spomienky jeromnícha jeronyma fedoroňka, osbm ň ť Č ľ č ť č · pdf filesabol,...

Spomienky jeromnícha Jeronyma Fedoroňka, OSBMAko spomína o. Jeronym Fedoroňko, OSBM (nar. 1918), vte-

dají najvyí predstavený baziliánov na Slovensku o. SevastijanSabol, OSBM, dal vyrúbať starodávne lipy, ktoré rástli naokolocerkvi Vozdvienija Čestnaho Kresta a ich drevo predal za 40.000korún. Peniaze boli pouité na vyrovnanie dlôb medzilaboreckejgréckokatolíckej farnosti,21 ktorú zadľil predchádzajúci parochHeorhij Nevickyj a ktorú s dlobami dostali otcovia baziliáni od vla-dyku Kyr Pavla Gojdiča, OSBM.

Ten istý o. Sevastijan Sabol, OSBM, dal na Bukovej Hore vy-sadiť sedemdesiat slivkovýchstromov. Na poliach, ktoré pat-rili Bukovskému monastyru, sav tom čase pestoval najmä ovos.Brat Metodij vajka, OSBM(+1979), sa staral o hospodár-stvo. V malej stajni mali dve-trikravy, ktoré ich v ťakých ča-soch vojny ivili. V tom časevymenili i starú podlahu cerkviVozdvienija a staré kamene nah-radili i dnes viditeľným betóno-vým poterom. Vnútrajok cerkvibol tie obnovený a vymaľovaný.

Na odpusty Bukovského bazi-liánskeho monastyra veľmi rádchodieval vladyka Kyr PavelGojdič, OSBM tie bazilián,veď prichádzal vlastne do svoj-ho monastyra. Odpustové bo-hosluby sa konali v cerkvi Voz-

153

Dejiny 20. storočia

Obr. 63: Protoihumen baziliánov o. Se-vastijan . Sabol, OSBM. Vďaka nemu na jeho príkaz bol Bukovský monastyr vrokoch 1942-1943 znovuvybudovaný.foto z r. 1942 z archíva o. M. Potaa, OSBM

jozafat

Text Box

Knihu si možno objednať: Vladimír Timkovič Štefanikova 11 040 01 Košice, Slovensko tel. číslo: 00421905496778

jozafat

Text Box

www.spravy.narod.ru

154

Letopis Bukovského monastyra

Obr. 64: Obchod okolo cerkvi po ukončení odpustu na Bukovej Hore v roku1945. Vpravo cerkov Vozdvienija, vľavo rozvaliny starého kamenného mona-styra. z archíva o. M. Potaa, OSBM

dvienija Čestnaho Kresta. Pútnici stáli i vonku pred cerkvou, lebosa do nej nepomestili. Po Slube Boej vladyka Kyr Pavel Gojdič,OSBM, hovorieval po rusínsky kázeň k prítomnému rusínskemugréckokatolíckemu ľudu z okolitých dedín a to tak, e vyiel na bal-kón, ktorý sa dodnes nachádza nad vchodom do cerkvi a odtiaľ hlá-sal Slovo Boie (obr. 62). Potom bolo myrovanie a obchod okolocerkvi

K spomienkam o. Jeronyma Fedoroňka, OSBM, je potrebné dodať, e dodnesna Bukovej Hore je ete asi desať prestárlych slivkových stromov, ktoré rodiaveľké mnostvo sliviek: «a sa pod slivkami skoro kadý rok konáre lámu».Tieto slivky s tichým súhlasom baziliánov oberajú bukovskí kurátori «za záslu-hy o Bukovu Horu pri materiálnej príprave jej odpustov (kosenie trávy a pod.)».

Blíiaci sa front II. svetovej vojnyV októbri 1944 doiel front II. svetovej vojny a k Medzilabor-

ciam, v dôsledku čoho baziliáni z Medzilaboriec preli cez lesy domonastyra na Bukovej Hore. Monastyr na Bukovej Hore sa opäťzaľudnil, ba vzhľadom na svoje momentálne kapacity a preľud-nil22 Na príčine tohto «preľudnenia» bolo nebezpečenstvo smrti,ktoré hrozilo kadému, kto by sa v čase útoku zdriaval na fronto-vej línii. Bola to povinná evakuácia.

Keď sa frontová línia priblíila i k Bukovej Hore, baziliáni samali odsťahovať do Trebiova Podľa svedectva Mariána Potaa,OSBM, tesne predtým im vak nemeckí oldnieri, ktorí pochádzaliz odniekadiaľ z Kirgizska a prebehli do nemeckej armády, ukradliobidva vyie spomínané kone.

Bukovskí baziliáni oznámili kráde na andárskej stanici v blíz-kych Bukovciach: e keďe im v noci ktosi kone ukradol, nemôusplniť príkaz povinnej evakuácie, lebo sa do Trebiova nemajúako dostať. Nemci vtedy poskytli terénnu motorku-trojkolku, do kto-rej nasadol i 26-ročný o. Marián Pota, OSBM, ktorý kone poznal

155


a vydali sa na hľadanie koní po lúkach a pastviskách v okolí BukovejHory. Cesta bola veľmi nebezpečná, lebo ofér jazdil priveľmi rýchlo raz sa trojkolka dokonca vyvalila i do potoka

Nakoniec objavili jedného z koní a pri ňom i páchateľovVtedy jeden z nemeckej policajnej posádky zhabal ukradnutéhokoňa a zlodejov, ktorých osobne poznal (veď i keď boli cudzinci,patrili do nemeckej armády), chcel zastreliť. Na príhovor prítom-ného otca duchovného vak trest zmiernil: e ak do zajtra večeradruhého koňa neprivedú, budú zastrelení. Na druhý deň bol na an-dárskej stanici i druhý kôň, ktorý stihol byť u aj predaný a priviedli-vrátili ho a z kdesi od Vranova Baziliáni s dvoma mladýmikoníkmi, ktoré im v roku 1942 podaroval dobrodinec z Chmeľova,takto mohli vziať vetko najpotrebnejie a dočasne sa z BukovejHory odsťahovať do Trebiova.

Keď sa po fronte na BukovuHoru vrátili, monastyr bol totál-ne vykradnutý, okná i dvere po-odnáané Opäť bolo potrebnézariaďovať najprv to najnevyh-nutnejie na preitie. Taká jekadá vojnaDispozícia o. S. Sabola, OSBM

(predstaveného Delegatúry vte-dajích baziliánov na Sloven-sku) z roku 1946 potvrdzuje, ebaziliáni po vojne u BukovuHoru neosídlili a sústredili svo-je pôsobenie vo vtedajom Čes-koslovensku len na tyroch mies-tach: v Trebiove, Medzilabor-ciach, Preove a Prahe.23 Bu-

156


Obr. 65: o. Marian J. Pota, OSBMv roku 1940.

kovu Horu baziliáni po II. svetovej vojne navtevovali u len počasodpustov, kým nepriiel rok 1950 a násilná likvidácia mnístvav Československu.

Rok 1950 likvidácia baziliánov komunistickým reimomOtcovia baziliáni, ich bratia, novici i tudenti boli v apríli 1950

rozohnaní komunistickým reimom, ktorý mnístvo pokladal za svoj-ho najväčieho konkrétneho ideologického nepriateľa

Boli rozdelení do troch skupín:a) najstarí boli najprv uväznení a potom daní do stráených staro-bincov,b) stredná generácia bola uväznená a neskôr zaradená na prácu v to-várňach v zdraviu kodlivom prostredíc) a najmladia generácia bola zaradená do trestaneckých jednotiekarmády do tzv. PTP táborov (Pomocný Technický Prápor), kde mu-seli tako pracovať, cvičiť na cvičiskách (ale bez zbrane, lebo sa imnedôverovalo) a vo voľnom čase počúvať politické kolenia

Tento stav trval niekoľko rokov. Baziliánom v Československubolo znovuuznané právo existovať a normálne sa rozvíjať a v roku1990!

Súčasný stavDnes ani po vyie spomenutej novopostavenej malej budove

dočasného monastyra na Bukovej Hore nenájdeme veľa. Komunis-ti toti podpálili strechu tohto nového z vaľkov vybudovaného mo-nastyrca, a tak ostala po ňom len kopa hliny týčiaca sa do výkyčloveka (z ktorej trčia betónové trámy zponad okien a dverí). Prí-roda sa krátko nato sama postarala o zelenú clonu stromov, ktorévetko zarástli.

Je zaujímavé, e podobne ako i v Krásnom Brode, tak aj na Buko-vej Hore vetok kameň z pôvodného kamenného monastyra z 18. sto-

157


ročia zmizol miestni ľudia si ho toti rozobrali na stavbu svojichvlastných rodinných domov. Boli k tomu povzbudzovaní i komunis-tickým reimom, ktorý v snahe zahladiť i najmenie stopy po mo-nastyre a po gréckokatolíckych mníchoch, poslal buldozér a zvy-ky starého kamenného monastyra z roku 1771 zrovnal so zemou,vraj «aby sa tak vytvorili pasienkové plochy pre dobytok» Na Bu-kovej Hore sa takto udiala kultúrna genocída, aká v civilizovanomsvete na Západe nemá obdoby. A potom sa ete na Slovensku ču-dujeme, e nemáme dejiny

Pozoruhodné je, e v lesnom poraste na severozápad od súčasnej kamennejcerkvi Vozdvienija sa na dľke viac ako 70 metrov rozprestierajú súvislé, asijeden meter hrubé kamenné základy akejsi stavby s minimálne dvoma miest-nosťami cca 6x5 metrov, medzi ktorými sa nachádzalo niekoľko meních ka-menných miestností o rozmeroch 5x2,5 metra Tieto základy určite pochádza-jú zo starej doby a u v čase komunizmu boli zabudnuté, zapadnuté hrubouvrstvou lístia a zarastené machom a súvislým lesným porastom eby zbytky

158


Obr. 66: Z monastyrca vybudovaného v rokoch 1942/43 a zničeného komunis-tickým reimom na Bukovej Hore ostala po roku 1950 len kopa hliny, s betó-

novými trámamy zponad okien mierna vyvýenina uprostred fotografie.

niektorej budovy zo starej laury spred doby jeromnícha Irinarcha Jaselského,OSBM, teda spred Rákoczyovho povstania?

Cerkov Vozdvienija Čestnaho Kresta i kaplnka Čestnaho Krestadodnes stoja a pripomínajú vetkým pútnikom, e prili na po-svätné miesto starodávneho baziliánskeho gréckokatolíckeho mo-nastyra. Obidve stavby sa zmenili na osamelé cerkvi v zelenom o-kolí, ktoré oívajú trikrát do roka, a to v čase odpustov.

_____________________________________1 Porov. Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioece-

sis Eperiessiensis Pro Anno Domini 1903, Eperjesini, 1903, 72, 76.2 Porov.

A. Kralick¡j, «Rusiny Laborsk¡i vß Ugorwin¡», NaukovyjSbornikß izdavaemyj Lit. Obwestvomß Galicko-russkoj Maticy, Ľvov,1865, str. 106.

3 Porov. «A szent Bazil-rend tartományi gyűlése», Eperjesi lapok, Preov, 26(1909) str. 1-2.

4 Porov. A.B. Pekar, «Basilian reform in Transcarpathia», Analecta OSBM,Roma, VII (XIII) (1971) str. 218.

5 Porov. Wodennik o. Gl¡ba K¡naxa, ÇSVV, Archív otcov baziliánov v Ríme,opis udalostí z 19. septembra 1945.

6 «P¡d cü poru monastir cej, – xoç c¡lij ¡ nenaru˚enij, – sto¥tæpustkoü ¡zza malogo çisla mona˚ogo perzonalu u Karpatorusækij Pro-v¡nc¡¥. Dastæ Bog, wo v¡dΩiœ nanovo ¡ cej monastir, äkwo p¡dxovaœtæsämolode pokol¡nnä z reformovanix Vasil¡än», (S. Re˚etilo, «Vasil¡än-sæk¡ monastir¡ na P¡dkarpatsæk¡j Rusi», Kalendar M¡s¡onarä na 1926 r¡k,ˇovkva, 1925, str. 124); «Teper stoitæ onß pusto, izza malogo çislamonaxovß vß karpatoruskoj provinc¡™, ale estæ nad¡ä, çto monastyrßodΩive i bude obsadΩenyj molodimß pokol™nämß reformovanyxßmonaxovß» («Vasil¡änsk™ monastyr™ na Podkarpatskoj Rusi», Kalen-darß Blagov™stnika na perestupnyj rokß 1928, UΩgorodß, 1927, str. 109);porov. M. Vavrik, Po vasil¡änsækix manastiräx, Toronto, 1958, str. 253.

7 Porov. Catalogus Ordinis S. Basilii Magni, Congregationis Ruthenae SS.Salvatoris in annum MCMXXI, ovkva, 1921, str. 20.

8 Porov. P. Bulik, «Mo¥ spomini», Vasil¡änsækij v¡snik, Rim, 9 (1970)

159


str. 63; porov. G.A. Timkovič, «Postrienie», Krásnobrodský zborník, Preov,II/1 (1997) str. 25-31; V baziliánskych Pravidlách z roku 1858 (ot. I., hl. IV.§5), podľa ktorých karpatoruskí baziliáni ili a do roku 1921 sa doslova o ne-strihaní brady u mníchov píe toto: «Sicê postriΩênn¥j Inokß podvêrΩênß est´pravilamß çina, kotor¥mß prisposoblåtiså po sil™ nisloΩênnago torΩêstvên-nago obrêçênïå odolΩaêtså, zap¨stivß borod¨, nikogda kosnêtså ej britvoü»,(Pravila Çina Sa*go Vasïlïå Velikago, vo Ágorwin™..., L´vovß, 1858, str. 26).

9 Porov. A.B. Pekar, «Basilian reform in Transcarpathia», Analecta OSBM,Roma, VII (XIII) (1971) str. 173.

10 Porov. tamtie, str. 164.11 Porov. tamtie, str. 171.12 Porov. tamtie, str. 174-175; Deportovaní boli 21. a 22. mája 1939, (porov.

Wodennik o. Gl¡ba K¡naxa, ÇSVV, Archív otcov baziliánov v Ríme, opis uda-lostí z 21.-24. mája 1939).

13 Porov. Wodennik o. Gl¡ba K¡naxa, ÇSVV, Archív otcov baziliánov vRíme, opis udalostí z 28. decembra 1922.

14 Porov. S. Sabol, «Priçinki do ¡stor¡¥ Prov¡nc¡¥ sv. Kirila ¡ Meto-d¡ä v Çexoslovaççin¡», Naris ¡stor¡¥ Vasil¡änsækogo Çinu Svätogo Josa-fata, Rím, 1992, str. 485.

15 Porov. Wodennik o. Gl¡ba K¡naxa, ÇSVV, Archív otcov baziliánov v Rí-me, opis udalostí z 22. júna 1942; U dňa 19. mája 1943 o. Sebastián Sabol, OSBM(delegát Delegatúry otcov baziliánov na Slovensku) vrátil Preovskému episkop-stvu 15.000,- korún, (porov tamtie, opis z 19. mája 1943).

16 Porov. S. Sabol, «Priçinki do ¡stor¡¥ Prov¡nc¡¥ sv. Kirila ¡ Me-tod¡ä v Çexoslovaççin¡», Naris ¡stor¡¥ Vasil¡änsækogo Çinu Svätogo Jo-safata, Rím, 1992, str. 485.

17 Porov. Wodennik o. Gl¡ba K¡naxa, ÇSVV, Archív otcov baziliánov v Rí-me, opis udalostí z 22. júla 1942.

18 Porov. tamtie, opis udalostí z 17. augusta 1942.19 Porov. tamtie, opis udalostí z 5. decembra 1942 a z 21. júna 1943; U jezu-

itov nieto iadnej povinnej chórovej modlitby, preto po jezuitskej reforme bol iu baziliánov skrátený povinný chór len na jednu hodinu denne, po II. Vatikán-skom koncile (esťdesiate roky 20. storočia) len na pol hodiny denne. Pod«chórom» sa rozumie: Polnočnica, Utreňa, 1., 3., 6. a 9. Čas, Večirňa, Povečerie.

20 Porov. tamtie, opis udalostí zo 7. júna, 14. a 25. augusta 1943.

160


21 Medzilaboreckú gréckokatolícku farnosť dostali baziliáni od vladyku KyrPavla Gojdiča, OSBM, v júni 1939. V piatok, 23. februára 1940, ten istý vla-dyka dal baziliánom medzilaboreckú farnosť navdy (definitívne), (porov. tam-tie, opis udalostí z 20. júna 1939 a z 23. februára 1940).

22 Porov. S. Sabol, «Priçinki do ¡stor¡¥ Prov¡nc¡¥ sv. Kirila ¡ Meto-d¡ä v Çexoslovaççin¡», Naris ¡stor¡¥ Vasil¡änsækogo Çinu Svätogo Josa-fata, Rím, 1992, str. 480-486.

23 Porov. dokument z 12. januára 1946: Dispositio monachorum eorumqueofficiorum in Delegatura Superioris Generalis Ordinis S. Basilii Magni in Slo-vachia in annum 1946, Archív otcov baziliánov v Preove.

161


Obr. 67: Detail rezbárskych prác nad diakonskými dverami na ikonostase Bu-kovského baziliánskeho monastyra na Bukovej Hore (18. storočie).

162

Letopis Bukovského monastyraO

br. 6

8: S

účas

ná k

atas

-trá

lna

map

a Bu

kove

jH

ory.

Dot

eraz

vrá

tené

bazil

iáns

ke

poze

mky

sú

orám

ovan

é hr

ubie

.

8.1. Odpusty na Bukovej Hore v 20. storočí

Na Bukovej Hore sa od nepamäti poriadali odpusty, a to v prvúnedeľu po Zoslaní Svätého Ducha, ďalej na sviatok Preobraenija ana sviatok Vozdvienija Čestnoho Kresta podľa starého kalendára.1

Na Soestvije Sv. Ducha sa konali preto, lebo jedna a najstar-ia z pôvodných cerkví monastyrského komplexu bola u od nepa-mätných dôb zasvätená Soestviju Sv. Ducha a tie, e práve na tútocerkov a na tento sviatok bola Bukova Hora potvrdená plnomoc-nými odpustkami od pápea napr. v roku 1738;

na sviatok Vozdvienija Čestnaho Kresta sa konajú odpusty, le-bo tomuto sviatku je posvätená súčasná kamenná cerkov z roku 1774;

a tie na Preobraenije Hospodne pravdepodobne preto (?),e v tento deň roku 1896 bola posvätená z vnútra i zvonku obno-vená cerkov Vozdvienija Čestnaho Kresta.

Kedysi sa sviatok Preobraenija Hospodňoho sviatkoval vo februári. Podľasvedectva cirkevného historika Eusébia, ktorý il v 4. storočí, PreobraenijeHospodne opisované v Evanjeliách sa skutočne stalo 40 dní pred ukriovanímSpasiteľa. Malo toti posilniť učeníkov vo vytrvalosti a viere vtedy, keď uvidiasvojho Učiteľa zomierať na kríi. Radostný sviatok Preobraenija vak takto v cir-kevnom roku pripadal vdy počas smutného obdobia Veľkého pôstu Keďe v 4.storočí u sv. Cirkev slávila sviatok Vozdvienija Čestnaho Kresta kadý rok14. septembra, sviatok Preobraenija bol preto ustanovený na 6. august, tedapresne 40 dní pred Vozdviením Čestnaho Kresta.2

Táto súvislosť sviatkov (Preobraenije-Vozdvienije) určite ovplyvnila ibaziliánsku Bukovu Horu. V Bukovej Hore pútnici videli analógiu hory Táborv Palestíne, na ktorej sa uskutočnilo Preobraenije. Keďe na Bukovej Horebola kamenná cerkov v roku 1774 zasvätená sviatku Vozdvienija ČestnahoKresta, odpustový sviatok Preobraenija (40 dní pred Vozdviením) nedal naseba dlho čakať a na Bukovej Hore vznikol pravdepodobne takto i tento odpust.

163

Archívne dokumenty o bl. vladykovi Kyr Pavlovi Gojdičovi,OSBM a ep. Kyr Vasilijovi Hopkovi na Bukovej Hore

Z archívnych záznamov vieme, e na Preobraenskom odpus-te, ktorý sa uskutočnil v stredu 19. augusta roku 1942, presne v deňPreobraenija, slúil na Bukovej Hore archijerejskú Slubu Boiuvladyka Kyr Pavel P. Gojdič, OSBM. Spolu s ním koncelebrovalo27 gréckokatolíckych kňazov.3

V roku 1943 sa Preobraenský odpust uskutočnil vo tvrtok19. augusta. Bolo veľmi pekné počasie. Na odpuste sa okrem stálej«osádky» Bukovského monastyra zúčastnili o. Hlib Kinach, OSBM

164


Obr. 69: Odpust Preobraenija Hospodňoho na Bukovej Hore v roku 1991.Provizórne pódium (prikryté igelitom) slúilo svojmu účelu od roku 1990 do ro-ku 1998. Dnes sa jeho kontrukcia nachádza pri kaplnke Čestnaho Kresta a ťa-há sa po nej hrozno Na zadnej strane vo vnútri igelitového prístreka je na fo-

tografii vidno obraz Preobraenija (z roku 1880), ktorý bol roku 1993 ukradnu-tý, neskôr vrátený, avak nenapraviteľne pokodený.

(1888-1980), o. Sevastijan Sabol, OSBM (1909-2003), o. PankratijHučko, OSBM (1913-2002) a bratia Fedoroňkovci (Inokentij a Je-ronym) a desať svetských gréckokatolíckych kňazov. Ľudí boloveľmi mnoho, na sv. príčastie bolo 900 veriacich.4

V roku 1946 sa na odpuste Vozdvienija Čestnaho Kresta na Bu-kovej Hore opäť zúčastnil vladyka Kyr Pavel Gojdič, OSBM a od-slúil tu archijerejskú Slubu Boiu (obr. 62).5

V roku 1947 sa na odpuste Soestvija Sv. Ducha na BukovejHore zúčastnil pomocný rusínsky episkop Kyr Vasilij Hopko.6

V roku 1948 ukončili baziliáni opravu cerkvi Vozdvienija Čestna-ho Kresta. Posvätil ju na sviatok Vozdvienija opäť vladyka Kyr Pa-

165


Obr. 70: Odpust Soestvija na Bukovej Hore v roku 1993 - záver bohosluieb -myrovanie. Pohľad z provizórneho pódia-tribúny. V pozadí kaplnka ČestnéhoKría a vpravo hore slávobrána, ktorá sa od roku 1990 stavia pod taktovkov

bukovských kurátorov pri príleitosti kadého odpustu.

vel P. Gojdič, OSBM. Bolo veľmi pekné jesenné počasie, prilo okolo7 tisíc pútnikov mnohé procesie peo. Vladyka posvätil opravenúcerkov Hlavnú propoviď v prítomnosti vladyku povedal o. Dr. My-ron Podhajeckyj. Po Boej Liturgii sa uskutočnil obchod okolo cerkvi.7

Po likvidácii baziliánov komunistickým reimom v roku 1950sa baziliánska Bukova Hora na najbliie desaťročia odmlčala

Rok 1968 obnovenie gréckokatolíckych odpustovV čase po znovuobnovení gréckokatolíckej Cirkvi v Českosloven-

skej socialistickej republike v rokoch 1969-1990 sa o cirkevné ob-jekty na Bukovej Hore staral miest-ny bukovský gréckokatolícky pa-roch a najmä gréckokatolícki bu-kovskí cerkovní kurátori. Títo ajorganizovali bukovské odpusty,ktoré vak mali len miestny cha-rakter. Gréckokatolíckymi paroch-mi dediny Bukovce boli v rokoch1968-1991 nepreruene redemp-toristi: o. J. Cverčko (1968-1970),o. B. Čelustka, (1970-1977), o. M.Majovský, (1977-1980) a opäť o.B. Čelustka, (1980-1991).8

Zotátnené majetky bukov-ských baziliánov od roku 1950do deväťdesiatych rokov 20. sto-ročia bezplatne uívalo miestnesocialistické poľnohospodárskedrustvo.

V čase od roku 1969 (keď bo-la obnovená gréckokatolícka Cir-

166


Obr. 71: tefan Maskalik z blízkehoBukovca je hlavným kurátorom Bukov-

ského monastyra u vye 30 rokov.Podobne ako oltýsi 18. storočia, aj onsa stará o Bukovu Horu a v modlitbáchčaká nového baziliána «Irinarcha Ja-selského», ktorý by natrvalo obnovil

na tomto mieste mnísky ivot.Foto z r. 1998.

kev a následne i gréckokatolícke odpusty na Bukovej Hore) a do roku1990 sa počas odpustov na Bukovej Hore od ľudí-pútnikov nazbie-ralo 106.000 slovenských korún. Pokladníkom bol horlivý grécko-katolík Ján Mačoko z blízkeho Bukovca (Bileho). Z týchto peňazí bo-lo pre potreby Bukovej Hory do roku 1990 investovaných 56.000 Ska zvyok (50.000 Sk) bol roku 1993 odovzdaný protoihumenovi o. M.Potaovi, OSBM.9

Rok 1990 obnovenie baziliánskych odpustovOd roku 1990 sa po takmer tyridsaťročnom odmlčaní na Bu-

kovej Hore opäť začali usporadúvať nielen gréckokatolícke, aletentoraz v plnom slova zmysle baziliánske odpusty trikrát do roka(Soestvije Sv. Ducha, Preobraenije a Vozdvienije), a to pod tak-

tovkou baziliánov po páde komu-nizmu znovuobnovenej Provin-cie sv. Cyrila a Metoda. Preov-ským gréckokatolíckym episko-pom Jánom Hirkom je dnes ak-ceptovaný len odpust na Preo-braenije, a preto sa tento vladykaobčas zúčastňuje len na tomto od-puste.

Do roku 1997 sa väčina bu-kovských odpustov konala podľajuliánskeho kalendára, avak od-pust Preobraenija sa koná na Bu-kovej Hore u od roku 1990 pod-ľa gregoriánskeho kalendára. Topreto, lebo tento dátum stanovilbiskupský úrad v Preove s tým,e v inom dátume sa vladyka Ján

167


Obr. 72: Ján Mačoko z blízkeho Bu-kovca je tie hlavným kurátorom Bu-

kovského monastyra a chrbticou orga-nizácie baziliánskych odpustov

na Bukovej Hore. Foto z r. 2002.

Hirka nebude môcť zúčastniť na tomto odpuste. Odpust SoestvijaSv. Ducha i Vozdvienija sa naďalej slávili podľa juliánskeho ka-lendára. Od roku 1997, na iadosť bukovských kurátorov sa i tietodva odpusty slávia len podľa gregoriánskeho, teda nového kalendá-ra. Bukovské odpusty sú vak u iba nostalgickou spomienkou nadávne časy a na dávnych baziliánskych mníchov, ktorí sa tu kedysideň a noc modlievali a pracovali na slávu Boiu

Na odpusty Soestvija a Vozdvienija prichádza dnes v prie-mere okolo 500 a 800 veriacich. Na odpust Preobraenija (preto-e vtedy na Bukovu Horu občas zavíta i preovský episkop, a pre-to tento odpust okolití gréckokatolícki kňazi vyhlásia v oznamoch

168


Obr. 73: Slávobrána vítajúca pútnikov na odpuste Preobraenija 1996 na BukovejHore. Mladá rodina práve odchádza po ukončení bohosluieb domov

medzi svojimi veriacimi týdeňpred odpustom) prichádza okolo2000 a 2500 pútnikov.

Menej veriacich na odpustochna Bukovej Hore v porovnaní s čas-mi pred nástupom komunizmuje moné zdôvodniť faktom, e do-dnes (u vye 50 rokov) na Bu-kovej Hore neijú baziliáni a nieje tam postavený ani bazilián-sky monastyr. Okrem toho pút-nici nie sú z rozličných dôvodovinformovaní, kedy vlastne ten-ktorý odpust na Bukovej Horebude a keď nevedia, kedy od-pust bude, ani pri najlepej vôlisa na ňom nemôu zúčastniť.

Na Bukovej Hore sa vdy, a to u prakticky od cyrilometodej-ských časov, slúilo a stále slúi po staroslovansky. Evanjelium iApotol sa do roku 1997 spievali po staroslovansky, a od roku 1997včítane, sa pravidelne spievajú v ľuďom zrozumiteľnej materinskejreči, tj. v kodifikovanej rusínčine. Kázne sa na Bukovej Hore od nepa-mäti vyhlasujú v rusínčine.

Duou organizácie odpustov na Bukovej Hore bol v rokoch1990-1994 protoihumen baziliánov o. Marián Pota, OSBM a ne-skôr, od roku 1995 o. Volodimir Sedlaček, OSBM.

_____________________________________1 Porov. «

Osnovanie monastyrä na Bukovoj Gorke»,

Blagovestnik, Pre-ov, 20 (1948) 159.

2 Porov. J.V. Timkovič, «Preobraenije Hospodne a hora Tábor Preovskej

169


Obr. 74: Hlavným organizátorom bazi-liánskych odpustov na Bukovej Hore je

od roku 1995 o. Volodimir J. Sedlaček,OSBM. Foto z r. 2002.

eparchie», Blahovistnik, Preov, 7-8 (1996) str. 174.3 Porov. Wodennik o. Gl¡ba K¡naxa, ÇSVV, Archív otcov baziliánov v Ríme,

opis udalostí z 19. augusta 1942.4 Porov. tamtie, opis udalostí z 19. augusta 1943.5 Porov. «Velikij Otpust na Bukovoj Horki», Blagovestnik, Prä˚ev, 14

(1946) str. 7.6 Porov. «Velikij otpust na Bukovoj Horki», Blagovestnik, Prä˚ev, 10

(1947) str. 8.7 Porov. «Otpust na Bukovoj Gorke», Blagovestnik, Preov, 17 (1948)

139-140.8 Porov. J. Karas, J. Timkovič, «Predstavujeme Vam: hrekokatolicku parochi-

ju Bukivci (dekanat Svidnik)», Blahovistnik, Preov, 11 (1996) str. 297.9 Porov. originál potvrdenia pri preberaní pokladne od bukovských kurátorov

protoihumenom M. Potaom, OSBM z 12. X. 1993 nachádzajúci sa v Archíveotcov baziliánov v Preove.

170


8.2. Materiálna obnova po roku 1990

Do roku 1990 boli otcovia baziliáni na území vtedajieho so-cialistického Československa zakázaní. Nesmeli sa preto ani ofi-ciálne na Bukovej Hore ukazovať. Po roku 1990, keď baziliánombolo tátom znovuuznané právo existovať, začali i na Bukovej Ho-re organizovať odpusty a Bukovu Horu materiálne obnovovať. Po dl-hých súdnych ťahaniciach s teraz u «demokratickým» tátom imboli na Bukovej Hore znovuvrátené cirkevné objekty (cerkov ikaplnka) a časť pozemkov (obr. 68).

Roku 1991-1992 baziliáni dali urobiť generálnu opravu strechycerkvi Vozdvienija Čestnaho Kresta i kaplnky Čestnaho Kresta,urobili odvodnenie cerkvi a dali obnoviť i ikonostas v cerkvi.1 Iko-nostas opravovali majstri z Ukrajiny. Cerkov bola tie z vnútra vy-bielená.2 Celková preinvestovaná suma činila 400.000 Sk (tj. asi130 priemerných mesačných platov), z ktorej sa 25.000 zaplatiloza opravu-obnovu ikonostasa (rámov ikon a kontrukcie) a 25.000za maľovanie-bielenie cerkvi. Tieto opravy z rokov 1991-1992 sauskutočnili vďaka vtedajiemu protoihumenovi baziliánov o. KyrMariánovi Potaovi, OSBM.

Znovuvynovená cerkov Vozdvienija Čestnaho Kresta bola po-svätená preovským sídelným episkopom vladykom Kyr JánomHirkom na preobraenskom odpuste roku 1992. Na tomto odpustesa i napriek dadivému počasiu zúčastnilo okolo 5000 pútnikov.3

Rok 1993 vykradnutie cerkvi Bukovského monastyraV dobe od 6. apríla do 12. apríla 1993 sa v nočných hodinách

cez bočné laťkové dvere vlámal do cerkvi Vozdvienija ČestnahoKresta nezamestnaný 18-ročný Vlastimil B. (rómskeho pôvodu),kde z priestoru spoza ikonostasa z rámu vyrezal obraz maľovaný

171

172


Obr. 75: Zničený obraz Preobraenija Hospodneho, ktorý ukradli svätokráde-nici z Bukovej Hory a neskôr ho zničený vrátili

na plátne: «Prečista Diva Mária a sv. Ján pod kríom» v barokovomslohu (z roku 1810) rozmerov 111x202 cm, v hodnote 160.000 Ska «Preobraenije Hospodne», tie olejomaľbu na plátne (z roku1880) rozmerov 89x125 cm, v hodnote 55.000 Sk, zkrútil ich aodniesol preč, aby ich mohol predať

Ak niekto ukradne niečo z cerkvi, ktorá patrí Bohu, a to urobívedome a dobrovoľne, vdy sa jedná o ťaký hriech svätokrádee.Tak tomu bolo i v tomto prípade. Vetkým ľuďom poznajúcim sta-rodávne odpustové miesto na Bukovej Hore vyrazila táto bohorú-havá kráde dych

Veobecný úpadok morálky na Slovensku je výsledkom tyridsia-tich rokov komunistickým systémom vnucovaného ateizmu. Za ty-ridsať rokov vyrástla toti na Slovensku ateistická či pohanská generá-cia, ktorá nemala monosť slobodne počuť o Bohu a uveriť v neho

Odcudzené obrazy sa na Bukovej Hore po skončení odpustuVozdvienija Čestnaho Kresta (26. 9. 1993), teda esť mesiacov po svä-tokrádei, opäť nali. Boli skrútené a pohodené pri cerkvi pod fólio-vým pódiom, na ktorom sa vtedy slúili odpustové bohosluby. Skrú-tením vak, stará farba opukala, a preto boli úplne zničené, a to do ta-kej miery, e je u prakticky nemoné ich dať do pôvodného stavu.

Spolupáchatelia zlodeja Vlastimila B. vrátili olejomaľbyhneď potom, ako páchateľ bol usvedčený z krádee a daný do vy-etrovacej väzby. Páchateľa-zlodeja Vlastimila B. vinného za ten-to čin Krajský súd v Koiciach, pretoe podobného zločinu sa

dopustil u aj v minulosti, odsúdil na 20 mesiacov väzby.4

Rok 1996 elektrifikácia Bukovej HoryRoku 1996 bola vďaka neúnavnej pomoci bukovčanov

(najmä kurátora p. Jána Komiáka) cerkov Vozdvienija Čest-naho Kresta na Bukovej Hore prvýkrát v histórii elektrifiko-

vaná. V tom čase bol protoihumenom o. Metodij Bilančík, OSBM.

173


!

174


Obr. 76: Nová ikona Preobraenija napísaná pre Bukovu Horu roku 1998.

Neúnavným pomocníkom baziliánov a duou Bukovej Horyje, čo sa týka jej udriavania, u niekoľko desaťročí tefan Maska-lik (*1928) a Ján Mačoko (*1951), ako i mnohí rusínski bukovskía olavskí gréckokatolícki kurátori.

Rok 1998 nová ikona Preobraenija pre Bukovu HoruKeďe odcudzený a znovunájdený obraz Preobraenija bol v dezo-

látnom-neopraviteľnom stave, v sobotu 1. augusta 1998 bola v cerkviVozdvienija Čestnaho Kresta na Bukovej Hore posvätená nová ikonaPreobraenija s rozmermi 90x120 cm, ktorá bola napísaná na dreve azlate originálnym ikonopiseckým týlom. Bola namaľovaná-napí-

175


Obr. 77: Detail z novej ikony Preobraenija, na ktorej je znázornený i bazilián-sky mních, klaňajúci sa pred preobrazeným Isusom Christom

176


Obr. 78: Detail z novej ikony Preobraenija, na ktorej je znázornená bazilián-ska cerkov Vozdvienija Bukovského monastyra

saná z iniciatívy vtedajích trebiovských baziliánov. Napísal juRastislav Bujna z Bratislavy, ktorý v danom čase písal ikony i preikonostas Trebiovského baziliánskeho monastyra Poloenija čest-nej rizy Prečistej Divy Mariji vo Vlacherne.

Na ikone je znázornená, okrem tradičných postáv Preobraeni-ja, i samotná monastyrská cerkov Vozdvienija s nápisom: «

karpato-r¨sskii monast¥r´ b¨kova gorka» (obr. 78) a maličká postava mní-cha baziliána s nápisom «monaxß vasïlïåninß» (obr. 77). To na pri-pomenutie skutočnosti, e kadý, kto sa vydá na mnísky ivot,musí preiť preobraenije vo svojom ivote, musí jasne vidieť svojcieľ osláveného Christa a tento pohľad ho má podrať i v skú-kach ivota, a to a dovtedy, kým ho nebude vidieť skutočne a v pl-nej kráse tvárou v tvár v nebi.

Na zadnú stranu ikony bol napísaný mnohojazyčný text po ru-sínsky, anglicky, taliansky, cigánsky a slovensky e, ak niektotúto ikonu v budúcnosti z Bukovej Hory ukradne, či odnesie, nechje prekliaty. Nápis doslovne znie:

«

XTO ODNESET TOTU SVÄTU IKONU GET IZ BUKO-VOJ GORKI, Œ PROKLÄT!

WHO WILL TAKE OFF THIS SACRED ICONE FROMBUKOVA HORKA, ANATHEMA SIT!

CHI PRENDERÀ VIA QUESTA SACRA ICONA DALLABUKOVA HORKA, ANATHEMA SIT!

KO ČOREL KADO DÉVUTNO, DEVLESKERO, SVUNTOKIPO ADNAL BUKOVA HORKA, AKANAKES MEREL!

KTO ODNESIE TÚTO PRESVÄTÚ IKONU PREČ Z BUKO-VEJ HORKY, JE PREKLIATY!

KTO ODSTRÁNI TENTO NÁPIS, ALEBO POKODÍ IKO-NU JE PREKLIATY!».

Hore uvedená anathema-prekliatie boli uvalené, aby sa v bu-dúcnosti neopakovala svätokráde, aká sa stala roku 1993.

177


178


Obr. 79: Cerkov Vozdvienija Č. Kresta. Súčasný pohľad zo západu. Nad sta-rodávnou kazateľnicou nad hlavným vchodom do cerkvi je upevnená ikona

Christa-Pantokratora. Vľavo je nové pódium postavené pre potreby odpustov.

Rok 1998 nový pev-ný prístreok na odpu-stové slávnosti

V roku 1998 vďakainiciatíve protoihumenao. Metoda Bilančíka,OSBM, a o. VladimíraSedláčka, OSBM, bolna Bukovej Hore vybu-dovaný stály prístreok(pódium) umiestnený ved-ľa severnej strany cerkvi,pod ktorým sa na voľnompriestranstve počas odpus-tových slávností dnesslúia bohosluby. Do cer-kvi sa ľudia nevmestia,preto sa hlavné bohoslu-by slúia pod prístrekompri cerkvi.

Rok 1999 ikona Pantokratora napriečelí cerkvi

Nad starodávnou kazateľnicou bu-kovskej cerkvi vo výke asi 10-12 met-rov nad zemou, v originálne na to ur-čenom výklenku v murive bola opäťumiestnená ikona Isusa Christa Panto-kratora (136x96 cm), ktorú napísal istýjeromních bazilián, ktorý toho času ilv Trebiovskom monastyre Poloenijarizy Prečistej Divy Mariji vo Vlacherne.

179


Obr. 80: Upevňovanie ikony Pantokratora na cerkvi.

180


Obr. 81: Zváranie najväčieho trojramenného kría na svete na nádvorí Trebiov-ského monastyra. Tento krí naprojektoval o. Gorazd Timkovič, OSBM (hore).

Vybrusovanie kaptorgy do toho istého kría (dole)

Rok 1999 vozdvienije najväčieho trojramennéhokría na svete

Vďaka mimoriadnej vynaliezavosti a aktivite vtedajíchtrebiovských baziliánov bol pri príleitosti blíiaceho sa jubilej-ného roku 2000 postavený (9. septembra 1999) na Bukovej Horenajväčí cyrilometodejský trojramenný gréckokatolícky krí na sve-te! Financoval ho, ba i zhotoviť dal bohuznámy gréckokatolík-podnikateľ z Trebiova. Naprojektoval ho o. Gorazd A. Timkovič,OSBM z Trebiovského monastyra. Zhotovený bol z ocele a mápresne 2000 jubilejných kilogramov hmotnosti, 10 metrov výky(8,5 metrov nad zemou). Na jeho čelnej strane je vyrytá a cínovouvrstvou dlhodobo chránená rytina gréckokatolíckeho veľkomorav-ského kría s Presvätou Trojicou, vyjadrujúcou dogmatickú pravdu,e Isus ani na kríi neprestal byť Trojjediným Bohom, teda druhouosobou Presvätej Trojice. Dvojmetrovú jamu pre tento krí vyko-palo dvanásť miestnych gréckokatolíckych kurátorov z Bukoviec a Ol-avky, na čele ktorých stáli opäť neúnavní a vdy plní elánu a opti-mizmu tefan Maskalik a Ján Mačoko. Pri stavaní kría uplatnilsvoje mimoriadne kaskadérske schopnosti a profesionálne skúse-nosti z montáí Miroslav Vachaľ Krí, ako u bolo vyie spo-menuté, bol postavený pri príleitosti blíiaceho sa svätého jubi-lejného roku 2000.

Do Guinesovej knihy rekordov tento krí nebol zapísaný lenpreto, e v nej nemali príslunú kategóriu (obr. 83).

Do vnútra tohto kría baziliáni, pôsobiaci vtedy v Trebiove,vloili po rusínsky písanú hramotu-odkaz pre tretie tisícročie, v kto-rej sa okrem iného píe, e v Bukovciach ijú rusínski gréckokato-líci, ktorí sa medzi sebou rozprávajú po rusínsky Do kría boli vlo-ené i súčasné slovenské mince pre ľahie datovanie nálezu v bu-dúcnosti. Najväčí gréckokatolícky krí na svete bol posvätený o de-sať dní neskôr, a to 19. septembra 1999 počas odpustu Vozdvie-

181


182


Obr. 82: Pozdvihovanie oceľového trojramenného kría na Bukovej Hore9. 9. 1999 a kaskadérske výkony Miroslava Vachaľa

183


Obr. 83: Odpoveď-poďakovanie z Londýna z redakcie Guinnesovej knihy rekor-dov za oznámenie o svetovom rekorde «Najvyieho trojramenného cyrilometo-

dejského kría»

nija Čestnaho Kresta.5 Správu o postavení tohto mimoriadného2000 kilogramov ťakého kría hneď v nasledujúcich dňoch prinie-sli temer vetky masovokomunikačné prostriedky na Slovensku.6

O tejto mimoriadnej udalosti hovorila vo svojich správachdokonca i zahraničná rozhlasová stanica Slobodná Európa.Prepis z audiozáznamu správ rozhlasovej stanice Slobodná

Európa vysielaných 25. septembra 1999:«

Bratislava Cenu svätého Vojtecha za rok 1999 si 18.septembra v bratislavskom primaciálnom paláci prevzal českýprezident Václav Havel. Je v poradí jej piatym laureátom

Buková Hôrka Dňa 9. septembra99 bol na starodávnom baziliánskomodpustovom mieste gréckokatolíkovna Bukovej Hôrke pri Stropkove, po-stavený doteraz najväčí cyrilometo-dejský trojramenný krí na svete. Bolvztýčený pri príleitosti blíiaceho saVeľkého jubilea svätého roka. Do jehovnútra bola vloená hramota odkazpre tretie tisícročie. Na jeho čelnejstrane je vrytá, cínovou vrstvou chrá-nená rytina veľkomoravského kría sPresvätou Trojicou. Ide o mnoho-násobne zväčenú reprodukciu motívuzo súčasnej slovenskej desaťkoruno-vej mince.

Zo zahraničia.Rusko Kresťanské Cirkvi Ruska

ostro odsúdili krvavé bombové útokyv moskovských obytných domoch. Vy-zvali tátne orgány

184


Obr. 84: Najväčí trojramennýkrí na svete postavený 9.9. 1999

na Bukovej Hore.

Istanbul Turecká polícia 22. septembra prehľadávala rockovébary».

Potiaľ správa medzinárodnej rozhlasovej stanice Slobodná Eu-rópa! Ľudia, ktorí 25. septembra 1999 náhodne na rozličných mies-tach Slovenska začuli túto správu, boli nielen milo prekvapení, alemnohí vo svojich srdciach pocítili uspokojenie, e baziliánska gréc-kokatolícka Bukova Hora po mnohých rokoch, ba desaťročiach zne-vaovania znovu dostala akú-takú satisfakciu od svetských úra-dov, zo strany civilného sveta, umiestnená medzi udalosťami ta-kých významných miest sveta, rovnocenná s Bratislavou, Ruskomči Istanbulom

Vysvetlenie gréckokatolíckej rytiny na Bukovskom trojramennom kríiMedzi najvzácnejie archeologické nálezy nájdené na území bývalej Veľkej

Moravy nesporne patrí aj drahocenný bronzový gréckokatolícky krí-kaptorga,nájdený na západnom Slovensku v Mači (pri Seredi). Na oceľovom trojramen-nom kríi v areáli Bukovského monastyra je vyobrazená jeho zväčená repro-dukcia (obr. 85). Poznáme ju vetci. Jedná sa toti o gréckokatolícky byzantskýkrí vyobrazený na lícnej strane kadej desaťkorunovej mince v súčasnosti pou-ívanej na Slovensku.

Pozornosť bádateľov u od samého počiatku priťahovala nielen «tajomnátrojica osôb» zobrazená na tomto kríi, ale predovetkým záhadný nápis na jehohornej strane a záhadné znaky-symboly po oboch bokoch priečneho ramena.

Niektorí mylne povaovali tri postavy vyryté v zvislej rovine, jedna poddruhou, za «tri Márie stojace pod kríom».7 Iní ich zasa, tentoraz u teologicky

správnejie, pokladali za tri Osoby Presvätej Trojice, avaknevedeli rozpoznať charakter nápisu na hornej strane krí-a.8

Keďe ide o domácu gréckokatolícku tvorbu z 9. sto-ročia, na správne rozlútenie vyie spomínanej zá-hady je nevyhnutne potrebná znalosť symboliky atradície gréckokatolíckeho obradu. Je potrebné pozna-

menať i to, e pri odliati kría nutne vznikol zrkadlový

185


obraz jeho formy, v ktorej bol odliaty tj. pôvodne pravá strana formy sa stalaľavou stranou odliatku a naopak. Najkrajie to vidieť na samotnom nápise na vrch-nej stane kría:

Ide tu o tyri staroslovanské, cyrilikou napísané písmená IS XS, ktoré súskráteným zápisom najsvätejieho mena ISÁS XRÛSTOS. Potvrdzujú to i dvestaroslovanské «titla» teda vodorovné čiarky ( ª ), zreteľne viditeľné nad obomadvojicami písmen IS a XS, čo je signálom, e ide o skráteninu slov, konkrétneo prvé a posledné písmeno kadého slova (zo slova «titla» pochádza mimocho-dom i slovenský výraz «titul», tj. skrátenina vedeckej hodnosti).

U z tohto nápisu je teda zrejmé, e sa tu nejedná o iadne «Márie», ale nakríi je ukriovaný Isus Christos Bohočlovek. Jeho dvojitá prirodzenosť(Boská a ľudská) je majstrovsky zvýraznená znázornením ďalích dvochBoích Osôb, ktoré vak nie sú ukriované. Neznámy autor takto veľmi jedno-ducho, ale pritom dokonale, zachytil najdôleitejie tajomstvo a dogmu naejviery: bohočlovečenstvo Isusa Christa ukriovaného na kríi a zároveň i fakt, eskutočný Boh je nielen jediný, ale zároveň Trojjediný, a e Isus Christos nepre-

stal byť Bohom a osobou Presvätej Trojice anina kríi.

Na Bukovej Hore, ako aj na kadej sloven-skej desaťkorunáčke máme teda pred sebou gréc-kokatolícky veľkomoravský krí, ktorý nám pri-pomína nielen to, e ná Spasiteľ Isus Christosumrel za nae hriechy na kríi, ale i to, e princí-pom naej viery je Presvätá Trojica, v ktorej jeIsus Christos druhou Boou Osobou, Boím Sy-nom.

Genialita zobrazenia na tejto veľkomorav-skej kaptorge, znázornenej tie na najväčomgréckokatolíckom kríi sveta, ako i na vetkýchslovenských desaťkorunových minciach spočívaaj v tom, e zobrazuje Isusa Christa nie ako pre-moeného, ale ako kráľa-víťaza. Ukriovaný IsusChristos je tu toti znázornený oblečený v krá-ľovských atách a vôbec nie s tŕňovým vencomna hlave, ale s kráľovskou korunou. ZnázorňovaťIsusa Christa na kríi oblečeného bol obyčaj naj-

186


Obr. 85: Gréckokatolíckykrí nachádzajúci sa na ka-dej súčasnej slovenskej desať-

korunáčke.

starích kresťanských storočí, a to a do 8.-9. storočia, čo dokazuje i veľkú sta-robylosť tejto pamiatky.

Zvlátnu pozornosť si zasluhuje samotná kráľovská koruna, ktorá - a to vô-bec nie náhodou, nespočíva priamo na hlave ukriovaného Isusa Christa, alevznáa sa nad jeho hlavou, pretoe je spoločnou korunou celej nerozdielnejPresvätej Trojice, tj. Otca, Syna i Svätého Ducha. Jej mimoriadne veľké roz-mery, ako aj nezvyklý tvar, tj. ohromný počet zúbkov, prezrádza, e IsusChristos nie je iba obyčajným kráľom, ako ostatní pozemskí vládcovia, ale je«Kráľom kráľov» (Zj 17,14; 19,16). V podstate vak to nie sú zúbky, ale rohy.

V predkresťanských časoch vládcovia nosili ako znak svojej sily a kráľov-skej moci na svojich hlavách rohy zvierat, prípadne celý zväzok rohov upevne-ných na okrúhlom podstavci, z čoho sa neskôr vyvinula kráľovská koruna v tva-re, v akom ju poznáme dnes. Porovnaj latinské slovo «cornua», talianske «cor-na» rohy a slovanský výraz «kor(u)na». Čím viac rohov, tým väčia moc od-tiaľ teda pochádzajú tie typické zúbky výčnelky na kráľovských korunách.Koruna Isusa Christa na slovenskej desaťkorunáčke spoločná pre celú PresvätúTrojicu, je teda naozaj korunou «Kráľa kráľov».

V Isusovej pravej ruke sa nachádza-visí kráľovské ezlo (b¨lava),9 tj. opäťstarodávny symbol kráľovskej moci. Ukriovaný je teda KRÁĽ (car´). Po jehoľavici je zasa palmová ratolesť10 starodávny symbol SLÁVY (slav¥). Kompletnýstaroslovanský (sémanticko-grafický) nápis na kaptorge-kríi z Mače pri Serediteda znie:

ISÁS XRÛSTOS CAR` SLAV‡.Je to typicky staroslovanské znenie. Nachádzame ho na väčine najstarích,

Slovanmi vyhotovených vyobrazeniach ukriovaného Isusa Christa.11 Ozna-čenie Isusa Christa ako «kráľa slávy» nachádzame i v samotnom Svätom Písme(alm 23,7-10), a uíva ho aj gréckokatolícka Liturgia sv. Jána Zlatoústeho(napr. v kňazskej modlitbe Veľkého vchodu). Takéto nápisy nai predkovia nasvoje kríe dávali u od čias sv. Cyrila a Metoda, pretoe v doslovnom slovazmysle tento nápis vyjadruje i krásnu skutočnosť, e Isus Christos je kráľomSlovanov (Slávy). Určite tu bude súvis i so slovami evanjelistu sv. Matúa,ktorý vo svojom Evanjeliu zaznamenal, e na Isusovom kríi bolo napísané, eIsus je kráľ idov (porov. Mt 27,37). Analogicky sa teda v slovanských zemiachna kríe písavalo, e Isus je kráľ Slávy (Slovanov).12

187


Rok 2000 kadodenné jubilejné plnomocné odpustkyCerkov Vozdvienija Čestnaho Kresta na Bukovej Hore bola

počas celého jubilejného roku 2000 obdarená pápeským privilé-giom výnimočných kadodenných plnomocných odpustkov.

Teda v priebehu jubilejného roka 2000 si pútnici na BukovejHore mohli získať plnomocné odpustky nielen počas troch dní vroku počas tradičných odpustov, ale dokonca kadý deň

_____________________________________1 Na obidvoch veiach cerkvi Vozdvienija Čestnaho Kresta bol vymenený

plech. Inde bol len opravený a natretý na zeleno. Zápis zo zadnej strany ikonos-tasu hovorí, e bol retaurovaný v roku 1967 a v roku 1992. Pri roku 1992 jenamaľovaný malý ukrajinský trojzub, a to preto, lebo o. Marián Pota, OSBM,najal roku 1992 retaurátorov na Ukrajine tí boli toti najlacnejí.

2 Vybielené boli len bočné steny a miesta, ktoré nemali freskovú výzdobu.Freskám v kupolách chrámu bolo premaľované len pozadie a poopravená opa-daná farba.

3 Porov. «Buková hôrka sa opäť trochu vynovila», Slovo, Preov, 18 (1992)str. 15.

4 Porov. Rozsudok Okresného súdu vo Svidníku z 9. marca 1994 a RozsudokKrajského súdu v Koiciach zo dňa 27. 10. 1994 v Archíve otcov baziliánov v Pre-ove.

5 Porov. «Najvek˚yj xrest na sv¡t¡ maütæ Rusiny»,

Narodny novinky,Prä˚ov, 40 (1999) str. 3.

6 Porov. «Najväčí krí na svete Veľké jubileum 2000», Fakty, Bratislava,39 (1999) str. 25; «Najväčí krí na svete», Katolícke noviny, Bratislava, 41(1999) str. 22; «Najvek˚yj xrest na sv¡t¡ maütæ Rusiny», Narodnynovinky, Prä˚ov, 40 (1999) str. 3; «Pokus o zápis do Guinesovej knihyrekordov z Trebiova», Slovo Zemplína, Trebiov, 39 (1999) str. 2; «Krí naBukovej hôrke», Slovo, Preov, 19 (1999) str. 10; «Postavili údajne najväčítrojramenný krí na svete», Preovský denník, Preov, 142 (1999) str. 7; «NaSlovensku vyzdvihli Jubilejní kří», Katolický týdeník, Praha, 42 (1999) str. 5;«Najväčí krí na svete», Zrno, Preov, 41 (1999) str. 7; J. Mydla, «Projekttrebiovských baziliánov: Krí do knihy rekordov», Zrno, Preov, 42 (1999) str.

188


8-9; «Najvek˚i kriΩ na ˚vece», Ruske Slovo, Novi Sad (Ügoslav¡ä), 8.10. 1999; «Najvek˚i kriΩ na ˚vece», Dzvoni, Ruski Kerestur (Ügo-slav¡ä), 11 (1999) str. 11.

7 Porov. J. Dekan, Veľká Morava. Doba a umenie, Bratislava, 1985, str. 177-178.8 Porov. B. Chropovský, «Príspevok k problematike cirkevnej architektúry a

počiatkom kresťanstva na Slovensku» - V zb. Monumentorum Tutela - Ochranapamiatok 8., Bratislava, 1972, str. 199.

9 Bulava je drevené alebo kovové ezlo s guľou alebo jablkom na konci.Spočiatku to bola zbraň, potom znak vojvodcu alebo kráľa (porov. G. Dæäçen-ko, Polnyj cerkovno-slavänsk¡j slovaræ, Moskva, 1899, str. 61).

10 Palmová ratolesť je starodávny symbol slávy. V kresťanských časoch sadáva do rúk mučeníkov, ako znak ich nebeskej slávy. Isusa Christa na Kvetnúnedeľu celý Jeruzalem vítal palmovými ratolesťami (Jn 12,13).

11 Ako príklad uvádzame medené rozpjatie Chutynského monastyra z 12. sto-ročia. Má nápis: c∫r´ s∫av¥, ⁄s´ xs, n∫ka. Na drevenom rozpjatí v Skovorodskommonastyre, s akým bol pochovaný episkop Mojsej v roku 1362 je nápis: c∫r s∫l apo stranách: ÛS XS (porov. G. Dæäçenko, Polnyj cerkovno-slavänsk¡j slo-varæ, Moskva, 1899, str. 721).

12 Vetko uvedené o veľkomoravskom kríi z Mače porov. G.A. Timkovič,«Slovanský kráľ na slovenských minciach», Blahovistnik, Preov, 5 (1996) str.120-122.

189


190


Obr

. 86:

Seve

rný p

ohľa

d na

cerk

ov V

ozdv

ieni

ja Č

estn

aho

Kres

ta n

a Bu

kove

j Hor

e. Vp

ravo

je vi

dno

nový

prí-

stre

ok-p

ódiu

m vy

budo

vaný

r. 1

998

z dôv

odov

odp

usto

v. Fo

togr

afia

z ja

nuár

a 20

02.

9. Dejiny 21. storočiaRok 2001 Krásnobrodská Bohorodica na starodávnom dube

Roku 2001 bola na sedemstoročnom dube, ktorý sa dodnesvypína uprostred odpustového miesta na Bukovej Hore, upevnenákópia čudotvornej ikony Krásnobrodskej Bohorodici namaľovanána plechu. Dali ju namaľovať preovskí baziliáni. Namaľoval ju tre-biovský majster Miroslav Kolováry. Na dube ju upevnili (okreminých) tefan Maskalik a Ján Komiák, ktorý aj zafundoval dubo-vý ochranný rám, do ktorého bola ikona vloená. Posvätená bolana odpust Preobraenija Hospodneho 5. augusta 2001.

191

Obr. 87:

Starodávny 700-ročný dub s ikonou Krásno-

brodskej Bohorodicina Bukovej Hore.(december 2001)

Vyie spomínaný dub má obvod 5,20 metra a priemer koruny29 metrov! Ete stále sa «teí dobrému zdraviu» a svojou obrovskoukoatou korunou obťastňuje pútnikov hlavne v čase letných horú-čav.

Rok 2001/02 výsadzba majestátnych stromov červeného duba(

Quercus russa)Otcovia baziliáni z Preovského monastyra sv. Bazila Veľkého

(o. Jozafát T. a o. Gorazd) na jeseň roku 2001 a na jar 2002 vysa-dili na monastyrských pozemkoch Bukovej Hory 1000 (tisíc) du-bov obyčajných Quercus robur (násev aluďov získali zpod ob-rovského 700-ročného duba, ktorý rastie uprostred Bukovej Hory),2600 (dvetisíc esťsto!) červených-rusínskych dubov Quercusrussa/rubra (na jeseň majú intenzívne červené lístie, násev pochá-dza zo severovýchodnej Ameriky a v naich lesoch sa bene nevy-skytuje) a 60 orechov (násev z Preova). Za zmienku pre budúcegenerácie stojí skutočnosť, e doteraz na Bukovej Hore červené du-by, ani iadne orechy nerástli

Dub je mimoriadne majestátnym stromom, ktorý veľmi pomalyrastie, doíva sa vysokého veku a má zo vetkych drevín rastúcichv naich zemepisných írkach najtvrdie a najstálejie drevo.Výsadzba bola urobená na slávu Boiu a na radosť baziliánov nech sa budúce generácie mníchov baziliánov i pútnikov teia z pre-krásneho okolia, hlavne na jeseň v čase odpustu VozdvienijaČestnaho Kresta.

My rýchlo odchádzame, stromy-duby sa doívajú omnoho vy-ieho veku dlhie zostávajú, ten uprostred Bukovej Hory, pod ko-nármi ktorého nachádzajú blahodárnu tôňu bukovskí pútnici, pa-mätá na udalosti spred 700 rokov a ete stále ije, doije sa zno-vuobnovenia Bukovského baziliánskeho monastyra?

192


DoslovCieľom tejto knihy nebolo len oboznámiť ctených čitateľov so sta-

rými dejinami Bukovského monastyra, ale predovetkým inpiro-vať a povzbudiť súčasníkov k znovuobnoveniu tohto dnes poloza-budnutého klenota naej histórie.

Keď sme v roku 1995 publikovali knihu «Letopis Krásnobrod-ského monastiera», vyjadrili sme podobný úmysel. A úmysel kni-hy o Krásnobrodskom monastyre sa podaril! V rokoch 1998-2001 bol toti Krásnobrodský monastyr naozaj znovupostavený a2. júna 2002 slávnostne posvätený. Trikrát bol vo svojich dejináchzničený, trikrát bol obnovený naposledy teraz, tj. na prelome 20.a 21. storočia.

Veríme, e i táto kniha «Letopis Bukovského monastyra» dopo-môe v blízkej budúcnosti k znovuobnoveniu Bukovského bazi-liánskeho kontemplatívneho monastyra, a to v takom istom zmys-le, ako to bolo ustanovené v starodávnych hramotách z roku 1738.Bukovský monastyr bol vo svojich doteraz známych dejinách zni-čený tie najmenej trikrát:

1.) počas Rákoczyovho povstania (zač. 18. storočia);2.) počas I. svetovej vojny (1914-1918);3.) v päťdesiatych rokoch 20. storočiaDvakrát bol obnovený. Bude obnovený i tentoraz (po tretíkrát),

podobne ako v roku 2002 neďaleký Krásnobrodský monastyr?Končíme slovami prebratými z knihy o Krásnobrodskom monas-tyre:

«To ukáe budúcnosť. Záleí vak nielen od baziliánov, ale i odgréckokatolíkov okolitých dedín, či miest, či skutočne pociťujúpotrebu duchovného centra a či pomôu baziliánom pri usku-

193

točnení tohto vzneeného cieľa» obnoviť duchovné centrumklasického, typicky gréckokatolíckeho charakteru, aké môe poskyt-núť len najstarí Rád na svete baziliáni.

Vetko je vak v rukách Boích, ktorý pohýňa srdcia dobrých ľu-dí, a napľňa baziliánske monastyry spravodlivými mníchmi

194


Obr. 88: Znovupostavený Krásnobrodský baziliánsky monastyr zasvätený So-estviju Sv. Ducha. Fotografia z augusta 2002.

10.

Prehľadná tabuľka:IHUMENI

BUKOVSKÉHO MONASTYRA

(roky, kedy viedli Bukovský monastyr)

ROKY: Meno ihumena Bukovského monastyra:

??? Arsenij Bosak1738-1754 Irinarch Jaselskyj1755-1757 Hervasij Kaminskyj1760 Martyrij Kasper1762-1766 Hervasij Kaminskyj (+1766)1768 Hedeon Danilčak1772-1778 Hedeon Danilčak1778-1779 Inokentij Danilovič1779-1781 Teodosij Bazilovič1781-1784 Arsenij Kocak1784-1786 Samuil Molitoris1786-1788 Alexander Staurovskyj1789-1795 Hedeon Danilčak1795 Teodosij Almaij (+1796)1795-1798 Arsenij Kocak1798-1800 Teofil Pastelij1801-1810 Irinarch Kotradij (+1810)1810-1812 Vasilij Krisovič1812-1814 Joannikij Bileckyj1814-1816 Vasilij Krisovič1816-1818 Joannikij Bileckyj (+1818)

195

1818-1827 Jonas Lengyel1827-1830 Varsanufij Potak (+1830)1830-1831 Jonas Lengyel (+1831)1832 Havrijil Gombo1833-1839 Ilarion imkovič1841-1848 Vitalij Dumnickyj1848-1853 Joakim Kopčák1856-1872 Silvester Ruickyj1872-1873 Nikolaj Čisarik1874-1875 Josif Karplják1875-1889 Kyril Gulovič1889-1894 Atanazij Rokickyj1894-1899 Vasilij Szegedy1903-1905 Antonij Gojdič1905-1915 Metodij Kralickyj

* * *

1942-1945 Marian Sučko

196


11. Prehľadná tabuľka:Osídlenie Bukovského monastyra

(na základe doteraz nájdených rukopisov a publikovaných dokumentov)

??? Arsenij Bosak

1738-1754 Jeromních Irinarch Jaselskyj ()

1755 Jeromnísi: Hervasij Kaminskyj (zástupca ihumena a magis-ter), () novici: Benjamín Fejér ()

1756 Jeromnísi: Hervasij Kaminskyj (zástupca ihumena a magi-ster), Ihnatij Astalo. Novici-bratia: Arsenij Kertys, Herasim Salnyckyj, JustínStaruskyj, Varsanufij Fejer, Jeremija Vysockyj, Antonij (). Ako z rukoupísaného Katalógu vyplýva, v roku 1756 v monastyre na Bukovej Hore bolnoviciát vetkých baziliánov Uhorska.

1759 Jeromnísi: Martyrij Kasper (zástupca ihumena) ()

1760 Jeromnísi: Martyrij Kasper (ihumen) ()

1766 Jeromnísi: Hervasij Kaminskyj (ihumen), Lavrentij Malajtak(zástupca), Ilarion Racin, Joannikij Bazilovič, bratia-mnísi: Nikifor Gerevič a IlijaZeleňák. Noviciát sa u nachádzal v Krásnobrodskom monastyre.

1768 Jeromnísi: Hedeon Danilčak (ihumen) ()

1772 Jeromnísi: Hedeon Danilčak (ihumen), Valerian Artimovič,Alimpij Bovankovič, Isaia Ryko, bratia-mnísi: Ilija Gerevič a Serhij Kostach.

1775 Jeromnísi: Hedeon Danilčak (ihumen), Makarij Plea (zástupca),Alimpij Bovankovič, Valerian Artymovič, Isaija Ryko, bratia-mnísi: Jefrem() a Ilija Gerevič.

197

1778 Jeromnísi: Innokentij Danilovič (ihumen), Hedeon Danilčak(zástupca), Illarion Plea, Anatolij Göc, diakon Jona Rudnjak a brat-mních IlijaGalevič.

1779 Jeromnísi: Teodosij Bazilovič (ihumen), Hedeon Danilčak(zástupca), Anatolij Göc, Illarion Plea, Metodij Chamilla, diakon Jona Rudn-jak, bratia-mnísi: Ilija Galevič a Prokopij Bazilovič.

1784 Jeromnísi: Samuil Molitoris (ihumen), Alexander Staurovskyj(zástupca), Ilarion Prosickyj, Sofronij Bazilovič, Valerian Artymovič, bratia-mnísi: Jeremija Gavura a Ipatij Hodermarskyj.

1786 Jeromnísi: Alexander Staurovskyj (ihumen), Meletij Čonto(zástupca), Samuil Molitoris, Ilarion Paskevič, Valerian Artymovič, SofronijBazilovič, bratia-mnísi: Jeremija Gavura a Ipatij Hodermarskyj.

1787 Jeromnísi: Alexander Staurovskyj (ihumen), Meletij Čonto(zástupca), Ilarion Paskevič, Valerian Artymovič ()

1789 Jeromnísi: Hedeon Danilčak (ihumen), Ananija Gelsej (zá-stupca), Anatolij Göc, Partenij Kolesar, bratia-mnísi: Izidor Blicha a TarasijHačnik.

1791 Jeromnísi: Hedeon Danilčak (ihumen), Partenij Kolesar ()

1795 Jeromnísi: Teodosij Almaij (ihumen), Anatolij Göc, IsakijMolnar, diakon Varsanufij Lavčak a brat-mních Joil Hadega.

1798 Jeromnísi: Teofil Pastelij (ihumen), Ihnatij Danilovič (zástup-ca), Tadej Spalinskyj, bratia-mnísi: Jeremija Gavura, Hrihorij Fejir, AleksijChyla.

1804 Jeromnísi: Irinarch Kotradij (ihumen), Partenij Kolesar (du-chovník), Alexij Chyla, Tadej Spalinskyj, Izaia Dadaj; mnísi: Jeremij Gavura aAtanasij Viččak.1

198


1810 Jeromnísi: Vasilij Krisovič (ihumen), Partenij Kolesar, AlexijChyla, Halaktion Bačkovskyj, bratia-mnísi: Jeremija Gavura, Varnava Hadega.

1813 Jeromnísi: Joannikij Bileckyj (ihumen), Aleksij Chyla, HalaktionBačkovskyj, Anatolij Danilovič, Varnava Hadega, brat-mních: Jeremija Gavura.

1814 Jeromnísi: Vasilij Krisovič (ihumen), Alexij Chyla, AnanijaKrajňak, Halaktion Bačkovskyj, mních: Jeremija Gavura.2

1816 Jeromnísi: Joannikij Bileckyj (ihumen), Arsenij Barankovič(zástupca), Nil Konstantin, Varnava Hadega, brat-mních: Ilija Halečkovič.

1818 Jeromnísi: Jonas Lengyel (ihumen), Ananija Krajňak, Henna-dij Durkot a brat mních Ilija Halečkovič.

1819-1820 Jeromnísi: Jonas Lengyel (ihumen), Ananija Krajňak, Henna-dij Durkot a brat-mních Ilija Halečkovič.

1821 Jeromnísi: Jonas Lengyel (ihumen), Martyrij Hodermarskyj,Ambrosij Foltin, Sofronij Halečko, brat-mních: Ilija Halečkovič.

1824 Jeromnísi: Jonas Lengyel (ihumen), Hippolit Szegedy, Meto-dij Bobik a brat-mních Ilija Halečkovič.

1827 Jeromnísi: Jonas Lengyel (ihumen), Metodij Bobik, SofronijHalečko, Ihnatij Koroľovič, brat-mních Ilija Halečkovič, novik: Modest Juhas.3

1827 Jeromnísi: Varsanufij Potak (ihumen), Sofronij Halečko,Hippolit Szegedy, Ihnatij Koroľovič a brat-mních Ilija Halečkovič.

1828 Jeromnísi: Varsanufij Potak (ihumen), Sofronij Halečko (zá-stupca), Hippolit Szegedy, Ihnatij Koroľovič a brat-mních Ilija Halečkovič.4

1829 Jeromnísi: Varsanufij Potak (ihumen), Sofronij Halečko (zá-stupca), Hippolit Szegedy, Ihnatij Koroľovič, Jeronym Onderiin a brat-mníchIlija Halečkovič.5

199

Prehľadná tabuľka

1830 Jeromnísi: Jonas Lengyel (ihumen), Jakov Chanas, IhnatijKoroľovič, Jeronym Onderiin, brat-mních: Ilija Halečkovič.

1831 Jeromnísi: Jonas Lengyel (ihumen), Ihnatij Koroľovič, JakovChanas, Jeronym Onderiin, brat-mních: Ilija Halečkovič, novik: Ananija Helemik.6

1833 Jeromnísi: Ilarion imkovič (ihumen), Jakov Chanas, HavrijilGombo a brat-mních: Ilija Halečkovič.

1836 Jeromnísi: Ilarion imkovič (ihumen), Jakov Chanas, AnanijaHelemik, Havrijil Gombo a brat-mních Isidor Karasij.

1838 Jeromnísi: Ilarion imkovič (ihumen), Havrijil Gombo, Ja-kov Chanas, Anania Helemik, brat-mních: Isidor Karasij, novik: Marko Juhas.7

1839 Jeromnísi: Ilarion imkovič (ihumen), Havrijil Gombo, Ja-kov Chanas, Ananija Helemik, brat-mních: Isidor Karasij, novik: Marko Juhas.8

1842 Jeromnísi: Vitalij Dumnickyj (ihumen), Emanuil Čanda (zá-stupca), Joannikij Zatvornickyj.

1844 Jeromnísi: Vitalij Dumnickyj (ihumen), Jeremija Groffik (zá-stupca), Irinarch Zatvornickyj, Julian Popovič a Isidor Sidorovič.9

1846 Jeromnísi: Vitalij Dumnickyj (ihumen), Jeremija Groffik,Simeon Jaročak, Isidor Sidorovič.

1848 Jeromnísi: Vitalij Dumnickyj (ihumen), Jeremija Groffik abrat-mních Ihnatij Volentir.10

1848 Jeromnísi: Joakim Kopčák (ihumen), Klementij Bukovskyj(zástupca), Silvester Ruickyj.

1851 Jeromnísi: Joakim Kopčák (ihumen), Klementij Bukovskyj(zástupca), brat-mních: Jona Garbera.11

200


1851 Jeromnísi: Joakim Kopčák (ihumen), Nikifor Zacharias (zá-stupca), Isidor Sidorovič.

1856 Jeromnísi: Silvester Ruickyj (ihumen),12 Antonij Ivanij,brat-mních: Kornelij afrankovič.

1858 Jeromnísi: Silvester Ruickyj (ihumen) ()

1860 Jeromnísi: Silvester Ruickyj (ihumen), Isidor Sidorovič.

1863 Jeromnísi: Silvester Ruickyj (ihumen), Isidor Sidorovič.13

1866 Jeromnísi: Silvester Ruickyj (ihumen), Isidor Sidorovič (zá-stupca), Nikolaj Čisarik,14 brat-mních-novic: Ihnatij Tordaj.

1869 Jeromnísi: Silvester Ruickyj (ihumen), Julian Popovič (zá-stupca),15 Maftej Rubyj, Arkadij Pastor.

1870 Jeromnísi: Silvester Ruickyj (ihumen), Julian Popovič (ekleziar-ch-cerkovnik), Nikolaj Čisarik (propovidnik), brat-mních: Maftej Rubyj (ekonóm).16

1872 (9. II.) Jeromnísi: Silvester Ruickyj (ihumen), Jerotej Čisarik (zá-stupca),17 Nikolaj Čisarik, Kyril Gulovič,18 brat-mních: Maftej Rubyj.

1872 (20. VI.) Jeromnísi: Nikolaj Čisarik (ihumen), Jerotej Čisarik (zástup-ca), brat-mních: Maftej Rubyj (cerkovnik).

1873 Jeromnísi: Nikolaj Čisarik (ihumen), Jerotej Čisarik (ekleziarch-cerkovnik), brat-mních: Maftej Rubyj.19

1875 Jeromnísi: Kyril Gulovič (ihumen), Viktor Papp (zástupca).

1877 Jeromnísi: Kyril Gulovič (ihumen),

1880 Jeromních: Kyril Gulovič (ihumen), brat-mních: JeremijaMarťak.20

201

Prehľadná tabuľka

1887 Jeromních: Kyril Gulovič (ihumen), brat-mních: JeremijaMarťak.

1888 Jeromních: Kyril Gulovič (ihumen), brat-mních: JeremijaMarťak.

1889 Jeromních: Atanazij Rokickyj (ihumen), brat-mních: JeremijaMarťak.

1890-1893 Jeromních: Atanazij Rokickyj (ihumen).21

1894-1899 Jeromních: Vasilij Szegedy (ihumen), brat-mních: JeremijaMarťak.

1903 Jeromních: Antonij Gojdič (ihumen), brat-mních: JeremijaMarťák.

1905 Jeromních: Metodij Kralickyj ()

1908 Jeromních: Metodij Kralickyj (ihumen), brat-mních: JeremijaMarťak.22

1915 Jeromních: Metodij Kralickyj (ihumen).

* * *1942-1945 Jeromních: Marian Sučko (ihumen), brat-mních: Metodijvajka.23

_____________________________________1

Porov. J. Basilovits,

Brevis Notitia Fundationis Theodori Koriathovits, olimDucis de Munkacs, &c. exhibens Statum Præsentem, seu Anni 1804. DiœcesisGræco-Catholicæ Munkacsiensis Hierarchicum &c., Pars sexta, Tomus II., Cas-soviæ, 1805, str. 15, v tomto Schematizme sa monastyr označuje ako: «Monas-terium Bukotzense».

202


2 Porov. Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioece-seos Ungvariensis Pro Anno 1809-1814, Ungvarini, 1814, str. 308.

3 Porov. Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioece-sis Eperiessiensis Pro Anno Domini MDCCCXXVII, Cassoviae, 1827, str. 113.

4 Porov. Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioece-sis Eperiessiensis Pro Anno Domini MDCCCXXVIII, Cassoviae, 1828, str. 114.

5 Porov. Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioece-sis Eperiessiensis Pro Anno Domini MDCCCXXIX, Cassoviae, 1829, str. 114.

6 Porov. Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioece-sis Eperiessiensis Pro Anno Domini MDCCCXXXI, Cassoviae, 1831, str. 125.

7 Porov. Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioece-sis Eperiessiensis Pro Anno Domini MDCCCXXXVIII, Cassoviae, 1838, str. 162.

8 Porov. Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum DioecesisEperiessiensis Pro Anno Domini MDCCCXXXIX, Eperiessini, 1839, str. 163-164.

9 Porov. Schematismus almi Protohegumenatus seu Provinciæ ReligiosorumGr. Catholicorum Ordinis S. Basilii Magni per incl. Regnum Hungariæ parte-sque eidem adnexas pro anno 1844, Magno-Karolini, str. 20-21.10 Porov. Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis

Eperjessiensis Pro Anno Domini MDCCCXXXXVIII, Posonii, 1848, str. 144.11 Porov. Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioe-

cesis Eperjessiensis Pro Anno Domini MDCCCLI, Eperiessini, 1851, str. 132.12 Narodil sa roku 1823, noviciát začal r. 1841, sľuby (

godß ob™tovan¡ä) zlo-il r. 1846, rukopoloený bol roku 1848, zomrel r. 1880. Pochovaný je v Imsti-čevskom monastyre.13 Porov. tie Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Di-

oecesis Eperiessiensis Pro Anno Domini 1863, Eperiessini, 1863, str. 153.14 Narodil sa roku 1839, noviciát začal roku 1860, sľuby zloil roku 1863,

rukopoloený na svjačenika bol v roku 1863, zomrel r. 1887. Pochovaný je v Ma-loberezňanskom monastyre.15 Narodil sa r. 1807, noviciát začal r. 1829, sľuby zloil r. 1832, rukopolo-

ený bol r. 1835, zomrel r. 1878. Pochovaný je na Černečej Hore pri Mukačeve.16 Narodil sa r. 1823, noviciát začal r. 1862, sľuby zloil r. 1865, zomrel r. 1906.

Pochovaný je v Krásnobrodskom monastyre;

Íematizmß inokovß Çina sv.Vasil¡ä Velikago, Ugorsk¡ä oblasti na godß 1870. (Sß korotkimß istori-çeskimß oçerkomß monastyrej tojΩe oblasti; – sostavlenß po otbyv-

203

Prehľadná tabuľka poznámky

˚emsä vß Krasnobrodskomß monastyr™, 13 (25) Èünä, 1869 goda, vseobwemßSobor™), Ungvarß, 1869, str. 14; Čo sa týka personálneho obsadenia Bukovskéhomonastyra pozri tie: Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus CatholicorumDioecesis Eperiessiensis Pro Anno Domini 1870, Cassoviae, 1870, str. 184.17 Narodil sa r. 1818, noviciát začal r. 1837, sľuby zloil r. 1843, rukopoloe-

ný bol r. 1843, zomrel r. 1875. Pochovaný je v Krásnobrodskom monastyre.18 Jeromních Kyril Gulovič sa narodil roku 1845, oblečený do mnískeho ha-

bitu bol roku 1864, večné sľuby zloil roku 1870, a v tom istom roku bol vysvä-tený na kňaza, (porov. Íematizmß

R¨sskag∑ inoçestv¨üwago d¨xovenstva vßÁgrïi, na 1873 godß. Sß korotkimß istoriçeskimß oçerkomß monast¥re

j to-goΩe, Ungvarß, 1872, str. 7).19 Porov. Íematizmß R¨sskag∑ inoçestv¨üwago d¨xovenstva vß Ágrïi, na

1873 godß. Sß korotkimß istoriçeskimß oçerkomß monast¥rej togoΩe, Ung-varß, 1872, str. 11-12.

20 Brat Jeremija Marťak sa narodil roku 1845, v monastyre do habitu bol obleče-ný v roku 1863, (porov. Íematizmß inokovß Çina sv. Vasil¡ä Velikago, U-gorsk¡ä oblasti na godß 1870. (Sß korotkimß istoriçeskimß oçerkomß mo-nastyrej tojΩe oblasti; – sostavlenß po otbyv˚emsä vß Krasnobrod-skomß monastyr™, 13 (25) Èünä, 1869 goda, vseobwemß Sobor™), Ungvarß,1869, str. 6).

21 Porov. aj Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioe-cesis Eperjesensis Pro Anno Domini 1893, Eperjesini, 1892, str. 181.

22 Porov. Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioe-cesis Eperjesienis Pro Anno Domini 1908, Eperjesini, 1908, str. 184.

23 Porov. Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioe-ceseos Preoviensis (Fragopolitanae) et Administraturae Apostolicae Dioec.Munkačensis In Slovacchia Pro Anno Domini 1944, Preov, 1944, str. 124.

204


II. Historické zmienky o inýchbaziliánskych monastyroch

na východnom Slovensku

Na území celého dneného Slovenska, podobne, ako i celéhoUhorska, bolo kedysi veľké mnostvo baziliánskych gréckokato-líckych monastyrov. V priebehu dejín postupne zanikali Na tomtomieste uverejňujeme pozoruhodné historické zmienky o niektorýchz nich.

Pôvodne baziliánske monastyry na východnom Slovenskupodľa Sasinka

Známy slovenský historik 19. storočia Sasinek uvádza na ú-zemí dneného východného Slovenska tieto starodávne baziliánskemonastyry, ktoré vak u v jeho dobe v 19. storočí patrili medzizaniknuté, alebo na latinský obrad pretransformované:

Na území Koického latinského biskupstva: monastyr sv.Juraja (Heorhija) Veľkomučeníka zo Sreča (

de Szerencs), v Ko-pronciach, Sv. Ducha v Hrabkove, sv. Jána Bohoslova v Barde-jove, Vozdvienija Čestnaho Kresta v Lelei, sv. Nikolaja Čudotvor-ca v Zemune (dnes Zemplín).

Na území Roňavského latinského biskupstva: monastyrmedového prameňa pod Lipami (mellei fontis de Harskut).

Na území Spiského latinského biskupstva: monastyr Po-krova Prečistej Divy Marii zo tiavnika, Nové Opatovice na hraniciUhorska a Haličiny, Pokrova Prečistej Divy Marii na Spii (de Sce-pus), na Dvore kráľovskom, sv. Nikolaja Čudotvorca v Lendaku (Lan-doku), sv. Albety (vdovy, zo Spiského hradu)1

205

Sasinkov zoznam monastyrov gréckeho obradu na východnomSlovensku je potrebné doplniť o tieto ďalie monastyry: monastyrna Bukovej Hore, monastyr v Červenom Klátore, monastyr Poloe-nija Čestnyja rizy naej Vladyčici Bohorodici na Hajivke pri Jarabine(Orjabine), monastyr v Humennom, monastyr v Jasenove, v Kloko-čove, v Koiciach, v Krásnej nad Hornádom, v Krásnom Brode,2 v Leg-nave, v Michalovciach, v Mníku nad Popradom, v Rafajovciach, v Sni-ne, v Trebiove

Spolu je takto len na východnom Slovensku ete dnes identifi-kovateľných vye 25 pôvodne baziliánskych monastyrov. Pozrimesa na niektoré z nich podrobnejie.

_____________________________________1 Porov. F.V. Sasinek, «Trudoviny k dejopisu slovensko-obradnej cirkve v Uh-

rách», Slovesnosť, Skalica, II/41-45 (1864) 640-643, 657-660, 689-692, 701-705.

2 Porov. samostatnú túdiu o tomto baziliánskom monastyre: J.V. Timkovič,Letopis Krásnobrodského monastiera alebo kúsok zo slávnych dejín gréckoka-tolíkov na Slovensku, Preov, 1995.

206

Iné baziliánske monastyry na východnom Slovensku

1. Jasenovský baziliánsky monastyr(pri Humennom)

Pri Humennom sa nachádza Jasenovský hrad a dnes i rovno-menná obec Jasenov. Niekde pod týmto hradom na úpätí niektorejz okolitých hôr ete roku 1663 existoval baziliánsky gréckokato-lícky monastyr. Dokazuje to rusínsky písaná listina (obr. 89), kto-rá sa zachovala v baziliánskom archíve monastyra v Grottaferrata(Taliansko). V rokoch 1663-64 bol ihumenom Jasenovského bazi-liánskeho monastyra i v medzinárodných stykoch mimoriadne ak-tívny jeromních Pachomij Baranovič, OSBM1

207

Obr. 89 : Rusínsky písaná hramota z roku 1663, na ktorej sa zachoval i podpis Pacho-mia Baranoviča, OSBM, ihumena Jasenovského a Krásnobrodského monastyra.

Ihumen Jasenovského baziliánskeho monastyra Pachomij Barano-vič, OSBM, sa neskôr stal tŕňom v oku egerského latinského biskupaTomáa Pálffyho (1660-1669) Bolo to mono i preto, e nadviazalosobné kontakty s talianskými baziliánmi (so zahraničím). Preto bol uv roku 1664 týmto latinským biskupom uväznený a následne vyhnanýz územia Humenského panstva do vyhnanstva za hranice Uhorskéhokráľovstva do Poľska.2 A mono i to bol koniec Jasenovského bazilián-skeho monastyra, pretoe v roku 1664 z Jasenovského monastyra bollatinským biskupom vyhnaný nielen jeho ihumen, ale i vetci bazilián-ski mnísi Takéto «vyháňanie» sa prevádzalo najmä tam, kde okoliebaziliánskeho monastyra u v plánoch miestnej latinskej hierarchie ma-lo prejsť z gréckokatolíckeho na latinský obrad.

Dnes je Jasenov takmer úplne rímskokatolíckou dedinouV Humennom bol tie kedysi baziliánsky monastyr. Obec, ktorá

vznikla naokolo neho, dostala meno podla predstaveného-ihumenatohto baziliánskeho monastyra «(I)Humenne» («ihumen» grécko-katolícky byzantský výraz označujúci predstaveného monastyra). V ľu-dovej reči sa bene v tomto kraji ihumeni označovali a volali aj ako«humeni». Tak tomu bolo napr. v okrese Stropkov, teda na rozhraníariskej a Zemplínskej upy, ete dokonca i v 19. storočí3

_____________________________________1 Porov. J.V. Timkovič, Letopis Krásnobrodského monastiera alebo kúsok zo

slávnych dejín gréckokatolíkov na Slovensku, Preov, 1995, str. 37-40.2 Porov.

A. Pekar, «Vasil¡äni – nos¡¥ un¡jnix ¡dej na Zakarpatt¡»,Analecta OSBM, Roma, VII (XIII) (1971) 280.

3 Ihumena Bukovského monastyra, jeromnícha Vitalija Dumnického, OSBM(1841-1848), ľudia z okolia Bukovej Hory v polovici 19. storočia volali «otechumen» teda nie «otec ihumen», ako by to malo byť, ale v ľudovej forme:«otec humen». Zaznamenané je to dokonca i v maďarsky písanom článku: E.Unghváry, «A Bukócz-hegyi monostor története», Adalékok Zemplén-vármegyetörténetéhez, IV, Sátoralja-Ujhely, 1899, str. 57.

208


2. Klokočovský baziliánsky monastyrRoku 1670 v Klokočove na Zemplíne slzila čudotvorná ikona

Prečistej Divy Mariji. Po tomto zázraku bola táto ikona odvezenáa ukrytá na neznámom mieste. V tom istom čase boli z nej urobe-né jej kópie, z ktorých dve tie slzili, keď boli umiestnené ako ná-hrada za originál na to isté miesto v ikonostase klokočovskej gréc-kokatolíckej cerkvi.

Paňkevič objavil v jednej starodávnej knihe (v Sluebniku) z Klo-kočova zápis, ktorý dokazuje, e v roku 1730 bol v Klokočove ba-ziliánsky gréckokatolícky monastyr.1

Zápis v rukou písanom Sluebniku znie takto:«

... Vo imæ †ca i sn*a i stago D¨xa amin´ Síü kníg¨ rekom¨üsl¨Ωebník k¨pila raba boΩa G¨dakß Anna rok¨ bo

fi aπl*... K¨pílaeü na manast¥r´ za zol... ƒ ¨gorskixß i¯ pri¯dae t¨ü kníg¨rekom¨ü sl¨Ωebnikß do s... Klokoçova do xr¿am¨ ¨speniæ v™çß-n¥mi ças¥...».2

V roku 1751 navtívil Klokočov vladyka Kyr Michal M. Ol-avskyj, OSBM. V jeho zápisnici je pozoruhodná zmienka, e vKlokočove v jeho čase boli dve cerkvi: jedna drevená zasvätenáUspeniju Prečistej Divy Mariji a druhá tak isto drevená a indľamipokrytá zasvätená sv. Vasilijovi Velikomu (!). Obidve cerkvi bolizaopatrené úplnými ikonostasmi3 Zasvätenie druhej cerkvi sv.Bazilovi Veľkému opäť poukazuje na fakt, e v Klokočove bol ke-dysi baziliánsky monastyr.

Dnes v Klokočove existuje u len jedna-jediná cerkov zasvä-tená Uspeniju Prečistej Divy Mariji, ktorá je u murovaná a z ka-meňa bola postavená v roku 1834. Po pôvodnej cerkvi baziliánskeho

209

monastyra zasvätenej sv. Bazilovi Veľkému u nieto ani stopy.Dnes je Klokočov ete stále skoro čisto gréckokatolíckou dedi-

nou a kvôli čudotvornej ikone najväčím odpustovým miestom gréc-kokatolíkov Koického exarchátu.

_____________________________________1 Porov. È. Panækeviç, «Pokrajn¡ zapisi na p¡dkarpatsækix cerkovnix

knigax»,

Naukovyj Zbornikß Tov. “Prosv™ta”, UΩgorodß, VÈ (1929) str. 133.2 È. Panækeviç, «Pokrajn¡ zapisi na p¡dkarpatsækix cerkovnix kni-

gax», Naukovyj Zbornikß Tov. “Prosv™ta”, UΩgorodß, VÈ (1929) str. 175.3 Porov. V. GadΩega, Dodatki k istor¡i Rusinov i rusækix cerkvej v U-

Ωanskoj Ωup™, UΩgorodß, 1924, str. 89-90.

210


Obr. 90: Detail čudotvornej Klokočovskej ikony

3. Koický enský baziliánsky monastyrSvätá Rozália (9. st.) bola baziliánskou mníkou a v byzantskom ikonopisectve

sa vdy znázorňuje ako baziliánska mníka s kríom v rukách. Najstarie cirkev-né objekty, chrámy a kaplnky zasvätené sv. Rozálii sú na naom území známe uod roku 1217. Do latinského martyrológia túto byzantskú sväticu uviedol a pápeUrban VIII. (1623-1644), keď roku 1624 boli nájdené jej pozostatky-moči aslávnostne prenesené do katedrály v Palerme na Sicílii.1 Preto, ak niekde je patro-cínium sv. Rozálie starie od 17. storočia, určite sa jedná o patrocínium byzant-ského obradu a východnej tradície.

Prepodobná Rozália je patrónkou Sicílie, pretoe Sicília bola pôvodne (po-čas celého prvého tisícročia) celá grécka, čo do obradu, ba i národnosti, a bola podjurisdikciou byzantského patriarchu. Úctu k sv. Rozálii na nae slovanské územia ado Spiského Sobora priniesli solúnski bratia sv. Cyril a Metod, pretoe obaja bolitie baziliánmi a sv. Cyril ako episkop bol pôvodne vysvätený za sídelného episko-pa sicílskeho mesta Katánia.2

Svätej Rozálii baziliánskej mníke je zasvätený jeden z najstar-ích koických cintorínov zvaný «Rozália», na Červenom (= Rus-kom) vrchu v Koiciach.3 Pôvodne tam toti stál monastyr sv. Ro-zálie. Tento enský monastyr spomína Gottlieb4 a jeho existenciu kla-die ete do roku 1217, kedy pravdepodobne zanikol spolu s inýmKoickým baziliánskym monastyrom v Krásnej (na «Opátke» na pred-mestí Koíc). Kronika o dejoch slobodného kráľovského mesta Koíco enskom baziliánskom monastyre v Koiciach píe pod r. 1217 toto:

«Medzitým Dolné Koice sa tak rozmohli, e na ktorejsi častikráľovského mestečka boli usadené aj mníky-panny, ale striedavýmiosudmi časov prilo do zabudnutia aj ich rehoľné meno, ako aj u-miestnenie ich rehoľného domu (Thuróczy Ung. str. 175-176; S. Ti-mon, Cassovia vetus ac nova, Cassovia, 1732, str. 45; Névtelen cas-sai századok)».5

211

Rozália bola pre cyrilometodejských mníchov pri pokresťančo-vaní Slovanov dôleitá nielen preto, e bola baziliánskou mníkou zo Si-cílie, ale i preto, e úcta k nej nahradila-vytlačila pohanský kult bo-hyne Rusaly (Slávy), ktorá bola bostvom vody, rannej rosy6

Pri enskom monastyre sv. Rozálie pri Koiciach bol hospic pitáľ pre chorých. O chorých sa starali baziliánky. Po zruení ichmonastyra bol pitáľ prenesený na opačnú stranu Koíc, ale opäť napredmestie, tentoraz juné, tam kde sa dnes nachádza starobinec.

V súčasnosti gréckokatolícke baziliánky majú na východnomSlovensku svoje monastyry v Preove, vo Svidníku, v Bardejove,v Sečovciach i v Trebiove.

Baziliánky sú integrálnou súčasťou starodávnych dejín historického Podkar-patska. Dokazuje to nielen Koický enský monastyr, ale i Mukačevský: Petrovuvádza pozoruhodnú zmienku o starodávnom monastyre baziliánok pri Mukačeve.Tento monastyr v 14. storočí zaloila manelka knieaťa Teodora Koriatoviča, kto-rá sa volala Kyriaka. Stál na tzv. Soročej Hore pri Mukačeve (Szarkahegy). Kamen-né ruiny tohto monastyra bolo vidno ete v 18. storočí.7

_____________________________________1 Porov. F. Mershmen, «Rosalia», The Catholic Encyclopedia, XV, New

York, 1910, str. 184.2 Porov. G.A. Timkovič, «Sv. Cyril (+869) bol katánskym episkopom»,

Krásnobrodský zborník, Preov, I/1-2 (1996) str. 53-90.3 Dnes na Červenom (= Ruskom) vrchu stojí kaplnka sv. Rozálie, (porov. A.

Frický, Koice kultúrne pamiatky, Koice, 1974, str. 95).4 Porov. K. Gottlieb von Windish, Geographie des Königreiches Ungarn, II,

Pressburg (Bratislava), 1780, str. 69.5 Rukopis: J. Tutkó, Kronika o dejoch slobodného kráľovského mesta Koíc

(maďarský originál vyiel v Koiciach tlačou K. Werfera roku 1861), str. 15.6 Porov. G.A. Timkovič, «Rusaľa Zelené sviatky», Blahovistnik, Preov, 5

(1996) str. 130-132.7 Porov. L. Thuróczy, Hungaria suis cum regibus, 1729 citovaný v A. Petrovß,

Drevn™j˚¡ä gramoty po istor¡i Karpatorusskoj Cerkvi ¡ Ûerarx¡i 1391-1498g., Praga, 1930, str. 58-59.

212


4. Krásna nad Hornádom (Opátka)a jej baziliánsky monastyr

V Krásnej (Červenej, tj. Ruskej)1 nad Hornádom bol baziliánskygréckokatolícky monastyr najmenej do 13. storočia, keď v ňom boligréckokatolícki baziliáni násilne nahradení latinskými benediktínmi.

Piker moment osídlenia baziliánskeho monastyra v Krásnejnad Hornádom latinskými benediktínmi datuje rokom 1217. Ne-hovorí o «zaloení» tohto monastyra benediktínmi, ale o «obdra-ní» u existujúceho monastyra latinskými benediktínmi:

«Pari fere distantia, Mislam, Cassoviamque inter, nonnihil adortum declinat SZEPLAKIENSIS Abbatia quam ad annum MCCX-VII. Benedictini possidebant. Transiit subinde in jura V. CapituliStrigoniensis, jamque Tyrnaviensi S. Stephani Clericorum Semi-nario alimenta praebet, reddita memorabilis Marci Crisini, suiPraefecti, gloriosa pro fide morte Cassoviae obita».2

Dnes je Krásna nad Hornádom rímskokatolíckou farnosťou, alehroby na cintoríne orientované na východ ticho svedčia o grécko-katolíckej pôvodine.


slávnych dejín gréckokatolíkov na Slovensku, Preov, 1995, str. 21.2 J. B. Piker, Topographia magni regni Hungariae, Viennae, 1750, str. 502.

213

214


Obr. 91: Geografická lokalizácia niektorých baziliánskych monastyrov východné-ho Slovenska, ako aj iných v tejto práci spomínaných miest.

5. Legnavský baziliánsky monastyr10.-13. storočie

Podľa tradície Legnavský baziliánsky monastyr v čase pred ta-társkym vpádom nebol vôbec len nejakým bezvýznamným mo-nastyrom. Podľa Tótha, historika ariskej upy, Legnavský bazi-liánsky monastyr mimoriadne prekvital najmä od 10. do 13. storo-čia.1 Vtedy bol veľmi významným monastyrom, ktorý bol dokon-ca v povedomí uhorských a poľských kráľov Stretávali sa tamtoti uhorskí a poľskí králi na medzinárodné rozhovory a jednania,pretoe tento monastyr stál a dodnes stojí na hraniciach týchto dvochveľkých kráľovstiev (dnes na hraniciach medzi Slovenskom a Poľ-skom).

Je veľmi pravdepodobné, e práve na tomto mieste sa roku1211 stretli uhorský arpádovský kráľ Andrej II. (1205-1235) s poľ-ským kráľom Leszkom I. (1206-1227). Toto stretnutie spomínaIpatijevská letopis pod rokom 1211. V tom čase to bol veľký mo-nastyr-lavra, v ktorom ilo veľké mnostvo mníchov Legnavskýmonastyr bol spustoený o 30 rokov neskôr za tatárskeho vpádu1241-1242.2

Po tatárskom spustoení, ako hovorí tradícia, tento monastyru nikdy nenadobudol svoju niekdajiu slávu i pôvodnú mnoho-početnosť svojich baziliánskych mníchov Preto historici hovo-ria, e v porovnaní s inklinovaným obdobím slávneho 10.-13. sto-ročia, keď Legnavský monastyr bol veľkou lavrou mníchov a stre-diskom cyrilometodejskej vzdelanosti a kultúry, sa po tatárskomvpáde zmenil na «pustovňu»3 s niekoľkými desiatkami baziliánskychmníchov

215

14. storočiePo tatárskom vpáde bol baziliánsky monastyr sv. Nikolaja

Myrlikýjskeho Čudotvorca v Legnave znova obnovený. Svedčí otom písomná zmienka z 22. septembra 1323, v ktorej sa tento sta-rodávny monastyr spomína nepriamo. Vtedají uhorský kráľ KarolRóbert z Anjou, daroval Plavečský a Staroľubovianský hrad s po-zemkami svojmu vernému rytierovi Filipovi Drugethovi, ktorý s nímpriiel do Uhorska z talianského Neapola a preukázal mu mnohéverné sluby. V tejto hramote z roku 1323 sa spomína, e na daro-vaných pozemkoch sa nachádza Legnavský baziliánsky monas-tyr.4

Rok 1529 staroslovanský Evanjeliár pre Legnavský bazilián-sky monastyrĎalia veľmi významná písomná zmienka o existencii Legnav-

ského baziliánskeho monastyra sv. Nikolaja Čudotvorca je z roku1529. Jedná sa o zápis v drahocennom rukou písanom staroslovan-skom Evanjeliári, ktorý sa dnes nachádza v kninici Budapetian-skej univerzity.

V rukopisnom Evanjeliári z roku 1529 je na strane 260-tej ten-to zápis cyrilikou (prepisujeme ho azbukou, ako ho uverejnili roku1970):

«L™to 6037. Slava g(ospo)du bo(g)u i s(vå)toi b(ogorodi)cipreçistoi ego b(o)gomat(e)ri xvala i slava s(vå)t(o)mu o(t)-cu nikol™. O(t) zaçala konecæ, tro(i)ce s(vå)taå b(oΩ)ena˚æ slava tob™. Spisaså s¥å kniga… tetroeva(n)g(e)lie ru-kou mnogogr™˚nago raba b(o)Ω¡å ür¡å kostentinova sna is(g)ospodaræstva moskovskogo ispod velikogo kn(å)za vasilåivanoviç(a) c(a)rå i g(ospo)d(a)rå vseå rus¥i rodomß is veliko-go novagoroda a ståΩan¥em iz velikogo pskova. A spisaså s¥åkniga b(o)gaboåzlivogo i x(r¥st)alübivago muΩa timof™å,

216


ivanova s(y)na izß dubrovæki, izæ zemli is sanockoi. A upisu-etså vß s¥e s(vä)toe e(van)g(e)lie rab b(o)Ωii timofei ispodruΩiem svoim nasta(s)eü, is çådy svoimi s filimonom iz grigor¥em i s ƒedorom i usop˚ix çåd ixß nazar¥å, vasil¥å,matfeå, är¥å, mar¥u i otecev ixß ¡oana, ügu, luku, vasulisu,pavla, ignat(i)å, ofim(¡)ü, orinu, marka, ioana, semiona, io-ana, lavrent¡å, mixaila, annu, okulinu, oƒim(i)ü, ostafßå,zaxar¥u, ogaf(i)ü, orinu, orinu, mixaila.

A sei Ωe b(o)goboåzlivyi muΩ timofei dal spisati s¡es(vå)toe ev(an)g(e)llie i poloΩil ego na pr(e)st(o)lß novogomanastyrå s(vå)t(o)go o(t)ca nikoly u pol™ leknavskomæ,aby bylo neporu˚imo o(t) toå s(vå)tyå c(e)rkvi o(t) s(vå)-t(o)go o(t)ca nikoly. A kto by ix dræznul izgrabiti o(t)togo s(vå)t(o)go manastyrå s(vå)t(o)go o(t)ca nikoly, dabudi klåt i proklåtæ o(t) s(vå)tyxæ o(te)cæ ti¥ i o(t)s(vå)tyx 12 ap(o)s(to)læ i o(t) s(våto)go vseg(o) d(u)xovenst-va, iΩe e(st) pod neb(e)som na zemli

Na zdrav¥e i na spasen¥e rab™ b(o)Ω¥ei krestin™v˚i(t)kyx l™tß uçiniså do teraznei˚ogo roku 6163, a eΩe

o(t) po ploti roΩde. X(r¥sto)va 1528 bylo v toi ças, a te-ra(s) 1655».5

Hore uvedený Evanjeliár, ktorý sa uíval na prestole mona-styrskej cerkvi zasvätenej sv. Nikolajovi Čudotvorcovi bol v roku1529 napísaný-prepísaný Jurijom, synom Kostentinova, ktorý po-chádzal z Novhorodu a Evanjeliár prepísal pre potreby «nového»Legnavského baziliánskeho monastyra. Objednávku na tento sta-roslovanský Evanjeliár dal bohabojný mu Timofej z Dubrovky.Teda Timofej Evanjeliár zaplatil a baziliánskemu monastyru za-svätenému sv. Nikolajovi Čudotvorcovi a nachádzajúcemu sa «priLegnavskom poli» podaroval.

217

Legnavský baziliánsky monastyr

Hore uvedený Evanjeliár z roku 1529 dokazuje, e krátko po bit-ke pri Moháči (r. 1526) baziliánsky monastyr nachádzajúci sa pri Leg-nave ete určite existoval, mal cerkov zasvätenú sv. Nikolajovi Ču-dotvorcovi a darovaný Evanjeliár leal na jej najčestnejom mies-te: «na prestole».

V roku 1529 bol Legnavský monastyr u kamenný. Dosved-čuje to mnostvo tiepaného stavebného kameňa a základy akejsiveľkej stavby tesne pod vrcholcom hory, na úpätí ktorej stojí dne-ná «osamelá» cerkov «Prenesenia ostatkov sv. Nikolaja Myrlikýj-skeho Čudotvorca» (obr. 92). Tento kameň sa nenachádza nikdeinde na okolí, jedine na tomto mieste na malej ploine strméhosvahu vypínajúceho sa smerom na juh, nad ete dnes stojacoucerkvou

218


Obr. 92: Cerkov sv. Nikolaja Čudotvorca pri Legnave pochádza z 18. st. a stojív areáli niekdajieho baziliánskeho monastyra. Je bez vee, lebo vee vtedy

smeli mať na svojich kostoloch len rímskokatolíci.

Kedy bol zničený Legnavský baziliánsky monastyr, ktorý bolete plne aktívny v 16. storočí, nikto nevie. Písomné dokumentyzatiaľ mlčia a čakajú na svoje odhalenie

18. storočie osamelá cerkov v areáli monastyraKedy bola vybudovaná dodnes stojaca osamelá cerkov zasvä-

tená sv. Nikolajovi Čudotvorcovi v areáli baziliánskeho monastyratie nikto nevie. Cerkov nemá veu, a to dokazuje, e bola posta-vená v čase, keď si vee smeli budovať len rímskokatolíci. Tentofakt ukazuje, e bola vybudovaná určite niekedy pred koncom 18.storočia.

Schematizmus Preovskej eparchie na rok 1944 uvádza, e tátocerkov bola retaurovaná roku 1760 grófom Szirmayom.6 Ak jepravda, e bola roku 1760 retaurovaná, to znamená, e bola určitepostavená ete pred týmto rokom, čie je ete staria. Táto cerkovsa nachádza asi 100 metrov od dneného toku rieky Poprad, ktorýdnes tvorí hranicu medzi Slovenskom a Poľskom.

Kadý rok sa v tejto cerkvi uskutočňujú odpusty na Prenesenieostatkov sv. Nikolaja Čudotvorcu. Ete dodnes v Legnave a na jejokolí tam ijúci ľudia medzi sebou «bisidujut» (rozprávajú sa) lenpo rusínsky. Legnava je gréckokatolíckou rusínskou farnosťou.

_____________________________________1 «Hosszúvágás: Langnó, Lagnó Szent Vazul monostora helyén, mely a X.

századtól a tatár-jarásig állot fenn s utóbb remetehelyül szolgált, 1750-ben épülta Szirmay Tamás grof kápolnája. A község határában vasas ásványvíz-forrás s akápolna felett vízesés van», (S. Tóth, Sáros vármegye monografiája, II, Buda-pest, 1910, str. 408-409); «Hosszúvágáson maradt fenn emlékezete az egykoriSzt. Bazil rend kolostorának, mely a X. századtól a tatárjárásig állott fenn,utóbb pedig remetehelyül szolgált» (Tamtie, III, 1912, str. 233); porov. tie J.kultéty, «Visľania a Veľká Morava», Slovenské pohľady, 2 (1929) str. 99.

2 Porov. L. Lizak, «Legnavsækij monastir», Kalendar Blahovistnika,

219

Legnavský baziliánsky monastyr

Preov, 1971, str. 114, 116; porov. Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Rit-us Catholicorum Dioeceseos Preoviensis (Fragopolitanae) et AdministraturaeApostolicae Dioec. Munkačensis In Slovacchia Pro Anno Domini 1944, Preov,1944, str. 48.

3 Porov. S. Tóth, Sáros vármegye monografiája, II, Budapest, 1910, str. 408-409; III, 1912, str. 233.

4 « Qui reversi retulentur, quod super faciem castri Poloucha vocati et ter-rarum ac villarum ad ipsum pertinencium accedendo convocatis vicinis et com-metaneis ipsas reambulassent, videlicet, quod prima meta incipit ex illa partecuiusdam heremite versus Poloniam; inde procedit transeundo fluvium Popradet ascendit in montem, vulgariter Pezzer Jawor dictum; inde procedit ad caputcuiusdam fluvii Musina vocati procedendo pervenit ad quendam montem Chor-go vocatum, a quo monte descendit ad», (V. Sedlák, Regesta diplomatica necnon epistolaria Slovaciae, II, Bratislava, 1987, str. 456-457; porov. L. Lizak,«Legnavsækij monastir», Kalendar Blahovistnika, Preov, 1971, str. 113);Teda hranica ila: od hradu Plaveč k prvému opornému bodu, ktorým bol Leg-navský monastyr, potom po rieke Poprad k Hore Jawor

5 Porov. È. Panækeviç, «Mater¡ali do ¡stor¡¥ movi p¡vdennokarpat-sækix Ukra¥nc¡v», Naukovij zb¡rnik Muzeü ukra¥nsæko¥ kulæturi u Svidni-ku, 4/2, Preov, 1970, str. 73-74.

6 Porov. Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioece-seos Preoviensis (Fragopolitanae) et Administraturae Apostolicae Dioec.Munkačensis In Slovacchia Pro Anno Domini 1944, Preov, 1944, str. 48.

220


6. Leleský baziliánsky monastyrLele sa nachádza v najjuhovýchodnejom cípe východného

Slovenska. Na malej vyvýenine v okolitej írnej rovine tu exis-toval baziliánsky monastyr zasvätený Vozdvieniju Čestnaho Kresta.Monastyr bol chránený močiarmi, ktorých zvyky v jeho okolí exis-tujú dodnes.

Podľa historika Lučkaja, latinskí premontráti vytlačili a nahradiliv tomto monastyre gréckokatolíckych baziliánov v roku 1270.1 Ne-skôr v stredoveku sa tento pôvodne baziliánsky monastyr, teraz ulatinský Leleský premontrátsky klátor, stal overovacím miestommajetkoprávnych a privilegijných hramôt v latinčine. Teda sa stalakýmsi «notárskym úradom».

Dnes je «Leles» rímskokatolíckou farnosťou.

_____________________________________1 Porov. M. Lutskay, «Historia Carpato-Ruthenorum, II/1», Naukovij zb¡r-

nik Muzeü ukra¥nsæko¥ kulæturi u Svidniku, 13, Preov, 1988, str. 172.

221

222

Obr. 93: Náhrobný kameň nájdený v Michalovciach dokazuje, e ete v roku 1060na tomto mieste východného Slovenska existoval baziliánsky monastyr zasvä-

tený sv. Michalovi Archanjelovi, v ktorom zomrelmních Presian nástupca bulharského trónu.

7. Michalovský baziliánsky monastyrGréckokatolícky baziliánsky monastyr sv. archistratiha Michaila

stál kedysi v areáli dneného mesta Michalovce. Fragmenty jehokamenných základov sa dnes nachádzajú v intraviláne tohto mesta.Obec Michalovce vznikla v okolí tohto monastyra sv. Michaila a od ne-ho dostala i svoje meno (Michalová Ves Michalovce).

Existenciu tohto baziliánskeho monastyra na území Michaloviecdokazujú okrem iného i základy starodávnej kamennej cerkvi, v ktorejbol objavený náhrobný kameň (obr. 93) o rozmeroch 55x75x35 cm.Dnes sa nachádza v Michalovskom múzeu. Na tomto kameni je vy-ryté: «s´de l(e)Ωi(t)ß kßnåz´ pres⁄anß *vß l™to # qfe∫ +vß l™to# qfÙƒ∫».

Mních Presian, ktorý bol pochovaný na tomto mieste, bol bul-harským knieaťom, a mal sa stať dedičom bulharského trónu. Boltoti najstarím synom bulharského knieaťa Joana Vladislava (+1018).Keďe moc v Bulharsku, ktorého severnou provinciou bolo dnenévýchodné Slovensko, uchopila v danom čase Byzantská ría, Pre-sian bol oslepený a vstúpil do baziliánskeho monastyra. V mona-styre bol postriený na baziliánskeho mnícha. Ako kameň z Micha-loviec dokazuje, svoju ivotnú púť dokončil práve na tomto miestev roku 1060 vo veku 64 rokov.1

Teda Michalovský baziliánsky monastyr určite existoval ete v 11.storočí. Dnes v Michalovciach ijú mnohí rímskokatolíci i mnohígréckokatolíci

_____________________________________1 Porov. V. Tkadlç¡k, «Kiril¡vsækij napis v Mixal¡vcäx», Naukovij

zb¡rnik Muzeü ukra¥nsæko¥ kulæturi u Svidniku, 14, Preov, 1986, str. 396-407.

223

224


Obr

. 94:

Bazil

iáns

ki m

nísi

z Pre

ovs

kého

mon

astyr

a na D

uchn

ovičo

vej u

lici r

oku 1

948 p

red v

stupn

ou br

ánou

do m

o-na

styra

. Upr

ostre

d vla

dyka

Kyr

Pav

el G

ojdič,

OSB

M, b

ez ep

iskop

skýc

h in

signi

í v je

dnod

ucho

m b

azili

ánsk

om o

bleč

e-ní

a ve

dľa

neho

(z p

ozíci

e poz

orov

ateľa

vľav

o) o

. P. B

ulyk

(ihu

men

mon

astyr

a) a

vpra

vo o

. N. K

rett.

8. Preovský baziliánsky monastyrStarodávne časy

Dá sa predpokladať, e v Preove kedysi existoval starodávny bazilián-sky monastyr na západnej strane predmestia pribline v časti dnenejKalvárie, kde bolo pôvodne praslovanské pohanské obetite. Bol za-svätený pravdepodobne sv. Kozmovi a Damiánovi. Kedy tento monastyrzanikol sa nevie V starých vedutach Preova (napr. v 17. storočí) sa eteniekedy na jeho mieste zvykne označovať kostol «sv. Martina».

Rok 1947 zaloenie novodobého monastyraBaziliáni zaloili svoj súčasný monastyr v Preove v roku 1947.

Oficiálne bol tento monastyr dekrétom erigovaný 22. septembra1947. Nachádzal sa na Duchnovičovej ul. č. 3/a v Preove (dodnesstojí opustený s porozbíjanými oknami vedľa neskôr v monastyrskejzáhrade vybudovanej policajnej stanici). V tomto monastyre Vý-chodná Kongregácia v Ríme potvrdila baziliánom noviciát, stalosa to 26. septembra 1947. Noviciát sa otvoril s týmito kandidátmi: br.Juraj Bakajsa, br. Peter Varjan, br. Anton Kocak, br. Andrej tefko.1. X. 1947 pribudol br. tefan Danko a o týdeň nato br. Eugen JánKoči (neskorí generálny vikár Českého gréckokatolíckeho exar-chátu). Posviacka Preovského baziliánskeho monastyra sa uskutoč-nila v poslednú októbrovú nedeľu (26. októbra) 1947. Prítomní boliobaja preovskí episkopi: vladyka Kyr Pavel Gojdič, OSBM, i jehopomocný vladyka Kyr Vasilij Hopko.1

Monastyr v Preove na Duchnovičovej ul. (obr. 95) bol zasväte-ný pápeom novoustanovenému sviatku Christa Carja, preto sa i po-sviacka uskutočnila v poslednú októbrovú nedeľu.

225

Otcovia baziliáni z monastyra sľubne rozvíjali svoju činnosť naj-mä medzi deťmi a mládeou. V priestoroch monastyra sa vychová-vali i budúci mladí baziliáni

Rok 1949 násilné zruenie monastyraPol hodiny pred polnocou 22. februára 1949 prepadli tento mo-

nastyr tridsiati uniformovaní a neuniformovaní prísluníci tátnejbezpečnosti (tb) a násilne zruili monastyr, pričom zatkli 11 ot-cov a bratov baziliánov, ktorí sa práve nachádzali v monastyre2

Tu je svedectvo jedného z baziliánov, o. Mariána Potaa, OSBM:«

Vetkých mníchov vohnali pod hrozbou namierených samo-palov do jedálne a sami chodili po vetkých izbách a brali, čo saim zachcelo. Pritom podhadzovali, tak, aby sme to nevideli, nimiprinesené letáky o mučeníkovi Tisovi, čím v tomto prípade, ako sa

226


Obr. 95: Takto dnes vyzerá bývalý baziliánsky monastyr Christa Carja (na bý-valej Duchnovičovej ul.) v Preove. Vedľa neho bolo za socializmu vybudovanémoderné divadlo J. Záborského (vľavo). Medzi divadlom a bývalým monasty-

rom je vidno veu gréckokatolíckej katedrály.

ľudovo hovorí, strelili capa. O prepade som bol vopred informova-ný jedným naim človekom, prísluníkom tb, ktorý mi veľmi radil,aby som na ten čas opustil monastyr, lebo ako hovoril oni majúnaplánované v noci prísť, nepozorovane namontovať na strechumonastyra vysielačku a potom obviniť mníchov vasiliánov zo pio-náe. Hoci ten človek bol mojím dobrým známym, predsa som po-vaoval túto jeho správu za provokáciu. Pre kadý prípad som vakhneď zaobstaral pancierové dvere so peciálnym zámkom a dalsom ich osadiť do vchodu na pôjd, aby sa tam nikto nepovolaný ne-dostal. A to bola v tej chvíli naa záchrana. Naim nočným hosťomich provokatívny zámer so piónskou vysielačkou nevyiel (nemohlisa na pôjd dostať). Potom nás naloili do pripraveného autobusu apod rúkom noci odviezli do preovskej väznice».3

Monastyr vyrabovali, a a potom tb oznámilo episkopovi P.Gojdičovi, OSBM, aby poslal niekoho po bohosluobné rúcha ačae, lebo monastyr zabavil tát a dáva ho prerobiť na bytovku prepolitických pracovníkov a z kaplnky urobí telocvičňu Takto ba-ziliánsky monastyr v Preove bol komunistickým reimom zlikvido-vaný ako prvý v celom Československu (ostatné boli zlikvidovanéa o rok nato v apríli 1950)4

Uväznených preovských baziliánov neskôr prepustili z vye-trovacej väzby pre nedostatok dôkazov, aby ich potom opäť v aprí-li roku 1950 uväznili Baziliáni sa po prepustení z vyetrovacejväzby v roku 1949 rozili po ostatných monastyroch vo vtedajomČeskoslovensku, tj. do Trebiova, Medzilaboriec i Prahy

V noci z 13. na 14. apríla 1950 boli vetci baziliáni ijúci a pôso-biaci vtedy v Československu internovaní a zakázaní.5 Gréckokato-lícky Rád sv. Bazila Veľkého bol počnúc rokom 1950 na celom úze-mí Československa zakázaný a postavený a do roku 1990 mimozákon. V roku 1990 ho Ministerstvo kultúry opäť uznalo za existujúci.

227

Preovský baziliánsky monastyr

228


Obr. 96: Ústrednou postavou a hlavným činiteľom pri znovuzaloení baziliánske-ho monastyra v Preove, tentoraz zasväteného sv. Vasilijovi Velikomu bol v roku

1992 protoihumen o. Marián J. Pota, OSBM. Fotografia z roku 1999.

Rok 1990 znovuuznanie baziliánov tátnymi úradmiSlovenský tatistický úrad pridelil dňa 22. marca 1990 Rádu

sv. Bazila Veľkého v Československu identifikačné číslo (IČO)«677761». Právnu subjektivitu Rádu potvrdil riaditeľ cirkevného od-boru Ministerstva kultúry PhDr. Peter Mulík 11. 10. 1995, a to v zmys-le zákona č. 308/1991.

Hneď potom, ako mohli baziliáni opäť oficiálne rozvíjať svojučinnosť, vtedají protoihumen, o. Marián Pota, OSBM (1970-1994),sa znovu pokúal dostať v retitúcii bývalý baziliánsky monastyrChrista Carja na bývalej Duchnovičovej ulici 3/a Keďe sa muto nepodarilo, rozhodol sa zakúpiť v blízkosti centra mesta nový dom

Rok 1991 zakúpenie rodinného domu (budúceho monastyra)Roku 1991 sa o. Mariánovi Potaovi, OSBM, podarilo kúpiť v cen-

tre mesta Preov v tvrti ľudovo nazývanej «Táborisko» trojizbovýprízemný, z tehly postavený rodinný dom.

Kúpna zmluva je datovaná dňom 23. júla 1991, potvrdená ve-rejným notárom a 24. júla 1991 podpísaná predávajúcim: MUDr.Stanislavom Matisom a jeho matkou Helenou Matisovou a kupu-júcim Dr. Mariánom Potaom. Jednalo sa o zakúpenie majetku za-písaného v Liste Vlastníctva č. 4441 obce Preov, a to parcely za-stavané plochy parcelné číslo 4223 a záhrady p. č. 4224. Dom bolzakúpený za cenu 1.200.000,- československých korún,6 čo bolospojené zároveň s výmenou za dvojizbový tátny byt o. JeronymaA. Fedoroňka, OSBM (na Karadičovej ul. 37 v Bratislave).7 Vý-mena bratislavského bytu za rodinný dom na Vajanského 31 malanastať do 20. augusta 1991. Zmluva bola registrovaná tátnym no-társtvom v Preove dňa 4. októbra 1991, od ktorého momentu sao. Marián J. Pota, OSBM, stal vlastníkom tejto budovy o výmere523 m2 so záhradou o výmere 369 m2.

Kúpnopredajnú zmluvu s predávajúcimi uzavrel o. Marián Po-

229


ta, OSBM, pretoe v tom čase Rád, ako taký, ete nemohol nado-búdať vlastníctvo. Keď sa tento právny stav pred tátom upravil,kúpený dom i s malým pozemkom bol roku 1993 prepísaný u pria-mo do vlastníctva Rádu sv. Bazila Veľkého v Československu (Da-rovacia zmluva č. 996/93).

Rok 1991 rekontrukcia rodinného domu na monastyrU v auguste 1991 sa o. J. Fedoroňko, OSBM, presťahoval z Bra-

tislavy do Preova, a to najprv do bytu o. M. Potaa, OSBM, ktorýsa nachádzal v bytovke na Volgogradskej ul. č. 66, 6. poschodie.Pribline pol roka v novozakúpenom rodinnom dome na Vajan-ského č. 31 v Preove nikto nebýval, pretoe sa svojpomocne robi-la jeho generálna rekontrukcia. V jeho pivnici-suteréne sa pripravo-valo miesto pre dočasnú provizórnu kaplnku zasvätenú sv. Bazilovi

230


Obr. 97: Preovský baziliánsky monastyr v roku 2001 (hore); Ikona sv. Bazila Veľ-kého patróna monastyra, s vyobrazením monastyra pri nohách svätca

(vedľa na str. 231). Ikona dnes visí na stene monastyrskej jedálne.

Veľkému, pretoe celý monastyr na Va-janského ulici mal byť a neskôr aj bol za-svätený sv. Bazilovi Veľkému.8

Jedná sa o čas tesne potom, čo v roku1990 boli baziliáni v Československu po-volení, a preto tieto začiatky boli tak zvlát-ne Výmeny bytov, bývania mníchov-baziliánov po tátnych bytovkách ka-plnka v dielni-suteréne Začiatky bo-li teda ťaké a zásluhu na tom, e bazili-ánsky monastyr v Preove bol znovuob-novený majú o. Marián Pota, OSBM a o.Jeroným Fedoroňko, OSBM i mladí ba-ziliáni (najmä br. Volodimir Sedlaček,br. Petro Haľko, o. Josafat Lucak, br. Jo-an Hriňak a o. Jozef Novak), ktorí fyzic-ky rekontrukciu svojpomocne prevádza-

li. Rekontrukcia nového baziliánskeho monastyra v Preove bola pl-ne hradená z celoivotných úspor o. Jeronýma Fedoroňka, OSBM. Jed-nalo sa o osobné úspory (200.000,- československých korún), ktoré na-etril tento jeromních v čase komunizmu, keď baziliáni boli zakázanía kadý il ako mohol a vedel.

Na dome boli urobené tieto opravy: niekoľko dverí bolo zamu-rovaných, aby sa neprechádzalo z izby do izby; ďalie miestnosti akokuchyňa, jedáleň a kupelka boli od základu prerobené. Z bývalejdielne-suterénu bol urobený priestor pre kaplnku. Boli zakúpenéstoličky, stoly, skrine, postele, záclony, garnie a iné veci9

V bývalom suteréne rodinného domu na Vajanského 31 bola kapln-ka verejne funkčná v rokoch 1992-1994. Dodnes to na mieste, kde stálsv. prestol, pripomína pamätná mramorová tabuľa s nápisom: «

zemlå‘,id™’Ωe ty stoí‚i na ne

j, dómß b∫Ωïj byst´ 1992-1994».

232


Obr. 98: Otec Jeronym A. Fe-doroňko, OSBM, bol ihume-

nom Preovského monastyra vrokoch 1992-1995.

Rok 1992 obnovenie Preovského monastyra v novozakúpe-nom rodinnom dome

Konečne v roku 1992 sa do Monastyra sv. Bazila Veľkého na Va-janského 31 nasťahovali baziliáni a monastyr i kaplnka boli posvätenévladykom Kyr Jánom Hirkom, preovským sídelným episkopom.Tentoraz bola kaplnka i monastyr, keďe sa u nachádzali na inommieste ako v roku 1947, zasvätené novému patrónovi: sv. BaziloviVeľkému. Bolo to práve v neopakovateľnom jubilejnom 7500-tomroku od stvorenia sveta podľa starodávneho počítania času! Pri-pomína to návtevníkom monastyra pamätná tabuľa osadená pri hlav-nom vchode do monastyra.

V roku 1992, kadú stredu od 15.00 do 16.00 v monastyre ba-ziliáni organizovali náboenstvo pre deti. Deti prichádzali v počte10-15. V nedele o 15.00 o. Fedoroňko, OSBM, organizoval pre zbo-né eny spoločný Ruanec, či Moleben spojený s duchovným slo-vom. Raz do mesiaca baziliáni v sobotu organizovali duchovnúobnovu pre mláde. Prichádzalo okolo 20-30 detí, mali 2-3 pred-náky, sv. spoveď a sv. príčastie V lete baziliáni organizovali letnépäťdňové tábory po farnostiach pre mláde, tzv. Vasilijády.10

Rok 1993 rukopoloenie na subdiakona, diakona a kňazaV provizórnej kaplnke v suterénnych priestoroch Monastyra sv.

Bazila Veľkého na Vajanského 31 v Preove bol rukopoloený na sub-diakona, diakona a kňaza v dňoch 30. 7., 31. 7. a 1. 8. 1993 o. JozafátV. Timkovič, OSBM, ktorý v danom roku tudoval v Ríme (1987-1995)a vysvätený bol na Slovensku. Rukopoloenie previedol preovskýsídelný episkop Kyr Joan Hirka za prítomnosti protoihumena bazi-liánov Kyr Mariana Potaa, OSBM.11 Vysvätenie menovaného sa v Pre-ovskom monastyre uskutočnilo na jeho vlastnú iadosť a túbu chcel byť vysvätený v monastyrskej cerkvi a nikde inde.

233


234


Obr. 99: Pohľady do nádvoria Preovského monastyra v decembri 2001. Rodinný domkúpený v roku 1991 (vľavo) a nová časť dobudovaná v roku 1994 (vpravo).

Rok 1994 dostavba iestich kelií a cerkviU na jeseň v roku 1992 sa začala dostavba k monastyru (k zakú-

penému domu). Jednalo sa o vystavenie cerkvi, nad ktorou by boli ke-lie pre mníchov. Stavba bola i napriek rastúcej inflácii ťastne ukonče-ná. Nad cerkvou sa nachádza esť maličkých kelií pre mníchov a chodba.

Posviacka prístavby bola 11. júna 1994. Posvätil ju vladykaKyr Ján Hirka za účasti 22 kňazov (z ktorých bolo 10 baziliánov)a asi 200 veriacich. Z Ríma pri tejto príleitosti do Preova zavítalgenerálny ekonóm baziliánov o. Severian Yakymyin, OSBM, ne-skorí gréckokatolícky episkop v New Westminster v Kanade.12

Túto slávnostnú udalosť dodnes pripomína tabuľa zo védskejuly upevnená v stene tejto cerkvi s nápisom: «rok¨ 1994 sïå‘ cerkovßvas⁄ ’lïü v

elíkom¨ zasvåçena byst´».

235


Obr. 100: Cerkov sv. Vasilija Velikoho v monastyre otcov baziliánov v Preove.Fotografia z roku 2002.

Rok 1996 prestavba podkrovnýchpriestorov starej časti monastyra (pô-vodného zakúpeného domu)

8. mája 1996 sa začala prestavbapodkrovných priestorov starej časti mo-nastyra sv. Bazila Veľkého v Preove.Bolo to u pod vedením protoihumenao. M. M. Bilančíka, OSBM. Prestavbabola ukončená u na jeseň toho istéhoroku (1. novembra 1996). Okolo celejstarej budovy monastyra (pôvodnéhorodinného domu) bola pri tejto prílei-tosti urobená nová termoregulačná o-mietka (z polystyrénu).13 Nad starou čas-ťou monastyra (pôvodne prízemnéhorodinného domu) boli takto vytvorené tri

manzartné miestnosti s kúpelňou apartmán pre protoihumena. V jed-nej z troch manzartných miestností bol zriadený archív provincie,ostatné dve boli pre protoihumena.14

Rok 1996 a 2000 sobory baziliánov v Preovskom monastyre26. augusta 1996 sa uskutočnil v Preovskom monastyre sv.

Bazila Veľkého sobor baziliánov Provincie sv. Cyrila a Metoda, naktorom bol na ďalie tyri roky znovuzvolený protoihumen o. Me-todij M. Bilančík, OSBM.15

7.-8. februára 2000 sa uskutočnil v Preovskom monastyre ďal-í pravidelný sobor baziliánov Provincie sv. Cyrila a Metoda, naktorom bol zvolený nový protoihumen o. Polykarp . Jaco, OSBM.16

2.-3. októbra 2000 sa opäť v baziliánskom Preovskom mona-styre konal sobor baziliánov celej Provincie pod dohľadom poľské-ho protoihumena o. Marka Skirku, OSBM, ktorého na túto funkciu

236


Obr. 101: Otec Metodij M.Bilančík, OSBM, bol ihume-nom Preovského monastyra

v rokoch 1995-2000.Fotografia z r. 1997.

delegoval protoarchimandrit z Ríma. Na tomto mimoriadnom so-bore si baziliáni zvolili nového protoihumena o. Petra Haľka, OSBM.Bývalý protoihumen o. Polykarp Jaco, OSBM bol poverený inoufunkciou v Trebiovskom baziliánskom monastyre.17

Monastyr na prahu nového tisícročia práca s rusínskou mlá-deou

Od 11. októbra 2000 počas celého kolského roku 2000/01, ten-toraz u za nového ihumena o. Jozafáta V. Timkoviča, OSBM, pravi-delne kadú stredu po večernej Slube Boej sa konalo v monasty-re stretnutie so stredokolskou a vysokokolskou mládeou rusín-skej národnosti tzv. «Kruh sv. Vasilija Velikoho». Táto mláde pri-chádzala v počte od 10 do 12.18

V rokoch 2001-2003 sa rusínska mláde v monastyre stretáva-la v utorky pod vedením o. Gorazda A. Timkoviča, OSBM a početúčastníkov dosahoval nezriedka i okolo 30 vysokokolákov.

Bohosluby pre verejnosť v monastyre11. novembra 2000 bola pred mo-

nastyrom intalovaná oznamovacia ta-buľa o rozmeroch 2x1,5 metra. Ozna-muje okoloidúcim bohosluobný pro-gram v monastyre, určený pre verej-nosť: vo vedný deň 5.40 Utreňa, 6.30 a17.00 Sluba Boia; v nedeľu 7.30 Utreňa,9.00 a 17.00 Sluba Boia. Tabuľa ozna-muje okrem iného i fakt, e v monastyresa spovedá v ktorýkoľvek čas dňa.

Bohosluby sa slúia v staroslovan-čine; Evanjeliá, Apotol a kázne sú v ko-difikovanom rusínskom jazyku.

237


Obr. 102: Otec Josafat V. Tim-kovič, OSBM, je ihumenom

Preovského monastyraod roku 2000.Fotografia z r. 2001.

Rok 2001 pamätná mramorová tabuľa6. marca 2001 bola pri vstupných dverách do monastyra umiest-

nená biela mramorová tabuľa s pamätným nápisom, oznamujúcim, ePreovský monastyr bol na tom-to novom mieste zaloený v ju-bilejnom roku 7500 od stvore-nia sveta. Na tabuli je vyryté:

«osnóvanß sobornyj monas-tyr´ st*ág∑ vas⁄ ’lïå velíkag∑rok¨ 7500 † sßtvorénïå m⁄ ’ra1992 † vßplowénïå slóva»

238


Obr. 103: Vstup do Preovského monastyra. Fotografia apríl 2002.

Rok 2002 dostavba absidy ku kaplnke a ikonostasVďaka mimoriadným organizačným schopnostiam protoihumena

o. P. P. Haľka, OSBM (ktorý sídli na farnosti v Čirči, okr. Stará Ľu-bovňa), sa Rádu sv. Bazila Veľkého v Preove 16. júla 2001 podarilok pozemkom nadobudnutým u v roku 1991 dokúpiť hneď za monasty-rom leiacu záhradu o výmere 309 m2. Monastyr sv. Bazila Veľkéhozískal tento pozemok (p. č. 4231/2) od mesta Preov (vklad na Katastrál-nom úrade bol dovolený 9. augusta 2001, Kúpna zmluva č. 3273/2001)s tým, e na ňom dobuduje absidu k u existujúcej cerkvi a zriadi malézátiie-parčík tak potrebné v kadom monastyre

V roku 2002 pod vedením ihumena o. J. V. Timkoviča, OSBM,boli namaľované-napísané vetky ikony pre ikonostas monastyrskejcerkvi sv. Bazila Veľkého v Preove. Namaľoval ich majster M. Kolováryz Trebiova. truktúru ikonostasa naprojektoval o. G. A. Timkovič,OSBM. Písanie ikon sa zrealizovalo i vďaka tedrému daru (200.000,-Sk)dobrodinca monastyra Pavla Marťaka a jeho manelky Albety ichmená sú preto napísané na väčine ikon

Pozoruhodná ikonografická aktivitaO. Gorazd A. Timkovič, OSBM, po-

čas svojho pôsobenia v Preove od roku2000 opravil-premaľoval okolo 450 veľ-kých plechových rozpjatí, ktoré sú typicképre gréckokatolícky obrad a nachádzajúsa vade na kríoch pri cestách, kriovat-kách, či cerkvách po východnom Sloven-sku. Je len samozrejmé, e k nim vyhoto-vil i adekvátny počet tabuliek s typickygréckokatolíckym cyrilometodejským ná-pisom «ÛNCÛ», čo je skratkou staroslovan-ského Isus Nazorjanin Carj Judejskyj.

239


Obr. 104: Otec Gorazd A.Timkovič, OSBM.

Fotografia z r. 2001.

Kríe-rozpjaťa z preovskej monastyrskej dielne sú charakteristickétypicky vlastným ikonografickým týlom. Pozoruhodné a zároveň sa-mozrejmé na akcii preovských baziliánov v tejto oblasti je, e rozpjaťa,ktoré im kňazi, či veriaci prináali a prináajú do monastyra, obnovujúzadarmo.

240


Obr. 105: Opravené rozpjaťa pripravené na "export"

IHUMENIPREOVSKÉHO MONASTYRA

(roky, kedy viedli Preovský monastyr)

ROKY: Meno ihumena Preovského monastyra:

1947-1949 o. Polykarp P. Bulyk, OSBM

* * *

1992-1995 o. Jeronym A. Fedoroňko, OSBM1995-2000 o. Metodij M. Bilančík, OSBM

2000 o. Polykarp . Jaco, OSBM2000- dodnes o. Josafat V. Timkovič, OSBM

Osídlenie Preovského monastyra(na základe doteraz nájdených rukopisov a publikovaných dokumentov)

1947 o. Polykarp Bulyk (ihumen a magister noviciátu), o. SevastijanSabol (predstavený Delegatúry), o. Nikodem Krett, o. Marian Pota, 1 brat a esťkandidátov.19

1949 o. Polykarp Bulyk (ihumen a magister noviciátu), o. MarianPota, o. Josif Homičko, o. Nikodem Krett, br. Teodosij Čoban, br. Antonij Kocak,br. Josif Lozjak, novici: Stanislav Danko, Nikolaj Choma, Michail Najmyk,Josafat Stasak, Pavel Varjan.20

1950 Preovský monastyr v tomto roku u neexistoval, lebo bol 22.februára roku 1949 násilne zruený komunistami.21

241


* * *1992 o. Jeronym Fedoroňko (ihumen), br. Petro Haľko, br. Volodi-mir Sedlaček, br. Joan Hriňak, br. Havrijil Kulakov, br. Slavomir Janočko, br.Ilija ima.

1993 o. Jeronym Fedoroňko (ihumen), br. Volodimir Sedlaček, br.Ilija ima.

1994 o. Jeronym Fedoroňko (ihumen), br. Slavomir Janočko, br.Volodimir Sedlaček, br. Havrijil Kulakov, br. Ilija ima.

1995 o. Metodij Bilančík (protoihumen), o. Jeronym Fedoroňko, br.Slavomir Janočko.

1996 o. Metodij Bilančík (protoihumen), o. Jeronym Fedoroňko,br. Hrihorij Zima.

1997 o. Metodij Bilančík (protoihumen), o. Jeronym Fedoroňko,br. Hrihorij Zima, br. Dimitrij Zima, br. Pantelejmon Novotný.

1998 o. Metodij Bilančík (protoihumen), o. Jeronym Fedoroňko, o.Damian Kiča, o. Gorazd Timkovič (od septembra do decembra), br. Hrihorij Zi-ma, br. Dimitrij Zima, br. Pantelejmon Novotný.

1999 o. Metodij Bilančík (protoihumen), o. Marian Pota, o. Jero-nym Fedoroňko, o. Damian Kiča, o. Frantiek Juchelka, br. Dimitrij Zima, br.Markijan Greko.

2000 o. Polykarp Jaco (protoihumen od 7. II. do 3. X.), o. DamianKiča, o. Jeronym Fedoroňko, o. Josafat Timkovič, o. Gorazd Timkovič, o. Ma-rian Pota,22 br. Markijan Greko.

2000-2001 o. Josafat Timkovič (ihumen od 3. X. 2000), o. Gorazd Tim-kovič, o. Jeronym Fedoroňko, o. Marian Pota, br. Markijan Greko.

242


2002 a dodnes o. Josafat Timkovič (ihumen), o. Gorazd Timkovič, o. JeronymFedoroňko, o. Marian Pota.

_____________________________________1 Porov. rukopis Denník noviciatu Čina Sv. Vasilia Velikého v Preove 1947-

1949; porov. tie M. Pota, Dar lásky, Preov, 1999, str. 173-174.2 Porov.

S. Sabol, «Priçinki do ¡stor¡¥ Prov¡nc¡¥ sv. Kirila ¡ Meto-d¡ä v Çexoslovaççin¡»,

Naris ¡stor¡¥ Vasil¡änsækogo Çinu Svätogo Josa-fata, Rím, 1992, str. 491.

3 M. Pota, Dar lásky, Preov, 1999, str. 180.4 Porov. M. Pota, Dar lásky, Preov, 1999, str. 181; porov. tie S. Sabol,

«Priçinki do ¡stor¡¥ Prov¡nc¡¥ sv. Kirila ¡ Metod¡ä v Çexoslovaççin¡»,Naris ¡stor¡¥ Vasil¡änsækogo Çinu Svätogo Josafata, Rím, 1992, str. 491.

5 Porov. S. Sabol, «Priçinki do ¡stor¡¥ Prov¡nc¡¥ sv. Kirila ¡ Metod¡ä vÇexoslovaççin¡», Naris ¡stor¡¥ Vasil¡änsækogo Çinu Svätogo Josafata,Rím, 1992, str. 492.

6 Porov. dokument Kúpna zmluva z 23. 7. 1991 v Archíve otcov baziliánov vPreove.

7 Porov. dokument Dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 23. 7. 1991 v Archíveotcov baziliánov v Preove.

8 Niektorá svetská literatúra o tomto Preovskom monastyre mylne uvádzanesprávne patrocínium, akoby bol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Kontami-nácia nastala preto, lebo celá Provincia baziliánov na Slovensku nesie menotýchto dvoch svätých a v Preovskom monastyre je sídlo predstaveného, tedaprotoihumenát-provincialát.

9 Porov. J.A. Fedoroňko, Kronika OSBM, Vajanského 31, Preov, (rukopis),Archív otcov baziliánov v Preove, str. 2.10 Porov. tamtie, str. 4; Baziliády (Vasilijády) boli organizované: v roku

1990 v Čabinách (ubytovanie na na gr. kat. fare); v roku 1991 v Lomnom (uby-tovanie v kole), v roku 1992 v Kamjonke (ubytovanie na gr. kat. fare); v roku1993 v Litmanovej (ubytovanie v ubytovni pre turistov); v roku 1994 v Borove(ubytovanie na gr. kat. fare), v roku 1995 v Litmanovej (ubytovanie v kultúr-nom dome) a v roku 1996 v Čirči (ubytovanie na gr. kat. fare), (porov. «estyjročnik Vasilijady Čirč», Blahovistnik, Preov, 9 (1996) str. 238). Potom bazi-liáni prestali tieto Vasilijady pre mláde organizovať.

243


11 Porov. P. Krajňák, «Vysviacka v klátore sv. Bazila Veľkého», Slovo, Pre-ov, 17 (1993) str. 13.12 Porov. «Slovaççina», Vasil¡änsækij v¡snik, XXÈ, Rim, 1993-1994,

str. 49-51.13 Porov. J.V. Timkovič, Kronika Čina Svjataho Vasilija Velikaho Provincii

sv. Kyrila i Metodija na Slovensku i v Čechach, (rukopis) str. 9-21.14 Porov. «Konečne ukončená rekontrukcia monastyra v Preove», Blaho-

vistnik, Preov, 12 (1996) str. 326-327.15 Porov. J.V. Timkovič, Kronika Čina Svjataho Vasilija Velikaho Provincii

sv. Kyrila i Metodija na Slovensku i v Čechach, (rukopis), str. 19-20; «Novyjprotoihumen i nove provincijne vedeňa do roku 2000», Blahovistnik, Preov, 10(1996) str. 270.16 Porov. J.V. Timkovič, Kronika Čina Svjataho Vasilija Velikaho Provincii

sv. Kyrila i Metodija na Slovensku i v Čechach, (rukopis), str. 72-75; «Novyjprotoihumen Čina Sv. Vasilija Velikoho na Slovensku», Blahovistnik, Preov, 2(2000) str. 31.17 Porov. J.V. Timkovič, Kronika Čina Svjataho Vasilija Velikaho Provincii

sv. Kyrila i Metodija na Slovensku i v Čechach, (rukopis), str. 101-105; «NovyjProtoihumen Čina Sv. Vasilija Velikoho na Slovensku», Blahovistnik, Preov,10 (2000) str. 240-241.18 Porov. M. ¸aj, «Ènteresna str¡ça z vasil¡änami», Narodny Novinky,

Preov, 45-46 (2000) str. 4; M. ¸aj, «Ènteresna navw¡va», Narodny Novin-ky, Preov, 51-53 (2000) str. 5.19 Porov. rukopis «Protokol Prov¡nc¡älæno¥ konzulæti v Pre˚ov¡ z 20.

È. 1947», tie Denník noviciatu Čina Sv. Vasilia Velikého v Preove 1947-1949.20 Porov. Catalogus Ordinis Basiliani S.ti Josaphat ineunte anno 1949, Ro-

mae, 1949, str. 51-52.21 Porov. tie Catalogus Ordinis Basiliani S.ti Josaphat ineunte anno sancto

1950, Romae, 1950, str. 42-43.22 I keď sa v baziliánskych Katalógoch o. M. Pota, OSBM, uvádza, e ije v mo-

nastyre v Preove, od roku 2000, i keď juridicky patrí pod Preovský baziliánskymonastyr, ije v Monastyre sestier baziliánok na Narcisovej 1 v Preove, kde jepod intenzívnym zdravotným dohľadom (4x denne mu pichajú inzulín a kadýdeň mu preväzujú cukrovkou ťako pokodenú diabetickú nohu).

244


245


Obr. 106: List vlastníctva monastyra sv. Bazila Veľkého v Preove.

246


Obr. 107: Kópia z katastrálnej mapy majetok monastyra sv. Bazila Veľkéhov Preove je vyznačený hrubou čiarou.

9. Rafajovský baziliánsky monastyr

Etymológia názvu

Názov Rafajovského baziliánskeho monastyra, či neskôr i celejgréckokatolíckej rusínskej obce Rafajovce, ktorá pri ňom vznikla,je odvodený z praslovanského slova «*

ruƒ» (roth)

červený, ruský(rusavý, ryavý).1 Cyrilské (i grécke) písmeno «ƒ» [čítaj ako th v an-glickom «thank you»] sa v písomnej i hovorovej podobe veľmičasto zamieňalo za cyrilské «f» [čítaj f].2 Praslovanské «*ruƒ» =«*ruf» dalo teda vznik nielen slovám «rus», «ros» červený,ruský, ale i slovu «ruf» v tom istom význame červený, ruský (porov.latinské «rufus» červený, čo je varianta latinského «russus» červe-ný; grécke «

ej-ruq-rovõ» červený, ryavý).Je dokázané, e takmer vetky lokality, kde ili Rusíni (Ruthe-

ni), a kde prináali krvavé pohanské ertvy, mali prívlastok alebo«ruský», alebo «červený», čo je vlastne jedno a to isté. Tak napr.pohorie Ural (Ruské-Ruthénske hory)3 má v starodávnych písomnos-tiach názov «Rifejskyja hory» (Ripheis montibus).4 Nemusímevak za príkladmi chodiť a na Ural, máme i na Slovensku tzv. Slo-venské Rudohorie, čo nie je nič iné, ako «Červenohorie», tj. «Čer-vené-Rusínske-Ruthénske hory» (porov. české «rudý» červený,angl. «red» červený; aj slovenské slovo «ruda» elezná je červen-kastej farby, odtiaľ má i názov).

Keďe v praslovanskej-keltskej výslovnosti sa hláska «u» častovyslovovala ako a (porov. angl. Russia čítaj ra

æ a pod.), v pra-slovanskej-keltskej výslovnosti sa «ruf» vyslovovalo ako raf, a to smeu pri názve «Rafajovská = Rifejská = Ruská Ves» = «Rafajovce».

247

Najstaršie písomné zmienky o Rafajovskom monastyrePozoruhodnú zmienku o existencii baziliánskeho gréckoka-

tolíckeho monastyra v Rafajovciach nachádzame v staroslovan-skom Trebniku z roku 1695:

«Siæ kniga rekomaæ Trebni

K. K¨pi L ei... do sela (Rafa)üvecßk¨... xram¨... i ∑bitel(i) stoi So‚e Stvie st*ogo dx*a i ro fiva prç*æBc™ a xramov.>..».5

Tento zápis na okraji knihy dokazuje, e v čase jeho napísaniabol v Rafajovciach okrem farskej cerkvi Rodestva Prečistej DivyMariji i baziliánsky monastyr (svjataja obyteľ) zasvätený Soest-viju Sv. Ducha. koda len, e tento zápis nie je datovaný. Vie savak, e bol napísaný po roku 1695

Podľa správy vladyku Kyr Michala M. Olavského, OSBM, z vi-zitácie Rafajoviec v rokoch 1750/51, vo vtedajej rafajovskej dre-venej cerkvi sa nachádzala čudotvorná ikona Bohorodici, ktorá ro-ku 1705 plakala. Onoho času to dosvedčovali i egerskí latinskíbiskupi. Písomné dokumenty o zázraku sú vak dnes nedostupné.6

Vladyka Kyr Josif Hodermarskyj, OSBM, mukačevský gréc-kokatolícky episkop, prosil roku 1707 uhorského primasa latinské-ho kardinála Christiana Augusta de Saxonia o vybavenie-potvrdeniepápeských plnomocných odpustkov pre Rafajovský monastyrbaziliánov, kde sa udialo veľa zázrakov na sviatok Soestvija Sv.Ducha.7 Ako sa vec vyvinula ďalej, dejiny zatiaľ zaťato mlčia

O existencii baziliánskeho monastyra v Rafajovciach sa ne-priamo dozvedáme aj z listu latinského grófa-biskupa Gabriela Er-dődyho de Monyorókerék (1715-1744). List bol dňa 9. februára1718 adresovaný gréckokatolíckemu episkopovi Bizancijovi, OSBM.Obsahuje krivé obvinenie egerského latinského grófa-biskupa Ga-briela Erdődyho de Monyorókerék, e v Zemplínskej upe v Rafa-jovciach a v Uskej upe v Krásnom Brode počas odpustov bazi-

248


liáni vraj sobáia unesené eny8 Toto kompromitujúce obvine-nie malo byť jedným z piatich korunných príčin, pre ktoré by malabyť definitívne zlikvidovaná Mukačevská gréckokatolícka eparchiaa jej veriaci pretransformovaní na rímskokatolíkov, o čo sa egerskílatinskí biskupi intenzívne usilovali najmä v rokoch 1706-1771.

Toto vymyslené obvinenie neskôr do nemoty opakovali komu-nisti a dodnes s obľubou opakujú nepriatelia sv. Cirkvi, hlavne,keď sa hovorí o dejinách slávneho, dodnes existujúceho Krásno-brodského baziliánskeho monastyra.

Hore uvedené očiernenie vak, okrem iného, poskytuje veľa-významnú a vzácnu informáciu: V roku 1718 ete baziliánsky mo-nastyr v Rafajovciach určite existoval a bol plný aktivity.

Zo vetkého hore uvedeného vyplýva historický fakt, e od ro-ku 1707, a do roku 1718 bol v Rafajovciach určite baziliánsky mo-nastyr Či tam baziliánsky monastyr bol pred rokom 1707 a po ro-ku 1718, zatiaľ nie je doloené písomnými dokumentami.

Hore uvedené krivé obvinenie nám vak dáva ete jednu mi-moriadne cennú informáciu e toti v Rafajovciach, podobneako i v Krásnom Brode, Trebiove a na Bukovej Hore, bolo v ča-soch pohanstva nejaké veľmi významné obetite kultové miesto,čo je vlastne i dôvod, prečo tam bol zaloený baziliánsky monastyr.Keď pozeráme na vec z tohto zorného uhla, je takmer isté, e napohanských kultových miestach sa páchalo na enách, a to bez o-hľadu nato, či to boli zajatkyne, alebo vdovy po zosnulom v prípa-de pohrebu, akékoľvek bezprávie.9 Pohania eny kupovali a pre-dávali ako dobytok a podobne s nimi i zachádzali. Krivosť a falo-nosť obvinenia vzneseného proti mníchom baziliánom Rafajovské-ho (a Krásnobrodského) monastyra spočíva v tom, e udalosti z po-hanského obdobia (v 18. st. ete ivé v ľudovom podaní) sa apliko-vali-pripísali na rub baziliánom a baziliánskemu gréckokato-líckemu monastyru o pár storočí neskôr v kresťanskom období.

249

Rafajovský baziliánsky monastyr

Dodnes sa v Rafajovciach kadý rok organizujú eparchiálne od-pusty práve na Soestvije Sv. Ducha, a to i napriek tomu, e farskácerkov je zasvätená Rodestvu Prečistej Divy Mariji. Je to pamiat-ka na starý baziliánsky monastyr zasvätený tomuto sviatku.

Rafajovce sú dodnes gréckokatolíckou farnosťou.

_____________________________________1 Porov. G.A. Timkovič, «Cyrilika je staria ako glagolika», Krásnobrodský

zborník, Preov, III/1-2 (1998) str. 50.2 Porov. «Theodor» = «Fedor», «akathist» = «akafist» a pod.3 Na Ruských-Ruthénskych horách, tj. na Urale, bol profesorom Osannom roku

1829 v surovej platinovej rude objavený (a odtiaľ dostal i svoj názov) nový chemickýprvok «ruthénium», (porov. G.M. Romano, «Rutheni», Dizionario di erudizioneStorico-Ecclesiastica, vol. 59, Venezia, 1852, str. 323).

4 Porov. Chronicon Pictum (Képes Krónika), cap. 5, I, Phototypice impressum,Budapestini, 1964, str. 6; Scythica et Caucasica, I,

Sanktpeterburgß, 1900, str. 605.5 Û. Panækeviç, «Pokrajn¡ zapisi na p¡dkarpatsækix cerkovnix kni-

gax», Naukovyj Zbornikß Tov. “Prosv™ta”, UΩgorodß, VÈ (1929) str. 188.6 Porov. V. GadΩe®a, «Dodatki k istor¡™ Rusinov i rusækix cerkvej v

buv. Ωup™ Zemplinskoj», Naukovyj zbornik Tovaristva ‘Prosv™ta’ v UΩ-gorod™, UΩgorod, XÈ (1935) str. 23.

7 «Pro ecclesia neofundata in Pago Rafaiovce, ubi multa miracula contigerunt infesto Pentecostes, ubi proxime fundabitur Monasterium Basilianorum», (A.G.Welykyj, Litterae episcoporum historiam Ucrainae illustrantes, IV (1691-1710), Ro-mae, 1976, str. 258).

8 « Quarto. in Monasteriis eorundem contingere solet, uti fit in possessioni-bus Tarna, in Comitatu Unguariensi, item in Kraszno Brott, et Rafajocz, in ComitatuZempliniensi, quo dum occasione processionum ad indulgentias plebs concurrit,quas invisas viri foeminas rapiunt, eae illico ad matrimonium adiguntur, ac per Ru-thenicos sacerdotes copulantur», (A.G. Welykyj, Litterae episcoporum historiamUcrainae illustrantes, V (1711-1740), Romae, 1981, str. 170; porov. tie M. Lutskay,«Historia Carpato-Ruthenorum, III», Naukovij zb¡rnik Muzeü ukra¥nsæko¥ kulætu-ri u Svidniku, 16, Preov, 1990, str. 175-176).

9 Porov. G.A. Timkovič, «Cyrilika je staria ako glagolika», Krásnobrodskýzborník, Preov, III/1-2 (1998) str. 117-119.

250


10. Sninský (Sinajský)baziliánsky monastyr

Historické dokumenty potvrdzujú, e ete pred vznikom dne-ného mestečka Snina, na blízkej vyvýenine stál baziliánsky gréc-kokatolícky monastyr zasvätený sv. veľkomučenici Kataríne. Ten-to monastyr bol postavený na tzv. Sinajskej Hore.1

Neskôr sa pod monastyrom sv. veľkomučenice Kataríny na Si-najskej Hore usadili gréckokatolícki veriaci, túiaci iť v blízkostitohto baziliánskeho duchovného centra. Osada dostala meno podľahory, pod ktorou bola zaloená. Pôvodne sa volala «Sinaj», po ma-ďarsky «Szinna», z ktorého sa vyvinulo súčasné «Snina». Ako ho-vorí Kralickyj, táto Sinajská Hora so svojím baziliánskym monasty-rom sa nachádzala blízko súčasnej Sniny.2

Dodnes existuje na Blízkom Východe na Sinajskom polostrove slávny sta-rodávny monastyr zasvätený sv. veľkomučenici Kataríne. Bol postavený u v 4.-5.storočí v blízkosti miesta, kde starozákonný Moji dostal od Hospoda Bohadesať Boích prikázaní. Monastyr je dodnes preslávený svojimi starodávnymirukopismi a tým, e od zaloenia nebol nikdy zničený. Navtívil ho dokonca ajpápe Ján Pavol II., a to i napriek tomu, e sa dnes jedná o pravoslávny monastyr.

Podobne baziliáni v Karpatoch zaloili monastyr na hore, ktorú nazvali bib-lickým «Sinajská Hora» a tento monastyr zasvätili tej istej sv. Kataríne veľko-mučenici. Je tu zjavný súvis so Sinajským polostrovom a jeho monastyrom za-sväteným vyie spomenutej východnej patrónke Mono Sninský (Sinajský)monastyr kedysi dávno zaloil niekto, kto osobne poznal podobný monastyr naBlízkom Východe na Sinajskom polostrove.

Existenciu Sinajského-Sninského baziliánskeho monastyraTerleckyj kladie do čias Teodora Koriatoviča, teda do 14. storočia.Terleckyj uvádza kniea Teodora Koriatoviča ako veľkého dobro-

251

činca tohto monastyra.3Najstaria písomná zmienka o Sinajskom-Sninskom monastyre

je z roku 1487:«

Szinna Hajdan mezőváros volt s már a XV. század elejénmint a Drugethek birtoka, a homonnai uradalomhoz tartozott.1487-ben szent-bazil-rendű kolostorát is említik».4

Sinajský-Sninský baziliánsky monastyr bol spustoený počasRákoczyovho povstania (1703-1711).5 Podobne boli v tom istomobdobí zničené, alebo opustené aj iné baziliánske monastyry v se-verovýchodnom Uhorsku, ako napr. Krásnobrod, či Bukova Ho-ra Tie vak o pár desaťročí nato boli obnovené, Sninský grécko-

252


Obr. 108: Podľa miestnej tradície Sninský baziliánsky monastyr stál na tejtoskale. Na skale sa skutočne vypína osamelý krí, ktorý pripomína zvlátnosťtohto miesta. Dnes sa tu ťaí kameň. Foto o. M. Jasik.

katolícky baziliánsky monastyr vak u obnovený nebolDnes v Snine je gréckokatolícka i rímskokatolícka farnosť. Sta-

rí ľudia v Snine hovoria, e asi dva kilometre od Sniny sa nachádzamiesto, ktoré kedysi bolo označované ako «Monastyr», dnes sa o-značuje ako «kameňolom», lebo sa tam ťaí kameň


slávnych dejín gréckokatolíkov na Slovensku, Preov, 1995, str. 43.2 Porov.

A. Kralick⁄j, «S™vero-vostoçnaä Ugorwina»,

Naukovyj Sbor-nikß izdavaemyj Lit. Obwestvomß Galicko-russkoj Maticy, Lævovß,1866, str. 154;

3 «… togda˚n¡j vlad™lecß t™xß stranß knäzæ Ïeodorß Kor¡ätoviçß,po revnosti svoej Ωe vß Munkaçev™, na gor™ Sinajskoj (Sninskoj) ipr., sozdalß i zd™sæ (rozumej v Krásnobrode) cerkovæ i monastyræ…», (V.Terleck¡j, «Opisan¡e Monastyrä Krasnobrodskogo», LiteraturnyjSbornikß Galicko-russkoj Maticy - god 1870, Lævov, 1870, str. 25).

4 Magyarország vármegyéi és városai (Magyarország monografiája), Zemp-lén vármegye, Budapest (bez roku vydania), str. 112); «Snina Od 14. storočiasa obec vyvíjala ako zemepanské mestečko panstva Humenné (Drugethovci). Do-loená je r. 1364. R. 1487 sa v nej spomína klátor baziliánov», (Vlastivednýslovník obcí na Slovensku, III, Bratislava, 1978, str. 63).

5 Porov. V. Terleck¡j, «Opisan¡e Monastyrä Krasnobrodskogo», Li-teraturnyj Sbornikß Galicko-russkoj Maticy - god 1870, Lævov, 1870,str. 27.

253

Sninský baziliánsky monastyr

254


Obr. 109: Večný dobrodinec Trebiovského monastyra Ján Ďuriin. Spoluso svojim bratom Michalom daroval roku 1943 baziliánom dom a pozemok

na budúci monastyr. Fotografia z roku 1943.

11. Trebiovský baziliánsky monastyrTrebiov predhistória a etymológia názvu

Najnovie vedecké, jazykové i archeologické výskumy uka-zujú, e Trebiov je niekoľko tisíc rokov stará praslovanská lokali-ta obývaná autochtónnym praslovanským obyvateľstvom keltské-ho pôvodu. Praslovania-Kelti (Gáli) si v pohanských časoch uctie-vali bostvo slnka (ohňa) v podobe vtáka-kohúta (staroslovanské«

k¨r´», latinské «gallus», kohút). Preto Rímania nazývali ctiteľovkohúta, Keltov i Gálmi. Slovania-Kelti (Gáli) svojich mŕtvych pá-lili v ohni spolu s kohútmi-kurami (odtiaľ dnené slová «zakuriť»,«podkúriť»; «pahreba» «pohreb»). V okolí Trebiova archeo-lógia dokazuje celý rad takýchto iarových hrobov.1

Keďe Slovania-Kelti v čase, kým boli ete pohanmi (pred prí-chodom sv. Cyrila a Metoda), nestavali nijaké chrámy, ich kultbostvu sa konal vo voľnej prírode pri otvorenom ohni. Kultovémiesto sa zakladalo obyčajne v blízkosti stromu, do ktorého udrelblesk (oheň z neba). Pod týmto stromom sa bostvu prináali krva-vé a nezriedka i ľudské obety. Takéto obetné miesta sa tradovalicelé generácie z pokolenia na pokolenie.

V ivotopise sv. Cyrila sa tie spomína jeden takýto u veľmistarý kultový strom:

«b™‚e Ωe vß fílïsc™ e¯z¥c™ dub´ velei, sßrasl´ Ωe se sßçr™‚n«ü, i pod nímΩe tr™bi tvórax¨ narícaüce tógo i∞menea¯le≈andr´, Ωénskom¨ pólu ne dáüwe pristupiti kß n«’m¨, nikß tr™’ba

M e¯gò...»2 V pohanskom (meste) Filisci stál veľký dubzrastený s čereňou a pod ním prináali pohanské obete (tr™bi čítaj triby alebo treby) nazývajúc ho menom Alexander, enské-

255

256


Obr

. 110

:Baz

ilián

sky m

onas

tyr P

olo

enija

čestn

oj ri

zy P

reči

stoj D

ivy M

ariji

vo V

lach

erne

v Tr

ebio

ve v

roku

1947

b

ohum

ilý d

ar o

d br

atov

Ďur

iino

vcov

. Sta

vba

je z

roku

192

8.

mu pohlaviu nedovoľovali pristúpiť k nemu a ani k pohanskýmobetám (tr™’baM) jeho

Ako i vyie uvedený citát naznačuje, je takmer isté, e aj Tre-biov vznikol na mieste podobného starodávneho keltského obeti-tia. Názov «Trebiov» toti pochádza zo staroslovanského «tr™-biwe, treb™we» obetite, miesto krvavých obiet; porov. staroslo-vanské «tr™bi, trebi» obeta, ertva. Obetované zvieratá, či ľudiasa rituálne zabíjali-dusili (porov. tie staroslovanské «istr™biti,istrebiti» zabiť, vyhubiť, vykynoiť). Väčinou rituál bol spojenýs pochovávaním mŕtvych, s ktorým bola spojená i pohrebná hosti-na zvaná «kar» (porov. «kûr´» kohút). Dodnes sa meno bostva v en-skom tvare «kûr⁄ca, kûr(i)ka» kurča, kurka, sliepka uíva v hovo-rovej reči v tvare «karika» (porov. zemplínsky výraz «merdzi jakkarika»).

12. storočie starodávny baziliánsky monastyrGrécki vierozvestci sv. Cyril a Metod, ako aj ich iaci, priniesli

na nae územie v 9. storočí náboenstvo lásky a milosrdenstva. Privoľbe miesta pre svoje monastyry baziliánski mnísi preferovalipráve lokality-miesta dávnych pohanských obetíť-trebič, čo na-pomáhalo pri likvidácii pohanského kultu. Takto vznikol i bazilián-sky monastyr a neskôr naokolo neho i trvalá osada Trebiov.

Dá sa predpokladať, e v Trebiove ete v 12. storočí existovalstarodávny baziliánsky monastyr zasvätený s najväčou pravdepo-dobnosťou Soestviju Sv. Ducha. Svätý Duch vo sv. Písme totiberie často podobu ohňa (ohnivých jazykov), prípadne podobu vtáka(holuba) Preto toto zasvätenie baziliánskeho monastyra v Tre-biove vôbec nie je náhodné: pohanský kult ohňa a kohúta kresťan-ský kult Svätého Ducha.

Vykopávky monastyrskej cerkvi Soestvija Sv. Ducha boli nedávno

257

Trebiovský baziliánsky monastyr

258


Obr. 111: Večný dobrodinec Trebiovského monastyra Michal Ďuriin(1908-1958). Fotografia z roku 1943.

naozaj objavené na mieste dnenej Stanice mladých prírodoved-cov (Obchodné centrum nachádzajúce sa uprostred dneného Tre-biova). O gréckokatolíckom obrade mníchov svedčia nielen sa-motné hroby naokolo cerkvi, napospol orientované na východ, alei nálezy v hroboch, medzi ktoré patria hlavne kovové grécke rov-noramenné kríe,3 ktoré baziliáni nosili zavesené na hrudi a taktoboli aj pochovaní. Podľa Vaňu takéto závesné kríiky svedčia o pria-mom vplyve gréckych (gréckokatolíckych) monastyrov v 12. sto-ročí.4 Kedy zanikol tento baziliánsky monastyr v Trebiove nevedno.

Príchodom kresťanstva a zaloením baziliánskeho monastyravak navdy skončili krvavé obety aj v Trebiove. Obetné stromyboli povytínané, alebo boli pod ne umiestnené kríe (odtiaľ i dne-ný zvyk sadiť ku kríom stromy). Gréckokatolícki baziliánski mní-si zlikvidovali pohanský kult, ale nezlikvidovali slovanskú-keltskúkultúru. V slovnej zásobe, ktorá slúila krvavému náboenstvu,ponechali vetky slová-výrazy dajúc im vak novú kresťanskúnáplň (napr. «ehnať» od slov spojených opäť s ohňom «zaí-hať», «haviť», «ihľava»).5 Tak sa zachovalo i slovo «trebiče»v názve dneného zemplínskeho mestečka «Trebiov».

Pozoruhodné je, e dodnes sa na gréckokatolíckych Utreniachv Oktoichu spieva nasledovná modlitba, opäť spomínajúca staro-slovanské «tr™bi, trebi»:

«Teçénïemß stïi, presvåt¥’xß vá‚ixß krové

j, mérzkaå krovßprestà, prinosímaå b™s∑’mß i¯nogdà vß trébiwaxß»6 Vyte-čením, svätí, vaej presvätej krve, prestala (tiecť) mrzká krv ke-dysi prináaná besom v pohanských obetitiach (trebičach-tre-bi(ov)och).

Zo slova «tr™bi, trebi» obeta, ertva pochádza i názov kultovej knihygréckokatolíkov «Trebnik», ktorá obsahuje vetko, čo «treba» k obradom sied-mych tajomstiev (tajn) «potrebných» ku spáse človeka a dosiahnutiu večnéhoivota v nebi Podobný etymologický pôvod ako «Trebiov» majú aj názvy

259


iných miest na dnenom Slovensku, či v Čechách, napr. Trebejov severne od Ko-íc, Česká Třebová, Třebíč

20. storočie novodobá história monastyraV roku 1943 otcovia baziliáni uskutočnili sv. misie vo Vojči-

ciach, Sečovciach, Kuzmiciach Sv. misie tak nadchli ľudí k lep-iemu ivotu, e chceli, aby misionári zostali u nich natrvalo

Gréckokatolícki veriaci Sečoviec i Trebiova po misiách vyslovi-li súbene oficiálnu poiadavku, aby baziliáni u nich zaloili monastyr.Sečovskí veriaci ponúkli 11 morhov zeme na vybudovanie novéhomonastyra; trebiovskí gréckokatolíci bratia Ďuriinovci (z ktorýchMichal bol mäsiarom a Ján bol obchodníkom) ponúkli hotový dom(hotel Grand) s pozemkom a desiatimi hektármi poľa na udranie.

260


Obr. 112: Bratia Ďuriinovci, z ktorých dvaja: Ján (úplne vľavo) a Michal (úplnevpravo) sú benefaktormi Trebiovského baziliánskeho monastyra.


Baziliáni prijali návrh bratov Ďuriinovcov z Trebiova7

Rok 1944 znovuzaloenie súčasného monastyraVladyka Kyr Pavel Gojdič, OSBM, súhlasil so zaloením-zno-

vuobnovením baziliánskeho monastyra v Trebiove, a tak u v de-cembri 1943 sa v podarovanom dome v Trebiove ubytoval o. Se-vastijan Sabol, OSBM a hneď začal rekontrukciu, aby nový mo-nastyr mohol čím skôr slúiť svojmu účelu.8

Monastyr otcov baziliánov v Trebiove bol posvätený 2. júlaroku 1944 na sviatok Poloenia čestnej rizy Presvätej Bohorodicivo Vlacherne, preto je monastyr zasvätený tomuto sviatku Presv.Bohorodici.9 Posvätil ho vladyka Kyr Pavel P. Gojdič, OSBM, zaprítomnosti generálneho delegáta (neskorieho protoihumena) o.Sevastijana . Sabola, OSBM, ako aj benefaktorov monastyra Mi-chala a Jána Ďuriinovcov z Trebiova a ostatných baziliánov, kňa-zov (bolo ich dvadsať) i okolo 1000 gréc-kokatolíckych veriacich.10

Monastyr baziliánov bol tentoraz situo-vaný nie v centre mesta, ale na inom mies-te: na severnej strane dneného Trebio-va.

Rok 1947 misia písaným slovomV roku 1947 bol zaloený časopis-

mesačník Cyril a Metod. Bol to síce ofi-ciálny časopis Jednoty sv. Cyrila a Me-toda, ale hlavná ťarcha a zodpovednosť prijeho vydávaní bola na otcoch baziliánochijúcich v Trebiovskom monastyre. Tumal časopis redakciu a odtiaľ sa aj expe-doval po celom Slovensku. Jeho hlavným

261


Obr. 113: Otec Polykarp H.Olear, OSBM, bol ihumenom

Trebiovského monastyrav rokoch 1948-1950.

redaktorom bol o. Polykarp H. Olear, OSBM.

Rok 1950 násilná likvidácia monastyraV noci z 13. na 14. apríla 1950 boli baziliáni násilne odvlečení

prísluníkmi polície i tb, čím bol ivot v monastyre dramatickypreruený.11 Komunistický reim zriadil v budove monastyra re-tauráciu (krčmu) a hotel Centrál. Týmto bolo sväté, Bohu zasvä-tené miesto zneuctené a pokvrnené hriechom opilstva, rúhania savoči Bohu i hriechom nečistoty.

Rok 1992 obnova monastyrského ivotaK obnove monastyra dolo (vďaka neúnavnej iniciatíve vtedaj-

ieho protoihumena baziliánskej Provincie sv. Cyrila a Metoda o.

262


Obr. 114: Trebiovský baziliánsky monastyr pohľad od mesta v decembri 1999.

Mariána J. Potaa, OSBM) a v roku 1992 (teda po 42 rokoch)práve v jubilejnom 7500-tom roku od stvorenia sveta!12

Monastyrská budova bola baziliánom vrátená, lebo medziča-som (v rokoch socializmu) bola tesne pri monastyre postavená i-rokorozchodná elezničná trať, po ktorej sa dodnes preváa e-lezná ruda z bývalého Sovietskeho zväzu do Východoslovenskýcheleziarní pri Koiciach a hotová oceľ naspäť. Tieto vlaky sú mi-moriadne dlhé a musí ich tlačiť a ťahať niekoľko lokomotív narazTým, e sú tieto vlaky dlhé, jednotlivé vozne vyvolávajú svojim ryt-mickým prechodom po spojoch koľají podzemné vibrácie, ktoré spô-sobujú, e tento monastyr i ostatné okolité budovy sa vdy pri precho-de takéhoto vlaku otriasajú akoby pri zemetrasení.

Toto ruskými vlakmi spôsobované pravidelné «zemetrasenie»sa opakuje rytmicky pribline esťkrát do dňa a spôsobuje na hor-ných poschodiach monastyra otrasy v sile 3 a 4 stupňov Richte-

rovej stupnice. Občas sa stáva, e mo-nastyru preto opadáva vonkajia či vnú-torná omietka na stenách, steny sú pozna-čené puklinami I pre tento dôvod zasocializmu zriadený hotel Centrál natomto mieste nemal budúcnosť: ak ne-jaký náhodný návtevník v tomto ho-teli «prespal», či lepie povedané «preb-del» len jednu noc pri takomto niekoľ-konásobnom «zemetrasení», ktoré spô-sobuje dokonca i kolísanie postele u sa viackrát do tohto hotela nevrátilI pre tento dôvod bol monastyr baziliá-nom tak promptne zo strany tátu vráte-ný a naopak, strategicky dobre umiest-nený monastyr v Preove na Duchno-

263


Obr. 115: Otec Jozef E. No-vák, OSBM, bol ihumenom Tre-

biovského monastyra v ro-koch 1992-1997 a 2000- ).


264


Obr

. 116

: Nov

ý ik

onos

tas v

Tre

bio

vsko

m m

onas

tyre

, kto

ry b

ol v

yhot

oven

ý v

roko

ch 1

998-19

99.

vičovej 3/a (tie baziliánom skonfikovaný, ale u v roku 1949)dodnes nie Bývalá prekrásna záhrade Trebiovského monastyrapadla za obeť barákom trebiovskej čistiarni prádla

Ten, kto ije dlhiu dobu v tomto monastyre, si vak na ryt-mické otrasy postupom času zvykne, človek si naozaj na vetkopravidelné veľmi skoro zvykne, ale ivotnosť stavby je týmitootrasmi určite neustále skracovaná

V sobotu, 3. októbra roku 1992, preovský sídelný episkopvladyka Kyr Ján Hirka, v prítomnosti protoihumena o. Mariána J.Potaa, OSBM, iných kňazov i okolo 700 gréckokatolíckych veriacich,opäť posvätil zneuctené priestory monastyra.13 V monastyre bol za ihu-mena ustanovený o. Jozef E. Novák, OSBM. Spočiatku v monastyreil sám, neskôr (roku 1993) k nemu pribudol český bazilián o. E.Dohnal, OSBM.

Rok 1997 výchova baziliánskeho dorastuDekrétom Generálnej kúrie baziliánov v Ríme zo 6. októbra 1997

bol v Trebiovskom baziliánskom monastyre zriadený noviciát pre ba-ziliánov Provincie sv. Cyrila a Metoda na Slovensku. Za magistra-vychovávateľa tohto noviciátu bol ustanovený o. Jozafát V. Tim-kovič, OSBM, ktorý sa zároveň stal aj ihumenom monastyra. No-viciát v monastyre fungoval a do 8. mája 2000, kedy bol proto-ihumenom o. Polykarpom . Jacoom, OSBM, zruený.

Rok 1999 ikonostas v cerkvi monastyraV rokoch 1998-1999 bol za ihumenstva o. Jozafáta V. Tim-

koviča, OSBM, v cerkvi monastyra postavený ikonostas a stenycerkvi boli vyzdobené byzantskými maľbami (vetko v hodnote460.000,- Sk). Písanie ikon na doskách so zlatým podkladom, akoi nástenných malieb, previedol Rastislav Bujna z Bratislavy a rez-bárske práce na ikonostase Anton Krianovský zo Stropkova.14

265


266


Obr. 117: Fresky na stenách monastyrskej cerkvi v Trebiove.

Cerkov monastyra bola vybavená i protihlukovými a protisl-nečnými vákuovými plastovými oknami s dvojsklami, lebo pred-tým sa stávalo, e keď počas kázne prechádzal naokolo vlak z Ruska,nebolo počuť ani kňaza, i keď hovoril do mikrofóna Vákuovédvojsklá tento problém temer úplne odstránili.

Nový ikonostas, nástenné byzantské maľby i celá vynovenácerkov monastyra boli posvätené v nedeľu 31. októbra 1999, na svia-tok Christa Pantokratora, vladykom Kyr Milanom Chauturom, CSsR,koickým gréckokatolíckym apotolským exarchom za obrovskejúčasti kňazstva i okolo 500 gréckokatolíckych veriacich.15

267


Obr. 118: Ihumen Trebiovského monastyra o. Jozafát V. Timkovič, OSBM,v čase maľovania nástenných fresiek v roku 1999.

268


Obr. 119: Vladyka Kyr Milan Chautur, CSsR, koický apotolský exarcha,posvätil dňa 31. 10. 1999 nový ikonostas Trebiovského monastyra.

Vľavo vtedají trebiovský ihumen o. J. V. Timkovič, OSBM.

Rok 2001 generálna oprava strechy monastyraPretoe stará strecha na Trebiovskom monastyre u na via-

cerých miestach zatekala, v roku 2001, tentoraz u opäť za ihu-menstva o. Jozefa E. Nováka, OSBM, bola vykonaná jej generálnaoprava.

IHUMENITREBIOVSKÉHO MONASTYRA

(roky, kedy viedli Trebiovský monastyr)

ROKY: Meno ihumena Trebiovského monastyra:

1943-1947 o. Sevastijan . Sabol, OSBM1947-1950 o. Polykarp H. Olear, OSBM

* * *

1992-1996 o. Jozef E. Novák, OSBM1996 o. Eliá A. Dohnal, OSBM1997 o. Jozef E. Novák, OSBM

1997-2000 o. Josafat V. Timkovič, OSBM2000- dodnes o. Jozef E. Novák, OSBM

269


Osídlenie Trebiovského monastyra(na základe doteraz nájdených rukopisov a publikovaných dokumentov)

1943 o. Sevastijan Sabol (ihumen monastyra a zároveň predstavenýDelegatúry), o. Nikodem Krett, traja baziliáni-bohoslovci, br. Simeon Kuzmiak.16

1944 o. Sevastijan Sabol (ihumen monastyra a zároveň predstavenýDelegatúry), o. Polykarp Olear, o. Josafat Kuzmiak, br. Simeon Kuzmiak.17

1945 o. Sevastijan Sabol (ihumen monastyra a zároveň predstavenýDelegatúry), o. Polykarp Olear, br. Simeon Kuzmiak.18

1946 o. Sevastijan Sabol (ihumen monastyra a zároveň predstavenýDelegatúry), o. Polykarp Olear, o. Polykarp Bulyk, o. Nikodem Krett, o. Je-ronym Fedoroňko, o. Emanuel Hlavač, o. Joan Magur, br. Emilijan imanskyj(neskôr za komunizmu pod menom br. Josif Omeljan), br. Simeon Kuzmiak.19

1949 o. Polykarp Olear (ihumen), o. Joan Magur, o. Marian Sučko,br. Emilian Petro, br. Simeon Kuzmiak.20

1950 o. Polykarp Olear (ihumen), o. Joan Magur, o. Marian Sučko,o. Josif Homičko, br. Teodosij Čoban, br. Antonij Kocak, br. Simeon Kuzmiak,br. Emilian Petro.21

* * *1992 o. Jozef Novák (ihumen od 29. IX. 1992).

1993-1995 o. Jozef Novák (ihumen), o. Elia Dohnal.

1996 o. Elia Dohnal (ihumen).

1997 o. Jozef Novák (ihumen do 25. IX.).

1997 o. Josafat Timkovič (ihumen a magister noviciátu od 25. IX.),o. Jozef Novák, novik Markijan Greko.

270


1998 o. Josafat Timkovič (ihumen a magister noviciátu), o. JozefNovák, o. Gorazd Timkovič, novici: Markijan Greko, Michal Salak.

1999-2000 o. Josafat Timkovič (ihumen a magister noviciátu do 8. V.2000), o. Jozef Novák, o. Gorazd Timkovič.

2000 a dodnes o. Jozef Novák (ihumen od 8. V. 2000), o. Polykarp Jaco (od3. X. 2000).

_____________________________________1 Porov. Dejiny Trebiova, Koice, 1982, str. 30-31, 35.2 P.A. Lavrov, «ˇitie Konstantina, XÈÈ», Materialy po istorii voz-

niknoveniä drevnej˚ej slavänskoj pisæmennosti, Leningrad, 1930, str. 58.3 Porov. Trebiov, 1994, str. 8, 23.4 Porov. Z. Vaňa, «Madaři a Slované ve světle archeologických nálezů X.-

XII. století», Slovenská archeológia, Bratislava, 8 (1954) str. 60.5 Súčasťou spálenia mŕtvol bolo rituálne zaíhanie (=zaehnutie, záeh > eh-

nanie) naukladanej hranice dreva. Kadý z blízkych príbuzných zomrelého pristu-poval k hranici (idúc smerom dozadu, tj. cúvajúc) so zapáleným konárom v ru-kách, a takto sa rozlúčiac so zosnulým bolo zapálené drevo zo vetkých stránnaraz, (podrobnejie pozri G.A. Timkovič, «Cyrilika je staria ako glagolika»,Krásnobrodský zborník, Preov, III/1-2 (1998) str. 118-119).

6 Átrenå i Veçernå na búden´, fióvkva, # acl*ƒ (1939), Utreňa, hlas 6., utorok,na kanoni pisň 3, str. 104.

7 Porov. S. Sabol, «Priçinki do ¡stor¡¥ Prov¡nc¡¥ sv. Kirila ¡ Meto-d¡ä v Çexoslovaççin¡», Naris ¡stor¡¥ Vasil¡änsækogo Çinu Svätogo Josa-fata, Rím, 1992, str. 486.

8 Dom, ktorý Ďuriinovci darovali otcom baziliánom, bol vybudovaný v roku1928. Jeho pôvodný majiteľ sa veľmi zadľil v «Sedliackej Banke», a táto hopreto odobrala vlastníkovi neschopnému splatiť dlobu a predala v drabe. Pridrabe ponúkli za dom najviac podnikatelia Michal Ďuriin, v tej dobe veľmiznámy trebiovský mäsiar a jeho rodný brat Ján Ďuriin, obchodník, a preto satento dom stal ich vlastníctvom, (porov. rukopis «Protokol Prov¡nc¡älæno¥konzulæti v Prä˚ov¡ z 25. XÈ. 1943»).

9 Porov. Schematizmus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioece-

271


seos Preoviensis (Fragopolitanae) et Administraturae Apostolicae Dioec.Munkačensis in Slovachia, Preov, 1944, str. 184.10 Porov. S. Sabol, «Priçinki do ¡stor¡¥ Prov¡nc¡¥ sv. Kirila ¡ Meto-

d¡ä v Çexoslovaççin¡», Naris ¡stor¡¥ Vasil¡änsækogo Çinu Svätogo Josa-fata, Rím, 1992, str. 486.11 Porov. tamtie, str. 491-492.12 Christos sa podľa starodávnej tradície narodil v roku 5508 od stvorenia sveta,

preto rok 1992 je jubilejným 7500-tým rokom od stvorenia sveta a Adama.13 Porov. P. Kunír, «Rád sv. Bazila Veľkého opäť v Trebiove», Slovo, Preov,

20 (1992) str. 13.14 Porov. «Ikonopisec z Bratislavy, rezbár zo Stropkova: Bude z toho ikonos-

tas v Trebiove?», Slovo Zemplína, Trebiov, 4 (1998) str. 3; Slovo Zemplína,Trebiov, 27 (1999) str. 3; Slovo Zemplína, Trebiov, 30 (1999) str. 2.15 Porov. «V Trebiove bude veľkolepá slávnosť», Slovo Zemplína, Trebiov,

43 (1999) str. 2; «Historická udalosť v Trebiove: Vladyka Kyr Milan Chauturposvätil nový ikonostas», Slovo Zemplína, Trebiov, 46 (1999) str. 3; «Novýikonostas v Trebiove», Katolícke noviny, Bratislava, 46 (1999) str. 2; «Histo-rická udalosť v Trebiove», Fakty, Bratislava, 46 (1999) str. 27; «Veľká udalosťv Trebiove», Slovo, Preov, 22 (1999) str. 10; «Nový ikonostas», Zrno, Preov,47 (1999) str. 6; «Lab¡ræsky Rusiny v Treb¡˚ov¡», Narodny Novinky, Pre-ov, 48-49 (1999) str. 3.16 Porov. rukopis «Protokol Prov¡nc¡älæno¥ konzulæti v Prä˚ov¡ z 25. XÈ.

1943».17 Porov. S. Sabol, «Priçinki do ¡stor¡¥ Prov¡nc¡¥ sv. Kirila ¡ Meto-

d¡ä v Çexoslovaççin¡», Naris ¡stor¡¥ Vasil¡änsækogo Çinu Svätogo Josa-fata, Rím, 1992, str. 486-487.18 Porov. tamtie, str. 486-487.19 Porov. dokument z 12. januára 1946: Dispositio monachorum eorumque

officiorum in Delegatura Superioris Generalis Ordinis S. Basilii Magni in Slo-vachia in annum 1946, Archív otcov baziliánov v Preove.

20 Porov. Catalogus Ordinis Basiliani S.ti Josaphat ineunte anno 1949, Ro-mae, 1949, str. 53.

21 Porov. Catalogus Ordinis Basiliani S.ti Josaphat ineunte anno sancto1950, Romae, 1950, str. 42-43.

272


273


274


275


Obr. 120: Kúpnopredajná zmluva z 10. 6. 1944 uzavretá medzi Ďuriinovcamia otcami baziliánmi, ktorá pred tátnymi orgánmi, ako dokument trvalej hodnoty,zastreila veľkolepý dar (str. 273-275). Na spodku: dobová katastrálna mapa.

276


277


Obr. 121: Unikátny dokument o «prísne dôvernej záleitosti»:Retrospektívny pohľad komunistických úradov z roku 1954 na násilné zruenie

baziliánskeho monastyra v Trebiove v noci z 13. na 14. apríla 1950.V dokumente sa okrem iného uvádza, e 14. apríla 1950 baziliánsky monastyr

prehľadávalo osem policajtov SNB, 10 milicionárov a traja členoviatajnej sluby TB

278

Rukou písané baziliánske Pravidlá z roku 1826

Obr. 122: Ukáka prvej strany rukopisu baziliánskych Pravidiel z roku 1826.

Documenta inedita:

III. Rukou písané baziliánske

Pravidlá z roku 1826

Rukou písané baziliánske

Pravidlá uverejnené na tomto miestesa v danom období pouívali na historickom Podkarpatsku a teda ina Bukovej Hore a v Krásnom Brode. Vyvinuli sa z Pravidiel vla-dyku Kyr M. M. Olavského, OSBM, ktoré pochádzali z roku 1749.

Tu uverejnené rukopisné Pravidlá sa nachádzajú v Archíve ba-ziliánskeho monastyra v Mária Povči (Maďarsko) a boli získanéod o. Bertalana L. Dudáa, OSBM.

«

Vo IÊmå‘ OÊc*à, i Sn*a, i St*ág∑ Dx*a, AÊmín´.

Po Predánïü, i Çín¨ St*ág∑ V2 V2 vedlúgß Ré

®¨l2 n*xpo‚¥r†2 Sobráv‚i

M ‹så Vo IÊmå‘ Gd S ‹a N‚*g∑ Û µs*a Xr S ‹tà, vo„Êbíteli M¨kaçoVsko

j, RoK‹ #aπm*ƒ mcS‹å Û µan¨aR2 dnå‘ a⁄ *, PriPritómnosti Æµsne-Velmo finog∑ Gd S ‹ina, Gd S ‹n Ia Man¨⁄ ’la„Êl‚ávski, EÊp S ‹kpa M¨kaç∑’vskog∑, i¯ Próç2 „Ês™nénïemß

SVÅTA∆G„ DXA potwaxo M‹så vß pérv¥xß táå prelDoΩíti,i sov™továti2 æ∞Ωe s¨ T vß Sláv¨ BΩ*ïü; i ponéΩe vs™ Ré-®¨l¥ St*ág∑ Vas⁄ ’lïa na tò zrå’ ‹T; i s¨ T dlå‘ Sp*sénïå v9NíxßΩivúwiX‹, i i X‹ soderΩawixß, i vß pogíbel´ v™’çn¨ v9prékitvorå‘w¥M‹; æ∞kofi to Nastoå’teleX‹2 kotór¥i ni ∑ svoeM‹ sp*sénïi,ni seb™‘ poD‹légl¥xß popeçénïe im™’li, kak∑’vß stránÍ¥j s¨

279

v¥dánn¥I eS T æ∞v™ † boΩS Tvén Nag∑ Pisánïå, i∞Ωe reçè2 Pro-klå’tß vså’kß tvorå’ I D™lò GdS‹ne sß nebreΩénïe M‹, i ve D‹l¨ G‹2Re®¨ L‹2 v9 R¨sk2 i⁄ * po‚¥ro T2 LatiS‹ K2 25: † rúki Nastoå’telåkróvß brátnå vz¥’wetså2 a∞we v9pade T ‹ v9gr™’xß e¯dé N ‹ †brátïj, nepre D ‹re K‚¨ ∑pravdánïå BóΩïå Nastoå’telü, i¯lìv9pad¥I preb¥váeT‹ vß gr™’s™ nenauçénß ∑∞braz¨ ispravlénïåNastoå’teleM‹, naipáçeΩe, a∞we nenev™d™’nïå rádi çtò pre-mólçitß, i prézritß † ugódn¥xß Bg*¨, no laskánïå, ipodxl™’pstva brátïi ugoΩdáüwe. IÊnoçéskag∑ fiítelstvaΩestókost´ ustávn¨ü razvrátitß, i rozp¨stitß, i tá-k∑ Nastoå’tel´ Sebè i ∑∞n™xß bínD‹™ prelstiT‹, po reçén-nom¨2 blaΩáwïi vaS‹, lståT‹ vaS‹, i stézå no G‹ vá‚¥X‹ sm¨wá-ütß, sm¨wáåI Ωe vaS‹ ponesé T‹ gr™ X‹. T™’mΩe da ne sè poSrTa-ΩdeM‹, posl™d¨ímß AÊpóstolskom¨ Právil¨2 ∑ e∞Ωe sß Brá-tïåmi preb¥vánïi, nibo reçè2 vß slóv™ laskánïå b¥’xomßvß vásß, æ∞koΩe v™’tS‹e, i próçaå2 no so derznovénïemß vßlü’bvi da xodotájstv¨etß i glagóleT‹ slóvo; e¯líko bo zlòe∞stß v9m™’st∑ Nastavlénïå, i Napravlénïå prélesti pri—çínovß brátïåmß b¥’ti2 æ∞v™ e∞stß † vidím¥xß2 kïjbo†c*ß svoè çádo preziráetß xotå’wee vßpásti vo æ’m¨, ilìv9pád‚ee ∑stavlå’etß? kolíkoΩe lüt™’j‚‚e dú‚¨ vßgl¨-bín¨ ql¥’xß vßpadáüw¨ ∑stavlå’ti? DólΩnikß ub e S Tbrátïi Nastoå’tel´ v¥’n¨ bd™’ti ∑ d¨‚áxß i∞xß, i pewísåæ∞Ωe ko spasénïü kód fiog∑ dáΩe i do smérti, po reçén-nom¨2 Blagovólixomß podáti vámß ne tómKo EÊ√G‹lïe BóΩïe,no i svoü‘ dú‚¨.

Vedl¨gß Re®¨ ‹L 2 Ωe r*m2 V9r¨sk2 vzå’toI † slo V‹ XvS‹¥ X‹2 la-tíns K ‹2 Ωe 45 krát K ‹2 v™’d¥j volü‘ Gd S ‹a svoeg∑‘, i¯ neso-tvorív¥ I, bïe N ‹ búde T ‹ mnóg∑, i¯ próçaå2 Oû¯çinén N¥ I na

280


stroítel Sv To Slóva, a∞we neradi T ‹, i¯ zamédli T ‹ Volü‘ Gd S ‹nüvo Zv™stíti, æ∞k∑ ubi Ica s¨dísTå, i po ustávnoj R¨sk2 k*z2lat2 312 velíka b™dà i nepostoå’nna Nastoå’telü prinó-siTså, a∞we ukr¥e T‹ Slová TalánT‹, i nepreD‹vozv™stiT‹ komúΩdogrådúwee ∑rúΩïe ∑ gr™’s™; kïimß sír™’çß ∑∞brazoM‹ ukla-nå’tiså vså’ ‹K† qlà imáetß; ponéΩe dólΩenß e∞stß ved-l¨gß ustávnoI r¨sk2 g⁄ latínS‹k2 282 æ∞k∑ ˝c*ß ∑ çád™xßprísn¥xß pril™Ωáti, ra ZsmoTrå’üwe poTréb¨ kom¨dfio, i po-dobáüwee vraçevánïe podaváti, i¯ vså K ‹ nemo Wn™j‚ Íïj i¯lìd*‚énV¥I, ilì t™lésn¥I uD‹ sß lübóvïü, i ˝c*¨ podobáüweüprïå’n Zïü te Rp™’ti, i isc™lå’ti, i ne i∞na K ‹ tvoríti, i na-staVlå’ti Brátïü, tokm∑‘ æ∞k∑ Re®¨ L‹2 n*2 vß r¨sk2 lat2 982krat K ‹2 ko Bg*¨ u∞bo, æ∞k∑ slúga Xv S ‹ß, i stroítel´ Tájna M ‹BóΩïi M‹2 boå’så da ne çtò çreZ volü‘ BóΩïü, ilì reçé T‹, ilìvo∑ ∞brazi T ‹, ustanóvit´, a∞lbo ∑stávi T ‹ çtò † ugón D¥ XBógovi, i ∑brå’weT‹så lΩesv™díteL‹ BóΩïj i stotáteC‹, i pró-çaå2

Sogr™‚énïåΩe brán Tå nikáko fi da der Zne T ‹ molçánïe Mpokr¥váti Nastoå’teL‹, ve Dl¨ G‹ Re®¨ L‹2 rm*v v9 r¨sk2 lat2 472krátK‹ ∑bliçénïe M‹bo, reçè2 ∑bliçí‚i i∞skrenNåg∑ svoeg∑‘, i neprïimé‚i ∑ to M‹grX‹™2 i páki2 a∞we sogr™‚í T‹ k¿ teb™‘ brá T‹ tvó I, ‚é D‹ ∑bli-çì e¯g∑‘, i próçaå2a∞we Ωe ∑ sí X‹, i ∑ mn∑’gX‹™ takóv¥xß prewénïå X‹ ktò nerá-di T ‹2 pokaz¨é T ‹ sebè, ifi nev™’r¨eT ‹ S¥’n¨; nev™’r¨åIΩe S¥’n¨,GdS‹´ reçè2 neu∞zritß fiivotà2 no gn™vß BΩ*ïj preb¥váetßna némß; Vón´m™mß zdè ∑ gr™’s™ AÊxárß2 v9negdà ukradèå∞z¥K‹ zlá T‹, na vs™xß lüdé X‹ b¥S T gn™’ V‹ GdS‹n´; i na t¥’ ‹X,koTr¥, ni sogr™‚íli, ni sogr™‚énïe sß Gr™‚í‚Vag∑ ználi;

281

çtò ktò reçé T‹ ∑ Nastoå’teleX‹ vídåwiX‹ sßgr™‚énïå bránTå,i umoLçaváüwiX‹, i neispravlå’üwixß po reçénNom¨ † AµpSlTa2poçtò páçe neplakásteså2 æ∞k∑, da imZeTså † sréd¥ vá‚eåd™lò sïè sotvorïv¥ I, i¯ próç2 AµweliΩe v9ta K ‹ velíko M∑v Båzánïi Nastoå’te L ‹ naxodi Tså ko L ‹mi páçe dóΩ L ‹ni sút´poDle Gl¥i vß vseM‹ povinovátiså, kotórïiså v9Ωértv¨ Ωív¨Gd S ‹¨ Bg*¨ rázß ∑f™rováli; vedl¨ G ‹2 ustáv N ‹2 v9 r¨sk2 kl2latínS‹2 202 i sámoe svoè t™lò plodonosíli, i níΩe ∑ ne M‹próçee im™’ü T ‹ vla S T, æ∞k∑ vozloΩénïe M ‹, sovlewïiså m⁄ ’ravseg∑‘, sß súwimi vß m⁄ ’r™ vs™’mi, a∞we rodítele sút´,a∞we i¯ brátïå †dá‚ Viså Star™’‚ Ien Sv T¨ü’wem¨ a∞ki umer-wvlénn¥ védl¨gß ustaVnoj v⁄2 vß Rúsk2 Latínsk2 27.

VlaS T Ωe svoü‘ nifi domála çesog∑‘ imá T‹ m∑ná X‹, dab¥ posvoé I vóli xodí L‹, æ∞kofi i AÊnánïa prodá‚Vi selò naD‹ c™noV se-là któm¨ vlásti ne im™’lß, i próçaå2 i æ∞ko fi ∑r¨dïe, sí-r™’çß2 pero, krom™‘ písarå pisáti ne móΩetß2 sícepo Sn Tikß krom™‘ Nastoå’televa blagoslovénïå çtò tvorítimoΩetß; i vedl¨gß Re®¨l2 ∑b‚¥r2 z* v9 R¨sk2 Latínsk2 82† gl*a GdS‹nå vzå’toI ustanovlen Noj2 vså’kß, i∞Ωe ne†verΩeTsåvs™’xß svoíxß, i sámß sebè, sír™’çß2 vs™xß pristrástïjmïrsk¥ X ‹, i¯ póxotej prélestn¥ X ‹, Oû¯çenikß Xv S ‹ß b¥’tinemóΩeT‹, i próçaå2 †kúd¨ æ∞v™ e S T netokm∑‘ protív¨ Çín¨çtò v¥st¨píti, no níΩe dóbro krom™‘ blagoslovénïå Na-stoå’telå koélibo tvoríti moΩe T‹, Vedl¨gß St*ág∑ Vas⁄ ’lïavo †verΩénïi, sicè zap∑v™dáüwag∑2 Aµwe ∑brå’we‚iBóΩïeü Blagodátïü Oûçítelå, ilì Nastoå’telå, soblüdìvß seb™‘ niçtoΩe çrezß volü‘ e¯g∑‘ sßtvoríti; vsè bo, e¯Ωekrom™ e¯g∑‘ b¥váeto krád´ba, ilì krád™Ωß, i st*otátstvoe S T, kß smérti vedúwee, i ne kß pólz™, a∞we i mnísT ‹å

282


teb™ i blágo b¥’ti; a∞we bo blágo, çesorád¥ ne æ∞v™ b¥vá-etß? voprosì p∑’m¥slß tvój, gletß Proto-Patrïárxß.

Tog∑ rádi, dab¥ moná‚esk¥i trúd¥ votwè ne i∞‚li,i dïávolovß ne ¨veselå’li, Agglóvß Ωe sm¨tíli, predßkoTrOimi e∞smo ∑b™’ti ná‚¥ GdS‹¨ Bg*¨ ispolníti slübíli, ∑kotór¥ X ‹ i¯mám¥ vß strá‚n¥j dén´ Xv S ‹ß †v™’tß dáti;préΩde daΩe nepostígneT ∑∞nß dén´, podobáetß námß æ∞k∑„µrl¨ ∑bnovítiså, isp¨stív‚e vså‘ zlonrávïå, æ∞k∑ p™’rå,i nóv¥I Ωivó T‹ poçáti; tò tákß inák∑ nevozmóΩno poçá-ti, a∞we nevozmémß ustáv¥ St*ág∑ Vas⁄ ’lïa, i vo m™’st∑zercála koΩdodénn∑ nebúdemså vß niX‹ v¿z¥ráti /2na‚tòpopeçénïe da búdetß, a∞b¥ kóΩdaå ∑bítelß Kníg¨ St*ág∑Vas⁄ ’lïa im™’la2/ donel™’Ωe pákß toè i¯spólnitså, símßçásomß izvólíså DXÁ St*óm¨ i námß posl™d¨ü’waå dlåiskorenénïå zl¥’ X‹, i nasaΩdénïå blág¥xß pisménN™ polo-Ωíti, IÊgúmenß Ωe káΩdoj ∑bíteli dobr™’ da razs¨Ω-dáetß v¥‚‚e ∑pisánnaå i¯ twítså ∑ kóΩdomß seb™vr¨çénnomß spasénïi.

Posl¨‚níkß2Potréb¨ ból‚¨, i mén‚¨ vedl¨gß Re®¨l2 rz⁄2 v9R¨sk2

Lat2 168 kratK‹2 sß krótostïü da vozv™stítß Nastoå’te-levi, i dobr™ da vospomå’neT‹ GdS‹a Rék‚ag∑‘2 dostóinß, neprost∑‘ reçè2 no d™láteL‹, mzd¥‘ svoeå‘; i sebè kóΩd¥ I dai¯ståz¨étß2 a∞we po dostóinstv¨ zap∑v™dánïi Gd S ‹nixß,ilì ∑b™’tnici svoì sod™là çtò, i togdà ne l™’p‚ee, nekrá‚‚ee, ne bólΩee da prósitß, no i ∑ dánn™mß seb™da boítså, da nev¥‚ Íe svoeg∑‘ dostóinstva çtò prïíme T ‹;e∞Ωe bo ∑ píwi reçè Gd S ‹´2 ∑ vså’ko I véwi kß potréb™

283

t™lésnoj, ækoΩe ∑b¨wa, gábitß, i próçaå, raz¨m™’etså.Posl¨‚ánïe dáΩe do sm*rti neprekoslón Vo soxraníti

dólΩenß eS T, vedl¨2 kratK‹2 r¨sk2 çz*2 r≈*q, i ustáv N2 ⁄ *2 vßr¨sk2 Lat2 1192 152, 222 Reçébo2 PrïemlåI vásß, Menèprïemlétß, Sl¨‚áå I va S ‹, Menè sl¨‚áetß, †m™táå Iså va S ‹Menè †m™tae Tså, i¯ páki2 Povin¨jteså Nastávnikomßvá‚¥M‹, i pokarå Iteså i∞mß tïi bo bdå’ T‹ ∑ d‚*axß vá‚¥X‹; a∞köslóvo vozdáti xotå’we2 i¯ próç2 Aµ i∞Ωe soprotívß çtòreçé T‹, podlégl¥I, æ∞k∑ prer™kátel´ s¨dítså, i Gd S‹´ a¯gg*laNemílostiva pos¥láe T ‹ e¯mù, i da uv™’st ¿2 æ∞k∑ ne çl*vk¨prer™káeT‹, i protíviTså, no Sámom¨ Gd S‹¨ Rek‚ù2 Sl¨‚áåvásß, i próçaå krátk2 çi2 vß r¨skomß, latínsk2 382

Prïå’tiΩe çtò, i¯lì kom¨ dati, Ωadnoj vlasti neimátß podß vla S Tïü súwïj, AweΩe protívo sotvorítß,æ∞k∑ svavóln¥j i ne pokorív¥j zas¨dítså, vedl¨ krat2vß r¨sk2 rk*i2 lat2 145.

SvoeΩe niçogo ne ima T‹, vedl¨ kratk2 rk*ƒ r¨sk2 lat2146, i usta V2 l*2 la T ‹2 342 Awe pákß çtò svoeg∑‘ derzne Tim™’ti ko Ûúd™ rovnaetså, predaetß bo i takóv¥I IÊstín-noe Slóvo, ækoΩe i Ûúda GdS‹a.

Be Z blagoslovénïå Ig¨mena nik¨dà nexodíti2 níΩe pokélïaxß, ved L‹2 re* krat K‹2 lat2 120. GdS‹¨ tako Rek‚ù2 NiboAzß † sebè prïido X‹, no „µnß Må‘ poslá, Kolmi paçe podle-gl¥j svoü‘ volü ne dolΩenß e∞stß tvoríti, iΩe bo posvoéj voli xodiT2 æv™ estß, v¥sokom¨drïe M‹, i górdostïüned¨g¨å‘, i bol™zn¨å‘, i takov¥ I podleΩiT‹ súd¨ GdS‹nü, ireçè2 efi vß çl*vc™xß v¥sók∑, mérzost´ eS T predß Bg*omß.Awe pakß poskorbít¿ brá‚na rádi, s¨dß sß roptav‚¥mivß p¨st¥’ni ima T‹ re®¨l2 re*⁄2 vß r¨s2 lat2 133 krat2 i

284


ApSlTß gl*etß2 niropwíte, æ∞koΩe n™’cïi ropta‚a, i pogi-bó‚a † vseg¨bítelå.

AweΩe kto poropwetß ∑ povelénïi vedl¨2 kra T ‹2 çƒ*2lat2 39 †l¨çáetså sa M‹ † bratïi i d™lo e¯g∑‘2 gle T bo ApSlTß2vså tvoríte bezß roptánïå, i¯ pom¥ Ílénïå, i æv™ sebètvoritß takov¥I2 æ∞k∑ bol™zn¨etß nev™’rïemß, i próç2

„Êdefid¨Ωe i ∑∞búvß nev¥biráti vedl¨2 ustavn2 kq* r¨sk2lat2 302 no x¨‚D‹ee izbiráti2 æ∞ko da i v9semß smirenno-múdrïe pokaΩémß, i¯ ne sebelü’bn¥xß sláv¨ seb™‘ nane-sémß.

Bra Íno M ‹ Ωe razlïçïe monaxß nikakoΩe dólΩenß eS Tiz¥skáti, vedl¨ usta Vn2 r¨sk2 kd*2 lat2 ke*. 252 sïè borazvrawénïe ∑∞bwag∑ blagoçínïå e∞stß, i sóblazni priçí-na, i¯ reçennom¨ góre nasl™dnikß takov¥ I b¥váetß, nopáçe dolΩenß e∞stß monaxß vß píwi, potreb¥ rádi pred-loΩénnoj s¥’tosti, i ∑btåΩenïå b™gáti.

Kto paK‹ krom™ velíkoj potreb¥ çtò prïimétß2 æ∞koΩeríz¨ i¯ ∑búw¨2 i¯ próçaå2 s¨dß nekáüwixså i¯matß,kratk2 sç*q2 latinsk2 70. Reçe bo Apóstolß2 i treb¨ü’wïimïra seg∑, æko netreb¨ü’wïi, prïå’ti bo çtò ilì prosíti,n¨dfia potrebú da razs¨Ωdáetß, i ne pristrástïe. Isc™lå’-tiΩe némowi brátïi podobáetß vedl¨ Re®¨l2 mg* po ‚¥R2i kraT‹2 ni*2 i lat2 51. i 992 sír™çß negn™’vátiså na né-mown¥xß no so ned¨gomß svarå’tiså, i soprotívn™ sto-å’ti strástemß; ækoΩe tweslávïe naloΩénïem¿ smirénnag∑d™’la, praznoslovïe molçánïemß, sonß bezm™’rn¥j, bd™’nï-emß i molítvoü, prazdnost¿ t™lesè, ilì ∑blinénïe2 tr¨-d¥, i podvíg¥, sn™dß, ilì ædénïe nepodóbnoe neædénï-emß i póstomß, roptánïe2 †l¨çénïemß † brátïi2 i próç2

285

vsegdáΩe pamåtáüwe na rek‚ag∑‘2 vid™xß neraz¨m™váü-w¥å, i istaåxß2 æk∑ slovésß tvoíxß nesoxraní‚a, ipróça Å. Awe poskorbitß na zapr™wáüwag∑ i e¯pïtïmïüdaü’wag∑, æv™ estß vedl¨ kratk2 vß r¨s2 ≈*2 lat2 1592æko niΩe b™d¨ gr™xa poznà, niΩe stráxa prewénïå Bó-Ωïå, niΩe síl¨ pokaå’nïå, niΩe v™r¨etß rék‚em¨2 iΩelübítß pril™’Ωn™ nakaz¨etß.

IÊ seg∑‘ rála isc™lenïe, i zapr™wénïe na dánnoe dol-Ωenß e∞stß vedL‹2 kraT‹2 n?? v9r¨sk2 po ‚¥r2 md*2 lat2 1582 i522 po ‚¥r2 prïimáti t¥M‹ sposobómß2

Æµkov¥M‹ S¥’nß bol™zn¨üwïj i xor¥I † ˝c*a svoeg∑‘ ilivráça, l™kárstvo, prïimátß, a¯we i¯ górko i protívno,a∞we i¯ r™Ω¨tß a∞we i¯ pekút´, na vráça nepeçal¨étß,páçeΩe blagodarit´, a∞we isc™lénïe prïimetß. Awe ktodo ∑bíteli prïidétß, krom™‘ Star‚og∑, ilì nato posta-novlénog∑‘ Ωádnom¨ nedátiså do bes™’d¥, li* po‚¥r2 lat245 i∞Ωe bo vs™mß podóbn™ naskakáti Slóv¨ mólv™ vi-nóvno, i bezçínæ známenïe eS T, t™mΩe a∞we i potrébn™†v™wáetß ktò, ne podóbn™Ωe, sír™’çß, ne i¯m™üwïjvlást´, povínenß estß bezçínïå zaprewénïü.

Sogr™wénïå brátnå Nastoå’telü vozv™stíti podobá-etß, æ∞koΩe i svoå‘ da ne bratubïjca búdetß, i da nesámß ubïétså, vedl2 re®¨l2 po ‚¥rot2 lƒ*2 lat2 462 ne is-c™lååI bo reçe2 sebè vß d™leX‹ svoíxß, brátß e∞stß g¨bå’we-m¨ sebè.

Blådoslóvïå i¯ Ωártovß i¯ prazdnoslóvïå kß sm™x¨privodå’wixß monax¨ vså’ko udalåtiså l™po e∞stß vedl2ust2 e⁄, i kraT2 od2 i lat2 122 i 23; po reçennom¨2 dabúdetß slóvo vá‚e i¯spólnenno Blagodáti Dx*ovn¥å, i

286


E√Lskoü Sólïü rastvorenno, i paki2 vsåko slóvo gnílo †u∞stß va‚¥xß da ne isxóditß, no tóçïü e∞Ωe e∞stß blágokß soz¥dánïü v™r¥, da dast´ blagodát´ sl¥’‚aw¥mß, ipaki2 i ne ∑skorblå Ite Dx*a St*ág∑, BóΩïå2 e¯góΩe çtò lü-t™’j‚‚ee b¥’ti móΩetß i ból‚ee qlò?Podobáetß u∞bo dostójno xodíti zvánïü, v¿ néΩe zvánie∞smo.Sïå‘ pakß ne†m™’nn∑ kß pólz™ d‚*evnoj podobáetß vßkoΩnomß mcS‹™ vß usl¥‚ánïe vséj brátïi dvaΩd¥ predßtrapez∑vß proçésti. AweΩe li kogdà protivß v¥‚‚e∑pisannog∑‘ i¯lì i∞nag∑ çogo kotor¥j bra T sogr™‚i T, i¯lìsoprotivitßså, takóv¥j Nastoå’telsk¥mß s¨domß da∑s¨ditså, i kar¨ vosprïimetß; nevosxot™v‚ag∑Ωe prïå’-ti ni smirítiså, poslánïemß podobáetß naznamenováti,da nemalß kvássß, vse sm™‚énïe kvasít´2 Re®2 ≈e2 krat2lat. 86.Dánß vo ∑bíteli M¨kaçóvsk2 mcS ‹å2 Dn*å‘ i Rók¨ v¥’‚‚e∑pisánn¥xß2

Regulae pro Ordo S-ti Basilii Mg*ni Anno. 1826. 9/1P. Isáiainou rukou tiež dopísané:Iszaievícz +M.Pócs 1833. III. 10.»

287

Použitá literatúra

"

BULIK P., «Mo¥ spomini»,

Vasil¡änsækij v¡snik,

IX-X, Rim, 1970-72,str. 62-74, 85-98;

" VAVRIK M., Po vasil¡änsækix manastiräx, Toronto, 1958;" «Vasil¡änsk™ monastyr™ na Podkarpatskoj Rusi», Kalendarß

Blagov™stnika na perestupnyj rokß 1928, UΩgorodß, 1927, str. 109;" GADˇEGA V., Bukovskij Monastyræ, UΩgorod, 1935, (rukopis);" GADˇEGA V., Dodatki k istor¡i Rusinov i rusækix cerkvej

v UΩanskoj Ωup™, UΩgorodß, 1924;" GADˇEÂA V., «Dodatki k istor¡™ Rusinov i rusækix cerkvej

v buv. Ωup™ Zemplinskoj», Naukovyj zbornik Tovaristva ‘Prosv™ta’v UΩgorod™, UΩgorod, XI (1935) 17-182;

" ¸AJ M., «Ènteresna navw¡va», Narodny Novinky, Preov, 51-53 (2000) str. 5;" ¸AJ M., «Ènteresna str¡ça z vasil¡änami», Narodny Novinky,

Preov, 45-46 (2000) str. 4;" DZENDZELÈVSÆKIJ J., «Gramatika Arsen¡ä Kocaka», Naukovij

zb¡rnik Muzeü ukra¥nsæko¥ kulæturi u Svidniku, 15/2, Preov, 1990,str. 5-330;

" KOVAÇOVIÇOVA-PUÍKAROVA B., PUÍKAR È., «Derev’än¡ cerkvi»,Naukovij zb¡rnik Muzeü ukra¥nsæko¥ kulæturi u Svidniku, 5,Preov, 1971, str. 13-478;

" «Maket zb¡rnika ‘Mater¡ali do ¡stor¡¥ vasil¡änsækix monastir¡vna Zakarpatsæk¡j Ukra¥n¡’», tom IV-X (1730-1759), CentralænijderΩavnij ¡storiçnij arx¡v u m. Lævov¡ (rukopis);

" KRALICKÈJ A., «Arsen¡j Kocakß - Doktorß svätogo Bogoslov¡ä»,Naukovyj Sbornikß izdavaemyj Literaturnymß ObwestvomßGalicko-russkoj Maticy, Lævovß, 1866, str. 66-67;

" KRALICKÈJ A., «S™vero-vostoçnaä Ugorwina», NaukovyjSbornikß izdavaemyj Lit. Obwestvomß Galicko-russkoj Maticy,Lævovß, 1866, str. 151-155, 299-318;

" «Lab¡ræsky Rusiny v Treb¡˚ov¡», Narodny Novinky,Preov, 48-49 (1999) str. 3;

" LAVROV P.A., Materialy po istorii vozniknoveniädrevnej˚ej slavänskoj pisæmennosti, Leningrad, 1930;

289

" LIZAK L., «Legnavsækij monastir»,

Kalendar Blahovistnika,Preov, 1971, str. 112-117;

" LIXAÇEV D.S., «Slovo o polku Ègoreve» ¡ pamätniki drevnerusskojliteratury, Leningrad, 1976;

" MIKITASÆ V. L., Davn¡ rukopisi ¡ starodruki, ÈÈ, Læv¡v, 1964;" «Najvek˚i kriΩ na ˚vece», Dzvoni, Ruski Kerestur (Ügoslav¡ä),

11 (1999) str. 11;" «Najvek˚i kriΩ na ˚vece», Ruske Slovo, Novi Sad (Ügoslav¡ä),

8. 10. 1999;" «Najvek˚yj xrest na sv¡t¡ maütæ Rusiny», Narodny novinky,

Prä˚ov, 40 (1999) str. 3;" «Osnovanie monastyrä na Bukovoj Gorke», Blagovestnik, Preov,

20 (1948) 159;" PAN`KEVIÇ È., «Mater¡ali do ¡stor¡¥ movi p¡vdennokarpatsækix

Ukra¥nc¡v», Naukovij zb¡rnik Muzeü ukra¥nsæko¥ kulæturi u Svidniku,4/2, Preov, 1970;

" PAN`KEVIÇ È., «Pokrajn¡ zapisi na p¡dkarpatsækix cerkovnixknigax», Naukovyj Zbornikß Tov. “Prosv™ta”, UΩgorodß, VÈ (1929)str. 129-196;

" PEKAR A., «Vasil¡äni – nos¡¥ un¡jnix ¡dej na Zakarpatt¡»,Analecta OSBM, Roma, VII (XIII) (1971) 272-282;

" PETROV¿ A., Drevn™j˚¡ä gramoty po istor¡i Karpatorusskoj Cerkvi¡ Ûerarx¡i 1391-1498 g., Praga, 1930;

" POP I., Qnciklopediä Podkarpatskoj Rusi, UΩgorod, 2001;"

Pravila Çina Sa*go Vasïlïå Velikago, vo Ágorwin™..., L´vovß, 1858;" REÍETILO S., «Vasil¡änsæk¡ monastir¡ na P¡dkarpatsæk¡j Rusi»,

Kalendar M¡s¡onarä na 1926 r¡k, ˇovkva, 1925, str. 119-125;" «Russk¡i monastyri na Ugorskoj Rusi», Vremennikß Instituta

Stavropig¡jskogo na g. 1872, Lævovß, 1872, str. 114-120;" SABOL S., «Priçinki do ¡stor¡¥ Prov¡nc¡¥ sv. Kirila ¡ Metod¡ä

v Çexoslovaççin¡», Naris ¡stor¡¥ Vasil¡änsækogo Çinu Svätogo Josafata,Rím, 1992, str. 479-492;

" «Slovaççina», Vasil¡änsækij v¡snik, XXÈ, Rim, 1993-1994, str. 49-51;" TERLECKÈJ V., «Opisan¡e Monastyrä Krasnobrodskogo», Literaturnyj

Sbornikß Galicko-russkoj Maticy - god 1870, Lævov, 1870, str. 23-31;

290

Pouitá literatúra

" TKADLÇÈK V., «Kiril¡vsækij napis v Mixal¡vcäx», Naukovijzb¡rnik Muzeü ukra¥nsæko¥ kulæturi u Svidniku, 14, Preov, 1986, str. 396-407;

" UDVARÈ È., Obrazçiky z ¡stor¡¡ pudkarpatsækyx Rusinuv, UΩgorod, 2000;" Átrenå i Veçernå na búden´, fióvkva, # acl*ƒ (1939)," Íematizmß inokovß Çina sv. Vasil¡ä Velikago, Ugorsk¡ä oblasti

na godß 1870. (Sß korotkimß istoriçeskimß oçerkomß monastyrejtojΩe oblasti; – sostavlenß po otbyv˚emsä vß Krasnobrodskomßmonastyr™, 13 (25) Èünä, 1869 goda, vseobwemß Sobor™), Ungvarß, 1869;

" Íematizmß R¨sskag∑ inoçestv¨üwago d¨xovenstva vß Ágrïi, na 1873 godß.Sß korotkimß istoriçeskimß oçerkomß monast¥re

j togoΩe, Ungvarß, 1872;" ÍLEPECÆKIJ A., «Mukaç¡vsækij œp¡skop Andr¡j Fedoroviç

Baçinsækij ta jogo poslannä», Naukovij zb¡rnik Muzeü ukra¥nsæko¥kulæturi u Svidniku, 3, Preov, 1967, str. 223-241;

" Wodennik o. Gl¡ba K¡naxa, ÇSVV, Archív otcov baziliánov v Ríme (rukopis);

# $" «A szent Bazil-rend tartományi gyűlése», Eperjesi lapok, Preov, 26 (1909)

str. 1-2;" BARAN A., «Obligatio Synodi Zamostianae in Ucraina Carpatica

sec. XVIII», Analecta OSBM, Roma, II (VIII), Fasc. 3-4 (1956) str. 525-530;"

BASILOVITS J., Brevis notitia fundationis Th. Koriathovits, Cassovia,1799-1805;

" BOKES F., Slovenská vlastiveda, IV, Dejiny Slovákov a Slovenskaod najstarích čias a po prítomnosť, Bratislava, 1946;

" Catalogus Ordinis Basiliani S.ti Josaphat ineunte anno 1949, Romae, 1949;" Catalogus Ordinis Basiliani S.ti Josaphat ineunte anno sancto 1950,

Romae, 1950;" Catalogus Ordinis PP. Basilianorum Sti Josaphat ineunte anno 1932,

ovkva, 1932;" Catalogus Ordinis S. Basilii Magni, Congregationis Ruthenae SS.

Salvatoris in annum MCMXXI, ovkva, 1921;" Catalogus Venerabilis Cleri Dioecesis Cassoviensis Ad Annum Jesu Christi

M.DCCCXVI., Agriae, 1816;"

Conciliorum Oecumenicorum Decreta, Bologna, 1991;

291

" Denník noviciatu Čina Sv. Vasilia Velikého v Preove 1947-1949 (rukopis);" Dejiny Trebiova, Koice, 1982;" ENDLICHER S.L., Rerum Hungaricarum Monumenta Arpadiana,

Sangalli, 1849;" FEDOROŇKO J.A., Kronika OSBM, Vajanského 31, Preov, (rukopis)" FRICKÝ A., Koice kultúrne pamiatky, Koice, 1974;" GABRIELE DE JUXTA HORNAD (Schwarz G.), Initia religionis

christianae inter Hungaros Ecclesiae orientali adserta,Francofurti-Lipsiae, 1740;

" GOTTLIEB VON WINDISH K., Geographie des Königreiches Ungarn, II,Pressburg (Bratislava), 1780;

" HALAGA O.R., Východoslovenský slovník, I, Koice-Preov, 2002;" Helmolda kněze buzovského Slovanská kronika, Praha, 1947;" «Historická udalosť v Trebiove», Fakty, Bratislava, 46 (1999) str. 27;" «Historická udalosť v Trebiove: Vladyka Kyr Milan Chautur posvätil nový

ikonostas», Slovo Zemplína, Trebiov, 46 (1999) str. 3;" HORÁČEK J., Slovo o pluku Igorovom Igora syna Sviatoslava vnuka

Olega, Bratislava, 1947;" CHALOUPECKÝ V., Staré Slovensko, Bratislava, 1923;" Chronicon Pictum (Képes Krónika), Phototypice impressum, Budapestini, 1964;" «Ikonopisec z Bratislavy, rezbár zo Stropkova: Bude z toho ikonostas

v Trebiove?», Slovo Zemplína, Trebiov, 4 (1998) str. 3;" KARAS J., TIMKOVIČ J., «Predstavujeme Vam: hrekokatolicku parochiju

Bukivci (dekanat Svidnik)», Blahovistnik, Preov, 11 (1996) str. 292-297;" KRAJŇÁK P., «Vysviacka v klátore sv. Bazila Veľkého», Slovo, Preov,

17 (1993) str. 13;" «Krí na Bukovej hôrke», Slovo, Preov, 19 (1999) str. 10;" KUNÍR P., «Rád sv. Bazila Veľkého opäť v Trebiove», Slovo, Preov,

20 (1992) str. 13." Lexicon linguae palaeoslovenicae, I, Praha, 1958;" LUTSKAY M., «Historia Carpato-Ruthenorum, II/1», Naukovij zb¡rnik

Muzeü ukra¥nsæko¥ kulæturi u Svidniku, 13, Preov, 1988, str. 109-245;" LUTSKAY M., «Historia Carpato-Ruthenorum, III», Naukovij zb¡rnik

Muzeü ukra¥nsæko¥ kulæturi u Svidniku, 16, Preov, 1990, str. 29-256;" MACŮREK J., Dějiny Maďarů a Uherského státu, Praha, 1934;" Magnae Moraviae Fontes Historici, I-IV, Brno, 1966-1971;

292

Pouitá literatúra

" Magyarország vármegyéi és városai (Magyarország monografiája),Zemplén vármegye, Budapest (bez roku vydania);

" MAJTÁN M., Názvy obcí na Slovensku za ostatných dvesto rokov,Bratislava, 1972;

" MARSINA R., Corpus diplomaticus et epistolaris Slovaciae, I, Bratislava, 1971;" MITRÁK S., Magyar-orosz szótár, Ungvar, 1922;" MONDIS J., Bukovce, Preov, 1998;" MYDLA J., «Projekt trebiovských baziliánov: Krí do knihy rekordov»,

Zrno, Preov, 42 (1999) str. 8-9;" «Na Slovensku vyzdvihli Jubilejní kří», Katolický týdeník, Praha,

42 (1999) str. 5;" «Najväčí krí na svete», Katolícke noviny, Bratislava, 41 (1999) str. 22;" «Najväčí krí na svete», Zrno, Preov, 41 (1999) str. 7;" «Najväčí krí na svete Veľké jubileum 2000», Fakty, Bratislava,

39 (1999) str. 25;" «Nový ikonostas», Zrno, Preov, 47 (1999) str. 6;" «Nový ikonostas v Trebiove», Katolícke noviny, Bratislava, 46 (1999) str. 2;" NEMES K., Cartographia Hungarica, (Magyarország térképei a XVI. és

XVII. századból fakszimile kiadásban), I, Budapest, 1972;" Odovzdávací a preberací protokol z 30. 11. 1995, vypracovaný

Pamiatkovým ústavom Bratislava, Regionálne stredisko Preov, PracoviskoBardejov v Archíve otcov baziliánov v Preove;

" PEKAR A.B., «Basilian reform in Transcarpathia», Analecta OSBM,Roma, VII (XIII) (1971) str. 143-226;

" PIKER J. B., Topographia magni regni Hungariae, Viennae, 1750;" «Pokus o zápis do Guinesovej knihy rekordov z Trebiova», Slovo

Zemplína, Trebiov, 39 (1999) str. 2;" «Postavili údajne najväčí trojramenný krí na svete», Preovský denník,

Preov, 142 (1999) str. 7;" POTA M., Dar lásky, Preov, 1999;" SALACHAS D., Il Diritto Canonico delle Chiese orientali nel primo

millenio, Roma, 1997;" SASINEK F.V., «Církev cyrillo-methodějská», Sborník velehradský, Brno,

IV (1885) str. 45-68;" SASINEK F.V., Dejiny počiatkov terajieho Uhorska, Skalica, 1867;" SASINEK F.V., Slováci v Uhorsku, Turčiansky Sv. Martin, 1902;

293

" SASINEK F.V., «Slovanské dejepisné riedla (Nestor, +1136)», LetopisMatice Slovenskej, Turč. Sv. Martin, IX/2 (1872) str. 45-50;

" SASINEK F.V., «Trudoviny k dejopisu slovensko-obradnej cirkvev Uhrách», Slovesnosť, Skalica, II/41-45 (1864) 640-643, 657-660, 689-692,701-705;

" SEDLÁK V., Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae, I-II,Bratislava, 1980-1987;

" Schematismus almi Protohegumenatus seu Provinciæ Religiosorum Gr.Catholicorum Ordinis S. Basilii Magni per incl. Regnum Hungariæpartesque eidem adnexas pro anno 1844, Magno-Karolini;

" Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum DioeceseosUngvariensis Pro Anno 1809-1814, Ungvarini, 1814;

" Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum DioecesisEperiessiensis Pro Anno Domini MDCCCXXVII, Cassoviae, 1827

" Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum DioecesisEperiessiensis Pro Anno Domini MDCCCXXVIII, Cassoviae, 1828;

" Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum DioecesisEperiessiensis Pro Anno Domini MDCCCXXIX, Cassoviae, 1829;

" Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum DioecesisEperiessiensis Pro Anno Domini MDCCCXXXI, Cassoviae, 1831;

" Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum DioecesisEperiessiensis Pro Anno Domini MDCCCXXXVIII, Cassoviae, 1838;

" Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum DioecesisEperiessiensis Pro Anno Domini MDCCCXXXIX, Eperiessini, 1839;

" Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum DioecesisEperjessiensis Pro Anno Domini MDCCCXXXXVIII, Posonii, 1848;

" Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum DioecesisEperjessiensis Pro Anno Domini MDCCCLI, Eperiessini, 1851;

" Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum DioecesisEperiessiensis Pro Anno Domini 1863, Eperiessini, 1863;

" Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum DioecesisEperiessiensis Pro Anno Domini 1870, Cassoviae, 1870;

" Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum DioecesisEperjesensis Pro Anno Domini 1893, Eperjesini, 1892;

" Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum DioecesisEperiessiensis Pro Anno Domini 1903, Eperjesini, 1903;

294

Pouitá literatúra

" Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum DioecesisEperjesienis Pro Anno Domini 1908, Eperjesini, 1908;

" Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum DioeceseosPreoviensis (Fragopolitanae) et Administraturae Apostolicae Dioec.Munkačensis In Slovacchia Pro Anno Domini 1944, Preov, 1944;

" Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum DioecesisMunkacsiensis, Ad Annum M.D.CCC.XVI, Cassoviae, 1816;

" STANISLAV J., ivoty slovanských apotolov Cyrila a Metoda v legendách a listoch, Turčiansky sv. Martin, 1950;

" «estyj ročnik Vasilijady Čirč», Blahovistnik, Preov, 9 (1996) str. 238;" TÓTH S., Sáros vármegye monografiája, II-III, Budapest, 1910-1912;" TIMKOVIČ G.A., «Cyrilika je staria ako glagolika», Krásnobrodský

zborník, Preov, III/1-2 (1998) 5-208;" TIMKOVIČ G.A., «Postrienie», Krásnobrodský zborník, Preov,

II/1 (1997) str. 25-31;" TIMKOVIČ G.A., «Pôvod Cigánov», Krásnobrodský zborník, Preov,

II/1 (1997) str. 101-123;" TIMKOVIČ G.A., «Prečo sa vo Sv. Písme kráľ a vládca diablov, tj.

vládca pekla nazýva Belzebub, keď my ho voláme Luciferom?»,Blahovistnik, Preov, 5 (1998) str. 124-126;

" TIMKOVIČ G.A., «Rusaľa Zelené sviatky», Blahovistnik, Preov,5 (1996) str. 130-132;

" TIMKOVIČ G.A., «Staroslovančina je prvým spisovným jazykompodkarpatských Rusínov», Blahovistnik, Preov, 5 (1998) str. 119-121;

" TIMKOVIČ G.A. a J.V., «Krí», Krásnobrodský zborník, Preov,II/1 (1997) str. 5-23;

" TIMKOVIČ G.A., «Slovanský kráľ na slovenských minciach»,Blahovistnik, Preov, 5 (1996) str. 120-122;

" TIMKOVIČ J.V., Kronika Čina Svjataho Vasilija Velikaho Provincii sv.Kyrila i Metodija na Slovensku i v Čechach, (rukopis);

" TIMKOVIČ J.V., Letopis Krásnobrodského monastiera alebo kúsokzo slávnych dejín gréckokatolíkov na Slovensku, Preov, 1995;

" TIMKOVIČ J.V., «Preobraenije Hospodne a hora Tábor Preovskejeparchie», Blahovistnik, Preov, 7-8 (1996) str. 171-175;

" TIMKOVIČ J.V., «Zosnulí baziliánski mnísi pochovaní v monastyreBukova Horka (okr. Stropkov)», Blahovistnik, Preov, 7 (1998) str. 187;

295

" UDVARI I., Bacsinszky András munkácsi megyéspüspök cirillbetűskörlevelei, Nyíregyháza, 2002;

" UDVARI I., Ruszinok a XVIII. században, Nyiregyháza, 1994;" UNGHVÁRY E., «A Bukócz-hegyi monostor története», Adalékok

Zemplén-vármegye történetéhez, III, Sátoralja-Ujhely, 1898,str. 253-254, 287-289, 322-324, 356-357, 362;

" UNGHVÁRY E., «A Bukócz-hegyi monostor története», AdalékokZemplén-vármegye történetéhez, IV, Sátoralja-Ujhely, 1899,str. 22-24, 56-58, 88-89, 116-117;

" «V Trebiove bude veľkolepá slávnosť», Slovo Zemplína, Trebiov,43 (1999) str. 2;

" «Velikij Otpust na Bukovoj Horki», Blagovestnik, Prä˚ev,14 (1946) str. 7;

" «Veľká udalosť v Trebiove», Slovo, Preov, 22 (1999) str. 10;" Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, III, Bratislava, 1978;" WELYKYJ A. G., Documenta Pontificium Romanorum historiam Ucrainae

illustrantia, II, Roma, 1954;" WELYKYJ A. G., Litterae episcoporum historiam Ucrainae illustrantes,

IV (1691-1710), Romae, 1976;" WELYKYJ A. G., Litterae episcoporum historiam Ucrainae illustrantes,

V (1711-1740), Romae, 1981;" WINTER E., Josefinismus a jeho dějiny, Praha, 1945;" ZÁBORSKÝ J., «Maďari pred opanovaním terajej vlasti Bieli a čierni

Uhri», Letopis Matice Slovenskej, Turč. Sv. Martin, XI/1 (1874) str. 35-65.

296

Pouitá literatúra

A

Ajaki E.: 143.Albanus S.: 75.Almaij M.: 119.Almaij T.: 125, 195, 198.Almo: 23.Amazzini E.K.: 75.Anarcs: 78, 115.Andrej II.: (kráľ) 215.Anjouovci: 11.Anonymus: 14, 22, 26, 29, 30.Arpádovci: 14, 22, 23, 29.Artymovič V.: 197, 198.Astalo I.: 197.Augusta de Saxonia Ch.: 248.

BBačinskyj A.: 91, 93, 97, 101.Bačkovskyj H.: 199.Bakajsa J.: 225.Balaton: 25.Banská Belá: 32.Baran A.: 116.Barankovič A.: 127, 199.Baranovič P.: 207, 208.Bardejov: 205, 212.Barvinek: 37.Bazilovič (Basilovits) J.: 38, 103, 116,

119, 197, 202.Bazilovič P.: 198.Bazilovič S.: 198.Bazilovič T.: 195, 198.Benedikt VI. (pápe): 16.

Biharij P.: 143.Bilančík M.M.: 173, 179, 236, 241, 242.Bileckyj J.: 127, 195, 199.Bixad: 83.Bizancij H.: 116, 248.Blaovskyj H.: 60, 63.Blicha I.: 198.Bobik M.: 199.Bojčik S.: 143.Bokes F.: 24.Bosak A.: 35, 36, 86, 195, 197.Bovankovič A.: 197.Bratislava: 5, 89, 177, 184, 185, 230, 265.Brinskyj N.: 143.Budín: 57.Bujna R.: 177, 265.Bukovec: 32, 33.Bukovce: 9, 11, 32, 33, 36, 44, 45, 49, 63,

77, 103, 105, 121, 135, 166, 167, 181.Bukovina: 27.Bukovskyj K.: 200.Bukovskyj M.: 127.Bulyk P.: 108-109, 119-120, 159, 224, 241, 270.Byhar: 13, 24, 25.Byharské vrchy: 13.

CCedren: 28.Centrál (hotel): 262, 263.Cverčko J.: 166.Czibellus I.: 73.

297

Analytický index

ČČabiny: 135, 243.Čanda E.: 200.Čelustka B.: 166.Černeča Hora: 42-44, 65, 73, 79, 82, 106,

109, 139, 203.Červenohorie: 247.Červený Klátor: 206.Česká Třebová: 260.Čirč: 239, 243.Čisarik J.: 124, 201.Čisarik M.: 124.Čisarik N.: 121, 124, 196, 201.Čisariková K.: 124.Čoban T.: 241, 270.Čonto M.: 198.

DDadaj I.: 198.Danilčak H.: 58, 84, 87, 195, 197, 198.Danilovič A.: 127, 199.Danilovič I.: 195, 198.Danko S.: 225, 241.Dávid: 19.Deak L.: 29.Dekan J.: 189.Dohnal E.A.: 265, 269, 270.Dolhyj L.: 143.Dozbity E.: 83.Drugeth F.: 216.Dudá B.L.: 6, 113, 273.Dumnickyj V.: 121, 123, 196, 200.Dunaj: 21, 23.Durkot H.: 199.Dzendzelivkyj J.: 119.

ĎĎačenko H.: 189.Ďuriin J.: 254, 260, 261, 271, 273-275.Ďuriin M.: 258, 260, 261, 271, 273-275.

EEdlingen T.: 58, 59.Endlicher S.L.: 26, 30.Erdődy de Monyorókerék G.: 248.Erchanbald: 15.Eusebios: 163.

FFedoroňko I.: 165.Fedoroňko J.A.: 153, 155, 165, 229, 230,

232, 233, 241-243, 270.Fejér B.: 82, 197.Fejir H.: 198.Fenczik: 89.Filip L.: 104.Foltin A.: 199.Frantiek Jozef: 130.Frický A.: 212.Frýgia: 28.

GGaal M.: 91.Gaj M.: 244.Galevič I.: 198.Garbera J.: 200.Gardízi M.: 27.Gavura J.: 198, 199.Gelsej A.: 198.Gerevič I.: 197.Gojdič A.: 196, 202.Gojdič P.P.: 103, 109, 120, 152, 153, 155,

161, 164-166, 224, 225, 227, 261.Gombo H.: 196, 200.Gottlieb von Windish K.: 211, 212.Göc A.: 198.Grand (hotel): 260.Greko M.: 242, 270.Gribov: 9, 11, 121, 135.Groffik J.: 200.

298

Analytický index

Grottaferrata: 207.Gulovič K.: 123, 196, 201, 202.

HHačnik T.: 125, 198.Hadega J.: 198.Hadega V. (mních): 199.Hadega V. (prelát): 6, 40, 59, 95, 111,

113, 117, 118, 210, 250.Hajdudorog: 131.Hajivka: 206.Halaga O.R.: 38.Halečko S.: 199.Halečkovič I.: 199, 200.Haličina: 36, 40, 108.Haľko P.: 232, 237, 239, 242.Hanura I.: 125.Harskut : 205.Havry K.: 141.Helemik A.: 200.Helmold: 16, 27.Heraklios: 23.Hirka J.: 167, 168, 171, 233, 235, 265.Hlavač E.: 270.Hodermarskyj I.: 198.Hodermarskyj M.: 199.Holi K.: 141.Homičko J.: 241, 270.Hopko V.: 225.Horáček J.: 29.Hoevský monastyr: 109.Hrabkov: 205.Hriňak J.: 232, 242.Hruevský monastyr: 43.Hučko P.P.: 113, 165.Humenné: 206-208.

CHChaloupecký V.: 24, 28.

Chamilla M.: 198.Chanas J.: 121, 200.Chautur M.: 267, 268.Chmeľov: 156.Choma J.: 143, 145.Choma N.: 241.Chropovský B.: 189.Chutinský monastyr: 189.Chyla A.: 198, 199.

IImstičevský monastyr: 76, 143, 203.Istanbul: 185.Ivanij A.: 127, 201.

JJaco P..: 236, 237, 241, 265, 271.Janočko S.: 242.Jarabina: 206.Jaročak S.: 200.Jaselskyj I.: 36, 44, 47, 50, 51, 53, 57, 60,

63, 66-70, 72-80, 84-87, 105, 195, 197.Jasenov: 208.Jasenovský monastyr: 8, 206-208.Jasik M.: 252.Ján IX. (pápe): 15.Ján Pavol II. (pápe): 251.Jerová M.: 28.Joan Vladislav: 223.Jozef I. (cisár): 41.Jozef II. (cisár): 37, 98, 99.Jozefínka (cesta): 9, 37, 99, 123.Juhas Marko: 200.Juhas Modest: 199.Juchelka F.: 242.Jurij, syn Kostentinova: 217.

KKaminskyj H.: 72, 73, 79, 81, 82, 108,

125, 195, 197.

299

Kamjonka (Kamienka): 243.Karas J.: 170.Karasij I.: 200.Karol Róbert: 216.Karpaty: 24, 25, 251.Karplják J.: 196.Kasper M.: 83, 195, 197.Katánia: 211.Kertys A.: 197.Kiča D.Ľ.: 6, 242.Kinach H.: 120, 159, 160, 164, 170.Klement XII. (pápe): 51, 52, 60, 63.Kločko T.: 125.Klokočov: 209, 210.Klokočovský monastyr: 8, 206, 209.Kocak: 151.Kocak A.: 86, 99, 103-106, 195.Kocak Antonij: 225, 241, 270.Kocak F.: 103, 105.Koči E.J.: 225.Kolbasov: 13.Kolesar P.: 125, 198, 199.Koloman (kráľ): 14.Kolováry M.: 191, 239.Koller J.: 27.Komiák J.: 173, 191.Konstantin N.: 127, 199.Kontantín Porfyrogenet: 28, 29.Kopčák J.: 196, 200, 201.Kopronce: 205.Koriatovič T.: 251.Korický K.: 74.Koroľovič I.: 199, 200.Kostach S.: 197.Koice: 35, 103, 173, 211, 212.Koická Belá: 32.Koický (enský) monastyr: 8, 206, 211.Kotradij I.: 125, 195, 198.Kovačova-Pukarova B.: 34, 38.

Kouchov (pri Trebiove): 34, 35.Kouchovce: 38, 121, 135.Krajná Poľana: 37.Krajňak A.: 199.Krajňák P.: 244.Krajňáková M.: 11, 114.Kralickyj A.: 105, 106, 112, 119, 135,

137, 159, 251, 253.Kralickyj M.: 123, 136-139, 141, 143,

196, 202.Kráľovce: 55.Krásna n. Hornádom monastyr: 8, 206,

211, 213.Krásnobrodský monastyr: 5, 41, 43, 72,

73, 87, 108, 137, 193, 194, 203, 204,207, 248, 249, 252, 273.

Krásny Brod: 5, 76, 103, 157, 206, 249.Krechovský monastyr: 46.Krett N.: 224, 241, 270.Krisovič V.: 195, 199.Krianovský A.: 265.Kulakov H.: 242.Kuropalat: 28.Kunír P.: 272.Kuzmiak J.: 270.Kuzmiak S.: 270.Kuzmice: 260.Kyjev: 23.

LLabanc J.: 125.Lapisbyk: 32.Lapusbyk: 32.Lavčak V.: 125, 198.Lavrov P.A.: 271.Legeza T.: 143.Legnava: 216, 219.Legnavský monastyr: 8, 206, 215-219.Leles: 221.

300

Analytický index

Leleský monastyr-klátor: 8, 58, 59, 63,205, 221.

Lendak: 205.Lengyel J.: 127, 196, 199, 200.Leszko I. (kráľ): 215.Leopold I. (cisár): 40.Lichačev D.S.: 29.Listvičnik J.: 81, 116.Litmanova: 243.Lizak L.: 219, 220.Lomné: 243.Lozjak J.: 241.Lucak J.: 232.Lučkaj M.: 112, 221, 250;Lupi S.: 143.

ĽĽvov: 39, 50.

MMacůrek J.: 25.Mača: 185, 189.Mačoko J.: 167, 175, 181.Magur J.: 270.Majovský M.: 166.Majtán M.: 25.Makovický hrad: 58, 63.Malajtak L.: 125, 197.Malá Poľana: 55.Malé Berezne (monastyr): 76, 81, 82, 203.Manu L.: 143.Markovič N.: 125.Markus Aurélius: 28.Markuová K.: 38.Marsina R.: 27.Marťak J.: 201, 202, 204.Marťak P.: 239.Marťaková A.: 239.Maskalik .: 166, 175, 181, 191.

Matica slovenská: 25.Matis S.: 229.Matisová H.: 229.Maxim A.: 141, 143.Mária Povčianský monastyr: 78, 125, 273.Mária Terézia: 91.Medzilaborce: 5, 9, 147, 149, 156, 227.Mershmen F.: 212.Michalovce: 222, 223.Michalovský monastyr: 8, 206, 222, 223.Mikitas V.L.: 119.Mikulanič S.: 125.Mitrák S.: 30.Mníek nad Popradom: 206.Moháč: 218.Molitoris S.: 125, 195, 198.Molnar I.: 198.Montecuccoli: 43, 44.Morava: 25.Moreau P.H.G.: 73, 74.Moskfalua: 18, 28.Moskva: 27.Mokovec: 28.Motrinec V.: 143.Mukačevo: 42-44, 65, 73, 82, 105, 143.Mukačevský monastyr: 76, 105.Mulík P.: 229.Mydla J.: 188.

NNajmyk N.: 241.Neapol: 216.Nemes K.: 28, 29.Nestor: 23.Nevickyj H.: 153.New Westminster: 235.Nitra: 7.Njarady: 143.Novák J.E.: 232, 263, 265, 267, 269-271.

301

Nové Opatovice: 205.Novhorod: 217.Novotný P.: 242.Nyári M.: 58, 59, 61.

OOlear P.H.: 261, 262, 269, 270.Oleg: 23.Olavka: 9, 11, 44, 45, 63, 121, 135.Olavskyj M.M.: 72, 82, 84, 209, 248, 273.Onderiin J.: 199, 200.Ondrej II. (kráľ): 23.

PPalermo: 211.Panónia: 26.Paňkevič I.: 210, 220, 250.Papp V.: 201.Paskevič I.: 198.Pastelij T.: 195, 198.Pastor A.: 201.Patrylo I.: 5, 110.Pazin H.: 69, 81.Pálffy T.: 208.Pekar A.B.: 159, 160, 208.Petro E.: 270.Petrov A.: 110, 112.Petruevič A.: 57.Piker J.B.: 213.Piligrim: 16.Pius XI. (pápe): 20.Plavečský hrad: 216.Plea I.: 125, 198.Plea M.: 197.Podhajeckyj M.: 166.Pop A.: 143.Pop I.: 119.Popovič J.: 200, 201.Popovnak M.: 125.Poprad (rieka): 219.

Poratunskyj S.: 143.Potak V.: 127, 196, 199.Pota M.J.: 138, 140-142, 144-146, 148,

150-156, 167, 169, 171, 188, 226, 228,230, 232, 233, 241, 243, 244, 263, 265.

Potoky: 44, 45, 49, 77.Praha: 156, 227.Prahij J.: 125.Presian: 223.Preov: 103, 147, 149, 156, 192, 212, 225,

227, 229, 230, 232, 235, 236, 239, 263.Preovský monastyr: 8, 192, 225, 230, 233,

234, 236, 238, 239, 241, 243, 245, 246.Prosickyj I.: 198.Pukar I.: 34, 38.

RRacin I.: 197.Rafajovce.: 247, 248, 250.Rafajovská Ves: 247.Rafajovský monastyr: 8, 206, 247-249.Rákoczy F.: 43.Regetovka: 55.Reetilo S.: 119, 159.Rieger F.L.: 119.Richard: 15.Rifejská Ves: 247.Rifejskyja hory: 247.Ripheis (montibus): 247.Rím: 5, 73, 74, 76, 77, 79, 137, 143, 225,

235, 237, 265.Rjurik: 19.Rokickyj A.: 196, 202.Rosvigov: 43.Rubyj M.: 201.Rudnjak J.: 198.Rudohorie: 247.Ruickyj S.: 121, 130, 196, 200, 201.Ryko I.: 197.

302

Analytický index

SSabol S..: 147, 153, 160, 161, 165, 241,

243, 261, 269-272.Salachas D.: 111, 116.Salak M.: 270.Salnyckyj H.: 197.Sasinek F.V.: 7, 11, 15, 24, 26, 27, 29, 30,

205, 206.Sáros-Patak: 103.Sečovce: 212, 260.Sedlaček V.J.: 169, 179, 232, 242.Sedlák V.: 220.Sedliacka Banka: 271.Semerskyj S.: 143.Sicília: 211.Sidorovič I.: 200, 201.Sinajský polostrov: 251.Skirka M.: 236.Skyba T.: 143.Slaná: 17.Slanickyj H.: 125.Slovenské Rudohorie: 247.Snina: 65, 251-253.Sninský (Sinajský) monastyr: 8, 41, 43,

44, 65, 77, 206, 251-253.Spalinskyj T.: 198.Spiská Belá: 32.Stanislav J.: 27.Staroľuboviansky hrad: 216.Staruskyj J.: 197.Stasak J.: 241.Staurovskyj A.: 195, 198.Stropkov: 9, 36, 37, 208, 265.Sučko M.: 149-151, 196, 202, 270.Sučkov O.: 149.Svidník: 212.Synkletika: 80.Szegedy H.: 199.Szegedy V.: 130, 131, 196.

Szerencs: 205.Szirmay de Szirma: 98.Szirmay de Szirma A.: 130.Szirmay de Szirma T.: 53, 57-59, 62-67,

70, 86, 95, 98, 219.

afrankovič K.: 201.emetkovce: 121, 135.estak V.: 143.ima I.: 242.imanskyj E.: 270.imkovič I.: 196, 200.kultéty J.: 219.lepeckyj A.: 119.tefko A.: 225.tiavnik: 205.vajka M.: 149, 153, 202.

TTábor (hora): 163.Teotmar: 15.Terleckyj V.: 251, 253.Theofan: 28.Thuróczy: 211-212.Timkovič G.A.: 6, 24-26, 29, 30, 112,

160, 180, 181, 189, 192, 212, 237, 239,242, 243, 250, 270, 271.

Timkovič J.V.: 26, 110, 114, 132, 169,170, 192, 206, 208, 233, 237, 239, 241,242-244, 253, 265, 267-271.

Timofej z Dubrovky: 217.Timon: 212.Tisa: 21.Tiso (prezident): 226.Tkadlčík V.: 223.Tordaj N.: 201.Tóth S.: 113, 215, 219, 220.Trebejov: 260.

303

Trebiov: 25, 155, 156, 181, 212, 249,255, 257, 259, 260, 261, 266.

Trebiovský monastyr: 8, 179, 180, 206,227, 237, 254, 255, 261-265, 267.

Třebíč: 260.Turiec: 17.Turčiansky sv. Jur: 18, 28.Turčiansky sv. Martin: 29.Turčiansky sv. Michal: 29.Tutkó J.: 212.Tuto: 15.

UUdvari I.: 118, 119, 132.Uh: 13-15, 25, 28,.Uhoľský monastyr: 56, 57, 76.Ujhel: 91, 93.Ulič-Krivé: 13, 14.Unghváry E.: 11, 38, 40, 76, 89, 112-116,

119, 132, 133, 208.Ural: 247, 250.Uhorod: 13-15, 23, 103, 104, 131.

VVachaľ M.: 181, 182.Valaská Belá: 32.Vanucci G.: 116.Vaňa Z.: 259, 271.Varjan P.: 225, 241.Vavrik M.: 159.Váh: 17, 28.Velehrad: 24, 32.Veľký Lipník: 109, 119.Veľký Varadín: 131.Viččak A.: 198.Vihorlat: 13, 16, 24, 28.Vislava: 84, 85, 116.Vojčice: 260.Volentir I.: 200.

Volovec: 28.Volové: 28.Vrabeľ H.: 127.Vranov: 156.Vsevolod: 19.Vysockyj J.: 197.

WWaldo: 15.Welykyj A.G.: 116, 250.Winter E.: 117-119.

YYakymyin S.: 235.

ZZáborský J.: 24.Zacharias N.: 201.Zachariá: 15.Zaltas (Zoltán): 25.Zatvornickyj I.: 200.Zarič: 76.Zboj: 92.Zborov: 57, 58, 63.Zbudská Belá: 32.Zemplínske Hradite: 25.Zemun (Zemplín): 205.Zima D.: 242.Zima H.: 242.Zniev: 18.Zonaras: 28.

atkovič D.: 143.

304

Analytický index

Autor: Jozafát V. Timkovič, OSBMNázov publikácie:Letopis Bukovského monastyra (Bukovej Hory)a historické zmienky o iných baziliánskych monastyrochna východnom SlovenskuGrafická úprava: Jozafát V. Timkovič, OSBMVydavateľstvo a nakladateľstvo:

Rád sv. Bazila Veľkého,Vajanského 31,080 01 Preov

Tlačiareň: p. Juraj Kunír, PreovNáklad: 1000 kusov.

ISBN 80-968862-7-4

Autor tejto knihy, o. Jozafát Vladimír Timkovič, OSBM (

o. Josafat V. Timko-viç, ÇSVV), sa narodil 19. júla 1964 v Koiciach v rusínskej rodine gréckokato-líckeho kňaza Andreja Timkoviča, ktorý pochádzal z Podkarpatskej Rusi (Lazy,

Voloveckyj rajon).Gymnázium ukončil maturitou v Moldave nad Bodvou roku 1982. V rokoch 1982-1987

tudoval na Vysokej kole veterinárskej v Koiciach. Mesiac pred tátnicami, v júli roku1987 emigroval na Západ, aby sa mohol stať gréckokatolíckym kňazom.

V rokoch 1987-1989 tudoval filozofiu na Pápeskej univerzite sv. Tomáa Akvin-ského v Ríme (Taliansko). Filozofiu ukončil s titulom bakalára. V roku 1989 získalpolitický azyl v Taliansku. V rokoch 1989-1990 bol na noviciáte v baziliánskom monas-tyre v Glen Cove, New York, USA. Prijal nové mníske meno «Jozafát».

V rokoch 1990-1993 tudoval teológiu opäť na Pápeskej univerzite sv. Tomáa A-kvinského v Ríme. túdiá zavŕil i v tomto prípade titulom bakalára a potom dva roky(1993-1995) tudoval na Pápeskom východnom intitúte Gregoriánskej univerzity v Rí-me cirkevné právo. túdiá ukončil s titulom «ICLic». Vysvätený na diakona bol 31. júla1993 a na gréckokatolíckeho kňaza 1. augusta 1993 v sobornom baziliánskom monas-tyre v Preove vladykom Kyr Jánom Hirkom.

Po svojom návrate z Ríma na Slovensko bol v rokoch 1995-1997 správcom malejgréckokatolíckej v horách zapadlej rusínskej farnosti so 120 veriacimi v Kremnej na poľ-ských hraniciach (okr. Stará Ľubovňa). Roku 1997 bol osem mesiacov správcom gréckoka-tolíckych rusínskych farností Krásny Brod (okr. Medzilaborce) a Miková (okr. Stropkov).

Od roku 1997 do roku 2000 bol ihumenom Trebiovského baziliánskeho monasty-ra Poloenia rizy Prečistej Divy Mariji vo Vlacherne a zároveň v tom istom monas-tyre vychovávateľom-magistrom v noviciáte baziliánov. Cerkov Trebiovského mo-nastyra bola za jeho ihumenstva opatrená byzantským ikonostasom a nástennými fres-kami.

Od roku 2000 je ihumenom v Preovskom baziliánskom monastyre sv. Vasilija Ve-likoho. Za jeho ihumenstva v Preove sa k miestnej monastyrskej cerkvi začala realizo-vať dostavba absidy a roku 2002 sa urobil ikonostas, ktorý sa naintaluje hneď po ukon-čení dostavby

Od roku 1987 do roku 1999 publikoval v časopisoch: Mária (v Kanade), Slovo, Bla-hovistnik a Krásnobrodský zborník (v Preove) vye 400 článkov. V rokoch 1987-1994písal pod pseudonymom Vladimír Mariánsky a v rokoch 1991-1992 aj pod pseudony-mom Jozafát Byzantínec.

V roku 1995 vydal historickú knihu Letopis Krásnobrodského monastiera. V rokoch1995-1999 bol éfredaktorom baziliánskeho mesačníka Blahovistnik a od roku 1996do roku 1998 bol éfredaktorom baziliánskeho odborného teologicko-historického ča-sopisa Krásnobrodský zborník.

Kniha, ktorú práve dríte v rukách, vznikla počas pobytu autora v Trebiovskom a Pre-ovskom monastyre.

T h e c h r o n o l o g y

of the most important eventsin the Bukov Monastery

(Bukova Mountain near the Stropkov)

9th-10th centuries

? ? ?1703-17111738

1742

1771177217741796

1914-1918191519421949/5019681990

the pagan cult center of the Taurus; a hermitage, later a monastery-lavra of the Basilians with three churches; history unknown; the monastery fell into decay during the Rakoczy Uprising; resettling of the Bukova Mountain led by the ieromonk Irinarch Jaselskyj; the exceptional authoritative grant of forgivness bestowed by the Pope; the rich pious count Tom Szirmay de Szirma repeatedly provided

the monastery with property; the construction of the stone building of the monastery; the wooden Church of the Descent of the Holy Spirit was sold to Vislava; the construction of the stone-built Exaltation of the Holy Cross Church; the construction of the tower onto the Exaltation of the H. Cross Church; the monastery was destroyed during World War I (the roof burnt down); the last contemplative ieromonk left the Bukova Mountain; a small monastery was established. The building was made of clay rolls; the communist regime abolished Order of St. Basil the Great; the restoration of the Greek-Catholic pilgrimages; the pilgrimages of the Basilian Order were restored.

Bukova Hora

SS LL OO VV EE NN SS KK OO

ISBN 80-968862-7-4

jozafat

Text Box

www.spravy.narod.ru

jozafat

Text Box

Knihu si možno objednať: Vladimír Timkovič Štefanikova 11 040 01 Košice, Slovensko tel. číslo: 00421905496778

spomienky jeromnícha jeronyma fedoroňka, osbm ň ť Č ľ č ť č · pdf filesabol,...

Documents