bakalÁrska prÁca · zameraním na 3. ročník gymnázií. mojou prácou by som chcela podnietiť...

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE

FILOZOFICKÁ FAKULTA

KATEDRA HISTÓRIE

BAKALÁRSKA PRÁCA

2012 Simona Zelníková

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE

FILOZOFICKÁ FAKULTA

KATEDRA HISTÓRIE

REGIONÁLNE DEJINY V ŠKOLSKEJ PRAXI – ŽILINA

VÝVIN KULTÚRY, VZDELANIA A MESTSKÝ ŽIVOT

V ŽILINE V 20. STOROČÍ

Bakalárska práca

Študijný program: učiteľstvo história a výchovy k občianstvu

Školiace pracovisko: Katedra histórie

Školiteľ: Mgr. M. A. Marek Meško, PhD.

Nitra 2012 Simona Zelníková

Čestné vyhlásenie

Vyhlasujem, že som prácu vypracovala samostatne, a že pri jej tvorbe som použila

literatúru a pramene, ktoré uvádzam v zozname použitej literatúry a prameňov.

Nitra, 2012 ..............................................

POĎAKOVANIE

Úprimné poďakovanie patrí môjmu školiteľovi bakalárskej práce, Mgr. M. A.

Marekovi Meškovi, PhD. za odborné vedenie, cenné rady, trpezlivosť a čas, ktorý mi

venoval pri vypracovaní mojej bakalárskej práce.

ABSTRAKT

ZELNÍKOVÁ, Simona. Regionálne dejiny v školskej praxi – Žilina [Bakalárska práca].

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre (Nitra, Slovensko). Filozofická fakulta. Katedra

histórie. Školiteľ: Mgr. M. A. Marek Meško, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie:

Bakalár. Nitra: FF UNK, 2012, s. 62.

Témou bakalárskej práce sú regionálne dejiny Žiliny s ich využitím v školskej praxi

ako didaktická pomôcka predmetu dejepis pre 3. ročník gymnázií. Cieľom je vytvoriť

stručný prehľad dejín mesta Žiliny v priebehu 20. storočia so zameraním predovšetkým

na kultúru, vzdelanie, dopravu a mestský život. Prácu tvoria dve kapitoly. Prvá kapitola

je zameraná na teóriu regionálnych dejín, ktorú som rozdelila do troch období. Druhá

kapitola, Projekt vyučovacej hodiny, je zložená z dvoch častí a to z manuálu vyučovacej

hodiny a prezentácie, ktoré by mali slúžiť ako jedna z možných učebných pomôcok

s námetmi na prácu učiteľa na hodine dejepisu. Spolu majú prispieť k zvýšeniu

efektívnosti vyučovacieho procesu a názorne zobraziť regionálne dejiny Žiliny.

Kľúčové slová: Regionálne dejiny Žiliny. Školská prax. Kultúra. Vzdelanie. Doprava.

Šport.

ABSTRACT

ZELNÍKOVÁ, Simona. Regional history in the educational praxis – Žilina. [BA thesis].

Constantine the Philosopher University in Nitra (Nitra, Slovakia). Faculta of

philosophy. Tutor: Mgr. M. A. Marek Meško, PhD. Degree of qualification: Bachelor.

Nitra: FF UKF, 2012, 62 p.

The subject of this thesis is regional history of Žilina with exploitation of this work

as a didactic help for History subject for gymnasium students in third year. The goal is

to create short review of history of Žilina during 20. century with focus mainly on

culture, education, transport and life in city. The work is created by two chapters. First

chapter is focused on theory of regional history which I divided into three periods.

Second chapter, Project of teaching class is created from two parts, first is manual of

teaching class and presentation which should serve as one of a potential toolkit with

motives for teacher on history class. Together they should contribute to incrase the

efectivity of teaching process and display the regional history of Žilina.

Key words: Regional history of Žilina. School practice. Culture. Education. Transport.

Sport.

OBSAH

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ................................................................................................8

ÚVOD ............................................................................................................................. 11

1 VÝVIN KULTÚRY, VZDELANIA A MESTSKÝ ŽIVOT V ŽILINE V 20.

STOROČÍ

.................................................................................................................................13

1.1. ŽILINA MEDZI DVOMA SVETOVÝMI VOJNAMI (1918 – 1939) ............................ 13

1.1.1 Významné architektonické pamiatky za 1. ČSR............................. 15

1.1.2 Kultúra a staré žilinské školy .......................................................... 17

1.1.3 Počiatky verejnej cestnej dopravy .................................................. 19

1.1.4 Telovýchova a šport v Žiline v predmníchovskej ČSR .................. 19

1.2. ŽILINA V OBDOBÍ EXISTENCIE SLOVENSKÉHO ŠTÁTU (1938 – 1945) ................ 21

1.2.1 Architektúra .................................................................................... 22

1.2.2 Kultúrny život ................................................................................. 23

1.2.3 Šport a telovýchovná činnosť ......................................................... 23

1.2.4 Doprava a prvá linka ČSD v Žiline ................................................ 24

1.2.5 Školstvo v Slovenskom štáte .......................................................... 24

1.2.6 Povstanie a posledné dni vojny ....................................................... 25

1.3. ŽILINA PO 2. SVETOVEJ VOJNE (1945 – 1989) .................................................. 25

1.3.1 Vývin školstva po oslobodení ......................................................... 26

1.3.2 Hudobný život v meste ................................................................... 26

1.3.3 Spoločenská situácia po roku 1948 ................................................. 27

1.3.4 Boj o jednotnú školu ....................................................................... 28

1.3.5 Zjednotenie telovýchovy na báze Sokola ....................................... 29

1.3.6 Rozvoj dopravy po roku 1948 ........................................................ 29

1.3.7 Kultúrny život v meste v období totality ........................................ 30

1.3.8 Územnosprávna reorganizácia a jej dopad na mesto ...................... 32

1.3.9 Výstavba mesta po roku 1968 ......................................................... 33

1.3.10 Koniec revolučného roku 1989 ....................................................... 34

2 PROJEKT VYUČOVACEJ HODINY ............................................................... 36

2.1 MANUÁL VYUČOVACEJ HODINY ........................................................................... 36

2.2 PREZENTÁCIA ...................................................................................................... 39

ZÁVER.......................................................................................................................... 57

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY A PRAMEŇOV........................................ 59

8

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ

Obr. 1 [snímka 1].....……………………………………………………………………39

Zdroj: ŠIMKO, Peter. Žilina - Dejiny mestskej hromadnej dopravy. Žilina: Považské múzeum, 2009, s.

12.

Obr. 2 [snímka 1]……………………………………………………………………….39

Zdroj: Dostupné na: http://www.feudal.cz/html/autobusy_1925_a__1945.htm

Obr. 3 [snímka 1].............................................................................................................39

Zdroj: Dostupné na: http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=7097

Obr. 4 [snímka 1].............................................................................................................39

Zdroj: Dostupné na: http://www.mikul.estranky.cz/fotoalbum/autobusy-v-bratislave/vyradene-a-

historicke-autobusy/vyradene-autobusy/ikarus-630---ikarus-620/ikarus-630--116.html

Obr. 5 [snímka 1].............................................................................................................39

Zdroj: Dostupné na: http://www.autosportfoto.sk/spravodajstvo/clanok/moje-motorkarske-zazitky

Obr. 6 [snímka 1].............................................................................................................39

Zdroj: Dostupné na: http://www.fotodoprava.com/decin2010.htm

Obr. 7 [snímka 1]……………………………………………………………………….39


40.

Obr. 8 [snímka 1].............................................................................................................39

Zdroj: Dostupné na: http://www.leteckemotory.cz/mhdbrno2008/index.php?mode=fullsize

Obr. 9 [snímka 1].............................................................................................................39


30.

Obr. 10 [snímka 2]……………………………………………………………………...41

Zdroj: Dostupné na: http://www.mskzilina.sk/index.php?url=static&stranka=3

Obr. 11 [snímka 2]...........................................................................................................41


Obr. 12 [snímka 2]...........................................................................................................41


Obr. 13 [snímka 2]...........................................................................................................41


Obr. 14 [snímka 2]...........................................................................................................41

Zdroj: BUČKA, Peter. História Žiliny – Šport v Žiline v premenách 20. storočia. Žilina: EDIS, 2006, s.

261.

http://www.feudal.cz/html/autobusy_1925_a__1945.htm

http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=7097

http://www.mikul.estranky.cz/fotoalbum/autobusy-v-bratislave/vyradene-a-historicke-autobusy/vyradene-autobusy/ikarus-630---ikarus-620/ikarus-630--116.html

http://www.mikul.estranky.cz/fotoalbum/autobusy-v-bratislave/vyradene-a-historicke-autobusy/vyradene-autobusy/ikarus-630---ikarus-620/ikarus-630--116.html

http://www.autosportfoto.sk/spravodajstvo/clanok/moje-motorkarske-zazitky

http://www.fotodoprava.com/decin2010.htm

http://www.leteckemotory.cz/mhdbrno2008/index.php?mode=fullsize

http://www.mskzilina.sk/index.php?url=static&stranka=3




9

Obr. 15. [snímka 3]…………………………………………………………....………..43

Zdroj: PRIKRYL, Ľubomír – ŠTANSKÝ, Peter. Mesto Žilina. Žilina: Danubiapress, 1997, s. 78.

Obr. 16 [snímka 3]……………………………………………………………………...43

Zdroj: MRVA, Marián – ŠTANSKÝ, Peter – PFLIEGEL, Miroslav. Potulky starou Žilinou. Žilina:

ARTIS OMNIS, 2010, s. 82.

Obr. 17 [snímka 3]...........................................................................................................43

Zdroj: PFIEGEL, Miroslav – KRUŠINSKÝ, Gustáv. Premeny Žiliny. Žilina: Vydavateľstvo Osveta,

1990, s. 20.

Obr. 18 [snímka 3]...........................................................................................................43


Obr. 19 [snímka 3]...........................................................................................................43


1990, s. 108.

Obr. 20 [snímka 3]...........................................................................................................43

Zdroj: ŠIMKO, Peter. Žilina: Zoznámte sa s mestom. Žilina: Knižné centrum, 2006, s. 51.

Obr. 21 [snímka 4]...........................................................................................................46

Zdroj: Dostupné na: http://www.muzeum.sk/default.php?obj=muzeum&ix=pvm

Obr. 22 [snímka 4]...........................................................................................................46

Zdroj: Dostupné na: http://zilina-gallery.sk/picture.php?/271/category/24

Obr. 23 [snímka 5]..........................................................................................................48

Zdroj: Dostupné na: http://www.krajskakniznicazilina.sk/node/16

Obr. 24 [snímka 5]...........................................................................................................48


Obr. 25 [snímka 5]...........................................................................................................48


Obr. 26 [snímka 5]...........................................................................................................48


Obr. 27 [snímka 6]...........................................................................................................50


Obr. 28 [snímka 6]...........................................................................................................50


1990, s. 101.

Obr. 29 [snímka 7]……………………………………………………………………...53

Zdroj: Dostupné na: http://keliarova.blog.sme.sk/c/26071/Pionierska-kronika-alebo-Zaspominajme-

si.html#ixzz1pVfbdS5V

Obr. 30 [snímka 7]...........................................................................................................53

http://www.muzeum.sk/default.php?obj=muzeum&ix=pvm

http://zilina-gallery.sk/picture.php?/271/category/24

http://www.krajskakniznicazilina.sk/node/16




http://keliarova.blog.sme.sk/c/26071/Pionierska-kronika-alebo-Zaspominajme-si.html#ixzz1pVfbdS5V


10

Zdroj: Dostupné na: http://www.sme.sk/c/5104246/komunisti-sa-naburavali-aj-do-hlav-

deti.html#ixzz1pVXOnSVi

Obr. 31 [snímka 7]...........................................................................................................53

Zdroj: Dostupné na: http://keliarova.blog.sme.sk/c/26071/Pionierska-kronika-alebo-Zaspominajme-

si.html#ixzz1pVfbdS5V

Obr. 32 [snímka 7]...........................................................................................................53

Zdroj: Dostupné na: http://gogola.blog.sme.sk/c/261712/Byt-Iskrickou-bolo-

uzasne.html#ixzz1pVtdXTyu

Obr. 33 [snímka 8]……………………………………………………………………...55

Zdroj: Cieľ, 27. 4. 1989, b. s., Žilinské prvé máje.

Obr. 34 [snímka 8]...........................................................................................................55


Obr. 35 [snímka 8]...........................................................................................................55


Obr. 36 [snímka 8]...........................................................................................................55


http://www.sme.sk/c/5104246/komunisti-sa-naburavali-aj-do-hlav-deti.html#ixzz1pVXOnSVi

http://www.sme.sk/c/5104246/komunisti-sa-naburavali-aj-do-hlav-deti.html#ixzz1pVXOnSVi



http://gogola.blog.sme.sk/c/261712/Byt-Iskrickou-bolo-uzasne.html#ixzz1pVtdXTyu

http://gogola.blog.sme.sk/c/261712/Byt-Iskrickou-bolo-uzasne.html#ixzz1pVtdXTyu

11

ÚVOD

Témou mojej práce sú Regionálne dejiny v školskej praxi- Žilina. Motívov, ktoré

ma viedli k výberu mojej témy, bolo viacero. Jedným z nich bolo spoznať mesto,

v ktorom som sa narodila, vyrastala a v ktorom žijem. Prácou by som chcela priblížiť

minulosť nášho mesta so zameraním na 20. storočie žiakom ale aj ľuďom, ktorí tu žijú,

dennodenne chodia okolo niekoľkoročných starých budov, rôznych kultúrnych a

historických pamiatok, námestí a netušia, akú históriu v sebe skrývajú. Nie nadarmo

sa hovorí: „Aby sme pochopili prítomnosť a vedeli pozerať do budúcnosti, potrebujeme

poznať minulosť.“ Prostredníctvom poznania svojej minulosti rozvíjame svoje

historické vedomie, nadobúdame vedomosti, postoje, ktoré prispievajú k formovaniu

našej osobnosti. Vychádzajúc z tohto, by som chcela v práci upozorniť na miesta,

budovy, osobnosti, ktoré si zaslúžia upútať našu pozornosť, ale aj činnosti, ktorým sa

ľudia venovali, kam chodili vo svojom voľnom čase. Ďalej by som chcela uviesť ako sa

mesto zdokonaľovalo po architektonickej, dopravnej, športovej, kultúrnej a vzdelávacej

stránke v 20. storočí a aký vplyv to malo na rozvoj mesta.

Cieľom práce je vytvoriť stručný prehľad regionálnych dejín Žiliny v 20. storočí a

uľahčiť vyučovanie predmetu dejepis prostredníctvom didaktickej pomôcky so

zameraním na 3. ročník gymnázií. Mojou prácou by som chcela podnietiť záujem

o dejiny nášho mesta a to nielen u žiakov ale aj u ostatných obyvateľov. Tiež aby si

uvedomili dôležitosť pamiatok pre históriu nášho kraja, ale aj celého Slovenska.

Prebudiť hrdosť na dejiny a kultúru mesta Žilina a viesť k vytvoreniu vlastného názoru

na predloženú tému.

Vyplývajúc z týchto cieľov som rozdelila prácu na dve kapitoly. Prvá kapitola

obsahuje teoretické poznatky z regionálnych dejín v Žiline s tým, že som sa zamerala na

rozvoj kultúry, vzdelania, dopravy a športu. Druhá kapitola, projekt vyučovacej hodiny,

je zložená z dvoch častí a to z manuálu a prezentácie, ktoré by mali slúžiť ako jedna

z možných učebných pomôcok s námetmi na prácu učiteľa na hodine dejepisu. Zároveň

by mali zvýšiť efektívnosť vyučovacej hodiny a názorne predstaviť regionálne dejiny

mesta Žilina.

Informácie som čerpala najmä z literatúry, ktorú mi ponúkla Krajská knižnica

v Žiline. Ďalej som použila na doplnenie informácii tiež dobovú tlač, ktorá však bola

poznačená ideológiou marxizmu- leninizmu, propagandou strany a dobovým jazykom.

12

Čo má aj svoju kladnú stránku, a to najmä vo využití dejín každodennosti, ktoré nám

umožňujú poznať každodennú kultúru a život obyčajných ľudí v danom období.

Pri spracovaní som postupovala podľa historickej metódy. Najskôr som zistila, kde

všade sa téma nachádza, preštudovala som si literatúru a pramene, zhromaždila som si

ju a zoradila podľa dôležitosti materiálov, ktoré som potrebovala k danej téme.

Nakoniec som získané poznatky vyjadrila v písomnej podobe vo forme bakalárskej

práce.

13

1 VÝVIN KULTÚRY, VZDELANIA A MESTSKÝ ŽIVOT

V ŽILINE V 20. STOROČÍ

Súčasťou spoločenskovedného predmetu dejepis sú aj dejiny nášho regiónu, ktoré

sú blízke nám všetkým. Mojim cieľom v prvej kapitole je zoznámiť sa bližšie s

minulosťou mesta Žilina a poukázať na jej vývoj kultúry, vzdelania, dopravy

a mestského života. Vychádzajúc z toho chcem zdôrazniť ich vplyv na rozvoj Žiliny

v priebehu 20. storočia. Kapitolu som rozdelila do troch období, pričom v každom som

opísala i všeobecné dejiny v ČSR a na to nadviazala na situáciu v Žiline.

1.1. Žilina medzi dvoma svetovými vojnami (1918 – 1939)

V roku 1918 sa rozpadla Rakúsko-uhorská monarchia. Na jej troskách vznikli nové

národné štáty. Tieto zmeny sa dotkli aj Slovákov, ktorý sa vymanili spod nadvlády

cudzieho národa a rozhodli sa vstúpiť do spoločného štátu s českým národom. Na snahe

vymaniť sa spod nadvlády predstaviteľov uhorskej štátnej moci a maďarizácie sa

podieľali i obyvatelia Žiliny a okolia.

Priam strategická poloha Žiliny v dopravnom systéme Slovenska zohrávala svoju

významnú úlohu aj na konci prvej svetovej vojny. Po vyhlásení samostatného česko-

slovenského štátu jej význam ešte vzrástol spolu s košicko-bohumínskou dráhou ako

dôležitou priamou spojnicou českých krajín so stredným a východným Slovenskom. Jej

významné postavenie z hľadiska polohy si uvedomovali aj v Prahe i Budapešti v čase

politicko-diplomatického a vojenského zápasu o Slovensko. Vtedy bol boj o ovládnutie

tejto dôležitej dopravnej tepny a železničného uzla nevyhnutný.

Porážka maďarských jednotiek v decembri 1918 pri Kotešovej rozhodla o osude

Žiliny, ktorá bola ako mesto oslobodená.1 A preto dňa 12. decembra 1918 prišlo z Prahy

do Žiliny Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska na čele s Vavrom

Šrobárom. Žilina sa tak stala prvým sídlom slovenskej vlády a hlavným mestom

Slovenska, aj keď len na dva mesiace. Žilina však nemala ani kancelárií na úradovanie,

a tak východiskom z núdze sa stalo pár miestností v jednoposchodovej budove vtedajšej

filiálky ružomberskej Úverovej banky2. Bol to dôsledok štátoprávnych zmien, ktoré

nastali po utvorení Československej republiky. Prevrat sprevádzalo postupné vojenské

obsadzovanie Slovenska československým vojskom od decembra 1918 do januára 1919.

1 ŠIMKO, Peter. Žilina: Zoznámte sa s mestom. Žilina: Knižné centrum, 2006, s. 24.

2 Od r. 1919 to bola Slovenská banka.

14

Keďže Bratislava ako budúce hlavné mesto Slovenska nebola pred maďarskými

jednotkami v tom čase dosť bezpečná, voľba sídla prvej slovenskej vlády padla na

Žilinu. Bola výhodná tiež vďaka svojej priaznivej polohe a železničnému uzlu. Druhým

žilinským sídlom Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska sa stala budova

expozitúry uhorského ministerstva orby. Prvá slovenská vláda začala fungovať v Žiline

práve vtedy, keď tu nastal chaos a anarchia vo všetkých sférach štátneho

a spoločenského života. Stará štátna správa prestala fungovať, nebolo autority, ktorá by

udržala poriadok, bezpečnosť majetku a života. Do mesta prichádzali deputácie rôznych

stavov a vrstiev a predostierali množstvo žiadostí. Na Slovensku bolo málo potravín

a celé regióny hladovali. Ľudia žiadali prácu. Nebolo učiteľov, úradníkov, železničiarov

a financov. Nefungovali súdy, chýbali príslušníci vnútornej polície. Vláda musela čeliť

tlaku obyvateľstva zo všetkých strán. Jej prvoradým cieľom bolo očistiť železnice

a pošty od maďarónskeho vplyvu, zaistiť obyvateľstvu najnutnejšie zásobovanie

a udržať verejnú správu v pravidelnom chode. Musela vlastne budovať novú

administratívu na Slovensku. Šrobárová vláda v Žiline zotrvala do 3. februára 1919,

kedy sa ministerstvo presťahovalo do Bratislavy.3

V tomto období sa začalo ukazovať postavenie Slovenska v rámci Československa.

V koncepcii čechoslovakizmu vystupovalo len ako článok administratívny,

samosprávny ako región, ktorý v minulosti prešiel odlišným vývojom. Nerovnomerné

postavenie Slovenska voči českým zemiam sa prejavilo aj v Žiline nezamestnanosťou,

prerušovaním výroby v priemysle, sezónnym zamestnaním obyvateľstva a jeho

vysťahovalectvom. Mnohé pracovné miesta, najmä v školstve a v štátnej správe, zaujali

českí úradníci, učitelia, žandári, vojaci.

Žilina v Československu patrila medzi tri najrýchlejšie sa rozvíjajúce mesta na

Slovensku. V meste sa rozvinul obchod, bankovníctvo, poisťovníctvo a malý priemysel.

Väčšie priemyselné podniky sa však v tom čase nevybudovali. Spolu s rozvojom

priemyslu a obchodu sa menila i národnostná štruktúra mesta. Podľa údajov prvej

štatistiky Československa z roku 1919 sa z 11 996 obyvateľov Žiliny hlásilo

k národnosti česko-slovenskej 10 313 ľudí, čo je takmer 86%, osem Rusínov, 742

Maďarov, 590 Nemcov a 343 predstaviteľov iných národností.4 Počet obyvateľov sa

3 HRONSKÝ, Marián. Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska v Žiline. In Žilina

v slovenských dejinách: Zborník z vedeckej konferencie k 620. výročiu udelenia výsad pre žilinských

Slovákov. Žilina: Knižné centrum, 2002, s. 83 4 ŠIMKO, ref. 1, s. 25.

15

zvýšil aj o občanov židovského vierovyznania. Kým v roku 1918 ich bolo 1600, v roku

1938 ich bolo už viac ako 3000.5

V dôsledku pestrého sociálneho, náboženského a národnostného zloženia bolo

politické spektrum v meste veľmi rôznorodé. 19. decembra 1918 bola obnovená činnosť

Slovenskej ľudovej strany na čele s predsedom Andrejom Hlinkom v telocvični

reálneho gymnázia v Žiline. Žilina sa tak stala centrom Slovenskej ľudovej strany.

Prečo práve Žilina? Pretože v tom období bola hlavným mestom Slovenska a zároveň

sídlom Šrobárovej vlády. V novembri 1918 sa obnovila činnosť Sociálnodemokratickej

strany v Žiline, ktorá sa podieľala na organizácii viacerých štrajkov ako napríklad za

zlepšenie životnej úrovne žilinského proletariátu alebo proti Hlinkovej slovenskej

ľudovej strane. V roku 1920 sa v Žiline uskutočnila konferencia v budove Pánskeho

domu, na ktorej sa zjednotili maďarskí a nemeckí sociálni demokrati s česko-

slovenským robotníckym hnutím. 21. júna 1921 bola v Žiline členská schôdza miestnej

organizácie KSČ.

1.1.1 Významné architektonické pamiatky za 1. ČSR

Žilina nie je len dôležitou dopravnou križovatkou, priemyselným a obchodným

centrom severozápadného Slovenska, ale aj mesto známe bohatou históriou a vzácnymi

kultúrnymi a architektonickými pamiatkami. V meste sa môžeme stretnúť s viacerými

architektonickými slohmi, prostredníctvom ktorých sa dozvedáme o minulosti nášho

mesta a životnom štýle ľudí danej doby. Koncom dvadsiatych rokov 20. storočia sa

začala v Žiline rozvíjať nová moderná architektúra. Spočiatku to prebiehalo na úrovni

staviteľského ponímania s prvkami modernizmu. Medzi najvýznamnejšie

funkcionalistické stavby s prvkami modernizmu mesta patrí Finančný palác (dnes Dexia

banka), ktorý projektoval (1929) M. Scheer ako trojposchodovú administratívnu

budovu. Stavba bola dokončená v roku 19316, kedy sa stala miestom pôsobenia

správnych a finančných úradov mesta a okresu, sídlom starostu.7

Ku kultúrnemu rozvoju mesta prispela secesná stavba budovy kina, ktorú podľa

prvotných plánov projektoval v roku 1919 Ing. Szekely. Staviteľom bol podnik Ľudvika

Kanturka. V septembri 1921 bola skolaudovaná – v sále na prízemí mohlo byť 482, na

prvom poschodí 100 a na 2. poschodí 146 návštevníkov. V januári 1922 sa v kine Grand

5 FRANKL, Peter – FRANKL, Pavel. Židia v Žiline. Žilina: EDIS, 2008, s. 55.

6 V roku 1949 tu bola prístavba 4. poschodia. Potom v budove sídlil Krajský národný výbor

novozriadeného Žilinského kraja (1949 – 1960) a Okresný národný výbor (1960 – 1991). 7 MRVA, Marián – ŠTANSKÝ, Peter – PFLIEGEL, Miroslav. Potulky starou Žilinou. Žilina: ARTIS

OMNIS, 2010, s. 76.

16

Bio Univerzum odohralo premiérové predstavenie slávneho filmu Jánošík, ktorý bol

sfilmovaný podľa scenára J. Žáka – Marušiaka.8

V roku 1924 bola postavená budova v secesnom štýle niektorým známa ako Parné

kúpele Petrovský. V tom čase to boli jedny z mála verejných kúpeľov mimo Bratislavy.

Ponúkali v nich kyselinouhličité, parné a vaňové kúpele, masáže, pedikúru a holičstvo.

Pri kúpeľoch sa nachádzala aj prízemná budova Továrne na pranie a chemické čistenie.9

Poschodový secesný objekt pod názvom „Paľova búda10

“ s dvoma vežičkami,

krytou a otvorenou terasou dal postaviť v roku 1925 žilinský hotelier Pavol Folkmann.

V minulosti bola obľúbenou výletnou reštauráciou v žilinskom lesoparku Chrasť. Od

roku 1939 budovu odkúpil ženský rehoľný rád.11

Katolícky dom s Národným divadlom ako reprezentačná budova v Žiline bola

postavená v rokoch 1925 – 1926. Budovu v štýle neoklasicizmu naprojektoval žilinský

architekt Koníček. V dome umiestnili všetky katolícke kultúrne spolky spolu

s divadelným krúžkom. V národnom divadle bolo situované i kino Česko – Slovenského

červeného kríža Bio Humanitas. Neskôr obidve budovy používala Vysoká škola

dopravy a spojov.12

V tomto období v súvislosti s nárastom židovskej komunity sa začalo uvažovať

o výstavbe novej synagógy, ktorú chceli postaviť na mieste pôvodnej z roku 1861.

Plánom sa zaoberal nemecký architekt z Berlína, profesor Peter Behrens. Táto

funkcionalistická budova s uplatnením maurských prvkov bola postavená v rokoch

1929 až 1931. Patrí medzi najväčšie skvosty architektúry na Slovensku. Centrálna

kupola má priemer 16 metrov a výšku 17, 6 metra a na jej vrchole umiestnili šesťcípu

hviezdu.13

Okolo roku 1931 bola postavená Budova sokolovne podľa návrhu architekta J.

Francu z Prahy. Novostavba bola telovýchovným a kultúrnym centrom členov Sokola,

väčšinou českej národnosti. Pri vchode do budovy bola vsadená reliéfna tabuľa padlých

8 MRVA – ŠTANSKÝ - PFLIEGEL, ref. 7, s. 70.

9 MRVA – ŠTANSKÝ - PFLIEGEL, ref. 7, s. 80.

10 V päťdesiatych rokoch ju prevzal do správy Okresný ústav národného zdravia v Žiline. Nachádzal sa tu

sociálny ústav pre duševne handicapovaných. V roku 1980 sa majiteľom objektu stala Vysoká škola

dopravy a spojov, ktorá tu umiestnila časť vojenskej katedry. 11

PFIEGEL, Miroslav – KRUŠINSKÝ, Gustáv. Premeny Žiliny. Žilina: Vydavateľstvo Osveta, 1990, s.

107. 12

PFLIEGEL – KRUŠINSKÝ, ref. 11, s. 102 – 103. 13

MRVA – ŠTANSKÝ - PFLIEGEL, ref. 7, s. 82.

17

legionárov zo Žiliny a okolia od F. Šmilauera, ktorý pôsobil ako stredoškolský profesor

na žilinskej reálke.14

Stavba jediného činného evanjelického kostola s budovou fary v meste bola

postavená v rokoch 1935 – 1936. Autorom tohto diela je nestor slovenských architektov

Michal Milan Harminec.15

1.1.2 Kultúra a staré žilinské školy

Zrod Československej republiky znamenal veľký rozvoj školstva a kultúry. Pred

rokom 1918 nemali Slováci ani jednu strednú školu s vyučovacím jazykom slovenským,

preto je tu dôraz na výchovu mladej slovenskej inteligencie. V prvom rade bolo

potrebné zlikvidovať maďarizáciu na slovenských školách, ale nastal tu problém

absencie kvalifikovaných slovenských učiteľov, čo sa riešilo dosadzovaním českých

učiteľských síl.

Rok 1919 bol rokom založenia žilinskej reálky16

, ktorá bola sedemročná a jedna

z troch na Slovensku. V tom istom roku začalo jestvovať aj dievčenské gymnázium,

neskôr Štátne dievčenské reálne reformné gymnázium v Žiline17

. Takto vznikla práve

v Žiline štvrtá slovenská dievčenská stredná škola. Náplňou vyučovania boli tieto

povinné predmety: československý (slovenský) jazyk, dejepis, fyzika, deskriptívna

geometria, chémia, kreslenie, latinský jazyk, matematika, nemčina, náboženstvo,

filozofia, prírodopis, spev, tesnopis, zemepis a ženské ručné práce.18

Požiadavky na

prijatie dievčat do prvej triedy gymnázia boli nasledovné: dievčatá museli do dňa 31.

decembra dosiahnuť 10 rokov a mať vychodenú aspoň 4. triedu ľudovej školy, vedieť

plynule slovenský čítať a správne písať, ovládať základne počtové úkony.19

Na konci

druhej svetovej vojny bola budova gymnázia zbombardovaná a po oslobodení sa už

znovu nevybudovala. Žilinská reálka a dievčenské gymnázium boli do roku 1938

jedinou výberovou školou pre celé terajšie územie okresu Žiliny. Vychádzajúc z toho

bolo právo na vzdelanie značne obmedzené existujúcou možnosťou dochádzky. Viac

14

PFLIEGEL – KRUŠINSKÝ, ref. 11, s. 103. 15

PFLIEGEL – KRUŠINSKÝ, s 103. 16

Na reálkach sa neučila latinčina a gréčtina, ale žiaci tu mali rozšírené učivo z matematiky, fyziky

a deskriptívnej geometrie, učili sa tu živé jazyky – francúzština, nemčina, angličtina. 17

Reálne reformné gymnázium bolo novším typom gymnázia, kde sa viac pozornosti venovalo

prírodným vedám a živým jazykom (francúzština, nemčina, angličtina). Učivo tu bolo podobné ako na

reálkach, ale učila sa tu od piatej triedy aj latinčina. Absolventi sa mohli uplatniť vo všetkých smeroch

vysokoškolského štúdia. 18

OKÁNIKOVÁ, Mária. Z histórie školstva v Žiline – Židovská škola v Žiline. In Vlastivedný zborník

Považia 24. Žilina: Považské múzeum, 2009, s. 67. 19

OKÁNIKOVÁ, Mária. Z histórie školstva v Žiline – Dievčenské gymnázium v Žiline. In Vlastivedný

zborník Považia 21. Žilina: b. v., 2002, s. 38 – 39.

18

ako polovica žiakov bola cezpoľných, na reálku dochádzalo 50,6 %, na dievčenské

gymnázium 51 %. Denne dochádzalo do škôl v Žiline asi 15 % žiakov zo vzdialenosti

vyše 30 km nehľadiac na dnešnú rozvinutú autobusovú dopravu a možnosť dochádzky

neobmedzenej iba na vlak, bicykel a pešo.20

Dievčatám z chudobnejších pomerov dal

možnosť vzdelávania sa spolok „ALUMNEUM“21

, ktorý vznikol už v roku 1919.

Študentky dievčenského gymnázia spolu so žiakmi reálky sa výraznou mierou

podieľali na kultúrnom živote Žiliny. Medzi obyvateľmi mesta boli obľúbené najmä

divadelné predstavenia, študentské plesy a majálesy. Študentky boli vedené i k účasti na

všetkých významných kultúrnych podujatiach mesta ako napr. návšteva prezidenta ČSR

T. G. Masaryka v Žiline, posviacka žilinských zvonov, návšteva Scotus-Viatora

a mnoho iných udalostí. Peniaze získané za vstupné zo študentských podujatí boli

využité na podporu chudobných študentov, na zakúpenie kníh do školskej knižnice

chudobných, do žiackej knižnice a na doplnenie školských zbierok.22

Kultúrny život obidvoch žilinských škôl zabezpečovala činnosť ich

samovzdelávacích študentských krúžkov s názvom Hviezdoslav, ktorý vznikol na

dievčenskom gymnáziu v roku 1922. Tu medzi žiakmi žilinskej reálky a dievčenským

gymnáziom dochádzalo k vzájomnej súčinnosti. Schádzali sa na spoločných

prednáškach, organizovali si recitačné večery a obľúbené študentské tanečné večierky.

Neskôr žilinské stredné školy začali spoločne pracovať s Mestskou hudobnou

školou v Žiline, ktorá bola prístupná absolventom pražského konzervatória L. Árvayom

ako súkromná škola v roku 1927. Žilinská hudobná škola odchovala celý rád známych

hudobníkov z povolania. Medzi nimi bol napr. František Špáni, ktorý mal ako

talentované dieťa koncertovať po celom Slovensku a neskôr sa stal žiakom jedného

z najväčších huslistov doby Wolfganga Schneiderhana na Akadémii vo Viedni. Zomrel

náhle ako 24 - ročný.23

Ku kultúrno-osvetovým inštitúciám mesta sa radí aj Mestská verejná knižnica

založená pri zasadacej sieni Mestského domu ako „požičovňa kníh“ v roku 1924. V tom

čase mala Žilina 12 000 obyvateľov a rozpočet na celoročnú činnosť knižnice bol

18 000 korún, čo predstavovalo 0,66 halierov na obyvateľa. Čitateľ platil zápisné jednu

20

LONGAUER, Ladislav. Rozvoj školstva a vzdelanosti na území Žiliny. In Žilina v minulosti a dnes.

Žilina: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1963, s. 173 – 174. 21

Spolok pre podporu chudobných a nadaných žiačok, ktorý podporovali priemyselné podniky, firmy,

banky a jednotlivci. 22

OKÁNIKOVÁ, ref. 19, s. 42 – 43. 23

URBAN, Bohumil. Z hudobnej histórie Žiliny. In MRVA, Marián – ŠTANSKÝ, Peter. Mesto Žilina

v rokoch 1208 – 2008: Zborník z odbornej konferencie o kultúrnych dejinách Žiliny. Žilina: b. v., 2008, s.

31.

19

korunu, knižnica bola k dispozícií denne 1 hodinu od 18. do 19. hodiny. Už v prvom

roku mala knižnica úspech – knižný fond stúpol zo 202 zväzkov na 730. Knihy si

požičiavalo 250 čitateľov, teda niečo nad 2 % obyvateľov, najpočetnejšie bol medzi

nimi rozšírený „stav robotnícky“ – 64 čitateľov.24

Pri mestskej verejnej knižnici bola

13. marca 1927 otvorená čitáreň prístupná v čase od 18. do 21. hodiny. Jej priemerná

denná návštevnosť bola 30 – 70 čitateľov.

Vývoj divadelného umenia v meste prechádzal cez cirkevné divadlo k divadlu

svetskému. V Žiline pôsobili dva krúžky. Prvý divadelný krúžok „Kollár“. Predsedom

bol Ján Trpák - riaditeľ dievčenského gymnázia, ktorý sa zaoberal najmä operetou. Jej

rozvoj umožňovala predovšetkým vojenská hudba 41. pešieho pluku v Žiline. Druhý bol

divadelný krúžok „Hviezdoslav“. Na jeho čele stál riaditeľ reálky Václav Vavro, ktorý

preferoval činohru.25

1.1.3 Počiatky verejnej cestnej dopravy

V medzivojnovom období vznikli prvé autobusové linky v Žiline. Tieto

linky prevádzkovali súkromní dopravcovia – koncesovaní živnostníci. Prvá koncesia na

pravidelnú hromadnú dopravu bola vydaná v roku 1923 Jozefovi Miškovičovi a to na

linku Žilina – Terchová.26

1.1.4 Telovýchova a šport v Žiline v predmníchovskej ČSR

Významnú úlohu v dejinách Žiliny zohrával i šport. Odovzdávali sa mu s nadšením

predovšetkým žiaci a študenti. Spočiatku spontánne a postupom času už systematicky

vedení atléti, plavci, lyžiari, futbalisti, tenisti, hokejisti, volejbalisti a mnohí iní.

Po vzniku Československej republiky nastúpila pestrá paleta telovýchovných

športových, turistických a skautských organizácii. Vtedy prišiel na Slovensko veľký

prílev úradníkov, učiteľov, policajtov, vojakov, odborných pracovníkov z Čiech, ktorý

umožnili uplatnenie týchto organizácii.

Po prvej svetovej vojne bol Krúžok žilinských športovcov premenovaný na

Športový klub (ŠK) Žilina, kde futbalový oddiel začal svoju činnosť okamžite. V tom

období futbal patril k najobľúbenejším a najrozšírenejším športom v Žiline. V roku

24

KLAPITOVÁ, Veronika. Dejiny knižnice. In MRVA, Marián – ŠTANSKÝ, Peter. Mesto Žilina

v rokoch 1208 – 2008: Zborník z odbornej konferencie o kultúrnych dejinách Žiliny. Žilina: b. v., 2008, s.

56 – 57. 25

RACKO, Ladislav. Divadelné dianie v Žiline. In PRIKRYL, Ľubomír et al. Žilina v minulosti a dnes.

Žilina: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1963, s. 218. 26

ŠIMKO, Peter. Žilina – Dejiny mestskej hromadnej dopravy. Žiliny: Považské múzeum, 2009, s. 7.

20

1924 sa mu podarilo zvíťaziť na majstrovstvách župy a o dva roky neskôr v tom

pokračovali každoročne. V rokoch 1928 a 1929 boli žilinskí futbalisti majstrami

Slovenska.27

V roku 1935 sa futbalové mužstvo ŠK Žilina stala účastníkom Slovensko –

podkarpatskej divízie, kde hralo počas existencie Československa. Neskôr začali na

Slovensku vznikať národné športové zväzy.

19. januára 1919 vznikla telovýchovná organizácia Sokol, kde okrem náraďového

telocviku sa pestoval volejbal, tenis a lyžovanie. Jej prvý žilinský predseda bol S. Rek.

Spočiatku táto organizácia nemala ani vlastne priestory. Až v roku 1927 si otvorili

vlastne tenisové kurty, volejbalové ihrisko a v roku 1934 krytú telocvičňu.28

Sokol

združoval najmä evanjelickú časť obyvateľstva a katolícka časť sa združovala pod

činnosťou Orla. Jeho členovia cvičili v katolíckom dome a volejbal hrali na ihrisku

v mestskom parku.29

23. júna 1931 bola založená židovská telovýchovná organizácia Makabi. Venovali

sa tu náraďovému telocviku, stolnému tenisu, lyžovaniu, plávaniu, atletike a turistike. O

pár rokov neskôr organizácia zorganizovala v novopostavenej telocvični majstrovstvá

Slovenská v stolnom tenise.30

Makabi však mala širší rámec činnosti. Okrem toho, že sa

snažila upevniť telesnú zdatnosť židovstva, išlo jej aj o mravnú úroveň s cieľom

vybudovania a udržovania židovského národa a jeho domova. Preto sa venovala nielen

telocviku, ale aj kultúre, znalostiam v oblasti sionizmu a židovských dejín.31

Popri náboženským telovýchovným organizáciám sa prejavovala aj sociálna

diferenciácia a to sa prejavilo založením Robotníckej telovýchovnej jednoty, ktorá sa

zaoberala náraďovým telocvikom, turistikou a cyklistikou. A tak vznikla v Žiline

Federácia robotníckych telovýchovných jednôt.

Pestrú históriu má aj žilinská atletika, ktorej úspechy začali už od roku 1921.

Vtedy vznikol atletický oddiel, ktorého základ tvorili študenti žilinskej reálky a vojaci

žilinskej posádky. Ich úspech prekračoval i hranice Československa. Najvýraznejšie sa

o to pričinili Andrej Engel, Karol Stráňai, Rudolf Holzer.32

V rámci ženského

zastúpenia to boli napr. Alena Hejtmánková, československá reprezentantka v skoku do

27

RAŠKA, Ladislav – HEJHAL, Vladimír. Telovýchova a šport. In PRIKRYL, Ľubomír et al. Žilina

v minulosti a dnes. Žilina: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1963, s. 226. 28

BUČKA, Peter. História Žiliny – Šport v Žiline v premenách 20. storočia. Žilina: EDIS, 2006, s. 8 – 9. 29

BUČKA, ref. 28, s. 9. 30

BUČKA, ref. 28, s. 9. 31

FRANKL – FRANKL, ref.6, s. 105. 32

BERGER, Ladislav. História Žiliny – Zlatá éra žilinskej atletiky. Žilina: EDIS, 2004, s. 7 – 11.

21

výšky, úspešná aj v päťboji, alebo Eva Kekelyová – Golierová, reprezentantka v behu

na 80 m cez prekážky.33

Popri jednotlivých telovýchovných organizáciách začal vyvíjať činnosť aj

skauting34

, v ktorom mal šport nezastupiteľné miesto. Prvý skautský oddiel v Žiline

vzniká v marci 1919 pod názvom „Študentský scout oddiel“. Jeho vodcami boli študenti

Gejza Khade a Ján Vančík. Od roku 1921 prevzal vedenie priekopník celoslovenského

skautingu Alojz Janza, ktorý z neho vytvoril základ žilinského skautingu.35

Neskôr tu

boli oddiely ako Slovenský skauting, Skauti práce, Spartakovi skauti práce, Slovenský

katolícky skauting a Makabi Hacair.36

V Žiline bolo tiež mnoho športových a turistických organizácii. Patrili sem Klub

československých turistov, Strelecká jednota, Automotoklub Žilina, Československá

jazdecká spoločnosť v Žiline, ďalej to boli predovšetkým futbalové športové kluby. Pre

športový život v Žiline bola významná aj vojenská posádka, ktorú tvorili vojenské telesá

41. pešieho a 9. delostreleckého pluku a reálna škola. Dominantné postavenie medzi

klubmi si udržal Športový klub Žilina, ktorý okrem existujúceho futbalu a tenisu sa

rozšíril o ďalšie športové odbory a oddiely ako napr. telocvičný a zimný odbor

(lyžovanie, korčuľovanie, ľadový hokej), ľahkoatletický oddiel, turistický odbor,

hádzanársky oddiel, ťažkoatletický, ktorý mal oddiel zápasenia a pästiarsky oddiel

a nakoniec stolnotenisový oddiel. Všetky tieto oddiely a odbory sa utvorili do roku

1930.37

1.2. Žilina v období existencie Slovenského štátu (1938 – 1945)

Vývoj udalostí po mníchovskom verdikte štyroch veľmocí proti Československu

dostali na Slovensku veľmi rýchly spád. Významnou udalosťou nielen žilinskej histórie

ale i celého Slovenska boli nasledujúce dní. Práve v Žiline sa 5. októbra 1938

z iniciatívy HSĽS v Katolíckom dome stretli predstavitelia politických strán na

Slovensku. Dôvodom ich stretnutia bola autonómia Slovenska v rámci Česko-

slovenskej republiky. Politici tu podpísali Žilinskú dohodu, na základe ktorej 19.

33

BERGER, ref. 32, s. 14. 34

Skauting predstavuje jedno z najstarších výchovných hnutí. Zakladateľom skautského hnutia je

anglický lord R. Baden-Powell, ktorý pri skautingu kládol dôraz na zmysel pre poriadok, nutnosť služby

voči blížnym, vlasti, cirkvi a komplexnú výchovu, teda telesný, duševný, morálny rozvoj človeka. 35

Žilinský večerník, 2004, ročník 14, s. 3. 36

BUČKA, ref. 28, s. 11. 37

BUČKA, ref. 28, s. 11 – 12.

22

novembra 1938 prijalo Národné zhromaždenie zákon o autonómii Slovenskej krajiny. 38

Autonómia bola vyhlásená 6. októbra 1938 z balkóna Katolíckeho domu Dr. Jozefom

Tisom. Túto udalosť pripomína tabuľa na budove, bola dôležitým medzníkom v boji za

zvrchovanosť a samostatnosť Slovenska. Tiež bol zavedený oficiálny názov štátu Česko

– Slovensko. V ten istý deň sa konalo tajné zasadnutie vedenia komunistickej strany na

Slovensku, kde sa rozhodlo o prechode strany do ilegality. Miestom zasadnutia, kde sa

postavili proti Žilinskej dohode, bol hotel Astória. Žilina sa tak stala miestom

vyvrcholenia politických zápasov o naplnenie Pittsburskej dohody.39

V roku 1938 boli vládou zakázané akékoľvek verejné prejavy a schôdze. Proti

tomuto nedemokratickému nariadeniu protestovali pracujúci a podarilo sa im dosiahnuť

súhlas s organizovaním prvomájových manifestácii, ktoré sa niesli v duchu výzvy za

jednotu republiky, jej nezávislosť a suverenitu. 9. októbra 1939 bola na Slovensku

zakázaná činnosť KSČ, ktorá prešla do ilegality.

V tejto etape slovenských dejín mala významné postavenie katolícka cirkev.

Disponovala zabezpečenými právami, ktorými sa podieľala na verejno-spoločenskom

živote či školstve.

V porovnaní s predchádzajúcim obdobím, došlo k istému vzrastu životnej úrovne

početnej časti slovenského obyvateľstva. Odchodom, resp. odsunom českých

zamestnancov a židov sa otvorilo pole pôsobnosti predovšetkým pre slovenskú

inteligenciu. A to aj v oblasti školstva, kultúry, dopravy a športu v Žiline.

1.2.1 Architektúra

Aj napriek zložitej situácii v čase totalitnej vlády HSĽS a vojny sa rozvoj Žiliny

v Slovenskom štáte nezastavil. V tomto období mal zásluhu na rozvoji mesta

predovšetkým najvyšší predstaviteľ mesta Dr. Vojtech Tvrdý, ktorý sa pričinil

o prírastok nových budov, rekonštrukciu tých starých a zriadenie viacerých inštitúcii

v Žiline.

Bola zrekonštruovaná Burianova veža, na ktorej vybudovali vyhliadkovú chodbu so

stĺpmi spojenými oblúkmi. Prestavba sa realizovala v rokoch 1941 – 1942.

Rekonštrukcia sa uskutočnila aj na Farskom kostole a balustráde pri ňom, ktorá bola

prestavaná do dnešnej podoby.

38

ŠTANSKÝ, Peter. Mesto Žilina v rokoch 1526 - 2008. In MRVA, Marián – ŠTANSKÝ, Peter. Mesto

Žilina v rokoch 1208 – 2008: Zborník z odbornej konferencie o kultúrnych dejinách Žiliny. Žilina: b. v.,

2008, s. 31. 39

ŠIMKO, ref. 1, s. 27.

23

V rokoch 1942 – 1944 bola postavená budova Mestského divadla v Žiline ako

Reprezentačný dom mesta. Budovu v štýle talianskeho neoklasicizmu projektovali Otto

Reicher, Ferdinand Čapka a František Bednárik. Pôvodne sa v nej nachádzali kultúrne

priestory a cirkevná škola. Neskôr tu pôsobilo Krajské divadlo pracujúcich, ktoré bolo

v nasledujúcich rokoch svojej existencie viackrát premenované.40

1.2.2 Kultúrny život

Založené boli i viaceré kultúrne inštitúcie, medzi ktorými bolo aj drotárske múzeum.

Vzniklo po získaní rozsiahlej a vzácnej drotárskej zbierky drotárskych pamiatok

v rokoch 1941 – 1942. Vtedy bolo Múzeum Žiliny a okolia z roku 1936 premenované

na Drotárske múzeum.41

V roku 1943 ožili v Žiline bábky vďaka T. Zvarovi a manželom Žďárskym. Tí

v tomto roku založili pri futbalovom oddiele ŠK Žilina ochotnícke bábkové divadlo,

ktorým chceli zabávať futbalových dorastencov. Pre nevyhovujúce priestory na štadióne

sa museli presunúť do kina Úsvit.

Činnosť Mestskej verejnej knižnice sa v tomto období v Žiline nerozvíjala, ale len

udržiavala. Ľudácky režim vyraďoval z knižníc „ideovo nevyhovujúcu“ literatúru.

Knižný fond na základe vyraďovania, nevrátenia vypožičaných kníh čitateľmi dosť

poklesol a bol presťahovaný zo starej do novej radnice. Čitáreň bola zrušená. Neskôr

knižnicu presťahovali do nevhodnej miestnosti na Pivovarskej ulici.

Po roku 1938 mala prínos pre kultúrny život aj cirkev. Od tohto roku začali v Žiline

pôsobiť saleziáni, ktorí tu zriadili dychovku a pravidelne hrávali ochotnícke divadlo.

Často organizovali aj ochotnícke súťaže, ktorých sa zúčastňovali ochotnícke súbory zo

širšieho okolia Žiliny.42

1.2.3 Šport a telovýchovná činnosť

Od zimy 1938 bola na Slovensku jedinou národnou telovýchovnou a brannou

organizáciou Hlinková garda, ktorá mala štátnu podporu. Disponovala majetkom

rozpustených telovýchovných organizácii.43

Z hospodárskeho a kultúrneho života boli

vylúčení občania židovskej národnosti. Tým pádom zanikli židovské telovýchovné

40

MELLNER, Dušan et al. Kultúra. In MELLNER, Dušan – DARNADY, Anton. Žilina žaluje. Žilina: b.

v., 1990, s. 63. 41


PRIKRYL, Ľubomír. Prínos cirkvi pre kultúrny život v meste Žilina. In MRVA, Marián – ŠTANSKÝ,

Peter. Mesto Žilina v rokoch 1208 – 2008: Zborník z odbornej konferencie o kultúrnych dejinách Žiliny.

Žilina: b. v., 2008, s. 53 – 54. 43

BUČKA, ref. 28, s. 69.

24

jednoty a športové kluby. Ostatné športové kluby prestali byť dotované židovskými

podnikateľmi. Toto všetko sa týkalo aj Žiliny. Tlaku včleniť šport do Hlinkovej gardy

odolal Športový klub v Žiline, ktorý však tiež prešiel očistou. Nižšie vekové kategórie

sa koncentrovali do Hlinkovej mládeže, kde športová činnosť sa veľmi neodlišovala od

skautských aktivít.44

26. novembra 1938 vznikol Slovenský futbalový zväz. Žilina sa

stala strediskom jednej zo štyroch futbalových žúp.

1.2.4 Doprava a prvá linka ČSD v Žiline

Koncom tridsiatych rokov sa Žiliny dotkli aj prvé štátne linky ČSD. V novembri

1938 vznikla linka Československých dráh Moravská Ostrava – Žilina. Cesta trvala 4

hodiny a autobus jazdil štyrikrát denne.45

1.2.5 Školstvo v Slovenskom štáte

V tomto období režim jednoznačne preferoval školstvo s cirkevným zriaďovateľom

a s dôrazom na plnenie náboženských povinnosti. Bol tu zákaz koedukácie, teda

spoločné vyučovanie dievčat a chlapcov. Vydávali sa učebnice najmä pre tie predmety,

kde sa mohlo najvýraznejšie uplatňovať „slovenské stanovisko“. Školstvo značne

utrpelo násilným odchodom mnohých českých profesorov.

V roku 1938 pribudla k existujúcim školám v Žiline ďalšia škola: Verejná obchodná

škola okresného grémia obchodníctva. Mala poskytnúť vzdelanie mládeži, ktorá sa

chcela venovať obchodu alebo príbuznému povolaniu.46

Školský rok 1938/1939 na dievčenskom gymnáziu bol poznačený odchodom

všetkých českých profesorov do Protektorátu Čechy a Morava. Odišiel i dlhoročný

riaditeľ gymnázia profesor Ján Trpák. Na jeho miesto bol dosadený brat Jozefa Tisa, Ján

Tiso. Hlavný dôraz sa kládol na plnenie náboženských povinností a zachovanie

kresťanských tradícií. Žiačky I. – VI. triedy, ktoré dochádzali do Žiliny, mali

vyučovanie v doobedňajších hodinách, žilinské študentky mali vyučovanie poobede. Do

zoznamu osláv a výročí sa zaradili oslavy vzniku Slovenského štátu a 20. apríla 1939

oslava 50. narodenín Adolfa Hitlera. Činnosť školy bola poznačená vypuknutím druhej

svetovej vojny. Naďalej riešila nedostatok učebných miestností.47

O rok neskôr pôsobili v Žiline členky Kongregácie školských sestier tretieho rádu

sv. Františka, ktoré v Katolíckom dome založili dievčenskú meštiansku školu pre

44

BUČKA, ref. 28, s. 13 – 15. 45

ŠIMKO, ref. 26, s.7. 46


OKÁNIKOVÁ, ref. 19, s. 46 – 47.

25

vzdelanie učiteliek materských škôl, materskú školu a hudobnú školu. Predstaviteľky

kongregácie nacvičovali so žiačkami aj ochotnícke divadlo.48

Od konca druhej svetovej vojny školské sestry a vincentínky – Kongregácia dcér

kresťanskej lásky svätého Vincenta de Paul, ktoré viedli Biskupský sirotinec Vurum aj

so školou, mali obmedzenú činnosť. V septembra 1944 povstalecká Slovenská národná

rada prijala nariadenie o poštátnení škôl na Slovensku od detských opatrovaní až po

vysoké školy.

1.2.6 Povstanie a posledné dni vojny

29. augusta 1944 sa vojaci žilinskej posádky ako prví na Slovensku postavili na

odpor nemeckým armádam prichádzajúcim potlačiť Slovenské národné povstanie.

O deň na to fašisti obsadili mesto a rozpútali tu teror. Po obsadení mesta sa uskutočnili

ďalšie deportácie obyvateľstva židovskej národností do koncentračných táborov. Priamo

v meste boli usmrtení viacerí účastníci povstania49

, medzi ktorými bol komisár

partizánskej brigády Antón Sedláček.50

V druhej polovici apríla 1945 sa začalo oslobodenie mesta, na ktorom sa podieľali

vojská 1. československého armádneho zboru a ruské vojská. Boje sa odohrávali

v Malej Fatre, na Polome. Nemci sa v meste zamerali na ničenie majetku civilného

obyvateľstva a obchodov, ktoré museli majitelia otvoriť. Železničná stanica bola

podmínovaná. Mesto bolo bombardované – 11. apríla bomba zasiahla časť budovy

divadla, budovu na Hlinkovom námestí a časť Predmestia. 17. apríla sa cieľom

bombardovania stalo dievčenské gymnázium, Hurbanova ulica, Kmeťová ulica

a zriaďovacia stanica. 30. apríla 1945 ruskí a slovenskí vojaci na čele s generálom

Karlom Klapálkom oslobodili Žilinu.51

1.3. Žilina po 2. svetovej vojne (1945 – 1989)

Po roku 1945 Žilina prešla zložitým vývojom. Mesto utrpelo vojnové škody na

stavbách, cestách, zariadeniach atď. Nemeckí vojaci sa zamerali najmä na ničenie

železničných tratí a objektov. Už 13. septembra 1945 bola obnovená premávka na tratí

Žilina – Vrútky. Postupne v meste dochádzalo k normalizácii pomerov a nastal tu

prudký rozvoj po všetkých stránkach. Vznikli tu nové závody a podniky,

48

PRIKRYL, ref. 42, s. 54. 49

ŠTANSKÝ, ref. 39, s. 32. 50

ŠIMKO, ref. 1, s. 28. 51

ŠIMKO, ref. 1, s. 28 – 29.

26

zmodernizovali a rozšírili sa staré, čím sa zvýšila zamestnanosť obyvateľstva mesta

a jeho okolia. Začalo sa s výstavbou obytných domov, rozšírila sa vodovodná sieť

a previedla sa rozsiahla rekonštrukcia ciest.52

Už v roku 1949 sa v rámci nového

územného členenia Žilina stala sídlom kraja.53

Týmto sa Žilina stala centrom

hospodárskeho a politického života celého severozápadného Slovenska.

Obdobie ohraničené rokmi 1945 – 1948 s politickým systémom Národného frontu

so záväzným vládnym programom charakterizoval na Slovensku obmedzenie

základných ústavných práv a slobôd. Pomerne vysoká cena perzekúcií, spojených so

zatýkaním, väznením a súdením postihla jednotlivcov a skupiny, ktorí zmýšľali

nekonformne a opozične.

1.3.1 Vývin školstva po oslobodení

Po oslobodení našej vlasti Sovietskou armádou začal boj o zjednotenie školstva,

tzv. jednotnú školu. Tieto premeny sa od roku 1945 odzrkadľovali aj na raste školstva

v Žiline. V okolí Žiliny vznikli nové meštianske školy, ktoré umožnili to, že už čoraz

menej žiakov muselo dochádzať zo vzdialených oblastí do mesta. Na školách sa

zaviedla spoločná školská výchova chlapcov a dievčat. Vznikli koedukačné národné

a meštianske školy, neskôr stredné školy.54

V tomto období vznikla v Žiline sieť základných škôl a 7 stredných škôl: druhé

gymnázium, stavebná priemyslovka, stredná poľnohospodárska učňovská škola, stredná

zdravotnícka škola, stredná ekonomická škola, konzervatórium a ľudová škola

umenia.55

1.3.2 Hudobný život v meste

Od roku 1945 sa vzdelanie detí z hudobnej školy dostalo do štátnej starostlivosti.

Spočiatku tu bolo vyučovanie zamerané na hru na klavír a husle, sólový spev, neskôr sa

rozšírilo o všetky druhy hudobných nástrojov, tiež o odbor pohybový a dramaticko-

recitačný. 1. septembra 1961 bola v Žiline zriadená Ľudová škola umenia so štyrmi

odbormi: hudobný, výtvarný, dramatický a pohybový. Okrem tejto školy v Žiline od

roku 1953 pracovalo pedagogické oddelenie hudobnej školy s 5-študijnou dobou pre

52

PULKER, Jozef. Hospodársky a stavebný rozvoj Žiliny po oslobodení v roku 1945 a ďalšie perspektívy

rozvoja. In PRIKRYL, Ľubomír et al. Žilina v minulosti a dnes. Žilina: Stredoslovenské vydavateľstvo,

1963, s. 161 – 162. 53

ŠIMKO, ref. 1, s. 29. 54

LONGAUER, ref. 20, s.175. 55

HALAJ, Dušan. Žilina ako ju nepoznáte. In Žilinský večerník, 2008, č. 42, s. 27.

27

prípravu učiteľov hudby. Na základe tohto oddelenia vzniklo v roku 1961

Konzervatórium v Žiline s výučbou všetkých odborov umenia. 56

Ďalšiu kapitolu hudobných dejín v Žiline tvorili spevokoly ako napr.

od dvadsiatych rokov „Robotnícky spevokol“, františkánsky mužský spevokol

„Palestrína“ a v roku 1954 ženský spevácky zbor. Tvorilo ho asi 30 členiek z rozličných

závodov v meste. V roku 1956 sa spevokol rozšíril na miešaný a vystupoval pod

názvom Žilinský miešaný spevokol. O rok neskôr sa jeho dirigentom stal Anton Kállay,

ktorý pozdvihol umeleckú úroveň súboru a dostal ho medzi najlepšie ochotnícke

spevokoly v republike.

Žilina mala istú tradíciu i v inštrumentálnych súboroch ako napr. v kombinovaných

ochotnícko-vojenských orchestroch, medzi ktoré patrili aj Sokolské orchestrálne

združenie. Účinkovalo v nich veľa českých ochotníckych hudobníkov, ktorým

pomáhala „Vojenská hudba 41. pešieho pluku“. Tento orchester mal v Žiline významnú

úlohu. Často účinkovali pri rôznych príležitostiach a mávali aj samostatné koncerty.57

Myšlienka založenia a vybudovania orchestrálneho telesa, ktoré by reprezentovalo

neustále sa hospodársky vzrastajúce mesto, zapúšťala stále hlbšie korene. Od roku 1967

sa názov Sláčikového orchestra mesta Žilina, ktorý založili učitelia sláčikových

nástrojov na čele s dirigentom Antonom Kállayom, premenoval na Symfonický

orchester mesta Žiliny. Orchester sa skladal prevažne z pedagógov a žiakov

konzervatória, ale aj z vyspelých žilinských amatérov. Významný okamih v hudobných

dejinách Žiliny bol rok 1974, v ktorom vznikol profesionálny Štátny komorný

orchester.58

Ten sa v roku 1983 ujal budovy bývalého kina Grand Bio Univerzum, ktorú

premenoval na Dom umenia Fatra. Prvý slávnostný koncert sa tu uskutočnil v januári

1989. V tento deň bola odkrytá i busta Jána Cikkera, ktorý sa pričinil o vznik tohto

hudobného súboru medzinárodného významu.59

1.3.3 Spoločenská situácia po roku 1948

Po februári 1948 sa Komunistická strana na viac ako 40 rokov dostala do

monopolného mocenského postavenia v krajine. V tomto období sa na jednej strane

mesto rozvíjalo. V dôsledku rastu počtu mestského obyvateľstva sa začali

v nasledujúcom období stavať nové sídliska ako napr. „Hliny“. Životná a kultúrna

56

LONGAUER, ref. 20, s. 178 – 179. 57

BAKAY, Ľudovít. Hudba, hudobníci a hudobný život v meste Žilina. In PRIKRYL, Ľubomír et al.

Žilina v minulosti a dnes. Žilina: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1963, s. 213 – 214. 58

URBAN, ref. 23, s. 95 – 96. 59

MRVA – ŠTANSKÝ - PFLIEGEL, ref. 7, s. 71.

28

úroveň rástla, zaviedla sa pamiatková starostlivosť. Na druhej strane komunisti zaviedli

cenzúru, zakazovali vyjadrovanie vlastného názoru, keď chcel niekto vycestovať na

dovolenku, tak len s veľkými problémami. Komunistický režim likvidoval všetky

zárodky občianskej spoločnosti, poštátnili sa podniky a vykonávali sa „očisty“ vo

všetkých inštitúciách.

V roku 1949 nastala v meste územnosprávna reorganizácia a vznikol Žilinský kraj,

ktorý mal vo svojom obvode i okresy Považská Bystrica a Ilava (dnes súčasti

Trenčianskeho kraja).

Obdobie komunistickej totalitnej moci prerušilo školskú a kultúrnu činnosť

cirkevných ustanovizní. Bolo zakázané vydávať takmer všetky náboženské periodiká.

V činnosti pokračoval iba spevokol pri farskom Kostole Najsvätejšej Trojice a

občas spevokol Máj ako aj chrámový spevokol v Kostole sv. Barbory. Svoju činnosť

v meste boli nútení ukončiť saleziáni v rámci „barbarskej noci“. Ich žilinský dom bol

zničený už 31. mája 1949. V dňoch 29. až 31. augusta 1950 sa uskutočnila „Akcia R“,

ktorou zlikvidovali väčšinu ženských kláštorov. V Žiline to postihlo vincentínky.60

1.3.4 Boj o jednotnú školu

V tomto období sa zavŕšil boj o jednotnú školu, ktorý bol súčasťou politického

boja. Výchova detí sa od detských jasieľ až po vysoké školy dostala do rúk strany. Do

popredia sa dostala výučba ruského jazyka a marxizmu- leninizmu. Po februári 1948

vznikla „Pionierska organizácia“ a „Československý zväz mládeže“, ktorý mal za úlohu

vychovať nového človeka.

Na základe nového školského zákona č. 95 z roku 1948 sa gymnázia stali

súčasťou povinnej základnej školy. Vzniklo nové 4 – ročné gymnázium s novým

obsahom výchovnovzdelávacej práce, ktoré začalo svoju činnosť od 1. septembra 1949.

Slávnostné zahájenie školského roka bolo spoločné pre všetky školy a uskutočnilo sa na

rínku (neskôr premenované na námestie Dukla).61

Školský zákon z roku 1953 priniesol zmenu v systéme stredného školstva. Vyššie

všeobecné stredoškolské vzdelanie sa skrátilo na tri roky a realizovalo sa v posledných

ročníkoch jednotnej jedenásťročnej strednej školy, ktorá bola pre deti a mládež od

60

PRIKRYL, ref. 42, s. 53 – 54. 61

OKÁNIKOVÁ, ref. 19, s. 48.

29

šiesteho do sedemnásteho roku. Poskytovala pod jednou správou povinné osemročné

základné a trojročné nepovinné stredoškolské vzdelanie.62

K rozvoju žilinského školstva prispelo premiestnenie celoštátnej Vysokej školy

dopravnej z Prahy do Žiliny v roku 1960. Zo začiatku mala dve fakulty – Fakultu

prevádzky a ekonomiky dopravy a Strojnícko-elektrotechnickú fakultu. Neskôr pribudla

aj Vojenská fakulta. Rozvoj priemyslu, dopravy a spojov v meste si vynútil rozvoj

vysokej školy v širokom spektre. Vzniklo viacero nových odborov dopravy, medzi ktoré

patrí napr. letecká doprava, bloky a spoje, cestná a mestská doprava, stavba mostov

a tunelov, železničná doprava a mnoho iných.63

V roku 1980 premenovaná na Vysokú

školu dopravy a spojov.64

1.3.5 Zjednotenie telovýchovy na báze Sokola

28. februára 1948 Ústredný akčný výbor Národného frontu vydal vyhlásenie

o zjednotení telovýchovy na báze Sokola, do ktorého mali splynúť všetky zväzy,

spolky, kluby a organizácie. V Žiline bol založený Akčný výbor Sokola 23. apríla 1948.

Vo februári 1949 bol založený Krajský výbor Jednotnej telovýchovnej organizácie

Sokol, kde boli združené telovýchovné spolky a športové kluby. Tieto zmeny nastali aj

v Žiline. Športové kluby sa začali transformovať na sokolské telovýchovné jednoty.65

1.3.6 Rozvoj dopravy po roku 1948

Po roku 1948 došlo k poštátneniu podnikov. Tomu sa nevyhla ani doprava v Žiline.

Ústava ČSR z 9. mája 1948 stanovila, že pravidelná cestná doprava mala byť len

národným majetkom. Zákon č. 311/1948 Zb. nariadil poštátnením znárodniť podniky

pre pravidelnú cestnú dopravu osôb a nákladu. Súčasne so znárodnením vznikol

národný podnik ČSAD, ktorý prevzal automobilovú dopravu ČSD a súkromnú

pravidelnú automobilovú dopravu.66

Žilina nemala v tomto období autobusovú stanicu.

Autobusy parkovali pred železničnou stanicou, kde boli vybudované popod železničnú

trať podchody pre chodcov. V roku 1960 bolo vybudované malé odstavisko pre

autobusy na vtedajšej Bernolákovej ulici.67

62

OKÁNIKOVÁ, ref. 19, s. 48. 63

Je to najstarší a pôvodný odbor. 64


BUČKA, ref. 28, s. 16 – 17. 66

ŠIMKO, ref. 26, s. 8. 67


30

V rokoch 1949 – 1962 nastal výrazný rozvoj v oblasti dopravy. Mestská doprava

v Žiline zavedená v roku 1949, uľahčila obyvateľom cestovať do mesta z mestských

častí a neďalekých obcí za prácou, vzdelaním a kultúrou. Ľudia už neboli odkázaní na

vlastné nohy či konské záprahy. Bola výhodou aj pre ťažko pohybujúcich sa občanov.

Túto dopravu v meste zabezpečoval Dopravný podnik mesta Žiliny na jednej linke

s piatimi autobusmi. Od roku 1950 boli už 4 linky a 8 autobusov. V roku 1988 bola

mestská doprava zreorganizovaná zavedením intervalovým cestovným poriadkom, kedy

počet liniek klesol z 35 na 15. O rok neskôr malo mesto už 18 liniek (z toho 1 nočnú)

a 101 autobusov.68

Rozvoj dopravy nastal aj na základe zdvojkoľajnenia

a elektrifikovania Košicko-bohumínskej železnice, ktorá bola v päťdesiatych rokoch

premenovaná na Trať Družby. Prvý vlak ťahaný elektrickým rušňom na trati Žilina –

Vrútky bol vypravený 29. augusta 1953. V roku 1951 bol v meste zavedený aerotaxi do

väčších miest v ČSR a pravidelná letecká doprava fungovala v meste od roku 1953.

Lietalo sa trojmiestnym lietadlom Aero 45 zo Žiliny do Bratislavy. Pravidelná letecká

doprava tu bola do roku 1955, kedy bol opäť zavedený aerotaxi – nepravidelná letecká

doprava.69

1.3.7 Kultúrny život v meste v období totality

Po prevzatí moci v štáte komunistami, nastal v meste rozvoj ochotníckeho

divadelníctva. Vznikla tu Ľudová scéna mesta Žiliny s tým, že divadlo už nebolo len pre

zvýhodnené skupiny Žilinčanov ale aj pre obyčajných ľudí. Otváracie predstavenie -

Ivan Stodola „Marína Havranová“ – sa uskutočnilo 4. septembra 1948 v

Reprezentačnom dome.70

V roku 1949 prevzala Ľudová scéna mesta Žiliny (Krajové

divadlo pracujúcich) bábkové divadlo. Bábková scéna pod názvom „Radosť“ začala

svoju činnosť v sále bývalej synagógy71

v roku 1950.72

Keďže v tomto spolunažívaní

medzi bábkovou scénou a Krajovým divadlom pracujúcich vznikla nespokojnosť, tak

1. apríla 1961 sa bábkový súbor osamostatnil a vzniklo Bábkové divadlo Žilina.

Rozvoj osvetovo-kultúrnej činnosti nastal aj začiatkom februára 1952, keď sa Rada

Krajského národného výboru v Žiline uzniesla zriadiť Krajskú ľudovú knižnicu

a zároveň chcela zabezpečiť pre knižnicu vhodné priestory. Základom knižného fondu

68

PFLIEGEL – KRUŠINKSKÝ, ref. 11, s. 51. 69

BRANICKÝ, Milan. Dopravná štruktúra žilinského okresu. In Vlastivedný zborník Považia 14. Žilina:

Považské múzeum, 1980, s. 72. 70

RACKO, ref. 25, s. 221. 71

Po roku 1960 slúžila ako aula Vysokej školy dopravy a spojov. Neskôr tu bolo kino Centrum. 72

RACKO, ref. 25, s. 223.

31

sa stal celý fond bývalej mestskej knižnice. Realizácia uznesenia krajského národného

výboru stroskotala na priestoroch. Knižný fond bol uložený v jednej miestnosti v dome

osvety, kde boli knihy položené na zemi. A tak koncom roka 1954 získala krajská

knižnica 5 miestnosti v hoteli Slovan. Knižnica začala pracovať 7. januára 1955.73

Tá

bola u Žilinčanov veľmi obľúbená. Dospelí a mládež mali samostatné čitárne s voľným

výberom kníh, pre dospelých v nej bolo k dispozícií aj 60 druhov časopisov. Pre

verejnosť bola prístupná denne od 14. do 19. hodiny, čitáreň bola otvorená až desať

hodín – od 10. do 20. hodiny. Prvý rok navštevovalo krajskú knižnicu s takmer 22 tisíc

zväzkami kníh už vyše 3000 čitateľov. Knižnica mala veľký úspech, dokonca jej

Povereníctvo školstva a kultúry udelilo čestné uznanie v rámci celoštátnej súťaže

„Budujeme vzornú ľudovú knižnicu“.

Neskôr boli otvorené v meste ďalšie pobočky v dôsledku rozsahu a rozvoja mesta

a to v roku 1957 v Budatíne a 1959 na Studničkách. Tu bola zriadená zmiešaná

požičovňa pre deti i dospelých, príručný študijný fond slovníkov, encyklopédií,

niekoľko 100 druhov našich aj zahraničných novín a časopisov a veľká, moderne

zriadená čitáreň. Stretávali sa tu mladí žilinskí autori a aj nadšenci divadielka poézie.

V knižnici bola hudobná skriňa, fonotéka a televízia, ktorá bola využívaná najmä vo

večerných hodinách, keďže v tom čase bolo málo domácnosti vybavených

televízorom.74

K rozvoju kultúrnej činnosti v meste prispelo aj Považské múzeum, ktorého sídlom

sa od roku 1956 stal Budatínsky zámok nachádzajúci sa v časti zvanej Budatín

v blízkosti sútoku Váhu a Kysuce. Jeho posledným majiteľom bol Gejza Čáky, ktorý tu

uskutočnil v rokoch 1920 – 1922 rekonštrukciu, na základe ktorej dostal zámok súčasnú

podobu. Čákyho rod vlastnil zámok do roku 1945. V tomto roku po prechode frontovej

línie bol vyrabovaný občanmi a stal sa majetkom štátu.75

Od roku 1956 tu sídli

Považské múzeum so stálou expozíciou drotárskeho umenia, dejín Žiliny

a archeológie.76

Zámok je zložený z vlastnej budovy so štvorposchodovou valcovitou

vežou, ktorá je jeho najstaršou časťou, potom z predhradia a historického parku. So

svojou bohatou históriou sa zaraďuje medzi architektonické skvosty Žiliny. V minulosti

73

KLAPITOVÁ, ref. 24, s. 57. 74

KLAPITOVÁ, ref. 24, s. 58. 75



32

patril medzi vodné hrady, ktoré boli chránené tokom riek a vodnými priekopami.77

V súčasnosti bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

V roku 1958 sa začalo stavať stredisko kultúrneho a spoločenského života mesta –

budova Domu odborov podľa projektu žilinského architekta Ferdinanda Čapku. Otvorili

ho v máji 1963. Stavba pozostáva z estrádnej haly, veľkej scény, ktorá bola zároveň aj

kinosálou, malej scény a z radu klubových miestnosti pre výstavné, konferenčné,

prednáškové a spoločenské účely.78

V roku 1976 vznikla Považská galéria odčlenením od Považského múzea a galérie.

Galéria bola umiestnená v budove bývalého Uhorského kráľovského pohraničného

policajného kapitána v Žiline. Jej autorom bol budapeštiansky architekt Karol Koch.

V budove bola pre verejnosť sprístupnená stála expozícia Slovenské výtvarné umenie

prvej polovice 20. storočia. Od roku 1987 bola novšia časť galérie umiestnená

v priestoroch bývalého jezuitského kláštora, neskôr biskupského sirotinca. V tejto časti

galérie bola stála expozícia národného umelca, akademického sochára, rodáka z Rajca

prof. Rudolfa Pribiša.79

1.3.8 Územnosprávna reorganizácia a jej dopad na mesto

Štruktúra aparátu krajských a okresných výborov KSS bola zmenšenou kópiou

aparátu ústredného sekretariátu. Stranícky aparát pokrýval celé územie Slovenska,

všetko riadil a ovládal až do konca vládnutia štátostrany, čiže do roku 1989.

V roku 1960 bolo nové územnosprávne usporiadanie Československa, na základe

ktorého bolo Slovensko rozdelené na tri kraje: Západoslovenský, Stredoslovenský

a Východoslovenský. Znížil sa aj počet okresov. V rámci reorganizácie bol zrušený

Krajský národný výbor v Žiline a mesto sa tak dostalo na vyše tridsať rokov pod

Stredoslovenský kraj.80

Po zrušení kraja došlo k stagnácii v rozvoji mesta, význam mesta

bol zo strany vtedajšieho štátu úmyselne potláčaný.

Tieto zmeny sa dotkli aj kultúry, vzdelania, dopravy a športu v Žiline. Dňa 1. júla

1960 podal Odbor školstva a kultúry Rade Okresného národného výboru v Žiline návrh

na zriadenie okresnej ľudovej knižnice. V dôsledku zmien bola krajská knižnica

premenovaná na Okresnú ľudovú knižnicu, pričom krajská pôsobnosť jej ostala do roku

1964. Ďalej pôvodná pobočka v hoteli Slovan bola premiestnená aj s knižným fondom

77


KRUŠINSKÝ, Gustáv. Žilina prechádzka mestom. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 1986, s. 24. 79


Žilinský kraj bol obnovený v júli 1996 zákonom NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom

usporiadaní Slovenskej republiky.

33

do hotela Astória, ktorý bol jej hlavné pracovisko – Ústredie. V Astórii bolo Ústredie

umiestnené do roku 1986, kedy bolo presťahované v zredukovanej podobe do

náhradných, ale nevyhovujúcich priestorov v Považskej galérii umenia.81

Veľký

význam malo sprístupnenie pobočky na Hlinách v septembri 1960, ako prvej knižnice

na novom, rozrastajúcom sídlisku, ktorá sa postupne stala jednou z nosných pobočiek

knižnice. Počet pobočiek knižnice sa postupne zvyšoval, čím sa žilinská okresná

knižnica postupne prepracovala k druhému najvyššiemu počtu pobočiek na Slovensku,

ale bez centrálnej knižnice.82

Na základe reorganizácie krajské podniky ČSAD zanikli. Namiesto nich vznikli

nové „okresné“ podniky ČSAD83

, kde bola od 1. januára 1963 začlenená aj žilinská

MHD. Tento podnik s pôsobnosťou pre okres Žilina zanikol 1. mája 1963. Ďalej bola

MHD Žilina riadená z centra krajského podniku ČSAD z Banskej Bystrice.84

Územnosprávna reorganizácia sa dotkla i športu. V roku 1953 bol založený v Žiline

Krajský výbor pre telesnú výchovu a šport a Okresný výbor pre telesnú výchovu a šport.

V dňoch 3. – 4. marca 1957 sa Jednotná telovýchovná organizácia Sokol zmenila na

Československý zväz telesnej výchovy a ako medzičlánky vytvorila krajské a okresné

výbory. Krajský výbor Československého zväzu telesnej výchovy pracoval v Žiline do

roku 1960, pretože Žilina v súvislosti s územnosprávnou reorganizáciou prestala byť

krajským mestom. Odvtedy v meste pôsobil len Okresný výbor Československého

zväzu telesnej výchovy.

1.3.9 Výstavba mesta po roku 1968

Na jar tohto roku bola zrušená cenzúra tlače, garantované občianske a ľudské práva

ľudí. V rozvoji mesta nastalo oživenie pri výstavbe priemyslu, bytov, komunikácii,

v oblasti školstva i kultúry.

V roku 1970 sa začala výstavba sídliska Vlčince, v roku 1979 Soliniek a v roku

1989 Hájika. Pribudli i nové rodinné domy na Bôriku a v okrajových častiach mesta.

K mestu boli pričlenené niektoré susedné obce.

V osemdesiatich rokoch dôsledná kontrola a obmedzenie nekontrolovateľných

príjmov v niektorých športoch viedlo k poklesu výkonnosti. Veľké finančné prostriedky

si vyžadovalo realizovanie viacúčelových športových hál, ale aj mnohé rekonštrukcie na

81

KLAPITOVÁ, ref. 24, s. 58 – 59. 82

Priestory pre vedenie knižnice sa podarilo získať až v roku 1994. 83

ŠIMKO, ref. 26, s. 9. 84


34

športoviskách, vybudovaných v predchádzajúcom období. V Žiline bola postavená na

Veľkom diele viacúčelová športová hala, naproti tomu rozostavaný Športový areál SNP

nedokončili. V tomto období aj napriek uvedeným skutočnostiam športový život

v Žiline pokračoval a vznikli tu telovýchovné jednoty ako: Sevak, Mladosť, Ferona,

Solinky, Stavopodnik, Datasystém, Benzinol, Hliny VII., Hydinárne a Gymnázium

Veľká okružná.85

V rokoch 1980 – 1986 bola v meste vybudovaná športová hala, ktorej stavba je

v strednej Európe ojedinelá. Na jej projekte pracovali architekti Ľudovít Kupkovič

a Andrej Bašista. Drevená hala má kruhový pôdorys a drevené oblúky bez podpory s

rozpätím 105 metrov. Hracia plocha haly dosahuje 4500 s kapacitou hľadiska 2000

miest na sedenie s možnosťou rozšíriť ju na 6000 miest. V hale sa konali viaceré

významné športové podujatia európskeho až svetového významu. V septembri 1986 sa

tu uskutočnila časť jubilejných X. majstrovstiev sveta vo volejbale žien. Bol to prvý

svetový šampionát na území Žiliny.86

1.3.10 Koniec revolučného roku 1989

V roku 1989 aj v našom meste vyšli najavo nedostatky komunistického režimu. Od

21. novembra 1989 na bývalom námestí V. I. Lenina sa uskutočnili niekoľkotisícové

manifestácie žilinských študentov, obyvateľov Žiliny a jej okolia. Vyvrcholením

manifestácie bol pondelok 27. novembra 1989, kedy sa uskutočnil dvojhodinový

manifestačný štrajk. Približne 22 tisíc ľudí sa opäť stretlo na Leninovom námestí

a štrajkovali formou otvoreného dialógu. Zúčastnili sa ho jednotlivci, zástupcovia

robotníkov, učiteľov, študentov a umelcov požadujúci demokratické zmeny v Česko –

Slovensku.87

Obdobie po roku 1989 malo pre Žilinu zásadný význam, pretože mesto sa opäť

začalo prudko rozvíjať. Demokratické premeny sa odrazili na nasledujúcom období

búrlivého rozvoja mesta, kedy sa Žilina stáva samosprávnym celkom na čele

s primátorom a mestským úradom.

Žilina sa v 20. storočí osvedčila ako významné mesto. Boli to časy, ktoré boli pre

Slovákov a nielen pre nich mimoriadne ťažké. Ale aj napriek tomu sa v tomto období

položili základy pre súčasnú architektúru, vzdelanie, kultúru, dopravu a šport v meste.

Po roku 1990 sa začala transformácia všetkých oblastí nášho života. V doprave bol

85

BUČKA, ref. 28, s. 24 – 25. 86

PRIKRYL – ŠTANSKÝ, ref. 12, s. 96. 87

Cieľ, 30. 11. 1989, b. s., Kronika uplynulých dní.

35

vybudovaný nový dopravný systém – trolejbusová doprava, ktorá má pre Žilinčanov

veľký význam. V prvotnom význame rieši dopravné problémy mesta a okrem toho má

aj podstatný ekologický a environmentálny zmysel.

Čo sa týka historických pamiatok, mesto sa začalo starať o ich úpravu

a rekonštrukciu. Tiež kladie dôraz na obnovu duchovnej a kultúrnej oblasti, ktoré majú

pre mesto veľký význam. Podporuje činnosť Matice slovenskej, napomáha kultúrnym,

cirkevným a spoločenským podujatiam. Vo sfére kultúry v Žiline pôsobí

s medzinárodným významom Štátny komorný orchester. Ďalej sú to súbory, medzi

ktoré zaraďujeme napr. Žilinský zmiešaný spevokol, folklórny súbor Rozsutec, Stavbár,

Odborárik a mnoho iných, ktoré reprezentujú Žilinu doma i v zahraničí. Významnou

kultúrnou inštitúciou v meste je aj mestské divadlo a Bábkové divadlo. Potom tu máme

Považskú galériu umenia s výstavou umeleckých diel autorov z okolia Žiliny, ale aj zo

zahraničia a Považské múzeum s drotárskou expozíciou, expozíciou dejín nášho mesta

a archeológie.88

V oblasti školstva je najvýznamnejšia Vysoká škola dopravy a spojov – Žilinská

univerzita. V súčasnosti jej zameranie nie je už len na dopravu a spoje, ale aj na mnoho

ďalších smerov ako napr. informatika a prírodné vedy. V Žiline sa nachádza tiež

konzervatórium s celoslovenským významom, jazyková škola a Základná umelecká

škola Ladislava Árvaya. Vzrástol i počet gymnázií, základných, stredných odborných

škôl a učilišti.

V súčasnosti medzi najúspešnejšie športy v Žiline patrí futbal (MŠK), hokej

(MsHK), volejbal (muži ŠK Stavbár, ženy VK Slávia ŽU), basketbal (muži BK

Váhostav, ženy BK Lokomotíva). V predchádzajúcich sezónach bol zaznamenaný

vzostup žilinských futbalistov. Svedčia o tom víťazstva MŠK Žilina v najvyšších

slovenských súťažiach. Ako víťazné mužstvo odohral viacero zápasov v predkolách

Ligy majstrov či pohára UEFA.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky význam mesta zásadne stúpol.

V súčasnosti, keď je Žilina opäť krajom, znamená to nový impulz pre jej rozvoj a novú

príležitosť pre mesto a jej obyvateľov.

88

ŠIMKO, ref. 1, s. 35 – 36.

36

2 PROJEKT VYUČOVACEJ HODINY

V prvej kapitole mojej práce som uviedla teoretické poznatky z regionálnych dejín

v Žiline, pričom som sa zamerala na vývoj kultúry, vzdelania, dopravy a mestský život

v Žiline v 20. storočí. Vychádzajúc z tejto kapitoly som si pripravila projekt vyučovacej

hodiny, ktorý pozostáva z dvoch častí. Prvú časť tvorí manuál vyučovacej hodiny a

druhá časť je prezentácia s výkladom ako didaktická pomôcka pre učiteľov ale aj pre

žiakov.

2.1 Manuál vyučovacej hodiny

Keďže v súčasnosti je potrebné hľadať neustále nové a efektívnejšie metódy

a formy vyučovania, spôsoby ako čo najlepšie motivovať žiaka k práci a adekvátnym

výsledkom, tak ponúkam manuál, ktorý by mal uľahčiť vyučovanie regionálnych dejín

v 3. ročníku na gymnáziách. Manuál by mal slúžiť ako jedna z možných učebných

pomôcok s námetmi na prácu učiteľa na hodine dejepisu. Prezentovaný metodický

materiál nie je ohraničený, t. j. konečná podoba vyučovacej hodiny sa môže dotvárať

podľa potreby, podľa skupiny žiakov, podľa veku a pod. Prípadne sa môže využiť časť

mojej práce v rámci inej hodiny, ako je dejepis.

Pre zvýšenie efektívnosti vyučovacieho procesu som sa rozhodla použiť didaktickú

pomôcku – prezentáciu vytvorenú v programe PowerPoint 2007, ktorá bude použitá

priamo na hodine v réžii učiteľa. Táto učebná pomôcka vo vyučovaní súvisí najmä

s didaktickou zásadou názornosti. Vo vyučovacom procese je dôležité, aby sme pôsobili

na viacero zmyslov žiakov, pretože každý žiak je jedinečný a má svoj individuálny štýl

učenia. Jeden si lepšie zapamätá, keď sú informácie prezentované v slovnej podobe,

druhý v písanej. Iní žiaci, u ktorých dominuje priestorová inteligencia, si lepšie

zapamätajú nové informácie, keď je výklad učiteľa sprevádzaný obrázkami. Každý

učiteľ by mal rešpektovať tieto individuálne učebné štýly žiakov, pričom žiaci dosahujú

lepšie výsledky nielen v oblasti vedomosti a zručnosti, ale aj zvyšuje sa tým chuť

žiakov do práce na hodine.

Následne prejdem k štruktúre vyučovacej hodiny. V úvode vyučovacej hodiny by

sa mala splniť organizačná časť, t. j. skontrolovať dochádzku žiakov, či majú všetky

potrebné pomôcky na hodinu, skontrolovať domácu úlohu, atď. Potom nasleduje

oboznámenie sa s témou a cieľmi hodiny. Témou vyučovacej hodiny sú „Regionálne

dejiny v školskej praxi – Žilina“ s upriamením sa na „Vývin kultúry, vzdelania

37

a mestský život v Žiline v 20. storočí“. Môj model hodiny je zameraný na sprístupnenie

nových a zrekapitulovanie už nadobudnutých poznatkov z regionálnych dejín Žiliny s

dôrazom na vývin kultúry, vzdelania a športu v 20. storočí. Hlavnými výchovno-

vzdelávacími cieľmi hodiny sú:

- poskytnúť vedomosti o regionálnych dejinách mesta Žilina v 20. storočí, čiže dať

do pozornosti miesta, budovy, osobnosti, činnosti, ktorým sa ľudia venovali a kam

chodili vo svojom voľnom čase,

- zdôrazniť vplyv kultúry, vzdelania, dopravy a športu na rozvoj Žiliny v priebehu

20. storočia,

- pochopiť dôležitosť týchto pamiatok pre históriu nášho kraja ako aj celého

Slovenska,

- prebudiť hrdosť na dejiny a kultúru mesta Žilina,

- viesť k vytvoreniu vlastného názoru na predloženú tému.

V ďalšej časti hodiny sa zameriam na motiváciu, pričom správna motivácia je

základom aktívnej činnosti žiaka a mala by sa prelínať celým vyučovacím procesom.

Učiteľ by sa mal usilovať žiaka na činnosť motivovať a vzbudiť uňho záujem napr.

prostredníctvom riešenia nejakého problému alebo motivačným rozhovorom. Takou

vstupnou motiváciou je napr. dialóg medzi učiteľom a žiakom, pričom učiteľ by mal

aktivizovať ich poznatky, skúsenosti a zážitky otázkami typu: Čo viete o histórii Žiliny?

Koho, čo vidíme na obrázkoch? Mali ste možnosť dozvedieť sa niečo o objektoch,

osobách z okolia Žiliny prostredníctvom kníh alebo od príbuzných, známych? Učiteľ

využíva vstupnú motiváciu, aby rozhovorom prebudil záujem o nové učivo. V rámci

hodiny sú dôležité priebežné motivačné metódy, ktoré rôznymi vstupmi udržiavajú

pozornosť a záujem žiakov o učivo.

Keď som už žiakov motivovala, môžem prejsť k výkladu nového učiva. V mojom

prípade bude výklad sprevádzaný prezentáciou, ktorú som si pripravila na uvedenú

tému. Prezentácia je zložená z viacerých častí:

1. Rozvoj dopravy v meste

2. História klubu MŠK Žilina

3. Zaujímavé stavby Žiliny

4. Múzea a galérie

5. Dejiny knižnice

6. Vzdelanie a prvé školy v Žiline

7. Pionierska organizácia v Žiline

38

8. Žilinské prvé máje

V každej časti som sa zamerala na rozvoj mesta v 20. storočí. V posledných dvoch

som opísala výchovnú organizáciu daného obdobia a žilinské prvé máje, o ktorých si

myslím, že málo žiakov pozná ich význam a pôvod. Výklad, ktorý som si pripravila ku

každej časti, je vložený v podkapitole s názvom „Prezentácia“.

Po výklade nového učiva prejdem k fixácii učiva. Na overenie, či žiaci správne

pochopili nové učivo, použijem metódu otázky a odpovede alebo dejepisnú hru

nadväzujúcu na danú tému.

Po zopakovaní prebratého učiva na záver hodiny zhodnotíme hodinu a zadáme

žiakom na upevnenie novej látky domácu úlohu.

Nasledovne odporúčam literatúru, ktorú som použila pri spracovaní môjho projektu

vyučovacej hodiny:

1. BUČKA, Peter. História Žiliny – Šport v Žiline v premenách 20. storočia. Žilina:

EDIS, 2006

2. KLAPITOVÁ, Veronika. Dejiny knižnice. In MRVA, Marián – ŠTANSKÝ, Peter.

Mesto Žilina v rokoch 1208 – 2008: Zborník z odbornej konferencie o kultúrnych

dejinách Žiliny. Žilina: b. v., 2008.

3. MRVA, Marián et al. Potulky starou Žilinou. Žilina: ARTIS OMNIS, 2010.

4. OKÁNIKOVÁ, Mária. Z histórie školstva v Žiline – Dievčenské gymnázium

v Žiline. In Vlastivedný zborník Považia 21. Žilina: b. v., 2002.

5. PFIEGEL, Miroslav – KRUŠINSKÝ, Gustáv. Premeny Žiliny. Žilina:

Vydavateľstvo Osveta, 1990.

6. PRIKRYL, Ľubomír – ŠTANSKÝ, Peter. Mesto Žilina. Žilina: Danubiapress,

1997.

7. ŠIMKO, Peter. Žilina – Dejiny mestskej hromadnej dopravy. Žiliny: Považské

múzeum, 2009.

39

2.2 Prezentácia

Obr. 1 Tatra 24

Obr. 4 Ikarus 630

Obr. 7 Karosa ŠM 11

Obr. 2 Škoda 656

Obr. 5 Tatra

Obr. 8 Škoda 706 RTO

Obr. 3 706 RO

Obr. 6 Praga RND

Obr. 9 706 RT

Obr. č. 1 - 9 Prvé autobusy v Žiline [snímka č. 1]

Prvé autobusové linky na území Žiliny vznikali v medzivojnovom období. Tie

prevádzkovali súkromní dopravcovia - koncesovaní živnostníci. V roku 1923 bola

udelená Jozefovi Miškovičovi prvá koncesia na pravidelnú hromadnú dopravu osôb,

a to na linku Žilina – Terchová.

Po roku 1945 sa dopravy dotklo poštátnenie súkromného sektora, kedy podnik ČSD

dostal kompetenciu v ľubovoľnom čase bez príčiny navrhnúť zrušenie ktorejkoľvek

dopravnej koncesie a prebrať ju.

Na základe Ústavy ČSR z 9. mája 1948 bola pravidelná cestná doprava znárodnená

a súčasne bol zriadený národný podnik ČSAD, ktorý prevzal ČSD a súkromnú

pravidelnú automobilovú dopravu.

V roku 1949 vznikla v súvislosti s nárastom počtu obyvateľstva mestská hromadná

doprava. Pravidelná mestská doprava začala v októbri prostredníctvom takmer 20-

ročných autobusov, ktoré boli odkúpené od Dopravných komunálnych podnikov z

Prahy. Pre opotrebovaný stav dopravných prostriedkov bola ich prevádzka a oprava

nákladná. Medzi dovezenými autobusmi boli aj Škoda 656 a Tatra 24, ktorou sa

slávnostne otvorila doprava v meste. Dopravný prostriedok s rýchlosťou 45 km/h

40

prepravoval 55 osôb a z toho 24 sediacich. Prvá jazda sa uskutočnila dňa 28. októbra

1949 na Mariánskom námestí pred radnicou.

Je nutné spomenúť, že pred druhou svetovou vojnou jednotlivé typy autobusov

vyrábali v malých sériách. Pretože boli série malé a podvozky, karosérie sa zväčša

vyrábali zvlášť u rozdielnych firiem, tak každá séria sa od seba odlišovala. Čiže niekedy

býva zložité predpokladať, ako vyzeral niektorý konkrétny autobus.

Postupom času bola autobusová doprava posilnená novými vozidlami, medzi

ktorými boli: Škoda 706 RO, Praga RND a príves Karosa D4.

V roku 1960 sa uskutočnila reorganizácia územnosprávneho usporiadania

Československa, v rámci ktorej na Slovensku vznikli Západoslovenský,

Stredoslovenský a Východoslovenský kraj a znížil sa aj počet okresov. Krajské podniky

ČSAD zanikli a vznikli okresné podniky ČSAD.

Vozidla ČSAD boli používané i v nákladnej doprave. Zabezpečovali zásobovanie

mliekom, mliečnymi výrobkami, zeleninou, ovocím, pivom a nealkoholickými nápojmi.

Boli nimi dovážané technické plyny, kyslík pre nemocnice, atď.

S nárastom počtu obyvateľstva a motorových vozidiel sa začala výstavba estakády,

ktorá tesne obchádza centrum Žiliny. Jej výstavba bola rozplánovaná na tri etapy. Prvá

etapa prebiehala v rokoch 1974 – 1978 a zahŕňala výstavbu križovatky Estakáda od

Kragujevskej ulice po križovatku s Rázusovou ulicou. Druhá etapa prebiehala v rokoch

1980 – 1983, kedy postavili cestný úsek od križovatky s Rázusovou ulicou po kruhovú

križovatku Rondel. Tretia etapa prebiehala v rokoch 1986 – 1990 od križovatky Rondel

po Košickú ulicu v dĺžke 3,5 km. Komunikácia bola v úrovni Hlín zahĺbená pod úroveň

povrchu, aby hluk a splodiny z premávky nenarúšali obytnú zónu.

41

Obr. 10 Futbalový majster Slovenska ŠK Žilina v roku 1928

Obr. 11 Futbalové mužstvo ŠK Žilina v ročníku 1946 /1947

Obr. 14 Všešportový štadión v Žiline

Obr. 12 Futbalové mužstvo ZVL Žilina v ročníku v ročníku 1971/1972

Obr. 13 Symbol

MŠK

Obr. č. 10 – 14 História klubu MŠK Žilina [snímka č. 2]

Vznik Československej republiky sa kladne odrazil aj v oblasti telesnej kultúry.

V tomto období prenášalo vyspelé české telovýchovne a športové hnutie pôsobnosť

svojich organizácií na Slovensko, čím vznikla pestrá paleta telovýchovných športových,

turistických a skautských organizácií. V roku 1919 krúžok žilinských športovcov, ktorý

vznikol 20. júna 1909, bol premenovaný na Športový klub Žilina. Pri jeho zrode okrem

iných stáli gymnázisti reálky, organizátori telovýchovy Folkman, Klein, Lipner,

Ďurčanský, Mórvic, Oerdorf, Mekyňa, Adamko, Gieger a Scheer, ktorý v rámci

športových hier začali hrať hru príbuznú futbalu. Prvým predsedom športového klubu sa

stal jeden z dlhoročných aktívnych hráčov Dr. Emil Klein. Futbal sa zaraďuje v Žiline

k športom s najdlhšou tradíciou a patrí medzi obľúbené športy medzi obyvateľmi. Počas

svojej existencie prešiel 7-násobnou zmenou názvu:

- 1908-1919 – „Krúžok žilinských športovcov“

- 1919-1948 – ŠK Žilina

- 1949- 1953 – Sokol Slovena Žilina

- 1953-1956 – TJ Iskra Žilina

- 1956-1963 – TJ Dynamo Žilina

- 1963- 1967 – TJ Jednota Žilina

42

- 1967-1989 – ŠK Žilina

Prví futbalisti sa združovali z radov študentov žilinskej reálky, zamestnancov

„Hungárie“ a „Súkenky“. Ich prvými ihriskami boli nezastavané priestory dnešnej štvrte

Malá Praha, pri cintoríne a neskôr na Strelnici. Najskôr sa hrávalo na trávnatej ploche

s dvoma bránami. V roku 1925 narušila činnosť oddielu veľká povodeň a to bol impulz

k úprave a výstavbe drevenej tribúny.

Medzi prvé úspechy športového klubu patrili získanie titulu majstra

Stredoslovenskej futbalovej župy v roku 1924.

V období 1939 – 1945 dosahoval ŠK Žilina striedavé úspechy a dokonca v roku

1940 – 1941 bojoval v jarnom kole o záchranu. V tomto období zabezpečovali

funkcionári ŠK Žilina, na čele s Vojtom Závodským, organizačnú a hospodársku

prípravu na začatie výstavby športového štadióna. Premiérový zápas sa na novom

trávniku štadióna hral 10. októbra 1941.

Po obnovení Československa sa realizovala úprava počtu žúp, na základe ktorej

bola Žilina začlenená do Považskej župy. Majstrovstvá župy vo futbale sa hrali ako

oblastné divízie súťaže, kde Žilinu zastupovali ŠK Závodie, ŠK Celulóza, ŠK Slovan

a ŠK Železničiar. V lete 1945 sa družstvo ŠK Žilina dostalo do Československej

futbalovej ligy. Tu hralo aj v nasledujúcich ročníkoch. V súlade so zmenami

v územnosprávnom členení, platnými od roku 1949, sa uskutočnili zmeny v systéme

futbalových súťaží. Celoštátnu ligu nahradili celoštátne majstrovstvá, kde ŠK Žilina sa

na nich zúčastnila pod novým názvom Sokol Slovena. V roku 1953 po ďalšej

reorganizácii telovýchovy došlo v oblasti futbalu k administratívnym zásahom, na

základe ktorých prišli niektoré mužstvá bez ohľadu na predošlé výsledky o účasť na

celoštátnych majstrovstvách. Medzi nimi bol aj Sokol Slovena Žilina. V ďalšej sezóne

už pod menom Iskra Slovena Žilina začínalo družstvo v skupine „ B“ celoštátnej

moravsko-slovenskej súťaže. Administratívny systém vedenia telovýchovy sa stal

predmetom kritiky a tak sa v roku 1956 rozhodlo pre návrat k systému Jednotnej

dobrovoľnej telovýchovnej organizácie. V tom roku vo futbale nastala zmena systému

najvyšších súťaží. Majstrovstvá krajiny vystriedala 1. liga a celoštátnu súťaž 2. liga.

Družstvo Iskry Slovena Žilina sa zúčastnilo 1. ligy, no už v prvom ročníku muselo

bojovať o záchranu. Toto sa riešilo zlúčením s telovýchovnou jednotou Dynamo, no ani

to nepomohlo a družstvo pod názvom Dynamo zostúpilo do „B“ skupiny 2. ligy.

Neskôr účasť v 2. lige, kde družstvo štartovalo pod názvom Jednota Žilina, sa pretiahla

na tri sezóny. Nastávajúce obdobie bolo pre toto družstvo stabilné. Dvanásť sezón od

43

roku 1968 už pod názvom ZVL Žilina hralo v 1. lige. V ďalšom období až do zániku

Československa hralo družstvo ZVL Žilina v Slovenskej národnej futbalovej lige, ktorá

od sezóny 1977/1978 nahradila 2. ligu. Od roku 1989 ZVL Žilina vystupovala pod

názvom ŠK Žilina.

Prvé ženské futbalové družstvo v Žiline bolo založené v roku 1971, len krátko po

vzniku Slovenského zväzu ženského futbalu. Zakladateľom a trénerom ženskej zložky

bol E. Kováčik. V roku 1974 bola administratívnym zásahom telovýchovná jednota

Cieľ zrušená, pod ktorou ženský oddiel vykonával svoju činnosť. Oddiel stratil aj

svojho trénera a to znamenalo ukončenie oddielu.

Obr. 15 Národné divadlo a Katolícky dom

Obr. 18 Národné divadlo

Obr. 19 Paľova búda

Obr. 16 Synagóga

Obr. 17 Mestské divadlo

Obr. 20 Grand BioUniversum

Obr. č. 15 – 20 Zaujímavé stavby Žiliny [snímka č. 3]

V meste sa môžeme stretnúť s viacerými architektonickými slohmi,

prostredníctvom ktorých sa dozvedáme o minulosti nášho mesta a životnom štýle ľudí

danej doby. Môžeme tu nájsť pamiatky renesancie (Burianová veža), baroka (kostol sv.

Barbory, kláštor františkánov a kráľovská colnica so samostatnou kaplnkou), secesie

(Rosenfeldov palác a reálka), ale aj prelínanie sa viacerých slohov od románskeho cez

gotiku po renesanciu (farský kostol). Z obdobia 20. storočia sa zachovalo v meste veľa

architektonických pamiatok, ktoré majú nielen regionálny, ale aj stredoeurópsky

44

význam. Zaraďujeme sem stavby neoklasicizmu (Katolícky dom s Národným

divadlom), modernizmu (finančný palác), či ojedinelý pamätník funkcionalistickej

architektúry s uplatnením maurských prvkov (synagóga) a drevenej architektúry

(Paľova búda).

Ďalej sem patrí: Grand Bio Universum - Budova postavená v roku 1921 je

významným dielom secesnej architektúry v historickom jadre Žiliny. Jej projektantom

bol Ing. Szkely a postavil ju podnik Ľudvika Kanturka. Stavba slúžila ako divadlo

a zároveň kino. Do dejín našej kinematografie sa nezmazateľne zapísala premiérou

prvého slovenského hraného filmu Jánošík, ktorý bol nakrútený v roku 1921 americko-

slovenskou TATRA- film corporation z Chicaga. Film bol natočený podľa scenára J.

Žaka – Marušiaka, v réžii J. Siakeľa a v hlavnej úlohe s T. Pištekom.

V roku 1949 bola budova poštátnená a premenovaná na kino Fatra. 1. januára 1974

vznikol Štátny komorný orchester, pred tým Symfonický orchester mesta Žilina (1959-

1974). Štátny komorný orchester prebral v roku 1983 budovu kina už pod názvom Dom

umenia Fatra. Budova sa tiež stala kultúrnou pamiatkou. V rokoch 1983-1988 bola

realizovaná rekonštrukcia spolu so stavbou nového orgánu. V januári 1989 sa

uskutočnil prvý slávnostný koncert a bola odhalená tiež busta osoby, ktorá sa pričinila

o vznik tohto hudobného objektu, busta Jána Cikkera.

Paľova búda – Jednoposchodová drevená budova so švajčiarskym štýlom bola

kedysi obľúbenou výletnou reštauráciou v priestore lesoparku Chrasť. Secesný objekt

s vežičkami a terasou dal postaviť hotelier Pavol Folkmann v roku 1925. Jej priestory sa

využívali ako zábavný podnik a pohostinstvo do roku 1939. Potom ju odkúpila

Kongregácia dcér sv. Františka z Assisi. Neskôr v čase totality – v päťdesiatych rokoch

– prevzal objekt Okresný ústav národného zdravia v Žiline a založili tu sociálny ústav

pre mentálne zaostalé ženy. Od roku 1980 vlastníctvo budovy získala Vysoká škola

dopravy a spojov. Odvtedy tu bola časť vojenskej katedry. Neskôr sa z nej stal Klub

vysokoškolských pracovníkov a pedagógov.

Katolícky dom s Národným divadlom – Ako reprezentačná budova bol

vybudovaný v štýle neoklasicizmu v rokoch 1925 – 1926. Autorom jeho projektu bol

žilinský architekt Stanislav Koníček. Na štíte fasády budovy je situovaný slovenský

dvojkríž s plastikami dvoch orlov. Nad vchodom sú sochy dvoch žien, ktoré

symbolizujú hudobné a divadelné umenie. V divadle vystupovala aj činohra

Slovenského národného divadla z Bratislavy, viedenský česko-slovenský spevokol

Lumír. V roku 1927 (rok po premiére v Bratislave) sa v ňom uskutočnilo hudobné

45

podujatie mimoriadneho významu – predviedli tu oratórium „Svätá Ľudmila“ od

Antonína Dvořáka.

Ďalej na budove je pamätná tabuľa žilinského rodáka, národného buditeľa Juraja

Tvrdého. 6. októbra 1938 tu Hlinková slovenská ľudová strana a sedem ďalších strán

podpísali Žilinskú dohodu, ktorá požadovala autonómiu Slovenska v rámci Česko-

Slovenskej republiky. Autonómia bola vyhlásená z balkóna Katolíckeho domu Dr.

Jozefom Tisom.

V budove Katolíckeho domu mala sídlo aj katolícka telovýchovná jednota Orol

a tiež Zväz slovenských železničiarov. Bola tu aj reštaurácia a kaviareň. V roku 1939

dostali budovu školské sestry sv. Františka a od tohto roku do 1945 tu bola umiestnená

Rímskokatolícka dievčenská meštianska škola a základná škola, neskôr pedagogická

škola.

V Národnom divadle sídlilo i kino Česko-Slovenského červeného kríža Bio

Humanitas. Od roku 1961 obidve budovy využívala Vysoká škola dopravy a spojov. Po

roku 1989 sa budova opäť dostala do rúk rehoľných sestier a neskôr tu vzniklo

Gymnázium svätého Františka z Assisi.

Synagóga – Potreba vybudovať novšiu a väčšiu synagógu súvisela s rozširovaním

židovskej komunity v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Budovu postavili v rokoch 1929-

1931 na mieste, kde stála pred tým pôvodná synagóga židovského spoločenstva. Projekt

mal na starosti významný európsky architekt Peter Behrens z Berlína. Táto

funkcionalistická budova s maurskými prvkami je zaraďovaná k jedinečným stavebným

pamiatkam aj z celoslovenského hľadiska.

Neskôr sa budova prenajímala rôznym inštitúciám. Po druhej svetovej vojne tu

sídlil Park kultúry a oddychu. Od roku 1949 tu mala Ľudová scéna mesta Žilina

ochotnícke bábkové divadlo, ktoré pod menom Radosť hrávalo v upravenej sále. Po

roku 1960 tu bola aula Vysokej školy dopravy a spojov. Neskôr tu bolo Kino Centrum.

Mestské divadlo - Reprezentačný dom – Budova Reprezentačného domu bola

postavená v štýle talianskeho neoklasicizmu v rokoch 1942-1944. Projektantmi sa stali

architekti Otto Reicher, Ferdinand Čapka a František Eduard Bednárik.

Pôvodne sa v nej nachádzali kultúrne priestory, cirkevná škola a radná sieň. Od

roku 1950 bolo v budove divadlo pod rôznymi názvami:

- 1950- 1956 – Krajské divadlo

- 1956-1966 – Divadlo Petra Jilemnického

- 1967-1970 – divadlo sa stalo martinskou pobočkou Divadla SNP

46

Mestské divadlo vzniklo až v roku 1992 ako najmladšie profesionálne divadlo na

Slovensku. Pred tým tu ešte pôsobila Stredná všeobecno-vzdelávacia škola, neskôr

premenovaná na Gymnázium, potom Základná škola.

Vo vstupnej hale sú sochy štyroch priekopníkov slovenského divadelníctva Jána

Palárika - Beskydova, Gašpara Fejérpataky – Belopotocký, Jána Chalúpku a Ferka

Urbánka.

Obr. 21 Budatínsky zámok –Považské múzeum

Obr. 22 Považská galéria v súčasnosti

Obr. č. 21 - 22 Múzea a galérie [snímka č. 4]

Považské múzeum – Múzeum je zamerané na výskum a dokumentáciu na území

Žiliny a horného Považia. Bolo založené v roku 1936 s pomenovaním Múzeum Žiliny

a okolia. Od vtedy existovalo pod rôznymi názvami:

- 1941 – 1942 – Drotárske múzeum

- 1953 – Krajské múzeum

- 1960 – Považské múzeum a galéria

- 1976 – Považské múzeum

Sídlom múzea je od roku 1956 národná kultúrna pamiatka Budatínsky zámok.

Budatínsky zámok – Vznikol ako strážny hrad v 13. storočí. Posledným

majiteľom bol Gejza Čáky, ktorý ho vlastnil do roku 1945. Kvôli požiarom, ktoré tu

47

vypukli v minulosti, sa v rokoch 1921-1923 uskutočnila rekonštrukcia zámku. Zo

západného vyhoreného krídla bola ponechaná iba terasa. Úpravami v interiéri ho

prispôsobili na bývanie. Bol upravený i park. Po roku 1945 obývalo zámok vojsko.

Zámok sa skladá z vlastnej budovy a z predhradia. Vlastná budova má

štvorposchodovú vežu, okolo ktorej sú pristavené tri krídla zámku. Valcovitá veža

dosahuje výšku 20 m s priemerom 12 m. V minulosti slúžila ako kráľovská tridsiatkova

stanica, kde sa vyberalo mýto od kupcov.

Po prechode frontovej línie na jar v roku 1945 ho nekultúrni občania vyrabovali.

V tom istom roku sa stal majetkom štátu. V roku 1956 tu bolo situované Považské

múzeum so stálou expozíciou drotárskeho umenia, dejín Žiliny a archeológie. V jeho

priestore bol umiestnený tiež okresný archív.

Považská galéria – Vznikla 1. marca 1976 odčlenením od Považského múzea

a galérie so sídlom na Štefánikovej ulici v Žiline. V tomto roku tu boli sprístupnené dve

expozície. Prvou stálou expozíciou boli diela rodáka z Rajca, akademického sochára

Rudolfa Pribiša. Ten daroval galérii viac ako 160 diel. Druhú expozíciu tvorili diela

výtvarných umelcov žilinského regiónu a diela klasikov slovenského výtvarného

umenia 20. storočia. V roku 1979 sa tu uskutočnila i celoslovenská výstava kresby.

Ďalšia novšia časť Považskej galérie bola umiestnená v roku 1987 v zrenovovaných

priestoroch bývalého jezuitského kláštora, neskôr biskupského sirotinca. Tu bola

inštalovaná nová expozícia Rudolfa Pribiša. Neskôr táto časť galérie ukončila svoju

činnosť v tomto objekte a galéria pokračovala v aktivite už iba na Štefánikovej ulici.

48

Obr. 25 Pobočka na Bulvári

Obr. 23 Prvá budova Krajskej ľudovej knižnice

Obr. 26 Prvá samostatná budova Okresnej knižnice v

Žiline

Obr. 24 Pobočka Krajskej ľudovej knižnice, Studničky

Obr. č. 23 - 26 Dejiny knižnice [snímok č. 5]

Ku kultúrnemu rozvoju a vzdelanosti žilinskej spoločnosti prispela i mestská

knižnica. Kým sa dopracovala k súčasnej podobe, prešla dlhou a úmornou cestou.

Snahy o založenie verejnej knižnice v Žiline začali v roku 1924. Prvé priestory verejnej

knižnice bola miestnosť pri zasadacej sieni Mestského domu. Úrad dočasného

knihovníka prevzal profesor štátnej reálky Raymund Žižka. Základným fondom

knižnice bolo 202 viazaných a skatalogizovaných zväzkov, uložených do skríň, ktoré

dostala Žilina ako dar od Ministerstva školstva a národnej osvety.

Čitateľ platil zápisne jednu korunu a požičať si mohol naraz dve knihy. Knižnica

bola prístupná denne 1 hodinu, od 18. do 19. hodiny. Jej činnosť bola úspešná už

v prvom roku. V tomto čase mala Žilina 12 004 obyvateľov, z toho si knihy požičiavalo

250 čitateľov. 13. marca 1927 bola otvorená čitáreň pri mestskej knižnici sprístupnená

v čase od 18. do 21. hodiny s priemernou dennou návštevnosťou 30 – 70 čitateľov.

Prvým profesionálnym knihovníkom bol Andrej Hvizdák Podlučinský menovaný

v roku 1931. Vo funkcii knihovníka zotrval pätnásť rokov. V knižnici ročne pribúdalo

300 zväzkov a tak v roku 1941 knižný fond obsahoval 6390 kníh. V tomto roku mala už

takmer 800 čitateľov.

49

Počas existencie Slovenského štátu sa činnosť Mestskej verejnej knižnice dostala

do úzadia a jej činnosť sa nerozvíjala, len udržiavala. V tomto období sa z knižnice

vyraďovali knihy s tematikou česko-slovenskej vzájomnosti, čo zapríčinilo pokles

knižného fondu. Podiel na tom malo i nevrátenie vypožičaných kníh čitateľmi. Neskôr

bol knižný fond premiestnený do nevhodných priestorov na Pivovarskej ulici.

Na základe vládneho uznesenia z 22. apríla 1949 o presunoch pôsobností vo

verejnej správe z ústredných úradov na krajské národne výbory, Povereníctvo

informácií a osvety viacerými vyhláškami prenieslo správu verejných – vtedy ľudových

knižníc v sídlach okresov a krajov na okresné a krajské národné výbory. Rada

Krajského národného výboru v Žiline sa uzniesla v roku 1952 zriadiť Krajskú ľudovú

knižnicu. Základom knižného fondu sa stal celý fond bývalej mestskej knižnice.

Realizácia uznesenia sa uskutočnila až koncom roka 1954, kedy získala knižnica

priestory v hoteli Slovan. Knižnica tak začala pracovať v piatich miestnostiach 7.

januára 1955. Boli tu k dispozícii samostatné čitárne pre dospelých a mládež s voľným

výberom kníh. Okrem toho mali dospelí na výber 60 druhov časopisov. V tomto období

bola čitáreň otvorená už desať hodín a to od 10. do 20. hodiny. Svojou úspešnou

činnosťou bola knižnica za tri roky svojho pôsobenia zaradená medzi najlepšie knižnice

na Slovensku.

Postupne sa začali otvárať pobočky knižnice i v ďalších častiach mesta. Jedna

z nich bola otvorená v roku 1957 v Budatíne a o dva roky neskôr pribudla pobočka na

Studničkách. Tu mali čitatelia k dispozícii zmiešanú požičovňu pre deti a dospelých,

príručný študijný fond slovníkov a encyklopédii a veľkú, moderne zriadenú čitáreň

s viac ako 100 druhov našich aj zahraničných časopisov. Bola tu tiež hudobná skriňa,

fonotéka a televízia, ktorá bola v tej dobe veľkou vzácnosťou.

Na základe územnej reorganizácie z roku 1960 bol zrušený Krajský národný výbor

v Žiline a tak podáva odbor školstva Rade Okresného národného výboru v Žiline návrh

na zriadenie okresnej ľudovej knižnice. Knižnici boli pridelené priestory v hoteli

Astória na súčasnej Národnej ulici, pobočka na Hlinách a o rok neskôr v Závodí.

V priestoroch hotela sa z fondov pôvodnej pobočky v hoteli Slovan vytvorilo hlavné

pracovisko – Ústredie, ktoré tu bolo do roku 1986. V tomto roku bolo v zredukovanej

podobe premiestnené do nevyhovujúcich priestorov v Považskej galérii umenia.

Aj napriek tomu, že počet pobočiek žilinskej okresnej knižnice stúpal, knižnica

bola stále bez centrálnej knižnice. K nej sa Žilina dopracovala až v závere roka 1994.

50

Obr. 27 Dievčenské gymnázium

Obr. 28 Štátna reálka v Žiline

Obr. č. 27 - 28 Vzdelanie a prvé školy v Žiline [snímok č. 6]

Po prvej svetovej vojne nastal v Československej republike rozkvet v oblasti

školstva a kultúry. Keďže pred rokom 1918 nemali Slováci žiadnu strednú školu so

slovenským jazykom, tak začali v pedagogickej činnosti úplne nanovo. Preto bolo

dôležité odstrániť maďarizáciu a vychovať nové slovenské učiteľstvo. Na pomoc

slovenskému učiteľstvu prišlo české, pretože na Slovensku bol nedostatok

kvalifikovaných učiteľov. V tomto období začali vznikať na Slovensku nové stredné

školy, medzi ktoré patrili i žilinská reálka a dievčenské gymnázium.

Reálka sídlila v secesnej budove naprojektovanej maďarským architektom Ignácom

Alpárom v rokoch 1910-1913. Hlavný vchod do budovy a plastiky s motívmi študentov

vytvoril maďarský sochár Marothy. Po slovensky sa v nej vyučovalo od 15. februára

1919. V tomto období bola premenovaná na Česko-Slovenskú štátnu reálku Jána

Palárika a vznikla ako jedna z troch sedemtriednych slovenských reálok. Reálka bola

vyšším typom strednej škole, ktorá pripravovala študentov na svoje budúce zamestnania

v priemysle a obchode, tiež na štúdia na technických vysokých školách.

51

V päťdesiatych rokoch bola v priestoroch bývalej reálky umiestnená jedenásťročná

škola. Od roku 1960 ju obýva Vysoká škola dopravy a spojov, ktorá tu v roku 1962

pristavila ďalšiu budovu.

Dievčenské gymnázium začalo svoju činnosť 15. októbra 1919 a na Slovensku

patrila medzi štyri dievčenské stredné školy. V roku 1920 bola premenovaná na Štátne

dievčenské reálne reformné gymnázium v Žiline. Toto gymnázium bolo novším typom,

v porovnaní s klasickými gymnáziami, kde prevládali klasické jazyky a literatúra, tak tu

sa viac venovali prírodným vedám a živým jazykom. Obsah učiva tu bol podobný ako

na reálkach, kde bolo rozšírené učivo z matematiky, fyziky a deskriptívnej geometrie.

Študenti po vychodení školy sa mohli uplatniť vo všetkých smeroch vysokoškolského

štúdia. Učili sa tu živé jazyky ako francúzština, nemčina a angličtina. Rozdiel medzi

dvoma typmi týchto škôl bol v tom, že na reálkach sa latinčina učila od prvej triedy a na

reálnych reformných gymnáziách až od piatej triedy.

Podmienky prijatia žiačok do prvého ročníka boli, že dievčatá do dňa 31. decembra

museli dosiahnuť minimálne 10 rokov a navštevovať aspoň 4.triedu ľudovej školy.

Ďalej aby boli dievčatá prijaté do 1. ročníka, museli zo slovenského jazyka plynule

čítať, správne písať a rátať celými číslami podľa štyroch základných matematických

úkonov.

Tieto dve školy mali veľký podiel na rozvoji mesta nielen vo vzdelávacej oblasti,

ale aj v kultúrnej oblasti medzi obyvateľmi Žiliny. Angažovali sa na všetkých

významných udalostiach a výročných oslavách v meste, kde prispievali svojimi

vystúpeniami. Medzi každoročné slávnostné podujatia patril 7. marec – narodeniny T.

G. Masaryka, spomienka na M. R. Štefánik, výročie vzniku republiky. Pripravovali aj

iné oslavy ako napr.: Deň matiek, študentské majálesy, atď. Peniaze vyzbierané za

vstupné na podujatiach a od sponzorov sa používali na zakúpenie nových kníh a pre

iné potreby škôl.

Zúčastňovali sa dvakrát do mesiaca na samovzdelávacích študentských krúžkoch

Hviezdoslav, ktorý založil na dievčenskom gymnáziu v roku 1922 profesor

československého jazyka a francúzštiny V. Šmilauer. V rámci krúžku sa recitovalo,

hrali sa rôzne scénky, diskutovalo sa o prednáškach, ktoré si študenti sami pripravovali.

Neskôr začali školy spolupracovať a okrem vyššie spomínaných činnosti si

usporadúvali aj tanečné večierky.

52

Ďalej školy spolupracovali s Mestskou hudobnou školou a s miestnou vojenskou

posádkou. Dievčenský spevácky zbor účinkoval sokolských a vojenských akadémiách.

Usporadúvali Dni brannosti stredoškolskej mládeže a pochodové cvičenia.

Dievčenské gymnázium malo i svoj dievčenský 28-členný oddiel skautiek, ktorý

počas celého školského roka vykonával spoločné cvičenia so žiakmi reálky. V rámci

cvičení chodili na plávanie, veslovanie, jazdu na koni, lyžovanie, bicyklovanie,

korčuľovanie, sánkovanie a tenis.

Na gymnáziu sa vzdelávali i dievčatá z chudobnejších pomerov, ktorých rodiny si

nemohli dovoliť ich vzdelanie na škole. Takéto študentky podporoval spolok pre

podporu chudobných a nadaných žiačok „Alumneum“, prípadne sa pre dievčatá

organizovali rôzne dobročinné podujatia ako napr. školské plesy, kde sa vyzbierané

peniaze používali na zakúpenie kníh do školskej knižnice chudobných.

V roku 1939 bolo gymnázium premenované na Slovenské dievčenské reálne

gymnázium v Žiline. V tomto roku odišli zo žilinských škôl českí učitelia i žiačky

českej národnosti. K spomínaným oslavám bol pridaný nový sviatok a to oslava 50.

narodenín Adolfa Hitlera.

Od mája 1944 bola v budove gymnázia umiestnená nemecká vojenská posádka.

Posádka v čase SNP bola terčom útokov povstaleckých vojakov. Dňa 17. apríla 1945

bola budova porušená sovietskymi lietadlami, ktoré bombardovali Nemcami obsadené

mesto. Pre vážne poškodenia budovu gymnázia asanovali, a preto sa nový školský rok

začal v náhradných priestoroch, v budove Kultúrneho domu.

Po oslobodení v roku 1945 začal boj o zjednotenie školstva, tzv. jednotnú školu,

ktorý bol zavŕšený v roku 1948. Gymnázia sa stali súčasťou povinnej základnej školy.

Vzniklo nové 4 – ročné gymnázium s novým obsahom výchovnovzdelávacieho procesu,

ktoré začalo svoju činnosť od 1. septembra 1949. Slávnostné zahájenie nového

školského roka bolo spoločné pre všetky školy a uskutočnilo sa na Žilinskom námestí.

Od roku 1952 boli obidve gymnázia v Žiline zlúčené a vytvorili sa koedukačne

ústavy I. gymnázium, dievčenské gymnázium sa zmenilo na II. gymnázium (stredná

škola dievčenská v Žiline).

Školský zákon z roku 1953 priniesol zmenu v systéme stredného školstva. Vyššie

všeobecné stredoškolské vzdelanie sa skrátilo na tri roky a realizovalo sa v posledných

ročníkoch jednotnej jedenásťročnej strednej školy (JSŠ). Táto stredná škola bola pre

deti a mládež od šiesteho do sedemnásteho roku. Poskytovala pod jednou správou

povinné osemročné základné a trojročné nepovinné stredoškolské vzdelanie.

53

Obr. 30 Pionieri s trubkou

Obr. 29 Pionieri v modrých rovnošatách s červenými

šatkami

Obr. 31 Sľub pionierovObr. 32 Preukaz Iskry

so sľubom

Obr. č. 29 – 32 Pionierska organizácia v Žiline [snímok č. 7]

Po februári 1948 bola skautská činnosť postupne nahrádzaná Pionierskou

organizáciou, v rámci ktorej sa výchova nového človeka stala súčasťou komunizmu.

Komunistická výchova si zaumienila rozvíjať človeka ako všestrannú osobnosť, pričom

sa snažila najmä o rozvoj jeho duchovnej kultúry a sformovania základov jeho

vedeckého svetonázoru.

Činnosť Pionierskej organizácie mala v spolupráci so školou zabezpečiť celkový

rozvoj dieťaťa a predovšetkým tých stránok, ktoré sa nemohli rozvíjať v rámci

vyučovania alebo v rodinnom prostredí. Funkciu skupinového vedúceho Pionierskej

organizácie mohol vykonávať len pedagóg s viac ako trojročnou praxou, ktorý za

náročnosť jeho práce bol finančné odmeňovaný.

Komunistická strana vybudovala systém a štruktúru, ktorá už od detstva vštepovala

idey komunizmu podľa sovietskeho vzoru. Začalo sa iskričkami (6 rokov), po nich

pionieri (8 rokov) a stredoškoláci sa stali zväzákmi. Navonok bola pionierska

organizácia dobrovoľná, ale kto do nej odmietol vstúpiť, tak mohol mať problém dostať

sa na strednú alebo vysokú školu. Mládežnícke organizácie a školy boli pre

komunistickú stranu kľúčovým nástrojom, ako ovplyvniť mladých. Medzi prvé veľké

skupinové udalosti deti pred rokom 1989 patrili sľub iskier a pionierov, pri ktorom boli

54

oblečené v tmavomodrých nohaviciach či v sukni s bledomodrou košeľou a červenou

pionierskou šatkou. Pionierske skupiny fungovali pri každej škole a boli zväčša veľmi

aktívne. Každá trieda mala svojho kronikára, ktorý zaznamenával do kroniky

každoročne sa opakujúce akcie ako napr. Puškinov pamätník (recitačná súťaž v ruskom

jazyku), Melódia priateľstva, Oslava 40. výročia založenia Pionierskej organizácie,

sviatok pracujúcich, atď.

K 40. výročiu vzniku Pionierskej organizácie sa v Žiline v pionierskej skupine pri

Základnej škole Hliny VII. konali dve podujatia. Prvým bol sľub iskier a pionierov.

Spolu s prvákmi a tretiakmi skladali sľub i pionieri Základnej školy v Žiline – Turí.

Nových členov Pionierskej organizácie čakal v triedach pestrý program, ktorý pripravili

vedúce iskier, občerstvenie a slávnostný obed, po ktorom sa všetci zúčastnili filmového

predstavenia v Dome kultúry ROH. Druhé podujatie sa konalo týždeň neskôr, kedy sa

uskutočnilo iskier a pionierov s predstaviteľmi politických a spoločenských organizácii

okresu. Záver patril dvom pomarančovým podujatiam, na ktorých iskri a pionieri platili

vstupenku dvadsať dekagramov usušenej pomarančovej kôry. Najskôr sa uskutočnil

karneval pre ročníky 1. – 4., na ktorom boli odmenené najlepšie masky, potom

nasledovala pomarančová zábava pre starších pionierov.

Počas školy boli deti zabávane a vzdelávané v pionierskych oddieloch. V čase

prázdnin chodili do táborov. Takéto tábory pre deti organizoval v Žiline Mestský dom

pionierov a mládeže sídliaci na Vlčincoch. Každoročne usporadúval letné odborné

sústredenia, ktoré boli pokračovaním celoročnej práce záujmových útvarov. Cieľom

pionierskych táborov nebola len zotavovacia činnosť a starostlivosť o deti, ale

i cieľavedomá činnosť, ktorá sa podieľala na výchove detí v prostredí tábora.

Pionieri si svoju rovnošatu obliekali pri každej vhodnej príležitosti. Medzi takéto

príležitosti patrili aj oslavy k Sviatku práce. Pred spomínaným sviatkom si pionieri

pripravovali so svojimi učiteľkami v telocvičniach pochod a prevolávanie hesiel. Takto

pripravení potom mohli ísť pochodovať pred tribúnu, kde boli zhromaždení poprední

funkcionári KSČ.

55

Obr. 33 1. máj v roku 1925




Obr. č. 33 – 36 Žilinské prvé máje [snímka č. 8]

Oslavy sviatku pracujúcich majú v Žilinskom okrese svoju bohatú tradíciu.

Počiatočné pokusy pripravovať májové oslavy v Žiline boli už v roku 1901. Prvými

usporiadateľmi boli robotníci, ktorí sa zoskupovali v odborových organizáciách

a sociálno-demokratickej strane. Zozačiatku nešlo o hromadné akcie, no o sprievody

niekoľko sto ľudí, zavŕšené prejavmi na Strelnici alebo na rínku. Cieľom manifestácii

bolo dosiahnuť sociálne, hospodárske a politické požiadavky. Podujatia boli

sprevádzané kultúrnymi, športovými akciami a ľudovými májovými zábavami.

Po vzniku Komunistickej strany Československa v roku 1921 nadobudli

prvomájové manifestácie nový zmysel a obsah. Stali sa symbolom solidarity a jednoty

pracujúcich, nástrojom boja za hospodárske, sociálne a politické požiadavky

proletariátu, predovšetkým v období všeobecnej hospodárskej krízy a po nástupe

fašizmu v Nemecku i masovým vyjadrením pevného odhodlania ľudu brániť republiku.

Na prvomájových oslavách v roku 1936 komunisti nabádali pracujúcich, aby sa všetci

spojili do jednotného ľudového frontu proti fašizmu, za mier a proti vojne. V roku 1938

boli vládou zakázané akékoľvek verejné prejavy a schôdze. No pracujúcim sa aj tak

podarilo prostredníctvom protestov dosiahnuť súhlas s organizovaním prvomájových

56

manifestácii, ktoré sa niesli v duchu výzvy za jednotnú republiku, jej nezávislosť

a suverenitu.

Prvé slobodne oslavy bez strachu z represií a zákazov boli v okrese 1. máj 1945,

prvý mierový deň oslobodenej Žiliny.

Po roku 1948 sa prvomájové zhromaždenia nenávratne stali skutočnými oslavami

Sviatku práce.

Program prvomájových osláv v roku 1968 vyzeral nasledovne:

- 6. 00 hod. – slávnostný budíček

- 8.00 hod. – nástup pracujúcich zo závodov a obcí na zoradištia

- 9.00 hod. – slávnostný prejav námestníka povereníka pre kultúru a informácie

- 9.30 hod. – manifestačný sprievod ulicami mesta

- 10.00 hod. – vystúpenie súborov ĽUT na námestí Dukla

- 14.00 hod. – ľudové zábavy na námestí Dukla, na Bôriku, v Slovene, Dome

odborov a Celulózke.

Vtedy po prvýkrát sa podľa rozhodnutia komisie pre oslavy 1. mája v Žiline uplatnila

novinka, podľa ktorej v čele prvomájového sprievodu išlo okolo 400 vybraných

pracovníkov z jednotlivých závodov a po nich pracujúci jednotlivých závodov

a podnikov podľa abecedy.

Hlavné heslo majálesu žilinských vysokoškolákov v tomto roku bolo „Od diktatúry

k proletariátu“, ktoré malo byť spracované ako parafráza na diktatúru KSČ. O čom mal

presvedčiť verejnosť svojím vystupovaním „diktátor“ vybraný z radov študentov, ktorý

bol vo svojej podstate a rečami demokrat. Tento rok to bol slobodný majáles, bez

cenzúry, bez administratívnych zásahov a bez pedagogického vedenia. Takto sa mohli

vyjadriť k veciam, ktoré sa v nich za dvadsať rokov nahromadili a ktoré sa v tom období

tabuizovali. V rámci majálesu sa uskutočnil sprievod ulicami mesta, ktorý sa zastavil na

námestí Dukla (Mariánske námestie), kde im starosta odovzdal kľúče od mesta. A tak

mohli aspoň na pár hodín „ovládnuť“ pod vedením svojho „diktátora“ Žilinu. Odtiaľ sa

presunuli do letného kina na Bôriku, kde pokračovali v bohatom programe a v zábave.

57

ZÁVER

Tak ako som už spomínala, cieľom mojej práce bolo vytvoriť stručný prehľad

regionálnych dejín Žiliny so zameraním na rozvoj dopravy, vzdelania, športu, kultúry

a výstavby v 20. storočí s hlavným účelom vytvoriť didaktickú pomôcku. Žilina prešla

v predchádzajúcom storočí búrlivým vývojom. Prechádzala obdobiami rozvoja

i stagnácie, pri dejinách mesta bádať istú líniu vývoja prejavujúcu sa v zlepšovaní

životných podmienok obyvateľov. Snažila som sa poukázať na mnohé zmeny a prínosy

tohto obdobia pre rozvoj mesta, ktoré sa podieľali na jeho dnešnej podobe. Tiež som

chcela zdôrazniť tieto skutočnosti vo svojom projekte vyučovacej hodiny a tak im

priradiť istú dôležitosť v rámci regionálnych dejín Žiliny.

V prvej, teoretickej časti som objasnila kľúčové slová v jednotlivých etapách dejín

Žiliny, ako sú napr. kultúra, školstvo, doprava a šport. Tým som poukázala na ich vplyv

na rozvoj mesta a ich prínos pre jeho dnešnú podobu. Na teoretickú časť nadväzuje

druhá časť mojej práce. V tejto časti som vytvorila konkrétny projekt vyučovacej

hodiny dejepisu, ktorý sa skladá z manuálu a prezentácie. Keďže dnešná školská prax

poukazuje na hľadanie nových prístupov a metód, ktoré by mali podnecovať žiakov

k práci na hodine, tak som sa rozhodla vytvoriť prezentáciu ako didaktickú pomôcku

pre 3. ročník gymnázií.

Dejepis je jedným zo spoločenských predmetov, ktorý napomáha v procese

humanizácie žiakov. Žiaci však veľakrát vnímajú hodinu dejepisu ako nudnú,

nezaujímavú, vidia v ňom len mnoho rokov a mien. Preto som moju vyučovaciu hodinu

oživila prezentáciou, ktorou som chcela názorne, prostredníctvom obrázkov, predstaviť

dejiny nášho regiónu. História nášho regiónu je blízka nám všetkým a zaslúži si osobité

zoznámenie sa s ňou. Prezentácia s obrázkami predstavuje objekty a osobnosti, ktoré sú

niekomu známe a niekomu nie, či už z dôvodu nezáujmu, nepozornosti, nevedomosti o

ich minulosti, prípadne už ich nebytia. Takto môžu slúžiť ako pomôcka pre spoznanie a

lepšie zapamätanie niektorých informácii o histórii nášho mesta. Je potrebné, aby

výklad prezentácie bol sprevádzaný rôznymi vstupmi, so zámerom udržať pozornosť,

záujem žiakov o učivo a tak ich zapojiť do práce na hodine. Učiteľ potom môže

spoločne so žiakmi diskutovať na danú tému. Vychádzajúc z obsahu práce si myslím, že

som splnila všetky ciele, ktoré som si vytýčila.

Ďalej by som chcela podotknúť, že pokiaľ nechce učiteľ žiakov nudiť a záleží mu

na tom, aby si niečo z hodiny zapamätal, musí hodinu oživiť. Je mnoho spôsobov ako ju

58

urobiť zaujímavejšou. Keďže hodiny dejepisu na školách sú obmedzené 1 – 2 hodinami,

preto treba tento čas využiť čo najefektívnejšie. Medzi takéto spôsoby efektívneho

a zaujímavého využitia okrem uvedenej prezentácie patrí tiež pozeranie vhodných

filmov k danej téme, návšteva miestneho múzea, exkurzie po meste a mnoho iných

spôsobov, ktorými je možné naživo predstaviť žiakom regionálne dejiny. Učiteľ môže

názorne objasňovať niektoré jednotlivé fakty miestnych dejín a žiaci si to lepšie

zapamätajú.

Verím, že som touto prácou poskytla niekoľko užitočných faktografických

poznatkov a pedagogických rád, ktoré sa budú dať využiť i v ďalších prácach, v ktorých

bude potrebné spomenúť minulosť mesta z tohto uhla pohľadu a najmä pri vyučovaní

regionálnych dejín na hodine dejepisu.

59

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY A PRAMEŇOV

Dobová tlač:

Cieľ, 1989.

Tlač:

HALAJ, Dušan. Žilina ako ju nepoznáte. In Žilinský večerník, 2008, č. 42, s. 27.

Literatúra:

BAKAY, Ľudovít. Hudba, hudobníci a hudobný život v meste Žilina. In PRIKRYL,

Ľubomír et al. Žilina v minulosti a dnes. Žilina: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1963, s.

213 – 214.

BERGER, Ladislav. História Žiliny – Zlatá éra žilinskej atletiky. Žilina: EDIS, 2004, s.

7 – 11.

BRANICKÝ, Milan. Dopravná štruktúra žilinského okresu. In Vlastivedný zborník

Považia 14. Žilina: Považské múzeum, 1980, s. 72.

BUČKA, Peter. História Žiliny – Šport v Žiline v premenách 20. storočia. Žilina: EDIS,

2006, s. 8 – 9.

FRANKL, Peter – FRANKL, Pavel. Židia v Žiline. Žilina: EDIS, 2008, s. 55.

HRONSKÝ, Marián. Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska v Žiline. In

Žilina v slovenských dejinách: Zborník z vedeckej konferencie k 620. výročiu udelenia

výsad pre žilinských Slovákov. Žilina: Knižné centrum, 2002, s. 83.

KLAPITOVÁ, Veronika. Dejiny knižnice. In MRVA, Marián – ŠTANSKÝ, Peter.


dejinách Žiliny. Žilina: b. v., 2008, s. 56 – 57.

60

KRUŠINSKÝ, Gustáv. Žilina prechádzka mestom. Martin: Vydavateľstvo Osveta,

1986, s. 24.

LONGAUER, Ladislav. Rozvoj školstva a vzdelanosti na území Žiliny. In Žilina

v minulosti a dnes. Žilina: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1963, s. 173 – 174.

MELLNER, Dušan et al. Kultúra. In MELLNER, Dušan – DARNADY, Anton. Žilina

žaluje. Žilina: b. v., 1990, s. 63.

MRVA, Marián – ŠTANSKÝ, Peter – PFLIEGEL, Miroslav. Potulky starou Žilinou.

Žilina: ARTIS OMNIS, 2010, s. 76.

OKÁNIKOVÁ, Mária. Z histórie školstva v Žiline – Židovská škola v Žiline. In

Vlastivedný zborník Považia 24. Žilina: Považské múzeum, 2009, s. 67.

OKÁNIKOVÁ, Mária. Z histórie školstva v Žiline – Dievčenské gymnázium v Žiline.

In Vlastivedný zborník Považia 21. Žilina: b. v., 2002, s. 38 – 39.

PFIEGEL, Miroslav – KRUŠINSKÝ, Gustáv. Premeny Žiliny. Žilina: Vydavateľstvo

Osveta, 1990, s. 73.

PRIKRYL, Ľubomír. Prínos cirkvi pre kultúrny život v meste Žilina. In MRVA, Marián

– ŠTANSKÝ, Peter. Mesto Žilina v rokoch 1208 – 2008: Zborník z odbornej

konferencie o kultúrnych dejinách Žiliny. Žilina: b. v., 2008, s. 53 – 54.

PRIKRYL, Ľubomír – ŠTANSKÝ, Peter. Mesto Žilina. Žilina: Danubiapress, 1997, s.

74.

PULKER, Jozef. Hospodársky a stavebný rozvoj Žiliny po oslobodení v roku 1945

a ďalšie perspektívy rozvoja. In PRIKRYL, Ľubomír et al. Žilina v minulosti a dnes.

Žilina: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1963, s. 161 – 162.

RACKO, Ladislav. Divadelné dianie v Žiline. In PRIKRYL, Ľubomír et al. Žilina

v minulosti a dnes. Žilina: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1963, s. 218.

61

RAŠKA, Ladislav – HEJHAL, Vladimír. Telovýchova a šport. In PRIKRYL, Ľubomír

et al. Žilina v minulosti a dnes. Žilina: Stredoslovenské vydavateľstvo, 1963, s. 226.

ŠIMKO, Peter. Žilina – Dejiny mestskej hromadnej dopravy. Žilina: Považské múzeum,

2009, s. 7.

ŠIMKO, Peter. Žilina: Zoznámte sa s mestom. Žilina: Knižné centrum, 2006, s. 24.

ŠTANSKÝ, Peter. Mesto Žilina v rokoch 1526 - 2008. In MRVA, Marián –

ŠTANSKÝ, Peter. Mesto Žilina v rokoch 1208 – 2008: Zborník z odbornej konferencie

o kultúrnych dejinách Žiliny. Žilina: b. v., 2008, s. 31.

URBAN, Bohumil. Z hudobnej histórie Žiliny. In MRVA, Marián – ŠTANSKÝ, Peter.


dejinách Žiliny. Žilina: b. v., 2008, s. 31.

bakalÁrska prÁca · zameraním na 3. ročník gymnázií. mojou prácou by som chcela podnietiť...

Documents