Zimné sviatky Spracovala: Mgr.Eva Ábelová

Stridžie dni

V zime sú dni kratšie a noci dlhšie. Počasie je zlé a nebo je sivé. Ľudia si mysleli, že zlé čary vyhrávajú nad slniečkom. Začali sa báť. Zlých duchov chceli vyhnať rôznymi čarami a maskami. Niektoré dni zimného obdobia boli dôležité na čarovanie. Ľudia ich volali..

Stridžie dni

PRVÝ STRIDŽÍ DEŇ –

25.november-  

Katarína  

   

  

Ľudia jedli veľa cesnaku a maľovali cesnakom kríže na dvere. Strigy sa báli ísť do domu, kde cítili cesnak. Všetci sa veľa zabávali a tancovali, lebo od 26.novembra začal pôst. Pôst skončil až 24.decembra. .

DRUHÝ STRIDŽÍ DEŇ –       

30.november – Ondrej

V tento deň sa dievčatá stretávali v domácnostiach, kde liali olovo, ktorého odliate obrazce im mali ukázať, čím bude ich budúci manžel /kruh - kolár/ a pod. Pritom odriekali: „Ondreju, Ondreju, tebe olovo lejú. Dajže nám Ondreju znati, s kým ja budem pred oltárom státi.“ .“

Tiež sa varili halušky, v ktorých boli ukryté mená chlapcov. Ktorá haluška vyplávala prvá, tá ukrývala meno budúceho ženícha. Po zotmení vychádzali dievčatá vonku, kde pokračovali ďalšie rituály – trasenie plotov. Sprevádzali ho nasledovné texty: „Plote, plote trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, daj mi tejto noci znať, s kým ja budem pri oltári stáť.“

TRETÍ STRIDŽÍ DEŇ –

4.december –

sviatok Barbory

Dievčatá sa obliekli do bielych plachiet, bielou šatkou si zakryli aj tvár. V ruke mali husacie krídlo alebo varechu. Varechou bili chlapcov, ak ich našli sedieť pri dievčatách na priadkach.

V tento deň sa dávali do vody halúzky z ovocných stromov. Dobre bolo ak mala halúzka do Štedrého večera (24.decembra) kvety. Rozkvitnutá halúzka jablone, čerešne alebo višne, znamenala svadbu. Rozkvitnutá halúzka brezy znamenala zdravie. Rozkvitnutá halúzka lipy alebo orecha znamenala veľa peňazí.

ŠTVRTÝ STRIDŽÍ DEŇ

13.december –

sviatok Lucie

Bol to najväčší stridží deň. Lucia bola najväčšia bosorka zo všetkých. Ľudia sa proti strigám a bosorkám v tento deň chránili cesnakom. Cesnak jedli, maľovali si ním krížiky na čelo, bradu, zápästie aj na dvere. Cesnak sa dával aj zvieratám. Strigy sa vyháňali aj silným trúbením na trúbu, pískaním na píšťalkách, cenganím na zvoncoch. Veľký krik a hluk vyhnal bosorky a strigy z dediny...

Od tohto dňa začali chlapi vyrábať Luciový stolček. Bol z jedného kusu dreva, bez klincov. Museli ho urobiť do Štedrého večera (24.decembra). Na polnočnej omši si na stolček sadli a videli všetky strigy. Strigy boli v kostole otočené k oltáru chrbtom

. Na Luciu chodili do domov dievčatá oblečené v bielom a mali tvár natretú múkou. Nič nehovorili, aby ich ľudia nespoznali. Mali vedro s vápnom a husacie krídla. Vápnom čistili domácnosť a husacími krídlami ometali pavučiny.

Po sviatku Lucie sa už začali prípravy na vianočné sviatky. Učitelia s deťmi v škole piekli oblátky. Oblátky potom nosili do domov v košíkoch. Za oblátky dostali peniaze a potraviny pre učiteľa. 21. decembra je sviatok svätého Tomáša. Je to najkratší deň v roku. V tento deň sa robili zabíjačky, lebo ľudia verili, že mäso dlho vydrží. Maslo urobené na svätého Tomáša sa odložilo na liečenie.

Šťastné a veselé Vianoce!