TLAČOVÝ ORGÁN ZDRUŽENIA SLOVÁKOV VO ŠVAJČIARSKU Ročník XXXVIII.NA INTERNETE SÚ SLOVENSKÉ ZVESTI K DISPOZÍCII NA STRÁNKE www.slovenskezvesti.chJANUÁR 2007 ISSN 1017-3447 ČÍSLO 1Modlitba piesňouZem slovenská prekrásna je,štíty Tatier čnejú hrdo.Orol tu má hniezdo svojetu nech sa darí dobrým ľuďom. Ja sa bojím, čo ťa čaká,v srdci nosím túžbu skrytú.Nech je pieseň táto večná,modlitbou za domovinou. Tebe patrí zem Slovenská,ja nepoznám krajšiu inú,v Tebe vďačný národ chová,slovenskú reč prívetivú. Slovenská zem naša rodná,Ty nesmieš nikdy poznať krivdu,Tebe právom vraví Slovák,aj život dám za domovinu. Ja sa bojím, čo ťa čaká,v srdci nosím túžbu skrytú.Nech je pieseň táto večná,modlitbou za domovinou. Tebe patrí zem Slovenská,ja nepoznám krajšiu inú,v Tebe vďačný národ chová,slovenskú reč prívetivú.(Prineste si tento text so sebou nastretnutie v sobotu 20. januára2007, zaspievame si ho.)

Z O B S A H UVianočné a novoročnépozdravy nám poslali str. 2, 3Čo bude s nami poOtcovi Mazákovi? str. 4Aj dobro sa šíri str. 4Napísali nám... str. 5Kto je laureát Zlatého pera? str. 5Čo je dvojtýždenníkKultúra str. 5Poďakovanie str. 5Verejnoprávne str. 6Nielen chlebom žije človek str. 7Prihláška na zabíjačkovúvečeru str. 83. ročník nohejbalovéhoturnaja v Bulle str. 8Oznam str. 8Bohoslužobný poriadok str. 8Náš kalendár str. 8

Združenie Slovákov vo ŠvajčiarskuVás srdečne pozýva na

SLÁVNOSTNÚ AKADÉMIUDňa slovenskej štátnosti

spojenú s ude lenímZLATÉHO PERA ZDRUŽENIA 2007

TEODOROVI KRIŽKOVId ň a 2 0 . j a n u á r a 2 0 0 7 v Z ü r i c h u

vo veľkej sieni farského strediska Liebfrauen, Weinbergstr. 36 na 2. posch.16:30 – 18:00 Hrá hudba do tanca a na počúvanie.18:00 – 19:00 V KYRPTE KOSTOLA LIEBFRAUEN

Slávnostná akadémia, prejav laureáta, kultúrny program,v ktorom odzneje literárno-hudobné pásmo laureáta: „Snež-ná omša“, odovzdanie Zlatého pera.

19:00 – 22.30 Zabíjačková večera, do tanca a na počúvanie bude hrať MAZÁCKA KAPELA z Rajca.

Prihlášky na str. 8. tohto čísla. Prosíme i tých, ktorí chcú prísť iba na zába-vu, aby sa takisto prihlásili k vôli rezervácii miest. V prípade, že sála budeplná, neprihlásení nebudú mať nárok na vstup do sály.

Pozvánkana riadne 38. Generálne zhromaždenie

Združenia Slovákov vo ŠvajčiarskuČas: 3. marca 2007 (sobota) o 14.30 hod.Miesto: Zürich, vo veľkej sieni farského strediska Liebfrauen

Weinbergstr. 36, na 2. posch.Program

1.) Otvorenie Generálneho zhromaždenia, privítanie.2.) Schválenie programu.3.) Voľba návrhovej komisie pre uznesenia.4.) Schválenie zápisu z 37. GZ v Bolligene dňa 11. marca 2005.5.) Správa: - o činnosti Združenia,

- o hospodárení s financiami Združenia,- kontrolnej a zmierovacej komisie.

6.) Rozprava k predneseným správam, schválenie správ, udelenie absolutória.7.) Prestávka, občerstvenie.8.) Rozprava o budúcej činnosti.9.) Voľby: predsedu, členov výboru a náhradníka, predsedu, člena a náhradného

člena kontrolnej a zmierovacej komisie.10.) Prijatie uznesení pre budúcu činnosť.11.) Voľné návrhy.12.) Národná hymna „Hej Slováci...“

Podľa ustanovenia Stanov majú všetci riadni, čestní a podporujúci členovia právopodávať návrhy a hlasovať na Generálnom zhromaždení, ak majú vyrovnané členské príspev-ky do začiatku Generálneho zhromaždenia.

Všetkých krajanov, členov a priaznivcov Združenia srdečne pozýva1. podpredseda Združenia Slovákov vo Švajčiarsku

ako zástupca predsedníčky Združenia

Str. 2 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 1/2007

Vianočné a novoročné želania, ktoré sme dostali po uzávierke minulého čísla Vám radi tlmočíme:

Slovenské zvesti ZSvŠ č. 1/2007 Str. 3Krásne Vianoce, pokoj, lásku, porozumenie, zdravie a šťastieželá

Dušan Badura z Bratislavy

* * * * *Prajem veľa úspechu a veselé Vianoce!Martina Ftáčniková

* * * * *Do Nového roku Vám želáme veľa šťastia, úspechu a peknésviatky!

Zamestnanci poštového úradu 8021 Zürich - Sihl

* * * * *Všetkým členom Združenia Slovákov vo Švajčiarsku želámepríjemné, požehnané Vianoce 2006 a radostný Nový rok 2007!

Paul a Marta van Ooijen-Šuvadová

* * * * *Veselé Vianoce a šťastný Nový rok Vám želáF. Šimor

* * * * *Vážené ZSvŠ, vážená redakcia, predstavenstvo a všetci, čo súokolo Vás!Pri príležitosti našich pekných sviatkov narodenia Krista Pána– Ježiša z Nazaretu, prajem Vám všetkým radostné, veselé apožehnané vianočné sviatky v kruhu Vašich rodín.Takisto Vám prajem veľa úspechov do Nového roku 2007.

Váš Peter Paulík s rodinou

* * * * *Do Nového roku 2007 Vám želám všetko najlepšie Roman Schmidt, Dipl. El.-Ing.

Drahí naši priatelia,Požehnané vianočné sviatky a šťastný Nový rok 2007z úprimného srdca Vám želajú:

Fero a Anna VnukAdelaide, Austrália

* * * * *Príjemné prežitie Vianoc a všetko najlepšie v Novom rokupraje

Informačné ústredie Matice slovenskej

* * * * *Radostné vianočné sviatky a úspešný Nový rok celému výborua všetkým členom Združenia Slovákov vo Švajčiarsku praje

Dušan Parajkas folklórnym súborom Kolečko

* * * * *Túto radosť, ktorú nám Boh daroval v Ježišovi Kristovi,prajem s mojou milou manželkou Vám, Vašej rodine a Vašímpriateľom a zo srdca želáme aj požehnaný rok 2007

Jozef BernadičVáš subdiakon (bac. theol.)

* * * * *Želáme Vám v prichádzajúcom roku veľa radosti, zdravia aúspechu v práci i súkromí

Offsetdruckerei AG, Zürich

* * * * *Srdečná vďaka za vinš. Ja si tiež dovoľujem poslať Vám srdeč-né pozdravy s prianím všetkého dobrého do Nového roku 2007!

Dušan Daučík, Štokholm

Aj dobro sa šíri...Počúvame sťažnosti, že zlo sa dnes lavínovite šíri. Senzáciechtivé média sa priam s rozkošou zaoberajú najmenšími

detailami zlých, človeka nedôstojných činov, aby naplnili vrecká svojich majiteľov.Ale aj dobro sa šíri, lenže málo sa o tom píše, málo sa o tom hovorí.Často si ani neuvedomujeme, aký dosah má jedna jediná dobrá myšlienka, jeden dobrý návrh, popud alebo čin.

V roku 2002 si položil náš člen pán Michal Koribanič otázku, že keď môžu chodiť na rekreačné pobyty do Švajčiarska detiz rôznych štátov, prečo by nemohli aj slovenské? Spoločnými silami sa podarilo zabezpečiť prvý pobyt slovenských detív Trogene, v dedinke Pestalozziho základiny. Dobré správanie našich detí pripravilo pôdu pre druhý ročník pobytu a takštafeta dobra pokračovala a pokračuje až dodnes, ba do budúceho roku.

Tohto roku bolo dvadsať detí z východného Slovenska, z Trebišova a dvadsať detí z Bytče, zo špeciálnej základnejškoly, kde sú deti z rozvrátených rodín, i sociálne mimoriadne slabých i detí ktoré sa ťažko učia.

Bol to pekný zážitok, keď mi vedúca skupiny detí z Bytče hovorila, že staršie deti z Trebišova si pri exkurziách a vý-letoch vzali pod patronát menšie deti z Bytče a vysvetľovali im v Technorame rozličné zjavy a pokusy, keď nestačili sledovaťrýchly preklad a nemali sa koho opýtať. Takto tí, ktorí dobré zakúsili, podali kus dobra ďalej.

Tie radostné tváre detí boli nečakaným i predčasným Vianočným darom nám všetkým. Niektorým deťom nemohli dať rodičia na pobyt ani korunu vreckového. V minulosti sme darovali tejto škole aj star-

šie šatstvo. Nenašli by sa medzi nami ochotní krajania, ktorí pred cestou na Slovensko by zozbierali a doniesli staršiešatstvo? Nielen pre deti v školskom veku. Rodinám týchto detí to zmierni ich neľahké sociálne položenie.

Združenie Vám ochotne poskytne adresu školy v Bytči, kde ho môžete odovzdať, posilňovať reťaz dobra.Aristid Zelenay

Str. 4 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 1/2007

Čo bude s nami po Otcovi Mazákovi?Na rozlúčke s Otcom Martinom Mazákom v Sorale

dňa 22. novembra som túto otázku vidiel na tvárach mno-hých úprimne smútiacich Sloveniek a Slovákov, ale viaceríz nich mi ju aj priamo položili. Uvedomovali si, že v OtcoviMazákovi strácame nielen duchovného vodcu, ale i osob-nosť, ktorá združovala krajanov a dokázala vytvárať ajpríležitosť stretávať sa. Pretože už dlhší čas bol oficiálnena dôchodku a nám sa venoval dobrovoľne a všetky vý-davky financoval zo svojho dôchodku žiadna inštitúcianebude pociťovať potrebu nahradiť ho. Viacerí krajaniaz rozličných oblastí juhozápadného Švajčiarska vysloviliželanie, aby sa iniciatívy nahradiť ho ujalo Združenie Slo-vákov vo Švajčiarsku, pretože v oblasti jeho bývalého pô-sobenia si krajania nevytvorili nijaký laický orgán, ktorýby ich záujmy zastupoval pred tunajšími inštitúciami.

Vďaka aj vytrvalému úsiliu Svetového združeniaSlovákov v zahraničí mohol začiatkom roku 2006 začaťfungovať v Bratislave pri vláde SR Úrad pre Slovákov ži-júcich v zahraničí. Tento sa už začiatkom februára 2006obrátil na slovenské spoločenstvá po svete so žiadosťou oudanie priorít, ktoré by mala v roku 2007 podporiť vládaSlovenskej republiky ako i o údaj kľúčových oblastí roz-voja slovenskej komunity z hľadiska štátnej pomociSlovenskej republiky v budúcich rokoch.

Výbor Združenia reagoval na túto výzvu a ako pod-poriť sa majúce priority v roku 2007 udal tlač a expedíciuSlovenských zvestí ako aj zabezpečenie vhodnej miestnostipre Slovenskú knižnicu a archív Združenia v centrálnejpolohe, kde je sústredených viacej krajanov.

Pre budúce obdobia považoval za kľúčové oblasti:a./ Udržovanie a rozvíjanie národného povedomia a

znalosti slovenčiny druhej a tretej generácie Slovákovvo Švajčiarsku

b./ Vytvorenie a zlepšenie národného povedomia a zodpo-vednosti za Slovensko u novej emigrácie

c./ Zriadiť, personálne obsadzovať a finančne i materiálnezabezpečovať Slovenskú katolícku misiu pri ÚradovniSR pri OSN v Ženeve podľa podobného vzoru v Brüs-seli s tým, že táto misia bude poskytovať služby všet-kým Slovákom vo francúzsky hovoriacej časti Švajčiar-ska a priľahlých oblastiach vo Francúzsku

d./ Podporovať spolkovú činnosť Slovákov vo Švajčiarskue./ Podporovať činnosť Slovenských katolíckych misií vo

Švajčiarsku vecne i personálnef./ Zriadiť pre slovenských evanjelikov vo Švajčiarsku du-

chovnú službu a podporovať ju personálne i materiálneg./ Zlepšiť spoluprácu Zastupiteľských úradov vo Švaj-

čiarsku so slovenskými spoločenstvami a poskytovať impravidelne priestory na stretávanie.

Keď sme tieto požiadavky predkladali Úradu preSlovákov žijúcich v zahraničí nepredpokladali sme, žepožiadavka, vyslovená v bode c./ sa stane tak skoronaliehavá. Krátko po smrti Otca Mazáka sme sa obrátililistom na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v ktoromsme sa odvolali na nami predložené návrhy a že sa viacerézoskupenia krajanov obrátilo na Združenie, aby sa domá-halo realizácie uvedeného návrhu. Ďalej sme sa informo-vali, či naše návrhy boli zohľadnené a či Úrad pre Slová-

kov žijúcich v zahraničí je ochotný podporovať tútopožiadavku a zasadzovať sa o jeho skorú realizáciu a prí-slušných úradov Slovenskej republiky.

Začiatkom januára 2007 navštívil podpredsedaZdruženia Slovákov vo Švajčiarsku p. Ing. Bohumil Šťast-ný Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave arokoval s jeho predsedníčkou pani Dr. Vilmou Prívarovouo uskutočnení našej požiadavky. Stretol sa u nej s plnýmpochopením pre našu potrebu a ocenila to, že sme sa naÚrad s týmto problémom obrátili. Medzičasom už aj zača-la rokovať o personálnych alternatívach pre toto miesto,hovoriť o výsledkoch by bolo predčasné. Z osobného roz-hovoru vyplynul pre nás poznatok, že by bolo vhodné Úra-du poskytnúť viaceré informácie o organizácii zabezpe-čenia duchovnej služby pre Slovákov v o Švajčiarsku akoaj o jej personálnom a materiálnom zabezpečení. Urobímetak v najbližších dňoch a budeme poskytovať aj naďalejinformácie o krokoch, ktoré podnikáme pre uspokojivé vy-riešenie tohto problému.

O doterajších výsledkoch sme informovali aj O.Františka Poláka SDB, ktorý nateraz vstúpil do šľapajíOtca Mazáka a je ochotný prísť raz do mesiaca slúžiť svä-tú omšu do Lausanne a do Ženevy (tak ako Otec Mazák zavlastné), hoci bol už doteraz preťažený službou sloven-ským komunitám v Zürichu, Bazileji, Lucerne a Berne anebol z časových dôvodov vstave poskytovať im plne služ-by tak, ako by to potrebovali.

O ďalších krokoch a ich výsledkoch Vás budemepriebežne informovať, na druhej strane radi uvítame Vašenávrhy, podnety i pomoc pri udržovaní slovenského životavo Švajčiarsku, čo zosnulý robil neúnavne dlhé roky.

Aristid Zelenaytajomník

Dovoľte mi pripojiť aj niekoľko osobných myšlienok. Ajsnaha o náhradu Otca Mazáka potvrdzuje, že nestačí mať kon-takty iba prostredníctvom internetu, ale potrebujeme aj zoskupe-nie, ktoré nás navonok nielen reprezentuje, ale aj zastupuje. Ajúrady a inštitúcie na Slovensku chcú mať partnera, ktorý mátvár, je schopný komunikovať a aj osobne v prípade potrebyrokovať. I keď v niektorých elektronických médiách sa objavujúnázory, že staršie generácie nerobia nič a jestvuje iba expresnýaktivizmus moderných médií novej, svetovej generácie, kde dnesnejestvuje to, čo bolo včera. Nie málo aj starších osôb, ktoré sičasto aj z finančných dôvodov nemôžu dovoliť luxus zadovážiť sipočítač s príslušenstvom a mať prístup do internetu, financovaťa navštevovať náučné kurzy si oceňuje možnosť dozvedieť sa, čoje nového v slovenskej komunite vo Švajčiarsku cez Slovenskézvesti. Reťaz je tak silná, aký silný je jej najslabší článok. Slo-venské spoločenstvo vo Švajčiarsku je pomerne malé, ani v mi-nulosti a nazdávam sa, že ani v budúcnosti si nebudeme môcťdovoliť luxus čo len čiastočne honorovaných spolupracovníkov.Sme odkázaní na dobrovoľníkov. Možno majú niektoré profesi-onálne nedostatky, (hlavne sa málo staráme o prezentáciu našejpráce, lebo výsledky sú nám dôležitejšie), ale tridsaťosem ročnátradícia Združenia dokazuje, že tento zdanlivo nedokonalý aslabý systém založený na dobrovoľnej práci je veľmi života-schopný. Každá ochotná pomocná ruka bola vždy vítaná a budeaj v budúcnosti.

Slovenské zvesti ZSvŠ č. 1/2007 Str. 5

Napísali nám......veľmi pekne ďakujem za nomináciu na „Zlaté pero“, ktoré udeľujete. Je to pre mňa česť, preto ne-považujem vôbec za správne váhať nad jeho prijatím či neprijatím. Cítim veľkú vďaku, že pamätá-te na ocenenie mojej práce, keď v januári vstúpi Kultúra do 10. roku svojej existencie napriekkomplikáciám času, v ktorom žijeme. Veľmi si túto pozornosť vážim...

Váš Teodor Križka

* * * * *Kto je tohtoročný laureát Zlatého pera ZSvŠ 2007?Vážení čitatelia. Je mi cťou predstaviť vám v krátkej laudácii laureáta tohoročného Zlatého pera, ktorým je básnik, prekladateľa šéfredaktor dvojtýždenníka časopisu Kultúra -

Teodor Križka.Pán šéfredaktor Kultúry, Teodor Križka, sa

narodil 8. júna 1956 v Košiciach a absolvoval Literárnyinštitút v Moskve. Po skončení štúdií pôsobil ako redak-tor týždenníka Nové slovo, vo vydavateľstve Smena aistý čas ako šéfredaktor mesačníka Plameň. Knižnedebutoval v roku 1983 zbierkou tradičných poetickýchforiem Zaklínanie jari. V roku 1986 vydal knihu poéziePokojná v nepokoji a o rok neskôr zbierku Slnečná nocmesačný deň. V roku 1986 bol zostavovateľom ľúbost-nej poézie mladšej generácie Z tmy svieti tvoja dlaň aneskôr autorom viacerých kníh pre deti, napríkladv roku 2001 mu vyšla kniha Pošepkala vločka snehu dooblôčka. Popri redaktorskej a básnickej činnosti, sa pánTeodor Križka systematicky venuje prekladovej tvorbez ruštiny (autorov Jevtušenka a Pasternaka) a z nemčiny.

Tohoročný laureát Zlatého pera, má neoceniteľ-né zásluhy na vzniku dvojtýždenníka KULTÚRA, časo-pisu závislého na etike, ktorého je dnes šéfredaktorom.„Tento časopis vznikol v roku 1998 ako voľné pokračo-vanie revue Kultúra, vydávanej Spolkom sv. Vojtecha,ktorému vtedy dal osobitnú pečať Dr. Ladislav Hanus,žiak a pokračovateľ slávneho filozofa Romana Guardi-niho“, čítame na úvodnej webovej stránke časopisuKultúra (www.kultura-fb.sk), kde sú ďalej uvedenétieto slová; „Náš čas je obklopený rozličnými druhmifingovaných nezávislostí, v skutočnosti determinova-ných závislosťou od peňazí. Preto vážne, ale nie bezzmyslu pre humor, deklarujeme svoju závislosť odtoho, od čoho je dôstojné byť závislý – od etiky“. Dom-nievam sa, že takúto vizitku a takéto predstavenie sa, jepotrebné privítať a ju primerane oceniť.

Iste nebude na škodu pripomenúť definíciu, pod-ľa ktorej vedenie ZSvŠ vyberá kandidátov na udelenie

Zlatého pera, ktorá znie : „Zlaté pero sa udeľuje oso-bám, ktoré písaným slovom objektívne obhajujúslovenskú históriu, pozdvihujú národné povedomie aobhajujú záujmy Slovákov a Slovenska“. Čitateliadvojtýždenníka Kultúra, ktorých žiaľ medzi Slovákmije stále veľmi málo, iste potvrdia, že každé doteraz vy-dané číslo tohoto časopisu, uverejnenými príspevkami,uvedenú definíciu v plnej miere napĺňa. Náš tohoročnýlaureát bol zvolený nielen preto, že (ako už bolo spome-nuté) má neoceniteľné zásluhy na vzniku tohoto časopi-su, a je autorom väčšiny úvodníkov a množstva ďalšíchpríspevkov v časopise, ale aj preto, že ako jeho šéf-redaktor, prispieva k výberu tých najkvalitnejšíchčlánkov uverejňovaných v Kultúre. Tu treba zdôrazniť,že medzi častými prispievateľmi časopisu sú viacerí dr-žitelia Zlatého pera ZSvŠ z predchádzajúcich rokov. DoKultúry píše: pán Prof. Dr. Milan S. Ďurica (Zlaté pero1989), pán Prof. František Vnuk (Zlaté pero 1991), pánIng. Július Binder (Zlaté pero 2002), pán Ladislav Ťaž-ký (Zlaté pero 2005) i pani Dr. Darina Vergesová (Zlatépero 2006).

Záverom chcem vyjadriť presvedčenie, že uve-dené informácie potvrdzujú správnu voľbu tohoročné-ho laureáta, že Zlaté pero ZSvŠ 2007 sa dostáva do na-ozaj správnych rúk. Želám v mene celej našej organizá-cie tohoročnému držiteľovi Zlatého pera, aby naše oce-nenie bolo povzbudením a ocenením nielen jeho osob-nej práce a úsilia, ale aj povzbudením a ocenením precelý časopis a redakciu dvojtýždenníka Kultúra.

Nech Vám, vážený pán šéfredaktor, naše Zlatépero aj v budúcich dňoch, týždňoch, mesiacoch arokoch píše naďalej v slovenskom duchu a nech Váminšpirácie nikdy nevyschnú.

Bohumil Šťastný, podpredseda ZSvŠ.

* * * * *Čo je dvojtýždenník Kultúra?Je to súkromný časopis venovaný otázkam kultúry v najširšom zmysle slova, kultúry ako prejavu inteli-

gentnej činnosti človeka. Venuje sa otázkam myslenia, teológie, politiky, spoločenského vedomia, dejín, literatúrya umenia v kontexte kresťanskej morálky.

Ďakujeme všetkým, ktorí si všimli poštovú zloženku priloženú do minulého čísla Slovenských zvestí atextu, uverejneného na tomto mieste. Ďakujme všetkým, ktoré doteraz poslali svoj príspevok na činnosťZdruženia Slovákov vo Švajčiarsku, či to boli trojmiestne sumy alebo desať frankov. Uvedomujeme si, žestaršia generácia nemá ustlané na ružiach. Ďakujeme i pribúdajúcemu množstvu tých, ktorí využívajú mož-nosť platiť prevodom, Ich počet viditeľne stúpa a tak pomáhate znížiť administratívne poplatky,

Str. 6 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 1/2007

„Náš čas je obklopený rozličnými druhmi fingovaných nezávislostí, v skutočnosti determinovaných závislosťouod peňazí. Preto vážne, ale nie bez zmyslu pre humor, deklarujeme svoju závislosť od toho, od čoho je dôstojné byťzávislý – od etiky“.

Nedostatok etiky v slovenských médiách si v nasledujúcom príspevku , ktorý bol uverejnený v poslednomminuloročnom čísle časopisu Kultúra, všíma laureát tohtoročného Zlatého pera:

VerejnoprávneJe to až mrzuté, že sa opäť musím navážať do ve-

rejnoprávnych médií, najmä do Slovenskej televízie, o sú-kromných printových či elektronických médiách nehovo-riac. Ale čo robiť, oči si vylúpnuť nemôžem, ani uši zaliaťvoskom. Kedykoľvek sledujem niektorý zo spravodaj-ských programov, ktorých úlohou je prispievať k objek-tívnemu hodnoteniu (nie ich apriórne hodnotiť, či akým-koľvek spôsobom určovať) verejných vecí, teda o konanívlády, ale i opozície, nemôžem sa zbaviť presvedčeniu, žev obsahu spravodajstva pretrváva uhol pohľadu, akýSTV prezentovala osem rokov za vlády Mikuláša Dzurin-du. I dnes, rovnako ako pred parlamentnými voľbami, za-mlčiava argumenty odborníkov a štedro dopraje priestorhŕstke dobrodruhov, ktorí politiku tzv. pravice, v skutoč-nosti však odnožiam zahraničných politických centrál, po-vyšujú takmer na oltár. A to už nehovorím o neustálom,zámerne nevyváženom komentovaní väčších či menšíchkáuz či kauzičiek, resp. neustálym nastoľovaním pseudop-roblémov.

Iba slepé oko a hluché ucho nevidí a nepočuje, akosa úplnou „náhodou" ocitajú v ústach politických komen-tátorov argumenty SDKÚ-DS, KDH a SMK, resp. argu-menty smerujúce k politickej objednávke dokázať, žeprvá sociálne orientovaná vláda po sedemnástich rokochje tým najväčším zlom, aké si slovenský občan mohol želať.

Uvediem príklad z posledných dní, možno nie tennajvypuklejší, no azda charakteristický - nomináciuAlexandra Rezeša ml. do dozornej rady Transpetrolu.

Nemôžem posúdiť, aký odborník je A. R., pretojeho nomináciu nebudem ani spochybňovať, ani podporovať.

Zarazilo ma však, že nik z novinárov nenapadolĽS-HZDS, ktorá dotyčného presadila proti vôli predseduvlády, ale naopak, celú „kauzu" zamerala na podkopaniekoaličných vzťahov medzi Ficom á Mečiarom.

Chápem sofistikovanú psychologickú prácu opozí-cie, ktorá hľadá všemožné spôsoby, ako priblížiť návratk moci, o ktorú po ôsmich rokoch bačovania zákoniteprišla. Nechápem však prácu verejnoprávnych médií,ktorých úlohou je túto politickú hru zavčasu rozpoznať adivákovi či poslucháčovi ponúknuť objektívny, obojstran-ne vierohodný a najmä nezávislý komentár.

I vrabce na streche si čvirikajú, že vláda visí našnúrke od Mečiarových gatí, aj keď ťažko predpokladať,nakoľko pevné sú pozície šéfa ĽS-HZDS u väčšiny vlast-ného poslaneckého klubu. Predpokladám, že mnoho cha-rakternejších poslancov za túto stranu, ktorí sa cítia zod-povední viac voči voličom ako voči svojmu rozmarnémupredsedovi, by sotva podporilo akúkoľvek samovražednúavantúru Vladimíra Mečiara s pravicou. Netreba na toani veľa intelektu, aby sa z takéhoto prípadného konania,

čo ako by bolo ospravedlňované zahraničnopolitickýmizáujmami štátu, dala vyvodiť úplná zrada na voličovi.Volič ĽS-HZDS, Smeru-SD i SNS totiž týmto stranámodovzdal svoj hlas s dôverou, že vytvoria stabilnú koalíciua budú aspoň zmierňovať, ak už nie priam naprávať do-pady liberálnej ekonomickej reformy. Nedal teda hlas ni-komu, ani ĽS-HZDS, aby sa k ľudu, ktorý si berie na zá-stavu, obrátila chrbtom.

Vladimír Mečiar, ktorému „zázračne“ kurizujenielen Dzurinda, ale i médiá, ktoré podivne zabudli na vý-roky o jeho „krvavých paprčiach", vo svojej chlapčenskejsamoľúbosti môže túto koketériu pochopiť ak nie ako ví-ťazstvo, tak určite ako priblíženie sa k vlastnej domácej anajmä zahraničnej rehabilitácii. Ja však v tejto novej tak-tike opozície vidím iba iný spôsob, ako

Mečiara dostať v ringu do rohu. Kým pred rokmitak urobili likvidáciou akéhokoľvek imidžu predsedu ĽS-HZDS, tentoraz tak konajú úplne opačne - ponukou naakceptáciu, pravda, za podmienok, aké zaplatí kto iný, aknie chudobný Slovák.

Vrátim sa však na začiatok, k médiám; Doposiaľodzrkadľujú takmer výlučne partikulárne záujmy skupína skupiniek, nie záujmy krajiny a štátu, tobôž jeho majo-ritného, štátotvorného národa. Nemám pritom na myslipotrebu väčšieho mediálneho úspechu vulgárneho naci-onalizmu, ale potrebu ukotviť v televízii a rozhlaseschopnosť dokázať, že my Slováci sme nielen starobylýkultúrny národ, ale že sme spôsobilí politicky, ekonomic-ky i kultúrne kooperovať s inými národmi bez toho, abysme považovali túto spoluprácu za ohrozenie vlastnej exis-tencie. Zatiaľ k tomu nedošlo, aj keď malé náznakyv STV (napr. hitparáda ľudových piesní a tancov Kapuraz produkcie košického televízneho štúdia) už môžeme po-zorovať. Kde sú však napr. stovky slovenských spisovate-ľov, ktorí na rozdiel od hŕstky postfederálne ukomplexo-vaných bavičov vedia viac o svojom národe a rodnej kra-jine? Kde sú básnici a spisovatelia, ktorí za svoju láskuk Slovensku materiálne trpia, kým pohrobkovia čecho-slovakizmu si z peňazí daňových poplatníkov každodennemastia vrecká? Alebo z iného súdka. Prečo nevidíme na-pr. prenosy divadelných predstavení z Nitry, Martina,Banskej Bystrice, Prešova či Košíc? Alebo má na Sloven-sku herecký talent iba Fialová, Studenková či Kramár?

Dosť na tom, dôkazom skutočnej demokracie naSlovensku bude až okamih, keď sa kritériom objektivitymédií nestane spokojnosť ľavice či pravice, ale dostatokživotného priestoru pre každý kultúrny názor, ako zabez-pečiť ochranu a rozvoj autentického, slobodného života.Lebo Slovák okrem tohto kúska nádhernej zeme medziTatrami a Dunajom nemá inú vlasť.

TEODOR KRIŽKA

Slovenské zvesti ZSvŠ č. 1/2007 Str. 7

Nielen chlebom žije človek...Slovenská študijná knižnica Združenia Slovákov vo Švajčiarsku (taký je jej oficiálny názov – viď aj Slovenské

zvesti č. 7/2000, str. 5) je možným zdrojom pre vzdelávanie ducha. Jej podstatná časť bola umiestnená na Slovenskejkatolíckej misii v Bazileji, po jej zrušení našli knihy načas útulok v garáži manželov Truskovcov, dnes je vďaka po-moci pána Andreja Klieštenca v miestnosti prenajatého archívu.

Knihy zapisuje do elektronického katalógu pani Dipl. Ing. Monika Švajlenová – doteraz vzala vyše 3000(tritíc!) kníh do rúk, zapísala ich a založila do príslušného oddelenia, do ktorého kniha patrí.

Predbežne sú vytvorené takéto oddelenia: Beletria – História – Hospodárstvo – Kalendáre a ročenky – Kultúra– Mestá – Matica slovenská – Náučné knihy – Poézia – Príroda Slovenska – Slováci v zahraničí – Slovensko-maďar-ské vzťahy – Životopisy. Okrem toho sú knihy, ktoré sú určené ako dary pre univerzitné knižnice, Výskumné stredis-ko slovenského exilu Matice slovenskej i na predaj. Záujemcom môžeme už teraz poskytnúť jednotlivé zoznamy.

Ponúkame Vám zakúpiť si knihy, z ktorých máme viacero prebytočných exemplárov. Udaná cena (vo Šfr) jebez poštového. Objednať si ich môžete na adrese Združenia alebo na zsvs@bluewin.ch.

História Ďurica Milan S.

Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnostifaktov dvoch tisícročí - 840 str. 25.-

Grébert Arvéd. L.Slovenská otázka ako medzinárodný problémv rokoch 1938-1939 - 30 str. 5.-

Klinčok JánHore hlavu, Slovensko - 324 str. 15.-

Prikryl L. V., zostavovateľPamätný žilinský 6. október - 142 str. 10.-

Maruniak PhDr. Peter, zostavovateľPäťdesiate piate výročie počiatkov slovenského po-vojnového exilu - 112 str. 8.-

Maruniak PhDr. PeterPrvá Slovenská republika 1939-1945 - 162 str. 10.-

Repka Ing. Vladimír, zostavovateľSlovenský politický exil v zápase za samostatnéSlovensko - 322 str. 15.-

Vragaš ŠtefanCyrilometodské dedičstvo v náboženskom, národ-nom a kultúrnom živote Slovákov - 64 str. 5.-

Žuffa PhDr. Cyril; Maruniak PhDr. PeterZvolenský manifest v štátotvorných úsiliach Slová-kov - 120 str. 8.-

NáučnéBaloghová Magda

Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Sloven-sko. Diel 6 - 56 str. 5.-

Barok Dipl. Ing.,Maroš; Tichý Dipl. Ing. VojtechDrahé a ozdobné kamene Slovenskej republiky -114 str. 10.-

Drobný JánUne Oraison de Messe: Monument culturel Euro-péen - 24 str. 5.-

Poláček KlementDozrievaš v láske - 538 str. 20.-

Saleský sv. FrantišekFilotea - 276 str. 10.-

Soroldini MarioČo vlastne vieš o láske - 56 str. 5.-Vierouka, učebnica pre mládež - 76 str. 8.-

Notované piesneP. Ján Jamrich SVD

In dulci jubilo - 64 str. 3.-Spevy slovenského ľudu - 160 str. 4.-Spievaná viera, diel 2 - 160 str. 4.-

Poézia, prózaKňaze Ivan

Deti prírody - 88 str. 10.-

Kozicová ZuzanaBeda porazeným - 216 str. 15.-

Kozicová ZuzanaSlnečný lúč Svetláčik - 108 str. 10.-

Letovancová MáriaRoztúlané srdce - 72 str. 10.-

Paulíny SDB AndrejVetvičky - 174 – str. 10.-

Silva José Maria SanchezMarcelino chlieb a víno - 64 str. 8.-

Thompsonn FrancisNebeský chrt - 56 str. 8.-

Zemaníková ZuzanaVeselé pesničky z pastierskej kapsičky - 168 str. 12.-

Rozpravy, úvahyHornáček Viliam, zostavovateľ

Národná a štátna stratégia Slovenska, diel 8 -396 str. 12.-

Hornáček ViliamSlovenský národ na prelome času - 138 str. 8.-

Král ÁbelJe Slovenská republika kresťanský štát - 24 str. 4.-

Tomko kardinál JozefOdkaz slovenskému národu a spoločenstvám -78 str. 6.-

Vnuk FrantišekDedičstvo otcov- 160 str. 10.-

ŽivotopisyChovan-Rehák Dr. CSc. Juraj

S krivdou krutou na paténe - 86 str. 8.-Čulen Konstantín

Po Svätoplukovi naša druhá hlava – 126 str. 10.-Kadlec Rev. Juraj

Lopta a kalich – 164 str. 10.-Maruniak PhDr. Peter, zostavovateľ

Dr. Arvéd L. Grébert 85 – ročný- 128 str. 10.-Maruniak PhDr. Peter

Dr. Jozef Paučo - 144 str. 10.-Maruniak PhDr. Peter, zostavovateľ

Karol Sidor 1901 – 1953 - 160 str. 10.-Maruniak PhDr. Peter

Mons. ThDr. Jozef Kapala - 78 str. 8.-Murín Dr. Karol

Spomienky a svedectvo - 512 str. 15.-Rosenbaum PhDr. DrSc. Karol

Blahá pamiatka - 108 str. 10.-Soukup František

Hradecké dni Ľudovíta Štúra - 168 str. 10.-Vnuk František

Životopis Konštantína Čulena - 248 str. 15.-

Str. 8 Slovenské zvesti ZSvŠ č. 1/2007

Vianočná recepcia na Veľvyslanectve SR v BernePán Veľvyslanec Štefan Schill pozval krajanov na predvianočnú recep-

ciu do svojej rezidencia na deň 8. decembra 2006. Tí, ktorí sa nedali odradiťnepríjemným počasím zažili nielen príjemný večer, ale aj prekvapenie:Slovenská speváčka zaspievala vianočné piesne. Sprevádzal ju nielen sloven-ský hudobník, ale prítomní sa pridali k jej spevu. Vynikajúce jedlá sa nedajúopísať, treba ich okúsiť! Pán Veľvyslanec nám poprial požehnané sviatky, išťastlivý Nový rok. Za pozvanie poďakoval tajomník Združenia pán Zelenay.

NA TREŤOM ROČNÍKU NOHEJBALOVÉHO TURNAJA V BULLE DŇA 3. FEBRUÁRA SLOVENSKO OBHAJUJE SVOJE PRVENSTVO

ZÍSKANÉ V ROKOCH 2003 a 2005!PROGRAM TURNAJA V SÁLE COLLÈGE DU SUD

09h00 Francúzsko - Rumunsko10h15 Švajčiarsko - Česko11h30 Francúzsko - Slovensko12h45 Rumunsko - Česko14h00 Slovensko - Švajčiarsko15h15 Francúzsko - Česko16h30 Prestávka, občerstvenie16h40 Rumunsko - Švajčiarsko17h55 Prestávka, občerstvenie18h05 Česko - Slovensko19h20 Prestávka, občerstvenie19h30 Švajčiarsko - Francúzsko20h45 Prestávka, občerstvenie20h55 Slovensko - Rumunsko22h10 Odovzdanie cien.

PRÍĎTE POVZBUDIŤ SLOVENSKÝCH HRÁČOV!VIACEJ INFORMÁCIE O TURNAJI NÁJDETE NA STRÁNKE:

WWW.T5N.CH

Bohoslužobný poriadokSlovenských katolíckych misií

vo ŠvajčiarskuBázel: Dočasný správca: O. František

Polák SDB, 8004 Zürich, Brauer-str. 99, tel. + fax 01/241 50 22.

Suisse romande: Dočasne vypomáhaO. František Polák z Zürichu.

Zürich: O. František Polák SDB,8004 Zürich, Brauerstr. 99, tel. +fax 01/241 50 22

Sväté omše:Bázel: o 18.00 hod v kostole Allerhei-

ligen na Neubadstr., každú druhúa štvrtú nedeľu v mesiaci.Možnosť pristúpiť ku sviatosti zmiere-nia už od 17.00 hod.

Bern: o 17.30 hod. v krypte farskéhokostola Dreifaltigkeitskirche, Tau-benstr. 12, každú druhú a štvrtúsobotu v mesiaci.

Lausanne: o 16.00 hod v Chapelle duServan, 12 rue Eugène-Grasset, kaž-dú tretiu sobotu v mesiaci.Vždy po sv. omši posedenie pri kávev neďalekej reštaurácii. Všetci sú sr-dečne vítaní.

Lucern: o 17.30 hod v Peterskapellena Kapellplatz, každú prvú a tre-tiu nedeľu v mesiaci.

Zürich: o 09.30 hod v krypte kostolaLiebfrauen, Weinbergstr. 34, kaž-dú nedeľu. Vchod pod vežou.Po sv. omši posedenie pri káve vo far-skom dome pri kostole. Všetci sú vítaní.Slovenská sv. omša každú stredu o20.00 hod na talianskej misii, v Züri-chu, Feldstr. 109.

Slovenská sv. omša každý prvý piatokv mesiaci v krypte kostola Liebfrauen.

Ženeva: každú prvú sobotu v mesiaci o16.00 hod. v kaplnke sv. Terezky,14 ave Peschier.Vždy po sv. omši posedenie pri káve vofarskej sále. Všetci sú srdečne vítaní.

N Á Š K A L E N D Á R20. januára 2007 – Akadémia na Deň

slovenskej štátnosti spojená s ude-lením Zlatého pera Združenia 2007slovenskému básnikovi a publicis-tovi Teodorovi Križkovi o 18:00hod v krypte kostola Liebfrauen,Weinbergstr. v Zürichu. Po akadé-mii zabíjačková večera, pred aka-démiou i po nej spoločenská zábava.

3. marca 2007 – 38. Generálne zhro-maždenie Združenia Slovákov voŠvajčiarsku v Zürichu, Weinberg-str. 36 vo veľkej sieni farskéhostrediska Liebfrauen na 2.posch.

13. mája 2007 – Púť Slovákov doMariasteinu. Sv. omša o 12:30

2 júna 2007 – Tradičné stretnutie nachate v Bois Moulin pri Lausanne.

* * * * *Informácie o urýchlenom vybavovaní

cestovných pasov na Slovensku, mož-nostiach pracovať mimo Slovenska, ze-lenej karte pre USA v roku 2007, inézaujímavosti i staršie čísla ročníkovSlovenských zvestí nájdete na našej in-ternetovej stránke

www.slovenskezvesti.ch.