svetskí františkáni jubilujúrkcdolnykubin.sk/wp-content/uploads/rkcdk/2014/04/farsky... ·...

D V O J M E S A Č N Í K K U B Í N S K Y C H K A T O L Í K O V • R O Č N Í K X X I • 0 3 / 2 0 1 4

Kto hľadá, nájde

Potreba utrpeniaNaozaj sa bez neho nedá žiť? Strany 4-6

Svetskí františkáni jubilujúUž dvadsať rokov sú aktívni. Strana 11

FARSKÝ LIST 03|20142

Dvojmesačník kubínskych katolíkov. vyDal: Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. cenzor: prof. Ľubomír Pekarčík, PhD. ŠéfreDaktor: Ing. Eva Murínová. reDakčná raDa: Mgr. Marek Jamrich, PhDr. Zuzana Machajová,PhD. Ľudovít Oravec, Mgr. Petra Jurčáková, Mgr. Martin Farbák, Zuzana Kováčiková, Adam Skirčák ImprImatur: Mons. prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. regIstračné číslo: A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. náklaD: 800 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je 10. augusta 2014. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“ alebo e-mailom na adresu: [email protected]. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov. saDzba a tlač: Tlačiareň Vrábel, Dolný Kubín

Milí čitatelia!Ako sa máte? Máte niečo nové?

Táto otázka zaznie takmer vždy pri stretnutí s ľuďmi, ktorých poznáme, o ktorých sa zaujímame. Ako sa máte vy, naši čitatelia? Máte niečo nové? Keďže odpovede sa asi nedočkám, tak vám poviem, ako sa mám ja.

Pripravovala som so spolupracovník-mi toto číslo trochu ináč ako obyčajne. V dnešnej modernej technickej dobe sa to dá aj z nemocnice. Aj napriek tomu, že v tomto čísle sa hlavná téma odvíja od bolesti Panny Márie, keď zažívala obavy, strach a neistotu pri strate Ježiša v Jeru-zaleme, mňa pri tomto všetkom oslovilo iné slovo, ktoré možno predsa len trochu s témou súvisí.

Predsudok. Začalo sa to tým, že v rubrike Odporúčame sa toto slovo objavilo pri filme, o ktorý diváci nemajú záujem, lebo je dokumentárny a je o kňazovi. Potom som zažila situáciu, že „Dávajte si pozor na veci, máme tu rómske návštevy, aby vám niečo nezmizlo...“ a keď ma potom onen pacient – Róm len naznačil, že niečo chce, tak som sa robila, že nepočujem. Našťastie som to odčinila, ale uvedomila som si, že aj za týmto skutkom stojí najskôr myšlienka, ono slovo. Predsudok. A či ich máme aj vtedy, keď sa nám deti tratia, idú inou cestou, robia, čo sa nám nepáči, alebo ich tlačíme do toho, čo ony nechcú, o tom nepochybujem.

Prajem nám všetkým, aby sme sa oslobodili od predsudkov, aby naše srdcia i myšlienky boli čisté a biele ako sneh.

Príjemné čítanie!A pozeranie filmu tiež!

Eva Murínová

Snímka na titulnej strane:Petra Jurčáková

Príspevky a námety do Farského listu zasielajte na e-mail: [email protected]

EDITORIAL

Kubínsky organový festival – Kostol Povýšenia sv. kríža na Brezovci3. august 2014 o 19:30 hod. Olivier LATRY (FR) 10. august 2014 o 19:30 hod. František BEER (SK) 17. august 2014 o 19:30 hod. Przemyslaw KAPITULA (PL) 24. august 2014 o 19:30 hod. David Di FIORE (USA)Viac informácií na: http://www.kof.sk/program/

FARSKÝ LIST 03|2014 3

Plánujem, chcel by som, rád by som, prosím si, želám si, urobím všetko potrebné, aby... Tými-to i ďalšími slovami vyjadrujeme druhým naše túžby, priania, žiadosti každý deň. Komunikujeme, a ak si to situácia vyžaduje, niekedy aj poriadne nahlas, rozhodne, s úsmevom či bez neho, s nástojčivosťou alebo pokojom v hlase, inokedy o všeličom uvažujeme len tak v mysli. Na začiatku i sklonku dňa ich adresu-jeme svojmu Stvoriteľovi, no celkom inak. V dialógu srdca, bez hluku a zbytočne dlhých vysvetľujúcich ar-gumentov. Iste mi dáte za pravdu, že reč srdca, ktoré je smutné, zranené, unavené ľuďmi a životom, je iná, ako reč srdca, ktoré je spokojné a ďakuje Bohu za to, čo mu každý deň pripraví.

Oba postoje srdca obdivuhodne vyjadruje Žalm 69, v ktorom žalmista od začiatku naliehavo volá: „Zachráň ma Bože, ... ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. Unavili sa mi oči, ... mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, ... vyslyš ma Pane, veď si dobrotivý a láskavý;...veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš, ... potupa mi zlomila srdce a ochabol som“ a vyžaluje celý svoj bôľ. Je v tom veľká sila Božieho slova, ako pravdivo vyjadril v niekoľkých veršoch nezávideniahodné ťažké životné skúsenosti, utrpenie tela a duše, nepochopenie najbližších, útoky

nepriateľov. Žalm ale nie je akýmsi nepochopeným, utrápeným a sťažujúcim sa „nešťastníkom“, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Nastáva rozhodujúci zlom, no nie azda taký, ako by sme možno logicky a tak akosi ľudsky (možno i rozprávkovo očakávali) – nepriatelia sú potrestaní, prosby o pomoc sú vypočuté – a nešťastník je oslobodený. Srdce žalmistu vyznáva: „Som úbožiak, plný bolesti; tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne ... nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; hľadajte Boha a srdce vám oživne.“

Cesta hľadania má svoje úskalia, ale aj rozumné uvažovanie a zvažovanie rôznych možností, rád, komunikáciu i mlčanie. Bez dôvery, úprimnosti voči Bohu, sebe a druhým to nefunguje. Osobné hľadanie Božej vôle a jej postupné spoznávanie v tom, čo nás denne obklopuje, je riešením na naše osobné túžby, priania, na únavu, množstvo práce a povinností, odpoveďou na strádanie, stratu blízkych, chorobu či rôzne veci, ktoré nás zaskočia. Aj v čase príjemných letných dní s rodinou, deťmi, priateľmi môžeme pri dovolenkovom objavovaní kultúrnych či prírodných krás, ktoré svedčia o Stvoriteľovi, ešte intenzívnejšie spoznávať a prijímať, kto sme a kam smerujeme a čo je pre naše životy naozaj podstatné.

Hľadanie samého sebaTEXT: KATARÍNA ILENINOVÁ • SNÍMKA: INTERNET


TÉMA

„Moja mama bola neprestajne veselá, ku všetkým priateľská a pri umývaní riadu si spievala mariánske piesne. Predovšetkým to však bola praktická a pracovitá žena, ktorá si vedela so všetkým poradiť. Ozajstná žienka domáca: šila, vyrábala mydlo a aj z najjednoduchších surovín dokázala vykúzliť to najchutnejšie jedlo. Pravdaže, predovšetkým lahodné múčne pokrmy. Jej bavorské parené buchty, ktoré mali naspodku tvrdú kôrku, boli vynikajúce. Mama dokázala odľahčiť domáci rozpočet tým, že pestovala zeleninu a tiež usilovne plietla. Čiapky, svetre, ponožky, šály, rukavice, všetko, čo sme nosili v zime, zhotovila sama. Na rodičoch sme videli, čo znamená mať pevný vzťah k Bohu. Každý deň sme sa spoločne modlili...“

Poznáte túto ženu? Bola to Mária Ratzingerová, mama pápeža Benedikta XVI. Keď sa starala o denné potreby rodiny, asi nikdy nemyslela na to, že bude matkou pápeža. Napadne nás otázka: Strachovala sa niekedy o budúcnosť svojich detí? Určite. Ale v ich rodine sa každý problém riešil v osobnej modlitbe a odovzdaní Panne Márii.

Pokušenia a sloboda voľbyDnes chceme uvažovať nad treťou bolesťou Panny Márie - hľadanie Ježiša v chráme. Bolesť Panny Márie zo straty milova¬ného syna a z jeho hľadania nás inšpiruje, čo máme robiť, keď sa ocitneme v podobnej situácii ako ona. Naše bolestné životné straty môžu mať viacero podôb, ale každé hľadanie strateného nech sa

podobá hľadaniu, ktoré nám zjavuje táto Máriina bolesť. Táto jej bolesť je obrazom mnohých z nás aj v tej podobe, že tak ako ona, trpíme pre stratu nám blízkej a milovanej osoby. Často sa totiž stáva, že sa nám „stratí“ naše dieťa alebo iní blízki. Podľahnú vábeniu sveta, stanú sa závislí, stratia vieru, alebo jednoducho idú ako Ježiš cestou, ktorej my nerozumieme. Vtedy prežívame bolesti, ktoré prežívala Mária i Jozef.

Svätá nazaretská rodina je najprv vynikajúcou školou dobrej rodinnej výchovy. Jej príklad učí kresťanských

Cez stratu k pokladuTEXT: MAREK JAMRICH, KAPLÁN • SNÍMKY: INTERNET

V tretej bolesti Panny Márie sa hovorí o strate Ježiša v chráme a Mária s Jozefom ho s úzkosťou idú hľadať. Možno sa bude niekomu zdať zvláštne, že kňaz píše o rodinných problémoch, hoci sám nemá vlastnú rodinu. Oprávňujú ma k tomu viaceré dôvody. Sám som vyrastal v rodine a podieľal som sa na výchove mladších súrodencov a zároveň čerpám z bohatstva tých, ktorí za tie stovky rokov boli rodičmi a vychovávateľmi detí.

rodičov v prvom rade tomu, aby precítili zodpovednosť za dieťa a chránili ho pred všetkými ohrozeniami tela i duše. Najvážnejším ohrozením dieťaťa je hriech. Rodičia majú hľadať také opatrenia a urobiť všetko preto, aby ho pred hriechom uchránili. Pri krste dieťaťa Cirkev to vyjadruje slovami: „Chráňte ho pred hriechom, lebo hriech ohrozuje Boží život v človekovi.“ Veľkú múdrosť prináša svätý don Bosco, keď zavádza preventívny systém. Ten hovorí, že je lepšie chrániť deti pred upadnutím do nerestí, ako ich z nich potom dostávať nápravnými metódami.

Čo však robiť, keď dieťa ide iným smerom, ako sme ho vychovali? Často sa stáva, že za vinníkov sú označení rodičia. No nemusí to byť vždy pravda. Ak sa


rodičia snažili dať deťom kresťanskú výchovu, svoju úlohu splnili. Potom už je na dieťati, ako sa rozhodne. Hudobná skladateľka, opátka, mystička a vedkyňa sv. Hildegarda z Bingenu hovorí, že po krste si každý pokrstený zvolí sám cestu, ktorú mu Kristus ponúka. Ide o voľbu medzi cestou života a smrti. V 16-tich až 18-tich rokoch musí dieťa samé urobiť osobné rozhodnutie pre vieru. Doteraz to boli rodičia, ktorí ho privádzali k viere. Teraz už je dieťa zodpovedné za svoje konanie samo a samo sa rozhoduje, akou cestou pôjde. Samozrejme, rodičia, ktorí vychovávali dieťa, budú veľmi bolestne znášať, ak dieťa ide zlou cestou. Najbezpečnejšia cesta, ktorú tu môžu zvoliť, je cesta dôvery. Viera je oporou proti akémukoľvek útoku diabla.

Diabol nás často pokúša nedôverou a zúfalstvom. Snažili sme sa, a aj tak sme zle vychovali svoje deti. Sme neschopní, nič poriadneho nedokážeme urobiť. To sú diablove pokušenia. V takomto ťažkom položení sa obráťme k Bohu o pomoc. Diabol vie, že takýto postoj plný dôvery a viery nás môže veľmi priblížiť k Bohu, preto do nášho srdca bude vnášať pokušenia o našej nehodnosti, nedostatočnosti, neschopnosti a zlyhaní. Sv. Faustína nás učí, ako sa k tomu postaviť: „Sú chvíle, v ktorých nedôverujem sama sebe. Som presvedčená až do dna o svojej slabosti a úbohosti. Poznala som, že v takých chvíľach môžem vytrvať len tak, ak budem dôverovať nekonečnému Božiemu milosrdenstvu. Trpezlivosť, modlitba a mlčanie posilňujú dušu. Sú okamihy, v ktorých duša musí mlčať, a nie je vhodné rozprávať sa so stvoreniami. Sú to chvíle, keď je duša nespokojná sama so sebou a cíti sa slabá ako malé dieťa. Vtedy sa zo

nič mi nechýba...“ A hoci žalm pokračoval ďalej, mne stačili tieto slová k tomu, aby som uverila, že Jemu patrí všetko, a teda aj môj syn, aj moja bolesť. Že jedine On ho môže zachrániť pre tento a hlavne večný život. A hoci nechať dieťa na ulici bez mojej pomoci bolo pre svet bláznovstvom, pre mňa to bol skutok, v ktorom bola všetka moja láska a milosť Božia v sile to vykonať. Boh mu v jeho zdanlivej slobode, vo veľkom utrpení a biede ukázal bohatstvo jeho chudoby a priviedol ho k sebe. Bez Božieho milosrdenstva a synovej úplnej odovzdanosti sa Bohu by jeho cesta nemohla viesť „po správnych chodníkoch, viesť ho k tichým vodám a osviežovať mu dušu...“

Po dlhom čase odlúčenia sme sa stretli. Našla som ho v chráme. Bol jún. Sedeli sme v kaplnke Krista Veľkňaza – on, ja a Kristus, tam, kde vždy ide o veci nášho Otca. Neviem, či som ja našla syna, alebo syn matku. Myslím si, že obidvaja sme stretli Vzkrieseného, ktorý nás k sebe priviedol svojou vlastnou cestou, cestou bolesti, odriekania, pokory, odpustenia a viery. V ten deň sa pre mňa naplnili slová Písma: „Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho a kto ho stratí, získa ho.“ (Lk17, 33)

My, matky, vieme, že naším životom sú naše deti. Ale ani my nemáme moc nad ich životmi, aj keď sme mamami. Preto je správne ich Bohu odovzdávať a za ne sa modliť. Nie iba vtedy, keď sú choré, ale aj v časoch, keď to vyzerá, že pomoc nepotrebujú. Myslím si, že práve vtedy sú najzraniteľnejšie.

Mama Ewa

Podelím sa s vami o bolesti, ktoré som prežila, keď sa mi stratil syn a nevedela som, kde ho hľadať a ako mu pomôcť. Zlákal ho tento svet, ktorý mu ponúkol skratku k zdanlivej radosti a nestálemu šťastiu. Jeho túžba po slobode a voľnosti, po lacnej náhrade radosti ho doviedla až k bránam pekla. Tam dávajú tiež potešenie a radosť, ale nie zadarmo. Lacné radosti za drahý život. Prepadol tejto lákavej ponuke a uveril, že droga je to, čo urobí jeho život jednoduchým, spokojnejším, plným zábavy... Na pohľad aj takým bol. Bol to však len klam.

Kým na začiatku potreboval drogu, aby sa cítil šťastným, neskôr ju potreboval preto, lebo nevládal žiť. Stále viac a viac sa ponáral do tohto bahna, ktoré ho pripravilo o všetko a mňa tiež. On stratil matku a ja syna, prišiel o rodinu a ostala mu len ulica. Nedalo sa ináč. On sa drogy držal, a ja som ho aj s ňou musela vysunúť pred prah svojho domu. Ako mama som však bola neustále s ním, vo svojej duši, mysli, srdci a musela som sa pozerať na to, ako pomaly odchádza, stráca sa mi pred očami, až do chvíle, keď som ho stratila úplne z dohľadu. Každá matka, ktorá prežila túto bolesť, vie, aké je ťažké pozerať sa na umierajúce dieťa, ako ťažko sa s ním lúči, akú bolesť prežíva duša matky, ktorá drží v náručí iba bezmocnosť.

Vo chvíli, keď som pochopila, že viac už nedokážem urobiť a uvedomila som si, že tu moja „vláda“ končí, že jediný, kto vie, kde je a či žije, je Boh, povedala som: „Pane, prijímam utrpenie... len mi, prosím ťa, povedz, či žije a kde je!“ Otvorila som si Písmo a akoby som ústami syna počula hovoriť slová žalmu: „Pán je môj pastier,


Láska

Takáto informácia: sršeň, ktorého jed dokáže zabiť aj človeka, sa vborí do včelieho úľa, pretože zo včelích telíčok môže získať látky na svoje prežitie. Včely by ho žihadlami neubodali, navyše by pritom zahynuli, a tak si vyvinuli iný druh obrany. Obalia útočníka vlastnými telami a začnú mávať krídelkami tak intenzívne, že vyvinú teplotu až do 50 stupňov. Sršňa uvaria vlastnou horúčavou. Je to iba podobenstvo upravené ľuďmi pre svoje použitie, pretože aj sršeň, aj včely sú súčasťou prírodna, a príroda nie je ani zlá, ani dobrá. Ale môže to byť návod pre nás slabých: keď sa na nás vrhne zlo, aby z nás vysalo život, máme iba jedinú možnosť: uvariť ho horúčavou vlastnej lásky. Len či máme toľko sily v krídlach...

Daniel Hevier, spisovateľ

TÉMA

všetkých síl drží Boha. V takých chvíľach žije jedine vierou, a keď sa cíti posilnená Božou milosťou, vtedy je smelšia v reči i styku s blížnymi.“

Potreba utrpeniaAj takéto ťažké obdobie môže byť pre nás nesmierne dôležité, aby sme sa tesnejšie privinuli k Bohu. Pavol Strauss hovorí: „Len duchovný človek vidí, aký je svet prázdny bez utrpenia. Ono pomáha objaviť pravé šťastie. Keby k pravému šťastiu stačila technická kultúra, mali by majitelia domov, áut, chát, chladničiek a televízorov byť šťastnými ľuďmi. Máme však paradoxný pocit, že ľuďom, ktorí všetko majú, niečo chýba. Niečo podstatné. Ľudia, ktorí neprešli utrpením, krízami, katastrofami a nešťastím, ktorých vnútro nevytvorilo s nimi duševný amalgám, sú nedokončené, ba defektné indivíduá. V určitom zmysle je nešťastným človekom ten, ktorého nikdy nestihlo nešťastie. V utrpení sa otvárajú nepoužité riečištia duchovného sveta s nevídanou rovinou vo všetkých ozvenách vnútorného bytia. Niekoho iba utrpenie privedie k tvorivosti. No všade tam, kde duch premohol bolesť, začala hodnota i veľkosť človeka a úžas z trvania.“

Blízka spolupracovníčka sv. Jána Pavla II., Dr. Wanda Póltawska píše: „Raz som sa v diskusii so študentmi položartovne vyjadrila, že by som si priala, aby prežili trochu času v koncentračnom tábore, nie však príliš dlho a bez mučenia, aby boli na istý čas nútení odpútať sa od všetkého a mali čas na kontempláciu. Človek pozná svoje tajné myšlienky a túžby, ale niekedy hrá pred sebou inú rolu, klame sám seba a skrýva sa sám pred sebou. Vnútorný človek - to nie sú naše myšlienky, túžby, pocity, je to akási mnohorakosť, ktorú

treba zintegrovať, zjednodušiť. Spoznať svoje vnútro, očistiť ho, uvidieť ho v celej pravde - to je úloha každého človeka voči sebe samému. Vnútorný človek to je ľudská duša, ktorá pochádza od samého Boha, pretože vo vnútri človeka je ukrytá Božia podoba. Moderný človek musí nanovo odhaliť svoje vnútro, spoznať ho.“

Ľudia, často ani veriaci, neprežívajú skutočnosť, že Boh vie a vidí všetko.Veľmi často nám chýba realizmus viery. Človek nedokáže úplne odhaliť seba samého, potrebuje pomoc, ktorú mu poskytuje Boh prostredníctvom svojej milosti. Milosť, ktorej pôsobenie často nechápeme a ktorú nevyužívame. Milosť je sila, ktorá posilňuje vnútorného človeka a robí ho schopným konať dobro. Milosť sa udeľuje človeku a preniká aj do medziľudských vzťahov – do manželstva a rodiny.

Jakob Brandl – Život jako hra na varhanyNení-li život hrou na varhany?Každý hraje, jak umí a chcesvoji fugu, také téma cum variation. Bůh dává každému již vlastní téma. Stane se ovšem často generálbasové učení, varhany a kontrpunkt mnohému těžkým; je ovšem mnoho těch křížků a béček,v kuse najednou působí bolest srdci a očím. Také mnohdy někdo vypadne docela z rytmunebo vytáhne jiný falešný rejstříknebo uprostred hry někdy zaječínesprávné píšťaly

Tou milosťou môže byť pre rodiča aj pre dieťa to bolestné obdobie odlúčenia či stratenia. Všetci cez túto situáciu môžu veľmi získať. Vieme, že Boh zlo nikdy nechce, ale dokáže využiť aj zlo v svoj prospech. A takého „straty a nálezy“ sú toho dôkazom.


UDALOSTI VO FARNOSTI

Vykročili na cestu do nebeského kráľovstvaTEXT: ZUZANA MACHAJOVÁ • SNÍMKY: EVA PENIČKOVÁ

V poslednú májovú nedeľu sa viac než stoštyridsať detí z našej farnosti zúčastnilo slávnosti prvého svätého prijímania, ktorá sa konala v kostole Povýšenia sv.kríža na Brezovci.

Kaplán Pavol Drdák, ktorý sprevádzal deti počas celého roka prípravou na túto slávnosť, povzbudil všetkých k vy-kročeniu na cestu, ktorej cieľ je v Božom kráľovstve. Oprávnenie na cestovanie zís-kali deti práve prostredníctvom prvého sv. prijímania. Ďalším krokom je každá svätá omša, svätá spoveď a každé prijí-manie. „Keď budeme vytrvalo stále krá-čať dopredu, nakoniec prídeme do cieľa,“ zdôraznil vo svojej kázni.

Cesta do neba však podľa kaplána nie je jednoduchá. Nebo prirovnal k rozprávkovému kráľovstvu. Môže ho získať každý bojovník, ktorý bude bojovať podľa Božích pravidiel. Nápomocným pri tejto ceste môže byť brnenie božieho bojovníka. Tvorí ho meč lásky, štít viery,

prilba spásy, pancier spravodlivosti a opasok pravdy. Tie nám pomôžu zvíťaziť nad hriechom. Pán kaplán deťom pripomenul, že brnenie božieho bojovníka má zmysel, len keď sa používa tak často, ako sa len dá. Slávnostnú svätú omšu ukončil povzbudením, aby sa všetky prvoprijímajúce deti vydali na cestu a prinášali lásku každému, aby každý, kto ich stretne, mohol povedať, že v nich žije sám Boh.

Je aj na rodičoch, krstných rodičoch i ostatných členoch farského spoločenstva, ako budeme tieto deti ďalej sprevádzať na ceste do nebeského kráľovstva. A možno práve oni sa stanú malým svetielkom, ktorého lúč nám posvieti aj na našej ceste za spásou.

PS: Rodičia prvoprijímajúcich detí ďakujú všetkým kňazom,katechétom, pedagógom i rodičom, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na prípravách tohto slávnostného dňa.



Lepšie ako telenovela

Vďaka programu Školy pre budúcnosť Nadácie Orange sa uskutočnil pre mla-dých z rôznych škôl Dolného Kubína pro-jekt na pokračovanie. Pravidelné mesačné stretnutia od decembra do júla posilňujú spolupatričnosť celej partie. Ponúknutý formačno-edukačný program „Internet a ja – bezpečne on-line“ sa stal podnetným v živote viacerých adolescentov. Zaujímaví hostia pomohli pozrieť sa z rôznych uhlov pohľadu na medziľudské vzťahy v realite i na sociálnych sieťach. Niektorí mladí oce-nili zlepšenie komunikačných zručností v osobných vzťahoch a pomoc psychológa počas besedy o charakteristikách vývino-vých etáp života človeka.

Elena Caunerová, FMASnímka: archív FMA

Čo palatín nevedel

Skupina mladých z viacerých zák-ladných a stredných škôl v Dolnom Kubíne zažila netradičný víkend. V stre-de mesiaca jún mohli chlapci i dievčatá rozvíjať svoje manuálne zručnosti. Chuť naučiť sa nové veci, experimentovať a nekupovať hotové výrobky sa prejavili vo vyrábaní vlastných bagiet. Zvŕtali sa naplno v kuchyni a netušili, čo ich čaká ďalej, pri návšteve Oravského hra-du. Dotyk s históriou! Krásu, tajomstvá a silu odkazu posledného rodu Tur-zovcov, obývajúceho hradné komnaty, spoznávali v podaní bezkonkurenčných sprievodcov.„Prečo hodiny v miestnosti pre slu-žobníctvo nemajú ručičky?“, „Ako fungovala pošta v 17. storočí?“ a

Zahraničná benediktínska návšteva

Na sviatok Panny Márie Pomocnice kresťanov celebroval latinskú svätú omšu vo farskom kostole don Cuthbert Brogan, OSB – opát St. Michael´s Abbey vo Farnborough v Anglicku. Ako sa dostal do Dolného Kubína? Ešte počas štúdia v seminári som nejaký čas strávil v benedik-tínskom opátstve vo Farnborough, kde som študoval gregoriánsky chorál. Keďže o. opát bol na pracovnej ceste na Slovensku, v rám-ci voľného času sa zastavil aj na Orave, kde

Krása v nás a okolo nás

Smiech, pracovné nasadenie, farby... takto to vyzeralo v jednu májovú sobotu v mlá-dežníckom stredisku u sestier saleziánok. Už od rána tu bolo rušno. Skupina mladých sa spolu so sestrami rozhodla skrášliť priestory, ktoré pravidelne navštevujú oni aj ich kama-ráti a vďaka projektu Komprax „Vnímaj krá-su – vytvor krásu“ maľovali priestory Domi-niky. Atmosféra v spontánnom a radostnom duchu, maľovanie, spoločné posedenie pri obede, rozhovory, to všetko v ten deň zažili. Večer pri pohľade na pekné farebné priesto-ry cítili nielen nohy a ruky (ktoré nás boleli), ale aj radosť a vďačnosť v srdci, že sme prežili deň v kruhu priateľov. Projekt mal v mladých vzbudiť väčšiu vnímavosť na krásu v sebe i okolo seba a motivovať ich, aby sa stali pro-tagonistami pri jej vytváraní. Veríme, že v tom aj pokračujú a robia svoje okolie i svoje srdce krajším. A o tom, že sú mladí šikovní, sa môžete presvedčiť na vlastné oči aj sami v mládežníckom stredisku na Banisku.Aďa Badíková, FMA • Snímka: archív FMA

navštívil Oravský hrad, Oravskú priehradu a Dolný Kubín. Keďže práve bol saleziánsky sviatok, o. opát v úvode vysvetlil, že v mes-te, kde na kopci stojí opátstvo, sú tri far-nosti a všetky spravujú saleziáni. Benedik-tínsky opát zo „saleziánskeho mesta“ teda prišiel na „saleziánsku slávnosť“ do nášho mesta. St. Michael´s Abbey založila v 19. storočí cisárovná Eugénia, manželka Napo-leona III. Cisárovná, Napoleon, aj ich syn princ Luis sú pochovaní v krypte kostola. V mníšskej komunite žije aj slovenský mních, brat Michael, ktorý o. opáta sprevádzal.

Marek JamrichSnímka: M. Jackulík

„Erby ktorých rodov sa nachádzajú vyrezané v operadlách stoličiek kniž-nice?“ boli provokačné otázky, nad ktorými si mladí tvorivo lámali hla-vu. Chodiac po schodoch všetkých budov Oravského hradu sa skupina zastavila aj na plošine s nádherným výhľadom na krásu okolitej prírody.Na posilnenie ducha jednoty a spo-lupatričnosti s ostatnými každý po pasovaní prijal náramok priateľstva. Sprievodné aktivity a hry na vzájom-né ocenenie boli nápomocné v utu-žení vzájomných vzťahov. Dotyk s históriou regiónu bude doznievať ešte dlho, čo zrejme Juraj Turzo netušil.

Elena Caunerová, FMASnímky: archív FMA


Rodina v centre pozornosti

Deň rodiny sa na Slovensku orga-nizuje už piaty rok. Zvolené mot-to: „Aby deti otca mali, aby mali mamu“… príď to povedať nahlas!“ dekla-ruje, že podujatie je vyjadrením podpory a oslavou prirodzenej rodiny založenej na manželstve jedného muža a jednej ženy, ktorí s láskou prijímajú deti ako dar. Účastníci tohto dňa v Dolnom Kubíne sa prostredníctvom rôznych zábavných sta-novíšť mohli učiť rozpoznávať primárne jazyky lásky členov ich rodiny. Jedná sa o slová povzbudenia, sústredenú pozornosť, prijímanie darčekov, skutky služby alebo o fyzický dotyk.

Tiež boli pripravené rôzne atrakcie ako nafukovacie hrady, megabublifuk, cukrová vata, jazda na koňoch, galéria malieb a množstvo súťažných disciplín pre celé rodiny.

Program obohatili svojimi vystúpeniami aj žiaci ZUŠ Petra Michala Bohúňa či vystúpenie hudobnej skupiny S- Brothers z Vyšného Kubína. Svojou vzácnou prítomnosťou potešil aj diecézny otec biskup Mons. Štefan Sečka, ktorý sa zúčastneným rodinám prihovoril a všetkým udelil svoje požehnanie. Modlitbu požehnania rodín predniesol i farár Evanjelickej cirkvi Rastislav Stanček a pár povzbudivých slov pridal i primátor mesta Roman Matejov.

Správu z celej akcie zachytila aj dolnokubínska televízia.

Petra Jurčáková • Snímky: autorka

Aj my sme vykročili

Stretnutie mladých kresťanov z celej diecézy s diecéznym biskupom Šte-fanom Sečkom sa tentoraz konalo v Tvrdošíne. Organizátori vybrali veľmi dobrú tému: "Vykroč!", pričom hlavným motívom bol verš: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ (Mt 5,3) Téme prispôsobili nielen prostre-

die, ale aj program. Mladí z Dolného Ku-bína mali tú česť pracovať v dekoračnom tíme, a tak pomohli vyzdobiť sálu, v ktorej sa stretnutie konalo. Všetci sa tešili hlavne na pána biskupa, ktorý má k mladým blíz-

mládeže bolo veľmi kreatívne a nápadité a boli sme z tejto akcie nadšení“, zhodnotila jedna z jeho účastníčok na ceste domov.

Barbora ŽofajováSnímka: Slavomír Venglarčík

ko a počas diecéznych stretnutí je to veľmi badateľné. Všetci mali možnosť zúčastniť sa na duchovnom programe, koncertoch, chválach alebo prijať duchovné poraden-stvo. Atrakciou stretnutia bola možnosť stretnúť sa osobne s pánom biskupom v okienkach repliky autobusu. Stretnutie vr-cholilo chválami, no niektorí mladí upred-nostnili možnosť pomodliť sa v tichu v kaplnke. „Tohtoročné Diecézne stretnutie



Krakov

Dolnokubínski veriaci sa 10. mája pripo-jili k mnohým Slovákom, ktorí puto-vali na jubilejnú, v poradí desiatu Púť Rádia Lumen do Sanktuária Božieho milosrden-stva do Krakova. Tohtoročné motto púte znelo: „Na príhovor našej Sedembolestnej Matky putujme k Milosrdenstvu v radosti a svätosti“. Naozaj, Matka sa za nich, pút-nikov, určite prihovárala. Hoci Krakov ich vítal dažďom, vytrvalé modlitby boli vypo-čuté - po chvíli sa počasie zázračne zmenilo a celý čas svietilo slnko. Kardinál Stanislav Dziwisz to v úvodnom príhovore vyjadril slovami: „Prišli Slováci, tak svieti slnko!“ Nuž, keby sme naozaj boli vždy tým sln-

Podaj, nahoď, smečuj...

Tak ako tradične, aj tento rok sa druhý májový víkend niesol v rytme búchania do volejbalovej lopty. Od 9. do 11. mája sa totiž konal saleziánsky volejbalový turnaj KubCup, ktorý sa po jedenástich rokoch svojej existen-

Naša premiéra na festivale Lumen

Kapely z celého sveta, semináre a workshopy, sväté omše či iný du-chovný program mali možnosť zažiť po-čas festivalu Lumen v Trnave mládežníci z našej farnosti. Festivalu ako každoroč-ne patril víkend na začiatku júna a tento rok sa konal už jeho 22. ročník.

Tento bol však pre nich výnimočný. Najmä preto, že dostali možnosť zúčastniť sa festivalu aj ako účinkujúci a svojím spe-vom sprevádzali polnočnú adoráciu. Ich spev natoľko oslovil organizátorov festiva-lu, že ich neplánovane poprosili, aby spie-vali aj na sobotňajšej rannej svätej omši v trnavskom františkánskom kostole.

Okrem spevu sa mladí aj zabavili, pre-zreli si centrum krásnej historickej Trnavy, absolvovali sprievodný program a nevy-pustili ani večerné koncerty.

Eva FačkováSnímka: Elena Caunerová

kom, ktoré svieti do temnoty tohoto sveta! Po modlitbe posvätného ruženca nasledo-vala svätá omša, ktorej hlavným celebran-tom a kazateľom bol Mons. Štefan Sečka, náš spišský diecézny biskup. Svätá omša bola zakončená eucharistickou adoráciou a po nej nasledovalo posilnenie na tele. Chví-le pri obede spríjemňovala mladá speváč-ka Sima Martausová svojími podnetnými piesňami. Na záver ešte niektorí strávili čas modlitbou Korunka Božieho milosrden-stva priamo pri jeho milostivom obraze. Po záverečnom požehnaní sa plní radosti a vďaky šťastlivo vrátili domov.

Mária MahútováSnímka: autorka

cie dostal na celoslovenskú úroveň. Svoje sily si mohlo zmerať 36 tímov, ktoré prichádzali zo všetkých kútov Slovenska a využitých bolo 7 mestských telocviční. Celý turnaj mal svoju „základňu“ na Cirkevnej škole, kde sa napo-kon hralo aj finále medzi strieborným tímom VC Hydrant z Kňažej a víťazným tímom Ce-lebrity z Lokce, ktorý si opäť odniesol putovný pohár Márie Dominiky Mazarellovej. Zaují-mavosťou tohto ročníka bola cena FAIR PLAY

sr. Maji Futejovej, ktorú obdržal najčestnejší účastník turnaja. Počas týchto troch dní mali hráči možnosť získať prostredníctvom svätých omší mnoho milostí, no aj nové známosti a priateľstvá. Organizátori po skončení nezaspali na vavrínoch a s novým entuziazmom sa púš-ťajú do prípravy KubCupu 2015.

Monika KubalováSnímka: Veronika Jurčíková


Poslanie ráduSv. František žil v chudobe a v neustálom kontakte s Ježišom. Tento spôsob života oslovil mnohých ľudí jeho doby a chceli žiť takýmto spôsobom života. Založil rehoľný rád pre mužov, neskôr rehoľu aj pre ženy. No keďže nie všetci mohli alebo chceli vstú-piť do kláštora, ustanovil aj tzv. svetský rád (r. 1212, v r. 1223 ho schválil v Ríme pápež Inocent III.). Vstúpiť doň mohol ktokoľvek (mladí, starí, kňazi, členovia rodín ap.) a ich úlohou bolo osvojovať si, žiť a šíriť myšlien-ky chudoby, poslušnosti, pokory a lásku k Bohu a blížnemu tam, kde žili. Členmi Tre-tieho rádu bol napríklad aj pápež Ján XXIII., v súčasnosti je to i pápež František.

Vznik rádu v Dolnom KubíneTretí rád v Dolnom Kubíne vznikol vďaka iniciatíve a zanieteniu pani Margity Šiško-vej. Oslovovala nádejných členov a vďaka veľkej Božej pomoci jej asi nikto z oslove-ných neodmietol pozvanie do tohto spo-ločenstva. Tak sa ich v priebehu dvoch ro-kov (1991-1992)nazbieralo okolo štyridsať.

Margita ŠiškováRodáčka zo Zuberca, narodila sa 2. mar-ca 1925. Bola druhá zo štyroch dcér ro-dičov Ľudovíta a Márie Matiašovských. Detstvo i dospievanie prežila v rodnej dedine. Po vydaji odišla za svojím man-želom do Bratislavy. Tam sa im narodili dvaja synovia. V päťdesiatych rokoch sa s rodinou vrátili na Oravu. Bývali naj-skôr v Liesku, kde sa im narodila dcé-ra. Potom sa presťahovali do Dolného Kubína, kde dostali prácu. Do rodnej obce sa stále rada vracala. Keď už bola na dôchodku, cestovala tam ešte častej-šie a nikdy nezabudla ísť na svätú omšu. Tamojší veriaci boli združení v Treťom ráde sv. Františka a ona sa s nimi tiež modlievala. Tak vznikla myšlienka za-ložiť niečo podobné aj v Dolnom Ku-bíne. Povedala o tom niektorým svojim priateľkám. Myšlienka sa stretla s dob-rým ohlasom, a tak vznikol Tretí rád aj v Dolnom Kubíne. Pani Šišková oslovo-vala nových členov, objednávala časopi-sy, navštevovala chorých v nemocnici alebo v domácnostiach a tam sa s nimi modlievala. Postupne čoraz viac trpela na následky Parkinsonovej choroby a spomenuté činnosti prenechávala iným. Zomrela 13. augusta 2004, pochovaná je v Zuberci.

Tretí rád svätého Františka oslavujeTEXT: EVA MURÍNOVÁ • SNÍMKA: INTERNET

Tohto roku si 4. apríla členovia dolnokubínskeho Tretieho rádu svätého Františka, tzv. svetskí františkáni, pripomenuli dvadsiate výročie skladania večných sľubov. S jeho členkami – Margitou Macurovou, Valériou Suroviakovou a Julianou Gregovou – som sa rozprávala o tomto ráde, o jeho pôsobení v našom meste i o vplyve tohto spoločenstva na ich osobný život.

V začiatkoch veľmi pomáhal aj ďalší zanie-tenec pre myšlienky sv. Františka – p. Michal Škvara z Krivej. Bol veľmi nápomocný pri zakladaní a formovaní prvého spoločenstva. Niektorých napĺňala obava, že nebudú môcť spĺňať nároky, ale p. Škvara ich uisťoval, že to nebude náročné, aby sa len za spoločen-stvo modlili denne Otče náš, Zdravas, Mária a Sláva Otcu. To dodržiavali, modlievali sa a pomaly sa modlitby i povinnosti rozširo-vali a postupne pribúdali činnosti, vyvíjané vlastnou aktivitou. Boli to hlavne púte, na ktoré pozývali miestnych i farníkov z oko-litých dedín.

Členstvo v ráde dnesAby sme sa mohli stať členmi Tretieho rádu, mali by sme mať predovšetkým túžbu napĺ-ňať ideály sv. Františka. Zachovávať čnos-ti chudoby, pokory, poslušnosti , lásky a modliť sa. Keď vstúpi niekto do rádu, bude viazaný Regulou, ktorá ho zaviaže denne sa modliť sv. ruženec, často navštevovať svätú omšu, 1x mesačne sa zúčastňovať formač-ných stretnutí, čítať a študovať Sväté písmo a navzájom si pomáhať. Dnes sa v dolnoku-bínskom spoločenstve venujú hlavne mod-litbe, pretože vek väčšiny členov je už vyšší a mnohé obmedzenia im už nedovoľujú byť takými aktívnymi, ako boli pred dvadsiati-mi rokmi. Podľa schopností ešte navštevujú chorých a pomáhajú si v domácnostiach. V súčasnosti má Tretí rád v Dolnom Kubíne 38 členov (z toho muži sú len dvaja) a dve nové kandidátky.

Čo dám a čo získamZáväzky možno na prvý pohľad vyzerajú dosť náročne. Prostredníctvom tohto spolo-

Nikto nemôže dôjsť k poznaniu a pochopeniu Boha bez cnosti pokory.

Svätý František

čenstva sa členovia učia nielen dávať, ale aj veľa dostávajú. Učia sa prijímať jeden druhého, obohacujú sa prostredníctvom osobných darov, zažijú spolu veľa krás-nych zážitkov, sú si vzájomnou oporou. Aj vtedy, keď oporu môžu dať, i keď ju môžu prijímať.

Všetky diskutujúce sa zhodli v tom, že ak veriaci žije uzavretý sám so sebou, bez kontaktu s ostatnými, nemôže preží-vať opravdivú vieru. Lebo sám si človek nemôže dať nič. Alebo ak má dary Ducha Svätého a nejde s nimi von, tie dary veľa neznamenajú. Ak má dary, mal by byť v ňom ten úžasný pocit dať to von. Veď keď viem maľovať, chcem maľovať stále a vša-de, mám potrebu dať to von. V spoločen-stve je veľa síl na to, aby človek niečo robil so sebou, aj aby dával zo seba. Aj v spo-ločenstve farnosti máme tých ľudí blízko okolo seba.


Polstoročie Komunity Archa

Začiatkom mája sa vo Francúzsku konali oslavy 50. výročia založenia „Archy“. Jeana Vaniera, zakladateľa medzinárodnej eku-menickej komunity, ktorá vytvára domov a životné naplnenie pre ľudí s mentálnym postihnutím, prijal sám pápež František 21. marca tohto roku na audiencii vo Vatikáne.

Jean Vanier v roku 1964 vďaka priateľstvu s dominikánom Thomasom Philippom za-ložil komunitu „L´Arche“, aby sa týmto spô-sobom starala o ľudí s mentálnym postih-nutím, ktorí doposiaľ žili v ústavoch. Jean Vanier, dovtedy profesor filozofie v Kanade, sa presťahoval do Francúzska, kúpil malý domček a prijal k sebe domov dvoch mu-žov s mentálnym postihnutím. Komunita Archa sa za päťdesiat rokov svojej existencie rozšírila po celom svete, otvoriac sa rôznym

ZO SVETA CIRKVI

Mottom stránky je myšlienka: „... keď Boh má miesto za rodinným stolom“. Čitatelia na nej nájdu články pre man-želov, pre rodičov, tipy pre manželské a rodinné spoločenstvá, svedectvá, rozhovory, recenzie.V pravidelných rubrikách budú pri-búdať články v témach manželská spiritualita, manželská komunikácia, teológia tela, láska a plodnosť, výzvy manželstva (bezdetnosť, rozvod, ne-sviatostné manželstvo), materstvo, otcovstvo, výchova detí ku viere, slá-venie sviatkov v rodine. Zastolom.sk prináša slovenskému čitateľovi i množstvo kvalitných zahraničných článkov z anglických, nemeckých, poľských a iných portálov. Tím auto-rov je tvorený prevažne z odborníkov v mladom veku, ktorí žijú v manžel-stve a vychovávajú deti.

Zmeny na vedúcichpozíciáchRektor Katolíckej univerzity v Ružom-berku (KU) prof. Tadeusz Zasępa 5. mája oznámil svoju rezignáciu na funk-ciu rektora. Jeho funkčné obdobie skon-čí vzdaním sa („požiadaním o uvoľ-nenie z funkcie“) po zavŕšení takmer druhého roka druhého funkčného ob-dobia, teda k 31. máju 2014. Deviateho mája 2014 bol Akademickým senátom KU v Ružomberku s platnosťou od 1. júna zvolený za povereného rektora Ka-tolíckej univerzity v Ružomberku Mons. Jozef Jarab, doterajší rektor seminára v Spišskej Kapitule. Na jeho miesto tak po 24 rokoch nastúpil Peter Majda, doteraj-ší kancelár biskupského úradu, rodák z Beňadova na Orave. Stáva sa tak sedem-nástym rektorom spišského seminára. Aj Katolícke noviny, najstarší katolícky

kultúram, jazykom, spoločnostiam a nábo-ženstvám. Celosvetové ekumenické spolo-čenstvo ľudí s mentálnym postihnutím, ich rodičov a priateľov má dnes 146 komunít v 35 národoch, kde má svoje domy a dielne, v ktorých sú ľudia s mentálnym postihnutím považovaní za plnohodnotných občanov. Jean Vanier založil aj Hnutie Viera a Svet-lo, ktorého cieľom je pomôcť nájsť rodinám s mentálne postihnutými deťmi miesto v cirkvi a v spoločnosti. Hnutie sa zrodilo na Veľkú noc v roku 1971, keď vyše 12-tisíc pút-nikov, z toho asi 4-tisíc mentálne postihnu-tých, prišlo na púť do Lúrd. Bola to reakcia na to, že mnohé rodiny s postihnutými deť-mi boli odmietaní aj vlastnými farnosťami a

ich deťom bolo uberané právo na duchovný život. „Hnutie Viera a Svetlo sa zakladá na presvedčení, že každý človek s mentálnym postihnutím je plnohodnotnou osobou so všetkými právami ľudskej bytosti, aj práva na potrebnú pomoc pre rast vo všetkých oblastiach ducha i tela. Sme presvedčení, že Boh rovnako miluje každého človeka a že aj ten najhlbšie postihnutý je povolaný prehl-bovať svoj život v Ježišovi.“ (Charta a Kon-štitúcia hnutia)

Na Slovensku je hnutie od roku 1988 a má spoločenstvá v Bratislave, Košiciach, Pezinku, Trnave, Nitre, Piešťanoch, Žiline a Nižnej na Orave.

-tk kbs-

Novokňazi SpišskejdiecézyKňazskú vysviacku v Spišskej ka-tedrále v roku 2014 prijali títo dia-koni: Andrej Adamčák (33), primič-nú svätú omšu slávil v Tvrdošíne, Matúš Bašista (28)/Stará Ľubovňa, František Janečko (27)/Poprad, Pe-ter Križan (30)/Okoličné, Tomáš Lieskovský (26)/Čimhová, Michal Pavol (25)/Spišská Nová Ves – far-nosť Smižany.

Zastolom.skObčianske združenie Slovenská aso-ciácia kresťanských rodín (SAKRO) spustilo novú webovú stránku zasto-lom.sk. Jej cieľom je sprevádzať na ceste viery kresťanské rodiny. Záro-veň tak vyplní prázdne miesto medzi súčasnými slovenskými portálmi.


týždenník, od 6. mája vedie kňaz Ma-rian Šuráb, ktorý nahradil odchádzajú-ceho Vendelína Plevu.

Slovenskí jezuiti s novým pro-vinciálomNa Štvrtú veľkonočnú nedeľu, ktorá je nedeľou Dobrého Pastiera, prevzal páter Rudolf Uher SJ, úrad provinciála slovenských jezuitov pri svätej omši v je-zuitskom Kostole Najsvätejšieho Spasi-teľa v Bratislave. V tejto službe nahradil súčasného viceprovinciála, pátra Jozefa Šuppu SJ, ktorý bol menovaný do nej po náhlom úmrtí dovtedajšieho provinciá-la pátra Petra Bujka SJ.Kazateľ Jozef Šuppa SJ sa takto modlil za nového provinciála : „Dobrý Ježišu, na príhovor tvojej i našej Sedembolestnej Matky ťa prosíme: Obdaruj jeho i nás všetkých darom skutočnej lásky; lásky,

ktorá je ukrižovaná a bolí, no je vždy ochotná vo všetkom milovať a slúžiť. Lebo takou bola a ostáva tvoja láska! A my sme spoznali a uverili, že nás milu-ješ takouto láskou a učíš nás žiť pravým životom.“ Blahoslavený Pavol VI. Dňa 19. októbra 2014 bude vo Vatiká-ne vyhlásený za blahoslaveného Boží služobník pápež Pavol VI. Rozhodol o tom Svätý otec František 9. Mája. Pá-pež Pavol VI., vlastným menom Gio-vanni Battista Montini, sa narodil 26. septembra 1897 v talianskom mesteč-ku Concesio, zomrel v Castel Gandol-fe 6. augusta 1978. Na Petrovom stolci bol 15 rokov. Do úspešného konca doviedol Druhý vatikánsky koncil, v ktorom pokračoval po svojom pred-chodcovi sv. Jánovi XXIII.

V septembri v ŠaštíneSeptembrová národná púť k Se-dembolestnej Panne Márii v Šaští-ne dostane netradičnú podobu. V predvečer hlavnej slávnosti sa tam stretne mládež z celého Slovenska na špeciálnom večernom programe 7BOLESTNÁ. „Hlavným cieľom ak-cie je lepšie pochopiť srdce Ježišovej matky zmietané bolesťou a učiť sa od nej múdrosti a dôvere v Božiu lásku," povedal hlavný organizátor Ondrej Chrvala. Stretnutie je podľa neho tiež príležitosťou priblížiť mladým ľu-ďom dlhoročné tradície putovania a úcty k Matke Božej. Návštevníci bez vekového obmedzenia sa môžu tešiť na osobné svedectvá, divadlo, tanec i duchovný program.

Správy z -tk kbs-

Noví šéfoviasprávy financiíVo vatikánskom Úrade finančných infor-mácií, ktorý ma bojovať proti praniu špi-navých peňazí a financovaniu terorizmu, neostal kameň na kameni. Pápež František vymenil všetkých piatich členov jeho ve-denia.

Piatich Talianov, ktorí viedli Úrad fi-nančných informácií (AIF) od jeho vzni-ku v roku 2010, začiatkom júna nahradili odborníci zo Švajčiarska, Singapuru, USA a Talianska. Medzi nimi je napríklad Juan Zarate, profesor práva na Harvarde a bý-valý poradca Bieleho domu v boji proti terorizmu, či Joseph Yuvaraj Pillay, šéfpo-radca singapurského prezidenta.

AIF zriadil Benedikt XVI. koncom roka 2010, aby zvýšil transparentnosť finanč-ných tokov vo Vatikáne. Za riaditeľa a členov vedenia vymenoval talianskych od-borníkov na financie. Prezidentom úradu sa stal tiež Talian, kardinál Attilio Nicora.

Taliansku dominanciu pri kontrole va-tikánskych peňazí narušil ešte Benedikt XVI. V novembri 2012, niekoľko mesiacov pred svojou rezignáciou, vymenoval za riaditeľa AIF švajčiarskeho právnika Re-ného Brülharta, ktorý v minulosti viedol obdobný úrad v Lichtenštajnsku.

Pod jeho vedením vatikánsky finanč-ný dozor zintenzívnil spoluprácu s part-nerskými inštitúciami v zahraničí a v júli 2013 sa stal členom Egmont Group, kto-rý združuje tieto inštitúcie. Kým v roku

2011 AIF preveroval len šesť podozrivých transakcií, rok na to ich bolo už 202.

Pápež František troma dokumentmi z roku 2013 upravil právny rámec pôso-benia AIF a rozšíril jeho záber na všetky inštitúcie Svätej stolice, vrátane tzv. vati-kánskej banky, na ktorú sa finančný dozor zameral v prvej štvrtine tohto roka.

Začiatkom roka 2014 požiadal o uvoľ-nenie z funkcie prezidenta AIF kardinál Nicora, čo podľa portálu Vatican Insider znamenalo posilnenie Brülhartovej pozí-cie. Po aktuálnej výmene tak bude proti praniu špinavých peňazí vo Vatikáne bo-jovať úplne nový tím.

-www.svetkrestanstva.sk-

Ocenenie pre Dóm svätej AlžbetyJeden z najväčších cestovateľských portá-lov, ktorý každý mesiac navštívi viac ako 50 miliónov návštevníkov, udelil Dómu sv. Alžbety v Košiciach Certificate of Ex-cellence 2014. Ten získava iba 10% naj-lepšie hodnotených miest na celom svete. Toto ocenenie získal gotický skvost na zá-klade mimoriadne pozitívnych hodnotení turistov, ktorí túto pamiatku v metropole východného Slovenska navštívili. Z cel-kového hodnotenia 5 bodov mu udelili v priemere 4,5 bodu.

Ako uviedla Mária Bartková z nezisko-vej organizácie Perly gotickej cesty, certi-fikát, ktorý potvrdzuje vysoké hodnotenie Dómu sv. Alžbety jeho návštevníkmi, po-tešil všetkých, ktorí spolupracujú na jeho

obnove. „Ocenenie nás veľmi potešilo a chceli by sme sa poďakovať všetkým, ktorí nám k nemu pomohli svojimi hodnotenia-mi. Veľmi si vážime ich spätnú väzbu po návšteve Dómu sv. Alžbety."

Neziskovú organizáciu Perly gotickej cesty založili pred 10 rokmi mesto Košice a Rímskokatolícka farnosť sv. Alžbety. Jej cieľom je získavanie finančných prostried-kov na obnovu a udržiavanie Dómu sv. Alžbety, Michalskej kaplnky a Urbanovej veže. V súčasnosti sa realizuje cezhraničný projekt SÁRKA. „Ukončením tohto pro-jektu by mali byť zreštaurované všetky ka-menné prvky interiéru Dómu sv. Alžbety a obnovené všetky fresky. Predpokladáme, že projekt bude ukončený 31. 12. 2014," uviedla Bartková. V Dóme čaká na svoju obnovu ešte Matejova veža i západný a se-verný portál.

-tk kbs-


Čierni mnísi TEXT: MAREK JAMRICH • SNÍMKY: INTERNET

Čierni mnísi, alebo známejšie benediktíni (OSB – Ordo Sancti Benedicti), sú katolíckym rádom, ktorého členovia žijú podľa najstarších západných mníšskych tradícií kodifikovaných v Regule sv. Benedikta. V úsilí „aby bol vo všetkom oslávený Boh“ zohrali významnú úlohu pri utváraní kresťanskej Európy a v súčasnosti sú rozšírení po celom svete.

PREDSTAVUJEME

Zakladateľ. Zakladateľom rehole je svätý Benedikt z Nursie, ktorý sa narodil v 5. storočí v Taliansku. Študoval v Ríme, ale morálka študentov ho priviedla k tomu, že v blízkosti Subiaca sa pripojil k askétom, ktorí žili v samote sabinských hôr. V modlitbe, prísnom pokání a v boji s pokušeniami takto žil tri roky. Neskôr ho objavili pastieri a začali vyhľadávať ľudia z okolia. Zriaďuje malé mníške komunity a neskôr na mieste bývalých pohanských svätýň založil opátstvo Montecassino. Tu píše i Regulu (pravidlá pre život mníchov). Zomiera 21. marca 547, na Zelený štvrtok pri modlitbe pred oltárom. Tam bol aj pochovaný. Pápež Pavol VI. ho vyhlásil za patróna Európy.

Kláštory. Kláštory benediktínov mali charakter opátstva alebo rezidencie. Opátstva boli väčšinou lokalizované na osamelých miestach, na vrchoch, podobne ako hrady a pevnosti, kde žilo viac mníchov, ktorí pracovali na poli, v lesoch, vykonávali rôzne remeselnícke práce, odpisovali kódexy a pod. Rezidencie sa nachádzali prevažne v mestách, kde bol menší počet mníchov. Venovali sa duchovnej službe, vzdelaniu a výchove.

Odev. Čierny habit s kapucňou a škapuliarom, prepásaný remeňom.

Dejiny benediktínov na Slovensku. Prvé stopy sú okolo 9. storočia. Vtedy bol na Zobore v Nitre postavený kláštor. Tu istý čas žili aj sv. Ondrej-Svorad a Benedikt. Na Liptove to bola Svätá Mara, kde bol kostol i kláštor. Benediktíni sa zjavujú aj na Pohroní (Radvaň nad Hronom), v Turci, na Spiši (Spišské Podhradie, Štiavnik), na Považí (Nové Mesto nad Váhom). V r. 1075 bolo založené opátstvo v Hronskom Beňadiku, kde sa doteraz nachádza relikvia Kristovej krvi. V období tureckej expanzie a nepokojov dochádza k pustnutiu kláštorov. Napriek snahám o obnovu pôvodného stavu opátstiev Jozef II. v r. 1789 rozpustil benediktínov. František I. ich poveril, aby svojimi profesormi obsadili desať gymnázií, ktoré prispeli k pozdvihnutiu vzdelania v Uhorsku. Poslednú ranu rozvoju dal komunistický režim, v r. 1950 zakázal činnosť všetkých reholí.

Život v kláštore „na Sampore“. V súčasnosti je na Slovensku len jediný kláštor Premenenia Pána, ktorý sa nachádza v dedine Sampor, ktorá spadá pod mesto Sliač. Život každého benediktína je na základe sľubu stálosti natrvalo zviazaný s daným spoločenstvom. Základom i vrcholom mníšskeho života ostáva modlitba, a to zvlášť modlitba liturgická, ktorej sa mnísi venujú viackrát denne v určený čas. K osobnej modlitbe sa pripočítava aj typicky mníšska prax lectio divina, čiže meditatívne čítanie Svätého písma a Otcov.K práci „na Sampore“ patrí v prvom rade starostlivosť o riadny chod kláštora: od upratovania, cez varenie, starostlivosť o hospodárstvo a okolie kláštora, príprava liturgických slávení, až po správu knižnice, či internetovej stránky. Ku každému benediktínskemu kláštoru patrí aj dom hostí, ktorý je taktiež plne v réžii daného spoločenstva. K tomu sa viaže aj duchovná starostlivosť o hostí. Kláštor rozvíja aj vydavateľskú činnosť, ktorá by sa mala zameriavať na preklady mníšskych otcov a diela mníšskej spirituality. V budúcnosti sa plánuje aj ďalšie rozvinutie poľnohospodárskych činností. Viac na www.benediktini.sk.

Charizma rehole. Podstatným prvkom benediktínskej spirituality je postoj, ktorý nachádzame už v prvých slovách Prológu Reguly. „Počúvaj“ (obsculta) — maj postoj pozornej bdelosti voči hlasu Boha a jeho vôli. Je to imperatív, ktorým sa Boh obracal od vekov k svojmu vyvolenému ľudu (por. Dt 4, 1). Počúvať a do svojho srdca prijať Božie výroky. A za tým všetkým sa skrýva nádej prisľúbenia (por. Prís 4, 10). Boh má ukazovať cestu múdrosti, od mnícha sa vyžaduje nakloniť uši svojho srdca (inclina aurem cordis).


Svätý Rajmund NonnatusTEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKA: INTERNET

Tehotenstvo i pôrod sú pre ženu vždy veľmi dôležitými okamihmi života. Sú sprevádzané veľkými očakávaniami, radosťou, no i obavami. Aj v súčasnosti sa stáva, že tehotenstvo a pôrod sprevádzajú komplikácie. O čo ťažšie to však mali naši predkovia, ktorí sa nemohli spoľahnúť na pomoc nemocničného personálu. Je však jeden muž, ku ktorému sa tehotné ženy môžu utiekať so svojimi obavami. Okrem toho, že je to ich patrón, sám je prípad takmer neskutočného pôrodu. Svedčí o tom aj jeho latinské priezvisko Nonnatus, ktoré znamená nenarodený.

Takmer sa nenarodilSv. Rajmund (špan. Ramón) Nonnatus pochádzal z obce Portell pri Barcelone v severovýchodnom Španielsku. Jeho matka zomrela ešte predtým, ako stihla porodiť. Pri umývaní jej mŕtveho tela prítomné ženy zbadali, že dieťa sa v nej hýbe. Ak ho chceli zachrániť, nebolo veľa

času na rozmýšľanie. Situáciu vyriešil brat mŕtvej, keď mečom rozrezal jej telo a tak pomohol priviesť dieťa na svet. Bol to chlapec. Tento nezvyčajný „cisársky rez“ sa uskutočnil niekedy v r. 1200.

Vyslobodený je povolaný vyslobodzovaťChlapec všetko šťastlivo prežil a normálne sa vyvíjal. Keďže sa dobre učil, otec mu umožnil štúdiá. Nepáčilo sa mu však, že sa syn chce stať kňazom, a preto mu robil ťažkosti. No napriek tomu Rajmund vstúpil v roku 1224 do rehole mercedárov. Charizmou tejto rehole bolo vykupovanie otrokov z moslimského zajatia, čo bol v tom období pomerne veľký spoločenský problém. Do styku s otrokmi sa mohli dostať iba so súhlasom moslimských úradov a pánov, ktorí vlastnili otrokov. Keďže nikdy nemali dosť peňazí, aby vykúpili všetkých, museli spomedzi nich vyberať tých, čo to najviac potrebovali: chorých, tých, čo boli vytrhnutí z rodiny a pod. Tých, čo ostali, povzbudzovali k znášaniu tvrdého osudu s nádejou, že po čase budú môcť vykúpiť aj ich. Mohli im aspoň udeliť sviatosti a prevziať odkazy pre príbuzných a známych. Pravda, rehoľníci si boli vedomí, že aj napriek všetkým úradným dokumentom sú stále v nebezpečenstve. Dejiny vykupovania otrokov poznajú nejeden prípad, keď sa moslimovia zmocnili aj vykupovačov a urobili si z nich otrokov. Rajmund bol napriek prekážkam pre záchranu väzňov veľmi zapálený. Chodil na výpravy na španielske územie obsadené Maurmi a do Alžírska.

Až do krajnostiRajmund bol oddaný svojmu povolaniu

natoľko, že keď raz nemal peniaze na vykúpenie, vymenil sa s otrokom, a tak mu umožnil slobodu.Rajmund znášal život otroka obetavo a usiloval sa plniť aj svoje kňazské povinnosti. Keď sa čo len trochu dalo, ohlasoval evanjelium, a to nielen zajatým kresťanom, ale aj moslimom a židom. To rozhnevalo mohamedánske vrchnosti. Horlivému kňazovi dali žeravým klinom preraziť obidve pery, na ktoré mu potom zavesili zámku, aby nemohol hovoriť. Zámku otvárali iba zriedka, keď mal požiť trochu biednej potravy. Rajmund hrdinsky znášal toto neľudské týranie a jeho príklad pôsobil ešte viac ako predtým jeho slová.

Odmenu dostal až v nebiAsi po ôsmich mesiacoch sa podarilo spolubratom vykúpiť Rajmunda z bolestného otroctva. Keď sa pápež Gregor IX. dozvedel o jeho hrdinstve, vymenoval ho r. 1239 za kardinála. Okrem toho ho požiadal, aby prišiel do Ríma, kde by bol pápežským poradcom. Rajmund sa vydal na cestu, ale neprišiel do cieľa. Už v mestečku Cardone neďaleko Barcelony ho prepadla silná horúčka, ktorej podľahol 31. augusta 1240. Pochovali ho v miestnom kostolíku sv. Mikuláša. Ten čoskoro premenili na veľkú svätyňu z úcty k svätému rehoľníkovi, ktorý konal divy za života i po smrti. Je patrónom tehotných žien, pôrodných asistentiek, pestúnok, novorodencov a nespravodlivo obžalovaných.

ŽILI MEDZI NAMI


Prelúdia, ktoré znejú počas omše

V tomto krátkom zamyslení sa zastaví-me nad možnosťou používania pre-lúdií počas sv. omše. V celoeuróp-skom meradle je to niečo úplne bežné.

Všetky procesiové spevy (úvod, obetovanie, sv. prijímanie, vďakyvzdanie po sv. prijímaní a záver) mimo adventného a pôstneho obdobia môžu byť nahradené inštrumentálnou hudbou, zväčša organovou. (Musicam Sacram 65) Je to znova oblasť, ktorú sme na Slovensku ešte neobjavili v dôsledku nesprávneho chápania Koncilu, ktorý v dokumente Sacrosanctum concilium (ďalej len SC), v čl. 120 vyzdvihuje organ ako tradičný hudobný nástroj v latinskej Cirkvi, ktorý dáva cirkevným obradom obdivuhodný lesk, povznáša myseľ k Bohu a k nebeským veciam.

Po Koncile sa príliš zdôrazňoval dialóg medzi celebrantom a liturgickým zhromaždením. Toto zdôrazňovanie vyplýva z nesprávnej interpretácie výrazu „participatio actiuosa“, ktoré odporúča Koncil (SC 11 a 14). Mnohí to pochopili ako „participatio activa“, čo znamená činnú účasť a vzťahuje sa hlavne na vonkajšiu sféru (odriekanie modlitieb, spevy, gestá, postoje tela), avšak „participatio actuosa“ označuje účasť uskutočňujúcu sa, aktualizujúcu sa, predovšetkým vnútornú, aj keď neodmieta, ba priam oceňuje činnú účasť (participatio activa). Emeritný pápež Benedikt upozorňuje, že to nebolo cieľom koncilu. Vysvetľuje, že účasť v liturgii mnohí teológovia a duchovní pastieri interpretujú výlučne v zmysle vonkajšieho aktivizmu. V takomto chápaní sa liturgia stáva priateľským stretnutím, a keďže chýba vertikálny rozmer, často býva „urozprávaná“.

V dôsledku toho liturgia dostáva charakter kultúrnej zábavy a rozširuje sa názor, že na liturgii musí byť „príjemne“, tzn. veselo a „uvoľnene“. Najdôležitejším cieľom v liturgii sa stáva „dobrý pocit“ účastníkov. Týmto spôsobom sa vytráca posvätný charakter zhromaždenia, spovrchňujú sa jeho ciele a úplne sa prehliadajú jeho duchovné dôsledky.

Je správne, aby sme učili Boží ľud nielen spievať a aktívne sa zapájať do liturgie, ale aj počúvať a pomocou hudby sa modliť. Nesprávnou interpretáciou Koncilu je v mnohých veriacich i kňazoch zabudovaný názor, že ak v liturgii niečo nerobím, som menej účastný. Uvedomujeme si, že pochopenie hudobného vyjadrenia niekedy vyžaduje vyššiu formu duchovnosti, ale nesmie nás odradiť zdanlivý neúspech. Inštrumentálna hudba veľmi dobre otvára srdce k Božiemu dotyku.

Z organového repertoára je obzvlášť vhodné využívať chorálové predohry. Svoj pôvod majú v evanjelickej cirkvi a vznikli na základe nemeckého chorálu. Patria sem: chorálová predohra (choralvorspiel), chorálová fantázia, chorálové variácie (partity) a chorálová kantáta. Spoločným chorálom nachádzajúcim sa v nemeckom Gottelslobe, Evanjelickom spevníku a zároveň v JKS, je pieseň O Haul woll Blut. (Ó, hlava ubolená, JKS 180).

Ako dobre vieme, práve chorálové predohry či fantázie tvoria významnú časť diela J. S. Bacha. Dokonalosť formy, ktorú dielo v liturgii má mať, spočíva v správnom tvarovaní podľa súčasných i všeobecne platných umeleckých kritérií a estetickej hodnoty diela. Vzhľadom k tvorbe J. S.

Bacha môžeme s istotou tvrdiť, že dané požiadavky sú v jeho diele splnené.

Jedna z podmienok, aby dielo mohlo byť považované za posvätné, je zásada otvorenosti na slovo – v tejto zásade existujú dve tendencie: prvá chce podriadiť hudbu slovu, druhá bráni autonómiu inštrumentálnej hudby. Tu sa môžeme oprieť o slová Benedikta XVI., podľa ktorého liturgická hudba nemusí byť výlučne viazaná s textom, mala by však z posvätných textov čerpať podnety pre svoju výpoveď. V tomto prípade je ideálne práve spracovanie chorálov v ich čisto inštrumentálnej podobe. Musíme však popri tom pamätať, že zachovanie umeleckých zákonitostí samo osebe ešte nezaručuje dobrý výsledok interpretácie, je však jeho nevyhnutným predpokladom. Treba ešte osobnostný vklad vlastnej kreativity, aby stvárnenie diela prerástlo čisto korektnú reprodukciu a dostalo tvorivý význam.

Pri Bachovi treba vždy pamätať, že jeho dielo nie je len čisto umeleckou produkciou, ale jeho osobným svedectvom viery. Nielen pri hraní, aj pri počúvaní vyžaduje od nás jeho hudba koncentráciu, disciplínu, ba až akúsi asketickú mravnú čistotu a priamosť. Až keď nájdeme túto „pôdu pod nohami“, objavíme krásu, nábožnosť a veľkosť diela, ktoré je prežiarené hlbokým citom a láskou. Podobne o Bachových choráloch hovorí J. Trummer: „Spôsob, akým Bach pracuje s chorálom obce, vidíme aj v jeho organových skladbách. Tu sa pokúša vyložiť Božie slovo. Keď to pochopíme, počujeme chorály po novom tak v kantátach, ako aj v jeho organových dielach, ak poznáme danú melódiu a jej text. Bach sa usiloval poskytnúť obci dobrú predohru a tým súčasne sprostredkovať ducha alebo afekt chorálu.“

Najmä vo vzťahu k J. S. Bachovi musí byť zrejmé, že koncertantná organová hra a liturgická organová hra nemusia byť protikladom, ale že v bohoslužbe môžu tvoriť jednotu. Musíme pamätať na to, že organová hudba je mimoriadne dôležitým elementom uvádzania do posvätného diania. Tak ako na kňazovi, ktorý slávi bohoslužbu „čelom k ľudu“ vidieť, ako vážne a s akou duchovnou radosťou vedie posvätnú akciu, takisto aj na organovej hre stále viac a viac poznať, čí duch za ňou stojí.

Všetko nové je zo začiatku prijímané s nepochopením. Aj čo sa týka inštrumentálnej hudby v liturgii, ktorú niektorí chápu ako predvádzanie organistu, prípadne za zdržovanie alebo „hlúpe“ novoty. V tejto oblasti vidíme potrebu formovania, veriacich, kléru, ale predovšetkým potrebu veľkej trpezlivosti.

Marek JamrichSnímka: internet

OKIENKO ORGANISTOV


kniha

Zľava platná do 31. 8. 2014 v Kníhkupectve ZRNO na Radlinského ulici v D. Kubíne na tieto tituly kníh:

Stormie Omartianová: Síla modlitby teenagera 8,00 eur

Elias Vella: Mária – dokonalá žena 6,90 eur

Eduard Martin: Anjelské sekundy 4,70 eur

10 %zľava

Posledný vrchol – Kde začína nebo?

Film je zaujímavý nielen človekom, o ktorom rozpráva, ale aj príbehom, ktorý sa udial okolo jeho vzniku. Režisér Catelo tri mesiace odmietal spoznať protagonistu napriek tomu, že jeho kamarát na neho naliehal. Odmietal to pre hroznú vec, ako to sám nazýva. Predsudky. A tie ovládajú aj divákov: dokument, španielsky, o kňazovi, nezávislý, lacný, zaručené fiasko. Ale ako hovorí sám režisér, „úspech filmu Posledný vrchol je kolekcia vyliečených rán divákov, ktorí ho videli, aj keď vošli do sály plní predsudkov s presvedčením, že sú zdraví.“ To, čo bolo u divákov „nevyliečené“, to boli práve tie predsudky, ktoré kolujú o kňazoch. Boli „vyliečené“ prostredníctvom svedectva o kňazovi, ktorý sa nechal stvárňovať Kristom. Tento dokument je zhustenou výpoveďou o kráse osoby španielskeho kňaza Pabla Domínqueza. Kňaz, teológ, filozof, horolezec – to sú podstatné mená, ktoré Pabla charakterizujú. Tie by však bez prívlastkov neboli dostatočnou výpoveďou o ňom – Kristov, zanietený, múdry, nadšený, nákazlivo šťastný, so zmyslom pre humor, viac ako sympatický, milujúci, s povesťou svätosti... Jeho posledným vrcholom sa stala hora Moncayo, kde zahynul pri zostupe. Štyri dni predtým viedol exercície, na ktorých hovoril nadšene o smrti, ktorú podvedome tušil – že zomrie mladý a túžil, aby to bolo v horách. Tak sa aj stalo. Z odborného hľadiska 82-minútový dokument vyniká svižným strihom, dobrým výberom hudby a dôvtipným spracovaním , pri ktorom sa aj schuti zasmejete. Nenechá vás ľahostajným. Prežiari vás dobrotou. Vyvoláva otázku: „Môžem tak žiť aj ja?“ Andrea Draganová • Snímka: internet

Neal Lozano: Čo môžem dať Bohu ja?

Vydavateľstvo Kumran ponúka ďalší príbeh zo série príbehov autora Neala Lozana. Predošlé úspešné knihy „Mamina, ocino, požehnáš ma?“ a „Vidí ma Boh aj potme?“, ktoré ste možno so svojimi deťmi čítali, sú dobrým predpokladom pre úspech aj tejto tretej. Príbeh, ktorý nám autor ponúka, môže veľmi jednoduchým spôsobom pomôcť rodičom a ich deťom, aby spolu pochopili, čo je naša úloha v dnešnom svete. Čo môžeme ponúknuť Bohu my sami. Cez rozprávanie babičky, ktorá sa snaží malej Anne priblížiť cez Ježišove príbehy podstatu darovania sa, môžeme spolu s našimi deťmi objavovať, v čom vynikáme, aké sú naše prednosti, aby sme ich vedeli účinne využiť a podeliť sa s nimi. A možno tak ako Anna v príbehu, aj my zistí-me, že najlepšie dary sú tie, ktoré sme od Boha dostali a môžeme mu ich vrátiť.Jednoduchosť textu a pekné ilustrácie na jednej strane a hĺbka myšlienok na strane druhej sú výborným predpokladom, aby sa táto kniha stala vašou obľúbenou voľbou pri sprevádzaní vašich detí na ceste k Ježišovi. A možno s prekvapením zistíme, že aj my dospelí by sme si mali častejšie položiť otázku, ktorou sa zaoberala malá Anna: Čo môžem dať Bohu ja? Čo odo mňa očakáva?

Zuzana Machajová • Snímka: internet

ODPORÚČAME

film

hudbaTimothy: Rozsvieť a vstúp

Známa slovenská gospelová kapela Timothy vydala koncom minulého roka svoje historicky prvé DVD chválových piesní. Album, na ktorom sa nachádza deväť skladieb, nesie rovnomenný názov jednej z nich - Rozsvieť a vstúp a prináša piesne jednoduchého žánru. Skladby nie sú z hľadiska hu-dobnej profesionality postavené na zložitých harmóniách, sú to akustické a komorné skladby, ktoré sa dajú hrať s gitarou. Súčasťou albumu sú aj bonusy, rozhovor s kapelou či audio-nahrávky. Často sa v piesňach objavuje rytmický, ale aj hudobný prvok tlieskania, ktorý upúta a oživí danú pieseň. „Chceli sme ponúknuť verejnosti DVD, ktoré bude žehnať ľuďom tejto generácie a generácii po nás...“, uviedol Milan Macek, manažér a bubeník kapely. „Túžime, nech sa rozsvieti a zažiari každé miesto, kde On vstúpi. Našou modlitbou je, aby každý jeden človek bol tým, cez ktorého Boh vstúpi a rozsvieti pros-tredie okolo nás.“

Mária Matisová • Snímka: internet


Biblia z police do malíčkaEvanjelista Lukáš knihou o skutkoch apoštolov pokračuje vo svojom evanjeliu a opísané udalosti predstavuje ako „čas Cirkvi“. Zoslanie Ducha Svätého je na začiatku týchto čias a Turíce by mali „šumieť“ i v našich srdciach, pretože sme ich nedávno slávili i v našich kostoloch. Preto sme aj dnešné otázky nášho vedomostného kvízu vybrali práve z knihy Skutky apoštolov, z kapitol 1 – 11. A tak si otvorte túto knihu a ak niečo nebudete vedieť, nájdete to v nej.

KVÍZ ?

1. Ešte pred zoslaním Ducha Svätého si apoštoli na návrh Petra vyvolili z učeníkov Ježiša Krista dvanásteho apoštola namiesto Judáša, ktorý Krista zradil. Kto sa ním stal?A) BarsabášB) ŠtefanC) Matej

2 V deň Turíc, nakoľko túto udalosť sprevádzal veľký hukot, sa k miestu, kde sa apoštoli modlili, zbehlo veľa ľudí. Na Petrovu presvedčivú reč sa veľa z nich obrátilo. Viete koľko?A) tritisíc dušíB) päťtisíc dušíC) tisícpäťsto duší

3. Jedno z prvých uzdravení v mene Ježiša Krista, ktoré Peter vykonal, bolo uzdravenie človeka chromého od narodenia. Denne ho bolo možné vídať pri bráne, kde prosil o almužnu. Ako sa táto brána volala?A) Južná bránaB) Krásna bránaC) Pevná brána

4. Na učenie apoštolov sa veľa ľudí obrátilo a pridali sa k prvotnej Cirkvi. To sa nepáčilo veľkňazom a zákonníkom a chceli apoštolov zabiť. Apoštolov sa vo veľrade zastal jeden z učiteľov zákona, ktorý povedal: „Ak je toto dielo od Boha, nebudete ho môcť rozvrátiť.“ Spomeniete si na meno tohto učiteľa zákona?A) AnaniášB) BarsabášC) Gamaliel

5. Ako sa volal prvý mučeník, ktorého po plamennej obhajobe učenia Ježiša Krista a viery v Boha Židia ukameňovali?A) ŠimonB) ŠavolC) Štefan

6. Jedna z prvých misijných ciest, ktorú vykonal apoštol Filip (potom za ním prišli i apoštoli Peter a Ján) bola na území: A) SamárieB) JudeyC) Galiley

7. Pri ktorom meste sa odohralo obrátenie Šavla, ktoré malo za následok, že z prenasledovateľa prvých kresťanov sa stal jeden z najväčších učiteľov Cirkvi?A) JeruzalemB) JerichoC) Damask

8. Jedným z ďalších zázrakov, ktoré vykonal apoštol Peter, bolo vzkriesenie mŕtvej učeníčky v meste Joppa. Spomeniete si na jej meno?A) LýdiaB) TabitaC) Judita

9. V Cézarei apoštol Peter pokrstil prvých pohanov a to v dome istého rímskeho stotníka. Pamatáte si jeho meno?A) ElymasB) MalchusC) Kornélius

10. V ktorej krajine, kde sa apoštoli vybrali šíriť Ježišovo evanjelium, nazvali Ježišových učeníkov po prvýkrát kresťanmi?A) v KapadóciiB) v SamáriiC) v Antiochii

Správne odpovede: 1C, 2A, 3B, 4C, 5C, 6A, 7C, 8B, 9C, 10C

„Cirkev sa nazýva viditeľnou, lebo sa skladá z ľudí. Ale aj neviditeľnou, lebo vo svojom živote spočíva na neviditeľnej sile, ktorá pochádza od Boha.“

kardinál John Henry Newman


Farská matrika V mesiacoch apríl a máj sme sviatosťou krstu v spoločenstve Cirkvi privítali

Mária MedveckáEma BalkováMichaela ČaučíkováNoemi AndrejčákováAlžbeta HalkováMichal SvitekSofia GašparováJakub JonákKristína ValkováJakub MečiarViktória PánikováKarolína PobehováSamuel Obrcian Lukáš Obrcian Adrián ObrcianEma Sporková Martin StašTibor PrachárSofia ŽúrekováTeo ČipčalaMilan ZubekLukáš LaššákHana BuknováFilip MoravecPatrik ZaťkoAlexander Ballek

Sviatosť manželstva prijaliMarián Mateček – Adriána KunováPeter Bezák – Lucia VajdiarováMartin Ďaďo – Irina DudkováPeter Mydliar – Pavlína HubčíkováMilan Hraško – Alena PavlíkováMilan Reguly – Jana BrunckováDávid Kovácz – Lucia KováčováMarek Vajdík – Lenka MichalkováMartin Žúrek – Lucia ČičmancováMiroslav Chudaš – Zuzana MydlováMiroslav Hanzely – Zdenka Palugová

Pán si z našich radov povolalMilan Dechtár (43)Leonard Muška (81)Línius Garabáš (77)Ignác Jackulík (82)Otília Janotíková (69)Martin Roth (60)Ľubomír Gebura (77)Michal Paštrnák (0)Emília Koptová (78)Apolónia Vrlíková (84)Tibor Grantner (77)Anna Šoltésová (74)Margita Rakytová (69)

Bohoslužobný poriadok v týždni

Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej6.00 a 18.00 hod.(piatok – 18.00 hod. sv. omša za účasti mládeže)(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)

Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec18.30 hod.(štvrtok – 17.00 hod. sv. omša za účasti detí) (sobota – 7.00 hod., večer nie je)

Filiálny kostol Najsv. Trojice, Vyšný KubínPiatok – 17.00 hod.

Nemocnica s poliklinikou16.00 hod. (utorok, štvrtok)Adoračná miestnosť je otvorená každý deň od 7.00 do 19.00 hod.

Bohoslužobný poriadok v nedeľu

Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej6.30 • 9.00 • 11.00 • 14.45 hod.

Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec7.45 • 10.00 • 18.30 hod.

Filiálny kostol Najsv. Trojice Vyšný Kubín9.15 hod.

Nemocnica s poliklinikou16.00 hod.

Požehnanie matiek pred pôrodom

26. júla a 30. augusta po ranných sv. omšiach, alebo na požiadanie

Stránkové dni na Farskom úrade

Pondelok – piatok: 8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.V súrnom prípade po večerných bohoslužbách.V prípade potreby (ku chorým) volajte katol. kňaza 0915 818 308

Úmysly Apoštolátu modlitby

NA JÚL Všeobecný: Aby šport vždy bol príležitosťou na ľudské bratstvo a rast. Evanjelizačný: Aby Duch Svätý podporoval prácu laikov, ktorí ohlasujú evanjelium v najchudobnejších krajinách. Úmysel našich biskupov: Aby čas dovoleniek a prázdnin bol naplnený vnútorným pokojom a oddychom.

NA AUGUSTVšeobecný:: Aby utečenci, ktorých násilie prinútilo opustiť domovy, našli veľkodušné prijatie a ochranu svojich práv. Evanjelizačný: Aby kresťania v Oceánii radostne ohlasovali svoju vieru všetkým ľuďom tohto regiónu. Úmysel našich biskupov: Aby sa ľudia stali navzájom misionármi lásky, spravodlivosti a pokoja.

Ak ste sa rozhodli podporiť projekt VÝSTAVBY NOVÉHO ORGANA pre

kostol Povýšenia sv. Kríža v Dolnom Kubíne, svoje príspevky môžete venovať osobne na Farskom úrade sv. Kataríny Alexandrijskej

alebo odoslať na bankový účet:

0323626972/0900

SPRAVODAJSKÝ SERVIS

Farský kalendárAby ste nezabudli na termín dobrej akcie, tý-kajúcej sa našej farnosti alebo spoločenstiev v nej, aký je sviatok alebo kedy je svätá omša, vznikol kvôli tomu farský „google“ kalendár. Bude zahŕňať bohoslužobný poriadok, li-turgický kalendár, kalendár sviatkov a akcií vo farnosti či diecéze. Poslúži tak väčšej in-formovanosti a môže zabrániť vzájomnému prekrývaniu jednotlivých akcií.

Kalendár je uverejnený na farskej stránke www.rkcdolnykubin.sk a je vždy aktualizo-vaný k nahliadnutiu. Podľa legendy je roz-delený nasledovne: akcie celej farnosti sú vyznačené tmavomodrou, akcie sestier sa-leziánok žltou, akcie mládežníckeho zboru zelenou, akcie skautov tmavohnedou, boho-služobný poriadok slabomodrou, liturgic-ký kalendár fialovou, sviatky na Slovensku svetlohnedou. Podľa požiadaviek sa akcie ďalších spoločenstiev môžu ďalej pridávať.

Navyše si ho majitelia smartphonov môžu zosynchronizovať so svojím kalen-dárom v mobilnom zariadení alebo tablete a tak budú mať aj tieto informácie vždy poruke.

Adam Skirčák

Ahoj, deti!Máme tu ďalší Detský kútik a s ním aj

skvelé cvičenia na premýšľanie či úlohy na zabávanie alebo hry na potešenie. Určite si tu však nájdete niečo, čo vás pobaví.

Hneď ako ste sa pozreli na zadnú stranu, museli ste zbadať to, že je tu priveľa anjelov. Viete prečo? Rozhodla som sa, že by bolo su-per sa o nich niečo dozvedieť, pretože sú stále s nami. Aj teraz, keď si toto čítaš, alebo ti to čítajú tvoji rodičia, je pri tebe a ochraňuje ťa.

Odkiaľ ale sú anjeli?Pán Boh stvoril nielen viditeľný svet, ale aj

neviditeľný, do ktorého patria anjeli. Sú nevi-diteľní, lebo nemajú telo, ale sú čistí duchovia, ktorí vedia premýšľať a majú aj slobodnú vôľu, takže sa môžu rozhodnúť, či budú robiť dob-re, alebo zle. Aj ich Pán Boh stvoril z lásky ako nás a chcel, aby prišli do neba.

Väčšina z nich bola oddaná Bohu. Boli ale aj pyšní anjeli. Tí povedali: „Prečo by sme mali poslúchať Boha?“ Postavili sa proti Bohu, ale keď to urobili, už sa nemohli dostať do neba. Dobrí anjeli, ktorí ukázali, že majú Pána Boha radi, sa dostali do neba.

Tým sa to však neskončilo. Zlí anjeli, ktorí sa nazývajú zlí duchovia znenávideli aj ľudí. A to hlavne zo závisti, že ľudia sa môžu do-stať do neba a oni už nie. Preto sa rozhodli, že budú ľudí pokúšať, aby robili zle. To, aby sme urobili niečo zlé, nám našepkáva zlý anjel. Preto sa radšej rozprávajme s naším dobrým anjelom, ktorý nám chce dobre a stráži nás. Pán Boh nás má rád, a preto nám pomáha po-kušenia tohto nepriateľa premôcť. Dáva nám na pomoc našich anjelov strážcov.

A teraz sa pustime do riešenia úloh, v kto-rých sa dozviete ďalšie zaujímavosti o týchto krásnych bytostiach.

DE

TS

KÝ

KÚ

TIK

03

|20

14

Prajem vám veľa šťastia a dúfam, že sa stretneme na losovaní výhercov. No mená šťastných výhercov sa dozvieme až v septembri, keď budeme losovať aj výhercov z ďalšieho čísla Farského listu. Dúfam, že vtedy už budete všetci doma z prázdnin. Nezabudnite k správnym odpovediam pripísať svoje meno a priezvisko, vek, prípadne triedu, nalepiť kupón a vhodiť všetko do schránky označenej Detský kútik v kostole na Brezovci.Teším sa na stretnutie s vami.

Zuzana KováčikováKresby: autorka

4 Ako si predstavuješ svojho strážneho anjela?

DETSKÝ KÚTIK

1 Pomôž malému anjelovi nájsť cestu k ľudskému srdiečku.

2 Vedeli by ste rozlúštiť tento text? Nie je to ťažké. Musíte si iba dávať pozor na to, že slovíčka sú rôzne poschovávané. Ako ich môžete nájsť? Podľa začiatočných písmen obrázkov, niekedy budete musieť správne zoradiť písmenká, niekedy pospájať guľôčky s rovnakou farbou. Príjemnú zábavu.

3V našom Kostole svätej Kataríny Alexandrijskej máme tiež veľa anjelov. Sú to maľby, ktoré zdobia presbytérium. Viete, kde sú? Skúste ich nájsť a všimnite si, že každý anjel má svoje meno. Ste predsa šikovní pátrači.

svetskí františkáni jubilujúrkcdolnykubin.sk/wp-content/uploads/rkcdk/2014/04/farsky... ·...

Documents