Vychodia tr i razy do týždňa: T utorok, Štvrtok a §obotu. Predplatná M M DM Ktkósko-Uborako M celý rok 30 í, na pol roka 15 k., B* ätvrt roka 7 k. 50 h., na mo­riac 3 k. Jednotlivé čisla po 16 h.

Do Budiftiemska: na celý rok 40 k.

Predplatná cena na samé š t v r t k o v é č í s l a je :

pre Rakúsko - Uhorsko na celý rok 8 k., na pol roka 4 k.

Do cudzozemská: na celý rok 10 k.

Časopis posiela sa len sku­točne predplateným.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLIX. Sobota, 14. septembra 1918. Číslo 108.

P o V V S O V a n i e k a D l t á l O V * ) | Peňažných ústavov s kapitálom niže 20 millionov j 3 *^ ' f korún. Toto nariadenie nedovoľuje povyšovať ka-i

NaSa slávna vláda prekvapila peňažníctvo p | t á , e u 2 j e s tvujúcich ústavov. Naša situácia je Uhorska novým nariadením. Zas dôkaz jej v š e - \ J m l s m u t n á > M y > a k o ^ j o s t a t n é národnosti' mohúcnosti. Dokázala, že sa rozumie, alebo c h c e j u h o r s k a j s m e p r e b i e d n u o r g a n i z a c i u kapitálovú

/rozumieť, nielen do maximálnych cien pšenice, | ú p , n e p o r a z e n f < P eňažného ústavu s kapitálom vyše 20-millionovým vôbec nemáme, a keď chceme podnikať, môžeme len ústav s kapitálom vyše 20 millionov založiť. Kde sme my od toho, ked sme si ani len s doterajších 100—500.000 neroz-množili všade aspoň na dvojnásobnú summu. Veľkokapitalisti-švagrovia v Pešti nariekajú, a im je predsa ponechaná možnosť jednoducho obísť

petržlenu a hovädzích koží, ale i do peňažníctva a priemyslu.

Pán minister financií si ponecháva právo roz­hodnúť o tom, či Ľudová Banka v Jablonke, alebo hoci v najodľahlejšom kúte Uhorska potrebuje zvýšiť kapitál, alebo nie. Veď on tam v Pešti, sediac v svojom paláci, lepšie vie, či ten na stá kilometrov vzdialený ústav, o ktorom ešte jakživ n a r i a d e n i a t y m s p ô s o b o m , že založia si spoločností! ani nepočul, potrebuje do nejakého svojho p o d - | 2 0 _ 5 0 _ . m , n , o n o v ý c h ( h o c i fiktívnych) koľkokoľvek! í niku nový kapitál, nežli správa, ktorá pozná d o | č o r 0 b j ť ^ k f i d o n i p l a £ u ?

podrobností beh svojho ústavu. Zastenal kapitalizmus; nariadenie ranilo —

aspoň formálne — celé národné hospodárstvo Uhorska; plačú finančníci, bankoví direktori, fabri­kanti, od Lánczyho a Manfréda Weisza počnúc až po správcu vidieckeho 100-tisícového ústavu.

Príčiny, ktoré nútily vládu vydať toto naria­denie, sú neznáme. Nevidíme cieľa, ktorý má vláda »na muške«. Máme tu len holý fakt, iže nesmieme povyšovať kapitál ani v jednej banke, čo by si to účastinári všetci, do chlapa žiadali. (Podobne i priemyselné podniky. Výnimku tvoria ústavy, ktorým valné shromaždenie už pred 2. sep­tembrom t. r. odhlasovalo povýšenie.)

Je ťažko povedať určitú kritiku na tento smelý krok vlády, kým nevieme, čo za ním trčí, ale j A preto zdá sa mi, že nariekanie švagrov rozhodne nebol a neni správny, lebo je to len v Pešti je hodne'falošné. Budúcnosť, nám ukáže, umelá prekážka, postavená do cesty prirodzenému | či sa mýlim. Máme mnoho ústavov, ktoré roz-vývoju národného hospodárstva, ktorá nemôže hodne potrebujú zvýšiť kapitál, ba vláda sama mať dlhého života. Najviac upodozrievajú vládu, by mala zakročiť v záujme veriteľov a nariadiť že nekonala z vlastného presvedčenia, ale na rozkaz | povýšenie, ak sa naozaj svedomité chce starať Viedne. Priemysel a peňažníctvo Uhorska v teraj-jo zdravý rozvoj peňažníctva. Podajme žiadosti šej vojenskej konjunktúre vydobyly si nebývalej!o povýšenie s príslušným odôvodnením na mini-j predtým pozície a Rakúsko už počalo tratiť svoj sterstvo peňažníctva, a hneď uvidíme, či vláda j veľký vliv na náš hospodársky Život. Uhorská*sleduje všeobecný záujem, a či sa »stará« len' vláda vraj sadla na lep Viedni a nariadila nám f o národnosti... tk

to, čo vo Viedni rozkázali. Ba či nie v Berlíne? Zaujímavé je iste, že rakúske časopisy přijaly nariadenie s potešením.

Tiež sa hovorí, že vláda chce, aby obecen-, stvo bolo prinútené značiť-vojenskú pôžičku, keď j J-J septembra, nebude mať možnosti uložiť peniaze do akciových podnikov. Myslím, že by to bola slabá voda na mlyn.

O zlepšení valuty ani reči. Týmto sa len zhoršiť môže: pribýva papierových peňazí a uberá sa možnosť ich upotrebenia, investovania.

Isté je, že vláda nemôže sa rozumieť do ho­spodárskeho života, čiže do záujmov jednotlivých ústavov tak, ako ony samy a tiež nemôže vláda predpísať ústavom, kedy a akým spôsobom treba im svoje prostriedky zveľaďovať. Je možné, že ústav, ktorý povyšuje, dnes toho kapitálu ani ne­potrebuje, ale ho bude potrebovať v budúcnosti, a on musí sa starať zaopatriť si ho dnes, keď mu ho dajú, nie až potom, ked ho už potrebuje, lebo obyčajne potrebuje kapitál už i ten, ktorý mu ho dnes dal a dal s radosťou.

Miestne boje severne od Ailetty. Medzi Ailetou a Aisnou delostreľba stupňovala sa popoludní na veľkú prudkosť. Večer nepriateľ robil tuhé útoky. Stroskotaly sa pred našimi líniami.

Prvý generálny ubytovateľ Ludendorff.

Bern, 10. septembra. Francúzske noviny píšu o rozmnožení nemeckých prekážok v blízkosti pozície Siegfried. Na veľké územia, najmä od Cam-brai na západ, Nemci napustili vody. Podľa »Tempsu« stavy Severného prieplavu sú zatvorené, rieky Sensée a Scarpa zasypané tak, že je tam utvo­rené nepriechodné pásmo. Povodeň vytvára upo-trebenie tankov. Všetci dopisovatelia s frontu píšu, že nové nemecké pozície sú neobyčajne mocne opevnené a tvoria prekážku, premoženie ktorej bude stáť ťažké boje.

Londýn, 10. sept. Clemenceau mal v Arras schôdzku s maršalom Fochom; shovárali sa o no­vom offenzívnom pláne.

Pešť, 12. sept. (Úradne.) Na Asolone naše vojská krvavo odbili nový taliansky nápad. Na piavskom fronte delostrelecká činnosť trvá.

Berlín, 12. sept. (Wolff.) Na Iotringskom fronte a vo Vogezach úspešné výzvedné boje.

Pri Armentieresi obili sme nápady a pri kanále La Bassée výpady nepriateľove.

Viedeň, 12, sept. Do Švajčiarska přišly zvesti z Ríma, že pod tlakom francúzskym, americkým a anglickým talianska ministerská rada usniesla sa začať čím najskorej offenzfvu.

Svetová vojna.

Vladivostok, 12. sept. (Reuter.) Čechoslováci v západnej Sibíri postúpili napred, spojenie s Ir­kutskom úplne obnovili, čím sibírsky front rozšíril sa o 4000 míľ. Nepriateľa rozsypali a žeieznica od Vladivostoka po Perm je v priateľských rukách.

Reuterovský druhý telegramm dokladá, že toto víťazstvo má veľký význam, lebo boľševici v okolí Blagoveščenska sú odrezaní od západu. Postaviť nový ruský front stane sa možným.

štábu. Dňa

Talianske bojiště: Na vysokej planine pri Asiagu stroskotaly sa dva nepriateľské výzvedné pokusy. V okolí Asolona, kde sa nepriateľovi po­darilo tuhou delostreľbou vniknúť do .našej línie, protivýpad pešieho pluku č. 99 napravil položenie. Na piavskom fronte zväčšené,delostrelecké boje.

Náčelník generálneho štábu.

Náveštie nemeckého generálneho štábu. Dňa 11. septembra.

Západné bojiště: Pri odrazení anglických čias­točných výpadov južne od Yprěs a severne od prieplavu La Bassée zajali sme nepriateľov.

Južne od cesty Péronne—Cambrai obnovené útoky Angličanov viedly zas ku prudkým bojom

| južne od Gouzeaucourtu a okolo Epehy. Na jedno-Potiaľ by boly všeobecné námietky proti na-f tlivých miestach nepriateľ dosiahol naše predné

riadeniu. Všimnime si nariadenia a situácie s nášho Uínie; protivýpadom sme ho odbili. 300 zajatých hľadiska: Zák. článok č. XIV. z 1916. vydaný o!ostalo v našich rukách. Nečakané a po delostre-ústredí peňažných ústavov zakazuje zakladanie í leckej príprave nasledovavšie útoky Francúzov na

*) Obsah nariadenia priniesli sme v čísle 1 0 5 . ! o b o c n stranách cesty Ham-Saint-Quetin sme Bed. I odrazili.

Volajú do boja. Nemecký cisár Vilhelm 12. septembra v Essene

dlhou rečou povzbudzoval robotníkov v Kruppov-ských dielňach. Hovoril im:

Neznám viacej nijakých strán, poznám len Nemcov... Teraz je heslo: Nemci, vytiahnite šabľu, utužiť srdce, napnúť svaly. Bojujeme proti všetkému, čo sa postaví proti nám, čo by to dokedy trvalo. Nech nám v tom pomáha Boh. Amen. Boh s vamil

Turecký sultán v ten istý deň proklamáciou povzbudzoval armádu a flottu do boja.

Úvahy o MúGom hospodárstve. Nech sú akékoľvek príčiny terajšej vojny, isté

je, že hospodárska svetová politika hrala medzi nimi prednú úlohu. Išlo tu o zabezpečenie a roz­šírenie odbytu priemyselných výrobkov a tým o hospodárske zmocnenie. A bárs hneď žatým pri vypuknutí vojny väčšina priemyslu a obchodu dostala iný smer, prišla i do iných rúk (hlavne obchodí), vidíme na dosavádnom priebehu vojny, že práve tak, ako od chrabrosti ktoréhokoľvek národa, závisia výsledky i od jeho hospodárske.

spôsobnosti, ktorá je plodom technickej práce a organizácie mierovej.

Ako ľahko bolo však priemysel s jeho moder­ným zariadením, s jeho zásobami surovín i polo­tovarov postaviť do služieb jednému cieľu, tak ťažko bude previesť ho zasa do normálnych koľají po vojne k službám verejnosti pri jeho spotrebo­vaných fabrikačných prostriedkoch a hlavne pri nedostatku surovín.

Nemecký národno-hospodár Walther Rathenau, uvažujúc v svojej brošúre »Die neue Wirtschaft* smery a cesty, akými sa bude musieť brať prie­mysel a obchpd, aby sa národné hospodárstvo po vojne zas čo najskôr vzmohlo, odporúča všetky podniky obchodné a priemyselné sdružit podľa odborov do dvoch skupín. Jedna skupina, ktorej dáva meno »odborový sväz«, zahrňovala by v sebe všetky podniky jednakého odboru, na pr.: všetky dielne, tkajúce bavlnu, vlnu, všetky železolejárne, valcovne, stolárně, veľkoobchody obuveatď. V druhej skupine, ktorú nazýva »priemyselným sväzom«> organizované by boly medzi sebou jednotlivé od­borové sväzy, zaoberajúce sa spracovaním tohože materiálu, počnúc od suroviny až po konečný výrobok, teda na pr.: celé bavlnárstvo, ľanárstvo, železiarstvo, drevárstvo atď. Sväzy odborové boly by podľa formy ako akciové spoločnosti a podľa účinkovania ako syndikáty.

Obe organizácie, majúce rozsiahle privilegie, boly by pod štátnym dozorom. Medzi inými prá­vami malý by dôležité právo môcť zrušiť za od­škodnenie nehospodárne podniky, alebo ich odkúpiť cieľom zrušenia, zreórganizovania. Za tieto privi­legie vyžadoval by si štát právo dozoru v správe sväzu, istú čiastku zisku a plnenie istých sociál­nych úkolov (!?). Jednou z hlavných úloh správy odborového sväzu bola by sostaviť premyslený plán podrobnej deľby práce v jednotlivých dielňach a krajoch podľa polohy, podľa podmienok pre transport surovín a. výrobkov, podľa pomerov robotníckych atd. — Priemyselné sväzy malý by za úlohu sprostredkovať a udržovať akúsi rovno­váhu medzi jednotlivými odborovými sväzmi, pokiaľ sa týka spotreby a zaopatrovania výrobkov podľa akosti, typov a vzoriek. Regulovaly by teda podľa spotreby výrobu jednotlivých odborových sväzov, tak, že by zmizly zbytočné sklady a uvoľnil by sa kapitál v nich ležiaci. Spotrebitelia a veľko­obchodníci udali by celoročnú potrebu priemysel­nému sväzu, ktorý by potom rozdelil dodávku medzi jednotlivé odborové sväzy. Tieto nepotře­bovaly by potom navzájom nijakého iného pro­stredníctva, následkom čoho zvýšily by sa statisíce agentov, ktorí by na inú produktívnu prácu mohli byť upotrebení(l).

BESEDNICA.

Domácemu priemyslu sväzy ponechaly by dodávanie drobných pomocných, viac-menej ume­leckých a ozdobných čiastok z dreva, kovu, skla atď.

Miešané drobné podniky, odkázané svojou existenciou na najbližšie okolie, alebo slúžiace záujmom tohoto okolia (remeslá, maloobchody, povozníctvo, hostince atd) boly by zorganizované v obecné, alebo v okresné hospodárstvo.

Od tohoto spoločného, jednotne organizovaného hospodárstva Rathenau sľubuje si zamedzenie hromadenia bohatsva v rukách jednotlivcov, za­medzenie leňošenia istej triedy, hroziaceho zničenia stredného stavu a akési umravnenie priemyslu a obchodu.

Myšlienky sú to veľmi pekné a každý si akiste takto predstavuj ideálnu hospodársku orga­nizáciu. Programm teda dobrý, ale jeho uskutoč­nenie prinesie očakávané výsledky až ked sa i ľudstvo »zošľachtí«, čo — žiaľbohu — ostane illusiou ešte pár storočí.

Hrabivost a úžera, ktorá za vojny sa tak roz­šírila, neumenší sa ani po vojne a je veľmi pravde­podobné, že odborové a priemyslové sväzy na základe svojich privilegií budú znamenať práve hromadenie bohatstva v jedných rukách, v rukách organizácie, tedy opak toho, čo Rathenau očakáva. Konkurrencia by odpadla, ale nedá sa uprieť, že zdravá konkurrencia má veľký význam nielen pre spotrebiteľov, ale i pre vývin priemyslu samého. Ked bude podľa vopred zabezpečeného odbytu — lebo veľkoobchodníci a spotrebitelia museli by celoročnú spotrebu vopred udať — výroba presne ustanovená, dodávka podľa kvóty medzi jednotlivé podniky rozdelená, bude vyrábäteľom o veľa menej na tom záležať, aby dodali výrobky čo najlepšej akosti a za primerané ceny. Naopak: jednotná predajná cena aspoň zhruba bude vopred ustano­vená a akiste nie najnižšia, každý sa bude teda snažiť výrobnú cenu pokiaľ možno snížif, čo je pravda iba na úkor akosti výrobku. Za vojny máme dosť príkladov posúdiť, aké sú výrobky bez konkurrencie (na pr. zápalky), a raz zahniezdený švindel sa veľmi ťažko dá vykoreniť i pri dostatku suroviny.

Rathenau síce zavrhuje konkurrenciu ako takú, ktorá, aby si získala odbyt na úkor iného, vyhodí na reklamu milliony, ktoré sú vraj ztratené. Že sú milliony na reklamu ztratené pre dotyčný podnik, môže byt do istej miery pravda, ale či sú vôbec pre celkové národné hospodárstvo ztratené, je iná otázka.

Život je večný boj záujmov a ideí. Bez boja je život síce pohodlnejší, ale degeneruje. Práve tak priemysel bez konkurrencie bude produkovať kvantitatívne azda viac a pri ľahších podmienkach

Za synom. Frant, Svobodová-Goldmannová.

(Dokončenie.) Ľudia začali sa tisnúť po perrone, a preto

tetuška uznala za dobré vziať si batoh a odísť s ním do vyprázdnenej už čakárne. Mala ešte viac ako pol hodiny času, usadila sa na lávku a hľadela oknom na trmu-vrmu, ktorá nastala po príchode viedenského vlaku. Lomoz, ruch, hvizdot, piskľavý hlas kondutoriek, výkriky, všetko mie-silo sa v jedno. Na šťastie, netrvalo to všetko len asi minútu. Ľudia, ako diví, poskákali do vlaku, sluhovia pohádzali doň balíky a kufry, a už za­znela trúbka a vlak sa hnul. Zmizlo všetko tak nahlo, ako v tom elektrickom divadle, čo nedávno u nich hrali — stanica ostala prázdna. »Ach, dybych už byla v Brne!« vzdychla si a pozrela na hodiny, ktoré tak pomaly uchádzaly — ešte celej pol hodiny 1 Ale v tejto polhodine zažila tetuška ešte jedon nemilý dojem.

Ľudia začali, sa opäť schádzať, teraz už k brnen­skému vlaku. Čakáreň sa naplnila ženami dedin­skými i mestskými s batohmi, košmi, konvami s mliekom. Nikto nešiel prázdny. Prišli i vojaci, odchodiaci s dovolenia, prišiel mäsiarsky tovariš s veľkým psom a za ním človek starší už, polo­vojenský odetý, s batohom na chrbte, vedúci na dlhej silnej retiazke malého psíka, ktorý sa vzpieral íst s ním. Mäsiarsky pomocník sadol si na lávku

vedľa tetušky, pes jeho tetuške k nohám a začal dôverne pozerať na ňu, či preto, že vycítil dobrotu jej srdca, či že. voňal mu jej kôš, ktorý držala teraz na lone. Človek s psíkom shodil batoh do kúta, psíka uviazal retiazkou ku kľučke na dverách a vyšiel von.

»To je psí rezník ?« povie jedpn vojak; »onehdá som tiež s ním šiel.«

»Psí rezník ?« zadivila sa dedinská žena. »To neni možná; to som ešte nečula.«

»A prečo nie?« povie jedna mestská. »Čo by to nemohlo byť?« (

»To som už slyšala, že niekto jie psie mäso, ale že by na to bol rezník a predával to?«

»Hja, to vy ani neviete, čo všetko sa v mestách zje; vy ste teraz na dedinách páni.«

Vojaci a mäsiarsky pomocník sa usmievali. »Ženy sa tu o vás hádajú«, povie ktosi vra­

cajúcemu sa psiarovi; »nechcú veriť, že ste psím rezníkom*.

»A je to neco zlýho?« povie psiar brnenským nárečím. »Dyž se môže jest maso z nemocnýho koňa, proč ne ze zdravýho psa?«

»No ba« prisvedčovaly mestské ženy, ale de­dinské prejavovaly zrejmý odpoi.

»A ako vám ide to remeslo ?« pýta sa mä­siarsky pomocník s vedomím svojho vyššieho stavu nad psiarom.

»Dobre. Kým som zabíjal prasce a teľce, ne­zarobil som nič, ba už by bol prišiel na žobrotu, lebo som celé mesiace chodil po svete — a nikde teľaťa alebo prasaťa; ale psa predsa dostanem... dnes mám zas troch.«

»Ved vediete jedného.« »Áno, ale vo vreci mám ešte dvoch, zabitých.«

bude vykazovať väčšie zisky, ale sám úplne skost­natie, lebo nebude mať príčiny k boju, nebude mať podnetu k vývinu.

Vždy sú užitočnejší dvaja zdraví robotníci, než jedon vypasený obor.

Pevnou organizáciou výroba síce zlacnie, ale produkty jednako zdražejú, lebo inštitúcia, ktorá sväzom privilegia zabezpečuje a participuje na zisku, nebude »umravňovaf« priemysel v tom smere, aby tento zisk bol čím menší a preto nebude ani prílišne kotrolovať sväzmi povinné plnenie sociálnych úkolov.

Máme, žiaľbohu, až príliš smutné zkušenosti, kam vedú privilegované organizácie, ktoré sa temer vždy stanú neobmedzenými vykorisťovateľmi kon-sumentpv a všemohúcimKpánmi nad robotníctvom. Organizácie privilegované sú práve takým zlom a takým extrémom, ako úplná desorganizácia, aká teraz nastala v obchode. Ing. J. OkrucTcý.

Ako čítajú ľudia noviny. Iste sa už každému z nás prihodilo, že ked!

mu pošta priniesla množstvo novín, zalomil rukami a povedal: »To mám všetko precitať? Ved by som potom nič iného nesmel robiť!« Chodia nám noviny, ktoré s radosťou čakáme a čítame, iné, ktoré z povolania musíme predplácať, zasa iné, ktoré sa »patrí« držať, a tiež také, ktoré sa nám přilepily, lebo sme zabudli prvé číslo vrátiť. No, každý má svoje najmilšie noviny, ktoré prečítať musí, keby sa čo robilo 1 Ale čo s ostatnými?!

Týchto rozpakov ľudia voľakedy vôbec nepo­znali. Od starých ľudí často počúvame, že noviny patřily za ich detstva medzi zriedkavé veci. O denníkoch, ktoré dva, ba až tri razy vychádzajú cez deň, nebolo ani reči Za dva týždne, za mesiac přišly noviny raz. »Pater familias« si ich pri či-buku od »a« do »ž« pozorne prečítal, a po večeri pri rodinnom stole rozpovedal ostatným, čo sa robí vo svete. Na druhý alebo tretí deň bedlivé za­pakoval noviny a dal na poštu, aby sa i spolu-predplatiteľom čím skôr dostaly do rúk.

Vtedy čítali ľudia málo, ale dôkladne; dnes sa číta mnoho a povrchne. Inak to ani neni možné, a ani neni zapotřeby, aby sme všetko prečítali. Ved koľko sa toho za našich časov popíše, a po­merne ak málo pravdy! Dnes sa pustí veľká sen­zácia do sveta, a zajtra sa už dementuje. Čo jedny noviny vychvália, to druhé odsudzujú; jednu a tú istú vec každé noviny inak opíšu. Na tom by ešte nebolo nič zlého, ale chyba je, že pomerne málo ľudí rozo­zná pravdu od vymyšlenin. Často som pozo­roval filistrov a takzvaných »špísov« (Spiesz-blirgér) pri čítaní novín v kaviarni. To sa taký starý pán chystá k tomu, ako čo by stál pred

»Tak vy bijete i na ceste?« doberal ho mäsiar. »Ako sa dá,« psiar na to, »Len keď človek

zarobil« A pochopiac, že sa mu mäsiar smeje, pokračoval: »Onehdá som kúpil psa za 250 korún, a všetci sa mi smiali že prefúknem, a ja som na ňom koľko stovák zarobil 1«

»Ale, choďte!« zvolali niektorí. »Neveríte? Za mäso som dostal, ako za konské,

po 6 korún za kilo, a mal päť kilo sadla.« A to tiež predávate ?« »To sa vie, a k tomu do lekárne, za 90 korún

kilo.« »Ihal to je drahšie od bravčového«, povie

jedna žens. »To ste veru zarobili 1« hovorí iná. »A čo by ste mi :ali za tohoto ?« pýta sa

mäsiar, ukážuc na svojho psa. »Dali byste päť­desiat zlatých ?«

»Dám; dám šesťdesiati* »Ale ved ja vám ho nepredám!« »Predáte, dám sedemdesiatl« »Ved on by s vami nešiel. Ten by sa vám tak

nedal ťahať,* povedal mäsiar, pozrúc na malého mučedlníka na retiazke.

»Zabijem ho tu.« Tetuške Zaňátke, ktorá pozorovala dôverné

oči psove, začalo byt divno. »Neviem, ako«, smeje sa mäsiar. »Ako? — Tu na mieste ho zabijem — áno?«

a prikročil so zodvihnutými rukami k psovi. »Kriste Panel« vykríkla tetuška. »Toto je

predsa moc!« a schytiac si batoh, vybehla z ča­kárne.

Bolo jej veľmi hnusno, žalúdok sa jej začal obracať. »Čo všetko tí ľudia jedia, a akí sú suroví

jednou z najdôležitejších prác svojho života. Sadne si na tiché miesto, aby ho nik nevyrušoval, od prvej až do poslednej litery prečíta všetko, a rúbal by sa za to, čo nejaký »žurnál« naklebetí. Ale mladšie pokolenie je bystrejšie!

V elektrickej železnici, vo vlaku, na ulici, všade, všade čítajú ľudia noviny. Žiak ich číta pod lavicou, Žid kdekoľvek, fiakrista na baku, kupec v sklepe atd. Ešte i v divadle sa čítajú no­viny. Nechápem tých ľudí, ktorí na pr. pri pred­stavení »Lohengrina«, hned ako opona spadne, s najživším záujmom čítajú: akú pokutu dostal Dávid Gurkensaft za schovávanie kože, alebo koľko semestrov žaláru namerali nejakému zločincovi I Či je div, že sa takému chudákovi všetko, čo videl a čítal, pomieša m hlave, až naposledy myslí si, že Lohengrin falšoval zmenky a Elza Brabant-ská predávala jedovaté hríby 1

Áno, ľudia sú veľmi netrpezliví a nedočkaví zvláště po veľkých mestách. Ešte ani neprečítali ranné vydanie, už »hltajú« poludňajšie, aby sa čím skôr dostali k večernému. Najmilšie by im bolo, keby už dnes mohli čítaí noviny, ktoré sa majú teprv zajtra tlačiť.

A čo koho najviac zaujíma? Umelca kritiky, Žida burza, officiera »avancement«, politika na­dávky, ktorými ho zasa poctili, ženské zprávy e sobášoch a kronika, študentov malý oznamo­vateľ, aby mohli odpovedať na každý list, v ktorom mladá, pekná, temperamentná »dáma« hľadá tiež takého »pána.« Kuchárky nabídnutie k sobášu atd. A keď to prečítajú, sú s číslom hotoví!

Takzvaný »dobre informovaný« vie, alebo by len chcel viac vedieť, ako všetky noviny spolu. Preňho sú i najnovšie chýry už dávno zastaralé. Niektorí »čítajú« len obrázkové (illustrované) no­viny; to v tom záleží, že poprezerajú — pravda, povrchne — obrázky. Iní stoja len o cudzo­zemské noviny a časopisy, a ačkoľvek by si po francúzsky alebo anglicky ani chleba nevedeli vy­pýtať, v kaviarni sa domáhajú len na »The Graphic« a »Ľ Illustration« 1 Niektorí čítajú len humoristické časopisy, najviac také, ktoré sa »vyznačujú« hrubým a surovým humorom.

Veru dnes už len niektorí starí penzionisti čítajú noviny tak, ako sa to dialo za starých časov. Professor, ktorý pri čiernej káve za pol dňa na­pravuje v novinách chyby tlače, je už dnes zried­kavosťou. »Moderný« človek má vždy málo času, a je nervózny, povrchný!

Ale čo sa čítania novín týka, má i naša doba niečo potešiteľného, to, že i ľud číta noviny. Je ich síce ešte dosť málo, ktorí si noviny riadne predplácajú, zato však tým viac takých, ktorí si ich po číslach kupujú. Náš sedliak rád číta, len

mu je ľúto naraz viac korún dať za noviny. To príde samo od seba! Hlavná vec je, aby len také noviny čítal, ktoré sú nielen rečou, ale i duchom jeho národa písané. Z mladších sa mnohí u vojska naučili noviny čítať, a dúfame, že neprestanú ani potom, keď sa vrátia domov.

Je tedy potrebné, aby sme ich poučovali, na­pomínali a každému z nich len dobré noviny od­porúčali. Zlé noviny sú hotová otrava; ale dobré noviny tým vzácnejší učiteľ a priateľ, bez ktorého si dnes svet áni predstaviť nemôžeme. Z.

pri tom. Zabil by ten chlap toho chudáka psa pred očima toľkých ľudí.«

V tom prichodil vlak, a pocestní vyšli z ča­kárne. Zahliadla tetuška i mäsiara so psom. »Teda ho predsa nezabili!« potešila sa; ale nechcela ich už mat v blízkosti, preto, hľadajúc miesto, zašla si až na druhý koniec vlaku. Skrčiac sa do kútka, presedela tichučko, bez reči tých osem staníc k Brnu, rozmýšľajúc, ako si tam vykoná...

Vlak zastal na II. perrone. Pri omamujúcom hluku vyrútilo sa z neho množstvo ľudí a hnali sa dolu schodmi, ako do pivnice, aby hned dru­hými stúpali hore a dostali sa do nádražnej budovy k východu. Toho tu vtedy nebolo, keď tetka* išla do Vamberk, a bolo jej i trochu divné, prečo to prebiehanie po schodoch. Vyjdúc hore, počula od­kiaľsi peknú hudbu, a to ju zasa poplietlo. Znelo to zďaleka, ako ked ide svadba. Nebolo tiež možno kroka urobiť sem ani ta; naopak, zatlačili ju k akýmsi dverám, ktoré boly otvorené a ktorými bolo vidieť celý perron. Vedľa samučkého perronu, na prvých koľajach, stál dlhočizný vlak, napredku s prázdnymi vozmi, ale z tých zadných vozov vy­strkovalo sa otvorom z každého šesť konských hláv. Ako rozumné tvory, překládaly a natahovaly krky a dívaly sa svojimi peknými rozumnými očami veľmi smutne. Tetke sa zdalo, že hľadia všetky tak, ako ich šimľa, ked jej vezmú žriebä, a obrátila sa radšej na druhú stranu. Ale i tu, keď sa prizrela dobre na zástup ľudstva, videla samé smutné tváre a oči, ba zahliadla, že niektorá žena opravdu plače.

Naraz začalo sa uvoľňovať, policajti robili miesto a posielaii všetkých, ktorí došli s vlakom, von. Tak sa dostala tetuška pred budovu, obzerajúc

Odpoveď Nemcom. Ríšsko-nemeckí novinári, ktorí boli hosťmi vo

Viedni, išli i do Pešti. »Magyarország« vítal ich takíV: »My sme malý ná.'od, potrebujeme pria­teľov, potrebujeme lásky od iných... Jestli národ ťhce mať druhý národ za priateľa, nech ho pod­poruje v jeho snahách. Nech sa usiluje poznať mu dušu. Našou dušou je snaha po neodvislosti. Kto podporuje túto našu -snahu, je naším pria­teľom; kto ju hatí, je každý naším nepriateľom.

Tento náš cit nepřemění sa nikda. Od Nemcov prosíme si aby nás pochopili. Od nemeckého ná­roda pre seba žiadame to, čo on požaduje pre seba od celého sveta.

Že nás idú navštíviť, z toho vidíme, že žia­dajú si nášho priateľstva. Že naše priateľstvo pre nich má cenu. Jestli nás chcú za priateľov, nech nám dopomôžu k neodvislosti. To je jediná niť, ktorou na večné veky môžu k sebe pripútať, dušu maďarského ľudu.

Nám nech nehovoria o »Strednej Europe,« o prehĺbení spolku, lebo tak zmrzne v našej duši každý priateľský cit. Starodávna naša žiadosť je hospodárska samostatnost a samostatná maďarská armáda...«

Kronika. — Akurátnosť maďarských novín, Pe-

štianške noviny 11. se^cmbra oznamovaly, že »v Turčianskom Sv. Martine Muzeálna slovenská spoločnosť a Živena dňa 8. septembra chcely mať svoje riadne výročné shromaždenia, ale vládny komisár Szmrecsányi im to zakázal, keďže svojich shromáždění chcely použiť viacej k politickej demonštrácii, ako k vážnej vedeckej porade. Pred­sedovia spolkov o zrušenie zákazu telegraficky prosili ministrapredsedu Wekerlu, ako ministra vnútorných diel, odvolávajúc sa na to, že Mu­zeálna slovenská spoločnosť za svoju kulturálnu a vedeckú činnosť dostáva riadnu ročnú štátnu pod­poru. Minister vnútorných diel telegraficky oznámil Jozefovi Škultétymu, predsedovi Muzeálnej slo­venskej spoločnosti, že potvrdil zákaz shromaž­denia.* Takto vyšlo 11. septembra temer vo všetkých peštianskych denníkoch. Ako známo, shromaždenia našich spqlkov boly svolané na 27. augusta, nie na 8. septembra.

— I n š t a l l á c i a g e n e r á l n e h o inšpektora* Barón Dezider Prórcay, od 36 rokov generálny in­špektor uhorskej evanjelickej cirkvi, složil svoju hodnosť a v máji diala sa voľba jeho nástupcu. Pri voľbe tejto nám milá Siec bola vidieť, ako jednomyseľne a odhodlane oddávaly slovenské cirkve svoje hlasy na dr. Jána Vanoviča. Značná časť týchto hlasov komisiou nebola prijatá, preto, že zo slovenskej zápisnice po slovensky boly predložené, a turčiansky seniorát od tých čias má už i disciplinárku, preto, že sa ozval proti takému pokračovaniu komisie, otváravšej hlasy. Inštal­lácia vyvoleného generálneho inšpektora, baróna Ludvika Solymossyho, bola na generálnom kon­vente v Pešti 11. septembra. Barón Solymossy je v evanjelickej verejnosti dosť novým človekom, a my radi zaznačíme, že v svojej reči, ako do úradu uvedený generálny inšpektor, mal odvahu povedať slovo proti politike v cirkvi. (»Politika v cirkvi — hovoril — je zbytočná«) V cirkvi, ktorá už skoro 80 rokov hlavne len politizuje a stojí v službe výbojného, netolerantného nacio­nalizmu, i také slovo je novum a úctyhodné.

— Slovanská vzájomnosť Divadelná ko­misia v Krakove na žiadosť poľských dramatických spisovateľov vypovedala, že dramatickí spisovatelia slovanskí, ktorých diela v preklade budú sa hrať na krakovských mestských divadlách, vo veciach tantiémy budú považovaní tak, ako spisovatelia poľskí. Dosial dostávalo sa tantiémy len tým cudzím spisovateľom, ktorí právo predstavenia dali vieden­skej fgentúre Eirichovej, ktorá potom delila si s nimi tantiému,

— P o ž i a r v P e t r o h r a d e . Reuterovská agencia oznamovala 12 septembra, že Petrohrad na dvanástich miestach horí a po uliciach je domáca vojna. Zvesť túto dostali z Kristiánie do Washing-tona a odtiaľ v Londýne. — Z iného prameňa zas »Times« oznamovaly, že v Petrohrade boľševici dali pochytať 36 anglických úradníkov. Ak by vraj Lenin umrel v svojich ranárh, týchto všetkých postrieľajú. V Štokholme zástupcovia dohody proti tomuto energične protestovali u Ieninovského ľudo­vého komisára Linovozova.

— F i n s k ý krá?. Berlínske noviny dozvedajú sa z Kodane, že hessenský princ Karol Fridrich je náchylnýO) prijať finskú kráľovskú korunu. Snem finský otvorí sa vraj 28. septembra.

— H o s t i n s k í v Pe8ťbudíne chcú pozatvá­rať svoje miestnosti. Žalujú sa i na obecenstvo, i na vrchnosti. V shromáždění svojom usniesli sa pýtať pomoc u ministerstva obchodu. Noviny zas radia, že ak by hostinskí pozatvárali svoje miest­nosti, treba ich vojenskou silou rekvirovať.

sa stále, či uvidí niekde Tomáška, ktorý písal, že bude pri tomto vlaku čakať na nádraží. Ale kde by ho videla, sú tu tisíce ľudí! Celý ohromný priestor pred nádražnou budovou hlava na hlave. Úzkosť ju pojala, že sa s ním nesíde. Však má so sebou i adressu do kasárne, ale kým ona to najde! A potom sa odtiaľto ani nedostane pre to ľudstvo! Ostala zasa pri dverách; teraz to boly hlavné dvere, vedúce do nádražia. Pritisla sa k samej stene, aby ju zástup dalej neodtláčal. Však už sa jej to vysvetľuje, čo je — tá muzika ide sem.

»Je to nejaký pohreb ?« pýta sa susedky. »Ach, nie,« povedá; »to ide ,marška'«, a po­

chopiac, že jej tetuška nerozumie, dodáva: »Vojaci idú na front.«

Tetuške stislo hruď: »Kriste Ježiši, oni sa idú biť — zabíjať — a kde je Tomášek?* úzkostné sa obzerala.

Pri pochodovej hudbe priblížila sa »marška« k nádražiu. Prijdúc medzi zástup, rušilo sa tempo pochodu, lebo kde-tu zo zástupu vykríkla žena a vrhla sa na svojho vojačka, a policajti, či z dobrej vôle, či pre svoju bezmocnosť to trpeli. Niektorá žena chytila toho svojho pod pazuchu, lebo za krk, a kráčala vedľa neho do nádražia. S tlčúcim srdcom sledovala tetuška tieto dotklivé výjavy. Prešlo už mnoho vojakov mimo, keď tu zazre blížiť sa pre-chudlú a zbledlú tvár svojho — Tomáška. Sáčasne i on poznal mamičku, a oči im zasvietily radosťou, ktorá hneď bola výrazom žalosti zaměněná. Roz­umeli si.

»Tomáško!« vykríkla mat a drala sa vopred. »Ja idem na front, mamička, na taliansky,*

povie, a brada sa mu zachvela.

Tetuška div že s nôh nepadla. Ostala nemá, len, uchopiac ruku Tomáškovu, vliekla sa s ním do nádražia. Nebolo času na reči, nebolo miesta k výlevom citov. Trasúcimi rukami rozviazala na perrone svoj batoh a pomáhala obsah jeho pre­ložiť do batohu a vačkov Tomáškovi.

»Bože môjl« zavzdychla konečne. »Neplačte, mamička!« povie Tomášek a slzy

ako hrachy perlily sa mu po tvári. Ale ona neplakala, len chvela sa, keď Tomášek

prejavoval jej vďačnosť, že prišla, a tupo počúvala výkriky a plač lúčiacich sa.

Konečne vojaci boli vo vlaku, Tomáš tiež; stál však pri okne a pozeral na mať. Ona tiež' hľadela naň mlčiac; posiaľ mu nepovedala jedného slova na útechu, ani na rozlúčku — nemohla. Ale ked začali konduktori odháňať ľudí od vlaku a vlak začal sa knísat k odchodu, tu ako by teprv pochopila, že jej odchádza preč, daleko, možno navždy. Vykríkla zúfale: »Tomáško!«

Tomášek jej kývnul rukou. »Tomáško, diefa moje!« kričala tetuška silne,

tak že ju bolo počuť po celom perrone. — »Vráť sa mi zdravý, a pamätaj na Boha a na piate Božie prikázanie 1«...

»Ticho, babal Za to vás môžu zavrieť*, zavolal jej niekto do ucha. Ale tetuška ho nepočúvala. Hľadela strnulo za vlakom, a potom vyčerpaná toľkými dojmami a nadmiernou žalosťou, zapotá-cala sa k blízkej lavičke a, dosadnúc na ňu, plakala horko a dlho...

Ako sa dostala domov, neviem.

Kŕmenie sviň pre verejnú spotrebu, Do 20. septembra treba svine zaistiť.

Aby mohla byt zaistená potrebná masť pre vojsko a civilné obecenstvo v celej krajine, s horlivosťou a s výhľadom na úspech koná sa organizačná práca, aby sa choval a kŕmil dostatočný počet sviň. Na vykonanie organizačných prác vláda utvorila Krajinskú kancelláriu na zaopatrovanie sviň (Országos sertésforgalmi iroda), ktorá je kancelláriou ministerství poľného hospodárstva a verejnej živnosti pre zaistenie potrebných zásob masti. Ona je čisto a fak­ticky na altruistickom základe účinkujúca inštitúcia, ktorá pracuje bez akej­koľvek ziskuchtivosti, nakoľko každý zisk alebo ztráta týka sa vlády. Krajinská kanceliária na zaopatrovanie sviň so svojou rozsiahlou sieťou komisionárov a kontrolným sborom stará sa o zabezpečenie masti pre vojsko na fronte i za frontom, taktiež i pre civilné obecenstvo.

Kanceliária táto môže svoju vážnu úlohu vykonať iba tak, jestli ju; budú podporovať dobré ministeriálné nariadenia a ich prísne zachovávanie. Tohoročné ministeriálné nariadania o zásobení sa sviňami s dokonalou sriade-nosťou hladia zabezpečiť potrebné zásoby masti a popri tom sú oproti jed-notlivcom liberálne a spravedlivé.

Tomu primerane nové nariadenie o kŕmení umožňuje každej domácnosti pre svoju vlastnú potrebu s privolením obecného predstavenstva kŕmit svine. Na­riadenie toto stará sa i o to, aby umožnené bolo i kŕmenie pre hospodárske potreby.

Takéto kŕmenie môže so zreteľom na potreby hospodárstva povoliť slúžny, vyše 20 kusov len s odobrením ministerstva poľného hospodástva. Ale ohľadom na zásobenie veľkého celku najdôležitejšie je kŕmenie sviň pre verejnú spotrebu, od zdaru alebo nez,daru ktorého závisí, či budeme môcť do­statočne zásobiť vojsko a krajinu masťou a slaninou, alebo nie. Kŕmenie sviň • pre verejnú spotrebu je dnes už nielen eminentným záujmom každého, kto' svine drží, ale i neodpustitelnou potrebou, ktorej vyhnúť nemožno. V smysle nedávno vydaného ministeriálneho nariadenia totiž každý, kto vyše počtu, povoleného úradne kŕmiť pre domácu a hospodársku spotrebu, má sviň, presahujúcich váhu 35 kilogrammov, povinný je ponuknut ich do 20. septembra t. r. Krajinskej kancellárii na kŕmenie pre verejnú spotrebu, alebo na kúpu v chudom stave. Kto to urobiť zamešká, dopustí sa priestupku a bude zatvorený až do dvoch mesiacov a pokutovaný po výšku 2000 korún. Také svine, pre ktoré bol priestupok spáchaný, môžu byt úradne zhabané. Toto nariadenie teda vy­tvára po 20. septembri kŕmenie na každý iný ciel a ustanovuje jedine kŕmenie na ciele verejnej spotreby. A to je tak dobre. Potrebu všeobecnú nemožno na iný spôsob zabezpečiť, ako ked sa produkuje jednotne a s kontrolou jedného miesta. Ale nielen pre prísny tón a pokuty, obsažené v nariadaní ministerskom, má každý, kto chová svine, zaistiť ich kŕmenie Krajinskej kancellárii pre verejnú spotrebu, a nielen preto, lebo svoje svine na iný cieľ beztak kŕmiť nemôže,"

ale predovšetkým preto, lebo na takýto spôsob má patričný také výhody, pri ktorých sú rentabilnosť a neprerušenie kŕmenia úplne zabezpečené. Takto totiž minister poľného hospodárstva pre kŕmenie sviň na verejnú spotrebu potrebný krm oslobodí zpod zátvoru, čiže jestli ten, kto svine kŕmi, nemá dostatočnej alebo ani nijakej zásoby krmu, poukáže mu potrebné množstvo na kŕmenie. Pred­pokladať možno, že v tejto veci každú nedôveru rozptýlí tá potešiteľná okolnosť, že ministerstvo poľného hospodárstva už i začalo poukazovať zásoby jačmeňa, potrebné na kŕmenie.

Významnou akciou ministerstva je ešte tak nazvané prípravné kŕmenie, ktoré má za cieľ, aby sa dochovávanie sviň napomohlo a prichystalo chudé svine, súce na budúcu jar k prisadeniu na kŕmenie. Prípravné kŕmenie po­zostáva v tom, že svine dochovávajúci už i svoje pr^sre za;«t.í smir.,rw,K jinskej kancellárii* na zaopatrovanie sviň, ktorá stará, sa o to, aby pre; ti smluvou postúpené joj prasce krm ponechaný — alebo jesili Jpí íp l majiteľ prasiec nemá, skrze ministerstvo poľného hospodárstva fScfukázaiiý bol. Každý

za-* hospodár koná vo vlastnom záujme, ked svoje prasce na takýto spôsob viaže sa po prípravnom kŕmení odovzdať, lebo povolenie expedovať minister­stvo vydá len na také prasce, ktoré smluvou boly zaistené Kancellárii na zaopatrovanie sviň.

Výsledok v celej krajine vo veľkých rozmeroch započatej akcie kŕmenia iste bude napomáhať ministeriálné nariadenie, ktorým sú maximálne ceny sviň značne zvýšené a ktoré nariadenie umožní, aby tak dochovávatelia ako i kŕmitelia dobre vyšli a dostali za svoju prácu hojnú odmenu. Kruhy, ktorým sverená je vec, majú pevnú nádej, že každý, kto svine chová, bezodkladne a akurátne vyplní svoju povinnosť podlá ministeriálneho nariadenia a svoje svine — menovite ohľadom na blízky termín 20-ho septembra — čo najskorej smluvou zaistí na kŕmenie pre verejnú spotrebu. Toto je tým dôležitejšie, lebo potom o každej svini treba vykázať, na akom základe sa kŕmi. Zpod pred­pisov nariadení nikto nebude sa môcť vymknúť, a zasa ich zachovanie zabez­pečuje veľké materiálne výhody; popri tom poslúži sa ešte dôležitej krajinskej veci. Každý nech s oddanosťou vykoná, svoju povinnosť oproti všeobecnému zásobeniu, aby sme v piatom roku vojny dostatočne pripravení mohli premôcť ťažkosti živnosti.

Prihlásiť sa treba u patričnej vrchnosti, alebo u ko­misionára, firmy

Eduard Spitzer a Syn v Turčianskom Sv. Martine.

* C

Netrápte s a j r e nedostatok petrolej a lebo vám ho nád očakáva­nie nahradí plynové svie­ti vo, ktoré je súco do dielní, v e r e j n ý c h miestností, ku hospodárstvu, na cestu, do salónov, izieb, k u c h ý ň a k a n c e l l á r i i .

Veľký výaer lámp a zásoba svietiva! Ku každej lampe pripojený je návod k upotřebeni u. Illustrovaný cenník zašle Vám na žia­dosť zdarma: Zvolenská ľudová banka účasť. spol. Filiálka v Slovenskej Lupči. (ZÓlyom Lipcse.)

Hľadáme do nášho motorového mlyna

strolmka, ktorý sa vyzná v Diesel-motoroch a vie cprávaf i ho­spodárske stroje. Môže sa stať i spoločníkom. Len zkůšaní nech sa hlásia. Budúcnosť tu má zabezpečenú,

Pavel Lehocký a spol. P e t r o v e c (Petroc) Báčka.

Odporúčame nášmu obecenstvu:

Básne Jána Mlého Sväzok I.

S podobizňou básnikovou. 340 strán 8°. Cena brošírovaného výtisku K 5i0, viaza­ného K 10-10, poštou o 70 hal. viac. Dostať v každom kníhkupectve i u nakladateľstva: Kníiiílačiarskeho účastinárskeho spolku

v Turčianskom Sv. Martine (Turóczszentrnárton).

:

Pre každého potrebnou knihou je

Ľudová Zdravověda Napísal dr. V. Šrobár.

Formát 8°, strán 369, s 86 rozličnými vyobra­zeniami. Dielo vydalo dolupodpisané naklada­teľstvo. Cena broš. výtisku K 5*40, viaž. K 9-40, poštou o 30 hal., rekommandovane o 50 hal. viac.

Dr. Vavro Šrobár sobral v tejto knihe so zretelom na naše slovenské pomery všetko, čo treba vedieť každé­mu z nás zo zdravotníctva. Kniha táto poučuje, ako treba žiť, aby si človek zdravie vo všetkých neprajných

okolnostiach neporušené zachoval.

OBSAH: Předmluva. L O vzduchu, n . Odev a šatstvo, i n . O vode. IV. O pôde. V. O výžive a pokrmoch. VI. Príbytok. VII. O osvetľovaní. VIII. Pochovávanie mŕt­vych. IX. Deti a škola. X. O práci. XI. O nákazlivých chorobách. XII. O pohlavnej dospelosti a o pohlavných nemociach. XIII. Prvá pomoc pri úrazoch. XIV. Stavy

bezvedomia. XV. O otravách.

Objednávky vybavuje:

Kraíhtlačiarsky účast, spolok v T u r č i a n s k o m Sv. Mart ine.

,

lové vydanie dôležitej slovenskej knihy.

RUKOVÄŤ SPISOVNEJ REČI SLOVENSKEJ.

Napísal dr. S. CZAMBEL. Druhé vydanie usporiadal J O Z E F Š K U L T É T Y .

Formát 8°, strán 376. — Z obsahu knihy: Z nauky o hláskách. — Z nauky o tvorení kmeňov. — Z nauky o ohýbaní kmeňov. I. Skloňovanie, n . Časovanie. — Z nauky o význame slov a ich viazaní. A) O jednot­livých čiastkach reči. B) O jednotlivých pádoch skloňo-vacích. — Z nauky o vetách a ich skladaní. A) O jednot­livých čiastkach vety. B) O skladaní viet a súvetí. C) Oddelenie výrazov a slov vo vete a v súvetí. — O pra-vovopise. — O lubozvuku. — Abecedný ukazovateľ. —

Na pokon.

Abecedný ukazovateľ (str. 303—372) je doplňovaný vy-počitovaním geimanizmov a vôbec barbarizmov i při­

bráním slovenskej pôvodnej frazeológie.

CENA: brošírovaného výtisku K 6-—, v silnom plátne vkusne viazaného výtisku . K 10"—.

Kto pošle peniaze vopred, nech priloží 40 hal. na pošt. j porto (rekommandovane o. dalších 25 hal. viac). Kto si

rozkáže knihu poslať na dobierku, toho poštové porto vyjde na 105 halierov.

Medzi nami mnoho sa hreší proti slovenčine slovom i písmom. Mravnou povinnosťou každého dobrého

Slováka malo by byť n a u č i ť sa s p r á v n e hovoriť i písať svojou materinskou rečou. Inde škola učí rodnému jazyku, my musíme sa vzdelať sami. Ku všetkému, čo treba vedieť každému z nás z pravopisu a z gramma-tiky spisovnej reči slovenskej, dopomôže nám Czambe-lova „BUKOVÄŤ". Nemeškajme, ale zadovážme si

knihu a otvárajme ju Čím najčastejšie.

Knihu dostať u dolupodpísaného na­kladatelstva i v k a ž d o m riadnom

kníhkupectve.

Kníht lač iarsky účastinársky spolok v Turčianskom Sv. Martine, (Turócmentmirton.)

&&. obsah inzerátov redakcia nie Je zodpovedná Za redakciu zodpovedá: Jozef Škultéty. Majiteľ a vydavateľ: Consortium Matúš D a l a a Spol.

Tlačou a nákladom Kníntlačiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.