Masarykova univerzita

Filozofická fakulta

Psychologický ústav

Magisterská diplomová práca

2010 Roland Zúber

Masarykova univerzita

Filozofická fakulta

Psychologický ústav

FF PS Psychológia

Roland Zúber

Rola imaginatívnych postupov pri ovplyvňovaní

psychickej odolnosti u závislých na alkohole

Magisterská diplomová práca

Vedúci práce: prof. PhDr. Mojmír Svoboda, CSc.

2010

2

Prehlasujem, že som diplomovú prácu vypracovalsamostatne s využitím uvedených prameňov a literatúry.

……………………………………………..Podpis autora práce

3

Poďakovanie:

Tu by som chcel poďakovať vedúcemu práce

prof.PhDr. Mojmírovi Svobodovi, CSc.

za jeho pomoc a podporu.

4

Obsah:

1. Úvod .......................................................................................................... 8

2. Zoznámenie sa s problematikou .......................................................... 9

2.1. Závislosť na alkohole .......................................................... 10

2.1.1. Fakty a krátka história o alkohole ................................... 10

2.1.2. Definícia závislosti a závislosti na alkohole ....................... 11

2.1.2.1. MKN-10 ........................................................... 12

2.1.2.2. DSM-IV .......................................................... 15

2.1.3. Rozvoj závislosti na alkohole ................................... 16

2.1.4. Zisťovanie závislosti na alkohole ................................... 16

2.1.5. Dopady ...................................................................... 16

2.1.6. Príčiny závislosti .......................................................... 17

2.1.7. Spôsoby liečby .......................................................... 17

2.1.7.1 Ambulantná a ústavná liečba ....................... 18

2.1.7.2 Psychoterapia a rodinná terapia ....................... 18

2.1.7.3 Terapeutické komunity ................................... 19

2.1.7.4 Terapeutické kluby a svojpomocné organizácie 20

2.2. Psychická odolnosť ...................................................................... 20

2.2.1. Definície ...................................................................... 20

2.2.2. Prístupy ...................................................................... 21

2.2.3. IHAVEZ ...................................................................... 23

5

2.2.4. Možnosti ovplyvňovania odolnosti ................................... 30

2.3. Spúšťač .................................................................................. 31

2.3.1. Definícia ...................................................................... 31

2.3.2. Metódy ovplyvňovania a zmeny spúšťačov ....................... 32

2.4. Imaginácia .................................................................................. 33

2.4.1. Definícia, popis .......................................................... 33

2.4.2. História ...................................................................... 34

2.4.3. Imaginácia a kognitívne procesy ................................... 38

2.4.4. Klinické prístupy .......................................................... 39

2.4.4.1. Aktívna imaginácia ............................................... 39

2.4.4.2 Katatýmne-imaginatívny prístup ....................... 40

3. Príprava a koncept výskumu ...................................................................... 42

3.1 Definovanie prípadu a otázok .......................................................... 42

3.2 Aplikačné (praktické) východiská ............................................... 42

3.3. Miesto: Lotos Brno ...................................................................... 46

3.4. Etické otázky a zásady ...................................................................... 49

4. Spracovanie a analýza dát ...................................................................... 51

4.1. Vysvetlivky k tabuľkám .......................................................... 52

5. Spracovanie sedení .................................................................................. 53

5.1. Kazuistiky .................................................................................. 53

5.1.1. Marian ...................................................................... 54

5.1.2. Kamil ...................................................................... 61

6

5.1.3. Radek ...................................................................... 68

5.1.4. Karel ...................................................................... 75

5.1.5. Tomáš ...................................................................... 81

5.2. Celkovo všetci probanti .......................................................... 88

6. Diskusia .......................................................................................................... 90

7. Záver .......................................................................................................... 94

8. Súhrn .......................................................................................................... 95

9. Literatúra .......................................................................................................... 97

Prílohy:

Záznamové archy testu IHAVEZ:

zo 17.1.2010 - 5 listov Príloha číslo 1 až 5

z 5.4.2010 - 5 listov Príloha číslo 6 až 10

Abstrakt - 1 list Príloha číslo 11

7

1. Úvod

Práca sa venuje spôsobu ovplyvňovania špecifickej psychickej odolnosti u závislých na

alkohole mužov, nazývanej spúšťač, pomocou práce v imaginácii.

Pokrýva tri hlavné oblasti a to závislosť na alkohole, psychická odolnosť a imaginácia a

imaginatívne techniky a postupy. Z toho sa odvíja teoretická časť práce.

Empirická zahŕňa popis prípravy výskumu, zvolenie metodológie, výber vzorky,

prevedenie výskumu a analýza a zhodnotenie výsledkov.

Na záver autor diskutuje použitý prístup a ďalšie súvisiace aspekty.

(Poznámka: V celom texte autor kurzívou je myslený autor tohto výskumu a práce.)

8

2. Zoznámenie sa s problematikou

Odkedy sa na závislosť na alkohole začalo pozerať ako na liečiteľnú chorobu, vytvorilo sa

mnoho prístupov a spôsobov ako ju liečiť. Rôzne druhy liečby farmakologickej i

nefarmakologickej povahy mali a majú rôznu úspešnosť. Závislosť na alkohole je ako

fyziologického charakteru tak i psychologického a od toho sa odvíjajú i rôzne spôsoby

liečby. Z psychologického hľadiska sa na závislosť pohliada ako na súbor intrapsychických

zmien súvisiacich najmä s motivačnými, vôľovými, emocionálnymi, ale i kognitívnymi

zložkami psychiky človeka.

Keďže vznik a rozvoj závislosti súvisí s predispozíciami a neskôr i získanými, naučenými

vzorcami, od toho sa odvíjajú i jednotlivé dielčie prístupy k liečbe závislosti na alkohole. Z

mnohých je možné spomenúť farmakologickú liečbu, posilňovanie a ovplyvňovanie

motivácie, učenie sa rôznym relaxačným technikám, hypnotické techniky, skupinové

prístupy, terapeutické a svojpomocné skupiny a kluby, apod.

V súvislosti so závislosťou na alkohole sa samozrejme veľa hovorí i o zmene psychickej

odolnosti u závislých negatívnym smerom. Pri spracovávaní a učení sa zvládaniu svojej

závislosti sa klienti učia v tomto kontexte o svojich "spúšťačoch", o vonkajších a

vnútorných faktoroch, nezvládnutie ktorých vedie následne k recidíve. Závislí sa teda učia

rozpoznávať ich na sebe, okolo seba a v sebe a nachádzať a učiť sa účinné spôsoby ich

zvládania.

Pri svojej práci a prehliadaní literárnych a iných zdrojov autora tejto práce zaujalo, že sa

mu nepodarilo nájsť zmienku o tom, že by sa niekto pokúšal vplývať na túto špecifickú

oblasť psychickej odolnosti závislých pomocou imaginácie a imaginatívnych techník -

existuje množstvo relaxačných a uvoľňovacích cvičení, pôsobenie hypnotickými

technikami (väčšinou smerom averzie), nácvikových (napríklad dramaterapeutických) a

kognitívnych techník, avšak nie je prístup, kde by sa v imaginácii priamo pracovalo a

pôsobilo na klientove spúšťače. Začal si teda klásť otázky, či a ako by sa to dalo

realizovať, o možnej účinnosti tejto metódy, apod. To ho nakoniec priviedlo k tejto práci.

V nasledujúcich kapitolách je krátko pojednané o súčasných poznatkoch a alkohole a

závislosti na alkohole, psychickej odolnosti a imaginácii a imaginatívnych postupoch

použitých v tomto výskume.

9

2.1. Závislosť na alkohole

2.1.1 Fakty a krátka história o alkohole

Meno pochádza z arabského al-kahal, čo znamená "jemná substancia". Účinky alkoholu sú

známe ľudstvu už veľmi dávno - najskôr bolo známe víno, pozdejšie i pivo, od zhruba 11.

storočia je známa destilácia. V staroveku mal alkohol i svoje božstvá - v Grécku to bol

Dionýzos, v Ríme Bakchus. Historicky sa alkohol sa užíval i ako oficiálny liek (Sournia,

Dějiny pijáctví, 1999) a v súčasnosti je i zložkou niektorých liekov (hlavne ako dissolvent,

rozpúšťadlo) a dezinfekčných prípravkov.

Alkohol vzniká pri kvasení cukru pri pôsobení kvasiniek. Kvasením vzniká koncentrácia

maximálne 14% alkoholu, vyššie percento sa už musí vyrábať destiláciou. Chemicky je

alkohol vlastne etanol, etylalkohol, lieh, jeho vzorec je C2H5-OH, skrátene C2H6O

(Encyclopedia of Drugs, Alcohol, & Addictive Behavior (EDAAB), Vol. 1, 2009, str. 85).

Je to bezfarebná horľavá kvapalina, má zvláštnu "liehovú" vôňu, koncentrovaný lieh má

pálčivú chuť.

Priemerná fyziologická hladina alkoholu v krvi sa pohybuje okolo 0,03 g/kg až 0,05g/kg.

Za štandardnú dávku alkoholu sa považuje 10–12g absolútneho alkoholu, čo je asi 3dl 120

piva, alebo 1dl bežného vína, alebo 0,2–0,3dl 50–40% destilátu. 1 štandardná dávka zvýši

hladinu alkoholu v krvi o cca 0,2g/kg.

Rýchlosť odbúravania alkoholu v tele sa veľmi líši prípad od prípadu, pretože súvisí s

takými faktormi ako je pohlavie, telesná váha, veľkosť a obsah žalúdka, frekvencia pitia,

atď. Priemerne sa udáva 0,085g (ženy) až 0,1 g (muži) alkoholu na 1 kg telesnej hmotnosti

za hodinu.

Alkohol pôsobí na viacero receptorov v mozgu a medzi jeho hlavné fyziologické účinky

patria účinky euforizačné (dopamínový a opioidový (endorfínny) systém), tlmiace (GABA

systém) a analgetické. Konkrétne prejavy sa individuálne líšia a závisia i od výšky

alkoholu v krvi - od porúch pohybovej koordinácie a kontroly rovnováhy, cez redukciu

intelektových schopností, zvýšenie agresivity, sexuálnej stimulácie, tachykardiu, ďalej

poruchy sebakontroly, slovného vyjadrovania, tendencie k spavosti, až po také extrémne

10

stavy ako sú hlboká kóma, porucha vazokonstrikcie a dychového centra paralyzovaného

alkoholom až po smrť.

Po vytriezvení, procese biologického odbúrania alkoholu v tele a krvi, sa objavuje stav

nazývaný opica, kocovina, či pľušť (ang. hang-over) - jeho častými prejavmi sú bolesti

hlavy, citlivosť na svetlo a hluk, smäd, letargia, dysfória, hnačka.

Opitosť, to znamená prechodný stav intoxikácie alkoholom, sa podľa () rozlišuje na

jednoduchú a abnormnú. Abnormná sa ďalej delí na komplikovanú (jej prejavy u

intoxikovaného sú explozívne podráždenie, mohutné afekty neprimerané podnetu,

predispozície k nej sú najmä u porúch osobnosti (psychopatov) a organickom poškodení

mozgu) a patologickú (chorobnú - ide o určitú idiosynkratickú reakciu na alkohol, ktorá

býva veľmi vzácna a trvá i niekoľko hodín, je doprevádzaná amnéziou, končieva náhlou

ochabnutosťou a spánkom - konkrétne sú to mrákotné, delirantné, vigilambulantné stavy

(halucinácie, bludy, amnézia, dezorientácia, striedanie afektov)).

2.1.2. Definícia závislosti a závislosti na alkohole

Vznik pojmu "alkoholizmus" sa spája s menom švédskeho lekára Magnusa Hussa (1807-

1890), ktorý v roku 1849 vydal dielo Alcoholismus chronicus, kde sa tento pojem práve po

prvýkrát v histórii objavuje (Sournia, 1999).

Pojem "závislosť" v súvislosti s užívaním látok (drog) sa začína používať až zhruba s

príchodom 20. storočia, kde "...drogová závislosť znamená činnosť užívania drog ktorú

užívateľ nemohol dobrovoľne ukončiť, a strata kontroly nad pitím sa považovala za

rozhodujúci rys alkoholovej závislosti. Dôraz bol kladený na stupeň do akej miery užívanie

drogy dominovalo životu jedinca, v takých formách ako nepretržitá posadnutosť pri

získavaní a užívaní drogy a neschopnosť prestať drogu užívať i napriek tomu, že škodlivé

účinky poukazovali, že je to potrebné a silne odporúčané."1 (EDAAB, Vol. 1, 2009, str. 21)

Pozdejšie sa objavuje potreba zadefinovať presnejšie kritéria a tak v roku 1957 Svetová

zdravotnícka organizácia (WHO) definuje závislosť ako:

1 "...drug addiction meant a practice of drug use that the user could not voluntarily cease, and loss of control over drinking was considered an essential feature of alcohol addiction. The emphasis was placed upon the degree to which the drug use dominated the person’s life, in such forms as constant preoccupation with obtaining and using the drug and inability to discontinue its use even when harmful effects made it necessary or strongly advisable to do so." (EDAAB, Vol. 1, 2009, str. 21)

11

"stav periodickej alebo chronickej intoxikácie produkovanej opakovanou konzumáciou

drogy (prirodzenej alebo syntetickej). Jej charakteristiky zahŕňajú: (1) neznesiteľná,

premáhajúca potreba (nutkanie) pokračovať v užívaní drogy (látky) a jej získaniu

akýmkoľvek spôsobom; (2) tendencia zvyšovať dávky [pozdejšie popísaná ako odrážajúca

toleranciu]; (3) psychická (psychologická) a všeobecne fyzická závislosť na účinkoch

drogy (látky); a (4) škodlivý účinok na jedinca a spoločnosť."2 (EDAAB, Vol. 1, 2009, str.

21)

Psychologický slovník popisuje závislosť ako "stav chronickej alebo periodickej otravy

opakovaným použitím prirodzenej alebo syntetickej drogy, ktorá poškodzuje postihnutého

i spoločnosť" a "zvláštny patologický vzťah medzi organizmom a látkou (drogou)

vznikajúci opakovaným užívaním látky, ktoré následne vedie k periodicky sa opakujúcej

intoxikácii spojenou so silnou túžbou až nutkaním opakovane látku užívať" (Hartl,

Hartlová, 2000). Závislosť na alkohole sa potom samozrejme pojí s látkami obsahujúcimi

alkohol.

Rôzne učebnice psychiatrie a literatúra zaoberajúca sa závislosťami a závislosťou na

alkohole (napr. Höschl, 2002, Nešpor, 2007, Nešpor, 1996, atď.) sa pri definícii odvoláva

na MKN-10 (viď nižšie). Všetky sa však zhodujú na tom, že podstatnou charakteristikou

syndrómu závislosti je užívanie psychoaktívnej látky alebo túžba po užívaní určitej látky.

2.1.2.1. MKN-10

V MKN-10 je syndróm závislosti pod kódom F1x.2 a je definovaný:

"Súbor behaviorálnych, kognitívnych a fyziologických stavov, ktorý sa vyvíja po

opakovanom použití substancie a ktorý typicky zahŕňa silné želanie užiť drogu, porušené

ovládanie pri jej užívaní, pretrvávajúce užívanie tejto drogy aj cez škodlivé následky,

priorita v užívaní drogy pred inými aktivitami a záväzkami, zvýšená tolerancia pre drogu a

niekedy somatický odvykací stav. Syndróm závislosti môže byť pre špecifickú

psychoaktívnu substanciu (napr. tabak, alkohol alebo diazepam), pre skupinu látok (napr.

2 "a state of periodic or chronic intoxication produced by the repeated consumption of a drug (natural or synthetic). Its characteristics include (1) an overpowering need (compulsion) to continue taking the drug and to obtain it by any means; (2) a tendency to increase the dose [later said to reflect tolerance] (3) a psychic (psychological) and generally a physical dependence on the effects of the drug; and (4) detrimental effect onthe individual and on society." (EDAAB, Vol. 1, 2009, str. 21)

12

opioidy) alebo pre širšie rozpätie farmakologicky rozličných psychoaktívnych substancií."

(MKN-10, 2009)

V medzinárodnom, pôvodnom anglickom, manuáli ICD-10 sú ďalej podrobne rozpísané

diagnostické kritéria, alebo tiež označované ako znaky závislosti:

"Pre definitívnu diagnózu, po dobu aspoň jedného mesiaca, alebo opakovane v kratších

obdobiach v priebehu dvanástich mesiacov, by sa mali vyskytovať spoločne tri alebo viac

nasledujúcich znakov:

a) silná túžba alebo pocit nutkania získať látku;

b) zhoršená schopnosť sebaovládania vo vzťahu k užívanej látke, týkajúca sa počiatku

užívania, jeho trvania alebo veľkosti;

c) patofyziologické prejavy odvykacieho stavu (viď F1x.3 a F1x.4) pokiaľ je užívanie látky

redukované alebo je látka vysadená, dôkazné ako charakteristický odvykací syndróm od

látky, alebo užívaním rovnakej látky (alebo blízko príbuznej) za účelom oslabenia

odvykacích príznakov alebo vyhnutiu sa týmto príznakom;

d) dôkaz tolerancie k účinku látky, ako je potreba zvýšenia dávok psychoaktívnej látky za

účelom dosiahnutia efektu pôvodne produkovaného nižšími dávkami;

e) progresívne, zhoršujúce sa zanedbávanie iných záľub alebo záujmov v dôsledku

užívania látky, zväčšujúce sa množstvo času venované činnostiam nutným k obstarávaniu,

užívaniu alebo zotavovaniu sa z účinkov látky;

f) trvalé užívanie látky navzdory jasnému dôkazu škodlivých následkov, ako napríklad

poškodenie pečene vďaka nadmernému pitiu, depresívna nálady v dôsledku období

ťažkého užívania látky, alebo s drogami súvisiace zhoršenie kognitívnych funkcií; malo by

sa dôkladnejšie zistiť, či užívateľ skutočne bol, alebo by sa dalo očakávať, že bol, vedomý

povahy a rozsahu poškodenia."3 (ICD-10, 2007)

3 A definite diagnosis of dependence should usually be made only if three or more of the following have been present together at some time during the previous year:(a) a strong desire or sense of compulsion to take the substance;(b) difficulties in controlling substance-taking behaviour in terms of its onset, termination, or levels of use;(c) a physiological withdrawal state (see F1x.3 and F1x.4) when substance use has ceased or been reduced, as evidenced by: the characteristic withdrawal syndrome for the substance; or use of the same (or a closely related) substance with the intention of relieving or avoiding withdrawal symptoms;(d) evidence of tolerance, such that increased doses of the psychoactive substance are required in order to achieve effects originally produced by lower doses;

13

S bodom a) sa spojuje pojem baženie, (ang. craving), veľmi ťažko prekonateľná túžba

získať a požiť látku. Svetová zdravotnícka organizácia definuje baženie ako "túžbu

pociťovať účinky psychoaktívnej látky, s ktorou mala osoba predchádzajúcu skúsenosť."

(Nešpor, 2007). Craving sa rozlišuje telesný (objavujúci sa pri odznievaní účinku látky

alebo krátko po ňom) a psychický (po dlhšej abstinencii). Psychické baženie má i

objektívne prejavy, ako sú nálezy aktivácie určitých častí mozgu (dorzolaterálna

prefrontálna kôra, limbický systém, amygdala, mozoček), oslabenie pamäte, predĺženie

reakčného času, zníženie kožného galvanického odporu, zvýšenie salivácie, a ďalšie.

Dochádza i ku zhoršeniu kognitívnych funkcií, takže je zasiahnutá i schopnosť sa správne

rozhodovať (Nešpor, 2007).

Dôležité je tiež rozlišovať baženie a zníženú schopnosť sebaovládania (bod b). Podľa

Nešpora (2007, str. 14) "...baženie je príznakom skôr subjektívnym, kdežto zhoršené

sebaovládanie sa jasne týka konania, správania." Nezvládnuté baženie môže viesť k

zhoršeniu sebaovládania a naopak, zvládnuté k zlepšovaniu sebaovládania (nie je to však

univerzálne pravidlo, i pri zvládnutom bažení môže dôjsť k podceneniu iných dôležitých

okolností (ako sú napríklad spúšťače) a k zhoršeniu sebaovládania v budúcnosti).

Z MKN-10 je v ďalšom pre túto prácu dôležitá diagnostická kategória F10 - Poruchy

vyvolané užívaním alkoholu. Tieto sú všeobecne rozdelené do dvoch skupín:

a) poruchy súvisiace s priamym účinkom alkoholu na centrálny nervový systém

(alkoholová intoxikácia, odvykací stav, odvykací stav s delíriom, halucinóza, amnestický

syndróm, demencia, Wernickeova encefalopatia)

b) poruchy súvisiace s konaním, ktoré je spojené s užívaním alkoholu (abúzus alkoholu,

syndróm závislosti) (ICD-10, 2007)

Z rôznych diagnostických podkategórií (napr. F10.0 Akútna intoxikácia alkoholom, F10.07

Patologická intoxikácia alkoholom, F10.3 Alkoholový odvykací stav, F10.57 Alkoholová

halucinóza, atď.) je pre účely tejto práce najdôležitejšia kategória F10.2 Závislosť na

alkohole. MKN-10 priamo nešpecifikuje diagnostické kritériá závislosti na alkohole

(e) progressive neglect of alternative pleasures or interests because of psychoactive substance use, increased amount of time necessary to obtain or take the substance or to recover from its effects;(f) persisting with substance use despite clear evidence of overtly harmful consequences, such as harm to the liver through excessive drinking, depressive mood states consequent to periods of heavy substance use, or drug-related impairment of cognitive functioning; efforts should be made to determine that the user was actually, or could be expected to be, aware of the nature and extent of the harm. (ICD-10, 2007)

14

(odvoláva sa na, už vyššie popísané, všeobecné znaky syndrómu závislosti), popisuje však

oblasti, v ktorých závislý na alkohole obvykle bývajú postihnutý. Ide napríklad o prácu

alebo školu, zdravie, rodinné vzťahy, sociálne fungovanie (priatelia, ktorí iba pijú), právne

problémy.

2.1.2.2. DSM-IV

V USA používaný revidovaný Diagnostický a štatistický manuál duševných chorôb DSM-

IV-TR definuje závislosť veľmi podobne ako MKN-10 a uvádza týchto sedem kritérií pre

jej diagnostikovanie (stručne): 1) tolerancia, definovaná buď potrebou výrazne vyššieho

množstva látky k dosiahnutiu intoxikácie alebo žiadaného efektu, alebo je výrazne znížený

efekt pri pokračujúcom užívaní rovnakého množstva látky; 2) sú prítomné odvykacie

príznaky, prejavujúce sa buď charakteristickým odvykacím syndrómom pre danú látku,

alebo je rovnaká (alebo veľmi blízka) látka užívaná pre úľavu alebo vyhnutie sa

symptómom odvykacích príznakov; 3) látka je často užívaná vo väčšom množstve alebo v

dlhšej časovej perióde než bolo určené; 4) je prítomná trvalá snaha alebo neúspešná snaha

obmedziť alebo kontrolovať užívanie látky; 5) veľké množstvo času je strávené aktivitami

nevyhnutnými k získaniu látky, užívaniu látky alebo zotavovaním sa z účinkov látky; 6)

vzdaním sa alebo redukovaním dôležitých sociálnych, pracovných alebo voľnočasových

aktivít kvôli užívaniu látky; 7) pokračovanie s užívaním látky i napriek uvedomovaniu si

trvalého alebo opakujúceho sa fyzického alebo psychologického problému, ktorý je veľmi

pravdepodobne spôsobený alebo zhoršujúci sa kvôli užívanej látke. (DSM-IV-TR, 2000)

Závislosť na alkohole má v DSM-IV-TR diagnostický kód 303.90, v ktorom sú ďalej

popisované najmä špecifiká priebehu a symptómov odvykacieho syndrómu (po akom čase

sa zhruba objavujú (4-12 hodín), problémy so spánkom, atď.).

2.1.3. Rozvoj závislosti na alkohole

Závislosť na alkohole sa rozvíja v rozpätí niekoľkých rokov, rýchlejší priebeh môže mať u

mladých ľudí, žien a ľudí s rodinnými problémami. Prvé príznaky rozvíjajúcej sa závislosti

15

zahŕňajú zvyšovanie tolerancie, zvyšovanie dávky s cieľom dosiahnuť rovnaký či podobný

účinok ako kedysi, slabnú príjemné účinky a naopak sa začínajú objavovať nepríjemné

(potreba ranných "dúškov", trasy rúk, potenie, zmeny nálad, problémy s pamäťou, a

ďalšie), objavuje sa tendencia riešiť problémy pitím. V ďalšom sú to racionalizácie,

bagatelizovanie, skryté pitie, popieranie pitia, podávanie skreslených a nepravdivých

informácií o množstve a frekvencii pitia. Plne rozvinutá závislosť sa už manifestuje

abstinenčnými príznakmi (somatický odvykací syndróm) pri zabránení možnosti piť,

poruchami kontroly pitia, poruchami a častými výpadkami pamäte a ďalšími znakmi (viď

už popísané znaky závislosti podľa MKN-10).

2.1.4. Zisťovanie závislosti na alkohole

Na zisťovanie závislosti na alkohole sa používa niekoľko screeningových dotazníkov,

medzi najznámejšie patria: ADS (Alcohol Dependence Scale, česká verzia Škála závislosti

na alkoholu), SADD (Short Alcohol Dependence Data Questionnaire) a RAPI (Rutgers

Alcohol Problem Index).

2.1.5. Dopady

Už z uvedených definícií a znakov, prejavov závislosti a závislosti na alkohole je zreteľné

aké všetky dopady na jedinca a spoločnosť toto onemocnenie prináša.

Medzi najčastejšie problémy psychického a sociálneho charakteru patria poruchy nálad,

depresie, úzkosti, nízka psychická odolnosť, hostilita, hnev a agresivita, nenávisť,

sebaľútosť, nízke sebahodnotenie, sklony k lživosti, redukcia až strata záujmov, vzťahové

a rodinné problémy, narušené spoločenské vzťahy, strata zodpovednosti, strata

zamestnania, finančné problémy, problémy so zákonom.

Z progresívnym postupom alkoholovej závislosti sa môžu začať objavovať i duševné

poruchy a onemocnenia, ako sú depresia, úzkostné poruchy, poruchy osobnosti,

alkoholická psychóza, Korsakovov syndróm, demencie. Alkoholovej závislosti sa

pripisuje i vysoké percento samovrážd.

16

Z fyziologických onemocnení sú to mozgová atrofia, degenerácia mozočka, epilepsia,

neuropatia, kardiomyopatia, myopatia, hepatitídy, cirhóza, gastritída, pankreatitída,

vredová choroba, podvýživy (hypovitaminózy - Wernickeho encefalopatie). Požívanie

alkoholu v gravidite vedie k fetálnemu alkoholového syndrómu. (Nešpor, 2007)

2.1.6. Príčiny závislosti

Nájsť a stanoviť jednoznačné príčiny vzniku a rozvoja závislosti nie je možné, keďže je to

mnohoúrovňový proces, ktorý sa interindividuálne veľmi líši. Tak ako u jedného jedinca

určité príčiny k vzniku a rozvoju závislosti môžu viesť, u iného nie.

Existujú však niektoré rizikové faktory vzniku závislosti: alkoholizmus v prvostupňovom

príbuzenstve, hyperkinetická porucha v detstve, ľudia s poruchami osobnosti (psychopati),

neurotici, afektívne poruchy, partie, partneri alkoholikov, ťažká sociálna situácia, atď.

(Nešpor, 2007).

2.1.7. Spôsoby liečby

Medzi základné spôsoby liečby alkoholovej závislosti patria ústavná a ambulantná liečba,

psychoterapia a podporná, motivačná terapia, terapeutické a svojpomocné skupiny a kluby

a doliečovacie centrá a terapeutické komunity.

Liečba závislostí sa spája i s jedným špecifikom (Nešpor, Csémy) - závislosť prináša i už

popisované sociálne problémy (zmena až strata pracovných návykov, dlhy, strata

sociálnych istôt (bezdomovectvo,...), zmena až strata orientácie v sociálnych

náležitostiach, atď.) a k štandardným liečebným postupom sa teda ešte pripojuje i sociálna

práca, takže súčasťou ústavných oddelení, či doliečovacích centier a terapeutických

komunít, sú i sociálni pracovníci.

2.1.7.1 Ambulantná a ústavná liečba

17

Ambulantná liečba predpokladá úplnú účasť a ochotu závislého na svojej liečbe, keďže

väčšinou tento spôsob zahŕňa pravidelné kontroly a podpornú farmakoterapiu (antabus,

naltrexon, atď.). Ambulantná liečba sa odporúča kombinovať s inými formami, ako sú

napríklad svojpomocné kluby a skupiny (Anonymní alkoholici, A-kluby v ČR, apod.). Aby

ambulantná liečba bola úspešná, musí spĺňať nasledujúce predpoklady: určitá úroveň

motivácie závislého, existencia a podpora blízkych osôb, spolupráca ambulancií, ochota

navštevovať skupinovú terapiu a abstinenčné kluby, rehabilitácia. (nešpor, Csémy)

Ústavná liečba je veľmi často indikovaná v prípadoch potreby detoxifikácie a následnej

intenzívnej starostlivosti. Nešpor a Csémy popisujú dve hlavné výhody ústavnej liečby

oproti ambulantnej: a) bezpečnejšie, menej rizikové prostredie a b) intenzívnejší program

(Nešpor, Csémy, 1996). Za indikátory ústavnej liečby považujú: stavy, kedy je nutné

nepretržité alebo priebežné sledovanie zdravotníkmi, ťažké emočné a behaviorálne

problémy, vysoká rezistencia voči liečbe bez ohľadu na dôsledky pokračujúcich

problémov, neúspešnosť ambulantného liečenia, nebezpečné alebo nevhodné prirodzené

sociálne prostredie pacienta, klienta a v prípade, že je liečba nariadená súdom alebo

okresným úradom (Nešpor, Csémy, 1996). Určovanie optimálnej dĺžky liečby by malo

prebiehať individuálne podľa konceptu "matching" (to znamená prispôsobiť liečbu

potrebám a možnostiam každého jednotlivého pacienta, klienta). Kritéria, ktoré je potreba

zohľadňovať zahŕňajú: sociálna situácia pacienta a jeho sieť sociálnych vzťahov,

zdravotný stav pri prijatí, schopnosť využívať ambulantnú liečbu, dĺžka recidívy, jej

závažnosť a dĺžka predchádzajúcej abstinencie a v neposlednom rade i ďalšia

psychopatológia. V praxi sa ustálila dĺžka ústavnej liečby na cca 3 až 4 mesiace.

Veľmi dôležitou súčasťou ambulantnej i ústavnej liečby je farmakoterapia. V súčasnosti

najčastejšie používané prípravky sú disulfiram (Antabus) a naltrexon (Revia), ďalej tiež

acamprosát (Campral).

2.1.7.2 Psychoterapia a rodinná terapia

Psychoterapia zahŕňa hlavne techniky posilňovania motivácie, skupinovú terapiu,

psychodrámu (nacvičovanie odmietania, apod.), ďalej kognitívne-behaviorálne postupy

(napr. Marlattova koncepcia prevencie recidívy, viacstupňová obrana, intrapersonálne a

interpersonálne zručnosti, zvládanie cravingu, elaboráty a domáca prax, asertívny tréning,

18

atď.), muzikoterapia, arteterapia, Gestalt terapia, strategická terapia (Milton H. Erickson a

jeho žiaci), relaxačné techniky.

Rodinná terapia je dôležitá ako v prevencii tak i v samotnom procese liečby závislosti.

Dôležitosť práce s rodinou je najmä vo vysokej efektivite (Nešpor, Csémy, 1996). V praxi

nastávajú najčastejšie dve situácie a to buď je závislým dieťa alebo jeden z rodičov či

partnerov. Od toho sa potom odvíjajú ďalšie spôsoby prístupu a práce. Teoretickými i

praktickými východiskami pre rodinnú terapiu sú najmä KBT, systémový prístup a

strategická rodinná terapia.

2.1.7.3 Terapeutické komunity

Terapeutická komunita (TK) je špecifický skupinový liečebný program, spĺňajúci tieto

kritériá (Kratochvíl): 1) aktívny podiel klientov na liečení, 2) vytvorenie dobrej

obojsmernej komunikácie na všetkých úrovniach (medzi klientmi, medzi klientmi a

týmom, vnútri terapeutického týmu), 3) zvýšená rovnoprávnosť v rozhodovaní, 4)

kolektívnosť, 5) sociálne učenie, pri ktorom dostáva člen komunity rýchlu spätnú väzbu o

tom, ako jeho správanie pôsobí na druhých (Kratochvíl, Terapeutická komunita, 1979).

Nešpor a Csémy (1996) popisujú ďalšie kritériá špecifické pre komunity pre závislých: 1)

vnútorná diferenciácia komunity (výhody, ale tiež i väčšia zodpovednosť, pre tých, čo sú v

komunite dlhšie oproti nováčikom), 2) jasné, všeobecne známe a presadzované pravidlá, 3)

náročnosť dlhodobej liečby v TK nie je určená pre každého.

Terapeutické komunity majú svoje filozofické základy definované cieľom a etickými

princípmi, svoje pravidlá a normy (napríklad formou vnútorného rádu, poriadku), určenie

a rozdelenie rolí (a to ako základné na terapeutov, či terapeutický tým, a klientov, tak i v

ďalšom užšie špecifikované, napríklad z týmu to môžu byť prevádzkový vedúci, sociálny

pracovník, psychológ a terapeut, apod.; z klientov vedúci bytu, starší brat, čakateľ,

prvofázák, apod.), určenie spôsobu a formy komunikácie (tu je dôležitý najmä takzvaný

terapeutický štýl komunikácie, tzn. podporujúci, konštruktívny, produktívny spôsob

komunitného dialógu a skupinových diskusií), štruktúrovaný program (obnášajúci

komunitné stretávania, terapeutické skupiny, apod.) a jej vlastné rituály (komunitnú

symboliku; rituály prijímacie, etapové, ukončovacie, apod.) (Kalina, Terapeutická

komunita, 2008).

2.1.7.4 Terapeutické kluby a svojpomocné organizácie19

Medzi asi najznámejšie svojpomocné organizácie nesporne patria Anonymní alkoholici,

ktorých vznik sa datuje do rokov 1935-1939 v súvislosti s vydaním knihy Anonymous

alcoholics (podľa ktorej bola skupina i pomenovaná, kniha vyšla v roku 1939) napísanej

Billom Wilsonom a ďalšími členmi vtedajšej skupiny (Anonymní alkoholici, 1996).

Skupina je postavená na rovnosti všetkých členov bez ohľadu na sociálne postavenie,

pôvod, rasu, vierovyznanie, apod., je zvykom, že si všetci tykajú. Jadrom práce skupiny je

tzv. 12 krokov, z nich napríklad priznanie si bezmoci voči alkoholu, odovzdanie sa vyššej

moci, tak ako jej každý člen sám rozumie, dôkladná a nebojácna vnútorná inventúra,

spísanie listiny ľudí, ktorým člen ublížil a chce im to nahradiť, atď. Skupiny AA sú už

rozšírené po celom svete a majú i svoje variácie (ako napríklad Anonymní narkomani,

Anonymní fajčiari, atď.).

Ďalej sú známe socioterapeutické kluby (napríklad v Česku najmä vďaka docentovi

Skálovi (Nešpor, 2007)) a v Česku tiež známe A-kluby ČR (http:// www.akluby.cz/).

2.2. Psychická odolnosť

2.2.1. Definície

Psychologický slovník (Hartl, Hartlová, 2000) poskytuje takúto definíciu:

odolnosť (immunity, resistance) schopnosť vyrovnávať sa s životnými situáciami

spoločensky primerane, bez patologických reakcií; úroveň odolnosti závisí na a) vrodených

vlastnostiach, b) veku - napr. malá zraniteľnosť detí pretrvávajúca až do puberty, c)

životných skúsenostiach, obzvlášť na najranejších vzťahoch s rodičmi - odmietanie,

prehnaná starostlivosť, ambivalencia, d) získaných postojoch k sebe - nadmerná ašpirácia,

prehnané sebavedomie, e) súčasnom stave organizmu - choroba, a iné.

Podobný, starší, pojem používaný v súvislosti s psychickou odolnosťou je frustračná

tolerancia:

frustračná tolerancia (frustration tolerance) termín S.Rosenzweiga (1944); odolnosť

predovšetkým voči frustrácii, ale širšie tiež konfliktom, stresu a psychickej záťaži vôbec;

hladina tolerancie je inter- a intraindividuálna, závisí na konštitúcii a výchove;

20

ovplyvniteľná tiež životnou skúsenosťou, emocionálnou podporou (partner, skupina),

psychoterapiou (Hartl, Hartlová, 2000).

2.2.2. Prístupy

Odolnosť nie je jednoducho a jednoznačne definovateľná vlastnosť, keďže sa odvíja od

mnohých iných vlastností, predispozícií a daností toho ktorého človeka. Preto už od

počiatku skúmania psychickej odolnosti bolo a je niekoľko prístupov.

Za jeden z prvých pokusov o definovanie tohto pojmu sa pokúsili voluntaristi, ktorí

zdôrazňovali silu vôle ako rozhodujúcu vlastnosť človeka. Sila vôle a chcenie je

postačujúce na vyriešenie všetkého. Toto tvrdenie však časom nebolo udržateľné, keďže sa

ukázalo, že dôležitá je i emocionalita a naopak, niekedy i vysoká snaha môže znamenať

zníženie výkonu.

Známy je i Freudov pojem sila ega, ktorou vysvetľuje obranné mechanizmy a považuje ju

za vlastnosť dôležitú pre zaistenie psychickej odolnosti človeka.

Z konceptov vychádzajúcich z experimentálnej oblasti sú známe koncept "locus of control"

(miesto kontroly, LOC, autor J. Rotter, v roku 1966) a koncepcia naučenej bezmocnosti

(H+H, Hopelessness and Helplessness, autor M. Seligman, v roku 1975).

Podľa konceptu LOC odolnosť človeka vo veľkej miere závisí na spôsobe, ako vníma

nakoľko má vo svojej moci veci okolo seba a v sebe ovplyvňovať. Ľudia s externým

miestom kontroly sa cítia byť "vláčený osudom", veci a udalosti sa dejú bez ich zásahu a

možnosti ich meniť, kdežto naopak ľudia s interným miestom kontroly sa považujú za

"pánov situácie" a svoj vplyv na, a zodpovednosť za, zmeny považujú za vysoké. Tieto

modely postojov majú samozrejme i vysoký vplyv na mieru psychickej odolnosti toho

ktorého človeka.

Koncepcia naučenej bezmocnosti bola vytvorená na základe experimentov s krysami, ktoré

dostávali elektrické rany a časť z nich spočiatku nemala možnosť pred ranami uniknúť,

kdežto druhá časť áno. Seligman zistil, že keď pozdejšie umožnil unikať pred ranami i

prvej skupine krýs, trvalo im naučenie sa úniku omnoho dlhšie. V dobe obmedzenia sa

21

naučili bezmocnosti. Podobný jav potom zistil i u ľudí, kde "po období manipulácie

pretrváva neslobodné, bezradné a depresívne správanie sa." (Hošek, 1997)

Medzi ďalšie koncepty môžeme zaradiť teóriu kauzálnej atribúcie, koncepciu správania

typu A a B Rosenmana a Friedmana, koncepciu seba-uplatnenia (self-efficacy) A.

Banduru, koncepciu kontrolovateľnosti (controlability) D.C.Glassa a v súčasnosti dve

najrozšírenejšie koncepcie zmyslu pre súdržnosť (sence of coherence, SOC)

A.Antonovského a hardiness S.Kobasovej.

SOC má svoje základy v existenciálnej a humanistickej psychológii a v salutogenetickom

myslení, to znamená v myslení orientovanom na zdravie a jeho zlepšovanie.

A.Antonovský, izraelský sociológ medicíny, vychádzal zo svojich výskumov bývalých

väzňov koncentračných táborov a na základe zistených rozdielov vo vyrovnávaní sa s

extrémnymi podmienkami definoval tri komponenty SOC (Hošek, 1997, a Kebza, 2007):

1) zrozumiteľnosť (comprehensibility) - súvisí najmä s kognitívnou zložkou človeka. Jedná

sa o schopnosť vnímať svet ako zrozumiteľný pochopiteľný, usporiadaný, konzistentný,

fungujúci logicky, racionálne, s vysokou mierou predvídateľnosti. Presvedčenie, že zdroje

pre zvládnutie sú k dispozícii.

2) zvládnuteľnosť (manageability) - súvisí najmä s inštrumentálnymi schopnosťami

človeka. Je to vedomie možností kontrolovať, ovplyvňovať, zvládať nároky a požiadavky

okolia a situácií. Presvedčenie, že výzve je porozumené.

3) zmysluplnosť (meaningfulness) - súvisí najmä s emocionálnou zložkou človeka. Je to

pochopenie vlastnej pozície vo svete, aktívnej role pri snahe o jeho porozumenie a

zvládnutie. Keď je svet zrozumiteľný a zvládnuteľný, potom i investovanie energie a času

do ľudského bytia, prežívania a vzťahov má svoju cenu a zmysluplnosť. Prianie,

motivácia, zvládať požiadavky.

Antonovského koncepcia SOC je veľmi oceňovaná a mala a má veľký vplyv na ďalšie

štúdie zaoberajúce sa odolnosťou.

Hardiness, prekladané ako tuhosť, nezdolnosť, S.Kobasovej taktiež vychádza z myšlienok

humanistickej a existenciálnej psychológie. Na základe existenciálnej tradície ale tiež

empirických dát (zisťovanie vzťahu ochorenia a odolnosti na záťažové situácie u skupinu

niekoľkých stoviek mužov) určila Kobasová tieto tri zložky hardiness:22

1) výzva (challenge) - každodenné požiadavky a nároky na človeka sú vnímané ako

príležitosť k zvládnutiu, ako niečo zaujímavé a podnecujúce, vhodné sa tým zaoberať a

venovať tomu čas a úsilie. Súvisí najmä s pružnosťou a dobrodružnosťou osobnosti,

nepriamo s osobnostným konzervativizmom (Hošek, 1997).

2) záväzok, oddanosť (commitment) - stotožnenie sa, zodpovedné zaujatie, osobná

zaangažovanosť, tendencia plne sa venovať tomu, čo človek robí, čo považuje za hodnotné

a zmysluplné. Súvisí s vôľovými dispozíciami a vlastnosťami osobnosti (Hošek, 1997).

3) kontrola (control) - uvedomovanie si vlastnej schopnosti riadiť a kontrolovať to, čo sa

deje, najmä v súvislosti s vlastnou osobou a osobnými ťažkosťami. Podobná konceptu

"locus of control".

Ako v prístupe SOC, tak i u hardiness, existujú dotazníky na meranie popisovaných škál a

tieto psychometrické vlastnosti týchto dotazníkov sú neustále zlepšované.

2.2.3. IHAVEZ

I v Česku sa intenzívne skúmala odolnosť. Najznámejším bádateľom v tejto oblasti je O.

Mikšík a jeho testy IHAVEZ, SPIDO a VAROS. SPIDO a VAROS sú skrátené verzie

pomerne obsiahleho, 300 položkového, testu IHAVEZ.

V rámci svojho prístupu Mikšík rozlišuje štyri základné dimenzie psychickej odolnosti, s

ktorými vo svojom dotazníku IHAVEZ operuje (Mikšík, 1992):

S - Optimálna hladina stimulácie - Škály vyjadrujú aké premenlivé životné podmienky sú

pre daného jedinca optimálne, aká "mohutnosť podnetového poľa", životná dynamika, je

pre neho najvhodnejšia a pri akej naopak najľahšie psychicky zlyháva (respektíve rozvíja

maladaptívne štruktúry interakcií)

R - Individuálna tendencia k rizikovému správaniu - Tendencia jedinca dostávať sa (či

vyhýbať sa im) do rizikových situácií.

I - Účinná integrovanosť osobnosti - Komplex osobnostných rysov určujúcich jedincovu

účinnú integrovanosť, nakoľko a na akej hladine psychickej integrovanosti prebiehajú jeho

23

interakcie so situačnými komplexmi, ako ľahko a v akých smeroch u neho dochádza k

dezintegrácii a k rozvoju maladaptívnych štruktúr správania.

P - Postojové rysy (globálne prístupy k situáciám) - Škálovanie rysov, ktoré môžu

vystupovať vo veľmi rozdielnych vzájomných reláciách a pritom významne determinujú

subjektívnu hladinu tolerancie voči záťaži.

Tieto štyri základné dimenzie sú ďalej rozdelené na niekoľko škál:

S dimenzia:

S-1 Zmyslová impresia - miera vyhľadávania intenzívnych a svojou rozmanitosťou

bohatých zmyslových dojmov, záľuba vo výraznejších (alebo stabilných) formách

pôsobenia na zmysly, poznávanie.

S-2 Intenzita vnútorného prežívania (resp. autostimulácie) - hladina vyhľadávania

vnútorného vzrušenia, nabudenia, "pasívneho prežívania" (pre ne samo, bez

vonkajšej odozvy).

S-3 Pohybový nepokoj spätý so situačným uvoľnením vnútorných napätí - záľuba v

činnostiach a interakciách s prostredím sľubujúcim zážitky "bojového vzrušenia" a

súperenia.

S-4 Dynamickosť interakcie s prostredím - miera záľuby v zmene, v neočakávanosti,

anomáliách; tendencia k novosti v styku s prostredím a vyhľadávanie dynamiky v

prostredí.

S-5 Sociálna disinhibícia, odtlmenosť, hybnosť, nekrotenosť - miera sociálnej

neviazanosti (resp. naopak tendencia ku konvenčnosti).

S-G Všeobecná dimenzia optimálnej hladiny stimulácie (resp. nabudzovania), do ktorej

sa vyššie uvedené rysy (ako komponenty) štruktúrujú, sumujú, a ktorá

charakterizuje individuálne charakteristickú hladinu optimálnej stimulácie.

R dimenzia:

R-1 Úroveň ašpirácie ukazujúca vzťah medzi voľbou činností a kapacít subjektu

zvolené aktivity úspešne realizovať. Svojim obsahom sa blíži pojmu "ambícia" a

24

predstavuje jeden z motivačných nábojov výberu určitej hladiny rizika.

R-2 Hladina anticipácie - predvídanie dôsledkov realizovania určitej aktivity,

zaradenie budúceho možného efektu do súčasného rozhodovacieho procesu v

situáciách explicitne alebo implicitne rizikových.

R-3 Tendencia spoliehať sa na náhodu - prejavuje sa hlavne v rizikových situáciách

"nádeje", v ktorých nemožno predvídať výsledok a voľba rozhodnutia je skôr

záležitosťou sklonu k ľahkomyseľnosti, viery v osud a pod.

R-4 Sociálny exhibicionizmus - tendencia predvádzať sa. K rizikovému správaniu vedie

tam kde je možnosť "blysnúť sa", a to tým výraznejšie, čím viac danému jedincovi

na referenciách toho ktorého sociálneho súboru záleží.

R-G Všeobecná dimenzia individuálnej tendencie k riziku je funkciou miery a

štrukturálnych väzieb vyššie uvedených rysov (zatiaľ čo poznanie štruktúry

umožňuje pochopiť, za akých okolností tiahne daný jedinec k riskantnejším, či

naopak obozretnejším systémom aktivít). R-2 sýti všeobecnú tendenciu k riziku

opačnými hodnotami (s čím je kalkulované pri výpočte skóre).

Globálna škála S+R:

S+R Škála (postihujúca globálne obsah rysov v dimenziách S a R) slúžiaca ako

kritérium dôveryhodnosti výpovedí - musí sa zhodovať svojím smerom a mierou

odchýlky jedinca od priemeru populácie v škálach S-G a R-G (ktoré sú súhrnom v

nich obsiahnutých škál).

I dimenzia:

I-1 Úzkostnosť, tendencia prežívať úzkosť určitej miery a kvality. V našom prístupe je

formulovaná v osobitnom vzťahu k anticipačnému prežívaniu záťaže ako jedna zo

špecifických kvalít mobilizácie psychiky. V tomto zmysle ide o sankcionovanie

aktualizácie zážitkov úzkosti v situačných kontextoch, keď pod optimálnou

úrovňou chýba anticipácia, nad ňou dochádza k dezintegrácii interakcií pre jej

enormne vysokú hladinu.

I-2 Emocionalita, dynamika emocionálneho ladenia a prevládajúca kvalita jeho

prežívania; stupeň prežívania emócie a dynamika emocionálnych stavov pod

25

vplyvom situačných okolností.

I-3 Účinná kapacita rozumu, nie v zmysle všeobecnej inteligencie (intelektuálnej

kapacity), ale ako schopnosť využiť kapacity vlastného rozumu v emocionálne

vyhrotených situáciách; vyjadruje odolnosť voči emociogenným účinkom situácií

na racionálnu činnosť, optimalizáciu vzťahu medzi prežívaním a myslením v takej

miere a podobe, v akej je daný jedinec s to využiť jemu vlastné intelektuálne

kapacity na riešenie problému.

I-4 Hladina rezistencie voči rušivým podnetom v zmysle schopnosti realizovať za novo

vzniknutých emociogenných okolností skôr prijaté cieľové správanie na

integrovanej úrovni. Zahŕňa v sebe regulačné determinanty rôznej úrovne - až po

samoreguláciu v podobe aktívneho vôľového úsilia.

I-G Dimenzia účinnej integrovanosti osobnosti je zastúpená aj globálne škálou, do

ktorej sa premieta komplexný účinok všetkých vyššie uvedených rysov v

rozdieloch úrovne psychickej integrovanosti v zážitkoch i prejavoch. Slúži súčasne

ako jedno z kritérií vierohodnosti výpovedí (pozri K).

P dimenzia:

P-1 Sebaistota (resp. sebadôvera, sebavedomie) v zmysle dôvery v seba samého, vo

svoje sily a schopnosti, ktorá determinuje spôsoby subjektívneho prístupu k

životným situáciám.

P-2 Adaptabilita a flexibilita ako tendencia pristupovať k situáciám v subjektívne

príznačnej miere závislosti na aktuálnom "sociálnom ovzduší"; ide teda o

prispôsobivosť v zmysle sociálnej poddajnosti, resp. sugestibility a následovníctva.

P-3 Zodpovednosť predstavuje akcentovanie normatívnej zložky v prístupe k interakcii

s prostredím - v zmysle byť povinný voči niekomu či niečomu (vrátane svojho

svedomia).

P-4 Aktívnosť v prístupe k interakcii so záťažovou situáciou - či má daný jedinec

tendenciu preberať vo vyhrotenejšej situácii aktívne interakčnú, to znamená

riešiacu ("maskulínnu") alebo naopak pasívne zážitkovú ("feminnú") úlohu, v akej

miere a kvalite.A nakoniec K skóre:

26

K K skóre krajných výpovedí (kritérium dôveryhodností výpovedí) , s ktorým sa v

prípadoch disproporcií v reláciách medzi ostatnými uvedenými škálami

dôveryhodností výpovedí pracuje tradične ako s "lži-skóre"; inak globálne

postihuje "problémové", resp. "extrémne" jedince

Okrem K skóre sa ešte ako kritéria dôveryhodností výpovedí používa posudzovanie relácii

vyššie uvedených škál so škálami zostrojenými špecificky. U pravdivo vyplnených

dotazníkov sa musia zhodovať:

a) S + R škála so smerom a mierou odchýlky jedinca od priemeru populácie v SG a RG

b) IG sa odchyľovať od priemerných hodnôt populácie v priamom vzťahu s I-3 a I-4, a v

nepriamom s I-1 a I-2.

Pre túto prácu sú tiež zaujímavé a užitočné i škály dotazníka SPIDO (ktoré sú i priamo súčasťou

formulára IHAVEZ):

KO Kognitívna variabilnosť týkajúca sa kognitívnych funkcií, postihovania a

spracovávania komplexu situačných premenných. Vysoká variabilnosť (sýtenie) je

príznačná tendenciou k zmene, tiahnutím k vysokej kvantite, dynamike a

premenlivosti intenzívnych vonkajších podnetov pri ich komplexnom postihovaní a

spracovávaní (čím však nie je určená kvalita tohto spracovávania, intelektová

kapacita); invariabilnosť potom trendom k interakciám s prostredím stabilnejším,

kognitívne chudobným, resp. "nízkou priechodnosťou" kognitívnej kapacity pre

dynamické postihovanie a spracovávanie situačných premenných.

EM Emocionálna variabilnosť týkajúca sa prežívania interakcií s prostredím a

situačných zmien. Posudzujeme tu dynamiku emócií a jej dôsledky v oblasti

kognitívnej a konatívnej (hlavne čo do vzťahu emocionálneho a racionálneho v

interakcii subjektu s prostredím, s podmienkami a okolnosťami života a činnosti).

Na plus póle vystupuje vysoká emocionálna vzrušivosť, sklon prežívať situačné

napätie, tenzia aj eufória (emocionálny typ interakcií), na mínus póle potom

emocionálna stabilita, znížená emotívnosť (až emocionálna chudosť).

RE Regulačná variabilnosť týkajúca sa regulujúcich alebo usmerňujúcich funkcií

konatívnej modality, kvality samoregulácie, cieľasmernosti a ovládania aktivít.

Vysoká variabilnosť je príznačná nízkym sebaovládaním, malým zvažovaním 27

možných dôsledkov spúšťaných interakčných aktivít, resp. zníženou

samoreguláciou situačne účelového správania; invariabilnosť je príznačná

sústavným zaraďovaním budúceho možného efektu do rozhodovacích procesov, do

činností a systémov správania (tzv. proaktívna regulácia konania a správania).

AD Adjustačná variabilnosť týkajúca sa tendencie jedinca vpravovať sa do nových

podmienok a okolností života a činnosti. Vysoká variabilnosť je príznačná

tendenciou odpovedať ako na inertnosť, tak i na dynamiku pôsobenia situačných

premenných prispôsobovacími aktivitami (buď efektívnym vpravením sa, či na

princípoch poddajnosti); opačný pól (inertnosť, invariabilitu) možno označiť za

adjustačnú rigiditu: jedinec prejavuje tendenciu systematicky sa pridržiavať

vlastných prístupov, aktivít, schém správania (tzn. tendenciu neprispôsobovať

seba, ale sebe).

OV Všeobecná hladina psychickej (vnútornej) vzrušivosti, spontánnosti, vnútornej

čulosti, dynamizmu, nabudzovania - prejavujúca sa behaviorálne ako tendencia

tiahnuť k dynamickým interakciám spojenými s intenzívnym psychickým

nabudzovaním, resp. ako vysoká situačná vzrušivosť (v zmysle "arousal") - všetko

na plus póle.

MH Motorická (resp. vonkajšia) hybnosť a jej regulácia. Pri vysokých hodnotách sa

prejavuje vo vyhľadávaní zmien pri menších regulačných zábranách a vysokej

emocionálnej a adjustačnej rigidite; pri mínus hodnotách sa prejavuje tendenciou

vyhľadávať (situačný i akčný) kľud pri vysokej emocionálnej vzrušivosti,

regulovanosti a prispôsobivosti.

KR Kognitívne-regulačná variabilnosť, ktorú možno behaviorálne spojiť s

charakteristickou protikladnosťou riskantného a opatrníckeho správania. Pre plus

pól je príznačná vysoká zvedavosť, záľuba v dynamizmu, rozruchu a zmene

spojená s nízkym očakávaním a cieľasmernosti, resp. s nedostatočnými

reguláciami, "zábranami" (čo je základom rizikového správania); na mínus póle

vystupuje kognitívna rigidita s nadbytkom regulačných zábran, čo zakladá tzv.

"opatrnícky" štýl interakcie s prostredím.

ER Emocionálne regulačná variabilnosť, ktorou sa dá všeobecne charakterizovať

impulzívnosť správania. Na plus póle ide o neriadené, emocionálne impulzívne 28

(nepokojné, neurotické až cholerické) správanie; na mínus póle potom o správanie

anticipované, determinované jednak rezistenciou, jednak sebaovládaním.

KA Kognitívne adjustačná variabilnosť, ktorú možno vztiahnuť ku konvenčným verzus

ambicióznym schémam interakcie s prostredím. Vysoké skóre sa odráža vo

zvýšenom sebecite, sebapresadzovaniu, poznania vlastnej dôležitosti, vysokej

ctižiadosti, ašpirácie a osobnej prestíže ako určujúcich aspektov vkladania sa do

životných podmienok a situácií - zatiaľ čo nízke skóre naopak svedčí o hodnotách

opačných, zhrnuteľných do tendencie ku konvenčnosti, k nenápadnosti.

EA Emocionálne adjustačná variabilnosť, ktorá sa týka otázok "situačného vcítenia

sa". Na plus póle vystupuje v smere situačného optimizmu, elánu, dobrej pohody,

sebadôvery a spokojnosti; na mínus póle ukazuje na situačnú precitlivenosť,

zníženú sebadôveru, životný pesimizmus, resp. zníženú vnútornú integrovanosť s

určitou "trudnomyseľnosťou" a depresiami.

RA Regulačne adjustačná variabilnosť, ktorá môže byť chápaná ako istý ukazovateľ

protikladu motivovaného a frustrovaného správania. Na plus póle možno hovoriť o

cieľavedomom, motivovanom, aktívnom vpravovaní sa do reálnych životných

situácií, o zásadovom a jasne diferencovanom (resp. rozhodnom) prístupe k

regulovaniu interakčných aktivít; na mínus póle zisťujeme impulzívnejšie, situačne

frustrovanejšie schémy interakcií majúce za následok nekonštituované, nestále či

situačne poddajné, vnútorne málo regulované schémy "prispôsobujúceho"

správanie.

FM Povaha prístupu k interakciám so situačnými premennými emociogenného

charakteru. Na plus póle ide o prístup charakteristický tendenciou riešiť situáciu

(prístup "maskulínneho" charakteru), na mínus póle potom o prístup zážitkovej

povahy, so zníženou motorickou odozvou (resp. "feminného" charakteru).

US Škála "usadlosti", resp. bezstarostnosti. Pri vysokom skóre v mladších vekových

kategóriách je možné hovoriť o vysokom opatrníctve, konzervatizmu,

rezervovanosti, starostlivosti a pod.; nízke skóre vo vyšších vekových kategóriách

svedčí pre tzv. "neskorú pubertu" (bezstarostnosť, fanfarónstvo, bohémstvo,

neviazanosť). To isté platí pre obojsmerné odchýlky subjektu od priemerných

29

hodnôt porovnateľnej (vekovej či inej) populácie.

EX Inventár extrémnych odpovedí, ktorý slúži (podobne ako u škál psychickej

odolnosti) buď ako "lži-skóre", alebo ako ukazovateľ extrémity osobnosti (v

závislosti na analýze relácií získaného skóre ku škálam ostatným).

Popis položiek je prevzatý z príručky dotazníka IHAVEZ-SPIDO-VAROS (Mikšík, 1992).

2.2.4. Možnosti ovplyvňovania odolnosti

Z popísaných prístupov je vidieť, že odolnosť určite podlieha vývoju a teda ako takú ju je i

možné meniť. Otázkou je ako a akými spôsobmi ju je možné ovplyvňovať.

Keďže odolnosť priamo súvisí so zvládaním záťaže a záťažových situácií, budú ďalej

popísané rôzne stratégie a postupy, ktoré ľudia používajú.

Hošek (Hošek, 1997) popisuje dva hlavné spôsoby vyrovnávania sa so záťažou: aktívny a

pasívny. Aktívny prístup je charakteristický snahou človeka priamo a aktívne sa

zúčastňovať na zvládnutí záťaže. Zahŕňa tieto jednotlivé kroky:

1) diagnóza situácie - zvyšovanie informovanosti o stresore, vlastnom stave, o prognóze

2) mobilizácia rezerv - zvládania emócií, motivácie, kognitívneho zvládania (hľadanie

zmyslu), asertivita, sociálna podpora, katarzia, kľud (relaxácia)

3) plánovanie - diferenciácia zvládnuteľného a nezvládnuteľného, stanovenie si cieľa

(žiaduceho a zvládnuteľného), rozčlenenie cesty k cieľu, presné stanovenie jednotlivých

krokov

4) realizácia - redukcia škodlivín (napríklad nikotínu, a podobne), tvorba antistresových

bariér (napríklad režimové opatrenia), iniciatíva, "protiútok" (napríklad terapia)

5) perzistencia, výdrž - byť nezdolný, akceptácia nezmeniteľného a neovplyvniteľného

(naučiť sa s tým žiť), vytrvalosť

Pasívny prístup je charakterizovaný vonkajším kľudom, pasivitou. Stratégie, ktoré je

možné použiť zahŕňajú:

30

1) vyčkávanie - dištancovanie sa, ignorovanie

2) ľahostajnosť - apatia, nezáujem

3) rezignácia - avšak s určitou nádejou, napríklad odovzdanie sa osudu

4) odpísanosť - bezmocnosť

Takto popísané a štruktúrované spôsoby ovplyvňovania je možné použiť i v imaginatívnej

práci. Skôr než autor pristúpi k popisu imaginácie a použiteľných imaginatívnych

postupov, po popise alkoholovej závislosti a psychickej odolnosti je potrebné si popísať a

zadefinovať, čo je to spúšťač.

2.3. Spúšťač

2.3.1. Definícia

I keď sa pojem spúšťač (ang. trigger, alebo relapse trigger) všeobecne používa (a i

závislým je tento pojem známy), autorovi sa nepodarilo nájsť exaktnú definíciu toho, čo

vlastne spúšťač je. Vie sa, že spúšťač je špecifický vonkajší či vnútorný podnet, ktorý

"spúšťa" (z toho plynúce pomenovanie) proces cravingu a z neho vyplývajúci relaps, či, pri

závislosti na alkohole bežnejšie používané, recidívu. Z uvedeného je možné dedukovať, že

spúšťač, ako získaný, naučený podnet, mení úroveň psychickej odolnosti závislého

negatívnym smerom.

Všeobecne sa spúšťače delia na vonkajšie (rizikové prostredie - hospody, apod. - a situácie

- oslavy, apod.) a vnútorné, intrapsychické (tie sú spájane najmä s emocionálnymi stavmi

závislého, ale tiež vôľovými a kognitívnymi).

Pre potreby tejto práce a jednoduchšie uchopenie spúšťačov a ich ovplyvňovanie v rámci

imaginatívnej práce, rozhodol sa autor mierne rozšíriť toto delenie na tri kategórie:

1) prostredie, miesto - hospoda, vlakové či autobusové nádražie, cesta okolo hospody,

apod.

2) situácia - narodeniny, rodinná alebo podniková oslava, pozvanie na pivo, apod.

31

3) vnútorné rozpoloženie závislého klienta - smútok, melanchólia, pocit osamelosti, radosť,

úspech, apod.

2.3.2. Metódy ovplyvňovania a zmeny spúšťačov

Podľa Nešpora (2007) má baženie (a s ním teda spojené spúšťače) veľa podobností s

emóciami, tvrdí dokonca že baženie je možné považovať za istý druh veľmi silnej emócie

(str. 70). V tomto duchu navrhuje teda tieto efektívne postupy: zvyšovanie

sebauvedomenia, proste sa spúšťačom vyhýbať (napríklad opustiť rizikové prostredie),

uvedomenie si negatívnych dôsledkov straty sebaovládania a výhody sebakontroly,

odvedenie pozornosti inou činnosťou alebo fantáziou, telesné cvičenie alebo práca,

relaxačné techniky (kam zahŕňa i využívanie imaginácie), niektoré kognitívno-

behaviorálne postupy, odloženie jednania, uvedomenie si baženia alebo emócií hneď na

začiatku pokiaľ sú ešte slabé, hovoriť o pocitoch (zveriť sa, alebo ich prejaviť iným

vhodným spôsobom, napríklad denníkový záznam, kresba, apod.), vyvolať opačné

myšlienky a emócie, uvažovať o príčinách, vhodná medikamentózna liečba,

sebamonitorovanie (robiť si záznamy výskytu, priebehu, efektov pokusov zvládnuť to,

apod.) (Nešpor, 2007). Jeden z doporučovaných postupov pri zvládaní neodolateľnej chuti

sa napiť, cravingu, je v danej chvíli nahradiť alkohol inou tekutinou, napríklad vypiť väčšie

množstvo vody.

2.4. Imaginácia

Keďže oblasť imaginácie je nesmierne široká a sama by vydala na samostatnú prácu, autor

sa len stručne zameria na popísanie toho, ako je v súčasnej psychológii imaginácia

definovaná, krátky historický prehľad prístupov k imaginácii, jej vzťahu ku kognitívnym

procesom a v závere krátkym popisom postupov a techník v empirickej práci použitých

prístupov aktívnej imaginácie a režijných princípov Leunerovho katatýmne-

imaginatívneho prístupu.

2.4.1. Definícia, popis

32

Psychologický slovník (Hartl, Hartlová, 2000) ponúka len veľmi stručnú definíciu

imaginácie ako obrazotvornosti, vizuálnych predstáv ako súčasť fantázie. Encyklopédia

psychológie (The Gale Encyclopedia of Psychology (GEoP), 2001) hovorí o imaginácii

ako o "Komplexnom kognitívnom procese tvorby mentálnych obrazov, scén, ktoré

zahŕňajú prvky, ktoré v danej chvíli nie sú vnímané zmyslami."4 (str. 323) Popisuje ju ako

mentálnu konštrukciu zahŕňajúcu syntetickú kombináciu častí spomienok alebo skúseností,

ktorá sa líši od minulej alebo aktuálne vnímanej skutočnosti, a môže anticipovať budúcu

realitu (GEoP, 2001). Svoboda (2000) cituje Richardsona a píše o "mentálnej imaginácii

ako súbore všetkých kvázisenzorických a kvázipercepčných zážitkoch, ktoré si subjektívne

uvedomujeme a ktoré pre nás existujú, pri absencii tých stimulujúcich podmienok, ktoré sa

vyskytujú pri vzniku senzorických alebo percepčných obrazov reality." (str. 69)

Imaginácia sa teda spojuje s fantáziou a denným snením, to znamená je nielen mentálnou

reprezentáciou (termín z kognitívnej psychológie, ktorého autorom je Piaget, znamenajúci

vnútornú reprezentáciu vonkajších podnetov (Stenberg, Kognitivní psychologie, 2002))

predtým vnímanej skutočnosti, ale tiež fantazijným pretvorením tejto skutočnosti,

vytvorením niečoho doteraz nevnímaného až neskutočného, často za účelom dosiahnutia

(prípadne za doprovodu) vnútorného uspokojenia a príjemných pocitov, či zvládnutia alebo

vyriešenia situácií, momentov a problémov v realite vnímaných ako ťažko

dosiahnuteľných alebo nezvládnuteľných.

Imaginácia je často spojovaná s obrazovými, vizuálnymi predstavami, výskumy

posledných rokov však už ukázali, že imaginovať je možné v ktoromkoľvek senzorickom

kanáli (napríklad hudobníci a tvorcovia hudby majú často silné sluchové predstavy a u

skladateľov sú tieto predstavy i dôležitou súčasťou tvorby; alebo degustátori a chuťové

predstavy) (Uhrová, Imaginácia ako zrkadlo, 2005).

Spontánnym a prirodzeným imaginatívnym procesom ako sú sny a denné snenie (rojčenie)

sa empiricky dokázal katarzný a liečebný efekt (Uhrová, 2005), čo prirodzene viedlo k

nachádzaniu uplatnenia imaginácie v terapii a psychoterapii. Vzniklo niekoľko rôznych

prístupov a spôsobov využitia, ako je napríklad Esalenský typ imaginatívnych hier, geštalt

terapia využíva mnohé techniky zakotvené v imaginovaní (horúca stolička, apod.),

4 A complex cognitive process of forming a mental scene that includes elements which are not, at the moment, being perceived by the senses. (The Gale Encyclopedia of Psychology, 2001, str. 323)

33

Morenova psychodráma, niektoré postupy transakčnej analýzy, známy prístup Jungovej

aktívnej imaginácie, Leunerov katatýmne-imaginatívny prístup, tiež v hypnotických

technikách, ale i v postupoch kognitívno-behaviorálnej terapie (Svoboda, 2000, tabuľka

Singera) a v súčasnosti relatívne úzko špecializovaných postupoch arteterapie,

muzikoterapie, apod.

2.4.2. História

V nasledujúcom texte je stručný historický prehľad prístupu k imaginácii a jej skúmaniu.

(Spracované podľa Thomas, Mental Imagery, Stanford Encyclopedia of Philosophy (SEP),

2010, on-line verzia, a Encyclopedia of Psychology (EoPs), 2000).

Práca s imagináciou začína tam, kde sa objavujú prvé mýty, rozprávky, sny a príbehy – to

znamená ďaleko na prvopočiatku ľudstva. A tiež prvý liečitelia používajúci denný sen,

fantázie a zmenené stavy vedomia na pomoc druhým – šamani. Fantázie a obrazy však nie

sú vnímané ako výtvory ľudskej mysle, ale ako dar či posolstvo bohov.

Samotné uvedomenie si fenoménu imaginácie sa objavuje až v najstarších známych

písomnostiach starovekého Egypta a Sumeru, starých asi 5000 rokov (Encyclopedia of

Psychology (EoPs), 2000). Hieroglyfmi a klinovým písmom je zaznamenaná snaha o popis

a triedenie snov. Vôbec všetky najstaršie záznamy, ako sú grécke báje, hebrejská biblia,

a podobne, sa najprv venujú snom. Sny sú tu vnímané ako predpovede a posolstvá od

bohov.

V západnej tradícii sa imaginácii ako zvláštnemu fenoménu hodného pozornosti venovali

i myslitelia ako Platón a Aristoteles.

Platón vo svojom diele Philebus hovoril o imaginácii ako o „vnútornom umelcovi

maľujúcom obrázky v duši“. Platón však považuje imagináciu za nižšie prejavy duše, za

nedokonalé kópie skutočných večných foriem, ideí, ktoré jediné sú hodné filozofického

skúmania, a preto imagináciu ako takú neoceňuje a ani neštuduje systematicky. (Thomas,

2010).

Aristoteles, na rozdiel od Platóna, rozpoznáva imagináciu ako dôležitú a centrálnu zložku

ľudského poznávania a jeho koncept je veľmi blízky súčasnému termínu mentálnej

34

reprezentácie. Vo svojom diele De Anima a ďalších tvrdí, že „duša nikdy nemyslí bez

duševného obrazu,“ a že sila jazyka je odvodená z imaginácie, vyslovené slová sú symboly

vnútorných obrazov. Imagináciu spája s percepciou, ktorá je zodpovedná za produkciu

a vybavovanie si imaginácií. Dôležitým je Aristotelov pojem phantasma (ktorého preklad

bol veľmi diskutovaný), ktorý v jeho podaní znamená úkaz, zjav v psychike – paralela

k súčasnému pojmu mentálneho obrazu. (Thomas, 2010)

Konceptu imaginácie sa v rôznej miere venovali i taký filozofi ako je René Descartes,

Thomas Hobbes, Gottfried Leibniz, John Locke a ďalší, ktorí sa pokúsili o prvé kvázi-

vedecké formulácie. Nehovorili však o imaginácii ako takej, používali najmä pojmu ideí,

ktoré mali charakter obrazu v mysli. (Thomas, 2010) Hoci boli oceňované mnohé

adaptívne rysy imaginácie, nedôverovalo sa moc jej sebaobranným a iluzórnym funkciám

(EoPs, 2000). Imannuel Kant nahradil pojem ideí pojmom koncept, kde imaginácia hrala

stále dôležitú úlohu v procese prepojenia týchto konceptov s realitou. Romantický básnici

19. storočia, ako sú Goethe a Shiller v Nemecku, či Wordsworth, Coleridge, Byron, Keats

a Shelley v Anglicku prispeli k obhajobe imaginácie ako dôležitého procesu tvrdením, že

imaginatívne procesy sú omnoho základnejšie a užitočné pre efektívny život, rovnako ako

pre estetické vyjadrenie a ocenenie (EoPs, 2000).

Prvé skutočné pokusy o vedecké a experimentálne uchopenie imaginatívnych procesov sa

objavuje v spojitosti so zakladateľom experimentálnej psychológie Wilhelmom Wundtom

v Nemecku (v ktorého teóriách hrala imaginácia kľúčovú úlohu) a Wiliamom Bradford

Titchenerom v USA (Wundtovým žiakom), ktorí ako prví začali používať

semikontrolované introspektívne metódy. Wiliam James vo svojej knihe Principles of

Psychology pritiahol pozornosť k širšej roli imaginácie ako adaptívnej funkcie

presahujúcej reprodukciu práve prezentovaných stimulov (EoPs, 2000). Oswald Külpe

(taktiež pôvodne Wundtov žiak) a jeho študenti na Würzburgskej univerzite spochybnili

dôležitosť imaginácie v kognitívnych procesoch a na základe pokusov hovorili

o takzvanom „bezobrazovom myslení“, ktoré nie je ani imaginatívne, ani výsledkom

percepcií. Tento koncept bol Wundtom, Titchenerom a ďalšími napadnutý, v podstate však

táto potýčka nebola nikdy rozriešená – viedla ale k vyhýbaniu sa (či dokonca až

odmietaniu) imaginácie ako konceptu či procesu nasledujúcimi generáciami psychológov

(Thomas, 2010).

35

V USA s príchodom behaviorizmu v roku 1910 a odmietnutím vnútorných procesov

(známy koncept „čiernej skrinky“) dochádza vlastne k úplnému odsunutiu skúmania

imaginácie až do roku cca 1960, do takzvanej „kognitívnej revolúcie“. V Európe bola

situácia mierne odlišná – Freud a psychoanalytici sa imaginácii venovali najmä skrze sny

a ich výklad, klinicky sa využívali i prirodzene sa objavujúce fantazijné procesy. Tieto

fantazijné a imaginatívne procesy boli i priamym základom pri tvorbe a využívaní

projektívnych testov ako sú napríklad ROR a TAT (TAT síce vytvorili američania

Morganová a Murray, obaja však boli silne ovplyvnení Jungom a test vytvorili na

Harvardskej univerzite).

Od druhej polovice 20. storočia, po už uvedenej „kognitívnej revolúcii,“ dochádza

k obrodeniu imaginácie a imaginatívnych procesov, či vôbec myšlienkových procesov

a k presunu pozornosti k ich podrobnejšiemu výskumu. Prispeli k tomu najmä výskumy

v oblasti senzorickej deprivácie (zistenia o centrálne generovaných myšlienkach), ďalej

skúmania denných snov (daydreaming - známa práca Singera (Svoboda, 2000)) a nočných

snov v laboratóriách. K tomuto zvratu dochádza i vďaka mnohým zisteniam z oblasti

neurofyziológie – zisteniam, že dráždením rôznych centier mozgu dochádza k zmene

vnímania, prúdu myšlienok, a podobne.

Väčšina súčasných snáh o výskum imaginácie sa orientuje na operatívne definovaný

výskum denného snenia, nočných snov, tvorivých procesov a tiež na patologické prejavy

ako sú bludy a halucinácie. Singer hovorí o štyroch hlavných oblastiach výskumu (EoPs,

2000):

1) Imaginatívnosť ako osobnostná črta – najmä v súvislosti s konceptom Big5

a Openness to Experience (vnímanie vnútorných zážitkov, akceptovanie

fantasktných myšlienok) – ukázal sa súvis s pozitívne orientovanými tvorivými

tendenciami denného snenia

2) Kontrolované a laboratórne štúdie prúdu myšlienok (ongoing thought) – výskumy

Singera, Antrobusa, Klingera, Csikszentmihalyiho a Giambry ukázali, že ľudia sú

často zaujatí mentálnou aktivitou relatívne vzdialenou od aktuálnej senzorickej

stimulácie. Laboratórne výskumy viedli i k vytvoreniu konceptu TUITs (task

unrelated images and thoughts – na úlohe nezávislé predstavy a myšlienky) –

participanti, ktorí správne spracovávali vonkajškovo generované signály uvádzali

36

i vnútorné procesy pozdejšie označené ako TUITs. S týmito obrazmi a myšlienkami

korelujú determinanty motivácie a osobnosti a dajú sa ďalej skúmať.

3) Detské zdroje imaginácie – najmä v súvislosti s výskumami Jeana Piageta, Kurta

Lewina a Leva Vygotského, ktorí sa venovali sledovaniu detských hier a z nich

vyvierajúceho imaginatívneho myslenia, ktoré je dôležité pre detský vývoj. Toto

myslenie má adaptívnu úlohu, je to spôsob, ktorým deti konfrontujú, reorganizujú

a integrujú kognitívnu komplexitu sveta dospelých do svojich limitovaných

kognitívnych schém (EoPs, 2000).

4) Výskumy pomocou zobrazovacích metód (Brain-imaging studies) – relatívne nová

oblasť výskumu, použitie prístrojov ako pozitrónová emisná tomografia (PET)

alebo funkčná magnetická rezonancia (fMRI) a ďalšie. Tieto ukázali, že zrakové

i sluchové imaginácie využívajú rovnaký funkčný systém mozgu ako senzorické

podnety tých istých modalít.

V klinickej oblasti sa objavili a prispeli najmä aktívna imaginácia C.G. Junga, potom práca

Hanscarla Leunera a jeho katatýmne-imaginatívna psychoterapia, ďalej Fritz Pearls

a Geštalt-terapia, či kontroverzne vnímaná LSD-terapia a transpersonálna terapia

Stanislava Groffa, a ďalší.

2.4.3. Imaginácia a kognitívne procesy

V súvislosti s imagináciami sa často hovorí o ich "reálnosti", či možno presnejšie

"nereálnosti", no jej vplyvy na psychiku a správanie a ich zmeny u človeka sú empiricky

dokázateľné. Objavuje sa teda otázka, akými procesmi dochádza ku spracovávaniu

obsahov imaginácií.

Keďže imaginácia je definovaná ako "obrazy a stavy, ktoré momentálne nie sú vnímané

zmyslami", jej podobnosť s procesmi vnímania je ťažko popierateľná. Ukazuje sa, že

centrá mozgu zodpovedné za spracovávanie (a ich afektívne nasýtenie) senzorických

signálov a informácií prichádzajúcich z "vonkajšieho", okolitého sveta, majú zrejme

spoločný funkčný systém s centrami spracovávajúcimi predstavy (viď predchádzajúci text

(Singer) a tiež Uhrová, 2005). Podľa Kastovej (2000) to čo bolo vnímané si je možné

následne predstaviť a naopak predstavy si človek overuje na úrovni vnemov. Ak teda 37

vnemy a imaginatívne výtvory majú na úrovni CNS spoločný systém, empiricky zistené a

overené dosahy imaginatívnej práce na zmeny psychiky a správania.

Častými obsahmi imaginácií a predstáv sú spomienky a udalosti z minulosti a teda obsahy

pamäte. V tejto súvislosti sa hovorí o epizodickej pamäti, a tiež implicitnej, procedurálnej a

emocionálnej pamäti (Uhrová, 2005). Pretože spôsob spracovania pamäťových informácií

neprebieha na úplnom a doslovnom vybavovaní si zapamätaného, ale je často skreslený

emocionálnym zafarbením a procesmi zabúdania, vybavované je vlastne týmto spôsobom

upravená predstava (Uhrová, 2005) - v tomto procese sa vytvára zároveň priestor pre

ovplyvňovanie a terapeutickú zmenu nepríjemných, či traumatických spomienok - či v

kontexte tejto práce spomienok súvisiacich so spúšťačmi závislého.

Imaginácia je prepojená i s procesom myslenia. Aby sa mohla schopnosť imaginovania

vyvinúť, je potrebný rozvoj symbolicko-semiotickj funkcie (Uhrová, 2005). I keď existujú

pokusy dokazujúce, že myslenie a predstavivosť sú na sebe nezávislé procesy (Uhrová tu

cituje Singera popisujúceho spor medzi Titchenerom, ktorý hovoril o previazanosti

predstáv a myslenia, a Würzburgskou školou zastávajúcou opačné stanovisko), v

súčasnosti sa hovorí o propoziciálnom, imaginatívnom a motorickom myslení (Uhrová,

2005).

2.4.4. Klinické prístupy

Z niekoľkých už spomenutých prístupov v tejto práci autor popíše len dva a to Jungovu

aktívnu imagináciu a Leunerov katatýmne-imaginatívny prístup s dôrazom na ďalšie

praktické použitie ich techník v empirickej časti.

2.4.4.1 Aktívna imaginácia

Jej vznik je spojený so švajčiarskym psychiatrom Carlom Gustavom Jungom,

zakladateľom analytickej psychológie a najznámejším žiakom Sigmunda Freuda. Jung sa

veľmi intenzívne zaoberal snami, najmä ako reprezentáciami a obrazmi vnútorných

psychických, uvedomovaných i neuvedomovaných, procesov.

I keď spôsoby práce so snami a imagináciami sú v analytickej psychológii silne prepojené

s je teoretickými východiskami (vedomie, nevedomie, komplexy, archetypy, atď. (Jacobi,

38

Psychologie C.G.Junga, 1992)) techniky nazývané amplifikácia a aktívna imaginácia je

možné použiť i bez hlbšieho poznania tejto teórie.

Amplifikácia (zosilnenie) striktne v jungiánskom duchu je metóda používaná na rozšírenie,

nájdenie ďalších asociácií, významov, analógií a možností psychického materiálu

objavujúceho sa v snoch a fantáziách človeka, pričom asociácie neprináša iba imaginujúci

ale i terapeut. Pritom materiál používaný k amplifikácií je čerpaný nielen z osobnej

skúsenosti, ale i z mytologických, historických a kultúrnych zdrojov (Chodorow,

Amplification, 2005). Ako píše Jacobiová (1992) "Amplifikácia je určitým druhom

ohraničenej, viazanej a riadenej činnosti, ktorá sa stále okruhom vracia k významovému

jadru sna a takto sa snaží prispieť k jeho odhaleniu." (str. 45) Jungovými slovami

"Amplifikácia je na mieste vždy tam, kde ide o nejasný, hmlistý zážitok, ktorého skromné

náznaky musia byť zmnožené a rozšírené psychologickým kontextom, aby sa stali

zrozumiteľnými." (in Jacobi, 1992, str. 45) Jung používa pojem amplifikácie v situáciách

analogických použitiu Freudových voľných asociácií (Encyclopedia of Psychotherapy,

2002, a Jacobi, 1992).

Širšie je teda metódu amplifikácie možné použiť v imaginácii ako nástroj pre ďalší rozvoj

a priebeh imaginovaného materiálu a to i bez nutnosti jeho interpretácie (v zmysle

symbolických významov imaginovaných reprezentácií). Jej uplatnenie je na mieste tam,

kde imaginujúci potrebuje rozvinúť a rozšíriť svoje predstavy, dať im prípadné ďalšie

smerovanie či dynamiku. V súčinnosti s metódou aktívnej imaginácie (popísanej ďalej) to

na strane výskumníka (či terapeuta) dáva priestor k otázkam typu "Napadá vás, kam by

táto predstava mohla smerovať ďalej?", "Je niečo, čo by ste chcel teraz urobiť?", "Deje sa

vo vašej predstave teraz niečo, čo dosiaľ unikalo vašej pozornosti?", či zo strany

výskumníka aktívnejšie "Je pre vás v poriadku skúsiť toto...?" (samozrejme dôsledne v

kontexte danej predstavy), apod.

Aktívna imaginácia je v jungiánskom ponímaní priamym rozšírením Freudových voľných

asociácií (Chodorow, 2005). Imaginujúci necháva predstavovanému materiálu voľný

priebeh (metaforicky sa používa vyjadrenie "pustiť uzdu fantázii"), zatiaľ čo zároveň

zostáva v aktívnej, pozornej a zúčastnenej roli, stále si vedomý toho čo sa deje. Aktívnou a

pozornou rolou sa pritom má na mysli, že imaginujúci nejakým vhodným spôsobom v

39

predstave interaguje alebo komunikuje (na rozdiel pasívneho oddania sa fantáziám, kde sa

imaginujúci necháva voľne unášať predstavovaným materiálom).

Aktívna imaginácia pritom môže mať niekoľko podôb, okrem tradične chápanej

fantazijno-imaginatívnej vnútornej práce sú to i rôzne podoby tvorivej práce zahŕňajúce

maľovanie a kreslenie, tvorivé písanie, modelovanie, tanec, divadlo, apod. (Chodorow,

2005). V súčasnosti sa aktívne imaginovanie používa v mnohých podobách a metódach

napr. v arteterapii, dramaterapii, muzikoterapii, apod.

Pre potreby tejto práce je technika aktívnej imaginácie použitá ako prostriedok a nástroj

pre udržanie kontaktu výskumníka a imaginovaného, vytvorenie bezpečného základu,

podkladu pre konfrontáciu probanta s jeho spúšťačmi a tiež pre vytvorenie priestoru pre

prípadné nájdenie spôsobov a ciest blízkych a prijateľných pre probanta vedúcich k

zvládnutiu jeho spúšťačov. Opäť však nejde o žiadnu symbolickú interpretáciu či hľadanie

významov predstavovaného materiálu.

2.4.4.2. Katatýmne-imaginatívny prístup

Autorom tohto prístupu ja Hanscarl Leuner. Základy jeho prístupu vychádzajú z klinicko-

experimentálnych výsledkov (v úvode svojej práce Katatýmne prežívanie obrazov (Leuner,

1997) popisuje experiment švajčiarskeho psychiatra Franka so spontánnym sa

objavovaním predstáv u uvoľneného a zrelaxovaného pacienta a prirovnáva tieto obrazy k

hypnagogickým víziám) a z psychoanalýzy Sigmunda Freuda (predstavy sú posudzované

na základe symbolických významov podobne ako pri výklade snov - dôraz je však kladený

na prežívanie, emocionálnu stránku imaginovaného, symbolická interpretácia je druhoradá

a prakticky sa nepoužíva). Leuner vytvoril niekoľko takzvaných základných motívov

(napríklad motív lúky, motív hory, ďalej potoka, domu, a ďalšie (Leuner, 1997)), ktoré

potom indukoval zrelaxovaným probantom a vo vzájomnom dialógu sa tieto motívy

rozvíjali ďalej s individuálnym vkladom probanta, pričom dôraz bol kladený na emócie a

afekty, ktoré sa pri tejto práci objavovali a v súvislosti s nimi vytvárané obrazy (významy

týchto afektov boli hlbinne psychologického charakteru) (Uhrová, 2005). Svoboda (2000)

uvádza trojaké uplatnenie tejto metódy: experimentálne, diagnostické a terapeutické.

To, že v tomto prístupe je výskumník či terapeut aktívny okrem už spomínaného postupu

indukovania motívov rozširujú i takzvané "režijné princípy" (Leuner, 1997) - techniky, kde

výskumník určitým spôsobom narába z imaginovanými obrazmi, tvarmi, geštaltmi, vedie 40

ich a ovplyvňuje. Pritom je dôležité, že ide o "ponuku možností", imaginujúcemu je

ponechaná možnosť rozhodnúť sa, či ponúkané prijme alebo nie, s podporujúcim

doprovodom výskumníka, terapeuta (Uhrová, 2005). Medzi základné princípy patria:

kŕmenie a zmierenie sa (za účelom priblíženia sa a nadviazania kontaktu s nebezpečnými

geštaltmi), konfrontácia so symbolom (geštaltom), aktivovanie minulých, pozitívne

zafarbených narcistických scén (dôležitosť v prežití minulých pozitívnych skúseností a

následnom posilnení osobnosti) a použitie vnútorných pomocníkov (ako symbolických,

obrazných predstaviteľov vnútorných zdrojov) (Leuner, 1997, a Uhrová, 2005).

Pretože pre plné porozumenie a zvládnutie tohto prístupu je vyžadovaný výcvik a prax,

autor obmedzil jeho použitie len na aplikovanie uvedených režijných princípov s už

spomínanou rezignáciou na symbolické významy.

3. Príprava a koncept výskumu

3.1 Definovanie prípadu a otázok

Ešte pred hlbším ponorením sa do problematiky, autor uvažoval o možnostiach práce so

spúšťačmi i iným spôsobom a na inej úrovni, než sa tradične pracuje. Tak prišiel na nápad

skúsiť pôsobiť na túto špecifickú oblasť psychickej odolnosti klientov pomocou

imaginatívnych techník. Po niekoľkých reformuláciách si autor nakoniec začal klásť tieto

otázky:

41

1) Je možné pomocou systematickej imaginácie a imaginatívnych techník ovplyvniť či

zmeniť špecifickú oblasť psychickej odolnosti u závislých na alkohole nazývanú spúšťač

pozitívnym smerom, to znamená smerom k lepšiemu zvládaniu?

2) Je možné nájsť konkrétne účinné faktory a spôsob, ktoré by boli reprodukovateľné,

relatívne jednoducho uchopiteľné a užitočné?

3.2 Aplikačné (praktické) východiská

Vzápätí sa objavila otázka ako na to. Čo sa týka samotnej imaginácie ovplyvňujúcej

predstavované správanie, vychádzal autor z toho, že klienti často "zlyhajú" v situáciách a

podmienkach spúšťača najmä vďaka naučeným, získaným, či zvyknutým, vzorcom

správania sa a reagovania. Pokúsi sa teda popísané techniky zvládania záťaže a spúšťačov

preniesť do imaginácií a prípadne nechať klientov nájsť i iné spôsoby zvládania.

Pre zber dát sa autor rozhodol použiť test IHAVEZ administrovaný dvojkolovo, to

znamená pred imaginatívnou prácou a následne po nej, ďalej audionahrávky priebehu

imaginácií a anamnestické údaje s dôrazom na alkoholovú závislosť a klientove skúsenosti

s jej spracovávaním a zvládaním.

Výber vzorky prebehol z praktického hľadiska tým najjednoduchším spôsobom a to

cieľovým výberom (Silverman, 2005). Výskumnou skupinou sa teda stali klienti o.s. Lotos,

muži (so ženami autor nemá zatiaľ možnosť pracovať). Keďže pobyt na Lotose je na

dobrovoľnej báze, rovnako prebehol i výber vzorky - to znamená klienti sa sami

rozhodovali a prihlasovali do výskumu, s jediným rozdielom a to tým, že testom sa

podrobili všetci v dobe administrácie testu prítomní klienti.

Časovo bol výskum navrhnutý na mesiace začiatok januára až koniec marca roku 2010, to

znamená v rozpätí troch mesiacov. Pred samotnou imaginatívnou prácou a hneď vzápätí po

nej boli naplánované testy IHAVEZ. Stretnutia pre imaginatívnu prácu 1x týždenne.

V ďalšom si autor zadefinoval konkrétny setting, priebeh imaginatívnych stretnutí, sedení.

Imaginácia prebiehala s klientom v relaxácii formou rozhovoru - to znamená aktívnym

imaginovaním. Klient ležal na posteli, keďže bohužiaľ nebolo k dispozícii kreslo ani iné

pohodlné sedadlo. Pri každom stretnutí taktiež hrala potichu relaxačná hudba - Icecaps &

42

Deserts (Pure Ambient), Pierre Vangelis, 2004 GR8. Dôležitý faktor, hrajúci podstatnú

úlohu bol jazyk (keďže klienti rozprávajú česky a autor je slovenského pôvodu) - autor

doprevádzal sedenia v českom jazyku. Každé sedenie bolo rozdelené na tri časti:

1) úvodný rozhovor cca 5 až 10 minút - s čím klient prichádza, ako sa momentálne má,

čomu sa aktuálne venuje, v ďalšom otázky na pociťovanie nejakých zmien vplyvom

imaginatívnych stretnutí, či tiež k technickej stránke imaginovania, to znamená ktoré

techniky či prístupy klientovi vyhovujú, ktoré by zmenil, atď.

2) samotné imaginovanie cca 20 až 30 minút - podrobnejšie ďalej

3) záverečný rozhovor cca 5 až 10 minút - ako sa klient momentálne cíti, čo ho najviac

zaujalo, čo mu vyhovovalo a naopak nevyhovovalo, a teda čo a ako by zmenil, atď.

Samozrejme, časy sa interindividuálne menili, dôraz bol kladený na dosiahnutie klientovej

vnútornej pohody.

Priebeh imaginácie je opäť rozdelený na tri časti:

1) prípravná časť - zahŕňa uvedenie do relaxácie mierne upravenou technikou jacobsonovej

progresívnej relaxácie (časom klienti nepotrebovali až tak detailné uvádzanie do relaxácie,

preto mierne upravenou - najväčšie zmeny pozdejšie zahŕňali kladenie menšieho dôrazu na

napínanie svalov a väčšieho na uvoľňovanie a klientovi bola ponúknutá väčšia voľnosť pri

postupe ako sa uvoľňoval a vstupoval do relaxácie). V priebehu uvádzania do relaxácie

bola niekoľkokrát zopakovaná veta: "A cokoli se děje ... všechno je úplně v pořádku ... tak

jak je ... teď a tady." pričom bodky vyjadrujú krátke pauzy.

2) samotné imaginovanie - na začiatku bol klient požiadaný aby si predstavil svoj spúšťač

a to takýmto ustáleným spôsobom, ktorý autor zakaždým opakoval:

"Teď si zkuste vybavit nějaké místo, nebo prostředí, nebo nějakou vám známou situaci,

nebo vaše vnitřní rozpoložení, které znáte jako svůj spouštěč. Najděte svůj způsob,

případně nechte ať se to objeví samo. A vy víte. že je v pořádku a bezpečné si představovat

svůj spouštěč, protože víte, že teď a tady, jak tady ležíte a relaxujete, v této místnosti a v

této chvíli, to určitě zvládnete. (krátka pauza) A jakmile se ta představa objeví, zkuste ji

vnímat do co nejvíce detailů. To znamená zkuste vnímat všechny tvary a barvy, všechny

43

zvuky, všechny vůně, chutě, doteky a pocity, které se objevují a které v té představě jsou.

A ve chvíli, kdy ta představa bude dostatečně živá a konkrétní, tak ji nahlas popište."

(kurzívou je zvýraznené, že dané slová boli vyslovené s väčším dôrazom - dôraznejší tón

hlasu, s krátkou pauzou)

Po týchto inštrukciách nasledovala kratšia pauza, v ktorej dostal klient priestor na

spracovávanie predstavy a jej následné popísanie.

V priebehu nasledujúceho imaginatívneho rozhovoru autor kládol čo najotvorenejšie

otázky, kde hlavným cieľom bolo doprevádzať klienta k úspešnému zvládnutiu toho, čo sa

dialo a tiež vnútornej pohody klienta. Najdôležitejšou otázkou, niekoľkokrát vhodne

opakovanou, pritom bola otázka "Co se děje?"

Ďalším dôležitým faktorom pri imaginovaní bola opakovaná podpora v tom, aby sa klient

"nechal překvapit", prípadne "nechal příjemně překvapit", tým čo sa objaví, čo sa ponúkne

ako riešenie, či nápad, ako to, čo sa momentálne deje, je možné zvládnuť žiaducim a

žiadaným spôsobom.

Dôležitým ťažiskom pri imaginatívnej práci bolo nájdenie, či ponúknutie (v prípade, že

klient sám mal ťažkosti), popisovanej "minimálnej zmeny", alternatívy, v danom kontexte

predstavy. Ku každej konkrétnej kategórii spúšťačov to znamenalo:

a) kategória miesto, prostredie - klientovi je ponúknutá možnosť, aby sa skúsil rozhliadnuť

okolo seba a nájsť nejakú alternatívu, napríklad vykročiť inou ulicou, vojsť do vedľajších

dverí (nie hospody), apod.

b) situácia - klient je podporovaný v snahe nájsť spôsob odmietnutia, ktorý je mu vnútorne

príjemný a vyhovuje mu, prípadne, ktorý už pozná a zvládol ho; zmenil niečo spôsobom,

ktorý pre neho nie je obvyklý, na ktorý nie je zvyknutý (napríklad ak je zvyknutý mať vo

whisky 3 kocky ľadu, tak nech jednu vyberie); apod.

c) vnútorné rozpoloženie - spočiatku bol klient podporovaný v plnom prežití si toho, čo

vníma a čo sa deje, prípadne nájdení toho "co vnímá, cítí, že chce udělat", pozdejšie, na

základe ďalších získaných informácií a analýzy (viď ďalej), došlo k zmene inštrukcií na "to

co vnímáte, cítíte, děje se ve vás, postavte jako kdyby stranou a nechte se (příjemně)

překvapit tím, jakou podobu to nabere nebo dostane" a potom s tým niečím, či niekým

44

klient nadviazal nejakú formu komunikácie, ktorá mu vyhovuje (to znamená nielen

rozhovor, ale i napríklad mimikou a pantomimikou, apod.)

3) ukončenie imaginovania a vyvádzanie z relaxácie - po dosiahnutí, nájdení riešenia, či

vnútorného rozpoloženia klienta, ktoré popisoval ako pozitívne, bol požiadaný, aby chvíľu

v týchto pocitoch, v tomto rozpoložení zotrval (takpovediac, aby si ich "užil") a následne

sa s nimi rozlúčil. V ďalšom bol vyvádzaný z relaxácie štandardným spôsobom (tzn. stále

väčším si uvedomovaním svojho okolia a vracaním sa do "bdelého" stavu), pričom

najmenej raz zaznela nasledujúca veta: "A pomalu, svým vlastním způsobem a tempem,

tak jak vám je to příjemné, se vracejte do úplně nového vědomí, s novýma zkušenostma, s

novými zážitky, s novým poznáním, sem do téhle místnosti, teď a tady." (kurzívou opäť

naznačená zmena dôrazu pri hovorení).

Dôležitý okamih v priebehu práce nastal v druhej polovici februára, okolo 20.2.2010, kedy

autor narazil na internetový článok, popisujúci experiment vedený americkými

psychológmi Krossom a Aydukovou (Williams, How analyzing your problems may be

counterproductive, 2010, a tiež Kross, Ayduk, Facilitating Adaptive Emotional Analysis,

2008), kde skúmali efekt na ďalší priebeh depresívnych stavov, úzkosti a smútku pri

opätovnom prežívaní nepríjemnej skúsenosti a pri dištancovanom popise a analýze tejto

skúsenosti probantov výskumu. Výsledky tohto experimentu ukázali, že dištancovaný

popis a analýza prináša pokles úrovne úzkosti, depresie a smútku a to nielen bezprostredne

po experimente, ale i po dlhšom časovom období. To autora inšpirovalo k vytvoreniu už

popisovanej techniky "dištancovaného prístupu" k vnútornému prežívaniu a pocitom v

imaginácii, a používa ju v tesnej väzbe s režijným princípom konfrontácie a kontaktu.

3.3. Miesto: Lotos Brno

Výskum prebiehal v Terapeutickej komunite, Bytoch na pol ceste (ďalej len TK-BNPC)

Lotos Brno (http://www.lotos-brno.cz/) a to s mužmi.

Lotos Brno je občianske združenie, nezávislá nezisková organizácia, poskytujúca sociálne

služby závislým na alkohole, založené v roku 2003, sfunkčnená nepretržitá prevádzka však

začala až v roku 2004 a to bytov mužov, byt žien sa sprevádzkoval v roku 2005. Ako

nezisková organizácia získava Lotos finančné prostriedky pre fungovanie z dotácií a

vypísaných projektov a získaných grantov.

45

Definovaným cieľom Lotosu je "umožniť osobám so závislosťou na alkohole, ktoré sa

vplyvom svojho ochorenia ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii, postupne obnovovať

svoje pôvodné zručnosti a kontakty a zapojiť sa späť do spoločnosti." (http://www.lotos-

brno.cz/). Robí tak týmito spôsobmi:

a) poskytuje ubytovanie klientom starších 18 rokov po najmenej trojmesačnej

protialkoholickej liečbe formou terapeutickej komunity a to zvlášť byt pre ženy a zvlášť

dva byty pre mužov, kde prebieha samotná terapeutická práca so závislými,

b) ponúka sociálne poradenstvo formou kancelárie, kde majú možnosť prístupu i klienti

mimo TK-BNPC - kancelária je pomenovaná Centrum služeb sociální prevence (CSSP) -

tu majú klienti možnosť ďalej a širšie riešiť svoju sociálnu problematiku, ako je napríklad

hľadanie a získanie práce, riešenie dlhov, prípadne i učenie sa rôznym ďalším zručnostiam

(písanie životopisu, práca na PC, apod.).

Pobyt na bytoch je dobrovoľný, takže klientelu tvoria vo veľkej väčšine vysoko

motivovaní závislý, rozhodnutý pracovať na sebe a svojich ťažkostiach. Pred vstupom do

služby prebiehajú dva pohovory s najmenej jednotýždenným rozdielom - anamnestický a

motivačný - na získanie prvých najdôležitejších informácií o klientovi. Terapeutický

program je nastavený na dlhodobejší pobyt do maximálne dvoch rokov, pričom klient má

právo kedykoľvek od služby ustúpiť, za úspešne absolvovaný pobyt sa však považuje doba

najmenej jedného roka. Ťažiskom služby je ponúknuť klientom bezpečné a chránené,

kontrolované prostredie pre znovuzískanie a obnovenie stratených, či naučenie sa nových,

zručností a schopností pre zvládanie seba a svojho sociálneho prostredia v kontexte svojej

závislosti a udržaní abstinencie. Pobyt sa riadi podľa Vnútorného rádu (Vnitřního řádu), v

ktorom je popísaný systém práv, povinností a pravidiel, záväzných ako pre klientov, tak i

terapeutický tým (viď ďalej).

Terapeutický program je postavený na dvoch základných prístupoch:

a) motivačná terapia - obnáša najmä prácu na ďalšej motivácii a sebamotivácii závislého

klienta k abstinencii (to znamená hľadanie a poznávanie výhod "triezveho života" bez

alkoholu, dôvodov prečo a ako vytrvať v abstinencii a nastúpenej zmene, uvažovanie nad

ďalšími, ešte neodhalenými či nepoznanými, možnosťami v situáciách krízy, zameriavanie

sa nielen na problém s alkoholom a závislosťou ako takými, ale i širšími dopadmi na život

klienta ako sú napríklad osobné a vzťahové problémy, atď.) (Miller, Rollnick, Motivační 46

rozhovory, 2003). Prebieha hlavne formou terapeutických skupín, individuálnych

rozhovorov s klientom a samostatnou prácou klienta (napríklad sebavzdelávaním sa,

prípravou programu, tematickej skupiny, apod.).

b) psycho-sociálna rehabilitácia - je zameraná najmä na sociálnu problematiku klienta ako

je riešenie dlhov, získanie a udržanie si práce, náležitosti spojené so zákonmi (registrácie

na rôznych úradoch, poisťovne, v ďalšom platenie alimentov, atď.), ale obnáša tiež

poznávanie a učenie sa dôležitých pravidiel a princípov pre zvládanie závislosti, klienti v

spolupráci s terapeutom vytvárajú a naplňujú tzv. rehabilitačný plán a cieľ, plnia a

hodnotia svoje fungovanie v rámci pobytových fáz (viď ďalej), atď.

Dôležitou súčasťou programu je systém práv, povinností a pravidiel nazývaný Vnútorný

rád (Vnitřní řád - VŘ), ktorý má písomnú podobu a je záväzný tak pre klientov, ako i pre

terapeutický tým. Zahŕňa i systém sankcií za jeho nedodržiavanie. Jeho časťou je podrobný

popis fáz pobytu, ktoré sú ďalším nástrojom terapeutického programu. Fázy sú časovo

rozdelené a každá ma svoje pravidlá a povinnosti. Sú štyri, a to nultá až tretia. V rámci

všetkých fáz sú hlavnými povinnosťami klienta dodržiavanie povinných aktivít

terapeutického programu, ako sú napríklad skupiny a komunitné stretnutia, denný kontakt s

odborným pracovníkom (hlavne kvôli dychovej skúške, ktorá sa koná každý večer),

kontaktovanie a spolupráca s CSSP, dodržiavanie zákonov ČR (klienti často mávajú

tendenciu hľadať si prácu na čierno, pracujú a zároveň sú vedení na ÚP, čo VŘ zakazuje a

sankciuje), atď.

Každá fáza jednotlivo má ďalej nastavené čo je potreba v rámci nej naplniť a časové

ohraničenie každého dňa (to znamená od kedy do kedy klient musí byť prítomný na byte):

Nultá fáza je najkratšia, trvá maximálne tri týždne a jej dôležitosť je v poskytnutí časového

limitu pre klienta (i terapeutický tým) aby sa rozhodol, či je program pre neho vyhovujúci

a už konkrétne sa zoznámil s terapeutickým programom a jeho náplňou. Má najprísnejšie

pravidlá a obmedzenia, pretože klient je veľmi krátko po ústavnej liečbe a teda je ešte vo

fáze adaptácie na "vonkajší" svet.

Vstupom do prvej fázy sa klient stáva plným členom komunity, so všetkými právami a

povinnosťami. Trvá jeden až tri mesiace. Obmedzenia sú stále ešte relatívne vysoké

(napríklad príchod do 20-tej hodiny, nemožnosť práce na smeny, apod.). Klient už začína

naplňovať terapeutický program, to znamená spisuje svoj rehabilitačný plán, poznáva 47

znaky závislosti a mapuje ich u seba, spisuje prvú podobu svojho krízového plánu (pre

prípad cravingu), spracováva prehľad svojich prípadných dlhov, apod.

Druhá fáza trvá tri až osem mesiacov a ponúka už i nejaké úľavy (pozdejší príchod,

vychádzky cez noc, o ktoré klient žiada na komunitnom stretnutí, je už možné zažiadať si o

možnosť pracovať na smeny, apod.). Pracuje a priebežne hodnotí napĺňanie svojho

rehabilitačného plánu, vyjednáva konkrétne splácanie dlhov, poznáva svoje spúšťače a

hľadá prvé spôsoby ich zvládania, atď.

Tretia fáza je najdlhšia a je rozdelená na dve časti a to na prvých osem mesiacov a zvyšok

pobytu. Klient má najväčšiu voľnosť, sám si zodpovedne riadi svoj denný režim. Pracuje v

trvalom pracovnom pomere, spláca svoje dlhy. Dychová skúška už nie je povinná denne, je

občasná (pričom skúšku nie je možné odmietnuť). Povinné aktivity sa ho však stále týkajú.

Klient ďalej pracuje na svojom rehabilitačnom pláne, prípadne má možnosť si vytvoriť i

iné, ďalšie plány, ktorých plnenie neustále priebežne hodnotí na individuálnych

stretnutiach, ďalej poznáva svoje spúšťače a prípadne upravuje (či vytvára nový) krízový

plán, atď.

Prestupy do vyšších fáz majú svoj systém pravidiel a mierne ritualizovanú podobu - klient

nahlasuje svoj zámer prestúpiť, vyplňuje prestupové otázky (dotazník), prednáša svoju

žiadosť, zdôvodňuje a obhajuje ju, v ďalšom sa k tomu vyjadrujú klienti a terapeutický

tým, hlasuje sa a po úspešnom prestupe sa klientovi podáva ruka.

Vo VŘ je riešený i odchod a recidíva klienta, opakovaný pobyt klienta s upravenými

fázami (zatiaľ je možné opakovať len jedenkrát), spôsob a priebeh hlasovaní, podávaní

prípadných sťažností, podobu zapojenia sa klienta do formovania služby, atď.

Všetky aktivity sa zapisujú a archivujú.

Čo sa týka materiálneho a technického zabezpečenie služby, muži majú možnosť bývať v

dvoch troj-izbových bytoch, celková kapacita je 14 osôb. Ženy majú jeden troj-izbový byt,

maximálna kapacita je 6 žien. Byty sú chránené, to znamená nie sú nikde zverejňované

mená klientov (na poštovú schránku klienti podpisujú súhlas). Čistotu a upratovanie a

stravovanie si klienti zabezpečujú sami.

Ďalšie podrobné informácie je možné nájsť na http://www.lotos-brno.cz/

48

3.4. Etické otázky a zásady

Keďže sa jednalo o výskumnú prácu presahujúcu do oblasti terapie, autor si bol a je

vedomý etických otázok a zásad s takouto prácou spojenými. Pritom sú dôležité dva

pohľady na túto problematiku: zo strany klientov/probantov a zo strany

terapeuta/výskumníka.

Zo strany klientov/probantov: Ešte pred začiatkom samotného výskumu a imaginatívnych

stretnutí, prebehli dve stretnutia, kde boli podané čo najpodrobnejšie informácie o čo sa

jedná a ako bude výskum prebiehať.

Na prvom stretnutí (6.1.2010), ktorého sa zúčastnila celá komunita (ešte pred prvým kolom

testov IHAVEZ), boli klienti informovaní o celkovom charaktere práce, možných rizikách,

ale i ziskoch a výhodách plynúcich z potenciálnej účasti na výskume (môžu sa naučiť

lepšie porozumieť a zvládať svoje spúšťače, no práca na nich (ich vnútorné prežívanie)

prináša riziko spustenia procesu baženia), o prvoradej dôležitosti ich bezpečia a psychickej

pohody, ochrane (a s ňou spojenej vhodnej zmene a úprave) osobných údajov a

poskytnutých osobných informácií, zároveň však o potrebe písomného publikovania časti

informácií v tejto práci, ďalej o dobrovoľnom charaktere výskumu, to znamená, že majú

možnosť kedykoľvek odstúpiť a prerušiť prácu, bolo im stručne popísané ako bude práca a

výskum prebiehať (dve kolá testov, týždenné cca hodinové stretnutia, atď.), taktiež čo to

imaginácia vlastne je a bol im poskytnutý priestor na ďalšie otázky.

Na druhom stretnutí (23.1.2010), ktoré prebehlo už po prihlásení sa dobrovoľníkov a po

prvom kole testov, bolo opäť zopakované a pripomenuté všetko z prvého stretnutia a

naviac podrobnejšie popísaný technický priebeh stretnutí (kde a ako to bude prebiehať,

časová štruktúra, bližšie oboznámenie s tým, čo je aktívna imaginácia a čo to obnáša), a

opätovne ubezpečenie, že prvoradá je ich vnútorná, psychická pohoda a bezpečie a až

potom výskumná téma a problematika.

Zároveň bolo taktiež potreba ošetriť, aby klienti vnímali, že sa jedná o výskum (a nie iba o

ďalšiu možnosť individuálnej terapie). Výskum teda prebiehal v inej miestnosti, než je

terapeutická pracovňa, na ktorú sú klienti Lotosu zvyknutý a v snahe o čo najstriktnejšie

dodržiavanie dohodnutých a nastavených podmienok (napr. technického priebehu

49

stretnutí). Probantom bolo tiež opakovane pripomínané, že sa jedná o výskum, že je to

takpovediac "niečo navyše" k štandardnému terapeutickému programu.

Zo strany terapeuta/výskumníka: Keďže autor v zariadení, kde výskum prebehol (TK-

BNPC Lotos Brno) zároveň i pracuje ako terapeut, bolo potrebné ošetriť, aby stretnutia za

účelom výskumu boli ako také vnímané. To ako na strane klientov, tak i na svojej, ošetril v

predchádzajúcom odseku popísaným spôsobom.

Samozrejme, takéto striktné oddelenie výskumu a terapie je ťažko udržateľné, veď

imaginatívna práca je vo svojej podstate terapeutická práca a teda kladie na výskumníka a

terapeuta určité nároky, ako je napríklad dlhodobý terapeutický výcvik a práca pod

supervíziou. Autor je frekventantom akreditovaného dlhodobého výcviku v systematickej

psychoterapii "Hypnotická a nehypnotická komunikačná strategická psychoterapia Miltona

H. Ericksona", momentálne ukončený tretí ročník z celkových štyroch, pod záštitou SPAS

Praha (http://www.spas-praha.com) a odborným vedením a supervíziou MUDr. Františka

Matušky.

Zásada, ktorej sa autor pridŕžal: plný rešpekt a prijatie toho, čo klient popisuje, že sa v

imaginácii deje.

4. Spracovanie a analýza dát

Po získaní dát uvedenými spôsobmi nasledovalo ich spracovanie a analýza a to týmito

postupmi:

1) Spracovanie sedení formou kazuistík, prípadových štúdií.

2) Hľadaním prípadných vzorcov, tém (geštaltov) (Miovský, 2006) v jednotlivých

prípadoch a celkovo. Pritom dôraz je kladený hlavne na vzorce vedúce k subjektívne

vnímanému úspešnému vyriešeniu záťažovej situácie spúšťača a jeho podobnosti so

známymi metódami zvládania spúšťačov (viď 2.3.2), na základe ktorých by sa potom dalo

usudzovať na použiteľnosť metódy, prípadne nachádzať prvky pre ďalšie užitočné postupy.

50

Súčasťou tohto procesu boli i prepisy nahrávok, bohužiaľ autor o ne vďaka pádu systému v

PC prišiel a tak bude vychádzať len z písomných poznámok, ktoré si počas sedení robil.

3) Vyhodnotenie (čiastočné) testov IHAVEZ. Samozrejme, pri tak malej vzorke nie je

možné postupovať štandardnými štatistickými vyhodnocovacími postupmi. Autorovým

zámerom bolo testy a ich výsledky použiť skôr ako referenčný rámec účelnosti a

užitočnosti metódy a tiež ako kvázi-validizačný materiál - s vedomím všetkých výhod i

nevýhod, ktoré to obnáša. Dôraz pri vyhodnocovaní je pritom kladený najmä na oblasti

význačnejších zmien (malé zmeny majú väčšiu pravdepodobnosť náhodných vplyvov), to

znamená lambdy väčšej ako 1 (alebo menšej ako -1), pričom lambda je rozdiel vážených

skórov (VS) testu po imaginovaní s testom pred. VS od -1 do 1 je norma populácie, takže

lambda väčšia ako 1 (menšia ako -1) môže znamenať návrat do normy, relatívne vysoký

posun v norme, alebo opustenie normy populácie. (Autor sa nakoniec rozhodol kontrolnú

skupinu vôbec nepoužiť, najmä kvôli ťažkostiam s normalizovaním výsledkov - pri tak

malej vzorke by to i tak nemalo zmysel.)

4.1. Vysvetlivky k tabuľkám

HS hrubý skór

VS vážený skór (prepočet HS k všeobecnej populácii mužov v

zodpovedajúcej vekovej kategórii)

Vzorec výpočtu: VS = (HS-M)/SD

M aritmetický priemer hodnôt v škálach IHAVEZ podľa vekových kategórií

(tabuľka v teste IHAVEZ)

SD smerodajná odchýlka od M (tabuľka v teste IHAVEZ)

lambda VS rozdiel VS medzi prvým a druhým testovaním v škálových hodnotách,

pričom znamienko udáva smer (tzn., či došlo k zlepšeniu (kladné

51

hodnoty), alebo zhoršeniu (záporné hodnoty))

sten stenová hodnota HS na populáciu vrstovníkov (hodnota 5,5 je priemer

populácie)

5. Spracovanie sedení

Celá empirická časť nakoniec prebehla od 17.1.2010 (prvé kolo testov) do 5.4.2010 (druhé

kolo testov). Prvé stretnutie s imaginovaním prebehlo 28.1.2010 a posledné 2.4.2010, to

znamená spolu prebehlo 10 stretnutí.

Prvého kola testov sa zúčastnilo celkom 13 klientov, z ktorých 7 sa prihlásilo na

imaginatívne stretnutia. V priebehu práce dvaja klienti opustili Lotos. S jedným klientom

prihláseným na imaginovanie bola práca prerušená pre jeho ťažkosti s dodržiavaním

dohodnutých termínov, druhý klient ukončil spoluprácu sám. Nakoniec teda imaginatívna

52

práca prebehla s piatimi klientmi a druhého, záverečného kola testov sa zúčastnilo celkovo

11 klientov.

5.1. Kazuistiky

Sú štruktúrované takýmto spôsobom: Najprv stručná anamnéza so základnými údajmi o

probantovi, jeho rodinnom, vzťahovom, školskom a pracovnom zázemí, jeho koníčkoch a

hodnotách. Nasleduje popis jeho alkoholovej minulosti a závislosti, spolu so skúsenosťami

v liečbe a ako aktuálne svoju závislosť prežíva a cíti sa. V ďalšom sú spomenuté jeho

najdôležitejšie spúšťače tak, ako ich sám u seba pozná, zažil si ich a popisuje ich.

Nasleduje popis priebehu sedení (z poznámok), potom je tabuľka výsledkov testu IHAVEZ

a SPIDO. Nakoniec je analýza a prehľad a popis výsledkov.

5.1.1. Marian

Narodený v roku 1976, vek 34 rokov.

Vzťahy v pôvodnej rodine - k matke obojstranne milujúci, s otcom si boli odcudzený. Otec

i matka vzdelanie stredoškolské odborné, bez maturity. Matkine druhé manželstvo, otcovo

prvé, otec o 5 rokov mladší ako matka. Ich manželstvo klient popisuje ako tiché, nie príliš

dobré. Vedúcu rolu v rodine zastávala matka. V 9 rokoch klienta sa rodičia rozviedli, klient

zostal a bol ďalej vychovávaný u matky. Otec už nežije, zomrel v roku 2003.

Dvaja súrodenci, bratia, obaja nevlastný, z matkinho prvého manželstva. Klient je

najmladší.

53

Kamarátov mal vždy dosť.

Ženatý nebol a nie je, deti nemá. Partnerských vzťahov niekoľko, aktuálne žiadny.

Vzdelaním mechanik-opravár s priemerným prospechom 2,0. Prešiel si niekoľko druhmi

rôznych pracovných miest - strojárenský robotník, údržbár, zvukár, osvetľovač, keramika -

točíř, zámočník. V súčasnosti pracuje ako údržbár parkov a chodníkov.

Jeho koníčkami sú bicykel, plávanie, kultúra (koncerty, kino, divadlo).

Za najdôležitejšie hodnoty vo svojom živote považuje úprimnosť, ústretovosť, toleranciu,

pracovitosť.

Alkohol po prvý krát skúsil v 13 rokoch. Potom pil rôzne s kamarátmi na akciách,

koncertoch. Zlom prišiel v jeho asi 18 rokoch, kedy začal piť stále viac a viac - i v

súvislosti s prácou a kolegami, kde bolo zvykom veľa piť. Ako problém začal alkohol

vnímať vo svojich 30 rokoch, vtedy pil veľmi veľa a ani si moc z toho obdobia nepamätá,

len čo mu porozprávali iný. Za sebou má už 5 ústavných liečieb, 2 však nedokončil

úspešne. Ako najhorší zážitok popisuje svoje rozhodnutie dať prednosť alkoholu pred

svojou prvou priateľkou, ktorú mal veľmi rád. Obdobie pred poslednou liečbou vníma ako

svoje najhoršie životné obdobie, rovnako i tu má na mnoho udalostí amnéziu. V tomto

období sa mu v súvislosti s alkoholom i prihodilo niekoľko nehôd - popáleniny na nohách

a trupe ako v opitosti zaspal a vznikol požiar, ktorý nevnímal. Prešiel si i delirantným

stavom. Najdlhšie obdobie triezvosti bolo 14 mesiacov.

Jeho skúsenosti v práci na svojej závislosti zahŕňajú to, čím si prešiel v liečebni, to

znamená štandardný skupinový a edukačný program. S intenzívnou terapeutickou prácou

zahŕňajúcou rozvoj vnútornej motivácie sa do príchodu na Lotos nestretol. Nestretol sa ani

s rôznymi formami imaginatívnej práce, či už arteterapiou, dramaterapiou, alebo priamo

aktívnym imaginovaním - účasť na výskume tohto druhu je pre neho úplne nová

skúsenosť. Prešiel si a pozná jednoduchú formu relaxácie, podľa jeho popisu sa zrejme

jedná o jacobsonovu progresívnu relaxáciu.

V súčasnosti, v súvislosti so závislosťou, považuje za veľmi dôležité podporu svojej

rodiny, ďalej to, že sa vníma, že robí pre seba dobrú vec a je rád, že svoj život nasmeroval

tak, ako ho teraz žije. Cíti, že sa mu darí a že to môže pokračovať, pokiaľ vytrvá triezvy a

v danom tempe. Viac teraz premýšľa nad sebou.54

Marianove spúšťače, ako ich sám na sebe pozná: najmä (bývalá) priateľka (taktiež závislá

na alkohole), vlakové nádražie a jazda vlakom, fľaša alkoholu na dohľad a na dosah

(napríklad v batohu), vnútorná pohoda v spojení so zaujímavými a peknými prírodnými

scenériami (napríklad výhľad z okna vlaku alebo autobusu, sedenie na brehu rieka alebo

jazera, západ Slnka, apod.), spomienky na všetko príjemné čo v súvislosti s pitím a

alkoholom prežil, pocit úspechu, pocit osamelosti, smútok, strach, hnev.

Dáta stretnutí: 28.1., 5.2., 11.2., 18.2., 25.2., 4.3., 12.3., 18.3., 25.3., 1.4.

Priebeh a postup sedení: Marian už nejaké relaxácie zažil v liečebni ("ruka, noha těžká"), s

imaginovaním skúsenosti nemá. Hneď od počiatku na prvom stretnutí bol schopný uvoľniť

sa a relaxovať relatívne rýchlo. Zo začiatku mal problémy v relaxovanom stave rozprávať,

postupne sa to zlepšovalo.

1. stretnutie - 28.1.: V prvej imaginácii sedí Marian vo vlaku, pod sedačkou pri nohách má

batoh, v ktorom vie, že je fľaša alkoholu. V priebehu imaginovania prežíva konflikt medzi

napitím sa a zbavením sa fľaše. Nakoniec ju vyhadzuje von oknom a kochá sa výhľadom.

Autor je tu v skôr pasívnej roli, Marian si imagináciu riadi sám.

2. stretnutie - 5.2.: V druhej Marian sedí na brehu rieky, kochá sa scenériou, vedľa seba má

batoh, znovu je v ňom fľaša alkoholu. Premýšľa vylepšiť si náladu napitím sa. Autor v

priebehu uvažovania "napiť sa-nenapiť sa" dáva Marianovi návrh skúsiť sa nechať

prekvapiť, či (a čo) sa niečo neobjavuje. Marian uvidí prichádzať auto. Rozhodne sa teda

odísť, batoh necháva na zemi. Prichádza k ceste, kde ho do auta naberá kamarát, známy.

3. stretnutie - 11.2.: Marian je pri obchodnom dome, vchádza do vnútra, chodí okolo políc

s alkoholom. Autor navrhuje prejsť od políc s alkoholom inam a kúpiť si na pitie niečo iné,

Marian prejde k vodám a kupuje si minerálku, platí a vychádza von. Pije vodu na ex.

4. stretnutie - 18.2.: (chýbajú poznámky)

5. stretnutie - 25.2.: (U Mariana sa prvýkrát objavuje fantazijná produkcia.) Marian kráča

mestom, okolo obchodu s potravinami a hospody, cíti sa nervózny, uvažuje nad kúpou

alkoholu. Autor navrhuje skúsiť vojsť do iného obchodu. Marian vchádza do obchodu s

orientálnym tovarom a kupuje si ametyst. Odchádza domov. Doma ametyst naberie veľké

rozmery, Mariana to prekvapí a zaujme. Autor navrhuje skúsiť nájsť spôsob ako sa s

ametystom skontaktovať. Marian sa ho dotkne a cíti sa veľmi dobre. Po imaginácii referuje 55

pocit, že "ametyst chtěl, abych si ho koupil." Vie, že ametyst sa často v súvislosti s

alkoholom spomína ako ochrana.

6. stretnutie - 4.3.: Marian sedí na lavičke v parku, premýšľa o priateľke, ktorá pije. Je

nervózny a napätý, cíti bezmocnosť, strach. Autor prvýkrát navrhuje, aby tento pocit

postavil stranou a dal mu podobu. Stáva sa šnekom, čo Mariana prekvapuje a má z toho

zároveň dobrý pocit. Autor navrhuje nájsť spôsob komunikácie so šnekom. Marian sa ho

dotýka a pozdejšie spolu hovoria. Cíti sa veľmi dobre. Po imaginácii referuje pocit veľkej

dôležitosti šneka a tiež správ, ktoré od neho dostal ("zůstat v klidu, přemýšlet").

7. stretnutie - 12.3.: Marian prichádza na stretnutie chorý, chce však imaginovať. Rozpráva

o rozhovoroch so šnekom v medzičase. V imaginácii je na parkovisku pri obchodnom

dome, cíti sa nepríjemne a nervózne, má chuť ísť si kúpiť fľašu. Autor navrhuje postaviť

pocity stranou a dať im podobu - Marian vidí "štafle", rebrík. Má chuť naň vyliezť, čo i

urobí. Rôzne s rebríkom experimentuje, lezie naň, sedí na ňom, hojdá sa, padá alebo

zoskakuje. Cíti sa pri tom veľmi dobre, je to ako hra. Po chvíli ho to prestáva baviť a

odchádza smerom k neďalekej ceste. Po imaginácii referuje, že má nad čím premýšľať a o

čom hovoriť so šnekom - čo a prečo to bolo, apod. Cíti sa dobre.

8. stretnutie - 18.3.: Sedia v aute s priateľkou, ktorá šoféruje. Marian vie, že je na zadnom

sedadle priateľkin batoh s fľašou alkoholu. Zastavujú pri obchode, priateľka vystupuje, ide

nakupovať. Marian siaha po batohu a overuje si svoje podozrenie - je pravdivé, v batohu ja

fľaša alkoholu. Autor navrhuje vystúpiť z auta. Marian sa chvíľu prechádza po ulici, keď

priateľka vychádza z obchodu, navrhuje autor aby si za volant sadol Marian. Prichádzajú

autom na križovatku, po chvíli je na semafore zelená. Po imaginácii Marian referuje

prekvapenie v tvári jeho priateľky, keď si sadol za volant a tiež veľmi dobrý pocit z toho,

že šoféruje on. Taktiež k relaxácii referuje, že pri uvoľňovaní a vracaní sa viac vnímal

svoje telo - "zatlé zuby, cukání svalů, zatlé svaly,..."

9. stretnutie - 25.3.: Marian referuje ďalšie rozhovory so šnekom. V imaginácii je doma na

byte, cíti sa prázdny a znudený. Myslí si, že vo vedľajšej izbe má asi alkohol. Po postavení

pocitov stranou, tie naberajú podobu kozy. Pri hľadaní spôsobu komunikácie jej Marian

dáva mrkvu a pohladí ju. Mariana to teší a koza je veľmi vďačná. Po návrate z imaginácie

Marian referuje, že má kozu spojenú s matkou, ktorá "vždycky po mně chtěla kozenku".

56

10. stretnutie - 1.4.: Imaginovaná scéna je obchodný dom na brehu jazera, Marian stojí na

parkovisku, v ruke drží krabicu od topánok a je presvedčený, že je vnútri fľaša alkoholu.

Popisuje konflikt zbaviť sa krabice verzus nechať si ju. Autor navrhuje krabicu otvoriť.

Marian tam nachádza ženskú topánku, "střevíc", z čoho je veľmi prekvapený. Spomína si

na rozprávku o "Popelce a ztraceném střevíci", čo ho napĺňa pocitmi vzrušenia a nadšenia.

Pozoruje jazero a západ Slnka. Po imaginovaní referuje veľmi dobrý pocit.

Pri celkovom hodnotení priebehu imaginácii Marian hovorí o tom, že ho táto metóda

oslovila, netušil, že sa dá so závislosťou a spúšťačmi pracovať i takto. Tiež ho teší

spoznanie šneka. Myslí si, že mu to niečo dalo, už i preto, že niektoré aktuálne ťažkosti a

starosti rieši inak (stavia pocity stranou a díva sa na ne, konzultuje so šnekom, apod.).

Tabuľka č. 1: Marian, 34 rokov

  HS M SD VS sten

 

17.1

.201

0

5.4.

2010

   

17.1

.201

0

5.4.

2010

lam

bda

VS

17.1

.201

0

5.4.

2010

KO 11 11 10,2 3,7 0,22 0,22 0,00 6 6EM 18 18 7,3 4,7 2,28 2,28 0,00 10 10RE 4 8 5,8 3,2 -0,56 0,69 1,25 4 7AD 14 16 14,3 2,7 -0,11 0,63 0,74 5 7OV 7 9 4,7 2,7 0,85 1,59 0,74 7 9MH 4 3 5,9 2,8 -0,68 -1,04 -0,36 4 3KR 2 2 4,1 2,8 -0,75 -0,75 0,00 4 4ER 10 10 5,2 2,6 1,85 1,85 0,00 9 9KA 6 10 9,3 2,4 -1,38 0,29 1,67 4 6EA 8 9 9,6 2,5 -0,64 -0,24 0,40 4 5RA 10 11 10 2,6 0,00 0,38 0,38 5,5 6

57

FM 7 6 12,8 3,4 -1,71 -2,00 -0,29 2 2US 14 13 12,9 3,3 0,33 0,03 -0,30 6 6EX 4 3 3,4 2,3 0,26 -0,17 -0,43 6 5S-1 14 14 8,2 3,1 1,87 1,87 0,00 9 9S-2 7 6 7,5 2,8 -0,18 -0,54 -0,36 5 4S-3 10 10 9,5 4 0,13 0,13 0,00 6 6S-4 6 7 7,7 2,8 -0,61 -0,25 0,36 3 4S-5 6 9 7,1 3,2 -0,34 0,59 0,94 5 6S-G 43 46 40,1 12 0,24 0,49 0,25 6 6R-1 5 5 8,8 2,8 -1,36 -1,36 0,00 3 3R-2 9 6 10,8 2,7 -0,67 -1,78 -1,11 5 3R-3 4 4 5,7 3,2 -0,53 -0,53 0,00 4 4R-4 8 9 8,2 3,2 -0,06 0,25 0,31 5 6R-G 28 32 31,9 8,6 -0,45 0,01 0,47 4 5S-R 3 2 6,6 4,5 -0,80 -1,02 -0,22 4 3I-1 15 16 8,6 4,4 1,45 1,68 0,23 8 8I-2 14 12 8,3 4,3 1,33 0,86 -0,47 8 7I-3 2 3 13 3,7 -2,97 -2,70 0,27 1 1I-4 11 12 14,8 3,2 -1,19 -0,88 0,31 4 4I-G 6 7 15,4 4,4 -2,14 -1,91 0,23 2 2P-1 7 9 13 3,6 -1,67 -1,11 0,56 3 4P-2 14 15 12,6 2,6 0,54 0,92 0,38 7 7P-3 15 14 15 3,7 0,00 -0,27 -0,27 5 5P-4 5 6 12,1 3,2 -2,22 -1,91 0,31 2 2K 1 1 2,3 2,3 -0,57 -0,57 0,00 - -

Analýza a spracovanie výsledkov: S pozorovania, prejavov a získaného materiálu sa

ukazuje, že Marian má dobrú schopnosť imaginovania. Z jeho slov je to i metóda, ktorá ho

bavila a oslovuje. Z jednotlivých sedení sa dá usudzovať u Mariana tendencia vychádzať

zo spomienok a situácií spúšťačov, ktoré poznal a pozná.

Vzorce: Pri analýze vzorcov, tvarov (geštaltov), tém, či spôsobov vyrovnávania sa so

spúšťačom a záťažou v imaginovanej scéne dá sa z jednotlivých sedení vysudzovať:

V prvej imaginácii nachádza Marian riešenie v "odhodení" toho, čo ho ohrozuje (fľaša

alkoholu), teda zbavení sa problému vysunutím z pozornosti. V druhej imaginácii, po

intervencii z von, prichádza pomoc odinakiaľ i v predstave (kamarát v aute) a Marian

takpovediac "odchádza zo scény", opúšťa miesto ohrozenia (čo je i všeobecne odporúčaná

technika k zvládaniu spúšťačov, ohrozujúcich situácií). Tretia imaginácia opäť prebieha v

duchu techník zvládania spúšťačov - presunutie pozornosti inam, nahradenie alkoholu

inou tekutinou, odídenie z ohrozujúceho miesta (tu by sa dalo usudzovať na to, že Marian

58

má dobre zvládnuté alebo minimálne naučené spôsoby ako zvládať takéto situácie i v

realite). V ďalšej imaginácii sa už okrem známeho spôsobu zvládnutia (presunutie

pozornosti) objavuje i fantazijná produkcia, pravdepodobne s prvkom hľadania podpory a

ochrany (príjemný dotyk s ametystom).

V nasledujúcej, v poradí šiestej, predstave autor prvýkrát skúša použitie spôsobu práce s

emóciami s poodstúpením. Po nabratí podoby, tvaru, je použitý režijný princíp kontaktu,

na čo Marian reaguje veľmi pozitívne, i v následnej inquiry. Dochádza k niečomu, čo

môžeme nazvať kontakt s vnútornou podporujúcou figúrou (často označovanou ako

vnútorný zdroj), prinášajúcou pocit uspokojenia, bezpečia, ochrany, čo Marian i potvrdzuje

v následných stretnutiach.

V ďalšom imaginatívnom stretnutí po opätovnom použití spôsobu "dištancie" sa objavuje

iná vnútorná figúra, neživého, technického charakteru, prinášajúca uspokojenie v hre. Po

emocionálnom nasýtení dochádza k opusteniu scény imaginácie, s referovaním o

uspokojení a získaní materiálu na ďalšie uvažovanie a ako prostriedku pre kontakt s už

predtým poznanou vnútornou figúrou (šnekom). Nasledujúca imaginácia je o dvoch

Marianových spúšťačoch - priateľke a blízkosti alkoholu (v batohu). Hrozba alkoholu je

riešená presunutím pozornosti a opustením miesta (vystúpením z auta). Ohrozujúca

situácia napitej priateľky za volantom je riešená prechodom z pasívnej role "spolujazdca" k

aktívnejšej "šoféra, řidiče", na čo Marian dobre reaguje.

Nasledujúca imaginatívna situácia so spúšťačom nudy je znovu riešená technikou

"postavenia stranou" a dochádza ku kontaktu s ďalšou vnútornou figúrou, tento krát má

táto figúra zrejme i hlbšie prepojenia (matka - toto však presahuje náplň tejto práce). V

poslednej imaginovanej scéne je konflikt riešený konfrontáciou s tým, čo je skryté a

následne k inej forme kontaktu s vnútornou figúrou, obrazom (střevíc) v náväznosti na

ľudovú rozprávku (kultúrne tradície?).

Vyhodnotenie IHAVEZ (tabuľka č.1): Najprv stručne pravdivosť vyplnenia a extrémity:

Kritérium v rámci škál I je v oboch testoch v poriadku, škály K sú v oboch testoch rovnaké

a dostatočne sa blížia norme. Kritérium SR-SG-RG je v obidvoch prípadoch otázne. Škála

EX je v oboch testoch dostatočne blízka norme. Marian testy teda vyplnil pravdepodobne

dostatočne pravdivo.

59

Význačné lambdy: R-2 = -1,11 - posun z normy pod normu; RE = 1,25 - posun v rámci

normy; KA = 1,67 - posun z pod normy do normy.

Presun z normy pod normu v škále R-2 naznačuje u Mariana zníženie schopnosti predvídať

následky svojich rozhodnutí v rizikových situáciách, a teda v situáciách spúšťačov. Zmena

v RE, regulačnej variabilnosti naznačuje presun smerom k nižšiemu sebaovládaniu,

zníženej samoregulácii a teda skôr k impulzivite, stále však v rámci normy. Zmena v KA,

kognitívne adjustačnej variabilnosti, posun z pod normy do normy, naznačuje Marianove

zvýšenie sebavedomia, uvedomenia si vlastnej dôležitosti, zvýšenia ctižiadosti a ašpirácie.

Celkovo: Okrem tradičných techník zvládania spúšťačov použitých v imagináciách sa v

Marianovom prípade ukazuje ako užitočná i technika "odstupu" a kontaktu s vnútornou

figúrou (väzba na uspokojenie, ochranu bezpečie) - od šiesteho stretnutia.

Výsledky testov naznačujú, že u Mariana mohlo dôjsť k zvýšeniu sebavedomia a väčšej

dôvery vo vlastné schopnosti rozhodovania sa, až k tendencii k impulzivite.

5.1.2. Kamil

Narodený v roku 1974, vek 36 rokov.

Vzťahy v pôvodnej rodine - rodičia boli starostlivý, milujúci, klient jeho vzťah k matke

nevie špecifikovať, otcovi sa snažil porozumieť. Matka je učiteľka, otec školský inšpektor.

Manželstvo rodičov bolo milujúce, harmonické. Vedúcu rolu v rodine mala matka. Otec už

nežije, zomrel v roku 2010.

Klient bol hneď po narodení na asi jeden rok v kojeneckom ústave. Nevie, či bol chcené

alebo nechcené dieťa, rodičia si priali dievča, ktoré by sa o nich v starobe postaralo.

Je zo štyroch súrodencov: najstaršia sestra, 51 rokov, potom starší brat, 48 rokov, a on a

jeho dvojča brat majú 36 rokov. So sestrou nejaký čas spolu nehovorili, hnevala sa na neho

kvôli jeho pitiu a neschopnosti prestať s pitím, teraz je vzťah (po otcovej smrti a pohrebe)

60

znovu nadviazaný. Starší brat je nekomunikatívny a skôr sa rodine vyhýba. S bratom

dvojčaťom majú dobrý vzťah.

Kamarátov mal a má veľa, nemal ťažkosti získavať si priateľov.

Je rozvedený, asi 5 rokov. Vzťah s manželkou bol spočiatku dobrý, manželka ho milovala,

on v tom ale nemal až tak jasno ("Měl jsem ji rád, ale..."). K rozvodu viedla strata

porozumenia si vo vzťahu a nakoniec i alkohol. Momentálne majú vzťah veľmi dobrý a to

obojstranne, klient je z toho až prekvapený a je maximálne spokojný. Z manželstva majú

dve deti, jedného syna, 11 rokov, a jednu dcéru, 14 rokov. S deťmi sa stretáva tak 1x za

mesiac až 1x za 14 dní. Vzťah viac-menej len znovu vybudovávajú, pretože sa s deťmi

dlho nevidel (až na pár výnimiek v podstate od rozvodu), stále viac sa to však lepší a klient

je v tom veľmi aktívny.

Aktuálne vážnu známosť nemá.

Vzdelaním elektromechanik pre rozvodové zariadenia, priemerný prospech dobrý. Prešiel

si pracovnými pozíciami údržbár, elektromontér, rôzne sezónne práce v Írsku. Momentálne

pracuje ako pomocný sklenár a šofér.

Jeho koníčkami sú relaxácia, rybárčenie, plávanie a všetko s vodou spojené, šachy, rád sa

učí novým veciam.

V súčasnosti za najdôležitejšie hodnoty považuje abstinenciu, úprimnosť, vernosť,

ústretovosť.

Ako malé dieťa a niekedy okolo veku 35 rokov mal rozbitú hlavu. V 22 rokoch mal

vážnejšiu autonehodu. Pokus o suicídum v 35 - pri jednej z recidív pojedol nejaké tablety,

pretože ho veľmi deptalo, že pije.

Alkoholová minulosť - prvý krát skúsil alkohol v 17 rokoch, ako problém začal pitie

vnímať v asi 24 rokoch. Najhoršie obdobie s pitím bolo pre neho obdobie po rozvode, kedy

totálne alkoholu prepadol - dal výpoveď v práci, bral si pôžičky, hral automaty, fajčil

marihuanu, chlastal. Na mnohé udalosti má amnéziu. Silné obdobie s alkoholom je i čas

strávený v Írsku za prácou - celé toto obdobie, cca 3 roky, v podstate prepil. Má za sebou 3

ústavné liečby, z toho 1 nedokončenú. Poslednú liečbu v Kroměříži vníma ako svoj

životný zlom, dala mu zmysel života. Najdlhšie abstinoval 8 mesiacov (teraz na Lotose).

61

Teraz je pre neho dôležité uvedomovať si, že je alkoholik, bez toho by chodil na liečenia

stále a nič by sa nezmenilo. Taktiež sú pre neho veľmi dôležité jeho deti, túži znovu si

získať ich dôveru. Posledné dni sa cíti psychicky skvele a chce aby to tak zostalo.

Kamilove spúšťače, ako ich sám na sebe pozná: rybačka, "nepremýšľanie" (napríklad pri

varení bez rozmyslu siahol po rume a napil sa), blízkosť alkoholu, Írsko (ako prostredie,

kde celý čas pil), proste chuť sa napiť, samota, strach a úzkosť, úspech.

Dáta stretnutí: 28.1., 4.2., 11.2., 18.2., 26.2., 5.3., 12.3., 18.3., 25.3., 1.4.

Priebeh a postup sedení: Kamil dosiaľ nemal nejaké skúsenosti s relaxovaním (občas sa

len tak zahĺba, zamyslí) ani imaginatívnou prácou, je to pre neho úplne nové. Mal

spočiatku ťažkosti udržať sa v relaxácii pri vedomí, a tiež zároveň imaginovať a rozprávať

a popisovať, čo vidí. Od tretieho stretnutia to už zvládal a i keď často začínal sedenia tým,

že ho nenapadá, čo si bude predstavovať, nakoniec mu to, i na jeho prekvapenie, šlo.

1. stretnutie - 28.1.: Kamil zaspal. Po zobudení referuje, že sa cítil tak dobre a uvoľnene,

že sa neubránil spánku.

2. stretnutie - 4.2.: Vypadalo to, že zaspal, no po prebratí sa referuje, že bol plne pri

vedomí, ale nedokázal rozprávať. Bol v Írsku, a potom mal ďalšie rôzne predstavy,

nekonkretizuje.

3. stretnutie - 11.2.: Kamil už dokáže relaxovať a zároveň rozprávať (i keď na konci

stretnutia hovorí, že ho to stálo úsilie, než prehovoril). V imaginácii je v byte v Írsku, keď

tam pracoval (jeho rizikové prostredie). Je tam sám. Autor ho povzbudzuje, aby chvíľu

počkal, či sa niečo nezmení. Po chvíli sa objavuje jeho vtedajšia priateľka a pozýva ho na

pivo. Nechce ísť a nevie ako ju odmietnuť. Objavujú sa tam jeho deti, v ich súčasnom

veku. Chce s nimi komunikovať, no deti nereagujú. Nevie čo robiť. Objavuje sa jeho

vtedajší kamarát. Hovorí s ním i s priateľkou, s deťmi to stále nejde. Popisuje zmätok.

Nakoniec sa díva von oknom a kochá sa západom Slnka. Po návrate z imaginácie sa cíti

ešte trochu zmätený, ale inak dobre.

4. stretnutie - 18.2.: (chýbajú poznámky)

5. stretnutie - 26.2.: Kamil je v imaginácii opäť v Írsku, vo svojom bývalom byte. Diví sa,

že i keď tu veľa pil, teraz na alkohol chuť nemá. Autor navrhuje počkať si na nejakú

62

zmenu. Objavujú sa tam jeho deti, tento krát deti s ním hovoria a volajú ho domov. Odrazu

sú doma v Česku. Deti už nevníma, vyšiel na dvor pozrieť sa von. Cíti sa veľmi dobre, je

doma. Po imaginácii hovorí, že ho prekvapilo, ako rýchlo a odrazu bol doma v dome v

Česku.

6. stretnutie - 5.3.: Na chate u otca. Leží vonku na lúke na tráve a vedľa seba má fľašu

vodky. Je slnečno a teplo a je mu dobre. Premýšľa, či sa napiť alebo nie. Je z toho

nervózny a napätý. Rozhoduje sa postaviť sa a bežať po poľnej ceste, ktorá ide mierne do

kopca. Na kopci zastane a rozhliada sa krajinou. Dolu popri ceste vidí rozkvitnuté ovocné

stromy. Cíti sa dobre, má radosť, z krajiny, Slnka, stromov. Po imaginácii popisuje dobrý

pocit a radosť, ktorú mal na konci.

7. stretnutie - 12.3.: Je na vlakovom nádraží, stojí u koľajiska, neďaleko bufetu. Premýšľa,

že by si dal "frťana". Začína byť z toho napätý a nervózny. Autor navrhuje postaviť tieto

pocity stranou a dať im podobu. Vypadá to ako on, popisuje to ako svoje "druhé ja". Po

pobídke ku komunikácii sa najprv bráni a hovorí, že jeho druhé ja ho práve presvedčovalo

k pitiu. Nakoniec to skúsi a je prekvapený, že komunikácia prebieha inak - jeho "druhé ja"

mu bráni dostať sa k bufetu a vraví mu, aby vydržal, že mu v tom pomôže. Má z toho

dobrý pocit. Po prebratí referuje príjemný pocit zo zistenia, že jeho "druhý hlas", "druhé

ja", sa správa inak.

8. stretnutie - 18.3.: Sedí v hospode, v reštaurácii, pri bare, kam kedysi chodieval na pivo,

pred sebou má kofolu. Cíti sa napätý a nervózny z prostredia, pozná ho inak, a dosť tu pil.

Po pobídke postaviť tieto pocity stranou a dať im podobu, vidí čiernu siluetu, popisuje ju

ako strach. Rozpráva sa s ňou, dostáva rady a ubezpečenia, že to zvládne, má z toho dobrý

pocit.

9. stretnutie - 25.3.: Je pozvaný ku kamarátovi na oslavu jeho narodenín. V miestnosti je

veľký stôl plný jedla a pitia, okolo je veľké množstvo ľudí. Cíti sa ako "blb", pretože vedel,

že to bude takto vypadať a predsa prišiel, nevedel odmietnuť. Keď tento pocit postaví

stranou, dostáva podobu "šaška". Rozhovor s ním je pre Kamila ťažký, pretože šašek si

stále z Kamila a zo všetkého, čo Kamil povie, robí vtipy. Keď to šaškovi povie, začne

rozhovor prebiehať vážnejšie a dostáva od šaška i rady a doporučenia - nebrať sa moc

vážne, je v poriadku byť občas "blb". Po návrate sa Kamil cíti dobre.

63

10. stretnutie - 1.4.: Je na rybačke s bratom. Nevie čo si má myslieť a čo má čakať, pretože

brat pije a na rybačku ho pozval. Cíti vnútorné obavy, nervozitu. Pri snahe postaviť pocity

stranou, tieto "prelezú" do brata. Je na brata nahnevaný. Vyjadrí svoj hnev, na čo nadviažu

spoločný rozhovor, brat mu hovorí, že sa na neho môže spoľahnúť. Kamil sa nakoniec cíti

príjemne, pretože si s bratom povedali, to čo mu už chcel povedať dávno. Po prebratí sa

referuje, že premýšľa, že by sa chcel s bratom stretnúť a v podobnom duchu ako v

imaginácii sa s ním porozprávať.

Celkovo hodnotil Kamil stretnutia pre seba ako prínosné a objavné, niečo si o imaginovaní

tiež pozisťoval a takýto spôsob vnútornej práce ho láka, chcel by pokračovať ďalej. Tiež

ho potešilo a naučil sa, že sa na nejaké náročnejšie situácie môže pripraviť i takýmto

spôsobom, imagináciou (spomína na svoj imaginatívny rozhovor s bratom). Myslí si, že

mu to niečo dalo, pretože sa dlhodobejšie cíti vnútorne v pohode a dobre.

Tabuľka č.2: Kamil, 36 rokov

  HS M SD VS sten

 

17.1

.201

0

5.4.

2010

   

17.1

.201

0

5.4.

2010

lam

bda

VS

17.1

.201

0

5.4.

2010

KO 7 11 10,2 3,7 -0,86 0,22 1,08 4 6EM 9 2 7,3 4,7 0,36 -1,13 -1,49 6 3RE 4 2 5,8 3,2 -0,56 -1,19 -0,63 4 3AD 17 17 14,3 2,7 1,00 1,00 0,00 7 7OV 3 2 4,7 2,7 -0,63 -1,00 -0,37 4 4MH 10 12 5,9 2,8 1,46 2,18 0,71 8 10KR 2 2 4,1 2,8 -0,75 -0,75 0,00 4 4ER 5 6 5,2 2,6 -0,08 0,31 0,38 5 6KA 9 8 9,3 2,4 -0,13 -0,54 -0,42 5 4EA 9 10 9,6 2,5 -0,24 0,16 0,40 5 6

64

RA 11 11 10 2,6 0,38 0,38 0,00 6 6FM 12 15 12,8 3,4 -0,24 0,65 0,88 5 7US 15 13 12,9 3,3 0,64 0,03 -0,61 7 6EX 6 6 3,4 2,3 1,13 1,13 0,00 8 8S-1 8 12 8,2 3,1 -0,06 1,23 1,29 5 8S-2 5 7 7,5 2,8 -0,89 -0,18 0,71 4 5S-3 13 15 9,5 4 0,88 1,38 0,50 7 8S-4 6 7 7,7 2,8 -0,61 -0,25 0,36 3 4S-5 5 2 7,1 3,2 -0,66 -1,59 -0,94 4 2S-G 37 43 40,1 12 -0,26 0,24 0,50 5 6R-1 6 8 8,8 2,8 -1,00 -0,29 0,71 4 5R-2 9 11 10,8 2,7 -0,67 0,07 0,74 5 6R-3 7 7 5,7 3,2 0,41 0,41 0,00 6 6R-4 9 9 8,2 3,2 0,25 0,25 0,00 6 6R-G 33 33 31,9 8,6 0,13 0,13 0,00 5 5S-R 4 4 6,6 4,5 -0,58 -0,58 0,00 4 4I-1 6 3 8,6 4,4 -0,59 -1,27 -0,68 4 3I-2 6 6 8,3 4,3 -0,53 -0,53 0,00 5 5I-3 8 13 13 3,7 -1,35 0,00 1,35 3 6I-4 13 16 14,8 3,2 -0,56 0,38 0,94 5 6I-G 15 19 15,4 4,4 -0,09 0,82 0,91 6 7P-1 14 18 13 3,6 0,28 1,39 1,11 6 8P-2 14 15 12,6 2,6 0,54 0,92 0,38 7 7P-3 16 16 15 3,7 0,27 0,27 0,00 6 6P-4 10 16 12,1 3,2 -0,66 1,22 1,88 5 8K 2 0 2,3 2,3 -0,13 -1,00 -0,87 - -

Analýza a spracovanie výsledkov: Kamil často prichádzal na stretnutia s tým, že nemá

predstavu o tom, čo si bude predstavovať. Spočiatku mal tiež problémy zostať v kontakte

(najprv zaspal, potom nevedel prehovoriť). Postupne sa mu imaginovanie začalo páčiť a

bol prekvapený z toho, ako mu to šlo.

Vzorce: Prvé a druhé stretnutie je v podstate o učení sa tomuto spôsobu práce. Tretie

stretnutie je význačné zmätkom a frustráciou (spúšťačom je tu globálne prostredie spojené

s alkoholom), ktorú nakoniec vyrieši rezignáciou, teda jedným zo spôsobov zvládnutia

záťaže (Pritom je dôležité, že rezignovanie v tomto prípade je doprevádzané scénou s

pozitívnym charakterom, s prípadnou hlbšou symbolickou tematikou (západ Slnka)).

Ďalšia imaginácia (Kamilov spúšťač Írsko) je zaujímavá "preskokom", zmenou scény.

Dalo by sa tu usudzovať na presunutie pozornosti, svojím charakterom a spôsobom možné

len v imaginácii (v realite by bolo potrebné zohľadniť i čas presunu z Írska do Česka, čo by

65

malo ďalšie efekty). Nasledujúca scéna napätia a nervozity z blízkosti alkoholu je

význačná zmenou stavu (z pasívneho ležania na aktívny beh) a zmenou scény, scenérie,

rozhľadu, čo je opustenie miesta ohrozenia a presun pozornosti.

Siedme stretnutie a všetky nasledujúce imaginácie sú už spojené s technikou postavenia

prežívaných emócií stranou a teda dochádza ku kontaktu s vnútornou figúrou a k

nasycovaniu pocitmi uspokojenia, ochrany a bezpečia.

Test IHAVEZ (tabuľka č.2): Pravdivosť vyplnenia a extrémita: Škála K je v prvom kole

testov ako kritérium pravdivosti v poriadku, v druhom kole sa však presunula k extrémnej

hodnote. Škály I presne opačne, v prvom teste nespĺňajú podmienku pravdivosti, v druhom

sú v poriadku. Škály SR-SG-RG v oboch testoch otázne. Škála EX v oboch testoch

vykazuje extrémne hodnoty, v obidvoch prípadoch sú však rovnaké. Skôr než o pravdivosti

je u Kamila pravdepodobne potreba zvažovať extrémitu.

Význačné lambdy: KO = 1,08 - posun v rámci normy; EM = -1,49 - posun z normy pod

normu; S-1 = 1,29 - posun z normy nad normu; I-3 = 1,35 - z pod n. do n.; P-1 = 1,11 - z n.

nad n.; P-4 = 1,88 z n. nad n.

Keďže je u Kamila otázna pravdivosť vyplnenia testov a vykazuje príklon k extrémnym

odpovediam, taktiež relatívne vysoký počet škál, v ktorých došlo k vysokým zmenám, je

pravdepodobne potreba brať výsledky s rezervou. Naznačujú však u Kamila trend k väčšej

emocionálnej stabilite až zníženej emotivite (I-3 a EM), k zvýšeniu sebadôvery (P-1),

aktívnejšiemu prístupu k záťažovej situácii (P-4), k zvýšeniu tendencie vyhľadávať

intenzívnejšie a zmyslovo bohatšie zážitky a tiež zmeny (S-1 a KO).

Celkovo: I u Kamila sa ukazuje ako užitočnosť tradičných spôsobov v imaginácii tak i

použiteľnosť a užitočnosť techniky "odstupu" - od siedmeho stretnutia.

66

5.1.3. Radek

Narodený v roku 1973, vek 37 rokov.

Vzťahy v pôvodnej rodine - rodičia boli starostlivý, priateľský, klient svoj vzťah k nim tiež

popisuje ako priateľský, najmä otca mal však veľmi rád. Matka má vzdelanie základné,

otec je vyučený murár. Rodičia sa milovali, i keď občasné hádky sa vyskytli. Vedúcu rolu

v rodine zastával otec. Otec už nežije, zomrel v roku 1995.

Má jedného staršieho brata, 45 rokov. Vzťah mali a majú dobrý, rozumejú si.

Kamarátov mal vždy veľa, teraz je ich trochu menej, pretože sa vyhýba tým, čo pijú.

Ženatý 1x, manželstvo je rozvedené. Stále sa hádali, mali veľké nezhody, najmä kvôli

peniazom, pozdejšie i kvôli alkoholu, čo potom viedlo k rozvodu. Teraz spolu nehovoria. Z

67

manželstva je jedna dcéra, 14 rokov, jej narodenie bolo pre neho jedno z najkrajších dní

jeho života. Stretáva sa s ňou zhruba 1x za 14 dní, exmanželka to však dosť ťažko berie.

Aktuálne bez vážnej známosti.

Je vyučený čalúnik, s priemerným prospechom 1,5. Bavila ho matematika, odborné

kreslenie. Pracovná história: začínal ako čalúnik, potom pracoval v Taliansku na OSVČ

ako čalúnik-truhlár, toto obdobie považuje za druhé z najkrajších v živote. Ďalej si prešiel

pozíciami stolára, truhlára, skladníka, šoféra, vedúceho v niekoľkých rôznych firmách,

buď ako zamestnanec alebo OSVČ. Momentálne pracuje ako skladník.

Ako koníčky a záujmy má motorky, bicykel, považuje sa za kutila.

Momentálne sú pre neho najdôležitejšie jeho dcéra a chcel by si zakúpiť dom.

Za spôsobenú autonehodu pod vplyvom alkoholu mu bol odobraný vodičský preukaz a

dostal podmienku 18 mesiacov, ktorá mu teraz v lete v júli končí.

Alkohol po prvý krát skúsil v 10 rokoch. Ako problémové začal pitie vnímať vo veku

okolo 34 rokov. Najviac pil a najhoršie pitie spojuje s obdobím po smrti otca a po rozvode.

Tiež v tom období prišiel o dom, ktorý bol nútený predať a následne sa zadlžil. Má za

sebou jednu liečbu, ktorú však veľmi oceňuje, pretože sa na ňu rozhodol ísť sám, krátko po

tom, čo mu sa mu "rozsvítilo v hlavě", že takým životom, akým žil (s alkoholom) už žiť

nechce a "dost s pitím, bylo toho moc." Najdlhšie abstinoval 20 mesiacov. Teraz má za

sebou 303 dní triezvosti, čo považuje za svoj terajší úspech a je na seba pyšný. Je pre neho

najdôležitejšie zostať triezvy. Cíti sa ešte dosť mladý na to, aby dokázal ďalšie úspechy,

znovu vlastniť dom, mať rodinu. Nejaké úspechy sa už i dostavujú - i napriek ťažkostiam s

hľadaním má znovu prácu, má naspäť vodičský preukaz, stretáva sa s rodinou, nadväzuje

nové priateľstvá. Posledné dni sa cíti stále dobre, darí sa mu.

Radkove spúšťače, ako ich sám na sebe pozná: úzkosti, problémy s exmanželkou, samota,

nuda, smútok, depresie, neúspech, úspech.

Dáta stretnutí: 28.1., 4.2., 12.2., 18.2., 25.2., 4.3., 11.3., 18.3., 26.3., 1.4.

Priebeh a postup sedení: Radek skúsenosti s imagináciami ani relaxáciou nemá, občas sa

rád zahĺbi do seba a len tak premýšľa. Od začiatku sa mu relaxuje a imaginuje dobre,

68

obrazy popisuje a prežíva živo a intenzívne. Má tendenciu riadiť si imaginácie sám,

respektíve poddávať sa obrazom, ktoré sa objavujú.

1. stretnutie - 28.1.: Prvá imaginácia je u neho doma v dome. Chvíľu sa v ňom prechádza,

po otázke, čo chce urobiť, vychádza na dvor. Pokračuje do záhrady, ktorú popisuje v

intenzívnych farbách, zelená tráva, Slnkom zaliate stromy. Je to záhrada u neho doma a

predsa je iná, pamätá si ju inak a nie takto peknú. Cíti sa v nej veľmi dobre, je to pre neho

príjemný pocit byť takto vo svojej záhrade, doma. Po návrate na otázku súvislosti so

spúšťačmi a záťažou hovorí, že už dlho doma nebol, dom postavil sám a musel ho predať,

z čoho je mu stále smutno a nepríjemne - vraví, že tieto pocity by mohli byť jeho

spúšťačom.

2. stretnutie - 4.2.: Imaginácia opäť v jeho dome, tento krát na priedomí, na predzáhradke,

stretáva sa tam so svojím psom Kiki. Pes ho najskôr ignoruje, po autorovom návrhu

osloviť ho, začne pes radosťou skákať a je hravý. Radek sa s ním začne hrať a "bláznit se".

Cíti sa dobre a šťastne. Po návrate z imaginácie znova otázka na spúšťač a záťažovú

situáciu - nevie, možno znova kvôli smútku.

3. stretnutie - 12.2.: Na priedomí, v predzáhradke, hádka s exmanželkou. Cíti sa veľmi

nepríjemne, chvíľu je nahnevaný, potom smutný a necháva manželku "vykričať sa". Po

otázke, čo cíti, že by chcel urobiť, odchádza preč, na ulicu. Ako kráča ulicou, cíti sa

smutne, ale zároveň dobre. Diví sa, že chuť napiť sa nemá, je mu v tom smútku vlastne

dobre. Po návrate hovorí, že hádky s exmanželkou boli vždy veľmi nepríjemné, no chcel

by to s ňou už konečne vyriešiť (ťahanice kvôli dcére, domu, a ďalšie).

4. stretnutie - 18.2.: (chýbajú poznámky)

5. stretnutie - 25.2.: Radek je v imaginácii znova v predzáhradke domu, tento krát v nej

stretáva svoju dcéru, ktorá je však omnoho staršia. Prekvapuje ho to a zároveň má dobrý

pocit, teší ho, že ju takto stretáva. S podporením autora s ňou nadväzuje rozhovor, pri

ktorom sa cíti veľmi dobre. Po návrate hovorí, že záťažou a potenciálnym spúšťačom pre

neho je, že svoju dcéru dlho nevidel a manželka mu bráni sa s dcérou stretnúť, pritom on

túži ju vidieť a je teda z toho všetkého nahnevaný, nešťastný a smutný.

69

6. stretnutie - 4.3.: Opätovne v dome, no vnútrajšok, miestnosti, chodby, vypadajú inak,

než v skutočnosti, než ich postavil a pamätá si ich. Prekvapuje ho to, no zároveň sa cíti

dobre, je doma. Prechádza sa po dome a prepátrava ho.

7. stretnutie - 11.3.: V imaginácii je Radek v herni, reštaurácii (Admiral). Sedí pri stole a

má pred sebou pohár whisky. Detailne popisuje farbu a že má v nej tri kocky ľadu. Má

chuť ju vypiť. Autor mu navrhuje jednu kocku ľadu vybrať. Vyberie a vzápätí hovorí, že to

nie je ono, dve kocky sú málo. Cíti sa zvláštne, nervózne a napäto. Po návrhu postavenia

týchto pocitov stranou naberajú podobu manažéra. Radek s ním nadväzuje rozhovor,

manažér mu odsúva pohár s whisky a podáva mu pomarančový džús. Radek sa cíti

uvoľnene a dobre, rozhovor s manažérom ho teší. Po návrate z imaginácie hovorí, že v

Admiráli kedysi pracoval, robil obklady a zariadenie. V tej dobe mal i nad sebou

manažéra, s ktorým dobre vychádzal (no vypadal inak, než ten z predstavy). Taktiež má

veľmi rád pomarančový džús. Prekvapilo ho a zaujalo, ako sa to v imaginácii poskladalo

dohromady.

8. stretnutie - 18.3.: Radek stojí v rade pri bufete na kúpalisku, pred ním i za ním je

niekoľko ľudí. Má chuť na pivo a teší sa, že si jedno kúpi. Je nervózny, že musí čakať v

rade. Pred ním stojí staršia žena, dá sa s ňou do rozhovoru. Po chvíli nervozita ustupuje.

Kým sa dostane k okienku tak ho chuť na pivo prejde a kupuje si pomarančový džús. Sadá

si k stolu z výhľadom na jazero. Cíti sa príjemne a dobre, uvoľnene, spokojne. Vidí k sebe

prichádzať svojho manažéra i s malým chlapcom. Tí si k nemu prisadajú. Zoznamuje sa s

chlapcom a všetci traja sa spolu rozprávajú.

9. stretnutie - 26.3.: Radek hneď po príchode referuje, že sa posledné dni cíti viac v

pohode. Imaginácia začína obrazom kde opravuje strechu nejakého domu, niekoho z

rodiny, nevie koho, proste tam pomáha. Dostáva smäd (žízeň) a tak schádza dolu a blíži sa

k bedničkám s pivom. Hneď vedľa stoja minerálky. Chvíľu váha, potom siaha po

minerálke. Na otázku, čo ho k tomu viedlo hovorí, že sa tak proste rozhodol. Má zo seba

dobrý pocit, je spokojný, že sa rozhodol správne, a že robí prácu, ktorá ho veľmi baví.

10. stretnutie - 1.4.: Opäť začína s tým, že sa cíti "v pohodičce, pohodě". V imaginácii je

na priedomí, hádka s exmanželkou. Je pre neho zvláštne, že ju vidí ako na neho ona kričí a

rozhadzuje rukami, ale vôbec ju nepočuje. Je to pre neho prijemný pocit, takže len stojí a

díva sa. Po chvíli to exmanželka vzdáva a odchádza do domu. Radek odchádza na ulicu,

70

kde ho v aute čaká kamarát. Prisadne si a spolu vyrazia. V aute sa o prebehnutej hádke

rozprávajú, kamarát mu dáva nejaké rady. Po chvíli dorazia do Radkovej rodnej dediny a

on vystupuje u rodinného domu. Lúči sa s kamarátom a vchádza do domu. Cíti sa dobre.

Po imaginácii referuje, že sa definitívne rozhodol to s exmanželkou vyriešiť, "jednou pro

vždy vyřešit hádky" (najmä čo sa týka dcéry).

Celkovo hodnotí Radek stretnutia ako príjemné, bavilo ho to. Hovorí, že sa posledné

týždne cíti "v pohodě", k čomu mu pomáha i odborná vedúca Lotosu ako vzor ("vždy je

tak v klidu a pohodě").

Tabuľka č.3: Radek, 37 rokov

  HS M SD VS sten

 

17.1

.201

0

5.4.

2010

   

17.1

.201

0

5.4.

2010

lam

bda

VS

17.1

.201

0

5.4.

2010

KO 13 15 10,2 3,7 0,76 1,30 0,54 7 8EM 14 16 7,3 4,7 1,43 1,85 0,43 8 9RE 4 2 5,8 3,2 -0,56 -1,19 -0,63 4 3AD 16 19 14,3 2,7 0,63 1,74 1,11 7 9OV 10 11 4,7 2,7 1,96 2,33 0,37 9 10MH 6 4 5,9 2,8 0,04 -0,68 -0,71 6 4KR 7 9 4,1 2,8 1,04 1,75 0,71 8 9ER 7 9 5,2 2,6 0,69 1,46 0,77 7 8

71

KA 13 14 9,3 2,4 1,54 1,96 0,42 9 9EA 8 9 9,6 2,5 -0,64 -0,24 0,40 4 5RA 10 14 10 2,6 0,00 1,54 1,54 5,5 9FM 6 7 12,8 3,4 -2,00 -1,71 0,29 2 2US 7 7 12,9 3,3 -1,79 -1,79 0,00 2 2EX 3 4 3,4 2,3 -0,17 0,26 0,43 5 6S-1 10 13 8,2 3,1 0,58 1,55 0,97 6 8S-2 16 18 7,5 2,8 3,04 3,75 0,71 10 10S-3 17 16 9,5 4 1,88 1,63 -0,25 9 8S-4 9 7 7,7 2,8 0,46 -0,25 -0,71 5 4S-5 6 5 7,1 3,2 -0,34 -0,66 -0,31 5 4S-G 58 59 40,1 12 1,49 1,58 0,08 8 8R-1 12 12 8,8 2,8 1,14 1,14 0,00 8 8R-2 9 13 10,8 2,7 -0,67 0,81 1,48 5 7R-3 8 7 5,7 3,2 0,72 0,41 -0,31 6 6R-4 16 15 8,2 3,2 2,44 2,13 -0,31 10 9R-G 47 41 31,9 8,6 1,76 1,06 -0,70 8 7S-R 17 15 6,6 4,5 2,31 1,87 -0,44 9 8I-1 15 18 8,6 4,4 1,45 2,14 0,68 8 9I-2 15 15 8,3 4,3 1,56 1,56 0,00 9 9I-3 8 9 13 3,7 -1,35 -1,08 0,27 3 4I-4 13 17 14,8 3,2 -0,56 0,69 1,25 5 7I-G 10 10 15,4 4,4 -1,23 -1,23 0,00 3 3P-1 13 11 13 3,6 0,00 -0,56 -0,56 6 5P-2 13 14 12,6 2,6 0,15 0,54 0,38 6 7P-3 13 14 15 3,7 -0,54 -0,27 0,27 4 5P-4 11 13 12,1 3,2 -0,34 0,28 0,63 5 6K 3 2 2,3 2,3 0,30 -0,13 -0,43 - -

Analýza a spracovanie výsledkov: Z Radkových prvých imaginácií sa ukazuje jeho veľká

naviazanosť na jeho dom, ktorý postavil. Pri požiadavke vybavenia si situácie spúšťača, či

inej záťažovej situácie, sa opakovane vracia k svojmu domu, hlavne jeho prednej časti

(predzáhradka). I keď to samé o sebe má vysoko pravdepodobne signifikantný charakter,

pre potreby tejto práce to môže byť problémové, je ťažké posúdiť, čo je pre neho skutočne

záťažou.

To je prípad najmä prvej imaginácie, kde nie je jasné čo je záťažou, spúšťačom, preto je i

ťažké hovoriť i nejakom spôsobe zvládnutia. Je však možné pristúpiť k tvrdeniu učenia sa

imaginovaniu. V druhej imaginácii je už síce možné hovoriť o kontakte s vnútornou

figúrou (s reálnym predobrazom), v tomto prípade sa objavujúcou spontánne, bez

vonkajšie zásahu, stále však nie je jasné, čo je záťažou. V tretej imaginácii sa už objavuje

72

Radkov prvý spúšťač a to kontakt, hádka s exmanželkou, túto situáciu rieši rezignáciou a

opustením miesta. V ďalšej imaginácii sa opäť spontánne objavuje vnútorná figúra s

reálnym predobrazom, znovu je nejasné, čo je záťažou či ohrozením (dá sa skôr hovoriť o

"túžbe" po kontakte a jej naplnení v imaginácii). I nasledujúca šiesta imaginácia je nejasná

svojou súvislosťou čo je záťažou (zaujímavé však je popisovanie toho, že v predtým

známom, došlo teraz ku zmenám).

Pri siedmom stretnutí sa už zjavnejšie objavuje záťažová situácia spúšťača. Radek sa po

návrhu zmeniť niečo v známej situácii začne cítiť nervózne, na čo je v zápätí použitá

technika postavenia pocitov stranou a dať im podobu. Nasleduje kontakt s vnútornou

figúrou a tiež nahradenie alkoholu inou tekutinou. Ôsme stretnutie je význačné presunutím

pozornosti (od nervozity k rozhovoru), nahradenie alkoholu inou tekutinou a tiež nakoniec

kontakt s vnútornou figúrou (i keď tento kontakt mal tento krát iný charakter, pocit

uspokojenia a bezpečia to Radkovi prinášalo). V deviatej imaginácii dochádza k

spontánnemu rozhodnutiu (prosté rozhodnutie) nahradiť alkohol inou tekutinou. Posledné

desiate stretnutie je význačné Radkovou pasivitou (no pozitívne vnímanou) vo vzťahu k

hádke s exmanželkou a opustením miesta ohrozenia. Tiež sa tu objavuje kontakt s

vnútornou figúrou (ktorá síce má predobraz z Radkovho reálneho života, no rozhovor s

ňou prináša pocit ukľudnenia).

Test IHAVEZ (tabuľka č.3): Pravdivosť vyplnenia a extrémity: Kritérium škály K je v

oboch prípadoch v poriadku, taktiež škál EX. Škály SR-SG-RG rovnako zhruba v

poriadku. Škály I sú v prvom teste v poriadku, v druhom je veľký posun v I-4, ktorý

kritérium pravdivosti narušuje. Celkovo sa Radkove testy dajú považovať za pravdivo

vyplnené.

Význačné lambdy: R-2 = 1,48 - posun v rámci normy; I-4 = 1,25 - posun v rámci normy;

AD = 1,11 - posun z normy nad normu; RA = 1,54 - posun z normy nad normu.

U Radka došlo k navýšeniu schopnosti predvídať dôsledky svojich rozhodnutí, pohybuje sa

však v rámci normy. Tiež došlo k zlepšeniu jeho schopnosti odolávať rušivým podnetom a

pridŕžať sa prijatého cieľa, rozhodnutia. Ďalšie hodnoty ukazujú na zvýšenie jeho

schopností adaptácie, cieľavedomom, motivovanom, efektívnom vpravení sa do nových

podmienok a situácií života.

73

Celkovo: Spočiatku si autor kládol otázku či Radek pochopil problematiku a tematiku

výskumu, úroveň jeho intelektových schopností, možno sa však len jednalo o učenie sa

imaginovaniu. Posledné štyri stretnutia už sú spojené s imaginovaním spúšťačov.

Užitočnosť tradičných spôsobov v imaginácii a použiteľnosť a užitočnosť techniky

"odstupu" - od siedmeho stretnutia - je pravdepodobná.

5.1.4. Karel

(Poznámka: Anamnéza bola u klienta snímaná až po ukončení výskumu. Klient bol pri

snímaní negativistický, málo ochotný spolupracovať.)

Narodený v roku 1972, vek 38 rokov.

Vzťahy v pôvodnej rodine - klient popisuje vzťahy ako komplikované a dodnes v nich

nemá jasno. Matka má strednú školu ekonomickú, otec je vyučený zámočník. Vedúcu rolu

v rodine mala matka. Matka už nežije, zomrela v roku 1991.

Spolu ich je traja súrodenci, dve staršie sestry a najmladší klient.

S kamarátmi nemal problémy, mal ich a má veľa.

74

Ženatý nebol, deti nemá. Partnerské vzťahy iba niekoľko, momentálne žiadny.

Školu má SOU stavebnú Jihlava. Pracoval väčšinou ako kvalitár v strojárenstve.

Má rád hudbu, ktorú i tvorí, hrá na gitaru, baví ho čítanie, rád filozofuje a premýšľa o

živote, fitnes.

Momentálne sú pre neho veľmi dôležité triezvosť, hudba, láska a zdravie.

Mal diagnostikovanú endogénnu depresiu.

Alkohol po prvý krát pil v 16 rokoch, ako problémové začal svoje pitie vnímať v 24

rokoch. Má za sebou 4 liečby. Najdlhšie abstinoval 31 mesiacov.

Karlove spúšťače, ako ich sám na sebe pozná: chvíle slabosti ("snažím se a je to na

houby"), depresia, smútok, hnev, úspech, eufória, pozitívny vzťah k alkoholu.

Dáta stretnutí: 29.1., 5.2., 12.2., 19.2., 25.2., 5.3., 13.3., 19.3., 26.3., 2.4.

Priebeh a postup sedení: Karel rád a často relaxuje, má svoje vlastné spôsoby a techniky.

Nemá rád, keď ho niekto v relaxácii vedie, v takých momentoch ignoruje, čo počuje a

relaxuje si po svojom. Tiež máva nepokojnú myseľ, často si niekam "ulítne a pak si jde po

svý linii". S imagináciami skúsenosti nemá, ani inou podobnou prácou. Chce to skúsiť,

pretože je to pre neho niečo nové, ďalší spôsob ako poznať seba.

1. stretnutie - 29.1.: Karel hovorí, že vníma rýchle striedanie obrazov, má ťažkosti u

niektorého zostať a popísať ho. Po návrate s imaginácie rozpráva o nepríjemnom pocite

tranzu.

2. stretnutie - 5.2.: V imaginácii je Karel v električke, okolo neho veľa ľudí, čo ho dráždi a

rozčuľuje, má chuť sa napiť. Na otázku, čo chce urobiť rýchle vystupuje, uteká, z

električky von. Cíti sa lepšie, pocit podráždenia a tlaku je preč, prešla ho i chuť na pivo. Po

imaginovaní opäť referuje rýchle striedanie obrazov a potiaže u nejakého zotrvať. Je to

niečo čo pozná a bežne robí - necháva sa unášať obrazmi.

3. stretnutie - 12.2.: V imaginácii sa objavujú pocity smútku, letargie, rezignácie - pri ich

prepátravaní zisťuje, že mu je v nich vlastne dobre, vychutnáva si ich, a je mu príjemná i

sebaľútosť.

75

4. stretnutie - 19.2.: Obraz kancelárie v práci, okolo kráča kolegyňa, o ktorú má záujem. Je

nervózny, snaží sa predvádzať sa, je s tým a so sebou nespokojný. Po chvíli sondovania a

prepátravania si uvedomuje, že vlastne nie je nutné sa predvádzať, môže zostať sám sebou,

toto poznanie mu prináša pocit uspokojenia, je mu príjemne. Pri rozhovore po imaginácii,

čo by z toho pre neho mohlo byť spúšťačom hovorí o pocite nedostatočnosti, alkohol by

mu dodal odvahu.

5. stretnutie - 25.2.: Je na koncerte, vystupuje s kapelou, hrá na gitaru, ľudia jasajú a

tlieskajú, z čoho má veľmi príjemné pocity, až eufóriu. Premýšľa, že by bolo fajn vylepšiť

to pivom. Je po koncerte, kráča vedľa pódia, vidí odchádzať ľudí, je mu fajn. Na otázku, čo

sa stalo medzitým a kam sa podela chuť na pivo reaguje, že to proste prešlo. Odchádza

preč. Znovu rozpráva o rýchlom slede obrazov, dostáva odporučenie nájsť pre seba vhodný

spôsob, ako ich spomaliť. Rozhovor o jeho nepríjemných pocitoch, že ho niekto vedie.

6. stretnutie - 5.3.: V imaginácii je v práci, v skladisku, popisuje pocity hnevu a

podráždenia voči šéfovi. Na ponuku postaviť tieto pocity stranou sa stávajú čiernou

siluetou. Na pobídku ku komunikácii reaguje, že čierna silueta je už preč, "prostě odešla

dveřmi a rozplynula se." Cíti sa dobre, uvoľnene. Po chvíli odchádza zo skladu preč

rovnakými dverami. Po návrate z imaginácie hovorí, že mu tá rýchlosť striedania obrazov a

pocitov vyhovuje, je na ňu zvyknutý, a páči sa mu to takto.

7. stretnutie - 13.3.: Stojí v rade pri bufete, pred ním je babička, ktorá ho rozčuľuje a

dráždi, pretože si veľa vyberá a nakupuje. Po pobídke postaviť pocity stranou a pozrieť sa

na ne, sa tieto stávajú tou babičkou. Nadväzuje s ňou rozhovor, v priebehu neho zisťuje, že

babička je "vlastně velmi příjemná". Cíti sa dobre a uvoľnene.

8. stretnutie - 19.3.: Opäť rad pri bufete, tento krát je rad dlhší, stoja v ňom iný ľudia.

Karel premýšľa kúpiť si pivo, má ne neho chuť, nevie, či je to OK, ale prečo nie. Premýšľa

vzdať sa a napiť sa. Pri ďalšom sondovaní sa rozhoduje proste odísť. Po imaginácii

rozpráva o zmiešaných pocitoch pri premýšľaní že sa napije, pocite akejsi úľavy a

uspokojenia, ale tiež nervozity. Preto sa proste rozhodol odísť.

9. stretnutie - 26.3.: Ešte pred imagináciou rozpráva o lepšom zvládaní stresu a hnevu, v

práci i medzi ľuďmi. Imaginácia je v hospode, sedí u piva, cíti sa rezignovane, chce sa

napiť, má pocit, že nemá čo stratiť, nakoniec sa napije. Po návrhu postaviť pocity stranou

sa tie stávajú "bílým kopacím míčem". Má chuť ho odkopnúť, čo následne i urobí, má z 76

toho dobrý pocit. Odrazu je v liečebni pretože sa napil piva, je tam veľa svetla, cíti sa

dobre, bez pocitov viny, s pocitom, že to zvládol. Po imaginácii rozpráva, že si uvedomil

dôležitosť cieľa i cesty, na ktorú sa vydal, zostať triezvy.

10. stretnutie - 2.4.: Prichádza s tým, že má dobrú náladu. V imaginácii sa po chvíli

objavuje pocit podráždenia, hnevu, tlaku, popisuje ho ako zvieranie v bruchu smerom k

chrbtici. Tiež má pocit "prostě se na všechno vykašlat". Po ponuke postaviť tieto pocity

stranou sa stávajú mužskou postavou. Po chvíli Karel hovorí, že vie, že tá postava je jeho

otec. Nadväzuje s ním rozhovor, dialóg, vymenia si pár podráždených slov. Po tomto sa u

Karla objavuje katarzia, plače. V ďalšom dialógu si Karel s otcom vyjadria vzájomné

uznanie a rešpekt. Karel popisuje pocit úľavy. Po imaginácii nasledoval dlhý rozhovor,

respektíve monológ, Karel mal stále potrebu hovoriť, o sebe, svojom vnímaní sveta,

pocitoch.

Celkovo Karel hodnotí prácu ako pre neho prínosnú. Priznáva sa, že od cca tretieho

stretnutia chodil na tieto imaginácie z pocitu povinnosti, "z musu", keď už to začal,

prihlásil sa na to, chcel to brať zodpovedne a dokončiť to. Prichádzal teda podráždený, no

potom oceňoval, že bol, pretože sa cítil dobre a príjemne. Tiež pripomína, že stále bolo pre

neho nepríjemné nechať sa viesť.

Tabuľka č.4: Karel, 38 rokov

  HS M SD VS sten

 

17.1

.201

0

5.4.

2010

   

17.1

.201

0

5.4.

2010

lam

bda

VS

17.1

.201

0

5.4.

2010

KO 16 17 10,2 3,7 1,57 1,84 0,27 9 9EM 5 2 7,3 4,7 -0,49 -1,13 -0,64 5 3RE 10 10 5,8 3,2 1,31 1,31 0,00 8 8AD 14 11 14,3 2,7 -0,11 -1,22 -1,11 5 3OV 9 9 4,7 2,7 1,59 1,59 0,00 9 9MH 11 11 5,9 2,8 1,82 1,82 0,00 9 9KR 11 10 4,1 2,8 2,46 2,11 -0,36 10 10ER 7 6 5,2 2,6 0,69 0,31 -0,38 7 6KA 11 12 9,3 2,4 0,71 1,13 0,42 7 8EA 11 12 9,6 2,5 0,56 0,96 0,40 7 7RA 5 7 10 2,6 -1,92 -1,15 0,77 2 3FM 12 15 12,8 3,4 -0,24 0,65 0,88 5 7US 5 6 12,9 3,3 -2,39 -2,09 0,30 1 1

77

EX 6 6 3,4 2,3 1,13 1,13 0,00 8 8S-1 16 16 8,2 3,1 2,52 2,52 0,00 10 10S-2 13 15 7,5 2,8 1,96 2,68 0,71 9 10S-3 14 16 9,5 4 1,13 1,63 0,50 7 8S-4 15 16 7,7 2,8 2,61 2,96 0,36 9 9S-5 11 13 7,1 3,2 1,22 1,84 0,63 8 9S-G 69 76 40,1 12 2,41 2,99 0,58 9 10R-1 16 14 8,8 2,8 2,57 1,86 -0,71 10 9R-2 7 10 10,8 2,7 -1,41 -0,30 1,11 3 5R-3 9 10 5,7 3,2 1,03 1,34 0,31 7 7R-4 14 17 8,2 3,2 1,81 2,75 0,94 9 10R-G 52 51 31,9 8,6 2,34 2,22 -0,12 9 9S-R 14 17 6,6 4,5 1,64 2,31 0,67 8 9I-1 7 5 8,6 4,4 -0,36 -0,82 -0,45 5 4I-2 10 6 8,3 4,3 0,40 -0,53 -0,93 6 5I-3 17 17 13 3,7 1,08 1,08 0,00 8 8I-4 14 15 14,8 3,2 -0,25 0,06 0,31 5 6I-G 14 14 15,4 4,4 -0,32 -0,32 0,00 5 5P-1 14 16 13 3,6 0,28 0,83 0,56 6 7P-2 11 11 12,6 2,6 -0,62 -0,62 0,00 5 5P-3 8 10 15 3,7 -1,89 -1,35 0,54 2 3P-4 12 13 12,1 3,2 -0,03 0,28 0,31 6 6K 4 4 2,3 2,3 0,74 0,74 0,00 - -

Analýza a spracovanie výsledkov: Pretože Karel, ako sám priznal, prichádzal často na

imaginácie negativisticky naladený, vovádzanie do relaxácie Karel neskôr pri rozhovore

popisoval ako "súboj" s autorom, kým sa napokon rozhodol, že si tú imagináciu užije. I

autor vnímal náročnosť počiatočnej spolupráce pri každom stretnutí, i keď neskôr sa to

zlepšilo. Taktiež imaginácie, predstavy si Karel mnohokrát riadil sám a nechával sa

obrazom a pocitom poddať. Rýchlosť striedania obrazov, s malou možnosťou zásahov do

diania, je ďalší dôležitý aspekt. Preto autor cíti neistotu pri vyhodnocovaní Karlových

imaginácií.

Prvé stretnutie je v podstate inštruktážne a skúšobné, neobjavujú sa významné vzorce. V

druhom je už možné usudzovať na opustenie, zmenu miesta, i keď v popisovanom spôsobe

je zrejme skôr na mieste hovoriť o úteku (čo je maladaptívne riešenie). V tretej imaginácii

Karel v pôvodne nepríjemných pocitoch nachádza nakoniec uspokojenie. Štvrté sedenie je

tematicky podobné tretiemu, Karel si na základe prežitia nepríjemných pocitov uvedomuje,

čo môže prežiť, vnímať inak.

78

Pri piatom stretnutí sa už Karel konfrontuje z jedným zo svojich spúšťačov - úspechom a

eufóriou. Dalo by sa tu uvažovať o vyriešení situácie opustením miesta, odídením, no

autorovi sa zdá, že situácia je omnoho komplexnejšia a pre ďalšiu analýzu je potreba viac

informácií.

Šieste a siedme stretnutie je už doprevádzané použitím techniky postavenia pocitov stranou

a teda je tu kontakt s vnútornou figúrou, v prvom prípade ešte nedostatočný a vnímaný ako

ohrozujúci, v druhom už s pozitívnou spätnou väzbou a prijatím.

Ôsma imaginácia je tematicky prostým rozhodnutím a opustením miesta, odídením.

Deviate stretnutie je opäť s technikou emócii stranou a kontaktom s vnútornou figúrou

(míč), ktorej sa vnútorne uspokojujúcim spôsobom zbavil. Taktiež je tu opustenie, zmena

miesta.

Posledné stretnutie je význačné katartickým uvoľnením. Je tu i kontakt s vnútornou

figúrou, ktorý má však s veľkou pravdepodobnosťou hlbší emocionálny presah, keďže

touto figúrou je postava otca.

Test IHAVEZ (tabuľka č.4): Pravdivosť a extrémita: Kritérium škály K je síce vysoké, no v

oboch testoch rovnaké. Taktiež hodnota škály EX, vysoká, no rovnaká v obidvoch

prípadoch. Škály I sú v obidvoch testoch otázne, kritérium škál SR-SG-RG zhruba súhlasí.

Skôr než o pravdivosti je pravdepodobne u Karla potreba uvažovať o sklonoch k extrémite.

Význačné lambdy: R-2 = 1,11 - posun z pod normy do normy; AD = -1,11 - posun z

normy pod normu.

U Karla sú náznaky zlepšenia predvídania dôsledkov rozhodnutí v rizikových situáciách.

Došlo i k posunu k adjustačnej rigidite, zvýšeniu tendencie pridržiavať sa vlastných

prístupov a schém správania.

Celkovo: Ako z popisu, tak i testových výsledkov, je vidieť, že celková spolupráca s

Karlem bola doprevádzaná ťažkosťami. Používané techniky boli prijímané s rôznym

stupňom ochoty a z celkového priebehu i výsledkov nie je poznať či metóda bola Karlovi

užitočná.

79

5.1.5. Tomáš

Narodený v roku 1977, vek 33 rokov.

Vzťahy v pôvodnej rodine - s matkou si Tomáš moc nerozumel a nerozumie, posledných

15 rokov s ňou vôbec nekomunikuje. Kým bol chlapec, vnímal jej vzťah k nemu "jak kdy,

od všeho něco... někdy milá, pečující, jindy chladná a nepřátelská..." Matka mala 16 rokov,

keď sa jej Tomáš narodil.

Otcov vzťah k sebe v detstve Tomáš vnímal podobne ako u matky, to znamená otec mával

chvíle keď bol k Tomášovi milý a starostlivý, inokedy nepríjemný a trestajúci. Teraz ich

vzťah popisuje ako priemerný, "...smířil jsem se s tím, jaký je." Otcovi bolo v čase

Tomášovho narodenia 31 rokov.

80

Matka i otec majú stredoškolské vzdelanie, bez maturity. Rodičia sa brali niekoľko

mesiacov pred Tomášovým narodením. Keď mal 5 rokov, rodičia sa rozviedli, zostal u

matky. S otcom sa stretával len cez prázdniny. Rodičia po rozvode spolu nehovorili.

Tomáš má dvoch súrodencov, staršiu nevlastnú sestru z otcovej strany a mladšiu vlastnú

sestru.

Kamarátov mal v detstve veľa, s pribúdajúcim vekom ich postupne ubúdalo, teraz má

dvoch dobrých priateľov.

Ženatý nebol, deti nemá. Momentálne má vážnu známosť a rozumejú si.

Školu má základnú a inak nedokončenú strednú bez maturity, odbor elektro-silnoprúd, s

priemerným prospechom 2,5.

Prešiel si mnohými rôznymi prácami: robotník, bezpečnostný strážnik, barman, záhradník,

pomocný pekár, vyskúšal si i živnosť ako pomocná sila na stavbe, rôzne brigády.

Momentálne pracuje ako pomocná sila na stavbe.

V nedávnej minulosti bol trestaný, strávil 18 mesiacov vo výkone trestu za krádež a

ohrozenie na zdraví - neskoro v noci pod vplyvom alkoholu prepadol čerpaciu stanicu a

vyhrážal sa s nožom predavačke, ak mu nevydá peniaze s pokladne. Následne sám na seba

zavolal políciu a vzdal sa. Odohralo sa to pred cca tromi rokmi, asi rok trvali súdy a

následne mu prišla výzva na nastúpenie výkonu trestu. Za dobré správanie a na príhovor a

záruku psychiatra bol predčasne prepustený so 7-ročnou podmienkou a 400 hodinami

verejno-prospešných prác. Tieto hodiny v blízkej dobe naplní a ukončí.

Má za sebou niekoľko vážnejších úrazov a traumatických udalostí - v 29 rokoch dostal

niekoľko úderov baseballovou pálkou do hlavy, pred tromi rokmi mál vážnejšiu

autonehodu a 2x sa pokúsil o suicídum. Má diagnostikovanú depresiu.

Jeho koníčkami v súčasnej dobe sú počítače a šport.

Teraz sú pre neho veľmi dôležité triezvosť, zdravie, peniaze a osobná pohoda.

Prvý krát ochutnal alkohol už v 5 rokoch, v 16 ho začal piť pravidelnejšie. Od 18 začal

alkohol vnímať ako problém, zúčastňoval sa pijackých akcií s kamarátmi, bol uznávaný

ako ten "co hodně vydrží." Má za sebou 4 liečby, 2 absolvované celé. Jeho najdlhšie

81

obdobie abstinovania je 28 mesiacov (obdobie od poslednej liečba, potom väzenie a

súčasnosť). Za najdôležitejšie v súvislosti s alkoholom teraz považuje svoju schopnosť

rozpoznávať krízy, keď sa objavia (a to ako v súvislosti s alkoholom, tak i krízy životné) a

že je schopný udržať si prácu.

Jeho najhorším životným obdobím a udalosťami sú väzenie ("kriminál" ako to označuje

vlastnými slovami) a to, že nedokončil školu.

Rozhodnutie prestať piť považuje za svoje doterajšie najdôležitejšie v živote, od tej doby

cíti, že má plnší život, ktorý ho veľmi baví i napriek mnohým nepríjemnostiam, ktoré sa

mu stávajú, "když mi někdo háže klacky pod nohy..." Cíti sa plný energie túžby presadiť

sa.

Tomášove spúšťače, ako ich sám na sebe pozná: tlačenie kam nechce, veľa problémov

naraz (v práci, exekútor, priateľka,...), rezignovanie ("konečná, mouchy sežerte si mě"),

hnev, smútok, neistota.

Dáta stretnutí: 30.1., 6.2., 13.2., 20.2., 27.2., 6.3., 13.3., 19.3., 26.3., 2.4.

Priebeh a postup sedení: Tomáš má už nejaké skúsenosti sa relaxovaním, ku koncu často

zaspí, rád pri relaxácii počúva hudbu. Tiež sa rád prechádza a zahĺba. S imaginovaním ešte

skúsenosti nemá, no myslí si, že s predstavami nemá žiadne problémy.

1. stretnutie - 30.1.: Tomáš kráča rušnou ulicou, okolo neho je veľa ľudí. Je z toho

podráždený, cíti hnev, zatína päste. Na otázku čo chce urobiť odpovedá, že má chuť "mlátit

pěstma kolem sebe" a hneď v zápätí hovorí, že sa vznáša vo vzduchu, letí, nemá žiaden

tvar ani podobu. Cíti sa príjemne a uvoľnene. Po imaginácii rozpráva, že mal tak ťažké

telo, že mal pocit, že je vlisovaný do postele. Ťažko sa mu rozhýbavalo. Tiež rozpráva, že

po návrate z väzenia si veľmi ťažko zvyká na mnoho ľudí okolo seba, má obavu, že by

tento hnev mohol spustiť chuť na alkohol.

2. stretnutie - 6.2.: Opäť kráča ulicou, podráždený a nahnevaný na ľudí okolo. Odrazu je v

parku, prechádza sa, je mu príjemne teplo, svieti Slnko, cíti sa príjemne a uvoľnene. Po

imaginácii rozpráva, že sa rád chodí prechádzať do parku v liečebni Brno Černovice, cíti sa

tam veľmi dobre.

82

3. stretnutie - 13.2.: V imaginácii je na stavbe. Kolegovia ho volajú do hospody, nedarí sa

mu odmietnuť ich, stále ho otravujú, čo ho podráždi a nahnevá. Po otázke čo chce urobiť,

je v parku, vidí zelenú trávu, svieti Slnko, je mu veľmi príjemne teplo, cíti sa dobre.

4. stretnutie - 20.2.: Je v obchodnom dome, okolo neho je mnoho ľudí. Chce okolo seba

mlátiť päsťami, čo i začne. Ľudia sa zmenia v "pytle", je to pre neho príjemný pocit, "takto

se vyzuřit".

5. stretnutie - 27.2.: Sedí v hospode u piva, je mu smutno, má svoj známy pocit "mouchy

sežerte si mě". Chce odletieť, následne letí ako beztvarý oblak. Je mu takto príjemne a

dobre.

6. stretnutie - 6.3.: V imaginácii pocit, že je toho na neho veľa, pocit veľkého tlaku, potom

podráždenie a hnev. Po pobídke postaviť pocit stranou je to vír, pozdejšie tmavá diera v

priestore. Je mu z nej nepríjemne, chce od nej preč. Odíde, je opäť v parku, svieti Slnko, je

teplo a príjemne.

7. stretnutie - 13.3.: Kráča medzi poličkami v obchode, okolo neho chodí veľa ľudí. Po

otázke čo chce urobiť dochádza k deformácii priestoru, vytvára sa "průchod do jiné

dimenze", ktorý je tmavý, čierny. Má pocit nebezpečenstva, je mu nepríjemne. Nechce sa

nijak kontaktovať, chce preč. Odchádza na svoje známe miesto, Slnkom zaliaty park. Po

imaginácii rozhovor o dôležitosti neutekať a skúsiť zotrvať v tom čo sa deje.

8. stretnutie - 19.3.: Stojí pri vchode na nádraží, čaká na svojho šéfa z práce, ktorý mu má

niečo priniesť. Šéf mešká, z čoho je Tomáš podráždený a nahnevaný. Po ponuke postaviť

pocit stranou sa mení na vír s tmavým otvorom uprostred. Je mu nepríjemne, ale díva sa

dovnútra. Má pocit akoby sa díval do inej dimenzie. Po chvíli sa k víru otáča chrbtom, cíti

sa tak lepšie. Teraz má pocit, akoby stál na okraji priepasti, ktorá je mu za chrbtom. Na

otázku, čo chce urobiť, surfuje po hladine jazera, priepasť je ďaleko za ním, svieti Slnko, je

mu príjemne teplo, teší sa z rýchlej jazdy na surfe.

9. stretnutie - 26.3.: V imaginácii má pocit, že "se plácá jako páte přes deváté". Po

pobídke postaviť tento pocit stranou, naberá podobu farebného kolibríka. Pri snahe nájsť

spôsob ako s ním komunikovať, je kolibrík preč a objavuje sa žaba, pozdejšie lieta okolo

mucha. Pri snahe komunikovať so žabou, tá skáče preč a objavuje sa kolibrík. Tomáš sa v

imaginácii ďalej rôzne hrá so všetkými tromi zvieratami, smej sa u toho, popisuje zvláštne,

83

ale príjemné pocity, tiež radosť. Po návrate z imaginácie hovorí, že sa občas cítil ako blbec,

ale bolo to príjemné.

10. stretnutie - 2.4.: Imaginácia začína obrazom zvracajúceho psa (Tomášovho), čo

Tomáša veľmi rozčuľuje a dráždi. Je veľmi na psa nahnevaný, má chuť mu ubližovať. Po

pobídke postaviť pocity stranou a pozrieť sa na ich podobu vidí výbuch atómovej bomby,

hríb. Ešte než stihne tento obraz preskúmavať, tak je v kabíne rušňa, parnej lokomotívy.

Nikto ju neriadi, on sám nevie ako. Je mu nepríjemná žiara z kotla a veľké teplo a vlhko z

pary. Po otázke čo chce urobiť referuje, že už stojí na koľajach a vidí do diaľky

odchádzajúcu lokomotívu. Je mu príjemne a dobre.

Celkovo Tomáš hodnotí imaginácie ako príjemné, rád by v nich pokračoval. Hovorí, že

občas sa cítil ako "nenormálny", keď mu tie obrazy tak rýchlo naskakovali a bláznivo sa

menili. Bolo to fajn skúsiť i iné spôsoby práce so závislosťou. Myslí si, že mu to niečo

dalo, učí sa i iné cesty ako zvládať svoj "vztek".

Tabuľka č.5: Tomáš, 33 rokov

  HS M SD VS sten

 

17.1

.201

0

5.4.

2010

   

17.1

.201

0

5.4.

2010

lam

bda

VS

17.1

.201

0

5.4.

2010

KO 12 15 10,2 3,7 0,49 1,30 0,81 6 8EM 12 13 7,3 4,7 1,00 1,21 0,21 7 8RE 6 8 5,8 3,2 0,06 0,69 0,63 6 7AD 18 19 14,3 2,7 1,37 1,74 0,37 8 9OV 11 10 4,7 2,7 2,33 1,96 -0,37 10 9MH 4 2 5,9 2,8 -0,68 -1,39 -0,71 4 3KR 6 5 4,1 2,8 0,68 0,32 -0,36 7 6ER 9 9 5,2 2,6 1,46 1,46 0,00 8 8KA 11 14 9,3 2,4 0,71 1,96 1,25 7 9EA 7 5 9,6 2,5 -1,04 -1,84 -0,80 3 2

84

RA 10 13 10 2,6 0,00 1,15 1,15 5,5 8FM 7 8 12,8 3,4 -1,71 -1,41 0,29 2 3US 8 10 12,9 3,3 -1,48 -0,88 0,61 3 4EX 2 5 3,4 2,3 -0,61 0,70 1,30 4 7S-1 10 12 8,2 3,1 0,58 1,23 0,65 6 8S-2 14 11 7,5 2,8 2,32 1,25 -1,07 9 8S-3 13 10 9,5 4 0,88 0,13 -0,75 7 6S-4 9 13 7,7 2,8 0,46 1,89 1,43 5 7S-5 10 12 7,1 3,2 0,91 1,53 0,63 7 8S-G 56 58 40,1 12 1,33 1,49 0,17 8 8R-1 12 14 8,8 2,8 1,14 1,86 0,71 8 9R-2 13 13 10,8 2,7 0,81 0,81 0,00 7 7R-3 3 3 5,7 3,2 -0,84 -0,84 0,00 4 4R-4 14 16 8,2 3,2 1,81 2,44 0,63 9 10R-G 36 40 31,9 8,6 0,48 0,94 0,47 6 7S-R 11 10 6,6 4,5 0,98 0,76 -0,22 7 6I-1 16 16 8,6 4,4 1,68 1,68 0,00 8 8I-2 12 13 8,3 4,3 0,86 1,09 0,23 7 8I-3 9 6 13 3,7 -1,08 -1,89 -0,81 4 2I-4 11 16 14,8 3,2 -1,19 0,38 1,56 4 6I-G 11 8 15,4 4,4 -1,00 -1,68 -0,68 4 2P-1 9 10 13 3,6 -1,11 -0,83 0,28 4 4P-2 15 14 12,6 2,6 0,92 0,54 -0,38 7 7P-3 8 11 15 3,7 -1,89 -1,08 0,81 2 3P-4 9 11 12,1 3,2 -0,97 -0,34 0,63 4 5K 0 2 2,3 2,3 -1,00 -0,13 0,87 - -

Analýza a spracovanie výsledkov: I keď Tomáš už hneď od počiatku zvládal imaginovanie

dobre, v priebehu celého stretávania sa vykazoval tendenciu prechádzať od situácií

spúšťačov k oddávaniu sa fantazijným produkciám, a nechávať sa nimi "pohlcovať", než k

nim zaujať aktívny postoj. Taktiež je signifikantné neustále sa objavujúce podráždenie a

hnev.

Prvé dve imaginácie v podstate rieši únikom, útekom do príjemnejšieho prostredia a

pocitov, čo však v rámci imaginácie, aspoň v jej počiatkoch, môže byť v poriadku - opúšťa

rizikové situácie a prechádza do bezpečnejších, takže by bolo možné hovoriť o opustení

miesta a presunutí pozornosti.

Tretia imaginácia je situáciou pozvania na pivo, ktorú Tomáš opäť rieši únikom do

bezpečného a príjemného prostredia. Štvrté imaginovanie je katartické, piate opakuje

schémy prvých troch.

85

Pri šiestom a siedmom stretnutí už dochádza ku kontaktu s vnútornými figúrami v

opakujúcej sa podobe (vír alebo tmavý otvor), ktoré Tomáš vníma ako ohrozujúce a teda

sa uchyľuje k známemu spôsobu riešenia "únikom" do bezpečného prostredia (opäť, v

imaginácii to spočiatku môže byť vnímané ako adaptívne riešenie).

Keďže na siedmom stretnutí bol Tomáš upozornený, aby zotrval v konfrontácii s obrazmi,

ktoré sa objavia, je ôsma imaginácia význačná pokusom zotrvať v kontakte s vnútornou

figúrou a hľadaním spôsobu ako kontakt udržať či ho urobiť bezpečným. I keď nájdené

riešenie je blízke úniku, predsa len dochádza k zmene pozvoľnejším spôsobom. Dalo by sa

uvažovať o presunutí pozornosti od rizikovej, ohrozujúcej situácie k príjemnejšej a

uvoľnenejšej.

V deviatej imaginácii sa pocit neistoty mení na vnútorné figúry, ktorá sú tento krát

neohrozujúce, a hľadanie kontaktu s nimi. Ten je nakoniec dosiahnutý formou hry a

dochádza k pozitívnemu, i keď zároveň rozpačitému, nasýteniu príjemnými emóciami.

Posledná imaginácia je význačná rýchlym striedaním sa obrazov, a opätovnou neochotu

Tomáša konfrontovať sa s objavujúcimi sa vnútornými figúrami (výbuch, parný rušeň).

Test IHAVEZ (tabuľka č.5): Pravdivosť vyplnenia a extrémity: Kritérium K škály je v

prvom teste na vysokej hodnote, v druhom je už v norme. I keď kritérium EX má v oboch

testoch hodnoty v rámci normy, sú opačných pólov a je teda potreba opatrnosti pri

hodnotení. Hodnoty škál I sú v prvom teste v poriadku, v druhom otázne. Škály SR-SG-

RG v oboch prípadoch nespĺňajú kritérium pravdivosti. Pravdivosť vypĺňania dotazníkov

je otázna.

Význačné lambdy: I-4 = 1,56 - posun z pod normy do normy; KA = 1,25 - posun z normy

nad normu; RA = 1,15 - posun z normy nad normu; (EX = 1,13 - posun v rámci normy -

posudzovanie tejto lambdy je otázne, keďže sa jedná o kritérium extrémnosti výpovedí a

ich pravdivosti).

Výsledky testov u Tomáša ukazujú posun k vyššej cieľavedomosti, odhodlaniu, aktivite,

navýšeniu sebavedomia, sebacitu a sebapresadzovania, ďalej schopnosti odolávať rušivým

podnetom pri dosahovaní cieľa.

Celkovo: I keď Tomášove schopnosti imaginovania sú na dobrej úrovni, jeho opakovaná

tendencia utekať do fantázií a neochota konfrontovať sa s emocionálne náročnejšími 86

situáciami a obrazmi (súvisiacimi s jeho spúšťačmi), vyžadujú ešte ďalšiu spoluprácu, aby

sa dalo hovoriť o užitočnosti a použiteľnosti tejto metódy v jeho prípade.

5.2. Celkovo všetci probanti

Schopnosť imaginovať a konfrontovať sa so svojimi spúšťačmi v imaginácii všetci piati

probanti i napriek minimálnym, či žiadnym predchádzajúcim skúsenostiam, v rôznej miere

zvládali. Ukazuje sa že prvé tri až štyri stretnutia sa s metódou práce zoznamovali a učili,

štvrté až šieste stretnutia sú podľa všetkého o ďalšom zorientovávaní a zžívaní sa s

metódou. Od šiesteho až siedmeho stretnutia už vo všetkých prípadoch dochádza ku

konkrétnej práci, probanti sú rôznou mierou ochotní konfrontovať sa s obrazmi svojich

záťažových situácií.

Použitie techník a spôsobov zvládania spúšťačov (popisovaných v časti 2.3.2.) v

imaginatívnej práci sa ukazuje ako možné a aplikovateľné. Najčastejšie spôsoby zvládania

imaginovanej záťaže predstavovali opustenie miesta záťaže (odídenie, vyhnutie sa),

presunutie, odvedenie pozornosti inam, prosté rozhodnutie (a zotrvanie pri ňom),

87

nahradenie alkoholu inou tekutinou, pričom často probanti i sami, bez vonkajšieho

podnetu, tieto spôsoby používali (čo môže ukazovať na kognitívne spracovanie zvládania

spúšťačov z predchádzajúcich liečieb). V niektorých prípadoch prebehlo i katartické

uvoľnenie (hra, priechod hnevu, plač).

Dôležitým momentom je od siedmeho sedenia autorom kladený dôraz na špecifický

spôsob práce a to stavania vnútorných pocitov stranou, dávaním im podoby a následnej

konfrontácie s vytvorenou vnútornou figúrou. Táto technika sa ukazuje ako pravdepodobne

užitočná, probantami prijímaná, kladne hodnotená a z ich popisov i prinášajúca im

potrebný pocit úľavy, uspokojenia a bezpečia - a teda zvládnutie spúšťača.

Po niekoľkých sedeniach časť probantov referovala o zvýšení vnútornej pohody a lepšom

zvládaní stresu a záťaže (Marian, Kamil, Radek), časť nejaké zmeny nepozorovala (Karel,

Tomáš).

Čo sa týka výsledkov testov IHAVEZ, je zaujímavý posun v škále R-2, ktorý sa prejavil u

troch probantov (Marian, Radek, Karel) hodnotou lambda nad 1, u jedného (Kamil) stále

relatívne vysokou hodnotou 0,74, u jedného (Tomáš) bez zmeny. Dá sa usudzovať, že by

táto metóda práce mohla mať vplyv na zvýšenie vedomia možných následkov rozhodnutí a

ich zaraďovania do procesu rozhodovania (zvýšenie hladiny anticipácie), čo by mohlo

súvisieť s technikou zvládania spúšťačov "uvedomenie si negatívnych dôsledkov straty

sebaovládania a výhody sebakontroly" (viď 2.3.2). O tieto hodnoty a výsledky sa však

nedá opierať, majú len informatívny charakter a potrebovali by ďalšie skúmanie. Ostatné

hodnoty a škály sú interindividuálne odlišné a teda nedajú sa vyvodzovať nejaké ďalšie

závery.

88

6. Diskusia

I keď v priebehu celej práce a výskumu a i pri vyhodnocovaní výsledkov sa ukazovali

zaujímavé a sľubné údaje, autor si súčasne kládol otázky, čo všetko sa podieľalo a malo

vplyv na to, že sú aké sú, i v náväznosti na výskumnú otázku nájdenia účinných faktorov a

spôsobov.

Jedna z najdôležitejších tém v tejto súvislosti je už samotný výber metódy imaginácie.

Keďže samotný proces imaginovania neoddeliteľne súvisí s interindividuálnymi

charakteristikami každého človeka, s popisovanými kognitívnymi charakteristikami a

dôležitú rolu hrá i časový faktor (v zmysle naučenia sa imaginatívnej práci) sú na mieste

otázky motivácie a záujmu probantov (nakoľko ich táto metóda oslovuje, a tiež ochoty k

89

spolupráci, ako napríklad v prípade Karla), ich predispozícií a schopností k imaginatívnej

práci v zmysle vyzretia a používania senzorických orgánov (nielen celková vyzretosť ale

tiež preferencia určitého senzorického kanála), schopností pamäte a myslenia. Nachádzanie

odpovedí na tieto otázky vytvára nielen množinu predispozícií a výberu vzorky k takejto

práci ale tiež množinu možností aplikovateľnosti zo strany výskumníka.

Veľmi dôležitý je i výber konkrétnej imaginatívnej metódy a prístupu zo strany

výskumníka. Aktívna imaginácia a režijné princípy katatýmne-imaginatívneho prístupu

vychádzajú z určitých predpokladov a základov, čo samo o sebe má veľký vplyv nielen na

samotný priebeh práce ale i druh získaných výsledkov, spôsob ich spracovania a ich

ďalšieho uplatňovania.

Otázka, ktorú si autor kládol počas celého výskumu, a ktorú považuje za veľmi dôležitú, je

i použitie relaxácie a výber konkrétnej relaxačnej metódy. Keďže pre ovplyvňovanie

psychickej odolnosti, a konkrétne u závislých na alkohole pre ovplyvňovanie ich

spúšťačov, je relaxácia a obecne relaxačné techniky doporučovaný spôsob, akú veľkú rolu

hrala relaxácia v tomto výskume? I samotná imaginatívna práca v sebe implicitne zahŕňa

učenie sa relaxovaniu a uvoľneniu, pretože v tomto stave procesy imaginácie prebiehajú

ľahšie a efektívnejšie. Oddelenie imaginovania a relaxácie teda nie je možné, autor je však

presvedčený, že výber relaxačnej metódy hrá dôležitú úlohu, nielen pre samotný technický

priebeh a špecifiká, ale tiež pretože tento výber sa odvíja ako od potrieb a možností

klienta/probanta, tak i osobnosti a preferencií výskumníka.

V tejto súvislosti určite veľmi dôležitú úlohu hrá i formulácia jednotlivých slov a viet pri

vovádzaní do, a vyvádzaní z, relaxácie, či samotný priebeh doprevádzania probanta v

imaginácii, spôsob kladenia otázok, prinášanie návrhov, ale tiež na ktoré aspekty

imaginovaného materiálu je zo strany výskumníka kladený dôraz (čo súvisí s osobnosťou

výskumníka) - sú to nezanedbateľné faktory ovplyvňujúce priebeh a výsledky výskumu.

Zmenila by reformulácia týchto viet a otázok i výsledky? Akým spôsobom? Je možné ich

zmenou dosiahnuť i zlepšenia výsledkov? Ako by ich teda bolo treba preformulovať? Je

možné vytvoriť akýsi "itinerár" štandardizovaných slov, viet a otázok? Tieto a podobné

otázky už samé dávajú základ pre ďalší možný výskum a analýzu.

Súčasťou imaginatívnych sedení v tomto výskume bola i relaxačná hudba - vplyv

uvoľňujúcej príjemnej hudby na ľudskú psychiku je všeobecne známy a využíva sa i v

90

terapii (ako aktívnym spôsobom tvorby hudby - napríklad muzikoterapia, tak i pasívnym

počúvaním) - otázka jej vplyvu na získané výsledky je teda na mieste. Pozmenil by sa, a do

akej miery, priebeh a prežívanie imaginácie, získané dáta a výsledky?

Ďalší dôležitý faktor je už spomínaná osobnosť výskumníka - odvíja sa od toho nielen

výber metódy, priebeh výskumu a preferencia určitého spôsobu práce (napríklad v tomto

prípade preferencia autora pri používaní vybratej techniky "stavania pocitov stranou"),

spracovanie materiálu a výsledkov, ale i vzťah probantov k osobe výskumníka. Výskum je

vo svojich základoch veľmi blízky terapii a vyžaduje určitú úroveň dôvery medzi

probantami a výskumníkom - stupeň a ďalšie faktory tohto vzťahu môžu mať vysoký

dopad na získané dáta a výsledky.

Autor tiež vníma potrebu pre presnejšie zadefinovanie a klasifikáciu spúšťačov, ktoré sú

síce interindividuálne veľmi odlišné, a odlišné je i ich vnímanie a prežívanie, predsa len

však sa ukazujú niektoré charakteristiky, ktoré by mohli poslúžiť pre ďalšiu analýzu a

kategorizáciu - napríklad popisovaná kategória vnútorného prežívania určite súvisí s

afektmi a emocionálnymi náladami, ktoré je možné ďalej kategorizovať; rovnako kategória

priestor a miesto ponúka ďalšie delenie, napríklad na miesta primárne ohrozujúce

(hospody, apod.) a sekundárne ohrozujúce (sekundárne v zmysle afektívneho prepojenia

pre závislého (miesto má spojené s pitím) - nádraží, apod.).

V tomto spôsobe učeniu sa zvládaniu vlastných spúšťačov mali probanti možnosť

konfrontovať sa so situáciami, ktoré považujú za emocionálne záťažové. Prebiehalo to

však za veľmi špecifických podmienok: v takpovediac zmenenom stave vedomia, situácie

a podmienky sa vytvárali z probantových spomienok a skúseností, často si ich probanti

vytvárali sami, atď. Ponúka sa tu teda otázka prenositeľnosti, aplikovateľnosti a

zovšeobecniteľnosti toho, čo sa probant naučil či získal v imaginácii, do jeho každodennej

reality.

Taktiež práca s úzko špecializovanou záťažovou oblasťou probantov, spúšťačom, nastoľuje

otázku či sa skutočne nejaké výsledky dosiahli, pretože na definitívne určenie by bolo

potrebné, aby probanti naozaj zažili situáciu spúšťača, zvládli (či nezvládli) ju a následne

referovali, ako to prežívali a čo im pomohlo.

Dôležitým aspektom je i spôsob výberu výskumnej vzorky. V doliečovacích zariadeniach

sa vo veľkej väčšine prípadov nachádzajú vysoko motivovaní klienti, čo môže mať veľký 91

vplyv na motiváciu nielen pre účasť na takomto výskume a práci, ale i v samotnom

priebehu - a teda i na konečné výsledky.

Význačným špecifikom tejto práce je, že cieľovou skupinou boli len muži - Ako je to so

ženami? Aké rozdiely, ale i podobnosti, by bolo potreba zohľadňovať? V čom sa spúšťače

žien podobajú a v čom odlišujú? Ako ich prežívajú? Kam kladú dôraz a kam naopak nie?

Vytvorili by sa i nové kategórie spúšťačov? Objavovali by sa odlišné témy imaginácií a

aké? Akým iným spôsobom by sa spracovávali? Menili by sa nároky i na výskumníka a

akým spôsobom? - tieto a mnohé ďalšie otázky vyvstávajú autorovi na mysli.

Ďalšie vplyvy, ktoré je potreba zohľadňovať sú faktory sociálneho prostredia probanta, v

ktorom sa aktuálne pohybuje - terapeutický program a prostredie komunity sú síce pre

všetkých spoločné, no otvorenosť služby "vonkajšiemu svetu", napríklad v zmysle nutnosti

klientov pracovať a riešiť svoju sociálnu problematiku, môže prinášať mnoho náhodných

činiteľov, okolností, ktorých dosah na výskumnú prácu môže byť nenáhodný, obzvlášť ak

sa významným spôsobom môžu podieľať na vnútornom prežívaní probanta a jeho

aktuálnom zvládaní záťaže (úspechy či neúspechy v práci, riešenie dlhovej problematiky,

rodinné krízové situácie, ako je napríklad rozvod, úmrtie príbuzného, apod.).

Čo sa týka použitia testovej metódy IHAVEZ v tomto výskume, jej výsledky sú veľmi

otázne. Pre zovšeobecnenie a ďalšie použitie získaných dát je vzorka veľmi malá, preto je

potreba výsledky testov brať so značnou rezervou. Môžu poslúžiť ako materiál pre

orientáciu a predbežnú sondu do efektívnosti metódy práce, nie však ako relevantné dáta, z

ktorých sa dá vychádzať.

Taktiež použitá metóda analýzy geštaltov má svoje limity - prečo autor vybral ako

relevantnú práve túto tému, geštalt, a nie inú? Je možné, po získaní dostatočného množstva

dát, štandardizovať a kategorizovať tieto geštalty? Akým smerom a spôsobom by sa potom

odvíjala ďalšia práca?

A nemenej dôležitý fakt - ak by autor neprišiel o audionahrávky sedení, akým spôsobom a

dosahom by sa prejavila analýza a výsledky?

Ako vidieť, z výskumu sa vynára mnoho ďalších otázok pre ďalšiu prácu. I keď z

výsledkov nie je jednoduché jednoznačne určiť užitočnosť a aplikovateľnosť metódy,

prípadne nájsť skutočne použiteľné spôsoby, ktoré by boli reprodukovateľné, relatívne

92

jednoducho uchopiteľné a užitočné, dá sa konštatovať, že klientmi je metóda prijímaná

kladne a objavujú sa náznaky jej prospešnosti.

Je možné, že vďaka svojmu charakteru a už spomenutému množstvu intervenujúcich

faktorov, je metóda aplikovateľná len na veľmi úzky okruh probantov a klientov. Pokiaľ

by však ďalší výskum preukázal užitočnosť a použiteľnosť metódy, mohla by priniesť

ďalšie rozšírenie k možnostiam v práci a zvládaní spúšťačov a teda i liečbe závislosti na

alkohole a závislostí vôbec.

7. Záver

Je koncipovaný ako odpovede na výskumné otázky (viď 3.1):

1) Metóda sa zdá byť nádejná a sľubná, priebeh a čiastočné výsledky, tiež kladné prijatie

probantami a ich priebežné i záverečné referencie naznačujú, že je prijímaná dobre. K

celkovému vyvodzovaniu záverov však metóda potrebuje dlhodobejšie spracovávanie a

výskum a tiež väčšiu vzorku, z takto krátkeho výskumu a malej vzorky sú výsledky veľmi

diskutabilné a nedá sa jednoznačne odpovedať na otázku použitia a efektivity.

2) Čo sa týka otázky účinných faktorov a spôsobov, štandardné metódy používané pre

zvládanie spúšťačov, ako sú napríklad opustenie rizikového prostredia, prosté rozhodnutie,

apod. (viď 2.3.2), sa zdajú byť použiteľné i v stave a procese imaginovania. Najčastejšie

používaná technika stavania pocitov stranou s následnou komunikáciou s vnútornou

figúrou taktiež naznačuje použiteľnosť, no sama o sebe ešte potrebuje hlbšiu analýzu.

93

8. Súhrn

Autor tejto práce sa pokúsil v náväznosti na už existujúce prístupy a spôsoby práce so

závislými na alkohole a špecifickou časťou ich psychickej odolnosti nazývanej spúšťače,

pôsobiť na túto oblasť v imaginácií pomocou imaginatívnych postupov aktívnej imaginácie

a amplifikácie, a režijnými princípmi katatýmne-imaginatívneho prístupu.

Autor si položil dve otázky:

1) Je možné pomocou systematickej imaginácie a imaginatívnych techník ovplyvniť či

zmeniť špecifickú oblasť psychickej odolnosti u závislých na alkohole nazývanú spúšťač

pozitívnym smerom, to znamená smerom k lepšiemu zvládaniu?

2) Je možné nájsť konkrétne účinné faktory a spôsob, ktoré by boli reprodukovateľné,

relatívne jednoducho uchopiteľné a užitočné?

94

Výskum prebehol v Terapeutickej komunite - Bytoch na pol ceste Lotos Brno, o.s., teda

výskumná vzorka bola realizovaná metódou cieľového výberu. Výskumu sa zúčastnilo 5

dobrovoľníkov, mužov.

Výskum trval v časovom rozmedzí troch mesiacov január až marec. Na prvom a

poslednom stretnutí sa administrovali testy IHAVEZ. Celkovo prebehlo 10, približne 50

minútových, imaginatívnych sedení, vždy v rozmedzí jedného týždňa. V priebehu sedení

bola použitá jacobsonova progresívna relaxácia (časom mierne upravená) a uvoľňujúca,

relaxačná hudba. Hlavné postupy používané pri imaginovaní zahŕňali už spomenutú

aktívnu imagináciu, techniku amplifikácie, a štyri režijné princípy katatýmne-

imaginatívneho prístupu: kŕmenie a zmierenie sa; konfrontácia so symbolom (geštaltom);

aktivovanie minulých, pozitívne zafarbených narcistických scén; a použitie vnútorných

pomocníkov.

Zber dát sa realizoval pomocou audionahrávok sedení, získaním anamnestických údajov s

dôrazom na závislosť a skúsenosti s (probantovými vlastnými) spúšťačmi, testami

IHAVEZ.

Získané dáta sa vyhodnocovali spracovaním sedení formou kazuistík, hľadaním

opakujúcich sa vzorcov (tém, geštaltov), s dôrazom na spôsob zvládnutia spúšťača, a

jednoduchým vyhodnotením testov IHAVEZ. Pri vyhodnocovaní a interpretácií bol

kladený dôraz na subjektívne prežívanie a vyhodnotenie zvládnutia spúšťača probantom -

pozitívna spätná väzba bola považovaná za úspešne zvládnutý spúšťač.

Získané výsledky naznačujú určitú užitočnosť metódy, no množstvo intervenujúcich

faktorov (daných samotnou metódou - nemusí osloviť každého, použité špecifické

techniky; daných probantom - vyzretie a preferencia senzorických kanálov, ďalšie

kognitívne charakteristiky (ako myslenie a pamäť), motivácia, sociálne prostredie

probanta; dané výskumníkom - osobnosť a osobnostné preferencie; ďalšie faktory -

prostredie, ďalšia a presnejšia klasifikácia pojmov a konštruktov, výber vzorky,

priekaznosť v čase; atď.), môže výsledky nielen ovplyvňovať, ale i spochybňovať, a

metóda si teda vyžaduje ďalšiu analýzu a spracovanie.

Vďaka svojmu charakteru je metóda pravdepodobne aplikovateľná len na veľmi úzky

okruh probantov. Pokiaľ by však ďalší výskum preukázal užitočnosť a použiteľnosť

95

metódy, mohla by priniesť ďalšie rozšírenie k možnostiam v práci a zvládaní spúšťačov a

teda i liečbe závislosti na alkohole a závislostí vôbec.

9. Literatúra

American Psychiatric Association. (2000). Diagnostic and statistical manual of mental

disorders (Text rev.). Washington, DC: Author.

Hartl, P., & Hartlová, H. (2000). Psychologický slovník. Praha: Portál.

Hersen, M., & Sledge, W. (Eds.) (2002). Encyclopedia of Psychotherapy (Vol. 1 & 2). San

Diego: Academic Press.

Höschl, C., & Libiger, J., & Švestka, J. (2002). Psychiatrie. Praha: TIGIS.

Hošek, V. (1997). Psychologie odolnosti. Praha: Univerzita Karlova.

Chodorow, J. (2005). Active Imagination (Analytical Psychology). International

Dictionary of Psychoanalysis. Zdroj: http://www.encyclopedia.com/doc/1G2-

3435300029.html

96

Chodorow, J. (2005). Amplification (Analytical Psychology). International Dictionary of

Psychoanalysis. Zdroj: http://www.encyclopedia.com/doc/1G2-3435300071.html

Jacobi, J. (1992). Psychologie C.G. Junga (prel. Menšíkova, L., Kocourek, J.). Praha:

Psychoanalytické nakladatelství (Originál publikovaný 1973)

Kalina, K. (2008). Terapeutická komunita: Obecný model a jeho aplikace v léčbě

závislostí. Praha: Grada Publishing.

Kastová, V. (2000). Dynamika symbolů: Základy jungiánské psychoterapie (Prel.

Vašková, J.). Praha: Portál

Kazdin, A.E. (Ed.) (2000). Encyclopedia of Psychology (Vol. 1-8). New York: Oxford

University Press.

Kebza, V., & Šolcová, I. (2008). Hlavní koncepce psychické odolnosti. Československá

psychologie, 1, 1-19.

Korsmeyer, P., & Kranzler, H. R. (Eds.) (2009). Encyclopedia of Drugs, Alcohol, &

Addictive Behavior (3rd Ed., Vols. 1-4). New York: Gale.

Kratochvíl, S. (1979). Terapeutická komunita. Praha: Academia.

Kross, E., & Ayduk, O. (2008). Facilitating Adaptive Emotional Analysis: Distinguishing

Distanced-Analysis of Depressive Experiences From Immersed-Analysis and Distraction

(Abstract). Získané z: http://proquest.umi.com.ezproxy.muni.cz/pqdweb?did=1497436431

&sid=2&Fmt=2&cl ientId=45397&RQT=309&VName=PQD

Leuner, H. (1997). Katatymní prožívání obrazů (4. nově zprac. a rozšíř. vyd.). (prel. Česká

spol. pro katat.-imag. psychoterapii). Brno: Vydavatelství MU. (Originál publikovaný

1989)

Mikšík, O. (1992). IHAVEZ-SPIDO-VAROZ: Zjišťování struktury a dynamiky psychické

odolnosti a integrovanosti osobnosti. Příručka a dotazníky řady. Bratislava:

Psychodiagnostika.

Miller, W. R., & Rollnick, S. (2003). Motivační rozhovory: Příprava lidí ke změně

závislého chování (Prel. Vrbovská, P.). Tišnov: Sdružení SCAN. (Originál publikovaný

2002)97

Ministerstvo zdravotnictví ČR (2009). MKN–10: Mezinárodní klasifikace nemocí a

přidružených zdravotních problémů (10. rev., 2. akt. vyd.). Praha: Autor.

Miovský, M. (2006). Kvalitativní přístup a metody v psychologickém výskumu. Praha:

Grada Publishing.

Nešpor, K., & Csémy, L. (1996). Léčba a prevence závislostí: Příručka pro praxi. Praha:

Psychiatrické centrum.

Nešpor, K. (2007). Návykové chování a závislost: Současné poznatky a perspektivy léčby

(3. akt. vyd.). Praha: Portál.

Phillips, J., & Morley, J. (Eds.). (2006). Imaginace a její patologie (prel. Čížková, K.).

Praha: TRITON. (Originál publikovaný 2003)

Seifert, A. L., & Seifert, T., & Schmidt, P. (2004). Aktivní imaginace: Práce s fantazijními

obrazy a jejich vnitřní energií. Praha: Portál.

Silverman, D. (2005). Ako robiť kvalitatívny výskum. Bratislava: Ikar.

Sournia, J.-C. (1999). Dějiny pijáctví (prel. Kavanová, G., & Himmel, P.). Praha:

Garamond. (Originál publikovaný 1986)

Svoboda, M. (2000). Metody sugestivní, hypnotické a imaginativní psychoterapie. Brno:

FF MU.

Thomas, Nigel J.T. (2010). Mental Imagery [Electronic version]. The Stanford

Encyclopedia of Philosophy (Summer 2010 Edition). Edward N. Zalta (ed.). Forthcoming

URL = <http://plato.stanford.edu/archives/sum2010/entries/mental-imagery/>

Uhrová, E. D. (2005). Imaginácia ako zrkadlo: Využitie imaginácie v psychoterapii. Nové

Zámky: PSYCHOPROF.

Williams, B.R. (2010, February 13). How analyzing your problems may be

counterproductive. Získané z:

http://www.psychologytoday.com/blog/wired-success/201002/how-analyzing-your-

problems-may-be-counterproductive

98

World Health Organization (2008). International statistical classification of diseases and

related health problems: ICD-10 (Vol. 1, 2nd ed.). Geneva: Author.

99