Vzdelávacia oblasť: Človek a príroda

Biológia

Charakteristika predmetu:

Hodinová dotácia predmetu v 5., 6.ročníku sú 2 hodiny týždenne – 66 hodín ročne.

V ŠkVP je pridaná 1 hodina týţdenne. Učivo biológie je v ŠkVP doplnené 5 praktickými

cvičeniami, regionálnymi zvláštnosťami, zaradením prierezových tém environmentálneho

zamerania a tvorbou a prezentáciou projektov, exkurziami, vychádzkami, prácou s odbornou

literatúrou, spoznávaním prírody Slovenska, ochranou prírody.

Učebný predmet umoţňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o ţivých organizmoch

s dôrazom na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k ţivým

a neţivým zloţkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie ţivej a neţivej prírody ako

celku. To predstavuje poznanie konkrétnych prírodných celkov a ţivot organizmov v ich

ţivotnom prostredí. Orientuje sa na prejavy ţivota a vzájomné vzťahy organizmov, chápanie

základných súvislostí ţivých a neţivých zloţiek prírody, ako výsledku vzájomného pôsobenia

rôznych procesov. Vedie k schopnosti triediť informácie a poznatky, vyuţívať ich

v praktickom ţivote, rozvíjať aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho

zdravia.

K základným štrukturálnym prvkom je špirálovité usporiadanie obsahu v jednotlivých

ročníkoch a tematických celkoch. Poznatky sa rozvíjajú na základe princípu od vonkajších

k vnútorným štruktúram vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach.

Hodinová dotácia predmetu v 5., 6.ročníku sú 2 hodiny týţdenne – 66 hodín ročne.

Učivo v 5. ročníku je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z niţšieho stupňa

vzdelávania a skúsenosti ţiakov z vnímania prírodných objektov, vzťahov organizmov

a človeka v prírodnom prostredí.

Učivo v 6. ročníku je usporiadané v nadväznosti na osvojené poznatky z 5.ročníka

a skúsenosti ţiakov, z vnímania prírodných objektov, vzťahov organizmov a človeka

v prírodnom prostredí. Zameriava sa na ţivot organizmov s človekom a v ľudských

obydliach, základnú štruktúru ţivota, stavby tela organizmov.

Štruktúra učiva je orientovaná na konkrétne prírodné celky, poznávanie jednotlivých

organizmov v nich ţijúcich, triedenie a zovšeobecňovanie poznatkov, s pozornosťou na

potravové vzťahy a vzťahy k prostrediu, s postupným prechodom na pochopenie vnútorných

štruktúr. Usporiadanie učiva vedie k postupnému poznávaniu zloţitosti organizmov

a postupne prehlbovať poznatky. Ciele učebného predmetu sú zamerané na poznávanie ţivej

a neţivej prírody ako celku, čo predstavuje:

Poznať a chápať ţivot v prírodných celkoch a ţivot organizmov v nich ţijúcich.

Poznať väzby organizmov na ţivotné prostredie v prejavoch ţivota a vzájomných vzťahoch

ako súčastí celku.

Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného

pôsobenia prírodných procesov a javov.

Chápať základné biologické procesy vo väzbe na ţivé a neţivé zloţky prírody.

Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a vyuţívať v praktickom ţivote.

Poznať proces domestikácie organizmov, význam a ich vyuţitie.

2. Kľúčové kompetencie v biológii:

Poznávať ţivé organizmy a ich význam v prírode a pre človeka. Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických aktivít, spracovávaní jednoduchých

správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov. Rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach. Identifikovať a správne pouţívať základné pojmy. Objektívne opísať základné znaky biologických objektov a procesov. Vedieť vysvetliť podstatu javov, procesov a vzťahov. Predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať, experimentovať a odhadovať. Aplikovať poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.

3. Ciele, témy, obsahový štandard a výkonový štandard, prierezové témy:

Cieľ Téma Obsahový štandard Výkonový štandard

Chápať význam

pojmov príroda, ţi

vé a neţivé prí rod

niny. Osvojiť si zák

ladné postupy pozo

rovania prírodnín,

prácu s lupou a mi -

kroskopom.

Chápať lesný eko

systém ako ţivotný

priestor organiz

mov. Poznať typic-

kých predsta vite ľov

lesných rastlín, húb

a ţivočíchy podľa

vonkajších znakov,

ţivotných prejavov

a potravových vzťa

hov. Poznať význam

lesných organizmov

pre ţivot v lese.

Príroda

a život

3hodiny

Život v lese

23hodín

Príroda a prírodniny.

Metódy a prostriedky

skúmania v biológii.

Praktické cvičenie č.1:

Pozorovanie

rastlinných

a ţivočíšnych objektov

lupou a mikroskopom.

Les - ţivotný priestor

organizmov a jeho

štruktúra.

Zmeny lesa počas roka,

potravové vzťahy

v lese.

Dreviny. Ihličnaté

a listnaté stromy.

Poznávanie, ţivot

drevín počas roka.

Vedieť rozlíšiť ţivú a neţi- vú

prírodninu.

Predviesť pouţitie lupy pri pozorovaní

prír., uviesť na príklade význam

a vyuţitie mikroskopu. Ukázať na mikr.

okulár, objektív, zr -kadlo.

Vedieť kedy pouţiť lupu, mikroskop–

práca s mikroskopom.

Uviesť príklad rastliny a ţivočícha

ţijúceho v lese. Pomenovať podľa

schémy vrstvy lesa.

Opísať zmeny lesa v ročných obdobiach.

Zostaviť príklad potravového reťazca

lesných org.

Poznať zákl.stavbu tela dreviny.

Rozlíšiť ihlič.-listnatý strom.

Určiť názov ihličiny podľa šišky

a vetvičky.

Určiť názov list.stromu podľa listu-

plodu.

Význam pre ţivot

v lese.

Kry. Poznávanie drevín

počas roka. Význam

pre ţivot v lese.

Dreviny v našom okolí.

Tvorba projektu

Mikroskopické

a nekvitnúce rastliny

v lese.

Praktické cvičenie č.2:

Pozorovanie machu lu-

pou a mikroskopom.

Kvitnúce byliny v lese.

Poznávanie, ţivot

počas roka. Význam

pre ţivot v lese.

Huby v lese.

Poznávanie jedlých

a jedovatých húb,

spoluţitie stromov

a húb. Zásady pomoci

pri otrave hubami. Výz

nam v lese.

Praktické cvičenie č.3:

Poznávanie

a rozlišovanie jedlých

a jedovatých húb.

Lesné bezstavovce. Poz

návanie podľa vonkaj –

ších znakov, ţivotných

prejavov. Potravové

vzťahy, význam v lese.

Uviesť význam stromov pre ţivot

organizmov a ľudí.

Rozlíšiť a zdôvodniť na príklade strom

a ker. Pomenovať na ukáţke 2lesné kry.

Uviesť význam krov pre ţivot

organizmov.

Uviesť príklad ţivočíchov, ktorí sa ţivia

semenami –plodmi lesných drevín.

Samostatné pozorovanie – mapovanie

druhov drevín vo svojom okolí –

spoločný projekt.

Uviesť význam pôdnych baktérií v lese.

Vysvetliť zelené povlaky na stromoch.

Uviesť príklad 1machu a 1paprade.

Rozlíšiť na ukáţke mach a papraď.

Poukázať na význam ma-chov a papradí

v lese.

Zručnosti s mikroskopom, pozorovanie

lupou.

Poznať stavbu tela kvitnúcej byliny.

Poznať na ukáţke 3 byliny. Uviesť

príklad jedovatej a liečivej rastliny.

Význam bylín pre ţivot v lese.

Poznať na ukáţke 2 jedlé a 2jedovaté

huby. Rozpoznať lišejník od iných

organizmov. Vysvetliť význam húb

a lišajníkov v prírode.

Poznať zásady prvej pomoci pri otrave

hubami. Vedieť zásady pri zbere húb.

Praktické rozlišovanie jedlých

a jedovatých húb na modeloch.

Poznať slimáka podľa vonk. znamov.

Poznať dáţďovku podľa vonkajších

znakov.

Uviesť potrvu slimáka a dáţ.

Rozlíšiť simáka a dáţďov- ku podľa

Chápaťvodný eko

systém ako ţivý prie

stor organizmov.

Poznať typic kých

predstaviteľov vod -

ných a brehových

organizmov podľa

vonkajších znakov,

ţivotných prejavov

a potravových vzťa

Život vo

vode a na

brehu.

I.č.

Lesné bezstavovce. Poz

návanie podľa vonkaj-

ších znakov a ţivot-

ných prejavov.Potravo

vé vzťahy, význam v le

se. II.č.

Lesné obojţivelníky

a plazy. Poznávanie

podľa vonkajších zna-

kov,ţivotných prejavov

potravových vzťahov.

Prvá pomoc pri uštipnu

tí vretenicou.

Lesné vtáky. Poznáva -

nie podľa vonkajších

znakov,ţivotných preja

vov, potrvových vzťa-

hov. Význam v lese.

Lesné cicavce. Poznáva

-nie podľa vonkajších

znakov,ţivotných preja

vov, potrvových vzťa-

hov. Význam v lese.

Ţivot v našom lese.

Prikrmovanie vtákov

v zime.

Voda a jej okolie ako ţi

votný priestor organiz-

mov. Význam kyslíka,

čistoty a teploty vody

pre ţivot v stojatých

a tečúcich vodách.

Rastliny ţijúce vo vo -

de.Poznávanie podľa

vonkajších znakov.Výz

prijímania potra vy a spôsobu pohybu.

Rozlíšiť na ukáţke kriţiaka, kliešťa

a mravca. Poznať moţnosť nákazy

kliešťom a jeho odstránenie z koţe.

Poznať na ukáţke 3 druhy lesného

hmyzu.

Uviesť príklad potravy 2 bezstavovcov.

Čo je inštinkt.

Uviesť príklady ohrozenia lesa a zásady

správania sa v lese.

Poznať na ukáţke skokana, uviesť ako sa

prispôsobil prostrediu stavbou tela.

Poznať jaštericu podľa vonkajších

znakov.

Poznať vretenicu podľa vonk.znakov.

Rozlíšiť o bojţivelníka od plaza. Uviesť

príklad ich potravy .

Uviesť 3 príklady vtákov v lese.

Poznať podľa vonk.znakov vtáka ţijúce

ho v lese. Uviesť význam spevavcov pre

ţivot lesa.

Výz nam lesných dravcov. Uviesť prík.

potravy 2 lesných vtákov.

Pomenovať na ukáţke cicavce ţijúce

v lese.Uviesť príklad byli noţravého,

mäsoţravého a všeţravého lesného

cicavca. Uviesť cic.ţiviaceho sa

hmyzom.

Demonštrovať na príklade výz nam

les.cicavcov.Uviesť príklad 2lesných

cicavcov.

Poznať 2 vtáky, ktoré zimujú v okolí

školy a v meste.

Uviesť vlastnosti vody dôleţité pre ţivot

organiz mov.

Vysvetliť význam kyslíka pre vodné

organizmov.

Uviesť príklad stojatej a tečúcej vody.

Uviesť príklad znečistenia vodných

tokov.

Vysveetliť význam mikro skop. rastlín

ţijúcich vo vode.

Poznať význam vodných rastlín pre ţivot

hov. Poznať význam

vodných a breho

vých organizmov

preţivot vo vode a o-

kolí.

nam planktónu a zele

ných rastlín ţijúcich vo

vode.

Brehové rastlinstvo.Poz

návanie drevín a bylín

podľa vonkajších zna -

kov.Význam brehové-

ho rastlinstva.

Mikroskopické a drob-

né vodné ţivočíchy.Poz

návanie podľa vonkaj -

ších znakov, ţivotných

prejavov, potravových

vzťahov, význam.

Vodné bezstavovce.Poz

návanie podľa vonkaj-

ších znakov, ţivotných

prejavov, potravových

vzťahov, význam.

Praktické cvičenie č.4:

Pozorovanie

a rozlišovanie ulít

a lastúr lupou.

Hmyz ţijúci vo vode

a na brehu.Poznávanie

podľa vonkajších zna –

kov, ţivotných preja –

vov, potrvových vzťa –

hov, význam.

Ryby ţijúce vo vode.

Poznávanie podľa von

kajších znakov, ţivot-

ných prejavov, potravo

vých vzťahov, význam.

vo vode.

Vysvetliť škodlivosť pre mnoţenia siníc

pre zdravie človeka.

Vysvetliť príčinu premno- ţenia

niektorých org.v stojatej vode v letnom

období.

Poznať na ukáţke drevinu ţijúcu na

brehu.

Poznať na ukáţke byli nu ţijúcu na

brehu. Uviesť význam brehového

rastlinstva.

Uviesť význam vodných ţiv.mikr

organizmov. Poznať na ukáţke nezmara

podľa vonkajších znakov. Uviesť príklad

potravy črievičky a nezmara.

Opísať ako si nezmar loví potravu.

Uviesť príklad vod. orga -nizmu, ktorý

sa ţiví plan -któnom.

Na ukáţke poznať vodného ulitníka

a lastúrnika. Poznať význam pi javice

v medicíne.

Opísať na ukáţke vonkaj šie znaky raka.

Uviesť čím sa ţiví pijavica.

Zdôvodniť či stotu vody na ţivot raka.

Uviesť príklad potravy vodného

bezstavovca.

Uviesť rozdiely medzi ulitou a lastúrou.

Poznať na ukáţke 1druh hmyzu ţijúceho

na vode alebo vo vode.

Poznať na ukáţke 1druh hmyzu ţijúceho

na brehu.

Opísať na ukáţke prispôsobenie kapra

ţivotu vo vode.

Uviesť prík. ryby ţijúcej v stojatej

a tečúcej vode. Rozlíšiť potravu

bylinoţr.

Chápať poľný a tráv

natý ekosystém, ako

ţivý priestor org.

Poznať typických

predstaviteľov poľ -

ných a lúčnych orga

nizmov podľa von

kajších znakov, ţivo

tných prejavov a po

travových vzťahov.

Poznať význam

poľných a lúčnych

organizmov pre ţivot

na poliach a lúkach

a výţivu človeka.

Život na

poliach

a lúkach.

Ţivočíchy ţijúce na

brehu. Poznávanie pod

ľa vonkajších znakov,

ţivotných prejavov, po-

travových vzťahov, výz

nam.

Vtáky ţijúce pri vode.

Poznávanie podľa

vonkajších znakov, ţi –

votných prejavov, potra

vových vzťahov, výz

nam.

Cicavce ţijúce v okolí

vody.Poznávanie podľa

vonkajších znakov, ţi –

votných prejavov, potra

vových vzťahov, výz –

namné mäsoţravce.

Ţivot vo vode. Čo

ohroz uje čistotu vôd.

Polia, lúky, pastviny.Ţi

votný priestor organiz –

mov, druhová rozmani-

tosť, vplyv ľudskej čin-

nosti.

Rastliny a huby na

lúkach. Poznávanie, ţi-

vot počas roka,

význam.

Obilniny. Poznávanie,

ţivot počas roka,

význam. Význam obil -

nín pre výţivu človeka.

a dravej ryby.

Poznať na ukáţke skokana a mloka.

Opísať ţivot skokana vo vode a na

brehu.

Uviesť príklad potravy skokana

Rozlíšiť vretenicu a uţovku podľa

vonkajších znakov.

Pomoc pri uhryznutí vretenicou.

Opísať prispôsobenie vtákov na

plávanie, potá- panie a brodenie.

Opísať spôsob prijímania potravy kačice

a labute. Uviesť príklad vtáka ţivia ceho

sa drobnými ţivočích mi v plytkej vode.

Uviesť príklad potravy dravého vodného

vtáka.

Uviesť význam plávacích blán a chvosta

vydry a bobra.

Uviesť príklad potravy bobra a vydry.

O písať spôsob stavania obydlia bobra.

Rozlíšiť lúku a pole a zdôvodniť rozdie

ly.

Vysvetliť význam skupín drevín

uprostred lánov polí.

Porovnať význam lúk, pasienkov a polí

pre človeka.

Zdôvodniť nevhodnosť vypaľovania

trávy.

Uviesť príklad ţivočícha, kt. môţe

ohroziť rozoranie medzí a likvidácia

remízok.

Poznať na ukáţke 3 lúčne byliny.

Uviesť význam lúčnych tráv.

Po znať hubu pečiarku pod ľa typických

znakov. Uviesť príklad ţiv., ktorý sa ţiví

lúčnymi bylinami.

Poznať na ukáţke a pomenovať pšenicu,

ovos a kukuricu.

Uviesť význam obilnín pre človeka.

Uviesť príklad 3 výrobkov z obilnín.

Krmoviny. Poznávanie,

ţivot počas roka,

význam.

Olejniny a okopaniny.

Poznávanie, ţivot po

čas roka, význam.

Bezstavovce ţijúce na

lúkach a poliach.Pozná-

vanie podľa vonkajších

znakov, ţivotných preja

vov, potravových

vzťahov, význam.

Obojţivelníky a plazy

na poliach a lúkach.

Vtáky ţijúce na lúkach

a poliach. Poznávanie

podľa vonkajších

znakov, ţivotných preja

vov, potravových vzťa-

hov, význam.

Cicavce ţijúce na lú –

kach a poliach.

Poznávanie podľa von

kajších znakov, ţivot

ných prejavov, potra -

vových vzťahov, výz

nam.

Vysokohorské prostre

die a ţivot v ňom.

Pozorovanie a poznáva

nie organizmov nášho

Poznať a pomenovať na ukáţke ďatelinu.

Uviesť príklad krmoviny ako potravy

hospod. zvierat.

Vysvetliť význam zeleného hnojenia.

Poznať na ukáţke a pomenovať

slnečnicu a repku. Porovnať význam

slnečnice, repky a repy.

Poznať na ukáţke a pomenovať ľuľok

zemiakový. Vysvetliť význam zemiako

vej hľuzy pre človeka.

Uviesť význam dáţďovky pre kvalitu

pôdy.

Poznať na ukáţke 2druhy hmyzu

ţijúceho na lúke a poli.

Uviesť príklad hmyzu, kto rý po

premnoţení ohrozuje pestované rastliny

na poli. Uviesť príklad ţivočícha, ktorý

sa ţiví hmyzom na poli alebo lúke.

Odlíšiť skokana a ropuchu podľa

spôsobu pohybu. Uviesť príklad potravy

ropuchy.

Poznať na ukáţke jaštericu podľa

vonkajších znakov. Uviesť význam

ropuchy a jašterice pre ţivot na lúkach

a poliach.

Poznať na ukáţke 3 vtáky ţijúce na lúke

a poli. Uviesť význam jarabice a baţanta

pre ţivot na poli.

Preukázať na príklade význam dravých

vtákov pre ţivot na poliach a lúkach.

Poznať na ukáţke 3 cicav – ce ţijúce na

poli a lúke. Usporiadať potravový vzťah

hraboš, sokol, obilniny.

Uviesť dôsledky premno -ţenia

hrabošov, myší a sys ľov na poli.

Rozlíšiť zajaca a králika podľa

vonkajších znakov.

Poznať podmienky ţivota rastlín a ţivočí

chov vo vysokohorskom prostredí.

Poznať 2 byliny, 2 dreviny, 2 vtáky, 2

cicavce tohto prostredia

Vedieť určiť 3 listnaté, 3 ihličnaté

dreviny, 3 byliny v areáli školy

okolia.

Ochrana prírody Slo

venska.

Práca s prírodninami.

Vedieť uviesť dôvody ochrany prírody,

poznať národné parky SK, poznať 3

chránené rastliny, 3 ţivočíchy.

Naučiť sa zásady pri tvorbe herbára.

6.ročník:

Cieľ Téma

66h

Obsahový štandard Výkonový štandard

Chápať vplyv ľud

skej činnosti na

prispôsobovanie sa

organizmov prostre

diu. Vedieť vyuţiť

ich pozitívny vplyv

a naučiť sa chrániť

pred negatívnymi

vplyv mi.

Život s člove

kom a v ľud

ských sídlach

23h

Ľudské obydlia a ich

okolie ako ţivotný priestor

organizmov.

Vplyv ľudskej činnosti na

prispôsobenie sa

organizmov prostrediu.

Mikroorganizmy ţijúce

s človekom. Poznávanie

a význam pre človeka.

Pestované rastliny v záhra

dách.

Pestované ovocné stromy

a kry.

Neţiaduci spoločníci čl

Zásady prevencie pred

šírením nákazy.

Včelárstvo, rybárstvo,ryb

nikárstvo.

Zásady chovu včiel a rýb.

Chovateľsky významné

vtáky.

Uviesť osobitosti ľudských obydlí

a ich okolia pre ţivot org. Uviesť

význam kríţenia a zdomácňovania

rastlín a ţivočíchov pre človeka.

Uviesť prejavy škodlivosti parazit.

baktérie. Opísať vyuţitie mlieč.a kvas

ných bakt. Uviesť podmienky výskytu

plesní v dom. priem.výroba s vyuţitím

kvasinky.

Vedieť uviesť 2 druhy ochorení

spôsobené mikroorganizmami, 2druhy

prospešných mikroorg.

Pomenovať podľa ukáţky zástupcov

druhov zeleniny.

Potreba hnojenia, význam zeleniny vo

výţive človeka

Poznať a pomenovať 2ovocné stromy,

2rastliny s drobným duţinatým ovo

cím, význam pre zdravie.

Zdôvodniť škodlivosť vnút

a vonk.parazita. Poznať 2 ţivočíchy

znehodnocujúce potraviny. Poznať

zásady ochrany pred parazitmi.

Opísať význam včely mat

ky,robotnice,trúda.Význam chovu pre

človeka, význam chovu a lovu rýb.

Vedieť pomenovať samca, samicu

kury,husi,morky. Pohlavná

dvojtvarosť.Výz nam chovu kury,husi,

Pochopiť bun kový

základ ţivota.

Rozdiely medzi

rastlin nou

a ţiv.bun kou,

vzťahy medzi nimi.

Pochopiť pôso

benie vírusov,

význam bakté rií

pre ţivot človeka.

Pre vencia pred ni

mi.

Základná

štruktúra

života

2h

Živé organiz

my a ich stav

ba

8h

Blízky spoločníci člove ka.

Zásady chovu a spolu

naţívania.

Chovateľsky významné

cicavce.

Zásady chovu hospodár

skych zvierat.

Cicavce ţijúce s člove

kom.

Riziká prenosu nákazli

vých ochorení, ochrana,

prevencia.

Ţivočíchy v okolí ľud

ských sídel, poznávanie

podľa vonk.znakov, výz

nam.

Rastlinná a ţivočíšna

bunka.

Stavba a funkcia častí

bunky.

Nebunkové a jednobunko

vé organizmy. Stavba tela.

Význam, vplyv na člo

veka, nákazlivé ochore nia,

prevencia.

Jednobunkové organizmy

Stavba tela.

Mnohobunkové organiz

kači ce a morky.

Porovnať odlišnosti znakov psa

a mačky. Pomenovať 1 plemeno,

zásady chovu psa a mačky.

Starostlivosť o drobné dom.ţivočíchy.

Rozpoznať samca,samicu, mláďa

2hosp.zvierat. Roz poznať 3druhy

hosp.zvierat

Uviesť význam chovu 1dru hu, hlavné

zásady chovu.

Riziká chem. prípravkov v potrave

hosp.zvierat.

Rozlíšiť myš a potkana, rizi ko

výskytu v domácnosti. Spôsoby

ochrany-deratizácia.

Uviesť 2bezstavovce v záhra de-

sade.Vysvetliť škodlivosť

premnoţenia.Opísať význam

spevavých vtákov v okolí.Poznať

3spevavcov, uviesť príklad sp.,ktorý

sa ţi ví hmyzom.

Vedieť pomenovať časti rastl

a ţiv.bunky, význam chloro plastu

a jadra.Určiť zhodné a rozdielné časti

buniek.

Porovnať stavbu vírusu a baktérie.

Rozoznať vírusové a bakt.ochorenia

3príklady. Poznať moţnosti šírenia

nákazy, prevencia pred nimi.

Význam zeleného sfarbenia

drobnozrnka.Vedieť pomeno vať

hlavné časti črievičky.

Rozdiel medzi drobnozrn kom

a črievičkou.

Vedieť priradiť pletivo-tkani vo

Pochopenie špecia

lizácie buniek,

vznik mnohobun

kových organiz

mov. Rozdiel me

dzi pletivom a tka

nivom, orgány

a sústavy rastlín

a ţivočíchov.

Časti rastlinného

tela stavba, výz

nam.

Stavba tela

rastlín a húb

21h

my.

Štruktúra tela organizm .

Stavba tela nekvitnúcich

rastlín.

Machy a paprade.

Stavba tela kvitnúcich

rastlín.

Príjem ţivín koreňom,

význam koreňa.

Stavba stonky byliny

a dreviny.

Prúdenie látok stonkou.

List.Stavba listu,fotosyn

téza, dýchanie, vyparova

nie vody.

Kvet.Stavba kvetu, opele

nie,oplodnenie.

Význam pre rozmnoţova

nie rastlín.

Plod a semeno.Stavba

plodu a semena.

Rozdelenie plodov,

význam pre

rozmnoţovanie.

Rastlinné telo. Súčinnosť

orgánov pre príjem ţivín,

proces vylučovania látok.

Vplyv tepla, svetla, vody

a ţivín.

Huby s plodnicou.

Rozlíšenie jedlých a jedo

vatých húb.

Stavba tela vasinky, ples

k rastl.-ţiv. Určiť orgány na tele

rastliny. Štruktúra te la ţivočíchov-

bunka,tkanivo, orgán,sústava org.

Vedieť pomenovať časti tela machu,

paprade.Význam vý

trusov,mach.porastov pre les.

Rozlíšiť pokoţku,cievne zv.,

duţinu,koreň.vlásky.Vysvetliť význam

koreňa pre rastlinu.

Rozlíšiť byliny a dreviny pod ľa

stavby stonky.Význam cievnych zv.

Význam stonky.

Určiť na ukáţke dôleţité čas ti listu

pre fotosyntézu, význam prieduchov.

Význam listov pre prijímanie potravy

a dýchanie, ktoré látky prijímajú-vy

lučujú pri dýchaní zo vzduchu.

Rozlíšiť kvetný obal,tačinku

a piestik.Význam peľu a va

jíčka.Opísať opelenie kvetu,

oplodnenie.Zdôvodniť, prečo je kvet

rozmnoţovací orgán.

Ukázať na úplode oplodie

a semeno.Rozlíšiť duţinatý a suchý

plod.Popísať časti-

osemenie,zárodok,klíčne lis

ty.Vysvetliť význam plodu a semena

pre rastlinu, ţivočí chov.

Vymenovať látky potrebné pre ţivot

rastliny. Pomenovať rozmnoţovacie

orgány, orgány potrebné pre príjem

ţivín, dýchanie. Časti, ktorými prúdia

látky a rastlina prijíma a vylučuje

vodu.

Opísať stavbu tela jedlej huby

s plodnicou. Rozlíšiť jedlú a jedovatú

hubu podľa stavby tela. Poznať hubu

s lupeňmi a rúrkami.

Rozlíšiť stavbu tela plesne a kvasinky.

Poznať vplyv

drobných orga

nizmov-bezsta

vovcov na ţivot

človeka, poznať

vonkajších a vnú

torných parazitov,

prevencia.

Pochopiť význam u

ţitočých a úţitko

vých bezstavovcov.

Stavba tela

bezstavovcov

12h

ne.

Stavba tela lišajníka.

Pŕhlivce – stavba tela,

orgány a sústavy.

Ploskavce a hlístovce-

vnútorné parazity.

Mäkkýše-ţivočíchy so

schránkou.

Obrúčkavce-ţivočíchy

s obrúčkami.

Článkonoţce-ţivočíchy

s článkovaným telom.

Článkonoţce-hmyz.

Chránené druhy bezsta

vovcov.

Práca s odbornou literatú

rou

Význam výtrusov.

Opísať stavbu tela lišajníka, ich

význam.

Vedieť popísať stavbu tela nezmara,

prijímanie potravy, reakcie, pohlavné

a nepohlavné rozmnoţovanie. Pojem

obojpohlavný ţivočích.

Uviesť,v ktorej časti čreva ţije

pásomnica a hlísta. Opísať ich

rozmnoţovanie. Vysvetliť

navyhnutnosť hy gieny tela, potravín

a tepel nej úpravy mäsa.

Uviesť kde má slimák uloţe né

vnútorné orgány.Porovnať schránku

škľabky a slimáka, ich dýchacie

orgány. Pomenovať sústavu orgánov

na prijímanie a spracovanie potravy.

Pomenovať a popísať pohyb

dáţďovky.Zdôvodniť zatvore nú

cievnu sústavu.Opísať dý chanie

a nerv.sústavu dáţďo vky. význam

opasku.

Vysvetliť význam jedovej ţľazy

pavúka.Dýchacia sústa va pavúka

a raka. Ako si rak tvorí nový pancier.

Uviesť podľa ústneho ústroja potravu

hmyzu. Určiť druhy končatín hmyzu.

Dýchacia a nervová sústava

Vyhľadávanie ohrozených druhov

bezstavovcov.

Biologický slovník, triedenie

organizmov.

3. Metódy a formy práce - stratégie vyučovania:

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu

vyučovania, vlastné činnosti ţiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových

kompetencií ţiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny,

vekových a iných osobitostí ţiakov a materiálneho vybavenia.

Motivačné metódy – na vzbudenie záujmu ţiakov o učebnú činnosť / motivačné rozprávanie,

motivačný rozhovor, motivačný problém, motivačnú demonštráciu – vzbudenie záujmu

pomocou ukáţky /.

Expozičné metódy – pri vytváraní nových poznatkov a zručností / rozprávanie, rozhovor,

vysvetľovanie, beseda, demonštračná metóda, pozorovanie, manipulácia s predmetmi,

inštruktáţ /.

Problémové metódy – heuristická metóda - učenie sa riešením problémov, tvorbe a výberu

riešení a vlastnom riešení, projektová metóda – riešenie projektu, problém téma, ktorej

riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu /.

Praktické aktivity – samostatná činnosť na základe inštruktáţe, pozorovanie dostupných

prírodných procesov na podporu chápania vzájomných vzťahov a ich významu.

Práca s knihou a textom – čítanie s porozumením, spracovanie textových informácií, učenie

sa z textu, orientácia v texte, vyuţívanie podstatných informácií.

Učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky a experimentovanie –

samostatné hľadanie, skúšanie, objavovanie.

Aktivačné metódy – diskusia, situačná metóda, inscenačná metóda, didaktické hry,

kooperatívne vyučovanie.

Fixačné metódy – opakovanie a precvičovanie / ústne, písomne, domáce úlohy../.

Z organizačných foriem sa uplatňuje vyučovacia hodina – základného, motivačného,

expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu. Terénne pozorovania,

praktické aktivity a exkurziu – podľa podmienok školy, regionálnych podmienok,

s dodrţaním bezpečnosti a ochrany zdravia ţiakov.

4. Učebné zdroje:

- Všetky dostupné pomôcky z kabinetu prírodopisu / modely, nástenné obrazy, herbárové

poloţky, akryláty, odborná literatúra, atlasy, kľúče na určovanie prírodnín, mikroskopy,

laboratórne súpravy, lupy, kostry stavovcov /.

- Didaktická technika – video, PC s príslušnými CD a DVD, internet, program Albert.

- Časopisy, prírodovedné knihy.

- Učebnica biológie pre 5.ročník

- Učebnice prírodopisu pre 5. a 6.ročník / učebnice biológie pre 6.ročník nie sú/

5. Hodnotenie predmetu:

Na kontrolu a hodnotenie ţiakov sa pouţijú postupy, ktoré zabezpečia korektné

a objektívne hodnotenia:

Verbálne – kontrola úrovne osvojenia poznatkov v časovom limite max. 5 minút, aktivita

počas frontálneho opakovania. Hodnotia sa základné poznatky stanovené výkonovou časťou

vzdelávacieho štandardu.

Písomne – formou testu na konci tematického celku v rozsahu max. 15 otázok /

zostavených podľa výkonovej časti vzdelávacieho štandardu / v časovom limite max.20

minút.

Praktické aktivity – hodnotenie praktických zručností, správnosti nákresov a schém –

slovné hodnotenie s komentárom k výkonu ţiaka.

Hodnotenie kombinácie verbálnych, písomných, grafických prejavov a komunikatívnych

zručností prostredníctvom projektov podľa dohodnutých kritérií.

Klasifikácia predmetu - známkou

Chémia

1. Charakteristika predmetu

Predmet chémia vo vzdelávacej oblasti Človek a príroda svojím experimentálnym

charakterom vyučovania umoţňuje ţiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických

javov a procesov. Obsah učiva tvoria poznatky o vlastnostiach a pouţití látok, s ktorými sa

ţiaci stretávajú v kaţdodennom ţivote. Sú to predovšetkým tieto oblasti: chémia potravín a

nápojov, kozmetiky, liečiv, čistiacich prostriedkov, atd.

Zvlášť významné je ţe pri štúdiu chémie špecifickými poznávacími metódami si ţiaci

osvojujú i dôleţité spôsobilosti. Ide predovšetkým o rozvíjanie spôsobilosti objektívne a

spoľahlivo pozorovať, experimentovať a merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese

riešenia úloh rôznej zloţitosti.

Organickou súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém vhodne vybraných

laboratórnych prác, ktorých správna realizácia si vyţaduje osvojenie si základných

manuálnych zručností a návykov bezpečnej práce v chemickom laboratóriu

2. Kľúčové kompetencie

- ţiak vie správne pouţívať základné pojmy a identifikovať ich v reálnych situáciách

- ţiak vie popísať, alebo načrtnúť objekt, systém alebo jav, ktorý pozoruje podľa skutočnosti

- ţiak vie vysvetliť niektoré javy pomocou jednoduchších javov

- ţiak vie v jednoduchých prípadoch povedať, čo sa v určitej situácii stane, rozhodnúť, či za

určitých okolností je daný jav moţný alebo nie

- ţiak vie zrealizovať jednoduchý experiment podľa návodu

- ţiak vie vypočítať niektoré veličiny z iných, vie ich porovnať, vie určiť hodnotu veličín z

grafu alebo z tabuľky

- ţiak vie opísať niektoré prírodné alebo umelé systémy a v jednoduchších prípadoch opísať aj

princíp ich fungovania, vie uviesť príklady aplikácie určitých prírodných javov, rozhodnúť

kedy je daný jav výhodný a kedy nevýhodný

-ţiak vie posúdiť dôsledky určitých javov alebo ľudskej činnosti z ekologického,

ekonomického alebo zdravotného hľadiska

3. Ciele, témy, obsahový štandard a výkonový štandard, praktické práce

6. ročník

Cieľ Téma Obsahový

štandard

Výkonový

štandard

Praktické

práce

Oboznámenie

ţiakov s významom

poznatkov z chémie

pre človeka

spoločnosť

a prírodu. Vytvoriť

základnú predstavu

o chemickom

priemysle na

Slovensku

Objavenie

chémie

v našom

okolí

Bezpečnosť

práce

v chemickom

laboratóriu -

chemické sklo –

oheň a chémia –

chemická veda

a chemická

výroba

- poznať základné

pravidlá práce

v laboratóriu –

poznanie

základných druhov

chemického skla

a pomôcok -

poznanie významu

pokusu, ciele

skúmania chémie –

poznanie súčasnej

chemickej vedy

a jej vplyv na

zlepšenie kvality

ţivota

- vyuţitie

chemického skla

– chemická

výroba na

Slovensku

(vyuţitie IKT)

Rozvíjanie

schopností správne

rozlišovať látky

podľa

pozorovaných

vlastností

Skúmanie

vlastností

látok

- rozlišovanie

látok podľa

vlastností –

skupenstvo

látok – teplota

varu, topenia,

rozpustnosť,

hustota

- schopnosť

správne látky

podľa stanovených

vlastností –

poznanie

základných

skupenských

stavov látok –

poznanie a správne

vyuţitie veličín

- zisťovanie

vlastností látok

I. – zisťovanie

vlastností látok

II.

Naučiť ţiakov

rozpoznať

chemicky čisté

látky a zmesi

a poznať základné

druhy zmesí, vedieť

ich rozdeliť na

rovnorodé

a rôznorodé vedieť

vypočítať zloţenie

roztokov pomocou

hmotnostného

zlomku a vedieť

vyjadriť

percentuálne

zastúpenie

jednotlivých

zloţiek

Zmesi

a chemický

čisté látky

- chemické látky

a zmesi –

oddeľovanie

zloţiek zmesí –

roztoky –

zloţenie

roztokov –

výpočet

hmotnostného

zlomku

- schopnosť

vysvetliť rozdiel

medzi chemickou

látkou a zmesou,

poznať rozdiel

rovnorodou

a rôznorodou

zmesou – poznať

metódy

oddeľovania

zloţiek zmesí

a vedieť ich pouţiť

– poznať rozpustné

látky, typy

rozpúšťadiel –

vedieť

percentuálne

vyjadriť časti

roztoku – vedieť

vypočítať

Spôsoby

oddeľovania

látok: -

odpracovanie

a kryštalizácia –

usadzovanie

a filtrácia –

destilácia –

rozpustnosť

látok

Roztokov. Hmotnostný

zlomok pomocou

vzorca aj

trojčlenkou

Chápať význam vody

a vzduchu pre náš ţivot

pre rastliny a ţivočíchy.

Poznať rozdelenie vôd

podľa výskytu a pouţitia,

vedieť vysvetliť rozdiely

medzi rôznymi druhmi

vôd, poznať moţnosti

úpravy a čistenia vôd

a dôsledky ich

znečistenia. Poznať

hlavné zloţky vzduchu,

hlavné zdroje znečistenia

a jeho dôsledky, poznať

význam kyslíka a príčiny

globálnych ekologických

problémov pre ďalší

vývoj ľudskej populácie.

Látky,

nevyhnutné

pre náš

ţivot: voda a

vzduch

Voda – pitná

voda z morskej

vody – úprava

a čistenie vôd –

typy vôd – vzduch

– globálne

ekologické

problémy –

skleníkový efekt –

ozónová diera-

kyslé daţde –

projektové

vyučovanie

- poznať kolobeh

vody v prírode, jej

význam pre ţivé

organizmy na

Zemi

-poznať moţnosti

získavania

zdrojov pitnej

vody

-poznať moţnosti

zlepšenia kvality

vôd a vedieť

o následkoch

dlhodobého

znečisťovania

zdrojov vody

-poznať základné

typy vôd podľa

pôvodu a vyuţitia

-vedieť

vymenovať

hlavné zloţky

vzduchu, poznať

význam kyslíka

-poznať hlavné

zdroje znečistenia

vzduchu aj celej

prírody

-vedieť spracovať

zadanú tému do

projektovej formy

-skúmanie

vody

-porovnanie

vlastnosti

sladkej

a slanej

vody

-porovnanie

rozličných

vzoriek

vody

-výroba

a dôkaz

kyslíka

-výroba

a dôkaz

vodíka

-

neutralizácia

-práca s IKT

4. Metódy a formy práce - stratégie vyučovania

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ' na usporiadanie obsahu

vyučovania. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny a iných

osobitostí ţiakov a materiálneho vybavenia.

Motivačné metódy - na vzbudenie záujmu ţiakov o učebnú činnosť (motivačnú

demonštráciu - vzbudenie záujmu pomocou ukáţky)

Expozičné metódy - pri vytváraní nových poznatkov a zručností (vysvetľovanie,

demonštračná metóda, pozorovanie, manipulácia s predmetmi)

Problémové metódy - heuristická metóda - učenie sa riešením problémov, projektová

metóda - riešenie projektu

Praktické aktivity - samostatná činnosť na základe inštruktáţe

Práca s knihou a textom - učenie sa z textu, orientácia v texte, vyuţívanie podstatných

informácií

Učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky a experimentovanie -

samostatné hľadanie, skúšanie, objavovanie

Fixačné metódy - opakovanie a precvičovanie (ústne, písomne)

4. Učebné zdroje

Všetky dostupné pomôcky z kabinetu chémie

Didaktická technika

Doteraz platná učebnica chémie (8. Ročník)

Dostupná literatúra

5. Hodnotenie predmetu

Verbálne - kontrola úrovne osvojenia poznatkov v časovom limite max. 5 min.

Písomne - formou testu na konci tematického celku

Praktické aktivity - hodnotenie praktických zručností

Hodnotenie predmetu známkou

Fyzika

1. Charakteristika predmetu

Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi

pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov.

Porozumenie daných javov a procesov si vyţaduje prepojenie s chémiou, matematikou,

biológiou, geografiou.

Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci ţiakov – aktivitám, ktoré

súvisia s pozorovaním, experimentom, práci s informáciami. Vyhovujú preto formy práce ako

diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém, pojmových máp a tabuliek, práca

s informáciami.

V predmete nejde iba o objavovanie a osvojovanie si nových poznatkov a rozvíjanie

kompetencií. Fyzikálne vzdelávanie poskytne ţiakovi moţnosť získania informácií o tom, ako

súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom ţivota

spoločnosti.

Má u ţiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria

predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To je moţné dosiahnuť slobodnou

komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz.

Ţiak fyzikálnym vzdelávaním získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí a postupov

potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záleţitostiach a dá

mu schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záleţitostiam, ako sú zdravie,

ţivotné prostredie, nová technika, odpady a pod. Ţiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne,

spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvaţovať nad medzinárodnou povahou vedy

a vzťahov s technikou.

2. Kľúčové kompetencie

poznávacia /kognitívna/

formulovať hypotézy a overiť ich experimentom

analyzovať záznamy z meraní

porovnať záznamy z pozorovaní a meraní

aplikovať poznatky v beţnom ţivote

aplikovať model empirického poznávania

rozvoj abstraktného myslenia

zdokonaľovať sa v klasifikačnej analýze pri rozlišovaní javov, pojmov

čítať s porozumením texty úloh

tvorivo vyuţiť poznatky pri tvorbe projektu

komunikačná

zaznamenávať pozorovania a merania do tabuliek

pokusom ilustrovať

spracovať namerané hodnoty formou grafu /PC/

podieľať sa na práci v tíme

prezentovať výsledky pozorovania a merania

argumentovať a diskutovať k danému problému

zapísať prehľadne údaje pri riešení úlohy

vyhľadať potrebné údaje z rôznych zdrojov a pracovať s nimi

kooperovať v tíme

interpersonálna kooperovať v dvojici, skupine

akceptovať skupinové rozhodnutia

intrapersonálna

- vedieť kriticky zhodnotiť výsledky svojej práce a práce druhých

- schopnosť sebaregulácie

- vytvárať si vlastný hodnotový systém s ohľadom na svoje zdravie a na ţivotné

prostredie

3.Ciele predmetu

intelektuálna oblasť

vedieť vysvetliť primerane prírodné javy v bezprostrednom okolí

rozvíjať schopnosť myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky

vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v skúmaní javov v okolí

vedieť získavať, analyzovať, vyhodnocovať informácie z odborných zdrojov

vyuţívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia

vedieť rozlíšiť argumenty od osobných názorov, spoľahlivé informácie od

nespoľahlivých

vedieť obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy logickou argumentáciou zaloţenou na

dôkazoch

schopnosti a zručnosti

- porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou meradiel fyzikálnych

veličín

nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi

vyuţívať kaţdú príleţitosť na rozvoj log. myslenia

vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment

dodrţiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania

trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k výsledku

vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný neúspech

zdokonaľovať sa v komunikácii so spoluţiakmi, vedieť pracovať v skupinách

vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých

nehanbiť sa priznať vlastný omyl

riešiť problémové situácie

vedieť nájsť, získať aj spracovať informácie z odbornej literatúry

postojová oblasť naučiť ţiakov pristupovať k riešeniu problémov

byť otvoreným k novým objavom, vedeckým informáciám

vzbudiť u ţiakov záujem o prírodné a technické vedy

snaţiť sa pochopiť fyzikálne zákony, lebo človek je súčasťou prírody, v ktorej platia

vytvárať pozitívny vzťah ţiakov k procesu poznávania a zdokonaľovania svojich schopností

sociálna oblasť

uvedomiť si poslanie prírodných vied ako ľudského atribútu na vysvetlenie reality nášho

okolia

uvedomiť si moţnosti, ale aj hranice vyuţitia vedy a techniky v spoločnosti

vedieť sa učiť, komunikovať a spolupracovať v tímoch

vedieť sa rozhodovať

učiť sa sebadisciplíne

- mať cit pre hranice vlastných kompetencií a svoje miesto v spoločnosti

4. Témy, obsahový štandart a výkonový štandart, prierezové témy - 6. ročník

Téma a cieľ Obsahový štandart Výkonový štandart

Vlastnosti

kvapalín

a plynov

Rozvíjať

kreatívne,

koncepčné

myslenie,

vedieť

uskutočniť

a vyhodnoti

ť

jednoduchý

experiment,

pracovať v

kolektíve

Deliteľnosť kvapaliny,

zloţenie z častíc

Overiť jedn. pokusom vlastnosti

Problém-predpoklad-pokus-potvrdenie/nepotvrdenie

predpokladu/

Ako vyuţívame v praxi /brzdy, striekačka,.../

Merateľná vlastnosť telesa

Vlastnosti kvapalín-

nestlačiteľnosť, tekutosť,

deliteľnosť

Vyuţitie vlastností kvapalín

Jednotky objemu /l, ml/

Meranie objemu kvap. telesa

odmerným valcom

Správne meranie

Overiť pokusom vlastnosti

Vedieť posúdiť podľa vlastností

Vedieť porovnať a správne vybrať spoločné

a rozdielne vlastnosti a dôsledky v praxi

Správne pouţiť pojem fyzikálna vlastnosť, uplatnenie

v praxi

Vlastnosti plynov

Vyuţitie vlastnosti plynov

Tekutosť ako spoločná

vlastnosť kvapalín a plynov

Zhrnutie vlastností kvapalín

a plynov

Vlastnosti

pevných

telies

Vedieť

pracovať v

skupinách

Krehkosť, tvrdosť, pruţnosť,

deliteľnosť

Overiť pokusom vlastnosti

Rozlíšiť merateľné vlastnosti telies, vedieť pracovať

s váhami

Merateľná vlastnosť telies

Vykonať zápis nameranej hodnoty do tabuľky, práca

s tabuľkou a s MFCHT

Meranie hmotnosti telies

Jednotky hmotnosti kg, g

Hmotnosť – opakovanie

Objem telies – určenie

objemu pravidelného telesa

Vypočítať objem geom. pravidelných telies

Teplota,

skúmanie

premien

skupenstva

látok

Naučiť

vyhodnocov

ať výsledky

pozorovania

riešiť

problémové

situácie,

vzbudiť

záujem

o prírodné

a technické

vedy

Vedieť pouţiť odmerný valec

Porovnávanie metód pre určenie objemu telies,

spracovanie nameraných údajov

Určenie objemu

nepravidelného telesa

Určovanie objemu telies

Opakovanie prebraného

učiva

Fyzikálna vlastnosť, merateľná, fyzikálna veličina

Zostrojenie a pouţitie grafu pri odhade dĺţky

Previerka vedomostí

Dĺţka, odhad dĺţky

Jednotky dĺţky mm, cm, m,

km

Merateľná vlastnosť telies

Porovnávanie vlastností a prakt. uplatnenie

Vie rozlíšiť vlastnosti a ich uplatnenie v ţivote

Merateľná vlastnosť

Rozdielne a spoločné

vlastnosti kvapalín, plynov

a pevných látok

Zhrnutie vlastností pevných

látok

Meranie teploty

Modelovanie zostrojenia

Celsiovho teplomera.

Kalibrácia teplomera

Navrhnúť riešenie úlohy, realizovať

Experiment, pozorovanie a zovšeobecnenie poznatkov

Uplatnenie matematických vedomostí

Experiment, pozorovanie, zovšeobecnenie

Skúmanie premeny

skupenstva: kvapaliny na

plyn /vyparovanie, var/

Zostrojenie grafu závislosti

teploty od času

z nameraných hodnôt

Bod varu, plató

Skúmanie premeny

skupenstva: vodnej pary na

vodu /kondenzácia/

Experiment, pozorovanie, zovšeobecnenie

Navrhnúť experiment – určenie rosného bodu v triede

Navrhnúť a realizovať

Práca s PC, internet – vyhľadávanie a triedenie

informácií

Zisťovanie teploty rosného

bodu

Modelovanie daţďa

Kyslé daţde

Skúmanie premeny

skupenstva: topenia

a tuhnutia

Experiment s parafínom a ľadom, rozdiely, dôvod

Vedieť zostrojiť graf a čítať z neho

Spracovanie získaných údajov do grafu

Kolobeh vody v prírode

Zostrojenie grafu

z nameraných hodnôt

Skúmanie skupenskej

premeny látky /ľad, voda,

para/

Zhrnutie poznatkov

o skupenských premenách

Záverečné opakovanie

Projekt: navrhni zariadenie,

ktoré dá do pohybu vodu

v smere horizontálnom,

vertikálnom

Aktivita: urob

meteorologické pozorovania,

malú meteorolog. stanicu

Aktivita: navrhni vlastnú

jednotku dĺţky a urob

tabuľku na prepočet do

sústavy SI

4. Metódy a formy práce – stratégie vyučovania

Metódy a formy, ktoré zohľadňujú úroveň vedomostí a zručností ţiaka, ním nadobudnuté

spôsobilosti a vekové zvláštnosti a hlavne tie, ktoré prebúdzajú záujem ţiaka o učenie.

Napr: frontálne vyučovanie, induktívna a deduktívna metóda, predĺţený výklad, experiment,

pozorovanie, diskusia, práca s literatúrou, práca s internetom, práca v tíme.

5. Učebné zdroje

Ţiaci pouţívajú platné učebnice, pomôcky z kabinetu fyziky, IKT, tieţ doplnkovú literatúru

učiteľa: V.M.Varikaš: Fyzika v ţivej prírode

I. Čajda: 99 všetečných otázok

J. Barica: Slávni priekopníci slovenskej vedy a techniky

T. Borec: Dobrý deň, pán Ampére

Ţ. K. Kostič: Medzi hrou a fyzikou

J. Fuka: Pokusy z fyziky na základní škole

V. Koubek: Školské pokusy z fyziky

6. Hodnotenie predmetu Učebné výsledky ţiakov sa hodnotia:

ústna odpoveď

aktivita ţiaka / prezentácia experimentu, fyz. vysvetlenie pozorovaného javu, projekt,

spracovanie informácií, demonštrácia svojho pokusu a pod./

písomná previerka / hlavne testová forma/

celková práca ţiaka na hodine / jeho usilovnosť, vôľa aktívne spolupracovať/

Hodnotenie predmetu - známkou

Cvičenia z fyziky a chémie

1 . Charakteristika predmetu

chémia

Predmet chémia vo vzdelávacej oblasti Človek a príroda svojím experimentálnym

charakterom vyučovania umoţňuje ţiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam chemických

javov a procesov. Obsah učiva tvoria poznatky o vlastnostiach a pouţití látok, s ktorými sa

ţiaci stretávajú v kaţdodennom ţivote. Sú to predovšetkým tieto oblasti: chémia potravín a

nápojov, kozmetiky, liečiv, čistiacich prostriedkov, atd.

Zvlášť významné je ţe pri štúdiu chémie špecifickými poznávacími metódami si ţiaci

osvojujú i dôleţité spôsobilosti. Ide predovšetkým o rozvíjanie spôsobilosti objektívne a

spoľahlivo pozorovať, experimentovať a merať, vytvárať a overovať hypotézy v procese

riešenia úloh rôznej zloţitosti.

Organickou súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém vhodne vybraných

laboratórnych prác, ktorých správna realizácia si vyţaduje osvojenie si základných

manuálnych zručností a návykov bezpečnej práce v chemickom laboratóriu

fyzika

Predmet priamo nadväzuje na učivo fyziky v tomto ročníku. Jeho hlavným cieľom je dať

moţnosť ţiakom experimentovať, robiť pokusy k prebranému učivu a praktickými

skúsenosťami zo ţivota overovať platnosť fyzikálnych zákonov

Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi

pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov.

Porozumenie daných javov a procesov si vyţaduje prepojenie s chémiou, matematikou,

biológiou, geografiou.

Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci ţiakov – aktivitám, ktoré

súvisia s pozorovaním, experimentom, práci s informáciami. Vyhovujú preto formy práce ako

diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém, pojmových máp a tabuliek, práca

s informáciami.

V predmete nejde iba o objavovanie a osvojovanie si nových poznatkov a rozvíjanie

kompetencií. Fyzikálne vzdelávanie poskytne ţiakovi moţnosť získania informácií o tom, ako

súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom ţivota

spoločnosti.

Má u ţiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria

predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To je moţné dosiahnuť slobodnou

komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz.

Ţiak fyzikálnym vzdelávaním získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí a postupov

potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záleţitostiach a dá

mu schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záleţitostiam, ako sú zdravie,

ţivotné prostredie, nová technika, odpady a pod. Ţiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne,

spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvaţovať nad medzinárodnou povahou vedy

a vzťahov s technikou.

Kľúčové kompetencie

chémia

- ţiak vie správne pouţívať základné pojmy a identifikovať ich v reálnych situáciách

- ţiak vie popísať, alebo načrtnúť objekt, systém alebo jav, ktorý pozoruje podľa skutočnosti

- ţiak vie vysvetliť niektoré javy pomocou jednoduchších javov

- ţiak vie v jednoduchých prípadoch povedať, čo sa v určitej situácii stane, rozhodnúť, či za

určitých okolností je daný jav moţný alebo nie

- ţiak vie zrealizovať jednoduchý experiment podľa návodu

- ţiak vie vypočítať niektoré veličiny z iných, vie ich porovnať, vie určiť hodnotu veličín z

grafu alebo z tabuľky

- ţiak vie opísať niektoré prírodné alebo umelé systémy a v jednoduchších prípadoch opísať aj

princíp ich fungovania, vie uviesť príklady aplikácie určitých prírodných javov, rozhodnúť

kedy je daný jav výhodný a kedy nevýhodný

-ţiak vie posúdiť dôsledky určitých javov alebo ľudskej činnosti z ekologického,

ekonomického alebo zdravotného hľadiska

fyzika

poznávacia /kognitívna/

formulovať hypotézy a overiť ich experimentom

analyzovať záznamy z meraní

porovnať záznamy z pozorovaní a meraní

aplikovať poznatky v beţnom ţivote

aplikovať model empirického poznávania

rozvoj abstraktného myslenia

zdokonaľovať sa v klasifikačnej analýze pri rozlišovaní javov, pojmov

čítať s porozumením texty úloh

tvorivo vyuţiť poznatky pri tvorbe projektu

komunikačná

zaznamenávať pozorovania a merania do tabuliek

pokusom ilustrovať

spracovať namerané hodnoty formou grafu /PC/

podieľať sa na práci v tíme

prezentovať výsledky pozorovania a merania

argumentovať a diskutovať k danému problému

zapísať prehľadne údaje pri riešení úlohy

vyhľadať potrebné údaje z rôznych zdrojov a pracovať s nimi

kooperovať v tíme

interpersonálna kooperovať v dvojici, skupine

akceptovať skupinové rozhodnutia

intrapersonálna

- vedieť kriticky zhodnotiť výsledky svojej práce a práce druhých

- schopnosť sebaregulácie

- vytvárať si vlastný hodnotový systém s ohľadom na svoje zdravie a na ţivotné

prostredie

3.Ciele predmetu

intelektuálna oblasť

vedieť vysvetliť primerane prírodné javy v bezprostrednom okolí

rozvíjať schopnosť myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky

vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v skúmaní javov v okolí

vedieť získavať, analyzovať, vyhodnocovať informácie z odborných zdrojov

vyuţívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia

vedieť rozlíšiť argumenty od osobných názorov, spoľahlivé informácie od

nespoľahlivých

vedieť obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy logickou argumentáciou zaloţenou na

dôkazoch

schopnosti a zručnosti

- porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou meradiel fyzikálnych

veličín

nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi

vyuţívať kaţdú príleţitosť na rozvoj log. myslenia

vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment

dodrţiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania

trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k výsledku

vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný neúspech

zdokonaľovať sa v komunikácii so spoluţiakmi, vedieť pracovať v skupinách

vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých

nehanbiť sa priznať vlastný omyl

riešiť problémové situácie

vedieť nájsť, získať aj spracovať informácie z odbornej literatúry

postojová oblasť naučiť ţiakov pristupovať k riešeniu problémov

byť otvoreným k novým objavom, vedeckým informáciám

vzbudiť u ţiakov záujem o prírodné a technické vedy

snaţiť sa pochopiť fyzikálne zákony, lebo človek je súčasťou prírody, v ktorej platia

vytvárať pozitívny vzťah ţiakov k procesu poznávania a zdokonaľovania svojich schopností

sociálna oblasť

uvedomiť si poslanie prírodných vied ako ľudského atribútu na vysvetlenie reality nášho

okolia

uvedomiť si moţnosti, ale aj hranice vyuţitia vedy a techniky v spoločnosti

vedieť sa učiť, komunikovať a spolupracovať v tímoch

vedieť sa rozhodovať

učiť sa sebadisciplíne

- mať cit pre hranice vlastných kompetencií a svoje miesto v spoločnosti

3. Ciele, témy, obsahový štandard a výkonový štandard, praktické práce

6. ročník - chémia

Cieľ Téma Obsahový

štandard

Výkonový

štandard

Praktické

práce

Oboznámenie

ţiakov s významom

poznatkov z chémie

pre človeka

spoločnosť

a prírodu. Vytvoriť

základnú predstavu

o chemickom

priemysle na

Slovensku

Objavenie

chémie

v našom

okolí

Bezpečnosť

práce

v chemickom

laboratóriu -

chemické sklo –

oheň a chémia –

chemická veda

a chemická

výroba

- poznať základné

pravidlá práce

v laboratóriu –

poznanie

základných druhov

chemického skla

a pomôcok -

poznanie významu

pokusu, ciele

skúmania chémie –

poznanie súčasnej

chemickej vedy

a jej vplyv na

zlepšenie kvality

ţivota

- vyuţitie

chemického skla

– chemická

výroba na

Slovensku

(vyuţitie IKT)

Rozvíjanie

schopností správne

rozlišovať látky

podľa

pozorovaných

vlastností

Skúmanie

vlastností

látok

- rozlišovanie

látok podľa

vlastností –

skupenstvo

látok – teplota

varu, topenia,

rozpustnosť,

hustota

- schopnosť

správne látky

podľa stanovených

vlastností –

poznanie

základných

skupenských

stavov látok –

poznanie a správne

vyuţitie veličín

- zisťovanie

vlastností látok

I. – zisťovanie

vlastností látok

II.

Naučiť ţiakov

rozpoznať

chemicky čisté

látky a zmesi

a poznať základné

druhy zmesí, vedieť

ich rozdeliť na

rovnorodé

a rôznorodé vedieť

vypočítať zloţenie

roztokov pomocou

hmotnostného

zlomku a vedieť

vyjadriť

percentuálne

zastúpenie

jednotlivých

zloţiek

Zmesi

a chemický

čisté látky

- chemické látky

a zmesi –

oddeľovanie

zloţiek zmesí –

roztoky –

zloţenie

roztokov –

výpočet

hmotnostného

zlomku

- schopnosť

vysvetliť rozdiel

medzi chemickou

látkou a zmesou,

poznať rozdiel

rovnorodou

a rôznorodou

zmesou – poznať

metódy

oddeľovania

zloţiek zmesí

a vedieť ich pouţiť

– poznať rozpustné

látky, typy

rozpúšťadiel –

vedieť

percentuálne

vyjadriť časti

roztoku – vedieť

vypočítať

Spôsoby

oddeľovania

látok: -

odpracovanie

a kryštalizácia –

usadzovanie

a filtrácia –

destilácia –

rozpustnosť

látok

Roztokov. Hmotnostný

zlomok pomocou

vzorca aj

trojčlenkou

Chápať význam vody

a vzduchu pre náš ţivot

pre rastliny a ţivočíchy.

Poznať rozdelenie vôd

podľa výskytu a pouţitia,

vedieť vysvetliť rozdiely

medzi rôznymi druhmi

vôd, poznať moţnosti

úpravy a čistenia vôd

a dôsledky ich

znečistenia. Poznať

hlavné zloţky vzduchu,

hlavné zdroje znečistenia

a jeho dôsledky, poznať

význam kyslíka a príčiny

globálnych ekologických

problémov pre ďalší

vývoj ľudskej populácie.

Látky,

nevyhnutné

pre náš

ţivot: voda a

vzduch

Voda – pitná

voda z morskej

vody – úprava

a čistenie vôd –

typy vôd – vzduch

– globálne

ekologické

problémy –

skleníkový efekt –

ozónová diera-

kyslé daţde –

projektové

vyučovanie

- poznať kolobeh

vody v prírode, jej

význam pre ţivé

organizmy na

Zemi

-poznať moţnosti

získavania

zdrojov pitnej

vody

-poznať moţnosti

zlepšenia kvality

vôd a vedieť

o následkoch

dlhodobého

znečisťovania

zdrojov vody

-poznať základné

typy vôd podľa

pôvodu a vyuţitia

-vedieť

vymenovať

hlavné zloţky

vzduchu, poznať

význam kyslíka

-poznať hlavné

zdroje znečistenia

vzduchu aj celej

prírody

-vedieť spracovať

zadanú tému do

projektovej formy

-skúmanie

vody

-porovnanie

vlastnosti

sladkej

a slanej vody

-porovnanie

rozličných

vzoriek vody

-výroba

a dôkaz

kyslíka

-výroba

a dôkaz

vodíka

-neutralizácia

-práca s IKT

6.ročník – fyzika

Cieľ Téma Obsahový

štandart

Výkonový štandart

Vedieť

vysvetliť

prírodné

javy,

myslieť

kreatívne

riešiť

problémové

situácie,

Vlastnosti

kvapalín a

plynov

Vlastnosti

kvapalín

Pokusné overovanie vlastností kvapalín

Jednotky objemu Pokusné porovnávanie jednotiek objemu

Meranie objemu

kvapalného telesa

Praktické merania

pracovať v

kolektíve

Vlastnosti plynov

Pokusné overovanie vlastností

Vlastnosti

pevných telies

Pokusné overovanie vlastností

Meranie

hmotnosti

pevných

a kvapalných

telies

Praktická práca s váhami

Určovanie

objemu telies

Uplatnenie rôznych metód pre určenie objemu

Meranie dĺţky

Praktická činnosť s meradlami

Naučiť

hľadať

súvislosti

medzi

fyzikálnymi

javmi

a aplikovať

ich v praxi,

vytvárať

pozitívny

vzťah

k procesu

poznávania

Teplota,

meranie

teploty

Spoločné

a odlišné

vlastnosti telies -

overovanie

Význam poznatkov pre prax

Meranie teploty Merateľná vlastnosť

Meranie teploty

v danom čase

Príprava pre prácu s grafom

Práca s grafom Príprava grafu a čítanie z grafu

Skupenské

premeny

Modelovanie

daţďa

Skupenské premeny v prírode

Kyslé daţde Práca s internetom, význam pre človeka

Topenie a

tuhnutie

Praktické overovanie pokusmi, význam v praxi

Práca s grafmi Tvorba a čítanie z grafov

Kolobeh vody v

prírode

Projekt

Metódy a formy práce - stratégie vyučovania

chémia

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu

vyučovania. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny a iných

osobitostí ţiakov a materiálneho vybavenia.

Motivačné metódy - na vzbudenie záujmu ţiakov o učebnú činnosť (motivačnú demonštráciu

- vzbudenie záujmu pomocou ukáţky)

Expozičné metódy - pri vytváraní nových poznatkov a zručností (vysvetľovanie,

demonštračná metóda, pozorovanie, manipulácia s predmetmi)

Problémové metódy - heuristická metóda - učenie sa riešením problémov, projektová metóda

- riešenie projektu

Praktické aktivity - samostatná činnosť na základe inštruktáţe

Práca s knihou a textom - učenie sa z textu, orientácia v texte, vyuţívanie podstatných

informácií

Učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky a experimentovanie -

samostatné hľadanie, skúšanie, objavovanie

Fixačné metódy - opakovanie a precvičovanie (ústne, písomne)

fyzika

Metódy a formy, ktoré zohľadňujú úroveň vedomostí a zručností ţiaka, ním nadobudnuté

spôsobilosti a vekové zvláštnosti a hlavne tie, ktoré prebúdzajú záujem ţiaka o učenie.

Napr: frontálne vyučovanie, induktívna a deduktívna metóda, predĺţený výklad, experiment,

pozorovanie, diskusia, práca s literatúrou, práca s internetom, práca v tíme.

4. Učebné zdroje

chémia

Všetky dostupné pomôcky z kabinetu chémie

Didaktická technika

Doteraz platná učebnica chémie (8. Ročník)

Dostupná literatúra

fyzika

Ţiaci pouţívajú platné učebnice, pomôcky z kabinetu fyziky, IKT, tieţ doplnkovú literatúru

učiteľa: V.M.Varikaš: Fyzika v ţivej prírode

I. Čajda: 99 všetečných otázok

J. Barica: Slávni priekopníci slovenskej vedy a techniky

T. Borec: Dobrý deň, pán Ampére

Ţ. K. Kostič: Medzi hrou a fyzikou

J. Fuka: Pokusy z fyziky na základní škole

V. Koubek: Školské pokusy z fyziky

Hodnotenie predmetu

chémia

Verbálne - kontrola úrovne osvojenia poznatkov v časovom limite max. 5 min.

Písomne - formou testu na konci tematického celku

Praktické aktivity - hodnotenie praktických zručností

Klasifikácia predmetu – klasifikácia známkou

fyzika

Učebné výsledky ţiakov sa hodnotia:

ústna odpoveď

aktivita ţiaka / prezentácia experimentu, fyz. vysvetlenie pozorovaného javu, projekt,

spracovanie informácií, demonštrácia svojho pokusu a pod./

písomná previerka / hlavne testová forma/

celková práca ţiaka na hodine / jeho usilovnosť, vôľa aktívne spolupracovať/

Klasifikácia predmetu – klasifikácia známkou