expertiza nr sr - mgr. art. hrnciar

ZNALCI :

MUDr. !ubomr STRAKA, PhD.

MUDr. Jozef KRAJ"OVI", PhD.

MUDr. Franti#ek $TULLER, PhD.

Prof. MUDr. Franti#ek NOVOMESK%, PhD.

STAV SDNEHO LEKRSTVA A MEDICNSKYCH EXPERTZ

Jesseniova lekrska fakulta Univerzity Komenskho

Univerzitn nemocnica Martin

MARTIN

ZADVATE!:

Mgr. art. Andrej HRN"IAR

Poslanec Nrodnej rady Slovenskej republiky

BRATISLAVA

ZNALECK EXPERTZA

vo veci:

nzke koncentrcie etanolu v krvi /vedenie jednostopov&ch dopravn&ch prostriedkov

PO"ET STRN: 15

PO"ET OD OVZDAN%CH VYHOTOVEN: 2

2

1 . VODN "AS

1 .1. loha znalc ov

Na zklade !iadosti Mgr. art. Andreja HRN"IARA, poslanca nrodnej rady

Slovenskej republiky, podvaj znalci:


zstupca prednostu stavu sdneho lekrstva a medicnskych expertz JLF UK a UNM


zstupca prednostu stavu sdneho lekrstva a medicnskych expertz JLF UK a UNM


odborn# asistent stavu sdneho lekrstva a medicnskych expertz JLF UK a UNM


prednosta stavu sdneho lekrstva a medicnskych expertz JLF UK a UNM

znaleck expertzu vo veci po!vania alkoholick#ch npojov vodi$mi jednostop ov#ch

osobn#ch dopravn#ch prostriedkov (bicyklistov).

1.2 . (el zna leck ej expertzy

Mgr. art. Andrej HRN"IA R, poslanec NR SR , po!iadal listom zo d%a

09.05.2012 stav sdneho lekrstva a medicnskych expertz JLF UK a UNM v Martine

o vypracovanie znaleckej expertzy, v ktorej ma li znalci posdi& a zodpoveda&

nasledovn otzku :

1. Pri akej koncentrcii alkoholu v krvi je osoba nespsobil k bezpe$nmu vedeniu

a ovldaniu jednostopovho vozidla bez motora?

3

1.3. D tum vy)iadania znaleck ej expertzy : 09.05.2012

1.4. Dtum, ku ktormu je znaleck expertza vypracova n : 05.06.2012

1.5 . Podklady k vypracovaniu znaleck ej expertzy :

- !iados& o vypracovanie znaleckej expertzy

- odborn podklady pre hodnotenie metabolizmu etanolu v udskom organizme

a vplyvu etanolu na udsk# organizmus

- zdrojov daje vo forme re centn#ch publika$n#ch v#stupov

2 . NLEZOV "AS

2.1. S(asn& stav pozna tkov o etanole a alkoholick&ch npojoch

Etanol je priezra$n, bezfarebn, prchav, silno hygroskopick, horav, ahko

pohybliv tekutina plivej chute a (pecifickho ostr ho zpachu. Etanol vznik tzv.

liehov&m (alkoholov&m) kvasenm niektor#ch cukornat#ch a (krobov#ch ltok,

prakticky ho mo!no vyrobi& z $ohokovek, $o obsahuje cukry. Priemyseln v#roba

etanolu je v s$asnosti mo!n aj modernou syntetickou cestou. Prirodzen kvasenie

kvasinkami je mo!n len do v#slednej koncentrcie etanolu v kvase v rozmedz 16 - 18

% alkoholu (poda druhu kvasiaceho mikroorganizmu). Alkohol sa z vykvasenej zmesi

m!e nsledne odlu$ova& varom so zr!anm etanolov#ch pr v ochladzovacom mdiu.

Tento proces sa naz#va destilcia a je nm mo!n dosiahnu& podstatne vy((ie

koncentrcie etanolu v alkoholickom npoji. Etanol nachdza svoje vyu!ite najm

v potravinrstve, kde sl!i takmer v#lu$ne na v#robu alkoholov#ch npojov a na v#robu

octu.

Za alkoholick& npoj sa poda platn#ch zkonn#ch noriem pova!uj liehoviny,

destilty, vno, pivo a in npoje, ktor obsahuj viac ako 0,75 objemovho percenta

(obj.%, resp. vol.%) alkoholu. Ak sa nejedn o liehovinu, vno $i pivo, musia by& poda

tohto zkona v(etky npoje, obsahujce viac ako 0,75 objemov#ch percent alkoholu,

4

v#razne ozna$ovan ako alkoholick. Zkladnou zlo!kou alkoholick#ch npojov je teda

etanol (etylalkohol, alkohol), zmie(an# v rznom pomere s vodou.

Liehovina je kvapalina obsahujca etanol, ktor je ur$en na priamu udsk spotrebu,

m (pecifick organoleptick vlastnosti a mno!stvo etanolu najmenej 15 objemov#ch

percent. Vyrba sa destilciou zpary, vzniknutej alkoholov#m kvasenm.

Vna s alkoholick npoje, ktor s pripr aven kvasenm ovocn#ch (tiav, naj$astej(ie

pridanm kvasiniek. Vno v u!(om slova zmysle sa pripravuje kvasenm vnneho mu(tu

z vnnej rvy.

Pivo mo!no charakterizova& ako peniv# alkoholick# npoj, saturovan# oxidom

uhli$it#m, vznikajcim v procese kvasenia. Vyrbaj sa alkoholov#m kvasenm

naj$astej(ie z ja$me%a.

Etanol je zkladn psychoaktvna zlo)ka alkoholick&ch npojov , pri$om

jeho bazlnou vlastnos&ou je tlmiv# $inok na centrlny nervov# systm - etanol brzd

prevod impulzov nervov#mi vlknami. Jeho $inok je teda vemi podobn# $inku

sedatv a hypnotk. $inky alkoholu sa prejavuj v prvom rade na nervovom systme

preto, lebo vysoko(pecializovan tkanivo centrlneho nervovho systmu najviac zo

v(etk#ch tkanv zvis od optimlnej funkci e bunkov#ch membrn, ktor etanol

po(kodzuje.

(inok etanolu na *udsk& organizmus sa za$naj okamihom prvho po!itia

alkoholu, a to z toho dvodu, !e alkohol sa za$na vstrebva& hne) ako sa dostane do

za!vacieho traktu. Aj ke) vstrebvanie alk oholu za$na u! v stach, mno!stvo

vstrebanho alkoholu v stach je len mal a zostva pod rov%ou elimincie, $o

znamen, !e k preukzatenmu zv#(eniu koncentrcie alkoholu v krvi nedjde ani

keby $lovek podr!al napr. silne koncentrovan# npoj v stach p o dlh(iu dobu. Alkohol

sa nsledne vstrebva a! zo !aldka - asi 20 percent a rozhodujca $as&, t.j. a! 80

percent vypitho alkoholu, sa vstrebva a! z dvanstnika a z hornho seku tenkho

$reva.

5

Stupe+ ovplyvnenia *udskho jedinca etanolom mo!n o ho teda pozorova&

v troch zkladn#ch rovinch:

a. Postihnutie senzorick&ch schopnost organizmu sa premieta najtransparentnej-

(ie do porch zraku a so stpajcou koncentrciou alkoholu aj do porch sluchu.

Badaten je najm pred*!enie doby, nutnej na p rjem zrakov#ch a sluchov#ch vnemov.

b. Postihnutie motorick&ch funkci organizmu je spsoben r#chlej(m depresn#m

$inkom alkoholu na centr svalov#ch skupn vystiera$ov (extenzorov) oproti $inku na

oh#bacie svaly (flexory). Tto diskrepancia sa prejav uje zkonite na naru(en chdze,

poruche stability a poruche udr!iavania rovnovhy. V(etky $innosti, vykonvan pod

vplyvom alkoholu s vykonvan pomal(ie a hor(ie. $inkom etanolu sa taktie!

predl!uje reak$n doba, t.j. $as , ktor# je potrebn#.

c. Postih nutie kognitvnych (psychick&ch) funkci je spsoben paralytick#m

$inkom etanolu na rozumov a kontroln funkciu mozgovej kry. Alkoholizovan#

jedinec subjektvne pocity v$(ch psychick#ch a fyzick#ch schopnost, $o vedie hlavne

k prece%ovaniu vlastn#ch schopnost a k strate sebakontroly. Zn!enie pozornosti, tzv.

vigility spsobuje zn!en schopnos& obrti& svoju pozornos& k nov#m javom

a ne$akan#m situcim.

V#sledn# efekt psobenia etanolu na udskho jedinca je v!dy dan# kombinciou

vy((ie uvedenho postihnutia senzorick#ch, motorick#ch a psychick#ch funkci.

$inky etanolu na udskho jedinca zvisia od koncentrcie etanolu v udskom

organizme. Zis&ovanie koncentrcie etanolu v udskom organizme naj$astej(ie

prebieha vy(etrenm koncentrcie etanol u:

a. v krvi (odber krvnej vzorky s nsledn#m laboratrnym vy(etrenm) , pri$om v#sledok

uvedenej koncentrcie sa uvdza v jednotkch g/kg, resp. g.kg -1, $o je vlastne

ekvivalent v minulosti pou!vanej jednotky promile.

6

b. vo vydychovanom vzduchu (vy(et renie pou!itm dychovho analyztora , napr.

zn. Drger, Intoximeters apod. ), pri$om v#sledok uvedenej expertzy sa uvdza

v jednotkch mg/l, resp. mg.l -1. V#sledn koncentrciu etanolu vo vydychovanom

vzduchu mo!no prepo$ta& na koncentrciu etanolu v krvi, poda zkonn#ch noriem SR

koeficientom 2,1 .

0,1 mg/l je tak vlastne odrazom koncentrcie etanolu v krvi vo v#(ke 0,21 g/kg

(promile).

1 mg/l je tak vlastne odrazom koncentrcie etanolu v krvi vo v#(ke 2 ,1 g/kg

(promile).

2.2. Prvne aspekty hodnotenia po)itia alkoholick&ch npojov :

Prvne normy, platn v s$asnosti na zem SR, zakladaj represiu u!vania

alkoholu na tzv. nulovej tolerancii , t.j. predpokladaj, !e $lovek, ktor# nepo!val

alkoholick npoje m v svojej krvi, resp. v dychu, nulov koncentrciu etanolu.

Uveden# predpoklad je v(ak zo sdnolekrskeho hadiska nepravdiv#

a neprpustn#, na $o Slovensk sdnolekrska spolo$nos& SLS, ako aj jednotliv# sdni

lekri upozor%ovali opakovane u! od zavedenia zmienen#ch prvnych noriem.

Tzv. nulov koncentrcia etanolu v *udskom organizme zisten be)n&mi

anal&zami neexistuje z viacer&ch dvodov:

a. Etanol je prirodzenou s$as&ou udskho metabolizmu. +udsk# organizmus si ur$it

mal mno!stvo etanolu, ktor# je potrebn# v chemick#ch procesoch, nepretr!ite vytvra

a nsledne odbrava. V krvi a dychu udskho jedinca sa preto m!e nachdza& ur$it

minimlna koncentrcia etanolu, ktor sa tam nachdza nsledkom endognnych

procesov a nie exognnym po!itm alkoholickho npoja.

b. Etanol sa m!e do udskho organizmu dosta& z vonkaj(ieho prostredia aj bez

vypitia alkoholickho npoja. V rznych ovocn&ch #,avch $i nealkoholick#ch

npojoch z vysok#m obsahom cukru, ktor neboli dostato$ne zakonzervovan, m!e za

7

ur$it#ch vhodn#ch okolnost vznikn& mal mno!stvo etanolu, ktor sa m!e dosta& do

udskho organizmu.

c. Etanol sa m!e v udskom organizme v minimlnom mno!stve vytvori, v trviacom

trakte po vypit v$(ieho mno!stva ovocnej (&avy, nealkoholickho npoja z vysok#m

obsahom cukru, $i po zjeden v$(ieho mno!stva sladkho ovocia.

d. Stanovenie koncentrcie etanolu v udskom organizme (krvi, resp. dychu) prebieha

za pomoci prstrojovej a laboratrnej techniky. Ka!d takto zariadenie, ako aj

metodika, ktorou sa na danom zariaden predmetn vzorka vy(etruje, podlieha ur$itej

laboratrnej chybe . Prakticky to znamen, !e aj u $loveka, ktor# !iadny alkohol

nepo!il a v jeho krvi sa alkohol v meratenom mno!stve nenachdza, m!e prstroj

namera& pozitvnu koncentrciu etanolu. Tto prpu stn odch#lka, tzv. laboratrna

chyba m!e pri s$asn#ch metodikch dosahova& a! 0,2 g/kg (promile) pri vy(etren

krvnej vzorky plynovou chromatografiou, resp. 0,1 mg/l pri vy(etren vydychovanho

vzduchu dychov#m analyztorom.

Na zklade vy((ie uveden# ch skuto$nost zstupcovia medicnsko-vednho odboru

sdne lekrstvo od za$iatku namietali zavedenie tzv. nulovej tolerancie do praxe,

pri$om navrhovali tolerovanie minimlnej koncentrcie etanolu , zistenho v krvi,

resp. dychu vy(etrovanej osoby do v#(k y 0,3 g/kg (promile), resp. 0,14 mg/l

(Stanovisko Slovenskej sdno-lekrskej spolo!nosti k problematike prepo!tov

koncentrcie etanolu v krvi, Prloha !. 1 - Pokyny pre stanovenie etanolu, Bratislava, 3.

schdza v"boru SSLS, 2003. In: Soud. Lk., 49, 2004, !. 2, s. 22 - 24, resp. Stanovisko

doc. MUDr. J. Baureovej, CSc. k #iadosti Prezdia PZ z d$a 21.06.2002 - !.j. PPZ -18-

50/VTR-2002-07-25).

Psobeni e etanolu na *udskho jedinca je zna$ne individulne a zvis

v#znamn#m spsobom od momentlneho p sychickho a fyzickho stavu

alkoholizovanej osoby, ako aj od miery jeho adaptcie na $inky opakovanej etanolovej

expozcie. Pre potreby represie negatvnych $inkov alkoholizmu na bezpe$nos& cestnej

premvky je v(ak potrebn a nevyhnutn $inky etanolu n a udsk# organizmus do istej

8

miery pau(alizova&. Vzhadom na skuto$nos&, !e v(eobecn posudzovanie $inkov

etanolu na udsk# organizmus je domnou medicnsko -vedn#ch odborov sdne

lekrstva a psychiatria, s to prve odbornci z t#chto dvoch odborov, ktor formuj

a pripravuj podklady pre (ttne zlo!ky, zaoberajce sa regresiou negatvnych dopadov

alkoholizmu.

Na zklade dlhoro(nho v&skumu v oblasti alkoholgie tak bolo postupne

mo)n djs, ku konsenzu a stanoven zkladn&ch hodnotiacich limitov:

0,3 g/kg (promile), resp. 0,14 mg/l

- je maximlna koncentrcia etanolu v krvi, ktor mo!no pova!ova& za nev#znamn,

t.j. konanie udskho jedinca s uvedenou koncentrciou nie je etanolom ovplyvnen,

t.j. ovplyvnenie psychick#ch, senzorick#ch a motorick#ch funkci udskho organizmu je

zanedbate*n a nev&znamn .


- je koncentrcia etanolu v krvi, ktor je platn ako horn tolerovan hranica vo

v$(ine $lensk#ch (ttov Eurpskej nie, zrove% je to koncentrcia, ktor Komisia

eurpskych spolo$enstiev odpor$a prija& $lensk#m (ttom v rmci Stratgi e E na

podporu $lensk#ch (ttov pri zni!ovan rozsahu (kd svisiacich s po!vanm alkoholu .

Z hadiska sdnolekrskej alkoholgie pri uvedenej koncentrcii etanolu v krvi

udsk ho jedinca u! dochdza k ur$itmu ovplyvneniu psychick#ch, senzorick#ch

a motorick#ch funkci udskho organizmu, toto ovplyvnenie v(ak mo!no pova!ova& za

minimlne .


- udsk# jedinec s uvedenou a vy((ou koncentrciou etanolu v krvi nie je schopn# by&

$astnkom cestnej premvky bez toho, aby ohrozil seba alebo in#ch $astnkov

cestnej premvky

9

3 . EXPERIMENTLNA A POSUDKOV "AS

Na stav e sdneho lekrstva a medicnskych expertz JLF UK a UNM bola

v d%och 14.05.2012 a! 30.05.2012 vykonan sri a expertz za $elom stanovenia

korelcie medzi mno!stvom po!itho alkoholickho npoja a dosiahnutou

koncentrciou etanolu v krvi udskho jedinca.

Medicnske expertz y prebiehali za rovnak#ch, vopred ur$en#ch laborat rnych

podmienkach:

1. Teplota miestnosti - 22 stup%ov Celzia

2. Teplota alkoholickho npoja - 15 - 20 stup%ov Celzia

2. Npl% !aldka - stredn

3. Interval po!vania alkoholickho npoja - 10 mint

4. "akacia doba pred prv#m meranm -15 mint

5. Interval merania - 15 mint

6. Meranie koncentrcie etanolu v dychu bolo vykonan dychov#m analyztorom

Draeger Alcotest 7410 Plus com, v#robn $slo ARZN-0067, naposledy certifikovanom

Slovensk#m metrologick#m stavom Bratislava d%a 08.02.2012 - Certifikt o overen $.

174/260/45/12.

Cie*om expertzy bolo ur$enie maximlne dosiahnutenej koncentrcie etanolu vo

vydychovanom vzduchu po po!it jednej obvyklej dvky alkoholickho npoja (500 ml

pri pive, resp. radleri , 200 ml pri vne a 50 ml pri destilte). Pri expertze boli pou!it

najbe!nej(ie typy alkoholick#ch npojov.

Vy#etrovan vzorka pozostvala zo (iestich osb:

1. pohlavie mu!sk, Body mass index - 26,2



4. pohlavie mu! sk, Body mass index - 28

5. pohlavie !ensk, Body mass index - 21,9


10

V&sledky expertzy exaktne potvrdili zku korelciou a priamu zvislos& medzi

koncentrciou a mno!stvom alkoholickho npoj na jednej strane a v#(ku dosiahnutej

koncentrcie etanolu.

Nsledne s uveden prklady jednotliv#ch expertz pre naj$astej(ie konzumovan

druhy alkoholick#ch npojov. Na osi X s uveden $asov daje od skon$enia pitia

v mintach, na osy Y s uveden v#sledky dychovej anal#z y v mg/l, ka!d $iara

zobrazuje v#sledky jednho jedinca z testovanej vzorky v porad, v akom s uveden#

vy((ie:

Radler (mie#an& alkoholick& npoj z piva a ovocnej #,avy):

Pivo 10

11

Pivo 12

Biele vno:

"erven vno:

12

Destilt:

V&sledky expe rtzy mo!no vzhadom na jej cie zhrn& do nasledovn#ch v#stupov:

a. Pri eventualite pova!ovania koncentrcie etanolu vo vydychovanom vzduchu vo

v#(ke 0,14 mg/l (t.j. 0,3 g/kg (promile)), za koncentrciu bezpe$n pre cestn

premvku mo!no u zdravho udsk ho jedinca mu)skho pohlavia pova!ova& za

bezpe$n po!itie 10 00 ml Radlera (mie#anho alkoholickho npoja), 500 ml

10 ! piva, 200 ml bieleho vna (i 50 ml 40% destiltu .

b. Pri eventualite pova!ovania koncentrcie etanolu vo vydychovanom vzduchu vo

v#(ke 0,14 mg/l (t.j. 0,3 g/kg (promile)), za koncentrciu bezpe$n pre cestn

premvku mo!no u zdravho udskho jedinca )enskho pohlavia mo!no pova!ova&

z hadiska $inkov na bezpe$nos& cestnej premvky za bezpe$n po!itie 500 ml

Radlera (mie#anho alkoholi ckho npoja), 300 ml 10 ! piva, 100 ml bieleho

vna (i 30 ml 40% destiltu .

In -al#ie okolnosti , ktor by e(te mohli by& dle!it pre posdenie

zadvateom , neboli pri v#kone medicnskej expertzy zisten.

13

4 . ZVER

Zverom znalc i odpoved aj na otzk u zadvate*a:

1. Pri akej koncentrcii alkoholu v krvi je osoba nespsobil k bezpe(nmu

vedeniu a ovldaniu jednostopovho vozidla bez motora?

Za koncentrciu, pri ktorej s schopnosti udskho jedinca by& $astnkom cestnej

premvky bez ovplyvnenia jeho psychick#ch, senzorick#ch a motorick#ch funkci

mo!no zo sdnolekrskeho hadiska pova!ova& koncentrciu alkoholu (etanolu) v krvi

vo v#(ke 0,3 g(kg (promile), t.j. 0,14 mg/l alkoholu (etanolu) vo vydychovanom

vzduchu. Tolerovanie vy(( ie uvedenej koncentrcie etanolu v krvi je zrove% v zhode

zo stanoviskom Slovenskej sdnolekrskej spolo$nosti SLS.

Za koncentrciu, pri ktorej s schopnosti udskho jedinca ovplyvnen, av(ak

s minimlnym vplyvom na bezpe$nos& cestnej premvky a osoba je e(te spsobil

by& bezpe$n#m $astnkom cestnej premvky (odpor$anie Komisie eurpskych

spolo$enstiev), mo!no zo sdnolekrskeho hadiska pova!ova& koncentrciu etanolu

v krvi vo v#(ky 0,5 g/kg (promile), t.j. 0,24 mg/l etanolu (alkoholu) vo

vydychovanom vzduchu.

Vy((ie uveden daje sa vz,ahuj na v#etk&ch (astnkov cestnej

premvky , nakoko zo sdnolekrskeho hadiska nemo!no ak#mkovek spsobom

oddeli& $inky alkoholu (etanolu) na $astnkov cestnej premvky na zklade toho, $i

sa jedn o motorov alebo nemotorov vozidlo, resp. jednostop ov alebo dvojstop ov

vozidlo.

Znaleck expertza bola vypracovan na zklade poznatkov metabolizmu etanolu

v udskom organizme, ako aj s prihliadnutm k poznatkom t#kajcich sa posudzovania

opitosti u udsk#ch jedincov.

14

Zverom znalc i uvdza j , !e bol i oboznmen o v#zname znaleckho posudku

z hadiska v(eobecnho zujmu a o trestn#ch nsledkoch krivej v#povede, $i myselne

nesprvne vypracovanho znaleckho posudku .

Zoznam zdrojov &ch dajov teoretickej (asti medicnskej expertzy:

DiMaio, V.J., Dana, S.E.: Handbook of Forensic Pathology, 2nd edition, Boca Raton,

CRC Press, 2007:270-271.

Karch, S. B.: Drug Abuse Handbook, 2nd edition, Washington, D.C., CRC Press,

2006:376 - 395.

Li, G., Barker, S.P.: Alcohol in fatally injured bicyclists. Accid Anal Prev, 1994, 4:534

- 548.

Li, G., Barker, S.P., Smialek, J.E., Soderstrom, C.A.: Use of alcohol as a risk factor

for bicycling injury, JAMA, 2001, 7:893 - 896.

Payne - James, J., Byard, R.W., Corey, T.S., Henderson, C.: Encyclopedia of forensic

and legal medicine, Oxford, Elsevier Ltd., 2005: 1742.

Stanovisko Slovenskej sdno-lekrskej spolo$nosti k problematike prepo$tov

koncentrcie etanolu v krvi, Prloha $. 1 - Pokyny pre stanovenie etanolu, Bratislava, 3.

schdza v#boru SSLS, 2003. In: Soud. Lk., 49, 2004, $. 2, s. 22 - 24.

Straka, +., Hirt, M., Novomesk#, F., Kraj$ovi$, J., ,tuller, F.: Alkohologie v soudnm

lka-stv. Martin, Osveta, 1. vyd., 2011:182.

Straka, +., Novomesk#, F., Kraj$ovi$, J., ,tuller, F.: Sdnolekrska alkoholgia.

Martin, Osveta, 1. vyd., 2011:160

Straka, +., Hirt, M., Novomesk#, F. et al. Kompendium sdnolekrskej toxikolgie.

Martin, Osveta, 1. vyd., 2012:182.

Straka, L., Zubor, P., Novomesk#, F., Stuller, F., Krajcovic, J., Kajo, K., Danko, J.:

Fatal alcohol intoxication in women: A forensic autopsy study from Slovakia. BMC

Public Health 2011;11:924

Stratgia E na podporu $lensk#ch (ttov pri zni!ovan rozsahu (kd svisiacich

s po!vanm alkoholu. Komisia eurp skych spolo$enstiev.Brusel,24.10.2006. OZNME-

NIE KOMISIE RADE, EURPSKEMU PARLAMENTU, EURPSKEMU HOSPODRSKEMU

A SOCILNEMU V.BORU A V.BORU REGINOV (online). dostupn na http://eur -

ex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2006:0625:FIN:SK:HTML

15

,tull er, F., Novomesk#, F.: Dopravn nehody cyklistov. In: Intern medicina pro

praxi, 2003, 6, s. 291 - 295.

,tuller, F., Novomesk#, F.: Smrten razy bicyklistov. In: "s patol. a soud. lek.,

1999, 4, s. 2 - 9.

,tuller, F.: Sdnolekrske aspekty smrten#ch razov bicyklistov - Doktorandsk

dizerta$n prca, Martin, stav sdneho lekrstva JLF UK, 2003.

Vorel, F. a kol.: Soudn lka-stv, I. vydn, Praha, Grada Publishing, 1999 :529 -

535.

V Martine d+a 05 .06 .20 12 Skon(en a podpsan.





expertiza nr sr - mgr. art. hrnciar

Documents