VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY

FAKULTA PODNIKATEĽSKÁ

ÚSTAV INFORMATIKY

FACULTY OF BUSINESS AND MANAGEMENT

DEPARTMENT OF INFORMATICS

ANALÝZA EKONOMICKÝCH UKAZATELŮ POMOCÍ

STATISTICKÝCH METOD

ANALYSIS OF ECONOMIC INDICATORS USING STATISTICAL METHODS

BAKALÁRSKÁ PRÁCA BACHELOR'S THESIS

AUTOR PRÁCE Lukáš Minár AUTHOR

VEDÚCI PRÁCE Mgr. Veronika Novotná, Ph.D. SUPERVISOR

BRNO 2014

ABSTRAKT

Bakalárska práca je zameraná na analýzu ekonomických ukazovateľov za pomoci

štatistických metód regresnej analýzy a analýzy časových radov softvérovej

firmy AIS Software, a. s. Teoretická časť je zameraná na vysvetlenie vybraných

ekonomických ukazovateľov a na teoretický popis časových radov a regresívnej

analýzy. Praktická časť sa zaoberá analýzou vybraných ekonomických ukazovateľov

spoločnosti na základe jej účtovných výkazov. Pomocou štatistických ukazovateľov je

stanovená prognóza budúceho vývoja podniku.

ABSTRACT

This thesis is focused on the analysis of economic indicators using statistical methods of

regression analysis and time series analysis of software company AIS Software, a. s.

The theoretical part is devoted to explanation of selected economic indicators, and the

theoretical description of the time series and regression analysis. The practical part deals

with the analysis of selected economic indicators of the company based on its financial

statements. The thesis is concluded with the prognosis of the future development using

statistical indicators.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Finančná analýza, ekonomické ukazovatele, likvidita, zadĺţenosť, rentabilita, regresívna

analýza

KEYWORDS

Financial analysis, economic indicators, liquidity, indebtedness, profitability, regression

analysis

BIBLIOGRAFICKÁ CITÁCIA

MINÁR, L. Analýza ekonomických ukazovateľov pomocou štatistických metód. Brno:

Vysoké učení technické v Brně, Fakulta podnikatelská, 2014. 59 s. Vedúci bakalárskej

práce Mgr. Veronika Novotná, Ph.D.

ČESTNÉ PREHLÁSENIE

Prehlasujem, ţe predloţená bakalárska práca je pôvodná a spracoval som ju samostatne.

Prehlasujem, ţe citácia pouţitých prameňov je úplná, ţe som vo svojej práci neporušil

autorské práva (v zmysle Zákona č. 121/2000 Sb., o práve autorskom a o právach

súvisiacich s právom autorským).

V Brne dňa 6. júna 2014

POĎAKOVANIE

Chcel by som sa poďakovať Mgr. Veronike Novotnej, Ph.D. za odborné vedenie práce

a taktieţ ochotu ohľadom komunikácie.

Ďalej by som sa rád poďakoval firme AIS Software, a.s. za spoluprácu a taktieţ za

poskytnuté informácie.

OBSAH

ÚVOD ............................................................................................................................. 10

CIEĽ PRÁCE .............................................................................................................. 11

1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ ............................................................................ 12

1.1 Finančná analýza .............................................................................................. 12

1.1.1 Podklady pre tvorbu finančnej analýzy .................................................... 12

1.1.2 Pomerové ukazovatele .............................................................................. 13

1.1.3 Ukazovatele zadĺţenosti ........................................................................... 13

1.1.4 Ukazovatele rentability ............................................................................. 15

1.1.5 Ukazovatele likvidity ................................................................................ 16

1.1.6 Ukazovatele aktivity ................................................................................. 18

1.1.7 Sústavy pomerových ukazovateľov .......................................................... 20

1.2 Štatistické metódy ............................................................................................ 23

1.2.1 Regresívna analýza ................................................................................... 23

1.2.2 Časové rady ............................................................................................... 26

2 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU ...................................................................... 30

2.1 Charakteristika spoločnosti .............................................................................. 30

2.1.1 Základné údaje .......................................................................................... 30

2.1.2 História spoločnosti .................................................................................. 31

2.1.3 Predmet činnosti podnikania ..................................................................... 32

2.2 Analýza ukazovateľov ...................................................................................... 32

2.2.1 Ukazovatele zadĺţenosti ........................................................................... 32

2.2.2 Ukazovatele rentability ............................................................................. 35

2.2.3 Ukazovatele likvidity ................................................................................ 38

2.2.4 Ukazovatele aktivity ................................................................................. 40

2.2.5 Sústavy ukazovateľov ............................................................................... 44

3 VLASTNÉ RIEŠENIE ........................................................................................... 47

3.1 Analýza ukazovateľov v programe Visual Basic ............................................. 47

3.2 Popis návrhu riešenia ....................................................................................... 51

ZÁVER ........................................................................................................................... 53

ZOZNAM POUŢITÝCH ZDROJOV ............................................................................ 55

ZOZNAM GRAFOV ...................................................................................................... 56

ZOZNAM TABULIEK .................................................................................................. 57

ZOZNAM OBRÁZKOV ................................................................................................ 58

ZOZNAM PRÍLOH ........................................................................................................ 59

10

ÚVOD

V dnešnej dobe je nevyhnutné pre vedenie spoločnosti poznať jej podrobný finančný

stav, nakoľko je komplexná znalosť firmy jedným z východiskových predpokladov jej

efektívneho riadenia. Zo zákona sú však spoločnosti nútené zostavovať iba základné

účtovné výkazy, komplexne finančné analýzy nie sú vo väčšine malých a stredne

veľkých spoločností beţné.

Táto práca sa sústreďuje na metódy predikcie finančného vývoja firmy na základe

výstupov finančnej analýzy. Vzhľadom na široký záber existujúcich metód finančnej

analýzy je rozsah práce vymedzený na analýzu ekonomických ukazovateľov pomocou

štatistických metód. Cieľom tejto práce je zhodnotenie súčasného stavu hospodárenia

softvérovej firmy AIS Software, a. s. (ďalej iba AIS).

Súčasťou práce je analýza ekonomických ukazovateľov získaných z dodaných

účtovných výkazov firmy AIS. Vďaka vykonanej analýze sú v práci navrhnuté

opatrenia zistených nedostatkov pre zlepšenie celkovej finančnej situácie firmy.

Bakalárska práca zahŕňa spracovanie praktickej a teoretickej časti. Teoretická časť sa

venuje problematike vybraných ekonomických ukazovateľov, časových radov

a regresívnej analýzy. Praktická časť popisuje súčasný stav ekonomických

ukazovateľov spoločnosti AIS a spracováva konkrétne údaje, ako sú výpočty, grafické

spracovanie, závery z vypočítaných výsledkov a taktieţ návrh na riešenie zistených

nedostatkov.

Kapitola 1 je venovaná popisu a teoretickému rozboru ekonomických ukazovateľov

v rámci finančnej analýzy. Ďalej kapitola obsahuje popis štatistických metód, konkrétne

metódu regresívnej analýzy a analýzu časových radov, ktoré sledujú trendy

ekonomických ukazovateľov a ich vývoj v čase.

Kapitola 2 obsahuje charakteristiku spoločnosti AIS, analýzu súčasného stavu a analýzu

jednotlivých ekonomických ukazovateľov, ako ukazovatele zadĺţenosti, rentability,

likvidity a iné.

Kapitola 3 popisuje vlastné riešenie analýzy ukazovateľov pomocou programu

v prostredí Microsoft Visual Basic a návrh riešenia identifikovaných nedostatkov.

11

CIEĽ PRÁCE

Cieľom tejto práce je zhodnotenie súčasného stavu hospodárenia softvérovej firmy AIS

Software, a. s. Súčasná ekonomická situácia spoločnosti bude zistená zhotovením

analýzy vybraných ekonomických ukazovateľov a taktieţ s pomocou štatistických

metód, na základe finančných výkazov poskytnutých od spoločnosti. Na základe

analýzy budú spoločnosti odporučené rôzne návrhy na zlepšenie jej budúceho

hospodárenia.

12

1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ

Táto kapitola je venovaná popisu a teoretickému rozboru ekonomických ukazovateľov

v rámci finančnej analýzy. Ďalej popisu štatistických metód, konkrétne popisu metódy

regresívnej analýzy a analýzy časových radov, ktoré sledujú trendy ekonomických

ukazovateľov a ich vývoj v čase.

1.1 Finančná analýza

Pojem finančná analýza môţeme definovať celou radou spôsobov. Najvýstiţnejšia

definícia je tá, ţe finančná analýza predstavuje rozbor získaných dát, ktoré sú

obsiahnuté predovšetkým v učených výkazoch. Obsahom finančnej analýzy je

hodnotenie firiem minulosti, súčasnosti a predpovedanie budúcich finančných

podmienok[1].

Finančná analýza taktieţ identifikuje problémy silných a slabých stránok podniku

a predovšetkým hodnotových procesov podniku. Pomocou informácii získanými

finančnou analýzou môţeme dospieť k rôznym záverom o celkovom hospodárení

a finančnej situácii podniku, predstavujú podklad pre rozhodovanie jeho

managementu[2].

1.1.1 Podklady pre tvorbu finančnej analýzy

Základným zdrojom informácií pre finančnú analýzu sú predovšetkým nasledujúce

ekonomické výkazy. Výkazy finančného účtovníctva, ktoré môţeme označiť

aj ako výkazy externé, pretoţe poskytujú informácie najmä externým uţívateľom.

Podávajú prehľad o stave a štruktúre majetku zdrojov jeho krytia (súvaha), o tvorbe

a uţití výsledku hospodárenia (výkaz ziskov a strát) a taktieţ o pohybe peňaţných tokov

(výkaz cash flow).

13

1.1.2 Pomerové ukazovatele

Pomerové ukazovatele sú základným zdrojom pre finančnú analýzu. Podstatou

pomerových ukazovateľov je, ţe dávajú do pomeru rôzne poloţky rozvahy, výkazu

zisku a straty, prípadne cash flow. Môţeme preto skonštruovať veľké mnoţstvo

ukazovateľov. Na základe praxe sa osvedčilo vyuţívanie iba niekoľko základných

ukazovateľov roztriedených do skupín podľa jednotlivých oblastí hodnotenia

hospodárenia a finančného zdravia podniku. Sú to najmä skupiny ukazovateľov

zadĺţenosti, likvidity, rentability, aktivity a ukazovatele kapitálového trhu, prípadne

ďalšie ukazovatele[3].

1.1.3 Ukazovatele zadĺţenosti

Samotný pojem zadĺţenosť vyjadruje skutočnosť, ţe podnik k financovaniu svojich

aktív pouţíva vo svojej činnosti cudzie zdroje. Reálne neexistuje moţnosť, aby podnik

financoval všetky svoje aktíva z vlastného alebo naopak len z cudzieho kapitálu.

Podstatou analýzy zadĺţenosti je teda nájdenie optimálneho vzťahu medzi vlastným

a cudzím kapitálom.

Medzi základné ukazovatele zadĺţenosti patrí[4]:

Celková zadĺţenosť

Koeficient samofinancovania

Úrokové krytie

Celková zadĺţenosť

Vyjadruje pomer celkových záväzkov (cudzí kapitál) k celkovým aktívam, ktorý sa

nazýva taktieţ ako ukazovateľ veriteľského rizika1 (viď vzorec 1.1).

(1.1)

1 Tzv. dept ratio definovaný ako “A financial ratio that measures the extent of a company’s or consumer’s

leverage” (http://www.investopedia.com/terms/d/debtratio.asp).

14

Obecne platí, ţe čím je väčšia hodnota tohto ukazovateľa, tím je väčšie riziko

u veriteľov. Tento ukazovateľ je nutné posudzovať s celkovou súvislosťou podniku

a taktieţ v súvislosti so štruktúrou cudzieho kapitálu[4].

Koeficient samofinancovania

Tento ukazovateľ vyjadruje proporciu, v ktorej sú aktíva spoločnosti financované

peniazmi akcionárov a udáva pomer vlastného kapitálu voči celkovým aktívam (viď

vzorec 1.2).

(1.2)

Koeficient samofinancovania je povaţovaný ako jeden z najdôleţitejších pomerových

ukazovateľov zadĺţenosti pre hodnotenie finančnej situácie podniku. Taktieţ platí, ţe je

to doplnkový ukazovateľ k ukazovateľu celkovej zadĺţenosti, takţe ich súčet by mal dať

pribliţne 1 (rozdiel môţe byť spôsobený nezapočítaním ostatných pasív do jedného

z ukazovateľov)[4].

Úrokové krytie

Tento ukazovateľ je potrebný na zistenie únosnosti dlhodobého zaťaţenia firmy.

Úrokové krytie je pomer zisku k nákladovým úrokom, ako je vidieť na vzorci 1.3.

(1.3)

Ukazovateľ úrokového krytia teda udáva, koľkokrát je zisk vyšší ako úroky. Úrokové

krytie taktieţ poukazuje na to, aký je veľký bezpečnostný balík pre veriteľov[4].

15

1.1.4 Ukazovatele rentability

Pri týchto pomerových ukazovateľoch sa najčastejšie vychádza z dvoch základných

účtovných výkazov a to zo súvahy a výkazu ziskov a strát. Rentabilita, alebo inak

povedané výnosnosť vloţeného kapitálu, meria schopnosť dosahovania zisku po uţití

investovaného kapitálu, teda schopnosť podniku vytvárať vlastné zdroje.

Pouţívajú sa tieto ukazovatele[3]:

Rentabilita trţieb (ROS - Return On Sales)

Rentabilita celkového kapitálu (ROA – Return On Assets )

Rentabilita vlastného kapitálu (ROE – Return On Equity)

Rentabilita úplatného kapitálu (ROCE – Return On Capital Employed)

Rentabilita trţieb (ROS)

Tento ukazovateľ vyjadruje ziskovú marţu, ktorá je dôleţitým ukazovateľom

pri hodnotení úspešnosti podnikania. Miesto trţieb môţeme pouţiť výnosy. Tento

ukazovateľ potom meria, koľko čistého zisku (alebo EBIT) pripadá na 1 Kč celkových

výnosov podniku. ROS vyjadruje pomer zisku k trţbám, čo je moţné vidieť vo vzorci

1.4[3].

(1.4)

Obecne platí, ţe čím je väčšia rentabilita trţieb, tým je lepšia situácia v podniku

z hľadiska produkcie. Ak klesá zisková marţa v čase, je potrebné sa zamerať na analýzu

nákladov, pretoţe je nimi zisková marţa ovplyvňovaná[4].

Rentabilita celkového kapitálu (ROA)

Jedná sa taktieţ o dôleţitý ukazovateľ, ktorý meria výkonnosť, alebo inak povedané

produkčnú silu podniku. Pouţitím EBIT v čitateli môţeme merať výkonnosť podniku

bez vplyvu zadĺţenia a daňového zaťaţenia. Ukazovateľ ROA dáva do pomeru EBIT

a celkové aktíva (viď vzorec 1.5)[3].

16

(1.5)

Rentabilita vlastného kapitálu (ROE)

Meraním rentability vlastného kapitálu môţeme vyjadriť výnosnosť kapitálu, ktorý

vloţili vlastníci. Tento ukazovateľ by sa mal pohybovať niekoľko percent nad

dlhodobým priemerom úročenia dlhodobých vkladov. Taktieţ je odmenou pre

vlastníkov, ktorý podstupujú určité riziko. Tento ukazovateľ dáva do pomeru čistý zisk

a vlastný kapitál, ako môţeme vidieť na vzorci 1.6[3].

(1.6)

Rentabilita celkového investovaného kapitálu (ROCE)

Tento ukazovateľ vyjadruje mieru zhodnotenia všetkých aktív v spoločnosti

financovaných vlastným a taktieţ cudzím dlhodobým kapitálom. Môţeme teda povedať,

ţe komplexne vyjadruje efektívnosť hospodárenia spoločnosti.

Tento vzťah vyjadruje nasledujúci vzorec[4]:

(1.7)

1.1.5 Ukazovatele likvidity

Likvidita je dôleţitá z hľadiska finančnej rovnováhy firmy, pretoţe len dostatočne

likvidný podnik je schopný dostať sa ku svojím záväzkom. Na druhej strane, ak je príliţ

vysoká miera likvidity, je to nepriaznivým javom pre vlastníkov podniku, pretoţe

finančné prostriedky sú viazané v aktívach, ktoré nepracujú v prospech výrazného

zhodnocovania finančných prostriedkov[4].

17

Rozlišujeme tri druhy likvidity podľa poţadovanej úrovne likvidnosti majetkovej

zloţky[4]:

Beţná likvidita

Pohotová likvidita

Okamţitá likvidita

Beţná likvidita

Beţná likvidita je likviditou 3. Stupňa alebo taktieţ „current ratio“. Stručne povedané

hovorí o tom, ako by bol podnik schopný uspokojiť svojich veriteľov, ak by premenil

všetky svoje obeţné aktíva v danom okamihu na hotovosť. Čím je vyššia hodnota tohto

ukazovateľa, tým je pravdepodobnejšie zachovanie platobnej schopnosti podniku.

Výpočet je daný vzorcom[2][4]:

(1.8)

Pre beţnú likviditu platí, ţe hodnoty čitateľa sú k hodnote menovateľa v rozmedzí

od 1,5 – 2,5[2].

Pohotová likvidita

Beţná likvidita je likviditou 2. stupňa alebo taktieţ „acid test“ a ukazuje, koľkokrát

pokrývajú obeţné aktíva krátkodobé záväzky podniku, alebo taktieţ koľkými

jednotkami obeţných aktív je krytá jedna jednotka krátkodobých záväzkov.

K výpočtu slúţi vzorec[2][4]:

(1.9)

18

Pre pohotovú likviditu platí, ţe čitateľ by mal byť rovnaký ako menovateľ, teda pomer

1:1, prípadne aţ 1,5:1[2].

Okamţitá likvidita

Okamţitá likvidita predstavuje to najuţšie vymedzenie likvidity, vstupujú do nej len

najlikvidnejšie poloţky z rozvahy. Býva označovaná ako likvidita 1. stupňa alebo

taktieţ „cash ratio“. Meria schopnosť podniku hradiť práve splatné dlhy. Vypočíta sa

tak, ţe sa dajú do pomeru pohotové platobné prostriedky a dlhy s okamţitou

splatnosťou, teda[2][4]:

(1.10)

Pre okamţitú likviditu platí doporučená hodnota v rozmedzí 0,9 - 1,1[2].

1.1.6 Ukazovatele aktivity

Tieto ukazovatele najčastejšie predstavujú počet obrátok jednotlivých zloţiek zdrojov.

Pouţívame ich predovšetkým k hľadaniu odpovedi na otázku, ako hospodárime

s aktívami, s ich jednotlivými zloţkami a hlavne na to, aký má toto hospodárenie vplyv

na výnosnosť a likviditu.

Medzi tieto ukazovatele patria[4]:

Ukazovateľ obratu celkových aktív(OA)

Ukazovateľ obratu stálych aktív(SA)

Ukazovateľ doby obratu zásob(DOZ)

Ukazovateľ doby obratu krátkodobých pohľadávok(DOP)

Ukazovateľ doby obratu krátkodobých záväzkov(DOZáv)

19

Obrat celkových aktív

Udáva, koľkokrát sa aktíva obrátia za daný časový interval (za rok). Ak je intenzita

vyuţívania aktív v podniku väčšia ako počet obrátok celkových aktív zistený ako

oborový priemer, mali by byť zvýšené trţby alebo odpredané niektoré aktíva. Obrat

celkových aktív vypočítame pomocou vzorca 1.11[2].

(1.11)

Obrat stálych aktív

Tento ukazovateľ má význam pri rozhodovaní o tom, či má podnik zaobstarať ďalší

reprodukčný dlhodobý majetok. Niţšia hodnota ukazovateľa neţ oborový priemer je

signálom pre výrobu, aby zvýšila vyuţitie výrobných kapacít a aby finanční manaţéri

obmedzili ich investície do podniku. Obrat celkových aktív je vyjadrený vzorcom

1.12[2].

(1.12)

Doba obratu zásob

Udáva priemerný počet dní, po ktorých sú zásoby viazané v podnikaní po dobu ich

spotreby (ak ide o suroviny a materiál) alebo do doby ich predaja (u zásob vlastnej

výroby). Obecne sa definujú ako pomer priemerného stavu zásob všetkého druhu

k priemerným denným trţbám, ako môţeme vidieť na vzorci 1.13[2].

(1.13)

Doba obratu pohľadávok

Tento ukazovateľ vyjadruje obdobie od okamihu predaja na obchodný úver, po ktoré

musí podnik v priemere čakať, neţ prevezme platby od svojich odberateľov. Čím je

20

väčšia priemerná doba inkasa pohľadávok, tým je väčšia spotreba úveru a tým aj väčšie

náklady. Ukazovateľ je vyjadrený vzorcom 1.14[3].

(1.14)

Doba obratu záväzkov

Priemerná doba obratu záväzkov vyjadruje dobu, odkedy vznikol záväzok aţ po dobu

jeho úhrady. Tento ukazovateľ by mal dosiahnuť hodnoty aspoň také ako je doba obratu

pohľadávok. Dobu obratu záväzkov vypočítame pomocou vzorca 1.15[3].

(1.15)

1.1.7 Sústavy pomerových ukazovateľov

Finančno-ekonomickú situáciu podniku môţeme analyzovať pomocou značného počtu

rozdielových ukazovateľov. Nevýhodou tohto prístupu však je, ţe jednotlivé

ukazovatele majú samé o sebe obmedzenú vypovedaciu schopnosť, pretoţe

charakterizujú len určitý úsek činnosti podniku. K posúdeniu jeho celkovej finančnej

situácie sa preto vytvárajú sústavy ukazovateľov, označované taktieţ často ako

analytické systémy alebo modely finančnej analýzy. Rastúci počet ukazovateľov

v modeli umoţňuje detailnejšie zobrazenie finančno-ekonomickej situácie podniku,

avšak súčasne veľký počet ukazovateľov sťaţuje situáciu a taktieţ výsledné hodnotenie

podniku[2, s. 81].

Pri vytváraní sústav ukazovateľov sa rozlišujú[2]:

a) Sústavy hierarchicky usporiadaných ukazovateľov, kam patria

pyramídové sústavy, ktoré identifikujú logické a ekonomické väzby

medzi ukazovateľmi pomocou rozkladu

b) Účelové výbery ukazovateľov, ktoré sú zostavované na báze

komparatívno-analytických alebo matematicko-štatistických metód.

Cieľom je vybrať a zostaviť také výbery ukazovateľov, ktoré dokáţu

21

kvalitne určiť finančnú situáciu podniku (finančné zdravie), alebo určiť

jeho krízový vývoj (finančnú tieseň). Výbery sa podľa účelu pouţitia

delia na:

Bonitné (diagnostické) modely, vyjadrujú finančnú situáciu

podniku pomocou syntetického ukazovateľa (výberu niekoľkých

ukazovateľov), ktorý nahradzuje jednotlivé analytické

ukazovatele rôznych vypovedacích schopností.

Bankrotné (predikčné) modely, predstavujú systémy, pretoţe

podľa chovania ukazovateľov ustanovujú prípadné ohrozenie

finančného zdravia podniku.

Ako príklad účelovo vytvorených sústav ukazovateľov je moţné uviesť Altmanovu

formulu bankrotu (Z-skóre)2 a Index IN05, pomocou ktorých môţeme posúdiť finančnú

situáciu podniku a taktieţ jej predpoveď[2].

Altmanova formula bankrotu (Z-skóre)

Z-skóre je určitým doplňujúcim faktorom pri finančnej analýze firmy a vyjadruje

finančnú situáciu firmy. Základnou myšlienkou tohto indexu bolo oddeliť bankrotujúce

firmy od tých, u ktorých bola hrozba bankrotu minimálna. Je tu stanovená

diskriminačná funkcia, ktorá vedie k výpočtu Z-skóre diferencovane pre firmy

s akciami verejne obchodovateľnými na burze a zvlášť pre predvídanie finančného

vývoja ostatných firiem.

Pre ostatné podniky sa Z-skóre vypočíta podľa upravenej verzie[2]:

(1.16)

kde A je čistý prevádzkový kapitál/celkové aktíva, B je nerozdelený zisk/celkové aktíva,

C je zisk pred zdanením a úrokmi/celkové aktíva, D je trţná hodnota vlastného

kapitálu/účtovná hodnota celkových dlhov a E je celkový obrat/celkové aktíva.

2 Altmanové Z-skóre je bankrotový model zaloţený na pomerových ukazovateľoch, vyuţívaný hlavne vo

finančnej analýze.

22

Hranice pre predvídanie finančnej situácie firmy sú nastavené na nasledujúce hodnoty.

Ak Z > 2,9 tak môţeme predpovedať uspokojivú finančnú situáciu, ak 1,2 < Z ≤ 2,9, tak

sa podnik nachádza v tzv. „šedej zóne“ nevyhranených výsledkov a ak Z ≤ 1,2, firma je

ohrozená značnými finančnými problémami. Ak pouţívame ako vstupné dáta pre

výpočet Z-skóre preberané z českých účtovných výkazov, potom sa do ukazovateľa

A dosadzuje čistý pracovný kapitál (ČPK). V ukazovateli B nerozdelený zisk

predstavuje súčet troch súvahových poloţiek: výsledok hospodárenia beţného

účtovného obdobia, výsledok hospodárenia minulých rokov a fond zo zisku.

V ukazovateli C sa zisk pred zdanením vypočíta z výkazu zisku a straty v druhovom

členení ako súčet výsledku hospodárenia za účtovné obdobie, dane z príjmu za beţnú

a mimoriadnu činnosť a nákladových úrokov. K výpočtu ukazovateľa D sa pouţije

zo súvahy hodnota základného kapitálu, ktorá sa vzťahuje k celkovým zdrojom.

V ukazovateli E sa stanoví obrat ako súčet trţieb z predaja zboţia, vlastných výrobkov

a sluţieb, ktoré sú uvedené vo výkaze zisku a straty v druhovom členení[2].

Index IN05

Tento index bol vytvorený ako posledný v rade a je aktualizáciou indexu IN01 podľa

testov na dátach priemyslových podnikov z roku 2004.[2]

Súhrnný index IN05 hodnotí finančné zdravie spoločnosti pomocou jediného čísla.

Okrem hodnotenia faktu, či sa spoločnosť v blízkej dobe blíţi k bankrotu, alebo nie, sa

Index IN05 zaoberá aj tým, či vytvára pre vlastníkov aj nejakú hodnotu. Môţeme ho

vyjadriť pomocou nasledujúceho vzťahu[2]:

(1.17)

kde A je aktíva/cudzí kapitál, B je EBIT/nákladové úroky, C je EBIT/celkové aktíva, D

= celkové výnosy/celkové aktíva a E je obeţné aktíva/krátkodobé záväzky a úvery

Okrem novo definovaných váh jednotlivých pomerových ukazovateľov sa zmenili

i hranice pre klasifikáciu výsledkov nasledovne. Ak IN > 1,6 môţeme predpovedať

23

uspokojivú finančnú situáciu spoločnosti. Ak 0,9 < IN ≤ 1,6, spoločnosť sa nachádza

v pásme šedej zóny a ak IN ≤ 0,9, spoločnosť je ohrozená váţnymi finančnými

problémami[2].

1.2 Štatistické metódy

Nasledujúca časť bude venovaná štatistickým metódam, konkrétne metóde regresívnej

analýzy a analýze časových radov, ktoré budú sledovať trendy ekonomických

ukazovateľov a ich vývoj v čase.

1.2.1 Regresívna analýza

Regresívnu analýzu môţeme chápať ako súbor štatistických metód a postupov, ktoré

nám slúţia k odhadu hodnôt alebo stredných hodnôt, ktoré odpovedajú jednej alebo

viacerému počtu premenných. V ekonomike sa často pracuje s premennými veličinami,

kde medzi závislou premennou, ktorá je označená x a nezávisle premennou, ktorú

označujeme y, ktorú meriame či pozorujeme, existuje nejaká závislosť. Tá je vyjadrená

funkčným predpisom y = φ(x), kde ale túto závislosť nejde „rozumnou“ funkciou

vyjadriť, alebo funkciu φ(x) vôbec nepoznáme. Pri nastavení určitej hodnoty nezávislej

premennej x dostaneme jednu hodnotu závislej premennej y. Pôsobením rôznych

náhodných vplyvov, nazývaných „šum“, pri opakovaní pozorovaní pri nastavenej

hodnote premennej x nedostaneme tieţ hodnotu y, ale obecne inú hodnotu[5].

Aby sme závislosť náhodnej veličiny Y na premennej x vyjadrili, zavedieme

podmienenú strednú hodnotu náhodnej veličiny Y pre hodnotu x, označenú E(Y|x),

poloţíme ju rovnú k vhodne zvolenej funkcii ktorú označíme ), pre

ktorú budeme niekedy pouţívať stručné označenie η(x). Ich vzájomný vzťah môţeme

označiť takto[5]:

| (1.18)

Funkcia ) je funkciou nezávisle premennej x a obsahuje neznáme

parametre, ktoré sú označené ,kde p ≥ 1. Funkciu η(x) nazývame regresnou

24

funkciou a parametre nazývame regresnými koeficientmi. Ak funkciu η(x)

určíme pre zadané dáta, potom hovoríme, ţe sme zadané dáta „vyrovnali regresívnou

funkciou“. Úlohou regresívnej analýzy je zvoliť pre zadané dáta ( ),

vhodnú funkciu ) a odhadnúť jej koeficienty tak, aby vyrovnanie

hodnôt touto funkciou bolo v istom zmysle „čo najlepšie“[5].

Regresívna priamka

Regresívna priamka je najjednoduchším prípadom regresívnej úlohy, pričom platí

nasledujúci vzťah[5]:

| (1.19)

Odhady koeficientov a regresívnej priamky pre zadané dvojice ( ) označíme

a . Na určenie týchto koeficientov sa vyuţíva metóda najmenších štvorcov. Táto

metóda spočíva v tom, ţe za „najlepšie“ koeficienty povaţujeme a , ktoré

minimalizujú funkciu , ktorá je vyjadrená nasledujúcim vzťahom[5]:

∑

(1.20)

Táto funkcia je rovná súčtu odchýlok nameraných hodnôt od hodnôt

na regresívnej priamke. Odhady a koeficientov a regresívnej

priamky určíme tak, ţe vypočítame prvú parciálnu deriváciu funkcie podľa

premenných a a parciálne derivácie, ktoré získame poloţíme rovné nule. Po ich

úprave dostaneme tzv. sústavu normálnych rovníc[5].

∑

∑

(1.22)

25

∑

∑ ∑

(1.23)

Z daných rovníc vypočítame koeficienty a a po ich úpravách dostaneme[5]:

∑

∑

(1.24)

Výberové priemery x a y získame pomocou vzťahu[5]:

∑

∑

(1.25)

Odhad regresívnej priamky zisťujeme pomocou vzťahu[5]:

(1.26)

Voľba regresívnej funkcie

Jednou z úloh regresívnej analýzy je posúdiť, či je zvolená regresívna funkcia pre

vyrovnanie zadaných dát vhodná. Riešenie tejto úlohy spočíva v tom, ako tesne zvolená

regresívna funkcia k zadaným dátam prilieha a taktieţ ako dobre odráţa funkčnú

závislosť medzi závisle a nezávisle premennou. Na posúdenie toho, ktorá regresívna

funkcia najlepšie k zadaným dátam prilieha, sa pouţíva reziduálny súčet štvorcov.

Avšak najlepšou charakteristikou k posúdeniu vhodnosti regresívnej funkcie je tzv.

index determinácie, označovaný ako . Tento index je vyjadrený nasledujúcim

vzorcom[5]:

(1.27)

je rovný priemeru so súčtu kvadrátov odchýlok zadaných hodnôt od ich priemerov

a nazýva sa rozptylom empirických hodnôt. je rovný priemeru zo súčtu kvadrátov

26

odchýlok vyrovnaných hodnôt od priemeru zadaných dát a nazýva sa rozptylom

vyrovnaných hodnôt. je rovný priemeru zo súčtu kvadrátov odchýlok zadaných

hodnôt od vyrovnaných a nazýva sa reziduálnym rozptylom[5].

1.2.2 Časové rady

Práca s časovými radami v ekonómii nadobúda stále väčší význam, či uţ ide

o makroekonomické ukazovatele (vývoj agregátov tvorby a uţitie hrubého domáceho

produktu, inflácia, nezamestnanosť apod.) alebo o niektoré ďalšie údaje (vývoj kurzov

cudzích mien, peňaţné zásoby, ceny akcií na kapitálovom trhu, či priemyslové alebo

stavebné produkcie, atď[6].

„Časovou radou (niekedy chronologickou radou) rozumieme radu hodnôt určitého

ukazovateľa, usporiadaných z hľadiska prirodzenej časovej postupnosti. Pritom je

nutné, aby večná náplň ukazovateľa i jeho priestorové vymedzenie bolo zhodné v celom

sledovanom časovom úseku.“[5, s. 114]

Časové rady delíme na rady intervalové a okamihové. Intervalové časové rady

charakterizujú koľko javov, vecí, udalostí vzniklo či zaniklo v určitom časovom

intervale. Okamihové časové rady naopak charakterizujú koľko javov, vecí, udalostí

a pod. existuje v určitom časovom okamihu. Zásadné rozdelenie medzi týmito radami je

to, ţe údaje intervalových časových radoch môţeme sčítať a tým môţeme vytvoriť

súčty za viac období. Naopak sčítanie údajov v okamihových radoch nemá reálnu

interpretáciu. Máme niekoľko moţností, ako znázorniť intervalové časové rady[5]:

Stĺpikovými grafmi, ktoré sú znázornené obdĺţnikmi, ktorých základne sú

rovné dĺţkam intervalov a výšky sú rovné hodnotám časovej rady v príslušnom

intervale

Paličkovými grafmi, kde jednotlivé hodnoty časovej rady sa vynášajú

v stredoch príslušných intervalov ako úsečky

Spojnicovými grafmi, kde jednotlivé hodnoty časovej rady sú vynesené

v stredoch príslušných intervalov ako body, ktoré sú spojené úsečkami.

27

Charakteristiky časových radov

Prvou úlohou časovej rady je získať rýchlu orientačnú predstavu o tom, aký ma

charakter proces, ktorý táto rada reprezentuje. Medzi základné metódy preto patrí

vizuálna analýza chovania ukazovateľa, ktorá vyuţíva grafy spolu s určovaním

elementárnych štatistických charakteristík[6].

Prvá diferencia

Vyjadruje prírastok hodnoty časovej rady, čo znamená, o koľko sa zmenila jej hodnota

v určitom okamihu, resp. v období oproti určitému okamihu, resp. v období

bezprostredne predchádzajúcemu. Je najjednoduchšou charakteristikou popisu vývoja

časovej rady, označovaná a vypočítame ju ako rozdiel dvoch po sebe idúcich

hodnôt časovej rady[5]:

(1.28)

Priemer prvej diferencie

Túto hodnotu určíme z prvej diferencie, označený , ktorý vyjadruje, o koľko sa

priemerne zmenila hodnota časovej rady za jednotkový časový interval. Môţeme ju

vypočítať pomocou nasledujúceho vzorca[5]:

∑

(1.29)

Koeficienty rastu

Koeficientmi rastu je charakterizovaná rýchlosť rastu či poklesu hodnôt časovej rady,

označenými , ktoré počítame ako pomer dvoch po sebe idúcich hodnôt časovej

rady pomocou vzorca[5]:

(1.30)

28

Priemerný koeficient rastu

Tento koeficient určíme z koeficientu rastu, označený , ktorý vyjadruje priemernú

zmenu koeficientu rastu za jednotkový časový interval. Počítame ho ako geometrický

priemer pomocou vzorca[5]:

√∏ √

(1.31)

Dekompozícia časových radov

Hodnoty časovej rady môţu byť rozloţené na niekoľko zloţiek. Ak ide o tzv. aditívnu

dekompozíciu, môţeme hodnoty časovej rady vyjadriť pre čas

súčtom , kde jednotlivé sčítané hodnoty vyjadrujú: – hodnotu

trendovej zloţky, – hodnotu cyklickej zloţky, – hodnotu sezónnej zloţky a –

hodnotu náhodnej zloţky[5].

„Časovú radu si môžeme prestaviť ako trend, na ktorý sú „nabalené“ ostatné zložky.

Rozklad, tzv. dekompozícia časovej rady na tieto zložky je motivovaný tým, že

v jednotlivých zložkách sa ľahšie podarí zistiť zákonitosti v chovaní rady, než

v pôvodnej nerozloženej rade. V niektorých radoch môže dekompozícia niektorej zložky

chýbať.“[5, str. 122]

Trendová zloţka

Vyjadruje obecnú tendenciu dlhodobého vývoja sledovaného ukazovateľa v čase. Je

dôsledkom pôsobenia síl, ktoré systematicky pôsobia v rovnakom smere[5].

Sezónna zloţka

Popisuje periodické zmeny v časovej rade, ktoré sa odohrávajú behom jedného

kalendárneho roku a kaţdý rok sa opakujú. Je pravidelne opakujúcou sa odchýlkou od

trendovej zloţky, ktorá sa vyskytuje u časových radoch údajov s periodicitou kratšou

ako jeden rok alebo rovnou práve jednému roku. Príčiny sezónneho kolísania môţu byť

29

rôzne. Prichádza k ním v dôsledku priameho pôsobenia slnečnej sústavy na Zemi,

napríklad vplyvom ročných období alebo vplyvom rôznych spoločenských

udalostí[5][6].

Cyklická zloţka

Je najspornejšou zloţkou časovej rady. Rozumieme ňou kolísanie okolo trendu

v dôsledku dlhodobého vývoja s dĺţkou vlny, ktorá je dlhšia ako jeden rok. Niekedy

býva zahrňovaný pod trendovú zloţku, ako jej časť, tzv. strednodobý trend, ktorý

vyjadruje strednodobú tendenciu vývoja, ktorá ma často oscilačný charakter

s neznámou, z pravidla premenlivou periódou[5][6].

Náhodná zloţka

Nie je moţné ju popísať ţiadnou funkciou času. Jedná sa o zloţku, ktorá ostáva po

vylúčení z trendu, sezónnej a cyklickej zloţky. Jej zdrojom sú drobné

a v jednotlivostiach nepostihnuteľné príčiny, ktoré sú vzájomne nezávislé[6].

30

2 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU

V tejto časti bakalárskej práce bude predstavená firma, ktorej analýzou sme sa zaoberali

a následne zhodnotíme súčasný stav firmy AIS Software, a. s. na základe výročných

správ spoločnosti z rokov 2007 – 2012.

Pre efektívnejšie spracovanie bakalárskej práce bol vytvorený počítačový program,

ktorý napomohol s mechanickými výpočtami jednotlivých ekonomických

ukazovateľov. Program bol vytvorený v prostredí Visual Basic for Aplications, ktorý je

doplnkom k programu Microsoft Excel.

2.1 Charakteristika spoločnosti

Charakteristika spoločnosti obsahuje základné údaje o spoločnosti, napr. sídlo

spoločnosti a jej logo, históriu spoločnosti a v neposlednom rade predmet jej činnosti

podnikania.

2.1.1 Základné údaje

Spoločnosť AIS Software, a. s. samostatne podniká na poli vývoja prevádzkových

systémov pre komerčné poisťovne od roku 1995. Sídlom spoločnosti je Brno,

Provazníkova / Hálkova 84[7].

Logo spoločnosti:

31

2.1.2 História spoločnosti

1995 Zaloţenie spoločnosti AIS Software, s. r. o.

2001 Spoločnosť uskutočnila jednanie smerujúce k zaloţeniu spoločného podniku

AIS Software, s. r. o. a Union poisťovne, a. s. Vznikla spoločnosť

InsureServ, s. r. o., kde obchodný podiel 60% vlastnila AIS Software, s. r. o.

a 40% Union poisťovňa, a. s. Hlavná činnosť tejto spoločnosti bola spracovanie

dát pre Union poisťovňu, a. s.

2002 V priebehu tohto roku sa vedenie spoločnosti rozhodlo transformovať

AIS Software, s. r. o. na akciovú spoločnosť v časovom horizonte tak, aby

budúca akciová spoločnosť mohla byť zapísaná v obchodnom registre ku dňu

1.1.2003. Taktieţ došlo k navýšeniu základného kapitálu spoločnosti

na 50.000.000,-kč.

2004 Na základe rozhodnutia spoločníkov spoločnosti sa spoločnosť AIS Software,

a. s. stala jediným majiteľom spoločnosti InsureServ, s. r. o. a v súčasnej dobe

učinilo predstavenstvo spoločnosti kroky, smerujúce k zlúčeniu zanikajúcej

spoločnosti InsureServ, s. r. o. s nástupníckou spoločnosťou AIS, Software a. s.

fúziu, pričom zanikajúca spoločnosť by mala zaniknúť bez likvidácie a jej

obchodné imanie prejde na nástupnícku spoločnosť.

2006 Dňa 20.10.2006 bola medzi spoločnosťami AIS Software, a. s. a AIS Servis,

s. r. o. podpísaná dohoda o prevode časti úloh a činností, ktorých predmetom je

prevod činností na rozvíjanie softwarového systému GOLEM, starosť o neho

a údrţba tohto systému z prevádzajúceho zamestnávateľa na zamestnávateľa

prijímajúceho. V súvise so štrukturálnymi zmenami, vyvolanými prevodom

činností na spoločnosť AIS Servis, s. r. o., došlo k rozhodnutiu valného

zhromaţdenia konaného dňa 15.12.2006 a účinnosti ku dňu 1.1.2007

k odvolaniu stávajúcich členov predstavenstva a dozornej rady spoločnosti AIS

Software, a. s. a voľbe nových členov predstavenstva a dozornej rady.

2007 Dňa 29.1.2007 boli nové skutočnosti zapísané do obchodného registra

s účinnosťou ku dňu 1.1.2007.

32

2008 V Marci v roku 2008 spoločnosť AIS Software, a. s. získala certifikát pre systém

manaţmentu akosti EN ISO 9001:2008 pre obor platnosti: Vývoj informačných

systémov, implementácia a následná technická podpora[7].

2.1.3 Predmet činnosti podnikania

Spoločnosť AIS Software, a. s. je česká, dynamicky sa rozvíjajúca spoločnosť,

zameraná výhradne na tvorbu prevádzkových systémov pre komerčné poisťovne.

Vývojom vlastného prevádzkového systému a jeho úspešným nasadením v niekoľkých

poisťovniach spolu s nepretrţitým rozširovaním ponúkaných funkcionalít si spoločnosť

AIS Software, a. s. vybudovala medzi softwarovými dodávateľmi pevnú pozíciu.

V súčasnej dobe zaujíma spoločnosť jednu z vedúcich postavení v tejto oblasti na

českom a slovenskom trhu. Ponúka prevádzkovo informačný systém ako komplexné

riešenie pokrývajúce všetky potreby komerčnej poisťovne, počínajúce vznikom

a správou poistných zmlúv, cez správu poistných udalostí, aţ po príjem a výplatu

finančných prostriedkov vrátane správy pohľadávok a záväzkov[7].

2.2 Analýza ukazovateľov

Táto kapitola sa zaoberá analýzou vybraných ekonomických ukazovateľov pomocou

časových radov za posledných šesť rokov, jedná sa o roky 2007 – 2012, ich následným

vyrovnaním regresívnou priamkou a grafickým zhodnotením výsledku. Údaje

pre výpočet spomenutých ukazovateľov boli získané z účtovných výkazov spoločnosti

AIS Software, a. s.

2.2.1 Ukazovatele zadĺţenosti

Z ukazovateľov zadĺţenosti sa dozvieme, v akom pomere je financovaný majetok

z cudzích, respektíve z vlastných zdrojov.

Tabuľka 1: Vypočítané hodnoty ukazovateľov zadĺţenosti (Zdroj: vlastný)

Ukazovatele zadĺženosti 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Celková zadĺženosť 0,025 0,049 0,054 0,055 0,045 0,035

Koeficient samofinancovania 0,968 0,949 0,944 0,942 0,953 0,964

33

Z ukazovateľov zadĺţenosti vyplýva, ţe viac ako 90% pasív tvorí vlastný kapitál,

teda väčšina majetku patriaca spoločnosti je financovaná z vlastných zdrojov. Celková

zadĺţenosť by nemala byť väčšia ako 0,7. Spoločnosť je od tejto hranice dosť vzdialená,

takţe nemá s financovaním svojho majetku ţiadne problémy.

V rámci regresívnej analýzy bude analyzovaný ukazovateľ celkovej zadĺţenosti.

Tabuľka 2: Prvá diferencia a koeficienty rastu celkovej zadĺţenosti (Zdroj: vlastný)

i roky yi 1di(y) ki(y)

1 2007 0,025 - -

2 2008 0,049 0,024 1,960

3 2009 0,054 0,005 1,102

4 2010 0,055 0,001 1,019

5 2011 0,045 -0,010 0,818

6 2012 0,035 -0,010 0,778

Pre organizáciu je lepšie, keď jej zadĺţenosť klesá, takţe nás bude zaujímať

ten ukazovateľ, ktorý najviac poklesol. Najlepším rokom je teda rok 2011 a 2012, kde

došlo k poklesu prvej diferencie oproti ich predchádzajúcim rokom o 0,010.

Koeficient rastu je najniţší a zároveň najpriaznivejší v roku 2012, v ktorom sa celková

zadĺţenosť zvýšila o 0,778 krát.

Priemer prvých diferencií celkovej zadĺţenosti

Pribliţná hodnota priemeru prvých diferencií celkovej zadĺţenosti je 0,002.

To znamená, ţe celková zadĺţenosť v sledovanom období stúpala kaţdý rok v priemere

o 0,002.

34

Priemerný koeficient rastu celkovej zadĺţenosti

√

1,070

Hodnota priemerného koeficientu rastu pre sledovaný časový interval je 1,070. Táto

hodnota značí, ţe celková zadĺţenosť sa v sledovanom období zvýšila oproti

predošlému roku v priemere o 1,070 krát.

Regresívna priamka

Vyrovnanie dát regresívnou priamkou a určenie a predikcia budúceho obdobia

pomocou vzorcov.

Predpis regresívnej priamky:

Predikcia pre rok 2013:

Ak bude trend časovej rady pokračovať ako doteraz, celková zadĺţenosť má predikciu

vývoja pre rok 2013 pribliţnú k hodnote 0,048. To znamená, ţe celková zadĺţenosť

v prichádzajúcom období bude stúpať.

35

Graf 1: Vyrovnávanie celkovej zadĺţenosti regresívnou priamkou (Zdroj: vlastný)

2.2.2 Ukazovatele rentability

Ukazovatele rentability merajú výkonnosť podniku. Vypočítané hodnoty sú uvedené

v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka 3: Vypočítané hodnoty ukazovateľov rentability (Zdroj: vlastný)

Ukazovatele rentability 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Rentabilita tržieb -0,846 -0,274 -0,508 0,031 0,251 0,196

Rentabilita celkového kapitálu -0,117 -0,098 -0,268 0,018 0,159 0,107

Rentabilita vlastného kapitálu -0,111 -0,104 -0,285 -0,005 0,178 0,09

Rentabilita úplatného kapitálu -0,121 -0,104 -0,284 0,02 0,166 0,111

Rentabilita trţieb uvádza výkonnosť z predaného tovaru a poskytovaných sluţieb.

V tabuľke môţeme vidieť, ţe rentabilita trţieb nadobúda záporné hodnoty aţ do roku

2009. V roku 2007 bola rentabilita trţieb extrémne nízka, čo je dosť znepokojujúce.

Ostatné roky sa hodnota rentability trţieb zvyšovala a v roku 2011 nadobudla najvyššiu

hodnotu, a to 25,10%, čo je pre spoločnosť pozitívne.

Rentabilita celkového kapitálu ukazuje, ako firma vytvára zisk bez ohľadu na to,

z akých zdrojov tento zisk tvorí. Rentabilita celkového kapitálu je opäť najvyššia v roku

2011 a to 15,90%, čo je pozitívna hodnota.

0

0,01

0,02

0,03

0,04

0,05

0,06

2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013

Vyrovnanie regresívnou priamkou

Celková zadĺženosť

Regresívna priamka

36

Rentabilita vlastného kapitálu predstavuje, koľko korún zisku prinesie sto korún, ktoré

vlastníci vloţili do podnikania. V roku 2011 je hodnota ukazovateľa najvyššia a to

17,80%. To znamená, ţe kaţdých 100,-Kč vlastného kapitálu prinieslo v roku 2011 17,8

Kč zisku. Do roku 2010 hodnotím hodnoty rentability celkového kapitálu ako

nepriaznivé. Pozitívne hodnoty nadobúda rentabilita celkového kapitálu aţ od roku

2011.

Všetky ukazovatele rentability majú najvyššiu hodnotu v roku 2011. Do roku 2010 sú

hodnoty všetkých ukazovateľov rentability záporné, ktoré zapríčiňuje záporný výsledok

hospodárenia, ktorého príčinou bol pravdepodobne nákup nových zariadení

do spoločnosti.

Pre vyrovnanie regresívnej priamky a predikcie do budúcna bude pouţitý ukazovateľ

rentability trţieb.

Tabuľka 4: Prvé diferencie a koeficienty rastov ukazovateľa ROS (Zdroj: vlastný)

i roky yi 1di(y) ki(y)

1 2007 -0,846 - -

2 2008 -0,274 0,572 0,324

3 2009 -0,508 -0,234 1,854

4 2010 0,031 0,539 -0,061

5 2011 0,251 0,220 8,097

6 2012 0,196 -0,055 0,781

Najväčší nárast prvej diferencie ukazovateľa rentability trţieb behom sledovaného

obdobia nastal v roku 2010, kedy došlo k o navýšeniu hodnoty o 0,539 oproti

predchádzajúcemu roku.

K najväčšiemu zvýšeniu hodnoty koeficientu rastu ukazovateľa rentability trţieb došlo

v roku 2010 a to pribliţne o 8,097 krát oproti predchádzajúcemu roku.

37

Priemer prvých diferencií rentability trţieb:

Priemer prvých diferencií rentability trţieb má pribliţnú hodnotu 0,2084. To znamená,

ţe v sledovanom období dochádza k medziročnému priemernému nárastu rentability

trţieb o 0,2084, čo je pozitívne, pretoţe rentabilita trţieb by mala z roka na rok rásť.

Priemerný koeficient rastu rentability trţieb:

√

-0,746

Keďţe pri priemernom koeficiente rastu rentability trţieb vyšla záporná hodnota,

koeficient nie je rozumné interpretovať.

Regresívna priamka

Vyrovnanie dát regresívnou priamkou a určenie a predikcia budúceho obdobia

pomocou vzorcov.

Predpis regresívnej priamky:

Predikcia pre rok 2013:

Ak bude trend časovej rady pokračovať ako doposiaľ, predikcia vývoja rentability trţieb

má pre rok 2013 pribliţnú hodnotu 0,541. To znamená, ţe rentabilita trţieb bude

v nasledujúcich rokoch pravdepodobne stúpať.

38

Graf 2: Vyrovnávanie rentability trţieb regresívnou priamkou (Zdroj: vlastný)

2.2.3 Ukazovatele likvidity

Ukazovatele likvidity ukazujú, ako je schopný podnik premeniť svoje prostriedky na

peniaze. Optimálne hodnoty pre ukazovatele likvidity sú 0,5 - 1 pre okamţitú likviditu,

1 – 1,5 pre pohotovú a 1,5 – 2 pre beţnú likviditu.

Tabuľka 5: Vypočítané hodnoty ukazovateľov likvidity (Zdroj: vlastný)

Ukazovatele likvidity 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Bežná likvidita 18,866 10,552 8,876 9,447 13,252 17,26

Pohotová likvidita 14,668 8,007 8,867 9,443 13,251 16,764

Okamžitá likvidita 11,617 6,89 5,246 5,773 11,226 13,546

V uvedenej tabuľke môţeme vidieť, ţe vo všetkých rokoch sú hodnoty jednotlivých

likvidít dosť veľké, čo je dané veľmi nízkymi krátkodobými záväzkami. Z toho

vyplýva, ţe firma nemá ţiadne problémy s likviditou.

Pre štatistickú analýzu bude zvolený ukazovateľ beţnej likvidity.

-1

-0,8

-0,6

-0,4

-0,2

0

0,2

0,4

2006 2008 2010 2012 2014

Vyrovnanie regresívnou priamkou

Rentabilita tržieb

Regresívna priamka

39

Tabuľka 6: Prvé diferencie a koeficienty rastov beţnej likvidity (Zdroj: vlastný)

i roky yi 1di(y) ki(y)

1 2007 18,866 - -

2 2008 10,552 -8,314 0,559

3 2009 8,876 -1,676 0,841

4 2010 9,447 0,571 1,064

5 2011 13,252 3,805 1,403

6 2012 17,26 4,008 1,302

Najväčší nárast prvej diferencie beţnej likvidity v sledovanom období nastal v roku

2012. Nárast hodnoty tohto roku oproti roku 2011 bol 4,008. Naopak najväčší pokles

prvej diferencie nastal v roku 2008.

Priemer prvých diferencií beţnej likvidity:

Priemer prvých diferencií beţnej likvidity vyšiel – 0,3212. To znamená, ţe priemerný

pokles sledovaného ukazovateľa činil pribliţne 0,3212 ročne.

Priemerný koeficient rastu

√

Pribliţná hodnota priemerného koeficientu rastu je ţnej likvidity je 0,982. To znamená,

ţe za sledované obdobie dochádza kaţdý rok k poklesu oproti predchádzajúcemu roku

v priemere 0,982 krát.

40

Regresívna priamka

Určenie regresívnej priamky a predikcia do budúcna pomocou vzorcov. Predpis

regresívnej priamky:

Predikcia pre rok 2013 :

V roku 2013 sa hodnota ukazovateľa beţnej likvidity bude pribliţne rovnať hodnote

13,11. To znamená, ţe ak bude trend časovej rady pokračovať ako doteraz, hodnota

sledovaného ukazovateľa bude naďalej rásť.

Graf 3: Vyrovnávanie beţnej likvidity regresívnou priamkou (Zdroj: vlastný)

2.2.4 Ukazovatele aktivity

Ukazovatele aktivity merajú, ako efektívne dokáţe podnik hospodáriť so svojim

majetkom a vyuţiť ho k tvorbe zisku. Obrat sa vyjadruje počtom obrátok za rok, doba

obratu sa vyjadruje v dňoch.

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

2006 2008 2010 2012 2014

Vyrovnanie regresívnou priamkou

Bežná likvidita

Regresívna priamka

41

Tabuľka 7: Vypočítané hodnoty ukazovateľov aktivity (Zdroj: vlastný)

Ukazovatele aktivity 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Obrat celkových aktív 0,138 0,359 0,527 0,588 0,632 0,547

Obrat stálych aktív 0,262 0,744 1,023 1,242 1,683 1,583

Doba obratu zásob 269,4 123,7 0,3 0,1 0 11,5

Doba obratu krátk. pohľadávok 195,4 54,1 124,3 118,6 49,2 73,2

Doba obratu krátk. záväzkov 64,2 48,6 36,9 33,8 25,8 2,3

Hodnota obratu celkových aktív sa v sledovanom období kaţdým rokom zväčšuje, no

v roku 2012 môţeme vidieť mierny pokles ukazovateľa oproti roku 2011. V roku 2007

je hodnota obratu celkových aktív najmenšia, čo znamená nie moc rozumné

hospodárenie s majetkom firmy. Najvyššia hodnota je v roku 2011, čo ale tieţ nie je

dosť pozitívne, pretoţe tento obrat by mal minimálne nadobúdať hodnotu 1.

Stúpajúci trend obratu stálych aktív poukazuje na postupné zdokonaľovanie podniku

v oblasti vyuţívania stálych aktív. Najväčšia hodnota bola nameraná v roku 2011 a to

1,683. V sledovanom období sú celkovo nízke hodnoty obratu stálych aktív, čo

znamená nízke vyuţitie stálych aktív v spoločnosti.

Doba obratu zásob nám vyjadruje, za koľko dní spoločnosť priemerne predá svoje

zásoby. Z tabuľky môţeme vidieť, ţe v roku 2007 je hodnota obratu celkových zásob aţ

269 dní, no od tohto roku tento ukazovateľ začal enormne klesať a uţ v roku 2009 nie

je hodnota ukazovateľa rovná ani jednému dňu, čo je spôsobené tým, ţe firma nemá na

sklade veľa zásob, keďţe sa jedná o softwarovú firmu.

Koľko dní sú viazané naše financie v pohľadávkach nám stanovuje doba obratu

pohľadávok. Hodnota tohto ukazovateľa by nemala byť väčšia ako 50 dní, čo splňuje

spoločnosť v roku 2011.

Doba obratu krátkodobých záväzkov určuje, koľko dní uplynie od podpísania zmluvy

po jej zaplatenie. Hodnota tohto ukazovateľa by sa mala pohybovať okolo 40 dní.

V sledovanom období majú hodnoty tohto ukazovateľa klesajúci trend, v roku 2012

klesla hodnota aţ na 23dní. Spoločnosť by sa mala zamerať na zníţenie doby obratu

42

pohľadávok, pretoţe doba obratu záväzkov by mala byť dlhšia ako doba obratu

pohľadávok.

Pre vyrovnanie regresívnej priamky a predikcie do budúcna bude pouţitý ukazovateľ

doby obratu krátkodobých pohľadávok.

Tabuľka 8: Prvé diferencie a koeficienty rastov DOP (Zdroj: vlastný)

i roky yi 1di(y) ki(y)

1 2007 195,4 - -

2 2008 54,100 -141,300 0,277

3 2009 124,3 70,200 2,298

4 2010 118,600 -5,700 0,954

5 2011 49,2 -69,400 0,415

6 2012 73,2 24,000 1,488

Najväčší pokles prvej diferencie doby obratu krátkodobých pohľadávok nastal

v sledovanom období v roku 2008, kde tento ukazovateľ klesol oproti minulému roku

o 141. Koeficient rastu je najniţší teda taktieţ v roku 2008, kde doba obratu pohľadávok

vzrástla pribliţne 0,28 krát.

Priemer prvých diferencií doby obratu krátkodobých pohľadávok:

Priemer prvých diferencií beţnej likvidity vyšiel -24,44. To znamená, ţe priemerný

pokles ukazovateľa doby obratu krátkodobých pohľadávok bol pribliţne 0,3212 ročne.

Priemerný koeficient rastu doby obratu krátkodobých pohľadávok:

√

43

Pribliţná hodnota priemerného koeficientu rastu doby obratu krátkodobých pohľadávok

je 0,822. To znamená, ţe za sledované obdobie dochádza kaţdý rok k poklesu

ukazovateľa oproti predchádzajúcemu roku v priemere 0,822 krát.

Regresívna priamka

Určenie regresívnej priamky a predikcia do budúcna pomocou vzorcov. Predpis

regresívnej priamky:

Predikcia pre rok 2013 :

V roku 2013 sa hodnota ukazovateľa doby obratu krátkodobých pohľadávok bude

pribliţne rovnať hodnote 39,33. To znamená, ţe ak bude trend časovej rady pokračovať

ako doteraz, hodnota sledovaného ukazovateľa bude naďalej klesať, čo je

pre spoločnosť pozitívne.

Graf 4: Vyrovnávanie DOP regresívnou priamkou (Zdroj: vlastný)

0

50

100

150

200

250

2006 2008 2010 2012 2014

Vyrovnanie regresívnou priamkou

Doba obratu kr.pohľadávok

Regresívnapriamka

44

2.2.5 Sústavy ukazovateľov

Tabuľka 9: Vypočítané hodnoty sústav ukazovateľov (Zdroj vlastný)

Sústavy pomerových ukazovateľov 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Z-Score 0,987 1,215 0,841 1,591 2,099 1,992

Index IN05 6,572 3,337 2,232 3,406 4,816 5,774

V sledovanom období má Altmanová formula bankrotu stúpajúcu tendenciu. Do roku

2010 sa táto hodnota pohybuje v nelichotivých číslach. Od roku 2011 sa hodnoty oveľa

zlepšili a pohybujú sa v rozmedzí šedej zóny, teda nevieme jednoznačne zhodnotiť

finančnú situáciu spoločnosti.

Podľa klasifikácie vieme, ţe ak sú hodnoty Indexu IN05 väčšie ako 1,6, u podniku

môţeme očakávať uspokojivú finančnú situáciu, čo podľa vypočítaných hodnôt

z tabuľky splňujú všetky roky v sledovanom období. V roku 2009 je hodnota tohto

indexu najmenšia, čo je pravdepodobne spôsobené finančnou krízou v tomto období.

Pre spracovanie štatistickej analýzy bude vybraný Index IN05, pretoţe je povaţovaný

pre hodnotenie českých podnikov ako najvhodnejší.

Tabuľka 10: Prvé diferencie a koeficienty rastu Z-Score (Zdroj: vlastný)

i roky yi 1di(y) ki(y)

1 2007 6,572 - -

2 2008 3,337 -3,235 0,508

3 2009 2,232 -1,105 0,669

4 2010 3,406 1,174 1,526

5 2011 4,816 1,410 1,414

6 2012 5,774 0,958 1,199

K poklesu prvej diferencie Indexu IN05 došlo v rokoch 2008 a 2009. Naopak najväčší

nárast prvej diferencie tohto indexu bol v roku 2010, kde hodnota prvej diferencie

vzrástla oproti predchádzajúcemu roku o 0,174.

45

Priemer prvých diferencií indexu IN05

Priemer prvých diferencií indexu IN05 má pribliţnú hodnotu -4,46, to znamená

ţehodnota tohto ukazovateľa má medziročný pokles o -4,46.

Priemerný koeficient rastu indexu IN05

√

Priemerný koeficient rastu má pribliţnú hodnotu 0,974. To znamená ţe v sledovanom

období dochádza za rok k poklesu v priemere 0,974 krát oproti roku predošlému.

Regresívna priamka

Určenie regresívnej priamky a predikcia do budúcna pomocou vzorcov. Predpis

regresívnej priamky:

Predikcia pre rok 2013:

Ak bude trend časovej rady pokračovať ako doposiaľ, index IN05 pravdepodobne bude

stúpať, teda sa zlepšovať v budúcom období.

46

Graf 5: Vyrovnávanie indexu IN05 regresívnou priamkou (Zdroj: vlastný)

0

1

2

3

4

5

6

7

2006 2008 2010 2012 2014

Vyrovnanie regresívnou priamkou

Index IN05

Regresívnapriamka

47

3 VLASTNÉ RIEŠENIE

V tejto kapitole sú na základe výsledku analýz podané návrhy na odporučenie, ktoré by

mohli viesť k zlepšeniu situácie spoločnosti a jej následného vývoja.

3.1 Analýza ukazovateľov v programe Visual Basic

Program pre posúdenie aktuálnej finančnej situácie firmy AIS Software, a. s. je

vytvorený v tabuľkovom editore Microsoft Excel, pomocou Visual Basicu. Na prvom

liste sa nachádza tlačidlo Spustiť, pre spustenie programu. Na druhom a treťom liste sa

nachádzajú Rozvaha a Výkaz zisku a strát, z ktorých sa počítajú jednotlivé ukazovatele.

Na ďalšom liste sa nachádza výstup z programu, teda všetky vypočítané

ukazovatele a na poslednom liste je vytvorená štatistická analýza vybraných

ukazovateľov.

Obrázok 1: Program (Zdroj: vlastný)

Na prvom liste dokumentu sa nachádza spúšťacie tlačidlo „Spustiť program“ pre

spustenie programu. Po spustení programu sa objaví úvodný navigačný formulár

zobrazený na obrázku číslo 2.

48

Obrázok 2: Úvodný formulár (Zdroj: vlastný)

Po stlačení tlačidla niektorej skupiny ukazovateľov sa zobrazí ďalší formulár

s ukazovateľmi, ktoré patria do danej skupiny (ukazovatele zadĺţenosti, rentability,

likvidity a aktivity). Ďalšie jednotlivé kroky sú vysvetlené na skupine pomerových

ukazovateľov (obrázok číslo 3).

Obrázok 3: Pomerové ukazovatele (Zdroj: vlastný)

49

Zo skupiny pomerových ukazovateľov je moţné v programe prejsť na konkrétne

ukazovatele, ako sú napríklad „Ukazovatele zadĺţenosti“ (obrázok číslo 4). Na tomto

formulári sa nachádza taktieţ moţnosť vymazania buniek ukazovateľov, aby uţívateľ

nemusel mazať jednotlivé hodnoty v tabuľkách v liste „Výstup z programu“.

Obrázok 4: Ukazovatele zadĺţenosti (Zdroj: vlastný)

Na tomto formulári si uţívateľ môţe vybrať konkrétny ukazovateľ zadĺţenosti, ktorý

chce vypočítať. Po kliknutí na ukazovateľ vyskočí dialógové okno do ktorého je

potrebné zadať jednotlivé poloţky z rozvahy, ktoré slúţia ako vstupné dáta pre výpočet

zvoleného ukazovateľa zadĺţenosti za daný rok. Pre ukáţku bude vypočítaná celková

zadĺţenosť podniku (obrázok číslo 5).

50

Obrázok 5: Celková zadĺţenosť (Zdroj: vlastný)

Uţívateľ vyplní hodnoty cudzieho kapitálu a celkové aktíva za rok 2007. Do

jednotlivých textboxov uţívateľ môţe zadať len číslice, v opačnom prípade sa

v programe zobrazí dialógové okno, ktoré bude hlásiť chybu: „Do jednotlivých

textboxov môţete písať iba číslice“. Po vyplnení textboxov uţívateľ stlačením tlačidla

„Spočítaj“ vypočíta ukazovateľ zadĺţenosti za prvý rok sledovaného obdobia 2007

a výsledok programu sa zapíše na príslušné miesto v liste „Výstup z programu“. Ďalej

program pokračuje rokom 2008, 2009, 2010, 2011 a taktieţ rokom 2012. Na obrázku

číslo 6 je zobrazené dialógové okno, ktoré sa uţívateľovi zobrazí po správnom zadaní

vstupných parametrov a kliknutí na tlačidlo „Spočítaj“.

Obrázok 6: MsgBox celkovej zadĺţenosti (Zdroj: vlastný)

V tomto prípade bolo zadané do poloţky Cudzí kapitál za rok 2007 číslo 10 a do

poloţky Celkové aktíva za rok 2007 číslo 5. Dialógové okno informuje uţívateľa o tom,

aká je spočítaná hodnota ukazovateľa a taktieţ sa zapíše táto hodnota na príslušné

miesto v liste „Výstup z programu“. V tomto prípade do tabuľky ukazovateľov

zadĺţenosti (tabuľka číslo 11). Po kliknutí na tlačidlo „OK“ sa presunieme na ďalší rok.

51

Týmto spôsobom program dokáţe vypočítať kaţdý jeden ukazovateľ v sledovanom

období.

Tabuľka 11: Tabuľka celkovej zadĺţenosti. (Zdroj: vlastný)

Ukazovatele zadĺženosti 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Celková zadĺženosť 2

Koeficient samofinancovania

3.2 Popis návrhu riešenia

Po zhotovení celkovej analýzy vybraných ukazovateľov, na ktoré bola následne

aplikovaná regresívna analýza a vďaka ktorej bola zistená predikcia vývoja pre budúce

obdobie, sa zistilo, ţe výsledné hodnoty spoločnosti AIS Software, a. s. sú pomerne

uspokojivé.

Celková zadĺţenosť bola prvým ukazovateľom, ktorá bola podrobená analýze

a predikcii budúceho vývoja. Bolo zistené , ţe viac ako 90% aktív podniku je pokrytých

z vlastných zdrojov, teda celková zadĺţenosť podniku je veľmi nízka. Je za potrebu

zdôrazniť fakt, ţe zadĺţenosť sama o sebe nie je negatívnou charakteristikou.

Spoločnosť by mala určite zváţiť zvýšenie cudzích zdrojov, nakoľko nemá ţiadne

dlhodobé záväzky, čo by v niektorých prípadoch mohlo viesť k zvýšeniu výkonnosti

vlastného kapitálu.

Ukazovateľ rentabilita trţieb sa pohyboval v záporných hodnotách do roku 2009, čo

bolo spôsobené zápornými výsledkami hospodárenia. Podľa informácií získaných od

spoločnosti boli v daných rokoch spustené dlhodobé projekty, ktorých finančná

rentabilita bola plánovaná aţ po roku 2009. Keďţe mal tento ukazovateľ rastúci trend

a jeho prognóza na rok 2013 bola na základe výpočtu stanovená na 54%, nie je dôvod

pre aplikáciu opatrení. Odporúčame sledovať vývoj tohto ukazovateľa a tým

percentuálny podiel výsledku hospodárenia na trţbách za predaj sluţieb.

Analýza ukazovateľa beţná likvidita dopadla výborne. Beţná likvidita vyţaduje

hodnoty vyššie ako 1,5. Tieto podmienky sú dosiahnuté v celom sledovanom období,

52

dokonca niekoľkokrát vyššie, i keď jej hodnota v sledovanom období kolísala. Keďţe

ukazovatele likvidity vyjadrujú schopnosť splácať svoje splatné záväzky, a krátkodobé

záväzky sa v sledovanom období pohybujú v nízkych hodnotách, spoločnosť ich dokáţe

splatiť za veľmi krátky časový interval.

Bolo zistené, ţe doba obratu pohľadávok sa v sledovanom období zniţuje a predikcia

pre budúce obdobie je pribliţne 39 dní, čo indikuje zlepšenie platobnej disciplíny zo

strany odberateľov. Tento trend bol dosiahnutý vďaka opatreniu zo strany spoločnosti

AIS Software, a. s. Bolo odporučené, aby spoločnosť zváţila formu kvalitného

zmluvného zaistenia, v prípade, ţe dlţná čiastka nebude uhradená v stanovenom

termíne. Jednou z moţností je percentuálne navýšenie celkovej neuhradenej čiastky

podľa doby omeškania, avšak táto moţnosť môţe byť v rozpore s obchodnou politikou

firmy, ktorá nebola počas práce diskutovaná.

Na záver bola spoločnosť podrobená analýze prostredníctvom súhrnného

bankrotového indexu IN05. Tento index dokresľuje analýzu a potvrdzuje, ţe si

spoločnosť AIS Software, a.s. vo svojej podnikateľskej činnosti vedie veľmi dobre.

V roku 2009 je hodnota tohto indexu najniţšia, čo pravdepodobne zapríčiňuje dopad

hospodárskej krízy, avšak v nasledujúcich rokoch hodnota tohto indexu opäť stúpa

a v roku 2012 sa táto hodnota vyšplhala aţ na 5,77. Z tohto vyplýva, ţe spoločnosť

môţeme označiť za prosperujúcu a stabilnú. Spoločnosť by mala určite sledovať vývoj

tohto ukazovateľa, aby sa ho snaţila udrţať vo vysokých hodnotách aspoň tak, ako

doposiaľ.

53

ZÁVER

Táto práca je zameraná na čiastočnú finančnú analýzu spoločnosti AIS Software, a. s.

Ekonomické ukazovatele, ktoré boli vypočítané, boli následne posúdené pomocou

regresívnej analýzy a taktieţ bola stanovená prognóza pre budúce obdobie.

V teoretickej časti boli popísané jednotlivé vybrané ekonomické ukazovatele pre

štatistickú analýzu a štatistické metódy, ktoré boli následne pouţité v praktickej časti.

K zhotoveniu teoretickej časti bakalárskej práce bola pouţitá iba odborná literatúru,

v ktorej sa nachádzali dostatočné informácie pre jej spracovanie, preto nebol vyuţitý

ţiadny internetový zdroj.

V praktickej časti boli analyzované jednotlivé ukazovatele, spracovaná ich štatistická

analýza, v ktorej sa vyrovnávalo pomocou regresívnej priamky a určovala sa predikcia

pre budúce obdobie. Pre spracovanie analýzy boli vyuţité dáta z rozvahy a z Výkazu

zisku a strát, ktoré boli poskytnuté spoločnosťou AIS Software, a. s.

Spolupráca so spoločnosťou bola bez váţnejších problémov, všetky poloţené otázky

boli zodpovedané v rámci emailovej komunikácie a všetky vyţiadané podklady boli pre

analýzu poskytnuté s dostatočnou časovou rezervou.

Táto práca bude spoločnosti AIS Software, a. s. k dispozícii, aby z nej mohla čerpať

informácie pre ďalšie roky jej fungovania a taktieţ bude môcť vyuţiť program

vytvorený v prostredí Visual Basic, ktorý je súčasťou programu MS Excel, pomocou

ktorého boli vypočítané všetky potrebné ekonomické ukazovatele na určenie finančnej

situácie spoločnosti.

Vytvorený program a taktieţ jeho pouţívanie je popísané v tretej kapitole tejto práce,

kde sú taktieţ popísané návrhy na zlepšenie spoločnosti. Pri zhotovení analýzy bolo

zistené, ţe spoločnosť má najväčšie nedostatky v oblasti ukazovateľov rentability, kde

boli namerané nepriaznivé výsledky. Napriek tomu je celkové zhodnotenie finančnej

situácie spoločnosti AIS Software, a. s. veľmi dobré, a bol by som rád, keby táto práca

54

bola nápomocná pri odstraňovaní určitých nedostatkov a napomohla tým spoločnosti

udrţať si alebo zvýšiť tieto priaznivé hodnoty.

55

ZOZNAM POUŢITÝCH ZDROJOV

1. RUČKOVÁ, P., 2008. Finanční analýza: metody, ukazatele, využití v praxy. 2.

aktualizované vydání. Praha: Grada Publishing. ISBN 978-80-247-2481-2.

2. SEDLÁČEK, J., 2001. Účetní data v rukou manažera: finanční analýza v řízení

firmy. 1. vydání. Praha: Computer Press. ISBN 80-7226-562-8.

3. KNÁPKOVÁ, A., PAVELEKOVÁ, D., 2010. Finanční analýza: komplexní

průvodce s příklady. 1. vyd. Praha: Grada Publishing. ISBN 978-80-247-3349-4.

4. RŮČKOVÁ, P., ROUBÍČKOVÁ M., 2012. Finanční management. 1. vyd.

Praha: Grada Publishing. ISBN 978-80-247-4047-8.

5. KROPÁČ, J., 2009. Statistika B : Jednorozměrné a dvourozměrné datovňe

soubory, Regresní analýza, Časové řady. 2. doplň. vyd. Brno: VUT Fakulta

Podnikatelská. ISBN 978-80-214-3295-6.

6. HINDLS, R., HRONOVÁ, S., SEGER, J., FISCHER, J., 2007. Statistika pro

ekonomy. 8. vyd. Praha: Professional Publishing. ISBN 978-80-86946-43-6.

7. AIS SOFTWARE. O firme. AIS Software, a. s. [online]. ©1995-2012

[cit. 2014-05-10]. Dostupné z: http://www.ais.cz/?pid=1&lang=

56

ZOZNAM GRAFOV

Graf 1: Vyrovnávanie celkovej zadĺţenosti regresívnou priamkou (Zdroj: vlastný) ..... 35

Graf 2: Vyrovnávanie rentability trţieb regresívnou priamkou (Zdroj: vlastný) ........... 38

Graf 3: Vyrovnávanie beţnej likvidity regresívnou priamkou (Zdroj: vlastný) ............. 40

Graf 4: Vyrovnávanie DOP regresívnou priamkou (Zdroj: vlastný) .............................. 43

Graf 5: Vyrovnávanie indexu IN05 regresívnou priamkou (Zdroj: vlastný) .................. 46

57

ZOZNAM TABULIEK

Tabuľka 1: Vypočítané hodnoty ukazovateľov zadĺţenosti (Zdroj: vlastný) ................. 32

Tabuľka 2: Prvá diferencia a koeficienty rastu celkovej zadĺţenosti (Zdroj: vlastný) ... 33

Tabuľka 3: Vypočítané hodnoty ukazovateľov rentability (Zdroj: vlastný) ................... 35

Tabuľka 4: Prvé diferencie a koeficienty rastov ukazovateľa ROS (Zdroj: vlastný) ..... 36

Tabuľka 5: Vypočítané hodnoty ukazovateľov likvidity (Zdroj: vlastný) ...................... 38

Tabuľka 6: Prvé diferencie a koeficienty rastov beţnej likvidity (Zdroj: vlastný) ......... 39

Tabuľka 7: Vypočítané hodnoty ukazovateľov aktivity (Zdroj: vlastný) ....................... 41

Tabuľka 8: Prvé diferencie a koeficienty rastov DOP (Zdroj: vlastný) .......................... 42

Tabuľka 9: Vypočítané hodnoty sústav ukazovateľov (Zdroj vlastný) .......................... 44

Tabuľka 10: Prvé diferencie a koeficienty rastu Z-Score (Zdroj: vlastný) ..................... 44

Tabuľka 11: Tabuľka celkovej zadĺţenosti. (Zdroj: vlastný) ......................................... 51

58

ZOZNAM OBRÁZKOV

Obrázok 1: Program (Zdroj: vlastný) .............................................................................. 47

Obrázok 2: Úvodný formulár (Zdroj: vlastný) ............................................................... 48

Obrázok 3: Pomerové ukazovatele (Zdroj: vlastný) ....................................................... 48

Obrázok 4: Ukazovatele zadĺţenosti (Zdroj: vlastný) .................................................... 49

Obrázok 5: Celková zadĺţenosť (Zdroj: vlastný)............................................................ 50

Obrázok 6: MsgBox celkovej zadĺţenosti (Zdroj: vlastný) ............................................ 50

59

ZOZNAM PRÍLOH

Príloha 1: Rozvahy spoločnosti AIS Software, a.s. 2007-2012

Príloha 2: Výkazy zisku a straty spoločnosti AIS Software, a. s. 2007-2012

Príloha 3: Program v prostredí VBA na CD nosiči

I

Prílohy:

Príloha 1: Rozvahy spoločnosti AIS Software 2007-2012

(Zdroj: AIS Software, a.s., 2007-2012)

Ozn. Jednotlivé položky rozvahy 2007 2008 2009 2010 2011 2012

Aktiva celkem 135003 124759 97540 97336 117028 127191

A. Pohledávky za upsaný zakladní kapitál 0 0 0 0 0 0

B. Dlouhodobý majetek 71124 60246 50258 46101 43929 43968

B.I. Dlouhodobý nehmotný majetek 19746 10880 3213 0 140 41

B.I.1. Zřizovací výdaje 0 0 0 0 0 0

2. Nehmotné výsledky výzkumu a vývoje 16851 9437 3145 0 140 41

3. Software 2895 1443 68 0 0 0

4. Ocenitelná práva 0 0 0 0 0 0

5. Goodwill 0 0 0 0 0 0

6. Jiný dlouhodobý nehmotný majetek 0 0 0 0 0 0

7. Nedokončený dlouhodobý nehmotný majetek

0 0 0 0 0 0

8. Poskytnuté zálohy na dlouhodobý nehmotný majetek

0 0 0 0 0 0

B.II. Dlouhodobý hmotný majetek 51378 49350 47029 45874 43562 43700

B.II. Pozemky 3935 3935 3935 3935 3935 3935

2. Stavby 44045 42796 40963 39130 37297 35656

3. Samostatné movité věci a soubory movitých věcí

2756 2619 2131 2809 2317 3642

4. Pěstitelské celky trvalých porostů 0 0 0 0 0 0

5. Základní stádo a tažná zvířata 0 0 0 0 0 0

6. Jiný dlouhodobý hmotný majetek 0 0 0 0 0 0

7. Nedokončený dlouhodobý hmotný majtek

642 0 0 0 0 467

8. Poskytnuté zálohy na dlouhodobý hmotný majtek

0 0 0 0 13 0

9. Oceňovací rozdíl k nabytému majetku 0 0 0 0 0 0

B.III. Dlouhodobý finanční majetek 0 16 16 227 227 227

B.III. Podíly v ovládaných a řízených osobách 0 0 0 227 227 227

2. Podíly v účetních jednotkách pod postatným vlivem

0 0 0 0 0 0

3. Ostatní dlouhodobé cenné papíry a podíly

0 0 0 0 0 0

4. Půjčky a úvěry - ovládající a řídící osoba, podstatný vliv

0 0 0 0 0 0

5. Jiný dlouhodobý finanční majetek 0 0 0 0 0 0

II

6. Pořizovací dlouhodobý finanční majetek 0 16 16 0 0 0

7. Poskytnuté zálohy na dlouhodobý finanční majetek

0 0 0 0 0 0

C Oběžná aktiva 62728 63862 46821 50760 70141 77686

C.I Zásoby 13958 15403 47 22 5 2232

C.I.1. Materiál 7 12 47 22 5 5

2. Nedokončená výroba a polotovary 13951 15391 0 0 0 2227

3. Výrobky 0 0 0 0 0 0

4. Zvířata 0 0 0 0 0 0

5. Zboží 0 0 0 0 0 0

6. Poskytnuté zálohy na zásoby 0 0 0 0 0 0

C.II. Dlouhodobé pohledávky 20 20 1347 863 624 318

C.II. Pohledávky z obchodních vztahů 0 0 0 0 0 0

2. Pohledávky - ovládající a řídící osoba 0 0 0 0 0 0

3. Pohledávky - podstatný vliv 0 0 0 0 0 0

4. Pohledávky za společníky, členy družstev a za účastníky sdružení

0 0 0 0 0 0

5. Dlouhodobé poskytnuté zálohy 20 20 20 20 20 20

6. Dohadné účty aktivní 0 0 0 0 0 0

7. Jiné pohledávky 0 0 1327 843 604 298

8. Odložená daňová poledávka 0 0 0 0 0 0

C.III. Krátkodobé pohledávky 10124 6740 17756 18858 10095 14164

C.III.1. Pohledávky z obchodních vztahů 4677 2211 11766 16097 3588 13643

2. Pohledávky - ovládající a řídící osoba 0 0 0 0 0 0

3. Pohledávky - podstatný vliv 0 0 0 0 0 0

4. Pohledávky za společníky, členy družstev a za účastníky sdružení

0 0 0 0 0 0

5. Sociální zabezpečení a zdravotní pojištění

0 0 0 0 0 0

6. Stát - daňové pohledávky 2589 760 2116 1069 1746 0

7. Krátkodobé poskytnuté zálohy 921 974 1312 936 906 273

8. Dohadné účty aktivní 0 600 2144 484 3521 129

9. Jiné pohledávky 1937 2195 418 272 334 119

C.IV. Finanční majetek 38626 41699 27671 31017 59417 60972

C.IV.1. Peníze 134 70 213 94 67 29

2. Účty v bankách 38492 41629 27458 30923 59350 60943

3. Krátkodobé cenné papíry a podíly 0 0 0 0 0 0

4. Pořizovaný krátkodobý finanční majetek 0 0 0 0 0 0

D.I. Časové rozlišení 1151 651 461 475 2958 5537

D.I.1. Náklady příštích období 404 454 420 308 276 1411

2. Komplexní náklady příštích období 0 0 0 0 0 0

III

3. Příjmy příštích období 747 197 41 167 2682 4126

PASIVA CELKEM 135003 124759 97540 97336 117028 127191

A Vlastní kapitál 130675 118367 92088 91652 111551 122552

A.I. Základní kapitál 50000 50000 50000 50000 50000 50000

A.I.1. Základní kapitál 50000 50000 50000 50000 50000 50000

2. Vlastní akcie a vlastní obchodní podíly (-) 0 0 0 0 0 0

3. Změny základního kapitálu 0 0 0 0 0 0

A.II. Kapitálové fondy 0 0 0 0 0 0

A.II.1. Emisní ážio 0 0 0 0 0 0

2. Ostatní kapitálové fondy 0 0 0 0 0 0

3. Oceňovácí rozdíly z přecenění majetku a závazků

0 0 0 0 0 0

4. Oceňovácí rozdíly z přecenění při přeměnách

0 0 0 0 0 0

A.III. Rezervní fondy, nedělitelný fond a ostatní fondy ze zisku

17102 17102 17097 17088 17085 17042

A.III.1. Zákonný rezervní fond / Nedělitelný fond

10000 10000 10000 10000 10000 10000

2. Statutární a ostatní fondy 7102 7102 7097 7088 7085 7042

A.IV. Výsledek hospodaření minulých let 78082 63573 51265 24991 24563 44467

A.IV.1. Nerozdělený zisk minulých let 78082 63573 51265 24991 24563 44467

2. Neuhrazená ztráta minulých let 0 0 0 0 0 0

A.V. Výsledek hospodaření běžného účetního období (+/-)

-14509 -12308 -26274 -427 19903 11043

B. Cizí zdroje 3325 6052 5275 5373 5293 4501

B.I. Rezervy 0 0 0 0 0 0

B.I.1. Rezervy podle zvláštních právních předpisů

0 0 0 0 0 0

2. Rezervy na důchody a podobné závazky 0 0 0 0 0 0

3. Rezerva na daň z příjmu 0 0 0 0 0 0

4. Ostatní rezervy 0 0 0 0 0 0

B.II. Dlouhodobé závazky 0 0 0 0 0 0

B.II.1. Závazky z obchodních vztahů 0 0 0 0 0 0

2. Závazky - ovládající a řídící osoba 0 0 0 0 0 0

3. Závazky - podstatný vliv 0 0 0 0 0 0

4. Závazky ke společníkům, členům družstva a k účastníkům sdružení

0 0 0 0 0 0

5. Dlouhodobé přijaté zálohy 0 0 0 0 0 0

6. Vydané dluhopisy 0 0 0 0 0 0

7. Dlouhodobé směnky k úhradě 0 0 0 0 0 0

8. Dohadné účty pasivní 0 0 0 0 0 0

9. Jiné závazky 0 0 0 0 0 0

10. Odložený daňový závazek 0 0 0 0 0 0

B.III. Krátkodobé závazky 3325 6052 5275 5373 5293 4501

IV

B.III.1. Závatky z obchodních vztahů 235 1262 310 768 129 633

2. Závazky - ovládající a řídící osoba 0 0 0 0 0 0

3. Závazky - podstatný vliv 0 0 0 0 0 0

4. Závazky ke společníkům, členům družstva a k účastníkům sdružení

0 0 0 0 0 0

5. Závazky k zaměstatncům 1272 1870 1912 1687 1851 1740

6. Závazky ze sociálního zabezpečení a zdravotního pojištění

758 1112 1085 1058 1195 1078

7. Stát - daňové závazky a dotace 381 371 410 426 479 665

8. Krátkodobé přijaté zálohy 679 642 558 634 639 129

9. Vydané dluhopisy 0 0 0 0 0 0

10. Dohadné účty pasivní 0 795 1000 800 1000 256

11. Jiné závazky 0 0 0 0 0 0

B.IV. Bankovní úvěry a výpomoci 0 0 0 0 0 0

B.IV.1. Bankovní úvěry dlouhodobé 0 0 0 0 0 0

2. Krátkodobé bankovní úvěry 0 0 0 0 0 0

3. Krátkodobé finanční vypomoci 0 0 0 0 0 0

C.I. Časové rozlišení 1003 340 177 311 184 138

C.I.1. Výdaje příštích období 1000 340 177 311 184 138

2. Výnosy příštích období 3 0 0 0 0 0

V

Príloha 2: Výkazy zisku a straty spoločnosti AIS Software 2007-2012

(Zdroj: AIS Software, a.s., 2007-2012)

Ozn. Text 2007 2008 2009 2010 2011 2012

I. Tržby za prodej zboží 0 0 0 0 0 0

A. Náklady vynaložené na prodané zboží 0 0 0 0 0 0

+ Obchodní marže 0 0 0 0 0 0

II. Výkony 35733 55199 41146 57248 63721 71841

II.1. Tržby za prodej vlastních výrobků a služeb

18654 44831 51429 57248 73937 69614

2. Změna stavu zásob vlastní činnosti 13951 6548 -10283 0 -10216 2227

3. Aktivace 3128 3820 0 0 0 0

B. Výkonová spotřeba 8891 14183 9240 8646 11451 11045

B.1. Spotřeba materiálu a energie 2146 2627 2473 2083 2209 2116

B.2. Služby 6745 11556 6767 6563 9242 8929

+ Přidaná hodnota 26842 41016 31906 48602 52270 60796

C. Osobní náklady 25387 33704 42892 41091 39354 42715

C.1. Mzdové náklady 18367 24335 31247 29814 28563 31160

C.2. Odměny členům orgánů společnosti a družstva

0 0 0 0 0 0

C.3. Náklady na sociální zabezpečení a zdravotní pojištění

6436 8703 10657 10337 9893 10634

C.4. Sociální náklady 584 666 988 940 898 921

D. Daně a poplatky 88 65 56 2056 2282 1906

E. Odpisy dlouhodobého nehmotného a hmotného majetku

18580 15682 10638 6206 2849 3267

III. Tržby z prodeje dlouhodobého majetku a materiálu

683 101 30 132 10 195

III.1. Tržby z prodeje dlouhodobého majetku a materiálu

0 50 12 128 10 195

III.2. Tržby z prodeje materiálu 683 51 18 4 0 0

F. Zůstatková cena prodaného dlouhodobého majetku a materiálu

0 28 0 0 0 0

F.1. Zůstatková cena prodaného dlouhodobého majetku a materiálu

0 28 0 0 0 0

2. Prodaný materiál 0 0 0 0 0 0

G. Změna stavu rezerv a opravných položek v provozní oblasti a komplexnich nákladů

0 5108 5108 -2611 -9753 439

IV. Ostatní provozní výnosy 1315 1598 1395 1462 1460 1522

H. Ostatní provozní náklady 562 406 754 1661 439 571

V. Převod provozních výnosů 0 0 0 0 0 0

I. Převod provozních nákladů 0 0 0 0 0 0

* Provozní výsledek hospodaření -15777 -12278 -26117 1793 18569 13615

VI. Tržby z prodeje cenných papírů a podílů 0 0 0 0 0 0

VI

J. Prodané cenné papíry a podíly 0 0 0 0 0 0

VII. Výnosy z dlouhodobého finančního majetku

0 0 0 0 0 0

VII.1. Výnosy z podílů v ovládaných a řízených osobách a v účetních jednotkách po

0 0 0 0 0 0

2. Výnosy z ostatních dlouhodobých cenných papírů a podílů

0 0 0 0 0 0

3. Výnosy z ostatního dlouhodobého finančního majetku

0 0 0 0 0 0

VIII. Výnosy z krátkodobého finančního majetku

0 0 0 0 0 0

K. Náklady z finančního majetku 0 0 0 0 0 0

IX. Výnosy z přecenění cenných papírů a derivátů

0 0 0 0 0 0

L. Náklady z přecenění cenných papírů a derivatů

0 0 0 0 0 0

M. Změna stavu rezerv a opravných položek ve finanční oblasti

0 0 0 0 0 0

X. Výnosové úroky 638 551 237 160 440 429

N. Nákladové úroky 0 0 0 0 0 0

XI. Ostatní finanční výnosy 40 932 1 33 448 32

O. Ostatní finanční náklady 339 139 395 1027 180 603

XII. Převod finančních výnosů 0 0 0 0 0 0

P. Převod finančních nákladů 0 0 0 0 0 0

* Finanční výsledek hospodaření 339 1344 -157 -834 708 -142

Q. Daň z příjmu za běžnou činnost -929 1374 0 1386 -626 2430

Q.1. Splatná 721 1374 0 1386 -626 2430

2. Odložená -1650 0 0 0 0 0

** Výsledek hospodaření za běžnou činnost -14509 -12308 -26274 -427 19903 11043

XIII. Mimořádné výnosy 0 0 0 0 0 0

R. Mimořádné náklady 0 0 0 0 0 0

S. Daň z příjmu z mimořádné činnosti 0 0 0 0 0 0

S.1. Splatná 0 0 0 0 0 0

2. Odložená 0 0 0 0 0 0

* Mimořádný výsledek hospodaření 0 0 0 0 0 0

T. Převod podílu na výsledku hospodaření společníkům (+/-)

0 0 0 0 0 0

*** Výsledek hospodaření za účetní období(+/-)

-14509 -12308 -26274 -427 19903 11043

**** Výsledek hospodaření před zdaněním -15438 -10934 -26274 959 19277 13473