Vychodia t r i razy do týždňa: T utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena pre Raknsfco-Uhorsko na celý rok 16 k., na pol roka 8 k.,

na štvrť roka i k., na mesiac 1 k. 50 h.

Do eudioiemska: do Nemecka 16 mariek, Ruska 9 rublov, Ameriky á doll. 75 c, ostatné cudzozemské 24 franky.

Predplatná cena na s o b o t ň a j š i e č í s l a j e :

pre Rakúsko-Uhorsko ročne 4 kor., pre Nemecko 4 marky,

Rusko 2 rub., Ameriku 1 d. 25 c, ostatné cudzozemsko 6 fr.

Jednotlivé čísla predávajú sa I po 10 h., poätou 12 h.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLVII. Utorok, 23. mája 1916. Číslo 61.

Svetová vojna. | Stockholm, 17. mája. Nemecký parnik „Hera" g Letúnaka eskadra napádala na tábor u Kukusa, bol torpedovaný. Posádko zachránil parník „Qoeta". Caurica, Mihalova a Solúna. Najvyššie kommando.

Viedeň, 18. mája. Následník Nicolaona, Hardinge, Hardinge je LQgano, 18. mája. .Corriere delia Sera« hovorí feude p o k r a č o w t v 0 v o j w u i e j p o i i t i k e

o veľkej šírke rakúsko-uborekej offenzivy. Taliani síce r u B o f i l a n ô l l e d n í k i d e i E d w a r d a vil. udržal: Bvoje pozície, ale ohefi, koncentrovaný na úzkej P a r l 2 | n m&^ O k o l o V e r d o n a s i y á č i n n o B t o b a . miesta, bol by sa rovnal zničenia. Offenzfvs išla na- p o l f l e j a r t i U e r Í 8 v o k o M A T O C 0 U rtu, na výšine 304, pred a ohromnými silami. Hlavná talianska pozícia j e j m e d í i D o u a n m o n t o m a Vaux. netknutá, ale sa musíme sproBtit všetkých illúzií. Nemeckého letúna sme sestřelili pri Rezonville,

Bazileja, 18. mája. Včera ráno v Miláne zvěděli d r a h é h o p r i B a n d e S a p t > stanice Metz a Lea Šablona o rakÚBko- uhorskej offenzíve. Generál Cadorna osobne riadi operácie z hlavného lezenia vo Val Astico.

Berlín, 18. mája. V kraboch ententy uvažujú, či by nemali poalat Itálii niekolko sborov na pomoc.

Lugano, 18. mája. Na Trevico hodili niekolko bomb, 3 osoby zabili a 20 ranili.

Bim, 18. mája. Nepriatel bombardoval silno Alto Astico.

Pozdĺž ostatného frontu nspriateľ mal intenzívnu!

sme obložili 26 bombami íaíkého kalibru. Okolo Verdana bola živá letu oska činnost. Bili

sme 33 vozdušnýcb bitiek a oditrelili 3 nemecké aeroplány. Naši sa vrátili bez pohromy.

Kopenhagen, 18. mája. Erál Peter je na ceste do Petrohradu, ô osôb ide s ním.

Praha, 18. mája. V Mostoch prišiel prvý transport f invalidov z Ruska. 40 officierov, 162 mužov.

Stockholm, 18 mája. Torpédovanie nameckého střelbu a pechota napádala. Všade sme nepriatela od- j ̂ > H e r a „ n d s l o g a 2 5 m | | o d L i n d B o r t u 0 6 . k l o n i l i - f hod. ráno skrze ruký podmoraký čln. Poaádka do-

Tuhé boje boly v zone Monfalcone, kde sa bojo- | W f t n Ů M Q 1Q m i f l ú t , o d o p n 8 t , ( p „ n í k p o t o n u l

valo B premenlivým úspechom. 254 zajatých, dve Btro-I ^Q m i n út. jové pušky dostaly sa nám do rúk. Stockholm, 18. mája. Včera boly dva nemecké

Signalizované nepriateľské letúnske nápady na I f k y r u 8 k ý m i p o d m o r 8 k y r a i č i D m i torpedované. Veneeiu, Mestre ana Udinu nemalý úspechu. My sme p „ n í k n K o , g a « ( k t 0rého mužalvo sa ratovalo, a hádzali bomby na Ovica Dragu, Kostanjevoca, Loko- B i a n c a . ) k t o r é h o b a p i t á n b o i z a j a t ý . visa. 50 bomb sme hodili s velkým úspechom. Dva B e r l í n > 1 9 m á j a D r H 9 , f e r i c h b o l v y m e n o v a n y

apparáty sme zničili. Medzi Tonale a Judicariami ka-1 8 t a t n e h o M k r e t í r a v n ú t o r n y - c h d Í 8 l n a m i e 8 t 0 D ei_ nonoíý dueli. Nepriatel utrpel enormné ztráty. fbrucka

V sectore Ariago nápady boly odrazené. Vo Val Sugano boly tuhé nápady, ale boly od-J Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa

razené. Circa 300 zajatých. Ijg, m a j a . Na ostatnom fronte kanónový boj, zajali Brne 100 j Na západnom brehu Maase vzali sme zákopy pri

mužov. Nepriatelskí letúni bádsali bomby na Tesio, c e 8te Haucourt-Esnes, 9 officierov a 120 mužov emefúi Uogaro pri Grado. OBpedaletto, Ontebellono, Garmu a Cemonu. | zajali. j Na juho-ty rolákom fronte sme vydobyli priestran-

Eakadra hádzala bomby na Fellach a Kočaeu,! Nový útok na výšinu 304 sme odklonili. fstvo. Na Armenterre sme odklonili šeat nepriateľských požiar spôsobiac. Na východnom brehu Maase velká kanónová útokov.

Rotterdam, 18. mája. Parnik „Batavier V." na-!činnosť. Naše, medzi Aatacbom a Laintalom napredujúce razil na mínu, 4 osoby zahynuly, i jeden Amerikán.! Cinnoať letúnoV bola na oboch Btranácb veľká.(sily pod vedením Jeho cis. a kráľ. výsoBti feldmaršal-

ViedeĎ, 19. mája. Gróf Stefan Tisza prišiel do Viedne i B ministrom financií Teleszkym. Budú mat konferenciu s rakúskymi ministrami.

Curicb, 19. mája. Z Londýna zvestujú: Rusi sa pohybujú proti Mosulu a zaujali vidiek Hevendusa. Od Bagdadu sú ešte na 220 kilometrov.

Lugano, 19. mája. Anglické vojenné lode ešte vidy kotvia v zátoke Suda pred Krétou. Grécke vrchnosti dovolily im zariadil iskrovú stanicu.

černovce, 19. mája. Na beasarabskom fronte pri Toporuci boly mieBtne mínové boje. Vyhodili Brne do vzduchu jednu mínu a lievik obsadili.

Ženeva, 18. mája. OĽolo Verduna je ešte vždy ticho. Odraienie nápadov pri Morte Homme a Thiau-monte bolo málo výsnamné.

Ženeva, 18. mája. Hutin píše: Pomerné ticho okolo Verduna nebude dlho trvat. Bezpochyby neme­cké delá budú atrieľat na Avonkurt a výšina 304. My dôverujeme v generála Nivelle.

Stockholm, 19. mája. Černomorský prístav Eapa-toriu bombardoval turecký križiak. Zničil elektrickú stanicu a viacej lodí potopil.

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dna 19. mája.

Na ruskom bojišti nič nového. Na prímorskom a korutánskom fronte pauza

trvala. Dnes ráno odrazili sme dva nepriateľské útoky pri Monfalcone.

Naša vozdušná eskadra hádzala bomby na Giorgio

Na palube mal parnik 60.000 funtov sterlingov v zlate.'Nadporučík Bôlke sostrelil 16 ty aeroplán južne od Londýn, 18. mája. Britanský parník „Mac Rose- Rippontu

vreh" bol v Severnom mori potopený. Jeden mui mŕtvy.

Stanicu Lunnéville a kasárne v Epinal Brne bom­bami poškodili.

BESEDNICA.

leutnanta arcikňsza Karia Franea Jozefa odohnaly ne­priateľa na celom fronte ďalej nazad a zmocnily sa dnes ráno talianskych pevností Campo Molon a Torraro.

SkromnoBÍ, miernost a striezlivosť obyvateľstva drievnej Massilie zračí Ba anamenite v nasledujúcich

Ako každá domácnosť má istú Bporiadanost, dľa ktorej sa v nej všetko riadne diať musí, jestli že má byt jej trvácnosť zabezpečená, tak podobne muBÍ mat I ustanovizňach: najväčšie veno nesmelo presahovať i obec a štát istú sporiadanoat, dľa ktorej Ba spravuje, f výšku sto zlatých peňazí; odev mladuchin nesmel byt Tú sporiadanost štátu menujeme sriadením alebo krajin- drahší od pät H podobne i šperk nie skúpejší od päť Bkon správou. Akáže tedy bola správa mesta Massilie? zlatých peňazí (Strab. IV, I). Ako všeobecne platný

Massilia. (Pokračovanie.)

Práve tieto nepřetržené nápady domorodcov staly j Na túto otázka dáva epomedzi staršíeh spisovateľov | zákon pre malo-aBiatskýcb Jonov spomína Aelian (V. sa pohnútkou Massilským k tomu, že hneď od po- s vývod predne Strabo, tvrdiac, že nebola aristokra-1 H. II; 38), ktorý zakazuje ženám užívanie vína. Tento čiatku svojho osadenia sa na francúzskom južnom. tická, l e ž P'tone timokratská Aristoteles (Pol. V. 6, f zákon bol i v Massilie vyaobo v úcte držaný a pod pobreží hľadeli si získať priazeň a potom i pomoc a 2) pozmenáva, ie kedysi boly úrady v Maasilii len menom massilského zákona všeobecne známy

Ako ohľadom svadby a hostín, tab mali ustálené i prísne poriadky ohľadom jednoduchosti pohrabov a a pohrabnýeh obyčajov. DIa Valeria Maxima (II, 4) itály pred bránou mesta dve truhly, jedna, v ktorej boly mrtvoly svobodných, druhá však, v ktorej boly

ochranu Rimanov. Ako dôkazy vzájomného priatel- j velmi málo ľudom prístupné, ale že pozdejšie bola Bkého pomeru nutno považovať nasledujúce skutky.í zmena v tom smere prevedená, že bola účasť pri Keď Rimania po vydobytí „Veji" posvätný dar veôťbejvoľbe správy i tým priznaná, ktorí neboli k úradom do Delphov poslali, ten istý bol uložený v dome, vy-1 oprávnení. Btavenom tamže od Massilských pre ich posvätnej Správu obce Massilie viedol výbor záležajúci zo dary. Po zaujatí Ríma Bkrze Keltov oblieklo sa celé • šesťsto doživotne vyvolených členov. Len kto doplnil j mrtvoly otrokov vyvážané ua miesto pohrabá. Posledná mesto v smútočné rúcho a pre naatrádalých Rimanov predpísaný vek a kto nž v tretom kolene mohol sa j počestnost vykonávala sa bez náreku a vykladania, boly v celom meste zarádzané sbierky, pri čom mest- \ vykázat měšťanským právom, bol oženený a mal I čo veľmi opomína na obyča] dnešných Švajčiarov. — Bká pokladnica predok viedla. Na odmenu za túto I dietby, smel byt za člena tejto správy volený. Zákony! Býval som v rokoch 1878—1881 v súkromnom dome ochotu poskytnul rímsky eenát massilským kupcom j ich bo'y prevzaté od Jónských a bývaly verejne na v Kttsnachte na Zuriehskom jazere, kde umrela pani mnohé obchodné výhody a predné miesto pri verej- f úvid vyložené. ,Ač Massilski" — hovorí Cicero (Repb [ domu, matka troch dcér, z ktorých ani jedna nezú-ných Blávnotiach a divadelných predstaveniach na ná 11, 27. 28) — spravujú sa dľa najvyššej spravedlivosti j čaatnila sa sprievodu ani pohrabnýeh obradov na mestí vedľa senátorských loží. Znamenitú službu pre-j skrze svojich volených predniakov, nalézá Ba predsa dvore, tým menej na hrobitove, len mužskí domáci okázali MassilBkí Rimanom menovite vtedy, keď] v tom položení ludu istá podobnosť otroctva a pórov- vyprevadili mrtvolu k večnému odpočinku. — Smú-Scipio, na ceste do Španielska postavený, zastavil salnáva vládu massilských prvákov na nepatrný počet točné obrady za zomrelým v Massilii obmedzovaly sa v Massilii, kde aa dozvedel, že je Hannibal už pri 1 ľudí obmedzenú a vládou oných známych athénských na deň pohrabu spojeného a domácou obetou a a pri-Rhone. Na radu Massilských poslal rýchle Bhroma-j tridsiatych tvrannov. Rozdiel ale medzi jednou a tiahnutím najbližších príbuzných ku hostine na to na-ždené keltské jazdectvo, stojaca pod ich vlivom, ktoré druhou leží v tom, že títo poslední spravovali athén-' riedovaviej. ovšem nemohlo prekaziť Hannibalovi priechod cez f sky štát svévolné, kdežto massilski timokrati vládli) Prísna bola ďalej u nich i cenzúra divadelných Bhonu, ale aspoň donieslo rímskemu veliteľovi hodno-i dľa nej vyššej spravedlnosti. Z pomedzi tých šesťsto kusov, ktoré Ba malý predstavovať na verejnom ja-verné správy o velkosti a vystrojení púnskeho vojska j timokratov volená bola užšia správa pozostávajúca' višti. Len mravne bezúhonné drámy smelý dospět na ake i o smere ďalšieho pochodu. f z pätnáat členov, ktorá vybavovala bežné záležitosti, javište. Ale i rozširovateľom náboženskej pôverčivostj

mtt^KĚIĚ^ĚĚ^K^^^^^^KK^^B^^^^^^^^KKKM

Medzi Lain a Brandtal naše vojaká dosiahly Col-Santo-Massin.

V doline Eča Taliani museli opustiť Mareo a Mori. Počet zajatých od počiatku naiej offenzívy je vyše

10.000 mužov, 196 officierov, 61 strojových pušiek, 61 kanónov. Námestník šéfa generálneho štábu v. Hôíer, feldmaräallautnant.

Baaileja, 19. mája. Amerikánsky koninl v La Boehette telegrafoval do Washingtonu, ie na palube anglického parníka „Eretria", ktorý bol torpedovaný, 13 amerikánskych občanov sa nachádzalo.

HelBingfors, 19. mája. Nemecký parník .Tráve* bol včera torpedovaný a potopený anglickým podmor­ským člnom. 17 matrózov je zachránené. Anglický podmorský čln ineužil nemeckú vojennú flaggu.

Stockholm, 19. mája. Na bankette v pamäť 25-ročnej franko>ruskej spoločnosti v Petrohrade vyslovil Sazonov svoj obdiv Verdnna. To je dobrým predpo­vedaním dobrého konca. Viviani vyniesol prípitok na ruskú armáda.

Rotterdam, 19. mája. Vojenný stav nad írskom roíšírený je i na irské prístavy.

Londýn, 19. mája. ProceBB proti Gaiementovi počne sa v júni.

Kopenhagen, 19. mája. Za velkých búrok v po­sledné časy boly k Jntsku přihnané anglické míny.

Z ruského generálneho štábu, 17. mája. Pri Obo-lešči odklonili sme nemecký útok na línia Mitava— Kreuzburg. Okolo Sventra sme prelomili hate, vydo­byli zákopy.

Kopenhagen, 19. mája. 32 členov francúzskej ko­mory padlo pred Verdnnom.

Bnkarešt, 19. mája. Tunajší francúzsky posol Blondel bol odvolaný. Na jeho miesto príde Saint-Hilaire.

Lugano, 19. mája. Anglické lode v zálive Suda pred Krétou OBtinú. Gréeka vláda im povolila zariadiť telegrafickú stanica v Sude.

Haag, 19. mája. Balfour riekol: Odkedy sa Anglii podarilo flottoo utvoriť svobodu mora, bolo všade po­tlačené pirátstvo, temer všetky earopcjské štáty mohly zakladať zámorské kolonie, svoj obchod cez more zväčšiť. V poslednom století, čo bolo Anglicko bez súpera, stala sa Belgia štátom, jednota italská sa utvorila, juho-amerikánske republiky povstaly, učenie Monroe prišlo do života. Všetok pokrok ďakuje svet tomu, že sa more stalo svobodným, a nie podeleným, ako počas španielskeho panstva. Terai je more pre kaidého otvorené, ani jednému plavcovi sa nekladú prekážky do cesty. Nemecký ideál o svobodě mora je, aby ma more výlučne patrilo vlastníckym právom. Celá londýnska tlač oduševneno diskutuje tieto Bal-foarove myšlienky o mori,

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 80. mája.

Na ruskom bojišti niet premeny.

bol prístup do mesta zamedzený Stranným navštevo-vatelom bol prístup do mesta dovolený len po odlo­žení zbraní.

Akú vážnosť požívali Massilskí u Rimanov, vidno i odtial, že, keď rímsky senát bol uzavrel, zničiť Pho-kaeu, mesto v Malej Ázii, na pobreží Egejského mora ležiace, metropolu Masaiakých, preto, že vo vojne Ri manov s Antiochom, podporovala tohoto posledného, bolo uzavretie senátu na přímluvu Massilských vy­zdvihnuté a Phokaea oratovaná (Just XXX 711).

Priateľstvo Massilských preukazovalo vždy zna­menité služby Rimanom. Keď títo poslední po za­ujatí istej čiaBtky Španielska a utvorení z nej pro­vincie nemali s ňou temer žiadneho pevnozemského Bpojenia, poneváč územie ležiace medzi Španielskom a Itáliou prináležalo bojovným kelto-ligurským kme­ňom, boli to Massilskí, ktorí kraj medzi Alpami a Pyrrencami prostředkem svojich osad: Agathe(Agde) a Rhode (Roaar) na západe, Taaroention (Giotat), Olbya (Hyerea), Antipolis (ántibes) a Nikaea (Nizza) na východe, takrečeno pre nich zaujali a im otvorenú vedia morského pobrežia po Buchu ako i bezpečnú plavbu po tamto mori poistili. Jedna výprava do Álp, povyše Nizzy a Antibes sa vypínajúcich, bola r. 154 pr. Kr. pod coaBulom Quintom Opimiom poduj atá proti ligurským Oxybiom a Dekietom, pustovším prv spomenuté massilské osady zčiaatky na prosba Mas­silských, zčiastky však vo vlastnom záujme a po kru­tých čiastočne i ztrát plných bojoch bola prinútená čiastka obyvatelstva tohto pohoria Massilským rukoj-mýeb dat a každoročne poplatok platiť.

Vliv MasBilie v ohlade zemedebkom a hoapo

Na juho-tyrolském fronte odhodili sme nepriateľa vojne bude Bpola Bpájat spojencov. Anglia bude ruiké ďalej nazad. | záujmy chrániť ako svoje vlastné. Naši ruskí priatelia

V doline Sagany vnikly naše vojská do Ronecqus J videli v Anglii, že my všetko hádžeme na váhu vojny: Na Armenterre zmocnily sa Sasso Alto. Východne f lode, peniaze, vojenný materiál, induBtrin. Naša pomoc

od dobytej pevnosti Gampo-Molon sme zabrali do |rúk Topizzu, PaBso delia Vena • Monte Meligoone.

Tu pokúsili Ba Taliani o protiútok, ktorý sme ihneď odbili.

S Gol Santo sme nepriateľa odohnali. Od počiatku offenzívy zajali Brne 257 officierov,

12.900 mužov, 107 kanónov, 68 strojových pušiek. Naši leiúni hádzali bomby na Peri, Vicenza, Ci-

tadella, Gastelfraneo, Treviso, Casarsa a Cividale. Námestník šéfa generálneho štába v. Hôfer, feldmar-šalleutnant.

Berlín, 20. mája. V noci od 19, na 20. máj vo-zdušcá eskadra námorná od flanderského pobrežia na­pádala Dover. Deal, Ramsgate, Brodstairs a Margate a hádzala bomby s dobrým úspechom.

Naše lode boly tuho bombardované, ale Ba vrátily všetky bez úhony.

Guricb, 20. mája. Všetka privátaa premávka tiarch na středo- a vyšno-talianskych železniciach je pristavená. Na Bergamo a Piane rozšírené je vojenBké nebezpečenstvo.

Lugano, 20. mája. RUBÍ robia v Besiarabii a Ba-kovine velké vojenBké prípravy, i ktorých možno za­tvárať na blízku akciu. Robia sa velké presunovania vojsk, zvláště massu artillerie koncentrujú. Lazaretně vlaky aú na pohotové.

Stockholm, 20. mája. Na severnom fronte ruskom 4* A f f r ň T * G ŕ Ô ľ g f G y . zaviedli 6 bezmäsitých dní. 1818—1916

Raský generálny štáb, dňa 19. mája. Pri Metzen- 2 a m á j a n m r e l A r t ú r G ô r g < J V f v o j e n s k y v e l i t e I

dorfe prinútili sme nepriatelskú artilleriu zamlknut m a ( f a r s k y v r o k o c h 1848-49. Narodenému 30. ja-Naše kanóny zapříčinily explóziu. Pri Kremnici e a š i | n u á r a 1 8 1 8 c b v D 0 W i 0 d o l t a n í t o m e r i e n p a l d ŕ n h a

pioníri vy búšili mínu. Severne od Toporuca naše P&- roka trolle zničily nepriatelský oddiel. B o d á k B p i š s k ý | v u r o k a b o l d t n y d o v o j e n i k e j

Bnkarešt, 20. mája. Král prijímal ruského p o s l a | š k o l y | o d k W g k o k g d e t v y i i e l d o p l u k u W a M . A l ,

je a bude čím vlčšia. Pri vašej prítomnosti prijali sme branný zákon. Pre nás je to velká vec, lebo od­stupuje od starých tradícií. Naši spojenci nech to berú za dôkaz, že robíme najvlčiie námahy, aby Brne flottu a armádu posilnili a víťazstvo zabezpečili.

Paríž, 20. mája. V Champigai Nemci podujali silný nápad plynami, ale boli zahnatí naším ohňom.

Západne od Maase bolo bombardovanie Avoconrtu a Homme Morte, bez nápadu pechoty.

Vo Vogezach Brne odklonili nápad. Poručík Navarre soBtrelil nemecký aeroplán.

Oboch letúnov Brne zajali. Poručík Nungesscr sostrelil piaty nepriatelský aeroplán. Troch letúnov Brne so-Btrelili na ich líniu. Nemecký letún hádzal bomby na Dúnkirchen a Bergnes. V Dttnkirchen 1 ženu zabil n 27 Indí poranil. Na pomstu francúzska eskadra há­dzala bomby na Wyswege, Zane a Handiacme. Bomby našly svoj ciel.

Ženeva, 21. mája. Glemencean žiada odročenie offenzívy až pokým Anglii nebude mat pohromade armáda následkom brannej povinnosti. Každá darobná offenzíva len škodí. K offenzíve velkého štýlu treba je velkých síl.

Berlín, 21. mája. V Nemecku zavádzajú potravnú diktatúru. Cisár sa vrátil do Berlína a utvrdil všetky prísne poriadky pri meste.

Poklevskóho Kozia. Amsterdam, 20. mája. V Solúne vylodnili nové

vojská. Ženeva, 20. mája. Na ostrov Rhodus hádzal ne­

známy aeroplán bomby. Londýn, 20. mája. Nepriatelský nápad bol uči­

nený na východný breh Kentu. Jeden morský vozdušný

vo vojenskej službe muselo Ba ma nepopáčit niečo, lebo bol ešte len nadporučíkom, až vystúpil z nej a odišiel do Prahy študovať chémia. Mal väčšia chat k vedeckej dráhe. Oženil sa. Roka 1848 žil na Spiši a Bvojej tetky v Toporci, hľadajúc si vedecké zamest­nanie, keď vypukla revolúcia. Vírom udalostí strhnutý našiel sa vo vojsku, postavenom v službe maďarského

koráb hodil 12 explozívnych bomb na ostrov Tfaanet.jpohybu. A skoro sa okázalo, že Gôrgey je talento-Nikoho netrafil, škody nenarobil. Dva vozdušné koráby hodily 25 bomb na Kent, zabily jedného vojaka, ra­nily ženu a porúchaly viac domov. Jeden vozdušný koráb na belgickom pobreží sronili e povetria.

Hsaga, 20. mája. Na bankette, dávanom mestom Londýnom členom dumy, povedal Grey: Je a nepria-

vaný vojak. Stal sa generálom, onedlho i hlavným velitelom. Ale povahou a individualitou svojou bol protivou KoBsntha. Neharmonia medzi nimi nemohla byt veci na prospech. *

No zato k Világošu, kde Maďari složili zbraň nie pred rakúskym vojskom, ale pred ruským po-

telov oblúbenou taktikou, medzi spojencami vzbúriť j mocným, prišlo to nie pre túto neharmonia medzi nedôvera a dokazovat, že sme nesvorní a ideme zaJKossuthom a Gôrgey m. Világoš bol prirodzeným ná-rozličnými cielmi. Keď príde čas, vysvitne, že naše i sladkom. Podlabnutím menšej sily pred väčšou. ciele sú totožné B cielmi spojencov. Spoločná vec i po} »Gjság" píše: „Z Világoša ruský generál Rudiger — — — • — — i ^ — — — — — n á s ; . 1 1 — — — i — ^ — — ^ — a — — — n *

dárskom vôbec na celom okolnom území bol blaho- j tickým kmeňom, tažké porážky, menovite v bitke darný; za ich príkladom a na ich povzbudenie zapo- B vedenej pri vtoku Isery do Rhôny dňa 8. augusta r. čali domorodí obyvatelia na stranách alpských nižšie 1121 pr. Kr. B rímskymi velitelmi Omritom Fabiom ležiacich pestovať oliva a vinič v takej miere, že vý- i Maximom, po tejto bitke Altobrogickým prezvanom a voz oleja olivového a vína z Itálie do týchto krajov Gnsciom Domitiom Ahenobarbom. Výsledok týchto počal byt vo velkom rozmere ohrožovaný. Následkom! šťastne ukončených vojenských výprav zavdal podnet toho cítil sa byt rimský senát prinúteným vydať zákon, > k ustrojeniu novej rímskej provincie medzi Stredo-ktorým sa pestovanie olivy a viniča v zemiach trans- i zemno-morskými Alpmi a Pyrenejmi. Veškeré kelto-alpínakych zabraňovalo (Cic. de Repb. III. 9). \ iigurské kmeny, medzi Alpmi a Rhônou, staly sa od

Teprv Marcus FulviuB Flaccus, verný spoločník J R i " a n o v ? d ™]* m i a wkolko nedávaly Manilským Gaja Graccha počal sa dôkladnejšie zaoberať otázkou daĎ» pravdepodobne už teraz Rimanom poplatnými, zaujatia Gallie transalpínskej k vôli kolonizácii istej, ä f \ kraji medzi Rhônou a Pyrenejmi podržal síce aby tak obyvatelstva Itálie, ktorému hrozilo zakrpatenie \eSte, Arvenwkí svoja neodvislost a nestali H B U M W B následkom nedostatku pôdy doma, získal nové prie- PopUtnými, sle pre BVOJa účasť ua vzbure Altobrogov stranstvá. Jemu teiy ako konzulovi r. 125 pr Kr. ? » í e 1 ' n 8ÍJ« ž n eJ* l n čiastku svojho územia, toto í obtest prišla sťažnosť Massilských velmi vhod, žalovavších J u * n e od Cevennov až po stredozemné more n.horným sa na opětovné nepriateľské nájezdy bojovného k m e n a > k o m >"úc Garomiy ^f*™*™**®^* Saliov či Salluviov, obydlených v kra i okolo dnes- B i m a n o m odatapiť Ponevác najbližším cielomz.ujatm neho mesta Aix a v údolí rieky Durance ako i ich ^ ° ó z e

fm 3 a . bolo docielenie spojiva medzi gpaniel-

súsedov Vocontiov (Depart. Vaucbuae a Drome. Liv. a k o m . a I t a h o n - t a k b ? 1 0 h n e * P? " I a „ d e , l í , J £ 5 gQ s , úiemia na provinciu pečováno o vystavenie potrebnej v' ' cesty cez túto novú krajinku. K tomuto cielu bol ten

Po ňom šťastne bojoľal tamže v nasledujúcich p r n h od Alp po Rhônu vedia Stredozemného mora rokoch 122—123 GajuB SextiuB Calvinua, ktorý po v šírke */*—3/io nemeckej míle Massilským úročený, úplnom přemožení Salluviov založil na velmi príhod- ktorí až od dávna celý rad pomorskjch staníc na nom, teplými i studenými prameňmi oplívajúcomjt0mto pobreží mali, s tým záväzkom, že budú ten kus mieste osadu, dla svojho mena Aquae Sextiae pome- cesty, týmto pruhom sa tiahnúcej, vždy v dobrom no vanú, ktorá ako za Btarodávna u Rimanov, tak i j atave udržovat; kdežto od Rhôny k Pjrbneiom sami dnes pod moderným menom Aix požíva chýr známe- Rimania vybndovali hradskú, ktorú dla jej pôvodu nitýeh kúpelov. nazvali domitiana t j . domitskon, dla ccnsula Gnaea

V nasledujúcich rokoch utrpeli Allobrogovia spo- Domitia Ahenobarba. Iba teraz touto na tom novo-jeni s Arveruskými, najmohutnejším na ten čas kel- zaujatom území vystavenou hradskou bolo docielené

dal Gôrgsya temer svobodného od viest do Varadína k Pa-Bkievičovi. I gróf Ruiiger, i kňaz Paskievič zaehodili B Gôrgeym, ako BO seberovaým, šľachetným, rytier­skym nepriatelom; verili jeho slova, nedali ho strážit.

Za dva týždne rozhodol sa Gôrgeyov osad. Dna 27. augusta Hayaau oznámil ma, že raský cár vy­konal ma milost u rakúskeho cisára a bade i BO ženou internovaný v Korutánsku, v Celovci, kam od­prevadí ho major Norbert Audráaay.

O dva dni až bolo treba odchodit. Ale ani ra­kúsky cisár, ani Haynaa nepomysleli, z čoho bade žit — len čo ma maďarské banknóty dali odobrať. Knieža Paakievič prinútil ho přijat od neho tisíc sto

Ako zaplatilo Francúzsko päť-mifliardovú vojenskú vynáhradu.

V prvej francfaBko-nemeckej vojne Ba zjavil pochop o milliarde. Sám Bismarck sa tejto sammy — ktorá ja dnes celkom banálna — zdeiil. Bol pre-Bvadčený, že sa Francúzi z tejto vynáhrady nikdy ne-zotavia. Ale Bismarck podceňoval fínanciálnn §BÍla Francúzska. Poldruha roka pred vypršaním platobného sroku Francúzi zaplatili celých ô milliardov, fran-cúzsko-nemecká konvencia sa skončila a Nemci mu­seli vytiahnuť z obsadených území francúzskych. Všetky tieto teci, ktoré sú dnes i z ohľadu na bndúci mier

dukátov, ako požičkn bez úrokov; Gôrgey i tých pe-j zaujímavé, opísal francúzsky advokát Jean Figard ňazí čast rozdal zajatým svojim druhom.

Tak odišiel z vlasti vlastizradca 29. augusta to svojou ienon pri stráži majora a dvoch vojakov-strelcov. To jest vtedy ešte nebol vlastizradcom. Ob­vinenie z vlastizrady pustil do sveta list, napísaný menom Koasntbovým až 15. septembra vo Viddine, ked Gôrgay až bol v Celovci. List, ktorý obišiel svet, Kossuth až po sedemnástich rokoch vyhlásil za pod-vržený. Boka 1866 napísal Mikulášovi Kissovi do Paríža: .Gôrgey tiež bol len ambiciózny a intrigant; nebol ex professo zradcom, a predsa prehral vlasť.* Neskúmajme, kde, ako* a kedy prehral vlast; majme dosť toho, že obvinenie z vlastizrady, z ktorého sfab-rikovali i hrúz J dráma a celé roky desili ľahkover­ných vlastencov, zakladalo sa na liste, vyhlásenom za podvržený. Rozumieme, jestli zprvu, v nastúpivších dňoch otupeloBti, chytali sa toho, ako topiaci sa slamky, že totiž svobodu priviedla k pádu zrada, a nie väčšia sila a naša krehkosť. Ťažšie rozumieť, že toto prázdné, vôbec ničím neodôvodnené obvinenie mohlo sa šíriť čím dial väčšmi a drží sa tuhe ešte i dnes.

A vlastizradca, ktorý predal vlasť a národ nž či za peniaze, či z chorobnej ambície, mal sa veru dobre. Za tri roky žil z peňazí, ktoré mu Paskievič nanútil, a potom za dva roky z honoráru svojho spisu .Mein Leben und Wirken in Ungarn" a z toho, čo si ešte mohol dostať. Ale dostať niečo pri policajnom do­zore bolo mu temer nemožné... Po piatich rokoch, ked mal už dvoje detí, po naliehaní rodiny, po dlhej vnútornej borbe, pod tlakom krajnej núdze, podal prosba o plat z milosti. Cisár povolil mu najprv 1200, potom 2000, konečae ročných 4000 zlatých. Tak žil do roku 1867. Vtedy dostal amnestiu, mohol prísť domov, ale plat z milosti prestali mu dávat.

Doma sprvu mal postavenie, no vlastizradcu vy­hryzli z neho. Žil teda skromne n svojho mladšieho brata, verejného notára peštianskeho, Štefana. I na­pokon prišlo na am len Kolomanovi Tiažoví, ked sa stal ministrompredsedom, že národ predsa len má po­vinnost oproti Arturovi Gôrgeyovi, o ktorom, že neboj

. vlastizradcom, je také isté, ako že bol velkým voje. kom, výtečným voje vodcom. Od toho času z dispo­zičného fondu Gôrgey dostával ročne po 4000 zla­tých."

v kniha „Lendemains financiers de guerre" (Finan­cials doba po vojne).

Leon Say, francúzsky finančný minister už i počas vojny vykonal ťažkú prácu. Musel vystanovit 200 mil-Honov frankov, ktoré Nemci vyrubili na Paríž, čo vojenskú kontribúciu, a ktoré museli byt sa 15 dní zaplatené. On musel podať snemu i dobrozdanie do Bordeaux, či z peňažných ohľadov možno ešte viest vojnu dalej. Z jeho správy vidieť, že vojna od júla 1870, do februára 1871 stála 2300 millionov frankov, mimo výdavkov riadneho rozpočtu štátneho, a mimo obetí, ktoré muBely obce a departementy (stolice) znášať pre Nemcov. Vojna strovila denne 8—10 mil­lionov frankov, mesa Sne 300 millionov, teda bagatel, keď to porovnáme s dnešnými obnosmi, kde na pr. Francúzsko, ako minister financií Bibot oznámil, stroví na vojna mesačne 1250—1300 millionov frankov.

Piäliminárie miera určily vojenskú vynáhradu na 5 milliardov frankov. Prvý milliard mal byt behom roka 1871 zaplatený. Ďalšie tri milliardy za ďalšie tri roky. Platiť Ba mohlo zlatom, striebrom, banknó tami francúzskej banky, praskej-, nizozemskej- i bel­gickej banky ako i trattami, ktoré boly v týchto zemiach splatné. Francúzsko muselo platit i 5%-ový úrok od posledných troch milliardov, ale malo právo — B privolením Nemecka — svoju dlžobu i včaššie zaplatiť, ako bolo určené. Z 5-ich milliardov sa od­rátalo 325 millionov za francúzska „východnú* želez­nicu, ktorú dostalo Nemecko, taktiež 98.400 frankov, o ktoré Paríž Nemcom viac zaplatil pri horespome-nutej 200-millionovej kontribúcii.

Celú finančnú operáciu rozdelili na dve čiastky. V prvej Ba zaoberali B dvoma, v druhej B troma mil-' liardami. Prvá čiastka bola zaplatená v 16-ich rátach od 1. júna 1871. do 6. marca 1872. Za tento čas zaplatili v banknótaeh 125 miliónov, v zlate 109, v striebra 63 millionov, v iných peniazoch ostatok. Drnhá čiastka dlžoby — tri milliardy — bola zapla­tená v 17- ich rátach. Aby tieto peniaze dostalat vláda vydala dve pôžičky. Ohromnú starosť zapríči­nilo francúzskej vláde, aby udržala rovnováha medzi hotovým peniazom a zmenkami. Pri týchto transakciách nemecká vláda robila všeliaké ťažkosti: málo cennosti

bezpečné spojivo na sucha medzi Itáliou a Spa' nielskom.

Kdekclvek stavali Bimania cesty, tam všadial zakladali v určitých vzdialenostach, na príhodných miestach pevnosti, alebo aspoň opevnené tábory s po­četnými posádkami tým cielom, aby tie eeaty boly nielen v dobrom stave udržované, lež aby bola i ne­hatene premávka na nich pre obchod a kupectvo za­bezpečená a pred nápadmi barbarov chránená. K to­mato účelu bolo na východ od. Rhôny, založené ono spomenuté výš mesto Aix, „kúpele Sextiove". Západne od Bhony osadili sa Bimania v prastarom keltskom meate Narbo, na splavnej rieke Atsx (dnes Onde), v nepatrnej vtedy vzdialenosti od mora ležiace, s pri­daným od nich priemenom „Martina" t. j . Mánovo mesto, naměřené proti južným Keltom, ktoré už dávno prv, než bolo od Rimanov k ieh cielom vy­hliadnuté a zaujaté, brávalo činnú účasť na živom obchode s britským činom a ako kupecké mesto ono jediné na južnom francúzskom pobreží závodilo s Mas Bilion, Aix vzdor svojej rozkošnej polohe a chýreč-ným kúpelom predsa nedosiahnul tolkého významu ako Narba Martius, lež ostalo takzvaným opevneným táborom (castra); kdežto Narbo stalo sa rímskou měšťanskou osadou t. j . mestom s právom rímskeho měšťanstva a súčasne sídlom mieBto držiteľa trans-alpínskej keltskej provincie pozdejšie prezvsnej na krátko .Gallia Narbonensis". Dnes zove sa toto mesto Narbonne, počíta 28.000 obyvatelov zaoberajúcich sa živým obchodom a priemyslom a spojené je prieplavom | brežia s pomorským prístavom La Nonvelle. Demokratická stránka v Ríme na čele a prívrženci Graccbov, ktorá

bola zavdala podnet k týmto tranaalpským vydobyt kom chcela BÍ ta očividome nové a nesmierne priestranstvo pre svoje kolonisačné plány zadovážiť, ktoré posky­tovalo tie isté výhody ako Sicília a Afrika a mohlo byt ľahšie, domorodcom vyrvané, než sicilské a libycké polia italským boháčom. Akokoľvek sa títo protivili vydobývanin a zakladaniu nových miest, predsa sa nemohli mestám zprotivit založeným na južnom fran­cúzskom pobreží. Menovite čo sa týka mesta Narbo, tu sa zoprel menovite kupecký stav proti nápadom Optimatov na toto mesto. Rimskí kupci nahliadli, že len v Narbo mohli závodit s Massilion v kelto-brittskom kupectve.

Ked bol r. 77 pr. Kr. vyslaný Pompejus do Špa­nielska, aby tam bojoval proti SevtoniuBovi, bol pri­nútený zastaviť sa v južnej zaalpskej Galii, kde Bíee otvorená vzbura nebola ešte vypukla, kde ale pokoj bol na mnobýeh miestach v povážlivej miere naru­šený; následkom čoho odňal Pompejus keltským kmeňom Volkom-Orecomicom a Helviom ieh samo­statnosť a podrobil ich Massilským. Pompeius to bol, ktorý v tomto čase podujal nákladné dielo, totiž vy-stavanie kratšej cesty cielom užšieho spojenia údolia rieky Po s krajinou Keltov cez Cottský vrch (Mont Gevievre).

Pováženia hodné sú tie prednosti, ktoré nž za starodávna napadly starým spisovateľom a ktorými v novších časoch ešte vo väčšej miere vynikajú tieto nevšedne požehnané kraje južného francúzskeho po-

(Dokončenie.)

bolo určených pre platenie, nedovolila otvoriť účet medzi veriteľmi a dlžníkmi, na ktorý by Francúzsko bolo mohlo väčšie aummy, ktoré sosbieralo, zapísať Naproti tomu Francúzsko so sosbieranými obnosmi muselo často čakať, kým ich Nemecko prijalo, a tie ležaly improdnktivne za ten čas. Cudzozemské cen­nosti musely byt konvertované na nemecké. Fran­cúzsko nebolo veriteľom Nemecka po takú enormnú summu a preto muselo kupovat nemecké cennosti inde, ta bolu nová Btarost, aby nemecké papiere na cudzích trhoch neposkočily v cene.

Thiers, aby Nemci nežiadali veľkú teritoriálnu garanciu za riadna platenie kontribúcie, vo frank­furtskom mieri žiadal vziať do podmienok, že z po­sledných troch millionov Ba od zaplatených čiastok nebudú platiť úroky. 2-ho marca 1873. Leon Say nž 1500 millionov zaplatil, teda o pol milliardy viac, ako bolo Francúzsko povinné; Bismarck na toto pristal, čo nik od neho nečakal. Medzi obyvateľstvom a' nemeckými okkupačnými posádkami bývaly časté srážky. Rotachildovei prevzsly za ostatok dlžoby ga­rancia. Nemecko sťahovalo svoje vojsko z okkupova-ného územia pomaly domov. Medzi Thiersom a Bis-marekom boly vyjednávačky, ktoré mesto má napo­sledy do konca splatenia vynáhrady zostať Nemcami obsadené. Bismarck chcel Belfort, Thiers ponúkal Verdun. Hrozilo pretrhnutie vyjednávačkám. Konečne Bismarck popustil. Posledný milliard, ktorý mal byt pôvodne 1-ho marca 1875 zaplatený, bol dla pozdej-šieho dohovoru zaplatený v štyroch čiastkach asíce 5. júna, 5. júla, 4. augusta a 15. septembra 1875. Belfort a štyri departementy: Ardennes, Vogesy, Menrthe et Moselle a Maas malý byt — baz Verdana —• za štyri týždne po 5-om júli Nemcami opustené, Verdun ale za 14 dní po 15-om septembri. Táto konvencia sa pnnktovne dodržala.

Thiers a Leon Say sú i dnes vo vysokej úcte francúzskeho národa pre ženiálne vybavenie ťažkej úlohy: zaplatiť Nemcom 5 milliardov vojenskej vyná­hrady — za štyri roky. „—"

Chýraik. Nové poriadky v Nemecku so živnos'ou. V Ne­

mecko doktora Helfiericha, doterajšieho štátneho sekretára finančného, vymenovali zs štátneho sekre­tára vnútorných diel a za vicekaneellára. Helfierich dokázal pri správe financií veľké spôsobnosti, preto do jeho rúk oddali ťažkú vec zaopatrovania ríše živ­nosťou,

Spevácky spolok .Hlahol" v Hodoníne usporiada vo štvrtok dňa 1. júna v dvorane .Beaedného doma" koncert v prospech „Červeného kríža". Na programme je: Vladimír Meličko: „Nespievajte moju pieseň", miešaný sbor s baritónovým sólom. Zo slovenských sborov Od Jozefa Snka: a) Spoločný hrob, b) Žiaľ. Potom „Konopa, konopa" (slovenské spevy) a „Niže Debrecína", mužský sbor: Ako vidno, programm je sest&vený zo slovenských piesní, na čom má hlavnú záslnhu dr. Alojz Kolísek.

Nedostatok ľudí pri štátnych železniciach v Ra­kúsku. Rakúske železničné ministerstvo nariadilo: Vzhľadom na ťažkosti, ktoré zvýšením vojenskej po­vinnosti do 55. roku nastanú pri zaopatřovaní robot­ných BÍ1 pre železnicu a najmä pre službu fabrickú, povyšuje Ba hranica vekn pre prijímanie do fabrík za času vojny BO 45 na 60 rokov. K strojovej robote vo fabrikách, ako pri brnBoch, pri strojoch hoblovacíeh, vŕtajúciach atd. môžu byt přibrané ženy, pravda, na­koľko to ieh telesná spôsobnoBť dopúšťa. Ženy vo fabrikách zamestnané nesmú byt přibrané k nočným robotám. Toto posledné nariadenie však neplatí

ženách, zamestnaných v dielňach, kde neprestajne kúria a dňom i nocon vystrájajú lokomotívy.

Nešťastný otec V Cechách medzi Bondnicon a Hrobeami na železnici našli mrtvé telo staršieho člo­veka ; sadlávil ho vlak. V ten istý deň popoludní ne­ďaleko Roudnice našli obeseného cbasníka. V staršom človekn zistili 52-ročného zámočníka Jána Kncibaucha, zamestnaného v roudnickém cukrovare; v obesenom poznali jeho syna Jozefa. Súdna komisia zistila, že syn bol najprv zaškrtený a tak obesený. Vyšetrovaním vyšlo na javo, že Kucibanch vykonal, k čomu Ba nž dávnejšie pripravoval. Jeho syn Jozef bol nezdárný a otec mal pre neho mnoho starostí. Pre ničomnosti synove otcovi vyhrážali Ba prepustením z cukrovaru. Dňa 14. mája mladý Kncibanch vzal v cukrovare plachtu, ktorá bola za 100 korún, a zmizol. Otec hľadal syna v okolí a ked ho našiel, potrestal ho ne­milosrdne. Zadrhnutého obesil na strom. Potom ne­šťastný otec hodil Ba pred železničný vlak.

• M H H ^ ^ ^ ^ ^ ^ H

Proti udavačom. .Wiener ZeituDg" píše, že ako aáaledok terajífcb časov * spoločenských i hospo dárukyth pomerov je, ie isté elementy využívajú ne­jasného položenia k denunciáoii svojich konkurentov alebo nemilých im ľudí a faloine udávajú ich u vrch­ností a vojenských velitelství. Tak je to najmä na úsemí naiím vojskom obsadenom. Preto armádne velitelstvo vydalo rozkaz, v ktorom vyzýva úrady, aby s bezohladnou prísnoBtoo vystupovaly proti zlo­myseľným udavačom i vyhlásením ich mien a trestov, i Btíhaním ich osôb a zakročením na ochranu denun-covaných poriadnych ludí.

Zatvorený hotelier. V Badena pri Viedni chytili majiteľa jedného z najväčších hotelov. Príčina eite ne­vyšla na javo. Rozprávajú dobrodružné veci.

Tiež pekný človek! V Debrecíne policia chytila ministerského pomocného koncipistu dr Ďura Rónaya. Z ministerstva obchodu v druhý rok vojny bol daný do Debrecína k obchodnej správe itátnycb železníc. Tu vykradol príručnú kassu, ktorá bola sverená jeho kollegovi Emilovi Lavottovi. Krádež mu dokázali, lebo detektívi našli u neho banknótu vopred pozna­čenú. V Debrecíne Rónay bol sa spriatelil B kníh­kupcom Antalfym. Kníhkupec nemohol pochopit, čo je to, že zo sklepu tratia sa mu vzácnejšie veci, od­kedy Rónay chodí k nemu. Keď počul, čo sa stalo B kasBou Emila Lavottu, kníhkupec tiež oznámil vec policii. Policia potom našla u Rónaya všetko, čo bolo zmizlo z kníhkupectva. Keď o tomto z Debrecína prišla zvěst do Pešti, tam tiež svitlo ľudom v hla­vách. Vychodí na javo, že Rónay okrádal Bvojich spoluúradníkov. S kým len prišiel do potyku, skoro každého okradol. Na železnici raz zmizly peniaze vyš­šiemu úradníkovi; okradený vtedy nevedel si rady; ale teraz tiež udal Rónaya, lebo Rónay bol jeho spo-lucestovateľom, keď mu zmizly peniaze. Takýchto ľudí hlásia sa teraz u policie celé zástupy. Hlási sa proti nemu i EuropejBká cestovnú batožinu poisťovacia spo-ločnosí, ktorá mu bola zaplatila 10.000 korún za ztratenú kapBu. Teraz totiž spoločnosť môže mu do­kázat, že ju Rónay oklamal.

Vojna keď k hriechu vychováva. V „Mereure de France" čítame nasledovné: V Nemecku nezaháľajú. Kým vojna trvá, váini

ľudia študujú jej zlé náBledky na dorastajúcu mládež, keď otcovia bojujú v zákopách. Počet mladistvých zlodejov tak vzráBtol, že by už bolo treba hľadat ne­jaký prostriedok proti tomu. Ale najprv skúmali prí­činu toho, čo je ovšem o moc ľahšie.

Na nasledovné príčiny uvaluje nemecký učenec vinu toho:

1. Chybí potrebný otcovský dozor. 8. Matka je obyčajne prislabá a príliš zaujatá a

neni v stave nahradit otca. 3. Chybujú majstrovia 4. Učilelia BÚ ua bojišti. 5. Policia je nepoměrné malá. 6. Nedospelá mládež zapĺňa miesto vyrastených,

a platy sa im zvýšily, niektoré miesto je vec dôvery, ktoré vystavuje mladíka pokušeniam.

7. Stalo Ba zvykom, že mladí ľudia si podržia mzdu, miesto toho, žeby ju odoidali matke.

NáBledky toho sú také, že počet mladistvých zločincov sa roku 1914 strojnásobnil, roku 1915 sa pätráz zväčšil.

V jednom meste roku 1913 detský Búd odsúdil 58 maloletých, roku 1914 183, a v prvých 10 me­siacov 1915 už 256.

Smutné snaky vojny. N.

Suintná svadba. Noviny .Irish Times" malý 3. mája oznam, Že

•i Jozef Plnnkett vzal za ženu Grace Giffordovú. Na druhej strane tých istých novín medzi úradnými zprá­vami bolo čítat i to, že Jozefa Plunketta a troch iných irBkých povstalcov v ten istý deň odsúdili na smrt a — už i zastrelili.

Aká tragédia v týchto pár riadkoch I Noviny celého sveta donášajú denne zprávy o po­

vstaní „Sinn-Fein" v Irsku, a Plunkett bol medzi tými, ktorí podpísali proklamáciu k irskému ľudu, aby Ba odtrhol od Anglicka a nadobúdaní si Bamosprávu. Všetci vieme, ako úžasne prenasledujú Angličania tento pobyb, ale vieme i to, s akou odhodlanosťou až ďo smrti zastávajú Bvoje práva lrčania.

Celý Bvet sa B ustrnutím díva na Dublin, kde sa odohrávajú krvavé májové sviatky Bvobody a vernosti. No, darmo — len Bpálené domy, rumy krásnych pa­lácov a nemé hroby povstalcov zostanú z celého po­vstania.

História lásky tých dvoch ľudí, ktorí hrali hlavný zástoj v ňom, je romantická.

Qrace Oifford, krásna mladá dcéra irského advo kata v Dubline. dOBtala výtečnú výchovu a mala ume­lecké vlohy. Pred niekoľkými rokmi sa v Londýne obznámila s grófkou Markieviczovou — tiež presved­čenou ,8inn-Feinkou" — a pripojila Ba k republikán­skemu pohybu. I jaj sestra Muriel sa mu pridružila,

veľmi proti vôli rodičov, vydala sa sa Thomasa Mac Denaogba, ktorého spolu a Plnnkettom ustřelili.

Pred vypuknutím povstania počuli rodičia, že sa ich dcéra B Plnnkettom zasnúbila. Darmo ju odhová­rali — zostala mu vernou.

V poslednom čase Grace nechodievala ani na ulicu. Dňa 3. mája odišla z domu rodičovského a viac sa nevrátila nazad; rodičia počuli, že mladá dáma, ktorej opis Ba úplne ponášal na ich dcéru, kupovala u známeho zlatníka Bnubný prsteň. Bola hrozne zro­nená, a na otázku zlatníkovu rozprávala, že jej snú­benca na druhý deň ráno idú zastřelit, ale že vrchnosti dovolily, že Ba pred smrtou môžu zosobášiť.

Keď Ba na druhý deň dievča vrátilo domov, bes slova ukázalo matke snubný prsteň: ráno o štvrtej ju v žalári sosobášili 8 milým, a o hodinu neskôr už bola vdovou...

Aká láska, aká věrnost a aký žiali... Bernard Shaw, Bvetoehýrny spisovateľ a dramatik,

ktorého divadelné kusy hrajú po celom kultúrnom svete, rodom tiež z írska — ačpráve už dávno odro­dený — pekne píše o tomto povstaní: „Nenadávajte im — Sinn-Feinistom — do zradcov. Kto za neod-vieloBt Bvojej krajiny bojnje, môže byt dakedy neve­domý a škodný blázon, ale nie je zradcom.

.Všetci chlapi a ženy Sinn-Feinistov, ktorí žili a mreli sa svoje presvedčenie, boli práve takej úcty hodní, ako hociktorý vojak, ktorý vo Flandrii bojuje za svoju domovinu. Nemôžeme ich republiatický ideál hanit bez toho, že by Brne tým nehanili i našich — totiž anglických — spojencov, Ameriku a Francúzsko; a teraz, ked je povstanie skončené, nemôžem ináč, ako uznať, že podľa svojho presvedčenia to boli ozaj národovci, chrabrí mužovia, v svojich snahách vše obecnému dobru a svojim ideálom úprimne oddaní."

N.

Verejná hovorňa. Všetkým milým priateiom a známym,. menovite

velebnému kňazBtvu a výbornoučenému učiteľstvu ni­trianskeho seniorátu, ktorí buď oBobne, alebo listovné a ďalekopisne vyslovili svoju srdečnú sústrasť nad prevčBBným odumretím našej milovanej a milujúcej manželky, matky, starej matky, švagriné), sesternice,

p . I r e n y Šimkovej r . Gavorove j ,

vrelé poďakovanie vzdáva menom celej trúchliacej rodiny

Dr. Ľud. Simko.

Pre každého ESSľS

Ludová zdravověda Napísal dr. VaVFO SFQbáF.

F o r m á t 8°, s t r á n 3 6 9 , s 8 6 r o z l i č n ý m i v y o b r a z e n i a m i . Dielo v y d a l o d o l u p o d -p i s a n é n a k l a d a t e ľ s t v o . C e n a b r o š . v ý ­t i sku K 3-60, v iaž. K 4-50, p o š t o u o 2 0 hal . , r e k o m m a n d o v a n e o 4 5 h a l . v iac . Dr. Vávro Srobár sobral v tejto knihe so zreteľom na aaše slovenské pomery všetko, čo treba vediet každému z nás zo zdravotníctva. Kniha táto poučuje, ako treba žif, aby si človek svoje zdravie vo všet­kých neprajných okolnostiach neporušené zachoval. O B S A H : Předmluva. I. O vzduchu. II. Odev a šatstvo. III. O vode. IV. O pôde. V. O výžive a pokrmoch. VI. Príbytok. VII. O osvetľovaní. VIII. Pochovávanie mŕtvych. IX. Deti a škola. X. O práci. XI. O nákazlivých cborouách. XII. O pohlavnej do­spelosti a o pohlavných nemociach. XIII. Prvá pomoc pri úrazoch. XIV. Stavy bezvedomia. XV. O otravách.

Následkom zdraženia materiálov počítame teraz každú väzbu o 40 halierov viac,

ako je horendaná normálna cena.

— Objednávky vybavuje: —

KníMlačiarsky Mast. spolok v Turčianskom Sv. Martine.

Inserujte

v „Národných Novinách."

KníMlačiarsky účastinársky spola. f Turčianskom Sv. Martine

vydal a odporúča nasledovné

knihy: Sebrue Diela Sietoiára Hirbtu Ytjaiukéltt

Vychádzajú vo svazkoch 15— 30-hárkových. Dosial vytie IS svazkov, ďalšie nasledujú. Podrobný soznam jednotli­vých i vazkov s udaním obsahu a des dla nášho toman s knih.

Hviezdoslav, Sobrané Spisy Bás­nické. Svasokl. Oddiel epický. 8-hé vydanie. Broi. K 8-40

viazaný BO alatoreiom » g-go Sváiok II. Oddiel lyrický. Druhé vydanie. Broi. . K 4-—

viazaný so alatoreiom 5-50 Svazek ŮI. Oddiel epický. Broi E 4 —

viai. to alatoreiom ' a-ac Svázok IV. Herodei a Herodiat. Broi „ »•—

viazané so zlatoresom <fje

Sobrané Spisy Martina Kukučina. Vychádzajú v svazkoch 15—20-hárkových. Podrobný so-mam dosial vyilýeh 5. svaakov a uvedením obaahu dh náiho Bomamu kníh.

Cena jednotlivých svazkov: broiirovaných . . K ••— viazaných 3-»C

Prostonárodné slovenské povesti. Dosiaľ vyilo 8 aoiitov. Cena 1 loiitn 60 hal., vietkýcfc 9 aoiitov spolu . . K 4-SC

flnn v n i l l f i ? Historický román a časov Nerona, od H u w v i M I l s r H. Siankiewicza. Preložil Pavol Haíaflt*,

S svazky s krásnymi iliustráciami. Broiirované . K *• — viazané u-—

Spevy SamaChalupko ^ ¾ ¾ ¾ viazaný so zlatorezow „ t'5G

Sládkovič Andrej, *^»*~*>**.» Svaiok n. Broíirovaný.

viazaný roí. K i'<50, vlas. K MO.

*•-

Botío Ján, Spevy. iJäZ&SStR; vo skvostnej väzbe . . . ' . . , . . . . K 4'80

BoUýJán, Básne. SS^rSSttR viazaný vo skvostnej polokoienej väzbe . . . K 5-4S

•TniláYi Román od Svetozára Hurb&na Vajauakéao. n J H I I I l . Broíirovaný . K 4.-

viazaný * s-SC

Proti prúdu. B Ä Í F T Í ^ . T F S Í viazaný , 4-—

Valffatha H £ , t o r i c k ô Povést od Ľudovíta Kubániho

V skutočnej službe. *&&&&££• Sknltéty. Cena K i*go

K l n v a s » i Vývin ich národného povedomia. Napísal Julius ú v r a t i . Botto. Sv. I. (rozobraný). Sv. H. Cena K i'—

L i Tugene?: Zápisky potorafta. ? £ • í & Záhorský Jonáš. S^JSSS^itSi

iirovaný 60 hal

Ruzmány Karol, SSSĹTUfí^ffi Malkotenti. S r i c k á f™* * S"™1* To,jÄ: Trenčiansky Matní g í R S Románová Bibliotéka. „&'£'*

7 svazkov, obsahujú hlavne preklady diel popredných no-rečových spisovateľov. Podrobný sosnám a ceny jednotli­vých svazkov dla náiho sosnama kníh.

Pospolité Ôitanie. *Xg£*g*** Sosit 1. S l o v e n s k é M e m o r a n d a m r. 1 8 0 1 .

Napísal Jozef Skultéty. Formát 8*, str. 64. Cena 40 hal Sosit II. M l o h a l M . H o d ž a . Životopisný nákres. Na

storočnú pamiatku jeho narodenia napísal Julius Bolt . Formát 8', strán 68. Cena 60 hni.

Sosit 111. Z c t r a v o t n l o t v o v i r o d l n e . Napísal dr. Jozef Burjan. Strán 47, 8*. Cena . . . 40 kal.

Sosit IV. H o s p o d á r s k a ô i t a n J c a . Diel prvý. S podobizňou Dan. Licharda. S bohatým obsahom po­učných článkov Strán154. Cena . . . . K 1—.

Sosit V. S l o v e n s k á q t á s l t a o d k o n o a 1 » . s t o l e t l a . Napísal Stefan M. Daxner. Cena 80 hal.

Následkom zdraženia materiálov počítané teraz každá visti o 4 0 h a l i e r o v v i a o ,

ako sú horeudané normálae ceny.

Všetky tieto knihy majú na sklade: v Turčianskom Sv. Martine J. Gašparík, P. Kompií v Mosoveiacíi Mil. Schmidt, v Liptovskom Sv. Mikuláši Fr. Klimeš, v Liptovskom Ružomberku Ján Párička, Ján Valuch, Viktor Herle, v Novom Meste n/V. Ján Trnovský. 7 Dolnom Kubine J. Tmkóci, Jozef Neumann, v Byte! Vil. Sonnenfeld, v Trnave Adolf Horovitz, v Modre Šimon Roháček, v Peziuku Alfréd Klein, na Myjave Daniel Pa-íický, v Tisovci Frant. Hortenský, v Bpesti Budapeštiansky naklad, spolok, v Petrove! Pavel Kukučka, v Skalici Joiet Tealfk.v Košiciach Jul. Kustra, v Kláštore pod Zniovom Jozef Štekláč, vo Zvolene P. Kellenberger, v Prešporku Sig. Steiner, na Starej Turej Ján Chorvát, vo Viedni J. Otto, (L Gluckgasse 3), v Prahe F. Topič (Ferdinandská trieda, v Olomouci R. Promberger. v Brne J. Bar fič a J. Novotný, V Pittsburgu, Pa. (v Amerike): M. Gazdík 1127 riays Ave.,

ÍL Oliver Branch, Pittsburg, Pa.

2Z ca « b a o l i i n f á t o o i n i s o d p o d n á .

Zodpovedný redaktor: Srctos i r Hagbaa, Majitel a vydavatel: Contortion V w i l Mvireft a Spol. Tlateo a nákladom Kaflitiačiankeho ú&atíiianktho ipolka v Tmroaaskom B?. Martine.