1

Sociálne poradenstvo a pomoc ženám, ktoré prežili domáce násilie Social counseling and help for woman – survivors of domestic violence

Andrej Mátel Anotácia V príspevku poukážem na sociálne a ekonomické aspekty domáceho násilia. Dôležitou súčasťou komplexnej eliminácie tohto závažného sociálno-patologického javu je sociálne poradenstvo a sociálna pomoc ženám, ktoré prežili domáce násilie. V výskumu, ktorý autor realizoval v zariadeniach sociálnych služieb, sa ukázalo, že 80% klientiek s diagnostikovaným domácim násilím boli ekonomicky neaktívne. U 31,3% žien bolo diagnostikované ekonomické násilie a u 22,6% sociálne násilie. Takmer pätina žien sa vrátila k násilnému partnerovi, pričom jedným z relevantných dôvodov bola obava o ďalšiu budúcnosť v oblasti bývania, zamestnania a finančného príjmu. Preto pri poskytovaní sociálnych služieb by mal byť popri prioritnom zabezpečení ochrany a celkové posilnenie ženy, daný dôraz aj na pomoc pri hľadaní finančných zdrojov, zamestnania a dlhodobejšieho ubytovania. K zlepšeniu politiky štátu a samosprávy v tejto oblasti patrí najmä zefektívnilo poskytovanie finančnej pomoci obetiam, vytvorenie programov podporovaného bývania a vypracovanie štúdie ekonomických dôsledkov domáceho násilia na Slovensku.

A Summary According to the representative research about the domestic violence towards women in Slovakia (2008), every fifth woman, who has got a partner, has experienced violent behaviour towards her. As a result of the violence, many women have to leave their homes, social assurances, and employment, searching for security and help in one of the refuges. The author of the following abstract made integrated survey in some social service organizations, which provide help and counselling to women, who survived domestic violence. 80% of these women were economically non-active. Apart from physical, mental, and sexual violence, 31.3% of women were economically and 22.6% socially abused. About 20% came back to the violent environment, while one of the relevant reasons was a concern about their future living. Women threatened by domestic violence are in social and economic emergency for a long time and therefore need professional and specialized social help a social counselling. Steps towards better state and local government policy in this sphere are mainly more effective financial help for the victims, creating new programs supporting their living and developing studies of the economical consequences of the domestic violence in Slovakia. Kľúčové slová: domáce násilie, násilie páchané na ženách, sociálne poradenstvo, sociálne služby, útulok, sociálne a ekonomické dôsledky násilia. Keywords: domestic violence, violence against women, social counseling, social services, refugees, social and economic dimensions of domestic violence.

Podľa 2. reprezentatívneho výskumu o násilí páchanom na ženách v SR (2008) zažila násilné správanie každá piata dospelá žena, ktorá má v súčasnosti partnera, presnejšie 21,2% dospelých žien SR vo veku 18-64 rokov. Výskyt násilného správania od bývalých partnerov je ešte vyšší (27,9%). Podľa Rezolúcie Svetovej zdravotníckej organizácie (1996) je násilie voči ženám jedným z hlavných svetových problémov verejného zdravia.1 Domáce násilie je vo všeobecnosti závažný celospoločenský problém. Jeho negatívne prejavy ohrozujú bezpečnosť jedinca, rodiny i spoločnosti. Ide o nebezpečné kriminálne správanie. Z hľadiska sociológie a sociálnej práce je domáce násilie sociálno-patologický jav. V tomto príspevku poukážem na sociálne a ekonomické dôsledky domáceho násilia na život jednotlivca i spoločnosti. Dôležitou súčasťou komplexnej eliminácie domáceho násilia je potom sociálne poradenstvo a komplexná pomoc ženám, ktoré prežili domáce násilie.

Terminológia

Domáce násilie je pomerne krátko skúmaný fenomén, preto panuje značná nejednotnosť v terminológii, definíciách, prístupoch k jeho identifikovaniu a účinnému odstráneniu.

1 Por. WHO: Violence: A public Health Priority (WHO/EHA/SPI.POA.2), Geneva 1996.

2

Vo všeobecnosti sa rozlišuje pomenovanie násilia podľa miesta činu pomenovania subjektu obetí podľa rodu. V prvom prípade sa používa označenie „násilie v rodine“ (angl. Violence in Family), resp. „domáce násilie“ (Domestic Violence). Obeťami násilia v rodine nemusia byť len ženy a deti, ale aj starí ľudia, telesne a psychicky postihnuté osoby, ba dokonca aj dospelí zdraví muži. V druhom prípade sa hovorí o „násilí voči ženám“ (Violence against Woman), ktoré sa môže odohrávať kdekoľvek, nielen v rodine. V minulosti boli používané aj ďalšie pojmy ako „zneužívaná žena“ (abused Woman), „bitá žena“ (battered Woman), „intímne násilie“ (Intimate Violence), „zneužívanie partnera“ (Partner Abuse). Pojem domáce násilie bol v posledných dvoch desaťročiach zmedializovaný a stal sa pre širokú verejnosť kľúčovým pre porozumenie tejto problematiky. Za najvyváženejší spôsob definovania domáceho násilia považujem austrálsku definíciu platnú pre štátne inštitúcie: „Domáce násilie je zneužívanie sily páchanej najmä (ale nielen) mužom na žene, ktorí žijú v spoločnom vzťahu, ale aj po rozchode. Domáce násilie zahŕňa celý rad foriem vrátane fyzického a sexuálneho násilia, vyhrážania a zastrašovania, emocionálneho a sociálneho zneužívania a ekonomického strádania“.2 V medzinárodných inštitúciách je najpoužívanejšou definíciou násilia voči ženám tá, ktorú zverejnila Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách (1993).3 Myslí sa ním „akýkoľvek čin rodovo podmieneného násilia, ktorého dôsledkom je, alebo môže byť fyzická, sexuálna alebo duševná ujma alebo utrpenie žien, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo akéhokoľvek obmedzovania slobody, či už vo verejnom alebo súkromnom živote“ (čl.1).

Ekonomické a sociálne aspekty domáceho násilia

Domáce násilie voči ženám nie je možné posudzovať len ako jednotlivé izolované útoky, pretože obete sú málokedy vystavené výhradne jednej forme týrania. Vo všeobecnosti je možné rozlíšiť päť základných okruhov foriem násilia: fyzické, psychické, sexuálne, ekonomické a sociálne. Posledné dva okruhy sú vo všeobecnosti najviac opomínané, preto im budem venovať väčšiu pozornosť.4

Medzi sociálne násilie patrí napríklad zamykanie, obmedzovanie až zamedzovanie osobnej slobody, zvlášť kontaktov s príbuznými a priateľmi, používanie ženy ako slúžky v domácnosti, obmedzovanie pohybu v byte, neustála kontrola pohybu, telefonátov a listov, zákaz rozprávať sa s inými mužmi, odopieranie vzdelávania, zamestnania, zdravotnej starostlivosti, nútenie k častému sťahovaniu. Medzi sociálne dôsledky násilia potom patrí sociálna izolácia, asociálne správanie, práceneschopnosť dôsledkom napadnutia a dlhodobá nezamestnanosť.5 Podľa 1. reprezentatívneho výskumu násilia páchaného na ženách v SR (2002) zažilo sociálne izolovanie aspoň raz od svojho súčasného partnera 18,3% žien (11,6% opakovane). Aspoň raz zažilo sociálne násilie od svojho bývalého partnera až 55,3% žien (51,6% opakovane).6 Podľa výsledkov 2. reprezentatívneho výskumu (2008) zažilo aspoň jeden zo spôsobov kontrolujúceho a obmedzujúceho správania 28,8% žien (opakovane 21,7%). Od svojho bývalého partnera zažilo sociálne násilie 53,4% žien (47,4% opakovane).7

Pod ekonomickým násilím sa rozumie obmedzovanie prístupu k finančným a osobným zdrojom, muž berie žene všetky peniaze (vrátane materských príspevkov a príspevkov

2 Australian Domestic and Family Violence, Clearinghouse 2001, s. 1. 3 UNITED NATIONS: Declaration on the Elimination of Violence against Women, (A/RES/48/104), 1993. 4 Por. MÁTEL, A.: Naše možnosti pomoci ženám – obetiam domáceho násilia, Dizertačná práca, FZaSP TU,

Trnava 2009, s. 24. 5 Ibidem, s. 25-26. 6 BODNÁROVÁ, B., FILADELFIOVÁ, J.: Domáce násilie a násilie páchané na ženách v SR, Skrátená verzia

záverečnej správy z výskumu, SŠPR, Bratislava 2003, s. 68. 7 BODNÁROVÁ, B., FILADELFIOVÁ, J., HOLUBOVÁ, B.: Reprezentatívny výskum výskytu a skúsenosti žien

s násilím páchanom na ženách (VAW) na Slovensku, Záverečná správa VÚ č.2224, IVPR, Bratislava 2008, s. 42-44.

3

na deti), núti ju následne prosiť takmer o každú korunu, nedáva jej žiadne alebo dostatočné finančné prostriedky na základné potreby, núti ju používať výhradne svoje príjmy na celý chod domácnosti, zakazuje jej chodiť do práce, odoberá alebo obmedzuje jej stravu, núti ju k žobraniu. Ďalej môže ničiť spoločný nábytok, resp. ho rozpredávať, zvlášť tie veci o ktorých násilník vie, že žene na nich záleží. Dôsledkami sú potom hlad, zanedbávanie výzoru, žobranie, znižovanie pracovného výkonu.8 Podľa 1. reprezentatívneho výskumu násilia páchaného na ženách v SR (2002) priznalo ekonomické zneužívanie aspoň raz od svojho súčasného partnera 29,6% žien (24,5% opakovane). Aspoň raz zažilo ekonomické násilie od svojho bývalého partnera 47,7% žien (44% opakovane).9 V 2. reprezentatívnom výskume (2008) aspoň ojedinelý výskyt niektorého zo sledovaných skutkov ekonomického zneužívania od svojho súčasného partnera uviedlo spolu 21,9% žien (opakovane 18%). Od bývalého partnera ekonomické násilie zažilo 42,9% žien (39,9% opakovane).10

Sociálna a ekonomická núdza však patrí aj k rizikovým faktorom ovplyvňujúcim prepuknutie a eskaláciu domáceho násilia. Svetová zdravotnícka organizácia zverejnila veľmi podnetnú a prehľadnú tabuľku rozličných faktorov zvyšujúcich riziko násilia voči ženám, kde ekonomické a sociálne príčiny patria medzi najpočetnejšie:11

Individuálne faktory

Faktory vzťahu

Faktory komunity

Spoločenské faktory

• mladý vek • nadmerné pitie alkoholu • depresie • poruchy osobnosti • nízke vzdelanie • nízky príjem • svedok alebo obeť násilia v detstve

• manželský konflikt • labilita manželstva • mužská dominancia v rodine • ekonomický stres • rodina žijúca v chudobe

• slabé postihy komunity voči DN • chudoba • malý spoločenský kapitál

• tradičné genderové normy • spoločenské normy podporujúce násilie

Tabuľka č. 1 Faktory zvyšovania rizika násilia voči ženám (WHO, 2002)

V jednotlivých prípadoch domáceho násilia sa stretávajú najmenej dva životné príbehy ľudí. Pri párových heterosexuálnych vzťahoch je to príbeh muža a ženy. Obaja vyrastali v svojej rodine (resp. mimo nej), komunite a spoločnosti v istom čase a priestore. Boj proti násiliu v rodine musí byť vedený vo všetkých rovinách: na individuálnej, na úrovni vzťahu, komunity aj celej spoločnosti.

Nikdy sa nedá vyčísliť utrpenie spojené s násilím. Na druhej strane účinným nástrojom na mobilizovanie aktívnej politiky jednotlivých štátov v prevencii a eliminácii domáceho násilia býva vyčíslenie jeho ekonomických dôsledkov. Podľa štúdie generálneho tajomníka OSN o všetkých formách násilia voči ženám (2006) sú analýzy nákladov násilia voči ženám užitočné pre porozumenie vážnosti problému. Pritom sa dajú rozlišovať priame náklady na služby spojené s násilím voči ženám, nepriame náklady spojené so stratou zamestnania a produktivity a treťou oblasťou sú náklady dôsledkom bolestí a zranení.12 Napríklad vo Veľkej Británii a severnom Írsku podľa štúdie profesorky Sylvie Walby (2004) vyčíslili, že náklady na súdy, zdravotnú starostlivosť, sociálne služby, bývanie, legislatívu a stratu

8 MÁTEL, A.: Naše možnosti pomoci ženám – obetiam domáceho násilia, s. 26. 9 BODNÁROVÁ, B., FILADELFIOVÁ, J.: Domáce násilie a násilie páchané na ženách v SR, s. 67. 10 BODNÁROVÁ, B., FILADELFIOVÁ, J., HOLUBOVÁ, B.: Reprezentatívny výskum výskytu a skúsenosti

žien s násilím páchanom na ženách (VAW) na Slovensku, s. 39-40. 11 WHO: World Report on Violence and Health, Geneva 2002, s. 98. 12 Por. UNITED NATIONS: Report of the Secretary-General – In-depth Study on all Forms of Violence against

Woman, 25.6.2006, (no. A/61/122), s. 50-51.

4

produkcie dôsledkom domáceho násilia, stoja štát ročne 23 miliárd libier. To činí na osobu a rok £440.13 Z európskych krajín je okrem toho známa štúdia z Holandska (1997), podľa ktorej stojí štát priama pomoc ženským obetiam domáceho násilia ročne 142,2 miliónov dolárov.14 Údaje pritom pochádzali len z registrovaných inštitúcií a útulkov. Na Slovensku podobná štúdia ekonomických dôsledkov domáceho násilia chýba. Výskum v útulkoch (2009)

Autor tohto príspevku v rámci doktorandského štúdia realizoval špecializovaný integrovaný výskum v dvoch vybraných útulkoch, ktoré poskytujú ubytovanie, sociálnu pomoc a poradenstvo aj obetiam domáceho násilia. Obe zariadenia sociálnych služieb prevádzkuje nezisková organizácia Križovatky a nachádzajú sa na západnom Slovensku v lokalite Záhorie. Design výskumu tvorila kombinácia tematického interview a analýza archívnych materiálov. Skúmané obdobie bolo medzi 1. júnom 2002 a 30. marcom 2009. Z celkového počtu 169 klientiek týchto zariadení, najčastejším dôvodom pobytu žien v nich bolo domáce násilie. Spolu išlo o 113 žien, čo predstavovalo 67%-ný podiel. Priemerný vek všetkých klientiek s identifikovaným domácim násilím bol 33 rokov 1 mesiac a 18 dní. Prevládajúcou kategóriou žien, ktoré využili pomoc útulku, boli ženy vo veku 30-39 rokov. Vo všeobecnosti platí, že ženy nad 50 rokov takmer vôbec nevyhľadávajú pomoc v zariadeniach sociálnych služieb. Z celkovej vzorky žien ohrozených násilím, najčastejšie tieto zažívali fyzické násilie (70,5%). Ekonomické násilie bolo diagnostikované u 31,3%, nasledovalo psychické násilie 29,5%. Sociálnym násilím bolo ohrozených 22,6% žien a 15,65% žien bolo výslovne vyhadzovaných násilníkom z domu. Jednou zo skúmaných kategórií bol aj finančný príjem klientiek, resp. ich zamestnanosť.15 Koláčový graf č. 1 vyjadruje percentuálny podiel piatich kategórií vzhľadom na finančný príjem žien.

Graf č. 1 Zamestnanie / finančný príjem žien (percentuálne)

Z celkovej vzorky žien, u ktorých bolo diagnostikované domáce násilie, až 80% bolo ekonomicky neaktívnych. Výraznú skupinu tvorili dve kategórie – ženy na materskej a nezamestnané. Najpočetnejšou boli ženy „na materskej“, teda tie, ktorých pravidelný príjem

13 WALBY, S.: The cost of domestic violence, Department of Trade and Industry, London 2004. 14 Por. KORF, D.J. et al: Economic costs of domestic violence against women, Dutch Foundation of Women's

Shelters, Utrecht 1997, citované in WHO: The Economic Dimensions of Interpersonal Violence, Geneva 2004, s. 18-20.

15 MÁTEL, A.: Naše možnosti pomoci ženám – obetiam domáceho násilia, s. 90-92.

5

bol založený na rodičovskom príspevku (zriedkavejšie materskom príspevku) a prídavkoch na deti. Išlo o 38% žien. Za touto kategóriou nasledovali nezamestnané ženy, ktorých pravidelným príjmom bola zvyčajne len dávka v hmotnej núdzi, resp. prídavky na deti. Išlo o 33% žien. Treťou skupinou boli ženy zamestnané, teda aj ekonomicky aktívne (20%). V tomto prípade je treba rozlišovať medzi kientkami, ktoré mali miesto trvalého pobytu v regióne a dochádzali z útulku do zamestnania a tie ženy, ktoré predtým bývali v iných regiónoch. Útekom bol ich štatút zamestnanosti zásadne ohrozený. Ďalšou kategóriou boli „dôchodkyne“ (7%). Tie mali pravidelný príjem založený na invalidnom alebo starobnom dôchodku. Najmenšou skupinou boli dve dievčatá, ktoré ešte navštevovali strednú školu. Ich príjmom bolo sociálne štipendium a prídavky na deti.

Zaujímavé je porovnanie ekonomickej aktivity s reprezentatívnou vzorkou. Podľa výskumu z roku 2008 ekonomicky aktívnych žien žijúcich v násilnom vzťahu bolo 60% a okolo 40% mimo trhu práce. U vyhraneného násilia vzrastal počet ekonomicky neaktívnych žien na 44,8%.16 Vzhľadom na reprezentatívnu vzorku bol podiel ekonomicky aktívnych žien v útulku 3-násobne nižší, resp. 2-násobne vzhľadom na vyhranené násilie. Tuná treba pripomenúť, že zakazovanie alebo znemožňovanie chodenia do zamestnania je jednou z foriem ekonomického násilia. Pri ekonomicky neaktívnych ženách sa rozlišovalo päť kategórií, z ktorých podiel študentiek bol takmer nulový. Okrem nich boli rozlíšené: 1. starobná dôchodkyňa – vo vyhranenom násilnom vzťahu v roku 2002 8,5%, v roku 2008 vzrast na 17,2%; 2. invalidná dôchodkyňa – vo vyhranenom násilnom vzťahu v roku 2002 4,3%, v roku 2008 nárast na 6,9%; 3. ženy na materskej, v roku 2002 6,4%, v roku 2008 nárast na 10,3%; 4. nezamestnané ženy, v roku 2002 19,1%, v roku 2008 pokles na 10,3%. Pokles nezamestnaných žien súvisel s veľkým a rýchlym poklesom nezamestnanosti na Slovensku od roku 2004.17

Priemerná dĺžka pobytu ženy, ktorá zažila domáce násilie, bola v skúmaných útulkoch 8 mesiacov 29 dní. 21% žien bolo ubytovaných od pol roka do 1 roka. 13% žien využilo ubytovanie viac ako jeden rok a menej ako dva roky a 4%-ný podiel tvorili ženy, ktoré boli ubytované 2-3 roky a viac ako 3 roky. Kam odišli tieto ženy po ukončení pobytu v útulku? Stĺpcový graf č. 2 vyjadruje percentuálny podiel 12 generovaných kategórií.

Graf č. 2 Dôvod ukončenia pobytu v útulku (percentuálne)

16 BODNÁROVÁ, B., FILADELFIOVÁ, J., HOLUBOVÁ, B.: Reprezentatívny výskum výskytu a skúsenosti

žien s násilím páchanom na ženách (VAW) na Slovensku, s. 60-61. 17 Ibidem, s. 61.

6

Samostatné bývanie našlo 30% žien. Takmer ¼ žien (presne 23,36%) si počas pobytu v útulku našli vhodný byt do prenájmu. Ale len 2,8% žien sa podarilo získať obecný nájomný byt. Spolu niečo vyše 26% žien našlo bývanie v rámci vzťahu s biologickou rodinou, novým partnerom alebo u priateľky. 14% žien odišli do iného zariadenia sociálnych služieb. Zvyčajne išlo o dva dôvody. Prvým bol nutný odchod žien do iného zariadenia kvôli utajeniu (násilník ju vypátral napriek utajeniu adresy) alebo vyššieho štandardu ochrany (do zariadenia s vlastnou bezpečnostnou službou). Druhým dôvodom bolo nevyriešenie otázky bývania počas pobytu v útulku. Až 18,69% žien sa vrátilo späť do násilného prostredia. Teda takmer každá piata žena, ktorá od partnera utiekla a našla útočisko v „azylovom dome“, sa k nemu vráti. Dôležitými faktormi pritom sú obavy o ďalšiu budúcnosť v oblasti bývania, zamestnania a finančného zabezpečenia. Týrané ženy sú často reálne ohrozené bezdomovectvom. Corrie Curter vo svojom príspevku „The Silent Epidemic“ (2004) uviedla, že „v Spojených štátoch je takmer 50% zo všetkých žien a detí bez domova, pretože utiekli kvôli domácemu násiliu.“18

Sociálne poradenstvo a pomoc obetiam domáceho násilia

V procese sociálnej pomoci, sociálneho poradenstva a prevencie majú nezastupiteľné miesto sociálni pracovníci/pracovníčky a poradkyne/poradcovia, ktorých činnosť v prospech obetí je široko spektrálna. Ich odbornosti by mala byť venovaná mimoriadna pozornosť. Okrem vedomostí a zručností zo všeobecného poradenstva by mali mať dostatočné vedomosti a nadobúdať zručnosti v špeciálnom poradenstve zameranom na pomoc tejto cieľovej skupine. Veľmi vhodné by bolo, keby sociálni poradcovia, ktorí sa zameriavajú na túto klientelu, absolvovali špeciálne školenia a tréningy. K samozrejmým predpokladom sociálneho poradcu/poradkyne patrí aj samovzdelávanie. Jednou z možností ako zvyšovať ich profesionálnu kompetenciu je aj prijatie supervíznej pomoci. Multidisciplinárna, interprofesijná a interinštitucionálna spolupráca by mala byť conditio sine qua non.

V rámci sociálnej pomoci obetiam domáceho násilia možno rozlišovať krízovú intervenciu, sociálne poradenstvo a sociálne služby. V tomto príspevku sa zameriam na posledné dve menované. Žena, ktorá prežila domáce násilie, potrebuje podporu zameranú na obnovenie alebo znovu vybudovanie jej vnútornej sily. „Ak chce poradca/ poradkyňa obeti domáceho násilia skutočne účinne pomôcť, mal/a by poznať všetky dôležité znaky, ktoré vykazuje tento fenomén a rešpektovať prežívanie obete, i keď ho nemusí chápať a stotožniť sa s ním,“19 zdôrazňuje Zdena Bednářová, riaditeľka pražského psychosociálneho centra Acorus. Poradca nemôže na ženu naliehať. Hranice, ktoré si vymedzila, je potrebné bezpodmienečne rešpektovať. Základné pravidlo súčasného poradenstva znie: „Pomáhať znamená pomôcť ľuďom, aby si dokázali pomôcť sami.“20 Podľa psychoterapeutky J. Herman práve žena má byť autorkou, ale aj arbitrom svojho vlastného procesu uzdravovania. Ostatní môžu poskytnúť radu, pomoc, náklonnosť a starostlivosť, ale nemôžu vyliečiť.21 Táto skutočnosť platí aj pre poradenstvo. V rámci nedirektívneho prístupu Carla R. Rogersa (ktorý ešte nerozlišoval medzi poradenstvom a terapiou) je to klientka, ktorá je považovaná za „odborníčku“ vo svojom živote. Poradkyňa sa snaží „iba“ o vytvorenie takého druhu vzťahu, kde by táto odbornosť mala priestor.22 V prvých štádiách poradenského procesu je pre ženu najdôležitejšie, aby cítila, že poradca akceptuje a dôveruje rozprávaniu jej vlastného príbehu. Poradkyňa alebo poradca vytvára so ženou vzťah. Tento jej umožňuje hľadať a nachádzať

18 CURTER, C.: The Silent Epidemic in Today’s Christian Woman, vol. 26, no. 5/2004, s. 68. 19 BEDNÁŘOVÁ, Z.: Specifika práce s oběťmi domácího násilí in Policista 1/2006 (příloha). 20 HARTL, P.: Poradenství in MATOUŠEK, O. a kol.: Metody a řízení sociální práce, Portál, Praha 2003, s. 84. 21 HERMAN, J.L.: Trauma a uzdravenie, Aspekt, Bratislava 2001, s. 186. 22 SOLLÁROVÁ, E.: Aplikácie prístupu zameraného na človeka (PCA) vo vzťahoch, Ikar, Bratislava 2005, s. 29.

7

vlastné odpovede na problémy.23 Práve pozitívny vzťah poradkyne/poradcu ku klientke má dôležitý význam v priebehu celého poradenského procesu. Stredobodom pozornosti nemá byť problém (násilie), ale osoba klientky. Stotožňujem sa s názorom, že poradenstvo ženám, ktoré zažili domáce násilie, by malo byť poradenstvom zameraným na človeka v duchu rogersovského prístupu terapie zameranej na klienta.

Pri vedení poradenského rozhovoru s obeťou DN je vhodné dodržiavať nasledujúce zásady:24

Poradca alebo poradkyňa by sa mal na začiatku predstaviť menom a svojou špecializáciou;

citlivý, trpezlivý prístup – neponáhľať sa, neprerušovať výpoveď, žena potrebuje čas na formulovanie problému, hanbí sa;

empatický prístup – vcítiť sa do prežívania klientky, opustiť svoj vzťažný systém; potvrdzovať emócie – nechať ju vyplakať sa, uisťovať, že má nárok na plač; dať najavo

porozumenie; ide o „normálne reakcie na nenormálnu situáciu“; prejaviť záujem a solidaritu – verbálne aj neverbálne (očným kontaktom, výrazom tváre,

správnou gestikuláciou, natočením tela); podporovať ju v rozprávaní, pýtať sa, parafrázovať, zhŕňať vypočuté; klientka potrebuje cítiť ľudský záujem;

prejaviť dôveru k tomu, čo hovorí – niekedy je rozprávanie obete ťažko uveriteľné, často však býva situácia ďaleko horšia než popisuje; klientka potrebuje cítiť prijatie a bezpečie;

oceniť, že vyhľadala pomoc a chce zmeniť situáciu; vyzdvihnúť jej silné stránky; pomenovať domáce násilie a jeho neakceptovateľnosť – uistiť ju, že za násilie nesie

zodpovednosť páchateľ, ona ho v žiadnom prípade „nezavinila“, hoci páchateľ tvrdil inak; uistiť, že situácia má riešenie (myslí si, že už jej nič a nikto nepomôže); poradca by mal balansovať medzi vedením a akceptovaním, do komunikácie má vnášať

pevné body, zreteľnú štruktúru a usmerňovať klientku; nedávať rady (nedirektívny prístup), skôr aktivovať k nachádzaniu vlastnej cesty,

ponúknuť pomoc s riešením, ale nenútiť k rýchlemu riešeniu; rešpektovať rozhodnutie ženy aj keď s ním poradca nesúhlasí (napr. ak odmieta opustiť

násilníka); úprimnosť, teda pravdivo informovať o zložitosti situácie – nedávať plané nádeje,

nesľubovať nesplniteľné, nezamlčovať; udržiavať a rozvíjať dialóg, aby sa poradkyňa/poradca dozvedel, čo klientka prežíva,

je potrebné sa jej opýtať; otázky formulovať jasne a zreteľne – nie dávať jej veľa otázok naraz; zisťovať mieru ohrozenia obete (nebezpečenstvo agresora); signálmi zvýšeného rizika sú

keď je agresor držiteľom strelnej zbrane, konzumuje alkohol alebo drogy, vyhráža sa zabitím, napáda aj deti, má sklony k sledovaniu ženy atď.;

orientovať na budúcnosť (bude sa neustále vracať do minulosti); navrhovať malé ciele vedúce k zmene (nie celú generálnu zmenu naraz). Okrem poradenských služieb v rámci zariadení sociálnych služieb, resp. krízových centier,

jestvujú na Slovensku špecializované poradne pre týrané ženy. Tieto na rozdiel od zariadení sociálnych služieb s 24 hodinovou prevádzkou poskytujú pomoc a služby ambulantne dennou formou. Je dôležité, aby poradenstvo bolo poskytované aj ženám v prípadoch, keď násilie nedosahuje minimum intenzity priestupkov alebo trestných činov a ktoré nepotrebujú krízové

23 Por. HARTL, P.: Poradenství, s. 86. 24 Por. ČIRTKOVÁ, L., VITOUŠOVÁ, P.: Sociální práce s oběťmi násilí v rodině in MATOUŠEK O.,

KOLÁČKOVÁ, J., KODYMOVÁ, P. (edits.): Sociální práce v praxi, Portál, Praha 2005, s. 243; ČIRTKOVÁ, L.: Psychologická intervence in Pomoc obětem (a svědkům) trestných činů, Grada, Praha 2007, s. 132; VITOUŠOVÁ, P.: Domácí násilí (Oběti vybraných deliktů) in Pomoc obětem (a svědkům) trestných činů, s. 110-111.

8

ubytovanie. V rámci jednotlivých ÚPSVR jestvujú Referáty poradensko-psychologických služieb, v ktorých činnosti je aj poradenstvo a terapia v prípadoch domáceho násilia. Medzi štandardy sociálnej pomoci v prípadoch domáceho násilia, keď sa ženy nemajú na koho obrátiť, patria zaistené útočiská. Nimi môžu byť v medzinárodnom kontexte ženské domy, azylové domy, intervenčné centrá, útulky, krízové centrá a podobne. Na Slovensku sú to v súčasnosti krízové strediská (§ 31 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov), zariadenia núdzového bývania (§ 29 zákona č. 448/2008 Z.z.), resp. aj útulky (§ 26 zákona č. 448/2008 Z.z.) vzhľadom na predošlý zákon o sociálnej pomoci (§ 30 bod 2 zákona č. 195/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, hoci jeho platnosť skončila 31.12. 2008, mnohým zariadeniam sociálnych služieb bude transformácia trvať dlhší čas).

Medzi veľmi dôležité vlastnosti zaistených útočísk pre obete domáceho násilia patrí okrem priority ochrany a bezpečia celkové posilnenie (empowerment) ženy. Intervencia by mala smerovať k jej samostatnému rozhodovaniu, zvyšovaniu sebadôvery a viery vo vlastné schopnosti. Úloha sociálnej pracovníčky/ pracovníka alebo poradcu/ poradkyne by mala byť podpora v osamostatňovaní ženy, pomoc pri hľadaní zamestnania, resp. rekvalifikácii a pri hľadaní ďalšieho bývania. Nesmie pritom však prevziať rozhodovanie do svojich rúk. Je potrebné, aby žena, ktorá prežila domáce násilie, prevzala kontrolu nad svojim životom. Žiadna inštitúcia – vrátane útulku – nemôže nahradiť jej rozhodovanie a konanie. Poradenstvo a služby zamestnancov takýchto zariadení pomáhajú aktivizovať vnútorný potenciál žien, informovať o ich právach a možnostiach ďalšej pomoci. V rámci vyššie uvedeného výskumu som skúmal aktivity žien počas pobytu v útulku.25 Stĺpcový graf. č. 3 znázorňuje porovnanie šestnástich typov generovaných kategórií:

Graf č. 3 Aktivity žien v útulku (percentuálne)

Ženy, ktoré prežili domáce násilie, neboli len pasívnymi obeťami, ale často prijali aktívne stratégie, aby maximalizovali svoju bezpečnosť a ochranu svojich detí. Okrem multidisciplinárnej pomoci a interprofesijnej spolupráce sociálnych pracovníkov útulku má z hľadiska dlhodobejšej sociálnej inklúzie význam pomoc s hľadaním práce (26,32%), bývania (14,74%) a asistencia pri písaní žiadostí o finančný príspevok (2,11%). Ide zvyčajne o aktivity realizované v rámci sociálneho poradenstva v útulkoch. Hoci klientky sú

25 MÁTEL, A.: Naše možnosti pomoci ženám – obetiam domáceho násilia, s. 97-99.

9

rozhodujúcimi pri zabezpečení financií, práce a bývania, môžu za týmto účelom požiadať o pomoc aj sociálnych pracovníkov, resp. títo im takúto pomoc majú ponúknuť.

Priama finančná pomoc žene, ktorá prežila domáce násilie a nie je zamestnaná, sa na Slovensku poskytuje cez systém štátnej podpory a sociálnej pomoci. Nielenže pritom ide o absolútne nepostačujúcu finančnú podporu, ale aj cesta k nej je často zdĺhavá administratívnymi prieťahmi. O ďalšiu finančnú pomoc môže žena požiadať Mestský alebo Obecný úrad. Zvyčajne ide o jednorazovú dávku sociálnej pomoci na úhradu mimoriadnych výdavkov, resp. môže požiadať o sociálnu bezúročnú pôžičku. O týchto a ďalších možnostiach by mal ženu informovať sociálny pracovník, ktorý jej poskytuje sociálne poradenstvo.

Uznesenie Európskeho parlamentu o aktuálnej situácii v oblasti boja proti násiliu páchanom na ženách a budúce kroky (2004) nabáda členské štáty EÚ, „aby uznali ženy na ktorých bolo spáchané rodovo podmienené násilie za kategóriu s prednostným prístupom k projektom sociálneho bývania“.26 Bolo by veľmi vhodné, aby sa aj na Slovensku tomuto problému venovala pozornosť a hľadali sa cesty, ako toto odporučenie uviesť do legislatívy a praxe aj u nás. Deficitom je aj absencia „druhostupňových ubytovní“, resp. „domov na polcestí“, určených ohrozeným osobám, prednostne týraným ženám. Takéto sociálne byty a ubytovne by mali byť čiastočne hradené zo štátneho rozpočtu. Pozitívnym príkladom sú komunity v Kanade a Škótsku poskytujúce dlhodobé ubytovanie pre ženy, ktoré opustili svoje domovy kvôli násiliu. Toto ubytovanie im umožňuje žiť v podpornom prostredí s čiastočne hradenými nákladmi počas niekoľkých mesiacov.27

Štátna podpora by sa potenciálne na Slovensku mohla realizovať prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. Mestám a obciam nič nebráni, aby takúto možnosť vkomponovali do svojich politík bytovej výstavby a všeobecne záväzných smerníc pojednávajúcich o kritériách prideľovania sociálnych obecných bytov. Aj pripravovaný Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2009-2012 odporúča samospráve alokovať finančné prostriedky na skvalitnenie pomoci a podpory prostredníctvom siete sociálnych bytov.28 Záver

Ženy, ktoré prežili domáce násilie, trpia často sociálnou a ekonomickou núdzou. V príspevku som sa preto snažil poukázať na ekonomické a sociálne aspekty tejto formy násilia, ako aj na skutočnosť, že hmotná núdza, nezamestnanosť a sociálne vylúčenie patria k dôležitým faktorom podporujúcim prejavy násilia a jeho eskaláciu. Podľa výsledkov autorovho výskumu v zariadeniach sociálnych služieb až 80% klientiek s diagnostikovaným domácim násilím bolo ekonomicky neaktívnych. K zlepšeniu sociálnej pomoci a poradenstva tejto klientskej skupine patrí dôraz na celkové posilnenie ženy. Sociálne poradkyne a poradcovia by však nemali zabúdať na asistenciu pri hľadaní zamestnania a bývania svojich klientiek. V rámci štátnej správy a samosprávy je potrebné, aby sa zefektívnilo poskytovanie finančnej pomoci obetiam domáceho násilia, vytvorili sa programy podporovaného bývania pre ženy, ktoré sú dôsledkom domáceho násilia ohrozené bezdomovectvom. K väčšiemu angažovaniu v tejto oblasti by napomohlo vypracovanie štúdie ekonomických dôsledkov domáceho násilia na Slovensku.

26 EUROPEAN PARLIAMENT: Resolution on Violence against Woman, 14.7.1986, Ú.v. 1986/C 176, (č.4f), s.

73-83. 27 UNITED NATIONS: Strategies for confronting Domestic Violence: A Resource Manual,

(E/CN.15/1999/CRP.8), 1999, č. V.B.4. 28 MPSVR: Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2009-2012,

materiál na pripomienkovom konaní, r.č. 5857/2009-II/1, marec 2009.

10

Zoznam použitej literatúry: BEDNÁŘOVÁ, Z.: Specifika práce s oběťmi domácího násilí in Policista 1/2006 (příloha). BODNÁROVÁ, B., FILADELFIOVÁ, J.: Domáce násilie a násilie páchané na ženách v SR,

Skrátená verzia záverečnej správy z výskumu, SŠPR, Bratislava 2003. BODNÁROVÁ, B., FILADELFIOVÁ, J., HOLUBOVÁ, B.: Reprezentatívny výskum výskytu

a skúsenosti žien s násilím páchanom na ženách (VAW) na Slovensku, Záverečná správa VÚ č.2224, IVPR, Bratislava 2008.

CURTER, C.: The Silent Epidemic in Today’s Christian Woman, vol. 26, no. 5/2004, s. 68. EUROPEAN PARLIAMENT: Resolution on Violence against Woman, 14.7.1986, Ú.v.

1986/C 176, s. 73-83. ČIRTKOVÁ, L.: Pomoc obětem (a svědkům) trestných činů, Grada, Praha 2007. MÁTEL, A.: Naše možnosti pomoci ženám – obetiam domáceho násilia, Dizertačná práca,

FZaSP TU, Trnava 2009. MATOUŠEK, O. a kol.: Metody a řízení sociální práce, Portál, Praha 2003. MATOUŠEK O., KOLÁČKOVÁ, J., KODYMOVÁ, P. (edits.): Sociální práce v praxi,

Portál, Praha 2005. SOLLÁROVÁ, E.: Aplikácie prístupu zameraného na človeka (PCA) vo vzťahoch, Ikar,

Bratislava 2005. UNITED NATIONS: Declaration on the Elimination of Violence against Women,

(A/RES/48/104), 1993. UNITED NATIONS: Report of the Secretary-General – In-depth Study on all Forms of

Violence against Woman, (no. A/61/122), 2006. UNITED NATIONS: Strategies to Eliminate Violence against Women: A Resource Manual,

(E/CN.15/1999/CRP.8), 1999. WALBY, S.: The cost of domestic violence, Department of Trade and Industry, London 2004. WHO: The Economic Dimensions of Interpersonal Violence, Geneva 2004. WHO: Violence: A public Health Priority (WHO/EHA/SPI.POA.2), Geneva 1996. Kontakt: PhDr. ThDr. ThLic. Andrej Mátel, Skalica Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave E-mail: andrej.matel@gmail.com Web: http://www.andrejmatel.info/ Citovanie: MÁTEL, A.: Sociálne poradenstvo a pomoc ženám, ktoré prežili domáce násilie in HEJDIŠ, M.,

KOZOŇ, A. (eds.): Sociálna a ekonomická núdza – bezpečnosť jedinca a spoločnosti. Zborník príspevkov, 22.-23.5. 2009, VŠZaSP sv. Alžbety, Bratislava 2009, s. 454 – 464. [ISBN 978-80-89271-63-4]

(Pri citovaní článku prosím o oznámenie na e-mailovú adresu: andrej.matel@gmail.com)