Európsky parlament2019-2024

Dokument na rokovanie

A9-0018/2021

11.2.2021

SPRÁVAs odporúčaniami pre Komisiu k náležitej starostlivosti podnikov a zodpovednosti podnikov(2020/2129(INL))

Výbor pre právne veci

Spravodajkyňa: Lara Wolters

(Podnet – článok 47 rokovacieho poriadku)

Spravodajcovia výborov požiadaných o stanovisko (*):Raphaël Glucksmann, Výbor pre zahraničné veciBernd Lange, Výbor pre medzinárodný obchod

(*) Postup pridružených výborov – článok 57 rokovacieho poriadku

RR\1224718SK.docx PE657.191v02-00

SK Zjednotení v rozmanitosti SK

PR_INL

OBSAH

strana

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU.......................................................3

PRÍLOHA K NÁVRHU UZNESENIA: ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÝCH NÁVRHOV...............................................................................................................................18

STANOVISKO VÝBORU PRE ZAHRANIČNÉ VECI.........................................................49

STANOVISKO VÝBORU PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD...........................................63

STANOVISKO VÝBORU PRE ROZVOJ..............................................................................72

PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJCOVI POSKYTLI PODNETY...........................................................................................................82

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM.....................................................83

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE.....................84

PE657.191v02-00 2/83 RR\1224718SK.docx

SK

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

s odporúčaniami pre Komisiu k náležitej starostlivosti podnikov a zodpovednosti podnikov(2020/2129(INL))

Európsky parlament,

– so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva1 (nariadenie o dreve),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS2 (smernica o účtovníctve),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami3 (smernica o zverejňovaní nefinančných informácií),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach4 (nariadenie o nerastoch z konfliktných oblastí),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/828 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov5 (smernica o právach akcionárov),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie6 (smernica o oznamovateľoch),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných

1 Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23.2 Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19.3 Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1.4 Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1.5 Ú. v. EÚ L 132, 20.5.2017, s.1.6 Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17.

RR\1224718SK.docx 3/83 PE657.191v02-00

SK

služieb (nariadenie o zverejňovaní)7,

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/20888 (nariadenie o taxonómii),

– so zreteľom na akčný plán EÚ: Financovanie udržateľného rastu9,

– so zreteľom na Európsku zelenú dohodu10,

– so zreteľom na usmernenia Komisie k zverejňovaniu nefinančných informácií (metodika zverejňovania nefinančných informácií)11 a na usmernenia Komisie k zverejňovaniu nefinančných informácií: doplnok týkajúci sa podávania správ súvisiacich s klímou12,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za závažné porušovania ľudských práv v tretích krajinách13, uznesenie z 27. apríla 2017 o hlavnej iniciatíve EÚ v oblasti odevného priemyslu14 a uznesenie z 29. mája 2018 o udržateľných financiách15,

– so zreteľom na Parížsku dohodu prijatú 12. decembra 2015 (ďalej len „Parížska dohoda“),

– so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá bola prijatá v roku 2015, najmä 17 cieľov udržateľného rozvoja),

– so zreteľom na rámec OSN pre podnikateľské a ľudské práva z roku 2008 s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať,

– so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv z roku 201116,

– so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky17,

– so zreteľom na usmernenie OECD o náležitej starostlivosti v záujme zodpovedného obchodného správania18,

– so zreteľom na usmernenie OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné dodávateľské reťazce v odvetví odevov a obuvi19,

7 Ú. v. EÚ L 317, 9.12. 2019, s. 1.8 Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13.9 COM(2018)0097 final.10 COM(2019)0640 final.11 Ú. v. EÚ C 215, 5.7.2017, s. 1.12 Ú. v. EÚ C 209, 20.6.2019, s. 1.13 Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 125.14 Ú. v. EÚ C 298, 23.8.2018, s. 100.15 Ú. v. EÚ C 76, 9.3.2020, s. 23.16 https://www.ohchr.org/documents/publications/guidingprinciplesbusinesshr_en.pdf.17 http://mneguidelines.oecd.org/guidelines.18 https://www.oecd.org/investment/due-diligence-guidance-for-responsible-business-conduct.htm.19 http://www.oecd.org/industry/inv/mne/responsible-supply-chains-textile-garment-sector.htm.

PE657.191v02-00 4/83 RR\1224718SK.docx

SK

– so zreteľom na usmernenie OECD o náležitej starostlivosti a zodpovednom riadení dodávateľských reťazcov nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a vysokorizikových oblastí20,

– so zreteľom na usmernenie OECD/FAO pre zodpovedné poľnohospodárske dodávateľské reťazce21,

– so zreteľom na usmernenie OECD o náležitej starostlivosti v záujme zodpovedného obchodného správania pre inštitucionálnych investorov22,

– so zreteľom na usmernenie OECD o náležitej starostlivosti v záujme zodpovedného poskytovania úverov podnikom a upisovania cenných papierov23,

– so zreteľom na deklaráciu MOP o základných zásadách z roku 1998 a právach pri práci a následné dokumenty24,

– so zreteľom na Vyhlásenie tripartity MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky z roku 201725,

– so zreteľom na brožúru OSN Rodový rozmer a hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv26,

– so zreteľom na francúzsky zákon č. 2017-399 o povinnosti náležitej starostlivosti materských a hlavných zadávateľských spoločností27,

– so zreteľom na holandský zákon o zavedení povinnosti náležitej starostlivosti s cieľom zabrániť dodávaniu tovaru a poskytovaniu služieb, ktoré sú výsledkom detskej práce28,

– so zreteľom na odporúčanie CM/Rec(2016)3 Výboru ministrov členským štátom o ľudských právach a podnikaní, ktoré prijal Výbor ministrov 2. marca 2016,

– so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vonkajšie politiky Únie z februára 2019 s názvom Prístup obetí porušovania ľudských práv podnikov v tretích krajinách k právnym prostriedkom nápravy29,

20 https://www.oecd.org/corporate/oecd-due-diligence-guidance-for-responsible-supply-chains-of-minerals-from-conflict-affected-and-high-risk-areas-9789264252479-en.htm.21 https://www.oecd.org/daf/inv/investment-policy/rbc-agriculture-supply-chains.htm.22 https://www.oecd.org/investment/due-diligence-guidance-for-responsible-business-conduct.htm.23 https://www.oecd.org/investment/due-diligence-for-responsible-corporate-lending-and-securities-underwriting.htm#:~:text=Due%20Diligence%20for%20Responsible%20Corporate%20Lending%20and%20Securities%20Underwriting%20provides,risks%20associated%20with%20their%20clients.24 https://www.ilo.org/declaration/thedeclaration/textdeclaration/lang--en/index.htm.25 https://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---ed_emp/---emp_ent/---multi/documents/publication/wcms_094386.pdf.26 https://www.ohchr.org/Documents/Issues/Business/Gender_Booklet_Final.pdf.27 Loi n° 2017-399 du 27 mars 2017 relative au devoir de vigilance des sociétés mères et des entreprises donneuses d'ordre, JORF n°0074 du 28 mars 2017. (Zákon č. 2017-399 z 27. marca 2017 o povinnosti náležitej starostlivosti materských a hlavných zadávateľských spoločností, Úradný vestník 0074, 28.3.2017)28 Wet van 24 oktober 2019 n. 401 houdende de invoering van een zorgplicht ter voorkoming van de levering van goederen en diensten die met behulp van kinderarbeid tot stand zijn gekomen (Wet zorgplicht kinderarbeid) (zákon č. 401 z 24. októbra 2019 o náležitej starostlivosti v oblasti detskej práce).29 Tematická sekcia EP pre vonkajšie vzťahy, PE 603.475 – február 2019.

RR\1224718SK.docx 5/83 PE657.191v02-00

SK

– so zreteľom na brífingy generálneho riaditeľstva pre vonkajšie politiky Únie z júna 2020 s názvom Právne predpisy EÚ o náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv: monitorovanie, presadzovanie a prístup obetí k spravodlivosti30 a Podstatné prvky potenciálnych právnych predpisov o náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv,

– so zreteľom na štúdiu vypracovanú pre Európsku komisiu s názvom Požiadavky na náležitú starostlivosť prostredníctvom dodávateľského reťazca31,

– so zreteľom na štúdiu vypracovanú pre Európsku komisiu s názvom Povinnosti riaditeľov a udržateľná správa a riadenie spoločnosti32,

– so zreteľom na zásady v oblasti práv dieťaťa a podnikania, ktoré vypracoval UNICEF, globálny pakt OSN a organizácia Save the Children33,

– so zreteľom na akčný plán Komisie pre úniu kapitálových trhov (COM(2020)0590),

– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k povinnej náležitej starostlivosti,

– so zreteľom na články 47 a 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozvoj,

– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A9-0018/2021),

A. keďže v článkoch 3 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa stanovuje, že Únia vo svojich vzťahoch so zvyškom sveta má presadzovať a podporovať svoje hodnoty a zásady, a to najmä zásadu právneho štátu a rešpektovanie a ochranu ľudských práv, a prispievať k udržateľnému rozvoju na Zemi, solidarite, voľnému a spravodlivému obchodu, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva; keďže konkrétne má Únia podporovať udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj v rozvojových krajinách, pričom jej prvoradým cieľom má byť odstránenie chudoby; a keďže Únia má rešpektovať tieto zásady a dosahovať tieto ciele pri koncipovaní a realizácii vonkajších aspektov svojich ďalších politík;

B. keďže v článku 208 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Únia má zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce v politikách, ktoré realizuje a ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny;

C. keďže globalizácia hospodárskej činnosti v mnohých prípadoch spôsobila a zhoršila nepriaznivé účinky na ľudské práva vrátane sociálnych a pracovných práv, životného prostredia a dobrej správy štátov; keďže k porušovaniu ľudských práv často dochádza na úrovni prvovýroby, najmä pri získavaní surovín a produkcii výrobkov;

D. keďže charta sa vzťahuje na všetky právne predpisy Únie a na vnútroštátne orgány pri

30 Tematická sekcia EP pre vonkajšie vzťahy, PE 603.505 – jún 2020.31 Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť a spotrebiteľov, január 2020.32 Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť a spotrebiteľov, júl 2020.33 http://childrenandbusiness.org/

PE657.191v02-00 6/83 RR\1224718SK.docx

SK

vykonávaní práva Únie tak v Únii, ako aj v tretích krajinách;

E. keďže ak sa bude náležitá starostlivosť vykonávať komplexne, spoločnosti budú mať z dlhodobého hľadiska prospech z lepšieho podnikateľského správania zameraného skôr na prevenciu ako na nápravu škody;

F. keďže vzhľadom na to, že sa očakáva, že budúce právne predpisy o náležitej starostlivosti podnikov a zodpovednosti podnikov pre európske podniky budú mať extrateritoriálne účinky, budú mať vplyv na sociálny, hospodársky a environmentálny rozvoj rozvojových krajín a ich vyhliadky na dosiahnutie ich cieľov udržateľného rozvoja; keďže tento významný vplyv by mohol prispieť k dosiahnutiu rozvojových cieľov politiky Únie;

G. keďže podniky by mali dodržiavať ľudské práva vrátane medzinárodných záväzných práv a základných práv zakotvených v charte, rešpektovať životné prostredie a dobrú správu vecí verejných a nemali by v tejto súvislosti mať žiaden nepriaznivý vplyv ani k nemu prispievať; keďže náležitá starostlivosť by sa mala zakladať na zásade „nespôsobovať škodu“; keďže v článku 21 ZEÚ sa vyžaduje, aby Únia podporovala a upevnila univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú chránené európskym Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), s cieľom zabezpečiť udržateľný rozvoj a konzistentnosť medzi jej vonkajšou činnosťou a inými politikami; keďže Rada Európskej únie uznala, že dodržiavanie ľudských práv v rámci spoločností počas podnikových operácií a v dodávateľských reťazcoch je dôležité na dosiahnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

H. keďže demokracia, ktorá chráni ľudské práva a základné slobody, je jedinou formou vlády, ktorá je zlučiteľná s udržateľným rozvojom; keďže korupcia a nedostatočná transparentnosť výrazne ohrozujú ľudské práva;

I. keďže práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces sú základnými ľudskými právami zakotvenými v článku 8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, v článku 2 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ako aj v článkoch 6 a 13 EDĽP a v článku 47 charty; keďže Únia v rámci svojho záväzku podporovať, chrániť a uplatňovať ľudské práva na celom svete by mala pomôcť podporovať práva obetí porušení ľudských práv súvisiacich s podnikaním, ktoré predstavujú trestné činy v tretích krajinách, v súlade so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ34 a 2012/29/EÚ35;

J. keďže korupcia v rámci súdneho konania môže mať ničivý vplyv na zákonný výkon spravodlivosti a súdnu integritu a vo svojej podstate môže porušovať právo na spravodlivý proces, právo na riadny proces a právo na účinnú nápravu; keďže korupcia môže viesť k prípadom systematického porušovania ľudských práv v kontexte podnikania, napríklad tým, že jednotlivcom sa bráni v prístupe k tovaru a službám, ktoré sú štáty povinné poskytovať, aby splnili svoje záväzky v oblasti ľudských práv,

34 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1).35 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57).

RR\1224718SK.docx 7/83 PE657.191v02-00

SK

alebo tým, že sa zvyšuje cena tohto tovaru a služieb, podporuje sa neoprávnené získavanie či zaberanie pôdy podnikmi, alebo uľahčuje pranie špinavých peňazí, alebo sa udeľujú nezákonné licencie či koncesie podnikom v ťažobnom priemysle;

K. keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 odhalila niektoré vážne nedostatky globálnych hodnotových reťazcov a to, ako jednoducho môžu niektoré podniky presunúť – či už priamo, alebo nepriamo – negatívny vplyv svojich podnikateľských činností do iných jurisdikcií, najmä mimo Únie, bez toho, aby za svoje konanie niesli zodpovednosť; keďže Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) preukázala, že podniky, ktoré podnikajú aktívne kroky na riešenie rizík súvisiacich s krízou spôsobenou pandémiou COVID-19 spôsobom, ktorý zmierňuje nepriaznivé vplyvy na pracovníkov a dodávateľské reťazce, vytvárajú dlhodobejšiu hodnotu a odolnosť, čím sa zlepšuje ich životaschopnosť v krátkodobom horizonte a ich vyhliadky na obnovu v strednodobom až dlhodobom horizonte;

L. keďže v tejto súvislosti by sa mal zdôrazniť význam slobody slova, slobody združovania a pokojného zhromažďovania, vrátane práva zakladať odbory, vstúpiť do nich a práva na kolektívne vyjednávanie a opatrenie, ako aj práva na spravodlivú odmenu a dôstojné pracovné podmienky vrátane zdravia a bezpečnosti na pracovisku;

M. keďže podľa štatistík MOP je na celom svete približne 25 miliónov obetí nútenej práce, 152 miliónov obetí detskej práce, 2,78 milióna úmrtí v dôsledku chorôb z povolania ročne a 374 miliónov pracovných úrazov bez smrteľných následkov ročne; keďže MOP vypracovala niekoľko dohovorov na ochranu pracovníkov, no k ich presadzovaniu však stále nedochádza, najmä pokiaľ ide o trhy práce v rozvojových krajinách;

N. keďže pretrváva vykorisťovanie a ponižovanie ľudí prostredníctvom praktík podobných nútenej práci a otroctvu, ktorým sú podrobované milióny ľudí a z ktorých v roku 2019 mali prospech niektoré podniky, verejné a súkromné subjekty a jednotlivci na celom svete; keďže je neprijateľná a obzvlášť znepokojujúca situácia, keď podľa odhadov 152 miliónov detí musí pracovať, z toho 72 miliónov v nebezpečných podmienkach a mnohé z nich sú prinútené pracovať násilím, vydieraním a inými nezákonnými prostriedkami; keďže podniky majú osobitnú zodpovednosť chrániť najmä deti a zamedziť akejkoľvek forme detskej práce;

O. keďže základné pracovné, sociálne a hospodárske práva sú zakotvené vo viacerých medzinárodných zmluvách a dohovoroch týkajúcich sa ľudských práv vrátane Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, základných pracovných noriem MOP, Európskej sociálnej charty a charty; keďže právo na prácu, slobodný výber zamestnania a odmenu, ktorá zamestnancom a ich rodinám zabezpečuje existenciu hodnú ľudskej dôstojnosti, sú základnými ľudskými právami zakotvenými v článku 23 Všeobecnej deklarácie ľudských práv; keďže nedostatočná štátna kontrola práce, obmedzené právo na nápravu, nadmerne dlhý pracovný čas, mzdy nepresahujúce hranicu chudoby, rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a iné formy diskriminácie na základe pohlavia, naďalej vyvolávajú vážne obavy v čoraz väčšom počte krajín, najmä vo vývozných spracovateľských zónach;

P. keďže pracovná skupina OSN pre podnikanie a ľudské práva poukázala na diferencovaný a neprimeraný vplyv obchodných činností na ženy a dievčatá a uviedla,

PE657.191v02-00 8/83 RR\1224718SK.docx

SK

že náležitá starostlivosť v oblasti ľudských práv by mala zahŕňať skutočný aj možný vplyv na práva žien;

Q. keďže osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva a životné prostredie uviedol, že právo na život, zdravie, potraviny, vodu a rozvoj, ako aj právo na bezpečné, čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie sú nevyhnutné pre plné uplatňovanie ľudských práv; keďže osobitný spravodajca takisto zdôraznil, že strata biodiverzity podkopáva plné uplatňovanie ľudských práv a že štáty by mali regulovať škody na biodiverzite spôsobené súkromnými subjektmi, ako aj vládnymi agentúrami; keďže Valné zhromaždenie OSN uznalo vo svojej rezolúcii 64/292 právo na bezpečnú a čistú pitnú vodu a sanitáciu za ľudské právo; keďže tieto práva by preto mali byť zahrnuté do všetkých možných druhov právnych predpisov;

R. keďže podniky majú vo všeobecnosti obmedzené povedomie o škále vplyvov svojich činností a dodávateľských reťazcov na práva detí a o ďalekosiahlych dôsledkoch, ktoré to môže mať na deti;

S. keďže vysoká komisárka OSN pre ľudské práva a Rada OSN pre ľudské práva uviedli, že zmena klímy má nepriaznivý vplyv na plné a účinné uplatňovanie ľudských práv; keďže štáty majú pri riešení nepriaznivých vplyvov zmeny klímy povinnosť dodržiavať ľudské práva; keďže všetky právne predpisy týkajúce sa náležitej starostlivosti podnikov musia byť v súlade s Parížskou dohodou;

T. keďže systémová korupcia porušuje zásady transparentnosti, zodpovednosti a nediskriminácie, čo má vážne dôsledky na účinné uplatňovanie ľudských práv; keďže Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách a Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii ukladajú členským štátom povinnosť uplatňovať účinné postupy zamerané na predchádzanie korupcii; keďže ustanovenia Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii by mali byť súčasťou povinností náležitej starostlivosti stanovených v právnych predpisoch;

U. keďže táto znepokojujúca situácia zdôraznila naliehavú potrebu podnikov zvýšiť svoju schopnosť reagovať na nepriaznivé vplyvy, ktoré spôsobujú alebo ku ktorým prispievajú, alebo s ktorými priamo súvisia, a zvýšiť ich zodpovednosť za ne, a tiež podnietila diskusiu o spôsobe, ako to dosiahnuť, pričom zároveň poukázala na potrebu primeraného a harmonizovaného prístupu k týmto otázkam v celej Únii, ktorý je takisto nevyhnutný na dosiahnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

V. keďže podľa vysokého komisára OSN pre ľudské práva je ohrozený vysoký počet obhajcov ľudských práv, pretože vyjadrujú znepokojenie nad nepriaznivými vplyvmi obchodných operácií na ľudské práva;

W. keďže táto diskusia viedla okrem iného k prijatiu rámcov a noriem náležitej starostlivosti v rámci Organizácie Spojených národov, Rady Európy, OECD a MOP; keďže tieto normy sú však dobrovoľné a ich uplatňovanie je preto obmedzené; keďže právne predpisy Únie by mali postupne a konštruktívne vychádzať z týchto rámcov a noriem; keďže Únia a členské štáty by mali podporovať prebiehajúce rokovania o vytvorení právne záväzného nástroja OSN v oblasti ľudských práv pre nadnárodné spoločnosti a iné podniky a zapájať sa do nich a Rada by mala udeliť Komisii mandát

RR\1224718SK.docx 9/83 PE657.191v02-00

SK

na aktívnu účasť na týchto prebiehajúcich rokovaniach;

X. keďže podľa štúdie Komisie len 37 % respondentov z radov podnikov uplatňuje v súčasnosti náležitú starostlivosť v oblasti životného prostredia a ľudských práv;

Y. keďže niektoré členské štáty, ako napríklad Francúzsko a Holandsko, prijali právne predpisy na posilnenie zodpovednosti podnikov a zaviedli povinné rámce náležitej starostlivosti; keďže ostatné členské štáty v súčasnosti zvažujú prijatie takýchto právnych predpisov vrátane Nemecka, Rakúska, Švédska, Fínska, Dánska a Luxemburska; keďže absencia spoločného prístupu v celej Únii v tejto oblasti môže viesť k menšej právnej istote, pokiaľ ide o obchodné výsady, a k nerovnováhe v spravodlivej hospodárskej súťaži, čo by zase znevýhodnilo podniky, ktoré sú aktívne v sociálnych a environmentálnych záležitostiach; keďže nedostatok harmonizovaných právnych predpisov o náležitej starostlivosti podnikov ohrozuje rovnaké podmienky pre podniky pôsobiace v Únii;

Z. keďže Únia už prijala právne predpisy v oblasti náležitej starostlivosti pre konkrétne odvetvia, ako napríklad nariadenie o nerastoch z konfliktných oblastí, nariadenie o dreve, nariadenie o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (FLEGT) a nariadenie proti mučeniu; keďže tieto právne predpisy sa stali referenčným kritériom pre cielené záväzné právne predpisy v oblasti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci; keďže budúce právne predpisy Únie by mali podporovať podniky pri riadení a plnení svojich podnikových povinností a mali by byť plne zosúladené so všetkými existujúcimi odvetvovými povinnosťami v oblasti náležitej starostlivosti a podávania správ, ako je smernica o zverejňovaní nefinančných informácií, a mali by byť v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, aby sa zabránilo duplicite;

AA. keďže Komisia navrhla vypracovať komplexnú stratégiu pre odevný priemysel ako súčasť nového akčného plánu obehového hospodárstva, ktorý by zahrnutím jednotného súboru noriem týkajúcich sa náležitej starostlivosti a sociálnej zodpovednosti mohol byť ďalším príkladom integrácie podrobnejšieho prístupu pre konkrétne odvetvie; keďže Komisia by mala navrhnúť ďalšie odvetvové právne predpisy Únie o povinnej náležitej starostlivosti, napríklad pre odvetvie komodít, ktoré predstavujú riziko pre lesy a ekosystémy, a odevný priemysel;

1. domnieva sa, že dobrovoľné normy náležitej starostlivosti majú obmedzenia a nevedú k významnému pokroku v predchádzaní poškodzovaniu ľudských práv a životného prostredia, ani v umožňovaní prístupu k spravodlivosti; domnieva sa, že Únia by mala urýchlene prijať záväzné požiadavky pre podniky identifikovať, posudzovať, zastavovať, zmierňovať, monitorovať, oznamovať, zodpovedať za, riešiť a naprávať potenciálne a/alebo skutočné nepriaznivé vplyvy na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných vo svojom hodnotovom reťazci a predchádzať im; domnieva sa, že by to bolo prospešné pre zainteresované strany, ako aj pre podniky, pokiaľ ide o harmonizáciu, právnu istotu, rovnaké podmienky a zmierňovanie nespravodlivých konkurenčných výhod tretích krajín, ktoré vyplývajú z nižších noriem ochrany, ako aj zo sociálneho a environmentálneho dumpingu v medzinárodnom obchode; zdôrazňuje, že by sa tým zlepšila povesť podnikov Únie a Únie ako normotvorcu; zdôrazňuje preukázané prínosy pre podniky so zavedenými účinnými

PE657.191v02-00 10/83 RR\1224718SK.docx

SK

postupmi zodpovedného podnikania, ku ktorým patrí lepšie riadenie rizík, nižšie kapitálové náklady, celkovo vyššia finančná výkonnosť a zvýšená konkurencieschopnosť; je presvedčený, že náležitá starostlivosť zvyšuje istotu a transparentnosť, pokiaľ ide o dodávateľské postupy podnikov, ktoré získavajú zdroje z krajín mimo Únie, a pomôže chrániť záujmy spotrebiteľov zabezpečením kvality a spoľahlivosti výrobkov a mala by viesť k zodpovednejším nákupným postupom a dlhodobým dodávateľským vzťahom spoločností; zdôrazňuje, že rámec by mal byť založený na povinnosti podnikov prijať všetky primerané a úmerné opatrenia a vyvinúť úsilie v rámci svojich možností;

2. zdôrazňuje, že hoci povinnosťou podnikov je dodržiavať ľudské práva a rešpektovať životné prostredie, zodpovednosťou štátov a vlád je chrániť ľudské práva a životné prostredie a táto zodpovednosť by sa nemala prenášať na súkromných aktérov; pripomína, že náležitá starostlivosť je v prvom rade preventívnym mechanizmom a že od podnikov by sa malo predovšetkým vyžadovať, aby prijali všetky primerané a úmerné opatrenia a aby v rámci svojich možností vyvinuli úsilie na identifikáciu potenciálnych alebo skutočných nepriaznivých vplyvov a aby prijali politiky a opatrenia na ich riešenie;

3. vyzýva Komisiu, aby do svojich vonkajších politických činností, ako aj do obchodných a investičných dohôd vždy zahrnula ustanovenia a diskusie o ochrane ľudských práv;

4. žiada Komisiu, aby vykonala dôkladnú revíziu podnikov so sídlom v oblasti Sin-ťiang, ktoré vyvážajú výrobky do Únie, s cieľom zistiť možné porušenia ľudských práv, najmä tie, ktoré súvisia s represiou Ujgurov;

5. pripomína, že plné uplatňovanie ľudských práv vrátane práva na život, zdravie, potraviny a vodu závisí od zachovania biodiverzity, ktorá je základom ekosystémových služieb, s ktorými sú neoddeliteľne spojené životné podmienky ľudí;

6. konštatuje, že v dôsledku pandémie COVID-19 sa malé a stredné podniky nachádzajú náročnej situácii; domnieva sa, že poskytnutie podpory týmto podnikom a vytvorenie priaznivého trhového prostredia sú kľúčovými cieľmi Únie;

7. zdôrazňuje, že porušovanie a zneužívanie ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem môže byť výsledkom samotných činností podniku alebo fungovania obchodných vzťahov pod jeho kontrolou a v jeho hodnotovom reťazci; zdôrazňuje preto, že náležitá starostlivosť by mala zahŕňať celý hodnotový reťazec, ale mala by zahŕňať aj politiku určovania priorít; pripomína, že všetky ľudské práva sú všeobecné, nedeliteľné, vzájomne závislé a vzájomne prepojené a mali by sa presadzovať a dodržiavať spravodlivým, nestranným a nediskriminačným spôsobom;

8. žiada o posilnenie vysledovateľnosti dodávateľských reťazcov na základe pravidiel pôvodu uvedených v Colnom kódexe Únie; konštatuje, že politika Únie v oblasti ľudských práv a budúce požiadavky náležitej starostlivosti podnikov prijaté na základe legislatívneho návrhu Komisie by sa mali zohľadniť pri vykonávaní obchodnej politiky Únie, a to aj v súvislosti s ratifikáciou obchodných a investičných dohôd, a mali by sa vzťahovať na obchod so všetkými obchodnými partnermi, nielen s tými, s ktorými Únia uzavrela dohodu o voľnom obchode; zdôrazňuje, že obchodné nástroje Únie by mali zahŕňať silné mechanizmy presadzovania, ako je odňatie preferenčného prístupu v

RR\1224718SK.docx 11/83 PE657.191v02-00

SK

prípade nedodržiavania;

9. domnieva sa, že rozsah pôsobnosti akéhokoľvek budúceho povinného rámca náležitej starostlivosti Únie by mal byť široký a mal by sa vzťahovať na všetky veľké podniky, ktoré sa riadia právom členského štátu alebo sú usadené na území Únie, vrátane podnikov poskytujúcich finančné produkty a služby bez ohľadu na to, v akej oblasti činnosti pôsobia, a na to, či ide o podniky vo verejnom vlastníctve alebo štátom kontrolované podniky, ako aj všetky verejne kótované malé a stredné podniky a vysoko rizikové malé a stredné podniky; domnieva sa, že rámec by sa mal vzťahovať aj na podniky, ktoré sú usadené mimo Únie, ale pôsobia na vnútornom trhu;

10. je presvedčený, že dodržiavanie povinností náležitej starostlivosti by malo byť podmienkou prístupu na vnútorný trh a že od subjektov by sa malo vyžadovať, aby prostredníctvom vykonávania náležitej starostlivosti zabezpečili a poskytli dôkazy o tom, že výrobky, ktoré uvádzajú na vnútorný trh, sú v súlade s environmentálnymi kritériami a kritériami v oblasti ľudských práv stanovenými v budúcich právnych predpisoch o náležitej starostlivosti; požaduje doplňujúce opatrenia, napríklad zákaz dovozu výrobkov súvisiacich s vážnym porušovaním ľudských práv, ako je nútená práca alebo detská práca; zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť cieľ boja proti nútenej práci a detskej práci do kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách Únie;

11. domnieva sa, že niektoré podniky, najmä verejne kótované malé a stredné podniky a vysoko rizikové malé a stredné podniky, môžu potrebovať menej rozsiahle a formalizované postupy náležitej starostlivosti a že primeraný prístup by mal zohľadňovať okrem iného odvetvie činnosti, veľkosť podniku, závažnosť a pravdepodobnosť rizík súvisiacich s dodržiavaním ľudských práv, správou vecí verejných a životného prostredia, ktoré sú späté s jeho operáciami a kontextom jeho činností vrátane geografického, jeho obchodným modelom, jeho postavením v hodnotových reťazcoch a povahou jeho výrobkov a služieb; žiada, aby sa podnikom Únie, najmä malým a stredným podnikom, poskytla osobitná technická pomoc, aby mohli plniť požiadavky náležitej starostlivosti;

12. zdôrazňuje, že stratégie náležitej starostlivosti by sa mali zosúladiť s cieľmi udržateľného rozvoja a politickými cieľmi Únie v oblasti ľudských práv a životného prostredia vrátane Európskej zelenej dohody a so záväzkom znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 a s medzinárodnou politikou Únie, najmä s Dohovorom o biologickej diverzite a Parížskou dohodou a s jej cieľmi udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou; žiada Komisiu, aby so zmysluplnou účasťou príslušných orgánov, úradov a agentúr Únie vypracovala súbor usmernení týkajúcich sa náležitej starostlivosti vrátane usmernení pre jednotlivé odvetvia o tom, ako dosiahnuť súlad s existujúcimi a budúcimi záväznými právnymi nástrojmi Únie a medzinárodnými právnymi nástrojmi a byť v súlade s dobrovoľnými rámcami náležitej starostlivosti vrátane koherentných metodík a jasných ukazovateľov na meranie vplyvov a pokroku v oblasti ľudských práv, životného prostredia a dobrej správy vecí verejných; opakuje, že takéto usmernenia by boli užitočné najmä pre malé a stredné podniky;

PE657.191v02-00 12/83 RR\1224718SK.docx

SK

13. konštatuje, že certifikované systémy priemyselných odvetví ponúkajú malým a stredným podnikom príležitosti efektívne kombinovať a deliť sa o zodpovednosť; zdôrazňuje však, že spoliehanie sa na certifikované priemyselné systémy nevylučuje možnosť, aby podnik porušil svoje povinnosti náležitej starostlivosti, ani aby niesol zodpovednosť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi; konštatuje, že certifikované systémy priemyselných odvetví musí posudzovať, uznávať a kontrolovať Európska komisia;

14. vyzýva Komisiu, aby v budúcich právnych predpisoch ctila zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja zakotvenú v článku 208 ZFEÚ; zdôrazňuje, že je dôležité minimalizovať možné rozpory a budovať synergiu s politikou rozvojovej spolupráce v prospech rozvojových krajín a zvýšiť účinnosť rozvojovej spolupráce; domnieva sa, že z praktického hľadiska to znamená aktívne zapojiť Generálne riaditeľstvo Komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj do prebiehajúcej legislatívnej práce a vypracovať dôkladné posúdenie vplyvu budúcich právnych predpisov na rozvojové krajiny z hospodárskeho a sociálneho hľadiska, ako aj z hľadiska ľudských práv a životného prostredia, a v súlade s usmerneniami pre lepšiu právnu reguláciu36 a nástrojom č. 34 súboru nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu37; konštatuje, že budúci legislatívny návrh by sa mal zakladať na výsledkoch tohto posúdenia;

15. zdôrazňuje, že rozhodujúca je doplnkovosť a koordinácia s politikou rozvojovej spolupráce, nástrojmi a subjektmi a že budúce právne predpisy Únie by preto mali obsahovať niekoľko ustanovení v tejto súvislosti;

16. zdôrazňuje, že povinnosti náležitej starostlivosti by sa mali starostlivo navrhnúť tak, aby boli priebežným a dynamickým procesom a nespočívali v „zaškrtávaní políčok“, a že stratégie náležitej starostlivosti by mali byť v súlade s dynamickou povahou negatívnych vplyvov; domnieva sa, že tieto stratégie by sa mali vzťahovať na všetky skutočné alebo potenciálne nepriaznivé vplyvy na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných, hoci v kontexte stratégie určovania priorít by sa mala posudzovať závažnosť a pravdepodobnosť nepriaznivého vplyvu; domnieva sa, že v súlade so zásadou proporcionality je dôležité čo najviac zosúladiť existujúce nástroje a rámce; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia vykonala dôkladné posúdenie vplyvu s cieľom identifikovať druhy potenciálnych alebo skutočných nepriaznivých vplyvov, preskúmať dôsledky na rovnaké podmienky na európskej a celosvetovej úrovni vrátane administratívneho zaťaženia podnikov a pozitívnych dôsledkov na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných a navrhnúť pravidlá, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť, ochranu zainteresovaných strán a životného prostredia a sú funkčné a uplatniteľné na všetkých aktérov na vnútornom trhu vrátane vysokorizikových a verejne kótovaných malých a stredných podnikov;

17. zdôrazňuje, že komplexné požiadavky na transparentnosť sú kľúčovým prvkom právnych predpisov o povinnej náležitej starostlivosti; konštatuje, že lepšia informovanosť a transparentnosť poskytujú dodávateľom a výrobcom lepšiu kontrolu v oblasti dohľadu a pochopenie ich dodávateľských reťazcov, zlepšujú monitorovacie kapacity zainteresovaných strán a spotrebiteľov, ako aj zvyšujú dôveru verejnosti vo výrobu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že budúce právne predpisy v oblasti náležitej

36 SWD(2017)0350.37 https://ec.europa.eu/info/files/better-regulation-toolbox-34_en

RR\1224718SK.docx 13/83 PE657.191v02-00

SK

starostlivosti by mali zohľadňovať digitálne riešenia s cieľom uľahčiť prístup verejnosti k informáciám a minimalizovať byrokratickú záťaž;

18. poznamenáva, že náležitá starostlivosť si vyžaduje aj meranie účinnosti prijatých postupov a opatrení prostredníctvom primeraných auditov a oznamovanie výsledkov, najmä prostredníctvom pravidelného vypracúvania verejných hodnotiacich správ o procese náležitej starostlivosti podniku a jeho výsledkov v štandardizovanom formáte na základe primeraného a súdržného rámca podávania správ; odporúča, aby boli správy ľahko prístupné a dostupné, najmä tým, ktorých sa to týka alebo môže týkať; konštatuje, že požiadavky na zverejňovanie by mali zohľadňovať politiku hospodárskej súťaže a legitímny záujem chrániť interné podnikateľské know-how a nemali by viesť k neprimeraným prekážkam alebo finančnej záťaži pre podniky;

19. zdôrazňuje, že účinná náležitá starostlivosť si vyžaduje, aby podniky v dobrej viere uskutočňovali účinné, zmysluplné a informované diskusie s príslušnými zainteresovanými stranami; zdôrazňuje, že rámec náležitej starostlivosti Únie by mal zabezpečiť zapojenie odborov a zástupcov pracovníkov na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a na celosvetovej úrovni do vytvárania a vykonávania stratégie náležitej starostlivosti; zdôrazňuje, že postupy zapojenia zainteresovaných strán musia zaistiť bezpečnosť a ochranu fyzickej a právnej integrity zainteresovaných strán;

20. zdôrazňuje, že spolupráca s obchodnými partnermi v duchu vzájomnosti je dôležitá na zabezpečenie toho, aby náležitá starostlivosť viedla k zmenám; vyzdvihuje význam sprievodných opatrení a projektov na uľahčenie vykonávania dohôd Únie o voľnom obchode a vyzýva, aby tieto opatrenia boli pevne prepojené s horizontálnymi právnymi predpismi o náležitej starostlivosti; žiada preto, aby sa finančné nástroje, ako je pomoc obchodu, využívali na presadzovanie a podporu zavádzania zodpovedného správania podnikov v partnerských krajinách vrátane technickej podpory, čo sa týka odbornej prípravy v oblasti náležitej starostlivosti, mechanizmov vysledovateľnosti a začlenenia reforiem orientovaných na vývoz v partnerských krajinách; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu podporovať dobrú správu vecí verejných;

21. žiada, aby obchodné nástroje boli prepojené s monitorovaním uplatňovania budúcich právnych predpisov o náležitej starostlivosti podnikmi Únie pôsobiacimi mimo Únie a aby do tohto monitorovania boli aktívne zapojené delegácie Únie, a to aj prostredníctvom uskutočňovania zmysluplných výmen názorov s držiteľmi práv a miestnymi spoločenstvami a ich podporou, obchodnými komorami, národnými inštitúciami pre ľudské práva, so subjektmi občianskej spoločnosti a s odbormi; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s obchodnými komorami a národnými inštitúciami pre ľudské práva členských štátov pri poskytovaní online nástrojov a informácií na podporu vykonávania budúcich právnych predpisov týkajúcich sa náležitej starostlivosti;

22. konštatuje, že koordinácia na odvetvovej úrovni by mohla zvýšiť konzistentnosť a účinnosť úsilia v oblasti náležitej starostlivosti, umožniť výmenu najlepších postupov a prispieť k vytvoreniu rovnakých podmienok;

23. domnieva sa , že v záujme presadzovania náležitej starostlivosti by členské štáty mali zriadiť alebo určiť vnútroštátne orgány na výmenu najlepších postupov, vedenie vyšetrovaní, vykonávanie dohľadu a ukladanie sankcií a súčasne zohľadňovať

PE657.191v02-00 14/83 RR\1224718SK.docx

SK

závažnosť a opakovanú povahu porušení; zdôrazňuje, že týmto orgánom by sa mali poskytnúť dostatočné zdroje a právomoci na plnenie ich poslania; domnieva sa, že Komisia by mala zriadiť európsku sieť náležitej starostlivosti, ktorá by bola spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zodpovedná za koordináciu a zbližovanie regulačných postupov, postupov vyšetrovania, presadzovania a dohľadu a za výmenu informácií a monitorovanie činnosti príslušných vnútroštátnych orgánov; domnieva sa, že členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť, aby podniky zverejňovali svoje stratégie náležitej starostlivosti na verejne dostupnej a centralizovanej platforme pod dohľadom príslušných vnútroštátnych orgánov;

24. zdôrazňuje, že komplexné požiadavky na transparentnosť sú kľúčovým prvkom právnych predpisov o povinnej náležitej starostlivosti; konštatuje, že lepšie informácie a väčšia transparentnosť poskytujú dodávateľom a výrobcom lepšiu kontrolu a pochopenie ich dodávateľských reťazcov a zvyšujú dôveru verejnosti vo výrobu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že budúce nariadenie o náležitej starostlivosti by sa malo zamerať na digitálne riešenia s cieľom minimalizovať byrokratickú záťaž, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala nové technologické riešenia podporujúce zavedenie a zlepšenie vysledovateľnosti v globálnych dodávateľských reťazcoch; pripomína, že k dosiahnutiu tohto cieľa môže prispieť udržateľná technológia blockchainu;

25. domnieva sa, že mechanizmus podávania sťažností na úrovni podniku môže poskytnúť účinný opravný prostriedok v ranom štádiu za predpokladu, že sú legitímne, prístupné, predvídateľné, spravodlivé, transparentné, zlučiteľné s ľudskými právami, založené na angažovanosti a dialógu, a za predpokladu, že sú chránené pred odvetnými opatreniami; domnieva sa, že takéto súkromné mechanizmy musia byť riadne prepojené so súdnymi mechanizmami, aby sa zaručila najvyššia ochrana základných práv vrátane práva na spravodlivý proces; zdôrazňuje, že takéto mechanizmy by nikdy nemali oslabovať právo obete podať sťažnosť príslušným orgánom alebo sa obrátiť na súd; navrhuje, aby súdne orgány mohli konať na základe sťažnosti tretích strán prostredníctvom bezpečných a prístupných kanálov bez hrozby odvetných opatrení;

26. víta oznámenie, že návrh Komisie bude zahŕňať režim zodpovednosti, a domnieva sa, že s cieľom umožniť obetiam dosiahnuť účinný prostriedok nápravy by podniky mali v súlade s vnútroštátnym právom zodpovedať za škodu, ktorú podniky pod ich kontrolou spôsobili alebo ku ktorým prispeli konaním alebo opomenutím, ak tieto podniky porušili ľudské práva alebo spôsobili environmentálnu škodu, pokiaľ podnik nepreukáže, že konal s náležitou starostlivosťou v súlade so svojimi povinnosťami náležitej starostlivosti a prijal všetky primerané opatrenia na zabránenie takejto škode; zdôrazňuje, že časové obmedzenia, ťažkosti v prístupe k dôkazom, ako aj rodová nerovnosť, zraniteľnosť a marginalizácia môžu byť hlavnými praktickými a procedurálnymi prekážkami pre obete porušovania ľudských práv v tretích krajinách, ktoré im bránia v prístupe k účinným právnym prostriedkom nápravy; zdôrazňuje význam toho, aby zraniteľné osoby mali účinný prístup k prostriedkom nápravy bez obáv z odvetných opatrení a s ohľadom na pohlavie, ako je zakotvené v článku 13 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím; pripomína, že v článku 47 charty sa od členských štátov vyžaduje, aby poskytovali právnu pomoc osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky, v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti;

RR\1224718SK.docx 15/83 PE657.191v02-00

SK

27. konštatuje, že vysledovateľnosť podnikov v rámci hodnotového reťazca môže byť zložitá; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila a navrhla nástroje s cieľom pomôcť podnikom s vysledovateľnosťou ich hodnotových reťazcov; zdôrazňuje, že digitálne technológie by mohli pomôcť podnikom pri náležitej starostlivosti v rámci hodnotového reťazca a znížiť náklady; domnieva sa, že inovačný cieľ Únie by mal byť spojený s podporou ľudských práv a udržateľnej správy vecí verejných v rámci budúcich požiadaviek náležitej starostlivosti;

28. domnieva sa, že vykonávanie náležitej starostlivosti by nemalo automaticky zbaviť podniky zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobili alebo ku ktorej prispeli; ďalej sa však domnieva, že existencia dôkladného a efektívneho postupu náležitej starostlivosti môže podnikom pomôcť predchádzať spôsobeniu škody; ďalej sa domnieva, že právne predpisy o náležitej starostlivosti by sa mali uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté iné uplatniteľné rámce subdodávateľských zmlúv, vysielania pracovníkov alebo zodpovednosti v dodávateľskom reťazci zriadené na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni vrátane spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti v subdodávateľských reťazcoch;

29. domnieva sa, že v súlade s úvahami na tému práv obetí na nápravu vyjadrenými v rámci OSN Chrániť, rešpektovať a naprávať by sa právomoc súdov Únie mala rozšíriť aj na občianskoprávne žaloby súvisiace s podnikaním podané proti podnikom Únie z dôvodu škody spôsobenej v rámci ich hodnotového reťazca v dôsledku porušovania ľudských práv; považuje ďalej za potrebné, aby sa do právnych predpisov Únie zaviedlo forum necessitatis s cieľom umožniť prístup k súdu obetiam, ktorým hrozí, že im bude odopretá spravodlivosť;

30. zdôrazňuje, že obete nepriaznivých vplyvov súvisiacich s podnikaním často nie sú dostatočne chránené právom krajiny, v ktorej bola škoda spôsobená; v tejto súvislosti sa domnieva, že obete porušovania ľudských práv, ktorého sa dopustili podniky Únie, by mali mať možnosť zvoliť si právo právneho systému s vysokými normami v oblasti ľudských práv, ktorým by mohlo byť právo miesta, kde má žalovaný podnik sídlo;

31. vyzýva Komisiu , aby navrhla mandát na rokovania pre Úniu, aby sa konštruktívne zapájala do rokovaní o medzinárodnom právne záväznom nástroji OSN na reguláciu činností nadnárodných spoločností a iných podnikov v rámci medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;

32. odporúča, aby podpora Komisie v oblasti právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a prístupu k spravodlivosti v tretích krajinách podľa potreby uprednostňovala budovanie kapacít miestnych orgánov v oblastiach, ktorými sa budúce právne predpisy zaoberajú;

33. žiada Komisiu, aby v nadväznosti na odporúčania uvedené v prílohe predložila čo najskôr legislatívny návrh o povinnej náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci; domnieva sa, že bez toho, aby boli dotknuté konkrétne aspekty budúceho legislatívneho návrhu, by sa ako právny základ návrhu mal zvoliť článok 50, článok 83 ods. 2 a článok 114 ZFEÚ;

34. domnieva sa, že vyžiadaný návrh nemá žiadne finančné dôsledky na všeobecný rozpočet EÚ;

PE657.191v02-00 16/83 RR\1224718SK.docx

SK

35. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a sprievodné odporúčania Rade, Komisii a vládam a národným parlamentom členských štátov.

RR\1224718SK.docx 17/83 PE657.191v02-00

SK

PRÍLOHA K NÁVRHU UZNESENIA:ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÝCH NÁVRHOV

I. ODPORÚČANIA K VYPRACOVANIU SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY O NÁLEŽITEJ STAROSTLIVOSTI PODNIKOV A ZODPOVEDNOSTI PODNIKOV

TEXT VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Smernica Európskeho parlamentu a Rady o náležitej starostlivosti a zodpovednosti podnikov

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 50, článok 83 ods. 2 a článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru38,

v súlade s  riadnym legislatívnym  postupom,

keďže:

1. Zodpovednosť podnikov, pokiaľ ide o nepriaznivý vplyv ich hodnotových reťazcov na ľudské práva, sa dostala do povedomia v 90. rokoch, keď nové offshorové postupy vo výrobe odevov a obuvi upriamili pozornosť na zlé pracovné podmienky, v ktorých sa nachádzajú mnohí pracovníci v globálnych hodnotových reťazcoch vrátane detí. Zároveň sa veľa ropných, plynárenských, ťažobných a potravinárskych podnikov sťahovalo do čoraz vzdialenejších oblastí a často vytláčalo pôvodné obyvateľstvo bez akejkoľvek formy primeraných konzultácií či kompenzácie.

2. V súvislosti s čoraz väčším počtom dôkazov o porušovaní ľudských práv a zhoršovaní životného prostredia narastali aj obavy o to, ako zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv podnikmi a zaručiť prístup obetí k spravodlivosti, najmä keď sa hodnotové reťazce niektorých podnikov rozšírili do krajín so slabým právnym systémom a presadzovaním práva, a ako tieto podniky prinútiť zodpovedať sa v súlade s vnútroštátnym právom za spôsobenie škôd alebo prispievanie k ich vzniku. V tejto súvislosti Rada OSN pre ľudské práva v roku 2008 jednomyseľne uvítala rámec Chrániť, rešpektovať a naprávať. Tento rámec spočíva na troch pilieroch: povinnosť štátu chrániť pred porušovaním a zneužívaním ľudských práv tretími stranami, a to aj podnikmi, prostredníctvom vhodných politík, regulácie a rozhodovania; zodpovednosť podnikov za dodržiavanie ľudských práv, to znamená konať s náležitou starostlivosťou, aby sa zabránilo porušovaniu práv iných osôb a riešil spôsobený nepriaznivý vplyv a lepší prístup obetí k účinným prostriedkom nápravy, a to súdnej aj mimosúdnej.

38 Ú. v. EÚ C ...

PE657.191v02-00 18/83 RR\1224718SK.docx

SK

3. Po tomto rámci nasledovalo v roku 2011 schválenie Hlavných zásad v oblasti podnikania a ľudských práv Radou OSN pre ľudské práva. Hlavné zásady OSN zaviedli prvú globálnu normu zameranú na „náležitú starostlivosť“ a poskytli nezáväzný rámec pre podniky, aby mohli svoju zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv uplatňovať v praxi. Ďalšie medzinárodné organizácie následne vypracovali normy náležitej starostlivosti založené na hlavných zásadách OSN. V usmerneniach Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné podniky z roku 2011 sa vo veľkej miere odkazuje na náležitú starostlivosť a OECD vypracovala usmernenia na pomoc podnikom pri vykonávaní náležitej starostlivosti v konkrétnych odvetviach a dodávateľských reťazcoch. Výbor ministrov Rady Európy prijal v roku 2016 odporúčanie určené členským štátom v oblasti ľudských práv a podnikania, v ktorom vyzýva členské štáty, aby prijali legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby porušovanie ľudských práv v rámci hodnotového reťazca podniku viedlo k občianskoprávnej, správnej a trestnej zodpovednosti pred európskymi súdmi. OECD prijala v roku 2018 všeobecné usmernenie o náležitej starostlivosti v záujme zodpovedného obchodného správania. Podobne prijala Medzinárodná organizácia práce (MOP) v roku 2017 Tripartitnú deklaráciu o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, v ktorej vyzýva podniky, aby zaviedli mechanizmy náležitej starostlivosti s cieľom zisťovať, predchádzať a zmierňovať skutočné a potenciálne nepriaznivé vplyvy svojej podnikateľskej činnosti na medzinárodne uznávané ľudské práva a niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom ich riešia. Globálny pakt Organizácie Spojených národov z roku 2012, organizácia Save the Children a Zásady UNICEF-u týkajúce sa práv detí a podnikania identifikujú kľúčové aspekty práv detí týkajúce sa nepriaznivého vplyvu podnikania a UNICEF vypracoval súbor usmerňujúcich dokumentov na podporu náležitej starostlivosti podnikov a detí. Vo všeobecnom komentári č. 16 Výboru OSN pre práva dieťaťa z roku 2013 sa uvádza komplexný súbor povinností štátu, pokiaľ ide o vplyv podnikateľského sektora na práva detí vrátane štátov, ktoré od podnikov požadujú náležitú starostlivosť v oblasti práv detí.

4. Podniky tak majú v súčasnosti k dispozícii značný počet medzinárodných nástrojov náležitej starostlivosti, ktoré im môžu pomôcť pri plnení povinnosti dodržiavania ľudských práv. Hoci nie je možné dostatočne zdôrazniť význam týchto nástrojov pre podniky, ktoré svoju povinnosť dodržiavať ľudské práva berú vážne, ich dobrovoľný charakter môže obmedzovať ich účinnosť a ukázalo sa, že ich účinok je v podstate obmedzený, pretože len malý počet podnikov uplatňuje dobrovoľne náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv v súvislosti so svojimi činnosťami a činnosťami v rámci obchodných vzťahov. Túto situáciu ešte zhoršuje to, že mnohé podniky sa až príliš zameriavajú na krátkodobú maximalizáciu zisku.

5. Existujúce nástroje medzinárodnej náležitej starostlivosti neposkytli obetiam nepriaznivých vplyvov na ľudské práva a životné prostredie prístup k spravodlivosti a prostriedkom nápravy, pretože majú mimosúdny a dobrovoľný charakter. Primárnu povinnosť chrániť ľudské práva a zabezpečiť prístup k spravodlivosti majú štáty a nedostatok verejných súdnych mechanizmov na vyvodenie zodpovednosti podnikov za škody, ku ktorým dochádza v ich hodnotových reťazcoch, by nemal a nemôže byť primerane kompenzovaný rozvojom súkromných operatívnych mechanizmov podávania sťažností. Keďže takéto mechanizmy sú užitočné pri poskytovaní núdzovej pomoci a rýchlej náhrady za malé škody, mali by byť prísne regulované verejnými orgánmi a nemali by oslabovať právo obetí na prístup k spravodlivosti a právo na spravodlivý proces pred verejnými súdmi.

RR\1224718SK.docx 19/83 PE657.191v02-00

SK

6. Únia prijala záväzné rámce náležitej starostlivosti vo veľmi špecifických oblastiach s cieľom bojovať proti odvetviam, ktoré poškodzujú záujmy Únie alebo jej členských štátov, ako je financovanie terorizmu alebo odlesňovanie. V roku 2010 Únia prijala nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/201339, na základe ktorého hospodárske subjekty uvádzajúce drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh podliehajú požiadavkám náležitej starostlivosti a od obchodníkov v dodávateľskom reťazci sa vyžaduje, aby poskytovali základné informácie o svojich dodávateľoch a nákupcoch s cieľom zlepšiť vysledovateľnosť dreva a výrobkov z dreva. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/82140 o nerastoch z konfliktných oblastí sa zriadil systém Únie náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci s cieľom obmedziť príležitosti ozbrojených skupín a bezpečnostných síl na obchod s cínom, tantalom a volfrámom a ich rudami a zlatom.

7. Odlišný, všeobecnejší a doplnkový prístup založený na transparentnosti a udržateľnosti sa zaujal smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ41 , ktorá podnikom s viac ako 500 zamestnancami ukladá povinnosť podávať správy o politikách, ktoré vykonávajú v súvislosti s environmentálnymi, sociálnymi, zamestnaneckými a protikorupčnými a úplatkárskými záležitosťami a dodržiavaním ľudských práv vrátane náležitej starostlivosti.

8. V niektorých členských štátoch viedla potreba zabezpečiť, aby podniky lepšie reagovali na ľudské práva a otázky týkajúce sa životného prostredia a správy vecí verejných, k prijatiu vnútroštátnych právnych predpisov o náležitej starostlivosti. V Holandsku sa v zákone o náležitej starostlivosti v oblasti detskej práce vyžaduje, aby podniky pôsobiace na holandskom trhu preskúmali, či existuje dôvodné podozrenie, že pri výrobe dodaného tovaru alebo služieb sa použila detská práca, a aby v prípade dôvodného podozrenia prijali a vykonávali akčný plán. Vo Francúzsku zákon o povinnosti náležitej starostlivosti materských a hlavných zadávateľských podnikov vyžaduje, aby niektoré veľké podniky prijali, zverejnili a realizovali plán náležitej starostlivosti s cieľom identifikovať riziká v oblasti ľudských práv, zdravia, bezpečnosti a životného prostredia, ktoré spôsobuje podnik, jeho dcérske spoločnosti, subdodávatelia alebo dodávatelia, a predchádzať im. Francúzsky zákon stanovuje správnu zodpovednosť za nedodržanie požiadaviek náležitej starostlivosti a občianskoprávnu zodpovednosť podniku za poskytnutie prostriedkov nápravy spôsobenej škody. V mnohých ďalších členských štátoch prebiehajú diskusie o zavedení požiadaviek povinnej náležitej starostlivosti pre podniky a niektoré členské štáty v súčasnosti zvažujú prijatie takýchto právnych predpisov vrátane Nemecka, Švédska, Rakúska, Fínska, Dánska a Luxemburska.

39 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23).

40 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach (Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1).

41 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami (Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1).

PE657.191v02-00 20/83 RR\1224718SK.docx

SK

9. V roku 2016 osem národných parlamentov vyjadrilo podporu iniciatíve zelenej karty a vyzvalo Komisiu, aby predložila právne predpisy na zabezpečenie zodpovednosti podnikov za porušovanie ľudských práv vrátane parlamentov Estónska, Litvy, Slovenska a Portugalska, Snemovne reprezentantov v Holandsku, Senátu republiky v Taliansku a Národného zhromaždenia vo Francúzsku, ako aj Snemovne lordov Spojeného kráľovstva.

10. Nedostatočná harmonizácia právnych predpisov môže mať nepriaznivý vplyv na slobodu usadiť sa. Preto je nevyhnutná ďalšia harmonizácia, aby sa zabránilo vytváraniu nespravodlivých konkurenčných výhod. V záujme vytvorenia rovnakých podmienok je dôležité, aby sa pravidlá vzťahovali na všetky podniky – či už v Únii alebo mimo Únie – pôsobiace na vnútornom trhu.

11. Medzi jednotlivými právnymi a správnymi ustanoveniami členských štátov o náležitej starostlivosti, a to aj pokiaľ ide o občianskoprávnu zodpovednosť, ktoré sa vzťahujú na podniky Únie, existujú značné rozdiely. Je nevyhnutné zabrániť budúcim prekážkam obchodu vyplývajúcim z rozdielneho vývoja takýchto vnútroštátnych právnych predpisov.

12. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky by sa zodpovednosť podnikov za dodržiavanie ľudských práv podľa medzinárodných noriem mala transformovať na právnu povinnosť na úrovni Únie. Koordináciou záruk na ochranu ľudských práv, životného prostredia a dobrej správy vecí verejných by sa touto smernicou malo zabezpečiť, aby sa na všetky veľké podniky v Únii a mimo Únie a na vysoko rizikové alebo verejne kótované malé a stredné podniky pôsobiace na vnútornom trhu vzťahovali harmonizované povinnosti náležitej starostlivosti, čím sa zabráni regulačnej fragmentácii a zlepší fungovanie vnútorného trhu.

13. Ustanovenie požiadaviek povinnej náležitej starostlivosti na úrovni Únie by bolo prínosom pre podniky, pokiaľ ide o harmonizáciu, právnu istotu a zabezpečenie rovnakých podmienok, a poskytlo by podnikom, na ktoré sa vzťahujú, konkurenčnú výhodu, keďže spoločnosť čoraz viac požaduje od podnikov väčšiu mieru etického správania a udržateľnosti. Stanovením normy Únie v oblasti náležitej starostlivosti by táto smernica pomohla podporiť vznik globálneho štandardu zodpovedného správania podnikov.

14. Cieľom tejto smernice je predchádzať potenciálnym alebo skutočným nepriaznivým vplyvom na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných v rámci hodnotového reťazca a zmierňovať ich, ako aj zabezpečiť, aby bolo možné vyvodiť voči podnikom zodpovednosť za tieto vplyvy, a aby si každý, kto v tejto súvislosti utrpel škodu, mohol účinne uplatniť právo na spravodlivý proces pred súdom a právo na získanie opravného prostriedku v súlade s vnútroštátnym právom.

15. Táto smernica nemá za cieľ nahradiť odvetvové právne predpisy Únie v oblasti náležitej starostlivosti, ktoré sú už účinné, ani zabrániť zavedeniu ďalších odvetvových právnych predpisov Únie. Preto by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté iné požiadavky na náležitú starostlivosť stanovené v odvetvových právnych predpisoch Únie, najmä v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 a (EÚ) 2017/821, ak požiadavky náležitej starostlivosti v tejto smernici nestanovujú dôkladnejšiu náležitú starostlivosť, pokiaľ ide o ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí

RR\1224718SK.docx 21/83 PE657.191v02-00

SK

verejných.

16. Vykonávanie tejto smernice by v žiadnom prípade nemalo byť dôvodom na zníženie všeobecnej úrovne ochrany ľudských práv alebo životného prostredia. Nemalo by mať najmä vplyv na iné príslušné subdodávateľské zmluvy, zmluvy o vysielaní pracovníkov alebo rámce zodpovednosti v dodávateľskom reťazci ustanovené na vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni či na úrovni Únie.

Skutočnosť, že podnik si splnil povinnosti náležitej starostlivosti podľa tejto smernice, by ho nemala zbavovať povinností vyplývajúcich z iných existujúcich rámcov zodpovednosti, ani by tieto povinnosti nemala oslabovať, a preto by z dôvodu tejto okolnosti nemali byť zamietnuté žiadne právne konania vedené proti nemu na základe iných rámcov zodpovednosti.

17. Táto smernica by sa mala vzťahovať na všetky veľké podniky, ktoré sa spravujú právom členského štátu, usadené na území Únie alebo pôsobiace na vnútornom trhu, bez ohľadu na to, či sú v súkromnom alebo štátnom vlastníctve, a bez ohľadu na hospodársky sektor, v ktorom pôsobia, vrátane finančného sektora. Táto smernica by sa mala vzťahovať aj na všetky verejne kótované vysoko rizikové malé a stredné podniky*.

18. Proporcionalita je súčasťou procesu náležitej starostlivosti, keďže tento proces závisí od závažnosti a pravdepodobnosti nepriaznivých vplyvov, ktoré môže podnik spôsobiť, prispieť k nim alebo byť s nimi priamo spojený, veľkosti podniku, povahy a kontextu jeho operácií vrátane z geografického hľadiska, jeho obchodného modelu, postavenia v rámci hodnotového reťazca a povahy jeho výrobkov a služieb. Veľký podnik, ktorého všetky priame obchodné vzťahy majú sídlo v Únii, alebo malý alebo stredný podnik, ktorý po vykonaní posúdenia rizika dospeje k záveru, že nezistil žiadne potenciálne alebo skutočné nepriaznivé vplyvy vo svojich obchodných vzťahoch, by mohol uverejniť vyhlásenie v tomto zmysle vrátane posúdenia rizika obsahujúceho príslušné údaje, informácie a metodiku, ktoré by sa v každom prípade mali preskúmať v prípade zmien v operáciách, obchodných vzťahoch alebo prevádzkovom kontexte podnikov.

19. V prípade podnikov, ktoré vlastní alebo riadi štát, by sa pri plnení ich povinností náležitej starostlivosti malo vyžadovať, aby obstarávali služby od podnikov, ktoré splnili povinnosti náležitej starostlivosti. Členské štáty sa vyzývajú, aby neposkytovali štátnu podporu , a to ani prostredníctvom štátnej pomoci, verejného obstarávania, agentúr na podporu exportu alebo štátom podporovaných úverov podnikom, ktoré nespĺňajú ciele tejto smernice.

20. Na účely tejto smernice by sa náležitá starostlivosť mala chápať ako povinnosť podniku prijať všetky primerané a úmerné opatrenia a vyvinúť úsilie v rámci svojich možností na zabránenie výskytu nepriaznivých vplyvov na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných vo svojich hodnotových reťazcoch a riešiť takéto vplyvy, keď sa vyskytnú. Náležitá starostlivosť v praxi spočíva v tom, že podnik má zavedený

* * Komisia by mala identifikovať vysokorizikové odvetvia hospodárskej činnosti s významným vplyvom na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných s cieľom zahrnúť malé a stredné podniky pôsobiace v týchto odvetviach do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Vysoko rizikové malé a stredné podniky by mala vymedziť Komisia v tejto smernici. Vymedzenie pojmu by malo zohľadňovať odvetvie podniku alebo typ jeho činností.

PE657.191v02-00 22/83 RR\1224718SK.docx

SK

postup na identifikáciu, posudzovanie, predchádzanie, zmierňovanie, zastavenie, monitorovanie, oznamovanie, zodpovedanie sa za, riešenie a nápravu potenciálnych a/alebo skutočných nepriaznivých vplyvov na ľudské práva vrátane sociálnych, odborových a pracovných práv, na životné prostredie vrátane prispievania k zmenám v podnebí a na dobrú správu vecí verejných vo svojich vlastných operáciách a obchodných vzťahoch v rámci hodnotového reťazca.

21. Príloha xx obsahuje zoznam typov nepriaznivých vplyvov na ľudské práva súvisiacich s podnikaním. V rozsahu, v akom sú relevantné pre podniky, by Komisia mala do uvedenej prílohy zahrnúť nepriaznivé vplyvy na ľudské práva vyjadrené v medzinárodných dohovoroch o ľudských právach, ktoré sú záväzné pre Úniu alebo členské štáty, v Medzinárodnej listine ľudských práv, medzinárodnom humanitárnom práve, nástrojoch OSN v oblasti ľudských práv týkajúcich sa práv osôb, ktoré patria k obzvlášť zraniteľným skupinám alebo komunitám, ako aj zásady týkajúce sa základných práv stanovené v Deklarácii MOP o základných zásadách a právach pri práci, ako aj v Dohovore MOP o slobode združovania a účinnom uznávaní práva na kolektívne vyjednávanie, Dohovore MOP o odstránení všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce, Dohovore MOP o účinnom zákaze detskej práce a Dohovore MOP o odstránení diskriminácie v súvislosti so zamestnaním a povolaním. Ďalej zahŕňajú okrem iného nepriaznivé vplyvy vo vzťahu k iným právam uznaným v tripartite zásad týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky (vyhlásenie MNE) a vo viacerých dohovoroch MOP, ako sú dohovory týkajúce sa slobody združovania, kolektívneho vyjednávania, minimálneho veku, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a rovnakého odmeňovania, a k právam uznaným v Dohovore o právach dieťaťa, Africkej charte ľudských práv a právach národov, Americkom dohovore o ľudských právach, Európskom dohovore o ľudských právach, Európskej sociálnej charte, Charte základných práv Európskej únie a vnútroštátnych ústavách a právnych predpisoch, ktorými sa uznávajú alebo vykonávajú ľudské práva. Komisia by mala zabezpečiť, aby uvedené druhy vplyvov boli primerané a dosiahnuteľné.

22. Environmentálne nepriaznivé vplyvy sú často úzko spojené s nepriaznivými vplyvmi v oblasti ľudských práv. Osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva a životné prostredie uviedol, že pre plné uplatňovanie ľudských práv sú nevyhnutné práva na život, zdravie, potraviny, vodu a rozvoj, ako aj právo na bezpečné, čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie. Okrem toho, Valné zhromaždenie OSN uznalo vo svojej rezolúcii 64/292 právo na bezpečnú a čistú pitnú vodu a sanitáciu za ľudské právo. Pandémia COVID-19 zdôraznila nielen význam bezpečného a zdravého pracovného prostredia, ale aj význam podnikov, ktoré vo svojich hodnotových reťazcoch nespôsobujú zdravotné riziká ani k nim neprispievajú. Tieto práva by preto mali spadať do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

23. V prílohe XXX sa uvádza zoznam typov nepriaznivých vplyvov na životné prostredie súvisiacich s podnikaním, či už dočasných alebo trvalých, ktoré sú relevantné pre podniky. Takéto vplyvy by mali okrem iného zahŕňať produkciu odpadu, rozptýlené znečistenie a emisie skleníkových plynov, ktoré vedú ku globálnemu otepľovaniu o viac ako 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, odlesňovanie a akýkoľvek iný vplyv na klímu, ovzdušie, kvalitu pôdy a vody, udržateľné využívanie prírodných zdrojov, biodiverzitu a ekosystémy. Komisia by mala zabezpečiť, aby uvedené typy vplyvov boli primerané a dosiahnuteľné. S cieľom prispieť k vnútornej súdržnosti

RR\1224718SK.docx 23/83 PE657.191v02-00

SK

právnych predpisov Únie a zabezpečiť právnu istotu je tento zoznam vypracovaný v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/85242.

24. V prílohe xxxx sa uvádza zoznam typov nepriaznivých vplyvov na dobrú správu vecí verejných súvisiacich s podnikaním, ktoré sú relevantné pre podniky. K takýmto vplyvom by malo patriť nedodržanie usmernení OECD pre nadnárodné podniky, konkrétne kapitoly VII o boji proti úplatkárstvu, žiadaniu úplatkov a vydieraniu, a zásad Dohovoru OECD o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, ako aj prípady korupcie a úplatkárstva, keď podnik uplatňuje neprimeraný vplyv na verejných činiteľov alebo im poskytuje neprimerané peňažné výhody, aby získal výsady alebo nespravodlivé priaznivé zaobchádzanie v rozpore so zákonom, a to aj v prípadoch, keď je podnik nepatrične zapojený do miestnych politických činností, poskytuje nezákonné príspevky na kampane alebo nedodržiava platné daňové právne predpisy. Komisia by mala zabezpečiť, aby uvedené typy vplyvov boli primerané a dosiahnuteľné.

25. Referenčné vplyvy na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných nie sú rodovo neutrálne. Podniky sú nabádané k tomu, aby do svojich procesov náležitej starostlivosti začlenili rodové hľadisko. Usmernenia nájdu v brožúre OSN Rodový rozmer a hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv.

26. Potenciálne alebo skutočné nepriaznivé vplyvy na ľudské práva, životné prostredie a správu vecí verejných môžu byť špecifické a výraznejšie v oblastiach postihnutých konfliktom. V tejto súvislosti by podniky pôsobiace v oblastiach postihnutých konfliktom mali vykonávať náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv, životného prostredia a správy vecí verejných, dodržiavať svoje záväzky v oblasti medzinárodného humanitárneho práva a riadiť sa existujúcimi medzinárodnými normami a usmerneniami vrátane Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov.

27. Členské štáty sú nabádané k tomu, aby sledovali podniky vo svojich jurisdikciách, ktoré pôsobia alebo majú obchodné vzťahy v oblastiach postihnutých konfliktami, a aby prijímali potrebné opatrenia na ochranu ľudských práv, životného prostredia a dobrej správy vecí verejných v súlade so svojimi právnymi povinnosťami a s náležitým ohľadom na konkrétne a naliehavé riziká, ktoré sa vyskytujú v týchto oblastiach.

28. Obchodné vplyvy na celé spektrum práv vymedzených v Dohovore OSN o právach dieťaťa a v ďalších iných príslušných medzinárodných normách. Detstvo je jedinečným obdobím telesného, duševného, emocionálneho a duchovného vývoja a porušovanie práv detí, ako je vystavenie násiliu alebo zneužívaniu, detská práca, nevhodný marketing alebo nebezpečné výrobky alebo environmentálne riziká, môže mať celoživotné, nezvratné a dokonca medzigeneračné dôsledky. Pri mechanizmoch náležitej starostlivosti podnikov a podnikovej zodpovednosti, ktoré sú navrhnuté bez toho, aby sa venovala náležitá pozornosť aspektom súvisiacim s deťmi, hrozí, že pri ochrane ich práv budú neúčinné.

29. Porušovanie alebo nepriaznivý vplyv na ľudské práva a sociálne, environmentálne a klimatické normy zo strany podnikov môže byť výsledkom ich vlastných činností alebo

42 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

PE657.191v02-00 24/83 RR\1224718SK.docx

SK

činností v rámci ich obchodných vzťahov, najmä v prípade dodávateľov, subdodávateľov a podnikov, do ktorých sa investuje. Aby boli povinnosti náležitej starostlivosti podnikov účinné, mali by zahŕňať celý hodnotový reťazec, pričom by sa mal uplatňovať prístup založený na riziku a mala by sa stanoviť stratégia určovania priorít na základe zásady 17 hlavných zásad OSN. Vysledovať všetky podniky zasahujúce do hodnotového reťazca však môže byť zložité. Komisia by mala vyhodnotiť a navrhnúť nástroje s cieľom pomôcť podnikom s vysledovateľnosťou ich hodnotových reťazcov. Mohlo by to zahŕňať inovačné informačné technológie, ako je blockchain, ktoré umožňujú vysledovať všetky údaje, ktorých vývoj by sa mal podporovať s cieľom minimalizovať administratívne náklady a zabrániť prepúšťaniu podnikov vykonávajúcich náležitú starostlivosť.

30. Náležitá starostlivosť je predovšetkým preventívny mechanizmus, ktorý od podnikov vyžaduje, aby prijali všetky primerané a úmerné opatrenia a vyvinuli úsilie v rámci svojich možností na identifikáciu a posúdenie potenciálnych alebo skutočných nepriaznivých vplyvov a na prijatie politík a opatrení na ich zastavenie, predchádzanie, zmiernenie, monitorovanie, oznamovanie, riešenie, nápravu a prevzatie zodpovednosti za spôsob, akým tieto vplyvy riešia. Od podnikov by sa malo vyžadovať, aby predložili dokument, v ktorom verejne oznámia, s náležitým ohľadom na obchodné tajomstvo, svoju stratégiu náležitej starostlivosti s odkazom na každú z týchto etáp. Táto stratégia náležitej starostlivosti by sa mala riadne začleniť do celkovej obchodnej stratégie podniku. Mala by sa každoročne hodnotiť a revidovať vždy, keď sa to na základe takéhoto hodnotenia považuje za potrebné.

31. Podniky, ktoré nezverejňujú žiadne vyhlásenia o riziku, by nemali byť vyňaté z prípadných kontrol alebo vyšetrovaní príslušných orgánov členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby dodržiavali povinnosti stanovené v tejto smernici a aby mohli niesť zodpovednosť v súlade s vnútroštátnym právom.

32. Podniky by mali zaviesť proces mapovania vnútorného hodnotového reťazca, ktorý zahŕňa vynaloženie všetkého primeraného a úmerného úsilia s cieľom identifikovať svoje obchodné vzťahy v rámci hodnotového reťazca.

33. Dôverné obchodné informácie uvedené v tejto smernici by sa mali vzťahovať na všetky informácie, ktoré spĺňajú požiadavky na to, aby sa považovali za „obchodné tajomstvo“ v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/94343, a to na informácie, ktoré sú tajné v tom zmysle, že nie sú ako celok alebo v presnom usporiadaní a zložení ich častí všeobecne známe alebo ľahko prístupné osobám v kruhoch, ktoré sa daným druhom informácií bežne zaoberajú, že majú obchodnú hodnotu, pretože sú tajné a že osoba, ktorá nimi oprávnene disponuje, podnikla za daných okolností primerané kroky, aby ich udržala v tajnosti.

34. Náležitá starostlivosť by nemala spočívať v „zaškrtávaní políčok“, ale v priebežnom postupe a hodnotení rizík a vplyvov, ktoré sú dynamické a môžu sa meniť v dôsledku nových obchodných vzťahov alebo vývoja situácie. Podniky by preto mali priebežne monitorovať a zodpovedajúcim spôsobom prispôsobovať svoje stratégie náležitej starostlivosti. Tieto stratégie by sa mali usilovať o to, aby sa vzťahovali na každý

43 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).

RR\1224718SK.docx 25/83 PE657.191v02-00

SK

skutočný alebo potenciálny nepriaznivý vplyv, hoci by sa mala zvážiť povaha a kontext ich operácií vrátane geografických, závažnosť a pravdepodobnosť nepriaznivého vplyvu, ak sa vyžaduje zavedenie politiky stanovenia priorít. Certifikačné systémy tretích strán môžu dopĺňať stratégie náležitej starostlivosti za predpokladu, že sú primerané z hľadiska rozsahu a spĺňajú primeranú úroveň transparentnosti, nestrannosti, prístupnosti a spoľahlivosti. Certifikácia treťou stranou by však nemala byť dôvodom na opodstatnenie výnimky z povinností stanovených v tejto smernici ani žiadnym spôsobom ovplyvniť potenciálnu zodpovednosť podniku.

35. Aby sa dcérska spoločnosť považovala za spĺňajúcu povinnosť stanoviť stratégiu náležitej starostlivosti, ak je dcérska spoločnosť zahrnutá do stratégie náležitej starostlivosti svojho materského podniku, dcérska spoločnosť by mala jasne uviesť, že to tak je vo svojom ročnom vykazovaní. Takáto požiadavka je potrebná na zabezpečenie transparentnosti pre verejnosť s cieľom umožniť príslušným vnútroštátnym orgánom vykonávať primerané vyšetrovania. Dcérska spoločnosť by mala zabezpečiť, aby materská spoločnosť mala dostatočné a relevantné informácie na vykonávanie náležitej starostlivosti v jej mene.

36. Vzhľadom na pravdepodobnosť a závažnosť nepriaznivých vplyvov by sa mala určiť primeraná frekvencia overovania v danom časovom období vyplývajúca z pojmu „pravidelne“. Čím pravdepodobnejšie a závažnejšie vplyvy, tým častejšie by sa malo vykonávať overovanie súladu.

37. Podniky by sa mali najskôr pokúsiť zoberať sa potenciálnym alebo skutočným vplyvom na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných v diskusii so zainteresovanými stranami a vyriešiť ho. Podnik, ktorý má pákový efekt na zabránenie alebo zmiernenie nepriaznivého vplyvu, by ho mal uplatňovať. Podnik, ktorý chce zvýšiť svoj pákový efekt, by mohol napríklad ponúknuť prepojenému subjektu budovanie kapacít alebo iné stimuly alebo spolupracovať s inými aktérmi. Ak nie je možné nepriaznivému vplyvu zabrániť alebo ho zmierniť a pákový efekt nemožno zvýšiť, rozhodnutie o odstúpení od dodávateľa alebo iného obchodného vzťahu by mohlo byť poslednou možnosťou a malo by sa vykonať zodpovedným spôsobom.

38. Riadna náležitá starostlivosť si vyžaduje účinné a zmysluplné konzultácie so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami a najmä primerané zapojenie odborových zväzov. Konzultácie a zapojenie zainteresovaných strán môžu podnikom pomôcť presnejšie identifikovať potenciálne a/alebo skutočné nepriaznivé vplyvy a vypracovať účinnejšiu stratégiu náležitej starostlivosti. V tejto smernici sa preto vyžaduje diskusia so zainteresovanými stranami a ich zapojenie vo všetkých fázach postupu náležitej starostlivosti. Okrem toho takáto diskusia a zapojenie môžu poskytnúť priestor na vyjadrenie tým, ktorí majú veľký záujem o dlhodobú udržateľnosť podniku. Účasť zainteresovaných strán by mohla pomôcť zlepšiť dlhodobú výkonnosť a ziskovosť spoločností, keďže ich väčšia udržateľnosť by mala pozitívne celkové hospodárske účinky.

39. Pri vedení diskusií so zainteresovanými stranami, ako sa stanovuje v tejto smernici, by podniky mali zabezpečiť, aby sa v prípade, že ide o pôvodné obyvateľstvo, takéto diskusie viedli v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, ako je Deklarácia OSN o právach pôvodného obyvateľstva44 vrátane slobodného,

44 https://www.un.org/esa/socdev/unpfii/documents/DRIPS_en.pdf

PE657.191v02-00 26/83 RR\1224718SK.docx

SK

predchádzajúceho a informovaného súhlasu a práva pôvodného obyvateľstva na sebaurčenie.

40. Koncepcia zainteresovaných strán znamená osoby, ktorých práva a záujmy môžu byť dotknuté rozhodnutiami podniku. Tento pojem preto zahŕňa pracovníkov, miestne spoločenstvá, deti, pôvodné obyvateľstvo, občianske združenia a akcionárov a organizácie, ktorých štatutárnym cieľom je zabezpečiť dodržiavanie noriem v oblasti ľudských a sociálnych práv, klímy, životného prostredia a dobrej správy vecí verejných, ako sú odborové zväzy a organizácie občianskej spoločnosti.

41. Aby sa predišlo tomu, že názory kritických zainteresovaných strán nebudú v procese náležitej starostlivosti vypočuté alebo budú marginalizované, táto smernica by mala príslušným zainteresovaným stranám priznať právo na bezpečné a zmysluplné diskusie, pokiaľ ide o stratégiu náležitej starostlivosti spoločnosti, a mala by zabezpečiť primerané zapojenie odborových zväzov alebo zástupcov zamestnancov.

42. Relevantné informácie o stratégii náležitej starostlivosti by sa potenciálne dotknutým zainteresovaným stranám mali oznamovať na požiadanie, a to spôsobom, ktorý je primeraný kontextu týchto zainteresovaných strán, napríklad s prihliadnutím na úradný jazyk krajiny zainteresovaných strán, ich úroveň gramotnosti a prístupu na internet. Podniky by však nemali mať povinnosť proaktívne zverejňovať svoju stratégiu náležitej starostlivosti spôsobom primeraným kontextu zainteresovaných strán a požiadavka oznamovať relevantné informácie by mala byť primeraná povahe, kontextu a veľkosti podniku.

43. Postupy na vznesenie obáv by mali zabezpečiť, aby bola chránená anonymita alebo dôvernosť týchto obáv, podľa potreby v súlade s vnútroštátnym právom, ako aj bezpečnosť a fyzická a právna integrita všetkých sťažovateľov vrátane obhajcov ľudských práv a životného prostredia. V prípade, že sa takéto postupy týkajú oznamovateľov, tieto postupy by mali byť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/193745.

44. Od podnikov by sa malo vyžadovať, aby vynaložili všetko primerané a úmerné úsilie v rámci svojich možností na identifikáciu svojich dodávateľov a subdodávateľov a sprístupnenie príslušných informácií verejnosti s náležitým ohľadom na dôvernosť obchodných informácií. Aby bola náležitá starostlivosť plne účinná, nemala by sa obmedzovať na prvú úroveň dodávateľského reťazca, ale mala by zahŕňať tie subjekty, ktoré podnik počas procesu náležitej starostlivosti identifikoval ako subjekty predstavujúce hlavné riziká. V tejto smernici by sa však mala zohľadniť skutočnosť, že všetky podniky nemajú rovnaké prostriedky alebo spôsobilosti na identifikáciu všetkých svojich dodávateľov a subdodávateľov, a preto by sa na túto povinnosť mali vzťahovať zásady primeranosti a proporcionality, ktoré by podniky v žiadnom prípade nemali chápať ako zámienku neplniť si povinnosť vynaložiť v tejto súvislosti maximálne úsilie.

45. Na to, aby sa náležitá starostlivosť začlenila do kultúry a štruktúry podniku, členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov podniku by mali byť zodpovední za prijatie a vykonávanie jeho stratégií udržateľnosti a náležitej starostlivosti.

45 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).

RR\1224718SK.docx 27/83 PE657.191v02-00

SK

46. Koordinácia úsilia podnikov o náležitú starostlivosť a dobrovoľné akcie v oblasti spolupráce na odvetvovej a medziodvetvovej úrovni by mohla zvýšiť konzistentnosť a účinnosť ich stratégií v oblasti náležitej starostlivosti. Na tento účel sa by členské štáty mohli nabádať na prijatie akčných plánov náležitej starostlivosti na odvetvovej a medziodvetvovej úrovni. Zainteresované strany by sa mali podieľať na vymedzení týchto plánov. Vypracovanie takýchto kolektívnych opatrení by v žiadnom prípade nemalo zbaviť podniku jeho individuálnej zodpovednosti za vykonávanie náležitej starostlivosti alebo zabrániť tomu, aby bol v súlade s vnútroštátnym právom braný na zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil alebo ku ktorej prispel.

47. Aby bol rámec náležitej starostlivosti účinný, mal by zahŕňať mechanizmy podávania sťažností na úrovni podniku alebo na odvetvovej úrovni, a v záujme zabezpečenia toho, aby takéto mechanizmy boli účinné, by podniky mali pri vypracúvaní mechanizmov podávania sťažností prijímať rozhodnutia zohľadňujúce pozíciu zainteresovaných strán. Tieto mechanizmy by zainteresovaným stranám mali umožňovať vznášať primerané obavy a mali by fungovať ako systém včasného varovania a informovanosti o rizikách a ako systém mediácie. Mali by byť legitímne, prístupné, predvídateľné, spravodlivé, transparentné, zlučiteľné s právami, mali by byť zdrojom kontinuálneho vzdelávania a mali by byť založené na angažovanosti a dialógu. Mechanizmy podávania sťažností by mali byť oprávnené predkladať návrhy, ako by mohol dotknutý podnik riešiť potenciálne alebo skutočné nepriaznivé vplyvy. Mali by byť tiež schopné navrhovať vhodný prostriedok nápravy, ak sú prostredníctvom mediácie upozornené na to, že podnik spôsobil nepriaznivý vplyv alebo k nemu prispel.

48. Mechanizmy podávania sťažností by nemali zbavovať členské štáty ich primárnej povinnosti chrániť ľudské práva a poskytovať prístup k spravodlivosti a prostriedkom nápravy.

49. Členské štáty by mali určiť jeden alebo viac vnútroštátnych orgánov, ktoré budú monitorovať správne vykonávanie povinností náležitej starostlivosti podnikmi a budú zabezpečovať riadne presadzovanie tejto smernice. Tieto vnútroštátne orgány by mali byť nezávislé a mali by mať primerané právomoci a zdroje na vykonávanie svojich úloh. Mali by byť oprávnené vykonávať príslušné kontroly z vlastnej iniciatívy alebo na základe odôvodnených a primeraných obáv zainteresovaných strán a tretích strán a ukladať účinné, primerané a odradzujúce administratívne sankcie s prihliadnutím na závažnosť a opakovanie porušení s cieľom zabezpečiť, aby podniky dodržiavali povinnosti ustanovené vo vnútroštátnom práve. Na úrovni Únie by Komisia mala zriadiť európsku sieť náležitej starostlivosti na zabezpečenie spolupráce.

50. Komisia a členské štáty sa vyzývajú, aby stanovili správne pokuty, ktorých výška je porovnateľná s pokutami, ktoré sú v súčasnosti stanovené v práve hospodárskej súťaže a v právnych predpisoch o ochrane údajov.

51. Vnútroštátne orgány sa vyzývajú, aby spolupracovali a vymieňali si informácie s národnými kontaktnými miestami OECD a národnými organizáciami pre ľudské práva dostupnými v ich krajine.

52. V súlade s hlavnými zásadami OSN by samotné vykonávanie náležitej starostlivosti nemalo zbavovať podniky zodpovednosti za spôsobenie porušovania ľudských práv alebo škôd na životnom prostredí alebo prispenie k ich vzniku. Zavedenie dôkladného a

PE657.191v02-00 28/83 RR\1224718SK.docx

SK

primeraného postupu náležitej starostlivosti môže podnikom pomôcť zabrániť vzniku škody.

53. Pri zavedení režimu zodpovednosti by členské štáty mali zabezpečiť vyvrátiteľnú domnienku, ktorá si vyžaduje určitú úroveň dôkazov. Dôkazné bremeno by sa presunulo z obete na podnik, ktorý by musel preukázať, že podnik nemal kontrolu nad podnikateľským subjektom zapojeným do porušovania ľudských práv.

54. Premlčacie lehoty by sa mali považovať za rozumné a primerané, ak neobmedzujú právo obetí na prístup k spravodlivosti, pričom sa náležite zohľadňujú praktické problémy, s ktorými sa stretávajú potenciálni žalobcovia. Obetiam nepriaznivých vplyvov na ľudské práva, životné prostredie a správu vecí verejných by sa mal poskytnúť dostatočný čas na podanie súdnych žalôb, pričom by sa mala zohľadniť ich geografická poloha, prostriedky a celkové ťažkosti pri predkladaní prípustných žalôb na súdoch Únie.

55. Právo na účinný prostriedok nápravy je medzinárodne uznávaným ľudským právom, ktoré je zakotvené v článku 8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v článku 2 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, a patrí tiež k základným právam Únie (článok 47 charty). Ako sa pripomína v hlavných zásadách OSN, štáty sú povinné zabezpečiť prostredníctvom súdnych, správnych, legislatívnych alebo iných vhodných prostriedkov, aby osoby postihnuté porušovaním ľudských práv v súvislosti s podnikaním mali prístup k účinnému prostriedku nápravy. Preto táto smernica obsahuje konkrétny odkaz na túto povinnosť v súlade so základnými zásadami a usmerneniami OSN o právach na nápravu a odškodnenie obetí hrubého porušovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a závažného porušovania medzinárodného humanitárneho práva.

56. Veľké podniky sa nabádajú, aby zriadili poradné výbory, ktorých úlohou bude poskytovať poradenstvo svojim riadiacim orgánom v otázkach náležitej starostlivosti a ktorých súčasťou budú zainteresované strany.

57. Odborom by sa mali poskytnúť potrebné zdroje na výkon ich práv v súvislosti s náležitou starostlivosťou, a to aj na účely nadviazania vzťahov s odbormi a pracovníkmi v podnikoch, s ktorými má hlavný podnik obchodné vzťahy.

58. Členské štáty by mali využívať existujúce režimy zodpovednosti alebo v prípade potreby zaviesť ďalšie právne predpisy na zabezpečenie toho, aby podniky mohli byť v súlade s vnútroštátnym právom brané na zodpovednosť za akúkoľvek škodu vyplývajúcu z nepriaznivých vplyvov na ľudské práva, životné prostredie a správu vecí verejných, ktoré oni alebo subjekty, ktoré kontrolujú, spôsobili alebo ku ktorým prispeli konaním alebo opomenutím, pokiaľ podnik nepreukáže, že vynaložil všetku náležitú starostlivosť v súlade s touto smernicou, aby zamedzil predmetnej škode, alebo že by ku škode došlo aj vtedy, ak by sa vynaložila všetka náležitá starostlivosť.

59. S cieľom zabezpečiť jasnosť, istotu a konzistentnosť postupov podnikov by Komisia mala vypracovať usmernenia po porade s členskými štátmi a OECD a s pomocou viacerých špecializovaných agentúr, najmä Agentúry EÚ pre základné práva, Európskej environmentálnej agentúry a Európskej agentúry pre malé a stredné podniky. Existuje už niekoľko usmernení o náležitej starostlivosti, ktoré vypracovali medzinárodné organizácie a ktoré by Komisia mohla použiť ako referenciu pri vypracúvaní usmernení

RR\1224718SK.docx 29/83 PE657.191v02-00

SK

podľa tejto smernice osobitne pre podniky EÚ. Cieľom tejto smernice by mala byť úplná harmonizácia noriem medzi členskými štátmi. Okrem všeobecných usmernení, ktorými by sa mali riadiť všetky podniky pri uplatňovaní náležitej starostlivosti vo svojej činnosti, by Komisia mala počítať s vypracovaním usmernení pre jednotlivé odvetvia a poskytovať pravidelne aktualizovaný zoznam prehľadov o jednotlivých krajinách s cieľom pomôcť podnikom posúdiť potenciálne a/alebo skutočné nepriaznivé vplyvy svojich obchodných činností na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných v danej oblasti. V týchto informačných prehľadoch by sa malo uviesť najmä to, ktoré dohovory a zmluvy spomedzi tých, ktoré sú uvedené v prílohách xx, xxx a xxxx k tejto smernici, daná krajina ratifikovala.

60. S cieľom aktualizovať druhy nepriaznivých vplyvov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny príloh xx, xxx a xxxx k tejto smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva46. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

61. Keďže ciele tejto smernice nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI  TÚTO SMERNICU:

Článok 1 Predmet úpravy a cieľ

1. Cieľom tejto smernice je zabezpečiť, aby podniky spadajúce do rozsahu jej pôsobnosti a pôsobiace na vnútornom trhu plnili svoju povinnosť dodržiavať ľudské práva a rešpektovať životné prostredie a dobrú správu vecí verejných a aby svojimi vlastnými činnosťami ani činnosťami, ktoré sú priamo spojené s ich pôsobením, výrobkami alebo službami prostredníctvom obchodného vzťahu alebo v rámci ich hodnotových reťazcov, nespôsobovali potenciálne alebo skutočné nepriaznivé vplyvy na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných, ani k týmto nepriaznivým vplyvom neprispievali a aby vzniku týchto nepriaznivých vplyvov zamedzovali a zmierňovali ich.

2. V tejto smernici sa stanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v rámci hodnotového reťazca podnikov, ktoré patria do jej rozsahu pôsobnosti, konkrétne prijať všetky vhodné a úmerné opatrenia a vynaložiť úsilie v rámci svojich možností na

46 Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

PE657.191v02-00 30/83 RR\1224718SK.docx

SK

predchádzanie nepriaznivým vplyvom na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných v ich hodnotových reťazcoch a náležite sa zaoberať takýmito nepriaznivými vplyvmi, keď sa vyskytnú. Vykonávanie náležitej starostlivosti vyžaduje, aby podniky identifikovali, hodnotili, zastavovali, zmierňovali, monitorovali, oznamovali, zodpovedali za, riešili a naprávali potenciálne a/alebo skutočné nepriaznivé vplyvy na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných, ktoré môžu predstavovať ich vlastné činnosti a činnosti ich hodnotových reťazcov a obchodných vzťahov a aby takýmto vplyvom predchádzali. Tieto požiadavky náležitej starostlivosti majú prispieť k zlepšeniu fungovania vnútorného trhu, a to prostredníctvom koordinácie záruk na ochranu ľudských práv, životného prostredia a dobrej správy vecí verejných.

3. Ďalej je cieľom tejto smernice zabezpečiť, aby sa podniky v súlade s vnútroštátnym právom zodpovedali a niesli právnu zodpovednosť za nepriaznivé vplyvy na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných, ktoré spôsobujú alebo ku ktorým prispievajú vo svojom hodnotovom reťazci, a jej zámerom je zabezpečiť, aby obete mali prístup k právnym prostriedkom nápravy.

4. Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ďalšie požiadavky náležitej starostlivosti stanovené v odvetvových právnych predpisoch Únie, najmä v nariadení (EÚ) č. 995/2010 a nariadení (EÚ) 2017/821, ak požiadavky náležitej starostlivosti v tejto smernici nestanovujú dôkladnejšiu náležitú starostlivosť, pokiaľ ide o ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných.

5. Vykonávanie tejto smernice nie je v žiadnom prípade dôvodom na zníženie všeobecnej úrovne ochrany ľudských práv alebo životného prostredia. Uplatňuje sa najmä bez toho, aby boli dotknuté iné príslušné rámce zodpovednosti za subdodávky, vysielanie alebo hodnotové reťazce ustanovené na vnútroštátnej, úniovej alebo medzinárodnej úrovni.

Článok 2 Predmet

1. Táto smernica sa vzťahuje na všetky podniky, ktoré sa riadia právom členského štátu alebo sú usadené na území Únie.

2. Táto smernica sa vzťahuje aj na všetky verejne kótované malé a stredné podniky, ako aj na vysoko rizikové malé a stredné podniky.

3. Táto smernica sa vzťahuje aj na veľké podniky, na verejne kótované malé a stredné podniky a na malé a stredné podniky pôsobiace vo vysokorizikových sektoroch, ktoré sa riadia právom tretej krajiny a ktoré nie sú usadené na území Únie, keď pôsobia na vnútornom trhu a predávajú tovar alebo poskytujú služby. Tieto podniky spĺňajú požiadavky na náležitú starostlivosť stanovené v tejto smernici, ako sú transponované do právnych predpisov členského štátu, v ktorom pôsobia, a podliehajú sankciám a režimom zodpovednosti a právnej zodpovednosti stanoveným touto smernicou, ako sú transponované do právnych predpisov členského štátu, v ktorom pôsobia.

RR\1224718SK.docx 31/83 PE657.191v02-00

SK

4. Členské štáty môžu mikropodniky vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ47 oslobodiť od uplatňovania povinností stanovených v tejto smernici.

Článok 3Výklad pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(1) „zainteresované strany“ znamenajú jednotlivcov a skupiny jednotlivcov, ktorých práva alebo záujmy môžu byť dotknuté potenciálnymi alebo skutočnými nepriaznivými vplyvmi na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných, ktoré predstavuje podnik alebo jeho obchodné vzťahy, ako aj organizácie, ktorých zákonným účelom je ochrana ľudských práv vrátane sociálnych a pracovných práv, životného prostredia a dobrej správy vecí verejných. Medzi ne môžu patriť pracovníci a ich zástupcovia, miestne spoločenstvá, deti, pôvodné obyvateľstvo, občianske združenia, odborové zväzy, organizácie občianskej spoločnosti a akcionári podnikov;

(2) „obchodné vzťahy“ znamenajú dcérske spoločnosti a obchodné vzťahy podniku v celom jeho hodnotovom reťazci vrátane dodávateľov a subdodávateľov, ktoré sú priamo spojené s obchodnými činnosťami, produktmi alebo službami podniku;

(3) „dodávateľ“ znamená akýkoľvek podnik, ktorý priamo alebo nepriamo poskytuje výrobok, časť výrobku alebo službu inému podniku v rámci obchodného vzťahu;

(4) „subdodávateľ“ znamená všetky obchodné vzťahy, ktoré poskytujú službu alebo vykonávajú činnosť potrebnú na uskutočnenie činností podniku;

(5) „hodnotový reťazec“ znamená všetky činnosti, operácie, obchodné vzťahy a investičné reťazce podniku a zahŕňa subjekty, s ktorými má podnik priamy alebo nepriamy obchodný vzťah, dodávateľský a odberateľský, a ktorý buď:

a) dodáva výrobky, časti výrobkov alebo služby, ktoré prispievajú k vlastným výrobkom alebo službám podniku, alebo

b) prijíma výrobky alebo služby od podniku;(6) „potenciálny alebo skutočný nepriaznivý vplyv na ľudské práva“ znamená akýkoľvek

potenciálny alebo skutočný nepriaznivý vplyv, ktorý môže narušiť plné uplatňovanie ľudských práv jednotlivcami alebo skupinami jednotlivcov vo vzťahu k ľudským právam vrátane sociálnych práv, práv pracovníkov a odborových práv, ako sa uvádza v prílohe xx k tejto smernici. Uvedená príloha sa pravidelne preskúmava a musí byť v súlade s cieľmi Únie v oblasti ľudských práv. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 17 prijímať delegované akty s cieľom zmeniť zoznam uvedený v prílohe xx, a to:

47 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

PE657.191v02-00 32/83 RR\1224718SK.docx

SK

(7) „potenciálny alebo skutočný nepriaznivý vplyv na životné prostredie“ znamená akékoľvek porušenie medzinárodne uznávaných environmentálnych noriem a environmentálnych noriem Únie v oblasti životného prostredia , ako sa stanovuje v prílohe xxx k tejto smernici. Uvedená príloha sa pravidelne preskúmava a musí byť v súlade s cieľmi Únie v oblasti ochrany životného prostredia a zmierňovania zmeny klímy. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 17 prijímať delegované akty s cieľom zmeniť zoznam uvedený v prílohe xxx;

(8) „potenciálny alebo skutočný nepriaznivý vplyv na dobrú správu vecí verejných“ znamená akýkoľvek potenciálny alebo skutočný nepriaznivý vplyv na dobrú správu vecí verejných krajiny, regiónu alebo územia, ako sa stanovuje v prílohe xxxx k tejto smernici. Uvedená príloha sa pravidelne preskúmava a musí byť v súlade s cieľmi Únie v oblasti dobrej správy vecí verejných. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 17 prijímať delegované akty s cieľom zmeniť zoznam uvedený v prílohe xxxx;

(9) „ kontrola" znamená možnosť podniku mať rozhodujúci vplyv nad iným podnikom, najmä na základe vlastníctva alebo práva používať všetky aktíva tohto podniku alebo ich časť, alebo na základe práv alebo zmlúv alebo akýchkoľvek iných prostriedkov, so zreteľom na všetky skutočnosti, ktoré majú rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodnutia rozhodovacích orgánov podniku;

(10) „prispievať k“ znamená, že činnosti podniku v spojení s činnosťami iných subjektov spôsobujú vplyv, alebo že činnosti podniku spôsobujú alebo uľahčujú, aby iný subjekt spôsoboval nepriaznivý vplyv, alebo ho k tomu podnecujú. Prispievanie musí byť podstatné, čo znamená, že nepatrné alebo zanedbateľné prispievanie je vyňaté. Posúdenie podstatnej povahy prispievania a pochopenie toho, kedy konanie podniku mohlo spôsobiť, uľahčiť alebo podnietiť iný subjekt, aby spôsobil nepriaznivý vplyv, môže zahŕňať zohľadnenie viacerých faktorov.

Zohľadňujú sa tieto faktory:

– rozsah, v akom podnik môže podnecovať nepriaznivý vplyv iného subjektu alebo ho k nemu motivovať, t. j. mieru, do akej činnosť zvýšila riziko výskytu vplyvu,

– rozsah, v akom podnik mohol alebo mal vedieť o nepriaznivom vplyve alebo potenciáli nepriaznivého vplyvu, t. j. stupeň predvídateľnosti,

– miera, do akej niektorá z činností podniku skutočne zmiernila nepriaznivý vplyv alebo znížila riziko výskytu tohto vplyvu.

Samotná existencia obchodného vzťahu alebo činností, ktoré vytvárajú všeobecné podmienky, za ktorých sa môžu vyskytnúť nepriaznivé vplyvy, sama osebe nepredstavuje vzťah v zmysle prispievania. Predmetná činnosť by mala podstatne zvyšovať riziko nepriaznivého vplyvu.

Článok 4Stratégia náležitej starostlivosti

1. Členské štáty stanovia pravidlá, ktoré zabezpečia, aby spoločnosti pri svojich činnostiach a obchodných vzťahoch vykonávali účinnú náležitú starostlivosť, pokiaľ ide

RR\1224718SK.docx 33/83 PE657.191v02-00

SK

o potenciálne alebo skutočné nepriaznivé vplyvy na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných.

2. Podniky neustále vynakladajú všetko úsilie v rámci svojich možností na to, aby prostredníctvom metodiky monitorovania založenej na riziku, ktorá zohľadňuje pravdepodobnosť, závažnosť a naliehavosť potenciálnych alebo skutočných vplyvov na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných, identifikovali a posudzovali povahu a kontext svojich operácií vrátane z geografického hľadiska, a či ich operácie a obchodné vzťahy spôsobujú akýkoľvek z týchto potenciálnych alebo skutočných nepriaznivých vplyvov alebo či k nim prispievajú alebo sú s nimi priamo spojené.

3. Ak veľký podnik, ktorého všetky priame obchodné vzťahy majú sídlo v Únii, alebo malý alebo stredný podnik dospeje v súlade s odsekom 2 k záveru, že nespôsobuje ani neprispieva k žiadnemu potenciálnemu alebo skutočnému nepriaznivému vplyvu na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných, ani s ním priamo nesúvisí, uverejní vyhlásenie v tomto zmysle a zahrnie svoje posúdenie rizika obsahujúce príslušné údaje, informácie a metodiku, ktoré viedli k tomuto záveru. Uvedený podnik môže predovšetkým dospieť k záveru, že sa nestretol so žiadnymi nepriaznivými vplyvmi na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných, ak sa jeho analýzou identifikácie vplyvov a posúdenia rizika zistí, že všetci jeho priami dodávatelia vykonávajú náležitú starostlivosť v súlade s touto smernicou. Toto vyhlásenie sa preskúma v prípade vzniku nových rizík alebo v prípade, že podnik nadviaže nové obchodné vzťahy, ktoré môžu predstavovať riziko.

4. Pokiaľ podnik v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku nedospeje k záveru, že k nemu neprispieva, alebo že nie je priamo spojený s prípadným alebo skutočným nepriaznivým vplyvom na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných, vypracuje a účinne vykonáva stratégiu náležitej starostlivosti. V rámci svojej stratégie náležitej starostlivosti podniky:

i) špecifikujú potenciálne alebo skutočné nepriaznivé vplyvy na ľudské práva, životné prostredie a dobrú správu vecí verejných identifikované a posúdené v súlade s odsekom 2 tohto článku, ktoré budú pravdepodobne prítomné v ich operáciách a obchodných vzťahoch, a úroveň ich závažnosti, pravdepodobnosti a naliehavosti a príslušné údaje, informácie a metodiku, ktoré viedli k týmto záverom;

ii) zmapujú svoj hodnotový reťazec a s náležitým ohľadom na dôvernosť obchodných informácií zverejnia relevantné informácie o hodnotovom reťazci podniku, ktoré môžu zahŕňať názvy, miesta, druhy dodávaných výrobkov a poskytovaných služieb a ďalšie relevantné informácie týkajúce sa dcérskych spoločností, dodávateľov a obchodných partnerov v jeho hodnotovom reťazci;

iii) prijímajú a uvádzajú všetky primerané a úmerné politiky a opatrenia s cieľom zastaviť potenciálne alebo skutočné nepriaznivé vplyvy na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných, predchádzať im alebo ich zmierňovať;

PE657.191v02-00 34/83 RR\1224718SK.docx

SK

iv) vypracúvajú stratégiu stanovenia priorít na základe zásady 17 hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv v prípade, že nie sú schopné riešiť všetky potenciálne alebo skutočné nepriaznivé vplyvy súčasne. Podniky zvážia úroveň závažnosti, pravdepodobnosti a naliehavosti jednotlivých potenciálnych alebo skutočných nepriaznivých vplyvov na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných, povahu a kontext svojich operácií vrátane geografických, rozsah rizík, ich veľkosť a otázku, do akej miery môžu byť nenapraviteľné, a ak je to potrebné, pri ich riešení použijú politiku stanovovania priorít.

5. Podniky zabezpečia, aby ich obchodná stratégia a politiky boli v súlade s ich stratégiou náležitej starostlivosti. Podniky v tejto súvislosti zahrnú vysvetlenia do svojich stratégií náležitej starostlivosti.

6. Dcérske spoločnosti podniku sa považujú za spoločnosti, ktoré splnili svoju povinnosť stanoviť stratégiu náležitej starostlivosti, ak ich materský podnik zahrnie do svojej stratégie náležitej starostlivosti.

7. Podniky vykonávajú v rámci hodnotového reťazca náležitú starostlivosť, ktorá je primeraná a úmerná pravdepodobnosti a závažnosti ich potenciálnych alebo skutočných nepriaznivých vplyvov a ich osobitným okolnostiam, najmä pokiaľ ide o ich odvetvie činnosti, veľkosť a dĺžku ich hodnotového reťazca, veľkosť podniku, jeho kapacitu, zdroje a pákový efekt.

8. Podniky zabezpečia, aby ich obchodné vzťahy zaviedli a vykonávali politiky v oblasti ľudských práv, životného prostredia a dobrej správy vecí verejných, ktoré sú v súlade s ich stratégiou náležitej starostlivosti, a to aj prostredníctvom rámcových dohôd, zmluvných doložiek, prijatia kódexov správania alebo prostredníctvom certifikovaných a nezávislých auditov. Podniky zabezpečia, aby ich nákupné politiky nespôsobili ani neprispievali k potenciálnym alebo skutočným nepriaznivým vplyvom na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných.

9. Podniky pravidelne overujú, či subdodávatelia a dodávatelia dodržiavajú svoje povinnosti podľa odseku 8.

Článok 5Zapojenie zainteresovaných strán

1. Členské štáty zabezpečia, aby podniky pri vypracúvaní a vykonávaní svojej stratégie náležitej starostlivosti viedli v dobrej viere účinné, zmysluplné a informované diskusie s príslušnými zainteresovanými stranami. Členské štáty zaručia najmä právo odborových zväzov na príslušnej úrovni vrátane odvetvovej, vnútroštátnej, európskej a globálnej úrovne, ako aj práva zástupcov pracovníkov zapájať sa do vypracúvania a vykonávania stratégie náležitej starostlivosti v dobrej viere so svojím podnikom. Podniky môžu uprednostniť diskusie s najviac dotknutými zainteresovanými stranami. Podniky vedú diskusie a zapájajú odbory a zástupcov pracovníkov spôsobom, ktorý je primeraný ich veľkosti a povahe a kontextu ich činnosti.

RR\1224718SK.docx 35/83 PE657.191v02-00

SK

2. Členské štáty zabezpečia, aby zainteresované strany mali právo požadovať od podniku, aby diskutovali o potenciálnych alebo skutočných nepriaznivých vplyvoch na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných, ktoré sú pre ne relevantné v zmysle odseku 1.

3. Podniky zabezpečia, aby dotknuté alebo potenciálne dotknuté zainteresované strany neboli v dôsledku účasti na diskusiách uvedených v odseku 1 nijako ohrozené.

4. Podnik informuje zástupcov pracovníkov o svojej stratégii náležitej starostlivosti a o jej vykonávaní, ku ktorej môžu prispieť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES48, smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES49 a smernicou Rady 2001/86/ES50. Okrem toho sa musí plne rešpektovať právo na kolektívne vyjednávanie, ako sa uznáva najmä v dohovoroch MOP č. 87 a 98, v Európskom dohovore o ľudských právach a Európskej sociálnej charte Rady Európy, ako aj v rozhodnutiach Výboru MOP pre slobodu združovania, Výboru expertov pre uplatňovanie dohovorov a odporúčaní (CEACR) a Európskeho výboru pre sociálne práva (ECSR) Rady Európy.

Článok 6Zverejnenie a oznámenie stratégie náležitej starostlivosti

1. Členské štáty s náležitým ohľadom na dôvernosť obchodných informácií zabezpečia, aby podniky zverejnili a bezplatne sprístupnili svoju najaktuálnejšiu stratégiu alebo vyhlásenie o náležitej starostlivosti vrátane posúdenia rizika uvedeného v článku 4 ods. 3, najmä na svojich webových stránkach.

2. Podniky oznámia svoju stratégiu náležitej starostlivosti zástupcom svojich zamestnancov, odborovým zväzom, obchodným vzťahom a na požiadanie jednému z príslušných vnútroštátnych orgánov určených podľa článku 12.

Podniky na požiadanie oznámia príslušné informácie týkajúce sa svojej stratégie náležitej starostlivosti potenciálne dotknutým zainteresovaným stranám, a to spôsobom, ktorý je primeraný kontextu týchto zainteresovaných strán, napríklad s prihliadnutím na úradný jazyk krajiny zainteresovaných strán.

3. Členské štáty a Komisia zabezpečia, aby podniky nahrali svoju stratégiu náležitej starostlivosti alebo vyhlásenie vrátane posúdenia rizika uvedené v článku 4 ods. 3 na európsku centralizovanú platformu pod dohľadom príslušných vnútroštátnych orgánov.

48 Smernica 2002/14/ES Európskeho parlamentu a Rady z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29).

49 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mája 2009 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 28).

50 Smernica Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení (Ú. v. ES L 294, 10.11.2001, s. 22).

PE657.191v02-00 36/83 RR\1224718SK.docx

SK

Takouto platformou by mohlo byť jednotné európske prístupové miesto, ktoré Komisia spomenula vo svojom nedávnom akčnom pláne únie kapitálových trhov (COM/2020/590). Komisia poskytne štandardizovaný vzor na účely nahrania stratégií náležitej starostlivosti na európsku centralizovanú platformu.

Článok 7Zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti

Touto smernicou nie sú dotknuté povinnosti, ktoré určitým podnikom ukladá smernica 2013/34/EÚ, aby do svojich správ o hospodárení zahŕňali nefinančný výkaz vrátane opisu politík, ktoré podnik uplatňuje, minimálne v oblasti životného prostredia a sociálnych a zamestnaneckých záležitostí, dodržiavania ľudských práv, boja proti korupcii a úplatkárstvu a zavedených postupov náležitej starostlivosti.

Článok 8Hodnotenie a preskúmanie stratégie náležitej starostlivosti

1. Podniky najmenej raz ročne vyhodnocujú účinnosť a primeranosť svojej stratégie náležitej starostlivosti a jej vykonávania a zodpovedajúcim spôsobom ju revidujú, kedykoľvek sa revízia bude považovať na základe hodnotenia za nevyhnutnú.

2. Hodnotenie a revízia stratégie náležitej starostlivosti sa uskutočňujú prostredníctvom diskusií so zainteresovanými stranami a za účasti odborových zväzov a zástupcov zamestnancov rovnakým spôsobom ako pri stanovovaní stratégie náležitej starostlivosti podľa článku 4.

Článok 9Mechanizmy podávania sťažností

1. Podniky zabezpečujú mechanizmus podávania sťažností, ktorý slúži ako systém včasného varovania pre informovanosť o rizikách a ako systém mediácie, ktorý všetkým zainteresovaným stranám umožňuje vyjadrovať primerané obavy týkajúce sa existencie potenciálneho alebo skutočného negatívneho dopadu na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných. Členské štáty zabezpečia, aby podniky mali možnosť ustanoviť takýto mechanizmus prostredníctvom dohôd o spolupráci s inými podnikmi alebo organizáciami, účasťou na mechanizmoch podávania sťažností viacerých zainteresovaných strán alebo pripojením sa ku globálnej rámcovej dohode.

2. Mechanizmy podávania sťažností musia byť legitímne, prístupné, predvídateľné, bezpečné, spravodlivé, transparentné, zlučiteľné s právami a prispôsobiteľné, ako sa stanovuje v kritériách účinnosti pre mimosúdne mechanizmy podávania sťažností v zásade 31 hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a vo všeobecnom komentári č. 16 Výboru OSN pre práva dieťaťa. Takéto mechanizmy umožňujú vyjadrovať obavy buď anonymne, alebo dôverne, podľa potreby v súlade s vnútroštátnym právom.

3. Mechanizmus podávania sťažností poskytuje včasné a účinné odpovede zainteresovaným stranám, a to v prípadoch varovaní a sťažností, ako aj v prípadoch vyjadrenia obáv.

RR\1224718SK.docx 37/83 PE657.191v02-00

SK

4. Podniky podávajú správy o primeraných obavách vyjadrených prostredníctvom svojich mechanizmov podávania sťažností a pravidelne podávajú správy o pokroku dosiahnutom v týchto prípadoch. Všetky informácie sa uverejňujú spôsobom, ktorý neohrozuje bezpečnosť zainteresovaných strán, čo zahŕňa aj to, že ich totožnosť sa nezverejňuje.

5. Mechanizmy podávania sťažností sú oprávnené predkladať podniku návrhy, ako možno riešiť potenciálne alebo skutočné nepriaznivé vplyvy.

6. Podniky pri vypracúvaní mechanizmov podávania sťažností prijímajú rozhodnutia na základe stanoviska zainteresovaných strán.

7. Použitie mechanizmu podávania sťažností nebráni navrhovateľom v prístupe k súdnym mechanizmom.

Článok 10 Mimosúdne prostriedky nápravy

1. Členské štáty zabezpečia, aby podnik, ktorý zistí, že spôsobil škodu alebo prispel k nepriaznivému vplyvu, zabezpečil proces nápravy alebo v rámci neho spolupracoval. Ak podnik zistí, že je priamo spojený s nepriaznivým vplyvom na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných, spolupracuje v rámci procesu nápravy podľa svojich najlepších možností.

2. Nápravu možno navrhnúť ako výsledok mediácie prostredníctvom mechanizmu podávania sťažností stanoveného v článku 9.

3. Náprava sa určí po konzultácii s dotknutými zainteresovanými stranami a môže pozostávať z: finančnej alebo nefinančnej kompenzácie, opätovného nadobudnutia pozície, verejného ospravedlnenia, vrátenia, rehabilitácie alebo príspevku na vyšetrovanie.

4. Podniky zabránia vzniku ďalšej škody tým, že poskytnú záruky, že príslušná škoda sa nebude opakovať.

5. Členské štáty zabezpečia, aby návrh prostriedku nápravy zo strany podniku nebránil dotknutým zainteresovaným stranám v začatí občianskeho súdneho konania v súlade s vnútroštátnym právom. Predovšetkým obete nie sú povinné požiadať pred podaním žaloby na súd o mimosúdne prostriedky nápravy a prebiehajúce konanie v rámci mechanizmu podávania sťažností nebráni v prístupe obetí k súdu. Rozhodnutia vydané v rámci mechanizmu podávania sťažností súdy náležite zvážia, ale nie sú pre ne záväzné.

Článok 11Odvetvové akčné plány v oblasti náležitej starostlivosti

PE657.191v02-00 38/83 RR\1224718SK.docx

SK

1. Členské štáty môžu podporiť prijatie dobrovoľných odvetvových alebo medziodvetvových akčných plánov náležitej starostlivosti na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Únie zameraných na koordináciu stratégií náležitej starostlivosti podnikov.

Podniky, ktoré sa zúčastňujú na odvetvových alebo medziodvetvových akčných plánoch náležitej starostlivosti, nie sú oslobodené od povinností ustanovených v tejto smernici.

2. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné zainteresované strany, najmä odborové zväzy, zástupcovia pracovníkov a organizácie občianskej spoločnosti, mali právo zúčastňovať sa na definovaní odvetvových akčných plánov náležitej starostlivosti bez toho, aby bola dotknutá povinnosť každého podniku dodržiavať požiadavky stanovené v článku 5.

3. Odvetvové akčné plány v oblasti náležitej starostlivosti môžu stanoviť jednotný spoločný mechanizmus podávania sťažností pre podniky v rámci ich rozsahu pôsobnosti. Mechanizmus podávania sťažností musí byť v súlade s článkom 9 tejto smernice.

4. Vývoj mechanizmov podávania sťažností v jednotlivých odvetviach sa opiera o stanovisko zainteresovaných strán.

Článok 12Dohľad

1. Každý členský štát určí jeden alebo viac príslušných vnútroštátnych orgánov zodpovedných za dohľad nad uplatňovaním tejto smernice v znení, v akom bola transponovaná do vnútroštátneho práva, a za šírenie najlepších postupov náležitej starostlivosti.

2. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány určené v súlade s odsekom 1 boli nezávislé a mali potrebné personálne, technické a finančné zdroje, priestory, infraštruktúru a odborné znalosti na účinné vykonávanie svojich povinností.

3. Členské štáty informujú Komisiu o názvoch a adresách príslušných orgánov do …. [dátum transpozície tejto smernice]. Členské štáty informujú Komisiu o akýchkoľvek zmenách v názvoch alebo adresách príslušných orgánov.

4. Komisia zverejní zoznam príslušných orgánov, a to aj na internete. Komisia tento zoznam pravidelne aktualizuje.

Článok 13 Vyšetrovania týkajúce sa podnikov

1. Príslušné orgány členských štátov uvedené v článku 14 majú právomoc vykonávať vyšetrovania s cieľom zabezpečiť, aby podniky dodržiavali povinnosti stanovené v tejto smernici vrátane podnikov, ktoré vyhlásili, že nemajú žiadny potenciálny alebo skutočný nepriaznivý vplyv na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných. Tieto príslušné orgány sú oprávnené vykonávať kontroly podnikov a viesť rozhovory s dotknutými alebo potenciálne dotknutými zainteresovanými stranami alebo

RR\1224718SK.docx 39/83 PE657.191v02-00

SK

ich zástupcami. Takéto kontroly môžu zahŕňať preskúmanie stratégie náležitej starostlivosti podniku, fungovania mechanizmu podávania sťažností a kontroly na mieste.

Podniky poskytnú príslušným orgánom všetku pomoc potrebnú na to, aby uľahčili vykonávanie ich vyšetrovaní.

2. Vyšetrovania uvedené v odseku 1 sa vykonávajú buď na základe prístupu založeného na riziku, alebo v prípade, že príslušný orgán má k dispozícii relevantné informácie o tom, že existuje podozrenie, že podnik porušil povinnosti stanovené v tejto smernici, a to aj na základe odôvodnených a primeraných obáv vznesených akoukoľvek treťou stranou.

3. Komisia a príslušné orgány členských štátov uvedené v článku 12 uľahčia tretím stranám predkladanie odôvodnených a primeraných obáv uvedených v odseku 2 tohto článku prostredníctvom opatrení, ako sú harmonizované formuláre na predkladanie pripomienok. Komisia a príslušné orgány zabezpečia, aby mal sťažovateľ právo požadovať, aby obavy, ktoré vyjadril, zostali dôverné alebo anonymné v súlade s vnútroštátnym právom. Príslušné orgány členských štátov uvedené v článku 12 zabezpečia, aby sa tento formulár mohol vypĺňať aj elektronicky.

4. Príslušný orgán informuje sťažovateľa o pokroku a výsledku vyšetrovania v primeranej lehote, najmä ak je potrebné ďalšie vyšetrovanie alebo koordinácia s iným dozorným orgánom.

5. Ak na základe opatrení prijatých podľa odseku 1 príslušný orgán zistí nedodržanie tejto smernice, dotknutému podniku poskytne primeranú lehotu na prijatie nápravných opatrení, ak sú takéto opatrenia možné.

6. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že by nedodržanie tejto smernice mohlo priamo viesť k nenapraviteľnej škode, mohlo byť nariadené prijatie dočasných opatrení dotknutým podnikom alebo v súlade so zásadou proporcionality dočasné pozastavenie činnosti. V prípade podnikov, ktoré sa spravujú právom štátu, ktorý nie je členom EÚ, a ktoré pôsobia na vnútornom trhu, môže dočasné pozastavenie činností znamenať zákaz činnosti na vnútornom trhu.

7. Členské štáty stanovia sankcie v súlade s článkom 18 pre podniky, ktoré v stanovenej lehote neprijmú nápravné opatrenia. Príslušné vnútroštátne orgány sú oprávnené ukladať správne pokuty.

8. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány viedli záznamy o vyšetrovaniach uvedených v odseku 1, v ktorých uvedú najmä ich povahu a výsledky, ako aj záznamy o akomkoľvek oznámení o nápravných opatreniach prijatých v zmysle odseku 5. Príslušné orgány uverejňujú výročnú správu o činnosti obsahujúcu najzávažnejšie prípady nedodržiavania pravidiel a spôsob, akým sa nimi zaoberali, s náležitým ohľadom na dôvernosť obchodných informácií.

Článok 14:Usmernenia

PE657.191v02-00 40/83 RR\1224718SK.docx

SK

1. S cieľom vytvoriť jednoznačnosť a istotu pre podniky, ako aj zabezpečiť konzistentnosť ich postupov Komisia po porade s členskými štátmi a organizáciou OECD a s pomocou Agentúry pre základné práva, Európskej environmentálnej agentúry a Európskej agentúry pre malé a stredné podniky uverejní všeobecné nezáväzné usmernenia pre podniky o tom, ako najlepšie plniť povinnosti náležitej starostlivosti stanovené v tejto smernici. Tieto usmernenia poskytnú praktický návod, ako možno uplatňovať zásady proporcionality a stanovovania priorít z hľadiska vplyvov, odvetví a geografických oblastí na povinnosti náležitej starostlivosti v závislosti od veľkosti a odvetvia podniku. Usmernenia sa sprístupnia najneskôr do... [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

2. Komisia môže po porade s členskými štátmi a organizáciou OECD a s pomocou Agentúry pre základné práva, Európskej environmentálnej agentúry a Európskej agentúry pre malé a stredné podniky vypracovať osobitné nezáväzné usmernenia pre podniky pôsobiace v určitých odvetviach.

3. Pri príprave nezáväzných usmernení uvedených v odsekoch 1 a 2 sa náležite zohľadnia hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, Tripartitná deklarácia MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, usmernenie OECD o náležitej starostlivosti v záujme zodpovedného obchodného správania, usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti, usmernenia OECD pre zodpovedné dodávateľské reťazce nerastných surovín, usmernenia OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné dodávateľské reťazce v odevnom a obuvníckom sektore, usmernenie OECD v záujme zodpovedného obchodného správania pre inštitucionálnych investorov, usmernenie OECD o náležitej starostlivosti v záujme zodpovedného poskytovania úverov podnikom a upisovania cenných papierov a usmernenie OECD – FAO pre zodpovedné poľnohospodárske dodávateľské reťazce, všeobecný komentár č. 16 Výboru OSN pre práva dieťaťa o povinnostiach štátu, pokiaľ ide o vplyv podnikateľského sektora na práva detí a Zásady UNICEF-u týkajúce sa práv detí a podnikania. Komisia pravidelne preskúmava relevantnosť svojich usmernení a prispôsobuje ich novým najlepším postupom.

4. Komisia pravidelne aktualizuje informačné listy o jednotlivých krajinách a zverejňuje ich s cieľom poskytnúť aktuálne informácie o medzinárodných dohovoroch a zmluvách, ktoré ratifikoval každý z obchodných partnerov Únie. Komisia zhromažďuje a uverejňuje obchodné a colné údaje o pôvode surovín, medziproduktov a hotových výrobkov a uverejňuje informácie o rizikách potenciálneho alebo skutočného nepriaznivého vplyvu na ľudské práva, životné prostredie a správu vecí verejných alebo skutočných nepriaznivých vplyvov súvisiacich s určitými krajinami alebo regiónmi, sektormi a pododvetviami a výrobkami.

Článok 15

Osobitné opatrenia na podporu malých a stredných podnikov

1. Členské štáty zabezpečia, aby bol zriadený osobitný portál pre malé a stredné podniky, na ktorom môžu nájsť usmernenia a získať ďalšiu podporu a informácie o tom, ako najlepšie plniť svoje povinnosti náležitej starostlivosti.

RR\1224718SK.docx 41/83 PE657.191v02-00

SK

2. Malé a stredné podniky sú oprávnené na finančnú podporu na plnenie svojich povinností náležitej starostlivosti v rámci programov Únie na podporu malých a stredných podnikov.

Článok 16 Spolupráca na úrovni Únie

1. Komisia zriadi európsku sieť náležitej starostlivosti príslušných orgánov, aby spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi uvedenými v článku 12 zabezpečila koordináciu, konvergenciu regulačných, vyšetrovacích a dozorných postupov a zdieľanie informácií a aby monitorovala výkonnosť príslušných vnútroštátnych orgánov.

Príslušné vnútroštátne orgány spolupracujú pri presadzovaní povinností stanovených v tejto smernici.

2. Komisia s pomocou Agentúry Európskej únie pre základné práva, Európskej environmentálnej agentúry a Európskej agentúry pre malé a stredné podniky uverejní na základe informácií poskytnutých príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a v spolupráci s ďalšími odborníkmi z verejného sektora a so zainteresovanými stranami výročnú hodnotiacu tabuľku v oblasti náležitej starostlivosti.

Článok 17

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

PE657.191v02-00 42/83 RR\1224718SK.docx

SK

Článok 18

Sankcie

1. Členské štáty ustanovia primerané sankcie za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich uplatňovania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce a musia zohľadňovať závažnosť spáchaných porušení a skutočnosť, či k porušeniu došlo opakovane.

2. Príslušné vnútroštátne orgány môžu najmä uložiť primerané pokuty vypočítané na základe obratu podniku, dočasne alebo na neurčito vylúčiť podniky z verejného obstarávania, zo štátnej pomoci, zo schém verejnej podpory vrátane schém, ktoré sa spoliehajú na agentúry pre vývozné úvery a pôžičky, uchýliť sa k zaisteniu komodít a iným vhodným administratívnym sankciám.

Článok 19Občianskoprávna zodpovednosť

1. Skutočnosť, že podnik dodržiava svoje povinnosti náležitej starostlivosti, nezbavuje podnik občianskoprávnej zodpovednosti, ktorá mu môže vzniknúť podľa vnútroštátneho práva.

2. Členské štáty zabezpečia, aby mali zavedený režim zodpovednosti, na základe ktorého môžu byť podniky v súlade s vnútroštátnym právom brané na zodpovednosť a poskytovať nápravu za akúkoľvek škodu, ktorá vznikla v dôsledku potenciálnych alebo skutočných nepriaznivých vplyvov na ľudské práva, životné prostredie alebo dobrú správu vecí verejných, ktoré oni alebo podniky pod ich kontrolou spôsobili alebo ku ktorým prispeli konaním alebo opomenutím.

3. Členské štáty zabezpečia, aby ich režim zodpovednosti uvedený v odseku 2 bol taký, aby podniky, ktoré preukážu, že vynaložili všetku náležitú starostlivosť v súlade s touto smernicou s cieľom zamedziť príslušnej škode alebo že by ku škode došlo aj v prípade, že by sa vynaložila všetka náležitá starostlivosť, neboli za túto škodu zodpovedné.

4. Členské štáty zabezpečia, aby premlčacia lehota na uplatnenie nárokov na náhradu škody spôsobenej nepriaznivými vplyvmi na ľudské práva a životné prostredie bola primeraná.

Článok 20Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do ... [24 mesiacov] odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

2. Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

RR\1224718SK.docx 43/83 PE657.191v02-00

SK

Článok 21Nadobudnutie účinnosti rozhodnutia

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

****

Okrem návrhu smernice o náležitej starostlivosti a zodpovednosti podnikov Komisia predloží dva doplňujúce návrhy na zmenu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach51 (tzv. nariadenie Brusel I) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II)52 so zreteľom na nasledujúci navrhnutý text.

****

51 Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1.52 Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40. 

PE657.191v02-00 44/83 RR\1224718SK.docx

SK

II. ODPORÚČANIA K VYPRACOVANIU NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (BRUSEL I)

TEXT VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a

výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 67 ods. 4 a článok 81 ods. 2 písm. a), c) a e),

so zreteľom na žiadosť Európskeho parlamentu Európskej komisii1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

v súlade s  riadnym legislatívnym  postupom,

keďže:

1. hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv z roku 2011 priniesli nový vývoj v diskusii o podnikaní a ľudských právach,

2. hlavné zásady OSN sú založené na rámci s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať a zavádzajú tri piliere, v ktorých je potrebné prijať opatrenia. Prvý pilier sa zameriava na povinnosť štátu chrániť pred porušovaním ľudských práv, druhý na zodpovednosť podnikov za dodržiavanie ľudských práv a tretí na právo obete na účinný prostriedok nápravy v prípade, že boli porušené jej ľudské práva,

3. v hlavných zásadách OSN sa vo veľkej miere odkazuje na náležitú starostlivosť, keďže mechanizmus na uvedenie druhého piliera rámca OSN do praxe a smernica xxx/xxxx o náležitej starostlivosti a zodpovednosti podnikov zavádzajú požiadavky náležitej starostlivosti na úrovni Únie pre podniky patriace do rozsahu pôsobnosti smernice 2013/34/EÚ,

4. v záujme vykonávania tretieho piliera rámca OSN a uľahčenie prístupu k účinným súdnym prostriedkom nápravy pre obete porušovania ľudských práv je potrebné zmeniť nariadenie (EÚ) č. 1215/2012,

5. týmto nariadením sa v článku 8 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 zavádza nový odsek 5 s cieľom zabezpečiť, aby podniky EÚ mohli niesť zodpovednosť za svoju úlohu pri porušovaní ľudských práv v tretích krajinách. Týmto novým ustanovením sa rozširuje právomoc súdov členských štátov, ktoré by mohli rozhodovať vo veci občianskoprávnych žalôb súvisiacich s podnikaním proti podnikom EÚ z dôvodu

RR\1224718SK.docx 45/83 PE657.191v02-00

SK

porušovania ľudských práv, ktorého sa dopustili ich dcérske spoločnosti alebo dodávatelia v tretích krajinách. V tomto poslednom uvedenom prípade ustanovenie vyžaduje, aby mal podnik zmluvný vzťah s dodávateľom,

6. týmto nariadením sa ďalej zavádza nový článok 26a ustanovujúci princíp forum necessitatis, ktorý by mal byť podmienený dvoma prvkami, a to rizikom odopretia spravodlivosti v tretej krajine, v ktorej došlo k porušeniu ľudských práv, a dostatočne úzkou väzbou s dotknutým členským štátom. Tento typ ustanovenia už existuje v práve EÚ, napríklad v článku 11 nariadenia č. 650/2012 o dedičských veciach a v článku 7 nariadenia č. 4/2009 o vyživovacej povinnosti. Týmto novým ustanovením sa súdom členských štátov, ktoré nemajú právomoc podľa žiadneho iného ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 1215/2012, výnimočne udeľuje právomoc rozhodovať o občianskoprávnych žalobách súvisiacich s podnikaním vo veci porušovania ľudských práv, ktoré boli podané proti podnikom usadených v tretích krajinách, ktoré sú však súčasťou dodávateľského reťazca podniku EÚ, a to za predpokladu, že konanie nemožno primerane začať alebo viesť v tretej krajine, s ktorou má vec úzku väzbu. V tomto ustanovení sa ďalej vyžaduje, aby mala vec dostatočnú väzbu s členským štátom konajúceho súdu,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Zmeny nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie)

Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 sa mení takto:

(1) V článku 8 sa dopĺňa nový odsek 5:

(5) Vo veciach týkajúcich sa občianskoprávnych žalôb súvisiacich s podnikaním vo veci porušovania ľudských práv v rámci hodnotového reťazca v rozsahu pôsobnosti smernice xxx/xxxx o náležitej starostlivosti a zodpovednosti podnikov možno podnik usadený v členskom štáte žalovať aj v členskom štáte, v ktorom je usadený alebo v ktorom pôsobí, ak škodu spôsobenú v tretej krajine možno pripísať dcérskej spoločnosti alebo inému podniku, s ktorým má materský podnik obchodný vzťah v zmysle článku 3 smernice xxx/xxxx o náležitej starostlivosti a zodpovednosti podnikov.

(2) Vkladá sa nový článok 26a:

Článok 26aPokiaľ ide o občianskoprávne žaloby súvisiace s podnikaním vo veci porušovania ľudských práv v rámci hodnotového reťazca spoločnosti so sídlom v Únii alebo pôsobiacej v Únii v rozsahu pôsobnosti smernice xxx/xxxx o náležitej starostlivosti a zodpovednosti podnikov, ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa tohto nariadenia, súdy členského štátu môžu vo výnimočných prípadoch vo veci rozhodovať, ak si to vyžaduje právo na spravodlivý proces alebo právo na prístup k spravodlivosti, najmä: a) ak konanie nie je možné alebo sa nemôže účinne začať alebo viesť v treťom štáte, ktorý má so sporom úzku väzbu; alebo b) ak rozsudok vo veci žaloby vydaný v tretom štáte by nebolo možné na základe právneho poriadku

PE657.191v02-00 46/83 RR\1224718SK.docx

SK

členského štátu konajúceho súdu v tomto štáte uznať a vykonať, pričom jeho uznanie a výkon sú nevyhnutné z hľadiska uspokojenia práv žalobcu, a spor má dostatočnú väzbu s členským štátom konajúceho súdu.

III. ODPORÚČANIA K VYPRACOVANIU NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II)

TEXT VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné

záväzky (Rím II)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 67 ods. 4 a článok 81 ods. 2 písm. a) a c),

so zreteľom na žiadosť Európskeho parlamentu Európskej komisii1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

v súlade s  riadnym legislatívnym  postupom,

keďže:

1. riadne fungovanie vnútorného trhu si v záujme lepšej predvídateľnosti výsledku sporov vyžaduje istoty, pokiaľ ide o rozhodné právo a voľný pohyb súdnych rozhodnutí, aby kolízne normy v členských štátoch určovali použitie rovnakého vnútroštátneho právneho poriadku bez ohľadu na členský štát, v ktorom súd vo veci koná,

2. na tento účel Únia prijala nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II),

3. v nariadení Rím II sa v článku 4 ods. 1 ustanovuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého je rozhodným právom pre mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právny poriadok krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti,

4. uplatňovanie všeobecného pravidla uvedeného v článku 4 ods. 1 nariadenia Rím II môže viesť k značným problémom u žalobcov, ktorí sú obeťami porušovania

RR\1224718SK.docx 47/83 PE657.191v02-00

SK

ľudských práv, najmä v prípadoch, keď sú spoločnosti veľkými nadnárodnými spoločnosťami pôsobiacimi v krajinách s nízkymi normami v oblasti ľudských práv, kde je pre nich takmer nemožné získať primeranú kompenzáciu. Nariadenie Rím II však napriek tomu, že obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa určitých odvetví vrátane environmentálnych škôd, neobsahuje žiadne osobitné ustanovenie týkajúce sa žalôb súvisiacich s podnikaním vo veci porušovania ľudských práv,

5. v záujme nápravy tejto situácie by sa nariadenie Rím II malo zmeniť tak, aby obsahovalo osobitné ustanovenie o voľbe práva pre občianskoprávne žaloby súvisiace s podnikaním vo veci porušovania ľudských práv, ktorého sa dopustili spoločnosti EÚ v tretích krajinách, čo by umožnilo žalobcom, ktorí sú obeťami porušovania ľudských práv, ktorého sa údajne dopustili podniky pôsobiace v Únii, zvoliť si právo s vysokými normami v oblasti ľudských práv. Do nariadenia (ES) č. 864/2007 by sa preto mal vložiť nový článok 26a s cieľom umožniť obetiam porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním vybrať si medzi právnym poriadkom krajiny, v ktorej vznikla škoda (lex loci damni), právnym poriadkom krajiny, v ktorej došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu (lex loci delicti commissi), a právom miesta, kde je žalovaný podnik usadený, alebo, ak nemá sídlo v členskom štáte, miesto, kde pôsobí.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Zmena nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II)

Článok 1

Nariadenie (EÚ) č. 864/2007 sa mení takto:

(1) Vkladá sa tento článok:

Článok 6a:

Žaloby súvisiace s podnikaním vo veci porušovania ľudských práv

Pokiaľ ide o občianskoprávne žaloby súvisiace s podnikaním vo veci porušovania ľudských práv v rámci hodnotového reťazca podniku usadeného v členskom štáte Únie alebo pôsobiaceho v Únii v rozsahu pôsobnosti smernice xxx/xxxx o náležitej starostlivosti a zodpovednosti podnikov, rozhodným právom pre mimozmluvný záväzok vyplývajúci z utrpenej škody je právo určené podľa článku 4 ods. 1, pokiaľ sa osoba žiadajúca o náhradu škody nerozhodne založiť svoj nárok na práve krajiny, v ktorej k príčinnej udalosti došlo, alebo na práve krajiny, v ktorej je usadený materský podnik, alebo ak tento podnik nie je usadený v členskom štáte, na práve krajiny, kde podnik pôsobí.

PE657.191v02-00 48/83 RR\1224718SK.docx

SK

25.11.2020

STANOVISKO VÝBORU PRE ZAHRANIČNÉ VECI

pre Výbor pre právne veci

s odporúčaniami pre Komisiu k náležitej starostlivosti podnikov a zodpovednosti podnikov(2020/2129(INL))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Raphaël Glucksmann

(Iniciatíva – článok 47 rokovacieho poriadku)Pridružený výbor – článok 57 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. poznamenáva, že v článku 21 Zmluvy o Európskej únii sa vyžaduje, aby Únia podporovala a upevnila univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú chránené európskym Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), s cieľom zabezpečiť udržateľný rozvoj a konzistentnosť medzi jej vonkajšou činnosťou a inými politikami; konštatuje, že Rada Európskej únie jasne uznala, že dodržiavanie ľudských práv v rámci spoločností počas podnikových operácií a v dodávateľských reťazcoch v je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja; a uznáva, že európski občania čoraz viac požadujú, aby spoločnosti uplatňovali účinnú politiku sociálnej zodpovednosti podnikov;

2. poznamenáva, že globalizácia vytvára príležitosti pre rast a rozvoj a zvýšila vzájomnú závislosť medzi spoločnosťami, v dôsledku čoho rastúci počet výrobkov pochádza z komplexných nadnárodných dodávateľských reťazcov a rozhodnutia prijaté spoločnosťami Únie, ktoré majú pôvod na vnútornom trhu alebo pôsobia na vnútornom trhu, môžu mať vplyv na ľudské práva, základné slobody a životné prostredie; konštatuje, že ako najväčší obchodný blok na svete by Únia mala viesť celosvetovú diskusiu o zodpovednosti podnikov;

3. zdôrazňuje skutočnosť, že demokracia, ktorá chráni ľudské práva a základné slobody, je jedinou formou vlády, ktorá je zlučiteľná s udržateľným rozvojom; poukazuje na to, že korupcia a nedostatočná transparentnosť výrazne ohrozujú ľudské práva; vyzýva Komisiu, aby do svojich vonkajších politických činností, ako aj do obchodných a investičných dohôd vždy zahrnula ustanovenia a diskusie o ochrane ľudských práv;

4. pripomína, že v ktoromkoľvek trhovom hospodárstve sú spoločnosti motivované motiváciou dosahovať zisk, čo znamená dosiahnuť situáciu, v ktorej celkové príjmy

RR\1224718SK.docx 49/83 PE657.191v02-00

SK

prevýšia celkové náklady; konštatuje však, že obchodné rozhodnutia niektorých spoločností by nemuseli venovať primeranú pozornosť dlhodobým nákladom na ich krátkodobé zhromažďovanie ziskov, ako sú pracovné podmienky a environmentálne normy, ktoré môžu ovplyvniť ľudské práva a životné prostredie vo svojich dodávateľských reťazcoch; keďže k porušovaniu ľudských práv často dochádza na úrovni prvovýroby, najmä pri získavaní surovín a výrobe produktov, a to v širokej škále odvetví, najmä v ťažobnom priemysle a v rámci rozsiahlych poľnohospodárskych podnikových akvizícií a rozvojových projektov, a to má vplyv najmä na pôvodné obyvateľstvo, miestne komunity a bojovníkov za ľudské práva a ochranu životného prostredia; zdôrazňuje, že osobitný spravodajca OSN pre práva pôvodného obyvateľstva nedávno poznamenal, že je nevyhnutné posilniť reguláciu súkromných spoločností;

5. je hlboko znepokojený neustálym vykorisťovaním a ponižovaním ľudí prostredníctvom praktík podobných nútenej práci a otroctvu, ktorým sú podrobené milióny ľudí a ktoré v roku 2019 priniesli subjektom a ľuďom vo verejnej alebo súkromnej sfére globálne zisky; je mimoriadne znepokojený neprijateľnou situáciou, keď podľa odhadov 152 miliónov detí musí pracovať, z toho 72 miliónov v nebezpečných podmienkach a mnohé z nich sú prinútené pracovať násilím, vydieraním a inými nezákonnými prostriedkami; poukazuje na osobitnú zodpovednosť podnikov chrániť najmä deti a predchádzať akejkoľvek forme detskej práce;

6. poznamenáva, že základné pracovné, sociálne a hospodárske práva sú zakotvené vo viacerých medzinárodných zmluvách a dohovoroch týkajúcich sa ľudských práv vrátane Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, základných pracovných noriem MOP, Európskej sociálnej charty a charty; zdôrazňuje, že právo na prácu, slobodný výber zamestnania a odmenu, ktorá zamestnancom a ich rodinám zaručuje existenciu hodnú ľudskej dôstojnosti, sú základnými ľudskými právami zakotvenými v článku 23 Všeobecnej deklarácie ľudských práv; zdôrazňuje, že ďalšie obavy týkajúce sa práce, ako sú nedostatočná štátna kontrola práce, obmedzené právo na nápravu, nadmerný pracovný čas, nízke mzdy, rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a iné formy diskriminácie na základe pohlavia, naďalej vyvolávajú vážne obavy v čoraz väčšom počte krajín, najmä vo vývozných spracovateľských zónach;

7. v tejto súvislosti zdôrazňuje význam slobody slova, slobody združovania a pokojného zhromažďovania, vrátane práva zakladať odbory, vstúpiť do nich a práva na kolektívne vyjednávanie a opatrenie, ako aj práva na spravodlivú odmenu a dôstojné pracovné podmienky vrátane zdravia a bezpečnosti na pracovisku;

8. zdôrazňuje, že práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces sú základnými ľudskými právami zakotvenými v článku 8 VDĽP, v článku 2 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ako aj v článkoch 6 a 13 EDĽP a v článku 47 charty; zdôrazňuje, že Únia v rámci svojho záväzku podporovať, chrániť a uplatňovať ľudské práva na celom svete by mala pomôcť podporovať práva obetí porušení ľudských práv súvisiacich s podnikaním, ktoré predstavujú trestné činy v tretích krajinách, v súlade so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ53 a 2012/29/EÚ54; navrhuje, aby súdne orgány mohli konať na základe sťažnosti tretích

53 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1).54 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady

PE657.191v02-00 50/83 RR\1224718SK.docx

SK

strán prostredníctvom bezpečných a prístupných kanálov bez hrozby odvetných opatrení;

9. zdôrazňuje, že hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv poukazujú na povinnosť štátov chrániť pred porušovaním ľudských práv v rámci svojich území, jurisdikcií alebo oboch tretími stranami vrátane podnikov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré štáty nesplnili svoje príslušné záväzky v oblasti ľudských práv; ďalej zdôrazňuje, že podniky sú zodpovedné za dodržiavanie ľudských práv všade, kde pôsobia, a za riešenie nepriaznivých vplyvov na ľudské práva, s ktorými sú spojené, a to aj tým, že umožnia poskytnutie prostriedkov nápravy obetiam;

10. poukazuje na to, že usmernenia OECD pre nadnárodné podniky a usmernenie o náležitej starostlivosti v záujme zodpovedného obchodného správania ďalej opisujú, ako sa podniky môžu vyhnúť negatívnym vplyvom týkajúcim sa práv pracovníkov, ľudských práv, životného prostredia, korupcie, spotrebiteľov a riadenia spoločnosti, ktoré môžu byť spojené s ich operáciami, dodávateľskými reťazcami a inými obchodnými vzťahmi, a riešiť ich; zastáva názor, že právne predpisy Únie by mali postupne a konštruktívne budovať na hlavných zásadách OSN a danom usmernení; pripomína, že vysokorizikové odvetvia si budú vyžadovať osobitné postupy a povinnosti pre osobitné odvetvové usmernenia v súlade s prístupom OECD, a žiada, aby sa spoločnostiam z Únie, najmä malým a stredným podnikom (MSP), poskytla osobitná technická pomoc, aby mohli spĺňať požiadavky náležitej starostlivosti;

11. vyjadruje svoju podporu rezolúcii, ktorú v roku 2014 prijala Rada OSN pre ľudské práva a ktorou sa zriaďuje otvorená medzivládna pracovná skupina, ktorá má mandát na vytvorenie medzinárodného právneho záväzného nástroja pre nadnárodné korporácie a iné podniky s cieľom regulovať ich činnosti v oblasti medzinárodne zakotvených ľudských práv; víta oznámenie komisára pre obchod Valdisa Dombrovskisa 2. októbra 2020, že Únia sa znovu zapojí do tohto procesu; zdôrazňuje význam proaktívnej a zmysluplnej účasti Komisie a členských štátov na tomto procese, pričom pripomína záväzok Únie k mnohostranným riešeniam spoločných problémov;

12. poznamenáva, že po sebe nasledujúce osobitné správy Organizácie Spojených národov o povinnostiach v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o využívanie bezpečného, čistého, zdravého a udržateľného prostredia, uznali priamu súvislosť medzi plným uplatňovaním ľudských práv a biodiverzitou, pričom jasne uviedli, že strata a degradácia biodiverzity ohrozujú uplatňovanie práv ľudí na život, zdravie, potraviny a vodu; konštatuje, že členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru o biologickej diverzite;

13. poukazuje na to, že korupcia v rámci súdneho konania môže mať ničivý vplyv na zákonný výkon spravodlivosti a súdnu integritu a vo svojej podstate môže porušovať ľudské právo na spravodlivý proces, právo na riadny proces a právo obete na účinnú nápravu; zdôrazňuje, že korupcia môže viesť k prípadom systematického porušovania ľudských práv v kontexte podnikania, napríklad tým, že jednotlivcom sa bráni v prístupe k tovaru a službám, ktoré sú štáty povinné poskytovať, aby splnili svoje záväzky v oblasti ľudských práv, alebo tým, že sa zvyšuje cena tohto tovaru a služieb, podporuje sa neoprávnené získavanie či zaberanie pôdy podnikmi, alebo uľahčuje pranie špinavých peňazí, alebo sa udeľujú nezákonné licencie či koncesie podnikom v ťažobnom priemysle;

2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57).

RR\1224718SK.docx 51/83 PE657.191v02-00

SK

14. víta úsilie viacerých spoločností z Únie, najmä MSP, o vykonávanie postupov náležitej starostlivosti a svojich politík v oblasti zodpovednosti podnikov s cieľom dodržiavať ľudské práva; víta toto zvýšené úsilie a rôzne politiky a právne predpisy zavedené v členských štátoch s cieľom podporiť alebo vyžadovať náležitú starostlivosť; uznáva, že v niektorých odvetviach sa už zavádzajú programy, normy a certifikačné systémy s cieľom splniť záväzky v oblasti ľudských práv v dodávateľských reťazcoch a pomôcť informovať spotrebiteľov, ktorí prijímajú rozhodnutia o nákupe na základe výsledkov podnikov v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a kritérií udržateľnosti; konštatuje však, že hoci sa situácia v oblasti ľudských práv niektorých pracovníkov zlepšila, je potrebné urobiť veľa, keďže len 37 % podnikov v súčasnosti vykonáva náležitú starostlivosť vo svojich dodávateľských reťazcoch a len 16 % pokrýva celý dodávateľský reťazec; zdôrazňuje, že súčasné politiky nie vždy dosiahli cieľ ochrany pred zneužívaním a porušovaním v súvislosti s obchodnými činnosťami a cieľ predchádzania týmto praktikám; vyzýva Komisiu, aby na odstránenie tohto nedostatku predložila legislatívne návrhy;

15. konštatuje, že OECD ukázala, že spoločnosti, ktoré podnikajú aktívne kroky na riešenie rizík súvisiacich s krízou spôsobenou pandémiou COVID-19 spôsobom, ktorý zmierňuje nepriaznivé vplyvy na pracovníkov a dodávateľské reťazce, vyvíjajú dlhodobejšiu hodnotu a odolnosť, čím sa zlepší ich životaschopnosť v krátkodobom horizonte a ich vyhliadky na obnovu v strednodobom až dlhodobom horizonte;

16. poznamenáva, že rôzne skupiny zainteresovaných strán, podniky, korporácie a investori požadujú povinnú náležitú starostlivosť v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa ľudských práv na úrovni Únie s cieľom zharmonizovať normy v rámci vnútorného trhu a zabezpečiť rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni a väčšiu právnu a podnikateľskú istotu; zdôrazňuje, že všetky regulačné požiadavky musia byť dostatočne jasné, aby ich spoločnosti mohli splniť; vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladné posúdenie vplyvu na účely podrobnej analýzy a kontroly vhodnosti dodatočných nákladov a povinností a ich vplyvu na podniky v Únii, ktoré vyplývajú z pravidiel náležitej starostlivosti, najmä pokiaľ ide o MSP, a následne im spolu s členskými štátmi poskytla dodatočnú podporu pri vykonávaní usmernení k náležitej starostlivosti a príslušných pravidiel a nariadení, a to najmä prostredníctvom vypracovania odvetvových usmernení pre podniky zo strany Komisie s aktívnou a zmysluplnou účasťou orgánov, úradov a agentúr Únie, príslušných medzinárodných organizácií, ako aj organizácií občianskej spoločnosti, odborových zväzov, odborových zväzov, pracovníkov, spoločenstiev, podnikov, obhajcov ľudských práv a životného prostredia a domorodého obyvateľstva,

17. zdôrazňuje, že je dôležité vyžadovať od spoločností z tretích krajín pôsobiacich v Únii, aby dodržiavali normy, ktoré Únia požaduje v súvislosti s náležitou starostlivosťou; a požaduje doplňujúce opatrenia, napríklad zákaz dovozu výrobkov súvisiacich s vážnym porušovaním ľudských práv, ako je nútená práca alebo detská práca; na tento účel vyzýva na posilnenie vysledovateľnosti dodávateľského reťazca na základe pravidiel pôvodu, ktoré sa stanovujú v Colnom kódexe Únie zavedený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/201355;

18. vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy týkajúce sa povinnej náležitej

55 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

PE657.191v02-00 52/83 RR\1224718SK.docx

SK

starostlivosti v oblasti ľudských práv a životného prostredia pre spoločnosti z Únie, spoločnosti so sídlom v Únii alebo spoločnosti z tretích krajín pôsobiace na vnútornom trhu, ktorými sa uložia právne povinnosti identifikovať, zastaviť, predchádzať a zmierňovať nepriaznivé vplyvy v rámci ich dodávateľských reťazcov a zaviesť účinné mechanizmy monitorovania a presadzovania; pripomína, že povinnosti náležitej starostlivosti by sa mali primeraným spôsobom zamerať na zabezpečenie účinnej nápravy pre obete porušovania ľudských práv vrátane pracovných práv a environmentálnych noriem, a to aj prostredníctvom zlepšenia dodržiavania týchto práv a noriem;

19. pripomína potrebu jednotného harmonizovaného právneho rámca Únie s cieľom zabezpečiť súdržnosť politík a rovnaké podmienky pre hospodárske subjekty so sídlom v Únii a zdôrazňuje, že je dôležité zaviazať podniky a konkurentov z Únie na celom svete k dodržiavaniu rovnakých noriem, aby sa spoločnosti nedostali do konkurenčnej nevýhody len preto, že sú zodpovedné; v tejto súvislosti pripomína, že je dôležité, aby sa pri vykonávaní obchodnej politiky Únie v plnej miere zohľadňovala politika Únie v oblasti ľudských práv a požiadavky náležitej starostlivosti, a to aj v súvislosti s ratifikáciou obchodných a investičných dohôd; zdôrazňuje v tomto smere úlohu delegácií Únie pri ich spolupráci s podnikateľským sektorom a všetkými ostatnými príslušnými zainteresovanými stranami v tretích krajinách pri vykonávaní požiadaviek a noriem Únie týkajúcich sa náležitej starostlivosti;

20. odporúča, aby sa náležitá starostlivosť, ako sa vyžaduje v právnych predpisoch Únie, rozšírila na potenciálne alebo skutočné nepriaznivé vplyvy a porušenia, ktoré spoločnosť spôsobila alebo s ktorými môže byť prepojená cez svoj dodávateľský reťazec;

21. odporúča, aby sa právne predpisy Únie vzťahovali na všetky spoločnosti a všetky odvetvia vrátane štátom vlastnených podnikov; odporúča, aby sa budúce povinné požiadavky Únie na náležitú starostlivosť riadili primeraným prístupom, ktorý bude zohľadňovať riziko pre ľudské práva, a to na základe takých prvkov, ako je odvetvie činnosti, veľkosť podniku, kontext jeho operácií v jeho dodávateľskom reťazci; žiada, aby sa malým a stredným podnikom poskytli osobitné výnimky s cieľom zabrániť neprimeranému administratívnemu a regulačnému zaťaženiu týchto malých podnikov;

22. uznáva, že finančné inštitúcie majú prostredníctvom svojich investičných rozhodnutí a činností rovnako vplyv na ľudské práva aj na životné prostredie na celom svete; odporúča preto, aby boli finančné inštitúcie vrátane Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj viazané budúcimi požiadavkami na hĺbkovú analýzu;

Rozsah ľudských práv

23. odporúča, aby sa povinnosti náležitej starostlivosti uplatňovali na všetky prípady porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním; pripomína, že všetky ľudské práva sú všeobecné, nedeliteľné, vzájomne závislé a vzájomne prepojené a mali by sa presadzovať a dodržiavať spravodlivým, nestranným a nediskriminačným spôsobom;

24. odporúča, aby sa prijali záväzné právne predpisy Únie o náležitej starostlivosti pre vnútorný trh, ktoré budú vyžadovať, aby spoločnosti identifikovali a zabezpečili plné dodržiavanie všetkých medzinárodne uznávaných ľudských práv minimálne vrátane

RR\1224718SK.docx 53/83 PE657.191v02-00

SK

tých, ktoré zahŕňa Všeobecná deklarácia ľudských práv, všetkých deväť základných medzinárodných zmlúv o ľudských právach, Deklarácia MOP o základných zásadách a právach pri práci a všetky základné dohovory MOP vrátane Dohovoru o domorodom a kmeňovom obyvateľstve v nezávislých krajinách, ako aj Európsku sociálnu chartu a EDĽP, ktoré sú záväzné pre členské štáty Rady Európy a tiež zaväzujú členské štáty na základe práva Únie a spoločných ústavných tradícií členských štátov;

25. poznamenáva, že charta sa vzťahuje na všetky právne predpisy Únie a na vnútroštátne orgány pri vykonávaní práva Únie tak v Únii, ako aj v tretích krajinách;

26. poukazuje na to, že činnosť podnikov neprimerane ovplyvňuje ľudské práva zraniteľných skupín ohrozených marginalizáciou; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že musia byť pokryté všetky práva, ktoré najviac postihnutým skupinám zaručuje miestne, vnútroštátne alebo medzinárodné právo, ako je zakotvené v článku 5 Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva;

27. v tejto súvislosti žiada, aby Komisia vykonala dôkladnú revíziu spoločností so sídlom v oblasti Sin-ťiang, ktoré vyvážajú výrobky do Únie, s cieľom zistiť možné porušenia ľudských práv, najmä tých, ktoré súvisia s represiou Ujgurov;

28. pripomína, že pracovná skupina OSN pre podnikanie a ľudské práva poukázala na diferencovaný a neprimeraný vplyv obchodných činností na ženy a dievčatá a uviedla, že náležitá starostlivosť v oblasti ľudských práv by mala zahŕňať skutočný aj možný vplyv na práva žien;

29. pripomína, že osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva a životné prostredie uviedol, že práva na život, zdravie, potraviny, vodu a rozvoj, ako aj právo na bezpečné, čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie sú nevyhnutné pre plné uplatňovanie ľudských práv; konštatuje, že osobitný spravodajca takisto zdôraznil, že strata biodiverzity podkopáva plné uplatňovanie ľudských práv a že štáty by mali regulovať škody na biodiverzite spôsobené súkromnými subjektmi, ako aj vládnymi agentúrami; poukazuje na to, že Valné zhromaždenie OSN uznalo vo svojej rezolúcii 64/292 právo na bezpečnú a čistú pitnú vodu a sanitáciu za ľudské právo; odporúča, aby sa na tieto práva vzťahovali všetky možné právne predpisy;

30. poznamenáva, že vysoká komisárka OSN pre ľudské práva a Rada OSN pre ľudské práva uviedli, že zmena klímy má nepriaznivý vplyv na plné a účinné uplatňovanie ľudských práv; zdôrazňuje, že štáty majú pri riešení nepriaznivých vplyvov zmeny klímy povinnosť dodržiavať ľudské práva; trvá na tom, že všetky právne predpisy týkajúce sa náležitej starostlivosti podnikov musia byť v súlade s Parížskou dohodou;

31. poznamenáva, že niektoré spoločnosti využívajú prírodné zdroje spôsobom, ktorý predstavuje nielen veľkú výzvu v oblasti udržateľnosti a spôsobuje degradáciu životného prostredia, ale má aj vážny negatívny dosah na sociálne, hospodárske, kultúrne, občianske a politické práva miestnych komunít, najmä vplyv na pôvodné obyvateľstvo a menšiny; konštatuje, že takéto obchodné praktiky porušujú právo národov na sebaurčenie a zásadu trvalej zvrchovanosti, prístupu a kontroly, pokiaľ ide o ich prírodné zdroje, ktoré sú zakotvené v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN č. 1803 (XVII); odporúča, aby budúce právne predpisy od členských štátov vyžadovali reguláciu činnosti podnikov v súlade s ich záväzkom dodržiavať zásady zakotvené v Charte Organizácie Spojených národov vrátane základných zásad rovnosti,

PE657.191v02-00 54/83 RR\1224718SK.docx

SK

nediskriminácie a sebaurčenia národov;

32. konštatuje, že systémová korupcia porušuje zásady transparentnosti, zodpovednosti a nediskriminácie, čo má vážne dôsledky pre účinné uplatňovanie ľudských práv; pripomína, že Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách a Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii ukladajú členským štátom povinnosť uplatňovať účinné postupy zamerané na predchádzanie korupcii; zdôrazňuje, že ustanovenia Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii by mali byť súčasťou povinností náležitej starostlivosti stanovených v právnych predpisoch;

33. poznamenáva, že niektoré podniky sú obvinené z využívania alebo dokonca napomáhania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, a to vzhľadom na ich vlastnú činnosť alebo činnosť ich obchodných partnerov v oblastiach zasiahnutých konfliktom alebo na ich obchodné vzťahy so štátnymi alebo neštátnymi subjektmi zapojenými do konfliktov na celom svete; odporúča, aby sa v záujme predchádzania značným rizikám závažného porušovania ľudských práv a vážnych porušení medzinárodného práva rozšíril rozsah právnych predpisov v oblasti náležitej starostlivosti aj na vážne porušenia medzinárodného trestného práva a medzinárodného humanitárneho práva, za ktoré sú podniky priamo zodpovedné; zdôrazňuje, že je potrené v právnych predpisoch posilniť náležitú starostlivosť pre spoločnosti, ktoré majú alebo plánujú vykonávať obchodné činnosti alebo vzťahy v oblastiach postihnutých konfliktom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pozorne sledovali spoločnosti pôsobiace na vnútornom trhu a spoločnosti prijímajúce finančné prostriedky Únie, ktoré sú uvedené v správach alebo databázach OSN o podnikateľských činnostiach súvisiacich so situáciami medzinárodného záujmu, najmä na pripojených alebo okupovaných územiach, a vyzýva Komisiu, aby uskutočnila v tejto oblasti štúdiu; odporúča, aby sa v budúcich právnych predpisoch Únie vyžadovalo, aby spoločnosti dodržiavali Ženevský dohovor a dva dodatočné protokoly, ako je objasnené v hlavných zásadách OSN, Haagskych ustanoveniach a Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu;

Hlavné odporúčania

Proces a povinnosti náležitej starostlivosti

34. odporúča, aby sa požiadavky na povinnú náležitú starostlivosť podnikov v oblasti ľudských práv a životného prostredia zakladali na zásade zodpovednosti podnikov za dodržiavanie ľudských práv, ako sa uvádza v hlavných zásadách OSN; nazdáva sa, že podniky nesmú porušovať ľudské práva, ale musia zabezpečiť ich dodržiavanie, a mali by sa zaoberať nepriaznivými vplyvmi na ľudské práva, s ktorými sú spojené, čo v praxi znamená, že by mali mať zavedenú politiku v oblasti ľudských práv a proces náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a vhodné a primerané opatrenia na uľahčenie prístupu k účinným prostriedkom nápravy v prípade porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním, bez rizika odvetných činností; takéto nápravné opatrenia by mali zohľadňovať rodové hľadisko;

35. zastáva názor, že podniky sú zodpovedné za zabezpečenie toho, aby ich činnosti a nákupné praktiky nenarúšali ochranu ľudských a environmentálnych práv; trvá na tom, že nesmú podporovať, podnecovať, utajovať politiky a činnosti, ktoré by mohli viesť k

RR\1224718SK.docx 55/83 PE657.191v02-00

SK

porušovaniu ľudských práv, nesmú sa na nich zúčastňovať ani k nim žiadnym spôsobom prispievať alebo ich schvaľovať; zdôrazňuje, že podniky musia robiť všetko v rámci svojich kapacít, aby identifikovali, ukončili, predchádzali nepriaznivým vplyvom, zmierňovali ich, monitorovali a napravovali; pripomína, že proces náležitej starostlivosti je nepretržitý, preventívny a založený na riziku;

36. zdôrazňuje, že vplyv na ľudské práva môže byť špecifický pre určitých držiteľov práv a zraniteľné skupiny v dôsledku prelínajúcich sa faktorov, ako sú rod, vek, etnický pôvod, náboženstvo, sexuálna orientácia, zdravotné postihnutie, sociálne postavenie a postavenie v zamestnaní, účasť odborov, postavenie migranta alebo utečenca, domorodé postavenie, vystavenie konfliktu či násiliu alebo iné faktory; odporúča, aby sa rodová rovnosť považovala za prierezovú otázku a aby sa zabezpečilo, že spoločnosti zohľadnia potenciálny rozdielny vplyv svojich činností, ako odporúča pracovná skupina OSN pre podnikanie a ľudské práva vo svojich usmerneniach pre rodové otázky k hlavným zásadám OSN; to sa musí zohľadniť v rámci procesov náležitej starostlivosti vrátane fázy posudzovania vplyvu na ľudské práva a postupov nápravy;

37. trvá na tom, že rozsah povinností náležitej starostlivosti musí byť založený na riziku porušovaní a musí byť špecifický pre krajinu vrátane analýzy regionálneho a miestneho kontextu ľudských práv, a odvetvie činnosti; pripomína, že podľa hlavných zásad OSN by sa pri posudzovaní závažnosti vplyvu podnikania na ľudské práva mali zohľadniť tri faktory: miera vplyvu, rozsah vplyvu a to, či je vplyv nenapraviteľný;

Transparentnosť, podávanie správ, monitorovanie a hodnotenie v porovnaní s referenčnými hodnotami v oblasti ľudských práv

38. poznamenáva, že riziká a porušovania v oblasti ľudských práv sú špecifické pre konkrétny kontext a že s cieľom presne posúdiť tieto riziká, predchádzať porušovaniam ľudských práv, zmierňovať ich a naprávať by mali podniky byť informované prostredníctvom zmysluplnej spolupráce a spoľahlivými odbornými zdrojmi, pre ktoré je rozhodujúca transparentnosť; v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčovú úlohu národných inštitúcií pre ľudské práva, odborových zväzov, mimovládnych organizácií, orgánov dohľadu nad ľudskými právami, ako sú Organizácia Spojených národov, MOP a Rada Európy, mechanizmov OBSE v oblasti dohľadu a Agentúry Európskej únie pre základné práva ako relevantných zdrojov informácií a podávania správ; navrhuje, aby právne predpisy Únie uľahčili rozvoj komplexných a koherentných metodík na meranie vplyvu na ľudské práva, ako aj vplyv na životné prostredie a zmenu klímy na základe existujúcich medzinárodných usmerňujúcich rámcov (najmä zásad OSN, usmernení OECD, medzinárodných špecializovaných agentúr, ako aj nástrojov občianskej spoločnosti) a udržateľných finančných rámcov Únie;

39. konštatuje, že na posúdenie rizík v oblasti ľudských práv a vplyvov na životné prostredie je nevyhnutné nezávislé monitorovanie vplyvov na ľudské práva a životné prostredie a pracovných podmienok v dodávateľských reťazcoch a malo by v plnej miere zahŕňať relevantné zainteresované strany vrátane pracovníkov, odborových zväzov, obhajcov ľudských práv a postihnuté komunity; zdôrazňuje, že určité skupiny môžu čeliť osobitným prekážkam brániacim ich plnému zapojeniu a účasti; poznamenáva, že podniky by sa mali týmito prekážkami zaoberať a zabezpečiť bezpečnú účasť držiteľov práv bez strachu z odvetných opatrení;

PE657.191v02-00 56/83 RR\1224718SK.docx

SK

40. poznamenáva, že náležitá starostlivosť si vyžaduje aj meranie účinnosti prijatých postupov a opatrení prostredníctvom primeraných auditov a oznamovanie výsledkov, najmä prostredníctvom pravidelného vypracúvania verejných hodnotiacich správ o procese náležitej starostlivosti spoločnosti a jeho výsledkov v štandardizovanom formáte na základe primeraného a súdržného rámca podávania správ; odporúča, aby boli správy ľahko prístupné a dostupné, najmä tým, ktorých sa to týka alebo môže týkať; konštatuje, že požiadavky na zverejňovanie by mali zohľadňovať politiku hospodárskej súťaže a legitímny záujem chrániť interné podnikateľské know-how a nemali by viesť k neprimeraným prekážkam alebo finančnej záťaži pre spoločnosti;

41. zdôrazňuje, že transparentnosť musí byť základom a prvoradou riadiacou zásadou procesu sledovania, monitorovania a posudzovania a že vonkajšia účasť, dohľad a overovanie sú kľúčovými prvkami solídnej a zmysluplnej náležitej starostlivosti podnikov v oblasti ľudských práv a jej hodnotenia; žiada, aby sa v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa náležitej starostlivosti vyžadovalo pravidelné monitorovanie dodržiavania postupov a zverejňovanie zoznamov spoločností, na ktoré sa vzťahuje, vrátane práva príslušných spoločností na odvolanie, ako aj zverejňovanie správ o náležitej starostlivosti a hodnotiacich správ prostredníctvom online verejných archívov; domnieva sa, že tieto správy musia byť sprístupnené na centralizovanej jednotnej platforme;

42. zastáva názor, že transparentnosť by sa mala zakladať na práve všetkých, na ktorých majú obchodné činnosti vplyv, byť informovaný, okrem iného vrátane pracovníkov, odborových zväzov, občianskej spoločnosti a organizácií žien, ochrancov ľudských práv a komunít pôvodného obyvateľstva a spotrebiteľov; zdôrazňuje, že tieto informácie sa musia zainteresovaným stranám poskytnúť komplexným, včasným a čestným spôsobom;

Spolupráca so zainteresovanými stranami a s nositeľmi práv

43. konštatuje, že nositelia práv, ktorých sa v prvom rade dotýka porušovanie ľudských práv v oblasti podnikania, často nemajú prístup k informáciám, pokiaľ ide o ich práva a spôsob, ako sa uplatňujú v národných legislatívnych systémoch, a majú ťažkosti s prístupom k štátnym agentúram a organizáciám, ktoré sa zaoberajú ochranou a presadzovaním ich práv; odporúča, aby právne predpisy podnecovali podniky k včasnému a zmysluplnému dialógu so všetkými dotknutými zainteresovanými stranami, s ich zástupcami vrátane pôvodných obyvateľov, poľnohospodárov a zástupcov pracovníkov, a to vo všetkých fázach procesu náležitej starostlivosti, od vývoja až po monitorovanie a hodnotenie;

Ochrana oznamovateľov, obhajcov ľudských práv a ochrancov životného prostredia a právnikov

44. navrhuje, aby spoločnosti zaviedli účinné mechanizmy varovania; zastáva názor, že prostredníctvom takýchto mechanizmov by každá zainteresovaná strana vrátane odborov, spotrebiteľov, novinárov, organizácií občianskej spoločnosti, právnikov, obhajcov ľudských práv a ochrancov životného prostredia alebo verejnosti mala mať možnosť upozorniť podnik na nepriaznivé vplyvy a porušovanie ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby konzultovala s európskym ombudsmanom o sprievodných opatreniach potrebných na podporu tejto úlohy;

RR\1224718SK.docx 57/83 PE657.191v02-00

SK

45. zdôrazňuje, že postupy zverejňovania a podávania sťažností musia zaručovať ochranu anonymity, bezpečnosti, fyzickej a právnej integrity oznamovateľov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/193756;

46. vyjadruje poľutovanie nad čoraz väčším počtom útokov na obhajcov ľudských práv a ochrancov životného prostredia a že iba v roku 2019 došlo k 572 útokom, pričom niektoré z nich ohrozili život alebo vážne poškodili zdravie environmentálnych aktivistov; zdôrazňuje, že v článku 12 Deklarácie OSN o obhajcoch ľudských práv sa ukladá štátom povinnosť zabezpečiť ochranu každého pred násilím, hrozbami, odvetnými opatreniami, diskrimináciou či akýmkoľvek iným svojvoľným konaním v dôsledku jeho legitímneho práva na podporu ľudských práv; odporúča, aby Komisia preskúmala možnosť zavedenia ochranného mechanizmu v súlade so smernicou (EÚ) 2019/1937 a s Deklaráciou Organizácie Spojených národov o obhajcoch ľudských práv s cieľom chrániť zainteresované strany, ako aj právnikov zastupujúcich žalobcov pred súdnymi procesmi, zastrašovaním a pokusmi umlčať ich požiadavky a odrádzaním od domáhania sa spravodlivosti;

Právo na účinný prostriedok nápravy a rovnaký prístup k spravodlivosti

47. konštatuje, že právo na účinný prostriedok nápravy je medzinárodne uznávaným ľudským právom, ktoré je zakotvené v článku 8 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v článku 2 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ako aj v článkoch 6 a 13 EDĽP, a je tiež základným právom Únie (článok 47 charty); zdôrazňuje skutočnosť, že – ako sa pripomína v hlavných zásadách OSN – štáty a nie spoločnosti sú povinné prostredníctvom súdnych, správnych, legislatívnych alebo iných vhodných prostriedkov zabezpečiť, aby osoby postihnuté porušovaním ľudských práv v súvislosti s podnikaním, za ktoré je spoločnosť zodpovedná, mali prístup k účinnému prostriedku nápravy; odporúča preto, aby sa v právnych predpisoch vyžadovalo, aby štáty zabezpečili nápravu obetí porušení právnych predpisov súvisiacich s podnikaním a aby sa poskytla náprava za utrpenú ujmu; zdôrazňuje, že nápravu by mali poskytnúť prevádzkovatelia, ktorí škodu spôsobili alebo k nej prispeli, pokiaľ nepreukážu, že konali s náležitou starostlivosťou a neprijali za daných okolností všetky primerané opatrenia na predchádzanie škodám; odporúča, aby sa v právnych predpisoch konkrétne odkazovalo na túto povinnosť v súlade so základnými zásadami a usmerneniami OSN o právach na nápravu a odškodnenie pre obete hrubého porušovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a závažného porušovania medzinárodného humanitárneho práva;

48. zdôrazňuje, že v rámci náležitej starostlivosti vyplývajúcej zo zodpovednosti podnikov za dodržiavanie ľudských práv a životné prostredie musia spoločnosti zaviesť postupy, ktoré na základe vzájomne dohodnutých parametrov umožnia účinnú nápravu nepriaznivých vplyvov na ľudské práva a životné prostredie, ktoré spôsobujú alebo ku ktorým prispievajú; odporúča preto, že by mechanizmy riešenia sťažností na operačnej úrovni mali byť legitímne, prístupné, predvídateľné, spravodlivé, transparentné, zlučiteľné s právami, založené na angažovanosti a dialógu a mali by byť zdrojom neustáleho učenia sa, ako sa stanovuje v hlavnej zásade OSN č. 31; zdôrazňuje, že takéto mechanizmy by sa nikdy nemali používať na bránenie prístupu k spravodlivosti prostredníctvom štátnych súdnych alebo mimosúdnych mechanizmov sťažností a že

56 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).

PE657.191v02-00 58/83 RR\1224718SK.docx

SK

vykonávanie náležitej starostlivosti by samo osebe nemalo zbaviť spoločnosti zodpovednosti za porušovanie ľudských práv alebo za prispievanie k tomuto porušovaniu;

49. trvá na tom, že časové obmedzenia a prístup k dôkazom, ako aj rodová nerovnosť, zraniteľnosť a marginalizácia môžu byť hlavnými praktickými a procedurálnymi prekážkami pre obete porušovania ľudských práv v tretích krajinách, ktoré im bránia v prístupe k účinným právnym prostriedkom nápravy; konštatuje, že by sa malo zabezpečiť, aby ženy mali spravodlivý prospech z prostriedkov nápravy poskytovaných držiteľom práv; odporúča, aby všetky právne predpisy uľahčili obetiam primeraný prístup k prostriedkom nápravy, čo znamená, že keď sťažovateľ podá svoju sťažnosť, reagujúca spoločnosť by mala preukázať, že splnila svoje povinnosti náležitej starostlivosti a že prípadné škody a porušenia nie sú výsledkom neúčinného vykonania náležitej starostlivosti;

50. zdôrazňuje význam toho, aby zraniteľné osoby mali účinný prístup k prostriedkom nápravy, ako je zakotvené v článku 13 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím; pripomína, že v článku 47 charty sa od členských štátov vyžaduje, aby poskytovali právnu pomoc osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky, v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti;

51. odporúča, aby sa v právnych predpisoch stanovili usmernenia, pokiaľ ide o prvky účinného, nestranného a spravodlivého operačného mechanizmu riešenia sťažností, s cieľom určiť vhodné opatrenia na prevenciu vrátane poskytnutia primeraného prístupu k prostriedkom nápravy; zdôrazňuje, že je potrebné objasniť presný rozsah právomoci súdov členských štátov v oblasti opravných prostriedkov;

52. zdôrazňuje, že ak sa bude náležitá starostlivosť vykonávať komplexne, spoločnosti budú mať z dlhodobého hľadiska prospech z lepšieho podnikateľského správania zameraného skôr na prevenciu ako na nápravu škody;

53. odporúča, aby podpora Komisie v oblasti právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a prístupu k spravodlivosti v tretích krajinách podľa potreby uprednostňovala budovanie kapacít miestnych orgánov v oblastiach, ktorými sa budúce právne predpisy zaoberajú;

Presadzovanie, občianskoprávna a trestnoprávna zodpovednosť

54. zdôrazňuje, že všetky právne predpisy týkajúce sa náležitej starostlivosti musia primerane monitorovať a presadzovať príslušné vnútroštátne správne a súdne orgány, úrady a agentúry Únie s primeranými zdrojmi, odbornými znalosťami, povinnosťami a právomocami vrátane právomoci vyšetrovať v súlade s ich príslušnými právomocami; zdôrazňuje, že Komisia by mala uverejniť usmernenia týkajúce sa účinných opatrení na presadzovanie práva na úrovni členských štátov, vypracovať akčný plán Únie v oblasti podnikania a ľudských práv a pracovať na vývoji nástrojov a školiacich materiálov v oblasti náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv pre inštitúcie Únie a vnútroštátne inštitúcie, ako aj zastúpenia Únie, ktoré by mali spolupracovať s podnikmi a príslušnými zainteresovanými stranami v tretích krajinách, ako aj s orgánmi tretích krajín s cieľom zvýšiť informovanosť, vymieňať si nástroje a podporovať podobné právne predpisy v hostiteľských krajinách;

RR\1224718SK.docx 59/83 PE657.191v02-00

SK

55. odporúča, aby sa v právnych predpisoch Únie týkajúcich sa náležitej starostlivosti od členských štátov vyžadovalo, aby stanovili účinné, primerané a odrádzajúce právne dôsledky vrátane sankcií na základe závažnosti pochybenia za nedodržanie povinností náležitej starostlivosti; zdôrazňuje, že mediácia môže predstavovať účinný a rýchly prostriedok na presadzovanie povinností náležitej starostlivosti; odporúča, aby režim sankcií Únie zahŕňal vylúčenie spoločností, ktoré nedodržiavajú predpisy, z verejného obstarávania a verejného financovania;

56. víta oznámenie, že návrh Komisie bude zahŕňať režim zodpovednosti, a odporúča, aby budúce právne predpisy obsahovali ustanovenia o spoločnej zodpovednosti spoločností za porušovanie ľudských práv a škody na životnom prostredí, ktoré priamo súvisia s ich výrobkami, službami alebo činnosťami, pokiaľ spoločnosti nekonali s náležitou starostlivosťou a neprijali všetky primerané opatrenia, ktoré by mohli zabrániť škode; zdôrazňuje, že trestné právo a trestné súdnictvo sú nenahraditeľnými prostriedkami ochrany ľudských práv pred závažným porušovaním týchto práv; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila preskúmanie možnosti zahrnúť ďalšie druhy zodpovednosti vrátane trestnej zodpovednosti za najzávažnejšie porušenia.

PE657.191v02-00 60/83 RR\1224718SK.docx

SK

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia 19.11.2020

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:–:0:

5738

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alviina Alametsä, Alexander Alexandrov Yordanov, Maria Arena, Petras Auštrevičius, Traian Băsescu, Anna Bonfrisco, Reinhard Bütikofer, Fabio Massimo Castaldo, Susanna Ceccardi, Włodzimierz Cimoszewicz, Katalin Cseh, Tanja Fajon, Anna Fotyga, Michael Gahler, Kinga Gál, Giorgos Georgiou, Sunčana Glavak, Raphaël Glucksmann, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Márton Gyöngyösi, Sandra Kalniete, Dietmar Köster, Andrius Kubilius, Ilhan Kyuchyuk, David Lega, Miriam Lexmann, Nathalie Loiseau, Antonio López-Istúriz White, Claudiu Manda, Lukas Mandl, Thierry Mariani, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Gheorghe-Vlad Nistor, Urmas Paet, Demetris Papadakis, Kostas Papadakis, Tonino Picula, Manu Pineda, Kati Piri, Giuliano Pisapia, Jérôme Rivière, María Soraya Rodríguez Ramos, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Jacek Saryusz-Wolski, Andreas Schieder, Radosław Sikorski, Jordi Solé, Sergei Stanishev, Tineke Strik, Hermann Tertsch, Harald Vilimsky, Idoia Villanueva Ruiz, Viola Von Cramon-Taubadel, Witold Jan Waszczykowski, Charlie Weimers, Isabel Wiseler-Lima, Salima Yenbou, Željana Zovko

Náhradníčka prítomná na záverečnom hlasovaní

Assita Kanko

Náhradník (čl. 209 ods. 7) prítomný na záverečnom hlasovaní

Heidi Hautala, Karin Karlsbro, Ivan Štefanec, Miguel Urbán Crespo

RR\1224718SK.docx 61/83 PE657.191v02-00

SK

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

57 +ECR Anna Fotyga, Assita Kanko, Jacek Saryusz-Wolski, Witold Jan Waszczykowski

GUE/NGL Manu Pineda, Miguel Urbán Crespo, Idoia Villanueva Ruiz

NI Fabio Massimo Castaldo, Márton Gyöngyösi

PPE Alexander Alexandrov Yordanov, Traian Băsescu, Sunčana Glavak, Sandra Kalniete, Andrius Kubilius, David Lega, Miriam Lexmann, Antonio López-Istúriz White, Lukas Mandl, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Francisco José Millán Mon, Gheorghe-Vlad Nistor, Radosław Sikorski, Ivan Štefanec, Isabel Wiseler-Lima, Željana Zovko

RENEW Petras Auštrevičius, Katalin Cseh, Klemen Grošelj, Bernard Guetta, Karin Karlsbro, Ilhan Kyuchyuk, Nathalie Loiseau, Javier Nart, Urmas Paet, María Soraya Rodríguez Ramos

S&D Maria Arena, Włodzimierz Cimoszewicz, Tanja Fajon, Raphaël Glucksmann, Dietmar Köster, Claudiu Manda, Demetris Papadakis, Tonino Picula, Kati Piri, Giuliano Pisapia, Nacho Sánchez Amor, Isabel Santos, Andreas Schieder, Sergei Stanishev

VERTS/ALE Alviina Alametsä, Reinhard Bütikofer, Heidi Hautala, Jordi Solé, Tineke Strik, Viola Von Cramon-Taubadel, Salima Yenbou

3 -ECR Hermann Tertsch, Charlie Weimers

NI Kostas Papadakis

8 0GUE/NGL Giorgos Georgiou

ID Anna Bonfrisco, Susanna Ceccardi, Thierry Mariani, Jérôme Rivière, Harald Vilimsky

PPE Michael Gahler, Kinga Gál

Vysvetlenie použitých znakov:+ : za- : proti0 : zdržali sa hlasovania

PE657.191v02-00 62/83 RR\1224718SK.docx

SK

26.10.2020

STANOVISKO VÝBORU PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD

pre Výbor pre právne veci

s odporúčaniami pre Komisiu k náležitej starostlivosti podnikov a zodpovednosti podnikov(2020/2129(INL))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Bernd Lange

(Iniciatíva – článok 47 rokovacieho poriadku)

(*) Pridružený výbor – článok 57 rokovacieho poriadku

RR\1224718SK.docx 63/83 PE657.191v02-00

SK

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor:

– zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. zdôrazňuje, že je povinnosťou štátov chrániť a zabezpečovať ľudské práva a podnikový sektor je zodpovedný za ich dodržiavanie; uznáva doteraz vyvinuté úsilie, a to aj zo strany celosvetovo pôsobiacich spoločností, a oceňuje narastajúci počet dobrovoľných iniciatív náležitej starostlivosti, ako aj požiadaviek na transparentnosť a podávanie správ; vyjadruje poľutovanie nad súčasnou nízkou úrovňou vykonávania náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci, pokiaľ ide o sociálne aspekty, životné prostredie a ľudské práva; konštatuje, že porušovanie ľudských práv a environmentálnych noriem je naďalej rozšírené a jasne dokazuje, že značný počet európskych spoločností nevykonáva žiadnu formu náležitej starostlivosti vo svojom dodávateľskom reťazci, ako preukazuje štúdia Európskej komisie o požiadavkách náležitej starostlivosti prostredníctvom dodávateľského reťazca; zdôrazňuje, že náležitá starostlivosť podnikov sa čoraz viac začleňuje do právnych predpisov členských štátov, a konštatuje, že náležitá starostlivosť môže zvýšiť konkurencieschopnosť; v tejto súvislosti víta verejný záväzok Európskej komisie zaviesť v roku 2021 legislatívnu iniciatívu a zdôrazňuje, že náležitá starostlivosť podnikov by mala byť súčasťou nadchádzajúceho preskúmania obchodnej politiky EÚ;

2. je preto presvedčený, že právne predpisy týkajúce sa povinnej horizontálnej náležitej starostlivosti na úrovni EÚ v celom dodávateľskom reťazci pre spoločnosti EÚ a zahraničné spoločnosti pôsobiace na vnútornom trhu sú potrebné na dosiahnutie cieľov Organizácie Spojených národov (OSN) v oblasti udržateľného rozvoja, na podporu dobrej správy vecí verejných a na zvýšenie vysledovateľnosti a zodpovednosti v globálnych dodávateľských reťazcoch, posilnenie medzinárodnej konkurencieschopnosti EÚ vytvorením rovnakých podmienok a zmiernenie nespravodlivých konkurenčných výhod tretích krajín vyplývajúcich z nižších noriem ochrany, ako aj sociálneho a environmentálneho dumpingu v medzinárodnom obchode; zdôrazňuje, že je nutné brať do úvahy skôr riziko škôd ako veľkosť spoločnosti, pričom treba pamätať na zásadu proporcionality;

3. vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladné posúdenie vplyvu, pokiaľ ide o rozsah dodávateľského reťazca, na ktorý by sa malo vzťahovať budúce nariadenie o náležitej starostlivosti, aby malo skutočný vplyv na ochranu ľudských práv a životného prostredia, a zároveň poskytla podrobnú analýzu administratívneho zaťaženia podnikov, a najmä malých a stredných podnikov (MSP), pridanej hodnoty spoločností EÚ, zamestnanosti v spoločnostiach EÚ a zapojenia spoločností EÚ na medzinárodných trhoch;

4. pripomína, že hospodárstvo EÚ čelí najväčšej globálnej hospodárskej kríze od veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia, pričom spoločnosti v celej Európe sú obzvlášť ťažko postihnuté; zdôrazňuje, že najmä v súčasnej dobe by sa nemali prijímať žiadne legislatívne iniciatívy, ktoré svojou povahou obmedzujú hospodárstvo alebo mu škodia, ako napríklad iniciatívy, ktoré zavádzajú väčšiu administratívnu záťaž alebo vyvolávajú právnu neistotu;

PE657.191v02-00 64/83 RR\1224718SK.docx

SK

5. pripomína, že povinnosti náležitej starostlivosti by mali byť zamerané na identifikáciu, prevenciu, zmierňovanie a nápravu porušovania ľudských a pracovných práv a environmentálnych noriem prostredníctvom zlepšenia dodržiavania základných pracovných práv a environmentálnych noriem vrátane parížskych záväzkov v oblasti klímy v celom dodávateľskom reťazci, čím sa zvýši spoľahlivosť dodávateľských reťazcov a zabráni sa narúšaniu medzinárodného obchodu; je presvedčený, že náležitá starostlivosť zvyšuje istotu a transparentnosť, pokiaľ ide o dodávateľské postupy spoločností, ktoré získavajú zdroje z krajín mimo Európskej únie, pomôže chrániť záujmy spotrebiteľov zabezpečením kvality a spoľahlivosti výrobkov a mala by viesť k zodpovednejším nákupným postupom a dlhodobým dodávateľským vzťahom spoločností; zdôrazňuje, že hlavné zásady OSN a usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné podniky uvádzajú potrebu prístupu k spravodlivosti a nápravy ujmy spôsobenej obetiam; zdôrazňuje, že budúce právne predpisy EÚ by mali zahŕňať aj spoľahlivé mechanizmy presadzovania a prístup obetí k mechanizmom podávania sťažností v Únii; je presvedčený, že náležitá starostlivosť v oblasti ľudských práv by mala byť založená na zásade „neškodiť“, mala by dopĺňať existujúce samoregulačné a dobrovoľné iniciatívy a mala by sa považovať za dynamický proces neustáleho zlepšovania; domnieva sa, že budúce nariadenie EÚ by malo podporovať spoločnosti pri riadení a plnení ich zodpovednosti a malo by byť plne v súlade so všetkými existujúcimi odvetvovými povinnosťami v oblasti náležitej starostlivosti a podávania správ, ako je smernica o zverejňovaní nefinančných informácií, a koherentné s príslušnými právnymi predpismi členských štátov; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je možné súčasné nariadenia aktualizovať alebo nahradiť; zdôrazňuje, že v oblasti medzinárodného obchodu sa náležitá starostlivosť a zodpovedné získavanie zdrojov stanú štandardným správaním podnikov pre prevádzkovateľov všetkých veľkostí; uznáva rozdiely vo veľkosti a komplexnosti cezhraničných obchodných operácií a pozícií v dodávateľských reťazcoch a potrebu zohľadniť túto skutočnosť v rámci všetkých budúcich požiadavkách náležitej starostlivosti;

6. víta skutočnosť, že odvetvové iniciatívy, ako napríklad nariadenie o dreve, nariadenie o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve (FLEGT), nariadenie proti mučeniu, a najmä nariadenie EÚ o nerastných surovinách z konfliktných oblastí, sa stali meradlom pre cielené záväzné právne predpisy v oblasti náležitej starostlivosti v dodávateľských reťazcoch s povinnosťami pre európske spoločnosti, pokiaľ ide o ich systémy riadenia, riadenie rizík, nezávislé externé audity a zverejňovanie informácií;

7. pripomína, že Komisia navrhla vypracovať komplexnú stratégiu pre odevný priemysel ako súčasť nového akčného plánu obehového hospodárstva, ktorý by zahrnutím jednotného súboru noriem týkajúcich sa náležitej starostlivosti a sociálnej zodpovednosti mohol byť ďalším príkladom integrácie podrobnejšieho prístupu pre konkrétne odvetvie; vyzýva Komisiu, aby ďalej zavádzala odvetvové právne predpisy EÚ o povinnej náležitej starostlivosti, napríklad pre odvetvie komodít, ktoré predstavujú riziko pre lesy a ekosystémy, a odevný priemysel;

8. víta doteraz odvedenú prácu na medzinárodnej úrovni; je presvedčený, že budúce nariadenie o náležitej starostlivosti by malo vychádzať z hlavných zásad OSN, usmernení OECD pre nadnárodné podniky a sprievodných usmernení OECD o

RR\1224718SK.docx 65/83 PE657.191v02-00

SK

náležitej starostlivosti pre zodpovedné obchodné správanie, noriem stanovených v základných dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a mnohostranných environmentálnych dohodách (ako je Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Dohovor o biologickej diverzite) a iných medzinárodných noriem, ktoré uľahčia budúcu medzinárodnú konvergenciu, a malo by sa vypracúvať v úzkej spolupráci s podnikovým sektorom a so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami; konštatuje, že rozšírené správy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by sa mohli použiť ako ročný spoločný základ pre vlastné hodnotenie spoločností; oceňuje prebiehajúce rokovania o vytvorení právne záväzného nástroja OSN týkajúceho sa nadnárodných korporácií a iných podnikov so zreteľom na ľudské práva a vyzýva Radu, aby udelila Komisii mandát na aktívnu účasť na týchto prebiehajúcich rokovaniach;;

9. konštatuje, že viac ako 95 % európskych spoločností sú MSP a že tieto podniky sú neprimerane postihnuté hospodárskymi dôsledkami prebiehajúcej pandémie COVID-19; zdôrazňuje, že pri analýze a hodnotení kapacitných obmedzení, administratívnych nákladov a zaťaženia MSP v budúcich právnych predpisoch o náležitej starostlivosti je potrebné uplatniť zásadu proporcionality, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že náležitá starostlivosť je založená na riziku; poznamenáva, že certifikované priemyselné systémy ponúkajú MSP príležitosti na účinné zhromažďovanie a delenie sa o zodpovednosť; konštatuje, že Európska komisia musí posudzovať, uznávať a kontrolovať certifikované systémy; zdôrazňuje, že sociálne audity sa musia lepšie regulovať; podčiarkuje, že je dôležité vykonať posúdenie vplyvu s cieľom navrhnúť pravidlá, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť, sú funkčné a uplatniteľné na všetky subjekty na trhu vrátane MSP; vyzýva Komisiu, aby sa vyhla zdvojovaniu už existujúcich povinností týkajúcich sa podávania správ, a zdôrazňuje, že je dôležité mať spoločné kritériá pre podávanie správ pre všetky spoločnosti pôsobiace na jednotnom trhu; požaduje poskytnutie osobitnej technickej pomoci európskym spoločnostiam, najmä MSP, aby mohli plniť požiadavky náležitej starostlivosti;

10. zdôrazňuje, že spolupráca s obchodnými partnermi v duchu vzájomnosti je dôležitá na zabezpečenie toho, aby náležitá starostlivosť viedla k zmenám; vyzdvihuje význam sprievodných opatrení a projektov na uľahčenie vykonávania dohôd EÚ o voľnom obchode a požaduje pevné prepojenie medzi týmito opatreniami a horizontálnymi právnymi predpismi o náležitej starostlivosti; žiada preto, aby sa finančné nástroje, ako je pomoc obchodu, využívali na presadzovanie a podporu zavádzania zodpovedného správania podnikov v partnerských krajinách vrátane technickej podpory, čo sa týka odbornej prípravy v oblasti náležitej starostlivosti, mechanizmov vysledovateľnosti a začlenenia reforiem orientovaných na vývoz v partnerských krajinách; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu podporovať dobrú správu vecí verejných;

11. konštatuje, že dohody o voľnom obchode podporujú prostredníctvom svojich komplexných a vynútiteľných kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji náležitú starostlivosť v dodávateľskom reťazci; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na posilnenie presadzovania kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji a na využitie všetkých existujúcich a nových nástrojov, ako je budúce nariadenie o presadzovaní, dohody o voľnom obchode, dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) a všeobecný systém preferencií (VSP), s cieľom zabezpečiť začleňovanie a

PE657.191v02-00 66/83 RR\1224718SK.docx

SK

presadzovanie povinností náležitej starostlivosti; zdôrazňuje kľúčovú úlohu novovymenovaného hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu pri monitorovaní vykonávania povinností náležitej starostlivosti; žiada o posilnenie vysledovateľnosti dodávateľských reťazcov na základe pravidiel pôvodu uvedených v Colnom kódexe Únie; konštatuje, že legislatívny návrh Komisie o náležitej starostlivosti sa bude týkať obchodu so všetkými obchodnými partnermi, nielen s tými, s ktorými EÚ uzavrela dohodu o voľnom obchode; zdôrazňuje, že takéto obchodné nástroje by mali zahŕňať silné mechanizmy presadzovania, ako je odňatie preferenčného prístupu v prípade nedodržiavania;

12. je presvedčený, že dodržiavanie povinností náležitej starostlivosti by malo byť podmienkou prístupu na vnútorný trh a že od subjektov by sa malo vyžadovať, aby prostredníctvom vykonávania náležitej starostlivosti zabezpečili a poskytli dôkazy o tom, že výrobky, ktoré uvádzajú na vnútorný trh, sú v súlade s environmentálnymi kritériami a kritériami v oblasti ľudských práv stanovenými v budúcich právnych predpisoch o náležitej starostlivosti; požaduje doplňujúce opatrenia, napríklad zákaz dovozu výrobkov súvisiacich s vážnym porušovaním ľudských práv, ako je nútená práca alebo detská práca; zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť cieľ boja proti nútenej práci a detskej práci do kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách EÚ;

13. žiada, aby obchodné nástroje a delegácie EÚ boli prepojené s monitorovaním uplatňovania budúceho nariadenia o náležitej starostlivosti zo strany európskych spoločností pôsobiacich mimo EÚ, a to aj prostredníctvom uskutočňovania zmysluplných konzultácií s držiteľmi práv, miestnymi spoločenstvami, obchodnými komorami, aktérmi občianskej spoločnosti a odborovými zväzmi; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s obchodnými komorami členských štátov pri poskytovaní online nástrojov a informácií na podporu vykonávania budúcich právnych predpisov týkajúcich sa náležitej starostlivosti;

14. zdôrazňuje, že podnikateľská komunita a aktéri občianskej spoločnosti vrátane odborových zväzov, sociálnych partnerov, organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv a životného prostredia, organizácií žien a pôvodných komunít by sa mali zúčastňovať na zmysluplnej konzultácii o akejkoľvek politike náležitej starostlivosti a predchádzaní rizikám a ich monitorovaní a obete by mali mať právo podať sťažnosť v prípade porušenia v celom dodávateľskom reťazci, ako aj prístup k mechanizmu podávania sťažností; zdôrazňuje, že národné kontaktné miesto pre usmernenia OECD pre nadnárodné podniky by mohlo slúžiť aj ako kontaktné miesto na účely budúcich právnych predpisov, a konštatuje, že OECD a domáce poradné skupiny, ktoré monitorujú vykonávanie dohôd o voľnom obchode, sú dobrým príkladom začlenenia tretieho sektora;

15. zdôrazňuje, že komplexné požiadavky na transparentnosť sú kľúčovým prvkom právnych predpisov o povinnej náležitej starostlivosti; konštatuje, že lepšie informácie a väčšia transparentnosť poskytujú dodávateľom a výrobcom lepšiu kontrolu a pochopenie ich dodávateľských reťazcov a zvyšujú dôveru verejnosti vo výrobu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že budúce nariadenie o náležitej starostlivosti by sa malo zamerať na digitálne riešenia s cieľom minimalizovať byrokratickú záťaž, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala nové technologické riešenia podporujúce zavedenie a zlepšenie vysledovateľnosti v globálnych dodávateľských reťazcoch;

RR\1224718SK.docx 67/83 PE657.191v02-00

SK

pripomína, že udržateľná technológia blockchainu môže prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa;

16. pripomína, že ženy tvoria väčšinu pracovnej sily v odvetviach, ako je odevná a textilná výroba, telekomunikácie, cestovný ruch, sektor starostlivosti a poľnohospodárstvo, kde obvykle vo väčšej miere zastávajú pracovné pozície s nízkou mzdou alebo nízkym postavením formálneho a neformálneho zamestnania ako muži; vyzýva preto na prijatie pravidiel, ktoré by od spoločností vyžadovali, aby uplatňovali rodovo citlivý prístup k náležitej starostlivosti a aby výslovne posudzovali, či a ako by ich operácie a činnosti mohli neprimerane ovplyvniť ženy.

PE657.191v02-00 68/83 RR\1224718SK.docx

SK

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia 27.10.2020

Výsledok záverečného hlasovania +:–:0:

3436

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Barry Andrews, Anna-Michelle Asimakopoulou, Tiziana Beghin, Geert Bourgeois, Saskia Bricmont, Udo Bullmann, Jordi Cañas, Daniel Caspary, Miroslav Číž, Arnaud Danjean, Paolo De Castro, Emmanouil Fragkos, Raphaël Glucksmann, Markéta Gregorová, Enikő Győri, Roman Haider, Christophe Hansen, Heidi Hautala, Danuta Maria Hübner, Herve Juvin, Maximilian Krah, Danilo Oscar Lancini, Bernd Lange, Margarida Marques, Gabriel Mato, Sara Matthieu, Emmanuel Maurel, Carles Puigdemont i Casamajó, Samira Rafaela, Inma Rodríguez-Piñero, Massimiliano Salini, Helmut Scholz, Liesje Schreinemacher, Sven Simon, Dominik Tarczyński, Mihai Tudose, Kathleen Van Brempt, Marie-Pierre Vedrenne, Jörgen Warborn, Iuliu Winkler, Jan Zahradil

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Svenja Hahn, Jean-Lin Lacapelle

RR\1224718SK.docx 69/83 PE657.191v02-00

SK

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

34 +ECR Emmanouil Fragkos

GUE/NGL Emmanuel Maurel, Helmut Scholz

NI Tiziana Beghin, Carles Puigdemont i Casamajó

PPE Anna-Michelle Asimakopoulou, Daniel Caspary, Arnaud Danjean, Christophe Hansen, Danuta Maria Hübner, Gabriel Mato, Massimiliano Salini, Sven Simon, Jörgen Warborn, Iuliu Winkler

RENEW Barry Andrews, Jordi Cañas, Svenja Hahn, Samira Rafaela, Liesje Schreinemacher, Marie-Pierre Vedrenne

S&D Udo Bullmann, Miroslav Číž, Paolo De Castro, Raphaël Glucksmann, Bernd Lange, Margarida Marques, Inma Rodríguez-Piñero, Mihai Tudose, Kathleen Van Brempt

VERTS/ALE Saskia Bricmont, Markéta Gregorová, Heidi Hautala, Sara Matthieu

3 -ID Herve Juvin, Maximilian Krah

PPE Enikő Győri

6 0ECR Geert Bourgeois, Dominik Tarczyński, Jan Zahradil

ID Roman Haider, Danilo Oscar Lancini, Jean-Lin Lacapelle

Vysvetlenie použitých znakov:+ : za- : proti0 : zdržali sa hlasovania

PE657.191v02-00 70/83 RR\1224718SK.docx

SK

13. 11. 2020

STANOVISKO VÝBORU PRE ROZVOJ

pre Výbor pre právne veci

s odporúčaniami pre Komisiu o náležitej starostlivosti podnikov a zodpovednosti podnikov(2020/2129(INL))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Marc Tarabella

(Podnet – článok 47 rokovacieho poriadku)

PA_INL

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže v článkoch 3 a 21 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že Únia vo svojich vzťahoch so zvyškom sveta má presadzovať a podporovať svoje hodnoty a zásady, a to najmä zásadu právneho štátu a rešpektovanie a ochranu ľudských práv, a prispievať k udržateľnému rozvoju na Zemi, solidarite, voľnému a spravodlivému obchodu, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva; konkrétne má Únia podporovať udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj v rozvojových krajinách, pričom jej prvoradým cieľom má byť odstránenie chudoby; a keďže má rešpektovať tieto zásady a dosahovať tieto ciele pri koncipovaní a realizácii vonkajších aspektov svojich ďalších politík;

B. keďže v článku 208 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Únia má zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce v politikách, ktoré realizuje a ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny;

C. keďže budúce právne predpisy o náležitej starostlivosti a zodpovednosti európskych podnikov budú mať extrateritoriálne účinky; keďže tieto právne predpisy budú mať vplyv na sociálny, hospodársky a environmentálny rozvoj rozvojových krajín a ich vyhliadky dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja; keďže tento významný vplyv by mohol prispieť k dosiahnutiu rozvojových cieľov politiky Únie alebo ich dosiahnutie ohroziť;

RR\1224718SK.docx 71/83 PE657.191v02-00

SK

D. keďže v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky majú podniky zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv, rešpektovanie životného prostredia a zabezpečovanie dobrej správy vecí verejných a nemali by mať na tieto oblasti nepriaznivý vplyv ani k nemu prispievať;

E. keďže podľa štúdie Komisie o náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci len 37 % respondentov z radov podnikov a len 16 % z celého dodávateľského reťazca uplatňuje v súčasnosti náležitú starostlivosť v oblasti životného prostredia a ľudských práv;

F. keďže podľa vysokého komisára OSN pre ľudské práva je ohrozený vysoký počet obhajcov ľudských práv, pretože vyvolávajú znepokojenie nad nepriaznivými vplyvmi obchodných operácií na ľudské práva;

G. keďže náležitá starostlivosť je predovšetkým preventívnym mechanizmom a od podnikov by sa malo v prvom rade vyžadovať, aby rozpoznali riziká alebo nepriaznivý vplyv a prijali stratégie a opatrenia na ich riešenie; keďže v situáciách, keď je podnik príčinou nepriaznivého vplyvu alebo k nemu prispieva, mal by zabezpečiť nápravu a ako podnik by mal byť za takýto vplyv zodpovedný; keďže zodpovednosť podnikov, a to aj za škody spojené s ich prevádzkou, je potrebná na zabezpečenie ich motivácie prevziať povinnosť náležitej starostlivosti a aby bola náležitá starostlivosť účinná;

H. keďže porušovanie ľudských práv a environmentálnych noriem v globálnych dodávateľských a hodnotových reťazcoch ostáva rozšírené; keďže dobrovoľné opatrenia sa ukázali ako nedostatočné, a preto sú nevyhnutné ďalšie opatrenia na zvýšenie úrovne zodpovedného správania v podnikaní a zvýšenie dôvery vo vnútorný trh, a to aj u investorov a spotrebiteľov;

1. pripomína, že náležitá starostlivosť je predovšetkým preventívnym mechanizmom a že od podnikov by sa malo predovšetkým vyžadovať, aby rozpoznali riziká alebo nepriaznivý vplyv a prijali stratégie a opatrenia na ich zmiernenie;

2. zdôrazňuje, že existujú dostatočne presvedčivé dôkazy o zatiaľ nedostatočnom dobrovoľnom úsilí podnikov so sídlom v Únii alebo pôsobiacich v Únii rozpoznať vplyv svojho správania na rozvojové krajiny, predchádzať mu, zmierňovať ho a zodpovedať zaň, keďže ďalej dochádza k porušovaniu ľudských práv jednotlivcov, a najmä pracujúcich, žien, detí a miestnych komunít, ako aj k činnostiam zosilňujúcim účinky zmeny klímy, ako aj k porušovaniu environmentálnych noriem a korupčným praktikám v dodávateľských reťazcoch podnikov; berie na vedomie, že rastie podpora politikov, ako aj verejného a súkromného sektora v prospech právnych predpisov Únie o náležitej starostlivosti;

3. pripomína, že plné uplatňovanie ľudských práv vrátane práva na život, zdravie, potraviny a vodu závisí od biodiverzity ako základu ekosystémových služieb, s ktorými sú neoddeliteľne spojené životné podmienky ľudí;

4. poznamenáva, že v dôsledku pandémie COVID-19 sa malé a stredné podniky (MSP) nachádzajú v náročnej situácii a kľúčovým cieľom Únie je ich podpora a vytvorenie priaznivého trhového prostredia;

5. je pevne presvedčený, že v budúcich právnych predpisoch by sa mala nariadiť aj

PE657.191v02-00 72/83 RR\1224718SK.docx

SK

náležitá starostlivosť v oblasti životného prostredia s cieľom zabezpečiť súlad s normami a právami v oblasti životného prostredia uznávanými na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni, a to aj v oblasti zmeny klímy a biodiverzity; zdôrazňuje preukázané prínosy pre podniky so zavedenými účinnými postupmi zodpovedného podnikania, ku ktorým patrí lepšie riadenie rizík, nižšie kapitálové náklady, celkovo vyššia finančná výkonnosť a zvýšená konkurencieschopnosť; vyjadruje znepokojenie nad vplyvom krízy COVID-19, ktorá výrazne narušila podnikanie a odhalila zásadné nedostatky v hospodárstve a v celosvetových dodávateľských reťazcoch súvisiace s pracovnými podmienkami a pripravenosťou na katastrofy, a tiež negatívne ovplyvnila ľudské práva, a to najmä práva pracujúcich, pričom ženy a deti sú často postihnuté najviac; zdôrazňuje, že podľa OECD podniky, ktoré urobili aktívne kroky na riešenie rizík súvisiacich s krízou COVID-19 tak, aby zmiernili nepriaznivý vplyv na pracujúcich a dodávateľské reťazce, majú predpoklad vytvárať vyššiu hodnotu a odolnosť z dlhodobého hľadiska, čím zvýšili svoju schopnosť prežitia v krátkodobom horizonte a vyhliadky na obnovu v strednodobom až dlhodobom horizonte;

6. je toho názoru, že budúce právne predpisy by mali vychádzať z iniciatív, ktoré už zaviedli niektoré členské štáty; domnieva sa, že je veľmi potrebný povinný harmonizovaný rámec na úrovni Únie, ktorý by prispieval k plneniu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Parížskej dohody a pre podniky by zaisťoval rovnaké podmienky; vyzýva Komisiu, aby vypracovala posúdenie vplyvu ex ante pôsobnosti právnych predpisov na základe rizika ujmy, a nie na základe veľkosti podniku; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila súčasnú prácu na právnych predpisoch, v ktorých sa vyžaduje, aby podniky Únie a podniky pôsobiace na jednotnom trhu vykonávali náležitú starostlivosť, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv a environmentálnych záväzkov, vrátane záväzkov súvisiacich s biodiverzitou, a to v celých svojich dodávateľských reťazcoch podľa platných medzinárodných noriem pre náležitú starostlivosť, najmä hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, usmernení OECD pre nadnárodné podniky, usmerneniami OECD o náležitej starostlivosti pre zodpovedné správanie v podnikaní, príslušných odvetvových usmernení OECD o náležitej starostlivosti a Tripartitnej deklarácie o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky MOP a Dohovoru OSN proti korupcii;

7. vyzýva Komisiu, aby v budúcich právnych predpisoch ctila zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja zakotvenú v článku 208 ZFEÚ; zdôrazňuje, že je dôležité minimalizovať možné rozpory a budovať synergiu s politikou rozvojovej spolupráce v prospech rozvojových krajín a zvýšiť účinnosť rozvojovej spolupráce; domnieva sa, že z praktického hľadiska to znamená aktívne zapojiť GR Komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj do prebiehajúcej legislatívnej práce a vypracovať dôkladné posúdenie vplyvu budúcich právnych predpisov na rozvojové krajiny z hospodárskeho a sociálneho hľadiska, ako aj z hľadiska ľudských práv a životného prostredia, a v súlade s usmerneniami pre lepšiu právnu reguláciu57 a nástrojom č. 34 súboru nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu58; konštatuje, že budúci legislatívny návrh by sa mal zakladať na výsledkoch tohto posúdenia;

8. vyzýva Komisiu, aby v budúcich právnych predpisoch uplatnila prístup založený na ľudských právach, pričom tieto právne predpisy musia byť koncipované,

57 SWD(2017)0350.58 https://ec.europa.eu/info/files/better-regulation-toolbox-34_en

RR\1224718SK.docx 73/83 PE657.191v02-00

SK

vykonávané, monitorované a hodnotené v súlade so základnými zásadami ľudských práv, a to zásadou transparentnosti a prístupu k informáciám, začlenenia a nediskriminácie, pričom osobitná pozornosť sa musí venovať tým najzraniteľnejším; konštatuje, že tento prístup by sa mal riadiť všeobecnou zásadou „neškodiť“, keďže je dôležité vyvarovať sa neúmyselných nepriaznivých vplyvov; domnieva sa, že budúce právne predpisy by mali byť predmetom zmysluplného a inkluzívneho procesu konzultácií na mieste s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane miestnych samospráv a organizácií občianskej spoločnosti tak v Únii, ako aj v rozvojových krajinách; domnieva sa, že tento postup by mal prebiehať v úzkej spolupráci s delegáciami Únie; zdôrazňuje, že budúce právne predpisy by sa mali zakladať na rodovej analýze a zohľadňovať osobitné potreby žien a dievčat; domnieva sa, že podniky by mali zohľadňovať rodový vplyv svojej činnosti prostredníctvom rodovo responzívnych postupov náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv;

9. vyzýva Komisiu, aby si osvojila celostný prístup, podľa ktorého sa riziko korupcie posudzuje spolu s rizikami pre ľudské práva a životné prostredie; konštatuje, že vplyv korupcie podnikov na ľudské práva a škody na životnom prostredí v rozvojových krajinách sú dobre zdokumentované a že budúcimi právnymi predpismi Únie sa musí zabezpečiť, aby podniky nemali nepriaznivý vplyv na právny štát a dobrú správu vecí verejných v krajine, regióne alebo na území, ku ktorým okrem iného patrí porušovanie Dohovoru OSN proti korupcii, oddiel VII usmernení OECD pre nadnárodné podniky, zásady Dohovoru OECD o boji proti úplatkárstvu, žiadaniu úplatkov a vydieraniu a zásady Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, ako aj prípady korupcie a úplatkárstva, keď podnik neprípustne ovplyvňuje verejných činiteľov alebo im poskytuje neprimerané peňažné výhody, aby dosiahol výsady alebo nenáležité priaznivé zaobchádzanie v rozpore so zákonom, a to aj v prípadoch, keď je podnik nevhodne zapojený do miestnej politickej činnosti, poskytuje nezákonné príspevky na kampane a nedodržiava platné právne predpisy v oblasti daní;

10. pripomína, že štáty majú povinnosť prijať právne a inštitucionálne rámce ako účinnú ochranu pred poškodzovaním životného prostredia, ktoré zasahuje do požívania ľudských práv; zdôrazňuje, že uvedené povinnosti sa vzťahujú na biodiverzitu ako neoddeliteľnú súčasť životného prostredia; vyzýva preto Úniu a jej členské štáty, aby regulovali ujmy na biodiverzite zo strany súkromných subjektov, ako aj vládnych agentúr; zdôrazňuje, že budúce právne predpisy by mali obsahovať povinnosti ochrany práv pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít na ich územiach, ako aj prírodných zdrojov, ktoré tradične využívajú; vo všeobecnosti je presvedčený, že zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu musia patriť k povinnostiam náležitej starostlivosti podnikov;

11. vyjadruje hlboké znepokojenie nad vplyvom niektorých podnikateľských aktivít v tretích krajinách na ľudské práva, najmä v ťažobnom priemysle, rozsiahlych akvizícií poľnohospodárskych podnikov v rozvojových krajinách na pôvodné obyvateľstvo, miestne komunity a obhajcov ľudských práv a životného prostredia; zdôrazňuje, že budúce právne predpisy by mali zahŕňať všetky ľudské práva; domnieva sa, že osobitná pozornosť by mala patriť právam miestnych komunít, žien a zraniteľných skupín, ako sú deti, osoby so zdravotným postihnutím, menšiny, pôvodné obyvateľstvo a ďalší, ktorých hmotné a kultúrne potreby veľmi závisia od prírody; dôraz by sa mal klásť na práva pracujúcich a odborových zväzov, na právo na slobodu združovania,

PE657.191v02-00 74/83 RR\1224718SK.docx

SK

kolektívne vyjednávanie a právo na životné minimum; zdôrazňuje, že všetky právne predpisy by mali vychádzať z platných právnych záväzkov a noriem na medzinárodnej a európskej úrovni vrátane všetkých dohovorov MOP, Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj z práva na slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas; zastáva názor, že budúce právne predpisy by sa mali vzťahovať na všetky druhy porušovania ľudských práv vrátane porušovania práva na zdravé životné prostredie, ako aj na nepriaznivé vplyvy na životné prostredie; požaduje lepšie právne rámce a lepšie vykonávanie a monitorovanie noriem v oblasti ľudských práv a životného prostredia a ochranu ľudských práv a obhajcov životného prostredia v rozvojových krajinách a potvrdzuje pripravenosť Únie podporovať rozvojové krajiny pri budovaní inštitúcií a odbornej príprave právnych a administratívnych expertov prostredníctvom rozvojovej pomoci, ako aj politického dialógu;

12. zastáva názor, že budúce právne predpisy v oblasti náležitej starostlivosti by sa mali vzťahovať na všetky sektory, všetky typy podnikov a inštitúcií, či už verejných alebo súkromných, na vnútroštátnej i európskej úrovni, vrátane Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj, a každej veľkosti, ktoré majú sídlo alebo pôsobia v Únii; domnieva sa, že budúce právne predpisy by mali ctiť zásadu proporcionality a pre podniky z Únie zaručovať rovnaké podmienky, chrániť ich konkurencieschopnosť, najmä konkurencieschopnosť MSP, s nadradeným cieľom vytvoriť udržateľné hodnotové reťazce odolné proti krízam, s rešpektom k ľudským právam a životnému prostrediu; zdôrazňuje dôležitosť vypracovať posúdenie vplyvov s cieľom navrhnúť pravidlá, ktorými sa zvýši konkurencieschopnosť a ktoré budú funkčné a uplatniteľné na všetky subjekty na trhu vrátane MSP, s osobitným dôrazom na riziko obmedzenia investícií, a ktorými sa zabezpečí súlad takéhoto rámca s pravidlami WTO; vyzýva, aby MSP dostali primeranú podporu a prechodné obdobie na prispôsobenie svojej podnikateľskej činnosti novým pravidlám, vykonanie postupov náležitej starostlivosti a zamedzenie nadmernej záťaže; domnieva sa, že dôraz by sa mal klásť na sektory, ktoré predstavujú zvýšené riziko v oblasti ľudských práv; je presvedčený, že takýto horizontálny prístup by mali dopĺňať konkrétnejšie odvetvové normy a usmernenia; zdôrazňuje, že v prípade potreby by sa podniky vo svojich stratégiách náležitej starostlivosti mali prednostne zamerať, ale neobmedzovať na ohľady k závažnosti a pravdepodobnosti rizík v oblasti ľudských práv, životného prostredia a správy vecí verejných, pričom by mali niesť zodpovednosť za všetky prípadné vplyvy; zdôrazňuje potrebu pozitívnych stimulov pre podniky, ktoré môžu preukázať vysokú úroveň súladu s ambíciami budúcich právnych predpisov; upozorňuje na riziko zníženia investícií v podnikoch v tretích krajinách, čo by mohlo viesť k strate pracovných príležitostí a strate partnerskej spolupráce pre drobných poľnohospodárov v rozvojových krajinách, ak nové požiadavky povedú k nadmernej administratívnej záťaži a nekontrolovateľným rizikám;

13. zdôrazňuje, že stratégie náležitej starostlivosti by mali byť v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja, Parížskej dohody a politickými cieľmi EÚ v oblasti ľudských práv a životného prostredia vrátane Európskej zelenej dohody a medzinárodnej politiky EÚ;

14. je hlboko presvedčený, že podľa budúcich právnych predpisov musí byť zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa tejto zmene v súlade s cieľom Parížskej dohody udržať priemerný nárast globálnej teploty pod úrovňou 1,5 °C v porovnaní s

RR\1224718SK.docx 75/83 PE657.191v02-00

SK

predindustriálnymi úrovňami súčasťou povinností náležitej starostlivosti podnikov; okrem toho by sa v súvislosti so zmenou klímy mali podniky zaoberať aj zraniteľnosťou ľudí zasiahnutých ich podnikateľskou činnosťou;

15. zastáva názor, že budúcimi právnymi predpismi by sa mali stanoviť povinné a účinné postupy náležitej starostlivosti podnikov vzťahujúce sa na všetky porušenia ľudských práv, environmentálne škody a korupčné praktiky spojené s činnosťou podnikov a finančných inštitúcií vrátane ich dodávateľských a subdodávateľských reťazcov; zdôrazňuje, že týmito právnymi predpismi by sa malo zabezpečiť plné a aktívne zapojenie dotknutých subjektov, ako sú odborové zväzy a zástupcovia pracujúcich, ale aj miestne komunity v rozvojových krajinách, najmä dodržiavanie práva pôvodného obyvateľstva na slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas, do postupov náležitej starostlivosti podnikov; konštatuje, že uvedené procesy by mali byť v súlade s medzinárodnými a európskymi záväzkami, usmerneniami a normami; zdôrazňuje, že právne predpisy by mali zaväzovať podniky k prijatiu spoľahlivej politiky náležitej starostlivosti, ktorá by mala zahŕňať inkluzívny mechanizmus monitorovania a zodpovednosti; domnieva sa, že pre isté podniky, a najmä MSP, by sa v prípade potreby mali stanoviť podporné opatrenia;

16. očakáva, že budúce právne predpisy stanovia povinnosti pre finančné inštitúcie formou objasnenia povinností investorov, ako aj povinností predstavenstiev podnikov; zdôrazňuje, že v budúcimi právnych predpisoch by sa tiež mala riešiť otázka účinného spôsobu merania a vykazovania;

17. zdôrazňuje potrebu vytvoriť spoľahlivý systém monitorovania a zodpovednosti a príslušným orgánom na európskej aj vnútroštátnej úrovni poskytnúť účinné harmonizované nástroje na monitorovanie súladu s takýmito právnymi predpismi na vytvorenie rovnakých podmienok medzi členskými štátmi, a to najmä na miestnej úrovni; domnieva sa, že treba vyvinúť osobitné úsilie na monitorovanie podnikateľskej činnosti vo vysokorizikových krajinách a regiónoch, a to aj v oblastiach postihnutých konfliktom, so zreteľom na normy medzinárodného humanitárneho práva a s ohľadom na osobitné výzvy, ktoré predstavujú konflikty, s cieľom zaručiť zodpovednosť podnikov a prístup k spravodlivosti pre obete;

18. vyjadruje názor, že budúcimi právnymi predpismi by sa mal vytvoriť komplexný, transparentný a ucelený systém zodpovednosti, ktorý by mal zahŕňať správnu, občianskoprávnu a trestnú zodpovednosť, sankčný mechanizmus na presadzovanie súladu s novými právnymi predpismi a zabezpečenie presadzovania; zdôrazňuje, že ak sa rozhodne o vhodnosti sankcií, mali by byť jasné, účinné, primerané a odrádzajúce; v tejto súvislosti pripomína širokú a účinnú škálu administratívnych sankcií, ktoré podľa práva Únie existujú najmä v oblasti hospodárskej súťaže a ochrany údajov; vyzýva Komisiu, aby pamätala na sankcie, ako sú vysoké pokuty, zákaz účasti na verejnom obstarávaní a systémoch verejnej podpory a zákaz výkonu funkcie riaditeľa podniku; naliehavo tiež vyzýva EÚ, aby boj proti trestným činom proti životnému prostrediu stanovila za hlavnú strategickú politickú prioritu medzinárodnej justičnej spolupráce, ako aj inštitúcií a Konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, a to najmä presadzovaním plnenia mnohostranných environmentálnych dohôd prijímaním trestnoprávnych sankcií, výmenou odporúčaných postupov a podporou pre rozšírenie pôsobnosti Medzinárodného trestného súdu o trestné činy, ktoré predstavujú ekocídu; zdôrazňuje kľúčový význam mechanizmov občianskoprávnej zodpovednosti

PE657.191v02-00 76/83 RR\1224718SK.docx

SK

na zabezpečenie prístupu obetí k opravným prostriedkom pred súdmi Únie; zdôrazňuje, že by sa mali odstrániť prekážky prístupu k prostriedkom nápravy, a to aj adekvátnymi premlčacími lehotami a podporou na úhradu súdnych nákladov;

19. zdôrazňuje, že prístup k účinným prostriedkom nápravy má zásadný význam; pripomína, že prvoradou povinnosťou štátov je poskytovať prístup k prostriedkom nápravy; domnieva sa, že budúcimi právnymi predpismi by sa podnikom mala stanoviť povinnosť zabezpečiť účinný mechanizmus riešenia sťažností, ktorý by mal byť transparentný, prístupný, predvídateľný, bezpečný, dôveryhodný a zodpovedný; zdôrazňuje, že mechanizmy riešenia sťažností podnikov sú mienené len ako systémy včasného varovania, aby umožnili núdzovú pomoc a nápravné opatrenia v prípade zanedbateľných škôd; zdôrazňuje, že takéto mechanizmy musia mať certifikáciu verejných orgánov a že by nikdy nemali brániť navrhovateľovi v prístupe k súdom; konštatuje, že osobitnú pozornosť treba venovať vývozným spracovateľským zónam, pre ktoré sú často charakteristické výnimky z pracovnoprávnych a daňových predpisov a ktoré majú vážne problémy s podmienkami dôstojnej práce a obmedzeniami pre odborové zväzy; je toho názoru, že uvedené mechanizmy by sa mali koncipovať v spolupráci s pracujúcimi a dotknutými komunitami; okrem toho sa domnieva, že budúce právne predpisy by mali umožňovať účinné súdne prostriedky nápravy pre obete porušenia ľudských práv, poškodenia životného prostredia a korupčných praktík, a to jednotlivo aj prostredníctvom kolektívnych žalôb; domnieva sa, že osobitná ochrana by sa mala poskytovať obhajcom ľudských práv a ich právnym zástupcom; domnieva sa, že by sa tiež mali zabezpečiť ďalšie mimosúdne prostriedky nápravy; v tejto súvislosti sa domnieva, že budúce právne predpisy by pri vykonávaní budúcich právnych predpisov mali lepšie využiť úlohu delegácií Únie, napríklad prostredníctvom mechanizmu riešenia sťažností, ktorý by obetiam zneužívania zo strany podnikov so sídlom alebo prevádzkami v Únii a ich dodávateľských reťazcov umožnil podávať sťažnosti;

20. zdôrazňuje, že rozhodujúca je doplnkovosť a koordinácia s politikou rozvojovej spolupráce, nástrojmi a subjektmi a že budúce právne predpisy by preto mali obsahovať určité ustanovenia v tejto súvislosti;

21. zdôrazňuje, že kľúčovým partnerom pri vykonávaní a monitorovaní budúcich právnych predpisov zostáva miestna občianska spoločnosť; preto konštatuje, že budúcimi právnymi predpismi by sa malo zabezpečiť, aby mechanizmy občianskej spoločnosti udržateľne disponovali zdrojmi a aby sa nimi vytvorili transparentné a štruktúrované kanály, prostredníctvom ktorých by občianska spoločnosť mohla spolupracovať s podnikmi a vládnymi subjektmi;

22. zdôrazňuje význam začlenenia a presadzovania povinností náležitej starostlivosti v sociálnej oblasti, v oblasti životného prostredia, ľudských práv a dobrej správy vecí verejných v rámci obchodných nástrojov, ako sú dohody o voľnom obchode, investičné dohody, dohody o hospodárskom partnerstve alebo všeobecné systémy preferencií; varuje pred politikou dvojakého metra v oblasti práv a povinností korporácií v rámci zmlúv o investíciách a obchode; je presvedčený, že je nevyhnutné, aby kapitoly dohôd o voľnom obchode týkajúce sa trvalo udržateľného rozvoja boli záväzné a vynútiteľné; domnieva sa, že by to tiež pomohlo zabrániť narušovaniu hospodárskej súťaže so podnikmi so sídlom mimo Únie; je pevne presvedčený, že súčasnú nerovnováhu by mohla riešiť záväzná a vynútiteľná zmluva OSN o podnikaní a ľudských právach, ktorá

RR\1224718SK.docx 77/83 PE657.191v02-00

SK

by obetiam porušovania ľudských práv zabezpečila prístup k spravodlivosti a postihnutým komunitám mechanizmy nápravy a uplatňovania zodpovednosti; opätovne zdôrazňuje dôležitosť aktívneho zapojenia sa Únie do diskusií o ľudských právach otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny pre nadnárodné korporácie a iné podniky; domnieva sa, že súbežne so svojou prácou na právnych predpisoch o povinnej náležitej starostlivosti by Únia mala prijať mandát na aktívnu a konštruktívnu účasť na rokovaniach o záväznej zmluve OSN v oblasti podnikania a ľudských práv s cieľom zabezpečiť rovnaké ambiciózne podmienky na svetovej úrovni pre ochranu ľudských práv a zodpovednosť podnikov; vyzýva Komisiu na aktívnu spoluprácu v rámci WTO s cieľom podporiť multilaterálne pravidlá udržateľného riadenia globálnych hodnotových reťazcov vrátane povinnej náležitej starostlivosti, a to aj v dodávateľských reťazcoch, pričom prvý krok bude v odevnom priemysle.

PE657.191v02-00 78/83 RR\1224718SK.docx

SK

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia 13. 11. 2020

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:–:0:

1429

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Anna-Michelle Asimakopoulou, Hildegard Bentele, Dominique Bilde, Udo Bullmann, Catherine Chabaud, Antoni Comín i Oliveres, Ryszard Czarnecki, Gianna Gancia, Charles Goerens, Mónica Silvana González, Pierrette Herzberger-Fofana, György Hölvényi, Rasa Juknevičienė, Pierfrancesco Majorino, Erik Marquardt, Norbert Neuser, Jan Christoph Oetjen, Christian Sagartz, Marc Tarabella, Tomas Tobé, Miguel Urbán Crespo, Chrysoula Zacharopoulou, Bernhard Zimniok

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alviina Alametsä, Frances Fitzgerald

RR\1224718SK.docx 79/83 PE657.191v02-00

SK

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

14 +S&D Udo Bullmann, Mónica Silvana González, Pierfrancesco Majorino, Norbert Neuser, Marc Tarabella,

RENEW Catherine Chabaud, Charles Goerens, Jan-Christoph Oetjen, Chrysoula Zacharopoulou

GREENS/EFA Alviina Alamtesä , Pierrette Herzberger-Fofana, Erik Marquardt

GUE/NGL Miguel Urbán Crespo

NA Antoni Comín i Oliveres

2 -ID Gianna Gancia, Bernhard Zimniok

9 0EPP Anna-Michelle Asimakopoulou, Hildegard Bentele, Frances Fritzgerald, György Hölvényi, Rasa

Juknevičienė, Christian Sagartz, Tomas Tobé

ID Dominique Bilde

ECR Ryszard Czarnecki,

Vysvetlenie použitých znakov:+ : za- : proti0 : zdržali sa hlasovania

PE657.191v02-00 80/83 RR\1224718SK.docx

SK

PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJCOVI POSKYTLI PODNETY

Tento zoznam bol vypracovaný absolútne dobrovoľne na základe výlučnej zodpovednosti spravodajcu. Spravodajca pri príprave správy až po jej prijatie vo výbore získal podnety od týchto subjektov alebo osôb:

Subjekt a/alebo osobaAnti-Slavery International Amfori Amnesty International ASN Bank BusinessEurope CNV Internationaal Cobalt Institute EuroCommerce Európska skupina zamestnávateľov chemického priemyslu Európska koalícia pre podnikovú spravodlivosť Európske združenie pre kakao Pracovná skupina Európskeho parlamentu pre zodpovedné obchodné správanieEurópska konfederácia odborových zväzovZväz nemeckých spotrebiteľských organizáciíEurópske hnutie Priatelia Zeme – Friends of the Earth Europe Nemecká maloobchodná federáciaGlobálna iniciatíva pre podávanie správGlobal Witness Skupina H&M INretail Medzinárodná federácia pre ľudské práva MEDEF MVO Nederland Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvojSociaal-Economische Raad (Sociálna a hospodárska rada)Tony’s Chocolonely VNO-NCW

RR\1224718SK.docx 81/83 PE657.191v02-00

SK

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia 27.1.2021

Výsledok záverečného hlasovania +:–:0:

2111

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Manon Aubry, Geoffroy Didier, Pascal Durand, Ibán García Del Blanco, Jean-Paul Garraud, Esteban González Pons, Mislav Kolakušić, Sergey Lagodinsky, Gilles Lebreton, Karen Melchior, Jiří Pospíšil, Franco Roberti, Marcos Ros Sempere, Ernő Schaller-Baross, Stéphane Séjourné, Raffaele Stancanelli, Marie Toussaint, Adrián Vázquez Lázara, Axel Voss, Marion Walsmann, Tiemo Wölken, Lara Wolters, Javier Zarzalejos

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Caterina Chinnici, Heidi Hautala, Bettina Vollath

PE657.191v02-00 82/83 RR\1224718SK.docx

SK

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

21 +PPE Geoffroy Didier, Esteban González Pons, Jiří Pospíšil, Axel Voss, Marion Walsmann, Javier Zarzalejos

S&D Ibán García Del Blanco, Franco Roberti, Marcos Ros Sempere, Tiemo Wölken, Lara Wolters

Renew Pascal Durand, Karen Melchior, Stéphane Séjourné, Adrián Vázquez Lázara

ID Jean-Paul Garraud, Gilles Lebreton

Verts/ALE Heidi Hautala, Marie Toussaint

The Left Manon Aubry

NI Mislav Kolakušić

1 -ECR Raffaele Stancanelli

1 0PPE Ernő Schaller-Baross

Vysvetlenie použitých znakov:+ : za- : proti0 : zdržali sa hlasovania

RR\1224718SK.docx 83/83 PE657.191v02-00

SK