V každom človeku sa skrýva základná mravnosť a dobro.Ak im načúva a koná podľa nich, veľkým dielom prispieva k tomu,

čo tento svet potrebuje najviac.

Pavol Barabáš

Možno sa budeme opakovať, ale na to, aby sme zmenili svet, či myslenie iných musímezačať každý z nás od seba. Pred pár dňami som si prečítala zaujímavý blog pod názvom„Minimalistická výzva 2017“. Autorka, Daniela Slávik, sa rozhodla celý rok nenakupovaťoblečenie, topánky, doplnky a nosiť to, čo má doma v skrini. Dokonca zašla tak ďaleko,že do zoznamu zaradila aj knihy a začala navštevovať knižnicu. Cieľom nebolo šetriť,ale naplno využívať veci, ktoré vlastní a má ich rada, len sa k nim cez to množstvonedostane. Proste sú v poradovníku. Zaujímavé boli práve reakcie na jej výzvu a tienás podporili opätovne zaradiť do programu 6. ročníka filmového festivalu Olomániefilmy, ktoré poukazujú na to, ako niektoré krajiny sveta dokážu spotrebovať všetkoa ako málo potrebujú k životu v protiklade k tým, kde konzum presahuje zdravýrozum. Samozrejme okrem filmov sa stretneme s množstvom zaujímavých ľudí, ktorísa venujú odpadu, jeho recyklácií, triedeniu, či zachytenia jeho pôsobenia vo svete.Prajeme príjemné sledovanie!

Karin Zvalová

Fil

mo

vý

fest

iva

lO

LO

MÁ

NIE

8.45 – 9.00 Otvorenie 6. ročníka filmového festivalu Olománie9.00 – 9.30 Požičaná planéta: Ostrov zlých duchov9.30 – 9.50 Na slovíčko s hosťom: Jaroslav Blaško a jeho svet pod vodou9.50 –10.20 Roman Juraško talk show – PLAST

Michal Sebíň (NATUR-PACK), Peter Krasnec (APOH)a Maroš Vančo (Vassal)

10.20 –10.30 Prestávka10.30 –11.35 Pavol Barabáš – Tepuy – Cesta do hlbín Zeme

8.45 – 8.50 Otvorenie 2. dňa festivalu8.50 – 9.30 Adela talk show – SKLO

Lukáš Latinák o histórii skla, Michal Sebíň (NATUR-PACK)o triedení skla a primátor Ivo Nesrovnal o odpadev Bratislave

9.30 –10.00 Mustang10.00 –10.30 Adela talk show – Pavol Barabáš a jeho túžba po poznaní

nepoznaného10.30 –10.40 Prestávka10.40 –11.10 Požičaná planéta: Inštinkt11.10 –11.40 Na slovíčko s hosťom: Jaroslav Blaško a jeho svet pod vodou

8.45 – 9.00 Otvorenie 3. dňa festivalu9.00 – 9.25 Diana Hágerová talk show – PAPIER

Michal Sebíň (NATUR-PACK) a Marek Belák (Spaľovňa OLO)9.25 –10.35 Pavol Barabáš – Tajomné Mamberano

10.35 –11.00 Ľuboš Fellner – Lovci ľudožrútov – najčistejšie a najšpinavšieostrovy sveta

11.00 –11.10 Prestávka11.10 –11.40 Požičaná planéta: Obeť11.40 –12.00 Na slovíčko s hosťom: Jaroslav Blaško a jeho svet pod vodou

1. marec 2018

28. február 2018

27. február 2018

��� PROGRAM FFO ���

2

Filmový dokument Tepuy, je príbehomodohrávajúcim sa hlboko uprostred ori-nockého pralesa, z ktorého kolmo dovýšky vyrastajú záhadné stolové hory.Na ich neprístupných platách sa za-chovali prehistorické formy života sta-ré milióny rokov. V gigantickom laby-rinte najstarších hornín sveta vylepta-li kolónie bizarných organizmov naj-väčšiu kremencovú jaskyňu na svete.Skupina slovenských a českých jasky-niarov a nadšencov sa vydala na ne-bezpečnú expedíciu. V mohutnompodzemí odhaľujú stratený svet. Náj-du však viac otázok ako odpovedí...

Mustang dlho utajované kráľovstvo naúzemí Nepálu v bájnej zemi Lo je akovklinené do Tibetu. V stredovekej pev-nosti dobre ukrytej za hradbami ne-dobytných Himalájí sa akoby zastavilčas...Pred kráľovským palácom mnísibez prestania odriekajú starú budhis-tickú modlitbu a poobedňajší vietordeň čo deň neúnavne zahladzuje sto-py po karavánach... Pevnosť Lo Mont-hang naďalej stráži tajomstvo pozna-ní o zmysle života...

Irian Jaya je vďaka prírodnej aj politic-kej nedostupnosti jedným z poslednýchmiest na Zemi, kde sa civilizovaný člo-vek môže dotknúť primitívneho sveta.Žiadnej expedícii sa ešte nepodaril pre-chod z vnútrozemia k rieke Mambera-mo, ktorá skrýva pred bielym svetomsvoje tajomstvá. Je to sen mnohých ces-tovateľov a dobrodruhov. A práve tuvstúpili dvaja priatelia do neznámejdžungle na tisíckilometrový pochod.Bojovali s nástrahami pralesa, malári-ou, hladom i s vlastnou vôľou, aby na-pokon našli skutočné klenoty. Slogan„Viera, že to dokážu, je silnejšia akodžungľa, malária – i oni sami.“

Názov: TAJOMNÉ MAMBERAMOScenár, strih réžia: Pavol BarabášDĺžka: 67 minRok výroby: 2000Názov: MUSTANG

Scenár, kamera, strih, réžia:Pavol BarabášDĺžka: 28 minRok výroby: 2001

Názov: TEPUY – Cestado hlbín Zeme

Scenár, kamera, réžia: Pavol BarabášDĺžka: 61 minRok výroby: 2006

��� ANOTÁCIE K FILMOM ���

3

Hlavná téma: Kvalita života, rôz-norodosť ľudských civilizácií.Balijskí hinduisti veria, že duchovia súprítomní vo všetkých živých i neživýchveciach. V ich predstavách je Nusa Pe-nida sídlom zlých duchov. Je to tiež jed-no z najlepších miest na svete, kdemožno pozorovať zvláštnu rybu sve-tových oceánov – Mesačníka svietivé-ho. Pri pátraní po mesačníkovi sme oča-rení, akú úctu prechovávajú domorodcik prírode. Nusa Penida je prapodivnýsvet harmónie a mystiky, ktorá opan-táva aj nás a učí nás pokore a pozor-nejšiemu vnímaniu prírody.2. miesto na Medzinárodnom festiva-le potápačských filmov vo Vysokých Ta-trách 2012

Hlavná téma: Rešpektovanie ži-votných podmienok živočíchov.Ľudia veľmi intenzívne zaberajú a in-dustrializujú celú planétu. Divoko ži-júce zvieratá sa musia tejto skutočnostiprispôsobiť. Je zvláštne, že zvieratá,ktorých populácie ľudia zdecimovali,

sú schopné vyslyšať ľudskú túžbu postretnutí. Prečo tulenia aj veľrybia mat-ka dovolia svojim mláďatám priamykontakt s ľuďmi? Čo im našepkáva ichmaterinský inštinkt? Cítia že prežitieich mláďat je závislé od ich vzťahus ľuďmi? Je možné spoločné súžitie ľu-dí a divoko žijúcich zvierat?

Hlavná téma: Ľudský strach, akopríčina hubenia živočíšnych druhovĽudia vždy túžili zničiť to, z čoho malistrach. Na rozdiel od živočíchov vymý-šľali stále dokonalejšie zbrane, až žiad-ny zo živočíchov nemal šancu uniknúť.Až na jedného - Veľkého bieleho žra-loka. Neexistuje účinná zbraň, ktorá byčloveku dala šancu, postaviť sa tomu-to predátorovi zoči voči. Neexistuje všakani dôvod, aby to ľudia mali robiť. Žra-ločí útok na človeka je vlastne omyla aby sme to dokázali, chceme sa s nímpotápať bez klietky vo voľnej vode.„Požičaná planéta“ je súbor doku-mentárnych filmov, ktoré sú venované,prostredníctvom sveta pod vodnou hla-dinou a života domorodých ľudí, my-šlienkam ochrany životného prostredia,trvalo udržateľného rozvoja a hľadaniuskutočnej kvality ľudského života. Hľa-daniu možností, ako sa rôzne kultúryľudí môžu vzájomne obohatiť, aby spo-ločne, ak nie zastavili, aspoň významnespomalili devastovanie planéty Zem.Aby sme ju našim deťom, od ktorýchsme si ju požičali, odovzdali v takomstave, že ešte aj im zostane šanca, abyju oni odovzdali naším vnukom. Preto-že dnes nič nie je dôležitejšie.

Názov: OSTROV ZLÝCH DUCHOVScenár, strih réžia:Jaroslav Blaško – Požičaná planétaDĺžka: 26 min • Rok výroby: 2012

Názov: OBEŤScenár, strih réžia:Jaroslav Blaško – Požičaná planétaDĺžka: 26 min • Rok výroby: 2014

Názov: INŠTINKTScenár, strih réžia:Jaroslav Blaško – Požičaná planétaDĺžka: 26 min • Rok výroby: 2013

4

��� Pavol Barabáš ���filmový dokumentarista a cestovateľ

��� Ktorá krajina ťaočarila a čím? S odstu-pom času majú pre mňastále väčšiu hodnotu ces-ty a dokumenty, v kto-rých sme zachytili prí-rodných ľudí v ich priro-

dzených podmienkach. Spomeniem fil-my Pururambo, Omo – cesta do pra-veku, či Pygmejovia – deti džungle. Bo-li to náročné cesty do doby kamennej,kde sme zachytili ľudí tak, ako sa žilopred niekoľkými tisícročiami. Pre mňato bolo také cestovanie v čase, ktorésa už bohužiaľ nebude dať zopakovať.��� Ktorý národ považuješ za naje-kologickejší? Aký je národ to závisíod vlády. Nemusí zvyšovať HDP, dôle-žité je, aby bol národ šťastný. Naprík-lad takú vládu, ako je v Bhutáne. Po-viete si aký príklad nám môže dať ne-jaká horská ázijská krajina uprostredHimalájí? Osvietený kráľ tam zaviedolpojem hrubé domáce šťastie. Stojí naštyroch pilieroch, ktoré sú zabezpeče-né štyrmi zákonmi v parlamente: 1.Ľu-dia musia žiť v ekologicky čistej kraji-ne, mať prístup k ekologicky čistým po-travinám. 2. Musia mať zabezpečenébezplatné školstvo a zdravotníctvo. 3.Zachovanie tradičnej kultúry. 4. Právona dobrú vládu. To nie je rozprávka, toje kráľovstvo Bhután. Ľudia tam ne-jazdia v drahých autách, ale celý deňsa usmievajú.��� Natáčaš veľa na Slovensku, vní-maš aj pozitívnu premenu krajiny,

pozitívny prístup ľudí k nej? Tu má-me rezervy. Nie je náhoda, že sme sanarodili na tomto kúsku zeme a pretoby sme sa k nej mali správať prinajme-nej s úctou.��� Triediš odpad? Samozrejme, vždykeď vidím plnú smetnú nádobu, somznepokojený, akým smerom sa môj ži-votný štýl uberá.

��� Jaroslav Blaško ���Bádateľ a dokumentarista

podmorského sveta

��� Ktorá krajina ťaočarila a čím? Asi In-donézia, pre jej rozma-nitosť. A tiež ma fasci-nuje tamojší spôsob ži-vota. Je pravda, že naj-častejšie navštevujem

časti obývané hinduistami a to sú ne-smierne milí ľudia. Uctievajú množ-stvo bohov, duchov, dobrý aj zlých,a majú z nich veľký rešpekt. Pre svo-jich zosnulých predkov stavajú v zá-hradách malé domčeky, aby ich du-chovia mali vlastný domov atď. Keďma vidia s kamerou na ulici, veľmiochotne ma pozývajú ku sebe a radimi všetko ukazujú. Sú veľmi priateľs-kí a z toho ich náboženstva vyplýva,že sa úplne inak správajú k prírode.Každý živý tvor aj rastlina, dokonca ajneživé predmety majú svojho ducha,s ktorým chcú domorodci dobre vy-chádzať. Na ostrove Komodo do dneš-ných čias vďaka tomuto ich pohľaduna svet prežil Varan komodský, pred-historický jašter, označovaný za jeden

��� KTO JE KTO NA FFO ���

5

z nových sedem divov sveta. Ja si alemyslím, že tým divom sú ľudia, ktorísa dokázali správať k prírode tak, žetieto varany prežili.��� Ktorý národ považuješ za naje-kologickejší? Toto je nesmierne ťaž-ká otázka. Ja pri svojich cestách vidímdesivé a veľmi rýchle zmeny vo vod-ných ekosystémoch. Stačí pár rokova odrazu je koralový útes, ktorý hýrilživotom iba mŕtvy vápenec. To mavlastne priviedlo k myšlienke doku-mentovať tieto zmeny a zakompono-vať ich do dokumentárnych filmovv rámci projektu „Požičaná planéta“.Ľudia súš menia už tisíce rokov a mysi už tieto zmeny ani neuvedomuje-me. Ale voda práve v posledných de-saťročiach vydáva svedectvo o nega-tívnych dopadoch ľudskej činnosti nanašu planétu. A s tým sa stretávam vša-de. Ale veľmi pozitívne spomienkymám na Tongu. Je to ostrovná krajinav Polynézii. Ľudia sa tam vzdali lovuveľrýb aj napriek tomu, že to bol veľ-mi významný zdroj ich obživy. Pocho-pili, že je oveľa dôležitejšie pomôcť za-chovať tieto nádherné cicavce. Teraztam chodia ľudia z celého sveta pozo-rovať matky a mláďatá Vráskavcovdlhoplutvých. My sme mali dokoncataké šťastie, že sme stretli matku, kto-rá nechala svoje „drobné“ päťmetro-vé mláďa šantiť medzi nami skoro dvehodiny. Celý čas som strávil s kamerouvo vode a keď som sa vrátil na loď, taksa mi z toho zážitku doslova podlomilikolená.��� Triediš odpad? Áno, odpad pocti-vo triedime. Máme štyri smetné nádo-by a snažíme sa aj takýmto spôsobompomôcť životnému prostrediu. Vedie-me k tomu aj vnúčatá, ktoré k nám no-sia už roztriedený odpad z domu.

��� Adela Banášová ���moderátorka a naša separátorka

��� Neustále rozpráva-me ako sa má správnetriediť odpad. Ale ten-to rok, tak ako ten mi-nulý, sme sa zameralifilmovým výberom namyšlienku netvorbyodpadu. Ako sa ty

snažíš netvoriť odpad? Netvorba od-padu je základ! Ako hovorí môj ka-marát – „Triedenie odpadu je len takáslušnosť. Niečo ako keď si neprdnetev reštaurácii.“ Ale najpodstatnejšie jeodpad netvoriť. Takže nemusíme na-kupovať zbytočnosti. Typu - lacné ob-lečenie, ktoré sa vyrába v neľudskýchpodmienkach a vytvára obrovskú eko-logickú stopu, nadmerne balené po-traviny, stále novú elektroniku, ktoránás núti kupovať stále nové verzie nie-čoho, čo stále kratšie vydrží.��� Čo tak nefrajeriť s tým, čo mášnové, ale s tým, že máš niečo naj-dlhšie zo všetkých? Vtedy sa oplatíkúpiť si kvalitu, podľa možnosti vyro-benú na Slovensku, alebo veľmi blíz-ko. Každý z nás vie niečo pre to uro-biť.��� Ktorá krajina je pre teba vzo-rom? Ktorú považuješ za najekolo-gickejšiu? Otec vravel, že najekologic-kejší sú ľudia v kráľovstve Buthán. jetam napríklad prísny zákaz igelitiek.Ľudia majú prirodzenú úctu k prírode.Sami si šijú šaty, vyrábajú vlastnú lát-ku a vďaka tomu chápu, že materiály,ktoré máme k dispozícii sa nezjavia lentak, ale že ich čerpáme z prírody, pre-to oni čerpajú veľmi citlivo a šetrne.Dokonca ekologická výchova je prenich na školách kľúčová. Ľudia, ktorí

6

fajčia sú absolútne spoločnosťou vy-tlačení na okraj.

��� Ľuboš Fellner ���majiteľ CK BUBO

��� Neustále rozpráva-me ako sa má správnetriediť odpad. Ale ten-to rok, tak ako ten mi-nulý, sme sa zameralifilmovým výberom namyšlienku netvorby

odpadu. Ako sa ty snažíš netvoriťodpad? Najmenej odpadu tvorím za-čiatkom roka, keď držím diétu po opu-lentných sviatkoch. No a potom, keďsom na cestách opäť na úspornom reži-me. Pri balení minimalizujem na maxi-mum. Takto sa lepšie pohybujem. Na ex-pedíciách väčšinou lietam lietadlami,kde by mi veľkú batožinu ani nenaloži-li. Na poslednej expedícii som spal 2týždne v jurtách. Bolo to v Altaji, v ho-rách, ktoré sú 4 x rozsiahlejšie než Alpy.Tu ako keby odpadkové koše ani ne-existovali, mali tam totálne čisto. Všet-ko, čo si ľudia dochovali aj spotrebova-li. Kúrili jačími lajnami, jedli jačí tvrdýsyr a ten zapíjali výživným jačím mlie-kom. Od konca augusta do konca júnamusia kúriť, aby dostali teplotu v jurtenad nulu. Asi všetko spália?

��� Lukáš Latinák ���herec a šéf zeleného kontajnera

Olománie

Neustále rozprávameako sa má správnetriediť odpad. Čo nato povieš? Keď niečorobíš, tak to rob najlep-šie ako vieš!

��� Peter Krasnec ���prezident A.P.O.H.

��� Čo je úlohouAPOH? Jedným zo zá-kladných zameraníAPOH je vyvíjanie aktivítsmerujúcich k presadzo-vaniu záujmov svojichčlenov predovšetkým

v oblasti harmonizácie legislatívy od-padového hospodárstva SR s právomEurópskej únie, dodržiavania princípovspoločného európskeho trhu a ochra-ny hospodárskej súťaže.��� Prečo podporuje APOH výchov-novzdelávací projekt OLOMÁNIA?Projekty takéhoto charakteru vycho-vávajú mladé generácie smeromk trvalo udržateľnému rozvoju spo-ločnosti, preto daný projekt podporu-jeme dlhodobo, nakoľko má pre násveľký význam posunúť vnímanie spo-ločnosti aj k otázkam ochrany život-ného prostredia.��� Neustále rozprávame ako sa másprávne triediť odpad. Ale tentorok, tak ako ten minulý, sme sa za-merali filmovým výberom na my-šlienku netvorby odpadu. Ako saty snažíš netvoriť odpad? Je veľmiťažké v súčasnej „obalovej“ dobe ne-tvoriť odpad. Mám vždy snahu kupo-vať to, čo ma najmenej obalov, no nievždy sa to dá. No aj napriek tomu, žekúpim výrobky v obaloch, snažím satriediť maximum odpadov, čo sa dá.Papier, plasty, sklo, kovy, nápojové kar-tóny – to je základ, čo triedim. Snažímsa, aby som minimalizoval tvorbu od-padov a týmto sa snažím ovplyvniť ce-lé moje okolie, od rodiny, priateľov,známych a kolegov z práce. Lebo trie-diť sa oplatí!

7

��� Michal Sebíň ���riaditeľ NATUR-PACK, a.s.

��� Čomu sa spoločnosťvenuje? Spoločnosť NA-TUR-PACK je organizáci-ou zodpovednosti výrob-cov (OZV) a jej úlohou jepre svojich klientov za-bezpečovať dodržiavanie

povinností vyplývajúcich zo zákonao odpadoch. Všetky povinnosti smeru-jú k zabezpečeniu recyklácie vybranýchdruhov odpadov (najmä odpadovz obalov, elektroodpadov a odpadovz batérií a akumulátorov). Dôležitousúčasťou triedeného zberu sú aj samo-správy, ktorých takmer 1100 je zmluv-ným partnerom NATUR-PACKu. ÚlohouNATUR-PACKu je prostredníctvom zbe-rových spoločností (napr. OLO) zabez-pečiť samosprávam fungujúci systémtriedeného zberu komunálneho odpa-du. Aby všetko fungovalo ako má, ukla-dá zákon o odpadoch NATUR-PACKua ostatným OZV aj povinnosť vzdelávaťa motivovať verejnosť k triedeniu od-padov. Práve v tomto smere sa námosvedčila spolupráca s originálnymivzdelávacími projektmi pre deti, aký-mi je aj OLOMÁNIA alebo čoraz popu-lárnejšie OLOCENTRUM.��� Prečo podporujete výchovno-vzdelávací projekt OLOMÁNIA? Pro-gram OLOMÁNIA je pokračovanímúspešného programu OLOMPIÁDA. Po-zostáva zo série atraktívnych podujatía celoročnej aktivity väčšiny bratislav-ských škôl. Deti sa s triedením a recyklá-ciou odpadov oboznamujú hravou for-mou, a to má zásadný význam na ich po-stoj k tejto problematike. Na Slovenskuje úroveň recyklácie komunálnych od-padov nedostatočná. Vzdelávanie detí

od útleho veku zážitkovou formou po-važujeme za jeden z najúčinnejších spô-sobov zvyšovania úrovne triedenia a re-cyklácie odpadov v budúcnosti.��� Ktorá krajina je pre teba vzo-rom? Ktorú považuješ za najeko-logickejšiu? Jedným z našich vzorovmôže byť aj susedné Rakúsko. Úroveňrecyklácie je v tejto krajine na po-predných miestach EÚ (viac ako 60 %)a každý slovenský návštevník tejto kra-jiny ihneď po prechode hraníc regi-struje, že krajina je podstatne čistejšiaako u nás.��� Neustále rozprávame ako sa másprávne triediť odpad. Ale tentorok, tak ako ten minulý, sme sa za-merali filmovým výberom na my-šlienku netvorby odpadu. Ako saty snažíš netvoriť odpad? „Nemy-slím si, že by som bol pri predchádza-ní vzniku odpadu práve vzorový. Aj keďsa hovorí, že najlepší odpad je ten, kto-rý vôbec nevznikne neviem ako sa vy-hnúť najmä množstvu obalov, s ktorý-mi príde človek denne do kontaktu. Zasamozrejmé už dnes považujem nose-nie vlastnej tašky do obchodu alebovýber tovaru, ktorý nie je balený v zby-točných obaloch. A keďže nejaký od-pad vždy vytvorím snažím sa ho vždyvytriediť. A to sa týka hlavne biood-padu, ktorý predstavuje najväčšiu časťodpadu z domácností.“

��� Ivo Nesrovnal ���primátor Bratislavy

��� Prečo ste sa stal čle-nom výboru Olomá-nie? Pretože projektpodporuje zmenu zauží-vaných stereotypov sprá-vania v našom meste

8

a približuje nás k moderným európ-skym spoločnostiam, kde je triedenieodpadu a citlivý vzťah k životnému pro-strediu absolútnou samozrejmosťou.

��� Maroš Vančo ���Vassal EKO, s.r.o.

��� Čomu sa Vaša spo-ločnosť venuje? Spo-ločnosť už viac ako 13 ro-kov poskytuje službyv oblasti odpadovéhohospodárstva, spracova-

nia, recyklácie a zhodnocovania ko-munálneho, priemyselného a staveb-ného odpadu. Ďalej realizuje odvozodpadu, zemné, búracie a výkopovépráce.��� Ktorá krajina je pre nás vzorom?Ktorú krajinu považujeme za naje-kologickejšiu? Jednoznačnou odpo-veďou je Nemecko. Nie len podľa ofi-ciálnych štatistík, ale aj podľa prístupuľudí firiem a aj samospráv. Sú iné kraji-ny, ktoré sú blízko nemeckých čísiel akonapríklad Rakúsko a Slovinsko, ale Nem-ci sú o krok ďalej - ľudia sú vcelku disci-plinovaní a firmy sa správajú už naozajzodpovedne. Naším favoritom sú aj pre-to, lebo Nemci postavili vyspelý a plneživotaschopný recyklačný priemysela sieť regionálnych firmičiek, ktorí vy-rábajú technológie a neustále vyvíjajúnové riešenia a koncepty pre recyklá-ciu. V spojení s ich tradične silnou stro-járskou výrobou a pocitom ich zodpo-vednosti môžu byť vzorom aj pre inékrajiny s marketingovo krajším imageako napríklad Švajčiarsko alebo Švéd-sko.��� Prečo podporujeme výchov-novzdelávací projekt OLOMÁNIA?Nadviažeme na odsek vyššie a podľa

nemeckého modelu sú takéto a po-dobné aktivity jediným spôsobom akoSlovensko dostať z dna ekologickéhozmýšľania. Prekonať ľahostajnosť a tak-mer nulovú tradíciu nie je možné bezcelospoločenského tlaku a bez vedo-mia zodpovednosti za podiel každéhojednotlivca na celku je ťažká úlohaa beh na dlhú trať. Olománia je pio-nier a vnímame ju ako lastovičku, kto-rá síce leto nerobí, ale bez ktorej letoani nepríde. Veľmi tomuto projektufandíme a sami máme svoj edukačnýprogram, preto sa radi pripojímek akejkoľvek aktivite, ktorá môže pri-spieť k zvýšeniu úrovne ekologickéhopovedomia na Slovensku.��� Ako sa snažíme netvoriť odpad?Máme viacero prístupov, ktoré sme za-viedli a naši zamestnanci sa s nimi re-latívne rýchlo zžili. Uvedieme pár me-tód akými sa snažíme netvoriť odpad,napr. že všetku internú komunikáciuvedieme najmä v elektronickej podo-be, takže tlačiareň je využívaná naozajlen minimálne, pitný režim na recy-klačnom dvore zabezpečujeme len au-tomatmi s veľkými galónmi vody, kto-ré sú zamestnancom neustále k dispo-zícii, takže vôbec nekupujeme nápojev PET-fľašiach, prevádzkové kvapalinydo strojov zabezpečujeme výhradnev sudoch a nie v malých bandaskách,čistiace prostriedky a mydlo kupujemevo veľkých baleniach a potom to roz-lievame do dávkovačov a pod. Nejdevšak len o netvorbu odpadu, ale ajo znovu používanie tzv. reusáciu. Veľ-mi sme si zvykli z dovezeného odpaduvyberať využiteľné predmety – textil,ktorý vytriedime z odpadu používamena čistenie pri údržbe strojov, zo za-chovalých panelov sme si vytvorili nie-koľko manipulačných plôch, starý olej

9

10

zo strojov používame na mazanie re-ťazí dopravníkov, na vyrovnávanie ko-munikácií v areáli využívame výhrad-ne vlastný asfaltový recyklát, plastovéschodíky z rozbitej detskej preliezačkypoužívame ako plošinu pri údržbe me-chanizmov, a iné. Bežne nachádzamev privezenom odpade skrutkovače,

kliešte, montážne kľúče alebo kladivá,ktoré sa nám na prevádzke vždy zídu.Našim tromfom sú zamestnanci, ktorísa dnes už úplne prirodzene bez aké-hokoľvek mentorovania často krát veľ-mi umne vynájdu až sa sami čudujemeako elegantne môže odpad dostať dru-hú šancu.

Ďakujeme všetkým partnerom filmového festivalu Olománie!

��� PARTNERI FFO ���

Raj na Zemi?Ostrov Nové Írsko je prenádherný, ne-uveriteľne upravený, čistučký. Ako jeto možné? Na takomto čistučkom mies-te sa žije veľmi príjemne, no väčšina ľu-dí to nedokáže a v krajinách tretiehosveta je čistota verejných miest obrov-ským problémom. Pláže Šalamúnovychostrovov sú plné odpadkov, africkémestá, to je jeden veľký des, odpad savysýpa bežne do riek, na plážach Togasa musíte vyhýbať kope výkalov. Ve-zieme sa najlepšou cestou, akú smev Papua Nová Guinea zažili, vymaka-nou asfaltkou. To je šok, ako keď naSlovensku nájdete neskorumpované-ho politika či vzdelaného hokejistu. Ideo Boluminski highway, cestu nazvanúpodľa Franza Boluminského, narode-ného v severnom Poľsku, ktorý bol po-čas Nemeckej koloniálnej nadvládyhlavným šéfom ostrova. Chodil na ko-ni a presviedčal dedinčanov, aby si zo-

brali na starosť “svoju” časť cesty. Prá-ca bola v nemeckých kolóniách povin-ná, no Boluminski náčelníkov pre-svedčil o prospešnosti projektu a hlav-ne, aby sa o cestu naďalej pravidelnestarali. V trópoch je to riadna pakáreňčosi udržať funkčné. A toto sa Bolu-minskému podarilo a za to si ho do-máci veľmi vážia a diaľnicu premeno-vali a na jeho počesť nesie jeho meno:Boluminski highway. Zároveň ide o naj-väčšiu atrakciu ostrova, ktorej sa ne-vyhnete, ak čokoľvek chcete vidieť. Rá-tali sme, že sprievodca meno Bolu-minski za prvú hodinu spomenul 9x.Na ceste som nevidel ani jednu jamu(na juhu je to des) pritom v Port Mo-resby či v druhom najväčšom mestekrajiny Lae tvorili jamy veľkú väčšinucesty a my sme vlastne autom skákaliz jamy do jamy. A popri tejto najlepšejceste akú sme v Papua Nová Guinea za-

11

12

žili sú vo vysekanej trávičke nasadenécrotóny. Nikde ani papierik, nikde ničneupravené, všetko ako v luxusnej bo-tanickej záhrade. U nás listy crotonovv kochlíku opadajú, tu sú ich nasade-né tisíce: zelené, žlté, oranžové, čer-vené. Prechádzame jednu dedinku zadruhou. Dom na strome 25 minút ju-hovýchodne od Kaviengu tu postavilNovozélanďan, musíte ísť okolo. Vša-de kokosovníkové palmy (aj keď v Ko-kopo je ich ešte viac), obrovské stromychlebovníkov a statné mangovníky, zo-pár druhov banánovníkov, arekovéa ságové palmy. Všetko je tu akési väč-šie než inde a zelenšie. V dedinkáchpotom stromy Frandžipani s bielučký-mi kvetmi a farebné Buganvílie. Čis-tejšie riečky som nevidel ani na Aljaš-ke. Medzi tým presvitá modrý oceána modrá obloha s bielymi hutnýmimrakmi. Oceán je na uzučkom ostro-ve vždy veľmi veľmi blízko. Všetkoupravené, a ešte raz nikde ani papie-rik. Veď ako nákupné tašky tu použí-vajú upletené košíky ktoré nosia do-konca aj chlapi. Teraz ma tak napadá.Ako najčistejší ostrov sveta som natomto Fóre pred pár rokmi popisovalSawai v štáte Západná Samoa a terazsa tomu podobá ostrov Nové Írsko. NaSawai som bol doslova v šoku a pri-kladal som to silnému vplyvu aigy – ro-diny, ktorá tisícročia určuje poriadok

v polynézskej komunite. Tu zasa silenáčelníkov (mai mai), čo je dosť po-dobné. No teraz je mi jasné, že najčis-tejšie ostrovy sveta sú to preto, lebonemali nadvládu špinavých Britov a ne-dôsledných Francúzov, ale oba ostro-vy mali nad sebou Nemecký systém. Ne-mecký systém funguje evidentne vša-de, aj v chaotickom Tichom oceáne.Tento postreh nenájdete dnes v žiad-nom bedekri – no je pravdivý. Pravdouje, že oba ostrovy sú veľmi vzdialené,Nemci svoje bývalé kolónie so zrejmýchdôvodov (prehrali vojnu) neprotežo-vali a preto turizmus ešte pôvodné ko-munity nepokazil. Domorodci nemajúna účtoch tisíce (nemajú účet) a v na-šom ponímaní sú chudobní. No to jenáš pokrútený pohľad kde je bohomEuro a kto ho má viac, ten je k Bohubližšie. Títo domorodci majú čosi iné,žijú v šťastí a láske. Svet sa riadi jasný-mi tisícročnými pravidlami. Ulovíš ho-mára, zapiješ ho kokosovým mliekom,upečieš svinku, zatancuješ si. Je to rajna zemi so spústou veľkookých detí.A takto nejako žili naši predkovia de-saťtisíce rokov. Keď ste TU cítite, že to-to je tá správna cesta. Správna diaľni-ca životom. U nás zvyknú boháči ho-voriť “Ťažko sa žije ľahko” Tu by sa da-lo povedať: “Tu sa ľahko žije dobre.”

Ľuboš Fellner

7 najčistejších ostrovov sveta:Sawai (Samoa)

Nové Írsko (Papua Nová Guinea)Island (Island)

Svätý Tomáš (Guinejský záliv)Virgin Gorda (Britské Panenské ostrovy)

Galapágy (Ekvádor)Palawan (Filipíny)

13

Pár riadkovna zamyslenieod Jaroslava Blaška...

Niekto múdry povedal: „Našu plané-tu sme nezdedili od našich otcov,požičali sme si ju od našich detí.“No a my tie naše deti nehorázne okrá-dame. O základ života. O planétu Zem.Ľudská chamtivosť nepozná hranicea technický pokrok, ktorý ľudstvo do-siahlo sa stal strašnou zbraňou, po-mocou ktorej sú prírodné zdroje de-vastované tak, že nie sú schopné ob-novy. Či sú to svetové oceány, dažďo-vé pralesy, poľnohospodárska pôda,alebo surovinové zdroje, denne sú de-cimované v mene bezbrehej spotrebyvecí, ktoré sú nám vlastne nanič. Ne-zmyselne meníme kritériá kvality ľud-ského života a ešte nezmyselnejšie sazbavujeme kontaktu s prírodou. Den-ne vytvárame obrovský ekologický dlha našej planéte hrozí ekologický ko-laps. Finančné krízy zďaleka nie sú tonajhoršie, čomu dnes čelíme. Už nie-koľko rokov hovoríme o trvalo udrža-teľnom rozvoji. Zjednotená Európa juprijala ako svoju horizontálnu priori-

tu. Tým uznala, že nič nie je dôležitej-šie, ako zabezpečiť „taký spôsob roz-voja ľudskej spoločnosti, ktorý dáva dosúladu hospodársky a spoločenský po-krok s plnohodnotným zachovaním ži-votného prostredia“. To bol naozajštátnický čin. Lenže reálnu politiku lenvýnimočne robia štátnici. Moc si uzur-pujú politici a tí na rozdiel od štátni-kov, majú úžasnú schopnosť premeniťaj tie najušľachtilejšie myšlienky na ne-rozlúštiteľnú hŕbu slov.Pri uplatňovaní myšlienok TUR platí toobligatórne, „nesnažme sa hneď zme-niť svet, každý musí najskôr zmeniť se-ba“. Preto je tak dôležitý dôraz na vý-chovu. TUR nemôže byť iba témou in-telektuálnej elity a ekologických akti-vistov. Musí sa stať súčasťou každo-dennej reálnej politiky, výkonu štátneja regionálnej moci, činnosti ekono-mických subjektov a hlavne výchovno-vzdelávacieho systému. Ak chceme na-plniť myšlienky TUR, musíme vychovaťnovú generáciu ľudí. Ľudí, ktorí nebu-

14

dú vedieť iba čítať a počítať, ale ichmentálne vybavenia ich bude nútiť,správať sa tak, aby eliminovali ekolo-gické záťaže. Keby národné vlády pri-stúpili k reálnym zmenám výchovno-vzdelávacieho systému pred dvadsiati-mi rokmi, keď podpísali deklaráciu OSNv Rio de Janeiro, mohli sme dnes dú-fať, že nám takáto generácia už rastie.Bohužiaľ nerastie. Jedným z miest, kdemožno úplne hmatateľne pozorovaťnegatívne zmeny životného prostrediasú svetové moria. Človek, ktorý sa tisí-cročia vyvíjal na súši, dosiahol nepred-staviteľný technický pokrok. Mentálnyvývoj ľudí však ďaleko zaostáva za vý-vojom technickým. Preto ľudia bez zá-bran zneužívajú dosiahnutý pokrok nadrancovanie oceánov. Typickým prí-kladom sú veľryby, ale tiež stavy rýb,žralokov a iných živočíchov. Obrovsképlávajúce továrne, riadené moderný-mi navigačnými a vyhľadávacími systé-

mami nepretržite brázdia svetové mo-ria, ťahajú za sebou kilometre sietía žiadny živý tvor nemá šancu uniknúť.Koralové útesy, najbohatšie a najkom-plexnejšie ekosystémy na planéte veľ-mi citlivo reagujú na globálne zmenyodohrávajúce sa na jej povrchu. Je tohrozný pohľad, ako sa drasticky za párrokov menia životom prekypujúce úte-sy na bezduchú hŕbu vápenca. Moreprináša množstvo príkladov a príbehymorí sú často i príbehmi ľudí, ktorí ži-jú na ich brehoch. Návštevníkov častoudivuje jednoduchý život domorodcova často si musia klásť otázku, či v „ci-vilizovanom svete“ vedú kvalitnejší ži-vot. Kvalita života a TUR sú spojené ná-doby. Svetové moria, koralové útesya ľudia žijúci v ich okolí poskytujú ak-tuálne, smutné ale i veľmi poučné prí-behy o našom vzťahu k životnému pro-strediu, o kvalite a hodnotách životarôznych kultúr.

Najlepšie triedenie je netvorba odpadu.

Kongresová sála bratislavského hotela Holiday Inn sa dnes zaplnila doposledného miesta a privítala 400 žiakov základných a špeciálnych škôlna 6. ročníku trojdňového filmového festivalu Olománie.

Podujatie, ktoré sa koná 27. 2. – 1. 3. 2018, sa zameria nielen na základné témy,akými sú triedenie a recyklácia odpadu, o ktorých sa budú deti rozprávaťs odborníkmi odpadového hospodárstva, ale aj na netvorbu odpadu.Predskokanom k odbornej téme o recyklácii skla bude herec a člen výboruOlománie, Lukáš Latinák, ktorý bude mať prednášku o histórii skla. Hostípodujatia vyspovedá Adela Banášová, ktorá sa vždy aktívne zapája ako členkaprojektu a pomáha tým zvyšovať osvetu a povedomie tejto témy medzi deťmi.Deti budú sledovať enviro dokumentárne filmy, ktoré poukazujú na to, akoniektoré krajiny sveta dokážu spotrebovať všetko a ako málo potrebujú k životuv protiklade k tým, kde konzum presahuje zdravý rozum. Naše pozvanie prijalslovenský dokumentarista Pavol Barabáš, ktorý vo svojich filmoch zachytávapredovšetkým myšlienku „netvorby“ odpadu, teda jeho predchádzanie. Prevedienás po krajinách, ktoré sú tak zaostalé, že prebytok buď nepoznajú alebo sú takduševne vyspelé, že si uvedomujú dôsledky ľahostajnosti niektorých národova snažia sa im predísť. Druhým hosťom festivalu bude dokumentaristapodmorského sveta Jaroslav Blaško, ktorý predstaví filmy z edície Požičanáplanéta. Každý jeho film začína myšlienkou, že planéta, na ktorej žijeme námje len požičaná, preto by sme ju mali vrátiť v pôvodnom stave. Obidvajadokumentaristi sa práve vrátili zo svojich ciest nabití zážitkami, o ktoré sas publikom podelia a vo štvrtok sa k nim pridá Ľuboš Fellner s príspevkomo najčistejších a najšpinavších ostrovoch sveta, či o krajine ľudožrútov.Každým podujatím celoročného výchovno-vzdelávacieho projektu sa snažímeo naplnenie jeho hlavného cieľa a to naučiť najmladšiu generáciu Bratislavčanovtriediť a cez ňu osloviť dospelých a pripomenúť, že triedenie nie je voľba, alezákonom stanovená povinnosť. Všetci dnešní partneri podujatia, NATUR-PACKa.s., Vassal EKO s.r.o, APOH, ale aj hlavné mesto SR Bratislava, ktoré zastupovalprimátor Ivo Nesrovnal sa zhodli, že deti sú úžasným publikom, ktoré sa aktívnezapája do vážnych tém. Pomocou takýchto podujatí ako je Filmový festivalOlománie, ktoré spoločnosť OLO organizuje ako jedno z viacerých podujatí počasškolského roka, sa deťom snažíme netradične pripomenúť dôležitosť triedeniaodpadu a jeho význam v odpadovom hospodárstve. Nestačí len rozprávať, detisa musia dotknúť, zažiť, spolupodieľať sa, cítiť zodpovednosť a spolupatričnosť.

��� TLAČOVÁ SPRÁVA ���

15

OLOMÁNIA20172018

PROGRAMPOVINNÉ DISCIPLÍNY: ZBER PAPIERA a ZBER PLASTU

SPRIEVODNÉ DISCIPLÍNY:Február 2018 Filmový festival Olománie

Apríl 2018 Mesiac exkurziíJún 2018 VEĽKÉ FINÁLE

Hostia 6. ročníka projektu:September 2017 S OLO zadarmo do ZOO

Október 2017 – jún 2018 ODPADla nám hodina!Apríl – jún 2018 Mobilná dopravná výchova

Vydalo: OLO a.s. pri príležitosti 6. ročníka Filmového festivalu Olománie.Pripravila: Ing. Karin Zvalová. Obrázky: Alan Lesyk, Pavol Barabáš, Jaroslav Blaško, Ľuboš Fellner.