut z patogenn situace/zsah nadrzenho Psychoterapeutick pomoc: otevren prstup k poruchm sebevdom, pocitum studu a provinn Prvn krok obt: Priznat si potrebnost pomoci, prijmout pomoc Pozdji: Provst trestnprvn oznmen a poadovat odkodnn Dali literrn zdroje: Rudolf O. Zucha: Praktick pprava manaera, Nov metody ve svtovm kontextu, Management Press, Praha 1993 Rudolf O. Zucha: Fhrungsstrke in der Praxis Leadership, Organisation, Kultur, WUV Universittsverlag, Wien 2001 (2. Auflage) ZSG: Zeitschrift fr Sozialpsychologie und Gruppendynamik in Wirtschaft und Gesellschaft, A 1120 Wien, Fraungrubergasse 4/5/13, e-mail:rudolf.zucha@blackbox.at 13 Albrecht (2004), Mobbing die leise Gewalt, in: ZSG, Jg. 29, Heft 2, s. 31 13 S S U UD DI IA A P PR RI ID DR R I IA AV VA AJ J C CI I S SA A M MO OR R L LN NY YC CH H N NO OR RI IE EM M A AS ST TN NE EJ J ? ? A AN NA AL L Z ZA A V VZ Z J JO OM MN N H HO O V VZ Z A AH HU U I IV VO OT TN NE EJ J S SP PO OK KO OJ JN NO OS ST TI I A A H HO OD DN NO OT TE EN NI IA A M MO OR R L LN NY YC CH H N NO OR RI IE EM M Peter Babink, Beta Rczov Katedra psycholgie Filozofick fakulta, Preovsk univerzita, Preov Abstrakt V tdii overujeme predpoklad o svislosti medzi spokojnostou so ivotom a hodnotenm morlnych noriem. Spokojnost zistujeme otzkou na celkov hodnotenie/oceovanie ivota ako celku osoby mierou spokojnosti. Hodnotenie morlnych noriem obsahuje vntorn morlny tandard osoby zistovan ako zvanost morlnych noriem pre osobu a vnmanie dleitosti morlnych noriem cez ich poruovanie. Vychdzame z naznacench svislosti medzi premennmi v dajoch European Social Survey. Vztah spokojnosti k obom aspektom hodnotenia morlnych noriem je dalej overovan samostatne na dvoch vzorkch castnkov/cok vskumu. Abstract The study checks up an assumption of relation between life satisfaction and evaluating of moral norms. The satisfaction is verified by question on overall evaluation of life as a whole given to an individual (satisfaction degree). Evaluation of moral norms includes internal moral standards of an individual checked up as relevance of moral norms from an individuals point of view and perception of moral norms relevance through their breach. The study is based on coherence of variables in the European Social Survey data. The relation between life satisfaction and each of two aspects of moral norms evaluation is checked up on two samples of respondests of research further. Njst jednoznacn odpoved na to, v com spocva podstata tastnho ivota, je len tako realizovateln loha, i ked samotn hladanie odpoved je celkom iste zmyslupln a uskutocniteln vec. Koncepcie viacerch autorov zaujmavm spsobom a z rznych uhlov pohladu analyzuj povahu tastia. V socilnych vedch sa pod tastm (happiness) zvycajne chpe subjektvne hodnotenie ivota osoby, ktor m kognitvnu povahu, ale nechba v nom emocionlny obsah. Veenhoven (2000, 17) rozliuje dve formy pouitia pojmu tastia, ako subjektvne hodnotenie ivota a ako celkov ohodnotenie ivota ako celku. Na rovni merania sa tastie zistuje ako odpoved osoby na otzku o spokojnosti so svojim ivotom ako celkom. Tatarkiewitcz (1976, podla Veenhoven, 2000) upresnuje, e sa jedn o tzv. opodstatnen spokojnost, ktor neobsahuje len prost poteenie zo ivota, ale aj tak aspekty ivota ako naprklad jeho uitocnost pre inch. Citovan autor na inom mieste del pohlady podstatu dobrho ivota na hedonistick a moralistick, pricom druh podoba obsahuje ivot it podla morlnych princpov (Veenhoven, 2003). Ist morlny aspekt v subjektvnom hodnoten ivota je mon njst u koncepcich filozofov antickho grcka. Pouvanm pojmom je eudaimonia rsp. blaenost, ktor v sebe obsahuje okrem rozumovej cinnosti a dosahovania radosti aj mravn rozmer; je to kadodenn silie o cnost (Kebza, olcov, 2003). Podobne konfucionizmus povauje morlku za prv podmienku toho, aby osoba ila dobr ivot (Zhang Guoqing, Veenhoven, 2007) V aktulnom psychologickom diskurze o subjektvnej pohode a pecificky o ivotnej spokojnosti je jednm z poprednch odbornkov Ed Diener. Diener zahrna morlne usudzovanie do konceptu ivotnej spokojnosti. Predpoklad, e vztah subjektvnej pohody k morlnym truktram je perspektvnou tmou, ktor prinesie nov mylienky do problematiky kvality ivota (Diener, Tov, 2005). Veobecne formulovan morlne obsahy konceptualizujeme v predkladanej prci do pojmov presvedcen o morlnych normch. Morlna norma je bene chpan ako zvzn pravidlo ludskho sprvania s etickm obsahom, danm prostm ustlenm a tradciou ludskho sprvania a vzjomnch mravnch sudkov. Avak morlne presvedcenie tvoria odlin kvalitu. V rmci nho vskumu ich vnmame ako kvalitu, ktor presahuje mravn vedomie (teda nejde len o znalost noriem a ich 14 porozumenie) a obsahuje aj citov zloku (teda obsahuje aj vntorn citov nboj v svislosti s morlnym princpom) (Vacek, 2005). Podstatou vytvrania mravnch presvedcen je interiorizcia (alebo internalizcia) morlnych noriem. Tento proces je naprklad podla klasickch teri vysvetlovan ako posun od vonkajej regulcie k autoregulcii (Kotskov, 1987). Objasnit vztah medzi sprvanm a mravnmi kvalitami nie je lahk. Pohybovat sa meme len v hypotetickej rovine, pretoe vetky s scastou komplexnho mravnho rozvoja osobnosti a vznam nadobdaj a v rmci celku. Na tomto mieste aspon strucne nacrtneme truktru vztahov morlnych kvalt, ktor navrhol Lickona (1992). V tejto truktre spolu mravn vedomie a mravn ctenie vytvraj obsah mravnch presvedcen, ktor spolu s vlovmi charakterovmi vlastnostami, ale stle pod vplyvom situacnch faktorov, formuj mravn sprvanie jedinca. Vzhladom k tomu meme len predpokladat, akm spsobom sa bude jedinec sprvat, pretoe jeho relne konanie zvis od vetkch predolch komponentov a je vsledkom relneho rozhodovacieho procesu. Avak je mon uvaovat o morlnych presvedceniach ako o prediktoroch sprvania. Pre potreby nho vskumu sme problematiku morlnych presvedcen zili na hodnotenie morlnych noriem. Domnievame sa, e vntorn morlny tandard osoby sa odraz v posden zvanosti morlnych noriem pre osobu a taktie v percepcii dleitosti morlnych noriem cez ich poruenie. Ciele Vskumnm zmerom bolo analyzovat vztah medzi spokojnostou so ivotom a presvedceniami o morlnych normch. Predkladan tdia m charakter predvskumu bez ambci v podobe generalizcie vskumnch zisten, ale s cielom uskutocnit vodn sondu do naznacenej problematiky. Vskumn problm a hypotzy Predpokladali sme, e medzi spokojnostou so ivotom a otzkami tkajcimi sa presvedcen o morlnych normch njdeme tatisticky vznamn svislost. Ocakvali sme, e tesnost vztahu bude odlin podla rznych vekovch skupn, prpadne rodu. Nepredpokladali sme, e absoltne hodnoty korelacnch koeficientov bud velmi vysok. Prpadn svislost medzi presvedceniami o morlnych normch a spokojnostou nejestvuje nezvisle od mnohch inch monch premennch, ktor ju ovplyvnuj, moderuj ci inhibuj. Zroven sme ocakvali, e pri rzne formulovanch polokch presvedcen o morlnych normch bude mon odhalit truktru poloiek viac ci menej korelujcich so spokojnostou so ivotom, ktor by mohli byt zkladom pre metodiku v plnovanom nasledujcom vskume. Postup zberu dajov Predvskum bol realizovan v dvoch krokoch. Prvm krokom empirickho overovania bolo hladanie relevantnch dajov v niektorej z velkch socilnych tdi s online dostupnmi databzovmi zdrojmi. Zvolili sme Europen Social Survey (ESS), ktor medzi viac ne 300 otzkami dotaznka obsahuje poloky o spokojnosti so ivotom, kvalite ivota , a tie o presvedceniach tkajcich sa platnosti morlnych noriem. V druhom kroku sme s vcm mnostvom poloiek realizovali analzu na vlastnch vzorkch participantov. Vzorka castnkov/cok predvskumu daje z ESS pochdzaj z druhho kola administrcie dotaznka ESS v r.2004, pricom boli pouit daje slovenskej vzorky (N=1496). daje vlastnej vzorky predvskumu zbierali tudenti a tudentky psycholgie v rmci cvicenia zkladov tatistiky. Do vskumu boli zskavan castnci v nasledovnej vekovej truktre: 20% stredokolci; 20% vysokokolci; 40% dospel medzi 30-50 r.; 20% nad 60r.; s ohladom na vyrovnan zastpenie muov a ien. Mui vo vzorke tvorili 41% a eny 59% castnkov rsp. castncok. Vber bol prleitostn, nezodpoved distribcii veku v slovenskej populcii, ale plnovanmu porovnaniu rznych vekovch skupn. 15 Metodika ESS Pre zistovanie spokojnosti so ivotom ako celkom sa pouva rzne variovan formulcia otzky na globlne hodnotenie ivota osoby. ESS pouva nasledovn formulciu: Berc do vahy vetky okolnosti, ako ste v tomto obdob celkovo spokojn so svojim ivotom? s monostami odpovede na kle 1-10 (mimoriadne nespokojn mimoriadne spokojn). Pre oblast presvedcen o morlnych normch sme pouili 7 poloiek zoskupench do dvoch blokov. Prv predstavuje subjektvne hodnotenie morlnych noriem ako zvznch. Poloky sa tkaj hodnotenia miery nesprvnosti poruovania morlnych noriem ako s platenie bez blocka, zatajenia chyby tovaru, iadanie neoprvnenho poistnho nroku a iadosti o platok. Zkladn otzka znela "Za ako nesprvne, ak vbec, povaujete nasledujce sprvanie?". Druh blok poloiek sa tkal miery shlasu s niekolkmi veobecne formulovanmi morlnymi normami. Dotazovanie malo podobu otzky: "Nakolko shlaste alebo neshlaste s tmito vrokmi o tom, ako ludia vnmaj pravidl a zkony". Vlastn metodika Inpirovan dvoma blokmi otzok ESS sme pripravili dve obdobn sady poloiek. Prv i druh blok otzok pozostval z 9 poloiek a jednej otzky na celkov spokojnost so ivotom. Vzhladom k monostiam zberu dajov sme kad blok otzok administrovali separtne na samostatnej vzorke respondentov. Po vylcen neprvne vyplnench dajov tvorilo prv vzorku 180 a druh 170 castnkov/cok vskumu s obdobnou vekovou a rodovou truktrou. Vsledky Vsledky tkajce sa dajov z ESS spolu so znenm jednotlivch poloiek s uveden v tabulke 1. a 2. Jednoduch korelacn analza (Pearsnov korelacn koeficient) potvrdzuje signifikantn vztahy medzi premennmi, ktor vak vysvetluj len nepatrn cast celkovej variability dajov. Tabulka c.1. Vztah medzi presvedceniami o morlnych normch a spokojnostou daje z ESS 1.blok otzok Za ako nesprvne povaujete, ak......? Spokojnost so ivotom ako celkom (r) ... niekto plat v hotovosti bez blocku... 0,07 ** ...niekto predva nieco znovn a zatajuje chyby toho tovaru... 0,07 ** ...niekto iada od poistovne viac ako by mal... 0,06 * ...radnk iada o slubicku alebo platok... 0,03 Respondenti zo slovenskej vzorky ESS N = 1421 1466 (chbajce hodnoty odstrnen v korelcich provo) Tabulka c.2. Vztah medzi presvedceniami o morlnych normch a spokojnostou daje z ESS 2.blok otzok Nakolko shlaste s tmito vrokmi o tom, ako ludia vnmaj pravidl a zkony? Spokojnost so ivotom ako celkom (r) Ked chcete prst k peniazom, nemete sa stle sprvat cestne. 0,09 *** Stle by sa mal prsne dodriavat zkon, dokonca aj ked vdaka tomu prdem o dobr prleitost. -0,04 Z casu na cas je v poriadku ignorovat zkon a urobit si co chcem. 0,07 ** Respondenti zo slovenskej vzorky ESS N = 1440 -1459 (chbajce hodnoty odstrnen v korelcich provo) 16 Pre daliu analzu sa ponkali dve monosti: 1. Pozmenit metodiku, rozrit spektrum kladench otzok, s cielom odhalit truktru presvedcen o morlnych normch vo vztahu k ivotnej spokojnosti. 2. Hladat pecificitu vzorky; pre ak osoby je sledovan vztah charakteristick viac, pre ak menej. Obe monosti sme skombinovali a realizovali samotn predvskum. Vsledky s znzornen v tabulkch 3. a 4. Vysok hodnoty tatistickej vznamnosti vo vztahu k spokojnosti dosahuj poloky o platen bez "blocku" a bran zvynch vec v prci - to v prpade poloiek o poruovan pravidiel a noriem. Uveden dve poloky (r = 0,173 rsp. 0,164) zodpovedaj socilne tolerovanm a tradicnm porueniam pravidiel, ktor sa povauj za ben. In podobn poloky vak vztah k spokojnosti nevykazuj - naprklad prca nacierno ci opisovanie na skke. Pri veobecne formulovanch polokch o platnosti morlnych noriem sviselo vyuvanie medzier v zkone so spokojnostou negatvne, pozitvnu korelciu k spokojnosti sme zaznamenali pre dodriavanie slubov a dodriavanie zkonov, i ked to cosi stoj. Pre vetky spomnan korelacn vztahy plat pozitvne spojenie spokojnosti s dodriavanm pravidiel a noriem a negatvne s ich poruovanm. Vnimkou je poloka "ked chcete prst k peniazom, nemete sa stle sprvat cestne", ktor pozitvne koreluje so spokojnostou i ked predstavuje necestn konanie. Tabulka c.3. Vztah medzi presvedceniami o morlnych normch s spokojnostou - 1. skupina respondentov Za ako nesprvne, ak vbec, povaujete nasledujce sprvanie? N = 180 Spokojnost so ivotom ako celkom (r) 1...niekto plat v hotovosti bez blocku, aby sa vyhol plateniu DPH alebo inch dan 0,173 * 2...radnk/verejn cinitel za svoje sluby niekoho iada o slubicku alebo platok 0,071 3... niekto je jednorazovo nevern manelskmu/ej partnerovi/ke 0,103 4...niekto prechdza cez prechod na cerven 0,109 5...niekto si z prce berie domov zvyn veci 0,164 * 6...niekto vyuva pracovn auto na skromn cely bez vedomia nadriadenho 0,052 7...tudent opisuje na skke -0,046 8...niekto pracuje nacierno a zroven pober podporu v nezamestnanosti alebo socilne dvky 0,070 9...niekto cestuje v autobuse bez lstka nacierno 0,003 Tabulka c.4. Vztah medzi presvedceniami o morlnych normch a spokojnostou - 2. skupina respondentov Nakolko shlaste alebo neshlaste s tmito vrokmi o tom, ako ludia vnmaj pravidl a zkony. N = 170 Spokojnost so ivotom ako celkom (r) Ked chcete prst k peniazom, nemete sa stle sprvat cestne. 0,158 * Stle by sa mal prsne dodriavat zkon, dokonca aj ked vdaka tomu prdem o dobr prleitost. 0,229** Z casu na cas je v poriadku ignorovat zkon a urobit si co chcem. -0,087 Slub sa m dodrat za kad cenu, i ked to prinesie vela problmov a starost. 0,197* Je v poriadku, ak niekto vyuva medzery v zkone, aby zvil svoj zisk. -0,265 *** Klamstvo, ak posli dobrej veci, nie je zl. -0,050 17 Nakolko shlaste alebo neshlaste s tmito vrokmi o tom, ako ludia vnmaj pravidl a zkony. N = 170 Spokojnost so ivotom ako celkom (r) Poctiv ludia na svoju poctivost spravidla doplatia, nepoctiv sa dostan dalej. -0,013 Obchdzanie pravidiel a zkonov je prirodzen, vcina lud to tak rob. 0,033 Zkony je nutn dodriavat vdy, i vtedy, ked je zarucen, e to nik nezist. 0,079 Takto vsledky korelacnej analzy neumonuj jednoduch a zmyslupln (jedno, ci dvoj faktorov) vysvetlenia truktry presvedcen o morlnych normch vo vztahu k spokojnosti. K odhaleniu truktry stojacej v pozad tchto presvedcen je potrebn zostrojit komplexnej, rozsiahlej a citlivej nstroj. Poslednm krokom v realizcii predvskumu bola analza na rovni podskupn, ktor s pecifick podla veku ci rodu. Ocakvali sme, e pre niektor z nich bude charakteristick spojenie presvedcen o morlnych normch a spokojnosti. Ocakvali sme takto vztah u starch osb a u ien. Tabulky 5. a 6. usporadvaj hodnoty prinleiacich korelacnch koeficientov. Tabulka c.5. Vztah medzi presvedceniami o morlnych normch a spokojnostou vzhladom k veku a rodu - skupina 1 Spokojnost Otzka c.: do 19 r. N = 43 do 26 r. N = 29 do 55 r. N = 71 59 a viac N = 37 Mui N = 73 eny N =107 1 -0,15 0,02 0,23 0,62 *** 0,10 0,22 * 2 -0,25 -0,08 0,13 0,36 * 0,21 - 0,04 3 -0,31 * -0,07 0,19 0,25 0,15 0,05 4 -0,23 0,30 0,12 0,44 ** 0,16 0,07 5 -0,02 0,14 0,10 0,54 *** 0,32 ** 0,05 6 -0,10 0,01 0,09 0,23 0,32 ** 0,15 7 -0,29 0,15 0,07 0,14 -0,04 -0,04 8 0,03 0,22 0,04 0,20 0,19 -0,02 9 -0,19 0,15 0,01 0,26 0,15 -0,11 Tabulka c.6. Vztah medzi presvedceniami o morlnych normch a spokojnostou vzhladom k veku a rodu - skupina 2 Spokojnost Otzka c.: do 19 r. n=38 do 26 r. n = 28 do 57 r. n = 62 nad 57r. n=32 Mui N=66 eny N = 94 1 0,04 0,19 0,26* -0,03 0,22 0,17 2 0,15 0,07 0,32* 0,30 0,04 0,34 *** 3 -0,04 -0,25 0,05 -0,34 -0,08 -0,06 4 0,10 0,30 0,07 0,57 *** 0,13 0,24* 5 -0,06 -0,34 -0,27 * -0,49 ** -0,12 -0,37 *** 6 -0,24 -0,35 0,05 0,08 0,08 -0,11 7 -0,25 0,34 -0,12 0,23 -0,05 0,02 8 -0,07 0,11 0,02 0,09 0,05 0,03 9 -0,16 0,36 0,04 0,25 -0,12 0,21 * Vysok a signifikantn hodnoty korelacnch koeficientov sa tkaj viacerch poloiek tkajcich sa morlnych noriem v podskupine starch osb. Monosti pre interpretciu sa ponkaj i pri rodovom 18 porovnan, kde signifikantn vztahy u muov svisia s niektormi porueniami pravidiel a u ien skr s postojom k morlnym normm ako takm. Zvery Na zklade vsledkov teda mono kontatovat, e vztah medzi spokojnostou a presvedceniami o morlnych normch me byt moderovan rodom a vekom; pre vybran z presvedcen plat, e svisia so spokojnostou u osb strednho a vyieho veku, rsp. vzhladom k rodu. Vztahy nadobdaj na vznamnosti pri analze pecifickch skupn respondentov. Vzhladom k vberu vzorky, charakteru metodiky a celu analzy k predvskumu v problematike nebud uveden zistenia dalej vytaovan a interpretovan. Prv kontakt s dajmi takhoto typu pre cely vnorenia sa do problematiky bol splnen. V skratke je mon naformulovat niekolko nasledovnch monost pre daliu vskumn prcu: - aplikovat metodologick tandardy na vber castnkov/cok vskumu; - rozrit analzu o dalie indiktory tastia a subjektvnej kvality ivota; - vytipovat pecifick komunity, pre ktor je pridranie morlnych noriem velmi dleit pre ich celkov hodnotenie ivota ako takho (nboensk komunity, tudenti filozofie, ...) a overit predpoklady; - zostrojit citliv nstroj na zachytenie truktry morlnych presvedcen v komplexnejej podobe. Takto charakter skmania sce nemohol poskytnt vycerpvajcu odpoved na problmov otzky formulovan v texte, tendencie ale naznacil. Vyia spokojnost so ivotom sa asi nebude typicky vztahovat na poruovanie pravidiel a noriem, skr je predpoklad ocakvat vztah k presvedceniam potvrdzujcim platnost zkonov a pravidiel, ci u psanch alebo nepsanch. Lepou, ci skr ndejnejou, cestou pre hladanie zmysluplnch vztahov medzi presvedceniami o platnosti morlnych noriem a spokojnostou so ivotom sa zd byt analza na pecifickch vzorkch, viac ako samotn hladanie truktry morlnych presvedcen. Oba rovne analzy by vak mali prebiehat scasne. Pouit literatra Diener, E., Tov, W. (2005): Culture and Subjective Well-Being. In: Kitayama, S., Cohen, D. (eds) Handbook of Cultural Psychology. New York, Guilford. Kebza, V., olcov, I. (2003): Well-being jako psychologick a zroven meziodborov zaloen pojem. Ceskoslovensk psychologie. 47, 4, 333-345. Kotskov, J. (1987): Socializace a morln vvoj dtte. Praha, Academia. Lickona, T. (1992): Educating for charakter. How our schools teach respect and responsibility. New York, Bantam Books. Vacek, P. (2005): Pruhledy do psychologie morlky. Hradec Krlov, Gaudeamus. Veenhoven, R. (2000): The four qualities of life. Ordering Concepts and Measures of the Good Life. Journal of Happiness Studies, 1, 1-39. Veenhoven, R. (2003): Arts-of-living. Journal of Happiness Studies, 4, 373384. Zhang Guoqing, Veenhoven, R. (2007): Ancient Chinese Philosophical Advice: Can it help us find happiness today? Accepted for publication in Journal of Happiness Studies [dostupn online od 2.3.2007 na http://www2.eur.nl/fsw/research/veenhoven/Pub2000s/2007f-full.pdf ] 19 Z ZV VY Y O OV VA AN NI IE E C CI IT TL LI IV VO OS ST TI I N NA A P P S SO OB BE EN NI IE E R RE EK KL LA AM MY Y Viera Baov, Bibina Holevov Intitt psycholgie, Filozofick fakulta Preovskej univerzity, Preov, SR Abstrakt Reklamn gramotnost bude coraz viac potrebn. Vo vskume sme preto zistovali vplyv dvoch rznych foriem senzitizovania na vnmanie a hodnotenie reklm. castnckami vskumu bolo 113 tudentiek 1. rocnka Pedagogickej fakulty Preovskej univerzity v Preove vo veku 18 23 rokov. Dve formy senzitizcie na reklamy boli: 1. prednka o reklame (forma veobecn a priama), 2. analza odkrvajca skryt vznamy konkrtnej reklamy znzorujcej enu a deti (forma pecifick a analytick). Porovnanm kontrolnej skupiny a dvoch experimentlnych skupn sme zistili vznamn rozdiely v hodnoten rznych aspektov vybranch reklm znzorujcich ensk telo. castncky, ktorm bola prezentovan prednka (veobecn a priama forma), hodnotili viacer aspekty reklamy viac zmiernene v porovnan s ostatnmi skupinami. castncky, ktorm bola prezentovan analza konkrtnej reklamy (pecifick, analytick forma), hodnotili ist aspekty reklamy protikladne ako kontroln skupina. Vsledky naznacuj monosti vcviku ku kritickmu mysleniu. Klcov slov: reklama, senzitizcia na reklamu, reklamn gramotnost Vskumn tdia bola iastone podporen grantovou agentrou VEGA M SR a SAV v rmci vskumnho projektu . 1/2523/05. Abstract Sensitisation to advertisements Advertising techniques literacy will be needed more and more. The authors aimed at the study of effectiveness of two forms of sensitisation on perception and evaluation of advertisements. The participants were 113 young women, students of the Presov University in Presov, Faculty of Education, aged 18-23. The two forms of sensitisation were: 1/ the lecture on advertisement (general and direct form), 2/ the analysis of particular advertisement depicting woman and children (specific and analytical form). The authors compared the subsequent evaluation of advertisements depicting womens bodies in the experimental groups and control group. The significant differences in the evaluation of various aspects of selected advertisements were found. Those participants with the lecture (general and direct form of sensitisation) valued some aspects of selected advertisements more moderate compared to other research groups. Those participants with the analysis of particular advertisement (specific and analytical form of sensitisation) valued some aspects of selected advertisements contrary to the control group. The results indicate the possibilities of critical thinking training. Key words: advertisement, sensitivity to advertising, advertising techniques literacy The research study was partially supported by the Slovak Ministry of Education grant agency VEGA within the grant project No 1/2523/05. 20 Reklama V literatre mono njst mnoh rzne defincie reklamy. Defincie aj nastoluj, aj potvrdzuj viacer mon uhly pohladu a prstupy k problematike reklamy. Naprklad zkon c. 147/2001 Slovenskej republiky, definuje reklamu ako prezentciu produktov v kadej podobe s cielom uplatnit ich na trhu (Zkon c. 147/2001 Z. z. o reklame, v znen neskorch zmien a doplnkov, 2 ods. 1 psm. a). Etick kdex Slovenskej republiky definuje reklamu ako komunikacn proces, ktorho celom je prostrednctvom komunikacnch mdi poskytnt spotrebitelovi informcie o produktoch. (Etick kdex Rady pre reklamu, I. cast, cl. 1.1). Niektor autori a autorky kriticky pristupuj k tomu vymedzeniu reklamy, ktor sa usiluje predstavovat reklamu ako totlne neutrlny socilny jav. Bacov a Jelenov (2001) k problematike definovania poznamenvaj, e defincie reklamy sa vyhbaj zahrnt do definci, kto konkrtne reklamu potrebuje, a preco ju potrebuje; ak je ekonomick a politick cie mocensk, ale aj filozoficko-ideologick postavenie a status zadvatela reklamy;, ak je v porovnan s tm postavenie cielovej skupiny; kto m monost a priamu moc urcovat, ak reklama bude cie ako bude postupovat pri ovplyvnovan inch; kto z reklamy najviac profituje a ako; ak konkrtne metdy me pri tom pouvat. Defincie reklamy vynechvaj akkolvek zmienku o tom, ako sa mono psobeniu reklamy vyhnt, ako sa brnit, ak s monosti ochrany pred reklamou tch (neorganizovanch alebo slabo organizovanch a intitciami slabo chrnench) lud, ktor s objektom reklamy. Monosti lud, ktor priamo riadia ekonomiku, cie zadvatelov reklamy, s neporovnatelne lepie v porovnan s benou populciou lud, na ktorch je reklama zacielen. Preto aj v psycholgii prevldaj poznatky, ktor s uitocn pre objednvatelov a tvorcov reklamy. Ovela menej mme poznatkov aj psychologickch o tom, ci, ako, a ako dlho s reklamou rzneho druhu ovplyvnen rzne skupiny lud, nielen v trhovom sprvan, pri nkupoch, ale aj v inch oblastiach ich ivota. Snahy bliie spoznat a vysvetlit psobenie reklamy na psychiku cloveka sa datuj u od zaciatku 19. storocia, kedy do irieho vedomia dostala dodnes citovan poucka AIDA (Attention-Interest-Desire-Action): ak m byt reklama spen, mus vzbudit pozornost, zujem, prianie, a mus tie djst k akcii, jednaniu, cinu, ktorm by malo byt nkupn sprvanie (Vysekalov, Mike, 2003). Gerard J. Tellis vo svojej knihe Reklama a podpora predaja (2000) opisuje niektor reklamn stratgie tvorcov reklamy. Autor v kontexte reklamy definuje presvedcovanie ako zmenu nzorov, postojov alebo sprvania navoden komunikciou. Tto defincia je zmerne irok, nepecifikuje typ komunikcie, ktorou je zmena vyvolan. Autor uvdza komunikacn stratgie: klasick podmienovanie, opakovanie, zaangaovanost a spracovanie, presviedcanie pomocou informci a argumentov a emci, presvedcovanie vyuvajce odporcanie inch, vyuvanie stereotypov. Kede reklama je neodmyslitelnm javom scasnosti (ned sa jej vyhnt), m mnoho kritikov i stpencov, pricom obe strany vyslovuj svoje nzory velmi vyhranene. Zroven, napriek pocetnosti vskumov reklamy nevieme, ako presne funguje a co spsobuje. Jedno je ist reklama ovplyvnuje nae sprvanie, m vplyv na formovanie ludskch pohladov na svet, ivotn tl, zkladn hodnoty, postoje, nvyky a predstavy. Je vak tak oddelit vplyv reklamy od inch vplyvov na nae ivoty (Bjurnstrom, in Hanulkov, 2002). Reklamn gramotnost Ale aj v kritike reklamy je menej odpoved na otzku, co dalej s tolko kritizovanou reklamou. Opakovane pocvame apely na to, aby clovek nebol len pasvnym konzumentom, ale aby rozvjal svoje schopnosti kriticky hodnotit (nielen) reklamu, ktor sa nanho val zo vetkch strn. Ako vak mono tieto schopnosti rozvjat? Helen Ingham (1997) pe, e prve skmanm reklamy a spsobov jej fungovania sme schopn/ vidiet, ako a preco reklamn inzerenti na ns psobia tak, ako psobia. Uvedomme si nae vlastn reakcie na reklamu, a tie to, preco s niektor jej aspekty pre ns prtaliv a in nie; preco ns reklama oslov v priebehu 30 seknd alebo dvomi riadkami textu. Citlivost k viacerm vznamom reklamy, jednak priamych vznamov, ale aj tch zdanlivo vedlajch, mimochodnch, druhoplnovch, nm pome explicitne si uvedomit ako reklamu vnmame, interpretujeme, ako rozmlame, ak lohy spotrebitelov mme plnit, a ci a ako nm vetky tieto lohy vyhovuj. 21 V rznej miere tie meme formulovat lohy a funkcie, ktor reklama zohrva v ekonomike a vyvolvan trhovho sprvania. V naich podmienkach o medilnej a reklamnej gramotnosti vieme relatvne mlo. Ovplyvnen minulostou, ked reflexia spolocenskho diania a schopnosti kriticky mysliet neboli iaduce, aj u ns sa pomaly objavuj prv snahy, no rozvjaj sa len pomaly. Mono chba motivcia, dvody, argumentcia preco, pravdepodobne i financie (kritick aktivity nie s ani zdaleka z pochopitelnch dvodov financne dotovan), prpadne kultrne relevantn spsob ako sprostredkovat urcit poznanie o reklame. Preto v tejto tdii postulujeme termn reklamn gramotnost a vymedzujeme ju ako schopnost kriticky hodnotit reklamu, rozliovat jej rzne funkcie; uvedomovat si jej psobenie (spsoby, ktormi ns ovplyvnuje, vnucuje sa, rob ns zvislmi na konzumcii produktu atd.); je to schopnost vediet nepriazniv psobenie reklamy odhalit, a tak mu odolat; ale aj poznanie, preco reklame treba odolat; uvedomenie si monost a limitov samostatnho rozhodovania, na ktor m reklama vplyv atd. Snaha o reklamn gramotnost je aktulna hlavne preto, e dnes (ako poznamenva Hanulkov, 2002) otzka u nie je postaven reklama no ci nie, ale ak reklama a preco, resp. ako sa s reklamou vyrovnvat. Ako mono zvyovat schopnost kriticky hodnotit reklamu, to jest ako zvyovat reklamn gramotnost? Domnievame sa, e hlavnou cestou je a bude zvyovanie citlivosti na psobenie reklamy tm, e bud zverejnen a diskutovan alternatvne pohlady na reklamu, in ne s tie, ktor ria zadvatelia a tvorcovia reklamy. Ako prklad mono uviest jednoduch informovanie, resp. poucenie, naprklad o tom, e socilne normy medziludskho sprvania platia aj v reklame. Toto by malo byt zaciatkom kadho senzitizovania na psobenie reklamy, prve preto, e toto je casto zamlciavan alebo ticho tolerovan. (S tmto si nevie casto poradit ani Rada pre reklamu v Slovenskej republike.) Preto naprklad treba jasne formulovat a presadzovat, e snaha predat alebo informovat o produkte neme ospravedlnit nznakov (t. j. druhoplnov) zobrazovanie podcenovania, znevaovania, poniovanie, nsilia atd. kohokolvek. Reklama nie je zbavn a nekodn, ak zbava jednho me byt bolest pre inho. Rozvjanie reklamnej gramotnosti urcite obsahuje aj poznanie, e reklama spoluurcuje interpretciu nho socilneho sveta a ludskch vztahov. V rozvjan reklamnej gramotnosti teda ide o demaskovanie, dekontruovanie reklamy, zverejnenie a diskutovanie jej monch trikov, necestnch praktk, klamania. Zkladom reklamnej gramotnosti je etick hodnotenie vetkch svislost reklamy. Metda vskumu Cielom nho vskumu bolo zistit, ci sprostredkovanie urcitho poznania o reklame vysokokolskm tudentkm bude mat vplyv na ich nsledn posudzovanie reklm. tudentkm Pedagogickej fakulty v Preove sme prezentovali dve rzne videoprezentcie (prostrednctvom programu PowerPoint) o vplyve reklamy, o postupoch, ktor pouva pri presviedcan a spsoboch, ktormi ovplyvnuje rzne skupiny lud. Predpokladali sme, e tieto prezentcie senzitizuj tudentky tak, e bud vnmat reklamy inak ne kontroln skupina tudentiek, ktorm neboli vystaven iadnej prezentcii. castncky vskumu tudijn skupiny tudentiek 1. rocnka Pedagogickej fakulty Preovskej univerzity v Preove, ktor tvorili relatvne homognnu skupinu z hladiska veku, pohlavia a tudijnho odboru, boli nhodne vybran ako experimentlna skupina 1, 2 alebo kontroln skupina. 22 Tab. 1: Pocet a vek tudentiek vo vskumnch skupinch Vek Pocet tudentiek Min Max AM SD Experimentlna skupina 1 35 19 21 19, 5 0, 56 Experimentlna skupina 2 39 19 23 19, 9 0, 92 Kontroln skupina 39 18 22 19, 6 0, 93 Spolu 113 18 23 19, 7 0, 84 Metdy senzitizcie na reklamu Experimentlna skupina 1: Prednka o reklame v PowerPointe inpirovan knihou O. Toscaniho Reklama je navonan zdochlina (1996), so zdraznenm 11 prehrekov, ktorch sa dopta scasn reklama. Prednku doplnali obrzky reklm, ku ktorm sa tieto prehreky vztahuj. Tto metda informovania o reklame bola veobecn a priama, casovo dlhia. Experimentlna skupina 2: Analza konkrtnej reklamy v PowerPointe na bezpecnostn dvere Adlo z textu V. Bacovej (2000). Tto metda informovania o reklame bola pomerne sofistikovan, pecifick a analytick, miestami a ironizujca, casovo kratia. V kontrolnej skupine neprebehlo iadne informovanie o reklame. Po informovan o reklame boli tudentky poiadan o hodnotenie iestich reklm pouitch v reklamnch kampaniach na Slovensku v roku 2006, ktor zobrazovali enu, resp. ensk telo. Vzhladom na prv rocnk tdia, tudentky ete nevytvorili skupinu s velmi blzkymi vztahmi, preto sme nepredpokladali vplyv skupinovch noriem na hodnotenie reklm. tudentky hodnotili reklamy individulne. tudentky kad reklamu posudzovali na siedmich klach s 10 bodovm ukotvenm: Podla mna je tto reklama urcen predovetkm: muom enm. Tto reklama mi pripad: trpna vtipn. Posolstvo tejto reklamy: je jasn na prv pohlad reklama m viacero vznamov. Tto reklama: ura dstojnost eny repektuje dstojnost eny. V tejto reklame sa vyuva ensk telo: zbytocne primerane. Podla mna tto reklama: pome predat vrobok nebude mat vplyv na predaj. Tto reklama: sa mi pci nepci. Vsledky Obr. 1 Reklama T-Com Obr. 2 Reklama Rako, bytov keramika 23 Tab. 2: Priemery, tandardn odchlky a hodnoty F pre reklamu T-Com v troch vskumnch skupinch Exp.skupina 1 N=35 Exp.skupina 2 N=39 Kontr. skup. N=39 One-Way ANOVA AM SD AM SD AM SD F 7. pci sa mi - nepci 6,20 2,85 6,59 2,99 5,1 2,96 2,67 6. pred - bez vplyvu 5,71 1,93 5,61 2,56 5,38 2,69 0,18 5. telo zbytocne - primer. 4,91 2,14 5,05 2,88 5,61 3,04 0,70 4. ura - repektuje 5,20 1,64 5,38 2,17 6,43 2,03 4,33 * 3. jasn - viac vznamov 5,17 2,67 5,00 2,87 5,07 3,2 0,03 2. trpna - vtipn 4,77 2,42 4,20 2,58 5,89 3,03 3,95 * 1. muom - enm 4,68 1,67 4,56 1,29 4,92 0,81 0,77 * p < 0, 05 V porovnan s kontrolnou skupinou pri posden reklamy T-Com: skupina so veobecnou prednkou o reklame hodnotila tto reklamu ako viac urajcu; skupina vystaven analze konkrtnej reklamy hodnotila reklamu ako viac trpnu. Vetkmi skupinami bola reklama hodnoten v stredovom psme, prevldal prklon k nzoru, e adrestom je skr mu a e sa im reklama nepci. Tab. 3: Priemery, tandardn odchlky a hodnoty F pre reklamu Rako, bytov keramika, v troch vskumnch skupinch Exp.skupina 1 N=35 Exp.skupina 2 N=39 Kontr. skup. N=39 One-Way ANOVA AM SD AM SD AM SD F 7. pci sa mi - nepci 7,80 2,02 7,00 2,92 7,59 2,79 0,94 6. pred - bez vplyvu 6,17 2,43 6,51 2,40 6,13 2,63 0,27 5. telo zbytoc. - primer. 3,77 2,34 3,84 2,70 3,28 2,51 0,56 4. ura - repektuje 3,83 1,70 4,69 2,16 4,72 1,50 2,81 3. jasn - viac vznam. 6,54 2,43 6,25 2,27 6,46 2,95 0,12 2. trpna - vtipn 4,03 1,87 3,61 2,21 3,61 2,18 0,46 1. muom - enm 5,34 1,98 4,95 2,04 4,33 2,05 2,34 Pri tejto reklame sme nezistili iadne signifikantn rozdiely medzi skupinami. tudentky vyhodnotili reklamu Rako ako urcen muom, trpnu, s viacermi vznamami, urajcu, vyuvajcu ensk telo zbytocne, bez vplyvu na predaj a nepci sa im. Obr. 3 Reklama Vichy, Lipocure Obr. 4 Reklama Euphoria, Calvin Klein 24 Tab. 4: Priemery, tandardn odchlky a hodnoty F pre reklamu Vichy, Lipocure, v troch vskumnch skupinch Exp.skupina 1 N=35 Exp.skupina 2 N=39 Kontr. skup. N=39 One-Way ANOVA/ Kruskal Wallis H- test AM SD AM SD AM SD F 7. pci sa mi - nepci 7,63 2,34 6,13 2,41 5,82 2,70 5,45** 6. pred - bez vplyvu 3,57 2,09 3,79 2,20 3,67 2,06 0,10 5. telo zbytoc. - primer. 6,40 2,70 6,85 2,32 8,08 2,38 4,67 * 4. ura - repektuje 5,09 2,64 4,77 2,69 6,18 2,21 3,35 * 3. jasn - viac vznamov 2,37 2,04 2,15 2,17 2,87 2,55 1,02 2. trpna - vtipn 5,14 2,37 4,97 2,35 4,21 2,31 1,73 1. muom - enm 9,51 0,89 9,59 1,52 9,21 1,89 Chi-Square- 2, 85 * p < 0, 05 ** p < 0, 01 V porovnan s kontrolnou skupinou pri posden reklamy Vichy, Lipocure: skupina vystaven veobecnej prednke o reklame hodnotila reklamu ako pouvajcu ensk telo zbytocne a viac sa im nepcila; skupina vystaven analze konkrtnej reklamy hodnotila reklamu ako viac urajcu. Tto reklamu posdili tudentky vetkch troch skupn relatvne zhodne ako urcen enm, ako skr trpnu, s jasnm vznamom a s vplyvom na predaj. Tab. 5: Priemery, tandardn odchlky a hodnoty F pre reklamu Euphoria, Calvin Klein, v troch vskumnch skupinch Exp.skupina 1 N=35 Exp.skupina 2 N=39 Kontr. skup. N=39 One-Way ANOVA AM SD AM SD AM SD F 7. pci sa mi - nepci 4,51 2,32 3,33 2,20 2,87 2,04 5,47** 6. pred - bez vplyvu 4,66 2,47 3,69 1,99 3,41 2,17 3,18* 5. telo zbytocna - primer. 6,34 2,48 7,02 2,53 8,10 2,11 5,18** 4. ura - repektuje 6,06 1,76 7,20 2,19 7,51 2,04 5,28** 3. jasn - viac vznam. 3,77 2,73 4,20 2,85 4,54 2,88 0,68 2. trpna - vtipn 5,26 1,70 5,74 1,35 6,13 1,84 2,60 1. muom - enm 6,26 2,05 6,02 1,72 5,82 2,11 0,45 * p < 0, 05 ** p < 0, 01 V porovnan s kontrolnou skupinou pri posden reklamy Euphoria, Calvin Klein: skupina vystaven veobecnej prednke o reklame hodnotila reklamu ako viac urajcu, pouvajcu ensk telo zbytocne, s menm vplyvom na predaj a viac sa im nepcila; Tto reklamu posdili tudentky vetkch troch skupn relatvne zhodne ako urcen enm a jasnm vznamom. Obr. 5 Reklama Silikny a tmely, Den Braven Obr. 6 Reklama Allianz, Slovensk poistovna 25 Tab. 6: Priemery, tandardn odchlky a hodnoty F pre reklamu silikny a tmely, Den Braven, v troch vskumnch skupinch Exp.skupina 1 N=35 Exp.skupina 2 N=39 Kontr. skup. N=39 One-Way ANOVA/ Kruskal Wallis H- test AM SD AM SD AM SD F 7. pci sa mi - nepci 8,88 1,66 8,23 2,68 8,38 2,61 Chi-Square- 0, 626 6. pred - bez vplyvu 6,26 2,55 5,72 2,60 5,61 2,66 0,63 5. telo zbytoc. - primer. 2,28 2,01 3,36 2,75 3,28 2,82 1,94 4. ura - repektuje 2,08 1,40 2,77 1,72 2,36 1,72 1,65 3. jasn - viac vznam 5,66 3,22 5,74 2,85 5,72 3,63 0,01 2. trpna - vtipn 2,03 1,72 3,00 2,75 2,79 2,66 1,47 1. muom - enm 3,00 2,96 3,15 2,92 2,33 2,75 1,59 tudentky vetkch troch skupn zhodne posdili tto reklamu ako reklamu urcen muom, trpnu, s viacermi vznamami, urajcu, vyuvajcu ensk telo zbytocne, bez vplyvu na predaj a nepci sa mi. Pri tejto reklame sme nezistili iadne signifikantn rozdiely medzi skupinami. Tab. 7: Priemery, tandardn odchlky a hodnoty F pre reklamu Allianz, Slovensk poistovna, v troch vskumnch skupinch Exp.skupina 1 N=35 Exp.skupina 2 N=39 Kontr. skup. N=39 One-Way ANOVA AM SD AM SD AM SD F 7. pci sa mi - nepci 6,83 2,36 7,15 2,88 6,87 2,56 0,17 6. pred - bez vplyvu 5,43 2,21 6,18 2,52 6,1 2,55 1,04 5. telo zbytoc. primer. 3,91 2,64 4,13 2,89 4,41 2,94 0,28 4. ura - repektuje 4,8 2,53 5,69 2,29 4,95 1,68 1,81 3. jasn - viac vznamov 5,63 3,26 6,00 2,81 6,31 2,87 0,48 2. trpna vtipn 4,34 2,46 3,89 2,42 3,64 2,13 0,84 1. muom enm 4,57 1,24 4,72 1,29 4,43 1,80 0,35 tudentky zhodne urcili adresta reklamy Allianz, ktorm je skr mu, dalej vyhodnotili reklamu ako trpnu, skr s viacermi vznamami, ensk telo vyuvajcu zbytocne, bez vplyvu na predaj a nepci sa im. Pri posden ura, repektuje sa vraznejie nepriklonili k iadnemu z adjektv. Nezistili sme iadne signifikantn rozdiely medzi skupinami. Rozdiely v posudzovan reklm u dvoch experimentlnych a kontrolnej skupiny sa prejavili v 9 klach pri troch reklamch zo iestich, v prehladnej forme ich uvdza tab. 8. Tab. 8: Prehlad cinnosti scitlivenia informovanm o reklamch v jednotlivch reklamch a klach Reklama Rozdiely medzi skupinami kly cslo kly Experimentlne zsahy T-Com 2 rozdiely trpna vtipn (2) ura repektuje (4) Exp. 2 a Kontr. Exp. 1 a Kontr. Rako, byt. keramika Bez rozdielov 26 Reklama Rozdiely medzi skupinami kly cslo kly Experimentlne zsahy Vichy, Lipocure 3 rozdiely ura repektuje (4) telo zbytocne primerane (5) pci nepci (7) Exp. 2 a Kontr. Exp. 1 a Kontr. Exp. 1 a Kontr. Euphoria, Calvin Klein 4 rozdiely ura repektuje (4) telo zbytocne primerane (5) pred bez vplyvu (6) pci nepci (7) Exp. 1 a Kontr. Exp. 1 a Kontr. Exp. 1 a Kontr. Exp. 1 a Kontr. Silikny a tmely Bez rozdielov Allianz, Slov. poistovna Bez rozdielov tudentky po experimentlnom zsahu 1 (veobecn prednka o reklame; forma veobecn a priama) zmiernovali, resp. zosilnovali nzorov trend hodnotenia reklm, ktor bol zhodn vo vetkch troch skupinch. V tejto experimentlnej skupine sme zaznamenali viac vznamnch rozdielov v hodnoten reklm v porovnan s kontrolnou skupinou (celkom sedem rozdielov). tudentky po experimentlnom zsahu 2 (analza konkrtnej reklamy; forma pecifick a analytick) posudzovali niektor aspekty istch reklm opacne ako tudentky kontrolnej skupiny (bez akhokolvek zsahu). V tejto experimentlnej skupine sme zaznamenali dva vznamn rozdiely v hodnoten reklm v porovnan s kontrolnou skupinou. Medzi dvomi experimentlnymi skupinami s rozlicnmi metdami senzitizcie k reklame sme nezistili iadne signifikantn rozdiely v hodnoten aspektov jednotlivch reklm. Zver castncky vskumu, ktorm sme sprostredkovali urcit jednorzov poznanie o reklamch (veobecn alebo konkrtne), hodnotili nsledne niektor aspekty reklm kritickejie ako castncky vskumu v kontrolnej skupiny. Vsledky nho vskumu ukazuj monosti scitlivovania voci reklame a monosti zvyovania kritickho myslenia a kritickch postojov v oblasti reklamy. Schopnosti kriticky mysliet predstavuj zklad pre reklamn gramotnost, ktor bude pre n vetkch coraz viac potrebn. Literatra Bacov, V., 2000: Scasn smery v psycholgii. Hladanie alternatv pozitivizmu. Preov: FF PU. Bacov, V., Jelenov. I., 2001: Reklama z perspektvy prjemcov a prjemkn na prklade zobrazovania a vnmania enskho tela v reklame. Ceskoslovensk psycholgia, 45, 4, s. 354 374. Hanulkov, E., 2002: Reklama a etika. Bratislava: Eurounion. Ingham, H., 1997: What Value is there in Studying Advertisements? Zdroj: http://www.aber.ac.uk/media/Students/hzi9403.html (dtum prstupu 6.6.2007) Rada pre reklamu: Etick pravidl reklamnej praxe platn na zem Slovenskej republiky (2001). Zdroj: http://www.rpr.sk/start.htm (dtum prstupu 30. 11. 2006). Tellis, J., G., 2000: Reklama a podpora predaja. Praha: Grada. Toscani, O., 1996: Reklama je navonan zdochlina. Bratislava: Slovart. Zkon c. 147/2001 Z. z. o reklame, v znen neskorch zmien a doplnkov. Zdroj: http://www.strategie.sk/files/dokumenty/zakony/O_reklame_2001.pdf (dtum prstupu 30. 11. 2006). Vysekalov, J., Mike, J., 2003: Reklama. Jak dlat reklamu. Praha: Grada. 27 R RO OZ ZD DI IE EL LY Y V V P PO ON N M MA AN N K KV VA AL LI IT TY Y I IV VO OT TA A U U Z ZA AM ME ES ST TN NA AN N C CH H A A N NE EZ ZA AM ME ES ST TN NA AN N C CH H J JE ED DI IN NC CO OV V Alena Baistov, Alena apinov Katedra socilnej prce,KU v Ruomberku, TF v Koiciach; U.S.Steel, Koice Abstrakt Prezentovan tdia je iba castou vskumu, ktor momentlne prebieha. Vskumne sme overovali existenciu rozdielov v posudzovan kvality ivota, a to mierou dleitosti v jednotlivch oblastiach a mierou naplania. Vskumn vzorku tvorili zamestnan jedinci (N = 1338) nezamestnan jedinci (N = 549). Pre tento cel sme pouili nami zostaven dotaznk. tatisticky vznamn rozdiely medzi jednotlivmi vskumnmi vzorkami sme zistili v nsledujcich oblastiach: starostlivost o vlastn zdravie, spokojnost so sebou samm, odhad vlastnch fyzickch sl, ovldanie vlastnch emcii, dostatok spnku a spokojnost v medziludskch vztahoch. Vciu zhodu medzi dosahovanm svojch predsavzat sme zaznamenali u vzorky nezamestnanch jedincov. Klcov slov: kvalita ivota, nezamestnanost, spokojnost Abstract Differences in the perception of life quality quality standard in relation to employed and unemployed individuals. The presented study is only part of the research that is running. We exploratively tested the existence of differences in the assessment of life quality, particularly by the measure of importance in specific areas and the measure of realization. Employed individuals (N=1338) and unemployed individuals (N=549) formed a research sample. For this purpose we applied our own questionnaire. Statistically significant differences among research samples were discovered in the following areas: care for own health, self-satisfaction, the appraisal of own physical strengths, the control of own emotions, enough sleep and satisfaction in interpersonal relations. The sample of unemployed individuals showed higher congruence concerning resolution. Key words: quality of life, unemployment, satisfaction vod Miesto cloveka v socilnej truktre ovplyvnuje aj to, ako je vystavovan stresorom, a tm aj ich latentnm kodlivm cinkom na psychick pohodu a zdravie. Tieto kodliv cinky mu byt zoslabovan jednak osobnostnmi, ale aj socilnymi zdrojmi a stratgiami zvldania stresovch situci. Toto na druhej strane ovplyvnuje posudzovanie kvality ivota, ktor je velmi subjektvne. Odpovede na otzky tkajce sa kvality ivota je zaujmav sledovat v rznych situcich, respektve za rznych pecifickch okolnosti, ktorm urcite strata zamestnania je. tdie Buchtovej (2001, 2004)) poukazuj na negatvne psobenie dlhodobej straty zamestnania na kvalitu ivota na zklade dt rozsiahlch empirickch vskumov. Vsledky ukazuj, e nezamestnanost je rizikov obdobie, ktor sa spja so zvenm prevanm stresu. Objavuj sa vrazn negatvne dsledky v oblasti psychickho (zkost, depresivita, neurotick symptmy), ale aj fyzickho zdravia (Buchtov, 2001, Schraggeov, Rokov, 2003, Jelenov, Baumgartner, 2004). Buchtov (c. d.) pri sumarizovan poznatkov z vskumov kvality ivota poukazuje na to, e jednotliv dimenzie kvality ivota maj pre rznych lud rznu zvznost. Navye v priebehu ivota indivdua sa dleitost tchto dimenzi men so zretelom k rznym ivotnm fzam a k rznym ivotnm situcim. V rznych defincich sa viac menej stretvame s kladenm urcitho drazu na spokojnost. Podla tohto kritria ije kvalitne iba ten, kto je so svojm ivotom spokojn. Clovek bva spokojn vtedy, ked sa mu dar dosahovat vopred stanoven ciele. 28 Celkov kvalitu ivota mono merat rznymi spsobmi liacimi sa v orientcii na tastie, subjektvnu pohodu, spokojnost, optimizmus, sebactu alebo pozitvne emcie (Wahl a kol., 2004). Kvalita pracovnho ivota je fenomn, ktor sa bezprostredne dotka vciny z ns. Kvalita pracovnho ivota je mat dobr pracovn podmienky, dobr plat, dobrch nadriadench, socilne vhody a zaujmav podnetn a uitocn prcu (Werther, 1992). Kvalita ivota vo vztahu ku zdraviu ako vnmaniu lud a ich ivotnch pozci v kontexte kultry a hodnotovch systmov, v ktorch ludia ij a vo vztahu k ocakvaniam, cielom, zujmom, starostiam a obavm bola popsan v roku 1993 WHO (WHOQoL, 1997). Skman oblast, vskumn vzorka a metodika V naom vskume sme sa sstredili na analzu vztahu medzi jednotlivmi oblastami kvality ivota. Zamerali sme sa najm na to, ak dleitost pripisuj respondenti tej, ktorej oblasti a na to, ako sa im to dar v skutocnosti naplnat. Naim cielom bolo zistit, ak s rozdiely v ponman kvality ivota u zamestnanch a nezamestnanch jedincov. Sledovali sme spokojnost respondentov v nasledovnch oblastiach kvality ivota: Starostlivost o vlastn zdravie, Spokojnost so sebou samm, Odhad vlastnch fyzickch sl, Ovldanie vlastnch emcii, Dominantn postavenie vo vztahu k inm, Monost venovat sa svojm konckom, Dostatok spnku, Spokojnost v medziludskch vztahoch. Pri pecifikcii danch oblast sme sa opreli o clenenie indiktorov kvality ivota podla Tokrovej (Tokrov, 2002). Z dvodu absencie overench nstrojov, ktor by dsledne pokryli nami sledovan problematiku, sme zostavili dotaznk. Z celkovho poctu oslovench 2335 respondentov sme analzu realizovali na vzorke 1338 zamestnanch a 549 nezamestnanch z Koickho reginu teda spolu nm odpovedalo 1887 respondentov. Pri vyhodnocovan zhromadench dajov boli pouit metdy deskriptvnej tatistiky (miery variability, miery polohy a momenty vyieho rdu, histogram) a nstroje induktvnej tatistiky (testovanie tatistickch hypotz o: strednej hodnote, o existencii tatisticky vznamnho vztahu). Vsledky a diskusia A H0: Neexistuje tatisticky vznamn rozdiel korelacnch koeficientov medzi zamestnanmi a nezamestnanmi . Tabulka 1 Porovnanie skupn zamestnan a nezamestnan respondenti v jednotlivch oblastiach Nezamestnan respondenti Zamestnan respondenti Oblast korelcie medzi dleitostou a naplanm* Spearmanov koeficient korelcie Spearmanov koeficient korelcie Vznamnost rozdielu korelacnch koeficientov (p - value) Starostlivost o vlastn zdravie 0,55 0,32 0 Spokojnost so sebou samm 0,59 0,43 0 Odhad vlastnch fyzickch sl 0,56 0,48 0,015 Ovldanie vlastnch emcii 0,58 0,45 0 Ekonomick nezvislost 0,46 0,4 0,073 29 Pokracovn tabulky 1 z predchoz strany: Dominantn postavenie vo vztahu k inm 0,52 0,57 0,08 Monost venovat sa svojm konckom 0,59 0,56 0,188 Dostatok spnku 0,58 0,41 0 Spokojnost v medziludskch vztahoch 0,56 0,42 0 Dan hypotzu sme testovali pomocou deviatich tatistickch hypotz, jedna pre kad skman oblast kvality ivota. Najprv sme rozdelili respondentov na nezamestnanch a na zamestnanch. Urcili sme korelacn koeficienty pre obe skupiny medzi dleitostou, ktor pripisovali jednotlivm oblastiam a medzi tm, nakolko sa danm vrokom riadia. Uveden korelacn koeficienty sme potom navzjom porovnali pomocou tatistickho testu zhody dvoch nezvislch korelacnch koeficientov. Vsledky sme nsledne vyhodnotili pomocou p-value. Ako z tabulky vyplva, hlavn hypotzu, e neexistuje tatisticky vznamn rozdiel korelacnch koeficientov medzi zamestnanmi a nezamestnanmi nevieme jednoznacne zamietnut. Zroven vak zaznamenvame, e v niektorch oblastiach kvality ivota s korelacn koeficienty tatisticky vznamn, zatial co v inch tatisticky nevznamn. tatisticky vznamn rozdiely s v nasledujcich oblastiach: Starostlivost o vlastn zdravie Spokojnost so sebou samm Odhad vlastnch fyzickch sl Ovldanie vlastnch emcii Dostatok spnku Spokojnost v medziludskch vztahoch Cm je vyia korelcia medzi dleitostou a tm, nakolko sa danm vrokom riadia odra skutocnost, e ide o tesnej vztah. Ak dleitosti respondent pridal hodnotu 5, je vyia pravdepodobnost, e aj miera, nakolko sa tm riadi m hodnotu blzku hodnote 5, a vice versa. V kadej z uvedench oblast, kde rozdiel koeficientov je signifikantn zistujeme vyiu hodnotu korelacnho koeficientu u nezamestnanch. tatisticky nevznamn rozdiely sme namerali v nasledujcich kategrich: Ekonomick nezvislost Dominantn postavenie vo vztahu k inm Monost venovat sa svojm konckom V tchto troch oblastiach kvality ivota meme povedat, e rozdiely zo sledovanch vztahov medzi tm, ak dleitost respondenti pripisovali tmto oblastiam a tm ak mieru priradzovali otzke nakolko sa tm riadia, s tatistick nevznamn pri porovnvan skupn zamestnanch a nezamestnanch. Vo vetkch oblastiach, kde s korelacn koeficienty tatisticky vznamne odlin s hodnoty korelacnho koeficientu vyie u nezamestnanch ako u zamestnanch. Meme teda povedat, e v porovnan s respondentmi zamestnanmi sme zaznamenali vciu zhodu (slad) medzi dosahovanm svojich predsavzat u nezamestnanch. Na strane druhej si kladieme otzku, ci je to spsoben tm, e skupina nezamestnanch znila mieru dleitosti v urcitch oblastiach, a tm sa im aj lepie dar naplat tieto oblasti v realite alebo je to tm, e maj viac casu na spen realizciu svojich predsavzat. Vsledky s v dalej casti vskumu. 30 B H0: Medzi nezamestnanmi a zamestnanmi nebud tatisticky vznamn rozdiely v jednotlivch skmanch oblastiach a to medzi tm co je pre nich dleit, ako aj medzi tm, ako sa tm v ivote riadia a maj monost to naplat. Tabulka 2 Vsledky t-testov nezvislch vzoriek na rozdiel v dleitosti medzi zamestnanmi a nezamestnanmi Miera Dleitosti Test OBLASTI Zamestnan Nezamestnan Hypotza p value Starostlivost o vlastn zdravie 1,34 1,87 Nez > Zam 0 Spokojnost so sebou samm 1,75 2,31 Nez > Zam 0 Sprvny odhad vlastnch fyzickch sl 1,84 2,47 Nez > Zam 0 Ovldanie vlastnch emci 1,88 2,44 Nez > Zam 0 Ekonomick nezvislost (mat dostatok penaz) 1,64 2,17 Nez > Zam 0 Dominantn postavenie vo vztahu k inm 2,56 2,72 Nez > Zam 0,001 Monost venovat sa svojim zujmom/konckom 2,15 2,66 Nez > Zam 0 Dostatok spnku 1,87 2,36 Nez > Zam 0 Spokojnost v medziludskch vztahoch 1,73 2,22 Nez > Zam 0 Prechdzajcu hypotzu sme overovali tak, e sme si najprv rozdelili odpovede respondentov na odpovede tkajce sa dleitosti a miery nakolko sa tm riadia. Potom sme pomocou t-test nezvislch vzoriek porovnvali stredn hodnotu medzi dleitostou u zamestnanch a nezamestnanch a medzi mierou nakolko sa tm riadia, u zamestnanch a nezamestnanch. Vsledky s v tabulke 2 a tabulke 3. Ako z tabulky 2 vyplva, v kadej z uvedench oblast sme nevedeli zamietnut hypotzu, e dleitost u nezamestnanch je menia (t.j. vyia hodnota, kde 1 rozhodujca dleitost a 5 plne nepodstatn dleitost). Tmto sa potvrdil predpoklad z predchdzajcej casti o tom, e nezamestnan prikladaj jednotlivm oblastiam kvality ivota niiu roven dleitosti, co sptne me implikovat lahie dosiahnutie ocakvan v tchto oblastiach kvality ivota. Ciastocne je odpoved v predchdzajcom odseku, kde v iestich oblastiach bola vcia zhoda medzi dleitostou a mierou nakolko sa tm riadia prve u nezamestnanch, km v troch prpadoch, sme pomocou testu dan skutocnost nevedeli rozhodnt. Pomocnm vsledkom me byt testovanie tatistickch hypotz v tabulke 3. Tabulka 3 Vsledky t-testov nezvislch vzoriek na rozdiel nakolko sa tm riadia medzi zamestnanmi a nezamestnanmi Nakolko sa tm riadia Test OBLASTI Zamestnan Nezamestnan Hypotza p value Starostlivost o vlastn zdravie 1,96 2,17 Nez > Zam 0 Spokojnost so sebou samm 2,06 2,48 Nez > Zam 0 Sprvny odhad vlastnch fyzickch sl 2,06 2,59 Nez > Zam 0 Ovldanie vlastnch emci 2,18 2,59 Nez > Zam 0 Ekonomick nezvislost (mat dostatok penaz) 1,99 2,5 Nez > Zam 0 Dominantn postavenie vo vztahu k inm 2,49 2,7 Nez > Zam 0 Monost venovat sa svojim zujmom/konckom 2,39 2,75 Nez > Zam 0 Dostatok spnku 2,28 2,49 Nez > Zam 0 Spokojnost v medziludskch vztahoch 1,99 2,31 Nez > Zam 0 Ako vak z tejto tabulky vyplva, ani v jednej zo skmanch oblast, nezamestnan nemaj tatisticky vznamne vyiu mieru nakolko sa tm riadia, ako v prpade zamestnanch (1 maximlne sa tm riadim, 5 vbec sa tm neriadim). Z toho vyplva, e pravdepodobne maj nezamestnan meniu mieru dleitosti, ktor sa nsledne lahie naplna. 31 V nasledujcich grafoch prezentujeme pre lepiu nzornost niektor vsledky vo forme histogramov, kde porovnvame pre jednotliv oblasti distribciu odpoved percentulne. Graf 1 Spokojnost so sebou samm dleitost (porovnanie zamestnanch a nezamestnanch) Miera dleitosti (1 - rozhodujce; 5 - uplne nepodstatne) Spokojnost Nezamestnan Spokojnost Zamestnan Spokojnos so sebou samm - miera dleitosti Percent Graf 2 - Spokojnost so sebou samm realizcia (porovnanie zamestnanch a nezamestnanch) Nakolko sa tm riadi (1 - maximlne; 5 - vbec nie) Spokojnost Nezamestnan_ Spokojnost Zamestnan_ Spokojnost so sebou samm - nakolko sa tm riadi Percent 32 Graf 3