STREDOVEK obdobie medzi starovekom a novovekom

na jeho štúdium sa vytvorila špeciálna historická disciplína = medievalistika

tiež pojem feudalizmus feudum = prepožičaný pozemok, tiež lénorenta = odvádzaná daň (naturálna, peňažná, pracovná)vzniká vzťah senior x vazal (lenník)

od pádu Západorímskej ríše (r. 476) do objavenia Ameriky (koniec 15. st.) ale tiež

Konštantínovho prijatia kresťanstvaod sťahovania národov

prerušenia stykov medzi východom a západom po arabských výbojoch

začiatku nemeckej reformácie (1517 Martin Luther)do vynálezu kníhtlače (1445 Johann Gutenberg)

prvej buržoáznej revolúcie (1565 Holandsko)pádu Konštantínopola (1453)

centrum sa presúva zo Stredomoria do západnej a strednej Európy

stredoveká civilizácia a kultúra

antické dedičstvo a kultúra + prvky civilizácie tzv. barbarských národov židovsko-kresťanská kultúra + kultúra germánska, slovanská, arabská

centrá

latinská západná kultúraGermáni, západní Slovaniajazyk = latinčina

byzantsko-slovanská kultúraBalkán, Malá Ázia, východná Európajazyk = gréčtina alebo staroslovienčina

islamská arabská kultúraPredná Ázia, severná Afrika, časť Pyrenejského polostrova, juh Francúzskajazyk = arabčina

periodizácia

stredovek raný 476 – 12. storočie stredovek vrcholný 12. storočie – pol. 14. storočia stredovek neskorý pol. 14. storočia – 1492

RANÝ STREDOVEK

charakteristika

vznik samostatných stredovekých štátov

nerovnomerný vývoj - najvyššiu úroveň dosahovali štáty, ktoré patrili do Rímskej ríše (Byzantská ríša, Taliansko, Galia, Hispánia, Panónia)

prechod od otrokárskeho spôsobu výroby (otrok = pracovná sila bez osobných práv) k feudálnemu spôsobu (lénne vzťahy = členovia družiny odmeňovaní za zásluhy prenajatím pôdy, neskôr jej dedičným vlastníctvom = tzv. léno, feudum, za sľub vernosti, vojenskej pomoci)

v poľnohospodárstve využívanie dvojpoľnej sústavy

prevaha naturálnej formy smeny výrobkov

nerozvinutý obchod

šírenie kresťanstva ako základ európskej civilizácie a kultúry

spoločenská hierarchia

panovník najbohatší feudál, vlastník pôdy, vydáva zákony, kráľ, cisár

š ľ a c h t a privilegovaná vrstva dedičných vlastníkov pôdy diferencovaná na

nižšiu (zemania, bývali na statkoch a panstvách)vyššiu (páni, bývali na hradoch)rytierov (zvláštny stav, bojovníci)

p o d d a n í neprivilegovaní, neslobodní, pripútaní k pôde = nevoľníci (ako súčasť léna)

forma závislosti = rentapracovná = robotanaturálna = časť úrodypeňažná

ROMÁNSKA KULTÚRA

nová kultúra obdobia raného stredoveku, ktorá vznikla spojením prvkov antických + kresťanských rozvíjala sa od 11. storočia označená podľa závislosti od rímskych vzorov (stĺp, polkruhový oblúk, atď.) mala náboženský charakter - cirkev bola objednávateľom aj výrobcom, predpisovala obsah aj

formu (umenie v službách teológie, tak ako filozofia) nový sloh sa prejavil predovšetkým v Taliansku, Francúzsku, Nemecku

architektúra charakteristické znaky

masívnosť, hrubé múry, zvonka neomietnuté malé okná (aj združené) zakončené polkruhovým oblúkom portál (vchod, zdobený) stavebný materiál = kameň, tehly

hlavné druhy sakrálne stavby

kostoly: baziliky rotundy

kláštory

svetské stavby hrady meštianske domy

mestské paláce kamenné mosty atď.

sochárstvo náboženská tematika reliéfna výzdoba aj figurálne sochárstvo

maliarstvo nástenná maľba knižná maľba maľba na sklo tabuľová maľba (na drevených doskách temperovou technikou na kriedovom podklade)

umelecké remeslo (relikviáre, tapisérie, mince, krištáľové predmety)

vzdelanosť

pokles úrovne vzdelanosti a civilizovanosti centrá = mestá (biskupské školy) + kláštory (kláštorné školy - benediktíni) vzdelávací program = 7 slobodných umení (trivium = gramatika + rétorika + dialektika,

kvadrivium = aritmetika + geometria + astronómia + hudba) - zvládnutie trivia a kvadrivia bolo základom a predpokladom pre štúdium teológie, ktorá tvorila vrchol stredovekej vzdelanosti

pre uchovanie a šírenie vzdelanosti = knižnice (kláštorné), knihy boli drahé, skriptória = dielne, kde sa knihy prepisovali)

náboženstvo

šírenie kresťanstva ako základ európskej civilizácie a kultúry cirkev ako inštitúcia sa šírila ďalej kľúčový význam mala inštitúcia pápežstva (rímsky biskup, považovaný za priameho nástupcu

apoštola sv. Petra, pápež = pappas /gr./, papa /lat./ = otec) prvý veľký pápež = Lev I. (5. st.) významnú úlohu zohrali aj mnísi - r. 529 Benedikt z Nursie založil kláštor Monte Cassino a

zostavil pravidlá mníšskeho života (sľub chudoby, čistoty a poslušnosti + povinnosť ostať v kláštore až do smrti) - kláštory benediktínov patrili k najdôležitejším strediskám vzdelanosti (najstaršia organizovaná rehoľa, kultivovanie pôdy, rozvoj umenia)

910 založenie benediktinského opátstva Cluny (nezávislé postavenie od kniežaťa, právo slobodne voliť opátov, priamo podriadené pápežovi, dôležité centrum snáh o reformu katolíckej cirkvi v 10. a 11. st.)

základ = kresťanské myslenie = pojatie sveta a človeka = patristika (učenie cirkevných otcov) - vrchol tvorí učenie sv. Augustína (Aurelius Augustinus, 4. – 5. st.)

narodil sa a zomrel v severnej Afrikevýstredná mladosť („Vyznanie“ = 13 dielov, opis jeho premeny v kresťana)najvýznamnejšie dielo = „De civitate Dei“ (O štáte božom)viera x rozum (rozum je nedostatočný, musí sa opierať o boží rozum, musím veriť, aby som rozumel - viera predchádza rozum)2 svety: 1) nebeského božieho kráľovstva (sídlo dobra) - jeho

prejavom je cirkev 2) pozemského sveta (sídlo zla) - stelesňuje ho svetský

štátzápas medzi obidvoma svetmi je trvalým faktorom (až po Posledný súd, kedy druhým príchodom Ježiša Krista na Zem skončia dejiny a bude nastolené Božie kráľovstvo)jeho učenie sa stalo oficiálnym až do 13. st.

literatúra

náboženský charakter, písaná po latinsky, väčšinou pre duchovných a bohoslužby legendy, anály, kroniky (Fredegarova) hrdinské národné eposy (Pieseň o Rolandovi, Pieseň o Nibelungoch, Nestorov letopis)

VRCHOLNÝ STREDOVEK charakteristika

obdobie od 12. storočia do pol. 14. storočia

negatívny vplyv periodicky sa opakujúcich hladomorov a epidémií (napr. tzv. čierna smrť = mor, okolo 1350, úbytok 20 % obyvateľstva)

spoločenská štruktúra

panovník

š ľ a c h t a vyššia (páni, bohatí feudáli) nižšia (zemania)

d u c h o v e n s t v o vyššie

nižšie m e š t i a n s  t v o patriciát (bohatí mešťania) nová spoločenská vrstva

remeselníci, obchodníci p o d d a n í dedinská chudoba

mestská chudoba (tovariši, učni, vojaci, nádenníci)

spojovací článok všetkých vrstiev = kresťanská viera hospodárstvo raný stredovek vrcholný stredovek

vyspelejšie nízka úroveň výroby vyššia úroveň výrobytrojpoľný systém (ozim, jar, úhor) naturálne hospodárstvo peňažné hospodárstvopeňažné hospodárstvo vytlačilo naturálne málo rozvinutý obchod rozvinutý obchod

kolonizácia vnútorná vonkajšia (nemecká, neskôr valašská) tzv. emfyteutické právo (tiež nemecké)

vznik miest (predtým trhové miesta, osady, podhradia hradov) význam:

o hospodársky centrá remesiel (vznik cechov = združení výrobcov jedného remesla na

ochranu pred konkurenciou, členmi boli majstri)centrá obchodu (obchodné spoločnosti = dozor nad cudzím dovozom, kontrola

obchodu, v Nemecku hanzy, vo Francúzsku a Holandsku gildy)

o vojenský (obranný, opevnenie)o kultúrny (centrá vzdelanosti a kultúry)o politický (obrana výsad, politickej moci)

mestá kráľovské (zakladané panovníkom, obyvateľstvo bolo slobodné, podliehalo iba

kráľovi) poddanské (zakladané cirkevnou alebo svetskou šľachtou, obyvateľstvo neslobodné)

mestské práva (privilégiá)právo obohnať mesto hradbamiprávo mestskej samosprávyhospodárske práva

tržné = konať pravidelné trhymíľové = monopol výroby v okruhu 1 mílecolné = vyberať poplatkyvarné = variť pivo a i.

cirkev ako inštitúcia nielen zostala, ale sa šírila bola oporou feudálnej moci jadro vzdelanosti strediská = kláštory učenie o trojakom ľude (z božej vôle)

šľachta ty vládni viesť a ochraňovať

duchovenstvo ty sa modli spása duší

poddaný ty pracuj

boj o investitúru

uvádzanie do cirkevného úradu svetskou mocou prebiehal v 11. – 12. st.

začal sa, keď nemecký kráľ Henrich IV. odmietol pápežov zákaz investitúry a pápeža zosadil

pápež Gregor VII. ho dal do kliatby a exkomunikoval ho z cirkvi r. 1077 nemecký kráľ musel podstúpiť pešo ponižujúcu púť do Canossy, aby

ho pápež zbavil kliatby koniec r. 1122 konkordátom wormským (voľba biskupov rozdelená na časť svetskú

a cirkevnú, kráľ predával žezlo na znak svetskej moci, potom zástupca pápeža dal prsteň a berlu ako znak duchovnej moci)

cirkevný rozkol = schizma

spory medzi západnou a východnou cirkevnou inštitúciou (o postavenie Ducha svätého, o úlohe obrazov a relikvií,...)

11. st. pápežstvo oslabené, konštantínopolský patriarcha autoritou na východe Michal Kerullarios (pyšný a ctižiadostivý, nechcel sa podrobiť západu) x Lev IX. (prudký a

samoľúby) dozreli podmienky pre rozkol r. 1054 rozkol kresťanstvo bolo rozdelené na západné (latinské) a východné (grécke)

KULTÚRA V OBDOBÍ VRCHOLNÉHO STREDOVEKU charakteristika:

zosvetštenie objednávateľom aj tvorcom nielen cirkev, ale aj šľachta (rytierska kultúra) mestá (meštianska kultúra) ľud (ľudová kultúra)

vzdelanosť : cirkev ovláda vzdelanie (nositeľmi vzdelanosti dominikáni a františkáni) zakladá univerzity (v Anglicku Oxford, Cambridge, v Taliansku Bologna, Padova, Karlova

univerzita v Prahe 1348, Krakov, Viedeň)

dominuje scholastika (cirkevné učenie, ktoré sa usilovalo filozofickými prostriedkami obhájiť cirkevné dogmy = rozumom preniknúť do právd viery, urobiť ju zrozumiteľnou najvýznamnejšou osobnosťou je Tomáš Akvinský (13. st.)

hlavný umelecký štýl = gotika

označenie z čias renesancie, ktoré ho označovalo ako barbarské (podľa Gótov) vznik v 1. pol. 12. st. vo Francúzsku, rozšírila sa do Anglicka, Španielska, Nemecka, strednej

a severnej Európy (okrem Talianska, kde bola vytlačená renesanciou) tento smer ovplyvnil maliarstvo, architektúru, sochárstvo, umelecké remeslá i celkový štýl

doby architektúra

charakteristické znaky: vertikálnosť lomený oblúk oporný systém vysoké okná s farebnými sklami štíhle vežičky múry nie sú oporou a sú vyplnené oknami

stavby veľkých katedrál, hradov, meštianskych domov, radníc, mostov, kostolov maliarstvo

podobizne, maľba nástenná, knižná, na drevo, na okenné sklo sochárstvo

sochy, plastikynámety z mytológie, tiež s motívmi zvierat a rastlín

umelecké remeslá zvonárstvo, zlatníctvo, šperkárstvo, nábytkárstvo,..

VÝVOJ V  STREDOVEKÝCH ŠTÁTOCH

BARBARSKÉ ŠTÁTY

charakteristika vznikli v západnej Európe (štátne útvary na pôvodne rímskom území) vytvorili ich Germáni v 5. – 6. storočí nemali stanovené pevné hranice udržali sa relatívne krátko

LONGOBARDSKÁ RÍŠA

v 6. st. ovládli Taliansko v 8. st. si ich podmanili Frankovia (Karol Veľký)

VIZIGÓTSKA RÍŠA

pod vplyvom nájazdu Hunov odchod z dnešného Rumunska do Grécka a Talianska r. 410 dobyli Rím vytvorili štát na Pyrenejskom polostrove porazení Arabmi

VANDALSKÁ RÍŠA

Vandali prišli zo severu od Baltského mora, prešli západnou Európou do Hispánie ich kráľovstvo malo centrum v severnej Afrike, sídlo = Kartágo 455 vyplienili Rím (preto vzniklo označenie vandalizmus) ríšu dobyli vojská cisára Justiniána

OSTROGÓTSKA RÍŠA

pôvodne sídlili pri Čiernom mori, ich ríša bola zničená Hunmi ustúpili do Panónie a na Balkán ovládli Taliansko ich ríša mala centrum v Ravenne zničená vojskami byzantského cisára Justiniána a Longobardmi

ANGLOSASKÁ RÍŠA pôvodne keltské obyvateľstvo od 1. st. sa územie stalo rímskou provinciou Britannia pol. 5. st. príchod Anglov, Sasov a Jutov na Britské ostrovy v 6. st. vznik 7 anglosaských kráľovstiev od 8. st. nájazdy Normanov (Vikingov )

kmene pochádzajúce zo severnej Európy (Švédska, Dánska, Nórska) delili sa na skupiny, ktoré medzi sebou navzájom bojovali na svojich lodiach („drakas“ = dračie) robili dlhé plavby (v 9. st. osídlili Island, okolo r.

l000 kolonizovali Grónsko a pobrežie severnej Ameriky) v 9. st. sa dostali na európske pobrežie a od francúzskeho kráľa získali oblasť, ktorú

nazvali Normandia odtiaľ pochádzal Viliam Dobyvateľ, ktorý r. 1066 porazil anglosaské kmene pri

Hastingse nezanechali chrámy ani žiadne písomné pamiatky (iba texty na skalách = runy) nemali kňazov ani kráľov (vážili si iba náčelníkov a starcov)

FRANSKÁ RÍŠA (481- 843)

jediná pretrvala dlhšie, najmocnejšia, najpevnejšia, najväčšia založili ju Frankovia významní panovníci:

Chlodovik - zjednotiteľ a zakladateľ ríše, bol z rodu Merovejovcov, prijal kresťanstvo

Karol Martel - majordómus = správca dvora, založil dynastiu Karolovcov, porazil Arabov pri Poitiers r. 732

Pipin III. Krátky - r. 751 pápež oficiálne legalizoval vládu Karolovcov

Karol I. Veľký najvýznamnejší panovník najväčší územný rozmach prijal titul kráľa Longobardov na ochranu hraníc zriadil marky (dánska, srbská, panónska, španielska pred

Arabmi, bretónska pred Normanmi, východná pred Avarmi, česká pred Slovanmi,... ) r. 800 korunovaný pápežom za cisára (za pomoc pápežovi) dôsledky jeho korunovácie: podpora rozvoja vzdelanosti a umenia = tzv. karolinská renesancia (antické prvky,

latinčina, zakladanie škôl, nové písmo = karolinská minuskula)

v r. 843 sa verdunskou zmluvou ríša rozpadla na

západofranskú (dnešné Francúzsko, prevažne románske obyvateľstvo, vládol Karol Holý)

východofranskú (dnešné Nemecko, prevažne germánske obyvateľstvo, vládol Ľudovít Nemec)

tzv. Lotaringiu (stredná časť, Lotrinsko, Burgundsko, severné Taliansko, zmiešané obyvateľstvo, vládol Lotar I.)

BYZANTSKÁ RÍŠA (395 –1453)

názov z 12. st. podľa bývalej gréckej kolónie Byzantion (r. 330 osada prebudovaná na Konštantínopol podľa vzoru Ríma)

vznikla z   východnej časti Rímskej ríše ako nástupca a dedič starovekého rímskeho impéria

cisár (bazileus) sa pokladal za nástupcu rímskych cisárov

hospodársky a kultúrne v období raného stredoveku najvyspelejšia krajina v Európe

spoločným a zjednocujúcim prvkom bolo kresťanstvo

literárny, kultúrny a štátny jazyk = gréčtina

menej barbarských útokov, menej vnútorných otrasov, ríša si zachovala politickú samostatnosť

kultúra (vplyv gréckych a orientálnych prvkov, chrám Hagia Sofia, mozaiky s náboženskými námetmi, ikony = maľby na drevených doskách s náboženskou tematikou, knižná maľba, vysoká úroveň vzdelávania)

FRANCÚZSKE KRÁĽOVSTVO

západná časť bývalej Franskej ríšer. 987 nastupuje (po dynastii Karolovcov) dynastia Kapetovcov - zakladá ju Hugo Kapetnájazdy Normanov úsilie francúzskych kráľov presadiť sa aj za hranicami viedlo ku konflikom s AnglickomRichard Levie srdce a Ľudovít IX. Svätý viedli križiacke výpravyFilip IV. Pekný viedol zápas o moc s cirkvou

1309 – 1378 tzv. avignonské zajatie pápežov (pápež nútený presídliť z Ríma do Avignonu)

1307 konfiškácia majetkovtemplárov (boli bohatí) a neskôr zrušenie rádu

SVÄTÁ RÍŠA RÍMSKA

východná časť bývalej Franskej ríše roztrieštenosťzakladateľ ríše: Otto I. , ktorý upevnil kráľovskú moc a v roku 962 sa stal rímskym cisárom (druhým po Karolovi Veľkom)označenie „ríša rímska“ = nadnárodné zoskupenie krajín, ktoré uznávali zvrchovanosť rímskeho cisára, táto hodnosť dávala nemeckému panovníkovi širšiu autoritu v rámci západného kresťanstva (ochranca pápeža a cirkvi, nadradený voči ostatným)v r. 955 porazil Maďarov na rieke Lechu pri Augsburgu cisára volilo sedem najmocnejších šľachticov = kurfirstov (kupovanie priazne)

významní panovníci:

Justinián I. (527 – 565) schopný politik, organizátor, vzdelaný človek (aj jeho manželka Teodora, herečka

z cirkusu, bola mimoriadna osobnosť) výbojmi dosiahol najväčší územný rozmach (chcel obnoviť Rímsku ríšu) ® zásluha

Belisara (rozbil ríšu Vandalov, zničil Ostrogótsku ríšu) jeho vláda mala teokratický charakter (zaviedol cézaropapizmus = neobmedzená vláda

cisára, ktorý je súčasne aj hlavou cirkvi) ® kresťanstvo malo slúžiť ako prostriedok k posilneniu panovníckej moci

daňová reforma; dane platia všetci, zvýšenie daní, ktoré postihlo najmä chudobné vrstvy, preto nespokojnosť - ľudové povstanie NIKA = Zvíťazíš! - povstanie bolo potlačené

právna reforma (Súbor občianskeho práva = Corpus iuris civilis ) dal postaviť Chrám Hagia Sofia

726 – 843 obrazoborecké hnutie (ikonoklazmus)

Basileus II. Bulharobijca po období krízy a úpadku (7. – 11. st.) nový rozmach porazil Bulharov r. 1018 a pripojil Bulharsko ríša ohrozovaná

Avarmi Slovanmi Arabmi Turkami r. 1453 Carihrad dobytý

dôsledky: strata cesty do Indie po súši vedenie ortodoxnej cirkvi sa presťahovalo do Moskvy útek byzantských učencov do Talianska kontakt s antickým kultúrnym dedičstvom, podnietilo vznik európskeho humanizmu

ARABSKÁ RÍŠA (7. st. – 10. st.)

bola vytvorená na Arabskom polostrove (väčšinu tvorí púšť, obyvateľstvo = kočovníci)

vznikla zjednotením arabských kmeňov prostredníctvom nového náboženstva = islamu

zjednotiteľ = Mohamed (Muhammad)

arabský kupec z rodu Kurajšovcov, žil v rokoch 570 – 632 finančné zabezpečenie získal sobášom s Chadídžou = vdovou o 15 rokov staršou odmietol tradičný polyteizmus a vytvoril nové náboženstvo - vznik opozície proti nemu preto odchádza r. 622 z   Mekky do Medíny (tento odchod = hidžra = je počiatkom mohamedánskeho letopočtu) Mohamed sa stal hlavou novej náboženskej obce aj svetským panovníkom 630 dobyl Mekku a vytvoril z nej hlavné mesto zjednoteného teokratického arabského

štátu po smrti manželky ďalšie sobáše (10 žien), nimi získal nové územia

islam

nástupcovia Mohameda = kalifovia ďalšie pripájanie nových území (v duchu práva džihádu = „svätej vojny“ = šírenia novej viery mečom)

dynastické spory - dve skupiny veriacich: šiiti = ako následníkov Mohameda uznávajú iba jeho priamych potomkov a korán sunniti = prívrženci sunny

661 – 749 - vláda dynastie Umajjovcov výboje (ovládli Cyprus, časť Strednej Ázie a Západnej Indie, dobyli Kartágo, 711 rozvrátili ríšu

Vizigótov na Pyrenejskom polostrove - zastavení až Karolom Martelom r. 732 pri Poitiers) nové sídlo kalifa = Damask

750 – 1258 - vláda dynastie Abbásovcov expanzia na východ a juh (Mezopotámia, Sýria, Sicília, južné Taliansko) ríša siahala od Atlantického oceánu po čínske hranice a od Arabského zálivu po Čierne more nové hlavné mesto = Bagdad ríša rozdelená na provincie (na čele emir), veľkú moc mal zástupca kalifa = vezír v 10 st. rozpad ríše na samostatné kalifáty a emiráty (córdobský. bagdadský, egyptský ...) v 11. st. zánik arabskej ríše = vpád seldžuckých Turkov z východu, ktorí prijali islam a

podmanili si Arabov

kultúra (tretia z veľkých kultúr, ktoré vznikli v 1. tisícročí v Stredomorí)

veda - slobodné spoznávanie prírody a človeka (x kresťanstvo), vo väčších mestách univerzity, knižnice, hvezdárne, nemocnice, botanické záhrady

matematika (systém arabských číslic, prebrali z indickej desatinnej sústavy) fyzika (zostrojenie fyzikálnych a optických prístrojov) chémia (liečivá) lekárstvo (dokonalá znalosť ľudského tela, zložité operácie) biológia (pestovanie nových plodín (marhule, broskyne, pomarančovník, olivy,

trstinový cukor, ...)

filozofia (Abú Alí Ibn Síná = Avicenna)

literatúra (rozprávky a poviedky, napr. Tisíc a jedna noc)

základ tvorí staré arabské náboženstvo s prvkami kresťanstva a judaizmuviera v existenciu jedného boha = Alaha (všemohúci, prísny a krutý, ktorý riadi osudy ľudí)základ tvorí 5 povinností:

viera v boha Alaha a jeho proroka Mohameda5 x denne sa modliť smerom k Mekkepost v mesiaci ramadánplatiť náboženskú daň = zakátnajmenej raz za život (raz do roka) vykonať púť do Mekky (hadždž) ku posvätnej Kaabe

stúpenci náboženstva = moslimovia (tí, ktorí sa podriaďujú Božej vôli Alaha)učenie Mohameda je zhrnuté do Koránu vedľa Koránu je spísaná tzv. sunna = z prelomu 7. a 8. storočia, obsahuje činy Mohameda a jeho nástupcov

architektúra (arabský sloh = spojenie byzantských a antických prvkov, mešity = islamské svätyne a súčasne strediská vzdelanosti, minarety = štíhle veže s balkónom pri svätyni, odkiaľ vyvolával muezzin veriacich na modlenie, tiež výstavba mostov, pevností, brán atď., výzdoba = bohatá ornamentika)

križiacke výpravy

vojenské kolonizačné výpravy európskych panovníkov a šľachty v rokoch 1096 – 1270 príčiny : seldžuckí Turci porazili Byzantíncov, dobyli Jeruzalem a prenasledovali kresťanov

(heslo = oslobodiť kresťanské sväté miesta v Palestíne spod nadvlády moslimov, popud dala Byzanc, ohrozená tureckými dobyvateľmi a oficiálnu výzvu dal r. 1095 pápež Urban II. na koncile v   Clermonte (oslobodiť „boží hrob“ z rúk nevercov so zbraňou v ruke)

ciele : politické (mocenské) + hospodárske + sociálne + ideologické (náboženské)

svetovláda (pápež), podrobiť si východnú cirkev (katolícka cirkev), získať slávu (rytieri, šľachta), korisť (všetci), získať novú pôdu (poddaní), ovládnuť nové krajiny a získať obchodné spojenia (obchodníci, talianske mestá), dobrodružstvo

8 výprav:

1. výprava 1096 – 1099

jediná úspešná dobytie Jeruzalema r. 1099 vytvorenie Jeruzalemského kráľovstva formálne od neho záviseli 3 križiacke kniežatstvá edesské, antiochijské a tripolské

3. výprava 1189 – 1192

na čele: Fridrich I. Barbarossa (nemecký cisár) + Richard I. Levie srdce (angický kráľ) + Filip II. August (francúzsky kráľ)

nepodarilo sa získať Jeruzalem, ale kresťanskí pútnici mohli navštevovať Boží hrob

4. výprava 1202 – 1204

nesúvisela s miestami v Palestíne r. 1204 dobytie a vyrabovanie Konštantínopola (obchodný konkurent Benátok) ustanovenie Latinského cisárstva (premenovaná Byzantská ríša, do r. 1261)

7. výprava 1270

skončila sa fiaskom, Ľudovít IX. zomrel na epidémiu, po jeho smrti výprava prerušená Jeruzalemské kráľovstvo definitívne padlo r. 1291 dobytím pevnosti Akko

epizóda: detská križiacka výprava r. 1212 12000 detí vo veku 8 – 12 rokovnevinné deti vraj môžu svojou mravnou čistotou (nezaťažené hriechmi) dosiahnuťväčší úspech v boji proti neveriacimvšetky zahynuli alebo boli predané do otroctva

význam a dôsledky križiackych výprav: z   hľadiska náboženských cieľov výpravy stroskotali (pápeži stratili kontrolu už pri 2. výprave) predstavovali európsku expanzívnu politiku zintenzívnenie diaľkového obchodu s   Orientom (profitujú najmä Benátky a Janov) z   hľadiska vnútornej politiky odvádzali pozornosť od sociálnych problémov a mocenských

zápasov medzi šľachtou x korunou x cirkvou náboženský fanatizmus vyvolal vlnu prenasledovania inovercov + pogromy na Židov účasť asi 1 mil. ľudí, odhad počtu mŕtvych asi 500 000 kultúrne: obohatenie Európy, ovplyvnenie moslimov európskymi prvkami, inšpirácia pre

umelcov (hrdinské eposy o rytieroch), gotické stavby (katedrály, pevnosti, hrady, napr. Rhodos, Cyprus)

východné Stredomorie prelínanie 3 civilizácií (židovskej, kresťanskej, islamu) latinskej + ortodoxnej

konfliktné stretnutie

vznik rytierskych rádov

na ochranu pútnikov do Jeruzalema, vojenská a charitatívna pomoc vznikli v 12. storočí maltézski rytieri = johaniti (taliansky rád) templári (francúzsky rád) rád nemeckých rytierov (nemecký rád)

vznik siekt

združenia nespokojných, vyzývali k životu podľa Biblie a desatora, odmietali katolícke dogmy, cirkevný majetok a obrady

predstavovali ohrozenie autority cirkvi hnutie katarov, albigenci, valdenci

proti nim križiacke výpravy a zriadenie cirkevného súdu v 1. pol. 13. st. = Svätej inkvizície (špeciálna inštitúcia na hľadanie a súdenie kacírov, povolenie mučenia, upaľovanie, konfiškácie majetku, neskôr nástroj protireformácie)

vznik nových mníšskych rádov

cisterciáni, premonštráti „žobravé rády“ (13. st.)

františkáni (založený sv. Františkom z Assisi, hlásali život v mravnosti, chudobe, pokore, láske k blížnemu), dominikáni, karmelitáni, augustiniáni

ANGLICKO

v 9. st. zjednotenie - pred nájazdmi dánskych Normanov - expanzia zastavená panovníkom Alfrédom Veľkým, ktorý položil základ anglického štátu

r. 1066 v bitke pri Hastingse porazený francúzskymi Normanmi na čele s Viliamom I. Dobyvateľom posledný anglosaský kráľ Harald

Ján II. Bezzemok - strata väčšiny území vo Francúzsku a v roku 1215 nútený podpísať Veľkú listinu slobôd = Magna charta libertatum (vznik stavovskej monarchie)

v období vrcholného stredoveku – Anglicko súperí s Francúzskom

Storočná vojna 1337 – 1453

vojnový konflikt medzi Francúzskom a Anglickom s dlhodobými prestávkami podnet : spor o nástupníctvo vo Francúzsku r. 1328 po vymretí Kapetovcov skutočná príčina : spor o bohaté Flandry a anglické léna vo Francúzsku 3 etapy :

1. etapa prevaha Anglicka prvá veľká bitka = pri Kresčaku 1346 (porážka Francúzska) francúzsky kráľ padol do anglického zajatia Anglicko nemá dosť síl na dobytie celého Francúzska

2. etapa prevaha Francúzska dobytie väčšiny stratených území

3. etapa záverečná fáza anglický kráľ Henrich V. porazil pri Azincourte r. 1415 francúzsku

armádu a ovládol sever Francúzska a Paríž vzniká ľudový odpor, ktorý spôsobil obrat vo vojne na čele Jana z Arcu

1429 zvíťazila nad Angličanmi pri Orleánse o rok neskôr zajatá a upálená

Francúzi dobyli Paríž a ďalšie francúzske územia 1453 mier, pod anglickou zvrchovanosťou ostalo iba mesto Calais

v neskorom období - vnútorný zápas o moc vo „vojne ruží“ (1455 – 1485)

boj o trón medzi mocnými rodmi York (z juhu, mali vo znaku bielu ružu)a Lancaster (zo severu, mali v znaku červenú ružu)

vrchol: Richard III. (York) x Henrich Tudor (Lancaster) zvíťazil 1485 v bitke pri Bosworthu

1485 nastupuje ako Henrich VII. (1485 – 1509) = dynastia Tudorovcov (rozkvet a upevnenie moci)

SLOVANIA

pôvod = niekoľko teórií (autochtónna = sú pôvodným obyvateľstvom, migračná = prisťahovali sa) z pôvodnej pravlasti medzi Dneprom, Bugom a Vislou pod tlakom iných kmeňov postupovali troma

smermi - do južnej, strednej a východnej Európy antickí autori ich nazývali Slovieni (Slovania) - Venédi (západní) a Anti (východní Slovania)

prvé správy o Slovanoch :

rímski autori Plinius, Tacitus,

byzantskí autori Priskos, Jordanes, Prokopios

slovanská kultúra - kultúra pražského typu (zahĺbené štvorcové jednopriestorové príbytky s ohniskom alebo pieckou v rohu, žiarový spôsob pochovávania, jednoduchá, ručne zhotovená nezdobená keramika)

Slovania: západní (Slováci, Česi, Poliaci, Lužickí Srbi)východní (Rusi, Bielorusi, Ukrajinci)južní ( Slovinci, Srbi, Chorváti, Bulhari, Macedónci)

hospodárstvo prevaha poľnohospodárstva (pestovanie obilia, strukovín, ovocia, ľanu,...) ® spoločné polia lov, rybolov, brtníctvo = zber medu lesných včiel chov domácich zvierat (ovce, kozy, ošípaná, hovädzí dobytok, hydina) ® spoločné stáda remeselná výroba (hutníctvo, kováčstvo, tesárstvo, hrnčiarstvo, výroba šperkov)

spoločenské usporiadanie rozklad rodového zriadenia, zmena rodovej občiny na susedskú (pokrvne nepríbuzné rodiny,

kolektívne vlastníctvo, členovia spoločenstva užívali pridelený kus pôdy, ktorý sa žrebom každoročne menil, nemali právo scudziť ho)

spoločnosť bola slobodná (rabi = nevoľníci zo zajatcov) vznik vojenských kmeňových zväzov (obrana pred nepriateľom)

prvý štátny útvar západných Slovanov = VEĽKÁ MORAVA

prvý štátny útvar južných Slovanov = BULHARSKÁ RÍŠA (7. storočie)

Prvý panovník chán Boris prijal kresťanstvo (9. storočie)

Najväčší rozmach za vlády Simeona na zač. 10. storočia, ktorý sa vyhlásil za cára

Veľký význam malo pôsobenie žiakov Cyrila a Metoda – Kliment a Naum priniesli hlaholiku a prepracovali ju na cyriliku

prvý štátny útvar východných Slovanov = KYJEVSKÁ RUS

POĽSKO

zjednocovanie kmeňov v 9. storočí - základy jednotného štátu položil Mieško I. (963 – 992) z rodu Piastovcov, ktorý prijal kresťanstvo

Boleslav I. Chrabrý expanzia = vytvoril najväčší štátny útvar v strednej Európe dal založiť arcibiskupstvo v Hnezdne (Gnezdno) prvý korunovaný r. 1025 kráľovskou korunou udržal si vnútornú stabilitu a osobnú moc

v 12. st. rozpad poľského štátu na drobné samostatné kniežatstvá

pokus o vytvorenie jednotného štátu v 13. st. znemožnený tatársko-mongolským vpádom r. 124l, aj zo strany českého přemyslovského štátu a nemeckých rytierov

zjednotenie Poľska : až za Vladislava I. Lokietka, ktorý bol v roku 1320 korunovaný za kráľa

Kazimír III. Veľký (1333 – 1370) dovŕšil zjednotenie, založil univerzitu v   Krakove , jeho osobou vymreli Piastovci

1370 – na poľskom tróne uhorskí panovníci, 1386 – nástup dynastie litovského pôvodu = Jagelovcov , vznik poľsko-litovskej únie

1410 – v bitke pri Grünwalde porážka nemeckých rytierov = prístup k moru

862 vodca Varjagov Rurik prišiel zo Škandinávie do Novgorodu (Varjagovia boli kupci a bojovníci, ktorí hľadali odbyt pre tovar)

vznik štátu = zjednotenie najväčších kniežatstiev novgorodského a kyjevského r. 882 novgorodským kniežaťom Olegom z rodu Rurikovcov (vládli 862 – 1598)

za vlády Vladimíra I. Svjatoslavoviča v 10. storočí rozkvet ríše, prijatie kresťanstva, Kyjev politickým, obchodným aj kultúrnym centrom

vrchol rozkvetu štátu za vlády Jaroslava Múdreho v 11. storočí

v 12. storočí rozpad kyjevského štátu na samostatné kniežatstvá a vpád Tatárov 1240 spôsobil rozpad štátu (Tatárov zjednotil na začiatku 13. storočia Temüdžin, ktorýprijal titul Džingischán)

Tatári vytvorili na juhu štát Zlatá horda, obsadili iba ruský juh a juhovýchod

pred Tatármi boli uchránené Novgorodské kniežatstvo a Moskovské kniežatstvo

Dmitrij Donskij porazil Tatárov r. 1380 na Kulikovskom poli, ale neskôr bola obnovená nadvláda Tatárov

Ivan III. v roku 1480 zvrhol tatársku nadvládu

ČESKÝ ŠTÁT

veľké množstvo kmeňov, medzi nimi mal prevahu kmeň Čechov (stredné Čechy)

povesť o založení mesta Prahy kňažnou Libušou (od Libuše a Přemysla Oráča zo Stadíc odvodený pôvod kmeňa = Přemyslovci )

veľký význam malo kresťanstvo (upevňovalo moc kniežat)

prvý historicky doložený príslušník dynastie Přemyslovcov = Bořivoj

Václav (10. storočie) bol vyhlásený za svätého, stal sa patrónom českej krajiny¯

V období vrcholného stredoveku - český štát sa stal stredoeurópskou mocnosťou, stabilizácia kráľovskej moci, obdobie vlády posledných Přemyslovcov a nástup Luxemburgovcov - prekonanie roztrieštenosti, vznik a rozvoj miest, rozvoj priemyselnej výroby, obchodu, ťažby drahých kovov

Přemysl Otakar I. v roku 1212 Zlatou bulou sicílskou získal dedičný kráľovský titul, právo investitúry pražských biskupov, právo voliť cisára Svätej ríše rímskej a iba symbolické povinnosti

Přemysl Otakar II. v 13. storočí - „kráľ železný a zlatý“ (= vojenská sila a bohatstvo), najmocnejší přemyslovský panovník, vytvoril najmocnejší stredoeurópsky štát, viedol výbojnú zahraničnú politiku a realizoval výhodné sobáše a zmluvy, bol porazený 1278 v bitke na Moravskom poli

Václav II. zavŕšil hospodársky rozvoj, v roku 1300 peňažná reforma (pražské groše), bol úspešný aj v zahraničnej politike: získal r. 1300 poľskú korunu a r. 1301 pre syna uhorskú korunu

Václav III. bol v roku 1306 zavraždený v Olomouci, jeho osobou vymrel rod Přemyslovcov

V roku 1310 nástup Luxemburgovcov

Ján Luxemburský kráľ „cudzinec “ jeho osobná moc bola obmedzená

Karol IV.

nazývaný „otec vlasti“ prvý český kráľ a súčasne rímsky cisár od r. 1355 výhodnými sobášmi získal nové územia a vytvoril štátoprávnu organizáciu = Českú korunu 1356 Zlatá bula - stanovenie výsadného postavenia českého štátu a českého kráľa v ríši =

český kráľ prvý medzi kurfirstami hospodársky prosperita (podpora podnikania, rozvíja sa rybnikárstvo, vinárstvo,

ovocinárstvo,...) zakladateľské aktivity (Nové Město pražské, katedrála sv. Víta, Karlov most, Karlštejn, 1348

Karlova univerzita podpora umenia sám literárne činný (Vita Caroli = vlastný životopis)

Václav IV. vládol bez koncepcie, bol milovníkom honov a zábav, nebol obratným diplomatom jeho vláda predstavuje počiatok hlbokej celospoločenskej krízy a reformného hnutia

Husitské revolučné hnutie (HRH)

sociálne a proticirkevné reformné hnutie v Čechách (1419 – 1436)

príčiny vzniku : zhoršenie sociálnych pomerov poddaných prehĺbenie sociálnej diferenciácie odpor proti cirkvi

najbohatší vlastník = 1/3 pôdy rast majetku z poplatkov, odkazov, obchodom s úkonmi život v prepychu, pokrytectve, neresti kazatelia a učenci prichádzajú s kritikou (cirkev nemá mať bohatstvo a politickú

moc) pôsobenie Jána Husa

univerzitný učiteľ, filozof kritika cirkvi a vrchnosti, ktorá nie je pre ľud vzorom aktívne pôsobenie v Betlehemskej kaplnke (po česky) zásluhy o vydanie Kutnohorského dekrétu 1409 (českí učenci získali na Karlovej

univerzite prevahu) verejná kritika predaja odpustkov - je nútený odísť z Prahy (Kozí Hrádek, Krakovec) 1414 pozvaný na cirkevný koncil v   Kostnici , aby obhájil svoje učenie napriek zárukám bezpečnosti Žigmunda Luxemburského 6. 7. 1415 upálený ako kacír jeho smrť sa stala signálom k odporu v Čechách

Husovi prívrženci = husiti spoločná požiadavka = zrušenie svetskej moci cirkvi, zabavenie jej majetku, spoločný znak = kalich = symbol prijímania „pod obojakým“ spôsobom (po lat. sub utraque specie), t. j. symbolicky chlieb a víno z pohára ako telo a krv Krista (predtým iba kňazi) = výraz rovnosti pred Bohom preto označenie kališníci = utrakvisti

program = 4 pražské artikuly (= články)1) sloboda kázne Božieho slova a výkladu Biblie2) právo prijímať z kalicha3) zákaz svetskej vlády kňazov, zbavenie cirkvi majetku4) zákaz a spravodlivé potrestanie smrteľných hriechov

predstavovalo niekoľko prúdovumiernené krídlo (univerzitní majstri, bohatí mešťania)radikálne krídlo (sedliaci, zemania)Poznámka: chiliasti a adamiti ako neprijateľné sekty boli vylúčení

začiatok HRH = júl 1419 pražská defenestrácia (zhodenie pražských konšelov z okien), pražskú chudobu vedie ľudový kňaz Ján Želivský (zavraždený 1422), smrť Václava IV.

1420 založenie vlastného centra = Tábora (rovnostárska spoločnosť, spoločný majetok), neskôr Malého Tábora

proti „kacírskym“ Čechom päť križiackych výprav (na ich čele Žigmund Luxemburský), ani jedna nebola úspešná

husitov vedie Ján Žižka z Trocnova (do r. 1424, neskôr Prokop Holý, husiti sa po Žižkovej smrti nazývali „sirotkovia“)

vnútorné rozpory viedli k bratovražednému boju v r. 1434 pri Lipanoch, kde bolo porazené radikálne krídlo, padlo 10000 husitov aj vodca Prokop Holý

1436 snem v   Jihlave = vyhlásené tzv. bazilejské kompaktáta legalizácia viery katolíckej a kališníckej

význam HRH : zmenilo politické a sociálne pomery (zisky šľachty, oslabenie kráľovskej moci, zväčšenie podielu

miest na vláde a zastúpenie v sneme) podlomilo svetské panstvo cirkvi (katolíckej cirkvi zabavený majetok, poddaní zbavení cirkevných

poplatkov a získali právo slobodne sa rozhodnúť pre vieru) bolo najväčším protifeudálnym vystúpením ľudu v Európe rozšírenie češtiny ohlasom v   okolitých krajinách boli spanilé jazdy v   rokoch 1428 – 1433