1. IMUNITNÝ SYSTÉM

Pre imunitný systém je charakteristická embryonálna multipotentná kmeňovábunka v kostnej dreni, ktorá sa diferencuje na hemopoetickú a lymfoidnú kmeňovúbunku. Z kmeňovej hemopoetickej bunky vznikajú trombocyty, eozinofily, neutrofily,bazofily, monocyty a mastocyty. Lymfoidná kmeňová bunka sa v priebehu ďaľšejdiferenciácie delí na línie T-lymfocytov a B-lymfocyty.

Bunky imunitného systému zasahujú do imunitných reakcií, či už fagocytózou,alebo syntetizujú účinné látky-mediátory. K prevažne fagocytujúcim bunkám patrianeutrofilné a eozinofilné granulocyty, monocyty a makrofágy. Sekretorické bunkyzahrňujú lymfocyty, bazofilné granulocyty a trombocyty. Bunky imunitného systémupri určitých situáciách môžu uvoľňovať rozličné enzýmy a mediátory, ktoré slúžia nakomunikáciu medzi bunkami ako aj na zničenie buniek, ktoré boli identifikované akocudzie. Na svojom povrchu majú rôzne receptory, ktorými viažu a likvidujú rôznebiologické substancie ako sú baktérie, vírusy, mediátory, antigény alebo iné bunky.

1.1. Bunky imunitného systému

LymfocytyLymfocyty zohrávajú centrálnu úlohu v imunitnom systéme. Klasicky sa delia na

dve skupiny, podľa miesta ich vzniku alebo diferenciácie a to na B lymfocyty(Fabriciová burza, kostná dreň) a T lymfocyty (týmus).

B lymfocytyB lymfocyty vlastnia receptory pre imunoglobulíny-Fc receptory a C3b receptory.

B-bunky sa po antigénnom podnete prostredníctvom T helper buniek a makrofágovdiferencujú na veľké plazmatické bunky, ktoré produkujú imunoglobulíny IgG, IgM,IgA a IgE. Tieto imunoglobulíny sú zodpovedné za humorálnu (protilátkovú) imunitu.Humorálna imunita zabezpečuje primárnu obranu proti invadujúcim baktériáma neutralizuje cirkulujúce vírusy.

T lymfocytyT lymfocyty sú zodpovedné za imunitu sprostredkovanú bunkami. Ich hlavnou

funkciou je riadenie spolupráce rôznych buniek imunitného systému a likvidáciabuniek napadnutých vírusmi alebo buniek tumorózne zvrhlých. Z funkčného hľadi-ska rozoznávame nasledujúce T bunky:- T pomocné bunky sú zodpovedné za aktiváciu B-buniek a tým za tvorbu protilátok,- T supresorícké bunky tlmia funkciu B buniek a ostatných T buniek,- Cytotoxické T bunky vyhľadávajú a ničia vírusmi infikované telesné bunky,- T lymfocyty hypersenzitivity oneskoreného typu prilákavajú a aktivujú ďaľšie bunky (napr. ma-

6

krafágy),- Nulové bunky tvoria asi 10 % lymfocytov. Patria k nim prirodzení zabijaci (NK bunky), ktoré ničia

tumorózne bunky bez prítomnosti protilátok.Funkčná schopnosť T buniek je supresovaná pri mnohých ochoreniach, ako sú

stafylokoková pyoderma, demodikóza, plesňové choroby kože, psinka a vírusováleukémia u mačiek. Predpokladá sa, že defekt v Tsupresorových bunkách môže byťi jednou z príčin atopie u psov.

Monocyty a makrofágyMonocyty a makrofágy predstavujú mononukleárny fagocytárny systém v orga-

nizme. Patria medzi najaktívnejšie bunky v obrane proti mikroorganizmom, privnútrobunkovom spracovaní a prezentácii antigénov T lymfocytom, v tvorbe regu-lačných faktorov, interleukínov a enzýmov, ktoré sú sprostredkovateľmi imunitneja zápalovej odpovede. Makrofágy vznikajú prestavbou monocytov po opusteníkrvného riečišťa a usadení sa v tkanivách. Na povrchu makrofágov ako aj monocy-tov sa nachádzajú Fc receptory pre IgG a IgE. Na bunečnej membráne monocytova makrofágov sú exprimované i antigény II. triedy hlavného histokompatibilnéhokomplexu (MHC-major histocompatibility complex), ktorého funkcia spočíva v roz-poznávaní vlastných antigénov od cudzích.

NeutrofilyNeutrofily majú významnú úlohu v obrane proti infekčným bakteriálnym choro-

bám, ale sú tiež dôležité pri ďalších metabolických a imunologických reakciách.Zrelé neutrofily vykazujú schopnosť fagocytózy, koncentrujú v cytoplazmatickýchgranulách baktericídne látky, lyzozomálne enzýmy, histamín a mnoho ďaľších me-diátorov. Sú prítomné pri každej zápalovej a alergickej reakcii. Dysfunkcia neutrofi-lov sa vyskytuje pri mnohých ochoreniach u psov napr. s pyodermou alebo gene-ralizovanou demodikózou.

EozinofilyEozinofily fagocytujú imunokomplexy, granulá mastocytov, imunoglobulíny, nie-

ktoré baktérie a plesne. Aktivované eozinofily produkujú leukotriény a prostaglan-díny, ktoré ovplyvňujú zápalovú reakciu. Eozinofily migrujú do miest, kde vznikáreakcia včasnej precitlivelosti, o čom svedčí zvýšený počet eozinofilov v koži ato-pických psov. Zúčastňujú sa aj v obrane proti extracelulárnym parazitámym infek-ciám.

BazofilyBazofily sú efektorové bunky pri hypersenzitívnych reakciách, ich ekvivalentom

v tkanivách sú mastocyty. O fyziologickej funkcii bazofilov svedčí spektrum uvoľňo-vaných mediátorov, ktoré sa podieľajú na vzniku reakcie včasnej precitlivelosti.Funkčne je najvýznamnejší v granulách viazaný histamín, heparín, proteolytické

7

enzýmy, chemotaktický faktor pre eozinofily a chemotaktický faktor pre neutrofily.

TrombocytyTrombocyty sú schopné okrem svojej hlavnej úlohy pri zrážaní krvi, fagocytovať

imunokomplexy. Trombocyty aktivujúci faktor (PAF-platelet activating factor) uvoľ-ňovaný z mastocytov, aktiváciou trombocytov a neutrofilov zvyšuje vaskulárnupermeabilitu a potencuje zápalovú reakciu.

1.2. Kožný imunosystém a obranné pochodyv koži

Koža okrem funkcie významného obranného systému proti mechanickému po-škodeniu plní úlohu bariéry proti prenikaniu antigénov z vonkajšieho prostredia.Podobne ako vnútorná bariéra organizmu, t. j . slizničné povrchy, je koža súčasťouimunitného systému, sídlom fagocytujúcich buniek, lymfocytov a buniek dendritic-kých.

Koža sa skladá z vrchnej epitelovej vrstvy, pokožky alebo epidermis, škáry(corium) a podkožného väziva (subcutis).

Epidermis je vytváraná vrstevnatým dlaždicovým epitelom, ktorý sa kontinuálneobnovuje z germinatívnej vrstvy, miesta zárodočných buniek. V epiderme sa roz-lišuje päť vrstiev: základná vrstva (stratum basale), tŕnitá vrstva (stratum spinosum),zrnitá vrstva (stratum granulosum), lesklá vrstva (stratum lucidum) a rohová vrstva(stratum corneum). Bazálna membrána (lamina basalis) tvorí rozhranie medzi epi-dermis a škárou. Najväčšie zastúpenie v epiderme majú keratinocyty (85 %), potommelanocyty (5%), bunky Langerhansové (3- 8 %), mastocyty (1 %) a Merkelovébunky.

Keratinocyty u cicavcov zohrávajú aktívnu úlohu v epidermálnej imunite, vytvá-rajú mnoho rastových a regulačných faktorov. Produkujú faktor aktivujúci lymfocytyusadené v epiderme (ETAF), ktorý je pravdepodobne identický s interleukínom 1,rôzne cytokíny (interleukín 3, prostaglandíny, leukotriény, interferón). Keratinocytymajú fagocytárnu schopnosť. Ich pôsobením imigrujú do kože T lymfocyty, ktoréprodukujú lymfokín EPF - faktor, zodpovedný za proliferáciu keratinocytov. Ďaľšímregulujúcim faktorom, vytváraným keratinocytami a leukocytami je IFN - gama,ktorý inhibuje ich proliferáciu. Do proliferácie keratinocytov sa zapája tiež epider-málny rastový faktor (EGF) a transformačný rastový faktor (TGF - alfa). Súhraregulačných faktorov sa uplatňuje pri mechanickom poškodení kože a pri hojení rán.

Langerhansové bunky sú v úzkej väzbe s povrchovými štruktúrami kože a tesnepod epidermis vytvárajú dendritickú sieť. Na ich povrchu sa nachádzajú Fc-lgG a C3receptory. Pravdepodobnou úlohou Langerhansových buniek v epiderme cicavcovje spracovanie antigénov, absorbovaných cez kožu. Langerhansové bunky stimu-

8

lujú proliferáciu T-helper lymfocytov prezentáciou antigénu, produkujú interleukín 1a ďaľšie cytokiny. Obsahujú mnohé enzýmy a sú schopné fagocytózy. Zvýšenýpočet Langerhansových buniek v epiderme sa zisťuje ako u ľudí tak i u psovs atopickou dermatitídou. Ultrafialové lúče, lokálne a systémové glukokortikoidyako aj kožné a systémové imunitné ochorenia znižujú počet a funkčnú schopnosťLangerhansových buniek.

Mastocyty v koži zdravých psov predstavujú 1 %-ný podiel z celkového množs-tva epidermálnych buniek. Mastocyty obsahujú v cytoplazmatických granuláchmnohé zápalové mediátory ako sú histamín, leukotriény, produkujú eozinofilnýchemotaktický faktor (ECF), neutrofilný chemotaktický faktor (NCF), trombocytyaktivujúci faktor (PAF), heparín a proteolytické enzýmy. Mastocytárne mediátoryzvyšujú permeabilitu ciev a kontrakcie hladkej svaloviny, aktivujú a kontrolujú uvoľ-ňovanie ďalších mediátorov. Mastocyty zohrávajú dôležitú úlohu modulátorov hy-persenzitívnej reakcie v patogenéze atopickej dermatitídy. U psov s atopickýmochorením bol zistený zvýšený počet mastocytov v koži postihnutých jedincov.Túto skutočnosť potvrdzuje i zvýšená koncentrácia histamínu v koži atopickýchpsov.

Významnú zložku v kožnej imunite predstavujú tkanivové makrofágy a polymor-fonukleárne leukocyty, predovšetkým však neutrofily, ktoré imigrujú pôsobenímuvoľnených chemotaktických faktorov do miest so zápalovou reakciou. Kožnýsystém tvoria i ďalšie bunečné štruktúry, senzorické bunky, melanocyty, fibrocyty,ktoré sa nezaraďujú priamo do imunitného systému, ale spolupôsobia pri obran-ných reakciách kože. Na obrannej úlohe kože sa zúčastňuje aj cievny a lymfatickýsystém, ktorý zachytáva a koncentruje cudzorodé častice a mikroorganizmy, ktoréprenikli bariérou, tvorenou keratinocytami.

Proti prenikaniu alebo uplatneniu sa potencionálnych patogénnych zárodkovz vonkajšieho prostredia okrem vrstvy keratinocytov chránia organizmus sekréty,produkované kožným žľazovým systémom. Tieto sekréty obsahujú imunoglobulíny,lipidy, lyzozómy a enzýmy, ktoré zabraňujú množeniu mikróbov.

1. 3. Imunoglobulíny a protilátková imunita

Imunoglobulíny - protilátky patria ku skupine proteínov, ktoré majú schopnosťšpecificky reagovať s antigénmi, ktoré indukovali ich produkciu a takto zabezpečo-vať likvidáciu antigénov z organizmu. Produkujú ich plazmatické bunky po vzájom-nej interakcii medzi antigén - senzitívnymi B-lymfocytami a imunogénom. Vyskytujúsa predovšetkým v krvnom sére, v telových tekutinách a tkanivách, ako sú lymfa-tické uzliny, sliznice, koža atrf. Imunoglobulíny pozostávajú z dvoch identickýchťažkých H-reťazcov o molekulovej hmotnosti 50 000 daltonov a dvoch identickýchľahkých L-reťazcov (m. h. 25000 daltonov), utváraných do tvaru ypsilon. Reťazce sú

9

spojené disulfidickými väzbami. Každá trieda imunoglobulínov má chemicky roz-dielny ťažký reťazec, ľahké reťazce sú však identické. Väzobné miesto pre antigény(Fab fragment) je vo svojej stavbe variabilné. Zbytková časť ypsilonu (Fc fragment)je pre všetky imunoglobulíny konštantná. Fc-fragment slúži na spojenie protilátkys Fc-receptorom rôznych buniek, obzvlášť makrofágov (IgG) a mastocytov (IgE).

U psov a mačiek imunoglobulíny prechádzajú do plodu aj transplacentárne.Ostatné domáce zvieratá vzhľadom na anatomickú stavbu placenty, ktorá aktívnezabraňuje pasáži imunoglobulínových molekúl do plodu, sú odkázané na príjemochranných protilátok cez kolostrum.

Na základe fyzikálnych, chemických a imunologických vlastností sa imunoglobu-líny u zvierat delia na 5 tried (IgG, IgA, IgM, IgD a IgE).

Imunoglobulíny triedy G (IgG)IgG je imunoglobulín s molekulovou hmotnosťou okolo 160 000 daltonov. U všet-

kých druhov zvierat IgG predstavujú hlavný podiel sérových imunoglobulínov (65 -80% z celkových sérových imunoglobulínov). IgG je syntetizovaný v prevážnej mierev slezine a lymfatických uzlinách. Vzhľadom na to, že tieto imunoglobulíny prechá-dzajú u psov a mačiek placentárnou bariérou, sú mláďatá po narodení čiastočnéchránené materskými protilátkami.

Svojím Fc-fragmentom sa IgG viažu na Fc- receptory makrofágov a takto pod-porujú fagocytózu baktérií, vírusov, plesní a iných antigénov. Poločas rozpadu IgG je22 dní. Koncentrácia IgG v krvnom sére psov sa pohybuje v rozmedzí od 1000 do2000 mg/ 100 ml. Zvýšená koncentrácia IgG v krvnom sére psov je pri alergickýcha parazitámych ochoreniach.

U psov sa IgG vyskytujú v štyroch podtriedach: lgG1, lgG2a, lgG2b a lgG2c.Niektoré IgG podtriedy sú tiež schopné viazať sa na mastocyty a participovať nahypersenzitívnych reakciách I. typu. Sú to predovšetkým imunoglobulíny podtriedylgG1 , ktoré sa dávajú do súvisu so vznikom atopickej dermatitídy u psov. Alezvýšená hladina špecifických protilátok napríklad na Dermatophagoides farinaea Dermatophagoides pteronyssinus sa však zistila i v ďalších podtriedach imuno-globulínov triedy G. Afinita imunoglobulínov uvedených podtried je však pre recep-tory mastocytov podstatne nižšia v porovnaní s IgE.

Imunoglobulíny triedy A (IgA)IgA predstavujú 5 až 10% -ný podiel z celkových sérových imunoglobulínov.

Monomér IgA sa vyskytuje v krvnom sére, kde sa zúčastňuje na likvidácii antigé-nov, ktoré prenikli slizničnou bariérou do cievneho riečišťa. Dôležitú úlohu zohrávapri ochrane slizníc.

Sekrečne IgA sa skladá z dvoch IgA molekúl, ktoré sú vzájomne spojenéJ-reťazcom (glykopeptid) do diméru a sekrečného komponentu. Sekrečný kompo-nent je polypeptid tvorený epiteliálnymi bunkami slizníc. Chráni IgA a IgM predtráviacimi enzýmami a umožňujú transport IgA epitelom a jeho uvoľňovanie do

10

slz, slín a mlieka. IgA neviažu komplement a neopsonizujú. Svojím Fc-fragmentomfixujú baktérie a vírusy do imunokomplexov a tým zabraňujú ich adhézii na epite-liálne bunky.

Koncentrácia IgA v krvnom sére zdravých psov sa pohybuje v rozmedzí od 20 do150 mg/100ml. Poločas rozpadu IgA je 7 dní.

IgA deficiencie sa zisťujú pri takých ochoreniach ako sú hypotyreoidizmus, alergiana potravu, demodikóza, kontaktná alergia, alergia na blchy, cystitída, chronickábronchitída a bulózny pemfigoid. Nižšie hladiny IgA v boli zaznamenané i v kožiatopických psov. IgA deficiencia u bíglov je charakterizovaná rekurentnou superfi-ciálnou stafylokokovou folikulitídou a supuratívnou otitídou. U šarpejov bola popí-saná IgA deficiencia s respiratómymi príznakmi a atopickou dermatitídou.

Imunoglobulíny triedy M (IgM)IgM predstavuje najväčší imunoglobulín o molekulovej hmotnosti 950 000 dalto-

nov. V krvnej plazme má 5 až 15% -ný podiel z celkových Ig. Vyskytuje sa akopentamér, ktorý vzniká väzbou piatich monomérov J - reťazcom. Dostáva sa doslizníc pri zápalových procesoch následkom zvýšenej permeability ciev.

Hladina IgM v krvnom sére u psov sa pohybuje medzi 70-270 mg/1 OOrnl. Poločasrozpadu IgM je 6 dní. V rámci imunitnej odpovede IgM reagujú ako prvá triedaprotilátok a ich prítomnosť poukazuje na čerstvú infekciu.

Imunoglobulíny triedy D (IgD)Imunoglobulíny tejto triedy boli doteraz zistené u ľudí, kurčiat a laboratórnych

zvierat. Molekulová hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí 170 000 až 200 000 dalto-nov. U ľudí nepresahujú 0,3% -ný podiel z celkových plazmatických imunoglobulí-nov.

Imunoglobulíny triedy E (IgE)IgE je homocytotropický, termolabilný imunoglobulín s molekulovou hmotnosťou

190 000 daltonov. IgE produkujú plazmatické bunky, väčšina ktorých sa nachádzapod epitelovou vrstvou respiratórneho a tráviaceho traktu.

Cytofilné IgE sa viažu pomocou IgE receptorov na povrch mastocytov a bazofilov,v menšej miere i na iné bunky a vyvolávajú v rámci hypersenzitívnej reakcie I typuich degranuláciu, pri ktorej sa uvoľňuje mnoho vazoaktivných a prozápalovýchmediátorov. Známe sú dva typy IgE receptorov (FcR). Receptory so silnou afinitou(FcRI) sa nachádzajú na mastocytoch a bazofiloch. Receptory so slabou afinitou(FcRII alebo CD23) sú na makrofágoch, lymfocytoch, ale aj na eozinofiloch a trom-bocytoch. Približne 1 % T lymfocytov a 30 % B lymfocytov vlastní FcRII receptory.U atopikov bolo zistené, že Ta B bunky vlastnia viacej CD23 receptorov v porovnaníso zdravými jedincami. Poločas rozpadu IgE po naviazaní sa na mastocyty a bazofilyje približne 11 až 12 dní. Poločas rozpadu cirkulujúceho alebo voľného IgE v krvnomsére je iba 2- 3 dni.

77

IgE u zdravých psov sú prítomné v krvnom sére iba v stopových množstvách (2,3- 4,2 mg/100 ml), ale u zvierat s atopickým ochorením, ako aj pri parazitárnychinváziách, sa zisťujú vo vyšších koncentráciách. IgE boli identifikované aj u hovä-dzieho dobytka a koni. U mačiek doteraz IgE neboli detekované.

1. 4. Mediátory imunologických reakcií

Na zápalových procesoch sa podieľajú mnohé substancie plazmy, z buniek po-škodených tkanív a z infiltrovaných leukocytov. Interakčné vzťahy medzi bunkamia mediátormi determinujú zápalový proces. Niektoré mediátory podporujú zápalovéprocesy, iné ich zase tímia. Ďalšie mediátory sú v antagonizme alebo rozkladajú inémediátory, kdežto druhé sa podieľajú na vzniku iných mediátorov. Všetky tietobunky a mediátory fyziologicky pôsobia v harmonickej spolupráci na udržiavaníhomeostázy a integrity organizmu. Mediátory, ktoré sa uplatňujú pri alergickýchreakciách I. typu sa delia na skupinu preformovaných alebo predom-vytvorenýcha skupinu novosyntetizovaných mediátorov. Do prvej skupiny patria mediátory,ktoré sa uvoľňujú pri degranulácii mastocytov a bazofilov (histamín, serotonína proteolytické enzýmy). Druhu skupinu tvoria mediátory, ktoré vznikajú metaboliz-mom kyseliny arachidonovej (prostaglandíny, leukotriény, tromboxan) a lymfokíny(interleukíny).

1. Histamín a serotonín

Histamín produkujú mastocyty a bazofily. Jeho úloha ako mediátora zápalovéhoprocesu a pruritu kože u psov a mačiek je obmedzená. Histamín účinkuje prihypersenzitívnych reakciách dvoma spôsobmi: proinflamačne cez H1 receptorya antiinflamačne na H2 receptory mastocytov, neutrofilov, lymfocytov, monocytova makrofágov.

Serotonín zvyšuje vaskulárnu permeabilitu a spôsobuje kapilárnu vazodilatáciua kontrakciu hladkého svalstva.

2. Proteolytické enzýmy

Neutrofily, makrofágy, mastocyty a eozinofily produkujú proteolytické enzýmy.U psov a mačiek predstavujú najdôležitejšie pruritogenné mediátory.

75

3. Prostaglandíny, leukotriény a tromboxan

Prostaglandíny, leukotriény a tromboxan patria medzi najvýznamnejšie mediátoryzápalových reakcií. Takmer všetky jadrové bunky ako aj keratinocyty, fibroblastya endoteliálne bunky produkujú leukotriény a prostaglandíny. Prostaglandíny, leuko-triény a tromboxany vznikajú metabolizmom kyseliny arachidonovej a eikosapenta-novej lipoxygenázovou a cyklooxygenázovou cestou. Cyklooxygenáza konvertujekyselinu arachidonovú na cyklické endoperoxidy, ktoré sú prekurzory prostaglandí-nov, tromboxanov a prostacyklínov. Lipoxygenázovou cestou vznikajú leukotriény.Prostaglandíny a leukotriény sú všeobecne prozápalovými mediátormi, ktoré pod-porujú chemotaxiu neutrofilov, pyrexiu, vazodilatáciu a zvyšujú cievnu permeabilitu.Trombocyty produkujú tromboxan, ktorý je zodpovedný za ich agregáciu a vazo-konstrikciu ciev.

4. Lymfokíny

Lymfokíny (interleukíny-IL) sú proteínové mediátory zápalových reakcií, ktoré súprodukované T a B bunkami. Lymfokíny sa viažu na receptory cieľových bunieka takto dochádza obvykle k ich aktivácii. Ich vlastným cieľom je odstránenie pato-génnych buniek a obnovenie poškodených tkanív. Lymfokíny zohrávajú aktívnuúlohu mediátorov pri alergických reakciách, predovšetkým v neskorších fázachreakcií (chemotaxia bazofilov a eozinofilná migrácia). V súčasnej dobe je známychviacero interleukínov so špecifickými účinkami v priebehu imunologických reakcií.Tak napríklad IL-1, ktorý produkujú makrofágy ale aj ďalšie bunky vysiela nešpeci-fický antigénny signál pre aktiváciu T-helper buniek. IL-2 produkujú T bunky poantigénnom kontakte. Jeho špecifické poslanie spočíva v podporovaní rastu všet-kých T a B buniek ako aj NK (natural killers) buniek. Aktivuje T bunky, NK bunkya makrofágy. IL-3 je kolónie stimulujúci faktor, produkovaný T bunkami. Stimulujediferenciáciu monocytov a produkciu histamínu, podporuje dozrievanie mastocytov.IL—4 podporuje zrenie a diferenciáciu B buniek, usmerňuje diferenciáciu tymocytovna CD4 a CD8 bunky. IL-4 je produkovaný T bunkami a mastocytami. IL-5 pro-dukujú T lymfocyty. Indukuje proliferáciu B buniek, diferenciáciu, aktiváciu a che-motaxiu eozinofilov. Zdrojom produkcie IL—6 sú T bunky, monocyty, makrofágy.fibroblasty a niektoré tumorózne bunky. Podporuje diferenciáciu B buniek a aktivu-je makrofágy. IL-7 predstavuje rastový faktor pre B a T bunky.

Interferóny sú cytokíny produkované T lymfocytami (alfa-interferón) a NK (gama-interferón) bunkami. Interferóny sa tvoria a uvoľňujú následkom vírusových a bak-teriálnych infekcií alebo po alergénnej stimulácii. Zvyšujú obranyschopnosť imunit-ného systému tak, že zvyšujú počet receptorov na imunitných bunkách, čím sastávajú efektívnejšie.

13

1. 5. Komplementový systém

Komplement predstavuje základný systém nešpecifickej humorálnej imunity. Po-zostáva z deviatich glykoproteínových faktorov označovaných ako C1-C9. Aktivá-ciou komplementového systému dochádza k produkcii anafylatoxínov (C3a, C5a),ktoré spôsobia degranuláciu mastocytov a bazofilov a tým dôjde k uvoľneniu zá-palových mediátorov. C3a a C5a pôsobia aj ako chemotaktický faktor pre polymor-fonukleárne leukocyty.

2. ANTIGÉNY A ALERGÉNY

Antigény sú prirodzene sa vyskytujúce alebo chemicky syntetizované substancie,respektíve molekuly, ktoré môžu stimulovať imunitný systém. Každú látku, ktorávyvolá imunitnú odpoveď, je možno definovať ako antigén. Zvyčajne sa u antigé-nov jedná o substanciu, ktorá je organizmom identifikovaná ako cudzí materiál.Antigény je možné definovať podľa troch všeobecných kritérií a to biologických,chemických a fyzikálnych.

Biologicky je antigén substancia, ktorá po styku s organizmom stimuluje tvorbuprotilátok. Tieto protilátky potom špecificky reagujú s antigénom, ktorý stimulovalich produkciu. Z toho vyplýva, že antigény sú charakterizované dvoma biologickýmivlastnosťami: imunogenicitou, to znamená schopnosťou vyvolať tvorbu protilátoka špecificitou (schopnosť reagovať so senzibilizovanými lymfocytmi a protilátkami),ktorá je predstavovaná malými chemickými fokusmi na molekule antigénu, nazýva-nými antigenickými determinantami. Antigén reaguje iba s lymfocytmi, ktoré vlastniareceptor pre jeho determinantu a iba s tými protilátkami, ktorých syntézu navodil.S ostatnými lymfocytami a protilátkami zvyčajne nereaguje, v čom spočíva špeci-ficita danej reakcie. Baktérie, vírusy, parazity alebo bunky, majú rôzne antigenickédeterminanty, ktoré sú označované ako epitopy. Tieto epitopy sú vlastne imunolo-gické časti baktérií a iných látok, ktoré sú rozpoznávané protilátkami.

Chemicky sú antigény zvyčajne proteíny alebo nukleoproteíny, ale aj niektorépolysacharidy, s vysokou molekulovou hmotnosťou, ktorá sa uplatňuje ako jedenz faktorov antigenicity. Proteíny sú plnohodnotné antigény a väčšina všetkých pro-teínov je antigenická. Jednoduché polysacharidy, lipidy a nukleové kyseliny nie súplnohodnotné antigény pre ich štrukturálnu nestabilnosť a rýchlu degradovateľnosť.

Fyzikálne sú charakterizované vysokou molekulovou hmotnosťou, viac ako 10000 daitonov, ktorá je spájaná s biologickou vlastnosťou imunogenicity. Látkys molekulovou hmotnosťou nižšou ako 10 000 daitonov sú neplnohodnotné anti-gény, nazývané haptény, pretože nemôžu indukovať tvorbu protilátok. Plnohodnot-nými sa stávajú až po naviazaní na hostiteľské proteíny, kedy sú už schopné navodiť

14

tvorbu špecifických protilátok. Príkladom sú haptény v blších slinách, väčšinaliekov, tuky a nukleové kyseliny. V niektorých prípadoch organizmus rozpoznávavlastné protilátky ako cudzie a tým sa tieto stávajú antigennými. Produkciou auto-protilátok dochádza k vzniku autoimunitných ochorení, ako sú lupus erytematozus,pemfigus, pemfigoid a iné.

Ako alergény sú označované tie antigény, ktoré sa viažu na imunoglobulíny typuIgE a ktoré môžu vyvolať u vnímavého jedinca alergickú reakciu včasného typu.Alergenickými substanciami môžu byť akékoľvek látky biologického, chemickéhoalebo syntetického pôvodu. Alergény, ktoré sú schopné navodiť I. typ hypersenzi-tívnej reakcie, musia byť antigenické - čiže musia mať schopnosť vyvolať protilát-kovú odpoveď. Takýmito sú napríklad pele stromov, tráv, burín, epitelie zvierat a ľudí,roztoče domového prachu, potraviny, lieky, bakteriálne toxíny a iné, na ktoréu vnímavých jedincov dochádza k produkcii špeciálnych proteínových molekúl -protilátok. Niektoré z nich cirkulujú v krvi (cirkulujúce protilátky), iné sa pútajú našpecifické bunky horných dýchacích ciest a kože a iné tkanivá (fixované protilátky).Tieto protilátky majú špecifickú afinitu (špecificitu) pre alergény.s ktorými prišli dostyku a nemôžu sa kombinovať s inými antigenickými molekulami, ku ktorým nemaližiadny vzťah.

V závislosti od spôsobu a cesty prenikania alergénov do organizmu, ich účinkymôžu vyvolať regionálnu alebo ložiskovú reakciu, respektíve systémovú odpoveď.Napríklad inhalačné alergény atakujú horné cesty dýchacie, následkom čoho do-chádza k exudácii tekutiny zo sliznice nosa (senná nádcha) alebo ku tracheobron-chiálnej konstrikcii (astma). Inhalované alergény, ktorých cieľovým orgánom je koža,vyvolávajú atopickú dermatitídu. Aerosólové antigény prichádzajú do styku so sliz-nicou spojiviek a vyvolávajú konjunktivitídu s lakrimáciou. Alergény, penetrujúcekožou, sú príčinou lokálnych alergických reakcií, podobných, aké vznikajú pri aler-gických testoch. Ingestované alergény (antigény) sú príčinou hnačiek, kolíkovýchprejavov, niekedy dokonca hemoragických hnačiek. Pri systémových účinkochalergénov zvyčajne reagujú slezina, pečeň, lymfatické uzliny, krv a lymfa. Antigénpri tomto spôsobe reakcie sa obyčajne dostáva do organizmu krvným riečišťom,pričom cirkulujúce plazmatické bunky kontinuálne produkujú vo veľkom množstveprotilátky, ktoré generujú systémovú odpoveď.

3. KLASIFIKÁCIA REAKCIÍ PRECITLIVELOSTI

Gell a Coombs zaviedli v roku 1963 systém klasifikácie alergických reakcií naimunologickom základe, pozostávajúci zo štyroch typov:

TYP I: ANAFYLAKTICKÁ - IgE SPROSTREDKOVANÁTYP II: PROTILÁTKAMI SPROSTREDKOVANÁ CYTOTOXICITA

15

TYP III: IMUNOKOMPLEXY, PROTILÁTKYTYP IV: BUNKAMI SPROSTREDKOVANÁ A ONESKORENÁ HYPERSENZITI-

VITA

TYP I: ANAFYLAKTICKÁ - IgE SPROSTREDKOVANÁReakcia I. typu je sprostredkovaná IgE protilátkami. Hypersenzitívna reakcia sa

vyvíja od niekoľkých minút až po niekoľko hodín. Základnými prvkami pri danejreakcii sú antigén (alergén), cytofilná protilátka (IgE) na mastocyte a biologickyveľmi aktívne mediátory zápalu.

U psov a mačiek sa ako prejav hypersenzitívnej reakcie l.typu uvádza urtikáriaa angioedém (aj III. typ), anafylaxia, atopia, pri hypersenzitivite na krmivo tiež III. a IV.typ a hypersenzitivita na blšie uhryznutie (IV.typ).

TYP II: PROTILÁTKAMI SPROSTREDKOVANÁ CYTOTOXICITAPri cytotoxických formách precitlivelosti reagujú protilátky typu IgM a IgG s anti-

génmi na povrchu bunkových membrán alebo tkanív. K deštrukcii buniek alebotkanív dochádza za alebo bez účasti zložiek komplementu a rôznych efektorovýchbuniek.

Typickým príkladom hypersenzitivity II. typu u psov a mačiek je komplex pemfigu,bulózny pemfigoid a autoimunitná hemolytická anémia.

TYP III: IMUNOKOMPLEXY, PROTILÁTKYImunokomplexy vznikajú spojením antigénu a protilátky. Môžu voľne cirkulovať

v krvi alebo pri niektorých ochoreniach (chronické bakteriálne ochorenia, autoimu-nitné ochorenia) sa ukladajú v stenách ciev, glomeruloch obličiek, v kĺboch alebokoži. Aktiváciou komplementu sa prilákajú neutrofily, ktoré uvoľňujú zápalové me-diátory, zodpovedné za poškodenie daného tkaniva.

Ako príklady precitlivelosti III. typu u psov a mačiek sú systémový lupus erytema-tózus, diskový lupus erytematózus a bakteriálna hypersenzitivita.

TYP IV: BUNKAMI SPROSTREDKOVANÁ A ONESKORENÁHYPERSENZITIVITAPri reakciách IV. typu sa nejedná o poškodenie sprostredkované protilátkami, ale

bunkami (T-lymfocyty) Klinicky sa prejavuje po 24 až 72 hodinách. Tento typ reakciesa u zvierat uplatňuje pri kontaktnej alergickej dermatitíde.

16

Kmeňov* bunka v kostnej drcni

Hemopoetlcka bunka ^ ^ Lymfoldná bunka

V••• *T• bunku B-bunka

Neutrufll MonocytBamfll Mntocyl Trombocyty

ľ - sunreaurkka T-hclptr NK-bunka

Schéma 1:Schematické znázornenie diferenciácie buniek imunitného systému.

Alergén Epidermis

Schéma 2;

Hypersenzitívna reakcia I. typu.Naviazanie alergénu na IgE protilátky a následná degranulácia mastocytu s uvoľnením preformovaných

mediátorov a tvorbou novosyntetizovaných mediátorov metabolizáciou kyseliny arachidonovej.

17

Schéma 3:Hypersenzitívna reakcia II. typu.Naviazanie antigénu na povrch keratinocytu. Väzbou prítomných protilátok (IgM, IgG) na antigén zaúčasti komplementu (C1q) dochádza k deštrukcii bunky.

Schéma 4:Hypersenzitívna reakcia III. typu.Aplikované antigény sa v stenách ciev spájajú s protilátkami a vytvárajú imunokomplexy. Imunokom-plexy fixujú komplement, ktorý priláka neutrofily. Uvoľnením proteolytických enzýmov a mediátorovz neutrofilov dôjde k degranulácii mastocytov a zápalovému poškodeniu tkaniva.

18

Schéma 5:Hypersenzitívna reakcia IV. typu.Nízkomolekulárne haptény, prenikajúce kožou, sa viažu na bielkovinu tela. Tieto konjugáty sú „fago-cytované" Langerhansovými bunkami a prezentované T helper lymfocytom. Uvoľnením lymfokínovvzniká mononukleárny infiltrát. Infiltrátje doprevádzaný edémom epidermis a tvorbou intraepidermál-nych vezikul.

19

4. URTIKÁRIA A ANGIOEDÉM

Urtikária je lokálna, superficiálna hypersenzitívna reakcia, následkom ktorej dochá-dza k tvorbe urtikárii- pupencov na koži. Prejavuje sa miernymi, zväčša pruritóznymieleváciami kože.

Pri angioedéme sú zasiahnuté i hlbšie tkanivové štruktúry kože a krvné cievy,pričom vznikajú edematózne opuchy, niekedy s priesakom séra alebo krvi na povrchpokožky.

Anafylaktický šok je prudká a vážna systémová alergická reakcia. Antigény pritomto spôsobe reakcie sa zväčša dostávajú do organizmu krvným riečišťom, kdegenerujú systémovú odpoveď.

Obr. 1. Generalizovaná urtikária na liečivo u boxera.

Obr.2. Prurítózna urtikária

s traumatizáciou kože v oblasti krku.

20

ETIOLÓGIA A PATOGENÉZAPodstatou vzniku urtikárie a angioedému sú imunologické alebo neimunolo-

gické mechanizmy.Pri imunologickom patomechanizme sa uplatňujú hypersenzitívne reakcie I. a III.

typu. Precitlivelosť na lieky, krmivo, alergény bodavého hmyzu, endoparazitózy,bakteriálne a vírusové infekcie sú najčastejšími príčinami ochorenia tohto typuu psov a mačiek.

Z neimunologických príčin sa jedná o psychogénne, fyzikálne faktory, ako sú tlak,chlad, teplo, slnečné žiarenie a vibrácie, alebo sú to chemické látky a internéochorenia, napríklad neoplazmy.

Anafylaktický spôsob reakcie u psov nie je bežný a u mačiek sa vyskytuje veľmivzácne. Systémová anafylaktická odpoveď najčastejšie vzniká po aplikácii niekto-rých liečiv, napríklad antibiotiká, vakcíny alebo na alergény bodavého hmyzu.

KLINICKÉ PRÍZNAKYOchorenie môže mať akútny alebo chronický priebeh. Urtikária sa prejavuje mier-

nymi eleváciami kože, zväčša pruritóznymi, v lokalizovanej alebo generalizovanejforme. U krátkosrstých plemien urtikáriu odhalíme pomerne rýchlo, zatiaľ čou dlhosrstých sa môže často prehliadnuť. Kožné lezie mávajú rôznu veľkosť a tvara zvyčajne miznú do 24 hodín. V závažnejších prípadoch sa môže objaviť i exudáciaséra a epilácia srsti v mieste pupencov.

Pri angioedéme vznikajú veľké edematózne opuchy, často s priesakom séraalebo krvi na povrch pokožky. Niekedy sa okrem kožných zmien môžu vyskytovaťi príznaky sťaženého dýchania, vomitus a anafylaktický šok.

Pri anafylaxii sa klinické príznaky objavujú v priebehu niekoľkých sekúnd až minút(10-30 minút). U psov sa prejavuje zvracaním a hnačkou s prehlbujúcim sa šokom,spôsobeným obštrukciou hepatálnej cirkulácie. U mačiek dominujú akútne respira-tórne obtiaže spôsobené bronchospazmom. Ak sa neposkytne účinná terapia môžedôjsť ku akútnemu kolapsu alebo asfyxii.

DIFERENCIÁLNA DIAGNOSTIKADiferenciálne diagnosticky musíme vylúčiť folikulitídu alebo celulitídu, ochorenia,

ktoré na rozdiel od urtikárie nastupujú pomalšie a postupne progredujú. Ďalej trebavylúčiť vaskulitídu a mastocytóm.

DIAGNOSTIKADiagnózu stanovíme na základe anamnézy (akútny nástup, aplikované liečivá

a vakcíny, infúzia krvi) a klinického vyšetrenia. Pri chronickom priebehu urtikáriea angioedému je stanovenie etiologickej diagnózy veľmi obtiažne, niekedy takmernemožné.

21

DERMATOHISTOPATOLÓGIAHistopatologickým vyšetrením kože sa zisťuje vaskulárna dilatácia a edém tkanív,

perivaskulárna dermatitída s mononukleámou a neutrofilnou infiltráciou.

TERAPIAV prvom rade, ak je to možné, odstránime príčinu vzniku ochorenia a ihneď

zahájime symptomatickú liečbu. Zo symptomatických liečiv aplikujeme glukokorti-koidy, napríklad prednison, v dávke 2 mg/kg ž.hm. s.c. alebo intravenózne. V prí-padoch anafylaktického šoku a pri angioedéme podávame prednison 5-11 mg/kgi.v. alebo adrenalín (1:10000) v dávke 0,1-0,5ml, i.v. alebo i.m. a ak je nutné,zahájime protišokovú terapiu na udržanie normálnej funkcie obličiek a krvnéhotlaku. Antihistaminiká podávame preventívne v prípade možnej reakcie alebo prichronickej forme ochorenia.

Z preventívneho hľadiska mali by sme sa vyhnúť používaniu liečiv u zvierat pre-citlivelých napríklad na penicilín ale aj chemicky podobné liečivá, ako sú semisyn-tetické penicilíny a cefalosporíny, pre možný výskyt skrížených reakcií.

Atopickí psi sú rizikovou skupinou pre možný vznik hypersenzitívnej reakcie narôzne terapeutika.

PROGNÓZAPrognóza je v prípade urtikárnej reakcie bez narušenia celkového stavu dobrá.

Výskyt angioedému s lokalizáciou v oblasti hrtanu a hltanu môže mať fatálne dô-sledky.

22

5. ATOPIA

Atopia je dedične podmienené ochorenie, charakterizovas né tvorbou špecific-kých IgE protilátok na environmentálne alergény ako sú rastlinné pele, roztoče,epitelie a iné. Jej najvýznamnejším klinickým prejavom je pruritus so sezónnoualebo celoročnou manifestáciou. Postihuje 3-15 % populácie psov a tak sa zaraďu-je na druhé miesto najčastejšie sa vyskytujúcich imunitných ochorení po alergickejdermatitíde na blchy.

U mačiek sa prejavuje rozmanitou klinickou symptomatológiou. Kožné zmenymajú charakter miliárnej dermatitídy, symetrickej alopécie, eozinofilného komplexua papulokrustóznej dermatitídy. Často sa zaznamenáva pruritus končatín.

ETIOLÓGIAVýskyt symptómov ochorenia počas určitého ročného obdobia poukazuje na

sezónny priebeh atopie. Ochorenie obvykle súvisí s uvoľňovaním peľových zrnie-čok z rôznych rastlín. Peľové zrniečka pre ich heterogénny pôvod sa dajú pomerneľahko identifikovať. Môžu byť okrúhle, oválne alebo hranaté. Ich priemer podľarastlinného pôvodu sa pohybuje od 10 do 40 mikrónov. Celoročné alebo mimo-sezónne prejavy atopie môžu byť vyvolané alergénmi, ktoré sa nachádzajú perma-nentne alebo prechodne v životnom prostredí pacienta. K takýmto alergénom patrípolyvalentný domový prach, roztoče domového prachu, živočíšne epitelie, vlna,bavlna a iné.

SEZÓNNE - PEĽOVÉ ALERGÉNYV prípade sezónnych prejavov alergie je potrebné exaktne stanoviť obdobie,

v ktorom sa symptómy ochorenia najintezívnejšie prejavujú.V našej flóre je vyše 260 polinóznych druhov, mimo kultúrnych plodín (obilniny,

slnečnica, tabak, cibuľa a iné) a pestovaných ozdobných rastlín a drevín. Rastliny,ktoré vyvolávajú polinózu u ľudí a atopickú dermatitídu u psov, kvitnú počas celéhoroka. Známe sú tri obdobia zvýšeného výskytu peľových alergénov v ovzduší, ktorésúvisia s kvitnutím vegetácie. Prvé obdobie je obdobie kvitnutia stromov, ktorév našich podmienkach začína v marci a končí v júni. V druhom období nastupujesezóna trávových peľov v mesiacoch apríl až august. Tretie obdobie, ktoré nastu-puje v lete a končí v jeseni (august-november), je charakterizované ako sezónakvitnutia burín. Jedna štvrtina z nich kvitne štyri mesiace a viac, čím sa predížujeobdobie senzibilizácie. Odchýlky peľových periód pri uvedených rastlinstvách súpriamo závislé napríklad od geografickej polohy a trvania zimného obdobia.

Zaujímavé údaje o regionálne kvantitatívne rozdielnom výskyte pozitívnych reakciíboli zaznamenané na území USA. V severovýchodnej časti USA najčastejší výskytpozitívnych reakcií bol zaznamenaný na pele burín (35 %), potom na pele tráv (30%) a pele stromov (25 - 30 %). V severozápadnej časti USA na pele tráv pozitívnereagovalo až 80 % atopických psov.

23

Reaktivita ko?.iiťlto It-slu HÍÍ sezónne alťrgény u pozitívnych

1 /.mlťiaiu' pili' uúv2 /miiímiť pelť stromov n krovín I

) /.miť<;nH- fH'k1 slionui4 /iniľ^iiu' |H-U- huľín

V jednotlivých európskych štátoch sa v najväčšej miere vyskytujú reakcie nazmesi trávových peľov, v menšej miere na pele stromov a burín. Na základe sledo-vaní alergických prejavov u ľudí na Slovensku, najčastejšie reakcie sú na trávovépele, potom v rovnakej miere na pele stromov a krovín a neskoro kvitnúcich rastlín.

Podľa našich viacročných skúseností s testovaním atopických psov sa najčastej-šie vyskytujú pozitívne reakcie na pele burín a tráv.

Z hľadiska alergenickej agresivity sa polinózne rastliny delia do niekoľkých skupín.Z lúčnych a pastvinných porastov najsilnejšiu alergenicitu vykazuje Alopecurus

KťiiMivitii kožného testu na itiiiiiosť/ónne alergéuy upo/ilívnvt'h psov

1 I vr»|>liit{>ii% ptilrťst citthu*

2 l>ľľniiit(tphii}Miiilť% huiiiiiť

.1 l.ťpiito^lyphus (Iťstrm'lor

4 l)i-i ituitopliii^nídť\ pli i tniwsiniis

5 AťllMIS Siflí

7 ŕpililiť markyK I jiílclu ^Itntk.i

24

pratensis L. (Psiarka lúčna). Silné alergické reakcie sú vyvolané peľami rastlín Arr-henatherum elatius L. (Ovsík obyčajný), Aegopodium podagraria L. (Kozia nohahostcová), Urtica urens L. (Žihľava malá), Urtica dioica L. (Žihľava dvojdomá),Phragmites communis Trin. (Trsť obyčajná). Stredne silné alergické reakcie sú napele rastlín Lolium perenne L. (Mätonoh trváci), Lolium temulentum L. (Mätonohmárnivý), Lolium remotum Schrank. (Mätonoh oddialený), Cynosurus cristatusL(Hrebienka obyčajná) a Plantago major L(Skorocel väčší), Plantago lanceolataL(Skorocel kopijovitý), Plantago altissima L. (Skorocel najvyšší), Plantago atrataHoppe (Skorocel černastý), Plantago maritima L. (Skorocel prímorský), Plantagoindica L. (Skorocel indický). Intezita alergickej reakcie závisí nielen od aktivity peľo-vých zrniečok, ale aj od ich koncentrácie v atmosfére. Pri nízkej koncentrácii peľo-vých alergénov v ovzduší nemusí dôjsť k prejavom alergického ochorenia.

MIMOSEZÓNNE ALERGÉNYPre mimosezónne alergény je charakteristická celoročná symptomatógia alergie,

vystriedaná niekoľkými periódami zlepšenia, čo zrejme súvisí so zložením a koncen-tráciou alergénov v prostredí atopického jedinca. Takúto periodicitu prejavov ocho-renia vykazuje približne 30% atopických psov.

U atopických psov sa jedná predovšetkým o alergény živočíšneho pôvodu, akosú roztoče a epitelie. V našich podmienkach sú to roztoče domového prachu-Dermatophagoides farinae a Dermatophagoides pteronyssinus, roztoče potravino-vé-Acarus siro a ľudské epitelie.

1. Domový prachDomový prach je významným zdrojom rôznych alergénov. Takýto prach obsahuje

spóry plesní, bavlnený a vlnený prach, zbytky živočíšnych epitelií a epidermálnychútvarov (epitelie psov, mačiek, vtákov) a ľudské epitelie, ktoré sa usadzujú nakoberce a vytvárajú rezervoár alergénov v dome.

Alergizujúce substancie sa však môžu vyskytovať iba na určitých lokalitáchv dome, obvykle tam, kde sa pacient zdržiava. Sú to rôzne vlnené alebo bavlnenétkaninové podložky, perie z perín a pod.).

2. Roztoče domového prachuVýznamnou súčasťou a častou príčinou alergií sú kozmopolitne rozšírené drobné

keratinofágne roztoče domového prachu z čeľade Pyroglyphidae. Sú trvalou súča-sťou životného prostredia. Žijú v prachu skladovísk potravín, na perinách, matra-coch a kobercoch. Môžu žiť aj priamo na pokožke. Medzi najznámejšie druhy, ktorésú najčastejšou príčinou alergií, patria Dermatophagoides pferonyss/nus-európskyroztoč domového prachu a Dermatophagoides farinae - americký roztoč domovéhoprachu. S intenzívnym štúdiom týchto roztočov sa začalo až v 60. rokoch nášhostoročia. Bolo zistené, že až 40-80 % psov s klinickou diagnózou atopie vykazovalopozitívnu kožnú reakciu na domový prach a roztoče domového prachu. Poukazuje

25

to na skutočnosť, že roztoče domového prachu sú významným etiologickým -alergizujúcim činiteľom pri atopickom ochorení u psov.

3. Potravinové roztočeNezanedbateľným zdrojom alergénov môžu byť aj roztoče, ktoré sa označujú ako

škodcovia skladovaných zásob alebo potravín. Väčšina druhov má kozmopolitnérozšírenie. Patria do čeľade Tyroglyphidae (Acarus siro, Tyrophagus didimiatusa Tyrophagus casei), Rhizoglyphidae (Caloglyphus berlesei) a Glycyphagidae (Gly-cyphagus domesticus a Lepídoglyphus cadaverum). Vyskytujú sa v obilí, múke,otrubách, zrejúcich syroch, na mäsových výrobkoch, v sene a iných suchých ras-tlinných a živočíšnych materiáloch. V literatúre sa uvádza až 23 % výskyt pozitív-nych reakcií na potravinové roztoče u atopických psov.

4. Epiteliálne alergényEpitelie zvierat a ľudí alebo živočíšny epiteliálny prach bývajú častou príčinou

alergických ochorení. U psov najčastejšou príčinou hypersenzitívnych reakcií súľudské epiteliálne alergény, potom psie a mačacie.

5. PlesnePredpokladá sa, že príčinou mimosezonných atopií u zvierat môžu byť aj spóry

plesní ako sú Penicillium, Aspergillus, Cladosporium, Alternaria. Napríklad vo Fran-cúzsku bolo zistené, že viac ako 9 % atopických psov vykazuje pozitívnu reakciu narôzne druhy plesní, kdežto vo Švédsku, Nórsku a Holandsku to predstavuje 1 %, 3,3% a 4,3 % pozitívnych prípadov. Scott vo svojej práci referuje o výsledkoch, získa-ných z územia USA, pri sledovaní 100 atopických psov. Pri intradermálnych testochzaznamenal pozitivitu na Penicillium u 15 % , Alternaríu - 25 % , Mucor 42 %,Epicoccum - 8 %, Botrytis - 20 % a na Helminthosporium u 42 % testovanýchpacientov.

Tieto plesne sú takmer konštantné prítomné v atmosfére, dokonca aj v zimnomobdobí a môžu byť spolufaktorom pri inicializácii alergickej reakcie. Podieľajú sa natom hlavne zlé hygienické pomery-vlhké a prašné prostredie, vytvárajúce vhodnépodmienky pre uplatnenie a pomnoženie plesní a následného vzniku ochorenia.Liečba takýchto alergií je často neúspešná a najlepším spôsobom ochrany predsenzibilizáciou takýmito alergénmi je ich eliminácia z prostredia.

PATOGENÉZAK prieniku environmentálnych alergénov do organizmu dochádza respiratórnym

aparátom ale aj gastrointestinálnym traktom a perkutánnou cestou. Pri kontakteorganizmu s alergénom a po preniknutí do tela sú alergény fagocytované makro-fágmi, spracované a prezentované T-lymfocytom. Interleukínmi aktivovavanéa proliferované T-pomocné bunky podnecujú B-lymfocyty k premene na plazma-

26

tické bunky, ktoré produkujú IgE protilátky. Proces aktivácie ako aj proliferácie T-pomocných buniek je kontrolovaný a tlmený T-supresorickými bunkami, prosťa-glandínom E2 z mastocytov a kortizonom. V prípade porúch týchto kontrolnýchmechanizmov, ako je to u atopikov, dochádza už pri krátkodobom kontaktek hyperprodukcii špecifických protilátok. Tieto alergén špecifické protilátky (IgE)sa viažu na membrány mastocytov a polynukleárnych bazofilov. Pri opätovnomkontakte s rovnakým alergénom dochádza k naviazaniu alergénu na špecifickéIgE protilátky, k membránovému poškodeniu mastocytov a bazofilov a ich degra-

27

nulácii. Granulá z mastocytov a bazofilov, ktoré sa uvoľnia do obehu tela a tkanívobsahujú vazoaktívne a prozápalové mediátory (histamín, serotonín, proteázy).Tieto sú zodpovedné spolu s ďalšími mediátormi (leukotriény, prostaglandínya tromboxan), ktoré vznikli v nasledujúcej fáze atopickej reakcie metabolizácioukyseliny arachidónovej, za vznik klinických symptómov ochorenia.

Mechanizmus patogenézy ochorenia u mačiek je neznámy, i keď boli u nichzistené podobné IgE protilátky aké sa nachádzajú u psov. Ich vzťah k atopickémuochoreniu však nebol doteraz objasnený.

28

INCIDENCIAPrvé klinické prejavy ochorenia u psov sa vyskytujú medzi 1. až 3. rokom veku

zvieraťa. Sú však zaznamenané i prípady, kedy dochádza k nástupu ochorenia ajpred 1. rokom a v neskoršom období života (6-8 rokov).

Ochorenie sa spočiatku začína manifestovať sezónnou pruritóznou dermatitídouna konci jarného obdobia, alebo začiatkom leta, ktorá pretrváva až do koncajesene. U väčšiny atopických psov sa v dôsledku získanej multisenzitivity postupnevyvíja do celoročných symptómov. Senzitivita na viac ako jeden alergén je bežnáa vyskytuje sa u 60 až 92% prípadov.

Ochorenie sa vyskytuje zvlášť u niektorých plemien psov ale nie sú výnimkou anikrížence. K plemenám, u ktorých sa zaznamenáva najvyšší výskyt atopickýchochorení, patria teriéri, retríveri, pudly, boxer, dalmatínec, nemecký ovčiak, šetria anglický buldog.

Údaje, získané zo štúdií atopických psov jednoznačne nepotvrdzujú signifikantnývýskyt ochorenia či už v samčej alebo samičej populácii.

Existencia atopie u mačiek bola prvýkrát popísaná v roku 1982 na základe po-zitívneho intradermálneho testu a odozvy hyposenzibilizačnej terapie. Nástup ato-pickej dermatitídy vo vzťahu k veku, na rozdiel od psov, sa pohybuje od 6 mesiacovdo 14 rokov. V rámci komplexu alergických ochorení bola zaznamenaná incidenciaatopie u 15 % alergických mačiek s miliárnou dermatitídou a u 17 % s pruritom,miliárnou dermatitídou alebo eozinofilným komplexom. U mačiek sa často zisťujúzdružené formy alergií, zväčša atopie spolu s alergiou na potravu alebo na blšieantigény.

KLINICKÉ PRÍZNAKYCharakteristickým príznakom atopického ochorenia u psov je pruritus, ktorý sa

prakticky vyskytuje u všetkých pacientov. Pri chronickom priebehu ochorenia súzisťované sekundárne kožné zmeny vo forme erytému, alopécií, edému, lichenifiká-cie a hyperpigmentácie. Predilekčnými miestami výskytu týchto zmien sú faciálnaoblasť hlavy, vnútorná plocha ušných boltcov, extenzorové plochy karpu a flexorovépovrchy tarzu, labky, axily, hrudník, brucho a slabiny. U niektorých plemien (dober-man, dalmatínec, nemecký ovčiak) sa pomerne často vyskytujú akrálne granulómyako následok lokálneho pruritu. Celotelový pruritus je pozorovaný pri generalizova-nej forme atopie.

Okrem pruritu sa často pozoruje serózna bilaterálna konjuktivitída so slzotokom,ktorá vedie k sekundárnej bakteriálnej blefaritíde a jedno alebo obojstranná otitída.Pri otoskopickom vyšetrení takýchto otitíd býva vertikálna časť vonkajšieho zvuko-vodu erytematózna a bolestivá, zatiaľ čo horizontálna, pri nekomplikovanom prie-behu je normálna. Takéto otitídy, primárnou príčinou ktorých je alergické ochorenie,sú často dlhodobo liečené antibiotikami bez výraznejšieho účinku.

U niektorých atopikov sú pozorované kašeľ a astmatické prejavy, gastrointesti-nálne poruchy, hormonálna hypersenzitivita a hypotyreóza. Atopické suky mávajú

29

nepravidelné estrálne cykly a vysokú náklonnosť k pseudogravidite.V súvislosti s alergiou pravdepodobne v dôsledku zníženej fagocytárnej a meta-

bolickej aktivity leukocytov dochádza k postupnému rozvoju sekundárnej stafylo-kokovej pyodermy (folikulitída, furunkulóza, pyotraumatická dermatitída). Najčastej-ším bakteriálnym nálezom na koži psa býva Staphylococcus intermedius a Staphy-lococcus aureus. Okrem toho stafylokokové antigény sú schopné stupňovať zápa-lové procesy v koži, výsledkom čoho je prehlbujúce sa poškodenie tkanívproteolytickými enzýmami a zápalovými mediátormi. U mačiek sú klinické príznakyatopie nešpecifické a sú patognomické pre viacero alergických ochorení. Najča-stejšie sa zisťuje faciálny pruritus a pruritus končatín, miliárna dermatitída, eozino-filný komplex, papulokrustózna dermatitída a symetrická alopécia.

Klinické symptómy zistené u 65 psov s atopickým ochorením(Chandoga 1998)

Symptómy

PruritusKonjunktivitídaOtitídaRinitidaPoruchy GITZápal paranálnych žliazNepravidelná rujaPsedogravidita

Lokalizácia kožných zmien:

Hlava

Krk

Hrudník

Axily

Brucho a slabiny

Chrbát

Hrudníkové končatiny

Panvové končatiny

Charakter kožných zmien:

Chronická dermatitída

Seborea

Pyoderma

počet

652625

78

1821

37

10

25

27

25

13

35

23

35

13

4

v %

700,047,038,510,812,327,7

3,17,5

47,7

15,4

38,5

41,5

38,5

20,0

53,8

35,4

53,8

20,0

6,2

30

DIFERENCIÁLNA DIAGNOSTIKAŠkálu diferenciálnych diagnóz u psov stanovíme podľa nálezu pri klinickom vy-

šetrení so zvláštnym zreteľom na pruritus. Diferenciálne diagnosticky je treba vylúčiťhypersenzitivitu na krmivo (hypoalergická diéta), alergickú dermatitídu na blšieuhryznutie (dôkaz bĺch a blšieho trusu, pozitívny intradermálny test na blší alergén),hypersenzitivitu na liečivá (anamnéza, prerušenie terapie), kontaktné dermati-tídy (lokalizácia, epikutánne testy), intestinálnu parazitárnu hypersenzitivitu (vy-šetrenie trusu a výsledok terapie), bakteriálnu hypersenzitivitu (cytológia a odozvana antibiotickú terapiu), hormonálnu hypersenzitivitu (anamnéza a klinický nález).Zvláštny dôraz treba klásť na sarkoptový svrab, pretože ochorenie klinicky dobreimituje atopiu. Pri podozrení na svrab treba dôsledne odobrať anamnestické údaje,urobiť viacero kožných zoškrabov a v suspektných prípadoch previesť antiparazi-tárnu liečbu.

U mačiek treba vylúčiť alergickú dermatitídu na blchy, alergiu na krmivo,kontaktnú alergickú dermatitídu, reakcie na liečivá, endoparazitárnu hyper-senzitivitu,ektoparazitárne ochorenia (demodikóza, cheyletielóza). V prípa-doch symetrickej alopécie vylúčiť hyperadrenokorticizmus, hypertyreózu, diabe-tes mellitus a psychogénnu alopéciu.

DIAGNOSTIKADiagnózu atopického ochorenia u psov a mačiek stanovíme na základe komplex-

ného posúdenia a kompatibility anamnestických údajov, klinických prejavov ocho-renia, diferenciálnej diagnostiky a pozitívneho intradermálneho kožného testu.

V prípadoch, kedy nie je možné urobiť intradermálny test z akýchkoľvek dôvodov,treba sa vo vyšetrovacom postupe zamerať na vylúčenie ochorení, ktoré pripadajúdiferenciálne diagnosticky do úvahy. V prvom rade treba urobiť kožné zoškraby,vyšetriť trus, vylúčiť z prostredia akékoľvek predmety, ktoré môžu byť príčinoukontaktných alergií, doporučiť hypoalergickú diétu a v prípade zjavných a rozsia-hlych zápalov kože, pre ktoré nie je možné vykonať alergenodiagnostiku, previesťbakteriologické vyšetrenie kožného steru s citlivosťou na antibiotiká a terapiu.

TESTOVANIE IN VIVO - INTRADERMÁLNY ALERGICKÝ KOŽNÝTESTIntradermálny kožný test (IDKT) je najrýchlejší, najlacnejší a najdostupnejší spô-

sob testovania atopických pacientov. Pomocou testu môžeme detekovať alergénšpecifické IgE protilátky v tele pacienta a zároveň nám slúži na výber alergénov nahyposenzibilizačnú terapiu. Zdravé zvieratá nereagujú na alergény, aplikované in-tradermálne, ale u alergických jedincov inokulácia antigénu vyvoláva lokálnu zápa-lovú reakciu. Vzhľadom na vlastnosti mastocytov dochádza k uvoľňovaniu vazoak-tívnych látok a v priebehu niekoľkých minút ku vzniku erytému, následkom dilatáciekapilár a ohraničenému edému, ktorý je vyvolaný zvýšenou vaskulárnou permeabi-

31

litou. Intenzita zápalovej reakcie na podaný alergén dosiahne maxima do 30 minúta potom postupne ustupuje v priebehu niekoľkých hodín.

Súprava pre alergenodiagnostiku obsahuje pozitívnu kontrolu - histamín, nega-tívnu kontrolu - solvant a alergény štandardizované pre psov. Nie je vhodné robiťtestovanie humánnymi testami pre možný výskyt nereprodukovateľných reakcií.Test robíme na laterálnej ploche hrudníka, po šetrnom vyholení a dezinfekcii 70% alkoholom. Jednotlivé alergény spolu s pozitívnou a negatívnou kontrolu vpichu-jeme prísne intradermálne v dávke 0,05 ml. Medzi jednotlivými vpichmi musímedodržiavať minimálnu 2,5 cm vzdialenosť, pre možný výskyt veľmi silných reakcií.

Vyhodnotenie sa robí za 15-20 minút po aplikácii alergénov. Meranie a posudzo-vanie jednotlivých reakcií môže byť subjektívne, vizuálnou inšpekciou a palpáciouhrbolčeka, vyžaduje si však určité praktické skúsenosti. Pri subjektívnej metóde sastupeň reakcie vyjadruje hodnotou 0 až 4. Ak reakcia testovaného alergénu jerovnaká ako negatívna kontrola, hodnotí sa známkou 0. Známkou 4 sa vyjadrujereakcia alergénu, ktorá je rovnakej veľkosti ako histamínová pozitívna kontrola. Zapozitívne reakcie sa považujú hodnoty vyjadrené známkou 2 a viac. Objektívnametóda spočíva v meraní diametra pupencov za použitia špeciálnej šablóny, ktoráje súčasťou intradermálneho vyšetrovacieho setu. Za pozitívne sa považujú tiereakcie, ktorých priemer je rovnaký alebo väčší ako je veľkosť zodpovedajúcapriemeru medzi pozitívnou a negatívnou kontrolou. Pozitívna kontrola musí reago-vať v každom prípade, pretože nám poukazuje na testovateľnosť pacienta. Nega-tívna kontrola nesmie reagovať nikdy.

K intradermálnej alergénodiagnostike u mačiek sa dajú využiť alergény pre testo-vanie psov. Existujú však niektoré zásady, ktoré sa líšia od testovania u psov.K sedácii sa používa ketamin alebo tiletamin-zolazepam. Test sa vyhodnocujeo 10-15 minút po aplikácii alergénov pre rýchly zánik pozitívnej reakcie.

Pri posudzovaní výsledkov testovania sa musí eliminovať výskyt falošne negatív-nych a falošne pozitívnych reakcií.

Falošne negatívne reakcie. Aby sa obmedzil možný výskyt falošne negatívnychreakcií nesmú sa podávať pred alebo počas testovania protizápalové alebo imuno-supresívne lieky, ako sú glukokortikoidy (4-12 týždňov), ďalej antihistaminiká (2-týždne), nesteroidné protizápalové lieky a esenciálne mastné kyseliny (10 dní).Musíme sa vyvarovať i liekov s obsahom glukokortikoidov pre lokálnu terapiu(dermatologiká, ušné kvapky) pre ich systémové účinky. Takisto sa nesmú používaťsedatíva a trankvilizéry pre možný výskyt falošne negatívnych reakcií. V prípadoch,ak je potrebná sedacia, používa sa xylazín, ktorý neinterferuje s výsledkami aler-gického testu. Z ďalších faktorov sú to subkutánna aplikácia alergénu, aplikáciavzduchu, preexpirované alergény, stres, estrus, gravidita a výber nevhodného aler-génu.

Falošne pozitívne reakcie. Príčinou falošne pozitívnych reakcií sú silné koncen-trácie alergénov, traumatizácia ihlami, aplikácia alergénov blízko seba a kontamino-vané roztoky.

32

TESTOVANIE ALERGIE IN VITROAlergický test in vitro je vhodný v prípadoch, ak sa nedá intradermálny test

optimálne vykonať, či už pre interferenciu s liečivami alebo komplikovanými kožný-mi zmenami. Ako komerčne dostupné in vitro testy sa využívajú v obmedzenej miereradioalergosorbčné testy (RAST) a enzymovo-imunosorbčné testy (ELISA), ktoré súzaložené na stanovovaní alergén špecifických IgE protilátok v krvnom sére pa-cienta. V súčasnej dobe sa ešte stále uprednostňuje intradermálny kožný test predtestami in vitro pre ich pomerne nízku špecificitu a vysoký výskyt falošne pozitív-nych a negatívnych reakcií ako aj časovú a finančnú náročnosť.

TERAPIATerapia atopie u psov a mačiek si vyžaduje podrobné zaznamenanie základných

údajov o priebehu a klinických symptómoch ochorenia ako i posúdenie výsledkovalergénodiagnostiky. Pri každom prípade atopického ochorenia treba zvoliť indivi-duálny a komplexný prístup vzhľadom na charakter ochorenia t.j. sezónnosť aleboceloročný priebeh, intezitu príznakov, citlivosť na aplikované liečivá a výskyt sek-undárnych komplikácií. Jej úspešný priebeh je často podmienený ochotou a trpez-livosťou majiteľa spolupracovať a dodržiavať pokyny ošetrujúceho veterinárneholekára. Tak ako u ľudí, i u atopických psov, všeobecne existujú tri spôsoby tlmeniaochorenia:

ad 1 . vyhnutie sa alergénuad 2. symptomatická terapiaad 3. hyposenzibilizácia

1. VYHNUTIE SA ALERGÉNUV prípade atopických pacientov, u ktorých sa vyskytuje hypersenzitivita na roz-

toče domového prachu (Dermatophagoides farínae, Dermatophagoides pteronyssi-nus), je možné do určitej miery eliminovať účinky alergizujúceho prostredia odstrá-nením najväčšieho zdroja alergénov ako sú koberce, matrace a pod. Pacientom,ktorí sú alergickí na epiteliálne alergény (mačky, vtáky a iné), sa musí obmedziťalebo úplne zamedziť vzájomný kontakt. Zníženie koncentrácie alergénov v pro-stredí môžeme čiastočne dosiahnuť aj pravidelným čistením kobercov a matracovalebo znížením vlhkosti (40-50%) v domácom prostredí.

Opatrenia na elimináciu alergénov u atopikov, ktorí reagujú na sezónne alergényako sú pele tráv, stromov a burín prakticky nie je možné previesť. V prípadochzvýšeného výskytu peľových alergénov v ovzduší je vhodné atopickým pacientomobmedziť pobyt vo vonkajšom prostredí.

2. SYMPTOMATICKÁ TERAPIA . iK symptomatickej terapii pristupujeme v prípadoch, ak nie je možné alergény

z prostredia odstrániť, alebo, ak sa nedá uplatniť hyposenzibilizačná liečba napr.

33

pri značnej multisenzitivite. Tento liečebný postup volíme aj v prípadoch neúčinnejhyposenzibilizačnej terapie, alebo pri tých pacientoch, u ktorých je evidované veľmikrátke obdobie príznakov alergie. Pri symptomatickej terapii používame prostriedkynešpecifickej a protizápalovej terapie.

2.1. Nešpecifická terapiaNešpecifická terapia je zameraná na zníženie, respektíve elimináciu pruritických

stimulov a reekvilibráciu ekosystému kože. Pri výskyte sekundárnej stafylokokovejpyodermy, ktorá stimuluje pruritické účinky alergie musíme prikročiť k antibiotickejterapii. Výber liečiva na terapiu je najvhodnejšie robiť na základe antibiotikogramu.Antibiotiká podávame minimálne 2-3 týždne a po klinickej remisii ochorenia pokra-čujeme v terapii ešte 1 týždeň. V prípadoch generalizovanej pyodermy doporuču-jeme spolu s antibiotikom aplikovať aj antibakteriálne šampóny. Najvhodnejšiea v súčasnosti najčastejšie dostupné na trhu, sú na báze benzoylperoxidu alebochlorhexidinu, ktoré okrem baktericídnych majú aj antipruritické účinky. Na sebo-reické kožné zmeny sa doporučuje aplikovať šampóny, ktoré obsahujú síru a kyse-linu salicylovú. Tieto šampóny okrem antipruritických a antibaktehálnych účinkovmajú aj veľmi dobré keratolytické ale i keratoplastické vlastnosti. Frekvenciu kúpa-nia za použitia týchto šampónov treba zvoliť podľa stavu kože, aby nedochádzalok nadmernému vysušovaniu a iritácii kože. Na suchú kožu, ktorá môže byť príčinouzvýšenej pruritickej aktivity, sa doporučuje podávať špeciálne šampóny s obsahomkomponentov z obilovín, zabezpečujúce rehydratáciu kože.

Pretože u 70 % atopických zvierat sa zároveň vyvíja i alergia na blchy, musí sadodržiavať dôsledný protiblší program. Treba sa však vyhnúť takým antiparazitikám,ktoré dráždia kožu a takto zhoršovať klinickú symptomatológiu atopického ochore-nia.

2.2. Protizápalová terapiaVyužíva sa na zníženie pruritu a zápalových reakcií v koži alergických pacientov.

Na liečbu atopických ochorení sa najčastejšie používajú glukokortikoidy, antihista-miniká, nesteroidné protizápalové lieky a kombinácie uvedených liečiv.

GlukokortikoidyGlukokortikoidy patria do skupiny liečiv, ktoré modulujú zápalové reakcie v orga-

nizme, rýchlo a veľmi efektívne potláčajú pruritus. Pri intezívnych prejavoch atopic-kého ochorenia a pri nekomplikovanom priebehu (pyoderma) sa používajú ako liekyprvej voľby. Na liečbu atopických ochorení u psov sa najčastejšie využívajú pero-rálne glukokortikoidy s krátkodobým účinkom (prednison, prednisolon), prípadneglukokortikoidy triamcinolon alebo dexametazon pri sezónnych atopických pacien-toch.

U mačiek sa používa perorálna terapia prednisonom v dávke 2,5-10 mg pro toto 1x denne do remisie ochorenia, potom obdeň s postupným znižovaním až do udr-

34

žiavajúcej dávky. Vhodný je i dexametazon v dávke 0,5-1,0 mg 2x denne po dobu5-7 dní.

Počas udržiavajúcej glukokortikoidnej terapie by sa mali pacienti podrobiť pravi-delnému klinickému vyšetreniu (polydipsia, polyúria, polyfágia a iné), hematologic-kému (eozinopénia, lymfopénia) a biochemickému (diabetes mellitus, indukovanýglukokortikoidmi). Imunosupresívne účinky glukokortikoidov môžu byť spolufaktor-mi pre vznik bakteriálnych a plesňových ochorení alebo demodikózy.

Perorálne glukokortikoidy používané v terapii atopických ochorení psov

Kategória

Prednison

Prednisolon

Methylprednisolon

Triamcinolon

Dexametazon

dávka v mg/kg ž.hm.

1,10

1,100,88

0,880,20

interval/hod

48

48

48

48

48

AntihistaminikáAntihistaminiká nie sú v plnom zmysle protizápalové lieky, ale pre niektoré ich

účinky sa môžu efektívne využívať v terapii alergických ochorení psov. Vo všeobec-nosti majú antihistaminické, anticholinergické, sedatívne a lokálno-anestetickévlastnosti. Antihistaminiká môžu priamo tlmiť alebo stimulovať sekréciu mastocy-tov, ovplyvňovať proliferáciu a funkčnú aktivitu T lymfocytov a aktivovať ďalšiebunky, ktoré môžu alterovať funkciu mastocytov. Vzhľadom na vedľajšie účinky,antihistaminiká by sa nemali používať u zvierat trpiacich glaukómom, ochoreniamicentrálneho nervového systému, močového aparátu, žalúdočnými a dvanástorníko-vými dysfunkciami. Pred zahájením terapie antihistaminikami treba vylúčiť alergiu nablchy a potravu, takisto superficiálnu pyodermu, pretože v týchto prípadoch nie súúčinné. Približne u 15-30 % atopických psov je možné kontrolovať pruritus antihi-staminikami.

Z antihistaminík u mačiek je vhodný chlorpheniramin v dávke 2 mg per os 2xdenne.

Perorálne antihistaminiká používané v terapii atopického pruritu u psov

Účinná látka

CyproheptadinClemastineDiphenhydraminDimetinden

dávka v mg/kg z.hm.

0,3-2,00,05-0,1

1,0-2,00,05-0,1

interval/hod.

12 •

128-12

24

35

Účinná látka

HydroxizinOxatomidTeďenadin

dávka v mg/kg ž.hm.

2,20,5-1,05,0-8,0

interval/hod.

812

12

Nesteroidné protizápalové liečiváV súčasnej dobe je dostupná ale i využívaná široká škála nesteroidných antiflogi-

stík, ktoré sa úspešne používajú v symptomatickej terapii atopických ochoreníu zvierat. Farmakologický účinok týchto liečiv spočíva v inhibícii syntézy prosta-glandínov, ktoré sú významnými prozápalovými mediátormi v priebehu atopickejreakcie. Medzi nesteroidné protizápalové farmaká, ktoré sa využívajú v terapii ato-pií u psov patria salicyláty, vitamín E a najviac používané esenciálne mastné kyse-liny. Salicyláty inhibujú účinky prostaglandínov a kinínov, vitamín E tlmí syntézuleukotriénov.

Esenciálne mastné kyseliny (E M K)V p'riebehu atopickej reakcie dochádza metabolizáciou kyseliny arachidónovej

k tvorbe zápalových mediátorov a to prostaglandínov rady 2 (PGE2) a leukotriénovrady 4 (LTB4), ktoré zohrávajú významnú úlohu pri vzniku pruritu a zápalovýchprocesoch v organizme atopického zvieraťa. Náhradou kyseliny arachidónovej ky-selinou eikosapentánovou (EPA-nachádza sa v rybom tuku) vznikajú prostaglandínyrady 3 (PGE3) a leukotriény rady 5 (LTB5), ktorých zápalové účinky sú podstatneslabšie a menej škodlivé. V súčasnej dobe sa komerčne vyrábajú prípravky, ktoréobsahujú EMK s podobným účinkom ako EPA. Výhodou týchto prípravkov je, že anipo dlhodobom podávaní nevzniká riziko vedľajších účinkov terapie. Zlepšenie kli-nických prejavov ochorenia u psov, ktoré prezentujú rôzne literárne zdroje, sa za-znamenáva u 20 až 30 % pacientov. EMK sa využívajú s dobrým terapeutickýmúčinkom pri liečbe atopie aj u mačiek.

Kombinácie liečivKombinácie liečiv sa používajú na elimináciu pruritu, ktorý môže byť vyvolaný

rôznymi typmi zápalových mediátorov. Zároveň sa týmto spôsobom môžu elimino-vať alebo do určitej miery znížiť nepriaznivé účinky rizikových liekov. Najčastejšie savyužívajú kombinácie prípravkov EMK s antihistamikami, EMK s glukokortikoidmi.

3. HYPOSENZIBILIZÁCIACieľom hyposenzibilizačnej liečby u atopických zvierat je dosiahnuť maximálne

možný stupeň tolerancie na senzibilizujúce alergény. Princíp terapie spočíva nauplatnení viacerých mechanizmov. Aplikované alergény vysycujú alergén špeci-fické IgG a IgE, súčasne stimulujú T supresorovú lymfocytárnu aktivitu, čím sadosiahne zníženie reaktivity mastocytov a tým sa predchádza uvoľňovaniu zápalo-vých mediátorov.

36

Obr.3. Obojstranná konjunktivitida s lakrimáciouu sezónneho atopika na pele tráv a burín.

Obr. 4. Periorbitálne alopécie a blefaritída ako

dôsledok chronického pruritu pri atopii na pele

burín a roztoče domového prachu.

tri if v: *

Obr. 5. Generalizovaná forma atopie. Rozsiahla alopécia na axilách a slabinách s hyperpigmentáciou

a seboreou kože.

37

Obr. 6. Chronická nešpecifická dermatitída pri atopiina roztoče domového prachu. Alopécie na hrudníkovýcha panvových končatinách, hrudníku a bruchu.

Obr. 7. Akrálna atopická dermatitída v dorzálnejoblasti metatarzu. Pozitivita na pele burín a roztočedomového prachu. Terapia akupunktúrou.

Obr. 8. Intradermálny alergický test. Pozitívne reakcie na pele burín a roztoče.

38

Hyposenzibilizačnú liečbu uplatňujeme pri pacientoch, u ktorých prejavy ochore-nia trvajú viac ako 4 mesiace, alebo u zvierat, ktoré nie sú schopné tolerovaťkortikoidnú terapiu. Terapia sa robí počas celého života, pretože prirodzená desen-zibilizácia sa takmer nevyskytuje. Vakcína na imunoterapiu sa pripravuje pre kaž-dého pacienta individuálne na základe výsledkov intradermálneho kožného alebosérologického testu ako i korelácie výskytu klinických príznakov ochorenia s peľovousezónou. Vakcína by nemala obsahovať viac ako 10 alergénov. Pri väčšom počtealergénov sa zdražuje a klesá koncentrácia individuálnych antigénov vo vakcíne.V prípadoch sezónnej alergie na pele je vhodné začať terapiu pred nástupomobdobia výskytu alergénov tak, aby sa v období novej peľovej sezóny dostaviloptimálny účinok imunoterapie. Pri hypersenzitivite na mimosezónne alergény (roz-toče domového prachu, potravinové roztoče, epitelie a iné), môžeme imunoterapiuzahájiť v ktoromkoľvek ročnom období. Liečba sa považuje za úspešnú vtedy, ak sapríznaky pruritu redukujú najmenej o 50 %. Účinnosť terapie, teda remisia ochoreniasa dostaví u 70% atopických pacientov, ale v niektorých prípadoch až po viac ako 5mesačnej indukčnej alergenoterapii.

Pri udržiavajúcej terapii postupujeme individuálne podľa klinickej symptomato-logie alebo podľa postupov, doporučených producentom vyrábaných imunotera-peutík. V prípadoch zlyhania imunoterapie musíme vylúčiť iné pruritózne ochoreniaako sú alergia na blchy, alergia na potravu, pyodermu, alebo chyby pri imunoterapii.Najčastejšie sú to príliš nízke dávky imunoterapeutika, dlhé intervaly medzi jedno-tlivými aplikáciami, alebo i rozvoj multisenzitivity.

PROGNÓZAPretože sa jedná o nevyliečiteľnú chorobu a vzhľadom na rozmanitosť a zložitosť

jej klinickej symptomatológie a terapie je potrebné ochorenie monitorovať a liečiťpočas celého života pacienta.

39

6. ALERGICKÁ DERMATITÍDA NA BLŠIEUHRYZNUTIE

Alergická dermatitída na blšie uhryznutie u psov (ADB) je sezónna, pruritóznapapulokrustózna dermatitída, ktorá vzniká ako klinický prejav hypersenzitivity posenzibilizácii kože alergenickými substanciami z blších slín.

U mačiek sa prejavuje zväčša vo forme miliárnej dermatitídy, symetrickej alopéciealebo eozinofilných plakov.

ADB patrí medzi najčastejšie alergické kožné ochorenia u psov a mačiek. U veľmiprecitlivelých jedincov už pri malopočetnej invázii môže spôsobiť silnú alergickúreakciu.

ETIOLÓGIA A PATOGENÉZAPôvodcami ochorenia u psov a mačiek sú druhy Ctenocephalides felis, zriedka-

vejšie Pulex irritans alebo Ctenocephalides canis.Blšie sliny obsahujú viacero potencionálne alergenických látok, ako sú enzýmy,

histamínu podobné zlúčeniny, polypeptidy, aminokyseliny, aromatické látky a fluo-rescenčný materiál. Bolo zistené, že alergény, prítomné v blších slinách, pozostá-vajú z dvoch frakcií a to z frakcie o vysokej molekulovej hmotnosti (4000-10000daltonov) a fluorescenčnej aromatickej frakcie s molekulovou hmotnosťou nižšouako 1000 daltonov. Predpokladá sa, že u psov dominantným antigénom alergickejreakcie je proteín o molekulovej hmotnosti 5000 až 10000 daltonov. Nie je všakvylúčená účasť aj ďalších alergenických komponentov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti v patogenéze ochorenia sa uplatňuje niekoľkotypov hypersenzitivity, pravdepodobne v závislosti od molekulovej hmotnosti anti-génov alebo hapténov, ktoré sa nachádzajú v blších slinách. U väčšiny psovs vysokou vnímavosťou na blšie alergény, sa vyskytuje hypersenzitivita l.typu(včasná, IgE sprostredkovaná), hypersenzitivita IV.typu (bunkami sprostredkovaná,oneskorená), alebo kutánna bazofilná hypersenzitivita (oneskorený typ, pri ktoromantigén špecifické IgE spôsobujú degranuláciu bazofilov). U senzitívnych jedincovjednotlivé typy hypersenzitivity sa uplatňujú samostatne alebo vo vzájomných kom-bináciách.

Jedince, kontinuálne napádané a senzibilizované blchami, sú menej precitlivelév porovnaní so zvieratami s náhodilou inváziou bfch. Túto skutočnosť potvrdzujei fakt, že u jedincov s náhodilou inváziou bĺch sa zistila vyššia hladina IgE a IgG protiblšiemu antigénu v porovnaní so psami s kontinuálnou inváziou bĺch. Zvieratá,u ktorých prvýkrát došlo k invázii bĺch v neskoršom veku života, vykazujú vyššiupredispozíciu pre rozvoj hypersenzitivity na blšie alergény. Z daného vyplýva, žeznížená citlivosť na antigény bĺch kontinuálne invadovaných jedincov je pravdepo-dobne výsledkom ich prirodzenej alebo získanej, čiastočnej alebo úplnej imunolo-gickej tolerancie.

40

O patogenéze hypersenzitivity na antigény z blších slín u mačiek nie sú doterazjednoznačné poznatky, predpokladá sa však, že sa uplatňuje predovšetkým hyper-senzitivita l.typu.

INCIDENCIAV incidencii blšej alergickej dermatitídy nie je zaznamenaná plemenná alebo

pohlavná predispozícia. Psi s predispozičnou hypersenzitívnou reaktivitou na roz-ličné antigénne stimuly môžu byť vážne ohrození už pri ojedinelom výskyte bĺch.V prípade atopických pacientov sa až u 80 % jedincov preukazuje precitlivelosť i nablšie alergény v porovnaní so 40 % -ným všeobecným výskytom v populácii zvierat.Hypersenzitivita sa môže prejaviť v akomkoľvek veku, ale najvyšší počet je evido-vaný medzi prvým a šiestym rokom veku psa. Ochorenie má sezónny charakters vrcholom v letnom období. U chronických alergických pacientov sa obdobieklinickej manifestácie predlžuje až do zimných mesiacov.

KLINICKÉ PRÍZNAKYKlinický obraz alergickej dermatitídy na blšie uhryznutie u psov a mačiek je

charakterizovaný pruritom a primárnymi eflorescenciami-papuly a erytematóznemakuly, ktoré sú pri chronickom priebehu ochorenia zastreté sekundárnymi kožný-mi léziami.

U psov sa prejavujú vo forme alopécií, lichenifikácií s hyperpigmentáciou, tvorboukrúst a exkoriácií. Kožné zmeny sú distribuované v lumbosakrálnej oblasti, nachvoste, v kaudolaterálnej oblasti panvových končatín, na slabinách, hrudníkua axilách, alebo sú generalizované. U niektorých psov sa pozorujú akrálna mo-kvavá dermatitída alebo akrálne pruritózne granulómy. Povrchová alebo hlbokápyoderma a seborea sú časté sprievodné sekundárne komplikácie ochorenia.

U mačiek sa ADB prejavuje ako miliárna dermatitída, symetrická alopécia alebovo forme eozinofilných plakov a granulómov a papulokrustóznej dermatitídy. Kožnézmeny sú lokalizované na hlave, v cervikálnej a lumbosakrálnej oblasti, na hrudníku,slabinách, abdomene (plaky, alopécia) a končatinách. Pri chronickom priebehu ADBu mačiek bývajú zisťované zväčšené lymfatické uzliny. Sekundárne komplikáciecharakterizujú akrálne pruritické granulómy, povrchová alebo hlboká pyodermaa seborea.

DIFERENCIÁLNA DIAGNOSTIKADiferenciálne diagnosticky treba vylúčiť nasledovné ochorenia:

- atopickú dermatitídu (anamnéza, klinický obraz, intradermálny kožný test),- hypersenzitivitu na krmivo (hypoalergická diéta a expozícia na alergén),- hypersenzitivitu na intestinálne parazity (vyšetrenie trusu, odpoveď na terapiu),- iné ektoparazitáme ochorenia (kožný zoškrab, odpoveď na terapiu),- bakteriálnu hypersenzitivitu (bakteriologický nález, odpoveď na terapiu antibiotikami),- hypersenzitivitu na liečivá (anamnéza, eliminácia liečiva),- hyperadrenokorticizmus u mačiek (klinický obraz, hematológia a biochémia, ACTH-stimulačný

test),

41

- hypertyreoidizmus u mačiek (klinický obraz, vyšetrenie T3 a T4, TSH-stimuiačný test),- chronické renálne a hepatálne ochorenia (klinický obraz, biochemické, hematologické vyšetre-

nia),- psychogénnu alopéciu u mačiek (mikroskopické vyšetrenie chlpov, Elizabetin golier),- dermatofytózy (Woodová lampa, kožný zoškrab-mikroskopické a kultivačné vyšetrenia),- superficiálne infekcie kože (bakteriologické vyšetrenie, cytológia kože, odpoveď na liečbu),- nutrične poruchy - deficit vitamínov, mikroelementov a esenciálnych mastných kyselín.

DIAGNOSTIKADiagnóza sa stanovuje na základe anamnézy, klinického vyšetrenia, intradermál-

neho kožného testu pomocou blšieho antigénu a účinkov terapie.Ochorenie má charakteristický sezónny výskyt (leto a jeseň). Veková predispozí-

cia hypersenzitivity na blšie alergény u psov je zaznamenaná medzi prvým až tretímrokom života jedinca. Je potrebné získať chovateľské údaje o spôsobe chovua využívania zvierat (voľný pohyb psov a mačiek mimo domu), možných zdrojochnakazenia, používaných insekticídoch a o poslednom pozorovanom výskyte bĺchu postihnutého jedinca.

Klinickým vyšetrením sa zamieravame na dôslednú inšpekciu celého povrchu telazvieraťa, ktorá pozostáva z:- dôkazu bĺch alebo blšieho trusu. Blší trus sa odlišuje od iných nečistôt vytváraním červenohnedej

zóny na navlhčenej vate (blší trus je zaschnutá krv).- vyšetrenia lumbosakrálnej oblasti u psov na dôkaz primárnych lézií-papúl,- palpácie kože u mačiek na prítomnosť malých krustóznych papúl (miliárna dermatitída),- vyšetrenia trusu na prítomnosť pásomnice Dipylidium caninum, medzihostiteľom ktorej je blcha-

Ctenocephalides a voš-Fe//co/a subrostratis,- vyšetrenia krvného náteru na dôkaz periférnej eozinofflie, predovšetkým u mačiek,- prítomnosti zoonotických lézií u chovateľa.

INTRADERMÁLNY ALERGICKÝ KOŽNÝ TESTIntradermálnym kožným testom (IDKT) môžeme potvrdiť u pacienta alergickú

dermatitídu na blchy a tak presvedčiť majiteľa, že skutočným problémom súblchy, ktoré sú príčinou symptómov ochorenia u jeho zvieraťa. Aby sa vyhlo pre-javom falošne negatívnych reakcií, pred testovaním sa musia vylúčiť akékoľvekglukokortikoidy na 3 až 6 týždňov a antihistaminiká 10 dní.

IDKT sa robí pomocou vodných roztokov blších alergénov, ktoré sú vyrábané prekomerčné využitie. Reakcia sa vyhodnocuje za 15-30 minút (včasný typ reakcie), 4 -8 hodín (kutánna bazofilná hypersenzitivita), alebo za 24 až 48 hodín (oneskorenýtyp reakcie) po aplikácii antigénu. V prípade l.typu reakcie dochádza k vznikupupenca so zápalovou reakciou, pri oneskorenom type je pozorovaný mierny ery-tém alebo indurácia kože. Približne u 80 % pozitívnych psov sa zisťuje okamžitáreakcia (I. typ)

DERMATOHISTOPATOLÓGIAHistopatologické vyšetrenie kožných bioptátov u psov nie je diagnosticky pre-

ukazné. U mačiek pri eozinofilnom plaku a eozinofilnom granulóme je histopatolo-

42

gický nález charakterizovaný eozinofilnou infiltráciou tkanív.

TERAPIATerapia alergickej dermatitídy na blšie antigény u psov a mačiek musí byť kom-

plexná a účinná. Spočíva v dôslednej eliminácii bĺch a vývojových štádií zo život-ného prostredia zvierat a symptomatickej liečby.

Pri silnom zamorení sa vykonáva asanácia prostredia 4 až 8 týždňov, teda dov-tedy, pokiaľ ho nezbavíme všetkých vývinových štádií bfch, ktoré tvoria až 99 %blšej populácie. Nevyhnutná je spolupráca a disciplinovanosť majiteľa a správnepoužitie insekticídnych prípravkov.

Pri uplatňovaní symptomatickej terapie sa musí zohľadniť pacient a jeho momen-tálny zdravotný stav. V prípade dôsledne realizovaných opatrení zameraných nalikvidáciu bĺch býva zvládnutých bez ďaľších zásahov a liečby viac ako 90 %prípadov.

ELIMINÁCIA BĹCHK likvidácii bĺch priamo na koži zvierat sa používajú prípravky s nízkou toxicitou,

ako sú fipronil vo forme sprejov alebo spot on. Výhodou prípravkov na báze fiproniluokrem priamej likvidácie bĺch je, že majú aj reziduálny 2-3 mesačný účinok.Z rfaľších prípravkov sú to antiparazitiká na báze pyretrínov a pyretroidov a karba-máty v obojkoch. Vhodný je aj rastový regulátor bĺch - lufenuron, ktorý je všakmožné nasadiť až po úplnej eliminácii bĺch.

Na asanáciu prostredia a odblšenie pacienta je k dispozícii široká škála proti-parazitárnych prípravkov, dostupných na našom trhu.

Na koterce a búdy, respektíve iné časti vonkajšieho prostredia sa doporučujúpoužívať prípravky na báze diazinonu a bendiocarbu s dlhodobým reziduálnymúčinkom. Diazinon sa aplikuje v 2 % koncentrácii (5 litrov prípravku na 100 m2)alebo bendiocarb v 0,15 - 0,6 % koncentrácii (0,06 - 0,24 gr/m2). Netoxické prí-pravky, vyrobené na báze pyretroidov sa používajú na postrek búd, kotercov ako ajna priamu aplikáciu u psov a mačiek.

Súčasťou asanácie prostredia je aj jeho mechanická očista. Priestory, ako súležoviská, gauče a miesta kde sa zviera najčastejšie zdržiava, sa dôkladne vysáva-jú, vyperú atď.

SYMPTOMATICKÁ TERAPIASymptomatická terapia je zameraná na potlačenie pruritu a liečbu sekundárnych

kožných zmien.

1. Kontrola prurituNa zvýšenie prahu pruritu u zvierat s prejavmi hypersenzitivity na blšie alergény sa

najčastejšie používajú glukokortikoidy, antihistaminiká a esenciálne mastné kyse-liny.

43

Glukokortikoidy - prednison alebo prednisolon, sa podávajú v protizápalovýchdávkach, u psov 1,10 mg/kg živej hmotnosti,per os, u mačiek v dvojnásobnýchdávkach, každých 1 2 - 2 4 hodín. Vzhľadom na ich vedľajšie účinky (polyfágia,polydipsia a polyúria), ktoré môžu predstavovať problém aj pre majiteľa, sa alterna-tívne využíva triamcinolon acetát (Vetalog, Solvay), v dávke O, 25 - 0,50 mg/kg živejhmotnosti, každých 1 2 - 2 4 hodín. Pri použití glukokortikoidov sa vždy postupujepodľa zásad ústupovej terapie.

Antihistaminiká a ich synergické pôsobenie s glukokortikoidmi dáva možnosť ichvyužitia pri liečbe ochorení, sprevádzaných pruritom, hlavne pokiaľ ide o použitienižších dávok týchto liečiv. Z prípravkov, dostupných na našom trhu, sa používajúliečivá na báze chlorpheniramínu, v dávke 0,2 - 0,4 mg/kg živej hmotnosti každých8 hodín pre psa, u mačiek 2 -4 mg pro toto, každých 12 hodín. Diphenhydramín sapodáva v dávke 2,20 mg/kg ž.hm. každých 8 hodín, clemastin pre psov v dávke0,05- 1,10 mg/kg ž. hm. (mačky 0,68 mg/kus) 2x denne, cyproheptadin 0,2 - 0,4mg/kg ž. hm. 2x denne. Prípravky na báze hydroxyzinu (2,20 mg/kg ž. hm. 3xdenne) a prometazínu (1,0 mg/kg 2x denne). V prípadoch, ak zviera nereaguje navybrané antihístaminikum v priebehu jedného týždňa, doporučuje sa zameniť ho zainé.

Esenciálne mastné kyseliny, ktoré obsahujú omega-3 a omega-6 mastné ky-seliny tlmia zápal blokovaním produkcie prozápalových mediátorov.

2. Terapia sekundárnych kožných zmienČastým sprievodným javom hypersenzitivity na blšie alergény sú pyoderma

a seborea kože. Ich plošnému charakteru a často aj značnému rozsahu sa prispô-sobuje aj forma liečiv a spôsob aplikácie.

Antibiotické prípravky sa vyberajú na základe výsledkov kultivačného vyšetreniaa stanovenia citlivosti na antibiotiká. Pri rozsiahlom poškodení kože sa kombinujesystémová antibiotická liečba s topickou terapiou.

Pri topickej terapii sa môže využiť hydroterapia spolu s aplikáciou rôznych šam-pónov podľa charakteru kožných zmien. Pacientov s prejavmi pruritu a suchej kože,bez iných komplikácií, sa doporučuje kúpať v šampónoch s hydratačnými účinkami.Pri výskyte seborey sa používajú šampóny s keratolytickými a keratoplastickýmivlastnosťami. V prípadoch dermatitíd infekčného pôvodu sa využívajú šampónys antiseptickými účinkami.

HYPOSENZIBILIZACIAHyposenzibilizačná terapia je málo účinná. Blší antigén sa podáva intradermálne

na viacero miest v oblasti chrbta, v dávke 0,5-1 ml, po dobu 6-12 týždňov. V po-zitívnom prípade sa aplikuje pred a počas nasledujúcej sezóny.

PREVENCIAZákladom je zamedziť styku so zvieratami a účinný protiblší program.

44

PROGNÓZAU zvierat s prejavmi hypersenzitivity na blšie antigény je dôležité kontrolovať

možný výskyt prejavov iných alergických ochorení (atopia, kontaktné alergie), ktorésa v priebehu života pacienta často pridružujú. Pri komplexnom protiblšom progra-me je prognóza priaznivá

Obr. 9. Alergická pyotraumatickádermatitída na blšie uhryznutie.

\Ä áObr. 10. Exkoriácie v oblasti žuchvy. Lichenifikácia a hyperpigmentácia kože na axilách pri hypersenzi-

tivite na blšie uhryznutie.

45

Obr. 11. Nález bĺch pri inšpekcii kože.

Obr. 12. Unilaterálny granulóm na dolnom pysku mačky pri hypersenzitivite na blšie uhryznutie

46

7. ALERGIA NA KRMIVO

Alergia alebo precitlivelosť na krmivo je sporadická a nesezónna pruritózna der-matitída psov a mačiek, vyvolaná senzibilizujúcim antigénom, ktorý obsahuje potravapacienta. Pri alergii na krmivo sa predpokladá existencia I. III. a IV. typu hypersenzi-tívnych reakcií.

Pri intolerancii na krmivo ide o patologickú reakciu na ingestované krmivo, ktorávšak nemá imunologickú podstatu. Alergizujúcimi škodlivinami v potrave môžu byťi patogénne baktérie a ich toxíny, rôzne aditiva a vazoaktivne aminy napr. tyramínv syroch a podobne.

ETIOLÓGIA A PATOGENÉZAPri alergii na krmivo sa v patogenéze ochorenia pravdepodobne uplatňuje hyper-

senzitivita I. III. a IV. typu. Humorálna a bunkami sprostredkovaná odpoveď jeiniciovaná v Peyerových plakoch v stene čriev.

Pri I. type reakcie produkovaný IgE senzibilizuje mastocyty nachádzajúce sav črevnej stene ale i mastocyty nachádzajúce sa na iných miestach v organizme.Imunologická odpoveď na alergén obsiahnutý v krmive pri tomto type hypersenzi-tivity vzniká v priebehu niekoľkých minút až hodín, zatiaľ čo pri III. a IV. type zaniekoľko hodín alebo dní.

Najčastejšími alergénmi u psov a mačiek sú hovädzie a bravčové mäso, kravskémlieko a mliečne výrobky, vajíčka, čokoláda, obiloviny a komerčne vyrábané krmivá.U mačiek, alergických na krmivo, bol zaznamenaný vysoký výskyt alergie na rybya rybacie výrobky.

INCIDENCIAIncidencia ochorenia u psov a mačiek predstavuje 1 % všetkých dermatopatií,

zaznamenaných vo veterinárnej praxi. Zväčša sú postihnuté mačky, u ktorých sapokladá za druhé najčastejšie alergické kožné ochorenie.

Ani u psov, ani u mačiek, neexistuje plemenná alebo pohlavná predispozícia.Častejší výskyt sa však zisťuje u boxera, zlatého retrívera, westhighlandskéhowhite teriera a shar pei, nemeckého ovčiaka ale aj u psov-krížencov. Vo všeobec-nosti sa nepredpokladá ani veková predispozícia, pretože príznaky ochorenia samôžu prejaviť už v prepubertálnom období, ako aj v strednom veku, alebo v starobe.

KLINICKÉ PRÍZNAKYHlavným, ale nešpecifickým klinickým príznakom je nesezónny pruritus s charak-

teristickou topografickou distribúciou kožných zmien, ako pri atopickom ochoreníu psov. Sezónny výskyt ochorenia môže súvisieť s príjmom sezónnych alergénov,napríklad ovocia a zeleniny alebo exacerbáciou alergie na pele v dôsledku možnejskríženej reaktivity antigénov na krmivo a pele. U psov, sekundárne kožné lezie, ako

47

následok pruritu, sa môžu prakticky vyskytovať na ktorejkoľvek časti tela, alebo súgeneralizované. Kožné zmeny vo forme exkoriácií, krúst, alopécií a šupín sú najča-stejšie prítomné na hlave, bruchu, slabinách a končatinách. Pri chronickom priebe-hu ochorenia dochádza k vzniku seborey, sekundárnej superficiálnej stafylokokovejpyodermy, lichenifikácii s hyperpigmentáciou. Často sa zisťuje chronická pruritóznaunilaterálna alebo bilaterálna otitída, ktorá niekedy býva jediným príznakom alergic-kej dermatitídy na krmivo. V ojedinelých prípadoch nie je zisťovaný pruritus a nie-kedy sa môžu evidovať aj primárne kožné zmeny vo forme erytému, papúl a pustúl.

Z gastrointestinálnych príznakov sa manifestujú zvracanie, hnačka, kolitídaa proktitída.

U mačiek sa pruritické kožné zmeny najčastejšie nachádzajú na hlave, krku,bruchu a končatinách. Generalizovaný pruritus sa pozoruje zriedka. Lezie majúcharakter miliárnej dermatitídy, exkoriácií, symetrickej alebo lokalizovanej alopé-cie, alebo eozinofilného komplexu.

Vzácne sa vyskytujú poruchy v správaní a epileptiformné kŕče.

DIFERENCIÁLNA DIAGNOSTIKADiferenciálne diagnostickým postupom treba u psov vylúčiť atopiu, kontaktnú

dermatitídu, ektoparazitózy a endoparazitózy, alergiu na blšie uhryznutie,pyodermu a primárne otitídy.

U mačiek, okrem ochorení uvedených u psov, treba eliminovať vírusové ocho-renia (herpes a calicivirus), mačacie akné, nedostatok biotinu a esenciálnychmastných kyselín ale aj psychogénnu dermatitídu,

DIAGNOSTIKANa diagnostiku alergickej dermatitídy na krmivo boli vyvinuté intradermálne kožné

testy, radioalergosorbčné (RAST) a enzýmovo-imunosorbčné (ELISA) diagnostickétesty k identifikácii antigén-špecifického IgE, ktoré však kvôli nespoľahlivosti ne-našli širšie uplatnenie vo veterinárnej praxi.

Konečná diagnóza sa stanoví na základe anamnézy, podrobného klinického vy-šetrenia, negatívnej odozvy na glukokortikoidnú terapiu (glukokortikoidy pri alergiina krmivo v antipruritických dávkach nepôsobia alebo len v malej miere eliminujúpruritus) a identifikáciou suspektného alergénu v skrmovanej potrave.

Na zistenie alergénu v potrave sa používa reštrikčná hypoalergická diéta a ná-sledná expozícia voči alergénu.

REŠTRIKČNÁ HYPOALERGICKÁ DIÉTATestovacia hypoalergická diéta nesmie obsahovať žiadne komponenty, ktorými

bol pacient bežne kŕmený. Ako zdroj proteínov sa používa jahňacie, králičie a hydi-nové mäso s ryžou alebo so zemiakmi, ktoré zabezpečujú uhľohydrátovú zložkukŕmnej dávky v pomere 1 diel proteínov a 3 diely uhľohydrátov. Reštrikčná hypo-alergická diéta u mačiek pozostáva iba z proteínov. K pitiu predkladáme odstatú

48

Obr. 13. Alergická dermatitída na krmivo (ADK).

Chronická pruritózna dermatitída s lokalizáciou

na pyskoch, krku a ušných boltcoch.

Obr. 14. Ceruminózna otitída a chronický prurítus ušných boltcov so sekundárnymi kožnými léziami.

(ADK).

49

Obr.15. Hypotríchia, hyperpigmentácia a seborea kože. (ADK).

Obr. 16. Chronický perianálny pruritus. (ADK).

50

pitnú vodu, aby sme vylúčili chlór, ako možný zdroj alergenicity. Pretože sa používadoma pripravovaná strava (komerčné diéty nie sú vhodné na testovanie alergie),ktorá nemusí byť biologicky plnohodnotná (vitamíny, minerálne látky, taurín) jenutné, predovšetkým u dospievajúcich jedincov, po 3 týždňoch diéty pristúpiť k jejsuplementácii. Diétu obvykle podávame počas 3 - 1 0 týždňov. V pozitívnom prípa-de, počas testovacieho obdobia dôjde k zníženiu alebo k úplnej eliminácii pruritua vyliečeniu.

V prípadoch, kedy nedôjde počas testovacieho obdobia k zlepšeniu, treba sazamerať i na diagnostiku konkurentných ochorení ako je napríklad atopia a hyper-senzitivita na blšie uhryznutie a iné.

NÁSLEDNÁ EXPOZÍCIA VOČI ALERGÉNUPo reštrikčnom období testujeme jednotlivé zložky bežnej potravy pacienta.

V prípade pozitívneho alergizujúceho krmiva dôjde k exacerbácii pruritu za nie-koľko hodín až dní. Jednotlivé zložky bežnej stravy testujeme minimálne v týždňo-vých intervaloch.

DERMATOHISTOPATOLÓGIAHistopatologický nalez je nešpecifický. Zisťuje sa superficiálna perivaskulárna

dermatitída s hyperplastickými epidermálnymi zmenami s neutrofilnou alebo mono-nukleárnou infiltráciou u psov. U mačiek dominujú eozinofily a mastocyty s mono-nukleárnou a neutrofilnou infiltráciou. Takýto histopatologický nález u psov a mačiekje charakteristický pre väčšinu hypersenzitívnych porúch.

TERAPIAAlergizujúcim zložkám krmiva sa prakticky vyhýbame počas celého života u pre-

citlivelého zvieraťa. Pacienta udržiavame na domácej hypoalergickej eliminačnejdiéte, alebo vyhovujúcej komerčnej diéte.

V prípade doma pripravovanej diéty eliminujeme tie komponenty stravy, ktoréspôsobujú hypersenzitivitu u daného jedinca. Takúto diétu treba suplementovaťvitamínami a minerálnymi prípravkami a u mačiek zabezpečiť i dostatočný prívodtaurínu (60-100 mg na deň).

V súčasnosti sa vyrábajú i hypoalergické diéty, pozostávajúce napríklad z jahňa-cieho mäsa a ryže, ktoré možno po otestovaní reštrikčnou diétou s úspechomskrmovať u jedincov s alergiou na krmivo.

Glukokortikoidná terapia nie je dostatočne účinná. Pri výskyte sekundárnychkožných komplikácií podávame celkove alebo lokálne antibiotiká, antiseboreické,antiseptické a adstringenčné prípravky.

PROGNÓZAPrognóza v prípade detekovania alergizujúcej zložky v diéte je dobrá.

5Í

8. KONTAKTNÁ ALERGICKÁ DERMATITÍDA

Kontaktná alergická dermatitída je zriedkavo sa vyskytujúci zápal kože u psova mačiek, zapríčinený IV. typom hypersenzitivnej reakcie na alergén. Je charakteri-zovaný intermitujúcim pruritom, makulopapulóznymi erupciami a sekundárnymi kož-nými komplikáciami. Najčastejšie sú postihované riedko osrstené oblasti tela, ktoréprichádzajú do styku s alergénom. V porovnaní s ostatnými domácimi zvieratami jevýskyt ochorenia častejší u psov.

Iritačná kontaktná dermatitída vzniká následkom priameho pôsobenia chemickejiritujúcej látky na kožu. Na rozdiel od alergickej kontaktnej dermatitídy sa na jej vznikunepodieľajú mechanizmy imunologických hypersenzitivnych reakcií. Medzi silnoiritujúce látky patria kyseliny, zásady a organické rozpúšťadlá. Miernejší iritačnýúčinok majú detergentné látky, predovšetkým pri opakovanej alebo dlhodobej expo-zícii na kožu.

ETIOLÓGIA A PATOGENÉZAV patogenéze ochorenia pri kontaktnej alergickej dermatitíde u psov sa uplatňuje

IV. typ hypersenzitivnej reakcie.Klinickej manifestácii ochorenia predchádza obdobie senzibilizácie organizmu

alergénom. V prvej fáze senzibilizácie, tzv. iniciačnej, ktorá je rôzne dlhá, sa nezi-sťujú žiadne kožné zmeny alebo imunologická aktivita. V druhej fáze-obdobieinkubácie, ktoré trvá najmenej 5 dní, dochádza k zvýšenej imunologickej reaktivi-te, avšak bez klinických kožných prejavov. Tretiu fázu charakterizuje zjavná preci-tlivelosť, doprevádzaná prejavmi kožných zmien. Alergická reakcia pri opakovanomkontakte s alergénom sa v tejto fáze ochorenia môže prejaviť už za 24 až 72 hodín.

Pre substancie, schopné navodiť tento typ reakcie, je charakteristická nízkamolekulová hmotnosť, ktorá im umožňuje prenikať cez kožu a schopnosť viazaťsa na telové proteíny a takto vytvárať proteínové konjugáty. Tieto látky samotnénemajú imunogenické vlastnosti, ale v kombinácii s hostiteľskými proteínami vzni-kajú plnohodnotné antigény, ktoré sú fagocytované Langemansovými bunkamia prezentované T-lymfocytom. T-bunky (lymfocyty) produkujú lymfokíny (interfe-rón-IFN, interleukín 2), ktoré spôsobia prísun mononukleárnych buniek a vznikmononukleárneho infiltrátu. Infiltrát je doprevádzaný edémom epidermis a tvorbouepidermálnych papúl.

Substancie s takýmito vlastnosťami nazývame haptény. Medzi takéto látky patriakovy (nikel a chróm), chemikálie, lieky a niektoré rastliny (tab. 1).

52

Tabuľka 1. Látky, spôsobujúce kontaktnú dermatitídu u psov a mačiek

Kategória Príklady

Rastliny: pele a silice (trávy, stromy, buriny), jazmĺn, toxidendron

Liečivá: lokálne (neomycfn), mydlá, šampóny s obsahomdechtu, vazelíny, lanolín, dezinfekčné látky,insekticídy (šampóny, krémy, spreje, obojkyproti blchám a kliešťom)

Bytové zariadenia:vlákna (vlna, nylon a iné syntetické vlákna)moridla, leštidla, čistidlá, rozpúšťadlá, farbivá, výrobky z gumy a plastov, betón,detergenty, koža a kov

Voda s vysokým obsahom chlóru

INCIDENCIAU psov alergická kontaktná dermatitída predstavuje 1 až 5,5% -ný výskyt zo

všetkých dermatologických prípadov. Nižšia incidencia ochorenia u psov a mačieksa pripisuje prirodzenej ochrane (srsť) pred prenikaním alergénov na kožu ako ajzníženou schopnosťou psov a mačiek reagovať IV. typom hypersenzitívnej reakcie.O plemennej predispozícii k zvýšenej vnímavosti na ochorenie vzhľadom na nízkuprevalenciu v populácii psov nie sú jednoznačné dôkazy, najčastejšie sa všakvyskytuje u labradorského retrívera a nemeckého ovčiaka.

Presné obdobie senzibilizácie alergenickými substanciami nie je exaktne zistené,ale vzhľadom na vekovú predispozíciu pre vznik ochorenia je možné predpokladať,že sa pohybuje v rozmedzí od 6 mesiacov do 2 rokov pred prepuknutím ochorenia.

KLINICKÉ PRÍZNAKYKontaktná alergická dermatitída je predovšetkým epidermálna reakcia, ktorá sa

v prvom rade objaví na koži v mieste kontaktu s alergénom. V prvom štádiu klinic-kých prejavov hypersenzitívnej reakcie po kontakte s alergizujúcou látkou dochádzak erytému a erupcii makulopapulóznych eflorescencií na koži. Pruritus, ktorý ječasto sprievodným príznakom choroby, býva rôznej intenzity, pravdepodobnev závislosti od senzibilizujúcej substancie. Pri chronickom priebehu kožné zmenysú charakterizované výskytom krúst, alopéciami, hyperpigmentáciou a lichenifiká-ciou. Sekundárne sa chorobný proces komplikuje pyodermou alebo seboreou.

Predilekčnými miestami výskytu kožných lézií sú málo osrstené ale aj osrstenémiesta, ktoré sú často vystavené pôsobeniu alergénov. Lezie sa často objavujú na

53

ventrálnej ploche brucha a chvosta, skrate, tlapkách a na vnútornej ploche ušnýchboltcov. V prípadoch alergickej dermatitídy na plastické misky, ochranné košíkya rôzne hračky zo syntetických materiálov proces sa lokalizuje v okolí ústnejštrbiny, na nose a lícach. Generalizovaný proces je pozorovaný pri alergickýchdermatitídach na šampóny. Obojky proti ektoparazitom (dichlorvos) sú príčinoukožných erupcií na krku. Pri topickej terapii, napríklad neomycinom, môže dôjsťku kontaktnej alergickej otitíde.

DIFERENCIÁLNA DIAGNOSTIKADiferenciálnym diagnostickým postupom treba vylúčiť iritačnú kontaktnú der-

matitídu (anamnéza, epikutánny test, eliminačný a provokačný test), atopiu(anamnéza, klinický obraz, intradermáiny kožný test), alergiu na potravu (hypoa-lergická diéta), svrab (kožný zoškrab, odpoveď na terapiu), dermatomykózy (mi-kroskopické vyšetrenie, kultivácia, terapia) a stafylokokovú folikulitídu (anamnéza,kultivácia, terapia) i seboroické dermatitídy.

DIAGNOSTIKADiagnózu stanovíme na základe anamnézy (suspektná alergizujúca látka), klinic-

kého vyšetrenia (charakter a lokalizácia kožných lézií), eliminačným (zmena prostre-dia) a provokačným expozičným testom (následná expozícia voči alergénu) aleboepikutánnym - patch testom.

ELIMINAČNÝ TESTNajvhodnejším spôsobom ako potvrdiť diagnózu kontaktnej alergie je úplná

zmena prostredia (eliminačný test), napríklad hospitalizáciou na niekoľko dní (7-10 dní), zároveň je vhodné skrmovať pôvodnú diétu, aby sa vylúčila alergia nakrmivo. Pred premiestnením do "hypoalergického prostredia" by sa mal pacientokúpať hypoalergickým šampónom, aby sa odstránili reziduálne kontaktné látkyz povrchu tela. V prípade akútnej kontaktnej dermatitídy dochádza k zlepšeniu zaniekoľko hodín až dní, pri chronickom priebehu za niekoľko týždňov.

Ak sa potvrdí diagnóza kontaktnej alergickej dermatitídy eliminačným testom,potom sa identifikuje suspektný alergén provokačným expozičným testom aleboepikutánnym-patch testom.

PROVOKAČNÝ EXPOZIČNÝ TESTPri provokačnom teste sa pacient vystaví prostrediu, v ktorom sa nachádza

potencionálny alergén. Exacerbácia procesu nastáva za 2 až 4 dni.

EPIKUTÁNNY TEST-PATCH TESTEpikutánny test (patch-test) sa robí po výbere látok, u ktorých sa predpokladá, že

sú alergenickými faktormi. Podstatou tohto testu je zistenie alebo potvrdenie IV.

54

typu hypersenzitívnej reakcie u pacienta na špecifický alergén. Test sa robí naobidvoch stranách trupu. Na vyholenú kožu (vyholiť niekoľko dní pred testovanímaby sme sa vyhli falošne pozitívnym reakciám) jednej strany trupu sa nalepia ná-plaste s testovanou látkou a pevne sa obvinú obväzom. Druhá strana trupu slúžiako kontrola. Reakcia sa vyhodnocuje po 48 a 72 hodinách. V pozitívnom prípadev mieste aplikovaného alergénu dochádza po 48 hodinách ku vzniku erytému ažedematóznemu zdureniu kože, alebo k jej indurácii. Veľmi silné reakcie sa prejavujúerytémom a tvorbou vezikul. Druhé odčítavanie reakcie sa robí o 24 hodín po prvomvyhodnotení t.j. po 72 hodinách ale bez testovacej látky. V prípade skutočnejkontaktnej hypersenzitivity (IV. typ reakcie) reakcia na koži perzistuje, alebo jedokonca výraznejšia aj bez účasti testovacieho alergénu. Ak reakcia po 72 hodi-nách nie je evidentná (erytém, vezikuly), jedná sa pravdepodobne o iritačnú reakciu,pri ktorej sa neuplatňujú imunologické mechanizmy kontaktnej alergie.

Pri tomto teste je dôležité stanoviť správnu koncentráciu testovanej látky, hlavnepreto, aby sa obmedzil výskyt falošne pozitívnych reakcií (iritačné reakcie). Falošnenegatívne reakcie sa vyskytujú pri chronických procesoch na koži a zlej antigénnejpenetrácii, nízkej koncentrácii testovaného antigénu a pri liečbe glukokortikoidmia imunosupresívnymi terapeutikami.

DERMATOHISTOPATOLÓGIAHistopatologické vyšetrenie kožných bioptátov nemá zvláštnu diagnostickú hod-

notu. Zisťované sú nešpecifické zmeny ako superficiálna perivaskulárna hyperpla-stická dermatitída s neutrofilnou alebo mononukleárnou infiltráciou kože.

TERAPIANajúčinnejším preventívnym a terapeutickým zásahom je identifikovanie a odstrá-

nenie alergénu z prostredia zvieraťa. V pozitívnom prípade dôjde k spotánnemuvyliečeniu dermatitídy za 7 až 14 dní. Na odstránenie reziduálnych kontaktnýchalergizujúcich látok z kože sú vhodné kúpele s použitím hypoalergických šampónov.

Ako antipruritické a protizápalové terapeutiká v prípadoch neidentifikovanýchkontaktantov používame protizápalové terapeutiká, celkove antihistaminiká a lo-kálne glukokortikoidy. Systémovú glukokortikoidnú terapiu prednisonom aleboprednisolonom robíme v dávkach 1 mg/kg ž.hm./deň, po dobu 7-14 dní, potomkaždý druhý deň, s postupným znižovaním dávky aplikovaného liečiva.

Imunoterapia pri alergickej kontaktnej dermatitíde sa u psov a mačiek nerobí.Pri koexistencii infekčných deramatitíd aplikujeme antibiotiká na základe stano-

venej citlivosti.

PROGNÓZAPri včasnom stanovení diagnózy a odhalení alergizujúcej látky je prognóza dobrá.

55

Obr. 17. Kontaktná alergická dermatitída na atrapu gumovej kosti.

Obr. 18. Erytém v oblasti karpu pri kontaktnej alergickej dermatitíde

56

9. GLUKOKORTIKOIDY V TERAPIIALERGICKÝCH KOŽNÝCH OCHORENÍ

Glukokortikoidné hormóny patria do skupiny terapeutík, ktoré sa veľmi častopoužívajú v dematologickej veterinárnej praxi malých zvierat. V súčasnosti,pri stú-pajúcej incidencii alergických ochorení v populácii zvierat nadobúdajú čoraz väčšívýznam.

Kortikosteroidy zasahujú do metabolizmu všetkých buniek v organizme cicavcov.Stimulujú glukoneogenézu a syntézu proteínov, mobilizujú mastné kyseliny a zvyšujúhladinu cholesterolu a triglyceridov v krvi. Udržiavajú normálny tonus srdcovéhosvalu a kostrového svalstva, aktivitu mozgových buniek, zabezpečujú normálnudistribúciu vody v tele, podporujú diurézu a zvyšujú exkréciu draslíka močom.Glukokortikoidy chránia organizmus pred účinkami stresu.

PROTIZÁPALOVÉ ÚČINKYGlukokortikoidy inhibujú migráciu neutrofilov, eozinofilov a lymfocytov do miesta

zápalu. Stabilizujú lyzozomálne membrány a takto tlmia škodlivé účinky lyzozomál-nych proteolytických enzýmov. Exogénnou aplikáciou glukokortikoidov sa znižujecelkový počet mastocytov a syntéza histamínu. Potláčajú tvorbu mediátorova produktov hypersenzitívnych zápalových reakcií l.typu ako sú leukotriény, prosta-glandíny a tromboxany. Ovplyvňujú funkčnú schopnosť T lymfocytov a teda ajbunkami sprostredkovanú imunitu (aktiváciu, proliferáciu a diferenciáciu buniek).Glukokortikoidy znižujú celulárnu adherenciu na cievny endotel a redukujú kapilár-nu permeabilitu. Blokádou pasáže imunokomplexov cez endotel a bazálne mem-brány sú potencionálnymi inhibítormi i hypersenzitívnych reakcií lll.typu.

V terapii alergických kožných ochorení sa využívajú predovšetkým pre ich proti-zápalové účinky.

V topickej terapii, zo známych dôvodov majú glukokortikoidy u zvierat obme-dzené použitie. Využívajú sa pri alergických otitídach, konjunktivitídach a akútnychohraničených kožných erupciách. Na trhu sú dostupné vo forme gélov, lotií, sprejov,krémov a očných kvapiek. Medzi najčastejšie glukokortikoidy, používané k lokálnejterapii, patria hydrokortizon, triamcinolon, dexametazon a betametazon. Niektorésa vyrábajú v kombinácii s antibiotikami, antimykotikami alebo antiparazitikami.

Pri liečbe alergických ochorení sa najčastejšie používajú systémové glukokorti-koidy, ktoré v závislosti od terapeutickej dávky majú antipruritické alebo protizápa-lové účinky. Dávkovanie terapeutika je individuálne kvôli rozdielnej individuálnejtolerancii. Najvhodnejšie sú perorálne liečivá, predovšetkým prednison alebo pred-nisolon pre ich krátkodobý účinok a cenovú dostupnosť. Všeobená protizápalovádávka týchto terapeutík pri alergických ochoreniach u psov je 0,5-1 mg/kg živejhmotnosti. U mačiek uvedené terapeutika podávame v dvojnásobných dávkach.Dávkovanie liečiva môžeme robiť i podľa prepočtu na povrchovú plochu zvieraťa.

57

Napríklad odporúčaná dávka prednisonu pri liečbe alergie u mačiek je 20 mg/m2/24h. Pri liečbe alergií glukokortikoidy sa podávajú do remisie akútnych príznakovochorenia (indukčná fáza). Indukčná terapia, všeobecne, by nemala trvať viac ako5 až 14 dní. Po tomto období prechádzame na udržiavajúci režim terapie, preminimalizovanie efektu supresie osi hypofýza-nadobličky. Pri udržiavajúcej terapiipodávame glukokortikoidy každý druhý deň v rovnakých dávkach ako v indukčnejfáze. Potom dávku liečiva postupne znižujeme v týždňových intervaloch na najnižšiumožnú tolerovateľnú mieru, prípadne až do úplného vysadenia, po evidentnomzlepšení zdravotného stavu pacienta. V prípade, ak sa opäť objavia klinické príz-naky ochorenia, napríklad pruritus, prejdeme na dávku, aká bola podávaná v pred-chádzajúcom období.

Pri výskyte polyúrie/polydipsie môžeme dávku glukokortikoidov znížiť alebo za-meniť za methyprednisolon bez mineralnokortikoidnej aktivity.

INTERFERENCIA S DIAGNOSTICKÝMI TESTAMIGlukokortikoidy ovplyvňujú hematologické a biochemické parametre vnútorného

prostredia. Vo veľmi krátkom čase, v priebehu niekoľkých dní kortikosteroidnejterapie, dochádza k leukocytóze, zvýšenej aktivite hepatálnych enzýmov, hypergly-kémii a zníženiu špecifickej hmotnosti moču. V prípadoch liečby glukokortikoidminiektoré ďalšie diagnostické testy, ako napríklad intradermálny alergický kožný test,alebo testy pre zisťovanie funkčnej kapacity nadobličiek a štítnej žľazy, sa nedajúsprávne interpretovať.

VEDĽAJŠIE ÚČINKYToxicita kortikosteroidných hormónov na organizmus je veľmi dobre známa. Inci-

dencia a stupeň poškodenia závisí od dávky a dĺžky terapie ale aj od druhu zvole-ného liečiva. Napríklad dexametazon je viac ulcerogénny v porovnaní s inými orál-nymi glukokortikoidmi ako sú napr. prednison alebo methylprednisolon.

IATROGÉNNY HYPERADRENOKORTICIZMUS (CUSHINGOVSYNDRÓM)latrogénny hyperadrenokorticizmus je najčastejšou formou ochorenia, ktorá sa

zaznamenáva v praxi malých zvierat. Klinické prejavy s abnormálnymi hematolo-gickými a biochemickými zmenami sa môžu prejaviť po perorálnej aplikácii kortiko-idov s dlhodobým účinkom (dexametazon) ale aj kortikoidov s krátkodobým účin-kom (prednison). Väčšie riziko vzniku hyperadrenokorticizmu je pri parenterálnompodávaní. Vedľajšie účinky exogénnych kortikoidov sa klinicky manifestujú polydip-siou, polyúriou, a polyfágiou. Pri chronickom iatrogénnom hyperkortikolizme v dô-sledku katabolických účinkov kortikoidov dochádza k svalovej hypotrofii, redistri-búcii tuku a centripetálnej obezite a k dermatologickým zmenám. Dochádza k atrofii

58

kože, výskytu komedómov, vzniku seborey a zvýšenej náchylnosti na bakteriálneinfekcie. U niektorých zvierat sa vyvíja kalcifikácia kože.

U mačiek je známa veľmi dobrá rezistencia na toxické účinky kortikoidnej terapie,latrogénny Cushingov syndróm je pri dlhodobej liečbe veľmi vzácny ak sa dodržia-vajú pravidlá udržiavajúcej terapie.

IATROGÉNNY HYPOADRENOKORTICIZMUS (ADDISONOVACHOROBA)latrogénny hypoadrenokorticizmus vzniká v dôsledku exogénnej aplikácie korti-

kosteroidov. Pri dlhodobej farmakoterapii glukokortikoidmi sa adrenokortex stávahypotrofickým, pričom dochádza k útlmu tvorby a sekrécie endogénneho ACTHa následne i kortizolu. Pri náhlom prerušení liečby sa môžu u takýchto pacientovprejaviť príznaky hypokortikálnej krízy, ktorá sa manifestuje poklesom krvného tlaku,slabosťou a kolapsom. Supresia osi hypofýza-nadobličky bola zistená nielen poaplikácii injekčných a orálnych glukokortikoidov ale aj po terapii lokálnymi steroid-nými prípravkami.

IMUNOSUPRESÍVNE ÚČINKYKortikosteroidy svojimi imunosupresívnymi účinkami vytvárajú vhodné pod-

mienky pre rozvoj vírusových, bakteriálnych, plesňových a parazitárnych ocho-rení. Infekciou najčastejšie bývajú postihnuté močové cesty, koža a respiratórnyaparát. Vzhľadom na uvedené rizika je nevyhnutné monitorovanie pacienta počasterapie.

HEPATOPATIE INDUKOVANÉ KORTIKOSTEROIDMIPri akejkoľvek terapii glukokortikoidmi za pomerne kratké časové obdobie stúpa

sérová enzymatická aktivita aspartataminotrasferázy, alanínaminotransferázy, ga-magluta - myltransferázy a alkalickej fosfatázy. U niektorých psov v dôsledku ukla-dania glykogénu v hepatocytoch dochádza ku vzniku hepatomegalie. Tento procespo prerušení terapie je reverzibilný, niekedy však môže vyústiť do závažného cho-robného stavu. Stupeň steroidnej hepatopatie väčšinou závisí od dĺžky terapiea dávky glukokortikoidu.

59

LITERATÚRA

BISTNER, S.: Allergic and immunomediated diseases of the eye and adnexe. Small Anim. Pract., 24,1994, 711-733.BOND, R., LLOYD, D. H, CRAIG, J. M.: Craig, J.M.: The effects of essential fatty acid supplementa-tion on intradermal test reactivity in atopic dogs: a preliminary study. Vet. Dermatol., 4, 1993, 191-197.BOND, R., THOROGOOD, S. C, LLOYD, D. H.: Evaluation of two enzyme-linked immunosorbentassays for the diagnostic of canine atopy. Vet. Rec, 135, 1994, 130-133.BROWN, C. A., ARMSTRONG, P. J., GLÓBUS, H.: Nutritional management of food allergy in dogsand cats. The Compendium, 17, 1995, 637-659.CAMPBELL, K. L, NEITZEL, C, ZUCKERMANN, F. A.: Immunoglobulin A deficiency in the dog.Canine Practíce, 16, 1991, 7-11.CARLOTTI, D. N., COSTARGENT, F.: Analyse statistique de tests cutanés positifs chez 449 chiensatteints de dermatite allergique. Pract. Méd. Chir. Anim. Comp,, 27, 1992, 53-69.CARLOTTI, D. N., FOX-VALENSI, V.: Utilization de la prednisolone par voie orale dans 75 cas dedermatologie canine. Pract. Med. Chir.Anim. Comp., 29, 1994, 371-378.CAYATTE, S. M., McMANUS, P. M., MILLER, W. H. Jr., SCOTT, D. W.: Identification of mast cells inbuffy coat preparations from dogs with inflamatory skin diseases. JAVMA, 206, 1995, 325-326.CODNER, E. C, LESSARD, P.: Comparison of intradermal allergy test and enzyme-linked immuno-sorbent assay in dogs with allergic skin disease. JAVMA, 202, 1993, 739-743.CODNER, E. C, TINKER,. M. K.: Reactivity to intradermal injections of extracts of house dust andhousedust mite in healthy dogs and dogs suspected of being atopic. JAVMA, 206, 1995, 812-816.CODNER, E. C, GRIFFIN, C. E.: Serologic allergy testing for dogs. The Compempendium, 18, 1996,237-249.CUSTOVIC, A., TAGGART, S. C. O., WOODCOCK, A.: House dust mite and cat allergen in differentindoor enviroments. Clin. Exp. Allergy, 24, 1994, 1164-1168.DAY, M. J., CORATO, A., SHAW, S. E.: Subclass profile of alergen-specific IgG antibodies in atopicdogs. Res. Vet. Sci, 61, 1996, 136-142.DeBOER, D. J.: Survey of intradermal skin testing practices in Norh America. JAVMA, 195, 1989,1357-1363.DeMORA, F., GARCIA, G., PUIGDEMONT, A., ARBOIX, M., FERRER, L.: Skin mast celí releasabilityin dogs with atopic dermatitis. Inflamm. Res., 45, 1996, 424-427.FADOK, V. A.: Diagnosis and managing the food-allergic dogs. The compendium, 16, 1994, 1541-1545.FRANCIS, C. K., LEUNG, C. C, CZARNY, D., WAĽTERS, E. H.: Indoor allergens and IgE-mediatedrespiratory illness. Immunol. Alerg. Clin. N. Am., 14, 1994, 567-590.FRANK, L. A., KU N KLE, G. A., BEALE, K. M.: Comparison of sérum cortisol concentration beforeand after intradermal testing in sedated and nonsedated dogs. JAVMA, 200, 1992, 507-510.GAUGUÉRE, E.: Food intolerance in cats with cutaneous manifestation: a review of 17 cases.PMCAC, 1993, 28, 451-560.GORMAN, N. T., HALLIWELL, E, W.: Mechanisms of immunological injury in hypersensítivity reac-tions. In: Veterinary clinical immunology, ed. W.B.Saunders, Philadelphia, 1989, 212 - 232.GRIFFIN, C. E., MORIELLO, K., DeBOER, D. J.: The effect of sérum IgE on an in vitro ELISA test inthe normál canine. Advances in Veterinary Dermatology, Philadelphia, WB Saunders Co, 1990, 137-144.HALLIWELL, R. E. W., KUNKLE, G. A.: The radioallergosorbent test in the diagnosis of canine atopicdisease. J. Allerg. Clin. Immunol., 62, 1978, 236-242.HALLIWELL, R. E. W., GORMAN, N. T.: Veterinary clinical immunology, W.B.Saunders Company,Philadelohia, 1989.HARVEY, R. G.: Feline allergic skin diseases. Waltham International Focus, 4, 1993, 9-16.

60

HARVEY, R. G.: Food allergy and dietary intolerance in dogs: A report of 25 cases. J. Small Anim.Pract., 34, 1993, 175-179.HARVEY, R. G., LLOYD, D. H.: The distribution of Staphylococcus intermedius and coagulase-negative staphylococci on the hair, skin surface, within tne hair follicles and on the mucous membra-nes of dogs. Vet. Dermatol., 5, 1994, 75-81.HARVEY, R. G., NOBLE, W. C: A temporal study comparíng the carriage of Staphylococcus inter-medius on normál dogs with atopic dogs in clinical remission. Vet. Dermatol., 5, 1994, 21-25.HAYASAKI, M., MATSUI, R., KONNO, K., OHISHI, I.: Diagnostic analysis of canine allergic dermatitisby immediate type-skin test. J. Jap. Vet. Med. Ass., 46, 1993, 236-240.HILL, P. B., MORIELLO, K. A.: Canine pyoderma. JAVMA, 3, 1994, 334-340.HILL, P. B., MORIELLO, K. A., DeBOER, D. J.: Concentrations of total sérum IgE, IgA, and IgG inatopic and parasitised dogs. Veterinary Immunology and Immunopathology 44, 1995, 105-113.CHANDOGA, P., KOZÁK, M., HOJSTRIČOVÁ, M.: Atopická dermatitída u psov. Slov. vet. čas. 21,1996, 189-193.CHANDOGA, P., KOZÁK, M., PÁLENÍK, Ľ.: Atopia komplikovaná solárnou dermatitídou u slovenské-ho čuvača. Slov. vet. čas. 21, 1996, 78-80.CHANDOGA, P.: Klinicko-laboratórne aspekty atopického ochorenia psov. Dizertačná práca, UVL,Košice, 1988.CHANDOGA, P., KOZÁK, M., MOJŽIŠOVA, J.: Bakteriálne kožné ochorenia psov a mačiek. Infovet,4, 1988, 18-20.CHANDOGA, P., SKALKA, J. ml., KOZÁK, M.: Akrálna dermatitída psov a jej liečba akupunktúrou.Infovet, 6, 1998, 39-40.CHANDOGA, P., KOZÁK, M., MOJŽIŠOVA, J., TUČKOVÁ, M.: Incidence of atopic diseases in dogsin Slovakia. 4th European FECAVA SCIVAC Congres, Proceedings, Bologna, Italy, 18-21 júne 1998,506.CHANDOGA, P., KOZÁK, M., MAGIC, D., Jr.: The incidence of atopic diseases in dogs in the Košiceregión (Slovakia)-Anamnestic and clinical aspects. Fólia Veterinaria, 42, 1998, 159-163.CHANDOGA, P., KOZÁK, M., MAGIC, D., Jr.: The incidence of atopic diseases in dogs in the Košiceregión (Slovakia)-Allergen-diagnosis. Fólia Veterinaria, 42, 1998, 195-199.CHALMERS, S, A., MEDLEAU, L.: Fe//ne atopic dermatitis: Its diagnosis and. Vet. Med., apríl 1994,342-352.CHARACH, M.: Specific immunotherapy in dogs with house dust mite allergy: a double blind placebostudy. Vet. Dermatol., 4, 1993, 50-51.IRANI, A. M., SAMPSON, H. A., SCHWARTZ, L. B.: Mast celí in atopic dermatitis. Allergy, 44, 1989,31-34.JURÁŠEK, V., DUBINSKÝ, P. et al.: In: Veterinárna parazitológia. Bratislava, Príroda a.s. 1993, 352-353.JURKO, A.: Sezonalita kvitnutia rastlín a peľové alergény v našej vegetácii. Biológia, 45, 1990, 367-374.KLEINBECK, M. L, HITES, M. J., LOKER, J. L, HALLIWELL, R. E., LEE, K.W.: Enzyme-linkedimmunosorbent assay for measurement of allergen-specific IgE antibodies in canine sérum. Am. J.Vet. Res., 50, 1989, 1831-1839.KOCH, H. J., PETERS, S.: Výsledky intrakutánního testu u 207 psú s podezfenim na atopickoudermatitis. Veterináfstvi, 4, 1994, 158-162.KRISTENSEN, R: Concurrent hypothyroidism and allergic dermatitis, type I, in dogs. Dansk Veteri-naertids- skrift, 72, 1989, 939-941.LOGAS, D. B.: Diseases of the ear canal. Small Anim. Pract., 24, 1994, 905-919.MacDONALD, J. M., ANGARANO, D. W.: Comparison of intradermal allergy testing with commercialin vitro allergy testing (ELISA) in parasited, non-alergic beagle dogs. Proc. Am. Acad. Vet. Dermatol.,46, 1990.MAGDUS, M.: A kutyák atopiás dermatitise. Magyar Állatorvosok Lapja, 51, 1996, 176-179.

61

MIKULA, I.: Precitlivelosť. In: Veterinárna imunológia, Vydalo: Edičné stredisko WLŠ, Košice, 1991,146 - 156.MILLER, W. H.: Nonsteroidal anti-inflammatory agents in the management of canine and felineprurítus. In: Kirk, R. W. ed., Philadelphia: W. B. Sauders, 1989, 566-569.MILLER, W. H. Jr., SCOTT, D. W., SCARLET, J. M.: Evaluation of an allergy screening test for use inatopic dogs. JAVMA, 200, 1992, 931-935.MILLS P. C, Ng, J. C, SEAWRIGHT, A. A., AUER, D. E.: Vascular leakage induced by histamíne,bradykinin, serotonin and prostaglandin E2 in greyhounds. Austral. Vet. J., 70, 1993, 21-24.MOJŽIŠOVA, J., PAULÍK, Š., BARANOVÁ, D.: Impairment of neutrophil and lymphocyte functions indogs with uncomplicated and pyoderma complicated demodicosis. Vet. Med., 44, 1999, 19-24.MORA F., GARCIA, G., FERRER, L., ARBOIX, M., DeMORA F.: Canine cutaneous mast cellsdispersion and histamíne secretory characterization. Vet. Immunol. Immunopath., 39, 1993, 421-429.MORALES, C. A., SCHULTZ, K. T., DeBOER, D. J.: Antistaphylococcal antibodies in dogs withrecurrent staphylococcal pyoderma. Veterínary Immunol. Immunopath., 42, 1994, 137-147.MUELLER, R. S.: Comparison of sérum and skin IgA levels in normál and atopic dogs. VeterínaryDermatology, 4, 1993, 44-45.MUELLER, R. S.: Diagnosis and management of canine atopic disease. Austral. Vet. Pract., 23, 1993,20-27.MULLER, G. H., KIRK, R. W., SCOTT, D. W.: Small Animal Dermatology 4th ed., W. B. SandersCompany., Philadelphia, 1989.OLIVRY, T., MOORE, P. F., AFFOLTER, D. K., NAYDAN, D. K.: Langerhans celí hyperplasia and IgEexpresion in canine atopic dermatitis. Arch. Dermatol. Res., 288, 1996, 579-585.OHLÉN, B. M.: Projekt allergitester i Sverige. Svenk Veterinár tidning, 44, 1992, 365-371.PARADIS, M., LÉCUYER, M.: Evaluation of an in-office allergy screening test in nonatopic dogshaving various intestinal parasites. Can. Vet. J., 34, 1993, 293-295.PATERSON, S.: Food hypersenzitivity in 20 dogs with skin and gastrointestinal sign. J. Small Anim.Pract, 36, 1995, 529-534.PHILLIPS, M. K., MANNING, T. O., NOLTE, H., BEVIER, D. E.: Cutaneous histamíne reactivity,histamíne content of commercial allergens, and potential for false- positive skin test reactions indogs. JAVMA, 203, 1993, 1288-1292.PLAUT, M., ZIMMERMAN, E, M.: Allergy and mechanisms of hypersensitivity. In: Fundamentalimmunology, Edited by W. Paul, New York, Raven Press, 1993, 1399 - 1425.POMORSKI, Z. J. H.: Zapálenie ucha zewnetrznego u psov a kotow. II. Medzynarodowe SympozjumDermatologiczne. Pulawy, 22 - 23 kwietnia 1995, 7-15.POSTAL, J. M., JEANNIN, P., CONSALVI, P.: Field efficacy of a mechanical pump spray formulationcontaining 0.25% fíprínol in the treatment and control of flea infestation and associated dermatologicalsign in dogs and cats. Vet. Dermatol., 6, 1995, 153-158.PRÉLAUD, P., SAINTE-LAUDY, J.: Specific IgG for the house dust mite, Dermatophagoides farínae,in atopic and non-atopic dogs. Revue de Medicíne Veterínaire, 140, 1989, 1117-1120.PRÉLAUD, P.: Atopic dermatitis in a dog: diagnosis and long term treatment. Act. Vet., No. HorsSerie, 1992, 5-8.PRÉLAUD, P., GUAGUÉRE, E.: Sensitisation to the house dust mite, Dermatophagoides farinae, indogs with sarcoptic mange. Vet. Dermatol., 6, 1995, 205-209.REINHART, G., SCOTT, D.W., MILLER, W.H.: A Controlled dietary omega-6:omega-3 ratio reducesprurítus in non-food allergic atopic dogs. In: Recent advances in canine and feline nutrítional research.Proceedings, IINS. Wilmington, Ohio, USA, 1996, 277 - 284.ROOSJE, P. J., WILLEMSE, T.: Cytophilic antibodies in cats with miliary dermatitis and eosinophilicplaques: Passive transfer of immediate-type hypersensitivity. Veterínary Quarterly, 17, 1995, 66-69.SASAKI, Y., KITAGAWA, H., FUJIOKA, T., KITOH, K., IWASAKI, T., SAKAGUSHI, M., INOUYE, S.:Hypersensivity to Japanese Cedar (Cryptomeria japonica) Polien in dogs. J. Vet. Med. Sci., 57, 1995,683-685.

62

SCOTT, D. W.: Observation on canine atopy. JAAHA, 17, 7987, 97-700.SCOTT, D. W., MILLER, W. H.: Nonsteroidal management of canine pruritus: chlorpheniramine andfatty acid supplement (DVM Derm Caps) in combination, and the fatty acid supplement at twice themanufactureršs recommended dosage. Cornell Veterinarian, 80, 1990, 381-387.SCOTT, D. W., PARADIS, M.: A survey of canine and feline skin disorders seen in university practice:Small Animal Clinic, University of Montreal, Saint- Hyacinthe, Quebec, (1987-1988). Can. Vet. J., 31,1990, 830-835.STOLPER, R., OPDEBEECK, J.P.: Flea allergy dermatitis in dogs diagnosed by intradermal skin test.Res. Vet. Sci. 57, 1994, 21-27.STURE, G. H., HALLIWELL, R. E. W., THODAY, K. L., BROEK, A. H. M., HENFREY, J. I., LLOYD, D.H., MASON, I. S., FERGUSON, E.: Canine atopic disease: the prevalence ofpositive intradermal skintest at two sites in the north and south of Great Britain. Vet. Immunol. Immunopath., 44, 1995, 293-308.SVOBODA, M., KONVALINOVÁ, J., NEČAS, A., RYBNÍČEK, J., SVOBODOVÄ, V.: Nemoci z porúchimunity. In: Dermatologie psa a kočky, Vydala: ČAVLMZ, Brno, 1994, 226 - 267.ŠUTIAK, V., ŠUTIAKOVÁ, L: Postup novšej metódy výpočtu dávkovania liečiv pre mačky. Veterinár-stvi, 8, 1998, 330-332.ŠUTIAK, V., ŠUTIAKOVÁ, I.: Aplikácia výpočtu povrchovej plochy mäsožravcov kalkulačkou pre novýspôsob dávkovania liečiv. Infovet, 5, 1998, 41-42.TYLER, V. E., BRADY, L. R., ROBBERS, J. E.: In: Allergens and alergenic prepara-tions.Pharmacognosy, Lea and Febiger, Philadelphia, 1988, 417-436.UMESH, K. G., RAI, M. T., ANAND, P., SETTY, D. R. L.: Epidemiological and therapeutic aspects ofcanine atopy. Ind. Vet. J., 72, 1995, 56-60.WELLINGTON, J. R., MILLER, W. H., ERB, H. N.: Dermatophagoides mites in house dust as anallergen source in atopic dogs. Cornell Vet., 81, 1991, 429-434.WELLINGTON, J. R., MILLER, W. H., SCARLETT, J. M.: Determination of skin threshold concen-tration of an aqueous house dust mite allergen in normál dogs. Cornell Veterinarian, 81,1991, 37-42.WHITE, S. D.: Otitis externá. Waltham International Focus, 2, 1992, 2-9.WILKIE, J. S. N., YAGER, J. A., EYRE, P., PARKER, W. M.: Morphometríc analyses of skin of dogswith atopic dermatitis and correlations with cutaneous and plasma histamíne and total sérum IgE.Veterínary Pathology, 27, 1990, 179-186.WILLS, J., HARVEY, R.: Diagnosis and management of food allergy and intolerance in dogs and cats.Austr. Vet. J., 71, 1994, 322-326.WILLEMSE, T., VAN DEN BRÓM, W. E., RIJNBERK, A.: Effect of hyposensitization on atopicdermatitis in dogs. JAVMA, 184, 1984, 1277-1280.WILLEMSE, T.: Atopic skin disease: review and a reconsíderation of diagnostíc criteria. J. Small.Anim. Pract, 27, 1986, 771-778.WILLEMSE, T.: Atopic dermatitis in dogs: symptomatology and diagnostíc tests. Tierarztliche Praxis,19, 1991, 96-101.WILLEMSE, T.: A diagnostíc Approach to the pruritus dog and cat. Waltham International Focus, 2,1992, 20-26.WILLEMSE, T.: Breed predispositíons in dermatology. Proceedings, Congres CNVSPA, Samedi 20Novembre 1993, 9-15.WILLEMSE, T.: Hyposensitization ofdogs with atopic dermatitis: a long follow-up study. Proceedings,Congres CNVSPA, Dimanche 21 Novembre 1993, 87-88.ZLINSKÁ, J.: Polien allergens in natural meadow and pasture vegetation. Biológia, 45b, 1990, 41-45.

63

OBSAH

UVOD 5

IMUNITNÝ SYSTÉM 6Bunky imunitného systému 6Kožný imunosystém a obranné pochody v koži 8Imunoglobulíny a protilátková imunita 9Mediátory imunologických reakcií 12Komplementový systém 14

ANTIGÉNY A ALERGÉNY 14

KLASIFIKÁCIA REAKCIÍ PRECITLIVELOSTI 15Typ I: Anafylaktická, IgE sprostredkovaná 16Typ II: Protilátkami sprostredkovaná cytotoxicita 16Typ III: Imunokomplexy, protilátky 16Typ IV: Bunkami sprotredkovaná, oneskorená 16

URTIKÁRIA A ANGIOEDÉM 20

ATOPIA 23

ALERGICKÁ DERMATITÍDA NA BLŠIE UHRYZNUTIE 40

ALERGIA NA KRMIVO 47

KONTAKTNÁ ALERGICKÁ DERMATITÍDA 52

GLUKOKORTIKOIDY V TERAPII ALERGICKÝCH KOŽNÝCH OCHORENÍ 57

LITERATÚRA 60

64