1

Štatút plodu a postoj k abortom v judaizme

Andrej Mátel

V súčasnej postmodernej dobe je pri pálčivých morálnych otázkach nemoderné používať argumenty z Biblie. Týka sa to zvlášť rozhovoru s ľuďmi, ktorí sa nehlásia ku kresťanstvu ani k žiadnej inej viere. Preto aj kresťania v dialógu o tom, či ľudský život začína už od počatia, radšej argumentujú najnovšími poznatkami z oblasti biológie (zvlášť genetiky), medicíny a iných prírodných vied. Otázka posvätnosti ľudského života od počatia a jeho ochrany však nie je len otázkou dnešnej doby a nemôže byť závislá výhradne na stave vedeckého bádania. Odpoveď na ňu treba hľadať aj v oblasti filozofickej a náboženskej. Práve náboženská rovina viedla kresťanov v priebehu dejín k dôslednej ochrane ľudského života od počatia. Aj Ústava Slovenskej republiky, ktorá sa v preambule odvoláva na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo, nielenže zaručuje právo na život, ale uvádza, že „ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“ (čl. 15 ods. 1). Kresťanská morálka pritom nevyrástla zo vzduchoprázdna, ale jedným z jej koreňov bola viera židovského ľudu. Práve od Izraela prevzala cirkev časť svojej Biblie, ktorú nazvala Starý zákon. Židovský mesiáš Ješua ha-nocri (Ježiš Nazaretský) neprišiel, aby zrušil Tóru (zákon) Izraela, ale aby ho naplnil (por. Mt 5,17). Preto aj kresťanská cirkev žijúca v nežidovskom prostredí potrebuje skúmať svoje vlastné korene, najmä hebrejské Písma a židovskú literatúru, ktorá ovplyvňovala pisateľov Nového zákona. V nasledujúcom príspevku sa pokúsim predstaviť postoj judaizmu k ľudskému životu pred narodením, ako aj k pálčivej problematike abortov. Metodologicky budem postupovať najskôr diachrónnym výskumom židovských prameňov, počnúc Tanachom (hebrejskou Bibliou), cez diela židovských historikov Jozefa Flávia a Filóna, až po rabínsku literatúru. Syntézou biblických a postbiblických interpretácií zhodnotím všeobecný postoj judaizmu k štatútu embrya a k abortom. Hebrejské písmo a základné postoje k ochrane života

Hebrejská Biblia mlčí o potrate v súčasnom zmysle slova, teda nevyjadruje sa konkrétne k úmyselnému usmrteniu plodu vonkajším fyzickým alebo chemickým zásahom.1 Nenájdeme v nej ani priamu odpoveď na otázku, kedy presne sa človek stáva živou bytosťou? V Tóre2 sa však nachádzajú dôležité univerzálne princípy, postoje a pohľady, ktoré formujú myslenie a konanie každého veriaceho Žida. Uvediem aspoň tie, ktoré by sa mohli dotýkať našej témy:

• Micva (príkaz) „reprodukcie“ je vôbec prvý príkaz Biblie daný človeku: „Ploďte sa a množte sa!“ (Gn 1,28; por. Gn 9,7);

• život človeka je posvätný, preto ho chráni apodiktná micva Dekalógu: „Nezabiješ!“ (Ex 20,13; Dt 5,17). Zákonný trest za zabitie človeka je smrť: „Kto zabije akéhokoľvek človeka, musí zomrieť!“ (Lv 24,17);

• vnútri fyzického tela človeka je duch, ktorého utvoril Boh (Zach 12,1; por. Gn 2,7); • tehotenstvo nie je len čisto biologickou záležitosťou, ale vstupuje doň sám Stvoriteľ

(por. príbehy o zázračnom počatí „neplodných žien“ – Sáry, Rebeky, Ráchel, Anny atď.);

• mnohí významní patriarchovia a proroci boli povolaní už od „matkinho lona“– nie od svojho narodenia. Svedčí o tom príbeh Jakuba (Gn 25,23; Oz 12,4), Izaiáša (Iz 49,1.5), Jeremiáša (Jer 1,5) i Jána Krstiteľa (Lk 1,15);

1 SHIFF, D.: Abortion in Judaism, s. 2. 2 Tórou sa v judaizme myslí „Pentateuch“, teda prvých päť kníh Mojžišových. Tóra je základným zákonom

židovstva, z ktorej sa odvodzujú všetky halachy (zákony) dôležité pre život veriaceho Žida.

2

• podobne ako žalmista, biblický človek si uvedomuje vo vzťahu k Bohu, že „už v zárodku (embryu) ma videli tvoje oči“ (Ž 139,16).

Základným textom Tóry, z ktorého vychádzali učenci pri otázke posvätnosti ľudského života od počatia, či otázke možnosti či nemožnosti potratu, je Ex 21,22-25. Uvádzam jeho preklad z hebrejského originálu:

22A keď zápasia muži a napadnú (hebr. ve-nagfu) tehotnú ženu a výjde jej dieťa [plod], ale nestane sa nehoda (hebr. ason), bude potrestaný trestom, ktorý mu uloží muž tej ženy a dá mu ho prostredníctvom sudcov. 23A ak nastane nehoda, dáš dušu za dušu [život za život], 24oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu, 25spáleninu za spáleninu, ranu za ranu, jazvu za jazvu.

Z daného textu je zrejmých niekoľko jasných skutočností, ale pasáž je zároveň otvorená pre viacero smerov výkladu, ktoré vznikali v rozličných historických kontextoch:

1. V zásade nejde o univerzálny princíp (apodiktný príkaz), ale o konkrétny prípad (kauzistický zákon);

2. z textu nie je jasné, čo znamená „výjde jej dieťa“, či na tomto mieste označuje predčasný pôrod alebo spontánny potrat;

3. otázkou je, čo znamená výraz ason3 a ku komu sa vzťahuje (k plodu alebo žene)? Doslova sa dá preložiť ako nehoda;

4. tradične sa ason vykladá vo vzťahu k žene, ide o určité zranenie ženy rôzneho rozsahu (od smrti po čiastočné zranenie). Potom jestvuje rozlíšenie medzi následkami pre útočníka kvôli poraneniu/usmrteniu plodu a vážnemu zraneniu/usmrteniu matky. V prvom prípade je aj trest miernejší (peňažný) oproti zraneniu/usmrteniu matky (podľa „zákona odplaty“ – život za život...)4;

5. fyzický útok na tehotnú ženu môže mať tragický následok pre plod. Zákonná ochrana sa týka každej ženy bez rozlíšenia5;

6. rozdiel medzi „hodnotou plodu“ a „hodnotou ženy“ pre mnohých židovských vykladačov prinášal konsekvenciu, že plod má hodnotu, ale nemá štatút osoby.6 Ním sa stáva až pôrodom;

7. v čase napísania Exodu nebola pevne stanovená „cena plodu“, mohol ju určiť manžel ženy. Podľa mimobiblických antických zdrojov, rozhodujúcimi kritériami boli najmä životnosť plodu a rod;

8. Podľa Filóna Alexandrijského, významného predstaviteľa židovskej alexandrijskej komunity na prelome letopočtov7, potrat sformovaného plodu má byť potrestaný

3 Tento hebrejský výraz sa nachádza v Biblii len 5-krát. Okrem Ex 21,22.23 ešte v Gn 42,4.38; 44,29. Nájdeme

ho v Babylonskom talmude (Sanhedrin 74a; 79a) vo význame zranenia, úrazu, poškodenia. 4 Pôvodne sa trest nefeš tachat nefeš („život za život“) myslel doslovne. Potvrdzuje to aj židovský historik Jozef

Flávius v komentári k Ex 12,21: „Ten, kto kopol tehotnú ženu, ak žena potratí, bude pokutovaný sudcami vlastníka kvôli zničeniu plodu jej lona, zmenšeniu populácie a suma bude odovzdaná mužovi tej ženy. Ak ona zomrie následkom rany, on takisto zomrie, lebo podľa požiadavky zákona je následkom obeta život za život“ (Ant IV,278). Až neskôr dali rabíni trest do roviny finančnej kompenzácie, zvlášť ak išlo o neúmyselné zabitie (por. Mišna Baba kama 8:1; Babylonský talmud Baba kama 83b-84a; Rašiho komentár k Ex 21,22-25).

5 Hoci sa viaceré starobylé zákonníky na Blízkom východe venujú poraneniu tehotných žien, napr. Sumerský zákonník (19. stor. pred Kr.), babylonský Chamurapiho kódex (18. stor. pred Kr.), Stredoasýrsky zákonník (15. stor. pred Kr.), Chetitský zákonník (14. stor. pred Kr.), v porovnaní s nimi biblický text nerozlišuje sociálny štatút poškodenej ženy.

6 Ani Raši, najvýznamnejší vykladač Biblie v 12. storočí, nepovažoval plod za osobu. 7 Filón Alexandrijský žil okolo rokov 25 pred Kr. – 50 po Kr.

3

smrťou a potrat nesformovaného plodu prísnou pokutou8; Filón pritom vychádza z výkladu, kde sa ason vzťahuje na plod a určuje, či je naplno sformovaný9 alebo nie;

9. iná cesta výkladu rôznych trestov môže súvisieť s významom hebrejského termínu ve-nagfu. Podľa mnohých rabínov, sloveso nagaf označuje úmyselný nepriateľský útok na ženu (úder, uhodenie), hoci primárnym cieľom bol muž. Poranenie, či usmrtenie plodu bolo neúmyselným dôsledkom útoku. Rozlíšenie trestu potom neleží v rozdielnej dôstojnosti matky a jej plodu, ale v intencii útočníka (prísnejší trest za úmyselný čin);

10. osobitnú ochranu zákona potrebuje tehotná žena aj jej plod. Prorok Ámos dôrazne upozorňoval na hrozný „zločin Amončanov“, ktorí „rozparovali tehotné ženy Galaádu, aby rozšírili svoje hranice“ (Amos 1,13).

Intertestamentálne a rabínske obdobie o ochrane matky a dieťata

V období medzi formovaním hebrejského kánonu Písma a kresťanských spisov (Nový zákon) prevažovali v judaizme výklady, ktoré rešpektovali posvätnosť ľudského života už pred jeho narodením. Svedectvo o tom prináša najmä Jozef Flávius10: „Zákon nám prikazuje vychovať všetkých svojich potomkov, zakazuje ženám spôsobiť potrat po splodení dieťaťa alebo zničiť ho neskôr a ak nejaká žena tak urobí, ona bude vrahyňou svojho dieťaťa, tým že zničí živú bytosť a zmenší sa ľudstvo“11 (Contra Apion II,25).

Mišna – najstaršie dielo rabínskeho judaizmu a neskôr aj Talmud, zaznamenávajú rozličné mienky, ktoré posvätnosť plodu na jednej strane potvrdzujú, ale na druhej strane obmedzujú. V Babylonskom talmude nájdeme pasáž, že „embryo je považované za obyčajnú vodu až do štyridsiatich dní“ (Jevamot 69b, por. Nida 3:7). Tento názor sa pomerne široko rozšíril v mladšej dobe rabínskeho judaizme. Podľa neho sa štatút embrya počíta až po 40 dňoch od počatia. Na druhej strane spektra rabínskych interpretácií stojí výrok, podľa ktorého je pre záchranu života nenarodeného dieťaťa dovolené porušiť posvätnosť šabatu (Arakin 7a-b). Najsilnejší argument pre ochranu embrya zastával však rabi Jišmael. V jeho autorite bolo povedané: „Človek bude zahubený za zabitie embrya. Čo je dôvodom mienky rabi Jišmaela? Lebo je napísané: Vyvodzujeme trest smrti za zabitie embrya z textu: ,Kto preleje krv človeka vnútri človeka12, toho krv bude preliata‘ (Gn 9,6). Čo je ,človek vnútri človeka?‘? – embryo v maternici svojej matky“ (Sanhedrin 57b). Jeho výrok siaha až do autority Mužov veľkého zhromaždenia13.

Dilemou, čo robiť v prípade ohrozenia života matky dôsledkom tehotenstva, sa najobšírnejšie venuje traktát Mišny Oholot 7:6: „Ak žena ťažko pracovala (život ohrozujúcou prácou), dieťa musí byť zničené, kým je v maternici a vyňaté po častiach, pretože život matky má prednosť pred životom dieťaťa (plodu), ale keď sa väčšia časť z neho už narodila, nemôže byť dotknutý, pretože nárok na život jedného sa nemôže zrušiť nárokom na život iného... Ak je možné zachrániť matku zmrzačením plodu, tak ako pri amputovaní končatín, potrat je zakázaný.“ Štatút plodu v judaizme

Podľa Dictionary of Judaism in the Biblical Period je plod (embryo) „ľudským bytím v maternici matky, u ktorého sa počíta po 40 dňoch od počatia, že má dušu. Potrat z iných dôvodov než je záchrana života matky nie je dovolený. Než sa dieťa narodí, život matky má

8 Por. Philo, Special Laws III,19. 9 Gr. výraz exeikonismenon používa aj Septuaginta. 10 Žil v rokoch 37/38 po Kr. – okolo r. 100 po Kr. 11 Cit. in WHISTON, W.: The Works of Flavius Josephus, s. 374-375. 12 Ide o doslovný preklad hebrejskej frázy „dam ha’adam ba’adam“. 13 Mužov bet-din („domu súdu“), čo bolo synedrium 70 starších, ktoré dal rozpustiť kráľ Herodes v r. 38 pred

Kr.

4

prednosť“.14 Vo všeobecnosti s výrokom môžeme súhlasiť až na názor ohľadom „prijatia duše v 40 dňoch“, ktorý je z chronologického hľadiska pomerne mladý a nebol všeobecne prijatý. Pri hľadaní štatútu plodu vzhľadom na matku, judaizmus prijíma akúsi „strednú cestu“. Plod má samostatnú entitu a nie je akoby jedným z „vnútorných orgánov“ matky. Hoci je samostatným bytím, jeho status nie je úplne rovnaký v porovnaní s niekým, kto sa už narodil. Tento vychádza z potencie narodiť sa. Judaizmus a postoj k abortom

Tradičný názor judaizmu ohľadom abortov nezapadne ani do jedného z dvoch veľkých táborov: „pre život“ (pro-life) kontra „pre voľbu“ (pro-choice). Vo všeobecnosti odmieta obidve krajné pozície. Na jednej strane potrat nezakazuje za všetkých okolností, na druhej strane odmieta možnosť nekritického prijímania možnosti potratov „na požiadanie“. Náboženskou filozofiou judaizmu v otázke potratu je priorita záchrany života. Rozhodne sa odmieta „licencia ženy na zabíjanie, keď už jemná redukcia životného štandardu je pre mnohých sociálnou indikáciou a dôvodom rozhodnúť sa pre potrat...“15 Vo všeobecnosti je zakázaný potrat z dôvodov zlej sociálnej alebo finančnej situácie ženy, jej profesijnému či kariérnemu rastu alebo zo selektívnych príčin vzhľadom na pohlavie. Judaizmus neprijíma neobmedzené právo ženy pre voľbu, ale zároveň rešpektuje skutočnosť, že právo na život platí nielen pre plod, ale aj pre matku. Ak je možné zachrániť matku aj dieťa, je potrebné sa rozhodnúť pre oboch. V prípade, že je ohrozený život tehotnej matky, je potrat v judaizme dovolený. Uplatňuje sa pritom princíp oprávnenosti obetovania potenciálneho života, ak sa jedná o záchranu úplne jestvujúceho ľudského života. Pri priamom konflikte má život už narodenej osoby prednosť pred plodom, ktorý sa ešte nenarodil. Ak plod ohrozuje život matky, tento sa zvykne nazývať prenasledovateľom (hebr. rodef) a aplikuje sa naň princíp legitímnej sebaobrany.

V otázke primeranosti potratu vzhľadom na ohrozenie života matky, majú medzi nábožnými Židmi hlavné slovo rabíni. Pri zhodnocovaní potenciálneho ohrozenia života matky plodom sa v modernom judaizme prihliada nielen na fyzické faktory ohrozenia, ale aj psychické. Aby bol ospravedlniteľný potrat, obidva faktory musia byť pravdepodobné a podstatné.16 Podľa Encyklopédie židovskej lekárskej etiky17 priamym dôvodom pre jeho ospravedlnenie môže byť napr. toxemia, vcestné lôžko (placenta previa) alebo porušená poloha, nepriamym dôvodom zhoršená diabetes, ochorenie obličiek alebo hypertenzia. Pri rozhodnutiach úzko spolupracujú s židovskými rodičmi nenarodeného dieťaťa lekári a rabíni. Každý prípad musí byť skúmaný osobitne a v určitých prípadoch panuje medzi rabínskymi autoritami nejednotnosť (ak ide o znásilnenie, incest, ak má žena samovražedné sklony kvôli tehotenstvu). Rozlíšiť je možné aj názorové rozdiely vnútri samotného judaizmu. V ortodoxnom judaizme je jediným možným dôvodom abortu bezprostredná záchrana života matky. Určitá diskusia jestvovala v otázke možnosti potratu pri prognóze ochorenia Tay-sachs (TSD), typického pre východoeurópskych Židov. Podľa rozhodnutia rabínskych autorít v roku 2005, takáto možnosť bola odmietnutá. Z dôvodov genetických chýb, či potenciálnych defektov dieťaťa nie je možné vykonať potrat. Podľa konzervatívneho judaizmu je potrat ospravedlniteľný, ak pokračovanie tehotenstva môže spôsobiť žene vážnu psychickú alebo fyzickú ujmu a v prípade, keď je plod veľmi vážne poškodený. Pozícia reformovaného judaizmu vychádza skôr zo sekulárneho ponímania židovstva a je pomerne liberálna.

14 NEUSNER, J., GREEN, W.S.: Dictionary of Judaism in the Biblical Period: 450 B.C. to 600 C.E., s. 226. 15 PÖLHLMANN, H.G.; STERN, M.: Desatero v životě Židů a křesťanů, Vyšehrad, Praha 2005, s. 126. 16 Por. EISENBERG, D.: Abortion and Halacha in Jewish Virtual Library On-line Edition

http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/Judaism/abortion.html 17 Por. Abortion and Miscarriage in STEINBERG, A.: Encyclopedia of Jewish Medical Ethics, v.I, s. 1-28.

5

Kresťanstvo nadväzujúce na biblický judaizmus

Na učenie Tóry a judaizmu nadväzuje ranokresťanský spis zo židovského prostredia Didaché18, ktoré v rámci prikázania lásky k blížnemu zastáva rozhodné stanovisko aj k potratom: „Nezabiješ dieťa v maternici matky, ani neusmrtíš novorodenca“ (Did 2:2). Rovnakú interpretáciu sleduje aj Barnabášova epištola19: „Nezabi dieťa vypudením plodu, ani neusmrť už narodené“ (Barn 19:5). V oboch ranokresťanských spisoch je rozhodujúcim východiskom apodiktný príkaz Dekalógu: „Nezabiješ!“ Tento sa aplikuje nielen na dieťa už narodené, ale aj na plod pred narodením. Didaché je v zásade „pre voľbu“. Táto však leží v inej rovine, než u zástancov súčasného tábora „pro choice“: „Sú len dve cesty, jedna je cesta života a jedna smrti“ (Did 1:1). Vrahovia detí a ničitelia Božieho výtvoru (výraz pre vykonávateľov potratu) kráčajú cestou smrti (por. Did 5:2).

Literatúra: GÁBRIŠ, K.: Spisy apoštolských otcov, EvBF UK, Bratislava 2004. NEUSNER, J., GREEN, W.S.: Dictionary of Judaism in the Biblical Period: 450 B.C. to 600

C.E., MacMillan, New York 1996. SHIFF, D.: Abortion in Judaism, Cambridge University Press, Cambridge 2002. STEINBERG, A.: Encyclopedia of Jewish Medical Ethics, vol. I, Feldheim, Jerusalem 2003. YONGE C. D.: The Works of Philo Judaeus, H. G. Bohn, London 1854-1890, repr.

Hedrickson Publishers, Peabody 1993. WHISTON, W.: The Works of Flavius Josephus, Philadelphia 1966. Kontakt: PhDr. ThDr. Andrej Mátel, PhD. VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave E-mail: andrej.matel@gmail.com Web: http://www.andrejmatel.info/ Citovanie: MÁTEL, A.: Štatút plodu a postoj k abortom v judaizme, in Zborník Ochrana života VIII. na

tému „Ľudský život je hodný ochrany od počatia“, 28.9. 2007, Trnavská univerzita, Trnava 2007, s. 106-110.

(Pri citovaní článku prosím o oznámenie na e-mailovú adresu: andrej.matel@gmail.com)

18 Didaché je datované okolo r. 100 po Kr. Cit. por. GÁBRIŠ, K.: Spisy apoštolských otcov, s. 70; Didaché,

Stauros, Hostinné 1994, s.8. 19 Barnabášova epištola je datovaná okolo r. 130-135. Cit. por. GÁBRIŠ, K.: Spisy apoštolských otcov, s. 119.