Švp -...

VP

kolsk vzdelvac program

pre niie sekundrne vzdelvanie Z ISCED 2

Nzov - motto

Ani jeden mlad lovek nie je tak neikovn, aby nedospel kspechu aspo v jednej veci, ak je vytrval.

(Leonardo da Vinci)

Vzdelvac program

Stupe vzdelania ISCED 2

Dka tdia 5-ron

Vyuovac jazyk: slovensk

tudijn forma denn

Druh koly: ttna

Predkladate:

Nzov koly: Z sM Trstice

Adresa: kolsk 647, 925 42 Trstice

IO: 37838377

Riadite koly: PaedDr. Mria Kojnokov

Koordintor pre tvorbu VP: Mgr. Eva Lovasov

alie kontakty: tel.. 031/7782 478, e-mail: [email protected]

Zriaovate:

Nzov: O Trstice

Adresa: 667, 925 42 Trstice

Kontakty: tel.. 031/7783 901, e-mail: [email protected]

Platnos dokumentu do: 31.08.2014

Podpis riaditea: PaedDr. Mria Kojnokov

I. Veobecn charakteristika koly

1. Vekos koly

Naa kola m k15.09.2013 126 iakov. Je plno organizovan. Vkadom ronku mme zriaden jednu triedu, snasledovnmi potami iakov: 1.ronk 14 iakov, 2.ronk 17 iakov, 3.ronk 21 iakov, 4.ronk 14 iakov, 5.ronk 7 iakov, 6.ronk 13 iakov, 7.ronk 12 iakov, 8.ronk 15 iakov, 9.ronk 13 iakov. kola sa nachdza vspolonej budove so Z sVJM. Spolone pouvame priestory kolskho dvora, ihriska, telocvine akolsk jedle, ktor sa nachdza mimo hlavnej budovy koly. kola m zriaden potaov miestnos spotom 17 potaov. Pre jednotliv predmety mme vytvoren kabinety, ktor s vybaven potrebnmi uebnmi pomckami kjednotlivm predmetom, ato: zemepis, dejepis, kabinet ronkov 1. a 4. aspolone smaarskou kolou vyuvame uebn pomcky zkabinetov fyziky, biolgie achmie. Kabinety sme v minulom kolskom roku vrazne doplnili novmi modernmi pomckami, ako je interaktvna tabua aknej prinleiace programy kpredmetom biolgia, geografia , anglick jazyk, dejepis apre iakov 1.stupa slovensk jazyk, matematika, vlastiveda. Tieto pomcky pomhaj iakom ahie zvldnu nron uivo jednotlivch predmetov, ako aj vyuva digitlne uebnice. Uiteom aiakom sli kninica, ktor poda vrmci finannch monost koly dopame odbornou literatrou abeletriou pre iakov auiteov. Technick ahygienick podmienky zariadenia koly s vdobrom stave (bola preveden rekontrukcia socilnych asanitrnych zariaden). Ukonila sa rekontrukcia budovy, ktor vsebe zahala opravu strechy, tepeln izolciu budovy, nov vonkajiu fasdu avmenu okien.V zimnch mesiacoch boli realizovan maliarske prce vtriedach aostatnch priestoroch koly. Tieto pravy napomu etreniu tepelnou energiou asamozrejme zlepili aj estetick vzhad budovy. Bezpenos iakov je zaisten (na kole pracuje bezpenostn technik). Vtelocvii boli preveden potrebn revzie. Kabinet telesnej vchovy mme vybaven na dobrej rovni, poda potreby ho dopame.V bucnosti ns oakva zateplenie arekontrukcia telocvine. Zriaovate podal projekt so iadosou ofinancie zeurpskych fondov. Vpriestoroch koly funguje Skromn stredisko zujmovej innosti, ktor navtevuje 80 % naich iakov, nakoko stredisko ponka vemi pestr paletu zujmovch krkov.

Od roku 2002 psobme ako Z sM. Prcu ainnos materskej koly riadi azabezpeuje zstupkya M vymenovan riaditekou koly. K15.09.2013 matersk kolu navtevuje 44 det. M pripravuje pre kolu budcich iakov na zklade vlastnch pedagogickch pokynov pre innos M.

2. Charakteristika iakov

Vina naich iakov m trval bydlisko vTrsticiach aje maarskej nrodnosti, o znane ovplyvuje kvalitu amonosti vyuovania na kole. Poty det vtriedach nie s vysok, o umouje poskytovanie vej pomoci tmto iakom zo strany pedaggov pri zvldan nronch uebnch osnov. oraz vie percento det pochdza socilne slabch rodn, o tie ovplyvuje monosti dosahovania dobrch vchovno-vzdelvacch vsledkov. Vposlednom obdob stpa aj poet det srznymi psychickmi problmami aporuchami, hlavne vnich ronkoch, o si tie vyaduje mimoriadnu starostlivos (spoluprca so kolskm psycholgom). almi spdovmi obcami, zktorch knm dochdzaj deti s: Krov Brod, Slovensk Pole, Doln Chotr, Trhov Hradsk, Horn Mto a Toponky. Stmito obcami m zriaovate O Trstice podpsan dohodu ospolonom kolskom obvode, o je potrebn pri vyplcan cestovnho pre rodiov iakov. Vtomto kolskom roku sa bude vyplca cestovn vetkm dochdzajcim iakom.

Na kole mme evidovanch 6 zalenench iakov, ktor postupuj poda individulnych uebnch plnov (poda stupa postihnutia). Je im venovan zo strany pedaggov osobitn starostlivos. Pre iaka so susp. Aspergerovm syndrmom F84.5 sme ustanovili asistenta uitea ( siastonm vzkom, zatia na nklady koly). Pedaggovia zostavuj pre nich pln na zklade pokynov pecilnej pedagogickej poradne. Ich prcu pravidelne vyhodnocuj apoda potreby upravuj uebn plny.

3. Charakteristika pedagogickho zboru

Poet pedaggov psobiacich v kole svis saktulnym potom iakov. Vsasnosti psob v kole 13 pedaggov. Zloenie pedagogickho zboru vykazuje priemern vek 40 rokov. Vekov zloenie pedaggov je vemi vhodn, pretoe star pedaggovia mu odovzdva svoje sksenosti mladm kolegom anaopak mlad kolegovia svojimi novmi npadmi obohacuj vchovno-vzdelvaciu innos v kole. Odbornos vyuovania je na vemi dobrej rovni. Vetci pedaggovia maj potrebn vzdelanie,m je dosiahnut vysok percento odbornosti pri vyuovan jednotlivch predmetov. Uitelia sleduj nov tendencie vo vchovno-vzdelvacej innosti tanm odbornej literatry. Jednotliv pedaggovia sa zastuj na rznych koleniach avzdelvacch projektoch organizovanch Metodickm centrom vBratislave avTrnave, ako aj na rznych vysokch kolch. Pedaggovia si dopnili dosiahnut vzdelanie tdiom informatiky, cudzieho jazyka ( dvaja pedaggovia). Snaia sa tm reagova na zmeny aaktulne trendy vo vyuovan jednotlivch predmetov. Vkole pracuje kolsk psycholg, ktor je vsasnosti nevyhnutnosou asjeho pomocou rieime vzniknut vchovn problmy, resp. rzne typy porch uiakov, ktor si vyaduj pecilny prstup. Prtomnos psycholga vkole je vznamnou pomocou aj socilne slabie rodiny, ktor nemusia za psycholgom cestova do okresnho mesta (o bol doposia znan problm).

Pri vbere povolania znan pomoc iakom arodiom poskytuje vchovn poradkya koly, ktor pravidelne pracuje so iakmi, poskytuje im aktulne informcie kvberu povolania avprpade potreby organizuje stretnutia srodimi. iaci maj vrmci otvorench dver odbornch kl monos navtvi tieto zariadenia, o im tie pomha pri vbere vhodnej koly, povolania. Vchovn poradkya zrove koordinuje ausmeruje prcu pedaggov pri vyuovan zalenench iakov.

Pedaggovia s poda odbornosti zalenen do jednotlivch metodickch orgnov (metodick zdruenie apredmetov komisie), kde rieia problmy dotkajce sa ich predmetov, rozoberaj vzniknut nedostatky pri prci so iakmi anavrhuj ich rieenie. Spolonmi silami vytvorili kolsk vzdelvacie programi pre ronky 1. a 4.(ISCED 1), 5. a 9.(ISCED 2), upravuj plny pre vyuovanie zalenench iakov, zrove vykonvaj potrebn kroky pri prci snadanmi iakmi.

Vrmci koly psobia aj koordintori pre enviromentlnu vchovu,vchovu kmanelstvu arodiovstvu akoordintor prevencie. Na zklade zostavench plnov innosti zapjaj iakov aj rodiov do tchto oblast vchovy scieom dosiahnu o najlepie vsledky vo vchove det.

4. Organizcia prijmacieho konania

kola nem triedy srozrenm vyuovanm, apreto nem pecifick poiadavky na prijatie do piateho ronka. iaci postupuj po ukonen primrneho vzdelania na zklade dosiahnutch vchovno-vzdelvacch vsledkov vniom sekundrnom vzdelvan.

5. Dlhodob projekty

kola sa pravidelne zapja do rznych projektov vyhlasovanch Ministerstvom kolstva, vedy, vskumu aportu SR. Zapojili sme sa aj do projektu na zklade, ktorho dochdza kvzdelvaniu uiteov cudzieho jazyka pre ronky 1. a 4. Zapojili sme sa do medzinrodnho projektu Comnius- kolsk partnerstv. N projekt bol schvlen. Vkolskom roku 2010/2011 sme zorganizovali prv organizan stretnutie aspolu so iakmi sme sa zastnili vmennch pobytov vPosku aTurecku. Projekt trval do septembra 2012. Zveren stretnutie sa uskutonilo vnaej kole vaprli 2012. Poas celho obdobia trvania projektu iaci kad mesiac vypracovvaj projekty na vopred stanoven tmy vanglickom jazyku. Zverenm produktom je webov strnka, ktor obsahuje najlepie prce iakov zo spomenutch krajn. Zarove sme vydali knin publikciu , orealizovanom projekte doplnen DVD .Nae sksenosti z vmennch pobytov s vemi dobr. iakom ipedaggom napomohli rozri obzor vedomost asksenost zo ivota inch nrodov vrznych oblastiach ivota. Tmto sme napomohli odbravaniu predsudkov voi inm nrodom, o bolo cieom projektu. Myslme si, e tento projekt prinesol iakom iuiteom vea novch vedomost aneoceniten sksenosti do ivota.

Nadviazali sme spoluprcu sfirmou EUROTREND aa ako odbornm garantom pre vytvoreniu projektu Premena tradinej koly natradin. Vtvorbe arealizcii tohto projektu sme pokraovali vk. roku 2010/11. Vypracovan projekt sme odovzdali k30.05.2011. ia napriek naej vekej snahe projekt nebol spen.

So Zkladnou kolou viernom Brode uskutoujeme spolone zotavovac pobyt vzahrani u niekoko rokov. Tto spoluprca je pre ns vhodn skapacitnch dvodov (naplnenie autobusu), zjazykovch dvodov (monos komunikcie vslovenskom jazyku), ako aj monosti det uzatvra nov priatestv, vzjomne sa spoznva aobohacova novmi vedomosami aschopnosami voblasti spoloenskej komunikcie.

Koordintori prevencie, enviromentlnej vchovy avchovy krodiovstvu organizuj rzne zaujmav podujatia, vchovn koncerty, akcie (De Zeme, De Narcisov). Tieto podujatia sa stretaj uiakov svekm zujmom, usmeruj ich zmanie akonanie sprvnym smerom apreto chceme vduchu pokraova aj naalej.

6. Spoluprca s rodimi ainmi subjektmi

Naa kola spolupracuje sviacermi subjektmi. Najvznamnejou apre iakov naej koly vemi vhodnou sa nm jav spoluprca so Skromnm centrom vonho asu vTrsticiach pod vedenm manelov Dekovch. Toto stredisko dva monos naim iakom apedaggom rozvja svoje zuby azujmy. asou aprcou vrznych zujmovch krkoch iaci rozvjaj svoje vedomosti aschopnosti, ao nie je zanedbaten sprvnym spsobom vyuvaj svoj von as. Na zklade predchdzajcich sksenost bud ako vedci krkov pracova uitelia naej koly, pretoe tento jav ovplyvuje poet prihlsench iakov do krkov. Ajvbudcom obdob budeme na tejto spoluprci participova.

Ako sme u vyie spomenuli spoluprca sCPPPaP akolskou psychologikou je pre ns vznamnou pomocou apotrebou. Vaka nej sa nm podarilo vyriei viacer problmy atak napomc zlepeniu kvality vchovno-vzdelvacej pomoci. Tto spoluprca vsasnom obdob, ke sa objavuje oraz viac psychologickch problmov aporch bude aj vbudcnosti pre ns nevyhnutnou potrebou.

Vpredchdzajcom kolskom roku sme zaznamenali zlepenie innosti ZR. Jeho innos bola rozmanitejia aefektvnejia, o je poteujcou skutonosou. Aj vbudcom obdob sa budeme naalej snai spoluprcu sRadou koly avborom ZR viac rozri. Problmom sa nm jav slab zujem zo strany rodiov oprcu koly. Spolu spredsedkyou Rady koly aVboru ZR sa sname hada nov formy spoluprce, pretoe spoluprca srodimi je vznamn faktor pre innos koly.

7. Priestorov a materilnotechnick podmienky koly

kola sa nachdza vspolonej budove so Z sVJM. Ztohoto dvodu vyuvame spolone viacer zariadenia: telocviu, kolsk ihrisko, ihrisko sumelou trvou akolsk dvor. Pri zostavovan rozvrhu hodn je tto skutonos bran do vahy zo strany obidvoch kl. Zriadili sme vlastn potaov uebu, tm e sme rekontruovali chemick laboratrium na ely potaovej uebne adve triedy sinteraktvnou tabuou.

Ako sme u vvode uviedli priestory koly, tried, socilnych zariaden s na pomerne dobrej rovni, vzimnch mesiacoch kolskho roka 2011/2012 sa uskutonila maovka tried achodieb. Tm sa rekontrukcia budovy zvonka izvntra ukonila ( okrem pivninch priestorov apodlh vtriedach). Socilne ahygienick zariadenia, priestory telocvine boli obnoven avyhovuj vetkm poadovanm kritrim. kola m vytvoren bezbarirov prstup do budovy.

iacka auitesk kninica s umiestnen vo vylenench priestoroch. Knin fond je postupne dopan. Vbudcnosti bude potrebn doplni kninin fond najnovmi dielami sasnch autorov (chceme vyui sponzorsk innos miestnych podnikateov).

Stravovanie iakov auiteov je doasne zabezpeen vpriestoroch jedlne Domova socilnych sluieb. Zriaovate koly svnajbliom obdob ukon vstavbu jedlne bezprostrednej blzkosti koly, vktorej bude umonen stravovanie iakov azamestnancov koly.

8. kola ako ivotn priestor

Estetick prostredie tried dotvraj iaci vspoluprci so svojimi triednymi uitemi. Vyuvaj rzne nstenky, ako aj zasklen vstavan skrine. Nstenky na chodbch sa vyuvaj na propagciu innosti koordintorov prevencie, enviromentlnej vchovy. Aktulne informcie pre iakov sa nachdzaj na vyhradench nstenkch. Vo vstavanch zasklench skrinkch na chodbch si iaci mu pozrie diplomy aocenenia najlepch iakov koly vrznych oblastiach, ako aj najlepie vrobky prc iakov. Vekmu zujmu iakov sa te aj nstenka snajlepmi projektmi zrznych predmetov, ktor je pravidelne obnovovan. iaci tak maj monos erpa inpirciu pre svoju aliu prcu. Rodiov aostatn verejnos informujeme oprojekte Comnius, ako aj alch akcich koly okrem nsteniek aj prostrednctvom naej webovej strnky, ktor pravidelne obnovujeme.

Umiestnenie koly mimo centra obce amnostvo zelene v jej okol vytvra prjemn atmosfru pre iakov atudentov. kolsk dvor ponka vhodn priestory na relaxan aoddychov innos pre deti navtevujce KD.

9. Podmienky na zaistenie bezpenosti aochrany zdravia pri vchove a vzdelvan

iaci koly s pravidelne pouen na zaiatku kolskho roka apred odchodom na przdniny ododriavan pravidiel obezpenosti aochrane zdravia, proti poiaru, oom je veden zznam vtriednej dokumentcii. Pri vykonvan laboratrnych prc, ako aj vostatnch predmetoch, kde je vie riziko razov s iaci pouen ododriavan bezpenostnch pokynov. Pri organizci vletov, exkurzi, turistiky, VP azotavovacom pobyte s iaci taktie pouen obezpenom sprvan, ako predchdzan razom.

V kolskom roku 2013/2014 sa uskuton cyklick kolenie zamestnancov koly obezpenosti aochrane zdravia aproti poiaru. Vspoluprci sbezpenostnm technikom koly je zriaden potrebn dokumentcia. Zisten nedostatky pri kontrole bezpenostnho technika s ihne odstraovan, aby nedochdzalo krznym razom. kolsk razy evidujeme zkonom stanovenm spsobom.

Revzie technickch zariaden koly s prevdzan vstanovench asovch intervaloch (psomne zdokumentovan).

II. Charakteristika kolskho vzdelvacieho programu

1. Pedagogick princp koly (vlastn ciele vchovy a vzdelvania )

Vchovno-vzdelvaciu innos smerova kprprave iakov na ivot, ktor od nich vyaduje, aby boli schopn kriticky atvorivo myslie, rchlo ainne riei problmy.

Pripravi loveka rozhadenho, vytrvalho, schopnho kooperova apracova vtme, schopnho sebamotivcie kceloivotnmu vzdelvaniu.

Dosiahnu zvenie gramotnosti voblasti IKT iakov vnaej kole.

Zabezpei kvalitn prpravu iakov vcudzch jazykoch so zreteom na monosti koly, so zameranm na komunikatvnos asohadom na schopnosti jednotlivch iakov.

Formova uiakov tvoriv ivotn tl, vntorn motivciu, emocionlnu inteligenciu, socilne ctenie ahodnotov orientcie.

Vychovva iakov vduchu humanistickch princpov.

Vspoluprci srodimi iakov vychova pracovitch, zodpovednch, morlne vyspelch aslobodnch ud.

Nam cieom je, aby iak vkole zail spech.

iaci so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami maj vypracovan individulny vchovno-vzdelvac program.

2. Zameranie koly astupe vzdelania

Stupe vzdelania

ISCED 2

Vzaatej tendencii posilovania slovenskho jazyka budeme naalej pokraova sohadom na nae dvojjazyn prostredie, ako aj na monos alieho uplatnenia sa na strednch kolch. Volitenmi hodinami budeme dotova aj druh cudz jazyk, pretoe hodinov dotcia zo VP je na zvldnutie cudzieho jazyka nepostaujca. alm predmetom, ktor posilnme hodinovou dotciou je informatika. Zvldnutie IKT je prostriedkom pre vypracovvanie potrebnch projektov kjednotlivm vyuovacm predmetom anevyhnutnou sasou vzdelanosti. Zrove budeme posilnova aj veobecnovzdelvacie predmety (geografia, druh cudz jazyk, telesn vchova, fyzika, matematika, biolgia) vsvislosti snronosou amnostvom uiva. Nevyhnutnou sasou prce iakov bud aj projekty na konci kolskho roka, ich prezentciou vrznej podobe preuku iaci zskan vedomosti azrunosti zdanho predmetu.

3. Profil absolventa vzdelanostn model absolventa niieho sekundrneho stupa

Je zaloen na kovch spsobilostiach (kompetencich), ktor zahruj komplex vedomost aznalost, spsobilost a hodnotovch postojov umoujcich jednotlivcovi poznva, inne kona, hodnoti, dorozumieva sa aporozumie si,zaleni sa do spoloenskch vzahov aosobnostne sa rozvja zjednoduene ide ospsobilos uplatni svoje vzdelanie vpracovnom, obianskom, rodinnoma osobnom ivote.

Kov kompetencie sa formuj na zklade osobnej praktickej innosti a sksenosti azrove s uplatniten vivotnej praxi. Nevyjadruj trval stav, ale menia svoju kvalitu ahodnotu poas celho ivota. Nezastarvaj ako vedomosti, ale maj potencilnu vlastnos neustle sa rozvja (a preto mu by zkladom celoivotnho uenia sa aosobnej flexibility). S vsledkom adsledkom nielen formlneho (kolskho) vzdelvania, ale aj neformlneho vzdelvania, ako ajneintitucionlneho (informlneho) vzdelvania.

Jednotliv kov spsobilosti (kompetencie) sa navzjom prelnaj, prepjaj a maj nadpredmetov programov charakter. Zskavaj sa ako produkt celkovho procesu vzdelvania a sebavzdelvania, t. j. kompletnho vzdelvacieho programu ainch rozvjajcich aktivt prebiehajcich v rmci koly.

Nadvzujc na spsobilosti zskan vpriebehu predchdzajceho (primrneho) vzdelvania absolvent niieho sekundrneho vzdelania m osvojen tieto kov kompetencie (spsobilosti):

kompetencia (spsobilos) k celoivotnmuueniu sa

uvedomuje si potrebu svojho autonmneho uenia sa ako prostriedku sebarealizcie aosobnho rozvoja,

doke reflektova proces vlastnho uenia sa a myslenia pri zskavan a spracovvan novch poznatkov ainformci a uplatuje rzne stratgie uenia sa,

doke kriticky zhodnoti informcie aich zdroj, tvorivo ich spracova aprakticky vyuva,

kriticky hodnot svoj pokrok, prijma sptn vzbu auvedomuje si svoje alie rozvojov monosti,

socilne komunikan kompetencie (spsobilosti)

doke vyuva vetky dostupn formy komunikcie pri spracovvan a vyjadrovan informci rzneho typu, m adekvtny stny apsomn prejav zodpovedajci situcii aelu komunikcie,

efektvne vyuva dostupn informano-komunikan technolgie,

vie prezentova sm seba a vsledky svojej prace na verejnosti, pouva odborn jazyk,

doke primerane komunikova vmaterinskom av dvoch cudzch jazykoch,

chpe vznam auplatuje formy takch komunikanch spsobilost, ktor s zkladom efektvnej spoluprce, zaloenej na vzjomnom repektovan prv apovinnost a na prevzat osobnej zodpovednosti,

kompetencia (spsobilos) uplatova zklad matematickho myslenia a zkladn

schopnosti poznva v oblasti vedy atechniky

pouva matematick myslenie na rieenie praktickch problmov v kadodennch

situcich,

pouva matematick modely logickho apriestorovho myslenia a prezentcie (vzorce, modely, tatistika, diagramy, grafy, tabuky),

pouva zklady prrodovednej gramotnosti, ktor mu umon robi vedecky podloen sudky, priom vie poui zskan operan vedomosti na spen rieenie problmov,

kompetencia (spsobilos) v oblasti informanch a komunikanch technolgi

m osvojen zkladn zrunosti v oblasti IKT ako predpoklad alieho rozvoja,

pouva zkladn postupy pri prci s textom a jednoduchou prezentciou,

doke vytvori jednoduch tabuky a grafy apracova vjednoduchom grafickom prostred,

je schopn nahrva a prehrva zvuky a vide,

doke vyuva IKT pri vzdelvan,

kompetencia (spsobilos) riei problmy

uplatuje pri rieen problmov vhodn metdy zaloen na analyticko-kritickom atvorivom myslen,

je otvoren (pri rieen problmov) zskavaniu a vyuvaniu rznych, aj inovatvnych postupov, formuluje argumenty adkazy naobhjenie svojich vsledkov,

doke spoznva pri jednotlivch rieeniach ich klady izpory a uvedomuje si aj potrebu zvaova rovne ich rizika,

m predpoklady na kontruktvne akooperatvne rieenie konfliktov,

kompetencie (spsobilosti) obianske

uvedomuje si zkladn humanistick hodnoty, zmysel nrodnho kultrneho dedistva,uplatuje aochrauje princpy demokracie,

vyvene chpe svoje osobn zujmy vspojen so zujmami irej skupiny, resp. spolonosti,

uvedomuje sisvoje prva vkontexte so zodpovednm prstupom k svojimpovinnostiam, prispieva knaplneniu prv inch,

je otvoren kultrnej a etnickej rznorodosti,

m predpoklady zainteresovane sledova a posudzova udalosti a vvoj verejnho ivota a zaujma knim stanovisk,aktvne podporuje udratenos kvality ivotnho prostredia,

kompetencie (spsobilosti) socilne apersonlne

doke na primeranej rovni reflektova vlastn identitu a budova si vlastn samostatnos/nezvislos ako len celku,

vie si svoje ciele apriority stanovi vslade so svojimi relnymi schopnosami, zujmami apotrebami,

osvojil si zkladn postupy efektvnej spoluprce vskupine - uvedomuje si svoju zodpovednos vtme, kde doke tvorivo prispieva k dosahovaniu spolonch cieov,

doke odhadn akorigova dsledky vlastnho sprvania akonania a uplatova socilne prospen zmeny v medziosobnch vzahoch,

kompetencie (spsobilosti) pracovn

doke si stanovi ciele sohadom na svoje profesijn zujmy, kriticky hodnot svoje vsledky aaktvne pristupuje kuskutoneniu svojich cieov,

je flexibiln aschopn prija a zvlda inovatvne zmeny,

chpe princpy podnikania azvauje svoje predpoklady pri jeho budcom plnovan,

doke zska avyui informcie ovzdelvacch apracovnch prleitostiach,

kompetencie (spsobilosti) smerujce kiniciatvnosti apodnikavosti

doke inovova zauvan postupy pri rieen loh, plnova a riadi nov projekty

so zmerom dosiahnu ciele, ato nielen v prci, ale aj vkadodennom ivote,

kompetencie (spsobilosti) vnma achpa kultru avyjadrova sa nstrojmi kultry

doke sa vyjadrova na vyom stupni umeleckej gramotnosti prostrednctvom vyjadrovacch prostriedkov vtvarnho ahudobnho umenia,

doke sa orientova v umeleckch druhoch atloch a pouvaich hlavn vyjadrovacie prostriedky,

uvedomuje si vznam umenia akultrnej komunikcie vo svojom ivote avivote celej spolonosti,

cen si arepektuje umenie akultrne historick tradcie,

pozn pravidl spoloenskho kontaktu (etiketu),

sprva sa kultivovane, primerane okolnostiam a situcim,

je tolerantn aempatick kprejavom inch kultr.

4. Pedagogick stratgie

V oblasti rozumovej vchovy je nam cieom rozvja u iakov tvoriv myslenie, samostatnos, aktivitu, sebahodnotenie.

Osobnostn a socilny rozvoj budeme realizova stimulciou skupn iakov so slabmi vyuovacmi vsledkami, podporou individulnych schopnost.

kolsk psychlg poskytne odborn pomoc iakom so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami, ich rodiom azamestnancom koly.

Prca v oblasti environmentlnej vchovy je na naej kole vemi bohat. Aktivity s zapracovan do vetkch predmetov, hlavne prrodovednch. iaci maj otto oblas vek zujem.

Pri prevencii drogovch zvislost sa chceme zamera aj na in aktivity ako besedy. I napriek tomu, e stvrdmi drogami sme sa nestretli, treba sstavne psobi proti fajeniu aalkoholickm npojom cez koordintora, rodiov avetkch vyuujcich, elnm vyuvanm vonho asu ivlastnm prkladom.

Budeme sa snai dsledne vychdza zpotrieb iakov amotivova ich do uenia pestrmi formami vuby. Chceme si vma ich talent vjednotlivch oblastiach arozvja ho do maximlnej monej miery. Viac budeme preferova samostatn prcu iakov aich cieavedom zvldanie uiva.

Dleitm odporanm do budceho k. roka je pre ns potreba orientcie na pozitvne hodnotenie iakov, najm slaboprospievajcich, pre zvenie vntornej motivcie.

Vchovno-vzdelvac innos bude dopa mimokolsk innos, ktor bola aj doteraz abude aj vbudcnosti vemi bohat. Zameriame sa na organizovanie rznych portovch sa, kde dosahujeme dobr vsledky (futbal, vybjan, stoln tenis). Organizovanm vletov , exkurzi, turistiky poskytneme iakom naej koly monos spoznvania vlastnej krajiny aokolitch krajn. Nvtevami divadiel, mze, hradov, zmkov pomeme vypestova viakoch hrdos svojej histrii, kultre aumeniu. Naou snahou bude nadviaza spoluprcu sinou kolou vmedzinrodnom meradle, atak poskytn iakom monos kontaktu sinmi obyvatemi Eurpskej nie.

5. Zabezpeenie vuby pre iakov so pecilnymi potrebami

Vprci naej koly je zven pozornos venovan aj deom so pecilnymi potrebami sohadom na druh postihnutia konkrtneho iaka. Vspoluprci srodimi (zkonnmi zstupcami dieaa), potrebnmi odbornkmi (kolsk psycholg, logopd, pecilny pedagg) vytvraj uitelia potrebn individulne plny pre kad diea. Pre deti so pecilnymi vchovnmi potrebami zabezpeujeme vspoluprci CPPaP Galanta potrebn uebnice apracovn zoity. Vchovn poradca koly koordinuje prcu jednotlivch pedaggov stmito demi, pravidelne kontroluje vyhodnocovanie aplnenie upravench plnov. Vprpade potreby avzmench druhu postihnutia sa plny dopluj resp. upravuj. Pre deti stelesnm postihnutm bol zriaden bezbarirov prstup do koly. Pri vskyte dieaa s pohybovm obmedzenm sa uprav umiestnenie triedy vbudove. Deom so socilne znevhodnench rodn je vspoluprci sobecnm radom poskytovan finann pomoc pri vybaven uebnmi pomckami azabezpeen stravovania. Tieto deti s osloboden od platenia rznych poplatkov (KD).

Stalentovanmi demi pracuj pedaggovia vrmci jednotlivch predmetov, krkovej innosti, prprave na sae aolympidy. Sohadom na vemi dobr vsledky vportovej innosti budeme venova zven pozornos iakom dosahujcim vborn vsledky vtejto oblasti. Draz na telesn vchovu aportov innos je sjednou priort naej koly, berc do vahy doteraz zskan spechy.

Sohadom na poty det so pecilnymi vchovnmi potrebami, i nadan deti zatia ozriaden pecilnych tried pre ne neuvaujeme, avak aj naalej im budeme venova zven pozornos.

6. Zalenenie prierezovch tm

Prierezov tmy s zalenen do predmetov poda svojho obsahu auveden s vuebnch osnovch jednotlivch predmetov.

III. Vntorn systm kontroly a hodnotenia

Vntorn systm hodnotenia kvality zameriame na 3 oblasti:

1. Hodnotenie iakov

2. Hodnotenie pedagogickch zamestnancov

3. Hodnotenie koly

1. Hodnotenie vzdelvacch vsledkov prce iakov

Cieom hodnotenia vzdelvacch vsledkov iakov vkole je poskytn iakovi ajeho rodiom sptn vzbu otom, ako iak zvldol dan problematiku, vom m nedostatky,kde m rezervy a ak s jeho pokroky. Sasou hodnotenia je tie povzbudenie do alej prce, nvod, ako postupova pri odstraovan nedostatkov. Cieom je zhodnoti prepojenie vedomost so zrunosami a spsobilosami. Pri hodnoten a klasifikcii vsledkov iakov budeme vychdza z metodickch pokynov .11/2011 zo da 01.05.2011 na hodnotenie iakov Z.

Budeme dba na to, aby sme prostrednctvom hodnotenia nerozdeovali iakov na spench a nespench.

Hodnotenie budeme robi na zklade uritch kritri, prostrednctvom ktorch budeme sledova vvoj iaka.

Pri hodnoten uebnch vsledkov iakov so pecilnymi vchovno-vzdelvacmi potrebami sa bude bra do vahy mon vplyv zdravotnho znevhodnenia iaka na jeho kolsk vkon.

Budeme odliova hodnotenie spsobilost od hodnotenia sprvania.

spenm absolvovanm prslunho vzdelvacieho programu poda 6 a 7 (zkona 245/2008 kolsk zkon) alebo jeho ucelenej asti me diea alebo iak zska niektor zo stupov vzdelania uvedench v odsekoch 2 a 5. Niie stredn vzdelanie, ktor zska iak spenm absolvovanm poslednho ronka ucelenej asti vzdelvacieho programu odboru vzdelvania pre druh stupe zkladnej koly; dokladom o zskanom stupni vzdelania je vysvedenie sdolokou: iak zskal niie stredn vzdelanie.

2. Vntorn systm kontroly ahodnotenia zamestnancov

Hodnotenie zamestnancov sa bude realizova na zklade:

pozorovanm, hospitanou innosou, individulnymi rozhovormi

analzou predpsanch psomnch prc

vyhodnocovanm vsledkov rznych sa apredmetovch olympid

zhodnotenm dosahovanch vchovno-vyuovacch vsledkov

hodnotenm innosti pedagga voblasti alieho vzdelvania

vyhodnocovanm plnenia innosti zadanch nad rmec pracovnch loh

Postupujeme poda 52 zkona .317/2009 Z.z. opedagogickch zamestnancoch aodbornch zamestnancoch (l. 26 ods. 4 Pracovnho poriadku). Hodnotenie sa uskutouje na konci kolskho roka priamymi nadriadenmi.

3. Hodnotenie koly

Cieom hodnotenia je, aby iaci a ich rodiia zskali dostaton ahodnovern informcie otom, ako zvldaj poiadavky na ne kladen. Pravidelne monitorujeme vsledky iakov aprce pedaggov so iakmi poas kolskho roka, komplexn analzu naej prce, zskanch spechov (aj nedostatkov), vypracvame ku koncu kolskho roka. Komplexne spracovan Sprvu ovchovno-vzdelvacej innosti predkladme Rade koly, zriaovateovi aoboznamujeme sou rodiov na vodnom celokolskom rodiovskom zdruen. Vbudcnosti plnujeme vyui metdu dotaznkov na zisovanie spokojnosti iakov, i rodiov sprcou koly, ako aj pedaggov svedenm koly. Zisten informcie vyuijeme kzlepeniu rovne vchovno-vzdelvacej innosti na kole, resp, doplnenie kVP novmi lohami. Hlavnm kritriom prens je spokojnos iakov, rodiov, uiteov akvalita vsledok.

IV. kolsk uebn pln

Zvolen predmety a poty hodn odraj zameranie koly. Voliten hodiny, uveden v ttnom vzdelvacom programe, v slade so zameranm s pridelen k povinnm uebnm predmetom, zaraden do uebnho plnu.

Vzdelvacia oblas

Predmet/ronk

5.

6.

7.

8.

9.

Jazyk akomunikcia

slovensk jazyk a literatra

5

5

5

5

5

prv cudz jazyk

4

3

3

3

3

druh cudz jazyk

2

2

2

2

lovek aprroda

fyzika

1,5

1

2

2

chmia

0,5

1

1

2

biolgia

2

2

2

2

2

lovek aspolonos

dejepis

1

1

1

1

2

geografia

2

2

2

2

2

obianska nuka

1

1

1

1

1

lovek ahodnoty

etick vchova /nboensk vchova

1

1

1

1

1

Matematika a prca sinformciami

matematika

5

5

5

5

5

informatika

1

1

1

1

1

lovek a svet prce

pracovn vyuovanie

svet prce

0,5

0,5

technika

0,5

0,5

Umenie akultra

vtvarn vchova

1

1

1

hudobn vchova

1

1

1

vchova umenm

1

Zdravie apohyb

telesn vchova

3

2

2

2

2

Spolu : povinn as + voliten hodiny

27

29

30

30

30

Poznmky k deleniu tried:

Etick vchova spojen ronky 6. - 7. a8. 9. sohadom poet prihlsench iakov.

Nboensk vchova spojen ronky 5.-6. a7.a 9.

Telesn vchova: 6.- 7. a8.- 9. (chlapci adievat)

Telesn vchova spojen ronky 4. 5. sohadom na poet iakov.

Voliten predmety

Povinn predmety sme posilnili nasledovnmi volitenmi hodinami:

Poet hodn za 5. 9.ronk Z

povinn posilnen hodiny

Slovensk jazyk 23 2

Anglick jazyk 15 1

Nemeck jazyk 4 4

Fyzika 5 2

Biolgia 5 5

Geografia 5 5

Etick vchova/Nbo. Vchova 4 1

Matematika 19 6

Informatika 2 3

V. Uebn osnovy

Tvoria vlastn didaktick program vzdelvania pre kad predmet. Vychdzaj zo ttneho vzdelvacieho programu a reflektuj profil absolventa a zameranie koly.

Obsahuj

1. Charakteristiku predmetu jeho vznam v obsahu vzdelvania.

2. Rozvjajce ciele, spsobilosti, predmetov vychdzaj z kovch spsobilost.

3. Tmy, prostrednctvom, ktorch rozvjame kompetencie, obsah, prierezov tmy a prepojenie s inmi predmetmi.

4. Poiadavky na vstup.

5. Metdy a formy prce stratgie vyuovania.

6. Uebn zdroje s zdrojom informci pre iakov. S to uebnice, odborn literatra, odborn asopisy, nun slovnky, materilno-technick adidaktick prostriedky apod..

7. Hodnotenie predmetu.

Predmet: Slovensk jazyk

UEBN OSNOVY

SLOVENSK JAZYK ALITERATRA

pre 5. ro. ISCED 2

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

SLOVENSK JAZYK ASLOH

ASOV DOTCIA: 3 hodiny tdenne, 99 hodn rone

Charakteristika predmetu:

Jazykov as predmetu slovensk jazyk aliteratra sa zaober problematikou jazyka ako nstroja myslenia akomunikcie medzi umi. Jazyk je vnman ako potencilny zdroj osobnho akultrneho obohatenia loveka.

Zkladom koncepcie vyuovania slovenskho jazyka aliteratry sa stvaj komunikan jazykov kompetencie: tanie sporozumenm, psanie ahovorenie, ktor lenia obsah uiva (obsahov tandard) avkon (vkonov tandard) do relatvne uzavretch celkov. Vo vyuovan jazyka sa do popredia dostva analza ainterpretcia textov / prejavov atvorba vlastnch textov / prejavov, ktor bud adekvtne v konkrtnej komunikanej sieti. Rieenm loh iak sm prichdza na zklade usmerovanho zitkovho vyuovania na nov poznatky, ktor vyuujci systematizuje azoveobecuje.

Analza ainterpretcia jazykovch prejavov poskytne iakom priestor na sebauvedomenie. D im ancu objavi ansledne prejavi pozitvny vzah ksebe ainm, nadobudn primeran sebadveru, schopnos dokza hodnoti svoje prednosti inedostatky, umon dokza vyjadrova svoje pocity ahodnoti svoj vlastn citov stav, dokza hodnoti svoje sprvanie ajeho dsledky.

Ciele uebnho predmetu:

Dobr zvldnutie jazykovho uiva, najm komunikanch akognitvnych kompetenci je vchodiskom kvalitnejch vsledkov celho kolskho systmu anslednej schopnosti iakov uplatni sa na trhu prce.

Naui iakov: pochopi umeleck avecn text, reprodukova ho, porozumie vznamu slov vtchto textoch, rozozna smantick vzahy medzi slovami.

Vedie vytvori osnovu vo vlastnch jazykovch prejavoch.

tylizova jednoduch vety asvetia poda asovej alogickej postupnosti.

Vyuva bohatstvo lexiky adodriava pravidl apoiadavky ortografie, morfolgie asyntaxe.

Orientova sa vzkladnch jazykovch prrukch.

Vkomunikanch situcich zvoli vhodn tn komunikcie, vedie zaa aukoni komunikciu na urit tmu.

Sformulova vlastn nzor aobhji ho argumentmi.

Pri komunikcii vyuva mimojazykov prostriedky.

Obsah:

Slovensk jazyk 5. ro. zaha jazykov aslohov zloku. Jazykov aslohov zloka nie s vzjomne oddeovan, ale tvoria integrlnu sas vyuovania slovenskho jazyka.

Uivo je osnovan na zklade vylenenia:

a/ jazykovch javov (zvukov rovina jazyka apravopis, vznamov / lexiklna rovina, tvarov / morfologick rovina jazyka, syntaktick / skladobn rovina)

b/ javov vslohovej vchove zameranch na komunikatvnos.

asov dotcia v5. ro.:

3 hodiny tdenne

99 hodn rone

Kontroln diktty

a. poet: 4

b. zameranie: opakovanie uiva zo 4. ronka

podstatn men

prdavn men

sloves

Na napsanie aanalzu kontrolnho dikttu sa odporaj 2 vyuovacie hodiny.

HODNOTENIE:

Klasifikcia kontrolnch dikttov:

vborn (1) -

0-1 chb

chvlitebn (2) - 2-3 chyby

dobr (3) -

4-6 chb

dostaton (4) - 7-9 chb

nedostaton (5) - 10 aviac chb

Kontroln slohov psomn prce:

a. poet: 1

b. zameranie:skromn list, opis predmetu, opis pracovnho postupu, rozprvanie sprvkami opisu (monos vberu)

Kontroln slohov psomn prce bud klasifikovan jednou shrnnou znmkou. Na prpravu, napsanie aanalzu kontrolnej slohovej prce sa odporaj 3 vyuovacie hodiny. Ncvin kontroln prce (neklasifikovan) sa pu poda potreby.

Psomn testy zo SJ:

Na hodnotenie pouijeme jednotn stupnicu odporan I:

vborn

100 89%

chvlitebn

88 75%

dobr

74 62%

dostaton

61 50%

nedostaton

menej ako 50%

Pri hodnoten sme vychdzali zo kolskho zkona ausmernenia ministerstva kolstva ku klasifikcii aslovnmu hodnoteniu zroku 2011.

Okrem znmkovania je mon vpriebenom hodnoten vyuva aj slovn hodnotenie vkonov iaka.

Pri hodnoten iakov sa bud dodriava tieto zsady: motivan charakter hodnotenia, sptn vzba, individulny prstup, jasn urenie pravidiel akritri klasifikcie, systm sebahodnotenia iaka a pecifik hodnotenia iakov so pecilnymi vchovno- vzdelvacmi potrebami aiakov mimoriadne nadanch.

Tematick celok

Obsahov tandard (uivo)

Vkonov tandard (vstup)

Metdy

Uebn zdroje

Medzipredmetov vzahy, prierezov tmy

1. Zvukov rovina jazyka a pravopis

dvojbodka

bodkoiarka

spojovnk

pomlka

meldia vety: zvolacia veta,

elacia veta

vslovnos: splvav

vslovnos

znel, neznel a neprov

(zvun) spoluhlsky

prestvka

sila hlasu

hlavn slovn przvuk

draz

pravidlo o rytmickom krten

slabin a neslabin

predpony

iak vie samostatne alebo spomocou uitea a po predchdzajcej prprave

nahlas ta akkovek texty, ktorch obsah, tl a jazyk s primeran jeho

jazykovej rovni a sksenostiam.

iak vie sprvne intonova vetky druhy viet a uplatova sprvny slovn

a vetn przvuk.

iak vie vysvetli pojmy prestvka, sila hlasu, draz, splvav vslovnos, spodobovanie, znel, neznel aznel neprov (zvun) spoluhlsky.

iak vie spisovne vyslovova slabiky

de, te, ne, le, di, ti, ni, li adodriava sprvnu dku slabk. iak pri tan

uplatuje primeran silu hlasu a dodriava sprvnu meldiu.

iak vie na podnet a s pomocou uitea identifikova niektor chyby vo svojom texte.

iak vie sprvne rozdeli slov na konci riadka a dodra pravidl delenia pri slovch so slabinou aneslabinou predponou.

iak dodriava pravidlo orytmickom krten.

iak pri tvorbe viet a textu pouva sprvny slovosled a interpunkciu. iak vie sprvne vyslovova slov, vktorch nastva spodobovanie.

iak vie sprvne intonova

oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie a zvolacie vety.

iak vie sprvne vo vete poui prestvku, da draz.

iak sa vie sprvne spisovne

vyjadrova.

dialogick metda, diskusia, inscenan metda, projektov metda (Hlsatelia op hlsia hlsky),

Metda opakovania a precviovania

J. Krajoviov akol.: Slovensk jazyk pre 5. ronk Z

J. Krajoviov: Zbierka loh zo slovenskho jazyka

J. Krajoviov: Metodika zo slovenskho jazyka

PSP

. Kr: Slovnk slovenskej vslovnosti

biolgia, dejepis, geografia, obianska vchova, hudobn vchova, vtvarn vchova

PT: osobnostn asocilny rozvoj, environmentlna vchova

2. Vznamov/ lexiklna

rovina

odvoden slov

jednovznamov

a viacvznamov slov

synonym

antonym

slovnk: synonymick,

pravopisn

ustlen slovn spojenia

prslovie

porekadlo

pranostika

prirovnanie

spisovn jazyk nreie

iak vie identifikova v texte ustlen

slovn spojenie, prslovie, porekadlo,

pranostiku, prirovnanie.

iak doke na zklade kontextu alebo pri jazykovej a tylistickej analze textu odhadn vznam slov a overi si ich v jazykovednch slovnkoch.

iak vie vyhada odvoden,

viacvznamov slov, synonym

a antonym v danom texte.

iak vie vysvetli lexiklny vznam

viacvznamovch slov, synonm

a antonm v danom texte.

iak vie vyhada, uri druh

a vysvetli lexiklny vznam

ustlench slovnch spojen prslov, porekadiel, pranostk aprirovnan v danom texte.

iak si vie overi vznam neznmych

slov v jazykovednch prrukch.

iak vie leni slov na slabiky auri predponu v slove v rmci danho textu.

iak vie vysvetli pojmy: odvoden

slovo, synonymum, antonymum,

ustlen slovn spojenie prslovie,

porekadlo, pranostika, prirovnanie

a uvies konkrtne prklady.

iak vie vysvetli pojmy spisovn

jazyk a nreie, jednovznamov

a viacvznamov slov a uvies

konkrtne prklady.

iak pozn funkciu jednotlivch

jazykovednch prruiek a vie si vybra a pouva vhodn jazykovedn prruku.

iak vie poui nreov prvky zo

svojho reginu v danej komunikanej

situcii.

iak vie na zklade pokynov uitea

poui vopred pripraven slov, slovn spojenia a ustlen slovn spojenia vo svojom prejave.

iak sa vie vyjadrova spisovne

a nreie pouva s ohadom na cieov a obsahov strnku textu.

Rozprvanie, vysvetovanie, beseda, didaktick hry, fixan metdy

PSP

KSSJ

MSS

SSS

MFS

Gramoplata Slovensk nreia

A. P. Ztureck: Slovensk prslovia, slovia...

internet

asopis Slovensk jazyk aliteratra

Slovnk slovenskch nre

dejepis, geografia, obianska vchova, hudobn vchova, vtvarn vchova, regionlna vchova, tvoriv psanie

PT: environmentlna vchova, dopravn vchova

3. Tvarov / morfologick

rovina jazyka

podstatn men (veobecn, vlastn, GK-rod, slo, pd)

vzory: chlap hrdina, dub, stroj

ivotnos neivotnos

ena, ulica, dla, kos

mesto, srdce, vysvedenie,

dieva

prdavn men

akostn prdavn men

stupovanie

pekn, cudz

osobn zmen: zkladn,

privlastovacie

slovky: zkladn, radov

sloves- asovanie, gramatick kategrie (osoba, slo, as)

tykanie/vykanie

pomocn sloveso by

jednoduch azloen slovesn tvar

predloky

vzba s pdom

iak vie v komunikanej situcii

pouva ohybn slovn druhy:

*podstatn men a ich gramatick

kategrie (rod, slo, pd),

*akostn prdavn men a ich

stupovanie,

*sloves a ich gramatick kategrie

(osoba, slo, as),

*neplnovznamov sloveso by,

*zkladn a radov slovky,

*osobn zkladn a privlastovacie

zmen,

*vie sprvne pouva tykanie

a vykanie.

iak vie aplikova svoje vedomosti

o skloovan podstatnch mien (vzory:

chlap, hrdina, dub, stroj, ena, ulica,

dla, kos, mesto, srdce, vysvedenie,

dieva) a prdavnch mien (pekn,

cudz) vo vlastnom texte.

iak vie roztriedi podstatn aprdavn men poda gramatickho rodu.

iak chpe dleitos gramatickej

zhody medzi prdavnmi apodstatnmi menami pre porozumenie textu.

iak vie vysvetli funkciu stupovania prdavnch mien v texte.

iak vie sprvne poui akostn

prdavn men vo svojom texte

a sprvne ich vystupova.

iak chpe vznam sloviek (magick sla) v umeleckom texte.

iak vie rozozna zkladn a radov

slovky vo svojom texte. iak vie

aplikova vedomosti o skloovan

zkladnch a radovch sloviek vtexte a dodriava ich pravopis.

iak chpe vznam sloviek (magick sla) v umeleckom texte.

iak vie v texte vyhada sloveso, uri jeho gramatick kategrie a vo

vlastnom texte poui sprvny tvar

slovesa.

iak vie aplikova znalosti o asovan

slovesa by vo vlastnom texte.

iak chpe dleitos (funkciu) slovies v rozprvan a vznam prdavnch mien v opise.

iak vie v texte vyhada osobn

zmen , rozliuje zkladn

a privlastovacie a tvori prklady.

iak dodriava sprvne predlokov

vzby pri tvorbe slovnch spojen, viet a celch textov.

iak vie sprvne skloova a asova

slov vo vetch.

Vysvetovacie metdy, opakovania aprecviovania, didaktick hry, inscenan metdy

Gramatick tabuky, didaktick testy, CD Didaktick hry: ALBERT ai.

CD Diktty

Turzkov: Monitor vedomost pre iakov 5.-9.- ronka

Prehad gramatiky apravopisu slovenskho jazyka

biolgia, dejepis, obianska vchova, hudobn vchova, vtvarn vchova

PT: multikultrna vchova, environmentlna vchova

4. Syntaktick / skladobn

rovina

jednoduch veta

vety poda obsahu:

oznamovacia, opytovacia,

rozkazovacia, elacia,

zvolacia

slovosled

iak vie samostatne tvori jednoduch vety, priom dodriava sprvny slovosled a sprvne pouva

interpunkn znamienka.

iak vie rozli oznamovaciu,

opytovaciu, rozkazovaciu, elaciu

a zvolaciu vetu.

iak vie vytvori elaciu a zvolaciu

vetu a poui sprvne interpunkn

znamienka.

iak pri tvorbe viet a textu pouva

sprvny slovosled a interpunkciu.

Brainstorming, skupinov prca

samostatn prca

fixan metdy

Detsk asopisy Ohnk, Slnieko

Internet

Slovensk jazyk asloh

uebnica Slovensk jazyk pre 5. ro. Z

Zbierka loh zo slovenskho jazyka pre 5. ro. Z

Hudobn vchova, obianska vchova

PT: dopravn vchova, ochrana ivota a zdravia

5. Sloh

pozdrav, oslovenie,

predstavenie sa, privtanie,

rozlenie,

prosba, elanie,

poakovanie,

ospravedlnenie, blahoelanie

telefonick rozhovor

pohadnica

skromn list

jednoduch rozprvanie

opis: predmetu,

obrzka/ilustrcie, osoby

opis pracovnho postupu

rozprvanie s prvkami

opisu

diskusia

krtke sprvy: SMS, e-mail

oznmenie

sprva

pozvnka

plagt

vizitka

inzert

reklama

interview

adresa

adresa odosielatea

osnova

odsek

vod, jadro, zver

asov postupnos

v rozprvan

umeleck a vecn text

reprodukcia a dramatizcia

textu

nzor

argument

kov slov

poznmky/konspekt

koncept

iak doke na zklade analzy

jednotlivch textov identifikova,

systematizova a zoveobecni

poznatky oslohovch tvaroch/nroch:

*pohadnica; skromn list; opis

predmetu, ilustrcie/obrzka, osoby;

jednoduch rozprvanie; krtke sprvy: SMS, e-mail/,oznmenie; sprva; pozvnka; plagt; vizitka, inzert; reklama;

*rozprvanie s prvkami opisu, opis

pracovnho postupu a interview. iak doke rozli umeleck text od vecnho.

iak vie veku primerane vyhada

kov slov v texte; vie sa orientova v postavch.

iak vie vecne argumentova

zdvodni sudok s odkazom na text.

iak vie vyjadri nzor na pretan text.

iak vie vyhada vo veku

primeranom texte explicitne iimplicitne vyjadren informcie:

reprodukcia a dramatizcia

textu

nzor

argument

kov slov

poznmky/konspekt

koncept

*vie vyhada kov slov,

*doke rozli hlavn a vedajie

postavy,

*doke charakterizova sprvanie

postv

*vie strune opsa prostredie, vktorom sa prbeh odohrva,

*vie s pomocou uitea jednoducho

pomenova tmu pretanho textu,

*vie vyjadri na zklade subjektvnych pocitov svoje estetick zitky z pretanho textu.

iak vie s pomocou uitea usporiada informcie poda ich dleitosti v texte;

iak vie:

*prerozprva pretan text so

zachovanm asovej a prinnej

postupnosti,

*dokoni zaat prbeh.

iak vie rozli, porovna avysvetli pojmy:

*pohadnica; skromn list; opis

predmetu, ilustrcie/obrzka,

osoby; jednoduch rozprvanie;

krtke sprvy: SMS, e-mail,

oznmenie; sprva; pozvnka;

plagt; vizitka, inzert; reklama;

*rozprvanie s prvkami opisu, opis

pracovnho postupu a interview.

iak vie reprodukova definciu pojmov konspekt, osnova, koncept.

iak vie reprodukova definciu

pojmov vod, jadro, zver.

iak vie reprodukova definciu pojmov adresa, adresa odosielatea, oblka.

iak vie vytvori osnovu a koncept

svojho textu.

iak vie napsa adresu a adresu

odosielatea na oblku.

iak vie napsa adresu na pohadnicu.

iak vie vytvori vlastn vizitku.

iak vie vytvori text pohadnice

v slade s cieom komunikcie.

iak vie s pomocou uitea vytvori na zadan tmu skromn list, pokia m dostaton as na prpravu.

iak vie vytvori na zadan alebo

von tmu SMS a krtky e-mail.

iak vie s pomocou uitea a poda

vzoru vytvori na zadan tmu

oznmenie a sprvu.

iak vie vytvori s pomocou uitea

a poda vzoru na zadan tmu

pozvnku a plagt.

iak vie vytvori s pomocou uitea

a poda vzoru na zadan tmu inzert a reklamu.

iak vie s pomocou uitea vytvori na zadan tmu rozprvanie, pokia m dostaton as na prpravu.

iak vie s pomocou uitea vytvori na zadan tmu opis:

*predmetu,

*ilustrcie/obrzka,

*osoby,

iak vie vytvori jednoduch

rozprvanie s malou mierou vyuitia

opisu.

iak vie s pomocou uitea vytvori

opis jednoduchho pracovnho postupu.


text interview na zadan tmu, pokia m dostaton as na prpravu.

iak vie odvodni formlnu pravu:

*pohadnice; skromnho listu;

opisu: predmetu, ilustrcie/obrzka,

osoby; jednoduchho rozprvania;

krtkej sprvy: SMS, e-mailu;

oznmenia; sprvy; pozvnky;

plagtu; vizitky, inzertu; reklamy;

*rozprvania s prvkami opisu, opisu

pracovnho postupu a interview.

*iak si systematicky tvor

poznmky, zaznamenva kov

slov a doke ich nsledne uplatni

vo vlastnom texte.

iak dodriava pravidl psania vekch psmen v korepondencii (pohadnica, e-mail, skromn list, pozvnka).

iak vie poui vhodn jazykov prvky v slade s komunikanou situciou.

iak vie v danej komunikanej situcii poui vhodn spoloensk tn vslade s cieom komunikcie a prostredm, v ktorom sa dan komunikcia uskutouje.

iak vie v interview poui vhodn

spoloensk tn.

iak vie zaa a ukoni komunikciu a vie pritom poui sprvne vrazov prostriedky.

iak vie jednoduchm spsobom,

vemi strune vyjadri svoj vlastn

nzor na urit tmu.

iak sa usiluje na zklade

subjektvneho hodnotenia

(subjektvnych dvodov) obhji

vlastn nzor.

iak vie sformulova jednoduch

otzky, aby si preveril a prekontroloval, ako posluchi porozumeli jeho vpovedi.

iak vie jednoduchmi vetami vyjadri svoj neshlas s obsahom komunikcie.

iak vie zaa, ukoni a vytvori

rozprvanie.


krtky text (opis predmetu, opis

ilustrcie/obrzka, opis osoby, opis

pracovnho postupu).

iak vie vytvori krtke oznmenie,

sprvu a pozvanie.

rozhovor, beseda, pozorovanie, intrukt, projektov ainscenan metda

skupinov prca, brainstorming, cinquain, zhlukovanie, tvorba vlastnch nadpisov

samostatn prca

Uebnica SJ 5. ronk

internet

Prruka slovenskho pravopisu

Jazyk asloh vkole

Nov zbierka loh

zo slovenskho jazyka

Slovensk jazyk aliteratra vkole

denn tla, detsk asopisy, umeleck reprodukcie

Slovensk jazyk asloh vkole

Etick vchova

Vchova kmanelstvu a rodiovstvu

Obianska vchova, vtvarn vchova, hudobn vchova, medilna vchova, biolgia, geografia, regionlna vchova, tvoriv psanie, dramatick vchova

etick vchova

PT: medilna vchova, tvorba projektu

UEBN OSNOVY

SLOVENSK JAZYK ALITERATRA

pre 5. ro. ISCED 2

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

LITERATRA

ASOV DOTCIA: 2 hodiny tdenne, 66 hodn rone

Charakteristika predmetu:

Umeleck literatra je jednm zviacerch spsobov tematizovania sveta ijednm zviacerch typov udskej tvorivosti.

Literatra umouje transformova literrne dielo do inch spsobov umeleckho zobrazovania do filmu, televznej i rozhlasovej inscencie, divadelnej hry, muziklu, videoprbehu... Takto koncipovan literatra vedie kpoznaniu prepojenosti adopaniu sa jednotlivch umeleckch druhov, umouje porovnva, vedie ksiliu spozna jednotliv varianty toho istho astimuluje zujem okultru.

Sasne umouje spozna aj proces vzniku literrneho diela, zoznamova iaka stm, e bsne, rozprvky, divadeln hry psali apu spisovatelia, e rozprvky dvno vymali udia, ktorch nepoznme ae ich pre ns sprstupnili zberatelia...

Literrna vchova je humanitn predmet, ktorho poslanm je vytvori uiaka pozitvny vzah kliteratre aku knihm. Vychdza predovetkm zo zitku avlastnej prce iaka stextom na hodine.

Ciele uebnho predmetu:

Hlavnm cieom je, aby mal absolvent 5. ronka ISCED 2:

primerane veku rozvinut kov spsobilosti,

zmyslupln zkladn vedomosti aznalosti,

vypestovan zklad zujmu oceloivotn vzdelvanie sa,

jasn aveku primeran povedomie nrodnho asvetovho kultrneho dedistva,

zujem apotrebu zmysluplnej aktivity atvorivosti.

Hlavn mylienky VP akVP rozpracovan pre rmec vyuovania slovenskho jazyka aliteratry ako materinskho jazyka vyjadruj potrebu orientova obsah vyuovania, metdy aformy vyuovania uebn texty auebn pomcky na dosiahnutie tchto veobecnch cieov.

I. VEOBECN CIELE

1. Kognitivizcia akreativizcia

1.1Rozvja inteligenciu, myslenie iaka, ui ho riei problm, vytvra potrebu ui sa.

1.2Prijma hovoren alebo psan informciu, rozumie jej avyuva ju.

1.3Sporozumenm ta veku primeran literatru, interpretova posolstvo textu, vyjadri svoje pocity zpretanho.

1.4Zaa pracova sodbornmi prrukami, slovnkovou literatrou, pod vedenm uitea pouva na zskavanie informci internet, kninicu ain zdroje.

1.5Rozvja poznvacie schopnosti (pozornos, pam, myslenie, predstavivos, fantziu).

1.6Tvori veku primeran texty aprejavy suplatnenm jednotlivch fz psania textu.

2. Emocionalita

2.1Prostrednctvom tania, sledovania filmov, mdi aumenia rozvja emocionalitu iaka

2.2Textami, motivanmi lnkami, motivanm vstupom uitea vytvra priestor amonosti prejavova emocionalitu iaka.

2.3Pestova atrnova vmavos, aktvnu pozornos, vypestova presvedenie ohodnote loveka ajeho diele.

3. Motivcia aautoregulcia

3.1Rozvja schopnos iakov ui sa, by tvoriv, spoluvytvra sebavedomie aschopnos ohodnoti svoj vkon.

3.2Formova osobnos iaka, pomc rodine vytvra hodnotov systm dieaa. Vies iaka ktolerancii aoceovaniu mieru apokoja.

4. Socializcia

4.1Cvii efektvnu komunikciu sumi, naui iaka rozli neformlnu aformlnu komunikciu.

4.2Zverejova prce iaka poda monost koly, reginu.

4.3

Uivom slovenskho jazyka aliteratry pomha prekonva bariry medzi umi inch nrodov anrodnost.

4.4Pestova eurpsku dimenziu aj vberom textov, aktivt, asou na projektoch, at.

II: HODNOTOV CIELE

1. Formova vzah kmaterinskmu jazyku alebo ttnemu jazyku.

2. Vybudova ctu kjazykom inch nrodov anrodnost, ma najzkladnejie informcia onrodnostiach ijcich na Slovensku

3. By otvoren voi inmu nzoru, repektova aj opan nzor vintencich humanizmu ademokracie.

4. Vtextoch prichdza do styku stmami environmentlnej vchovy, vchovy kmanelstvu arodiovstvu, ochrany zdravia, ivotnho tlu, vchovy budceho obana aspotrebitea, stmami oivote det veurpskych krajinch avo svete.

5. Pracova stextami sproblematikou udskch prv, zkladnch slobd azsad zakotvench vCharte Spojench nrodov.

Obsah:

U predchdzajca koncepcia vyuovania literatry na zkladnch kolch vychdzala predovetkm zo zitku, vytvorenia si pozitvneho vzahu kliteratre.

Sasn koncepcia tto tzu ete posiluje. Uivo je koncipovan tak, aby sa sstavne rozvjali itatesk ainterpretan schopnosti iakov. Uite nepredklad iakom hotov poznatky, ale vytvra im podmienky apripravuje podnety, aby sa vedomost zmocovali sami.

Sasne sa vprocese vzdelvania rozvjaj aj alie (kognitvne, komunikan, interpersonlne, intrapersonlne) kompetencie.

Uebn osnovy kVP literrnej vchovy pre 5. ronk s pedagogickm dokumentom vypracovanm na zklade obsahovho vzdelvacieho tandardu VP.

Uebn osnovy nepredpisuj povinnch autorov (literrne diela). Zostva na uiteovi, ako bude usmerova proces vzdelvania, ak vber autorov aliterrnych diel zarad do vyuovania na realizciu vzdelvacieho procesu.

asov dotcia v5. ro.:

2 hodiny tdenne

66 hodn rone

Na spolon mimotankov tanie sa odpora preta vronku 2-3 knihy poda vberu iakov auitea. Prednesom 3-5 bsn, kratch prozaickch textov alebo dramatickch ryvkov maj iaci vyjadri pochopenie obsahu estetickej psobivosti textu.

POZNMKA:

iaci sa mu zapoji do sa:

Preo mm rd sloveninu, preo mm rd Slovensko

Literrna sa Zlaty Dnovej

aliansky Mako

Hviezdoslavov Kubn ai.

Tematick celok

Obsahov tandard (uivo)

Vkonov tandard (vstup)

Medzipredmetov vzahy, prierezov tmy

Metdy

Uebn zdroje

Poznmky khodnoteniu, konkrtny vstup

1. Veobecn pojmy

autor/spisovate

itate/divk

kniha, kninica, asopis, noviny

rozhlas, televzia, film

text, ilustrcia

pozia, prza, divadeln hra

bbkov divadlo

literatra pre deti

odborn(nun) literatra

hlavn mylienka

iak sprvne charakterizuje na

neznmom texte rozdiel medzi autorom

(lnku v novinch, v asopise a spisovateom (umeleckej literatry), vie ho jednoducho a sprvne vysvetli, pozn rozdiel medzi umeleckm textom

(v beletrii) a textom v dennej tlai. Vie ta ilustrciu.

Pozn rzne knihy, odliuje beletriu od kolskch uebnc, buduje si vlastn

kninicu, navtevuje iacku, miestnu

(mestsk) kninicu.

Noviny pozn ako dennk, asopis ako periodikum, vie vysvetli rozdiely, pouva asopis na vlastn prcu

a prehlbovanie vedomost, pozn detsk asopisy, nzvy niektorch dennkov.

Divadeln hru charakterizuje ako

prozaick dielo- literrny text uren na realizciu na divadelnej scne . ta

texty jednotlivch postv s porozumenm, sprvne moduluje hlas.

Vie vysvetli pojmy viauce sa k bbkovej hre. Pozn lohu bbkoherca, vie vysvetli pojem animcia, vie charakterizova rozdiely vo veden bbik pri maukovom,

javiskovom, marionetovom bbkovom

divadle.

iak vie vysvetli vznam informci zskanch z encyklopdie, vie vyleni hlavn informcie v texte, vie e ide o nun text, ktor vyuva odborn

terminolgiu. Vie vysvetli, ako s

zoraden informcie v encyklopdii.

Vyhadva informcie poda hesiel.

Pozn niektor encyklopdie. Vie

pracova s najvou encyklopdiou na

svete na internete Wikipedia.

Literatru pre deti charakterizuje ako

literatru psan pre deti, sdetskmi hrdinami, dejom a prostredm blzky deom. Pozn niekokch autorov

a diela literatry pre deti. iak doke s pomocou apostupnm nvodom vyuujceho sformulova hlavn mylienku.

geografia, dejepis, regionlna vchova, obianska vchova tvoriv psanie

P.T.: osobnostn asocilny rozvoj, medilna vchova, environmentlna vchova, multikultrna vchova, ochrana ivota azdravia, tvorba projektu aprezentan zrunosti

- motivan rozprvanie

- motivan rozhovor

- motivan demontrcia

- vysvetovanie

- beseda

- projektov metda

-situan metda

- inscenan metda

-didaktick hry

- kooperatvne vyuovanie

- metda opakovania aprecviovania

- netradin hodina (nvteva div. predstavenia, kninice ai.)

Jarmila Krajoviov, Jela Krajoviov: Literrna vchova pre 5. ronk Z

J. Krajoviov: Pomocnk zliteratry pre 5. ronk Z

J. Krajoviov: Zoit pre uitea k Pomocnkovi zliteratry pre 5. ronk Z

H. Turzkov:

Monitor vedomost iakov pre 5.9. ronk Z

internet

www.literarna vychova.napady.net

www.infovek. sk

www.konickova.szm.sk

www.wikipedia.sk

Hybenov akol.: Zbierka textov zo slov. jazyka alit.

asopis SJ aL vkole

detsk asopisy

kolsk asopis Klsky

-hodnotenie spoluiakmi

-sebahodnotenie

-hodnotenie uiteom (slovn, klasifikcia znmkou)

-Prspevky do kolskho asopisu Klsky

-zaloenie triedneho asopisu Piataik

-nvteva obecnej kninice

-nvteva okresnej kninice

-nvteva diecznej kninice

-dramatizcia bsne M. Rfusa Tri groe

-ncvik divadelnej hry

-nvteva divadelnho predstavenia vDAB Veveriky

-nvteva filmovho predstavenia

-prca snajvou encyklopdiou Wikipedia

2. Literrne nre

komiks

udov piese

hdanka

vytanka

prslovie, porekadlo, pranostika

rozprvka (udov , autorsk)

televzna rozprvka

filmov rozprvka

legenda

poves- udov a autorsk

iak pozn pvod komiksu, vie, e ide

o epick dej (przu) sprostredkovan

bez rozprvaa cez priamu re. Vie, e

epick funkciu spaj obrzky. Vie vytvori komiks, prbeh previes do priamej rei v bublinch. Pozn znmych domcich aj svetovch autorov komiksu.

udov piese vie definova ako ner

patriaci k pozii, pozn ich podstatu, vedomosti vie aplikova v literrnej

komunikcii, pozn druhy udovch piesn na zklade ich obsahu.

Hdanku, prslovie, porekadlo, pranostiku, vytanku pozn ako nre

udovej slovesnosti, vie vysvetli

rozdiely medzi jednotlivmi nrami,

vie vysvetli obrazn pomenovania

v uvedench nroch.

Pozn pvod rozprvky, vie charakterizova udov rozprvku ako

sas udovej slovesnosti. Pozn

zberateov a autorov rozprvok.

Vie vyhada v texte hlavn znaky

rozprvky, chpe ich lohu vo fantastickej rozprvke, vie zdvodni lohu fantzie a fantastickch javov,

magickch sel a predmetov.

Rozliuje fantastick arealistick rozprvky.

iak vie porovna divadeln hru

(bbkov divadlo) sfilmovou (televznou) rozprvkou. Pozn ich

spolon znaky, hlavn rozdiely.

iak vie, e hlavnou postavou v legende

je postava, vyhlsen za svt.

ta literrny text s porozumenm,

pozn rozdiely medzi povesou, rozprvkou, legendou. Vie priradi

povesti k jednotlivm druhom.

Rozliuje udov a autorsk povesti, vie

poveda, o je v povesti fantastick ao realistick. Pozn regionlne povesti,

vie ich primerane prerozprva, pozn

niektorch autorov povest.

Vtvarn vchova, hudobn vchova, regionlna vchova, geografia, dejepis, obianska vchova, fyzika, nboenstvo, tvoriv psanie

P.T.: Tvorba projektu aprezentan zrunosti, medilna vchova, environmentlna vchova, osobnostn asocilny rozvoj, ochrana ivota azdravia, dopravn vchova

-tanie sporozumenm, brainstorming, skupinov prca, zhudobovanie, cinquain, F-U-R, ilustrcia krozprvke, riaden tanie, tabuka predpoved, zhlukovanie, dramatizcia, tich tanie, ilustrcia kprbehu, tvorba inho zveru, pantomma, tvorba vlastnch nadpisov




H. Turzkov:


www.literarna vychova.napady.net

www.infovek .sk

A.P. Ztureck: Slovensk prslovia, porekadl, slovia...

J. Domasta:

Povesti ohradoch:

M. urkov:

Dunajsk krovn

M. Ferko: Star povesti slovensk

Nov povesti slovensk ain beletria (umel audov povesti)

P. Dobinsk: Prostonrodn slovensk povesti ain beletria (slovensk ainonrodn rozprvky)


-sebahodnotenie


-umiestnenie vlit. saiach akvzoch

-vydanie dielka Zvyky atradcie naich predkov

-vlastn tvorba: Poves mjho reginu

-tvorba bsne

-prspevky do kolskho asopisu aliterrnych sa (Literrna sa Zlaty Dnovej, Preo mm rd sloveninu, preo mm rd Slovensko)

-lit. kvz

-vstavka knh

-PowerPoint - prezentcia

3. truktra diela

dej

literrna postava hlavn, vedajia

kompozcia literrneho diela nadpis, odsek, kapitola, ver, strofa

iak vie, e dej je charakteristick znak

epickho diela, umeleckej rei neviazanej.

Literrnu postavu chpe ako fikciu autora, nositea deja, vie uri hlavn a vedajie postavy, vie jednoducho charakterizova postavy.

iak vie vysvetli, ako vznikol ver, strofa, rm, rytmus vsvislosti s umeleckou reou viazanou. Vie vyhada a preta jednotliv vere,

vytlieska rytmus, preta slov, ktor

sa rmuj. Vie recitova bse, priom repektuje rytmick usporiadanos

bsnickho textu.

Chpe funkciu nadpisu, vie vyhada a posdi svislosti textu s nadpisom, vie vysvetli lenenie textu na odseky, vie vyhada kov slov v odseku, vie zdvodni, preo sa

literrne dielo len na kapitoly.

vtvarn vchova, hudobn vchova, dramatick vchova, tvoriv psanie

P.T.: medilna vchova, osobnostn asocilny rozvoj

motivan rozprvanie, motivan rozhovor, zhlukovanie, rolov tanie, cinquain, tvorba inho zveru, tvorba vlastnho zveru, skupinov prca




H. Turzkov:


internet


-sebahodnotenie


-as vliterrnych saiach: aliansky Mako, Hviezdoslavov Kubn, Preo mm rd sloveninu, preo mm rd Slovensko, Ptranie po predkoch, Literrna sa Zlaty Dnovej

4. tylizcia textu

dialg

prirovnanie

zdrobnenina

personifikcia/

zosobnenie

nonsens

iak vie vyhada v texte dialg, ktor pozn ako rozhovor dvoch alebo viacerch osb.

Prirovnanie vie vysvetli ako tylistick prostriedok, ktor vyuva na porovnvanie spolon znaky vec, javov, pozn spojky, vie vytvori vlastn prirovnanie.

iak pozn zdrobneninu ako tylistick prostriedok, zjemujci vznam, ktorm sa vyjadruje kladn vzah k niekomu, nieomu.

Pozn nonsens ako nezmysel v pozii aj

prze, chpe ho ako spsob tylizcie

textu.

tvoriv psanie, medilna vchova, vtvarn vchova

P.T.:

Tvorba projektu aprezentan schopnosti, dopravn vchova, ochrana ivota azdravia, environmentlna vchova, medilna vchova


-zhudobovanie




H. Turzkov:


internet


-sebahodnotenie



5. Metrika

rm

rytmus, przvun

a neprzvun slabika

refrn

iak vie vysvetli, ako vznikol ver, strofa, rm, rytmus, refrn v svislosti s viazanou umeleckou reou . Vie

vyhada a preta jednotliv vere,

vytlieska rytmus, preta slov, ktor

sa rmuj. Vie recitova bse, priom repektuje rytmick usporiadanos

bsnickho textu.

Hudobn vchova, dramatick vchova,regionlna vchova,tvoriv psanie, vtvarn vchova

P.T.: medilna vchova, environmentlna vchova, osobnostn asocilny rozvoj


-zhudobovanie

-metda DITOR




H. Turzkov:


internet


-sebahodnotenie



Nzov predmetu

Slovensk jazyk a literatra

asov rozsah vuby

5 hodn tdenne

166 vyuovacch hodn rone

Ronk

iesty

kola

ZsM Trstice

Stupe vzdelania

ISCED 2

Niie sekundrne vzdelvanie

Forma tdia

denn

Vyuovac jazyk

slovensk jazyk

II. Charakteristika predmetu

Jazykov as predmetu sa zaober problematikou jazyka ako nstroja myslenia akomunikcie medzi umi. Jazyk je vnman ako potencilny zdroj osobnho akultrneho obohatenia loveka.

Vyuovanie vpredmete slovensk jazyk aliteratra m

tri zkladn zloky:slovensk jazyk

literatra

sloh

Je vyuovacm jazykom naej zkladnej koly.

Predmet zko svis so vetkmi vyuovanmi predmetmi avyuujeme ho asovou dotciou 5 hodn tdenne, ztoho zloku literrna vchova 2 hodiny tdenne.

Vubu predmetu realizujeme vklasickch triedach, poda potreby aj vtriedach IKT.

Vterne chceme organizova literrne exkurzie, nvtevy kninc akultrnych podujat. Jednou zforiem vyuovania s besedy opretanch knihch.

Jednm zhlavnch cieov vyuovania slovenskho jazyka aliteratry je prehlbova pozitvny vzah kslovenskmu jazyku, kslovenskej rei, kultre aliteratre apestova nrodn povedomie umladej genercie. Vnadvznosti na vedomosti zskan v5. ronku zvyova rove kompetenci vtan sporozumenm, vkomunikcii, vo vslovnosti avpravopise. Ui iakov zskava schopnos tvori zgramatickej, pravopisnej atylistickej strnky sprvne dialgy asvisl stne apsomn prejavy. Zskava zkladn zrunosti vprci sliterrnym textom avliterrnej komunikcii. Nadobda zrunos samostatne pracova suebnicou amimouebnicovmi textami. Osvojova si formy slunej verblnej aneverblnej komunikcie. Zskava schopnos riei problmy aproblmov situcie. Vyuva regionlne prvky.

III. Ciele vyuovacieho procesu

Edukan ciele predmetu slovensk jazyk aliteratra, as: slovensk jazyk

Poznvacia (kognitvna) kompetencia

Komunikan kompetencia

Interpersonlna (socilna) kompetencia

Intrapersonlna (osobnostn) kompetencia

Spsobilos pouva kognitvne opercia.

Spsobilos tvori, prija aspracova informcie.

Spsobilos akceptova skupinov hodnoty.

Vytvra areflektova vlastn identitu.

Spsobilos ui sa sm aj vskupine.

Zrunos vyhadva aodosiela informcie.

Schopnos tolerova odlinosti jednotlivcov iskupn.

Vytvra vlastn hodnotov systm.

Spsobilos kritickho myslenia.

Spsobilos formulova svoj nzor aargumentova.

Spsobilos koopercie.

Schopnos sebaregulcie aochrany vlastnho ivota.

Spsobilos formulova ariei problmy.

Schopnos verblne aneverblne vyjadri vu acity.

Schopnos empatie.

Schopnos tvorivho myslenia aspsobilos uplatni jeho vsledky.

truktra kompetenci rozvjanch vyuovanm literrnej vchovy

Kognitvne kompetencie

Komunikan kompetencie

Interpersonlne kompetencie

Intrapersonlna kompetencia

Spsobilos pouva kognitvne opercia.

Spsobilos tvori, prija aspracova informcie.

Spsobilos akceptova skupinov hodnoty a rozhodnutia.

Schopnos vytvra areflektova vlastn identitu.

Spsobilos ui sa sm aj vskupine.

Zrunos vyhadva aodosiela informcie.

Schopnos kooperova v skupine.

Schopnos vytvra si vlastn hodnotov systm.

Spsobilos kriticky myslie.

Spsobilos formulova svoj nzor aargumentova.

Spsobilos tolerova odlinosti jednotlivcov askupn.

Schopnos sebaregulcie aochrany vlastnho ivota.

Spsobilos formulova ariei problmy.

Schopnos verblne aneverblne vyjadri vu acity.

Schopnos empatie.

Schopnos myslie tvorivo aspsobilos uplatni vsledky tvorivho myslenia.

IV. Vchovn avzdelvacie stratgie

Hlavn draz kls na organizovanie rznych slvnostnch alebo vnimonch prleitost, akci alebo aktivt, mali by sme podporova arozvja aktivitu, tvorivos, zrunos auenie iaka.

Kkovm stratgim patr: stanovenie pravidiel triedy, prezentcia vlastnch prc kproblmom spolonosti, exkurzie, slun verejn prejav, tvoriv zrunosti, reprodukova umeleck avecn text, sae medzi triedami, prca stextom, humanistick princp pri vyuovan, prevlda pozitvna motivcia, aktivity rzneho zamerania, hrav formy vyuovania.

Vchovn stratgie:

Vpriebehu vyuovania kls draz na tanie textu sporozumenm, vies iakov ksebahodnoteniu, zastova sa rznych sa aolympid, dva iakom zaujmav domce lohy.

Kompetencie

Vo vyuovacom predmete SJL pre utvranie arozvjanie kovej kompetencie vuba smeruje ktomu, aby iaci mohli:

1. kompetencia kueniu

- umoni iakom osvoji si stratgiu uenia amotivova ich pre celoivotn vzdelvanie.

2. kompetencia na rieenie problmov

- podnecova uiakov tvoriv myslenie arieenie problmov

- vies iakov, aby hadali rzne rieenia problmov asvoje rieenie si dokzali obhji

- motivova iakov problmovmi lohami zpraktickho ivota

- postupne zdokonaova kompetenciu prce sinformciami zo vetkch monch zdrojov, vrtane internetu, aby ich vedeli vyhadva, triedi avyuva.

3. kompetencia komunikatvna

- vies iakov kvestrannej ainnej komunikci

- vies iakov kvhodnej komunikcii so iakmi, uitemi asostatnmi dospelmi vkole amimo koly

- obhajova aargumentova svoj nzor apova nzor inch

- zaleova metdy kooperatvneho uenia ajeho prostrednctvom vies deti kspoluprci pri vyuovan

4. kompetencia socilna a personlna

- rozvja viakoch schopnos spolupracova arepektova prcu vlastn idruhch

- socilnu kompetenciu vyvodzova na praktickch cvieniach alohch (exkurzie, nvteva kninice)

- organizova pre iakov zjazdy na divadeln predstavenie

- ui kodmietavmu postoju vetkho, o naruuje dobr vzahy medzi iakmi.

5. kompetencia obianska

- pripravova iakov ako slobodn azodpovedn osobnosti uplatujce svoje prva aplniace si svoje povinnosti

- vies iakov krepektovaniu individulnych rozdielov ( nrodnostnch, kultrnych, rasovch)

- kls draz avies kcte kstarm uom, na enviromentlnu vchovu

V. Uebn zdroje

PaedDr. Jarmila Krajoviov aPhDr. Milada Caltkov

Slovensk jazyk (uebnica)

Mgr. Daniela Petrkov, PaedDr. Rudolf Trutz

Literrna vchova

PaedDr. Jarmila Krajoviov aPhDr. Milada Caltkov

Zbierka loh acvien

Odborn literatra, beletria

Materilno-technick adidaktick pomcky(CD, DVC, internet, ..)

VI. Obsah vzdelvania (uivo)

Tematick

celok

Uivo

Vzdelvacie vstupy

Metdy aprostriedky hodnotenia

Kritria hodnotenia

Uebn zdroje

Stratgia vyuovania

Medzipredmetov vzahy

Slovensk jazyk

I. Zvukov rovina jazyka a pravopis

(10 hod.)

Opakovanie z 5. ronka

- psmen ahlsky

- interpunkn znamienka

pravopis hlsok

rozdeovanie slov

vybran slov

meldia vety

draz

rytmick krtenie

spodobovanie

Vedie uri meldiu vety, przvuk, sprvne ta texty, pouva prestvky. Vedie sprvne pouva interpunkn znamienka, sprvne psa priamu re

Psomn astne skanie

Psomn cvienia

iak si zopakoval uivo z5. ronka, nauil sa sprvne ta texty, pouval interpunkn znamienka anauil sa sprvne pouva aj psa priamu re

Uebnica SJ

Domce lohy zameran na opakovanie

Psomn prca

geografia

literatra

II. Vznamov rovina jazyka

(15 hod.)

Slovn zsoba

Spisovn jazyk anreia

Hovorov aknin slov

Tvorenie slov -

odvodzovanm askladanm

Prca so slovnkmi

Vedie odli spisovn anespisovn slov, knin ahovorov slov Vie tvori slov odvodzovanm a skladanm

stne skanie

Testy

Psomn cvienia

iak sa nauil vyhadva spisovn, nespisovn slov, knin ahovorov, tvori slov predponami, prponami asklada slov

Uebnica SJ, Zbierka loh a cvien

stne skanie

Domce lohy zameran na precviovanie lexiky

geografia

informatika

III. Tvarov rovina jazyka

(34 hod.)

Podstatn men konkrtne a abstraktn

Prdavn men

akostn, vzahov a privlastovacie

Zmen osobn

slovky

zkladn

radov

nsobn

Sloves -

plnovznamov apomocn, gramatick kategrie slovies, slovesn vid

Prslovky

Predloky a spojky

Citoslovcia

Vedie uri gramatick kategrie ohybnch slovnch druhov, stupova prdavn men, uri plnovznamov apomocn sloveso, vysvetli vznam sloviek auri druh, uri neohybn slovn druhy

Psomn cvienia

iak ovldal gramatick kategrie podstatnch aprdavnch mien a uril sprvne druh sloviek, vedel sprvne poui osobn zmen, vytvoril anaiel prslovky, predloky, spojky, citoslovcia

Zbierka loh a cvien

Domce lohy na precviovanie gramatickch kategrii

Saiv hry

matematika

vtvarn vchova

IV. Skladobn rovina

(10 hod.)

Veta poda obsahu elacia, zvolacia

Slovosled

Zkladn vetn leny

Vetn sklady

iak m chpa formlnu strnku textu ameldiu vety, osvoji si sprvny slovosled vo vete. Uri zkladn vetn leny asklady medzi nimi

Praktick psomn cvienia

iak sa nauil sprvnu intonciu viet, utvoril vety poda interpunknch znamienok, uril zkladn vetn leny avetn sklady

Uebnica SJ a asopisy

Domce lohy so zameranm na tvorbu viet srznou intonciou

histria

literatra

Sloh

Slohov nre

( 30 hod.)

Skromn list

Rozprvanie

Dramatizcia umeleckch textov

Reprodukcia pretanch textov

Opis pracovnho postupu

Rozprvanie sprvkami opisu

Statick opis

Dynamick opis

Interview

Poznmka/ konspekt

Tma, idea diela

iak m dokza na zklade analzy jednotlivch textov identifikova, systematizova azoveobecni poznatky oslohovch nroch, vie utvori poda osnovy skromn list, vie vybra vhodn slohov ner vslade sciemi psania

Slohov psomn prce statick opis predmetu askromn list

Rozbory slohovch ukok ahodnotenie

Prezentcia vlastnch prc

iak si osvojil arozril poznatky zo slohovej vchovy, nauil sa psa skromn list aopsa staticky predmet, obohatil si slovn zsobu, nauil sa dramatizova text,tvori texty arozprva zitky, komunikoval na urit tmu, dokzal tvori otzky k interview

Uebnica SJ, zbierka loh acvien, denn tla, asopisy

Prezentcia prc

Vlastn tvorba

Tvorenie dialgov

literatra

informatika

etick vchova

nboensk vchova

histria

Literatra

1. Pozia

Opakovanie z 5. ronka, ver, strofa, rm,

druhy rmov, prirovnanie, zdrobnenina, metafora, epiteton, rytmus, refrn tanie arozbor bsn, udov aumel balady, detsk populrna piese

iak m analyzova umeleck text, definova pojmy, ta sporozumenm, rozvja tatesk gramotnos, uplatni tvoriv zrunosti, vyjadri kladn azporn vzah knieomu a niekomu

Praktick psomn cvienia

stny rozbor, ilustrcie

iak si osvojil prcu stextom, tal sprvne intonane aspochopenm, dbal na sprvnu vslovnos, osvojil si recitovanie spamti

Uebnica Literrnej vchovy, ukky zdiel autorov

Technika tania

Prezentcia textu

Pamov zrunosti

histria

etick vchova

nboensk vchova

2. Prza

Pojmy patriace kprze, dej, literrna postava, vntorn kompozcia literrneho diela, tma, idea

Zapamta si potrebn fakty adefincie,

Vedie ich demontrova, tvori hodnotov systm, vytvra pozitvny vzah ksvojmu okoliu, vyslovi vlastn nzor, repektova nzory inch

stne skanie

Psomn prce

Testy

Rozbory literrnych ukok

iak spoznval itatesk nvyky, zapamtal si potrebn defincie, vytvral si vlastn kultrne postoje, vnmal aktvne obsah umeleckch diel, vedel prerozprva obsah pretanho diela

Uebnica Literrnej vchovy

Knihy zvlastnej kninice

itatesk zrunosti

Tvorivos vprci

Usporiadanie znmych javov do systmu

Technika tania

histria

geografia

etick vchova

2a. Bjka

Znaky bjky

Osnova bjky

Vytvorenie bjky rozprvky poda vlastnej fantzie, tanie, reprodukcia bjky,

Pouenia

iak m vedie ta plynule sporozumenm, analyzova ahodnoti sprvanie postv, vytvra pozitvny vzah kvlastnmu nzoru, reprodukova, dramatizova bjku, ilustrova bjku, pracova stextom, vyhadva kladn azporn postavy, dotvori prbeh bjky poda vlastnej fantzie

stne skanie

Psomn prce

Testy


iak sa nauil ta sporozumenm, vysvetlil pouenie pretanej bjky, reprodukoval text, dramatizoval, ilustroval, vyjadril svoj postoj kpretanmu textu, charakterizoval hlavn postavy, odhalil ich vlastnosti, pretvral prozaick text na dramatick.


Knihy zvlastnej kninice

Dramatizcia textu

Orientcia vkolskej averejnej kninici

Nvteva divadelnho predstavenia

histria

etick vchova

vtvarn vchova

2b. Poves

Dramatizcia povesti, prezentcia vlastnho postoja khrdinom

Druhy povest

Vznam povest pre jazyk apsmo

iak m vedie rozli rozprvku od povesti, zachova odkaz predkov kregionlnemu umeniu, porovna povesti inch nrodov

stne skanie

Psomn prce

Testy


iak sa nauil vyhadva spolon aodlin znaky povesti od rozprvky, spoznal starie regionlne povesti, rozlil realitu afikciu vumeleckom diele, prezentoval vlastn postoj kjednotlivm hrdinom


Knihy zkninice

Referty

Tvorba vlastnej prce

Regionlne povesti

Prca sIKT

histria

vtvarn vchova

geografia

2c. Poviedka

Znaky poviedky

Svislos sprbehom, prbehy zo ivota det aprbehy so ivota vprrode

iak m vedie ta sporozumenm, analyzova text, napsa krtku poviedku, sformulova vlastn postoje ahodnotenie, chpa svet, javy okolo ns

Rozbor diela s pochopenm

iak sa nauil vyhadva znaky poviedky, psa vlastn prbehy, formulova vlastn mylienky ahodnotenia ivota okolo seba


Aktvna prca spojmami

Rozvoj itateskch zrunost

Zdokonaovanie techniky tania

Rozhovor na uren tmu

tanie rznych textov

histria

geografia

vtvarn vchova

2d. Nun literatra

Nun literatra, odborn literatra ,

Znaky literatry faktu

iak m vedie rozpozna odborn literatru, pochopi podstatu adleitos literatry faktu pri svojom alom intelektulnom raste

Praktick ukky Vyhadvanie informci vencyklopdich

Rozliova dleit amenej dleit informcie

iak sa nauil pracova stextom, spoznal najznmejch slovenskch asvetovch autorov nunej literatry


Knihy zo kolskej kninice

Nvteva kolskej kninice

Vyhadvanie odbornch vrazov aprca s IKT

fyzika

chmia

3. Drma

Divadlo

Divadeln hra

Rozhlasov hra

Film

Filmov hra

Filmov rozprvka

Televzna hra

Televzna rozprvka

iak m vedie rozpozna drmu apochopi zkladn znaky drmy, pochopi podstatu dialgu amonolgu,

Prca stextami, dramatizcia adialogizcia textu

Nauil sa rozli dramatick text, spoznal zkladn znaky rozhlasovej rozprvky, zistil lohu divka

Uebnica Literrnej vchovy,

DVD

Nvteva divadelnho predstavenia

Prca s IKT

histria

obianska vchova

Veobecn zsady hodnotenia aklasifikcie predmetu

Hodnotenie iakov je nevyhnutnou sasou vchovno-vzdelvacieho procesu. M informatvnu, korekn amotivan funkciu.

iaci musia by vprocese vzdelvania hodnoten amaj prvo dozvedie sa vsledok hodnotenia.

Hodnotenie sa me realizova klasifikciou aslovnm hodnotenm.

Klasifikcia sa vyjadruje stupami na 5 bodovej stupnici.

Vsledky slovnho hodnotenia sa vyjadruj slovnm komentrom, ktor obsahuje klady inedostatky prce iaka

Vprocese hodnotenia uite uplatuje primeran nronos, pedagogick takt voi iakovi, repektuje prva dieaa ahumnne sa sprva voi iakovi.

Predmetom hodnotenia vo vchovno vzdelvacom procese s najm uebn vsledky iakov vpredmete SJL vslade spoiadavkami vymedzenmi vuebnch osnovch, schopnos osvojen vedomosti pouva, zrunosti anvyky, usilovnos.

Podklady na hodnotenie vpredmete SJL zskava najm tmito metdami, formami aprostriedkami:

a) sstavnm diagnostickm pozorovanm iaka

b) sstavnm sledovanm vkonu iaka ajeho pripravenosti na vyuovanie

c) psomnmi astnymi druhmi skok

Kontroln prce rozvrhn rovnomerne na cel kolsk rok

Vies evidenciu okadej klasifikcii iaka

Hodnotiace kritri

1. Stupnica hodnotenia previerok:

1. 100 % - 90 %1

2. 89 % - 75 %

2

3. 74 %- 50 %

3

4. 49 % - 25 %

4

5. 24 %- 0 %

5

2. Stupnica hodnotenia kontrolnch dikttov:

1. 0 - 1 chyba

1

2. 2 - 3 chyby

2

3. 4 - 7 chb

3

4. 8 - 10 chb

4

5. 11 aviac chb5

3. Rovnak chyby vtom istom slove sa pokladaj za jednu chybu.

(Napr. rchly chlapec mal rchly krok. 1 chyba)

4. Poet kontrolnch dikttov vjednotlivch ronkoch:

5. ronk-4

6. 8. ronk-5

9. ronk -4

5. Rozsah kontrolnch dikttov vjednotlivch ronkoch:

5. ronk-65 70 slov

6. ronk-max. 85 slov



9. ronk-120 130 slov

6. Slohov prce sa hodnotia poda nasledovnch kritri:

Vonkajia forma VoF ( max. 4 body):

- celkov prava:

itatenos (Zreten rozlenie vekch amalch psmen, dsledn dodriavanie diakritickch znamienok. Kad psmeno mus by jasne identifikovaten tak, aby nemohlo prs kjeho zmene za in psmeno.)

zreten grafick lenenie odsekov ( Na zaiatku kadho odseku treba zaa psa asi 1,5 2 cm od zaiatku danho riadka.)

prepsanie prce zkonceptu do istopisu (Prca mus by za dan asov limit kompletne prepsan zkonceptu do istopisu, vinom prpade sa neme prideli maximlny poet bodov za vonkajiu formu. Pre potreby hodnotenia vntornej formy acelkovho dojmu sa vak pokrauje vhodnoten prce vkoncepte na tom mieste, kde sa kon nepln istopis.)

istota textu bez krtania (V istopise iak nem krta, vnevyhnutnom prpade m da chybne napsan slovo do okrhlych ztvoriek apreiarknu ho vodorovnou iarou.)

dodriavanie okrajov (Vntornch aj vonkajch, kvli dodriavaniu okrajov treba vprpade potreby slov na konci riadkov rozdeova.)

dodranie predpsanho rozsahu (Nedodranie predpsanho rozsahu, t. j. ak iak nape menej alebo viacej ako je predpsan rozsah, znamen, e zkonite nezska maximlny poet bodov za vonkajiu formu.)

Vntorn forma VnF (max. 20 body):

- obsah O (max. 4 body):

dodranie tmy (Prca mus reagova na vetky kov slov vzadan, vnzve.)

mylienkov vystenie (Zakonenie prce, zver) (Rozprvanie prbeh spointou. vaha primeranos vyjadrovania sa veku iaka. Vklad vysvetlenie problmu.)

- kompozcia K (max. 4 body):

uplatnenie zodpovedajceho slohovho postupu (Dodranie nrovej formy.)

vntorn stavba, lenenie textu (lenenie do mylienkovch celkov odsekov, vyvenos jednotlivch ast.) (Rozprvanie zpletka, zauzovanie deja, vyvrcholenie deja, neakan obrat vdeji, rozuzlenie, jednoduch rozprvanie vod, jadro, zver, asov sled, psmo rozprvaa, psmo postv.)

nadvznos alogickos textu (vaha citty, umeleck prostriedky, vlastn mylienky ahodnotenie problmu. Vklad vyvenos argumentcie asprievodnch vysvetlen.)

- jazyk J (max. 4 body):

sprvne vyuitie slovnch druhov (Slovn druhy typick pre dan slohov postup atvar.)

morfologick sprvnos jazykovch prostriedkov (Sprvne vzby slovies, sprvne pdov koncovky apod.)

syntaktick sprvnos jazykovch prostriedkov (Sprvne postavenie prvlastkov, slovosled apod.)

rznorodos, variabilita (Rznorod syntaktick prostriedky islovn druhy. Neopakovanie slov. rka slovnej zsoby.) (Rozprvanie pouitie astc, citosloviec ilzia hovorovosti, stnosti. vaha umeleck prostriedky. Vklad vedeckos jazyka, pravdivos uvedench faktov. Opis primeranos jazyka prirovnania, neutrlnos.)

- pravopis P (max. 4 body):

0 - 4 chyby

4 body

5 - 8 chb

3 body

9 - 12 chb

2 body

13 - 16 chb

1 bod

17 aviac chb

0 bodov

(Ak je vtexte napsan rovnak slovo vrovnakom tvare stou istou pravopisnou chybou, tto chyba sa pota len raz. Kad chyba vinterpunkcii sa pota ako osobitn chyba tokokrt, kokokrt sa vyskytne vtexte. Vetky chyby maj rovnak hodnotu. Javy, ktor sa iaci ete neuili, sa nezartavaj do chb.)

- tl (max. 4 body):

sprvna tylizcia viet, zrozumitenos textu ako celku

tvorivos (Tvoriv lexika.)

ptavos (Podanie zaujmavou, nezvyajnou formou, ktor vyvolva vitateovi zvedavos.)

- celkov dojem CD (max. 4 body):

prv tanie prce

celkov vyznenie prce

prca by nemala obsahova:

- nelogick nzory

- protispoloensk postoje

- antihumnne aneetick nzory

- nzory propagujce pokodzovanie udskho zdravia, in.

7. Pri skan na slovenskom jazyku kad iak dostane jedno cvienie zuebnice, zktorho sa potom vyvod teria (nie opane).

8. Pri skan na literatre sa skaj 4 ltky dozadu (t. j. 4 nre) atabuka autorov.

9. Poznmky:

Poet dikttov: 5 (Tvorenie slov, Prdavn men, Zmen, Prslovky, Zhrnutie uiva 6. ronka)

Poet slohovch prc: 2 (Statick opis askromn list)

Medzipredmetov vzahy

Vyuovanie slovenskho jazyka napomha kbudovaniu medzipredmetovch vzahov. Uivo preberan na inch predmetoch prirodzene zakomponova do vyuovania SJL scieom zopakova zskan poznatky, zrove naui autvrdi si dan tmy.

S neomylnou sasou vzdelvania. Zabezpeuj komplexnos vzdelvania, vyuvanie svislost arieenie problmov, situci ajavov.

UEBN OSNOVY

Predmet: SLOVENSK JAZYK ALITERATRA

Ronk: siedmy

Trieda: VII.

asov rozsah: 5 hodn tdenne

kola: Z sM Trstice

Stupe vzdelania: ISCED 2 niie sekundrne vzdelanie

Vyuovac jazyk: slovensk

Vyuujci: Mgr. Darina Juhosov

1. Charakteristika vyuovacieho predmetu

Vzde

Švp -...

Documents