vymedzenie a typy slovenská fonetická transkripcia

Click here to load reader

Post on 08-Feb-2022

0 views

Category:

Documents

0 download

Embed Size (px)

TRANSCRIPT

Fonetická transkripciaSlovenská fonetická transkripcia
• súbor znakov (grafém a diakritických znakov), ktoré sú foneticky jednoznane definované a pouívajú sa na presný záznam hovoreného prejavu
• cieom je zapísa znenie hociktorého prejavu vo zvukovej rei tak, aby sa o najpresnejšie a o najpodrobnejšie zachytili všetky dôleité zvukové javy, aby sa pre kadý odlišný zvuk, ktorý sa sluchom zachytil, pouil osobitný znak, a aby sa pre ten istý zvuk vdy pouil ten istý znak
• je v nej viac znakov, ako sa pouíva v pravopisnej sústave tzv. hláskového (fonematického) písma
Typy transkripných systémov
môu by dvojaké:
• analfabetické – symboly zloené z viacerých znakov na oznaenie jediného zvukového segmentu
hlavná opora oboch typov = artikulácia (definícia znakov sa zvyajne opiera o artikulané údaje)
Analfabetické transkripné systémy
• najznámejší systém: analfabetický systém O. Jespersena (práca The Articulations of Speech Sounds, 1889)
• vyuíva znaky latinskej a gréckej abecedy, malé/veké písmená, ísla, výškové usporiadanie súastí znaku
• napríklad: anglický vokál [] transkribuje ako:
• najúplnejší systém navrhol K. L. Pike (práca Phonetics, 1943)
• v praxi sa neosvedili
• ikonické
• latinkové
Ikonické systémy
• ich znaky formou súvisia s fonetickými faktami rei (sú motivované, nie arbitrárne)
• zvuk však nemono vidie, preto iaden ikonický systém nemôe obrazmi zaznamena akustické javy
• symbolizujú javy artikulácie
• niektoré z nich pripomínajú rýchlopis
• ikonický systém I. Pitmana (1837) – zaloený na ikonickej analógii grafických t s artikuláciou (tá istá vlastnos sa symbolizuje tou istou grafickou rtou, napr. neznelos = tenká iarka, znelos = hrubá iarka a pod.)
• takáto „systémová ikonickos“ sa stala východiskom alších transkripcií (napr. A. M. Bell, 1867; H. Sweet, 1890 a i.)
• nedostatky: ako osvojitené, nároné na vytlaenie, z metodologického hadiska neumoovali adaptáciu znakov v prípade nepresného/chybného pôvodného opisu
• dobrá fonetická transkripcia nemôe by vemi závislá od teórie
Latinková alfabetická transkripcia
• k dispozícii má dostatoný poet znakov (obmedzený poet písmen mono kompenzova vyuitím rozliných typov písma, rozliných typov latinky zo starších období, pouitím diakritických znakov a pod.)
• výhoda: veká rozšírenos latinky a monos preberania znakov z gréckej a cyrilskej abecedy
• základný inventár má by definovaný tak, aby vyhovoval pre akýkovek jazyk
Systémy alfabetickej fonetickej transkripcie
• Standard Alphabet („štandardná abeceda“; K. R. Lepsius) – vyuitie vekého potu diakritických znamienok
• Swedish Dialect Alphabet („švédska náreová abeceda“, J. A. Lundell) – monos tvorenia nových znakov
• Glossic (A. J. Ellis, I. Pitman) – vyuíva aj digramy
• transkripcia IPA/API (= poda anglického/francúzskeho názvu Medzinárodnej fonetickej spolonosti)
Transkripcia IPA/API pôvodne sa vyuívala na výubu výslovnosti cudzích jazykov
vyuíva rôzne monosti rozširovania potu znakov
základný cie: kadá fonéma mala ma osobitný znak bez diakritík (s výnimkou záznamu alofón)
je to „fonemicky orientovaná“ všeobecná fonetická transkripcia
nedostatky: niektoré neznelé konsonanty sa oznaujú diakritickými znamienkami, chýbajú symboly pre hlásky s dvojitou artikuláciou (v niektorých afrických jazykoch) a pre niektoré sonóry
dvojaké pouitie:
• ako systém znakov na verný záznam znenia rei (impresionistická transkripcia; detailnejšia, no náronejšia na prepis)
• ako systém znakov na záznam foném a ich variantov (systematická transkripcia; vhodnejší spôsob vyuitia IPA, uplatuje sa v bených ortoepických prírukách/slovníkoch; bene oznaovaná ako „fonetická transkripcia“)
Slovenská fonetická transkripcia (SFT)
• slovenský pravopis nezaznamenáva presné znenie rei a z pravopisného zápisu sa nemôeme dozvedie, ako sa dané slovo vyslovuje; porov. ryby, deti, dedina, roztrha
• súasná SFT → znaky IPA v kombinácii so znakmi slov. pravopisu (napr. znaky š, , , de na oznaenie dky samohlások, mäke aj na oznaenie mäkkej artikulácie spoluhlások)
• tento stav ovplyvuje viacero okolností /existujúci úzus v zapisovaní slov. náre. textov, akosti pri pouívaní transkripcie IPA na zápis komunikátov v slovan. jazykoch, zrozumitenos zápisu pre slov. itatea pri pouití znakov slovenského pravopisu a pod./
• prihliada sa na okolnos: tam, kde je pre slovenského itatea zápis zrozumitený a nedvojzmyselný aj pri pouití znakov domáceho pravopisu, nie je potrebné zavádza iné znaky
Zásady SFT
• rozliné hlásky sa zaznaujú rozlinými znakmi
• systémy fonetickej transkripcie sa vyhýbajú zloeným znakom, digramom
• namiesto zloiek dz, d, ch sa pouívajú znaky [ x]
• mäkkos alveopalatálnych spoluhlások , , , sa dôsledne oznauje mäkeom vo všetkých polohách: smúti [smúi], iali [iai], dedina [eina], lenivý [eiví], tie [ieš], ale [penicilín rutina martin]
• písmená i, ý sa oznaujú znakom i, í, pretoe obidve i sa v slovenine vyslovujú rovnako, napr. bicykel [bicikel]
• zapisujú sa výsledky znelostnej asimilácie [dup ieba]
• ako aj rôzne varianty foném, napr. varianty fonémy n: [bronxitída baka iniier]
• transkribované slová a texty sa zapisujú do hranatých zátvoriek a nepíšu sa v nich veké písmená (vrátane vlastných mien)
• grafémy x, q, ô, ktoré v slovenskej ortografii oznaujú dva zvuky, sa zapisujú dvomi grafémami [ks kv uo], napr. [ksaver kuo]
Pouitá literatúra
BÓNOVÁ, I. 2019. Ortoepia zvukového prejavu na segmentálnej úrovni. Košice : Vydavatestvo ŠafárikPress, 2019.
KRÁ, A. 2009. Pravidlá slovenskej výslovnosti. Martin : Matica slovenská, 2009.
KRÁ, A. – SABOL, J. 1989. Fonetika a fonológia. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladatestvo, 1989.
SABOL, J. – ZIMMERMANN, J. 2014. Akusticko-auditívna komunikácia. Košice : Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, 2014.