ročník xlvi. sobota, 15. mája 1915. Číslo 57. (20.)...niekoľko stavísk. dve ženy zabily....

4
V*«ko4U tri raay týlílaa: V~at»r«k, Štvrtok a mboTo. Tndatataá MU pra lakitaa-Cbarafca aaoattrok16 k., M polroka 8 k., a* »Wí roka i k , w meaiiu; lk. 60h. ke MfaOMfWlU: ř JHwBMk* 16 Mariek, Baaka rublo?, Ameriky * dolL 76 c, MŘtUsaé codaoaemsko 24 franky. ill i g- 3 aa »obotíia]iie M u l a Ja>i are Walraaac OWwaa roém 4 kor., pM VaoMeka 4 aariSj ftaako 8 nrk, Amerika 1 d. »*, oatataé cadaoaoaaakc 4 •, JedaoMM akat arinÉaija aa po 10 JL, pottos IS a. Redakcia, administrácia a expedícia Ročník XLVI. Sobota, 15. mája 1915. Číslo 57. (20.) Mládež. Mladost je túžba živá po kráse, je nepokoj duší svätý, je tá mohutnost, čo sláva bladá... SláäkovU. O mladosti pokolenia, ktoré prvé chytilo •a dvíhať slovenská vec, známe len velmi málo. Buditeľov slovenských, ktorí vyznačili sa už na konci 18. stoletia, tmáme len odtiaľ, keď už ako zrelí India, vystúpili v práci na slovenskom duchovnom poli. Bernolák sadal svoj epochálny trud nž ako Student, v gene- rálnom semináre prešporskom, no tým i vy- čerpáva sa naša vědomost o jeho mladostí. .S Tablioom, ktorý v prvej štvrti 19. stoletia konal u nás velmi užitočnú prácu, nie sme inak; nevieme, z akýoh iskier a vlivov bolo jeho slovenské precitnutie, prebudenie. O Já- novi Hollom písavame len, že chodil do škôl j dievčatá. Vôbec myšlienky naše v tažkýoh najprv v Skalioi, potom v Prešporku, boho- slovie študoval v Trnave. ako spomína spred štyridsiatich a sedem- desiatich rokov.j Tak i starí, potrebujúci úte- chy, spokojní budú môcť hľadieť v ústrety budúcnosti. Lebo mužská mládež, hoci vlohami vynikajúca, usilovná a mravne saohovalá, ne- oprávňuje k takej nádeji, ako vysokými ideálmi sapálené devy, ktorých určenie je dávať smer duchu bud&oeho pokolenia. k životu. Jej predstaviteľov, nakoľko ešte živí, i dnes posnat v slovenskej verejnosti. Len počet bol ešte vždy prislabý i na počiatku šesťdesiatych rokov v minulom sto- letí. Přišly slovenské stredné školy, trvaly velmi krátko, ich účinky jednako bolo posnat i v tom, že aBÍ od druhej polovice deväťde- siatych rokov značnej šie pribúdalo nám mlá- deie. Bolo viditeľné, že slovenská eklésia sa rozmnožila. A dnes mládež? O mužskej mládeži v tomto smysle dnes je ani neprimerané hovoriť, I so staršími od seba je ona odtrhnutá odl V bojoch posledných dvoch dní naše vojsko pre- Svetová vojna. Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 11. svojho občianskeho zamestnania, je preč, v krútňavách dlhého, ťažkého boja, kde denne padajú mnohé obete. Dnes i v týchto riad- koch my máme na mysli vlastne slovenskú mládež druhého, krásneho pohlavia, naše milé Slovenská mládež na školách len v 1820-tých rokooh začala sa vzájomne zohrievať a tvoriť spolky. O nej i vieme najmä z 1830 tých a a^40 tých rokov. Stala sa činiteľom sloven- ského prebudenia a dosiaľ nám je príkladom, vzorom. A potom sas v Šesťdesiatych rokooh po- čínala si mládež živo. V Uhorsku vôbec ako by sa bol začal nový život už od druhej po- lovice 1859-ho roku, od potrasenia, spôsobe- ného vojenskou porážkou v Taliansku, pri Solferíne. Udalosti vyvíjaly sa jedny z dru- hých. V júni 1861 v Turčianskom Sv. Martine bolo pamätné Bhromaždenie, ktorým odu- ševnili sa i poeti slovenskí, a o dva roky, 1863-ho, nasledovalo otvorenie Slovenskej Matice, tiež pri shromáždění, tamtomu i du- chom i rozmermi podobnom. Mládež napájala dušu svoju ideálmi, horlila u pripravovala sa lomilo bitevná linin pri Dembiei. Tým boly prinútené ruské sily, bojujúce južne od Visly, ustúpiť rýchlo na nižnú Vyaloku. Dosah týchto udalostí objasňuje sa retirádou ne- priatelských síl v ruskom Polsku. Silno opevnený front na Nide uznaný je za neudržateľný, bude opu- stený. Ako ÚBpech pri Qorlici vllval na karpatský front, tak úspech armády arcikňaza Jozefa Ferdinanda strany a dôrasom, že čím viac pozorujeme I pri Dembiei vlíval na situáciu v ruskom Poľsku, táto mlaď slovenskú, cítime tým väčšie uspo- j V strednej Haliči nade a nemecké vojská idú za kojenie. j porazenou armádou kSaau, Dymovú a Sanoku. Ruský J Zo všetkého, čo vidí sám i počuje od P rotin k tr °c n divízií bo1 B0 ztratami nepriateľa od- próbach týchto časov nesú sa k nim, ako azda nikda. A milé nám je povedať na všetky iných, pozorovateľ ^nášho života má dojem, ani čo by v tieto ťažké časy slovenská mládež bola naplnená tým jjsamým duchom, ktorý razený. Zajatých mnoho. Kolonny z hôr pri Baligrode odsotily silného ne- priateľa a překročily San pri Dverniku. t i BESEDNICA. Manželstvá v císliciach. čože je to? O manželstve písať v tom čase, kde následkom vojny trhajú a rozlučujú sa tak mnohé manželstvá I Veď kolkf mužovia, kolkf otcovia hynú na bojisku a po nich ostávajú len vdovy a siroty 1 Nuž ale ktorý teraz takto zadivené vykřiknul, nazdá sa, že po vojne nebudú Ba viac manželstvá tvoriť, a že mládenci a panny, mužovia a ženy nebudú vstu- povať do manželstva? Veď čože je manželstvo? Man želstvo je spolok, je spolčenia sa, či tak zvaná kopu lácia dvoch rozličného pohlavia osôb v jedon eelok, aby tak utvorili spoločnú domácnosť. Nuž a či po vojne nebudú jestvovať osoby rozličného pohlavia? Ako by nie! Pravda, e budú! Mužov síce bude menej, a tak i menej mtniilství, ale pokolenie ľudské tak Iabko nevyhynie. Dorastie zase mlaď a láska vypučí snové. Život síce i po f om bude tazkv a kto sa bude chcet ženiť, ten sa musí dobre opásaí, alebo ako to Podtatranský v jednej so svojich Mstí vyslovil: Rnská armáda, ktorá vo všeobecnoBti bojuje medsi oduševňoval naše mladé pokolenie v tridsiatych L , _, ,' . i # x , . „. ,, . . . , , , . . ... . , ,. n ~ , Lupkovom a Užokom, je tiež zamotaná do porážky. a štyridsiatych rokooh minulého stoletia. Dnešné «•, , . n vr «• » •« u A •,..«., .,, ,. ., i V južnej Haliči prešli Rusi na rozmanitých od- mladé Slovenky, milé devy naše, stále m a j ú | dieloch k útoku Nábeh Bilaych kolonn 8everne Prntn zrenie obrátené k vysokým veciam a chápu M Cernovce bol odbitý pri 620 zajatých. vážnu stránku života. J Učia sa; vyhľadávaj á, Severne Gorodenka podarilo Ba nepriateľským kupujú slovenské knižky a ôítajá. Akoby sa oddielom upevniť sa na južnom Dniestri. Boj trvá. ich bola dotkla vážnosť času, Ako by boly Námestník šéfa generálneho štábu ' v. Hôfer, feld- pooítily, že po terajších tvrdých próbach álohy 1 marialleutnant. života nemôžu byt ľahké. |Vrelá žiadosť naša je, aby sa tento pekný duch dobre ujal, zakorenil, aby história časom tak mohla spomínať, terajšiu slovenská mládež, Áno, — lebo manželstvá bez lásky bez zrna klásky! Zpráva nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 11. mája. Včera sme odohnali od Westende angliekú linijnú loď naším ohňom. .Vy, ktorí mierite dn stavu manžc'ského tiež vstúpiť, počujte mňa už v tom zkušeného: zkúmajte najprv svoju chrbtovú kosť, či všetko prenášať už máte sily dosC! alebo ako to Schiller poetickejšie hovorí: s ó, zfcÚB, kto 8vi»zat máš sa vôľu, či srdce s srdcom cíti spolu: blud krátky je, — rad dlhý mák! výraz spokojnosti a sebapovedomia; — keď sa človeku 1 dobre vodí, či hrdo nevypovie: „mne nič nechybí? Ach! nešťastný je muž v hroznej samote ^ 1 ¾ . ¾ ¾ ^ ^ 1 ¾ 1 ^ ^ľvÄ^níLS rStiSľ* m0 P ° r0ZnmÍe ' 3 Í * v WaTaTtoh^V/mS% °sL míoiľ. jeho vzlety nasledovať je vstave! Naproti tomU| ktorej mužho?orí . , M ne chybí jedno!" „Dobre, dobre 1 — počujem namietať, — » a l e i ale00: B Mne by spomohlo len jedno J' — ten iste manželstvo v čMicich predstaviť, len predsa je ne-ľ my8 i. na to nič, aby tak Bpolčením a kopulováním sa rozum! — Na to odpovedám: .Len pomaly, milý 8 aim DO i a ma poskytnutá pomoc ku ďalšiemu jeat- bratkul Vynes výrok na ostatku!" vovaniu. Ako medzi osobami rozdielneho pohlavia, tak aj Ale * „ á(me B a k a nágma obrázkn 01# medzi číslicami môfo sa utvoriť, ba áno aj tvoria sa _, . . ,. , isté spolčovania či kopulácie, ktoré potom spolu pred i Ta môme aKnpeninu <"<>eh rozdielnych číslic, stavujú jeden celok, a ktorý zas možno, — ako toj ktoré 8 lu tvor ' a i eden ***** a,e tak P " ktorom i pri manželstvách stáva sa — aj rozlúčiť či roz* ani ' eJaa anI drahá na *™M P ÔTodoe J C9QB neutra- sobášit. 'til* ničoho; a keď ich rozlúčime, bude zas 0 ničkou, Rad číslic v počtovede je nasledujúci: 0. 1. 2 . 3 . 1 a 1 J adn ° rkon ' — Obrazec tento predstavuje nám ntď. My ale vezmeme si len pr?ó dve číslice, a síceí tek zvané konvencionálné manželstvo. Ona je azda 0 a 1 — kde prvá bude nám označovať osobu ženskú í Dohatou dedlÉk P u . dcérou bankára, on ale nositeľom a druhá osobu mužskú. Z týchto dvoch číslic utvo- jjbarónskeho alebo grófskeho mena, ktorý ľahkomysel- ríme obrazec I-vý. Iným žitím P"^l na mizinu v majetkovom ohľade. J Oni spojili sa, ale ona nevydala sa, lež on vydal sa; 01.j ona si vzala jeho a on sa oddal jej; na čo poukazuje .Zase nová urážka! - zvolá neleďíToámaTj- ?* a J.P° mer '. ie ..° na . .*W P"> dk ° a »«»> Nuž či sme my no Ha!'Áyženy sme nič? FroBím za odpustenie, ačpráve som sa v ničom - neprevinil proti krásnemu pohlaviu! Ba práve, ako j i galantný človek, povýšil som ho nad muža, keď prii ( moiom oDrázku dal som napred ničku a potom lení jednotku. Veď nič je viac ako jedno. Z ničoho ŕán : |Boh celý svet stvoril; naša zem ako nič pohybuje saj • v nesmiernom priestore svetovom; ruské niíevo je. nepremrhá i jej majetok. ňou. Akoby si boli riekli a Ja mám slávne meno!* ,,Ja bohaté veno!"* „spojme Ba — tak bude obom spomoženo!"i A tak bude s nimi i pri rozvode, jestliže on zase

Upload: others

Post on 29-Jul-2021

1 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

Page 1: Ročník XLVI. Sobota, 15. mája 1915. Číslo 57. (20.)...niekoľko stavísk. Dve ženy zabily. Skoda bola 60.000 funtov Bterlingov. Berlín, 10. mája. Nemci idú na Ypern polkru

V*«ko4U tr i raay 4« tý l í laa : V~at»r«k, Štvrtok a mboTo. Tndatataá M U pra lakitaa-Cbarafca aaoatt rok 16 k., M polroka 8 k.,

a* »Wí roka i k , w meaiiu; l k . 60h.

ke MfaOMfWlU:

ř JHwBMk* 16 Mariek, Baaka rublo?, Ameriky * dolL 76 c,

MŘtUsaé codaoaemsko 24 franky. i l l i g - 3

aa » o b o t í i a ] i i e M u l a Ja>i are Walraaac OWwaa roém

4 kor., pM VaoMeka 4 aariSj ftaako 8 nrk, Amerika 1 d. » * ,

oatataé cadaoaoaaakc 4 •, JedaoMM akat arinÉaija aa

po 10 JL, pottos IS a.

Redakcia, administrácia a expedícia

Ročník XLVI. Sobota, 15. mája 1915. Číslo 57. (20.)

Mládež. Mladost je túžba živá po kráse,

je nepokoj duší svätý, je tá mohutnost, čo sláva bladá...

SláäkovU. O mladosti pokolenia, ktoré prvé chytilo

•a dvíhať slovenská vec, známe len velmi málo. Buditeľov slovenských, ktorí vyznačili sa už na konci 18. stoletia, tmáme len odtiaľ, keď už ako zrelí India, vystúpili v práci na slovenskom duchovnom poli. Bernolák sadal svoj epochálny trud nž ako Student, v gene­rálnom semináre prešporskom, no tým i vy­čerpáva sa naša vědomost o jeho mladostí.

.S Tablioom, ktorý v prvej štvrti 19. stoletia konal u nás velmi užitočnú prácu, nie sme inak; nevieme, z akýoh iskier a vlivov bolo jeho slovenské precitnutie, prebudenie. O Já­novi Hollom písavame len, že chodil do škôl j dievčatá. Vôbec myšlienky naše v tažkýoh najprv v Skalioi, potom v Prešporku, boho­slovie študoval v Trnave.

ako spomína tú spred štyridsiatich a sedem­desiatich rokov.j Tak i starí, potrebujúci úte­chy, spokojní budú môcť hľadieť v ústrety budúcnosti. Lebo mužská mládež, hoci vlohami vynikajúca, usilovná a mravne saohovalá, ne­oprávňuje k takej nádeji, ako vysokými ideálmi sapálené devy, ktorých určenie je dávať smer duchu bud&oeho pokolenia.

k životu. Jej predstaviteľov, nakoľko sú ešte živí, i dnes posnat v slovenskej verejnosti.

Len počet bol ešte vždy prislabý i na počiatku šesťdesiatych rokov v minulom sto­letí. Přišly slovenské stredné školy, trvaly velmi krátko, ich účinky jednako bolo posnat i v tom, že aBÍ od druhej polovice deväťde­siatych rokov značnej šie pribúdalo nám mlá-deie. Bolo viditeľné, že slovenská eklésia sa rozmnožila.

A dnes mládež? O mužskej mládeži v tomto smysle dnes je ani neprimerané hovoriť, I so staršími od seba je ona odtrhnutá odl

V bojoch posledných dvoch dní naše vojsko pre-

Svetová vojna. Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 11.

svojho občianskeho zamestnania, je preč, v krútňavách dlhého, ťažkého boja, kde denne padajú mnohé obete. Dnes i v týchto riad­koch my máme na mysli vlastne slovenskú mládež druhého, krásneho pohlavia, naše milé

Slovenská mládež na školách len v 1820-tých rokooh začala sa vzájomne zohrievať a tvoriť spolky. O nej i vieme najmä z 1830 tých a a^40 tých rokov. Stala sa činiteľom sloven­ského prebudenia a dosiaľ nám je príkladom, vzorom.

A potom sas v Šesťdesiatych rokooh po­čínala si mládež živo. V Uhorsku vôbec ako by sa bol začal nový život už od druhej po­lovice 1859-ho roku, od potrasenia, spôsobe­ného vojenskou porážkou v Taliansku, pri Solferíne. Udalosti vyvíjaly sa jedny z dru­hých. V júni 1861 v Turčianskom Sv. Martine nž bolo pamätné Bhromaždenie, ktorým odu­ševnili sa i poeti slovenskí, a o dva roky, 1863-ho, nasledovalo otvorenie Slovenskej Matice, tiež pri shromáždění, tamtomu i du­chom i rozmermi podobnom. Mládež napájala dušu svoju ideálmi, horlila u pripravovala sa

lomilo bitevná linin pri Dembiei. Tým boly prinútené ruské sily, bojujúce južne od Visly, ustúpiť rýchlo na nižnú Vyaloku.

Dosah týchto udalostí objasňuje sa retirádou ne-priatelských síl v ruskom Polsku. Silno opevnený front na Nide uznaný je za neudržateľný, bude opu­stený. Ako ÚBpech pri Qorlici vllval na karpatský front, tak úspech armády arcikňaza Jozefa Ferdinanda

strany a dôrasom, že čím viac pozorujeme I pri Dembiei vlíval na situáciu v ruskom Poľsku, táto mlaď slovenskú, cítime tým väčšie uspo- j V strednej Haliči nade a nemecké vojská idú za kojenie. j porazenou armádou kSaau, Dymovú a Sanoku. Ruský J Zo všetkého, čo vidí sám i počuje od P r o t i n t° k t r°cn d i v í z i í b o 1 B 0 z t r a t a m i nepriateľa od-

próbach týchto časov nesú sa k nim, ako azda nikda. A milé nám je povedať na všetky

iných, pozorovateľ ^nášho života má dojem, ani čo by v tieto ťažké časy slovenská mládež bola naplnená tým jjsamým duchom, ktorý

razený. Zajatých mnoho. Kolonny z hôr pri Baligrode odsotily silného ne­

priateľa a překročily San pri Dverniku.

t i

BESEDNICA. Manželstvá v císliciach.

čože je to? O manželstve písať v tom čase, kde následkom vojny trhajú a rozlučujú sa tak mnohé manželstvá I Veď kolkf mužovia, kolkf otcovia hynú na bojisku a po nich ostávajú len vdovy a siroty 1 Nuž ale ktorý teraz takto zadivené vykřiknul, nazdá sa, že po vojne nebudú Ba viac manželstvá tvoriť, a že mládenci a panny, mužovia a ženy nebudú vstu­povať do manželstva? Veď čože je manželstvo? Man želstvo je spolok, je spolčenia sa, či tak zvaná kopu lácia dvoch rozličného pohlavia osôb v jedon eelok, aby BÍ tak utvorili spoločnú domácnosť. Nuž a či po vojne nebudú jestvovať osoby rozličného pohlavia? Ako by nie! Pravda, e budú! Mužov síce bude menej, a tak i menej mtniilství, ale pokolenie ľudské tak Iabko nevyhynie. Dorastie zase mlaď a láska vypučí snové. Život síce i pofom bude tazkv a kto sa bude chcet ženiť, ten sa musí dobre opásaí, alebo ako to Podtatranský v jednej so svojich Mstí vyslovil:

Rnská armáda, ktorá vo všeobecnoBti bojuje medsi oduševňoval naše mladé pokolenie v tridsiatych L , _, , ' . i# x , . „. ,, . . . , , , . . . . . . , ,. n ~ , Lupkovom a Užokom, je tiež zamotaná do porážky. a štyridsiatych rokooh minulého stoletia. Dnešné «•, , . n v r «• » • •« u A

• , . . « . , .,, ,. . , i V južnej Haliči prešli Rusi na rozmanitých od-mladé Slovenky, milé devy naše, stále m a j ú | d i e l o c h k ú t o k u N á b e h B i l a y c h k o l o n n 8 e v e r n e P r n t n

zrenie obrátené k vysokým veciam a chápu M Cernovce bol odbitý pri 620 zajatých. vážnu stránku života. J Učia sa; vyhľadávaj á, Severne Gorodenka podarilo Ba nepriateľským kupujú slovenské knižky a ôítajá. Akoby sa oddielom upevniť sa na južnom Dniestri. Boj trvá. ich bola dotkla vážnosť času, Ako by boly Námestník šéfa generálneho štábu ' v. Hôfer, feld-pooítily, že po terajších tvrdých próbach álohy 1 marialleutnant. života nemôžu byt ľahké.

|Vrelá žiadosť naša je, aby sa tento pekný duch dobre ujal, zakorenil, aby história časom tak mohla spomínať, terajšiu slovenská mládež,

Áno, — lebo manželstvá bez lásky BÚ bez zrna klásky!

Zpráva nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 11. mája.

Včera sme odohnali od Westende angliekú linijnú loď naším ohňom.

.Vy, ktorí mierite dn stavu manžc'ského tiež vstúpiť, počujte mňa už v tom zkušeného: zkúmajte najprv svoju chrbtovú kosť, či všetko prenášať už máte sily dosC!

alebo ako to Schiller poetickejšie hovorí:

s ó , zfcÚB, kto 8vi»zat máš sa vôľu, či srdce s srdcom cíti spolu: blud krátky je, — rad dlhý mák!

výraz spokojnosti a sebapovedomia; — keď sa človeku 1 dobre vodí, či hrdo nevypovie: „mne nič nechybí?

Ach! nešťastný je muž v hroznej samote ^ 1 ¾ . ¾ ¾ ^ ^ 1 ¾ 1 ^

^ľvÄ^níLS rStiSľ* m 0 P°r0ZnmÍe ' 3 Í * v WaTaTtoh^V/mS% °sL míoiľ. jeho vzlety nasledovať je vstave! N a p r o t i t o m U | k t o r e j m u ž h o ? o r í . ,Mne chybí jedno!" „Dobre, dobre 1 — počujem namietať, — »alei a l e 0 0 : BMne by spomohlo len jedno J' — ten iste

manželstvo v čMicich predstaviť, len predsa je ne-ľm y 8i. n a to nič, aby tak Bpolčením a kopulováním sa rozum! — Na to odpovedám: .Len pomaly, milý 8 aim D Oia m a poskytnutá pomoc ku ďalšiemu jeat-bratkul Vynes výrok na ostatku!" vovaniu.

Ako medzi osobami rozdielneho pohlavia, tak aj Ale* „ á ( m e B a k a n á g m a o b r á z k n 0 1 # medzi číslicami môfo sa utvoriť, ba áno aj tvoria sa _, . . ,. , isté spolčovania či kopulácie, ktoré potom spolu pred i T a m ô m e aKnpeninu <"<>eh rozdielnych číslic, stavujú jeden celok, a ktorý zas možno, — ako t o j k t o r é 8P° l u t v o r ' a i e d e n ***** a , e taky» P" ktorom i pri manželstvách stáva sa — aj rozlúčiť či roz* a n i ' e J a a a n I d r a h á n a *™M PÔ T o d o eJ C 9 Q B neutra-sobášit. 'til* ničoho; a keď ich rozlúčime, bude zas 0 ničkou,

Rad číslic v počtovede je nasledujúci: 0. 1. 2.3.1 a 1 J a d n ° r k o n ' — Obrazec tento predstavuje nám ntď. My ale vezmeme si len pr?ó dve číslice, a síceí t e k z v a n é konvencionálné manželstvo. Ona je azda 0 a 1 — kde prvá bude nám označovať osobu ženskú í D o h a t o u d e d l É k P u . dcérou bankára, on ale nositeľom a druhá osobu mužskú. Z týchto dvoch číslic utvo- jjbarónskeho alebo grófskeho mena, ktorý ľahkomysel-ríme obrazec I-vý. Iným ž i t í m P " ^ l na mizinu v majetkovom ohľade.

J Oni spojili sa, ale ona nevydala sa, lež on vydal sa; 01.j ona si vzala jeho a on sa oddal jej; na čo poukazuje

.Zase nová urážka! - zvolá neleďíToámaTj- ?* a J . P ° m e r ' . i e ..°na. .*W ™ P">dk° a ™ »«»> Nuž či sme my no Ha! 'Áy ženy sme nič?

FroBím za odpustenie, ačpráve som sa v ničom -neprevinil proti krásnemu pohlaviu! Ba práve, ako j

i galantný človek, povýšil som ho nad muža, keď prii ( moiom oDrázku dal som napred ničku a potom lení jednotku. Veď nič je viac ako jedno. Z ničoho ŕán :

|Boh celý svet stvoril; naša zem ako nič pohybuje saj • v nesmiernom priestore svetovom; ruské niíevo je. nepremrhá i jej majetok.

ňou. Akoby si boli riekli

aJa mám slávne meno!* ,,Ja bohaté veno!"* „spojme Ba — tak bude obom spomoženo!"i

A tak bude s nimi i pri rozvode, jestliže on zase

Page 2: Ročník XLVI. Sobota, 15. mája 1915. Číslo 57. (20.)...niekoľko stavísk. Dve ženy zabily. Skoda bola 60.000 funtov Bterlingov. Berlín, 10. mája. Nemci idú na Ypern polkru

Východne Ypern urobili sme pokroky a vzali 6 strojových pušiek.

Juho-západne od Lille Francúzi pokračovali na­padat výšinu Loretto a obce Ablein a Carency, ale boli odklonení. Počet zajatých narástol na 800. Medzi Carency a Neuville majú v rukách Francúzi vydobyté zákopy. Anglického letúna sme sestřelili.

Severne od Berry au Bac v horách jušne od La Ville au BOÍB naše vojská šturmovaly včera dve línie pozícií šiřinou 400 metrov a vydobyly istý počet ne-ranených zajatých a muníciu.

Nepriateľské nápady pechoty severne od Flirey a v hore Priester srútily aa ao ztrátami nepriateľa.

Na východnom bojišti je položenie nepremenené. Búši pokúsili sa v línii Besko—Brzov na Steb-

nici, pri Súčine na Visle zastavit armádu generálneho plukovníka Mackeusena. My sme ich líniu prelomili. Prenasledovanie pokračuje. Najvyššie kommando.

Paríž, 11. mája. Pre Luaitaniu^panuje rozčúlenie v tlači. Myslia, že vec zapríčiní tažké diplomatické rozmiešky. Washington nemôže ostat chladnokrvný pri smrti 150 amerikánskych občanov. Pravdepodobne príde k rozporu medzi Berlínom a WaBhingtonom.

Botterdam, 11. mája. S „LuBítaniou" zabynnlo 1500 Iudí. Zachránilo sa 703.

Londýn, 11. mája. Z Viktorie] (Britanská Kolum­bia) píšu, 'že rozhnevané obecenstvo šturmovalo ne­mecký klub a nemecký hotel a polámalo náradie.

Koppenhagen, 11. máj*. Gunard-Line miesto sFortuny" pošle z Liverpoolu obrovský parník „Mau­retániu". Už sú miesta abonované. Routu držia v taj­nosti. 350 mil bude .Mauretánia" odprevádzaná an­glickými vojennými korábmi.

Amsterdam, 11, mája. Nemecká vláda je hotová za torpedovaný parník „Katwyk" zaplatit odškodné.

Londýn, 10. mája. Dva zeppeliny zjavily sa ponad Southend a Westeliffe a hodily asi 30 bomb. Zapálily niekoľko stavísk. Dve ženy zabily. Skoda bola 60.000 funtov Bterlingov.

Berlín, 10. mája. Nemci idú na Ypern polkru­hom. Francúzi vydobyli temer celú cestu medzi Ar-raBom a Lensom.

Botterdam, 11. mája. Pri Ypern nastala pauza. Berlín, 10. mája. Ruský generálny štáb zvestuje,

že pred Libavou nemecký podmorský čln narazil na mínu a vyletel do vzduchu. Nemci tvrdia, že nemecký čln narazil na mínu, ale bol len poškodený.

Petrohrad, 9. mája. Biga je plná utečencov z Kur-landu.

Paríž, 11. mája. Na palube .Lusitanie" nachádzali sa: Vanderbilt, impressario Frohmann, millionár Cher-BonB a Bkúmatel Stakadous. Lusitania viezla (50 poš­tových balíkov.

Londýn, 11. mája. Noviny prinášajú strašné jed­notlivosti o Lusitanii. Žiadajú, aby 20.000 Nemcov, žijúcich v Anglii, poslali do koncentracionálnych tá­borov. „Daily News" oznamuje z Liverpoolu, že mnoho

tuctov nemeckých sklepov bolo rozrumeno. Polícia ich išla chránit, ale nevládala premôcť rozkatené množstvo.

Peštbudín, 12. mája. Nadkommandant armády arcikňaz Fridrich vydal armádny rozkaz, ktorým po-ahválil rakúsko-uhorskú a nemeckú artilleriu. Arci­kňaz ďakuje celej artillerii 11, 4, 3, a 2 armády za jej obetovavú činnost a Búdejstvo s pechotou, ktorá mohla vďaka jej porazit a prenasledoval nepriatela. Má nádej, že spojenej artillerii sa podarí nepriatela porazit. Polský klub blahoželal Jeho Veličenstvu k ví­ťazstvu nad nepriateľom.

Washington, 11. mája. Nemecký poslanec gróf Bernstorf bol u štátneho sekretára Bryana, ktorému vyslovil poľutovanie nemeckej vlády nad ztrátou ľudských životov na Lusitanie. Posolstvo nemecké do­stáva hrozebné listy. Preto ho policia zvláště ochra­ňuje. K vojne proti Nemecku nepřijde. Wilson Ba vyslovil pred 4000 Iudmi, že Amerika zachová mier, ale bude hladiet Nemecko přesvědčit o nemeckej krivde pri tragoedii s Lusitániou.

Botterdam, 12. mája. Z Londýna zvestujú že snemovňa odhlasovala návrh zákona proti predaju alkoholu. Cele zakázaný je predaj alkoholu na vi­diekoch, kde fabrikujú muníciu a zbroje.

Kôln, 12. mája. Z Ríma píšu, že neistota trvá ďalej, ale poličky stav sa nepohoršil. Búlov oddal kráľovi Viktorovi Emanuelovi telegramm nemeckého cisára Vilbelma, v ktorom cisár prosí kráľa, aby ho podporoval vo snahe sjednotit politiku rakúsko-uhorskú s politikou talianskou,

Bim, 12. mája. Gioruale d* Itália oznamuje, že ministerpräzident prijal francúzskeho veľposlanca Barséra.

Berlín, 12. mája. Nemecká vláda vydala obežník na neutrálne štáty, v ktorom široko odôvodňuje, že za zkazu „Lusitanie" zodpovedné ja Anglicko a nie Nemecko. Preto Nemecko nemôže vyplniť želanie Spo­jených Štátov aby zaviedlo vyšetrovanie ? diele Lusi­tanie. Lusitania mala na palube 5400 kystní munície.

Washington, 12. mája. Štátny sekretár Bryan sa vyslovil, že predbežne Amerika namôže viac žiada t od Nemecka, ako aby sa dialo prísne vyšetrovanie v diele Lusitanie. Nemecké noviny amerikánska bránia Nemcov a tvrdia že panstvo Anglie na mori je bájou.

Viedeň, 11. mája. Jeho Veličenstvo ráčil arci-kňazovi Fridrichovi darovat záslužný vojenský kríž I. triedy s vojenskou dekoráciou v briliantoch. Arci-kňäzovi Eugenovi, kbmmandantovi V. armádneho sboru poBlal pochvalné uznanie. Arcikňazovi Jozefovi Ferdinandovi, kommandantovi IV. armádneho sboru vojenský záslužný kríž L triedy s vojenskou deko­ráciou. Generálovi pechoty barónovi Conradovi ako šéfovi generálneho štábu daroval vojenskú dekoráciu ku velkokrížu Leopoldovho rádu L triedy. Generálovi pechoty Boroevičovi vojenský záslužný kríž L triedy B vojenskými dekoráciami.

Botterdam, 12. mája. Generál French oznamuje: Nemci dňa 10. mája silno strieľali na naše Btreiecké

Naproti tomu jak krásny pomer povstane medzi tými istými číslicami, jeatli ich obrátime a utvoríme obrazec

Il-há 10. Q Tu jednorka postúpila napred, jej cena sa ná­ramne zväčšila, lebo keď predtým označovala len jednotku, teraz vyriastla na desiatku. Nasledovne je desatráz väčšia, a to stalo sa tým spôsobom, že on postúpil napred a ona zostúpila k nemu. On teda stal sa cennejším len skrze ňu. A toto predstavuje to opravdivé manželstvo. Tu hlavou je muž a žena ko­runou jeho. Veru on nariastol vo vážnosti, na vý-xuame, v hodnote a na cene len preto, že si vyvolil za Bpoločnicu takú, ktorá múdroBtou, milotou, dobro­srdečnosťou, pracovitosťou a sporivosťou pozdvihla svojho spoloíníka na nevídanú výšku. Tu iste stalo sa to, čo Schiller vo svojej básní .Pieseň o zvone" tak krásne hovorí:

„Muž vo svet musí, kde příkor zkúsi, kde musí pracovať, snažit, sa namáhat a tvoriť, mozolit, šťaBtia si ulovit. Tu potom hrnie sa požehnanie v dvory, preskvostným majetkom plnia sa komory,! priestory rastú a šíri sa i domí A v dome vládne gazdiná správne,

zákopy, tiahnucé sa od Ypern na východ. Pod ochranou dusivých plynov robili potom útok, ktorý sa nepodaril.

Botterdam, 12. májá. Hioki, japonský poslanec v Pekingn dostal od svojej vlády úpravu, aby pripra­voval japonskočínsku allianciu.

Rotterdam, 12. mája. V Queenstone úradne zistili, že z Lusitanie zachránilo sa 764 osôb, 462 cestovateľov a 304 osobníctva 144 mŕtvol vylovili, z nich agnoskovali 87. Medzi zachránenými je 30 ranených cestovateľov a 17 ľudí z osobníctva parolode.

Úradná správa nášho generálneho štábu. Dňa 12. mája. Naše vojsko prekročilo nižnú Vysloku, za­jalo Bežov, Dymov, Sanak a Lisko. Úspechom v zá­padnej Haliči počína sa klátit i ruský karpatský front východne Užockého priesmyku. Nemecké a naše vojsko prešlo do offenzívy. Nepriateľ utahuje sa okolo Turka, v doline Oravy a Opora. V južnej Haliči silné ruBké vojská pohly sa napred čez Dniester smerom ku Gorodenke. Zalesčiky sme opustili. Boj trvá. Ná­mestník šéfa generálneho štábu v. Hôfer, feldmaršal-íeutenanť.

Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 12. mája. Letúni hádzali bomby na Briigge. Východne od Ypern vzaji sme výšinu, bráněnu skotskými horniakmi.

Duokirchen bombardujeme. Východne Dixmuiden Bostrelili Brne aeroplán

Medzi Carency a Neuville majú Francúzi v rukách zákopy, no prelomiť sa nemohli. Všetky útoky sme odklonili.

Pokus, nám vyrvat Hermaunsweilerkcpf sa ne­podaril. Po kanónovej príprave francúzski alpskí strelci vnikli do srubu na vreboli ale boli nazad odtisnú tí.

Pri S*vie ide nerozhodný boj. Pri Bzure sme zničili bataillon, ktorý chcel rieku

překročit Najvyššie kommando.

Viedeň, 13. mája. Jeho Veličenstvo podpísal na vojenskú pôžičku 10 millionov korún.

Krajinský snem. —_12. mája.

Predsedá Karol Szász.

mat milá dietok spravuje múdre v domácom kruhu; a dietky vodí chráni od škody a ustavične pracuje pilne, a čo osoží rozumne množí. Pokladmy napína priečinky voňavé, a nifou obvíja vrateno ihravé, ukladá do čisto Briadených skrieň blýskavú to vlnu, sňahobielizeň; prikladá ku lesku, v čomž cena pravá, a neustával"

Tu žena poznala, čo Sienkiewicz píše, že nie preto vydáva aa dievča, aby' šťastnou ženou bolo, ale aby vyplnilo povinnosti, ktoré jej nakladá Boh a šťastie — to je potom prídavok a dar Božíl Áno takáto žena poznala, že ktorá nevie hospodáriť, tá v zásterke vynesie to, čo muž navozí na fúrach; tak teda dnešniu prácu nedkladá na zajtra, lebo vie, že zajtra bude mat tiež avoje trápenia, áno, ona si je povedomá toho, že je dost ozdobenou, keď sa svojmu mužovi ľúbi a že ktorá svojho muža vrelo miluje, tá ho pripúta tak ku životu, že ani nemá času pozorovat, že starne.

Ale v takomto manželstve i muž porozumel, že manželatvo utvoriť je nie preobliecf sa; že lepšie poklady mat v žene, ako so ženou; že pre ženu a

Návrh zákona o klamoch pri dodávaní pre armádu snemovňa prijala i B 24. paragrafom, v ktorom je vypovedané, že zákon bude mat silu zpätúčinkujúcn.

Interpellate. Gróf Michal Károlyi: Ministerpredseda včera od­

vetil Štefanovi Bakovszkému, že v terajšej chvíli vláda nemôže robiť osvedčenia o zahraničnej politike. Uznat treba, že je tak; jednako spytuje sa, či je minister­predseda hotový poučit snem o zahraničnom položení, kým Ba neskončí toto zasedanie? Od najbližších uda­losti závisí otázka: byt či nebyť? Vystúpenie Talian, ska a Rumunska môže od základu změnit položenie,

Ministerpredseda Štefan Tisza: Nie je nemožné, že o krátky čas budem môct osvedčiť sa tu o za­hraničnom položení.

milé deti dobrý muž i v oheň letí; že život bez práce & bes starostí neposkytuje trváeich radostí; že niet kráBuejiieho v živote, ako keď práca naša oblažuje iných, a že dobré srdce, podobné veľmoru, nezamrzne nikdy I

Takéto manželatvo je najšťastnejšie a najblaže­nejšie, ktoré nemožno roztrhat, rozviest a rozlúčil. Nemyslím skrze smrť, lebo veď je to niečo prirodze­ného, poneváč umrieť musíme všetci, lenže jeden prv, druhý neskoršie. I do pusty Boh dopusti, ale bôľ a žiaľ sú len pluhom, ktorý preoráva £Ôdu našu du­ševnú a do ich vyorených brázd seje naj vyši Roz­sévač nebeské semäno. Veď náš pozemský život je len ako jarný deň; hneď svieti since, hnéd rachotí hrom.

Ale kde zamieša sa do niektorého manželstva závist, nenáviBt, hnev, ostrý jazyk a osočovanie, tam obyčajne prestáva svornost, láska, pokoj a milé spolu­nažívanie! Závisť nehryzie duté stromy a najväčšie nepriateľstvo a hriechy povstávajú zo závisti; osočo­vanie raní mnohoráz väčšmi, ako ten najostrejší meč; no, a jazyk je mäkký úd, ale reže hlboko. Takéto nectnosti podrývajú šťastné manželstvá a sú príčinou mnohého rozvodu. Ony sú tým, čo je pri desatinných zlomkách desatinný bod, lebo i tento rozděluje a trhá celky na väčšie i menšie elomkj.

Rozvažme, čo pri prvom obrazci vykoná taký desatinný bod. On 01 premení na 0 1 to jest, že kde 1 bolo celkom, obrátilo sa teraz na jednu desatinu celku. A tak je to i pri konvencionálnom manželstve.

Page 3: Ročník XLVI. Sobota, 15. mája 1915. Číslo 57. (20.)...niekoľko stavísk. Dve ženy zabily. Skoda bola 60.000 funtov Bterlingov. Berlín, 10. mája. Nemci idú na Ypern polkru

Ďuro Szmrecsányi interpeloval o pomeroch v Boane a Hercegovina. Dokazoval úplnú neapôäobnoiť lamejiej správy. V Bosne a Hercegovine pri terajšej správe sú usporiadané pomery nemožné.

I po veľkej katastrofe, ktorej následky BÚ také strašné, boli odstránení BO svojich miest civilný adlatus Mandié a šéf Zurovié, ktorí v konaní Bvojicn povin­ností ničoho nezameškali a nedopustili sa nijakej viny. Ale kto bol zodpovedný za všetko, koho povinnosťou bolo poučiť generála Potiorka «•; všetkom, to jest ná-čeícík priziďiáhiej sekcie barón Collast, zostal na svo­jom miesto a bol efite vyznačený. Ludvik Thailóczy, odborný náčelník v spoločnom finančnom ministerstve, ktorému BÚ bosnianske veci dávno známe, tiež nepo­učil o pohsrslivých veciach ani nového ministra Kôrbera.

Do interpellate zahrnul i to, že na počiatku vojny z Nového Sadu 17 občanov internovali do De­brecíne, Pešti, Geglédu a Segedína,

Gróf Stefan Tisza, miniaterprsdseda: V Bosne ja samé prvé, aby sme tam spravili poriadok. V tej veci sme a pánom spoločným finančným ministrom, ktorý je zodpovedný, jednej mysle.

Novosaďania podozriví boli vojenskému velitel

ř stvu v BÚsednom Petrovaradťne. Vládni komisár a župan, ktorí potom konali d!a intencií ministrapred-sedn, vlastne chránili NovÓ3aďanóv.

Vilhelm Vázsonyi interpelluje vo veci obžalova­ného a uväzneného generála Auffenberga.

Chýrnik. f Eduard Bartonfcek umrel 7. mája. Bol regens-

choŕi v Moravskej Osíráve, znamenitý muzikus, kom­ponista. Miloval a pestoval slovenskú pieseň, mnohé zhramontzovgl. S naším martinským Spevokolom bol v spojení. Jebo harmonizovania tu radi spievali. Častej­šie k nám dochádzal a bol nám milý a vzácny. Umrel v Prahe. Vďačná mu pamät.

Rukopis najstaršej českej biblie zhorel v Lovaui (Belgicko). Biblia bola z XV storočia a patrila draž dánskej kráľovskej bibliotéke, ktorá ju do Lováni (Lôweu) požičala.

Jeden million chcú uaísať na vojenskú pôžičku zákonní dedičia bar. Bévaya: grófka Mária Gebrian, gr. Bóza Cebrian » gr. Budolf Šaffgotsch, ak im to súd dovolí, ku ktorému sa s prosbou obrátili. Na Žiadost rodiny bude túto záležitost súd pokonávat. Poneváč testamentárnym dedičom je Ján Beichel zo Za-turčia, tedy sotva súd môže prisúdiť takú vec.

Preôo je mäso drahé? V Štýrskom Hcadci od­súdili dvoch priekupcov pre úžeru. Jeden z nich kúpil vola t a 600 kor, a hneď ho predal za 706 kor. Druhý kúpil dvoch býkov za 1150 kor. a tiež ich hneď predal

_za 1400 kór. Trestný súd ich odsúdil na týždeň are­stu a po 100 kor. pokuty. Takéto „giefty", kde za chvílu zarobia hodne groša aa, bohužiaľ, viade.

Voly pre poľských hospodárov. Rakáske minister­stvo kúpilo dla zpráv z Krakova v Uhorsku značný počet tažných volov, ktoré budú predávať polským rolníkom po 90 bal. za 1 kg. živej váhy. Každý sa ele musí zaviazať voly clo roka nepredá", iba ak inému rolníkovi, i to len s úradným dovolením. Železnicu zaplatí štát.

Most z Francúzska do Anglicka. Vynikajúci an­glický inžinier, sir John. Jackson, mal tieto dni pred­nášku v Londýne o. zámere vyktiviť železný most z Anglicka do Francúzska. Po vojne, vraj, treba roz­hodne uskutočnií železné spojenie medzi Dower a Calais. Možné by to bolo tunelom, no lepšie vraj je mostom. Plány na tento kolosálny most už má Jackson vypracované. Most má byt železný a má< lažat na de­väťdesiatich ohromných pilieroch železobetonových.

. 1 — — — — - J — Muž QBtarel, zoslabení a pri ženinom majetku pod­kopal BÍ i svoje zdravie a tak ženou odvrhnutý, utra­til na cene, ba i na svojom hrdom mene. Žena však, ak mela rozum, zachránila si z majetku aspoň tolko, aby z neho do svojej smrti vyžit mohla.

Cele ináč vyzerá to pri obrázku druhom, kde z 10 utvoril sa nový pomer, H síce 10, alebo ako to vyslovíme: jedno celé a nič desatín. Tu hla, z toho šťastného manželstva utvorilo sa manželstvo nešťastné, len muž, hlava domácnosti, pozdvihnúť sa chcel hore, odtisnul svoju milú polovičku, ale B tým miesto po­výšenia, pripravil ai hrozné poníženie, lebo teraz miesto desat celých, platí už len jedno celé. On chcel y do­mácnosti pripraviť sebe ráj a žene peklo, ale tým potrestal len sám seba, lebo padnul BO svojej výšky, utratil na cene i na majetku, a do jeho domácnosti vtiahnul nepokoj a nespokojnosť, lebo kde je nesvár, krik a vada, tam sa vtiera bieda radal Jestliže však v takomto šťastnom manželstve chce byt žena pánom v domácnosti, a postaví si klobúk na hlavn, aby pa­novala nad mužom, tam sa utvorí obrazec 01, kde žena nevyhrá nič, lebo stane aa nič celým a muža »?ojho poníži na jednu desatinu celka. No a takto utvorené manželstvo je naozaj nešťastné, lebo, ako porekadlo hovorí: ,beda tomu domoví, kde rozkazuje krava volovi' a „kde kura krákoří a kohút pri tom mlčí, tak v tom dome iste niečo zlého trčí." Áno, trčí, lebo ztratili trpělivost, a neučia sa od zeme, ktorej srdce pluhom preorávajú a ona predsa odpláca sa im priazňoul

A napokon eite jeden obrazec nám prichodí na

Všetko dražie Viedenskí nnjitelia fabrík na že­lezo usniesli sa zvýšiť cenu liatiny o Í0°/o. — V Ne­mecku, v Lipsku zvýšili fabrikanti bielizne svoj tovar znovu o 10°/„. — Nemeckí fabrikanti kartúnov zvýšili cenu priemerne o 3 feniky na metre. — Následkom zdraženia chemikálii zvýšili ceny českých zrkadiel znovu o 10°/o-

Zákaz vyvážať vajcia. Od 16. mája nebude svo bodno z Uhorska vajcia vyvážať. Dovolenie vyvážať dajú prosiacim len s prípadu na prípad.

Strelivo v tsrajšsj vojne je valmi vážnym čini­teľom, lebo sa ho spotrebuje úžasne mnoho, asi 1000 nábojov pre pušku. Kolko toho je, vysvitá z porov­nania so spotrebou streliva z iuých vojen. Vo vojne r. 1866 sa spotrebovalo asi 15 patrón pre pušku, v německo francúzskej vojne asi 90, v rusko japonskej vojne v niektorých bitkách až 400 patron bolo za deň z pušky vystřeleno. Napoleonova garda vystačila a 85 nábojmi, Angličania vystrelili jedine v bitke pri Neuwe Chapelle viac nábojov, ako v celej búrskej vojne. Staré sklady nábojov sú už dávno prázdne. Továrne vyrábajú nové gulky dňom a nocou, a to všetko nestačí.

Nariadenie e spotrebe mäsa. Vo Viedni dla na­riadenia ministerstva, smie sa mäso len cez 5 dní v týždni predávať. Pod Blovora ,másoB rozumie sa: hovädzina, telacina, bravčovina a hydina. Údenia, plúcka, obličky, peíena a pod. sa vynímajú. Nemoc­nice dostanú,, povolenie od úradov na nákup i v za­kázané dni. Aj pre vojsko smie byt v tieto dni mäso predávame. V dni, v ktoré je predaj mäsa zakázaný musia byt jatky zavřené. Prestúpenia tohoto naria­denia tresce sa pokutou 2000 korún prípadne až do 5000 korún alebo väzením, od 3 do 5 mesiacov. Taktiež vyšlo nariadenie, áh ktorého amú len osoby opatrené úradnou legitimáciou, kupčiť s dobytkom.

Ženám vojakov nijaký alkohol. Vo Francúzsku je vynesené nariadenie, ktorým sa zakazuje predávať al­kohol ženám narukovaných mužov. Každá krčma, ktorá predá alkohol ženám vojakov, bude na čas vojny za­vřená. Ženy, ktoré by alkohol kupovaly, ztratia štátnu podporu.

V Nemecku snížili cenu múky od 15 mája; ra­zovú múku o 25 mariek a pšeničnú o 50 mariek na tonne. Bude teraz razová za 3250 mariek do 3550 mariek metr. cent, a pšeničná 35*75 do 3875 mariek metr. cent. Cenu snížili preto, aby mal i chudobný robotnícky svet dobrú múka.

Dolapení zlodeji. Žandári pochytali nasledovných železničiarov pre krádež: Imra Sarkánya, Pavla Mé-szárosa, Andreja Deaeho, Jána Kurucza, Jozefa Le-hócziho a Imra Dezóva.

Ako trestajú v Nsmeoku podvodných dodavatefov pre vojsko. Vojenský súd pevnosti v Koblenci odsúdil kupca B. Maiazera z Koblenca na 8 mesiacov žalára pre pokus zemezraďy. Tak píše „Kôlnische Zeituug"; obžalovaný chcel dodávať armádnej správe zlé punčo­chy a onuce. V dôvodoch rozsudku Ba vraví, že zemesrada vykonaná nebola, ale sa len o to pokusil. Zlé punčochy boly by umenšili na vojakovi schopnosť pochodu a zdrapia. Ns oboch závisí čiastočne výsle dok vojny. Kto dodáva vedome zo ziskuchtivosti ar­máde zlé onuce škodí moci vojenskej a previní sa zemezradou. Pra pokus podvodu bude kupec vzatý na zodpovednosť ešte pred občianskym súdom.

Dvaja bratia zlili sa v zajatí. Pri stavbe nových barakov v Trauce bol zamestnaný ruský zajatý z ba­ráku vo Wegscheide. V pol apríli boli preložení ruskí zajití do Traunu. Pri bráne stál jeden zajatý, ktorý čakal na BVojich krajanov. Naraz vyskočil z radov ruských zajatých vojak a začal ho objímať. Boli to brati?, ktorí od augusta roku 1914 Ba nevideli a ne­tušili, že BÚ tak blízko jeden druhému. Oba plakali

um, a síce 001, ktorý nám ukazuje, ako hlboko môže klesnúc manžel, kde sú dve ženské v domácnosti. Muž zo svojej ceny tratí tolko, že stáva sa len jednou štetinou celku. Žany tie sú: manželka a testiná. Ale pardon 1 O každej testinnej nemožno to najhoršie predpokladať. Veď i ja som mal testinu. Dobrá to duša, — pán Boh ju oslávi Pravda, nebývala a nami v jednej domácnosti, ale naučenia, ktoré dávala mojej žene, ešte i teras povzbudzujú vďaku proti nej v mo­jom srdci. Na pr. hovorila: .Nebuď netrpělivá, dcéra moja, lebo trpělivost je pekná ctnost, a kto trpí, ten panuje 1" Nažívaj v pokoji s mužom svojim, lebo veď milliony hviezd kolujú po tisíc liet v priestorácb ne­beských a ani jedna do druhej nezavadí; a na zemi mnohoráz ani dvaja ľudia behom krátkeho času ne­môžu v pokoji jeden B druhým naži vat I s Malá trieska malú hrejú dáva, ale vatra velká z nej povstávat Do domu sa blaho stahuje, v ktorom láska pravá bytuje 1 Násilie nemá nikdy dobrých následkov, a príde čaB, kde ono vypomstí sa na samom pôvodcovi 1 Domácnosť je krištáľom spoločenského života a jadrom národného charakteru; a z tohoto prameňa, či je čistý a či pokalený, vyplývajú zvyky, obyčaje a zásady, dla ktorých riadi sa život súkromný i verejný I Ani túžby, ani vzdychy, ani srdca žial tvoj tichý, ani k nebu oka hled, tašlý čas nevráta zpätl 8mrt ukončí b;lesti, zaplatí všetky dlhy, zaženie každú biedu, otvára ža­láre a rozlučuje nešťastných manželovi

Tak hovorila moja testiná, a naše manželstvo bolo veru šťastné I

- * -

od radosti. Ostatní vojaci mali tiež veľkú radosť nad zriedkavým prípadom.

Anglicko zakázalo vývoz uhlia do všetkých krajín vyjmúc spojencom a Portugalsku. Do Talianska po­voluje vývoz B podmienkou, že fabrikanti prísahou potvrdia, že všetko im poslané uhlie v svojich diel­ňach spotrebujú.

Pre nedostatok úradníkov, následkom mnoho na­rukovaných, zariadil mestský úrad pražský vo všetkých úřadovnách nepretržité úradovanie od 8 rána do 5-tej hodiny popoludní.

Aby sa získalo viac krmu pre domáce zvieratá; dovolilo rakúske ministerstvo hospodárstva v erárnych lesoch a na pastvinách kosit a vypásat trávu. Mini­sterstvo obrátilo sa i ku velkostatkárom, aby dovolili v svojich privátnych lesoch to samé.

* *

* černohorsko príslovia* Všetko za česť ale česť za nijaká cenu. Aj čert vie, čo je právo, ale sa o to nestará. Kto spadol do vody, nemuBÍ aa báť dážda. Dobre je tu i tu počúvnuf rady ženine. Plačúcej žene ver ako krívajúcej líške.

* Bozkávanie detf na ústa nemožno odobrovať, lebo je to zvyk často nebezpečný. Prenáša sa tým na deti často mnohé a nebezpečné choroby dospelých. Rodičia by nemali nikdy dovoliť, aby ich deti boly buzkávané od druhých. Len malinká nemoc' na rtoch, v ústach alebo hrdle, áno i nemoce plácne a žalúd­kové môžu sa bozkávaním alebo i len dýchnutím preniesť na deti. Dospelým pravda neškodí takýto zárodok nemoci, ele u detí je to iné: Ich telo je ešte slabé, útle, ich vnútornosti jemné a citlivé, takže i najmenšia nákaza nemoci môže byt pre nich nebez­pečnou ba i osudnou a smrtelnou. Dokázáno je le­kármi, že bozkávaním sa prenášajú na deti i zubné nemoce. To zvlášť od tých, ktorí majú zuby nakazené, lebo záneť chrupu, odberanie ďasien a pod. Tiež zlým zvykom a nebezpečným býva, keď si dávajú ľudia a hlavne deti od psou a mačiek ústa, tvár a ruky obli­zovať. Potom aa nemierne čudovať, zkadial prichodí tolko detských chorôb. .

* Rozmary striel v boji sú často obdivuhodné. To, čím sa líši terajší náboj delostrelecký od pre­došlých, je úžasné 'stupňovanie hnacej sily nárazu a výbušný náboj. O tom dokazujú ohromné bitevné jamy 20 metrov v priemere a 12 metrov hĺbky, ktoré vyryje vystrelená strela velkého kanóna. To činí 1200 kubických metroví Ohromná sila letiacej strely zračí sa najlepšie na jednotlivých vojakov, ktorí sú v do­sahu jej letu. Zhuštěním vzduchu, ktoré spôsobí delo­strelecký náboj svojím letom bývajú vojaci až na 30 krokov odhodení, často krvácajúc z nosa, úst a uší. Otras nervový tým spôsobený, čo i vonkajšieho úrazu niet, pripraví postihnutého často o reč, často mn za­príčiňuje i spôiob rozoznávať farby atď. Istý poručík vyzeral ďalekohľadom nepriateľské rady, keď v tom s boku prišla strela, a ako držal dalekohíad na očiach, prevŕtala mu ľavý laket, vrazila do pŕs, odtial do pravého ramena — tri poranenia tedy jednou strelou.

Priemysel, obchod, hospodárstvo. Zúžitkovanie chrústov ako krmiva. Chrústy robia

velké škody na ovocných, a lesných stromoch a ich larvy na okopnináeh. Pri nedostatkn duBÍkovatjch krmov tohoto roka upozorňuje .Venkov" na zúžitko­vanie chrústov na krmivo pre drůbež, svine a ryby. Keď kŕmime chrústami sliepky, to napomáha ich ne­senie, ale tu treba dbať o to, aby sa im dostávalo len malých dávok. K tomu cieľu usmrcujú sa chrústy a na plátených lesniciach usušia. Kto tak urobí,, zado­váži si veľmi cenné krmivo, ktoré na vzdušných mie­stach, nevysoko nasypané, dajú sa dlho udržať. Popri drůbeži BÚ to svint a ryby, ktorým z lesných a ovoc­ných stromov otrasené chrústy, veľmi bohaté na biel­kovinu, sa výtečným krmivom. Ale pri kŕmení sviň treba o to Ba postarať, aby im boly dávané chrústy a pandravy vždy len varené. Najobyčajnejší Bpôsob otriasania chrústov je včas za rána, no i cez deň. Nasbierané chrústy sa usmrtia vriacou vodou, do ktorej ponoríme vrece s chrústy. Ale postačí tak; urobit i v studenej vode, lenže vrece musí ostať za Jdlhší čas pod vodou zanořené, dokiaľ vychádzajú z nej bubliny. No chrústy možno uBmrtiC i tak, že sa ša­lejú melasou. Kto tak urobí, vlastne vykoná kon­zervovanie, lebo chrústy sa v tom ani do roka ne-zkazia a v tejto forme i drůbež ich rada žerie.

Stav siatia na česko-moravskej vysočine dla ,Venkova" je toho roku veľmi úbohý. Žitá musely byt ponaiviac zaorané. Sú dediny, kde nebudú mat mieru žita. Všade sa Beje ovos a sadia zemiaky.

Trhliny a pukliny v dreve zmenšia sa, keď na­lejeme do nich trochu oleja; a týmto sa'chráni drevo i pred ďalším pukaním.

Aby šalát chytro nevyrástol, pohnojme zem podeň určenú Bviň3kým hnojom. Výhoda je v tom, že je ta­kýto hnoj chladný, a preto i pomaly účinkuje.

Page 4: Ročník XLVI. Sobota, 15. mája 1915. Číslo 57. (20.)...niekoľko stavísk. Dve ženy zabily. Skoda bola 60.000 funtov Bterlingov. Berlín, 10. mája. Nemci idú na Ypern polkru

Jednu nailliardu úspor nasnásalo obecenstvo do dvoch ústavov, do Hypotekárnej banky a Zemskej banky kráľovstva českého. Hypotekárna banka dovŕ-iila 15. januára 50 rokov svojho úiinkovania a dňa 21. apríla dosiabh ZemBká banka 25-ročie svojej blahodarnej a nezištnej činnosti. Každý uznáva vý­hody pôžičiek so strany veritelov nevypovedatelných a v úrokoch nezvýšených v terajšom klátivom čase kursov počas vojny.

Aby sa vyhlo škodlivému drhnntiu prádla, na­močí sa prádlo do tejto tekutiny: 7 dekagrammov ter-pentínu smieša sa dobre s 8. grammy salmia! u a vleje sa do jedného hektolitra vody, v ktorej bolo rozpuštěno 14 dekagrafov (štvrt fanta) mydla. Ne-čiBté prádlo sa vloží do toho ces noc, u na druhý daň vyperie. Prádlo je biele, ako po obyčajnom praní a netrpí tolko drhnutím. Zápach terpentínu zmizne úplne.

Suchý krm telcom. Telata nepostačí len tekutá potrava, lebo je ono prežúvavec, a už skoro cíti potrebu prežúvat, preto 8a mu už koncom druhého týždňa má dávat trocha dobrého lúčneho sena.

Prachový kúpeľ faydine- Hydina sa zbaví najlepšie sama hmyzu kúpaním sa v prachu. Takýto kúpel pri­pravíme z piesku, niečo potlčeného vápna a sirkového k?eta. Eed B& kúpe v prachu z popola, láme sa jej perie.

Verejná hovorňa. P o ď a k o v a n i e .

V hlbokom skormútení srdca a žialu pokladáme si za povinnost vyslovit našu srdečnú vďaku všetkým, ktorí náš velký bôľ nad ztrátou našej vrelomilovanej dcéry

Zľ5KC£«v:a*£* J Ľ t ; y či ústnymi,, či písomnými alebo telegrafiinými prejavmi sústrasti zmiernit sa usilovali, pamiatku zosnulej krás­nymi vencami a kyticami uctili a drahú zosnulú od­prevadili na poslednej ceste k tiehému odpočinku. Ďakujeme menovite krásnemu sboru družíc a družbov, početným raneným, v opatrovaní Jfeúorých a neúnavnej samaritánskej činnosti i podľahla drahá zosnulá, — dalej slávnemu spevokolu Tatranu za povznášajúci spev, ako i mikulášskemu hudobnému sboru. Ďaku­jeme pánu sudcovi Boldizsárovi, ktorý menom Červe­ného Kríža hlboko precítenou rečou od zosnulej sa odoberal a .ďakoval za jej bezpríkladnú činnost oše­trovateľskú, Ďakujeme slávnemu duchovenstvu za po­tešujúce slová, spev a fungovanie, ako i početnému obecenstvu, ktoré sa zúčastnilo pri poslednej ceBte zosnulej.

MiloBt Božia budiž odplatou všetkým Vám! L i p t o v s k ý Sv. Mikulái, v máji 1915.

J á n a M a r g i t a Volko, rodičia.

g.ip.jsi SocMIeve DOhMaiee! Frafca—Kr. Vinohrady. Havlíčkova tř. Pod Kjurlortm č. 12.

stojí Vái dopienica, na ktoroj inôžeto ma požiadať o môj hlavný katalog BO 4000 obrázkami, a dostanete no zdarma a fraoko.

Prvá továreň hodín HanušKonrádr c. a kŕ. dvorný dodávateľ v Moste č. 1119 (Cechy).

Niklové kotvové hodinky K S'80, lepftío K 4'20. Kovovo rem. hodinky 10 starého striebra K 4*80, so švajčiarskym anker. strojom K 5*—. Hodinky na pamiatku vojny K 560.

Raaiuiiiovô* vreckové hodinky K 8'60, s budíčkom K 34 60. -Niklový bndiäek K 290. Stenové hodiny K 3*40.—S-roôníl, písomná záruka za každé hodinky. Zásielky na dobierka. Žiadne riziko t Zámena dovolená, alobo peniaze xpät.

Rozširujte Národnie Novin

©š a m e č . - -M R

Povést z časov kráľa Napísal Mateja Spravedlivého. Pr. Urbánek.

Vydal

Spolok sv. Aäalrta (Vojtecla) v Trnave Ä . Štyrmi obrázkami vyzdobenej knihy cena 50 hal.

Dostať ju u vydavateľa I v každom riadnom kníhkupectve.

JÁN HONKO, i gpanský krajčír

býva^V J A H O P N I K A C H 5T7J H (Turč. Istolica.)Di| •*

BCtené o b e c e n s t v o pros ia " H fisa navštíviť jeho dielňu! gg

"Má velký výber látokl •

•••••••••I553S5S5S5IS5SSSSS5SSSI

Kníhtlačiarsky účast, spolok v T u r č i a n s k o m S v . M a r t i n e

odporúča pozornosti veFacteného obecenstva svoja m o d e r n e a na

elektrický pohon zariadenú

KNÍHTLAČIAREŇ. Akékoľvek kuíhtlačiarske práce, menovite: navštívenky, snúbenky, pozvánky, obálky, úéty, plakáty, smútočné oznamy, listové papiere, obežníky, tabelly, cenníky, diela, účastiny atď. atď. vyhotoví vkusne

a za mierne ceny.

: K Á V A : o CSO p e r o e n t o v l a c n e j f i i a S Amerikánska úsporná káva, velmi voňavá a výdatná. 5-kilové vrece na próbu K 11*— franko na dobierku Pol kila prvotried. najjemn. čaju za E 2-20 zasiela A . S a p i x* a 412, vývoz kávy a čaju, Galánta.

Výrobok kolínskej cigórie. L a c n ú ^ a d o b r ú k á v u ^uvar í te í

r ý c h l o z k o c k y

O

P a n s k ý Oblek, jemne filtrovaný, krásne vystrojený, za K 16'—

Nohavioe z čertovej kože, za „ 340 „ jemné kamgarnové, za . . . . . . „ 440

dostanete u

(xábor Gustáva, — finntapolcza JPíšte si o cenník/ (Gômôr m.).

ama Kocka sa 16 hal. stačí na 8 äálok čiernej, i

alebo na 10 šálok bielej kávy. Káva z nej je vskutku výborná Dostat u všetkých kupcov.

Lekári • označujú ako v ý t e č n ý

Iprcetriedok proti kašľu

rsníKaramelly S 3 j edtern i

Milliony Ä j f ich'

Kašeľ zachrípnutie, zasliamova-nie, ka tar rh, boľavé hrdlo, somársky kašef, tiež ako ochrana proti prechladnu­tiu, teda každému voj ikovi

sa odporúča! ( t i í ) A notariat. uhodnover. " * " " lekárskych vysved­čení a privátnych zaručujú istý

výsledok. Boubony chuť k jedlu povzbu­

dzujú a príjemne chutnajú. Paklík po 20 a 40 hal., dóza 60 hal., s vojenskou upakovkou 30 hal. dostat v drogériách

a každej lekárni.

Našské firmy. Bombomy a oakrov inky

Alois Gillar, Mor. Ostrava. HarSnerove Šumivé bor>-bony, orient cukrovinky pečivá a čokolády.

Divadelné j a v i s k á dodáva Fr . Fert, odborný divad maliar, Brno-Husovice,

Náradie . J á n Árvay, stolár, Žilina (Rýnok č. ;9.), sklad náradia

d a t i t v o pre m u í i k ý c h A. Žiačik, krajčír, Turč. S. Martin, sklad ang. látok.

«o

0

m T Bunku a Srbsku p r e v á d z a r ý c h l e n á v ý h o d n e " !

Zemská Průmyslová banka akc iová - -spoločnosť,

poiteý ústav Ž i v n o s t e n s k e j BankyflPralie. (Akciový kapitál KJ80 millionoí.) Budapest V.^Ferencz-JožseRér J . (Sresham-palota.)]

" " V k l a d y z ú r o k u j e 4l/«0/o n e t t o . V k l a d y z ú r o k u j e 4 l / 2 % n e t t o .

Novo vydanie dôležitej slovenskej knihy. Práve vyšla nanovo

RUKOVÄŤ SPISOVNEJ REČI SLOVENSKEJ.,

Napísal Dr. S. C Z A M B E L . Druhé vydanie usporiadal J O Z . E F Š K U L T É T T .

Formát 8", strán 376. — Z obsahu knihy: Z nauky o hláskách. — Z nauky o tvorení kmeňov. — Z nauky o ohýbaní kmeňov. I. Skloňovanie. II. Časovanie. — Z na­uky o význame slov a ich viazaní. A) O jednotlivých čiastkach reči. B) O jednotlivých pádoch skloňovacich.— Z nauky o vetách a ich skladaní. A) O jednotlivých čiastkach vety. B) O skladaní viet a súvetí. O) Odde-lovanie výrazov a slov vo vete a v súvetí. — O pravo­pise. — O lubozvuku. — Abecedný ukazovatel. —

Na pokon.

Abecedný ukazovatel (str. 303—372) je doplňovaný vy-počitovaním germanizmov a vôbec barbarizmov i při­

bráním slovenskej pôvodnej frazeológie.,

CENA: brošírovaného výtiskiť K 4.—, v silnom plátne vkusne viazaného výtisku K 5'20, do poly v koži viazaný výtisk, zvlášť silná a jemná úprava . . . K 8"—.

Kto poSle peniaze vopred, nech priloží 30 hal. na pošt. porto (rekommandovane o dalších 25 hal. viac). Kto si rozkáže knihu poslat na dobierku, toho poštové porto

vyjde na 76 halierov.

Medzi nami mnoho sa hreší proti slovenčine slovom i písmom. Mravnou povinnosťou každého dobrého

Slováka malo by byt n a u č i t sa správne hovoriť i písať svojou materinskou rečou. Inde škola učí rod­nému jazyku, my musíme' sa vzdelať sami. Ku všetkému, čo treba vedieť každému z nás z pravopisu a z gram-matiky spisovnej reči slovenskej, dopomôže nám Ozam-belova „RUKOVÄŤ". Nemeškajme, ale zadovážme si

[knihu a otvárajme ju čím najčastejšie.

Knihu dostať u dolu podpísaného na­kladatelstva i v k a ž d o m riadnom

kníhkupectve.

Kníhtlačiarsky j účastinársky spolok "vTuriíianskoin Sv. Martine. (Turfc«žentmártoio J

25 a e b a a h l u v e r á t o v r e d a k o i a n i e j e ä i o d p o v e d n á .

Zodpovedný redaktor: S v a t o s i r H a r b a a . Majitel a vydavatel: Consortium F»va l Nodref i a SpoL Thioa a nákladom Kníhtlačšarskeho účastináraksho spolku • Turčianskom Sv. Martine.