Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

Vedecká rada Mechanizačnej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre

Ing. Viera KAŽIMÍROVÁ

Technické aspekty výroby pšeničnej múky

Nitra 2006

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

MECHANIZAČNÁ FAKULTA

Katedra mechanizácie živočíšnej a potravinárskej výroby

Technické aspekty výroby pšeničnej múky

Autoreferát dizertačnej prácena získanie vedecko-akademickej hodnosti philosophiae doctor

vo vednom odbore: 41-15-9Technika a mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby

Ing. Viera Kažimírová

Nitra, 2006

Dizertačná práca bola vypracovaná v externej forme doktorandského štúdia na Katedremechanizácie živočíšnej a potravinárskej výroby Slovenskej poľnohospodárskej univerzityv Nitre.

Doktorand: Ing. Viera KažimírováKatedra mechanizácie živočíšnej a potravinárskej výrobySlovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Vedúci dizertačnej práce: doc. Ing. Rudolf Opáth, CSc.Katedra mechanizácie živočíšnej a potravinárskej výroby

Oponenti: prof. Ing. Jan Mareček, DrSc.Ústav zemědělské, potravinářské a enviromentální technikyAgronomická fakultaMendelova zemědělská a lesnická univerzita v Brně

prof. Ing. Emil Ragan, CSc.Katedra prevádzky technologických systémovFakulta výrobných technológiíTU v Košiciach so sídlom v Prešove

prof. Ing. Štefan Kováč, CSc.Katedra mechanizácie živočíšnej a potravinárskej výrobyMechanizačná fakultaSlovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Autoreferát bol rozoslaný dňa ....................Stanovisko k dizertácii vypracovala Katedra mechanizácie živočíšnej a potravinárskej

výroby MF SPU v Nitre.Obhajoba doktorandskej práce sa koná dňa .................... o ........ hodine pred komisiou

pre obhajobu dizertačných prác vedného odboru 41 – 15 – 9 Technika a mechanizáciapoľnohospodárskej a lesníckej výroby na Mechanizačnej fakulte SPU v Nitre.

Miesto konania: .............................................................Mechanizačná fakultaSlovenská poľnohospodárska univerzitaTr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra

S dizertačnou prácou sa možno oboznámiť na dekanáte Mechanizačnej fakulty SPUv Nitre.

Predseda komisie pre obhajoby vo vednom odbore 41 – 15 – 9

prof. Ing. Jozef Hrubec, CSc.Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

ABSTRAKTPráca sa zaoberá procesom mletia pšenice valcovými mlecími stolicami vo vybranom

mlyne. Experimentálne merania boli zamerané na určenie skutočnej výkonnosti mlyna,

spotrebu elektrickej energie v mlecom procese, hlučnosť pracovného prostredia a na

podrobnú analýzu rozrušovania meliva na všetkých mlecích pasážach sledovaného mlyna.

Tejto analýze predchádza definovanie technologického postupu mletia a technických

parametrov mlecích strojov.

Na určenie skutočnej výkonnosti valcových mlecích stolíc boli odoberané vzorky

meliva počas rovnakých časových intervalov. Čas odberu vzoriek bol 10 s. Z priemerných

hmotností odobratých vzoriek meliva a času odberu sa vypočítala skutočná výkonnosť

jednotlivých mlecích pasáží skúmaného mlyna. Z výsledkov meraní vyplýva, že práca

valcových mlecích stolíc je rovnomerná, hmotnosť odoberaných vzoriek počas rovnakého

časového intervalu vykazuje len minimálne rozdiely. Najvyššia skutočná výkonnosť bola

dosiahnutá na prvej šrotovej pasáži, a to 5600 kg.h-1 a najnižšia výkonnosť bola zistená na

šiestej vymieľacej pasáži. Jej hodnota bola 576 kg.h-1.

Pri určovaní mernej spotreby energie na mletie pšenice bola zisťovaná veľkosť prúdu

odoberaného elektromotormi. Merania boli vykonávané samostatne na jednotlivých mlecích

pasážach, lebo každá mlecia pasáž má individuálny pohon. Z nameraných hodnôt

odoberaného elektrického prúdu boli vypočítané podľa vzťahov uvedených v metodike

hodnoty skutočných výkonov hnacích elektromotorov, veľkosť elektrickej práce a merná

spotreba elektrickej energie na jednu tonu spracovanej pšenice. Pri daných podmienkach

mlecieho procesu merná spotreba energie na jednotlivých mlecích pasážach sa pohybuje

v rozmedzí od 3,31 do 8,17 kWh.t-1 meliva.

Hlučnosť pracovného prostredia bola zisťovaná na štyroch miestach, ktoré boli

pravdepodobnými miestami s najvyššou expozíciou hluku. Z nameraných hodnôt

ekvivalentnej hladiny hluku a z doby zdržiavania sa pracovníka v určitých hlukových poliach

boli vypočítané celozmenové hlukové záťaže jednotlivého pracovníka počas pracovnej

zmeny.

Stupeň rozrušovania meliva je jedným zo základných kvalitatívnych parametrov práce

mlecích strojov a bol zisťovaný na základe porovnania granulometrického zloženia vzoriek

meliva, ktoré boli odobraté pred a po zomletí príslušnou valcovou mlecou stolicou. Získané

vzorky meliva boli triedené podľa ekvivalentného priemeru drvených častíc na laboratórnom

osievači. Údaje boli spracované podľa postupov uvedených v metodike. Stupeň rozrušenia

meliva sa pohyboval v rozmedzí od 0,13 do 1,07.

ABSTRACTThis work is dedicated to process of milling the wheat in surveyed flouring mill.

Experimental measurements were oriented on real performance of mill, noisiness of working

area and degree of grist disintegration in all mill passages in surveyed flouring mill. Before

this analysis is a definition of technical method of milling and technical parameters of milling

machines.

Samples of grist were taken in same time periods 10 s in order to get real values

of performance of milling machines. From average weight of these samples and lengths

of time period the real performance of milling machines was calculated. From these we can

see that work of milling machines is balanced and there are only small differences in the

weight of taken samples. Highest performance is performance of first passage 5600 kg.h-1 and

lowest was performance of sixth passage 576 kg.h-1.

Amount of electric flow used by electromotor was determined while establishing

measuring energy consumption of milling machine. Determinations were done individually

on each milling passage because each passage has its own motor element. From determined

amounts of energy consumption were calculated amount of electric energy and measuring

energy consumption for one ton of processed grist according to relations in methodology

of values of real performance of electromotor. In these conditions measuring energy

consumption in each passage is fluctuating in interval of 3,31 - 8.17 kWh.t-1 of grist.

Noisiness of working area was determined in four places, which were probably most

noisy places. From measured amounts of equivalent sound level and time of presence

of worker in certain noise areas absolute sound stress of each worker were calculated.

Level of grist disintegration is one of basic qualitative parameters of work of machines

and was determined on the basics of granulometric composition of grist samples, which were

taken before and after being milled by pertinent milling machine. Acquired samples were

sorted by equivalent diameter of crushed particles. Informations were processed according to

procedures in methodology. Level of grist disintegration is fluctuating in interval of 0,13-

0,07.

POUŽITÉ OZNAČENIE

a – f označenie sít laboratórneho osievača

f súčiniteľ trenia medzi melivom a sitom -

k1, k2 krivky rozsevu

m priemerná hmotnosť odobratej vzorky meliva kg

mp hmotnosť prechodov sít g

mx hmotnosť prepadov sít g

ms hmotnosť meliva zomletého v čase t t

nkr kritické otáčky min-1

nr otáčky rýchlobežného valca min-1

np pracovné otáčky min-1

p predstih mlecích valcov -

pa - pf prechody sít a – f laboratórneho osievača

r polomer oscilačnej kružnice m

ra - rf veľkosť otvorov sít a – f laboratórneho osievača µm

s šírka mlecej škáry mm

t priemerný čas odberu meliva s

t čas práce mlecej valcovej stolice h

xa - xf prepad sít a –f laboratórneho osievača

x vážený priemer veľkosti častíc meliva µm

A elektrická práca valcovej mlecej stolice kWh

Am merná spotreba elektrickej energie kWh.t-1

I elektrický prúd A

L luštiaca mlecia pasáž

LAeq,T ekvivalentná hladina A zvuku dB(A)

LAmax,T maximálna hladina A zvuku dB(A)

LAmin,T minimálna hladina A zvuku dB(A)

LEX,Ti normalizovaná hladina hlukovej expozície pre časový

interval Ti pôsobenia hluku dB(A)

P prechodová mlecia pasáž

P skutočný výkon elektromotora kW

Pi inštalovaný výkon elektromotora kW

Pa - Pf percentuálny podiel prepadu meliva %

Qs skutočná výkonnosť valcovej mlecej stolice kg.h-1

Qt teoretická výkonnosť valcovej mlecej stolice kg.h-1

S šrotová mlecia pasáž

S stupeň rozrušenia meliva -

T trvanie merania hladiny zvuku s

Ti časový interval pôsobenia hluku s

Us napätie medzi krajnými vodičmi trojfázovej el. sústavy V

V vymieľacia pasáž

ρ hustota meliva kg.m-3

cos φ elektrický účinník -

ÚVODMlynársky priemysel patrí z technologického a technického hľadiska k najlepšie

zvládnutým odborom potravinárskeho priemyslu. Spracovanie obilia v mlynoch je komplexne

mechanizované a hlavné operácie sú automatizované.

Do prevádzky sa zaviedli nové čistiarenské a mlecie stroje s vysokou výkonnosťou.

Doprava medziproduktov sa celkom zmechanizovala a v mnohých mlynoch mechanickú

dopravu nahradila pneumatická doprava. Komplexná mechanizácia sa uplatnila aj pri

skladovaní, balení a preprave mlynárskych výrobkov.

Aj v súčasnosti je rozvoj techniky v mlynoch dynamický. V nových

a rekonštruovaných mlynoch sa zavádza 24-hodinový nepretržitý výrobný proces a s ním

súvisiaca modernizácia strojového zariadenia. Obdobie, kedy sa používalo veľké množstvo

rozmanitých strojov a zariadení na spracovanie obilia, je už prekonané. Mlynské stroje prešli

prudkým vývojom, ktorého výsledkom je ich technické zdokonalenie vedúce

k zjednodušovaniu technologických procesov, následkom čoho dochádza k vynechaniu

niektorých strojov používaných v klasických mlynárskych linkách strojov, používaných na

začiatku druhej polovice minulého storočia.

CIEĽ PRÁCECieľom práce je zistenie technických a kvalitatívnych parametrov valcových mlecích

stolíc v pšeničnom mlyne.

Práca je orientovaná na podrobnú analýzu rozrušovania meliva v procese výroby

krupíc a múk na všetkých pasážach sledovaného mlyna. Cieľom práce je určenie stupňa

rozrušenia meliva jednotlivými mlecími strojmi, a to na základe porovnania

granulometrického zloženia vzoriek meliva, ktoré boli odobraté pred a po zomletí príslušnou

valcovou mlecou stolicou. Stupeň rozrušovania meliva je jedným zo základných

kvalitatívnych parametrov práce mlecích strojov.

Práca sa ďalej zaoberá výkonnosťou a spotrebou elektrickej energie v procese mletia

pšenice valcovými mlecími stolicami na jednotlivých mlecích pasážach.

V rámci skúmaných exploatačných parametrov je sledovaná aj hlučnosť pracovného

prostredia v priestoroch, v ktorých je hladina hluku najexponovanejšia a to sú priestory

s mlecími strojmi a osievačmi.

Tejto analýze predchádza definovanie technologického postupu mletia a technických

parametrov mlecích strojov.

Výsledky práce sú čiastkovými výsledkami riešenia projektu VEGA č.1/3479/06

s názvom Kvalita a výťažnosť pšeničných mlynárskych produktov v procese ich výroby

v závislosti od drviaceho účinku valcových mlecích stolíc s minimalizáciou spotreby energie

na mletie.

MATERIÁL A METÓDY

Určenie skutočnej výkonnosti valcových mlecích stolíc

Merania sa uskutočnia na všetkých valcových stoliciach, pri prevádzkovom zaťažení

daných strojov.

Použité prístroje:

- laboratórne váhy s presnosťou ± 0,01 g,

- stopky.

Postup merania:

1. Cez otváracie bočné kryty skrine valcovej mlecej stolice sa pod mlecie valce vloží

podložka na zachytenie meliva. Dĺžka podložky je zhodná s dĺžkou mlecích valcov.

2. Zmeria sa čas odberu meliva.

3. Zistí sa hmotnosť odobratého meliva.

4. Merania sa uskutočnia v pätnástich opakovaniach.

Spracovanie nameraných hodnôt:

Z nameraných hodnôt hmotností a časov odberu meliva sa vypočíta skutočná

výkonnosť mlecej valcovej stolice pre každú mleciu pasáž podľa vzťahu:

3600tmQs ⋅= , kg . h-1 (1)

kde: m – priemerná hodnota hmotnosti odobratého meliva, kg,

t – priemerný čas odberu meliva, s.

Určenie mernej spotreby elektrickej energie valcovými mlecími stolicami

Postup merania:

Pri určovaní mernej spotreby energie linky na mletie obilia sa odmeria veľkosť prúdu

odoberaného elektromotorom. Merania sú realizované samostatne na jednotlivých mlecích

pasážach v pätnástich opakovaniach, lebo každá mlecia. Merania sa zaznamenávajú do

tabuľky. Na meranie sa používa magnetoelektrický kliešťový voltampérmeter PK 210

s meracím rozsahom 0-1000 A, 0-6000 V.

Spracovanie nameraných hodnôt:

Hodnota okamžitého skutočného výkonu elektromotora sa určí zo vzťahu:

1000cosIU3

P s ϕ⋅⋅⋅= , kW (2)

kde: Us – napätie medzi krajnými vodičmi trojfázovej siete, V,

I – odoberaný elektrický prúd, A,

cos φ – účinník elektrického prúdu, -.

Elektrická práca mlecích valcových stolíc sa určí zo vzťahu:

tPA ⋅= , kWh (3)

kde: P – okamžitý výkon elektromotora, kW,

t – čas práce mlecej valcovej stolice, h.

Merná spotreba elektrickej energie mlecích valcových stolíc je:

sm m

AA = , kWh .t-1 (4)

kde: A – elektrická práca mlecej valcovej stolice, kWh,

ms – hmotnosť meliva zomletého v čase t, t,

pričom:

1000tQ

m ss

⋅= , t (5)

kde: Qs – skutočná výkonnosť mlecej valcovej stolice, kg.h-1,

t – čas práce mlecej valcovej stolice, h.

Určenie hlučnosti

Hlučnosť sa meria a vyhodnocuje podľa STN ISO 1996 – 1,2,3 Popis a meranie hluku

prostredia a STN ISO 9612 Pokyny na meranie a hodnotenie hlukovej expozície v pracovnom

prostredí a v zmysle § 13 n ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.

z. o ochrane zdravia ľudí v znení zákona č. 514/2001 Z. z. a v rozsahu požiadaviek NV č. 40

zo dňa 16. januára 2002 o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami.

Postup merania:

1. Kontrola meracích prístrojov pred samotným meraním podľa pokynov výrobcu

prístrojov.

2. Mikrofón zvukomeru sa nastaví do smeru najintenzívnejšieho zdroja hluku.

3. Odmeria sa výška ekvivalentnej hladiny hluku.

Na meranie hlučnosti sa použijú nasledovné prístroje:

- zvukomer NORSONIC 116,

- mikrofón NORSONIC 1220,

- váhový filter A.

Spracovanie nameraných hodnôt:

Z nameraných hodnôt ekvivalentnej hladiny hluku a z doby zdržiavania sa pracovníka

v určitých hlukových poliach vypočítame celozmenové hlukové záťaže jednotlivého

pracovníka za pracovnú zmenu.

AeqiL1,0i

n

1in

1i

Aeqt 10t1log10L ⋅⋅= ∑∑ =

=

, dB(A) (6 )

kde: LAeqt - celozmenová hluková záťaž pracovníka, dB(A),

ti - doba zdržiavania sa pracovníka v príslušnom hlukovom poli pracovného miesta, h,

LAeqi - ekvivalentná hladina hluku na príslušnom pracovnom mieste, dB(A).

Základná hodnota najvyššej prípustnej ekvivalentnej hladiny hluku pre osemhodinovú

pracovnú zmenu je zvýšená o korekciu na druh vykonávanej činnosti:

- pracovné miesta: LAeqp,8h = 85 dB(A) + 0 dB(A) = 85 dB(A)

- velín: LAeqp,8h = 85 dB(A) – 15 dB(A) = 70 dB(A)

Určenie stupňa rozrušenia meliva

Stupeň rozrušenia meliva je zisťovaný na všetkých pätnástich mlecích pasážach

mlyna. Na každej pasáži sa vykoná pätnásť opakovaných meraní.

Postup merania:

1. Otvorí sa vrchný aj spodný kryt valcovej mlecej stolice a odoberie sa vzorka

meliva z meracieho miesta nad a pod mlecími valcami.

2. Hmotnosť každej vzorky má byť 50g.

3. Všetky vzorky sa preosejú na laboratórnom osievači s veľkosťou otvorov sít

850,500, 355, 250, 160, 125 µm.

4. Jednotlivé prechody sít sa odvážia a hodnoty sa zaznamenajú do tabuliek.

a

b

c

d

e

f

x

pa

pb

pc

pd

pe

pf

f

Obr.1 Schéma laboratórneho osievača

a – f – sitá, pa - f – prechody sít, xf – prepad sita f

Spracovanie nameraných hodnôt:

Namerané hodnoty sa použijú na výpočet stupňa rozrušenia meliva jednotlivými

valcovými mlecími stolicami.

Výpočet prepadov

Hmotnosť prepadov jednotlivých sít sa vypočíta podľa nasledovných vzťahov:

prepad sita f mxf (odváži sa, alebo dopočíta do 100 %)

prepad sita e mxe =mxf + mpf (7a)

prepad sita d mxd = mxe + mpe (7b)

prepad sita c mxc =mxd +mpd (7c)

prepad sita b mxb =mxc + mpc (7d)

prepad sita a mxa =mxb +mpb (7f)

Prepady jednotlivých sít sa vyjadria v percentách, t.j. vypočítané hodnoty sa vynásobia

dvoma. Podľa obr. 2 sa zostrojí graf, kde na os y sa vynesú hodnoty podielov prepadov

v percentách, v rozmedzí 0 až 100 %, a na osi x sa vyznačia veľkosti otvorov sít v µm,

v rozmedzí zrnitosti preosievaného materiálu. V týchto bodoch, označujúcich veľkosť otvorov

sít, boli naznačené kolmice na os x.

Body, ktoré znázorňujú prepady jednotlivých sít, vyznačené na kolmiciach sa spoja

plynulou krivkou k1. Krivka k1 charakterizuje zloženie meliva pred vstupom do valcovej

mlecej stolice. Tým istým spôsobom sa postupuje pri osievaní vzorky 2, odoberanej pod

mlecími valcami. Vypočítané prepady vyjadrené v percentách sa nanesú do toho istého grafu

ako pri vzorke 1 . Jednotlivé body sa spoja plynulou krivkou k2 , ktorá charakterizuje

zloženie zmesi (zrnitosť meliva) po prechode valcovou mlecou stolicou.

Obr.2 Krivky rozsevu

a – f – kolmice označujúce veľkosť otvorov sít, k1, k2 – krivky rozsevu

Vyhodnotenie grafu

Vzdialenosť medzi krivkami k1 a k2 vyjadruje účinok valcovej mlecej stolice na

melivo. Väčší stupeň rozomletia zodpovedá väčšej vzdialenosti kriviek k1 a k2.

Z percentuálnych hodnôt prepadov alebo z hodnôt hmotností prepadov jednotlivých

sít laboratórneho osievača sa vypočíta vážený priemer x veľkosti častíc meliva:

fedcba

ffeeddccbbaa

PPPPPPrPrPrPrPrPrP

x+++++

⋅+⋅+⋅+⋅+⋅+⋅= , µm (8a)

alebo:

xfxexdxcxbxa

fxfexedxdcxcbxbaxa

mmmmmmrmrmrmrmrmrm

x+++++

⋅+⋅+⋅+⋅+⋅+⋅= , µm (8b)

f e d c b a

k

k

podi

el p

repa

dov,

%

veľkosť otvorov na sitách, m

2

1

kde: Pi – percentuálny podiel prepadu, %,

mxi – hmotnosť prepadu, g,

ri – rozmer otvoru sita, µm.

Ak dáme do pomeru Px vzorky odoberanej pod valcovou stolicou a Nx vzorky

odoberanej nad valcovou stolicou, dostávame stupeň rozomletia meliva príslušnou valcovou

stolicou ako bezrozmerné číslo:

N

P

xxS = , - (9)

SÚHRN VÝSLEDKOV DIZERTAČNEJ PRÁCE Mlyn je svojim technickým vybavením určený na spracovanie pšenice. Strojné

vybavenie bolo vyrobené firmou Bűhler v roku 1996. V mlecej časti mlyna pracuje sedem

dvojpárových valcových mlecích stolíc rozdelených na pätnásť mlecích pasáží, dva rovinné

osievače, tri čističky krupíc, tri vytĺkacie stroje na spracovanie otrúb a jeden múčny vytĺkací

stroj. Doprava meliva je zabezpečená pneumatickým dopravným systémom. Valcové mlecie

stolice sú rozdelené na päť šrotových, sedem vymieľacích a dve lúštiace (rozomieľacie)

pasáže. Všetky zariadenia sú napojené na centrálnu aspiráciu, odsávaný vzduch je čistený

filtrami.

Strojová linka na mletie pšenice sledovaného mlyna pozostáva zo strojov a zariadení

uvedených v tabuľke 1.

Tab.1 Stroje a zariadenia linky na mletie pšenice

druh počet, ks označenie

valcová mlecia stolica 4 MDDK – 1000 / 250valcová mlecia stolica 3 MDDK – 800 / 250

rovinný osievač 2 MPAG – 628 24 R H 5nárazový rozmelňovač 2 MJZE – 43 – 4bubnový roztierací stroj 4 MDLA – 300vibračná vytĺkačka múk 1 MKVA – 3610 Mvibračná vytĺkačka otrúb 3 MKVA – 3610 K

čistička krupíc 3 MQRF – 46 / 200

Určenie skutočnej výkonnosti valcových mlecích stolíc

Zo vyhodnotenia nameraných hodnôt vyplýva, že práca valcových mlecích stolíc je

rovnomerná, hmotnosť odoberaných vzoriek počas rovnakého časového intervalu vykazuje len

minimálne rozdiely.

Z priemerných hmotností vzoriek meliva bola vypočítaná podľa vzťahu 1, uvedeného

v metodike, skutočná výkonnosť jednotlivých mlecích pasáží valcových mlecích stolíc. Jej

hodnoty sú uvedené v tab. 2.

Skutočnú výkonnosť valcových mlecích stolíc ovplyvňuje šírka mlecej škáry, otáčky

mlecích valcov a taktiež granulácia spracovávaného meliva. Z toho vyplýva, že výkonnosť

šrotových mlecích pasáží je vyššia ako výkonnosť ostatných mlecích pasáží, čo potvrdili aj

výsledky meraní.

Tab.2 Hodnoty skutočnej výkonnosti valcovej mlecej stolice

pasáž Qs, kg . h-1 pasáž Qs, kg . h-1

1S 5600 1V 13972S 5098 2V 13753S 4795 3V 10014S 2203 4V 9725S 2002 5V 6011L 2297 6V 5762L 2002 7V 806

Určenie mernej spotreby elektrickej energie valcovými mlecími stolicami

Tab.3 Hodnoty elektrických veličín

pasáž 1S 2S 3S 4S 5S 1L 2L

I, A 52,6 33,6 32,3 19,8 13,6 25,3 30,1P, kW 21,51 16,97 15,91 9,87 6,61 12,78 16,33cos φ 0,72 0,77 0,75 0,76 0,74 0,77 0,82

A, kWh 21,51 16,97 15,91 9,87 6,61 12,78 16,33Am, kWh.t-1 3,84 3,33 3,31 4,49 3,31 5,56 8,17

pasáž 1V P 2V 3V 4V 5V/6V 7V

I, A 18,7 10,7 10,2 12,4 12,6 17,5 10,3P, kW 9,21 6,94 6,36 6,03 6,15 8,72 4,99cos φ 0,75 0,98 0,95 0,74 0,74 0,76 0,74

A, kWh 9,21 6,94 6,36 6,03 6,15 8,72 4,99Am, kWh.t-1 6,58 5,17 4,54 6,03 6,15 7,27 6,24

Z nameraných hodnôt odoberaného elektrického prúdu vyplýva, že odber elektrickej

energie spotrebovanej v procese mletia pšenice je veľmi vyrovnaný, bez väčších výkyvov, čo

potvrdzujú aj štatistické výsledky vyhodnotenia nameraných údajov. Na rovnomernosť odberu

elektrického prúdu má vplyv taktiež plynulosť a rovnomernosť toku spracovávaného materiálu

jednotlivými mlecími pasážami.

Pri daných podmienkach mlecieho procesu môžeme konštatovať, že merná spotreba

energie na jednotlivých mlecích pasážach sa pohybuje v rozmedzí od 3,31 do 8,17 kWh.t-1

meliva.

0

5

10

15

20

25

30

35

40

1S 2S 3S 4S 5S 1L 2L P 1V 2V 3V 4V 5V 6V 7V

mlecia pasáž

kW

inštalovaný výkonskutočný výkon

Graf 1 Hodnoty inštalovaného a skutočného výkonu hnacích elektromotorov

0

20

40

60

80

100

120

140

1S 2S 3S 4S 5S 1L 2L P 1V 2V 3V 4V 5V 6V 7V

mlecia pasáž

%

Graf 2 Percentuálne využitie inštalovaných výkonov elektromotorov

Merania ďalej ukázali, že použitý motor s inštalovaným výkonom 37 kW na prvej

šrotovej pasáži je zbytočne predimenzovaný. Naopak, elektromotory používané na prvej

a druhej lúštiacej pasáži sú trvalo preťažované.

Porovnanie inštalovaných výkonov hnacích elektromotorov valcových mlecích stolíc

a ich skutočných okamžitých výkonov je zobrazená v grafe 1. Percentuálne využitie

inštalovaných výkonov elektromotorov je zobrazené v grafe 2.

Určenie hlučnosti

Hlučnosť pracovného prostredia bola zisťovaná na štyroch miestach, ktoré boli

vybraté ako pravdepodobné miesta s najvyššou expozíciou hluku. Ide o pracovné miesta

v nachádzajúce sa v priestore valcových mlecích stolíc, rovinných osievačov, čističky krupíc

a vo velíne obsluhy.

Tab. 4 Hodnoty veličín potrebných na určenie hlučnosti pracovného miesta

pracovné miesto LAeq,T,dB LAmax,T,dB LAmin,T,dB LEX,Ti,dB T, s Ti, s

mlecie stolice 90,6 94,8 87,2 84,6 600 7 200rovinné osievače 83,4 92,4 78,9 71,4 600 1 800čistička krupíc 92,4 97,8 89,1 80,4 600 1 800velín obsluhy 65,4 66,7 64,1 56,4 300 3 600

Z nameraných hodnôt ekvivalentnej hladiny hluku a z doby zdržiavania sa pracovníka

v určitých hlukových poliach boli vypočítané celozmenové hlukové záťaže jednotlivého

pracovníka počas pracovnej zmeny. Tieto hodnoty sú uvedené v tab. 4.

Z výsledkov experimentov vyplýva, že najvyššie hodnoty hlučnosti pracovného

prostredia boli zistené v blízkosti valcových mlecích stolíc a čističky krupíc. Na týchto

pracovných miestach ekvivalentná hladina hlukovej záťaže prekračuje hodnoty hodnotiacej

hladiny hlukovej expozície a taktiež hodnoty normalizovanej hladiny hlukovej expozície pre

časový interval Ti pôsobenia hluku na pracovníka.

Určenie stupňa rozrušenia meliva

Z výsledkov pokusov vyplýva, že na prvej šrotovej pasáži dosiahol stupeň rozrušenia

meliva najmenšiu hodnotu, a to 0,129. To znamená, že táto mlecia pasáž mala najväčší mlecí

účinok, pretože tu bolo spracovávané celé zrno. Na ostatných šrotových pasážach sa hodnota

stupňa rozrušenia meliva pohybovala od 0,819 do 0,878.

Hodnoty stupňa rozrušenia meliva na lúštiacich pasážach a prechodovej pasáži boli

v rozmedzí 0,806 až 0,903.

Na vymieľacích pasážach boli zistené hodnoty stupňa rozrušenia meliva vyššie ako na

pasážach šrotových a lúštiacich. Na piatej a šiestej vymieľacej pasáži boli dokonca väčšie ako

1, čo bolo spôsobené zvláštnosťou použitej technológie mletia. Ich hodnoty sa pohybovali od

0,923 do 1,066.

Granuláciu meliva na vstupe a na výstupe valcových mlecích stolíc znázorňujú krivky

rozsevu v grafoch uvedených v dizertačnej práci.

Tab. 5 Hodnoty váženého priemeru prepadov a stupňa rozrušenia meliva

pasáž Nx , µm Px , µm S

1S 4750 614 0,1292S 664 544 0,8193S 576 504 0,8764S 694 610 0,8785S 703 606 0,8621L 730 589 0,8072L 568 488 0,859P 627 566 0,903

1V 493 455 0,9232V 477 467 0,9783V 471 306 0,6494V 478 470 0,9835V 479 482 1,0066V 457 487 1,0667V 528 499 0,945

Z výsledkov práce vyplýva, že pri porovnateľnej hodnote stupňa rozrušenia meliva na

viacerých mlecích pasážach, šrotových aj lúštiacich, nie je spotreba elektrickej energie na

týchto pasážach rovnaká. Mlecie pasáže s ryhovanými valcami (druhá až piata šrotová pasáž

a prvá lúštiaca pasáž) vykazujú menšiu spotrebu elektrickej energie na rozdrvenie meliva ako

mlecie pasáže pracujúce s hladkými valcami (druhá lúštiaca pasáž).

Ďalej je možné konštatovať, že rozdiel v spotrebe elektrickej energie bol aj medzi

pasážami s ryhovanými valcami. Šrotové mlecie pasáže mali v procese drvenia meliva nižšiu

spotrebu elektrickej energie ako prvá lúštiaca pasáž. Tento rozdiel bol spôsobený rozdielnymi

fyzikálno-mechanickými vlastnosťami meliva privádzaného na spracovanie danou mlecou

pasážou. Na šrotových pasážach dochádza k rozrušovaniu meliva aj s obalovými vrstvami

a prevláda tu pôsobenie strihovej sily, najmä na predných šrotoch. Na lúštiacej pasáži sa

rozomieľajú častice čistého endospermu z jadra obilky, ktorý je húževnatejší.

Na prvej, druhej, štvrtej a siedmej vymieľacej pasáži bol približne rovnaký stupeň

rozrušenia meliva, spotreba elektrickej energie bola na týchto vymieľacích pasážach

v priemere vyššia ako na predchádzajúcich pasážach, okrem druhej lúštiacej pasáže. Tieto

pasáže, okrem siedmej vymieľacej, pracujú s hladkými valcami a na melivo pôsobia sila

šmyková a tlaková. Na piatej a šiestej vymieľacej pasáži je pôsobenie týchto síl také výrazné,

že dochádza k zväčšeniu ekvivalentného priemeru drvených častíc a stupeň rozrušenia meliva

je väčší ako 1. Toto zaťaženie meliva sa prejavilo aj zvýšenou spotrebou elektrickej energie

na týchto mlecích pasážach. Na tretej vymieľacej pasáži dosiahol stupeň rozrušenia meliva

hodnotu 0,649, ale spotreba elektrickej energie je porovnateľná napr. so štvrtou vymieľacou

pasážou, čo je spôsobené inou granuláciou vstupujúceho meliva ako na ostatných

vymieľacích pasážach a taktiež vyšším stupňom zaplnenia mlecej škáry.

NÁVRH NA VYUŽITIE ZÍSKANÝCH POZNATKOV Jedným z hodnotiacich kritérií kvality práce valcových mlecích stolíc, okrem stupňa

rozrušenia meliva a výťažnosti mlecieho procesu, je aj spotreba elektrickej energie v procese

mletia pšenice. Jej veľkosť ovplyvňuje kvalita spracovávaného produktu, najmä jeho

fyzikálno-mechanické vlastnosti, použitá technológia mletia a taktiež technický stav

strojového vybavenia mlyna. Vlastnosti spracovávaného obilia a technológiu používanú

v danom mlyne nie je prakticky možné v procese mletia meniť, z toho vyplýva, že spotrebu

elektrickej energie na mletie ovplyvňuje v tomto prípade technický stav mlecích valcov, a to

predovšetkým miera opotrebenia ryhovaných mlecích valcov.

Spotreba elektrickej energie by mala byť sledovaná počas celého pracovného cyklu

mlecích valcov, od ich osadenia do valcových mlecích stolíc po obnove ryhovania,

v pravidelných časových intervaloch, až po ich kritické opotrebenie. Výsledné hodnoty

spotreby elektrickej energie na mletie na začiatku cyklu by boli, podľa praktických skúseností

mlynov, na mlecích pasážach s ryhovanými valcami menšie približne o 10 % ako na konci

pracovného cyklu, čo sme ale exaktnými meraniami v tejto práci neoverovali. Analýza tohto

problému a určenie vhodného intervalu brúsenia rýh je námetom pre ďalší výskum. Pri

opotrebovaných ryhách valcov je nutné použiť väčšie prítlaky na šrotových pasážach mlyna,

čím sa zvyšuje spotreba energie a taktiež sa zväčšuje podiel múčnych častí meliva na

pasážach, ktoré sú určené na získavanie krupíc.

Pre optimalizáciu práce valcových mlecích stolíc by bolo vhodné sledovať spotrebu

elektrickej energie na mletie obilia a zo získaných poznatkov vychádzať pri návrhoch hnacích

jednotiek. Tým by sa predchádzalo poddimenzovaniu alebo naopak predimenzovaniu ich

inštalovaného výkonu.

Ďalej merania poukázali na vysokú hlučnosť pracovného prostredia v mlyne. Na

ovplyvnenie úrovne hladiny hlučnosti pracovného prostredia je potrebné udržiavať v dobrom

technickom stave ložiská mlecích valcov a zabezpečiť ich priebežnú kontrolu a mazanie

v predpísaných časových intervaloch. Taktiež je nutné sledovať uloženie mlecích valcov, to

znamená kontrolovať správnu činnosť skladacieho zariadenia valcových stolíc.

Experimenty ukázali, že použitá metodika nedáva možnosť vo všetkých prípadoch

zistiť skutočný stupeň rozrušenia meliva prichádzajúceho na triedenie. Na dosiahnutie

rozpadu meliva spracovaného v procese mletia na vymieľacích pasážach, ktorého

ekvivalentný priemer niektorých frakcií je zväčšený taktiež aj vplyvom veľkého tlaku, je po

hladkých valcoch týchto mlecích pasáží, okrem prvého vymieľania, zaradený doplnkový

mlecí stroj, a to bubnový roztierací stroj a nárazový rozmelňovač, ktorý ovplyvňuje

granuláciu meliva vstupujúceho do rovinného osievača.

Pre určenie skutočného stupňa rozrušenia meliva je potrebné v budúcnosti do

metodiky zaradiť ďalšiu sériu meraní, ktorá bude uskutočnená v tých prípadoch, keď

granulácia niektorých frakcií vzorky na výstupe mlecej pasáže bude väčšia ako na vstupe

danej pasáže.

Meraniami boli získané poznatky dopĺňajúce doteraz známe skutočnosti o procesoch

mletia v obilných mlynoch, týkajúce sa hlavne analýzy vplyvu technických parametrov

valcových stolíc na melivo a spotreby energie na drvenie obilia, ktorým sa nám známi autori

vedeckých textov doteraz venovali v menšom rozsahu. Získané poznatky o účinkoch mlecích

stolíc na melivo sú v rámci riešenia projektu VEGA podkladom pre technológov pre

optimalizáciu veľkosti otvorov sít na osievačoch, čo umožní lepšie oddeľovanie hotových

produktov na jednotlivých pasážach mlyna, čo by sa následne prejavilo úsporami energie.

ZÁVERCieľom predkladanej práce bolo zistiť výkonnosť a spotrebu elektrickej energie

v mlecom procese, hlučnosť pracovného prostredia a stupeň rozrušenia meliva na

jednotlivých valcových mlecích stoliciach sledovaného mlyna.

Z výsledkov meraní vyplýva, že práca valcových mlecích stolíc je rovnomerná.

Hmotnosť odoberaných vzoriek počas rovnakého časového intervalu vykazuje len minimálne

rozdiely, čo potvrdzuje aj štatistické vyhodnotenie nameraných údajov.

Výkonnosť jednotlivých mlecích pasáží valcových mlecích stolíc sa pohybovala od

576 do 5600 kg.h-1. Skutočnú výkonnosť valcových mlecích stolíc ovplyvňuje šírka mlecej

škáry, otáčky mlecích valcov a taktiež granulácia spracovávaného meliva. Z toho vyplýva, že

výkonnosť šrotových mlecích pasáží je vyššia ako výkonnosť ostatných mlecích pasáží, čo

potvrdili aj výsledky meraní.

Z nameraných hodnôt odoberaného elektrického prúdu vyplýva, že odber elektrickej

energie spotrebovanej v procese mletia pšenice je veľmi vyrovnaný. Na rovnomernosť

odberu elektrického prúdu má vplyv taktiež plynulosť a rovnomernosť toku spracovávaného

materiálu jednotlivými mlecími pasážami. Merná spotreba energie na jednotlivých mlecích

pasážach sa pohybovala od 3,31 do 8,17 kWh.t-1 meliva.

Merania ďalej ukázali, že použitý motor s inštalovaným výkonom 37 kW na prvej

šrotovej pasáži je zbytočne predimenzovaný. Naopak, elektromotory používané na prvej

a druhej lúštiacej pasáži sú trvalo preťažované.

Najvyššie hodnoty hlučnosti pracovného prostredia boli zistené v blízkosti valcových

mlecích stolíc a čističky krupíc. Na týchto pracovných miestach ekvivalentná hladina

hlukovej záťaže prekračuje hodnoty hodnotiacej hladiny hlukovej expozície a taktiež hodnoty

normalizovanej hladiny hlukovej expozície pre časový interval Ti pôsobenia hluku na

pracovníka.

Na ovplyvnenie úrovne hladiny hlučnosti pracovného prostredia je potrebné udržiavať

v dobrom technickom stave ložiská mlecích valcov a zabezpečiť ich priebežnú kontrolu

a mazanie v predpísaných časových intervaloch. Taktiež je nutné sledovať uloženie mlecích

valcov, to znamená kontrolovať správnu činnosť skladacieho zariadenia.

Z výsledkov meraní vyplýva, že v sledovanom mlyne najväčší stupeň rozrušenia

meliva bol zistený na prvej šrotovej pasáži, kde dosiahol hodnotu až 0,129. Rozmer

jednotlivých zŕn vytriedenej obilnej masy, ktorá bola vstupným melivom na tejto pasáži, bol

4,75mm. Táto hodnota bola použitá pri výpočte stupňa rozrušenia meliva na prvom šrotovaní.

Na druhej až piatej šrotovej pasáži dosahoval stupeň rozrušenia meliva hodnoty 0,819

až 0,878.

Na prvej lúštiacej pasáži bol dosiahnutý stupeň rozrušenia meliva 0,807. Pri mletí na

prvej lúštiacej pasáži vzniká veľké množstvo jemnej múky. Väčšie množstvo jemných

a stredných porušených obalových vrstiev získaných na prvej a druhej lúštiacej pasáži sa

spracováva na nasledujúcej mlecej pasáži, ktorou je prechodová pasáž, doplnená bubnovým

roztieracím strojom. Zaradením prechodovej mlecej pasáže do mlecieho procesu sa zvyšuje

výťažnosť jemných múk.

Pri druhom lúštení bol zistený stupeň rozrušenia meliva 0,859, ktorý je porovnateľný

so stupňom rozrušenia meliva zisteným pri piatom šrotovaní.

Pri vymieľaní, vrátene prechodovej pasáže, sa stupeň rozrušenia meliva, ak neberieme

do úvahy špecifický účinok mletia na piatom a šiestom vymieľaní, pohyboval v rozmedzí od

0,903 do 0,983. V tejto etape mletia vznikalo väčšie množstvo múk. Výnimku tvorila tretia

vymieľacia pasáž, kde stupeň rozrušenia meliva dosiahol hodnotu 0,649.

Na piatej a šiestej vymieľacej pasáži nastáva intenzívne vymieľanie na hladkých

valcoch. Z meliva prichádzajúceho na tieto pasáže sa získava jemná múka. Stupeň rozrušenia

meliva na piatej vymieľacej pasáži dosiahol hodnotu 1,006 a na šiestej vymieľacej pasáži

1,066. Tento stav bol spôsobený tým, že na týchto pasážach nedochádza ku klasickému

mletiu, ale v procese mletia prevládajú šmykové sily do takej miery, že častice meliva nie sú

rozdelené na menšie častice, ale sú iba roztierané. Tým sa ekvivalentný priemer drvenej

častice nezmenšuje, ale naopak zväčšuje. Preto po osievaní na sitách laboratórneho osievača

je stupeň rozrušenia meliva skreslený a vychádza väčší ako 1.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY1. DRÁBEK, Dušan - KLEPÁČ, Julian. 2000. Procesné strojníctvo II. Bratislava :

Vydavateľstvo STU, 2000, 120s., ISBN 80-227-1340-6

2. DRDÁK, Miroslav a kol. 1996. Základy potravinárskych technológií. Bratislava :

Malé centrum, 1996, 495s., ISBN 80-967064-1-1

3. DUDÁŠ, František. 1991. Skladování a zpracování rostlinných produktů. Praha :

1991, 383s.

4. FÁBRY, G. 1995. Élelmiszeripari eljárások és berendezések. Budapest : Mezógazda

kiadó, 1995, 636 s., ISBN 963 – 8439 – 42 - 4

5. HAMPL, J. 1985. Cereální chemie a technologie I. Praha : VŠCHT v čs. redakcii VN

MON, 1985, 300 s.

6. HEISS, Rudolf. 1990. Lebensmitteltechnologie. Berlin : Springer-Verlag Berlin

Heidelberg New York, 1990, 415 s., ISBN 3-540-51737-5

7. HOFFMAN, Pavel - FILKOVÁ, Iva. 1993. Výrobní linky potravinářské. Praha :

ČVUT, 1993, 225 s., ISBN 80-01-00985-8

8. KAŽIMÍROVÁ, Viera - OPÁTH, Rudolf. 2003. Analýza vplyvu nastavenia mlecej

škáry na proces mletia pšenice. In : Výživa a potraviny pre tretie tisícročie, „Funkčné

potraviny“. Nitra : SPU v Nitre, 2003, s. 251-254., ISBN 80-8069-174-6

9. KAŽIMÍROVÁ,Viera - OPÁTH, Rudolf. 2004. Technical aspects of the wheat´s

grinding. In: Technical Instruments and Technological Procedures of Processing

Primary Commodities for Food Industries and Rational Assessing of the Waste

Products. Praha : ČZU Praha, 2004, s. 34-38, ISBN 80-213-1177-0.

10. KAŽIMÍROVÁ, Viera - OPÁTH, Rudolf - TÓTH, Pavol. 2003. Analýza spotreby

elektrickej energie na výrobu pšeničnej múky. In: Progresívna technika v živočíšnej,

potravinárskej výrobe a v odpadovom hospodárstve. Nitra : SPU v Nitre, 2003,

s. 39-43., ISBN 80-8069-224-6

11. KEREKRÉTY, J. 2000. HACCP nástroj na zabezpečenie zdravotnej neškodnosti

požívatín. Bratislava : Potravinokonzult, 2000. 216 s.

12. Kolektív autorov 1989. Riadenie kvality potravinárskych surovín a výrobkov. Košice :

Dom techniky ČSTVS, 1989, 130 s.

13. LODES, Antonín - LANGFELDER, Ivan. 1988. Procesy a zariadenia 1. Bratislava :

ALFA, 1988, 688 s., ISBN 80-05-00150-9

14. MADLO, Viliam. 1994. Teoretické základy odboru. Bratislava : Vydavateľstvo STU,

1994, 313s., ISBN 80-227-0663-9

15. MALÉŘ, J. - KROUPA, P. 1991. Finalizácia, stroje a zariadenia k efektívnemu

spracovaniu poľnohospodárskej produkcie. Nitra : Dom techniky ZSVTS, 1991, 223 s.

16. MUCHOVÁ, Zdenka - FRANČÁKOVÁ, Helena - BOJŇANSKÁ, Tatiana. 1996.

Technológie spracovania cereálií. Nitra : VŠP, 1996, 131 s., ISBN 80-7137-269-2

17. MUCHOVÁ, Zdenka - FRANČÁKOVÁ, Helena. 2001. Hodnotenie a využitie

rastlinných produktov. Nitra : SPU, 2001, 164 s., ISBN 80-7137-887-9

18. MUCHOVÁ, Zdenka a kol. 1997. Výroba zdravotne neškodných potravín. Nitra :

VŠP, 1997.

19. MŰLLEROVÁ, M. - SKALICKÝ, Jozef. 1994. Spracúvanie múky. Bratislava :

ALFA, 1994.

20. OPÁTH, Rudolf a kol. 2002. Mechanizované výrobné systémy 2. Nitra : VES SPU,

2002, 197s.

21. OPÁTH, Rudolf - KAŽIMÍROVÁ, Viera - TÓTH, Pavol. 2004. Energetická

náročnosť procesu mletia pšenice. In : Acta technologica agriculturae. 2004, č. 4,

s. 106-108., ISSN 1335-2555.

22. OPÁTH, Rudolf – SOSNOWSKI, Stanislaw. 2005. Technika na spracovanie obilia.

In : Potravinárska technika. Prešov : Vydavateľstvo Vanek, 2005. s. 122 –174, ISBN

80-8073-410-0

23. PAVLIŠ, Miroslav. 1984. Mlynárstvo I. Bratislava : Alfa, 1984, 288 s.

24. PAVLIŠ, Miroslav - PLISKOVÁ, V. 1984. Technológia pre 3. ročník SPŠ

potravinárskej technológie. Praha : SNTL, 1984.

25. PAVLIŠ, Miroslav - PLISKOVÁ, V. 1989. Technológia pre 4. ročník študijného

odboru priemyselná výroba krmív a mlynárstvo. Bratislava : ALFA, 1989.

26. PLISKA ,Vilém. 1991. Strojníctvo. Bratislava : Alfa, 1991.

27. PŘÍHODA, J. a kol. 2003. Cereální chemie a technologie I. Cereální chemie, mlýnská

technologie, technologie výroby těstovin. Praha : VŠCHT, 2003, 202s. ISBN 80-7080-

530-7

28. SZABÓ, Z. - CSURY, I. - HIDEGKUTI, G. 1987. Élelmiszeripari műveletek és

gépek. Budapest : Mezőgazdasági Kiadó, 1987, 603 s.

29. SKALICKÝ, Josef - VÍTEK, Josef. 1987. Stroje zariadenia v mlynárskej výrobe.

Bratislava : ALFA, 1987, 280s.

30. SUCHÝ, J. - SKALIČKA, J. 1992. Některé problémy snižování energetické

náročnosti v potravinářském odvětví. In : Průmysl potravin, sv.43 č.1, 1992

31. ŠEPITKA, Andrej - ŠEPITKOVÁ, Judita. 1988. Energetika v technológiách

potravinárskeho priemyslu. Bratislava : Edícia ministerstva poľnohospodárstva

a výživy SR, 1988, 173s.

32. VAVRO, Karol - PECIAR, Marián. 1998. Procesné strojníctvo I. Bratislava :

Vydavateľstvo STU, 1998, 180s., ISBN 80-227-1030-X

33. VLČEK, J. - KUDRNA, V. - SKŘIVÁNEK, J. 1984. Procesy a energetika

potravinářského průmyslu. Praha : VŠCHT, 1984.

34. ZAJÍC, J. a kol. 1985. Pricipy potravinářských technologií a vody. Praha : VŠCHT,

1985.

35. ZVONÍČEK, Jan – JEČMEN, Jiří. 1982. Výrobní linky potravinářské. Praha : Ediční

středisko ČVUT, 1982, 109s.

36. Firemná literatúra - firma BŰHLER GmbH

ZOZNAM PUBLIKOVANÝCH PRÁC SÚVISIACICH

RIEŠENOU PROBLEMATIKOU1. OPÁTH, Rudolf - KAŽIMÍROVÁ, Viera. 1997. Vplyv mlecej špáry na exploatačné

parametre valcovej stolice. In: Zborník z vedeckého seminára SP VTS SPU. Nitra :

VES SPU, 1997, s.91-97.

2. OPÁTH, Rudolf - KAŽIMÍROVÁ, Viera. 1998. Analýza spotreby energie na mletie

pšenice. In : Acta technologica agriculturae, roč.1, 1998, č.1, s.24-27.

3. KAŽIMÍROVÁ, Viera. 1998. Úprava pšenice pred mletím. In : Sborník referátů

z mezinárodního vědeckého semináře Nové poznatky v technologických zařízeních

v zemědělských a potravinářských provozech. Praha : ČZU-TF, KTZS, 1998, s.20-23.

4. OPÁTH, Rudolf - KAŽIMÍROVÁ, Viera. 1998. Analýza čistiarenskej linky pšenice.

In : Medzinárodná konferencia Nové trendy v prevádzke výrobnej techniky. Košice :

Technická univerzita, 1998, s.240-243.

5. KAŽIMÍROVÁ, Viera - OPÁTH, Rudolf. 1999. Analýza čistiarenskej linky pšenice.

In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra: SPU, 1999, s.25-28.

6. KAŽIMÍROVÁ, Viera. 2003. Analýza spotreby elektrickej energie na výrobu pšeničnej

múky. In : Progresívna technika v živočíšnej, potravinárskej výrobe a v odpadovom

hospodárstve. Nitra: SPU, 2003, s. 39-43. ISBN 80-8069-224-6

7. KAŽIMÍROVÁ, Viera – OPÁTH, Rudolf. 2003. Analýza vplyvu nastavenia mlecej

škáry na proces mletia pšenice. In: Výživa a potraviny pre tretie tisícročie, „Funkčné

potraviny“. Nitra : SPU, 2003, s. 251-254. ISBN 80-8069-174-6

8. KAŽIMÍROVÁ, Viera. 2004. Hodnotenie práce valcovej mlecej stolice. In : Zborník

zo VI. medzinárodnej vedeckej konferencie mladých 2004. Nitra: SPU, MF, 2004,

s.103-108. ISBN 80-8069-422-2

9. OPÁTH, Rudolf - KAŽIMÍROVÁ, Viera - TÓTH, Pavol. 2004. Energetická

náročnosť procesu mletia pšenice. In : Acta technologica agriculturae. 2004, č. 4, s.

106-108., ISSN 1335-2555

10. KAŽIMÍROVÁ, Viera - OPÁTH, Rudolf. 2004. Technical Aspects of the Wheat´s

Grinding. In : Technical Instruments and Technological Procedures of Processing

Primary Commodities for Food Rational Assessing of the Waste Products. Prague :

Czech University of Agriculture Technical Faculty, 2004, s.34-38. ISBN 80-213-1177-

0

11. KAŽIMÍROVÁ, Viera. 2004. Energetická náročnosť výroby pšeničnej múky. In :

Zborník z vedeckej konferencie Aktuálne problémy riešené v agrokomplexe. Nitra :

SPU, 2004, s.250-254. ISBN 80-8069-488-6