1

VYSOKÁ ŠKOLA MANAŽMENTU V TRENČÍNE

VZDELANOSŤ A NEZAMESTNANOSŤ

Bratislava 2012 Michal Hanuska

2

VYSOKÁ ŠKOLA MANAŽMENTU V TRENČÍNE

VZDELANOSŤ A NEZAMESTNANOSŤ

Bakalárska práca

Študijný program: Podnikový manažment

Študijný odbor: 6284 7 00 Ekonomika a manažment podniku

Pracovisko: VŠM, Bratislava

Vedúci záverečnej práce: Alena Bušíková, MBA

Bratislava, 2012 Michal Hanuska

3

4

Abstrakt

Téma: Vzdelanosť a Nezamestnanosť

Kľúčové slová: miera nezamestnanosti, vzdelanosť, trh práce

Práca sa zaoberá skúmaním dvoch významných ekonomicko- sociálnych veličín, ktoré sú

dôležitými ukazovateľmi úrovne globálnej ekonomiky ako aj merateľmi celkového blahobytu

obyvateľstva.

Na základe štúdií odborných zdrojov, výskumov a štatistických údajov sa práca snaží nájsť a

objasniť korelačný vzťah medzi týmito dvomi veličinami a ich prepojenie s ekonomikou.

Tematicky je práca rozdelená na teoretickú a praktickú časť.

Prvá časť objasňuje ekonomické pojmy ako vzdelanosť, nezamestnanosť, inflácia, blahobyt,

produktivita, atď. Na teoretickej báze skúma vzťah vzdelanosti a nezamestnanosti, ich

vzájomné pôsobenie ako aj ich pôsobenie na ekonomiku.

V druhej, praktickej, časti na základe dôkladných analýz a výskumov dlhoročných

štatistických pozorovaní sa snažíme nájsť súvislosť medzi vzdelanosťou a nezamestnanosťou

a skúsime definovať iné determinanty vstupujúce do ich vzájomného vzťahu, ktorého

výsledkom je reálny stav na trhu práce a celkovej ekonomiky.

Napokon, na základe dedukcie z uvedených a získaných poznatkov načrtneme prognózy

vývoja a poskytneme návrh ako zefektívniť vzťah skúmaných veličín.

5

Abstract

Thesis: The Education and unemployment

Keywords: education, scholarship, unemployment, labour market

The Bachelor thesis is about education and unemployment. It deals with the effect of

increasing rate of scholarship on unemployment. These values are important socio- economic

indicators.

The thesis consists of a theoretic and research part.

The theoretic part defines basic concepts like education, unemployment, inflation, welfare,

productivity, etc. and gives a glance on theoretic base.

The research part provides a closer view on topic and tries to find a correlation relationship

between the education and unemployment. The research is focused on Slovak republic and

some results are compared to other EU countries.

6

Zoznam skratiek………………………………………………………………………………8

Poďakovanie………………………………………………………………………………….9

Úvod…………………………………………………………………………………………10

1. Nezamestnanosť……………………………………………………………………..11

1.1. Čo je nezamestnanosť…………………………………………………………..11

1.2. Druhy nezamestnanosti…………………………………………………….…...11

1.3. Kvantifikácia miery nezamestnanosť a problém s jej určením……………..….12

1.4. Prirodzená miera nezamestnanosti……………………………………………...13

1.5. Miera nezamestnanosti a inflácia……………………………………………….13

1.6. Negatíva vyplývajúce z nezamestnanosti………………………………….…...14

1.7. Kto je ohrozený nezamestnanosťou a aká je situácia vo svete...........................15

1.8. Prečo sa vo vyspelých ekonomikách zvyšuje miera nezamestnanosti…………16

2. Vzdelanosť……………………………………………………………………………17

2.1. Vzdelanie a vzdelanosť…………………………………….………………….…17

2.2. Význam vzdelania……………………………………………………………... 17

2.3. Vplyv vzdelania na uplatnenie……………………………………………….….18

2.4. Vzdelanie a trh práce…...………………………………………………………..19

2.5. Stav vzdelanosti………………………………………………………………….19

2.6. Výdavky na školstvo v krajinách OECD………………………………………..20

3. Vzťah vzdelanosti a nezamestnanosti………………………………………………..21

3.1. Podpora rastu vzdelanosti……………………………………………………….21

3.2. Zlyhanie vzdelanosti v praxi…………………………………………………….22

3.3. Faktory ovplyvňujúce vzťah vzdelanosti a nezamestnanosti…………………...23

3.4. Predpoklad úspechu vzdelania a význam stimulov……………………………. 23

3.5. Rast a redistribúcia………………………………………………………….…. 24

3.6. Kvantifikácia všeobecnej úrovne vzdelanosti a korelácia s mierou

nezamestnanosti………………………………………………………………… 25

4. Cena za vzdelanie a jeho hodnota……...................................................................... 28

4.1. Nárast poplatkov za vzdelanie……..…………………………………………... 29

5. Metodológia výskumu a výskumná časť………………………………………….... 31

5.1. Slovensko a vzdelanostná bublina…………………………………………..…. 31

5.2. Odbory žiadané na trhu práce……………………………….………………..... 36

5.3. Analýza korelačného vzťahu vzdelanosti a nezamestnanosti ………………… 38

6. Záver a odporúčania………………………………………………………………... 40

7

Čestné vyhlásenie…………………………………………………………………... 42

Zoznam použitej literatúry........................................................................................ 43

8

Zoznam skratiek

EPS vzdelanostný potenciál spoločnosti

EU Európska únia

HDP hrubý domáci produkt

OECD Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj

OSN Organizácia Spojených národov

UE nezamestnanosť

USD Americký dolár

USA Spojené štáty americké

VŠ vysoká škola

VZPS Výberové zisťovanie pracovných síl

ZSSR Sovietsky zväz

9

Poďakovanie

Chcel by som sa poďakovať vedúcej mojej práce Alene Bušíkovej, M.B.A za jej rady,

inšpirácie, motiváciu a obrovskú trpezlivosť.

10

Úvod

Práca sa zaoberá vzťahom vzdelanosti a nezamestnanosti, nie len ich vzájomnou

interakciou, ale aj ich pôsobením na ekonomiku ako celok. Tieto dve veličiny sa v

ekonomickej teórií považujú za ekonomicko- sociálne ukazovatele, najmä pre ich schopnosť

vyjadriť, alebo ukázať stav konkrétnej ekonomiky a spoločnosti v danom čase a na danom

trhu.

Nezamestnanosť ako jav má globálny rozmer, a najmä v čase ekonomickej recesie jej miera

rastie. Miera nezamestnanosti je aktuálny problém ako vyspelých trhových ekonomík, tak aj

rozvíjajúcich sa a rozvojových.

Vzdelanie, a najmä jeho nedostatok, je problém, ktorý sa spája s rozvojovými krajinami.

V rozvinutých ekonomikách je prístup k vzdelaniu oveľa jednoduchší ako v krajinách tretieho

sveta. Práve miera vzdelanosti ako spoločenský ukazovateľ je podmienená touto

dostupnosťou.

V krajinách, v ktorých je rozvinutá trhová ekonomika, je vyššia miera blahobytu ako aj

sociálnej úrovne obyvateľstva. Na druhej strane, v posledných rokoch sa v týchto krajinách

rapídne zvýšila nezamestnanosť, napriek faktu, že podľa štatistických úradov úroveň

vzdelanosti rastie.

V nasledujúcich kapitolách sa budeme snažiť skúmaním relevantných zdrojov objasniť

ako ovplyvňuje vzdelanie a celková vzdelanosť populácie nezamestnanosť. Na základe štúdií

teoretických poznatkov, odborných článkov, štatistických údajov a ekonomických pozorovaní

rôznych medzinárodných organizácií sa práca snaží vysvetliť vplyv vzdelania na ekonomiku

ako aj prognózovať tento vplyv v budúcnosti.

11

1. Nezamestnanosť

Existuje niekoľko vysvetlení a prístupov k pojmu nezamestnanosť. V nasledujúcej časti

sa bližšie oboznámime so základnými pojmami súvisiacimi s nezamestnanosťou a pokúsime

sa ju bližšie charakterizovať.

1.1. Čo je nezamestnanosť

Nezamestnanosť je makroekonomický problém, ktorý odráža reálny stav ekonomiky. V

trhovej ekonomike je trh zväčša riadený dopytom a ponukou. V našom prípade sú pracujúci,

alebo ochotní pracovať na strane ponuky, pretože ponúkajú svoju pracovnú silu a podniky,

štát a ekonomiky na strane dopytu, pretože prostredníctvom pracovnej sily uspokojujú svoj

dopyt po nej. Ak je vyvážený dopyt po práci s ponukou a tento dopyt je uspokojený, resp. na

trhu je nízka miera nezamestnanosti, tak je zo strany spotrebiteľov záujem o ekonomické

statky, výrobky a služby čo znamená, že ekonomika prosperuje. Ak tento záujem upadá,

rovnako klesá aj dopyt po pracovnej sile zo strany podnikov, tým pádom vzniká vyššia

ponuka práce ako je dopyt po nej. Tento aspekt determinuje mieru nezamestnanosti.

1.2. Druhy nezamestnanosti

Ekonomická teória uvádza viacero druhov nezamestnanosti a zameriava sa na množstvo

príčin, ktoré ju spôsobujú

V praxi sa stretávame s tromi hlavnými druhmi nezamestnanosti, a to frikčnou, štruktúrnou

a cyklickou.

Frikčná nezamestnanosť predstavuje tzv. krátkodobú nezamestnanosť, ktorá súvisí

s prechodom z jedného zamestnania do druhého. Táto nezamestnanosť nepredstavuje

pre ekonomiku reálny problém a môžeme ju zaradiť k prirodzenej miere

nezamestnanosti.

Štrukturálna nezamestnanosť predstavuje závažnejší problém, pretože do tejto

kategórie patrí nezamestnanosť z dôvodu štruktúrnych zmien v ekonomike ako napr.

redukcia pracovných miest kvôli technologickému pokroku.

Cyklická nezamestnanosť predstavuje spolu so štrukturálnou nezamestnanosťou

najväčší problém. Je spôsobená nízkym agregátnym dopytom po pracovnej sile, čím

12

vzniká medzera medzi dopytom a ponukou práce. Tento druh nezamestnanosti môže

indikovať ekonomickú recesiu. (Bartková, 2007)

1.3. Kvantifikácia miery nezamestnanosti a problémy s jej určením

Miera nezamemestnanosti je vyjadrená percentuálnym pomerom nezamestnaných k

celkovej veľkosti pracovnej sily a je vyjadrená vzťahom:

,

kde u je vyjadrením miery nezamestnanosti, U predstavuje počet nezamestnaných a L počet

zamestnaných. ( Bartková, 2007)

Vo všeobecnosti je veľmi zložité kvantifikovať reálnu mieru nezamestnanosti, pretože

produktívne obyvateľstvo je zväčša vo vekovej skupine od cca 15 do dôchodkového veku

(cca 60 rokov). Táto skupina sa dá ďalej rozdeliť na kategóriu od 15 do 18, kde sa

predpokladá, že väčšia časť ešte študuje a od 18 do 24 kde určitá časť populácie v

produktívnom veku nadobúda terciárne a nadstavbové vzdelanie. Táto zložka produktívnej

populácie, nespĺňa požiadavky plnohodnotnej pracovnej sily a radíme ju k ekonomicky

neaktívnym. Do tejto skupiny patria aj osoby, ktoré sú dlhodobo nezamestnané alebo si z

akéhokoľvek dôvodu prácu nehľadajú.

Samostatnou skupinou, ktorá nás zaujíma najviac sú nezamestnaní:

"Podľa metodiky výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) sú za nezamestnaných

považované všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré súčasne spĺňajú 3 podmienky:

v referenčnom týždni nemali žiadnu platenú prácu

v posledných štyroch týždňoch si aktívne hľadali prácu alebo si prácu našli a do zamestnania

nastúpia najneskôr do troch mesiacov,

sú schopné nastúpiť do práce do dvoch týždňov" (Martincová, 2005)

Uvedeným rozdelením je veľmi zložité exaktne vyjadriť skutočný pomer zamestnaných a

nezamestnaných na trhu práce. Najmä určenie ekonomicky aktívnej a neaktívnej zložky

populácie predstavuje problém.

13

Bežným javom na trhu práce je, že niektorí nezamestnaní by nemali problém s uplatnením,

ale ostávajú nezamestnaní aby mohli využívať finančnú podporu štátu alebo pracujú “na

čierno” a čerpajú finančné výhody.

1.4. Prirodzená miera nezamestnanosti

Každá ekonomika by mala hospodáriť efektívne a snažiť sa prostredníctvom voľby

správnych nástrojov odstraňovať nerovnosti na trhu, uspokojovať dopyt a vytvárať kvalitné

zázemie pre stabilný a konkurencieschopný trh v rámci globálnej ekonomiky. Okrem

niektorých socialistických usporiadaní je v každej vyspelej spoločnosti určitá tolerancia voči

nezamestnanosti. Pretože trh nie je vždy dokonalý, existuje určitá prirodzená miera

nezamestnanosti. "Je to miera, pri ktorej sú trhy práce aj výrobkov v rovnováhe. To znamená,

že ide o takú úroveň dobrovoľnej nezamestnanosti, pri ktorej sú sily pôsobiace na rast a

pokles cenovej a mzdovej inflácie v rovnováhe." (Martincová, 2005)

Každá efektívne vyrábajúca ekonomika reagujúca na požiadavky trhu zamestná toľko

pracovnej sily, aby bol uspokojený dopyt po výrobe a nenastal na trhu ani prebytok, ani

nedostatok. Takýto stav relatívne nevyvoláva zmenu cenovej hladiny ani zmenu mzdovej

hladiny, t. j. nedochádza k výraznému oslabeniu alebo posilneniu hodnoty peňazí (nezvyšuje

sa inflácia). Je prirodzené, že určitá miera nezamestnanosti bude postihovať aj tie

najvyspelejšie ekonomiky. Z logického hľadiska vyplýva, že čím je táto miera nižšia, tým by

mal byť zabezpečený vyšší blahobyt a sociálna úroveň obyvateľstva.

1.5. Miera nezamestnanosti a inflácia

Podľa ekonomických výskumov nízka miera nezamestnanosti zvyšuje infláciu, teda

znižuje kúpnu silu peňazí. Tento jav podrobne popisuje Phillipsova krivka, ktorá je

znázornená hyperbolou s klesajúcou tendenciou. Tento graf porovnáva dve veličiny- mieru

rastu nominálnych miezd a miery nezamestnanosti (neskôr bola miera rastu nahradená

cenovou infláciou). Z grafu vyplýva, že z hľadiska udržania relatívne nízkej miery rastu

inflácie je optimálna miera nezamestnanosti 8 až 10%. Pri takejto miere nezamestnanosti, by

mala miera inflácie predstavovať menej ako 2%.

14

Graf č.1: Phillipsova krivka ( zvyslá os predstavuje mieru inflácie a vodorovná os mieru

nezamestnanosti)

(Zdroj: Krugman, P., 2009)

1.6. Negatíva vyplývajúce z nezamestnanosti

Medzi negatívne dôsledky, ktoré so sebou prináša nezamestnanosť a najmä jej zvyšujúca

sa miera, sú vysoké náklady štátu na boj s nezamestnanosťou, znižujúci sa output, rôzne

psychologicko- spoločenské problémy, stagnácia ekonomiky, atď.

Najväčšia finančná záťaž verejného rozpočtu pripadá na štruktúrnu a cyklickú

nezamestnanosť.

V prvom rade sú to obrovské straty v podobe nevyužitia dostupných zdrojov a možností

produkcie. Ekonomika vyrába v menšej miere ako jej umožňuje potenciálny produkt, čiže

vyrába pod svoje produkčné možnosti. Na vyjadrenie pomeru reálnej straty HDP v závislosti

od miery nezamestnanosti slúži tzv. Okunov zákon, ktorý hovorí, že jedno percento

nedobrovoľnej nezamestnanosti znižuje HDP o cca 2%. (Martincová, 2005)

Niektorí autori dokonca hovoria o mrhaní, či totálnom plytvaní zdrojov. Jednak nie sú naplno

využité výrobné faktory, ekonomika vyrába pod potenciálny produkt a v konečnom dôsledku

sa znižuje štátny rozpočet prostredníctvom opatrení na znižovanie nezamestnanosti a iných

priamych a nepriamych výdavkov na nezamestnanosť.

Hlavným problémom zvyšujúcej sa miery nezamestnanosti je fakt, že sa spomaľuje

obchod a celá ekonomika stagnuje, alebo upadá do recesie. Vysoká miera nezamestnanosti so

15

sebou nesie ďalekosiahle makroekonomické, sociálne aj psychologické problémy. Okrem

toho, že pri dlhodobej nezamestnanosti vznikajú u jedinca negatívne psychické stavy

a depresie, ktoré mu sťažujú socializáciu a resocializáciu, časom sa znižuje aj hodnota jeho

kvalifikácie a znižujú sa jeho vyhliadky zamestanať sa. Nielen, že sa znižuje štandard

jednotlivcovi ako samostatnej ekonomickej jednotke, znižuje sa štandard spoločnosti ako

celku.

Nezamestnaní nemajú zabezpečený kvalitný životný štandard, nevytvárajú ekonomické

hodnoty, neprinášajú spoločnosti úžitok a nevytvárajú žiadny zisk, teda ani rezervy. Ak

nemajú možnosť vytvárania rezerv, nemajú možnosť investovať a podieľať sa na

ekonomickom toku. Tým, že nevytvárajú kapitál, nemôžu ani dostatočne uspokojovať svoje

potreby. Vo väčšej miere nezamestnanosti tak celkovo klesá dopyt po ekonomických

statkoch, výrobkoch a službách. Tým pádom je obmedzená celková produkcia, čo znamená

znížený dopyt po pracovnej sile.

Ak nevytvárajú prebytky, ktoré neinvestujú existuje reálny predpoklad, že rastie cena

peňazí, pretože ich je nedostatok, teda zvyšujú sa úroky za ich požičanie. V reálnej

ekonomike to znamená veľmi zlý stimul pre podnikateľskú činnosť a týmto sa vytvára

predpoklad, že je výhodnejšie byť zamestnaným ako zamestnávateľom. V tomto bode

môžeme následne pozorovať obrovskú konkurenciu v boji o získanie pracovného miesta. Ak

je ponuka práce vyššia ako dopyt po nej, zamestnávateľ má možnosť väčšieho výberu a

uprednostní pracovnú silu s vyššou kvalifikáciou a väčšími skúsenosťami, čím sú veľmi

znevýhodnené mnohé skupiny pracovníkov.

1.7. Kto je ohrozený nezamestnanosťou a aká je situácia vo svete

Z vyššie uvedených dôvodov sa stávajú ohrození najmä ľudia s nižšou kvalifikáciou,

absolventi a pracovná sila nad 50 rokov. Nedostatočná tvorba pracovných miest znamená, že

kvalifikovaná pracovná sila obsádza miesta, ktoré si nevyžadujú tak vysokú kvalifikáciu.

Podľa štatistík ILO (International labour organization) najzraniteľnejšou skupinou za

posledné tri roky sa stala práve skupina od 15 do 24 rokov. "...v krajinách OECD je miera

nezamestnanosti vo veku od 15 do 24 je 2,5 násobne vyššia ako v ostatných vekových

skupinách...V roku 2009 stúpla priemerná miera nezamestnanosti mladých na celkovej

pracovnej sile vo svete o 0,9 p.b. na 12,8%. Medzinárodný menový fond odhaduje, že už v

roku 2010 klesla o 0,2 p.b. miera nezamestnanosti mladých, vo vyspelých ekonomikách

16

vzrástla v roku 2009 o 4,1 p.b. na 17,4 % a v roku 2010 o ďalších 0,8 p.b., čo spolu

predstavuje nárast o tretinu. Vyššiu mieru nezamestnanosti mladých ľudí mali už len krajiny

strednej a východnej Európy a SNŠ, kde vzrástla o 3,2 p.b. na 20,8% v roku 2009 ( klesla na

18,9% v roku 2010. V krajinách Latinskej Ameriky vzrástla o takmer 2 p.b. na 15,7%.

krajinách severnej Afriky a Stredného východu vzrástla len o menej ako 1 p.b., pohybuje sa

však dlhodobo okolo 24%" Prekvapivým faktom je skutočnosť, že "... ázijské krajiny ako

jediné bez rozdielu nepresiahli 10%- nú hranicu." (Mothana, 2011)

Ak berieme do úvahy celkovú mieru nezamestnanosti všetkých pracovných síl v

produktívnom veku, tak sa v roku 2009 zvýšil počet nezamestnaných zo 182 miliónov na 205

miliónov a táto situácia sa nezlepšila ani v roku 2010. " Kým pracovná sila vyspelých

ekonomík (vrátane EU) tvorí len 15% z celkovej svetovej pracovnej sily, tento región

zodpovedal za 55% úbytku pracovných miest v roku 2009" (Mothana, 2011)

Z uvedených údajov vyplýva, že najvyšší nárast miery nezamestnanosti zaznamenali vyspelé

ekonomiky.

1.8. Prečo sa vo vyspelých ekonomikách zvyšuje miera nezamestnanosti

Globálna ekonomika sa nachádza v stave recesie, preto štatisticky nie je správne

dedukovať závery na základe obdobia dvoch či troch rokov. V súčasnom období sú vyspelé

ekonomiky charakteristické najmä rozvinutým a prepojeným finančným trhom. Dlžnícka

kríza práve pre tento dôvod postihuje väčšinu týchto ekonomík. Krajiny, postihnuté finančnou

krízou, neočakávali od roku 2008 vývoj takýmto smerom, a preto obrovský prepad na

finančnom trhu spôsobil vo vyspelých krajinách ekonomickú ekonomickú recesiu, ktorej

jedným z dôsledkov je zvýšená miera nezamestnanosti.

Za posledné dve dekády sa úplne zmenil tok svetového kapitálu. Zatiaľ čo vyspelé trhové

mechanizmy bojujú s vysokou zadĺženosťou, najväčšími devízovými rezervami disponujú

novoindustrializované krajiny na čele s Čínou. (BRIC a ďalších 37 rozvíjajúcich sa

ekonomík) a práve tieto novoindustrializované štáty sú v súčasnosti "motorom" svetovej

ekonomiky.

Napriek tomu, že zvyšujúca sa nezamestnanosť je celosvetový problém, zdá sa, že okrem

niektorých rozvojových krajín sužuje jej nárast skôr vyspelé ekonomiky. Aj keď vzdelanostná

úroveň nie je hlavným determinantom zamestnanosti, určite je aspoň zárukou vyššej kvality

17

života. Napriek obrovským devízovým rezervám novoindustrializovaných štátov, životný

štandard bežného človeka je oveľa nižší ako vo vyspelej ekonomike.

2. Vzdelanosť

Nasledujúca časti sa bližšie zaoberá pojmom vzdelanosť. Pokúsime sa definovať samotný

pojem ako aj faktory vplývajúce na vzdelanosť.

2.1 Vzdelanie a vzdelanosť

Termín vzdelanie môžeme definovať ako súbor nadobudnutých vedomostí a znalostí,

ktoré majú možnosť žiaci a študenti nadobúdať v školskom systéme. V súčasnosti, vo väčšine

školských systémov na svete, funguje trojstupňové vzdelávanie, t.j. základoškolské,

stredoškolské a vysokoškolské, ktoré môžeme ďalej rozdeliť na tri stupne (bakalárske,

magisterské/ inžinierske, doktorandské). Každý z týchto stupňov poskytuje získanie určitých

vedomostí, ktoré sú po úspešnom absolvovaní štúdia podložené certifikátom, resp.

vysvedčením, výučným listom, absolventským diplomom, a pod.

Vzdelanosť alebo miera vzdelanosti je súhrnným vyjadrením vzdelania jednotlivcov, ktorí

tvoria určitú skupinu. Vzdelanie je determinantom vzdelanosti a snahou štatistík je čo

najpresnejšie kvantifikovať mieru vzdelanosti pomocou indexu. Miera vzdelanosti sa tak

môže použiť ako ukazovateľ vzdelanostnej úrovne v regióne, štáte, spoločenstve,v globálnom

meradle, atď.

2.2. Význam vzdelania

Podľa oficiálnej internetovej stránky OECD “ Vzdelávacie systémy odrážajú národné

spoločnosti, kultúry a ekonomiky- a takisto ich aj tvarujú. OECD pracuje na tom, aby

vzdelanie bolo chápané v týchto širších súvislostiach, vrátane jeho vplyvu na individuálnu

prosperitu a národný rast a jeho úlohu v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v každej

fáze života... Cena nevzdelanosti je vysoká. Ľudia s nižšou úrovňou vzdelania majú väčšiu

18

pravdepodobnosť stať sa nezamestnanými a sú menej schopní zabezpečiť vlastný blahobyt

ako aj blahobyt celej spoločnosti.”(OECD.org, 2012)

2.3. Vplyv vzdelania na uplatnenie

Výška dosiahnutého vzdelania je významným determinantom uplatnenia sa na trhu práce.

Podľa štatistických výskumov majú uchádzači s dosiahnutým vyšším a odbornejším

vzdelaním väčšiu šancu uspieť ako uchádzač s nižším stupňom kvalifikácie. Podľa Správy o

stave vzdelanosti : “ …vyššie vzdelanie zlepšuje vyhliadky zamestnať sa . OECD konštatuje

výraznú priepasť medzi mierou zamestnanosti osôb s vyšším stredoškolským vzdelaním a

osôb s nižším ako stredoškolským vzdelaním, pričom tento rozdiel je najvýraznejší v SR,

Maďarsku, Taliansku i ČR. … podiel dlhodobo nezamestnaných na všetkých nezamestnaných

(veková skupina 25- 34), ktorý sa v prípade SR pohybuje na úrovni 96% u osôb s nižším ako

SŠ vzdelaním (údaje za r. 2007, najvyššia hodnota z 23 OECD krajín) a 83% u osôb s vyšším

vzdelaním. Vo väčšine OECD krajín viac ako polovica nízkokvalifikovaných

nezamestnaných patrí do kategórie dlhodobo nezamestnaných.” (OECD, Education at a

Glance, 2009)

Z uvedených štatistických poznatkov vyplýva, že v boji so zvyšujúcou sa mierou

nezamestnanosti sú potrebné intervencie v rámci podpory zvýšenia kvalifikácie, najmä u

dlhodobo nezamestnaných a osôb s nízkou kvalifikáciou čím sa zvýšia ich reálne šance uspieť

na trhu práce.

Výber, najmä vyššieho stupňa vzdelania, je nesmierne dôležitý faktor ovplyvňujúci mieru

nezamestnanosti. Výber niektorých študijných odvetví môže byť u mnohých uchádzačov

ovplyvnený aktuálnym trendom, alebo ľahkou dostupnosťou študijného odboru. V takom

prípade je nevyhnutnosť rozhodovať sa pragmaticky, pretože súčasná atraktivita daného

odboru nemusí korešpondovať s dopytom zo stany zamestnávateľa po tomto type vzdelania v

budúcnosti, resp. pracový trh sa môže časom presýtiť v rámci daného odboru, tým pádom

ponuka práce v určitom segmente bude prevyšovať dopyt po nej čo sa negatívne prejaví na

miere nezamestnanosti.

19

2.4. Vzdelanie a trh práce

Spoločnosť sa v čase mení a takisto sa mení aj trh a jeho požiadavky. Ak

berieme do úvahy rast vzdelanosti a tvorbu pracovných miest napríklad na Slovensku,

nemôžeme tvrdiť, že sú úmerné (tejto téme sa budeme bližšie venovať vo výskumnej časti).

Zo štatistického hľadiska môžeme pozorovať, že úroveň vzdelanosti vo vyspelých krajinách

rastie, no napriek tomu tvorba pracovných miest má oveľa pomalší priebeh rastu ako miera

vzdelanosti.

V súčasnosti hovoríme o trhu spotrebiteľskom, t. j. trh je orientovaný na zákazníka a podniky

sa snažia uspokojiť potreby trhu. Keďže dnes, v stave recesie, ponuka prevyšuje dopyt

môžeme sledovať vysoký stupeň konkurencie takmer vo všetkých oblastiach ako aj na trhu

práce.

Ak sa chce podnik presadiť v konkurenčnom boji, musí byť flexibilný voči požiadavkam trhu

a to isté platí aj pre pracovnú silu. Na mieste je otázka či je vzdelanie, respektíve vzdelávací

system, flexibilný voči požiadavkam doby a či nadobudnuté schopnosti umožňujú

absolventovi obstáť v konkurencii.

2.5. Stav vzdelanosti

Zo štatistického hľadiska celková miera vzdelanosti rastie. Podľa Správy o stave

vzdelanosti z roku 2009 sa v krajinách OECD “ dosiahlo v roku 2007 30% dospelých (veková

skupina 25- 64 rokov) základné a nižšie stredoškolské vzdelanie, 44% vyššie stredoškolské

vzdelanie a 27% vysokoškolské (terciárne) vzdelanie (v SR je pomer 13/73/14).

Správa ďalej konštatuje trend rastu s terciárnym vzdelaním. V rokoch 1998- 2006 sa zvýšil

počet ľudí s ukončeným univerzitným alebo iným vysokoškolským vzdelaním v priemere o

4,5 % ročne v krajinách OECD (v SR o 5,7%.).” (OECD, Education at a Glance, 2009)

Správa ďalej uvádza, že “ Najvýznamnejší rast miery ukončenia VŠ vzdelania bol

zaznamenaný v ostatnej dekáde, počas ktorej sa prakticky zdvojnásobila, z 20% v r. 1995 na

39% v r. 2007. “ (OECD, Education at a Glance, 2009)

Ako môžeme pozorovať vo vyspelých krajinách sa celková miera vzdelanosti v čase zvyšuje.

Aj napriek predošlému tvrdeniu, že tvorba pracovných miest nie je úmerná narastajúcej miere

vzdelanosti, môžeme s istotou tvrdiť, že v krajinách s vysokou mierou vzdelanosti

20

obyvateľstva je vyšší sociálny blahobyt ako v krajinách s nízkou mierou vzdelanosti. Otázne

je či zvyšujúca sa miera vzdelanosti znižuje nezamestnanosť, a či je miera sociálneho

blahobytu úmerná výške a hladine vzdelanosti.

2.6. Výdavky na školstvo v krajinách OECD

Vláda zohráva vo vzdelaní a v zvyšovaní miery vzdelanosti významnú úlohu, keďže

prostredníctvom dotácií a finančných stimulov vytvára podmienky na vytvorenie kvalitného

vzdelávacieho systému.

Podľa prieskumov sú výdavky krajín OECD na vzdelávanie nasledovné:

“ Z pohľadu výdavkov krajín na všetky stupne vzdelávania investujú krajiny OECD ako celok

6,1% ich kolektívneho HDP, pričom v SR 4,3% (údaj za rok 2006). v Dánsku, na Islande , v

Kórei, USA a Izraeli je to viac ako 7%.

Výdavky na jedného študenta v krajinách OECD predstavujú v priemere 93 775 USD počas

trvania základného a stredoškolského štúdia (najmenej v Mexiku 26 029 USD, následne v SR

39 413 USD, najviac v Luxembursku 209 060 USD, Švajčiarsku 141 013 USD a Nórsku

134 303 USD).

V prípade terciárneho vzdelávania (vynímajúc výdavky na výskum a vývoj a vedľajšie

výdavky/ doprava, strava, ubytovanie/) dosiahli v roku 2006 výdavky na študenta priemerne

za OECD 8418 USD ročne, v rozmedzí od menej ako 5000 USD v Maďarsku, Poľsku, SR

(4201 USD) a Turecku až po viac ako 10 000 USD v Rakúsku, Kanade, Nórsku, Švajčiarsku a

USA.

Výdavky na študenta na základných a stredných školách vzrástli v rokoch 1995- 2006 o 35%,

zatiaľ čo výdavky na študenta VŠ v tretine krajín klesli v uvedenom období a nekopírovali tak

v predošlom odstavci spomínaný nárast počtu študentov terciárneho vzdelávania.

5 krajín z 11-tich (SR, ČR, Mexiko, Poľsko, Švajčiarsko), v ktorých bol v rokoch 2000- 2006

zaznamenaný nárast počtu prihlásených študentov o viac ako 20 percentuálnych bodov,

adekvátne zvýšili aj výdavky na terciárne vzdelávacie inštitúcie v tomto období.” (OECD,

Education at a Glance, 2009)

Ako môžeme vidieť mnohé krajiny, vrátane Slovenska výrazne zaostávajú v dotáciach na

vzdelanie. Tieto stimuly zohrávajú obrovskú úlohu v podpore vzdelanosti a účinkoch

vzdelania na nezamestnanosť.

21

3. Vzťah vzdelanosti a nezamestnanosti

Ak tvrdíme, že vzdelanie zvyšuje šance uspieť na trhu práce, teda znižuje

nezamestnanosť a celkový rast vzdelanosti zvyšuje blahobyt celej spoločnosti, musíme

vychádzať z predpokladu kauzálnej závislosti blahobytu a vzdelania. V tomto bode je nutné

určiť, ktorý aspekt je príčina a ktorý dôsledok.

Predpokladajme, že vzdelanosť je príčina a blahobyt je dôsledok. To by znamenalo, že ak by

v krajine, ktorej je veľmi nízka miera vzdelanosti, začala vláda intervenovať v oblasti školstva

a povinnnej školskej dochádzky a v priebehu dekád by sa zvýšila vzdelanosť a vzrástol by

počet absolventov na úrovni primárneho, sekundárneho aj terciárneho vzdelania, tak by,

hypoteticky, mal vzrásť aj blahobyt, prostredníctvom tvorby pracovných miest, zníženia

nedobrovoľnej nezamestnanosti a celkovej ekonomickej prosperity.

V nasledujúcich častiach sa budeme bližšie venovať rastu miery vzdelanosti a jej vplyv na

nezamestnanosť.

3.1. Podpora rastu vzdelanosti

Od roku 1960 do roku 1990 za pomoci Svetovej banky a iných investorov boli dotované

mnohé vládne programy na zvýšenie globálnej miery vzdelanosti. Počas tejto expanzie

vzdelania do roku 1990 bola v polovici krajín sveta zavedená 100%- ná základoškolská

dochádzka. Táto miera sa zvýšila takmer o polovicu, keď v roku 1960 iba 28% krajín sveta

malo 100%- nú základoškolskú dochádzku. Medzi týmito krajinami sú zahrnuté aj krajiny,

ktoré môžeme považovať za zázraky vzdelávania, ako napríklad Nepál, kde z pôvodných 10%

v roku 1960 vzrástla miera na 90% v roku 1990. Na začiatku tohto projektu bola v mnohých

krajinách veľmi nízka úroveň vzdelania a veľmi vysoký stupeň negramotnosti, ako napríklad

Niger, kde v priemere jedno z dvesto detí v stredoškolskom veku navštevovalo školu.

Do roku 1990 sa celkovo vo svete takmer strojnásobil počet stredoškolských študentov z 13%

v 1960 na 45% v 1990. Podobne to bolo aj v prípade terciárneho vzdelania, kde úroveň

študentov vzrástla z 1% na 7,5 % za 30 rokov (V roku 1960 nemalo 28 krajín vo všeobecnosti

žiadnych vysokoškolských študentov, kým v roku 1990 to boli už len 3 krajiny- Comoros,

Gambia a Guinea- Bissau). (Easterly, W., 1997)

Počas niekoľkých dekád a množstva finančných prostriedkov vynaložených na podporu

vzdelanosti sa podarilo zvýšiť globálnu mieru vzdelanosti.

22

Nasledujúca časť objasňuje ako sa zvýšenie vzdelanosti prejavilo v reálnej ekonomike a či

malo zvýšenie miery vzdelanosti pozitívny vplyv na blahobyt a mieru nezamestnanosti.

3.2. Zlyhanie vzdelanosti v praxi

Napriek vzdelanostnej explózií sa v mnohých krajinách malo vzdelanie len veľmi malý

alebo žiadny vplyv na ekonomický rast, HDP, celkový blahobyt a zamestnanosť.

Ako je možné, že po projekte spomínaného rozsahu sa dostavili tak nízke výsledky ? V

mnohých krajinách investície do ľudského kapitálu v praxi úplne zlyhali.

Štúdia Svetovej banky s názvom ” Where has all the education gone” (Kde sa všetko to

vzdelanie stratilo?) uvádzajú zaujímavý poznatok, a to, že štúdie nedokážu nájsť pozitívny

vzťah medzi rastom vzdelanosti a ekonomickým rastom, resp. mieru outputu na osobu. Jedná

sa o veľmi paradoxnú skutočnosť, pretože krajiny ako Angola, Mozambik, Ghana, Zambia,

Madagaskar, Sudan a Senegal, t.j. africké krajiny, do ktorých od roku 1960 smerovali

obrovské finančné aj nefinančné stimuly zaznamenali aj napriek tomu obrovský neúspech v

rámci ekonomiky. Naopak, krajiny ako napríklad Japonsko, kde tieto stimuly boli iba mierne,

zaznamenali obrovské napredovanie a ekonomický rozmach, čo veľmi pozitívne vplývalo na

nezamestnanosť a celkový blahobyt. Situácia v iných ázijských krajinách bola podobná ako v

Afrike ( napríklad Zambia mala v porovnaní s Kóreou o niečo vyšší rast vzdelanosti a

investícií do ľudského kapitálu, ale ekonomický rast zaznamenala o 7 percentuálnych bodov

menej ako Kórea).

Štúdie Svetovej banky nezahŕňajú iba oblasti tretieho sveta. Vo svojich štatistikách uvádzajú

aj štúdie vzdelanosti a ekonomiky východnej Európy a bývaleho ZSSR, ktorých úroveň

porovnáva so západnou Európou a Severnou Amerikou. Veľmi zaujímavým zistením je fakt,

že tieto štúdie nedokázali nájsť korelačný vzťah medzi rastom vzdelanosti a celkovým

ekonomickým rastom, aj napriek tomu, že z pozorovaní vylúčili Afriku.

Na základe týchto informácií by sme mohli dedukovať, že ak sa nezvyšuje ekonomický rast,

potom sa nevytvárajú nové pracovné miesta, neznižuje sa miera nezamestnanosti a celková

životná úroveň sa relatívne nemení.

23

3.3. Faktory ovplyvňujúce vzťah vzdelanosti a nezamestnanosti

Na vzťah vzdelanosti a nezamestnanosti pôsobia ešte iné faktory, ktoré tento vzťah

modelujú. Okrem časového faktoru veľmi významnú úlohu zohrávajú aj geografické,

politické, sociálne a iné aspekty.

Samotné vzdelávanie a zvyšujúca sa miera vzdelanosti nezabezpečujú vo všetkých krajinách

rovnaký ekonomický rast a rozširovanie pracovného trhu.

Vynaložené finančné prostriedky a stimuly na rozvoj vzdelanosti nemajú vždy rovnaký

výsledok v ekonomickej praxi. Okrem spomínaných faktorov vzťah vzdelanosti a

nezamestnanosti ovplyvňujú aj napriek spomínaným neúspechom stimuly a dotácie na

školstvo ako aj samotná vláda a jej prístup k zvyšovaniu miery vzdelanosti ako aj snaha o

vytvorenie a udržanie ekonomického rastu.

3.4 Predpoklad úspechu vzdelania a význam stimulov

Ak opäť vychádzame z predpokladu, že blahobyt je príčina a vzdelanie je dôsledok, z

historického kontextu môžeme povedať, že vyššia miera blahobytu bola v miestach kde sa

darilo obchodu. V týchto miestach sa začali vytvárať centrá vzdelanosti a spoločnosť sa

stávala uvedomelejšou, najmä z hľadiska, že ich príjmy nepredstavovali len

poľnohospodárske a remeselnícke práce.

Tvrdenie, že zvyšujúci sa blahobyt mal za dôsledok vznik a rozširovanie vzdelanosti, by

nebolo až take presné, pretože samotný blahobyt vychádzal z vedecko- technického pokroku,

ktorý zase bol dôsledok vzdelania a skúmania. V miestach prekvitajúceho obchodu boli

vytvorené oveľa kvalitnejšie podmienky pre vzdelanie, a teda môžeme povedať, že vzdelanie

a blahobyt sú veľmi úzko späté a navzájom sa podmieňujú.

Kým v krajinách tretieho sveta boli ľudia tisícročia odkázaný na poľnohospodárstvo, neboli

vytvorené základy pre rozvoj obchodu, vzdelania, zvýšenie blahobytu a vytvárania

pracovných miest.

Na rozdiel od oblastí, kde podpora vzdelania v praxi úplne zlyhala a vynaložené prostriedky

sa nestotožňovali so zámerom, v rozvinutých krajinách majú stimuly na podporu vzdelanosti

pozitívny vplyv.

Tieto stimuly pomáhajú budovať kvalitný školský systém, ktorý cieľavedomo pripravuje

svojich absolventov a zvyšuje im šance uspieť na trhu práce.

24

Práve kvalita vzdelania je jedným z najdôležitejších atribútov prosperujúcej spoločnosti a

celej ekonomiky, ktorej reflexiou je okrem iného aj miera nezamestnanosti.

Stimuly a finančná podpora nielen, že umožňujú inovovať a modernizovať školstvo, z týchto

prostriedkov sú hradené aj mzdy zamestnancov, resp. učiteľov, ktorí by mali mať pocit

adekvátneho ohodnotenia svojej práce, nakoľko oni formujú u študentov ich intelektuálne

predpoklady. Pokiaľ nemá vyučujúci pocit vlastného ohodnotenia a spätnej väzby, môže

nastať situácia, že klesá jeho individuálna motivácia ďalej vzdelávať a tým neprispieva k

základnej úlohe vzdelávania.

3.5. Rast a redistribúcia

Vláda zohráva vo vzťahu vzdelanosti a nezamestnanosti veľmi podstatnú a relevantnú

zložku.

Za predpokladu, že je vytvorený prístupný systém vzdelávania pre všetkých, ktorí sa chcú

vzdelávať je nutné aby štát nevytváral len samotné zázemie pre vzdelávanie, ale je jeho

úlohou, aby vytváral podmienky neustáleho hospodárskeho rastu. To znamená, aby

prostredníctvom stimulov vytváral na trhu také podmienky, ktoré by podnecovali

podnikateľskú činnosť a vytvárali tak pracovné príležitosti. Efektivita samotného vzdelávania

spočíva v možnosti absolventov uplatniť sa a nájsť si zamestnanie adekvátne dosiahnutému

vzdelaniu. Pokiaľ štát vytvorí podmienky na dostupnosť vzdelania, ale nevytvára podmienky

ekonomického rastu, vynaložené úsilie ako aj finančné prostriedky sú zbytočné, pretože

zvýšená miera vzdelanosti bude mať na mieru vzdelanosti nepatrný, alebo negatívny vplyv.

Ako príklad spomeňme myšlienku p.W. Easterlyho, ktorý uvádza dva základné pojmy,

redistribúcia a vytváranie rastu.

V krajinách, kde má vláda široký rozsah intervencií, určité finančné a politické skupiny majú

tendenciu vytvárať činnosti, ktoré skôr redistribujú ako vytvárajú príležitosti ekonomického

rastu.

V týchto krajinách je vysoký predpoklad tvorby čierneho trhu a nekalých obchodných a

konkurenčných praktík čo v konečnom dôsledku znamená, že aj napriek zvyšujúcej sa miere

vzdelanosti nedochádza k očakávanej znižujúcej sa miere nezamestnanosti, práve z dôvodu

redistribúcie, pretože tendenciou týchto skupín nie je ekonomický rast ale rozdelenie

dosiahnutého kapitálu, čím sa pracovný trh nerozširuje a nie je schopný absorbovať ponuku

25

pracovnej sily. W. Easterly spája tento jav s krajinami tretieho sveta, kde práve jedným z

dôvodov neúspechu vzdelanosti v praxi bola táto skutočnosť.

Zastávame sa názoru, že podobná situácia môže nastať aj vo vyspelých krajinách, pokiaľ sú k

tomu vytvorené podmienky, ako napríklad ekonomická nestabilita, politický prevrat, atď.

Krajiny s nižšou mierou čierneho trhu majú preukázateľne lepšie výsledky vzťahu

vzdelanosti a nezamestnanosti ako aj hospodárskeho rastu a školský systém je tak účinejší a

efektívnejší ako v krajinách, kde je vyššia miera nekalých praktík vyvolaných politickými

rozhodnutiami.

V prosperujúcej krajine, kde sú vyhliadky do budúcnosti oveľa lepšie je aj vzdelanie na vyššej

úrovni a samotní študenti sa aktívne vo vlastnom záujme podieĺajú na dosahovaní dobrých

výsledkov. Naopak, v krajinách kde sú tieto vyhliadky veĺmi nízke, žiaci a študenti majú

veľmi slabú motiváciu v dosahovaní dobrých výsledkov, alebo ak aj dosiahnú určitý vyšší

stupeń vzdelania a domáca krajina im nevie zabezpečiť uplatnenie sa, sú nútení odchádzať do

iných, vyspelejších krajín, ktoré im poskytnú zázemie.

V posledných rokoch, najmä po vstupe východoeurópskych krajín do EU, sme mali možnosť

sledovať masové sťahovanie mladých ľudí do západných krajín práve z vyššie spomínaných

dôvodov.

3.6. Kvantifikácia všeobecnej úrovne vzdelanosti a korelácia s mierou nezamestnanosti

So zvyšujúcou sa mierou vzdelanosti je snahou ekonómov, štatistov ale aj

medzinárodných inštitúcií konkretizovať a kvantifikovať mieru vzdelanosti a vyjadriť ju

prostredníctvom jednej premennej tak, aby bolo možné na základe jedného údaju určiť a

porovnať mieru vzdelanosti v jednotlivých regiónoch, štátoch, atď.

Takéto určenie kvality a miery vzdelanostnej úrovne je veľmi zložité, pretože aj napriek

tomu, že môžeme pomocou určitého indexu vyjadriť mieru vzdelanosti, toto vyjadrenie

nemusí úplne presne a spoľahlivo odrážať všetky faktory pôsobiace na kvalitu a úroveň

vzdelania.

Príkladom takéhoto indexu je tzv. Education Index, ktorý každoročne uvádza vo svojich

štatistikách OSN a tento index je jedným z najdôležitejších ukazovateľov v rámci dlhodobého

pozorovania Human Development Index- u, ktorý sleduje celkový ľudský pokrok v mnohých

oblastiach.

Existuje viacero prístupov a teórií ako všeobecne definovať index úrovne vzdelanosti.

26

Vo výskumnej práci s názvom “Možnosti modelovania vzťahu medzi vzdelanostnou úrovňou

a nezamestnanosťou”, ktorú publikoval profesor štatistiky a matematiky Doc. Kulčár, L.,

uvádza vzorec na výpočet úrovne vzdelanosti nasledovne:

( Zdroj: Kulčár, L., 2010)

Autor rozdelil obyvateľstvo do piatich skupín podľa možného dosiahnutého vzdelania na SR.

Obyvatelia so žiadnym vzdelaním nadobúdajú hodnotu 0, základoškolské (aj neukončené) má

priradenú hodnotu 1,atď. až po stupeň 5, ktorý vyjadruje obyvateľov s najvyšším možným

dosiahnutým vzdelaním, a to všetkými tromi stupňami terciárneho vzdelania.

Túto hodnotu vyjadruje vo vzorci písmeno k. Písmenom r je vyjadrená maximálna hodnota,

ktorú nadobúda interval skupiny k a táto hodnota sa môže líšiť v jednotlivých štúdiach podľa

počtu intervalov rozdelujúcich obyvateľov podľa dosiahnutého vzdelania.

fk je reprezentatívny, resp. relatívny počet predstaviteĺov tej časti obyvateľstva, ktorá dosiahla

k- tu úroveň vzdelanosti.

Konkrétny vzorec bol aplikovaný samostatne na jednotlivé kraje SR a výsledný index bol

porovnávaný s dostupnou štatistickou mierou nezamestnanosti v danom kraji a jednotlivé

kraje boli porovnávané medzi sebou.

Výsledky boli nasledovné:

Tabuľka č. 1: Vyjadrenie pomeru vzdelanosti (EPS) a nezamestnanosti (UE) v

jednotlivých krajoch SR

27

(Zdroj: Kulčár, 2010)

Z hľadiska vysokej podobnosti inštitucionálneho vzdelávania boli dosiahnuté výsledky

porovnávané s ČR, pričom bol pre výpočet vzdelanostnej úrovne použitý ten istý vzorec.

Tabuľka č. 2: Vyjadrenie pomeru vzdelanosti (EPS) a nezamestnanosti ( UE) v

jednotlivých krajoch SR

(Zdroj: Kulčár, 2010)

28

Graf č. 2: Vyjadrenie korelačného vzťahu medzi mierou vzdelanosti (EPS)a mierou

nezamestnanosti (UE) pre SR

(Zdroj: Kulčár, 2010)

Autor dosiahnuté veličiny dosadil do grafu, pričom funkciu týchto dvoch premenných

naznačil ako krivku s klesajúcim priebehom, ktorá vyjadruje znižujúcu sa mieru

nezamestnanosti s rastúcou mierou vzdelanosti.

4. Cena za vzdelanie a jeho hodnota

V nasledujúcej časti práca vyslovuje hypotetické názory možnosti negatívneho vývoja

v oblasti vzdelania.

S narastajúcou mierou, najmä, terciárneho vzdelania a so zvyšujúcimi sa poplatkami silnejú

skeptické názory na jeho hodnotu a návratnosť investícií. Podľa slov spoluzakladateľa

platobného systému Paypal a prognostikom niekoľkých bublín v minulosti Petra Thiela (

okrem P. Thiela aj rad ďalších ekonómov) má vysokoškolské vzdelanie všetky znaky takejto

bubliny akými boli napríklad internetová bublina (dotcom bubble) v deväťdesiatych rokoch,

alebo realitná a hypotekárna kríza, ktorá neskôr prerástla do globálnej dlžníckej krízy, ako ju

poznáme v súčasnosti.

Aby tento názor mal aspoň čiastočne reálny predpoklad, takáto bublina musí spĺňať určité

náležitosti, ktoré boli charakteristické aj pre predošlé bubliny. V prvom rade musí byť

29

komoditná cena nadhodnotená, resp. precenená a ďaleko prevyšovať jej reálnu hodnotu, v

druhom rade musí existovať silná dôvera u ľudí v hodnotu tejto investície a nárast jej ceny

(hodnoty) v budúcnosti a v konečnom dôsledku, ak sa naozaj o bublinu jedná, najmä po

splasnutí bubliny, návratnosť investície je nepatrná v porovnaní s nákladmi.

V USA je bežné, že študenti si musia vziať na vysokoškolské štúdium pôžičku, ktorá im

zabezpečí školské poplatky a túto pôžičku neskôr vrátia. Výška poplatkov sa mení v závislosti

od prestížnosti školy, odboru, či sa jedná o domáceho alebo zahraničného študenta a pod.

Tieto poplatky sa môžu rôzniť o stovky až desaťtisíce dolárov. Samozrejme, existujú

výnimky, ktorých dlh predstavuje obrovskú sumu vyčíslenú až do výšky presahujúcu stotisíc

dolárov, takisto ako aj výnimky v podobe jednej tretiny študentov, ktorí absolvujú štúdium

bez akejkoľvek pôžičky. V priemere, však, tieto poplatky ako aj pôžičky každoročne

narastajú. Kým v roku 2004 výška dlhu absolventa vysokej školy v USA predstavovala v

priemere 18 650 $, v roku 2008 už táto suma vzrástla na 23 200 $. (Študenti, ktorí nevyužili

možnosť pôžičky nie sú v štatistikách zahrnutí). ( Lexington, 2011)

4.1. Nárast poplatkov za vzdelanie

V školskom roku 2011/2012 44% denných študentov v USA podľa štatistík zaplatí menej

ako 9000 dolárov ročne za školné a poplatky. Ďalších, približne 28% denných študentov na

štvorročnej VŠ zaplatí za školné a poplatky 36 000 dolárov a viac ročne ( priemerný ročný

poplatok v USA za dvojročnú VŠ, ktorá je porovnateľná s trojročnou dĺžkou trvania Bc.

Programu, predstavuje cca 3000 $ ročne).

Ak by sme mali určiť v priemere ročnú výšku poplatkov za vysokoškolské štúdium v USA v

školskom roku 2011/2012 tak potom:

- priemerný ročný poplatok na štvorročnej štátnej škole predstavuje 8 244 $ pre

vnútroštátnych študentov a 12 526 $ pre študentov, ktorí pochádzajú z iného štátu ako

z toho, v ktorom sa nachádza univerzita, ktorú navštevujú

- 28 500 $ za ročné školné a poplatky pre študentov súkromných štvorročných VŠ

- 2963 $ ročné školné poplatky na dvojročných štátnych vysokoškolských programoch

(pozn.: tieto poplatky nezahŕňajú všetky náklady súvisiace so štúdiom, pretože v nich nie sú

zahrnuté výdavky na stravu, bývanie, nákup kníh, atď). ( collegeboard.com, 2012)

The College Board ďalej uvádza, že univerzity s vyšším školným, ktoré sa pohybuje v

spomínanej hranici nad 30 tisíc $ ročne, sú oveľa viac naklonené finančnej výpomoci

30

študentom, ako menej finančne nákladné. Celková výška poskytnutých pôžičiek na

vvysokoškolské štúdium v USA v školskom roku 2010/2011 predstavovala 178 miliárd USD.

(collegeboard.com, 2012)

Ak porovnáme vývoj cien priemerného ročného poplatku za štvorročné verejné

vysokoškolské štúdium, tak suma vzrástla od roku 2000 do roku 2005 až o 40%, z 3925 $ v

roku 2000 na 5491 $ v roku 2005. (In Peterson K., 2005)

Porovnaním výšky školného v roku v 2000 a v súčasnom školskom roku 2011/2012

zisťujeme, že jeho nárast predstavuje viac ako 100%.

Všeobecná viera v to, že investícia do vyššieho vzdelania je rentabilná, je veľmi vysoká.

Tak isto rastie aj cena vzdelania. Ale aká je skutočná hodnota vzdelania? Je finančné

vyjadrenie jeho hodnoty exaktné? A ako je možné, že cena vzdelania sa každoročne zvyšuje?

Vyvíja sa táto cena od vzťahu dopytu a ponuky, alebo je len umelo vytváraná?

Collegeboard uvádza, že ochota poskytnúť študentom pôžičky je veľká, najmä čo sa týka

drahších vysokých škôl. Je možné, že ide len o obchod a vzdelanie, ktoré by malo slúžiť pre

rozvoj spoločnosti sa stáva len predmetom obchodovania.

V mnohých krajinách OECD môže naozaj hroziť tento problém. Keďže na Slovensku

zatiaľ funguje bezplatný školský systém a študent má možnosť absolvovať celú dĺžku VŠ

štúdia za nenávratnej finančnej pomoci štátu, môže nastať trochu iná situácia, ktorej sa

budeme bližšie venovať v praktickej časti.

31

5. Metodológia výskumu a výskumná časť

Predchádzajúce kapitoly sa venovali z teoretického hľadiska hlavným aspektom tvoriacich

základ nášho výskumu. Práca sa bude na základe pozorovaní a výskumov medzinárodných

inštitúcií a štatistických údajov snažiť poukázať na vzťah medzi vzdelanosťou

a nezamestnanosťou a nájsť určitý korelačný vzťah medzi týmito veličinami.

Cielom výskumu je analýza a prognóza existencie reálneho predpokladu vzniku bubliny

vyššieho vzdelania na Slovensku. Takisto skúmame vplyv vzdelania na nezamestnanosť, resp.

či dosiahnutie vyššieho vzdelania zabezpečuje vačšie šance uplatnenia.

Výskum je zameraný na Slovenskú republiku, pričom niektoré výsledky sú porovnávané

s krajinami EU.

5.1. Slovensko a vzdelanostná bublina

V niektorých krajinách EU, ako napríklad v Španielsku, Slovensku,Írsku atď. môže

hroziť tiež vzdelanostná „bublina“. Nie však v takej istej podobe, ako hrozí v USA.

Podľa predtým už spomínanej správy OECD v posledných dvoch dekádach je evidentný

nárast absolventov terciárneho vzdelania a záujem o tento typ vzdelania stále rastie. Počet

absolventov sa za uvedené obdobie viac než zdvojnásobil a mnohé štáty EU zaznamenávajú

až 7%- ný narast medziročne.

Ak vychádzame zo štatistických údajov môžeme pozorovať, že Slovensko patrí v posledných

dvoch dekádach v rámci OECD a EU ku štátom zo suveréne najvyššou mierou

nezamestnanosti ( Graf č.3, Tabuľka č. 3). Paradoxné na tomto je to, že mu prislúcha

prvenstvo v najväčšej miere progresu v počte absolventov terciárneho vzdelania za

posledných 20 roko v rámci OECD (Graf č. 5).

Na základe údajov obsiahnutých v nasledujúcich grafoch, skúsme analyzovať vývoj krivky

vzdelanosti a nezamestnanosti na Slovensku za obdobie posledných dvoch dekád a skúsime

nájsť medzi nimi súvislosť.

V časoch socialistického režimu, bola veľmi nízka miera nedobrovoľnej nezamestnanosti

a dobrovoľná nezamestnanosť prakticky neexistovala. Po páde režimu, s príchodom

demokracie a kapitalizmu vznikli aj podmienky voľného obchodu a trh, takisto aj trh práce

nebol riadený na základe plánov centrálneho riadenia, ale na prirodzených podmienkach

dopytu a ponuky. Prechod na nové štátne usporiadanie znamenal aj novú vládu a novú

32

legislatívu. V prvom desaťročí sa vládny systém formoval a niektoré nedostatky v zákonoch

spôsobili prínos nekalých praktík do voľného obchodu. Začalo dochádzať k redistribúcií

dosiahnutého majetku namiesto zabezpečovania ďalšieho rastu a kumulácie národného

kapitálu. Takýmto spôsobom začal trh stagnovať a tvorba pracovných miest nebola adekvátna

dopytu po nich.

Slovensko je jedna z krajín, ktorá má dlhodobo jednu z najvyšších mier nezamestnanosti

v Európe. Dlhodobo sa drží jeho miera vysoko nad priemerom EU.

Napriek tomu, že táto hladina, až na pár výnimiek, je kolísavá v každom štáte, Slovensko

zaznamenáva po dlhé roky najvyššiu nezamestnanosť v rámci EU, v období 2008 až po

súčasnosť túto mieru začali dorovnávať alebo prevyšovať krajiny, ktorých ekonomiky sa

v súčasnosti nachádzajú v hlbokom deficite v rámci dlhovej krízy. Sú to krajiny ako napríklad

Španielsko, Grécko, Estónsko. Jedinou výhodou v tomto momente ostáva, že Slovensko

v porovnaní s týmito štátmi, ale aj celkovo štátmi EU, nemá tak vysokú úroveň deficitu.

Graf č. 3: Vývoj miery nezamestnanosti v SR a EU (2000- 2010)

(Zdroj: Eurostat, 2012)

0

5

10

15

20

25

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

per

cen

tuá

lne

vy

jad

ren

ie

obdobie

SR

EU

33

Pre lepšie porovnanie uvádzame aj konkrétne hodnoty miery nezamestnanosti v jednotlivých

rokoch na vybraných vzorkách krajín.

Tabuľka č. 3: Vývoj miery nezamestnanosti vo vybraných krajinách

(Zdroj: Eurostat, 2012)

Na rozdiel od miery nezamestnanosti, ktorá je značne kolísavá a dlhodobo veľmi vysoká,

krivka počtu absolventov terciárneho vzdelania je veľmi stabilná a stúpajúca. Záujem o vyššie

vzdelanie rastie a tak isto aj počet absolventov. Aj napriek vysokej miere nezamestnanosti

vidíme, že všeobecná dôvera vo vyššie vzdelanie je veľká. V nasledujúcich dvoch grafoch

môžeme pozorovať veľmi stabilný nárast počtu absolventov a tento trend stále pokračuje.

Krajina 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

Belgicko 6,6 6,2 7,6 8,2 8,4 8,5 8,3 7,5 7 8 8,4

ČR 8,8 8,2 7,3 7,8 8,4 8 7,2 5,4 4,4 6,8 7,4

Estónsko 13,8 12,7 10,5 10,3 9,9 8,1 6 4,8 5,6 14 17,2

EU (21) 9,2 8,5 8,9 9 9,2 9,1 8,4 7,3 7,1 9,1 9,7

Európa 8,7 8,4 8,9 9,1 9,2 9,1 8,4 7,5 7,4 9,5 9,8

Grécko 11,3 10,4 10,5 9,9 10,7 10 9 8,4 7,8 9,6 12,7

Maďarsko 6,4 5,7 5,8 5,9 6,1 7,2 7,5 7,4 7,9 10,1 11,2

OECD 6,3 6,4 7 7,1 7 6,8 6,2 5,8 6,1 8,3 8,5

Rakúsko 3,5 3,6 4 4,3 5 5,2 4,8 4,5 3,9 4,8 4,5

Slovensko 18,8 19,3 18,6 17,6 18,2 16,2 13,3 11 9,6 12,1 14,4

Španielsko 13,9 10,5 11,4 11,4 11 9,2 8,6 8,3 11,4 18,1 20,2

Turecko 6,7 8,6 10,6 10,8 11,1 10,9 10,5 10,5 11,2 14,3 12,1

USA 4 4,8 5,9 6,1 5,6 5,1 4,7 4,7 5,8 9,4 9,8

34

Graf č. 4: Vyjadrenie miery rastu absolventov (v %) terciárneho vzdelania v SR

(Zdroj: Eurostat, 2012)

Graf č. 5: Nárast miery absolventov terciárneho vzdelania v krajinách OECD

(Zdroj: OECD, Education at a Glance, 2011)

Z analýzy uvedených grafov nemôžeme vyvodiť, že vzdelanie a nezamestnanosť sa navzájom

ovplyvňujú, alebo, že sú navzájom závislé či nezávislé. Môžeme síce pozorovať v istom

období, t.j. od roku 2004 do r. 2008 výrazné zníženie miery nezamestnanosti a mohli by sme

túto zásluhu pripísať zvyšujúcej sa miere vzdelanosti, no z dlhodobého hľadiska sa nemôžeme

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008

pe

rce

ntu

áln

y p

om

er

obdobie

35

vysloviť za tento názor. Skôr sa domnievame, že v tomto modeli zohrávajú významnú úlohu

ešte iné veličiny, ktoré ovplyvňujú ich vzťah. Jedna z veličín môže byť napríklad rozdelenie

vládnej moci v konkrétnom období a pod.

Ak naozaj existuje reálny predpoklad možnosti hrozby vzdelanostnej bubliny, musíme brať

do úvahy aj iný faktor, ktorý by sa dal nahradiť v klasickom americkom modeli. Kým v USA

a niektorých krajinách OECD je školstvo spoplatnené a finančne náročné, v SR môže nastať

situácia, že enormne vzrastie počet študentov ktorých vzdelanie bude prevyšovať dopyt po

ňom zo strany zamestnávateľa. V súčasnosti sa mnohé odbory, napriek vysokému počtu

uchádzačov a absolventov, nestretávajú s dostačujúcim záujmom zo strany zamestnávateľov.

V nasledujúcom grafe (Graf č. 6), už dlhú dobu má najvyššie preferencie u uchádzačov

v rámci EU spoločenské vedy ako napríklad právo, ekonómia atď. Správa uvádza priemerný,

zhruba 35%- ný podiel študentov v tomto odbore v krajinách EU. V SR je je tento podiel

vyšší a predstavuje cca 50% denného štúdia a až vyše 70% externých študentov. ( Graf č. 7)

Je pravdepodobné, že mnohí absolventi sa nebudú schopní uplatniť na trhu práce podľa ich

vzdelania a platových požiadaviek a budú nútení obsadiť pracovnú pozíciu, na ktorú majú

vyššiu kvalifikáciu ako je potrebná a takto vznikne mnoho príliš kvalifikovanej pracovnej

sily.

Nasledujúca tabuľka zobrazuje počet absolventov jednotlivých odborov terciárneho vzdelania

v EU od roku 2000 až do r. 2008.

Graf č. 6: Rozloženie absolventov terciárneho vzdelania (v %) v EU (27) v rokoch 2000,

2004 a 2008.

(Zdroj: Turchetti, Géré, 2010)

36

Graf č. 7: Študenti vysokých škôl podľa odboru v SR v školskom r. 2010/2011

(Zdroj: ŠúSR- online, 2012)

Je zaujímavé, že napriek zreteľným indikátorom znižujúceho sa dopytu zamestnávateľov po

spoločensko- vednom zameraní na trhu práce, dopyt uchádzačov o toto vzdelanie neustále

rastie. Domnievame sa, že tento jav je spôsobený predovšetkým všeobecne akceptovanou

mienkou, že s dosiahnutým vyšším vzdelaním sa zvyšujú šance uplatniť sa. Ako bolo bližšie

rozoberané v teoretickej časti, po presýtení trhu určitým vzdelaním, dopyt po ňom zo strany

zamestnávateľa veľmi rýchlo klesá. Nadmerný dopyt po určitom vzdelaní môže jeho hodnotu

preceniť a vytvára tak ideálne podmienky pre vznik ďalšej bubliny.

5.2. Odbory žiadané na trhu práce

Zámerom Medzinárodných inštitúcií medzi, ktoré patrí aj Európska únia, je snaha

o globálne zvýšenie vzdelanosti a blahobytu.

Na základe dohôd 47 európskych a mimoeurópskych štátov bola vyhlásená v roku 1999

Boloňská deklarácia, ktorá ma za úlohu integráciu jednotlivých vysokých škôl do jednotného

37

systému, kde je zabezpečená rovnosť a mobilita medzi univerzitami v členských štátoch.

Úlohou tejto deklarácie je takisto aj zvyšovanie úrovne terciárneho vzdelania.

Napriek tomu, že niektoré odbory trpia nižším záujmom a nie je tak naplnený ich potenciál,

základné ciele deklarácie sa darí napĺňať.

Spoločnosť Google, ktorej jednou z aktivít je nezisková organizácia podporujúca o.i. aj

vzdelanie, za jeden z piatich primárnych cieľov považuje vzdelávanie v oblasti prírodných

a technických vied a taktiež tvrdí, že v budúcich šiestich rokoch vznikne až 2,4 milióna

pracovných miest v tejto oblasti.

Vyššie uvedený graf uvádza, že existuje stabilne omnoho nižší záujem o technický smer, ako

aj iné prírodné vedy.

Zastávame sa názoru, že dopyt po humanitných vedách je vyvolaný domnienkou, že majú

širšie pole využiteĺnosti v praxi a takisto musíme vychádzať zo sociálno-psychologického

hľadiska, že dostupnosť vzdelania a všeobecne sa zvyšujúca miera vzdelanosti vyvoláva pocit

nutnosti vyššieho vzdelania a väčšina ľudí prirodzenejšie inklinuje k humanitným vedám .

Realita, ale poukazuje na to, že práve po mnohých humanitných smeroch je zo strany

zamestnávateľov nižší záujem a medzi týmito absolventami je v porovnaní s ostatnými

vysoké percento tých, ktorý majú problém sa adekvátne uplatniť.

Podľa internetového portálu Profesia.sk ( najnavštevovanejí on-line portál v oblasti burzy

práce v SR): „Zamestnávatelia majú najväčší záujem o absolventov Fakulty informatiky na

Slovenskej technickej univerzite. Vlani sa na jedno miesto na tejto fakulte pritom hlásili dvaja

stredoškoláci. Na Právnickú fakultu Univerzity Mateja Bela sa hlásilo na jedno miesto 11

ľudí. Najlepšie šance uspieť na trhu práce a uplatniť sa po škole aj v zamestnaní majú

dlhodobo absolventi fakúlt zameraných na informatiku. Malý záujem majú zamestnávatelia

o absolventov teológie, pedagogiky, ale aj študentmi preferovaného práva. Najlepšiu šancu

nájsť si po škole prácu majú podľa analýzy informatici a ekonómovia. Najčastejšie

zamestnávatelia dlhodobo vyhľadávajú potenciálnych zamestnancov spomedzi absolventov

fakúlt zameraných na informatiku a aj v roku 2009 fakulty informatiky obsadili prvých šesť

miest v rebríčku uplatniteľnosti ich absolventov. Medzi TOP 10 fakúlt sa zaradila aj Stavebná

fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Fakulta medzinárodných vzťahov,

Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave či Fakulta masmediálnej komunikácie

Univerzity sv. Cyrila a Metoda.“

38

Portál ďalej uvádza, že : „Na slovenskom trhu práce je dlhodobo vyšší dopyt po ľuďoch z IT

sektora, ako je počet uchádzačov na pozície v informačných technológiách. Ponuka práce

napríklad pre programátorov bola podľa štatistiky Profesia.sk nižšia ako bol záujem

uchádzačov len v čase krízy v druhom štvrťroku 2009. Od septembra 2009 už opäť počet

pracovných ponúk pre programátorov prevyšuje záujem uchádzačov o tieto pozície.“

(profesia.sk, 2010)

5.3. Analýza korelačného vzťahu vzdelanosti a nezamestnanosti

Na základe štúdie uvedenej v kapitole 3.6. Kvantifikácia všeobecnej úrovne vzdelanosti

a korelácia s mierou nezamestnanosti od p. Kulčára sme sa rozhodli analyzovať dosiahnuté

výsledky uvedené v práci p. Kulčára.Autor dosiahnuté veličiny dosadil do grafu, pričom

funkciu týchto dvoch premenných naznačil ako krivku s klesajúcim priebehom, t.j. čím vyššia

miera vzdelanosti, tým nižšia miera nezamestnanosti.

Napriek téze, že miera vzdelanosti ovplyvňuje nezamestnanosť ktorú vyslovuje autor práce ,

nemôžeme s týmto tvrdením súhlasiť do takej miery ako uvádza autor.

Rovnako v SR aj ČR, najnižšiu mieru nezamestnanosti dosahujú Bratislavský a Pražský kraj.

Keďže sa jedná o hlavné mestá, má tento fakt logické vysvetlenie, a to, že v hlavných mestách

býva vždy väčší trh práce ako v iných častiach krajiny a takisto sú tu sústredené aj

vzdelávacie inštitúcie a mnoho absolventov, ktorí pochádzajú z iného regiónu sa snažia

uplatniť na trhu práce práve v tomto regióne, čo môže skresliť vzdelanostný index.

Ak porovnávame ostatné regióny, môžeme pozorovať, že napriek veľmi malým rozdielom vo

výsledku vzdelanostného indexu v niektorých regiónoch , miera nezamestnanosti sa odlišuje

až o niekoľko percentuálnych bodov.

Aj keď je evidentné, že čím je vyššia vzdelanostná úroveň, tým je nižšia nezamestnanosť,

nemôžeme na základe týchto výskumov exaktne kvantifikovať mieru vzájomného

ovplyvnenia týchto dvoch veličín. Domnievame sa, že v indexe vzdelanosti nie sú zohľadnené

všetky faktory, ako napríklad druh študijného odboru pri dosiahnutom vzdelaní, pomer

absolventov mužov a žien, vládne stimuly pre rozšírenie trhu práce v regióne, a najmä časový

faktor.

39

Nakoľko je veľmi zložité exaktne kvantifikovať mieru vzdelanosti a následne presne určiť

jej vplyv na nezamestnanosť, pokúsime sa aspoň obhájiť tvrdenie, že vyššia miera vzdelanosti

môže znižovať mieru nezamestnanosti, pričom budeme vychádzať z prieskumov OECD.

Vo svojom každoročne publikovanom prehľade za rok 2011 uvádza, že v roku 2009 bol stav

na trhu práce, podľa dosiahnutého vzdelania, nasledovný: Miera nezamestnanosti u oboch

pohlaví pri dosiahnutom vzdelaní nižšom ako stredoškolskom predstavovala až 38,3 %, u

populácie s dosiahnutým stredoškolským vzdelaním 11,3% a s vysokoškolským vzdelaním

3,9% . Miera zamestnanosti predstavovala v tom istom poradí 30,3%, 72 % a 83,2% . (OECD,

Employment Outlook, 2011)

Nasledujúce grafy zobrazujú vývoj krivky zamestnanosti.

Graf č. 8: Miera nezamestnanosti vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie, OECD

(Zdroj: OECD, Employment Outlook, 2011)

Z uvedeného grafu vyplýva, že s dosiahnutým vyšším vzdelaním sa znižuje miera

nezamestnanosti.

Na základe percentuálneho určenia miery zamestnanosti/ nezamestnanosti vzhľadom na

výšku dosiahnutého vzdelania teraz môžeme s určitosťou tvrdiť, že vzdelanie má vplyv na

nezamestnanosť a so zvyšujúcou sa mierou vzdelanosti existuje vyššia šanca uplatnenia na

trhu práce.

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

nižšie ako stredné

vzdelanie

stredné vzdelanie vysokoškolské

mie

ra n

eza

mes

tna

no

sti

(%)

dosiahnuté vzdelanie

muži

ženy

obe pohlavia

40

6. Záver a odporúčania

Sumarizáciou teoretických poznatkov, štatistických údajov, dlhoročných výskumov

a vlastných analýz je fakt, že vzdelanosť a nezamestnanosť spolu veľmi úzko súvisia. Mieru

ich ovplyvnenia formujú ešte iné faktory a samotný vplyv vzdelanosti na nezamestnanosť sa

odlišuje v čase, regiónoch, ekonomickej situácií hospodárstva ako aj politických režimoch.

Najvýznamnejšie faktory, o ktorých sa domnievame, že formujú vzťah vzdelanosti

a nezamestnanosti boli v práci rozobraté a na základe ich identifikácie skúsime navrhnúť

normatívne riešenie ako môže vzdelanosť znížiť mieru nezamestnanosti na optimálnu úroveň,

teda takú, ktorá nespomaľuje ekonomický rast, ale udržuje ekonomiku na prosperujúcej

hladine.

Najmä z dôvodu globálnych ekonomických nerovností, kultúrnych, spoločenských,

politických, historických a iných dôvodov je veľmi zložité určiť, kde aké konkrétne opatrenia

pomôžu. V zásade navrhujeme tie, o ktorých sa domnievame, že sú univerzálne platné a majú

pozitívny vplyv na vzťah vzdelanosti a nezamestnanosti v celosvetovom merítku. Pokúsime

sa ich zhrnúť nasledovne:

Ak je tendenciou vlády vybudovať a udržať ekonomicky prosperujúcu krajinu, potom je

jej snahou disponovať veľmi kvalitným ľudským kapitálom, ktorý je pre ekonomický rast

rozhodujúci. Kvalitný ľudský kapitál neznamená len všeobecne vysokú mieru vzdelanosti

a vysoký počet absolventov terciárneho vzdelania, ale najmä odborné schopnosti pracovníkov

v každom odvetví.Za účelom získania takéhoto ľudského kapitálu by mala byť

samozrejmosťou veľmi vysoká angažovanosť vlády vo vzdelávacom systéme a za pomoci

rôznych stimulov vytvoriť kvalitný školský systém.

Primárny a sekundárny školský systém v SR sa udržuje na úrovni európskeho štandardu

a poskytuje študentom osvojenie si vedomostí, ktoré rozširujú ich všeobecný rozhľad. Návrh

na vylepšenie zaužívaného systému spočíva v možnosti dobrovoľnej selekcie, predmetov,

ktoré zvyšujú špecializáciu zamerania, ako aj posilnenie vo výučbe informačných technológií,

cudzích jazykov ako aj ekonomických predmetov na zvýšenie ekonomickej gramotnosti

obyvateľstva na úrovni všetkých typov stredných škôl.

Domnievame sa, že učebné osnovy a spôsob výučby by mal u žiakov rozvíjať kreativitu

a podnecovať ich v tvorivej práci. Rozvojom kreativity u žiakov môžeme dosiahnuť väčšiu

flexibilitu voči požiadavkam trhu v budúcnosti a celkovo rýchlejšiu adaptáciu na trhu práce.

41

Vysokoškolské vzdelanie sme rozoberali najdetajlnejšie. Terciárne vzdelanie v SR sa zaradilo

do Európskeho vzdelávacieho systému a aj napriek vysokej možnosti mobility v rámci

medzinárodných študijných pobytov a možnosti čerpania rôznych výhod, niektoré jeho

aspekty trpia výraznými nedostatkami. Prepojenosť vysokých škôl s praxou je takmer nulová

a niektoré učebné metódy vôbec nekorešpondujú so súčasnými požiadavkami trhu. Bežnou

skutočnosťou je fakt, že absolventi niektorých odborov v praxi vôbec nevyužívajú

nadobudnuté poznatky zo školy, ale naopak musia si osvojiť nové praktiky a prístupy,

s ktorými sa na škole nemali možnosť stretnúť. Absolventi sú na trhu práce znevýhodnení,

pretože zamestnávatelia len ťažko prijímajú zamestnanca bez predošlej praxe. V skutočnosti

by mali, však, postačovať absolventovi v škole nadobudnuté poznatky a zručnosti.

Nakoniec, nerovnomerné rozloženie záujemcov a absolventov v jednotlivých odboroch, ktoré

má za dôsledok zvyšujúcu sa mieru nezamestnanosti a neuplatnenie sa adekvátne

dosiahnutému vzdelaniu. Tu vidíme ako možnosť riešenia zvýšiť atraktivitu niektorých

odborov, prostredníctvom zvýšenia stimulov pre tieto odbory, ich modernizáciu ako aj vyššie

prepojenie s praxou a na základe dohôd medzi školami a súkromnými aj štátnymi inštitúciami

zabezpečiť aj možnosť nadobúdania praxe už počas štúdia. Takisto by sme vyzdvihli význam

podporovať vzdelanie v oblasti technických smerov, pretože pokrok a ekonomický rast je

vyšší v spoločnostiach, kde je všeobecne vyšší počet absolventov technických smerov.

Na záver by sme radi vyzdvihli dôležitosť vzdelania nielen vo vzťahu k nezamestnanosti,

ale vzhľadom na celkový blahobyt ľudstva, pretože je evidentné, že čím je vyššia miera

vzdelanosti, tým je vyššia kvalita života. Najmä v súčasnosti, keď sa globálna ekonomika

transformuje na znalostnú a všeobecná miera vzdelanosti rastie, je nesmierne dôležité

nadobúdať vzdelanie a skúsenosti a permanentne sa zdokonalovať pre lepšie šance uspieť

v konkurenčnom boji na trhu práce, pretože vedomosti a dosiahnuté vzdelanie získané dnes,

nemusia postačovať v budúcnosti.

42

VZDELANOSŤ A NEZAMESTNANOSŤ

Ja, Michal Hanuska, týmto prehlasujem, že som jediným a výlučným autorom tohto diela,

a že všetky podporné zdroje iných autorov sú v diele označené.

_________________________________________________________ (podpis)

_________________________________________________________ (dátum)

43

Zoznam použitej literatúry

Bartková, D. (2007). Hospodárska politika. [online] [cit. 17.1.2012] dostupné na:

http://www.scribd.com/doc/38619624/134/Naklady-spojene-s-existenciou-

nezamestnanosti

CollegeBoard.com. (2012). What it costs to go to college. [online] [cit. 14.1.2012]

dostupné na:

<http://www.collegeboard.com/student/pay/add-it-up/4494.html>

Easterly, W. (2001). The Elusive Quest for Growth. Massachusetts: Institute of

technology, s.72-84, ISBN 0-262-05065-X

Kolektív autorov, (2004). Lidský kapitál a vzdélávací marketing. Praha:Eurolex

Bohemia,s 52-55, ISBN 80-86861-04-X

Kulčár, L. (2010). Možnosti modelovania vzťahu medzi vzdelanostnou úrovňou

a nezamestnanosťou. [online] [cit. 7.2.2012] dostupné na:

<http://www3.ekf.tuke.sk/konfera2010/zbornik/files/prispevky/KulcarLadislav.pdf

>

Krugman, P. (2009). Falling wage syndrom. [online] [cit. 11.11.2011] dostupné

na: < http://economistsview.typepad.com/economistsview/2009/05/paul-krugman-

falling-wage-syndrome-.html>

Lexington, J. (2011). Higher Education- Is it really the next bubble? [online] [cit.

27.1.2012] dostupné na:

<http://www.economist.com/blogs/lexington/2011/04/higher_education>

Liessman, K. P. (2010). Teorie nevzdělanosti. Praha: Academia Praha,s 30-36,

ISBN 978-80-200-16,

MARTINCOVÁ, M. (2005). Nezamestnanosť ako makroekonomický problém.

Bratislava: Iura Edition, s. 27- 35. ISBN 80-8078-038-2

Mothana, S. O. (2011). Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky. Bratislava: EU-

SAV, s. 30-50, ISBN 978-80-7144-1

MZV SR. (dátum neznámy). Správa o stave vzdelanosti v krajinách OECD.

[online] [cit. 15.12.2011] dostupné na:

<http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_577AEC8A5FAD6AE1C

12576700042D457_SK/$File/Sprava_o_stave_vzdelanosti.pdf>

44

OECD. (2011). Education at a Glance 2011. [online] [cit.2.2.2012] dostupné

na:<http://www.oecd.org/dataoecd/61/2/48631582.pdf>

Peterson, K. (2005). Since 2000, state college tuition up 40%. [online]

[cit.1.1.2012] dostupné

na:<http://www.stateline.org/live/ViewPage.action?siteNodeId=136&languageId=

1&contentId=60914>

Profesia.sk. (2010). Zostavili sme rebricek najziadanejsich absolventov. [online]

[cit.5.2.2012] dostupné na:<http://www.profesia.sk/cms/newsletter/maj-

2010/zostavili-sme-rebricek-najziadanejsich-absolventov/42599>

Schumpeter, J. (2011). Higher education: The next buble? [online] [cit. 28.1.2012]

dostupné na:

<http://www.economist.com/blogs/schumpeter/2011/04/higher_education]

ŠÚSR. (2012). Študenti vysokých škôl slovenskej štátnej príslušnosti v dennom

a externom štúdiu podľa skupín odborov v šk. roku 2011/2012. [online] [cit.

8.2.2012] dostupné na: < http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24518>

Turchetti, P., Géré, E. (2008). Education in Europe – Key statistics 2008. [online]

[cit.31.12.2011] dostupné na:

http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-10-037/EN/KS-QA-

10-037-EN.PDF

www.oecd.org

www.ilo.org

http://epp.eurostat.ec.europa.eu