hodnotenie fakÚlt vysokÝch ŠkÔl 2014

8/10/2019 HODNOTENIE FAKLT VYSOKCH KL 2014

1/42

Akademick rankingov a ratingov agentra

HODNOTENIEFAKLT VYSOKCHKL 2014Ranking faklt vysokch kl v SRna zklade porovnania ukazovateovkvantity a kvality vzdelvania a vskumu

Akademick rankingov a ratingov agentra (ARRA),november 2014


2/422

Hodnotenie faklt vysokch kl 2014(c) Akademick rankingov a ratingov agentra (ARRA)november 2014

ISBN: 978-80-89472-18-5

Autori sprvy: Mgr. Juraj Barta, CFA; prof. Ing. Ferdinand Devnsky, DrSc.; Mgr. Martin Hric;Miroslav Medve, MA, MSc.; doc. RNDr. Ivan Ostrovsk, CSc.; Ing. Eva Pilt; prof. RNDr. Jn Pprof. Ing. Ivan tich, DrSc.

Za cenn pripomienky patr poakovanie lenom Odbornej rady ARRA, ako i lenom Sprvnej radyakujeme aj vetkm tm itateom, ktor prispeli svojimi nvrhmi a pripomienkami k zveniu ktejto sprvy.

Tto sprva bola pripraven v spoluprci s Centrom vedecko-technickch informci SR.


3/423

Partneri sprvy:

Medilny partner:


4/424

Obsah

1. Zhrnutie zisten 5

2. Kritria a metodolgia hodnotenia 2014 11

2.1 vod 11

2.2 Zkladn princpy zostavenia rankingu 12

2.3 Rozdelenie faklt do skupn 13

2.4 Boni kcia novch faklt 19

2.5 Prehad kritri 2014 20

3. Vsledky hodnotenia 26

3.1 Skupina TECH 26

3.2 Skupina PRIR 28

3.3 Skupina MED 29

3.4 Skupina AGRO 31

3.5 Skupina EKONOM 32

3.6 Skupina OSTATNE SPOL 34 3.7 Skupina FILOZOF 35

3.8 Skupina PRAV 37

3.9 Skupina PEDAGOG 38

3.10 Skupina UMEL 39

3.11 Skupina TEOLOG 40

4. O ARRA 42

PRLOHA

Grafy k jednotlivm indiktorom v rmci skupn odborov (za roky 2012, 2013, 2014)


5/425

1. Zhrnutie zisten Akademick rankingov a ratingov agentra (ARRA) predklad v porad udesiate hodnotenie fakltslovenskch vysokch kl, ktor sa op opiera o verejne dostupn a overiten daje o vzdelva vskum jednotlivch faklt za rok 20131.

Hodnotench bolo spolu112 faklt, resp. monofakultnch kl, z toho104 faklt verejnch a8 fakltskromnch vysokch kl v11 skupinch odborov.

V tomto roku bola iastonemodi kovan metodika pri kritrich tkajcich sa publikci a citci v skupi-nch FILOZOF, TEOLOG, PEDAGOG, UMEL a PRAVO, kde bolo vaka rozreniu loklnych daobdobie jednho roka pri publikcich zahrnutch v CREP (Centrlny register evidencie publikane-ti) a univerzitnch kniniciach. Priloklnych databzach sa teda hodnot dlhie obdobie ako poas pred-chdzajceho roka. V prpade faklt skupiny UMEL boli naviacdo hodnotenia namiesto citci zapotanzvan umeleck diela z CREU (Centrlny register evidencie umeleckej innosti), ktor lepie odrazameranie tchto faklt. Menia zmena nastala aj pri vpotenezamestnanosti absolventov, kde sa u do

vahy berlen tudenti dennho tdia. Poslednou a pravdepodobne najvznamnejou zmenou, jeroz-renie asovho obdobia pri vpotegrantovej spenosti z jednho na tri roky. Tto zmena odstrniniektor vrazn medziron pohyby, ktor boli spsoben najm nrazovm erpanm niektorch ga lepie tak zohadn celkov schopnos fakulty zskava nann prostriedky z grantovch schm.

Napriek menm zmenm metodiky mono kontatova, e vrazn relatvne zmeny oproti minulo-nmu rankingu boli zaznamenan len vnimone.Z jedenstich hodnotench skupn m a desarovnakho ldra ako v predchdzajcom roku a aj pri pohade na vsledky z viacerch rokov je mo-n pri vine hodnotench faklt sledova urit mieru diferencicie. Niektor fakulty, ako naprJesseniova lekrska fakulta UK, Fakulta chemickej a potravinrskej technolgie STU, Fakultasocilnych a ekonomickch vied UK, Ekonomick fakulta TUKE, i Prvnick a Pedagogick faku-ta z Trnavy, s nepretrite vo veden svojich skupn u minimlne tyri roky, o by nebolo monbez dlhodobho a kvalitnho plnenia viacerch sledovanch kritri. A prve na dlhodob vvoj vyskolstva bude zameran hlavn tohtoron analza.

Nakoko ide u o naedesiate hodnotenie vysokch kl, meme si dovoli niekoko sumrnychpohadov na minul vvoj ak bola pozcia slovenskch vysokch kl pred desiatimi rokmi, knachdzaj teraz a meme aj naznai, kam sa v najblich rokoch ako celok asi bud ubera. V n-dujcich riadkoch si rozoberieme niekoko ukazovateov, ktor nm postupne vyskladaj celkov oo slovenskom vysokom kolstve z pohadu niektorch zkladnch indiktorov ARRA.

Zaneme globlnym pohadom na vvoj, ktorm na naich V preli uitelia.Celkov poty uiteovsaprlinemenili, s vnimkou roku 2007, ke vo vykazovan nastali urit metodick zmeny (delenie na in-nch/externch zamestnancov sa zmenilo na delenie na zamestnancov s plnm/iastonm vzkom)sa alemenilo vraznejie ako poty, bolakvali kan truktra uiteov. Najm v prvch sledovanchrokoch stpalpoet aj podiel profesorov na populcii uiteov, ke ich poet za tyri roky stpol priblino tvrtinu. Odvtedy s ich poty u viacmenej stabiln. Citenejia je ale zmena vpotoch uiteov s PhD,ktorch podiel stpol z 57% a na 88%. Formlne sa teda poet pracovnkov, ktor by mali ma predpo-klady na vedeck bdanie a kvalitn vubu, zvil o viac ako polovicu.

1) resp. za obdobie rokov 2004 2013 (publikcie a citcie v medzinrodnch databzach Web of Knowledge) a obdobie rokov 20(publikcie a citcie v databze CREP).


6/426

V slade so zvyujcou sa kvali kciou sa postupnezvyoval aj vedeck vkon slovenskch V.V prpade, e sa zameriame len na vedeck prce zachyten v renomovanch medzinrodnch da-bzach Web of Knowledge, meme kontatova, e hrubpublikan vkon sa za desaroiezvilo 130%.Pre lepie porovnanie, vo svete bol za rovnak obdobie zaznamenan asi 60%-n nrast. Ke-e bol ale poiaton stav na Slovensku diametrlne odlin, dobiehanie v pote prc je oakvanprocesom a prekvapenm by bol skr opan vvoj. Toto ale ukazuje len na kvantitu, o poznanie hu je na tom samotnkvalita vedeckho vkonu vyjadren priemernm potom citci na prcu(5.5),ktor pri hrubom porovnan v sasnosti dosahuje lenpolovicu svetovho priemeru (11.1) a zasledovan obdobierstla dokonca etepomalie ako svet. Inmi slovami, za poslednch 10 rokov sme

sa k svetu priblili hlavnekvantitou publikci, vzvou najblich rokov by malo by najmzvyovaniekvality vsledkov slovenskej vedy a vskumu.


7/427

Aj pridoktorandoch sa zaujmavm spsobommenili nielen ich poty, ale aj truktra. Na zaiatkusledovanho obdobia tudovala na slovenskch V v dennej forme menej ako tvrtina z celkovpotu doktorandov. Inmi slovami,externch doktorandov bolo trikrt toko ako dennch. Niekokoalch rokov potom boli sledovan separtne pohyby poty externch doktorandov s malou prest-kou cel dobu klesali a poty dennch doktorandov naopak dlho stpali.V sasnosti u denn dok-torandi tvoria takmer 60% z celkovho potu doktorandov. Sumrny poet doktorandov od zaiatku

postupnestpal a do roku 2010 sa zvil takmer o tretinu.Odvtedy je citen dosvrazn prepad len za posledn dva roky sa poet doktorandov znil o viac ako dve tiscky a ichcelkov poet je takni ako v roku 2004. Tento pokles je zrejme dsledkom zmeny nancovania doktorandskho tdizo strany Ministerstva kolstva.

Po uiteoch a doktorandoch sa venujemetudentom. Ich poty sa zaali v prvej polovici sledovanejdekdy prudko zvyova a pokraovali podobne prudkm poklesom v jej druhej polovici. Ako prv roku2007 zastavil nrast potu externch tudentov, ktor sa v tom ase blil u k hranici 80 tisca do dnenho da klesol o viac ako tretinu na 48 tisc. Neskr, v roku2009, nasledoval aj obrat v potetudentov dennej formy tdia, ktorch poet odvtedyklesol o viac ako 11 tisc. Najviac tuden-tov tak navtevovalo slovensk V v roku 2008, kedy ich shrnn poet presiahol hranicu 215 tisc.Odvtedy ich celkovpoet vrazne kles zap rokov o takmer40 tisc a iadne alie indiktoryzatia nenaznauj dohadn zmenu danho trendu.

Vo svetle tohto vvoja je zaujmav pozrie sa aj nazahraninch tudentov, ktorch poty sa za de-sa rokov takmerstrojnsobili. V tomto roku sa ichpodiel bli k4% a naalej pokrauje v stabilnomraste, o ukazuje na postupn otvranie sa svetu. Len pre porovnanie podiel cudzincov na vysokkolch vo Vekej Britnii presahuje 15% a v eskej republike 11%. Tu ale treba poznamena, eako6% tudentov v R tvoria Slovci, ktorch tam tuduje viac ako23 tisc a ich poet sa za 10 rokovtakmerstrojnsobil. Zatia o teda poet Slovkov tudujcich na naich V postupne kles, ich podina eskej tudentskej populcii ete stle vykazuje stpajci trend.


8/42


9/429

Ke sa pozrieme iba napoet tudentov relne zapsanch na tdium, uke sa, e momentlne sa naV zapisuj lendve tretiny z plnovanho potu prijatch. Ak si k tomu pripotame relatvne stabilnpoet uiteov a tie aj pridelench nannch dotanch prostriedkov vsledkom je, e u teraz osv prvch ronkochnevyuit vubov kapacita slovenskch vysokch kl na rovni a jednej tretiny. To je vznamn priestor na rozvoj, tak v oblasti rastu kvality a riadnej implementcie bolonskho p-cesu vo vzdelvan, ako aj, a predovetkm, vskumu.

Odpovede na otzku kam sa asi bude tento vvoj ubera v najblich rokoch s najmenej dve. Krtkopredpove sa d odvodi od indiktorov zujmu o tdium, ktor o pr rokov predbieha poty tudentosa d predpoklada, ev najblich dvoch rokoch poklesne poet tudentov o alch pribline1215tisc. Pri desaronom vhade treba zobra do vahy aj demogra ck vvoj, kde by malapoetnos hlav-nej vekovej skupiny uchdzaov o tdium postupneklesa a do rokov 2021/22, celkovoo pribli-ne 20%. To by pri rovnakch podmienkach ako v sasnosti, malo prinies pokraujci pokles zuo vysokokolsk tdium apoty tudentov by mali klesn o alch pribline 2025 tisc tudentov. Predpokladan dno sa pohybuje na rovni okolo 140 tisc tudentov v horizonte asi 8 rokov.


10/4210

Takto vyzer celkov vvoj vysokho kolstva ako celku. Tento vak nie je tvoren homognnou sk-nou faklt a preto je dobr sa pozrie aj na vplyv tchto ukazovateov na jednotliv fakulty. V prvom-ku sme rozdelili fakulty nadve skupiny tie, ktor sav poslednch rokoch pravidelne umiestovalina poprednch miestach v rankingu ARRA (=TOP) a tie ostatn. Nsledne sme sledovali i a ako bolvvoj v tchto dvoch skupinch odlin. Pripotoch a truktre uiteov neboli zisten vrazn od-linosti, s malou vnimkou vyieho podielu profesorov na TOP fakultch. Asi najzaujmavejie zist

sa tkaj tudentov, kde bolpodiel tudentov na TOP fakultch spoiatku 31%, ales pokraujcoumasi kciou tdia postupneklesal. Po dosiahnutminima (26,5%) v roku 2009 ale do popredia zno-va zaala vstupova aj kvalita jednotlivch faklt zatia ou TOP faklt prilo len k zanedbatenmupoklesu tudentov (2%), u druhej skupiny to u predstavovaloviac ako 10%. Podiel zo vetkchtudentov, ktor s na TOP fakultch takkontinulne rastie a dochdza kdiferencicii zujmu v pro-spech TOP faklt.Je teda predpoklad, e postupne sazmenujci poet tudentov sa v budcnostibudekoncentrova prve na tchto fakultch.


11/4211

Obdobn je aj situcia v prpadeprihlok, ktorch je sce kadm rokom menej na takmer vetkchfakultch, ale pri tch lepch je pokles ovea miernej ako u ostatnch. To sa prejavujezvyujcim sapodielom prihlok smerujcich na TOP fakulty, ktorod roku 2008 narstol a o tretinu, z 24%na 32%. Vinu z tchto dajov si budeme bliie vma aj pri detailnejch analzach jednotlivch sk

faklt. Sstredme sa najm na niektor zlomov roky, v ktorch bol zapoat celkov pokles v toktorom indiktore, ako naprklad rok2008 pri potoch tudentov i rok2010 pri potoch doktorandov. Zujem o tdium a poty prihlok/prihlsench/zapsanch/pln bud sledovan od zaiatkov mev roku 2004. Podrobnejie sa pozrieme aj na to, ktor fakulty v kritickch obdobiach strcali, ako vra i niektor fakulty prpadne zaznamenali nrast.

2. Kritri a metodolgia hodnotenia 2014

2.1 vodPrv hodnotenie (ranking) slovenskch vysokch kl a ich faklt zverejnila ARRAv roku 2005 (dtaza rok 2004). Dovtedy sa iadna ttna i nettna intitcia systematickm hodnotenm vedecka pedagogickho vkonu vysokch kl na Slovensku nezaoberala. innos i poslanie Akreditakomisie SR sa od innosti a poslania ARRA podstatne lia.

Cieom rankingu ARRA je zniova mieru informanej asymetrie medzi kolami a ich potencizkaznkmi. Zkladom celho hodnotenia je snaha poskytn irokej verejnosti a najm uchdzao tdium na V prehad zostaven na zklade pouitia itatench a veobecne zrozumitenkritri, ktor impome rozhodn sa pre tdium na konkrtnej kole/fakulte. Ambciou nhorankingu, tak ako to je zvykom aj pri zahraninch rankingoch, je tieiniciova saivos medziintitciami poskytujcimi vysokokolsk vzdelvanie a tm aj pozitvne zmeny v slovenskom v-kom kolstve.

K vberu kritri rankingu ARRA a k zostaveniu pouvanej metodiky v roku 2005 podstatne pr-li diskusie s odbornkmi, ktorch pre ARRA zabezpeila Svetov banka, ako aj s viacermi akademickej obce na Slovensku (najm s lenmi Odbornej rady ARRA) a v zahrani. Zkladn-cp hodnotenia sa rokmi nemen verejne dostupn kvantitatvne daje s rozdelen do piatichzkladnch skupn:1) vzdelvanie (poty tudentov, pedaggov, truktra uiteov);2) atraktivi-ta tdia (zujem o tdium, podiel zahraninch tudentov, mobility, nezamestnanos);3) vedaa vskum (poty publikci a citci, priemern citovanos, prpadne zvan umeleck diela);4) dok-torandsk tdium (podiel absolventov, podiel na tudentskej populcii, pomer vedeckho vkonk potu doktorandov); a5) grantov spenos (domce granty, zahranin granty, celkov prjemz grantov na tvorivho pracovnka).

Kritri a metodika pouit v tejto sprve nevyhnutne vychdzaj zpredchdzajcich sprv ARRA2 a hlavn indiktory ostvaj v podstate nemenn. Aktulna modi kcia vak zrove re ektuje m-dzinrodn trendy a vvoj v oblasti hodnotenia vysokch kl, opodstatnen pripomienky akademiobce Slovenska ako aj monosti zdrojov dt dostupnch na Slovensku.2) Vetky predchdzajce sprvy ARRA ponc rokom 2005 s k dispozcii na stiahnutie na: www.arra.sk/hodnotenie-vysokych-


12/4212

Rovnako ako po minul roky,zkladnmi zdrojmi pre ranking ARRA zostvaj separty tatistickchroeniek vysokho kolstva (Centrum vedecko-technickch informci / stav informci a prokolstva; CVTI/UIP), tatistiky Ministerstva kolstva SR (MVVa), medzinrodn databzy ve-kch prc Web of Knowledge a daje od inch ttnych intitci. V prpade vybranch humanita spoloenskovednch faklt s dta op rozren o publikcie nezahrnut v medzinrodne p-uvanch databzach, ktor sa zskavaj z domcich knininch databz (napr. CREP/CREU

univerzitn kninice).Podkladov zdroje pre kad kritrium, rovnako ako aj zdvodnenie modi kcie niektorch kriuvdzame v nasledujcich astiach tejto kapitoly.

Aj tento rok boli osloven vetky skromn vysok koly, aby na svojej web strnke zverejnilidaje, ktor nie s inak verejne prstupn.tyri skromn vysok koly (Vysok kola medzinrod-nho podnikania, Stredoeurpska vysok kola v Skalici, Paneurpska vysok kola a Vysok kDanubius) zverejnili potrebn daje a preto bolo mon do tohtoronho hodnotenia zaradi osfaklt tchto skromnch V v skupinch zodpovedajcich ich zameraniu. Treba vak uvies, plnohodnotnmu zaradeniu brni skutonos, e nimi poskytnut dajenie s veri kovan treouintitciou. Vemi si vime postoj tch skromnch vysokch kl, ktor sa aj napriek odlinmspsobu nancovania (nedostupnos niektorch grantovch schm) nebrnia porovnaniu s verejnvysokmi kolami a verme, e sa ich poet v budcnosti ete rozri. Porovnanie s konkurenciototi me pomc a ukza ich siln aj slabie strnky.

2.2 Zkladn princpy tvorby rankingu ARRAAko v doterajch hodnoteniach, tak aj v tejto sprve spoval postup pri hodnoten vysokch kv nasledujcichkrokoch:

v rozdelen faklt do jedenstich odborovo charakteristickch skupn tak, aby sa porovnvali lenfakulty, ktor maj podobn zameranie a podobn podmienky prce (poda upravenho Frascatmanulu3);vo vbere kritri, ktor svisia s kvalitou vzdelvania a vskumu na jednotlivch vysokch koa v priraden istho potu bodov kadej fakulte za vkon v tom ktorom kritriu. Kritri s uspo-dan do skupn a za kad skupinu zskava fakulta ist poet bodov.Poet bodov fakulty je uveden ako pomern percentulna hodnota plnenia kritria k hodnote najlepie plnenho kritria(t.j. najlepia fakulta dosiahne vdy 100 bodov);v pridelen sumrneho bodovho hodnotenia fakultm, ktor je vyjadren akopriemer bodovho ohodnotenia vetkch kritri , t.j. poradie faklt v jednotlivch skupinch odborov je dan ich

priemernm bodovm ziskom za vetky skupiny kritri.Zkladnprincpy rankingu ARRA:

kritri s zameran naintenzitu vkonu, nie na celkov vkon, to znamen, e pri bodovom hod-noten sa zohaduje aj vekos fakulty;zkladom pre zostavenie rankingu sverejne dostupn a overiten, t.j. nespochybniten zdroje, okrem odvodnench a zdvodnench vnimiek;

3) Frascati Manual (6. vydanie, OECD 2002, Par, s. 67) del odbory vedy a techniky do iestich skupn. S cieom hodnoti fakunajhomognnejch skupinch ARRA od roku 2009 del skupiny HUM a SPOL na menie skupiny poda prbuznho odbornh rania faklt.


13/42


14/4214

Tabuka 1: Zoznam skupn faklt a vysokch kl a ich skratky pouit v sprve (v abecednom porad poda nzvu vysokej koly; podiarknut s skromn vysok koly)5

kolaAkadmia umen

v Banskej BystriciAkadmia umenAkadmia umenAkadmia umenEkonomick univerzitav BratislaveEkonomick univerzitaEkonomick univerzitaEkonomick univerzita

Ekonomick univerzitaEkonomick univerzitaEkonomick univerzitaEkonomick univerzitaKatolcka univerzitav RuomberkuKatolcka univerzitaKatolcka univerzitaKatolcka univerzita

Katolcka univerzitaPreovsk univerzitav PreovePreovsk univerzitaPreovsk univerzitaPreovsk univerzitaPreovsk univerzitaPreovsk univerzitaPreovsk univerzita

Preovsk univerzitaPreovsk univerzita

Fakulta dramatickch umenFakulta mzickch umenFakulta vtvarnch umen

Fakulta hospodrskej informatikyFakulta medzinrodnch vzahovFakulta podnikovho manamentu

Nrodohospodrska fakultaObchodn fakultaFakulta aplikovanch jazykovPodnikovohospodrska fakulta

Filozo ck fakultaPedagogick fakultaFakulta zdravotnctva

Teologick fakulta

Fakulta humanitnch a prrodnch viedFakulta manamentuFakulta portuFakulta zdravotnckaFilozo ck fakultaGrckokatolcka teologick fakulta

Pedagogick fakultaPravoslvna bohosloveck fakulta

UMELUMELUMEL

EKONOMOSTATNEEKONOM

EKONOMEKONOMEKONOMEKONOM

FILOZOFPEDAGOGMED

TEOLOG

FILOZOFEKONOMPEDAGOGMEDFILOZOFTEOLOG

PEDAGOGTEOLOG

AU

FDU AUFMU AUFVU AUEU

FHI EUFMEV EUFPM EU

NHF EUOF EUFAJ EUPHF EUKU

FiF KUPedF KUFZ KU

TF KUPU FHPriV PUFM PUF PUFZ PUFiF PUGKTF PU

PedF PUPBF PU

Fakulta Skupina Skratka

5) Ak sa na ARRA obrti tatutr uritej fakulty s tm, e na zklade relevantnho a objektvneho dvodu navrhuje preradenie svojedo inej skupiny odborov, ARRA sa bude tmto nvrhom zaobera.


15/4215

kolaSlovensk ponohospodrskauniverzita v NitreSlovensk ponohospodrskauniverzitaSlovensk ponohospodrskauniverzitaSlovensk ponohospodrskauniverzitaSlovensk ponohospodrskauniverzitaSlovensk ponohospodrskauniverzitaSlovensk ponohospodrskauniverzita

Fakulta agrobiolgiea potravinovch zdrojovFakulta biotechnolgiea potravinrstvaFakulta ekonomikya manamentu Fakulta eurpskych tdi a regionlneho rozvojaFakulta zhradnctvaa krajinnho ininierstvaTechnick fakulta

AGRO AGRO

EKONOM

OSTATNE

AGRO

TECH

SPU

FAPZ SPU FBP SPU

FEM SPU

FERR SPU

FZKI SPU

TF SPU


Slovensk technickuniverzita v BratislaveSlovensk technick univerzitaSlovensk technick univerzitaSlovensk technick univerzita

Slovensk technick univerzita

Slovensk technick univerzitaSlovensk technick univerzita

Slovensk technick univerzitaTechnick univerzitav KoiciachTechnick univerzita Koice Technick univerzita Koice Technick univerzita Koice Technick univerzita Koice Technick univerzita Koice Technick univerzita KoiceTechnick univerzita Koice Technick univerzita Koice Technick univerzita Koice

Fakulta architektryFakulta elektrotechniky a informatikyFakulta chemickeja potravinrskej technolgieFakulta informatikya informanch technolgiMaterilovotechnologick fakultaStavebn fakulta

Strojncka fakulta

Ekonomick fakultaFakulta BERGFakulta elektrotechniky a informatikyFakulta umenFakulta vrobnch technolgiHutncka fakultaStavebn fakultaLeteck fakultaStrojncka fakulta

TECHTECHTECH

TECH

TECHTECH

TECH

EKONOMTECH TECH UMEL TECH TECH TECH TECH TECH

STUBA

FA STUFEI STUFCHPT STU

FIIT STU

MTF STUSvF STU

SjF STUTUKE EF TUKEFBERG TUKEFEI TUKEFU TUKEFVT TUKEHF TUKESvF TUKELF TUKE SjF TUKE


16/4216

kolaTechnick univerzitavo ZvoleneTechnick univerzita ZvolenTechnick univerzita Zvolen

Technick univerzita Zvolen

Technick univerzita Zvolen

Drevrska fakultaFakulta ekolgie a environmentalistiky

Fakulta environmentlneja vrobnej technolgieLesncka fakulta

AGRO PRIR

TECH

AGRO

TUZVO

DF TUZVO FEE TUZVO

FEVT TUZVO

LF TUZVO


Trenianska univerzitaAlexandra DubekaTrenianska univerzita A. DubekaTrenianska univerzita A. Dubeka

Trenianska univerzita A. Dubeka

Trenianska univerzita A. DubekaTrnavsk univerzita v Trnave

Trnavsk univerzitaTrnavsk univerzitaTrnavsk univerzitaTrnavsk univerzitaTrnavsk univerzitaUniverzita Komenskho

v BratislaveUniverzita KomenskhoUniverzita KomenskhoUniverzita KomenskhoUniverzita KomenskhoUniverzita KomenskhoUniverzita KomenskhoUniverzita KomenskhoUniverzita Komenskho

Univerzita KomenskhoUniverzita KomenskhoUniverzita KomenskhoUniverzita KomenskhoUniverzita Komenskho

Fakulta priemyselnch technolgiFakulta socilnoekonomickchvzahovFakulta zdravotnctva

Fakulta pecilnej techniky

Fakulta zdravotnctva a socilnej prceFilozo ck fakultaPedagogick fakultaPrvnick fakultaTeologick fakulta

Evanjelick bohosloveck fakultaFakulta managementuFakulta matematiky, fyziky a informatikyFakulta socilnych a ekonomickch viedFakulta telesnej vchovy a portuFarmaceutick fakultaFilozo ck fakultaJesseniova lekrska fakulta

Lekrska fakultaPedagogick fakultaPrvnick fakultaPrrodovedeck fakultaRmskokatolcka cyrilometodskbohosloveck fakulta

TECHOSTATNE

MED

TECH

MEDFILOZOFPEDAGOGPRAVTEOLOG

TEOLOGEKONOMPRIROSTATNEPEDAGOGMEDFILOZOFMED

MEDPEDAGPRAVPRIRTEOLOG

TUAD

FPT TUADFSEV TUAD

FZ TUAD

FT TUADTU

FZSP TUFiF TUPedF TUPraF TUTF TUUK

EBF UKFM UKFMFI UKFSEV UKFTV UKFaF UKFiF UKJLF UK

LF UKPedF UKPraF UKPriF UKRKCMBF UK


17/4217

kolaUniverzita J. Selyehov KomrneUniverzita J. SelyehoUniverzita J. Selyeho

Univerzita J. SelyehoUniverzita KontantnaFilozofa v NitreUniverzita Kontantna FilozofaUniverzita Kontantna Filozofa

Univerzita Kontantna FilozofaUniverzita Kontantna Filozofa Univerzita Kontantna Filozofa

Univerzita Mateja Belav Banskej BystriciUniverzita Mateja BelaUniverzita Mateja BelaUniverzita Mateja Bela

Univerzita Mateja BelaUniverzita Mateja BelaUniverzita Mateja Bela

Univerzita Pavla Jozefa afrika v KoiciachUniverzita Pavla Jozefa afrikaUniverzita Pavla Jozefa afrikaUniverzita Pavla Jozefa afrikaUniverzita Pavla Jozefa afrikaUniverzita Pavla Jozefa afrikaUniverzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Univerzita sv. Cyrila a MetodaUniverzita sv. Cyrila a MetodaUniverzita sv. Cyrila a MetodaUniverzita veterinrskeholekrstva a farmcie v Koiciach

Ekonomick fakultaFakulta reformovanej teolgie

Pedagogick fakulta

Fakulta prrodnch viedFakulta socilnych vieda zdravotnctvaFakulta stredoeurpskych tdiFilozo ck fakultaPedagogick fakulta

Ekonomick fakultaFilozo ck fakultaFakulta politickch vieda medzinrodnch vzahovFakulta prrodnch viedPedagogick fakultaPrvnick fakulta

Filozo ck fakultaFakulta verejnej sprvyLekrska fakultaPrvnick fakultaPrrodovedeck fakulta

Fakulta masmedilnej komunikcieFakulta prrodnch viedFilozo ck fakulta

EKONOMTEOLOG

PEDAG

PRIRMED

OSTATNEFILOZOFPEDAG

EKONOMFILOZOFOSTATNE

PRIRPEDAGPRAV

FILOZOFOSTATNEMEDPRAVPRIR

OSTATNEPRIRFILOZOFAGRO

UJS

EF UJSFRT UJS

PedF UJSUKF

FPriV UKFFSVZ UKF

FS UKFFiF UKFPedF UKF

UMBEF UMBFHV UMBFPV UMB

FPriV UMBPedF UMBPraF UMB

UPJFiF UPJFVS UPJLF UPJPraF UPJPriF UPJUCM

FMK UCMFPriV UCMFiF UCMUVLF



18/4218

kolaVysok kola mzickchumen v BratislaveVysok kola mzickch umenVysok kola mzickch umen

Vysok kola mzickch umenVysok kola vtvarnchumen v Bratislave

ilinsk univerzita

ilinsk univerzitailinsk univerzitailinsk univerzita

ilinsk univerzitailinsk univerzitailinsk univerzitailinsk univerzitaPaneurpska vysok kola

Paneurpska vysok kolaPaneurpska vysok kolaPaneurpska vysok kola

Stredoeurpska vysok kolav Skalici

Vysok kola Danubius

Vysok kola DanubiusVysok kola Danubius

Vysok kola Danubius

Vysok kola medzinrodnhopodnikania ISM Slovakia v Preove

Divadeln fakultaFilmov a televzna fakulta

Hudobn a tanen fakulta

Elektrotechnick fakultaFakulta PEDASFakulta humanitnch vied

Fakulta riadenia a informatikyFakulta pecilneho ininierstvaStavebn fakultaStrojncka fakulta

Fakulta informatikyFakulta ekonmie a podnikaniaFakulta prva

Fakulta socilnych tdiFakulta verejnej politikya verejnej sprvyFakulta prva J.Jesenskho

UMELUMEL

UMELUMEL

TECHEKONOMFILOZOF

TECHOSTATNE TECHTECH

TECHEKONOMPRAV

OSTATNE

OSTATNEOSTATNE

PRAV

EKONOM

VMU

DF VMUFTF VMU

HTF VMUVVU

U

EF UFPEDAS UFHV U

FRI UFI USvF USjF UPEV

FI PEVFEP PEVFP PEV

SEV

VD

FS VDFVPaVS VD

FP VD

VMP



19/4219

2.4 Boni kcia mladch faklt

ARRA boni kuje (zvhoduje) pri niektorch vskumnch kritrich fakulty, ktorexistuj kratie akodesa rokov. Ide o kritri, kde hodnota parametra zvis od asu (skma sa desaron obdobie) konkrtne kritri publikci a citci. Boni kcia prispieva k tomu, aby bolo mon porovna aj mfakulty (najmenej vak tri roky star) v danch kritrich so starmi fakultami. Zoznam faklt so z-

povedajcim boni kanm faktorom pre sledovan obdobie uvdza Tabuka . 2.Tabuka 2: Fakulty, ktor boli v hodnoten 2014 bonifkovan (v chronologickom porad poda zaiatkufungovania fakulty; podiarknut s skromn vysok koly)

kola

Slovensk ponohospodrska univerzitaUniverzita J. SelyehoUniverzita J. SelyehoUniverzita J. SelyehoSlovensk technick univerzita

Technick univerzita KoicePreovsk univerzitaPreovsk univerzitaKatolcka univerzitaUniverzita Kontantna FilozofaPaneurpska vysok kolaPaneurpska vysok kolaVysok kola medzinrodnho pod-nikania ISM Slovakia v PreoveVysok kola DanubiusStredoeurpska vysok kola v SkaliciVysok kola Danubius

Trenianska univerzita A. Dubeka v TrenneUniverzita Pavla Jozefa afrikaVysok kola DanubiusPaneurpska vysok kolaEkonomick univerzita v Bratislave

2004

2004200420042004

20042004200420042004200520052005

200620062006

2007

2007200720082010

10/9

10/910/910/910/9

10/910/910/910/910/910/810/810/8

10/710/710/7

10/6

10/610/610/510/3

FakultaZaiatok

fungovaniafakulty

Bonifkanfaktor

Fakulta eurpskych tdia regionlneho rozvojaEkonomick fakultaFakulta reformovanej teolgiePedagogick fakultaFakulta informatiky a informanchtechnolgiLeteck fakultaFakulta manamentuFakulta portuFakulta zdravotnctvaFakulta stredoeurpskych tdiFakulta ekonmie a podnikaniaFakulta prvaVysok kola medzinrodnho pod-nikania ISM Slovakia v PreoveFakulta socilnych tdiStredoeurpska vysok kola v SkaliciFakulta verejnej politiky a verejnejsprvy

Fakulta zdravotnctva

Filozo ck fakultaFakulta prva J.JesenskhoFakulta informatikyFakulta aplikovanch jazykov


20/4220

2.5 Prehad kritri 2014

Ponc prvm rankingom ARRA v roku 2005 s kritri hodnotenia postaven na verejne dostupkvantitatvnych dajoch, ktor s skombinovan tak, aby dvali prehad o kvalite ponkanho tdKritri s rozdelen do piatich zkladnch skupn vzdelvanie, atraktivita tdia, vskum,doktorandsk tdium a grantov spenos . Na podobnch kvantitatvnych a scientometrickchdajoch, ktor odraj kvalitu kl, s postaven aj prestne medzinrodn rankingy, ako naprkanghajsk rebrek (ARWU), i Times Higher Education (THE).

Ranking ARRA nezostal od roku 2005 nemenn vo viacerch rokoch boli doplnen a upraven-tor kritri.Zmenou oproti predchdzajcim rokom je aj aktulny ranking, kde nastalo niekokomench prav metodiky smerujcich k lepiemu obrazu vkonnosti jednotlivch faklt. Aj napriek e do hodnotenia pribudaj nov indiktory alebo sa niektor kritri iastone menia, vetky tizmeny sleduj len jeden cie a tm je zlepovanie hodnotenia a jeho spresovanie tak, aby o najodzrkadovalo kvalitu jednotlivch faklt.

V alom texte je uveden zkladnprehad a odvodnenie kritri 2014:

VZDELVANIESV1 Poet uiteov na sto tudentov dennho a externho tdia v roku 2013Dan kritrium zostva nezmenen. Zdvodnenm jeho zaradenia do hodnotenia stle zostva pre-klad, e m vy je poet uiteov v pomere ku tudentom, tm vyia je pravdepodobnos, e sa umu tudentom individulne, resp. dkladnejie a teda kvalitnejie venova. Do vahy sa ber vtudenti 1. a 2. stupa vysokokolskho tdia, kee doktorandsk tdium m odlin charakter.

Zdroj dajov: tatistick roenka kolstva (CVTI/UIP) 2013.6

SV2 Poet profesorov a docentov na sto tudentov dennho a externho tdia v roku 2013

Dan kritrium zostva nezmenen. Zdvodnenie prtomnosti tohto kritria v hodnoten je podobn v predchdzajcom prpade s tm, e z hadiska kvality vzdelvania povaujeme za najlep o najvpoet uiteov s najvyou kvali kciou pripadajci na sto tudentov. Op sa ber do vahy vetci -denti 1. a 2. stupa vysokokolskho tdia.

Zdroj dajov: tatistick roenka kolstva (CVTI/UIP) 2013.

SV3 Podiel profesorov, docentov a uiteov s PhD. na pote vetkch uiteov v roku 2013Dan kritrium zostva nezmenen. Kritrium by malo indikova kvalitu uiteov, priom sa predp-d, e m vy bude podiel uiteov s akademickm titulom PhD. (alebo CSc. resp. Dr.) na celkpote uiteov, tm vyia by mala by kvalita vskumnch i pedagogickch innost fakulty. Do

sa ber uitelia psobiaci na fakulte na dohodnut tdenn pracovn dobu (pln vzok). Zdroj dajov: tatistick roenka kolstva (CVTI/UIP) 2013.

SV4 Podiel profesorov a docentov na pote vetkch uiteov v roku 2013Dan kritrium zostva nezmenen. Obdobne ako pri kritriu SV3 sa predpoklad, e m vy bude puiteov s najvyou kvali kciou na celkovom pote uiteov, tm vyia by mala by kvalita vskumi pedagogickch innost fakulty. Do vahy sa ber uitelia psobiaci na fakulte na pln vzok.

Zdroj dajov: tatistick roenka kolstva (CVTI/UIP) 2013.6) www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka---vysoke-skoly


21/4221

ATRAKTIVITA TDIA

SV6 Pomer potu prihlsench uchdzaov k plnovanmu potu miest v roku 2013

Dan kritrium zostva nezmenen informuje o celkovom zujme uchdzaov tudova na danej Napriek tomu, e prihlsench uchdzaov mu motivova (a v slovenskom prostred i motivujfaktory ako len reputcia fakulty, povaujeme dan kritrium za nevyhnutn sas tohto rankingu, kns informuje aj o vyaenosti kapact danej fakulty. Do vahy sa ber uchdzai o denn aj extern1. stupa vysokokolskho tdia.

Zdroj dajov: tatistika prijmacieho konania na vysok koly (CVTI/UIP) 2013.7

SV7 Pomer potu zapsanch tudentov k potu prijatch v roku 2013

Dan kritrium zostva nezmenen. Na rozdiel od predolho kritria, ktor nezohaduje fakt, e uch-i o tdium si zvykn naraz podva dve aj viac prihlok na rozlin fakulty vysokch kl, tento insleduje, koko tudentov skutone nastpilo do 1. ronka danej fakulty a teda ak je skuton zo tdium. Do vahy sa ber uchdzai o denn aj extern formu 1. stupa vysokokolskho tdia.

Zdroj dajov: tatistika prijmacieho konania na vysok koly (CVTI/UIP) 2013.SV8 Podiel zahraninch tudentov na celkovom pote tudentov dennho tdia v roku 2013Dan kritrium zostva nezmenen. Podiel tudentov s inm ttnym obianstvom ako slovenskmcelkovom pote dennch tudentov odzrkaduje medzinrodn charakter fakulty vysokej koly. Mopredpoklada, e m vie je toto slo, tm lepie je medzinrodn renom danej koly8. Ber sa dovahy vhradne denn tudenti 1., 2. a 3. stupa vysokokolskho tdia.

Zdroj dajov: tatistick roenka kolstva (CVTI/UIP) 2013.

SV9 Podiel tudentov vyslanch na zahranin pobyt v rmci programu ERASMUS a mobiltSAIA na celkovom pote tudentov dennho tdia v akademickom roku 2012/2013Dan kritrium zostva nezmenen. Zvolili sme tak zahranin mobilitn programy, ktor sveobecnedostupn pre vetky typy faklt verejnch aj skromnch vysokch kl9 bez ohadu na ich odbornzameranie. Sledovan je programERASMUS (tudijn aj pracovn pobyty) a tri typy mobilt administro-vanch agentrouSAIA program CEEPUS, Nrodn tipendijn program a tipendi na zklade me-vldnych dohd. Program ERASMUS administruje agentra SAAIC, ktor vak sleduje vhradne poty vyslanch tudentov za cel vysok koly. Preto sme poiadali vysok koly, aby nm prslslo rozdelili medzi svoje fakulty. Tm, e konen slo (za vysok kolu) pochdza od nezvisle-tcie, sme zachovali princp veri kovatenosti dajov. daje tkajce sa programov SAIA boli posna vyiadanie samotnou neziskovou organizciou.

Poty tudentov, ktor absolvovali zahranin pobyt, sme dali do pomeru k celkovmu potu tud 1., 2. a 3. stupa dennho vysokokolskho tdia vzhadom na to, e tchto mobilt sa zastzanedbaten poet externistov.

Zdroje dajov: tatistika SAAIC ERASMUS 2012/2013 10 ; prehad poskytnut jednotlivmi fakultamivysokch kl; tatistick prehad o mobilitch poskytnut agentrou SAIA na vyiadanie; tatistiroenka kolstva (CVTI/UIP) 2013 (celkov poty tudentov faklt).

7) www.uips.sk/statistiky/ostatne (roenka 2013/2014)8) Do vahy treba bra aj kultrno-geogra ck peci k danej fakulty. Naprklad, pri niektorch fakultch Univerzity Jnosa Selyeho

je vpovedn hodnota kritria skreslen skutonosou, e na kole tuduje znan poet tudentov maarskho ttneho obianstv9) Sme si vedom toho, e viacer koly disponuj rznymi almi monosami mobilt pre svojich tudentov. V snahe dodra princ

nej platnosti a tm aj porovnatenosti a zachova aj princp veri kovatenosti dajov nezvislou intitciou vslednm rieenm bo zenie kritri vhradne na dan mobilitn programy.

10) http://web.saaic.sk/llp/sk/_main.cfm?obsah=m_statistiky.cfm&sw_prog=3 (tatistika 2013/2014)


22/4222

SV10 Podiel nezamestnanch absolventov na celkovom pote absolventov, priemer zaroky 2011 2013

Pvodn metodika sleduje sa percento nezamestnanosti absolventovdennho aj externho tdiaNOV metodika sleduje sa percento nezamestnanosti absolventov ibadennho tdia

Toto kritrium bolo navrhnut, ale nesledovan, u v roku 2005. Dvodom boli najm v tom vemi nzke sla absolventskej nezamestnanosti, o sa ale v poslednch rokoch, ia, zmenilo.dleitos tohto ukazovatea hovor aj rastca potreba prepojenia vysokch kl s trhom pra sledovanie dajov o akch absolventov m trh prce zujem. Momentlne sa sleduje priemer n-zamestnanosti absolventov za trojron obdobie, m sa odstrnili vrazn medziron uktuv hodnoten a zskal sa presnej obraz o prprave absolventov pre pracovn trh. Taktie sme pristk zmene sledovania nezamestnanosti iba pre absolventov dennho tdia, kee je oprvnen pre-poklad, e extern tdium je v mnohch prpadoch realizovan popri zamestnan a mohlo skresotatistiky pri fakultch s vysokm podielom externch tudentov.

Kritrium nezohaduje skutonos i sa absolvent uplatnil v odbore, ktor vytudoval. Treba

prihliadnu aj na regionlny aspekt, ke vysok koly nachdzajce sa v reginoch s celkovou vymierou nezamestnanosti mu vykazova aj vyiu mieru nezamestnanosti svojich absolventov, ale v mnohch prpadoch neplat.

V tomto kritriu berieme do vahy vetkch absolventov slovenskho ttneho obianstva, ktotdium absolvovali na 1., 2. alebo 3. stupni dennho vysokokolskho tdia.

Zdroje dajov: tatistika poskytnut stredm prce, socilnych vec a rodiny SR na zklade Zkon. 211/2000 Z.z. o slobodnom prstupe k informcim; tatistick roenka kolstva (CVTI/UIP) 2012 a 2013 (celkov poty absolventov faklt).

VEDA A VSKUMZmena v tohtoronom rankingu sa tka aj pouvanch kritri VV1, VV2 a VV2a, ktor zahajpublikci a citci na publikcie jednotlivch faklt.

V rankingu ARRA sa od roku 2007 pre vetky skupiny humanitnch vied brala do vahy aj publiinnos evidovanmimo medzinrodnch databz Web of Knowledge. Dvodom zavedenia tohtozvhodnenia boli najm odlin publikan a citan zvyklosti v tchto odboroch, ktor sa zkonite -mietali do niieho (niekedy a nulovho) potu publikci, ktor eviduj databzy Web of KnowlToto sa u ale v sasnosti zana pomaly meni a aj ke sla stle dosahuj len nzke hodnoty, je vylen, e u niektorch odborov sa v budcnosti prejde na hodnotenie iba poda medzinroddatabz Web of Knowledge.

daje o vybranch dodatonch asopiseckch a kninch publikcich, ktor sme do hodnotakceptovali, erpme zCentrlneho registra evidencie publikanej innosti (CREP)11 a univer-zitnch knininch databz.

Z hadiska metodiky pouitej pri vskumnch kritrich VV1, VV2 a VV2a delme skupiny fadvoch skupn:11) http://cms.crepc.sk/


23/4223

1. skupiny TECH, PRIR, MED, AGRO, EKONOM a OSTATNE SPOL nedotka sa ich iadnamedziron zmena metodiky (publikcie a citcie sa erpaj vhradne z medzinrodnch databz Wof Knowledge);2. skupiny FILOZOF, PEDAGOG, PRAV, UMEL a TEOLOG zostvaj hodnoten podobne akominul rok aj prostrednctvom databzy CREP a loklnych databz, tkaj sa ich vak miemetodick pravy.

VV1 Poet publikci v medzinrodnch databzach Web of Knowledge za roky 2004 2013 natvorivho pracovnka (plus publikcie z databzy CREP pre vybran skupiny faklt)aVV2 Poet citci na publikcie v medzinrodnch databzach Web of Knowledge za roky 2004 2013 na tvorivho pracovnka (plus citcie na publikcie z databzy CREP pre vybran skupinyfaklt; pre skupinu UMEL potan diela z CREU)

Pvodn metodika > publikcie a citcie z CREP a loklnych databz sa ber do vahy za5 rokov 12(2008 2012);

> bodov hodnotenie pre prce a citcie v medzinrodnch databzach Web o Knowledge a v CREP/loklnych databzach vhovan poda rozpisu dotzo ttneho rozpotu za jednotkov vkony vo vskume v pomere 12,4:1

> pri hodnoten faklt zo skupiny UMEL boli potan citcie z CREP/lo nych databz

NOV metodika >publikcie a citcie z CREP a loklnych databz sa ber do vahy za6 rokov (2008 2013);

> bodov hodnotenie pre prce a citcie v medzinrodnch databzach Web oKnowledge a v CREP/loklnych databzach vhovan poda rozpisu dotzo ttneho rozpotu za jednotkov vkony vo vskume v pomere 11,6:1

> pri hodnoten faklt zo skupiny UMEL boli namiesto citci potan zva umeleck diela z CREU/loklnych databz

Tieto metodick zmeny sa tkaj najm rozrenia pouitench databz a nslednho zvenia d-tasetu. Vraznejia zmena nastala len pri fakultch zo skupiny UMEL, kde boli zapracovan viaopodstatnen pripomienky ohadne dleitosti umeleckej innosti v rmci hodnotenia tchto faklt

Kritrium VV1 indikujekvantitu vedeckho vkonu jednotlivch faklt. K jednotlivm fakultm boliprideovan aj tie prce, kde sce fakulta nebola uveden ako vydvajce pracovisko, ale aspo jez autorov publikcie na danej fakulte psob13. Pod pojmom tvoriv pracovnci sa rozumie set vzkovpedagogickch a vskumnch pracovnkov pracujcich na fakulte poda dajov Ministerstva kolvedy, vskumu a portu SR.Kritrium VV2 indikujekvalitu vedeckho vkonu skma, ak vek ohlas vyvolali publikcie jednot-livch faklt. Obvykle plat, e m viac citcii zaznamenala konkrtna publikcia, tm v je jej na vedeck obec. Pri fakultch skupiny UMEL je citan vkon nahraden umeleckou innosou.

Citcie hadme k tm publikcim faklt, ktor sme zistili pri kritriu VV1. Citcie publikci krokom (mesiacom) pribdaj, preto k publikcim z medzinrodnch databz Web of Knowledge

12) Idelnym rieenm by bolo bra publikcie z CREP/CREU za poslednch 10 rokov (rovnako dlh obdobie ako z medzinrodnWeb of Knowledge), databza CREP vak existuje len od roku 2008 a CREU len od roku 2010.

13) Tento prpad sa tkal najm stavu vedy a vskumu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorho publikcie sme poda pautorov prideovali ku konkrtnym fakultm.


24/4224

stiahnut dta pre vetky fakulty jednotne zaiatkom aprla 2014, k publikcim z CREP boli z jednotne spracovan k oktbru 2014. Databza CREU bola spracovan rovnako k oktbru 2014. Zdroje dajov: medzinrodn databzy Web of Knowledge; databza CREP/CREU a univerzikninin databzy; Register zamestnancov vysokch kl.14 VV2a Priemern poet citci na jednu publikciu v medzinrodnch databzach Web of

Knowledge za roky 2004 2013 (plus databza CREP pre vybran skupiny faklt)Dan kritrium zostva oproti minulmu roku nezmenen. Podobne ako v prpade kritria VV2, toto-trium odra kvalitu aefektivitu vedeckho vkonu a svojm charakterom naviac umouje porovna-nie so zahranim. Platia vetky informcie opsan vyie pri kritriu VV2. Na zklade metodickej zpri skupine UMEL nie je tento indiktor pri danch fakultch alej sledovan.Zdroje dajov: medzinrodn databzy Web of Knowledge; databza CREP a univerzitn kninin dat

DOKTORANDSK TDIUM

VV4a Pomer priemernho potu absolventov doktorandskho tdia za roky 2011 2013 k prie- mernmu potu vetkch tudentov prvho ronka doktorandskho tdia za roky 2008 2010

Dan kritrium zostva oproti minulmu roku nezmenen a je pre vetky skupiny faklt rovnak. K-um odzrkaduje silie fakulty zabezpei si mlad generciu vskumnkov, ktor doktorandsk tdspene ukonia. Ber sa do vahy intern aj extern doktorandi.

Zdroje dajov: tatistick roenka kolstva (CVTI/UIP) 2013, 2012, 2011, 2010, 2009 a 2008. VV4b Podiel celkovej vedeckej produkcie fakulty za roky 2011 2013 na jednho tudentadoktorandskho tdia

aVV4c Podiel celkovej citovanosti vedeckej produkcie fakulty za roky 2011 2013 na jednhotudenta doktorandskho tdia

Tieto kritri sleduj vplyv javu, na ktor ARRA pri svojom hodnoten V upozoruje u niekokoa meme ho nazva ajdoktorandsk paradox (t.j. nzka korelcia medzi potom doktorandova vekosou/kvalitou vedeckej produkcie fakulty). Napriek uritej duplicite s ostatnmi kritridoktorandsk paradox m poda nho nzoru samostatn vpovedn hodnotu. Cieom je u-zorni na to, e nie je prejavom zdravho vysokokolskho prostredia, ak m fakulta vysok podoktorandov, a teda budcich vskumnch pracovnkov, a zrove vykazuje minimlnu publikaaktivitu s nzkym potom ohlasov.

V oboch kritrich sa berie do vahy priemern hodnota potu vetkch internch a externch dok-randov ako aj potu publikci a citci za roky 2011, 2012 a 2013, priom pre skupiny faklt FILPEDAGOG, PRAV a TEOLOG sa okrem medzinrodnch databz Web of Knowledge berie do databza CREP a databzy univerzitnch kninc. Pre skupinu UMEL sa namiesto citovanosti slezvan umeleck diela poda CREU a univerzitnch databz.

Zdroje dajov: tatistick roenka kolstva (CVTI/UIP) 2013, 2012, 2011; medzinrodn databWeb of Knowledge; databza CREP/CREU a univerzitn kninin databzy;14) http://portalvs.sk/regzam/


25/4225

VV5 Pomer priemernho potu absolventov dennho doktorandskho tdia za roky 2011 2013 k potu profesorov a docentov

Dan kritrium zostva oproti minulmu roku nezmenen a je pre vetky skupiny faklt rovnak. K-rium nadvzuje na kritrium VV4 a odzrkaduje to, do akej miery je nplou prce pedaggov na favchova novch vskumnch pracovnkov. Ber sa do vahy len intern doktorandi, u ktorch je predpoklad venova sa alej pedagogickej aj vskumnej innosti.

Zdroje dajov: tatistick roenka kolstva (CVTI/UIP) 2013, 2012, 2011.

VV6 Pomer potu tudentov dennho doktorandskho tdia k potu tudentov dennho baka-lrskeho a magisterskho tdia v roku 2013

Dan kritrium zostva oproti minulmu roku nezmenen a je pre vetky skupiny faklt rovnak. -chdza sa zo skutonosti, e kvalitn vskumn univerzity maj pomerne vysok poet doktorandvo vzahu k potu tudentov 1. a 2. stupa vysokokolskho tdia. Berc do vahy vyie spomndoktorandsk paradox, tento predpoklad nemus nevyhnutne plati v slovenskom vysokokolskprostred. Napriek tomu, dan indiktor povaujeme za dleit ukazovate toho, i je kola orientov

viac na vzdelvanie alebo viac na vedu a vskum. Zdroje dajov: tatistick roenka kolstva (CVTI/UIP) 2013.

GRANTOV SPENOSVV7 Suma prostriedkov z domcich grantov na tvorivho pracovnka za roky 2011 2013

a

VV9 Suma prostriedkov zo zahraninch grantov na tvorivho pracovnka za roky 2011 - 2013

a

VV10 Suma grantovch prostriedkov zo vetkch zdrojov na tvorivho pracovnka za roky2011 2013

Pvodn metodika domce aj zahranin granty sa sledovali za obdobie poslednho rokaNOV metodika domce aj zahranin granty sa sledovali za trojron obdobie (2011 2013)

K tejto zmene sa pristpilo na zklade vemi vysokej medzironej uktucie v zskavan gran-vch prostriedkov. Predenie hodnotenho obdobia z jednho na tri roky v sasnosti lepie odrspenos fakulty pri zskavan grantovch prostriedkov v celkovom vyjadren a rob tak hodnotrobustnejm.

Vo vetkch prpadoch ide vhradne o vskumn granty, kee cieom kritri je skma vskupotencil danej fakulty.

Kritrium VV10 (shrn vetkch grantov) predstavuje urit duplicitu k ostatnm grantovm krim vak samostatn vpovedn hodnotu, kee ukazuje mieru schopnosti fakulty zskava zdrojvskum bez ohadu na typ donora.

Zdroje dajov: tatistiky Ministerstva kolstva, vedy, vskumu a portu SR 15 ; Register zamestnancovvysokch kl.16

15) KEGA: www.minedu.sk/vysledky-hodnotenia-novych-projektov-a- nancovanie-projektov-kega/ VEGA: www.minedu.sk/vysledky-hodnotenia-novych-projektov-a- nancovanie-projektov-vega/

16) http://portalvs.sk/regzam/


26/4226

3. Vsledky hodnotenia

3.1 Skupina TECH

Aj kvli vekosti skupiny a vemi malm vzjomnm rozostupom najviac zmien v rebrku na

v skupine technicky orientovanch faklt. Na prvch tyroch miestach ale nenastala prakticky i-na zmena a rebrku naalej dominuje Fakulta chemickej a potravinrskej technolgie STU (FCSTU), pred Strojnckou fakultou U (SjF U) a Fakultou elektrotechniky a informatiky STU (FEVraznej posun nahor zaznamenali Materilovotechnologick fakulta STU (MTF STU), Strojfakulta TUKE (SjF TUKE), i Fakulta vrobnch technolgi TUKE (FVT TUKE), kde bol spolo-novateom najm nrast v publikanej a citanej vkonnosti, s drazom na posledn tri roky. Podotrend bol zaznamenan aj u viacerch alch faklt, preto neprekvap, e zatia o pred desiatrokmi bol podiel na publikcich dvoch najlepch faklt (FCHPT a FEI STU) 76% a podiel na cia 86%, v sasnosti u klesol len na 46% resp. 69% a soldny vkon u dosahuje aj niekoko afaklt. Za zmienku stoja aj: Stavebn fakulta STU, Elektrotechnick fakulta U, a Hutncka fakuFEI a FBERG TUKE, ktor za posledn dekdu znsobili svoj vedeck vkon.

Viacer menie posuny nastali aj v strednej a spodnej asti rebrka, kde s ale bodov rozdiemedzi fakultami len vemi tesn a preto aj mal zmena v jednotlivch ukazovateoch me prinvraznej posun v rebrku.

o sa tka celkovch vsledkov za skupinu TECH, pri potoch doktorandov nastal vrazn medzipokles - po minuloronom 12%-nom prepade nasledoval al viac ako 10%-n pokles. Za tvorroobdobie od roku 2010, ke zaal celkov poet doktorandov na Slovensku klesa, s v skupine Tlen tri fakulty vykazujce opan trend: FVT TUKE, FCHPT a FIIT STU.

Pri pohade na vvoj pri potoch tudentov od zlomovho roku 2008 sa d poveda, e sa neliSlovenskho priemeru, aj ke vina faklt tejto skupiny zaznamenala pokles. Najvznamnej nzaznamenal dlhoron lder, FCHPT STU, ktor za toto obdobie zvil poty tudentov dokonca oako polovicu a treba poznamena, e ide o najv a najvznamnej nrast potu tudentov spomevetkch faklt na Slovensku. Tento nrast zodpoved aj postupne sa zvyujcemu zujmu o tdiuke sa poet prihlsench na tto fakultu za desaron obdobie taktie zvil o takmer polovicu.


27/4227

Z m e n

a

P o r a d i

e

F a k u

l t a

V z d e l

v a n i

e

A t r a k t i v i

t a t d

i a

V e d a

a v

s k u

m

D o k t

o r a n d i

G r a n t o

v

s p e n

o s

P r i e

m e r

2 0 1

4

2 0 1 3

2 0 1 2

2 0 1 1

Skupina TECH Ukazovatele Predchdzajceumiestnenie

Fakulta chemic. a potrav. technolgie STU

Strojncka fakulta U

Fakulta elektrotechniky a informatiky STU

Hutncka fakulta TUKE

Fakulta vrobnch technolgi TUKE

Fakulta elektrotechniky a informatiky TUKE

Elektrotechnick fakulta U

Materilovotechnologick fakulta STU

Stavebn fakulta STU

Fakulta priemyselnch technolgi TUAD

Fakulta BERG TUKE

Fakulta informatiky a inf. technolgi STU

Fakulta riadenia a informatiky U

Strojncka fakulta STU

Strojncka fakulta TUKE

Stavebn fakulta TUKE

Fakulta architektry STU

Leteck fakulta TUKE

Stavebn fakulta U

Fakulta informatiky PEVFakulta environ. a vrob. techniky TUZVO

Technick fakulta SPU

Fakulta pecilnej techniky TUAD

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

13

13

15

16

17

18

19

2021

22

23

71

67

60

95

55

56

57

49

53

54

57

42

49

58

57

51

53

51

51

8058

49

57

48

64

56

53

61

56

59

47

58

34

36

58

57

63

40

33

80

47

51

6641

47

39

100

16

44

30

22

33

22

21

32

52

27

31

24

14

14

16

2

12

3

26

8

6

69

54

40

48

66

48

51

51

38

73

46

40

43

32

43

49

34

31

34

032

32

35

69

76

67

15

38

44

45

54

38

5

42

30

21

26

37

30

10

35

24

110

8

1

1

2

3

4

7

6

4

13

9

8

11

12

14

15

19

18

17

10

19

1622

21

23

1

2

3

4

13

7

4

6

10

9

8

12

13

11

19

15

16

18

17

2021

22

23

1

2

3

4

17

7

5

8

6

9

11

13

14

10

18

12

15

21

16

n.a.20

19

22

71,555,353,848,548,347,346,944,343,643,541,640,0

38,738,738,235,935,735,132,8

29,629,528,727,7


28/4228

3.2 Skupina PRIR

V skupine faklt prrodovednho zamerania nenastali medzirone vrazn zmeny. Na prvej pozcop Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK (FMFI UK) s vraznm odstupom pred Prrodo-kou fakultou UPJ (PriF UPJ) a Prrodovedeckou fakultou UK (PriF UK). Okrem toho si u len n-tom resp. piatom mieste vymenili pozcie Fakulta prrodnch vied UCM (FPriV UCM) a Fakulta pr

vied UKF (FPriV UKF).Vetky fakulty tejto skupiny je znova mon rozdeli do dvoch podskupn (tzv. prrodovedeck a-rodnch vied). V prvej sa nachdzaj najstarie fakulty ako FMFI UK, PriF UPJ a PriF UK s jednovym plnenm kritri pre vedu a vskum (87% publikanho a 93% citanho vkonu skupiny)-torandsk tdium (84% doktorandov) a grantov spenos, ktor aj dlhodobo dominuj prvm trmiestam v rebrku. Druh podskupina je zase tvoren fakultami orientovanmi skr na aplikcie, a uitestvo.

FMFI UK si oproti minulmu roku ete zvila nskok na prvom mieste vetky kritri u dlhodosahuj vemi vysok rove, ale tento rok ich plnenie ete dokzala zvi. Vmena v porad mFPriV UCM na tvrtom a FPriV UKF na piatom mieste, bola spsoben zvenm kvali kanej truiteov ako aj zvenmu podielu absolventov PhD na UCM, ktor nevykompenzovalo zvenie-likanho a citanho vkonu UKF. Obidve fakulty sa o nieo zlepili, ale elo rebrka je pre ne zpomerne vzdialen.

Zaujmav je pohad na desaron vvoj citovanosti prvch troch faklt, ktor boli v roku 2004 z-vedn za takmer polovicu citanho vkonu Slovenskch V. Aj ke ich podiel za desa rokov pokstle sa dr nad rovou 42% a poty prc aj citovanos vrazne rastie. Za cel obdobie stpla cito-nos FMFI UK o takmer 130%, PriF UK o 180% a PriF UPJ a o takmer 280%.

V rmci kritri atraktivity tdia je na tom najlepie PriF UPJ, kam sa na jedno plnovan miev priemere hlsi 1,6 uchdzaa. Pomerne dobre je na tom aj PriF UK, kde je pomer 1.4 uchdza jedno plnovan miesto. Kee sa obidve fakulty dlhodobo dria na poprednch priekach v ranknejde o vrazn prekvapenie.

Ke sa pozrieme na vvoj potu tudentov od roku 2008, cel skupina vykazovala v pokles priemer za Slovensko a zniovanie stavov zaznamenali vetky fakulty tejto skupiny. Relatvne najmpokles bol u Fakulty ekolgie a environmentalistiky TUZVO a PriF UK, naopak najv pokles zaz-nala FPriV UCM a FPriV UMB, kde poet tudentov klesol o viac ako polovicu.


29/4229

Z m e n

a

P o r a d i

e

F a k u

l t a

Skupina PRIR Ukazovatele Predchdzajceumiestnenie

Fakulta mat., fyziky a informatiky UK

Prrodovedeck fakulta UPJ

Prrodovedeck fakulta UK

Fakulta prrodnch vied UCM

Fakulta prrodnch vied UKF

Fak. ekolgie a environmentalistiky TUZVO

Fakulta prrodnch vied UMB

1

2

3

4

5

6

7

85

94

74

90

65

63

66

77

55

73

59

78

45

50

100

78

60

35

30

17

22

76

67

65

56

49

48

36

94

59

67

12

21

27

18

1

2

3

5

4

6

7

1

2

3

4

5

6

7

2

1

3

5

4

6

7

86,470,768,150,348,639,938,6

V z d e l

v a n i

e

V e d a

a v

s k u

m

D o k t

o r a n d i

G r a n t o

v

s p e n

o s

P r i e

m e r

2 0 1

4

2 0 1 3

2 0 1 2

2 0 1 1

A t r a k t i v i

t a t d

i a

3.3 Skupina MED

V skupine medicnskych faklt nenastali v rmci rebrka iadne vek presuny. Pretrvva delenie fna dve podskupiny v prvej sa nachdzaj vetky lekrske a farmaceutick fakulta s vraznou -deckou produkciou (publikcie a citcie), spenosou pri grantoch a podielom zahraninch tudedominuj prvm tyrom pozcim v rebrku. Druh podskupinu tvoria fakulty so zdravotnckym a-rovateskm zameranm a s charakteristick skr vysokm potom tudentov na uitea ne publik-nmi vkonmi.

Niekokoron lder rebrka, Jesseniova lekrska fakulta UK (JLF UK), m aj tento rok vemi dplnenie vetkch skupn kritri a naviac si ete polepila pri zahraninch tudentoch, ktorch po -om nraste o 4 percentulne body, u v Martine tuduje viac ako jedna tretina z potu tudentov tejfakulty. Lekrska fakulta UPJ (LF UPJ), ktor je op tesne na druhom mieste, si podiel zahranintudentov zvila ete vraznejie a o 7 percentulnych bodov (za tri roky celkovo stpol zo 14%na takmer 32%). Opanm smerom sa posunula Farmaceutick fakulta UK (FaF UK), ktorej zahratudenti sa znili o 4 percentulne body a blia sa k hranici 20%. Vekm pozitvom je ale vr

nrast citci FaF a LF UK, ktor aj pri relatvne vysokom pote citci dokzali medzirone ich pete zvi o viac ako tvrtinu. Za posledn roky vemi pekn nrast v citovanosti dosiahla aj Fakusocilnych vied a zdravotnctva UKF (FSVZ UKF), ktor u dosahuje podobn celkov citovanoFaF UK spred niekokch rokov a alej pomerne rchlo rastie. To ju v konenom dsledku posunupiatu prieku a op priblilo k tyrom vedcim fakultm.

o sa tka potu doktorandov, bol u tejto skupiny ako jedinej zaznamenan medziron nrast podoktorandov. Od zaiatkov celoslovenskch poklesov v roku 2010, dokzala poty doktorandov zv


30/4230

Skupina MED Ukazovatele Predchdzajceumiestnenie

Jesseniova lekrska fakulta UK

Lekrska fakulta UPJFarmaceutick fakulta UK

Lekrska fakulta UK

Fakulta socil. vied a zdravotnctva UKFFakulta zdravotnctva a socil. prce TU

Fakulta zdravotnckych odborov PU

Fakulta zdravotnctva KU

Fakulta zdravotnctva TUAD

1

23

4

5

6

7

8

9

85

7167

83

54

69

46

74

43

81

7063

73

42

23

46

41

31

62

5075

54

72

36

8

15

31

46

3732

35

42

42

40

8

0

71

8271

41

38

19

18

4

0

1

23

4

6

5

9

7

8

1

32

4

5

6

9

8

7

1

23

4

5

6

8

9

7

69,0

61,861,757,349,637,931,528,4

20,9

Z m e n

a

P o r a d i

e

F a k u

l t a

V z d e l

v a n i

e

V e d a

a v

s k u

m

D o k t

o r a n d i

G r a n t o

v

s p e n

o s

P r i e

m e r

2 0 1

4

2 0 1 3

2 0 1 2

2 0 1 1

A t r a k t i v i

t a t d

i a

kad z prvch tyroch faklt tejto skupiny, niektor dokonca aj vemi vrazne: JLF UK o 33%, LFo 59% a FaF UK a o 77%. Zatia o teda vek vina Slovenskch faklt poty doktorandov dcich vedeckch pracovnkov zniuje, tieto fakulty aj v tomto ase svoju budcu zkladu alej r- jaj. Toto zameranie na vskum je zjavn aj pri pohade na celkov citan vvoj za desaron obkde FaF UK svoj vkon viac ako zdvojnsobila, u LF UPJ je takmer tvornsobn, LF UK pna JLF UK dokonca sedemnsobn. Zatia o ich spolon podiel na celkovej citovanosti slovens

faklt bol pred desiatimi rokmi len 14%, v sasnosti u presahuje 18%-n hranicu.Aj ke tto skupina faklt dosahuje aj dlhodobo vysok zujem o tdium, ani jej sa od 2008 nevypokles potu tudentov. Zatia o ale zdravotncke fakulty padali o desiatky percent, FaF UK a LF Uklesli len o niekoko jednotiek, LF UK bola mierne v pluse a JLF UK si ete polepila o takmerTieto sla s konzistentn aj s vvojom potu prihlok, kde tieto za dekdu stpli o desiatky perceV sasnosti je tak na jedno miesto niekokonsobne viac zujemcov ako plnovan poet prijatchLF UPJ a LF UK je to pribline 4,5 a na JLF UK a takmer 7 prihlsench na jedno miesto. V prJLF UK tak ide dokonca o najiadanejiu fakultu na Slovensku.

* Vysok kola zdravotnctva a socilnej prce sv. Albety v tomto roku nesprstupnila daje potrebn k hodnoteniu


31/4231

Z m e n

a

P o r a d i

e

F a k u

l t a

P r i e

m e r

2 0 1

4

2 0 1 3

2 0 1 2

2 0 1 1

Skupina AGRO Ukazovatele Predchdzajceumiestnenie

Lesncka fakulta TUZVO

Univerzita veterin. lekrstva a farmcieFakulta biotech. a potravinrstva SPU

Fakulta agrobiol. a potrav. zdrojov SPUFakulta zhr. a krajin. ininierstva SPU

Drevrska fakulta TUZVO

1

2

3

45

6

94

83

80

8272

68

39

80

69

6051

55

90

83

80

5631

34

77

62

82

8254

61

100

74

42

4047

23

1

2

3

45

6

2

1

3

46

5

2

1

3

46

5

80,076,770,7

63,950,948,2

V z d e l

v a n i

e

V e d a

a v

s k u

m

D o k t

o r a n d i

G r a n t o

v

s p e n

o s

A t r a k t i v i

t a t d

i a

3.4 Skupina AGRO

Po minuloronej vmene dlhodobho ldra, svoje prvenstvo v tomto roku potvrdila Lesncka fakTUZVO (LF TUZVO). Aj ke sa jej nskok oproti vlaajku zmenil, stle sa dr pred Univerzito-rinrneho lekrstva a farmcie (UVLF), najm vaka zvenmu zujmu o tdium a zlepujcemvedeckmu vkonu, kee UVLF ako jedna z mla faklt nevykzala takmer iadny medziron ra

Z hadiska kritri zujmu o tdium bol v skupine AGRO bez vnimky u vetkch faklt sledpokles zujmu tdium. Tento pokles sa ale neviae len na medziron zmeny, ale je badatenpoas dlhieho obdobia. Pomerne soldne hodnoty v tomto ukazovateli dosahuj len UVLF a Dre-ska fakulta TUZVO.

o sa tka potu doktorandov, znova sa tu prejavuje nielen medziron ale aj dlhodobej pokles podoktorandov u vetkch faklt v skupine. Celkov medziron prepad je na rovni takmer 13% a medzi najvraznejie spomedzi vetkch skupn. Najmen dlhodob prepad od roku 2010 zaznameUVLF na rovni okolo 6%, ostatn sa u pohybuj nad hodnotami 20%.

Naopak, pri celkovch potoch tudentov, zaznamenali fakulty tejto skupiny jeden z najmench dl-dobch poklesov. Znenie od roku 2008 sa pohybuje len okolo rovne 3% a iadna fakulta nempokles rchlej ako je priemer vetkch slovenskch faklt. Najvraznej nrast bol u UVLF, kza dan obdobie zvila poet svojich tudentov o takmer tretinu. Obdobn je aj situcia pri zujo tdium, kde dlhodobo poet prihlsench stpa pri prvch troch fakultch: LF TUZVO o 18%, Fbiotechnolgie a potravinrstva o 33% a UVLF a o 75%.


32/4232

3.5 Skupina EKONOM

V skupine ekonomicky orientovanch faklt nastalo oproti minulmu roku niekoko zmien, avak-radie na prvch tyroch miestach ostalo prakticky nezmenen a na ele rebrka aj naalej domi- je Ekonomick fakulta TUKE (EF TUKE), ktor zvila svoj nskok pred druhou Fakultou ekona manamentu SPU (FEM SPU) u na priepastnch 27 bodov. Podobne ostala bez zmien aj spodn

tabuky, k posunom v umiestnen tak dolo najm v strednej asti rebrka, kde s ale medzi vetkfakultami bodov rozdiely len minimlne, take aj mal zmeny v plnen jednotlivch kritri mohlv dopad na umiestnenie.

Ako u bolo spomenut, optovnm vazom je EF TUKE, ktor dokzala ete zvi svoj nskoele poradia. Za spechom stoj celkovo vysok plnenie viny kritri, k omu sa v tomto roku-dalo ete aj zlepenie grantovej spenosti.

Z hadiska kritri v skupine atraktivita tdia najviac tudentov do zahraniia vysiela Fakulta -nagementu UK (14%), ku ktorej sa s viac ako 6% pridali aj Obchodn fakulta EU (OF EU), EFa Nrodohospodrska fakulta EU (NHF EU). o sa tka indiktorov zujmu o tdium, aj ke naalej patr medzi tie vyie, pokles v pote prihlok, i u medziron alebo dlhodob, sa nevani tejto skupine a dotkol sa prakticky kadej fakulty. S tm svis aj celkov poet tudentov, ktodlhodobo od roku 2008 klesal u vetkch faklt s vnimkou EF TUKE a relatvne mladej Vysokej-ly medzinrodnho podnikania (ktor vak zaznamenala pokles len poas poslednch dvoch roko

Pri pohade na doktorandov sa ich poet v celej skupine medzirone zmenil len o 2,5% a viacer f-ty vykazovali aj mierny nrast. Z dlhodobejieho hadiska, so zreteom na rok 2010, ale cel skuu klesla o takmer 18%. Poty doktorandov zvila len EF TUKE a vemi mal straty mali aj FEMa NHF EU, teda fakulty z prvch prieok rebrka.

o sa tka zhodnotenia skupiny ako celku, medzi zaujmav patr aj dlhodob zvyovanie publika-nho a citanho vkonu skupiny v medzinrodnch databzach, ktor medzirone stpol o desiatka za desaroie a o stovky percent. Priemern citovanos na prcu sa postupne zvyuje, ale etestle nedosahuje ani rove 1, priom svetov priemer v tejto oblasti sa pohybuje na sedemnsob-nch hodnotch.


33/4233

Z m e n

a

P o r a d i

e

F a k u

l t a

P r i e

m e r

2 0 1

4

2 0 1 3

2 0 1 2

2 0 1 1

Skupina EKONOM Ukazovatele Predchdzajceumiestnenie

Ekonomick fakulta TUKE

Fakulta ekonomiky a manamentu SPU

Nrodohospodrska fakulta EU

Ekonomick fakulta UMB

Podnikovohospodrska fakulta EU

Obchodn fakulta EU

Fakulta managementu UK

Fakulta hospodrskej informatiky EUFak. prevdzky a ekonomiky dopravy a spojov U

Fakulta podnikovho manamentu EU

Fakulta ekonmie a podnikania PEVFakulta manamentu PU

V medzinrodnho podnikania ISM Slovakia

Ekonomick fakulta UJS

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

13

14

65

64

83

73

60

70

48

74

74

74

80

64

85

49

67

56

63

54

39

63

79

50

56

58

39

50

34

32

82

67

35

53

38

26

28

34

9

14

37

24

0

11

92

51

54

48

69

42

39

37

49

43

27

27

0

0

100

32

31

10

9

9

10

5

11

7

5

11

7

1

1

2

2

4

7

6

9

5

10

8

11

12

13

14

1

2

3

4

11

5

9

7

6

10

8

12

13

14

1

2

3

4

10

9

7

8

6

11

5

12

13

14

81,354,253,147,543,242,140,740,139,939,237,535,1

25,118,5

V z d e l

v a n i

e

V e d a

a v

s k u

m

D o k t

o r a n d i

G r a n t o

v

s p e n

o s

A t r a k t i v i

t a t d

i a


34/4234

3.6 Skupina OSTATNE SPOL

Najvraznejie zmeny ktor nastali v skupine faklt OSTATNE SPOL svisia so zaradenm troch nfaklt do hodnotenia, ke prv trojron cyklus vzdelvania ukonila Fakulta aplikovanch jazyko(FAJ EU) a podklady potrebn k asti v rankingu dodala aj skromn Vysok kola Danubius, km v tejto skupine dvojnsobn zastpenie s Fakultou socilnych tdi a Fakultou verejnej polit

a verejnej sprvy.Na prvom mieste naalej ostva Fakulta socilnych a ekonomickch vied UK (FSEV UK) s v-nm nskokom pred almi v porad, ktor tento nskok dokzala medzirone ete zvi, najvaka nrastu domcich grantov. FSEV UK stle zostva vedcim v produkcii publikci, ajv indiktoroch citanho vkonu ju u preskoila Fakulta socilnych tdi UKF (FS UKF). UK taktie a z najvyieho podielu zahraninch tudentov v skupine (takmer 6%), ktor sa vmedzirone op zmenil.

V prpade poklesu potu doktorandov patr tto skupina faklt medzi najmenej zasiahnut, i sa jedn o medziron alebo dlhodobejie zmeny, ktor sa pohybuj len na rovniach okolo -2% r-5%. Ovea horia je u ale situcia pri potoch dennch tudentov, kde od roku 2008 patr tto sk-na naopak medzi tie najviac postihnut, ke ako celok stratila u takmer tvrtinu tudentov. Za toobdobie len dve fakulty z tejto skupiny dokzali poet tudentov zvi jednou je dlhoron lFSEV UK a druhou, dos prekvapujco, Stredoeurpska V v Skalici (SEV). Tto bola donedvv niekokoronom poklese, ale v poslednom sledovanom roku radiklne zvila poty zahranintudentov tudujcich v externej forme, ktor u tvoria takmer polovicu vetkch tudentov. Nrazsi tak prakticky zdvojnsobila poet tudentov a bude zaujmav sledova, ako sa tto stratgia buvyvja v alch rokoch.

o sa tka zujmu o tdium, s jednou malou vnimkou bol u vetkch faklt sledovan dlhodpokles prihlsench o desiatky percent. Tou vnimkou je op FSEV UK, ktor ako jedin v skudokzala poty prihlsench dlhodobo zvi a ani vrazn prepad zujmu v poslednch rokoch-spsobil kritick nedostatok zujemcov, ktorch je na jedno plnovan miesto stle viac ako 2prakticky najviac spomedzi vetkch faklt s vnimkou FAJ EU (ktor m ale len niekoko desiplnovanch miest). Ako jedin m FSEV UK tie ete relatvne kompetitvny vberov proces-rm prejde menej ako polovica uchdzaov. Je ale potrebn doda, e mnoh z prijatch zujemo tdium na FSEV UK sa u nedostavia k zpisu, kde patr tto fakulta naopak k najhorm.

Pre skupinu ako celok pretrvva trend zvyujceho sa publikanho a citanho vkonu v med-nrodnch databzach, ktor sa z niekokch lnkov a citci pred desiatimi rokmi dostal na -

ne pribline 300 prc a 500 citci. To v porovnan s inmi skupinami nie je vznamn poet, asasnm medzironm nrastom v pote stoviek prc a citci ukazuje najrchlej nrast spomevetkch skupn faklt (medzirone 60%). Publikcie registrovan v medzinrodnch databzachu prestvaj by u spoloenskovedne orientovanch faklt vnimonm zjavom a stvaj sa spravidlom. Je tie ale potrebn doda, e najviac z vedeckho vkonu je koncentrovanho naju dvoch faklt FSEV UK a FS UKF.


35/4235

Z m e n

a

P o r a d i

e

F a k u

l t a

P r i e

m e r

2 0 1

4

2 0 1 3

2 0 1 2

2 0 1 1

Skupina OSTATNE SPOL Ukazovatele Predchdzajceumiestnenie

Fakulta socilnych a ekonomickch vied UK

Fakulta pecilneho ininierstva U

Fakulta stredoeurpskych tdi UKF

Fakulta eurp. tdi a region. rozvoja SPU

Fakulta politic. vied a medzinr. vzahov UMBFakulta medzinrodnch vzahov EU

Fakulta masmedilnej komunikcie UCM

Fakulta aplikovanch jazykov EU

Stredoeurpska vysok kola v Skalici

Fakulta verejnej sprvy UPJ

Fakulta verejnej politiky a verejnej sprvy VD

Fakulta socilno-ekonomickch vzahov TUAD

Fakulta socilnych tdi VD

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

13

64

57

59

53

59

54

42

70

46

44

50

39

57

73

55

32

52

72

82

56

70

43

32

44

42

19

54

10

75

31

9

17

3

7

14

7

1

5

0

49

52

66

48

59

48

47

0

13

7

0

0

0

94

94

14

43

13

7

8

0

2

5

0

0

0

1

3

2

4

6

5

7

n.a.

8

10

n.a.

9

n.a.

1

6

3

5

2

4

7

n.a.

8

9

n.a.

10

n.a.

1

6

5

4

2

3

8

n.a.

7

9

n.a.

10

n.a.

66,953,549,045,242,541,631,229,423,819,219,017,3

15,2

V z d e l

v a n i

e

V e d a

a v

s k u

m

D o k t

o r a n d i

G r a n t o

v

s p e n

o s

A t r a k t i v i

t a t d

i a

3.7 Skupina FILOZOF

V skupine lozo ckch faklt nastalo niekoko mench zmien. Tou najviac viditenou je ale vmprvom mieste ako u jedinej zo vetkch skupn faklt. Na prv miesto sa aj vaka zveniu citovanv poslednch troch rokoch op vrtila Fakulta humanitnch a prrodnch vied PU (FHPriV PU) a p-piv minuloron lder Fakulta humanitnch vied U (FHV U) sa naopak aj kvli poklesu v graspenosti vrtil nasp na tretie miesto.

Tak ako u viny faklt, aj tu nastal pokles potu doktorandov. Od zlomu v roku 2010 ich poty ko takmer 9%, u dvoch faklt bola zaznamenan stagncia a jedin fakulta vkzala opan trend. poklese ostatnch faklt o desiatky percent si Filozo ck fakulta UK (FiF UK) a FHPriV PU u n-ko rokov udriavaj poty doktorandov na rovnakch rovniach a novie vzniknut Filozo ck faUPJ (FiF UPJ) svoje zzemie ete len vytvrala, take sa jej poty doktorandov prirodzene zvyoPodobn je situcia je aj pri celkovom pote tudentov, kde od roku 2008 ich poty klesli o viac ako teda vraznejie ako je slovensk priemer. Op sa d poveda, e najmenej tudentov stratila FiF


36/4236

Z m e n

a

P o r a d i

e

F a k u

l t a

P r i e

m e r

2 0 1

4

2 0 1 3

2 0 1 2

2 0 1 1

Skupina FILOZOF Ukazovatele Predchdzajce

umiestnenie

Fakulta humanit. a prrodnch vied PU

Filozo ck fakulta KU

Fakulta humanitnch vied UFilozo ck fakulta UK

Filozo ck fakulta UPJ

Filozo ck fakulta TU

Filozo ck fakulta PU

Filozo ck fakulta UMB

Filozo ck fakulta UKF

Filozo ck fakulta UCM

1

2

34

5

6

7

8

9

10

87

83

8191

75

85

81

78

74

78

43

73

7777

43

51

53

57

67

50

100

38

5738

73

39

39

40

35

20

52

43

6846

44

49

33

44

42

33

59

72

2241

38

41

54

19

15

21

2

4

13

5

6

9

7

8

10

1

4

32

6

5

7

8

9

10

2

6

n.a.3

1

4

5

7

8

9

68,061,9

61,058,854,752,852,247,446,740,4

V z d e l

v a n i

e

V e d a

a v

s k u

m

D o k t

o r a n d i

G r a n t o

v

s p e n

o s

A t r a k t i v i

t a t d

i a

kde sa pokles pohybuje iba okolo 2% a jedin zvyovala poty tudentov FiF UPJ, u ktorej ale iako u zanajcej fakulty, o oakvan proces.

o sa tka dlhodobho zujmu o tdium, poet prihlsench klesol o desiatky percent u vetkfaklt, s vnimkou FHV U, ktor za desaroie zaznamenala nrast zujmu pribline o jednu pNajviac zujemcov o jedno plnovan miesto je momentlne na FiF UK a FiF PU, kde sa tto hod

pohybuje medzi 2,2 a 2,5 uchdzaov o jedno miesto. Relatvne kompetitvne prijmacie konanie jna FiF UK a FHV U, kam prijm menej ako polovicu zujemcov. Na tchto dvoch fakultch je zrnajvy podiel zapsanch oproti prijatm, ide teda o viac preferovan fakulty.

Pre skupinu ako celok pretrvva trend zvyujceho sa publikanho a citanho vkonu v medzin-nch databzach, ktor je ale stle pomerne nzky. Medzirone sce stpa rchlejie ako je slovenpriemer, ale tento rast stle nedosahuje hodnoty ako je tomu u skupn EKONOM i OSTATNE SCelkov vedeck vkon je aj naalej koncentrovan najm u faklt z prvej asti rebrka.

* FHPriV PU a FHV U s fakulty zameran iastone aj na prrodn vedy, vsledky ktorch tvoria aj znan as ich vedec


37/4237

Z m e n

a

P o r a d i

e

F a k u

l t a

P r i e

m e r

2 0 1

4

2 0 1 3

2 0 1 2

2 0 1 1

Skupina PRAV Ukazovatele Predchdzajceumiestnenie

Prvnick fakulta TU

Prvnick fakulta UPJ

Prvnick fakulta UK

Fakulta prva PEV

Prvnick fakulta UMB

Fakulta prva J. Jesenskho VD

1

2

3

4

5

6

76

94

84

76

52

90

58

50

68

81

54

21

100

76

62

54

34

12

82

71

88

69

0

10

67

66

36

2

4

0

1

2

3

4

5

n.a.

1

2

3

4

5

n.a.

1

2

3

4

5

n.a.

76,671,467,556,628,726,8

V z d e l

v a n i

e

V e d a

a v

s k u

m

D o k t

o r a n d i

G r a n t o

v

s p e n

o s

A t r a k t i v i

t a t d

i a

3.8 Skupina PRAV

Najpokojnejou zo vetkch skupn faklt je tento rok skupina prvnickch faklt, kde oproti minuroku nedolo k iadnym zmenm v porad, a na to, e do hodnotenia pribudla skromn Fakulta pVD (FP VD). Na prvom mieste je op Prvnick fakulta TU (PraF TU), ktorej bodov nskdruhou v porad Prvnickou fakultou UPJ (PraF UPJ) sa tento rok o nieo zvil aj vaka zv

grantovej spenosti. Bodov nrast bol zaznamenan aj u skromnej Fakulty prva PEV (FP PEktor sa op priblila trom fakultm v popred.

Ako u jednej z mla skupn, poet doktorandov od roku 2010 ete narstol, konkrtne o takmer 8%to najm kvli nrastu potu doktorandov na FP PEV, ktor sa viac ako zdvojnsobil. Naopak, pomprekvapivo klesol poet doktorandov na PraF TU a to o takmer polovicu.

o sa tka skupiny ako celku, poet tudentov od roku 2008 sce klesol, ale miernejie ako priemer -venskch faklt. Najv pokles zaznamenali PraF UPJ a PraF UMB a ako jedin zaznamenala nFP VD. Aj ke si skupina PRAV udriava relatvne vyiu rove zujmu o tdium, ani jednej zsa nevyhol jeho medziron ani dlhodobej prepad. Najvy zujem o tdium aj tento rok vykalder PraF TU, ale s hodnotou 2,4 uchdzaa na jedno plnovan miesto sa to ned porovnva s r-ami zujmu spred desiatich rokov, ke bol poet zujemcov o jedno miesto na tejto fakulte viac 11. V celej skupine PRAV ide o vbec najv celkov pokles zujmu spomedzi vetkch slovenfaklt, kee za posledn dekdu klesol poet prihlok takmer trojnsobne a prvnick fakulty zaleka nie s tak iadan ako kedysi. S tm svis aj nronos prijmacieho procesu, ke na zaisledovanho obdobia prijmacie konanie spene zvldla menej ako tvrtina uchdzaov a najiadan-ie fakulty sa pohybovali len okolo 15%-nej hranice spenosti. Pre porovnanie, v sasnosti sa priepohybuje nad 60% a aj najiadanejia fakulta prijme viac ako kadho druhho uchdzaa. Prvntdium teda dlhodobo a vrazne strca na iadanosti, o me svisie aj so saturciou trhu absolve-tami s prvnickym vzdelanm.


38/4238

Z m e n

a

P o r a d i

e

F a k u

l t a

P r i e

m e r

2 0 1

4

2 0 1 3

2 0 1 2

2 0 1 1

Skupina PEDAGOG Ukazovatele Predchdzajceumiestnenie

1

2

3

4

5

6

7

8

9

85

78

95

87

82

87

89

90

93

58

67

57

72

72

33

62

36

57

100

38

43

41

43

44

34

28

34

73

50

61

54

44

38

31

22

40

61

54

30

20

13

45

30

67

9

1

4

2

3

7

5

6

9

8

1

4

2

5

6

3

8

7

9

1

3

2

4

6

7

5

8

9

75,457,557,254,850,949,449,248,346,6

Pedagogick fakulta TU

Pedagogick fakulta UK

Fakulta telesnej vchovy a portu UK

Pedagogick fakulta UMB

Pedagogick fakulta UKF

Pedagogick fakulta PU

Pedagogick fakulta KU

Fakulta portu PU

Pedagogick fakulta UJS

V z d e l

v a n i

e

D o k t

o r a n d i

G r a n t o

v

s p e n

o s

A t r a k t i v i

t a t d

i a

V e d a

a v

s k u

m

3.9 Skupina PEDAGOG

V skupine pedagogickch faklt nedolo v tomto roku k zmene ldra, Pedagogickej fakulty TU (TU), ale na druh miesto sa vaka rchlejiemu rastu citovanosti tesne prebojovala PedF UK. V dopolovici rebrka sa kvli vemi malm bodovm rozdielom medzi jednotlivmi fakultami udiali vzmeny, ale pohyb nastal najviac o dve miesta rozdiely s naalej vemi mal.

o sa tka poklesu doktorandov, ich poet najskr dlh dobu ostval na rovnakch slach, a v toroku sa ich poty znili o viac ako 13%, o vlastne predstavuje aj celkov pokles od roku 2010. Vfaklt zaznamenala pokles o desiatky percent, PedF UMB vykzala mal nrast, ale vznamnejie -et doktorandov zvila iba PedF UK, ktor ich m o 12% viac.

Pokles potu tudentov od roku 2008 bol u skupiny PEDAGOG na rovni celoslovenskho priemop tu boli rozdiely medzi jednotlivmi fakultami. Zatia o vina sa prepadla o desiatky percenfakulty (PedF UK, FTV UK a PedF UKF) si poty tudentov dokzali udra. Vemi podobn je pri zujme o tdium, kde poet prihlsench klesol na viacerch fakultch za dekdu o viac ako p-vicu, ale naprklad obidve fakulty Preovskej univerzity, i FTV UK, dokzali poty prihlsenchCelkovo je najv zujem o PedF TU, kde sa na jedno plnovan miesto v sasnosti hlsia viactraja uchdzai.

Pre skupinu ako celok pretrvva trend zvyujceho sa publikanho a citanho vkonu v medzin-nch databzach, ktor je ale stle pomerne nzky. Medzirone sce stpa rchlejie ako je slovenpriemer, ale tento rast stle nedosahuje hodnoty ako je tomu u skupn EKONOM i OSTATNE SCelkov vedeck vkon je aj naalej koncentrovan najm u ldra skupiny PedF TU.


39/4239

3.10 Skupina UMEL

Oproti minulmu roku nastalo v skupine umeleckch faklt hne niekoko zmien, ale 1. miesto prvaj obhjila Vysok kola vtvarnch umen (VVU) v Bratislave. Medzi 2. a 6. miestom je stle mal bodov rozdiel a teda aj menie zmeny v jednotlivch ukazovateoch mohli ma vraznej dna poradie v rebrku. Najv vplyv na bodovanie ale mala vmena indiktorov pri vedeckom v

a doktorandoch, kde bola citovanos nahraden umeleckmi vkonmi. Nakoko bola citovanos v-to skupine dlhodobo nulov, zavedenie novho indiktora vrazne zvilo bodov hodnotenie kafakulty, u niektorch to ale bolo vraznejie ako u inch. Do hodnotenia boli zapotan len zvumeleck diela poda de ncie CREU.

Na prv miesto sa dostala VVU vaka zlepeniu v kritrich grantovej spenosti, najm granKEGA a zahraninch grantov. VVU m aj naalej vysok podiel na publikanej aktivite skUMEL, kde medzirone rstla najrchlejie spomedzi vetkch faklt tejto skupiny. Taktie si dr najv podiel potu doktorandov dennho tdia na pote dennch tudentov bakalrskeha magisterskho tdia.

Pokles potu doktorandov v tejto skupine patr medzirone aj dlhodobejie medzi najniie od2010 sa poet doktorandov znil len o niekokch, o predstavuje pokles o 4%. Takmer totonsitucia pri pote tudentov, kde sa ich poet od roku 2008 ako u jedinej skupiny faklt ete nepazvil (o 1%). Najvraznejie zvila poty tudentov Divadeln fakulta VMU (DF VMU), zvila o viac ako 40%.

Tto skupina faklt dlhodobo dosahuje vysok zujem o tdium a ako jedin zatia nebola post-nut znenm potom prihlsench. Niektor fakulty sce zaznamenali pokles o desiatky perceale ostatn to naopak vykompenzovali zvenm zujmom. Najviac sa zvil zujem o Filma televznu fakultu VMU (FTF VMU), ktor sa za poslednch 10 rokov zdvojnsobil. Celkotie fakulty skupiny UMEL vyznauj vemi kompetitvnym prijmacm procesom, kde sa na vfaklt dostane menej ako tvrtina uchdzaov a len jedin prijme viac ako polovicu zujemcov. T-tie podiel tudentov relne zapsanch na tdium je vemi vysok a u viny faklt presahuje 9V sasnosti je najiadanejou DF VMU, kde sa na jedno plnovan miesto hlsi viac ako es u-dzaov. Naalej tak ostva vina faklt tejto skupiny na poprednch miestach zujmu aj v ko-kurencii vetkch faklt na Slovensku. Taktie, o sa tka priemernch vsledkov za cel skups vnimkou medicnskych faklt, je tu viditen ovea vy zujem zahraninch tudentov aktomu u ostatnch skupn faklt a v priemere dosahuje takmer 8%.


40/4240

Z m e n

a

P o r a d i

e

F a k u

l t a

P r i e

m e r

2 0 1

4

2 0 1 3

2 0 1 2

2 0 1 1

Skupina UMEL Ukazovatele Predchdzajceumiestnenie

Vysok kola vtvarnch umen

Fakulta muzickch umen AU

Divadeln fakulta VMU

Fakulta vtvarnch umen AU

Filmov a televzna fakulta VMU

Hudobn a tanen fakulta VMU

Fakulta umen TUKE

Fakulta dramatickch umen AU

1

2

3

4

5

6

7

8

49

91

67

62

69

73

43

75

70

59

70

55

54

65

54

41

51

51

28

45

29

33

44

20

65

62

52

62

64

62

46

35

100

10

47

39

22

4

25

9

1

3

2

5

6

4

7

8

2

4

1

3

6

5

7

8

5

1

3

4

6

2

7

8

67,254,752,652,347,747,342,435,9

V z d e l

v a n i

e

D o k t

o r a n d i

G r a n t o

v

s p e n

o s

A t r a k t i v i

t a t d

i a

V e d a

a v

s k u

m

3.11 Skupina TEOLOG

Oproti minulmu roku nastalo v skupine teologickch faklt niekoko mench zmien, ale pri relanzkych bodovch rozdieloch v strede tabuky nastali pohyby naj

hodnotenie fakÚlt vysokÝch ŠkÔl 2014

Documents