SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

1132097

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

NÁVRH INŽINIERSKYCH SIETÍ MALEJ OBCE

2011 Miroslav Nevolný

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

ERROR: REFERENCE SOURCE NOT FOUND

ERROR: REFERENCE SOURCE NOT FOUND

(Bakalárska práca)

Študijný program: Krajinné inžinierstvo

Študijný odbor: Krajinárstvo 4127700

Školiace pracovisko: Katedra krajinného inžinierstva

Školiteľ: Jurík  Ľuboš doc. Ing., PhD.

1

Nitra, 2011 Miroslav Nevolný

2

Čestné vyhlásenie

Podpísaný Miroslav Nevolný vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Návrh

inžinierskych sietí malej obce“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 24. mája 2011

Miroslav Nevolný

3

Abstrakt

Kľúčové slova: vodovodné siete, tepelné siete, plynové siete, stokové siete, plán rozvoja

verejných kanalizácií.

Bakalárska práca „Návrh inžinierskych sietí malej obce“ je rozdelená do viacerých

častí. V prvej časti sú uvedené všeobecné informácie o inžinierskych sieťach ako sú vodné

siete, plynové siete, tepelné siete a stokové siete. V nich je uvedené, z akých materiálov

a prvkov, z ktorých sú budované tieto siete a ich koncepcia. V druhej časti je uvedené

konkrétny návrh riešenia stokových sietí príslušných malých obcí v Žilinskom kraji a tak

isto sú spomenuté problémy a príčiny, prečo treba riešiť problematiku so stokovými

sieťami spojenú nielen s kvalitou potrubia ale aj z finančného hľadiska. V závere sú

spomenuté fakty, že napĺňanie plánu rozvoja verejných kanalizácií je správny smer

k lepšiemu a čistejšiemu životnému prostrediu ako aj smer k lepšiemu životu.

Abstrakt

Key words: water network, heat network, gas network, sewer network, the plan of the

sewerage development.

This Bachelor´s Dissertation “The Motion of the Underground Services of a

village“ is divided to several parts. In the first part there is put a general information about

the underground services like water network, heat network, gas network and sewer

network. There is written what kinds of materials and elements will be these networks built

of and their conception. In the second part there is put the concrete motion of the sewer

networks solving in the relevant small villages in Žilina Region and there are mentioned

the problems and the causes why it is necessary to solve the problems connected with the

sewer networks not only with the quality pipes but with the point of view of the financial

position as well. In conclusion there are mentioned the facts that the Plan of the

4

Underground Services Development fulfilling is the right way to better and cleaner

environment and the way to the better quality of the life.

Obsah

Obsah4

Úvod

1 INŽINIERSKE SIETE AKO SÚČASŤ TECHNICKÉHO VYBAVENIA

URBANISTICKÉHO ÚZEMIA

1.1 Spôsoby uloženia inžinierskych siet í

1.1.1 Združená trasa inžinierskych sietí – KOLEKTOR

1.1.2 Koncepcia výstavby kolektorov

1.1.3 Hodnotenie materiálu potrubia inžinierskych sietí z hľadiska ich

možného poškodenia

1.2 VODOVODNÉ SIETE

1.2.1 Potreba vody

1.2.2 Vodné zdroje

1.2.3 Uloženie vodovodného potrubia

1.2.4 Armatúry na vodovodnej sieti

1.2.5 Projektovanie vodovodnej siete 0

1.3 PLYNOVÉ SIETE 1

1.3.1 Plynné palivá 2

1.3.2 Zložky plynovodnej siete 2

1.3.3 Druhy plynovodov 3

1.3.4 Použitie materiálov na výstavbu plynovodnej siete 4

1.3.5 Projektovanie plynovodnej siete 5

1.4 TEPELNÉ SIETE 6

1.4.1 Zdroje tepla 7

1.4.2 Druhy teplotných sietí 7

1.4.3 Tlakové a teplotné pomery v sieti 8

1.4.4 Potrubie a armatúry 8

1.4.5 Projektovanie tepelných sietí 29

1.5 STOKOVÉ SIETE

5

1.5.1 Základné funkčné požiadavky na stokové siete

1.5.2 Zložky štruktúry stokovej siete

1.5.3 Druhy odpadových vôd

1.5.4 Návrh stokovej siete

1.5.5 Koncepčný zámer kanalizácie

1.5.6 Materiál potrubia a tvar stôk

1.5.7 Požiadavky na prevádzku kanalizácie

1.5.8 Konkretizácia zásadných požiadaviek európskej a národnej právnej

úpravy vo vzťahu k odvádzaniu odpadových vôd vrátane vynegociovaných

podmienok a ich časového harmonogramu

1.5.9 Uplatnenie koncepčných a strategických materiálov SR

1.5.10 Nedostatky, respektíve rozhodujúce problémy, vyskytujúce sa v

súčasnosti v oblasti odkanalizovania a čistenia odpadových vôd

1.5.11 Pozitíva v oblasti verejných kanalizácií

1.5.12 Koncepčné a strategické východiská uplatnené pri návrhu plánov rozvoja

verejných kanalizácií

1.5.13 Environmentálne a technické kritéria pre stanovenie priorít rozvoja

verejných kanalizácií

1.5.14 Zavedenie systému kanalizačných aglomerácií podľa smernice rady č.

91/271/EHS

1.5.15 Princípy a kritéria pre návrh aglomerácií

1.5.16 Priority výstavby kanalizácie

1.5.17 Ekologicko-technické kritéria na základe, ktorých bola vytvorená

prioritizácia naliehavosti výstavby verejných kanalizácií

1.5.18 Ciele rozvoja verejných kanalizácií

1.5.19 Analýza súčasného stavu odvádzania a čistenia odpadových vôd v

Žilinskom kraji

1.5.20 Prehľad súčasného stavu v odvádzaní a čistení odpadových vôd v

Žilinskom kraji

1.5.21 Čistenie odpadových vôd

1.5.22 Odstraňovanie nutrientov (dusík, fosfor) – zavedenie povinnosti oblasti

čistenia odpadových vôd

6

2 KANALIZÁCIA V OKRESE ŽILINA

2.1 Vstupné údaje

2.2.1 Základné údaje o obci

2.2 Súčasný spôsob nakladania s odpadovými vodami vrátané dažďových

2.3 Zásobovanie obce pitnou vodou

2.4 Výskyt vhodného recipientu

2.5 Ekologický významné územia

2.6 Zhodnotenie súčasného stavu

2.7 Koncepcia odkanalizovania

2.7.1 Centrálne riešenie pomocou novej delenej kanalizačnej siete a čistiarne

odpadových vôd

2.7.2 Centrálne riešenie pomocou novej či intenzifikovanej jestvujúcej

čistiarne dopadových vôd a rekonštruovanej a dostavanej jednotnej

kanalizačnej siete

2.7.3 Centrálne riešenie pomocou novej či dostavanej kanalizačnej siete s

následným napojením na ČOV susedného mesta či obce

2.8 Vodovody a kanalizácie v konkrétnych obciach

2.8.1 Ďurčiná

2.8.1 Čičmany

Záver

Zoznam použitej literatúry

Prílohy

7

Úvod

Inžinierske siete tvoria prevažnú časť infraštruktúry mesta, jej technickej

vybavenosti. Poskytujú racionálnu a nevyhnutnú službu a sú nevyhnutné pre ďalší rozvoj

daného územia a uplatňovania rôznych aktivít.

Je potrebné, aby koncepcia návrhu inžinierskych sietí bola v súlade s urbanistickou

koncepciou, vrátane riešenia dopravnej obsluhy a súvisiacich terénnych úprav.

Koordinácia musí prebiehať na úseku plánovania, projektovania, ako aj realizácie

a prevádzky.

Požiadavky na spoľahlivosť, bezporuchovosť a bezpečnosť inžinierskych sietí

stúpajú s požiadavkami urbanizovaného územia a to aj v dôsledku zväčšovania rozsahu

inžinierskych sietí, ich komplikovanejšej štruktúry a možných konfliktov záujmov.

Jedným z najdôležitejších článkov inžinierskych sietí sú stokové siete a čističky

dopadových vôd, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou každého majiteľa či už rodinného domu

alebo bytovky, tak isto aj verejných komunikácií.

Východiskovým prvkom rozvoja verejných kanalizácií je uplatňovanie zásad trvalo

udržateľného rozvoja, rešpektujúcich starostlivosť o životné prostredie a zabezpečenie

všetkých zákonných nárokov na využívanie vôd (vodných zdrojov).

Premietnutie integrovaného prístupu k ochrane a využívaniu vodných zdrojov

v rámci trvalo udržateľného rozvoja do oblasti odvádzania a čistenia komunálnych

odpadových vôd znamená zabezpečovať znižovanie rozdielov medzi množstvom

a kvalitou vody spotrebovanej a množstvom a kvalitou vôd spätne privádzaných

kanalizačným systémom do vodného prostredia. Naplniť tieto požiadavky je možné

dôsledným uplatňovaním postupov zakotvených v legislatívach, koncepčných

a strategických materiáloch SR dotýkajúcich sa oblasti vôd.

Zabezpečenie zodpovedajúceho odvádzania a čistenia odpadových vôd je stanovené

požiadavkami smernice 91/271/EHS a záväzkami, ktoré sa Slovenská republika zaviazala

plniť v rámci predvstupových rokovaní s Európskou úniou, a ktoré sú jednoznačne

definované i v zákone č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

8

Cieľom napĺňania plánov rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií je

dosiahnuť na jednej strane rozvoj obecnej infraštruktúry, respektíve zvýšenie úrovne

sanitácie, komfortu bývania a životnej úrovne obyvateľstva a na strane druhej zvýšenú

ochranu a zlepšenie stavu prírodných zdrojov vôd, vodných ekosystémov ako aj zdravie

ľudí.

9

1. INŽINIERSKE SIETE AKO SÚČASŤ TECHNICKÉHO

VYBAVENIA URBANISTICKÉHO ÚZEMIA

Inžinierske siete sú súčasťou mestskej infraštruktúry, jej technickej vybavenosti. Je

to sústava podzemných, alebo nadzemných vedení a svojou skladbou predstavujú vedenia

technického vybavenia a vedenia technicko-technologického vybavenia.

Vedenia technického vybavenia sú súhrnom objektov a zariadení, ktoré

zabezpečujú prevádzku infraštruktúry mesta, teda zastavaného obytného územia.

Vedenia technicko-technologické sú súbory vedení a zariadení, ktoré zaisťujú prevádzku

zastavaných území priemyselných, poľnohospodárskych a dopravných závodov.

Medzi technickým vybavením a technicko-technologickým vybavením sú súbory

vedení a zariadení, ktoré prepájajú vedenia so zdrojom a nazývajú sa diaľkovody

(Čermálková, 2003).

Medzi vedenia technického vybavenia patria:

vodohospodárske siete, vodné siete, stokové siete, energetické siete, elektrorozvodné siete,

plynovodné siete, tepelné siete, telekomunikačné siete, telefónne siete, telegrafné siete,

siete rozhlasovej a televíznej techniky, siete potrubnej pošty, siete pre špeciálne účely,

bezpečnostné siete (Čermálková, 2003).

Vedenia technicko-technologické sú:

vodohospodárske siete, energetické siete, telekomunikačné siete, produktovody, siete pre

rozvod stlačeného vzduchu, signalizačné a regulačné siete, iné technologické siete.

Zvláštnosťami inžinierskych sietí v porovnaní s inými inžinierskymi stavbami je ich

líniový tvar, mnohé varianty riešenia, odlišná materiálová základňa (Čermálková, 2003).

10

1.1. Spôsoby uloženia inžinierskych sietí

Spôsoby uloženia inžinierskych sietí môžu byť: podzemné (sústredené

a nesústredené) a nadzemné (na podperách a na potrubných mostoch).

V zastavaných obytných územiach býva podzemné uloženie inžinierskych sietí

navrhované oveľa častejšie ako nadzemné uloženia. V prvom rade sa šetrí priestor, ktorý

zaberajú inžinierske siete, v druhom rade je zase ale náročnejšie opravovať poškodenie

týchto sietí.

Podzemné uloženie inžinierskych sietí môže byť ako nesústredené, kde každé

vedenie je budované v samostatnom výkope alebo sústredené, kde sú buď spoločné trasy

budované v spoločnom výkope alebo združené trasy budované v neprielezných,

prielezných alebo v priechodných kanáloch (Čermálková, 2003).

Nesústredené uloženie je vybudované v samostatnom výkope, ktoré sa väčšinou

vyskytujú v oblastiach, kde sa inžinierske siete nebudujú súčasne. Je tu potrebná vzájomná

koordinácia inžinierskych sietí a to navzájom, ako aj s ostatnými funkčnými zložkami

prostredia, aby boli rešpektované podmienky urbanizácie územia. Trasy podzemných

vedení sa smerovo navrhujú súbežne s osou komunikácie, prípadne v priestoroch chodníka

respektíve cyklistického chodníka alebo v pásoch pridružených priestorov. Výnimočne sa

ukladajú do pásov a pruhov určených pre motoristickú dopravu (Čermálková, 2003).

Spoločné trasy je možné navrhnúť vtedy, ak sa podzemné vedenia budujú na

doposiaľ nezastavaných plochách. Oproti klasickému spôsobu uloženia v oddelených

samostatných výkopoch sa dosahuje celkové zníženie výkopových a zemných prác a tým

zníženie stavebných nákladov a spravidla je možné použiť väčší počet vedení v priečnom

profile ulice (Čermálková, 2003). Obr. 1.

11

Obr. 1. Záujmové pásma podzemných vedení v pridruženom priestore

x – najmenšia dovolená vodorovná vzdialenosť medzi vedeniami

y – najmenšia dovolená vzdialenosť silových káblov od stavebného objektu

z – najmenšia dovolená vzdialenosť plynovodu od stavebného objektu

1.1.1. Združená trasa inžinierskych sietí – KOLEKTOR

Kolektor je podzemný kanál, v ktorom sú spoločne uložené vedenia technického

vybavenia. Úsek kolektora je technická chodba, ktorá prechádza spravidla podzemným

podlažím budovy, ktorá je priestorovo od neho oddelená, ale stále súvisí s konštrukciou

budovy. Kolektory rozdeľujeme do troch kategórií, kde kolektory 1. kategórie sú

oblastného alebo celomestského významu a nemajú priamu väzbu k územiu, ktorým

prechádzajú. Kolektory 2. kategórie sú prevažne mestského významu. Sú v nich uložené

vedenia, ktoré dopravujú média do zásobovanej oblasti. Väčšinou je tam vodovod, silové

káble, plynovod, prípadne tepelné siete. Kolektory účelové majú názov podľa druhu média,

12

ktoré je v prevahe. Napríklad telefónne ústredne, horúcovodný kolektor a podobne

(Čermálková, 2003).

Na trase kolektora sa budujú vstupné a únikové šachty, komory, montážne šachty,

vetracie šachty a kompenzátorové komory a technické chodby. Technické chodby slúžia na

pripojenie kolektora k objektu a možno ich umiestňovať do suterénov budov, kde

priestorové usporiadanie vedenia technického vybavenia sa ukladá nasledovne:

- vodovodné potrubie sa ukladá na betónové bloky, konzoly, alebo na iné

konštrukcie

- tepelné potrubie musí byť v súlade na uloženie tepelných sietí, kde treba

predovšetkým použiť tepelnú izoláciu z nehorľavých materiálov bez agresívnych

prímesí

- plynovodné potrubie je povolené ukladať v dvoch variantoch – nizkotlakové

a strednotlakové. Všetky spoje musia byť zvarené, oceľové potrubie má byť

izolované asfaltovou izoláciou

- stoka sa ukladá tak, aby bolo možné prípadné odvodnenie kolektora bez

prečerpania. Uloženie stoky priamo pod kolektorom sa povoľuje iba na krátkych

úsekoch

- elektrické silové a oznamovacie káble musia byť z nehorľavého materiálu, resp.

z ťažko horľavých materiálov. Káble musia byť označené, aby nedošlo k zámene

(Čermálková, 2003).

1.1.2. Koncepcia výstavby kolektorov

Pri návrhu koncepcie výstavby kolektorov je potrebné zohľadniť geologické

podmienky (druh horniny, možnosť zakladania, využiteľnosť vyťažených hornín a pod.),

hydrologické pomery (výskyt podzemnej a povrchovej vody), topografiu územia (je

určujúca pre hlavný smer odvodnenia), polohu, tvar a veľkosť územia, prívod vody, prívod

energie (jestvujúce inžinierske a iné stavby) (Čermálková, 2003).

Ukázalo sa, že z hľadiska tvaru zastavaného územia sú výhodnejšie územia

s počtom obyvateľov nad 1 000 b.j. obdĺžnikového tvaru. Bytové domy majú tvoriť väčšie 13

objekty. Z hľadiska funkčného členenia plôch je výhodné, ak občianska vybavenosť je

skoncentrovaná do väčších celkov a plochy s minimálnou spotrebou (ihriská, parky) sú

sústredené mimo hlavnej trasy. Hlavná trasa kolektora má prechádzať v blízkosti objektov

hlavnej spotreby. Optimálna trasa kolektora je spravidla tá, ktorá vykazuje najmenšiu

dĺžku prepočítanú na bytovú jednotku. V bytovej výstavbe býva spravidla výhodnejšie

priame, t.j. keď trasa prechádza objektom ako technická chodba. Pripojenie objektu

kolektorovou prípojkou si vyžaduje spravidla budovanie technickej galérie, čím sa

zväčšuje aj dĺžka trasy kolektora (Čermálková, 2003).

Ďalšie zhospodárnenie návrhu sa dosiahnuť umiestnením prevodových uzlov

(trafostanice, odovzdávacie stanice) do suterénov objektov, a to pri rešpektovaní všetkých

bezpečnostných a hygienických požiadaviek. Progresívne riešenie výstavby inžinierskych

sietí je kombinácia kolektorov a technických chodieb. Technické chodby sú súčasťou

stavebnej konštrukcie budovy a slúžia na prechod vedení technického vybavenia cez

budovu, väčšinou pozdĺž budovy. Ich výstavbou sa dá skrátiť celková dĺžka kolektora

a výstavbu zhospodárniť. Ich hlavnou nevýhodou sú často komplikované majetkovo-

právne vzťahy pri ich výstavbe a užívaní, bez možnosti budovať inžinierske siete

v predstihu (Čermálková, 2003).

Trasy hĺbených kolektorov sa umiestňujú predovšetkým do miest, ktoré nie sú

určené na výstavbu napr. zelené plochy. Ak ich nie je možné umiestniť do týchto miest,

umiestňujú sa pod chodník. Pod vozovkou sa hĺbený kolektor umiestňuje len v osobitných

prípadoch, napr. z dôvodu skrátenia domových prípojok. Pod dôležitými komunikáciami sa

kolektory navrhujú ako razené. Hĺbené kolektory sa navrhujú tam, kde je dostatok

priestoru na vykonávanie zemných prác, kde nedôjde rozkopaním povrchu k porušeniu

inžinierskych sietí a kde hĺbka založenia kolektora je max 6 metrov. Zvyčajne sa budujú

v predstihu pred výstavbou nových sídlisk (Čermálková, 2003).

Výkopy sa robia v pažených ryhách. Trasa je spravidla podmienená trasou

komunikácie. Rozhodujúcim faktorom pre smerové vedenie trasy sú zdroje a miesta

odberu prenášaných médií. Kolektor sa má viesť podľa možnosti priamo, lomy trasy

v šachtách, odbočky a prípojky majú byť pod pravým uhlom. Sklonové podmienky sú dané

miestnymi podmienkami. Vnútorné rozmery kolektora závisia od počtu a veľkosti vedení.

Nevýhodou hĺbených kolektorov je, že počas stavby je často potrebné prerušovať dopravu,

provizórne ukladať a prepojovať jestvujúce inžinierske siete. Hĺbené kolektory sa navrhujú

najmä pri novej zástavbe a v našich podmienkach majú najčastejšie možnosti uplatnenia. 14

Pri väčších výškach nadložia sa budujú razené kolektory pomocou tunelových štítov najmä

v historických častiach miest, alebo pretláčaním, kde sa bez rozkopávky nadložia

železobetónové rúry, respektíve rámy priamo zatláčajú do zeminy. Razené kolektory majú

tú nevýhodu, že majú komplikované vetranie a odvodnenie, ako aj vysoké náklady na

bezpečnosť (Čermálková, 2003).

Kolektory boli budované aj v Považskej Bystrici, odkiaľ pochádzam. Konkrétne na

sídlisku Rozkvet, ktoré je najmladšie sídlisko, boli vytvorené kolektory až do oblasti, kde

sú momentálne len lúky a tvoria niekoľko kilometrovú sieť. Tu sa uvažovalo nad možným

budovaním ďalších bytových domov, ktoré by sa potrebovali napojiť na inžinierske siete

práve s využitím týchto kolektorov. Ich plánom bolo vytvoriť mesto v meste, kde na tomto

sídlisku malo bývať približne 20 000 obyvateľov. Vďaka predimenzovania siete

kolektorov a celkovo aj inžinierskych sietí je stále možnosť rozrastať túto kolóniu bez

nejakých väčších obmedzení. Obr. 2.

Obr. 2. Kolektor

15

1.1.3. Hodnotenie materiálu potrubia inžinierskych sietí z hľadiska

ich možného poškodenia

Plastické hmoty musia byť uložené na lôžku na celej svoje dĺžke. Pri bodovom

uložení najčastejšie na skalnej hornine na potrubí z PE vznikajú krátke trhliny a v dôsledku

toho skryté straty vody. Na potrubí z PVC vznikajú spravidla dlhé praskliny a pomerne

v krátkom čase je možné na nich určiť únik vody. Podľa zahraničných skúseností dosahuje

potrubie z PVC a PE i v mierne agresívnom prostredí životnosť asi 50 rokov a mnoho

výrobcov udáva hodnotu životnosti potrubia až 70 rokov (Čermálková, 2003).

Pri oceľovom potrubí dochádza k poškodeniu najčastejšie v dôsledku korozívnych

účinkov a v dôsledku poškodenej izolácie a vnútorného povrchu rúr v mieste izolácie

zváraním.

Pri potrubí zo sivej liatiny sa môže v dôsledku uloženia na skalnej hornine vytvoriť

nosník a v dôsledku zaťaženia ohybové momenty, ktoré môžu spôsobiť prasknutie

potrubia. Skryté chyby na materiáli potrubia sa prejavujú najčastejšie pri zvýšených

nárokoch na namáhanie, kde vznikajú vlasové trhliny. Tie môžu vznikať aj neodbornou

dopravou, alebo vnútorným pnutím pri nerovnakom a rýchlom chladnutí odliatku.

Neodborné uloženie spôsobuje priečne praskliny, a to najmä do priemeru DN 150 mm

(Čermálková, 2003).

Potrubie z tvárnej liatiny v porovnaní so sivou liatinou nie je natoľko citlivé na

negatívne dôsledky nesprávneho uloženia vo výkope. Zachováva si tradičné vlastnosti

sivej liatiny, ale je odolnejšia proti nárazom a má väčšiu pevnosť v ťahu (Čermálková,

2003).

Oceľové potrubie spravidla nepotrebuje vytvorenie lôžka pod potrubie. Musí byť

avšak správne zhutnený výkop a zabezpečený správny uhol pre uloženie potrubia.

Väčšinou praskajú zvárané spoje potrubia a jeho izolácie. Zároveň má aj tenšie steny

v porovnaní s liatinou, v dôsledku čoho pri veľkých priemeroch potrubia dochádza

častejšie k deformáciám potrubia. Aby miera deformácie neprekročila únosnú mieru, musí

byť dobre zhutnený výkop a zabezpečený správny uhol pre uloženie potrubia. Účinkom

zaťaženia pri zásype zeminou s obsahom kameňov môže dôjsť k bodovému účinku sily

a k prasknutiu zváraného spoja, kedy býva poškodená tiež vonkajšia izolácia potrubia

(Čermálková, 2003).

16

Potrubie zo železobetónu a predpätého betónu sa spravidla uvažuje s uhlom

uloženia 90° - 120°. Životnosť tohto potrubia je 25 – 30 rokov, kde sa potom vyskytujú

trhliny na spodku potrubia (Čermálková, 2003).

Sklolaminátové potrubie vykazuje značnú odolnosť voči vonkajšej a vnútornej

chemickej a elektrochemickej korózii. Má vysokú pružnosť a pevnosť, no sú citlivé na

mechanické poškodenie pri doprave. Pri potrubí s výstelkou cementovou maltou dochádza

pri deformácii potrubia k trhaniu výstelky. Ak sa vyskytujú trhliny veľkosti do 2 mm

možno ich považovať za bezvýznamné, pretože pri prietoku vody sa po určitom čase

uzatvoria (Čermálková, 2003).

1.2. VODOVODNÉ SIETE

Vodovod je súbor objektov a zariadení, ktoré pozostávajú spravidla z odberného

objektu zdroja vody, čerpacej stanice, úpravne vody, vodojemu a vodovodnej siete.

Vodovod zabezpečuje zásobovanie vodou rôznych odberateľov, ako obyvateľstvo,

poľnohospodárstvo, priemysel a podobne (Čermálková, 2003).

Vodárenská sústava je technicko-plánovací názov pre zdroj vody a sústavu

skupinových vodovodov, poprípade oblastný vodovod. Vodárenské sústavy patria medzi

sústavy hromadnej obsluhy. Je dynamický v závislosti od priebehu spotreby vody.

Prevádzkovateľ zdokonaľuje spoľahlivosť sústavy a za týmto účelom sú rozsiahlejšie

vodárenské sústavy riadené oblastným vodohospodárskym dispečingom (Čermálková,

2003).

Vodovod pozostáva z vodovodnej siete a súboru objektov, ktoré slúžia na

zásobovanie vodou tvoreného zväčša obyvateľstvom, poľnohospodárstvom a priemyslom

(Čermálková, 2003).

17

1.2.1. Potreba vody

Podkladom na riešenie a navrhovanie akéhokoľvek vodárenského systému je údaj

o potrebe vody ako predpokladaný odber spotrebiteľom. Vodovodné zariadenia treba

navrhovať tak, aby vyhovovali nielen dnešnej potrebe, ale aj potrebám v budúcnosti

(Čermálková, 2003).

Všeobecné zásady výpočtu potreby vody

Robí sa na budúce obdobie asi 30 rokov od vypracovania dokumentácie. Potreba

vody sa vyčísľuje predovšetkým podľa spracovaných plánov a ďalších podkladov, ktoré

poskytujú orgány oblastného plánovania. Delí sa na tieto skupiny:

a, Výpočet potreby vody pre obyvateľstvo – potreba vody pre obyvateľstvo sa vypočíta

podľa úpravy na výpočet potreby vody pri navrhovaní vodovodných a kanalizačných

zariadení a posudzovaní výdatnosti vodných zdrojov. To sa ďalej člení na :

- Potreby vody pre bytový fond, ktorá závisí od vybavenia bytov a nezávisí od

veľkosti obce

- Potreba vody pre občiansku a technickú vybavenosť sa vyčísluje od veľkosti obce

(Čermálková, 2003).

b, Výpočet potreby vody pre poľnohospodárstvo a živočíšnu výrobu – úprava udáva

niektoré špecifické potreby vody v živočíšnej výrobe s výnimkou veľkochovu, kde treba

potrebu vody posudzovať individuálne, podľa použitej technológie chovu (napájanie,

čistenie a pod. ). Špecifická potreba vody pre živočíšne druhy:

- dobytok – priemerne 60 litrov na deň / kus

- ošípané – priemerne 17 litrov na deň / kus

- kone – priemerne 40 litrov na deň / kus

- ovce – priemerne 8 litrov na deň / kus

- hydina – priemerne 0,8 litra na deň / kus (Čermálková, 2003).

18

c, Výpočet potreby vody pre pracovníkov v priemysle – špecifická potreba vody pre

pracujúcich v priemyselných závodoch sa rozdeľuje na vodu na priamu spotrebu, kde patrí

pitie a závodná kuchyňa a na umývanie, sprchovanie a pod.

- Špecifická potreba vody na priamu spotrebu – 30 litrov na deň / osoba

- Špecifická potreba na umývanie, sprchovanie a pod. – 120 litrov na deň / osoba

(Čermálková, 2003).

1.2.2. Vodné zdroje

Zdrojom vody môžu byť vode podzemné a povrchové. Podzemná voda sa nachádza

v priepustných horninách pod terénom. Povrchová voda je všetka voda, ktorá sa nachádza

na zemskom povrchu, či už sú to vodné toky, alebo nádrže. Ako zdroj pitnej vody sú

v porovnaní s povrchovými vodami z hľadiska kvality sú výhodnejšie zdroje podzemnej

vody. Zloženie podzemnej vody závisí od zloženia pôdy a hornín, ktorými pretekajú.

Dôležitý je obsah CO2, ktorý sa výrazne podieľa na formovaní ich zloženia. Avšak

povrchové vody predstavujú nezastupiteľný zdroj pitnej vody. Jej kvalita má čim ďalej

nižšiu kvalitu. Vďaka aplikovania priemyselných hnojív sa zvyšuje obsah dusičnanov,

síranov, chloridov s typickým jarným maximom pri topení snehu. Podzemné vody často

obsahujú zvýšený obsah ťažkých kovov ako sú železo a mangán (Čermálková, 2003).

1.2.3. Uloženie vodovodného potrubia

Uloženie vodovodného potrubia by sa nemalo vykonávať bez sklonu. Najmenší

povolený sklon je 3‰ a výnimočne sa udeľuje 1‰ pri potrubí DN <200 mm. Vodovodné

potrubie treba navrhnúť tak, aby bolo zabránené riziko zamrznutia vody v zimnom období,

alebo poškodenia rúr vonkajším zaťažením dopravou, alebo iným náhodným zaťažením.

Minimálne krytie vodovodného potrubia v zastavanom území je 1,5 m a maximálne 2,5 m

(Čermálková, 2003).

19

Materiál vodovodného potrubia sa v súčasnosti najčastejšie používajú kovové rúry,

liatina a oceľ, tvárna liatina a tiež nekovové rúry. Z nekovových materiálov sa najčastejšie

používajú plasty, prípadne pri väčších priemeroch železobetón alebo sklolaminát. Správna

voľba potrubia je dôležitá aj z hľadiska toho, aká bude kvapalina cez toto potrubie

pretekať, aký bude tlak v tomto potrubí a akú životnosť potrebujeme dosiahnuť

(Čermálková, 2003).

Liatinové potrubie sa často používa pre svoje dobré vlastnosti na výstave

vodovodného potrubia.

Oceľové potrubie sa kladie tam, kde sa vyžadujú vysoké nároky na prevádzkové

tlaky, pri väčších priemeroch potrubia a na stavbe diaľkových privádzačov.

Potrubie z plastov, ktoré sú vyrábané predovšetkým z PVC – polyvinylchloridu

a PE – polyetylénu majú hladké steny, odolávajú vonkajšej a vnútornej korózii, majú

hmotnosť a vyrábajú sa vo väčších dĺžkach. Ich nevýhodou je, že majú menšiu pevnosť

a väčšiu teplotnú rozťažnosť v porovnaní s kovovými rúrami (Čermálková, 2003).

Potrubie z predpätých betónových rúr sa používajú predovšetkým na stavbu dlhých

privádzačov s veľkými priemermi, na ktorých nie sú mnohé odbočky. Ich výhodou je, že

sú odolné voči korózii, majú vysokú životnosť a nízku tepelnú rozťažnosť.

Sklolaminátové potrubie majú svoju výhodu v malej hmotnosti a majú hladké steny

(Čermálková, 2003).

1.2.4. Armatúry na vodovodnej sieti

Armatúry na vodovodnej sieti sú zariadenia, ktoré slúžia na potrebu prevádzky. Sú

to:

20

Uzávery, ktoré sa osádzajú v miestach odbočiek, pri križovaní železničných tratí,

cestných komunikácií a križovaní s vodnými tokmi. Umiestňujú sa v jednotlivých uzloch

vodovodnej siete, spravidla v počte n -1, kde n je počet úsekov vchádzajúcich do uzla.

Navrhujú sa tak, aby bolo možné každý úsek v ulici uzavrieť (Čermálková, 2003).

Hydranty slúžia na požiarne účely a osadzujú sa podľa požiadaviek hasičov. Ich

vzájomná vzdialenosť má byť do 100 m, najmenej 5 m od objektov. Pre účely požiarnej

ochrany sa odporúča navrhovať nadzemné hydranty. Hydranty sa umiestňujú pozdĺž

komunikácie a ich križovatkách striedavo po oboch stranách komunikácie (Čermálková,

2003).

Vzdušníky slúžia na odvzdušňovanie a zavzdušňovanie potrubia. Umiestňujú sa vo

vrcholových miestach potrubia. V uličnej sieti zabezpečujú často úlohu vzdušníkov

hydranty.

Kalozvody slúžia na vypúšťanie usadených nečistôt a kalov. Osádzajú sa vo

všetkých najnižšie ležiacich miestach potrubia a v mieste lomov (na rozhraní úseku

potrubia, kde niveleta klesá a začína stúpať).

Redukčné ventily sa osádzajú na rozhraní tlakových pásiem. Slúžia na regulovanie

tlaku.

Spätné klapky umožňujú prietok vody jedným smerom. Osádzajú sa v čerpacích

staniciach, vodojemoch a úpravniach vody.

Kompenzátory vyrovnávajú dĺžkové zmeny vodovodného potrubia. Osádzajú sa

spravidla pri uložení vodovodného potrubia na povrchu terénu (Čermálková, 2003).

1.2.5. Projektovanie vodovodnej siete

Základné prílohy projektovej dokumentácie sú sprievodná správa, súhrnná

technická správa, situácia prehľadná a podrobná, pozdĺžne profily, stavebné výkresy

objektov a rozpočet (Čermálková, 2003).

Sprievodná správa má obsahovať základné údaje, prehľad podkladov na

vypracovanie, časové väzby, členenie stavby, prehľad užívateľov, prevádzkovateľov

a časový harmonogram (Čermálková, 2003).

21

Súhrnná technická správa obsahuje stavebno-technické riešenie stavby,

zdôvodnenie riešenia, riešenie úpravy plôch, dopravy, starostlivosť o životné prostredie

a ďalšie (Čermálková, 2003).

Situácia obsahuje spravidla dve zložky. Prehľadnú situáciu M 1:10 000, 1:25 000

a stavebnú M 1:500, 1:1 000, 1:2 000.

Výkresy vodovodu obsahujú popisy, ktoré sa vťahujú na vodovodné potrubie

rovnobežne s trasou. Popisy objektov kolmo na trasu.

Projektovaný stav sa vyznačuje červenou plnou farbou. Objekty sa kreslia plnou

tenkou čiarou. Použité grafické odlíšenie sa opíše v legende (Čermálková, 2003).

1.3. PLYNOVÉ SIETE

Plynovod je potrubie s armatúrami a príslušenstvom, ktoré slúži na rozvod plynu

a pripojenie viac ako jednej prípojky s odberným plynovým zariadením. Plynovodná

prípojka je zariadenie, ktoré je určené na pripojenie odberného plynového zariadenia

(Čermálková, 2003).

Zariadenie plynovodu a prípojky: tvarovky a armatúry.

Príslušenstvo plynovodu a prípojky: chráničky, ochranné rúry, výstražné fólie,

orientačné stĺpiky, orientačné tabuľky a podobne.

Hlavný uzáver plynového odberného zariadenia: uzavieracia armatúra oddeľujúca

plynárenské zariadenie od odberného zariadenia (Čermálková, 2003).

Odberné plynové zariadenie: zariadenie za hlavným uzáverom plynu u konečného

odberateľa (Čermálková, 2003).

22

1.3.1. Plynné palivá

Sú to zmesi horľavých a nehorľavých, ktoré keď sa spaľujú vytvárajú teplo. Plynné

palivá sa delia podľa výhrevnosti na tieto kategórie:

1. Plyny málo výhrevné s výhrevnosťou do 8,4 MJ m-3

2. Plyny stredne výhrevné s výhrevnosťou do 12,6 MJ m-3

3. Plyny veľmi výhrevné s výhrevnosťou do 20, MJ m-3

4. Plyny veľmi vysoko výhrevné s výhrevnosťou väčšou ako 20,9 MJ m-3

Zdroje energetického plynu:

Svietiplyn – je veľmi výhrevný s výhrevnosťou 16,7 až 18,4 MJ m-3. Vyrába sa

tlakovým spaľovaním hnedého uhlia, štiepaním benzínu, zemného plynu a karbonizáciou

hnedého uhlia (Čermálková, 2003).

Zemný plyn naftový – je to prírodný plyn, ktorý má vysokú výhrevnosť až 38 MJ.m -

3 Vyskytuje sa prirodzených ložiskách spolu s naftou.

Propán – butánové zmesi sú vedľajšími produktami pri spracovaní ropy. Hlavne sa

používa pre malo odber, kde nie je k dispozícii zemný plyn.

Slovensko nemá významné zdroje zemného plynu. V juhozápadnej oblasti

Slovenska sa ťaží zemný plyn, ale ťažba predstavuje len malý podiel súčasnej ročnej

spotreby u nás, približne 5% (Čermálková, 2003).

1.3.2. Zložky plynovodnej siete

Kompresná stanica zabezpečuje potrebný tlak na dopravu plynu v diaľkovodoch

a tiež je súčasťou zdroja energetického plynu a podzemných zásobníkov zemného plynu.

Akumulácia plynu je potrebná za účelom vyrovnania rozdielu medzi výrobou

a odberu. Rozoznávame dlhodobú akumuláciu – ročnú, sezónnu – mesačnú, prípadne

viacdennú a krátkodobú s jednodenným, viacdenným, prípade týždenným cyklom.

23

Akumulácia plynu sa uskutočňuje v plynojemoch, v podzemných zásobníkoch alebo

s využitím akumulačnej schopnosti diaľkových prívodov. Plynojemy zabezpečujú

krátkodobú akumuláciu plynu jednodennú, niekoľkodennú prípade maximálne týždennú.

Z konštrukčného hľadiska delíme plynojemy na: mokré plynojemy, suché plynojemy

a tlakové plynojemy (Čermálková, 2003).

Regulačné stanice, kde sa uskutočňuje redukcia tlaku. Má viacero funkcií :

- redukuje primárny tlak na sekundárny (distribučný)

- automaticky udržiava výstupný tlak na predpísanej konštantnej hodnote

- zaisťuje meranie požadovaných prevádzkových parametrov

- majú čistiace zariadenie na odstránenie mechanických nečistôt z plynu

- majú bezpečnostné zariadenie (klapky, ventily, uzávery a pod.), ktoré zabraňujú

nadmernému zvýšeniu tlaku pri zlyhaní funkcie regulačného zariadenia

(Čermálková, 2003).

1.3.3. Druhy plynovodov

Delíme ich podľa územnej pôsobnosti na 4 kategórie:

1. transverzálne – nadradené – napájacie. Majú spravidla celoštátny význam. Nemajú na

mesto, sídlisko alebo obec priamu väzbu. Tlak býva zvyčajne 4 až 10 MPa.

2. hlavné oblastné – zásobovacie. Sú spravidla celoštátneho alebo obvodného významu.

Nemajú priamu väzbu na spotrebiteľa. Tlak býva zvyčajne 0,4 až 4 Mpa (Čermálková,

2003).

3. vedľajšie – uličné – spotrebné. Môžu mať priamu väzbu na spotrebné objekty. Tlak do 5

kPa.

4. domové prípojky.

24

Mestské plynovodné systémy tvoria zložitý komplex stavieb, ktorý pozostáva zo

siete vysokého, stredného a nízkeho tlaku, z rozdeľovacích a regulačných staníc,

regulačných uzlov a bodov, kde sa tlak znižuje na potrebnú hodnotu a stále sa udržuje

(Čermálková, 2003).

1.3.4. Použitie materiálov na výstavbu plynovodnej siete

V 60. rokoch sa začal ako náhrada za oceľ používať nemäkčený polyvinylchlorid

(PVC). Jeho výhodou bola pomerne vysoká pevnosť, odolnosť proti korózii a nízka

hmotnosť. Ich nevýhodou bola krehkosť a to najmä pri nižších teplotách alebo na spojoch,

ktoré boli prevažne lepené. Neskôr však boli vlastnosti plastov natoľko zlepšené, že sa

začali používať pre rozvod plynu do pretlaku 0,4 MPa. Výhody tohto plastu pre možnosti

použitia v plynárenstve sú: nízka merná hmotnosť, chemická odolnosť, odolnosť voči

korózii, vysoká ohybnosť, rýchle spojovanie zváraním, hladký povrch a predovšetkým

rýchla opraviteľnosť systému (Čermálková, 2003).

Ohybnosť potrubia je výhodná najmä pri bezvýkopových technológiách, a to pri

riadenom mikrotunelovaní. Cennou vlastnosťou je schopnosť relaxácie napätia v potrubí

napríklad pri poklese zeminy. Taktiež hladké steny potrubia umožňujú rýchlejší prietok.

Celý rad výhod, ktoré boli uvedené sa môže uplatniť len za určitých podmienok.

Hlavnou požiadavkou je, aby plynovody boli uložené v zemi. Tým nevplýva ultrafialové

slnečné žiarenie na potrubie a tiež sa vytvára prostredie s malým kolísaním teplôt. Tým

pádom teplota potrubia uloženého v zemi neprekročí hranicu 20°C. Životnosť PVC

potrubia sa predpokladá na 50 rokov (Čermálková, 2003).

Neoddeliteľnou súčasťou plynového potrubia či už z PVC alebo z kovov sú

armatúry, ktoré nám slúžia na zabezpečenie riadnej prevádzky plynovodnej siete. Sú to

uzávery, odvodňovače, vstrekovacie ventily, čuchačky, izolačné spoje a kompenzátory

(Čermálková, 2003).

25

1.3.5. Projektovanie plynovodnej siete

Pre naprojektovanie plynovodu sú potrebné projektové dokumentácie:

územnoplánovacia dokumentácia, dlhodobé výhľady na požiadavky na potrebu plynu,

štúdie a výhľady rozvoja podnikov a odvetví, dostupné bilancie energií, všetky potrebné

súvisiace štúdie ako teplofikačná, elektrifikačná, dopravná a iné, údaje a požiadavky

prevádzkovateľa (Čermálková, 2003).

Projektová dokumentácia zahrňuje:

- situácia širších vzťahov M 1:10 000, 1:2000, na ktorej sú vyznačené pripojenia

plynovodu na plynovodnú sieť, zakreslená prípojka a umiestnenie regulačných

a rozdeľovacích staníc a pod.

- situácia prehľadná M 1:2000, 1:2880, na ktorej je zakreslený jestvujúci stav

zástavby, plánovaná výstavba, umiestnenie regulačných staníc, situovanie

plynovodnej siete v uliciach s vyznačením priemeru potrubia.

- situácia stavebná M 1:500, 1:1000, na ktorej je na plynovodnej sieti urobené

označenie jednotlivých trás plynovodného potrubia staničením, vyznačenie

priemeru potrubia, armatúr a objektov plynovodnej sieti.

- pozdĺžne profily M 1:1000, 1:100, na ktorej je vyznačené uloženie plynovodného

potrubia, hĺbka výkopu, sklon potrubia, priemer, materiál, dĺžka.

- schéma plynovodnej siete, na ktorej je schematicky vyznačená trasa plynovodného

potrubia, vyznačené miesta uzlových odberov a ich veľkosť, vyznačená veľkosť

a smer prietoku v jednotlivých úsekoch, vyznačené tlaky v uzlových bodoch

(Čermálková, 2003).

Pri vypracovaní výkresovej dokumentácii treba dodržiavať STN 73 0160. Výkresy

vonkajších plynovodov, textová časť má obsahovať charakteristiku oblasti, stav

obyvateľov a bytového fondu, stav občianskej vybavenosti a priemyslu, možnosť

plynofikácie grafické značky (Čermálková, 2003). Obr. 3.

26

Obr. 3. Zásobovanie obce plynom

1.4. TEPEĽNÉ SIETE

Sústava centralizovaného zásobovania teplom zabezpečuje výrobu a dopravu tepla

do spotrebiteľských sústav. Teľná sieť ako celok obsahuje tieto časti: ústredné zdroje tepla,

tepelné siete, odovzdávacie stanice, vnútorné spotrebiteľské zariadenia – spotrebiče tepla.

Výhodou takéhoto centralizovaného zásobovania teplom v porovnaní s lokálnym

spočíva v hospodárnejšom využití paliva, ušetrenie pracovných síl, lepšia možnosť

ochrany životného prostredia. Výstavba kanálov, potrubia a zhotovenie prevádzky má však

za následok zvýšené investičné náklady (Čermálková, 2003).

Vyprodukované teplo vo výrobe musí byť odvádzané prostredníctvom nejakého

média (teplonosnej látky) spotrebiteľovi:

27

- teplá voda, ktorá sa používa len na zásobovanie skupín domov, blokov, prípadne

mestských štvrtí. Teplota býva spravidla 90°C v prívodnom a 70°C vo vratnom

potrubí.

- horúca voda sa veľmi často používa v primárnej sieti. Teplota vody býva

v rozmedzí 110 – 180 °C, maximálne 200°C

- para ako teplonosná látka sa predovšetkým používa v priemysle. táto sieť býva

lacnejšia v porovnaní s vodnou, pretože vratné potrubie môže mať menší priemer

a tak isto nie je potreba prečerpávania (Čermálková, 2003).

1.4.1. Zdroje tepla

Hlavnými zdrojmi tepla do tepelných sietí sú :

- Výhrevne, ktoré slúžia len na dodávku tepla (10 – 35 MW)

- Teplárne, ktoré zabezpečujú prednostne dodávku tepla, ale aj elektrickej energie.

Priemerný výkon teplárne je 35 MW.

- Okrskové kotolne bývajú zdrojom len pre niekoľko budov alebo prípadne môžu

byť umiestnené priamo v nich. Ich výkon je 3-10 MW.

- Tepelné elektrárne, ktoré zabezpečujú prednostne dodávku energie, vedia aj

zabezpečiť dodávku tepla (Čermálková, 2003).

1.4.2. Druhy teplotných sietí

Tepelnými sieťami sa dopravuje teplonosná látka k spotrebiteľovi. V uzavretých

tepelných sieťach teplonosná látka cirkuluje a dodáva sa do systému len množstvo, ktoré

kryje straty teplonosnej látky. V otvorených tepelných sieťach sa teplovodná látka

nevracia, ale spotrebiteľ ju celu odoberá. V polootvorených tepelných sieťach spotrebiteľ

odoberá časť teplonosnej látky (Čermálková, 2003).

28

Podľa počtu paralelných potrubí ich delíme na: jednorúrové, dvojrúrové, trojrúrové

a viac rúrové.

Jednorúrové siete privádzajú teplonosnú látku k spotrebiteľovi, ktorý ju spotrebuje.

Tieto siete sú vždy otvorené (Čermálková, 2003).

Dvojrúrové siete sa najčastejšie navrhujú ako vodné. Vratné potrubie má rovnaký

priemer ako prívodné potrubie. Pri pare má približne polovičný priemer.

Troj- a viacrúrové siete sa používajú najmä z dôvodu rozličných požiadaviek na

teplonosnú látku (Čermálková, 2003).

1.4.3. Tlakové a teplotné pomery v sieti

Dôležitým podkladom na projektovanie je stanoviť tlakový diagram. Tento diagram

musí spĺňať tieto požiadavky:

- V žiadnom mieste nesmú byť tlakové pomery väčšie ako sú príslušné tlaky

pripojených odovzdávacích staníc, alebo odberateľských zariadení. Pri sústavách

s tlakovo závislým pripojením nesmie však prekročiť dovolený konštrukčný pretlak

0,5 – 0,6 MPa.

- V žiadnom mieste nesmie byť tlak nižší ako je tlak na medzi sýtosti pre najvyššiu

teplotu v danom mieste. Tlakové pomery musia zabezpečiť, aby nedochádzalo

k vyprázdňovaniu zariadenia.

- Tlaková čiara vratného potrubia musí byť vedená tak, aby nepretla terén a aby

zabezpečila naplnenie spotrebiteľských sústav (Čermálková, 2003).

1.4.4. Potrubie a armatúry

Potrubie horúcovodných a parných sietí sa buduje z oceľových rúr. Na

kondenzačné potrubie sa používa nehrdzavejúca oceľ, prípadne rúry z propylénu.

29

Na najnižšom mieste potrubia sa inštaluje zariadenie na vypúšťanie vody alebo

kondenzátu a na najvyšších miestach na vypúšťanie alebo vpúšťanie vzduchu

(odvzdušňovače, zavzdušňovače) (Čermálková, 2003).

Pre bezkanálový spôsob ukladania sa najmä v zahraničí používajú rúry z plastových

materiálov. Buď sú to polyetylénové potrubia, ktoré znesú teplotu od -50 do + 80°C alebo

polypropylénové pre teploty od – 40 do + 100°C. Úprava plastov do formy

vinylidenefloidov (PIDF) priniesli možnosti zniesť teploty od – 40 do + 140°C.

V poslednej dobe sa aj u nás začínajú používať predizolované potrubia pre bezkanálový

rozvod tepla (Čermálková, 2003).

1.4.5. Projektovanie tepelných sietí

Trasa tepelných sietí sa volí spravidla rovnobežne s osou komunikácie tak, aby

potrubie mohlo zásobovať čo najväčší počet obyvateľov. Odbočky z hlavného potrubia

treba navrhnúť podľa možností pod pravým uhlom.

Hĺbka uloženia tepelného potrubia má byť taká, aby bolo krytie nad krycími

doskami kanálov a nad konštrukciou bezkanálového vyhotovenia najmenej 50cm.

Kanály sa ukladajú s minimálnym pozdĺžnym sklonom 1,5‰. Na najnižšom mieste

má byť kanál odvodnený (Čermálková, 2003).

Výšková poloha tepelného vedenia sa má prispôsobiť tvaru terénu s minimálnym

sklonom 1,5‰. Na najnižších miestach potrubia sa zriaďuje zariadenie na vypúšťanie vody

alebo kondenzu. v najvyšších bodoch potrubia sa zriaďuje zariadenie odvzdušňovanie

potrubia (Čermálková, 2003). Obr. 4.

30

Obr. 4 Zásobovanie mestskej infraštruktúry teplom

1.5. STOKOVÉ SIETE

Pri plánovaní výstavby kanalizačných stavieb musia byť rešpektované všetky

určujúce požiadavky optimálnej funkčnosti, prevádzkovej stability, primeranej investičnej

náročnosti, primeranej prevádzkovej náročnosti, vplyvu zaústenia na recipient, atď. Pri

stanovovaní funkčných požiadaviek sa uvažuje s celým systémom tak, že rozšírenie alebo

jeho modifikácia nespôsobí nedodržanie platných predpisov alebo noriem. Požiadavky

kanalizačných systémov musia byť stanovené tak, aby pri zohľadnení celkových nákladov

sa zabezpečilo odvádzanie a vyústenie odpadových vôd bez nepriaznivých vplyvov na

životné prostredie, rizika ohrozenia verejného zdravia alebo prevádzkového personálu.

Vplyv kanalizačných systémov na recipient musí vyhovovať požiadavkám oprávnených

orgánov. Iné špecifické požiadavky oprávnených orgánov akceptované a splnené

(www.za.kuzp.sk). Obr. 5.

31

Obr. 5. Situácia stokovej siete

1.5.1. Základné funkčné požiadavky na stokové siete

Výstavba stokovej siete v mestách a obciach, jej príprava a realizácia musí

vychádzať zo základných právnych predpisov a to najmä zo zákona č. 138/1973 Zb.

o vodách, zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, zákona

č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka

a predpisov nadväzujúcich na neho, zákona o životnom prostredí č. 17/1992 Zb.

a zákona č. 254/98 Z.z. o verejných prácach (Hétharši, Horanová, 1998).

Stokové siete musia vyhovovať týmto základným funkčným požiadavkám:

- recipienty musia byť chránené pred znečistením v rámci predpísaných limitov,

- periodicita zaplavenia a preťaženia musí vyhovieť predpísaným limitom,

- pri prevádzke nesmie dochádzať k upchatiu stôk,32

- musí sa zabezpečiť ochrana verejného zdravia a životov,

- kanalizačné potrubia a stoky nesmú ohrozovať existujúce a susediace stavby

a inžinierske siete,

- musí sa dosiahnuť požadovaná životnosť a integrita,

- vodotesnosť kanalizačných potrubí a stôk musí zodpovedať skúšobným

požiadavkám,

- musí sa zabrániť výskytu pachov a toxicity

- musí sa zabezpečiť vhodný prístup na údržbu (Hétharši, Horanová, 1998).

1.5.2. Zložky štruktúry stokovej siete

Kanalizácia – je súbor stavebných a strojne-technických zariadení, ktoré slúžia na

zachytávane a odvádzanie odpadových vôd zo zastavaného obytného územia, alebo

priemyselného závodu, ako aj ich vyčistenie a zneškodnenie pred vypustením do recipientu

(Čermálková, 2003).

Kanalizácia sa skladá z:

- vnútornej kanalizácie,

- kanalizačných prípojok,

- stokovej sieti,

- z objektov na stokovej sieti,

- čistiarne odpadových vôd,

- povrchového odvodnenia,

- ochrany zariadení pred cudzími vodami.

Stohovanie – je vedecko-technologický odbor, ktorý sa zaoberá navrhovaním,

stavbou a prevádzkou stokových sietí. Stokové siete slúžia na odvádzanie odpadových vôd

zo zastavaného obytného územia, alebo z územia zastavaného priemyselného závodu

(Čermálková, 2003).

33

Kanalizačná prípojka – je potrubie, ktoré spája hlavný domový zvod s uličnou

stokou.

Kmeňová stoka – začína v čistiarni odpadových vôd, ústia do nej všetky hlavné

zberače, vedľajšie zberače a niektoré uličné stoky.

Hlavné a vedľajšie zberače – odvodňujú celé povodia, prípadne mestské štvrte.

Čistiareň odpadových vôd (ČOV) – je súbor stavebných a strojne-technologických

zariadení, v ktorom sa čistia odpadové vody na taký stupeň, aby sa mohli vypúšťať do

recipientu bez toho, aby mali na recipient škodlivý vplyv (Čermálková, 2003).

1.5.3. Druhy odpadových vôd

Odpadová voda je akákoľvek voda, ktorá po použití zmení svoje vlastnosti, či už

fyzikálne alebo chemické. Chemicky čistá je len destilovaná voda. Voda, ktorá sa

vyskytuje v prírode je „znečistená“ a môžeme ju považovať za roztok rôznych plynov,

anorganických a organických látok (Hétharši, Horanová, 1998).

Odpadovými vodami sú:

Splašky – sú to odpadové vody z domácností, umyvární, zo závodných kuchýň,

jedální a pod. Obsahujú zvyšky jedál z umývania riadu, záchodové odpadové vody, vody

z kúpania a prania. Obsahujú veľa organických látok.

Dažďové vody – sú vody, ktoré spadajú vo forme atmosférických zrážok a po

povrchu stekajú do kanalizácie (Čermálková, 2003).

Priemyselné odpadové vody – sú vody, ktoré vznikajú pri výrobných postupoch

a prevádzkach. Podľa technológie výroby obsahujú rôzne látky anorganického pôvodu.

Zvyčajne sa pred vypúšťaním do kanalizácií predčisťujú.

Infekčné odpadové vody – sú to napríklad odpadové vody z tuberkulóznych liečení

a sanatórií, z infekčných oddelení nemocníc, z mikrobiologických laboratórií, z výrobní sér

a očkovacích látok. Obsahujú spravidla choroboplodné zárodky, a preto si vyžadujú pred

vypúšťaním hygienické zabezpečenie alebo osobitné čistenie (Čermálková, 2003).

34

Cudzie vody – sú to znečistené vody, ktoré sa dostávajú infiltráciou podzemných

vôd do stokovej siete, a to najčastejšie v dôsledku konštrukčných porúch stôk. Pri

kanalizácii s čistiarňou odpadových vôd by ich množstvo nemalo byť väčšie ako 5%

z celkového množstva odvádzaných odpadových vôd. Pri kanalizácii bez čistiarne

odpadových vôd by ich množstvo nemalo byť väčšie ako 10% z množstva odvádzaných

odpadových vôd (Čermálková, 2003).

1.5.4. Návrh stokovej siete

Stoková sieť sa najčastejšie buduje ako beztlaková a jej návrh pozostáva:

- z návrhu trasy stokovej siete,

- z návrhu spôsobu uloženia, materiálu a priemeru stoky,

- z návrhu objektov

Trasa stokovej siete sa navrhuje spravidla rovnobežne s osou komunikácie, pod

nespevnenými časťami ulíc a voľných plôch, prípadne chodníkmi, cyklistickými dráhami,

ale tiež v komunikácii, ak sú odvodňované do verejnej kanalizácie. Väčšina spevnených

plôch, predovšetkým komunikácie, parkoviská, pešie miesta a pod. sú budované z pevných

materiálov a takmer celé množstvo dažďových vôd odteká k najnižšiemu miestu, kde je

zvyčajne situovaný dažďový vpust. Samostatné odvedenie zrážkových vôd zo striech

a pridružených plôch si vyžaduje vhodné výškové úpravy týchto plôch, ktoré znemožnia

pohyb vody po trase smerom do čistiarne. Dažďové vody sa potom odvádzajú plytšie

uloženými stokami, alebo povrchovo priamo do recipientu (Čermálková, 2003).

35

Obr. 6. Kanalizácia

1.5.5. Koncepčný zámer kanalizácie

Koncepčný zámer kanalizácie obce je základný technicko – ekonomický dokument,

ktoré pre dané mesto, obec rieši vzájomné funkčné väzby a dimenzovanie jednotlivých

objektov. V koncepčnom zámere kanalizácie sa rozlišujú centralizované a decentralizované

systémy odvedenia odpadových vôd (Hétharši, Horanová, 1998).

Centralizované riešenie je založené na sústave stokovej siete, ktorou sa odvádzajú

odpadové vody do jedného čistiaceho zariadenia. Pritom samotná stoková sieť môže byť

riešená ako jednotná alebo delená (Hétharši, Horanová, 1998).

36

Jednotná stoková sieť odvádza jedným rúrovým profilom splaškové i dažďové

vody. Musí byť navrhnutá na veľké dažďové odtoky, ku ktorým dochádza zriedka

a jednorazovo (Hétharši, Horanová, 1998).

Delená stoková sieť pozostáva z dvoch rúrových systémov. Z nich splašková sieť je

zostavená z rúr podstatne menších profilov ako v prípade jednotnej stokovej siete

a odvádza splaškové vody. Dažďová sieť odvádza dažďové vody. Jej realizácia môže byť

jednoduchšia ako v prípade jednotnej stokovej siete. Môže odvodňovať len časti

kanalizačného okrsku, vždy najkratšou cestou do vodného toku, zakladaná môže byť

plytšie (Hétharši, Horanová, 1998).

V menších obciach za predpokladu prijatia centralizovanej schémy odkanalizovania

odpadových vôd sa odporúča vybudovať splaškovú kanalizáciu s ČOV a na odvádzanie

dažďových vôd použiť staré, nedokonalé stokové siete, prípadne odvádzať dažďové vody

povrchom a úpravami terénu, podporovať ich vsakovanie (Hétharši, Horanová, 1998).

Investor by si mal byť vedomý nielen nákladovosti kanalizácie, ale tiež dlhej

životnosti a určujúceho vplyvu na čistenie odpadových vôd. Podľa toho by sa mal správať

náročne k projektantovi a tiež k dodávateľovi stavby. Veľmi dôležitým okamihom je

odovzdávanie stavby. Toto je podmienené najmä vykonaním normovaných skúšok

vodotesnosti. Skúšky vodotesnosti sú aj finančne náročné. Zo strany preberajúceho

investora nevykonanie skúšky vodotesnosti stokovej siete je treba považovať za veľkú

chybu, lebo v prevádzke sa to isto prejaví a oprava je niekoľkonásobne drahšia (Hétharši,

Horanová, 1998).

Decentralizované riešenie uvažuje so zneškodňovaním odpadových vôd

v jednotlivých domoch. Využívajú sa bezodtokové žumpy alebo domové čistiarne

odpadových vôd, k nim patria septiky (dnes už samy o sebe nie sú pokladané za

dostatočné) so zemnými filtrami a domové mechanicko – biologické čistiarne odpadových

vôd (Hétharši, Horanová, 1998).

Tlaková kanalizácia je kanalizácia s gravitačnými úsekmi a medziľahlými

prečerpávacími stanicami, ktoré dvíhajú odpadové vody lokálne z nižšie položenej stoky

do pokračovania stoky na vyššej kóte, alebo dopravujú odpadovú vodu tlakovým potrubím

na iné miesta kanalizačného povodia (Hétharši, Horanová, 1998).

Potrubný systém tlakovej kanalizácie je stále pod tlakom, podobne ako vodovod

ukladá sa kopírujúc terén minimálne nezámrznej hĺbke. Skutočná hĺbka uloženia sa riadi 37

podľa lokálnych podmienok, najmä s ohľadom na ostatné križovanie podzemné vedenia.

Vzhľadom na tlakové pomery v potrubnom systéme vychádza profil potrubia rozsahu DN

50 až 150 mm (Hétharši, Horanová, 1998).

Výhodou tlakovej kanalizácie je potrubná sieť s malými profilmi rúr ukladanými

v relatívne malej hĺbke kopírujúc terén a možnosť vyhnúť sa vo veľkej miere spevneným

plochám komunikácií.

Nevýhodou tlakovej kanalizácie z hľadiska životného prostredia je vlastný pretlak.

Pri poruchách na potrubnom systéme uniká odpadová voda vo zvýšenej miere do podložia

(Hétharši, Horanová, 1998).

Vákuová kanalizácia je u nás zatiaľ najmenej známou. Na Slovensku a v Čechách

sa datujú prvé pokusy o presadenie vákuovej kanalizácie na roky 1993 – 94. Túto

kanalizáciu môžeme prirovnať k vetevnej vodovodnej sieti s automatickou tlakovou

stanicou, len namiesto výtlačných čerpadiel sú použité vývevy a doprava média je

zabezpečovaná podtlakom a nie pretlakom. Profily potrubnej siete sa pohybujú v rozsahu

DN 50 až 150 mm. Výhodou systému podtlakovej kanalizácie voči všetkým ostatným

systémom je stály podtlak, ktorý zaručuje maximálnu bezpečnosť proti úniku odpadovej

vody do okolitého prostredia (Hétharši, Horanová, 1998).

1.5.6. Materiál potrubia a tvar stôk

Pre stavbu stokových sietí sa volí materiál s prihliadnutím na druh odpadových vôd,

ktoré majú byť odovzdávané, na vlastnosti podzemnej vody a zloženie pôdy do ktorej má

byť potrubie uložené. Materiál na stavbu stôk á byť vodotesný, odolný voči vnútorným

a vonkajším chemickým vplyvom a musí mať dostatočnú pevnosť, aby vzdoroval tlaku

zeminy, náhodnému zaťaženiu a dynamickým účinkom vozidiel. Významnú úlohu pri

voľbe materiálu zohrávajú investičné náklady na stokovú sieť a jej príslušné objekty,

prepravné vzdialenosti, hmotnosť materiálu a manipulácia s ním (Hétharši, Horanová,

1998).

38

Kameninové rúry sa vyrábajú do DN 600mm. Spôsob uloženia sú do piesku

s obsypom z piesku, na betónovú dosku s obetónovaním alebo s uložením drenáže. Sú

odolné voči obrusu a dovoľujú maximálne rýchlosti do 10m.s-1. Nevýhodou sú časte spoje.

Betónové rúry sa vyrábajú od DN 300 – DN 600mm v dĺžkach 1m. používajú sa na

výstavbu provizórnych alebo menej dôležitých stokových sietí (Čermálková, 2003).

Železobetónové rúry sa u nás používajú bežne na kanalizačné účely. Uloženie

potrubia býva do pieskového lôžka, na betónové sedlá alebo na podvaly s úplným

obetónovaním. Maximálna rýchlosť v stoke je 5m.s-1.

Liatinové rúry sa používajú výnimočne ako výtlačné potrubie pri radiálnej sústave

a pri zhýbkach (Čermálková, 2003).

Rúry z plastov sa vyznačujú nízkou hmotnosťou, pružnosťou, výhodnými

hydraulickými vlastnosťami, rýchlou montážou a sú odolné voči korózii. V súčasnosti sa

u nás používa materiál z polyvinylchloridu (PVC), z lineárneho polyetylénu lPe

a rozvetveného polyetylénu rPE. Ukladajú sa do pieskového lôžka hrúbky 10 až 15cm

a obsypú sa pieskom.

Rúry zo sklolaminátov sú vhodné v úsekoch s veľkým množstvom unášaného

piesku. Majú nízku hmotnosť, a tým je zabezpečená ľahká manipulovateľnosť.

K rozsiahlejšiemu použitiu u nás zatiaľ nedošlo.

Na budovanie stokovej siete sa podľa STN 73 6714 používajú rúry s kruhovým,

vajcovitým, vajcovitým prevýšeným, vajcovitým zníženým tlamovým, tlamovým

prevýšeným a obdĺžnikovým prierezom. Na voľbu tvaru má vplyv veľkosť a kolísanie

prietoku (Čermálková, 2003).

1.5.7. Požiadavky na prevádzku kanalizácie

Prevádzkový poriadok kanalizácie je súhrn predpisov, pokynov a usmernení

a dokumentácie potrebných pre obsluhu, údržbu a kontrolu všetkých objektov a zariadení

vrátane pokynov pre uvedenie do prevádzky, riadenie a zastavenie prevádzky

vodohospodárskych diel. Rozsah a obsah spracovania prevádzkového poriadku schvaľuje

príslušný vodohospodársky orgán (Hétharši, Horanová, 1998).

Prevádzkový poriadok vypracováva odborný subjekt s odbornou spôsobilosťou,

najčastejšie projektant navrhovaného vodohospodárskeho diela. Prevádzkový poriadok 39

stanovuje množstvo odpadových vôd a ich znečistenie, ktoré nesmie byť prekročené pri

vypúšťaní do verejnej kanalizácie. V prevádzkovom poriadku sú tiež definované látky,

ktoré nesmú vniknúť s odpadovými vodami do kanalizácie (Hétharši, Horanová, 1998).

1.5.8. Konkretizácia zásadných požiadaviek európskej a národnej

právnej úpravy vo vzťahu k odvádzaniu odpadových vôd

vrátane vynegociovaných podmienok a ich časového

harmonogramu

Rámcová smernica o vodách 2000/60/EC vytvára právny rámec európskej vodnej

politiky. Účelom tejto smernice je ustanoviť podmienky pre vytvorenie účinného systému

ochrany vnútrozemských povrchových vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd. Určuje

zásady smerovania v jednotlivých činnostiach a postupoch vodnej politiky vrátane oblasti

odpadových vôd (www.za.kuzp.sk).

Hlavným cieľom smernice 91/271/EHS týkajúcej sa nakladania s komunálnymi

odpadovými vodami je ochrana vodných ekosystémov v európskom spoločenstve pred

škodlivým účinkom vypúšťania nečistených alebo nedostatočne čistených komunálnych

odpadových vôd. Emisné požiadavky smernice o nakladaní s komunálnymi vodami sú

dopĺňané kvalitatívnymi – imisnými požiadavkami na ochranu vôd formulovanými

v smerniciach:

- 76/160/EEC kvalita vody určenej na kúpanie,

- 75/440/EEC požadovaná kvalita povrchovej vody určenej na výrobu pitnej vody,

- 78/659/EEC kvalita sladkej vody vyžadujúcej ochranu alebo zlepšenie kvality za

účelom podpory prirodzeného života a reprodukcie rýb.

Požiadavky uvedených smerníc sú plne transformované aj do právnych predpisov SR

(www.za.kuzp.sk).

40

1.5.9. Uplatnenie koncepčných a strategických materiálov SR

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších prepisov (vodný zákon), ktorý vytvára

právne prostredie pre všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd

priamo závislých ekosystémov v krajine, na zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd a na

ich účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie (www.za.kuzp.sk).

Ochrana vôd je premietnutá do dodržiavania nasledovných základných princípov:

- zabezpečenie vyhovujúceho stavu vodných zdrojov, vodných ekosystémov a na

vodu viazaných krajinných ekosystémov,

- znižovanie znečistenia odpadových vôd v mieste ich vzniku a využívanie možností

opätovného používania odpadových vôd.

Pre oblasť odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd majú zásadný

význam ustanovenia zákona, ktoré sú transpozíciou požiadaviek smernice 91/271/EHS

o čistení komunálnych odpadových vôd. V aglomeráciách od 2 000 do 10 000

ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu

a v aglomeráciách menších ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, v ktorých je

vybudovaná verejná kanalizácia bez primeraného čistenia, sa zabezpečí vypúšťanie

komunálnych odpadových vôd do 31. decembra 2015 a v aglomeráciách nad 10 000

ekvivalentných obyvateľov do 31. decembra 2010 podľa plánu rozvoja verejných

vodovodov a verejných kanalizácií. Komunálne odpadové vody, ktoré vznikajú

v aglomeráciách, možno v súlade so zákonom o vodách odvádzať len verejnou

kanalizáciou. Tam, kde výstavba verejnej kanalizácie vyžaduje neprimerane vysoké

náklady alebo jej vybudovaním sa nedosiahne výrazné zlepšenie životného prostredia,

možno použiť iné vhodné spôsoby odvádzania komunálnych odpadových vôd, ktorými sa

dosiahne rovnaká úroveň ochrany vôd ako pri odvádzaní týchto vôd verejnou kanalizáciou

(www.za.kuzp.sk).

Nariadenie vlády SR č. 296/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu

a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia

41

odpadových vôd a osobitných vôd, týmto nariadením sa ustanovujú kvalitatívne ciele

povrchovej vody určenej na odber pitnej vody, vody určenej na závlahy a vody vhodnej na

život a reprodukciu pôvodných druhov rýb a rozsah monitorovania týchto vôd. Zákon č.

442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení

zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení následných predpisov

(novelizácia z 10. mája 2005 pod číslom 230/2005 Z.z.), ktorý upravuje zriaďovanie,

rozvoj, prevádzkovanie verejných vodovodov a  verejných kanalizácií, vymedzuje práva

a povinnosti a pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku verejných vodovodov

a verejných kanalizácií (www.za.kuzp.sk).

Jednou z rozhodujúcich povinností vlastníka verejného vodovodu a verejnej

kanalizácie je zabezpečiť rozvoj verejného vodovodu a verejnej kanalizácie v súlade so

schváleným plánom rozvoja s ohľadom na ekologické aspekty a finančné možnosti. Zákon

ustanovuje taktiež povinnosť zabezpečiť podmienky na zásobovanie obyvateľstva pitnou

vodou, odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd od obyvateľov, čím konkretizuje

činnosť obcí v oblasti verejných vodovodov verejných kanalizácií podporovanú aj

ustanoveniami zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

(www.za.kuzp.sk).

Ďalšie koncepčné a strategické materiály Slovenskej republiky:

- Návrh koncepcie starostlivosti o životné prostredie Žilinského kraja

- Plány rozvoja a koncepčné materiály vodárenských spoločností

- Územný plán VÚC Žilinského kraja

- Koncepcia vodohospodárskej politiky SR

- Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja

- Národný environmentálny akčný program II a III (NEAP II a III)

- Akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov SR

- Návrh materiálu Operačný program „Životné prostredie“

- Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky SR (www.za.kuzp.sk).

42

1.5.10. Nedostatky, respektíve rozhodujúce problémy, vyskytujúce

sa v súčasnosti v oblasti odkanalizovania a čistenia odpadových

vôd

Medzi nedostatky, resp. rozhodujúce problémy, vyskytujúce sa na existujúcich

kanalizačných systémov v súčasnosti možno zahrnúť najmä:

- nevyhovujúce dispozičné, stavebné riešenia a zastarané a energeticky náročné

strojnotechnologické zariadenia ČOV nevyhovujúce súčasným podmienkam,

- vysoký podiel balastných vôd a nariedenie odpadových vôd, ich ochladzovanie

v dôsledku odvodnenia územia jednotnou kanalizáciou, čo následne spôsobuje

problémy v procese čistenia (zaústenie drenáži, prameňov, potokov a pod.); nízka

pozornosť bola venovaná odvádzaniu vôd z extravilánu,

- nízky počet napojených obyvateľov na nové verejné kanalizácie,

- neustále sa zvyšujúci záujem obyvateľstva o budovanie malých domových čistiarní

odpadových vôd, bez ohľadu na vhodnosť takéhoto riešenia v predmetnej lokalite,

chýbajúca legislatívna právomoc povoľovať tieto stavby ako dočasné, do doby

vybudovania verejnej kanalizácie

- dlhodobo pretrvávajúce problémy s likvidáciou čistiarenských kalov

- vysoký podiel priemyselných odpadových vôd čistených na komunálnych ČOV, čo

v niektorých prípadoch spôsobuje veľké problémy v čistiarenskom procese

- nedostatočná pozornosť sa venuje opravám a údržbe zariadení a často sú riešené až

havarijné stavy kanalizačných systémov

- predimenzované profily zberačov, v ktorých sedimentuje znečistenie, vybudované

v dôsledku veľkorysých prognóz rozvoja miest (www.za.kuzp.sk).

43

1.5.11. Pozitíva v oblasti verejných kanalizácií

Medzi pozitíva v oblasti verejných kanalizácií treba uviesť:

- dostatočný potenciál pre zabezpečenie kvalitnej predprojektovej a projektovej

prípravy kanalizačných stavieb, odbornými realizačnými a dodávateľskými

firmami,

- prístupnosť vhodných a kvalitných strojnotechnologických zariadení, techniky pre

riadenie, automatizáciu a optimalizáciu procesov odvádzania a čistenia odpadových

vôd,

- vodárenské spoločnosti, ktoré vytvárajú strojným a strojno-technologickým

vybavením a hlavne odborným potenciálom, dobrú pozíciu pre zvládnutie

prevádzky aj nových kanalizačných systémov,

- systémom výchovy nových odborníkov pre oblasť riadenia, prevádzky, technického

a technologické zabezpečenia stokových sietí a čistiarní odpadových vôd,

možnosťami pre zvyšovanie odbornej úrovne pracovníkov z praxe

(www.za.kuzp.sk).

1.5.12. Koncepčné a strategické východiská uplatnené pri návrhu

plánov rozvoja verejných kanalizácií

Koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky, jej hlavné ciele

a vzťah k trvalo udržateľnému rozvoju je nasledovná:

Plán rozvoja verejných kanalizácií SR vychádza zo súčasnej situácie v stave

odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd na území Slovenskej republiky a

sleduje postupnosť naplnenia koncepčných zámerov a strategických postupov

(www.za.kuzp.sk).

S rozvojom a prehlbovaním environmentálneho povedomia sa v celosvetovom

meradle čoraz dôraznejšie presadzuje princíp ochrany a tvorby životného prostredia, ktorý

podlieha podmienkam trvalo udržateľného rozvoja.

44

Hlavné ciele udržateľnej vodohospodárskej politiky definované v koncepčných

dokumentoch SR (Koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky, schválená

vládou SR uznesením  č. 194/1994, Koncepcia vodohospodárskej politiky SR do roku

2005, schválená vládou SR uznesením  č. 404/2001 a nadväzne NR SR, Program rozvoja

vodného hospodárstva do roku 2010, ktorý prerokovala vláda v decembri 1999) sú :

- zabezpečenie pitnej vody,

- zabezpečenie vody na ďalšie hospodárske účely,

- prevencia a zmierňovanie následkov povodní a obdobia sucha,

- ochrana životného prostredia (www.za.kuzp.sk).

Tieto ciele sú proklamované aj v nasledovných hlavných tézach vodohospodárskej

politiky SR :

- integrovaný prístup k ochrane a využitiu vodných zdrojov v rámci trvalo

udržateľného rozvoja,

- komplexné riešenie ekologických a vodohospodárskych záujmov pri zabezpečení

vzájomnej rovnováhy,

- realizáciu vodohospodárskych služieb v rámci plánovaného integrovaného

hospodárenia

- s vodou v hydrologickom povodí z hľadiska záujmu ochrany vodných zdrojov,

prírodného prostredia a požiadaviek rozvoja spoločnosti (verejného záujmu)

(www.za.kuzp.sk).

Vychádzajúc z týchto koncepčných zámerov, resp. ich cieľov treba v rámci rozvoja

verejných kanalizácií predovšetkým eliminovať negatívny vplyv znečistenia na kvalitu

vodných zdrojov a zdravie ľudí, ktorý je dôsledkom vypúšťania nečistených alebo

nedostatočne čistených splaškových a komunálnych odpadových vôd, ako aj odľahčení

a odvádzania vôd z povrchového odtoku v čase dažďových udalostí (www.za.kuzp.sk).

45

To znamená, že treba zabezpečiť zodpovedajúcu úroveň odvádzania a čistenia

splaškových a komunálnych odpadových vôd a reguláciu odľahčení a odvádzania vôd

z povrchového odtoku do recipientov, aby sa predišlo :

- podstatnej redukcii obsahu kyslíka v recipientoch,

- nadmernému obohacovaniu recipientov živinami, hlavne makronutrientami N a P,

- nadmernému vypúšťaniu patogénnych mikroorganizmov fekálneho pôvodu,

- nadmernému vypúšťaniu nebezpečných látok do verejnej kanalizácie hlavne od

- priemyselných producentov a postupnému zamedzeniu vypúšťania obzvlášť

škodlivých látok,

- poškodzovaniu recipienta počas dažďovej udalosti odľahčovaním odpadových vôd

a vypúšťaním vôd z povrchového odtoku (www.za.kuzp.sk).

Rozvoj verejných kanalizácií je navrhovaný v súlade s vecnými požiadavkami

smernice 91/271/EHS (transponovanými do zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách), vrátane

časového harmonogramu, s cieľom vytvoriť podmienky pre zabezpečenie dobrého stavu

vôd do roku 2015. Z ustanovení vodného zákona jednoznačne vyplýva nasledovné :

- zabezpečiť zodpovedajúcu úroveň odvádzania a čistenia komunálnych odpadových

vôd s odstraňovaním nutrientov z aglomerácií s produkciou organického

znečistenia väčšou ako 10 000 EO v časovom horizonte do 31. 12. 2010 v súlade

s plánom rozvoja verejných kanalizácií,

- zabezpečiť zodpovedajúcu úroveň odvádzania a sekundárneho (biologického)

čistenia komunálnych odpadových vôd z aglomerácií s produkciou organického

znečistenia od 2 000 EO do 10 000 EO v časovom horizonte do 31. 12. 2015

v súlade s plánom rozvoja verejných kanalizácií,

- ak je v aglomeráciách s veľkosťou pod 2 000 EO vybudovaná stoková sieť,

zabezpečiť primeranú úroveň čistenia komunálnych alebo splaškových odpadových

vôd tak, aby bola zabezpečená požadovaná miera ochrany recipienta; opatrenia

budú realizované priebežne v súlade s plánom rozvoja verejných kanalizácií,

- zabezpečiť realizáciu opatrení pre zmiernenie negatívneho dopadu odľahčovaní a

odvádzania vôd z povrchového odtoku na ekosystém recipienta,

46

- vylúčiť vypúšťanie čistiarenského kalu a obsahu žúmp do povrchových vôd a

podzemných vôd,

- zabezpečiť aby do verejnej kanalizácie boli vypúšťané len tie priemyselné

odpadové vody s obsahom obzvlášť škodlivých látok, ktoré nespôsobia :

poškodenie stokovej siete a čistiarne odpadových vôd a ohrozenie zdravia

zamestnancov pri ich prevádzkovaní,

ohrozenie prevádzky čistiarne odpadových vôd, spracovania kalu a jeho ďalšieho

využitia alebo bezpečného zneškodnenia,

prekročenie limitných hodnôt znečistenia určených pre vypúšťanie odpadových vôd

z verejnej kanalizácie a ohrozenie kvalitatívnych cieľov (www.za.kuzp.sk).

1.5.13. Environmentálne a technické kritéria pre stanovenie priorít

rozvoja verejných kanalizácií

Postupnosť budovania verejných kanalizácií je daná prioritami rozvoja. Tieto

priority sú v súlade s rozhodujúcimi požiadavkami koncepčných zámerov. Podrobnejšie sú

rozpracované tak, aby bola dosiahnutá čo najvyššia efektívnosť realizovaných opatrení.

Rozvoj verejných kanalizácií vyžaduje skĺbenie ekologických a technických aspektov. Pre

stanovenie priorít rozvoja verejných kanalizácií boli preto vybrané nasledovné kritériá

(www.za.kuzp.sk).

Environmentálne kritériá :

- veľkosť zdroja komunálneho znečistenia (počet EOBSK60, v prípade absencie údaju

sa berie za počet EO počet trvalo bývajúcich obyvateľov),

- požadovaná miera ochrany recipienta (potreba vyššej miery ochrany recipientov,

ktoré slúžia alebo sú potenciálne uvažované ako zdroje pitných vôd, podzemných

zdrojov vôd využívaných pre hromadné zásobovanie obyvateľstva nachádzajúcich

sa v alúviách riek, situovanie aglomerácie v CHVO, povrchové vody nadmerne

zaťažené nutrientami – IV. a V. trieda kvality a súčasné zohľadnenie možnosti

47

transportu nutrientov do nižších častí povodí v súlade s požiadavkami pre

identifikáciu citlivých oblastí),

- požadovaná úroveň čistenia odpadových vôd (www.za.kuzp.sk).

Technické kritériá (s absolútnou a relatívnou výpovednou hodnotou postihujúcou

ekonomický aspekt) :

- rozdiel medzi existujúcou a požadovanou úrovňou čistenia odpadových vôd z

daného zdroja,

- súčasný stav pripojenia obyvateľstva na verejnú kanalizáciu,

- existujúca úroveň čistenia odpadových vôd (www.za.kuzp.sk).

1.5.14. Zavedenie systému kanalizačných aglomerácií podľa

smernice rady č. 91/271/EHS

V rámci efektívneho odvádzania a čistenia odpadových vôd je uplatňovaný systém

kanalizačných aglomerácií, ktorý vychádza z ustanovení našej a európskej právnej úpravy.

Pod aglomeráciou rozumieme oblasť, v ktorej je osídlenie alebo hospodárska

činnosť natoľko rozvinutá, že je opodstatnené odvádzať z nich komunálne odpadové vody

stokovou sieťou (podľa smernice 91/271/EHS) do čistiarne odpadových vôd, alebo na

miesto ich spracovania a vypúšťania (www.za.kuzp.sk).

Vzhľadom na geograficko – demografický charakter územia Slovenska je

opodstatnené spájanie viacerých administratívnych obcí do aglomerácie so spoločnou

čistiarňou odpadových vôd, čím sa zabezpečí vyššia prevádzková stabilita ČOV a kvalita

vyčistenej vody v súlade s definíciou aglomerácie uvedenej v citovanej smernici

(www.za.kuzp.sk).

48

1.5.15. Princípy a kritéria pre návrh aglomerácií

Pri spracovávaní plánov rozvoja verejných kanalizácií boli zohľadňované, resp.

posúdené nasledovné princípy a kritériá pre jednotlivé aglomerácie :

- nižšie investičné náklady na výstavbu stokového prepojenia (privádzača) medzi

obcami v porovnaní s výstavbou ČOV pre danú obec,

- zabezpečenie spoločného odkanalizovania pre viac obcí pri nižších celkových

nákladoch,

- zvýšenie miery ochrany významných zdrojov pitnej vody (povrchových aj

podzemných), minerálnych a liečivých vôd pred možnosťou ich kontaminácie, a to

odvedením odpadových vôd do väčšej, spoľahlivo prevádzkovanej ČOV v nižšie

položenej oblasti a ich vypúšťaním do vhodnejšieho (spravidla vodnatejšieho)

úseku recipienta,

- vhodnosť hydrologických alebo hydrogeologických podmienok pre vypúšťanie

vyčistených vôd,

- v rozhodujúcej miere uplatňovanie systému gravitačného odvádzania odpadových

vôd,

- rešpektovanie ukončených a rozostavaných diel i v prípadoch, keď ich lokalizácia

nie je najvhodnejšia,

- vo vybraných nevyhnutných prípadoch (malá kapacita zariadenia nevhodná pre

rozšírenie, riešenie nevhodné pre rekonštrukciu) pripustenie radikálnej zmeny

doterajšieho nakladania s odpadovými vodami,

- pripájanie priemyslu na komunálne ČOV (individuálny prístup) (www.za.kuzp.sk).

1.5.16. Priority výstavby kanalizácie

Z pohľadu medzinárodných záväzkov, ekonomických a organizačno-technických

možností je nutné riešiť v horizonte do roku 2010 všetky aglomerácie nad 10 000 EO

a v časovom období do roku 2015 všetky aglomerácie nad 2000 EO. Ostatné aglomerácie

49

(obce) nespadajúce do uvedených veľkostných kategórií budú riešené priebežne, postupne

a individuálne (www.za.kuzp.sk).

1.5.17. Ekologicko-technické kritéria na základe, ktorých bola

vytvorená prioritizácia naliehavosti výstavby verejných

kanalizácií

Ekologicko-technické kritéria podľa ktorých je možné vytvárať prioritizáciu, resp.

naliehavosť výstavby kanalizácií sú charakterizované nasledovne :

veľkosť zdroja znečistenia (aglomerácie) - určujúcim pre rozvoj verejných kanalizácií

sú časové horizonty splnenia požiadaviek Smernice 91/271/EHS (transponované do

národnej legislatívy) vo vzťahu k veľkostným kategóriám aglomerácií,

dosiahnutie požadovanej miery čistenia odpadových vôd - potreba dosiahnuť

odstránenie nutrientov N a P. Rovnaký stupeň naliehavosti je priznávaný kanalizačným

systémom, kde nie je zabezpečené čistenie odpadových vôd a aglomeráciám, ktoré

nemajú kanalizáciu a je v nich treba zabezpečiť čistenie odpadových vôd aj

s odstraňovaním nutrientov alebo s nitrifikáciou. Najnižší stupeň naliehavosti v rámci

tohto kritéria predstavujú kanalizácie, ktorých parametre spĺňajú výhľadové

požiadavky, alebo dosiahnutie požadovanej úrovne čistenia odpadových vôd je

podmienené relatívne nízkymi investičnými nárokmi.

podiel odkanalizovaného obyvateľstva v aglomerácii – dôraz je kladený na rozvoj

existujúcich kanalizačných systémov s relatívne slabo odkanalizovaným

obyvateľstvom (20 - 60 % odkanalizovaných obyvateľov). Naopak aglomerácie s

vysokým podielom odkanalizovania obyvateľov považujeme za bezproblémové.

situovanie aglomerácie – aglomerácie, ktoré sa nachádzajú v oblastiach so zvýšeným

eutrofizačným potenciálom, v CHVO, alebo ktoré môžu ovplyvniť vodárenské toky

nad odberným profilom pre hromadné zásobovanie obyvateľstva, zdroje pitných vôd

v alúviách riek a aglomerácie ovplyvňujúce ostatné povrchové toky (www.za.kuzp.sk).

50

1.5.18. Ciele rozvoja verejných kanalizácií

Rozvoj verejných kanalizácií z časového hľadiska je rozdelený a formulovaný

nasledovne. Vymedzenie konkrétnych cieľov rozvoja verejných kanalizácií do roku 2010

a do cieľového roku 2015. Vyčíslenie počtu aglomerácií riešených do roku 2010 a do

cieľového roku 2015 (www.za.kuzp.sk).

K cieľom do roku 2010 treba zabezpečiť:

- vyhovujúce odvádzanie a primerané čistenie komunálnych odpadových vôd vo

všetkých aglomeráciách od 10 001 EO,

- rekonštrukcie a rozšírenie stokových sietí v aglomeráciách nad 10 000 EO,

- rekonštrukcie ČOV v aglomeráciách s produkciou znečistenia od 10 001 EO,

prioritne v oblastiach so zhoršenou kvalitou vôd v recipientoch v skupine

„nutrienty“,

- dobudovanie rozostavaných stavieb v aglomeráciách nad 2 000 EO situovaných

v CHVO

- prípravu pre rekonštrukcie, výstavbu ČOV a rozšírenie stokovej siete

v aglomeráciách s produkciou znečistenia nad 2 000 EO (v oblastiach so zvýšeným

eutrofizačným potenciálom a potrebou zvýšenej ochrany biotopu),

- riešiť odvádzanie vôd z povrchového odtoku v aglomeráciách nad 100 000 EO

v súlade s požiadavkami právnej úpravy (www.za.kuzp.sk).

K cieľom do roku 2015

- do roku 2015 vyhovujúce odvádzanie a primerané čistenie odpadových vôd zo

všetkých aglomerácií nad 2 000 EO,

- priebežne v aglomeráciách pod 2 000 EO, kde je vybudovaná stoková sieť,

primerané čistenie odpadových vôd,

- riešenie odvádzania vôd z povrchového odtoku v aglomeráciách v súlade

s požiadavkami právnej úpravy,

51

- technicky, organizačne a ekonomicky pripraviť riešenie čistenia odpadových vôd

pre čo najvyšší počet aglomerácií pod 2 000 EO (www.za.kuzp.sk).

Zaradenie obcí do aglomerácií podľa cieľového roku a bez časového ohraničenia

realizácie výstavby kanalizácií je uvedené v prílohe. Výstavba kanalizácií v aglomeráciách,

ktoré sú zaradené do časových horizontov sa predpokladá priebežne, respektíve postupne

podľa finančných možností (www.za.kuzp.sk).

1.5.19. Analýza súčasného stavu odvádzania a čistenia odpadových

vôd v Žilinskom kraji

Súčasný stav v čistení a odvádzaní odpadových vôd v Žilinskom kraji zodpovedá

historickému vývoju spoločnosti ako celku, možnostiam ekonomiky, stavu vývoja a

aplikácie nových technológií v oblasti realizácie stokových sietí a ČOV, kvalite stavebných

prác, morálnemu a fyzickému opotrebovaniu strojnotechnologických zariadení a

kanalizačných objektov. Berúc do úvahy dlhú životnosť kanalizačných objektov, ich

technické parametre a konštrukčné riešenia zodpovedajú koncepčným zámerom a účelu,

ktorý bol aktuálny v dobe ich návrhu a realizácie, ako aj finančným a technickým

možnostiam danej doby (www.za.kuzp.sk).

1.5.20. Prehľad súčasného stavu v odvádzaní a čistení odpadových

vôd v Žilinskom kraji

Rozvoj verejných kanalizácií v Žilinskom kraji výrazne zaostáva za stavom

v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou, ktorý predstavuje 87,2 % obyvateľov

zásobovaných z verejného vodovodu, a to o 37,04 % v počte pripojených obyvateľov.

Ku koncu roku 2005 bol počet obyvateľov v Žilinskom kraji bývajúcich v domoch

pripojených na verejnú kanalizáciu 352997, čo tvorí 50,87 % z celkového počtu

obyvateľov, z čoho kanalizácie v správe vodárenských spoločností (VS) zabezpečovali

odvádzanie prevažnej časti odpadových vôd a len v malej miere kanalizácie v správe obcí. 52

Počet obyvateľov bývajúcich v domoch pripojených na kanalizáciu s ČOV bol 348045, čo

je 50,16 % (www.za.kuzp.sk).

V Žilinskom kraji je verejná kanalizácia vybudovaná alebo čiastočne vybudovaná

v 95 obciach (bez ČOV je 18 kanalizácii), z čoho v správe vodárenských spoločností sú

kanalizácie v 56 obciach a v 39 obciach je kanalizácia v správe obcí. Celkovo je

v Žilinskom kraji evidovaných 71 prevádzkovaných komunálnych ČOV. V roku 2004 bolo

vypúšťaných cez verejnú kanalizáciu do vodných tokov 94567 tis. m3 odpadovej vody,

z čoho bolo vyčistených na ČOV 94268 tis. m3. K začiatku roku 2005 bola celková dĺžka

kanalizačnej siete 927 km (www.za.kuzp.sk).

NÁZOV OKRESU

počet

obyvateľov

počet

obyvateľov

napojených

na SS a

ČOV

% podiel

napojených

obyvateľov

stoková

sieť v

prevádzk

e

VK v obci

prevádzkovaná

VS obce iné*

Bytča 30 598 10 627 34,73 4 3 1

Čadca 93 024 24 065 25,87 6 3 3

Dolný Kubín 39 530 22 900 57,93 9 3 6

Kysucké Nové Mesto 33 532 14 675 43,76 3 1 2

Liptovský Mikuláš 74 555 44 576 59,79 19 11 8

Martin 98 121 75 189 76,63 13 9 4

Námestovo 55 911 9 181 16,42 6 3 3

Ružomberok 59 867 34 966 58,41 12 9 2 1

Turčianske Teplice 16 753 6 775 40,44 3 2 1

Tvrdošín 34 905 20 635 59,12 6 4 2

Žilina 157 096 84 456 53,76 14 8 6

Spolu 693 892 348 045 50,16 95 56 38 1

53

Tab. 1. Prehľad stavu v odvádzaní a čistení odpadových vôd v Žilinskom kraji k začiatku

roku 2005 v členení podľa okresov

1.5.21. Čistenie odpadových vôd

K významným prostriedkom zlepšenia akosti povrchových a podzemných vôd patrí

v súčasnosti čistenie odpadových vôd. Odstraňovanie znečisťujúcich látok z odpadových

vôd sa dosahuje rôznymi postupmi, ktoré využívajú fyzikálne, biologické a chemické

procesy (Hétharši, Horanová, 1998).

Zákon o vodách č. 138/1973 ukladá každému, kto vypúšťa odpadové alebo zvláštne

vody do povrchových alebo podzemných vôd povinnosť dbať, aby sa akosť povrchových

alebo podzemných vôd neohrozila. Preto je každý producent povinný zabezpečovať najmä

zneškodňovanie vypúšťaných vôd spôsobom zodpovedajúcim súčasnému stavu

technického protokolu (Hétharši, Horanová, 1998).

Kontrolu nad ochranou vôd zabezpečujú vodohospodárske orgány, orgány

Slovenskej inšpekcie životného prostredia, nevládne organizácie a široká verejnosť.

Limity prípustného stupňa znečistenia vôd na Slovensku sú upravené Nariadením

vlády SR č. 242/1993. Ukazovatele uvedené v prílohe predmetného nariadenia vlád SR sú

záväzné pre vodohospodárske orgány pri povoľovaní vypúšťania odpadových vôd alebo

zvláštnych vôd do povrchových vôd. Ak ukazovateľ charakteristický pre konkrétny druh

vypúšťaných odpadových vôd nie je uvedený v Nariadení vlády, určí ho príslušný

vodohospodársky orgán po prerokovaní s Ministerstvom životného prostredia SR

z Ministerstvom zdravotníctva SR (Hétharši, Horanová, 1998).

Ak chceme odpadovú vodu zbaviť znečisťujúcich látok alebo aspoň prevažnej

väčšiny, musíme obvykle zaradiť za sebou niekoľko úplne odlišných procesov. Jednotlivé

procesy čistenia môžeme nazvať jednotkovými operáciami a takto vzniknutý sled

nazývame technologická linka čistenia (Hétharši, Horanová, 1998).

54

Procesy čistenia odpadových vôd pre odstránenie škodlivých látok, ktoré sa

najčastejšie používajú sú:

Mechanické – cedenie (hrablice, sitá), usadzovanie (usadzovacie nádrže),

odstreďovanie (odstredivky), flotácia (flotačné nádrže), filtrácia (pieskové filtre, sitá).

Chemické a fyzikálnochemické procesy (určené spravidla na čistenie alebo

predčistenie priemyselných vôd) – čírenie (koagulácia a zrážanie), neutralizácia, oxidácia

a redukcia, sorpčné procesy, procesy založené na výmene iónov, extrakcia, odparovanie,

spaľovanie, vyvarovanie

Biologické procesy aeróbne – metanizácia (kyslé a metánové kvasenie) (Hétharši,

Horanová, 1998).

Voľba technologického procesu ČOV sa navrhuje v závislosti od množstva

privádzaného znečistenia, jeho zloženia, množstva odpadových vôd a požadovaného

stupňa čistenia. Pre komunálne odpadové vody sa najčastejšie navrhuje proces

mechanického a biologického čistenia odpadových vôd s kalovým hospodárstvom.

U malých zdrojov znečistenia (cca pod 5000 EO) sa objekty mechanického stupňa

združujú a biologický stupeň sa najčastejšie navrhuje na princípe nízkozaťažovanej

aktivácie. Pri čistení odpadových vôd vznikajú produkty ako sú zhrabky, piesok, tuky

a oleje a hlavne prebytočný kal (Hétharši, Horanová, 1998).

Proces čistenia odpadových vôd je komplikovaný a náročný, vyžaduje zložité

strojnotechnologické zariadenia s odbornou obsluhou prípadne servisom. Samotná

technológia čistenia odpadových vôd a spracovanie kalov je komplikovaná a vyžaduje si aj

pri automatizácii trvalú odbornú obsluhu a prevádzku, pričom čistenie odpadových vôd je

energeticky náročné. Tak ako pri návrhu stokovej siete aj pri ČOV sa investori pri návrhu,

projekcii, výstavbe a prípadne aj prevádzke obracajú na špecializované odborné

organizácie. V súčasnosti sa cena ČOV pohybuje v rozsahu 1 až 3,5 milióna EUR na 1000

EO u malých ČOV, v závislosti od požadovanej kvality vyčistených vôd klimatických

pomerov (Hétharši, Horanová, 1998).

ČOV prevažne pozostáva z nasledovných objektov:

Mechanické predčistenie

55

Surová splašková voda je pred vstupom do aktivačných nádrží mechanicky

predčistená prostredníctvom hrubých hrablíc a veľmi jemných hrablíc osadených

v betónovom alebo nerezovom žľabe. Na hrabliciach sa zachytia zhrabky, ktoré sa vynesú

do kontajnera na zhrabky a následne sa hygienicky zabezpečia vápnom (www.bioclar.sk).

Vstupná čerpacia stanica

Čerpacia stanica s dostatočnou kapacitou slúži na zachytenie a vyrovnávanie

nárazového prietoku, alebo pre prípadný dovoz žumpovej vody. Odpadová voda je

následne prečerpávaná ponornými kalovými čerpadlami do aktivačných nádrží ČOV

(www.bioclar.sk).

Aktivačná nádrž

Proces čistenia odpadovej vody je realizovaný technológiou nízko zaťažovanej

aktivácie s čiastočnou aeróbnou stabilizáciou kalu v jednokalovom systéme s biomasou vo

vznose. Biomasa v danom reaktorovom usporiadaní umožňuje odstránenie organického

znečistenia a okrem procesnej prevádzky stability vytvára aj podmienky na priebeh

procesov odstraňovania dusíka a fosforu s primeranou účinnosťou pre danú veľkosť zdroja

znečistenia. Proces čistenia prebieha kontinuálne, pričom existujúce autoregulačné prvky

procesu zabezpečujú vysokú stabilitu prebiehajúcich procesov a účinnosť čistenia

v potrebnom látkovom a hydraulickom zaťažení (www.bioclar.sk).

Prevzdušňovací kalojem

Keďže obsah organického podielu je vplyvom udržiavaných technologických

parametrov (vek kalu a zaťaženie) čiastočne redukovaný, stabilizácia kalu musí byť

zabezpečená intenzívnym prevzdušňovaním v prevzdušňovacom kalojeme.

Prevzdušňovací kalojem tvorí samostatná betónová nádrž, v ktorej sú na dne osadené

jemnobublinové prevzdušňovacie elementy. Vzduch je dodávaný zo spoločného rozvodu

stlačeného vzduchu (www.bioclar.sk).

56

1.5.22. Odstraňovanie nutrientov (dusík, fosfor) – zavedenie

povinnosti oblasti čistenia odpadových vôd

V oblasti čistenia odpadových vôd nastala revolučná zmena zavedením povinnosti

odstraňovania nutrientov - dusíka a fosforu (NV SR č. 242/1993 Z. z., NV SR

č. 491/2002 Z. z. a NV SR č. 296/2005 Z. z.).

Pred nadobudnutím účinnosti týchto legislatívnych predpisov bol prístup

k realizácii a samostatná realizácia ČOV riadená v tom čase platnými ekologickými,

technickými a technologickými požiadavkami. U komunálnych ČOV boli základnými

návrhovými a hodnotiacimi parametrami ukazovatele BSK5, CHSK, a NL (odstraňovanie

uhlíkovej zložky, resp. sekundárne čistenie odpadových vôd). U väčších ČOV, ktoré boli

budované v minulosti,  už pri ich návrhu a realizácii neboli zohľadňované v súčasnosti

platné požiadavky na kvalitu vyčistených vôd a svojim dispozičným riešením, strojno-

technologickým vybavením a kapacitou nie sú schopné spĺňať súčasné kvalitatívne

a kvantitatívne požiadavky (www.za.kuzp.sk).

2. KANALIZÁCIA V OKRESE ŽILINA

V tejto časti je riešená problematika odvádzania a čistenia odpadových vôd 116

sídelných častí okresu Žilina a Bytča, ktoré tvoria 4 mestá, 61 obcí a 51 miestnych častí.

V roku 2002 žilo na území oboch okresov 183 983 obyvateľov. V rámci Plánu rozvoja

vodovodov a kanalizácií tohto regiónu bolo vykonané zhodnotenie súčasného stavu

odkanalizovania obcí tohto regiónu a návrh výhľadového riešenia. Východzím stavom je

stav k roku 2002 a pre výhľad bolo zvolené obdobie do roku 2020. V tomto období by sa

už Slovenská republika mala podľa predpokladu priblížiť ku štandardnému riešeniu, ktoré

57

sa uplatňuje v európskych krajinách s vysokou úrovňou ochrany životného prostredia pred

znečistením (Sevak, Žilina, 2005a).

Súčasťou Plánu rozvoja vodovodov a kanalizácií tohto okresu sú bilančné výpočty

produkovaného množstva odpadových vôd a znečistenia, základné smery technického

riešenia, odhad investičných nákladov jednotlivých stavieb a ich realizácia v doporučených

časových obdobiach. Navrhované riešenie má rešpektovať súčasný trend likvidácie

odpadových vôd používaný v malých obciach, prípadne špecifikovať požiadavky

i výsledky pre variantné riešenie v súčasnosti nepoužívané alebo využívané výnimočne,

i keď súčasnou legislatívou v oblasti vodného hospodárstva alebo životného prostredia

nezavrhované (Sevak, Žilina, 2005a).

2.1. Vstupné údaje

Pre spracovanie Plánu rozvoja vodovodov a kanalizácií je zhromaždené rozsiahle

množstvo vstupných informácií, ktoré sa priamo či nepriamo dotýkajú problematiky

odvedenia a čistenia odpadových vôd. Ide o nasledujúce údaje:

- základné údaje o obci – demografické údaje, výskyt priemyslu,

poľnohospodárstva a občianskej vybavenosti,

- súčasný spôsob nakladania s odpadovými vodami vrátane dažďových, súčasné

problémy s ich odvádzaním,

- údaje o produkcii odpadových a znečistení,

- spôsob zásobovania obce pitnou vodou,

- výskyt chránených oblastí – pásma hygienickej ochrany vodárenského zdroja,

chránené krajinné oblasti, chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd atď.,

- výskyt vodného recipientu,

- cenové údaje – investičné a výrobné náklady (Sevak, Žilina, 2005a).

2.1.1. Základné údaje o obci

58

Navrhované riešenie je u niektorých obcí ovplyvnené vzájomným pomerom počtu

trvalo a prechodne žijúcich obyvateľov (ide o obce s vysokým počtom rekreantov).

V týchto prípadoch bude snaha nezaťažovať trvalo žijúcich obyvateľov značnými

výrobnými nákladmi počas celého roku, keď vysoké počty rekreantov ovplyvňujú celkovú

produkciu odpadových vôd a znečistenie len po obmedzenú časť roka. Uprednostňované

budú teda varianty umožňujúce lokálne spôsoby likvidácie odpadových vôd. U prechodne

žijúcich obyvateľov potom bude navrhovaná akumulácia odpadových vôd

v bezodtokových zberných nádržiach a ich následný odvoz na niektorú z jestvujúcich alebo

navrhovaných čistiarní odpadových vôd (Sevak, Žilina, 2005a).

2.2. Súčasný spôsob nakladania s odpadovými vodami vrátané

dažďových

Je možné konštatovať, že u menších sídelných celkov súčasne prevádzkované

spôsoby nakladania s odpadovými vodami nevyhovujú požiadavkám vyplývajúcim

z platnej legislatívy. Priemerná obec je vybavenou kanalizáciou, ktorá právne neexistuje,

vyhotovením pripomína dažďovú kanalizáciu a funkčne je kanalizáciu jednotnou. Časť

obyvateľov je do tejto kanalizácie napojená cez septiky, ich funkčnosť a údržbu radšej

nikto nekontroluje, zvyšná časť je napojená priamo do týchto kanalizácií alebo do vodných

tokov. Menšia časť rodinných domov a rekreačných objektov je vybavená bezodtokovými

zbernými nádržami, ktoré sú vyvážané na poľnohospodárske pozemky. Tieto zberné

nádrže však nevyhovujú frekvencii vyvážania ani vodotesnosťou (Sevak, Žilina, 2005b).

Odstraňovanie a zadržovanie znečistenia sa teda nepochybne odohráva aspoň

z časti na úkor čistoty podzemných vôd, respektíve zavodneného prostredia v blízkostí

obcí. Táto skutočnosť môže byť významná z hľadiska obce, z hľadiska globálnej ochrany

povodia však najčastejšie nehrá významnú úlohu.

Odvádzanie dažďových vôd je zaisťované už zmieňovanou kanalizáciou, ktorá je

doplnená systémom odvodňovacích priekop a jarkov. Napriek takto náhodne

vybudovanému systému sa u obcí nevyskytujú rozsiahlejšie problémy s odvádzaním

dažďových vôd, problémy skôr lokálneho charakteru sú v úzkej väzbe pri prechode

59

veľkých vôd spojené so zaplavovaním nižšie položených lokalít vzdutými recipientmi

(Sevak, Žilina, 2005b).

2.3. Zásobovanie obce pitnou vodou

Nie menej dôležitým faktorom, ktorý zásadne ovplyvňuje návrh nakladania

s odpadovými vodami v jednotlivých obciach, je otázka, akým spôsobom je zaisťované

zásobovanie riešeného sídelného celku. V obciach, v ktorých sú pre zásobovanie

obyvateľov využívané miestne zdroje nachádzajúce sa priamo v obci (v jej tesnej blízkosti)

alebo sa nachádzajú na brehu vodárenských tokov, má navrhované riešenie v maximálnej

možnej miere znemožniť ohrozenie kvality využívaných miestnych zdrojov vplyvom

vypúšťania nedostatočne vyčistených alebo vôbec nečistených odpadových vôd. Z týchto

dôvodov sú pre tieto obce navrhované len varianty uvažujúce s výstavbou novej

kanalizačnej siete (eventuálne dostavbou jestvujúcej) a centrálnou čistiarňou odpadových

vôd alebo s výstavbou nových a rekonštrukciou jestvujúcich bezodtokových zberných

nádrží, v nich bude kompletne zachytávaná všetka produkcia odpadových vôd. Tieto

odpadové vody budú potom odvážané na likvidáciu na niektorú z jestvujúcich alebo novo

vybudovaných čistiarní odpadových vôd (Sevak, Žilina, 2005c).

2.4. Výskyt vhodného recipientu

Existencia vhodného recipientu pre vypúšťanie vyčistených odpadových vôd

zohráva pri návrhu svoju úlohu. Medzi recipienty vyhovujúce pre vypúšťanie vyčistených

odpadových vôd sú zaradené všetky rieky a dostatočne vodnaté potoky. Pod pojmom

nevyhovujúci recipient sú chápané málo vodnaté toky, vodné toky s občasným prietokom

alebo melioračné kanály (Sevak, Žilina, 2005d).

60

Pokiaľ nebude zistený v obci alebo v jej tesnej blízkosti dostatočne vhodný tok,

uvažujú sa návrhy u menších sídelných celkov s variantom výstavby nových

a rekonštrukciou existujúcich bezodtokových zberných nádrží, u väčších sídelných celkov

potom s výstavbou novej kanalizačnej siete pre odvádzanie len splaškových vôd, ktoré

budú následne prevedené na čistiareň v inom meste či obci (Sevak, Žilina, 2005d).

2.5. Ekologický významné územia

Ďalším zohľadnením faktorom je výskyt chránených oblastí napr. pásmo

hygienickej ochrany vodárenského zdroja, chránené krajinné oblasti, chránené oblasti

prirodzenej akumulácie vôd a pod.

Pre obce nachádzajúce sa vo vnútri týchto ekologicky významných lokalít sú tiež

navrhované prevažne varianty uvažujúce s výstavbou novej kanalizačnej siete (eventuálne

dostavbou existujúcej) a centrálnou čistiarňou odpadových vôd alebo s napojením obce na

nadobecný kanalizačný systém (Sevak, Žilina, 2005d).

U menších obcí je uvažované s výstavbou nových a rekonštrukciou jestvujúcich

bezodtokových zberných nádrží, v ktorých bude kompletne zachytávaná všetka produkcia

odpadových vôd.

Na prevažnej časti územia tohto okresu sa nachádza množstvo oblastí, u ktorých

možno očakávať špecifický prístup k nakladaniu s odpadovými vodami (Sevak, Žilina,

2005d).

2.6. Zhodnotenie súčasného stavu

Riešenie problematiky odvádzania a likvidácie odpadových vôd je v tomto regióne

akosi oneskorené za súčasným stavom v oblasti zásobovania obyvateľstva pitnou vodou.

Podľa podkladov žilo v roku 2002 v tomto okrese 188 983 obyvateľov, z ktorých bolo

98 315 obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu. Reálnejší údaj je možné odvodiť

61

z počtu obyvateľov, ktorí sú napojení na verejnú kanalizáciu s čistiarňou odpadových vôd

96 357 obyvateľov (Sevak, Žilina, 2005e).

Len 9 sídelných celkov je vybavených čistiarňami odpadových vôd

a kanalizačnými sieťami (ktoré vyhovujú technickým predpisom a normám). V prevažnej

miere ide hlavne o väčšie celky (mestá) Žilina, Bytča, Rajec. Vedľa týchto miest sú

čistiarňami vybavené i niektoré obce ako sú Lietava, Stráňavy, Mikšová, Hvozdnica,

Kotešová, Veľké Rovné. K týmto obciam je však nutné pripočítať obce Dolný Hričov,

Horný Hričov, Lietavská Lúčka, Teplička nad Váhom a Štiavnik, ktorých kanalizačná sieť

je napojená na mestskú čistiareň odpadových vôd v Žiline a v Hvozdnici (Štiavnik) (Sevak,

Žilina, 2005e).

Na týchto čistiarňach bolo v roku 2002 vyčistených 9,95 mil.m3 odpadových vôd.

Pri zhodnotení súčasného stavu podľa počtu trvalo žijúcich obyvateľov v jednotlivých

sídelných celkoch je možné konštatovať, že na území tohto okresu sa nachádza prevažná

časť miest či obcí s počtom rádovo tisícok obyvateľov, kde ich odpadové vody sú

likvidované z prevažnej časti na čistiarni odpadových vôd (Sevak, Žilina, 2005e).

V rade ďalších obcí sú v súčasnosti prevádzkované verejné kanalizačné siete, ktoré

slúžia k odvádzaniu čiastočne predčistených alebo vôbec nečistených odpadových vôd do

miestnych recipientov. Tieto kanalizácie boli budované celkom náhodne a nekoncepčne

(mnohokrát bez akejkoľvek dokumentácie), kde cieľom ich výstavby bolo vyriešiť

momentálne problémy obce. Pri ich výstavbe neboli veľmi často dodržiavané ani základné

stavebné postupy. Kanalizačné rúry boli ukladané do priekop priliehajúcim k miestnym

komunikáciám, na jednotlivých stokách boli vybudované len v minimálnom rozsahu

revízne kanalizačné šachty (bez ohľadu na požiadavky príslušných technických noriem).

Po technickej stránke je ich najväčším problémom spôsob vyhotovenia, kde vplyvom

značných netesností fungujú potom tieto systémy ako vsakovacia drenáž, alebo ako

odvodňovacia drenáž, ktorou je do miesta vodného toku eventuálne do priekopy

privádzané značné množstvo balastných vôd. V skutočnosti sa jedná o kanalizáciu celkom

nevyhovujúcu pre definitívne riešenie odvádzania odpadových vôd (Sevak, Žilina, 2005e).

2.7. Koncepcia odkanalizovania

62

Problém odvádzania odpadových vôd zo sídelných celkov na čistiarne odpadových

vôd je možné riešiť dvoma základnými spôsobmi:

- odvádzaním odpadových vôd po predchádzajúcej akumulácii v bezodtokových

zberných nádržiach

- odvádzaním pomocou kanalizačných systémov

Vzhľadom ku značne rozdielnej morfológii terénu na riešenom území, navrhol sa

systém s klasickým gravitačným spôsobom odvádzania splaškových odpadových vôd ale

i moderný, u nás zatiaľ výnimočne prevádzkované systémy tlakovej kanalizácie, prípadne

systémy kombinované. Variantným riešením za tlakovú kanalizáciu môže byť klasický

gravitačný systém splaškovej kanalizácie profilov DN 250 a DN 300, doplnený potrebným

množstvom čerpacích staníc na sieti a výtlačných radov (Sevak, Žilina, 2005f).

2.7.1. Centrálne riešenie pomocou novej delenej kanalizačnej siete

a čistiarne odpadových vôd

Pri výstavbe nových kanalizačných systémov sú preferované prevažne výstavby

delenej kanalizácie odvádzajúcej gravitačne len splaškové vody. Výnimočne je navrhnutý

systém tlakovej kanalizácie, prípadne kombinovaný systém (Sevak, Žilina, 2005f).

V obciach vyžaduje výstavba novej čistiarne odpadových vôd a hlavne kanalizačnej

siete značné finančné prostriedky. V prípade, že sa výstavba kanalizačnej siete a čistiarne

odpadových vôd podarí realizovať, výška stočného sa potom blíži k hodnotám desiatok

korún za 1 m3 vyčistených odpadových vôd, ktoré následne negatívne ovplyvňuje výšku

stočného i v celom regióne (Sevak, Žilina, 2005f).

U malých obcí však toto riešenie prináša i radu ďalších rizík. Z hľadiska ochrany

životného prostredia sa teoreticky jedná o najkvalitnejší spôsob likvidácie odpadových

vôd. V praxi však veľmi často tento predpoklad nie je naplnený. Faktorov, ktoré podporujú

toto tvrdenie je niekoľko:

63

- obec postaví (čiastočne za štátne prostriedky) kvalitnú čistiareň, vplyvom

vysokých prevádzkových nákladov (tým i stočného) začne šetriť na prevádzke

čistiarne, prípadne na jej doplňujúcom vybavení

- pre obec je v projekte navrhnutá čistiareň vybavená spoľahlivým, prevádzkou

osvedčenými technologickými celkami. Vplyvom nedostatku finančných

prostriedkov počas realizácie dochádza k hľadaniu náhradných, najlacnejších

riešení. V prevádzke sa táto skutočnosť veľmi často prejaví nenaplnením

projektovaných parametrov. (Sevak, Žilina, 2005f)

- mnoho ďalších problémov, ktoré vznikajú predovšetkým na základe nedostatku

financií (Sevak, Žilina, 2005f).

2.7.2. Centrálne riešenie pomocou novej či intenzifikovanej

jestvujúcej čistiarne dopadových vôd a rekonštruovanej

a dostavanej jednotnej kanalizačnej siete

V zásade ide o riešenie podobné predchádzajúceho variantu. Zásadný rozdiel je

v typu kanalizačnej siete, kde u tohto variantu je uvažované s využitím jestvujúcej

kanalizačnej siete, najčastejšie jednotnej, odvádzajúcej odpadové vody. Táto jestvujúca

kanalizačná sieť je rozšírená navrhovanou dostavbou na doposiaľ neodkanalizované

plochy sídelného celku. S ohľadom na nevyhovujúci technický stav jestvujúcej kanalizácie

je v niektorých prípadoch navrhnutá rekonštrukcia tejto kanalizácie (Sevak, Žilina, 2005f).

Dostavba novej alebo rekonštrukcie jestvujúcej kanalizácie je navrhovaná prevažne

vo väčších mestách či obciach, v ktorých je už v súčasnosti časť kanalizačnej siete

vybudovaná. Táto kanalizácia spravidla je ukončená na prevádzkovanej čistiarni, jej

kapacitné parametre však nie vždy zaručujú, že všetky odpadové vody z tohto sídelného

celku bude možné likvidovať na tejto čistiarni po napojení zvyšnej časti mesta či obce.

V prvej fáze je preto navrhovaná dostavba kanalizačnej siete s prípadnou súbežne

prebiehajúcou rekonštrukciou či intenzifikáciou jestvujúcej alebo s výstavbou novej

čistiarne. Až po dokončenej tejto investície bude zahájená rekonštrukcia jestvujúcej

kanalizácie (Sevak, Žilina, 2005f).

64

I toto riešenie má však svoje úskalia. Výška potrebných investičných nákladov na

dostavbu kanalizáciu býva veľmi často nižšia než vo variante uvažujúcej s kompletnou

výstavbou novej splaškovej kanalizácie. Spravidla je však toto riešenie len čiastočným

vyriešením problému odkanalizovania (Sevak, Žilina, 2005f).

2.7.3. Centrálne riešenie pomocou novej či dostavanej kanalizačnej

siete s následným napojením na ČOV susedného mesta či obce

Toto riešenie patrí v okresoch Žilina a Bytča medzi najčastejšie navrhované

spôsoby riešiace problematiku odkanalizovania a likvidácie odpadových vôd v sídelných

celkoch všetkých veľkostí.

Likvidácie odpadových vôd z viac miest a obcí na jediné centrálne čistiarne je

jedným z riešení, ktoré je využívane hlavne v ekologicky i ekonomicky vyspelých krajín.

U týchto centrálnych čistiarní sú k čisteniu odpadových vôd používané moderné, vysoko

účinné technológie zabezpečujúce vysokú kvalitu odtoku z tejto čistiarne. Ďalšou výhodou

tohto riešenia je výrazne vyššia schopnosť tejto čistiarne vyrovnať sa s hydraulickými či

látkovými nárazmi z jednotlivých sídelných celkov počas celého roku prípadne i dňa.

Nevýhodou tohto riešenia sú rozsiahle kanalizačné systémy, ich prevádzkovanie môže

spôsobiť určité problémy. Kladom sú naopak nízke prevádzkové náklady čistiarne

odpadových vôd a jej prípadná intenzifikácia s relatívne nízkymi nákladmi pri vysokom

dopadu do množstva čistených odpadových vôd (Sevak, Žilina, 2005f).

Na území riešených okresov Žilina a Bytča bude toto riešenie použité pomerne

rozsiahlym spôsobom. U oboch týchto miest sú už v súčasnosti v pokročilej fáze

projektové prípravy navrhnuté rozsiahle nad obecné systémy, ktoré zaistí odkanalizovanie

značnej časti obcí všetkých veľkostí a ich napojenie na centrálnu mestskú čistiareň

odpadových vôd (Sevak, Žilina, 2005f).

2.8. Vodovody a kanalizácie v konkrétnych obciach65

2.8.1. Ďurčiná

Obec Ďurčiná sa nachádza južne od Žiliny v blízkosti mesta Rajec. Zástavba je

väčšinou rodinnými domami. Ide o obec, kde sa počíta k r. 2020 s poklesom počtu

obyvateľov. Obcou preteká potok Ďurčanka, ktorý ústi do rieky Rajčianky (Sevak, Žilina,

2005g). Obr. 7.

Obr. 7. Ďurčiná

V katastrálnom území obce Ďurčiná sa nachádza vodný zdroj: VZ-prameň

Krákotné a VZ-prameň Pod Hájikom s povoleným odberom 2,1 l/s. PHO vodného zdroja

je vyhlásené, kvalita vody je v súlade s STN, hygienické zabezpečenie je vykonávané

chlórňanom sodným vo vodojeme. Nenachádzajú sa tu potenciálne zdroje znečistenia

(Sevak, Žilina, 2005g).

Jedná sa o miestny gravitačný vodovod. Dĺžka zinventarizovaného vodovodu je

6,54 km , ktorý je v správe SVS a.s. Sieť je kapacitne postačujúca, je zásobovaných 84,7%

66

obyvateľov. Akumuláciu tvorí vodojem Ďurčiná 1x150m3, ktorý je v súčasnosti napojený

na vodárenský dispečing. Verejná vodovodná sieť má 2 tlakové pásma, nižšie pásmo je

zásobované cez redukčnú šachtu. Systém zásobovania pitnou vodou vyhovuje a nebude sa

meniť ani v budúcnosti. Dosiaľ nenapojení obyvatelia sa môžu pripojiť na vodovod bez

ďalšieho rozširovania siete (Sevak, Žilina, 2005g).

Núdzové zásobovanie pitnou vodou bude zaisťované dopravou pitnej vody

v množstve maximálne 15 l/deň x obyvateľa cisternami zo zdroja Fačkov VZ-vrty Lúky

1,2,3.

Núdzové zásobovanie úžitkovou vodou bude zaisťované z vodovodu pre verejnú

potrebu. Pri využívaní zdrojov pre zásobovanie úžitkovou vodou sa bude postupovať podľa

pokynov územne príslušného hygienika (Sevak, Žilina, 2005g).

Odvádzanie a čistenie odpadových vôd v obci Ďurčiná nemá v súčasnosti

vybudovaný systém verejnej kanalizácie. Splaškové vody od trvalo žijúcich obyvateľov sú

zachycované v bezodtokových zberných nádržiach a odtiaľ sa vyvážajú na ČOV Rajec

(79%) vo vzdialenosti do 3 km. Zvyšok odpadových vôd odteká bez akéhokoľvek

predčistenia do povrchových vôd (5%). Splaškové vody od prechodne bývajúcich

obyvateľov sú odvádzané do bezodtokových zberných nádrží s následným vyvážaním na

poľnohospodársky využívané pozemky (100%) (Sevak, Žilina, 2005g).

Mimo odpadových vôd bežného komunálneho charakteru sa v obci vyskytuje ešte

nasledujúci producent väčšieho množstva odpadových vôd. Je to: pekáreň (23

zamestnancov). U tohto producenta nemal spracovateľ k dispozícii údaje o produkcii

odpadových vôd a znečistení (Sevak, Žilina, 2005g).

Dažďové vody sú čiastočne odvádzané dažďovou kanalizáciou z betónových rúr

DN 500 v celkovej dĺžke 0,5 km a čiastočne systémom priekop, jarkov a traťovodov do

miestneho toku a následne potom do rieky Rajčianka (Sevak, Žilina, 2005g).

V obci je uvažované s výstavbou novej kanalizačnej siete. Delená kanalizácia

v celkovej dĺžke 6,714 km bude vybudovaná z plastových kanalizačných rúr profilu DN 67

300. Súčasťou kanalizačnej siete je aj čerpacia stanica ČS 2 a výtlačný rad DN 80 v dĺžke

133 m. Odpadové vody budú odvádzané do čerpacej stanice ČS 1 a odtiaľ čerpané (výtlak

DN 80 – PE – dl. 65 m) do kmeňovej stoky DN 300 dĺžky 1,050 km. Ďalej potom budú

odvádzané kmeňovou stokou do kanalizačnej site mesta Rajec a odtiaľ potom k likvidácii

na centrálnu čistiareň. Systém odvádzania dažďových vôd zostane zachovaný

i v budúcnosti (Sevak, Žilina, 2005g).

2.8.2. Čičmany

Obec Čičmany leží v južnej časti okresu Žilina a je z hľadiska okresu okrajovou

obcou. Je to však turisticky významná obec, očakáva sa nárast turistického ruchu

a zimných športov. Do roku 2020 sa predpokladá jej rozvoj a mierny prírastok trvalých

obyvateľov (Sevak, Žilina, 2005g). Obr. 8.

Obr. 8. Čičmany

Obec Čičmany je v súčasnej dobe zásobená pitnou vodou z vodovodu, ktorý je

v správe SVS a.s. Žilina. Sieť je kapacitne dostačujúca, je však po životnosti, bola

vybudovaná v roku 1973 a nebola rekonštruovaná. Verejná sieť má tlakové pásmo.

68

Akumuláciu tvorí jestvujúci vodojem Čičmany 1x100 m3, ktorý bol v roku 2001

zrekonštruovaný. Vodojem nie je napojený na dispečing (Sevak, Žilina, 2005g).

Systém zásobovania pitnou vodou vyhovuje a nebude sa meniť ani v budúcnosti.

Odporúča sa rekonštrukcia vodovodnej siete. Pokiaľ súčasné zdroje nebudú pokrývať

zvýšenú potrebu vody v turistickej sezóne, je potrebné vyhľadať ďalší zdroj pitnej vody.

Vzhľadom k predpokladanému nárastu rekreácie a tým i ku zvýšeným špičkovým

odberom, odporúča sa rozšíriť jestvujúci vodojem o druhú komoru o objemu 100 m3

(Sevak, Žilina, 2005g).

Núdzové zásobovanie pitnou vodou bude zaisťované dopravou pitnej vody

v množstve maximálne 15 l/deň x obyvateľa cisternami zo zdroja Fačkov VZ-vrty Lúky

1,2,3.

Núdzové zásobovanie úžitkovou vodou bude zaisťované z vodovodu pre verejnú

potrebu. Pri využívaní zdrojov pre zásobovanie úžitkovou vodou sa bude postupovať podľa

pokynov príslušného hygienika (Sevak, Žilina, 2005g).

Odvádzanie a čistenie odpadových vôd v obci Čičmany nemá v súčasnosti

vybudovaný systém verejnej kanalizácie. Všetky splaškové vody sú zachycované

v bezodtokových zberných nádržiach a sú potom vyvážané na poľnohospodársky

využívané pozemky. K odvádzaniu dažďových vôd slúži systém priekop, jarkov

a traťovodov ústiacich do rieky (Sevak, Žilina, 2005g).

V obci je uvažované s výstavbou novej kanalizačnej site a čistiarne odpadových

vôd. Delená kanalizácia v celkovej dĺžke 4,740 km bude vybudovaná z plastových

kanalizačných rúr profilu DN 300. Pre čistenie splaškových vôd je uvažované s výstavbou

novej čistiarne odpadových vôd (Sevak, Žilina, 2005g).

Navrhuje sa mechanicko-biologická čistiareň odpadových vôd s nitrifikáciou. Na

čistiareň budú privádzané delenou kanalizáciou len splaškové vody. Mechanický stupeň

čistiarne je tvorený jemnými, strojno stieranými česlami doplnenými zbernými nádržami

na zachytávanie piesku. V prípade, že na čistiareň budú odpadové vody prečerpávané, 69

bude čerpacia stanica vybavená meliacim čerpadlom a prispôsobená i ako objekt pre

zachytávanie piesku. Toto riešenie celkom nahradí mechanickú časť čistiarne, je

prevádzkovo osvedčené na mnohých čistiarňach a prevádzkovateľa zbavuje problémov

s hygienickým ukladaním zhrabkov na čistiarni a s ich následnou likvidáciou (Sevak,

Žilina, 2005g).

Biologická časť bude rozdelená do niekoľko samostatných technologických liniek.

Aktivačný systém riešený ako klasický systém s nitrifikáciou a so separáciou kalu vo

vertikálnych dosadzovacích nádržkách. Aktivácia bude prevzdušňovaná

jemnobublinkovými elementmi. Ako zdroj vzduchu budú použité dúchadla s režimom

automatického striedania strojov (Sevak, Žilina, 2005g).

Prebytočný kal bude uskladňovaný v zásobníkoch kalu, kde bude za mierneho

prevzdušňovania udržiavaný v aeróbnom stave. Takto navrhnutý režim prevádzky tohto

zásobníka bude kal súčasne priebežne zahusťovať a stabilizovať. Stabilizovaný kal bude

odvážaný k odvodneniu na ČOV Rajec. Kalová voda bude priebežne odťahovaná späť do

čistiaceho procesu. Vyčistené odpadové vody budú vypúšťané do rieky Rajčianka. Systém

odvádzania dažďových vôd zostane zachovaný i v budúcnosti (Sevak, Žilina, 2005g).

70

Záver

Návrh inžinierskych sietí ako aj ich realizácia je jeden veľký komplex, vďaka

ktorému si pustíme vodu z vodovodu, plyn na sporáku, alebo v kotle, zasvietime si, keď je

tma alebo spláchneme po našej ľudskej každodennej potrebe. Treba si avšak uvedomiť, že

niekto pred nami už vybudoval určitú štruktúru inžinierskych sieti s myšlienkou, že budú

slúžiť aj ďalším generáciám, a preto by sme mali aj my budovať, rekonštruovať a inovovať

tieto siete, či už z hľadiska ich staroby, z nevyhovujúcich noriem alebo z nedostatku vďaka

budovaniu nových radových výstavb rodinných domov alebo sídlisk.

Prioritou mojej bakalárskej práce boli stokové siete, kde zabúdame, že boli

vybudované spred 40 rokov a ich životnosť sa blíži ku koncu. Preto plán rozvoja verejných

kanalizácií je základným rámcovým dokumentom na usmernenie prípravy, plánovania

a realizácie komunálnych stokových sietí a ČOV, vďaka ktorému smerujeme k naplneniu

požiadaviek kladených na oblasť verejných kanalizácií európskou a národnou právnou

úpravou.

Napĺňaním cieľov plánu rozvoja verejných kanalizácií sa dosiahne predovšetkým

zvýšená ochrana a zlepšenie stavu prírodných zdrojov vôd, vodných ekosystémov,

komplexné riešenie ekologických a vodohospodárskych záujmov, ako aj zdravia ľudí

v dôsledku rozvoja obecnej infraštruktúry, čo bude mať pozitívny vplyv aj na samotný

rozvoj regiónov a celej spoločnosti.

Využitie plánu zabráni neefektívnemu investovaniu prostriedkov v malých obciach,

v ktorých sú následné prevádzkové náklady na verejné kanalizácie extrémne vysoké.

Týmto dokáže plán nepriamo predchádzať neúmernému finančnému zaťaženiu vysokými

prevádzkovými nákladmi kanalizácie premietnutými do vysokej úrovne ceny stočného pre

obyvateľov v oblastiach, kde miera odkanalizovania nepredstavuje zásadný ekologický

71

problém. A naopak, posilní využitie prostriedkov tak, aby bol maximalizovaný ich

pozitívny dopad.

Plán rozvoja verejných kanalizácií Žilinského kraja je otvorený dokument

vyjadrujúci smerovanie rozvoja v tejto oblasti pre najbližšie obdobie. Jeho časová

realizácia je závislá od možností zabezpečenia potrebných finančných prostriedkov.

Zoznam použitej literatúry

1. ČERMÁKOVÁ, Marta – HYÁNEK, Ľubomír – TURČEK, Ivan. 2003. STU Bratislava.

Inžinierske siete. ISBN 80-227-1888-2.

2. Hétharši, Július – Horanová, Ľubomíra. 1998. STU Bratislava. Stokovanie.

3. Komunálne čistiarne odpadových vôd betónové. 2010 [online] Bratislava. [cit. 2011-05-19].

Dostupné na: <http://www.bioclar.sk/sk/Produkty/Komunalne-cistiarne-odpadovych-vod-

betonove.alej/>.

4. HLAVÍNEK, Petr – MIČÍN, Ján – PRAX, Petr – HLUŠTÍK, Petr – MITEK, Radim.

2006. Stavební fakulta v Brně. Stokování a čistení odpadových vod. Modul 01.

5. HLAVÍNEK, Petr – MIČÍN, Ján – PRAX, Petr – HLUŠTÍK, Petr – MITEK, Radim.

2006. Stavební fakulta v Brně. Stokování a čistení odpadových vod. Modul 02.

6. Sevak, Žilina, 2005. Kanalizácia v okrese Žilina.

7. Sevak, Žilina, 2005. Súčasný spôsob nakladania s odpadovými vodami vrátane

dažďových.

8. Sevak, Žilina, 2005. Zásobovanie pitnou vodou.

9. Sevak, Žilina, 2005. Výskyt vodného recipientu.

10. Sevak, Žilina, 2005. Zhodnotenie súčasného stavu.

11. Sevak, Žilina, 2005. Koncepcia odkanalizovania.

12. Sevak, Žilina, 2005. Vodovody a kanalizácie v konkrétnych oblastiach.

13. TUHOVČÁK, Ladislav – ADLER, Pavel – KUČERA, Tomáš – RACLAVSKÝ,

Jaroslav . 2006. Stavební fakulta v Brně. Vodárenství. A. Úprava vody.

14. KUČERA, Tomáš. 2006. Stavební fakulta v Brně. Projekt VHO. Jímaní a úprava

vody.

72

15. PRAX, Petr – Holma, Dušan. 2006. Stavební fakulta v Brně. Projekt vodní

hospodářství obcí. Stokování. Modul 03.

16. HLUŠTÍK, Petr. 2006. Stavební fakulta v Brně. Projekt vodní hospodářství obcí.

Čistení odpadních vod. Modul 4.

17. Plán rozvoja verejných kanalizácií. Ca. 2010 [online] Žilina. [cit. 2011-05-19]. Dostupné na:

< www.za.kuzp.sk/dokumenty/kanalizacia/Verejne_kanalizacie.doc/>.

18. Plán rozvoja verejných vodovov a verejných kanalizácií pre územie SR. Ca. 2010 [online] Bratislava. [cit. 2011-05-19]. Dostupné na: < http://www.minzp.sk/sekcie/temy-

oblasti/voda/koncepcne-aplanovacie-dokumenty/plan-rozvoja-verejnych-vodovodov-

verejnych-kanalizacii-uzemie-sr.html>.

73

Prílohy

Príloha 1 Značky pre kreslenie situácie a pozdĺžneho profilu vodovodnej siete

Príloha 2 Grafické značky kreslenia plynovodov

Príloha 3 Grafické riešenie tepelných sietí

Príloha 4 Značky pre kreslenie situácie a pozdĺžneho profilu stokovej siete

Príloha 5 Elektrická energia – grafické značenie, schéma siete

Príloha 6 Kanalizácia – grafické značenie, schéma siete

Príloha 7 Plynovod – grafické značenie, schéma siete

Príloha 8 Telekomunikácie – grafické značenie, schéma siete

Príloha 9 Teplovod – grafické značenie, schéma siete

Príloha 10 Vodovod – grafické značenie, schéma siete

Príloha 11 Integrovaný systém odvodnenia územia

Príloha 12 Pozdĺžna usadzovacia nádrž

Príloha 13 Tvar uzavretých stokových sietí

74

Príloha 1 Značky pre kreslenie situácie a pozdĺžneho profilu vodovodnej siete

75

Príloha 2 Grafické značky kreslenia plynovodov

76

Príloha 3 Grafické riešenie tepelných sietí

77

Príloha 4 Značky pre kreslenie situácie a pozdĺžneho profilu stokovej siete

78

Príloha 5 Elektrická energia – grafické značenie, schéma siete

79

Príloha 6 Kanalizácia – grafické značenie, schéma siete

80

Príloha 7 Plynovod – grafické značenie, schéma siete

81

Príloha 8 Telekomunikácie – grafické značenie, schéma siete

82

Príloha 9 Teplovod – grafické značenie, schéma siete

83

Príloha 10 Vodovod – grafické značenie, schéma siete

84

Príloha 11 Integrovaný systém odvodnenia územia

Príloha 12 Pozdĺžna usadzovacia nádrž

85

Príloha 13 Tvar uzavretých stokových sietí

86