prameň z boha

7/21/2019 Prame z Boha

1/717

PRAME Z BOHAMODLITEBN, OBRADN, OMOV,

ROZJMA N A POU N KNIHA

PRE VZDELANCH KATOLKOV

N A PSA L

D r. K A R O L K R P E R,BRATISLAVSK KANONIK

PIATE VYDANIE

1948

VY D AL S P O L O K S V . V O J T E C H A V T R N A V E


2/717

N ih il obstat.

Dr. Josephus Szom bath,cenzor d ioec .

Imprimi potest.

Nr. 10.228/1942.

Tyrnaviae, die 28. Novembris 1942.

Dr. Paulus Jantausch,Eppus . Admin . Aposto l i cus .

Tlaou knhtlaiarne Spolku sv. Vojtecha v Trnave.


3/717

VOD

Dr. A ndrej R adlinsk napsal nbonmu itate ovi prevzcneho diela Nbonch V

levov toto: Neetril som nijakch nkladov,len aby vetkm monm potrebm nboensko-cirkevnho ivo ta tvo jho m najlepie zodpovedal, totito: aby prostriedkom tejto knihy pobonos , bohabojnos , nbonosti a op ra vd ivkres ansk osveta a vzdelanos v srd

ci tvo jom pevn korene m aly a sa rozm noova ly, ab y si tak t m ho rlivejie Bohu slila na spasen due svo je j pracova mohol.Nbon V le v y pren ik ly do najirej pospolitosti nho nroda, vychovvaj ho vo sv. viere, sc poradcom a potechou jeho dui.

Daj Boh, aby t to kniha, ktor nesie nzov P r a m e z B o h a, tak slubu konala v naej inteligencii ako Nbon Vlevy v naej pospolitosti. A utor psal ju v rozjm an,v dkladnom rozobran teologickej vedy, prispsobiac t to nuku duevnm u i spoloen

skm u ivo tu slovenskho katolckeho in teligenta, aby ho pouil: o ve tko iada svt c irkev od svojho vzdelanho lena. C irkev nsvedie cestou spsy ku svojmu zakladateovi,Spasite ovi udskho pokolenia, aby poznajcJeho uenie, ili sme ivotom zbonm , Bohu

m ilm , spokojn so svo jm svedom m , na sl


4/717

IV

vu Boiu, na itok svojej due, svojej rodiny i svo jim blinm .

Vnmanm vench prvd a uenia sv.

c irkvi, podvanch v te jto knihe, stvam e savedo m m i toho, o verm e: V etko pokladm

za stratu v porovnan s nesm ierne vzcnym poznanm o K ristu Jeiovi, Pnovi mojom.Pre neho som ve tko stra til a vetko pokladm za neuiton sm eti, len aby som zskal

K rista (Flp 3, 8).Spolok svtho Vojtecha ako strca du

chovnch pokladov nho nroda, vyda l tto m odlitebn knihu, aby mal katolcky in teligent duevnho sprievodcu, ktor ho po

dopiera, a b y klesal, pouuje, poteuje a spo

ahlivo vedie ku venmu prameu: k Bohu.Toto piate vydanie je u prispsoben

k novm u prekladu Psm a svtho.Nech vyv iera z tohto duevnho pramea

milos Boia pre ve tkch , ktor erpaj z neho m odlitby, v zd ych y a rozjm ania.

Trnava, 7. aprla 1948.

SPOLOK SV. VOJTECHA


5/717

o mme v tejto knike?V te jto knike mm p r a m e z B o h a .

V ivote mm aj in pramene. Nadovetko ha dm pram e zd ravia, ve zdravie je na jv pokladloveka, a preto vetko mon vynalom, aby mitento prame bol prstupn. Dcham erstv vzduch,

chodm do prrody, starm sa o dobr vivu a do-staton odpoinok.Hadm prame dobrobytu o aj najskromnejie-

ho. Tento prame mm zva z ud, zo spolonostia zo svojho majetku. udia mi zaplatia za prcu, ma-jetok mi dva rodu alebo roky.

Hadm prame ivotnch radost o aj najnevin-

nejch, lebo chcem by spokojn a chcem sa dobrecti i pri vetkch svojich akostiach.

H adm aj pram e vedo m ost a krsy. Chcem m ajasnej pohad do vetkho okolo seba a mim o se ba, a chcem vid ie vetko v tej na jk ra je j forme.Veda a umenie mi otvraj tento prame.

A le to vetko ma neuspo kojuje. erpm z tchtopram eov a predsa zostvam sm dn a neukojen.Telo sa udruje, rozum sa bystr a roziruje, aj duasa dostva na perute akchsi tuench tajov, ale

pritom cti svo ju slabos a przdnotu. N estaia jejtieto pramene. Nesta jej ani prame z prrody, anipram e z ud, ani pram e z bohatstva.

Ona mus erpa z pramea, z ktorho vyviera-

j v e tk y osta tn pram ene sveta a iv ota. Len taksa stva lovek celm lovekom.

Potrebujem aj prame z Boha. Prroda a rozumnm uruj krtke hranice tuzemskho pobytu odnarodenia a po smr. Pre tch niekoko rokov byhdam aj stail prame z prrody, ako on sta zvie-rau. Ale lovek m v sebe odvek tbu a nepre-


6/717

VI VOD

stajn silie, aby prekroil tieto hranice a aby u po-as ivota vytvoril v dui svojej tak prvky, ktors nad prrodou a nad smrou, ba siahaj po tomto

ivote a do venosti. A Boh, Tvorca tchto tob,dal vedie loveku, e tieto tby nie s sebakla-mom, ale ukazovateom pravej cesty. Spasil ho od

prirodzenho sm raku a neis to ty a zjavil mu mo-nosti nadprirodzenho ivota, ktor sa rod, rastie aerp z pramea nadprirodzenho a venho. To je

pram e z Boha.Tento prame je sedmorak, vy lovek, na

Boha usmernen, nbon lovek, erp z tohtopram ea pomocou C irkvi svojej katolckej.

Prame z Boha je vlastne Boh sm, jeho vnuknu-tie, jeho pomoc, jeho duch a posila, jeho prebvaniev ns, je ho m i l o s .

Boia milos sa nm dva sviatosami a to nie-len v tch najvnejch, ale aj v tch kadoden-nch chvach ivota.

Sviatost je sedem.

A poda tchto sviatost, poda tohto sedmorak-ho pramea z Boha je rozdelen tto knika nbon-ho ivota.

K r s t o m som sa narodil k n o v m u i v o t u ,stal som sa kresanomkatolkom. Knika ma upom-na na obrady krstenia, v nrte kresanskej filozofie mi ukazuje, ako rozma katolk, v zkladnej aveobecnej vierouke zachycuje vetko to, o katolkveri m, pozdvihne moju myse k modlitbe a po-dva vetky potrebn modlitby katolcke.

V b i r m o v k e m i d al D uch S v t silu a milospre p o v e d o m i v o t v nboenstve. Kni-ka ma upomna na obrady birmovania, zasvieti nazzran inkovanie Ducha Svtho, ako inpiruj-ceho Ducha v dejinch Starho zkona, ako spso-nosnho Ducha v dejinch Novho zkona, a ako po-svcujceho Ducha v dejinch Cirkvi, a na preh-

benie nbonho ivota podva vetky potrebn po

bonosti katolcke.


7/717

VOD VII

Sviatos O ltrna, e u c h a r i s t i a p osk ytu je ka-to lkovi p l n i v o t , nepre tr it , Bohu zasv ten ,z Boha ijci ivot. Knika uvdza poklonu sviatost-

nmu, v naich kostoloch prtomnmu Spasiteovi,potom ma oboznam uje so vetkm i ta jom nm i k r-sami najsvtejej obety, ome svtej. Neden omuvypou je i tak mojou najestnejou povinnosou.Poas ome mem z tejto kniky sledova vetkyomov obrady, ako ich kaz odbavuje, mm tu ajskromn pobonosti omov. Potom nasleduje celliturgick rok, vetky nedele a svia tky. V tejtoiastke mm liturgick vysvetlivky, vchod, orciu,obsah lekcie, cel evanjelium a rozjmanie nad evan-jeliom na kad nedeu a sviatok, ba na konciaj podrobn cirkevn kalendr so ivotnmi dtamisvtch. Po omovej iastke nasleduj pobonostisvtho prijmania.

P o k n i e v rac ia nm o b n o v e n i v o t du-evn, hriechami straten alebo zoslaben. Tto ob-nova je obas potrebn, a preto som povinn da sisvedomie do poriadku. Knika mi podva cel ka-tolcku mravouku, v ktorej s oznaen vetky pre-vinenia, hriechy proti Bom a cirkevnm zkonom,a prip rav uje ma dk ladne na dobr spove .

P o m a z a n i e ns upozoruje na v e n i -vot, na koniec tuzemskho ivota. Knika ma obo-znamuje s dojmavmi obradmi sviatosti a obsahujeaj pohrebn obrady. Tu s tie aj vieroun iastkyo poslednch veciach loveka, a modlitby za chorch a za mtvych.

K a z s t v o nm p redstavu je a p o t o l s k

i v o t v c i r k v i svtej. Knika obsahuje nuku oCirkvi, krtku liturgiku a dva pravy, ako sa mmzastni na hierarchickom apotolte v Katolckejakcii. Na to ma povzbudzuj osobitn modlitby.

M a n e l s t v o je prvkom s p o l o e n s k h o i v o t a k resanskho. Kniha obsahuje vznamnobrad soba a strun sociologiu kres ansk so

spoloenskmi, rodinnmi a stavovskmi modlitbami.


8/717

VIII VOD

Sbierka na jkrajch slovenskch kostolnch piesn , v z a t c h z J e d n o t n h o k a to l c k e h o s p e v n k a ,za-konuje kniku.

C e l k n i k a je p o p r e tk v a n z la t o u n io u r o z j-m an . V zdelan lovek sa m odl a j m ylienkam i, n ie-le n s lo v a m i. M m tu m e d i t c i e n ie le n o e v a n j e liuK r is tovom , a le a j o v e tkch p ravdch a p rob lm ochkatolckej viery.

V ade sa uvdzaj predpisy cirkevnho zkonn ka ,kd exu, takzvan knony , na jm pr i m anelstve .

C irk e v n o b r a d y a m o d l itb y m a j a j l a t in s k ,ajslovensk text,aby sa daly pozorne sledova.M m te d a v t e jto k n i k e v e t k y u v a n o b r a d y ,

c e l t e o lo g i u n a k r tk o , m i s l , m e d it c i e a p o t r e b n m odlitby, pobon osti a piesne.

O p r av d i v to p r a m e m ilo s ti a p o v e d o m e j v i e ry ,s e d m o r a k p r am e s v i a to s t K r is to v c h , p r a m e z

Boha venho! Alea b y k n i k a b o la p ra m e o m z B o h a a j p r em a ,to z v i s o d m o j e j h o r l iv o s t i , o d m j h o p o v e -dom ho charakteru a na jm od m ilos ti Boej .

D aj m i je j , Pa ne , ho jne!


9/717

OBSAH

( slice znam enaj strany.)vod I.o mm v tejto knike? V.Obsah IX.

Krst.

Obrady krstu 1Pouenie krstnm rodiom 10Meditcie o krste 11Ako rozma katolk: Filozofia 12

Logika 13Kritika 13Ontologia 14

Kozmologia 14Antropologia 15Teodcea 15Etika 16

Meditcia o filozofii 17Preo ver katolk? Zkladn vierouka Dogmatika

fundamentlna 18Jadro kresanskej viery 18 i je kresansk v iera mon? 19 i je iadca a pravdepodobn? 19 i je pravdiv? 20Jedin vek akos 22

Meditcia o viere 23 o ve r katolk? : Podrobn vierou ka Dogmatika

pecilna 24

Boh v sebe 24Boh Stvorite 26Boh Spasite 29Boh Posvtite 32Boh Odplatite 37

Meditcia o kresanskom ivote 37Cirkevn prvo 38

Z cirkevnoprvnych predpisov o krste 39


10/717

x OBSAH

Meditcia o matrike 40O r m u s Modlime sa : Pouenie o modlitbe 41Meditcia na slov Otena a Zdravasu 42

Modlitby hlavn a pozdravy kresansk 46Rann modlitba 47Rann modlitba cirkevn 48Chvloslovie 52Anjel Pna 52Vzbudenie troch nadprirodzench nosti 53In formula z rmskeho katechizmu 54Celkom krtka formula poda robra 55Modlitba k Anjelovi strcovi 55Modlitba za zomrelch 55Dekalog Desatoro prkazov Boch 56Ptoro cirkevnch prkazov 56Hlavn prkaz vo vetkom 56Modlitba pred jedlom 56Modlitba po jedle 57

Veern modlitba 59Veern modlitba cirkevn 60Marinske antifny 64Meditcia o modlitbe 68

BirmovanieObrady birmovania 69Meditcia o birmovke 72Dogmatika o sviatosti birmovania 74Z cirkevnch predpisov o sviatosti birmovania 75Meditcia o nsledkoch birmovky 76Biblick veda Svt Psmo 77Meditcia o Biblii 79Dejiny S tarho zk on a innos D ucha Svtho:

Spiritus inspirto;Od poiatku a po Mojiovu smr 79Od zaujatia zasbenej zeme a po babylonsk

zajatie 82Od babylonskho zajatia po Krista 84

Meditcia o Starom zkone 86D ejiny Novho zkona innos Ducha Sv.: Spiritus

Redmptor 87


11/717

O BSA H XI

D ejiny Cirkvi innos Ducha Sv.: Spiritus Sancti-fictorDoba apotolov 88

Doba starokresansk 88Doba stredovek 90Doba nov 93Doba sasn 95

Meditcia o dejinch 96Pobonosti :

Vzvanie Ducha Svtho 97

Modlitba sv. Toma pred duchovnou prcou 100Modlitba k Duchu Sv. za Cirkev 100Litnie o najsv. Mene Jeiovom 100Litnie o najsv. Srdci Jeiovom 104Litnie loretnske 107Sub tuum praesidium 111Memorre 112

Litnie o sv. Jozefovi 112Litnie o vetkch svtch 115Te Deum 126Ruenec 128Krov cesta 135

Eucharistia

Ako sa rod Eucharistia? 139Meditcia o svtostnku 140Dogmatika o Sviatosti Oltrnej 140Z cirkevnoprvnych predpisov o Eucharistii 142Meditcia o Eucharistii 144I. Eucharistia ako prtomnos BohaPoklona sv. Toma Akv. Najsv. Sviatosti 145Meditcia o poklone 146Krtka modlitba poklony 148Dlhia poklona v kostole 148Meditcia o eucharistickom obetovan 150II. Eucharistia ako obetaOma sv. tak, ako sa odbavuje 151

Vstavba ome 178Predpsan modlitby po tichej sv. omi 179


12/717

XII OBSAH

Oma za zomrelch 180Dies irae, dies illa 184Libera pred tumbou 189

Skromn omov pobonos 191Omov pobonos za zomrelho 197Spievan oma 202Slvnostn oma 204Vyloenie Sviatosti Poehnanie 206

N edele a sv ia tk y 208Tabua pohyblivch sviatkov 210

Prv nedea adventn: liturgia, farba, Introit. Mod-litba, Lekcia aspo vo vatku, Evanjelium ameditcia: Nvrat Kristov 211

Sviatok nepokvrnenho Poatia 214Evanjelium a meditcia: Anjelsk pozdrav

Druh nedea adventn 217Ev. a med.: Posolstvo Krstitea

Tretia nedea adventn 220Ev. a med.: Svedectvo Jna Krstiteatvrt nedea adventn 222

Ev. a med.: Spln asovVianoce 225Tich noc 225Utiere 226

Ev.: Narodenie PnaPastierska 227

Ev.: Hold pastierovHlavn oma 228

Ev. a med.: A Slovo telom sa staloN edea po V ianociach 233

Ev. a med.: Simeon a Anna pozdravuj MesiaN ov rok 235

Ev. a med.: Obriezka Pna N ov rokSviatok naisv. Mena Jei 237

Ev.: ako na Nov rokMeditcia: Meno Jei

Tri krle 239Ev. a med.: Poklona troch mudrcov

Prv nedea po Zjaven 243

Ev. a med.: Dvansron Jei v chrme


13/717

O BSA H XIII

Druh nedea po Zjaven 246Ev. a med.: Svadba v Kne

Tretia nedea po Zjaven 249

Ev. a med.: Uzdravenie praivho a stotnkovho sluhutvrt nedea po Zjaven 252

Ev. a med.: Utenie moraPiata nedea po Zjaven 255

Ev. a med.: Parabola o kkoliiesta nedea po Zjaven 257

Ev. a med.: Podobenstvo o horici a kvase Nedea D eviatnik Septuagsim a 259Ev. a med.: Podobenstvo o robotnkoch vo vi

niciPrv nedea po Deviatniku Sexagsima 262

Ev. a med.: Podobenstvo o rozsievaoviDruh nedea po Deviatniku Quinquagsima 265

Ev. a med.: Jei predpoved svoje utrpeniea uzdravuje slephoPrv nedea pstna 268

Ev. a med.: Pokuenie PnovoDruh nedea pstna 272

Ev. a med.: Oslvenie PnaTretia nedea pstna 275

Ev. a med.: innos Belzebuba a chvla Bohorodiky

tvrt nedea pstna 278Ev. a med.: Rozmnoenie chleba

Smrtn nedea 280Ev. a med.: Kristus sa osveduje pred idmi

Kvetn nedea Vek tde 284Sjednoten paie 287

Lamentcie 304Zelen tvrtok 304Vek piatok 305Vek sobota 307Vzkriesenie 308

Vek noc 310Ev. a med.: Vzkriesenie Pna

Vekonon pondelok 313Ev. a med.: Emaus


14/717

XIV O B S A H

Biela nedea 314Ev. a med.: Dve zjavenia vzkriesenho Krista

Druh nedea po Vekej noci 316Ev. a med.: Dobr pastier

Tretia nedea po Vekej noci 319Ev. a med.: Lenie do videnia

tvrt nedea po Vekej noci 322Ev. a med.: Svtodun dary Pna uenkom

a vo svete Piata nedea po Vekej noci 325

Ev. a med.: Potecha v modlitbeN anebevstpenie Pna 327

Ev. a med.: Posledn prkaz Jeiov iesta nedea po Vekej noci 331

Ev. a med.: Svedectvo a odmena uenkov Svt Duch Turce 333

Ev. a med.: Svtodun dary Pna uenkom N a jsv te jia Trojica 1. ned. po Sv. D uchu 337

Ev. a med.: Prkaz Kristov ui a krstiBoie Telo 340

Ev. a med.: Chlieb venho ivota Lauda, Sion Salvatorem 341Procesia so Sviatosou 345Pange lingua 345

2. nedea po Sv. D uchu 348

Ev. a med.: Podobenstvo o hostineSviatok najsv. Srdca Jeiovho 352Ev. a med.: Bosk Srdce

3. nedea po Sv. Duchu 354Ev. a med.: Priate mtnikov a hrienikov

4. nedea po Sv. Duchu 357Ev. a med.: Bohat lov rb

5. nedea po Sv. Duchu 361Ev. a med.: Zkon a evanjelium6 . nedea po Sv. Duchu 363

Ev. a med.: Druh zzran rozmnoeniechleba

7. nedea po Sv. Duchu 366Ev. a med.: Vstraha pred falonmi prorokmi

8

. nedea po Sv. Duchu 369Ev. a med.: Nespravodliv sprvca


15/717

O B S A H XV

9. n e d e a po Sv. D uchu 372Ev. a med.: Jei plae nad Jeruzalemom a vy

ha kupcov z chrmu10. nedea po Sv. Duchu 375

Ev. a med.: Farizej a mtnik11. n e d ea po Sv. Duchu 377

Ev. a med.: Uzdravenie hluchonemho12. nedea po Sv. Duchu 380

Ev. a med.: astie uenkov. Cesta k ivotu Milosrdn Samaritn

13. nedea po Sv. Duchu 383

Ev. a med.: Uzdravenie desa praivch14. n ed e a po Sv. Duchu 385

Ev. a med.: Proti malichernm starostiam15. n e d e a po Sv. D uchu 388

Ev. a med.: Vzkriesenie naimskho mladka16. nedea po Sv. Duchu 391

Ev. a med.: Hostina u farizeja

17. nedea po Sv. Duchu 393Ev. a med.: Hlavn prkaz a Mesi, Syn D

vidov18. n e d e a po Sv. D uchu 396

Ev. a med.: Uzdravenie ochromenho19. nedea po Sv. Duchu 399

Ev. a med.: Krovsk hostina

20. nedea po Sv. Duchu 401Ev. a med.: Uzdravenie syna kr ovskho radnka

21. n e d e a po Sv. Duchu 403Ev. a med.: Nemilosrdn sluha

22. nedea po Sv. Duchu 406Ev. a med.: Daov otzka

23. n e d e a po Sv. Duchu 408Ev. a med.: Vzkriesenie dcry JairusovejPosledn nedea po Sv. Duchu 410

Ev. a med.: Skaza Jeruzalema a koniec sveta Sviatok Krista Kra 412

Ev. a med.: Krovstvo KristovoSviatok sv. Petra a Pavla 415

Ev. a med.: Viera Petrova pevn skala Cirkvi


16/717

XVI O B S A H

Sviatok sv. Cyrila a Metoda 417Ev. a med.: Poslanie vierozvestov

Hymny na es naich sv. apotolov slovan-skch 412

Sviatok Nanebevzatia Panny Mrie 422Ev. a med.: Jedno je potrebn

Sviatok Vechsvtch 424Ev. a med.: Blahoslavenstv

Cirkevn kalendr 428

III. Eucharistia ako svt prijmanie 443

Vysluhovanie sv. prijmania 443Meditcia o prijman 446Omov pobonos s prijmanm 447Krtka modlitba pred sv. prijmanm 458Po sv. prijman:Vzdychy sv. Ignca 459Odpustkov modlitba pred Ukriovanm 459

Krtka modlitba po sv. prijman 460In modlitba 460Obetovanie seba 461Modlitba k Panne Mrii po sv. prijman 461Modlitba k sv. Jozefovi 461Modlitba sv. Toma Akv. po sv. prijman 462Modlitba sv. Bonaventru po sv. prijman 462

Meditcia o oddanosti vo sv. prijman 463

P o k n i e O b n o v e n iv o t

Vznam poknia 465Dogmatika o sviatosti poknia 467Meditcia o pokn 468

Cirkevnoprvne predpisy o spovedi 469Ako m i katolk? Mravouka 470I. Zsady 470II. Povinnosti 4781. Boh 4782. Zdravie 4843. istotnos 4874. Spravodlivos 4895. Lska 493


17/717

O BSA H XVII

6. Rodina 4947. Cirkev 496Exkomunikcie 498Druhy najach hriechov 499

Meditcia o morlke 500Ako sa mme vyspoveda? 501Spsob rozhreenia 504Prpravn m odlitba pred spove ou 505Spytovanie svedomia 507Modlitba na vzbudenie tosti 509Modlitba na vzbudenie predsavzatia 512M odlitba pred sam ou spove ou 514Modlitba po sv. spovedi 514K rtka prprava na spove 515Modlitba za stlos vo viere 517Modlitba za zachovanie istoty 517N uka o odpustkoch 518Meditcia o spovedi 518

Pomazanie Prprava na ven ivotObrady pri poslednom pomazan 520Apotolsk poehnanie umierajcemu 532Meditcia o sviatosti pomazania 534Dogmatika o sviatosti pomazania 535Z cirkevnoprvnych predpisov o sviatosti pomaza-

nia 536 o m by pripraven , ke zavolme kaza k cho-rmu? 536

Meditcia o chorobe 536Modlitba v telesnej slabosti 537Modlitba v chorobe 538Modlitba v chorobe k Matke Boej 539

Modlitba k Anjelovi strcovi v chorobe 539Modlitba v akej chorobe 540Modlitba za chorho otca 540Modlitba za chor matku 541Modlitba za chorho priatea 541Za chorho lena rodiny 542Meditcia o smrti 542

Dogmatika o veciach po smrti Boh Odplatite 544Meditcia o poslednch veciach 547


18/717

XVIII O BSA H

Cirkevnoprvne predpisy o pohrebe 547Pohrebn obrady 548Pohreb dieaa 561

Meditcia o pohrebe 564Modlitba za nebohch rodiov 565

Kazstvo Apotolsk ivot

Vysviacka 566Dogmatika o sviatosti kazstva 568

Dleitejie cirkevnoprvne predpisy o kazstve 569Meditcia o kazoch 570Vierouka o cirkvi svtej 571Meditcia o Cirkvi 575Liturgika Obradoslovie 576

1. Oma svt 5762. Sviatosti a svtenia 579

3. Cirkevn modlitby 5804. Liturgick rok 5815. Knihy liturgick 5826 . Liturgick umenie 5837. Cirkevn hudba a spev 585Meditcia o liturgii 586

Katolcka akcia: as veriacich na kazskom apo-

tolte 587Meditcia o Katolckej akcii 588Prca v Katolckej akcii 589

Propagan akcia 591Meditcia o misijnom apotolte 593Modlitba za misijn horlivos 594Modlitba ku sv. Terezke za misie 595

Organizan akcia 596Meditcia o jednote horlivcov 598Modlitba za katolcku jednotnos 599Eucharistick akcia 600

Meditcia o liturgickom apotolte 601Modlitba za horlivos eucharistick 602Osvetov akcia 603

Meditcia o katolckej osvete 604Modlitba za nbon vchovu dietok 605


19/717

O B S A H XIX

Modlitba za katolcku tla 606Charitatvna akcia 606

Meditcia o charite 607Modlitba za charitatvnu horlivos 608Hierarchick akcia 609

Meditcia o hierarchii 610Modlitba za sv. Otca 611Modlitba za biskupa 611Modlitba za kazov 612Socilna akcia 613

Manelstvo Spoloensk ivotObrady soba 614Modlitba za novomanelov 623Meditcia o sobi 624Dogmatika o sviatosti manelstva 625Cirkevn zkony o manelstve 626

O ohlkach 627O prekkach veobecne 628O prekkach zakazujcich 628O prekkach rozluujcich 629O manelskom shlase 631O forme uzavierania manelstva 631O ase a mieste soba 632

O nsledkoch manelstva 632O rozluke manelov 632O usporiadan neplatnho manelstva 633O vdovstve 634Dodatok o dipenzcich a o Cirkevnom sde 634

Meditcia o manelskch zkonoch 634Sociologia Kresansk nuka o spolonosti 637

I. Zsady 637II. Povinnosti 642Meditcia o spolonosti 645

Modlitby rodinn:

Modlitba za otca 646Modlitba za matku 647Modlitba za manela, manelku 647


20/717

XX O B S A H

Modlitba za svoje mal diea 648Modlitba za svoje vie deti 649Modlitba za rodinu 649

Modlitba mladch ud 650

Spoloensk modlitby.

Modlitba za svetsk vrchnos 651Modlitba za vlas 651Modlitba za cel udsk spolonos 653P i e s n e 654

A becedn u k a z o v a t e 679V e c n u k a z o v a t e 687Ako minitrova? 695Poehnanie 700


21/717

KRST NOV IVOT

N o iada od Cirkvi svtej?

To bola. prv otzka, na ktor som mal odpove-da, ke ma ke dy si celkom na zaiatku ivota m jho

zaniesli do kostola na krst. Kaz s fialovou tlouokolo krku dostal odpove , ale nie odo ma. Vesom bol nemluvaom, obanom prve narodenm.Odpovedal za ma krstn otec alebo krstn matka.Povedali, ako sa budem menova. A kaz potom ado konca obradu slvnostne ma oslovoval tmto mo-

jm vlastnm menom, k to r sa mi stalo krstnm m e-nom.

Na on prv otzku znela odpove :Vieru,

A kaz sa alej ptal: o ti udel viera?

Odpove : ivot ven.

Potom kaz: Ke teda chce vojs do ivota ve-nho, zachovvaj prikzania: Milova bude Pna Bo-ha svojho z celho srdca svojho, z celej due svojeja z celej mysle svojej, a blinho svojho, ako sebasamho.

Vtedy som o tom nevedel, o sa so mnou stalo.

Iba prv zraky svoje som upieral na tento pestrsvet.No C irkev u v tedy hadela svojm d v etiscro -

nm okom na m a O na vid cel cestu ivota jasne,vid, e lovek hne na poiatku svo jho d chaniamus si voli medzi dvoma smermi, ktormi kraudstvo. Moja voba bola ahk, lebo som priiel nasvet u takch ud, ktor u preli kus cesty v tomto


22/717

2 K R S T

ivote, a uvedom ili si, e ke som u tu, zodpovedns nielen za mj telesn dobrobyt, ale aj za mojuduu. Poiadali preto krstnch rodiov a poslali mak Cirkvi iada vieru, t ist, ktor oni mali. Tak sastalo, e som sotva uzrel tento tuzemsk, obmedzenivot, u som sa zaistil aj pre ivot al, ven.Milova bude Boha a blinho to je t cesta, poktorej sa dostva lovek do ivota venho. Druhcesta vedie do smrti venej, pri tajnej prci ducha,ktor v pche svojej vypovedal slubu Bohu a volilsi za veit podiel nenvis k Bohu a k jeho stvo-

reniu. Tto nenvis mu ke, aby loveka zvdzalk nevere a k nelske. Preto kaz tri razy dchol nama a takto sa modlil:

Exi ab eo (ab ea), im-mnde spritus, et da lo-cum Spiritui Sancto Pa-rclito.

V yjd i z neho (nej), tyduch neist, a ustpDuchu svtmu.

Potom ma oznai l kr ikom na ele a nad srdcom, hovor iac ;Accipe signum Crucis

tam in fronte , quam incorde f. sume fidem coe-lstium praeceptrum: ettalis esto mribus, ut tem-plum Dei jam esse pos-sis.Ormus. Preces nostras,quasumus, Dmine, cle-mnter exudi: et huncElctum tuum N. (hancElctam tuam N.) CrucisDomnicae impressinesigntum (tam) perptua

virtte custdi: ut magni-tdinis glriae tuae rudi-mnta servans, per cu-stodiam mandatrum tu-rum ad regeneratinisglriam pervenre mere-tur. Per Christum Dmi-num nostrum. R. Amen.

Prijmi znak kra naelo, ale aj na srdce, o-svoj si vieru z nebies, asprvaj sa tak, aby si uodteraz mohol(a) bychrmom Bom.

Modlime sa. Vysly milo-stive, prosme Ta, Pane,modlitby nae, a tohtovyvolenho svojho N.(tto vyvolen svoju N.),krom Pnovm oznae-nho(n) stlou bed livo -

sou ochrauj, aby po-znajc vekos slvyTvojej, verne zachovval(a) Tvoje prkazy a taksi zaslil(a) slvu zno-vuzrodenia. Skrze KristaPna nho. Amen.


23/717

AKO MA KRSTILI? 3

Kaz v lo i l po tom ruku svo ju nad moju h lav iku a modl i l sa :

Omnpotens, sempitrneDeus, Pater Dmini no-

stri Jesu Christi, respce-re dignre super huncfmulum tuum N., quem(hanc fmulam tuam N.,quam) ad rudimnta fdeivocre digntus es: om-nem caecittem cordis abeo (ea) explle: disrmpe

omnes lqueos stanaequibus ferat colligtus(ta): peri ei, Dmini, j-nuam piettis tuae, utsigno sapintiae tuae im-

b tus (ta), mnium cupi-dittum foetribus creat,et ad suvem odrem

p raecep trum turum lae-tus (ta) tibi in Ecclsiatua desrviat, et profciatde die in diem. Per en-dem Christum Dominumnostrum. R. Amen.

Vemohci, ven Boe,Ote Pna nho JeiaKrista, shliadni milostivona tohto sluobnkasvojho N., ktorho (natto sluobnicu svoju N.,ktor) si k poiatkomviery povolal. Odstrod neho (nej) vetku sle-

potu srdca, roztrhaj v e-

tky osdla satansk, kto-rmi bol(a) sviazan().O tvo r m u (jej), Pane, b r-nu pobonosti svojej, abyznakom mdrosti Tvojejoznaen(), oklivostivetkch vni sa zdro-val(a), a pre krsu Tvo-

jich prkazov s radosouTi slil(a) v Cirkvi sv-tej, a tak so da na desa vzm hal (a). Skrze to-hoe Krista, Pna nho.Amen.

Kaz po loil po tom t roch a sv ten e j so l i na mo je pery ho v

oriac:N. Accipe sal sapintiae:p rop iti tio sit tibi in v i-tam aetrnam. R. Amen.Pax tecum. R. Et cum sp-ritu tuo.

Prijmi so mdrosti: nechti je smierenm pre ivotven. Amen.Pokoj s tebou. I s du-chom tvojm.

Ormus. Deus Patrum no-strorum, Deus univrsaecnditor verittis, te sp-

plices exorm us, u t huncfmulum tuum N. (hancfmulam tuam N.) respi-cere dignris proptius, ethoc prmum pbulum sa-

Modlime sa. Boe otcovnaich, Boe, pvodcavetkej pravdy, pokorneTa prosme, shliadni mi-lostivo na tohto sluob-nka svojho N. (tto slu-obnicu svoju N.), a keu tento pokrm soli prv


24/717

4 KRST

lis gustntem non ditiusesurire permittas, quo mi-nus cibo expletur coe-lesti, quatenus sit semperSpritu fervens, spe gau-dens, tuo semper nminisrviens. Perduc eum (eam), Dmine, quasumus,ad novae regenerationislavcrum, ut cum fidli

bus tuis prom issionum

turum aetrna pramiaconsequi mereatur. PerChristum Dminum no-strum. R. Amen.

Exorcizo te, immunde sp-ritus, in nm ine Pa tris f ,et Flii f, et Spritus San-

cti f, ut xeas, et recdas ab hoc fmulo (hacfmula) Dei N.: Ipse enimtibi imperat, m aledictedamnate, qui pdibus su-per m are am bulavit, etPetro mergnti dxteramporrxit.

Ergo, maledicte dibole,recognosce sentntiamtuam, et da honorem Deovivo et vro, da hono-rem Jesu Christo Filioejus, et Spiritui Sancto,et recde ab hoc fmulo

(hac fmula) Dei N., quiaistum (istam) sibi Deuset Dominus noster JesusChristus ad suam sanc-tam grtiam, et benedi-ctinem, fontmque bap-tismatis vocre dignatusest.

raz oksil (a), nenecha jho(ju) viac hladova, alenas ho(ju) nebeskm

pokrmom, aby bol(a) ho r-livho ducha, radostnejndeje a Tebe vernm(ou) sluobnkom (sluob-nicou). Prive ho(ju)prosm e Ta, Pane, do k -pea znovuzrodenia, abyspolu s Tvojimi vernmi

obsiahnu mohol (la) p ri-sben ven odmenu.Skrze Krista, Pna nho.Amen.

Zaehnvam a, ty neis-t duch, v mene Otca, iSyna, i Ducha svtho,

aby si vyiel a odstrnilsa od tohto sluobnka(sluobnice) Boha, N. Tenti to rozkazuje, ty pre-kliaty zatratenec, ktorpo mori chodil a top ia-cemu sa Petrovi pravicupodal.

Ty prekliaty diabol, vez-mi teda v znmos tentovrok, i daj es Bohuivmu a pravmu, dajes Jeiovi Kristovi,Synovi Jeho, i Duchusvtm u, a od od tohto

sluobnka (tejto sluob-nice) Boha N., lebo toh-to (tto) Boh a Pn nJei Kristus lskave po-volal ku svojej svtej mi-losti, k poehnaniu a k

pram eu krstu.


25/717

A K O M A K R S T I L I ? 5

Tu ma zas oznail palcom na ele:

Et hoc signum sanctaeCrucis , quod nos fronti

ejus dmus, tu maledictedibole, numquam adeasviolre. Per endemChristum Dminum no-strum. R. Amen.

A tento znak svthokra, ktorm mu(jej) o

znaujeme elo, nikdy saneopovauj, ty prekliatydiabol, urazi. Skrze tohtoKrista Pna nho. Amen

A zas vys t re l svoju ruku nad moju h lavu a modl i l sa :

Ormus. Aetrnam, ae ju-stissimam piettem tuamdprecor, Domine sancte,Pater omnpotens, aetrne Deus, auctor lminiset verittis, super hunefmulum tuum (hane fmulam tuum) N., ut dig

nris illum (illam) illumi-nre lmine intelligntiaetuae: munda eum (eam),et sanctifica: da ei scintiam veram, ut dignus(na) grtia Baptismi tuieffctus (cta), tneat fir-mam spem, consilium re-ctum, doctrinam sanctam.Per Christum Dminumnostrum. R. Amen.

Modlime sa. O Tvojuven a spravodliv dob-rotu orodujem, Panesvt, Ote vemohci,ven Boe, pvodcasvetla a pravdy, pre toh-to sluobnka svojho (tto sluobnicu svoju) N.,

aby si ho(ju) osvietil svet-lom mdrosti svojej. Oisf ho(ju) a posvcuj.Daj mu(jej) prav vedu,aby sa stal (a) hodnm(ou) milosti krstu a tak

pridriaval (a) sa pevnejndeje, pravho sma-nia a svtho uenia.Skrze Krista Pna nho.Amen.

Potom poloi l t lu svoju na ma a uvdzal ma do kosto la :

N. Ingrdere in templumDei, ut hbeas partem

cum Christo in vitam ae-trnam. R. Amen.

Vojdi do chrmu Boie-ho, aby si mal as s

Kristom v ivo te venomAmen.

Potom ma odniesl i do kostola a kaiaky odriekali : VermBoha, Oten a Zdravas ' .

Crdo in Deum, PatremOmnipotntem, Creat-rem caeli et terrae. Et in

Jesum Christum, Filium

Verm v Boha, Otca Vemohceho, Stvorite a neba i zeme. 1 v Jeia Kris

ta, Syna Jeho jedinho,


26/717

6 KRST

Ejus Onicum, Dminumnostrum: Qui concptusest De Spiritu Sancto, na-

tus ex Maria Virgine,passus sub Pontio Pilto,crucifixus, mortuus, etsepltus: Descndit adinferos; trtia die resur

rxit a mortuis; ascenditad caelos; sedet ad dx-teram Dei Patris Omni-

potntis: inde venturusest judicare vivos et

mrtuos. Credo in Spritum Sanctum, SanctamEcclsiam catholicam,sanctorum communionem, remissinem peccatrum, carnis resurrectionem, vitam aetrnam. A-men.

Pater Noster, qui es incaelis, sanctiictur nomen Tuum. Advniat

Regnum Tuum, fiat voluntas Tua, sicut in caeloet in terra. Panem nos

trum quotidianum da nobis hodie. Et dimitte nobis dbita nostra, sicut etnos dimittimus debitri-

bus nostris et ne nos in-dcas in tentantinem:sed libera nos a malo.Amen.

A ve, Maria, grtia plna;Dominus Tecum: benedicta tu in muliribus, et

benedictus fructus ven-

Pna nho, ktor sa po~al 2Ducha svtho, narodil sa z Mrie Panny,

trpel pod Pontskm Piltom, ukriovan umrel apochovan bol. Vstpil do pekiel, tret devstal z mtvych, vstpil

na nebes, sed na pravici Boha Otca Vemoh

ceho, odtia prde sdilivch i mtvych. Vermv Ducha svtho, svt Cirkev veobecn, svtch obcovanie, hriechovodpustenie, tela z mtvych vzkriesenie a ivotven. Amen.

Ote n, ktor si na nebesch, posvt sa menoTvoje, prd kr ov

stvo Tvoje, bud v aTvoja ako v nebi tak ina zemi. Chlieb nkadodenn daj nmdnes, a odpusl nmnae viny, ako i my od-ptame svojim vinnkom, a neuved ns dopokuenia, ale zbavns zlho. Amen.

Zdravas Mria, milostipln, Pn s Tebou, poehnan si medzi enami

a poehnan je plod i-


27/717

AKO MA KRSTILI? 7

tris tui Jesus. Sancta M a-ria, Matei Dei, ra pro

nobis peccatoribus, nunc

et in hora mortis nostrae.Amen.

vota Tvojho, Jei. Svt Mria, Matka Boia,pros za ns hrienych

teraz i v hodinu smrti naej. Amen.

Potom kaz vel i l sve tu z lch duchov v mene Boom, abyopust i l moju duu; konal nado mnou takzvan exorc izmus.

Exorcizo te, omnis spri-tus immunde, in nmine

Dei Patris omnipotntis, et in nmine Jesu Chri-sti Flii ejus, Dmini etJdicis nostri , et invirtte Spritus Sancti ,ut discdas ab hoc plas-mate Dei N., quod Domi-

nus noster ad templumsanctum suum vocredigntus est, ut fiat tem-plum Dei viv i, e t Spri-tus Sanctus hbitet in eo.Per endem Chris tumDminum nostrum, qui

ventrus est judicare vi-vos et mrtuos, et saculum per ignem. R. Amen.

Zaehnvam a, ty svetduchov neistch, v me-

ne Boha Otca vemoh-ceho, a v mene JeiaKrista Syna Jeho, Pnanho, a v moci Duchasvtho, aby si sa vzdia-lil od tohto stvoreniaBoieho N., ktor si Pn

n za svoj svt chrmvyvolil, aby sa stalochrmom Boha ivho, aaby Duch svt prebvalv om. Skrze tohto Kris-ta Pna nho, ktor

prde sdi ivch i m t-vych, a svet ohom. Amen.

Tu urob i l kaz t en i s t symbol ick ak t , k to rm Pn Je i vr t i l s luch h luchonemmu. Mokrm prkom sa dotkol mjhoucha, hovor iac :

Ephipheta, quod est:Adaperire.

Effeta, to jest: otvor sa.

Takis to mjho nosa , hovor iac :

V bezn vu. A ty,diabol, cdstp, lebo sa

bli sd Bo.

In odrem suaVittis. Tuautem effugre dibole,appropinqubit enim ju-dicium Dei.


28/717

KRST

Ke ma potom pr inies l i ku krs t i ternic i a krs tn rodi vzal mado svojho nruia , optal sa kaz:

Ci sa odrieka satana?

Odpove znela: Odriekam.I vetkch skutkov jeho?Odriekam.I vetkej pchy jeho?Odriekam.

Potom ma pomazal na prs iach a medzi lopatkami ole jom ktechmenov v podobe kr ika hovor iac i

Ego te lnio f leo saltis in Christo Jesu Domi-no nostro, ut hbeas vi-tam aetrnam.

Ja a maem olejom sp-sy v Kristu Jeiovi, P-nu naom, aby si malivot ven. Amen.

V mojom mene odzne lo po tom kresansk v ie rovyznanie . Mo-je p rv v la s tn v ie ro v y zn an ie . K az s i zam en il t lu , vza l s i b ie-lu a dva l o tzky; odpovede bo ly rozhodn .

N. Ci ver v Boha, O tca vem ohceho, Stvoriteaneba i zeme?

Verm.

Ci ver v Jeia Krista, Syna Jeho jedinho, Pnanho narodenho a umuenho?

Verm.Ci ver v Ducha svtho, svt Cirkev veobec-

n, svtch obcovanie, h riecho v odpustenie, telaz mtvych vzkriesenie a ivot ven?

Verm.

Ci sa chce da pokrsti?Chcem.

A tu pr i la s lvnos tn a vna chva . Krs tn o tec a lebokrs tn matka ma dra la , a kaz t r i razy l ia l na moju h lavu krs t-n vodu v podobe kr a , a p r i tom pozorne vypovedal s lov krs tu :

N. Ego te baptizo in nmine Patris Fet Flii et Spritus Sancti.

N. Ja (a krstm v meneOtca, i Syna, i Ducha

svtho.


29/717

AKO MA KRSTILI? 9

Pomazal mi potom vrch h lavy kr izmou, t ie v podobe kr ika ,modliac sa:

Vemohci Boh, Otec P-

na nho Jeia Kristaktor a prerodil z vo-dy a z Ducha svtho, aktor ti udelil odpustenievetkch hriechov, necha mae sm krizmouspsy v tom istom KristuJeiovi, Pnovi naom,

pre ivot ven. Amen.Pokoj teb e Aj s du-chom tvojm.

Potom na znak milos t i a plnej duevnej is to ty moje j poloi lna ma b ie lu a tku s tmi to s lovami :

Accipe vestem cndidam,quam immaculatam prferas ante tribnal Dmi-ni nostri Jesu Christi, uthbeas vitam aetrnam.R. Amen.

Vezmi ist rcho, a do-nes ho nepo kvrnen predsdnu stolicu Pna nhoJeia Krista, aby si malivot ven. Amen.

Vezmi horiacu sviecu, aestne ochrauj krst svoj.Zachovvaj Boie prka-zy, aby si pri prchodePna na svadbu moholmu s v strety so ve-

tkmi svtmi v nebe-skom prbytku, a mal i-vot ven a il na venveky. Amen.

Kaz odli l sa odo ma pozdravom:

Vade in pace, et Dmi | Id v pokoji, a nech je

nus sit tecum. R. Amen. j Pn s tebou Amen.

Deus omnpotens, Pater

Dmini nostri Jesu Chri-sti, qui te regenervit exaqua et Spritu Sancto,quique dedit tibi remis-sinem mnium peccat-rum, ipse te liniat Chris-mate saltis in edemChristo Jesu Dmino no-stro in vitam aetrnam.R. Amen.Pax tibi. R. Et cum S p -ritu tuo.

Krstn rodi chyt i l za ma sviecu , k tor odovzdal mu ka?1 0 s lovami :

Accipe lmpadem ardntem, et irreprehensibiliscustdi Baptismum tuum:serva Dei mandta, utcum Dominus vnerit adnptias, possis occrrere

ei una cum mnibus San-ctis in aula coelsti, habesque vitam aetrnam ,et vivas in sacula sae-culrum. R. Amen.


30/717

10 K R S T

Pre k rs tnch rod iov da l po tom e te to to pouen ie :

Mil v Kristu veriaci! Vzdajme chvlu Bohu za tJeho nekonen milos, e diea toto od svzkovprvorodenho hriechu oslobodil, a ho dieaom svo-jm, dediom krovstva nebeskho a chrmom Du-cha svtho urobil.

Prosme Pna Jeia, aby ho v tejto milosti zacho-val, eby aj ono, ako kedysi On, rstlo vekom,m drosou a prjem no sou u Boha aj u ud Pros-me Preblahoslaven a bez pokvrny poat Bohoro-

diku Pannu Mriu, aby toto dieatko prijala do svo-jej m aterinskej lsky a ochrany, aby mu bola lek-rom v chorobe, potechou v zrmutku, aby ho spre-vdzala a po cel ivot mu bola toiom. Prosm svtho Anjela strcu, aby diea sebe sveren od vetkho duevnho i telesnho nebezpeenstvaochra oval, a ke sta dieaa asom na zvelebo

vanie Boha otvra sa bud, aby modlitby jeho kBehu prinal. Prosme ko nene svtho N (sv-t N.), ktorho (ktorej) meno pri svtom krste dosta-lo, aby orodoval(a) za dieatko u Pna a Spasi-tea nho Jeia Krista, eby voakedy spolu s nmv krovstve nebeskom Boha a Kra vetkch sv-tch chvli a zvelebova mohlo.

Vy, krstn rodiia, ktor stali ste sa duchovnmi

rodim i tohto dieaa, ujm ite sa ho, a ke k roz-umu prde, upamtujte ho na suby, ktor ste vy prisvtom krste namiesto neho sloili. Keby mu rodi-ia umreli , alebo jeho dobr vchovu zanedbali , va-ou povinnosou bude toto diea vo svtej viere vynauova, aby svoj ivot poda nej spravujc s po-mocou Boou obsiahnu mohlo ivot ven. Amen.


31/717

PAMTM NA SVOJ KRST? 11

Meditcia o krste.

1. Tak som sa ja stal kresanom, a preto na krst,na tento svoj prv nboensk kon, musm myslie

kad de. Vtedy som sa zaviazal, vtedy som sbil,vtedy som vyznal vieru, teraz zachovm slovo averne chcem zachovva vetko, o som bol slbil.Kad pohyb, kad slovo, o pri krste mojom uro-bil a povedal kaz, m svoj hlbok vznam pre maa pre mj ivot, preto je dobre preta si tu i tamv ivote, ako sa ten mj krst vlastne stal. Vtedy

som vstpil do vekej spolonosti, ktor sa nazvaCirkvou, musm si teda preta stanov, ktor mak nej viau. A tieto stanov obsahuje prve obradkrstu. Chcem i ivotom duevnm, no nememto robi tak, aby som nemyslel vdy na tento zaia-tok svojho duevnho ivota.

2. Vek iastka obrad ov pri kr ste m ala ciel

odstrni z duiky mojej vetky nstrahy zlhoducha, aby Boh nemal prekok pre umiestenie svo-jich milosti. Ako som zaal sam ostatne rozma,zl duch usiloval sa vrti, i nastal boj medzi mojoukrstnou nevinnosou a duchom hriechu. Ake je vom ne dnes tento boj? i som poda modlitby kazo-v ej estne zachov al svoj krst? i som nedovolildiablovi, aby ten prvotn znak kra na mojom eleurazil?

3. Ke mm ja sm by krstnm rodiom, pre-tam si najprv obrady, aby som sa vhodne choval prikrste, a aby ma nemusel kostolnk sca ako nbo-enskho nevzdelanca. Po krste zas pousilujem sakona svoju povinnos krstnho otca (krstnej matky).To nie je ra obradnos alebo obyaj by krstnm

rodiom, ale mil sluba a svt povinnos.4. Ke sa vhbim e troch a do toho ducha, k tor

vanie z obradov pri krste, z tejto bohatej kresan-skej sym boliky, uznme, ako aleko sme zali naceste modernho povrchnho ivota od reitho n-

boenskho sm ania. A le vrti sa musm e k to -muto duchu, ktor je tak neporuene zachovan v

naej liturgii.


32/717

12 KRS T

5. Krstiaci kaz sa modlil, aby mi Boh udelil svo-jej m drosti, aby som nezostal vo viere nevedom,ale povedom: na to treba pozna svoju vieru,

svoje nboenstvo aspo v hlavnch pravdch, a ozajstnm u vhbeniu sa do nboenskho ivotazas najviac napomha modlitba a meditcia, pretoaj my na strnkach tejto kniky spojme modlitbys teologickm i vedomosami.

Ako rozma katolk?Filozofia.N ielen pre jasn svetonzor, ale aj pre naozajstn

nboensk ivot treba zdravho rozmania,rozum ovho prehbe nia a prim nej v le chpa ve-tko v zkladnch princh. A to sa vzahuje na-jm na veci nehm atateln . N evera je rozum ov sla-bos: pohodlnos, alebo povrchnos. A p rve vieranti loveka, aby innos rozumov neobmedzovaliba na hmotn, smyseln svet, ale aby ju rozril ajna irok priestory ostatnho nekonenho sveta,ktor s sce za hranicami smyslov, ale predsa jest-vuj. Ve to, o kresan ver, v om m svoju n-dej, patr do sveta ideovho a do takej re bytnosti,

ktor jestvovala pred hmotou a bude jestvova na-veky. Tto viera neme by bez vysvetlenia a bezpodkladu, ale mus by vierou rozumnou. U svtPeter apotol iadal od prvch kresanov, aby maliprimn vieru v Krista, ale pritom aby boli vdy ho-tov kadmu ochotne vysvetli, e tto ich vieraa ndej m rozumn smysel a podklad. Krista Pnazasvcujte vo svojich srdciach, hotov sc vdy vy-

hovie kadmu, kto iada od vs vysvetlenie o tejndeji, ktor vy mte tak hovor prv list sv.Petra, 3, 15. Chpa smysel a rozumn podklad ve-tkch vec, hmotnch i nehmotnch, to je filozofia.Filozofia je zaiatkom a shrnom vetkch ostatnchvied, preto je vemi rozvetven a m rozlin odbo-ry, vec dotka sa vetkch veci, vetkch bytost,vetkch monch vzahov


33/717

AKO MAM ROZMA?

LOGIKA ns u sprvne, logicky, rozma. Abylovek vedel bezchybne uzaviera pravdiv sudok,dokazova a vies debaty, na to treba ma jasn po-chopy a sprvny chod rozmania.

KRITIKA zaober sa otzkou, i n rozum vl-dze pravdu pozna. Je to teda vlastne kritika roz-umu. Njdu sa skeptici, ktor preto, e ns naesmyslov a rozumov vlohy asto klam, neveria,e by lovek mohol nejak pravdu istotne pozna.N em eck filozof Kant (f 1804 v Knigsbergu), p-

vodca kriticizmu, rozlioval dvojak predmet n-ho poznania: vec ako sa nm jav a vec ako jevskutku v sebe. O prvom pripa pravdivos, o dru-hom pochybuje. Pripa tento svet viditen, alepopiera, e by mimo tohto sveta fyzickho bol ajsvet mimofyzick, metafyzick. Jeho uenci, Fichte,Schelling a Hegel, zapreli napokon aj viditen svet.Poda nich jestvuje len rozmajce osi, o jeabsoltne a nekonen. Toto nemon tvrdenie mo-dernej filozofi usiluj sa mierni tm, e pripaji poznanie metafyzickch bytost, ale nie rozumo-vm chpanm, le podvedomm zachytenm, intu-itvne, (Bergsonov intuicionizmus, Jamesov pragma-tizmus). Ale i tieto terie vyluuj istotu a ved

p re to konzekventne ku skepticizmu. Pozitivizmus,

ktorho pvodcom je Francz Comte ( 1857 v Pa-ri), je hmotrske stanovisko, poda ktorho jedi-nm prostriedkom poznania s smysly, a o nemonosmyslami zachyti, je ra ilzia preto pripa (akoaj kriticizmus) len aksi relatvne, pomern pozna-nie pravdy.

No tie to terie nem aj vnych dkazov, a vz-

jom ne sa zabjaj. Ich najvia chyba je, e sinevmaj vetky pramene alebo kritri, ktormiudsk um me si nadobudn pravdiv a ist po-znatky; a tieto pramene s: nae povedomie, t vn-torn sksenos, ktorou nadobdame istotu o svojichduevnch zitkoch, potom vonkajia sksenos,smyslami nadobudnut, dalej n rozum, ktor mnielen pochopy o jednotlivch makatelnch veciach,

ale aj pojmy veobecn, potom nae rozmanie,

13


34/717

14 K R S T

ktorm zo znmych vec usudzujeme na veci nezn-me, a konene autorita, svedectvo inch Iud, vntor-n a vonkajie zitky mnohch.

ONTOLOGIA odpoved na otzky o je to, ojestvuje , (latinsky ens); ak m druhy, ako vzni-k in, a o je monos (potentia et actus): akovznik pohyb (motus). Je to teda veda o byt. Aleontologia i tu dopodrobna rozliuje to, o rob vecvecou uritou (essentia), a to, o aj vskutku jest-vuje (existentia). Ontologia zaober sa i tm, o je

nevyhnutn, o je nekonen; ustaluje, e ens mveobecn vlastnosti, ako s. jednos, pravdivos,dobrota. Zlo je pojem negatvny a znamen nedo-statok povinnej dokonalosti. Skma ist formy nhorozmania, takzvan kategrie, vlastne najiriedruhy spsobov, akmi veci jestvuj; tak s: sub-stantia et accidens (podstata a prpadok veci). Pr

padok je to. bez oho vec ostva m je. Podmet

je podstata, jedno tlive pln a sam ostatn, napr.kame Rozumn podmet je osoba (persona). Nepod-statn veci (accidentia) maj niektor vznamnejiedruhy; akos (qualitas), vzah (relatio), innos (ac-tio) a trpnos (passio).

KOZMOLOGIA je veda o svete v poslednch pr-inch. Rokuje o hmotnom sostaven telies (quanti-

tas), o priestoroch (spatium) a o ase (tempus); uva-uje aj o innosti telies, o silch telies a o zkone

prrody (de lege naturae) Kozmologia poukazuje aj nasloenie telies: na molekuly, atm y, elek trny, na

posledn skladbu telesa. Tu naa filozofia pridrujesa nu ky takzva nh o hylomortizmu, poda ktore jteles skladaj sa z prvotnej hmoty (materia prma)a z podstatne j formy (forma substan tiatisl. Prvo tnhmota je osi neuritho, o je spolonm substr-tom vetkch teiies. Podstatn forma je t bytnos,ktorou prvotn hmota stva sa touto alebo tamtouskutonosou. Hylomorfizmu odporuje takzvan atomizmus, dynamizmus, a dnes najm energetizmus,k tor rozober teles na jedno duc h sily. Shrnvetkch telies je svet; kozmologia na zklade zdra-


35/717

AKO MAM ROZMA? 15

v ho rozumu zaobe r sa otzkou i bol tento sv etstvoren, a uzatvra, e svet musel byf stvoren,a to bytosou, ktor jestvuje sama od seba, a pretoje nekonen. Tto bytos nazvam e Bohom. Tomuto

vkladu odporuje nuka panteistov, ktor tvrdia, esvet je od seba, e je to vlastne seba vyvjajci

boh, dale j hypotza m aterialistov, k tor svet po-kladaj za evolciu venej hmoty.

ANTROPOLOGIA je ved a o loveko vi vbecO dpo ved na otzky, ak je chem ick i fyzick

sloenie loveka, ak je jeho vzrast i jeho mnoe-nie (augmentatio et genertio), o je poslednmprincpom vegeta tvnej innosti. alej do irokhopochopu antropologie pa tr aj veda o lovekovi ctia-com a rozmajcom, psycholog ia, du oveda. Tto za-ober sa predovetkm otzkou ako sa zjavil tentoctiaci a rozumn lovek na tomto svete. Tu sa stre-tme s lamarckizmom, darwinizmom a inmi moder-nmi teriami. Psychologia rozober aj duevn vlo-hy loveka a predklad i t vemi vnu otzku: ije va slobodn. Na zklade sksenosti odpoved-me, e je. Okrem toho uvauje o udskej dui: i jedua samostatnm podmetom, alebo len zjavom.Zdrav psychologia dokazuje, e dua je samostat-nm podmetom, duchovnou a poda prrody nesmr-

tenou podstatou, e kad du a je osve stvo ren Bohom, a za pozemskho ivota e je podstatnouformou udskho tela.

TEODlCEA je prirodzen bohoveda, ktor sa za-ober jestvovanm Boha a jeho vlastnosami. Bohai svetlom prirodzenho udskho rozumu monoistotne pozna, Jeho jestvovanie mono dokza. D-kazy: pohyb, ktor vedie k prvm u nehybnm u h

ba te lov, vznikanie vec. e toti jedna vec jeprinou druhej, o vedie k p rvej prine, nhodilos vec, e toti veci mu jestvova a nemusia

jestvova, o ved ie k bytosti, k to r n ev yhnu tnejes tvu je. stupovitos vec e toti v dokonalo-sti s rozlin stupne, o vedie k bytosti najdoko-

nalejej, konene monosti, ktor s od veno-


36/717

16 KRST

sti, musia ma zklad ven vo venom Bohu. Tos dkazy metafyzick. Dkazy fyzick s: poriadokvo svete, ktor vedie k najmdrejiemu usporiada-teovi, zkon takzvanej entropie, poda ktorejkad energia premiea sa na tepeln energiu, kto-r usiluje sa jednako rozdeli vo svete, o pred-poklad stvoritea to hto procesu, k to r proces ne-me by od venosti. S aj morlne dkazy: mme

prirodzen tbu po blaenosti, k to r neme bybezpodstatn ale predpoklad najvie dobro. Bo-ha, povedomie veobecnho, venho a absoltneho

zkona, ktor spravuje nau vu v jej vonom pre-jave, a k to r zkon vedie k najvyiem u, absoltne-mu a nekonenmu zkonodarcovi. Konene shodavetkch ud vo vyznvan Boha, ktor neme sazaklada na veobecnej mlke, ale vyviera z prav-dy. Z toho nasleduje, e ateizmus je vemi slabteria kto r vne sm ajceho loveka neusp o-koj.

Boh poda svojich vlastnost je nekonene doko-nal, jedin, osobn od sveta rozdielny, ba nadsvet nevyslovitene vyven, jednoduch a venduch. Vo svojich vzahoch ku svetu je vemohci,ktor stvoril sve t a ho ud ruje je vade, a proz re-tenosou svojou vedie vetko k cieom, od veno-sti najmdrejie urenm. Jeho vemohcnos pred-

poklad i to, e v istch prpadoch me kona ajmimo zkonov prrody, nm urench (zzrak je tedamon). Boh uril loveku aj posledn cie, blae-nos ven, ku ktormu ho tak vedie, aby lovek bol

povinn na dosiahnutie tohto ciea sa pripravisprvnym uvanm svojej slobodnej vle.

ETIKA je prirodzen mravoveda. M dve iastky:veobecn, ktor uvauje o veobecnch mravnchprincpoch, zsadch, a zvltnu k tor aplikuje tietoprincpy na udsk spolonos. Prv iastku nart-neme pri vklade o sviatosti poknia, druh, sociologiu, pri vklade o sviatosti manelstva.

Toto s hlavn rty filozofie, mdroslovia, ktorsa vol aj scholastickou alebo venou (philosophia


37/717

MEDITCIA O FILOZOFII 17

pernnis), lebo ponc od prvch m ysliteov sveta,od A ristotela, P latna cez sv tho A ugustna, Tom aAkvinskho a podnes verne a vazne zachovala svo-

je hlavn nzory, km ostatn m ylienkov sstavys kolsav a nepln; nedvaj dostatonej istotya uspokojivho presvedenia.

Meditcia o filozofii.

1. Filozofick kurz na univerzitch trv aj trityri roky. Filozofia je vemi oson a pre hlb du-evn ivot nepostrdaten. Vytrbi rozum a dod-va jasn pojmy, ale pre ivot nie je rozhodujca.Ja nemem aka na to, aby som svojm rozumomdokzal Boha a jeho morlny svet, ako mj aldokneme aka na to, aby mi chemici vynaji najprim eranejie jedlo. Zi mus aj dua a dua ije

z viery; z tej viery, z ktorej u toko milinov udilo bezpene a krsne. Musm i i ja poda tejtoviery, a moje mudrovanie, moja filozofia me, bam posilni, osvieti tto vieru; no nesmie ju vydanapospas mjmu obmedzenmu rozumu.

2. Moja udsk inteligencia uznva najvyiu in-teligenciu Boha, ktor je shrnom a pvodcom ve-

tkch prvd; a mm v Neho najpevnejiu dveru, etento svet a ivot nie je klam, ale skutonos prepoznanie Jeho dobroty, Jeho lsky, a e ma svojmzjavenm, svojm katechizmom vedie na ceste bez-penej.

3. Vina nbonch ud ani pochopu nemo filozofii, a predsa ije zbonm ivotom. Boh sa po-staral, aby aj jednoduch due naly pravdu a ilypoda nej. Tieto due podrobuj sa bez viehorozumkrenia ueniu Cirkvi a uspokoja sa; ich z-sluha je prve v tomto plnom podroben sa. Filo-zofiu im nahrad Bohom dan zdrav rozum, neska-zen ivotn a duevn intinkt, ktor nm, inte-ligentom, pre nau namyslenos tak asto chba. Aleke m inte ligent i pri svo jich akostiach a chv -

kovch zkostiach iv vieru, m tie vek zslu-


38/717

18 KRST

hu, kto r Boh odmen naoza jstno u h bkou duevnhoivota.

4. Naa viera je rozumn, lebo bohoslovie je vy-

staven okrem zjave n ch prv d i na filozofickchpoznatkoch prirodzenho rozumu.Majme vdy pred oami krsnu sstavu teologie,

ktor nm podvali v kole v podobe katechizmu,v otzkach a v odpovediach.

Preo ver katolk?Zkladn vierouka dogmatika fundamentlna.

Zkladn vierouka sa menuje i apologetikou, toje s t obranou kresanskej viery , a ospravedluje na-u vieru, do ka zu je uve ritenos (credibilitas) k res-anskej nuky. Vo filozofii rozum udsk, sm naseba ponechan, prichdza na niektor pravdy, bezktorch kresanstvo nebolo by mon; tak pravdys: e je Boh, od ktorho maj ostatn veci svoju

bytos, e Boh prozretenosou svojou udruje aspravuje vetko, e lovek sklad sa z tela i z du-e, e m slobodn vu, teda majcu zodpovednosza skutky istmu etickmu zkonu a e tto zodpo-vednos zostva i po smrti, lebo dua je nesmrte-

n, a preto bude odmenen alebo trestan. Toto iefilozofia Ale k resanstvo je viac, ono p rek rou jehranice udskho umu, nakoko veri predkladtak veci, na ktor rozum sm od seba by nepriiel,a predsa si nrokuj prijatie, lebo ich zjavil smBoh, ktor svojou milosou nielen rozum osvecuje,ale napomha i udsk vu.

JADRO KRESANSKEJ VIERY. lovek je okrem prrodnho po riadku postaven

aj. do po riadku nadprrodnho. Boh ho ta postavil,a ke lovek pre prv h riech stal sa nehodnm toh-to nadprrodnho poriadku, Boh sa postaral o to,aby tento poriadok bol obnoven, reparovan. Pretosa narodil ako lovek, a volal sa Jeiom Kristom.


39/717

PREO VER KATOLK! 19

2il, uil a za smierenie Boha s lovekom, za spasenieloveka aj umrel na kri. Aby Jeho dielo spsy ajdalej trvalo, zaloil Cirkev, ktor je strkyou Je-

ho nuky a sprostredkovatekou Jeho milost vo svia-tostiach. Ke veriaci lovek pouije tieto prostried-ky a tak udr v sebe ivot nadprirodzen, po smrtistva sa astnm nielen akejsi prirodzenej blae-nosti, ale aj nadprirodzenej vo viden Boha. To je

jadro kresanskej viery.

Cl JE KRESANSK VIERA MOZn A?

Keby bol Boh ponechal loveka na seba, loveki svojm prirodzenm rozumom by uznval svoju z-vislos od Stvoritea a povinnos zachovva priro-dzen mravn zkon, a tak sm by bol utvoril pri-rodzen nboenstvo. Ale kresanstvo tvrd, e Bohhne pri stvoren lovek a uril mu ivot nad prirodze-n, zjavil mu k tomu potrebn pravdy, a tak mudal nboenstvo pozitvne. Z javenie tak ch prvd,ktor by lovek sm neuhdol (revelcia), je moni so strany loveka (ktor m sce obmedzen roz-um, sle predsa chce vedie), i so strany Boha, ktor,ke chce, me lovek u da na vedom ie svoje

p ravdy a svoju vu, ve je vem ohci a veved ia-ci. Medzi zjavenmi pravdami s veci, ktor ud-

sk rozum plne pochopi neme: to s takzvantajomstv, mystri. Ve aj medzi vecami prrody szjavy, ktorch pravdivos je neodkriepiten, a jed-nako nevieme ich pochopi; tm menej mme sa te-da divi nad tm, e nadprirodzen pravdy nechpe-me Ony s sce nepochopiten, ale nie s nesmyseln, lebo niet v nich nijakho opravdivho protire-enia alebo neloginosti. Musme uzna slabos roz-

umu, musme by pokorn, a vtedy nepozastavme sanad tajomstvami viery.

Cl JE KRESANSK VIERA ZIADCA APRAVDEPODOBN?

Boh je lska a dobrota. Lska a dobrota dva achce vetko k sebe pozdvihn. So stanoviska Boie-


40/717

20 KRS T

ho je teda zjavenie iaduce, lebo pozdvihuje lo-veka do takej sfry, kde je bliie k Bohu, kde m-e Boha milova neruene a me by astn na

Jeho nekonenej dobrote Ten spsob zjavenia, kto-r si vyvolil Boh, je v plnom slade s ludskou pri-rodzenosou, ktor chce by socilna a pouovan;a je aj oson, lebo podporuje najkrajie Iudsknosti, toti pokoru (ktorou musme sa podrobi tra-dcim), bratsk lsku (ktorou sa navzjom pouuje-me a napomhame vo viere) a jednotu (ktorou pri-driavame sa tej istej viery). So stanoviska loveka

samho je iadcnos zjav en ia ete via, ve lo-vek mus i, a neme aka na to, aby si vyhtalspsob ivota vlastnm rozumom. Teda ete aj pre

pravdy, prirodzenm rozumom poznaten, je iadce, ba potrebn, aby ich Boh zjavil a aby taknadobudly veobecnosti a istoty, tm viac je to

potrebn pre nadprirodzen pravdy, ke u Bohuril loveka pre ivot nadprirodzen. A uril ho.Mme toti v sebe prirodzen iados pozna vetku

pravdu a ma vetko dobr, ale tto prirodzen ia-dos neme sa uskutoni prirodzenm spso-

bom, len zjavenm . Potom kad achetn udskdua si iada najvyie dobro, a to tak, ako je v se-

be, nielen tak, ako si to prirodzen um me pred-stavi. A pozrime na dejiny udstva; vidme v nich,

e udia potrebuj nboenstvo, hadaj Boha, chcsa Mu klaa, chc sa kaja. Je pravda, e v tomustavinom nboenskom hnut (mimo Cirkvi) pri-chdzaj aj na mylienky zvrten; no i tm lendokazuj, e nboenstvo je prirodzenou poiadavkouloveka, ktor vyaduje zjavenie. Zjavenie je tedaiadce tak, ako sa uskutonilo v kresanstve; a presvtos i dobrotu Boha, ktor nestvoril prirodzenos

udsk na klam, je aj pravdepodobn.Ci JE VIERA KRESANSK PRAVDIV?

Ke Boh dal uom zjaven nboenstvo, museljeho pravdivos potvrdi autoritatvnym svedectvomboskm. Tto zruka v kresanskej v iere nevyhnu t-ne potrebn, a toto svedectvo kresanskej viery


41/717

PREO VER KATOLK? '21

spova v jedinom mene, ktor zneje: Jei Kristus.Od neho pochdza i meno kresana, 2e Jei skuto-ne il, e nie je mtus, ani fantm, to vna hi-storick veda nikdy nep op ierala Jeh o ivot je o

p san v evanjelich, a to oitmi svedkam i. Nepo-pieratenou skutonosou je, e Jei bol za Pontskho Pilta ukriovan preto, e vyhlasoval sa za Me-sia, za Osloboditea, ktorho idia akali, ba zaSyna Boieho.

Pri nedench evanjelich budeme mat dos pr-leitost tudova Jeia. Hovor o sebe, e je Me-

si. To ist znamen, ke hovo r o sebe ako o Sy-novi loveka, m rozumeli proroci loveka v pra-vom slova smysle, majceho najvznamnejiu lo-hu v nrode, ktor bude na konci sveta sdi ve-tkch ud. Jei tvrd o sebe, e je Synom Bo-m. ba vyhlasuje to slvnostne pred reprezentantminroda; a Boh sm potvrdzuje toto povedomie Jei-ovo, uznvajc ho za svojho milovanho syna. 1 jeto povedomie svtej, charakternej, vzneenej posta-vy, je to povedomie loveka, v ktorom niet hriechu,ku ktormu ani podozrenie z klamu nepristupuje.

Jei sm potvrdzoval svoje uenie zzrakmi aproroctvam i. Kto uznva Boha, mus uzna aj mo-nos zzrakov, o je dobrovon zsah Bo do pri-rod zen ej p rinnosti. lovek rn spsob zisti i

ist udalos mono vysvetli zkonmi prrody, alebonie. Jei na dkaz svojho bostva urobil vea z-zrakov, ktor korunoval najvm zzrakom, svo-

jm vzkriesenm , o sa stalo jedinen ou a najrozhod-nejou zmkou Kristovho uenia nielen pre apoto-lov, ale aj pre ns. A zzraky ani zo ivota Cirkvisvtej nevymizly. Stvaj sa aj dnes, a to len v Cir-kvi, ako by Jei aj tmto dosvedoval, e poda

svojho subu zostva s Cirkvou a do konca sveta.Proroctvo je zzrak na poli rozumovom. TentozzraK uskutonil sa u Jeia dvoiakm spsobom,ve tky predp ove de Bohom inpirovan ch prorokovsa v om splnily, a on sm tie prorokoval, napr-klad skazu mesta Jeruzalema. Kad jeho re doka-zuje, e vid budcnos nie ako odhad inteligenta,

ale celkom jasne, ako Boh.


42/717

22 KRST

V mravnom ohade hotovm zzrakom je dieloKristovo: Cirkev. Skrom n p oiatky tejto Cirkvi,prenasledovania a predsa tak m ohutn dielo,

ktor nemono zmari nijakou mocou. K tejto z-zranej tvrnosti Cirkvi patria jej vlun znmky:jednotnos, apotolsk pvod, veobecnos a svtosCirkvi.

Svedkami pravdivosti kresanskej viery s mu-enici: a ti boli, bud a s. Smr a umuenie za prav-du je nie mal vec; je skvelm dkazom povedomiaa presvedenia o nepopieratenej pravde.

Nezabudnim e ani to, e poda kresanskej vieryvychovvaj sa najheroickejie charaktery udstva:svt, ktor predstavuj ivot najobdivuhodnej, lo-vek a najd stojn ej. Ale i skutonos, e jed ine k res-ansk spolonosti sa dokzaly kultrne a socilnetvorivm i, je skvelm dkazom o prav divo sti k res-anskho uenia.

V etky tieto dkazy o kresanske j pravdivo stisplvaj dovedna ako vopred uren zzran bo-sk harmnia, k tor ns ivo p resve duje o tom,e podrobi sa nuke Jeiovej je skutkom rozum-nm, a prijma pritom pomoc, vchovu a spravo-vanie Cirkvi katolckej, Jeiom zaloenej a zaru-enej, je skutkom mdrosti. Jedno je ist: m viacsa zdokonauje veda, tm viac nadobda istoty prav-da, e medzi opravdivou vedou a kresanskou vierouneme by protireenia.

JEDIN VEK AKOS.

Jedin vek akos nm spsobuje skutonos,e kresanstvo naoko, zdanlivo, nem na svete vek

spechy. Ke je ono dielom Bom, preo sa nestalu po tokch rokoch cel svet kresanskm? Kres-ania s na svete v menine, maj sotva 40% ve-tkho udstva; a katolci maj tie len meninu v po-m ere k ostatnm kresanom, tvoriac medzi nimilen 45%. A z katolkov tie len ist iastka si jei ivotom svojm povedom svojho duevnho polo-enia.


43/717

MEDITCIA O VIEKE 23

Ale to je akos ahko vysvetliten. Spasenieje dielo Boie, ale uskuton enie tohto spaseniav jednotlivcoch je len ziastky dielom Bom. Spase-nie je skutonos, ale spasenie jednotlivcov je iba

monosou! Ve Boh stvoril loveka slobodnm, kto-r nepodlieha nijakmu teroru vo veciach viery a

presvedenia. U v tom je zvltna milos Boia, kesa niekto oboznmi s nukou Jeiovou, lebo verunevedomos vo veciach viery je ohromn. Ale po-tom prdu akosti so slabou prirodzenosou udskou,kto r nsledkom prvo tnho hriechu ako sa roz-

hodne pre vec Boiu, a ke sa aj rozhodne, kokoakost ju ak v boji proti sebectvu, proti pohodliua proti ostatnm udskm slabostiam. Kto vid v Bo-om diele toto ustavin zasahovanie stvorench i-niteov u od poiatku sveta, ten bude mat nov d-kaz o pravdivosti kresanstva, ktor i pri tchtoohromnch akostiach predsa tak skvele kon svoje

poslanie.

Meditcia o viere.

1. i z toho, e n uk a Je iova je uve riten apravdiv, nasledu je viera? Nie. S udia, kto r uzn-vaj pravdivos kresansk, a predsa nemaj viery.Veri, za pravdu uzna voao, je inom rozumu: alenielen rozumu, aj vle, lebo predmety viery nikdynebud tak makaten, ako predmety exaktnejvedy. V om vid rozum pravdivos, k tomu musprilipn va. Pritom udsk rozum mus by osvie-ten a udsk va posilnen Boou milosou. Taksa zrod viera, ktor je nosou.

2. Viera je dar Bo, zvltna milos; dar, o kto-r mme Boha iada. Modlitba je aj tu najlepmprostriedkom na dosiahnutie ciea. Ve nie je a-ko uzna nad sebou suvernnos a autoritu Boiu.

N a sebe sam ch skusujem e udsk slabos, rozum o-v obmedzenos, slabos vle, zky horizont pri ve-tkom tudovan. Nie je ako pokori sa pred Bohom

a primne ho iada, aby nm dal svetlo pre rozum,


44/717

24 K R S T

silu pre vu, aby nm otvral irie horizonty voviere; chceme vidie, odkia sme prili, chceme ve-die, kam ideme, chceme ma smysel ivota, chceme

pevn program, chceme sa ui, chceme duevnhlbky, chceme pozna pravdu, chceme pozna krsu,chceme veri, veri veri

3. Boe, mm vieru slab, posilni mi ju. Otvrajmi oi duevn, otvraj mi srdce, otvraj mi nru-ie, aby som privinul k sebe vetko, o si zjavil, osi povedal, o si uil, Teba samho, v oddanej poko-re. o je istota v iery popri vetk ej ne istote udskejvedy? Ja chcem istotu a istotou si jedine Ty, Boemj ve vediaci a vemohci. Som veriac i katolk.Verm.

o ver katolk?

Podrobn vierouka Dogmatika pecilna.Dogmatika je veda o Bohu. M tieto traktty:

Boh v sebe Deus in seBoh Stvorite Deus CretorBoh Spasite Deus RedmptorBoh Posvtite Deus SanctifictorBoh Odplatite Deus Remunertor.

BOH V SEBE.

Boh je jeden. Meme ho pozna dvojakm sp-sobom: prirodzenm rozumom a nadprirodzenm zja-venm. To je lnok viery, vyhlsen na sneme va-tiknskom. Modern herza je agnosticizmus, ktoru, e Boha nemono pozna, viera v neho je len

vecou citu, nlady a fantzie. Prakticky sa jav ten-to agnosticizmus v ateizme. Zjavenie Boha ivho,ktor hovor k uom, nachdzame vo svtom Ps-me, v Biblii. U v prvej iastke Psma jav sa celjeho bosk podoba. V knihch M ojiovch je Bohvemohci Tvorca vetkch vec. Nech je svetlo a stalo sa svetlo. Boh je jestvovanie ist: Ja som,ktor som, po hebrejsky Jahve. Boh je dobr, je-


45/717

CO VERI KATOLK? 25

din, svt, svtos sama. Tak sa jav Boh v celomStarom zkone. V Novom zkone sa zjavil Bohv Kristu Jeiovi. V om sme poznali Boha najdo-konalejie.

Boh je v troch osobch. Prirodzenos natura je to, m je nieo tm, o je . Osoba persona je podmetom, nositeom, vlastnkom prirodzenosti,a to so vetkmi jej vlastnosami a vlohami. Poda

prirodzenosti je v Bohu vetko jedno: jeden Bohjedna prirodzenos bosk, jedna nekonenos, jednadobrota, jedna mdros, jedna svtos. Poda osob-

nosti v Bohu s traja: tri osoby. Prirodzen jednot-nos Boha je nm znma aj naturlnym rozumom. Triosoby v jednom Bohu s nm vak znme len zozjavenia novozkonnho. Pri krste Jeia sa otvo-rilo nebo, zjavil sa BohDuch svt v podobe holu-

b ice a bolo pou hlas: Toto je mj Syn Ke J e -i prisbil Ducha svtho, spomnal Otca, ktor mDucha posla. Dva rozkaz apotolom krsti v me-ne Otca, i Syna, i Ducha svtho. Trojica je tajom-stvom, ktor obsahuje tieto lnky viery dogmy:

V Bohu s tri od seba vskutku odlinosoby: Otec, Syn a Duch svt. To jezkladn pravda viery kresanskej.Hlavn dogma.

Otec je princpom dvoch druhch,nepochdza ani od jednho, preto jenerodenm princpom bez princpu. Toje dogma.

Syn nie je stvoren, ale zroden odOtca, preto je Jednorodenm, alebo Sy-nom jedinm. To je dogma.

Duch svt nie je stvoren, ani zro-

den, ale jednoducho pochdza od Otcaa Syna, ako z innosti jednho a tohoistho princpu. To je dogma.

Poda prirodzenosti, ktor je jedna, tri osoby sspolupodstatn, consubstantiles. To je dogma.

Tri bosk osoby maj vospoln, do-vedna splvajci ivot, ktor sa menuje


46/717

26 KRS T

circurainsessio. To je dogma. MjOtec je vo mne, a ja som v Otcovi,rieko l Jei. Z toho ako dogma na sle-

duje, e tri bosk osoby maj spolondokonalosti bosk, e s vade rovna-ko, e s jednako ven a nevyhnutn.

Z toho ako dogma vyplva, e stvo-ritesk dielo Boie je tie spolon die-lo troch osb, lebo vy viera zo vem o-hcnosti, ktor je jedna.

Z toho tie pochdza ako dogma, etri bosk osoby nie s traja bohovia,ale len jeden Boh, a e kadej z nich,ako aj vetkm spolone, patr kult adorcie ako Bohu.

V Bohu s tyri vzahy: Otcovstvo, vzah Otcak Synovi, Synovstvo, vzah Syna k Otcovi, in-n Vdych, spircia, vzah Otca a Syna k Duchusvtmu, a trpn Vdych, vzah Ducha svthok Otcovi a Synovi. Tieto vzahy, nakoko sa od sebarozliuj, s vzahy podstatn, lebo v Bohu niet akcidentu, len podstaty. Preto podstatn vzahy tvoriarozlin osoby. inn Vdych nie je odlin od

p rvch dvoch vzahov, preto nie je vzahom pod-statnm, tvoriacim osobu. No nae vrazy s slabvysvetova toto tajomstvo, iba o by sme ak taksvetlo vniesli do porovnanm s naou duevnou in-nosou. Naa dua ije myslenm a lskou V nstieto dve funkcie zostvaj v tej istej podstate akoveci nepodstatn. V Bohu myslenie, poznanie sebatvor zvltnu osobu, Syna, Slovo Boie, t vyslove-n mylienku. Taktie lska v Bohu tvor zvltnuosobu Ducha svtho.

BOH STVORITE.

Na poiatku stvoril Boh nebo i zem, to je prvveta Psma svtho a tie prv dogma zjaven o i-vom Bohu. Stvori znamen z nioho nieo urobi.Svet nie je ven, ale bol stvoren v ase. To vie-me z viery. Boh slobodne stvoril svet, nepotreboval


47/717

CO VERI KATOLK? 27

ns. Boh stvoril svet pre svoju slvu. Aby tto sl-va bola vhodne uznvan, stvoril nielen hmotnsvet, ale aj tvora mysliaceho a milujceho. Tvorys odleskom nekonenej dokonalosti Boej. Stvore-nie nevyluuje vvoj, evolciu. Dogma o stvoren,krecii, hovor len o stvoren prvotnch vec, ktoriste boly vystrojen vntornmi silami pre vvoj.

Boh udruje tento svet aj v jeho trvan, aj v je-ho innosti. Vetko mme od Boha, okrem hriechu.Boh je v ns a vbec predluje svoju tvoriv in-nos. Len stretenost udskho rozumu me si do-

ma, e my sami tvorme Boha, e Boh to smemy. Jedno je pravda: bez neho by sme aj teraz bolinim.

Boh spravuje tento svet svojou Prozretenosou.Ve svet je dielom jeho nekonenej mdrosti, ktorm pred sebou cie a uruje zkony. A vetko spejek tomuto cieu. Kto neuznva tto boiu Prozrete-

nos, ten sa slepo kor prrode tak, e jej nerozumie,alebo ju preklna ako nositeku neastia a biedyJedine Bohu sa mme kori a s dverou uznva

jeho panstvo a sprvu.Boh stvoril aj istch duchov, ako prechodnch

tvorov od hmotnoduevnch tvorov, ako s udia,k najdokonalejiemu Duchu, Bohu. Tto sa menujanjelmi. Anjeli s dvojak: dobr a zl. Dobr patriado spolonosti Boej, zl s z nej naveky vylen.Zl duchovia sa volaj ertami, diablami, kolektv-nym menom Satanom alebo Belzebubom. Jestvo-vanie dobrch a zlch anjelov je lnkom viery.Boh bez priny nikoho neodpudzuje od seba, alezl anjeli spchali hriech pchy, o je hriech istmduchom vlastn, a preto boli potrestan. Obidva dru-

hy anjelov z povolenia a dopustenia Boieho vyv-ja j iv innos. Dobr anjeli v slube Boej nanau ochranu, zl proti Bohu na nae pokanie. Nie

je dogmou, ale zbone verm e, e kad z ns msvojho anjela strcu.

Boh stvoril loveka z dvoch prvkov: jeden jevzat zo zeme a vrti sa do zeme, druh pochdzaod Boha stvorenm a po smrti vrti sa k Bohu. Evan-


48/717

28 KRS T

jelium hovor o dui, k to r neumrie. Kresansk fi-lozofia a viera nm predklad o sloen loveka t-to pravdu: rozumn dua je podstatnou formou tela

udskho, dua je jedinm princpom ivota ud-skho, jednak vegetatvneho, animlneho a intelek-tulneho, lovek je jeden podmet podstatn, na-koko telo a dua sa sluuje dovedna v jednu jedi-n jednotku ivota, v jednu jedin prirodzenos.

Cel Iudsk pokolenie pochdza od prvch ud,Adama a Evy. To predpoklad veobecnos dedin-ho hriechu a spasenia.

Boh pre loveka uril dvojak ivot: prirodzena nadprirodzen.

Prroda loveka pozostva v tom, e je rozumntvor a m tomu primeran okolie, nachdza svojcie v Bohu a usiluje sa Mu sli. Ale tto prrodanie je dokonal. Organizmus duou iven je podro-ben slabostiam, chorobm a sm rti Rozum udskpodlieha mlkam, a va tje me vypoveda slu-bu. C itov svet loveka vzbudzuje iadosti i protirozumu i proti vli. Tak vznik pokuenie, ktor

privdza stly boj medzi zlm a dobrm. lovek nieje teda ani anjel ani zviera. Jeho ivot je stlym ne-bezpeenstvom, ale lovek je slobodn a m svojosud vo vlastnch rukch.

No Boh vo svojej nekonenej lske neponechallovek a v tejto prrode Pridal mu ivot na dp rirod ze-n. Uril mu vidie Boha z tvri do tvri, ma ivotbosk, preto mu vlial Boh do due tento ivot v po-dobe milosti p osvcujcej, ba zdokonalil aj jehoprirodzenos, aby nem usela zna slabosti a smrAle Boh chcel loveka dobrovone oddanho, pretoho v tomto stave prvotnej spravodlivosti podrobil

skke. Nai prarodiia mali vetko. Len z jednhoovocia im zakzal Boh jest. Tak mali preukza po-slunos. No, vieme, o sa stalo. Diabol pokal Evuv podobe hada. Jedzte, budete ako Boh, ktor zndobr i zl. Eva ho poslchla a zviedla i Adama. Bolto hriech pchy, e chceli by ako Boh, a k tomu sa

pridruiia smyselnos, nakoko po hriechu zbadalisvoju nahotu. S to prototypy dnench hriechov.


49/717

C O v e r k a t o l k ? 29

Pravda, prvotnm u stavu spravo dlivosti bol ihnekoniec, zostala tmto hriechom obaen a ete viaczoslaben prroda.

My vetci ostatn udia, o len zaneme jestvo-va, beriem e na seba nielen nsledky tohto h rie-chu, ale aj hriech sm. Adam zhreil, a my, jeho po-tomci, vetci sme zhreili v om. Tto veobecnoshriechu dedinho, prvotnho je dogma.

Dedin hriech nie je nam osobnm hriechom,ve sme ho nespchali, je to iba stav hriechu. Hriechde din nepok azil celkom prrodu Iudsk, len juzbavil milosti posvcujcej. Hriech je poruenm bo-ieho poriadku. Boh ns uril pre ivot nadprirodze-n. My sme pre priestupok prvho loveka zbaventohto nm urenho prvotnho nadprirodzenho sta-vu. To je poruenie boieho poriadku, teda stavhriechu. A v tomto vz podstata dedinho hriechu.Dedi ho asi preto musme, lebo aj ten prvotn stav

milosti mali sme dedi, teraz dedme nedostatok tejtomilosti. Od toho asu dedme len prrodu samu a nienadprrodu, a to ani po spasen nie. Dedin hriechje tajom stvo, p red k torm musme skloni svoje roz-umy.

BOH SPASITE.

Boh sa stal lovekom, to je tajomstvo Vtelenia.N arodil sa z panny a jeho meno bolo Jei. On trpela zomrel na kri za nae hriechy, to je tajomstvoSpasenia.

Jei Kristus je Boh. On sm sa stavia vyie odprorokov, odpa hriechy, on bude sudcom celhosveta, on je Synom Boim, v ktorom m Otec za-

benie, m enuje sa medzi trom a boskm i osobam i a

slubuje by vdy s Cirkvou svojou. Evanjeliumsvtho Jna je dkazom jeho bostva od poiatku:Na zaia tku bolo Slovo . . alej v roky Jeioveo sebe svedia o jeho boskom povedom. Prv neA brahm bol, ja som , Ja som cesta; prav da aivot; Ja som jedin Syn Otca; Otec a ja smejed en . Svt Pavol m enuje Jeia Pnom, ako me-

novali v Starom zkone len Boha. Vyhlasuje, e


50/717

30 KRST

Jei je Synom Bom poda prrody, my len podaadoptce. Hovor o om, e i pri svojom bostve sa

pokoril a na smr kra, preto ho povil Boh adal mu meno nad vetky men, aby sa mu klaalia aby kad uznval, e Jei Kristus je Pn. SvtPeter mu vyznva svoju vieru, ktor je aj naou vie-rou: Ty si Kristus, Syn Boha ivho."

Arianizmus uil, e Jei nie je ani Boh, ani lo-vek, ale e Slovo bolo z nioho stvoren a zaplnilov Jeiovilovekovi miesto due. Modern herza

popiera bostvo Jeiovo, poklad ho jedine za lo-veka. KristaBoha vytvorila vraj kresansk obrazo-tvornos.

Jei Kristus je lovek. Ve v evanjelich sa nmjav ako lovek tak, ako sm e my Doketizmus ne-chcel pripusti udsk telo, lebo vraj hmota je plnezl, Kristus mal vraj len zdanliv telo. rius popie-

ral udsk duu a nahradil ju Slovom Bom. Apolinris popieral v Jeiovi rozum udsk, lebo vrajbosk mdros ho nepotrebuje. C irkev i proti tomuvdy hjila pln udskos Jeiovu. Jei je doko-nale Boh a dokonale lovek.

Boh a lovek v Jeiovi sa tak spojili, e s sjed-no ten v jedn ej osobe Slova Boieho V Jeio vi sdve prirodzenosti, bosk a udsk, od seba rozdiel-

ne bez splvania; kad m svoje vlastn vlohy aatribty. Osobn jednota, takzvan hypostatick nia je dogmou, vyhlsenou proti Eutychovi v Chal-cedone. Poda Nestoria Jei nebol Bohom, ale nosi-teom Boha, preto ani Mria nebola Bohorodikou,ale len matkou Jeialoveka, v ktorom prebvalBoh. Trpel len lovekJei, a to mu bolo BohomKristom len inpirovan. U neho Jei mal dve oso-by, nechcel pripusti, e by Boh pracoval, rstol, ilmedzi nami, a to je v kresanskej viere tm naj-vzneenejm. Eutyches zas padol do druhej krajno-sti, ke hlsal, e v Jeio vi nielen osoba je jedna,ale aj prirodzenos. Bosk prirodzenos vraj celkom

pohltila udsk.Z hypostatickej nie nasleduj vlastnosti duev-

nho ivota Jeiovho. On je z neba, lebo je aj na-


51/717

C O V E H I K A T O L K ? 31

alej sjed no ten s Bohom, ale je aj z tohto sveta,lebo je lovekom, ktor tak cti a trp, ako ostatn

ludia. My sa klaniame nielen jeho bostvu, ale ajjeho dui udskej, jeho Srdcu, jeho te lu, lebo je toSrdce, telo, dua Boia.

Jei nebol len nam uiteom a prkladom, akoto modern herza u, ale aj nam Spasiteom, ahlavne nm. Cel evanjelium hlsa tto pravdu. Je-i sm hovor o svojej krvi e bude vyliata za ns

vetkch. Svt Pavol Jeia nazva druhm Ada-mom, ktor svojou poslunosou ns spas. Poda je-ho uenia Boh v om sa smieril so svetom. V jehokrvi mm e spasenie a odpustenie hriecho v

Ke sa vhbim e do dogmy Spasenia, prichdzam ek pravde, e Jeiova smr bola vykpenm; ako vy-kupovali voakedy otrokov z otroctva. On ns vy-

kpil z otroctva hriechu, Jei zskal svojou smr-ou a svojm utrpenm zsluhy o ns, on zasli!nm milos, Jei zadosuinil za nae hriechy, ato tak, e dal za nekonen urku nekonen za-dosuinenie, a konene Jeiova smr je aj obe-tou: on, Boh, sa obetuje Bohu, on, nevinn za vin-nch, on, spravodliv ospravedluje ns vetkch.

Jei ns sce spasil, ale nespas ns bez ns. Mysa musme s nm sjednoti, my musme v om i,my musme sa v neho premeni, aby sme boli ast-nmi aj na jeho slve.

Mria je matka Jeiova, je matka Boha, je Bo-horodika. To je dogma. To je jej najvia vsada,

z ktorej vyplvaj ostatn jej privilgi Ona vzha-dom na zsluhy Jeiove bola poat bez hriechudedinho, ona aj po prode zostala pannou, ona iesvt, pln milosti, a verme, e jej svt telo bolotie do neba vzat, Mria je matkou vetkch ud

poda vle Jeiovej ona je sprostredkovatekou na-ou u Boha. Preto si iu natoko ctme, viac ne ostat-nch svtch a ostatn svt. Ba viac ne anjelov.


52/717

32 KRST

BOH POSVTITE.

Kristus svojou smrou nm vrtil monos nad-prirodzenho ivota. Ako v prirodzenom ivote m -

me princp ivota, duu, alej vlohy tejto du e a ko-nene iny, ktormi sa tieto vlohy uplatuj, tak ajv nadprirodzenom ivote je ist ivotn princp, kto-r naplu je duu, to je milos po svcu jca , alej stle vlohy, ktor v yp lv aj z tohto p rincpu,

to s nadprirodzen nosti , a konene pomocna jednotliv iny, to je pomhajca milos.

Posvcujca milos je ivot Bo v ns poda slovKristovch: Kto m moje prikzania a zachovvaich, ten ma miluje. A kto ma miluje, bude milova-n od mjho Otca. A prdeme k nemu a spravme si

p rbytok u neho. Je to dar Bo, k to r ta jom nmspsobom premen vntorn ivot loveka a pozdvi-huje ho do vin Boch. Tento ivot Bo v nsvyluuje kad stav hriechu, preto posvcujca mi-

los znamen odpustenie hriechov, aj hriechu de-dinho. Stav posvcujcej milosti je titulom na to,aby sme po smrti videli Boha, je teda pkom nebiesv dui naej. Posvcujcou milosou sa stvame syn-mi a dcrami Bomi, zrodenmi od Boha poda slovJnovch. Ma tto posvcujcu milos je takreenotuzemskm cieom loveka v tom najachetnejomsmysle, lebo je to titul a iastka poslednho ciea,ktor spova vo videni Boha, teda v nebeskej bla-enosti venej.

S posvcujcou milosou dostvame aj tie nad-prirodzen nosti, k to r sa vzahuj na Boha. Bohtoti zaujma n rozum: ha, viera, zaujma naetby: ha, ndej, zaujma nae srdce: ha, ls-ka. Z tchto nost najvia je lska, lebo ke

v lovekovi vyhasne lska, umrie aj pre milos. Je-din lska neprestane ani v nebi, viera a ndej pre-stan. A naopak, tu n a zemi, ke sme nie v stavemilosti, ted a ke lsk a v n s je m tva, mu zostaviera a ndej, lebo tieto prestan len po vekomhriechu nevery a zfalstva.

K nostiam nadprirodzenm patria tie: mdros,spravodlivos, sila a striedmos. To s takzvan


53/717

CO VERI KATOLK? 33

mravn nosti, ktor sa vzahuj na uvanie tuzem-skch vec.

Pomhajca milos je tie nadprirodzen dar Bo-

, ktorm nm Boh pomha alebo v nadprirodzenomivote samom, alebo k nadprirodzenmu ivotu, aleje len prechodnou innosou Boha v ns, a nie st-lym stavom ako posvcujca milos. Je alebo vzbu-dzu jcou milosou, ke sa jav pred nam inom,alebo pomocnou, ke sprevdza n in. Pom ha-

j ca milos je pre kadho dostaton . Ke ju lo-vek skutone pouije, stane sa innou.

V uen o pomhajcej milosti musme sa varo-va dvoch vstrednost. Pelagius uil, e lovekusta slobodn vla, prvrenci Luthera a Jansenazasa uili, e udsk prroda je natoko skazen, ena seba ponechan je schopn iba hrei. UenieCirkvi je toto:

lovek m e aj bez m ilosti m ravn e do bre ini

lovek v tom to stave zoslabenej prirodzenostinevldze sa bez milosti dlh as zachova od mrav-nch pokleskov.

lovek vbec n evldze bez m ilosti urobi nieospsonosnho, lebo je absoltny rozdiel medzi svetom p rirodzen m a nadprirodzenm . in bez milosti,ke je aj mravne dobr, zostva vdy v oblast i pri-

rodzenosti . To je zkladn dogma viery kresanskej. lovek sprav od liv bez zvltnej pomoci Boejnevldze vytrva a do smrti v stave spravodlivosti.

Ani lovek spravodliv nevldze cez cel svojivot sa zdrova od hriechov vednch. Bezhrienos Panny Mrie bola vsadou.

Milos je pre vetkch. Nik nie je predestinovan, preduren vopred na spasenie, alebo zatratenie.Tak aj spravodliv vdy dostva dostaton milosaby neupadol do akho hriechu, aj hrienik, abysa dal na po knie a tak dosiaho l spasenie. To jedogma. Ba ani dospel neverec nie je vytvoren zdaru dostatonej milosti, aby sa spasil. Mme milos,ale mme aj slobodn vu, to je ist. Ako tie dve

prdu do sladu v naom duevnom ivote, to je a-

k otzka, ktor patr do bohosloveckch subtilnost .


54/717

34 KRST

Treba ete poznamena, e v ns prebvajci Bohje milos nestvoren, ostatn milosti s pre nsstvoren, a to alebo vntorn, o ktorch sme vyie

hovorili, alebo vonkajie, ak je nap rklad dob rzdravie, dobr pouenie, dobr vchova, dobr spo-lonos.

Spravodliv svojimi dobrmi skutkami si zaslu-huje vzrast milosti, ivot ven a v om viu sl-vu. Vyaduje to tak Boia spravodlivos. To je l-nok viery.

H rien ik za pomoci milosti me si zasli aliemilosti pomhajce, ba aj milos obrtenia. Ale tou nie zo spravodlivosti Boej, len z jeho uznanlivejdobroty.

Ale t prv milos pomhajcu, ktor Boh love-kov i poskytne, nik to si neme zasli. Ve je m i-los vlastne dar zadarmo dan, gratia grtis data.

Kad spravodliv me si zasli vetky milo-

sti pre seba samho zasliten, aj pre in osoby,ba akiste aj t prv milosKad ak hriech ihne zni v lovekov i i-

vot nadprirodzen a suspenduje nadobudnut zslu-hy, a to a do toho asu, km sa lovek nevrtik Bohu.

Boh m nespotaten monosti rozdva uomsvoje milosti, no s na to aj pravideln a povinn

p rostriedky: sviatosti.Sviatos je Jeiom Kristom nariaden viditen

znak pre udelenie milosti.Je sedem sviatost: krst, birmovanie, eucharistia,

poknie, pomazanie, kazstvo a manelstvo.

Krst dva milos pre nov ivot, pre nadprrodn, vy ivot.

Birmovanie dva milos pre povedom ivot.

Eucharistia dva milos pre pln ivot, presvt ivot.

Poknie dva milos pre obnoven ivot.


55/717

CO VERI KATOLK? 35

Pomazanie dva milos pre slab ivot, a pri-p ravu je na ven ivot.

Kazstvo dva milos pre apotolsk ivot.

Manelstvo dva milos pre spoloensk ivot.

Sedem sviatost spravuje v ns kr ovstvo Boie:

Krst je zaloenieBirmovanie je vybudovanie

Eucharistia je rozvojPoknie je pravosdiePomazanie je svojpomocKazstvo je osvetaManelstvo je poriadok tejto Re Kristovej.

Teraz preberieme hlavn rty z nuky o sviato-stiach.

Patr to k nekonenej mdrosti Boej, e tie naj-potrebnejie milosti v iae k viditenm a poutenmveciam. To zodpovie udskej prirodzenosti, ktor jevemi viazan k hmotnmu svetu. Z vec viditencha hmatatench sa ahie povzname k veciam ne-viditenm a nehmatatenm. Veci a posunky von-kajie maj na ns vntorn, psychick inok. Dob-re urobil Pn Jei e dleit veci naej due nesveril iba na nae city, ale dal nm aj hmotn ga-ranciu, aby sme mali istotu o priebehoch milosti. Auvanie tch istch znakov milosti, tch istch svia-tost za sprvy Petrovho nstupcu tvor spolonoskatolkov, Cirkev. Boh sa stal viditenm v Jeio-

vi, a milos jeho stva sa akosi viditenou vo svia-tostiach. Tak s sviatosti akmsi pokraovanm vte-lenia Boieho.

Sviatosti nm dodvaj vzrast posvcujcej mi-losti, teda vzrast ivota, len dve z nich dodvaj nmivot sm: to je krst a poknie nov ivot a obno-ven ivot. Preto tieto dve sviatosti menujeme svia-tosami mtvych, ostatn sviatosami ivch.


56/717

36 KRST

Kad sviatos nm dva aj zvltne milosti podaciea jednotlivch sviatost, to s takzvan sviatost-n milosti.

Tri zo sviatost dvaj dui naej stly a nesma-zaten charakter duevn, preto sa nemu opako-va. Charakter je stlou duevnou mocou so zreteomna sviatosti sam. V krste dostvame moc prijmasviatosti, v birmovke dostvame moc vyznva aochraova sviatosti, v kazstve dostvame moc ude-ova sviatosti. Tto moc sa dva raz navdy, a je

nezvisl od toho, i ten, ktor tieto tri sviatosti,krst, birmovanie, alebo kazstvo, prijma, dostanealebo m posvcujcu milos, a i nie. Naprkladkaz, ke aj nem v sebe posv cujcu milos, prvo-

p latne prijm a vysviacku a prvoplatne udeuje sv ia-tosti, lebo charakter: moc a povinnos je nezvislod milosti.

V prijat sviatosti je prprava a sinnos love-ka potrebn , aby inok sviatosti nemal prekky.Ale ke nie t prekok, sviatos sama nm dod vamilos z vlastnej moci, a nie z moci toho, ktor pri-

jma. To je dogma. Ve vo sviatostiach inkujevlastne Kristus sm, ktor sviatosti zaloil, naria-dil a dal im tto bezprostredn ex operato milosdodvajcu moc.

o sa teraz tk a krstu samho, krst je sviatosznovuzrodenia duevnho, a to vodou v mene Naj-svtejej Trojice.

Kto sa nenarod znovu z vody a z Ducha svtho,neme vojs do krovstva nebeskho. Tak to po-vedal Kristus Pn. Preto prikzal apotolom po svo-

jom vzkriesen krsti v e tk y nrody v mene Otca,i Syna, i Ducha svth o. Po dstata krstu je z toho ja s-n. Ako deti Adamove poda prrody nachdzame savo smrti hriechu a sme v moci duchov Bohu nepria-teskch. Krstom sa narodme pre ivot dietok Bo-ch. Preto krstom nm Boh odpa dedin hriech,vetky osobn hriechy a vetky tresty za hriechy,d va milos posvcujcu , n adprirodzen nosti a

dary Ducha svtho.


57/717

M EDITCIA O KR ESA NSK OM IVOTE 37

Krstom sa stvame kresanmi, stvame sa oban-mi Cirkvi, podriadenmi jej zkonom, s prvom navetky jej vhody, najm na prijatie ostatnch svia-

tost.Za zvltnu milos krstu meme poklada pomoc

Boiu pre chpanie a konanie Evanjelia, o je zko-nom kresana.

Ha, krst nm skutone dva nov ivot a dvamonos na vy ivot.

O ostatnch sviatostiach rokuje tto knika

v prslunch iastkach.

BOH ODPLATITE.

Tento ivot je cestovanm do venosti. Smrou sanm otvor brna venho ivota, ktor bude prens tak, ak sme si ho zaslili. Kristus ns budesdi. Alebo nm prisdi ven odmenu, alebo nsodsdi na ven trest. O tomto pri sviatosti po-mazania.

Meditcia o kresanskom ivote.

1. Tu, hla, po krtkom prehade filozofie, apologetiky a dogmatiky katolckej, chpem krst a jehoobrady celkom v inom svetle. Chpem loveka, ako

je postaven do rej prrody, chpem ho na jehoakej ceste k Bohu, chpem ho ako znovuzrodenho

p re ivot nov. Mm vdy pred oami on chvuv rji, kde sa Adam neodriekol pchy satana aspchajc hriech, uril osud loveka na zemi. Tu vzi

p rv obrat nho duevnho ivota, obrat k smrti.

A mm vdy pred oami on chvu na Golgote, kedruh Adam, Kristus, sa pokoril a na smr a obe-tuj c sa na kri, na pra vil osud lov eka na zemi a vovenosti. V tom vz druh obrat nho duevnhoivota, obrat k ivotu. Mj ivot je ako by vlna namori tohto dvojakho osudu loveka. Neviem, kedynaraz tto vlna na breh venosti, a i bude matv tom okamihu nraz do vky ivota, alebo do

hbky smrti. To bude ten tre t ob rat sdny a osudn,


58/717

CIRKEVN PREDPISY O KRSTE 39

Liber quintus Kniha piata: De delictis et poenis

V prvej iastke je re o preinoch, can. 21952213, v dru-hej o trestoch vbec, can. 22142313, a v tretej o trestochzvl, can. 23142414.

Ku Kdexu s pr i loen us tanovenia ppeov o vobe ppea .N aa k n ik a c itu je h la v n k n o n y v a d e na prslu n om m ieste.

Z cirkevnch predpisov o krste.O krs t e vbec:

Can. 738: Krst i m pravidelne so vetkmi obradmi farr , a lebokaz , k to r m na to povo len ie .Can. 742: V nebezpeenstve ivota me krst i ktokovek, len nech

p o u ije sp r v n u m a t riu , v odu p rro d n , a sp rv n uformu, N. ja a krst m v mene Otca i Syna i Duchasvtho , a m pr i tom mysel krs t i . Nech sa to s tane poda monost i pred dvoma svedkami . Rodiia nesmkrs t i v las tn d iea , len ke je ono v nebe zpeenstveivota, a niet inho.

Can. 743: Veriaci , najm prodn pomocnice a lekri maj sa na-

ui pre pr pad pot reby sprvne krs t i .Can. 744: Krs t dospelch kon s lvnostnej ie b iskup, a lebo jeho

p o v eren ec .Can. 747: Aj kad iv predasne naroden diea foetus abor-

tivus m sa pokrst i.Can. 749: Njden det i maj sa pokrs t i pre i s to tu sub condi t i-

one , p re t en p r pad to t i , ak by nebo ly pokrs ten .Can. 761: Po krstenco vi s a m da m eno kres an sk , ina k m sa

p rida m eno je d n h o sv t h o , k to r sa m aj v m a tri-ke naznai.

O krs tnch rod ioch:

Can. 764: Len jeden krstn rodi sa m pribra, ktor me byinho poh lav ia ako pokrs tenec , a l ebo na jv j edenkrs tn o tec a j edna k r s tn matka .

Can. 765: Krstn rodi me by len katol k, ktor nie je vyl-en z Cirkvi a ani pre in pr iny n ie je mu zakzan

zas tva t to funk ciu (napr. ke je len c iv i lne sosob en ). R odiia nem u by i k rs tn m i rod im i. J es lun , aby krs tn rodi poznal zklady v iery .

Can. 765: Kaz alebo reho nk m us m a zv ltne po vo lenie odci rkevnej vrchnost i , aby mohol by krs tnm rodiom.

Can. 768: Z krs tu n as tan e du evn p r buz ens tvo medzi po k rs te-nm a krs t i teom, medzi pokrs tenm a krs tnmi rodi-mi t ie.

Can. 769: U poz oru je k rstn ch rod iov na ich pov inn staros

o duevn d iea , aby to t i v iedlo tak ivot , ak ho oniza neho pri krste sbil i .


59/717

40 KRST

O ase a mies te kr s tu:

prameň z boha

Documents