Multimediálna úvaha – „Vplyv reklamy a komercie“

BAKALÁRSKA PRÁCA

DÁVID JUNAS

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE

Elektrotechnická fakulta

Katedra telekomunikácií a multimédií

Študijný odbor:

MULTIMEDIÁLNE TECHNOLÓGIE

Vedúci bakalárskej práce: Mgr. Vladimír Javorský

Stupeň kvalifikácie: bakalár (Bc)

Dátum odovzdania bakalárskej práce: 06.06.2008

ŽILINA 2008

Zadanie práce

Abstrakt

JUNÁS Dávid: Multimediálna úvaha – „Vplyv reklamy a komercie“ [Bakalárska

práca] – Žilinská univerzita v Žiline. Elektrotechnická fakulta; Katedra

telekomunikácií a multimédií. – Vedúci bakalárskej práce: Mgr. Vladimír Javorský.

Cieľom bakalárskej práce bolo vytvoriť multimediálne dielo na tému „Vplyv

reklamy a komercie“, a analyzovať všetky teoretické a technické prostriedky

nevyhnutné na jeho realizáciu. Práca je rozdelená na päť častí. V prvej časti práce je

spracovaná teoretická príprava na realizáciu diela v podobe námetu a explikácie.

Výsledkom teoretickej prípravy je realizačný scenár, ktorý je súčasťou prílohovej

časti práce. V druhej časti je analyzované technické prostredie, s ktorým sa autor

dostal do kontaktu pri vytváraní filmu. Popisované sú základné princípi, funkcie

digitálnych kamier a niektoré rozhrania určené na prenos dát. Tretia časť sa zaoberá

problematikou digitalizácie a kompresie obrazu snímaného digitálnou kamerou.

Následne sú uvedené najpoužívanejšie kodeky súčastnosti. V ďaľšej časti autor

rozoberá základy strihu videa a strihových programov, pričom sa odvoláva na

strihový softvér Adobe Premiere Pro CS3. Posledná časť je venovaná základom

exportu videa a audia v programe Adobe Premiere Pro CS3. Výsledné multimediálne

dielo s názvom Bar Code vytvorené na základe teoretických poznatkov

o scenáristike a scenárotvorbe bolo realizované použitím technických prostriedkov

popisovaných v práci a následne exportované a prevedené do formy vhodnej na

prezentáciu podľa poznatkov zazanmenaných v záverečných kapitolách práce.

ANOTAČNÝ ZÁZNAM – BAKALÁRSKA PRÁCA

Názov práce: Multimedálna úvaha – „Vplyv reklamy a komercie“

Priezvisko a meno: Dávid Junas akademický rok: 2007/2008

Fakulta: Elektrotechnická Katedra:Telekomunikácií a multimédií

Počet strán: 50 Počet obrázkov: 28 Počet tabuliek: 0

Počet grafov: 0 Počet príloh: 3 Použitá lit: 12

Anotácia v slovenskom jazyku:

Podľa zadania bakalárskej práce bolo vytvorené multimedálne dielo na tému

„Vplyv reklamy a komercie“ pod názvom Bar Code. Na základe teoretických

vedomostí spracovaných v práci bol vypracovaný realizačný scenár. Práca pojednáva

o technickom prostredí potrebnom na realizáciu diela a taktiež anylazuje

problematiku digitalizácie, kompresie a následnej editácie a exportu videa

v strihovom porgrame Adobe Premiere Pro CS3.

Annotation in English:

A multimedia videoclip Bar Code inspired by „Effect of advertisements and

commercials “ topic was created according to bechelor work assignment. Movie

script, based on teoretical knowledge mentioned in bechelors work, was written.

Bechelors work deals with technical enviroment required for realization of the

movie and it also analyze basics of digitalization and commpresion. Finaly the work

mentions edit and export processes of video and audio in Adobe‘s edit software

Premiere Pro CS3.

Kľúčové slová: scenár, CCD, digitalizácia, kompresia, strih, export

Vedúci práce : Mgr. Vladimír Javorský

Recenzent práce : Ing. Martin Krúpa

Dátum odovzdania práce : 06.06.2008

Obsah Zoznam obrázkov.........................................................................................................7 Zoznam skratiek...........................................................................................................9 0 Úvod........................................................................................................................10 1 Teoretická príprava multimediálneho diela ............................................................12

1.1 Explikácia ........................................................................................................12 1.2 Námet...............................................................................................................13 1.3 Technicko – literárny scenár ............................................................................14

2 Analýza technického prostredia..............................................................................16 2.1 Snímanie videa.................................................................................................16

2.1.1 Princíp fungovania ....................................................................................16 2.1.2 CCD ..........................................................................................................18 2.1.3 Vyváženie bielej ( white balance )............................................................21 2.1.4 Clona ( IRIS, EXPOSURE ) .....................................................................22

2.2 Stabilizácia obrazu ...........................................................................................23 2.2.1 Optická stabilizácia ...................................................................................23 2.2.2 Elektronická stabilizácia ...........................................................................24

2.3 Médium - MiniDV ...........................................................................................25 2.4 Rozhranie .........................................................................................................26

2.4.1 FireWire ....................................................................................................26 2.4.2 USB...........................................................................................................29

3 Digitálne spracovanie videa....................................................................................32 3.1 Digitalizácia videa ...........................................................................................32

3.1.1 VCD, DVD ...............................................................................................32 3.1.2 DV kompresia ...........................................................................................32

3.2 Kompresia videa ..............................................................................................33 3.2.1 Bezstratové kodeky...................................................................................35 RAW ..................................................................................................................35 HuffYUV ...........................................................................................................36 RLE....................................................................................................................36 3.2.2 Ztratové kodeky ........................................................................................36 Indeo® Video 5.11.............................................................................................36 Microsoft H.261 a H.263 ...................................................................................37 Microsoft Video 1 ..............................................................................................37 MJPEG...............................................................................................................37 MPEG-1 .............................................................................................................37 MPEG-2 .............................................................................................................39 MPEG-4 .............................................................................................................39 H.264..................................................................................................................40 DivX 4, DivX 5..................................................................................................40 DivX6.................................................................................................................41 XviD...................................................................................................................41 ASF, WMV........................................................................................................41 Quicktime...........................................................................................................41 RealVideo ..........................................................................................................42

4 Strih videa ...............................................................................................................43 4.1 Strihové programy ...........................................................................................44 4.2 Adobe Premiere Pro CS3 .................................................................................45

4.2.1 Capture......................................................................................................45

4.2.2 Pracovné prostredie Adobe Premieru Pro CS3.........................................47 4.2.3 Efekt Noise (šum) .....................................................................................51

5 Export videa ............................................................................................................53 5.1 Formáty pre zápis videa ...................................................................................53 5.2 Export videa v programe Premiere Pro CS3....................................................55

6 Záver .......................................................................................................................58 7 Zoznam použitej literatúry......................................................................................59

7

Zoznam obrázkov OBRÁZOK 2.1 Princíp rozkladu svetla v 3CCD kamerách 17 OBRÁZOK 2.2 Hotový farebný čip (profesionálny čip 18

s vysokým rozlíšením)

OBRÁZOK 2.3 Bloková schéma CCD čipu 19

OBRÁZOK 2.4 Princíp stabilizácie pomocou plávajúcej šošovky 22

OBRÁZOK 2.5 6-pinovy konektor IEEE 1394 26

OBRÁZOK 2.6 6-pinovy konektor IEEE 1394 26

OBRÁZOK 2.7 FireWire 800 kábel s 9-pinovými konektorm 27

OBRÁZOK 2.8 9-6 pinový FireWire kábel 28

OBRÁZOK 2.9 9-4 pinový FireWire kábe 28

OBRÁZOK 2.10 USB konektory typA a typ B 29

OBRÁZOK 2.11 USB kábel s konektorom A na jednom konci

a mini-B na druhom konci 30

OBRÁZOK 2.12 Bezdrátový USB hub 30

OBRÁZOK 3.1 Princíp kódovania IPB snímkov 37

OBRÁZOK 4.1 Zobrazenie času nahrávanie a voľného miesta 43

OBRÁZOK 4.2 Capture okno programu Premiere Pro CS3 45

OBRÁZOK 4.3 Okno Settings pre nastavenie parametrov 45

nahrávania

OBRÁZOK 4.4 Timeline s editovacími nástrojmi (napravo) 46

OBRÁZOK 4.5 Okno Effects 47

OBRÁZOK 4.6 Okno Sequence 48

OBRÁZOK 4.7 Okno slúžiace na nastavenie parametrov efektov 48

OBRÁZOK 4.8 Okno projektu s importovanými súbormy 49

OBRÁZOK 4.9 Panel effects s vybratým efektom Noise 50

OBRÁZOK 4.10 Fialový pásik označuje scénu s aplikovaným 50

efektom

OBRÁZOK 4.11 Parametre efektu Noise 51

OBRÁZOK 4.12 Obraz pred efektom a po aplikácii efektu 51

OBRÁZOK 5.1 Okno pre nastavenie parametrov exportu 54

8

videa do formátu AVI

OBRÁZOK 5.2 Ponuka kodekov v Adobe Media Encodery 55

OBRÁZOK 5.3 Okno pre nastavenie exportu videa cez Adobe 56

Media Encoder

9

Zoznam skratiek DVD - Digital Video Disc

CS - Creative Suit

D - Detail

PD - Polodetail

VD - Veľký detail

C - Celok

PC - Polocelok

VC - Veľký celok

CCD - Charge Coupled Device

OIS - Optical Image Stabilization

USB - Univrsal Serial Bus

LP - Long Play

VCD - Video Compact Disc

SVCD - Super Video Compact Disc

VBR - Variable Bit Rate

CBR - Constant Bit Rate

MPEG- Moving Picture Expert Group

AVI - Audio Video Interleave

CPU - Central Processor Unit

RLE - Run Lenght Coding

ASF - Advanced Streaming Format

EDL - Edit Decision List

XVCD - Extended Video Compact Disc

10

0 Úvod Realizácia multimediálneho diela si vyžaduje ako teoretické znalosti z danej

oblasti tak aj technické znalosti a skúsenosti s technikou potrebnou na vytvorenie

plnohodnotného, kvalitného a prezentovateľného diela. Ani jedna z etáp vytvárania

filmu, od zhromažďovania materiálu a prípravy scenára až po strih a export

výsledného materiálu, nesmie byť zanedbaná. Už len samotná príprava scenára

vyžaduje veľké množstvo teoretických vedomostí, bez ktorých nemá žiadny filmový

projekt šancu osloviť čoraz viac náročnejšieho diváka. Výber vhodnej témy

a zhromaždovanie informácií o danej téme sú dôležité a časovo náročné etapy, ktoré

by nemal zanedbať žiadny režisér a scenárista. Na jednej strane máme kvalitne

napísaný a zrežírovaný scenár a na strane druhej máme hardvér a softvér potrebný na

zhotovenie, úpravu a prezentáciu nášho diela.

Jedným z najdôležitejších krokov pri výrobe filmu je výber správnej filmovej

techniky. Kvalitná kamera zaručuje dokonalý, čistý a kľudný obraz, teda viaceré zo

základných kritérií úspešného filmu. Je na tvorcovi aby vybral kameru, ktorá bude

najlepšie spĺňať potrebné parametre pre potreby diela. V súčastenj dobe môžeme na

trhu s filmovou technikou nájsť veľké množstvo kamier, od lacných amatérskych až

po drahé profesionálne HD kamery. Z pohľadu záznamového média používaného

kamerou sa popri zaužívanom MiniDV a amatérsky orientovanom DVD disku čoraz

viac presadzujú hardiskové kamery (HD Cam). Ponúkajú širokú škálu nastavení

a funkcií, avšak pokiaľ sa nejedná o špičkovú profesionálnu HD kameru častokrát

kvalitou obrazu zaostávajú za kameramy so záznamom na MiniDV.

Natočený surový materiál je prenášaný na osobné počítače, na ktorých

prebieha najdôležitejšia fáza vývoja filmového diela – strih. Predstavuje proces

vytvárajúci finálnu podobu projektu. Práve strih dáva filmu tvar, spád, akčnosť

a celkovú povahu. Strih je realizovaný pomocou strihových programov, ktoré

umožňujú ľubovolné členenie snímkov, pridávanie efektov, prechodov a ďaľších

aplikácií využiteľných na vytvorenie atraktívneho projektu. Tak isto ako filmovej

techniky, tak aj strihových programov je veľké množstvo. Výrobcovia

profesionálnych softvérov sa chvália širokými možnosťami editácie, freeware

programy zas uprednosťujú jednoduchosť a efektívnosť.

11

Posledným krokom pri realizácii multimediálneho diela je export. Natočený

a následne postrihaný materiál je potrebné exportovať do formátu vhodného na

prezentáciu. Práve podľa druhu prezentácie sa volí jeden z mnohých dostupných

kodekov, ktorý prevádza komprimáciu surového dátového toku. Výsledné video je

tak vďaka kodekom možné prezentovať na širokej škále zariadení, od mobilných

telefónov cez klasické LCD monitory až po HDTV prijímače. Vďaka rôznym

metódam komprimácia sa autor môže rozhodnúť uprednostniť menšiu veľkosť videa

na úkor kvality, alebo naopak v záujme kvality akceptovať väčšiu veľkosť

výsledného súboru.

12

1 Teoretická príprava multimediálneho diela

1.1 Explikácia ČO? – Reklama ako prostriedok na ovládanie ľudí. Jej prítomnosť na

každom kroku. Komercia ako jediná správna cesta. Nátlaková televízna reklama.

Život riadený reklamou akomerciou.

PREČO? - Ako projekt k bakalárskej práci vznikol scenár na dielo s názvom

BAR CODE. Poukázať má na schopnosť reklamy ovplyvniť ľudí. Zobrazuje

mladého človeka neschopného odolať reklame a necháva sa ňou úplne ovládnuť.

Dielo má prezentovať názor utora na súčastnú situáciu okolo rozmáhajúcej sa

reklamy a všade prítomnej komercie.

AKO? - Krátkominutážny film bez hovoreného slova s hudobným pozadím

o trvaní 15 min na DVD nosiči. Obrazy reklám , a výrobkov strihané v rýchlom

slede tvoria úvodné titulky (s progresívnou hudbou), majú zaujať diváka. Samotný

dej postupuje spolu s hrdinom od jeho prebudenia až po zrútenie zapríčinené jeho

odovzdaním sa reklame.

Film bol natočený digitálnou kamerou Panasonic NV-GS330. Ako médium

boli použité MiniDV kazety Sony Premium 60 SP. Editácia a strih videa bol

realizovaný v programe Adobe Premiere Pro CS3. Následný export do formátu

MPEG2 DVD bol prevedený taktiež v programe Premiere Pro CS3. Export do

formátu DivX realizovaný cez freware program Virtual Dub.

13

1.2 Námet

Reklama a komercia, sú dva fenomény a faktory, ktoré čoraz väčšou mierou

ovplyvňujú mladých ľudí a spoločnosť ako takú. Reklama, ktorá je každodennou

súčasťou našich životov už dlhé roky sa v poslednom čase rozrástla do gigantických

rozmerov a niet pochýb o tom, že aj naďalej bude narastať. Komercia lezúca

z každej televíznej a rádiovej stanice, číha na nás v každom väčšom meste ako

šelma, ktorá sa nám pri najmenšom náznaku nepozornosti pokúsi formou najnovších

trendov a myšlienok súčastných „géniov“ nenásilne nanútiť „pravdu“ a „cieľ“ nášho

ešte doteraz nevedomosťou zaslepeného života. Po komunizme, máme demokraciu,

ktorú nenápadne a potichu strieda iný a oveľa nebezpečnejší režim ... režim

„konzumnej spoločnosti“. Ten tu už síce bol, a dlhé roky je, ale len teraz sa dostáva

tam, kde ho chceli všetci jeho vsúpenci mať, len teraz sa pripravuje ten dlho

očakávaný „konzumný“ prevrat. A je nespochybnitelné, že budú použité tie

najsilnejšie zbrane, schopné premeniť všetky ľudské bytosti na stádo konzumentov,

neschopných uvedomiť si svoju jednoúčelovú existenciu. Reklama a komercia ... to

sú tie zbrane. A to je aj dôvod prečo som si reklamu a komerciu vybral za tému

mojej práce, ako nástroje budúcnosti, schopné premeniť človeka na stroj

konzumujúci, produkujúci, ovládaný a konzumovaný.

Cieľom môjho diela je poukázať na zhoršujúcu sa situáciu okolo vplyvu

reklamy a nezastaviteľného sa vnucovania komerčnej svetovej pravdy. Ako hlavnú

myšlienku som si vybral názor : „ pod vplyvom konzumnej spoločnosti sa ľudský

jedinec pri konzumácii produktov sám stáva produktom, produkujúcim,

konzumujúcim a zároveň kozumovaným (pohlcovaným ) spôsobom života, ktorého

jediným cieľom je zisk.“ V mojom diele by som chcel zájsť ešte ďalej a chcel by

som zobraziť realitu, tak ako ju vídím ja, realitu, v ktorej sa ľudský jedinec pod

vplyvom reklamy a komercie stáva zaslepený voči pravde a hnaný „pravdou

reklamy“ sa bezhlavo vrhá do pripravenej pasce prehnaného, chorobného

a podmaňujúceho konzumného života.

Formou krátkominutážneho hraného filmu by som chcel divákovi predstaviť

moje videnie nadnesenej „reality“. Hlavnou postavou diela je mladý muž bez mena,

14

ktorý po divnom „sne“ precitá na lavičke v parku a na základe reklamných letákov sa

vrhá do bezhlavého nakupovania vo viacerých známych obchodných domoch a

predajniach. Dielo má za úlohu zaznamenať jeden deň hlavnej postavy od času, keď

precitá až po moment, keď sa večer doma pod tlakom udalostí celého dňa psychicky

zrúti.

Počas jeho „bežného“ dňa sa pod vplyvom reklám, bilboardov, letákov

necháva touto propagandou viesť a postupne míňa všetky svoje peniaze. Záverečné

scény, v ktorých sa náš hrdina ocitá pred televínou obrazovkou a necháva sa úplne

pohltiť reklamou a komerciou majú za úlohu zvýrazniť nebezpečenstvo, ktoré vzniká

pokiaľ sa nechávame riadiť „prikrášlenou“ pravdou a realitou, ktorú nám nanucujú

usmievavé tváre z televíznych reklám a ľudia stojaci za kamerou, ktorých jediným

záujmom sú naše peniaze a slepá dôverčivosť.

Hlavnou myšlienkou diela je poukázať na to, ako je každý človek (v tomto

prípade HRDINA) z veľkej časti ovplyvnený okolím, verejnosťou a svetom okolo

seba plnom reklamy a komercie, a pod vplyvom týchto faktorov si volí „zlatú“ cestu

konzumného života.

1.3 Technicko – literárny scenár

Vytváranie filmového diela je zložitý a časovo náročný proces. Proces,

skladajúci sa z viacerých fáz pripravy, ktoré sa nesmú zanedbať. Pri každom

filmovom dilele je jednou zo základných úloh scenáristu určiť si jednoznačný cieľ

jeho práce a tým si aj určiť žáner (dokumentárny, vedecko-propagačný, prezentačný,

a pod.). Podľa určeného žánru nasleduje časovo náročná fáza zberu informácií

a materiálu potrebných na realizáciu diela. Takisto sa scenárista musí oboznámiť

s miestom ( prípadne časom ), v ktorom sa bude film odohrávať. Platí zásada, že čím

viac materiálu nazbierame a čím viac informácii získame ohľadom nami

spracovávanej problematiky, tým jednoduchšie bude následné zostavovanie scenára,

v ktorom nadobudnuté informácie použijeme. Avšak pred samotným vytváraním

scenára je potrebné dôkladne vyselektovať najdôležitejšie poznatky a materiály,

ktoré budú mať najkvalitatívnejší prínos pre naše dielo.

15

Nasleduje zostavenie scenára, ktorý obsahuje dve základné časti. Literárnu časť

a technicko realizačnú. Literárna časť rozlišuje miesto a čas deja (rozoznáva sa

denná alebo nočná doba). Obsahuje popis scény (tzv. obraz – každý obraz je

postupne číslovaný aritmetickou postupnosťou), a taktiež priebeh deja v danom

obraze. Súčasťou literárneho scenáru je aj zvuková zložka diela. Technický

(realizačný) scenár priamo vychádza z literárneho. Technický scenár je už priamo

záležitosťou režiséra samotného. Režisér sa pri vytváraní technického scenára opiera

o rôzne filmové obrazy a efekty (koláž, obraz v obraze, 3D animácie, a pod.), ktoré

môže podľa vlastného uváženia používať v snahe dosiahnuť, čo najdokonalejšie

obrazové spracovanie príbehu obsiahnutého v literárnom scenari. V technickom

scenári sú podrobne rozpísané jednotlivé zábery každého obrazu. Pri každom zábere

sa vyskytuje údaj o jeho type (C – celok, PC – polocelok, VC – velký celok, D –

detail, PD – polodetail, VD – velký detail), ktorý hovorí ako bude daný záber

snímaný a ako bude vychádzať v celkovej koncepcie daného obrazu. Po údaji o type

nasleduje ifnormácia, ktorá hovorí o tom, čo sa bude v danom zábere odohrávať.

V niektorých profesionálnych technických scenároch sa taktiež môže objaviť

informácia o presných časoch trvania daného záberu (napr.: D – tvár hokejistu,

00:15:25 – 00:17:00).

Technicko - realizačný scenár sa píše do dvoch stĺpcov, pričom pravý stĺpec

obsahuje už spomenuté informácie o type a obsahu záberu a ľavý stĺpec vypĺňajú

informácie o hudobnej zložke diela (respektívne konkrétneho obrazu). V prípade, že

dielo obsahuje komentár (dokumentárne, vedecké filmy) nachádza sa jeho podrobný

rozpis práve na pravej strane technického scenára. Pričom treba klásť dôraz na to,

aby komentár funkčne dopĺňal obrazovú zložku rozpísanú na pravej strane. Taktiež

ako komentár je potrebné zaznamenať aj prípadné rozhovory. Stáva sa, že dielo

neobsahuje ani komentáre ani rozhovory a jeho zvuková kulisa je tvorená iba

hudobnou skladbou, prípadne umelo vytvorenými zvukmi v štúdiu. V takom prípade

je taktiež nutné zaznamenať tieto skadby (zvuky) do ľavého sĺpca technického

scenára.

Kvalitne napísaný literárno-technický scenár je základom úspechu budúceho

filmového diela. Pri tvorbe scenára by sa nemala podceniť ani jedna jeho zložka.

Precízne spracovaný scenár viditeľne uľahčuje prácu režisérovi a celému

realizačnému tímu, nehovoriac o tom, že správne napísaný scenár výraznou mierou

šetrí čas potrebný na realizáciu filmového projektu.

16

2 Analýza technického prostredia Na záznam obrazu som pri realizácii multimediálneho diela použil

videokameru Panasonic NV-GS330 (technické parametre kamery sa nachádzajú

v prílohovej časti práce). Kamera pracuje s technológiou 3CCD čipov a ako

záznamové médium používa MiniDV kazety. V prípade statickej fotografie sa

vyhotovené fotografie ukladajú na SD (Secure Digital) kartu. Pre potreby stabilizácie

obrazu má kamera zabudovaný systém O.I.S (Optical Image Stabilization). Na

prepojenie kamery a osobného počítača pre potreby prenosu zaznamenaného videa

na pevný disk som použil rozhranie FireWire. V prípade prenosu fotografií som

pripojil kameru cez rozhranie USB. Kamera má taktiež vstavaný mikrofón, ktorého

vlastnosti som však vzhľadom na povahu diela nepoužil.

Kapitola pojednáva o technických prostriedkoch a ich vlastnostiach,

s ktorými som sa stretol pri realizácii snímku. Prvá časť kapitoly sa zameriava na

vysvetlenie princípu snímania videa a s tým spojeným technickým prvkom CCD

snímača. Následne uvádza a stručne popisuje niektoré základné vlastnosti

videokamier, s ktorými sa dostáva do kontaktu aj bežný používateľ (vyváženie

bielej, clona). V ďaľšej časti je spomenutý princíp stabilizácie obrazu. Konkrétne sa

jedná o optickú a elektronickú stabilizáciu. Tretia časť je zameraná na záznamové

médium MiniDV. Posledná časť kapitoly pojednáva o rozhraniach FireWIre a USB,

s ktorými sa môže používateľ stretnúť pri práci s videokamerou.

2.1 Snímanie videa

2.1.1 Princíp fungovania

Najdôležitejšou časťou digitálnych videokamier je prvok nazývaný CCD

(Charge Coupled Device). Tento prvok rozkladá zachytený obraz do elektronickej

podoby. Kvalita výsledného obrazu je potom závislá na počte digitálnych bodov, na

ktoré je prevedený snímaný obraz – hovoríme o tzv. zobrazovacej schopnosti CCD.

Ďaľším krokom je digitálne spracovanie obrazu v kamere (toto spracovanie sa môže

17

meniť v dôsledku rôznych nastavení kamery – zoom, stabilizácia, …) a následné

rozloženie obrazu (a zvuku) do formátu pre záznam. Posledným krokom je uloženie

záznamu na médium (Digital8, mini DV).

Objektív usmerňuje prichádzajúce svetelné lúče na snímaciu plochu (CCD),

senzor CCD mení dopadajúci svetelný lúč na elektrický náboj. Pri snímaní je

potrebné priebežné zaostrovanie na scény pred objektívom. Zaostrovanie sa

uskutočňuje upravovaním vzdialenosti šošovky od snímacej plochy (CCD) v

závislosti na vzdialenosti filmovanej scény. Väčšina kamier obsahuje tzv. pasívne

zaostrovanie (možnosť prepnutia aj do manuálneho nastavenia) pri ktorom prebieha

analýza kontrastu obrazu v niekoľkých bodoch. V prípade zníženia kontrastu posúva

šošovku pokiaľ nedosiahne najostrejší obraz. Preto dochádza pri slabo osvetlených

objektoch k problémom pri zaostrovaní (použite dodatočné osvetlenie alebo

manuálne zaostrovanie).

Ďalšou funkciou objektívu je zoom (transfokácia obrazu). Optický

zoom vzniká zmenou ohniskovej vzdialenosti sústavy šošoviek pri ktorom

nestrácame na kvalite obrazu - asi 10 - 20x. Pri vyšších násobkoch zoomu dochádza

väčšinou k väčšiemu traseniu v prípade že nepoužíveme statív. V prípade malého

zoomu je možné natáčať neroztrasený obraz aj z ruky (kvalitu obrazu ovplyvňuje

samozrejme aj kvalita kamery). Digitálny zoom pracuje so softvérovým

zväčšovaním snímku, tým samozrejme stráca na kvalite ( bežne až 700x ). Obraz

zaznamenaný pomocou digitálneho zoomu je cez obvody kamery matematicky

zväčšený, tak, že chýbajúce pixle sú dopočítané. Takýto obraz už nie je možné nijak

opraviť ani následnou softvérovou korekciou na počítači. Z toho vyplýva, že pokiaľ

chceme natáčať pozerateľné a editovateľné video je najlepšie digitálny zoom vôbec

nepoužiť.

Samotnú digitalizáciu obrazu zabezpečuje už spomínaný CCD snímač. Podľa

technického vyhotovenia existujú dva základne typy kamier: s jedným snímacím

čipom CCD, alebo tromi (3CCD). 3CCD kamery poskytujú kvalitnejší obraz ako

jednočipové. V prípade jednočipových kamier prechádza snímaný obraz deliacim

farebným filtrom. V 3CCD kamerách sa nachádza trojica optických hranolov, na

ktorých sa láme svetlo na farebné lúče troch základných farieb RGB (R-red, G-

green, B-blue) [obr. 2.1]. A pre každú z týchto základných farieb je vyhradený jeden

18

CCD čip. Práve fakt, že každá zo základných farieb je spracovaná samostatne má za

následok reálnejšie a jasnejšie farby vo výslednom obraze. Najväčšou nevýhodou

3CCD kamier je ešte stále náročná výroba trojčipových snímačov. Toje aj dôvodom

prečo majú trojčipové kamery menšie rozlíšenie jako jednočipové - len 300 000 až

500 000 bodov. Avšak ani počet týchto bodov neurčuje presné rozlíšenie čipu. Často

sú uvádzané tzv. maximálne rozlíšenia , ktoré však odpovedajú len kvalite fotografie

zhotovenej danou kamerou.

obr. 2.1 : Princíp rozkladu svetla v 3CCD kamerách

2.1.2 CCD

hlavné výhody CCD technológie : vysoká citlivosť

nízka spotreba energie

široký spektrálny rozsah

vysoká rozlišovacia schopnosť

malé rozmery čipu

nízká váha celej technológie

Podstatnou výhodou CCD kamier (ale aj digitálnych zariadení všeobecne) je

ich ukladanie snímaného obrazu v číslicovej podobe.

Mezi výhody pre použitie kamier na báze CCD v priemysle patrí predovšetkým

možnosť bezprostredného spracovania obrazu počítačom a jeho široké možnosti

konfigurácie .

19

Princíp CCD

Označenie CCD pochádza z anglického názvu Charge Coupled Device

(nábojovo viazané prvky). Princíp je založený na unipolárnych integrovaných

obvodoch, ktoré se vyrábajú technológiou MOS. Na kremíkový substrát (doštičky)

sú postupne naparované desiatky technologických vrstiev s rozdielnými presne

špecifikovanými chemicko-fyzikálnymi parametrami, vzniká tak čip závislý na

spektrálnom žiarení [obr. 2.2]. Vzniknuté doštičky sú následne rozrezané pozdĺž

čipov a podrobené testom fukčnosti.

obr. 2.2 : Hotový farebný čip (profesionálny čip s vysokým rozlíšením)

CCD čip je tvorený veľkým počtom elementárych snímacích prvkov veľmi

malej veľkosti (mikrometre). Tieto malé elementárne prvky sa vyznačujú

fotoelektrickým javom. CCD snímače využívajú fotocitlivé prvky pre zaznamenanie

dopadajúcej intenzity svetla. Každý prvok prevádza energiu dopadajúcich fotónov na

elektrický náboj, ktorý je priamo úmerný intenzite dopadajúceho svetla a dobe

osvetlenia (expozícia).

Nasleduje spracovávanie získaných nábojov. Na ten účel slúžia analógové

prvk , ktoré su taktiež implementované na čip. Jedná sa o vertikálne a horizontálne

pamäťové registre, resetovací tranzistor a operačný zosiľnovač [obr. 2.3]. Do

pamäťových registrov je po skončení expozície prenesený obraz zo štruktúry buniek,

ktorý je ďalej presunutý k prevodníku elektrického náboja na napätie. Po priechode

prevodníkom je výstupná napäťová úroveň zosilňovaná a presmerovaná na

analógový výstup čipu.

20

obr. 2.3 : Bloková schéma CCD čipu

Počas expozície sú fotocitlivé prvky vystavované priamej interakci s

dopadajúcimy fotónami a tým sa v nich kumuluje náboj, ktorý sa po skončení

expozície prenáša do vertikálnych posuvných registrov.Počet vertikálnych registrov

v jednom sĺpci odpovedá celkovému počtu riadkov = vertikálne rozlíšenie snímača.

Stálosť obrazu počas prenosu do vertikálnych posuvných registrov je zaistená

uzávierkou (mechanickou alebo elektronickou). Ďalší pohyb náboja sa uskutočňuje z

vertikálnych posuvných registrov do jedného horizontálneho, jeho rozmer (počet

pamäťových buniek) je udaný rozlíšením snímača v horizontálnom smere (počet

pixelov na jednen riadok). Z horizontálneho posuvného registra sú jednotlivé pixely

vynesené a zosilnené operačným zosilovačom, na ktorého výstupe získavame

analógový výstup čipu reprezentujúci obraz. Resetovací tranzistor na vstupe

zosilovača po zpracovaní každého jednotlivého pixelu cyklicky resetuje zosilovač,

aby sa na výstupe operačného zosilovača nesčítali náboje predchádzajúceho a

aktuálneho pixelu.

Elektrický náboj vznikajúci po porechode CCD čipom má svoje obmedzenia

na spodnej a aj hornej hladine. Na spodnej nikdy nenastane nula, poretože

pôsobením vonkajších vplyvov sa vytvára náboj, ktorý sa nazýva šum. Na hornej

21

hladine je CCD čip obmedzený svojimi technickými vlastnosťami (npr. 1mV). Po

digitalizácii náboja sa k jeho hodnote ešte priraďuje hodnota jasu. Porovnaním

citlivosti CCD a citlivosti filmového materiálu sa dospelo ku konvencii, že určitý

výkon CCD prvku odpovedá 100 ISO. Jas je v podstate číselná hodnota priradená

voltáži a vzniká pri prepočítaní. Procesor vie, že 1mV má priradiť hodnotu 255.

Procesor sa však dá prenastaviť, aby priraďoval hodnoty inak (napr. hodnota 255

bude pre 0.5mV). Vďaka tejto možnosti vzniká vlastnosť CCD čipov prepnúť ISO

100 na ISO 200 (400). Pri vysokých hodnotách však dochádza k zhoršeniu obrazu

v dôsledku šumu. Čím väčšia citlivosť tým nižší odstup signál-šum.

Celý proces elektronického zpracovania snímku vrátane prenosu na PC a

digitalizácie netrvá viac ako niekoľko desiatok milisekúnd.

2.1.3 Vyváženie bielej (white balance)

Správne zobrazenie farieb v kamere je závislé na druhu osvetlenia záberu.

Rôzne svetelné zdroje žiaria v odlišných frekvenciách viditelného spektra a

zpôsobují charakteristické zafarbenie obrázka. V profesionálnych kamerách sa

používajú dva základné filtre : denné svetlo (farebná teplota 5600K)

umelé svetlo (farebná teplota 3200K)

Okrem tohoto hrubého nastavenia je taktiež možné ďalším ovládacím

prvkom nastaviť konkrétnu farebnú teplotu presne. U amatérskych kamier sa často

spoliehame na automat, který vo väčšine prípadov postačuje. Problémy však

nastávajú pri zmiešanom osvetlení. Väčšina amatérskych kamier je pre tieto prípady

vybavená prepínačom WHITE BALANCE. Ten má polohy AUTO (automatické

nastavovanie), INDOOR - alebo symbol žiarovky (umelé osvetlenie) a OUTDOOR

- alebo symbol slniečka (prirodzené slnečné svetlo).

Kvalitnejšie prístroje potom prevzali úplné manuálne nastavenie

z profesionálnych kamier. Toto nastavenie sa prevádza pomocou čistej bielej plochy,

na ktorú dopadá požadované osvetlenie (mal by postačiť biely papier alebo stena).

Na túto plochu sa zamieri kamera tak, aby biela farba vypĺňala celú plochu obrazu a

po stlačení nastavovacieho tlačítka sa cca 3 sekundy počká, pokiaľ si kamera vyváží

22

farby. Takéto nastavenie si potom kamera pamätá počas celej doby záberu (pri

každej zmene osvetlenia jen nutné toto nastavenie zopakovať ).

2.1.4 Clona ( IRIS, EXPOSURE )

Clona je zariadenie, ktoré zaisťuje, aby na snímací čip dopadlo presne

požadované množstvo svetla. Pri velkom jase sa clona zatvára až na minimálny otvor

v strede objektívu (clonu je možné tiež zavrieť úplne a tým objektív uzavrieť). Pri

nízkej intenzite osvetlenia sa clona naopak otvára až po maximum, kedy svetlo

prechádza objektívom v celom jeho priereze.

Pri normálnych svetelných podmienkach pracuje v kamere clona

automaticky. Nejlepšie kamery pre tieto prípady používajú prvok prevzatý od

profesionálnych kamier, teda ručnú clonu, ktorá umožňuje zacloniť objektív presne

podla požiadavok kameramana. Bohužiaľ je však väčšinou mechanická clona

ovládaná servomotorom (to znamená s plynulou reguláciou) nahradená

elektronickým prvkom, ktorý sa pohybuje skokovo po jednotlivých clonových

číslach, čo značne zťažuje ručnú zmenu clony behom záberu.

23

2.2 Stabilizácia obrazu

2.2.1 Optická stabilizácia

Základom je plávajúca šošovka, ktorá sa pohybuje vždy tak, aby vyrovnala

nežiadúci pohyb objektívu [obr. 2.4]. Riadenie tejto šošovky zabezpečuje riadiaca

jednotka, ktorá získava informácie z dvojice gyroskopických zotrvačníkov, ktoré

indikujú nežiadúce zmeny pohybu. Dvojica týchto gyroskopov je aj najčastejším

zdôvodnením väčšej veľkosti pri kamerách s optickým stabilizátorom.

obr. 2.4 : Princíp stabilizácie pomocou plávajúcej šošovky

Druhým zpôsobom ako stabilizovať obraz optickou cestou je použitie

špeciálneho optického elementu. Ten pozostáva z dvoch šošoviek spojených medzi

sebou akýmsi pružným mechom (dovoľuje natáčanie jednej šošovky oproti druhej).

24

Mech je vyplnený silikónom s rovnakým indexom lomu ako majú šošovky na

krajoch. Vzniká tak jedna šošovka, která je schopná meniť svoj tvar natáčaním

prednej či zadnej časti. To má za následok zmenu uhlu lomu lúčov. Ďalšou súčasťou

je znova pripojená mechanická alebo elektronická vyrovnávacia sústava. Tá má za

úlohu deformovať tento optický element tak aby sa výsledný obraz za objektívom

nechvel.

Najnovšie optické stabilizácie už nie sú konštrukčne súčasťami objektívu ,ale

sú umiestnené priamo pri snímacom čipe (s týmto spôsobom realizácie optickej

stabilizácie prišla na trh spoločnosť KONICA MINOLTA . Tento čip (napr. CCD)

pláva na špeciálnom gélovom podklade a s okolím je spojený sústavou pružných

zberníc a mechanických úponov. Tie sú napojené na vlastnú elektronickú alebo

mechanickú detekčnú a vyrovnávaciu sústavu. Akonáhle sa detekuje posun obrazu

na čipe, je tento čip sústavou vychýlený tak, že tento posuv eliminuje.

2.2.2 Elektronická stabilizácia

Princíp je založený na fakte, že pokiaľ použijeme snímací čip väčšieho

rozlíšenia ako potrebujeme, tak nám obraz pokryje na čipe len obdĺžnikovú oblasť v

strede. Pri chvení obrazu, sa táto oblasť posúva po celom čipe. Pomocov vhodného

vstavaného algoritmu je možné sledovať pohyb okrajov obrazu a tak sa dá

jednoducho synchrónne posúvať po čipe i oblasť, z ktorej sa budú čítať dáta.

V prípade ,že ujde obraz na čipe o kúsok vľavo od stredu, algoritmus detekuje tento

pohyb a aj veľkosť tohoto pohybu a prikáže čipu, aby nesnímal obraz zo stredu, ale o

daný kúsok viac vľavo.

Takáto stabilizácia je jednoduchá na výrobu, ale dokáže stabilizovať iba malé

odchýlky, čo je spôsobené faktom, že pri väčších odchýlkach sa plocha zobrazovania

posúva aj mimo plochu čipu, s čím si už vstavaný algoritmus nedokáže poradiť.

25

2.3 Médium - MiniDV MiniDV je malá kazeta formátu DV (digital video), ktorý je mezinárodným

štandardom (ustavený konzorciom nejvýznamnejších firiem v danej oblasti). MiniDv

nie je určené len pre profesionálnov, ale práve naopak dosahuje veľkej obľuby aj u

amatérskych a príležitostných filmárov. Za prijitaľnú cenu ponúkajú digitální

kamery s miniDV uspokojujúce vlastnosti v kvalite záznamu. Výhodou je aj fakt, že

pri kopírovaní na inú miniDV kazetu, alebo pri prevode do počítača nedochádza ku

zhoršeniu kvality záznamu. Zvuk sa dá nahrávať buď dvojkanálovo (48kHz/16bit),

alebo štvorkanálovo (32kHz/12bit).

Kazeta L má rozmer pribl. 120x90x12 mm a obsiahne maximálne 4,6 hodín

(v EP/LP režime 6,9) hodín videa. Známejšie kazety S merajú zhruba 65x48x12 mm

a pojmú najviac 60 (90) minút. Menšie z uvedených časových dĺžok sa dosahujú v

štandardnom režime Standard Play - SP a väčšie v rozšírenom Extended Play - EP,

alebo inými slovami Long Play - LP. Na 80-minútovú kazetu, obsahujúcu o niečo

tenšiu pásku, sa v EP/LP režime zmestí až 120 minút záznamu.

Záznamové stopy sú šikmo orientované (niekoľkostupňový odklon od smeru

dĺžky pásky), majú šírku 10 mikrometrov režime SP a 6,7 um v EP/LP, kedy sa

páska posúva o tretinu pomalšie. Dlhohrajúci režim je preto podstatne náročnejší na

mechanickú precíznosť všetkých zúčastnených členov, čo vedie ku zvýšenému

výskytu chýb záznamu a pre dôležitejšie nahrávky sa neodporúča.

Hoci výrobcovia pôvodne zamýšľali, že L-kazety sa stanú vysoko-kvalitným

nástupcom spotrebiteľského formátu VHS, , dnes ich v tejto oblasti takmer

nenájdeme a používajú ich len profesionáli. . Dokonca aj väčšina profesionálnych

modelov kamkordérov DV pracuje len s kazetami MiniDV, zatiaľ čo väčšina

profesionálnych videorekordérov DV podporuje obe veľkosti kazety.

Záznamovým médiom je páska čo sa javí ako istý nedostatok, kôli tomu že o

kazety a čistotu mechaniky sa musíme starať. A aj v prípade sebamenšej ztrate

informácie sa obraz začne rozpadávať na štvorčeky (tzv. frame drop).

26

2.4 Rozhranie

2.4.1 FireWire

FireWire (i.Link alebo IEEE 1394) je štandard rozhrania vysokorýchlostnej

sériovej zbernice pre osobné počítače (a digitálne audio a video) s možnosťou

asynchrónneho prenosu v reálnom čase. Paralelne môže byť prostredníctvom

FireWire prepojených až 63 zariadení.

Všetky moderné digitálne videokamery s technológiou miniDV, DV,

DVCAM a DVPRO vyrobené od roku 1995 používajú pripojenie k počítaču

prostredníctvom FireWire. Rovnako všetky osobné počítače spoločností Apple

Computer, Sony (ako i mnohé ďalšie) disponujú zabudovanými zásuvkami FireWire.

Počiatky FireWire sa datujú od roku 1995, keď ho uviedla firma Apple. Ako

štandard bol navrhnutý skupinou IEEE (Institute of Electrical and Electronics

Engineers). Z toho názov IEEE 1394. Pôvodne mal slúžiť ako náhrada rozhrania

SCSI. Taktiež sa môžeme stretnúť s označením i.Link, čo je vlastne označenie, ktoré

pre toto rozhranie používa firma Sony. Rozhranie i.Link od Sony používa na rozdiel

od FireWire, ktoré používa 6 [obr. 2.5], iba 4 kontaktné kolíky [obr. 2.6]. Dva

chýbajúce kontaktné kolíky slúžia na napájanie zariadenia, čo v prípade i.Linku (a

ostatných zariadení využívajúcich štvorkolíkove pripojenie) znamená potrebu

disponovať externým napájaním.

obr. 2.5 : 6-pinovy konektor IEEE 1394

27

obr. 2.6 : 6-pinovy konektor IEEE 1394

Zvyčajne sa používajú FireWire konektory 6/4 / ako na obrázkoch, napríklad

digitálne kamery / alebo 6/6.

Systém rozhrania FireWire sa okrem pripojenia digitálnej kamery s osobným

počítačom alebo strihovým systémom častokrát využíva na pripojenie externých

diskov, tlačiarní,audiosystémov ale aj priemyselných videokamier. Jednou z výhod

IEEE 1394 oproti bežnejšie používanému pripojeniu cez USB (viac o USB

v nasledujúcej kapitole) je jeho vyššia efektívna rýchlosť a schopnosť samostatne

pracovať bez pripojenia na hostiteľský počítač. Z hľadiska spracovania, editácie a

strihu videa a audia sa ako hlavná výhoda FireWiru javí schopnosť dosahovať vyšší

trvalý (neprerušovaný) dátový tok na rozdiel od vysokorýchlostného USB.

Formou acyklickej sieťovej štruktúry je FireWire schopné naraz prepojiť až

63 zariadení. Taktiež podporuje komunikáciu zariadení na princípe peer-to-peer

(P2P). Takto je umožnená komunikácia zariadení, ako sú napríklad skener a

tlačiareň, bez použitia systémových prostriedkov počítača. Pri komunikácii typu

Peer-to-Peer vystupujú zariadenia ako rovnocenné. Komunikácia prebieha priamo

medzi zariadeniami. Samozrejmosťou pre FireWire je hot swap (pripájanie bez

reštartu), aj keď výrobcovia videokamier častokrát odporúčajú predsa len počítač

pred pripojením zariadenia cez FireWire vypnúť a pripájať kameru v režime offline.

FireWire taktiež podporuje aj plug-and-play.

Vzájomne prepojené zariadenia cez FireWire môžu medzi sebou

komunikovať bez priameho prístupu k pamäti. Príkladom je napríklad seriál bus

protocol (SBP) používaný FireWire diskami na minimalizovanie prerušení. Taktiež

28

prepojenie FireWire zariadenia s počítačom prebieha bez zásahu operačného

systému (hardvérovo riadené).

Pomocou príslušného softvéru je možné pomocou FireWiru vytvárať siete.

Napríklad medzi dvoma osobnými počítačmi bez prítomnosti smerovačov. Hlavnou

výhodou prepojenia počítačov cez FireWire je len minimálna potreba konfigurácie

počítačov spolu s vysokou prenosovou rýchlosťou. Vytváranie sietí pomocou

FireWire podporuje Linux, Mac OS X a Windows od verzie XP.

V prípade spojenia viacerých FireWire zariadení, sú tieto zariadenia

pripojené na zbernici v stromovej štruktúre.Každému zariadeniu sa priradí

identifikačné číslo ID. Koreňový uzol má vždy najvyššie ID. Ostatné ID sa priraďujú

podľa vzdialenosti zariadenia od tohoto hlavného (koreňového) uzla.

Ako som už spomínal, FireWire konektor so šiestimi kontaktnými kolíkmy

umožňuje niektorým zariadeniam pracovať bez ďaľšieho napájania (cez kábel,

batéria) , a dokáže porty napájať až 45 wattmi. Maximálna dĺžka kábla je 4,5 metra.

Je však možné vzájomne naviazať až 16 káblov (maximálna dĺžka spojenia môže

byť 72 metrov). Existuje aj verzia FireWire 800 založená na štandarde IEEE 1394b

(od roku 2003). Namiesto šiestich pinov obsahuje až 9 [obr. 2.7] a dosahuje

prenosovú rýchlosť 786 Mbit/s. Vďaka tejto rýchlosti FireWire 800 výrazne zvyšuje

vzdialenosť možného pripojenia (4,5m). Šesťpinové konektory (FireWire 400) sú

s nimi plne kompatibilné, a vyskytujú sa taktiež káble s kombináciou práve 9-

pinového FireWire 800 konektora s 6-pinovým FireWire 400 konektorom [obr. 2.8]

(alebo 9-pinový FireWire 800 a 4-pinový FireWire 400 [2.9]). Pričom pri prenose

dochádza k zredukovaniu maximálnej prenosovej rýchlosti na rýchlosť FireWIre

400.

obr. 2.7 : FireWire 800 kábel s 9-pinovými konektormi

29

obr. 2.8 : 9-6 pinový FireWire kábel

obr. 2.9 : 9-4 pinový FireWire kábel

FireWire rozhranie je možné vstavať to osobného počítača pomocou PCI

karty, alebo je, v prípade nových matičných dosiek, priamo umiestnená na MB

(Mother Board).

2.4.2 USB

USB (Universal Serial Bus) sa prvýkrát objavilo v roku 1994, vtedy sa

jednalo o verziu 0.7. Dizajn USB bol štandardizovaný spoločnosťou USB-IF (USB

Implementers Forum). Hlavným dôvodom jeho vzniku bola snaha nahradiť pomalé

sériové a paralelné porty. Taktiež bolo vyvinuté ako doplnok k FireWire IEEE 1394.

V roku 1996 bola uvedená verzia 1.0 s prenosovou rýchlosťou 12Mbito/s. A v roku

2001 bola štandardizovaná verzia 2.0, s 40 násobne vyššou prenosovou rýchlosťou

oproti predchádzajúcej verzii. Minulý rok bola predstavená aj verzia 3.0 by mala

dosahovať rýchlosť až 4.8Gbit/s. Jej uvedenie do predaja je však naplánované až na

rok 2009, prípadne 2010.

30

Maximálna rýchlosť je 480Mbps (HiSpeed). Práve táto vyššia rýchlosť

umožnila USB sa presadiť aj v oblastiach, kde nenachádzalo predtým uplatnenie

práve kôli nízkej prenosovej rýchlosti a kde dovtedy úradovalo práve rozhranie IEEE

1394. Verzia 2.0 sa s menšími úpravamy používa dodnes. Pričom pru každej verzii

USB platí spätná kompatibilita k jej predchádzajúcim verziám.

Rozhranie USB podporuje pripojenie plug-and-play. Plug-and-play

technológia umožňuje operačnému systému ľahšie identifikovať pripojený hardvér.

Na základe tejto identifikácie systém automaticky spustí alebo nainštaluje pre

zaridenie príslušný ovládač. Plug-and-play tak značne zľahčuje prácu so zariadením

a zároveň šetrí čas.

USB podporuje 3 dátové rýchlosti. Pre zariadenia ako sú klávesnice, myši,

joypady sa vyžíva najnižšia rýchlosť Low Speed (1.5 Mbps). Tieto zariadenia sa

taktiež zvyknú označovať aj jako Human Interface Devices. Ďalej nasleduje Full

Speed rýchlosť (12Mbps), pre verzie 1.0. Najvyššiu rýchlosť predstavuje Hi Speed

(480Mbps).

V súčastnosti existuje viacero konektorov pre USB. Konkrétne sa jedná o typ

A a typ B (prípojka a receptor) [obr. 2.10]. S verziou 2.0 sa objavili aj MiniB

konektory [obr. 2.11], taktiež prípojka a receptor. Taktiež bola na trh uvedená aj

špecifikácia pod názvom Micro- USB. Táto verzia prináša menšie rozmery

konektorov, ktoré majú čoraz väčšie využitie v súvislosti s ich použitím v mobilných

telefónoch, PDA-čkach, fotoaparátoch, kamerách. USB obsahuje 5V zdroj na

jedinom drôte, čím umožňuje pripojenému zariadeniu čerpať energiu. Maximálna

dĺžka kábla pri použití USB 2.0 je 5 metrov.

obr. 2.10 : USB konektory typA a typ B

31

obr. 2.11 : USB kábel s konektorom A na jednom konci a mini-B na druhom konci

V poslednej dobe sa používanie USB zariadení pomerne rýchlo rozširuje a

vďaka klesajúcej cene sa rozmáhajú hlavne pamäťové prenosové zaridenia (USB

kľúče). Veľmi oblúbenými sa stávajú, kôli jednoduchosti použitia a prakticky

nulovej konfigurácie, externé pevné disky s rozharním USB. Samozrejmosťou sú

USB výstupy na videokamerách, digitálnych fotoaparátoch, tlačiarňach, atď.

V prípade tlačiarní tak USB umožňuje pripojenie viacerých tlačiarní na jeden

počítač. Roku 2006 bola predvedená aj Wireless USB bezdrôtová alternatíva [obr.

2.12]. Umožňuje prepojenie zariadení s USB rozhraním bez použitia káblov. Ponúka

prenosovú rýchlsoť 480Mbit/s na vzdialenosť 3 metrov a 110Mbit/s na vzdialenosť

10 metrov. Pričom používa pásma od 3,1 do 10,6 GHz. K hosťujúcemu zariadeniu

(host) je možné pripojiť až 127 zariadení. Systém pri pripojení WirelessUSB alebo

klasického USB nie je schopný rozpoznať rozdiel. Táto verzia sa stala obľúbenou u

výrobcov herných konzol ale využíva sa aj pri tlačiarniach alebo skeneroch, a do

budúcnosti predstavuje veľký potenciál.

obr. 2.12 : Bezdrótový USB hub

32

3 Digitálne spracovanie videa

3.1 Digitalizácia videa Digitálne video ,ktoré ideme používať (editovať) na počítači je možné získať

viacerými spôsobami . Niektoré videá , sú tzv. natívne, iné sa do digitálnej podoby

prevádzajú digitalizáciou. Existujú dva spôsoby ako získať digitálne video na

spracovanie. Prvým spôsobom je získať už zdigitalizované video, druhý spôsob

znamená získať video nekomprimované, ktoré bude následne zdigitalizované.

3.1.1 VCD, DVD

Takéto video dostávame už v digitálnej podobe. Sú to videá vo formáte,

Video CD (VCD), Super Video CD (SVCD), alebo DVD. V súčastnosti sa na trh

čoraz viac dostáva tretia genrácia diskov s označením BlueRay alebo HD DVD. Na

tieto disky je možné uložiť až 60 GB dát. Takéto videá stačí len skopírovať na pevný

disk a rovno s ním môžme začať pracovať (editovať).

Vďaka tomu , že video je už digitalizované , nedochádza už k žiadnej ďaľšej strate

kvality. Pokiaľ sú dané videá v nižšej kvalite , v nízkom rozlíšení alebo s nízkym

FPS (frame per second), tieto nedostatky sa už nedajú nijak vylepšiť. Taktiež sa

môže stať, že VCD, SVCD, DVD majú málo kľúčových snímiek , čím sa stáva video

doslova nepoužiteľné pre strih.

3.1.2 DV kompresia

Digitálne kamery (Digital8, MiniDV, DV) zaznamenávajú na médium video

v digitálnej podobe DV. Neukladá sa však čisto nekomprimované video z dôvodu

vysokého dátového toku. Pri kompresii obrazu sa používa algoritmus DCT

(diskrétna kosínusová transformácia ), čím sa dosiahne kompresný pomer 5:1 a

dátový toku 25Mbit/s. V tomto prípade sa ani tak nejedná o kompresiu, ako o

spôsob kódovania obrazu. Obraz je vo formáte YUV 4:2:0 (YCbCr). Jasová

33

informácia je vzorkovaná štandardným spôsobom, informácia Cr sa vzorkuje každý

párny riadok a informácia Cb sa vzorkuje na nepárnych riadkoch, každé s

polovičnou frekvenciou oproti jasovej zložke. Vzorec 4:2:0 vyjadruje vzorkovanie v

horizontálnom smere.

MiniDV, DVCAM, DVCPRO, Digital8 sú rôzne formáty, napriek tomu používajú

rovnaké kódovanie obrazu (DV kompresiu). Rozdiel je iby v používanom médiu.

Systémy D-9 a DVCPRO50 taktiež používajú klasickú DV kompresiu, ale používajú

súčasne dva kodeky. Použitie dvoch kodekov má za následok dojnásobný dátový

tok, ale aj vyššiu kvalitu.

Na komunikáciu osobných počítačov s digitálnymi kamerami slúži rozhranie

FireWire (patentované pod označením IEEE 1394). Viacej o rozhraní FireWire

v predošlej kapitole .

Niektoré digitálne videokamery obsahujú funkciu prechodného A/D a D/A

prevodníka. Jeden z najlepších spôsobov, ako získať digitálnú kópiu analógového

záznamu s nejmenšou stratou kvality. Na vstup prevoníka prichádza kompozitný

alebo cez SVHS prepojenie anlógový signál, ktorý prevodník prevádza a na výstup

sa dostáva 25Mbit-ový záznam v DV formáte. Cez videokameru sa takto dajú

zdigitalizovať napríklad nahrávky zo starej videokamery, alebo nahrávky z VHS.

Záznam v DV formáte je definovaný na 720x576, 4:2:0, záznam vo vyššej kvalite je

možný pomocou HD (high definition) kamery (rozlíšenie 1920x1080).

3.2 Kompresia videa Video je sekvencia po sebe idúcich obrázkov. Nekomprimované video nie je

vhodné na uchovávanie na disku alebo jeho šírenie, či už na DVD alebo cez internet,

kvôli jeho veľkosti. Napríklad video pri zolíšení 720x576 vo formáte RGB ( 3bajty

na obrazový bod ) a pri 25 fps , by potrebobalo 31 104 000 baytov na pevnom disku

pre jednu sekundu (720x576x3x25 = 31 104 000) . To znamená, že jedna hodina

videa o tejto kvalite v surovom stave by nám zabrala cca 100GB na pevnom disku .

Je jasné že spracovať a uschovávať takéto množstvo bajtov je neekonomické a

neúsporné. Naviac treba počítať aj s faktom, že pri ďalšom spracovaní videa, jeho

editácii a strihu, si strihové programy uberajú ďaľšiu značnú časť z hardiskov pre

34

záložné súbory a info dáta. Veľkosť čerstvo natočeného (surového) videa je teda

hlavným dôvodom prečo ho komprimovať.

Pod pojmom kompresia teda rozumieme zmenšenie objemu dát videa a audia.

Kompresia sa vykonáva pomocou kodekov. Tieto kodeky môžu video komprimovať

v rôznych pomeroch. Slovo kodek pochádza zo spojenia dvoch anglických slov

Coder (kóder) a DECcoder (dekóder), z toho CODEC. Kodek je teda algoritmus,

ktorý sa stará o kompresiu aj o dekompresiu. Algoritmus zakóduje snímky videa do

menšej podoby a potom ich následne dekóduje v reálnom čase. MPEG a AVI sú

dva základné typy kódovania videa. Hlavným parametrom kodeku je tzv. cieľová

bitová rýchlosť (bitrate) v kb/s (za kvalitný sa považuje záznam o rýchlsoti 1500 –

2000 kb/s). Bitrate (dátový tok) udáva počet bitov za sekundu, ktoré prehrávač při

prehrávaní videa zpracováva. Ide teda o definovaný počet bitov, ktorý použije kóder

pri kódovaní. Pri definovaní bitovej rýchlosti platí, čím viac bitov za sekundu je na

kompresii použitých, tým má výsledné video lepšiu kvalitu. Poznáme dva typy

bitratu: VBR a CBR. CBR (constant bitrate) alebo konštantný dátový tok sa počas

celej doby prehrávania nemení. Kompresia v CBR je jednoduchá, niekedy sa však

môže stať, že konštantný dátový tok môže spôsobiť zbytočné zaberanie miesta na

disku. Príčinou je práve konštantné prúdenie dát počas celého trvania videa, a to aj

v momentoch kde to nie je nevyhnutne potrebné (napr. kludný obraz, bez pohybu).

Kodek teda udržuje stále rovnaký bitrate bez ohľadu na to, koľko je ho skutočne

treba. CBR sa používa pri starších kompresných algoritmoch. VBR (variable bitrate)

alebo premenný dátový tok mení kompresný pomer podľa zložitosti scény. To

znamená, že pri menej zložitých pasážach je použitých menej dát a naopak, pri

rýchlom pohybe (veľa zmien) je dátový tok najväčší (kompresia je najmenšia).

Oproti CBR dosahuje VBR pri rovnakom primernom dátovom toku výrazne vyššiu

kvalitu. Zvolený bitrate pri VBR však reprezentuje len priemer a častokrát sa stáva,

že sa kodek do neho presne netrafí, čo má za následok nepresné odhadovanie

veľkosti výsledného súboru. Použitím VBR však ide na jeden disk nahrať viac dát

ako pri použití CBR. Tento typ kódovania používa MPEG-4.

Dôležitý je aj kompresný pomer, ktorý vyjadruje pomer pôvodného a

zkomprimovaného objemu dát. Čím je kompresný pomer väčší, tým sú väčšie aj

ztraty na kvalite výsledného videa (menej detailov). Z hľadiska použitých

prostriedkov pri komprimácii môžeme spôsob prevedenia kompresie deliť na dva

druhy. Hardvérová kompresia, prevádzaná špeciálnymi čipmy na videokartách, a

35

softvérová kompresia využívajúca výkon procesoru počítača (CPU). Hardvérová

kompresia je rýchlejšia pretože zaťaženie systému je menšie, ale väčšinou býva aj

cenovo drahšia. Pri zložitejších metódach kompresie prevádzaných centrálnym

procesorom počítača sa používa tzv. off-line metóda. A teda, že doba prevedenia

kompresie trvá dlhšie jako samotná doba záznamu. Tento jav vzniká v dôsledku

neschopnosti procesora prevádzať zložitú kompresiu v reálnom čase.

Pri kompresii videa sa stretávame s pojmami „spatial compression“ a „temporal

compression“. U spatial kompresie sú hodnoty skupiny bodov s rovnakou hodnotou farby

nesúce farbovú informáciu nahradzované priemernou hodnotou farby v záujme dosiahnuť

čo najväčší kompresný pomer (dochádza však aj k degradácii obrazu). Temporal kompresia

sleduje zmeny po sebe idúcich snímkov a pokiaľ sú tieto zmeny málo rozsiahle zaznamenáva

iba zmemy v obraze.

Kodeky môžme rozdeliť do dvoch skupín. A to sú bezstratové kodeky a

stratové kodeky. Teraz uvediem zoznam najznámejších a najpoužívanejších

kodekov, ktoré sa v súčastnosti používajú pri spracovaní audia a videa. Uvádzam aj

kodeky, ktoré momentálne už nie sú využívané v takej miere ako v minulosti, avšak

tvorili základ pre vývoj súčastných kodekov. Rozdelené sú na dve skupiny

bezstratových a stratových kodekov, podľa spôsobu komprimácie.

3.2.1 Bezstratové kodeky

Video pri bezstratových kodekoch neztráca žiadnu informáciu. Komprimačný

pomer je však malý 1:2.

RAW

Nejde v podstate o kodek , RAW predstavuje surové nekomprimované video.

Pri plnom PAL (720x576) je dátový tok 31,1 MB/s .

36

HuffYUV

Tento kodek komprimuje video použítím Huffmanovho kódovánia.

V niektorých prípadoch komprimuje až 40% pôvodnej veľkosti. Zvládá kompresiu

obrazu vo formáte RGB i YUV (YCbCr).

Huffmanov kód

Patrí do skupiny entropických kódov. Pracuje na princípe priraďovania

kódových slov prvkom podľa početnosti ich výskytu. Často sa vyskytujúce

prvky dostávajú kratšie kódové slovo, a prvkom, ktoré sa vyskytujú

zriedkavejšie sa priraďuje dlhšie kódové slovo. Súčasťou zakódovaného

súboru je aj kódovacia tabuľka, ktorá sa následne používa pri dekódovaní

súboru. Tabuľka obsahuje pravidlá priradenia bitov jednotlivým kódovaným

dátam. Huffmanov kód je aj súčasťou kompresnej metódy MPEG-u.

RLE

RLE (Run Length Encoding) je založený na tom, že hodnoty určujúce odtieň

susedných bodov v obraze bývajú často rovanké. Takže namiesto AAAAA sa prenesie 5A.

Ide o bezstratovú kompresiu, pokiaľ sa nerozhodneme vyhodnocovať susedné body tak, že

pri určitej malej odchýlke ich považujeme za rované. Je výhodné používať RLE zároveň so

Spatial algoritmom, práve pre ich podobné princípi kompresie.

3.2.2 Ztratové kodeky

Ztratové kodeky využívajú to, že obraz nemusí byť úplne dokonalý, dokonca

môže byť zkreslený, niekedy až drasticky. Rôzne kodeky se líšia kvalitou,

rýchlosťou a výslednou veľkosťou komprimovaného videa.

Indeo® Video 5.11

Tento kodek bol vyvinutý spoločnosťou Intel. Má pomerne dobrú kvalitu

obrazu. Pri nastavení kvality na 100% je výsledný obraz skoro na nerozpoznanie od

nekomprimovaného.

37

Microsoft H.261 a H.263

H.261 je štandard pre videokonferencie a videotelefonovanie. Kodek H.263

implementuje vyššiu presnosť pri pohybe ako H.261. Jeho použitie je pre

monitorovacie systémy a pre videokonferencie s veľkou obrazovkou.

Microsoft Video 1

Kodek je štandardnou súčásťou všetkých operačných systémov firmy

Microsoft od verzie Windows 95. Avšak kvalitou výsledného obrazu nie je najlepší.

I pri nastavenej 100% kvalite je pozorovatelné štvorčekovanie a iné vady v obraze.

Kodek je naviac pomerne pomalý a takto zakódované video je dokonce väčšie ako

rovnaké video zakomprimované bezstratovým kodekem HuffYUV.

MJPEG

Kompresný kodek MJPEG (Motion JPEG) je založený na kompresii

jednotlivých snímkov použitím kompresie JPEG. Prednosťou kodeku je, že každý

snímok je komprimovaný samostatne a je teda vždy kľúčový – kodek je teda veľmi

vhodný pre strih. Softwarový kodek komprimujúci video kodekem MJPEG je

napríklad PICVideo MJPEG Codec. Kodek podporuje prekladaný obraz a má

pomerne vysokú kvalitu obrazu.

MPEG-1

MPEG je zkratkou pre Motion Pictures Experts Group. Formát MPEG-1 bol

dokončený v roku 1991 a ako norma prijatý v roku 1992 - ISO/IEC-11172. MPEG

kompresia používa pri kompresii videa I, P a B snímky [obr. 3.1]. I snímky (Intra

Pictures) sú kľúčové snímky, sú komprimované podobne ako MJPEG, ale naviac s

možnosťou komprimovať rôzne časti obrazu rôznym stupňom kompresie. P-snímky

(Predicted Pictures) sú kódované s ohľadom na najbližší predchádzajúci I alebo P-

snímok. B-snímky (Bidirectional Pictures) sú dopočítavané ako rozdielové snímky

38

medzi najbližším predchádzajúcim I alebo P-snímkom a nasledujúcím I alebo P-

snímkom.

obr. 3.1 : Princíp kódovania IPB snímkov

Celá sekvencia snímkov (od jedného I po ďalší I snímok) sa nazýva GOP

(Group of Pictures). Štandard MPEG neurčuje žiadne pravidlá a obmedzenia pre

vzdialenosti I a P snímkov. Kompresia umožňuje kedykoľvek ukončit GOP a

predčasne tak použiť ďalšiu sekvenciu GOP začínajúcu snímkom I ,čo vedie k

zlepšeniu kvality videa. Komprimované video obsahujúce premenlivé vzdialenosti

medzi kľúčovými snímkami sa nazýva VKI (Variable Keyframe Interval). Z

pohľadu zaberaného miesta I snímky zaberajú nejviac miesta, po nich sú P snímky a

úplne nejmenej miesta zaberajú snímky B. Kompresia MPEG-1 sa nehodí pre strih

videa z dôvodu vzdialených kľúčových snímkov. MPEG1 zvláda komprimovať iba

celé snímky (nepodporuje prekladané snímky ). Väčšina strihových programov však

umožňuje export do formátu MPEG-1. V dnešnej dobe je však tento kodek už

zastaral, čo pociťovať hlavne pri porovnávaní kvality videa s novšímy kodekami

(DivX , XviD).

39

MPEG-2

Formát MPEG-2 bol dokončený v roku 1994 a stal se štandardom pre

kompresiu digitálneho videa. Bol navrhnutý tak, aby dosahoval vysielacej kvality

videa. Oproti MPEG-1 prináša kompresia MPEG-2 podporu pre prekladané snímky,

teda polsnímky. Premenlivý dátový tok, umožňuje v náročnejších scénách videa

použiť viac bitov pre kompresiu a naopak v kľudnejších scénách sa použije menej

bitov. Samozrejme však ďalej podporuje i konštantný dátový tok. Kodek sa používa

pre SVCD , DVD a v digitálnom vysielaní (DVB – Digital Video Broadcast).

Nevhodný pre strih. Kodek dosahuje vysokej kvality hlavne pri vysokých dátových

tokoch.

MPEG-4

MPEG-4 bol vyvinutý opäť spoločnosťou Motion Picture Experts Group.

Kodek je vlastne množina parametrov a vlastností, ktoré musí kompresor spĺňať, aby

bol s MPEG-4 kompatibilný. Podporuje rôzne formáty dát od mobilných telefónov

(176x144) až po HDTV. Kodek predstavuje kombináciu štandardného (MPEG)

a objektového (OBC – Object Based Coding) kódovania. MPEG-4 narába

s elementárnymi prvkami obrazu. Jedná sa o VO (video object) a AVO (audio-video

object). Vďaka práci s týmito prvkami umožňuje MPEG-4 manipuláciu

s jednotlivými objektami na scéne (zváčšenie, výmenu, atď.). Vlastnosti dátového

toku (rozlíšenie obrazu, prenosová rýchlosť) sú definované profilmy, z ktorých

každý má svoje úrovne. Ide o „Simple profile“ s tromi urovňami. Maximálna

prenosová rýchlosť u tohto profilu je 384 kb/s. Ďalším je „Core profile“ (dve úrovne)

a tretím je „Main profile“ (tri úrovne) s rozlíšením 1920x1080. Poznáme rôzne

implementácie MPEG-4, ktoré vyberajú z definície MPEG-4 vždy to, čo je pre daný

formát vhodnejšie. Kodeky využívajúce zpôsoby kompresie MPEG-4 sú npr.

Microsoft MPEG-4 v1, v2 a v3, DivX 4, DivX 5,DivX 6 , XviD a daľšie.

40

H.264

H.264 AVC (Advanced Video Coding) reprezentuje novú generáciu

kodekov. Je novší ako DivX ale ja som sa ho rozhodol uviesť hneď za MPEG-4

kodekom kôli tomu, že H.264 predstavuje jeho vylepšenú verziu. Presadzuje sa

hlavne v oblastiach videotelefonovania alebo HDTV. Vďaka použitým technikám

premennej dĺžky blokov a pohybovým vektorom ponúka efektívnejšiu komprimáciu

ako jeho predchodcovia pri rovnakej kvalite obrazu. Jeho nevýhodou sú však vysoké

hardvérové nároky (na kódovanie v reálnom čase je potrebný procesor o frekvencii

3GHz).

DivX 4, DivX 5

Kodek DivX 4 podporuje niekoľko variánt kompresie. Jednopriechodová s

daným dátovým tokom, jednopriechodová s danou kvalitou a dvojpriechodová. Prvý

variant kompresie sa snaží pri kompresii videa dodržať daný dátový tok. Variant

kompresie s danou kvalitou komprimuje tak, aby kodek dosiahol danú konštantnú

kvalitu. Nevýhodou je nepredvídateľná veľkosť súboru. Posledný variant prevádza

dva priechody komprimovaného videa. Pri prvom priechode sa analyzuje

komprimované video a zapisujú se získané informácie do logovacieho súboru. Pri

druhom priechode sa využíva informácia z prvého priechodu a efektívnejšie sa

využívá dátový tok. Pre scény s vyššou kompresiou DivX 4 používa I a P snímky.

Podporuje tiež premenlivú vzdialenosť I-snímků (VKI).

Od verzie DivX 5 je už kodek uzavretý, bez zdrojových kódov. Kodek je

kompatibilný s MPEG-4, komprimuje do formátu MPEG-4 Simple Profile a zvláda

prehrávanie predchádzajúcich verzí kodeku DivX, MPEG-4 Simple Profile, MPEG-4

Advanced Simple Profile a H.263 (videokonferencie). DivX 5 používa pokročilejšiu

techniku pri kompresii a oproti DivX 4 dosahuje zlepšenie kvality až o 25% pri

zachovaní veľkosti súboru. Implementuje obojsmernú kompresiu, teda B-snímky.

Kodek taktiež dokáže export čisto do MPEG-4 formátu a konverziu mezi ním a AVI

formátom. Podporuje rozlíšenie až 1920x1080.

Hlavným plusom DivX –ov je vysoká kvalita pri nízkom dátovom toku.

41

DivX6

DivX6 podporuje veľa mediálnych formátov, prináša aj úplne nový DivX

Media Format, ktorý zahrňuje podporu npr.: Interaktívne video menu, rozmanité

titulky, viac jazykových stôp,… . Kým u predošlých verzií, bol DivX podobný video

formátom podobným ako MPEG-2, u 6 generácie je podobný skôr QuickTimu. V

súčasnej dobe sa DivX (a vlastne všetky MPEG-4 kodeky) používajú pre

zálohovanie filmov z DVD. Výhodou je malá (v porovnaní s inou kompresiou)

veľkosť výsledného súboru. V súčastnosti ho plne podporujú najnovšie DVD stolné

prehrávače.

XviD

XviD je MPEG-4 kompatibilný kodek a implementuje veľa vlastností

MPEGu 4. Taktiež dokáže produkovať MPEG4 kompatibilné dátové prúdy.

Podporuje farebné formáty RGB a YUV.

ASF, WMV

Firma Microsoft vyvinula vlastný formát ASF (Advanced Streaming Format),

určený predevšetkým pre stream videa. ASF je formát aj kompresia, vychádza z

formátu AVI a dovoľuje použiť iba kompresiu Microsoft MPEG4. Firma Microsoft

uviedla i formát WMV, ktorý je novšou verziou ASF. Kompresia ASF čiastočne

implementuje MPEG4, nepodporuje totiž B-snímky. Maximálne rozlíšenie je

352x288 ( kompresor odhadzuje snímky aby dodržal dátový tok ).

Quicktime

Quicktime je formát vyvinutý firmou Apple. Používá sa napríklad na

prezentáčných CD a pre video streaming. Na prehranie je nutný prehrávač, ktorý ale

nie je súčásťou operačných systémov, a je nutné si ho stiahnuť z webových stránek.

42

RealVideo

Má podobné vlastnosti ako Quicktime, ale je viac zameraný na kompresiu

streamovaného videa.

43

4 Strih videa Po prenesení surového videa natočeného, videokamerou, na pevný disk

počítača sa začína jedna z najdôležitejších etáp realizácie pútavého multimediálneho

diela. Kvalitne prevedený strih je popri ucelenom scenári jeden zo základných

kameňnov úspechu filmu, videa, videoklipu. Bez strihu by ďalšia prezentácia diela

nemala zmysel. Pri strihu ide o rozdelenie, spojenie, preloženie videosekvencie za

prípadného doprovodu zvuku, vytváranie prechodových efektov, importovanie

tituliek a prípadné aplikovanie grafických efektov.

Strih videa je možné rozdeliť viacerými spôsobmi. Podľa použitia

technických prostriedkov môžme strih rozdeliť na analógový a digitálny.

V súčastnosti sa však analógový strih, v dobe digitlizácie, používa len výnimočne.

Pre análogový strih boli vytvorené strihové pulty a drahé videorekordéry. Dnes je

však jednoduchšie aj prípadný analógový zdroj videa digitalizovať. Digitálny strih

je jednoduchší, či už sa jedná o náročnosť používanej techniky alebo časovo.

Najväčší vplyv na digitálny strih má kvalita hardvérového a softvérového vybavenia.

Ďalej sa strih delí na lineárny a nelineárny. Lineárny strih znamená, že strih

provádzame priamou kopiou videa zo zdroja a zápisom na cielové médium. Proces je

lineárny, pretože na finálnej páske musia byť klipy kopírované v postupnom poradí.

Akonáhle je klip nakopírovaný na páske, nieje možné pred neho umiestniť ďalší klip

bez toho aby sme zmazali to čo tam je nahraté. Opätovným nahrávaním pásky však

dochádza k degradácii obrazu a zvuku. Typická zostava nelineárneho strihu je

kamera – video alebo videorekordér - videorekordér. Podstatou nelineárneho strihu

je prístup k ľubovolnej časti videa (snímku), v ktoromkoľvek okamihu. Pri

nelineárnom strihu videa sa nemení kvalita zdrojových súborov. Táto vlastnosť je

zabezpečená skutočnosťou, že strihový program vždy pracuje s nekomprimovaným

videom. Súčasťou nelineárnych strihových programov je aj tzv. EDL (Edit Decision

List). EDL predstavuje strihovú súpisku, pomocou ktorej je možné úpravy vzniknuté

strihom kedykoľvek odvolať a pozmeniť. S pomocou EDL môžeme upraviť video v

nízkom rozlíšení a finálny strih vykonať vo vysokom rozlíšení s použitím uloženého

EDL. Lineárny strih umožňuje ľubovolnú kombináciu videa, animácie alebo

statických obrázkov. Strih videa a audia je možné previeť s presnosťou na jeden

snímok (frame).

44

4.1 Strihové programy Pomocou strihového programu je možné editovať (upravovať) zábery, ktoré

sme predtým preniesli zo záznamového média na pevný disk počítača. Surový

materiál z pevného disku sa následne importuje priamo do strihového programu.

Najčastejšie sa surové video určené pre strih vyskytuje ako videosúbor AVI.

V pracovnom prostredí programu môžeme následne upravovať jednotlivé zábery.

Môžeme meniť ich dĺžku s presnosťou na jeden snímok (1/25 sekundy). Taktiež je

možné meniť rýchlosť záberov (spomaliť, zrýchliť) alebo smer pohybu (tzv.

reverse). Strihové programy umožnujú taktiež vkladať rôzne prechody medzi zábery,

od najjednoduchších prelínačiek až po zložité 3D prelínania. Do filmu alebo videa je

možné vložiť titulky, ktoré si múžme ľubovolne upraviť. Strihové programy ďalej

umožňujú tzv. zvukový alebo obrazový insert (vloženie). Insert umožňuje nahradiť

určité miesto v uázname iným záznamom, pričom sa však zachováva pôvodná

synchronizácia obrazu so zvukom.

Možnosti editácie rôznych strihových programov sa líšia. Neplatí pravidlo, že

čím drahší program tým je jeho obsah rozsiahlejší. V súčastnosti sa na trhu nachádza

množstvo strihových programov na profesionálnej úrovni. Taktiež sa čoraz viac

presadzujú bezplatné jednoduchšie programy, ktoré sice nemajú takú širokú paletu

funkcií ako profesionálne licencované programy, ale vďaka sovojej jednoduchosti a

prístupnosti sa dostávajú hlavne do povedomia amatérskych filmárov a strihačov.

Jedným z takych freeware programov je program Virtual Dub. Není sice priamo

špacializovaný na strih, napriek tomu sa s ním dá veľmi jednoducho prevádzať

videoeditácia. Medzi tie známejšie strihové aplikácie patria Adobe Premiere

(najnovšie vo verzii CS3), Sony Vegas (verzia 8), Ulead Media Studio Pro, Pinnacle

a mnohé ďaľšie.

Pri realizácii multimediálneho diela som na strih a úpravu videomateriálu

použil strihový program Adobe Premiere Pro CS3. V nasledujúcej časti kapitoly sú

popísané základné vlastnosti a pracovné prostredie programu. Uvedený je postup pri

nahrávaní surového videa z kamery na pevný disk (capture) prostredníctvom

Premieru. Ďalej je popísaný proces aplikácie videofektu Noise.

45

4.2 Adobe Premiere Pro CS3 Premiere Pro CS3 je profesionálny program určený pre nelineárny strih

videa. Obsahuje silné nástroje pre prácu s videom v reálnom čase, a zároveň

umožňuje presné ovládanie každého kroku editácie. Premiere podporuje aj ďaľšie

platformy vrátane Flashu a mobilných zariadení. Podporuje korekciu farieb,

obsahuje rozsiahlu podporu pre audio formáty. Jeho súčasťou je aj Adobe Media

Encoder, ktorý umožňuje export videa do rôznych formátov1.

4.2.1 Capture

Slovom Capture sa v programe Premiere Pro CS3 označuje funkcia, prenosu

videa z externého zriadenia na pevný disk počítača. Výsledné nekomprimované

video sa na disk uloží ako videosúbor AVI. Funkcia sa spúšťa klávesou F5 alebo cez

položku File v menubare. Premiere automaticky po zapnutí funkcie rozpoznáva

zariadené pripojené k počítaču cez rozhranie FireWire a v okne zobrazí obraz

nachádzajúci sa na médiu pripojeného zariadenia. Prostredníctvom ovládacích

prvkov je možné nastaviť presný obraz, ktorý chceme preniesť, priradiť mu

ľubovolné meno a tlačidlom Record (G) zahájime nahrávanie. Program umožňuje

detekciu scén, ktorá je taktiež prístupná cez ovládacie prvky funkcie capture [obr.

4.2]. V záložke Settings sa ešte pred samotným nahrávaním dá upraviť nastavenie

nahrávania. Dá sa skontrolovať nastavenie projektu a videokamery. Taktiež sa

v záložke settings upresňuje adresa na disku, na ktorú má byť zachytené video

uložené [obr. 4.3]. Počas samotného nahrávania program zobrazuje ubehnutý čas

záznamu a zobrazuje voľné miesto na disku [obr. 4.1].

obr. 4.1 : Zobrazenie času nahrávanie a voľného miesta

46

obr. 4.2 : Capture okno programu Premiere Pro CS3

obr. 4.3 : Okno Settings pre nastavenie parametrov nahrávania

47

4.2.2 Pracovné prostredie Adobe Premieru Pro CS3

Pracovné prostredie programu sa skladá z piatich základných okien. Pričom

každé jedno ponúka používateľovi najdôležutejšie funkcie pri tvorbe strihu. Verzia

CS3 navyše umožňuje používateľovi prispôsobiť si vzhľad okien podľa seba. Tým

pádom sú odtstránené problémy s neprehľadnoťou alebo nedostatkom miesta pri

malých monitoroch. Ako väčšina aplikácii bežiacich pod operačným systémom

Windows obsahuje aj Premiere klasický menubar (horná lišta s ponukou). Skrz toto

menu je taktiež možné upraviť vzhľad Premieru. Jednou z najdôležitejších záložiek

je záložka Project, v ktorej sa nachádza sekcia Project settings. V sekcii Project

settings sa nastavujú základné parametre vytváraného projektu (PAL – NTSC,

rozlíšenie, pomer strán, atď).

Hlavným a najdôležitejším oknom je okno Timeline. V tomto okne prebieha

v podtstate celá editácia videa. Nachádzaju sa v ňom video a audio stopy (štandardne

3), tlačidlo pre pridanie keyframu a taktiež sú súčasťou Timelinu editačné nástroje.

Medzi základné editačné nástroje patria selekcia klipu (V), razor na samotný strih

(C) a nástroj na označenie celej stopy (A) [obr. 4.4].

obr. 4.4 : Timeline s editovacími nástrojmi (napravo)

48

Ďaľším oknom je okno Effects [obr. 4.5]. Ako už názov hovorí nachádzajú sa tu

video a audio efekty, ktoré je možné použiť pri strihu. Premiere ponúka širokú škálu

efektov, z ktorých sú niektoré veľmi dôležité a naopak niektoré si nájdu uplatnenie

len veľmi ťažko. Taktiež sa v tomto okne nachádzaju video prechody. Prechody

slúžia na prelínanie jednotlivých záberov. Rovnako ako pri efektoch aj tu sa

nachádza veľké množstvo zaujímavých prechodov, počínajúc od tých

najjednoduchších až po zložité 3D prechody. Súčasťou ponuky okna sú aj tzv.

Presets. Ide o predefinované nastavenia najčastejšie používaných efektov.

obr. 4.5 : Okno Effects

Video, ktoré je práve strihané sa zobrazuje v okne Sequence. V tomto okne sa dá

dané video pustiť v reálnom čase, spomaliť, zastaviť, pretočiť. Obraz, ktorý je

zobrazený v okne predstavuje výsledný obraz po exporte zostrihaného videa [obr.

4.6].

49

obr. 4.6 : Okno Sequence

Hneď vedľa okna s video sekvenciami sa nachádza okno pre riadenie efektov –

Effects Control. Po tom ako sa efekt aplikuje na snímok, je možné upraviť jeho

parametre práve v tomto okne [obr. 4.7]. Okrem úpravy efektov sa dá okno prepnúť

na Audio Mixer. Tu sa dá upraviť hlasitosť jednotlivých audio stôp vybraného klipu.

obr. 4.7 : Okno slúžiace na nastavenie parametrov efektov

50

V ľavo hore sa nachádza okno projektu – Project [obr. 4.8]. Obsahuje zoznam

všetkých importovaných videosekvencií, hudobných záznamov, statických obrazkov

a tituliek. Inými slovami je v ňom zazanmenaný každý jeden importovaný súbor.

V prípade, že jeden z importovaných súborov označíme, zobrazí sa nám v hornej

časti okna jeho nastavenie spolu s malým spustiteľným obrazom. Na spodnej lište

okna sa nachádzajú užitočné nástroje pre strih videa. Je možné vytvoriť sekcie, do

ktorých je následne možné ukladať súbory a tak ich triediť. Ide o tzv. Biny. Okrem

binov je možné cez menu vytvoriť aj titulky do filmu alebo pridať čierne video

(Black video).

obr. 4.8 : Okno projektu s importovanými súbormy

51

4.2.3 Efekt Noise (šum)

Prostredníctvom aplikovania efektu noise, ukážem ako vo väčšine prípadov

fungujú efekty v programe Premiere Pro CS3.

V paneli Effects zvolíme záložku Video Effects, v ktorej sa nachádza skupina

efektov pod označením Noise & Grain. Rozkliknutím skupiny sa objavia už

konkrétne efekty. Zvolíme efekt Noise [obr. 4.9].

obr. 4.9 : Panel effects s vybratým efektom Noise

Jednoduchým systémom drag and drop ho pretiahneme na namy zvolený obraz.

Scénu s aplikovaným efektom poznáme podľa fialového pásu priamo pod jej názvom

[obr. 4.10].

obr. 4.10 : Fialový pásik označuje scénu s aplikovaným efektom

52

Kliknutím na scénu z efektom sa nám v paneli s názvom Effects Control zobrazí

rolovacie menu s parametrami efektu [obr. 4.11]. Tu nastavíme parametre podľa

nášho priania. Zmena parametrov sa zároveň zobrazuje v náhľadovom okne

Sequence. Tak teda môžeme sledovať ako vplýva zmena parametrov (a samotný

efekt) na výsledný obraz [obr 4.12].

obr. 4.11 : Parametre efektu Noise

obr 4.12 : Obraz pred efektom a po aplikácii efektu

53

5 Export videa Posledným krokom prípravy multimediálneho diela je už samotný export

videa do jedného z mnohých formátov. Po tom ako je ukončený strih videa a zladená

zvuková zložka prichádza na rad komprimácia surového videomateriálu jedným

z dostupných kodekov. Podľa toho ako má byť projekt prezentovaný sa musia zvoliť

aj nastavenia exportu. Ak má byť video streamované cez internet musí byť zvolená

vyššia kompresia a vhodný kodek (npr. najnovší H.264). Naopak ak je video určené

na prezentáciu na veľkých plátnach a projektoroch bude si vyžadovať vysokú kvalitu

a správny formát (4:3, 16:9). V takom prípade je ideálne použiť MPEG2 – DVD

alebo MPEG- 2 BlueRay kodeky, ktoré síce vytvárajú dátovo veľké súbory, ale

vysoko kvalitné. V prípade, že je potrebné vtesnať dlhšie video na menší disk pri

pomerne vysokej kvalite je zase vhodné použiť napríklad DivX alebo Xvid kodeky.

Export výsledného videa sa väčšinou prevádza priamo v strihovom programe, a

možnosti exportu závisia na množstve kodekov nainštalovaných priamo

v operačnom systéme osobného počítača. V niektorom prípade je lepšie použiť na

export videa iný sekundárny program ako ten, v ktorom prebiehal strih. Predsa len sa

stáva, že programy určené priamo na export poskytujú širšiu paletu nastavení

exportu videa. Súčasťou strihových programov je aj možnosť vyexportovať video do

jedného z najpoužívanejších formátov. Ide o tzv. štandardné formáty pre zápis videa

(SVCD, VCD, DVD, XVCD,miniDVD,Blue-ray Disc).

5.1 Formáty pre zápis videa

SVCD (Super Video Compact Disc) SVCD predstavuje MPEG-2 kompresiu videa pri rozlíšení 480x576 a 25

snímkov za sekundu. Maximálny dátový tok videa a audia je 2600 kb/s. SVCD

podporuje VBR aj CBR. Pri prekladanom (interlaced) obraze obsahuje 50

polsnímkov a pri neprekladanom (non-interlaced) 25 celých snímkov. Záznam môže

obsahovať dve audio stopy. Formát podporuje aj štruktúru menu, indexu a kapitol.

54

VCD (Video Compact Disc)

VCD je štandardný formát pre zápis videa na kompaktný disk. Na CD sa

vojde cca 80 min videa vo formáte MPEG-1, norme PAL a 25 fps. Rozlíšenie je

352x288 bodov. Celkový datový tok je 1374 kb/s. VCD podporuje iba CBR. Je

možné taktiež použiť funkciu menu a kapitol.

DVD (Digital Viedo Disc)

DVD disk má vysokú kvalitu obrazu aj zvuku. Podporuje rozlíšenie 720x576.

Ide o MPEG-2 kompresiu. Na disk je možné vložiť šesťkanálový (5+1) alebo

dvojkanálvý zvuk v rôznych normách (Dolby Digital, Dolby Surround, …). DVD-R

disk má kapacitu 4700 MB. Zmestí sa naň cca 120 minút pri priemrnom dátovom

toku 5 MB/s. Kvalita videa je nerozoznateľná od DV formátu alebo TV vysielania.

Ďalej existujú aj dvojvrstvové (9 GB), jednostranné (9 GB - dve vrstvy na jednej

strane) a obojstranné (až 18 GB) disky.

XVCD (Extended Video Compact Disc)

Ide o štandardné VCD, ktoré má iba väčší dátový tok a rozlíšenie. Dátový tok

môže byť až 2500 kb/s, pri ktorom sa na jeden disk vojde 35 minút videa.

Blue-Ray Disc (BD)

Jedná sa o optický disk s veľkou hustotou dát. Jednovrstvový disk má

kapacitu 25GB a dvojvrstvový 50GB. Podporuje MPEG-2, MPEG-4 AVC (H.264) a

VC-1 kompresie. Používa sa na skladovanie dát, ukladanie HD (High-Definition )

filmov a hier pre PlayStation3.

Nastavenie exporu pri, rôznych typoch strihových programov, sa môžu líšiť.

Nastavenie kodekov však závisí jedine na operačnom systéme počítača. Väčšina

kodekov inštalovaných na počítač sa dá nasledne upraviť podľa predstáv užívateľa

(napr. DivX).

55

5.2 Export videa v programe Premiere Pro CS3

Program Adobe Premiere Pro CS3 umožňuje export projektu (zostrihaného

videa) do rôznych formátov. V sekcii Export (File -> Export) sa nachádza viacero

možností.

Položka Export to Encore predstavuje vyexportovanie filmu priamo na DVD

disk.

Záložka Movie prevádza export videa do súboru AVI. Vytvára sa tak súbor

s veľkou veľkosťou ale najlepšou kvalitou. Táto možnosť sa väčšinou volí v prípade,

že sa bude vyexportované video ďalej editovať.

Export do AVI (Movie…)

Po zvolení záložky Movie... sa objaví okno prehľadávača, kde je možné

vybrať kam sa video uloží. V tom istom okne sa nachádza aj tlačidlo Settings. Po

jeho aktivácii sa objavuje okno s názvom Export Movie Settings [obr. 5.1].

obr. 5.1 : Okno pre nastavenie parametrov exportu videa do formátu AVI

56

V záložke File Type, sa vyberá formát videa. Podľa toho sa ukážu aj potrebné

nastavenia. Jednou z možností je Microsoft AVI, ktorá umožňuje uložiť video

v akomkoľvek AVI kodeku nainštalovanom na počítači. To sa nastavuje v časti

Video. Kodek si nastavý každý užívateľ sám. Napriek tomu sa však odporúča

nastavenie 25fps a rozlíšenie 720x576 pre film natočený digitálnou kamerou.

V záujme zachovania prijatelnej kvality by mal byť bitrate aspoň 4000kb/s.

Najčastejšie používané kodeky sú DivX a XviD. V prípade, že bude exportované

video následne znova strihané alebo použité v inom filme je vhodné zvoliť záložku

Microsoft DV AVI z ponuky File Type. Ponuka File Type obsahuje taktiž možnosť

exportovať celý film ako jednotlivé statické obrázky (GIF, Windows Bitmap, TIFF).

Treba však brať do úvahy skutočnosť, že z jednej sekundy filmu vznikne 25

obrázkov. V časti nastavenia AVI súboru Keyframe&Rendering je odporúčané vždy

aktivovať položku Deinterlace Video Footage. V podstate ide o vypnutie prekladania

a tým pádom nevzniká nežiadúci efekt duchov a rozčiarkovania polsnímkov. Čo sa

týka audia, 44 100Hz predstavuje štandardnú frekvenciu volenú vo väčšine prípadov.

Adobe Media Encoder

Adobe media encoder je aplikácia programu Premiere Pro, ktorá sa nachádza

v záložke File -> Export. Umožňuje uloženie (exportovanie) videa vo viacerých

formátoch (MPEG-1 VCD, MPEG-2 SVCD, MPEG-2 DVD, MPEG-2 Blue-Ray,

H.264 Blue-Ray, QuickTime, RealMedia, …) [obr. 5.2].

obr. 5.2: Ponuka kodekov v Adobe Media Encodery

57

Po aktivácii Adobe Media Encoderu sa otvorí okno Export Settings, ktoré ponúka

výber podporovaných kodekov a možnosti úpravy ich vlastností [obr. 5.3]. Od verzie

Premieru CS3 obsahuje Media Encoder aj položky ako sú MPEG-2 Blue-ray a H.264

Blue-ray, ktoré predstavujú nastvenie pre vysoko kvalitné HD videá s možnosťou

uloženia na highendové Blue-ray disky.

obr. 5.3 : Okno pre nastavenie exportu videa cez Adobe Media Encoder

V prípade volby MPEG-2 kodeku vzniká video súbor s ostanými programami na

vytváranie DVD. MPEG-2 DVD sa používa pri vytváraní filmov v perfektnej

kvalite. Adobe Media Encoder ponúka taktiež sadu prednastavení pre jednotlivé

kodeky a formáty. Prednastavenia (Presets) vo väčšine prípadov vyhovujú

požiadavkám uživáteľov, sú však plne upravovateľné. Tak isto ako pri exportu do

AVI súboru je dôležité zrušenie prekladania - Deinterlace. To sa nachádza v záložke

Output.

58

6 Záver Cieľom práce bolo analyzovať teoretické poznatky a technické prostredie

potrebné na realizáciu multimediálneho diela a následne dielo realizovať na základe

nadobudnutých poznatkov. Teoretické poznatky boli spracované vo forme námetu a

explikácie. Následne bol vytvorený realizačný scenár na krátkominutážny film

s názvom Bar Code, v ktorom bola podľa zadania bakalárskej práce spracovaná téma

„Vplyv reklamy a komercie“. Analýza technického prostredia bola prevedená

v štyroch kapitolách. V prvej bol na základe použitej techniky stručne

charakterizovaný princíp snímania videa technológiou 3CCD. Ďalej sú popísané

základné vlastnosti videokamier a charkterizované sú základné rozhrania na prenos

dát – FireWire a USB. Ďalšia kapitola je venovaná problematike digitalizácie a

kompresie videa. Uvedené sú základné kompresné metódy a zoznam

najpoužívanejších kodekov na komprimáciu videa a audia. Ostatné dve časti

technickej analýzy sú zamerané na problematiku strihu a exportu surového videa.

Stručná charakteristika strihu a exporu je doplnená praktickými ukážkami

jednotlivých procesov v strihovom a editačnom programe Adobe Premiere Pro CS3.

Nadobudnuté znalosti boli využité pri prenose surového videa na pevný disk

počítača pomocou rozhrania FireWire. Následne bol prevedený strih a editácia videa

a audia v programe Adobe Premiere Pro CS3. V tom istom programe bol nakoniec,

použitím MPEG-2 DVD kodeku exportovaný film o celkovej dĺžke 15 min 33

sekúnd. .

59

7 Zoznam použitej literatúry [1] LONG, B a SCHENK, S: Velká kniha digitálního videa. Computer press, 2005.

488 s. ISBN: 80-251-0580-6

[2] BERÁNEK, P: Digitální video v praxi. Mobil Media, 2003. 496 s. ISBN

80-86-5933-47

[3] VACUÍK, J: Multimédiá. Žilinská univerzita v Žiline, 2006. ISBN 80-70-604-2

Internetové linky:

www.dvshop.ca - FireWire

www.pcworld.com - FireWire

www.hw.cz - USB

www.video.az4u.info - strih videa

www.digifoto.wbs.cz - stabilizácia obrazu

www.fourcc.org - zoznam kodekov

www.elektrorevue.cz - CCD čip

www.fimuni.org - O.I.S

www.pcvideo.cz - digitálne video

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, že som zadanú bakalársku prácu vypracoval samostatne, pod

odborným vedením vedúceho bakalárskej práce Mgr. Vladimíra Javorského a

používal som len literatúru uvedenú v práci.

Súhlasím so zapožičiavaním bakalárskej práce.

V Žiline dňa 06.06.2008

Poďakovanie

Touto cestou sa chcem poďakovať Mgr. Vladimírovi Javorskému za cenné

rady a námety pri vypracovaní bakalárskej práce.

Žilinská univerzita v Žiline Elektrotechnická fakulta

Katedra telekomunikácií a multimédií

Multimediálna úvaha: „Vplyv reklamy a

komercie“ (Prílohová časť)

Dávid Junas

2008

Zoznam príloh 1. Realizačný scenár k multimediálnemu dielu BAR CODE

2. Technické parametre kamery Panasonic NV-GS330

Žilinská univerzita v Žiline

BAR CODE

(Realizačný scenár)

2008

autor: Dávid Junas

Obraz č. 1

Úvodné titulky - premietané sú rýchlo sa striedajúce obrazy billboardov. Zároveň

s týmito obrazmi sú premietané úvodné titulky (meno herca stvárňujúceho hlavnú

posatvu, režiséra). Zábery na billboardy ako celok sa striedajú s obrazmi tvári ľudí

zobrazených na billboardoch (kladie sa detail na oč , ústa, mimiku). Ďalej sú do

spomínaných záberov prestrihované obrazy nápisov, taktiež sa vyskytujúcich na

billboardoch (reklamách), ako: „len 9.999Sk“ , „vysoká kvalita“ , „...najnižšia cena“, atď.

.

Počas celého trvania úvodných tituliek sa zvýšuje tempo striedania obrazov, až po náhle

zastavenie obrazu na prázdnom bielom billboarde – objavuje sa na ňom názov diela –

BAR CODE.

Zvuková zložka :

- Silent Hill Game – Kill you (Original Soundtrack)

- Silent Hill The Movie – Die (Original Soundtrack)

Obraz č. 2

Biela miestnosť s dlhým stolom a jednou stoličkou. Na oknách sú zatiahnuté žalúzie. Na

stole sú poukladané viaceré výrobky, ktoré môžeme v súčastnosti vidieť v reklamách,

spolu s nemennými fľašami, krabicami, plechovkami. Na stoličke sedí hlavný hrdina

filmu. V rohu miestnosti stoja dve postavy v bielych plášťoch (muž a žena). Žena drží

v ruke notes a pero, muž má nákupný košík.

Hrdina bere košík a postupne prechádza popri stole, popričom vyberá z výrobkov na ňom.

Nasleduje ho muž v bielom s ukazovátkom. Celú situáciu monitoruje žena v bielom.

Hrdina je za zlý výber (ak nevybere „značkovú vec“) trestaný. Scéna končí ďaľším zlým

výberom a úderom, ktorý však nedoznieva a obraz je strihnutý do ďalšej scény.

OBRAZ HUDBA

Zaostrenie obrazu . Charlie Clouser – Shithole (Saw The

Movie OST)

D – plechovka Coca-coly

PC – švenk cez celý stôl na jeho druhý

koniec , kde sedí hlavný hrdina (H.)

D – detail jeho očí, sleduje stôl

PC – kamera obchádza H. z pravej strany;

Zastáva až v okamihu, keď sa do obrazu

dostávajú dve postavy v bielom stojace v

rohu miestnosti (muž a žena)

C – muž pristupuje k H.

PC – spoza H.(podhľad); H. hľadí na muža

C – H. vstáva a berie si košík, ktorý mu muž

podáva a otáča sa smerom k stolu

PC – žena si robí poznámky do notesa

D – fľaša Kofoly a vedľa neoznačená fľaša

PC – H. si vyberá kofolu a hádže ju do koša

Muž prikyvuje a popoháňa ho ďalej.

PD – žena robí poznámky

D – ruka berie tyčinku Snickers

PD – muž prikyvuje hlavou

C – H. zastáva pred výrobkami (Bonux

a neoznačený prací prach)

PD – H. váha a prizerá sa im bližšie

C – H. váha pri výbere

PD – muž si v ruke pripravuje ukazovátko

PC – H. si vyberá neoznačený prach

muž ho udiera ukazovátkom po rukách

D- H. sa na neho vyplašene pozerá

PD – žena robí poznámky

PC – H. zbiera to zeme vypadnuté veci

C – muž poháňa H. ďalej, ten s neochotou

postupuje

PD – H. zas váha pri výbere, ale vyberá

správne

PD – muž prikyvuje

PD- H. sa ukľudní

PD – žena robiaca poznámky

D – Red Bull padá do koša

PC - H. prichádza na koniec stola

C – žena sa nakloní aby videla lepšie

D – H. tvár

D – neznačená plechovka

D – H. tvár, oči preskakujú z jednej

plechovky na druhú

PC – H. ruka váha nad plechovkami

PC – žena pristupuje bližšie

D - H. oči

D – striedanie plechoviek

D - H. oči

PD – muž sa zamračí

D – pripravuje ukazovátko

PD – ruka váha, nakoniec vyberá

neoznačenú plechovku

PD – žena krúti hlavou a značí si

PC – muž s ukazovátkom sa napriahne

- zrnenie obrazu

PC – muž udiera trikrát za sebou ( obraz

čiastočne zrní )

Obraz č. 3

Denná doba (doobedie). Park na Hlinkovom námestí v Žiline. Drevená lavička, na ktorej

sedí hrdina. Okolo lavičky a na hrdinovi sú porozhadzované letáky z rôznych obchodných

domov (Billa, Carrefour, Tesco, Kaufland,...). Hrdina sedí na lavičke, vedľa neho je

tenisová raketa a batoh.

Hrdina sa preberá na lavičke a zisťuje že je obklopený množstvom letákov. Po prvotnom

šoku začne letáky zbierať. Keď už má plný batoh chystá sa odísť. No naopak, ešte raz sa

vracia a zahadzuje tenisovú raketu, namiesto ktorej berie zvyšné letáky. Po pohľade na

leták sa rozhodne ísť do Kauflandu.

OBRAZ HUDBA

D – H. tvár prekvapená ako keby sa Geoff Zanelli – Take out the trash

(Hitman The Movie OST)

strhol zo zlého sna

PC – H. na lavičke; obzerá sa okolo seba

D – detaily letákov

C – H. stále na lavičke; nechápavo hľadí na

všetky letáky okolo, vstáva z lavičky

a strasie zo seba letáky

VC – záber z diaľky; H. chodí okolo lavičky,

obzerá si okolie parku a pozerá na zem na letáky

PC – H. si kľukne a zoberie jeden z letákov;

začne v ňom listovať

PD – na H. ruky ako obracia leták

PC – nadhľad spoza H. pleca; pozerá na batoh

položený na lavičke

C – berie batoh, otvára ho a zbiera letáky, ktoré

následne tlačí dnu

C – pohľad z náprotivnej strany;

H. zbiera letáky

PD – batoh, plný letákov

C – H. dáva si batoh na chrbát

berie tenisovú raketu opretú o operadlo lavičky

a odchádza smerom na námestie

C – H. prichádza smerom ku kamere;

razom zastáva

PC – H. sa otáča opäť ku lavičke

PC – pohľad na letáky , ktoré ostali na zami

( postupný zoom in až na PD)

VC – H. ide nazad k lavičke

PC – H. hľadí na zem;

zdvihne raketu a pozrie na ňu, vzápätí

pozerá smerom k smetnému košu

PD – prichádza ku košu a hádže tam reketu

C – vracia sa k lavičke a zbiera posledné letáky

PC – otvára jeden z letákov

D – H. tvár, usmieva sa, vykročí smerom

k námestiu;

VC – pohľad od lavičky; vzďaľujúci sa H.

Obraz č. 4

Ulice Žiliny. Hlinkovo námestie.

Kamera sleduje hrdinu ako kráča Hlinkovým námestím v Žiline. Sleduje jeho cestu ku

Kauflandu. Pomedzi zábery hrdinu kráčajúceho mestom sú strihané zábery na reklamy na

stenách Národnej ulice v Žiline..

OBRAZ HUDBA

Overseer – Slayed (Wreckage)

C – hlinkova socha na námestí, obraz postupne

prechádza na budovu TESCA

C – nápis TESCO na budove hypermarketu;

postupný zoom out

VC – vchod do obchodného domu ;

zábery ľudí pred vchodom

VC – námestie z pohľadu od kostola;

kamera v dave nájde H.; chvíľu ho sleduje

C – H. kráča pomedzi ľudí za svojím cieľom

C – H. vchádza do uličky; kamera ho stráca a

zameriava sa na výklad športového obchodu

PC – striedanie záberov reklám a reklamných

tabúľ na Národnej ulici v Žiline

D – hodiny pred Kauflandom

PC – H. prichádza po ceste

VC – budova Kaufland

Obraz č.5

Priestor parkoviska pred predajňou Kaufland. Vidno hlavný vchod vrátane košíkov

zaparkovaných vedľa. Ľudia vychádzajú a vchádzajú do predajne.

Hrdina došiel pred Kaufland , venuje letmý pohľad predajni a následne vbieha do dnu.

OBRAZ HUDBA

C – H. prichádza k predajni Overseer – Slayed (Wreckage)

D – na hodiny

PC – H. pozerá na predajňu, postupný zoom in

D – H. tvár, zahľadí sa dorpedu a vykročí

PC – H. s nákupným košom vchádza do predajne

Obraz č. 6

Obraz tvoria zábery na čiarové kódy na výrobkoch. Ďalej sa v tomto medzi obraze

objavujú zábery predajne Kaufland z vonku, ktoré budú zachytávať aj iných „náhodných

“ zákazíkov s ich košíkmi s nákupom.

Zvuková zložka:

Overseer – Slayed (Wreckage)

Obraz č. 7

Priestor pred predajňou Kaufland . Hrdina s košom plným nákupných tašiek.

Hrdina vychádza z predajne a vykladá svoj nákup. Začne si znova prezerať letáky a hľadá

svoj ďalší „cieľ“. Nakoniec nájde čo chcel a poberie sa do Carrefouru.

OBRAZ HUDBA

C – H. vychádza z predajne s košom, Overseer – Slayed (Wreckage)

v ktorom má nákup

C – tá istá scéna z iného pohľadu

D – na nákupnú tašku v koši; po chvíli ju

H. vyťahuje von

PC – sadá si na zem doprostred svojho nákupu

PD – H. otvára batoh a začne sa v ňom

prehrabávať

D – vyťahuje leták z OC Dubeň

PC – H. sa stavia s letákom v ruke a hľadí

smerom kde sa nachádza Carrefour; zoom in

na veľký nápis Carrefour na budove

C – berie všetky tašky

VC – H. kráča smerom ku Carrefouru

VC – Carrefour z predu

PC – nápis Dubeň

C – prevádzka McDonald’s

PC – nápis Kenvelo

C – nápis Dubeň

Obraz č.8

Priestory pred OC Dubeň. Parkovisko, búdky s košmi. Hlavný vchod do Dubňa (bližšie

k McDonald‘s). Hrdina so svojm nákupom .

Hrdina prichádza k OC Dubeň. Vyberá si dva koše, pričom jeden z nich plní nákupom

z Kauflandu a vkráča do obchodného centra..

OBRAZ HUDBA

PC – H. vyberá nákupné koše pred OC Dubeň Overseer – Slayed (Wreckage)

C – tlačí koše smerom ku vchodu do OC

VC – H. tlaší koše; postupujem smerom

ku kamere

PC – vchádza do budovy OC

Obraz č. 9

Medziobraz tvoria krátke zábery z obchodného centra Dubeň. Pričom sa primárne

zameriavajú na mená rôznych značkových obchodov.

Zvuková zložka:

- Overseer – Slayed (Wreckage)

Obraz č. 10

Priestory pred OC Dubeň . Tentokrát je vynechaný priestor parkoviska a scéna sa sústredí

na priestor pred predajňou McDonald‘s. Hlavný vchod do Dubňa. Hrdina so svojm

ďaľším nákupom.

Hrdina opúšťa OC Dubeň s ďaľším nákupom. Oba nákupy vykladá, berie ich do rúk

a prechádza na trolejbusovú zastávku.

OBRAZ HUDBA

C – H. vychádza z OC vhodom ku McDonald’s Overseer – Slayed (Wreckage)

Tlačí pred sebou košíky s nákupom

C – H. vykladá oba koše na zem

PC – záber tesne nad zemou spoza tašiek;

PC – ten istý záber; H. je už ďalej

PC – záber sa nemení ale H. už v ňom nieje

PC – rovanký záber, H. sa vracia bez košov

C – H. prichádza do kamery ako vianočný

stromček ovešaný nákupom

Obraz č. 11

Trolejbusová zástavka pred OC Dubeň. Hrdina s nákupom okolo seba. Ďalší cestujúci

čakajúci na trolejbus. Vedľa zástavky stojí automat na cestovné lístky.

Hrdina čakajúc na trolejbbus si všíma veľký billboard s reklamou na TV. Po porovnaní

s letákom sa rozhodne zájsť do Nay Elektrodomu.

OBRAZ HUDBA

C – H. na zástavke obklopený nákupom Overseer – Slayed (Wreckage)

PD – pozerá na mobil a kontroluje čas

PC – pohľad ponad H. plece smerom na

rozpis príchodu trolejbusov

C – strká si mobil do vrecka a pritom sa

zahľadí niekde smerom hore

PC – zarazí sa, akoby v panike strháva

batoh z chrbta

PD – otvára batoh a rýchlo sa v ňom hrabe

a vyťahuje leták Nay

PC – pridrží si leták pred hlavou smerom kam

pozerá

C – billboard, na ktorom je reklama

na televízor

C –H. zatvára batoh a rozbieha sa smerom

od zástavky (smerom kde možno

tušiť predajňu Nay)

; kamera ho sleduje

; náhle zastáva a vracia sa

PC – H. pristúpi k mladej slečne a nervózne jej

ponúka penieze, pričom ukazuje na jeho

nákup a rozbieha sa preč;

Obraz č. 12

Trolejbusová zástavka pred OC Dubeň. Ďalší cestujúci čakajúci na trolejbus. Mladá

slečna z predchádzajúcej scény. V priebehu scény prichádza aj hrdina.

V úvode obrazu vidíme mladú slečnu strážiacu nákup. Po chvíli prichádza hrdina a nie

celkom slušným spôsobom ju posiela preč. Následne ona sleduje jeho snahu zobrať

obrovský nákup.

OBRAZ HUDBA

PC – mladá slečna sedí na obrubníku; Overseer – Slayed (Wreckage)

okolo má poukladaný nákup

PC – tá istá scéna, pričom teraz je slečna

snímaná od chrbta

PD – v zábere je jej tvár a cesta, po

ktorej sa už blíži H.

C – H. v rukách drží TV zabalený v krabici;

približuje sa ku kamere

- následné zrýchľovanie záberu až po moment

keď H. pristupuje k slečne

C – H. zastáva pri slečne, kladie TV na

zem; zdíha ju zo zeme (dosť drzo)

a posiela ju preč

C – slečna sa prizerá (krúti hlavou )ako

sa snaží H. pobrať všetky jeho tašky

a krabicu s TV

Obraz č. 13

Trolejbusová zástavka pred OC Dubeň. Hrdina s nákupom okolo seba (pribudla aj krabica

od TV). Ďalší cestujúci čakajúci na trolejbus.

Hrdina čaká na trolejbus, ktorý o malú chvíľu prichádza, on však ostáva stáť na zástavke.

Drží v ruke prázdnu peňaženku a nemá peniaze na lístok na trolejbus. Spomína si však, že

má ešte kreditku a rozbieha sa k bankomatu.

OBRAZ HUDBA

VC –H. stojí na zástavke Overseer – Slayed (Wreckage)

C – prichádzajúci trolejbus

C – pohľad spredu na H. (cez cestu);

výhľad zakrýva prichádzajúci trolejbus

PC – ten istý pohľad (tentokrát s bližším

zoomom); trolejbus odchádza, ale H. stále

stojí na svojom mieste a drží v rukách

peňaženku a pozerá na ňu

D – peňaženky, je prázdna

PD – H. obracia peňaženku hore dnom

C – H. trasie peňaženkou, tá je však

úplne prázdna; akoby zrazu si spomína,

vyťahuje z vrecka kreditku a rozbehne sa preč

Obraz č. 14

Priestory vchodov do OC Dubeň. Tu sa nachádza bankomat VÚB banky. Neskôr v obraze

sa dej presunie pred služobný vchod zamestancov OC Dubeň.

Hrdina prichádza k bankomatu a snaží sa vybrať peniaze. Bankomat mu však nevydáva

peniaze a on naštvaný odhadzuje kreditku a odchádza. Všíma si prichádzajúci trolejbus

a rýchlo vyťahuje z batoha hlinené prasiatko, ktoré následne rozbíja na zemi. Pozbiera

peniaze z prasiatka a rýchlo beží za odchádzajúcim trolejbusom.

OBRAZ HUDBA

PD – H. pribieha k bankomatu Overseer – Slayed (Wreckage)

PC – H. odstupuje od bankomatu

a chytá sa za hlavu ;

(ako človek, ktorý rozmýšla čo robiť)

odhadzuje kreditku a beží naspäť

D – kreditka na zemi

PC – H. beží naspäť k zástavke, keď zrazu

zastáva

PD – H. tvár ako niečo sleduje

VC – prichádzajúci trolejbus

PC – H. váhavo otvára batoh

PD – ruka H. vyberá z batohu hlinené

prasiatko

D – hlinená šporitelnička

PC – H. pozerá na prasiatko

PD – prasiatko sa rozbíja o zem

C – blížiaci sa trolejbus

PD – H. zbiera peniaze zo zeme

C – H. beží za trolejbusom

VC – trolejbus odchádza a zástavka

ostáva prázdna

Obraz č. 16

Medziobraz – slúžiaci na vyjadrenie zmeny miesta a času. V obraze sa objavujú zábery

idúcich áut (križovatky, cesty, zrýchlené zábery). Ďalej obraz obsahuje zábery chodcov

na prechodoch.

Zvuková zložka:

- Overseer – Slayed (Wreckage) ; pomaly doznieva

Obraz č. 17

Chodba bytu (na začiatku obrazu v úplnej tme). Na stene visí zrkadlo, oproti je skryňa

s vešiakmi (prázdne). Vchodové dvere do bytu (na ľavo od nich vypínač na svetlo).

V priebehu obrazu sa dostávame do obývacej miestnosti (popísaná v ďaľšom obraze).

Hrdina prichádza domov so svojím nákupom. Vchádza do svojho bytu a hneď sa poberie

do obývacej miestnosti, kde zloží svoj nový TV prijímač vedľa starého. Následne dnu, do

stredu izby, začne vláčiť celý nákup.

OBRAZ HUDBA

PC – tmavá miestnosť (úplná tma) Gorillaz – M1 A1 (Gorillaz)

otvárajú sa dvere bytu;

v nich stojí H. s krabicou od TV

C – záber zo schodiska v paneláku;

H. pred dverami aj s krabicou a okolo neho

na zemi pre výťahom je položený jeho

ďalší nákup; vchádza dnu

PC – H. vošiel do bytu a zasvietil svetlo

PC – vchádza do obývacej miestnosti

C – skladá krabicu od TV vedľa starého

PC – vybieha z obývacej miestnosti

C – berie tašky spred vchodových dverí

PC – záber na stred obývacej miestnosti ;

H. tam postupne donesie svoj celý nákup

(pohľad kamery sa nemení až pokiaľ

nie je celý nákup na zemi v strede miestnosti)

Obraz č.18

Obývacia miestnosť. Sedacia súprava v zadnej časti, oproti sa nachádza televízor.

Masívny stôl (odsunutý do rohu miestnosti). Do izby vedú veľké dvojkrídlové dvere.

Súčasťou je aj obývacia stena doplnená o malú knižnicu a videotéku. V strede mietsnosti

(pred televízorom) sú porozhadzované tašky s nákupom, pričom niektoré sú vysypané.

V záverečnej časti obrazu sa dostávame aj pred panelák. Hlavný vchod + časť parku,

ktorý bytovku obklopuje.

Hrdina si sadá medzi svoj nákup a rýchlo začne prepínať programy. Na každom jednom

je reklama. Poučený reklamou z TV si vo svojej kope okolo seba hľadá reklamované

výrobky. Hrdina sa počas celej scény dostáva pod vlpyv toho čo vidí a začne tomu

podliehať. Začína sa potiť a stresovať. Nával farebných reklám sa zvyšuje až do finálneho

farebného kolotoča a končí nečakaným zrnením. Hrdina ostáva akoby zhypnotizovaný

a bez pohybu pozerá na zrniaci televízor. Kamera ho opúšťa v tejto polohe aby sa

následne k nemu vrátila a našla ho ležať na zemi v strede miestnosti, v strede svojho

nákupu (náznak kolapsu).

OBRAZ ZVUK

C – H. si sadá na zem medzi svoj nákup Gorillaz – M1 A1 (Gorillaz)

PD – hľadá na zemi zasypaný ovládač

k televízoru

PC – zapína TV

D – televízna obrazovka

D – H. ruka ako prepína programy

D – TV obrazovka a na nej reklama

C – H. otvára čokoládu Milku

D – reklama v televízore

PD – H. dožuje Milku a zahadzuje ju

D - reklama

C – H. doslova „žere“jedlo z McDonalda

D – reklama na McDonald’s

PD – H. stále do seba tlačí hranolky a burger

D – reklama v TV

D – H. pije nápoj z McDonald’s

D – reklama

PC – H. sedí , v ruke drží nápoj z McDonalda

a v druhej ovládač na televízor

D – viaceré reklamy v rýchlom slede až po

reklamu na Coca-Colu

D – H. tváre (zaujatý)

D – stále reklama na Coca-Colu

C – začne sa rýchlo prehrabávať v kope

okolo neho, nachádza Colu v kope

a ľačno ju začne piť

PD – H. pije a pritom pozerá na TV

( v zábere je aj obrazovka )

D – reklama

PC – H. pijúc zbadá reklamu na ďalší výrobok;

Zatvára Colu a ihneď začína hľadať

reklamovaný výrobok

D – reklama na daný výrobok

C – nachádza čo chcel

D- reklama na časipis pre ženy

PC – H. listuje v danom časopise

PD – na H; ešte chvíľu listuje a potom zaujatý

niečím iným odhadzuje časopis

- nasleduje pasáž prestrihov z TV obrazovky

na hrdinu. Tempo prestrihov sa postupne

zrýchľuje. Pri každom strihu na hrdinu sa on

napcháva niečím iným.

Strihy z reklamy na H. sa striedajú len z

pasážamy, v ktorých sú za sebou strihané

len obrazy H. (pije pivo, malinovky, jogurty) .

D – H. spotená tvár, utiera sa rukávom

D – ďaľšie reklamy

D - H. si znova utiera čelo a pije pivo

PC – H. si vyzlieka mikinu; pritom neustále

sleduje televízor

D – televízna obrazovka, dlhšia pasáž

zložená z úryvkov reklám

D – H. stláča ovládač

D – TV obrazovka a reklamy

D – H. tvár ešte viac spotená

C – sediac v kope okolo seba si vyzlieka aj

tričko

PC – H. berei zo zeme pivo v plechovke

D – otvára ho

PC – leje ho na seba v snahe schladiť sa

D – ruka otvára Colu

PD – H. si leje lepkavú tekutinu na hlavu

D – reklama v TV; postupné zrýchľovanie

strihov až do úplnej farebnej kaše; obraz

sa razom mení na zrnenie

PC – záber spoza H. chrbáta; pred ním vidno

zrniaci televízor

PC – sedí bez pohnutia, pozerá smerom na TV ; Rage Against The Machine –

Beautiful world (Renegades)

v ruke drží Colu

C – pohľad z dverí obývacej izby; H. sa

stále nepohol

PC – vhodové dvere do bytu

C – tie isté dvere

C – strih pre panelák; vchod

VC – strih na panelák z diaľky

C – strih na okno kde sa svieti; postupné

priblíženie až na okno (nie zoom ale pomocou

strihu)

PC – vnútro bytu; obývacia miestosť;

nadhľad; H. leží na zemi uprostred svojho

nákupu (bez pohnutia); TV stále zrní

D- obrazovka TV; zrnenie sa mení na počasie

PC – okno bytu z vonku; svetlo v byte zhasne

–> stmievačka

Obraz č. 19

Tá istá miestnosť ako v obraze č. 1. Tento raz však je v miestnosti len malý prázdny stôl

a jedna stolička, na ktorej sedí hrdina. Taktiež sa tu objavujú tie isté postavy muža a ženy,

ktoré sme mohli vidieť v prvom obraze.

Do miestnosti prichádzajú muž a žena v bielych plášťoch. Muž otvára dosky a vyberá

z neho papier (diplom). Predávajú ho hrdinovi, trasú mu rukamy následne odchádzajú.

Hrdina ostáva sám v miestnosti. Zviera svoj „zaslúžený diplom“, ale výraz jeho tváre nám

indikuje že niečo nie je v poriadku.

OBRAZ ZVUK

PC – stôl, stolička; na stoličke sedí Korn – Intro (Untitled 2007)

H.; kamera ho sníma od chrbta

PC – dnu vchádzajú dve postavy v bielom

(muž, žena); muž nesie notes; pohľad cez

hrdinove plece a hlavu

C – muž pristúpi k stolu

PC – žena zatvára dvere

C – muž pokladá notes na stôl

C – pohľad z náprotivnej strany; muž otvára

notes

PD– vyberá papier z fólie

PC – muž podáva paier žene

C – žena pristupuje k H.

C – ona mu podáva papier trasie mu rukov;

následnu hrdinovi potrasie rukou aj muž

PC – muž so ženou odchádzajú

PD – kamera začne obchádzať H.; v monente

keď by sme mali zbadať jeho tvár nastáva strih

PD – na H. hruď ako si k nej pritíska papier

(je to diplom)

D – na diplome; stojí na ňom: “KONZUMENT

ROKA“

PD – kamera stúpa hore smerom k H. tvári;

H. šialene usmieva

KONIEC

Videokamera - Panasonic NV-GS330

Snímanie videa

Snímač CCD (v pixeloch) - 3 Snímače CCD 1/6" (3 x 800.000 pix)

Médium - Mini-DV

Hľadáčik - Hľadáčik Farebný, 0.33''

113.000 pixelov

Displej LCD - LCD 2.7"

123.000 pixelov

Citlivosť (v luxoch) - 1

Optický zoom (presná hodnota) - 10x v meniteľnej rýchlosti

Digitálny zoom (presná hodnota) - 10 x-700 x

Stabilizátor záberu - Optický stabilizátor O.I.S

Zaostrenie - AF/Manuálne

Režim foto

Pamäťová karta - SD / SDHC

Maximálne rozlíšenie v režime foto

na pamäťovej karte (v pixeloch) - [4:3] : 3.1 M pixelov (2048 x 1512)

[16:9] : 2.4 M pixelov (2048 x 1152)

Zvuk - NC

Funkcia webcam/ mini filmy

Konektory

Výstup video - Výstup S-Video

Výstup AV

DV out (i.Link-FireWire/IEEE 1394)

Počítačové rozhranie - USB 2.0 a PictBridge

Funkcia wireless

Možnosti napájania - Batéria Lithium-ion

Parametre

Váha (v gramoch) - 450 g

Rozmery - 83.6 x 76.5 x 145.1 mm

Funkcie

Vyváženie bielej - Auto/Interiér/Extéeriér/Meranie Bielej

Rýchlosť uzávierky - 1/50-1/8000s (video)

1/25-1/500s (foto)

Iris - Auto/Manuálne

Kompenzácia proti svetlu

Režimy Scén - Športy, Portrét, slabé svetlo, svetlo spot,

surf & sneh

Spúšťanie "Quick Start"

Svetelnosť ohnisková vzdialenosť - F/1.8(široký uhol) - F/2.8(Tele)

Dĺžka ohniskovej vzdialenosti - 3.0-30.0 mm

Ekvivalent 35mm - Video : [4:3] : 46.1-461 mm

[16:9] : 47.1-471 mm

Foto : [4:3] : 43.4-434 mm

[16:9] : 47.0-470 mm

Priemer filtra - 37 mm

Značka šošovky - Leica Dicomar