Ročník XXIX. V Budapešti, v piatok, 16. januára 1914. Čísio 12.

Gróf Tisza o národnostnej otázke. Aj včerajšie zasadnutie opposícia

pretrhovala rozličnými tumultami, ale na­priek všetkfm tfmío výčinom včerajšie zasadnutie stalo sa významným tou rečou, ktorú povedal ministerský predseda gróf Štefan Tisza o národnostnej otázke..

V terajších dňoch totižto mnoho sa píše po novinách o vyjednávaní ministerského predsedu gróia Tiszu s rumunskými ná­rodnostnými horlivcami a o podstate tohto vyjednávania pustené je do sveta mnoho j takých chýrov, ktoré sú vymyslené, I lebo ved vyjednávania, pokým výsled­ku niet, držia sa v tajnosti. Tieto chýry ale vymýšľajú sa tým delom, aby sa nimi verejná mienka rozčuľovala a včera boly uvedené do reči aj na zasad­nutí krajinského snemu. Gróf Albert Ap-ponyi totižto interpelloval ministerského predsedu v záležitosti vyjednávania s ru­munskými národnostnými horlivcami. Gróf Apponyi vyslovil svoje obavy ohľadom narušenia jednoty uhorského národa a

zazlieval, že gróf Tisza vôbec vyjednáva s národnostnými prepiatcami.

Ministerský predseda gróf Tisza na interpellácih odpovedal hned. Ministerský predseda na počiatku svojej reči rozvi­nul, že ohľadom zásadných základov ná­rodnostnej politiky medzi ním a grófom Apponyim niet rozdielu. Ministerský pred­seda stojí na základe jednotného neroz­dielneho uhorského národného štátu, čo sa samo sebou rozumie. Žiaden Úhor nemôže stáf na inom stanovisku, ako na

stanovisku jednotným uhorským národom utvoreného jednotného uhorského národ­ného štátu. Tento zásadný základ zodpo­vedá historickému vývinu uhorského ná­roda. Obyvateľstvo madarskej materinskej reči viac než päťdesiat percentami tvorí absolútnu väčšinu u kecí vezmeme k tomu íú potešiteľnú okolnosť, že až na nepatrné výnimky aj inorečové národno­sti verne pridŕžajú sa uhorskej .národnej jednoty, celkom oprávnená je tá žiadosť, aby národný charakter uhorského štátu bol nezmenené zachovaný. Toto nepre­káža národnosti vo vývine svojej kultúry. Právo k vyvinovaniu kultúry ale nepatrí národnosíam ako osobitým verejnopráv­nym jednotkám, ale požívať môžu tieto. práva ako občania toho štátu, ktorý dovoľuje čo najširší vývin a kul­túru materinskej reči všetkých ob­čanov. Toto sú také pomery, do ktorých sa môže vžiť každý krajinský občan. Jedným z najvážnejších cielov-uhorskej národnej politiky je priblížiť sa k tomu ideálu, aby každý občan krajiny bez ohľadu na reč n náboženstvo, s rov­nakou láskou a verno'-ííou choval sa ku spoločnej vlasti. lóťd | e nielen? záujmom uhorského statu, lež aj záujmom monar­chie a všetkých tých faktorov, ktorých osud súvisí s veľmocenským postavením monarchie a jej mocou a silou. • Čím ne­prajnejšie utvoria sa pomery v Austrii, čím väčšie sú třenice medzi politickými stranami, ktorých povinnosťou by bolo sledoval" spoločné ciele, lýra viac postu­puje u nás do popredia ten záujem, aby

jednota uhorského národného štátu bola nezmenené udržaná, aby Uhorsko čo silný stĺp podporovalo záujmy dyna­stie a veľmocenské postavenie monarchie.

Š poľutovaním ale vidí, že sa uhor­skí Rumuni nevžívajú do uhorského ná­rodného života, ba sledujú taký smer, ktorý stojí v protivé uhorského národ­ného štátu. Životným záujmom rumun­skej národnosti je, aby podporovala nie­len terajšiu sústavu monarchie, lež v tomto dualistickom sostavení Rumuni aby plnou mierou podporovali smer dávajúci vplyv . uhorského národa. Poneváč tu môžu byť nedorozumenia, preto mini­sterský predseda máva rozhovory (nie porady) s vodcami rumunskej národnost­nej strany, aby nedorozumenie bolo od­stránené a aby nedôvera prestala.

Ministerský predseda ešte nebol v tom položení, aby bol mohol predostrel obsah týchto rozhovorov, ale upozorňo­val, aby nikto nesadal na lep tým chý­rom, ktoré sa o týchto rozhovoroch pú­šťajú do sveta;.

Reč ministerského predsedu tedy jasne označuje, že charakteru uhorského národného štátu a jednoty tvhorského národa dotknúť sa neslobodno. V hrani­ciach uhorskej národnej jednoty každá národnosť môže nájsť uspokojenie svo­jich hospodárskych a kultúrnych záujmov, kecí zpomedzi seba vylúčia všetko, čo v uhorskom národe naproti ním budí anti­patiu a nedôveru.

Grófa Apponyiho odpoved minister­ského predsedu pravda neuspokojila, lebo

BESEDNICA. Zvonia . . .

Zvonia — sopnime Ruky ku horu, — Kde videf jasat Zornicu novú. Kam v žiali kapú mdlé vzdychy — Sopnime raky —- sopnime ruký.

Mám tam hore ja Tiež volakoho Co jakživ z srdca Nevyťlie mOjho, Co so mnou bude na veky — Sopnime ruky, — sopnime ruky,

Ztam odtiaľ hladí V sveta šířiny Mať, ktorej city Len milovaly. — Co malá osud tak krutý — Sopnime ruky, — sopnime ruky.

ľ.tam odtiaľ hladí V diale nesmierne, •lej pohľad diale Tmu noci přejme, Můa bozkáva — s mnou sa lúči, Sopnime ruky — sopnime ruky.

Je*0f Kordík*

Nevdačný syn. Podáva : Anion Horváth,

Ján Sliva mal ešte len tri roky, ked mu otec zomrel a matka Katuša Slívová si svojho jedináčka tak opatrovala, jako zlato zrno. Ona mala drevenú chalúpku a konca: domu ] zá­hradku, v ktorej bolo niekoľko slivák a, pri sa­mom dome stála velká hruška, ktorá temer každý rok zarodila. Táto hruška jej takrečeno polovicu výživy cez rok donášala, lebo ovocie z nej bolo dosť dobré a ona ho v susednom mestečku predávala a za utržené peniaze si kupovala k výžive potrebné články.

Janko musel pilne chodiť do školy a ked mal trinásť rokov, sám si žiadal, že pojde na nejaké remeslo.

Katušin druhý sused bol murárom, ktorý Janka Slivu volal k sebe, aby sa pri ňom učil murárske remeslo. Janko dostal ehút a. v štrná­stom roku už vstúpil za učňa k Ďurovi Hrí-bikovi. kiorý bol dobrým remeselníkom a po-riadnym a statočným človekom. Gn mal Janka tak, jako vlastného syna, krivdu mu nikdy ne­urobil, ha hľade], aby každú sobotn, ked pri­šiel domov, matke na vyživenio. doniesol pár korón a toto matku veľmi tešilo.

Časom bol za tovaryía prepustený a vtedy

už jako tovaryš viac a viac groŕí v sobotu matke prinášaj.

Raz mu hovoril jeho majster Hríbik: — Vieš čo, Janko ? Ked si vojenskú as-

sentírku odbavíš a ak ťa nevezmú y.e. vojaka, tak pojdeme spolu do Ameriky. ,1

— Ja by som, rúd išiel, ale moja matka, chudera, či ma ozaj pustí? Ved čože by sama bezo rana robila ?

— Ja to všetko vykonám, nechaj 4o, na mňa.

O pár mesiacov odbavil Janko as^entírku a ponéväč nebol súci za vojaka, tešil -sa, že pojde do Ameriky. Prosii teda svojho majstra, aby a matky konal, žeby ho pustila s ním čím skôr.

Ďuro Hríbik prišiel večer ku Slivovej a riekol:

— Katuška, ja idem druhý týždeň do Ameriky, ale si vezmem so sebou aj ffišhe Janka.

— Ja môjho Janka ani z& celý svet si nepustím tak daleko, ked sa rám páči išt, chodte.

— No ved sa nebojte, ja mu búdam jako otec, nič zlého sa mu nestane, ved sa o dva roky vrátime. Tie dva roky tak. ubehnú,' jako voda a donesiem, vám pekné írože*

VJuwako » SaJc£ak»r N» « t f rek . . » kastuj. R » M í í « t a . . * « . / • faferotcoks. . « w

4»H«xi«cia . . t t n u M k éo Baska . . . 7 rablwr-•a Ameriky . . 4 éolliH* TEZJSPOS 22—14,

s*tapa*5, Vt, íkiso* a « . Jfea n H;*Í4 audslmí «áatij

Mefcmnfcowai Hrtir a bes» »«mn* dopigy —pri|uE»jn ww

ttnkopffY BR i n M j b

XEUBFOS 22—14.

Číslo za 2 haliere Mimo dňa po n*£«U »

sviatku vyohodla každý deň Hlavný redaktor:

Dr ADOLF PECHÁNY Xnsorty ratajů 8a d b ZavaoJ

tarify a platia sa vopred Číslo z a 2 sfoalsfiä5®

SLOVENSKÉ MOVING

^^•H^^H 16. januára i*>i4.

2e tými rozhovorami len povzbudzuje národnostných prepiatcov, ale väčšina svojej spokojnosti dala výraz živým élje-novaním a búrlivým potleskom, ktorým reč svojho vodcu prijala.

ZPRÁVY DOMÁCE. Budapfif, 15. jamiúra,

P r a c o v n ý p o r i a d o k s n e m o v ­n e v y s l a n c o v . Snemovňa vyslaDcovdnes pokračuje v pojednávaní návrhu o reforme tlače, ale debattu popoludní po 1. hodine za­staví, aby vylosovali členov inkompatibilitného súdu v záležitosti vyslanca Pavla Farkasa. V piatok snem bude pokračoval! v pojednávaní tlačovej reformy a v sobotu nebude matzasad-tia, lebo viacerí členovia vlády a početní vý-Blanei odcestujú do Fiume, kde v sobotu pustia za veľkej slavnosti na vodu najnovšiu välečnú loď „Szent-István."

J e d n o o s v e d č e n i e . Jeden poli­tický týždenník novšie opäť priniesol zprávu, že inedzi vládou a medzi vodcami slovenskej národnostnej sírany vedú sa vyjednávania a medzi iným aj to tvrdí, že v Trenčíne na ini­ciatívu nadžupana Júiiusa Szalavszkého hro­madne vstúpili do pracovnej strany kňasia, ktorí sú otvorene alebo potajomky panslávmi. Pofabom na toto tvrdenie, ktoré oduševnených vlasteneckých štátnych občanov nesvedomité chce stigmatisovaf, nadžupan S z a l a v s z k y osvedčuje sa, že týeh ctených katolíckych kňa­zov, ktorí vstúpili do pracovnej strany, ku to­muto kroku primalá práve tá okolnost, aby sa vlastenecké živly spojily eielom zdarnejšieho prekážania národnostného pohybu. Do pracov­nej strany stolice trenčianskej nevstúpil ani jeden jediný taký kňaz, ktorý bol dosial upodozrieva­ný z národnostného smýšlania, lež naopak, pa­triční boli v minulosti a budú aj v bu­dúcnosti ú p r i m n ý m i , o d u š e v n e n ý ­mi, v l a s t e n e c k y c í t i a c i m i š t á t ­ny m i o b č a n m i, čo sa týče opätovne spo­mínaných vyjednávaní o dohodnutie, my za­svätení tu na Horniakoch o takýchto vyjedná­vaniach nevieme, ale vieme, že gróf Štefan Ti-

sza tým cieíom, aby slovenský národnostný po­hyb nemal účinok, začal t a k ú i n t e n s í v-n u a m n o h o s t r a n n ú a k c i u , n a a k ú v m i n u l o s t i a n i j e d n a vlá­d a n e m y s l e la .

K R A J I N S K Í SNEM. Budapešť, 15. januára.

Ako sme sdeliii, na včerajšom zasadnutí snemovne vyslancov pred dennom poriadkom gróf Július A n d r á s s y hlásil sa k slovu. Ku prehovoreniu zavdalo mu príležitosť to, že ministerský predseda o Vilhelmovi Vázsonyitnu povedal, že nešlachetným spôsobom napádal dobré meno poctivých ludí. Andrássy energične sa ohradzoval proti urazeniu svojho priateľa a aby svojmu ohradzovaniu dodal väčšej váhy, osvojil si obvinu Vázsonyiho, že vláda dopu­stila sa politického premeškania, ked v záujme verejnej mravopočestnosti r.evystopovala a ne­pomenovala tých vyslancov, ktorí vyprostredko-vali dovolenie k postaveniu herne na Margitskom ostrove. Gróf Andrássy ale prízvukoval, že ani on, ani Vázsonyi neupodozrievali vyslancov pracovnej strany. Potom pripomenul vytvorenie opposič-nýeh vyslancov a pýtal sa, že na čo má teda opposícia chodit do snema"? Terajší snem vraj nemá mravnej integrity, nimbusa, leboved 4. júna roku 1912. otvorene urazili v ňom do­máce stanovy bez toho, že by sa bola stala reparácia, satisfakcia. Opposícia len preto be­rie účasť v práci snemu, aby prekazila nebez­pečia, ktoré vraj hrozia krajine.

Ministerský predseda gróf Štefan T i s z a hned odpovedal Andrássymu. Poukázal na formálnu zákonitosť uzavretia snemu 4. júna roku 1912. a prízvukoval, že auktoritu snemu bolo trebaobránifenergičnými poriadkami, ktoré pokra­čovanie opposícia učinilo potrebným. Vy­svetlil, že jeho cesta od Andrássyho sa preto odlúčila, lebo Andrássy parlament chcel ne­chať bez obrany proti obštrukcií, kdežto obštrukciu aj on odsúdil. Na národ svě­řuje, či bol dobr? alebo zlý liek, ktorý po­užil proti chorobe parlamentu. Konečne mini­sterský predseda v známosť vzal, že opposícia neupodozrieva vyslancov pracovnej sírany, ale ked sa vec takto má, čo vysvetľuje upodozrie­vanie, ktoré sa v opposičnej tlači od mesia­cov opakuje ? Ministerskému predsedovi nepo­stačí ío vyhlásenie, že vyslancov väčšiny ne-upodozrievajú. Očakáva, že kto vie volaco positivného o veci, nech povie ; kto má po­dozrenie na volakoho, že svojim dejstvo-

Hríbik zatiaľ nahováral Katušu, že konečne povedala:

— Na vaše slovo, že sa o dva roky vrá­tite, Janka pustím s vami.

Čas odchodu sa nž blížil. Katuša Slivova začala plakať a Janko tiež, ale konečne Janko sa rozlúčil s matkou a išli na dalekú cestu. Ked už boli za dedinou, Katuša prežehnala svojho Janka a s plačom sa vrátila domov.

Ej, neraz si Siivova utrela oči za Jankom a jej myšlienka vždy bola na Janka obrátená. Ľudia ju ľutovali, že ostala sama, ale pritom ju aj tešili, že však o dva roky sa vráti a že jej bude dobre.

Asi o mesiac dostala Siivová od Janka list, v ktorom jej písal, že sa šťastlivé dostal do Ameriky a že je už v robote. Toto ju tro­chu potešilo a list po celej dedine ukazovala a chválila sa, že jej Janko písal.

O tri mesiace už dostala Katuša desať dollárov o i Janka, ale tieto ona neminula, lež dala ich schovať rychtářovi s týmito slovami:

—• Toto sú prvé jeho peniaze z Ameriky a ja mu ich odložím, aby mal, ked príde domov, ved je to jeho výrobok.

Časubiehaladruhý rok saku koneu blížil. Jakúradost cítila Katuša, keddostaľa list, v ktorom jej syn písal, že svoj sľub chce zadržať a že príde äOBU»r Čakala, teda,, že jej, syn UŽ-UŽ

dôjde ; ale namiesto príchodu poslal jej päť­desiat dollárov a odpísal jej, že včúľ ešte prísť nemôže, lebo že tú robotu, ktorú on na seba prevzal, nemohol dohotoviť.

Siivova sa nad týmto listom veľmi zarmú­tila a peniaze daia rychtářovi schovať.

Potom jej za tri roky nič nepísal, len jej pár ráz poslal niekolko dollárov.

Janko Siiva odišiel od svojho majstra a dostal sa do zlej spoločnosti. Jeho kamaráti odviedli ho, aby išiel preč s nimi, že mu tam lepšie bude a väčší zárobok bade mat medzi nimi. On kamarátov poslúchol a odišiel ešte ďalej, tak, že matke nž potom málokedy písal, aj málo peňazí posielal Začal viest zlý život, stal sa kor-heľom, začal kartovat, čomu všetké­mu príčinou boli len jeho zlí kamaráti a zlá spoločnosť.

Katuša Slivova mnoho ráz slzy ronila za svojím jediným synom a živila sa jako sa mohla. Ona bola vždy usilovná a jakúkoľvek prácu, ked ju zavolali, veľmi rada konala. Naj­viac robievala n rychtáře, íam ju vdačne vi­deli ; eh: \ za prácu jej zaplatili. Ovo-

zvlášte 1 :ed sa jej urodily, predá­vala a zato si na zimu živobytie kupovala. Pri tom aj v zime po domoch priadia konope, alebo párala perie a tak z peňazí synových neminula. Viac razy jej povedal rychtář;

vanim previnil sa prot> verejnej mravopo čestnosti, nech mu to budto T sneme; budto úradnon alebo súkromnou cestou dá_ v zná­mosť. Každé takéto oznámenie čo nájenergiŕ-nejšie preskúma.

Počas reči ministerského predsedu, ktorú väčšina prijala s búrlivým potleskom a tieňova­ním, opposícia robila veĽcý lomoz, lebo jej pravda oči klala. Predseda vykrikujúcich vy­slancov opätovne volal k poriadku. Vyslancov Júliusa Horvátha, Žigmunda Kitnera a Štefana Csuhu, poneváč si předsedových upozornení nevšímali, snem upravil pred immnnitný výbor.

Žatým predseda vyzval̂ vyslancov Martina Lovászyho, Ludvika Becka, Šíeiana ZHnszkého, Karola Fernbacha a grófa Michala Károlyiho, aby odišli z poradnej siene, lebo sú vykázaní zo snemu. Poneváč neodchádzali, predseda :•:,-sadnutie vyzdvihol a do zasedaeej siene vtiahla parlamentárna stráž, ktorá vykázaných vyslan­cov vyviedla.

Po opätovnom zahájení zasadnutia snem pokračoval v pojednávaní tlačového návrhu.

Opposičný Ondrej R á t h zaoberal sa hlavne s ustanoveniami návrhu o odškodnom, Návrh, rozumie sa, neprijal.

Ubul K ä 11 a y z právneho ohľadu sa zaoberal s návrhom a rozvinoval, že tón tlače nemôže by f príčinou ku tomu. aby ohrožovali slobodu tlače.

Július H o r v á í h zazlieval, že v ná­vrhu je veľa trestných ustanovení, ktoré sú o veľa prísnejšie než ku príkladu v Austrii. Ná­vrh neprijal.

Žatým prišiel rad na interpellate. Gróf Albert A p p o n y i interpelloval v záležitosti vyjednávania vlády s. Rumunmi. Ministerský predseda gróf Štefan T i s s a hned dal na in-terpelláciu odpoveď, s ktorou sa zaoberáme na prvom mieste.

Potom nasledovala interpellácia markgrófa Juraja P a l l a v i c i n i h o v záležitosti ,úra-zenia hodnosti snemu." Hodnosť snemu vraj urazili predseda snemu Pavel Beothy a mini­sterský predseda gróf Tisza s tým, že blahože­lania snemu dedičovi trónu arcikniežafu Fran­covi Ferdinandovi z príležitosti jeho 50. naro-dzenín nie cestou predsedníctva snemu, lež ce­stou ministerského predsedu tlumočili.

Ministerský predseda gróf Štefan T i s z a v krátkosti odpovedal na interpelláciu. Na skú­manie etikeitných otázok nemá času. ale nemá žiadnej námietky proii tomu, ked v budúc­nosti predseda snemu bude tlumočit blaho­želanie.

Snem odpoved v známosť vzal. Potom bcla

— Ale, Katuša, čo len tie peniaze ku mne nosíte ? Prečo ich nemíňate, ked to váš Janko vám na živobytie posiela ?

— Ja, ryehtárko môj, Jankove peniaze nechcem miúaf̂ ' bárs by aj po žobraní mala chodiť, nech si ich on má, možno sa mu sídu, ked príde domov.

Rychtář bol svedomitým človekom, rie­kol s i :

—• Dám tie peniaze do spořitelna a ked sa časom či Katuša a či jej syn budú hlásiť o peniaze, odovzdám jemu alebo jej spořitelnu knižočku a budem bez starosti.

A tak aj urobil. Slivova slabla s roka na rok; trápilo ju,

že ju syn oklamal, ked neprišiel po dvoch ro­koch domov. A už aj starla a v robote už ustá­vala, sily ju opúšťal y, potom už väčším die­lom len doma sa zdržovala, domov si doniesla konope k pradeniu alebo perie k driapanio a v lete, ked mohla, išia niekam pomáhať íudor Najviac sa tešila, ked jej hruška zarodila ked mala hrušky zrelé.

Ľudia v dedine mali Katušu veľmi radi a ľutovali ju. Ked hr' 2 r e i é začaly so stromu padať a deti to videli, hovorietaly:

— Ej, ale má pekné hruáky tá stará Slivova 1

íDoKonieBie naalediijtj

SLOVENSKÉ NOVINY

uhodnovernená zápisnica a s tým sa zasadnú- • tie večer o 8. hodine skončilo.

Po včerajších búrlivých výjavoch dnes na sneme panuje tichšia nálada. V opposičných kruhoch velkú nevôľu vzbudilo, že grófa Mi­chala Károlyiho a Júliusa Justha vykázali 20 snemu. Na miesto nich gróf Julius Andrássy povzbudzuje opposičných, aby vytrvali v boji proti tlačovej reforme.

Zasadnutie zahájil predseda snemu Pavel B e o t h y.

Pô vypočutí predsedníckych zpráv referent immunitného výboru predostrel zprávu v zále-

Ížitoáti vyslancov, ktorých pre renitentné cho­vanie sa voči predsedovi snem včera upravil pred immunitný výbor. Immunitný výbor na­vrhol, aby Július H o r v á t h na 5, Štefan C s u h a na 5 a Žigmund E i t n e r na 15 dní boli vytvorení zo snemu.

Snem v tomto smysle vyniesol uzavretie. Z vykázaných vyslancov Horváth a Csuha

neboli prítomní. Vyslanca Eitnera predseda vy-zzä!, aby opustil zasedaciu sieň.

Eitner si vyzvania nepovšimnul, načo predseda zasadnutie vyzdvihol a parlamentárna stráž Eitnera vyviedla z poradnej siene.

Potom sa pokračovalo v pojednávaní tla­čovej reformy.

Neodvislý gróf Michal E s t e r h á z y obšírne prehovoril ku návrhu, ktorý neprijal.

Po 1. hodine dcbatta bola zastavená a vylosovaní boli členovia - inkompatibilitného súdu, aby posúdili záležitosť vyslanca Pavla Farkasa.

Položenie na Balkáne. Londýnsky časopis „Daily Chronicle"

oznamuje z Viedne, že v m e d z i n á r o d ­n o m A l b á n s k o k o n t r o l u j ú c o m v ý b o r e v z k r s l y v á ž n é p r o t i v y m e d z i z a s t u p i t e l m i t r o j s p o l -k u a t r o j i t e j d o h o d y . Protivy sú také, že môžu ťahať za sebou íažké následky. Trojspolok v každej otázke uplatňuje svoju vôľu, poneváč sedem členov výboru ä albánsky zahraničný minister beg Mufid vždy s trojspol-kom hlasuje. Zastúpite!ia trojitej dohody akiste vystúpia z výboru, čo bude nevyhnutné, jestli v otázke privilegiuma rakúsko-talianskej banky v Albánsku budií smerodajné strannícke poli­tické ohlady. V tomto páde trojitá dohoda banku neuzná a Piakú3ko-Uhorsko s Talianskom budú v Albánsku na seba ponechané.

Reuterova agentúra oznamuje z Londýna, že zastupitelia Rakúsko-Uhorska, Nemecka a Talianska v stredu večer odovzdali anglickému

ahraničnému ministrovi Greyovi odpoved na glický návrh potahujúei sa n a z á l e ž i-

o s f o s t r o v o v v E g e j s k o m mo­r i . Odpoved prevzal námestný zahraničný mi­nister Artur Nicolson.

B u l h a r s k á t e l e g r a f i č n á a g e n t ú r a o z n a m u j e : Po deväť ho­dín trvajúcom zasadnutí sobranja, počas kto­rého vodcovia viacerých opposičných strán vy­hlásili, že z rozličných príčin nemôžu odhlaso­vať indemnilu na január a február, ministerský predseda Radoslavov o polnoci prečítal králov­ský úkaz, ktorý n a r i a ď u j e r o z p u s te­n i e s o b r a n j a a toto odôvodňuje práee-nesehopnosfou'sobranja.

Z B e l e h r a d u o z n a m u j ú : Po­neváô väetcia vyšší dôstojníci, ktorým vláda po­nukla torbu ministerstva vojny, jednomyseľne žiadali odhlasovanie vojenského kreditu, ktorý ustálil odstúpivší minister vojny generál Boza-novič, vláda — día chýru — uzavrela, že jed­nomyseľnú požiadavku správy armády splní.

Definitívny výsředok v o 1 i e b d o čer-n o h o r s k e j s k u p š t i n y — ako z Cetinja oznamujú —• je nasledovný : Zvolili 46'kandidátov vládnej strany a 16 kandidátov opposicie.

že Ta za]

ľô

Po vražde v Bndíne. Hlavnomestská polícia vyšetrovanie v zá­

ležitosti zavraždenia Emilie Turcsányi v stredu skončila a dvoch vrahov dnes, vo štvrtok odo­vzdajú štátnemu zastupitelstvu.

Počas stredajšieho vypočúvania svedkov Zuzanna Pethe, ktorá za istý čas s Rózou Kó-bori slúžila u Emilie Turcsányi, rozpovedala, že jej Róza Kóbori už cez Vianoce hovorila, že ich paniu pre jej bohatsívo iste zavraždia, jej mŕtvolu uložia do koša a hodia ju do Du­naja. Dievčatko vraj len preto odišlo zo služby svojej panej, lebo ju Róza takto strašila.

V stredu prjšli z Levíc do Budapešti prí­buzní zavraždenej Emilie Turcsányi: matka so svojím štvrtým manželom robotníkom mydlovej fabriky Michalom Mišovicom, brat zavraždenej Koloman Turcsányi, ktorý je tiež zamestnancom mydlovej fabriky v Leviciach. Všetcia traja a nevlastný brat nebohej Michal Zvára so svojou sestrou Katarínou Zvára obzreli si v stredu mrtvolu zavraždenej v umrlčej komore nemoc­nice sv. Jána v Budíne.

Emilia Turcsányi vo svojom 15. roku do­stala sa do Budapešti z obce Pisnyicze pri Leviciach, kde jej otec Ján Turčan bol chu­dobným mlynárom. Emilia v Budapešti vyše štyroch rokov slúžila u piatich gazdov. Ked dorástla, zmocnela a trochu sa vzdělala, za­čala sa krajšie obliekať a vtedy spozorqvala, že sa mužskí zaujímajú o ňu. Vtedy mala u2 19 .rokov, naučila sa lepšie čítať a písať. Za­čala čitat romány, chodila do divadla, obznala sa s jedným kellnerom a vtedy už 20ročná deva stala sa s kellnerkou. Zpočiatku kellnerčila len vo dne, pozdejšie dala sa na výnosnejšie noč­né kellnerstvo, zo slúžky stala sa slečnou, za ktorou hostia nočných zábavných miestností rojčili a Emilia vtedy už dobre zarábala. Pri tom bola velmi spořivou, až škívražnou, preto nemala ani jednej dobrej priateľky.

Medzitým stal sajej priateľom viedenský fabri­kant náradia viacnásobný millionov Ma* Schmidt, ktorý sa štedré staral o ňu. V Budíne zariadil jej skvostný panský byt a oiisypával ju drahý­mi darmi. Medzi inými dr^ocennosfami kúpil jej brilliantové náušnice v hodnote 30.000 ko­rún, brillianíový diadém za 20.000 korún, jedno ruské boa a muff za 20,000 korún. Všetky kle­noty, šaty u maľby, ktoré ostaly po nej, šaeujú na 300.000 koľún a mimo toho ostala po nej sporiteľňa vkladná knižočka na. 100.000 korún. Klenoty, šatstvo a obrazy chcú doätať príbuzní zavraždenej, lenže si ich nárokuje Schmidt tvr­diac, že všetko toto svojej milenke nedaroval, lež dal jej to len k upotrebúvaniu. Schmidt zariadenie bytu, klenoty, šaty ä obrazy by vraj predal a utržené peniaze by obrátil na dobro­činné ciele.

Nešťastnú Emíliu Turcsányi dnes vo štvrtok s veľkou pompou dá pochovať jej mile­nec Max Schmidt v cintoríne v Starom-Budíne. Preto ju dá pochovať v tomto dalekom cintoríne, lebo v blízkosti cintorína v Kiscelle má kaštieľ, v ktorom sa stále zdržuje.

C H Ý R N I K Budapešť, 15. januára,

Počasie máma v Budapešti aj dnes Jasné a studené — Po krajine panovalo studené a prevažne suché počasie. Menej snahu padlo v Zadunajskú a na južných stranách Dolniakov. — Krajinský meteorologi­cký ústav predpovedá studené počasie, miestami — najmä na západe — sňali.

Prastará, koruna Poľska. Dľa zprávy krakovského BCzasc~u u tamojšieho biskupa Nováka deponovali korunu poľského kráľa La­dislava Lokieteka, ktorá udajne pochádza z r. 1320. Táto koruna by teda mala byt korunou poľskej panovníckej rodiny Piastovcov. Bisku­povi do opatery odovzdali aj listiny, ktoré do­kazujú totožnosť koruny. Korunu umiestnili v pokladnici stolného chrámu naehodiaeeho sa v budove kráľovskej paloty.

V zdravotnom stave F r a n c a Eos* SUtha opäť nastala zmena k horšiemu. Ne­mocný nejie nič, nehovorí a jedinou jeho ži?* dostóu je, aby mu dali pokoj. V stredu večeř hó lekári umele nachovali a professor barón Miiller ustálil, že sa. stav nemocného trochu zlepšil. O stave chorého Kossutha sa aj v stredu mnohí dopytovali a mnohí ho osobne navštívili, medzi nimi ministerský predseda gróf Štefan Tisza, minister obchodu barón Ján Harkányi, predseda snemovne vyslancov Pavel Beóthy, Július Justh, Jozef Szterényi a iní. Jozef Szterényi z Kossuthovho bytu na auto­mobile zaviezol sa na južné nádražie oproti mladšiemu bratovi nemocného Ludvíkovi Teo­dorovi Kossuthovi, ktorý z Talianska prišiel na­vštíviť svojho ťažko chorého brata.

Smrť. Gábor A n t a l , biskup zadunaj­ského reformátskeho dištriktu v noci s utorka na stredu v 71. roku svojho života v- Komárne na žalúdkového raka zomrel. Zosnulý po skon­čení teologických štúdií v Pape r. 1865., teda vo svojom 23. roku bol tam zvolený za námést-ného sněmového vyslanca Karola Kerkápólyho. R. 1867. stal sa professorom na teologii v Pápo a po smrti biskupa Gábora Pappa zvolili ho za biskupa a za farára v Komárne. Ženevskú universita z príležitosti 400rcčných narodzenín Jána Kalvina povýšila ho za svojho doktora. Jako najstarší reformátsky biskup bol predse­dom -reformátskeho konvenía a bol predse­dom i Protestantskej literárnej spoločnosti. V snemovni veľmožov viackrát povedal reč, zvlá­ště ked sa jednalo o záležitosti ľudovej výučby. Oplakáva ho vdova a päť dietok, ktorých žiaľ sdieľajú v tých najširších kruhoch krajiny.

Vyaaačenie. Jeho veličenstvo kráľ báň­ského technického správcu v Banskej Štiavnici Aurela Kellnera z príležitosti jeho pensionova-nia na uznanie jeho veľaročných verných a oddaných služieb vyznačil strieborným zásluž­ným krížom s korunou.

Pomoc ministerského predsedu. V utorok večer po zasadnutí krajinského sne­mu, v tom čase, na ktorý socialisti ozna­movali veľkú demonštráciu, ministerský pred­seda gróf Štefan Tisza celkom sám sa pre­chádzal na Andrássyho ceste, požívajúc či­sté, čerstvé večerné povetrie. Vtedy sa stalo, že sa jeden bicyklista prevrhol a akiste sa i poranil, lebo nebol vstave hned vstať so zeme. Ministerský predseda pospiechal mu na pomoc, zdvihol ho so zeme a raneného bi­cyklistu na koči dal zaviezť domov. Ked pre­chádzajúce sa obecenstvo spozorovalo . výjav, •ranený už bol na koči a ministerský pred­seda pokračoval v svojej prechádzke.

B a r budapeštianskej university. Istý dosial neznámy dobrodinca budapeštianskej vedeckej universitě daroval 20 centigrammov radiumu v hodnote 150.000 korún. Dniversitný professor dr Eugen Klupathy, ktorý vedie fysi­cký ústav vedeckej university v budove starej polytechniky na Museum-korute so svojimi as-sistentami v utorok celý deň mal roboty s umiestnením vzácneho daru, lebo umiestnenie radiumu vyžaduje veľkú obozretnosť, poneváč žiara radiumu v takomto množstve je nebezpečno, Zaujímavé je spomenúť, že dosial do Uhorska: ešte len dvakrát doniesli radium. Prvýraz dr Béla Szi-lárd, uhorský assistent Curieovej doniesol radium na ukážku uhorským učencom. Drubýraz veľ­kostatkár Andor Semsey za 200.000 korún ob­jednal radium, aby ho nim liečili. Terajší dar z vedeckého stanoviska má veľký význam, lebo naši učenci teraz už môžu študovať túto do­siaľ dosť tajuplnú látku. '

Zhabaný časopis. Budapeštianska po­lícia na základe výroku vyšetrujúceho sudcu zhabala stredajšie číslo časopisu sociálno-de-mokratiekej strany „Népszava" pre články „Stav obleženia" a „A robotníci predsa demon­štrovali".

Peniaze sa staly od istej doby vzácnymi, skrývajú sa a je vždy ťažšie si ich zarobiť. Ale životné po­treby prinucujú každého k boju o zárobok a kto chce v tomto vytrvať, musí by,t zdravý, i hostcove choroby, bolesti pŕs a pomáha chytro

čerstvý a odporu schopný. Upotrebujme preto pri bezsennosti, nervósnosti, únave, návaloch krvi a presilení Fellerov lubovonný „Elsafluid", poneváč občerstvuje, posilňuje svaly a nervy, chladí, hojí a osviežuje. Ako to vždy zase do­znávame, odstraňuje zastaralé reumatické,

aj pri mnohých iných nemociach. 12 sklenic za 5 kor. franko mal by každý z ctených čita­teľov objednať u lekárnika É. V. Fellera, v Štubiéi, Centrála č. 21. (Horvatsko), lebo toto je malé uloženie kapitálu, ktoré prináša bohaté úroky. v — — •

S L O v E K S K E N O T / I N ? i \',. januára 1915.

K a n o n i c k á i n i t a l l á c i a . V ostrihom­skej basilike v stredu predpoludním mštailovaíi dvoch čestných ostrihomských kanonikov: Vik­tora Erhärdta dekana-farára v Ersekujvári a velko-topolčianskeho farára dra Jána Bun-dalu. Noví kanonici v kanonickej kaplne složili prísahu, načo celá kapitula išla do basi­liky, kde direktor Akúcius Elemér Eitner, rytier rádu Franca Jozefa prečítal královské vymenu­júce listiny a námestny velprepošt Ján Graefíel inštalloval dvoeh nových kanonikov. Po inšťal-lačných obradoch nasledovalo Te Deum, po ktorom dr Ján Buridala slúžil slávnostnú sv. omšu.

Obeť svojho p o v o l a n i a . Z Rožňavy sdeíujú, že na banskej osade Gombaszôg hlav­ný kontrolór Richard Bruck v pondelok večer držal prehliadku, lebo sa na osade krádeže velmi často opakovaly. Domácim hlavného kon­trolóra napadlo, že dlho nejde domov, išli ho hladat a našli ho medzi železničnými kolajni-ciami s prebitou hlavou v nepovedomom stave. Ustálili, že Brucka napadli od chrbta. Ťažko raneného úradníka odviezli do rožňavskej ne­mocnice. Je málo nádeje, že ostane pri živote.

Oheň v o v o j e n s k e j a k a d e m i i . Z Wienerneustadíu sätlujú, že v stredu popoludní v telocvičnej sieni vojenskej akademie vypukol oheň a ked hasičia dobehli, miestnosť nebolo už možno ochránit. Oheň zapríčinil krátky za­tvor. Sieňu totižto upoírebúvali i na vydržiava­me prednášok a v utorok večer jedon nadpo­ručík pri elektrickom svetle držal v miestnosti prednášku.

P u s t o š e n i e sopky. Z Tokio va ozna­mujú, že sopka Šakurášhim'a v nedeľu ráno začala sopif. Obrovské balvany vo výške 800 metrov, zaletel/ až na 30 kilometrov od sopky. Úbočiami vrchu va'liía sa láva, ktorá zaliala- Íri dediny. Obyvatelia dedín zdesene opúšialt svoje obce, ale predsa vefa sto íudí zahynulo. Oheň s ostrova presiahol aj na pevninu a zapálil mesto Cagošhima, kde tiež velmi mnohí za­hynuli. Mesto má 70.000 obyvateľov a v-ne­deľu večer nebolo v ňom živej duše.

Š t r a j k k o m i n á r s k y c h t o v a s y š o v . V záležitosti štrajku kominárskych tovaryäov, ktorí sa fahá už od viac týždňov, v stredu konečne na­stala malá zmena. Menší kominárski majstti už viac dní boli nákionní uzavreř s tovaryšmi sta­točný pokoj, ale uvaja-traja väčší kominárski majstri, dosial y ničom nechceli popustit, koneč­ne na stredajšom vyjednávaní aj lilo väčší majstri pristali na .povýšenie týždenného platu tovaryšov, na prepustenie im pláce za menšie praee a na to, aby pri sprostredkovaní práce tovaryšia a majstri rovnako boli zastúpí-ní.' Je teda nádej, že v kom.nárskom priemysle skoro nastane slá y pokoj.

"Uzteury v j u ž n e j Afr ike . Z Johan­nesburgu oznamujú, že sa puložcnie behom posledných 24 hodín následkom poburova-ia» odborných organisácií značne zhoršilo. Viac Ba­níckych spolkov hlasovalo za všeobecný Str! k. V poodelok popoludní sa z Pretorie pchol i ti. iedon vlak a do Pretorie tiež len jedon doši L

Setky železničné čiary a jagersfonleinské a koffonteinské bane stráži vojsko. Celú voje;;s; u milíciu a všetkých občianskych reservistov po­volali do služby.

TELEGRAMMY. P a r í ž , 15. januára. „Matin" oznamuje z

Val ony í 'Z vyznania šiestich zatknutých turec­kých dôstojníkov vysvitá, že predseda dočasnej albánskej v.iády beg Izmail Kemal vedel o umy sloch Turkov a pokus vysadnutia na breh stí : sa s jeho vedomím a privolením. Tieto kom protnittujúcé vyznania vo veľkej miere přispěly k tomu, že Izmail Kemal chce zadaková( a administráciu sverit na európsky medzinárodný kontrolujúci výbor.

B e l e h r a d , 15. janára. Z takého prame­ňa, kde albánske pomery veľmi dobre poznajú, oznamujú, že v Albánsku nateraz panuje úplná anarchia a' nikto nevie, čo prinesie zajtrajší deň.

Budapeštianska obilnú bursa dúa 14 . januára.

O b i l i e

Pšenica tisská . . » stolnobelehradská. . , peätiánska , . . , , banátska

Raž (žito), prvotriedna . . , „ „ druhotriedna , .

Jačmeň prvotriedny . . . . , > druhotriedny

Proso . . . . . . . . . Ovos prvotriedny . . . . .

. druhotriedny . . . . Kukurica . . . . . . . . Repica , . Lucerna, uhorská . . . . , Ďatelinové semá, velkozrné .

Jakost dla

hekt

77—79 76—80 76—80 76-79

za 100 klgr.

od

22'5B 22-25 22-3E. 22-35 1700 1690 13-85 13'40

15-30 14-60 12-70

120-— 150 —

do

23-15 23-15 S3-25 23-05 17-10 17-00 14-40 13-76

1620 15-20 12-90

170-— 180-—

Zodpovedný redaktor : Karol Csecsotjea.

Elektrické vreckové a ručné lampáše a elektrické články každého druhu v najlepšom preve­

dení dostat v závode:

Gärtner Agoston B u d a p e s t , V., W u r m - u t c a 3 .

ť ía j lepšie s t r o j e p r a h o s p o d á r s t v o , iraas-iopy, p a r n é a b e n z i n o v é s l o ä e n S a , ssjadJky

attfa dodáva

t o v á r e ň s t r o j o v k. s p

tvrdá koža, bradovice na ruká:li a na tvári za jedon deň zmiznú po uý.i-vanli ,-,Cannabin"-a. Skíenica 1 koruna. H cestovým nnplatkoin 1 koruna 40 ha­lierov, H si.ícuico franko Z fcoriiny. Dostať váarjc alebo oojednat možnou

doribatcla: Si-. ? J £ S O H É., lekáreň feyär, 25. J Hlavný sklad pre B-^tíapjät w lekárni 3. Torolia-, Kirily-i:. '.-•

Sfeŕane a

YDAUATEĽSiVO

na splátky. Suciaslky čo najla*.-uojšio. Obrázkový cenník zdarma.

F. D u š e k dielňa na zbrane, bicykle a íijacic stroje, .Opočno, pri. štát­nej {.'iaho. Číslo ^069. Čosko.

IS< i K

BBS EH d a j s e s á . V I . ó - a t o x a 13.

; ĽaďMT.MiwnBTj^ni ťiaJIcpH pra.me.1 Húpyl

posteľné perie! k i l o h n o d e h o , ď o b r 6-

d r i a p a n é b o p • "r i á . leoSiího 2.40 K., p r i

i a p o i o b i e l o h o 2JK IX., • i e i o fi o 6 K., b i o i e l t n

p á p e r i s t é h o CIO E . : kilo r e l m i j e m n í h o

•/h o b 1 e 1 e li o, d r i a h o S.40 K., 8 K., 1 kíl

j M a, hnedého í K., 7 K., biolclio, jemného 10 K., • j jemsetio p áp • r i a z p od p i s ľi tí. P r 4 o b j e

o i 5 k ;. f r a n k o . Hotové periny.

J Z hnslo Hraného Barveného, uii.á-ého, bieleho alebo t kingu, 1 d u c h h a , ltíO cm. tilhá, asi 120 cm. äin 1 u j a 2 p o d u ž k a m i , každá 80 cín. dlhá. asi GO em . J pinenô novým hnedým, veľmi trvácim páperistýoi p o n t o l-í n ý m p e r í m l C K . , p o i o p & p e r l m 20 K., p i p o r i m j I U K., J e d n o t ! i v i d u c h n a 10 K., 12 K., 14 K.., 13 K., I j e d n a p o d u a k s S K.,3.50 K., 4 K., C u c h n y 200cm. I dlhé, 140 cm. Široké, 18 K., 14.70 K 17.80 K., 21 K., p o- j I d a 6 k y 90 cm. dlhé, TO cm. široké, 4.60 K.. 6.20 K., 6.T0 K., j s p o d n ó d u c h n y zo silného, étrafovanóbo grádlu lcO cm. idihé, 118 cm. Široké 12.80 K., U f K. Rozposielanie na i;..:.:-jr!;a j J počnúc od 12 korun franko. Zámena dovolaná, sa nezodpovednú |

sa peniaze vrátia. If. B E N I S G H v B e s c b e a i t z i , č. 898. Cechy

Bohato lUustroTaný cenník td&rma * franco.

iá rád Ukbrú ká

nech používa jako prídavok ijn „pravej Franckovky" s ochrannou známkou ,

v^^n^yrj^p^päii'

I ^1

• droji t U d a

EÁLLál LálOS motor gy ára BU»AI»28X, Ví, Oyáx-atoaa S8. SS&m. Qazdovakému obacenstm najiepäie odporúčajú

pr?ULAJ0áA KÁLLAI-hoííSr komo rjtlovó ml&Vaoto gnuUkef

' ^ . Cpká zárukaiavyíeSnúialaftB I

J«atrn-jámt

BOTOtal

Najjednoduchejiia % najdokoaalajSk mofatforá mláíaoia garnitúra tejto doby.

Ľahko sa dá B nimi zachodit 1 b e * e t r o j n í k u , ej medzi slamou krytými domami.

Obrázkový gkvoBtnf cenník na potiadanio zdarma a

90 baaiko. I

^3Ě

t Iiámka, rheuma, trhanie v údoch, bolenie v chrbte, ke&ľ aj zastranô a tvrdošijné, proti ktorému už mnoho liekov upotrebovali, hned bude vylie­čené, jestli bolavý úd natřeme

Zoltánovon masťou.

í I± Zoltáaova apatieka, B a d a p e S ť . v - j g 1 ^ 8 ?

l a c í s é . tí o b r é i s o s t a f n e p é ŕ í o ; Husacie perie k u d i r á p a n i a biele J. K 20 h a l , i'cpäio ii K, drobné 8 K M kite. Pekné nieie dricpaóé i i n e a o i e p o r i * kli o 4, C K, jemné páperisté K 6., naj-: jemnojäio iC 7, najlepšej sorty K. 8.20. uáperie hnedé K 6, biele K 12, najjem-i

nejší páper zpod pis E 14. Pii objednávke počaúc od i & kg. franko.

Zámena dovolení5. Za nezodnovedué pdBÍaze zpat

SAGHSEL m m , Hiidapesľ VII, W-utel M,

Šijami© s4í*oje. N e p o č e t n é p c ď a k o v a e i e l i s t y svedčia, že n a j d o k o n a l e j š i e j k a ž d é m u cie íu z o d p o v e d a j ú c e š i j a c i e s t r o j e . n a j ­l a c n e j š i e m o š n o d o s t a ť len u m ň a a s í o e : Singerka malá s nízkym ramenom za . 24 K Tá istá leoäia . . . " 26 , Tá istá, jäko nová 32—36 , Singerka s vysokým ramenom . . . . 82—34 > Tá istá ako nová' 36—10 , Celkom nová fajnová . . . . . . . 60 , Singerka silnejšia 3<) " Ringschief, malý . . . ' 52—56 , Ringschieí, malý, jako nový . . . . . 80 . Ringschief, malý, celkom Jový . . . . 92 » Ringscbieí, velký . . , , 1 . . . , 60—60 Howe pre šastra . . . , 2 i—30 Cylinder 50—60 Obrázkový cenník na íiadosť zdarma pošlem.

ALOJZ HABÁN, m e c h a n i k

v BucSapeä?!, VII., I z a b e S i a ^ t é r 3 .

-

ggHr Z a o b s a h i n s e r t o f p e d a K e i a n' e a i z o d p o v © d n a. Tlaéeaé na rotaSnoni stroji knihtlačiarne úSastinárskei sjjpločaosti 3,Eui o p a " v Budapešti, VL okr. 0-utčzä 12."""