1

Žilinská univerzita v Žiline

Fakulta špeciálneho inžinierstva

JUDr. Jozef Petráš, CSc.

JUDr. Štefan Dzurčanin

KRIMINALISTICKÁ METODIKA PRE

BEZPEČNOSTNÝ MANAŽMENT

Žilina 2005

2

Recenzenti : JUDr. Ján Hvižďák

JUDr. Mária Húlanová

Schválila Edičná rada Žilinskej univerzity v Žiline výmerom číslo :

© Petráš, J., Dzurčanin, Š, 2005

3

O B S A H

Predslov 6

1. VŠEOBECNÉ OTÁZKY VYŠETROVANIA

JEDNOTLIVÝCH DRUHOV TRESTNEJ ČINNOSTI 1. 1 Pojem a funkcie metodiky vyšetrovania trestných činov 7

1. 2. Systém metodiky vyšetrovania jednotlivých druhov trestných činov 9

1. 3. Kriminalistická charakteristika trestného činu 10

1. 4. Štruktúra jednotlivých metodík vyšetrovania jednotlivých

trestných činov 17

1. 5. Zásady metodiky vyšetrovania jednotlivých druhov trestných činov 22

2. METODIKA VYŠETROVANIA NÁSILNEJ TRESTNEJ

ČINNOSTI 2.1. Násilná trestná činnosť z kriminalistického hľadiska 25

2.2. Spôsoby spáchania a utajovania násilnej trestnej činnosti 25

2.3. Vyšetrovacie situácie pri objasňovaní násilnej trestnej činnosti a prevencia

z kriminalistického hľadiska 26

2.3.1. Počiatočné vyšetrovacie situácie 26

2.3.2 Následné vyšetrovacie situácie pri objasňovaní násilnej trestnej činnosti 28

2.4. Činnosť na úseku prevencie násilnej trestnej činnosti 29

3. METODIKA VYŠETROVANIA VRÁŽD 3.1. Kriminalistická charakteristika vrážd a charakteristické spôsoby

páchania a utajovania vrážd 30

3.2. Typické vyšetrovacie situácie a osobitosti predmetu dokazovania 34

3.3. Zvláštnosti zhromažďovania podnetov na vyšetrovanie a vykonanie

prvotných úkonov 36

3.4. Zvláštnosti vyšetrovacích verzií 39

3.5. Zapojenie verejnosti do vyšetrovania vrážd 40

4

4. METODIKA VYŠETROVANIA EKONOMICKEJ TRESTNEJ

ČINNOSTI 4.1. Ekonomická trestná činnosť z kriminalistického hľadiska 42

4.2. Spôsoby páchania a utajovania ekonomickej trestnej činnosti 43

4.3. Typické okruhy kriminalistických stôp v ekonomickej trestnej činnosti 45

4.4. Kriminalistické objasňovanie ekonomickej trestnej činnosti 46

4.4.1. Podnety na vyšetrovanie 46

4.4.2. Počiatočné vyšetrovacie situácie 46

4.4.3. Následné vyšetrovacie situácie 47

4.5. Prevencia v ekonomickej trestnej činnosti 48

5. METODIKA VYŠETROVANIA MAJETKOVEJ TRESTNE

ČINNOSTI 5.1. Kriminalistická charakteristika majetkovej trestnej činnosti 49

5.2. Spôsoby páchania a utajovania krádeži 49

5.3. Kriminalistické objasňovanie krádeží 53

5.3.1. Počiatočné vyšetrovacie situácie 53

5.3.2. Následné vyšetrovacie situácie 55

5.4. Zapojenie verejnosti do vyšetrovania a kriminalistickej prevencii 56

6. METODIKA VYŠETROVANIA KRÁDEŽÍ MOTOROVÝCH

VOZIDIEL 6.1. Spôsoby páchania krádeží motorových vozidiel 58

6.2. Osobnosť páchateľa 60

6.3. Podnety k vyšetrovaniu 61

6.4. Počiatočne a následné vyšetrovacie situácie 62

6.5. Zapojenie verejnosti do vyšetrovania krádeží motorových

vozidiel a kriminalistická prevencia 66

5

7. METODIKA VYŠETROVANIA SEXUÁLNEJ TRESTNEJ ČINNOSTI 7.1. Kriminalistická charakteristika sexuálnej trestnej činnosti trestnej

činnosti 69 7.2. Spôsoby páchania a utajovania sexuálnej trestnej činnosti 69

7.3. Typické kriminalistické stopy sexuálnej trestnej činnosti 71

7.4. Kriminalistické objasňovanie sexuálnej trestnej činnosti 72

7.4.1 Počiatočné vyšetrovacie situácie 72

7.4.2 Následné vyšetrovacie situácie 73

7.5. Prevencia na úseku sexuálnej trestnej činnosti 74

8. METODIKA VYŠETROVANIA DOPRAVNÝCH NEHÔD 8.1. Kriminalistická charakteristika dopravných nehôd 75

8.1.1 Klasifikácia dopravy a dopravných nehôd 76

8.2. Typické spôsoby spáchania a utajovania cestných dopravných nehôd 77

8.3. Najčastejšie kriminalistické stopy cestných dopravných nehôd 78

8.4. Kriminalistické objasňovanie cestných dopravných nehôd 79

8.4.1 Počiatočné vyšetrovacie situácie 79

8.4.2 Následné vyšetrovacie situácie 81

8.5 Prevencia na úseku dopravných nehôd 82

9. METODIKA VYŠETROVANIA MIMORIADNYCH

UDALOSTÍ 9.1. Kriminalistická charakteristika mimoriadnych udalostí 84

9.2. Spôsoby páchania a utajovania mimoriadnych udalostí 84

9.3. Typické kriminalistické stopy na miestach mimoriadnych udalostí 86

9.4. Kriminalistické objasňovanie mimoriadnych udalostí 86

9.4.1 Počiatočné vyšetrovacie situácie 86

9.4..2. Následné vyšetrovacie situácie 88

9.5. Predchádzanie mimoriadnym udalostiam 89

Použitá literatúra 90

6

PREDSLOV

Učebný text „Kriminalistická metodika“ je určený študentom štúdia odboru

bezpečnostný manažment na Fakulte špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity,

Detašované pracovisko v Košiciach, ako základná študijná pomôcka. Jej obsah naväzuje

na kriminalistickú techniku a kriminalistickú taktiku . Učebný text vychádza

z tematických plánov výučby predmetu kriminalistika.

V učebnej pomôcke nie sú obsiahnuté všetky kriminalistické metodiky, ktoré sa

uplatňujú v praktickej činnosti. Pozornosť sme zamerali, len na najdôležitejšie a tie, ktoré

sú v praxi najfrekventovanejšie.

Učebný text v potrebnej miere sprístupňujú študijný materiál, ktorý obsahuje

všeobecné otázky vyšetrovania jednotlivých druhov trestnej činnosti, pojem, funkcie

a systém metodiky vyšetrovania trestných činov, kriminalistickú charakteristiku trestného

činu, štruktúru jednotlivých metodík a zásady metodiky vyšetrovania jednotlivých druhov

trestných činov.

Metodika vyšetrovania násilnej trestnej činnosti sa zaoberá charakteristikou, spôsobmi

spáchania a utajovania, vyšetrovacími situáciami pri objasňovaní násilnej trestnej

činnosti.. Svoj význam majú aj počiatočne a následné vyšetrovacie situácie objasňovania

násilnej trestnej činnosti. Ďalšia časť učebného textu obsahuje metodiku vyšetrovania

vrážd, ekonomickej trestnej činnosti, majetkovej trestnej činnosti, krádeží motorových

vozidiel, sexuálnej trestnej činnosti, dopravných nehôd a mimoriadných udalosti.

Košice 2005 Autori

7

1. VŠEOBECNÉ OTÁZKY VYŠETROVANIA

JEDNOTLIVÝCH DRUHOV TRESTNEJ ČINNOSTI

1. 1. Pojem a funkcie metodiky vyšetrovania trestných činov

Úspech boja s trestnou činnosťou je priamo závislý na tom, ako rýchlo a skoro sú spáchane

trestné činy objasňované. Túto úlohu je možno okrem iného splniť vtedy, ak je zabezpečená

správna organizácia práce a ak vyšetrovanie trestných činov spĺňa požiadavky súčasnej

vedecko-technickej úrovni.

Postaviť vyšetrovanie trestných činov na prísne vedecký základ znamená zabezpečiť, aby

vyšetrovateľ pri vyšetrovaní každého nového trestného činu sa mohol opierať o vedecký

zovšeobecnené skúsenosti a vyšetrovanie podobných trestných činov.

Analýza znakov jednotlivých druhov trestných činov a najmä analýza predmetu záujmu

páchateľa a spôsobu spáchania jednotlivých druhov trestných činov nám vykazuje veľkú

variabilitu. Z ich poznania vyplýva pre proces vyšetrovania nutnosť vytvárať poznávacie

metódy, ktoré by boli použiteľné pre väčšiu homogénnu skupinu trestných činov. Funkciu

vypracovať takéto druhovo určené poznávacie metódy plní metodika vyšetrovania

jednotlivých druhov trestných činov.

Metodika všeobecne je vo svojej podstate systém metód a postupov, ktorých štruktúra je

podmienená obsahom problému, ktorý chceme riešiť. V tomto prípade v procese vyšetrovania

určitého druhu trestnej činnosti.

Metodika vyšetrovania jednotlivých druhov trestnej činnosti vznikla ako výsledok

zovšeobecnenia typických spôsobov a postupov vyšetrovania jednotlivých trestných činov,

ako návod účelného a účinného organizovania a realizovania komplexnej činnosti

poznávacieho a pracovného postupu v procese vyšetrovania.

Proces vytvárania kriminalistických metodík je potrebné chápať ako dynamicky sa

rozvíjajúci proces, ktorý má svoj historický vývoj od univerzálneho chápania vyšetrovania

akéhokoľvek trestného činu až do štádia vytvárania metodiky vyšetrovania jednotlivých

druhov trestných činov, charakteristické pre súčasné obdobie vývoja tejto problematiky.

Metodika vyšetrovania jednotlivých druhov trestných činov je organický spätá s ostatnými

8

časťami kriminalistiky ( kriminalistickou technikou a kriminalistickou taktikou ). Je dôležité

si uvedomiť, že v procese vyšetrovania orgán činný v trestnom konaní rieši otázky

kriminalistické, trestnoprávne a trestnoprocesné v podstate spoločne. Z uvedeného dôvodu

vzniká potreba metodiku vyšetrovania jednotlivých druhov trestnej činnosti skúmať

a uplatňovať v spojení s otázkami trestnoprávnymi a trestnoprocesnými.

Metodiku vyšetrovania trestných činov možno vymedziť ako systém vedecky

zdôvodnených a praxou aprobovaných pravidiel efektívneho postupu pri vyšetrovaní

jednotlivých druhov trestnej činnosti. ( Pješčak, J., 1981 ).

Metodika vyšetrovania jednotlivých druhov trestných činov je systém tvrdení

o kriminalistických charakteristikách, o zákonitostiach vzniku, trvaní stôp jednotlivých

druhov trestných činov a o vyšetrovacích situáciách utvárajúcich sa pri vyšetrovaní,

ako aj systém typových modelov činností vyšetrovateľa pri odhaľovaní, vyšetrovaní

a kriminalistickej prevencii trestných činov určitého druhu . ( Porada, V., 2001 ).

Metodika vyšetrovania jednotlivých druhov trestnej činnosti zabezpečuje uplatnenie

vyšetrovacej taktiky a využívanie kriminalistickej techniky pri vyšetrovaní konkrétnych

druhov trestnej činnosti, vychádzajúc zo zvláštnosti ich aplikácie pri vyšetrovaní

určitého druhu trestnej činnosti. ( Vasiljev, A. N., 1966 ).

Metodika vyšetrovania jednotlivých druhov trestnej činnosti ako súčasť kriminalistickej

vedy má dve základné funkcie :

Ø funkciu poznávaciu,

Ø funkciu formatívnu.

Poznávacia funkcia spočíva v zoskupovaní trestných činov do homogénnych skupín

a pre tieto skupiny podáva popis ich :

Ø kriminalistickej charakteristiky,

Ø typických stôp vznikajúcich pri ich páchaní,

Ø typických vyšetrovacích situácií vytvárajúcich sa v procese odhaľovania

a objasňovania.

9

Formatívna funkcia spočíva vo vytváraní systému kriminalistických metód,

aplikovateľných pri odhaľovaní, objasňovaní a prevencií jednotlivých druhov trestných činov.

Cieľom jednotlivých metodík je naformovať jednotlivé dielčie operácie do usporiadaného

homogénneho systému. Systém jednotlivých operácií naformovaný v metodike vyšetrovania

tvorí typový model činnosti orgánov vykonávajúcich odhaľovaciu, objasňovaciu činnosť

a prevenciu daného druhu trestných činov. V tomto modely sú obsiahnuté poznatky

kriminalistickej teórie, aplikované na podmienky jednotlivej skupiny trestných činov

a zovšeobecnené poznatky kriminalistickej praxe v procese odhaľovania a objasňovania.

Metodika vyšetrovania jednotlivých druhov trestných činov vychádza a opiera sa o tieto

základné východiská :

Ø zo skúsenosti orgánov pôsobiacich v odhaľovacom a objasňovacom procese

a v prevencii trestnej činnosti. Prax ukazuje nakoľko sú efektívne jednotlivé metodiky

a nakoľko zodpovedá dynamika ich rozvoja potrebám praxe. Spoločenská prax je

kritériom ich hodnotenia a zároveň aj prostriedkom ich sústavného skvalitňovania,

Ø zo všeobecných teoretických východísk a pojmov kriminalistiky a ňou vypracovaných

metód odhaľovania, objasňovania a prevencie trestnej činnosti.

Ø z trestno-právnych noriem, ktoré určujú znaky skutkových podstát trestných činov

a z trestnoprocesných noriem, ktoré určujú predmet a hranice dokazovania,

z poznatkov foréznych disciplín, kriminológie, teórie informácií, teórie modelovania

a pod..

1. 2. Systém metodiky vyšetrovania jednotlivých druhov trestných

činov

Metodika vyšetrovania jednotlivých druhov trestných činov sa skladá z dvoch častí :

1. Všeobecné otázky metodiky vyšetrovania jednotlivých druhov trestných činov.

2. Jednotlivé metodiky vyšetrovania jednotlivých druhov trestnej činnosti.

10

Všeobecné otázky vyšetrovania jednotlivých druhov trestných činov sú spoločné pre všetky

jednotlivé metodiky. Sú to vo svojej podstate tvrdenia, ktoré majú všeobecnú platnosť. Ide

o tieto tvrdenia :

• pojem metodiky vyšetrovania jednotlivých druhov trestných činov, ich funkcia

a miesto v systéme kriminalistiky,

• systém metodiky vyšetrovania jednotlivých druhov trestných činov,

• štruktúra jednotlivých metodík,

• zásady metodiky vyšetrovania,

• význam kriminalistickej charakteristiky pre metodiku vyšetrovania,

• význam vyšetrovacích situácií pre metodiku vyšetrovania.

Jednotlivé metodiky vyšetrovania jednotlivých druhov trestnej činnosti tvoria jadro

problematiky metodiky vyšetrovania trestných činov. Ich základom sú typické spôsoby

páchania a utajovania jednotlivých trestných činov. Klasifikácia vyšetrovania jednotlivých

druhov trestných činov sa opiera o empirické poznatky odhaľovania a objasňovania trestnej

činnosti, pričom vychádza z tézy, že špecifickosť spôsobov páchania a utajovania trestných

činov podmieňuje aj špecifickosť metód jej odhaľovania a objasňovania, použitie

jednotlivých taktických a technických pravidiel, zásad, postupov a prostriedkov.

Z charakteristiky trestných činov vyplýva, že páchatelia ich páchajú a utajujú rozličným

spôsobom a k určitej klasifikácií možno dospieť, len výberom typických spôsobov páchania

a utajovania trestných činov. Netypické spôsoby páchania a utajovania trestných činov možno

roztriediť do jednotlivých skupín metodík podľa charakteru ich vzťahu k určitému typickému

spôsobu a skúmať osobitosti ich vyšetrovania so zreteľom na niektoré osobitosti spôsobu ich

páchania a utajovania. Napríklad v rámci vyšetrovania lúpeží možno skúmať osobitosti

vyšetrovania bankových lúpeží a pod..

1. 3. Kriminalistická charakteristika trestného činu

Pojem kriminalistickej charakteristiky trestného činu

Trestný čin je predmetom skúmania rôznych vedných odborov. Charakterizovať trestný

čin znamená popísať jeho hlavné, významné vlastnosti z hľadísk, ktoré zodpovedajú predmetu

skúmania jednotlivého vedného odboru. Preto sa stretávame s trestno-právnou

11

charakteristikou trestného činu, kriminologickou charakteristikou, psychologickou

charakteristikou a pod.. Vzhľadom k špecifickému skúmaniu kriminalistickej vedy, skúma

kriminalistika trestný čin ako spoločensky nebezpečný druh konania človeka, ktoré

v okolitom prostredí vyvoláva zmeny ( stopy ). Toto konanie uskutočňuje konkrétny subjekt (

páchateľ ), určitým spôsobom a za určitých situačných podmienok. Konanie páchateľa

smeruje proti určitému predmetu útoku ( osoba, vec ). Často je toto konanie podmienené

špecifickým motívom. Vlastnosti páchateľa, spôsob jeho konania, situačné podmienky miesta

činu, podobne ako vlastnosti predmetu útoku výrazne ovplyvňujú nielen proces vzniku zmien

( kriminalistických stôp ), ale aj samotný proces odhaľovania, objasňovania a prevencie.

Kriminalistická charakteristika trestného činu je popisom tých kriminalisticky

relevantných vlastností trestného činu, ktoré podstatne ovplyvňujú proces tvorby stôp

a proces poznania trestného činu. Súčasťou sú najmä spôsob spáchania trestného činu,

kriminálna situácia, osobnostné rysy páchateľa, obeť a predmet útoku a motív činu.

( Porada, V., 2001 ).

Súčasti ( prvky ) kriminalistickej charakteristiky trestného činu

Zhrnutím predchádzajúcich skutočností vyplývajú tieto hlavné súčasti ( prvky ) trestného

činu ako spoločensky nebezpečného konania páchateľa :

• spôsob spáchania trestného činu,

• kriminálna situácia,

• vlastnosti páchateľa trestného činu,

• vlastností obete trestného činu,

• ďalšie znaky ( vlastnosti ) podstatné pre tvorbu zmien ( stôp ), ako je napr. motív

a pod..

Spôsob spáchania trestného činu – je základom kriminalistickej charakteristiky

trestného činu a môžeme ho definovať ako vzájomne spätý systém úkonov konania páchateľa

a spôsobov akými páchateľ volí alebo využíva objektívne podmienky a prostriedky pri

príprave a utajovaní trestnej činnosti.

Význam postavenia spôsobu spáchania medzi prvkami kriminalistickej charakteristiky

trestného činu je daný predovšetkým jeho objektívnymi vlastnosťami, ktorými sú:

12

1. schopnosť spôsobu spáchania trestného činu sa zvlášť výrazne prejavuje na

stopách trestného činu a predurčuje ich charakter. Táto schopnosť vyplýva zo

skutočnosti, že spôsob spáchania trestného činu je úzko spätý s tvorbou zmien

v prostredí. Zmeny v prostredí (stopy) sú dôsledkami konania páchateľa, čo spôsobuje,

že charakter jednotlivých zmien (stôp) je predurčovaný spôsobom spáchania.

Poznatky kriminalistickej praktickej činnosti svedčia o tom, že v týchto zmenách sa

výrazne prejavujú niektoré znaky spôsobu spáchania a často je spôsob spáchania

známy už na začiatku vyšetrovania.

2. spôsob spáchania trestného činu sa prejavuje ako systém, ktorého štruktúra je

charakterizovaná logickými vzťahmi medzi jeho jednotlivými prvkami. Spôsob

spáchania má svoju štruktúru. Štruktúra je vymedzená vzťahmi medzi jednotlivými

prvkami systému. Tieto vzťahy môžu byť kauzálne, časové, miestne a pod.. Ako

medzi jednotlivými úkonmi konania páchateľa je určitá logická náväznosť

a postupnosť, je taká istá náväznosť a postupnosť v procese vzniku stôp ako dôsledok

konania páchateľa. V stopách sa prejavujú nielen znaky spôsobu spáchania trestného

činu ale aj jeho štruktúra, alebo aspoň časti jej štruktúry.

3. spôsob spáchania trestného činu je determinovaný objektívnymi a subjektívnymi

faktormi. Charakter spôsobu spáchania a utajovania trestného činu je podmienený

týmito faktormi:

• objektívne faktory – objektívne podmienky vonkajšieho prostredia, situácia,

priestor, čas, pohyb osôb, klimatické podmienky, dostupnosť nástrojov,

dopravné prostriedky, vlastnosti objektu a predmetu útoku, možnosť odpredaja

ukradnutých veci a pod.,

• subjektívne faktory – psychické vlastnosti páchateľa, najmä schopnosti,

znalosti, skúsenosti, zvyky, somatické vlastnosti, motív a cieľ páchateľa,

pohlavie, vzťah páchateľa k miestu, k obeti a spolupáchateľom a pod..

Objektívne faktory v porovnaní so subjektívnymi sú významnejšie preto, že

páchateľ sa musí viac prispôsobovať objektívnym podmienkam, v porovnaní

s vykonávaním iných druhov ľudskej činnosti.

13

4. spôsob spáchania trestného činu je opakovateľný v rovnakých podmienkach.

Opakovateľnosť je potrebné chápať ako štatistickú zákonitosť. To znamená, že

spôsoby spáchania trestných činov spáchaných jedným páchateľom majú viac

zhodných znakov a menej odlišných znakov, než spôsoby spáchania trestných činov

spáchaných rozličnými páchateľmi.

Rozoznávame nasledujúce formy opakovateľnosti spôsobu spáchania trestných

činov:

• v štruktúre spáchania trestného činu sú obsiahnuté len prvky konania nesúce

znaky, na základe ktorých môžeme vysloviť záver o príslušnosti páchateľa

k určitej skupine osôb,

• štruktúra spáchania trestného činu vyjadruje individuálne zvláštnosti páchateľa, čo

umožňuje vysloviť záver, že trestné činy boli spáchané určitou konkrétnou osobou.

Empirické poznatky ukazujú, že materiály zhromaždené v počiatočnej etape procesu

odhaľovania, objasňovania obsahujú najviac informácií o spôsobe spáchania trestného činu,

preto sa tiež najčastejšie v počiatočnej etape tohto procesu vytyčujú kriminalistické verzie

o spôsobe spáchania trestného činu. Verzie je možné považovať za východiskový bod

postupu vyšetrovania. Informácie sú často neúplné a to neumožňuje vytvoriť celkový obraz

o konkrétnom spôsobe spáchania trestného činu.

V stopách sa prejavuje štruktúra spôsobu spáchania činu čo dovoľuje poznať len niektoré

prvky štruktúry spôsobu spáchania a vysloviť odôvodnené závery o ďalších prvkoch tejto

štruktúry. Závery sa stávajú podkladom k formulácií verzií a k vyvodeniu vnútorných

dôsledkov, ktoré musia existovať, pokiaľ vytýčená verzia o spôsobe spáchania trestného činu

je pravdivá. Táto skutočnosť prispieva k vyhľadaniu a zaisteniu stôp a iných dôkazov, ktoré

často môžu uniknuť pozornosti kriminalistu pri vykonávaní počiatočných úkonov

a neodkladných opatrení.

Záver, že spôsob spáchania trestného činu je podmienený objektívnymi a subjektívnymi

faktormi je pre praktickú kriminalistickú činnosť veľmi významný a dôležitý. Keď poznáme

spôsob spáchania trestného činu, môžeme z obsahu jeho prvkov vyvodiť nepoznané faktory,

ktoré spôsob spáchania trestného činu podmieňovali:

• keď poznáme spôsob spáchania trestného činu a niektoré objektívne faktory,

môžeme vyvodiť niektoré subjektívne faktory ( napr. somatické poruchy,

anatomické vlastnosti stavby tela, pohlavie a pod. ),

14

• keď poznáme spôsob spáchania trestného činu a niektoré subjektívne faktory,

môžeme vyvodiť niektoré objektívne faktory ( napr. o účasti spolupáchateľov

a pod. ).

Dielčie kriminalistické verzie o determinujúcich faktoroch spáchania činu prispievajú

k správnemu zameraniu ďalších postupov v procese poznávania a dokazovania objektívnej

pravdy v trestnom konaní. Pokiaľ prihliadneme k podmienkam o opakovateľnosti spôsobu

spáchania trestných činov je možno vytyčovať kriminalistické verzie o tom, že:

Ø séria trestných činov je páchana jedným páchateľom,

Ø známy páchateľ konkrétneho trestného činu môže byť páchateľom ďalších doposiaľ

neobjasnených trestných činov,

Ø páchateľ zisteného, alebo doposiaľ neobjasneného trestného činu mohol predtým

spáchať alebo spácha trestný čin tými istými znakmi spôsobu spáchania (napr. vražda

so sexuálnym motívom, znásilnenie a pod.).

Kriminálna situácia je ďalšou súčasťou (prvkom) kriminalistickej charakteristiky

trestného činu. Pod pojmom kriminálna situácia rozumieme:

súhrn všetkých reálne existujúcich podmienok v priestore a čase , za ktorej bol spáchaný

trestný čin.

Význam kriminálnej situácie je najmä v tom, že v jej rámci sa realizuje proces vzniku stôp.

V rámci kriminálnej situácie páchateľ :

• podriaďuje svoje konanie predmetu záujmu,

• vyhľadáva určité prvky kriminálnej situácie ( napr. vhodné miesto na spáchanie

trestného činu, využije neprítomnosť pokladníčky pri pokladni v obchode, ktorá išla

prebrať tovar na krádež , využije „tlačenicu“ v autobuse na vreckovú krádež a pod. ),

• spolupôsobí na vytváranie vhodnej kriminálnej situácie ( napr. páchateľ si vopred

pripraví únikovú cestu a pod. ).

Kriminálna situácia má z praktického hľadiska veľký význam najmä z kriminalisticko-

taktického hľadiska.

15

Osobnosť páchateľa trestného činu je ďalšou súčasťou kriminalistickej charakteristiky

trestného činu. Kriminalistika skúma osobnosť páchateľa najmä z týchto hľadísk :

1. ktoré vlastnosti páchateľa ovplyvňujú proces tvorby stôp a výrazne sa v stope

prejavujú,

2. ktoré vlastnosti ovplyvňujú priebeh procesu odhaľovania a objasňovania.

Pri skúmaní vlastností páchateľa, ktoré ovplyvňujú tvorbu stôp vychádzame z toho, že

páchateľ je obklopujúcim prostredím odrážaný prostredníctvom svojich vlastností a spôsobov

činnosti, ktoré vyvolávajú adekvátne zmeny v prostredí.

Úlohou je vyhľadať vlastnosti páchateľa, ktoré sa určitým spôsobom prejavujú v stopách

a ktoré sú využiteľné pre identifikačné účely (ide predovšetkým o vlastností, ktoré sa priamo

zobrazia v stope napr. papilárne línie, anatomické defekty a pod.).

V súčasnej dobe, najmä v USA (FBI) vykonáva výskum tvorby tzv. psychologického

portrétu páchateľa. Na základe analýzy miesta činu sa dá zistiť rasa páchateľa, vek, pohlavie,

psychické defekty a pod. Pri skúmaní vlastnosti osoby páchateľa, ktoré ovplyvňujú proces

odhaľovania, sa jedna najmä o skúmanie zvláštnosti psychyky nedospelých a osôb

prestarlých, ktoré sa môžu prejaviť počas vykonávania vyšetrovania a s ktorými musíme

počítať.

Kriminalistika sa súčasne venuje aj skúmaniu zvláštnosti páchateľov, ktoré páchatelia

využívajú napr. pri snahe znemožniť proces poznania objektívnej pravdy. V danom prípade

pôjde najmä o kriminálnu skúsenosť, odborné znalosti sociálne postavenie a pod..

Zovšeobecnené poznatky kriminalistickej praktickej činnosti dovoľujú oboznamiť

kriminalistov s typickými úskokmi páchateľov a typickými spôsobmi marenia procesu

poznania objektívnej pravdy. U niektorých páchateľov (recidivistov) boli zistené určité

stereotypy marenia vyšetrovania. Poznanie uvedenej skutočnosti umožňuje kriminalistovi

predísť prípadným pokusom o marenie vyšetrovania, alebo prijať také opatrenia, ktoré negujú

výsledky marenia vyšetrovania.

Obeť trestného činu je významným prvkom kriminalistickej charakteristiky trestného

činu. Skúmaním obete trestného činu z kriminalistického hľadiska sa zaoberá vedný odbor

viktimológia. Z hľadiska kriminalistickej charakteristiky sú významné najmä tieto aspekty :

16

• obeť ovplyvňuje spôsob spáchania trestného činu, ( pohlavie, hmotnosť anatomické

vlastnosti obete ovplyvňuje intenzitu útoku páchateľa a schopnosť a účinnosť obrany

obete a pod. ),

• reakcie obete pri útoku ovplyvňujú vytváranie stôp, ich rôznorodosť a pod.,

• sama obeť je nositeľom stôp,

• svojimi postojmi môže ovplyvniť proces objasňovania.

Kriminalistika vypracováva na základe svojich poznatkov o obetiach trestných činov

doporučenia a taktické postupy za účelom odhaľovania, vyšetrovania a predchádzania trestnej

činnosti Súčasne pre určité ohrozené skupiny obyvateľov uverejňuje určité doporučenia, ako

sa majú chovať, aby predišli prípadnému trestnému činu.

Skúmanie problematiky obetí trestného činu z kriminalistického hľadiska môže aktívne

pomáhať nielen v procese odhaľovania a objasňovania, ale má svoje miesto aj v procese

predchádzania trestnej činnosti.

Význam skúmania a tvorby kriminalistickej charakteristiky je najmä v tom, že na jej

základe môžeme:

• vytvárať typové charakteristiky trestných činov pre potreby kriminalistickej metodiky

vyšetrovania jednotlivých trestných činov,

• vybudovať informačnú databázu pre potreby kriminalistickej praxe,

• vytvoriť typové modely riešenia niektorých opakujúcich sa situácií v procese

odhaľovania, objasňovania a predchádzania trestnej činnosti.

Najdôležitejším kritériom z hľadiska tvorby metodiky je skupinová zhodnosť

zanechávaných stôp na mieste činu a kriminalistická charakteristika. Z uvedeného vyplýva, že

trestné činy so zhodnou kriminalistickou charakteristikou sú zhromaždené do tej istej skupiny

a k ich vyšetrovaniu slúži jediná metodika vyšetrovania. V niektorých prípadoch je výhodné

kombinovať pri vyšetrovaní konkrétneho trestného činu viacero metodík.

17

1. 4. Štruktúra jednotlivých metodík vyšetrovania jednotlivých

trestných činov

Hlavnou náplňou metodiky ako to vyplýva z predchádzajúcich častí sú metodiky

vyšetrovania jednotlivých druhov trestných činov. Každá jednotlivá metodika odráža vo

svojom obsahu špecifiká (zvláštnosti), ktorými sa vyznačuje vyšetrovanie daného druhu

trestného činu. Metodiky vyšetrovania obsahujú tieto základné prvky :

1. typová kriminalistická charakteristika daného druhu trestných činov,

2. typické stopy trestných činov daného druhu,

3. typické vyšetrovacie situácie vyskytujúce sa pri vyšetrovaní trestných činov

daného druhu,

4. zvláštnosti predmetu vyšetrovania,

5. zvláštnosti podnetov smerujúcich k vyšetrovaniu,

6. obsah zvláštnosti prvotných odhaľovacích a objasňovacích úkonov,

7. zvláštnosti vyšetrovacích verzií, plánovanie a organizovanie vyšetrovania,

8. zvláštnosti následnej etapy vyšetrovania,

9. zvláštnosti zapojenia verejnosti do vyšetrovania,

10. zvláštnosti kriminalistickej prevencie.

. Medzi jednotlivými prvkami vyšetrovania existujú rôzne koordinačné a iné vzťahy, ktoré

vytvárajú štruktúru metodík a prepožičiavajú im celistvosť a integrovanosť.

1. Typová kriminalistická charakteristika daného druhu trestných činov obsahuje :

a) Typické spôsoby spáchania trestných činov daného druhu.

Pod spôsobom spáchania trestného činu sa v kriminalistike

rozumie určitý systém, ktorý obsahuje konanie páchateľa

a taktiež aj vecné komponenty (nástroje, zbrane a pod.). Spôsob

spáchania ma v kriminalistickej charakteristike dominantné

postavenie, pretože oproti iným znakom trestných činov:

→ sa výrazne zobrazuje v stopách,

→ opakuje sa v istých štandardných situáciách,

18

→ je determinovaný rôznymi faktormi objektívnej povahy

(napr. miestom činu, predmetom útoku a pod.) a subjektívnej

povahy (napr. vekom, pohlavím, somatickými a psychyckými

vlastnosťami a pod.).

b) Typické kriminálne situácie.

Sú také, za ktorých sa opakovane páchajú trestné činy určitého

druhu. Znalosť typických kriminálnych situácií umožňuje

vytvárať typické verzie, zovšeobecniť určité vzťahy medzi

vznikom určitej konkrétnej kriminálnej situácie určitým

okruhom potencionálnych páchateľov.

c) Typické osobnostné rysy páchateľov trestných činov daného

druhu. Do kriminalistickej charakteristiky sú zahrňované rôzne

údaje o páchateľoch daného trestného činu, pokiaľ majú

kriminalistický význam (napr. veková štruktúra páchateľov,

pohlavie, zamestnanie, vzdelanie, rodinný stav a pod.).

Špecifický kriminalistický význam majú vlastnosti páchateľa:

→ ktoré ovplyvňujú vznik stôp

→ ktoré ovplyvňujú chovanie páchateľa v priebehu

vyšetrovania.

Údaje o páchateľoch slúžia v metodike vyšetrovania ku

konštrukcií typických verzií o páchateľovi a k tvorbe

doporučení a metód, ako pôsobiť na páchateľa a komunikovať

s ním v priebehu vyšetrovania.

d) Typické osobnostné rysy obetí trestných činov daného

druhu. Niektoré poznatky z viktimológie majú význam aj pre

metodiku vyšetrovania, napr. pre tvorbu vyšetrovacích verzií,

( napr. pri vyšetrovaní sériovej trestnej činnosti, kedy poznáme

len početnú časť obetí ) a v prípadoch keď obeť figuruje

v postavení svedka, poškodeného.

e) Typické motívy vyskytujúce sa v rámci daných trestných

činov. Rozdielne motívy vyvolávajú diferenciáciu spôsobu

spáchania trestného činu, vyvolávajú diferenciáciu stôp

a vyvolávajú rozdielne chovanie páchateľov pri vyšetrovaní.

19

Uvedené poznatky sa v metodike vyšetrovania uplatňujú pri tvorbe

typických verzií a pri rozpracovaní niektorých kriminalistických

metód (napr. výsluch obvineného).

2. typické stopy trestných činov daného druhu. V metodike vyšetrovania majú

význam najmä preto, že ich môžeme pri vyhľadávaní stôp predvídať. Môžeme

predpokladať, že potencionálne existujú. V týchto súvislostiach môžeme odporučiť

postup ako tieto stopy vyhľadať, zaistiť a skúmať.

3. typické vyšetrovacie situácie vyskytujúce sa pri vyšetrovaní trestných činov

daného druhu. Vyšetrovacie situácie predstavujú stav v priestore a čase v ktorom sa

vyšetrovanie nachádza z formálneho a obsahového hľadiska. Medzi najdôležitejšie

komponenty vyšetrovacej situácie patrí: → kvalita a kvantita informácií o trestnom čine,

→ stupeň informačnej určitosti,

→ organizačné a materiálne podmienky,

→ osobnosť vyšetrovateľa.

Pri vyšetrovaní konkrétneho trestného činu vznikajú konkrétne vyšetrovacie

situácie. V metodike vyšetrovania sú obsiahnuté typické vyšetrovacie situácie.

V danom prípade ide o teoretické zobecnenie najčastejších vyšetrovacích situácií,

ktoré sa vyskytujú pri vyšetrovaní daného druhu trestných činov.

Pre vyšetrovacie situácie sú dôležité tieto body:

→ okamžik získania prvej informácie, z ktorej vyplýva dôvodne podozrenie zo

spáchania trestného činu,

→ okamžik, kedy na základe zhromaždených informácií môžeme vytyčiť

vyšetrovacie verzie,

→ okamžik, kedy podozrenie k osobe je tak odôvodnené, že môžeme voči nej

vzniesť obvinenie,

→ okamžik, kedy na základe previerky vyšetrovacích verzií je možno odmietnuť

všetky verzie až na jednu konkrétnu,

→ okamžik, kedy je vyšetrovanie ukončené a vyšetrovateľ spracuje návrh alebo

meritórne rozhodne.

20

4. zvláštnosti predmetu vyšetrovania. V sebe zahrňuje predovšetkým predmet

dokazovania. Sú to skutočnosti, ktoré sú procesne relevantné a musia byť zistené

a zdokumentované procesným spôsobom. V metodikách vyšetrovania sa špecifikujú

len zvláštnosti predmetu vyšetrovania, typické pre daný druh trestných činov.

Metodika upozorňuje na tie skutkové okolnosti, ktorých dokazovanie je u daného

druhu trestných činovzvlášť dôležité, mimoriadne obtiažne, alebo sa odchyľuje od

iných druhov trestných činov.

5. zvláštnosti podnetov smerujúcich k vyšetrovaniu. Pri jednotlivých trestných činov

bývajú podnety rôzne a rozdielne. Typickými podnetmi sú: • oznámenie poškodeného,

• oznámenie od občanov,

• oznámenie z rôznych inštitúcií,

• anonymné oznámenie,

• sebaobviňovanie,

• realizačný návrh v rámci policajnej štruktúry.

6. obsah zvláštnosti prvotných odhaľovacích a objasňovacích úkonov. Je u rôznych

druhov trestných činov rôzny nakoľko aj okruh stôp a ich stupeň trvanlivosti je

rozdielny. Úlohou jednotlivých metodík je tieto úlohy:

→ vymenovať,

→ stanoviť ich postupnosť,

→ podrobne rozobrať zvláštnosti ich vykonania.

Cieľom tejto etapy vyšetrovania je rýchlo zistiť dôkazné a iné kriminalistický

významné informácie, vykonať úkony všeobecne bezpečnostného charakteru (napr.

zaistiť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, zdravotnícku pomoc a pod.)

a umožniť prvý zásah na mieste činu.

7. zvláštnosti vyšetrovacích verzií, plánovanie a organizovanie vyšetrovania. Sú to

odôvodnené domnienky o reálne možnom priebehu objasňovania, formy organizácie

práce, súčinnosť, spolupráca a pod.. V jednotlivých metodikách vyšetrovania sa

hovorí o skupinových zvláštnostiach vyšetrovacích verzií.

21

Typická verzia – je hypotetický model typického priebehu trestného činu určitého

druhu, alebo model niektorého typického prvku trestného činu určitého druhu, ktorý

vznikol zobecnením poznatkov o opakujúcich sa formách trestnej činnosti. Význam

typických verzií spočíva v tom, že v počiatočnom vyšetrovaní trestného činu, kedy je

nedostatok špecifických informácií, slúži ako hrubá orientácia pri postupe ďalšieho

vyšetrovania. Po vyhľadaní a nájdení ďalších špecifických faktov sa typické verzie

menia na konkrétne vyšetrovacie verzie.

Spolu s vyšetrovacími verziami sa v metodikách hovorí taktiež o zvláštnostiach

plánovania a organizácií vyšetrovania. V metodikách sú obsiahnuté najmä:

♦ typické etapy vyšetrovania,

♦ ich proporcie a záväznosti,

♦ postupnosť úkonov,

♦ formy plánovania vhodné pre vyšetrovanie danej skupiny trestných činov,

♦ formy organizácie práce,

♦ súčinnosť vyšetrovateľa s inými orgánmi.

8. zvláštnosti následnej etapy vyšetrovania. Rozumieme etapu naväzujúcu na

realizáciu prvotných úkonov a na realizovanie vytýčených vyšetrovacích verzií.

Spočíva v previerke vytýčených vyšetrovacích verzií. V metodike sa rozpracovávajú

najmä zvláštnosti jednotlivých vyšetrovacích a operatívno-pátracích úkonov

v následnej etape vyšetrovania daného druhu trestných činov. Určuje sa predmet

a zvláštnosti taktiky vykonania týchto úkonov.

9. zvláštnosti zapojenia verejnosti do vyšetrovania. Rozumieme rozsah, obsah metódy

a formy zapojenia občanov do procesu objasňovania. Zapojenie je do istej miery

limitované.

10. zvláštnosti kriminalistickej prevencie. Faktory , ktoré viedli k trestnej činnosti

alebo, ktoré trestnú činnosť umožnili sú u jednotlivých druhov trestnej činnosti

rozdielne. Z toho vyplývajú aj zvláštnosti kriminalistickej prevencie.

22

1. 5. Zásady metodiky vyšetrovania jednotlivých druhov trestných činov

Medzi všeobecné zásady metodiky vyšetrovania jednotlivých druhov trestných činov

zaraďujeme :

1. Individuálnosť vyšetrovania.

2. Plánovitosť vyšetrovania.

3. Spájanie a koordinácia vyšetrovacích úkonov s operatívno-pátracími opatreniami.

4. Využívanie verejnosti pri odhaľovaní, objasňovaní a prevencii trestnej činnosti.

5. Využívanie odbornej a súdnoznaleckej činnosti v procese odhaľovania, objasňovania

a v prevencii trestnej činnosti.

Individuálnosť vyšetrovania.

Spočíva v tom, že každý spáchaný trestný čin je individuálny z hľadiska miesta, času,

spôsobu, následkov a pod., čo vo svojej podstate podmieňuje špecifickosť výberu a uplatnenia

jednotlivých metód a postupov. V praktickej kriminalistickej činnosti je požiadavka

individuálnosti spojená s požiadavkou tvoriaceho prístupu vyšetrovateľa k doporučeniu

metodiky vyšetrovania pri vyšetrovaní konkrétneho trestného činu. Táto zásada varuje pred

šablonovitosťou a schematičnosťou vo vyšetrovacej praxi.

V metodickom zmysle vyžaduje zásada individuálnosti konfrontáciu konkrétnej

vyšetrovacej situácie s typickou situáciou. Obsahom typickej vyšetrovacej situácie sú

metodické doporučenia, zisťovania rozdielnosti, zvláštnosti, využívania skúsenosti

z podobných prípadov a následne výber vhodných metód, spôsobov a prostriedkov

vyšetrovania trestnej činnosti. Čím úplnejšie a správnejšie vyšetrovateľ zisti všetky

individuálne zvláštnosti trestného činu, ktorý je predmetom vyšetrovania, tým úspešnejšie

bude splnená daná úloha.

Plánovitosť vyšetrovania.

Je všeobecnou podmienkou úspešného vyšetrovania trestných činov. Je predpokladom

efektívnosti, rýchlosti a kvality vyšetrovania. Plánovitosť vyšetrovania sa zabezpečuje najmä

tvorbou vyšetrovacích verzií a plánom vyšetrovania a jednotlivých úkonov (plán výsluchu,

rekognície a pod. ).

23

Spájanie a koordináciu vyšetrovacích úkonov s operatívno-pátracími opatreniami.

Uvedená zásada je jednou zo základných zásad metodiky vyšetrovania trestných činov..

V procese vyšetrovania trestných činov hlavné miesto zaberajú vyšetrovacie úkony, ktoré sú

získavané, fixované procesnými prostriedkami. Operatívno-pátracie prostriedky majú v tomto

procese len pomocnú úlohu. Z metodického hľadiska ich význam spočíva najmä v tom, že

pomáhajú pri hľadaní efektívnych ciest vyšetrovania trestných činov. Pomocou nich je často

krát a správne možno vykonať jednotlivé vyšetrovacie úkony, zisťovať a odhaľovať páchateľa

trestného činu a zdroje dôkazov. V podstate ide o koordináciu zložiek, služieb a útvarov

polície v procese odhaľovania, objasňovania a prevencii trestnej činnosti.

Využívanie verejnosti pri odhaľovaní, objasňovaní a prevencii trestnej činnosti Účasť verejnosti je všeobecnou požiadavkou a základným faktorom účinného boja

s trestnou činnosťou. V metodikách vyšetrovania jednotlivých druhov trestných činov má

účasť občanov vo vyšetrovaní špecifické miesto, závislé od konkrétneho trestného činu a je

limitovaná. Funkciou metodiky je, aby na základe skúsenosti kriminalistickej praktickej

činnosti vypracovala doporučenia, ako najúčelnejšie využívať pomoc verejnosti pri

vyšetrovaní jednotlivých druhov trestných činov. Metodika vyšetrovania musí skúmať

zvláštnosti využitia pomoci verejnosti, najmä:

Ø vo vzťahu k druhu spolupracujúcich osôb,

Ø vo vzťahu k jednotlivým štádiám a úkonom (napr. pri pátraní po páchateľovi, pri

ohliadke miesta činu a pod.).

Využívanie odbornej a súdnoznaleckej činnosti v procese odhaľovania, objasňovania

a v prevencii trestnej činnosti.

V podstate ide o využívanie širokých poznatkov vedy a techniky v procese odhaľovania,

objasňovania a prevencii trestnej činnosti. Pri vyšetrovaní akéhokoľvek druhu trestnej

činnosti patrí dôležité miesto rôzným expertízam. Úlohou metodiky je ukázať na tie momenty

a podmienky vyšetrovacej situácie, kde je potrebne nariadiť expertízu a ktoré otázky je

potrebné expertovi položiť. Metodika sa taktiež zaobera aj možnosťami využitia odborníkov

(konzultantov) pri vyšetrovaní jednotlivých druhov trestných činov.

24

Otázky na precvičovanie z prebranej problematiky:

1.) Vysvetlite pojem a funkcie metodiky vyšetrovania trestných činov.

2.) Vysvetlite kriminalistickú charakteristiku trestného činu.

3.) Vysvetlite jednotlivé prvky kriminalistickej charakteristiky trestného činu.

4.) Vysvetlite základne prvky metodiky vyšetrovania.

5.) Vysvetlite základne zásady metodiky vyšetrovania jednotlivých druhov trestných

činov.

25

2. METODIKA VYŠETROVANIA NÁSILNEJ TRESTNEJ

ČINNOSTI

2. 1. Násilná trestná činnosť z kriminalistického hľadiska

Podstatou metodiky vyšetrovania násilnej trestnej činnosti je odporúčanie aplikácie

zovšeobecnených kriminalistických metód na vyšetrovanie násilných trestných činov (

vraždy, lúpeže, ublíženia na zdraví, ruvačky, vydieranie, porušovanie domovej slobody,

obmedzovanie osobnej slobody a pod..

Objektom protiprávneho útoku je vždy fyzická osoba, jej život a zdravie, sloboda pohybu,

nedotknuteľnosť obydlia a pod..

Spoločným znakom násilnej trestnej činnosti je konanie páchateľa spojené

s ohrozením života a zdravia, poškodenie zdravia alebo usmrtenie, sloboda pohybu osôb,

nedotknuteľnosť obydlia, sloboda vyznania, združovacie právo a pod..

Metodika vyšetrovania násilnej trestnej činnosti vypracováva kriminalistické metódy a

poskytuje odporúčania pre ich aplikovanie v procese vyšetrovania násilnej trestnej činnosti.

2. 2. Spôsoby spáchania a utajovania násilnej trestnej činnosti

Spôsoby spáchania a utajovania násilnej trestnej činnosti možno klasifikovať z rôznych

hľadísk a podľa rôznych kritérií. Pre účely nášho výkladu ich rozdelíme z hľadiska prípravy,

spôsobu utajovania a z hľadiska ozbrojenia páchateľa.

Z hľadiska prípravy:

- páchateľ koná bez predchádzajúcej prípravy ( jednoduchý spôsob spáchania spravidla

v afekte ),

- páchateľ koná po predchádzajúcej príprave ( kvalifikovaný spôsob spáchania

vyznačujúci sa rafinovanosťou, premyslenosťou, plánovitosťou a pod. )

26

Z hľadiska ozbrojenia páchateľa :

- páchateľ pri spáchaní násilnej trestnej činnosti použije zbraň ( zbraňou rozumieme

čokoľvek, čím možno urobiť útok proti telu dôraznejším, napr. strelná zbraň, bodná

zbraň, sečná zbraň palica a iné )

- páchateľ koná bez zbrane ( páchateľ hrdúsi osobu, použije hmaty , chvaty, kopy

a pod.) .

Ďalšími kritériami môžu byť tieto okolností :

- súdnolekárske faktory ( ide o faktory, ktoré charakterizujú mechanizmus usmrtenia

alebo poranenia osoby, fyzikálne faktory, chemické faktory, biologické faktory ),

- motív násilnej trestnej činnosti ( lúpežný motív, sexuálny motív, pomsta, žiarlivosť,

duševná porucha a pod.),

- spôsob utajenia násilnej trestnej činnosti ( premiestňovanie usmrtenej obete na iné

miesto, ukrytie mŕtvoly, ničenie stôp násilného konania, inscenovanie iných

skutočností napr. samovraždy, nešťastnej náhody, nutnej obrany a pod. )

2. 3. Vyšetrovacie situácie pri objasňovaní násilnej trestnej činnosti

a prevencia z kriminalistického hľadiska

2.3.1 Počiatočné vyšetrovacie situácie pri objasňovaní násilnej trestnej činnosti

Z hľadiska počiatočných vyšetrovacích situácií je významná dostupnosť

kriminalisticky relevantných informácií, bez ktorých nie je možné realizovať trestné

konanie, sú východiskovým bodom trestného konania. Tieto informácie sú získané

predovšetkým v podnete vyšetrovania násilného trestného činu.

Medzi typické podnety patrí:

- oznámenie poškodeného,

- oznámenie svedkov,

- oznámenie zákonného zástupcu,

- oznámenie zdravotníckeho zariadenia,

27

-

- nález obete trestného činu,

- sebaobviňovanie,

- realizačný návrh ako výsledok operatívno-pátracej činnosti kriminálnej polície.

Medzi typické vyšetrovacie situácie zaraďujeme predovšetkým tieto :

- máme informácie od obete násilného útoku, ale chýbajú informácie

o páchateľovi a jeho totožnosti,

- máme informácie o páchateľovi násilného útoku, ale chýbajú informácie

o spôsobe spáchania a utajenia ( páchateľ je po čine zadržaný ),

- máme len čiastočné informácie o násilnom trestnom čine a o páchateľovi, ale

nemáme informácie o obeti.

V prvom prípade vychádzame z prijatého podnetu, ktorý preverujeme predovšetkým

výjazdom na miesto trestného činu a jeho ohliadkou. V tomto prípade je významná aj

súdnolekárska expertíza. Významnú pozornosť je potrebné venovať vyhľadaniu

a zaisteniu biologiockých stôp, ktoré sú v týchto prípadoch frekventované ( spravidla na

tele obete a jej odeve, na mieste činu a pod.. Využiteľné sú aj iné metódy kriminalitického

skúmania napr metódy kriminalistickej chémie, pyrotechniky, balistiky, požiarnej chémie

a pod..

Medzi významné metódy môžeme zaradiť metódy kriminalistickej identifikácie živých

osôb, mŕtvol a kostrových nálezov, ktoré sú zamerané na zisťovanie totožnosti páchateľa

a obete.

Vyšetrovacie verzie k páchateľovi sú rozmanité, od verzie smerujúcej k páchateľovi,

kde predpokladáme predchádzajúci vzťah medzi páchateľom a obeťou až k verziám

ziskuchtivosti páchateľa.

Do úvahy berieme aj verziu o predstieraní iného ako násilného trestného činu

( páchateľ môže inscenovať nešťastnú náhodu, samovraždu, prirodzené úmrtie počas

choroby).

Vyšetrovateľ túto situáciu rieši následovne :

- získané informácie považuje za dostačujúce na vznesenie obvinenia páchateľovi

( realizuje následnú etapu vyšetrovania ),

- získané informácie sú dostatočné pre vydanie meritórneho rozhodnutia ( napr.

odloženie veci, odovzdanie veci ),

28

- získané informácie sú nedostatočné pre vydanie meritórneho rozhodnutia a vyšetrovateľ

vec preruší, v objasňovaní sa však musí pokračovať.

V druhom prípade je riešenie situácie podmienené zadržaním páchateľa. K dispozícií

máme informácie z počiatočných neodkladných úkonov ( ohliadky miesta činu, ohliadky

obete a pod. ). Vytyčujeme vyšetrovacie verzie a určujeme obsah a poradie vykonania ďalších

vyšetrovacích úkonov.

Vyšetrovateľ túto situáciu rieši následovne :

- vydá uznesenie o vznesení obvinenia zadržanému páchateľovi,

- vec vráti na doplnenie podnetu,

- vydá iné meritórne rozhodnutie.

V treťom prípade dostávame podnet od iných subjektov, napr. od kriminálnej polície, od

svedkov. Časté sú aj prípady nahlásenia nezvestnosti osoby, oznámenia zdravotníckych

zariadení, liečební a pod., do ktorých priviezli obeť násilného útoku.

Vyšetrovacie verzie zameriavame na :

- zistenie miesta úkrytu osoby,

- určenie vzťahu páchateľ - obeť,

- zistenie motívu konania páchateľa,

- iné zistenia napr. objasnenie nezvestnosti osoby ( osoba sa nachádza na území inej

krajiny ).

2.3.2 Následné vyšetrovacie situácie pri objasňovaní násilnej trestnej činnosti

Následné vyšetrovacie situácie sú prevažne podmienené výsledkami výsluchu páchateľa

násilného konania a postojom páchateľa k vzneseniu obvinenia. V praxi vznikajú tieto

typické situácie :

- páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu v zmysle vzneseného obvinenia,

- páchateľ popiera spáchanie násilného trestného činu,

- páchateľ si nie je vedomý, že svojim konaním naplnil skutkovú podstatu trestného

činu.

29

Výsluch páchateľa by mal byť predovšetkým zameraný na objasňovanie spôsobu

spáchania a utajenia trestného činu.

Obsahom je predovšetkým :

- zistenie okolností, ktoré predchádzali násilnému konaniu,

- zistenie motívu konania páchateľa,

- objasnenie mechanizmu zranení,

- objasnenie spôsobu utajenia.

V rámci následných vyšetrovacích situácií je možné využiť :

- vyšetrovací experiment,

- previerku výpovede na mieste,

- rekonštrukciu na objasnenie a potvrdenie relevantných informácií.

2. 4. Činnosť na úseku prevencie násilnej trestnej činnosti

Prevencia násilnej trestnej činnosti vychádza zo znalosti bezpečnostnej situácie na úseku

násilnej trestnej činnosti na konkrétnom teritóriu. V podstate je podmienená

zovšeobecňovaním príčin a podmienok, ktoré viedli k páchaniu tejto trestnej činnosti. Tieto

informácie umožňujú signalizovať zainteresovaným subjektom návrhy na preventívne

pôsobenie a zameranie výchovy.

Uplatňovaním individuálnej prevencie vo vzťahu k páchateľom násilných trestných činov

sa zaoberajú forézne disciplíny.

Otázky na precvičovanie z prebranej problematiky.

1.) Vysvetlite, čo rozumieme pod násilnou trestnou činnosťou.

2.) Vysvetlite spôsoby spáchania a utajovania násilnej trestnej činnosti.

3.) Charakterizujte počiatočne a následné vyšetrovacie situácie pri objasňovaní násilnej

trestnej činnosti..

30

3. METODIKA VYŠETROVANIA VRÁŽD

3. 1. Kriminalistická charakteristika vrážd a charakteristické spôsoby

páchania a utajovania vrážd

Trestný zákon definuje v § 219 vraždu ako úmyselné usmrtenie iného. V § 220 Trestného

zákona je definované úmyselné usmrtenie novonarodeného dieťaťa matkou v rozrušení

spôsobenom pôrodom. V zákone NR SR č. 300/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2006 trestný

čin vraždy je v § 145 a trestný čin vraždy novorodeného dieťaťa matkou je v § 146. V praxi

orgány činné v trestnom konaní prešetrujú aj prípady podozrivých úmrtí, ktoré nemusia byť

po prešetrení kvalifikované ako trestné činy vraždy, napr. náhle úmrtia, samovraždy,

nezvestnosť osoby. Prax ukazuje, že niektorí páchatelia sa snažia úmyselné usmrtenie osoby

utajovať inscenovaním úmrtia osoby po dlhotrvajúcej chorobe, inscenovaním samovraždy

a pod.. Častejšie sú frekventované prípady ukrývania tela zavraždenej osoby, buď neďaleko

miesta vraždy napr. zakopaním alebo odvezením na vzdialené miesto, niekedy aj do

zahraničia, zmrzačenia tela zavraždeného, aby bola vylúčená alebo sťažená identifikácia

mŕtvoly.

Vraždy patria z hľadiska spoločenskej nebezpečnosti k najnebezpečnejším

a najzávažnejším trestným činom namiereným proti ľudskému životu – vraždou dochádza

k zmareniu života osoby ako najvzácnejšej hodnoty, ktorá sa nedá nahradiť. Trvalé sú aj

druhotné následky – dieťa príde o matku a pod.. V konečnom dôsledku vražda má vždy

celospoločenský negatívny dopad. Dochádza k všeobecnému potencionálnemu ohrozeniu

bezpečnosti občanov, narúša sa pocit istoty občanov.

Spôsoby spáchania vrážd možno klasifikovať podľa rôznych kritérií. Pre metodiku

vyšetrovania vrážd sú významné najmä tieto faktory :

• stupeň prípravy,

• použitie zbrane,

• spôsob usmrtenia,

• spôsob utajovania.

31

Z hľadiska stupňa prípravy možno rozlišovať:

a) vraždy vopred pripravované,

b) vraždy bez prípravy.

Spôsob spáchania je v oboch prípadoch podstatne odlišný. Pripravované vraždy sú

premyslenejšie, rafinovanejšie, s prvkom plánovania a pod.. Z hľadiska prípravy je

charakteristické najmä :

- typovanie obete, zber informácií o obeti, sledovanie obete,

- vytváranie podmienok pre budúce utajenie vraždy,

- obstaranie si zbraní a nástrojov,

- vykonanie experimentov ( skúšky iniciátora nástražného výbušného systému,

množstva výbušniny a pod. ),

- príprava alibi,

- vylákanie obete na pripravené miesto uskutočnenia vraždy a pod..

Mnohé prípady sú určitú dobu po spáchaní latentné a podozrenie z vraždy vyplynie až po

nájdení mŕtvoly. Objasňovanie je spravidla náročnejšie ako v prípadoch nepripravovanej

vraždy. Z hľadiska štatistického stavu vrážd v našich podmienkach sú početnejšie

nepripravované vraždy. Výraznejšiu skupinu tvoria vraždy spáchané v afekte, napr.

v manželských konfliktoch, spoluvlastníckych konfliktných vzťahoch v podnikaní a pod..

V značnom počte prípadov je páchateľ od prvej chvíle po spáchaní vraždy známy. Proces

objasňovania nepripravovaných vrážd nemôžeme podceňovať, aj tu sa môžeme stretnúť

s veľmi komplikovanými prípadmi.

Z hľadiska použitia zbrane možno rozlišovať :

a) vraždy spáchané so zbraňou,

b) vraždy spáchané bez zbrane.

Zbraňou sa pre tento účel vychádza z trestno-právnej charakteristiky zbrane. Zbraňou sa

rozumie čokoľvek, čím možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Vraždou bez zbrane je

napr. škrtenie, utopenie, otrávenie dokopanie a pod..

Podľa použitej zbrane možno efektívne vytvárať verzie o páchateľovi, o jeho odbornosti,

zručnosti, fyzickej sile. Stopy nájdené po výstrele pri ohliadke miesta činu umožňujú

identifikáciu zbrane alebo určiť jej skupinovú príslušnosť.

32

Z hľadiska spôsobu usmrtenia možno rozlišovať nasledujúce základne faktory usmrtenia:

a) fyzikálne spôsoby:

♦ mechanické – rany rezné, bodné, strelné, rany spôsobené tupým nástrojom

a udusením,

♦ tepelné – spôsobené vysokým alebo nízkym teplom,

♦ usmrtenie elektrickým prúdom a radioaktívnym žiarením.

b) chemické a fyzikálne chemické spôsoby – usmrtenie po použití rôznych jedov, liečiv

a to buď priamo ústami, vdychovaním, injekciou, zavedením do niektorého telesného

otvoru človeka. Taktiež môže ísť o prípady spočívajúce v v zasiahnutí povrchu tela

(napr. poliatie kyselinou a pod.). V prípade kombinácie fyzikálnych a chemických

faktorov (napr. použitie striel napustených jedom).

c) biologické spôsoby – usmrtenie dieťaťa v prípade nepodania stravy, nedostatok

inzulínu a diabetika a pod..

d) psychické a iné faktory – môžu sa prejaviť napr. u vraždy vyčerpaním a pod.

Uvedené spôsoby usmrtenia je možno spravidla objasniť expertízou o odboru súdneho

lekárstva. Jednotlivé spôsoby usmrtenia sa vyznačujú charakteristickými stopami, ktorých

znalosť je veľmi dôležitá pre poznanie celkového mechanizmu trestného činu.

Z hľadiska spôsobu utajovania možno rozlišovať prípady :

a) premiestňovania mŕtvoly,

b) ukrytia mŕtvoly a ničenia tela obete,

c) snahy znemožnenia identifikácie mŕtvoly,

d) ničenia stôp, obstarávania falošných dôkazov,

e) snahy maskovania vraždy inscenáciou.

Pre utajovanie vraždy sa páchateľ rozhodne v prípade, ak nie je v časovej tiesní. Spravidla

volí časové, priestorové a fyzický nenáročné spôsoby utajovania. Naopak k časovo náročným

a zložitým spôsobom utajovania vrážd sa páchateľ rozhodne vtedy, ak je medzí ním a obeťou

alebo miestom činu bližší vzťah, alebo si je vedomý toho, že po nájdení mŕtvoly bude

zahrnutý do okruhu podozrivých osôb.

Premiestňovania mŕtvoly

Páchateľ predpokladá, že miesto vraždy je frekventované z hľadiska pohybu osôb

a v dohľadnom čase by niekto mohol odhaliť mŕtvolu, preto volí odľahlejšie miesto jej úkrytu

33

(les, voľný terén), spravidla neďaleko od cesty. Premiestnenie ľudského tela je dosť

namáhavé, preto niekedy páchateľ „štvrtí“ telo.

Ukrytie mŕtvoly a ničenie tela obete

Páchateľ vraždy si spravidla uvedomuje, že pokiaľ sa nenájde mŕtvola, nevykonáva sa

objasňovanie vo veci vraždy. Predpokladá, že po osobe sa vyhlási pátranie ako po

nezvestnom. Páchateľ tým získava čas na premyslené alibi, likvidáciu stôp (niektoré stopy

plynutím času a zmenami klimatických podmienok sa strácajú alebo sa stávajú z hľadiska

skúmania neupotrebiteľnými). Pomerne časté je zakopávanie mŕtvoly, ukrytie do krovia,

hodenie mŕtvoly so záťažou do jazera a pod.. Zriedkavejšie sú prípady úplnej likvidácie

mŕtvoly.

Snaha znemožniť identifikáciu mŕtvoly

Znemožnenie identifikácie spravidla volia páchatelia, ktorí majú bližší vzťah k obeti,

pretože predpokladajú, že v prípade identifikácie osoby, by sa ocitli v okruhu podozrivých

osôb. Znemožniť identitu obete sa snažia tým, že jej odoberú osobné doklady alebo ľahko

identifikovateľné predmety. Výnimočne sa vyskytujú prípady devastácie tela mŕtvoly, najmä

tváre s cieľom znemožniť jej identifikáciu.

Ničenie stôp, obstarávanie falošných dôkazov

Ide o všeobecne uplatňovaný spôsob v rámci trestnej činnosti, pri vraždách nie sú

zisťované podstatné rozdiely. Ide spravidla o ničenie stôp pohybu na mieste činu,

biologických stôp na odeve, likvidáciu daktyloskopických stôp na predmetoch, ktorých sa

páchateľ dotýkal, výmena hlavne na pištoli a pod..

Snaha maskovať vraždu inscenáciou

O inscenáciách hovoríme v prípadoch, kedy páchateľ aktívne zasahuje do dôkaznej

situácie so snahou zakryť skutočný stav priebehu udalosti s cieľom vyvolať falošnú predstavu

o priebehu udalosti. Inscenácie sú frekventované u páchateľov z radov osôb blízkych obeti.

Najčastejšími spôsobmi inscenácií sú :

- inscenácia nenásilnej smrti v dôsledku choroby, staroby a pod.,

- inscenácia nešťastnej náhody ( pád zo skaly, utopenie a pod. ),

- inscenácia nutnej obrany, páchateľ tvrdí, že sám bol napadnutý,

34

- inscenácia samovraždy,

- predstieranie, že vraždu spáchala iná osoba, inscenuje spravidla nepravý motív.

3. 2. Typické vyšetrovacie situácie a osobitosti predmetu dokazovania

Pokiaľ ide o objekt trestného činu vraždy, treba spoľahlivo preukázať, či cieľom útoku

páchateľa bol len život, či nešlo o zasiahnutie do iných spoločenských záujmov, či nejde napr.

o všeobecné ohrozenie.

Predmet útoku je vo väčšine prípadov známy, komplikácie spravidla nastávajú v prípadoch

keď nie je identifikovaná mŕtvola. Identifikácia patrí v týchto prípadoch k prvoradým úlohám

objasňovania. Z viktimologického hľadiska je približne až 80 % prípadov, keď páchateľ

vopred poznal svoju obeť a značný počet páchateľov je v blízkom vzťahu k obeti. Tieto

poznatky sú významné z hľadiska tvorby verzií o páchateľovi. Zisťovanie páchateľa

nevykazuje oproti iným druhom trestnej činnosti podstatné odlišnosti. Z hľadiska osobnosti

páchateľa vyplýva z kriminologických výskumov, že páchateľmi vrážd sú spravidla :

- mladí páchatelia,

- páchatelia vrážd majú spravidla nižšiu vzdelanostnú úroveň,

- veľký počet páchateľov vrážd sú osoby požívajúce nadmerne alkohol,

- je vysoké zastúpenie psychopatov,

- určitá časť páchateľov trpí oligofreniou ( slabomyseľnosťou ),

- oproti celkovej populácii je medzi páchateľmi vrážd viac slobodných a rozvedených

než ženatých.

Motívy vrážd

Motívy konania páchateľov sú veľmi rôznorodé a možno ich schematicky zhrnúť do

týchto kategórií :

- realizované z konfliktu ( napr. žiarlivosť, nevera, pomsta, nenávisť ),

- ziskuchtivý dôvod vraždy ( napr. lúpež, dedenie ),

- krycie vraždy ( napr. vražda svedka ),

- sexuálne vraždy,

35

- vraždy novonarodeného dieťaťa matkou, ktorá nie je vydatá a má predsudky pred

spoločenskými dôsledkami okolia a rodiny,

- politické vraždy a pod..

V procese dokazovania spravidla vznikajú tieto situácie :

1. vzniklo podozrenie z vraždy, mŕtvola však chýba ( nezvestnosť osoby ).

• vyhľadané stopy nasvedčujú vražde, napr. vyhľadané sú krvné stopy v byte

nezvestnej osoby,

• zistené sú časté konflikty nezvestnej osoby vo svojom okolí,

• nezvestný sa nesprával spôsobom, ktorý by nasvedčoval príprave na

vycestovanie bydliska. ( nevzal si so sebou peniaze, veci dennej potreby,

náhradné oblečenie, nikomu sa o ceste nezveril a pod. ),

• nie sú zistené žiadne informácie v okolí k jeho odchodu.

2. vzniklo podozrenie z vraždy, mŕtvola so známkami násilia bola nájdená,

alebo boli nájdené jej časti.

V praxi vznikajú tieto prípady :

• identita mŕtvoly je známa,

• identita mŕtvoly nie je známa.

Z hľadiska objasňovania sa podobne ako v prípadoch inej trestnej činnosti výrazne odlišujú

vyšetrovacie situácie v prípadoch :

• keď podozrivý sa stane obvineným,

• keď nie je známy páchateľ.

Keď je známy páchateľ vznikajú tieto základné situácie:

• obvinený sa priznáva k spáchaniu vraždy a jeho výpoveď je buď v súlade

s nazhromaždenými dôkazmi, alebo v rozpore so zistenými skutočnosťami,

• obvinený popiera spáchanie trestného činu vraždy.

36

Keď nie je známy páchateľ vraždy je vyšetrovacia situácia spravidla zložitejšia. Vzniká

potreba zhromažďovania týchto informácií zameraných na :

• vonkajšie znaky páchateľa, umožňujúce jeho identifikáciu ( anatomické znaky,

stopy, ktoré by mohli vzniknúť na tele páchateľa, odeve obuvi a pod..

• subjektívne a sociálno-psychologické znaky ( inteligenciu, vzdelanie, záujmy )

vzťah k miestu spáchania vraždy, vzťah k obeti.

Všeobecne v prípadoch vraždy z hľadiska riešenia vyšetrovacích situácií je potrebné

koncentrovať pozornosť na :

• fakt vraždy, či skutočne ide o úmyselné usmrtenie osoby,

• okolnosti vraždy – najmä čas, miesto, situáciu, za ktorej bola vražda spáchaná,

• páchateľa vraždy, spolupáchateľov, rozsah ich konania,

• zavinenie, či ide o priamy alebo nepriamy úmysel,

• motív , ktorý viedol páchateľa k vražde,

• príčiny a podmienky, ktoré viedli k spáchaniu vraždy alebo ktoré umožnili spáchať

vraždu.

Podrobný rozsah zisťovaných skutočností je vždy individuálny a závisí od konkrétnych

okolností a zložitosti prípadu.

3. 3. Zvláštnosti zhromažďovania podnetov na vyšetrovanie a vykonanie

prvotných úkonov

V praxi vznikajú tieto druhy podnetov:

• nájdenie mŕtvoly so známkami násilnej smrti,

• oznámenie nezvestnosti osoby s podozrením na vraždu,

• zriedkavé je oznámenie svedka, ktorý bol prítomný pri čine,

• páchateľ sa sám udá,

• oznámenie lekára, alebo zdravotného zariadenia

37

prvotné úkony pri nájdení mŕtvoly so známkami násilnej smrti :

• ohliadka miesta nájdenia mŕtvoly a miesta činu,

• ohliadka mŕtvoly,

• prenasledovanie páchateľa po tzv. čerstvej alebo horúcej stope,

• výsluch oznamovateľa a svedkov,

• vykonanie opatrení a úkonov smerujúcich k identifikácií obete,

• súdno-lekárska expertíza.

Ohliadka miesta nájdenia mŕtvoly a miesta činu

Pre vraždu je charakteristické spravidla veľké množstvo rôznych materiálnych stôp, ktoré

charakterizujú udalosť. Miesto činu nie je vždy totožné s miestom nájdenia mŕtvoly. O tom,

že vražda bola spáchaná na inom mieste nasvedčujú spravidla tieto skutočnosti :

• pri ohliadke miesta nájdenia mŕtvoly sú nájdené stopy po vlečení mŕtvoly, odtlačky

pneumatík auta a pod.,

• pri ohliadke sa nenájdu stopy charakteristické pre spôsob usmrtenia ( krvné stopy,

nábojnice a pod. ),

• z hľadiska súdnolekárskeho sa ohliadkou mŕtvoly zistí posmrtná manipulácia

s mŕtvolou, ako je narušenie mŕtvolnej stuhlosti, zmeny posmrtných škvŕn, odreniny,

ktoré nejavia známky vitálnej reakcie,

• je možné vysloviť hypotézu, že miesto nájdenia mŕtvoly nie je totožné s miestom

spáchania vraždy.

Predmetom ohliadky miesta činu a miesta nájdenia mŕtvoly je predovšetkým mŕtvola.

Okrem nej sa podrobne ( detailne ) skúma celý priestor a možná trasa príchodu a odchodu

páchateľa. Ďalší postup je závislý najmä od toho, či miesto činu alebo miesto nájdenia

mŕtvoly je vo voľnom teréne alebo v miestnosti. V miestnosti je treba prednostne vykonať

ohliadku podlahy, aby sme nepozornosťou nepoškodili alebo nezničili stopy. Potom sa

vykoná ohliadka všetkých predmetov, ktoré sa nachádzajú v miestnosti. Vo voľnom teréne sa

spravidla postupuje po špirále excentricky od mŕtvoly, alebo sa využije tzv. metóda štvorcov,

t.j. rozdelenie celého miesta na štvorce, ktoré sa detailne ohliadajú.

38

Ohliadka mŕtvoly

Mŕtvola sa ohliada priamo na mieste nájdenia a tiež pri pitve v rámci súdnolekárskej

expertízy. Pri tejto ohliadke je potrebná odborná spolupráca súdneho lekára a pracovníkov

vykonávajúcich objasňovanie vraždy.

Prenasledovanie páchateľa po tzv. čerstvej alebo horúcej stope

Keď to okolnosti dovoľujú z hľadiska dostatočných relevantných informácií o páchateľovi

a trase jeho úteku z miesta činu, alebo nájdenia mŕtvoly paralelne so zaistením miesta činu, je

potrebné organizovať a vykonať opatrenia na prenasledovanie a zaistenie páchateľa vraždy.

Výsluch oznamovateľa a svedkov

Výsluch oznamovateľa a svedkov zameriavame k identifikácií mŕtvoly, páchateľa,

k činnosti na mieste nájdenia mŕtvoly, alebo mieste činu, k stopám, k trase úniku páchateľa,

k jeho popisu a pod..

Vykonanie opatrení a úkonov smerujúcich k identifikácii obete

K identifikácii mŕtvoly využívame informácie zistené z ohliadky mŕtvoly, najmä jej

odevných zvrškov, miesta nájdenia alebo miesta činu. Na týchto miestach sa niekedy nájdu

identifikačné doklady. Porovnanie zistených informácií s informáciami v pátracích

evidenciách ( lustrácie ), výsluch svedkov a pod..

Súdno-lekárska expertíza

Pri podozrení z násilnej smrti je nevyhnutné mŕtvolu súdno-lekársky ohliadnuť a nariadiť

súdnu pitvu. Súdno-lekárska expertíza patrí pri objasňovaní vrážd k najzávažnejším

a najdôležitejším úkonom.

Prvotné úkony pri oznámení nezvestnosti osoby s podozrením na vraždu

Medzi prvotné úkony spravidla zaraďujeme :

• výsluch oznamovateľa, príbuzných, susedov, spolupracovníkov a pod.,

• domová prehliadka u nezvestného a ohliadka jeho pracoviska a ostatných nebytových

priestorov,

39

• zistenie informácií o záľubách, spôsobe života, známych, partnerských vzťahoch

a pod.,

• zadržanie a štúdium korešpondencie nezvestnej osoby,

• vykonanie úkonov na realizáciu administratívneho a výkonného pátrania.

3. 4. Zvláštnosti vyšetrovacích verzií

Realizácia prvotných úkonov je nevyhnutná z hľadiska základnej orientácie v prípade

vytvorenia relevantných podkladov pre vytýčenie vyšetrovacích verzií.

Východiská typických verzií :

• verzie, ktoré vychádzajú z informácií získaných na mieste činu alebo

mieste nálezu mŕtvoly a zo stôp,

• verzie, ktoré vychádzajú zo spôsobu spáchania vraždy,

• verzie, ktoré vychádzajú z poznatkov o osobe obete,

• verzie, ktoré vychádzajú z informácií o možných páchateľoch ( spravidla

všeobecne nebezpečné osoby so sklonom k násiliu a sexuálnej deviácii).

Verzie, ktoré vychádzajú z informácií získaných na mieste činu alebo mieste nálezu

mŕtvoly a zo stôp

Z miesto činu vyvodzujeme dve základné otázky:

• prečo sa na tomto mieste obeť zdržiavala,

• prečo si toto miesto zvolil páchateľ.

Odpoveď na tieto otázky je základom pre tvorbu a vytýčenie verzií. Zo stôp na mieste činu

a mieste nálezu mŕtvoly sú najvýznamnejšie stopy, ktoré umožňujú vypátranie páchateľa.

Verzie, ktoré vychádzajú zo spôsobu spáchania vraždy

Informácie o spôsobe spáchania vraždy majú význam pre vytýčenie verzií o motíve

a páchateľovi vraždy. Verzie o páchateľovi možno vytyčovať aj podľa intenzity násilia,

použitej zbrane a pod..

Zo spôsobu spáchania možno vyvodiť typické verzie:

40

• keď páchateľ neprejavil žiadnu snahu o utajenie, dá sa vyvodiť záver, že nemusel byť

v časovej tiesni, ale je pravdepodobné, že nebol v bližšom vzťahu s obeťou,

• keď páchateľ volí zložité a časovo náročné spôsoby utajenia, dá sa vyvodiť záver, že

medzi páchateľom a obeťou bol blízky vzťah alebo existoval vzťah medzi páchateľom

a miestom činu.

Verzie, ktoré vychádzajú z poznatkov o osobe obete

Dostatok informácií o živote obete, o jej povahe, zvykoch a predovšetkým o jej vzťahoch

k iným osobám, o nepriateľských vzťahoch, umožňuje stanoviť okruh podozrivých osôb. Pri

ziskuchtivých ( lúpežných ) vraždách je dôležité zistiť, kto bol informovaný o miestach

úschovy cenností, peňazí a pod., ktoré boli predmetom záujmu páchateľa.

Verzie, ktoré vychádzajú z informácií o možných páchateľoch ( spravidla všeobecne

nebezpečné osoby so sklonom k násiliu a sexuálnej deviácii.

Pre vytyčovanie verzií majú význam aj informácie o všeobecne nebezpečných osobách,

ktoré by mohli byť potencionálne páchateľmi. Potulujúce sa osoby, väzeň na úteku, vojenský

zbeh, sexuálny deviant zdržujúci sa v okolí vraždy apod.

3. 5. Zapojenie verejnosti do vyšetrovania vrážd

Závažnosť trestného činu vraždy a potreba jej rýchleho a efektívneho objasnenia

predpokladá akceleráciu nielen policajných síl, orgánov a inštitúcií, ale širokú spoluprácu

s verejnosťou. Pomoc verejnosti možno využiť najmä pri pátraní po páchateľovi zverejnením

identifikačných údajov páchateľa v rozhlase, televízií, dennej tlači často vedie k získaniu

cenných informácií smerujúcich k vypátraniu a zadržaniu vraha. Pomoc verejnosti je veľmi

účinná aj v prípadoch zisťovania totožnosti zavraždenej osoby. Významné sú poznatky

o stykoch zavraždenej osoby doma , na verejnosti, na pracovisku. Informácie o jeho osobnom

živote, rodinnom živote, majetkovej situácie, záľubách a pod..

41

Otázky na precvičovanie z prebranej problematiky:

1.) Charakterizujte vraždy z kriminalistického hľadiska.

2.) Vysvetlite spôsoby páchania vrážd z kriminalistického hľadiska.

3.) Vysvetlite motívy spáchania vrážd a ich typické vyšetrovacie situácie.

4.)Vysvetlite zvláštnosti zhromažďovania podnetov na vyšetrovanie vrážd a vykonanie

prvotných úkonov

5.)Vysvetlite zvláštnosti vyšetrovacích verzií vrážd.

42

4. METODIKA VYŠETROVANIA EKONOMICKEJ

TRESTNEJ ČINNOSTI

4. 1. Ekonomická trestná činnosť z kriminalistického hľadiska

Ekonomická kriminalita patrí z hľadiska spoločenskej nebezpečnosti po vražde

k najnebezpečnejším druhom trestnej činnosti. Má veľmi silný negatívny spoločenský

vplyv na základné sféry života spoločnosti s dopadom na stabilitu štátu. Škody spôsobené

ekonomickou trestnou činnosťou sú v porovnaní so všeobecnou kriminalitou podstatne

vyššie. Prejavy ekonomickej trestnej činnosti sú z hľadiska odhaľovania a objasňovania

veľmi zložitým ekonomickým, právnym, operatívno-pátracím a vyšetrovacím problémom.

Prejavy ekonomickej trestnej činnosti v porovnaní s inou trestnou činnosťou sa výrazne

odlišujú najmä svojou vysokou latentnou podstatou. Odhaľovanie a objasňovanie tejto

trestnej činnosti si vyžaduje vysokú odbornú úroveň a špeciálnu prípravu pracovníkov

príslušných zainteresovaných orgánov.

Ekonomická trestná činnosť subsumuje pomerne veľkú skupinu trestných činov. Do

tejto skupiny patria predovšetkým hospodárske trestné činy uvedené v druhej hlave

osobitnej časti Trestného zákona. V zákone NR SR č. 300/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. 1.

2006 sú hospodárske trestné činy v piatej hlave osobitnej časti Trestného zákona. Do

tejto skupiny je potrebné ďalej zaradiť aj niektorú inú trestnú činnosť majetkovej povahy

napr. korupčné konania a pod., konania spojené so špecifickými formami podnikania.

Medzi najzávažnejšie trestné činy patria daňové trestné činy a trestné činy proti mene.

Ekonomickou trestnou činnosťou rozumieme protiprávne konanie v ekonomickej sfére,

ktoré bez ohľadu na postavenie páchateľa naplňuje skutkovú podstatu trestného činu

uvedeného v druhej hlave osobitnej časti Trestného zákona, naplňuje skutkovú podstatu

iného trestného činu, pokiaľ sú páchateľ a poškodený v postavení subjektov

vykonávajúcich podnikateľskú činnosť , pokiaľ k nemu došlo vo vzťahoch založených

obchodným právom, naplňuje skutkovú podstatu trestného činu podľa §§ 158, 159, 160,

161,162 Trestného zákona pokiaľ ho spáchal zamestnanec verejnej správy pri výkone

43

právomoci v súvislosti s plnením úloh ekonomickej povahy, naplňuje skutkovú podstatu

niektorého trestného činu z oblasti finančnej.

Z uvedeného vyplýva, že ekonomická trestná činnosť predstavuje rôznorodé skupiny

trestnej činnosti, čo spôsobuje veľkú zložitosť odhaľovania a objasňovania tejto trestnej

činnosti a tiež nemožnosť vypracovania jednotnej metodiky pre celú ekonomickú trestnú

činnosť. Tento objektívny stav vyžaduje konštituovanie dielčích metodík ( najmä vo sfére

napr. počítačovej kriminality, porušovania autorských práv, vyšetrovanie daňových

únikov a pod. ).

Páchanie ekonomickej trestnej činnosti je v značnej miere podmienené :

• kvalitou legislatívnej úrovne a právnej úpravy spoločenských vzťahov

v ekonomickej sfére spoločnosti,

• kvalitou ochrany majetku v podnikoch a organizáciách,

• kvalitou ochrany informačnej sústavy,

• úrovňou právneho vedomia,

• kontrolným systémom vo verejnej správe a úrovňou jeho fungovania a pod..

4. 2. Spôsoby páchania a utajovania ekonomickej trestnej činnosti

Charakteristickým rysom ekonomickej trestnej činnosti je vysoká latencia, čo má

bezprostredný vplyv na typické spôsoby jej páchania a utajovania. Podať vyčerpávajúci

výpočet foriem a spôsobov páchania ekonomickej trestnej činnosti je prakticky nemožné.

Pre jednotlivé formy a spôsoby spáchania ekonomickej trestnej činnosti je

charakteristická flexibilnosť a schopnosť prispôsobovať sa konkrétnym ekonomickým

podmienkam. Pre situáciu vo sfére ekonomickej trestnej činnosti sú charakteristické dva

spôsoby páchania:

1. zjavným spôsobom,

2. latentným ( skrytým ) spôsobom.

Zjavný spôsob spáchania je charakteristický tým, že navonok vykazuje škodlivý

následok. Prejavuje sa ako finančný schodok, manko a pod.. Utajovanie tohto spôsobu

spáchania spočíva predovšetkým v skresľovaní a falšovaní výkazov a dokladov hmotných

a finančných hodnôt, skresľovaním noriem strát, inventarizačných dokladov a pod. Opačným

44

prípadom môže byť vytváranie naturálnych prebytkov, spravidla porušovaním technologickej

disciplíny, táto činnosť môže vyústiť až do sféry spáchania trestného činu všeobecného

ohrozenia.

Latentný ( skrytý spôsob spáchania ) je charakterizovaný tým, že škodlivý následok je

skrytý, spravidla je ťažko v rámci odhaľovacej činnosti zistiteľný. Z časového hľadiska ide

spravidla o pokračujúcu trestnú činnosť. Spôsob spáchania sa spravidla prelína so spôsobom

utajovania ekonomickej trestnej činnosti.

Pre skryté páchanie ekonomickej trestnej činnosti je charakteristické :

• existencia organizovanej skupiny páchateľov,

• využívanie výpočtovej a inej techniky,

• vysoký stupeň odbornej prípravy páchateľov,

• vyššie funkčné postavenie páchateľov v hospodárskej štruktúre organizácie,

• internacionalizácia tejto trestnej činnosti,

• prepojenie so všeobecnou kriminalitou a organizovaným zločinom.

Medzi základné spôsoby utajovania patrí :

• falšovanie rôznych dokladov, listín, pokladničných dokladov, ochranných známok

a pod.,

• inscenovanie poistných udalostí, napr. požiarov, výbuchov, lúpeže prepravovaného

tovaru,

• deklarovanie inej výroby,

• vedenie podvojných daňových dokladov,

• vysoká informačná konšpirácia.

Formy a spôsoby páchania ekonomickej trestnej činnosti sú veľmi rôznorodé a sú výrazne

ovplyvnené dosiahnutým stupňom ekonomického vývoja spoločnosti.

Vo všeobecnej polohe je možné uviesť nasledujúcu klasifikáciu základných foriem

a spôsobov páchania ekonomickej trestnej činnosti :

• páchanie finančnej kriminality,

• pranie špinavých peňazí,

• počítačová kriminalita, audio – video a softwarové pirátstvo,

45

• páchanie trestnej činnosti vo sfére konkurzných a exekučných konaniach,

• trestná činnosť proti mene,

• trestná činnosť v oblasti poškodzovania spotrebiteľa,

• nedovolené podnikanie,

• poškodzovanie životného prostredia a pod..

Pre osobnosť páchateľov ekonomickej trestnej činnosti je charakteristické vyššie vzdelanie

a vyššie funkčné postavenie. Ďalej schopnosť tvorby kombinácií vo sfére utajovania

hospodárskej trestnej činnosti. Páchatelia sú vysoko komunikatívni so schopnosťami pružne

nadväzovať kontakty s inými osobami, s častým prepojením osobných kontaktov na verejnú

správu.

Kriminálnu situáciu tvoria predovšetkým objektívne prvky, ktoré sú charakterizované

právnym systémom vo sfére ekonomiky, kontrolným systémom a subjektívnymi prvkami,

ktoré si páchateľ alebo organizovaná skupina spravidla dlhodobejšie vytvára a prispôsobuje ju

svojim kriminálnym zámerom v kontinuite na dôkladnú prípravu a realizáciu utajovania pred

možným odhalením.

4. 3. Typické okruhy kriminalistických stôp v ekonomickej trestnej činnosti

Vo sfére ekonomickej trestnej činnosti páchatelia spravidla nezanechávajú zjavné stopy.

K typickým stopám patria spravidla stopy falšovania a pozmeňovania dokladov,

daktyloskopické stopy, stopy po zásahoch do technológie výroby, stopy po zásahoch do

softwarových zariadení, nosičov informácií a pod.

Typické okruhy stôp môžeme klasifikovať na :

• materiálne stopy ,

• stopy vo vedomí.

Materiálne stopy tvoria rôzne pravé a falšované doklady, obsah rôznych nosičov

informácií ( diskety, CD, kazety ). Sú to rôzne zápisy z porád, dozorných rád, predstavenstva

46

spoločnosti, vedenia podniku, štatúty, výpisy z registrov, zmluvy, plné moci, znalecké

posudky a pod..

Stopy vo vedomí sú informácie o skutočnostiach majúcich relevantný význam

o ekonomickej trestnej činnosti, ich nositeľmi sú spravidla páchatelia ekonomickej trestnej

činnosti, zamestnanci podnikov, firiem, inštitúcií a pod..

4. 4. Kriminalistické objasňovanie ekonomickej trestnej činnosti

4.4.1. Podnety na vyšetrovanie

Väčšina ekonomickej trestnej činnosti má latentnú povahu, z čoho vyplýva, že oznámenia

poškodených subjektov sa v praxi vyskytujú zriedkavo. Najfrekventovanejšie sú podnety od

kontrolných orgánov, Najvyššieho kontrolného úradu, obchodnej inšpekcie, daňových úradov,

colných úradov, bankového dohľadu a ako výsledky operatívno-pátracej a spravodajskej

činnosti polície.

4.4.2. Počiatočné vyšetrovacie situácie

Počiatočné vyšetrovacie situácie sú podmienené predovšetkým podnetom a jeho obsahom.

Riešenie počiatočných vyšetrovacích situácií sa realizuje vykonaním počiatočných

neodkladných vyšetrovacích úkonov, v rámci ktorých sa realizujú a aplikujú kriminalistické

metódy, ktoré sú predovšetkým zamerané na :

• ohliadku miesta činu,

• ohliadku dokumentov a listín a iných vecí,

• domové prehliadky,

• vytyčovanie základných vyšetrovacích verzií.

Ohliadka miesta činu v prípadoch ekonomickej trestnej činnosti neprichádza vo väčšine

prípadov do úvahy predovšetkým z dôvodu, že nie je možné stanoviť miesto činu. Toto

47

predstavujú spravidla čiastkové miesta, pretože páchanie ekonomickej trestnej činnosti

prebieha z hľadiska času pokračujúco a na rôznych miestach. V prípadoch, keď sú vytvorené

podmienky na jej vykonanie vychádza taktika vykonania ohliadky miesta činu predovšetkým

zo získaných informácií o spôsobe spáchania ekonomickej trestnej činnosti. Cieľom ohliadky

miesta činu je predovšetkým zistiť a zaistiť dôkazy ako sú napr. listiny, rôzne dokumenty,

technické a iné prostriedky, ktoré páchateľ používal na páchanie a utajovanie ekonomickej

trestnej činnosti.

Ohliadka dokumentov a listín a iných vecí je charakteristická aplikáciou

kriminalisticko-technických a taktických metód, pomocou ktorých sa zisťuje pravosť

listinných dôkazov , spôsob pozmeňovania a falšovania dokladov, zásahy do výpočtovej

techniky ( programov ), meracích zariadení a prístrojov a pod..

Domové prehliadky sú orientované na vyhľadanie a zaistenie vecných a iných dôkazov

(neoficiálne vlastné doklady páchateľa, do ktorých si eviduje skutočný stav a ekonomickú

činnosť, nosiče informácií dokumenty a listiny) , ktoré sú v príčinnej súvislosti

s páchateľovou trestnou činnosťou.

Vytyčovanie základných vyšetrovacích verzií je zamerané najmä na spôsob spáchania

a utajovania ekonomickej trestnej činnosti a jej rozsah. Ďalej môžu byť zamerané na

spolupáchateľov trestnej činnosti, na prepojenie so všeobecnou trestnou činnosťou. V rámci

tejto činnosti sú využívané výsledky z výsluchov, vysvetlení, konfrontácií, rekognícií a pod..

Ďalej sú využívané odborné vyjadrenia, expertízy z rôznych ekonomických oblastí (

finančníctvo, bankovníctvo, obchod a pod. ).

4.4.3. Následné vyšetrovacie situácie

Následné vyšetrovacie situácie sú charakteristické najmä postojom páchateľa

k vyšetrovanej trestnej činnosti.

48

Medzi základné následné vyšetrovacie situácie možno zaradiť

• ustálenie pobytu páchateľa,

• predvedenie páchateľa na výsluch,

• výsluch páchateľa.

Pri realizácií následných vyšetrovacích situácií sa uplatňujú najmä kriminalistické metódy,

ako sú výsluch svedkov, konfrontácie, kriminalistický experiment, rekonštrukcia a iné. Po

výsluch páchateľa môžu nastať tieto situácie :

• páchateľ spolupracuje pri objasňovaní trestnej činnosti,

• páchateľ zásadne odmieta spoluprácu a nepriznáva svoju účasť na spáchaní trestnej

činnosti,

• páchateľ spontánne vypovedá, ale vedome uvádza nepravdivé údaje, aby sa vyhol

trestnému stíhaniu, často pripúšťa trestné stíhanie iných osôb v danej trestnej činnosti.

Pre vyšetrovanie ekonomickej trestnej činnosti je charakteristická tretia situácia.

4. 5. Prevencia v ekonomickej trestnej činnosti

V rámci preventívnej činnosti sa v praktickej činnosti uplatňuje možnosť upozornenia

orgánom a organizáciám v zmysle Trestného poriadku. Obsah týchto upozornení je zameraný

na zistené nedostatky v hospodárení, vedenie finančnej dokumentácie, vykonávanie a úroveň

inventarizačnej činnosti, inventúrnej činnosti a možné opatrenia na odstránenie týchto

zistených nedostatkov, ktoré viedli k trestnej činnosti alebo ju umožnili spáchať.

Zverejnenie informácií prostredníctvom médií o ekonomickej trestnej činnosti má

preventívny a výchovný aspekt.

Otázky na precvičovanie z prebranej problematiky:

1.)Charakterizujte ekonomickú kriminalitu z kriminalistického hľadiska.

2.)Vysvetlite spôsoby páchania a utajovania ekonomickej trestnej činnosti.

3.)Vysvetlite počiatočne a následné vyšetrovacie situácie kriminalistického objasňovania

ekonomickej kriminality.

49

5. METODIKA VYŠETROVANIA MAJETKOVEJ TRESTNEJ

ČINNOSTI

5. 1. Kriminalistická charakteristika majetkovej trestnej činnosti

Majetková trestná činnosť patrí z kvantitatívneho hľadiska k najfrekventovanejšej trestnej

činnosti. Majetkovú trestnú činnosť tvoria trestné činy zaradené v IX. Hlave osobitnej časti

Trestného zákona. v zákone NR SR č. 300/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2006 majetkové

trestné činy sú zaradené v VI. hlave osobitnej časti Trestného zákona. Patria sem trestné činy

krádeže, sprenevera, neoprávneného užívania cudzej veci, podvod, podielníctvo, úžera,

zatajenie veci, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, poškodzovanie veriteľa,

zvýhodňovanie veriteľa a ďalšie. Spoločným znakom týchto trestných činov je konanie

páchateľa spojené s prisvojením, poškodením alebo zneužitím cudzej veci.

Metodika vyšetrovania majetkovej trestnej činnosti vypracováva odporúčania na

využívanie kriminalistických metód pri objasňovaní trestných činov proti majetku páchaných

zvonku, teda takých, kde neexistuje predchádzajúci, právne určený vzťah páchateľa

k predmetu jeho záujmu, resp. k objektu, ktorý je napadnutý útokom.

5. 2. Spôsoby páchania a utajovania krádeží

Spôsoby páchania krádeží vykazujú širokú rôznorodosť. Spôsoby páchania krádeží sa

vyznačujú veľkým počtom znakov, ktoré charakterizujú jednotlivé druhy krádeží, spôsoby

spáchania, objekt napadnutia, predmet záujmu páchateľa a pod..

Klasifikácia spôsobov spáchania krádeží sa vykonáva podľa týchto kritérií :

• podľa zložitosti spôsobu spáchania,

• podľa okolností, či krádež je spáchaná vnútornými alebo vonkajšími páchateľmi,

z hľadiska vzťahu k predmetu záujmu páchateľa,

• podľa stupňa pripravenosti,

50

• podľa použitých nástrojov,

• podľa objektu zamerania páchateľa alebo predmetu záujmu a pod..

Podľa zložitosti spôsobov spáchania a utajovania možno vyčleniť tieto skupiny krádeží:

• jednoduché krádeže,

• zložité ( kvalifikované ) krádeže.

Spôsob spáchania jednoduchých krádeží je charakterizovaný ľahkou prístupnosťou

k predmetu záujmu páchateľa. Spravidla sú tieto krádeže páchané príležitostne ako sú krádeže

batožiny na staniciach, letiskách, krádeže odložených bicyklov, odevov v reštaurácií a pod.

Páchatelia krádeží spravidla nedisponujú vyššou kvalifikáciou, zručnosťou a nepoužívajú

špeciálne nástroje. Páchatelia skôr využívajú vhodnú príležitosť (vhodnú kriminálnu

situáciu). Odhaľovanie týchto krádeží z metodického hľadiska a z taktických aspektov

prebieha spravidla skôr od ukradnutých vecí a od popisu páchateľa, ako od spôsobu

spáchania. Utajovanie jednoduchých krádeží je zriedkavé. Utajovacím manévrom je spravidla

útek páchateľa s ukradnutou vecou z miesta činu a následná selekcia vecí, ktoré by mohli

páchateľa prezradiť, napr. likvidácia dokladov a peňaženky pri vreckovej krádeži .

Zložité ( kvalifikované ) krádeže sú charakterizované určitými kvalifikovanými znakmi

spôsobu spáchania a utajovania. Vo väčšine prípadov je nutná dôkladná odborná príprava,

ktorá je spravidla spojená s ďalšími úkonmi, najmä s použitím tecnických nástrojov

a prístrojov. Pre túto činnosť je charakteristické:

• tipovanie miesta a objektu napadnutia,

• zabezpečenie ( úprava ) a obstaranie nástrojov, prístrojov a ich prispôsobovanie

potrebám spáchania trestného činu,

• príprava páchateľa ( zdokonalenie zručnosti, vykonanie experimentu, odskúšanie

špeciálnych nástrojov, prístrojov,

• vytvorenie tímu ( skupiny ),

• plánovanie a organizovanie spôsobu realizácie trestného činu,

• príprava a realizácia utajenia krádeže.

51

Osobitnú skupinu kvalifikovaných krádeži tvoria prípady spojené s prekonávaním prekážky

bezprostredne brániacej vniknutiu do objektu ( trezor, trezorová miestnosť, sklad

a pod. ). Spôsob prekonania takejto prekážky sa potom stáva dominujúcou skutočnosťou

a znakom tejto skupiny kvalifikovaných krádeži, v praxi označovaná ako krádež vlámaním.

Za vlámanie sa považuje prekonanie odporu prekážky ľsťou, prekonaním zámkového

mechanizmu, alebo inej zabezpečovacej prekážky s použitím sily. Na prekonanie prekážky

páchateľ spravidla používa :

• priame násilie ( prekonanie uzamykacieho mechanizmu prevŕtaním, vysekanie otvorov

v stene, autogénom vypálenie otvoru v trezore a pod.),

• klamstvo uvedie páchateľa do omylu, využije jeho omyl, aby sa zmocnil kľúčov od

zámkov chráneného miesta a pod.,

• použije nástroje nezanechávajúce zjavné stopy po priamom násilí ( použitie SG

metódy pri otvorení zámku ).

Spôsob spáchania krádeží vlámaním bol ako prvý spracovaný do registračného systému

MOS ( modus operandi systém ), ktorého základy položil anglický policajt Llewelyn

Atcherley pod názvom Crime Index v roku 1913.

Spôsob spáchania rozdelil do týchto častí :

• objekt napadnutý vlámaním,

• spôsob vniknutia do objektu,

• použité nástroje,

• odcudzený majetok,

• doba činu,

• úskoky použité na vniknutie do objektu,

• legenda páchateľa vysvetľujúca jeho prítomnosť na mieste činu,

• spolupáchateľstvo,

• použité dopravné prostriedky,

• iné zvláštnosti.

Krádeže sa v praxi ďalej klasifikujú podľa objektu zamerania páchateľa :

• krádeže v objektoch ( bytové, v obchodoch, kostoloch a pod. ),

• na voľnom priestranstve,

52

• vreckové krádeže.

Ďalej podľa predmetu záujmu páchateľa na:

- krádeže peňazí,

- drahých kovov,

- obrazov,

- starožitností a pod..

Utajovanie vo svojej podstate spočíva v likvidácii a zahladzovaní stôp na mieste činu

s cieľom predísť odhaleniu, prípadne získať primeraný čas na úschovu a realizáciu

ukradnutých vecí. Ďalšie spôsoby sú zamerané na ničenie identifikačných znakov na

ukradnutých predmetoch, ich pozmeňovanie alebo nahradenie novými ( napr. zmena WIN

čísla na motorovom vozidle ).

Typické kriminálne situácie :

Pre kriminálne situácie v prípadoch krádeži je charakteristické najmä to, že páchateľ spravidla

nezasahuje do objektívnej situácie a skôr prispôsobuje objektívnej situácií svoje konanie,

napr. Využije nedostatky v zabezpečovacom systéme a pod..

Výskyt stôp a ich druhy závisia predovšetkým od spôsobu spáchania a utajovania. Pri

krádežiach vlámaním sú to predovšetkým mechanoskopické stopy, daktyloskopické stopy,

pachové stopy, biologické stopy. Významné sú aj stopy príchodu a odchodu páchateľa

( trasologické ) na miesto činu a z miesta činu. Pre objasňovanie sú ďalej významné stopy

pamäťové získané výsluchmi svedkov, poškodených a pod..

Osobnosť páchateľov krádeží:

V prevažnej miere sa jedná o sociálne narušené osoby. Vekový priemer páchateľov sa

pohybuje najčastejšie do 30 rokov. Vysoký podiel na krádežiach majú recidivisti. Pre

recidivistov je charakteristický kvalifikovaný spôsob realizovania krádeže, spravidla čin

dôkladne pripravujú, používajú zločinecké náradie, vytvárajú falošné alibi, dôkladne utajujú

svoje konanie.

53

Predmet útoku :

Predmet útoku je tvorený veľmi širokým rozsahom rôznych vecí ( úžitkové

predmety, starožitnosti, umelecké predmety ). Úžitkové predmety páchateľ použije spravidla

pre vlastnú potrebu. Starožitnosti a umelecké predmety sa páchateľ snaží realizovať spravidla

v rámci organizovanej trestnej činnosti sprostredkovane v zahraničí .

5. 3. Kriminalistické objasňovanie krádeží

5.3.1. Počiatočné vyšetrovacie situácie

Počiatočné vyšetrovacie situácie závisia predovšetkým od rozsahu a kvality informácií

v podnete objasňovania a z času, ktorý uplynul od spáchania krádeže. Frekventovanými

podnetmi sú spravidla oznámenia poškodeného, svedkov, strediskom registrácie poplachov,

zadržaním páchateľa priamo na mieste činu. Častým podnetom sú aj realizačné návrhy

kriminálnej služby Policajného zboru.

Základné vyšetrovacie situácie v prípadoch krádeží:

• páchateľ je zadržaný na mieste činu,

• páchateľ je neznámy a krádež bola oznámená bezprostredne po jej spáchaní alebo

podnet vyšiel zo strediska registrácie poplachov, páchateľ však nebol zadržaný na

mieste činu,

• páchateľ je neznámy a z podnetu nemožno zistiť čas spáchania krádeže.

Na riešenie vyšetrovacích situácií môžeme aplikovať veľké množstvo kriminalistických

metód napr. :

• výsluch oznamovateľa, svedkov, susedov, okoloidúcich ,

• ohliadka miesta činu,

• výsluch zadržaného,

• osobná prehliadka zadržaného,

• výsledky kriminalisticko-expertíznej činnosti.

Medzi najvýznamnejšie úkony patrí ohliadka miesta činu. Jej význam spočíva

predovšetkým v tom, že na mieste činu sa nachádzajú stopy po činnosti, ktoré

54

následne slúžia ako dôkazy a tiež prispievajú k zisteniu identity páchateľa. Priestor, na

ktorom sa má vykonať ohliadka sa vymedzuje so zreteľom na charakter krádeže. Platí

zásada, že musí byť dostatočne veľký, aby zachytil aj príchodovú a odchodovú trasu

páchateľa. Pri ohliadke miesta činu môžeme zistiť aj také stopy, na základe ktorých

môže vzniknúť podozrenie o fingovanej, inscenovanej krádeži. V tomto prípade je

dôležité poznať motív.

Analýzou stôp zaistených na mieste činu krádeže môžeme zistiť :

• fakt krádeže, spôsob jej spáchania,

• niektoré znaky, ktoré charakterizujú páchateľa krádeže (pohlavie, zvyky,

somatické defekty, použité nástroje a pod.),

• určovať poradie a neodkladnosť jednotlivých úkonov a opatrení.

V počiatočnej vyšetrovacej situácii je potrebné vychádzať z relevantných informácií a čo

najskôr vytýčiť základné vyšetrovacie verzie, ktoré smerujú k objasneniu skutku

a k identifikácii páchateľa. Ako typické verzie o osobe páchateľa možno uviesť dve skupiny

verzií :

Prvú skupinu tvoria verzie:

• skutok spáchala cudzia osoba bez vzťahu k miestu činu, ktorá využila momentálnu

situáciu,

• skutok spáchala cudzia osoba, ktorá poznala situáciu na mieste činu a toto si vopred

vytypovala,

• skutok spáchala cudzia osoba, ktorá mala voľný prístup na miesto krádeže,

• skutok spáchala cudzia osoba v spojení so spolupáchateľmi.

Druhú skupinu tvoria verzie:

• skutok spáchal páchateľ, ktorý sa špecializoval na uvedený druh krádeže,

• skutok spáchal páchateľ začiatočník,

• skutok spáchal páchateľ, u ktorého možno približne určiť vek, pohlavie fyzickú

kondíciu, psychický stav a pod..

55

5.3.2. Následné vyšetrovacie situácie

Charakteristickým vyšetrovacím úkonom je zadržanie páchateľa a jeho výsluch. Jeho

zadržanie priamo na mieste činu výrazne uľahčuje riešenie následnej vyšetrovacej situácie.

Výsluch páchateľa

Mal by byť dostatočne detailný a mal by byť orientovaný na :

• popis prípravy krádeže,

• spôsob vykonania krádeže,

• spôsob utajenia krádeže.

Informácie získané výsluchom je potrebné vždy starostlivo preveriť, čo ma veľký význam pri

realizovaní ostatných následných vyšetrovacích situácií. Podľa výsledkov výsluchu sa

vykonávajú ďalšie úkony, ako sú napr. previerka výpovede na mieste, konfrontácia,

vyšetrovací experiment, rekonštrukcia.

Výsluch svedkov

Výsluch svedkov je treba zamerať na objasnenie situácie majúcej vzťah ku krádeži, popis

páchateľa, použité dopravné prostriedky, trasu príchodu na miesto, trasu odchodu z miesta,

spôsob spáchania a pod.. V niektorých prípadoch sa svedkovia snažia zveličovať situáciu,

takáto snaha je aj u niektorých poškodených ( snaha o zvýšenie škody, ktorá je poisťovacou

udalosťou ). Výsluch svedkov pri krádežiach vnútornými páchateľmi je treba orientovať na

zistenie okolností, ktoré umožnili spáchanie krádeže. Niektorí svedkovia odmietajú svedčiť

proti spolupracovníkovi.

Expertízy

Stále častejšie nachádzajú svoje miesto v následných vyšetrovacích situáciách expertízy.

Expertízy sú vykonávané predovšetkým :

• na skúmanie analogickosti znakov spôsobu spáchania krádeže,

• na zistenie totožnosti páchateľa podľa stôp zaistených pri ohliadke miesta činu,

• na identifikáciu nástrojov použitých pri spáchaní krádeže,

• na identifikáciu ukradnutých vecí,

• na stanovenie výšky spôsobenej škody.

56

Rekognícia

Objektom rekognície je páchateľ a veci ukradnuté krádežou. Rekognícia páchateľov sa

vykonáva najmä podľa dynamických znakov, podľa hlasu chôdze, gestikulácie a pod..

Objektom rekognície bývajú však najčastejšie veci. Poznávacou osobou je najčastejšie

poškodený. Obtiažne sa vykonáva rekognícia hromadných vecí ( rovnakej značky a druhu )

napr. pri krádežiach v obchodoch a skladoch. Poznávacia osoba má k dispozícií, len

skupinové identifikačné znaky.

Vyšetrovací experiment

Prichádza do úvahy pri previerke objektívnych možností priebehu určitých javov alebo

úkonov (napr. či páchateľ mohol objektívne prejsť cez určitý otvor a pod.). Najčastejšie

prichádza experiment do úvahy v prípadoch podozrenia, že krádež bola inscenovaná.

5. 4. Zapojenie verejnosti do vyšetrovania a kriminalistickej prevencii

Spolupráca s verejnosťou pri vyšetrovaní krádeží je veľmi významná predovšetkým pri

pátraní po páchateľovi a po ukradnutých veciach. Spoluprácou s verejnosťou môžeme

veľmi výrazne zefektívniť vyšetrovanie. Získané informácie je potrebné dôkladne

preveriť, pretože často sa v rámci spolupráce s verejnosťou získajú irelevantné informácie.

Na zapojenie verejnosti do spolupráce sa často využívajú oznamovacie prostriedky, buď

miestne alebo s celoštátnou pôsobnosťou. Skúsenosti ukazujú, že verejnosť významne

pomáha pri pátraní po páchateľovi krádeže a ukradnutých veciach. Kriminalistická

prevencia v prípadoch krádeží je veľmi široká. Jednou z možností je propagácia

komplexnej ochrany objektov ( klasická ochrana, fyzická ochrana, režimová ochrana

a ochrana elektrickým zabezpečovacím zariadením ).

Preventívny význam má aj zoznamovanie verejnosti s niektorými spôsobmi páchania

krádeží, predovšetkým s tými, ktoré páchatelia používajú pri vniknutí do objektov. Táto

oblasť je citlivá na to, aby sa zverejnené informácie nestali návodom na páchanie trestnej

činnosť. Túto okolnosť je potrebné zohľadniť pri každom zverejňovaní informácií v tejto

oblasti.

57

Okrem toho vyšetrovateľ plní aj signalizačnú úlohu v rámci súčinnosti policajných

útvarov, najmä o nových spôsoboch páchania a utajovania trestnej činnosti krádeží. .

Taktiež upozorňuje jednotlivé zainteresované subjekty na príčiny a podmienky spáchania

predmetných trestných činov a na možnosti zabezpečenia prostredia pred krádežami.

Otázky na precvičovanie z prebranej problematiky:

1.) Charakterizujte majetkovú trestnú činnosť z kriminalistického hľadiska.

2.) Vysvetlite spôsoby páchania a utajovania krádeží.

3.) Vysvetlite počiatočne vyšetrovacie situácie kriminalistického objasňovania krádeží.

4.) Vysvetlite následné vyšetrovacie situácie kriminalistického objasňovania krádeží.

58

6. METODIKA VYŠETROVANIA KRÁDEŽÍ MOTOROVÝCH

VOZIDIEL

6. 1. Spôsoby páchania krádeží motorových vozidiel

Preferovanou trestnou činnosťou sú krádeže motorových vozidiel, súčiastok motorových

vozidiel a veci z vozidiel. Krádeže motorových vozidiel sú páchane rôznymi spôsobmi

a prostriedkami a to od použitia „hrubého“ násilia až po najdokonalejšie technické prostriedky

k prekonaniu technického zabezpečenia vozidiel. Predmetom útoku sú stále motorové vozidla

a konanie páchateľa musí stále smerovať k zmocneniu sa motorového vozidla s úmyslom

trvalé ho používať, speňažiť, alebo výmenou za vozidlo získať inú výhodu.

Podľa zložitosti spôsobu páchania môžeme krádeže rozdeliť na:

Ø krádeže jednoduché,

Ø krádeže kvalifikované.

Medzi jednoduché krádeže zaraďujeme najä krádeže starších motorových vozidiel,ktoré

nie sú výrobcom v dostatočnej miere zaistené proti krádeží. Do týchto vozidiel páchateľ vniká

použitím „hrubého“ násilia (napr. rozbitím alebo vytlačením sklenenej výplne okna

motorového vozidla Škoda 100, 105, 120, VAZ a pod.). Uvedené motorové vozidla sú

odcudzované najmä na náhradné diely. Páchateľ pri týchto krádežiach zanecháva malo

kriminalistických stôp a krádež nevyžaduje takmer žiadnu prípravu.

Páchanie kvalifikovaných krádeži vyžaduje od páchateľa prípravu, ktorej stupeň a úroveň

závisí najmä od typu motorového vozidla. Z tohto pohľadu je možno všeobecne krádeže

motorových vozidiel rozdeliť na to:

♦ akým spôsobom páchateľ do vozidla vniká (vyháčkovanie, pomocou pakľúča a pod.),

♦ akým spôsobom prekonáva mechanické zabezpečenie vozidla (preštiknutím volantu v

prípade zaistenia pákou, podchladením tyče medzi pedálom a volantom a následným

prelomenie a pod.),

♦ akým spôsobom prekonáva elektronické zabezpečenie vozidla (výmena celej riadiacej

jednotky vozidla za vlastnú, preklenutie imobilizéru a pod.),

59

♦ odtiahnutím vozidla (lano, tyč, natiahnutím na špeciálne upravené vozidlo a pod.),

♦ pod hrozbou násilia (páchateľ pod hrozbou násilia prinúti vodiča, aby vystúpil z vozidla

a s týmto odíde, signalizuje poruchu na zadnej časti vozidla a keď vodič, ktorý zastavil

vystúpi spravidla nechá kľúče vo vozidle a ide sa pozrieť na poruchu spolupáchateľ nastúpi

do vozidla a s týmto odíde.).

Podľa osoby páchateľa môžeme krádeže rozdeliť na:

Ø krádeže páchane vnútorným páchateľom,

Ø krádeže páchane vonkajším páchateľom.

U krádeží motorových vozidiel nie je možne definovať vnútorného páchateľa. Môžeme tu

zaradiť páchateľov, ktorí ukradnú alebo spreneveria služobné vozidlo. V tomto prípade nie je

možné túto krádež utajovať. Taktiež tu môžeme zaradiť páchateľov, ktorí z rôznych dôvodov

hlásia fingované krádeže svojich vozidiel (vozidlo sami predajú a pod.).

Vonkajším páchateľom môže byť ktokoľvek

Podľa stupňa pripravenosti rozlišujeme krádeže na:

Ø pripravované (organizované),

Ø nepripravované (náhodné).

Pripravovaných krádeži motorových vozidiel sa dopúšťajú organizované skupiny osôb,

kedy jednotliví spolupáchatelia typujú vhodné motorové vozidla:

♦ jednak podľa toho, ako o ktorý typ vozidla je záujem v zahraničí, kde sú ukradnuté vozidla

vyvážané,

♦ jednak hľadajú konkrétnu značku, typ, model a farbu vozidla u krádeží na objednávku.

Medzi nepripravované krádeže motorových vozidiel patria krádeže, ktorých sa páchatelia

dopúšťajú bezprostredne po svojom rozhodnutí skutok spáchať. Jedná sa najmä o jednoduché

krádeže, ktoré nevyžadujú takmer žiadnu prípravu a k spáchaniu nie sú potrebné žiadne

špeciálne nástroje.

Podľa faktu použitia nástroja rozlišujeme:

Ø krádeže s použitím nástroja,

Ø krádeže bez použitia nástroja.

V prípadoch krádeži, kde sú použité nástroje páchatelia sú ochotní vzhľadom k stále

dokonalejšiemu zabezpečeniu vozidiel výrobcami pripravovať si rôzne špeciálne nástroje

60

a prípravky a v niektorých prípadoch aj súčasti rovnakého typu vozidla (napr. riadiace

jednotky vozidla, u vozidiel Škoda Octavia celé palubné dosky, ktoré obsahujú i riadiacu

jednotku imobilizéru).

Krádeže bez použitia nástroja sú výnimočne a to v prípadoch, kedy sa jedná o starší typ

vozidiel do ktorých páchateľ vnikne (napr. vytrhnutím dverí, spojením káblov spinacej

skrinky, odomknuté vozidlo a kľúče sa nachádzajú v zapaľovaní).

Podľa objektu zamerania páchateľa alebo predmetu záujmu rozlišujeme krádeže :

Ø jednostopých vozidiel,

Ø dvojstopých vozidiel,

Ø osobných automobilov,

Ø automobilov podľa rôznych značiek a po..

6. 2. Osobnosť páchateľa

Podľa všeobecnej charakteristiky páchateľov tejto trestnej činnosti sa dopúšťajú osoby

sociálne narušené, spravidla so základným vzdelaním, ktorých vekový priemer podľa

kriminalistických štatistík v poslednej dobe klesá. Uvedená charakteristika je typická pre

páchateľov jednoduchých, predovšetkým nepripravovaných krádeží. Svojú trestnú činnosť

príliš nezakrývajú a odcudzené motorové vozidla buď ako celok za nepatrnú hodnotu

odpredajú, alebo ich rozoberajú na súčiastky, ktoré potom predávajú. Do tejto skupiny

páchateľov je môžeme zaradiť osoby žijúce príživnickým spôsobom života a recidivistov.

Naopak páchatelia kvalifikovaných krádeži motorových vozidiel sú mnohokrát „na slovo

vzatí odborníci“ s vyšším vzdelaním, ktorí sa dopúšťajú krádeží systematický, organizovane

a dokážu úspešne svoju činnosť zakrývať. Odcudzené motorové vozidla týmito páchateľmi sú

buď vyvážané mimo územie Slovenskej republiky, kde sú predávané zahraničným

záujemcom. Vozidla pomocou dokladov od predaných alebo havarovaných vozidiel, prípadne

pomocou sfalšovaných slovenských alebo zahraničných dokladov dostavajú novú identitu

a sú predávané na území Slovenskej republiky.

61

Ak chceme rozdeliť páchateľov krádeží motorových vozidiel podľa štátnej príslušnosti, sú

to občania Slovenskej republiky ale aj cudzinci a táto činnosť je páchaná jednotlivcami

a skupinami.

6. 3. Podnety k vyšetrovaniu

Prvotné informácie o odcudzenom motorovom vozidle sú v prevážnej miere získavané

oznámením o trestnom čine, ktoré spravidla oznamuje majiteľ alebo užívateľ motorového

vozidla. Tieto informácie sú veľmi dôležité najmä pre stanovenie alebo vyvrátenie verzie, či

skutočne došlo k odcudzeniu motorového vozidla, alebo sa jedna o fingované oznámenie.

Výsluchom tejto osoby by mali byť získané nasledujúce základné informácie:

♦ kde vozidlo bolo zaparkované,

♦ kto vozidlo zaparkoval,

♦ koľko bolo od vozidla kľúčov, kde sa v súčasnej dobe nachádzajú,

♦ kto všetko mal od vozidla kľúče alebo mal k ním prístup,

♦ overiť, či osoba ma pri sebe kľúče od vozidla, najmä vtedy ak je odcúdzenie motorového

vozidla oznamované mimo trvalého bydliska oznamovateľa a stanovisko vozidla uvedené

v OTP,

♦ ako bolo vozidlo zaistené (mechanický, elektronický, alarm, Lo-jack a pod.),

♦ kedy a kým bolo vozidlo naposledy na mieste videné,

♦ zistiť popis vozidla (využiť dotazník),

♦ aký bol stav tachometra, množstvo pohonných látok v nádrži a pod..

Od iných osôb, najmä od svedkov sú informácie o spáchaní trestného činu krádeže

motorového vozidla získavané vo výnimočných prípadoch. Tieto informácie v mnohých

prípadoch majú veľkú hodnotu nakoľko určujú presnú dobu odcudzenia, počet páchateľov,

spôsob odcudzenia a v niektorých prípadoch aj popis páchateľa.

62

6. 4. Počiatočné a následné vyšetrovacie situácie

Počiatočné vyšetrovacie a operatívno-pátracie úkony

Skutočnosť, že došlo k odcudzeniu motorového vozidla nie je nijak utajovaná, ale chyba

informácia o páchateľovi. Poradie v ako sú vykonávané počiatočné vyšetrovacie úkony , je

určované najmä dobou, ktorá uplynulá od doby odcudzenia motorového vozidla do doby

zistenia, že bolo odcudzené. Nakoľko pri oznámení krádeže je páchateľ trestného činu

odcudzenia motorového vozidla neznámy, prvotné opatrenia smerujú k :

Ø získaniu popisu páchateľa,

Ø typovaniu možného páchateľa,

Ø pátrania po páchateľovi ,

Ø vyhľadaniu a zaisteniu základných dôkazných materiálov.

Prvý zásah

Prvý zásah je vykonávaný v prípade, keď je krádež motorového vozidla oznamovaná

bezprostredne potom, čo oznamovateľ videl páchateľa, ktorý motorové vozidlo odcudzil a je

možnosť páchateľa s vozidlom prenasledovať. V prípade, že k prvému zásahu nedôjde alebo

je neúspešný je potrebne v rámci operatívno-pátracích opatrení preverovať najroznejšie

informácie smerujúce k pátraniu po neznámom páchateľovi. Spravidla pôjde o typovanie

páchateľa podľa miesta, času a spôsobu spáchania, nakoľko informácie k popisu páchateľa sú

k dispozícií vo výnimočných prípadoch.

Ohliadka miesta činu

V prípadoch krádeži motorových vozidiel ohliadka miesta činu nemá veľký význam

z hľadiska zaistenia stôp. Nie je možné presne určiť, ktoré stopy (trasologické, vecné a pod.)

zanechal na mieste páchateľ a ktoré zanechali osoby náhodne sa pohybujúce v okolí miesta

činu. Podstatne väčší význam z hľadiska zaistenia stôp ma ohliadka miesta nájdenia

odcudzeného motorového vozidla.

Domová a osobná prehliadka

Domová a osobná prehliadka sa vykonáva u osôb obvinených alebo dôvodne podozrivých

z krádeže motorového vozidla. V rámci prehliadky je možné získať doklady odcudzeného

63

motorového vozidla, nástroje použite ku krádežiam motorových vozidiel alebo k výrobe

kľúčov od vozidiel a pod.. V ojedinelých prípadoch je možnosť získať aj záznamy, ktoré si

vedú páchatelia o odcudzených motorových vozidlách.

Zvláštnosti vyšetrovacích verzií a plánovanie vyšetrovania

Na začiatku vyšetrovania krádeží motorových vozidiel sa vytyčujú typické vyšetrovacie

verzie najmä:

Ø či ku krádeží motorového vozidla skutočné došlo,

Ø či sa jedná o vymyslené oznámenie o odcudzení motorového vozidla.

Uvedené typické vyšetrovacie verzie objasňujú, ako v podstate ku krádeží motorového

vozidla došlo a sú vytvorené na základe poznatkov, ktoré viedli k zahájeniu šetrenia vo veci

krádeže motorového vozidla. Po ich preverení pomocou vyšetrovacích a operatívno-pátracích

úkonoch sú podkladom pre vytýčenie ďalších dielčích vyšetrovacích verzií, ktoré sú

orientované k páchateľovi a odcudzenému motorovému vozidlu.

Najvýznamnejšia a taktiež aj najčastejšia je vyšetrovacia verzia o neznámom

páchateľovi, ktorá vyplýva z toho, že v počiatočnej fáze šetrenia trestného činu krádeže

motorového vozidla nie je páchateľ vo väčšine prípadov známy.

Zistenie a preverenie spôsobu spáchania krádeže motorového vozidla a porovnanie

výsledkov týchto šetrení z evidenciou „modu operandi“ môže viesť k vytýčeniu vyšetrovacej

verzie, že skutok spáchala konkrétna evidovaná osoba.

Podľa spôsobu spáchania môžeme vytýčovať vyšetrovacie verzie, že krádež motorového

vozidla spáchal:

Ø náhodný páchateľ, ktorý využil priaznivé okolnosti (odľahle miesto, kde nehrozilo

nebezpečie, že nebude niekým spozorovaný, nedostatočne zaistené vozidlo),

Ø páchateľ, ktorý si motorové vozidlo dopredu vytypoval, vedel ako je vozidlo zaistené

a poznal situáciu na mieste činu,

Ø páchateľ mal prístup ku kľúčom a ovládačom zabezpečovacích zariadení (napr. vodič

firmy),

Ø páchateľ za spolupráce s „vnútorným“ spolupáchateľom odcudzil vozidlo na

objednávku,

Ø páchateľom je začiatočník alebo naopak špecialista na krádeže motorových vozidiel.

64

Vzhľadom k tomu, že u trestných činov krádeží motorových vozidiel predmetom útoku je

vždy motorové vozidlo, preto nie je možné vytyčovať vyšetrovacie verzie podľa druhu

odcudzených vecí. Analogický je však možno vytyčovať vyšetrovacie verzie podľa typu

a značky odcudzeného motorového vozidla.

Plánovanie vyšetrovania má značný význam u krádeží luxusnejších motorových vozidiel,

ktorých hodnota presahuje milión korún, alebo pri odhaľovaní sériovej trestnej činnosti.

Samotný plán vyšetrovania je potrebne tvoriť individuálne na každú krádež motorového

vozidla. Nedoporučuje sa vytvárať všeobecné plány vyšetrovania.

Zvláštnosti následnej etapy vyšetrovania

Výsluch obvineného

Hlavným cieľom výsluchu obvineného pri vyšetrovaní krádeže motorového vozidla je

objasniť spôsob spáchania krádeže najmä zistiť, či sa jednalo o:

Ø pripravovanú krádež (objednávka konkrétneho typu vozidla) alebo krádež náhodnú,

Ø či bola krádež vykonána v spolupáchateľstve,

Ø akým spôsobom bola krádež vykonaná, najmä ako bolo prekonane zabezpečovacie

zariadenie,

Ø ako bolo z vozidlom naložene (či bolo predané do zahraničia alebo po zmene identity

bolo uvedené do prevádzky v Slovenskej republike),

Ø ďalšie okolnosti, ktoré sú špecifické pre konkrétnu krádež motorového vozidla.

Výsluch musí byť dostatočne podrobný a všetky získané informácie je potrebne preveriť

za pomoci využitia iných dôkazov tak, aby bol skutok dostatočne objasnený a obvinený

nemohol v ďalšom štádiu trestného konania svoju výpoveď meniť. Zmenou výpovede by sa

napr. mohol snažiť znemožniť uplatnenie nároku poškodeného na náhradu vzniknutej škody.

Výsluch svedka

Výsluch svedka je potrebné rozlišovať v tom zmysle, či ide o výsluch osoby, ktorá videla

alebo sa sprostredkované dozvedela o krádeži, alebo či ide o výsluch svedka – poškodeného,

ktorý krádežou vozidla utrpel majetkovú ujmu a ktorý je spravidla oznamovateľom trestného

činu. Pri výsluchu svedka – poškodeného je potrebne sa zamerať na čo najkompletnejší popis

odcudzeného vozidla a situáciu, ktorá predchádzala krádeží motorového vozidla.

65

Výsluch k popisu odcudzeného motorového vozidla je potrebne zamerať na zistenie

nasledujúcich skutočnosti:

Ø EVČ, značka, typ, VIN, farba vozidla,

Ø zabezpečovacie zariadenie vozidla, stav tachometra a množstvo PHM v nádrži,

Ø zvláštnu výbavu vozidla dodaná výrobcom(ABS, klimatizácia, autorádio a pod.),

Ø zvláštnu výbavu a doplnky, ktoré si dokúpil majiteľ (poťahy sedadiel,samolepky

a pod.),

Ø markanty, ktoré vznikli na vozidle jeho používaním (odreniny, škrabance na laku,

praskliny na skle a pod.),

Výsluch k situácií, ktorá predchádzala odcudzeniu motorového vozidla je potrebne

zamerať na zistenie:

Ø miesta, kde vozidlo naposledy parkovalo, kto a kedy ho tam zaparkoval a ako vozidlo

zaistil,

Ø kedy a kým bolo vozidlo naposledy na mieste videne,

Ø či o vozidlo neprejavoval niekto zvýšený záujem a či nebolo do miesta zaparkovania

niekým sledované,

Ø koľko bolo od vozidla kľúčov a kde sa nachádzali v čase odcudzenia motorového

vozidla,

Ø kedy bolo naposledy vozidlo v autoservise, v ktorom a či s vozidlom boli odovzdané

aj kľúče od zabezpečovacieho zariadenia,

Ø kto používal vozidlo okrem majiteľa,

Ø či s vozidlom bola uskutočnená cesta do zahraničia, kedy, do ktorého štátu a kto riadil

vozidlo.

Expertízy

Kriminalistická expertízna činnosť ma pri vyšetrovaní krádeží motorových vozidiel

význam len v prípadoch:

Ø ak je odcudzené motorové vozidlo nájdené,

Ø ak je zaistené motorové vozidlo a je dôvodné podozrenie, že sa jedna o vozidlo

odcudzené a so zmenenou identitou,

Ø skúmanie kľúčov od vozidla, ktoré predložil vlastník motorového vozidla

66

Expertízy sú žiadane najmä z dôvodov:

Ø zistenia totožnosti páchateľa podľa daktyloskopických a biologických stôp zaistených

v nájdenom motorovom vozidle,

Ø identifikácie nástrojov , ktoré boli použité k vniknutiu do motorového vozidla

a prekonaniu zabezpečovacieho zariadenia so stopami, ktoré boli zaistené

v motorovom vozidle,

Ø identifikácie motorového vozidla, kde je podozrenie zo zmeny VIN a čísla motora,

Ø identifikácie kľúčov od motorového vozidla za účelom zistenia, či sa jedna o kľúče

dodávané výrobcom, alebo kľúče, ktoré si majiteľ nechal sám vyhotoviť.

Rekognícia

Objektom rekognície pri vyšetrovaní krádeže motorového vozidla môže byť:

Ø páchateľ (vykonáva sa podľa kriminalistickej taktiky),

Ø odcudzené veci - motorové vozidlo,

- skryté znaky, ktoré vo vozidle umiestnil výrobca,

- nájdené časti odcudzeného motorového vozidla, ktoré vykazujú

špecifické znaky uvedené poškodeným pri oznámení krádeže

motorového vozidla.

Vyšetrovací experiment

Vyšetrovací experiment sa využíva pri previerke objektívnych možnosti priebehu určitých

javov a taktiež aj pri previerke subjektívnych možnosti vnímania.

6. 5. Zapojenie verejnosti do vyšetrovania krádeží motorových vozidiel

a kriminalistická prevencia

Zapojenie verejnosti

Na úseku boja proti krádežiam motorových vozidiel sú veľké možnosti zapojenia

verejnosti do vyšetrovania pátrania po odcudzených motorových vozidlách a páchateľoch

krádeži. Správne vyhodnocované poznatky od verejnosti o pohybe podozrivých osôb,

miestach, kde dochádza k rôznym „amatérskym“ oprávam vozidiel môžu viesť k odhaleniu

67

tejto organizovanej trestnej činnosti. Preverovanie týchto poznatkov vyžaduje systematickú

a časovo náročnú prácu.

Ďalšou významnou oblasťou spolupráce s verejnosťou v boji proti krádežiam motorových

vozidiel je spolupráca s poisťovňami a ostatnými subjektami, ktoré sa zaoberajú

preventívnymi opatreniami proti krádežiam motorových vozidiel. Najmä poisťovne, ktoré

majú svoje vlastné špecializované pracoviska disponujú s množstvom informácií, ktoré je

možno využiť k úspešnému odhaľovaniu tejto trestnej činnosti.

Kriminalistická prevencia

Medzi základné preventívne opatrenia na úseku boja proti krádežiam motorových vozidiel

patrí zabezpečovacie zariadenie vozidiel jednak proti odcudzeniu a taktiež aj zariadenie

slúžiace k vyhľadaniu odcudzeného vozidla. Zabezpečovacie zariadenia môžeme deliť

z viacerých pohľadov. Všeobecne ich rozdeľujeme na:

Ø aktívne,

Ø pasívne.

Uvedené zabezpečovacie zariadenia ďalej delíme na:

Ø mechanické,

Ø elektronické.

Aktívne

Mechanické zabezpečovacie systémy

Mechanické zabezpečovacie systémy môžeme všeobecne rozdeliť na:

♦ zábrany, ktoré nie sú pevne spojené s motorovým vozidlom ( tyče a páky na volant, tyče

na ručnú brzdu, zariadenie na blokovanie pedálu a pod.),

♦ systémy pevne spojené s karosériou vozidla (blokujú riadiaci mechanizmus).

Elektronické zabezpečovacie systémy

♦ Imobilizér – jedná sa o doplňujúce zariadenie k mechanický kódovanému kľúču

zapaľovania, ktoré sa pri vypnutí zapaľovania aktivuje a spoločne

s riadiacou jednotkou zamedzuje neoprávnenému naštartovaniu

motorového vozidla.

♦ Poplašné systémy – jedná sa o tzv. alarmy, ktorých hlavná úloha spočíva v upozornení

majiteľa motorového vozidla, alebo okolie na neoprávnenú manipuláciu

68

s vozidlom, alebo dokáže zablokovať niektoré systémy motorového

vozidla.

♦ Rôzne čipy - jedná sa o zariadenie, kedy pri prechode týmto zariadením alebo

detekciou tohto zariadenia sa zobrazia identifikačné informácie o vozidle,

ktoré si do nich nechal majiteľ uložiť .

Pasívne

Pasívne zabezpečovacie systémy môžeme všeobecne definovať ako systémy, ktoré v dobe

keď dochádza k odcudzeniu motorového vozidla, „nekladú“ páchateľovi žiadne prekážky

a využívajú sa až pri pátraní po motorovom vozidle. Medzi pasívne zabezpečovacie systémy

zaraďujeme rôzne označenia motorových vozidiel, ktoré slúžia k identifikácií motorového

vozidla v prípade jeho odcudzenia a evidenčné systémy.

Informačné systémy a systémy bezpečnostného značenia – v jednotlivých europských

krajinách boli vytvorené národne centrály, ktoré obsahujú informácie o odcudzených

vozidlách v danej krajine. Tieto centrály sú prepojené a navzájom si vymieňajú informácie o

hľadaných vozidlách.

Ďalším systémom, ktorý by mal prispieť k preventívnej ochrane motorových vozidiel prad

krádežou a vývozom do zahraničia je systém Iris. Vozidlo do systému je zaregistrované

v čase pred prípadnou krádežou.

Systémy k vyhľadávaniu odcudzených motorových vozidiel – sú zvláštnou ochranou

motorových vozidiel, ktorá pôsobí až po odcudzení motorového vozidla. Jedná sa

o elektronické systémy slúžiace k lokalizácií odcudzeného motorového vozidla (LO JACK)

a k jeho prípadnému zastaveniu (napr. diaľkové vypnutie riadiacej jednotky motora)

a vykonanie zásahu voči páchateľovi krádeže.

Otázky na precvičovanie z prebranej problematiky:

1) Vysvetlite spôsoby páchania krádeže motorových vozidiel.

2) Vysvetlite počiatočné vyšetrovacie situácie pri krádeži motorových vozidiel.

3) Vysvetlite následné vyšetrovacie situácie pri krádeži motorových vozidiel.

4) Vysvetlite kriminalistickú prevenciu na úseku krádeže motorových vozidiel.

69

7. METODIKA VYŠETROVANIA SEXUÁLNEJ TRESTNEJ

ČINNOSTI

7. 1. Kriminalistická charakteristika sexuálnej trestnej činnosti

Metodika vyšetrovania sexuálnej trestnej činnosti rozpracováva a poskytuje

odporúčania využívania kriminalistických metód pri odhaľovaní, objasňovaní a prevencii

sexuálne motivovanej trestnej činnosti. Za sexuálne motivované trestné činy možno

považovať predovšetkým trestné činy uvedené v VII. hlave osobitnej časti Trestného

zákona. V zákone NR SR č. 300/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2006 sú trestné činy

uvedené v II. hlave osobitnej časti. Medzi tieto trestné činy zaraďujeme predovšetkým

znásilnenie, súlož medzi príbuznými, obchodovanie so ženami, pohlavné zneužívanie

a pod. Do tejto skupiny patria aj trestné činy so sexuálnou motiváciou, ako je napr.

výtržníctvo formou exhibicionizmu, obmedzovanie osobnej slobody a niektoré ďalšie.

7. 2. Spôsoby páchania a utajovania sexuálnej trestnej činnosti

Spôsob spáchania a utajovania sexuálnej trestnej činnosti vychádza z nasledujúcich

kritérií:

• z predmetu záujmu páchateľa,

• z osobnosti páchateľa,

• z osobnosti obete,

• z miesta spáchania,

• zo spôsobu prekonania odporu obete,

• zo spôsobov utajovania .

70

Podľa predmetu záujmu páchateľa možno rozlišovať trestné činy páchané :

• na dospelých ženách ( napr. znásilnenie ),

• na deťoch ( napr. pohlavné zneužívanie ),

• naduševne chorých ženách (napr. znásilnenie ).

V týchto skupinách je dôležitým hľadiskom predchádzajúci vzťah páchateľa a obete,

spôsob prípravy, spôsob realizácie útoku.

Z hľadiska predchádzajúceho vzťahu sú najtypickejšie tieto spôsoby spáchania sexuálneho

trestného činu :

• páchateľ pozná poškodenú z minulých vzťahov ( často intímnych ), v ktorom chce

pokračovať, ale obeť nemá záujem.

• páchateľ sa s poškodenou príležitostne zoznámi ( napr. počas cesty vo vlaku, na

dovolenke, tanečnej zábave a pod.),

• páchateľ náhodne stretne osamelú obeť na osamelom mieste ( napr. v parku ),

• páchateľ si vopred vytypuje miesto, na ktorom striehne na obeť vykoná následne útok,

• páchateľ vyláka neznámu detskú obeť pod rôznymi zámienkami na vhodné miesto

(pod zámienkou hry a pod. ),

• páchateľ zámerne privedie obeť do stavu nepríčetnosti a bezbrannosti ( použije

medikamenty, drogy, alkohol ) a následne vykoná sexuálny útok,

• páchateľ využije sexuálnu zvedavosť najmä starších detí a privedie ich k sexuálnej

aktivite.

Miesto spáchania sexuálneho trestného činu má veľký význam najmä z hľadiska stôp,

ktoré sa na tomto mieste nachádzajú. Miesta spáchania sexuálneho trestného činu môžeme

rozdeliť na :

• voľné priestranstvo, na ktorom páchateľ spácha sexuálny útok ( parky, les

a pod. ),

• uzavretý priestor ( byt, kancelária, chata a pod. ).

Spôsob prekonania odporu obete je realizovaný spravidla v týchto formách :

• páchateľ použije priame násilie alebo bezprostrednú hrozbu násilia ( použije zbraň,

škrtí obeť, spúta obeť ),

71

• páchateľ na prekonanie odporu využije lesť ( napr. sľuby, hru, zníženú rozumovú

schopnosť a telesnú zdatnosť a pod. ).

Spôsoby utajovania sexuálnej trestnej činnosti sú do značnej miery ovplyvnené

realizáciou trestného činu, a konkrétnymi podmienkami miesta činu. Páchatelia sexuálnych

trestných činov spravidla sa už v štádiu prípravy zameriavajú na utajenie budúcej trestnej

činnosti napr. zaobstaraním masky, výberom vhodnej doby, napr. tmu. Najdrastickejším

spôsobom utajovania je zavraždenie obete po sexuálnom útoku.

7. 3. Typické kriminalistické stopy sexuálnej trestnej činnosti

Najtypickejšími stopami sexuálnych trestných činov sú biologické stopy na tele

a odeve obete a páchateľa. Spravidla ide o krvné stopy, stopy ejakulátu, vlasy chlpy,

moč a pod. Tieto stopy je možné využiť na charakterizovanie spôsobu spáchania

sexuálneho trestného činu a identifikácií páchateľa.

Pri nedostatku materiálnych stôp je potrebné pozornosť zamerať na pamäťové stopy

poškodených a svedkov.

Osobnosť páchateľa sexuálnych trestných činov môžeme charakterizovať na základe

skúsenosti následovne :

- ide spravidla o osoby s nižším vzdelaním,

- slabo rozvinutým intelektom,

- často ide o psychopatické osoby,

- osoby často požívajúce alkoholické nápoje,

- osoby so sexuálnou deviáciou,

- osoby so sklonom k násiliu .

72

Osobnosť obete sexuálnej trestnej činnosti je z hľadiska poznania najmä v tom, že:

- v skupine dospelých prevažujú ako obete slobodné a rozvedené ženy vo veku do 30

rokov,

- v skupine detí pri pohlavných zneužitiach prevažujú dievčatá vo veku 12 až 15 rokov

a malé deti bez rozdielu pohlavia,

- častými obeťami sexuálnych útokov sú ženy, ktoré často požívajú alkoholické nápoje

a narkomanky.

8. 4. Kriminalistické objasňovanie sexuálnej trestnej činnosti

8.4.1. Počiatočné vyšetrovacie situácie

Najčastejším podnetom na vyšetrovanie sexuálnej trestnej činnosti je oficiálne oznámenie

poškodeného alebo u detí oznámenie rodičov alebo zákonného zástupcu, lekára, trénera,

učiteľa a pod.. Oznámenie u dospelej osoby je realizované z časového hľadiska bezprostredne

po sexuálnom útoku, u detí spravidla s časovým oneskorením.

Výsluch poškodenej osoby je nezastupiteľným vyšetrovacím úkonom. Poškodená osoba

je často jediným „svedkom“ sexuálneho trestného činu.

Výsluch poškodenej osoby je potrebné zamerať na zistenie najmä týchto okolností :

• miesto a čas spáchania sexuálneho trestného činu,

• priebeh sexuálneho útoku ( pokus znásilnenia, dokonané znásilnenie, pohlavné

zneužitie a pod. ),

• popis páchateľa, prípadne jeho totožnosť,

• existencia, neexistencia predchádzajúceho vzťahu,

• spôsob útoku, použitie prostriedkov,

• spôsob odporu obete,

• poranenia, škody na odeve, zariadení miestnosti a pod.,

• vecné dôkazy, ich popis,

• spôsob nadviazania kontaktu,

• zámienky a klamstvo páchateľa.

73

Výsluch svedkov je treba zamerať najmä na to, či videl páchateľa prichádzať, odchádzať,

jeho popis, konkrétny priebeh útoku, či sa obeť aktívne bránila, na popis stôp, škôd a pod.

Ohliadka tela poškodenej osoby je pri objasňovaní prípadov sexuálnej trestnej činnosti

veľmi významná. Ohliadku vykonáva lekár, ktorý z ohliadky tela poškodenej osoby vypracuje

správu.

Ohliadkou miesta činu možno zistiť trasologické stopy, stopy po obuvi príchodu

a odchodu páchateľa z miesta činu. Typické sú stopy po zápase, vecné stopy - gombíky,

prsteň sponka do vlasov, daktyloskopické stopy a pod..

Domová prehliadka sa vykonáva s cieľom vyhľadávania vecných dôkazov napr. odev

páchateľa, na ktorom sa predpokladá nájdenie stôp, použitej zbrane, iné vecné dôkazy –

videozáznamy, ktoré preukazujú sexuálnu orientáciu páchateľa.

7.4.2. Následné vyšetrovacie situácie

Častým vyšetrovacím úkonom v etape následných vyšetrovacích situácií v prípadoch

sexuálnej trestnej činnosti je vykovanie rekognície. Vykonáva sa po výsluchoch

poškodeného a svedkov. Vykonanie rekognície je náročný úkon, pretože jeho realizácia

prebieha v psychicky náročnom emocionálnom napätí.

Výsluch obvineného vychádza z konkrétnej vyšetrovacej situácie, postoja obvineného

k vzneseniu obvinenia, z ohliadky miesta činu, ohliadky tele a odevu obete a páchateľa.

Konfrontácia sa vykonáva najmä vtedy keď sa zistili závažné rozpory vo výpovedi

poškodenej osoby a páchateľa.

Pre následné vyšetrovacie situácie sú charakteristické aj realizácie expertíznych činností

zamerané na skúmanie páchateľa, poškodenej osoby. Typické sú expertízy z foréznych

disciplín ( súdno-psychiatrická ), sexuologiocká expertíza. Cieľom je zistiť najmä duševný

stav páchateľa, sexuálne poruchy a pod..

74

7. 5. Prevencia na úseku sexuálnej trestnej činnosti

Prevencia na tomto úseku vychádza predovšetkým z determinujúcich faktorov spáchania

sexuálnej trestnej činnosti. Vychádza z príčin a podmienok, ktoré viedli k spáchaniu tohto

druhu trestnej činnosti. Významné sú poznatky o typických miestach spáchania sexuálnej

trestnej činnosti napr. neosvetlené ulice v meste, v parkoch a pod.. V rámci preventívnej

činnosti sú vykonávané opatrenia zamerané na :

• výchovné pôsobenie smerom k páchateľovi,

• výchovné pôsobenie na potenciálne obete formou prednášok, informovania

o spôsoboch spáchania sexuálnych trestných činov, lstiach, ktoré používajú páchatelia

a pod..

• vyšetrovateľ plní aj signalizačnú funkciu v rámci súčinnosti a spolupráce policajných

zložiek a ich služieb. Upozorňuje na nové spôsoby spáchania a utajovania sexuálnej

trestnej činnosti. Upozorňuje potenciálne obete na možnosti a spôsoby obrany

v prípade sexuálneho útoku.

Otázky na precvičovanie z prebranej problematiky:

1. Charakterizujte sexuálne trestnú činnosť z kriminalistického hľadiska.

2. Vysvetlite spôsoby páchania a utajovania sexuálnej trestnej činnosti.

3. Charakterizujte typické kriminalistické stopy sexuálnej trestnej činnosti.

4. Vysvetlite počiatočne a následné vyšetrovacie situácie objasňovania sexuálnej

trestnej činnosti.

75

9. METODIKA VYŠETROVANIA DOPRAVNÝCH NEHÔD

8. 1. Kriminalistická charakteristika dopravných nehôd

Charakteristickým znakom trestných činov spáchaných v súvislostiach s dopravou je to, že

z hľadiska zavinenia ide prevažne o trestné činy zavinené z nedbanlivosti. Najčastejšie sú

frekventované trestné činy ublíženia na zdraví, všeobecné ohrozenie, neposkytnutie pomoci,

poškodzovanie a ohrozovanie všeobecne prospešného zariadenia a pod..

Dopravná nehoda je nepredvídaná, ale spravidla predvídateľná udalosť, ktorá

vznikla behom prevádzky na dopravnej ceste a mala za následok škodu na živote,

zdraví alebo majetku, alebo iný zvlášť závažný následok ( Porada, V. a kol., 2001 ).

Cestnou dopravnou nehodou sa v kriminalistike rozumie nepredvídaná, ale spravidla

predvídateľná udalosť, ktorá vznikla v priebehu premávky v cestnej doprave a mala za

následok škodu na živote, zdraví alebo majetku, prípadne vyvolala stav všeobecného

ohrozenia ( Šimovček, I.a kol., 2001 ).

Uvedené definície v sebe zahŕňajú tri podstatné znaky :

• nepredvídanosť, ale spravidla predvídateľnosť udalosti,

• vzťah dopravnej nehody k dopravnej ceste,

• následkom je škoda na živote, zdraví alebo majetku, alebo iný zvlášť závažný

následok.

Každá dopravná nehoda je charakterizovaná :

• nehodovým konaním,

• nehodovou udalosťou.

Nehodovým konaním rozumieme konanie účastníkov dopravy na dopravnej ceste, ktorí

svojou činnosťou ( úmyselne alebo z nedbanlivosti ) spôsobili dopravnú nehodu.

76

Nehodovou udalosťou rozumieme konkrétny prejav dopravnej nehody ( havária lietadla,

zrážka vlakov, zrážka osobných aut na ceste a pod. ).

Medzi nehodovým konaním a nehodovou udalosťou existuje priama príčinná

súvislosť.

8.1.1. Klasifikácia dopravy a dopravných nehôd

Dopravu môžeme klasifikovať podľa nasledujúcich kritérií:

Podľa prostredia, v ktorom je dopravná cesta, dopravu delíme na :

• pozemnú ( koľajová a bezkoľajová ),

• podzemná,

• vzdušná,

• vodná.

Podľa spôsobu realizovania dopravy na dopravnej ceste delíme dopravu na :

• cestnú,

• železničnú,

• leteckú,

• plavebnú.

Podľa vzdialenosti ( akčného rádiusu ) delíme dopravu na :

• diaľkovú,

• miestnu,

• mestskú,

• špeciálnu ( vnútropodnikovú ).

Podľa druhu prepravy delíme dopravu na :

• nákladnú,

• osobnú.

Všetky uvedené druhy dopravy sa vyznačujú charakteristickými znakmi.

77

8. 2. Typické spôsoby spáchania a utajovania cestných dopravných nehôd

Spôsob spáchania a utajovania dopravných nehôd charakterizujú predovšetkým rozporné

konania subjektu, ktoré vo vzťahu k podmienkam na seba nadväzujú. Charakteristika

rozporného konania subjektu, ktorý riadi dopravný prostriedok vo vzťahu k podmienkam

prevádzky determinuje spôsob vzniku a priebehu dopravnej nehody. Z tohto hľadiska

môžeme cestné dopravné nehody klasifikovať z hľadiska ich vzniku vznikajúce v dôsledku :

• neprimeranej rýchlosti,

• nedania prednosti v jazde,

• nesprávneho predchádzania, vyhýbania a obchádzania,

• nedodržania vzdialenosti medzi dopravnými prostriedkami,

• jazdy po nesprávnej strane,

• nesprávneho odbočovania,

• nesprávneho cúvania,

• zanedbania alebo nesprávneho použitia zabezpečovacieho signalizačného zariadenia,

• požitia alkoholického nápoja alebo drogy.

Utajovaním dopravných nehôd sleduje páchateľ predovšetkým cieľ vyhnúť sa trestnej

zodpovednosti, najmä ak si je vedomí, že dopravnú nehodu sám zavinil. Dopravné nehody

páchatelia utajujú až následne, až keď vzniklo podozrenie zo spáchania trestného činu alebo

priestupku. K najčastejším spôsobom utajovania cestných dopravných nehôd patrí takéto

správanie vodiča :

• vodič po dopravnej nehode utečie z miesta činu aj s vozidlom ( najmä v prípadoch,

keď je druhý účastník dopravnej nehody vážne poranený alebo mŕtvy , vozidlo je

ukradnuté , alebo vodič je pod vplyvom alkoholu alebo drogy ),.

• vodič po dopravnej nehode opustí nepojazdné vozidlo a z miesta nehody utečie

(vodič môže takto konať aj v dôsledku stavu prechodnej duševnej poruchy

- nehodový psychický šok ),

• vodič zostane na mieste dopravnej nehody a inscenuje technickú závadu na

dopravnom prostriedku, ktorým nehodu zavinil, resp. manipuluje so stopami,

premiestňuje účastníkov dopravnej nehody, resp. ich mŕtvoly,

78

• vodič po dohode s ostatnými účastníkmi dopravnej nehody uvádza vedome

nepravdivé údaje a okolnosti o priebehu dopravnej nehody,

• vodič bezprostredne po dopravnej nehode požije alkoholický nápoj a to najmä

v prípadoch, keď nehodu spôsobil pod vplyvom predchádzajúceho požitia alkoholu.

8. 3. Najčastejšie kriminalistické stopy cestných dopravných nehôd

Na miestach cestných dopravných nehôd vzniká pomerne veľké množstvo

materiálnych stôp a pamäťových stôp. Tieto stopy môžeme klasifikovať na :

• stopy vzniknuté na vozovke ( odtlačky pneumatík, stopy jazdy, brzdné stopy,

šmykové stopy, stopy vlečenia, črepiny skla, svetiel, žiaroviek okien, stopy obuvi

chodca, krvné stopy a pod.,

• stopy na vozidlách zúčastnených na dopravnej nehode ( deformácie, deštrukcie,

poškodenie laku, stopy poškodenia vnútorného zariadenia a vybavenia vozidiel

a pod.,

• stopy na pevných prekážkach ( stopy na zvodidlách, stavbách v blízkosti cesty,

stĺpoch a pod.,

• stopy na tele obetí, zranených , ich odevoch a pod..

Z hľadiska objasnenia dopravných nehôd sú významné aj pamäťové stopy účastníkov

dopravných nehôd a svedkov.

Osobnostná charakteristika páchateľov dopravných nehôd je odlišná v porovnaní

s páchateľmi iných druhov trestných činov. Páchateľmi dopravných nehôd sú osoby rôznych

vekových kategórií. Najčastejšie tieto osoby nemajú žiadnu predchádzajúcu kriminálnu

skúsenosť. V rámci utajovania využívajú predovšetkým svoje všeobecné odborné a špeciálne

skúsenosti a vedomosti.

79

8. 4. Kriminalistické objasňovanie cestných dopravných nehôd

8.4.1. Počiatočné vyšetrovacie situácie

Medzi najčastejšie podnety na objasňovanie cestných dopravných nehôd patria oznámenia

od:

• účastníkov dopravnej nehody,

• náhodných svedkov dopravnej nehody,

• zdravotníckych zariadení, záchrannej služby,

• poisťovníô

• ostatných poškodených,

• vyhľadané políciou .

Oznámenia sú podávané spravidla bezprostredne po dopravnej nehode.

Medzi typické počiatočné vyšetrovacie situácie možno zaradiť:

• dopravnú nehodu spôsobil vodič alebo iný účastník cestnej premávky, nedošlo

k usmrteniu ani k vážnemu zraneniu osôb, ktoré zotrvajú na mieste dopravnej nehody

a sú spôsobilé podrobiť sa počiatočným vyšetrovacím úkonom,

• dopravnú nehodu spôsobil vodič, ktorý z miesta nehody ušiel aj s poškodeným

vozidlom, ktoré riadil, ostatní účastníci dopravnej nehody sú na mieste alebo boli

prevezení do zdravotníckeho zariadenia na ošetrenie,

• dopravnú nehodu spôsobil vodič, ktorý odišiel z miesta nehody a poškodené vozidlo,

ktoré riadil, nechal na mieste dopravnej nehody, ostatní účastníci dopravnej nehody

zostali na mieste.

Medzi základné počiatočné úkony a opatrenia patrí:

• poskytnutie prvej pomoci zraneným pri dopravnej nehode,

• ohliadka miesta dopravnej nehody,

• ohliadka dopravných prostriedkov,

• ohliadka mŕtvol,

• lekárska prehliadka zranených pri dopravnej nehode,

80

• zisťovanie požitia alkoholických nápojov , či návykovej látky u vodičov – účastníkov

dopravnej nehody,

• vyžiadanie vysvetlenia ( výsluchy ) účastníkov dopravnej nehody a svedkov,

• pátranie po páchateľovi dopravnej nehody, ktorý z miesta nehody ušiel.

Ohliadka miesta dopravnej nehody

Ohliadka dopravnej nehody je zameraná na zistenie :

• dopravnej situácie, najmä stavu dopravných prostriedkov, stavu vozovky, stavu

dopravného značenia, poveternostných podmienok, svetelných pomerov,

determinantov priebehu cestnej dopravnej nehody,

• vzájomnej polohy dopravných prostriedkov, usmrtených osôb,

• polohy jednotlivých častí dopravných prostriedkov a stôp na predmetoch ,

• negatívnych okolností ( nesúlad jednotlivých znakov s objektívnou situáciou na

mieste dopravnej nehody ).

Ohliadka dopravných prostriedkov

Ohliadku dopravných prostriedkov zameriavame predovšetkým na zistenie a zaistenie

stôp, ktoré vznikli na vozidle a na objektívne zistenie technického stavu dopravných

prostriedkov ( stav bŕzd, riadenia, zabezpečovacích a signalizačných systémov, svetiel,

pneumatík a pod. ).

Ohliadka mŕtvol

Na mieste vykonáva lekár za prítomnosti vyšetrovateľa. Ohliadkou sa zisťujú poranenia,

rozsah poranení a ich charakter. Pozornosť je potrebné zamerať aj na druhotné zranenia, ktoré

sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Pri ohliadke mŕtvoly je potrebné podrobne

ohliadnuť aj odev , na ktorom môžu byť významné stopy.

Prehliadka zranených osôb

Prehliadku zranených účastníkov dopravnej nehody vykonáva lekár, ktorý zisťuje

charakter poranení, ich rozsah, rozmiestnenie po tele. Potrebné je zistiť pravdepodobnú

dĺžku liečenia zranených osôb.

81

Vyžiadanie vysvetlenia a výsluchy účastníkov dopravnej nehody a svedkov

Cieľom je získať relevantné informácie o dopravnej nehode a mechanizme jej priebehu.

Vysvetlenie sa vyžaduje aj od oznamovateľa dopravnej nehody. Vyžiadanie vysvetlenia je

potrebné realizovať v čo najkratšom čase od získania informácie o vzniku dopravnej nehody

a od jej ohliadky.

Pátranie po páchateľovi, ktorý ušiel z miesta dopravnej nehody a pátranie po vozidle

Pátranie po páchateľovi dopravnej nehody a jeho vozidle patrí k základným počiatočným

úkonom. Pri pátraní sa využívajú všetky dostupné informácie o páchateľovi a vozidle,

o smere jazdy a pod.. Pri pátraní je charakteristická úzka súčinnosť a spolupráca útvarov

Policajného zboru. Do pátrania je spravidla prostredníctvom hromadných oznamovacích

prostriedkov zapojená aj verejnosť.

8.4.2. Následné vyšetrovacie situácie

Následné vyšetrovacie situácie sú v podstatnej miere závislé od realizácie a kvality

počiatočných vyšetrovacích úkonov. Následné vyšetrovacie situácie sú zamerané na

vykonanie vyšetrovacích úkonov vo vzťahu k páchateľovi dopravnej nehody

a dokazovania všetkých významných okolnosti jej vzniku a priebehu.

Vyšetrovacie úkony:

• výsluch obvineného,

• vyšetrovací experiment, rekonštrukcia,

• vykonanie kriminalistických expertíz.

Výsluchom obvineného objasňujeme najmä tieto skutočnosti :

• rozsah vodičského oprávnenia, dĺžku praxe,

• konanie obvineného, ktoré predchádzalo dopravnej nehode, alebo je v príčinnej

súvislosti s jej vznikom ( napr. odpočinok, únava počas jazdy, venovanie sa

telefonovaniu počas jazdy a pod.,

• technický stav dopravného prostriedku,

82

• priebeh vlastnej nehody a správanie sa účastníkov dopravnej nehody,

• správanie sa účastníkov po dopravnej nehode.

Vyšetrovacím experimentom a rekonštrukciou sa overujú jednotlivé etapy priebehu

dopravnej nehody. Vykonávame previerku výpovedi obvineného a svedkov. Rekonštrukcia

umožňuje vytvoriť komplexný model celého priebehu dopravnej nehody, a tým umožňuje

potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov o vzniku a priebehu dopravnej nehody.

Kriminalistické expertízy sú často frekventované v procese objasňovania cestných

dopravných nehôd. Medzi typické kriminalistické expertízy patrí trasologická

a daktyloskopická expertíza, mechanoskopická, biologická, chemická, elektrotechnická

a pod..

Súdno-lekárska expertíza sa vykonáva v prípadoch usmrtenia osoby pri dopravnej nehode

alebo úmrtia osoby bezprostredne po dopravnej nehode.

V praktickej činnosti sa využívajú aj iné druhy expertíznej činnosti.

8. 5. Prevencia na úseku dopravných nehôd

Prevencia na úseku dopravných nehôd je veľmi široká a vychádza predovšetkým

z analytickej činnosti príčin dopravných nehôd. Na prevencii sa podieľajú:

- výrobcovia dopravných prostriedkov ich neustálym zdokonaľovaním,

- správcovia komunikácií, realizáciou výchovného procesu , v školách, autoškolách,

- príslušníci polície, najmä dopravnej polície a pod..

83

Otázky na precvičovanie z prebranej problematiky:

1)Charakterizujte a kvalifikujte dopravné nehody z kriminalistického hľadiska.

2)Vysvetlite najčastejšie typické spôsoby spáchania a utajovania cestných dopravných nehôd

z kriminalistického hľadiska.

3)Charakterizujte najčastejšie kriminalistické stopy cestných dopravných nehôd.

4)Vysvetlite počiatočne vyšetrovacie situácie pri objasňovaní cestných dopravných nehôd.

5)Vysvetlite následné vyšetrovacie situácie.

84

9. METODIKA VYŠETROVANIA MIMORIADNYCH

UDALOSTÍ

9. 1. Kriminalistická charakteristika mimoriadnych udalostí

Mimoriadne udalosti sú udalosti, ktoré výrazne ohrozujú alebo narušujú pravidelný

chod v národnom hospodárstve a v ich priebehu došlo alebo mohlo dôjsť k stratám na

životoch, k zraneniu osôb, či k ohrozeniu života alebo zdravia väčšieho počtu osôb alebo

ku veľkým škodám na majetku. Z trestnoprávneho hľadiska ide predovšetkým o trestné

činy všeobecného ohrozenia, záškodníctva, poškodzovania cudzej veci a pod.. Spoločným

kritériom mimoriadnych udalostí je väčší počet usmrtených alebo poranených osôb, veľký

rozsah škôd alebo hrozba veľkého rozsahu škôd. Mimoriadna udalosť sa vyčleňuje ako

samostatná kategória pre špecifické znaky, ktorými sa líši od ostatných vyšetrovaných

trestných činov. K mimoriadnym udalostiam zaraďujeme predovšetkým požiare, výbuchy,

priemyselné havárie, epidémie, epizoótie ( infekčné ochorenie zvierat ) a teroristické

konania.

9. 2. Spôsoby páchania a utajovania mimoriadnych udalostí

V počiatočnej etape je veľmi obtiažne zistiť, či ide o mimoriadnu udalosť a veľmi

ťažko je rozpoznateľný spôsob spáchania.

Všeobecne môžeme mimoriadne udalosti z hľadiska príčin vzniku rozdeliť na :

• mimoriadne udalosti spôsobené neúmyselným konaním,

• mimoriadne udalosti spôsobené nedbalostným konaním,

• mimoriadne udalosti spôsobené rôznymi objektívnymi príčinami ( úder blesku,

záplavy a pod. ).

85

Z hľadiska motívu všeobecne nebezpečného konania môže ísť o :

• poškodenie ústavného zriadenia alebo obranyschopnosť republiky,

• pomsta zo žiarlivosti, susedské spory, nezhody na pracovisku a pod.,

• podpaľačský motív ( tzv. herostratovský motív ),

• poisťovací podvod,

• utajovanie inej trestnej činnosti,

• sexuálny motív,

• duševná porucha.

Prostriedkami na iniciovanie mimoriadnej udalosti môžu byť:

• prostriedky nachádzajúce sa priamo na mieste budúcej mimoriadnej udalosti,

• prostriedky donesené na miesto mimoriadnej udalosti,

• technické zapaľovadlá s okamžitou reakciou,

• technické zapaľovadlá s oneskorenou reakciou,

• prostriedky na inscenovanie samovznietenia.

Spôsoby rozporných konaní iniciujúcich vznik mimoriadnych udalostí :

• porušenie technológie,

• porušenie ekologických noriem ochrany životného prostredia,

• porušenie pravidiel bezpečnosti práce,

• porušenie pravidiel cestnej, leteckej, vodnej a železničnej premávky,

• porušenie zdravotníckych, veterinárnych, poľnohospodárskych a hygienických

noriem.

Kriminálna situácia

Medzi typické kriminálne situácie patria najmä tie, ktoré vytvárajú podmienky ich vzniku.

Kriminálnu situáciu spravidla vytvárajú nedostatočné zabezpečovacie podmienky ( stráženie,

kontrola technológie, nedostatky v normách, nedostatky v požiarnej bezpečnosti,

nedostatočné režimové opatrenia a pod.. Medzi prípady nedbanlivých deliktov, ktoré smerujú

k vzniku mimoriadnej udalosti môžeme zaradiť predovšetkým trpenie lajdáctva, požívanie

alkoholických nápojov, fajčenie na nedovolených miestach a pod..

86

9. 3. Typické kriminalistické stopy na miestach mimoriadnych udalostí

K typickým stopám zaraďujeme stopy úmyselného iniciovania vzniku mimoriadnej

udalosti (zistenie viacerých ohnísk požiaru, zistenie častí zapaľovadiel a pod.).

K charakteristickým stopám mimoriadnych udalostí spôsobených z nedbanlivosti patria najmä

vecné stopy ( napr. elektrické spotrebiče ), stopy technického stavu plynových a elektrických

rozvodov, rozvodov vody, umiestnenie horľavých a výbušných látok, listiny, dokumenty

o prevádzke technických zariadení, dopravných prostriedkoch, o vykonaných školeniach

a pod..

9. 4. Kriminalistické objasňovanie mimoriadnych udalostí

9.4.1 Počiatočné vyšetrovacie situácie

Podnetom na vyšetrovanie mimoriadnych udalostí je spravidla informácia od niektorej

z policajných služieb alebo od záchranárskych služieb. Vyšetrovacie situácie je možné

rozdeliť do dvoch základných skupín :

• situácie, v ktorých je príčina vzniku známa od prvej chvíle ( sú svedkovia, ktorí

pozorovali celý priebeh a pod. ),

• situácie, v ktorých nie je známa príčina ( letecké nešťastie, rozsiahly požiar).

Každá z vyšetrovacích situácií s ohľadom na množstvo a charakter informácií si vyžaduje

špecifický individuálny prístup.

Počiatočným neodkladným úkonom je najmä ohliadka miesta mimoriadnej udalosti.

Cieľom ohliadky je zistiť :

• príčiny vzniku mimoriadnej udalosti,

• zistiť okolnosti, ktoré determinovali spôsob spáchania a utajovania mimoriadnej

udalosti,

• zistiť a zaistiť stopy a iné vecné dôkazy.

87

Ohliadku mimoriadnej udalosti možno začať až po ukončení záchranných prác ( napr. po

uhasení požiaru ).

Ohliadkou mimoriadnej udalosti ďalej zisťujeme :

• kriminalistické ohnisko ( miesto iniciovania mimoriadnej udalosti ),

• laické ohnisko ( miesto, kde svedkovia spozorovali príznaky mimoriadnej udalosti

napr. dym,

• požiarnické ( likvidačné ) ohnisko ( miesto, kde sa mimoriadna udalosť prejavila

najintenzívnejšie).

Súčasťou ohliadky miesta mimoriadnej udalosti môže byť aj ohliadka mŕtvol.

Vyšetrovateľ na základe informácií získaných realizáciou počiatočných úkonov vytyčuje

základné vyšetrovacie verzie.

K základným vyšetrovacím verziám patria :

• verzie o úmyselnom spôsobení mimoriadnej udalosti,

• verzie vzniku mimoriadnej udalosti z nedbanlivosti,

• verzie vzniku udalosti z tzv. objektívnych príčin ( napr. zemetrasenie ).

Pri riešení mimoriadnych udalostí je potrebné vypočuť svedkov, pričom je treba pozornosť

zamerať na otázky :

• kedy a odkiaľ vznik udalosti spozorovali,

• ktoré osoby sa nachádzali v blízkosti miesta mimoriadnej udalosti,

• popis a činnosť týchto osôb.

K výsluchom je treba zaradiť aj výsluchy osôb, ktoré sa zúčastnili na záchranných prácach.

Dôležité je aj predbežné zistenie a vyčíslenie škôd spôsobených mimoriadnou udalosťou.

Mimoriadne udalosti sa vyznačujú veľkým rozsahom rôznych opatrení, preto má veľký

význam plánovanie a organizácia.

Plánovaním a organizáciou zabezpečujeme :

• riadenie vyšetrovania z jedného centra, do ktorého sa sústreďujú všetky informácie

o mimoriadnej udalosti, vykonáva sa ich analýza a pripravujú sa podklady pre

rozhodovanie,

• súčinnosť a spoluprácu s jednotlivými zložkami Policajného zboru a zložkami, ktoré

sa podieľajú na záchranných prácach,

• spoluprácu s verejnosťou .

88

9.4.2. Následné vyšetrovacie situácie

Jedným z najdôležitejších úkonov v následnej vyšetrovacej situácii je výsluch obvineného.

Jeho cieľom je získať podrobné informácie a detaily spôsobu spáchania. Je to nevyhnutné

najmä pre následné znalecké skúmanie a preverenie pravdivosti výpovede obvineného,

pretože iné dôkazy sú spravidla úplne zničené. Na základe výsluchu obvineného je potom

možné vykonať kriminalistickú rekonštrukciu. Pri výsluchu obvineného je často nutná

priama spolupráca s kriminalistickými expertmi, ktorá vedie k vypracovaniu optimálneho

plánu výsluchu obvineného. Ako ďalšie úkony sú výsluchy ďalších svedkov. Ich výsluchy

vyplývajú predovšetkým z obsahu výsluchu obvineného a z výsledkov expertíz.

Do úvahy prichádza aj vykonanie osobných a domových prehliadok a prehliadky tela.

Osobná prehliadka a prehliadka tela obvineného je zameraná na zistenie stôp po horľavých

látkach na odeve, nečistôt pochádzajúcich z miesta činu ( prach, zemina a pod. ). Prehliadkou

tela môžeme zistiť napr. popáleniny . Pri domovej prehliadke vyhľadávame predovšetkým

rôzne súčasti, materiál, obaly a pod., ktoré súvisia so zapaľovadlami, výbušným zariadením

a pod.. Ďalej rôzne nástroje, ktoré súvisia s prípravou a realizáciou mimoriadnej udalosti.

Pre realizáciu tejto etapy je charakteristická realizácia rôznych expertíz, cieľom ktorých je

získať dôkazy o príčine mimoriadnej udalosti, použitých prostriedkoch a o páchateľovi.

Charakteristické sú najmä tieto expertízy :

• kriminalistická, jej cieľom je identifikácia osôb a vecí na základe kriminalistických

stôp, stanovenie druhovej príslušnosti rôznych materiálov, použitých nástrojov,

motorových vozidiel a pod.,

• požiarnochemická a požiarnotechnická expertíza, ktoré sú zamerané na zistenie

chemických, biochemických a fyzikálnych príčin vznietenia, výbuchu, prítomnosti

horľavých látok pochádzajúcich z miesta činu, z odevu podozrivého a pod.,

• súdno-lekárske, v prípadoch usmrtených osôb,

• prevádzkovotechnické, zamerané na výrobnú a prevádzkovú dokumentáciu, technickú

dokumentáciu strojov a strojových zariadení, záznamu z prevádzky týchto zariadení,

dokumentáciu o opravách, kontrolnej činnosti a pod..

89

9. 5. Predchádzanie mimoriadnym udalostiam

Preventívna činnosť vychádza predovšetkým z výsledkov vyšetrovania, z ktorých sú

zistené príčiny a podmienky, ktoré viedli alebo umožnili vznik mimoriadnej udalosti.

Spravidla ide o nedostatky technického charakteru v kombináciách s negatívnym

pôsobením páchateľa. Zovšeobecnením a publikáciou poznatkov môže verejnosť aktívne

pôsobiť v procese odstraňovania nedostatkov, dodržiavania požiarno-bezpečnostných

predpisov, dodržiavanie podmienok technológie výrobného procesu a pod.. Ťažisko

prevencie je v technickej prevencii, predovšetkým v aplikácii vedy a techniky, zavádzanie

účinných signalizačných zariadení, požiarnej a rôznej zabezpečovacej techniky. Veľmi

významné je prijatie konkrétnych opatrení na základe rozboru príčin momoriadnej

udalosti.

Otázky na precvičovanie z prebranej problematiky:

1)Charakterizujte a vysvetlite spôsoby páchania a utajovania mimoriadných udalosti

z kriminalistického hľadiska.

2)Vysvetlite počiatočne a následné vyšetrovacie situácie objasňovania mimoriadných

udalosti.

90

Použitá literatúra:

9.1.1. Šimovček, I. a kol.: Kriminalistika, IURA EDITION, Bratislava 2001.

9.1.2. Porada, V. a kol.: Kriminalistika, Akademické nakladatelství CERM, s.r.o. Brno

2001.

9.1.3. Pješčak, J. a kol.: Kriminalistika, Obzor Bratislava 1981,

9.1.4. Bogdanov, B.E. a kol : Kriminalistika, Naše vojsko Praha 1966