rkc dk - fl 01 2007rkcdolnykubin.sk/.../rkcdk/2013/02/farsky_list_2007_01.pdf · 2013. 8. 13. ·...

D V O J M E S A Č N Í K K U B Í N S K Y C H K A T O L Í K O V • R O Č N Í K X V 2 0 0 7

JANU

ÁRFE

BRUÁ

R

Rok 1925 sa zapísal do dejín Spišskej diecézy ako výnimočný. Spišský biskup Ján Vojtaššák zvolal die-céznu synodu. Podľa vtedajšieho cirkevného práva (predkoncilového), sa synoda mohla zaoberať iba du-chovenstvom a problémami spojené s nimi. Biskup Ján Vojtaššák vnímal túto potrebu a synodou, ktorá trvala pomerne krátko a pripravovalo ju niekoľko kňazov, sa vyriešili mnohé problémy. Samotné slovo synoda zna-mená „spoločná cesta“ ku Kristovi. Prvá diecézna sy-noda riešila mnohé tradičné zvyky a pokúsila sa ich rozumne zjednotiť, aby nasledovali spoločný cieľ.Druhým vatikánskym koncilom (1962 – 1965) sa začal nový úsek dejín Cirkvi. Najdôležitejším dokumentom koncilu je konštitúcia Lumen gentium (Svetlo národov). Tento dokument zdôrazňuje, aby Cirkev, pôsobením Ducha Svätého, poznávala samu seba a svoje poslanie. Koncil v tomto dokumente vníma Cirkev ako tajomné Telo Kristovo, ktorého údy sú nielen biskupi, kňazi, dia-

koni a rehoľníci, ale aj laici. Koncil priniesol čosi nové – citlivo vníma prítomnosť laikov v Cirkvi.V súčasnosti prebieha druhá synoda v našej diecéze. Mnohí ľudia sa pýtajú, čo to vlastne je, aký cieľ sa tým sleduje, čo sa od nej očakáva? Druhá synoda (pokonci-lová) sa nezaoberá iba duchovenstvom, ale oslovení sú aj laici. Má teda pastoračný význam. Opäť sa hľadá „spo-ločná cesta“ ku Kristovi, ale všetci sme pozvaní ju hľa-dať. Ide o to, aby sme aj my, ako partikulárna cirkev naj-prv poznali svoje nedostatky aj svoje prednosti a hľadali „spoločnú cestu“ ďalej. Totiž nestačí iba nedostatky pra-nierovať, ale je potrebné spoločne hľadať východisko.

Prijmime Svetlo národov, prinášajme Radosť a Nádej

Diecézny biskup nás vyzýva a uisťuje, že chce počúvať. Vedieť počúvať a nielen hovoriť je veľká vec. Ak človek počúva, tak sa zmenšuje riziko, že bude reagovať na veci, ktoré nikoho nezaujímajú. Biskup chce počúvať každého, kto má záujem hľadať spoločnú cestu. Všetci sme pozvaní, aby sme vnímali túto udalosť nie pasívne, ale aktívne. Je to pozvanie samotného Krista, ktorému kritika bez zaangažovania sa za budovanie dobra bola vždy cudzia. V našej farnosti prijali toto po-zvanie diecézneho biskupa veriaci, ktorí vytvorili farské synodálne bunky. Sú to veriaci, ktorí chcú zapojiť svoje pripomienky (aj pripomienky svojho okolia) k náme-tom, ktoré tvoria obsah synody. Rok 1925, koncilové roky 1962 – 1965 vnímame ako milostivý čas pre všeobecnú Cirkev i pre Spišskú die-cézu. Kreativita a zbožnosť našich predkov nás „nasta-vila“ na pulz doby. Roky trvania súčasnej synody budú živým svedectvom pre budúce generácie, ako to bolo s nami. Prijmime Svetlo národov a odovzdajme Radosť a Nádej.

Miloš Labaš, kaplán

2 FARSKÝ LIST 01/2007

Milí čitatelia!Áno, ani sme sa nenazdali a náš farský časopis má narodeniny. Vo februári 1993 začal písať svoj 1. ročník spočiatku drobnými nesmelými krôčikmi ako malé dieťa, čo sa práve učí chodiť. Ako to však začalo a prečo? Isté je, že Farský list vznikol z iniciatívy niekoľ-kých mladých nadšencov z radov Pas-toračnej rady, ktorí pochopili, že takéto farské noviny sú vynikajúcim nástro-jom evanjelizácie farnosti nezabúdajúc ani na to, že zachytávajú dianie – histó-riu života farskej rodiny. Dielko privítal náš dnes už zosnulý pán dekan Mons. Alfonz Letanovský, ktorý sa oň otcov-sky staral až do roku 2004. Podporoval ho nielen finančne, ale aj sám prispieval svojimi témami, dobrými radami i ži-vým záujmom o stretnutia redakčnej rady. Zároveň sa postaral o to, aby od začiatku vydávania bol aktívnym čle-nom tímu pán kaplán Andrej Barnáš.Prípravou každého čísielka bola pove-rená šéfredaktorka Evka Žatkuliaková v spolupráci s pánom kaplánom. Obaja svojou zapálenosťou za dobrú vec, obe-tavosťou, ústretovosťou, veľkou dávkou optimizmu, pohody a hlavne osobným príkladom si postupne získali tím stá-lych dopisovateľov a budúcich spolu-pracovníkov. Prvá zmienka o redakčnej rade sa objavuje v tiráži májového čísla v roku 1996. Čiernobiely vzhľad jedného listu for-mátu A4 si Farský list udržal až do marca roku 1997. Od Veľkej noci 1997 začalo každé číslo vychádzať v inej farbe. Dvojstrana sa dovtedy pridávala vždy, keď bolo viac príspevkov a infor-mácií, zvlášť počas sviatkov. Piaty roč-ník vydávania Farského listu však otvo-ril dvere pravidelnému štvorstrano-vému mesačníku, ktorý prinášal všeličo zaujímavé a aktuálne zo života našej farnosti. Šiesty ročník v roku 1998 priniesol nie-koľko ďalších pozitívnych zmien: rozší-ril sa počet strán na 10 a od júnového čísla sa zmenil doterajší tmavší novi-nový papier na biely, kde vynikla nielen farba mesačníka, ale zlepšila sa aj čita-teľnosť periodika i kvalita fotografií, kresieb. Dvadsiate storočie sme ukončili ôsmym ročníkom zameraným aj na Veľké jubileum Cirkvi v roku 2000 a naše decembrové číslo malo re-

kordných 14 strán. Pred nami boli nové výzvy i očakávania ako ďalej skvalitňo-vať farský časopis po každej stránke. K logu Farský list pribudli naše kostoly, čo vytvorilo zaujímavú stabilnú „hla-vičku“ titulnej strany. Najväčším zlo-mom čo sa týka celkového vzhľadu však bolo aprílové číslo 2001, kedy Farský list dostal nový šat v podobe plnofarebnej obálky. Pozitívne ohlasy nenechali na seba dlho čakať a celá redakčná rada mala z úspešnosti tohto nápadu veľkú

ďalšie rubriky – spomeňme aspoň škol-ské okienko ZŠ A. Radlinského, detský kútik, informácie z oratória sestier sale-ziánok. Každý ročník prinášal niečo nové – aktuálne úvodníky, seriály čle-nov redakčnej rady z oblasti liturgie, katechézy, Svätého písma, katechizmu Katolíckej cirkvi, umenia, zdravia, his-tórie kostolov, rozhovory s novými a odchádzajúcimi pánmi kaplánmi, ako aj so zaujímavými ľuďmi vo farnosti, rôznorodé poučné, zábavné či prázdni-nové akcie spoločenstiev, púte našich farníkov a duchovných otcov, nechýbali súťaže pre čitateľov s milými cenami a je toho ešte veľa, čo sme nevymeno-vali. Obsahový záber príspevkov bol a je značne široký, veď osloviť tak širokú škálu vekovú vrstvu farníkov s rozma-nitým vzdelaním a skúsenosťami v osobnom, duchovnom živote, je po-riadne ťažká a náročná úloha. Bez po-moci a požehnania Všemohúceho by sa však nepodarilo nič z toho, o čom tu pí-šem. Mnoho z tejto prekrásnej tvorivej a verím, že i osožnej práce pre dolnoku-bínsku farnosť zostalo zapísané v srd-ciach ľudí z redakčnej rady a ochotných kňazov, ktorí darovali ľuďom všetko, čo dostali ako nezaslúžené dary od Boha. Odmenou nám bolo a je sprevádzajúce Božie požehnanie a vaša stála priazeň, milí čiatatelia farských listov. Ďakujeme vám za veľmi potrebnú duchovnú i fi-nančnú podporu a tešíme sa na Vaše ohlasy, záujem o spoluprácu v jubilej-nom 15. ročníku.

Katarína Ileninová

Jubilejný 15. ročník Farského listu

radosť. Pribúdali noví prispievatelia a tak deviaty ročník pomaly rástol na 18 strán. Nasledujúce ročníky 10 a 11 poč-tom strán kolísali od 12 po 20 strán, vždy to záležalo od množstva materiálu, ktoré sa podarilo včas získať, spracovať a uverejniť. Mesačné vychádzanie nám dávalo všetkým zainteresovaným po-riadne zabrať vo svojom voľnom čase – 11 čísel ročne (júl – august ako jedno číslo), to bol poriadny výkon popri na-šich povinnostiach v práci, rodine i iných službách v Cirkvi. Preto prišlo k zásadnej zmene v periodicite vydáva-nia: z mesačníka sa stal v roku 2004 dvojmesačník, čo vyriešilo neustály tlak stíhať uzávierky a z toho prameniacu únavu z preťaženosti, ktorá sa za po-sledný čas nahromadila v našich živo-toch. V doteraz spomenutých ročníkoch sa postupne aj vyprofilovali stále rubriky: medzi najstaršie patrí farská matrika, bohoslužobný poriadok, úmysly apoš-tolátu modlitieb a oznamy o pripravo-vaných aktivitách. Neskôr sa pridali

Spomienka

26. decembra 2006 sme si pripo-menuli práve jeden rok, čo si Pán ku sebe povolal svojho verného služobníka vdp. Michala Andrisa, ktorý pôsobil v našej farnosti v rokoch 1991 – 1994. Pamätajme na nášho rodáka, vzácneho, skromného a obetavého človeka a kňaza vo svojich modlitbách.

3FARSKÝ LIST 01/2007

OBSAHJubilejný 15. ročník FL . . . . . . . . . . . . . 2Spomienka – Michal Andris . . . . . . . . 2Farská matrika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3Štatistika udelených sviatostí. . . . . . . . 3Úmysly apoštolátu . . . . . . . . . . . . . . . . 3Bohoslužobný poriadok. . . . . . . . . . . . 3Udalosti v našej farnosti . . . . . . . . . . . 4

Jubilejný benefičný koncert. . . . . . 4Nocovačka v Dominike . . . . . . . . . 4Od Ondreja do Troch kráľov . . . . 4Vysielacia slávnosť . . . . . . . . . . . . . 5Jasličková slávnosť . . . . . . . . . . . . . 6Podať ruku deťom . . . . . . . . . . . . . 6Chata, sneh a šach . . . . . . . . . . . . . 6Veselej vianočnej doby . . . . . . . . . 7Novoročný koncert ZUŠ I. Ballu . 8Traja králi a mládežníci . . . . . . . . . 8

Národná púť do Betlehema . . . . . . . . . 9Msgr. Viktor Trstenský . . . . . . . . . . . . 10Spomienky na duchovnéhootca Viktora. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11Šírenie dobrej zvesti . . . . . . . . . . . . . . 11O jednote kresťanov . . . . . . . . . . . . . . 13Saleziánske okienko . . . . . . . . . . . . . . 14

KLMÁCI alebo ako sme sastali animátormi. . . . . . . . . . . . . . 14Pomedzi riadky II. . . . . . . . . . . . . 14Beseda s manželmi a nečakaná návšteva Mikuláša . . . . . . . . . . . . 15Vianočný večierok . . . . . . . . . . . . 15Silvestrovský ples . . . . . . . . . . . . . 15

ZŠ A. Radlinského . . . . . . . . . . . . . . . 16Zápis detí do 1. ročníka. . . . . . . . 16Mikuláš v škôlke a škole . . . . . . . 16Nové cirkevné gymnázium . . . . . 1615 rokov ZŠ A. Radlinského . . . . 17

Synodálna bunka farnosti . . . . . . . . . 19Na aktuálnu tému – pôst . . . . . . . . . . 19Detský kútik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20

ÚmyslyApoštolátu modlitbyna február a marec• Aby si kresťanský rodičia vypro-

sovali silu obetovať svoje dieťa pre zasvätený život.

• Aby sme Božie slovo čoraz viac počúvali, kontemplovali, milo-vali a prežívali.

Bohoslužobný poriadokv týždni:

Farský kostolsv. Kataríny Alexandrijskej

6.00 a 18.00 hod.(piatok – 18.00 hod. sv. omša

pre birmovancov)(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)

Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec18.30 hod.

(štvrtok – 17.00 hod. sv. omšaza účasti detí)

(sobota – 7.00 hod., večer nie je)

Filiálny kostol Najsv. TrojiceVyšný Kubín

Piatok – 18.00 hod.

Nemocnica s poliklinikou16.00 hod. (utorok, štvrtok)

Adoračná miestnosť je otvorenákaždý deň od 7.00 do 19.00 hod.

Bohoslužobný poriadokv nedeľu:Farský kostol

sv. Kataríny Alexandrijskej6.30, 9.00, 11.00, 14.45 hod.

Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec7.45, 10.00, 18.30 hod.(vešpery o 18.00 hod.)

Filiálny kostol Najsv. TrojiceVyšný Kubín

9.15 hod.

Nemocnica s poliklinikou16.00 hod.

Požehnanie mamičiekpred pôrodom:

31. marca 2007 po rannýchsv. omšiach

Farský kostol sv. KatarínyAlexandrijskej – 6.30 hod.

Kostol Povýšeniasv. Kríža – Brezovec – 7.00 hod.

Stránkové dni na Farskom úrade:

Pondelok – piatok:8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.V súrnom prípade po večerných

bohoslužbách.V prípade potreby (ku chorým)

volajte katol. kňaza 0915 818 308.

Farský list Vydal: Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. Cenzor: Doc. PaedDr. ThDr. Ľubomír Pekarčík, PhD. Šéfredaktor: Mgr. Katarína Ileninová. Redakčná rada: Mgr. Peter Randják, Ľudovít Oravec, Mgr. Renata Jedláková, Mgr. Zuzana Machajová, Ing. Oleg Krajčovič, Oľga Hrabalová, Mgr. Anna Šochová. Imprimatur: Mons. Prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. Registračné číslo: A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. Náklad: 800 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je 20. 3. 2007. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov.

Sviatosťou krstu sme v spolo-čenstve Cirkvi v mesiacochdecember a január privítali:

Kristína BrišováŠimon PavelMichaela DudákováMarianna MurínováVladimír HrkelPatrik GolskýKarin HofrejováLenka LaurinčíkováJuraj KrasničanŠarlota ŠtriflerováDominik MelicherčíkSamuel FajberPatrik Kvasničák

Sviatosť manželstva prijali:Matúš Lakoštík a Eva OlexováVladimír Zvara a Martina BrezovskáŠtefan Garabáš a Zuzana HvolkováLadislav Maro a Miroslava Nemčeková

Pán si z našich radov povolal:Jozefína KlenerováMichal ZubekMariana PánikováMarta MatúškováGašpar BalážPavol Jurík

Štatistikaudelených sviatostív roku 2006Pokrstení 104 osôb

Chlapci 49Dievčatá 55

Sobášených 57 párovPochovaných 54 osôb

Mužov 33Ženy 21


UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI

Jubilejný benefičný koncert Odkedy píše svoju históriu kostol Po-výšenia sv. Kríža na Brezovci, odvtedy sa v jeho priestoroch v predvianočnom adventnom období odohráva milá kul-túrna udalosť. Pobočka VÚB Dolný Kubín v spolupráci so ZUŠ P.M. Bo-húňa zorganizovala 7. decembra 2006 tradičný benefičný koncert, z ktorého finančný výťažok poputoval na pomoc dolnokubínskej nemocnici. A o tom, že je to vydarené podujatie, svedčí i jeho už 10. výročie.Koncert bol zahájený ako zvyčajne, spojeným vystúpením súborov školy s deťmi z materských škôl. Pred blížia-cimi sa Vianocami nám dobre padlo pohrúžiť sa do krásy našich vianoč-

počas koncertu príjemne vyplnili vide-ovstupy lekárov z nemocnice, ktorí nás oboznámili o využití finančných prostriedkov vyzbieraných na koncerte pred rokom. A aká suma bola získaná od štedrých darcov tento rok? Len priamo počas koncertu to bolo okolo 27 000 korún. Zbierka bude použitá na prístrojové vybavenie jednodennej chi-rurgie. Preplnený kostol a dobrá atmosféra všetkých presvedčili, že takéto kultúrne podujatia ľudia vítajú a sú potrebné. Hlavne preto, aby človek v tom zhone dnešného sveta mohol pookriať i du-ševne. Na to je čoraz menej príležitosti a tak nepremárnime ani jednu.

Ľudovít OravecSnímka: autor

Nocovačka v DominikeKde bolo, tam bolo, za siedmymi ho-rami , za siedmymi dolami, bol v jed-nom malebnom meste Dolný Kubín detský zbor, ktorý každý štvrtok spie-val na detskej svätej omši. Mali sa tak veľmi radi, že chceli spolu tráviť viac času. Preto si naplánovali spoločnú no-covačku v stredisku Dominika na Ba-nisku u našich sestier saleziánok.Všetko to vypuklo 9. decembra.Hneď ako sme prišli, sme si rýchlo obsadili nejaké dobré miesto na spanie, lebo nás bolo veľa – vyše 20. Keďže navzá-jom sme sa až tak dobre nepoznali, ses-tra Maja navrhla krátku zoznamo-vačku, počas ktorej sme sa dozvedeli, že Oravská priehrada je more. ☺ Za-spievali sme si naše obľúbené pesničky, zabehali a zašportovali pri hre človeče

(to bolo také špeciálne ☺), stanovištia boli v celom dome i na jeho okolí). Za-pojil sa aj pán kaplán Peter, ktorý nás prišiel pozdraviť. Našim heslom boli slová don Bosca: „Skáčte, kričte, len ne-hrešte!“ Večer sme po toľkej zábave unavení padli do postele. Potrebovali sme sa poriadne vyspať a nabrať nové sily. Ešte predtým sme však poďakovali Pánu Bohu za všetky zážitky ☺.Deň sme začínali modlitbou. Posilnení na tele i na duchu sme sa vybrali do kostola. V kostole na nedeľnej sv. omši o 11.00 hod. sme si výborne zaspievali a plní dobrej nálady sme sa rozišli do-mov. Ale to nie je všetko. Nezabudnite, že zbor spieva každý štvrtok na detskej sv. omši. Pozývame všetky deti, ktoré radi spievajú na skúšku, ktorá je každý štvrtok pred touto sv. omšou, čiže o 16.00 hod. Tešíme sa na teba. ☺

Danka Mäsiarová

Od Ondrejado Troch kráľovNedeľa 10. december 2006 bol ten deň, keď sme sa rozhodli viesť naše krôčky do Základnej školy Andreja Radlin-ského. O 14.00 hod. sme sa spoločne stretli, aby sme prežili počas adventu jedno krásne sviatočné nedeľné popo-ludnie so starkými. Milý program pre nich pripravili Spišská katolícka cha-rita, Farská charita a deti z eRka. Spoločne sme si zaspomínali na zvyky, ktoré sprevádzali čas od Ondreja až do Troch kráľov. So starkými sme sa vrátili do rokov ich detstva a mladosti, aby sme sa dozvedeli ako to bolo u nich doma. Ožili nielen ich spomienky, ale

ných kolied. Potom už koncert nabral spád. Jednotlivé skupinky nám predvá-dzali svoje umenie. Či už to bol gita-rový súbor, husľové kvarteto, spolu so sólistami na flautu či klavír, zaujímavo spestrili program. Odzneli skladby rôz-nych autorov a každé vystúpenie bolo odmenené potleskom vďačného pub-lika. Program moderovala talentovaná Mária Muráňová, ktorá na celosloven-skej prehliadke Hviezdoslavov Kubín 2006 obsadila tretie miesto. Zlatým klincom večera však bola ja-ponská sopranistka Nao Higano, ktorá nám zaspievala Ariu z opery Xerxes od G.F. Händla, Pie Jesu od A.L. Webera a samozrejme na celom svete známu Tichú noc a to po slovensky. Prestávky



rozsvietili sa im aj oči. My mladší sme s otvorenými očami a ušami počúvali, ako to bolo kedysi. A pomysleli sme si, že je veru dobré počúvať, čo nám roz-právajú naši starkí, aby sme sa poučili a nezabudli, kde sú naše korene. Spo-mienky popretkávali krátkym progra-mom deti. Milé vianočné piesne boli sprevádzané vinšami v nárečiach, kto-rými sme si navzájom z celého srdca zaželali všetko dobré do nasledujúceho roka, najmä veľa Božieho požehnania. Kolednícky program bol v podaní ko-ledníckej skupinky najmenších eRkár-skych detí. Po ňom deti rozdali drobné darčeky – vianočné pozdravy a betle-hemské hviezdičky, aby nám tá naša hviezda, ktorým je sám Ježiš, svietila a sprevádzala na ceste životom. Na zá-ver sme si spoločne zaspievali známe vianočné koledy za akordeónového sprievodu Katky Grofčíkovej. Predtým sme napĺňali naše očká i ušká, ale prišlo si na svoje aj naše bruško. Za-sadli sme za nádherne sviatočne pre-streté stoly, ktoré sa opäť prehýbali tro-chu v predstihu pod rôznymi vianoč-nými dobrotami. Vyčarili ich šikovné ruky a obetavé srdcia charitných pra-covníkov. Na záver ostáva vysloviť len jedno žela-nie. Aby sme sa takto opäť v radosti stretli aj o rok!

Renča JedlákováSnímka: Katarína Ileninová

Vysielacia slávnosťKoledníci Dobrej noviny vo všetkých diecézach na Slovensku každý rok pre-žijú spoločne tretiu adventnú nedeľu, kedy dostávajú požehnanie od svojho otca biskupa, ktorý ich aj slávnostne vyšle zvestovať radostnú zvesť. Stretá-vame sa vždy v inej farnosti a koncom roka táto milá udalosť prišla k nám. Mali sme trochu obavy ako to všetko „dopadne“ (už prešla pekná kôpka ro-kov, keď bola „Vysielačka“ v našej far-nosti naposledy). Ale keď sa úlohy spravodlivo podelia, pridajú sa k tomu mnohé šikovné ruky, nohy, hlavy a za-vŕši sa to ochotným srdcom, dopadne to fajn.V sobotu 16. decembra 2006 medzi nás zavítal náš diecézny otec biskup Franti-šek Tondra, aby sa stretol s koledníkmi

celej Spišskej diecézy v kostole Povýše-nia sv. Kríža na Brezovci. Kostol sa ihneď zaplnil štebotajúcimi deťmi a ich vedúcimi z oblastných centier eRka. Prišlo vyše 400 detí a ich vedúci, nielen eRkári (koledovať chodia nielen deti z eRka, ale aj deti združené v iných or-ganizáciách), ktorí sa prišli povzbudiť. Po čítaní, žalme (žalm krásne zaspie-vala naša domáca malá žalmistka Ajka) a evanjeliu sa nám všetkým prihovoril otec biskup. Pripomenul nám, aby sme nezabúdali na slová Pána Ježiša, že čo-koľvek sme urobili jednému z jeho ma-ličkých, robíme to vlastne Jemu. Toto všetko máme mať na pamäti, keď sa vy-berieme klopať na dvere obydlí a dvere sŕdc ľudí, ktorých navštívime s radost-nou zvesťou. Zároveň nás povzbudil, aby sme sa nebáli konať dobré skutky pre druhých počas celého roka, lebo to nie je výsadou len vianočného času. Sem tam sa udeje maličký „trapas“ (po-zabudli sme na prosby), ale to nám predsa nemohlo pokaziť príjemnú at-mosféru. Nasledovalo prinášanie mi-lých obetných darov, ktoré boli ladené misijne. Naším hlavným obetným da-rom tento rok bol obväz, ktorý pri-nieslo každé dieťa. Na stolíku pri oltári ich bolo teda neúrekom a všetky sa naň ani nevošli. Odovzdali sme ich ná-sledne Spišskej katolíckej charite u nás v Dolnom Kubíne. Po posilnení Božím slovom a Chlebom života nastal ten správny okamih, aby sme od otca bis-

kupa dostali požehnanie na zvestova-nie Dobrej noviny všetkým ľuďom. Odovzdal nám aj zapálenú sviecu, aby sme prinášali svetlo všade tam, kde prí-deme. Po ňom nasledovalo kolednícke vystúpenie koledníkov z Betlanoviec a Spišského Štiavnika. Celú slávnosť nás sprevádzal pekným spevom detský zbor pod vedením Majky Vrabčekovej z Liesku a gitarovým majstrovstvom vedúceho Oblastného centra Spiš On-dreja. Ako to už pri všetkých našich „Vysielačkách“ nesmie chýbať, na úpl-nom konci sme mali aj skromné agapé. To, aby sme sa ešte spolu stretli, posil-nili nielen srdiečko a uško, ale aj bruško, „prehodili“ ešte pár slov a povzbudili sa do koledovania.Chceme z úprimnosti srdca poďakovať otcovi biskupovi za požehnanie a jeho podporu, pánovi dekanovi za ochotu prijať nás v dolnokubínskej farnosti, pánovi kostolníkovi za jeho obetavú službu, Jankovi Zgrebňákovi za ozvu-čenie, hudobníkom, šikovným rukám eRkárskych dievčat a chlapcov z Kňa-žej a Dolného Kubína pri príprave dobrôt a osviežujúceho čaju, mamič-kám našich detí za úžasné koláče a ne-môžeme zabudnúť na všetkých koled-níkov, ktorí zavítali do našej farnosti. Ďakujeme!

Za všetkých koledníkovRenča JedlákováSnímka: autorka



Jasličková slávnosť„Búvaj dieťa krásne, uložené v jasle...“, sa ozývalo stenami kostola na Brezovci na sviatok Narodenia Pána. Tohtoročný program Jasličkovej sláv-nosti otvoril pán kaplán Peter. Potom sa to už sypalo. Pri jasličkách odzneli básničky, vinšovačky i pesničky tých najmenších, detí z cirkevnej materskej škôlky. Tie staršie – dievčatá zo stretiek Včielky a HIP-HOPerky spolu s chlap-cami zo zboru zahrali scénku o naro-dení Ježiška v Betleheme i to, ako sa mu išli pokloniť pastieri a traja králi. Všetky deti boli veľmi šikovné. A hoci mali trému, zvládli to na 1 ☺. Na konci dal pán kaplán priestor všetkým ostatným deťom, ktoré chceli niečo zaspievať alebo zarecitovať. Všetci čakali, že deti sa budú hanbiť a že nikto nepríde. Opak bol však prav-dou. Našlo sa asi päť odvážnych detí, ktoré ešte nakoniec niečo predviedli. Po záverečnej modlitbe a požehnaní sme sa všetci rozišli domov. Veď pravý zmysel Vianoc nie je len o upratovaní a pečení, ale hlavne o tom, aby sme si vedeli nájsť čas pre svojich najbližších, pre tých, ktorých máme radi a spoločne sa tešili z neko-nečnej Božej lásky, ktorá sa v tých dňoch darovala svetu.

Pauli a Julja

Podať ruku deťomDobrá novina vstúpila do svojho 12. ročníka. Za 11 rokov sa podarilo vy-zbierať koledovaním Dobrej noviny sumu 86.929 297,– Sk, z ktorých sa podporilo 134 rozvojových projektov Afrického kontinentu – v Keni, Sudáne, Ugande, Etiópii, Mali, Nigérii, Južnej Afrike, Zambii a Madagaskare. Uvedomujeme si, že je to len kvapka v mori, a preto aj v roku 2006 sa mnohé deti z eRka a stáli sympatizanti zapojili do koledovania Dobrej noviny v našej farnosti. Vonku to vyzeralo skôr na prí-jemnú jeseň a nám sa trošku namáhavo podarilo vnoriť do sviatočnej vianoč-nej atmosféry. Naladení na sviatočné nôty a posilnení radosťou a odvahou sme sa vybrali klopať na dvere vašich príbytkov a sŕdc, prinášajúc Dobrú no-vinu.

25. a 26. decembra 2006 42 detí a 8 sprevádzajúcich osôb v štyroch skupi-nách, zanechajúc pohodlie a lákajúci televízny program, navštívili s radost-nou zvesťou o narodení Spasiteľa 149 rodín našej farnosti, ktoré prijali do svojich obydlí koledníkov, otvorili svoje srdcia i štedré dlane pre núdz-nych. V 12. ročníku sa nám vo farnosti Dolný Kubín a jej filiálke Vyšný Kubín poda-rilo vyzbierať sumu 32.420,– Sk. Na ofi-ciálnej webovej stránke Dobrej noviny sa nachádza zaujímavý údaj. K 24. 1. 2007 sa koledníkom na Slovensku po-darilo vyzbierať sumu 15.238 870,– Sk. Zbierka trvala do konca januára. Z vyzbieranej sumy tohto ročníka eRko podporí tieto projekty: • Oprava strechy a zakúpenie lavíc pre

budovu katolíckej základnej školy v Kyabakadde, ktorá vyhorela,

• podpora satelitných škôl v Tonji – Južný Sudán, ktorú spravuje Kongre-gácia Saleziánov Don Bosca,

• asistencia znevýhodneným deťom a matkám – samoživiteľkám vo Wo-bulenzi – Uganda,

• projekt záchrany detí Panny Márie Nepoškvrnenej Uzima Wa Watoto v Nairobi – Keňa,

• zdravotnícky projekt Spoločnosti sv. Vincenta de Paul v arcidiecéze Char-túm – Sudán,

• a napokon Poľnohospodárska farma Tekeilat v arcidiecéze Chartúm – Su-dán.

Preto chceme z celého srdca povedať všetkým vám, ktorí ste nám pri tom pomohli, jedno veľké ĎAKUJEME!Ak sa chcete dozvedieť o Dobrej no-vine viac, kliknite si na www.dobrano-vina.sk.

Vaši koledníciSnímky: internet

Chata, sneh a šach Vianočné prázdniny v plnom prúde a snehu nikde. Čo však mladí nevy-myslia, aby bol oddych od školy, taký ako sa patrí. Tam, kde zlyháva posledná nádej nastupuje viera. A veruže sa aj oplatilo. Neviete si ani predstaviť, akú obrovskú radosť sme mali, keď sme prišli na Slanú vodu a čakal nás tam sneh (tri sľúbené kamióny, samo-zrejme...). Ale kde je sneh, tam je aj zima. A ve-ruže bola „rúča“. Nebolo nám veru všetko jedno, keď sme po príchode mrzli ešte aj v bundách a spacákoch to-tálne zababušení. To by sa predsa nerá-tala chata, keby MacGyver niečo neo-pravoval...Pec hriala, gitara hrala, už nám nič ne-chýbalo ku šťastiu. Vlastne ... Zabudla som na jedlo! Stalo sa už tradíciou, že sa naše chaty stávajú aj takými malými kurzami varenia. Musím skonštatovať, že sa začíname zlepšovať (touto cestou ďakujem všetkým obetavým kuchá-rom, ktorí pripravili veľmi dobré a hlavne jedlé pokrmy pre naše hladné brušká).Čo by sme však boli za mládež, keby sme len jedli a spali? Von nás ťahala nielen túžba vykonať potrebu (v rámci šetrenia vody – kadibúdka to istí ☺), ale aj bielučký sneh, ktorý nám tak chý-bal. Niet nad dobrú guľovačku.Jedno doobedie sme využili aj na ,,vzdelávaco-poznávaciu“ prechádzku k Hájnikovej horárni spojenú s mod-litbou ruženca. Skoro som pozabudla



na poobedie, ktoré sme strávili s veľmi vzácnou návštevou až z Liesku. Správne tušíte, bol nás pozrieť pán kaplán Vik-tor Pardeľ, ktorý s nami prežil popo-ludnie plné hier. A keď som už pri tých hrách, jednej veru prepadol asi každý (niektorí sa síce len tvárili, že ju vedia hrať, ale aj snaha sa cení). Neviem ako sa nám podarilo podľahnúť takej vy-soko intelektuálnej hre akou je šach, ale stalo sa. V rozprávkach a v zbore je všetko možné.Každá chata má svoje čaro, ktoré v sebe nesie, ale táto bola obzvlášť výnimočná. Možno to bolo kvôli snehu, po ktorom sme tak túžili a možno preto, že nás potešil náš bývalý pán kaplán svojou návštevou. Pre mňa však bola mimo-riadnou hlavne vďaka kolektívu, ktorý sa tam utvrdil a stmelil, aj vďaka no-vým členom. Dúfam, že tento výlet im dal pocítiť, že aj oni do zboru patria.

Aďka Draganová- BubaSnímka: autorka

Veselej vianočnej doby„...spievajme bratia koledy. O tom, čo sa v noci stalo, že sa ľuďom narodilo Dieťatko.“Možno je vám známa, milí čitatelia, táto koleda. Práve ona (ako vytlieskaný prídavok) uzatvorila vianočný koncert zboru Tintinnábulum v piatkový večer 29. decembra vo farskom kostole. Ale poďme pekne od začiatku: Už niekoľko rokov v zborovom spoločenstve pestu-jeme tradíciu zísť sa (domáci i Brati-slavčania) práve na Vianoce a spoločne si zaspomínať na aktívne roky nášho

speváckeho zboru. Mnohí z nás si pri-tom už za tých 15 rokov trvania zboru založili svoje vlastné rodinky. Preto spomínanie bolo a je vždy veselé a sr-dečné, lebo ožijú naše obľúbené piesne, s ktorými prichádzame podeliť sa s tými, ktorí prijmú pozvanie prísť si nás vypočuť a zažiť neopakovateľnú at-mosféru tohto stretnutia. Nebolo tomu inak ani tieto sviatky. Ibaže s malou novotkou: k sedemnás-tim veľkým pribudlo desať malých spe-váčikov. Priniesli malému Ježišovi za-pálené sviece, ktoré položili k jaslič-kám. Tintinnábulum znamená zvonček a veru všetky hlasy a nástroje z hĺbky sŕdc „zazvonili“ chrámom radostné a čisté štvorhlasné tóny skladieb. V sta-rodávnom latinskom hymne Adeste fi-deles sa zvlášť mohutne zaskveli dvaja profesionálni sólisti – Ján Kapala ml.

a Ján Maretta, čo ocenilo publikum patrične búrlivým potleskom. Bloky vianočných piesní striedalo živé slovo Pavla Streža, ktorý skutočnosť Božieho narodenia, príchodu Ježiša na svet aktuálne pretavil do skúseností z praktického života viery. Najrozšírenejšiu a jednu z najkrajších piesní Tichá noc sme si zaspievali spo-ločne so všetkými prítomnými. A azda sme si vtedy viac ako inokedy uvedo-mili dôležitosť jednoty, pohody, pev-ného miesta v rozmanitej farskej ro-dine, kde máme rozdávať z darov, ktoré do každého vložil dobrý Pán. Ďaku-jeme Bohu, že sme svojou troškou mohli priniesť Ježišovi úprimný spe-vavý darček k jeho narodeninám a po-tešiť ľudí dobrej vôle.

Katarína IleninováSnímka: Tomáš Smyk



Novoročný koncertV sobotu 6. januára sa vo farskom kos-tole sv. Kataríny uskutočnil novoročný koncert, ktorý pripravili žiaci a učitelia ZUŠ Ivana Ballu. V programe zazneli ľudové, klasické a moderné skladby. Zazneli tam tóny rôznych hudobných nástrojov. Bol to pekný koncert, ktorý sa páčil aj pánovi riaditeľovi, pretože nám každému poďakoval a rozdal po veľkej čokoláde. A to sa nám páčilo najviac.

Mária Vráblová3.A. ZŠ A. Radlinského

Traja králi a mládežníciUž sa stalo dobrým zvykom, že mlá-dežnícky spevácky zbor si pre nás aj tento rok pripravil nádherný kultúrny zážitok. V nedeľu 7. januára 2007 sa mládežníci rozhodli nasledovať príklad Troch kráľov a programom prišli vzdať vďaku novonarodenému Ježiškovi. Podarilo sa im to. V úvode sa nám síce vedúci mládežníkov Andy prihováral so slovami nádeje, že to pre nás možno nebude až taký hudobný zážitok, ako hlavne duchovný. Avšak človek mieni a Pán Boh mení. Náš milosrdný Boh sa postaral, aby z tohoto zrnka nádeje vzišla veľká úroda. V niekoľkých speváckych vstupoch, ktoré sa striedali s akordeónovým kvartetom s názvom Piace (radosť), sa mládežníci prejavili ako profesionáli, no bez dobrých dirigentov a učiteľov, akými určite sú Andrej Kuhejda a Katka Grofčíková, by to určite nedosiahli.Tí, ktorí tam boli, mi dajú určite za pravdu, že tento koncert bol dôstoj-ným plnohodnotným umeleckým aj duchovným zážitkom. Všetkým nám títo príkladní čnostní mladí ľudia po-mohli vzdať chválu nášmu milujú-cemu nebeskému Oteckovi, ktorý ne-váhal dať svojho jednorodeného Syna Ježiša Krista, aby nás vykúpil, lebo práve o toto mladým dospelým kres-ťanom šlo.Viem, že to môže vyzerať len ako pekné pozlátko, ale nie je to tak. Za tým všetkým sa skrýva tvrdá práca nielen na speve, ale aj na priateľstvách, ktoré mládežníkov spájajú a vytvárajú z nich

takéto úžasne spoločenstvo mladých ľudí, ktorí nám majú, čo povedať.

Martin Farbák – FarbySnímky: Aďka Draganová

Daj mi duše,ostatné si berZnáme slová kňaza, otca a učiteľa mlá-deže, zakladateľa Spoločnosti sv. Fran-tiška Saleského, Inštitútu dcér Márie Pomocnice a saleziánskych spolupra-covníkov, sv. Jána Bosca zazneli v prí-hovore pána dekana na večernej sv. omši 31. januára vo farskom kostole. Zišli sa na nej aj naše sestry saleziánky spolu so saleziánskymi spolupracov-níkmi a priaznivcami živého spolo-čenstva saleziánskej rodiny. Pán dekan začal svoju homíliu otázkou, či milu-jeme Boha s tým, že by sme spokojne mohli odpovedať, že naša účasť na tejto sv. omši je toho dôkazom. Milo-vať Boha nemožno ináč len cez lásku k blížnemu a práve don Bosco bol člo-vekom milujúcim ľudí, zvlášť duše opustených, chudobných chlapcov, ktorým zasvätil celý svoj život. Po-znajúc jeho pohnutý životný príbeh si môžeme položiť ďalšiu aktuálnu otázku, koľkokrát sme my sami v ži-vote mali záujem o všetko iné, než o vlastnú dušu, ale aj duše našich blíž-

nych. Isté je, že don Bosco by nás za-hanbil. Posolstvo tohto svätca je nad-časové a živé i v dnešných časoch. Ob-divujeme ho, že nevyhľadával tých, čo milovali Boha dokazujúc to živou vie-rou, ale hľadal práve tých, mohli by sme povedať „spodinu“ – mladých chlapcov bez Boha, viery. Jeho odka-zom je, aby sme aj pri tejto sv. omši prosili kiež by sme boli zapálení oh-ňom dona Bosca a snažili sa získať pre Boha aj duše našich blížnych.Slávnosť pokračovala prosbami veria-cich, komentárom k obetným darom. Zaujímavé obetné dary priniesli zá-stupcovia z radov mládeže, detí, sestier saleziánok, spolupracovníkov. Tie pri-budli k výzdobe pred obetným stolom, v ktorej dominoval obraz dona Bosca so zapálenými sviecami na bieložltom

podklade. Na záver sv. omše pán dekan ešte spomenul, že ho oslovila nasledu-júca myšlienka z bratislavského podu-jatia nazvaného Sen dona Bosca: na konci oslavy provinciál saleziánov v spoločnosti provinciálky dcér Márie Pomocnice – saleziánok vyšli so žltým dáždnikom ako symbolom odovzdá-vania radosti a optimistického po-hľadu na svet a život. Práve túto radosť, optimizmus v ich činnosti zaprial pán dekan aj našej dolnokubínskej salezi-ánskej rodine.

Katarína IleninováSnímky: autorka


Milí čitatelia, dovoľte nám, po-deliť sa s vami o jedinečnú skúsenosť z púte do Svätej zeme, ktorá sa konala z príležitosti po-sviacky nového kostola Jaskyne Mlieka v Betleheme za účasti slovenských bis-kupov a veriacich v dňoch 28. 12. 2006 – 4. 1. 2007. Všetkých účastníkov púte bolo 269 vrátane štyroch otcov bisku-pov, jasovského opáta rádu premonštrá-tov a pätnástich kňazov. Posviacka no-vého kostola zasväteného Matke Božej sa uskutočnila 31. decembra o 15. hod. v areáli Jaskyne Mlieka v Betleheme. Vykonal ju koadjútor latinského pat-riarchu v Jeruzaleme arcibiskup Mons. Fouad Twal. Pred začiatkom slávnostnej svätej omše predniesol kustód P. Pier Battista Pizzabalia (za kustódiu Sv. zeme) príhovor, v ktorom privítal prí-tomných zástupcov výstavby na čele s architektom Luigi Leonim, primátora mesta Betlehema dr. V. Batarseho, troch členov talianskej delegácie a sloven-ských pútnikov.Chceme zdôrazniť, že išlo o prvú sv. omšu v novostavbe so slovenskými ve-riacimi. Kostol je dvojpodlažný, s loďou a príslušenstvom, na podlaží ± 0,00 m a – 4,00 m vrátane prepojenia „tunelom“ s historickou časťou Jaskyne Mlieka. Slovenskí katolíci spolupracovali na diele jednak finančnou podporou, zho-tovením lavíc, darom kópie gotickej so-chy Panny Márie z Lendaku (za Rím.kat. Cirkev), darom ikony dojčiacej Panny Márie (za Grécko.kat. Cirkev).

Mons. Ján Majerník vo svojom prího-vore pútnikom okrem iného oznámil aj ďalší peňažný dar na uhradenie štvoro dvojkrídlových vchodových dverí do nového kostola. Každý pútnik obdržal aj prospekty o priebehu výstavby a text obradu.Vyvrcholením každého dňa púte bola svätá omša. V deň príchodu, 28. 12. sme slávili sv. omšu v kostole sv. Jána Krsti-teľa v Ain Karem s hlavným celebran-tom nitrianskym diecéznym biskupom Mons. Viliamom Judákom. O deň ne-skôr, 29. 12., v kostole sv. Kataríny Ale-xandrijskej v Betleheme v grécko – ka-tolíckom obrade celebroval otec biskup Mons. Milan Chautur, košický apoštol-ský exarcha. Mons. Bernard Bober, po-mocný košický biskup slúžil sv. omšu v bazilike Agónie na úpätí Olivovej hory v Jeruzaleme 30. 12. Na slávnosť Panny Márie Bohorodičky 1. januára bola sv. omša v kostole Matky Božej v Betle-heme v grécko-katolíckom obrade s Mons. Milanom Chauturom. 2. januára nasledovala sv. omša v kostole Stella Maris na hore Karmel v Haife s Mons. Jánom Oroschom, pomocným bisku-pom bratislavsko-trnavskej diecézy, 3. januára v bazilike Zvestovania v Naza-rete s Mons. Viliamom Judákom a po-sledný deň púte v bazilike Usnutia v Je-ruzaleme s Mons. Bernardom Boberom.Všetci pútnici mali úprimné prianie, aby nás všemohúci Pán Boh na orodo-vanie Matky Božej sprevádzal a požeh-nával v celom ďalšom živote. Kiež by

Národná púť do Betlehema

1. vchod2. hlavná loď kostola3. presbytérium4. spovedelnica5. sakristia6. Lendacká Madona – dar zo Slovenska

návšteva svätých miest, po ktorých po-čas svojho pozemského života chodil náš Spasiteľ, nás ustavične napomínala k evanjeliovej jednote myslí a sŕdc a po-máhala tak budovať mosty medzi ľuďmi národov celého sveta.

Mons.ThDr. Ján Majerník,slovenský misionár

vdp. M. Anton Hrtús, farár v LendakuIng. Ján Grega

Bronislava Macková, CK Awertravel

Nový kostol Matky Božej umiestnenýv areáli Jaskyne Mlieka v Betleheme

Kópia gotickej sochyPanny Márie z Lendaku


peža Jána Pavla II., s následným právom členstva v Ráde meča a klobúka (Ordini di Cappa i Spada). K titulu pápežského preláta sa automaticky pripája funkcia tajomníka a komorníka Svätého Otca, Jána Pavla II. Viktor Trstenský ako je-diný spomedzi potomkov šľachticov na Slovensku môže používať kráľovský purpur a tak sa stal formálne najvyššie postaveným šľachticom na Slovensku.Dňa 7. decembra 2006 o 22.40 hod. v kruhu bratov a sestier v Cirkvi a po prijatí všetkých sviatostí dotĺklo šľa-chetné srdce Msgr. Viktora Trstenského. Bolo to v 99. roku jeho života a 76. roku kňazstva. Prvá svätá omša sa konala 11. decembra 2006 o 18.15 hod. vo farskom

Msgr. Viktor Trstenský

kostole sv. Martina v Trstenej. Sv. omšu celebroval vdp. dekan Michal Tondra, dlhoročný kňaz v Trstenej. Za rodinu sa rozlúčil s Msgr. Viktorom Trstenským jeho prasynovec Mikuláš Trstenský. Pohrebné obrady so svätou omšou sa konali 12. decembra 2006 o 10.00 hod. vo farskom kostole sv. Martina v Trste-nej. Pohrebné obrady vykonal spišský diecézny biskup Mons. František Ton-dra. Pohrebnú omšu celebroval košický

Narodil sa 28. marca 1908 v Trs-tenej. Po maturite na miestnom gymnáziu vstúpil do kňazského seminára v Spišskej Kapitule v roku 1926. Kňazské svätenie prijal z rúk spiš-ského biskupa Mons. Ján Vojtaššáka, 29. júna 1931. V roku 1935 sa stal farárom v Reľove. Neskôr, v roku 1938, dostal novú faru v Dolnom Kubíne. Počas druhej svetovej vojny vykonával funk-ciu školského inšpektora. Pápež Pius XII. ocenil bohatstvo jeho viery, potvr-dené mnohými záslužnými skutkami, titulom Monsignora a následne ho vy-menoval za člena pápežskej Rady ostra-žitosti (Consilii et Vigilantia). V časoch komunistickej tyranie bol viackrát súdne trestaný a uväznený za svoje pro-cirkevné postoje a otvorený nepriateľ-ský vzťah proti komunizmu. Prešiel väz-nicou na Pankráci v Prahe, Ilavou, pra-covnými tábormi a väznicami v Jáchy-move, Prievidzi, Novákoch a na ďalších dvadsiatich štyroch miestach. Napísal mnoho kníh z prostredia väzníc alebo jeho zápasu o slobodu vyznania a sve-domia počas komunistického režimu (Napr. Sila viery, sila pravdy; Ako sve-dectvo; Menej ponôs, viac modlitieb a boja za pravdu; Fragmenty, ďalšie bo-lestné výlevy duše; Nemohol som mlčať, Nemôžem mlčať ai.).Roku 2000 ho prezident Slovenskej re-publiky Rudolf Schuster ocenil vyso-kým štátnym vyznamenaním Pribinov kríž I. triedy. Dňa 4. januára 1994 bol menovaný za honorárneho preláta a člena najvyššej trónnej asistencie pá-

arciiskup Mons. Alojz Tkáč spolu so spišskými pomocnými biskupmi Mons. Andrejom Imrichom a Mons. Štefanom Sečkom, prešovským eparchiálnym bis-kupom Mons. Jánom Babjakom a prí-tomnými kňazmi. Msgr. Viktor Trsten-ský je pochovaný spolu so svojimi ro-dičmi a sestrou na cintoríne v rodnej Trstenej.

Spracované podľa internetuSnímky: internet


Spomienky na duchovného otca Viktora

Rozpamätať sa a dokonca napísať aj niekoľko fragmentov o tak vý-znamnej osobe ako je Msgr. Vik-tor Trstenský, pápežský prelát, ktorý pre-žil kus svojho 99-ročného života a veľmi úspešne pôsobil aj v našej dolnokubín-skej farnosti v rokoch 1938 – 1949, nie je jednoduché. Dokázal získať srdcia veria-cich Božím slovom i obetavosťou, láska-vosťou, usilovnosťou, spravodlivosťou, veľkodušnosťou. Slová Pána Ježiša: „Chu-dobných budete mať stále medzi sebou...“, s veľkou pozornosťou napĺňal konkrét-nymi skutkami, ktoré preukazoval aj ľu-ďom iného vierovyznania. Pod jeho vedením bola založená Sloven-ská katolícka mládež, Jednota katolíckych žien, Jednota katolíckych mužov. Organi-zoval tiež nacvičovanie poučných diva-diel, podporoval spevokol a rôzne akadé-mie. Fungovalo aj hudobné teleso, každý mesiac venoval svoj čas aj Terciárom, za-kladal ružencové spolky. Miništranti mali svoje združenie pod názvom Legio An-gelika. Pre farnosť objednával rôzne ná-boženské časopisy, nechýbali Katolícke noviny, zriadil aj Farskú knižnicu. V lete v prírode usporadúval majálesy, kabarety. Milými boli vianočné trhy, deťom vždy štedro nadelil cukríkov. Skutočnosť, že počas druhej svetovej vojny v našom meste zhoreli len dve humná, zničené boli dva mosty a jedna osoba prišla o život, nebola v tom čase najhoršou situáciou. To bolo vďaka zá-sluhe nášho obetavého duchovného otca Viktora, ktorý robil predovšetkým du-chovné preventívne opatrenia a bol hlav-ným hnacím „motorom“ vo farnosti. Uskutočňoval duchovné obnovy, misie, dal natlačiť priliehavé odprosujúce mod-litby, ktoré sme sa v kostole spoločne modlili, niektoré sme aj spievali naprí-

klad rôzne invokácie: odprosujeme Ťa za viny našich úradníkov, Božské Srdce ne-trestaj nás, zmiluj sa nad nami. Otec Vik-tor nám zabezpečil aj profesionálnych spevákov sólistov, ktorí nám spievali od-prosujúce žánre, ktorými nás povzbu-dzovali k úprimnému pokániu. Priamy vojnový dotyk sprevádzaný streľbou na naše mesto sa neuskutočnil. Žiaľ po vojne nastala doba temna, kedy sa náboženstvo začalo prudko potierať. Umelo sa zasievala nenávisť voči všet-kému, čo ľudí zbližovalo, zušľachťovalo. Rušili sa katolícke školy, katolícke spolky, časopisy, okliešťovala sa náboženská vý-chova na školách. Nasledovala politická „očista“. Prenasledovanie kňazov, rehoľ-níkov a rehoľníc. Zrušili sa kláštory, tak-tiež roľníci neboli „po chuti“ nastupujú-cemu komunizmu. Jeden milión tristoti-síc československých komunistov začalo triediť, odborne separovať koho treba odsúdiť, obesiť, zastreliť, koho treba dať do pracovných táborov – tzv. pracovné technické prápory (známe ako PTP). Ko-munistická vrchnosť rozhodla, že aj náš duchovný otec Viktor Trstenský je „súci“ do väzenia a prvá zástavka jeho osobnej krížovej cesty bola práve v jeho dolnoku-bínskej farnosti. Keď som ho bol neskôr navštíviť v ne-mocnici v Rokycanoch, kde sa zotavoval z pracovného úrazu, obaja sme mali PTP uniformy. Pravdu povediac bol prekva-pený, lebo mal pre mňa dokončený list. Prenesme sa však o niekoľko dlhých ro-kov ďalej: Začiatkom novembra 2006 le-žal v dolnokubínskej nemocnici po moz-govej príhode. Dozvedel som sa o tom a preto som ho išiel navšíviť. Keď som prišiel k jeho lôžku, prekvapila ma jeho tvár. Nie preto, že bol bezchybne oholený, ale javil sa mi ako človek, ktorý pred

chvíľou zišiel z vrchu Premenenia Tábor. Ako vždy bol veselý, prívetivý. Spýtal sa ma, koľko mám rokov. Keď som odvetil, že 73, zasmial sa a povedal: „Ty si ešte chlapec.“ Odpovedal som: „V porovnaní s vaším vekom, som vaším synom.“ Po-dal mi ruku a vyzval ma, aby som mu ty-kal. „To nemôžem prijať,“ zdráhal som sa. Keď som mu znovu vykal, jemne ma upozornil, že za každé pomýlenie dosta-nem pokutu. Pýtal sa ma na mojich ro-dinných príslušníkov a priznal sa, že našu rodinu nosí hlboko v srdci. Poťažkal si aj na komunistov, že mu znemožnili mnoho rokov pastoračnej činnosti. Bol však veľmi rád, že s Božou pomocou sa mu podarilo napísať niekoľko kníh a tiež po-četnú korešpondenciu rôznym vplyvným ľuďom. Počas nášho rozhovoru prišiel mimoriadny rozdávateľ Eucharistie Juraj Ďaďo, ktorý mu veľmi dôstojným spôso-bom podal Telo Kristovo. Duchovný otec Viktor bol veľmi sústredený a nahlas svo-jimi slovami s poníženosťou a pokornou vrúcnosťou ďakoval Bohu za veľký dar. Potom mi poďakoval za návštevu, objal ma a navzájom sme si dali krížik na čelo a rozišli sme sa. To som vtedy ešte netu-šil, že to bolo naše posledné stretnutie. O mesiac nato som bol na jeho pohrebe v Trstenej a len jedno ľutujem, že na konci obradov sme nespievali hymnickú pieseň – Kto za pravdu horí svätej obeti, kto za ľudstva práva život posvätí... Totiž duchovný otec Viktor pravdu miloval, za pravdu bojoval, za pravdu veľa trpel a svojim utrpením posvätil svoj život, čím získal veniec večného víťazstva. Na záver si dovolím pripojiť prosbu: Pane, daj nám kňazov bez kompromisov, svä-tých kňazov a učiň nás prístupnými ich náukam.

Viliam Maretta st.

Šírenie dobrej zvesti Pätnásť rokov života nášho časopisu Farský list je vskutku pekné jubileum. Pri tejto príležitosti sa v spomien-kach objavia dopisovatelia, pred-chodcovia v redakčnej rade spolu s pánmi kaplánmi, ktorí sa aktívne za-pájali do diania. Všetci títo ľudia pri-niesli veľa pozitívneho a tvorivého, za čo im patrí úprimné poďakovanie

a uznanie za ich zodpovednú prácu. Prijmite od nás, milí čitatelia, naše krátke svedectvá:

Ľudovít OravecFarský list som objavil kedysi v roku 1995. Bol som plný horlivosti po duchovných obnovách a tak som chcel zmeniť svet. Všímal som si rôzne príbehy v kostole, „neporiadky“ a začal som o nich písať.

Niektoré články mi aj uverejnili, čo ma povzbudilo, že som na dobrej ceste. Na je-seň v roku 1995 sa objavil oznam pozýva-júci aktívne spolupracovať s týmto me-sačníkom. Prihlásil som sa a vzali ma. Keď mám zhodnotiť uplynulú dobu z od-stupom času, musím sa priznať, že na za-čiatku som bol nasmerovaný zle. Dnes už

(Pokračovanie na 12. strane)


Ľudovít Renata Zuzana Oleg Oľga Peter Katarína

viem, že správna cesta nie je v prvom rade posudzovať iných, ale najprv seba. Je po-trebné byť horlivým, ale s citom, je po-trebné mať elán, ale na správnom mieste. Podriadil som svoju činnosť aktuálnym témam vo farnosti, o ktorých sme disku-tovali na našich stretnutiach. Píšem ďalej, občas niečo odfotím. A výsledky? Nuž niečo sa podarí, iné menej, myslím, že to každý pozná. Som rád, že môžem k spo-ločnému dielku prispieť aspoň maličkou časťou.

Renata JedlákováVo Farskom liste som od novembra 1998 na pozvanie šéfredaktorky Katky. Dovtedy tu boli už dva malé pokusy. Spočiatku som tu plnila funkciu akejsi „ceruzky“, ale nezostala som len pri kreslení, „preplá-vala“ som aj k písaniu. Od septembra 2001 sa viac podieľam na tvorbe Detského kú-tika (s menšou prestávkou v roku 2005) až doteraz. Keďže som „vyštudovaná“ pani učiteľka, asi nie je veľkým prekvapením, že píšem hlavne o udalostiach, ktoré prežívajú naši menší kamoši. K tomu všetkému pridám, že som srdcom eRkárka (eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí). Z tejto rovnice nerovnice nám vychádza, že veľa článkov je o našom živote v eRku. Boli chvíle v mojom živote, kedy som s pí-saním už chcela prestať. Hlavne vtedy, keď odozva od vás čitateľov kdesi zamrzla a mala som pocit, že sa mi vytráca zmysel toho, čo robím. Vtedy som od svojich chá-pavých farskolisťáckych spolupútnikov dostala netvorivé voľno, aby som si to všetko ako ďalej premyslela. Nuž a po čase som zistila, že hoci odozva chýba, ešte viac mi chýba ten tvorivý stres a nad-šenie robiť niečo dobré pre vás všetkých, rozžiarené detské očká pri žrebovaní od-povedí z Detského kútika i moje verné kamošky ceruzky. Každopádne som rada, že môžem po jeho ceste kráčať spolu s ním.

Zuzana MachajováAk mám pravdu povedať, trvalo mi po-riadne dlho, kým som si spomenula na

moje začiatky vo Farskom liste. Myslím, že to bolo pred desiatimi rokmi a od vtedy sa toho veľa zmenilo. Z časopisu, ktorý vy-chádzal akoby na kolene sa postupne for-moval mesačník, na ktorý sa všetci v mo-jom okolí tešili. Začínala som ako výpo-moc pri jednorazových projektoch pri rôznych príležitostiach vo farnosti, neskôr som sa stala aktívnou členkou redakčnej rady. Z mojich pravidelných rubrík si asi spomínate na tematický blok o reklame a mediálnej výchove, samozrejme na nie-koľko rokov vychádzajúce recenzie kníh, neskôr na rubriku Otázky a odpovede, ale istý čas som sa podieľala aj na tvorbe Det-ského kútika. Počas týchto rokov som sa venovala tiež rozhovorom, či už s našimi kňazmi alebo zaujímavými osobnosťami z nášho okolia. Čas, ktorý som strávila pri spolutvorbe Farského listu, vnímam ako dobrú investíciu v rámci svojho osobného rastu, ale aj v rámci našej farnosti.

Oleg KrajčovičČlenom redakčnej rady Farského listu som od roku 1999. Pokiaľ je to možné, vo-lím si väčšinou témy, ktoré by našim čita-teľom mohli byť užitočné utvoriť si širší obraz o kresťanstve, jeho praxi, učení a určení. Snažím sa pri tom neignorovať výzvy, ktoré sú pred nami, ako je ekume-nický dialóg, nové náboženské a etické otázky, dialóg s nekresťanmi a podobne.To nie sú príliš vzdialené témy, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať! Najmä nie pre mladých ľudí, ako ma naučila i vlastná skúsenosť. Veľkou snahou časopisu je osloviť všetky vekové kategórie v našej farnosti. V nadväznosti na tento cieľ je mojou osobnou snahou osloviť najmä mladých ľudí.

Oľga HrabalováDo redakcie Farského listu som prišla v roku 2003 a od toho času mám na sta-rosti ekonomické veci s tým spojené. Me-dzi moje rubriky patrili Svätci z nášho ol-tára farského kostola a rôzne ankety. Pri-nieslo mi to nové skúsenosti a poznatky s písaním. Naučila som sa ako sa majú správne štylizovať články. Tiež som si roz-šírila aj vedomosti z oblasti žurnalistiky

Šírenie dobrej zvesti z osobitných stretnutí aj s niekoľkými na-šimi externými dopisovateľmi. Som rada, že som mohla nahliadnuť „do redakčnej kuchyne“ pri tvorbe nových dvojčísel a priložiť ruku k dielu.

Peter RandjákV roku 2005 po odchode pána kaplána Viktora Pardeľa do inej farnosti ma pán dekan poveril prácou v redakčnej rade. Keďže som pri tvorbe časopisu ešte po-merne krátko, chcel by som na 15. narode-niny Farského listu zagratulovať celej re-dakčnej rade a všetkým píšucim autorom a zároveň jedným dychom im poďakovať za ich úsilie. Myslím, že takýto vek far-ského časopisu je úctyhodný, preto pra-jem všetkým nám (aj sebe) ako i tým, čo prídu po nás, aby sa tomuto dielu venovali s pozornosťou a láskou. Kiež by sa náš Farský list dožil ešte niekoľkých takýchto výročí.

Katarína IleninováMilo si spomínam na vznik dobrej myš-lienky v roku 1993 založiť vlastný farský časopis na stretnutí niekoľkých nadšencov so záujmom o aktívnu pomoc kňazom v pastorácií farnosti. Do prípravy a tvorby Farského listu som sa aktívnejšie zapojila o niečo neskôr. Aj keď už patrím skôr k „pamätníkom“ tohto dielka, vždy si rada zaspomínam na ľudí, s ktorými som sa vďaka časopisu stretla. Všetci ma veľmi obohatili vďaka rôznym skúsenostiam, ktoré som mohla a môžem s nimi prežiť. Je toho úžasne veľa, tak na jednu poriadne hrubú knihu niekedy až s neuveriteľnými príhodami, ktoré prinášal život na „re-dakčný stôl“. Som za to všetko vďačná dobrému Bohu, ktorý pevne vedie loďku časopisu v po-kojných i v búrkových vodách. Dávať však do konečnej obsahovej podoby každé číslo, premýšľať o tom, ako zaujať čitateľov, učiť sa počúvať ľudí v ich radostiach i bo-lestiach, vychádzať v ústrety požiadavkám ľudí, stretávať sa s kreatívnym a pohodo-vým tímom redakcie a tlačiarne, tiež s ko-legami z iných farských časopisov, to je pre mňa osobne stále nádherné, neopako-vateľné dobrodružstvo viery.

(Dokončenie z 11. strany)


O jednote kresťanov

R ozdelenie kresťanstva na rôzne oddelené cirkvi je bolestivou skutočnosťou. Sú tu pravoslávne cirkvi, ktoré neuznávajú primát rím-skeho pápeža. Snaha o zjednotenie s tý-mito cirkvami sa nazýva unionizmus. Ďalej sú tu protestantské cirkvi, ktoré sa od Katolíckej cirkvi, ale i od seba navzá-jom, líšia v mnohých vieroučných otáz-kach. Úsilie o zjednotenie s týmito cirk-vami sa nazýva ekumenizmus. Existuje veľa dôležitých prvkov, ktoré nás všetkých spájajú: viera v Trojjedi-ného Boha, viera v Ježiša Krista, slovo Božie, pôsobenie Ducha Svätého, Cir-kev, krst a eucharistia, viera v posmrtný život, modlitba a evanjeliová spiritua-lita. Chápanie týchto prvkov nie je vždy a u všetkých rovnaké, ale je možné na nich stavať.

Katolícka predstavaako napomôcť jednote Každý, kto sa usiluje prispieť k obnove porušenej kresťanskej jednoty, musí sa zamýšľať nad tým, čím sám zo svojej strany môže napomôcť. Z katolíckej strany je možné uvažovať o týchto prv-koch:� Musíme žiť hlbšie život viery a lásky.

Musíme lásku konkrétne prejavovať. Musíme byť schopní prejaviť pocho-penie a naučiť sa uznať vlastné chyby. Musíme v našej náuke a praxi umen-šovať, čo je vonkajšie a symbolické. Musíme sa chrániť všetkého, čo na-šim bratom pripomína mágiu alebo zmaterializovanie viery.

� Musíme omnoho hlbšie poznať a žiť Božie slovo. V tomto bode máme mnoho čo doháňať a učiť sa!

� Autoritu v Cirkvi uznávajú i naši protestantskí bratia. Ale sú im cudzie niektoré spôsoby autority v Katolíc-kej cirkvi, ktoré sa im nezdajú byť postavené na evanjeliovom základe. Preto sa musíme usilovať, aby naše inštitúcie boli viac charizmatické a nie len autoritatívne.

� Zdá sa, že v evanjelických cirkvách existuje väčšie ponímanie slobody jednotlivca a úcta k osobnosti, preto sa musíme snažiť, aby naša náuka a prax smerovali k posilneniu slo-

body Božích synov. Na druhej strane sa však musíme vyhnúť prehnanému individualizmu, ktorý tak často roz-leptáva jednotu protestantských cirkví.

� Musíme sa snažiť viac integrovať ve-riacich do cirkevného života. Mu-síme viac žiť Cirkev tak v rovine osobnej ako aj v rovine spoločenstva: v komunitách, zboroch a farnostiach. Musíme viac a lepšie zjavovať, ako je Cirkev nadnárodná a zahŕňajúca všetkých ľudí. Práve univerzalizmus Katolíckej cirkvi je veľkou hodnotou, ponukou a liekom proti rozdrobe-nosti protestanských denominácií.

� Naša tradícia a história má svetlé i tragické stránky. Tie svetlé nás ne-smú viesť k „triumfalizmu“, „neomyl-nosti“ a „nadradenosti“. Tie tragické musíme byť schopní v kajúcnosti uznať. Budeme sa musieť naučiť chá-pať reformáciu v inom než len ne-priateľskom svetle. Možno nakoniec objavíme, že v nej bolo viac chariz-matického, než sme teraz schopní uznať.

Bude potrebné vymýšľať a stále vylep-šovať modely jednoty a zbližovania. Je však potrebné, s Božou pomocou, k tejto jednote prispievať konkrétnou prácou, hoci nevieme kedy bude do-siahnutá, ani ako sa to stane. V tom je bolesť rozdelenia, ktorú musíme trpez-

livo znášať. K úsiliu o zjednotenie pat-ria i sklamania, rovnako ako k nemu patrí snaha po jednote. Ale sú tu i úspe-chy: medzinárodná ekumenická ko-munita v Taizé, založená v roku 1940 (snímka); odvolanie vzájomnej exko-munikácie (1965) medzi katolíckou a východnými cirkvami z roku 1054; pozitívne prijatie II. Vatikánskeho kon-cilu východnými bratmi; spoločné eku-menické bohoslužby a modlitby, ktoré sa konajú s čoraz väčšou intenzitou a podobne. Všetky tieto veci svedčia o tom, že v kresťanoch existuje sku-točná a úprimná túžba po jednote Kristových učeníkov. Je to silný základ, na ktorom môžeme stavať.Úlohou každej cirkvi, ktorá sa hlási k Ježišovmu evanjeliu, je usilovať sa o zblíženie s ostatnými a hľadať mož-nosti uskutočnenia Ježišom zamýšľanej jednoty. Jednota Kristovej Cirkvi má eschatologický rozmer. Ale už tu a te-raz sa musíme o ňu snažiť, musíme o ňu prosiť a musíme za ňu bojovať! Pán Ježiš za túto jednotu prosil (Jn 17, 11.21). Z našej prítomnosti sa rodí nová budúcnosť. Obraz Kristovej Cirkvi sa s Božou pomocou môže pre-meniť vďaka našej spoločnej práci, úsi-liu a trpezlivosti v prítomnom čase.

Spracoval: Oleg Krajčovičpodľa Theologie Agapé, Josef Zvěřina,

SCRIPTUM, 1994, s. 95–101Snímka: internet


Na úvodŽivot zvonku vôbec nepripomína zimu. Okrem toho, že niekedy trošku zafúka stu-dený vietor. Ráno, cestou do školy už počuť vtáčiky, obloha býva v noci jasná, takže sa dajú pozerať hviezdy, chodníky zväčša suché pokým nenaprší... Život ide ďalej. Ako by preskočil celú tú podstatnú etapu studenej a zamrznutej zimy. Aj život v Dominike ide ďalej. Fungujú stretká, nedeľné (Včielky a HIP-HOPeri), piatkové (Pavučina, Tiene, Avro, Bambuľky, Svetlušky,...), animátorské („Nulťáci“ a „Pr-váci“) i birmovanecké. Taktiež raz za čas beseda alebo prednáška. I teraz bolo dosť iných akcií.

Julja

KLMÁCI alebo ako sme sa stali animátormiAnimátor je človek ochotný darovať sa v službe; pozitívne ovplyvňuje život okolo seba (alebo sa o to aspoň snaží ☺); žije s Cirkvou; nechá sa usmerňovať vo svojej práci; nekoná na vlastnú päsť... Je to človek, ktorý sa osobne stretáva s Kris-tom; zodpovedne sa pripravuje na apoš-tolát, má plno chuti do života a je stááále veselý ☺.My, Klmáci, dovoľujeme si vám oznámiť, že 28. 10. 2006 sme úspešne absolvovali 4. ročník animátorského kurzu pre animáto-rov Laury. Že o čom je reč? Trojhodinové stretká raz za mesiac počas štyroch rokov na ktorých sa človek naučí všetko, čo by mal správny animátor vedieť. A máme to už aj na papieri.Naše animko (animátorské stretko Kl-máci) oficiálne vzniklo 17. februára 2002 na našej prvej spoločnej chate na Slanej Vode. Ale ešte oficiálnejšie vzniklo až o 3 mesiace neskôr, kedy sme sa demokratic-kým hlasovaním rozhodli pre naše nové meno – Klmáci ☺ (KLub Mladých Animá-torov). Nultý ročník sme začali so sestrou Martou Peťkovou a Gitkou Dubinovou. Spolu nás bolo asi 21. Preberali sme témy ako vzťahy, kto je animátor (viď vyššie), Sväté písmo... Medzi jednotlivými sústredeniami čiže chatami sme mávali raz do mesiaca animko, kde sme sa postupne stále viac a viac spoznávali až sa z nás nakoniec stala nerozlučná kôpka dobrých, súdržných, spoľahlivých, obetavých, ochotných, mi-lých, láskavých, dobrosrdečných animáto-rov. Len občas nám jedno chýbalo. Pres-

nosť. A ako vravievala jedna sestra: „Pres-nosť je výsada kráľov a animátorov.“ Ale človek sa s časom učí a my sme sa naučili toho veľa. A aj to, že žiaden človek nie je bez chyby, že neexistujú ideály, ... A tak, keď si tie vyššie uvedené ideálne vlastnosti spriemerujete, tak dostanete niečo ako charakteristiku Klmákov. Koniec koncov, ani my nie sme dokonalí. Ako tak plynul čas, stretká a sústredenia pribúdali, animátori ubúdali a sestry sa menili. Martu vystriedala sestra Johy a Gitku sestra Anka, ktorá nám ostala verná až – nie do smrti, ale do posledných

dávať divné zvuky. Voda začala vrieť a všetci strachom, že to buchne... Prvá po-moc padla vhod, keď naši šikovní, spoľah-liví, múdri (koniec ideálov ☺) chlapci zgu-ľovali Cilku. Tá následne prestala tak veľmi kúriť, radiátory sa ukľudnili a my sme mohli ďalej pokračovať v spaní. Až do rána. A že prečo iba do rána? Veď to bolo sústredenie! Neprišli sme tam vyspávať. Ale regenerovať sa, „premeniť sa“ na skve-lých animátorov, ktorí budú ochotní slúžiť a pomáhať iným, ktorí budú vzorom pre ľudí naokolo, ktorí budú pracovať na svo-jom vzťahu s Bohom.Strediskovú školu animácie máme za se-bou! A všetko, čo sem dostali rôznymi spôsobmi do hláv sa teraz snažíme odo-vzdávať ďalej a uplatňovať v praxi. Na vý-letoch, táboroch a stretkách s deťmi. Na naše miesto teraz nastupujú ďalšie dve stretká nádejných animátorov „Nulťákov“ a „Prvákov,“ ktorí sa už teraz horlivo pri-pravujú a zohrávajú, aby boli schopní vy-raziť aj na kraj sveta len aby zachránili aspoň jednu dušu. A verte mi, sú nám veľkým povzbudením v tom, s akou ra-dosťou a láskou k Ježišovi sa dávajú do služby.Určite je vo všetkých strediskách mnoho skvelých animátorov, ktorí by si zaslúžili, byť na týchto stránkach. Ale nezabúdajme: „Odmena nás čaká v nebi.“ A keď nám niekedy bude ťažko, spomeňme si, že pravá služba pre Pána sa začína vtedy, keď sa nám nechce!“

Za Klmákov Julja

Pomedzi riadky II.Druhý ročník žurnalistického školenia ná-dejných novinárov Pomedzi riadky II. sa aj tento rok konal v Bratislave na Mama-teyke. Zišli sa tu mladí od východu až po západ aby načerpali nové informácie o mediálnom svete. Naša cesta sa začala tu, v Dolnom Kubíne, pokračovala do Žiliny a odtiaľ dvoj-poschodovým autobusom až do nášho hlavného mesta – Bratislavy, kde nie je až také veľké umenie stratiť sa. Po príchode posledných košických účastníkov sme mohli odštartovať „galavečer.“ Čiže nejaké to uvítanie, predstavenie sa, tance, fotky z minulého ročníka... Po zábavnom večeri plnom hier, tancov a aktivít nás čakal za-slúžený oddych. (Keďže niektorí museli cestovať až 8 hodín – však Košice ☺). V sobotu sme odštartovali ďalší deň. Deň v znamení prednášok. A školenie mohlo začať. O písaní riportu nám porozprával šéfredaktor časopisu Aha Rastislav Hamrá-ček. Podelil sa s nami o svoje skúsenosti a dal nám mnohé dobré rady pri písaní do časopisu. Správny redaktor by mal vedieť

skúšok a slávnostne nám odovzdala aj zá-verečný diplom. Díky, Anka! S tým, že ani-mátori ubúdali to nie je až tak moc pravda. Niektorí aj pribudli.Štvrtý a posledný ročník absolvovalo až 10 Klmákov. To je dosť. Veď 4 roky tvrdo „denno denne“ študovať... to dá zabrať. Z toho všetkého, čo sa tu popísalo, vy-znieva naše animko ako druhá škola. Ale to určite nie je pravda! Sústredenia vždy bývali akčné, plno hier, schovávačky, od-kazovačky, guľovačky, spoznali sme množ-stvo chát. Napr.: na Slanej Vode: naša prvá a odvtedy často navštevovaná chata s piec-kou Cilkou a ohrievačom Gertrúdou. Keďže v zime bola chata riadne premrz-nutá, chalani (správni animátori) asertívne prehovorili Cilku, aby hriala a baby (správne animátorky) asertívne prehovo-rili sporák, aby konečne zohrial platničky a uvaril aspoň trošku vody na čaj, ktorý nám vtedy dobre padol. V noci, keď sme už pomaly všetci spali, radiátori začali vy-

Saleziánske okienkoalebo nedeľa pre deti a mladých


nielen výstižne zreprodukovať zážitok v článku, ale spolu s atmosférou ho aj za-chytiť do fotografie. To sa nám pokúšal vy-svetliť fotograf Andrej, SVD. Či sme to po-chopili sa ukázalo pri samotnom fotení. O web-writtingu (čiže o písaní pre web) nám niečo prezradila sr. Apa a Marián Staňo. No a o večernú pohodu v čajovni sa postaral Tomáš Straka, režisér Lux commu-nications, ktorý sa s nami podelil o zážitky zo štúdia vo Francúzsku, z nakrúcania relá-cie Poltón na STV 2 i o tom, ako natáčal videoklipy so skupinami I.M.T. Smile, U.K.N.D., Križiakmi a s mnohými ďalšími. Nastal ďalší a zároveň posledný deň nášho školenia. Všetci sme sa snažili vytvoriť prí-jemnú atmosféru, aby sme sa vrátili do-mov s dobrým pocitom z toho, že vieme zas o niečo viac ako doteraz. Omša, ra-ňajky, naše dojmy a pocity perom napí-sané na dotazníku, spoločné foto, mnoho objatí a hybáááj na stanicu kúpiť lístok na IC-éčko a naspäť domov do „reálneho“ ži-vota. Táto akcia v nás zanechala neopako-vateľné zážitky, nové známosti, skúsenosti ale i očakávania, že čo z toho všetkého bu-deme schopní využiť v praxi.

Moneka a Julja

Beseda s manželmi a nečakaná návšteva Mikuláša 10. decembra„Hej, počul si, že v nedeľu tam bude be-seda o vzťahoch?“ „V Dominike?“ „Hej!“ Nejak tak som sa aj ja dozvedela o besede, ktorá bola 10.decembra na Banisku. Začala hodina „h“ a my sme už nedočkavo čakali na hostí. Boli to manželia Kočal-kovci. Porozprávali nám niečo o svojich začiatkoch, ako sa spoznali, ako spolu cho-dili... (Teta Otka nám prezradila i to, že mala kamarátky, ktoré jej závideli uja Ig-náca i jeho záujem o tetu ☺) Tiež nám po-vedali, aké je to keď stratíme „ružové oku-liare“ a keď sa musíme začať prispôsobo-vať tomu druhému, robiť často kompro-

misy, vedieť prijať jeho názor, ale aj jeho chyby a nedostatky... Vzťahy sú veľmi ťažké a kompliko-vané. Ale zároveň aj po-trebné a krásne! Každý človek chce milovať, ale zároveň chce aj cítiť, že je milovaný. Nájsť toho pravého alebo tú pravú nie je vôbec ľahké. Ale ako hovorieval don Bosco: „Dôverujte Panne Márii a uvidíte, čo sú zá-zraky!“

Beseda sa chýlila ku koncu, iba keď tu zrazu niekto dlho zvonil a zvonil. Zrazu kde sa vzal, tu sa vzal, v dverách stál svätý Mikuláš spolu so svojimi pomocníkmi an-jelmi. Na konci, keď už odchádzal, okrem darčekov nám zanechal aj jedno milé po-solstvo: „Čakám vás v nebi!“ Rozlúčil sa s nami presne tak ako don Bosco. Že by sa poznali? ☺ Samozrejme, veď keď sú svätí? Mikuláš odišiel, beseda sa skončila a nám v hlave neustále blúdila veta sv. Mikuláša: „Čakám vás v nebi!“

Julja

Vianočný večierok21. decembra Čas narodenia Pána sa blížil a mládež na-šej farnosti, ako aj po iné roky, sa rozhodla stretnúť a spoločne stráviť večer plný ra-dosti z očakávania Pána. Po dlhých prípra-

vách, zdobení stromčeka i stolov si mohli sadnúť za stôl plný ovocia a koláčov a za-čať spoločnú vianočnú večeru. Mňam! Že čo mňam? Ako inak – kapustnica. Ale aká dobrá, to keby ste vedeli! Malá aktivita, ktorá pobavila hádam každého, dlhé roz-hovory navzájom medzi sebou, vianočné koledy... to všetko dotváralo vianočnú at-mosféru, i keď bolo ešte len 21.december 2006. Vianočné prianie prednesené so zápalkou v ruke bolo veľmi originálne. Nakoniec sme si všetci zapálili prskavky a spoločne si zaspievali Tichú noc. Takto v pokoji sme sa rozišli do svojich domovov a tešili sa na ďalšie spoločné stretnutie.

MonekaSnímky: archív FMA

Silvestrovský ples31. decembraPri slove „Silvester“ sa mnohým z vás vy-baví v pamäti koniec starého roka a s tým spojená zábava. Silvestrovský ples bolo toho názornou ukážkou. Celým večerom nás sprevádzala moderátorské duo Ďuri a Mirka, ktoré vytváralo príjemnú atmo-sféru. O hudbu sa postaral bezkonku-renčný dídžej Stefo – veď čo by to bol ples bez hudby ☺. O zábavu sa postarala aj ne-tradičná scénka o Snehulienovi a siedmich trpaslíčkach. Za režisérsku stoličku si ten-tokrát sadla Marta a Oscara v kategórii herec v hlavnej úlohe získal Farby. Samozrejme, nechýbala ani tombola so skvelými cenami, ktoré každému určite padli vhod. Hlavne tie tri žlté citróny pre stály a žiarivý úsmev, však Eva! Ale aj sada korení, naberačka na ryžu, kladivo a boli celkom „na mieste“ ☺. Samozrejme, ples bol hlavne o tancovaní. Každý si našiel to svoje. Či už moderné alebo spoločenské tance, Lauratance, ľudovky... Mládež našej farnosti mala možnosť sa lepšie spoznať a v kresťanskom duchu sa zabávať aj po-sledný deň v roku. Po poslednom „srdieč-kovom“ tanci mali všetci možnosť vytiah-nuť si patróna na ďalší rok a spoločne sme sa presunuli do Farského kostola na pol-nočnú adoráciu, kde sme privítali Nový rok. Radostné objatia a novoročné priania vystriedali úsmevy mnohých už aj unave-ných tvári. S prskavkami v rukách a s pies-ňou Tichá noc na perách sme sa pomaly, ale isto rozišli.Vďaka patrí najmä ochotnému pánovi ria-diteľovi, ktorý nám poskytol priestory je-dálne cirkevnej školy, všetkým mladým, ktorí sa akokoľvek podieľali na príprave a na pokojnom priebehu tejto zábavy. Tak zas o rok! Tešíme sa na vás!

Moneka


Mikuláš v škôlke a v školeTak ako každý rok 6. 12. aj tento ad-ventný čas bol spestrený spomienkou na sv. Mikuláša.Ráno prišiel aj medzi nás do školy a škôlky, aby nám priniesol sladké ob-čerstvenie a spríjemnil nám čakanie na Vianoce. Obišiel všetky triedy, veľkých aj malých, ba nezabudol ani na ku-chárky.Deti mu za to ponúkli pár piesní a básní, tretiaci dokonca v angličtine a prváci na flautách. Poďakovanie patrí osobitne jednému z rodičov, pánovi Hrivnákovi za ochotu obetovať trochu času deťom.

Augustín LakoštíkSnímky: archív školy

Zápis detí do 1. ročníka V dňoch 15. a 16. januára prebehol na našej škole zápis detí do prvého ročníka pre školský rok 2007/2008. Deti čakala vyzdobená triedy a milé pani učiteľky, ktoré sprevádzali nádejných prvákov stanovišťami, kde pre-ukázali svoje schopnosti a zručnosti. Šaša Jaša kŕmili papierovými haluškami rôznych farieb, počítali, kreslili, rozprávali... Za šikovnosť, ktorú preukázali, boli odmenení peknými dar-čekmi, ktoré im pripravili starší žiaci a pán riaditeľ pridal balóniky a malú sladkosť.Deti, ktoré k nám prišli na zápis boli smelé a šikovné a už sa tešia do školy. Celkom sme zapísali do prvého ročníka 32 detí. Ďakujeme všetkým rodičom, ktorí nám prejavili dôveru a zapísali deti do našej školy.

Eva Behulová

PO N Ú K A M Evysokú kvalitu výchovy a vzdelávania s dôrazom na: � kresťanské hodnoty� cudzie jazyky a informatiku� bohaté možnosti záujmovo-odbornej činnosti� podnetné prostredie a dobré materiálnotechnické podmienky� individuálny prístup a tvorivú činnosť

PO D M I E N K Y P R I J A T I A- podať prihlášku do 10. 4. 2007- úspešne zvládnuť prijímacie skúšky

D E Ň O T V O R E N Ý C H D V E R Í14. 2. 2007 od 12.30 do 17.00 hod.

Ď A L Š I E I N F O R M Á C I ETel. 588 52 87 • www.zcsradlin.sk • www.zcsradlin.edupage.org

NOVÉ CIRKEVNÉ

GYMNÁZIUMA. Radlinského v Dolnom Kubíne

Príležitosť predovšetkým pre nadané deti – žiakov 4. ročníka ZŠ – pokračovaťv štúdiu na osemročnom gymnáziu už od 1. 9. 2007 – šk. rok 2007/2008


15 rokovZŠ A. Radlinského Z príhovoru riaditeľa školyŠkolský rok 2006/2007 je v poradí už pätnástym školským rokom v krátkej, ale bohatej histórii našej školy. Jej otvo-renie sme si pripomenuli 1. februára 2007. Tento školský rok je o to významnejší, že sa nám podarilo rozšíriť ponuku služieb o predškolskú výchovu – otvo-riť materskú školu. Od 1. septembra 2006 už nie základná škola, ale nový subjekt Základná škola s materskou školou Andreja Radlinského. Teda nie-len jubileum, ale i historický moment, ktorý našu školu nepochybne posunie výrazne vpred. 15 rokov – presne toľko rokov majú, alebo tento školský rok dosiahnu naši najstarší žiaci, naši deviataci. Čas neu-veriteľne letí – ešte pred nedávnom malé ustrašené deti, dnes sebavedomí mladí ľudia – ďalšia generácia pripra-vená hľadať si v živote svoje miesto. Tak to ide z roka na rok – jedni odchá-dzajú, druhí prichádzajú – aj to patrí k dynamike školy. 15 rokov – 15 prvých rokov života – náročné a často i veľmi zložité obdobie života mladého človeka, možno práve (alebo skôr určite) to najdôležitejšie z hľadiska ďalšieho života – z hľadiska telesného, sociálneho, intelektuálneho a citového zrenia, z hľadiska rozvoja schopností, zručností, záujmovej a hodnotovej orientácie, utvárania ži-votných postojov, charakteru človeka... To by rodina i škola mala naplno zužit-kovať, aby položila pevný základ ďal-šieho činorodého života mladého člo-veka.15 rokov – za toto obdobie naša škola dokázala životaschopnosť. Svojou služ-bou, tým, čo robí a čo ponúka, ale aj výsledkami práce sa zaradila medzi najlepšie školy v našom okrese i v na-šom meste. Oceňujem nesmierne úsilie všetkých pedagogických i prevádzkových za-mestnancov, všetkých tých, čo nás pod-porujú a pomáhajú nám plniť náročné poslanie a ciele našej školy. Oceňujem veľkú snahu žiakov i učiteľov, ktorí sa

na dosiahnutých výsledkoch podieľali. Vám, rodičia, ďakujem za vašu priazeň a prejavenú dôveru. Želám všetkým, ktorí žijú a namáhajú sa v našej škole, žiakom, učiteľom, hos-podárskym zamestnancom i rodičom našich žiakov, aby ovocím nášho spo-ločného úsilia bola radosť. Radosť z odovzdávania a prijímania intelektu-álnych a mravných hodnôt. Radosť z jednoty duchovného spoločenstva, ktoré vytvárame. Radosť z Boha, ktorý žije v našej škole, pretože žije v nás. Veľmi si želám, aby kresťanskí rodičia našej farnosti pochopili, aké dobro pre ich deti i pre ich rodiny môže priniesť katolícka škola.

Mgr. Gustáv Turčinariaditeľ školy

Spomienka na otvorenie Základnej školy Andreja RadlinskéhoV Ý Z NA M N É M E D Z N Í K Y

Apríl 1991 – január 1992 • aktivity spojené s prípravou na zria-

denie cirkevnej školy v Dolnom Ku-bíne –iniciatíva rodičov, diskusie ro-dičov, hľadanie možností zriadiť cir-kevnú školu,

• prípravný výbor – jednania s cirkvou, štátnymi a samosprávnymi orgánmi,

• prieskum záujmu,• výber kandidátov na post riaditeľa

školy,• výber učiteľov,• pokračujúce jednania so štátnymi or-

gánmi (Školská správa, Ministerstvo školstva), samosprávnymi orgánmi (MsÚ), cirkvou (FÚ, BÚ) o priebehu a podmienkach zriadenia a otvorenia cirkevnej školy,

• rozhodnutie o zaradení do siete škôl – MŠMaŠ SR 23.9. 1991,

• zriaďovacia listina- Rímsko-katolícky BÚ Spišské Podhradie 24. 10. 1991,

• menovanie riaditeľa školy 24. 10. 1991,

• ďalšie jednanie so ŠS a riaditeľmi ZŠ o prechode žiakov a učiteľov na cir-kevnú školu,

• spolupráca s investorom, stavbármi, MsÚ a ŠS na dokončovacích staveb-ných prácach, technickom a materiál-nom vybavení objektu školy a na or-ganizačnom zabezpečení otvorenia školy,

• zabezpečenie základného vybavenia a zariadenia školy – inventár školy,

• posledné prípravy na otvorenie školy – organizačné, personálne a technické zabezpečenie činnosti ZŠ A. Radlin-ského – január 1992,

• slávnostné otvorenie ZŠ A. Radlin-ského – 1. 2. 1992,

• prvý školský rok – druhý polrok šk. roka 1991/1992.

Roky 1992–1997 – 5 rokov ZŠ A. Rad-linského – obdobie formovania programu školy s dôrazom na kresťan-skú orientáciu, vnútornú profiláciu a agendu školy; snaha o vytvorenie priaznivej atmosféry a dosiahnutia čo najlepších výchovno-vzdelávacích vý-sledkov; rozvoj záujmovej činnosti – ponuka náboženskej, kultúrno-spolo-čenskej a športovej činnosti; rozvoj spolupráce s rodinou, farnosťou, PPP, MsKS, MŠ, ZŠ, SŚ v meste; spolupráca s CŠ v Trstenej, Tvrdošíne a Ružom-berku.

Roky 1997–2002 – 10 rokov ZŠ A. Radlinského – obdobie intenzívneho rozvoja aktivít a činností školy: • ponuka pre žiakov – zameraná na

všestranný rozvoj osobnosti detí a mládeže, záujmovú a hodnotovú orientáciu, zmysluplné trávenie a vy-užívanie voľného času, sebarealizáciu detí a mládeže

• ponuka pre rodičov – efektívnosť výchovy a vzdelávania mladej gene-rácie nepochybne závisí od spolu-práce školy a rodiny, rodiny a školy. Výchovné pôsobenie je o to účinnej-šie, čím je väčšia ochota k spolupráci. Cieľom tejto spolupráce by malo byť jediné – dobro našich detí!

Ťažisko spolupráce:• na úrovni formálnej: učiteľ – rodič,

triedny učiteľ – spoločenstvo triedy, škola – spoločenstvo rodičov zastú-pené Radou rodičov

• na úrovni neformálnej: Večery pre ro-dičov – stretnutia rodičov a učiteľov s odborníkmi na rôzne aktuálne témy výchovy a vzdelávania detí a mládeže, rodičovské zábavy, kultúrno-spolo-čenské podujatia „Vnúčatá starým ro-dičom“, „Kytica vďaky matkám“, diva-

(Pokračovanie na 18. strane)


školskýrok

početžiakov

počettried

priemerna triedu

1. ročníktr./žiaci

8.r.* 9.r.**tr./žiaci

žiaci prijatí na SŠ a SOU s maturitou žiaciprijatí na

SOUPoznámka

SOU SOŠ G spolu % % okres

1991/92 404 14 29 2/54 začínali sme 1. 2. 1992s ročníkmi 1. – 7.1992/93 493 17 29 3/78 2/60 9 12 17 38 63,3 221993/94 504 17 29,6 2/56 2/62 9 21 21 51 82,2 111994/95 503 17 29,5 2/53 2/62 11 12 21 44 70,9 16 2 žiaci postúpili do 9. roč.1995/96 494 17 29 2/57 2/61 10 23 12 45 73,7 16

1996/97 471 17 27,7 2/52 2/63 10 16 7 33 78,5 9 z 8.r.prijatých 42 žiakov - 66%21 žiakov postúpilo do 9. roč.

1997/98 474 18 26,3 2/54 2/58*1/21**11

129

87

2117

61,780,9

144

z 8 r.prijatych 34 žiakov - 58.6% 23 žiakov postúpilo do 9. roč.

1998/99 444 18 24,6 2/38 2/55*1/23** 4 3 12 19 82,6 4bilingválne gymnázium -

3. žiaci z 8. ročníka

1999/00 451 19 23,7 2/33 2/52** 5 1717

2121

4338

82,6973,07 56,3

9 biling. gymnázium 2. žiaci, 8.r. ZŠ AR-najtepšia v okr. G+SOŠ

2000/01 445 19 23,4 2/32 3/73 9 20 26 55 75,34 18 biling. gymnázium 2. žiaci, 1-8.r., 1-9.r., 1 žiak ukončil v 7.roč.2001/02 405 18 22,5 2/38 2/51 3 23 13 39 76,5 112002/03 407 18 22,6 2/32 2/51 4 25 9 38 74,4 132003/04 415 18 23,05 2/41 2/53 7 17 17 41 78,84 112004/05 387 17 22,7 2/33 2/57 3 28 15 46 80,68 112005/06 358 16 22,3 1/27 2/58 7 21 19 47 87,48 112006/07 342 16 21,4 2/30 2/53

POZNÁMKA:* 8. ročník – ZŠ ukončená v 8. ročníku 1. ZŠ ukončilo 739 žiakov** 9. ročník – ZŠ ukončená v 9. ročníku 2. žiaci prijatí na matur. štúdium – SOU, SOŠ, G – 78,34 %v šk. roku 1996/97, 1997/98, 1998/99 transformácia na 9-ročnú ZŠ 3. žiaci prijatí na gymnázium – 30,75 %

(Dokončenie zo 17. strany)

dlá, besiedky, školské výlety, športové podujatia a rôzne iné plánované i prí-ležitostné podujatia,

• ponuka pre učiteľov – dôraz kladený na duchovnú a odbornú formáciu učiteľov ako jedného z predpokladu plnenia náročných úloh školy:

• duchovná formácia – zabezpečená v spolupráci s FÚ – duchovné obnovy 1×mesačne, duchovné cvičenia 1×ročne – 3 dni

• odborná formácia – zaradená v Pláne práce školy – realizovaná v spolupráci s metodickými orgánmi školy, škol-stva, diecézy, metodických centier, – rôzne formy vzdelávania – doplnkové a rozširujúce vzdelávanie, individu-álne vzdelávanie, štúdium odbornej literatúry a časopisov, semináre, kva-lifikačné skúšky...

Roky 2002–2007 – 15 rokov ZŠ A. Radlinského – obdobie ďalšieho rozvoja ponuky služieb: Program integrácie zdravotne po-stihnutých detí – realizovaný od šk. roku 2001/2002 – našim cieľom je pre-dovšetkým: • prijať dieťa s jeho darmi a obmedze-

niami, – pomôcť mu zaradiť sa medzi zdravú populáciu a naučiť ho žiť v bežnom živote, – využívať svoj pri-rodzený potenciál, – zlepšiť kvalitu svojho života,

• predpokladom realizácie tohto programu bolo nutné prijať organi-začné, personálne a materiálno-tech-nické opatrenia na jeho zabezpeče-nie.

Školské stredisko záujmovej činnosti – zaradené do siete škôl a školských za-riadení rozhodnutím MŠ SR zo dňa 22. 2. 2002 – činnosť zahájená od 1. 4. 2002. Cieľom projektu je: • zmysluplné trávenie a využívanie voľ-

ného času detí a mládeže,• rozvoj schopností, zručností, záujmo-

vej a hodnotovej orientácie detí a mládeže,

• prevencia proti sociálno-patologic-kým javom.

Projekt INFOVEK – zavádzanie a vy-užívanie informačných a komunikač-

ných technológií v rámci vyučovania, záujmovej a odbornej činnosti.• šk. rok 2001/2002 – Projekt INFOVEK

– úspešne realizovaný, v ďalších rokoch rozvíjaný

• šk. rok 2002/2003 – Projekt INFO-VEK – Otvorená škola




• Projekt Digitálni štúrovci – v rámci MDPaT

Projekt „Spojená škola“ – rozšírenie ponuky služieb o predškolskú výchovu a stredoškolské štúdium • prvá etapa: šk. rok 2006/2007 – zria-

denie Materskej školy• druhá etapa: šk. rok 2007/2008 – zria-

denie 8-ročného gymnázia – realizá-cia je v štádiu príprav

Činnosť a aktivity školyPrioritou našej školy je: • kresťanská orientácia našej školy –

kresťanské hodnoty ako súčasť programu školy – prepojenie výchov-no-vzdelávacieho procesu s prehlbo-vaním kresťanských hodnôt. Naša škola sa výrazne orientuje na rozvoj

činností podporujúcich jej kresťanské zameranie – orientáciu,

• kvalita výchovy a vzdelávania – dô-raz kladený na: – kvalitu výchovno--vzdelávacieho procesu orientova-ného na rozvoj osobnosti žiaka, – roz-voj vedomostí, zručností, záujmovej a hodnotovej orientácie žiakov v jed-notlivých oblastiach poznania a čin-nosti, – hodnotový prístup učiteľov, komunikáciu, nové zručnosti učiteľov riadiť proces učenia sa žiaka, – hľada-nie nových foriem a metód práce, motiváciu, – úzku spoluprácu s rodi-nou a príslušnými odborníkmi,

• rozsah a kvalitu poskytovaných slu-žieb – jednou z hlavných úloh našej školy je zabezpečiť všestranný osob-nostný rozvoj detí a mládeže – po-môcť im naplno rozvíjať ich talenty. Vyžaduje si to vytvoriť podnetné prostredie, priestor pre tvorivú čin-nosť, záujmovú a hodnotovú orientá-ciu a ich sebarealizáciu,

• duchovná a odborná formáciu uči-teľov – ako jedného z predpokladu plnenia náročných úloh našej školy,

• spolupráca s rodinou a príslušnými inštitúciami – spoluprácu rozvíjať na základe otvorenosti, vzájomnej dô-vere a rešpekte.


Na každú dôležitú udalosť v živote sa primerane pripravujeme, je to niekde v nás hlboko zakore-nené. Či už ide o výber školy, alebo povolania, svadbu, alebo len obyčajnú dovolenku. Ak sa teda človek pripravuje v živote na niektoré zásadné životné udalosti a situácie, malo by teda byť prirodzené, že aj pred príchodom Veľkej noci budeme venovať nejaký ten čas práve príprave. V tomto prípade ide najmä o prípravu po psychickej a hlavne tej duchov-nej stránke. A aby sme predsa len na to neza-budli, je tu pôstne obdobie, ktoré vytvára na prípravu ideálny priestor. Pôstne obdobie (tento rok nám začína 21. februárom) využívajú kresťania najmä na hľa-danie vnútorného pokoja, hlbšieho seba-poznávania a budovania vzťahu s Bohom. Každý z nás prežíva tieto dni svojim vlastným spôsobom, no pôst nie je možné obmedziť len na odriekanie si nejakého jedla. Pôst je vní-maný v oveľa širšom kontexte, ide teda o zrieknutie sa čohokoľvek, čo je v našich ži-

Na aktuálnu tému • Pôst ako putovanie k prameňu živej vody

Synodálna bunkafarnosti (SBF)

V piatok 19. januára sa v priesto-roch Farského úradu zišli členo-via Farskej pastoračnej rady tvo-riaci synodálnu farskú bunku, na svojom pravidelnom stretnutí s pánom dekanom a pánom kaplánom Milošom Labašom. Po úvodnej Modlitbe synody nás pán kaplán oboznámil s materiálmi – linea-mentami k 1. tematickému okruhu. Tema-tický okruh chce upriamiť pozornosť na partikulárnu Cirkev v jej celistvosti a v jej hlavných prejavoch života a poslania vy-chádzajúc z učenia Druhého vatikánskeho koncilu vyjadrené najmä v Dogmatickej konštitúcii Lumen gentium. Náplňou prvých dvoch rozpráv je otázka identifikácie sa s Cirkvou, kedy sa často stretávame s mylnou predstavou, že aj po-krstení považujú za Cirkev iba klerikov. Cirkev sme však my všetci, teda aj laici zjednotení s biskupom a kňazmi. Stotož-ňovať sa s Cirkvou znamená

rkc dk - fl 01 2007rkcdolnykubin.sk/.../rkcdk/2013/02/farsky_list_2007_01.pdf · 2013. 8. 13. ·...

Documents