analýza odpadového hospodárstva pre mesto liptovský mikuláš s výhľadom na obdobie 5, 10 a 20...

Analza odpadovho hospodrstva pre mesto Liptovsk Mikul

s vhadom na obdobie 5, 10 a 20 rokov

Na zklade cenovej ponuky . 1211-01 a Zmluvy o dielo . 0112-01

Projektov manar: Peter Rakovsk

16.04.2012

Denkstatt Slovensko s.r.o.

BC Kerametal, Jakova 2, SK-821 03 Bratislava T +421 (0)2 4829 1462 F +421 (0)2 4829 1470 E [email protected] W www.denkstatt.sk

Banka Tatra Banka a.s. slo tu 2926850729/1100 IO 46016571, Obchodn reg. Okr. Sdu Bratislava I DI 2023200872

Denkstatt Slovensko s.r.o. Analza OH pre mesto LM S t r a n a | 2

1 vod ..................................................................... 3

1.1 Vchodisk analzy ............................................................. 3

1.2 Spolonos Denkstatt .......................................................... 3

2 Analza ................................................................ 4

2.1 Charakteristika reginu ....................................................... 4

2.2 Prvny rmec nakladania s odpadmi ..................................... 6

2.3 Vvoj OH v rokoch 2006-2010 ........................................... 10

2.4 Predpoklad vvoja v rokoch 2012-2022 (2032) .................... 16

2.5 Mon kroky v oblasti odpadovho hospodrstva .................. 17

3 Veobecn odporania ...................................... 24

3.1 Krtkodob hadisko - do r. 2017 ........................................ 24

3.2 Stredno- a dlhodob hadisko - do r. 2022-2032 ................... 28

4 Zver .................................................................. 29

4.1 Odporan kroky ............................................................ 29

4.2 Zdroje dajov .................................................................. 30


1 vod

1.1 Vchodisk analzy

Tto analza vychdza z potrieb mesta Liptovsk Mikul definova problematick

miesta odpadovho hospodrstva v meste a nslednom nvrhu monch rieen

v krtkodobom horizonte 5 rokov, ako aj stredno- a dlhodobom asovom horizonte.

Problm nakladania s odpadom v Liptovskom Mikuli bol definovan na pracovnom

stretnut MUDr. Alexandra Slafkovskho, primtora mesta Liptovsk Mikul, so

zstupcami spolonosti Denkstatt Slovensko s.r.o. Dipl. Ing. Ernstom Pichlerom a

Mgr. Petrom Rakovskm koncom roku 2011.

Na zklade informci z tohto stretnutia ponkla spolonos Denkstatt svoje sluby

pri realizci prpadovej tdie, zameranej na posdenie funknosti a efektivity

aktulneho systmu odpadovho hospodrstva v regine Liptovskho Mikula, s

navrhnutm opatren pre optimlny vvoj odpadovho hospodrstva v danej oblasti.

1.2 Spolonos Denkstatt

Denkstatt, ako jedna z poprednch rakskych poradenskch spolonost v strednej

a vchodnej Eurpe v oblasti trvalo udratenho rozvoja a ochrany ivotnho

prostredia, ponka rzne sluby v sektoroch:

Nakladanie s odpadmi a zdrojmi

Systmy riadenia

Ochrana ovzduia a Energia

Trvalo udraten rozvoj

Udratenos produktov

Socilny dizajn

Naimi klientmi s obce a samosprvy, orgny ttnej sprvy napr. ministerstv

(ivotn prostredie, infratruktra, ekonomika, at.), ako aj Eurpska komisia.

Medzi naich klientov patria aj skromn spolonosti z nasledujcich oblast:

automobilov priemysel, papierensk priemysel, chmia, ropa, potraviny,

elektronika, oce a spracovanie kovov, drevo a stavebn materily, ako aj dodvka

prdu a poskytovanie sluieb.

Denkstatt vyvja rieenia v zkej spoluprci so svojimi klientmi z priemyselnho a

verejnho sektora, o zabezpe to, aby rozhodnutia prijat dnes reagovali na vzvy

zajtrajka. Projekty realizovan pre naich priemyselnch klientov sa sstredia na

zvyovanie prevdzkovej efektivity - z ekologickho, socilneho i ekonomickho

hadiska.


2 Analza

2.1 Charakteristika reginu

2.1.1 Geografick poloha

Mesto Liptovsk Mikul le v centrlnej asti Liptovskej kotliny, je obklopen

pohoriami Zpadn Tatry na severe, Nzke Tatry na juhu a Chosk vrchy na

severozpade. Intraviln mesta sa rozprestiera prevane na pravom brehu rieky

Vh, priamo pri jeho vtoku do vodnej ndre Liptovsk Mara. Mesto je rozloen v

rovnobekovom smere (vchod - zpad), centrum mesta le v nadmorskej vke

577 m n. m. Je sdlom okresu Liptovsk Mikul, prirodzenm centrom reginu

stredn Liptov a zrove najudnatejm sdlom Liptova.

Obr. . 1: Poloha mesta Liptovsk Mikul v rmci okresu LM (zdroj: http://maps.google.sk)

2.1.2 Demografick ukazovatele

Poda informci dennka SME (26. 5. 2011; Poet obyvateov v liptovskch

mestch stagnuje) klesol poet obyvateov mesta za posledn desaroie o viac

ako tisc. Prinu netreba hada v klasickej demografickej krivke, pretoe aj v

Liptovskom Mikuli sa v porovnan s mrtiami rod viac det. Jeden z dvodov

tohto stavu naznauje aj pohad do tatistiky prisahovanch a odsahovanch


osb. Pokles potu obyvatestva v uplynulom desaro v Liptovskom Mikuli svis

hlavne s migrciou obyvatestva.

Trend poklesu potu obyvateov meme sledova aj v Tab. . 1, ktor uvdza

poty obyvateov v rokoch 2006-2010.

Vvoj potu obyvateov mesta LM (k 31.12.)

2006 2007 2008 2009 2010

32 786 32 748 32 687 32 566 32 318

Tab. . 1: Vvoj potu obyvateov mesta Liptovsk Mikul (zdroj: SR)

K poklesu potu obyvateov vak dochdza aj na rovni okresu Liptovsk Mikul,

ako je aj vidie v Tab. . 2.

Vvoj potu obyvateov okresu LM (k 31.12.)

2006 2007 2008 2009 2010

73 464 73 373 73 289 73 237 73 253

Tab. . 2: Vvoj potu obyvateov okresu Liptovsk Mikul (zdroj: SR)

Poet obyvateov v regine je pri analze odpadovho hospodrstva dleitm

ukazovateom, najm pri odhade trendu vvoja mnostiev odpadu v budcnosti.

2.1.3 Ekonomick ukazovatele

V meste je zastpench niekoko priemyselnch odvetv. Predovetkm je to

koiarsky priemysel s dlhoronou tradciou (Koiarske zvody / Nicolaus Leather,

KZLM-Tilia, SlovTan), potravinrsky (St. Nicolaus, Liptovsk mliekare), strojrsky

(Liptovsk strojrne plus), drevospracujci a vroba nbytku (Swedwood, Bianca),

textiln (Quiltex, Mikultex). Pononkup Liptov sa zaober spracovanm a predajom

osv, sadv a krmv. Do r. 2009 tu existoval aj obuvncky priemysel reprezentovan

firmou Gabor.

Priemyseln park v Liptovskom Mikuli sa nachdza na avom brehu Vhu, pri

ceste z Okolinho do Zvanej Poruby. Na priemyseln zstavbu bola zrove

vyhraden plocha aj v priestore medzi pravm brehom Vhu a cestou . 18, od

Okolinho a k Uhorskej Vsi.

V roku 2006 bol zlikvidovan arel bvalho zvodu Maytex a na jeho mieste

vznikaj menie prevdzky. Sasnm trendom v meste je vytlanie

priemyselnch podnikov do okrajovch ast a do priemyselnho parku. V

poslednch rokoch dolo k postupnmu prebudovaniu arelov bvalch podnikov na

obchodn i obytn ely (napr. na mieste jednej z prevdzok Koiarskych zvodov

na Garbiarskej ulici vzniklo nkupn centrum Shopping Centrum NICOLAUS).

Vznik a nakladanie s priemyselnmi odpadmi m vznamn vplyv pri hodnoten

situcie v odpadovom hospodrstve skmanej lokality. V priemyselnch zvodoch

asto vznikaj vek mnostv ahko recyklovatench materilov (obalov

materily, zvyky po spracovan a pod.), ktor pozitvne ovplyvuj tatistiky

o zhodnoten odpadov v regine. Na druhej strane, priemysel sa vekou mierou


podiea na vzniku nebezpench odpadov. Nech u pri priemyselnej vrobe vznik

akkovek odpad, treba si uvedomi, i ns pri hodnoten odpadovho hospodrstva

v regine zaujma odpad ako celok, alebo sa chceme viac zamera na komunlnu

sfru. Teda odpady produkovan obyvatemi alebo pri sprve verejnch priestorov.

2.1.4 Chrnen zemia a turistick ruch

Na katastrlnom zem mesta sa nachdzaj dve chrnen zemia. Obe leia v

junej asti mesta v ochrannom psme NAPANT-u. Prvm je chrnen arel

Bodick rybnk s ochranou lnych a brehovch porastov podhorskej krajiny na

brehoch Demnovky. Druhm je prrodn rezervcia Jelie, predmetom ochrany je

svisl komplex porastov jele lepkavej ako najvieho zachovanho arelu tejto

dreviny v Liptovskej kotline. Mestsk asti Andice, Benice, Bodice, Demnov,

Ianovo a Plotn leia v ochrannom psme NAPANT-u, hranica prechdza po ttnej

ceste I/18 a dianici D1.

iarska dolina v Zpadnch Tatrch, blzka Demnovsk dolina s jaskyami a

lyiarskym strediskom Jasn Nzke Tatry, Jnska dolina s termlnymi pramemi,

Aquapark Tatralandia, ale aj mozaika historickch a kultrnych pamiatok s novou

podobou historickho jadra vytvraj z mesta vznamn stredisko cestovnho

ruchu.

Z tchto dvodov je jasn, e akkovek rieenie odpadovho hospodrstva bude

vemi citlivo vnman verejnosou, mimovldnymi organizciami ako aj

schvaovacmi a kontrolnmi orgnmi ttnej sprvy.

2.2 Prvny rmec nakladania s odpadmi

2.2.1 Zkladn prvne dokumenty

Zklad prvneho rmca nakladania s odpadmi v E tvor smernica EP a Rady

2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zruen niektorch smernc.

Nakladanie s odpadmi v Slovenskej republike upravuje cel rad veobecne

zvznch prvnych predpisov; 5 zkonov, 3 nariadenia vldy SR, 10 vyhlok MP

SR, 2 oznmenia Ministerstva zahraninch vec SR a 1 oznmenie MP SR. Okrem

toho s oblasou odpadovho hospodrstva svisia aj viacer alie predpisy.

Predovetkm vak vychdzame z:

Zkon . 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov

Zkon . 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloenie odpadov v znen neskorch predpisov

Vyhlka Ministerstva ivotnho prostredia SR . 283/2001 Z. z o vykonan niektorch ustanoven zkona o odpadoch v znen neskorch predpisov

Vyhlka Ministerstva ivotnho prostredia SR . 284/2001 Z. z, ktorou sa ustanovuje Katalg odpadov v znen neskorch predpisov

Zkon . 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunlne odpady a drobn stavebn odpady v znen neskorch predpisov


2.2.2 Najnovie a budce prvne dokumenty

POH SR 2011-2015 - Da 22. 02. 2012 bol uznesenm vldy SR . 69 schvlen

Program odpadovho hospodrstva Slovenskej republiky na roky 2011-2015 (POH

SR 2011-2015).

Nakoko POH SR 2011-2015 predstavuje strategick dokument v odpadovom

hospodrstve Slovenskej republiky a vrazne zasahuje aj do odpadovho

hospodrstva v Liptovskom Mikuli, venujeme sa jeho najdleitejm astiam

v nasledujcej kapitole.

Zkon o odpadoch v sasnom Zkone . 223/2001 Z. z. (o odpadoch) stle nie

je plne implementovan smernica 2008/98/ES, napriek tomu, e tak malo by u

v oktbri 2010. Poda aktulnych informci je nov zkon o odpadoch pripraven v

paragrafovom znen na prijatie novou vldou.

Program predchdzania vzniku odpadov v SR do roku 2020 - problematika

predchdzania vzniku odpadov bude predmetom samostatnho strategickho

dokumentu poda l. 29 smernice 2008/98/ES, ktor pripravuje MP SR

s predpokladom predloenia na rokovanie vldy SR najneskr v decembri 2013.

2.2.3 POH SR na roky 2011-2015 a jeho vplyv na obce

Hlavnm cieom odpadovho hospodrstva SR do roku 2015 je minimalizcia

negatvnych inkov vzniku a nakladania s odpadmi na zdravie ud a ivotn

prostredie, ako aj obmedzovanie vyuvania zdrojov a uprednostovanie

praktickho uplatovania hierarchie odpadovho hospodrstva.

Obr. . 2: Hierarchia odpadovho hospodrstva.

Strategickm cieom odpadovho hospodrstva SR je odklonenie odpadov

od skldkovania, resp. zniovanie mnostva odpadov ukladanch na

skldky odpadov.


Systm POH je koncipovan ako pyramda, take urujcim je POH SR a od neho sa

alej odvjaj krajsk programy a nadvzne na krajsk programy aj programy

pvodcov a obc.

V zmysle poiadaviek Smernice 2008/98/ES stanovuje POH SR 2011-2015 ciele pre

jednotliv typy odpadov, ktor bud musie by neskr transponovan aj do

obecnch POH. Z nich vyberme iba ciele pre komunlne odpady, biologicky

rozloiten komunlne odpady a biologick odpady, nakoko sa v tomto prpade

jedn o najvie mnostv odpadu.

Pre komunlne odpady s stanoven nasledovn ciele:

- do roku 2015 zvi prpravu na optovn pouitie a recyklciu odpadu z

domcnost ako papier, kov, plasty a sklo a poda monosti z inch zdrojov, pokia

tieto zdroje obsahuj podobn odpad ako odpad z domcnost, najmenej na 35 %

hmotnosti vzniknutch odpadov.

Pre biologicky rozloiten komunlne odpady s stanoven nasledovn ciele:

- do roku 2013 zni mnostvo skldkovanch biologicky rozloitench

komunlnych odpadov na 50 % z celkovho mnostva (hmotnosti) biologicky

rozloitench komunlnych odpadov vzniknutch v roku 1995;


komunlnych odpadov na 45 % z celkovho mnostva (hmotnosti) biologicky

rozloitench komunlnych odpadov vzniknutch v roku 1995;


komunlnych odpadov na 35% z celkovho mnostva (hmotnosti) biologicky

rozloitench komunlnych odpadov vzniknutch v roku 1995.

Defincia biologicky rozloitench odpadov a vchodiskov mnostvo na stanovenie

plnenia uvedenho ciea s dan v Stratgii obmedzovania ukladania biologicky

rozloitench odpadov na skldky odpadov prijatej vldou SR uznesenm .

904/2010 z 15. decembra 2010.

Pre biologick odpady s stanoven nasledovn ciele:

- zavies separovan zber biologickch odpadov s cieom vykonva kompostovanie

alebo anaerbne spracovanie odpadu; v prpade odpadov z potravn zabezpei

zhodnotenie 90 % vzniknutch odpadov a z toho 80% vyui na vrobu bioplynu a

20% na vrobu kompostu;

- spracva biologick odpad spsobom, ktor spa vysok rove ochrany

ivotnho prostredia;

- zvenie podielu zhodnocovania istiarenskch kalov z istenia komunlnych

odpadovch vd a odpadovch vd s podobnmi vlastnosami ako komunlne

odpadov vody za elom zlepenia pdnych vlastnost najmenej na 85%

z celkovho mnostva vzniknutch istiarenskch kalov z istenia komunlnych

odpadovch vd a odpadovch vd s podobnmi vlastnosami ako komunlne

odpadov vody.


Ide vskutku o ambicizny cie, kee v roku 2009 bolo na Slovensku recyklovanch

(teda materilovo zhodnotench) iba 8,4% z celkovho mnostva komunlnych

odpadov. Energeticky zhodnotench bolo cca 6,8% komunlnych odpadov. Na

skldku odpadov bolo uloench a 82% komunlnych odpadov, o je oproti

minulm rokom vemi negatvny ukazovate.

2.2.4 Opatrenia POH SR 2011-2015

Schvlen POH SR 2011-2015 obsahuje 100 opatren, ktor by mali pri ich

realizcii vies k dosiahnutiu cieov odpadovho hospodrstva v horizonte roku

2015. Opatrenia s zoskupen do skupn poda prdov odpadov.

Niie uvdzame opatrenia, ktor maj (bud ma) priamy vplyv na rozhodovanie

o smerovan odpadovho hospodrstva v Liptovskom Mikuli. O niektor z tchto

opatrenia sme sa opierali aj pri naich zverench odporaniach.

O.1. Najneskr do 12.decembra 2013 pripravi sbor opatren so zameranm na

predchdzanie vzniku odpadov a prija Program predchdzania vzniku odpadov v

SR do roku 2020 v zmysle poiadaviek lnku 29 a 31 novej rmcovej smernice o

odpade;

O.14. Pri nvrhoch na vstavbu novch skldok odpadov vdy podrobne posdi

potrebu takejto vstavby v regine. Navrhovan lokality regionlnych skldok je

potrebn zapracova do zemnch plnov reginov pri najbliom preskman

schvlenho zemnho plnu poda osobitnho predpisu;

O.17. V slade s hierarchiou odpadovho hospodrstva spaova komunlne

odpady v zariadeniach s energetickm vyuitm;

O.22. Vypracova stratgiu odpadovho hospodrstva SR s vhadom do roku 2020

(Termn plnenia 2013);

O.23. Vyuva kampane na plnenie cieov POH kvalitne organizovanch s ohadom

na jednotliv cieov skupiny, miestne podmienky a predmet kampane;

O.27. Obce musia informova svojich obanov o novch systmoch nakladania s

odpadmi v zmysle hierarchie odpadovho hospodrstva;

O.30. Pripravi nvrh systmu financovania separovanho zberu zloiek

komunlneho odpadu (Termn plnenia K termnu schvlenia novho zkona

o odpadoch);

O.31. Zavies inn separovan zber kuchynskho, retauranho odpadu a

biologicky rozloitench odpadov z verejnej a skromnej zelene a zhrad v slade

so Stratgiou zniovania ukladania biologicky rozloitench komunlnych odpadov

na skldky odpadov schvlenou uznesenm Vldy SR . 904/2010 zo da

15.12.2010;

O.34. Od roku 2015 zakza skldkovanie odpadov, v ktorch je obsah organickho

uhlka vy ako 5 hmotnostnch percent;

O.38. Zvi mnostv bioplynu vyrobenho z biologicky rozloitench

komunlnych odpadov a z biologickch odpadov minimlne o 20% oproti mnostvu


bioplynu vyrobenmu z biologicky rozloitench komunlnych odpadov a z

biologickch odpadov v roku 2010;

O.39. Podpori budovanie bioplynovch stanc, ktor bud bioplyn vyrba vlune

alebo v prevanej miere z odpadov;

O.41. Biologicky rozloiten odpady a kaly z istenia komunlnych vd v obciach

nad 15 000 obyvateov smerova k zhodnocovaniu anaerbnymi metdami s cieom

vroby bioplynu;

2.3 Vvoj OH v rokoch 2006-2010

2.3.1 Mnostvo odpadu

V alej asti sa budeme venova mnostvm vyzbieranho odpadu v meste

i okrese Liptovsk Mikul. Nakoko zber a znekodnenie nebezpench odpadov

v meste je rieen dodvatesky, tieto kategrie odpadov nebudeme hodnoti.

aisko hodnotenia spova na komunlnych odpadoch, nakoko tie tvoria

podstatn as odpadovho hospodrstva v meste a v okrese.

Poda Zkona . 223/2001 Z. z. (o odpadoch) s komunlne odpady: odpady z

domcnosti vznikajce na zem obce pri innosti fyzickch osb a odpady

podobnch vlastnost a zloenia, ktorch pvodcom je prvnick osoba alebo

fyzick osoba - podnikate, okrem odpadov vznikajcich pri bezprostrednom vkone

innost tvoriacich predmet podnikania alebo innosti prvnickej osoby alebo

fyzickej osoby - podnikatea; za odpady z domcnosti sa povauj aj odpady z

nehnutenost sliacich fyzickm osobm na ich individulnu rekreciu, naprklad

zo zhrad, cht, chalp, alebo na parkovanie alebo uskladnenie vozidla

pouvanho pre potreby domcnosti, najm z gar, garovch stojsk a

parkovacch stojsk.

Komunlnymi odpadmi s aj vetky odpady vznikajce v obci pri isten

verejnch komunikci a priestranstiev, ktor s majetkom obce alebo v sprve

obce, a taktie pri drbe verejnej zelene vrtane parkov a cintornov a alej

zelene na pozemkoch prvnickch osb, fyzickch osb a obianskych zdruen.

Kadorone od roku 2005 m vznik komunlnych odpadov na Slovensku stpajcu

tendenciu. V roku 2009 bol vak zaznamenan pokles vzniku komunlnych

odpadov, oho hlavnou prinou me by ekonomick situcia a negatvny vvoj v

oblasti hrubho domceho produktu, ktor m na vke vzniku komunlnych

odpadov, okrem inch faktorov, vek podiel.

V Slovenskej republike vzniklo v roku 2009 vye 1,7 mil. ton komunlnych

odpadov, o na obyvatea predstavuje cca 321 kg komunlnych odpadov. V

porovnan s inmi lenskmi ttmi sa Slovensk republika kadorone rad medzi

tty s najnim mnostvom vzniknutch komunlnych odpadov na obyvatea.

Je zaujmav sledova vvoj mnostva odpadov v Liptovskom Mikuli. Na rozdiel

od celoslovenskho trendu zaznamenvame v roku 2009 mierne zvenie

mnostiev vyprodukovanch odpadov.


Rok 2006 2007* 2008 2009 2010

Celkov mnostvo odpadov v meste LM [t] 13 558 16 992 14 814 15 738 15 097

Skldkovan mnostvo odp. v meste LM [t] 11 150 11 463 11 665 12 789 12 352

Podiel skldkovania v meste LM [%] 82,24 67,46 78,74 81,26 81,82 * daje za rok 2007 s ovplyvnen dajmi o mnostve odovzdanch kovov obyvatemi, ktor iastone skreslili vsledn hodnoty.

Tab. . 3: Vvoj mnostiev produkovanho odpadu a mnostiev skldkovanho odpadu z mesta

Liptovsk Mikul (zdroj: Ms LM)

Uveden mnostv meme nzorne sledova aj v grafe, ktor jasne ukazuje

tendenciu zvyujcich sa mnostiev skldkovanch odpadov. Vkyv kriviek v roku

2007 je spsoben dajmi o mnostve odovzdanch kovov obyvatemi, ktor boli

zahrnut v celkovom mnostve odpadov. Nakoko tieto mnostv neboli

skldkovan, povaujeme krivku skldkovanch mnostiev za relnu. Zvyn dve

krivky s v roku 2007 ovplyvnen touto nepresnosou.

Graf. . 1: Vvoj mnostva odpadov a podielu skldkovania v meste Liptovsk Mikul (zdroj: Ms LM)

Pre celkov obraz o vvoji za uplynul roky je dobr sledova porovnanie mesta

(ako centra reginu) a okresu Liptovsk Mikul. Z uvedenej tabuky (Tab. . 4)

priamo vidme niekoko trendov:

1) v meste aj v okrese kontantne kles poet obyvateov;

2) hoci podiel obyvatestva je menej ako polovin (cca 44%), podiel mnostva

odpadov je viac ako polovin (cca 55%). To me svisie so spsobom

ivota (mestsk / vidiecky), ale aj s vedenm dajov o odpadoch.


3) produkcia odpadov m hlavne v meste vyiu volatilitu ako v okrese,

z dlhodobho hadiska m mierne rastci charakter;

Rok 2006 2007 2008 2009 2010

Poet obyvateov mesta LM 32 786 32 748 32 687 32 566 32 318

Celkov mnostvo odpadov v meste LM [t] 13 558 16 992 14 814 15 738 15 097

Skldkovan mno. odpadov v meste LM [t] 11 150 11 463 11 665 12 789 12 352

Poet obyvateov okresu LM 73 464 73 373 73 289 73 237 73 253

Celkov mnostvo odpadov v okrese LM [t] 24 348 26 496 26 819 28 168 27 265

Podiel obyvat. mesta LM v okrese LM [%] 44,63 44,63 44,60 44,47 44,12

Podiel mno. odpadov mesta LM v okr. LM [%] 55,68 64,13 55,24 55,87 55,37

Tab. . 4: Vvoj potu obyvateov a mnostiev produkovanho odpadu v meste Liptovsk Mikul v

porovnan s dajmi za okres Liptovsk Mikul (zdroj: Ms LM a SR)

Spomnan charakteristiky meme op nzorne sledova aj na nasledujcom

grafe, priom erven farba znzoruje mnostv odpadu a modr farba poet

obyvateov. Rozdiel medzi okresom a mestom je v pouitch znakch.

Graf. . 2: Vvoj potu obyvateov a mnostiev produkovanho odpadu v meste Liptovsk Mikul v

porovnan s dajmi za okres Liptovsk Mikul (zdroj: Ms LM a SR)


2.3.2 truktra odpadu

Podrobn skmanie truktry produkovanho odpadu v Liptovskom Mikuli by si

vyadovalo samostatn rozsiahly prieskum. Pre potreby tejto analzy preto

pouijeme prehad vybranch zloiek odpadov zo Sprvy o stave odpadovho

hospodrstva v psobnosti mesta Liptovsk Mikul za rok 2010.

Z uvedenej tabuky jasne vyplva, e najvraznejou zlokou je zmesov

komunlny odpad. To len dopa predchdzajce informcie o mnostve

skldkovanho odpadu. K mnostvm odpadu, ktor kon na skldke treba

pripota aj aliu kategriu Objemn odpad. Naopak zloka biologicky

rozloiten odpad tvor (vinou) najviu as odpadu, ktor evidujeme ako

zhodnoten.

Vybran zloky v tonch 2006 2007 2008 2009 2010

Zmesov komunlny odpad 7 494 7 852 7 947 7 572 7 399

Biologicky rozloiten odpad 1 339 2 213 1 632 1 621 1 241

Objemn odpad 2 659 2 410 1 299 1 908 1 683

Odpad z istenia ulc 984 994 862 1217 980

Sklo 446 428 475 572 672

Papier 335 338 626 375 595

Plasty, tetrapakov obaly, kovov obaly 157 194 227 163 310

Batrie 14,7 11,4 15,6 8,6 0,9

Elektronick rot (WEEE z domcnost) 49,4 63 68 100 87

Nebezpen odpady 4,9 8,4 26,5 19,6 50,5

Tab. . 5: Prehad vybranch zloiek odpadu v meste Liptovsk Mikul (zdroj: Ms LM)

Pre vytvorenie komplexnho pohadu dopame ete prehad odpadov

produkovanch priemyselnmi podnikmi v meste. Uveden s odpady, ktor mali

nie zanedbaten mnostv. Vidme, e mnostv jednotlivch odpadov kolsali

poas rokov. Toto mohlo by spsoben bu vkyvmi vo vrobe, alebo nie rovnakou

evidenciou v sledovanch rokoch. Je zrejm, e najvie mnostv tu maj

zastpen rzne kaly. Odpad . 04 01 06 predstavuje najvie mnostv a bol

produkovan spolonosami koiarskeho priemyslu, napr. Slovtan, s.r.o., Tatra

Leder spol. s r.o. a LIPTOSPOL s.r.o.

Kd odpadu

Nzov odpadu Kategria

mnostvo

2006 2007 2008 2009 2010

02 02 04 Kaly zo sprac. kvapalnho odpadu v mieste jeho vzniku O 0 52 86 107 122

03 01 05 Piliny, hobliny, odrezky, odp. rezivo alebo drevotrieskov / drevovlknit dosky, dyhy in ako uveden v 03 01 04

O 34 39 34 37 244

04 01 06 Kaly najm zo spracovania kvapalnho odpadu obsahujce chrm v mieste svojho vzniku

N 3143 2496 992 3149 981


04 01 07 Kaly z kvapalnho odpadu neobsahujceho chrm spracovanho najm v mieste svojho vzniku

O 1265 1658 508 352 799

04 01 08 Odpadov vyinen koa (holina, struliny, odrezky, brsny prach) obsahujca chrm

N 709 859 1136 1209 784

04 01 09 Odpady z vypracovvania a apretcie O 533 149 322 40 24

15 01 03 Obaly z dreva O 71 36 100 111 141

17 01 07 Zmesi betnu, tehl, obkladaiek, dladc keramiky in ako uveden v 17 01 06

O 238 543 2004 696 492

17 09 04 Zmiean odpady zo stavieb a demolci in ako uveden v 17 09 01, 17 09 02 a 17 09 03

O 1104 851 364 701 456

20 03 01 Zmesov komunlny odpad O 729 629 228 179 569

Tab. . 6: Prehad niektorch druhov priemysel. odpadov v meste Liptovsk Mikul (zdroj: Ms LM)

Do budcnosti by bolo urite iaduce vytvori systm motivcie firiem podnikajcich

na zem mesta (okresu) k tzv. istejej produkci (cleaner production). Takto

systm by bol vhodn pre obe strany. Na danom zem by vznikalo menej odpadu

a firma by etrila nklady za odpad. Zrove oba subjekty mu prezentova svoj

pozitvny prstup k otzke ochrany ivotnho prostredia a udratenho rozvoja.

2.3.3 Nakladanie s odpadom

Skldkovanie odpadov zostva aj naalej najastejm spsobom nakladania s

komunlnymi odpadmi. V SR bol zaznamenan dokonca nrast odpadov

ukladanch na skldky zo 78,75% v r. 2005 na 82,01% v r. 2009.

Percento skldkovanch odpadov v Liptovskom Mikuli sa pohybuje na rovni

Slovenska. Ako vidno z aktulnych dajov za rok 2011, z celkovho mnostva

odpadov bolo skldkovanch 78,35%, priom ak berieme do vahy iba kategriu

komunlnych odpadov, tak vidme, e na skldke skonilo a 83,78% odpadov.

Nakladanie s odpadmi v meste Liptovsk Mikul v roku 2011

Celkov mnostvo odpadov [t] 14 906,56

- z toho na skldku [t] [%]

11 679,75 78,35%

Celkov mnostvo komunlnych odpadov [t] 11 955,19

- z toho na skldku [t] [%]

10 015,61 83,78%

Tab. . 7: Nakladanie s odpadmi v meste Liptovsk Mikul v roku 2011 (zdroj: Ms LM)

Vyie uveden hodnoty s markantn aj na nasledujcich grafoch, ktor vyjadruj

percentulne zastpenie skldkovania voi ostatnmu spsobu nakladania s

odpadmi. Pod ostatnm nakladanm rozumieme predovetkm odovzdanie

odpadovch materilov na alie zhodnotenie (papier, sklo, plasty, kovy,

nebezpen odpady a pod.) bu priamo, alebo prostrednctvom oprvnench

organizci.


Graf. . 3: Spsob nakladania s odpadmi v meste Liptovsk Mikul v roku 2011 (zdroj: Ms LM)

Graf. . 4: Spsob nakladania s komunlnymi odp. v meste Lipt. Mikul v roku 2011 (zdroj: Ms LM)

Separovan zber komunlnych odpadov je zber oddelench zloiek komunlnych

odpadov. Jedn sa o mechanick oddelenie (napr. rukou) uritej asti odpadu a jej

umiestnenie do samostatnej ndoby na to urenej. Hlavn vznam separovanho

zberu odpadov spova v zniovan mnostva zmesovho odpadu, ktor najastejie

kon nepouiten na skldkach. Podiel separovane zbieranho odpadu voi

zmesovmu odpadu je mon pozitvne meni zvyovanm environmentlneho

povedomia obanov, ktor musia pochopi naliehavos problematiky odpadovho

hospodrstva v nraste mnostva odpadov a separovanm sa tak do uritej miery

podiea na trvalo udratenom rozvoji. Separovanm zberom komunlnych

odpadov je mon nahradi primrne surovinov zdroje a etri tak ivotn

prostredie.


2.4 Predpoklad vvoja v rokoch 2012-2022 (2032)

2.4.1 Populcia

Vychdzajc z trendu, ktor sme mohli sledova v Tab. . 4, resp. Grafe . 2, sa

domnievame, e poet obyvateov mesta a okresu Liptovsk Mikul sa

v najblich rokoch nebude dramaticky meni. Demografick vvoj je dlhodob

proces, na ktor vplva mnostvo faktorov.

Eurpsky populan trend speje skr k starnutiu obyvatestva a v niektorch

krajinch u aj k negatvnemu prrastu obyvatestva. Slovensko si zatia dr kladn

prrastok a ako vieme, prirodzen prrastok obyvatestva v Liptovskom Mikuli je

tie kladn. Ako vak u bolo spomenut, celkov prrastok je zporn. To svis

s migrciou obyvatestva a vm potom ud sahujcich sa mimo zemia okresu

Liptovsk Mikul ako tch, o sa do okresu prisahovali.

Predpokladme, e ak bud vytvoren dobr podmienky pre bvanie mladch

rodn, zastav sa sahovanie mimo regin a naopak, me prs k sahovaniu do

reginu. Ak k tomu djde, bude to kompenzova globlny problm starnutia

a vymierania obyvatestva. V celkovom meradle sa teda poet obyvateov meni

nebude.

2.4.2 Legislatva

Vvoj legislatvy v najbliom obdob u bol nartnut v kapitole 2.2.2.

V nadchdzajcich mesiacoch by mal by predloen na schvlenie vlde SR nov

zkon o odpadoch, ktor bude konene plne implementova smernicu 2008/98/ES.

Nov POH SR 2011-2015 kladie draz na predchdzanie vzniku odpadov a tto

problematika by mala by oetren najneskr v roku 2013 samostatnm

strategickm dokumentom, urujcim trend do roku 2020.

Je ist, e podiel skldkovania odpadov na Slovensku nie je dlhodobo udraten.

Problmom ostva dodriavanie platnej legislatvy u na ttnej rovni a jej

vykonvanie na nich rovniach. Jedna vec je schvlenie prvnych noriem

a druh vec je vytvorenie podmienok na ich dodriavanie a kontrola dodriavania.

Malo by by v zujme miest, obc a reginov Slovenska tlai prostrednctvom

vch zoskupen (VC, ZMOS, nia miest Slovenska a pod.) na ttnu sprvu aby

sa dsledne zasadzovala o dodriavanie programovch vyhlsen a strategickch

cieov.

2.4.3 Priemysel

Existenciu fungujcich priemyselnch podnikov ovplyvuj vo vekej miere globlne

vkyvy, ktor z pohadu slovenskch monost nie je mon ovplyvni. Jedn sa

hlavne o svetov vkyvy ekonomiky ako naprklad nedvna ekonomick krza.

Druhm, ale rovnako dleitm faktorom s loklne podmienky vytvoren

samosprvou, i regionlnymi truktrami (VC a pod.). Malo by by v zujme

samosprvy pritiahnu a udra si na svojom zem prosperujce firmy. Jednou z

monost je aj ponuka dobre fungujceho odpadovho hospodrstva, s jasnou


truktrou, monosami a ciemi. Prklady optimlne nastavenho odpadovho

hospodrstva v mench reginoch meme njs naprklad v susednom Raksku.

Predpokladme, e do budcnosti bude aj v regine Liptovskho Mikula rs

mnostvo priemyselnho odpadu. Tento trend by mal ale sledova vvoj ostatnch

odpadov, teda zvyovanie podielu vyseparovanch zloiek vhodnch na materilov

zhodnotenie a minimalizcia zvykovho netriedenho odpadu.

2.4.4 Odpady

POH SR na roky 2006 2010 stanovil mnostvo kvalitatvnych a kvantitatvnych

cieov pre celkov nakladanie s odpadmi, ako aj pre vybran prdy odpadov.

Vina cieov stanovench v POH SR ia nebola splnen. V POH SR na roky 2006

2010 sa predpokladalo, e rove zhodnocovania odpadov bude rs na kor

znekodovania odpadov skldkovanm. Takisto sa predpokladalo, e vetky

spaovne odpadov bud vyuva vzniknut teplo na energetick ely. Ani jeden

z tchto predpokladov sa vak nenaplnil.

So zvyujcou sa ivotnou rovou stpa aj produkcia odpadov. To meme

sledova aj na dajoch o produkci odpadov v predchdzajcich kapitolch.

Domnievame sa, e tento trend sa nepodar plne zastavi. Sprvne prijat

opatrenia ho vak mu vrazne spomali. Pomc by tomu mal aj budci Program

predchdzania vzniku odpadov v SR do roku 2020 a jeho implementcia na niie

rovne.

Hoci predpokladme celkov nrast produkcie odpadov, je vemi dleit ako sa

s tmito odpadmi bude naklada. V prpade sprvneho zberu a triedenia je mon

minimalizova zvyn nepouiten odpad (ktor dnes kon na skldkach) a

presmerova jeho tok na energetick zhodnotenie. Vina produkovanho odpadu

vak mus skoni ako vytrieden druhotn surovina, vhodn na materilov

zhodnotenie.

2.5 Mon kroky v oblasti odpadovho hospodrstva

2.5.1 Vvoj na celottnej rovni aplikovaten na regionlnu rove

V poslednej dobe s snahy o prevdzkovanie zariaden na termick zhodnocovanie

odpadov, zaloen na princpe anoxickho tepelnho rozkladu odpadov (pyrolzne

a plazmov jednotky). Tieto zariadenia doku pri minimlnom vplyve na ivotn

prostredie zhodnoti odpady za vzniku produktov, ktor je mon vyui bu ako

palivo, alebo ako surovinu na alie priemyseln spracovanie.

Podpora zariaden umoujcich odklon odpadu od skldkovania sa vak bude

musie sstredi na zariadenia schopn realizova prslun technolgiu na

ekonomicky akceptovatenej rovni.

Z hadiska potrieb vybudovania novch kapact na zhodnocovanie odpadov je

najviac problmovou oblasou zhodnocovanie biologicky rozloitench odpadov.

Zkon o odpadoch podporil budovanie tzv. komunitnch (malch) kompostrn.


Vekokapacitn kompostrne (napriek riadenmu celoronmu procesu a

monosou zskava kompost tandardnej kvality) naraj na problm odbytu nimi

vyrobenho kompostu. Mus sa vytvori mechanizmus na podporu umiestovania

kompostu vyrobenho z odpadov na trh.

Druhou monosou, ako riei odklonenie biologicky rozloitench odpadov od

skldkovania, je vyui ich ako vstupn surovinu na vrobu bioplynu. Predpoklad

sa uprednostovanie vstavby bioplynovch stanc zameranch na zhodnocovanie

odpadov pred bioplynovmi stanicami, ktor vyuvaj pecilne pestovan

technick plodiny. Vhodnou monosou je vroba bioplynu v bioplynovch

staniciach na kombinovan vstupn suroviny, napr. kombincia biologicky

rozloitench odpadov a ponohospodrskych vedajch produktov zo ivonej

vroby alebo istiarenskch kalov v kombincii s biologicky rozloitenmi odpadmi

v existujcich kapacitch istiarn odpadovch vd.

2.5.2 Zber odpadu a separcia

Pre nakladanie s komunlnymi odpadmi slia systmy mnostvovho alebo

vrecovho zberu komunlnych odpadov a vytriedench zloiek separovanho zberu,

ako aj kalendrov zbery so zameranm predovetkm na nebezpen a zelen

odpady. Tieto systmy je potrebn analyzova a zamera sa na zvenie miery

separcie zloiek komunlnych odpadov.

Systmy zberu zelenho odpadu (biologicky rozloiten odpad z parkov a zhrad)

maj zaveden jednotliv obce najastejie formou kalendrovho zberu. Mest by

mali skrti intervaly kalendrovho zberu, aby obania mohli svoje zelen odpady

odovzda na zhodnotenie a odpad nespaovali na svojich pozemkoch.

Doposia nie je zaveden systm zberu biologicky rozloitench komunlnych

odpadov. Tento mus nadvzova na koncovho spracovatea, teda kompostre

alebo bioplynov stanicu, prpadne istiare odpadovch vd s vrobou bioplynu z

odpadov. Pri zavdzan systmu zberu biologicky rozloitench komunlnych

odpadov bude potrebn sinnos samosprv a zariaden na nakladanie s odpadmi,

prpadne s odpadovmi spolonosami, ktor na danom zem zabezpeuj zber

komunlnych odpadov. Do budcna je nevyhnutn uvaova o zbere kuchynskho a

retauranho odpadu v tch mestch, kde to bude ekonomicky efektvne s

nadvznosou na bezpen (z hadiska ochrany zdravia obyvateov) zhodnotenie

tohto odpadu.

POH SR 2011-2015 predpoklad podporu rozirovania zariaden na mechanicko-

biologick pravu odpadov, najm v oblastiach s vysokou aglomerciou

obyvatestva a vo vch mestch bude aj pri kuchynskom a retauranom odpade

podporovan anaerbna digescia.

2.5.3 Splitting a Mechanicko-biologick spracovanie odpadov

Mechanicko-biologick prava (MB) predstavuje spracovanie zmesovch

komunlnych odpadov, prpadne alch odpadov (naprklad pecifickch

priemyselnch odpadov), pomocou mechanickho roztriedenia, na vyuiten


(energeticky i materilovo) a nevyuiten odpady a nsledne biologick pravu

vytriedench biologickch zloiek.

Hlavnm cieom MB je minimalizova dopad na ivotn prostredie spojen s

konenm odstraovanm biologicky rozloitench odpadov a k tomu zska alie

hodnotn materily zo vstupujcich odpadov, v podobe materilovo i energeticky

zhodnotench materilov. To je predovetkm vhrevn frakcia tuhho odpadu,

bioplyn, kovy at.

Samotn proces MB zana triedenm odpadu (tzv. splitting), pri ktorom s

mechanicky vytrieden zloky odpadu vhodn na materilov zhodnotenie (kovy,

plasty, iastone papier). Poas procesu mechanickho spracovania djde k

separcii organickej frakcie od zvykovho odpadu (cca 30 40% celkovej vhy).

Organick frakcia me by zmiean naprklad s istiarenskm kalom a spracovan

kompostovanm alebo iastone v bioplynovej stanici. Spracovaniu v bioplynovej

stanici vak mus predchdza proces hygienizcie.

Splitting je vhodnm krokom ku zniovaniu skldkovanho mnostva odpadu,

ktor nevyaduje extrmne vysok investin nklady. Tie sa pohybuj v zvislosti

od kapacity zariadenia, ako aj elanej rovne triedenia na rovni cca 1-4 mil. EUR.

Takto zariadenie je mon v budcnosti rozri aj na komplexn systm MB.

Vhodn je aj investcia do bioplynovej stanice, v ktorej s spracovvan odpady

z ponohospodrskej produkcie, kaly z istenia odpadovch vd a tie aj kuchynsk

a retauran biologick odpady. Pri takomto zariaden treba myslie na potrebu

pravidelnho prsunu materilu poas celho roku. Rovnako je dleit pota

s vyuitm produkovanej elektrickej energie a tepla. Investin nklady na

bioplynov stanicu zvisia od vekosti a plnovanho vyuitia, avak stanice s

intalovanm vkonom 1MW potaj s rozpotom od cca 3,5 mil. EUR.

2.5.4 Energetick zhodnotenie odpadov

2.5.4.1 Spaovanie odpadov klasickm spsobom (rotov spaovanie)

V sasnosti s na Slovensku prevdzkovan dve spaovne ostatnch odpadov

(Bratislava, Koice). Ak spaovne odpadov bud spa koeficient energetickej

innosti stanoven novou rmcovou smernicou o odpade, bud mc by

klasifikovan ako zariadenia na zhodnocovanie odpadov, kd nakladania R1.

Vhodnos umiestnenia spaovn ostatnch odpadov ur Koncepcia energetickho

zhodnocovania a spaovania odpadov, ktor priprav MP SR. Je potrebn zvi

technologick rove spaovn odpadov s vysokm stupom ochrany ovzduia, o

je dleit predovetkm v prpade spaovn nebezpench odpadov.

Vzhadom na vysok investin nklady a potrebu vekho mnostva odpadu sa jav

monos rotovej spaovne pre regin Liptovskho Mikula ako nerelna. Monos

takhoto rieenia by sa dala posudzova iba pri vch zemnch celkoch,

prpadne a na rovni ilinskho kraja. Klasick rotov spaovanie ani nezapad

do aktulnej koncepcie POH SR 2011-2015. Preto by bolo vemi ak takto zmer

presadi.


2.5.4.2 Plazmov splyovanie teoretick zklad

Pokusy o praktick vyuitie plazmovej technolgie v oblasti znekodovania

niektorch druhov odpadov boli preveden na pde rznych vskumnch pracovsk

u pred niekokmi desiatkami rokov. Monos likvidcie toxickch ltok

obsiahnutch v odpadoch, vrazn minimalizcia objemu odpadu a ekologick

etrnos technolgie, vytvrali dobr zzemie pre oblas vskumu a vvoja.

Plazmov splyovanie odpadov je technologicky modern a z environmentlneho

hadiska prijaten termick proces znekodovania odpadov. Na znekodovanie

odpadov vyuva extrmne vysok tepeln tok vyarovan z nzkoteplotnho

plazmovho oblka generovanho elektrickm poom.

Vstupom z procesu splyovania s vyuiten vedajie produkty vo forme

syntzneho plynu (tzv. syngas), kovov a inertnej trosky. Treba poveda, e pri

plazmovom splyovan sa nejedn o proces spaovania ako ho poznme pri

klasickom spaovan odpadov. Proces splyovania je vykonvan bez prtomnosti

kyslka v inertnej atmosfre tvorenej duskom alebo inm plynom.

K najvyspelejm spolonostiam v tomto odvetv patria AlterNRG (ktor prevzala

plazmov technolgiu vyvinut spolonosou Westinghouse Plasma Corporation),

alej InEnTec LLC (dnes pod nzvom S4 technologies) a Plasco Energy Group.

Niektor alie spolonosti (naprklad Solena a Europlasma) tie vyvjaj

technolgie plazmovho splyovania na spracovanie TKO. Technolgia spolonosti

Westinghouse bola testovan niekoko rokov v Japonsku a spolonos Plasco

prevdzkuje pilotn zariadenie v Ottave v Kanade.

Vhody plazmovho splyovania sa javia ako zrejm a vemi vek. Proces je

sebestan s elektrickou energiou, je etrn k ivotnmu prostrediu a vstupom s

materily, ktor maj komern vyuitie a preto generuj zisk.

Okrem znekodovania novo produkovanho odpadu je mon systm vyui aj na

znekodovanie u existujcich odpadov na skldkach, ktor je potom ahk

rekultivova. Produkovan syntzny plyn m uplatnenie priamo pri vrobe

elektrickej energie, alebo aj ako zklad pre vrobu istch plynov pre komern

vyuitie.

2.5.4.3 Plazmov splyovanie konkrtne rieenie

Spolonos BKB Metal, a.s. z Ostravy zastupuje spolonos AlterNRG pri hadan

uplatnenia technolgie plazmovho splyovania v eskej a Slovenskej republike.

Zstupcovia tejto spolonosti oslovili aj predstaviteov mesta Liptovsk Mikul

s konkrtnou ponukou na vstavbu zariadenia vyuvajceho princp plazmovho

splyovania. Pre plnos tejto analzy sme sa stretli s predstavitemi spolonosti

BMB Metal, a.s. a nechali si vysvetli detaily ponuky a monosti uplatnenia pre

Liptovsk Mikul.

Treba poveda, e predstaven ponuka m nesporn vhody, avak pri jej

posudzovan musme prihliada okrem kladnch strnok aj na mon rizik.


Na zklade dajov spolonosti BKB Metal, a.s. meme urobi nasledovn

zhodnotenie predstavenho zmeru plazmovho splyovania:

Pozitva Komentr

Zmenenie objemu odpadu.

Pri plazmovom splyovan dochdza k mierne horiemu zmeneniu objemu a hmotnosti odpadov oproti klasickmu spaovaniu.

Vroba elektrickej energie.

Vroba elektriny a jej vkup za ttom dotovan ceny je zkladom predstavenho podnikateskho plnu. Kalkulcia vroby elektrickej energie je zaloen na dajoch vrobcu a daje nie je mon overi z nezvislch zdrojov kvli chbajcim referennm projektom. Dodvate taktie pota s 8.000 pracovnmi hodinami za rok, o sa nm zd nerelne.

Odpadom z vroby je vitrifikovan troska, pouiten v stavebnctve.

Pln pota s predajom 22.000 t tohto materilu stavebnm firmm po cca 60 EUR/t. Nie je vak jasn, i by stavebn firmy mali o takto produkt (za predpokladan cenu) zujem.

Energetick zhodnotenie odpadu.

Pri optimlnom zloen vstupnch odpadov a sprvnom fungovan technolgie by prevdzka mala by energeticky sebestan a nadbytone vyroben energia bude dodvan do siete. To vak plat aj pre klasick spaovne.

Vznik syntzneho plynu (syngas).

Aby mohol by syngas pouiten, mus mu predchdza dkladn istenie. Toto nie je jednoduch proces a prakticky je to hlavn prekka pri isten akchkovek plynov. Odpadom z istenia mu by vysokotoxick zleniny vo filtroch.

Nzka cena za znekodnenie odpadov.

Predstaven ponuka pota so zachovanm rovnakej ceny za tonu znekodnenho odpadu ako je v sasnosti pri skldkovan (cca 27 EUR/t), resp. bude koprova jej vku v budcnosti. Tto cena vak dnes predstavuje netrieden odpad za sasnch legislatvnych podmienok. Kee obce bud musie postupne prejs na triedenie a zhodnocovanie odpadov (bez ohadu na spsob znekodnenia zvykovho odpadu), cena pjde urite vrazne nahor.

Negatva Komentr

Proces neriei problm vzniku odpadov.

Hoci je energetick zhodnocovanie lep spsob nakladania s odpadom ako skldkovanie, je to iba predposledn stupe


v odpadovej hierarchi a mali by mu predchdza environmentlne hodnotnejie spsoby nakladania, tak ako to nariauje POH SR 2011-2015.

Nov technolgia.

Testovacie prevdzky s znme u desiatky rokov, avak zatia ich vdy sprevdzali problmy. Aj to je dvod, preo takto intalcia nem v Eurpe referenn prklad.

Vysok energetick nronos procesu.

Spotreba energie je kryt vlastnou vrobou. Skuton celkov produkcia je vak otzna.

Prevdzkov nklady.

Vzhadom na chbajce referencie v Eurpe je ak uri presn prevdzkov nklady. Prevdzkov nklady predstaven dodvateom nepokladme za relne.

alie faktory Komentr

Verejn mienka.

Zo sksenost vieme, e verejnos iba ako akceptuje (resp. vbec neakceptuje) vstavbu podobnch zariaden, a to hlavne ak sa jedn o zariadenie s regionlnym zberom.

Vysok investin nklady.

Celkov investin nklady sa pohybuj pribl. na rovni 42 mil. EUR. Spolonos vak plnuje vstavbu ako developersk projekt, bez nutnej finannej spoluasti obc.

Dostaton mnostv odpadu.

Pre optimlne fungovanie podobnho zariadenia je potrebnch cca 50.000 ton komunlnych odpadov za rok, plus dodatonch 19.000 ton biomasy, nakoko syngas vznik z organickej zloky. Potreby takejto prevdzky s v rozpore so snahou o zniovanie mnostiev odpadu a minimalizciu podielu jeho organickej zloky deklarovanou v POH SR 2011-2015.

2.5.5 Skldkovanie

Skldkovanie odpadov je doteraz najpouvanejm spsobom nakladania s

odpadmi v SR. Poda POH SR 2011-2015 je na zem Slovenska prevdzkovanch

118 skldok odpadov, z toho 89 je skldok urench pre odpad, ktor nie je

nebezpen (ostatn), 12 pre nebezpen odpad a 17 pre inertn odpad. Kapacita v

sasnosti prevdzkovanch skldok odpadov je dostaton, preto nie je nutn

budova nov skldky odpadov.

Skldkovanie je poslednm stupom v odpadovej hierarchi a odpad, ktor kon na

skldke by mal by u len zvykom po predchdzajcich pravch. Aj POH SR

2011-2015 uruje, e problmy nakladania predovetkm s komunlnymi odpadmi

sa musia riei dslednm triedenm v mieste vzniku, zriadenm integrovanch

systmov nakladania s odpadmi vrtane MB s nslednm materilovm a

energetickm zhodnotenm vytriedench frakci, priom je potrebn zohadova


princp blzkosti. Vzhadom na vysok investin nklady takchto integrovanch

systmov ich vstavba a prevdzka sa mus riei v rmci vch zem, najlepie

na rovni VC. Je vhodn spoji integrovan systmy nakladania s odpadmi s

efektvnym vyuvanm vyrobenej energie v danom zem.

V dostupnej vzdialenosti od mesta Liptovsk Mikul sa nachdzaj tri

prevdzkovan skldky, na ktor je mon vyva komunlny odpad. Je to skldka

vo Veternej Porube (prevdzkovate VPS Liptovsk Mikul; vzdialenos od centra

LM cca 7km), v Liptovskom Hrdku (prevdzkovate TSM Liptovsk Hrdok;

vzdialenos od centra LM cca 10km) a Regionlna skldka v Partiznskej upi

(prevdzkovate Mondi Business Paper SCP, a.s.; vzdialenos od centra LM cca

19km).

Obr. . 3: Umiestnenie skldok v okol mesta Liptovsk Mikul (zdroj: http://geo.enviroportal.sk)


3 Veobecn odporania

3.1 Krtkodob hadisko - do r. 2017

3.1.1 Zvyovanie environmentlneho povedomia obanov

Z dajov za rok 2010 poskytnutch Ms LM vyplva, e na propagciu v rmci

odpadovho hospodrstva bolo vynaloench 360 EUR, o je iba cca 0,04%

celkovch vdavkov na fungovanie odpadovho hospodrstva. ia, musme

skontatova, e tto oblas bola poddimenzovan. Sme presveden, e

niekokonsobn navenie tejto iastky by malo za nsledok mnohonsobn

spory na strane ostatnch nkladov. Hoci propagcia sprvnych krokov

v odpadovom hospodrstve prebieha aj v mdich, ktor neboli zahrnut

v uvedenej sume (web strnka, mesank Mikul a pod.), odporali by sme

cielen, dlhodob a profesionlnu kampa.

Neustle zvyovanie povedomia obyvatestva a zainteresovanej verejnosti o

podporovanch oblastiach nakladania s odpadmi s cieom dodriava hierarchiu

odpadovho hospodrstva v praxi si kladie za cie aj nov POH SR 2011-2015. Na

dan el sa pouij a bud z rovne ttnej sprvy na seku odpadovho

hospodrstva a ou riadench odbornch organizci podporovan informatvne a

vzdelvacie kampane so zameranm na nasledujce cieov skupiny:

a) kampane zameran na irok verejnos;

b) kampane zameran na samosprvy;

c) kampane zameran na podnikateov v odpadovom hospodrstve;

d) kampane zameran na vrobcov vybranch vrobkov a ich distribtorov.

Pri aktivitch zameranch na zvyovanie environmentlneho povedomia obyvateov

odporame ete vo vej miere zapoji mimovldne organizcie, ktor na

Slovensku alebo loklne, dlhodobo pozitvne psobia v oblasti environmentlnej

vchovy.

V tomto bode zrove pozitvne hodnotme kroky, ktor u boli realizovan.

Naprklad kampa Neseparujte sa! Separujte s nami na podporu separovanho

zberu, alebo priestor na otzky a odpovede na webovej strnke mesta. Ako

meme vidie z priloenej ukky na Obr. . 4, poloen otzka bola dobre

zodpovedan. Dleit vak je, i dolo aj k nslednm krokom, spomenutm

v odpovedi. Mono by bolo dobr informova na strnke o vsledku.


Obr. . 4: Pozitvna ukka komunikcie s obyvatemi (zdroj: http://www.mikulas.sk)

3.1.2 Poplatky

Na Slovensku zatia neexistuje tatistika, ktor by sa zaoberala zberom a

vyhodnocovanm dajov o prjmoch obc z miestneho poplatku za komunlne

odpady a za drobn stavebn odpady. Vo veobecnosti vak vina obc asto

dotuje z politickch dvodov odpadov hospodrstvo z rozpotu obce, pretoe

prjmy z miestnych poplatkov nepokryj relne nklady spojen s nakladanm s

komunlnymi odpadmi na zem obce.

Z dajov za rok 2010 poskytnutch Ms LM vyplva, e prjmy z vyzbieranch

poplatkov nepokrvaj nklady mesta na innosti odpadovho hospodrstva.

Prieskum, ktor sme realizovali v roku 2011 ukzal, e poplatok obyvateov

Liptovskho Mikula za komunlne odpady je pod priemerom Slovenska. A hoci

zvyovanie poplatkov patr medzi nepopulrne opatrenia, v zujme udratenosti

a rozvoja odpadovho hospodrstva povaujeme o najskorie navenie poplatku

za nevyhnutn.


16,79

10,00

12,00

14,00

16,00

18,00

20,00

22,00

24,00

26,00

28,00

30,00

HE SV CA LM HC PP PE NM PB BJ RK VT BB PN NR LV BN DS PD

/os

oba/

rok

Mesto

Porovnanie vky poplatku obyvateov mesta Lipt. Mikul za

komunlny odpad

Priemern poplatok (20,112 /osoba/rok)

Porovnanie vychdza z doruench vsledkov prieskumu, realizovanho spolonosou Denkstatt Slovensko s.r.o. v mesiaci jl 201 1, v mestch SR s potom obyvateov nad 20.000, s vnimkou Bratislavy a Koc. Chbajce daje boli doplnen na zklade VZN zverejnench na internete.

Graf. . 5: Vka poplatkov obyvateov miest SR za komunlne odpady v r. 2011 (zdroj: Denkstatt)

V obdob rokov 2011 2015 sa oakva legislatvna prava, ktor bude znamena

zvenie sadzby pre vpoet poplatkov za ukladanie odpadov na skldky odpadov,

o spsob vyie nklady spojen so skldkovanm odpadov a oakva sa, e

nsledkom toho bud odpady vo vej miere zhodnocovan.

3.1.3 Zabezpeenie skldkovacch kapact

Budovanie novch skldok odpadu nie je v slade s POH SR 2011-2015 a je tie

finanne nron. Treba si vak uvedomi, e aj po dosiahnut cieov POH bude

potrebn znekodova zvykov odpad, ktor ostane po ostatnch innostiach

(naprklad MB). Taktie nie je mon oakva okamit prechod na optimlny

systm separovanho zberu a zhodnocovania odpadov. Z tohto dvodu je

nevyhnutn zabezpei dostaton skldkovacie kapacity na najbliie obdobie.

Poda naich zisten by to bolo mon dobudovanm novej kazety na skldke vo

Veternej Porube alebo v Liptovskom Hrdku.

3.1.4 Spjanie do vch celkov

Vek znamen siln. Takto treba chpa pozciu zdruen, i zoskupen miest a obc

pri rieen rznych problmov. Odpadov hospodrstvo nie je vnimkou.

Navrhujeme o najskorie zaatie jednania s okolitmi okresmi za elom spjania

do funknch regionlnych truktr.


Pre lepiu ilustrciu pripjame nasledujcu tabuku, v ktorej s uveden mnostv

produkovanch odpadov a poet obyvateov v okolitch okresoch reginu Liptov-

Orava.

Komunlny odpad v okresoch [t] 2006 2007 2008 2009 2010

Doln Kubn 14 123 15 538 16 288 16 020 23 021

Liptovsk Mikul 24 348 26 496 26 819 28 168 27 265

Nmestovo 11 278 12 715 12 235 12 215 13 497

Ruomberok 21 365 25 233 25 109 25 239 23 501

Tvrdon 10 288 10 991 12 942 10 967 11 775

spolu 81 403 90 973 93 393 92 610 99 059

Poet obyvateov v okresoch 2006 2007 2008 2009 2010

Doln Kubn 39 441 39 435 39 490 39 540 39 553

Liptovsk Mikul 73 464 73 373 73 289 73 237 73 253

Nmestovo 58 231 58 549 58 944 59 379 59 754

Ruomberok 59 047 59 036 59 011 59 108 59 113

Tvrdon 35 641 35 741 35 864 35 996 36 147

spolu 265 824 266 134 266 598 267 260 267 820

Tab. . 8: Porovnanie produkcie komunlnych odpadov a potu obyvateov v okresoch Liptov-Orava

(zdroj: SR)

Z uvedenej tabuky vyplva, e takto regin pokrva potreby cca 100.000

obyvateov a produkuje sa tu cca 267.000 ton odpadov. A to s u rozhodne sla,

pri ktorch sa d uvaova s rentabilnou prevdzkou niektorho z modernch

zariaden na spracovanie odpadu. Takto vytvoren regin by taktie dosiahol lepie

vyjednvacie podmienky s niektorou zo silnch spolonost v odpadovom

hospodrstve.

3.1.5 Podrobn koncepcia odpadovho hospodrstva v regine

Predkladan analza je len zhrnutm znmych a dostupnch informci a dajov o

odpadovom hospodrstve v regine Liptovskho Mikula. Pre jasn stanovenie

alch krokov, ktormi sa m odpadov hospodrstvo v tejto lokalite ubera, bude

potrebn vypracova podrobn koncepciu OH v regine. Podrobne spracovan

koncepcia by mala zachytva jednotliv materilov toky a vyhodnocova ich

aktulny stav a potencil na zlepenie. Takto koncepcia by nebola iba

jednorazovou tdiou, ale bolo by nutn ju kad rok aktualizova a vyhodnocova

dosiahnut zlepenia. Zrove musme podotkn, e a na zklade takejto

dkladnej analzy sa bude da navrhn konkrtne rieenie alieho spracovania

odpadov.


3.2 Stredno- a dlhodob hadisko - do r. 2022-2032

3.2.1 Podpora financovania zo ttnych a eurpskych zdrojov

Pri dslednom dodriavan zsad hierarchie odpadovho hospodrstva a zohadnen

rozvoja OH v zmysle platnej legislatvy SR a E, je monos zskania nenvratnej

finannej podpory na realizciu niektorch opatren vemi vysok. Predpoklad to

vak profesionlne pripraven projekt, ktor odporame zveri do kompetencie

niektorej z organizci, ktor maj s podobnmi projektmi bohat sksenosti.

Z dlhodobho hadiska je potrebn zabezpei znekodovanie odpadov pomocou

technolgie, ktor znamen jasn odklon od doterajieho skldkovania. Kee

budovanie takchto zariaden me trva od prvotnch plnov a po spustenie

prevdzky aj viac ako 5 rokov, je potrebn zaa s prvmi krokmi o najskr.

3.2.2 Realizcia koncepcie odpadovho hospodrstva

Realizcia koncepcie OH predpoklad jej prpravu v najbliej budcnosti, tak aby

sa poda takejto koncepcie mohlo postupova v stredno- a dlhodobom asovom

horizonte. Od tejto koncepcie sa musia odvja rozhodnutia o investcich do

konkrtnych zariaden na spracovanie odpadu. Optimlna koncepcia mus tie

pota s nvrhom, realizciou a kontrolou dodriavania opatren sledujcich

hierarchiu odpadovho hospodrstva. Pri zistench odklonoch od stanovench

cieov nedjde iba ku kontatovaniu nedostatkov, ale innmi opatreniami sa

takto zistenia odstrnia a navrhn sa preventvne opatrenia.


4 Zver

4.1 Odporan kroky

4.1.1 Odporan kroky v horizonte niekokch mesiacov

a) ihne zaa so zvyovanm povedomia o nutnosti dodriava hierarchiu

odpadovho hospodrstva pre obyvateov ako aj pracovnkov, ktor

prichdzaj do styku s odpadmi.

b) nadviaza, prpadne rozri spoluprcu s mimovldnymi organizciami,

ktor maj bohat sksenosti s environmentlnou vchovou.

c) dsledne sledova a vyhodnocova (naprklad kvartlne) spenos

separcie jednotlivch zloiek odpadu. Pri zisten nedostatkov ihne

pristpi k ich odstrneniu.

d) prehodnoti systm poplatkov pre obyvateov a podnikateov za

komunlne odpady. Vo veobecnosti je potrebn zvi tento poplatok

aspo na tak rove, aby pokrval nklady mesta na odpadov

hospodrstvo. Uplatni systm zliav, bonusov, i vhod pre tak subjekty

(jednotlivci, bytov dom, podnikate a pod.), ktor bud dodriava

oakvan rove separcie.

e) v spoluprci s Mestskou polciou dba o to, aby kontajnery na separovan

zber neboli neoprvnene vyprzdovan podnikavmi jedincami. Toto je

ia ast kaz v slovenskch mestch, hoci je ahk mu predchdza.

f) po vzore niektorch miest (napr. Pezinok) zlepi systm jarnho a

jesennho pristavovania kontajnerov pre obyvateov. Jednoduchmi, ale

innmi opatreniami sa d vrazne zni mnostvo vyzbieranho

zmieanho odpadu, ktor u nie je mon postpi na zhodnotenie. Po

zaveden tchto opatren dochdza automaticky aj k etreniu nkladov.

g) nadviazanie spoluprce so susednmi okresmi pri rieen otzok s

odpadmi. Vie celky maj viu ancu v jednan s odpadovmi

spolonosami, pri budovan novch zariaden, ako aj pri zskavan

prostriedkov z fondov E. Spjanie do vch celkov je nutnosou aj pre

zabezpeenie dostatonho a pravidelnho prsunu odpadu do niektorch

technolgi.

h) zabezpei dostaton skldkovacie kapacity na u existujcich skldkach

na preklenutie obdobia, km nebude realizovan vstavba vhodnejieho

zariadenia.

i) motivova spolonosti podnikajce na zem mesta (okresu) k tzv.

istejej produkcii.


4.1.2 Odporan kroky v horizonte najblich rokov

a) vypracova a zavies do praxe podrobn koncepciu odpadovho

hospodrstva.

b) z nho pohadu je najrelnejm rieenm pre regin Liptovskho

Mikula vstavba zariadenia na triedenie odpadu (splitting). Takto

rieenie je v slade s princpom hierarchie odpadovho hospodrstva,

v okol existuje niekoko spench referennch projektov a finann

nklady mu by iastkovo kryt z fondov E. Do takhoto projektu by

sme vak rozhodne odporali vstupova s niektorou zo silnch

odpadovch spolonost, ktor maj na Slovensku potrebn sksenosti

a referencie.

c) v prpade budcich legislatvnych poiadaviek sa zariadenie na triedenie

odpadu (splitting) d neskr rozri a prebudova na komplexn systm

mechanicko-biologickej pravy odpadov (MB), priom vytrieden frakcie

by mohli by nsledne materilovo a energeticky zhodnoten.

d) vhodn by bola investcia do bioplynovej stanice, v ktorej by mohli by

spracovan odpady z ponohospodrskej produkcie, kaly z istenia

odpadovch vd a tie aj kuchynsk a retauran biologick odpady. Pri

takomto zariaden treba ale myslie na potrebu pravidelnho prsunu

materilu poas celho roku. Rovnako je dleit pota s vyuitm

produkovanej elektrickej energie a tepla.

e) zabezpei skldkovacie kapacity pre zvykov odpad po trieden,

prpadne neskr po MB.

4.2 Zdroje dajov

V tejto analze boli pouit daje z nasledujcich zdrojov:

- informcie pracovnkov Ms Liptovsk Mikul

- daje tatistickho radu SR

- Program odpadovho hospodrstva SR na roky 2011 - 2015

- vlastn daje spolonosti Denkstatt

- daje vrobcov technolgi a poskytovateov sluieb

- verejne dostupn internetov zdroje

- http://liptov.sme.sk/c/5906386/pocet-obyvatelov-v-liptovskych-mestach-

stagnuje.html

- http://www.tzbportal.sk/odpadove-hospodarstvo/plazmova-technologia-

novy-smer-v-oblasti-zneskodnovania-odpadov.html

analýza odpadového hospodárstva pre mesto liptovský mikuláš s výhľadom na obdobie 5, 10 a 20...

Documents