tvoríme slovensko - riesenie nezamestnanosti mladych

7/21/2019 Tvorme Slovensko - Riesenie Nezamestnanosti Mladych

1/22

TVORMESLOVENSKO

RIEENIE NEZAMESTNANOSTIMLADCH

AUTORI: MIROSLAV BEBLAV, SILVIA HUDKOV

NOVEMBER2013


2/22

PREDSLOVPublikcia Rieenie nezamestnanosti mladchvznikla ako obsahov

alternatva sasnej politiky. Hoci vychdza mimo obvykl as pre politickprogramy, ponka analzu sasnho stavu a 10 konkrtnych rieen pre

znenie nezamestnanosti mladch ud.

Nezamestnanosou mladch sa zaoberme zdvodu aktulnejalarmujcej situcie na Slovensku, ktor me ma dlhodob negatvnedopady na nau budcnos. Musme zska sp tzv. straten generciu,ponknu mladm uom ancubudova ich karirnu cestu. Oiveniepracovnho trhu pome vyjs z krzy nielen slovenskm firmm, ale celejspolonosti. Zamestnanos mladch podporuje fiklnu konsolidciuvberom dan od pracujcich obanov a znenm vyplcanch socilnychdvok. Najm vak bude ma pozitvny dopad pre samotnch mladch ud- ma prcu toti znamen ma nielen finann prostriedky, ale i pracovnnvyky, nov vedomosti, istotu, psychick pohodu apocit ivotnhonaplnenia.

Problmom Slovenska dnes nie je privea, ale primlo skutonevzdelanch ud. Dokzali sme s nstupom poznatkovej ekonomiky zvipoty tudentov vysokch kl, nezabezpeili sme vak kvalitu ichvzdelania. Nezreorganizovali sme stredn kolstvo, aby zodpovedalonovmu veku masovho vysokokolskho vzdelvania, ale ani potrebmpoznatkovej ekonomiky na stredokolsky vzdelanch ud. Vo vsledku

mme na vetkch rovniach privea ud, ktorch papier nezodpovedich skutonm zrunostiam a schopnostiam. Na nedostaton zaradeniemladch do pracovnho procesu sa skladme vetci cez vysok socilnedvky akody na naej budcnosti pcha aj odliv mozgov do zahraniia.

Tto tdia dva odpovede na to, ako pre vysok zamestnanosmladch ud meme urobi o najviac. Materil sce ponka 10 rieen,ale na ich aplikovanie bude potrebn dosiahnu dve kov veci.

Prvou je uvedomenie si, e na Slovensku mme problm. Absolventiktorch kl maj najv problm njs si zamestnanie? V ktorom veku smlad udia najviac ohrozen nezamestnanosou a preo? o mladm

uom chba, aby si nali na Slovensku slun prcu?Druhouje mobilizcia kovch aktrov aponuka rieen. Ukazujeme, ako

je opozcia schopn prispie do spolonho silia, ke dostane po vobchprleitos, ale zrove sa sname apelova na ostatnch dleitchaktrov, e takto vykvanie nesta.

K rieeniam prispeli odbornci aosobnosti verejnho ivota svojimiznalosami anvrhmi rieen, ktor prezentovali na stretnutiachorganizovanch projektom Tvorme Slovensko, za o im srdene akujeme.Hadali sme i v slovenskch vedeckch lnkoch, odbornch tdich

medzinrodnch intitci, inpirovali sme sa odporanmi rieeniami odrenomovanch medzinrodnch konzultantskch spolonost.

Verejn politick debata na Slovensku je dnes nie je dostatonenapan konceptulnymi mylienkami, ako odborne a politicky rieiproblmy. Projekt Tvorme Slovensko preto zapja odbornkov, politikova osobnosti verejnho ivota do vecnej diskusie, aby spolu hadali rieeniapre problmy Slovenska.

Prajem Vm zaujmavtanie

Miroslav Beblav


3/22

OBSAH

PREO S MLAD NEZAMESTNAN

Nezamestnanosmladch je celosvetovm problmom .................................................... 1

Poet mladch nezamestnanch na Slovensku je vysok a rastie ..... ............................. . 1

Mlad od 20 29 rokov s najvou skupinou medzi nezamestnanmi

......................... 2

Pri mladch uoch je dleit celkov poet neaktvnych mladch ud........................ 3

Na Slovensku mlad do 19 rokov chodia do koly, ale nie vetci maj dostatonvsledky ............................................................................................................................................. 3

Vysokokolci maj lepie ance zamestna sa ako stredokolci................................... 4

Stredn kolstvo nie je financovan poda kvality a odbornch strednch kl je

privea

................................................................................................................................................ 4

Vzdelanie na odbornch strednch kolch je pre tudentov neatraktvne .................... 5

tudenti maj mlo informcii pri vbere strednej koly ...................................................... 5

Medzi potrebami trhu prce azujmom tudentov je neslad ............................................ 6

Len 30 % tudentov odbornho kolstva zska trning vpraxi poas tdia.................. 7

Chbaj daje okarirnej drhe absolventov.......................................................................... 8

Zamestnva sa neoplat firmm ani mladm aktvne opatrenia trhu prce s

nedostaton anefunkn ............................................................................................................ 9

Aktvne politiky trhu prce s nedostaton a nefunkn.................................................... 9

koly neprstupn pre tudentov vo vyom veku kodia ekonomike iuom........... 10

10 RIEEN NEZAMESTNANOSTI MLADCH

1. Oivenie ekonomiky a motivan socilna politika s nevyhnutn, ale nepostauj

............................................................................................................................................ 11

2. Odstrnenie regulcie pokodzujcej novch astnkov trhu prce .................... 11

3. Rozsiahla prax ako tandardn sas vzdelvania na vetkch rovniach........... 12

4. Preorientova vubu na vetkch kolch na zvldnutie kovch kompetenci............................................................................................................................................ 13

5. Zsadne zvi dostupnos informci pre rodiov aiakov.................................... 13

6. Zabezpei otvorenos aceloivotnos vzdelvania ................................................. 14

7. Zosladi truktru strednch kl avysokch kl spotrebami ekonomikybudcnosti ......................................................................................................................... 15

8. Zsadne zreorganizova odborn kolstvo ajeho financovanie.............................. 15

9. Odstrni stigmu zodbornho vzdelvania ................................................................ 16

10. Zavies dulny systm aj do vysokho kolstva ...................................................... 17

Pouit literatra ............................................................................................................... 18


4/22

1

PREO S MLAD

NEZAMESTNAN

NEZAMESTNANOSMLADCH JE CELOSVETOVMPROBLMOM

Problm nezamestnanosti mladch nie je slovenskm uniktom, alecelosvetovm problmom. Na celom svete je momentlnenezamestnanch 75 milinov mladch ud, o je 12,6 % vetkch mladchud (ILO 2012).

Mlde bola krzou zasiahnut najviac. Firmy neprijmali novchzamestnancov a mlad absolventi zostvali astle zostvaj bez prce.Ekonomick oivenie za posledn dva roky nie je tak vrazn, aby tto

situciu zmenilo mlad udia maj neustle problm zska prv prcu(Scarpetta 2012). Svetov ekonomick frum (2013) vystihlo situciuslovami: Poas ekonomickho prepadu s mlad t posledn, ktor zskavajprcu, a zrove s prvmi, ktor ju strcaj, pretoe pre firmy jenajdrahie prepusti sksench astarch zamestnancov. Mlad udia majmenej schopnost, sksenost as zamestnvan iba na polovin vzok.Mlad Eurpania maj pre tieto dvody trikrt vyiu ancu bynezamestnan(Sedghi a Burn-Murdoch 2012).

asto nachdzaj uplatnenie iba na doasnch a zle platenchpracovnch miestach (bliie OECD 2013b). Zamestnvatelia poaduj na

zskanie pracovnho miesta niekoko rokov praxe, ktor vak absol ventinemaj. Avak, aby ju zskali, potrebuj prv zamestnanie. Mlad suzavret vnerieitenej situcii a nedokunatartova svoju kariru(Mourshed, Farrell and Barton 2013).

Paradoxom je, e zamestnvatelia sa zrove sauj na kriticknedostatok kvalifikovanch ud. Poda vskumu McKinsey Global Institute(Mourshed, Farrell and Barton 2013) na vzorke 9 ttov,1 iba 43 %optanch zamestnvateov sa vyjadrilo, e maj dostatok schopnchzamestnancov, ktorch mu prija na absolventsk pozcie. Poda nichnejde o vkyv, ale tento deficit bude rs. Intitt odhaduje, e v roku 2020bude na svete chba 85 milinov stredne a vysoko kvalifikovanchpracovnkov.

POET MLADCH NEZAMESTNANCH NASLOVENSKU JE VYSOK A RASTIE

Priemer evidovanch nezamestnanch ud do 29 rokov naSlovensku dlhodobo rastie. V roku 2010 to bolo 117 282, v roku 2011 u120 642, ku koncu roka (december) 2012 bol poet evidovanchnezamestnanch ud (PSVAR 2012) do 29 rokov 140 137. A to s lenoficilne sla, ktor nezartavaj mladch, ktor s mimo evidencie, a anitch, ktor odili zo Slovenska za prcou.

1Brazlia, Nemecko, India, Mexiko, Maroko, Turecko, SaudskArbia, Spojen

krovstvo aSpojen tty americk.


5/22

2

Zdroj OECD 2012a

Nezamestnanos mladch ud je na Slovensku jedna znajvych vEi v OECD. Na grafe mete vidie, e poas krzy vrazne narstol poetnezamestnanch mladch ud. Ipred krzou bol ich pomer vysok, krzasituciu zhorila natoko, e sme sa vroku 2012 ocitli na 5. mieste tesne zaGrckom, panielskom, Talianskom aPortugalskom. Od decembra 2007 sav skupine mladch ud od 15 24 rokov zdvihla nezamestnanos z19,4 %na 33,9 % (v marci 2012) a ku koncu roku dosiahla 34 % (OECD 2013a).

Znamen to, e pribline kad tret mlad lovek od 15 do 24 rokov naSlovensku nemal minul rok prcu.

OECD v analze zroku 2013 zhodnotilo, e oivenie slovenskhopracovnho trhu je jedno znajslabch vOECD, a dokonca vyjadrili obavu,esa u ns me zvrti pozitvny trend ubdania chudoby. Mme ktomunajviac dlhodobo nezamestnanch spomedzi OECD v roku 2011 si a63,9% nezamestnanch nenalo prcu do 12 mesiacov od straty

zamestnania (OECD 2013d; 2013a).

MLAD OD 20 29 ROKOV S NAJVOUSKUPINOU MEDZI NEZAMESTNANMI

Ak chceme pochopi nezamestnanos mladch na Slovensku dohbky ariei ju, nestaia nm agregovan sla. Potrebujeme vedieomnoho viacv akom veku maj mlad najv problm sa zamestna? Poskonen akej koly? Ak odbory tam tudovali?

Z grafu je vidie, e skupinou s najvyou nezamestnanosou boli

v roku 2011 mlad od 20 24 rokov, ale problematick bola ikohorta od 25- 29 rokov. Podiel evidovanch nezamestnanch absolventov S aV bolv aprli 2013 5,7% vetkch nezamestnanch. Rady nezamestnanch vakroziruj nielen erstv absolventi, ale imlad, ktor odrobili niekoko rokov.Vetkch mladch ud do 25 rokov je vevidencii v roku 2012 u 19,6%, opredstavuje 76 392 ud (PSVAR 2012). Ak vezmeme do vahy vekovskupinu 20 a 29 rokov, ide onajpoetnejiu skupinu v truktreuchdzaov ozamestnanie v septembri 2011 tvorili takmer jednutretinu (30,3 %) vetkch nezamestnanch(Herich 2012).

Nezamestnanos mladch v krajinch OECD, december 2007 - marec 2012

Percentulny podiel mladch ud schopnch pracova (15-24)

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

50

55 %

December 2007 Marec 2012


6/22

3

Zdroj: Herich 2012

PRI MLADCH UOCH JE DLEIT CELKOV

POET NEAKTVNYCH MLADCH UDDleitm indiktorom vnosti situcie nie je len percento

nezamestnanch mlad udia sce mu by naprklad doasne bez prce,no nesedia pritom. Udruj si pracovn nvyky, alebo zvyuj svoju budcucenu na trhu prce. Skutone varovnm je preto podiel mladch ud, ktoru dlhie ani netuduj, ani sa nevzdelvaj. Oznauj sa ako tzv. NEET (notin education, employment or training). Poda meran mme u ns jednoz najvych percentulnych podielov NEET - 18,7%, v porovnan seurpskym priemerom 15,4% v roku 2011. Mme teda vnej problm

ako vina Eurpy. V roku 2010 u ns bol dokonca podobn podieldlhodobo nezamestnanch ako vGrcku a Taliansku. Starie daje (z roku2010) to potvrdzuj, ao je ete neprjemnejie, hovoria aj to, e od roku2005 sa poet NEET neznil, a to napriek tomu, e poet vysokokolkovkadorone rastie (OECD 2012b).

NA SLOVENSKU MLAD DO 19 ROKOV CHODIA DOKOLY, ALE NIE VETCI MAJ DOSTATON

VSLEDKY

Na Slovensku takmer vetci nsron chodia do koly. PodaEurostatu (2012) navtevovalo vroku 2012 kolu a 98,4% mladch ud vo

veku od 15-17 rokov. Take ani nie dvaja udia zo 100 boli v tomto vekumimo vzdelvacieho systmu. Nadpolovin poet iakov vo vekovejskupine 18 24 kolsk zariadenia neopa 56,8% pokrauje valomvzdelvan, o je opol percenta viac ako priemer Eurpskej nie (Eurostat2012).

To vyvracia aj zait mtus, e mlad udia so zkladnou kolou najm zo socilne vylench komunt - tvoria vinu mladchnezamestnanch. Nie je to tak, iba 1,6 % mladch ud je v tomto vekumimo vzdelvac proces. OECD (2013a) ale upozoruje, e iba 32 %rmskych muov a24 % rmskych ien mdokonen pln stredokolsk

vzdelanie. To znamen, e do koly chodia, ale maj zva neuspokojivvsledky. Poda OECD je prinou nedostaton vzdelanie, diskrimincia natrhu prce abydlisko mimo infratruktry (OECD 2013a). Zkladnmodporanm OECD je upusti od praxe, kedy s deti umiestovan dopecilnych kolskch zariaden pre nezvldnutie jazyka azkladnchschopnost. Nemaj potom ancu na podporu auenie sa od rovesnkov.Rovnako je problmom segregcia rmskych iakov v triedach, ktor jeasto prtomn, ato aj napriek zkonu, ktor to zakazuje. pecilne kolyim nedvaj vbudcnosti vek ance sta sa pracujcimi.


7/22

4

VYSOKOKOLCI MAJ LEPIE ANCE ZAMESTNASA AKO STREDOKOLCI

Ke si hadte po skonen koly prcu, zamestnvatelia vyaduj prax.Ale ako ju maj mlad zska, ke bez praxe miesto nedostan?Miroslava, vyuen pekrka z Banskej Bystrice

Na zklade stavu informci a prognz kolstva bolo na Slovenskuv kolskom roku 2011/2012 celkovo 112 691 erstvch absolventov, z oho68 178 bolo zo strednch a 44 513 z vysokch kl (Herich 2012).Mieranezamestnanosti tudentov strednch kl sa v kolskom roku 2011/2012pohybovala na rovni 19,3%, ostatn si bu nali prcu, alebo ich radprce neevidoval ako nezamestnanch, zatia o miera nezamestnanostiabsolventov vysokch kl v kolskom roku 2011/2012 bola len 4,5%(Herich 2012).

Zdroj: OECD 2012a

Pomc mladm uom shadanm prce musme prve postrednej kole. Najpoetnejiu skupinu nezamestnanch absolventovstrednch kl tvorili absolventi tudijnch odborov, potom nasledovaliabsolventi tudijnch odborov s rozrenm praktickm vyuovanm anakoniec absolventi uebnch odborov.

Takmer rovnak je poet dlhodobo nezamestnanch vtchto druhochvzdelania - ptina absolventov zostva nezamestnan viac ako rok poprihlsen do evidencie. Gymnazisti s vnimkou z tch, ktor neli na Va nezamestnali sa, zostva dlhodobo nezamestnanch pribline 15%.V rovnakom vzahu je iporovnanie dlhodobej nezamestnanostistredokolkov avysokokolkov stredokolsk je omnoho vyia akodlhodob nezamestnanos vysokokolsky vzdelanch absolventov (viac

Herich 2012). K rovnakmu zveru prila aj OECD (2013a) vsprve ostaveslovenskej ekonomiky a zamestnanosti. Vysok nezamestnanos mladchu ns pripisuje najm nedostatonej kvalite strednch odbornch kl.Ich tudenti maj problm sprechodom zo koly do praxe, pretoeodborn koly (ich sie i kurikul) nedokzali reagova na vvoj napracovnom trhu.

IP ponka itatistiky nezamestnanch pre konkrtne odboryabsolventov strednch kl (bliie IP2011). Presn urenie tudentov,ktor bud ma pravdepodobne problmy shadanm zamestnania, jemon predvda azamera sa na nich s pripravenmirieeniami.

STREDN KOLSTVO NIEJE FINANCOVAN PODAKVALITY A ODBORNCH STREDNCH KL JE

PRIVEA

Napriek zsadnm zmenm vtruktre slovenskho hospodrstvazostala Slovensku hust sie odbornch kl. Mnoh odbory majproblm snjdenm tudentov a uplatnenm absolventov, pretoezastarali a trh ich nepotrebuje. Od roku 2000 klesol poet iakovodbornch kl takmer o polovicu, pretoe o odborn koly nie je

zujem. Neklesol vak poet uebn, ktorch prevdzku tt kad rokfinancuje. V roku 2011 ich bolo 12450 oproti 11800 v roku 2000. V roku

2012 poet uebn mierne klesol, ale zaleka neklesol priamo mernes poklesom tudentov (IP 2011).


8/22

5

Financovanie jednotlivch kl je primrne zaloen na potetudentov je urovan normatvom na iaka. Vina je distribuovancentrlne aiba mal percento regionlnou samosprvou. as prostriedkov

je alokovan na zklade pecilnych potrieb iakov apoda finannejnronosti vuby. Preto je normatv na tudenta odbornej koly vprpadestavebnch aponohospodrskych odbornch kl a dvakrt vy, ako jeto v prpade iaka gymnzia alebo obchodnej akadmie.V tomto roku ilo

na tudenta gymnzia 1495 eur, ale pre najdrahiu stredn odborn koluilo 2905 eur. Dvodom rozdielov je oakvan vyia finann nronospraktickej prpravy tudentov takchto odbornch kl. Realita vak totooakvanie nenapa. Kee zujem tudentov oodborn koly dlhodobokles, vy normatv sa nevyuva na poskytnutie praktickej prpravy, alena preitie koly ako takej. Peniaze na zabezpeenie praxe, materilua odbornch uebn sa pouij na platy zamestnancov a na prevdzku.Zven normatv nesli na to, aby to vzdelanie bolo kvalitnejiea pripravilo tudentov na prax, ale len na to, aby preila kola, o ktor nie

je zujem.

I preto dnes odborn koly nedoku ponknu dostatonschopnosti svojim iakom na to, aby sa po kole dokzali zamestna.iaciodbornho kolstva obzvl potrebuj zska schopnosti azrunosti, ktorim pomu njs uplatnenie aposkytn komparatvnu vhodu voi inmuchdzaom na trhu prce. Lene uitelia ani koly uplatnenm ichabsolventov na trhu prce nie s motivovan.

VZDELANIE NA ODBORNCH STREDNCH KOLCHJE PRE TUDENTOV NEATRAKTVNE

Kee maj absolventi so stredokolskm vzdelanm najvproblm snjdenm zamestnania, nememe sa rodiom divi, e sasnaia deom zabezpei lepiu budcnos ako na rade prce achc ichradej zapsa na gymnzium. Vplyv vysokokolskho titulu na kariru jeu ns vysok azo strednch odbornch kl je a prienik na vysok koly.Atraktivita gymnzia oproti odbornm kolmnie je iba zdanliv, ale m na

Slovensku oporu v dtach. Ak chceme zvi zujem mladch udo stredn odborn koly atechnick vzdelanie, musme o najskr zlepiprechdzanie ich absolventov do praxe to sa d len systematickouzmenou ich kvality - obsahu uiva, vyberanm kvalitnch kl akvalitnchuiteov.

Otzkou vak zostva, i rodiia aiaci vedia, o ich po vychodenkonkrtnej strednej koly bude na pracovnom trhu aka. Po vyrieen

kvality bude mon pristpi kinformovaniu verejnosti o pracovnej nplnizamestnancov technickch povolan aich zatraktvovan. Prkladomvbornej informovanosti obudcom povolan me by Nrsko,vajiarsko aleboJaponsko, kde je prprava na budce povolanie sasoukurikula. Deti sa zastuj exkurzi po rznych pracoviskch a do procesus zapojen irodiia (Mourshed, Farrell and Barton 2013).

TUDENTI MAJ MLO INFORMCII PRI VBERESTREDNEJ KOLY

Podrobn informcie s kov pre sprvne rozhodnutia oalomtdiu, ale ipre zvyovanie kvality tdia. Ako s na tom budci tudentidnes? o vedia o odbore, ktor id tudova, ak oakvaj uplatnenie pokole, ak prcu si predstavuj? Na tieto otzky dnes na Slovenskunemme odpove. Vlda sa cez ttny intitt odbornho vzdelvaniaiastkovo sna vyplni informan medzeru Nrodnou sstavoukvalifikci, ktor m poskytn prehad opoiadavkch na vzdelaniea certifikciu jednotlivch povolan. Takto statick prehady vaknedoku prune reagova na potreby trhu a zmeny poiadaviek

jednotlivch zamestnan. Prinaj iba as informcie, ktor mlad lovekpri rozhodovan potrebuje. erpanie informci pomocou webovejstrnkyje neosobnm aprli abstraktnm spsobom pre rozhodnutie sao ivotnej karire (namiesto nvtevy firmy apracoviska a stretnutia sa spraxou).


9/22

6

Pre daje oinformovanosti tudentov sa meme aspo pozrie nadta zo sveta. Vskum McKinsey ukzal, e v9 krajinch OECD jeinformovanos uchdzaov otdium slab, o im znemoujeinformovan vber povolania. Ak by potrebn informcie dostal kaduchdza, neslad medzi tbou tudova urit odbory verzuspoiadavky pracovnho trhu by dostal ancu na znenie.

Sasn vlda si namiesto podpory informovanch rozhodnut vybrala

tvrd cestu retrikcie. Zaviedla kvty znmok na prijatie na gymnzi.Vzdelanie je ale pre rodiov amladch ud prli dleit na to, aby sanechali dotlai kvberu koly ministrom. Toto tvrd opatrenie znisocilnu mobilitu aproduktivitu prce ipreto, e brni doplneniu vzdelaniavo vyom veku asmeruje tm proti otvorenosti vzdelvacieho systmu.

MEDZI POTREBAMI TRHU PRCE AZUJMOMTUDENTOV JE NESLAD

Dsledkom neexistujceho informanho prepojenia trhuvzdelvania a prce je neslad medzi dopytom zamestnvateov oabsolventov rznych tudijnch odborov a zujmom uchdzaov otdium prslunchodborov.

Najv zujem je o tdium odborov ako psychologick vedy,bezpenostn sluby, umenie, publicistika, medicna i politick a prvnevedy. Zujem zamestnvateov je mon bez spoahlivho monitoringukonkrtnej karirnej drhy absolventa dedukova len z indikatvnehozujmu o kandidtov v databzach personlnych spolonost. Napr. analzaARRA a Profesia (2009) vychdzala pri jeho posudzovan z daju, kokokrt

zamestnvatelia prejavili zujem o konkrtny ivotopis v databzeProfesia.sk. Potvrdila sa disproporcia medzi trhom vzdelvania aprce,takisto aj pretrvvanie zujmu o absolventov technickch a ekonomickchsmerov (vo vsledkoch sa ete neodzrkadlil vplyv hospodrskej krzy nastavebnctvo). Naopak najmen zujem kontatuje v prpade absolventov

pedagogickch, prvnickch a ponohospodrskych faklt (ARRA a Profesia2009: 13; Kletincov 2011).

Zdroj: Profesia 2009; Kletincov 2011

tudenti chc njs zodpovedajcu prcu, a to rchlo. Zamestnvateliachc njs ten sprvny talent, ktor bude nich prnosom. Vzdelvacieintitcie by mali chcie vysok uplatnenie svojich absolventov, ktorbud indikova relevanciu akvalitu ich vzdelvania. o vpraxi vidme?Nedorozumenia, nedostatok informci, konfliktn signly, rozhodnutia

zaloen na trkovitch informcich... (Mourshed, Farrell and Barton2013)

Z dajov pracovnho portlu Profesia.sk vyplva, e najlepie ancezamestna sa mali vlani vysokokolsk absolventi, ktor tudovali naFakulte informatiky a informanch technolgiSlovenskej technickejuniverzity v Bratislave. Za nimi nasledovali absolventi Fakulty riadenia a

informatiky ilinskej univerzity. Tret v porad z pohadu atraktivity prezamestnvateov boli absolventi Fakulty medzinrodnchvzahovEkonomickej univerzity v Bratislave (Folentov 2012).


10/22

7

Tento rebrek nm vak u nepovie, ak je naozajstn kvalitatchto absolventov. S pikou, ktor napln oakvania zamestnvateovohadom kompetenci, alebo nie? Kee nie s dostupn presn dtao kvalite vzdelania a schopnostiach, ktor absolventi tchto vysokch

kl maj, nie je mon usdi, i s skutone lep, ako absolventi inchkl, alebo ide iba otzv. signalling effect.

Najviemu riziku prekvalifikovanosti, teda uplatnenia sa na pozciipre pracovnkov s niou ne vysokokolskou kvalifikciou, elia absolventiponohospodrskych a umeleckch odborov. Spomedzi nich je len tretinazamestnan vo vytudovanom odbore. Vysok zhodu s vytudovanmodborom prieskum IP poda oakvan kontatoval u absolventovmedicny a technickch odborov (Srnnkov a Hruovsk 2009; Kletincov2011).

Vyuitie znalost nadobudnutch absolventmi poasvysokokolskho tdia nemono hodnoti priaznivo. Potencil tvrtinyabsolventov nie je vyuvan dostatone, nakoko s zamestnan na pozciizvldnutenej pracovnkom so stredokolskm vzdelanm. Najviedeformcie a uchyovanie sa k pozcim vyadujcim niie vzdelanienastvaj u absolventov bakalrskeho stupa, externej formy tdia,ponohospodrskych a kultrnych vied (Kletincov 2011).

Tieto vsledky vak nemu by prevzat aniektor odbory(ne)podporen zo strany ttu. Trh prce sa men, ao desa rokov meby na trhu prce zujem o celkom in profesie. Iz tohto dvodu je

kov, aby mali vetci aktridostupn aktulne dta, poda ktorch bymohli robi informovan rozhodnutia osvojich budcich krokoch na trhuprce.

LEN 30 % TUDENTOV ODBORNHO KOLSTVAZSKA TRNING VPRAXI POAS TDIA

Zamestnvatelia, poskytovatelia vzdelvania amlde ij vparalelnchsvetoch. Nekomunikuj anespolupracuj spolu.Maj preto plne invnmanie situcie (Mourshed, Farrell and Barton 2013).

Zamestnvatelia itudenti s nespokojn s prpravou na budcepovolanie. Mlad udia maj problm zska praktick sksenosti.V uzavretch kolch prdu do styku steriou, memorovanm faktov,nemaj relny kontakt svonkajm svetom prce, spracovnm procesoma odbornkmi zpraxe, ktormi sa raz maj sta.

Podrobn agregovan dta na zhodnotenie praktickej prpravytudentov na povolanie na Slovensku nemme. Potrebovali by sme vedie,ak trning mlad dostan, o robia pre prpravu na zamestnanie, dostvasa im pomoc a poradenstvo, vedia, kam profesne smeruj? Maj poas

koly kontakty so zamestnvatemi, chodia na ste a kurzy? iastonodpove na tieto otzky priniesla Zvalov (2009), ktor urobila prieskummedzi tudentmi o tom, i maj pocit, e sa dostatone praktickypripravuj na povolanie. Ako mete vidie na nasledujcom grafe,vsledky nie s uspokojiv.tudenti maj prevane dojemnedostatonosti svojej praktickej prpravy. Niet sa omu divi - len 30 %tudentov odbornho kolstva zska trning v praxi poas tdia (OECD2012a).

McKinsey (Mourshed, Farrell and Barton 2013) vo svojom vskumeukzal, e poskytovatelia vzdelvania vnmaj pripravenos iakov na

budce povolanie omnoho optimistickejie ako iaci samotn aaj akozamestnvatelia. Kovm zistenm je, e tieto skupiny spolunekomunikuj abene prpravu budcich pracovnkov nekoordinuj. To samus zmeni na strane uiteov ina strane iakov.


11/22

8

Zdroj: Zvalov (2009)

AKO VYZER PROBLM VPRAXIPRPAD UMOE SCHAT-HARDING

Nrska firma investovala do vroby eriavov a navijakov v stredoeskommesteku Slan pre jeho strojrsku tradciu. Riadite Danda m vak problm zohna mladch zmonkov. Ke firma v roku 2013 rozirovala vrobu,potrebovala zohna 40 novch pracovnkov. Nakoniec sa to podarilo, ale anijeden nov zamestnanec nebol erstvm absolventom miestnej odbornej koly.Riadite Danda interpretuje problm nedostatkom uov. Kedysi to problmnebol, ale doba sa zmenila. Kedysi mala miestna odborn kola v kadom ronku30 zmonkov, dnes je to pribline polovica. Lene napriek tomu nemoholzohna ani toko zamestnancov. Vysvetuje si to tm, e mladch absolventovodbornej koly nelka prca vo vrobe, v prachu a hluku. Nzky plat poda nehodvodom nie je, pretoe ich robotnk zarob 25 000 K, s nadasmi aj 40 000 K. Vcelonrodnej tatistike je paradoxne a 11 % nezamestnanch zmonkov. Naprcu vo firme potrebuj ma uchdzai zvrask skku a ovlda prcu sosstruhom riadenm potaom. Ani jedno na odbornej kole nezskaj.Zvrask skku si musia spraviza vlastnch 14 000 K mimo koly. Mysl si, eak by im skku kola poskytla, mlad by mali prechod do zamestnaniajednoduch (pov a Strnsk 2013).

CHBAJ DAJE OKARIRNEJ DRHEABSOLVENTOV

Niektor oblasti nezamestnanosti mladch s na Slovensku zmapovanpomerne dobre. Hoci asto chbaj aktulne dta, mme kdispozciipodrobn tatistiky, ato a na rove konkrtnej koly. Dta s ale

nedostaton vjednom podstatnom ohade nevieme, ak s karirnekroky absolventov, ke vyjd zo koly. Vieme poveda, e s, resp. bolievidovan na rade prce, ale alie informcie s kus. Portl Profesiapriniesol aspo iaston daje, avak tieto dta nemu by povaovanza reprezentatvne. Potrebujeme vedie, kam sa jednotliv absolventidostali napr. po 5 rokoch od opustenia koly. S na svojich pracovnchmiestach spokojn? Je pre nich prca vzvou? Potrebujeme tieto dta, abysme skutone mohli hodnoti vkonnos kl, a to strednch ivysokch.Vzdelvacia politika ktorhokovek konca politickho spektra budeodsden na nespech, ak sa nezane opiera o hodnotenie skutonej

kvality vysokch kl, vrtane ich prnosu pre kariru absolventov.

Napriek opakovanm vzvam profesnch zvzov doteraz nebolvytvoren mechanizmus na reflexiu potrieb hospodrstva pri tvorbe

politiky vzdelvania ... tatistiky miezd a zamestnatenosti scenaznauj zvhodnenie absolventov V na trhu prce, no neinformuj okauzalite v tomto vzahu. Bez komplexnej znalosti pridanej hodnotyvzdelania pre kariru absolventa nie je mon identifikova faktorykarirneho spechu, ani poloi zklady kontinulneho skvalitovania

kolstva. Rovnako nie je mon bez znalosti sksenost a meniacich saoakvan subjektov trhu prce hada rieenia na problmy teoretickej

prekvalifikovanosti a nedostatonej praktickej pripravenostiabsolventov na vstup do praxe(Kletincov 2011).


12/22

9

ZAMESTNVA SA NEOPLAT FIRMM

ANI MLADM

tt nielene tudentom a absolventom dostatone nepomha,aby nadobudli sksenosti a uplatnili sa na trhu prce, ale kladie medziabsolventov a zamestnvateov alie prekky, ktor brnia ichzamestnvaniu. Vznamnm prkladom je rozirovanie zvznosti

kolektvnych zmlv bez shlasu samotnch firiem, ktor odrdzaj firmy odzamestnvania novch pracovnkov, prpadne motivuj kprepaniu. Ajodstupn vyplcan poda dky pracovnho pomeru znamen prepanienajm (sluobne) mladch. Tento prstup kontrastuje sopatreniami vldyIvety Radiovej, ktor zruila niektor opatrenia negatvne vplvajce nazamestnanos. Brigdu mohli tudenti vykonva aj bez potvrdenia otdiu. Skobn dobu bolo mon predi od prvho septembra a naes mesiacov a tie doasn kontrakty sa mohli zaa opakova rchlejie,ie zmluvu na urit as bolo mon predi a na tri roky.

Intitt ekonomickch aspoloenskch analz (INESS) pe, e od

roku 2013 sa stala prca na dohodu pre vldne zmeny v Zkonnku prceop menej zaujmav pre zamestnvateov, pretoe z dohd musia platiodvody a dohodri zskali aj niektor prva zamestnancov, ako napr.nrok na minimlnu mzdu. D sa oakva, e prcu na dohodu stratilinajm mlad udia, ktor tto prechodn formu prce najviac vyuvaj.Skobn doba sa taktie u ned predi na viac ako tri mesiace.Prepusten zamestnanci maj op nrok na vpovedn dobu aj odstupn.Doteraz sa museli rozhodn, i chc vpovedn lehotu, odstupn, aleboich kombinciu. Vka, samozrejme, zvisela od odpracovanch rokov(ervenka 2013).

Poda odhadu Jna Dingu zINESSu (2013) sa poet zaniknutchdohd po zaveden tohto opatrenia vldou pohybuje okolo 200 000 dohd.

Zdanenie prce priemernej mzdy je na Slovensku o4% vyie ako jepriemer OECD. Zamestnvateov vysok cena pracovnkov odrdza,pretoe i zamestnanci snzkymi mzdami s pre nich pridrah (OECD 2012a).

AKTVNE POLITIKY TRHU PRCE SNEDOSTATON A NEFUNKN

Hoci vlda ponka priamu finann podporu zamestnaniamladch ud cez aktvne politikytrhu prce (APTP), firmy napriek tomunemaj omladch zujem. O mladch, ktor firmu nestoja ni, strcajzujem aj alie podniky. Poet takto pracujcich ud bol v prvom polrokutohto roka o viac ne tri tiscky ni ako vlani za rovnak obdobie. To jepokles o cel tretinu. Dvodom je najm spomaujca sa ekonomika, ktornevytvra dostatok pracovnch prleitost. Jednoducho aj t, ktorch byplatil tt, by v skutonosti nemali o robi, pretoe firmy ich aj tak nebudv budcnosti potrebova (Kunrov 2013). Poet vytvorench a vldoudotovanch miest pre mladch ud do 29 rokov prostrednctvom APTPbolo v novembri 2013 o nieo viac ako 11000 (Folentov 2013), o je vporovnan s celkovm potom mladch nezamestnanch alostne nzkeslo.

Poda OECD (2012a) s sasn aktivity podporujce zamestnanos

nedostaton, pretoe s podfinancovan. V OECD vynakladme jeden znajnich prspevkov na APTP (0,3% HDP oproti priemeru OECD 0,7%HDP), hoci eurofondy v nich zohrvaj kov lohu. V podobnom duchusa nesie aj domca tdia Intittu finannej politiky, poda ktorejnaevdavky na APTP predstavovali v roku 2008 len 41% priemeru ostatnchvisegrdskych krajn. V komentri s nzvom Niektor aktvne politikytrhuprce s zrejme neefektvne IFP kontatuje, e vdavky s nzke av porovnan so zahranim financujeme programy, ktor sa vyuvaj indelen minimlne. Zamestnatenos astnkov nezvyuj amateril vyslovujepodozrenie, e prostriedky s vynakladan neefektvne. Pri aktivanch

prcach podobne ako v zahrani participanti dosahuj dokonca horievsledky ako neparticipanti (IFP 2011).

APTP s aj nedostatone vyhodnocovan. U viac ako 7 mesiacovpred vydanm tejto publikcie nie s na webovej strnke zverejnenvsledky APTP, pretoe stredie prce, socilnych vec arodiny presvadta vsystme. Sleduj sa len dva indiktory poet vytvorench miest


13/22

10

a nklady na program. Itie staia na to, aby naznaili ich nzku efektivitu.Chbaj daje o kadom astnkovi programu ajeho karirnej drhe.OECD (2012a) dokonca tvrd, e v lenskch krajinch tejto medzinrodnejorganizcie vka vldnych vdavkov na APTP koreluje snezamestnanosou. Na Slovensku to tak nie je, o znamen, e politikyAPTP neprinaj vyiu zamestnanos(Svetov banka 2012a).

Absolventsk prax sa me zda uitonou, pretoe 42 %

absolventov si po jej absolvovan vroku 2011 nalo prcu. To je vak len3% nrast oproti absolventom, ktor na absolventsk prax nechodili(Svetov banka 2012a). tt vroku 2013 znil sumu na podporuabsolventskej praxe o viac ako polovicu (Kunrov 2013).

KOLY NEPRSTUPN PRE TUDENTOV VO VYOMVEKU KODIA EKONOMIKE I UOM

Vybudovanie celoivotnho vzdelvania doke zabrni problmunesladu potrieb trhu prce aschopnost pracovnkov. Doke zvi

produktivitu prce, rozri schopnosti pracovnej sily aponknu uomdruh ance na vzdelanie. Na Slovensku sa mnoh neformlne vzdelvaj,ale strvia podpriemern poet hodn prve koleniami, ktor svisia sozamestnanm. Vlda Ivety Radiovej prijala vroku 2011 stratgiu preceloivotn vzdelvanie, ktor obsahovala mnoh kroky vpred, avakkonkrtne opatrenia neboli doteraz prijat.


14/22

11

10 RIEEN NEZAMESTNANOSTIMLADCH

1. OIVENIE EKONOMIKY A MOTIVAN SOCILNAPOLITIKA S NEVYHNUTN, ALE NEPOSTAUJ

Diskusia o zamestnanosti mladch ud sa asto sstreuje nakonkrtne iastkov kroky i programy, ktor sa ich priamo dotkaj. Jepreto vemi dleit zdrazni, e najdleitejie opatrenia prezamestnanos mladch s tak, ktor pomu celkovo zlepi stavekonomiky a tvorbu pracovnch miest pre vetkch. Neexistuje vyspelkrajina, ktor m vysok nezamestnanos astagnuje, a zrove m dobrprostredie pre mladch ud.

Problm nezamestnanosti mladch ud je previazan is almipolitikami, ktor s dleit, ale nie s v hadiku tejto publikcie.Vystaili by toti na samostatn knihu. Rozhodli sme sa, e ak nechcemeiba kza po povrchu, musme sa zamera najm na kolstvo a iastonena politiku zamestnanosti. Neznamen to, e ostatn politiky s menejdleit. Medzi ne patria:

Odvodov reforma Rodinn politika navrtenie mladch ien na trh prce

a zabezpeenie dostatku miest vpredkolskch zariadeniach

Motivan politika v socilnych dvkach kombinovans aktvnou podporou rovnosti anc pre socilne vylenkomunity

Zrove vak plat, e len hospodrsky rast problm vysokejnezamestnanosti mladch ud nevyriei. Je nevyhnutnou, no nie

postaujcou podmienkou. Poda OECD (2013a) vyaduje naa situciairok reformy na strane dopytu i ponuky. Mlad, ktor hadaj prcu,musia ma schopnosti aznalosti, ktor s relevantn pre slovenskpracovn trh. Musme zavies funkn aktivan politiky, ale ajzreformova vzdelvac systm, aby dosahoval iaduce vsledkya zodpovedal poiadavkm trhu. Politickou otzkou je, akmiprostriedkami ich dosiahneme. To bude lohou alch riadkov. Tchto 10

navzjom previazanch rieen bude hlavnm programovm nvodom.

2. ODSTRNENIE REGULCIE POKODZUJCEJNOVCH ASTNKOV TRHU PRCE

Politika dotovania pracovnch miest pre mladch cez aktvneopatrenia trhu prce m sce efekt, ten je vak alostne mal (zatia 9000podporench miest za rok 2013 zcelkovho potu viac ako 140 000nezamestnanch mladch ud, priom ministerstvo nem daje otom,koko ztchto mladch ud predtm vrovnakej firme alebo inej pracovalo

na dohodu a tak len prebalilo svoju prcu kvli zskaniu dotcie).

Saenie prce na dohodu zavedenm odvodov, nedostatonpodpora ekonomickho rastu aspomnan plnovan rozreniekolektvnych zmlv, odstupn poda dky pracovnho pomeru, skodlivou hospodrskou politikou a posvaj deklarovan vldne snahyo pomoc nezamestnanm mladm uom cez APTP do negatvnych sel.

OECD, ale i slovensk INESS sa zhoduj, e na vysoknezamestnanos by malo pozitvny vplyv sprunenie Zkonnka prce.Odstrnenie vyie spomenutch negatv, ktor brnia najmaniu novch

pracovnkov adoliehaj najm na mladch musby prioritou vldy, ktorto mysl srieenm nezamestnanosti mladch vne.


15/22

12

POZRIME SA, O DOKZALI IN KRAJINY

Na Portugalsko a panielsko dopadla krza omnoho tvrdie, zareagovali vak nakrzu plne opane ako Slovensko. Zsadne znili nklady na ukoneniepracovnho pomeru, aby povzbudili zamestnvateov neb sa v krze tvori novpracovn miesta. Dnes je Slovensko s ohadom na tatistiky nezamestnanostimladch vskupine spolu s tmito ttmi, hoci vchdzalo do krzy somnoho lepmi slami. Zmena panielskeho zkonnka prce z roku 2012priniesla uvonenie podmienok a nkladov, ktorm elil zamestnvate priprepan zamestnancov a znila ich na menej ako polovicu. Pokiazamestnvate preuke tri po sebe idce tvrroky stratu, odstupn sa etezniuje.

Portugalsk reforma Zkonnka prce zas priniesla znenie odstupnho o desadn (resp. o tretinu) za kad odpracovan rok u zamestnvatea. Zmena sa alenetkala zamestnancov, ktor nastpili do zamestnania pred 1. novembrom 2011.Portugalsk vlda zaviedla tieto opatrenia s cieom podpori zamestnvanie azni nezamestnanos.

o sa tka kolektvneho vyjednvania, poas krzy vo Franczsku, panielskua Taliansku umonili kolektvne zmluvy odchli sa od celottnych noriem, mchceli odvrti prepanie. Vlda sa rozhodla odstrni leglne prekky preuzatvorenie kolektvnych dohd poskytujcich menej vhodn pracovnpodmienky, ne dohodnut celottne normy, vmenou za garantovaniezamestnania. Poda tejto dohody kolektvne dohody na rovni zamestnvateamaj prednos pred kolektvnymi dohodami na vyej rovni. Vlda v Grckutaktie znila odvody, aby podporila zamestnvanie (prepustili.sk 2012).

Inmi slovami, aj tieto krajiny, ovea socialistickejie akoSlovensko v krze dokzali aspo iastone oslobodi trh prce. NaSlovensku sa zatia ilo presne opanm smerom.

3. ROZSIAHLA PRAX AKO TANDARDN SASVZDELVANIA NA VETKCH ROVNIACH

Medzinrodn organizcie (McKinsey, OECD) sa v odporaniachzhoduj, e pre uplatnenie absolventov je najlepie prepojenie praxea vzdelvania vade, kde je to mon.Mlad udia musia s na as vubydo praxe, kde sa stretn srelnymi problmami, bud riei pracovnsitucie, nauia sa soft skills ako je tmov prca, komunikciaa vyjednvanie zaloen na relnych sksenostiach, a tie presne tiezrunosti, ktor zamestnvate ioni potrebuj. Poda OECD by Slovenskomalo zavies dulny systm vuby na strednch kolch, ktor by dokzalzabezpei profesionlne sksenosti u poas tdia. Odborn vzdelvanieby malo by zaloen na praxi - tudenti by sa mali vzdelva na zkladerelnych pracovnch loh (OECD 2013b). Dobrm prkladom je firma LINETv eskej republike.

LINET SE

V mesteku Slan sa nachdza ifirma Linet Zbyka Frolka sgloblnoupsobnosou, ktor vyrba nemocnin lka. Linet sa rozhodol problms nedostatkom absolventov riei po svojom ajeho model je veobecneoceovan ako spen. Linet sa sna budova vzah uov k firme u poas ichvzdelvania na odbornch kolch. Zmiestnej odbornej koly ai z nealekchalch si firma kad rok vyberie na prax pribline 10 uov. Odborn kolynemaj dobre vybaven dielne, apreto iakov do Linetu majstri radi posielaj.Nauia sa pracova vskutonej vrobe. Dostvaj zaplaten viac, ako jepredpsan norma pre uov. Frolk vrav, e viac ako polovica z nich po

dokonen koly zostane pracova vo firme, ku ktorej si poas praxe vytvoriavzah. Podobn program m Linet pre vysokokolkov, ale ipre najmench. Vovlastnej firemnej klke sa snaia budova vzah malch det ktechnike hramia nvtevou vroby (pov aStrnsk 2013).


16/22

13

V slovenskch podmienkach dnes asi niet politickho aodbornhosporu o dleitosti praxe. Viacer vldy si vea subovali od obnovenia tzv.dulneho systmu, vktorom kola zabezpeuje teoretick as vyuovaniaa praktick as zabezpeuje zamestnvate. Ide odobr model avraciamesa k nemu niie v bode 4 a 10. V slovenskch podmienkach vak nie jerelne ho rozri natoko, aby pokryl vinu, nieto ete vetkch iakova tudentov odbornho vzdelvania. Preto je kov riei otzku praxe

poas tdia aj inm spsobom.Odporame, aby vrmci strednho odbornho vzdelvania aj

bakalrskeho profesijnho vzdelvania ministerstvo kolstva vspoluprcis Akreditanou komisiou zaviedli do ttnych vzdelvacch programov,respektve opisov tudijnch odborov, podmienku praxe v trvan cca 15-30% tdia tam, kde je to odvodnen. Takto sa prax stane tandardnousasou tdia ajej zabezpeenie povinnosou koly, ktor bude musiekapacity (zmluvy, memorand) preukza vrmci akreditanho procesualebo pri tvorbe kolskho vzdelvacieho programu.

4. PREORIENTOVA VUBU NA VETKCHKOLCH NA ZVLDNUTIE KOVCHKOMPETENCI

Andreas Schleicher, zstupca riaditea OECD pre kolstvo povedal:Pohad, e potrebujeme viac remeselnkov a menej vysokokolkov, je

falon. Je nezmysel, aby sa udia delili na tch, ktor bud tudova, atch, ktor na to takzvane nemaj, aktor bud ivi svojou prcou vedcova vysokokolkov. To je zastaran pohad, pohad z ias priemyselnejspolonosti. Dnes u neexistuj hranice medzi akademickm svetom asvetom vroby. A mus tu existova monos, aby sa - ak je niekto dobrremeselnk v prpade, ak na to bude ma schopnosti, mohol staininierom.

Rigidn uebn osnovy sa musia sta minulosou, ak chcemeprispsobova vubu potrebm ekonomiky. Ekonomika sa men rchlejieako kedysi. Preto dnes nemus stai vyui sa jednmu remeslu a zosta priom cel ivot. Potreby trhu sa mu rchlo zmeni atakto lovek mezosta bez prce. Preto je potrebn rozvja nielen znalosti, ale i kovkompetencie. Kov kompetencie s poda defincie Belza aSiegriesta(2001) tak zrunosti, ktor jednotlivcovi umouj spene sa zaleni do

socilneho a pracovnho ivota, t.j. zastva rzne pracovn pozcie afunkcie, riei nepredvdaten problmy a vyrovna sa s rchlymi zmenamiv pracovnom, spoloenskom a osobnom ivote. iaci musia by veden kzskaniu schopnost i u intelektulnych (itatesk gramotnos,pestovanie vlastnho nzoru aargumentcie, kritick myslenie,porozumenie textu, jazyky, IT, prrodn vedy), spoloenskch (socilnekompetencie, porozumenie obianskej spolonosti) alebo manulnych(praktick zrunosti potrebn pre zamestnanie, certifikty a prax).

Ukzali sme, e tudenti na strednch i vysokch kolch nie sveden k zskaniu potrebnch schopnost pre trh prce. Zamestnvatelia i

samotn tudenti svoje praktick schopnosti hodnotia negatvne.Poskytovatelia vzdelvania asto vidia tento problm skreslene anepripravenos svojich tudentov prli optimisticky. Treba zmenirozren prax memorovania a reprodukovania nauenho. PodaMcKinsey (Mourshed, Farrell and Barton 2013) je zskanie relevantnchschopnost jednou zdvoch pilierov pozitvnej zmeny. Na strednch ajvysokch kolch mus by draz na praktick sksenosti a ste nielen preiakov a tudentov, ale aj pre uiteov.

5. ZSADNE ZVI DOSTUPNOS INFORMCI PRERODIOV AIAKOV

Ak tudenti dostan od absolventov dveryhodn signl o pridanejhodnote konkrtnych odborov pre budcu kariru, hlasovanm nohami

prispej k prirodzenej selekcii tch kvalitnejch poskytovateovvzdelvania. Menej kvalitn programy bud v konkurennom prostred


17/22

14

nten k transformcii alebo k opusteniu trhu vzdelvania (Kletincov2011).

Zkladom vetkch rieen by mali by kvalitn dta. Dtao absolventoch, ich karirach, predstavch zamestnvateovo potrebnch znalostiach a samotnch iakov by mali by zbieransystematicky. Budci tudent mus vedie, o mu vzdelanie prinesie akzska schopnosti, ktor mu prines komparatvnu vhodu na pracovnom

trhu.

Zverejovanie informci je potrebn legislatvne zakotvi avynucova. V slade spoiadavkami modernej spolonosti je potrebn donich vnies viacvrstvos, teda nielen platy azamestnanos absolventov, aleaj ich spoloensk postavenie aspokojnos. Hoci nevieme plne prikzavetru dau - v tomto prpade trhu prce a dokonca ho ani dlhodobopredvda, vieme mu porozumie lepie, ako mu rozumieme dnes. Kom

je vak kvalitn adveryhodn analza, pretoe je jednoduch plytvapeniazmi na nepotrebn dta. Pre lepie uchopenie vziev je potrebndsledn poznanie reality naprklad prostrednctvom KEGA, alebo inchgrantovch schm. Tieto informcie by mali by nsledne efektvnedistribuovan avyuvan. Musia sa dosta ku vetkm aktrom, aby na ichzklade mohli robi informovan rozhodnutia.

Peniaze daovch poplatnkov musia by vynakladan tak, abynebolo rozhodovanie o kvalite koly ajej financovanie pandorinouskrinkou. Daov poplatnci maj prvo vedie, na o s vynakladan ichpeniaze, a ktor deti z financi profitovali.

Pridan hodnotu zskaj izamestnvatelia. Bud u vedie, aknron bolo tdium anebude pre nich problmom odhadn schopnosti

absolventa, ktor sa hlsi omiesto.

6. ZABEZPEI OTVORENOS ACELOIVOTNOSVZDELVANIA

Slovensk koly treba otvori tak, aby iaci neboli nikdy vopredodsden na slep vzdelvaciu cestu. koly musia umoova obanomzskava druh ance amonosti dopa si flexibilne vzdelanie po celivot. Modularita maturt amonos dopania vzdelania mus byprjemn aneznevhodova ani vneskorom veku. To zaha monos

zloenia maturity alebo zskanie vunho listu pre tch, ktor ich nemaj(respektve dokonenie zkladnej koly pre vemi nzke percentoobyvatestva, ktor ho dokonen nem).

PRKLAD ZPOSLANECKEJ PRAXE

V oktbri 2012 sa na ma obrtila sprosbou o pomoc zdravotn sestra.Vytudovala zdravotn kolu smaturitou. V sasnosti by ale rada pracovala na

inej pozcii, sdemi. Pre zvenie odbornosti preto po tyridsiatke popri prcidiakovo navtevuje hudobn konzervatrium. Pri nstupe na potala s tm, ebude maturova len z odbornch predmetov. Zkon . 245/2008 Z. z. o vchove avzdelvan (kolsk zkon) a o zmene a doplnen niektorch zkonov v sasnejprave ale neumouje iakom, ktor u maturitu maj, ukoni tdium lensamotnou odbornou zlokou maturitnej skky. Cel skku mus preto skladaodznovu, o predstavuje pre pracujceho loveka srodinou skutoneneprimeran za.

V svislosti stmto prpadom som napsal interpelciu ministrovi kolstva, kde som apeloval na fakt, e flexibilita a modulrnos vo vzdelvan s dnes uznvanhodnoty, a to asto prve v svislosti s kontinulnym vzdelvanm

a rekvalifikciami. Napriek dobre znejcemu subu ministra sa dodnes vo veci nineudialo a zdravotn sestra nem in monos ako maturova so vetkchpredmetov odznova, a to len preto, e si chcela splni svoj profesn sen.


18/22

15

V kolstve mus by zabrnen segregcii socilne znevhodnencha Rmov, ktor s neprvom umiestovan do pecilnych kl. Mladmsocilne znevhodnenm tudentom treba poskytn benefity, pretoe presvoju socilnu situciu dosahuj horie vsledky amaj omnoho menieance dosta sa kvyiemu vzdelaniu a zamestnaniu. Socilneznevhodnen by mali zska podporu na vetkch stupoch tdia.

S otvorenosou kl svis iprstup odbornkov z praxe

a absolventov k vube na kolch. ikovn odbornci apikov absolventiby ma monos si nekomplikovane zvoli vubu ako karirnu cestu. Novudia prines kolm inov tmy amylienky, ktor je momentlnenemon presadi, pretoe kurikul sa zdhavo schvauj arozhodovanie jeprli centralizovan. Nielen financiami, ale islobodou v uebnej ltke bymali by motivovanuitelia. kolsk osnovy musia by flexibilnejie avberuebnej ltky liberlnej ako doteraz. Preto navrhujeme zenie uebnchosnov strednch kl nov aaktulne tmy musia dosta priestor.

7. ZOSLADI TRUKTRU STREDNCH KLA VYSOKCH KL SPOTREBAMI EKONOMIKYBUDCNOSTI

Slovensk stredn kolstvo m stle truktru zdeden zosocializmu, ke tdium na vysokej kole bolo len pre mal elitu a vinazamestnancov psobila vpriemysle a pdohospodrstve. Na zkladeaktulnych slovenskch trendov aj pomerov vzahrani sa d odhadn, eminimlne polovica populanho ronka bude dlhodobo pokraovav tdiu na vysokej kole (edu-active 2013). Nie je to ni nezvyajn, OECDvyhodnocovala krajiny, ktor maj najvzdelanejie populcie na svete, t.j.maj najvy podiel dospelej populcie sdosiahnutm stupomtercirneho vzdelania. Na prvej prieke je Kanada (51% obyvateov),nasleduje Izrael (46%), Japonsko (45%), USA (42%), Nov Zland (41%),prv desiatku uzatvra rsko s 38%. Slovensko malo v roku 2011 len 19 %obyvateov s vysokokolskm titulom (OECD2013c).

Pomer veobecnho a odbornho stredokolskho vzdelvania jepreto potrebn zosladi tak, aby tvorili rovnocenn celok (v roku 2012navtevovalo poda tatistickho radu gymnzia 32,2% iakov). Na to nie

je potrebn expandova gymnzi, ale posilni veobecn rozmervzdelvania na odbornch kolch, ktor maj kveobecnmu vzdelvaniublzko naprklad na obchodnch akadmich, z ktorch dnes u vinaabsolventov ide alej tudova. Vo vzahu ktechnickm vysokm kolm s

vhodnou cieovou skupinou aj priemyslovky.Je potrebn zmeni obsah ikvalitu vzdelvania.V bode 4 hovorme

naprklad opotrebe podpory tzv. kovch kompetenci. Veobecnvzdelvanie je zrove potrebn prispsobi tandardom a nrokomvysokch kl. Po britskom vzoreje potrebn zvi lohu vysokch kl,najm tch najkvalitnejch na tvorbe kurikl, tandardov a metdoverovania na veobecnch strednch kolch. Vo Vekej Britnii sasnvlda dala najkvalitnejm univerzitm zsadn postavenie pri tvorbematurt (tzv. A-levels).

8. ZSADNE ZREORGANIZOVA ODBORNKOLSTVO AJEHO FINANCOVANIE

Ako sme ukzali vanalytickej asti, najvm problmom votzkenezamestnanosti mladch je odborn kolstvo. Preto ide ooblas,v ktorej navrhujeme zsadn reformu jeho organizcie afinancovania.

Dnes kapacity v oblasti odbornho kolstva viac ako dvojnsobneprekrauj dopyt po tomto type vzdelvania. Zrove je takto vzdelvanieovea drahie ako veobecn. Vsledkom s nkladn poloprzdne koly,

v ktorch sa vyie normatvy nepouvaj len na vyiu nronosodbornho vzdelvania, ale vo vekej miere na udranie neperspektvnychorganizci. Odborn koly s vdrvivej vine vzriaovateskej psobnostiVC, ktor ich sie retrukturalizuj ovea menej, ako je potrebn.Dvodom je predovetkm znan nepopularita takhoto kroku a fakt, euetren peniaze VC neme poui na lepie financovanie kolstva, ale


19/22

16

mus ich de facto vrti do centrlneho rozpotu. Kto by chcelracionalizova, ke si tm pohnevte as voliov azrove nemteprostriedky, ako im to vynahradi inde?

Existuj dva spsoby, akm postupova. Prv je motivan: krajesi ponechaj rovnak sumu na iaka bez ohadu na truktru a poetkl. To by znamenalo, e retrukturalizcia siete smerom kplnma efektvnejm kolm by sa im oplatila. Druh spsob je regulan. Je

mon zo zkona ustanovi, e VC musia sie svojich strednch klupravi tak, aby nepredstavovala viac ako naprklad 125% potrebnejkapacity.

9. ODSTRNI STIGMU Z ODBORNHOVZDELVANIA

s na uovku je na Slovensku vekou asou rodiov vnmanako menejcenn. Existuje veobecn zhoda, e takto prstup je neastn,lebo deformuje rozhodovanie det arodiov. Odstrni stigmu zodbornho

vzdelvania je preto vo verejnom zujme.

Sasn vlda bohuia postupuje presne opane. Minister aploviobmedzil prijatie na gymnzium znmkovm priemerom, m chce zvipoet iakov odbornch kl. Vrmci odbornch kl zaviedol tieznmkov priemer ako podmienku prijatia na odbory smaturitou.Dvodom bola snaha donti iakov zkladnch kl, aby sa lepie uili inak pjdu na uovku. Presne tak potvrdzuje pocit irokej masy rodiov,e odborn kolstvo je nieo, omu sa ikovnejie diea oblkom vyhne.

Minister aplovi zrove oivil nvrh (ktor predchdzajca vlda

chcela zrui), aby sa aj vysok koly delili na kategrie, priom odbornkoly maj by tie najmenej kvalitn. Zver je rovnak.

Tento prstup je potrebn zrui anahradi pohadom, podaktorho odborn koly nie s tie menej kvalitn koly pre hlpejiedeti, ale s to plne rovnocenn koly len inak orientovan.

Znamen to naprklad zrui priemer znmok ako podmienkuprijatia na urit stredn kolu. Toto ustanovenie toti me nebezpenezasiahnu do budceho ivota dieaa tm, e na zklade troch vysveden(na konci 8. ronka aoboch vysveden vdeviatom ronku) predur, naak typ vzdelvania m iak nrok. Deti, ktor v tomto citlivom obdobnespaj zkonom nastaven kritrium znmok, s fakticky vylen zmonosti alieho vzdelvania nielen na niektorch formch strednch

kl, ale aj na vysokej kole. V prpade zujmu tchto det o neskorietdium na vysokej kole bude ich vylenie zgymnzi tvori zsadnprekku prijatia na vysok kolu.

Je potrebn zmeni naprklad aj kategorizciu vysokch kl tak, abysa bu nelenili na skupiny, alebo aby tieto skupiny neodrali kvalitu, aleich zameranie. Inmi slovami, na odborn vysok koly by sa kldli rovnakovysok nroky, ale inho typu.

Udraten arozumn cesta zvenia iakov vodbornom vzdelvanteda mus vies skrz zvenie kvality odbornch kl, zabezpeenmprechodu zo strednch odbornch kl na vysok koly a odstrneniestigmy, ktor je stmto typom tdia spjan.

Rozhodnutia o odbornom kolstve by mali by o najviac stabilna nemeni sa sprchodom kadej vldy. To znamen, e by mali byoprosten od politickch vplyvov aekonomickch zujmov vybranch ud(draz m by poloen na kvalitu aobsah, nie na to, osi vplyvn dokupresadi na ministerstve i vzastupitestve VC). Flexibilite by mali pomci rzne vzky pre uiteov.

Ke sa toto podar, d sa oakva, e bude relne meni ivnmaniestredokolskho odbornho vyuovania rodimi aiakmi. Zvenie preste

technickho odbornho vzdelvania bude mon po skvalitnenstredokolskej odbornej vuby ansledne bude mon zaa spropagciou technickch smerov. V nasledujcej tabuke s uveden dvespen cesty takchto kampan.


20/22

17

SIEMENS V SEVERNEJ KAROLNE POZVAL RODIOV DO VROBY

Prpad Siemensu ukazuje, e odlin prstup me prinies ovocie. V roku 2011otvorila nemeck spolonos dleit zvod v Severnej Karolne apotrebovalatechnicky vzdelanch zamestnancov s vyou mierou schopnost aprecznosti.Ke sa firma poksila naja mladch ud, zistila, e takto udia sa napracovnom trhu nenachdzaj. Zistili, e mlad udia a ich rodiia povauj zaneatraktvne pracova vo vrobe, hoci aj pikovej. Siemens sa preto rozhodol

zamera sa na percepciu prce vo vrobe zaali pozva stredokolkov aichrodiov do zvodu, aby na vlastn oi videli, o prca obna. Rodiia, ktorkategoricky vylili monos prce svojich det vo vrobe plne zmenili nzor,ke videli nae pracovisko, poznamenal vrobn manar a dodal: Kevidte vetky tie roboty, potae alasery, uvedomte si, ako progresvnaa sasn me vroba by azmente svoj pohad.

VLDNE OPATRENIA NA PODPORU TECHNICKHO VZDELVANIA VJUNEJKREI

Pre silne negatvne postoje voi manulnej atechnickej prci bojujzamestnvatelia vKrei shadanm schopnch talentov so sprvnymischopnosami. Krejsk vlda sa poksila prilka tudentov pre tietozamestnania transformciou uil a odbornch kl na tzv. koly majstrov.Vlda zaala plati tudentom koln,ubytovanie a stravovanie a zaala ichnazva ako mladch majstrov. Ideou bolo vytvori nov kategriu spojens technickou a manulnou prcou, ktor nie je zaaen stigmou. Nov prstupsa zaal po viac ako dvoch rokoch vyplca na koly sa hlsi viacuchdzaov,ako me by prijatch. Zrove krejsk vlda pozicionovala nov koly akopredstupe kaliemu technickmu vysokokolskmu vzdelvaniu, namiestokonench intitci bez ndeje na al postup. Nov koly preto zaalispolupracova suniverzitami na vytvoren kurikl. Podiel majstrov, ktorpokrauj na vysok koly sa zvil o 36 % oproti pvodnmu stavu.

(Mourshed, Farrell and Barton 2013)

10. ZAVIES DULNY SYSTM AJ DO VYSOKHOKOLSTVA

Hoci je nezamestnanos vysokokolkov niia ako v prpadestredokolkov, ukzali sme, e problm je prepojen, pretoevysokokolci pre nedostaton prpravu zaberaj pracovn miestas nimi poiadavkami stredokolkom. Zrove je to neprjemn i prenich, pretoe asto vykonvaj prcu, ktor pre nich nie je dostatone

podnetn a zaujmav a nepotrebovali na u tudova. Preto musme rieikvalitu zrunost a schopnost na oboch rovniach. Najjednoduchmrieenm je taktie podpori systm dulneho vzdelvania, a to najm nabakalrskom stupni,ktor bude prakticky orientovan.Okrem praxe akotandardnej avznamnej sasti vzdelvania vtzv. profesnchbakalrskych programoch (viz. bod 6) by to malo znamena aj podporuvstupu podnikov a podnikateskch zdruen do odbornch vysokch kl.Podpora me ma formu zmeny legislatvy zhadiska asti podnikateskejsfry na riaden odbornch vysokch kl (verejnch iskromnch), ale ajfinann motivcie pre vysok koly, aby zskavali finann prostriedky zo

sfry biznisu (tzv. matching funds).

Prax absolventov a ich plynul prechod do zamestnania je monpodpori isystematickou snahou cez karirne poradenstvo na kolch.Aby sa udomcnil klientsk prstup voi tudentom, bude taktie nutnzavies finann motivcie vysokm kolm, okrem inho aj podauplatnitenosti ich absolventov na trhu prce. Vysok koly musia madvod na udriavanie kontaktov so svojimi absolventmi a nies podielzodpovednosti za ich vsledky. Dobrm spsobom je i participcia namedzinrodnch prieskumoch uplatnenia absolventov (CHEERS, Reflex,HEGESCO, DEHEMS at.).


21/22

18

POUIT LITERATRA

ARRA a Profesia (2009). Zujem zamestnvateov o absolventov V (analzadatabzy portlu Profesia.sk). In: Kletincov, . (2011). Spjame vysok koly s

trhom prce, Intitt hospodrskej politiky, Bratislava. Dostupn z:http://www.ihp.sk/analyzy/IHP-Analyza%20-%20Spajame%20VS%20s%20TP.pdf

Belz, H., Siegriest, M. (2001). Klov kompetence a jejich rozvjen. Praha : Portl,2001.

ervenka, S. (2013). Vvoj nezamestnanosti mladch ud na Slovensku. BlogINESS, Dostupn z: http://www.iness.sk/stranka/8126-Vyvoj-nezamestnanosti-mladych-ludi-na-Slovensku.html

pov, H. a Strnsk, M. (2013). Na un po dobrm. Firmy pemlej, jak lkat

emeslnky, Respekt, ronk 24, . 33, Praha: Economia.

Dinga, J. (2013). Zmrzaen dohodri, Blog INESS. Dostupn z:http://blog.etrend.sk/iness/2013/10/03/zmrzaceni-dohodari/

Edu-active, (2013). The Most Educated Countries in the World. Dostupn z:http://www.edu-active.com/news/2013/sep/21/most-educated-countries-

wg2orld.html

Eurostat (2012). Participation of young people in education and training, by

employment status, age and sex (incl. NEET rates), Dostupn z:

http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database

Folentov, V. (2012). Dvadsa faklt, ktorch absolventi s na profesiinajiadanej,SME online. Dostupn z:http://ekonomika.sme.sk/c/6427651/dvadsat-fakult-ktorych-absolventi-su-na-

profesii-najziadanejsi.html#ixzz2exMJvdhp

Folentov, V. (2013). Zamestnanie jednho mladho loveka stlo 5500 eur.,SMEonline. Dostupn z: http://ekonomika.sme.sk/c/6999240/zamestnanie-jedneho-

mladeho-cloveka-stalo-5500-eur.html

Herich, J. (2012) Uplatnenie absolventov strednch kl v praxi. stav informcia prognz kolstva, Bratislava. Dostupn z:http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JH/uplatnenie_a12_.pdf

International Labour Office (2012) Global Employment Trends for Youth 2012.

May, 2012. Geneva: International Labour Organization., Dostupnz:http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---dgreports/---

dcomm/documents/publication/wcms_180976.pdf

Intitt finannej politiky (2011). Niektor aktvne politiky trhu prce s zrejmeneefektvne. Dostupn z:https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7836

Kletincov, . (2011). Spjame vysok koly s trhom prce, Intitt hospodrskejpolitiky, Bratislava. Dostupn z:http://www.ihp.sk/analyzy/IHP-Analyza%20-%20Spajame%20VS%20s%20TP.pdf

Kunrov, M. (2013). Mladch u nechc. Ani zadarmo, HNonline. Dostupn z:http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/mladych-uz-nechcu-ani-zadarmo-

563592

Mourshed, M., Farrell, D., a Barton D. (2013). From Education to Employment,

McKinsey Global Institute. Dostupn z: http://mckinseyonsociety.com/education-to-employment/report/#sthash.arv19Ow3.dpuf


22/22

19

OECD (2013a). Slovak Republic: Fostering an Inclusive Job-Rich Recovery . Better

Policies Series. Dostupn z:http://www.oecd.org/slovakia/BrochureSlovakRepublicapril2013.pdf.

OECD (2013b). The OECD Action Plan for Youth: Giving Youth a Better Start in the

Labour Market. Dostupn z: http://www.oecd.org/els/emp/Youth-Action-Plan.pdf.

OECD (2013c). Slovak Republic: Tertiary Education in the Slovak Republic isLagging Behind other OECD Countries, Education at a Glance. Dostupn z:http://www.oecd.org/edu/Slovak%20Republic_EAG2013%20Country%20Note.pd

f

OECD (2013d). OECD Factbook 2013: Economic, Environmental and Social

Statistics: Long-Term Unemployment. Dostupn z:http://www.oecd-ilibrary.org/sites/factbook-2013-

en/07/02/02/index.html?contentType=&itemId=/content/chapter/factbook-

2013-58-

en&containerItemId=/content/serial/18147364&accessItemIds=&mimeType=text

/html).

OECD (2012a). OECD Economic Surveys: Slovak Republic 2012, OECD Publishing.

Dostupn z:http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/economics/oecd-

economic-surveys-slovak-republic-2012_eco_surveys-svk-2012-en#page1

OECD (2012b). Education at a Glance: Indiktor C5. Dostupn z:http://www.oecd.org/education/educationataglanceindicatorsrawdata.htm

Prepustili.sk (2012). o doku in. Dostupn z: http://prepustili.sk/

Sedghi, A., Burn-Murdoch, J. (2012). Unemployment in Europe: get the figures for

every country. Guardian online. Dostupn z:http://www.theguardian.com/news/datablog/2012/oct/31/europe-

unemployment-rate-by-country-eurozone.

Scarpetta, S. (2012). Challenges facing European labour markets: Is a skill

upgrade the appropriate instrument? Leibniz Information Centre for Economics.

Dostupn z:http://www.econstor.eu/bitstream/10419/68322/1/734507828.pdf

Slovensk tatistick rad (2012). Podiel tudentov na jednotlivch druhochstrednch kl v k. r. 2012/2013, Dostupn z:http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24513

Srnnkov, . aHruovsk, J. (2009). Absolvent vysokej koly na trhu prce.Aktulna pozcia a podmienky zamestnvania, Academia XX (1/2009): 29-41, IP.

Svetov banka (2012a). Protecting the Poor and Promoting Employability, AnAssesment of the Social Assistance System in the Slovak Republic, Svetov banka:Washington DC.

Svetov ekonomick frum (2013). The Challenge of Unemployment. Dostupn z:http://www.weforum.org/community/global-agenda-councils/youth-

unemployment-visualization-2013

stredie prce, socilnych vec a rodiny (2012). Mesan tatistikanezamestnanosti, Dostupn z: http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827

stav informci aprognz kolstva (2011). tatistick roenky, Dostupn z:http://www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka---suhrnne-tabulky

Zvalov, M. (2009). Hodnotenie faktorov svisiacich s prcou a tdiom cez optikusksenost absolventov vysokch kl, Academia XX (1/2009): 16 -28, Bratislava:IP.

tvoríme slovensko - riesenie nezamestnanosti mladych

Documents